Zdru

ženi

a Se

verk

a po

núka

pom

ocnú

ruk

u pr

i tvo

rbe

spev

níko

v, v

ráta

ne n

otov

ých

zázn

amov

.Ka

mar

át M

irosl

av J

urči

, zos

tavo

vateľ s

pevn

íka

“Kam

nás

pie

sne

zane

sú”,

aut

or in

tern

etov

ých

strá

nok

so s

pevn

íkom

slo

vens

kých

pes

niči

ek u

víta

prís

pevk

y a

spol

uprá

cu ď

alší

ch k

apie

l.In

form

ácie

: In

g. M

irosl

av J

urči

, 02

7 13

Hla

dovk

a 18

6, t

el.:

043/

5397

615

E-m

ail:

jurc

i@zs

hlad

ovka

, ju

rci@

za.p

sg.s

k

1. HMLA SPOMIENOK Z NEBA PADÁUSÁDZA SA DO DUŠÍČO TO ZNAČÍ KAŽDÝ RAZOM VYTUŠÍ

2. DOZREL ČAS UŽ TREBA ODÍSŤOHEŇ TICHO DOHORÍCESTA SPÄŤ TI SVOJU NÁRUČ OTVORÍ

R. DO PRACHU CIEST PRSTOM NAPÍŠŽE SI TU BOL A ŽE SA VRÁTIŠPRÍDEŠ POTOMSPITÝ POTOMDIAĽKOU ZMÁMENÝ

3. ZOBER Z OHŇA UHLÍK S KTORÝMOSTANEŠ TÝM ČÍM SI TUKÝM ŤA TVOJE NOHY NASPÄŤ PRINESÚ

4. KRAJ TI K NOHÁM CESTY PRESTRIEKAŽDÁ Z NICH ŤA ZVEDIE SEMPRIPADÁ TI VŠETKO VÔKOL AKO SEN

REF:

TEXT: PUFIHUDBA: DUŠAN PUŠKÁR

3

OSPRAVEDLNENIE

Nerád píšem takúto rubriku, ale chybám sa človeknevyhne. Až dvakrát sa podarilo neuviesť jednéhoautora k použitej fotografii a tak sa ospravedlňujemekamarátovi Medicovi, ktorého “Akt” poslúžil akoilustrácia k Bačovým poviedkam “Markéta” a “Pravdao Markéte”.

Keďže často je problém zakomponovať menoautora priamo na strane k obrázku, nájdete ich vstĺpčeku “Spolupracovali” na poslednej straneSeverky.

Ak sa v budúcnosti dopracujeme k nejakému omylu,neváhajte a upozornite nás. (Ne)radi uverejníme naprvej strane ďalšie ospravedlnenie...

za redakciu D’Ady

Každý č lovek by mal mať aspoň zopárkamarátov. Takých, čo sa vie o nich oprieť, keď sivyvrtne členok, aj vtedy, keď zlyhá najbližšia rodina.Aj to sa stáva...

U trampov je to trochu iné. Vravíme si kamaráti sveľkým “K”, oslovujeme sa tak pri zalomení palca.V príspevkoch do Severky sa to často týmto slovomlen tak hemží, až mám občas strach o prudký nárastinflácie. Ale tak, ako svet prichádza o básnikov abásnici o ilúzie, tak aj človek občas príde okamarátov. Raz za čas sa niektorý z nás “náhodou”ožení, a ak je to nebodaj vo vyššom veku, načimdramaticky zmeniť svoj doterajší život a všetkynávyky. Už to nie je “len tak” hodiť si batoh na chrbáta všetko ostatné cez plece, v piatok mať dosť časuv staničnom bufete - však pôjde aj ďalší vlak, vnedeľu sa neponáhľať k prestretému stolu.

Pominuli sa divoké merendy, kde alkohol tečieprúdom a povoľnejšie kamarátky (sic!) odhadzujúspodnú bielizeň.

Nastal čas tlačenia kočíka a prania plienok, kedy(v tom lepšom prípade) do batožiny na vanderpribudne nočník a stan, ktorý slobodomyseľnývandrák vždy tak odsudzoval, je zrazu pre trochpritesný. Treba si vstúpiť do svedomia a cibriť pocitzodpovednosti.

Nuž a tí, čo “ostali” nezabudnú pri každejvhodnej príležitosti zdôrazňovať, že prišli oďalšieho kamaráta, ktorý -chudák- si už aninevypije. A tak púšťajú na špacír svoje veľkohubéego a sú šťastní, keď sa raz za čas “bývalýkamarát” odtrhne a potom zo samej radostizostane neprikrytý spať v prachu vedľadohasínajúceho ohňa.

Vtedy sa mi neodbytne tlačí do hlavy otázka“Kto tu vlastne prichádza o kamarátov ?”.

SVET TRAMPINGU

Termín otvorenia plánovanej výstavy Svettrampingu sa po dohode so spoluporiadateľskýmmúzeom v Martine upresnil na 7.10.2005 (piatok) o15.00 hodine. V noci z piatka na sobotu a v sobotubude pokračovať program v Múzeu slovenskej dediny(skanzene) v Martine.

Vzhľadom na to, že ďalšie podrobnosti zatiaľ niesú známe a termín vydania ďalšieho čísla Severkysa kryje s týmto dátum, sledujte pravidelne webSeverky severka.nfo.sk. Správy sa budú tiež šíriťprostredníctvom trampských tam-tamov.

Modok

4

1.deň

Trasu tohto dovolenkového vandru som si vybral narýchloa až ako z núdze, čo vyplynulo z viacerých faktorov. Prvýbol ten, že dovolenka sa mi rýchlo krátila a ostalo už len párdní, Ďalší bol ten, že piánová parta, previazaná na niektorýchmojich spoluosadníkov ma neprizvala na púť po KrivánskejMalej Fatre a ďalším i nevydarený vlaňajší vander pokľačanskom hrebeni a resty z neho.

Keďže obidva bočné hrebene od Váhu po Ploskú som užprešiel i niekoľkokrát, zvolil som si východný okraj revúckoudolinou. Začal som z Ružomberka strmým výstupom veľakalvárie na Sidorovo. Deň začínal horúco a sparou, tak sadalo čakať, že skončí mokro. Hneď skraja hrebeňa ma uvítalihrdzavé rárohy bývalých lyžiarskych mostíkov a vpravonad lesom hučali lanovky na Malinné. Číra nedotknutápríroda. Len som dúfal, že sa to vyššie vkopcoch zlepší. Na Veľkej skale, kdesi vstrede hrebeňa, boli na stromoch priviazanépoháre hore dnom, čo slúžili na klebetnézošity. To mi už ale začalo kvápať nielen zčela, ale i na čelo, lebo začalo popŕchať adiaľke na západe hrmotať. Na Hýrovej -Sidorove malo byť kedysi hradisko a verusom tu našiel ešte výrazné obrannépriekopy a plošiny, kde asi stáli obydlia.Samotný vrchol, kde končil tento

izolovaný hrebeň, bola skalná vyhliadka najuhovýchod do revúckej doliny. Bol by somposedel a poprezeral okraj Nízkych Tatier kSalatínu, lenže už sa blýskalo priveľmi blízkoa ja sa s búrkou veľmi neráčim. Rýchlo somsa ešte vcancal do vrcholovej knihy a strmýmchodníkom pelášil dolu na pasienky akamenistou cestou sa schovať do Vlkolínca,čo som ho mal zhora tiež ako na dlani. Stiholsom sa pred dažďom schovať v drevenici spredajňou a dopriať si chladivého piva ateplých kapustníkov. Z podstienky somobzeral dedinku a dosť ma sklamala jejfarebnosť. Neviem, či je to pôvodné, novyzeralo to ako malý disneyland. Keď búrkaprešla, šiel som si pozrieť zbytok osady.Pekná zvonička bola pozamykaná, tak somskúšal drgnúť palicou do zvonu, reku, akýmá zvuk, no domácim sa to nepáčilo a hnalima svinským krokom z dediny. Tak som nenazrel ani domúzea a dokonca som si nestihol na parkovisku pod dedinouobzrieť prenosné kadibudky - tiež som ich videl prvýkrát.Veru, čakal som viac - či menej (?), než takúto púťovúatrakciu. Aspoň, že to pivo a tie kapustníky boli dobré.

Zišiel som do Trlenskej dolinky pozrieť oproti vo svahuVlčiu skalu, no veľa som nevidel, lebo odspodu boli chaty,

vŕšok zalesnený, zarastený tŕním. Predral som sa pod skalaminaspäť do doliny a šiel pozrieť Dogerské skaly, no tu som nenašieluž vôbec nič zaujímavé. A možno som len zle hľadal.

Popri peknej riečke Revúca som vyšiel o kilák proti prúdu anad kempingom s chatkami našiel konečne niečo pekné. Boli toJazierske travertíny so silnou vyvieračkou a skalnými terasami,čo kedysi vyplavili pramene. Na mnohých miestach eštebadateľné diery po výveroch. V malých jazierkach, čo tvorilvýtok, som sa pekne opláchol a občerstvil. Vyšiel som pozrieť ina tie terasy, kde som na ploche menšieho fotbalového ihriskanašiel ešte zdravý kolík po čambrle a vľavo pod lesom vodojemso silným prepadom. Vrátil som sa k vyvieračke, vzal batoh,vyšiel na cestu hore dolinkou, ale odbočil zas na pasienky, žepo nich prejdem k ďalšej travertínovej kope Bukovinka.

Horúco bolo na skapanie, okolo zas šantila búrka a na týchholinách som bol pre blesky pekne na rane. Tak len kadejako

popri hore, cez lieštiny, až k ďalšiemu vodojemu, kde som tozalomil a chcel sa z prepadu napiť a oddýchnuť. Lenže pozerám,tričko, čo som mal prevesené cez batoh, aby sa sušilo a ja chytilna kožu pár luxov, je preč. Nové, fajnové, zelené a navyšejediné. Tak len batoh do húštiny a tou istou cestou naspäť,dúfajúc, že len toť - kúsok, na lúku. Lenže som prišiel tie trikiláky a nič. Vraciam sa zúfalý, hľadám blesky-neblesky a zas

5

nič. Vzal som batoh, dole travertínovou kopoulen zišiel popri chatách a povedľa rieky sa spodomvracal ku kempu, rozhodnutý vrátiť sa,autobusom či stopom, do mesta a niekde vmarkete ešte večer dačo na seba zohnať. Prídem kceste, tam zastávka, a zisťujem, bus je akurát päťminút preč.

Dnes nemám šťastný deň. Ďalší šiel o hodinu,tak som si sadol poniže do motorestu, dal pridrahédve krušovické a hneď bolo všetko jednoduchšie.Márnosť - pivo je liek nielen tela, ale aj duše.Obul som si ľahkú obuv, vyhodil batoh na chrbát,na autobus zabudol a po chodníku vedľa cesty sadal krájať kilometre hore dolinou. Vedľa rybnýchsádok až k mostu, kde riečka prešla na moju stranua po štrkovej ceste ďalej popri nej. Večer na krku,na lúčinách vedľa rieky táboriská so stanmi, tak otom, kde budem nocovať bolo rozhodnuté. Lensom si ešte vyšiel do bočnej dolinky pod Brankovpozrieť vodopád. Nebolo to ďaleko, tak som bolonedlho pod skalnými stenami, kde z výšky 50metrov padal, pre sucho dosť malý, prúd vody,no bolo to parádne. Asi to bude treba urobiť,ako som videl kedysi v Čechách, tuším vAdršpachu. Hore urobili hrádzku s výpustom,dolu spustili z nej špagát, zatiahol si a šiel prúdako hrom.

Vrátil som sa k riečke, hneď našiel opustenépekné miestečko, postavil stan, poriadne saopláchol a len tak v nočných teplákoch išiel pozrieťsusedov. Poniže ručali akísi pripití junáci, tak sompozrel vyššie a tu, za vrbinou, kúzelný skautskýtábor, že mám takú fajnovú spoločnosť.

2. deň

Noc bola pokojná, aj som si pospal, napriektvrdému podložiu. O šiestej už som zbalený kráčalvedľa tábora ďalej. Ešte tu pokojne spali, no malipekne upravené a ozdobené indiánske táborisko.Držal som sa stále cestičky - cyklochodníkapopri rieke a neskôr zistil, že idem vlastne ponásype bývalej úzkokoľajky. Dvory a osadypopri ceste boli ešte prevažne tiché, len kde tu vzáhrade skorý kosec a hukot áut na hradskej. Odáku hodinu a pol som prišiel do LiptovskejOsady, ešte si pozrel pekný kaňon, cez ktorýsom prešiel po bývalom železničnom mosteponad rieku s hlbočinami, kde mali miestnedetváky šikovné kúpaliská. Obchod v centre obcebol už otvorený, tak som si doprial studenéraňajky a počkal, kým otvoria vedľa butik sošatením. Našiel som prekvapivo podobné zelenétričko ako to pohrešované a ani veľa nestálo akoľko bolo včera žiaľu.

Reku, včerajšok stál za figu, dnešok začínanádejne. Len som asi zabudol poklopať po drevci.

Pavúk (Nitr.Pravno)pokračovanie nabudúce

PRÍRODNÉ HODNOTY VEĽKEJ FATRY už oddávnapriťahovali pozornosť prírodovedcov, ochrancov a milovníkovprírody. Vznikali tu jedny z najstarších prírodných rezervácií naSlovensku a v záujme zachovania charakteru územia a jeho hodnôtbola už v roku 1973 vyhlásená chránená krajinná oblasť (CHKO)Veľká Fatra od 1. 4. 2002 prekategori-zovaná na národný park.

V záujme ochra-ny najcennejšíchekosystémov adruhov VeľkejFatry na rôznychcharakteristickýchbiotopoch (pralesya prírodné lesy,porasty s tisom,reliktné boriny,skalné previsy,skalné prúdy, vá-pencové bralá, zau-jímavé geologickéútvary, rokliny,jaskyne, hôľnespoločenstvá, tra-vertínové terasy akopy, rašeliniská,slatiny, mokré lúkyi vodné toky) bolivyhlásené viacerémaloplošné chránené územia.

Prírodná pamiatka Dogerské skaly, vyhlásená v roku 1952na ploche 0,2 ha. Vzácna ukážka hornín jurskej doby umožňujúcaštúdium profilu, zloženia a zafarbenia doggerských vrstiev naprístupnom mieste.

Prírodná pamiatka Jazierske travertíny, vyhlásená v roku 1952na ploche 2 ha. Zriedkavá geomorfologická forma travertínovejterasy so vzácnymi dokladmi o vývoji živej prírody v poslednomobdobí štvrtohôr.

Prírodná pamiatka Krkavá skala, vyhlásená v roku 1952 naploche 0,3 ha. Dominantná vápencová skala v krajine, vytvorenáprocesmi erózie za prispenia tektonického porušenia horninovéhomasívu.

Prírodná pamiatka Vlčia skala, vyhlásená v roku 1952 na ploche1 ha. Travertínový útvar dokumentujúci vznik a postupnosť tvorbytravertínových terás v údolí Revúcej.

Prírodná pamiatka Travertínové terasy Bukovinka, vyhlásenáv roku 1980 na ploche 2 ha. Morfologicky významný travertínovýútvar nad dolinou Revúcej oživovaný pretekajúcou vodou apriľahlé mokraďové biocenózy. Nálezisko fosilných slimákovdokumentujúcich vývoj prírody v štvrtohorách.

www.sopsr.sk/vfatra

6

Na začiatku boli ľudia zapálení pre vec a chuť urobiťniečo nové. Snaha odlíšiť sa od už zabehnutýchfestivalov country žánru u nás. Na začiatku bolopredsavzatie ukázať, že stále sa dá vymyslieť niečonové. Od myšlienky k skutku vedie niekedy dlhá cesta.Našťastie to nie je prípad organizátorov novéhoslovenského festivalu folk, country a trampskej piesneDROTÁRIA 2005 v Turzovke. Názov Drotária si požičaliod spisovateľa Antona Bieleka, ktorý vo svojichdielach takto nazval kraj stredného Považia (odPúchova cez Žilinu s celými Kysucami). Táto oblasťbola známa svojimi synmi, drotárskymi majstrami aich umením. Celý festival sa preto nesie v duchutradícií minulosti a drotárske umenie bude lemovaťobidva dni festivalu. V areáli nájdete množstvostánkov s drotárskymi výrobkami ako aj majstrovtohto umenia pri práci.

Súčasťou Drotárie je aj amatérska súťaž “Odrotársku krošňu 2005”, v ktorej sa predstaviaorganizátormi vybraté kapely z ČR, Slovenska aPoľska. Cenou bude, ako inak, pravá drotárskakrošňa s ktorou Drotária vypraví svojho víťaza zaďalšími úspechmi vo svete hudby.

Už prvý rok festivalu sa podarilo organizátoromdramaturgicky zostaviť tak, že im môžu závidieť aj

mnohé renomované festivaly. Celý program otvoria vpiatok 15. júla Veslári z Košíc a zaujímavá folkovákapelka z Frýdlantu nad Ostravicí, Ptačoroko. Po nichnasleduje čo meno to pojem folk, country hudby naSlovensku či v Čechách. Wabi Daněk a MilošDvořáček, slovenská legenda Belasí, FrantišekNedvěd a Druhé podání alebo skupina Hop-trop súzárukou tej najvyššej kvality.

Program prvého dňa festivalu v keltskom a írskomrytme zavŕši objav vlaňajšej festivalovej sezóny,jeden z víťazov Zahrady skupina Celtic Cross. Komuby ani to nestačilo, program pokračuje do skorýchranných hodín country bálom s Karvinskou skupinouDrops.

Druhý deň sobota 16. júla začína na pravé poludnie užspomínanou amatérskou súťažou. Popoludňajší blokbude v slovenskej réžii, postupne sa predstavia Turkovciz Dolných Vesteníc, Čochciari z Tužiny, JednofázovéKvasenie z Bratislavy a slovenský pesničkár JankoKulich, ktorý je zároveň aj moderátorom celého podujatiaspoločne so známym Josefom Mlokom Grimom.

Hlavný večerný program otvorí víťaz amatérskejsúťaže a po ňom už ďalšie veľké mená festivalu PavelDobeš s Tomášom Kotrbom, skupiny Kamelot,prešovská Hrdza a na záver známi Taxmeni. Večerrozhodne obohatí aj skvelá poľská country skupinaRawa Country. O ktorej kvalitách svedčí aj oceneniespeváčky ako Country hlas roku 2003 v Poľsku. Sozáujmom sa určite stretne aj vystúpenie pražskéhosesterského dua Sestry Steinovy.

Narodil sa nový festival, poprajme DROTÁRII, peknépočasie, veľký záujem divákov a úspešné vykročenie nasvet.

Bližšie informácie o festivale a predpredaji vstupenieknájdete na www.drotariafest.sk

Jan Schütz(il.foto - agentúrne snímky kapiel)

Nový bod na hudobnej mape Slovenska - festivalfolk, country a trampskej piesne DROTÁRIA 2005 vTurzovke

7

“Vyššia moc mení”, zahrešil Foter, riaditeľ festivaluPORTA. Stáli sme na Kuchajde, v tieni dvochmiléniových towers, na mieste kde bol minulý rokfinálový koncert PORTA v Bratislave. “Toť pred dvomatýždňami sme s majiteľom areálu podpísali zmluvu oprenájme aj na tento rok”.

“No a čo? Vyššia moc mení”, trval na svojom. Zamiléniové veže sa sklonilo slnko a padnúci tieňakurátne vystihol našu náladu.

Práca na výberových kolách je dosť prácna anamáhavá ako časovo tak aj finančne. Toto určitepotvrdia všetci čo sa len pazúrikom organizácievýberových kôl zachytili. Ako po ostatné roky aj tentorok na Slovensku prebehli štyri výberové kolá a piatebolo pripravené v Skalici. Bratislava + Záhorie - 16súťažiacich a do finále postúpili Druhý dych, BG Timea Pathetic Hypermarket Band. Košice - 10súťažiacich, do finále postúpili Irish Rose a Tymián.Partizánske - 14 účastníkov a do finále postúpili Šidloa Turkovci. V Ružomberku bolo najviac súťažiacich- 20 a do finále v Bratislave postúpili Pacipacifik aGabriel Gazdík. Šesťdesiat kapiel, duet a sólistov. Touž je dosť značné množstvo. A hromada práce za týmschovaná. Ako organizačnej tak aj hudobnej. Hodinya hodiny oddrených nácvičiek, písania textov, skladaniamelódii, makania na nástrojoch. Výsledkom celéhotohoto snaženia býva finálový koncert so svojouatmosférou priateľskej súťaživosti. Bude, nebude tentorok?

PORTA vo svojich “českých “ začiatkoch cestovalaniekoľko rokov z miesta na miesto, z mesta do mesta.Pri kolíske PORTY stáli asi nejaké podivné, pochybnésudičky, ktoré dali takéto prekliatie PORTE a aj jejdeťom. PORTA na Slovensku, ktorá vzniklaklonovaním po roku 1993 sa už čosi nabehala. Čosinasťahovala. Nitra, Žilina, Trenčín, Ružomberok,Bratislava čo ja viem kde ešte. Pomaly čo rok to novémesto s niekoľkými prázdnymi medziobdobiami. Pominulom roku sme mali pocit, že “nešťastie” je užzažehnané. Že Bratislava je konečná. Bohužiaľ “vyššiamoc”. Na Kuchajde čo je rekreačný areál v Bratislavesa začalo pred pár dňami stavať. A to na miestekonania festivalu a aj v jeho tesnom susedstve, kde sarozširuje cesta a parkoviská, presúva sa plot. Do areálunie je prístup, je odpojená elektrina, nie sú v prevádzkebufety a nie sú po zime nainštalované lavičky azastrešenie pódia. No proste je toho dosť.

Tak štáb PORTY na Slovenku rozhodol, po dohode sčeským parterom, udržať kontinuitu česko-slovenského, teraz teda medzinárodného festivalu.Dňa 24. mája o desiatej hodine večer boli v BanskejBystrici, v štúdiu rádia Lúmen, v priamom vysielaní aza prítomnosti štátnej notárky JUDr. DanielyVozárovej, prezidenta obč ianskeho združenia

PORTA Ivana Terry Zemana, riaditeľa festivalu VáclavaFotra Jerigu, moderátora Ľubomíra Puky Vágnera,pánom Mgr. Imrichom Šimigom, hudobnýmredaktorom rádia Lúmen z osudia vytiahnuté štyrilístky s postupujúcimi kapelami: Irish Rose - Košice,Tymián - Poprad, BG Time - Bratislava, Šidlo -Partizánske. Tieto kapely po zásluhe prídu do Ústínad Labem, kde ich môžete upočuť najprv vsemifinálovom koncerte a potom... ale to sa ešte uvidí.

A aj vyššia moc má svoje hranice. A hranice má ajrekreačný areál z ktorého sa nedá donekonečnaukrajovať. Teda dá, ale to snáď nie. Po prísľubestarostu mestskej časti by malo byť slovenské finálepredsa len na konečnej. Kuchajda Bratislava, 3.septembra 2005.

Terry(písané pre Portýr)

PORTA “NA DIVOKO”

Ani česká časť Trampskej Porty sa nevyhla divočine.Dve divoké karty dostala kapela MY3.AVI a duo Hudec- Kloupar. Kapelka (neskorší držiteľ ocenenia !) preto,lebo podľa vyjadrenia poroty: “Pražské kolo bylo kvalitnía velmi početně (na rozdíl od jiných) obsazeno - 50soutěžícími. Navíc MY3.AVI mají typický čistý projev,skvělou autorskou tvorbu a zajímavý sound, takže zdramaturgického hlediska je jejich zařazení zcelaopodstatněné.”

Ešte kurióznejší dôvod posunul do Ústí spomínanéduo - v juhomoravskom kole sa totiž na obidvochpostupových miestach objavili slovenské kapely (sic!)- Divozel z Košíc a Karpatské horké zo Sv.Jura.

info: folktime.cz

8

DRŽITELIA

Tohtoročné ocenenia na Trampskej Porte si“bratsky” rozdelili dve zoskupenia - MY3.AVI (Praha)získali jednu interpretačnú a autorskú Portu, Divozel(Košice) si odnáša na druhý koniec republikyinterpretačnú Portu a ocenenie publika.

Opäť (už tradične !) sa Miss Porta 2005 stalaSlovenka, speváčka Divozelu Lucia Šteučeková.

info: porta.tabornici.cz

PORTFÓLIO DIVOZELU

Skupina vznikla v roku 2004. Štýlovo ide o folk sprvkami cigánskej či balkánskej hudby, šansónu,swingu a ďalších prímesí. Kapela absolvovalaniekoľko festivalov (Vandermúza, Country Pohoda,Sigord, Porta, Strunobranie). Tento rok postúpiliokrem Porty aj na Zahradu z konkurzu na južnejMorave. Kapela nahráva prvé piesne, CD by mohlobyť koncom prázdnin.

Obsadenie:Michal Truschan - texty, hudba, spev, gitaraLucia Šteučeková - spevKatka Kuchárová - akordeón, spevRóbert Leskovjanský - darbuka, bicie, perkusieLenka Pavlikovská - spev, gitaraMišo Vedrödy - trombónJuraj Zacharov - basgitara

info: folkcountry.cz RYVOLIÁDA

Tento rok sme si pripomenuli 70.výročie narodenia a10 rokov od smrti trampského pesničkára J. WabihoRyvolu. Pri tej príležitosti sa uskutočnilo (v Čechách...)množstvo podujatí a koncertov. Jeden z najväčších bol3.apríla v pražskom Divadle ABC.

Wabiho pesničky si v spoločnosti hviezd zvučnýchmien, ako sú Nezmaři a Miki Ryvola, Béďa Šedifka, WabiDaněk, Paběrky, Pacifik, či Roman Horký s chuťouzahrala a zaspievala bratislavsko-ivanská kapelaPekaringo. Určite sa v takej konkurencii nestratili, hociozvučenie nemali optimálne.

Tí, ktorí sa koncertu nemohli zúčastniť, či už preto, žedo Prahy je ďaleko, alebo preto, že lístky sa naozaj veľmirýchlo vypredali, mali ešte šancu vypočuť si cez internetzáznam celého koncertu na Rádiu Proglas o týždeňneskôr.

Dobré vzťahy niekoľkých bratislavských kamarátov“majú na svedomí”, že Miki Ryvola sa pomerne pravidelneobjavuje na tamojších pódiách. Nebolo tomu inak anidvadsať dní po spomínanej Ryvoliáde v Prahe. Okremtoho, že si tradične zahrali aj Harvestri a Pekaringo, zotrvalMiki v bratislavských luhoch a hájoch dlhšie ako na jedenvečer a v sobotu sa tak mohol zúčastniť na potlachuTrapských osád Ivanských na známmom fleku U Rusapri Malom Dunaji.

-r-

Pesničku do tohto čísla sme vybrali zo spevníka“Dážďovka Jarmila” - Hudobné združenie BISŤU FIDLIdeťom. Ak sa niekomu zdá, že názov evokuje skôrspevník pre prvý ročník základných škôl, ako“trampárnu”, nie je to náhoda. Prievidžan Stanislav “Pufi”Granec, ktorý je autorom všetkých textov, je tiež jednýmzo zakladateľov a spoluorganizátorom detskýchtrampských táborov, ktoré sa už prehúpli cez desiatkuročníkov. A tak si trampský dorast na táboroch okremklasiky môže spievať trebárs aj “Vodníka”, “Muchu”,“Kvapku”, “Dážďovku Jarmilu”, či “Cvrčka Teodora”. Aleaj detskú trampskú hymnu “V chráme lesa”.

Pesničky je možné nájsť aj na audiokazete, ktorú predčasom Pufi nahral. (Možno už odvtedy uzrelo svetlo svetaaj CD.) Žiaľ, na spevníku náhodný “čitateľ” nenájdežiadnu informáciu o tom, kto a kedy ho vydal, ani kontaktna autora. Nostalgicky si spomínam na samizdaty ...

V tomto čísle Severky uverejňujeme z obsahu jednu“dospeláckejšiu” pesničku” - V prachu ciest.

-ez-

9

Dňa 28.februára vo veku 58 rokov po ťažkej azákernej chorobe odišiel na svoj posledný vanderkamarát “Lenivý tieň” (Ivan Cipov) z T.O.Anita. Patrilmedzi jej zakladajúcich členov (1969). Dlhé rokypôsobil aj v ZO SZOPK “Rokoš” a stretnúť ste sa sním mohli aj na Saloonoch trampskej tvorivosti, či priiných akciách na Čavoji.

TSH

ĽOŠA BAČA - GRGO PODĽAHOL ZÁKERNEJ CHOROBE

Kamarát Grgo - člen trampskej osady Vtáci z Prešova ahuslista skupiny Žobráci, Alexej Bača podľahol ťažkej azákernej chorobe. Druhého mája oslávil Ľoša, ako ho volalijeho kamaráti, 42. narodeniny. “Bol to dobrý človek, s pozitívnymprístupom k životu, vždy bol nad vecou. Bol to šikovný hudobník,ale nielen hudobník, ale prakticky všetko, čo vzal do rúk, sa mupodarilo,” charakterizoval svojho kamaráta kapelník ŽobrákovAlexander Hudák. Za Ľošom smúti aj jeho brat Michal Hudák,ktorý ho považoval - ako nám pred časom povedal - za svojhobrata a jedného z najlepších kamarátov. Spolu strávili ajposledného Silvestra. “Poznali sme sa v podstate od narodenia,roky sme spolu hrali, kadečo zažili, bol ako môj brácho,” povedalnám skľúčeným hlasom M. Hudák.Ľoša mal s kapelou vystúpiť aj na blížiacom sa Festivale

dobrej hudby - Sigord 2005, žiaľ, už sa mu to nepodarí. Na tejto akcii sa pritom Ľoša Bača podieľal ajorganizačne, vždy bol tým človekom, ktorý vedel aj vypäté situácie riešiť s neodmysliteľným úsmevom natvári. Posledným hudobným počinom A. Baču tak bola nahrávka, ktorú pripravil spolu so Žobrákmi, a ktorámala vyjsť ako ich nový album. Predtým pôsobil ako huslista v Štátnej filharmónii v Košiciach.Česť jeho pamiatke!

Na fotografii Grgo (dlhovlasý) spolu s Pepem Pepe T.O. Klondike

Dňa 13. júna nás zastihla ďalšia smutná zvesť. Na posledný vander odišiel poťažkej chorobe náš kamarát, člen košickej trampskej osady Zlatý had Plk. Buďo voveku nedožitých 55 rokov.

Buďo bol zakladajúcim členom osady, v ktorej pôsobil takmer 38 rokov, z toho štyriroky bol vo funkcii šerifa. Bol spolu-zakladateľom Dohody lesnej múdrosti vKošiciach.

Na poslednú rozlúčku s našímkamarátom, ktorý bol prirodzenou autoritounielen pre košických a prešovských trampov,sa prišlo rozlúčiť veľa trampov. Vďakakamarátovi samotárovi Jimmimu za jehosilu s ktorou v tak smutnej chvíli dokázalzahrať a zaspievať rozlúčkovú pieseň.

Ahoj, Buďo, budeš nám chýbať. Verím, žeostaneš stále s nami v spomienkach.

Zasa odišla jedna dobrá kamarátka, naše vandrácke radyrednú...

Veselá, milá, usmievavá,, kamarátska, mala rada kempna Vývrate pri Rohožníku, prírodu, kamarátov - takto by somcharakterizovala Etku z T.O.Divizna Bratislava.

Odišla bez slova rozlúčky, sama, na večný vander 29.4.2005v ranných hodinách. Prehrala dlhý boj- so zákernou chorobou,o pár dní by sme oslávili jej 50-tku.

Andula (T.O.Nový Tobos)

V den Buďovho pohrebu sme sa dozvedeliže pohreb má ešte jeden kamarát z Košíc.Volali sme ho Rumpeľ a táto smutná správaprišla neskoro aj kvôli tomu, že bol samotár.Mal len 39 rokov, keď ho zachytil vlak naželezničnej trati pri Malej Lodine. Nešťastiesa stalo 11. mája.

Dilly

10

Usárna, uska, úeska, uzda. Oficiálne*“Haversack M-1910”, resp. “Haver-sack M-1928”. Súčasť výstrojeamerickej pechoty v prvej aj druhejsvetovej vojne. To, čo už mnohomladých trampov nepoznalo,nevidelo. Preto, lebo tí starší to užnepoužívajú. A tak si US-ku trochupredstavme.

V zásade US-ku tvorí niekoľkozošitých pruhov plátna, ktoré saspínajú pomocou popruhov apraciek. Vrchný diel (kapsa) slúžilna jedálenskú misku a príbor, dnesmu hovoríme príznačne žracák,decko, bažant*, karamela*, obvyklesa v ňom nosí časť potravín.Pôvodné určenie jednotlivýchdielov a ako a čo balilo, praktickypostráda dnes význam, keďžednešný tramp nosí na vandreúplne iné veci ako vojak vktorejkoľvek vojne. Do

samotného tela sa obvykle balízrolovaný spacák s náhradnýmoblečením. Ešus sa pripína pomocoupozdĺžneho popruhu zvonku v strede

Pred balením na zem rozprestriemeceltu a na ňu položíme spacák.Keďže dnes používané celtysú väčšinou štvorce, spacákuložíme uhlopriečne, naň rovnomernerozložíme náhradné oblečenie,prípadne drobnosti, ktoré nebudemepotrebovať skôr, ako si budemechystať nocľah. Zmestia sa ajniektoré potraviny, napr. klobása - pozor,budeme rolovať po dĺžke !

Okraje celty preložíme cez spacák a takcelý obsah “uzavrieme”. Vďaka tomu saspacák pri skrúcaní nebude šmýkať. Taktopripravené veci rolujeme čo najpevnejšie, ideálnehrúbka vzniknutého valca nepresiahne 20 cm. Kto mátenší spacák, alebo nosí len deku (...), podarí sa mu zatočiťdo tohto balu aj karimatku.

US-ky. Je možné pripnúť aj ďalšiepotrebné veci - feldfľašu, švihlu (kanadu),mačetu. Vojaci mali obvykle pripevnenúpoľnú lopatku. Vzhľadom na obmedzenieobsahom a spôsobom balenia väčšinatrampov kombinuje nosenie US-ky sďalšou, cez plece nosenou taškou(žracákom, papajkou, malou poľnou),ktorá slúži väčšinou na nosenie potravín avecí, čo chceme mať poruke. Papajka všakčasto prekáža v pohybe a zamestnávajednu voľnú ruku. A tak je dobre, ak sadokážeme v balení uskromniť a všetky vecizbaliť do úhľadného valca US-ky. Hoci nievždy a všetci preferovali jednoduchézbalenie do valca. Kedysi sa trampipredbiehali vo vymýšľaní spôsobov*, akoUS-ku zbaliť - do štvorca, na dve ruličky,do čo najdlhšej “rúry”... každopádnenajväčšou hanbou nositeľa, ak US-ka nieje pevne utiahnutá a krčí sa, či láme -prosto, vyzerá ak “mŕtve decko”.

(Osobne za najväčší “prúšvih”pokladám jasnožltú karimatku priviazanúzvonku k US-ke kusom špagátu ...)

Valec položíme na rozprestrenú US-ku, preložímejazykom a zatiahneme (v poradí od vrchného po spodný)

priečne popruhy. Pritiahneme vrchnú klopu pomocouspodného, najdlhšieho poruhu. Tento prevliekamepopod priečne popruhy a použijeme ho aj naupevnenie ešusu. Samozrejme, to je podmienenépoužívaním starších typov ešusov s uškami na

bokoch. (Kedysi sa ešus očiernený mnohýmiohňami s obľubou vystavoval na obdiv, je všakvhodné mať naň obal, ktorý si ľahko ušjeme.)

Do spodného, lichobežníkového dielu vložímenapr. poskladaný igelit, hamaku, čokoľvek sa nám hodí,

alebo aj nič a dotiahneme zvyšné popruhy.To, čo vložíme do vrchnej kapsy, priviažeme na boky US-ky,

alebo si napcháme do vreciek bundy, nechám na každéhojednotlivca. A čo si doma zabudneme, to nám nesmie chýbať.

Nosenie US-ky je zladenie elegancie, skromnosti, umeniasa zbaliť a v neposlednom rade aj výraz úcty k tradíciám.

Aj dnes sa dá v armyshopoch kúpiťza prijateľnú cenu originál (avšak temervýhradne vzor M-1928) s písmenamiU.S. na klope kapsy. Originál farebnosť*sa označovala ako “Olive Drab #3” -khaki, neskôr “Olive Drab #7” - olivovozelená. Vďaka vplyvu dažďa a slnka všakrôzne bledne, takže výsledný efekt jeniekedy zaujímavý. Bežnejšie sa všakpoužívajú rôzne, viac či menej vydarenékópie, ktorých výrobou sa v minulostizaoberali rôzne štátne podniky (sic !).

* označené info sú z článku - M. Waki Karelová:Usárna jak ji možná neznáte; Puchejř 3-4/2002, pp 28-29

VECÍ A NÁPADOVVECÍ A NÁPADOV

NIEKOĽKO PRAKTICKÝCH RÁD

11

Schválně, napadá někohotypičtější trampská rekvizita, nežje usárna? Mě ne - kanady,stetson, nůž za pasem atd., tovše se nemůže vyrovnat ténemožné změti řemínků, přezeka plátna s písmenky US. Na těchčeských pochopitelně bez nich.

V osmdesátých letech se mijako mladému nadějnémutrampskému elévovi splnil sen,to když mi máma dala stovku,abych si v Prioru koupil svoji

vlastní usárnu - made in tady. Byl to ten náš nejstarší typ s dlouhýmjazykem, údajně vyráběný podle usárny Wabiho Ryvoly. Do dneškamám před očima výsledek svého prvního pokusu o její sbalení:výsledek, jemuž se posměšně říká “mrtvé dítě”.

Každopádnějsem byl učenlivýhoch a zanedlou-ho jsem i jázapadl do usár-nového spole-čenství svýchvrstevníků.

Od počáteč-ního lpění na jejíbezvadnosti (ach,ten výsměch,kdyby má usárna

vypadala jako buřt či byla měkká a zkroucená jak paragraf) jsemto posléze začal flákat a přímo si tak koledoval o zákrok ze stranyFondu ohrožených dětí. Začala mi vadit její nepraktičnost vůčibáglíkům některých mých kamarádů, kteří do nich našlapali svých

pár švestek a potom čekali, až to všedořemínkuju, případně v zimě nadohněm zpětně oživím své zmrzlé prsty.

Jednoho krásného dne však mé jižzmiňované flákání dosáhlo svéhovrcholu, neboť po sbalení spacáku acelty do ruličky (a to jen proto, že jsemtehdy nepřišel na způsob, jak setomuto základnímu postupuvyhnout), utáhl řemeny,přivázal ešus a svojimilou a jistě velminešťastnou usárnu sihodil frajerskypřes rameno avyrazil dál.

Příběhopravdové USárny

Po několikakrocích se ozvaloslabé žuchnuti ana pěšině leželpolorozbalenýspacák s celtou.V té chvíli jsempochopil, že ječas na změnua usárnaskončila napůdě. Nadalší vandrjsem vyrazils fungl novým“našlapávacím” báglem...

Nevím, jestli letos jarní vítr foukal nějak jinak, nebo za tomohla dlouhá diskuze o usárnách na jednom pozdně zimnímvandru, ale když jsem se z něho vrátil domů a po velmiusilovném hledání jsem opět držel SVOJI usárnu, padla na měnejen lehká nostalgie při pohledu na její šrámy, záplaty a neuměléopravy nití té barvy, která byla zrovna po ruce, ale i něco, cochlap cítí, když se po letech nečekaně setká s blízkoukamarádkou, o které dlouho neslyšel - s pocitem viny, žechyba se stala u něj.

Chvilku mi trvalo, než jsem ji zpětně omladil do používánívhodného stavu, vyměnil většinu zrezlých součástek a mámapřešila její prodřená záda velkou manšestrákovou záplatou.No a když přišel ten Pátek s velkým P a já si to od domovapomalu šinul těch tradičních 100 metrů na Modřanské nádražís usárnou frajersky hozenou přes rameno, měl jsem takovej tenděsně příjemnej pocit, kterej jistě znáte, když vyrazíte s někým, ským už jste venku dlouho nebyli.

Tony, Avalon: Za usárny šťastnější;Puchejř 3-4/2002

12

“Tak vážení, sme v prvej z Miestností slávy, ako ichmedzi nami veteránmi voláme. Nachádzajú sa tupomôcky súdruhov, pardon príslušníkov, z terénu, čižepo-chôdzkárov a zásahových jednotiek. Ďalšiamiestnosť patrí kriminalistike a v poslednej sú zbrane.”

“Tak tam dzime!” zašumí medzi vyholenými dziňamiadolescentov. “Najstaršie exponáty”, bez vyrušeniapokračuje pedagóg, “pochádzajú z čias 1. republiky.Kto mi povie, v ktorých rokoch to bolo!?” Oduté ksichtysa pretiahnu. “Korýtko!”

“Ja nevím!” ohromí svojou inteligenciouopiercingovaný exemplár s vejárom náušníc. Zrazípäty ako vojak hradnej stráže a provokatívne prežúvatú, čo je po nej dych tak sviežííí. Bývalý súdruh prevrátioči, počíta do deväť a spomína na zlaté časy.

“Vidíš!? Môj gumený mozog! Čo všetko musímpočúvať. A to som tu vraj vystavený za odmenu...

-Co čumíš frajére, chceš do ciferníku?Neboj, túto si vždy môj Fedor mrmlal pod fúzy, keď

sa nažhavoval pred akciou. Že nepoznáš Féďa? Onič si neprišiel. Bol to ten môj. Trochu mu to mochovorilo. Zväčša len akože, kde, s ktorou a koľko.Chválenkár. Keď spustí, toť vedľa, ten čierny krpatý,čo ho voláme Starínek, to je iná melta. Škoda, žefurt spí. Mlaďasi z okolitých vitrín machrujúskínami, anarchistami a čo ja viem akými ami.

Futbalových fanúšikov sme zažili všetci, ale on vrajbol na potlachu. Dobre počuješ. Čestné policajtské!Netľá-pem. Na ozajstnom trampskom potlachu.Vždy, keď na to spomína, tak sa rozňahňá. Nekecáako Fedor.

-Já jsem ostuda trempů, ja když chlempu,tak v autokempu, v tempu!

Túto si zas Fedorček húdol, keďskasíroval bočáka - bezblokovku. Takýsom mal život...”

“Ty debo! Ten gumák rozprával!”“Jasné! A ja som matka Tereza. Len

zas nevykladaj uč iteľovi, že siomámený, lebo ste doma maľovalikredenc!”

“Ticho tam vzadu! Nič nie je pre vássväté. Pomocou týchtovkusných gumových nástrojovsme toľké roky u nás držaliblahobyt.”

-Protivníka si treba vážiť.Keby ich nebolo, nebolo byani nás, školil nás obuškovýguru, keď nechrnel. Však my

nie sme takí obyčajní pomocníci. Sme cícící, teda citliví.(Pre tých, čo ešte neboli na Záhorí). Z fanúšikov, skínov,anarchistov sála len nenávisť a strach. (Snáď eštealkohol.) Starínek vravel, že z trampov vyžaruje hrdosť avzdor premiešané s dymom. (Dym som cítil v rómskejosade, ale to vraj nie je ono.) Spomínal, že budúci životurčite budeme na druhej strane barikády. (Neviem, čo jeto barikáda, no musí to byť lepšie ako vitrína.) Žasnem,kde počul také múdrosti. Na doškolováku to isto istenebolo. Žiaľ, nikto mi nevie vysvetliť, prečo vždy predakciou Fedor volal: -Obušku z pytle ven! Veď poliši obuškynenosia v pytli...

Nemvagyok. Ďalší život chcem byť trampská sekera.V tomto som získal švih, budúci budem sekerka - čiperka.Howgh!”

“Ty blboň! Ten gumák ozaj rozprával!”“Už máš z tej slopanice vypálenú zborovňu! Naša

starenka vraveli, že alkohol je dar od Boha. Má sa braťpravidelne, ale len po kvapkách.” “Držte zobáky tuponi!Úsmev! To bude určite Skrytá kamera!”

“Hm’m’m,” oslnivo rozžiarili ksichty nádejní príslušníci.

“Milý denníček kriminalistu!” zdôveroval sa predspaním pedagóg vo výslužbe svojmu mlčanlivémukamarátovi. “Tí tupci sa dnes na exkurzii tvárili ako nášsúdruh prezident Gustík pri novoročnom prejave. Že by znich predsa niečo bolo?”

Timo(Trapsavec 2004)

... a zároveň vítam všetky prítomné T.O., K.T.O., S.T.S., T.S.,T.D., ako aj zopár obyčajných vandrákov.

13

zásoby

v piatok zaseješv sobotu zožnešv nedeľu úrodu

odnesieš domovaby zima na budúci týždeň

nebola pridlhá

D’Ady(Trapsavec ’04)

NA KONCI

Do vlasov ti už padá prachmožno máš aj strach

sviečka pomaly dohárapozeráš do prázdneho pohára

všetko čo si v ňom maluž dávno si druhým dal

Kde sú ?

Vietor rozvial všetkýchna padákoch bielych

ako kedysi dávno tebautiecť s vetrom sa už nedá

koreň drží, odsúdená – sama ostávastará, odkvitnutá púpava

Havran

14

DUBNOVÝ SOUBOJ

Pod rzí čepelí travsmaragdová ocelpříslibů,rezavé drátěné košilespadaného listívysvlék dubnový zbrojnošstromů.Dlouhá bidla paprskůjsou namířenana přilbici MěsíceGrošovaná kobylaletících mrakůpřeběhla celou pláňnebe.

V HÁJI

Stojí tam v břízách nečesanámá bledě modré očinejsou tam lidéje tam samastojí tam panna nečesanáa neví co si počít

Kateřina RysováTrapsavec 2004

Ví tězi patří hedvábný šátek oparu z proteplených mýtin.Oldřich Damborský - Roy

Trapsavec 2003

15

Seděl jsem u studánky a koukal,jak se usazuje zvířený kal povyčištění a studánka se ukazuje vplné kráse a pramínek si veselezurčí. Z klidu mě vyrušil pohybněčeho červeného mezi stromy aon to nějaký výletník. Přišel a hnedse hrnul ke studánce pro vodu. Užjsem se chtěl zvednout a vrátit sena boudu, když mne oslovil. “Vy setady staráte o studánky ?” Já jenpř ikývl a ten červený pánpokračoval: “Proč to tady nekoupítea neprodáváte vodu ? Víte, co by zato lidi u nás ve městě dali?” a znovuse napil. Já se na něj podíval asidost nechápavě a povídám: “Pročbych to dělal?” Tentokrát se zasepodíval on nechápavě na mě. “No,aby jste mohl koupit les s dalšístudánkou a prodávat víc vody, todá přece rozum !” Copak to, rozumto sice dávalo, ale na tázavýpohled jsem znovu odpověděl: “Aproč bych to všechno dělal ?” Užmě musel asi považovat zatotálního idiota a už naštvaně říká:

Jako bych to tušil. Schválně si přijede poslednímvlakem. A to se mi hajzl ještě ve čtvrtek dušoval, žepojede až na příští ročník! Rukávem maskáčový bundysi otřel čelo, druhou rukou si povytáhnul padajícíkalhoty a šouravým krokem se vydal k nádražnímuzáchodku. Kytaru, kterou jsem mu loni koupil, zasebou táhne jako dětskýho kačera. Ještě štěstí, žemá tak pevnej futrál. No samo! Kytara za pět táců aon ji klidně nechá jen tak venku opřenou o zeď !Naštvaně jsem položil dalekohled na hradní římsu.Měl jsem tak půlhodinku čas. Od nádraží pod hradto bylo normálně čtvrt hodiny. Pro něj půl.

Když mě uviděl stát u rozcestníku , zarazil se.Usmál jsem se na něj. Chvilku jsme se přetahovalio kytaru, nakonec to vzdal. Dvě hodiny se za mnoumlčky šoural. Bylo to k zbláznění. Celou dobu se mihlavou honilo všechno možný, jenom ne nápad, jakse z tohoto srabu dostat. Co mu scházelo ? O co byvlastně přišel? Nechápal jsem to. Přece bych mu jakokaždý rok vykládal o tomhle ohni. Kdo tam byl, co říkal,jak probíhal psavecký seminář, kdo zapaloval oheň, ozpívání Vlajky, jak znělo údolím mohutné umí, kdyžjsem šel pro cenu za minimálně první místo v prózenebo poezii. V té próze a poezii, kterou už tolik ročníkůpsal on. On, který nikdy na žádným vandru nebyl akterému jsem o nich týden co týden musel vykládat.A byl to nakonec on, co mlčky kladl na papír slovo zaslovem, až z toho vznikl literární skvost, ze kterýhojsem byl paf já a každoročně i soutěžní porota.

Čím víc jsme se blížili keKozlanům, tím víc mě jeho

šouravý kroky za mými zádydoháněly k šílenství. Situace se

stávala naprosto katastro-fální. Mohl jsem se klidněrozlouč it s př islíbenýmporotcováním příštíhosoutěžního ročníku. Navícvšechno nasvědčovalo tomu,že se naše léty zaběhnutérole vymění.

Ten úder do hlavy futrálem kytaryasi nečekal. To jsem poznal podlejeho reakce. Bezmocně rozhodilrukama a jako hadrový panák se

pomalu sesunul do příkopu. Naštěstí kolem nikdonejel. S vypětím všech sil se mi ho podařiloodtáhnout na kraj lesa. Na to jak byl malej, tak bylpořádně těžkej. Ještě to bude pěkná makačka hozahrabat.

Máte pravdu, zabil jsem ho. Ale nikdo z vás nemáprávo mi něco vyčítat. Nebýt takhle tvrdej, jak by to snáma všema mohlo asi jednou dopadnout.

Když už se můj robot rozhodl stát trampem, copotom ti další ..... ??? Oni nejsou jako my. Jsoudokonalejší !!!

Mirek NovákTrapsavec 2004

“No, aby jste mohl koupit celý tenhleles, u něj postavit továrnu a stáčetvodu ze všech studánek. Pak bystetady mohl v klidu sedět a koukat.”Podíval jsem se na něj a uzavřel jsemdebatu: “To tady právě dělám i beztovárny !”

Pavel “Pavlík” KoubekTrapsavec 2004

16

TRAMPSKY NA INTERNETOVOM RÁDIUV utorok 7.6. sme si mohli o 10, 15 a 20-tej

hodine prvýkrát naladiť na internetovomrádiu Folk trampské vysielanie.Ďalej by sa malo vysielať vždy o

14 dní, teda dvakrát do mesiaca.Jeden program bude venovanýpredstavovaniu trampských kapiel,chýbať nebude Trapsavec, poviedky,živé nahrávky, ale aj menej známepesničky z archívu. A tiež správičky z trampského sveta.

Druhý program v mesiaci bude zložený len z pesničieka aktuálnych správ.

Radio FOLK nájdete na adrese: radio.ifolk.czCarmen

BLOG JE DENNÍKZ iniciatívy kamaráta Waldena vzniklo na internetovom

výstavisku jedno malé miestečko pre trampov (nielen)na Slovensku. Na adrese trampského blogutrampskyblog.blogspot.com je priestor prezverejňovanie všetkého, čo s danou témou súvisí -pozvánky, oznámenia o akciách, odkazy, úvahy, články,umelecké literárne výtvory ... Určitým spôsobom by smetak chceli zaplniť medzeru, ktorá vznikla po zánikuPekelníkom spravovaného TrampNetu.

Príspevok je možné vložiť jednoduchým zaslanímmailu na adresu udanú v pokynoch pre prispievateľov,alebo zaregistrovaním sa ako spolutvorca. Vzhľadomna to, že je využívaná služba blogspot.com, pre správuvlastného blogu je potrebná základná znalosť angličtiny.

D’Ady, trampsky.blogspot.com

MÔJ SVETje Western & Tramp & Country. Taký je (pod)titul stránky,

ktorú nájdete na www.mojsvet.szm.skOdkazy vás zavedú na informácie, ktorých obsah

naznačujú titulky: z histórie westernu, westernové mapy,westernové jazdenie, western disciplíny, putovanie v sedle,tábory v sedle, western výroba, a na druhej strane - abczálesáka, hviezdna obloha, les a lesníctvo, stromy adrevo, stopovanie.

Okrem toho sú linky nasmerované na Slovenský huculklub www.hucul.sk

-r-

Protože uplynulo 60.let od popravy 28 hrdinůskautského odboje “Slezská legie”, uspořádal 23.4.biskup Lobkowicz - duchovní vůdce Junáka“svatojířskou mši” v kostelíku v Malenovicích. Poté se600 lidí v nádherném počasí účastnilo pietního setkáníu mohyly na Ivančeně a svým kamenem přiloženýmna mohylu vzdalo hold hrdinům. V neděli patříIvančena vždy trampům a tak přes 250 z celé ČR i SRse jich ve 12 hodin setkalo u mohyly, kde měl projevšerif T.O.Hell’s Deviles (Ostrava) Johanm skupinaArgument zahrála Vlajku a pak pár “hitovek” ztrampské klasiky. Po sestupu v Rajské boudě sekonala již tradiční trampská merenda. Příští rok bude60 let založení mohyly.

Z.Vašíček - Ďáblík

Tvorcovia televízneho cyklu ČT “Osudové okamžiky”sa podujali na malej ploche 15 minút popísaťhistorické okolnosti vedúce (tak ako to, žiaľ, v časochdruhej svetovej vojny bolo obvyklé) k tragickémuvyústeniu.

V apríli a máji (v repríze) si tak mohli diváci smožnosťou sledovať programy Českej televíziepozrieť krátky film “Ivančena 1946” o vzniku známejmohyly. Priestor pri vzniku jednotlivých dokumentovtohto cyklu dávajú autori Miroslav Kačor, Marek Hýžaa Martin Červenka aj archívnym filmovým materiálom,animáciám, inscenovaným dokrútkam,rekonštrukciám, a samozrejme, svedectvámpriamych účastníkov dejinných udalostí.Mimochodom, autori smerujú svoje reportáže aj naSlovensko, jeden diel bol napr. venovaný tragickejlavíne v katastri obce Dolná Lehota v Nízkych Tatráchz r.1956.

A tak, ak budete mať možnosť zhliadnuť niektorédiely tohto cyklu, hoci v budúcich reprízach,nenechajte si to ujsť.

-r-

17

Těmito slovy zahajoval majitel rančeRolftown, Rudolf Staněk jr. vHrušovanech nad Jevišovkou,slavnostní akci - otevření 1. Muzeaslavného westmena Buffalo Billa vEvropě.

Jezdci Pony Expressu po krátképředávce přivezli dopis pro sheriffaranče, úředník z místního Post Officemu jej urychleně přinesl a ten jej přečetldivákům. Byla tam jen jedna věta: Buf-falo Bill is coming! (Buffalo Billpřichází!) Pak branou ranče v čeleprůvodu cowboyů, vojáků z válkySeveru proti Jihu a dalších mužů i ženv krásných dobových kostýmechpřijel za zvuků originální hudby nakoni sám Buffalo Bill (Zdeněk Gaťák- Evropský mistr ve střelbě zwesternových zbraní) se svoustarobylou puškou zn. Sharps, zastavilse před publikem a novináři a smeklklobouk.

Do ztichlého publika se ozvalaoriginální první nahrávka Americkéhymny, kterou nám poslala paní LynnHouse z Wyomingu a pak všechnypřivítal majitel ranče Rudolf (Rolf)Staněk jr. Pak dostal slovo historikLadislav (Frank) Nykl, který poděkovalvšem kamarádům za jejich obětavost apomoc a hlavně nedávno zesnulémušéfovi ranče za to, že měl tenhle krásnýnápad a my jsme ho pak už jen v jehojméně dovedli do konce. Dále se Frankpokusil osvětlit důvody, které vedly kotevření muzea a přiblížil osobnost

Buffalo Billa a jeho přínosuwesternu k nám, na jehož popuduse pak začal rozvíjet náš prvnítramping.

Pak zástupce AmerickéAmbasády všem poděkoval zazajímavý zážitek a s přispěnímčeského Buffalo Billa přestřihnulpásku.

A nastala jedna znejzajímavější chvil, pokřtěníFrankovy knížky “DivokýZápad a Buffalo Bill v krajíchčeských, moravských aslovenských” kulkou z historicképušky zn. Sharps. Novináři se smnoha dalšími diváky rozmístili dopůlkruhu v protějším koutě ranče a Buf-falo si dal již zmíněnou knížku na plot,odkrokoval přibližně 20 metrů a jednouranou prostřelil knížku přímo uprostřed.

Pak se rozproudila zábava za zvuků kytar,ale začalo silně pršet a tak se všichni

poschovávali a prasát-ko, které se opékalona rožni, muselo ještěnějaký čas počkat.

V muzeu jsou kvidění doklady adokumenty zapůj-čené a získané zrůzných muzeí,hlavně zM u z e adirektorkypaní LynnJ. HouzeBuffalo BillHistorical

Center ve městě Cody veWyomingu USA, PhDr.Miroslavy Menšíkové –Muzeum města Brna, Špilberk,paní Zatloukalové – Archivuměsta Brna, Černovice, ArchívuVedeckej knižnice a Mestskejknižnice - Košice, National Cow-girl Museum & Hall of Fame ,Fort Worth, Texas, NationalMuseum of the American Indian,Buffalo Bill Museum - ParksDenver Colorado a z dalších. Jendíky obětavosti a laskavosti

všech zapálených příznivců našichdějin a dějin Divokého západu odTexasu přes Colorado USA, Chodovu Karlových Varů, Prahu, Brno ažpo Košice, mohlo vzniklo tohleunikátní muzeum.

Ladislav “Frank” Nykl

pozn.red. - na knižke spolupra-coval kamarát Tik z KošícPríspevok bol redakčne krátený,ale návšteva Muzea Buffalo Billana Ranči Rolftown krátka byťnemusí. Hrušovany nad Jevišovkounájdete blízko česko-rakúskej hranicemedzi Mikulovom a Znojmom. ZoSlovenska čo by kameňom dohodil...

18

Hau kóla!

Ako som sľúbil v predošlom čísle Severky, tentorazsi povieme niečo o systéme takzvaných orlích pier aprácou so Zvitkom brezovej kôry. A aby som nemuselvymýšľať už vymyslené, úvodné slová si požičiam zupraveného 2. vydania českého Zvitku brezovej kôry zroku 2003:

...Plnenie orlích pier sprevádzalo woodcrafterskéhnutie od samého počiatku. Roku 1906 vydáva E. T.Seton - Čierny Vlk 1. vydanie Zvitku brezovej kôry (TheBirch Bark Roll of Woodcraft), ktorého súčasťou bolaKniha orlích pier. Plnenie činov v kmeňoch prinútiloSetona k jej postupným úpravám v ďalších vydaniach,ktorých bolo len do roku 1931 celkom 29.

Prvé české vydanie Zvitku brezovej kôry vyšlozásluhou Miloša Seiferta roku 1925. Roku 1970 vydalovydavateľstvo Olympia Knihu lesnej múdrosti vpreklade a úprave Miloša Zapletala, ktorá obsahovalaaj systém orlích pier.

Po obnovení Ligy roku 1990 sa ukázalo, žemyšlienka systému orlích pier - stúpania na horu jesíce stále živá a aktuálna, ale na znení a systematikejednotlivých činov je poznať, že sú 60 rokov staré avytvorené v podmienkach iného kontinentu. Roku1996 preto došlo k rozhodnutiu vytvoriť nový Zvitokbrezovej kôry, ktorý by plne rešpektoval Setonovemyšlienky a ciele, ale zároveň uspokojil potrebuosobného sebazdokonaľovania všetkých wood-crafterov aj na prahu 21. storočia. Výsledkom snahyvšetkých prizvaných odborníkov je kniha, obsahujúca669 činov, týkajúcich sa 92 rôznych odborov...

Skôr, ako sa záujemca o získanie orlích pier pustído plnenia činov, oboznámi sa so známym, Setonomprerozprávaným príbehom o Stúpaní na horu. Natomto mieste ho nebudem opisovať, záujemcovia siho môžu prečítať v spomenutej literatúre, v starýchSeverkách, alebo na www.woodcraft.sk.

Aby bolo jasné hneď od začiatku, pod pojmom činysa myslia v Zvitku brezovej kôry uvedené výkony, zaktoré sa udeľujú pocty, tzv. orlie perá. Slovo činy sapoužíva hlavne vo všeobecnom význame.Činy z každej konkrétnej oblasti môžu byť menej

náročné - vtedy sa im hovorí činy (tentoraz vo významemalé), alebo náročnejšie, tzv. veľké činy. Poúspešnom splnení sa za ne udeľujú POCTY, tedaorlie, resp. veľké orlie perá (vo woodcrafterskej praxisa vžil aj termín udeľovanie činov a veľkých činov,hoci to nie je celkom správne).

Prečo bola vybratá práve symbolika orlieho pera?Nuž, podľa indiánskej tradície má orol najbystrejšízrak a je najbojovnejší zo všetkých vtákov. PreIndiánov je symbolom sily, odvahy a moci, preto jehoperá používali na vyjadrenie vynikajúcich výkonov(takéto vlastnosti pripisovali Indiáni druhu orla,známeho ako orol skalný - Aquila chrysaëtos).

Plnenie činov, veľkých činov a Majstrovstiev jezákladným pilierom woodcrafterskej činnosti.

Pocty Ligy lesnej múdrosti predstavujú meradlo, alenie súťaž. Nevyznávame pokorenie druhého, veríme vpovznesenie seba samého.

Pocty nie sú odmenou za vykonané činy, ale ichuznaním a potvrdením. Človek nachádza vo svojich činochvnútorné uspokojenie, ale potrebuje aj spravodlivéuznanie. Podstatou nie je hromadenie pôct, alezískavanie a rozširovanie znalostí.

Už spomenuté Majstrovstvo lesnej múdrosti saudeľuje ako dôkaz všestrannej zručnosti a hlbokýchznalostí v danom odbore. Ten, komu bolo udelené, jepovažovaný za odborníka, u ktorého je možné plniť sičiny z príslušnej skupiny. Roku 2004 vydala česká Ligalesnej múdrosti 2. diel Zvitku brezovej kôry, ktorý má názovKniha majstrovstiev.

Ale vráťme sa späť k činom a 1. časti Zvitku brezovejkôry. V nej sú činy rozdelené do štyroch svetiel (prvé jesvetlo krásy, druhé svetlo pravdy, tretie svetlo sily, štvrtésvetlo lásky).

Do prvého svetla boli zaradené činy zamerané natelesnú zdatnosť a fyzické výkony (šport, cestovanie,vytrvalosť...), do druhého činy zamerané na vedomosti arozumové vlastnosti (znalosti v odbore prírodných ahumanitných vied, dorozumievania...), do tretieho činyzamerané na cit, predstavivosť, estetiku, umenie,zručnosť (rôzny výrobky, zručnosti, umelecké výkony...) ado štvrtého svetla činy zamerané na službu a pomoc(služba druhým, kmeňu, životnému prostrediu...).

Keď človek splní určitý stanovený počet činov/veľkýchčinov z príslušných svetiel, môže mu za ne byť udelenýtitul. Tieto tituly pre tzv. Veľkú lóžu sú (v poradí odnajnižšieho po najvyšší): sagamor (získal 24 orlích pier,

19

z každého svetla 6), veľký sagamor, orlísagamor, veľký orlí sagamor, sachem,veľký sachem, orlí sachem, veľký orlísachem, sachem ipawa, veľký sachemipawa, orlí sachem ipawa, a napokonveľký orlí sachem ipawa (získal celkom200 veľkých orlích pier, z každého svetlaaspoň 25 + 200 orlích pier).

V predošlom odseku je možnépostrehnúť aplikáciu tzv. princípuharmonického stúpania, teda snahy orovnomerný rozvoj osobnosti vo všetkýchštyroch smeroch - svetlách.

Okrem Veľkej lóže poznáme aj tzv. Malúlóžu. Tá združuje členov vo veku 10 až16, max. 18 rokov. Malá lóža pracuje sinou verziou Zvitku brezovej kôry, ktorá jeurčená iba pre Malú lóžu.

A tých najmenších (deti do 10 rokov)združuje tzv. Lóža škriatkov. Za svojevýkony nedostávajú orlie perá, alekorálky. Systém týchto výkonov jeuvedený v prílohe Zvitku brezovej kôry- Knihy orlích pier pre Veľkú lóžu.

Neznie vám názov lóža akosislobodomurársky? Nuž, asi nienáhodou. Pri vytváraní systému, ktorý bybol príťažlivý pre mládež, sa Seton hojneinšpiroval nielen Indiánmi, ale ajtradíciami rytierstva a rôznych elitárskychskupín spoločnosti. Takže napríkladobrad udeľovania lesného titulu veľmipripomína pasovanie za rytiera,nehovoriac o šerpách, ktoré majú nasebe pri slávnostnom obrade všetciwoodcrafteri a sú vlastne ich jedinýmspoločným krojom.

A kto vlastne tie orlie perá môžeudeliť? Na toto slúži Rada orlích pier,čo je vlastne trojčlenný kmeňový výborpre udeľovanie pôct. Mali by to byť ľudias najrozsiahlejšími znalosťami, ale ajzodpovední, s dobrým úsudkom aschopní udržať kritériá kvality asprávneho posúdenia hodnotypredkladaných činov.

Na záver je asi vhodné uviesť, že nievšetci členovia Ligy lesnej múdrosti savydali cestou plnenia č inov.Woodcraftermi sú preto, lebo ich totohnutie oslovuje svojimi myšlienkami aprostriedkami, ale k tomu, aby “stúpalina horu” (plnili si činy), ich nikto nenúti.Takéto rozhodnutie je osobnou vecoukaždého človeka.

Modrú oblohu!Modok

Slovenskí euroindiáni sisvoj “hlavný stan” rozložili21.- 22.mája 2005 vSkautskom dome v BanskejŠtiavnici. Prítomní si mohlivypočuť prednášky na tému“Vznik a história trampingu”,“Život legendárneho CrazyHorse-a” a informácie oletnom indiánskom tábore.

V tombole mohli vyhraťniektorú z cien “indiánskeho charakteru”: zdobené ručne vyrobenévýrobky, obrázky, CD, DVD ale aj sladkosti. Poniektorí mali prilosovaní šťastie aj 4x. Poniektorí nie.

Prebehla súťaž o “Najlepšiu fotografiu roka” a “Najlepší výrobokroka”. Deti sa síce do súťaže nepočítali, ale motalo sa ich tuviacero. Rôzneho veku.

K dispozícii bolaimprovizovaná knižnica smnožstvom zaujímavýchtitulov, miestnosť na debatyaj burza výrobkov ajpolotovarov. Dalo saposedieť a prespať aj vzáhrade. Záujemci zovzdialenejších kútov si mohlipoprezerať aj pekneupravený historický stredmesta.

Pri večernom POW -WOW predviedli tanečníci ajspeváci to najlepšie, čovedeli. Kto nezažil,neuverí...

Vzhľadom k počtu a vekudetí je jasné, žeeuroindiánom sa darí dobrea vyhynutie im nehrozí.

Tik

20

***Jarný oheň na Mamojkovej sa

tentokrát konal z vážnych dôvodovaž 23.-24.4. I tak je to však jediný(nám známy) jarný oheň v okolíZvolena. A to naň chodia ajkamaráti z Hornej Nitry a MalýchKarpát !

***T.D.Šípy usporiadali prechod

Handlová - Čertovo jazierko vposledný májový víkend. Akcia sakoná pravidelne od roku 1997.

***20.výročie T.O.Spálený vrch

(Prievidza) sa konal 24.-26.júnana fleku Hlboké - Stratená lúka.

***Dňa 28.mája vzplanul výročný

oheň T.O.Samotáři z DolníchBojanovic. Keďže je to na Moraveblízko slovenských hraníc,osada udržiava čulé kontakty soslovenskými trampami. Akohovorí šerif Béďo, táto akcia je“malý československý potlach”.

Trampská tvorivosť 2005

sa konala 18.júla na flekuT.O.Čierna puma na Holovskej

lúke pod Javorinou. Napriektomu, že v piatok trochu spŕchlo,počasie nám prialo. Niektorénádherné výrobky (fotky, kresby,maľby, drevorezby aj úžitkovépredmety) doslova nadchli asi60 kamarátov, ktorí sa veľmidobre bavili. Túto akciu spoločnepripravili Smrťo, Beno, Vlado aPiroh za výdatnej pomoci Loba,Janky, Zuzky a Paca. Poďakovaťtreba aj ďalším kamarátom, ktorípriložili ruku k dielu, či už prikosení lúky, stavbe prístreškualebo príprave dreva a pagody.

Absolútny víťaz, podľahlasovania prítomných, bol sosvojimi totemami a príveskamikmarát Bakala. Okrem nehovystavovali Piroh, Pitkin, Láďo,Smrťo, Lobo, Medveď, Paco,Gula, Rendy, D’Ady, Dada, Bubaa dúfam, že som na nikohonezabudol...

***Bratislavská T.O.Bonanza sa stretla

s kamarátmi a kamarátkami najúnovej slezine pri príležitosti24.výročia založenia osady. Konalo sa17.-19.6 na Pasekách - Toteme.

***11.júna bol spoločný potlach osád

T.O.Vysoká a T.O.Potulná na campeVysoká v Malých Karpatoch.

***2.júla pozývali na Bradlo kamaráti

z S.T.S.Bradlo pri príležitosti10.výrožia založenia. Na programebolo aj vyhlásenie novej osady -T.O.Bradlo. Keďže termín sa kryje stlačou tohto čísla Severky,podrobnosti o novovzniknutej osadeprinesieme v ďalšom čísle.

***Zaujímavé zvadlo dorazilo z

Martina - T.O.Biele vrany pozývali vdňoch 3.-5.6. na svoj piaty výročnýpotlach všetkých, najmä však“archeológov mamonárov”.Teoreticky sa účastníci malipripraviť z náučnej literatúry typu In-diana Jones, Pán Tragáčik, LaraCroft či Ostrov pokladov.

***28.5.2005 sa konali

Rybacie hody, ktoréorganizovali Spojenétrampské osady Feribské.Konalo sa to na brehuDunaja, pár kilometrov podBratislavou. Namiestoklasického gulášu sapodávala rybacia polievka- halászlé a rybacie fašírky.

***Areál mestskej krytej

plavárne sa 6.-7.5.2005stal miestom konania I.Košických slávností piva.Sobota patrila country.Predstavili sa skupinyDivozel, Ortuť, Irish Rosea Blizzard. Boli pripravenérôzne súťaže. Organizátorimajú ambície vytvoriť zpodujatia postupnetradíciu.

(z prebežných info)Mimoriadne vydarená “Tvorivosť”pokračovala až do ranných hodínvoľnou zábavou, aby sme sa v nedeľumohli rozísť s podaním ruky,úsmevom a nádejou, že o rok sabude konať prehliadka Trampskejtvorivosti opäť.

21

***2.-3.4.05 sa konalo tradičné

Vítanie jari na Potlachovisku podŠivcom (východná časťSlovenského rudohoria), tentokrátčasovo trochu posunuté. Marshallizorganizovali Zálesácky viacboj(hod nožom, sekerou, oštepom alasom) a spolu s ostatnými podvedením kamaráta Náhrdelníka,zaistili dostatok dreva na večernýtáborák. Pre istotu viac, lebo vpredchádzajúcu noc zamrzla vodavo fľašiach. Hralo a spievalo sa priohni takmer do rána. Aj keď už bolaväčšina z približne 150 - tichprítomných v teplých spacákoch čidoma v posteliach.

etymologická poznámka:“Sivec”, či “Šivec” ?

Niekedy pred cca 33 rokmisom určite videl na nejakej mapenapísané Šivec.

Tak bolo aj na turistických“hríboch” (tabuliach), a tak tovolali aj miestni ľudia. Na “novšom”vydaní turistickej mapy (okolo1975-6) už bolo označenie SIVEC.Všetci mladší to potom tak prevzali.Takže to pomenovanie používajúprevažne starší. Ja by som to terazzaradil ako “trampskú zvyklosť”.Na okolitých dedinách som sa uždávno na toto nevypytoval... Inakslovo šedivý, sivý sa povie vmiestnom nárečí - šivý. A Sivec ješedivé vápencové bralo výraznevyčnievajúce nad krajinu.

***Kamaráti z košickej T.O. Prvé

Ohne oslávili tretí júnový víkend 35.výročie.

Je to jedna z prvých košickýchosád, ktorá ešte predpremenovaním na T.O. (v 1970)bola Táborníckym klubom. Akcia sauskutočnila na fleku osadyneďaleko Košíc nazývanom Sedemsmädných prameňov. Na tomtomieste sa konal v 1971 prvý veľkýpotlach Spriatelených košickýchtrampských osád (SKTO).Súčasťou akcie bol “Gaštanovmemoriál”, na pamiatkuspoluzakladateľa osady Gaštana,ktorý nás opustil po zákernejchorobe pred 30-timi rokmi.

Pri výročnom ohnisa postretali kamarátinielen z Košíc aokolia ale aj z ďalekejKanady. Celý víkendprebiehali veselé ajzaujímavé súťaže,večer sa zas hralo priohni až do brieždenia.Kamaráti pripravili ajsúťaž, kde víťazombol ten, kto prvý zapálioheň pomocou tre-cích driev.

***Na spoločný potlach T.S.Cukor,

T.O.Orly, T.S.Rumpel pozývalimenovaní na víkend 27.-29.5.2005.Flek Geradza v Partizánskom, časťBrodzany.

***Dňa 20.5.2005 náš dobrý kamarát

Fuci z Brezovej pod Bradlom (bývalýosadník T.O.Súmrak Senica) oslávilkrásne 40.narodeniny. Zaželať všetkonajlepšie mu prišli najbližší kamarátiz T.O.Túlavá medvedica a Nový Tobos.Fuci pre nás prichystal dobrý guláš,kapustnicu a orechovú tortu.

***Dne 14.května 2005 proběhl na

Kubštejně u Moravské Chrástovéjarní oheň trampských osad Zlatárůže, Tornádo, Netopýr a Vlci za účasti265 kamarádů a kamarádek z celéČeské republiky a Slovenska. Nastožáru viselo 24 vlajek.

Soutěže proběhly odpoledne azúčastnili se téměř všichni bez rozdíluvěku. Osada Zlatá růže pořádala hodsekerou a nožem, Tornádo dělalosoutěž hod míčky na cíl, Netopýři hodkládou a Vlci hod podkovou.

Za Netopýry z Brna přijeli i jejichosadní jmenovci Netopýři z Hostýšovéa Bielý netopýr ze Slovenska. Za Vlkypřijeli Šedí vlci z Boskovic a Vážan aVlci ze Skutče. (pozn.red.: Vo výpočteosád sme našli aj ďalšie slovenskéosady.)

K poslechu hráli a zpívali kamarádia kamarádky z osad a skupinTornádo, Staříci, Zlatý růže, Old boys,Feet boys, Sokolíci, Netopýř i,Nebaro,Kropáčci.

Do T.O.Vlci byly př i jatykamarádky Staňka a Jitka.Šerifem Vlků byl zvolen Dundy,hvězdu od Hupa přijal o půlnoci.

***Osady z okolia Košariska si aj

tento rok pripomenuli výročieukončenia 2.svetovej vojnyrescesistickou vojenskouprehliadkou, nazvanoupríznačne De Fulle. Konalo sa7.mája na Cementárke.

***Na vrchu Roh pod

Javorinou (kde sa konal ajjeden z vydarenýchčeskoslovenských potlachov)vzplanul 25.júna 17.výročný oheňT.O.Apači Stará Turá.

***Vzniklo Regionálne trampské

združenie Pezinok. Podľaexterných informácií majúpripravený bohatý plán plánčinnosti, takže neostáva nič iné lendúfať, že sa im bude dariť a žebudú o svojich akciách informovaťaj v Severke.

***Začiatok sezóny na fleku U Rusa

oslávili pri slávnostnom ohniTrampské osady Ivanské23.apríla. Na akcii sa zúčastnil ajMiki Ryvola, ktorý v tom časekoncertoval v Bratislave. (píšemena inom mieste)

info: Smrťo, Foter, Slavo, Iggi, Tik,Dilly, Rumpel, Andula, Dundy,Pekelník, Krkavec, TS Handlová,TS Trampclubu Bratislava

22

123456789012345678901234567890121234567890123456789012345678901234567890123456789012123456789012345678901234567890123456789012345678901212345678901234567890123456789012345678901234567890121234567890123456789012345678901234567890123456789012123456789012345678901234567890123456789012345678901212345678901234567890123456789012345678901234567890121234567890123456789012345678901234567890123456789012123456789012345678901234567890123456789012345678901212345678901234567890123456789012345678901234567890121234567890123456789012345678901234567890123456789012123456789012345678901234567890123456789012345678901212345678901234567890123456789012345678901234567890121234567890123456789012345678901234567890123456789012123456789012345678901234567890123456789012345678901212345678901234567890123456789012345678901234567890121234567890123456789012345678901234567890123456789012123456789012345678901234567890123456789012345678901212345678901234567890

ŠPORTOVO NA HORNEJ NITRE

Tradičný kolkársky turnaj usporiadala T.O.Oregonv Handlovej. 19.marca súťažilo viac ako 30 mužov,1é žien a kŕdeľ detí, prišli aj účastníci z Prievidze anechýbala ani pozbieraná kapela. Ceny, ktoré venovalsponzor Maco si rozdelili kamaráti z rôznych osád,avšak najviac bodoval “domáci” Oregon.

Každoročný lyžiarsky prechod kamaráta Pýtrsa zT.O.Dalton odštartoval 5.marca zo Skleného. Po dvochtrasách sa účastníci premiestnili do Halaksiniec, ibaPichliač a Marty si to prešlápli až do Prievidze.

Peší prechod z Rematy do Malej Čausy absolvovalov sobotu 16.apríla 39 mužov a žiena 10 detí.Zorganizovala handlovská T.O.Bobor.

Už 28.ročník futbalového turnaja Handlovskýchtrampských osád sa konal v dňoch 7.-8.mája na flekuDvorana slávy. Konečné umiestnenie: 1. Mesačnéúdolie, 2. Pony Riders, 3. Bobor, 4. Oregon.

Trampský spravodaj Handlová

ŠPORTOVO V BRATISLAVE

Dňa 27.mája sa uskutočnili na plavárni jednejpetržalskej ZŠ Nulté trampské plavecké hry, ktorých sazúčastnili T.O.Mauna Loa, T.O.Bojoví vlci a T.O.Potulná.Súťažilo sa v plávaní osadnej štafety 6x50 m voľný spôsob,kde sa osady umiestnili v horeuvedenom poradí. Aj vjednotlivcoch boli najúspešnejší osadníci Mauna Loa - vplávaní pod vodou na čo najväčšiu vzdialenosť to bolMatlo (45 m), v chôdzi po dne bez pomoci rúk na 25 mzvíťazil Slavo.

Po odovzdaní diplomov sa partia presunula k Škulovina Terasu doplniť vydané kalórie. Bolo to peknéspestrenie osadného života v čase, keď športové aktivitytrampsých osád stagnujú.

Trampskému športu - AHOJ!

Slavo (T.O.Mauna Loa, BA)

Tento rok pripadla veľká noc na koniec marca azima sa rozhodla, že ešte rozdá poslednúsnehovú nádielku a tak o sneh nebola núdza ani

na nížinách. Kalendárny termín vandru sa blížil,ale snehu na horách neubúdalo. Štvrtok som privítalVlada, Zuzku, Muča z Trnavy a prekvapenieprechodu Billa Oklahomu z Muteníc pri Hodoníne.Ráno sa pridali Čutka a Ufko.

Náš plán bol šľapať z Handlovej na Vysokú askončiť na Vyšehrade. Veľkonočné vandre robímeuž pravidelne na tri dni, tentoročný nám dal zabrať.Trasu sme museli skrátiť na kilometre, ale nie na čas.

Z Handlovej bol chodník mierne prešľapaný, bolotu asi 30 cm snehu, úbočie s názvom "zimné"nesklamalo. Pod Vysokou sme doplnili energiu azačali meniť naše plány, chodník po našej trase nebolprešľapaný a naše nohy sa zabárali hlboko do snehu.Zuzka nám prešľapávala biely chodník snežnicami,no aj tak sa tempo spomalilo. Počas hlbochodu smesi dostatočne vychutnali krásy zasneženej prírody.

Náš chodník sa premenil na neprebádanú cestuAljaškou. Podvečer na malom úbočí padlorozhodnutie, že tu bude prvý tábor. Ukázalo sa ajpár hviezdičiek a Bill a Mučo nám zahrali pri ohníkuna gitare, ktorú Vlado statočne niesol v ťažkomteréne. Po únavnom šľapaní to bolo príjemnéspestrenie večerného posedenia pri ohníku.

V sobotu ráno bolo sychravo a hmla, večernéhviezdičky s mesiacom, ktorý osvetľoval našudolinku, nám neposlali ráno slnečné lúče. Bolo jasné,

že celú plánovanú trasu nespravíme, tak sme sarozhodli, že prejdeme do Ráztočna a cez Prievidzu sadopravíme domov. Bill Oklahoma iba nechápavo krútilhlavou, pretože u nich na Hodonínsku už počaspredošlého víkendu pracoval vo vinici, a u nás si pripadalako uprostred zimy.

Pri zostupe sme na snehu videli stopy medveďa, alenašťastie my sme išli opačným smerom. Bivak smepod Ráztockými lúkami našli. Bolo tu aj dosť dreva, atak sme postavili stany v snehu a začali nosiť konáre kohňu. Tiež sme sa chceli vysušiť a variť čaj zo snehu,ktorého sme sa nevedeli nasýtiť, zásoby tekutín sa námv náročnom teréne minuli. Večer pri zaspávaní námobčas zahúkala sova. Bolo cítiť, že očakávaná jar jeblízko, ale stále bola ukrytá pod snehom.

Dosť skoro sme sa uložili do spacákov, lebo ráno saposúval čas a my sme chceli včas prísť do Ráztočna na“motorák”, ktorý nás potom odviezol do Prievidze. Nedeľaráno káva, raňajky, pobalili sme naše vlhké príbytky ašľapali do nášho cieľa. Zostal čas aj na pivo, trocha smesa čaji tešili na zmenu.

Zasnežený Veľkonočný vander sa skončil nie podľanášho plánu, ale vôbec neľutujem, že som moholstráviť ďalší víkend s kamarátmi v trampskom domove.

Steve (Dolné Vestenice)red.krátené

VEĽKONOČNÝ VANDERCEZ ŽIARSKE VRCHY(spomienka na zimu)

23

TRAMP FOTO 2005

Súťaž je zameraná na amatérov - začiatočníkov ajpokročilých.Téma: voľnáFotografie: farebné i čiernobiele, min. rozmer 10x15cm, v počte 3-5 kusovTermín uzávierky: 31.7.2005Súťažné práce bude hodnotiť porota zostavená zoskúsenejších fotografov - kamarátov z našich radov.Po skončení a vyhodnotení súťaže by sa malausporiadať maá slezina spojená s vystavením avyhodnotením súťažných prác.Prihlášku s uvedením základných údajov - údaje oautorovi (meno, prezývka, TO/TS, rok narodenia,adresa, telefón, email) a údaje o type fotoaparátu,treba poslať na adresu:

TRAMP FOTO 2005Ali Huszárul.29 augusta č.98972 51 Handlová

LITERÁRNA SÚŤAŽ

Uzávierka ročníka 2005 je predĺžená do 31.7.2005.

Súťaží sa v troch kategóriách - poézia, próza, piesňovýtext, bez rozdielu veku alebo skúseností autora.Podmienkou je zaslať maximálne tri práce s námetomprírody, pobytu v prírode, trampingu, kamarátstva ... vrámci jednej kategórie. Rozsah prózy najviac tri stranyA4.Práce je potrebné poslať písomne na adresu:

Trampské združenie SEVERKAHronsecká cesta 36976 31 Hronsek

Súťažné práce musia byť pôvodné, do doby vyhláseniavýsledkov príslušného ročníka nemôžu byťuverejnené v médiách (tlač, TV, rozhlas, internet).Do obálky vložte lístok s menom a adresou, prípadnejaj ďalším kontaktom.Súťažné práce sa autorom nevracajú, organizátorsúťaže si vyhradzuje právo ich použitia na propagáciuTrampského združenia SEVERKA a trampskej kultúryvo všeobecnosti.Vyhlásenie výsledkov súťaže sa uskutoční vseptembri počas otvorenia výstavy “Svet trampingu”a “Večera Severky”.

Kamarátka, kamarát,menom usporiadajúcich trampských osád a

kamarátov Ťa pozývam na 12.Československýpotlach, ktorý sa bude konať v dňoch 2.-4.septembra2005 v Blatne pri Chomutove.

Ako sa tam dostať: vlakom alebo autobusom doChomutova. Zo stanice 5 km po ceste smerom naBlatno, potlachovisko je ešte pred obcou nad rančom“U Matěje”.Ďalšie informácie na www.glenovo.com/cspotlach

alebo na telefónoch 721 507 989 (Mlynář), 606 226656 (Tulák), 602 192 513 (Billíček).

Tukák, šerif T.O.Canadian Trappers(hlavný usporiadateľ)

(pozn.red.: Pôvodné miesto konania bolo zmenené, noveríme, že ďalšie zmeny už usporiadateľov nepostihnú akeď, tak k lepšiemu. Napriek tomu, že potlach sa koná naopačnom konci republiky, chystá sa mnoho kamarátov zoSlovenska, podľa informácií bratislavčania a trnaváciorganizujú dopravu ucelenej skupiny autobusom.Odporúčame záujemcom obrátiť sa na tamojších kamarátov.)

24

Pôvodne to mala byť cesta naUkrajinu. Až do chvíle, kým somnedostala list od Frica v ktorom stálo“... videl som parádne fotky z ČiernejHory. Samé lesy, hory, salaše, ovečky,žiadni turisti. Ukrajina bude podľamňa ešte pár rokov rovnaká, ale tusa to asi čoskoro zmení. Tak môžeterozmýšľať ...”

Nebolo nad čím, ide sa!Stretávame sa na vlakovej stanicivo Zvolene, odkiaľ vyrážame

presne na poludnie. Prvý trauma-tický zážitok na seba nenechá dlhočakať. Päť hodinové čakanie naneprívetivej stanici Budapest-Keletinikomu na nálade nepridáva.

Nočný vláčik nás dopravil až doBelehradu, kde statočne prekoná-vame nájazd žobrajúcich detí, ale ajnečakanú skutočnosť, že sme vSrbsku a hoci sú s Čiernou Horou

jedna krajina, peňažnú menu majú inú. SEuráčmi sme neuspeli, museli sme si zame-niť pár dinárov, aby bolo aspoň na kávu.

Naše posledné prestupovanie a dvanásťhodinové trmácanie sa v pekelnej horúčavedo Kolašinu. Chaotické vyskakovanie zvlaku bolo pre nás vykúpením - konečnepevná pôda pod nohami. Svoje kosti smezložili pri detskom ihrisku. Jeffry neodolalhojdačke, ale ona odolala jemu. Skončil nazemi, rozpleštený ako žaba.

Skoro ráno sme navštívili pravoslávnykláštor Morača s nádhernourozkvitnutou záhradou aluxusne vykachličkovanýmišlapacími záchodmi. Odtiaľsme sa presunuli do Meďu-rječia, dedinky, z ktorej savchádza do kaňonu Mrtvica.

Po prvých kilometroch vkaňone sa na noc ukladáme vrozprávkovom pralese. Stro-my obrastené machom,visiace liany, všelijaká sto- aviacnohá háveď... A lákajúcibazén v podobeblankytnej la-gúny iba prenás a pre tieľadové medve-

de, čo sa sem chodievajúkúpať. Podľa teploty vodysa dá ľahko zistiť, z čoho asipramení názov Mrtvica.

Na druhý deň zdolávamezvyšok kaňona, ktorý jepovažovaný za jeden znajkrajších v Čiernej Hore.Opísať pohľady, ktoré sa námvynárali za každou zákrutou,

sa slovami nedá. Cestou nás sprevádzalorchester cikád a neutíchajúce zurčanie čírejvody všetkých odtieňov modrej. Obrovskéskalné steny pôsobia ako verní strážcoviakaňonu. Kus cesty sme išli chodníkom 2m vysokým a 1-2 m širokým, vytesanýmv skale vojakmi, aby sa kaňonom daloprejsť. Mrtvica sa s nami lúči dvojitoudúhou, ktorá sa nad jej záverom vytvorilapráve, keď vchádzame do dedinky VeljeDuboko. Tábor rozkladáme pri škole. Vknihe spred tridsiatich rokov, ktorú máFrico so sebou, sa píše, že majú školu, alenemajú elektriku. Dnes už síce elektrikumajú, ale škola nemá pre koho fungovať.Ráno si naše veci nechávame u pastierakôz, ktorému báglami úplne zapracemecelý domček a vydávame sa naľahko naKohúti vrch - 2000 m n.m. Ujo námochotne na kúsku cesty spravil horskéhovodcu, dal nám pár dobrých rád na cestu,a keď nás zničil svojim rezkým krokom,rozlúčil sa s nami slovami, že ďalej užnemôže, lebo má astmu.

Už po chvíli, ako nás opustil, sa námpodarilo zablúdiť, zišli sme z chodníka aocitli sme sa v mori vápencových skáltých najrozličnejších tvarov. Lozenie ponich nás trocha zdržalo a tak sme naKohúti vrch nakoniec nevyšli, ale výletstál za to. Je pre nás ťažké pochopiť, akotu môžu žiť ľudia v salašoch postavenýchz kameňov s rozpadávajúcimi sastrechami, ktoré pri pohľade na okoliepripomínajúce “kamenné amfiteátre”úplne splývajú s prostredím.

Cestou späť nás pristavila malástarenka, ktorá sa po skalách pohybovalatak rezko, že sme jej to mohli iba tichozávidieť. Bola veľmi milá, pohostila násrakijou a popriala nám všetko dobré ašťastný návrat domov.

Nocujeme opäť pri škole. Ránovybehneme ešte na malý výlet k vodným

VEĽKÝ VANDER NA JUH

25

mlynom a potom už v úmornej páľavešlapeme ku Kapetanovmu jezeru.Nachádza sa vo výške 1745 m n.m. a mápodobný charakter ako naše plesá.

Utáborili sme sa tu na tri dni a zažilipríjemné chvíle, nielen vďaka nádhernejprírode, ale aj vďaka tomu, že smespoznali dvoch fantastických ľudí,majiteľov malého obchodíka, ktorýslúži potrebám pastierov z okolia,Zoricu a Dragana. Správali sa k námveľmi milo a pohostinne. Zorica námpiekla čerstvý chlebík a dokonca námdovoli spraviť si u nich narodeninovúpárty a upiecť oslávencovi Filipovi horupalaciniek s lekvárom.

Ale ani ostatní obyvatelia násnezanedbávali a chovali nás dobrotami- čerstvým kravským mliekom, kyslýmmliekom takým hustým, že v ňom stálalyžica a syrom. Ľudia tu žijú ibaniekoľko mesiacov v roku v malinkýchdomčekoch a živia sa pasením kráv aoviec. Na zimu schádzajú do miest.

Bolo nám tam ako v raji, doobedasme sa kúpali a poobede, keď saslniečko väčšinou schovalo za oblaky,sme si spravili malý výlet do okolia.Jeden deň k jazeru Manito (poslovensky Šialené) a druhý na najvyššívrch tohto pohoria Kapa Moračku (2227m n.m). Na ktorú stranu sa človekpozrel, všade sa na obzore črtali nové anové kopce. Mali sme pocit, že by sa tudalo chodiť po horách celé týždne a stáleby sme neprešli všetko.Čas prísť, čas odísť, aj keď lúčenie bolo

tentokrát skutočne ťažké. Zorica násdokonca prehovárala, aby sme ešte aspoňdva dni ostali. Poprosili sme Dragana, čiby nás na svojej Avii neodviezol doNikšiču. A tak sme k dohodnutej cenedostali ešte posledné pivko Nikšičko avyrážame. Vezieme sa na otvorenejkorbe auta a všetci si vychutnávame tútoatmosféru a krásu hôr okolo nás, akokeby sme tadiaľ išli po svojich. Každý znás si uvedomuje, že už len chvíľu potrvátento pocit. Potom budeme poniekoľkých dňoch strávených v divočinev civilizovanom svete.

Ešte ideme na pár dní pozrieť aké tumajú more, ale cestou sa zastavíme priďalšom pravoslávnom kláštore Ostrog,ktorý je údajne najviac navštevovanýmpútnickým miestom v Čiernej Hore.Stavbu kláštora si trocha uľahčili, jehozadnú stenu totiž tvorí skala, na ktorejje vystavaný. Keďže bola sobotapodvečer, pred kláštorom už“bivakovali” desiatky ľudí, ktorí sa vnedeľu ráno chceli dostať na omšu.

Ďalej sme šli busomdo Podgorice, vlakomdo Baru a taxíkom doUlcinj na Veliku plažu.Ubytovať sme sa chceliv kempe, ale asi si náspomýlili s bohatýminemcami. Keď sme sadozvedeli cenu, Fricopovedal len “Dovide-nia” a odkráčal nocoudo neznáma. Prišli smeaž k moru, našli kúsokneprenajatej pláže,vrhli sa do mora, zaliezlido spacákov a potomto začalo. Vďakaneďalekej diskotéke, zktorej sa na nás valilajedna albánska pesničkaza druhou, sme sa veľminevyspali.

Ráno sme zistili, žeokolo nás sa nachádzacelkom slušné smetisko,ale časom sme si na tozvykli. Vďaka dažďusme boli nútení postaviťsi stany, a keďže smezjavne nikomu nepre-kážali, tak sme 5 dnítáborili na lukratívnomfleku, asi 30 metrov odmora.

Počas týchto dní smepostavili pieskový hradČabraď, urobili sme zMeri morskú pannuzahrabanú do piesku,boli sme na výlete vstarom meste a prihraničnej rieke sAlbánskom, chytalikraby, hádzali sa do vĺna napchávali sa mor-skými príšerami.Dokonca aj tu sme sinašli kamaráta Hadžiho,majiteľa malej rybárskejreštaurácie, ktorý malvždy pre nás malý bo-nus, či už to boli nejakérybičky navyše alebofľaša rakije na stole.

Všetko má svoj začiatok, ale aj koniec ainak tomu nebolo ani v prípade nášhoveľkého vandru na Juh. Posledné ráno,posledné balenie, posledný pohľad namore, niekoľko hodín vo vlaku. Vkozárovskom Stope vyhlásil Frico nášvander za úspešný a oficiálne ukončený.

Vďaka kamarátovi Fricovi, ktorý sinenechal toto neopakovateľnédobrodružstvo iba pre seba a umožnilaj nám odniesť si nezabudnuteľnézážitky na Montenegro. Krajinu, ktorúmnohí ľudia poznajú ako prímorskúdestináciu, ale len málokto ako krajinunedoziernych hôr a srdečných ľudí.

Maťa (Zvolen)

26

Ááno, to je ončo. Tu vystúpim. Poskladal som mapua dal sa dopíjať rozpitého lahváča. Ešte tri zastávky avymením lokálku za krajinu. Čo ja viem, prečo právetu? Tak. Volajaké mi je to tam sympatické. Podľa mapy.Možno to meno. Tej zastávky. Znie tak cudzokrajne(nemecky?), a pritom som len toť na slovenskejhorňači.

Tak sme tu. A vida. Ona to vlastne ani nie je zastávka.Ona tu bude výhybňa. Alebo aspoň bola, a teraz jezrušená. Takže predsa len zastávka. Ale každopádnesú tu dve koľaje a na tej druhej odstavené staré “zetky”.Vagóny. So strechou. Uzavreté. Buď pôjdu raz doopravy, alebo do vagónnebíčka. Zelina je povyšekolies, teda tu už nejaký ten víkend bivakujú. Bivak.Hmmm ... no áno. Veď ja by som mohol v takomtovagóniku, takom, čo bude mať strechu najmenejderavú, pekne krásne prespinkať. Praktické,pohodlné, romantické a hneď tu. Tým mi odpadástarosť s hľadaním vhodného zašitého miesta. Tuho mám pod nosom. Len mi teraz pribudla otázkainá: čo s načatým večerom? Teda s náhle vzniknutýmvoľným časom. Do tmy ešte ďaleko.

Blbá otázka, jednoduchá odpoveď. Ide sa donajbližšej dediny a v nej do najbližšej hospody.Zašijem sa do kúta, potiahnem dva či tri škopky apopri tom si budem čítať skvelého Castanedu, lebosa akosi nemôžem doma dočítať konca. Veľapovinností tam, vieme?

No a ako to tak už býva, všetko dopadlo trochuinak. Alebo skoro všetko. Lokál som našiel, to áno.

Na tradičnom mieste, pri kostole, uprostred dediny.Aj svoj kút, aj pivo mali dobré. Len s tým čítaním somveľa úspechu nenarobil. Ako vždy. Ten dedek, čo tamnaťahoval harmoniku, si ma vyhliadol a po dvochstránkach už aj sedel pri mne, a že čo mi zahraje, tomi zahraje, a že ktorú?

Ktorú, ktorú?! “Bigbít”, džez ani blues od neho pýtaťnemôžem a “Slepičku kropenatú” fakt nemusím. Tiežmi bolo blbé, že chcem akurát tak trochu samoty akľudu pre seba. Čím to je, že môžeš mať pred sebouknižku o rozmeroch meter krát meter, demonštračnedo nej čumieť popri odpovediach nutných predodržanie pravidiel minimálnej slušnosti, väčšineprísediacim to nedojde, že si chceš jednoducho lenčítať a nič viac. No a posielať niekoho niekam lenpreto, že sa chce rozprávať, na to nemám náturu.No, a tak som - keď už tá muzika musí byť - nejakéstaré trampírny. Na dve sa chytil a ja som mupostupne vzal dva rumy. A dedo postupne mne dvepivá, a potom som tú literatúru definitívne vzdal a smuzikantom sa pobratril a nakoniec si do toho svojhovagónhotela niesol tých pív so sebou (rozumej vsebe) sedem a zaspal ako nakojené miminko. Aako mimino, ktoré sa narodí do cudzieho neznámehoprostredia som si po zobudení pripadal ráno. S mojím

hotelom sa posunovalo a zvonku bolo počuť hlasy anejaký randál a buchot. Dokopy to svedčilo o intenzívnejpracovnej činnosti. Tam vonku sa makalo.

Moc sa mi z môjho pelechu nechcelo, ale tiež by sombol nerád, keby ma úderníci odoslali aj s vagónomniekam na mne neznáme miesto, ktoré bude určiteniekde ďaleko a v nehostinnom prostredí. Šikovne somsa teda pobalil a opatrne vykukol z pootvorených dverí. Apochopil som, že úderníci ma už nikam neodošlú, že užodoslaný a aj doslaný som. Na neznámom mieste, ktoréje určite niekde ďaleko a očividne v nehostinnomprostredí. Civel som totiž na továrenské haly a chlapi, čotu pobehovali, neboli kolegovia nádražáci, ale posunovačiod vlečky. Vlastne - ako mi náhle došlo - odoslaný eštebyť kľudne môžem. Policajtom. Alebo čiernym šerifom.Takže by sa patrilo voľajako nenápadne odtiaľto vytratiť.

Krásna, slobodomilná myšlienka, ale nereálna:“Hej, vy! Áno, vy. Čo tam robíte, kto ste?! Kurva, čo je to

za kreatúra? Tak moment!”A ďalej už dialógoval s vysielačkou: “Karol, máme tu

votrelca, nech sem niekoho pošlú. Ale švihom! Nie, namohamedána nevyzerá,je blonďák. Ale je zelenýa má batoh.” No a už madržali dvaja za ramená avoľakam ma viedli a takmi odpadla starosťinformovania sa nacestu.

“Kto ste, prečo, načozačo, kedy, kade ...vypytovali, zapisovali ...”Do riti, čo ma stáleotravujete, ja sa na vášpoondiaty podnikmôžem ... je mi úplneukradnutý. Ja som chcelbyť vlastne niekde

úplne inde, tak ma už neserte s týma vašima otázkamastále dookola! Keď nemôžete pochopiť tak primitívnuvec, tak sem pošlite voľakoho kompetentnejšieho (chcelsom povedať inteligentnejšieho, ale našťastie som savčas zastavil, a vôbec, chcem hovoriť s riaditeľom.”

Neviem, čo ma to vtedy napadlo, po nejakýchpapalášoch vôbec netúžim, ale tiež som už začínal byťnaštvaný.

“Pán riaditeľ nie je prítomný, ale keď bude stačiť jehonámestník, prosím, možno vás prijme.” Oznámil mi súškrnom “vyšetrujúci orgán” a dal sa vyťukávať číslo. Stýmto som vôbec nerátal. Vandrák na audiencii v “bielomdome”. Lenže on fakt zavolal a ten človek dokoncasúhlasil a ja som tam fakt šiel. Pod dozorom,samozrejme. Námestok - lebo skutočne ma k nemuzaviedli, mal to napísané na dverách - bol chalaniskoasi tak 30-35 ročný. Taký ten typ súčasných

27

slovenských “yupíkov”, ktorí saprevážajú v passatoch a drahýchoblekoch. Dobre zarábajúci aúspešní. Na rozdiel odo mňa. Aleja zasa nemusím chodiť v kravate,čo je tiež slušná devíza. Pre mňa,pochopiteľne. Šlajfku na sebeneznášam. Tiež ma napadlo, ženajlepšou obranou bude možnoútok, tak som vypálil naslepo a odboku ako prvý: “Prosím vás, ako jeto možné, že si pred nakládkou vašizamestnanci nepreberú vozne vzmysle prepravného predpisu.Hovorí vám niečo Nd 16, článok225 ? A čo výnos č.326 z roku2003?”

Pokojne si tie moje nezmyslyvypočul, oznámil mi, že vozy sanakladať nebudú, ale že sú užodkúpené, za účelom prestavby,takže sa ich môj eNdé predpisnetýka. Naopak, vzhľadom na to,že boli odkúpené už dlhšiu dobua nájom miesta na ich dočasnéodstavenie je riadne zaplatený,som sa vlastne neoprávnenezdržiaval v objekte tohto podnikua zneužíval jeho majetok, za čomôžem byť právne stíhaný, pretoženijako nedokážem, že som doňnevnikol násilne, a že bol riadneproti vniknutiu zabezpečený.

Rečnil ešte chvíľu a ja sompochopil, že na neho nemám. Bolomu okamžite jasné, že s nejakýmipredpismi blafujem, a že sa somnou môže hrať ako mačka smyšou. Prevyšoval ma absolútnevo všetkom. Zárobkom, vzdelaním,vystupovaním, schopnosťoukomunikovať a samozrejme s IQ.

Na záver mi navrhol, že celú tútozáležitosť necháme plávať a ponúkolma kávou. A k nej koňak, whisky, čivodku? Spomenul som si, že včerasa pivnilo, že vlastne celý ten časjemne pociťujem príznaky iontovejdisbalancie, a že káva by mi skutočnebodla. Možno aj panák. A reku to hneďvyužijem, aby som sa ukázal, že niesom úplný barbar a viem voľačo oušľachtilom pití, teda aj to, že nápoj,ktorý sa v tejto zemi pod názvom koňaknasáva, má k nápoju oprávnenémutento názov nosiť, skutočne ďaleko.

“Áno, rád. Brandy, prosím.”Ten všivák ma aj tak prekukol. S

víťazným úsmevom otvoril bar a nalialmi Camus Grand V.S.O.P. Zasa madostal. Vzdal som to, ale z námestníkasa vykľul celkom prima chlapík. Popolhodinovom rozhovore sa miospravedlnil, že žiaľ sa musí rozlúčiť,

ale že mi je vďačný (!), lebo hodnes čaká mimoriadne ťažký deňa toto príjemné rozptýlenie mucelkom dobre padlo. Zalomilisme palce (!!) a mňa patrolaodprevadila už po tretí raz totoráno. Teraz som sa ovšem cítil akočestný hosť, i keď to tak určitenechápali otáčajúci sazamestnanci, ktorých sme stretalicestou k vrátnici.

Teraz stojím pred bránou aneviem akosi kam ďalej. Mojerozlúčenie s fabrikou ešte asinebolo definitívne, nuž teda čelomvzad a k vrátnikovi:

“Ešte momentík, šéfko, voľačovás budem chvíľočku lenotravovať. Ako sa najlepšiedostanem k nádražiu.Železničnému. Aááá ... v akommeste to vlastne som?”

Bača

FESTIVAL

Idúc mestom som zavadil okom oveľký plagát. Stálo na ňom velikánskymipísmenami: “Cassovia FOLKFEST2005”. Ej, ale mi poskočilo srdce odradosti! Potom ešte veľkými písmenamidátumy a miesta konania... Stop!Dátumy? Miesta? Fakt, aspoň štyrimiesta! Prehrýzam sa nepodstatnýmtextom a zoznamom sponzorov, až somnatrafil na pointu: Sviatok tradičnej kultúryeurópskych národov. Aha!

Tik

Kontaktná adresa redakcie:SEVERKA - vydavateľstvo tlače

Adalbert D’Ady MezeiHronsecká cesta 36976 31 Hronsek

Šéfredaktor a grafická úprava:Adalbert Mezei (D’Ady)Redakčný kruh:každý, kto priloží ruku k dielu

ISSN 1335-3802

Vydáva Trampské združenie SEVERKA pre vlastnú potrebuJilemnického 23/15, 036 01 Martin

č.účtu: ČSOB 4001820527/7500

Elektronická pošta a web:severka@nfo.skhttp://severka.nfo.sk

Objednávky prijíma:redakcia SEVERKY

Svoje príspevky môžete zasielať na adresu:D’Ady - Adalbert Mezei, Hronsecká 36, 976 31 Hronsek

Pokiaľ máte možnosť písať na počítači a posielať e-mailom, môžete priamo na adresu severka@nfo.sk.Súbory ukladajte vo formáte *.txt, obrázky a fotografie nescanujte, pošlite originály, na požiadanie ichvrátime.Ak túto možnosť nemáte, nevadí. Píšte aj ručne, alebo na obyčajnom písacom stroji.

NA ČÍSLE SPOLUPRACOVALI:

texty: Havran, Starec, D’Ady, Smrťo, Modok, Ďáblík, Frank, Bzučo,Kordítko, Bača, Mirek Novák, Tik, Steve, Dilly, Andula, Timo, Maťa-Deva, Slavo, Tulák, Carmen, Tony, Pavlík, Roy, K.Rysová, Waki, Pepe,Dilly, Terry, Jan Schutz, Pavúk,

kresby a foto: Kordítko (s11,13,15), Bludný Hobo (s8), D’Ady, Dilly(s13,21), Maťa-Vrana (s14), Ali (o1,23,26), Lexo (s27), Kofi (s24,25),Pavúk (s4), Dundy(s7), Rysák (s11), Bača (s12), Frank (s17), Edo (s18),Tik (s19), Slavo (s22) a ďalej z došlých pozvánok

ďalšie zdroje: Trampský spravodaj (Handlová), Tramský spravodajTCB, internet, pozvánky a oznamy trampských osád, samotárov, atď.

UZÁVIERKA ĎALŠIEHO ČÍSLASEVERKY JE 10.SEPTEMBRA 2005 !!!

OBSAHstr.2 obálky - V PRACHU CIESTstr.3 - DVORANA- Svet trampingustr.4 - TIP NA VANDER- Krížom-krážom Veľkou Fatroustr.5 - NA ZELENÚ NÔTU- NP Veľká Fatrastr.6 - PESNIČKA TULÁCKA- Drotária 2005- PORTA 2005- Pesnička v tomto čísle. Ryvoliádastr.9 - PO STOPÁCH TULÁKOV- Čierna kronikastr.10 - BURZA VECÍ A NÁPADOV- Batoh, ktorý možno už nepoznáte- Příběh opravdové usárnystr.12 - KEĎ NÁS NAVŠTÍVI MÚZA- Policajná akadémia- Zásoby- Na koncistr.14 - PORTA BOHEMICA- Dubnový souboj- V háji- U studánky- Strachstr.17 - KULTÚRNY BEDEKER- Ivančena 2005- Z internetu- Pozor, přijíždí jezdecstr.18 - MODRÚ OBLOHUstr.19 - VYTRHNUTÉ Z CANCÁKOVstr.23 - DO VAŠEJ POZORNOSTIstr.24 - SPRÁVY Z CIEST- Veľký vander na juhstr.26 - NAJVÄČŠIA RADOSŤ...- Hoboe- Festival

POZVÁNKU SME DOSTALI5.-7.8.2005 - T.O.Breza & T.O.Nový Tobos. Prvý a šestnástyvýročný oheň sa bude konať na Topoleckej - Kamenný most.Do T.O.Breza sa budú prijímať Odža a Zuzanka

13.8.2005 zapália 10.trampský oheň Steve a Čutka pri DolnýchVesteniciach. Na potlachu bude vyhlásená nová osadaT.O.Kanoe.

1.-2.7.2005 - festival dobrej hudby Radimovská šopa

9.7.2005 - Country sedlo v areáli minigolfu v Prievidzi. VystúpiaDúha,Čoloband, Kredenc, Louiziana, Country Team, Maryland, Lojzo,Vít Tučný a Original Michal Tučný Revival, Pacifik a CountryLimit Club. Pripravené sú rôzne atrakcie pre deti aj dospelých.

5.-7.8.2005 bude Country Tužina