» • •

V/chodí mimo pondelku a pia-ttu každý deň, vpredvečerdá-t unu o 6. hod.

u Redakcia a administrácia i

8udapeší,VIII, Mária ulics 15. íii'iMl Jôwii I!—17, ENSKYDE

Predplatne i aa rok . K » ' -na po! roka K kí! naStvrfrokaKS--na mesUs K l')B

Do Nemscks » Srbska roto; 24 korun, D* ostatného ec daoiemskg! é: Ameriky roČRř 32 konin. =

Ročník V. Číslo 4. B U D A P E Š Ť , v u t o r o k , 6 j a n u á r a 1914. I Jenwtnvé flai» Po 6 rmiieroch,

Co nás hatí. — Hlavatost a nedlsclplínovatost. — Afe-gativne z/íivy novinárskeho debatovanla. — „Národnle Noviny" a české školy. — $řa-tfsfldrť? dáta zo školstva. — Slovenský Zá­pad a centrum. — Minulost a přítomnost. — Náš národný a kultúrny program. —

(PokraCovanie.) Úradná štatistika vysokoškolských študen­

tov je tiež nespoľahlivá jako stredoškolská, ale pravde sa nepoměrné viac podobá. Día výpočtov z roku 1910/11. bolo na peštian-ske/ univerzite 81 Slovákov (na kat. teológii 7, na právnickej fakulte 27, na medicínskej 23, na filozofickej 22, na lekárnickom od­delení 2); na klužskej univerzite boli 7 Slo­váci (3 medici, 3 juristi, 1 filozof); na pe-štlanskej technike bolo Slovákov 18; na právnických akadémiách dovedna 7, na ka­tolíckych teológiách 125 a na evanjelických 30 (z toho v Prešporku 27). Na všetkých uhorských vysokých školách napočítali 11655 Maďarov a 265 Slovákov (na hor-vatskej univerzite v Záhrebe sú 2 Slováci).

Z 265 udajných Slovákov bohužial značný percent odpadá a z tých, čo zostanú, len Istá čiastka horli za slovenčinu a národnú myílienku. Ako sa dnes veci majú, my­slím, že len tých možno považovaf za skutočných slovenských žiakov, ktorí sa dru-žia okolo Lit. odboru v Pešti a podobných sdruženi a „slovenských stolov", „salašov" atď. v Prešporku, Prešove, Šoprone, Kľuli a inde.

Roku 1910/11 bolodefakto len asi 30 vy­sokoškolských študentov v Pešti (mimo 5—6 kat. bohoslovcov, ktorí nemohli medzi nás chodit), dnes ich je dovedna 43* (mimo kat. seminaristov a filozofov) a síce 15 Juristov, 13 medikov, 13 technikov, 2 filozofi, 2 le­kárnici dovedna 45; v Prešporku Je toho roku len 11 právnikov a bohoslovcov; v Kľuži a ostatných vysokoškolských ústavoch |e dákych 10 žiakov, na katol. semináriach asi 20 — dovedna na všetkých vysokých školách v Uhorsku 86 akademikov. V Prahe, v Brne a Tábore máme 25 akademikov, do­vedna 111**

Tendencia štatistického počítania slovenských žiakov Je pre nás čim rjalej nepriaznivejšia. V tomto smere Je do istej miery i úradná štatistika správna, že vykazuje každý rok menší počet žiakov. Roku 1910/11, bolo 264 vysokoškolských žiakov slovenských, roku 1911/12. ui len 216 — ale ako som už poznamenal í toto čislo je privysoké. Do néšho národného inventáru zapísať mořme len skutočne aktívne položky. My môžme po­čítať len zo študujúcou mládežou, nakoľko 8a druži okolo slovenských stredísk vysoko­školských v Pešti, vo Viedni, v Kluži, v Prešporku, v Prahe, Brne atď. a istý malý nádejný percent ešte nie celkom zmatfari-zovaných študentov, ktorých azda nsšou propagačnou činnosťou získame. V Pešti sme získali takto 2—3 kvalitatívne vynika­júcich mládencov, ktorí boli už polozanikll.

Na každý pád Je pohľad na tento chatrný, priamo žobrácky inventár veru neutešený. Asi 111 vysokoškolských študentov a 500

• Toto Je najnovší počet, ktorý v posledne] dobe stále stúpa následkom intenzívnej agitácie nášho studentstva v kruhoch ešte neuvědomělých akademikov.

*• Pôvodne som mal narátaných 127, dľa nov­ších Informácií som bohužiaľ i to skromné čislo redukovať musel.

stredoškolákov Je plod trojmiiionového ná­roda. Aký je to ročný prírast inteligencie slovenskej? Dfa 4ročného meritka študij­ného malo by vstúpiť do života asi 28 mla­dých ľudí. De fakto osamostatni sa asi 15—20 (medici majú dlhšie štúdium a ju­risti si obyčajne tiež pridajú aspoň 1—2 se­mestre) a týchto 15—20 mladých ľudí nestačí temer na zaplnenie medzier v mestách po zomrelých a práce už neschop­ných národovcov. Netrúfam si to tvrdiť ur-čito, ale tak sa mi zdá, že nie sme vstave všetky slovenské miesta zapĺňať Slovákmi (myslim také pozície, ktoré boly i dosial v rukách slovenských). V posledných rokoch sa síce jedno druhé v našom národnom ži­vote polepšilo, ale pri tom všetkom nesta­číme súťažiť s nepriateľom, o výboj na nové územia a nové pozície ani nehovorím.

Každý nepredpojatý a vzdelaný človek nahliadne, že tak smiešne malý počet in­teligentných ľudí, ako máme v tábore slo­venskej národnej myšlienky, nemôže za­držať nápor 20 milionového moderne sorga-nizovaného, mocného štátu. Vhĺbiť sa do poezie a čakať na nejakého deus ex ma­china je ľahké a pohodlným ľuďom veľmi prijemné, ale rozumný a nepredpojatý človek must uznat, že nám Slovákom je treba nových prostriedkov a ciest na zachovanie svojej národnosti, že tých 111 akademikov, ktorí majú obrobit a oplodnit národnú myšlienku, nie sú samé vynikajúce talenty, naopak jesto medzi nimi mnoho jednotlivcov stredného nadania a vôle, a dobrých 50°/,, trpi na chorobu mrav­nej maďarizácie. Uspoliehai sa nemožno ani na prírodnú silu podrostu naše] inteligencie, ktorá vychováva svoje deti v čistomslovenskom národovectve, ani na študentský podrosť ľudu, lebo ľud sám neni ešte národne natoľko po­vedomý, že by systematicky a v slovenskom duchu vychovával deti svoje. S výchovou našej mládeže sme na každom kroku v ne­výhode a v tom dávame „Nár. Novinám" za pravdu, že ani české školy nie sú dákousi panaceou vo výchove. My hľa­díme kritickým okom na maďarizačnú činnosť uhorskej školy a spoločnosti, tak­tiež kriticky posudzujeme českú školu. Známe nedostatky školského poriadku v Čechách, byrokratizmus nejedného školského tyránka, hlúposť, obmedzenosť, pokojamilov-•osť a pivofilsívo mnohých profesorov. „N. N." by sa zaiste zadlvily, keby sme im zra­dili, ako sme museli často bojovať s direk­tormi a celými profesorskými sborami, aby prijali a vychovali dobrého slovenského žiaka. Nie veru, ani v Čechách neni všetko ružové. Ani tam nie sú sami idea­listi a majstri vo výučbe, ani tam nevedia lumpov a naničhodníkov premieňať na anje­lov. Žiadať od českej školy nemožnosti, by bolo z našej strany nerozumné.

Ale v porovnaní s madarskou strednou a vysokou školou je česká tisíckrát lepšia a sice nielen z národného, ale i čisto pada-gogického ohľadu. Dôkaz toho podám bu-dúcne. (Pokračovanie.)

Politický prehľad. Budapešť, 5. januára.

Kačica o paktovaní Tiszu so Slo­vákmi.

Poplašný výkrik zneje maďarskými doli­nami: „Tisza Pišta paktuje už a] so Slo-

f vakmi, sľúbil im už a] županov, gymnázia,

primeraný počet poslancov a štátnu podpora českým grošom založených panslávskych bánk I Tak nás Maďarov chce zahubiť po­mocou národnosti I A nič iného nežiada od nich, len aby rozpustili, slovenskú národnú stranu a vstúpili do munkapártul"

Takto trúbia do sveta veľké peštianske fanfáry strašiac seba a maďarských šovi-nistov. A trúbia tieto nesmysle za ma­lou píšfalkou, za jakýmsi týždenným ča-sopištekom „Uj Nemzedék" zvaným, ktorý udajne tu vychádza v Pešti a ktorý pustil do sveta hodnú ksficu zprávou o paktovaní Tiszu so Slovákmi. Spomenutý a s vylúče­ním verejnosti vycbodiaci „orgán" odvoláva sa na informácie „istého slovenského vodcu zo šopronskej (1) stolice", ktorý vraj pove­dal, že „medzi vládou a slovenskými národ­nostnými mužmi je v princípe dohoda už aj hotová a že zbýva už len praktické preve­denie".

Rozumie sa, na celej zprávě niet ani zbla pravdy. S Tiszom nikdo nevyjednáva zo slovenskej strany a o nejakej dohode so slovenskou národnou stranou niet ani chýru.

O tom, čo sa od zasedania terajšieho snemu stalo v záujme odstránenia našich krívd medzi vládou a národnostnou stranou slovenskou, naši čitatelia vedia. Naša strana podala ešte gr. Kbuenovi memorandum o našich krivdách, gr. Khuen len sľuboval a nič neurobil. Keď potom Tisza prišiel k vláde, naša strana posúrila u neho, aby vybavil memorandum a urobil niečo na odstránenie neprávostí, avšak pán Tisza sa sotva pustil s našimi do reči. Mal nahlo, nemal času. A od tedy vec stojí.

Všetky chýry o vyjednávaniach medzi Tiszom a Slovákmi sú vymyslené.

Horvatský snem odhlasoval v sobotu zákon o finančnom vyrovnaní horvatsko-uhorskom v prvom a druhom čítaní a v pondelok v treťom. Potom prešiel ku volbe nových vyslancov na uhorský snem.

Židia chcú maf tiež rovnoprávnosť. Horvatskl židia mali v Kruševci shroma-ždenie, na ktorom na návrh rabína dr. Engla žiadajú, aby bol zákom o cirkvách v ten smysel zmenený, žeby na budúcne bolo do­volené, aby aj do židovskej cirkve ľudia mohli prestupovať.

Zo zahraničia. Zas Pasičova v láda v S r b s k u ,

Z Belehradu telegrafujú, že kráľ Peter po­veril zadakovavšteho ministerského predsedu Nikolaja Pašiča s utvorením nového kabi­netu. Vlastne ten kabinet nebude ani nový, lebo mimo bývalého ministra vojny Božano-viča, vstúpia doňho všetci ministri predošlej PašičoveJ vlády. V opozičných kruhoch ob­novenie bývalej vlády zapríiinílo veľkú ne­vôľu a chystajú sa k boju. Nová vláda, jestli sa tak utvorí, {ako Pašíč chce, predsa len bude muset rozpustiť skupštinu a vypí­sať nové volby. Vládne kruhy však precho­vávajú nádej, že Pašičovi predsa sa len po­darí uzEvreť s opozíciou nejaký kompro­mis.

Z B u l h a r s k a . V sobotu popoludní na zasadnutí sobrania ministerský predseda Ra-doslavov oznámil, že vláda podala svoju de­misiu. Sobranie následkom toho sa odročilo do tých čias, kým bude nová vláda utvo-

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N ' K I K Oslo 4

rená. Dňa IS. januára začne sa pojednávať velká politická pravota pred najvyšším štát­nym súdom. Obžalovaní sú ministri Petrov, Gudev. Halačev a Genadiev a generál Sa-vov. Žalujú ich pre velezradu, úplatnosť a defraudáciu (spreneverili vraj desat miliónov). Obžalovaným naložili, že nesmú opustiť Bul­harsko, kým sa súd s nimi neporáta. Savova, ktorý je v Paríži, uvedomili, že jestli sa ne­dostav! na pojednávanie, štát mu zhabe de­pozit 50 tisic frankov. Obžalobu zastupuje univ. prof. Danilov.

E n v e r b e j v y m e n o v a n ý z a m i ­n i s t r a v o j n y . To je senzácia z Turecka. Envera beja vymenoval sultán súčasne za brfgádneho generála a udelil mu aj hodnosf bazovskú. Známo je, že Enver baša bol a je vodcom válečnej strany a taktiež aj strany mladotureckej. Vymenovanie Envera zaprí­činilo vraj nemalú konsternáciu nielen medzi starými basami, ale i v diplomatických kru­hoch trojdohody, lebo vidia v tom vplyv nemeckei politiky.

BHS Najlepší odvar zo žitnej kávy p r i p r a ­

v í m e len v tedy, j e-1 i to t o v a r v s k u t k u n á l e ž i t é čo p o ž í v a t i n a u p r a v e n ý . Z v l á š t ě d o b r ý d r u h ž i t n e j kávy, s to­j a c i na n a j v y š š o m s t u p n i d o k o n a l o ­s t i p r i v á d z a do o b c h o d u f i rma Jozef Veselý, P r a h a - V I L , L e t e n s k é nám. č. 1071 s. V z o r n e v y p r a v e n é 5 kg. po­š t o v n é z á s i e l k y s p r i l o ž e n ý m veľmi p e k n e j a c e n n e j p r e m i e za K 379 vy­p l a t e n é na k a ž d ú p o š t o v ú s t a n i c u .

3721

Zo stoličného a obecného hospodárstva v Nitrianskej.

Podžupan nitrianskej stolice dr. Oejza Gyilrky vydal 15. okt. m. r. zprávu, určenú pre členov stoličného výboru, z nejž možno sa dozvedef niektoré zaujímavé podrobnosti o finančnom hospodárstve našich obci. Zprá­va je suchá, na mnohých miestach Jak del-fické orakulum nesrozumitelná, alebo ne­jasná. Len jediná položka padá neobyčajne do očú: stále a krkolomné zvyšovanie obec­ných prirážok daňových. Pravda, tieto prirážky nemôžu mat rozhodujúci vplyv na celkové finančné hospodárstvo obce, lebo neznáme obecné dlhy. Obecné pri­rážky, pravidelne k vôli amortizácii dlhov vyrubované, môžu byf viac alebo menej škodlivé dľa toho, za jakým účelom bola j pôžička vyzdvihnutá. I

Z nedostatku dát sem spadajúcich zbýva nám uvážiť holý fakt, zvyšovanie obecných prirážok.

Aby sme poznali, jaké neobyčajné vý­hody nám plynú z toho, že sme poplatníkmi uhorského štátu, dlužno uvážiť celý náš da­ňový systém, jehož verným obrazom je při­rážkové hospodárstvo stoličné a obecné

Hlavné charakteristické známky uhorského daňového systému sú:

1. Nepoměrné väčšie obfaženie daniami nemajetných a menej zámožných tried, než tried bohatých.

2. Pozemkový majetok, čo sa dane týka, je vo výhode proti priemyslu a obchodu.

3. Dane maloroľníkov sú ťažšie než dane stredných a velkostatkárov.

4. Mestské obyvateľstvo piati značne viac dani, než dedinské.

Zákon postupu, progressivity, je porušo­vaný nie len pri dani pozemkovej, ale tiež pri dôchodkovej. Malorofnictvo a drobné úradnictvo, resp. štátni sluhovia, na pr. želez­niční nesú najväčšie daňové (archy. Veľko­statkárom vnesú sa pozemky do nižšej bo­nitnej triedy k vôli sniženiu dane. — Pre úradnictvo s malou ročnou gázou platí vyššia daňová škála, než pre úradnictvo lepšie pla­tené.

Nedemokratičnosf uhorského systému da­ňového patrná je ale hlavne zo stáleho stú­pania nepriamych dani. Potravné a iné kon­zumné články sú sfce jednako zdanené pre chudobného i bohatého, ale poneváč nezá­možné triedy tvoria väčšinu obyvateľstva, je ich konzum väčši a 90%-ami spočíva na nich bremeno nepriamych dani. Ostrie, skrývané v odaneni potravin, stáva sa nebezpečnejšie tým, že odanenie vzťahuje sa na články nevyhnutne potrebné (cukor, pe­troleum, lieh), ktoré nemôže si konzument odopreť ani v dobách hospodárskych kríz.

V západných európskych štátoch javí sa už dlhšiu dobu tendencia zvyšovať priame a snižovat nepriame dane.

Tak v Anglii stúply v rokoch

1906-11. priame dane o 40% nepriame , o 1 4%

Nemecku , priame „ o 42% nepriame „ o 27%

Rakúsku , priame , o 20% nepriame „ o 19%

V Uhorsku ale v tejže dobe (1906—1911) stúply priame dane len o 5*5%.

Kdežto nepriame o celých 30-3%. A síce Stúpla daň z liehu o 30%, z piva plus

pivná prirážka o 46%. z cukru o 41%, z petroleumu o 16%, z mäsa o 8%.*

Mnoho nechýbalo a boli by sme mali i sirkový monopol, čili nový objekt k rozmno­ženiu nepriamych dani.

Jak obťažuje olygarchická vláda na jednej strane naše drobné poplatnlctvo daňami, tak snaží sa na druhej strane zakryt len i zda­nie toho, že by odanila luxusné chúťky ari­stokratov. Mesto Prešporok navrhlo minulý rok obecnú prirážku zo šampaňského vlna, ale ministerstvo vnútra návrh zrušilo.

jak som už na začiatku poznamenal, ne­študovaly ani hlavy stoličného hospodárstva inde finančnú vedu jako v Pešti.

Charakter obecného hospodárstva v jedno­tlivých mestách a dedinách je tento: príjmy sa nezvyšujú hľadaním nových] prameňov, racionálnou správou obecného majetku,, pod­porovaním a zvyšovaním platebně] schop­nosti odanených, ale jednoduchým vyrube­ním obecnej prirážky.

Terajší stav finančný v nitrianskej stolici vystihuje dobre fakt, že zo 417 obci len 3 vykazujú prebytok v obecnom rozpočte; všetky ostatné majú passivum.

Prirážky, nimiž sa schodok hradí, rozde­lené sú tak po stolici, že v najchudobnejších okresoch najchudobnejšie obce majú najväč­šie prirážky.

Najnižšia prirážka je 3% a tú má len je­diná obec; zo 414 obci má

4 - 10%-ové obec. prirážky 10 obci 1 0 - 20% , ,-, „ 12 „ 2 0 - 50% „ , 113 , 50-100% „ , „ . 203 .

100-150% , -• ; , 53 » 150-200% , , , 12 , 200-300% „ , 7 „

tieto ostatné ležia všetky v prievidzkom okrese.

Prievidzký okres poskytuje ešte aj tieto kuriozity: jednu obec s 343% prirážkou; zvýšenie proti r. 1912. o 30-4%, inú s 630% prirážkou, zvýšenie o 270% proti r. 1912; jednu dokonca so 752% prirážkou; zvýšenie proti r. 1912. o 439 8%.

Najmenšie prirážky vykazujú dva okresy: šalanský (Sala, Vágsellye), maximum 73% a minimum 3 % ; ďalej senický, kde jediná obec Smrdáky má 128%-ovú prirážku, ostatné všetky pod 100%.

Obraz finančného hospodárstva v obciach doplňuje výstižne přirážkový systém stolič-

* Dáta vid: Szende Pál: Adóreform és osztály-tagozódás. Huszadik Század 1913. 5. szám.

BESEDNICA. Kráfove intrigy.

(1880-1900.) Z „Tásovho denníka". Zo srbského preložil V. M.

(Pokračovanie.) IV.

Na druhý deň z rána dvorný žandár do­niesol mi od Rlstu Daniča, ministerského sekretára tenta list:

12. 10. 5 a j pol hodiny ráno. T . . . Přijdi dnes o pol ôsmej ráno do minister­

stva. Volá ťa minister. Tvoj Rista.

Okolo 7. odišiel som do ministerstva. Tam so m našiel ministra Qarašanina, ktorý celú noc presedel vo Dvore.

Dozvedel som sa vtedy, že kráľ bol na-plašený; že tej noci žiadal uvedenie náhle­ho súdu; že za predsedu toho súdu navr­hoval D. Rajoviča; že sa tomu energický zoprel ministei predseda Pirotanec, ktorý sa osvedčil so súdruhami že razom predložia zadakovanie, ak si kráľ praje zaviesť mimo­riadne pomery...

Garašanin ma znal. Bol som jeho sekre­tárom v ministerstve. So mnou v jeho kan­celárii za celý mesiac pracoval na svojom návrhu, na zákone o obciach v úplne samo­správnom duchu...

Garašanin mi vyrozprával niektoré po-

| známky, ktoré mu kráľ tej noci v rozhovore o atentáte riekol.

— Jeho veličenstvu — vraví minister — že Ilka strieľala z ruského revolvera, ktorý je ruským fabrikátom, akých zriedka |esto u n á s . . .

Kráľ Milan veril cez celý svoj život, že všetko zlé ohľadom jeho osoby pochádza z ruskej strany...

— Revolver je skutočne ruský fabrikát — odvetil som. Robený je v jednej odeske] fa­brike na zbrane. Na hlavni je aj meno fir­my. Avšak takýchto revolverov jesto v Srb­sku dosť, zvlášť od roku 1876. Ruskí ofi­cieri prichádzajúc v Srbsko-tureckej vojne do nášho vojska, prinášali so sebou aj ta­kéto revolvery... Ako Ilka svedči, nebohý Jevrem kúpil ho od jednoho ruského dôstoj­níka. To Je ten, ktorým strieľala na jeho veličenstvo . . . Revolver s ostatnými vecmi bol v masse . . . Keď massa bola riešená, všetky veci boly pridané matke Jevremovej. Ilka, zanechávajúc všetky movité veci svo­jej svokre, podržala si len ten revolver — zrejme už vtedy s tým úmyslom, ktorý včera i previedla . . .

— Poviem vám, avšak zadržte to pre seba, že kráľ upodozrieva i metropolitu . . . Neverí teraz ani Rističovi a jeho ľudom... Jeho mienka je, že Ilka nemohla sama aten­tát vymyslet i previesť... Tu vraj musi byť, tvrdi kráľ, zamiešaný ešte dakdo z muž­ských . . .

— Môže byť . . . Pravidelné a rychlé vy­šetrenie vyjaví všetko . . .

— Tak Je. — S Ilkou som bol včera zamestnaný

celé poobedie s vyšetrovaním a diškurova-n i m . . . I môžem vám povedať, že je to žena silného charakteru, že je roz­hodná i duchaplná . . . Ona je nie z našich obyčajných žien. Je smelá a čo je hlavné, v nepotešiteľnom boli za svojim mužom, koho pokladá, že ho nespravedlivé, z pomsty zabili, od­hodlaná je na všetko . . i Ona nenávidí život. I rada pristáva na každý trest . . . Nekajá sa . . . Neprosí za odpustenie . . . Naopak — žiada si čim skoršiu smrť . . .

— Kráľ ešte vytýka, že ste pri výsluchu prijali, aby Iika o ňom riekla, že je besný tyran, že sa krajina oslobodzuje od neho...

— Prosím . . . pán minister . . . ja som sa naučil, že keď previnilca vyslúcham, aby som jeho myšlienky a úmysly verne bral do zápisnice . . . Tak som pokračoval i pri II-kinom výsluchu, ktorý musi byť verný jej výpovediam. Avšak ja som ešte ani nepo­značil všetky Jej názory ohľadom slobody, ktorou je oduševnená, ani jej mienku, ktorú ona prechováva o jeho veličenstve . . . Ja som položil na papier len ono, čo je k sú­deniu najpotrebnejšie, aby sa videl úmysel i prevedený skutok . . .

(Pokračovanie budúcne.)

Útío 4 S L O V E N S K f D E N N Í K Strana 3

ný. Sedem druhov stoličných prirážiek (Ju­bilejná prirážka, prirážka k ubytovaniu voj­ska, prirážka kultúrna, prirážka na stavbu stoličného domu, prirážka rezervná, prirážka na penzijný fond úradnlctva a železničná prirážka) činí dohromady 355.178 kor. V tom nie Je ešte obsaženo 10V0 prirážiek na cesty, v obnosu 512.304 kor. a 5*/« na zdravotnictvo, či 256.152 kor.

My by sme konečne s radosfou niesli tieto farchy, keby nám plynul z nich akýsi prospech. Ale takto platíme na inštitúcie, ktoré buď sú pre Slovákov indiferentné, alebo priamo proti nám, jako na pr. dane na t. zv. „kultúrne potreby" — to Je podpora itátnych škôl a maďarizačných spolkov. ]k.

Chýrník. Budapešť, 9. januára.

Budúce číslo „Slovenského Denníka" pre sviatok Troch kráľov vyjde v stredu pop ludni s dátumom 8 januára.

— Tri nové časopisy slovenské v Skalici. Dfa usnesenia posledného rolníckeho sjazdu v Skalici začal vydával Jozef TesHk popri mesačníku „Pokrok* 3 nové časopisy pod hlavným redaktorstvom kraj. poslanca dra Pavla Blahu. Časopisy budú vychádzať po sebe každý týždeň jedon a síce .Pokrok*, „Slovenský Hospodár*. „Remeselnícke No­viny* a „Noviny Mládeže*. Predplatné na všetky štyri časopisy spolu obnáša K 5 — ročne. Predplatné treba poslať na Jozefa Tesllka v Skalici. Novému podniku prajeme mnoho zdaru.

— Gróf Vladimír Bobrinský telegrafoval z Bogorodiiska (gubernia tulanská) advokátovi dr. A't. Kleinovi, obrancovi Alex. Kabaljuka do Marmarošakej Sihote, že chce sa hlásiť pri súde a svedčiť v pravotě marmaroíských Rusov, aby mu teda vyprostredkoval od mi­nistra pravosúdia salvus conductus, že by ho tu ani zlapať ani trestať aemohli. Dr. Klein prosbu o salvus conductus už zadal na ministra Balogha.

— Zasnúbenie. SI. Drahotina Kňazovl-čova z Dolnéno Kubína zasnúbila sa s dr. Václavom Formdnkom, obvodným a želez­ničným lekárom zo Slaného (Čechy). Blaho­želáme.

— V Kysáči na Nový rok mala ev. cirkev výročitý konvent, na ktorom si jednohlasne zvolila za dozorcu dra Ludevíta Mlčáíka, advokáta v Novom Sade. Cirkvi i zvolené­mu srdečne blahoželáme.

— Sokol uhorských Rusov v Amerike Kým v Uhorsku Rusi nemajú žiadnej národnej ustanovizne, žiadneho kultúrneho spolku, kým ich tu už aj za to súdia, že chcú pre­stúpiť z jednej cirkve do druhej, čo Je za­ručené právo každému jednomu občanovi zákonom o náboženskej slobode, slovom kým sú uhorskí Rusi tu v krajine koruny sväto-štefanskej najpotiačenejšou a najbied­nejšou národnosťou, zatiaľ v slobodnej Ame­rike pekne sa vzmáhajú, majú svoje časo­pisy, spolky a organizácie, ktoré stále na­predujú. Teraz z New Yorku dochádza chýr, že si Uhorsko-ruskí vysťahovalci zakladajú tam aj sokolskú Jednotu. Doma Sokola ne­majú, lebo niet kdo by im ho založil a po­tom tunajší ruský ľud nie je na takej kul­túrnej výške, že by vedel chápať význam a potrebu takého spolku. My, Slováci, vieme už chápať v plnej miere, čo je Sokol a ve­deli by sme si ho aj založiť, ale nesmieme, lebo maďarskí páni sú toho presvedčenia, že každý zdravý Slovák, ktorý má silné svaly, svižné telo, rozum a srdce na mie­ste, je nebezpečenstvom pre „maďar hazu

— Černohorská kráľovná sa zotavila. Z j Četinja oznamujú, že Je tam velká radosť, í lebo kráfovna Milena šťastlivé vyviazla zo . svoje] ťažkej nemoce a čo deň sa pekne zo- j tavuje. Jej dcéry, kňažny Milica a Stana, | ktoré chcely už v sobotu odcestovať, museli 1 odchod odlož t, lebo cesta do Kotoru je sil- j no zaviata sňahom. j

— Kinematografovanie v krátri Vezuva. Kinooperatér (fotografista) britskej a koloni- j álnej kinematografickej spoločnosti menom Burlington 21. decembra spustil sa so svo­jim pomocníkom a s jedným talianskym vo­dičom do krátru Vezuva a to až do hĺbky 400 metrov, ačkolvek ho správca observa­tória na vrcholci sopky upozorňoval, že vul­kán práve je nepokojný a že blíži sa erupcia. Tri dni čakal Burlington a pátral po príhod­nom čase a mieste na sostup a keď ho na­šiel, jpusiil sa po povrazových rebríkoch dolu. Čim hlbšie sa spúšťali do útrob sopky, tým sa stávala horúčosť neznesiteľnejšou a miestami mali sa zadusiť od sirkových ply­nov. Konečne sostúpili na príhodné miesto, odkiaľ Burlington dobre mohol svojim kino-fotografickým aparátom zachytiť vystupujúce oblaky dymu i blýskanie sa lávy. Podarilo sa mu zhotoviť 700 metrov dlhý film. So-stúpenie do krátra a návrat z neho trval štyri hodiny a za túto nebezpečnú prácu, pri ktorej životom vážil, dostal Burlington 15.000 lír. A ešte jeden osoh má z toho podniku: Jako sám rozprával, od velke] horúčosti a rozličných vulkanických výpar ztratil všetky katary, medzi iným trpel na zastaralé zapá­lenie priedušnice (bronchitis), ktoré mu od-tedy, čo sa odvážil do Vezuva, úplne pre­stalo (?) Britská kinematografická spoločnosť bude robiť doista výtečné obchody s obra­zom, predstavujúcim vnútro Vezuva.

— Nový škandál v Čenstochove. Z Čen-stochova oznamujú nový škandál. V smutne povestnom tamejšom kláštore prišli na stopu novým klamstvám, ktorý dosahujú výšku dvoch miliónov rubiov. Hlavným páchateľom je bývalý prior kláštora Reimann, ktorý bol zapletený aj do známeho procesu patera-vraha Macocha. Reimann ušiel do cudzo­zemská.

— Mal ar zamrznul v ateliéri. Z Pariža oznamujú: Druhého januára našli známeho ruského maliara Pelzynského, člena komi­tétu jasennej výstavky, v jeho ateliéri na Montmartre zamrznutého. Bol 35ročný. Jako noviny píšu, zomrel hladom a zimou. V Pa­ríži, kam sa pred niekoľkými mesiacmi pre­sťahoval z Ruska s nádeji, že tu najde viac porozumenia pre svoje obrazy, upadnul do takej biedy, že v posledných dňoch v pra­vom smysle slova hladoval a hladu tomu, nechtiac sa ponížit prosením almužny aj pódľahnul

— „Za tú našu slovenčinu I" . . . Farár Trubinyi, stoličný výbornik, navrhnul, aby pri schôdzkach prešporského gazdovského sväzu rečnilo sa aj po slovensky, aby aj slovenskí gazdovia mohli na schôdzkach účasť brat. — Hľa, pán bývalý nipportistic-fcý poslanec hodlá si slovenské obecenstvo nakloniť; bude on iste vážnym konkurentom pána Jurigu.

— Zošalel. Nám Slovákom z časov koa­lície dobre, — ba až pridobre — známy prešporský štátny fiškus GIósz zošalel a museli ho odviezť ho liečebného ústavu pre choromyseľných. Trpel už dávno na ner­vovú poruchu; možno, že už vtedy, keď sa s našimi časopismi tak rád a tak dôkladne zaoberal.

— Dar mestu Kôlňu nad Rýnom. Z Kôlňa n. R. oznamujú: Mešťanosta oznámil v mest­skej rade, že londýnsky bankár sir Ernest Cassel, rodom z Kôlňa nad Rýnom, daroval

svojmu rodnému mestu kapitál, ktorého úroky majú sa venovať v prospech nemocných a slabých žien, dievčat a dietok bez rozdielu náboženstva na liečbu v lesnatých krajoch, pri mori, vo feriálnych kolóniách atď. Cas­sel dar svoj dal v 200 úpisoch new york-ske] Oty, čo obnáša dľa ich terajšieho kurzu 1,308 000 mariek.

— Kúpele pre pútnikov. V chýrnom rusko-poľskom pútnickom meste Čenstochove] bo­hatá poľská pani E. Kierbedziová dá vysta­viť veľké kúpele pre pútnikov. Pozemok už zakúpila a praktický podnik bude čoskoro uskutočnený.

— Železnčné nešfastia. V Plzni na ná­draží robotnícky vlak došlý z Nepomuku srazil sa s posunujúcou lokomotivou a viac vozňov sa dodrúzgalo a převrhlo. Sedem cestujúcich bolo ťažko raněno a 45 utrpelo ľahšie úrazy. Srážku zapríčinila zle posta­vená vyhybka, následkom čoho vlak vjachal na nepravé koľajnice. Vlastná príčina však väzí v starom šlendriáne, ktorý nazývajú pri štátnych železniciach „úsporným systémom". Tam, kde sa teraz nešťastie stalo, boli pô­vodne zamestnaní traja výhybkári, dvoch ale prepustili a prácu svěřili na jednoho, ktorý Ju sám zdolať a s potrebnou ostraži­tosťou previesť neboi vstave. — V Rumun­sku pri stanici Fetestl na čiare Bukarešt-Konstanca srazil sa petrolejový nákladný vlak s lokomotivou. Po srážke vybúiilo šesť vagónov benzinu. Štyroch železničných za­mestnancov zabilo a dvaja boli ťažko ra­něni. Staničný úradnik od laku zošalel. — Zo Saarbrliskenu telegrafujú: Na stanici Welppy búšil sa osobný vlak, na ktorom cestovalo velmi mnoho vojakov z vianočnej dovolenej, do zábradlia na konci koľajníc tak tuho, že sa prvé vagóny úplne roztrie-skaly. Dosial vytiahli 11 zabitých vojakov a viac než 30 ťafko ranených. Raněni mnoho trpeli od hrozne] zimy, lebo dlho trvalo, kým ich zpod trosiek vlaku vytiahli a opatrili.

— Utonula turecká kupecká loď „Leonte" na Čiernom mori. Na lodi bolo 45 námor­níkov, ktorí všetcia zahynuli.

— Výnosné remeslo. V Segedine zomrel nedávno exekútor Vilém Šebesta, ktorý v roku 1913. „zarobil" dľa úradných výkazov vyše 30 tisíc korún. Teraz hlási sa na vy­písaný súbeh viac ako 150 kandidátov; sú medzi nimi advokáti, úradníci, učitelia, ba i lekári a dvaja kňazi I — Žiaden špás I Prečo by aj nie tak výnosné miesto ? — Tiež znak času.

— Smrf ruského redaktora. Z Petrohradu telegrafujú, že Rafael Stepanovič Popov, re­daktor „Nového Vremeny" zomrel v 64. roku svojho činného života.

— Ruská pomoc do Haliče. Cez Varšavu viezli veke množstva zemiakov a obilia do východnej Haliče pre haličsko-ruský ľud, ktorý následkom neúrody a veľkých povod­ni trpí biedu.

— Obraz Mona Lisy Je už zase v Paríži. Doviezli ho s veľkou policajnou eskortou skrine z mahagonového dreva zhotovenej. Na nádraží čakali dvaja úradnici sekreta­riátu krásneho umenia, mnohi fotografisti, kinematografi a novinári. Keď obraz složili na automobile odviezli ho do Ecole des Beaux Arts, kde zistili, že dovezený obraz je skutočne z Louvrea ukradnuté dielo Leo­nards de Vinei Obraz za tým vystavili vo výstavnej dvorane.

— Skutok šialeného gymnazistu. V Sal-mOasteri (Nemecko) 17-ročný gymnazista Wolf na Sylvestra večer v náhlom záchvate šialenstva revolverom smrteľne ranil svoju matku a tetku, ľahšie poranil a] svojho brata, keď mu chcel revolver vytrhnúť z ruky. Po­tom šialenec zastreliť chcel aj svoju sestru,

PETROVSKÁ SPORITEĽŇA ÚČAST. SPOLOK v PETROVCI (Petrôc) F i l iá lka v PIVNICI (Pincéd),

^ ¾ ¾ zúrokuje stálé vklady (polročná výpoveď) 6°|0*ami. ^ ¾ ¾ (Petrôc) F i l iá lka v PIVNICI (Pincéd),

zúrokuje stálé vklady (polročná výpoveď) 6°|0*ami. fci&iava peniaze na zmenky, obl igácie a cenné p a p i e r e . Zamieňa endzozemské penlazet

Strana 4 SLOVENSKÝ DENNÍK Cislo 4

ktorej sa však oknom padarilo vyskočiť na ulicu a zachrániť sa v blízkom kostole, kam pustil sa za ňou a] šialený brat s revolve-rom v ruke. Tu vlak šialenca obecenstvo chytilo a odzbrojilo.

— Veľko bobroveckí ochotníci usporiadajú v nedeľu 11. januára 1914. v obecnom ho­stinci u p. Dunaja divadelné predstavenie spojené s tanečnou zábavou. Predstav! sa: Sľuby. Obraz z ludu v jednom dejstve. Na­písal J. G. Tajovský. — Roztržití. Veselohra v jednom dejstve. Z cudzieho prel. A. Ha-laša. — Strýko Brázda. Sólový výfup. Pred­nesie p. F. Žemba. — Chudák. Sólový vý­stup. Prednesie p. J. Žílla. — Začiatok o 6. hodine večer. Po divadle tanečná zábava so svetovou postou do 5. hod. ráno.

— Krvavá Sylvestrová noc. V Prshs ve­čer na Sylvestra o hlade a smäde túlala sa po uliciach nádennlč'ia Františka Reková, nemala ani haliera, čo by aspoň kúsok chleba kúpila sebe a svojim hladujúcim de­ťom. Keď nikde nedostala peňazí, vrátila sa do svojho studeného bytu, kde jej dvaja synkovia, 8 a ľročný spali. V svojom zú­falstve Reková schytila kucbyň«ký nôž, chlapcov zarezala na posteli a potom sa obesila na klíčku. Ráno našli Ich susedia už mrtvých.

Majitef a vydavatel: Sisvensfeý Denník úč. spot, Zodpovedný redaktor: Anton Štefánek.

Predplatky z Ameriky zasielajú sa as S a n k fiřf E u r o p e , F i r s t ftareasea® ©©r ?4-fn §118»®«*,. Se^-¥®s>k9 Gity* Ad-nňmrétrácl& ai môže pevSimná? les n* tate adresu zasisnýck rekiansacit.

Mäd zaručený, pravý včely, z vlastných včiel vymetaný, agátový, li­pový a esparzettový, 5 kg. za K 850 zasiela dobierkou franko On­drej Mudroch, veíko-včelár, Ujvidék (Nový Sad, Holubová ul. 8.)

3754

Pri objednávkach odvolávajte sa na Slovenský Denník!

5 k g . I veľmi j e m n e j

ražne j kávy a:

K 3-20 poštou o 50 halierov viac, v ručnlkovom obalu s pra­ktickým darkom ponúka ;oj F r . O p a t r n ý , Praha VII-401.

NOVÝ VYNÁLEZ o r t h o p ä d i c k ý o d p o r ú č a m n a b o ľ a v é , z l é n o h y . T á o b u v n a p r a v í t r p i a c e n o ­

hy a s p ô s o b í p o h o d l n é c h o d e n i e . ONDREJ ŠULGAN, ssse

= NITRA (Nyitra, Megyeház-u.) =

Hotel METROPOL s o 150 i z b a m i

Budapest, VIII., Rákóczi-út 58.

Vo všetkých miestnosfach zavedené kú­renie, elektrické osvetlenie, lift, meder-né hygienické zariadenie, čitárne a spo­ločenská sien, prvotriedna maďarská a francúzska kuchyňa, kaviareň, zimná záhrada, prvotriedna hudba, osobitné siene, separé na bankety a svadby pri miernych cenách. = = = = = =

H

Román

Napísal Aliquis, strán 392, cena knihy i s poštovným K 2-20, rekomandovane o 25 hal. viac.

Dej románu tohoto odohráva sa v prítomnosti a spracovaný je veľmi pútavým spôsobom.

Objednat možno v každom kníh­kupectve ako i v Budapeštian­skom nakktíd. spolku úč. spol.,

s Budapešť, VIII., Mária ul. 15.

Eugen Pintér , .¾¾¾¾ Budapes t , IX., Fei*encz-korut 38 . P r i j í m a v š e t k y d o t o h o t o o b o r u p a t r i a c e p r á c e , o b j e d n á v k y dra m i e r y a n a j n o v é e j m ó d y . Ďale j p r e r á b a m a ž e h l í m e o m o ­ž n o z a n a j l a c n e j š i e c e a y . 3789

Koho ty nezaujímalo v tieto kritické časy k n i h a

SLOVANSTVO C f na brož, K 12-50, v skvostnej väzbe K 1450,

s p . : iOU o 72 halierov viac. / s to význam <á kniha dejín Slovanstva, ktorú sal by si kaídý Slovák zaopatriť. Skvôstno toto

aicla nenraic by chybovať v žiadnom slovenskom dome. • Objednávky adresujte:

Budapeštiansky nakladatelský spolok úč. spol. Budapešť, VID., Mária ulica čisto 15. Objednávky vybavujeme len za vopred zaslaný

obnos alebo na dobierku.

UVERH DČfíSTINfiRSKfl SPOLOČNOSŤ

:: v BREZNE, s: Expozitúra v Klenovoi.

M w ý kapitál: R 510.000*—. Rezervy R 100.QQQ-, Prijíma vklady a platí od nich tie najvyššie úroky (interese). Dôchod­kovú daň platí ústav zo svojho. Poskytuje lacné pôžičky na zmen­ky, na bežný účet so zaokrytím, na dlžobné úpisy záručnicke a hypotekárne a na ručné zálohy.

Vybavuje bankové obchody každého druha. 2B5<

| HOTEL DEÁK FERENC \ K Budapest, VIII., Aggieleki-u. 7. Neďaleko j " S východného nádražia. Je prvotriedny mo- S E derne zariadený občiansky hotel. Slušné (jj H ceny — od 3 korún vyššie. B

Dr.EMILCHRENKA = = = = = zariadil si =

ZUBNÝ ATELIER y Budapešti, fflIL.Telehy-třr 5.,!., 7. Ordinuje medzi 2—5 hodinou po obede.

3629

S

5 S I

HLASY Z OBECENSTVA. Tis íc i c h v á l i a všeobecne známy a obľúbený

„Juno krém" masť na tvár, lebo kdo juupotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace flaky za krátky čas skapu a patričný dostane hladV a sviežu tvár. Téglik „juno krému" stojí K 1 2( o k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednat tak, keď vopred zašlete K 230, za ktirý obnos dostanete „Juno krém" k tomu pa­triace mydlo a návod k upotrebeniu bez všetkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce zaslat peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Do­stať u dr. Eugena Flittnera, Beszterczebánya.

Pište teda ešte dnes na túto adresu.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší pokjad. Mnohým fažkým chorobám môžeme vyhnúť, keď sa začneme hnc.1 liečiť. Kdo trpí tu. žalúdkové bcľasti a kŕče alebo nemá do­bré ko apetitu, nech hneď užíva „Kalvarské aroma­tické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby prestali hned všetky bclasti a napravily žalúdok. Cena fľašky 50 hal. Pošton zasietajú sa najmenej 4 fľašky za vo­pred poslaný obnos K 2 3 0 franko alebo na dobier­ku. Pri každej zásielke je priložený návod k upo­trebeniu. Dostať u dr. Eugena Flittnera, Beszter­czebánya).

Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adresu ešte dnes. 3699

BEEEia33aaHÉIia0Ó33Efel3CIEEkT3 o l lr lnnmiOQmn I/ n o l / n n n m Turniu' 0 E E ĽĽĽEĽĽĽĽEĽĽĽĽEĽĽĽĽĽEĽĽt

VILHELM K0SM0V8KY um. čalunlkadekorateur ||

B U D A P E S T , Ul VIII., Baross ulica Č . 3 8 . M (Na příti ženskej kliniky ž, | . J |

II

-K 1

Anton Híibner .. I predtým Ima. Tlibcln Hir- U

H tin primár (ilitopradeel u BUDAPEST, . J

| VIJI.. Júisel i. t. i i- l lg j

Moravská agrární a průmyslová banka v Brně n Úrokuje vklady na knižky Oddelenie pre tovar.

Filiálny: Praha, Hrome ríž, Mopavsiiá Ostrava, Opava, iMíč,llem. Brod,

Chrudim, HDIBŠOW.

os

Í "I °| _ C ° | . na bežné a vkladné účty dfa dohodnutia, fikc. kapitál R 1Z.000.000. 1« | o " u lot Pozemkové oddelenie! Vklady vyše K Z0.000.000.

Tlačou Budapeštianskeho nakladatefského spolku účastínárikej spoločnosti, Dudapelt, VUL, Marta ulica Číslo 15.