Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského

VFR, Napoleon Bonaparte

Denisa Čatovičová

2011

Obsah

ÚVOD ....................................................................................................................... 3

1 Veľká francúzska revolúcia .............................................................................. 4

1.1 Príčiny revolúcie ........................................................................................... 4

1.2 Začiatok revolúcie ......................................................................................... 5

2 Politické skupiny ................................................................................................. 6

2.1 Vláda Girondistov .......................................................................................... 6

2.2 Vláda Jakobínov ............................................................................................. 6

2.3 Termidorská reakcia ....................................................................................... 7

3 Napoleon Bonaparte počas VFR ....................................................................... 8

3.1 Obdobie vlády Napoleona .............................................................................. 8

Záver ......................................................................................................................... 10

Zoznam bibliografických odkazov ......................................................................... 11

Prílohy ....................................................................................................................... 12

2

Úvod

Druhá polovica 18. Storočia sa vo Francúzsku niesla v znamení narastajúcej

hospodárskej a spoločenskej krízy. Francúzske hospodárstvo zaostávalo za Anglickom

a priemyselná revolúcia, ktorá v tom čase hýbala Anglickom bola vo Francúzsku

v nedohľadne. Bola to najvýznamnejšia európska občianska revolúcia, ktorá odstránila

moc šľachty, feudálne privilégiá a nefunkčný feudálny systém. Presadila princíp rovnosti

občanov pred zákonom, princíp individuálnych (občianskych) práv. Cieľom mojej práce je

priblížiť určite veľmi dôležité obdobie dejín. Obdobie, ktoré malo nielen výrazný vplyv na

Francúzsko, ale aj na celý svet. Politické postavenie, ktoré sa rieši celými dejinami už od

antiky sa rozoberá aj v tomto období. Prelína sa tu monarchia s republikou, krajine vládnu

generálne stavy. Každý sa chce ujať moci. Avšak v krajine nieto režimu, ktorý by sa po

páde monarchie udržal dlhšie ako rok. Jedna strana podkopáva nohy tej druhej

a samozrejme kde sa dvaja bijú tretí vyhráva. A teda po rokoch, dlhých a namáhavých

bojoch prišiel jeden človek, ktorému sa ani vo sne nesnívalo, že zasadne na francúzsky

trón. Prišiel Napoleon Bonaparte...

3

1 Veľká Francúzska revolúcia

1.1 Príčiny revolúcie

Príčinou revolúcie bola vo všeobecnosti sociálna a politická kríza

Francúzska v 18. storočí, v 80. rokoch aj hospodárska kríza. Hlavnou ideologickou

základňou revolúcie bolo osvietenstvo a inšpiráciou bola americká revolúcia.

Konkrétne príčiny sú:

nerovnomerný spôsob života ( veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými)

nerovnomerné rozdelenie príjmov z prudkého hospodárskeho rastu Francúzska v

18. storočí, poháňaného prechodom na liberálne trhové hospodárstvo, populačnou

explóziou a rozvojom poľnohospodárstva

vysoké výdavky kráľovského dvora (Versailles), sčasti na prepych, ale aj na výboje

a vojny (najmä vojna o španielske dedičstvo (1701-1714) za Ľudovíta XIV.,

sedemročná vojna (1756-1763) za Ľudovíta XV. a americká revolúcia (1775-1783)

za Ľudovíta XVI.)

absolutizmus (s vrcholom za Ľudovíta XIV. – „kráľ Slnko“)

sloboda tlače v období pred revolúciou

rozdelenosť francúzskej spoločnosti na tri stavy, z ktorých dva (duchovenstvo a

šľachta) tvorili len 2 % obyvateľstva, ale mali politickú moc a neplatili dane, kým

tretí stav (roľníci a mešťania) tvorili 98%, ale politickú moc nemali a dane platili

nezvolávanie zhromaždenia generálnych stavov od roku 1614 (generálne stavy

vznikli v roku 1302 ako poradné zhromaždenie kráľa , najmä na schvaľovanie daní)

katastrofálna neúroda v roku 1788 a z toho vyplývajúce povstania chudoby

stroskotanie francúzskej zámorskej koloniálnej politiky

Východiskom zo spomínanej situácie mohlo byť zdanenie privilegovaných stavov

(šľachty a duchovenstva). Privilegovaní sa proti tomuto bránili a ohradzovali sa tým, že

zdaniť ich môžu iba generálne stavy (francúzska obdoba parlamentu), ktoré sa nezišli od

roku 1614. Napriek veľkej nechuti sa kráľ rozhodol, že generálne stavy zvolá. Avšak

silnejúci tretí stav (meštianstvo a buržoázia) sa začal domáhať svojich práv.

Generálne stavy sa teda zišli vo Versailles v máji 1789. Problémom najmä bolo, že

stavy sa nevedeli dohodnúť na spôsobe hlasovania. Keďže meštianstvo malo svojich

stúpencov, ktorých bolo aj po zjednotení šľachty a duchovenstva stále viac domáhalo sa

4

aby sa hlasovalo za každého. Zatiaľ čo privilegované stavy chceli aby každý stav mal

dohromady jeden hlas, a teda by mali isté víťazstvo a nemuseli by byť zdanení.

Nakoniec sa to vyhrotilo do takej situácie, že kráľ dal generálne stavy odvolať. To sa

nepáčilo meštianstvu a buržoázií a tak sa rozhodli vytvoriť tzv. Národné zhromaždenie

(Ústavodarné zhromaždenie). Kráľ sa rozhodol toto zhromaždenie rozohnať a poslal do

Paríža vojsko.

1.2 Začiatok revolúcie

To, že kráľ poslal do Paríža vojsko, nahnevalo obyvateľstvo a 14. Júla 1789

zaútočili na najväčší absolutistický symbol moci, na väznicu Bastila, ktorú aj dobyli.

Postupne dochádzalo k likvidácií feudálneho režimu(obr.č.1). Ústavodarné zhromaždenie

prijalo 4.8. 1789 dekrét o zrušení poddanstva a 26. 8. 1789 prijalo deklaráciu práv človeka

a občana, v ktorej bolo uzákonené:

zrušenie všetkých privilégií

občianska rovnosť pred zákonom

prístup všetkých občanov k úradom a funkciám v armáde

sloboda slova, tlače, zhromažďovania, náboženské slobody

nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, sloboda podnikania

Prijaté heslo revolúcie Liberté – egalité – fraternité (sloboda - rovnosť – bratstvo)

V septembri ( konkrétne tretieho) 1791 bola prijatá francúzska ústava podľa ktorej sa

Francúzsko stalo konštitučnou monarchiou, kde panovník panuje, ale nevládne.

2 Politické skupiny5

Vo Francúzsku sa začali vytvárať rôzne politické skupiny ako:

Girondisti (obr.č.2)

Dostali pomenovanie podľa francúzskeho kraja v okolí Bordeaux. Boli umiernení

republikáni. Zastupovali strednú buržoáziu a inteligenciu. V roku 1792 získali prevahu

v konvente. Nesúhlasili s kráľovou popravou. Politicky prestali fungovať v roku 1793, keď

väčšinu z ich popredných osobností jakobíni popravili.

Jakobíni

Pôvodne išlo o spolok priateľov ústavy, ktorý sa schádzal v dominikánskom kláštore

svätého Jakuba. Prechod na republikánske stanovisko a postupná radikalizácia spolku

spôsobili odchod Girondistov, takže od roku 1792 používali meno Klub jakobínov. Ich

vodcom bol Maximilián Robespieare.

2.1 Vláda Girondistov

10.8.1792 vypuklo povstanie, počas ktorého bol zajatý kráľ aj so svojou rodinou.

Zákonodarné zhromaždenie bolo premenované na konvent a konali sa nové voľby.

Konvent tvorili jakobíni a girondisti a zvyšok tzv. stred („bahno“- názov preto lebo raz sa

pridali na jednu inokedy na druhú stranu). Moc mali prevažne girondisti.

V konvente sa diskutovalo o politickom zriadení krajiny. Buď krajina ostane

naďalej monarchiou alebo sa vytvorí republika. Nakoniec sa priklonili k republike a tá bola

vyhlásená 22.septembra 1792. Konvent medzitým kráľa Ľudovíta XVI. odsúdil a roku

1793 bol popravený. Toho roku v máji vypuklo povstanie kde boli girondisti zvrhnutí.

2.2 Vláda JakobínovJakobíni chceli zlepšiť situáciu v krajine. Snažili sa urobiť zmeny aby nedošlo

k niečomu podobnému ako s Girondistami. A tak 24.6. 1793 prijali novú ústavu. Tá

dovoľovala slobodu tlače, zhromažďovania, právo vlastniť majetok, dokonca aj zvrhnúť

vládu ak by využívala svoju moc. A keďže v tej dobe to bol až príliš demokratický ťah, jej

schválenie sa odložilo na dobu neurčitú.

Jakobíni vytvorili 3 dôležité orgány:

6

výbor pre verejné blaho – vodca Maximilián Robespierre (obr.č.3)

výbor pre verejnú bezpečnosť

revolučný tribunál (súd)

Zložitú politickú situáciu sa snažili vyriešiť odstránením svojich protivníkov čo

vyvrcholilo Jakobínskym terorom (jún - júl 1794). Keď sa pominulo nebezpečenstvo,

dovtedy jednotní Jakobíni sa rozdelili na umiernených a radikálnych. Keď sa Robespieare

snažil urovnať nezhody a viac- menej zničiť radikálnu stranu, došlo k nezhodám a 27. 7.

1794 bol Robespieare popravený. Podľa francúzskeho kalendára bol 27. Júl tzv.

Termidorom poprava Robespieare bola termidorskou reakciou.

2.3 Termidorská reakcia

Nová éra – nová ústava. Vypracovaná 23.9.1795. Konvent rozpustený. Ústava bola

vymyslená podľa vzoru Anglicka. Zákonodarné zhromaždenie bolo teda dvojkomorové.

Na čele republiky stálo 5-členné direktórium. Táto reakcia znamenala návrat k ideám

z roku 1789.

Avšak termidorské obd. nebolo až tak podporované hneď na začiatku bolo

napadnuté rojalistickou šľachtou a druhý krát ľavicovou stranou. Obe povstania však boli

potlačené. I keď direktóriu sa darilo čoraz väčšmi sa opieralo o armádu až nakoniec na nej

bolo úplne závislé, čím sa aj armáda začala miešať do štátnych záležitostí.

Francúzska armáda začala obsadzovať okolité štáty a vytvárali si z nich tzv.

sesterské štáty. K Francúzsku sa pripojilo aj Španielsko a v protifrancúzskej koalícii ostalo

už len Anglicko a Rakúsko. V bojoch pri Rakúsku sa vyznamenal mladý generál Napoleon

Bonaparte.

7

3 Napoleon Bonaparte počas VFR

Napoleonovi sa veľmi darilo. Dobyl rôzne krajiny ako Taliansko, Švajčiarsko,

Rakúsko,.... Jediný kto naďalej odolával Korzičanovej armáde bolo Anglicko. A tak sa

Napoleon rozhodol zaútočiť na Egypt ( britská kolónia) odkiaľ išli všetky lode a trasy so

surovinami do kolónií blízkeho a ďalekého východu. Po niekoľkých víťazstvách si mladý

Napoleon myslel, že toto nebude výnimka a Egypt považoval už za dobytý.

Ale v bitke pri Abukire Napoleonove vojská utrpeli porážku od anglického

admirála Horatia Nelsona. V tom čase v Paríži stratilo dôveru direktórium, ktoré bolo

napádané rojalistami a jakobínmi. A tak bol do Paríža povolaný Napoleon, ktorý nielenže

potlačil buržoáziu, ale aj direktórium.

A tak 9. novembra 1799 štátnym prevratom preberá moc vo Francúzsku a vyhlásil

sa za konzula s neobmedzenou mocou. Tento dátum je aj oficiálne pokladaný z koniec

Veľkej Francúzskej revolúcie. Namiesto 5-členného direktória vznikol trojčlenný konzulát.

3.1 Obdobie vlády Napoleona

Napoleon vyjednal s katolíckou cirkvou Konkordát z roku 1801, čím sa cirkev

musela podriadiť štátu. V roku 1804 vydal občiansky zákonník tzv. Code Civil, kde

stanovil práva a povinnosti občanov. Stal sa základom pre ostatné zákonníky. V tom istom

roku sa sám korunoval za cisára (obr.č.4).

Ako cisár si počínal dobre, podporoval podnikanie, vzrastala zamestnanosť, platy,

ale aj životná úroveň. Po vyriešení vnútornej politiky sa Napoleon zameral na zahraničnú

politiku, ktorá bola spojená so dobyvačnými vojnami. Jednou z najznámejších bitiek bola

bitka troch cisárov teda bitka pri Slavkove ( neďaleko Brna). V nej bojovali Napoleon,

Ruský cár Alexander a Rakúsky cisár František. Kutuzov ( veliteľ ruskej armády)

predvídal útok Napoleona, ale na príkaz cára Alexandra musel zaútočiť.

A tak Napoleon bitku vyhral. V decembri 1805 bol v Bratislave podpísaný

separátny (oddelený) mier s Rakúskom. S Ruskom podpísaný mier nebol. Ďalšou z veľmi

slávnych bitiek bola bitka pri Lipsku, tzv. bitka národov. V tejto bitke utrpel porážku od

pruských, rakúskych a ruských vojsk čo teda znamenalo, že Napoleon musel abdikovať

a bol poslaný do vyhnanstva na ostrov Elba.

8

Začiatkom roku 1815 Napoleon ušiel z Elby a na 100 dní obnovil cisárstvo. To sa

už všetkým jeho protivníkom nepáčilo, a tak sa spojili a definitívne Napoleona porazili

v bitke pri Waterlo. Po bitke bol Napoleon poslaný na ostrov Sv. Heleny kde v roku 1821

zomrel.

Záver

9

V mojej práci som sa zamerala na Francúzsku revolúciu. Tému som poňala

všeobecne. Z každej časti som sa snažila vybrať to najzaujímavejšie a najpodstatnejšie. Na

základe daného rozsahu som tému nemohla spracovať do podrobností so všetkým čo

k tomu patrí. Rôzne fázy Veľkej Francúzskej revolúcie som pôvodne chcela spracovať

a venovať sa im hlbšie. Medzi najzaujímavejšie časti mojej práce som zaradila príčiny

ďalej politické skupiny a v neposlednom rade spojitosť Napoleona Bonaparteho s Veľkou

francúzskou revolúciou. Z daných faktov som sa mnohému aj priučila. O mnohých veciach

som doteraz nemala prehľad, ale venovaním sa tejto téme som si všetko ozrejmila. Dúfam,

že aj Vám som túto tému priblížila natoľko, že by ste sa chceli o nej dozvedieť aj viac.

Z bibliografických odkazov ktoré som uverejnila vo svojej práci si môžete nájsť

podrobnejšie informácie o tejto téme. V práci som síce len okrajovo spomenula veľkú

osobnosť dejín – Napoleona Bonaparte, ale myslím, že natoľko známu osobnosť netreba

tak veľmi rozoberať. Na pracovanie s témou som použila mnoho odborných časopisov, diel

a encyklopédií z overených zdrojov takže uvedené informácie by mali byť pravdivé.

Dúfam, že Vás táto téma z môjho poňatia zaujala.

Zoznam bibliografických odkazov

10

KOLEKTÍV AUTOROV: Školská encyklopédia, Mladé Letá, 2001, druhé vyd., s.

118-119

KOLEKTÍV AUTOROV: Lexikón svetových dejín, Slovenské pedagogické

nakladateľstvo, tretie vyd., s. 12-25

ZWEIG, S.: Marie Antoinetta, Academia, 2000, druhé vyd., s. 277-278

http://www.gymfilakovo.sk/subjects/dejepis/_private/Fr%20revolucia.htm

http://www.studentske.sk/web.php?sk=Velka_francuzska_revolucia.htm&pred=dejepis

http://worldofhistory.blog.cz/0701/francuzska-burzoazna-revolucia

http://www.spsh.sk/encyklopedia/novovek/bonaparte.htm

Prílohy

Obr. č. 1 – Veľká francúzska revolúcia

11

Obr. č. 2 - Girondisti

Obr. č. 3 – Maximilián Robespierre

12

Obr. č. 4 – Napoleon Bonaparte

Pracovný list

13

Otázky

1. Kedy začala Veľká francúzska revolúcia?

2. Čo bolo príčinou revolúcie?

3. Čo sú to generálne stavy?

4. Na aké tri stavy boli rozdelené?

5. Kedy sa Francúzsko stalo republikou? A prečo?

6. Kto sa ujal vlády po páde direktória?

7. Kedy sa Napoleon vyhlásil sám za cisára?

Tajnička

1. Ako sa volá politická skupina, ktorá zastupovala strednú buržoáziu a inteligenciu

a bola tvorená umiernenými republikánmi? ( neskôr zvrhnutá Jakobínmi)

2. Kto bol vodca Jakobínov a neskôr aj popravený práve nimi?

3. Ako sa volá zámok (vyžadoval veľa nákladov a bol strašne honosný), ktorý dal

postaviť Ľudovít XIV.?

4. Kto bol panovníkom počas VFR?

5. Ako sa volal muž, ktorý velil fr. Armáde ako generál a po štátnom prevrate preberá

moc vo Francúzsku? ( známy bitkami ako Waterlo, Slavkov, Borodin,....)

6. V ktorej krajine vládol Napoleon Bonaparte?

7. Ako sa nazýva štátne zriadenie, na ktorého čele je kráľ?

8. Akú väznicu napadlo meštianstvo 14.7.1789 kedy je tento dátum pokladaný za

začiatok VFR?

9. Generálne stavy tvorili: šľachta, duchovenstvo a ...........?

1.2.

3.4.

5.6.7.

8.9.

14

Odpovede

1. 14.7.1789

2. Absolutizmus, veľké výdavky, hospodárska situácia, stroskotanie fr. Politiky,

neúroda,....

3. Majú predstavovať niečo ako parlament, byť nápomocné kráľovi.

4. Tvorené šľachtou, duchovenstvom a meštianstvom

5. 22.septembra 1792, krajinu ovládla buržoázia, ktorá chcela mať moc a kontrolu nad

všetkým a tak museli vyhlásiť republiku

6. Napoleon Bonaparte

7. V roku 1804

Tajnička

1. G I R O N D I S T I2. R O B E S P I E R R e

3. V E R S A I L L E S4. Ľ U D O V Í T X V I.

5. N A P O L E O N6. F R A N C Ú Z S K O7. M O N A R C H I A

8. B A S T I L A9. M E Š T I A N S T V O

15

16