zstbiliska.edupage.org · web viewslovenský jazyk (jazyk a sloh) učebné texty – pracovná...

SLOVENSKÝ JAZYK(Jazyk a sloh)

Učebné texty – pracovná verzia

(Pre vnútornú potrebu

ZŠI pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou v Bratislave)

© Mgr. Mária Jánošíková

2011

OBSAH

ÚVOD...................................................................................................................................................5

1.

HLÁSKOSLOVIE..................................................................................................................................6

1/a Abeceda...........................................................................................................................................6

1/b Vybrané slová, odvodené slová, niektoré slová s i,í.........................................................................6

1/c Pravopis cudzích slov.......................................................................................................................8

1/d Cudzie predpony (Pravopis)...........................................................................................................10

1/e Cudzie prípony (Pravopis)..............................................................................................................10

1/f Priama reč......................................................................................................................................11

1/g Veľké písmená................................................................................................................................11

1/h Rozdeľovanie slov..........................................................................................................................12

1/ch Slovníky a jazykové príručky..........................................................................................................13

1/i Písanie čiarky.................................................................................................................................13

2. SLOVNÁ ZÁSOBA.............................................................................................................................15

2/a Slovná zásoba – charakteristika, jadro a okraj...............................................................................15

2/b Rozdelenie slovnej zásoby podľa spisovnosti................................................................................15

2/c Rozdelenie slovnej zásoby z hľadiska citového zafarbenia............................................................16

2/d Rozdelenie slovnej zásoby z hľadiska historickej príznakovosti.....................................................16

2/e Rozdelenie slovnej zásoby z hľadiska štýlovej príslušnosti............................................................16

2/f Rozdelenie slovnej zásoby z hľadiska pôvodu................................................................................17

2/g Rozdelenie slovnej zásoby z hľadiska významu.............................................................................18

2/h Rozdelenie slovnej zásoby z hľadiska počtu významov.................................................................18

2/ch Rozdelenie slovnej zásoby podľa vzťahov medzi významami slov.................................................18

2/i Pôvod cudzích slov.........................................................................................................................18

2/j Znaky cudzích slov..........................................................................................................................19

2/k Tvorenie slov..................................................................................................................................19

3. SLOVNÉ DRUHY...............................................................................................................................21

2

3/a Slovné druhy – charakteristika.......................................................................................................21

3/b Podstatné mená – charakteristika.................................................................................................21

3/c Podstatné mená – rozdelenie........................................................................................................22

3/d Podstatné mená – vzory................................................................................................................22

3/dz Pomnožné podstatné mená – charakteristika a vzory..................................................................23

3/e Zvieracie podstatné mená mužského rodu – charakteristika a vzory............................................24

3/f Podstatné mená cudzieho pôvodu – vzory....................................................................................24

3/g Skloňovanie niektorých podstatných mien cudzieho pôvodu.......................................................25

3/h Prídavné mená – charakteristika...................................................................................................27

3/ch Prídavné mená – stupňovanie.......................................................................................................27

3/i Prídavné mená – rozdelenie..........................................................................................................28

3/j Prídavné mená – vzory...................................................................................................................28

3/k Zámená – charakteristika, vzory....................................................................................................28

3/l Zámená – rozdelenie.....................................................................................................................30

3/m Číslovky – charakteristika, vzory....................................................................................................31

3/n Číslovky – rozdelenie......................................................................................................................32

3/o Číslovky – pravopis.........................................................................................................................32

3/ô Slovesá – charakteristika................................................................................................................33

3/p Slovesá – rozdelenie......................................................................................................................34

3/q Slovesné tvary................................................................................................................................35

3/r Príslovky – charakteristika, rozdelenie...........................................................................................36

3/s Príslovky – pravopis.......................................................................................................................37

3/t Predložky – charakteristika, rozdelenie.........................................................................................37

3/u Spojky – charakteristika, rozdelenie..............................................................................................37

3/v Čiarka pred spojkami.....................................................................................................................38

3/x Častice – charakteristika, rozdelenie.............................................................................................38

3/y Citoslovcia – charakteristika, rozdelenie........................................................................................39

3/z Citoslovcia – pravopis....................................................................................................................39

4. VETNÉ ČLENY..................................................................................................................................40

4/a Vetné členy – charakteristika.........................................................................................................40

4/b Prísudok (Hlavný vetný člen)..........................................................................................................40

4/c Podmet (Hlavný vetný člen)...........................................................................................................40

4/d Vetný základ (Hlavný vetný člen)...................................................................................................40

4/e Predmet (Vedľajší vetný člen)........................................................................................................41

3

4/f Príslovkové určenie (Vedľajší vetný člen).......................................................................................41

4/g Prívlastok (Vedľajší vetný člen)......................................................................................................41

4/h Doplnok (Vedľajší vetný člen)........................................................................................................42

4/ch Prístavok (Vedľajší vetný člen).......................................................................................................42

4/i Vety - rozdelenie podľa počtu viet.................................................................................................42

4/j Vety - rozdelenie podľa zámeru.....................................................................................................43

4/k Vety - rozdelenie podľa členitosti..................................................................................................43

4/l Vety - rozdelenie podľa počtu vetných členov...............................................................................44

4/m Súvetia - rozdelenie podľa počtu viet............................................................................................44

4/n Jednoduché súvetia - rozdelenie podľa druhu viet........................................................................44

5. SLOH...............................................................................................................................................45

5/a Jazykový štýl...................................................................................................................................45

5/b Slohový postup, slohový útvar.......................................................................................................45

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.........................................................................................................47

4

ÚVOD

Učebné texty zo slovenského jazyka a slohu majú byť pomôckou hlavne pre žiakov - podávajú

prehľad základného učiva, s ktorým sa žiaci stretávajú na základnej škole.

Pri vypracovaní som vychádzala z konkrétnych potrieb svojich žiakov, čomu zodpovedá

číslovanie podkapitol, štýl aj výber jazykových prostriedkov.

Predkladaná verzia je iba pracovná (hoci väčšiu časť som už použila v praxi, bude ešte potrebné

vyskúšať ju i takto vcelku a podľa výsledkov poopraviť prípadne doplniť – zatiaľ neobsahuje celé učivo

slovenského jazyka a slohu na základnej škole, doplnené bude podľa reálnych potrieb žiakov).

5

1. HLÁSKOSLOVIE

1/a ABECEDA

Abeceda sa skladá z hlások. Hlásky rozdeľujeme do 3 skupín:

1. SAMOHLÁSKY – delia sa na: ● krátke (a,e, i, o, u, y)

● dlhé (á, é, í, ó, ú, ý)

2. DVOJHLÁSKY (ia, ie, iu, ô)

3. SPOLUHLÁSKY – delia sa:

■ podľa pravopisu na: ● tvrdé (h, ch, k, g, d, t, d, l)

● mäkké (ď, ť, ň, ľ, dž, č, ž, š, c, dz, j)

● obojaké (b, m, p, v, r, z, s, f)

■ podľa znelosti na: a/ párové ● znelé (b, d, ď, dz, dž, g, h, z, ž, v)

● neznelé (p, t, ť, c, č, k, ch, s, š, f)

b/ nepárové znelé (m, n, ň, l, ĺ, ľ, r, ŕ, j)

1/b VYBRANÉ SLOVÁ, ODVODENÉ SLOVÁ, NIEKTORÉ SLOVÁ S I,Í

B

- SLOVÁ S Y/Ý : by, aby, byľ, bystrý, Bystrica, Bytča, byť (existovať), nábytok, bydlisko, bývať, bytovka,

príbytok, dobytok, obyčaj, kobyla, býk, bylina, bydlo (dom), byt, dobyť (zmocniť sa), odbyt,

byvol, bytosť, bývalý, úbytok, prebytok, zbytočný

- SLOVÁ S I/Í: bitka, biť (udierať), bitkár, bič, bičovať, biskup, slabika, násobilka, osobitne, obľúbiť,

bicykel, robiť, bizón, bifľovať sa, Biblia, bidlo (žŕdka)

M

- SLOVÁ S Y/Ý: my (všetci), mykať sa, mýliť sa, myslieť, myšlienka, myseľ, umývať sa, mydlo, myš, šmýkať

sa, hmyz, žmýkať, priemysel, Myjava, mýto, mys, zamykať, odomykať, hmýriť sa, priesmyk,

omyl, zmysel, pomyje

6

- SLOVÁ S I/Í: mi (mne), Mila, milá, Emil, Michal, mixér, minúta, minerálka, milión, mihnúť sa, míňať,

minule, mikroskop, domino, miláčik, mína, milosrdný, mimika, miska, mínus, miss,

zmiznúť, zmija, Milan, mamička, kominár, okamih, veľmi, krmivo, Milada, minca, milimeter

P

- SLOVÁ S Y/Ý: pýcha, pýtať sa, pýr, kopyto, prepych, pysk (papuľa), pykať, pýšiť sa, pytliak, dopyt,

zapýriť sa, pyré, pyžamo, pytač

- SLOVÁ S I/Í: pivónia, piroh, pisateľ, písmo, písmeno, písanka, pisk (hvizd), pískať, píšťala, pivnica,

pigment, pichliač, pichľavý, pichať, pijak, pijavica, pišťať, pinka, pikantný, pilulka, píla,

piliny, pivo, pilot, piť, opica, trápiť, pizza

R

- SLOVÁ S Y/Ý: ryba, rýchly, ryť (rýpať), hrýzť, skryť, koryto, korytnačka, strýc, ryčať, ryža, bryndza, rys,

Korytnica, rýdzi, rýdzik, brýzgať, rytier, trýzniť, rým (v básni), ryha, kryha, úryvok, Torysa,

ryšavý, kryštálový (cukor), rýchlik, rýľ, rytmus

- SLOVÁ S I/Í: modrina, dariť sa, hovoriť, turista, elektrina, príloha, chrípka, príjemný, zúriť, sestrička,

pohárik, striga, korisť, skriňa, perina, prísť, krík, krik, Richard, Rita, ríša, riskovať, risk,

príbor, riziko, rizoto, rinčať, richtár, Rím (mesto), Krištof, príroda, ríbezle, veverička,

variť, krištáľová (váza)

S

- SLOVÁ S Y/Ý: syn, synovec, syr, sýty, sypať, syseľ, syčať, sýkorka, sychravý, vysychať, osýpky, sypký

- SLOVÁ S I/Í: sinka (modrina), sipieť, síra, sivý, Simona, sirota, siréna, sito, silon, sifón, signál, sila, sirup,

siláž, osika, silný, Sivko (meno koňa), kosiť, usilovný, lasica, síce

V

- SLOVÁ S Y/Ý: vysoký, zvyk, vy, vykať, výr (sova), výskať, vyť (vlk), vy- (predpona), vyžla, vydra, vyhňa,

výsosť, zvyšok, výskyt, výživa, výťah, vyučovanie, výpočet, výraz, vyrážka, výskum, výstava

- SLOVÁ S I/Í: zjaviť sa, lavica, cvičky, vidieť, víchor, víchrica, vina, vinný, visieť, vidlička, vinš, višňa,

vitamín, vitrína, vizita, vízum, víťaz, víno, unaviť sa, svitať, vinohrad, Evička, Viktor,

chvíľa, viť (zavinúť do perinky, veniec), vír (vzdušný alebo vodný), víla

Z

- SLOVÁ S Y/Ý: jazyk, nazývať sa, ozývať, prezývať, vyzývať, pozývať, vzývať, jazyčnica, jazykoveda

- SLOVÁ S I/Í: zisk, Zita, zinok, získať, zima, zimnica, zips, zimník, zistiť, zísť sa, zízať, zištný, muzika,

mrázik, plaziť sa, naraziť, kamzík, zívať

C

7

- SLOVÁ S Y/Ý: cyklistika, bicykel, cylinder, Cyril, Cyprián

- SLOVÁ S I/Í: cibuľa, cicavec, cimbal, cirkus, citrus, citrón, cit, cín, cintorín, cisár

L

- SLOVÁ S Y/Ý: lyko, lysý, lýtko, lyžica, mlyn, plyn, plytký, slýchať, lyže, pomaly, plyš, blýskať sa, vzlykať,

lýra, lyrika, lýceum, oplývať, plynúť, splývať, zlyhať

- SLOVÁ S I/Í: ligotať sa, líška, linka, lízať, lízanka, lišajník, Olina, blížiť sa, ubližovať, kolíska, slivka, slimák,

blízko, lipa, malina, Liptov, palica, Oliver

1/c PRAVOPIS CUDZÍCH SLOV

B

- SLOVÁ S Y : byrokracia, Byzancia

- SLOVÁ S I/Í : Biblia, bibliotéka, bicykel, bifľovať sa, biftek, bilancia, biliard, bíreš, birmovka, bit, bít,

biznis, bizón, bižutéria

C

- SLOVÁ S Y : Cyril, Cyprián, Cyprus, bicykel, cyklista, cyklón, cyklus, cylinder, cynický, cyrilika, cysta

D

- SLOVÁ S Y/Ý: dynamika, dynamit, dynamo, dynastia, dýza, dyzentéria

- SLOVÁ S I : diferencovať, digestor, digitálny, diktát, dikobraz, diktátor, Dillí, dinár, dingo, dinosaurus,

diplom, diplomacia, direktor, dirigent, disciplína, disident, disk, disketa, diskont, diskotéka,

diskrétny, diskusia, dividenda, divízia, dizajn

G

- SLOVÁ S I : gibon, Gibraltár, gigantický, gilotína, girlanda, git, gitara, Gizela

H

- SLOVÁ S I : Hilda, Himaláje, hindčina, hinduizmus, hipodróm, história, hit

CH

- SLOVÁ S I : Chile, chiméra, chinín, chirurgia, chito

K

- SLOVÁ S I : kibicovať, Kilimandžáro, kilogram, kimono, kino, kiosk, Kirgizsko, kisňa, kišasonka, kivi

8

L

- SLOVÁ S Y/Ý : lýceum, Lýdia, lynč, lýra, lyrika, polyhistor, polystyrén, olympiáda

- SLOVÁ S I/Í : Libanon, liberálny, libra, libreto, Libuša, Líbya, licencia, liga, Lichtenštajnsko, likér,

likvidácia, lilavý, lilipután, limba, limit, limuzína, Linda, lineárny, lingvistika, líra,

Lisabon, liter, literatúra, Litva, liturgia, Lívia, livrej, klimatizácia, klimatický

M

- SLOVÁ S Y/Ý: myrta, mys, mytológia, mýtus

- SLOVÁ S I : mikroprocesor, minimálny, milícia, minerál, minúta

N

- SLOVÁ S Y : nylon, nymfa, anonym

- SLOVÁ S I/Í : Nigéria, Nikaragua, nikel, Nikola, nikotín, Níl, nit, nivelizovať, aníz

P

- SLOVÁ S Y : pylón, pyramída, pyrit, pyžama/pyžamo

- SLOVÁ S I/Í : piano, pigment, pikantný, piknik, pilot, pinč, pingpong, pínia, pinzeta, pirát, piškóta, pištoľ,

pizza

R

- SLOVÁ S Y/Ý : rým (v básni), Rýn, rytier, rytmus, krypta, Krym

- SLOVÁ S I/Í : ribstol, Riga, Richard, richtár, Rijeka, rikša, Rím (mesto), rímsa, ring, ringlota, rínok,

riskovať, ríša, rituál, rivalita, riziko, rizling, rizoto, triumf

S

- SLOVÁ S Y : Sydney, symbol, synagóga

- SLOVÁ S I/Í : Sibír, Sibyla, Sicília, Sidónia, sifón, signál, siláž, Silvester, Silvia, simulovať, sínus, síran,

siréna, Sírius, sirup, Sizyfos

T

- SLOVÁ S Y/Ý : týfus, tyl, tylo, tymian, tympan, typ (druh), typizovať, tyran, tyrkys, Lotyšsko

- SLOVÁ S I/Í : Tibor, tiger, tik, tím, tip (v súťaži), tipovať, tinktúra, tip-top, tiráž, Tirolsko, tis, Tisa, titan,

titán, titul, titulok, antilopa

V

- SLOVÁ S Y : vyza

- SLOVÁ S I : video, vigvam, víkend, Viktor, vila, Viliam, Vincent, vineta, vinš, viola, viróza, virtuóz, vírus,

Visla, vitalita, vitamín, vitrína, vízia, vizita, vizitka, vízum, devíza, klavír

9

Z

- SLOVÁ S Y : zygospóra - SLOVÁ S I : Zimbabwe, zinok, zips, Zita, fyzika

1/d CUDZIE PREDPONY (PRAVOPIS)

A. CUDZIE PREDPONY S „I“

Medzi cudzie predpony s „i“ patria predpony:

● ANTI- (PROTI): antifašistický, antialergický, antipatia, antitalent, antibiotikum, antikoro

● BI- (DVOJ-/OBOJ-): bicykel, biceps, bilingválny

● DI- (ZLOŽENÝ Z 2 ČASTÍ/ROZ-/NE-): diftong, dipól, diferencovať, difúzia

● DIS - (NE-/ROZ-): disharmónia, disproporcia, diskvalifikovať, dislokácia, distribúcia

● EPI - (V BLÍZKOSTI): epicentrum, epidémia, epigram, epilóg

● I- , IN - (NE-): ilegálny, indisponovaný

● IM -, IN -, INTRA -, INTRO - (DO-/V-): imatrikulácia, import, impulz, induktívny, inhalácia, intravenózny,

intravilán, introvert

● INTER - (MEDZI-): interpunkcia, intervencia, internacionálny, interkontinentálny

● VICE - (DRUHÝ V PORADÍ/ZÁSTUPCA): viceprezident, vicemajster, vicemiss

B. CUDZIE PREDPONY S „Y“

Medzi cudzie predpony s „y“ patria predpony:

● DYS- (NEMOŽNOSŤ, PORUCHA): dysfunkcia

● HYPER- (NAD-, HORE): hyperbola, hypermangán, hypermoderný

● HYPO- (POD-, DOLE): hypofýza, hypotéza

● SYM- , SYN- (SPOLU-, NAVZÁJOM): symbióza, sympatický, symfónia, synchronický, synonymum,

syntax, syntéza

1/e CUDZIE PRÍPONY (PRAVOPIS)

A. CUDZIE PRÍPONY S „I“

Medzi cudzie prípony s „i“ patria prípony:

● –ITA: husita, bandita

● –ISTA: bicyklista, terorista, moralista

● –IZMUS: budhizmus, kapitalizmus

● –ID/-IT: jodid, oxid, nitrid

10

● –IZOVAŤ: hypnotizovať, politizovať

B. CUDZIE PRÍPONY S „Y“

Medzi cudzie prípony s „y“ patrí prípona:

● – YL : fenyl, metyl

1/f PRIAMA REČ

- priama reč sú presne zapísané slová niekoho

- na odlíšenie priamej reči od iného textu používame úvodzovky – „.......“

- priama reč sa skladá z 2 častí, volajú sa:

● UVÁDZACIA VETA – dozvieme sa z nej, kto niečo povedal, kto sa niečo opýtal...

Mama povedala : „Idem von.“ Otec sa opýtal : „Kam ideš?“

● PRIAMA REČ – dozvieme sa z nej, čo presne niekto povedal, čo presne sa opýtal...

„ Prídeš? “ opýtal sa brat. „ Ahoj! “ pozdravil ma.(on)

- priama reč môže byť zapísaná troma spôsobmi:

1. U vádzacia veta : „P riama reč . ( ? , ! , ... ) “

Juraj sa opýtal: „Ako sa máš?“

2. „P riama reč , ( ? , ! , ... ) “ u vádzacia veta.

„Ako sa máš?“ opýtal sa Juraj.

3. „P riama reč , ( ? , ! , ... ) “ u vádzacia veta , ( . ) „ (P)priama reč . ( ? , ! , ... ) “

„Ako sa máš?“ opýtal sa Juraj. „Dlho som ťa nevidel.“

„Idem von,“ povedal mi otec, „idem sa prejsť.“

1/g VEĽKÉ PÍSMENÁ

Najčastejšie prípady, s ktorými sa stretávame v praxi, sú tieto (ostatné sa nachádzajú

v Pravidlách slovenského pravopisu):

1. rodné mená a priezviská : Andrea Miková

2. mená historických osobností: Matúš Čák Trenčiansky, Peter Veľký...

3. obrazné mená: Orlie pierko...

4. pomenovania obyvateľov: Slovák, Róm, Košičan, Afričan...11

5. mená Boha i pohanských bohov : Boh (= kresťanský boh), Ježiš, Zeus, Alah...

6. mená biblických bytostí: Noe, Abrahám...

7. mená rozprávkových bytostí: Červeňkráľ, Červená čiapočka...

8. mená zvierat: Belo, Mica...

9. názvy hviezd, komét, súhvezdí: Slnko, Halleyho kométa, Veľký voz...

10. názvy planét, mesiacov: Zem, Mesiac...

11. názvy povrchov mimozemských telies: Jazero snov...

12. názvy kontinentov, ostrovov, polostrovov: Európa, Južná Amerika, Nový Zéland, Britské ostrovy,

Balkánsky polostrov...

13. názvy pohorí, štítov, priesmykov, púští: Nízke Tatry, Dukliansky priesmyk, Veľká piesočná púšť...

14. názvy krajín, krajov: Slovensko, Záhorie...

15. názvy miest, dedín: Biely Potok, Dubnica nad Váhom...

16. názvy štátov, zväzov štátov: Slovenská republika, Sovietsky zväz, Európska únia...

17. názvy jaskýň: Driny, Dobšinská ľadová jaskyňa...

18. názvy vodných tokov, vodných plôch: Hron, Biely potok, Oravská priehrada...

19. názvy ulíc, námestí, častí miest a dedín : Agátová ulica, Ulica Pavla Jozefa Šafárika, Námestie

republiky, Sídlisko osloboditeľov, Bratislava-Dúbravka...

20. názvy stavieb: Primaciálny palác, Dóm svätej Alžbety, Bojnický zámok, Červený Kameň...

21. názvy chotárov: Záhumenice, Dlhé diely...

22. názvy úradov, škôl (s presným udaním sídla): Krajský úrad v Nitre, Základná škola v Jasenici (obec)...

23. názvy sviatkov: Veľká noc, Vianoce...

24. názvy pamätných dní: Deň vzniku Slovenskej republiky, Prvý máj, Slovenské národné povstanie...

25. názvy divadiel, kín, múzeí, galérií: Slovenské národné divadlo, kino Obzor, Múzeum Ľudovíta Štúra,

Slovenská národná galéria...

26. názvy umeleckých diel: Žabia studňa, Zachráňte Willyho...

28. názvy novín, časopisov: Obzor, Svetlo, Sme...

29. názvy spolkov, politických strán: Strana zelených, Telovýchovná jednota...

30. názvy súťaží, cien: Literárny Kežmarok, Okolo Slovenska, Cena Ľudovíta Štúra...

1/h ROZDEĽOVANIE SLOV

Najčastejšie prípady, s ktorými sa stretávame v praxi, sú tieto (ostatné sa nachádzajú

v Pravidlách slovenského pravopisu):

1. „r, l“ v slove nie je slabikotvorné: tŕ-nie, hr-dza, vŕ-šok...

12

2. v slove je slabikotvorné „r, l“: krt-ko, brv-no, brz-da...

3. v slove sa pravidelne striedajú spoluhlásky a samohlásky: ma-ma, te-ta, ve-če-ra...

4. v strede slova sa stretnú 2 spoluhlásky (a v slove nie je predpona): kraj-čír, stud-ňa...

5. v strede slova sa stretne 3 a viac spoluhlások (a v slove nie je predpona): jas-trab, maj-ster...

6. slovo má predponu so samohláskou (najskôr oddelíme predponu): vy-brať, ne-prí-dem...

7. slovo má predponu bez samohlásky (predponu neoddelíme): vzliet-nuť, skrík-nuť...

8. rešpektujeme slovný základ: mest-ský, brat-ský, rast-lina...

9. je ťažko rozlíšiť slovný základ (delíme podľa slabík): nav-ští-viť...

10. slovo sa začína na samohlásku (nenecháme ju samotnú na konci riadka): uli-ca, opi-ca...

1/ch SLOVNÍKY A JAZYKOVÉ PRÍRUČKY

Slovníky a jazykové príručky nám pomáhajú, aby sme sa mohli správne a spisovne vyjadrovať

(ústne i písomne). Používame napr. tieto:

1. Pravidlá slovenského pravopisu

2. Krátky slovník slovenského jazyka/Slovník slovenského jazyka

3. Malý synonymický slovník/Synonymický slovník slovenčiny

4. Malý frazeologický slovník

5. Pravidlá slovenskej výslovnosti

6. Slovník cudzích slov

1/i PÍSANIE ČIARKY

A. ČIARKA V JEDNODUCHEJ VETE

V jednoduchej vete čiarkou oddeľujeme (najčastejšie prípady):

1. oslovenie: Mama, otcovi to nepovedz!

2. pozdrav: Dobrý deň, ako sa máte?

3. citoslovce (ak ho môžeme z vety vynechať): To bolí, jaj!

13

4. časticu (ak sa vzťahuje na celú vetu): Ona má, pravdaže, zasa pravdu.

5. prístavok: Jana, moja sestra, príde zajtra domov.

6. viacnásobný vetný člen (ak medzi slová môžeme vložiť spojku „a“):

Natrhala biele, červené, žlté kvety.

7. uvádzanie príkladov (pred slovom napríklad): Mám rada knihy, napríklad cestopisy.

8. vytýčený vetný člen: Zuza, tá musí mať vždy pravdu!

B. ČIARKA V JEDNODUCHOM SÚVETÍ

V jednoduchom súvetí (ak má súvetie 2 vety) píšeme čiarku:

1. pred podraďovacími spojkami (viac na strane): Povedal, že naozaj príde.

2. pred priraďovacími spojkami (viac na strane): Nahneval sa, ale prišiel.

3. ak sú vety spojené bez spojok: Otec písal, mama varila.

C. ČIARKA V ZLOŽENOM SÚVETÍ

V zloženom súvetí (ak má súvetie 3 a viac viet) píšeme čiarku:

1. pred podraďovacími spojkami (viac na strane): Povedal, že naozaj príde, aby mu uverili.

2. pred priraďovacími spojkami (viac na strane): Sľúbil, no neprišiel, ale vopred sa ospravedlnil.

3. pred a za vloženou vetou: Dievčatá a chlapci, ktorí boli na výlete, nám o ňom porozprávali.

4. ak sú vety spojené bez spojok: Otec písal, mama varila, dedko spal, babka počúvala rádio.

14

2. SLOVNÁ ZÁSOBA

2/a SLOVNÁ ZÁSOBA – CHARAKTERISTIKA, JADRO A OKRAJ

Náuka o slovnej zásobe sa volá lexikológia, zaoberá významami slov a tvorením slov

v slovenčine. Slovná zásoba sú všetky slová v slovenčine. Delí sa na 2 veľké časti:

1. JADRO – sú to slová, ktoré pozná väčšina Slovákov

- veľmi často sa používajú (človek, zem, kvet, matka, život, pes...)

2. OKRAJ – sú to slová, ktoré poznajú a používajú len niektorí (napr. hovorové, knižné, slangové...)

2/b ROZDELENIE SLOVNEJ ZÁSOBY PODĽA SPISOVNOSTI

Z hľadiska spisovnosti (podľa toho, či patria do spisovnej slovenčiny alebo nie) delíme slová

v slovnej zásobe takto:

1. SPISOVNÉ SLOVÁ – patria do spisovnej slovenčiny

- používajú sa hlavne úradne (v školách, v úradoch, v televízii, v rozhlase...)

- patria medzi ne:

a/ hovorové slová - používajú sa v rodine, medzi známymi

(baloňák = balónový kabát, hudobná = hudobná škola)

b/ knižné slová - používajú ich spisovatelia

(bohatier = odvážny muž, luna = mesiac)

c/ odborné slová - používajú ich odborníci

(dráma, pravek, stvol)

2. NESPISOVNÉ SLOVÁ – nepatria do spisovnej slovenčiny

- používajú sa na určitom území alebo ich požívajú určité skupiny ľudí

- patria medzi ne:

a/ nárečové slová - používajú sa na určitom území (na východe/západe... Slovenska)

(krumple = zemiaky, vytrímac = vydržať)

b/ slangové slová - požívajú ich určité skupiny ľudí, napr. mladí ľudia, lekári, murári...

(zemák, deják, klasák...)

c/ subštandardné slová – nesprávne prevzaté alebo utvorené slová

- používajú sa na celom území Slovenska

15

(tlačítko = tlačidlo, bezvadný = bezchybný)

2/c ROZDELENIE SLOVNEJ ZÁSOBY Z HĽADISKA CITOVÉHO ZAFARBENIA

Z hľadiska citového zafarbenia (vyjadrujú, či sa nám niečo páči alebo nepáči) delíme slová v slovnej zásobe takto:

1. NEUTRÁLNE – slová z jadra slovnej zásoby

2. CITOVO ZAFARBENÉ – delia sa na: a/ zdrobneniny (mamička, papať, ocko)

b/ hanlivé slová/pejoratíva (psisko, tárať, drichmať)

2/d ROZDELENIE SLOVNEJ ZÁSOBY Z HĽADISKA HISTORICKEJ PRÍZNAKOVOSTI

Z hľadiska historickej príznakovosti (podľa toho, kedy sa používali) delíme slová v slovnej zásobe takto:

1. NEPRÍZNAKOVÉ SLOVÁ - používajú sa stále

- sú to slová z jadra slovnej zásoby

2. PRÍZNAKOVÉ SLOVÁ – nepoužívajú sa stále

- sú to slová z okraja slovnej zásoby

- patria medzi ne:

a/ archaizmy - nepoužívajú sa, nahradili ich nové slová

(švec = obuvník, lučba = chémia)

b/ zastarané slová – staršia generácia ich ešte požíva

(apatieka = lekáreň, bukréta = kytica)

c/ historizmy – nepoužívajú sa, lebo zanikol jav, ktorý pomenúvali

(dereš, zbojník, kočiar, zlatka)

d/ neologizmy – nové slová (softvér, depresia, simulovať, mp3)

2/e ROZDELENIE SLOVNEJ ZÁSOBY Z HĽADISKA ŠTÝLOVEJ PRÍSLUŠNOSTI

Z hľadiska štýlovej príslušnosti (podľa toho, ktoré skupiny ľudí ich poznajú a používajú) delíme slová v slovnej zásobe takto:

1. ŠTYLISTICKY BEZPRÍZNAKOVÉ SLOVÁ - slová z jadra slovnej zásoby

2. ŠTYLISTICKY PRÍZNAKOVÉ SLOVÁ – používajú ich iba určité skupiny ľudí

- slová z okraja slovnej zásoby, patria medzi ne:

16

a/ hovorové slová – sú spisovné

- používajú sa v rodine, medzi známymi

(baloňák = balónový kabát, hudobná = hudobná škola)

b/ knižné slová – sú spisovné

- používajú ich spisovatelia

(bohatier = odvážny muž, luna = mesiac)

c/ odborné slová – sú spisovné

- používajú ich odborníci

(dráma, pravek, stvol)

d/ nárečové slová – sú nespisovné

- používajú sa na určitom území

(krumple = zemiaky, vytrímac = vydržať)

e/ slangové slová – sú nespisovné

- používajú ich ľudia, ktorí majú niečo spoločné – žiaci...

(zemák, deják, klasák...)

2/f ROZDELENIE SLOVNEJ ZÁSOBY Z HĽADISKA PÔVODU

Z hľadiska pôvodu (podľa toho, z ktorej krajiny pochádzajú) delíme slová v slovnej zásobe takto:

1. DOMÁCE SLOVÁ – vznikli na Slovensku (baloňák = balónový kabát, hudobná = hudobná škola)

2. CUDZIE SLOVÁ – vznikli v iných krajinách, ale používajú sa na Slovensku - patria medzi ne:

a/ prevzaté slová – čítame a píšeme ich tak, ako v pôvodnom jazyku (andante = pomaly, piano = ticho)

b/ zdomácnené slová – sú to cudzie slová, ktoré majú slovenské predpony, prípony... (softvér/software, tím/team)

- niekedy ich už nepociťujeme ako cudzie (bača, bryndza, škola)c/ medzinárodné slová – používajú sa vo viacerých národoch – podobne znejú, píšu sa

(futbal, hokej...)d/ kalky – doslovne preložené slová (milosrdenstvo = misericordia)

17

2/g ROZDELENIE SLOVNEJ ZÁSOBY Z HĽADISKA VÝZNAMU

Z hľadiska významu (podľa toho, či si pod nimi vieme niečo konkrétne predstaviť) delíme slová v slovnej zásobe takto:

1. PLNOVÝZNAMOVÉ SLOVÁ – pri ich vyslovení/prečítaní/počutí si predstavíme niečo konkrétne

(mama, pekný, ona, štyri, pršať, vonku)

2. NEPLNOVÝZNAMOVÉ SLOVÁ – sú to len pomocné slová (v, a, veru, joj)

2/h ROZDELENIE SLOVNEJ ZÁSOBY Z HĽADISKA POČTU VÝZNAMOV

Z hľadiska počtu významov (podľa toho, koľko majú významov) delíme slová v slovnej zásobe takto:

1. JEDNOVÝZNAMOVÉ SLOVÁ – majú len 1 význam (mama, hodiny, jahoda)

2. VIACVÝZNAMOVÉ SLOVÁ – majú viac významov (hlava - ľudská hlava, kapustná hlava; oko – ľudské oko, pasca)

2/ch ROZDELENIE SLOVNEJ ZÁSOBY PODĽA VZŤAHOV MEDZI VÝZNAMAMI SLOV

Podľa vzťahov medzi významami slov delíme slová v slovnej zásobe takto:

1. SYNONYMÁ – slová, ktoré majú rovnaký alebo podobný význam

(okno – oblok, pekný – krásny, chudý – štíhly)

2. HOMONYMÁ – slová, ktoré znejú tak isto, ale majú iný význam

(ľudská hlava – kapustná hlava, koruna stromu – koruna ako minca)

3. ANTONYMÁ – slová, ktoré majú opačný význam (biely – čierny, vysoký – nízky, hore – dolu)

2/i PÔVOD CUDZÍCH SLOV

Cudzie slová sme prebrali z mnohých jazykov, s ktorými sme sa dostali do kontaktu, napr.:

1. Z RUMUNČINY - slová spojené s chovom oviec (bača, žinčica...)

2. Z ANGLIČTINY - slová z oblasti športu (futbal, volejbal...)

- slová z oblasti hudby (country [kántri], rap [rep]…)

- slová z oblasti počítačov (softvér, e-mail…)

18

3. Z FRANCÚZŠTINY A TALIANČINY - slová z oblasti umenia (klavír, freska...)

- slová z oblasti kuchyne a módy (šampanské, kravata...)

4. Z NEMČINY - slová z bežného života (šunka, ďakovať...)

- slová z oblasti baníctva (huta, šichta...)

- slová z oblasti verejnej správy (richtár...)

5. Z ČEŠTINY (pravítko, múčnik...)

6. Z MAĎARČINY (vankúš, dereš...)

7. Z ESKIMÁČTINY (kajak...)

2/j ZNAKY CUDZÍCH SLOV

Cudzie slová spoznáme podľa týchto znakov:

1. obsahujú samohláskové skupiny (aloa, idea...)

2. majú iné predpony a prípony (antibiotikum, kapitalizmus...)

3. po tvrdých spoluhláskach sa v nich píše „i“, po mäkkých spoluhláskach sa píše „y“ (kibicovať, bicykel...)

4. obsahujú „é, ó“ (telefón, fér...)

5. obsahujú „w, x“ (xylofón, Zimbabwe...)

2/k TVORENIE SLOV

V slovenčine poznáme tieto spôsoby tvorenia nových slov:

1. ODVODZOVANIE – nové slová sa volajú odvodené, patrí sem:

a/ predponami: nástroj, prepísať, výhľad...

b/ príponami: strojník, písanie, kraľovať...

c/ bezpríponové tvorenie: nastúpiť → nástup, priletieť → prílet...

2. SKLADANIE – nové slová sa volajú zložené: moreplavec, drevorubač...

3. SKRACOVANIE – nové slová sa volajú:

a/ skratky: atď., a pod., Ing.

b/ značky: Fe, km, Sk

c/ skratkové slová: SĽUK, Slovnaft, TANAP...

d/ iniciálové skratky: SR, ZŠ, EÚ...

19

4. TVORENIE JEDNOSLOVNÝCH POMENOVANÍ:

minerálna voda → minerálka, nakrúcať film →filmovať...

5. TVORENIE VIACSLOVNÝCH POMENOVANÍ – vznikajú:

a/ viacslovné výrazy: diskutovať → viesť diskusiu

b/ združené pomenovania (ustálené, priame pomenovania): záručná lehota, vysoká škola...

c/ frazeologické jednotky (nepriame pomenovania):

● frazeologické výrazy: Achillova päta ( slabé miesto), spanilá ako obrázok (krásna)

● príslovia a porekadlá : Kto sa bojí, nesmie do lesa. Aká matka, taká Katka.

● pranostiky: Studený máj, v stodole raj. Matej ľady láme.

6. TVORENIE NEPRIAMYCH POMENOVANÍ – vzniká:

a/ metafora (podobnosť vo výzore):

jedla ako pre medveďa (veľa jedla), more klasov (obilný lán)...

b/ metonymia (vnútorná podobnosť):

čítam Kukučína (čítam jeho knihu), škola šla do kina (žiaci šli do kina)...

c/ personifikácia (veci majú ľudské vlastnosti): kniha nás učí, slnko sa smeje...

c/ animalizácia (veci majú vlastnosti zvierat): v doline sa plazí hmla...

20

3. SLOVNÉ DRUHY

3/a SLOVNÉ DRUHY – CHARAKTERISTIKA

Náuka o slovných druhoch sa volá tvaroslovie alebo morfológia, lebo sa zaoberá tvarmi slov

v slovenčine. Poznáme 10 slovných druhov, sú to:

Názov PríkladLexikálny význam(plnovýznamové/

neplnovýznamové)

Gramatický význam(ohybné/neohybné)

Vetnočlenská platnosť(môže/nemôže byť vetným

členom)

podstatné mená mama plnovýznamové ohybné môže byť vetným členom

prídavné mená pekná plnovýznamové ohybné môže byť vetným členom

zámená ona plnovýznamové ohybné môže byť vetným členom

číslovky jedna plnovýznamové ohybné môže byť vetným členom

slovesá varí plnovýznamové ohybné môže byť vetným členom

príslovky doma plnovýznamové neohybné môže byť vetným členom

predložky v neplnovýznamové neohybné ---

spojky ale neplnovýznamové neohybné ---

častice veru neplnovýznamové neohybné ---

citoslovcia au neplnovýznamové neohybnéniekedy môže byť vetným

členom

3/b PODSTATNÉ MENÁ – CHARAKTERISTIKA

- podstatné mená sú plnovýznamové a ohybné slová, môžu byť vetným členom

- podstatné mená sú slová, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti, deje

- na podstatné mená sa pýtame všetkými pádovými otázkami

- pri podstatných menách určujeme tieto gramatické kategórie :

1. ROD: a/ mužský: otec, tenista, citrón, čaj...

b/ ženský: lúka, udica, päsť, masť...

c/ stredný: ráno, plece, tŕnie, mláďa...

2. ČÍSLO: a/ jednotné: vojak, mrkva, pero...

b/ množné: vojaci, mrkvy, perá...

3. PÁD: a/ nominatív – N (kto? čo?)

b/ genitív - G (bez koho? bez čoho?)

c/ datív – D (komu? čomu?)

d/ akuzatív – A (koho vidím? čo vidím?)21

e/ lokál – L (o kom? o čom?)

f/ inštrumentál - I (s kým? s čím?)

- v mužskom rode určujeme, či sú: ● životné (osoby)

● neživotné (zvieratá, veci)

3/c PODSTATNÉ MENÁ – ROZDELENIE

Podstatné mená rozdeľujeme podľa rôznych hľadísk, napr.:

1. podľa toho, ČI POMENÚVAJÚ NIEČO KONKRÉTNE ALEBO NIE, na:

● všeobecné - otec, pes, smrek, ministerstvo, ulica, škola...

● vlastné - Peter, Dunčo, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

2. podľa toho, ČI POMENÚVAJÚ NIEČO, ČO SA DÁ VNÍMAŤ ZMYSLAMI ALEBO NIE, na:

● konkrétne - hmotné (voda, stôl, drevo, chlapec)

● abstraktné - nehmotné

- pomenúvajú vlastnosti, deje, abstraktné javy, duševné stavy

(dobro, láskavosť, beh, dych, myšlienka, hnev)

3/d PODSTATNÉ MENÁ – VZORY

A. PODSTATNÉ MENÁ MUŽSKÉHO RODU - VZORY

Podstatné mená mužského rodu sa skloňujú podľa vzorov chlap, hrdina, dub, stroj:

Zakončenie v N j. č. Podmienka Vzor Poznámka

- všetky spoluhlásky - samohláska „o“

životné podstatné mená (osoby) CHLAP

niektoré slová majú v N. mn. č. príponu

podľa vzoru „hrdina“

všetky samohlásky okrem „o“

životné podstatné mená (osoby)

HRDINAniektoré slová majú v N.

mn. č. príponu podľa vzoru „chlap“

tvrdá alebo obojaká spoluhláska

neživotné podstatné mená (zvieratá, veci)

DUBniektoré pády majú

prípony podľa vzoru „stroj“

mäkká spoluhláskaneživotné podstatné mená (zvieratá, veci)

STROJniektoré pády majú

prípony podľa vzoru „dub“

22

B. PODSTATNÉ MENÁ ŽENSKÉHO RODU - VZORY

Podstatné mená ženského rodu sa skloňujú podľa vzorov žena, ulica, dlaň, kosť, gazdiná:


samohláska „a“ (pred ňou tvrdá alebo obojaká spoluhláska)

--- ŽENA ---

samohláska „a“ (pred ňou mäkká

spoluhláska)--- ULICA ---

spoluhláska prípona „-e“ v N mn. č. DLAŇ ---spoluhláska prípona „-i“ v N mn. č. KOSŤ ---

samohláska „á“

- utvorené od mužských

podstatných mien- tvarom sa podobá na slovo „gazdiná“

GAZDINÁ

C. PODSTATNÉ MENÁ STREDNÉHO RODU - VZORY

Podstatné mená stredného rodu sa skloňujú podľa vzorov mesto, srdce, vysvedčenie, dievča:


samohláska „o“ --- MESTO ---samohlásky „e“ --- SRDCE ---dvojhláska „ie“ --- VYSVEDČENIE ---samohláska „a“ --- DIEVČA v mn. č. sú dvojtvary

3/dz POMNOŽNÉ PODSTATNÉ MENÁ – CHARAKTERISTIKA A VZORY

- pomnožné podstatné mená majú tvar množného čísla, ale pomenúvajú len 1 vec (nohavice, Piešťany,

okuliare...)

- pomnožné podstatné mená nemajú jednotné číslo

- pomnožné podstatné mená sa skloňujú podľa vzorov: dub, stroj, žena, ulica, mesto, srdce

N mn. č.(pomnož.

podst. meno)

N mn. č.(vzor)

L mn. č.(pomnož.

podst. meno)

L mn. č.(vzor) VZOR

ROD(podľa rodu

vzoru)

Piešťanydubyženy o Piešťanoch

o dubocho ženách DUB mužský

nohavicestrojeulice o nohaviciach

o strojocho uliciach ULICA ženský

Košariská mestá (a) MESTO strednýpľúca srdcia SRDCE stredný

23

3/e ZVIERACIE PODSTATNÉ MENÁ MUŽSKÉHO RODU – CHARAKTERISTIKA A VZORY

Zvieracie podstatné mená mužského rodu sa skloňujú podľa týchto vzorov:

- chlap (v jednotnom čísle)

- dub alebo stroj (v množnom čísle)

J. č.- vzor Mn. č. - vzorN j. č. N. j. č.

tiger CHLAP tiger DUBjež jež STROJ

- slová „pes, vlk, vták“ majú v mn. č. dvojtvary:

● (túlaví) psi, (zúriví) vlci, (sťahovaví) vtáci

● (túlavé) psy, (zúrivé) vlky, (sťahovavé) vtáky

- tvary napr.: „hadi, medvedi...“ sa pužívajú len vtedy, ak ich používame ako prirovnanie (ak nimi

označujeme ľudí)

3/f PODSTATNÉ MENÁ CUDZIEHO PÔVODU – VZORY

Niektoré podstatné mená cudzieho pôvodu sú nesklonné , napr.:

- filé, kupé, pyré, tabu, gala, finále, alibi, buly (stredný rod) – väčšina je stredného rodu

- miss, madam, whisky, brandy, Labe, country [kántri]…(ženský rod)

Podstatné mená cudzieho pôvodu sa skloňujú podľa týchto vzorov:

Rod Zakončenie v N j. č. Podmienka Vzor Poznámka

mužský -r, -l --- DUB

niektoré pády majú prípony podľa vzoru

„stroj“

mužský -as, -es, -os, -usvlastné pod.

menáCHLAP

pri skloňovaní prípony

vypadávajú (okrem N)

mužský -es, -os, -usneživotné pod.

menáDUB ---

24

mužský -i, -í, -y, -e, -é, -ě, ä, -ö, -ő

životné všeobecné aj vlastné mená

KULI

„Purkyně, Bičiště“ sa

skloňujú podľa vzoru „hrdina“

ženský -ea --- ŽENAv D a v L j. č. majú

príponu -iženský -ia, -ya --- ULICA ---

stredný -um, -ium, -eum --- MESTO

pri skloňovaní prípony

vypadávajú (okrem N)

Skloňovanie vzoru „kuli“:

3/g SKLOŇOVANIE NIEKTORÝCH PODSTATNÝCH MIEN CUDZIEHO PÔVODU

A. VLASTNÉ PODSTATNÉ MENO CUDZIEHO PÔVODU „PYTAGORAS“ (SKLOŇOVANIE)

- vlastné podstatné meno cudzieho pôvodu „Pytagoras“ sa skloňuje podľa vzoru chlap

- pri jeho skloňovaní prípona -as vypadáva (okrem N)

- tak isto sa skloňujú všetky vlastné podstatné mená cudzieho pôvodu:

● ak sú v mužskom rode a ● ak majú prípony -as, -es, -os, -us

N Pytagoras

G (bez) Pytagora

D Pytagorovi

A Pytagora

L (o) Pytagorovi

I (s) Pytagorom

25

N kuli kuliovia

G (bez) kuliho (bez) kuliov

D kulimu kuliom

A kuliho kuliov

L (o) kulim (o) kulioch

I (s) kulim (s) kuliami

B. PODSTATNÉ MENO CUDZIEHO PÔVODU „ANDREA“ (SKLOŇOVANIE)

- podstatné mená cudzieho pôvodu „Andrea“ sa skloňuje podľa vzoru žena ( v D a v L j. č. má príponu –i)

N Andrea Andrey

G (bez) Andrey (bez) Andreí

D Andrei Andreám

A Andreu Andrey

L (o) Andrei (o) Andreách

I (s) Andreou (s) Andreami


● ak sú v ženskom rode a ● ak majú príponu -ea

C. PODSTATNÉ MENÁ CUDZIEHO PÔVODU „REDAKCIA, LÍBYA“ (SKLOŇOVANIE)

- podstatné mená cudzieho pôvodu „redakcia, Líbya“ sa skloňujú podľa vzoru ulica


● ak sú v ženskom rode a ● ak majú príponu -ia, -ya

D. PODSTATNÉ MENO CUDZIEHO PÔVODU „MÚZEUM“ (SKLOŇOVANIE)

- podstatné meno cudzieho pôvodu „múzeum“ sa skloňuje podľa vzoru mesto

- pri jeho skloňovaní prípona -um vypadáva (okrem N)


● ak sú v strednom rode a ● ak majú príponu -um, -ium, -eum

26

N Líbya

G (bez) Líbye

D Líbyi

A Líbyu

L (o) Líbyi

I (s) Líbyou

N redakcia redakcie

G (bez) redakcie (bez) redakcií

D redakcii redakciám

A redakciu redakcie

L (o) redakcii (o) redakciách

I (s) redakciou (s) redakciami

N múzeum múzeá

G (bez) múzea (bez) múzeí

D múzeu múzeám

A múzeum múzeá

L (o) múzeu (o) múzeách

I (s) múzeom s múzeami

3/h PRÍDAVNÉ MENÁ – CHARAKTERISTIKA

- prídavné mená sú plnovýznamové a ohybné slová, môžu byť vetným členom

- prídavné mená slová, ktoré pomenúvajú vlastnosti podstatných mien

- na prídavné mená sa pýtame: aký?, ktorý?, čí?

- pri prídavných menách určujeme tieto gramatické kategórie (určujeme ich podľa podstatného

mena, pri ktorom stoja):

1. ROD: a/ mužský: dobrý (otec)...

b/ ženský: zakvitnutá (lúka)...

c/ stredný: zimné (ráno)...

2. ČÍSLO: a/ jednotné: slovenský (vojak)...

b/ množné: slovenskí (vojaci)...

3. PÁD: a/ nominatív – N (kto? čo?)



d/ akuzatív – A (koho vidím? čo vidím?)



3/ch PRÍDAVNÉ MENÁ – STUPŇOVANIE

Prídavné mená môžeme stupňovať:

1. NEPRAVIDELNE (dobrý, zlý, pekný, malý, veľký) – stupňujeme ich takto:

1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň

dobrý lepší najlepší

zlý horší najhorší

pekný krajší najkrajší

malý menší najmenší

veľký väčší najväčší

2. PRAVIDELNE (všetky ostatné akostné prídavné mená, okrem výnimiek) – stupňujeme ich takto:


milý milší najmilší

rýchly rýchlejší najrýchlejší

27

3/i PRÍDAVNÉ MENÁ – ROZDELENIE

Prídavné mená rozdeľujeme na:

1. AKOSTNÉ (biely, pekný, malý...) - dajú sa stupňovať (výnimka: niektoré nie, napr. farby)

- nie sú odvodené

- skloňujú sa podľa vzorov pekný, cudzí

2. VZŤAHOVÉ (domáci, školský...) - nedajú sa stupňovať

- nie sú odvodené

- skloňujú sa podľa vzorov pekný, cudzí

3. PRIVLASTŇOVACIE – delia sa na:

a/ druhové (mačací, psí, koní...) - privlastňujeme niečo všetkým zvieratám 1 druhu

- skloňujú sa podľa vzoru páví

b/ rodové (mačkin, psov, zajacov...) - privlastňujeme niečo 1 zvieraťu

- skloňujú sa podľa vzorov otcov, matkin

3/j PRÍDAVNÉ MENÁ – VZORY

Prídavné mená sa skloňujú podľa vzorov pekný, cudzí, páví, otcov, matkin:


predposledná spoluhláska je

tvrdá alebo obojaká

akostné alebo vzťahové prídavné meno

PEKNÝ ---

predposledná spoluhláska je mäkká

akostné alebo vzťahové prídavné meno CUDZÍ ---

---podobnosť so slovom

„páví“PÁVÍ ---


„otcov“OTCOV ---


„matkin“MATKIN ---

3/k ZÁMENÁ – CHARAKTERISTIKA, VZORY

- zámená sú plnovýznamové a ohybné slová, môžu byť vetným členom

- zámená sú slová, ktoré nahrádzajú podstatné mená, prídavné mená, číslovky, príslovky

28

- pri zámenách určujeme tieto gramatické kategórie (pri niektorých zámenách sa všetky

gramatické kategórie nedajú určiť a pri niektorých zámenách gramatické kategórie určujeme

podľa podstatného mena, pri ktorom stoja):

1. ROD: a/ mužský: on, niektorý (človek)...

b/ ženský: ona, táto (ulica)...

c/ stredný: ono, každé (ráno)...

2. ČÍSLO: a/ jednotné: nijaký (poklad)...

b/ množné: nijaké (poklady)...

3. pád: a/ nominatív – N (kto? čo?)






- zámená sa skloňujú podľa vzorov pekný, cudzí, môj:




tvarom sa podobá na prídavné meno

PEKNÝ ---


tvarom sa podobá na prídavné meno CUDZÍ ---

--- privlastňovacie zámená MÔJ ---

- zámená ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony, sa majú samostatné skloňovanie:

29

N ja ty

G (bezo) mňa/ma (bez) teba/ťa

D mne/mi tebe/ti

A mňa/ma teba/ťa

L (o) mne (o) tebe

I (so) mnou (s) tebou

N on ona ono

G (bez) jeho/neho/ho/-ňho/-ň (bez) jej/nej (bez) jeho/neho/-ň

D jemu/nemu/mu jej/nej jemu/nemu/mu

A jeho/neho/ho/-ňho/-ň ju/ňu jeho/neho/-ň

L (o) ňom (o) nej (o) ňom

I (s) ním (s) ňou (s) ním

N my vy

G (bez) nás (bez) vás

D nám vám

A nás vás

L (o) ňom (o) vás

I (s) ním (s) vami

N oni ony ---

G (bez) ich/nich (bez) ich/nich (bez) seba

D im/nim im/nim sebe/si

A ich/nich ich/ne seba/sa

L (o) nich (o) nich (o) sebe

I (s) nimi (s) nimi (so) sebou

3/l ZÁMENÁ – ROZDELENIE

Zámená rozdeľujeme na:

1. OSOBNÉ – ďalej sa delia na:

a/ základné: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony

b/ privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich

2. ZVRATNÉ – ďalej sa delia na:

a/ základné: seba/sa

b/ privlastňovacie: svoj

3. OPYTOVACIE: kto, čo, kde, ako, kedy, prečo, koľko...

4. UKAZOVACIE: ten, to, tam, takto, vtedy, preto, toľko

5. NEURČITÉ: niekto, voľačo, dakde, hocikam, sotvačo, málokedy, podaktorý, zriedkakedy, ktoviekam,

ktosi, akokoľvek

6. VYMEDZOVACIE (väčšinou z nich možno utvoriť protikladné dvojice): ten istý - iný, taký istý -inakší,

tamže - inde, inam, toľko isto, tak isto - inak, takže - ináč, všetci - nikto, všade - nikde, vždy - nikdy,

všetko - nič, každý - žiaden, nijako, ničí, sám, samý

3/m ČÍSLOVKY – CHARAKTERISTIKA, VZORY

- číslovky sú plnovýznamové a ohybné slová, môžu byť vetným členom

- číslovky sú slová, ktoré pomenúvajú počet a pradie podstatných mien

- na číslovky sa pýtame: koľko? koľký v poradí? koľkonásobný? koľkoraký?

- pri číslovkách určujeme tieto gramatické kategórie (pri niektorých číslovkách gramatické kategórie

určujeme podľa podstatného mena, pri ktorom stoja):

1. ROD: a/ mužský: on, niektorý (človek)...

b/ ženský: ona, táto (ulica)...

c/ stredný: ono, každé (ráno)...

2. ČÍSLO: a/ jednotné: nijaký (poklad)...

b/ množné: nijaké (poklady)...

3. pád: a/ nominatív – N (kto? čo?)


30





- číslovky sa skloňujú podľa vzorov pekný, cudzí, päť:




tvarom sa podobá na prídavné meno

PEKNÝ ---


tvarom sa podobá na prídavné meno CUDZÍ ---

--- základné číslovky 5 - 99 PÄŤ ------ 100 MESTO ak stojí samostatne--- 1000 STROJ ak stojí samostatne--- milión DUB ---

---miliarda

- nula, jednotka...- tretina, osmina...

ŽENA ---

--- - dvojica, trojica...- polovica... ULICA ---

štvrť DLAŇ

3/n ČÍSLOVKY – ROZDELENIE

Číslovky rozdeľujeme na:

1. ZÁKLADNÉ – môžu byť:

a/ určité: ● nula, jeden, dva...

● oba/obaja

● pätina, pol, štvrť...

b/ neurčité: veľa, málo, zopár, trochu...

2. SKUPINOVÉ – môžu byť:

a/ určité: jedny, dvoje, troje...

b/ neurčité: viacero/viacerí

3. NÁSOBNÉ – môžu byť:

31

a/ určité: ● päťkrát/päť ráz, šesťkrát/šesť ráz...

● päťnásobný/päťnásobne, trojnásobný/trojnásobne...

● dvojitý/dvojito/dvojmo, trojitý/trojito/trojmo...

b/ neurčité: veľa ráz, mnohokrát, viackrát

4. RADOVÉ – môžu byť:

a/ určité: ● nultý, prvý, druhý...

● prvýkrát/prvý raz, druhýkrát/druhý raz...

b/ neurčité: ostatný, posledný

5. DRUHOVÉ – môžu byť:

a/ určité: jednaký/jednako, dvojaký/dvojako...

b/ neurčité: mnohoraký/mnohorako

3/o ČÍSLOVKY – PRAVOPIS

A. SPRÁVNE TVARY ČÍSLOVIEK

- tri (3) - dvadsať (20) - deväťdesiat (90)

- štyri (4) - tridsať (30) - päťsto (500)

- päť (5) - štyridsať (40) - šesťsto (600)

- deväť (9) - päťdesiat (50) - deväťsto (900)

- šestnásť (16) - šesťdesiat (60)

B. PÍŠEME SPOLU/ODDELENE, S BODKOU/BEZ BODKY

● spolu píšeme: dvakrát/2-krát, dvojnásobný/2-násobný...

● oddelene píšeme: dva razy/2 razy

jeden milión, jedna miliarda

● s bodkou píšeme: prvý raz/1. raz - poradie

● bez bodky píšeme: jeden raz/1 raz – počet

C. ZÁKLADNÉ ČÍSLOVKY 21 – 99 (SKLOŇOVANIE)

Základné číslovky 21 – 99 sa skloňujú tak ako

napr. číslovka „25“:

32

N dvadsaťpäť

G (bez) dvadsiatich piatich

D dvadsiatim piatim

A dvadsiatich piatich

L (o) dvadsiatich piatich

I (s) dvadsiatimi piatimi

D. ČÍSLOVKY 100 – 999 999 (SKLOŇOVANIE)

Základné číslovky 100 – 999 999 sa skloňujú dvoma spôsobmi, tak ako napr. číslovka „1225“:

N tisícdvestodvadsaťpäť tisíc dvesto dvadsaťpäť

G (bez) tisícdvestodvadsiatich piatich (bez) tisíc dvesto dvadsiatich piatich

D tisícdvestodvadsiatim piatim tisíc dvesto dvadsiatim piatim

A tisícdvestodvadsiatich piatich tisíc dvesto dvadsiatich piatich

L (o) tisícdvestodvadsiatich piatich (o) tisíc dvesto dvadsiatich piatich

I (s) tisícdvestodvadsiatimi piatimi (s) tisíc dvesto dvadsiatimi piatimi

3/ô SLOVESÁ – CHARAKTERISTIKA

- slovesá sú plnovýznamové a ohybné slová, môžu byť vetným členom

- slovesá sú slová, ktoré pomenúvajú, čo robia podstatné mená alebo čo sa s nimi deje

- na slovesá sa pýtame: čo robí? čo sa s ním deje?

- pri slovesách určujeme tieto gramatické kategórie :

1. OSOBA: a/ prvá: (ja) kreslím, (my) kreslíme

b/ druhá: (ty) kreslíš, (vy) kreslíte

c/ tretia: (on, ona, ono) kreslí, (oni, ony) kreslia

2. ČÍSLO: a/ jednotné: (ja) čítam,(ty) čítaš,( on, ona, ono číta

b/ množné: (my) čítame,( vy) čítate, (oni, ony)čítajú

3. ČAS: a/ prítomný: (ja) plávam, (ty) plávaš...

b/ minulý: plával som (ja), plával si (ty)...

c/ budúci: (ja) budem plávať, (ty) budeš plávať

33

4. SPÔSOB: a/ oznamovací: (ja) spievam, (my) spievame, (vy) spievate?...

b/ rozkazovací: (ty) spievaj!, (my) spievajme!, (vy) spievajte!...

c/ podmieňovací: spieval by som (ja), boli by sme spievali (my)...

5. VID: a/ dokonavý: napísať, doniesť, naučiť sa...

b/ nedokonavý: písať, niesť, učiť sa...

6. ROD: a/ činný: (on) vysvetľuje, (on) hľadá, hrá sa (on)...

b/ trpný: vysvetľuje sa (nové učivo), hľadá sa (lopta), (futbal) je hraný...

3/p SLOVESÁ – ROZDELENIE

A. ROZDELENIE VŠETKÝCH SLOVIES

Slovesá rozdeľujeme podľa rôznych hľadísk, napr. ich rozdeľujeme:

1. Z HĽADISKA VÝZNAMU (podľa toho, či si pod nimi vieme niečo konkrétne predstaviť):

● plnovýznamové slovesá – pri ich vyslovení/prečítaní/počutí si predstavíme niečo

konkrétne: hovoriť, ísť, poslať...

● neplnovýznamové slovesá – sú to len pomocné slovesá:

chcieť, môcť, musieť, mať (nie vlastniť), dať sa, vedieť, smieť, ísť (dariť sa),

byť (nie nachádzať sa), stať sa, prestať/prestávať, (z)ostať/ (z)ostávať, začať/ začínať

2. PODĽA TOHO, ČI MAJÚ PRI SEBE ZVRATNÉ ZÁMENO „SA/SI“:

● zvratné slovesá – majú pri sebe zvratné zámeno „sa/si“:

česať sa/česať si, pozerať sa/pozerať si, umyť sa/umyť si...

● nezvratné slovesá – nemajú pri sebe zvratné zámeno „sa/si“:

česať, umyť, vidieť...

B. ROZDELENIE PLNOVÝZNAMOVÝCH SLOVIES

Plnovýznamové slovesá rozdeľujeme podľa toho, či podmet vykonáva dej alebo nie:

● činnostné slovesá – vyjadrujú, že podmet vykonáva dej: variť, písať, šantiť...

● stavové slovesá – vyjadrujú, že podmet je dejom zasiahnutý, nevykonáva ho:

34

rásť, kvitnúť, roztápať sa...

3/q SLOVESNÉ TVARY

Slovesné tvary rozdeľujeme:

1. PODĽA ZLOŽENIA (podľa toho, z koľkých slov sa skladajú):

● jednoduchý slovesný tvar – skladá sa z 1 slovesa (patria sem i zvratné slovesá):

čítam, varí, umývať sa, želať si...

● zložený slovesný tvar – skladá sa z 2 a viacerých slov slovesa (okrem zvratných slovies):

bude pracovať, spal by som, bola by si čítala...

2. PODĽA URČITOSTI (podľa toho, či sa pri nich dajú určiť gramatické kategórie slovesa):

● určité slovesné tvary – dajú sa určiť všetky gramatické kategórie slovesa:

volám, volal som, bude volať, volaj!...

● neurčité slovesné tvary – dajú sa určiť len niektoré gramatické kategórie slovesa, patria k nim:

Názov

slovesného

tvaru

Príklad

Gramatické kategórie

slovesa, ktoré sa pri ňom

dajú určiť

Poznámka

neurčitok čítať žehliť vid ---

prechodník čítajúc žehliac vid ---

činné

príčastie

čítajúci,

čítajúca,

čítajúce

žehliaci,

žehliaca,

žehliace

ako pri prídavných

menách (rod, číslo, pád)skloňuje sa ako vzor „cudzí“

trpné

príčastie

čítaný,

čítaná,

čítané

žehlený,

žehlená,

žehlené

ako pri prídavných menách (rod, číslo, pád)

skloňuje sa ako vzor „pekný“

slovesné

podstatné

meno

čítanie žehlenie ako pri podstatných menách (rod, číslo, pád)

skloňuje sa ako vzor

„vysvedčenie“

3/r PRÍSLOVKY – CHARAKTERISTIKA, ROZDELENIE

- príslovky sú plnovýznamové a neohybné slová, môžu byť vetným členom

35

- príslovky sú slová, ktoré vyjadrujú okolnosti deja (teda kde, kedy, ako, prečo sa niečo stalo)

- na príslovky sa pýtame: kde?, kedy?, ako?, prečo?

- príslovky rozdeľujeme na:

1. príslovky miesta (kde?...): dole, vpravo, okolo, zhora, potiaľ, uprostred...

2. príslovky času (kedy?...): včera, zvečera, oddnes, dozajtra, stále...

3. príslovky spôsobu (ako?...): dobre, hlasno/hlasne, (po) slovensky, veľmi...

4. príslovky príčiny (prečo?...): nadarmo, zámerne, zato, náhodne, naschvál...

- príslovky odvodené od akostných prídavných mien môžeme stupňovať:

1. NEPRAVIDELNE (dobre, zle, pekne, veľmi, veľa, málo) – stupňujeme ich takto:


dobre lepšie najlepšie

zle horšie najhoršie

pekne krajšie najkrajšie

veľmi väčšmi najväčšmi

veľa viac najviac

málo menej najmenej

2. PRAVIDELNE (všetky ostatné akostné prídavné mená, okrem výnimiek) – stupňujeme ich takto:


milo milšie najmilšie

3/s PRÍSLOVKY – PRAVOPIS

- príslovky majú vždy krátku príponu: pekne, (po) slovensky, zdravo...

- niektoré príslovky píšeme vždy spolu: sčasti, naprostriedku, nadránom, donedávna, doluznačky, dennodenne, svätosväte, zriedkakedy...

- niektoré príslovky môžeme písať spolu i oddelene : dobiela/do biela, načerveno/na červeno, odmlada/od mlada, odmala/od mala...

- niektoré príslovky píšeme so spojovníkom: široko-ďaleko, zôkol-vôkol, sem-tam, hore-dole, chtiac-nechtiac , zoči-voči, raz-dva, krížom-krážom

3/t PREDLOŽKY – CHARAKTERISTIKA, ROZDELENIE

- predložky sú neplnovýznamové a neohybné slová, nemôžu byť vetným členom

36

- predložky sú slová, ktoré vyjadrujú vzťahy medzi osobami, zvieratami, vecami, činnosťami, javmi,

stavmi

- predložky rozdeľujeme podľa rôznych hľadísk:

1. PODĽA TOHO, ČI MÔŽU ALEBO NEMÔŽU BYŤ AJ INÝM SLOVNÝM DRUHOM :

● prvotné predložky – nemôžu byť iným slovným druhom: z, v, s, od, poza, nad...

● druhotné predložky – môžu byť iným slovným druhom: okolo, dolu, hore, vôkol...

2. PODĽA ZLOŽENIA:

● jednoduché predložky – tvorí ju 1 predložka: z, v, s, od, okolo, dolu, hore, vôkol...

● zložené predložky – je zložená z viacerých predložiek: popod, poza, pomedzi, namiesto...

3/u SPOJKY – CHARAKTERISTIKA, ROZDELENIE

- spojky sú neplnovýznamové a neohybné slová, nemôžu byť vetným členom

- spojky sú slová, ktoré spájajú slová alebo vety, vyjadrujú vzťahy medzi slovami a vetami

- spojky rozdeľujeme na:

1. PRIRAĎOVACIE – spájajú rovnocenné slová alebo vety: a, aj, ako, ale, alebo, ani, avšak, však, ba, ba aj, ba dokonca, buď, buď – alebo, či, i, iba, nielen – ale aj, no...

2. PODRAĎOVACIE – spájajú nerovnocenné vety v súvetiach: aby, aj keď, ako, až, ako keby, či, kedy, keď, keďže, lebo, pretože, že...

3/v ČIARKA PRED SPOJKAMI

A. PÍSANIE ČIARKY PRED PODRAĎOVACÍMI SPOJKAMI

Čiarka pred podraďovacími spojkami sa píše takto:

a/ že, aby, či, lebo, pretože, preto... (v strede vety)Mama povedala, aby som odišiel. Neučil sa, lebo sa mu nechcelo. (Čiarku píšeme pred nimi vždy.)

b/ ak, aby, pretože... (na začiatku vety)Aby si vedel, neodídem! Pretože sa mi nechce, neurobím to.( Čiarku píšeme na konci vety.)

c/ kam, kde, kedy, kto, čo... (v strede vety)Mama povedala, čo mám priniesť. Netušil, kam má ísť. (Čiarku píšeme pred nimi vždy.)

d/ ako (v strede vety)Mama povedala, ako to mám spraviť. (Čiarku píšeme, lebo za ním nasleduje sloveso.) Zuzka bola biela ako stena. (Zuzka bola biela ako stena.)

37

B. PÍSANIE ČIARKY PRED PRIRAĎOVACÍMI SPOJKAMI

Čiarka pred priraďovacími spojkami sa píše takto:

a/ i, aj, ani, alebo (1 raz vo vete)Mama navarila i upratala. Čítaj alebo píš. (Čiarku pred nimi nepíšeme.)

b/ i, aj, ani, alebo (2 a viackrát vo vete)Mama navarila i upratala, i utrela prach, i povysávala. (Čiarku nepíšeme pred prvou, pred ostatnými píšeme.)c/ aMama písala a čítala. (Čiarku nepíšeme.) Nevedel to (,) a (ale) išiel tam. (Čiarku môžeme napísať.)

d/ a predsa, a teda, a tak Janka nechcela, a predsa šla. Nevedel to, a tak sa mu to nepodarilo. (Čiarku píšeme vždy.)

e/ nielen....- ale aj, ale, ba i, ba ajOtec to nielen povedal, ale aj prikázal. Odpovedal, ale nemal istotu. (Čiarku píšeme pred nimi vždy.)

3/x ČASTICE – CHARAKTERISTIKA, ROZDELENIE

- častice sú neplnovýznamové a neohybné slová, nemôžu byť vetným členom

- častice sú slová, ktoré vyjadrujú náš postoj k výpovedi (teda čo si myslíme o tom, čo sme povedali)

- častice rozdeľujeme na:

1. UVÁDZACIE – stoja na začiatku vety, vyjadrujú náš postoj k celej vete:

Ale nezabudni! No dobre, pôjdem tam. Vari si sa nepozeral?

2. VYTYČOVACIE – stoja v strede vety, vyjadrujú náš postoj k nasledujúcej časti vety:

Porozmýšľam, ale asi nepôjdem. Dočítam ešte túto stranu. A on, samozrejme, neprišiel.

- ak častice vyjadrujú náš postoj k celej vete, oddeľujeme ich z oboch strán čiarkami:

Mal už, zrejme, všetkého dosť. Veru, bol som unavený.

3/y CITOSLOVCIA – CHARAKTERISTIKA, ROZDELENIE

- citoslovcia sú neplnovýznamové a neohybné slová, niekedy môžu byť vetným členom

- citoslovcia sú slová, ktoré vyjadrujú naše pocity alebo nimi napodobňujú zvuky

- citoslovcia rozdeľujeme podľa rôznych hľadísk:38

1. PODĽA TOHO, ČO NIMI VYJADRUJEME : ● vlastné citoslovcia – vyjadrujú naše pocity: ach, fuj, ohó, nevídali, heš...

● zvukomalebné citoslovcia – napodobňujú zvuky: mé, bé, krá, hav, čľup, cink...

2. PODĽA TVORBY A ZLOŽENIA: ● prvotné citoslovcia – sú neodvodené: ach, juj, hej, ohó, pch...

● odvodené citoslovcia – sú odvodené:

a/ zo slovies (hybaj, čľup, tresk, ryk, myk, poďho...)

b/ z podstatných mien (beda, bože, dočerta...)

3/z CITOSLOVCIA – PRAVOPIS

- v citoslovciach píšeme väčšinou „i“: kikirikí, kvik, cink...

- v niektorých citoslovciach píšeme „y“: tresky-plesky, hybaj, čary-mary/čáry-máry, cupy-lupy (cupi-

lupi), šibi-ryby, ryp (do neho), myk (plecom)...

- niektoré citoslovcia môžeme písať dvojako: chichichi/chi-chi-chi, dočerta/do čerta, dovidenia/do

videnia...

- ak citoslovcia nenahrádzajú podmet alebo prísudok (teda ak citoslovcia môžeme z vety vynechať),

oddeľujeme ich z oboch strán čiarkami:

Ahoj, ako sa máš? Na lúke kvákali kačky, kvak, a gágali husi, gágá.

4. VETNÉ ČLENY

4/a VETNÉ ČLENY – CHARAKTERISTIKA

Náuka o vetných členoch sa volá skladba alebo syntax, lebo sa zaoberá vzťahmi medzi slovami a

vetami v slovenčine. Vetné členy rozdeľujeme na:

1. HLAVNÉ: prísudok, podmet, vetný základ

2. VEDĽAJŠIE: predmet, príslovkové určenie, prívlastok, prístavok, doplnok

4/b PRÍSUDOK (HLAVNÝ VETNÝ ČLEN)

- prísudok označujeme číslom 1

– na prísudok sa pýtame otázkami: čo robí? čo sa s ním deje?

– prísudok sa skladá z 1 slova alebo aj z viacerých slov

- prísudok môže byť:

39

● SLOVESNÝ (1s) – skladá sa len zo slovies:

Jana číta knihu. Peter sa díva na televíziu. Zuzka začína spievať.

● MENNÝ (1m) – tvorí ho sloveso a iné slovo (podstatné meno, zámeno...):

Jana je dobrá žiačka. Peter je vysoký. Zuzka bola sama.

4/c PODMET (HLAVNÝ VETNÝ ČLEN)

- podmet označujeme číslom 2

– na podmet sa pýtame otázkami: kto? čo?

- podmet môže byť:

● VYJADRENÝ (2v) – je vo vete vyjadrený: Jana číta knihu. Peter sa díva na televíziu.

● NEVYJADRENÝ (2n) – nie je vo vete vyjadrený, ale vieme si ho domyslieť:

Je dobrá žiačka. (ona) Je vysoký. (on)

4/d VETNÝ ZÁKLAD (HLAVNÝ VETNÝ ČLEN)

- vetný základ označujeme číslom Vz

– na vetný základ sa pýtame otázkami: čo robí? čo sa s ním deje? ale aj otázkami: kto? čo?

- vetný základ môže byť:

● SLOVESNÝ (Vz) – veta obsahuje sloveso: Vonku prší. Od rána mrholí.

● MENNÝ (Vz) – veta neobsahuje sloveso: Potraviny. Základná škola.

4/e PREDMET (VEDĽAJŠÍ VETNÝ ČLEN)

- predmet označujeme číslom 3

– na predmet sa pýtame otázkami ako na G (koho? čoho?), D (komu? čomu?), A (koho? čo?,

L (o kom? o čom?), I (s kým? s čím)

- predmet rozvíja prísudok

- predmet môže byť:

● PRIAMY (3p) – ak je v A bez predložky: Jana číta knihu. Ivan spieva pieseň.

● NEPRIAMY (3n) – ak je v G, D, A s predložkou, L, I

Jana sa stretla s priateľkou. Ivan blahoželá otcovi.

40

4/f PRÍSLOVKOVÉ URČENIE (VEDĽAJŠÍ VETNÝ ČLEN)

- príslovkové určenie označujeme číslom 4

– na príslovkové určenie sa pýtame otázkami: kde? kedy? ako? prečo?

- príslovkové určenie rozvíja prísudok

- príslovkové určenie môže byť:

● MIESTA (4m): Dnes sa hrá vonku.(KDE?)

● ČASU (4č): Jana príde o štvrtej. (KEDY?)

● SPÔSOBU (4s): Peter spieval pekne. (AKO?)

● PRÍČINY (4p): Naschvál robil zle. (PREČO?)

4/g PRÍVLASTOK (VEDĽAJŠÍ VETNÝ ČLEN)

- prívlastok označujeme číslom 5

– na prívlastok sa pýtame otázkami: aký? ktorý? čí?

- rozvíja podmet, mennú časť prísudku, predmet, príslovkové určenie

- prívlastok môže byť:

● ZHODNÝ (5z) – stojí pred slovom, ktoré rozvíja:

Náš Peter číta knihu. Jana je dobrá žiačka.

Zuzka píše druhý list. Stojí pri novom okne.

● NEZHODNÝ (5n) – stojím za slovom, ktoré rozvíja nie je to prídavné meno:

Výlety do prírody boli pekné. Jana je žiačka gymnázia.

Číta knihu o zvieratách. Stojí pri dverách domu.

4/h DOPLNOK (VEDĽAJŠÍ VETNÝ ČLEN)

- doplnok označujeme číslom 6

– na doplnok sa pýtame otázkami: aký? akého?

- doplnok rozvíja podmet a predmet

- doplnok môže byť:

● PODMETOVÝ – rozvíja podmet: Chlapec sa usmieval šťastný.

● PREDMETOVÝ – rozvíja predmet: Vtáčika našli raneného.

41

4/ch PRÍSTAVOK (VEDĽAJŠÍ VETNÝ ČLEN)

- prístavok nazývame aj voľný zhodný prívlastok

– na prístavok sa pýtame otázkami: aký? ktorý? čí?

- prístavok sa skladá z viacerých slov

- prístavok stojí za slovom, ktoré rozvíja

- prístavok je od vety oddelený čiarkami (pomlčkami, zátvorkami)

Zuzka, žiačka šiestej triedy, bola včera na školskom výlete.

Už dva dni hľadám nášho psa - malého hnedého pudlíka.

Jeho dom (chalúpka za lesom) sa mi veľmi páči.

4/i VETY - ROZDELENIE PODĽA POČTU VIET

Podľa počtu viet delíme vety na:

1. JEDNODUCHÉ VETY - majú 1 prisudzovací sklad alebo 1 vetný základ

Malá Zuzka sedí na stoličke. Vonku prší.

2. SÚVETIA – majú 2 a viac prisudzovacích skladov alebo 2 a viac vetných základov

Malá Zuzka sedí na stoličke a brat číta knihu. Vonku prší a hrmí.

4/j VETY - ROZDELENIE PODĽA ZÁMERU

Podľa zámeru delíme vety na:

1. OZNAMOVACIE – sú zakončené bodkou

- oznamujeme nimi nejakú informáciu

Napísal som si domácu úlohu. Vrátim sa o štvrtej.

2. OPYTOVACIE – sú zakončené otáznikom

- pýtame sa, aby sme získali nejakú informáciu

Kde si bol? Mal si sa dobre?

3. ROZKAZOVACIE – sú zakončené výkričníkom

- rozkazujeme alebo zakazujeme niečo

Poď sem! Nečítaj už!

42

4. ZVOLACIE – sú zakončené výkričníkom

- voláme na niekoho alebo niečo vykríkneme (nerozkazujeme ani nezakazujeme)

Ahoj! Hurá!

5. ŽELACIE – sú zakončené výkričníkom

- vyjadrujeme naše želanie

Keby dnes nepršalo! Nech sú už prázdniny!

4/k VETY - ROZDELENIE PODĽA ČLENITOSTI

Podľa členitosti delíme vety na:

1. 1-ČLENNÉ VETY – základom vety je vetný základ (nedá sa v nich nájsť prísudok ani podmet)

- tieto vety môžu byť:

● slovesné (obsahujú sloveso): Vonku prší.

● menné (neobsahujú sloveso): Potraviny. Základná škola.

2. 2-ČLENNÉ VETY - základom vety je prisudzovací sklad (prísudok a podmet)

- tieto vety môžu byť:

● úplné (podmet je vyjadrený): Zuzka sedí.

● menné (podmet je vyjadrený, ale dá sa domyslieť):

(Ona) Maľovala obraz.

4/l VETY - ROZDELENIE PODĽA POČTU VETNÝCH ČLENOV

Podľa počtu viet delíme vety na:

1. HOLÉ VETY – majú len podmet a prísudok (alebo len vetný základ)

Zuzka sedí. (podmet a prísudok) Pršalo. (vetný základ)

2. ROZVITÉ VETY – okrem podmetu a prísudku (alebo vetného základu) majú ešte aspoň 1 iný

vetný člen

Zuzka sedí na stoličke. (rozvitá) Včera pršalo. (rozvitá)

3. VETY S VIACNÁSOBNÝM VETNÝM ČLENOM – niektorý vetný člen je viacnásobný

Včera i predvčerom pršalo. Malá a pekná Zuzka sedí na stoličke.

4/m SÚVETIA - ROZDELENIE PODĽA POČTU VIET

43

Podľa počtu viet delíme súvetia na:

1. JEDNODUCHÉ SÚVETIA – skladajú sa z 2 viet: Mama varí a otec číta.

2. ZLOŽENÉ SÚVETIA – skladajú sa z 3 a viac viet: Mama varí a otec číta, babka spí a dedko fajčí.

4/n JEDNODUCHÉ SÚVETIA - ROZDELENIE PODĽA DRUHU VIET

Podľa druhu viet delíme súvetia na:

1. PRIRAĎOVACIE SÚVETIA – skladajú sa z 2 hlavných viet (každá veta môže stáť samostatne)

- vety sú spojené bezspojkovo alebo priraďovacími spojkami

Pes šteká a vták spieva. Kreslil, ba i maľoval.

Nevedel to, ale neprestal. Alebo čítaj, alebo píš!

2. PODRAĎOVACIE SÚVETIA – skladajú sa z 1 hlavnej vety a z 1 vedľajšej vety (vedľajšia veta rozvíja

hlavnú vetu, vedľajšia veta nemôže stáť samostatne)

- hlavnou vetou sa pýtame na vedľajšiu vetu (pýtame sa tak, aby sme

mohli odpovedať celou vedľajšou vetou)

- vety sú spojené podraďovacími spojkami

Nevedel, čo má spraviť. (Čo nevedel?) Kúpil dom, ktorý bol malý. (Aký dom kúpil?)

Išiel tam, kam ho volali. (Kam išiel?) Prišiel, keď bolo šesť hodín. (Kedy prišiel?)

Bol taký, že sa mu smiali. (Aký bol?) Neprišiel ten, kto mal. (Kto neprišiel?)

Nenapísal list, lebo nemal papier. (Prečo nenapísal list?) Čítal, ako sa mu chcelo. (Ako čítal?)

5. SLOH

5/a JAZYKOVÝ ŠTÝL

Jazykový štýl je cieľavedomý výber jazykových prostriedkov - teda slová, slovné spojenia a vety

si vyberáme podľa:

1. slohového útvaru (je to text, ktorý chcem vytvoriť)

2. slohového postupu (je to spôsob, akým chcem text napísať)

Poznáme 6 jazykových štýlov (hovorový, umelecký, administratívny, odborný, publicistický, rečnícky),

majú tieto znaky:

Jazykový štýl Znaky PríkladHOVOROVÝ nárečové, slangové, nespisovné,

citovo-zafarbené slováPrvú hodinu sme mali matiku. Učka nás rozdelila a dala nám písomku. Prvé

44

príklady mi šli fajn, ale potom som to domrvil...

UMELECKÝobrazné pomenovania, umelecké

jazykové prostriedky

Škovránok vzlieta z oráčiny akoby hrudka zeme dostala krídla. Tíško začipčí a prudko strepoce krídelkami.

ADMINISTRATÍVNYodborné a knižné slová, trpné

príčastia, ustálené frázy, citovo nezafarbené slová

Žiadam o vydanie duplikátu vysvedčenia z ... strateného pri sťahovaní. Duplikát je potrebné priložiť...

ODBORNÝodborné termíny, zložitá stavba viet, trpné príčastie, abstraktné

pojmy

Hornina nie je rovnorodou hmotou a nemá stále chemické zloženie. Nerasty sú anorganické látky, ktoré sa vyskytujú v prírode a pozostávajú z jedného alebo viacerých prvkov.

PUBLICISTICKÝžurnalizmy, klišé (ošúchané výrazy),

vymenúvanie, trpné príčastie

Bolo konštatované, že zviditeľňovanie postojov, zámerov a názorov ide ruka v ruke s eskaláciou napätia.

REČNÍCKYoslovenie, umelecké jazykové

prostriedky, citoslovcia, častice

Drahá mama! Dnes je tvoj sviatok – Deň matiek. Ďakujem ti za tvoju lásku, starostlivosť, za to, že nás vždy prijímaš s otvorenou náručou!

5/b SLOHOVÝ POSTUP, SLOHOVÝ ÚTVAR

Slohový postup je spôsob, akým usporadúvame jazykové prostriedky (slová, slovné spojenia,

vety), aby sme utvorili slohový útvar. Poznáme 4 slohové postupy: rozprávací, opisný, informačný,

výkladový.

Slohový útvar/žáner je ucelený a ukončený jazykový útvar (teda vytvorený text).

Slohový postup Znaky Slohový útvar

rozprávací rozpráva príbehrozprávanie príbehu, poviedka,

novela, román...

opisný

vyberá a usporadúva znaky

a vlastnosti osôb, zvierat, vecí,

činností

statický opis, dynamický opis,

umelecký opis,

charakteristika...

informačnývyberá a usporadúva dôležité

údaje a fakty

správa, oznámenie, žiadosť,

objednávka, pozvánka...

výkladovývysvetľuje podstatu a vzťahy

medzi javmivýklad, úvaha, výťah...

45

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

CALTÍKOVÁ, Milada – TARÁBEK, Ján: Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka s diktátmi

a pravopisnými cvičeniami. Bratislava, DIDAKTIS: 2001. ISBN 80-85456-74-5.

HYBENOVÁ, Ľubica – SKOTNICKÁ, Adriana: Nová zbierka testov zo slovenského jazyka a literatúry pre

prijímacie pohovory. Žilina, ŠKOLMÉDIA: 2004. ISBN 80-968755-5-8.

KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila – CALTÍKOVÁ, Milada – ŽIGOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk 7 (Učebnica). Bratislava,

Orbis Pictus Istropolitana: 2005. ISBN 80-7158-592-0.

KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila – CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk 8 (Učebnica). Bratislava, Orbis Pictus

Istropolitana: 2008. ISBN 978-80-7158-872-6.

46

PÉTERYOVÁ, Oľga – REZNÍČKOVÁ, Viera – ŠAGÁTOVÁ, Ľubica – Tarábek, Ján: Zbierka úloh zo slovenského

jazyka. Bratislava, DIDAKTIS: 2002. ISBN 80-85456-80-X.

Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava, VEDA: 2000. ISBN 80-224-0655-4.

TIBENSKÁ, Eva a kol.: Slovenský jazyk pre 7. ročník základných škôl (Učebnica , 1. diel). Bratislava, Orbis

Pictus Istropolitana: 2000. ISBN 80-7158-292-1.







47

zstbiliska.edupage.org · web viewslovenský jazyk (jazyk a sloh) učebné texty – pracovná...

Documents