V slube kultrnosti a humanity

Zbornk pri prleitosti osemdesiatych narodenn

prof. PhDr. Milana Hamadu, DrSc.

Bratislava 2014

V slube kultrnosti a humanity

Zbornk pri prleitosti osemdesiatych narodenn

prof. PhDr. Milana Hamadu, DrSc.

Zostavili

PhDr. Tom Jahelka, Ph.D.

PhDr. Roman Janiga

Bratislava 2014

Zbornk vyiel s lskavou podporou firmy Innovia, s.r.o.

recenzenti: doc. Mgr. Erika Lalkov, PhD.

PhDr. Pavol Kritof, PhD.

FABER, Bratislava, 2014

Communio Minerva, 2014

ISBN 978-80-89019-26-7

prof. PhDr. Milan Hamada, DrSc.

Obsah

Predslov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

Marcel Martinkovi

Literrna veda

Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6

Fedor Matejov

Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

Tom Horvth

Kultra, vzdelanos a obianska spolonos

Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania

demokratickej spolonosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

Marcel Martinkovi

Homo educans Milan Hamada . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32

Peter Rusnk

Vzdelanos a kritick myslenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42

Tom Jahelka

V slube kultrnosti a demokratizcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52

Marin Kropaj

Slovensko, dlhov krza a eurpska ttnos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56

Michal Lehuta

Slovensk politick myslenie a politick filozofia

O vzname diela Milana Hodu eskoslovensk rozkol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64

Roman Janiga

Statis a fenomn totalitarizmu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72

Igor Paulek

Liberlna tolerancia a hodnoty spoloenstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88

Tom Hellebrandt

Kultra a nboenstvo

Pluralita prstupov k pochopeniu a vkladu Psma v sasnej biblistike . . . . . . . . . . . . 109

Dvid Benka

Zvery synody v Ruomberku na pozad zpasu medzi ortodoxiou

a pietizmom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124

Radoslav Hanus

3

Predslov

Ke v roku 2013 vznikalo obianske zdruenie Communio Minerva,

jednm z prvch cieov, ktor si jeho lenovia predsavzali, bolo vydanie

zbornka k ivotnmu jubileu osobnosti slovenskej kultry a literrnej

kritiky Milana Hamadu. Tento vber nebol nhodn, kee

vina prispievateov mala monos profesora Milana Hamadu osobne

spozna, a to priamo prostrednctvom jeho pedagogickej a vedeckej

innosti alebo sprostredkovane prostrednctvom jeho literrnych

a publicistickch textov. Jednm z hlavnch dvodov vydania tohto

zbornka tdi venovanch mysleniu Milana Hamadu a tmam, ktorm sa

venoval poas svojej vedecko-pedagogickej innosti, je pripomen si

vznam kritickho myslenia, ktorm sa jeho prce vyznauj, pri sil

kultivova myslenie jednotlivcov, ako aj ri v slovenskej spolonosti

zsady obianskej uvedomelosti a zodpovednosti pri hadan podstaty a

univerzlnosti hodnt akmi s sloboda, spravodlivos, alebo nzorov

tolerancia. Paralelnou snahou prspevkov je upozorni na dleitos

ivotnch zsad Milana Hamadu, medzi ktor meme zaradi obhajobu

dstojnosti loveka, es, autonmnos a suverenitu jednotlivca pri sil

formova obiansku spolonos ako nevyhnutn atribt liberlnej

demokracie. Jeho ivotn prbeh a publikovan lnky k dejinm slovenskej

kultry, literatry a politiky s dokladom neutchajceho zpasu

o zachovanie humanistickej a duchovednej orientcie v naej spolonosti,

ktorho podstatou je poda Milana Hamadu i ivot pre druhch. Som

rd, e aspo touto knikou meme pripomen prcu loveka, ktorho

ivot a dielo s prkladom idelu, ktor bol niekedy samozrejmosou. S

pripomienkou skutonosti, kde titul univerzitn profesor oznaoval

loveka, ktor odborne a vedecky, ale tie udsky stelesoval morlny vzor

pre ostatnch lenov spolonosti.

Prspevky jednotlivch autorov zbornka s koncentrovan na tmy

a problmy literrnej vedy, dejn kultry a vzdelanosti, slovenskho

politickho myslenia, politickej filozofie, vzahu kultry a nboenstva,

ktor tvoria nosn truktru vah Milana Hamadu. V irokom zbere vyie

uvedench tm sa zrove odra renesann povaha a prstup k skmaniu

kultry a literatry, ktor povaoval za zko spojen s vvojom v ostatnch

oblastiach spolonosti a ktor sa ned od nich oddeli. Dielo Milana

4

Hamadu predstavuje dnes, tak ako v esdesiatych rokoch a po novembri

1989, prklad osobnej odvahy a uvedomenia si zodpovednosti za primrnu

hodnotu demokratickej spolonosti slobodu a osobn autonmiu.

V textoch a vahch tejto, na Slovensku nedocenenej osobnosti kultrneho

a vedeckho ivota, sa itateom vdy sprstupn vznam kultrnej

a nzorovej plurality, mylienkovej tolerancie a kritickej diskusie ako

zkladnch predpokladov pre formovanie demokratickej spolonosti.

Dleitos zkeho prepojenia morlnych postojov a odbornej erudcie sa v

prpade Milana Hamadu odra v sile osobnej integrity. Jej nadasov

hodnota spova v skutonosti, e sa odmietol prispsobova vonkajm

politickm zmenm a ideolgii, deformujcej udskho ducha. Jeho

obianska odvaha aj v ase politickej neslobody je dodnes prkladom

skutonosti, e zdrojom udskej slobody je duch, ktor sa ani v ase

vyerpania, trpenia a verejnho ponenia nevzdva ndeje, e tento jeho

postoj umon neskr aj ostatnm zbavi sa intelektulneho otroctva

a ivota v li, podnecujcej nenvis a intoleranciu v snahe realizova zke

partikulrne ciele. Kritick myslenie Milana Hamadu malo aj z tohto dvodu

charakter ideovej konzistentnosti, ktor stla na filozofickch zkladoch

humanizmu a kresanskho personalizmu. Z tohto dvodu ani v asoch, ke

vina spolonosti dala prednos pohodlnejiemu a konformnejiemu

spsobu ivota a rezignovala na hadanie pravdy a obhajoby univerzlnych

udskch hodnt, v asoch, ke predstavitelia oficilnej moci sa snaili lo

vydva za pravdu prostrednctvom ideologickho zaslepovania, nestratil

ivotn orientciu. Prakticky tak legitimizoval jednu zo zkladnch

mylienok svojich textov, e jednotlivec si me a m zachova svoju

osobn autonmiu aj za cenu perzekci, pokia m vntorn silu Sizyfa

vzoprie sa nehumnnej ideolgii a mocensko-politickm pomerom, ktor

sa snaia redukova mnohorozmernos udskej existencie a sfru

slobodnho a tvorivho psobenia loveka.

Prcu, texty, vahy, state mylienky a ivotn postoje Milana Hamadu

si povaujeme za dleit pripomna aj z toho dvodu, e v naej

spolonosti sa v dlhodobom horizonte sformoval kultrny vzorec, ktor

marginalizuje a vytla na okraj skuton osobnosti a ud, ktor sa

vyznauj morlnou integritou, kritickm myslenm a prezentovanm

skutonch hodnt, ktor s zaloen na repekte k loveku ako

racionlnej, ale aj duchovnej bytosti.

5

ivot a dielo prof. Milana Hamadu, ktor si touto publikciou

pripomname, tak zostvaj aktulne rovnako dnes, ako aj pred

tyridsiatimi rokmi, kee podnecuj k neustlemu kritickmu

prehodnocovaniu nadobudnutho poznania o vlastnch kultrnych

tradcich, ich ideovch zdrojoch, ale aj o sebe samch. Tmto spsobom

ns motivuj k existencilnym vahm a snahm zabezpei a legitimizova

univerzlne udsk hodnoty, ktorch podstata tkvie v samotnej podstate

kultry z ktorej erpme, a v rmci ktorej tvorme a sname sa rozirova

sfry slobody a duchovnho rozvoja loveka.

Marcel Martinkovi

Fedor Matejov Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro

6

Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro

Fedor Matejov V r. 1964 M. Hamada ako mlad kritik prispel esejou Prtomnos

bsnikova do zbornka stat o L. Novomeskom, ktorm bol bsnik uvtan

pri svojom nvrate do slovenskej literatry a kultry Ke nevystaia slov.

Po r. 1989 optovne sa M. Hamada venoval tme osobnosti a pozie L.

Novomeskho v r. 1994: svoje shlasn, sznejce pretanie pozie L.

Novomeskho ukonil spomienkou, ako koncom leta 1968 do jeho eseje

Sizyfovsk del, apelatvne zvaujcej monosti, ak ostvali po auguste

1968, aktualizovane vstpilo Novomeskho prenutie krvcajcej rany

a rue ako obraz stavu sveta konca 30. rokov i jeho bsnick

prepodstatnenie, a zrove vzhadom na fatlne politick rzcestia konca

60. rokov stroho kontatoval, e i ke Novomesk vtedy so mnou u neiel,

jeho pozia no. Nebude preto azda nenleit pripsa dnes M. Hamadovi

drobn skicu k jednej z bsnickch knh L. Novomeskho zo 60. rokov:

Stamodtia a in (1964) je to chiazmus pozie a politiky, kadodennosti

a hraninch situci, diskrtnej udskej i bsnickej existencie a pre 20.

storoie charakteristickej drhy komunistickho novinra a politickho

aktivistu, vbec spoloenskho aktra, autority a bezmla obete doslovne,

fyzicky, ale aj v znakovo prenesenom vzname.

x x x

Prslovkov urenie stamodtia je v nzve lyrickej zbierky L.

Novomeskho (1904 1976) eufemizmom i ifrou pre autorovo uvznenie

a odsdenie v politickom procese 50. rokov so slovenskmi tzv.

buroznymi nacionalistami. Znamenalo to vzenie v r. 1951 1955, ako aj

obiansku a literrnu exkomunikciu a do rehabilitcie v r. 1963.

Publikan nvrat L. Novomeskho nebol len nvratom kovho bsnika

medzivojnovej pozie, ale aj komunistickho novinra, esejistu a politika, o

znan as spolonosti a kultry chpala ako prekonanie najhorch

mocenskch excesov 50. rokov a ndej na obrodu jestvujcich

spoloenskch pomerov. Tmto oakvaniam a predstavm vychdzalo

v strety aj autorovo tvoriv gesto. Bsnick skladba Vila Tereza (1963)

Fedor Matejov Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro

7

bola montovo reportnou spomienkou na oslavy oktbrovej revolcie

na sovietskom zastupitestve v Prahe 20. rokov za asti eskej avej

umeleckej avantgardy a zrove vahou nad dialektikou pozie a

revolcie v 20. storo, ich vehementnou obranou; skladba Do mesta 30

min. (1963) zasa bsnickm nvratom do kraja detstva zpadoslovenskej

Senice a svahou zloitej ivotnej sksenosti.

Zbierka Stamodtia a in sa len na tri okruhy: triumf sebaoivenia

po vyjden z vzenia a intenzvna sksenos takto novo otvorenho sveta,

kontrastne vzensk cyklus a napokon sled skr prleitostnch bsn.

Triumf je vlastne elementrne udskou potrebou i elanm po vetkom

preitom by v sebe sebou, sm a bez dvojnka (rovnomenn vstupn

bse Triumf). Sebaoivenie je premietnut aj do konkrtnej praskej

topografie i scenrie s Vltavou ako ifry ndejne dejinnch zmien (Prask

jar 1956) ... sdruh Stalin so zstupom svojm (...) jak my sa pozer na

ady odchodiace (montruzne monumentlny pomnk J. V. Stalina nad

Prahou 50. rokov, prve dezaktualizovan oficilnym odsdenm kultu

osobnosti a jeho praktk na 20. zjazde KSSZ v r. 1956, o dostalo

metaforick pomenovanie poda dobovo aktulnej przy I. Erenburga

odmk). Sebaoivenie znamen umelecky aj slobodn hru

obrazotvornosti a po obraz abstraktivistick alebo ry formalizmus,

ako bsnik ironicky vzhadom na vtedajie diskusie o umen, realizme,

avantgarde at. pomenva svoju staro-novo skan poetiku (Z poetiky,

Predstavy, Odrazu, V rannej hmle). Vecne je to prepjanie tlmench

existencilnych stavov i rozpoloen (zkosti, tlkot na spnky), prrody

v jej svet javovo meniacich meteorologickch premench, kadodennosti,

benho udskho zhonu i stenia v znamen pookrievania. (Extzu

bsnickej tvorby, prrodu, kadodennos i potrebu udskho spoloenstva

spjala v sebe aj pozia B. Pasternaka, ktor L. Novomesk prve v prvej

polovici 60. rokov prekladal vber Vlastnosti vne z r. 1965; t bola

napokon znma od 30. rokov vaka eskm prekladom bsnika J. Horu.)

Emfzu autorom novo objavovanej kadodennosti vyjadruje bse Myslm,

e je to mier s celm prozaizovanm inventrom bratislavskch dobovch

reli i ivotnho tlu zaiatku 60. rokov.

Svet zmizol je zkladn situcia vzenskho cyklu (U?), zostva len

muiv zvaovanie vlastnho ivota, prijatie vntenej viny

z elementrneho pudu sebazchovy i vle uchova aspo posunuto zmysel

vlastnej ivotnej cesty (Motv 1950). Je to aj chva avy, ktor

Fedor Matejov Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro

8

niekdajiemu bsnikovi otvorench okien skpo sprostredkva okno

vzensk (Podveer), ivotn a politick vyznanie viery vetkmu navzdory

(Pouky) i briskn komentovanie tajne rench vzenskch re

o budcej vojne ako monosti dosta sa stadia (Nahlas!).+ Vecn

epistolrnu paralelu saknuto autobiografickej lyriky L. Novomeskho

predstavuj v situcii 60. rokov Listy z vzenia V. Clementisa a jeho

manelky L. Clementisovej, ktor vyli v r. 1968 s dobovo prznanm,

vyptm predslovom prve L. Novomeskho. Vzensk cyklus graduje

a uzatvra dlh bse Celkom urit marcov de 1953 je to mrtie

a pohreb menom nekonkretizovanho najvyieho eskoslovenskho

stranckeho a ttneho predstavitea K. Gottwalda, ktor umiera tesne po

nvrate z moskovskho pohrebu J. V. Stalina. Obrazotvornosou oiven

mtvy je predveden v przranej situcii rozhodovania o rozsudkoch smrti

nad svojimi donedvna najblimi spolupracovnkmi, o bsnik zasadzuje

do zvratov modernch revolci, ponajc franczskou, ke revolun

justin teror likvidoval nielen protivnkov revolcie, ale aj jej vlastnch

aktrov, zastierajc rkom istoty, vernosti i oddanosti neprosn boj

mocenskch klk a zanedbaten krehkos revolciou z tradinch

ivotnch vzieb vytrhnutch individulnych udskch ivotov...++

Od brutlne aivej dialektiky dejn prechdza autor k predsa len

latentne poetickejej dialektike prrody, ke atmov a kozmick

fascincie prelomu 50. a 60. rokov konfrontuje s krehkou nepatrnosou

loveka (Z piesn o jednote). Sled menom konkretizovanch alebo ifrovane

anonymnch prleitostnch bsn otvra text s inicilami V. I. L., kde

prihlsenie sa k leninskej revolcii, dobovo kontrastovanej s nasledujcou

stalinskou rou, vyznieva ako politick a bsnick krdo. Bse Ktorsi Don

Quijote Cypriana Majernka nechva z obrazu vystpi jeho oivench

cervantesovsko-daumierovskch hrdinov, aby t v prekravo-artovne-

melancholickom dialgu posdili svoju podobu, ak dostali od tragickho

slovenskho maliara 30. a 40. rokov. Pohreb Hany Gregorovej alebo Pohreb

mladej eny patria do zostavy Novomeskho evokane silnch funerlno-

cintornskych bsn, zastpench v medzivojnovch zbierkach. Zvl

+ S vzenskou situciou a udskou i bsnickou potrebou vidie korepondovali v 1. vydan zbierky ilustrcie eskho vtvarnka V. Sivka, zanajceho v okruhu civilizmu a tlmenho expresionizmu eskch 40. rokov, synekdochy stien, okna, mre, prine. ++ Porov. pase o terore v svislosti s franczskou revolciou v Hegelovej Fenomenolgii ducha.

Fedor Matejov Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro

9

rozlka s H. Gregorovou je aj evokciou J. Gregora Tajovskho, jeho

lskavho zjavu, spisovateovch tankovch hrdinov, lskavou

familiarizciou venosti i ete pred ou doliehajcej tiae ivota.

Zveren Slva, vlastne Novomeskho exegi monumentum (v tradcii

Horatia i A. S. Pukina), kladie prznane, demokraticky nad bronz

intmnu odozvu v seba-pochopen anonymnch itateov.

Lyrika zbierky Stamodtia a in osciluje medzi tenmi bsnickmi

gnmami typu Smr je len nenvratno. Iba zabudnutie/ je koniec ivota

alebo tak je vraj napsan, e na venosti ven/ je, o sme v tomto svete

mali namle a objavne rozohrvanm irokm repertorom hovorovosti,

familiarizcie, expresivity Bohova vie a mrzko klia?/ Nech vred a

hde, trme fras i zoi-voi benm tovarovo-zsobovacm deficitom

alebo nekvalite elanie nekrstenho mlieka nadosta; osciluje medzi

aktualizciou ustlench spojen tatrsky vpd snehov/ vypadol z oka

obrazu/ abstraktivisitickho a elementrne vizulne-tvarovou asociciou,

ke napr. ttnik cel neznesiten tiese rozhodovania pohodil

neprosne v slukch na rozsudky/ iframi svojho mena. Skratkou pre

vznamov rozptie zbierky by mohlo by na jednej strane familiarizujco

aktualizujce sdruh Maco Mlie z koniarne drustevnej (Pohreb Hany

Gregorovej) a na strane druhej kruto paradoxn sdruh poprav (Celkom

urit marcov de 1953). Dialektiku konkrtneho, sugerovan

v marxizme a vbec v celej atmosfre eskoslovenskch 60. rokov aj

hegelovskou tradciou, chce bsnik vyhmatva priamo z vznamovo-

zvukovch monost jazyka trfalo fa nov fnos hfovania (Triumf),

nadvzujc tak miestami vitm slov, slovotvorbou na jazykovo

exponovan podoby avantgardy.

Zbierka Stamodtia a in zostva podnes psobivm obrazom ivotnej

situcie a dilem profilovho astnka radiklneho spoloenskho hnutia,

o sa stal bezmla jeho fatlnou obeou, obrazom justinej zvole 50. rokov

i ndej odmku. Pri vetkom pochopitenom vovom geste (A nech aj

tak sa stalo, jak sa stalo s nami,/ tam, kde sme zanali, zaal by som znova/

a rd. Jak vedec hadajci svoje bacily,/ ktor ho zabili.) vak L.

Novomesk zostal vnmavm bsnikom vec i veciiek sveta, ako sa kedysi

charakterizoval v role mladho debutanta, ibae tu to m neraz akoby

seniorsky nervznu naliehavos len vidie, vidie, vidie, preboha! (Z

poetiky). Zaiatkom 80. rokov, ke obraz pozie L. Novomeskho zdal sa

by u bezndejne kanonizovan, ba priam anektovan dobovou oficilnou

Fedor Matejov Stamodtia a in L. Novomeskho po polstoro

10

predstavou socialistickej literatry, S. matlk a potom P. Zajac poloili

interpretane draz na cyklus Dom, kde ijem, asopisecky publikovan od

polovice 60. rokov, knine zhrnut vo zvzku Bsnick dielo 2 z r. 1971:

pretali ho ako poziu urbnnej kadodennosti, prmestskej prrody

a ivotnej uskromnenosti, vzcne korepondujcu s hbkovmi posunmi

slovenskej pozie od 70. rokov. Popri autobiograficky evokanej a ivotne

bilannej podobe je to vlastne u aj jedna z diskrtnych podb a hodnt

zbierky Stamodtia a in.

Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod

11

Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod

Tom Horvth Seweryn Goszczyski (1801 1876) bol posk bsnik a prozaik,

vznamn predstavite literrnohistorickho obdobia romantizmu,

publicista aj politick dejate. Ako typick romantick brlivk vstpil vo

Varave do tajnej spolonosti Zvzu slobodnch bratov Poliakov, venoval sa

nrodnooslobodzovacej konpiranej innosti a prenasledovan crskou

polciou sa musel ukrva; v Halii neskr zaklad aliu tajn spolonos

Zvz dvadsajeden. V neskorej fze svojho ivota po krachu tzv.

novembrovho povstania emigroval do Para a pridal sa k okruhu

towianistov (vyznvaov mystickho poskho mesianizmu). Literrne sa

zarauje do tzv. ukrajinskej koly poskho romantizmu. Bol aj

prekladateom, preloil naprklad azda najznmejiu literrnu mystifikciu,

tak inpiratvnu pre romantikov Macphersonove Piesne Ossiana.

Krat romn Kr zmku (1839-1840) vznikal u vo franczskej

emigrcii. V alegorickej podobe sa do premieta situcia poskho nroda s

(romantikmi silne pociovanou a heroizovanou) slvnou krovskou

minulosou, v prtomnosti vak ijceho v porobe a bez vlastnho ttu.

Prve ruiny zmku, tento erbov topos romantizmu, sa tu stvaj alegriou

svekej situcie Poska po jeho rozdelen medzi tri mocnosti (Rusko,

Raksko a Prusko) a strate samostatnosti: okypten nesuvernne tzv.

Posk krovstvo formlne tvorilo niu s Ruskom a poskm krom bol

Poliakmi nenviden rusk cr. V romantizme vznikol a ist kult run

a z estetickho hadiska boli pre romantikov ruiny pralivejie ne hrad,

ktorm kedysi boli. V kultrnej pamti s ruiny mnestickou (pamovou)

stopou zalej slvnej minulosti a to stopou ambivalentnou, dvojznanou:

na jednej strane, ako pozostatok dvnej slvnej doby, ako pamiatka, tto

minulos sprtomuj, s nasten histriou (Alina Kowalczykowa),

dejmi, ktor sa odohrali za ich mrmi; na druhej strane vak svojm

padkom (na padok zmku si Goszczyskho hrdina Machnicki mnoho rz

ak) ukazuj detrukciu tejto minulosti a stvaj sa symbolom

pominutenosti (mchovsk zbortn harfy tn): prve slvna nrodn

minulos, kontrastujca so sasnm zmarom, sa u Goszczyskho stva

onm nemonm objektom romantickej tby objektom, ktor je

Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod

12

nedosiahnuten, pretoe v sasnosti neprtomn. Zmok sa nad ruinami

len pomyselne vzna ako przrak v nedosiahnutenej slvnej nrodnej

minulosti. Ako pe Katarzyna Wolczyska, ruiny zveuj to, o u

v skutonosti nejestvuje. V Goszczyskho romne tu nachdzame mtus

stratenej vlasti, ktor je romantickm stratenm objektom, o nikdy nebol

prtomn, ale je vyprojektovan prve tbou: je objektom, po ktorom

subjekt prahne (ako hovor sm Machnicki, v poiatonej fze bol

zamilovan do zmku, til po om ako po milenke: zmok sa preho stva

fetiom). Literrny historik Krzysztof Trybu v tejto svislosti trefne

poznamenva: Mentlne krajiny romantikov boli kontruovan na zklade

stp nejestvujcej skutonosti, ktor umoovali diagnostikova przdnotu

po svete, ktor je prtomn iba v kultrnej pamti pozorovatea, svedka.

Kult objektu, ktor je straten (a tm presne ruiny s), a jeho rekontitcia

v pamti, ktor je de facto imaginciou, s podmienen onou romantickou

clivou tbou po objekte, o ktorej hovoril Paul de Man: vaka tejto tbe

ako v romantickom texte odli skuton objekt od obrazu, fantziu od

vnemu. A objekt sa me ukazova len oneskorene, v pamti, pretoe vnem

je len fragmentrny, neukazuje predmet v jeho celistvosti, ani jeho duu.

Pre romantick subjekt (tak je to naprklad aj u eskho bsnika Karla

Hynka Mchu) maj teda ruiny, ako ukzal Zdenk Hrbata, zrove

negatvny aj pozitvny vznam: s hrobom minulej slvy, ale aj spaom

romantickho snenia a extatickch vzi. Machnicki do (u neexistujceho)

zmku uzamkna cel nrodn minulos, ale aj budcnos. V iernom

romantizme mu by ruiny aj straidelnm, dmonickm miestom, ako

v Eichendorffovej poviedke Mramorov socha, kde s ruiny dvnou

pohanskou svtyou bohyne Venue a navtevuje ich jej przrak, ktor

zvdza ptnikov. Ruiny s v Goszczyskho romne rodinnou hrobkou,

przrakom minulosti, hieroglyfickm kom k dvnym dejinm,

nevyerpatenm svetom spomienok, snov, je v nich zakliaty as. Tto

vpove rozprvaa kondenzuje takmer vetky funkcie motvu run

v Goszczyskho texte. Tie s teda jednak svedectvom pominutenosti toho,

o je u v nenvratne (s hrobom: v rozprvaovej dumke sa vyskytne

spojenie urna run) no to, o je nenvratne mtve, sa paradoxne vracia

ako ijce mtve (przrak) a ned Machnickmu spa (v nrodnom

neprebuden). Hegel ako ho interpretuje Jacques Derrida ukazoval, e

hrobka je tie tm, o chrni, uchovva v rezerve, tezauruje ivot, pretoe

potvrdzuje, e pokrauje niekde inde. Ruiny preto doku odomkn

Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod

13

dvne dejiny (s kom), ale vyaduje si to vek silie deifrovania

a zasvtenie (s zrove hieroglyfom). V ruinch mono ta, s

zaifrovanou knihou slvnej nrodnej histrie. Pre postavu rozprvaa,

ktor sa nachdza na niom stupni zasvtenia (o v poskej verzii

nrodnho romantizmu znamen: nrodnho uvedomenia) predstavuj

aj pod sugestvnym vplyvom Machnickho spa romantickho snenia

(rozprva aktom fantzie rekontituuje svet minulosti, kopa sutn sa pod

jeho pohadom premen na zmok), na blzna Machnickho vak ruiny (z

jeho vlastnej perspektvy) psobia priam psychometricky: vyvolvaj uho

stav mystickho vytrenia, doslova zjavenia minulosti (jej rekontitcie

v prtomnosti). Machnicki vo svojom mystickom viden komunikuje

s dvnymi ie dvno mtvymi poskmi krmi: je mu teda umonen

aj prstup do re smrti, podsvetia, ktor sa aj topologicky nachdza

v utajench hlbinch podzemia zmku. Odrzykosk ruiny s preto

miestom sptm s Machnickho mystickm vytrenm, iniciciou, ba d sa

poveda, e s metaforickm vyjadrenm stavu vedomia, i dokonca

priamo tmto stavom (Daniela Hodrov). S miestom stretnutia s duchmi

rozprvajcimi o ,dvnych asoch, teda miestom, kde sa prelnaj tento

a in svet (Hodrov).

Od mtvych krov, od minulosti, ktor v transcendentnej, mystickej

dimenzii stle ije, preber Machnicki krovsk ezlo, nslednctvo trnu

v tchto zlch asoch. Romantizmus toti vo svojom (privlastujcom)

vzahu k minulosti preferuje na rozdiel od osvietenskej rekontrukcie

minulch dejov na zklade prameov pam, ako ukzal u spomnan K.

Trybu: romantikom ilo o subjektvny vzah k minulosti, o jej vntorn

preitie, priom pam m vdy aj kontruktvny charakter (ako ukazuj

sasn vskumy kultrnej pamti), a v romantizme sa pam doslova stala

imaginciou (Trybu), hrou predstv. No prve toto vntorn preitie

minulosti pre romantikov kontituovalo jej pravdu preto mohol naprklad

Josef Linda v prze Ze nad pohanstvem bji o pohanskej minulosti

eskho nroda, rovnako ako o nej mohol snva aj Karel Sabina vo svojej

historiografickej prci o dejinch eskej literatry. Tto pam minulosti

(minulosti, ktor nikdy nebola prtomnosou, pretoe je vtvorom

romantickej imagincie) je kolektvnou pamou, ktor zaklad jednotu

spoloenstva (v prpade poskho romantizmu nroda). Posk romantick

literatra svoju predstavu minulosti tie nezriedka personifikovala

(Trybu) asto ju zosobovala do postavy starca, ktor akosi prenieva

Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod

14

z dvnych ias do prtomnosti a stva sa strcom pamti mtvych:

u Goszczyskho je to prve blzon Machnicki.

Nejde tu vak len o minulos: Machnicki je uchovvateom kolektvnej

nrodnej pamti v zlch asoch prve preto, lebo je nasmerovan do

budcnosti, ke sa m nrod znovu zrodi z popola ako Fnix, ke hrob

vzkli ivotom: Machnicki to vo svojej romantickej historiozofii vstine

metaforicky formuluje tak, e minulos dva do zlohy hlavu budcnosti.

Blzon sa na rovni vyieho poznania stva mudrcom: pozn skryt

zmysel dejn, nedostupn jeho okoliu.

Ruiny s v romantickom literrnom diskurze tie istm objektom na

pomedz u pre Chateaubrianda s prechodnm objektom medzi dielom

udskch rk (kultrnym objektom) a prrodnm vtvorom (burina a krky,

ktor prerastaj ruiny, zahrzaj sa do nich): v rei Machnickho sa to

premieta do jeho organickej metafory zmku (ktor vak on sm chpe

doslovne) zmku, o m v podzem semeno a korene, z ktorho ako

u rastliny na povrchu vyrastaj jeho reprezentcie jednotliv konkrtne

zmky. Kee v slade s romantickm princpom duchovna vetko ije,

m duu, aj samotn zmok pre Machnickho ije, je ivou bytosou, ktor

kon a vyzva ho k inu. Rozpadajci sa zmok je vak v texte zrove

zakdovan aj v alegorickom ki: je alegriou svekho stavu nrodnho

zakliatia, neprebudenosti prznane u Goszczyskho prve prslunci

podrobenho nroda sami rozkladaj, rozoberaj svoj zmok (duchovn

princp nrodnho bytia) pre svoje przemn materilne potreby (z jeho

skl si stavaj chalupy, opy). Lene pre posk mystick romantizmus

(naprklad aj pre Sowackho) je zkladom vetkho prve Duch. Hrad

v romantickom diskurze splva s ideogramom (Hrbata), je symbolom

krovskej moci a v irom zmysle symbolom nrodnej suverenity a prve

t je v ruinch: preto kr zmku Machnicki hovor o svojom krovstve,

ale v aktulnom vzname aj o svojom tte.

Motv run sa vak v Goszczyskho texte zmnohonsobuje aj

v metaforickch zrkadleniach vznamov, v priemete z plnu fyzickho

prostredia do mikrokozmu postavy: aj v samotnej tvri vnimonho

blzna Machnickho sa pod povrchom zjavuj v hbke trosky mylienok

a ialenstva.

Ruiny zmku teda stri miestny blzon kr zmku, ktor sa vak

ukazuje by romantickou vnimonou osobnosou. V textovej kontrukcii

jeho postavy je predovetkm aplikovan romantick inverzia (Maria

Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod

15

Janion) pri reprezentcii ialenstva: ialen je toti skr spolonos, ktor

poklad Machnickho za blzna spolonos, ijca v nrodnch

driemotch, a Machnickho ialenstvo sa stva, naopak, jasnozrivou

mdrosou. Ako ukazuje Marta Skwara, prve cez mdium ialenstva

hovor Machnicki (romantick) pravdu o poskch dejinch, zakdovan do

alegorickch a metaforickch vpoved (hieroglyfov). Pre romantizmus je

toti ialenstvo transcendentnej proveniencie ialenec je ten, kto je

vyznaen vyou mocou a realizuje prielom z tohto empirickho sveta do

sveta transcendentnho (v Machnickho prpade do sveta dvnej nrodnej

minulosti). Svis to aj s tbou romantikov, ktor pred nimi vyjadril u

Schiller, s tbou po optovnom zaarovan sveta toho sveta, ktor

odaroval osvietensk rozum. ialenstvo teda Machnickmu umouje

zava extatick stavy v zmenench stavoch vedomia zava mystick

splynutie, v tomto prpade nie s Bohom, ale so samotnou nrodnou

minulosou (ve vo svojom viden je sm korunovan na poskho kra),

ktor je sakralizovan, v nrodnom romantizme poven na absoltno.

Tento motv mystickho vzkriesenia minulosti nie je v poskom romantizme

ojedinel: aj Juliusz Sowacki v Krovi-Duchovi vyvolval minulos

v hypnotizujcej piesni, o nebolo len symbolickm sprtomovanm

v spomienke, ale doslova vyvolvanm ducha, kee samotn slovo

u Sowackho je bytm (Ciela-Korytowska), m magick i metafyzick moc.

Tu treba pripomen, e viacer romantick bsnici prezentovali vo

svojich textoch mystick videnia (napr. Novalis, Ballanche, Sowacki)

monografistka tejto tmy Maria Ciela-Korytowska v prci Romantick

mystick pozia (1989) hovor o prirodzenej prbuznosti romantizmu

s mystikou, ktor pramen z charakteru samotnej mystiky, ako ho

formuluje Rudolf Otto: sklon ta svet prostrednctvom systmu

symbolov, znakov a obrazov a draz na emocionlne a imaginatvne

stanovisko. V romantizme asto nachdzame prienik do akhosi

transcendentnho inho sveta, alebo aspo stopy psobenia tejto inej

skutonosti v naom svete ako vo svojich przach ukazoval E. T. A.

Hoffmann, sme spojen s viacermi priestormi, nielen s priestorom nho

kadodennho ivota: prenikaj ns naprklad sily magnetickho fluida aj

telepatickho psobenia, svet snov, ako aj svet pozie a vdy zostvame

v nejasnch, ako rozpoznatench vzahoch aj so svetom duchov. Tento

in svet sa zjavuje len v extze (ako v Machnickho viden, ktorho motv je

sujetovm vyvrcholenm przy Kr zmku).

Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod

16

K motvu Machnickho mystickho splynutia s absoltnom, s

nrodnou minulosou (a tm s nrodom samotnm) vak rozprva a s nm

aj itate dospeje a takmer na konci przy. Tmto kontatovanm sme sa

dotkli spsobu, akm je tto prza napsan: tak ako s ruiny miestom

skrvajcim tajomstvo (jednak duchovn: s mystickm miestom, ale aj

hmotn: ukrvaj tajn Machnickho komnaty, ale aj slu krov, do ktorej

sa Machnicki telesne i len duchovne? dostva vo svojej extze), je aj

samotn blzon Machnicki postavou s tajomstvom: toto tajomstvo odhauje

on sm postupne, priom postup odhaovania je paraleln fyzickmu

presunu postv do hlbn podzemia zmku (tm najvm Machnickho

tajomstvom je prve jeho komunikcia so ivou minulosou, o ktorej jeho

okolie nevie, ale prezrad ju len rozprvaovi). Ruiny, opraden

tajomstvom, i tajomn postava, ktor ich obva, priom tajomstvo oboch je

prepojen a postupne sa poodhauje jeho pltik, ako aj nznaky monosti

nadprirodzench udalost (je Machnickho videnie len jeho halucinciou,

alebo naopak mystickm splynutm s najvym bytm?) aktivizuj v texte

nrov kd romantickho goticizmu. Goszczyskho text je vak nrovo

polyvalentn (o jeho nrovom rozmere politickej alegrie sme u hovorili),

pretoe vo svojom vznamovom jadre vyuva predovetkm schmu

inicianho romnu (priom goticizmus v texte tvor skr atmosfrick

taf). Vzah Machnickho a rozprvaa je v mnohom vzahom majstra

a iaka, priom v sujetovo-topologickom pohybe textu nechba ani inician

zostup do podzemia a do komnaty zasvtenia (Machnickho izba

s nrodnmi relikviami). Rozprva je pritom zasvten len iastone:

pova spove Machnickho a nahliadne aj do tajnej knihy, Machnickho

kroniky. Azda najotriasajcejou scnou tejto fzy prbehu je pas, ke sa

Machnicki kr objav v zchvate zfalho ialenstva v aovskom

kostme: v dobe poroby a tlaku predsa mus by ako posledn posk

kr zrove krom aj aom ako blzon sa jav svojim sasnkom,

ktorch netrpi nesloboda a ij v zabudnut. On sm sa v scne oslavy

menn sprva ako dvorn blzon, ao, ktor pod rkom blznovstva

hovor zhromadenej spolonosti neprjemn pravdy a spochybuje

pravdu viny. Preber tu funkciu svojho inicianho sprievodcu

Staczyka. Przrak Staczyka, ktor sa objavuje v texte, je tradinou figrou

poskej imagolgie: historick Staczyk bol aom troch krov, il zhruba

v rokoch 1480 1560, bol vzdelan a pravdepodobne poznal vemi dobre

posk dejiny. Jeho neobyajn popularita sa priinila o to, e sa jeho

Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod

17

vlastn meno stalo veobecnm a v Posku zaalo oznaova dvorskho

blzna, aa ako takho. O jeho mdrych anekdotch referuje mnoho

poskch renesannch autorov (napr. Rej, Grnicki i Kochanowski) a v 19.

storo sa stal astou alegorickou figrou poskej literatry, ako o tom

sved i Goszczyskho prza.

No ao Machnicki je skutonm zasvtencom (a to aj bez ohadu na

to, ak ontick status jeho videniu pripeme): zostupuje do hlbn podzemia

(ktor je v jeho vzii dvnych poskch krov vlastne podsvetm) tak ako

mystik alebo adept inicicie a dlh as strvi v odosobnen a pstom, akoby

sa zbavoval svojho hmotnho tela. Sm podva znmu inician formulciu,

e v om umrel star lovek a zrodil sa nov. Dostva sa mu za to inicicie

nasleduje aa Staczyka azda netelesne (ve je predsa celkom

vyerpan!) do siene krov. Poda vlastnch slov sa povzniesol do sveta

duchov, kde je preho minulos sprtomnen: ie vstupuje prve do onej

romantickej inej skutonosti, transcendentnej a pravdivej. Pri jeho viden

dvnych krov si nemono nespomen na motv z Mchovej Pouti

krkonoskej, kde v zrcaninch kltora na jeden de v roku ovaj mtvi

mnsi... (Mimochodom, medzi mnostvom poskch romantickch bsnikov,

ktorch Mcha vo svojej prze Cikni cituje, m svoje estn miesto aj

Seweryn Goszczyski. Tm vak poukazujeme skr na spriaznenos poetk

oboch autorov, a nie na vplyv ve Kr zmku vznikol a po Mchovej

smrti...) Prve podzemie, hbka, podloie hraj nielen v kde inicianho

romnu, ale aj v Machnickho organickej (vsostne romantickej) metaforike

kov lohu: ke sa zrti alia as zmku (priom Machnickho pred

smrou zachrnilo prve zjavenie Staczyka), Staczyk hovor, e vchor

zlomil iba sprchniven vetvu, zatia o pe stromu ije alej. A treba

stri korene, pretoe tam je ivot, odtia vetko vyrast: aj Machnickho

zmok sa stva akmsi prapvodnm ur-zmkom (Machnicki hovor:

praotec zmok), z ktorho semiaka (pochdzajceho ete z Raja, ktor

vyplavila do nho sveta Potopa) vyrastaj ostatn posk hrady a zmky

nad zemsk povrch organicky, tak ako rastie strom od koreov.

Rozprva hovor o Machnickho knihe ako o vnimonom

bsnickom diele, ktor je jedinen (tak ako je jedinen romantick

osobnos): Goszczyskho literrny text teda vo svojom tele projektuje aj

aksi idelny romantick bsnick text, z ktorho mme napordzi len

nznak v niektorch poetickch vpovediach Machnickho a pribliuje nm

ho rozprvaov opis. Zrove, ak rozprva oznauje Machnickho knihu za

Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod

18

bsnick dielo, netreba to chpa ako spochybnenie jej pravdivosti (i ke

rozprva hovor, e t kniha rozvjala ivot vo sfre imagincie) prve

naopak: v literrnej estetike romantizmu bsnik nie je tvorcom

nepravdivch vybjench fikci, ale svojm bsnenm nadvzuje bytostn

vzah s vyou pravdou, ktor je benm uom nedostupn (Novalis

prznane vrav: Jedine bsnik nos prvom meno mudrca). Prve v tomto

momente je funkcia romantickho bsnika solidrna s funkciou blzna,

priom v postave Machnickho ako je zrejm sa spjaj obe. Pre

Novalisa je bsnik tm, prostrednctvom koho prehovra metafyzick hlas

pravdy, vehomra, priom bsnik je len jej mdiom, tlmonkom; rovnako

pre Sowackho je pozia zjavenm, svtou mocou pochdzajcou od Boha

(Ciela-Korytowska): pozia m teda bosk pvod. Pod zrakom

Machnickho vetko ova: ruiny, ale aj samotn prroda: kad skala, spev

kovrnka, blnkot potika. Z perspektvy normlnosti, ako ju

reprezentuje aj sm rozprva, ide u Machnickho o nevedom poetick

spsob tania prrody, o jej zakdovanie do metaforickch presunov

vznamov a jej personifikovanie (skala, strom s oiven a stvaj

osobnosami, s ktormi Machnicki komunikuje). No z hadiska romantickej

estetickej filozofie tto normlnu perspektvu treba prevrti:

bsnik/blzon Machnicki v kadej prrodnej, materilnej entite nachdza jej

skryt, utajen duchovn zklad (pre Sowackho vetko pozemsk, telesn

spova v Duchovi, rovnako Machnicki hovor, e v kadej veci je vetkm

jej dua), jej ivot: cti pod rukou tlkot srdca kamea, rozumie rei vtkov.

Po svojom mystickom nahliadnut u Machnicki na svet neustle nazer cez

prizmu romantickej koncepcie jednoty duchovnch a materilnych foriem

sveta (Anna Martuszewska).

Rozprva prbehu sa ocit iba na prahu tohto oivenho videnia,

priom tto brnu, cez ktor by mohol vstpi do sveta Machnickho (je

to brna inpirovanho ialenstva), sm nikdy neprekro: ukazuje to

hranin motv, ke rozprva vid briezku, ktor mu pripomna enu

v bielych atch. Zo svojej perspektvy prznane hovor vo forme

prirovnania: briezka vyzer ako keby ena vyzerala svojho milho. Sm sa

teda nestotouje s personifikanm videnm, nedoke prekroi onen

prah romantickej imagincie, ktor by dokzal prrodu oivi, vdchnu jej

ducha. Naopak, Machnicki hovor (nie prostrednctvom prirovnania, ale

stotoujco), e to je krovn Jadwiga. Tu sa ukazuje rozdiel medzi

perspektvou rozprvaa a Machnickho rozdiel, ktor sa v texte nikdy

Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod

19

nezotrie. Preto ani neme rozprva preta list od Staczyka, vlastne od

zmku (minulosti), adresovan len a prve Machnickmu: je psan

tajnm psmom, ifrou ba zd sa, e psmom samotnej prrody. Prve

vaka tejto perspektve zotrvva tto romantick prza v nrovom

teritriu klasickej fantastiky 19. storoia (kde, poda Tzvetana Todorova,

nakoniec vhame, i postava naozaj zaila nadprirodzen udalos, alebo sa

t d vysvetli aj prirodzenm spsobom v tomto prpade psychiatricky

Machnickho ialenstvom, jeho halucinciami). Pritom romantick

literatra nezriedka vyuvala aj o motvy zzranho (potvrdenho

nadprirodzenho), naprklad v baladch, kde bolo toto rozprvkov

zzran odvoden z udovej kultry (povery, zjavovanie sa revenantov

mtvych, prichdzajcich zo zhrobia, i rusaliek). Aj v Goszczyskho

gotickom bsnickom romne Kaniowsk zmok nachdzame popri krvavom

deji aj hojn poet nadprirodzench rekvizt proveniencie udovej kultry:

hovoriace kuviky (ohlas tohto motvu, ako upozoruje Karel Krej,

nachdzame v intermezze Mchovho Mja), diablov, ktor snmaj

obesencov zo ibenice a pod. V oboch prpadoch sa vak otriasa

racionalistick vzia sveta a nastupuje viera slovami Adama Mickiewicza,

ktormi sprevdzal franczsky preklad svojich Dziadov v existenciu

vplyvu neviditenho, nehmotnho sveta na sfru udskch mylienok

a konania. Romantick svet je tajomn (optovne zaarovan) a ovldaj

ho tajupln nepoznan sily, nezriedka zlovestn.

V slade s romantickou estetikou fragmentu ponechva Goszczyski

zver svojej przy otvoren: tento zver tie charakterizuje postavu

rozprvaa i jeho ditanciu od Machnickho. Rozprva je sce sm

romantick zasnen tulk, tajci knihu prrody i run, prepad ho

romantick neurit clivota, pocit chbania neurenho objektu tba ako

tak; v nadchnut ruinami sa z neho vyrinie romantick bse, sm obdivuje

zaifrovan pravdu v Machnickho stach... no svoj sub Machnickmu

z bliie neurench dvodov nespln nestretne sa s nm znovu, len

lakonicky skontatuje, e sa stalo in a odiiel plne opanm smerom.

Tto vpove meme ta aj metaforicky: odiiel z blzkosti

Machnickho sveta, sveta duchov, do ktorho dokzal na rozdiel od

priemernch ud aspo s empatiou nahliadnu, a vrtil sa do normlneho

sveta, k normlnemu ivotu v priemernosti. Koniec deja je teda akoby

oddrapen udalos, ku ktorej smeroval, nakoniec nenastane. Aj

romantick text fragment sa takto sm stva vznamovou ruinou: je len

Tom Horvth Ruiny ako hieroglyf, hrob a zrod

20

trkom prbehu. A tento text rovnako ako hrob, urna v sebe tezauruje

Machnickho posolstvo i rozvaliny (trky) jeho Knihy.

Goszczyski sa v tomto diele inpiroval skutonou postavou

odrzykoskho blzna Machnika, bvalho haliskho radnka, ktor horel

ialenou lskou k nrodu, a porka novembrovho povstania (vlastne

krach nrodnooslobodzovacieho boja) bola prinou, pre ktor sa zblznil.

Seweryn Goszczyski v liste Bohdanovi Zaleskmu napsal, e pe przu,

ktorej hrdinom je skuton osoba, patriot blzon. V poskej histrii

nebol osud Machnika celkom ojedinel: v literrnovednej literatre

dokonca jestvuje aj termn, ktor pomenva tento motv: nrodn

ialenstvo. V romne Kr zmku meme vidie, ako takto ltku vzat

zo skutonosti pretvorila prznane nesptan imagincia romantickho

bsnika. Tento text sce nepatr k tm najznmejm dielam poskho

romantizmu, je vak v mnohom doslova emblematick a ukazuje, ako si

posk romantizmus osvojoval a transformoval podnety svetovho

romantizmu poda svojich vlastnch pecifickch potrieb.

M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti

21

Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese

formovania demokratickej spolonosti

Niekoko poznmok k mysleniu a dielu Milana Hamadu v kontexte jeho

obhajoby vznamu hodnt ideovej plurality, slobody a obianskej

zodpovednosti

Marcel Martinkovi Myslenie a prcu literrneho vedca, kritika a historika kultry Milana

Hamadu netreba naej intelektulnej obci nijako osobitne predstavova.

Jeho prce publikovan v esdesiatych rokoch V hadan vznamu a tvaru

(1966), Od baroka ku klasicizmu (1967) a Bsnick transcendencia (1969)

spolu s prcami vydanmi po roku 1989 po ntenej verejnej odmlke

spsobenej politickou cenzrou (zastreen prcami Sizyfovsk del a Zrod

novodobej slovenskej kultry), vznamnm spsobom ovplyvnili vvoj

a interpretciu slovenskej kultry. Mnostvo tdi profesora Hamadu,

ktor sa koncentruj na sfru literatry, kultry a ich vplyvu na politiku, sa

tak stali vznamnou a neprehliadnutenou sasou formovania slovenskej

kultrnej identity a v jej rmci najm silia o kreovanie aspektov

kultrnosti. Z tohto dvodu v ase, ke sa v spoloenskom dian a verejnom

diskurze op zviditeuj snahy o monopolizciu vkonu politickej moci

a prejavy nekultrnosti svisiace s aroganciou moci, je zamyslenie sa nad

dielom a ivotom Milana Hamadu inpirciou pre mnoho ud, ktor hadaj

odpovede na otzky tkajce sa vznamu kultry a literatry pre

spolonos, alebo dleitosti obianskej odvahy a morlnej autonmie pre

kreovanie slobodnej demokratickej spolonosti.

Z dvodu predmetnej rky tvorby Milana Hamadu, ktor siaha od

literrnej kritiky, cez kultrnu histriu a po politick publicistiku, sa

v nasledujcich riadkoch poksime strune pribli aspo t as myslenia

Milana Hamadu, ktor ma vzhadom na vvoj slovenskej politiky najviac

oslovuje a ktor pokladm vzhadom na sasn spoloensk vvoj na

Slovensku za najaktulnejiu a najinpirujcejiu.

Ide o tie prce Milana Hamadu, v ktorch sa ako myslite sna

o priblenie rieenia permanentnho naptia medzi autentickou, osobnou

sfrou slobody, silou ducha a jeho prejavov v oblasti kultry, ktor s

M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti

22

v tenzii s rovinou nsilne homogenizujcej politickej moci aj s jej

dehumanizanmi dsledkami na udsk existenciu. V myslen a diele

Milana Hamadu sa tak stretvame s drazom na hodnotu, ktor sa aj

v dnenej spolonosti stva oraz menej viditen. Mme na mysli morlnu

a intelektulnu integritu loveka, ktor si svoj nzor (v prpade Milana

Hamadu sa jednalo o legitimizciu vznamu kultrneho pluralizmu,

hodnotu slobody a slobodnho bdania pri interpretcii spoloenskch

a kultrnych javov v spolonosti) doke obhji aj proti driteom

oficilnej ttnej moci. Z dnenho pohadu zostva jeho konanie v

esdesiatych rokoch 20. storoia a poas nstupu normalizcie

v eskoslovensku prkladom vzcneho obianskeho postoja, ktor spolu

s mnostvom ostatnch odvnych rozhodnut jednotlivcov v zujme

ochrany princpov slobody, vznamnm spsobom vytvoril priestor pre

formovanie dnenej slobodnej spolonosti. U v tom ase, podobne ako aj

po zmene reimu v roku 1989, dokzal svoje postoje formulova verejne a

zrozumitene, s viditenou odbornou erudciou a chpanm podstaty

existencilneho rozmeru slobody a zodpovednosti. Svoje nzory pritom

zastval z dnenho pohadu s obdivuhodnou obianskou odvahou a s

vedomm, e bude eli bremenu cenzry a mocenskej perzekcie zo strany

predstaviteov vtedajej nedemokratickej, marxisticko-leninskej ideolgie.

Rieenie spoloenskch problmov a vziev v kontexte vyie

uvedenho existennho naptia v ivote loveka nachdza Milan Hamada

v kreovan vntornej, duchovnej sily autentickho loveka, ktor kriticky

reflektuje skutonos a vie diagnostikova nekultrnos a mylienkov

deformatvnos totalizujcich politickch ideolgi alebo nacionalistickho

populizmu. Hbka udskho ducha a jeho metafyzick charakter pritom pre

Hamadu predstavuje podstatn zdroj slobody, sily a mravnej autonmie

loveka. Pochopenie vznamnosti tohto vzahu sa nsledne prejavuje

v myslen a praktickom konan jednotlivca. Ten pri porozumen podstaty

vlastnej existencie a hodnoty mravnej autonmie vo vzahu k politickej

slobode ako jej formlnej garancie, spolu s vedomm zodpovednosti za seba

a svoje okolie, nezostva viac v pasvnej roli objektu. V kontexte vzoru

sluby platnskeho filozofa je nsledne inpirovan k aktvnemu vzdoru

proti prejavom nevzdelanosti, manipulcie, nihilizmu a nekultrnosti

v spolonosti. V tomto kultivanom procese sa tak stva subjektom dejn

kad jednotlivec, ktor, ako Milan Hamada v ase nstupu normalizcie,

odmietne diktt mocensko-spoloenskch pomerov smerujcich k redukcii

M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti

23

vlastnej existencie a morlnej autonmie. Hlavnou prinou takhoto

vedomho rozhodnutia je pochopenie, e konenm dsledkom takho

mocenskho tlaku je vdy vznik pasvnej, ahko ovldatenej a amorfnej

spoloenskej masy, v ktorej jednotlivci strcaj povedomie svojej udskej

hodnoty.

Bytostn hadanie zmyslu vlastnej existencie je v prcach Milana

Hamadu prtomn v opozcii k utilitrnej akceptcii skutonosti. Jedn sa

pritom o stle aktulnu tmu, ktor je naliehavou vzvou aj pre dnen,

politicky stle apatickejiu a o to viac konformne konzumn spolonos.

Existenn a intelektulna otvorenos, ktor Hamada vo svojom diele

zdrazuje, je zaloen na pochopen vzahu medzi hodnotou individulnej

slobody a spoluzodpovednosou za vvoj spolonosti. Tento vzah sa

prejavuje napr. v Hamadovej obhajobe Patokovho konceptu starostlivosti

o duu.1 V jej rozvrhu sa lovek neuzatvra do vlastnho sveta znmych

argumentov a intelektulneho pokoja, neprispsobuje sa spoloenskmu

alebo mocenskmu tlaku s vidinou zisku osobnch vhod, neredukuje svoje

morlne postoje pod socilno-ekonomickm tlakom a nerezignuje na

dleitos formovania kultrnosti v spoloenskch vzahoch. Naopak!

Kriticky prema svoje stanovisk, neustle ich vystavuje kritike okolia

a v tomto tvorivom vzahu odhauje ich nedostatky. V tomto procese

paralelne odhauje falon poznanie doxa a poukazuje na rizik

prpadnho hodnotovho relativizmu v spolonosti, priom sa aktvne

zapja do verejnho diskurzu, kee si je vedom vlastnej

spoluzodpovednosti za rozvoj demokratickej spolonosti. (Vi napr. state

Zodpovednos pln zkosti 1969, Dejiny a existencia 1969, Krza charakteru

1969).2

Z autorovej politickej publicistiky, ktor bola uverejovan z vyie

naznaench dvodov a po roku 1989 a ktor sumrne vyla v prvom diele

Kritickch komentrov3, sa d sumarizova, e v ponovembrovch vahch

Milana Hamadu sa op centrlnou tmou stva problematika mocensky

determinovanej a pasvnej existencie. Ako prklad autorovi sli situcia,

kedy si jednotlivci ani v demokratickej spolonosti, kde tt zkonne

garantuje zkladn udsk prva a slobody, nemusia uvedomova prav

hodnotu individulnej slobody, kee sa radi nechaj vies politickmi

1 HAMADA, M. Filozof starosti o duu. In Kritick komentre, s. 108 112. 2 HAMADA, M. Krza charakteru. In Sizyfovsk del, s. 17 - 29. 3 HAMADA, M. Kritick komentre. Prv zvzok. Levice : KK Bagala, 2012.

M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti

24

ldrami a prenaj na nich vlastn zodpovednos. Tento problm, ktor sa

v spoloenskej praxi prejavuje aj v krze legitimity demokracie, m poda

Hamadu v slovenskom kontexte hlb kultrny a duchovn zklad. Jeho

podstatou je historicky formovan predstava o potrebe nrodnej

a kultrnej jednoty. V naom politickom a kultrnom diskurze si tak stle

zachovva dominantn pozciu myslenie vychdzajce z apologetickch

vchodsk nrodnej existencie, pre ktor je typickm znakom prlin draz

na vznam elt pri rozvoji spolonosti. V dnenej spoloenskej situcii, ke

sa vina obanov rozhoduje najm na zklade vidiny ekonomickho zisku

a osobnch vhod, sa tak op v novej podobe stretvame s rizikom

prenania zodpovednosti na politick elity, ako aj s praktickmi

dsledkami straty zujmu verejnosti o politiku. Typickmi prejavmi takejto

poddanskej politickej kultry je obianska apatia, vzdialenie sa zujmov

obanov od zmerov politickej reprezentcie a snaha politickch elt o

monopolizciu moci v spolonosti. Tento proces tak latentne roziruje

priestor udsky neprirodzenej jednorozmernosti vonkajieho aj vntornho

sveta a vedie k vytvraniu prostredia priaznivho pre upevovanie vzorcov

sprvania, pozitvne hodnotiacich politick a kultrnu uniformitu. Na

druhej strane uvedomovanie si vznamu udskej autenticity a hodnoty

morlnej autonmie, tak ako ju reflektuje a zdrazuje Milan Hamada,

vedie poda viny jeho publikovanch textov v konenom dsledku

k neustlej ideovej konfrontcii a k polemike medzi samostatne kriticky

mysliacim indivduom a reprezentantmi uzavretch filozoficko-

ideologickch systmov. T u pritom nertaj s lovekom ako s cieom, ale

v rmci abstraktnch vah ho dehumanizuj a redukuj na tatistick

jednotku, prpadne len na legitimizan prostriedok svojich zmerov.

Identifikovanie a artikulcia aiskovch vchodsk Hamadovho

otvorenho a metodologicky systematickho videnia sveta ns vedie a k

sfre kultry, ktor sa stala jeho centrlnym zujmom. Kultra, ktorej

samotn podstata tkvie poda autora najm v slobodnch rmcoch

dialgu, ideovej plurality a konkurencie, rznorodosti metodologickch

vchodsk pri nhade na skutonos, m t silu, e umouje generova

pre spolonos hodnoty nevyhnutn pre jej aliu existenciu a kultivciu.

Z tohto dvodu sa stva kovm prvkom jeho prc priblenie vznamu

kritickej polemiky ako zkladnho prostriedku formovania a rozvoja

pluralitnej spoloenskej truktry, ktor nsledne umouje aj kreovanie

M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti

25

priestoru kultrnosti.4 Vytvorenie takhoto kultrne podnetnho priestoru

v rmci odbornej, i laickej verejnosti je poda Hamadu jedinou zrukou

mocensky nedeterminovanho rozvoja autentickosti subjektu.

V obsahu jednotlivch stat Milana Hamadu sa odra jeho

antropologick prstup, prostrednctvom ktorho kladie draz na vlastn

zodpovednos jednotlivca a kultivciu ducha v zpase o kultrnejiu a

slobodnejiu spolonos. Cez tto tmu autor nsledne vo svojom diele

rozober tematiku prekraovania asovch a miestnych limitov literrnych

textov a prejavov umenia, hadania zmyslu bsnickch a literrnych textov

poodhaujcich ideov zvoj skutonosti, odkrvania zahmlenej, alebo

deformovanej skutonosti organonom bsnika, at. To vetko by malo by,

poda Hamadovho nhadu, cieom psanho textu, ktor by tak mal

demontrova obnovenie jednoty medzi autorom a nm reprezentovanou

pravdou na jednej a svetom na druhej strane. Tto vzva je o to

naliehavejia, e dvadsatyri rokov od zmeny reimu a natartovania

demokratizanch zmien sa nepriehadnutelnm javom v naej spolonosti

stva politick a verejn rezigncia, odvrtenie sa obanov od politiky ako

zmysluplnej innosti vykonvanej vo verejnom zujme a koncentrcia na

osobn uspokojovanie najm hmotnch zujmov. Myslenie a ivotn prbeh

prof. Milana Hamadu je vak prkladom presnho opaku, t.j. sokratovskho

poznania, e existuj hodnoty, pre ktor sa oplat verejne angaova a

strpie aj neprvos. Skutonos, e prklady obianskej odvahy, kultrnosti

prejavu a kritickho myslenia nie s dnes v centre zujmu intelektulnej

obce a verejnej pozornosti, ns upozoruje na fakt, e hodnoty, akmi s

naprklad mravn autonmia a politick sloboda, s vystaven rovnakmu

nebezpeenstvu nihilizmu a relativizcie ako pred rokom 1989. Je to

sasne aj vzva pre ns ostatnch, e prezentcia pozitvnych prkladov

morlnej integrity a obianskej odvahy, ktor nastavuj zrkadlo

charakterovm necnostiam, pozorovatenm v rmci nho kultrneho

a politickho ivota, m vek vznam pre kvalitatvny rozvoj kultrnosti

v naej spolonosti. A kee uznanie vnimonosti, osobitosti a ojedinelosti

myslenia je v slovenskch pomeroch pretrvvajci problm (na ktor

upozornil aj Milan Hamada v spomnanej tdi K filozofii dejn slovenskej

nrodnej kultry), nezostva nm ni in ako sa spolu s textami Milana

Hamadu snai obhajova pozitvny dosah princpov ideovej 4 V tomto kontexte pozri naprklad tdiu K filozofii dejn slovenskej nrodnej kultry. In Kritick komentre. Prv zvzok, s. 11- 25.

M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti

26

plurality, dialogickej kultry, tolerancie a obianskej participcie proti

princpu monolitickej kultry a ideologickej uniformity. Osvojenie si vyie

naznaench princpov nm sptne me vraznm spsobom pomc

vymani sa zo zajatia predstv o kultrnej a nrodnej provinnosti, i

menejcennosti, alebo prospenosti antipolitiky. Fakt, e v slovenskej

spolonosti sa zatia neujalo skuton pochopenie hodnoty

slobody, morlnej integrity loveka a obianskej solidarity, ktorej

neodmyslitenou sasou je spoluzodpovednos za vvoj spolonosti, je

dokladovaten aj na obrtenej hierarchii hodnt v dnenej spolonosti, kde

prevauje zujem o individulny prospech a hmotn zabezpeenie oproti

sfre kultry a ducha. Prce Milana Hamadu upozoruj prve na

nebezpeenstvo takejto formy redukcie existencie loveka, ktor m zklad

v mechanickom aplikovan osvietenskej racionality. T vedie k tomu, e na

zklade takejto abstraktnej formuly strca svet vetko podstatn, strca

hodnotov rozdiely.5 Myslenie a prce Milana Hamadu v naznaenom

kontexte upozoruj na riziko straty celostnho ponmania spoloenskej

reality a loveka aj s jeho duchovnm rozmerom, ktorho marginalizcia

vdy vedie k degradcii loveka ako slobodnej bytosti. Vo svojich

literrnovedeckch a kultrnohistorickch prcach okrem inho upriamuje

pozornos na tie aspekty vo vvoji slovenskej kultry, ktor nadvzovali na

eurpsku tradciu humanizmu a formovania duchovnej strnky udskej

existencie. Z tohto dvodu patr aj myslenie Milana Hamadu do kategrie

tch slovenskch vzdelancov a mysliteov, ktor odmietali jednorozmern

model formovania kultry (Jon Zborsk, Jn Palrik, Jn Lajiak,

Svtopluk tr a al), zdvodovan vznamom nrodnch,

nboenskch alebo triednych zujmov. Milan Hamada toti v naej

kultrnej obci predstavuje osobnos, ktor vdy zastvala

stanovisko podporujce rozvoj kritickho myslenia, neuspokojujce sa

s dogmatickmi a ideologicky skratkovitmi odpoveami popierajcimi

organick celistvos udskej existencie. Jeho prce ns tak neustle

nabdaj na repektovanie loveka ako duchovnej bytosti, ke upriamuj

nau pozornos na situcie, kde modern, vedeck racionalita sa stva

nstrojom redukcie udskej mnohorozmernosti, naprklad prostrednctvom

ideologickch alebo politicky totalitnch projektov, ktor ved k popieraniu

zkladnch atribtov udskej existencie.

5 HAMADA, M. Moc kultry proti nsiliu moci. In Sizyfovsk del, s. 69.

M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti

27

Hlavnm posolstvom jeho politickch vah a publicistiky je tak

odrvanie nebezpeenstva zo strany elt rozvja kultru smerom

k akceptcii uniformity, resp. jednotvrnosti ako prirodzenho ciea

kultrneho vvoja, ktor sa zavruje v monotypickom modeli nrodnej

kultry. Medzi negatvne dsledky formovania takhoto modelu kultry

patr okrem irokej verejnej apatie aj neschopnos kriticky reflektova

spoloensk realitu, organizova sa a na zklade spolonch zujmov

ovplyvova spoloensk vvoj. Rozvoj kultry a sfry kultrnosti,

otvorenosti a vzjomnej cty povaoval za dleit nstroje kreovania

kvalitnejej demokratickej politiky, ktor sa mala nsledne podiea na

zveaovan sfry slobody v spolonosti. Opan vzah, ktor sa asto

vyskytol aj v naich modernch dejinch, kde politika mocensky zasahovala

do sfry kultry, selektovala autorov a mysliteov na prnosnch pre rozvoj

spolonosti a odpadlkov a renegtov a deformovala ju poda vopred

vybranho parcilneho (napr. triedneho, rasovho, nrodnho) ciea,

pokladal za neakceptovaten6, kee sa zva konil verejnm

ostrakizovanm loveka a jeho popretm ako slobodnej a duchovnej bytosti.

Hamadova reflexia vyspelosti kultry a spolonosti sa tak vzahuje

k akceptci princpu plurality, ktor doke formova na zklade

kritickho diskurzu spolon vchodisk obianskeho tosu a iroko

zdieanch hodnt. Idea jednoty v mnohosti, ktor sa vyskytuje v rmci

filozoficko-politickch vah o spsobe formovania slovenskej nrodnej

identity (pvodn evolun trove stanovisko legitimizujce jazykov

osamostatnenie Slovkov, Palrikov koncept formovania obianskeho

povedomia at.) je tak vlastn aj jemu, ke kultrnu vyspelos nroda

viae k existencii vntornej mnohorozmernosti, ktor sa prejavuje

v schopnosti tolerova mnohotvrnos kultrnych aktivt, rznorodos

politickch vah, ktor ved medzi sebou otvoren polemiku nezaaen

nepriatestvom a zou. Od prtomnosti tohto momentu v spoloenskom

diskurze sa nsledne odvja schopnos danej spolonosti v rmci

individulnych prejavov zveaova, kultivova hierarchiu ducha a due.7

Hamadovm vahm o stave a vvoji kultry a spolonosti je vlastn

6 Nemme prvo vzdva sa svojej prce na tvorbe udskej a nrodnej kultry len preto, e ns niekto oznauje za nenrodnch, neslovenskch, i dokonca za protinrodnch a protislovenskch a usiluje sa znemoni nm prcu tm, e nm odnme takmer vetky hmotn prostriedky na jej uskutoovanie. Ibid., s. 76. 7 Ibid., s. 75.

M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti

28

intenzvne osobn zaujatie pri hadan odpoved na otzky o podstate

udskej dstojnosti, slobody, obianskych cnost, i miery

spoluzodpovednosti za stav vec verejnch. Jeho dialogick koncept rozvoja

kultrnosti z tohto dvodu prirodzene stoj na stanovisku repektovania

druhho, priom odmieta, v slovenskch relich ben, spsob

komunikcie, ktor stoj na monologickom prezentovan svojich prvd

a permanentnom sil odborne a udsky marginalizova oponenta, tm, e

sa ozna za nepriatea nroda, alebo vlasti. Z tohto dvodu je Hamadovmu

mysleniu bytostne vlastn Patokom rozvjan koncept starostlivosti

o duu, pre ktor je signifikantn filozofick princp neustleho

otvorenho, kritickho a tvorivho hadania odpoved na zkladn otzky

ivota. Tento filozofick nhad sa vyznauje silm nahliadnu prav

podstatu jednotlivch hodnt nie pre teoretick poznanie, ale pre ich

vznam v praktickom ivote. Z tohto dvodu je hlavnou charakteristickou

rtou Hamadovho diela a ivota zka prepojenos nadobudnutho poznania

a obhajoba ivotnch postojov a hodnt. Morlna integrita je teda hodnota a

dleit moment pri pochopen jeho myslenia a celkovho vznamu jeho

prc pre slovensk kultru, aj vzhadom na spoloensk okolnosti, v rmci

ktorch tto svoju predstavu o dleitosti morlnej integrity, slobody

a udskej dstojnosti obhajoval. Jednalo sa najm o obdobie normalizcie,

ktor prostrednctvom politickho tlaku a hrozby osobnch perzekci

skrivilo mnostvo charakterov a dontilo mnostvo jednotlivcov a

predstaviteov kultrnych a politickch elt verejne sa vzda vlastnho

presvedenia.8

V tejto svislosti Hamadove texty aj v dnenej liberlno-

demokratickej spolonosti upozoruj na nebezpeenstvo formovania

falonej hierarchie ,hodnt, ktor ohrozuj samotn dstojnos loveka

a vytvraj predpoklad pre obmedzovanie slobody loveka. Jeho snaha

upriami pozornos itatea na kultivciu vlastnho myslenia s cieom

vystavi sa problematickosti reality bez nroku na vlastnenie pravdy

(solidarita otrasench) je inprirovan mnostvom ideovch zdrojov.

Najintenzvnejie sa prejavuje antropocentrick rozmer existencialistickej

a fenomenologickej filozofie spolu s camusovskm poatm revolty proti

deformujcemu tlaku politickej moci, strachu z jej dosahu a konzumnej

spolonosti zaloenej na utilitrnom uspokojovan hmotnch zujmov. 8 Bliie k tejto problematike pozri rozhovory s Milanom Hamadom, napr. Som lovek psanej kultry. In Odpovede, ss. 31 46, a No bol som in. In Odpovede, ss. 60 75.

M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti

29

Hamada v patokovskom kontexte zdrazuje existencilny rozmer

filozofie a jej vznam oproti jej akademickmu, resp. intrumentlnemu

poatiu, ktor zostva v zajat teoretickch vah bez toho, aby sa

nadobudnut poznanie premietlo do osobnho vzahu loveka pri rieen

praktickch problmov spoloenskho ivota.9

Z tohto dvodu je prirodzen, e v publicistickch, ale aj literrno-

vedeckch prcach Milana Hamadu je mylienkovm svornkom zujem

o kultivovanie loveka nie len ako racionlnej, ale aj duchovnej bytosti. Jeho

antropologick prstup k spoloenskej realite sa tak neustle usiluje

o kritick reflexiu spoloenskho vvoja s cieom odhaova

neautentickos ivota, ktor vznikla prostrednctvom pseudohodnt

zaloench na osobnom utilitarizme. Jeho systematick, nedogmatick

kritika postmodernho nihilizmu, ktor sa v spoloenskej praxi prejavuje

v hodnotovom relativizme, alebo politickom prospechrstve m za cie

odkry ich praktick rizik pre kultivciu a kvalitatvny rozvoj slobodnej

a obiansky uvedomelej spolonosti. V tomto kontexte je samozrejm, e

prce a myslenie Milana Hamadu, vychdzajce z princpov mylienkovho

pluralizmu s dleitou sasou formovania tosu obianskej spolonosti

u ns. Jeho zpas o obhajobu hodnoty individulnej slobody a mravnej

autonmie vychdza z presvedenia o univerzlnosti tchto hodnt bez

ohadu na etnick, nrodn alebo triednu prslunos, priom ideovo ich

legitimizcia vychdza z tradci eurpskeho humanizmu.10 Jeho politick

vahy, literrno-vedeck a kultrnohistorick prce a tdie predstavuj

v rmci formovania modernej slovenskej kultry neoceniten prnos,

kee sa nebl psa, kriticky uvaova a publikova o mnostve aktulnych

problmov naej spolonosti aj ke vedel, e nestotonenie sa

s ideologickm alebo mocensky presadzovanm videnm sveta, bude

znamena ukonenie jeho pracovnho rozvoja a existenn problmy. Spolu

s s odkazom Jana Patoku je tak v slovenskch relich ivot a dielo Milana

9 Viac k tomuto antropologickmu a existencilnemu vznamu filozofie pozri HAMADA, M. Filozof starosti o duu. In Sizyfovsk del, ss. 61 67. 10 Skuton kultra je univerzlna a nedeliten. lovek i nrod sa ou utvrdzuje vo svojej i nrodnej totonosti iba vaka tomu, e sa ou presahuje. (...) udsk kultra stoj toti na slobodnej udskej bytosti. Iba z repektu voi nej a z repektu voi slobode inch udskch bytost vznik skuton udsk kultra, ktor nijak problmy neriei raz a navdy, ale prve naopak vetky riei ustavine tak, aby sa lovek, nrod, spolonos nemuseli vzdva svojej bytostnej podstaty. HAMADA, M. Moc kultry proti nsiliu moci. In Sizyfovsk del, s. 77.

M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti

30

Hamadu prkladom, e existuj hodnoty a prva, pre ktor sa oplat trpie

a vzdorova nedemokratickm ideolgim a uom, ktor sa stali ich

reprezentantmi.

U z vyie naznaench aspektov myslenia Milana Hamadu je zrejm,

e sa vyznauje komplexnosou pohadu na otzky spojen s hadanm

autentickej existencie a podstaty udskch hodnt. Preto nie je

prekvapujce, e sa vznamnm spsobom zasadzoval aj o hlb vskum

vvoja atribtov slovenskej kultry a myslenia. Vetky texty, ktor sa tkaj

vvoja slovenskej kultry a myslenia len podiarkuj interdisciplinrny

charakter celho diela Milana Hamadu. Dokazuj to aj jednotliv tdie zo

Zrodu novodobej slovenskej kultry, ktor objavuj a charakterizuj

spoloensk premeny v ase reformnho humanizmu a baroka v jeho

nboenskej, umeleckej, filozofickej a existencilnej rovine.

Aktulnos a mylienkov hbka prc prof. Milana Hamadu (naprklad

v odhaovan dleitosti presahu kultry do sfry vkonu politickej moci,

legitimizcie spoloenskovednch discipln pri rozvoji kritickho myslenia,

alebo pri optovnom vyzdvihnut a obhajobe hodnoty autonmnosti

subjektu) je dnes aktulna prve tak, ako v ase koniacich sa esdesiatych

rokov minulho storoia, kedy vrcholil otvoren zpas o formu politickho

reimu a paralelne aj o rku osobnej slobody ako bazlnej udskej hodnoty.

Dnes, ako aj vtedy, meme zhodne kontatova s hadajcim Milanom

Hamadom, e ak porume nau duchovn suverenitu, nezostane ni, o by

mohlo potvrdi nau dstojnos a nau pravdu. Aj z tohto dvodu, ak si

chceme zachova slobodu v priestore liberlnej demokracie, musme

pochopi, e sa jedn o hodnotu, o ktor treba neprestajne zpasi poda

vzoru Sizyfa, ktor nepozn nepriatestvo a nenvis.11

Myslenie a ivotn prbeh Milana Hamadu je tak vzvou aj pre ns

vetkch, najm v kontexte zodpovednosti za rozrenie poznania naich

kultrnych dejn a v rmci nich aj diela tejto osobnosti naej kultry. Ide o

to, aby sa aj v dnenej slovenskej spolonosti, v ktorej pretrvva nezujem

o vlastn dejiny, kultru a veci verejn, rozvjalo poznanie o jednotlivch

aspektoch naej kultry a v rmci neho aj poznanie a ocenenie osobnost,

ktor boli a s viditenmi nositemi obianskych cnost.

Aj z tohto dvodu stoj za povimnutie a verejn ocenenie prca

a myslenie Milana Hamadu, ktorho ivotn prbeh m pre ma a mnoho

11 HAMADA, M. Sizyfovsk del, s. 3.

M. Martinkovi Vznam obianskej odvahy a mravnej autonmie v procese formovania dem. spolonosti

31

posluchov, ktorch ako vysokokolsk pedagg uil po roku 1989,

vznam prkladu nezlomnosti udskho ducha a nepretritho a nikdy

nekoniaceho zpasu o prav pochopenie hodnoty slobody a vznamu

mravnej integrity. ivot a dielo profesora Milana Hamadu tak zostva

pozitvnym vzorom pre t as slovenskej spolonosti, ktor si uvedomuje,

e zpas o mravn kultivciu loveka a jeho slobodu sa ani v demokratickej

spolonosti nekon a pokia nechceme rezignova na hadanie a realizciu

skutonch hodnt vo svojom ivote, musme sa s odvahou, vytrvalosou

a vntornou silou Sizyfa hba za svojm cieom, aj ke sa zd, e ho nikdy

nedosiahneme.

Pouit literatra:

HAMADA, Milan. Kritick komentre. Prv zvzok. Levice : KK Bagala, 2012

HAMADA, Milan. Kritick komentre. tvrt zvzok. Odpovede. Levice : KK

Bagala, 2013.

HAMADA, Milan. Sizyfovsk del. Bratislava : Slovensk spisovate, 1994.

HAMADA, Milan. Zrod novodobej slovenskej kultry. Bratislava : VEDA, 1995.

Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada

32

Homo educans Milan Hamada

Peter Rusnk Abstrakt: Autor v texte, ktor je poctou pedagogickej aktivite i udskmu prbehu prof. PhDr. Milana Hamadu, DrSc., poukazuje na vznam priestoru domova, v ktorom prebva homo educandus. Zo sksenosti domova vak vychdzaj obidvaja putujci na ceste vzdelvania, vychovvate i vychovvan, homo educans i homo educandus. Objavi vznam domova potom me pre vetkch zastnench znamena njs stopu, ktor si kad v sebe nesie a ktor me by ontotvorn aj vo vzahoch vchovy a vzdelvania. Stopa domova, ktor je zitkom takmer posvtnho miesta (Heidegger) vak trvalo zostva prtomn na cestch homo viator, ktor putuje (Lvinas) transverzlami sasnej reality. Zitok domova tak zjednocuje podvojnos vzvy vyda sa na cestu nvratu ku koreom, a zrove vzvy k prebvaniu v prtomnosti posvtnho, ako to asto drazuje v sokratovsko-platnskom kontexte vchovy a vzdelvania na spsob epimeleia tes psyches esk filozof prof. Jan Patoka i slovensk filozof a literrny kritik prof. Milan Hamada.

vod

Jan Patoka vo svojej slvnej eseji Platn a Eurpa tvrd, e filozofia

je starosou o duu v jej vlastnej podstate a v jej vlastnom ivle.1 Avak

platnska staros o duu nie je individulnym programom sebakultivcie

jedinca, pretoe svoju legitimitu a svoj el nachdza prve vo verejnom

priestore, v obci, v politike. Filozofia ako staros o duu sa tak stva

programom duchovnch ud, ktor vytvraj aksi stabiln stred

spolonosti a brnia jej padku. Patoka sa nsledne v inej, nemenej

vznamnej eseji nazvanej Eurpa a doba poeurpska, pta na pvod tchto

duchovnch bytost. Avak duchovn udia nie s jednoducho tu, musia sa

duchovnmi umi, ochrancami ducha ete len sta, a to v pohybe, ktor sa

vol .2 Meme teda poveda, e loha filozofie a vchovy, ako

aj ich spoloensk vznam je tmto vymedzen a zdvodnen. Ale plat to aj

dnes? Kde je vak miesto filozofie a vchovy dnes? Preo sa filozofia

v sasnej spolonosti i na univerzite stva popolukou? Preo, ak strune

zhrnieme Kantovu akademick drhu, dospejeme k zisteniu, e by

v sasnej vedeckej prevdzke nemal ancu?3 Immanuel Kant, s dlhmi

1 PATOKA, J. Pe o dui II., s. 229. 2 Ibid., s. 136. 3 LIESMANN, K. P. Teorie nevzdlanosti, s. 62.

Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada

33

publikanmi odmlkami a a obsedantne viazan na svoj domicil, by len

ako napal kritri evalucie a zahraninch mobilt. o sa tak vznamne

zmenilo, e kola, pvodne priestor osloboden od zaneprzdnenosti, sa

v naich asoch stala slkou zskavania takzvanho ,praktickho ivota?4

A to vetko v zbesilom zhone. Poda franczskeho urbanistu, filozofa

a kultrneho kritika Paula Virilia je v sasnosti u len mlo vec, ktor by

neboli poznamenan i priamo pokodzovan rchlosou. Kde je miesto pre

filozofiu vchovy a edukciu ako tak vo svete mnoenia a bujnenia

simulakrickej pseudoreality a zotrvanosti absoltnej rchlosti?

V predkladanom texte sa poksime nartn mon odpovede na

tieto naliehav otzky, a to jednak deskripciou zmien topoi filozofie

v priestore univerzitnho vzdelvania, nsledne vymedzenm priestoru

filozofie vchovy v obnovenom programe starosti o duu, v kontituovan

novho vznamu priestoru domova tak, ako ho mysl filozofia, ale aj vo

vzname, ktor domov nadobda ako existencilny priestor. Domov toti

vnmame ako ontotvorn spatium, miesto otvoren pre udalos, otvoren

stretnutiu, ktor je edukatvnym zaatm (haf) vzbudzujcim as

(thauma). Domov je priestorom diania zmyslu, priestorom dvernosti a

imagincie, kde je mon by spolu, neopa sa, ale vytvra priestor

oslovujcim hlasom...5 Prve v tejto dvernosti a intimite sa kontituuje

osoba, tu sa zrove odohrva najvlastnej zmer vchovy, ktor sa stva

programom duchovnch ud. Je to zrove program vskutku aktulny,

pretoe ak porume nau duchovn suverenitu, nezostane ni, o by

mohlo potvrdi nau udsk dstojnos a nau pravdu.6

K vymedzeniu filozofie

V slvnej poviedke nazvanej O dslednosti vedy rozprva Jorge Luis

Borges prbeh kartografickho umenia, ktor dosiahlo svoju dokonalos

tm, e nahradilo modelom reality samotn skutonos. Umenie verne

zakresli realitu sa vak neskr ukzalo by samoelnm a budce

genercie sa rozhodli mapu ponecha svojmu osudu. Myslm si, e

argentnsky spisovate by celkom pokojne mohol aplikova prbeh fiktvnej

kartografickej vedy aj na sasn situciu, v ktorej sa nachdza filozofia,

4 PALOU, R. SVOBODOV, Z. Homo educandus, s. 130. 5 Ibid., s. 134. 6 HAMADA, M. Sizyfovsk del, s. 11.

Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada

34

ako aj jej as filozofia vchovy. Ve pri filozofickom sil o

metodologick precznos, aj jej osud zostva neist a ako s ou naloia

budce genercie, nevieme v sasnosti ani pri najlepej vli odhadn.

Mohli by sme sa s Odom Marquardom utei, e otzka budceho

postavenia filozofie vchovy me zosta celkom pokojne aj naalej

otvorenou, pretoe samotn filozofia, konkrtne metafyzika, ns predsa po

stroia u, e najlepie je ponka mnoho odpoved, m zachovme

problm iv, bez toho, aby sme ho skutone rieili.

Sp vak k tme a k Borgesovi, kee u nzov tohto textu evokuje

aksi filozofick topografiu vymedzovania priestoru vchovy, ktor bude

potrebn bliie rozpracova, ak mme lokalizova miesto filozofie,

odvodene aj filozofie vchovy na univerzite. Zmapova tern, vymedzi ho,

zakresli kty a vypracova aktulnu kartografiu je nronou vzvou pre

kadho kartografa. Cie je o to viac v nedohadne, o o viac sa samotn

filozofia a intitcia, ktorou je univerzita, stva pre ns otzkou. Celkom

legitmne sa toti meme spta, i ete stle existuje filozofia, ke tak

asto povame hovori o jej konci. Jan Patoka sa v eseji Filozofia v dnenej

situcii z roku 1939 zaober otzkou postavenia a vznamu filozofie, ke

pe, e vyhnanstvo filozofie dnes je prejavom toho neprirodzenho,

kovitho stavu, v ktorom sa nachdza dnen lovek a v ktorom mu pre

naliehavejie veci nezostva as ani pre seba samho.7

Pre pokus njs a vymedzi miesto filozofie v systme univerzitnho

vzdelvania bude potrebn a inpiratvne objasni ideu univerzity ako takej

a uri postavenie filozofie na fakultch v ase jej zrodu; alej bude

potrebn odpoveda na vzvu diagnostikova krzu dnenej univerzity

a nastoli prpadn lohu, na ktor by v tejto krze mohla filozofia vchovy

reflektova.

Stredovek univerzita bola vdy miestom, kde sa pestovala theori,

divctvo, nahliadanie pravdy, miestom, kde prevldala staros

o univerzalitu poznania. Najkraj kvet eurpskej kultry, univerzita,

napala ideu stredoveku, e poznanie je hodnotou per se, teda hodnotou,

o ktor je potrebn sa stara. Popri svetskej a duchovnej moci vznik

univerzita, produkt mestskej kultry stredoveku, ako tretie centrum,

ktorho autorita sa zaklad na nahliadnutej pravde a presadzuje sa

rozumom. Vedy (scientiae), ktor sa pvodne na univerzite pestovali, neboli

7 PATOKA, J. Pe o dui I., s. 106.

Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada

35

vedami v zmysle antickej epistm, teda bezprostrednho nazretia pravej

skutonosti (to onts on), ani vedami v zmysle dnenej experimentlnej

racionality, ale vedami, ktorch zmyslom bolo zdravie. Poslanm teolgie

bolo zdravie due, medicna slila zdraviu tela, juristcii bola zveren

staros o zdravie spolonosti. Tomuto zodpovedali aj tri fakulty:

bohosloveck, lekrska a prvnick.8. Univerzitn facultates (latinsk

pojem facultas znamen monos, schopnos, prleitos) boli monosou,

schopnosou a prleitosou naplni starostlivos o zdravie. Zdravie bolo

chpan ako silie o celistvos, ktor stredovek obohatil o vznam zdravia

ako spasenia due. V pestovan nuky o spsnom psoben Jeia Krista

potom spoval aj primt teologickej fakulty. Celok poznania, universitas

scientiae, predstavovala jednota troch pilierov: medicny, prva a teolgie.

Zdravie tela a zdravie spolonosti vytvrali najvhodnejie prostredie pre

zdrav ivot due. Svislos medzi zdravm tela a ducha, mens sana in

corpore sano, bola dedistvom antickej kultry. V stredoveku tto

oetrovatesk lohu prevzali, in nomine Jesu, jednotliv fakulty, priom

filozofii bola uren loha propedeutick a o to viac fundamentlnejia:

stara sa o zdravie samotnho poznania, o jeho vntorn jednotu

a bezospornos. Filozofia nebola vedou (scientia), ale umenm (ars).

Filozofia bola, spolu s logikou, gramatikou, astronmiou a hudbou, sasou

tzv. facultas artium, fakulty slobodnch umen. Pre stredovek u nebola

filozofia poznanm toho, o skutone existuje, ale skr zrunosou

rozliovania monho a nemonho, nevyhnutnho a nhodnho. Ak

musela by medicna a prvo zosladen s teolgiou, potom samotn

teolgia zskavala vntorn konzistentnos prve z filozofie, ktorej sluby

vyuvala. V tom ase si zrejme vyslila filozofia oznaenie ancilla

theologiae, hoci vtedy bola sluba cnosou a nikto by ju nepovaoval za

urku. Univerzitn poznanie sa tkalo toho, o je stle, nemenn a ven,

sveta zrozumitenho a teda poznatenho rozumom (mundus intelligibilis).

Zmyslami vnmaten svet hmoty (mundus sensibilis) bol zrozumiten len

do tej miery, pokia sa v om prejavovala idelna strnka telesnej

skutonosti, pretoe hmota bola len istou monosou, obyajnm

princpom zjednotlivenia scna principium individuationis. Hmotn scno

ako tak je vdy jedinen. O jedinenom vak neme existova iadne

8 NEUBAUER, Z. Smysl a svt, s. 100.

Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada

36

poznanie de singularibus non est scientia.9 Poznanie sa mus nevyhnutne

vzahova k nieomu univerzlnemu, teda netka sa prrody. Grcke

znamen rozkvet, rast, vvin smerom k diferencicii a rozmanitosti.

Latinina nahrdza pojmom natura, ktor odkazuje do budcnosti,

ie prroda je to, o sa ete len prihod, o nastane. A o tom, o nie je

skuton, neme by ani skuton poznanie. Preto nie s prrodn vedy

sasou tradinch univerzitnch faklt. (Neubauer, 2001) Poznanie nie je

fyzick, ale meta-fyzick. Idea univerzity spova v presveden, e je mon

poznanie odovzdva vo forme nuky (mathsis, doctrina). Tak sksenosti,

ktor je mon formulova v jazyku a odovzdva, s nauiten (ta

mathmata) a stvaj sa vedomosami. Popri verejnej, intitucionlnej

filozofii, ktor bola pestovan na stredovekch univerzitch, vak existovala

ete jedna tradcia hermetick, ktor akoby zostvala vernejia odkazu

sokratovskej maieutiky. Avak prrodn filozofia hermetickej tradcie, ktor

nebola vedou v zmysle scientia, ale filozofiou, ktor vychdzala

z bezprostrednho nazerania scna samho, si nemohla zo scholastickho

hadiska nrokova univerzlnu platnos v oblasti svojich poznatkov,

a preto zostvala mimo univerzitu. Prrodn filozofia sa stva vedou, a tak

aj sasou univerzity, a v renesancii. V novovekej ontolgii, teda vo

filozofii od Bacona, Descarta, Galileiho a Newtona, dochdza k premene

prrodnej filozofie hermetickej tradcie na scholastick vedu v zmysle

scientia. Poda Neubauera tm dochdza k nanebovzatiu hmotnej

skutonosti, ale zrove k znebavzatiu metafyziky, ktor nahrad

novovek verzia demokritovskho atomizmu. Novovek veda, aby priznala

prrode bytie, uprie jej prirodzenos, zru pojem fyzis, natura. Ve

v skutonosti (doslova ,v podstate) sa ni nedeje: ni nevznik ani

nezanik, ni sa nerod ani nemen: len atmy sa pohybuj v przdnom

priestore, naraj do seba a od seba sa odraj alebo sa do seba

zakliesuj; tak sa zoskupuj a preskupuj, zhlukuj sa a op

rozptyuj.10

Denaturciou prrody, umtvenm sveta, redukciou ivej skutonosti

na objektvnu realitu sa kon renesancia a zana sa novovek. Vznik tak

veda v dnenom slova zmysle, teda racionlna (matematick) a zrove

experimentlna (empirick), ktorej predmet je prstupn rozumu

i zmyslovej sksenosti. Prrodoveda je vak medzi tradinmi vedami 9 Ibid., s. 103. 10 Ibid., s. 108.

Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada

37

kukukinm vajkom: ako vzor vedeckosti sa stva zkladom ostatnch

vied, m zrove kon idea univerzity, lebo u nie je potrebn stara sa

o univerzalitu a celostnos poznania, kee je zabezpeen samm

predmetom skmania objektvnou realitou. Filozofia sa stva zbytonou.

Na ist as si zachov svoj raison dtre ako nuka o predpokladoch

poznania, teda v slube prrodnch vied.11 Ostatn fakulty taktie strcaj

pvodn vznam: bu sa stvaj sasou prrodnch vied (medicna),

alebo strcaj status vedeckosti a stvaj sa tdiom konvenci (prvo), i

zbytonch zsvetnch ilzi (teolgia). Pod nporom prrodnch vied

dochdza k rozpadu poznania a kultry, vyprzduje sa samotn pojem

vzdelanosti. Univerzita strca svoj pvodn zmysel a stva sa obyajnm

sborom odbornch uil.12 Prrodn vedy sa alej pecializuj, vedeck

poznanie sa ukazuje by divergentnm, informan explzia zasa

diachrnne nejednotn. Dejiny vedy s pln revolci a obratov, v ktorch

sa v rznej miere radikality menia epistmy, paradigmy a disciplinrne

matice. Tento vvin eurpskeho vedeckho poznania vak meme

pochopi aj ako filozofick experiment s dejinami pravdy. Prrodn vedy

ako sciences obstli a obhjili svoju pecifick vedeckos.13 Teraz je vak na

rade filozofia, aby obhjila svoju filozofickos. Doke filozofia op

tematizova ontologick predpoklady, ktormi by dokzala myslie

skutonos ako , alebo m pred sebou in cestu?

Miesto filozofie na fakultch sasnej univerzity, ale aj v systme

stredokolskho vzdelvania, na gymnzich, vidme predovetkm

v oblasti edukcie. Diskusia o vzname neuitonho vzdelania, ktor

v sasnosti prebieha na Slovensku, je dkazom aktulnosti tejto tmy. Aj

preto postavenie filozofie, pecilne filozofie vchovy, vo vzdelvacom

systme nie je vlune akademickou zleitosou.

11 O pokuse obnovi eurpsku kultrnu jednotu po Tridentskom koncile skrz projekt kolskej nuky Ratio studiorum, uplatovan v prostred filozofickho bdania na jezuitskej Trnavskej univerzite, ktor vychdzala z modernej iniciatvy tzv. jezuitskej suarezinskej scholastiky, tematicky vymedzovanej voi scholastickmu tomizmu a scotizmu, pe Milan Hamada v magnum opus svojho kulturologickho vskumu, ktorm nesporne je Zrod novodobej slovenskej kultry. (s. 137-141). 12 NEUBAUER, Z. Smysl a svt, s. 109 13 Je zaujmav sledova, preo domci invariant scientizmu, teda slovensk pozitivizmus, nedokzal v 50. a 70. rokoch 20. storoia uhji svoje neideologick, inak autonmne budovan vedeck pozcie vo vskume a pri hadan pravdy, ak sa to lotmanovskej semiotike a eskmu trukturalizmu podarilo. (Vi HAMADA, M. Kritick komentre I., s. 37-40).

Peter Rusnk Homo educans Milan Hamada

38

K fenomenolgii domova

Odomkn tematiku domova sa pre filozofiu stalo vzvou a

s husserlovskm otvorenm problmu Lebenswelt. Neskr existencilnu

analytiku bvania kongenilne rozpracoval Husserlov iak Martin

Heidegger. lovek, poda Heideggera, nebva len vo svojej prci, v kole, i

v kancelrii, ale predovetkm tam, kde je dverne, kde sa nachdza

v blzkosti dverne znmeho, blzkeho. U Heideggera to znamen

predovetkm pod nebom, teda vo svete spolu s ostatnmi smrtenkmi

a v oakvan boskho. Svet je toti pre Heideggera tm domom, ktor

obvaj smrten.14 Priestor je alm trukturlnym rozmerom existencie,

ktor je sprstupnen existencilmi blzkosti (Nhe) a ditancie

(Entfernung). Priestor nie je u Heideggera urovan zo subjektu, ako je to

naprklad u Kanta, ktor chpal priestor ako ist formu nazerania.

Rovnako vak svet nie je v priestore, ako je to u Descartesa, ktor stotonil

svet s res extensa. Priestorovos existencie neznamen ani fyziklny, i

matematick priestor; nejedn sa ani o it priestor (Umwelt) Jakoba von

Uexklla, Heideggerovi ide o existencilnu priestorovos udskho bytia.

Blzkosou Heidegger oznauje zabvanos loveka vo svete, aksi

predpor