vegetariánske spôsoby stravovaniaamerický inštitút pre výskum rakoviny propaguje rastli v vú...

2212-2672/Copyright © 2016 by the Academy of Nutrition and Dietetics. http://dx.doi.org/10.1016/j.jand.2016.09.025

strana 1

Oficiálne stanovisko Akadémie výživy a dietológie:

Vegetariánske spôsoby stravovania

Neautorizovaný preklad anglického originálu: Position of the Academy of Nutrition and Dietetics: Vegetarian Diets, ktorý nájdete na webovej stránke the Academy of Nutrition and Dietetics www.eatrightpro.org na odkaze: www.eatrightpro.org/practice/position-and-practice-papers/position-papers/vegetarian-diets (20.09.2018)

http://www.eatrightpro.org/

http://www.eatrightpro.org/practice/position-and-practice-papers/position-papers/vegetarian-diets


strana 2

OBSAH:

ABSTRAKT ....................................................................................................... 3

STANOVISKO .................................................................................................. 3

VEGETARIÁNSKA STRAVA V PERSPEKTÍVE ................................................................................. 4

Trendy medzi vegetariánmi ............................................................................................................. 4

VÝŽIVOVÉ FAKTORY PRE VEGETARIÁNOV .................................................................................. 4

Bielkoviny ........................................................................................................................................ 4

n-3 mastné kyseliny ......................................................................................................................... 4

Železo............................................................................................................................................... 5

Zinok ................................................................................................................................................ 5

Jód ................................................................................................................................................... 6

Vápnik .............................................................................................................................................. 6

Vitamín D ......................................................................................................................................... 6

Vitamín B12 ....................................................................................................................................... 7

TERAPEUTICKÁ VEGETARIÁNSKA STRAVA A CHRONICKÉ OCHORENIA ........................................ 8

Nadváha a obezita ........................................................................................................................... 8

Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) vrátane hyperlipidémie, ischemickej choroby srdca a hypertenzie ................................................................................................................................... 8

Cukrovka .......................................................................................................................................... 9

Rakovina ........................................................................................................................................ 10

Osteoporóza .................................................................................................................................. 10

VEGETARIÁNSKA STRAVA V PRIEBEHU ŽIVOTA ......................................................................... 11

Tehotné a dojčiace ženy ................................................................................................................ 11

Dojčatá, deti a dospievajúci ........................................................................................................... 11

Starší dospelí ................................................................................................................................. 12

ENVIRONMENTÁLNE OTÁZKY ................................................................................................... 13

ÚLOHY, ZODPOVEDNOSTI A ZDROJE PRE RDV A RDA ................................................................ 15

ZÁVERY ................................................................................................................................... 15

Referencie .................................................................................................................................. 16


strana 3

ABSTRAKT Oficiálnym stanoviskom Akadémie výživy a dietológie je, že vhodne naplánovaný vegetariánsky spôsob stravovania vrátane vegánskeho je zdraviu prospešný, nutrične adekvátny a môže byť prínosný pre zdravie v oblasti prevencie a liečby určitých ochorení. Tento spôsob stravovania je vhodný vo všetkých obdobiach života vrátane tehotenstva, laktácie, detstva od narodenia, dospievania, u starších ľudí a športovcov. Rastlinná strava je z environmentálneho hľadiska dlhodobo udržateľnejšia než strava bohatá na živočíšne produkty, pretože využíva menej prírodných zdrojov a je spojená s oveľa menším poškodením životného prostredia. U vegetariánov a vegánov je nižšie riziko niektorých ochorení vrátane ischemickej choroby srdca, cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku, niektorých druhov rakoviny a obezity. Pre vegetariánsku a vegánsku stravu je typický nízky príjem nasýtených tukov a vysoký príjem zeleniny, ovocia, celozrnných obilnín, strukovín, sójových výrobkov, orechov a semien (to všetko je bohaté na vlákninu a fytochemikálie), čo vedie k nižšej celkovej hladine cholesterolu a LDL cholesterolu a lepšej kontrole glykémie. Tieto faktory prispievajú k zníženiu chronických ochorení. Vegáni potrebujú spoľahlivé zdroje vitamínu B12, ako napr. obohatené potraviny alebo doplnky. J Acad Nutr Diet. 2016;116:1970-1980.

STANOVISKO Oficiálnym stanoviskom Akadémie výživy a dietológie je, že vhodne naplánovaný vegetariánsky spôsob stravovania vrátane vegánskeho je zdraviu prospešný, nutrične adekvátny a môže byť prínosný pre zdravie v oblasti prevencie a liečby určitých ochorení. Tento spôsob stravovania je vhodný vo všetkých obdobiach života vrátane tehotenstva, laktácie, detstva od narodenia, dospievania, u starších ľudí a športovcov. Rastlinná strava je z environmentálneho hľadiska dlhodobo udržateľnejšia než strava bohatá na živočíšne produkty, pretože využíva menej prírodných zdrojov a je spojená s oveľa menším poškodením životného prostredia. VEGETARIÁNSKE A VEGÁNSKE spôsoby stravovania môžu byť rôznorodé vďaka pestrému výberu dostupných potravín a rôznym faktorom, ktoré motivujú ľudí k ich prijatiu. Ľudia sa pre prechod na vegetariánske stravovanie rozhodujú z mnohých dôvodov, napr. zo súcitu k zvieratám, z túžby lepšie chrániť životné prostredie, znížiť riziko vzniku chronických ochorení alebo ich ovplyvniť terapeuticky. Vhodne naplánovaná vegetariánska strava, ktorá obsahuje zeleninu, ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny, orechy a semená môže zabezpečiť adekvátnu výživu. Vegetariánska strava je strava bez mäsitých potravín (napr. mäso, hydina, divina, morské plody a výrobky z nich). Jej najčastejšie druhy sú zobrazené v Tabuľke 1. Prechod na vegetariánsku stravu môže spôsobiť znížený príjem určitých živín, nedostatku sa však dá vyhnúť jednoducho vhodným plánovaním.

Druh stravy Povaha stravy (všetky sú bez mäsitých pokrmov)

Vegetariánska Môže, ale nemusí obsahovať vajcia alebo mliečne výrobky.

Lakto-ovo-vegetariánska Zahŕňa vajca a mliečne výrobky.

Lakto-vegetariánska Zahŕňa mliečne, nie však vaječné výrobky.

Ovo-vegetariánska Zahŕňa vajcia a vaječné výrobky, ale žiadne mliečne.

Vegánska Vylučuje vajcia a mliečne výrobky a môže vylučovať aj med.

Surová vegánska Založená na zelenine, ovocí, orechoch a semenách, strukovinách a naklíčených obilninách. Množstvo nevarenej stravy sa pohybuje medzi 75 % až 100 %.

Tabuľka 1: Rozdelenie vegetariánskej stravy


strana 4

VEGETARIÁNSKA STRAVA V PERSPEKTÍVE

Trendy medzi vegetariánmi

Podľa celoštátneho prieskumu verejnej mienky vykonaného v roku 2016 je približne 3,3 % dospelých Američanov vegetariánov alebo vegánov (nejedia mäso, hydinu ani ryby) a okolo 46 % vegetariánov je vegánov.1 Ten istý prieskum ukázal, že 6 % mladých dospelých (18 – 34 rokov) je vegetariánov alebo vegánov, kým len 2 % ľudí vo veku 65 rokov alebo starších sú vegetariáni. V roku 2012 dosiahol predaj alternatívnych mäsových výrobkov 553 mil. USD, čo je 8 % nárast za 2 roky. Bolo pozorované, že 36 % respondentov prieskumu, prevažne zo skupiny 18 – 44-ročných, vyhľadávalo vegánske náhrady mäsa.1,2 Kým celé rastlinné potraviny slúžia najlepšie ako základ stravy, niektoré spracované a obohatené potraviny, napr. nemliečne nápoje, náhrady mäsa a raňajkové cereálie môžu značne prispieť k príjmu živín u vegetariánov.

Rastlinná strava vrátane vegetariánskej a vegánskej sa stáva dobre prijímanou, ako je to zdokladované mnohými neziskovými a vládnymi inštitúciám, ktoré dávajú do popredia tento spôsob stravovania. Americký inštitút pre výskum rakoviny propaguje rastlinnú stravu a odporúča, aby Američania konzumovali 2/3 svojho kalorického príjmu zo zeleniny, ovocia, celozrnných obilnín a strukovín.3 V oficiálnych odporúčaniach pre stravovanie Američanov na roky 2015 – 2020 sa vegetariánska strava odporúča ako jeden z troch zdravých spôsobov stravovania, a taktiež sú tam poskytnuté jedálničky pre ľudí na lakto-ovo-vegetariánskej a vegánskej strave.4 Hoci si Národný školský obedový program nevyžaduje podávanie výhradne vegetariánskych jedál, požaduje od škôl zvýšenie dostupnosti ovocia, zeleniny a celozrnných obilnín v súčasnej ponuke školského stravovania.

Ľuďom na vegetariánskej strave sa teraz dostáva aj technologickej podpory. Hoci dodnes neexistuje žiadna on-line webová aplikácia na sledovanie len vegetariánskych spôsobov stravovania, niektoré umožňujú klientom vybrať si vegetariánske a vegánske jedálničky. Tieto aplikácie pre mobilné zariadenia umožňujú vegetariánom zisťovať výživové potreby, sledovať príjem a zisťovať polohu reštaurácií a trhov, kde sú dostupné vegánske jedlá. On-line webová aplikácia na adrese www.SuperTracker.usda.gov je súčasťou programu Ministerstva poľnohospodárstva USA pod názvom ChooseMyPlate (Vyber si svoj tanier).5

VÝŽIVOVÉ FAKTORY PRE VEGETARIÁNOV

Bielkoviny

Vegetariánska strava vrátane vegánskej pri primeranom kalorickom príjme zvyčajne spĺňa alebo prekračuje odporúčaný príjem bielkovín.6-8 Pojmy kompletné a nekompletné bielkoviny sú v súvislosti s rastlinnými bielkovinami zavádzajúce. Bielkoviny z rozmanitých rastlinných potravín skonzumované v priebehu dňa dodávajú pri dostatočnom kalorickom príjme dostatok všetkých nevyhnutných (esenciálnych) aminokyselín.7 Pravidelná konzumácia strukovín a sójových výrobkov zabezpečí pre vegetariánov primeraný príjem bielkovín a poskytne im aj iné základné živiny.9 Frutariánsky spôsob stravovania zvyčajne obsahuje málo bielkovín a ďalších živín. Potreba bielkovín sa v každom veku vrátane športovcov dobre dosahuje pomocou vyváženej vegetariánskej stravy.7,8

n-3 mastné kyseliny

Kým príjem alfa-linolénovej kyseliny (ALA) je u vegetariánov a vegánov podobný ako u nevegetariánov, príjem n-3 mastných kyselín s dlhým reťazcom, kyseliny eikosapentaénovej (EPA) a kyseliny dokosahexaenovej (DHA) je v strave u vegetariánov nižší a u vegánov zväčša absentuje.10,11 V porovnaní s nevegetariánmi môžu byť hladiny EPA a DHA v krvi a tkanivách podstatne nižšie.10,11

Klinický význam nižších hladín EPA a DHA u vegetariánov a vegánov nie je známy.11,12 n-3 mastné kyseliny s dlhým reťazcom sú dôležité pre vývoj a udržiavanie mozgu, sietnice a bunkových membrán a priaznivo vplývajú na výsledky tehotenstva a riziko vzniku kardiovaskulárneho ochorenia (KVO) a iných chronických ochorení.6,13,14 Nezdá sa však, že by u vegetariánskych a vegánskych detí dochádzalo k horšiemu vývinu zraku alebo duševného vývoja a dospelí vegetariáni a vegáni majú znížené riziko KVO.10,11,15

http://www.supertracker.usda.gov/


strana 5

ALA sa endogénne premieňa na EPA a DHA, no proces je do určitej miery neefektívny a ovplyvňuje ho pohlavie, zloženie stravy, zdravotný stav a vek. Vysoký príjem kyseliny linolovej (LA) môže brzdiť premenu ALA.11,13 Pre optimálnu premenu sa odporúča pomer LA/ALA, ktorý neprekračuje 4:1.7,10,14

Odporúčaná denná dávka pre ALA je 1,6 g/deň pre mužov a 1,1 g/deň pre ženy.4 Pre vegetariánov a vegánov môže byť rozumné zabezpečiť o čosi vyšší príjem ALA.8,10 Najkoncentrovanejšími rastlinnými zdrojmi n-3 mastných kyselín sú semená (ľan, chia, ľaničník (camelina), repka olejná a konope), vlašské orechy a oleje z nich.8,10 Dôkazy naznačujú, že potreba n-3 mastných kyselín u zdravých jednotlivcov sa dá naplniť len samotnou ALA a že endogénna syntéza EPA a DHA z ALA je dostatočná na udržanie stabilnej hladiny počas dlhých rokov.11,14 Doplnky na báze mikrorias obsahujúce nízke dávky DHA sú dostupné pre všetkých vegetariánov so zvýšenou potrebou (napr. tehotné alebo dojčiace ženy) alebo so zníženou schopnosťou premeny (napr. ľudia so zvýšeným krvným tlakom alebo cukrovkou).10

Železo

Vegetariáni všeobecne konzumujú práve toľko železa ako omnivorní konzumenti alebo o trochu viac.16 Hoci majú príjem železa podobný,17 jeho zásoby sú u nich poväčšine nižšie než u nevegetariánov. Nižšie hladiny feritínu v sére môžu byť výhodou, lebo zvýšené hladiny sa nezávisle spájali s rizikom vzniku metabolického syndrómu.18

Obavy ohľadom stavu železa u vegetariánov viedli k otázkam o biodostupnosti nehémového železa z rastlinnej potravy. Vstrebávanie nehémového železa závisí od fyziologickej potreby a čiastočne je regulované zásobou železa. Absorpcia železa sa môže veľmi líšiť v závislosti tak od zloženia jedla, ako aj od zásob železa u jednotlivca. Biodostupnosť nehémového železa je ovplyvnená pomerom inhibítorov, ako sú fytáty a polyfenoly, a aktivátorov, ako je vitamín C, kyselina citrónová a iné organické kyseliny.19

Pri nedávnom prieskume bolo vidno, že absorpcia železa kolíše od 1 do 23 % v závislosti od zásob železa a diétnych aktivátorov a inhibítorov.20 Novovyvinutá regresná rovnica umožňuje predpovedať vstrebávanie železa podľa hladín sérového feritínu a diétnych modifikátorov. Strava mala na absorpciu železa väčší vplyv pri nízkych hladinách feritínu v sére.20 U osôb s nedostatkom železa môže byť absorpcia nehémového železa až 10x väčšia v porovnaní s jednotlivcami s dostatočným množstvom železa.

Odporúčaná denná dávka železa pre vegetariánov v roku 2001 bola o 80 % vyššia než pre nevegetariánov. Vychádzalo to z predpokladu, že biodostupnosť železa z vegetariánskej stravy je 10 %, kým z nevegetariánskej je to 18 %.21 Tieto domnienky sa zakladali na veľmi obmedzenom množstve údajov získaných pomocou štúdií o absorpcii z jedného jedla, použité jedlá však boli atypické v porovnaní s tým, čo konzumuje väčšina vegetariánov v západných krajinách.

Teraz vieme, že jednotlivci sa môžu prispôsobiť a absorbovať nehémové železo efektívnejšie.22 Rozsah vplyvu aktivátorov a inhibítorov vstrebávania železa môže časom klesať.23 Jednotlivci sa vedia časom prispôsobiť nízkemu príjmu železa a znížiť jeho straty.24 V jednej štúdii sa celková absorpcia železa po 10 týždňoch konzumovania stravy s nízkou biodostupnosťou podstatne zvýšila o takmer 40 %.22

Jednotlivci s nízkymi zásobami železa v organizme môžu svoju absorpciu železa podstatne zvýšiť pomocou stravy so strednou až vysokou biodostupnosťou železa. Zdá sa, že proces absorpcie sa v prípade západných vegetariánov účinne prispôsobuje, lebo ich hodnoty hemoglobínu a väčšina iných ukazovateľov stavu železa sú podobné hodnotám, aké vidíme u nevegetariánov.7

Zinok

Štúdie, ktoré porovnali príjem zinku v strave dospelých vegetariánov s nevegetariánskou kontrolnou skupinou, zistili, že príjem zinku bol podobný alebo o niečo nižší a hladiny zinku v sére síce nižšie, ale v rámci normy.7,25 Dospelí vegetariáni nejavia nepriaznivé zdravotné dôsledky, ktoré by sa dali pripísať nižšiemu obsahu zinku, možno vďaka homeostatickému mechanizmu, ktorý dospelým


strana 6

umožňuje prispôsobiť sa vegetariánskej strave. Viditeľný nedostatok zinku nebol u západných vegetariánov evidentný. Pre najrizikovejších členov obyvateľstva (starší dospelí, deti a tehotné a dojčiace ženy) nie sú dostatočné dôkazy na zistenie toho, či je status zinku u vegetariánov v porovnaní s nevegetariánmi nižší.25 Medzi zdroje zinku pre vegetariánov patria sójové výrobky, strukoviny, obilniny, syr, semená a orechy. Spôsoby prípravy jedla, ako je namáčanie a naklíčenie strukovín, obilnín, orechov a semien, ako aj kysnutie cesta na chlieb, môžu zmenšiť naviazanie zinku kyselinou fytovou a zvýšiť jeho biodostupnosť.26 Organické kyseliny, ako napr. kyselina citrónová, môžu tiež do určitej miery zlepšiť absorpciu zinku.26

Jód

Keďže rastlinná strava môže obsahovať málo jódu, môžu byť vegáni, ktorí nekonzumujú kľúčové vegánske zdroje jódu, ako napr. jodidovanú soľ alebo morskú zeleninu, vystavení riziku nedostatku jódu.7,27 Obsah jódu v morských riasach sa veľmi líši a niektoré môžu obsahovať značné množstvá jódu.28 Príjem by nemal prekročiť prípustnú hornú hranicu vo výške 1100 μg pre dospelých.29 Vegánky v reprodukčnom veku by mali užívať doplnky jódu v objeme 150 μg/deň.27,29 Morská soľ, kóšer soľ a slané dochucovadlá, ako napr. tamari, všeobecne nie sú jodidované7 a jodidovaná soľ sa nepoužíva v spracovaných jedlách. Mliečne výrobky môžu obsahovať jód, hoci jeho množstvo môže značne kolísať.7

Hoci potraviny ako napr. sójové bôby, kapustovitá zelenina a sladké zemiaky obsahujú prírodné goitrogény, tieto potraviny neboli spojené s výskytom hypotyreózy u zdravých ľudí za predpokladu, že príjem jódu bol primeraný.7,8,29,30

Vápnik

Príjem vápnika u lakto-ovo-vegetariánov poväčšine spĺňa alebo prekračuje odporúčania, zatiaľ čo u vegánov sa veľmi líši a niekedy je nižší ako odporúčaný.7 Dôležité je zvážiť biodostupnosť kalcia z rastlinných potravín, ktorá záleží na množstve oxalátov v potravinách a v menšej miere aj fytátov a vlákniny. Čiastočná absorpcia zo zeleniny s vysokým obsahom oxalátov, ako je napr. špenát, repové listy a mangold, môže byť len 5 %. Tie teda nemožno považovať za dobré zdroje vápnika, napriek tomu, že ho obsahujú veľa. Naproti tomu u zeleniny s malým obsahom oxalátov, napr. kel, listy okrúhlice, čínska kapusta a bok čoj, je absorpcia okolo 50 %.31 Vstrebávanie vápnika z tofu zrážaného vápenatou soľou a z väčšiny rastlinných mliek obohatených o vápnik je podobné ako z kravského mlieka, približne 30 %.32,33 Iné rastlinné potraviny, napr. biela fazuľa, mandle, tahini, figy a pomaranče, poskytujú stredné množstvá kalcia s trochu nižšou biodostupnosťou (okolo 20 %). Keď porovnáme biodostupnosť vápnika, ktorý sa používa na obohatenie výrobkov, biodostupnosť kalcium-citrát-malátu je min. 36 %, kým u iných je to cca 30 %.34 Registrovaní dietológovia na výživu (RDNs) a Registrovaní dietologickí asistenti (NDTRs) môžu pomôcť klientom prijímať dostatočné množstvo vápnika odporúčaním pravidelnej konzumácie dobrých zdrojov vápnika a v prípade potreby doplnkov vápnika v nízkych dávkach.

Vitamín D

Stav vitamínu D v tele závisí od vystavenia sa slnečnému žiareniu a príjmu potravín obohatených o vitamín D alebo doplnkov.35 To, koľko vitamínu D sa vytvorí v koži po vystavení slnečnému žiareniu sa značne líši a závisí od množstva faktorov, ako sú: časť dňa, ročné obdobie, zemepisná šírka, znečistenie vzduchu, pigmentácia kože, používanie opaľovacieho krému, rozsah oblečenia zakrývajúceho kožu a vek.35,36 U niektorých vegetariánov a vegánov bol zistený nízky príjem vitamínu D, ako aj nízke hladiny 25-hydroxyvitamínu D v plazme alebo sére, to druhé obzvlášť pri odbere krvi v zime alebo na jar, a najmä u ľudí žijúcich vo vyšších zemepisných šírkach.36 Na dostatočný príjem tejto živiny sa bežne odporúča mať zdroj v strave alebo doplnkoch výživy. Medzi potraviny obohatené o vitamín D patrí kravské mlieko (bežné v USA, u nás len výnimočne – pozn. prekladateľa), niektoré rastlinné mlieka, ovocné šťavy, raňajkové cereálie a margaríny. Aj vajcia sú určitým zdrojom vitamínu D. Huby ošetrené UV svetlom môžu byť významnými zdrojmi vitamínu D.36,37 V doplnkoch a pri


strana 7

obohacovaní potravín sa používa tak vitamín D2, ako aj vitamín D3. Vitamín D3 (cholekalciferol) môže byť rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, kým vitamín D2 (ergokalciferol) sa vyrába UV ožiarením ergosterolu z droždia. Pri nízkych dávkach sa vitamín D2 a D3 javí ako ekvivalentný, ale pri vyšších sa vitamín D2 zdá byť menej účinný ako vitamín D3.

36 Ak expozícia slnkom a konzumovanie obohatených potravín na pokrytie potreby nestačí, odporúčajú sa doplnky vitamínu D, najmä pre starších ľudí.35,36,38 Pretože okrem metabolizmu kostí ovplyvňuje vitamín D aj veľké množstvo metabolických procesov,35,38 niektorí odborníci odporúčajú denný príjem vitamínu D vo výške 1000 až 2000 IU alebo dokonca viac.

Vitamín B12

Vitamín B12 nie je súčasťou rastlinných potravín.7,39 Fermentované potraviny (ako napr. tempeh), nori, spirulina, riasy chlorella a neobohatené lahôdkové droždie nie je možné považovať za adekvátne alebo bežné zdroje vitamínu B12.39,40 Vegáni musia pravidelne konzumovať spoľahlivé zdroje – myslia sa tým potraviny obohatené o B12 alebo doplnky obsahujúce B12 — inak by mohli trpieť jeho nedostatkom, ako to ukazujú prípadové štúdie vegánskych dojčiat, detí a dospelých.8,39 Spoľahlivé zdroje B12 by mala mať v strave väčšina vegetariánov, lebo 1 pohár mlieka a jedno vajce denne poskytne približne len dve tretiny odporúčanej dennej dávky.7,39,40

Počiatočnými prejavmi závažného nedostatku vitamínu B12 sú nezvyčajná únava, mravčenie v prstoch na rukách alebo nohách, zhoršené myslenie, zlé trávenie a neprospievanie u malých detí. Subklinický nedostatok B12 spôsobuje zvýšenú hladinu homocysteínu. Ľudia s malým alebo žiadnym príjmom vitamínu B12 sa môžu cítiť zdraví, avšak dlhodobý subklinický nedostatok môže viesť k mozgovej mŕtvici, demencii a horšiemu stavu kostí.7,8,41 Laboratórne testy na posúdenie statusu vitamínu B12 v organizme zahŕňajú kyselinu metylmalonovú v sére, B12 v sére alebo plazme a holotranskobalamín v sére (Holo-TC alebo Holo-TCII).8,39,41

Fyziologický mechanizmus absorpcie B12 prebieha prostredníctvom vnútorného faktora, ktorý sa stáva nasýteným pri príjme približne polovice odporúčanej dennej dávky B12 a k ďalšiemu vstrebávaniu dochádza po 4 – 6 hodinách.40 Preto je najlepšie konzumovať fortifikované potraviny dvakrát v priebehu dňa. Druhým absorpčným mechanizmom je pasívna difúzia v miere 1 %, čo umožňuje menej častú konzumáciu veľkých dávok doplnkov. Na základe toho boli urobené odporúčania veľkých dávok (napr. 500 až 1000 μg kyanokobalamínu niekoľkokrát týždenne).8,39

Podľa chemických skupín naviazaných na vitamín B12 rozlišujeme štyri formy vitamínu B12. Kyanokobalamín sa kvôli svojej stabilite používa najbežnejšie v obohatených potravinách a doplnkoch. Metylkobalamín a adenozylkobalamín sú formy používané v enzymatických reakciách tela; dostupné sú aj v podobe doplnkov, pri ktorých sa zdá, že nie sú o nič účinnejšie než kyanokobalamín a môžu si vyžadovať vyššie dávky ako je denná odporúčaná dávka. Hydroxokobalamín je forma, ktorá sa efektívne používa v injekčnej forme.8,42


strana 8

TERAPEUTICKÁ VEGETARIÁNSKA STRAVA A CHRONICKÉ OCHORENIA

Za predpokladu, že bolo poskytnuté primerané vzdelanie v oblasti výživy, terapeutická vegetariánska strava funguje práve tak dobre ako omnivorná (rastlinno-živočíšna – pozn. prekl.), čo sa týka dodržiavania.43 Tak ako pri nastavení na akúkoľvek novú diétu, pri terapeutickom použití vegetariánskeho spôsobu stravovania je možné dosiahnuť lepšie výsledky z hľadiska výživy pomocou rôznych poradenských stratégií vrátane motivačného pohovoru, častých stretnutí, kurzov varenia a iných motivačných stimulov.

Nadváha a obezita

Viac ako dve tretiny americkej populácie trpí nadváhou alebo obezitou a ich počet narastá.44

Registrovaní dietológovia na výživu (RDNs) by si pritom mali byť vedomí, že sú dôkazy, ktoré podporujú použitie vegetariánskej a vegánskej stravy na dosiahnutie a udržiavanie zdravej hmotnosti. Zdravá telesná hmotnosť sa spája s lepším fungovaním kardiovaskulárneho aparátu45 a citlivosťou na inzulín,46 taktiež pomáha znižovať riziko iných chronických ochorení.45

Rastlinný spôsob stravovania je tiež spájaný s nižším indexom telesnej hmotnosti (BMI; počíta sa ako kg/m2). V Adventistickej zdravotnej štúdii 2 (Adventist Health Study-2) mali najvyšší priemerný BMI (28,8) konzumenti mäsa a najnižší tí, čo sa vyhýbali všetkým živočíšnym výrobkom (23,6).47 Podobne v štúdii EPIC-Oxford zistili výskumníci najvyšší priemerný BMI u konzumentov mäsa (24,4) a najnižší u vegánov (22,5).48 Vo švédskej Mamografickej kohortovej štúdii vedci zistili, že výskyt nadváhy alebo obezity bol 40 % medzi ľuďmi na omnivornej strave a 25 % medzi vegetariánmi.49

Výskum ukazuje, že terapeutické použitie vegetariánskej stravy je účinné na liečbu nadváhy a na tento účel môže fungovať lepšie než alternatívne rastlinno-živočíšne diéty. Dve metaanalýzy intervenčných štúdií ukázali, že prechod na vegetariánsku stravu bol spojený s výraznejším chudnutím v porovnaní s kontrolnými diétnymi skupinami.50,51

Vegánska strava s pravidelnou skupinovou podporou a behaviorálnou terapiou porovnaná s diétou Národného vzdelávacieho programu o cholesterole sa spájala s podstatne vyšším úbytkom hmotnosti po 1 a 2 rokoch.52

Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) vrátane hyperlipidémie, ischemickej choroby srdca a hypertenzie

Vegetariánsky spôsob stravovania je spojený so znížením rizika KVO.15,53 Vegetariánska strava

zlepšuje viacero ovplyvniteľných faktorov srdcovo-cievnych ochorení vrátane obezity v brušnej oblasti,54 krvného tlaku,55 hladiny tukov56 a glukózy v krvi.42,57 Tiež znižuje markery zápalu, ako napr. C-reaktívny proteín, znižuje oxidačný stres a chráni pred tvorbou aterosklerotického plaku.58 Vegetariáni majú teda znížené riziko vzniku ischemickej choroby a úmrtia na ochorenia srdca.15,53,59

V zlepšovaní rizikových faktorov srdcovo-cievných ochorení sa zdá byť najprospešnejší vegánsky spôsob stravovania.55,57 Štúdia EPIC-Oxford60 ukázala, že tí, čo konzumovali vegánsku stravu, jedli najviac vlákniny, najmenej tukov celkovo a nasýtených tukov a mali najzdravšiu telesnú hmotnosť a hladiny cholesterolu v porovnaní s omnivornými a ostatnými vegetariánmi. Metaanalýzou 11 randomizovaných štúdií s kontrolnou skupinou sa zistilo, že účastníci, ktorí dostávali vegetariánsku stravu, mali podstatné zníženie celkového, LDL a HDL cholesterolu, čo zodpovedalo približne 10 % zníženiu rizika srdcového ochorenia.56 Vegetariánska strava bola zvlášť prospešná pre jedincov so zdravou hmotnosťou a s nadváhou, ale menej účinná pre obéznych jednotlivcov, čo zdôrazňuje dôležitosť včasného diétneho zásahu pre zníženie dlhodobého rizika.56

V Adventistickej zdravotnej štúdii 2 (AHS-2), v ktorej skúmali 273 308 adventistov siedmeho dňa, výskumníci zistili, že vegetariáni majú o 13 % znížené riziko vzniku KVO a o 19 % znížené riziko ischemickej choroby srdca v porovnaní s nevegetariánmi.15 Predošlé analýzy zo štúdie EPIC zistili, že vegetariánske skupiny mali o 32 % nižšie riziko hospitalizácie alebo úmrtia na ochorenie srdca.53


strana 9

Vegetariáni sa tešia nižšiemu riziku ochorení srdca vďaka pravidelnej konzumácii rôznorodej zeleniny, ovocia, celozrnných obilnín, strukovín a orechov. Ukázalo sa, že vegánska a vegetariánska strava s nízkym obsahom tuku spolu s inými faktormi životného štýlu vrátane nefajčenia a zníženia hmotnosti dokážu zvrátiť aterosklerózu.61 Rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení, ako napr. hladina celkového a LDL cholesterolu, telesná hmotnosť a telesný tuk sa na vegetariánskej strave v krátkom čase zlepšujú, a to aj bez použitia liekov na zníženie cholesterolu.61

Vegetariáni majú v porovnaní s nevegetariánmi nižší výskyt hypertenzie. Výsledky Štúdie EPIC-Oxford ukázali, že vegáni majú najnižší systolický a diastolický krvný tlak a najnižší výskyt hypertenzie zo všetkých diétnych skupín (vegáni, vegetariáni, konzumenti rýb a konzumenti mäsa).62

Adventistická zdravotná štúdia 2 (AHS-2) potvrdila, že vegáni mali najnižšie hodnoty krvného tlaku a najmenej prípadov hypertenzie zo všetkých vegetariánov a podstatne menej než konzumenti mäsa.55 Metaanalýza porovnávajúca krvný tlak viac ako 21 000 ľudí na celom svete zistila, že tí, čo sú na vegetariánskej strave majú systolický krvný tlak o cca 7 mm Hg nižší a diastolický krvný tlak o 5 mm Hg nižší než tí účastníci štúdie, ktorí konzumujú rastlinno-živočíšnu stravu.63

Cukrovka

Lakto-ovo-vegetariáni a vegáni majú v porovnaní s konzumentmi mäsa nižšie riziko cukrovky typu 2. V Adventistickej zdravotnej štúdii 2 (AHS-2) sa zistilo, že cukrovka 2. typu sa vyskytuje 2-krát častejšie u konzumentov mäsa v porovnaní s lakto-ovo-vegetariánmi a vegánmi, a to aj po korigovaní vzhľadom na BMI.47 Štúdia zistila, že pravdepodobnosť vzniku cukrovky bola o 77 % nižšia u vegánov a o 54 % nižšia u lakto-ovo-vegetariánov v porovnaní s nevegetariánmi (upravené vzhľadom na vek účastníkov). Po úprave vzhľadom na BMI a ďalších metúcich faktorov zostala táto asociácia silná. U vegánov bola pravdepodobnosť ochorenia na cukrovku menšia o 62 %, kým u lakto-ovo-vegetariánov o 38 %.64

Prevencia. V posledných dvoch desaťročiach poskytli prospektívne štúdie a klinické pokusy významné dôkazy o tom, že strava bohatá na celozrnné obilniny, ovocie, zeleninu, strukoviny, semená a orechy a s nízkym obsahom rafinovaných obilnín, červeného mäsa alebo mäsových výrobkov a s nízkym obsahom cukrom sladených nápojov, znižuje riziko cukrovky a zlepšuje glykemickú kontrolu a krvné lipidy u pacientov s cukrovkou.65 Príjem celozrnných obilnín sa dôsledne spája s nižším rizikom výskytu cukrovky, a to aj po korigovaní vzhľadom na BMI.66 Strukoviny, ktoré majú nízky glykemický index, môžu byť pri cukrovke prospešné, lebo znižujú postprandiálne hladiny glukózy v krvi po jedle, ako aj po ďalšom jedle, čo je známe ako „efekt druhého jedla“.67 Metaanalýza ukázala, že vyšší príjem ovocia alebo zeleniny, najmä zelenej listovej zeleniny, bol spojený s výrazným znížením rizika vzniku cukrovky typu 2.68 V štúdii o zdraví zdravotných sestier I a II bola väčšia konzumácia orechov, najmä vlašských, spojená s nižším rizikom cukrovky.69 Naopak, konzumácia červeného mäsa a mäsových výrobkov bola silne spojená so zvýšenou hladinou glukózy nalačno, s vyšším inzulínom a vyšším rizikom cukrovky.70 Medzi potenciálne etiologické faktory vzájomnej asociácie medzi mäsom a cukrovkou patria nasýtené mastné kyseliny, konečné produkty pokročilej glykácie, dusičnany/dusitany, hémové železo, trimetylamín N-oxid, aminokyseliny s rozvetveným reťazcom a látky narúšajúce hormonálny systém.70

Liečba. V randomizovanej klinickej štúdii, počas ktorej porovnávali vegánsku stravu s nízkym obsahom tuku so stravou zloženou podľa Americkej diabetologickej asociácie (ADA) zistili výraznejšie zlepšenie glykemickej kontroly, krvných lipidov a telesnej hmotnosti vo vegánskej skupine.71 V 24-týždňovej randomizovanej kontrolovanej štúdii u pacientov s cukrovkou typu 2 dosiahli pacienti na rovnako kalorickej vegetariánskej strave, väčšie zlepšenia citlivosti na inzulín, zníženie viscerálneho tuku a zníženie markerov zápalu oproti pacientom na tradičnej diabetickej diéte.72 Podľa metaanalýzy šiestich kontrolovaných klinických pokusov sa vegetariánska strava spájala so zlepšenou glykemickou kontrolou u ľudí s cukrovkou typu 2.73 Vegetariánske a vegánske stravovacie návyky charakterizované výživnými a na vlákninu bohatými rastlinnými potravinami, znižujú riziko cukrovky typu 2 a slúžia ako účinné terapeutické nástroje pri stabilizovaní cukrovky typu 2.


strana 10

Rakovina

Výsledky Adventistickej zdravotnej štúdie 2 (AHS-2) ukázali, že vegetariánska strava je spojená

s nižším celkovým rizikom vzniku rakoviny, a najmä nižším rizikom rakoviny tráviacej sústavy. Okrem toho sa zdá, že vegánska strava poskytuje väčšiu ochranu pred celkovým vznikom rakoviny než akýkoľvek iný spôsob stravovania.74 Posledné výskumy uvádzajú, že vegánska strava prináša približne o 35 % nižšie riziko rakoviny prostaty.75 Metaanalýza siedmich štúdií zistila, že vegetariáni majú o 18 % nižší celkový výskyt rakoviny než nevegetariáni.59

Epidemiologické štúdie zhodne ukazujú, že pravidelná konzumácia ovocia, zeleniny, strukovín alebo celozrnných obilnín je spojená so zníženým rizikom určitých druhov rakoviny.76 Široká škála fytochemikálií, ako napr. sulforafan, kyselina ferulová, genisteín, indol-3-karbinol, kurkumín, epigalokatechín-3-galát, dialyldisulfid, resveratrol, lykopén a kvercetín, ktoré sa nachádzajú v zelenine, strukovinách, ovocí, koreninách a celozrnných obilninách, môže poskytovať ochranu proti rakovine.77,78 O týchto fytochemikáliách je známe, že narúšajú početné bunkové procesy podieľajúce sa na progresii rakoviny.79

Vegetariáni zvyčajne konzumujú väčšie množstvo vlákniny v porovnaní s inými spôsobmi stravovania. Štúdia EPIC, do ktorej sa zapojilo 10 európskych krajín, zistila 25 % zníženie rizika rakoviny hrubého čreva pri najvyššom príjme potravinovej vlákniny v porovnaní s najnižším.80 Na druhej strane sa v dvoch veľkých amerických kohortách zistila pozitívna súvislosť medzi spotrebou spracovaného červeného mäsa a rizikom rakoviny hrubého čreva.81 Bolo tiež zaznamenané, že konzumácia spracovaného červeného mäsa zvyšuje riziko úmrtia na rakovinu.82 V systematickom prehľade a metaanalýze 26 epidemiologických štúdií bolo relatívne riziko adenómov hrubého čreva 1,27 pri dennom príjme 100 g červeného mäsa a 1,29 pri dennom príjme 50 g spracovaného mäsa.83

Osteoporóza

Štúdiami merania kostí sa zistilo, že vegetariáni majú buď podobnú alebo mierne zníženú

hustotu kostných minerálov v porovnaní s omnivormi, pričom najnižšie hladiny majú poväčšine vegáni.84 Rozdiely sú relatívne malé a zdá sa, že nemajú veľký klinický význam za predpokladu, že živiny vyvolávajúce obavy sú poskytované v dostatočnej miere.

Vegetariánska strava sa spája s viacerými faktormi, ktoré podporujú zdravie kostí, vrátane vysokého príjmu zeleniny a ovocia, hojného prísunu horčíka, draslíka, vitamínu K a vitamínu C a relatívne nízkeho zaťaženia kyselinami.36 Zdravie kostí môže naopak zhoršiť, ak obsahuje málo vápnika, vitamínu D, vitamínu B12 a bielkovín.36

Štúdia EPIC-Oxford zistila 30 % nárast rizika zlomenín u vegánov ako skupiny, ale žiadny nárast rizika zlomenín u lakto-ovo-vegetariánov v porovnaní s nevegetariánmi. Keď však do analýzy zahrnuli len vegánov s príjmom vápnika väčším ako 525 mg/denne, rozdiel v riziku zlomenín sa stratil.84

Adventistická zdravotná štúdia 2 (AHS-2) zistila, že častejší príjem strukovín a rastlinných náhrad mäsa znížil riziko zlomenín krčka, a to s väčším ochranným účinkom než má mäso.85 Proteín má na zdravie kostí neutrálny alebo mierne pozitívny vplyv.36 Nedostatočný príjem vitamínu D a B12 sa spája s nízkou hustotou kostných minerálov, zvýšeným rizikom zlomenín a osteoporózou.36

Na dosiahnutie a udržanie vynikajúceho zdravia kostí sa vegetariánom a vegánom odporúča, aby dbali na odporúčané denné dávky pre všetky živiny, najmä vápnik, vitamín D, vitamín B12 a bielkoviny a konzumovali výdatné porcie zeleniny a ovocia.36


strana 11

VEGETARIÁNSKA STRAVA V PRIEBEHU ŽIVOTA

Dobre naplánovaná vegánska, lakto-vegetariánska a lakto-ovo-vegetariánska strava je vhodná a spĺňa potrebu živín a podporuje normálny rast vo všetkých obdobiach života vrátane tehotenstva a laktácie, pre dojčatá, deti, dospievajúcich, seniorov aj športovcov.

Tehotné a dojčiace ženy

Obmedzený výskum naznačuje, že pri dostatočnom prístupe k potravinám sú parametre pri

vegetariánskom tehotenstve, ako napr. pôrodná hmotnosť a trvanie tehotenstva, podobné ako pri nevegetariánskom tehotenstve.7,86,87 V jednej štúdii malo používanie vegetariánskej stravy v prvom trimestri za následok nižšie riziko nadmerného nárastu telesnej hmotnosti počas tehotenstva.88 Tehotenská strava s vysokým podielom rastlinných potravín môže znížiť riziko komplikácií v tehotenstve, ako napr. gestačnej cukrovky.88,89

Vhodné usmernenie pre tehotné vegetariánky poskytuje Stanovisko a praktický návrh Akadémie výživy a dietológie o „Výžive a životnom štýle pre zdravé parametre tehotenstva a narodených detí“90,91. Osobitnú pozornosť si vyžaduje železo, zinok, vitamín B12 a EPA (kyselina eikosapentaneová)/DHA (kyselina dokosahexaenová).87,89

V závislosti od stravovacích návykov môžu mať tehotné vegetariánky vyšší príjem železa než nevegetariánky a je u nich pravdepodobnejšie užívanie železa vo forme doplnkov.92

Kvôli potenciálnemu nedostatočného príjmu a nepriaznivým účinkom nedostatku železa sa v tehotenstve odporúča nízka dávka (30 mg) železa vo forme doplnku.93 Odporúčané množstvo železa by sa mohlo poskytnúť vo forme prenatálneho doplnku, osobitného doplnku železa alebo ich kombináciou.

Nie sú dostatočné dôkazy o tom, že by sa líšil príjem a stav zinku počas vegetariánskeho tehotenstva od nevegetariánskeho.87,89 Kvôli zvýšeným požiadavkám na zinok v tehotenstve a jeho nižšej biodostupnosti v strave založenej na vysoko fytátových obilninách a strukovinách sa odporúča zvýšenie jeho príjmu a používanie takých spôsobov prípravy jedla, ktoré zlepšujú jeho biodostupnosť.7,8,29

Tehotné a dojčiace vegetariánky potrebujú pravidelné a dostatočné potravinové a/alebo doplnkové zdroje vitamínu B12.

7,8,89,91 Dojčatá vegetariánok majú nižšie koncentrácie DHA v plazme a materské mlieko vegetariánok

obsahuje menej DHA.7,8 Tieto n-3 mastné kyseliny sa musia do určitej miery syntetizovať z kyseliny alfa-linolénovej, ale miera konverzie je nízka (hoci v tehotenstve je trochu zvýšená).8,89 Tehotným a dojčiacim vegetariánkam môžu pomôcť priame zdroje EPA a DHA na báze mikrorias.8,91

Dojčatá, deti a dospievajúci

Počas prvých 6 mesiacov sa odporúča výlučne dojčenie.94 Ak dojčenie nie je možné, v prvom

roku by sa mala ako primárny nápoj používať štandardná dojčenská výživa. Nemliečne príkrmy by mali byť bohaté na energiu, bielkoviny, železo a zinok a môže medzi ne

patriť humus, tofu, dobre uvarené strukoviny a roztlačené avokádo.8 S plnotučným, obohateným sójovým mliekom alebo kravským mliekom sa môže začať už od 1. roku veku u batoliat, ktoré rastú normálne a jedia rozmanité potraviny.95 Vegetariánske deti a dospievajúci majú nižšie riziko nadváhy a obezity než ich nevegetariánski vrstovníci. U detí a dospievajúcich s hodnotami BMI v norme je pravdepodobnejšie, že budú mať primeranú hmotnosť aj ako dospelí, čo má za následok výrazné zníženie rizika ochorení.96 Medzi iné výhody vegetariánskej stravy v detstve a dospievaní patrí väčšia spotreba ovocia a zeleniny, menej sladkostí a slaných snackov a nižší príjem celkových a nasýtených tukov.97 Konzumovanie vyváženej vegetariánskej stravy v ranom detstve môže pomôcť vytvoriť zdravé celoživotné návyky.8

Najtypickejším vekom pre vznik väčšiny bežných porúch stravovania sú roky dospievania.


strana 12

Etiológia porúch stravovania je zložitá a nezdá sa, že by vegetariánsky alebo vegánsky spôsob stravovania pred vznikom ochorenia zvyšoval riziko porúch stravovania, hoci niektorí jedinci s poruchou stravovania si môžu zvoliť takýto druh stravovania pri obmedzovaní príjmu potravy.7,8

Medzi živiny, ktoré si môžu vyžadovať pozornosť v plánovaní nutrične vyváženej stravy pre mladých vegetariánov patrí železo, zinok, vitamín B12 a pre niektorých aj vápnik a vitamín D. Priemerný príjem bielkovín u vegetariánskych detí všeobecne spĺňa alebo prekračuje odporúčania.7 Potreba bielkovín u vegánskych detí môže byť mierne vyššia než u nevegánskych, a to kvôli rozdielom v stráviteľnosti bielkovín a zložení aminokyselín.7 Boli navrhnuté odporúčania o 30 – 35 % viac bielkovín pre 1 – 2-ročných vegánov, o 20 – 30 % viac pre 2 – 6-ročných a o 15 – 20 % viac pre deti nad 6 rokov.7,95 Hoci faktory v strave môžu obmedzovať vstrebávanie železa a zinku, nedostatok týchto minerálov je u vegetariánskych detí v priemyselných krajinách zriedkavý.98

Stav železa a zinku detí na veľmi obmedzenej rastlinnej strave by sa mal sledovať. V takých prípadoch môže byť potrebné železo a zinok vo forme doplnkov.98

Príjem vitamínu B12 u vegánskych dojčiat a detí by mal byť monitorovaný a na zabezpečenie dostatočného príjmu je podľa potreby dôležité konzumovať obohatené potraviny a/alebo doplnky.7

Starší dospelí

Príjem živín u seniorov, ktorí sú vegetariánmi, sa zdá byť podobný alebo lepší než u seniorov

nevegetariánov,7 hoci výskum v minulosti naznačoval nižší príjem zinku a častejší výskyt nižšieho statusu železa medzi vegetariánmi.86,99 Kalorická potreba s vekom všeobecne klesá, kým požiadavky na niektoré živiny sa zvyšujú, preto je dôležité, aby si všetci starší ľudia vyberali výživnú stravu. Niektoré dôkazy naznačujú, že s pribúdajúcim vekom sa bielkoviny využívajú menej efektívne, čo sa môže premietnuť do vyšších požiadaviek na proteín.100

Pre starších vegetariánov a vegánov je preto dôležité, aby do svojej stravy zaraďovali potraviny bohaté na bielkoviny, ako napr. strukovinové a sójové jedlá. Ako zdroje bielkovín môžu byť užitočné rastlinné náhrady mäsa. Starší ľudia syntetizujú vitamín D menej efektívne a pravdepodobne budú potrebovať doplnky, najmä pri obmedzenej expozícii slnku.35

Vyššie požiadavky na vápnik pre starších dospelých sa dajú ľahšie naplniť začlenením obohatených potravín, ako napr. rastlinných mliek. Požiadavky na vitamín B6 sa s pribúdajúcim vekom zvyšujú a pre starších ľudí môžu byť vyššie ako súčasné odporúčané denné dávky. Atrofická gastritída je bežná medzi ľuďmi nad 50 rokov a môže vyústiť do zníženej absorpcie vitamínu B12 zo živočíšnych výrobkov. Mnohí starší ľudia preto bez ohľadu na stravu potrebujú doplnky vitamínu B12.


strana 13

ENVIRONMENTÁLNE OTÁZKY

Rastlinná strava je environmentálne udržateľnejšia než strava bohatá na živočíšne výrobky, lebo

využíva menej prírodných zdrojov a spája sa s podstatne menšími environmentálnymi škodami.101-105 Súčasnú celosvetovú konzumáciu stravy s vysokým obsahom mäsa a mliečnych výrobkov považujú niektorí za neudržateľnú.101,103,105 Systematický prehľad, ktorý urobil Vedecký výbor pre Výživové odporúčania pre Američanov (Dietary Guidelines for Americans) poskytol dôkazy o tom, že strava s vyšším obsahom rastlinných a nižším živočíšnych potravín (ako napr. vegetariánska) sa spája s nižšími environmentálnymi škodami.106 Mnohí vedci vyzývajú na podstatné zníženie produktov z hospodárskych zvierat v ľudskej potrave ako významný spôsob odvrátenia klimatickej zmeny.105 Vegetariánsky spôsob stravovania využíva menej vody a menej zdrojov fosílnych palív a menšie množstvo pesticídov a hnojív v porovnaní s produkciou zmiešanej stravy.107 Keby sa hovädzina v strave nahradila fazuľou, podstatne by to znížilo dopad na životné prostredie na celom svete. Na produkciu 1 kg bielkovín z fazule je potrebné 18x menej pôdy, 10x menej vody, 9x menej paliva, 12x menej hnojív a 10x menej pesticídov v porovnaní s produkciou 1 kg bielkovín z hovädziny.108 Navyše produkcia hovädziny vytvára podstatne viac odpadu vo forme hnoja než produkcia akejkoľvek inej živočíšnej potraviny.108

Podľa Agentúry na ochranu životného prostredia Spojených štátov (EPA) je okolo 70 % všetkého znečistenia vôd riek a jazier v USA dôsledkom znečistenia živočíšnymi farmami.109 Chov zvierat je spojený so znehodnocovaním pôdy, znečisťovaním vzduchu, stratou biodiverzity a globálnym otepľovaním.104,110 Mäsová výroba významne prispieva k emisiám antropogénneho oxidu uhličitého a k produkcii antropogénneho metánu a kysličníka dusného.101,103,111

Pomocou výpočtov založených na 210 bežných potravinách sa zistilo, že emisie skleníkových plynov sú pri konzumovaní vegetariánskej stravy o 29 % nižšie ako pri používaní nevegetariánskej stravy,112 zatiaľ čo pri vegánskej strave môžu byť až o 50 % nižšie v porovnaní s nevegetariánskou.102

Hoci sú pre chov zvierat k dispozícii nové technológie, nedávna štúdia zistila, že emisie skleníkových plynov z výroby a spotreby živočíšnych výrobkov sa kvôli efektívnejšej živočíšnej výrobe znížili len o 9 %.113 Autori dospeli k záveru, že zníženie emisií skleníkových plynov potrebné na dosiahnutie globálnej cieľovej teploty „znamená vážne obmedzenie dlhodobej globálnej spotreby živočíšnych potravín“.113 Iní uviedli, že obmedzenie živočíšnej výroby má väčší potenciál na zníženie emisií skleníkových plynov ako „technologické opatrenia alebo zvýšená produktivita“.105

Používanie antibiotík u hospodárskych zvierat ako stimulátorov rastu a na prevenciu a liečbu ochorení u zvierat spôsobilo vznik baktérií rezistentných na antibiotiká. Táto rezistencia na antibiotiká môže byť prenesená na ľudí konzumáciou živočíšnych potravín a je teraz vážnym problémom v oblasti verejného zdravia, ktorý spôsobuje ťažkú liečiteľnosť chorôb a z toho vyplývajúcu zvýšenú chorobnosť, úmrtnosť a náklady na zdravotnú starostlivosť.105,114


strana 14

www.vndpg.org Vegetarian Nutrition Dietetic Practice Group (VNDPG) – medzi členské výhody patria odborné informácie o vegetariánskej výžive, zdroje RDV a štvrťročné bulletiny. www.vegetariannutrition.net Spotrebiteľská stránka VNDPG poskytuje blog so zdrojmi o vedecky overenej (EBM) vegetariánskej výžive plus RDV zdroje pre spotrebiteľov. www.vrg.org Vegetarian Resource Group poskytuje informácie o výžive, recepty, jedálničky a odporúčané čítanie pre vegetariánsku výživu. www.PCRM.org Physicians Committee for Responsible Medicine podporuje preventívnu medicínu pomocou inovatívnych programov a ponúka bezplatné vzdelávacie materiály pre pacientov. www.veganhealth.org Táto web stránka ponúka vedecky overené odporúčania, ktoré sa týkajú nutričných vlastností rastlinnej stravy. www.nutritionfacts.org Táto web stránka poskytuje stručné videoklipy s odkazmi a články o mnohých aspektoch vegetariánskej výživy. www.vegweb.com VegWeb ponúka vegetariánske recepty, on-line komunitu a blog. www.vegetarian-nutrition.info Vegetarian Nutrition Info poskytuje aktuálne články, zdroje a správy.

Tabuľka 2. Odborné a spotrebiteľské webové stránky o vegetariánskej výžive, potravinách a ďalších súvisiacich témach. Mnohé z nich poskytujú kvalitné vzdelávacie materiály, na ktoré sa môžu spoľahnúť Registrovaní dietológovia na výživu (Registered Dietitian Nutritionist – RDN), Registrovaní dietologickí asistenti (Nutrition and Dietetics Technician, registered – NDTR) a iní zdravotnícki pracovníci. Tieto stránky zabezpečujú vzdelávanie pacientov alebo klientov o vegetariánskej výžive pre všetky obdobia života, o dôležitých živinách, jedálničkoch a rastlinných náhradách nevegetariánskych surovín.

http://www.vndpg.org/

http://www.vegetariannutrition.net/

http://www.vrg.org/

http://www.pcrm.org/

http://www.veganhealth.org/

http://www.nutritionfacts.org/

http://www.vegweb.com/

http://www.vegetarian-nutrition.info/


strana 15

ÚLOHY, ZODPOVEDNOSTI A ZDROJE PRE RDV A RDA

Vegánsky a vegetariánsky spôsob stravovania môže prinášať významné prínosy pre zdravie, ak ju porovnáme s nevegetariánskym. Ak zaistíme energetickú vyváženosť a dostatok živín, tieto výhody môžeme navyše maximalizovať rôznorodými druhmi zeleniny, strukovín, ovocia, celozrnných obilnín, orechov a semien. Pracovníci v oblasti výživy a dietetiky môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri vzdelávaní vegetariánov o zdrojoch konkrétnych živín a potravín, ktoré sú užitočné pri zvládnutí konkrétnych chronických ochorení. Aby mohli RDV a RDA efektívne poradiť tým, ktorí začínajú alebo pokračujú vo vegetariánskom alebo vegánskom spôsobe stravovania, musia mať dostatočné znalosti a prístup k vzdelávacím materiálom na uplatnenie odporúčaní pre zdravie v praxi. Program Ministerstva poľnohospodárstva USA pod názvom Vyber si svoj tanier (ChooseMyPlate) umožňuje plánovať lakto-ovo-vegetariánsky a vegánsky jedálniček, a taktiež uvádza skupiny potravín s vysokým obsahom bielkovín a zoznam rastlinných alternatív, ako sú strukoviny, orechy, semená a sójové výrobky, ako aj vajcia pre ovo-vegetariánov.115 Obohatené sójové mlieko je uvedené ako alternatíva kravského mlieka a potraviny obohatené vápnikom (džúsy, cereálie, chlieb, ryžové a mandľové mlieko), ako aj kučeravý kel sa odporúčajú ako zdroje vápnika.116,117 Vegánske potravinové príručky, všetky odvodené od ChooseMyPlate (programu Ministerstva poľnohospodárstva USA), sú dostupné on-line a obsahujú aj špecifikácie týkajúce sa zdrojov vápnika, vitamínu B12, jódu a n-3 mastných kyselín (www.vrg.org/nutshell/MyVeganPlate.pdf; www.becomingvegan.ca/food-guide; www.theveganrd.com/food-guide-for-vegans). Vedecky overené zdroje spotrebiteľské aj profesionálne pre RDV sú dostupné cez web stránku Skupiny vegetariánskej výživovej a dietologickej praxe (www.vegetariannutrition.net). Tieto zdroje sú pravidelne aktualizované a poskytujú informácie o kľúčových živinách a otázkach v jednotlivých obdobiach života pri vegetariánskom spôsobe stravovania. V Tabuľke 2 sú uvedené užitočné webové stránky, ktoré podporujú a povzbudzujú k primeraným vedecky overeným odporúčaniam a výberu potravín tak pre RDV, ako aj pre zákazníkov. Ďalšie odporúčania možno nájsť v Evidence Analysis Library, čo je bezplatná výhoda pre všetkých členov Akadémie výživy a dietológie. Okrem toho majú všetci RDV etický záväzok rešpektovať vegetariánske spôsoby stravovania podobne ako akýkoľvek iný spôsob stravovania.

ZÁVERY

Záujem o rastlinnú stravu a jej uznávanie v Spojených štátoch a iných častiach sveta naďalej rastie, vzhľadom na to, že vládne agentúry a organizácie zamerané na zdravú výživu propagujú pravidelnú konzumáciu rastlinných potravín. Veľký výber v obchodoch napomáha k dodržiavaniu rastlinného spôsobu stravovania. Dobre navrhnutá vegetariánska strava poskytuje dostatočný príjem živín pre všetky obdobia života a môže byť užitočná aj v terapii niektorých chronických ochorení. Ak hodnotíme celkovú výživu pomocou indexu alternatívneho zdravého stravovania (Alternative Healthy Eating Index), výsledok je väčšinou lepší u vegetariánov a vegánov v porovnaní s omnivornou stravou. Hoci niektoré druhy vegetariánskej stravy môžu obsahovať málo niektorých živín, napr. vápnika a vitamínu B12, dá sa to upraviť vhodným plánovaním. Vegetariánsky spôsob stravovania môže v porovnaní s nevegetariánskym spôsobom poskytnúť ochranu proti mnohým chronickým ochoreniam, napr. srdcovému ochoreniu, vysokému krvnému tlaku, cukrovke typu 2, obezite a niektorým druhom rakoviny. Okrem toho má vegetariánska strava potenciál konzervatívnejšie využívať prírodné zdroje a teda menej zaťažovať životné prostredie. Dostupnosť informačných zdrojov je dnes lepšia a RDV a RDA majú o vegetariánskej strave aktuálnejšie informácie, aby mohli lepšie pomáhať širokej verejnosti a klientom – vegetariánom pri prijímaní rozhodnutí o ich nutričnom zdraví, a to na základe dobrej informovanosti.

http://www.vrg.org/nutshell/MyVeganPlate.pdf

http://www.becomingvegan.ca/food-guide

http://www.theveganrd.com/food-guide-for-vegans

http://www.vegetariannutrition.net/


strana 16

Referencie

1. Stahler C. How often do Americans eat vegetarian meals? And how many adults in the US are vegetarian? The Vegetarian Resource Group website. http://www.vrg.org/nutshell/Polls/2016_adults_veg.htm . Navštívené 23. júna 2016. (Ako často jedia Američania vegetariánske jedlá? A koľko dospelých v USA je vegetariánov? Webová stránka Skupiny vegetariánskych zdrojov)

2. Hoek AC, Luning PA, Weijzen P, Engels W, Kok FJ, de Graaf C. Replacement of meat by meat substitutes. A survey on person- and product-related factors in consumer acceptance. Appetite. 2011;56(3):662-673. (Nahrádzanie mäsa. Prieskum faktorov týkajúcich sa osoby a výrobku, ktoré majú vplyv na prijatie spotrebiteľmi.)

3. American Institute for Cancer Research. Recommendations for cancer prevention. http://www.aicr.org/reduce-your-cancer-

risk/recommendations-for-cancer-prevention/recommendations_04_plant_based.html?gclid=CJ6__O7dpboCFcid4AodhkMAIA. Navštívené 23. júna 2016. (Americký inštitút pre výskum rakoviny. Odporúčania pre prevenciu rakoviny)

4. US Department of Agriculture, US Department of Health and Human Services. 2015-2020 Dietary Guidelines for Americans. 8th ed. Washington, DC: US Government Printing Office; 2015. http://health.gov/dietaryguidelines/2015. Navštívené 23. júna 2016. (Ministerstvo poľnohospodárstva USA, Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí USA. Výživové odporúčania pre Američanov na roky 2015-2020. 8. vyd.)

5. US Department of Agriculture. SuperTracker. https://www.supertracker.usda.gov/default.aspx. Navštívené 23. júna 2016. (Ministerstvo poľnohospodárstva USA. SuperTracker.)

6. Institute of Medicine. Dietary reference intakes for energy, carbohydrate, fiber, fat, fatty acids, cholesterol, protein, and amino acids. https://www.nap.edu/login.php?record_id=10490&page=http %3A %2F %2Fwww.nap.edu %2Fdownload.php %3Frecord_id %3D10490 Navštívené 23. júna 2016. (Inštitút medicíny. Denné odporúčané dávky pre energiu, sacharidy, vlákninu, tuky, mastné kyseliny, cholesterol, bielkoviny a aminokyseliny)

7. Mangels R, Messina V, Messina M. The Dietitian’s Guide to Vegetarian Diets. 3rd ed. Sudbury, MA: Jones and Bartlett; 2011. (Sprievodca vegetariánskou stravou pre dietológov. 3. vyd. )

8. Davis B, Melina V. Becoming Vegan: Comprehensive Edition. Summertown, TN: Book Publishing Co; 2014. (Ako sa stať vegánom: Úplné vydanie.)

9. Messina V. Nutritional and health benefits of dried beans. Am J Clin Nutr. 2014;100(suppl 1):437S-442S. (Výživové a zdravotné prínosy fazule.)

10. Saunders AV, Davis BC, Garg ML. Omega-3 polyunsaturated fatty acids and vegetarian diets. Med J Aust. 2013;199 (4 suppl):S22-S26. (Omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny a vegetariánska strava.)

11. Sanders TA. DHA status of vegetarians. Prostaglandins Leukot Essent Fatty Acids. 2009;81(2-3):137-141. (Stav kyseliny dokosahexaenovej u vegetariánov. Prostaglandíny, leukotrény a esenciálne mastné kyseliny.)

12. Sarter B, Kelsey KS, Schwartz TA, et al. Blood docosahexaenoic acid and eicosapentaenoic acid in vegans: Associations with age and gender and effects of an algal-derived omega-3 fatty acid supplement. Clin Nutr. 2015;34(2):212-218. (Kyselina dokosahexaenová a eikozapentaénová u vegánov: súvislosť s vekom a pohlavím a účinky doplnkov omega-3 mastných kyselín odvodených z rias.)

13. Gibson RA, Muhlhausler B, Makrides M. Conversion of linoleic acid and alphalinolenic acid to long-chain polyunsaturated fatty acids (LCPUFAs), with a focus on pregnancy, lactation and the first 2 years of life. Matern Child Nutr. 2011;7(suppl 2):17-26. (Premena kyseliny linolovej a alfa-linolénovej na polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom (LCPUFAs), so zameraním na tehotenstvo, laktáciu a prvé 2 roky života.)

14. Rosell MS, Lloyd-Wright Z, Appleby PN, et al. Long-chain n-3 polyunsaturated fatty acids in plasma in British meateating, vegetarian, and vegan men. Am J Clin Nutr. 2005;82(2):327-334. (n-3 polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom v plazme u britských konzumentov mäsa, vegetariánov a vegánov.)

15. Orlich MJ, Singh PN, Sabaté J, et al. Vegetarian dietary patterns and mortality in Adventist Health Study 2. JAMA Intern Med. 2013;173(13):1230-1238. (Vegetariánske spôsoby stravovania a úmrtnosť v Adventistickej zdravotnej štúdii 2.)

16. Van Dokkum W. Significance of iron bioavailability for iron recommendations. Biol Trace Elem Res. 1992;35(1):1-11. (Dôležitosť biodostupnosti železa pre odporúčania železa.)

17. Rizzo NS, Jaceldo-Siegl K, Sabate J, Fraser GE. Nutrient profiles of vegetarian and nonvegetarian dietary patterns. J Acad Nutr Diet. 2013;113(12):1610-1619. (Výživové profily vegetariánskych a nevegetariánskych spôsobov stravovania.)

http://www.vrg.org/nutshell/Polls/2016_adults_veg.htm

http://www.aicr.org/reduce-your-cancer-risk/recommendations-for-cancer-prevention/recommendations_04_plant_based.html?gclid=CJ6__O7dpboCFcid4AodhkMAIA

http://www.aicr.org/reduce-your-cancer-risk/recommendations-for-cancer-prevention/recommendations_04_plant_based.html?gclid=CJ6__O7dpboCFcid4AodhkMAIA

http://health.gov/dietaryguidelines/2015

https://www.supertracker.usda.gov/default.aspx.

https://www.nap.edu/login.php?record_id=10490&page=http%3A%2F%2Fwww.nap.edu%2Fdownload.php%3Frecord_id%3D10490

https://www.nap.edu/login.php?record_id=10490&page=http%3A%2F%2Fwww.nap.edu%2Fdownload.php%3Frecord_id%3D10490


strana 17

18. Park SK, Ryoo JH, Kim MG, Shin JY. Association of serum ferritin and the development of metabolic syndrome in middle-aged Korean men: A 5-year follow-up study. Diabetes Care. 2012;35(12):2521-2526. (Súvislosť medzi feritínom v sére a vznikom metabolického syndrómu u Kórejčanov v strednom veku: 5-ročná prospektívna štúdia.)

19. Craig WJ. Iron status of vegetarians. Am J Clin Nutr. 1994;59(5 suppl):1233S-1237S. (Stav železa u vegetariánov.)

20. Collings R, Harvey LJ, Hooper L, et al. The absorption of iron from whole diets: A systematic review. Am J Clin Nutr. 2013;98(1):65-81. (Absorpcia železa z celkovej stravy: systematický prehľad.)

21. Food and Nutrition Board, Institute of Medicine. Iron. In: Dietary References Intake for Vitamin A, Vitamin K, Arsenic, Boron, Chromium, Copper, Iodine, Iron, Manganese, Molybdenum, Nickel, Silicon, Vanadium and Zinc. Washington, DC: The National Academies Press; 2001:290-393. (Výbor pre stravovanie a výživu, Lekársky inštitút. Železo: Odporúčaná denná dávka pre vitamín A, vitamín K, arzén, bór, chróm, meď, jód, železo, mangán, molybdén, nikel, kremík, vanádium a zinok.)

22. Hunt JR, Roughead ZK. Adaptation of iron absorption in men consuming diets with high or low iron bioavailability. Am J Clin Nutr. 2000;71(1):94-102. (Prispôsobenie absorpcie železa u mužov konzumujúcich stravu s vysokou alebo nízkou biodostupnosťou železa.)

23. Armah SM, Carriquiry A, Sullivan D, Cook JD, Reddy MB. A complete dietbased algorithm for predicting nonheme iron absorption in adults. J Nutr. 2013;143(7):1136-1140. (Kompletný algoritmus vzhľadom na diétu na predpovedanie absorpcie nehémového železa u dospelých.)

24. Hunt JR, Roughead ZK. Nonheme-iron absorption, fecal ferritin excretion, and blood indexes of iron status in women consuming controlled lactoovovegetarian diets for 8 weeks. Am J Clin Nutr. 1999;69(5):944-952. (Absorpcia nehémového železa, fekálne vylučovanie feritínu stolicou a krvné indexy stavu železa u žien konzumujúcich pripravenú lakto-ovo-vegetariánsku stravu počas 8 týždňov.)

25. Foster M, Samman S. Vegetarian diets across the lifecycle: Impact on zinc intake and status. Adv Food Nutr Res. 2015;74:93-131. (Vegetariánska strava vo všetkých obdobiach života: dopad na príjem a stav zinku.)

26. Lonnerdal B. Dietary factors influencing zinc absorption. J Nutr. 2000;130(5 suppl):1378S-1383S. (Dietetické faktory ovplyvňujúce absorpciu zinku.)

27. Leung AM, Lamar A, He X, et al. Iodine status and thyroid function of Bostonarea vegetarians and vegans. J Clin Endocrinol Metab. 2011;96(8):E1303-E1307. (Stav jódu a funkcia štítnej žľazy u vegetariánov a vegánov bostonskej oblasti.)

28. Teas J, Pino S, Critchley A, Braverman LE. Variability of iodine content in common commercially available edible seaweeds. Thyroid. 2004;14(10):836-841. (Variabilnosť obsahu jódu v bežne komerčne dostupných jedlých morských riasach.)

29. Institute of Medicine. Dietary Reference Intakes for Vitamin A, Vitamin K, Arsenic, Boron, Chromium, Copper, Iodine, Iron, Manganese, Molybdenum, Nickel, Silicon, Vanadium, and Zinc. www.iom.edu/Reports/2001/Dietary-Reference-Intakes-for-VitaminA-Vitamin-K-Arsenic-Boron-ChromiumCopper-Iodine-Iron-Manganese-Molybdenum-Nickel-Silicon-Vanadium-and-Zinc.aspx#sthash.gITnT436.dpuf Zverejnené 2010. Navštívené 23. júna 2016. (Odporúčaná denná dávka pre vitamín A, vitamín K, arzén, bór, chróm, meď, jód, železo, mangán, molybdén, nikel, kremík, vanádium a zinok.)

30. Messina M, Redmond G. Effects of soy protein and soybean isoflavones on thyroid function in healthy adults and hypothyroid patients: A review of the relevant literature. Thyroid. 2006;16: 249-258. (Účinky sójového proteínu a sójových izoflavónov na funkciu štítnej žľazy u zdravých dospelých a u pacientov s hypotyreózou: prehľad relevantnej literatúry.)

31. Weaver CM, Proulx WR, Heaney R. Choices for achieving adequate dietary calcium with a vegetarian diet. Am J Clin Nutr. 1999;70(3):543S-548S. (Možnosti na dosiahnutie dostatočného množstva vápnika vo vegetariánskej strave.)

32. Tang AL, Walker KZ, Wilcox G, Strauss BJ, Ashton JF, Stojanovska L. Calcium absorption in Australian osteopenic post-menopausal women: An acute comparative study of fortified soymilk to cows’ milk. Asia Pac J Clin Nutr. 2010; 19(2):243-249. (Vstrebávanie vápnika u austrálskych žien s osteopéniou po menopauze: akútna porovnávacia štúdia obohateného sójového mlieka s kravským mliekom.)

33. Zhao Y, Martin BR, Weaver CM. Calcium bioavailability of calcium carbonate fortified soymilk is equivalent to cow’s milk in young women. J Nutr. 2005;135(10): 2379-2382. (Biodostupnosť vápnika z mlieka obohateného uhličitanom vápenatým u mladých žien je rovnocenná s kravským mliekom.)

34. Patrick L. Comparative absorption of calcium sources and calcium citrate malate for the prevention of osteoporosis. Altern Med Rev. 1999;4(2):74-85. (Porovnávanie absorpcie zdrojov vápnika a kalcium-citrát-malátu na prevenciu osteoporózy.)

http://www.iom.edu/Reports/2001/Dietary-Reference-Intakes-for-VitaminA-Vitamin-K-Arsenic-Boron-ChromiumCopper-Iodine-Iron-Manganese-Molybdenum-Nickel-Silicon-Vanadium-and-Zinc.aspx#sthash.gITnT436.dpuf




strana 18

35. Wacker M, Holick MF. Sunlight and vitamin D: A global perspective for health. Dermatoendocrinol. 2013;5(1): 51-108. (Slnečné svetlo a vitamín D: Globálna perspektíva pre zdravie.)

36. Mangels AR. Bone nutrients for vegetarians. Am J Clin Nutr. 2014;100(suppl 1):469S-475S. (Živiny pre kosti u vegetariánov.)

37. Keegan RJ, Lu Z, Bogusz JM, Williams JE, Holick MF. Photobiology of vitamin D in mushrooms and its bioavailability in humans. Dermatoendocrinology. 2013;5(1):165-176. (Fotobiológia vitamínu D v hubách a jeho biodostupnosť u ľudí.)

38. Food and Nutrition Board, Institute of Medicine. Dietary Reference Intakes for Calcium and Vitamin D. Washington, DC: The National Academies Press; 2011. www.nap.edu/download.php?record_id¼13050. Navštívené 23. júna 2016. (Odporúčaná denná dávka pre vápnik a vitamín D.)

39. Norris, J. Vitamin B12 recommendations. www.veganhealth.org/b12/rec . Navštívené 23. júna 2016. (Odporúčania pre vitamín B12.)

40. Food and Nutrition Board, Institute of Medicine. Dietary Reference Intakes for Thiamin, Riboflavin, Niacin, Vitamin B6, Folate, Vitamin B12, Pantothenic Acid, Biotin, and Choline. Washington, DC: The National Academies Press; 1998. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK114310/ . Navštívené 23. júna 2016. (Odporúčaná denná dávka pre tiamín, riboflavín, niacín, vitamín B6, kyselinu listovú, vitamín B12, kyselinu pantoténovú, biotín a cholín.)

41. Donaldson MS. Metabolic vitamin B12 status on a mostly raw vegan diet with follow-up using tablets, nutritional yeast, or probiotic supplements. Ann Nutr Metab. 2000;44(5-6):229-234. (Metabolický stav vitamínu B12 pri prevažne surovej vegánskej strave s následným užívaním tabliet, lahôdkového droždia alebo probiotických doplnkov.)

42. Obeid R, Fedosov SN, Nexo E. Cobalamin coenzyme forms are not likely to be superior to cyano- and hydroxylcobalamin in prevention or treatment of cobalamin deficiency. Mol Nutr Food Res. 2015;59(7):1364-1372. (Kobalamín koenzým nie je pravdepodobne lepšia forma ako kyano- a hydroxylkobalamín pri prevencii alebo liečbe nedostatku kobalamínu.)

43. Moore WJ, McGrievy ME, TurnerMcGrievy GM. Dietary adherence and acceptability of five different diets, including vegan and vegetarian diets, for weight loss: The New DIETs study. Eat Behav. 2015;19:33-38. (Dodržiavanie a prijateľnosť piatich rôznych diét vrátane vegánskej a vegetariánskej na chudnutie: Štúdia New DIETs.)

44. US Department of Health and Human Services. Center for Disease Control and Prevention. Health, United States, 2012. http://www.cdc.gov/nchs/data/hus/hus12.pdf#063. Navštívené 23. júna 2016. (Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí USA. Stredisko liečby a prevencie chorôb.)

45. National Institutes of Health; National Heart, Lung, and Blood Institute and National Institute of Diabetes and Digestive and Kidney Diseases. Clinical Guidelines on the Identification, Evaluation, and Treatment of Overweight and Obesity in Adults: The Evidence Report. Bethesda, MD: National Institutes of Health; 1998. (Národný inštitút zdravia; Národný inštitút pre srdce, pľúca a krv a Národný inštitút diabetu a tráviacich a obličkových ochorení. Klinické usmernenia pre diagnostiku a liečbu nadváhy a obezity u dospelých: Správa o dôkazoch.)

46. Schindler TH, Cardenas J, Prior JO. Relationship between increasing body weight, insulin resistance, inflammation, adipocytokine leptin, and coronary circulatory function. J Am Coll Cardiol. 2006;47(6):1188-1195. (Vzťah medzi nárastom telesnej hmotnosti, inzulínovou rezistenciou, zápalom, adipocytokín leptínom a obehovou funkciou srdca.)

47. Tonstad S, Butler T, Yan R, Fraser GE. Type of vegetarian diet, body weight and prevalence of type 2 diabetes. Diabetes Care. 2009;32(5):791-796. (Druhy vegetariánskej stravy, telesná hmotnosť a rozšírený výskyt cukrovky typu 2.)

48. Spencer EA, Appleby PN, Davey GK, Key TJ. Diet and body mass index in 38000 EPIC-Oxford meat-eaters, fish-eaters, vegetarians and vegans. Int J Obes Relat Metab Disord. 2003;27(6):728-734. (Strava a index telesnej hmotnosti u 38 000 konzumentov mäsa, konzumentov rýb, vegetariánov a vegánov v štúdii EPIC-Oxford.)

49. Newby PK, Tucker KL, Wolk A. Risk of overweight and obesity among semivegetarian, lactovegetarian, and vegan women. Am J Clin Nutr. 2005;81(6): 1267-1274. (Riziko nadváhy a obezity medzi polovegetariánkami, lakto-vegetariánkami a vegánkami.)

50. Barnard NB, Levin SM, Yokoyama Y. A systematic review and meta-analysis of change in body weight in clinical trials of vegetarian diets. J Acad Nutr Diet. 2015;115(6):954-969. (Systematický prehľad a metaanalýza zmeny telesnej hmotnosti v klinických pokusoch s vegetariánskou stravou.)

51. Huang RY, Huang CC, Hu FB, Chavarro JE. Vegetarian diets and weight reduction: A meta-analysis of randomized controlled trials. J Gen Intern Med. 2015;31(1):109-116. ( Vegetariánska strava a zníženie hmotnosti: Metaanalýza randomizovaných kontrolovaných pokusov.)

http://www.veganhealth.org/b12/rec

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK114310/


strana 19

52. Turner-McGrievy GM, Barnard ND, Scialli AR. A two-year randomized weight loss trial comparing a vegan diet to a more moderate low-fat diet. Obesity. 2007;15(9):2276-2281. (2-ročný randomizovaný pokus s chudnutím porovnávajúci vegánsku stravu s umiernenejšou nízkotučnou stravou.)

53. Crowe FL, Appleby PN, Travis RC, Key TJ. Risk of hospitalization or death from ischemic heart disease among British vegetarians and nonvegetarians: Results from the EPIC-Oxford cohort study. Am J Clin Nutr. 2013;97(3):597-603. (Riziko hospitalizácie alebo úmrtia na ischemickú chorobu srdca medzi britskými vegetariánmi a nevegetariánmi: Výsledky kohortovej štúdie EPIC-Oxford.)

54. Rizzo NS, Sabaté J, Jaceldo-Siegl K, Fraser GE. Vegetarian dietary patterns are associated with a lower risk of metabolic syndrome: The Adventist Health Study 2. Diabetes Care. 2011;34(5):1225-1227. (Vegetariánske stravovacie návyky sa spájajú s nižším rizikom metabolického syndrómu: Adventistická zdravotná štúdia 2.)

55. Pettersen BJ, Anousheh R, Fan J, JaceldoSiegl K, Fraser GE. Vegetarian diets and blood pressure among white subjects: Results from the Adventist Health Study-2 (AHS-2). Public Health Nutr. 2012;15(10):1909-1916. (Vegetariánska strava a krvný tlak medzi belochmi: Výsledky Adventistickej zdravotnej štúdie 2 (AHS-2).)

56. Wang F, Zheng J, Yang B, Jiang J, Fu Y, Li D. Effects of vegetarian diets on blood lipids: A systematic review and metaanalysis of randomized controlled trials. J Am Heart Assoc. 2015;4(10): e002408. (Účinky vegetariánskej stravy na krvné lipidy: Systematický prehľad a metaanalýza randomizovaných kontrolovaných pokusov.)

57. Barnard ND, Katcher HI, Jenkins DJ, Cohen J, Turner-McGrievy G. Vegetarian and vegan diets in type 2 diabetes management. Nutr Rev. 2009;67(5):255-263. (Vegetariánska a vegánska strava v liečbe cukrovky typu 2.)

58. Yang SY, Li XJ, Zhang W, et al. Chinese lacto-vegetarian diet exerts favorable effects on metabolic parameters, intimamedia thickness, and cardiovascular risks in healthy men. Nutr Clin Pract. 2012;627(3):392-398. (Čínska lakto-vegetariánska strava priaznivo vplýva na metabolické parametre, hrúbku intimo-mediálneho komplexu a kardiovaskulárne riziká u zdravých mužov.)

59. Huang T, Yang B, Zheng J, Li G, Wahlqvist ML, Li D. Cardiovascular disease mortality and cancer incidence in vegetarians: A meta-analysis and systematic review. Ann Nutr Metab. 2012;60(4):233-240. (Úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia a výskyt rakoviny u vegetariánov: Metaanalýza a systematický prehľad.)

60. Bradbury KE, Crowe FL, Appleby PN, Schmidt JA, Travis RC, Key TJ. Serum concentrations of cholesterol, apolipoprotein A-I and apolipoprotein B in a total of 1694 meat-eaters, fish-eaters, vegetarians and vegans. Eur J Clin Nutr. 2014;68(2):178-183. (Koncentrácie cholesterolu, apolipoproteínu A-I a apolipoproteínu B v sére u celkovo 1694 konzumentov mäsa, konzumentov rýb, vegetariánov a vegánov.)

61. Ornish D, Brown S, Scherwitz L, et al. Can lifestyle changes reverse coronary heart disease? Lancet. 1990;336(15):129-133. (Môžu zmeny životného štýlu zvrátiť srdcovo-cievne ochorenie?)

62. Appleby PN, Davey GK, Key TJ. Hypertension and blood pressure among meat eaters, fish eaters, vegetarians and vegans in EPICOxford. Public Health Nutr. 2002;5(5):645-654. (Hypertenzia a krvný tlak medzi konzumentmi mäsa, konzumentmi rýb, vegetariánmi a vegánmi v štúdii EPIC Oxford.)

63. Yokoyama Y, Nishimura K, Barnard ND, et al. Vegetarian diets and blood pressure: A meta-analysis. JAMA Intern Med. 2014;174(4):577-587. (Vegetariánska strava a krvný tlak: Metaanalýza.)

64. Tonstad S, Stewart K, Oda K, Batech M, Herring RP, Fraser GE. Vegetarian diets and incidence of diabetes in the Adventist Health Study-2. Nutr Metab Cardiovasc Dis. 2013;23(4):292-299. (Vegetariánska strava a výskyt diabetu v Adventistickej zdravotnej štúdii 2.)

65. Ley SH, Hamdy O, Mohan v, Hu FB. Prevention and management of type 2 diabetes: Dietary components and nutritional strategies. Lancet. 2014;383(9933):1999-2007. (Prevencia a liečba cukrovky typu 2: Zložky stravy a výživové stratégie.)

66. Aune D, Norat T, Romundstad P, Vatten LJ. Whole grain and refined grain consumption and the risk of type 2 diabetes: A systematic review and doseresponse. Eur J Epidemiol. 2013;28(11): 845-858. (Konzumácia celozrnných a rafinovaných obilnín a riziko cukrovky typu 2: Systematický prehľad a reakcia na dávku.)

67. Brighenti F, Benini L, Del Rio D, et al. Colonic fermentation of indigestible carbohydrates contributes to the second-meal effect. Am J Clin Nutr. 2006;83(4):817-822. (Fermentácia nestráviteľných sacharidov v hrubom čreve prispieva k efektu druhého jedla.)


strana 20

68. Li M, Fan Y, Zhang X, et al. Fruit and vegetable intake and risk of type 2 diabetes mellitus: Meta-analysis of prospective cohort studies. BMJ Open. 2014;4(11):e005497. (Príjem ovocia a zeleniny a riziko diabetes mellitus typu 2: Metaanalýza prospektívnych kohortových štúdií.)

69. Pan A, Sun Q, Mason JE, et al. Walnut consumption is associated with lower risk of type 2 diabetes in women. J Nutr. 2013;143(4):512-518. (Konzumácia vlašských orechov sa u žien spája s nižším rizikom cukrovky typu 2.)

70. Kim Y, Keogh J, Clifton P. A review of potential metabolic etiologies of the observed association between red meat consumption and development of type 2 diabetes. Metabolism. 2015;64(7):768-779. (Prehľad potenciálnych metabolických etiológií pozorovaného spojenia medzi konzumáciou červeného mäsa a vznikom cukrovky typu 2.)

71. Barnard N, Cohen J, Jenkins DJ, et al. A low-fat vegan diet improves glycemic control and cardiovascular risk factors in a randomized clinical trial in individuals with type 2 diabetes. Diabetes Care. 2006;29(8):1777-1783. (Nízkotučná vegánska strava zlepšuje glykemickú kontrolu a kardiovaskulárne rizikové faktory v randomizovanom klinickom pokuse u jednotlivcov s cukrovkou typu 2.)

72. Kahleova H, Matoulek M, Malinska O, et al. Vegetarian diet improves insulin resistance and oxidative stress markers more than conventional diet in subjects with type 2 diabetes. Diabet Med. 2011;28(5):549-559. (Vegetariánska strava zlepšuje u subjektov s cukrovkou typu 2 inzulínovú rezistenciu a markery oxidačného stresu viac než obvyklá strava.)

73. Yokoyama Y, Barnard ND, Levin SM, Watanabe M. Vegetarian diets and glycemic control in diabetes: A systematic review and meta-analysis. Cardiovasc Diagn Ther. 2014;4(5):373-382. (Vegetariánska strava a glykemická kontrola pri cukrovke: Systematický prehľad a metaanalýza.)

74. Tantamango-Bartley Y, Jaceldo-Siegl K, Fan J, Fraser G. Vegetarian diets and the incidence of cancer in a low-risk population. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev. 2013;22(2):286-294. (Vegetariánska strava a výskyt rakoviny v nízkorizikovej populácii.)

75. Tantamango-Bartley Y, Knutsen SF, Knutsen R, et al. Are strict vegetarians protected against prostate cancer? Am J Clin Nutr. 2016;103(1):153-160. (Sú striktní vegetariáni chránení pred rakovinou prostaty?)

76. World Cancer Research Fund. Food, Nutrition, Physical Activity, and the Prevention of Cancer: A Global Perspective. Washington, DC: American Institute for Cancer Research; 2007. (Svetový fond na výskum rakoviny. Strava, výživa, telesná aktivita a prevencia rakoviny: Globálna perspektíva.)

77. Anand P, Kunnumakkara AB, Sundaram C, et al. Cancer is a preventable disease that requires major lifestyle changes. Pharm Res. 2008;25(9):2097-2116. (Rakovina je ochorenie, ktorému možno predísť, ktoré si vyžaduje väčšie zmeny životného štýlu.)

78. Zhang Y, Gan R, Li S, et al. Antioxidant phytochemicals for prevention and treatment of chronic diseases. Molecules. 2015;20(12):21138-21156. (Antioxidačné fytochemikálie na prevenciu a liečbu chronických ochorení.)

79. Thakur VS, Deb G, Babcook MA, Gupta S. Plant phytochemicals as epigenetic modulators: Role in cancer chemoprevention. AAPS J. 2014;16(1):151-163. (Rastlinné fytochemikálie ako epigenetické modulátory: Úloha v chemickej prevencii rakoviny.)

80. Bingham SA, Day NE, Luben R, et al. Dietary fibre in food and protection against colorectal cancer in the European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC): An observational study. Lancet. 2003;361(9368):1496-1501. (Potravinová vláknina v strave a ochrana pred rakovinou hrubého čreva v Európskej prospektívnej štúdii o výžive a rakovine (EPIC): Observačná štúdia.)

81. Bernstein AM, Song M, Zhang X, et al. Processed and unprocessed red meat and risk of colorectal cancer: Analysis by tumor location and modification by time. PLoS One. 2015;10(8):e0135959. (Spracované a nespracované červené mäso a riziko rakoviny hrubého čreva: Analýza podľa umiestnenia tumorov a zmeny v priebehu času.)

82. Rohrmann S, Overvad K, Bueno-deMesquita HB, et al. Meat consumption and mortality—Results from the European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition. BMC Med. 2013,11:63. (Spotreba mäsa a úmrtnosť —Výsledky z Európskej prospektívnej štúdie o výžive a rakovine.)

83. Aune D, Chan DS, Vieira AR, et al. Red and processed meat intake and risk of colorectal adenomas: A systematic review and meta-analysis of epidemiological studies. Cancer Causes Control. 2013;24(4):611-627. (Príjem červeného a spracovaného mäsa a riziko adenómov v hrubom čreve: Systematický prehľad a metaanalýza epidemiologických štúdií.)

84. Appleby P, Roddam A, Allen N, Key T. Comparative fracture risk in vegetarians and nonvegetarians in EPIC-Oxford. Eur J Clin Nutr. 2007;61(12):1400-1406. (Porovnávanie rizika zlomenín u vegetariánov a nevegetariánov v štúdii EPIC-Oxford.)


strana 21

85. Lousuebsakul-Matthews V, Thorpe DL, Knutsen R, Beeson WL, Fraser GE, Knutsen SF. Legumes and meat analogues consumption are associated with hip fracture risk independently of meat intake among Caucasian men and women: The Adventist Health Study-2. Public Health Nutr. 2014;17(10):2333- 2343. (Konzumácia strukovín a náhrad mäsa sa spája s rizikom zlomeniny krčka nezávisle od príjmu mäsa medzi belochmi a beloškami: Adventistická zdravotná štúdia 2.)

86. Evidence Analysis Library. Pregnancy and nutrition-vegetarian nutrition. 2007. http://andevidencelibrary.com/topic.cfm?cat¼4322. Navštívené 23. júna 2016. (Tehotenstvo a výživa – vegetariánska výživa.)

87. Piccoli GB, Clari R, Vigotti FN, et al. Vegan-vegetarian diets in pregnancy: Danger or panacea? A systematic narrative review. BJOG. 2015;122(5): 623-633. (Vegánska – vegetariánska strava v tehotenstve: Nebezpečenstvo alebo všeliek? Systematický naratívny prieskum.)

88. Stuebe AM, Oken E, Gillman MW. Associations of diet and physical activity during pregnancy with risk for excessive gestational weight gain. Am J Obstet Gynecol. 2009;201(1). 58.e1-e8. (Súvislosti medzi stravou a telesnou aktivitou a rizikom nadmerného nárastu hmotnosti počas tehotenstva)

89. Pistollato F, Sumalla Cano S, Elio I, et al. Plant-based and plant-rich diet patterns during gestation: Beneficial effects and possible shortcomings. Adv Nutr. 2015;6(5):581-591. (Rastlinný spôsob stravovania a na rastliny bohatá výživa počas tehotenstva: Priaznivé účinky a možné nedostatky.)

90. Procter SB, Campbell CG. Position of the Academy of Nutrition and Dietetics: Nutrition and lifestyle for a healthy pregnancy outcome. J Acad Nutr Diet. 2014;114(7):1099-1103. www.andjrnl.org/article/S2212-2672 %2814 %2900501-2/pdf. Navštívené 23. júna 2016. (Stanovisko Akadémie výživy a stravovania: Výživa a životný štýl pre zdravý výsledok tehotenstva.)

91. Kaiser LL, Campbell CG; ; Academy Positions Committee Workgroup. Practice paper of the Academy of Nutrition and Dietetics abstract: Nutrition and lifestyle for a healthy pregnancy outcome. J Acad Nutr Diet. 2014;114(9):1447. (Pracovná skupina výboru Akadémie pre Stanoviská. Abstrakt praktickej rozpravy Akadémie výživy a stravovania: Výživa a životný štýl pre zdravý výsledok tehotenstva.)

92. Alwan NA, Greenwood DC, Simpson NA, McArdle HJ, Godfrey KM, Cade JE. Dietary iron intake during early pregnancy and birth outcomes in a cohort of British women. Hum Reprod. 2011;26(4):911-919. (Príjem železa zo stravy počas raného tehotenstva a výsledok pôrodu v kohorte britských žien.)

93. Centers for Disease Control and Prevention. Recommendations to prevent and control iron deficiency in the United States. Morb Mortal Wkly Rep. 1998;47(RR-3):1-29. (Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb. Odporúčania na prevenciu a liečbu nedostatku železa v Spojených štátoch.)

94. Breastfeeding and the use of human milk. Pediatrics. 2012;129(3):e827-e841. (Dojčenie a používanie ľudského mlieka.)

95. Mangels AR, Messina V. Considerations in planning vegan diets: Infants. J Am Diet Assoc. 2001;101(6):670-677. (Úvahy o plánovaní vegánskej stravy: Dojčatá.)

96. Sabaté J, Wien M. Vegetarian diets and childhood obesity prevention. Am J Clin Nutr. 2010;91(5):1525S-1529S. http://ajcn.nutrition.org/content/91/5/1525S.long. Navštívené 23. júna 2016. (Vegetariánsky spôsob stravovania a prevencia detskej obezity.)

97. Evidence Analysis Library. Vegetarian nutrition: Adolescence. 2009. http://www.andeal.org/topic.cfm?menu¼5271&pcat¼3105&cat¼4019. Navštívené 23. júna 2016. (Vegetariánska výživa: Dospievanie.)

98. Gibson RS, Heath AL, Szymlek-Gay EA. Is iron and zinc nutrition a concern for vegetarian infants and young children in industrialized countries? Am J Clin Nutr. 2014;100(suppl 1):459S-468S. (Treba mať obavy kvôli železu a zinku vo výžive vegetariánskych dojčiat a malých detí v priemyselných krajinách?)

99. Brants HA, Lowik MR, Westenbrink S, Hulshof KF, Kistemaker C. Adequacy of a vegetarian diet at old age (Dutch Nutrition Surveillance System). J Am Coll Nutr. 1990;9(4):292-302. (Adekvátnosť vegetariánskej stravy v seniorskom veku (Holandský systém sledovania výživy)).

100. Kurpad AV, Vaz M. Protein and amino acid requirements in the elderly. Eur J Clin Nutr. 2000;54(suppl 3):S131-S142. (Požiadavky na bielkoviny a aminokyseliny u starších ľudí.)

101. Hedenus F, Wirsenius S, Johansson DJA. The importance of reduced meat and dairy consumption for meeting stringent climate change targets. Climatic Change. 2014;124(1):79-91. (Dôležitosť zníženej konzumácie mäsa a mliečnych výrobkov na splnenie prísnych cieľov súvisiacich so zmenou klímy.)


strana 22

102. Hallström E, Carlsson-Kanyama A, Börjesson P. Environmental impact of dietary change: A systematic review. J Cleaner Prod. 2015;91:1-11. (Environmentálne dopady zmeny stravy: Systematický prehľad.)

103. Davidson EA. Representative concentration pathways and mitigation scenarios for nitrous oxide. Environ Res Lett. 2012;7(2):024005. (Typické dráhy koncentrácie kysličníka dusného a scenáre na jeho zmiernenie.)

104. Stehfest EBL, van Vuuren DP, den Elzen MGJ, Eickhout B, Kabat P. Climate benefits of changing diet. Climate Change. 2009;95(1-2):83-102. (Prínosy zmeny stravy pre klímu.)

105. Raphaely T, Marinova D. Impact of Meat Consumption on Health and Environmental Sustainability. Hershey, PA: IGI Global; 2016. (Dopad konzumácie mäsa na zdravie a environmentálnu udržateľnosť.)

106. Dietary Guidelines Advisory Committee. Scientific Report of the 2015 Dietary Guidelines Advisory Committee—Part D. Chapter 5: Food Sustainability and Safety. https://health.gov/dietaryguidelines/2015-scientific-report/PDFs/10-Part-D-Chapter-5.pdf. Aktualizované 28. januára 2015. Navštívené 19. septembra 2016. (Poradný výbor pre usmernenia vo výžive. Vedecká správa Poradného výboru pre usmernenia vo výžive za rok 2015 – Časť D. 5. kapitola: Udržateľnosť potravín a bezpečnosť.)

107. Marlow HJ, Harwatt H, Soret S, Sabaté J. Comparing the water, energy, pesticide and fertilizer usage for the production of foods consumed by different dietary types in California. Public Health Nutr. 2015;18(13):2425-2432. (Porovnanie využívania vody, energie, pesticídov a hnojív na výrobu potravín konzumovaných rôznymi spôsobmi stravovania v Kalifornii.)

108. Sranacharoenpong K, Soret S, Harwatt H, Wien M, Sabate J. The environmental cost of protein food choices. Public Health Nutr. 2015;18(11):2067-2073. (Environmentálne náklady na výber bielkovinových potravín.)

109. Environmental Protection Agency. Environmental assessment of proposed revisions to the national pollutant discharge elimination system regulation and the effluent guidelines for concentrated animal farming operations. Environmental Protection Agency, Office of Water EPA Number 821B01001. https://www3.epa.gov/npdes/pubs/cafo_proposed_env_assess_ch1-3.pdf . Zverejnené v januári 2001. Navštívené 14. septembra 2016. (Agentúra USA na ochranu životného prostredia. Environmentálne posúdenie navrhovaných revízií národnej smernice o systémoch na elimináciu vypúšťania znečisťujúcich látok a smerníc pre odpadovú vodu pre koncentrované prevádzky chovu zvierat. Agentúra USA na ochranu životného prostredia, Úrad pre vodu.)

110. Machovina B, Feeley KJ, Ripple WJ. Biodiversity conservation: The key is reducing meat consumption. Sci Total Environ. 2015;536:419-431. (Zachovanie biodiverzity: Kľúčom je zníženie spotreby mäsa.)

111. Ripple WJ, Smith P, Haberl H, Montzka SA, McAlpine C, Boucher DH. Ruminants, climate change and climate policy. Nat Climate Change. 2014;4(1):2-5. (Prežúvavce, klimatická zmena a klimatická politika.)

112. Soret S, Mejia A, Batech M, JaceldoSiegl K, Harwatt H, Sabate J. Climate change mitigation and health effects of varied dietary patterns in real-life settings throughout North America. Am J Clin Nutr. 2014;100(suppl 1):490S-495S. (Zmiernenie zmeny klímy a zdravotné účinky rôznych stravovacích návykov v reálnej praxi v celej Severnej Amerike.)

113. Cederberg C, Hedenus F, Wirsenius S, Sonesson U. Trends in greenhouse gas emissions from consumption and production of animal food products—Implications for long-term climate targets. Animal. 2013;7(2):330-340. (Trendy v emisiách skleníkových plynov z konzumácie a výroby živočíšnych výrobkov – dôsledky pre dlhodobé ciele súvisiace so zmenou klímy.)

114. Economou V, Gousia P. Agriculture and food animals as a source of antimicrobial-resistant bacteria. Infect Drug Resist. 2015;8:49-61. (Poľnohospodárstvo a zvieratá na konzumáciu ako zdroj antimikrobiálne rezistentných baktérií.)

115. US Department of Agriculture. All about the protein foods group. http://www.choosemyplate.gov/protein-foods. Aktualizované 29. júla 2016. Navštívené 14. septembra 2016. (Ministerstvo poľnohospodárstva USA. Všetko o bielkovinovej potravinovej skupine.)

116. US Department of Agriculture. All about the dairy group. http://www.choosemyplate.gov/dairy. Aktualizované 29. júla 2016. Navštívené 14. septembra 2016. (Ministerstvo poľnohospodárstva USA. Všetko o mliečnej skupine.)

117. US Department of Agriculture. Nondairy sources of calcium. http://www.choosemyplate.gov/dairy-calcium-sources. Aktualizované 12. januára 2016. Navštívené 14. septembra 2016. (Ministerstvo poľnohospodárstva USA. Nemliečne zdroje vápnika.)

https://www3.epa.gov/npdes/pubs/cafo_proposed_env_assess_ch1-3.pdf

http://www.choosemyplate.gov/dairy.

http://www.choosemyplate.gov/dairy-calcium-sources


strana 23

Toto Stanovisko Akadémie výživy a dietológie bolo prijaté vedúcim tímom zhromaždenia delegátov dňa 18. októbra 1987 a opätovne potvrdené 12. septembra 1992; 6. septembra 1996; 22. júna 2000; 11. júna 2006 a 19. marca 2012. Toto stanovisko platí do 31. decembra 2021. Stanoviská by sa nemali používať na naznačenie schválenia výrobkov alebo služieb. Všetky žiadosti na použitie časti stanoviska alebo opätovného uverejnenia v celistvosti musia byt nasmerované na Akadémiu výživy a dietológie na emailovú adresu [email protected].

Autori: Vesanto Melina, MS, RD (konzultant, Vancouver, Kanada) Winston Craig, PhD, MPH, RD (Andrewsova univerzita, Berrien Springs, Michigan) Susan Levin, MS, RD, CSSD (Výbor lekárov pre zodpovednú medicínu, Washington, DC)

VYHLÁSENIE O MOŽNOM KONFLIKTE ZÁUJMOV Autori nenahlásili žiadny možný konflikt záujmov.

FINANCOVANIE/PODPORA Neexistuje žiadne financovanie na zverejnenie.

Posudzovatelia: Hunger and Environmental Nutrition dietetic practice group (Melissa Altman-Traub, MS, RDN, LDN,

Community College of Philadelphia, Philadelphia, PA), Catherine Conway, MS, RDN, CDN, CDE (YAI/National Institute for People with Disabilities, New York, New

York), Sharon Denny, MS, RD (Academy Knowledge Center, Chicago, IL), Sarah Picklo Halabu, RDN, LDN, CDE (Academy Publications and Resources, Chicago, IL), D. Enette Larson-Meyer, PhD, RD, CSSD (University of Wyoming, Laramie, WY), Mark E. Rifkin, MS, RD (Academy Policy Initiatives & Advocacy, Washington, DC), Tamara Schryver, PhD, MS, RD (The Schwan Food Company, Minneapolis, MN), Alison Steiber, PhD, RD (Academy Research, International and Scientific Affairs, Chicago, IL), Vegetarian Nutrition dietetic practice group (John Westerdahl, PhD, MPH, RD, CNS, FAND, Bragg Health

Foundation, Santa Barbara, CA).

Pracovná skupina výboru pre stanoviská Akadémie: Mary Ellen E. Posthauer, RDN, CD, LD, FAND (chair) (MEP Healthcare Dietary Services, Inc, Evansville, IN), Ainsley Malone, MS, RD, LD, CNSC, FAND, FASPEN (American Society for Parenteral and Enteral Nutrition,

New Albany, OH), Joan Sabate, MD, DrPH (content advisor) (Loma Linda University, Loma Linda, CA).

Autori ďakujú posudzovateľom za ich mnohé konštruktívne pripomienky a návrhy. Posudzovatelia neboli požiadaní o schválenie tohto stanoviska alebo jeho podporu.

mailto:[email protected]

vegetariánske spôsoby stravovaniaamerický inštitút pre výskum rakoviny propaguje rastli v vú...

Documents