SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Evidenčne číslo:1131707

BAKALÁRSKA PRÁCA

2011 Grmanová Michaela

1

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITAV NITRE

Rektor: Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV

Dekan: prof. Ing. DANIEL BÍRO, PhD.

Analýza produkčných a reprodukčných ukazovateľov vybraného stáda kráv PD Ivánka pri Nitre

Bakalárska práca

Všeobecné poľnohospodárstvo 4140700

Katedra genetiky a plemenárskej biológie

Vedúci katedry:  doc. Ing. Juraj Candrák, PhD.  

Vedúci práce: Ing. Radovan Kasarda, PhD.

Nitra 2011 Michaela Grmanová

2

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Michaela Grmanová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„ Analýza produkčných a reprodukčných ukazovateľov vybraného stáda kráv PD Ivánka

pri Nitre“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 11. Marca 2011

3

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Radovanovi Kasardovi, PhD. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej práce.

4

Abstrakt

Cieľom bakalárskej práce bolo analyzovať výsledky produkčných a reprodukčných

ukazovateľov vybraného stáda kráv v podmienkach chovu PD Ivánka pri Nitre. Na

analýzu bolo použitých 240 kusov kráv holštajnského plemena. Hodnotili sa

najdôležitejšie ukazovatele mliekovej úžitkovosti a reprodukčné ukazovatele: vek pri

prvom otelení, dĺžku medziobdobia, inseminačný interval, inseminačný index a servis

perióda. Na základe teoretických poznatkov získaných z dostupnej literatúry , kde sa

uvádzajú optimálne hodnoty: vek pri prvom otelení 23-25 mesiacov, dĺžka

medziobdobia(MO) 400-430 dní, inseminačný interval 40-60 dní, inseminačný index

1,5-2 a servis perióda 80-90 dní a pri porovnaní s výsledkami PD Ivánka pri Nitre, ktoré

vo väčšine presahujú optimálne hodnoty vek pri prvom otelení 25 mesiacov a 17 dní,

dĺžka MO 495 dní, inseminačný interval 67,9 dní, inseminačný index 3,3 a servis

perióda 208 dní môžeme tieto ukazovatele plodnosti vyhodnotiť ako nepriaznivé pre

celkovú produkciu mlieka.

Abstract

      Goal of this work was to analyze the results of production and reproduction

indicators selected herd of cows in the farming conditions PD Ivanka pri Nitre. For

analysis were used 240 pieces of Holstein breed cows. Evaluated the most important

indicators of milk production and reproductive characteristics: age at first calving,

length meantime, collection interval, insemination index and the service period. Based

on theoretical knowledge gained from the available literature, giving the optimal values:

age at first calving from 23 to 25 months, the length of intervening (MO) 400-430 days,

40-60 days insemination interval, insemination index 1.5 to 2 and service period of 80-

90 days and the results compared with PD Ivanka pri Nitre, which in most optimum

value beyond the age at first calving 25 months and 17 days, MO length of 495 days,

67.9 days insemination interval, insemination index 3.3 and service period 208 days we

can use these indicators to evaluate fertility as detrimental to the overall milk

production.

5

Obsah

Obsah.................................................................................................................................6

1.Úvod...............................................................................................................................7

2. Cieľ práce......................................................................................................................9

3. Materiál a Metodika práce............................................................................................9

3.1. Charakteristika chovu holštajnského plemena v PD Ivánka pri Nitre..............104. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky........................................................12

4.1 Holštajnské plemeno..............................................................................................124.2 Produkčné vlastnosti..............................................................................................12

4.2.1 Produkcia mlieka.............................................................................................124.2.2 Mlieko.............................................................................................................144.2.3 Vplyv teploty prostredia na produkciu mlieka................................................164.2.4 Vplyv výživy na produkciu mlieka.................................................................164.2.5 Obdobie státia na sucho..................................................................................18

4.3 Ekonomika výroby mlieka.....................................................................................194.3.1 Hospodárska kríza a zavádzanie kvót.............................................................19

4.4 Reprodukčné ukazovatele.....................................................................................214.5 Plodnosť.................................................................................................................22

4.5.1 Ukazovatele plodnosti.....................................................................................244.5.1.1 Vek pri otelení..............................................................................................244.5.1.2 Medziobdobie...............................................................................................244.5.1.3 Servis perióda...............................................................................................254.5.1.4 Inseminačný interval....................................................................................264.5.1.5 Inseminačný index.......................................................................................27

4.6 Zdravie zvierat......................................................................................................274.6.1 Mastitída..........................................................................................................284.5.2 Paznechty........................................................................................................29

5. Záver............................................................................................................................30

6. Návrh na využitie výsledkov.......................................................................................31

7. Prehľad použitej literatúry...........................................................................................33

6

1.Úvod

Poľnohospodárstvo - je dôležité odvetvie hospodárstva, ktorého hlavnou úlohou je

zabezpečenie výživy obyvateľstva. Produktívne a výkonné poľnohospodárstvo je

dôležitým prvkom stability hospodárskeho rozvoja. Charakteristickou činnosťou v

poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat.

Poľnohospodárstvo sa skladá z dvoch základných odvetví a to rastlinnej a živočíšnej

výroby. Tieto sú navzájom prepojené. Rastlinná výroba sa zameriava na produkciu

krmív, ovplyvňuje zamestnanosť a má význam pri zúrodňovaní pôdy. Živočíšna výroba

zhodnocuje produkty rastlinnej výroby tak, že ich pretvára na živočíšne výrobky( mäso,

mlieko, vajcia, tuk), zabezpečuje výživu populácie a poskytuje suroviny pre

spracovateľský priemysel. Hlavným zameraním živočíšnej výroby je chov

hospodárskych zvierat. Medzi najdôležitejšie hospodárske zvieratá jednoznačne patrí

hovädzí dobytok.

Chov hovädzieho dobytka má v živočíšnej výrobe významné a nezastupiteľné

postavenie. V Európskom multifunkčnom poľnohospodárstve plní niekoľko dôležitých

úloh, z ktorých hlavné sú produkcia mlieka a mäsa. Tieto komodity majú významné

postavenie v humánnej výžive obyvateľstva a samozrejme sú prísunom financií do

poľnohospodárskych podnikov.

Hovädzí dobytok patrí medzi najstaršie domáce zvieratá. Jeho divým predkom bol

pratur, ktorý bol v Európe veľmi rozšíreným druhom. Na začiatku bol dobytok najviac

využívaný ako ťažné zviera a slúžil ako potrava - hlavne mäso. V závislosti na

podmienkach prostredia a lokalitách chovu sa vyvíjali rôzne plemená dobytka. Dlhou

šľachtiteľskou prácou boli vyšľachtené plemená v jednom alebo kombinovaných

smeroch úžitkovosti. Delenie plemien podľa úžitkovosti je najčastejšie používané

a určuje vlastnosť, ktorá pri danom plemene najviac prevláda. Poznáme plemená:

mäsové, mliekové a kombinované.

Viacfunkčný charakter chovu hovädzieho dobytka umožňuje chovateľovi vybrať si

výrobné zameranie. Výber je ovplyvnený prírodnými podmienkami ( od nich závisí

možnosť dopestovať kvalitné krmivo), trhovými možnosťami (schopnosť zabezpečiť

odbyt pre svoje výrobky) , kvalifikovanou pracovnou silou .

Na Slovensku z ekonomického hľadiska pretrváva záujem chovateľov o mliekové

plemená, najmä holštajnské plemeno. Samozrejme chov hovädzieho dobytka je

7

ovplyvnený trhovou cenou mlieka a mäsa,  nákladmi spojenými s chovom,

technológiou chovu, prostredím a samozrejme krmovinovou základňou daného podniku.

Počty hovädzieho dobytka sa znižujú a klesá aj spotreba mlieka a mäsa. Likvidácia

chovov a dovoz potravín zo zahraničia nás robí nesebestačnými, hoci Slovensko je

krajinou s dlhodobou tradíciou poľnohospodárskej produkcie.

8

2. Cieľ práce

Cieľom našej práce bolo:

Zoštudovať dostupné zdroje odbornej a vedeckej literatúry k predmetnej

problematike

Charakterizovať skupiny vlastností holštajnského dobytka a ich vzťah

k chovnému cieľu

Popísať riadenie plemenárskej práce a východiska šľachtenia holštajnského

plemena

3. Materiál a Metodika práce

Podkladové údaje sme čerpali z dostupnej domácej a zahraničnej odbornej

a vedeckej literatúry, časopisov a internetových zdrojov zaoberajúcich sa problematikou

chovu hovädzieho dobytka, hodnotením jeho vlastností a šľachtiteľskou prácou.

Dôraz bol kladený na:

históriu chovu a charakteristiku holštajnského plemena chovaného na

Slovensku

úžitkové vlastnosti

vlastnosti fitnes

východiská šľachtiteľskej práce v chove holštajsnkého dobytka na Slovensku

s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť a zvýšenie konkurencie schopnosti

plemena v podmienkach Slovenska.

9

3.1. Charakteristika chovu holštajnského plemena v PD Ivánka pri Nitre

Poľnohospodárske družstvo Ivánka pri Nitre je podnik s dlhoročnou

poľnohospodárskou tradíciou. V minulosti sa zameriavalo na chov slovenského

strakatého dobytka, v súčasnosti chovajú čiernostrakatý holštajnský dobytok. Rastlinná

výroba v  súčasnej dobe obhospodaruje 2 194 ha poľnohospodárskej pôdy.

V živočíšnej výroba sa PD Ivánka pri Nitre zameriava na chov hovädzieho dobytka –

na produkciu mlieka a mäsa a tiež na produkciu bravčového mäsa. Stav ošípaných ku

koncu roka 2010 bol 1755 kusov. Z toho:

ošípané menej ako 20 kg 156 ks

ošípané vo výkrme predstavovali 1415 ks

prasničky chovné 50kg a viac 21 ks

prasnice 163 ks

Hovädzí dobytok na PD Ivánka pri Nitre je chovaný spôsobom voľného ustajnenia..

Nakoľko PD Ivánka pri Nitre má rastlinnú výrobu , zabezpečovanie krmiva riešia

vlastným spôsobom silážovania, senážovania a kŕmenie senom. Na kvalitu kŕmnych

dávok dohliada firma, ktorá je poradcom a garantom pri zostavovaní KKZ.

Zloženie stáda hovädzieho dobytka ku koncu roka 2010 bolo nasledovné:

Hovädzí dobytok do 8.mes. veku 145 ks

Hovädzí dobytok od 8.mes. do 1 roka 105 ks

Chovné jalovice do 2 rokov 85 ks

Chovné jalovice nad 2 roky 39 ks

Dojné kravy 240 ks

Kravy sú rozdelené do skupín: zasušené, pred pôrodom, po otelení, do 100 dní po

otelení, vysokoprodukčné, vysokoteľné.

10

Plemenná skladba stáda kráv v   KÚ – HD ku dňu 29.11.2010

98,3% tvorí čiernostrakatý holštýnsky dobytok

Podiel krvi 100 –93,75 % 93,74 – 87,5 % 87,49 – 75 % 74,9 – 50 % spolu

n 122 60 41 13 236

% 50.8 25.0 17.1 5.4 98.3

Priemerný vek kráv v stáde 4,18

Priemerná prebiehajúca laktácia kráv v stáde 2,21

Priemerná produkcia mlieka na dojnicu 7 483

Priemerný vek pri prvom otelení 25 mes. 17 dní

Medziobdobie 495 dní

Servis perióda 208 dní

Inseminačný interval 67.9 dní

Inseminačný index 3,3

11

4. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

4.1 Holštajnské plemeno

Holštajnské plemeno pochádza z Európy. Hlavný historický vývoj sa uskutočnil asi

pred 2000 rokmi na území dnešného Holandska, konkrétne jeho dvoch provincií

Severného Holandska a Frízska. Pôvodný dobytok tvorili čierne a biele zvieratá.

Krížením týchto zvierat sa vyvinulo efektívne a vysokoprodukčné mliekové plemeno.

Dnes môžeme nájsť holstajnský dobytok na všetkých kontinentoch a takmer vo všetkých

krajinách.

Holštajnské plemeno predstavuje špičku v mliekovej úžitkovosti, konverzii živín aj v

adaptabilite na technizované ako aj geograficko – klimatické podmienky chovu.

Vyznačuje sa veľkým telesným rámcom. Kravy dosahujú hmotnosť 650-750 kg, býky

1200kg. Výška na kohútiku u kráv je 137-145 cm. Majú silne zvýraznený mliekový

charakter. Základné sfarbenie je čiernostrakaté, niekedy s veľkou plochou bielej farby.

Spodná časť brucha, končatín a chvosta sú biele. Pri nedostatočnej výžive využívajú na

produkciu mlieka okrem prijatých živín aj vlastné zásoby a tkanivá, čo sa prejaví

schudnutím. Pôrody bývajú ľahké. Vemeno je veľké a žľaznaté.

V produkcii mlieka dosahuje holštajnský dobytok okolo 8 000 až 10 000 kg mlieka na

dojnicu na rok. Cieľom chovateľov holštajnského plemena sú zvieratá s vysokou

mliekovou úžitkovosťou a dobrou úrovňou funkčných vlastností ako je plodnosť ,

zdravie a zovňajšok. Dnes toto plemeno tvorí viac ako 60% populácie chovaných kráv

na Slovensku (Debrecéni a i. 1995).

4.2 Produkčné vlastnosti

4.2.1 Produkcia mlieka

Chov dojníc a výroba mlieka má v rámci chovu hovädzieho dobytka prioritné

postavenie. V porovnaní s ostatnými druhmi hospodárskych zvierat vyrobí dojnica z

1ha poľnohospodárskej pôdy najviac stráviteľných bielkovín a energie. Úžitkový typ

dojnice vyjadruje produkčné zameranie alebo pomer medzi mliekovou a mäsovou

úžitkovosťou, a tak isto produkčnú schopnosť zvieraťa pre danú úžitkovosť. Plemená

hovädzieho dobytka majú rozdielnu produkčnú schopnosť tvorby mlieka. Poznáme

plemená s veľkou produkčnou schopnosťou tvoriť mlieko, sú to predovšetkým plemená

12

s jednostrannou mliekovou úžitkovosťou. V rámci každého plemena je veľká variabilita

v produkcii mlieka spôsobená individualitou dojníc. V každom plemene sú jedince,

ktoré vysoko prekračujú chovný štandard stanovený pre plemeno a priemer populácie

v produkcii mlieka.

Dôležitým predpokladom úspešného chovu dojníc a chovu dobytka vôbec je

produkcia a odchov potrebného počtu dobre vyvinutých zdravých a konštitučne

pevných jalovíc, určených na ďalšiu plemenitbu. Keď si chceme zabezpečiť dobrý

a ekonomicky efektívny odchov jalovíc, nemôžeme tento robiť izolovane, ale len

v celom kontexte riešenia problémov chovu hovädzieho dobytka (Medvecký, 1995).

Tvorba mlieka je zložitý fyziologický proces, na ktorý pôsobí mnoho vnútorných

a vonkajších činiteľov. Z vnútorných sú to predovšetkým: dedičnosť, plemenná

príslušnosť, individualita samotného zvieraťa, činnosť mliečnej žľazy a žliaz

s vnútornou sekréciou, krvný obeh, dýchacia a tráviaca sústava , nervová sústava,

plodnosť, zdravotný stav a vek. Medzi vonkajšie činitele patrí vplyv výživy a kŕmenia,

prostredia zvieraťa, veku pri prvom otelení, techniky dojenia, obdobia zasušenia,

ochorenia, systému ustajnenia , klimatických činiteľov, poradia laktácie a ročného

obdobia (Pšenica, Gavalier, Psota, 1996).

Mlieková úžitkovosť je vlastnosť vyjadrená množstvom mlieka a jeho zložiek

vyprodukovaných za časovú jednotku (normovanú laktáciu.) od jednej kravy .

Zisťovanie vlastnej mliečnej úžitkovosti dojníc patrí medzi základné plemenárske

opatrenia pre systematické šľachtenie dojených plemien dobytka (Vetyška, Pytloun,

2000).

Mlieková úžitkovosť dojnice kolíše v určitých periódach podľa reprodukčného cyklu.

Je možné povedať, že mlieková úžitkovosť je závislá na dobrých reprodukčných

funkciách dojnice. Z ukazovateľov plodnosti ovplyvňuje mliečnu úžitkovosť priebeh

pôrodov, ruja, brezivosť, dĺžka servis periódy a dĺžka medziobdobia(Kopecký, 1981).

Produkčné obdobie trvá od presunu kravy z pôrodnice do zasušenia. Dĺžka trvania

produkčného obdobia sa vypočíta, keď od dĺžky trvania medziobdobia, resp.

reprodukčného cyklu(400 dní) odpočítame dobu zasúšania (60dní) a dobu pobytu kráv

v pôrodnici po otelení (5dní) (Brestenský, Mihina, 2006).

Dôležitým limitujúcim faktorom pre produkciu mlieka je kapacita a schopnosť mliečnej

žľazy tvoriť mlieko. Preto vývoj a rast mliečnej žľazy v období odchovu je z tohto pohľadu

veľmi významný. K podstatnému vývoju mliečnej žľazy dochádza u dobytka v období pred

pubertou.(Tančin, Uhrinčať,2005)

13

Mlieková úžitkovosť je geneticky podmienená vlastnosť, a okrem faktorov ako sú

výživa, živá hmotnosť, vek pri prvom otelení má vplyv na jej výšku dedičný základ

jedinca. Dedičné založenie zvierat vytvára predpoklady pre existenciu rozdielov

v produkcii a zložení mlieka. Významnou mierou sa podieľa na existujúcej genetickej

variabilite .Ako príklad možno uviesť výsledky medzi plemenami. Holštajnské

plemeno produkuje približne o 50% mlieka viac ako plemeno Jersey, ale obsah tuku je

vyšší pri plemeniciach jerseyského plemena ako u  holštajnského

(Kadlečík,Kasarda, 2007).

Pri mliekových plemenách je hlavným cieľom šľachtenia v súčasnosti ekonomicky

efektívna produkcia mlieka. Táto je okrem výšky úžitkovosti čoraz významnejšie

determinovaná optimálnou hodnotou reprodukčných ukazovateľov, produkčnou

dlhovekosťou a dobrým zdravotným stavom. Preto popri produkčných ukazovateľoch

(produkcia mlieka a jeho rozhodujúcich nutričných zložiek) sa v šľachtení čoraz viac

prihliada na exteriér, hlavne tie jeho ukazovatele, ktoré majú silný vzťah k produkčnej

dlhovekosti (utváranie vemena a končatín), priebeh pôrodov, ukazovatele reprodukcie a

zdravotného stavu (Brestenský a i.2002).

4.2.2 Mlieko

Mlieko je produktom samíc a jeho hlavnou úlohou je výživa narodených mláďat.

Mlieko je najhodnotnejší a najharmonickejší pokrm, lebo obsahuje všetky potrebné

látky pre vývoj a zachovanie zdravia človeka. Mlieko má predovšetkým význam vo

výžive človeka.(Griger, Holec, 1990)

Zloženie mlieka je výsledkom dlhodobého fylogenetického vývoja, ktorý prebiehal pri

rôznych druhoch v rôznych podmienkach. Zmeny v období vývoja ovplyvnili i činnosť

mliečnej žľazy. (Kadlečík, Kasarda, 2007)

Kvalita mlieka ako suroviny je ovplyvnená celým radom faktorov, ktoré často

pôsobia vo vzájomnej interakcii a vzájomne sa ovplyvňujú. Základnou požiadavkou na

kvalitu je, aby mlieko ako surovina spĺňala základné hygienicko-zdravotné limity a

nepredstavovala pre konzumenta zdravotné riziko, aby mlieko spĺňalo základné

výživové parametre a malo nezmenené technologické vlastnosti, umožňujúce jeho

spracovanie na kvalitné mliečne výrobky.(Brestenský a i. 2002)

14

Mlieko obsahuje vysokohodnotné živočíšne bielkoviny, ľahko stráviteľný mliečny tuk,

cukor , vitamíny a minerálne látky. Ako zdroj vápnika sú mlieko a mliečne výrobky pre

ľudskú výživu prakticky nenahraditeľné. Okrem toho ešte významne kryjú potrebu

vitamínu A, bielkovín a tukov. Jednotlivé zložky mlieka majú vysokú biologickú

hodnotu. Hodnotné sú najme mliečne bielkoviny, ktoré sú vysoko stráviteľné, obsahujú

18 z 22 známych aminokyselín a umožňujú lepšie využitie bielkovín rastlinného

pôvodu. Mliečny tuk je základným zdrojom energie a má význam pre stráviteľnosť

potravín a kalcifikáciu kostí ( ukladanie vápnika ). Vápnik a fosfor sa zúčastňujú na

tvorbe zubov a kostí. Jeden liter mlieka uhradí dennú potrebu vápnika a fosforu

dospelého človeka.

Základné zloženie kravského mlieka: voda 86-88%, sušina 12,6%, tuk 3-5%,

bielkoviny 3,25-3,65%, mliečny cukor 4,7-4,9%, minerálne látky 0,72-0,8%.

Produkcia mlieka a parametre toku mlieka sú ekonomicky veľmi dôležité z mnohých

dôvodov poukazujúcich na ejekciu mlieka (Tančin, Uhrinčať, 2005) Jedným zo

základných predpokladov dosahovania priaznivých a ekonomických výsledkov

produkcie mlieka je dobrá a pravidelná plodnosť kráv. To znamená narodenie jedného

zdravého teľaťa od každej kravy za rok. Priebeh a úroveň reprodukčných funkcií veľmi

citlivo reaguje na kvantitu a hlavne kvalitu výživy.(Maršalek a i. 2008)

Do skupiny nepriamych úžitkových vlastností zaraďujeme aj dojiteľnosť, ktorá je

popisovaná ako individuálna vlastnosť dojnice, ktorá charakterizuje funkčnú vlastnosť

vemena, schopnosť spúšťať mlieko. Dojiteľnosť považujeme z chovateľsko-

technologického hľadiska za veľmi dôležitú vlastnosť, ktorá v súvislosti s

modernizáciou dojacej techniky a budovaním moderných dojární popri dosahovanej

mliekovej úžitkovosti zohráva a bude zohrávať v budúcnosti závažnú úlohu

(Vavrišínová a i. 2001). Dojiteľnosť je schopnosť dojnice uvoľňovať mlieko pri dojení

rozdielnou intenzitou. Uvoľňovanie má byť rýchle a úplné. Súvisí s vylučovaním

oxytocínu, ktorý sa do krvi uvoľňuje v trvaní 5-7 minút a bezprostredne korešponduje

so strojovým dojením kráv. Pri neúplnom uvoľnení mlieka treba dojnice ručne dodojiť.

(Mlynek, Vavrišínová, 2009) Vlastnosť ako rýchlo dojnica uvoľňuje mlieko a ako je

výdojok rozdelený z predných a zadných štvrtiek vemena, sa zisťuje skúškou

dojiteľnosti. Účelom skúšok dojiteľnosti v rámci kontroly dedičnosti plemenných

býkov je zistiť dedičnosť uvedeného znaku , a tým chovateľovi poskytovať širšie

informácie o tejto dôležitej vlastnosti , ktorá sa zohľadňuje pri tvorbe pripárovacich

plánov stáda. (Šlejtr, 2002)

15

4.2.3 Vplyv teploty prostredia na produkciu mlieka

Z mnohých klimatických faktorov má na zvierací organizmus najväčší vplyv teplota vzduchu.Veľmi častým problémom v letných mesiacoch je teplotný stres. Obrana organizmu voči pôsobeniu vysokých teplôt prostredia nie je zďaleka taká účinná ako proti chladu. Staršie dojnice sú proti tomuto stresu menej odolné ako prvôstky. V dôsledku tepelného stresu klesá príjem krmiva , dochádza k zníženiu úžitkovosti a k náchylnosti k chorobám, skracuje sa doba ruje, znižuje sa percento zabreznutia.(Kysilka, 2009) Klíma v maštali je rozhodujúcim faktorom pre dosahovanie vysokej úžitkovosti

zvierat. Zníženie dojivosti počas letných horúčav môže mať veľký ekonomický dopad.

Vplyv vysokých teplôt na mliekovú úžitkovosť v roku 2003 skúmali Bruoček a i.

(2005) . Testovali hypotézy, že produkciu mlieka ovplyvňuje výrobná oblasť, spôsob

ustajnenia, plemeno, nadmorská výška farmy, ochladzovanie dojníc, mesiac a ročné

obdobie. Použili údaje z kontroly. Zistili, že vysoké teploty v roku 2003 sa na

mliekovej úžitkovosti prejavili negatívne .

Vysoké teploty prostredia počas posledného trimestra gravidity môžu meniť rýchlosť

prietoku krvi a koncentráciu hormónov v organizme matky a plodu čo má za následok

nižšiu pôrodnú hmotnosť teliat a následnú zníženú dojivosť. Najcitlivejšie sú na vysoké

teploty laktujúce dojnice. Zníženie dojivosti počas letných horúčav môže mať veľký

ekonomický dopad . V chove vysoko úžitkových dojníc je horná kritická teplota

napríklad pre Holštajnské plemeno už 21 ºC. Organizmus reaguje znížením spotreby

krmiva a následok je samozrejme nižšia dojivosť.(Brouček, 2009)

4.2.4 Vplyv výživy na produkciu mlieka

Jedným z hlavných faktorov limitujúcich využitie potencionálnych úžitkových

vlastností dojníc je úroveň výživy a zabezpečenie v množstve, no najmä v kvalite

dostatočného a pravidelného príjmu krmív, energie a ostatných živín v súlade s

fyziologickými potrebami organizmu v celom produkčnom a reprodukčnom cykle. To

znamená, že v kŕmnej dávke musí byť dostatok živín pre pokrytie potreby na: záchov

(udržanie životných funkcii – pohyb, prežuvanie, trávenie, termoreguláciu a pod.),

16

produkciu mlieka, rast a vývoj plodu a produktov gravidity, prírastok hmotnosti v 2.,

resp. 3. tretine laktácie (elimináciu strát hmotnosti na začiatku laktácie), ukončenie rastu

(prírastok hmotnosti kráv na 1., resp. 2. laktácii) (Brestenský, a i, 2002).

Na množstvo, zloženie a vlastnosti mlieka vplýva mnoho činiteľov, ako sú napríklad

plemenná príslušnosť, laktačné štádium, vek, zdravie, individualita, výživa atď. Výživa

významne ovplyvňuje kvalitu mlieka (Šimko a i.,2010). Technika kŕmenia

vysokoúžitkových kráv musí zabezpečiť optimálny príjem krmív a čo najekonomickejší

prísun energie a živín. Preto by zvieratá mali mať stály prístup ku kvalitnému krmivu a

možnosť nažrať sa vtedy, keď pociťujú potrebu. Dôležitým faktorom pre príjem krmív

je chutnosť kŕmnej dávky (Brestenský, Mihina, 2006).

Tančin, Uhrainčať(2005) vo svojej práci zistili, že pri zostavovaní kŕmnej dávky

jaloviciam v období odchovu je potrebné brať veľmi vážne do úvahy jej energetickú

hodnotu, pretože tá veľmi výrazne súvisí so zákonitosťami vývoja mliečnej žľazy

jalovíc pred otelením. Vývoj mliečnej žľazy súvisí so schopnosťami tvoriť mlieko počas

laktácie. Kritickým obdobím pre rast a vývoj mliečnej žľazy mliekových plemien s

veľkým telesným rámcom sa považuje obdobie od 2-3 mesiaca života do dosiahnutia

puberty t.j. do hmotnosti asi 250-280 kg. Prekrmovanie jalovíc (prírastky okolo 1 kg

živej hmotnosti na deň) v kritickom období vývoja mliečnej žľazy negatívne ovplyvňuje

rast a vývoj mliečnej žľazy. Prejaví sa to zníženou produkciou mlieka takejto prvôstky.

Za optimálnu úroveň prírastkov pre mliekové plemená s veľkým telesným rámcom sa v

kritickom období pre rast vemena jalovíc považuje denný prírastok od 0,6 do 0,7 kg na

deň.

Pre získanie dobrej mliekovosti dojníc s vysokým podielom bielkovín a tukov je

dobré dodržiavať niekoľko základných pravidiel. Systém výživy dojníc musí

rešpektovať podmienky výrobnej oblasti. V chovoch s úžitkovosťou nad 5 000 litrov

mlieka za laktáciu, je vhodné zvoliť celoročne vyrovnanú kŕmnu dávku zloženú z

konzervovaných krmív. V chovoch s nižšou úžitkovosťou je možný systém sezónneho

kŕmenia. Ako stabilizačnú zložku celkovej kŕmnej dávky sa odporúča pridávať

konzervované krmivá počas celého roka. Kŕmnu dávku je nevyhnutné zložiť len z

kvalitných krmovín. Pri vysokoprodukčných dojniciach sa odporúča dodržiavať zásady

diferencovanej výživy dojníc podľa fázy laktácie a používať miešacie kŕmne vozy na

prípravu TMR kŕmnej dávky. Obsah živín v kŕmnej dávke musí zodpovedať skutočnej

potrebe dojnice. Dôležitý je dostatok zdravotne nezávadnej vody v optimálnej teplote

po celých 24 hodín. (Pospíšilová, 2010)

17

Aj podľa Frelicha(2001) rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim mliečnu úžitkovosť

je výživa dojníc. Prijímaná potrava pôsobí množstvom , kvalitou, obsahom živín a

prítomnosťou špecifických účinných látok. U dojnice sa nároky na výživu menia aj

v priebehu laktácie. Najväčšie sú v prvej tretine laktácie , kedy je denná produkcia

najvyššia a je ohrozené jej udržanie na úkor telesných rezerv.

Nedostatok, ale aj nadbytok jednotlivých živín v kŕmnej dávke je príčinou vzniku

mnohých ochorení, ktoré negatívne ovplyvňujú ekonomiku chovu jednotlivých plemien

prostredníctvom brakácie, rastu nákladov na nákup liečiv a veterinárnu službu,

zvýšenie nákladov na kúpu nových zvierat a finančných strát v dôsledku zníženia

parametrov mliečnej úžitkovosti a reprodukcie. Čím je vyššia úžitkovosť, tým je

náročnejšie zostaviť kŕmnu dávku. Najväčším problémom zostáva krytie energie

u vysoko produkčných dojníc v prvých dňoch po otelení. Ak je kŕmna dávka

nevyrovnaná a nedostatočne kryje potrebu energie, stáva sa , že obdobie negatívnej

energetickej bilancie spôsobí podstatné odbúravanie telových rezerv, najmä tukov, čo sa

prejaví rapídnym chudnutím v prvých 2-3 týždňoch po otelení. Výživa dojníc je

považovaná za najvýznamnejší faktor vonkajšieho prostredia, ktorý určuje mliečnu

úžitkovosť, plodnosť, zdravotný stav zvierat a umožňuje realizovať genetický potenciál

celého stáda. Cez značný rozvoj vedeckých poznatkov z oblasti fyziológie a výživy

prežúvavcov, optimalizáciu kŕmnych dávok, cez pokrok v krmovinárskom priemysle,

technológiách a technike kŕmenia dochádza často k závažným nedostatkom vo výžive

dojníc. Tieto nedostatky vedú k zníženiu produkcie, negatívne ovplyvňujú kvalitu

mlieka, fertilitu, zdravotný stav a spôsobujú značné materiálne škody predčasným

vyradením dojníc z chovu, nutnými porážkami a úhynom zvierat.(Matejíček, 2003)

4.2.5 Obdobie státia na sucho

Príprava dojníc na ďalšiu laktáciu začína už v období státia na sucho, ktoré by malo

trvať 60 dni. Praktizuje sa kŕmenie s dôrazom na kvalitu a dostatok N-látok,

minerálnych a špecificky účinných látok. Kŕmna dávka v tomto období pozostáva

z obmedzeného množstva kukuričnej siláže. a zvyšok tvorí seno alebo bielkovinová

siláž, prípadne i slama, čo pri štandardnej kvalite objemových krmív postačuje na krytie

potreby živín bez prikrmovania jadrovými krmivami(Brestenský, a i., 2002).

18

Zasušenie a obdobie státia na sucho predstavuje veľmi dôležitú fázu organizácie chovu

kráv. Je potrebná individuálna starostlivosť, najmä pri vysokoúžitkových kravách.

Upravuje sa kŕmna dávka, preventívne sa ošetruje mliečna žľaza. V období státia na

sucho je treba venovať osobitnú pozornosť zloženiu kŕmnej dávky a jej dietetickým

účinkom. V kŕmnej dávke musí byť zabezpečený dostatočný prísun makroprvkov,

mikroprvkov, vitamínov A,E,D a ostatných živín ( Brestenský, Mihina , 2006).

Podľa Frelicha a i., (2001) pôsobí doba státia na sucho kladne na dojivosť

v nasledujúcej laktácii. Po ukončení laktácie sa obnovuje mliečna žľaza , mliečne

alveoly a mliekovody. Vemeno potrebuje na svoju regeneráciu asi 60 dní ( v rozpätí od

35 do 70 dní). Cieľom státia na sucho je zotavenie dojnice a predovšetkým príprava na

nasledujúcu laktáciu (Bouška , 2006).

Podľa Škardy a Škardovej (2000) doba státia na sucho dlhšia ako 2 mesiace býva

sprievodným javom kratších laktácií alebo neskoršieho zabrezávania dojníc. Takisto

zdôrazňujú, že by nikdy nemalo stáť na sucho viac ako 20% dojníc stáda.

4.3 Ekonomika výroby mlieka

4.3.1 Hospodárska kríza a zavádzanie kvót

Chov dojníc- výroba mlieka je ekonomicky najnáročnejšie odvetvie živočíšnej

výroby . Ekonomická efektívnosť poľnohospodárskej prvovýroby bude vždy závislá od

výšky nákladov a realizačnej ceny, t.j. od reálneho zisku. (Daňo a i., 2006)

Prudký prepad ekonomiky výroby mlieka v počiatočných fázach ekonomických

reforiem bol nevyhnutnou daňou za nepripravenosť chovateľov na uvoľnenie

podmienok trhu a na prudký pokles kúpyschopnosti obyvateľstva (Daňo a i., 2006).

Hospodárska kríza sa dotkla všetkých oblastí hospodárstva, samozrejme aj

poľnohospodárstva a do značnej miery ovplyvňuje a bude aj naďalej ovplyvňovať

vývoj chovu hovädzieho dobytka na Slovensku. Chov hovädzieho dobytka patrí v  EÚ

medzi výrazne regulované agrárne odvetvie. Produkcia mlieka je limitovaná mliečnymi

kvótami početnými stavmi jatočných zvierat, na ktoré je možné dostať podporu

z prostriedkov EÚ (Bouška, 2006).

19

Aj napriek výraznému zníženiu stavov od roku 1990 sú dojené kravy hlavným odvetvím

chovu hospodárskych zvierat aj v podmienkach EÚ. Rozsah chovu dojníc a ďalších

kategórií hovädzieho dobytka je do značnej miery limitovaná spoločnou

poľnohospodárskou politikou únie a jej prebiehajúcej reformy, predovšetkým národnou

kvótou mlieka, stropom stavov jatočných býkov a kráv bez TMP(kvót) s nárokom na

dotácie z rozpočtu únie (Bouška, 2006). S kravským mliekom sa v EÚ obchoduje na

základe kvót, ktoré sa pôvodne zaviedli s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi ponukou

a dopytom a obmedziť prebytky. Každý členský štát dostáva dve kvóty, jednu na

dodávky do mliekarní, druhú na priamy predaj spotrebiteľom ( ekonomika.sme,2008).

Zavedenie mliečnych kvót zastavilo stúpajúcu nadprodukciu v EÚ, pričom

s narastajúcou úžitkovosťou takmer priamoúmerne klesali početné stavy dojníc.

V súvislosti s nadvýrobou mlieka v krajinách Európskej únie(109%) je potrebné

poukázať aj na existenciu nadvýroby mlieka na Slovensku, ktorá je vyššia ako priemer

krajín EÚ a spôsobuje ju nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, necelých 165kg

na obyvateľa ročne(Strapák a i., 2004) Európska komisia schválila návrh na zvýšenie

mliečnych kvót EÚ o 2 % s platnosťou od 1. apríla 2008. Toto rozhodnutie umožní, aby

na európske a svetové trhy bolo dodané mimoriadne množstvo 2,84 mil. t mlieka.

Predpokladá sa, že zvýšenie kvóty je prvým krokom k postupnému nárastu kvóty až do

úplného zrušenia kvótového systému v sektore mlieka do roku 2015(Miniinfo 2008).

Slovenská republika od svojho vstupu do EÚ pridelenú národnú kvótu na mlieko

neprekročila. Plnenie kvót je v priemere na úrovni 93,7 %. Najvyššie plnenie, 97,15-%,

bolo v roku 2005/2006 a najnižšie, len 88,36-%, bolo v roku 2008/2009. Mliečna kvóta

SR je v kvótovom roku 2009/2010 na úrovni 1,07 miliardy kg surového kravského

mlieka a je rozdelená celkove medzi 716 subjektov vo forme individuálnych kvót

( agroserver).

V krajinách EÚ prevažuje chov dojných plemien kráv, pretože tržná produkcia mlieka

je v podmienkach Európy hlavným predpokladom rentability chovu kráv. Zameranie na

jednotlivé plemená je v súčasnej dobe najviac ovplyvnené administratívne riadenou

reguláciou trhu s mliekom. Toto opatrenie ovplyvňuje v priebehu rokov počty

chovaných kráv vo vzťahu k ich mliečnej úžitkovosti a tým do určitej miery aj skladbu

chovaných plemien hovädzieho dobytka (Bouška,a i., 2006). Dlhovekosť kráv

v reprodukcii a ich celoživotná úžitkovosť sa stále viac dostáva do popredia selekčných

kritérií, ktoré majú veľmi úzky vzťah k ekonomickej efektívnosti produkcie mlieka

a mäsa. Doposiaľ bola miera rentability vyjadrovaná zvyšovaním úrovne úžitkovosti

20

kráv na laktáciu. V dobe keď dochádza k nasýteniu trhu mliekom a mäsom

a k zavádzaniu systémov kvót, ktoré neumožňujú zvyšovanie mliekovej úžitkovosti,

nadobúda na význame ( pre udržanie a zlepšenie miery rentability produkcie)

zvyšovanie dĺžky produkčného veku kráv(Šubrt, Nenadovič, Antov, 1990).

4.4 Reprodukčné ukazovatele.

Ekonomická efektívnosť chovu hovädzieho dobytka je určovaná stabilitou

a efektívnou reprodukciou. Produkcia teliat v pravidelných efektívnych intervaloch

a využitie biologického reprodukčného potenciálu zvierat vyžaduje dobrý zdravotný

stav, primerané chovateľské podmienky a vysokú starostlivosť o reprodukčný proces

kráv a jalovíc Ak sa ktorýkoľvek článok tohto reťazca pri pôsobení ďalších negatívnych

vplyvoch vnútorného a vonkajšieho prostredia naruší, vyskytnú sa poruchy plodnosti

a znižuje sa reprodukčná schopnosť(Šťastný a i, 1998).

Aby kravy dojili, musia úspešne zabreznúť a donosiť teľa až do termínu pôrodu.

Rozmnožovanie je základným prejavom všetkých živých organizmov. Jeho úlohou pri

zachovávaní druhov je prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov.

Reprodukcia je najdôležitejším predpokladom pre pravidelnú živočíšnu produkciu.

Reprodukciou sú ovplyvnené selekčné vlastnosti stáda, doba úžitkovosti, počet teliat za

rok a účinnosť produkcie mlieka a mäsa (Bullová, Debrecéni , 2005).

Reprodukcia priamo ovplyvňuje ekonomiku chovu. Za poruchu reprodukcie

môžeme považovať, ak nie sú dosiahnuté parametre, ktoré si chovateľ s ohľadom na

plemeno, úžitkovosť a výživu stanovil. Reprodukcia zvierat chovaných človekom je

základom úspechu chovu ,úspešná reprodukcia zabezpečuje obnovu starnúceho stáda

zvierat ,zabezpečuje dostatočný počet zvierat v chovoch zameraných na úžitkovosť,

umožňuje šľachtenie zvierat, zlepšovanie úžitkových vlastnosti zámerným výberom

rodičovského páru a pod. Reprodukcia hospodárskych zvierat v podmienkach

súčasného poľnohospodárstva vychádza nielen z hodnotenia počtu uliahnutých

(narodených) mláďat, ale aj počtu odchovaných, resp. odstavených mláďat s čím súvisí

aj produkcia mlieka na odchov mláďat, živa hmotnosť samíc a taktiež genetické

vybavenie rodičov.

Základným ukazovateľom plodnosti hospodárskych zvierat je počet mláďat za určitú

časovú jednotku (Rybanská a i, .2001). Úroveň reprodukcie by mala byť v popredí

21

záujmu každého chovateľa, nakoľko výrazne ovplyvňuje ekonomiku chovu. Schopnosť

vlastnej reprodukcie patrí k základným znakom živých organizmov. Bez reprodukcie

nie je produkcia.

Podľa Luodu (2008) reprodukcia ja dôležitou súčasťou biologickej podstaty

a ekonomickej efektívnosti chovu dobytka. Na jednej strane sa neustále zvyšujú nároky

na množstvo a kvalitu nadojeného mlieka, na strane druhej sú známe i negatívne

korelácie týchto znakov práve k reprodukcii. Zvlášť u hoštajnského dobytka ako

špecializovaného mliečneho plemena, sa s týmito problémami stretávame stále častejšie.

Problém so zabreznutím kráv alebo jalovíc je často spojený s narastajúcim počtom tzv.

tichých nevýrazných rují a následne so skorou embrionálnou mortalitou. To vedie

k tomu, že sa predlžuje dĺžka servis periody, zvyšuje sa spotreba inseminačných dávok

a narastá počet inseminácií a veterinárnych úkonov.

4.5 Plodnosť

Schopnosť vlastnej reprodukcie patrí k základným znakom živých organizmov.

V náväznosti na mliekovú úžitkovosť, reprodukčná schopnosť, t.j. plodnosť hovädzieho

dobytka je veľmi dôležitou vlastnosťou, lebo od nej závisí nielen produkcia potomstva

ale aj udržanie plynulej, vyrovnanej a vysokej mliekovej produkcie. Otelenie treba

považovať za hlavný faktor, ktorý udržuje v činnosti mliečnu žľazu (Šmerha, 1980).

Plodnosť je základná biologická a úžitková vlastnosť zvierat, umožňujúca ich

rozmnožovanie a tak zachovanie rodu. Plodnosť vyjadruje schopnosť zvierat

produkovať pohlavné bunky schopné oplodnenia. U samíc to znamená schopnosť

pravidelného oplodnenia, gravidity a pôrodu životaschopného potomstva, u samcov

schopnosť párenia a produkcie kvalitného ejakulátu pri udržaní oplodňovacej

schopnosti do vysokého veku (Kliment, 1989).

Plodnosť ako reprodukčná výkonnosť zvierat je daná:

dobou kedy samica pohlavne dospieva

počtom plodov pri pôrode

frekvenciou potratov s ich časovým odstupom

dĺžkou života a zachovaním reprodukčných schopností

22

Ukazovatele plodnosti sú podmienené génmi malého účinku, sú súčasťou genetického

hodnotenia zvierat a cieľov ich chovu. Pretože ide o vlastnosti nízko dedivé, ich

genetický pokrok je možné dosiahnuť cieľavedomou selekciou a plemenitbou zvierat

počas dlhšieho časového obdobia (Kadlečík, Kasarda, 2007). Poruchy plodnosti v

chovoch dojníc vyvolávajú značné ekonomické škody. Ekonomické straty vyvolané

zhoršenou plodnosťou kráv sú spôsobené predovšetkým zníženou produkciou mlieka

v prepočte na kravu a rok a znížením produkcie teliat, často i vyššou spotrebou práce

a väčšieho počtu inseminácií nutných k oplodneniu plemenice (Bouška,a i., 2006).

Poruchy plodnosti a reprodukčné poruchy tvoria významnú skupinu funkčných

vlastností zvierat. Pôrody plemeníc dlhodobo ovplyvňujú organizmus matky aj

potomka. Každá laktácia plemenice začína pôrodom a obtiažne pôrody znižujú

produkciu, oneskorujú reprodukciu a v niektorých prípadoch sú príčinou brakovania

zvierat (Kadlečík, Kasarda, 2007).

Plodnosť je dôležitým faktorom pre rentabilitu chovu plemien so zameraním mliekovú

ale aj kombinovanú úžitkovosť. V chove zvierat zaujíma kľúčové postavenie. Len

zdravé a kondične výborne pripravené zvieratá disponujú dobrou a pravidelnou

plodnosťou. Analýza ukazovateľov reprodukcie je pomerne zložitá lebo ich fenotypová

premenlivosť je vzhľadom na veľké množstvo faktorov ovplyvňujúcich plodnosť veľmi

veľká. Pre jednoduché a rýchle posúdenie výsledkov riadenia plodnosti stáda sa

využívajú reprodukčné ukazovatele. Medzi najdôležitejšie ukazovatele plodnosti kráv

patria: vek pri prvom otelení, servis perióda, dĺžka gravidity, medziobdobie (Bujko a i,

2006).

Plodnosť je ovplyvňovaná rôznymi faktormi a to sú: detekcia ruje, správna doba

inseminácie, ktorá je ovplyvnená samotným chovateľom a tretia fáza je brezivosť. Ide

o vzájomné pôsobenie kravy a embria . Pri zahniezdení oplodneného vajíčka hrá veľkú

úlohu zdravotný stav kravy. Ten je do veľkej miery ovplyvnený prostredím a výživou

(Siemes ,2009).

Situácia v reprodukcii hovädzieho dobytka je v súčasnej dobe charakterizovaná

zhoršovaním ukazovateľov plodnosti a narastajúcou konkurenciou medzi mliečnou

produkciou a reprodukciou, ako úžitkovými vlastnosťami. Ekonomický význam

plodnosti nespočíva len v hodnote narodeného teľaťa. Jej význam je tiež v tom, že

zabezpečuje aj hormonálnu stimuláciu následnej mliekovej úžitkovosti a ďalšej

plodnosti. Plodnosť môžeme teda považovať za rovnako významnú, ako je schopnosť

produkovať mlieko (Grafenau, a i., 2007). Neustále rastúca mliečna úžitkovosť kladie

23

zvýšené nároky na plnohodnotnú výživu, ktorú chovateľ často nie je schopný

zabezpečiť. Odrazí sa to najmä v popôrodnom období, kedy zvieratá necyklujú, majú

tichú ruju, cysty, zápaly maternice atď. Podľa Řihu a i. (2002) 10 – 15 % kráv v stáde

má problémy s reprodukciou, ktoré sú v 67 % prípadov zavinené faktormi

podmienenými výživou.

4.5.1 Ukazovatele plodnosti

4.5.1.1 Vek pri otelení Rentabilita chovu je podmienená dobrou rastovou schopnosťou a dostatočnou

rannosťou zvierat, ktoré umožnia otelenie kráv vo veku 23 až 25 mesiacov pri

dosiahnutí živej hmotnosti cca 570 kg (Motyčka a i., 2005). Nižší vek pri 1. otelení

znižuje náklady na odchov, skracuje generačný interval a zvyšuje počet narodených

teliat. Taktiež produkcia mlieka na jeden deň života dojnice je priaznivejšia pre ranné

telenie (Frelich a i., 2001).

Významný vplyv veku pri prvom otelení na dlhovekosť kráv potvrdili aj Páchová a

Zavadilová (2006), ktoré uvádzajú, že skoré telenie nemalo negatívny vplyv na zvýšené

vyraďovanie zvierat. Kravy zabreznuté do 17. mesiaca mali na druhej a tretej laktácii

najnižšie percento vyraďovania.

Vek pri prvom otelení naznačuje zvýšené riziko vyradenia kráv, ktoré sa otelili vo

vyššom veku. Vplyv plemena, resp. plemennej skupiny na dlhovekosť a dĺžku

produkčného veku kráv potvrdil aj Psota (1996).

Bouška a i. (2006) uvádza odporúčaný vek pri prvom pripustení 14-15 mesiacov pri

hmotnosti 410 kg pre holštajnský dobytok.

4.5.1.2 Medziobdobie

Medziobdobie je obdobie medzi dvoma za sebou nesledujúcimi oteleniami.

Mlynek (2009)hodnotí dĺžku medziobdobia takto:

do 400 dní veľmi dobré

24

od 400-430 dní vyhovujúce

nad 430 dní nevyhovujúce

Tak isto Bouška a i.(2006) považujú za dobrú dĺžku medziobdobia 400dní.

Dĺžka medziobdobia je v úzkom vzťahu k dĺžke intervalu a zvlášť k servis perióde a je

nepriamo úmerná rýchlosti obratu stáda. Pri priemernej dĺžke medziobdobia 366 – 380

dní v rámci stáda, sa považuje plodnosť za veľmi dobrú, do 380 dní za menej dobrú

a nad 400 dní za nevyhovujúcu (Jílek a.i., 2002).

Kvapilík (1995) udáva, že so zhoršovaním ukazovateľov plodnosti nad optimálnu

hranicu sa predlžuje dĺžka laktácie. Pri predĺžení medziobdobia o 1 deň nad 365 dní sa

predĺži dĺžka laktácie o 0,7 dňa a dĺžka neprodukčnej časti laktácie o 0,3 dňa.

Podľa Loudu (2008) medziobdobie je dĺžka medzi dvoma pôrodmi. Všeobecne pri

hodnotení chovu vyjadruje hodnotu u všetkých kráv vrátane vyradených. Dĺžku

medziobdobia do 360-400 dní možno považovať za výbornú až priemernú.

Medziobdobie u vysokoúžitkových dojníc sa bude líšiť predovšetkým v závislosti na

veľkosti chovu a jeho úžitkovosti. Malo by byť vždy sprevádzané informáciou

o percente dojníc, ktoré v sledovanom období neboli z dôvodu brakácie do hodnotenia

medziobdobia zaradené. Vo  vysokoúžitkových chovoch , kde perzistencia laktácie je

vysoká, nie je nutné za každú cenu medziobdobie skracovať. To neznamená nesledovať

nástup prvej popôrodnej ruje. Pokiaľ sú príznaky ruje v normále, plemenica je v dobrom

zdravotnom stave a odpovedajúcej telesnej kondícii, je možné plemenicu inseminovať.

V chovoch s nízkou mliečnou úžitkovosťou je medziobdobie dlhšie ako 380-400 dní

ekonomicky nevýhodné.

4.5.1.3 Servis perióda

Je to časový interval alebo inak povedané obdobie v dňoch od otelenia po

oplodnenie plemenice. Tiež sa nazývaná medziteľnosť

Podľa Frelicha a i..(2001) je servis perióda jedným z ekonomicky najvýznamnejších

ukazovateľov reprodukcie. Vyjadruje sa počtom dní, ktoré uplynú medzi pôrodom

a insemináciou po ktorej dojnica zabrezila. V chovoch s priemernou úžitkovosťou je

vyhovujúca SP do 80 dní, uspokojivá do 90 dní.

Ako uvádza Schneider (2009) analýza vyše 20 000 kráv ukázala, že najväčšia miera

zabrezávania sa dosiahla, keď sa inseminácia vykonala v priebehu 80 dní po otelení –

25

nezávisle od individuálnej produkčnej úrovne kráv. Miera zabrezávania je významne

nižšia, ak kravu inseminujeme medzi 80. a 120. dňom po otelení. Ak sa tak urobí po

tomto intervale, počet úspešných prvých inseminácií opäť narastá. Servis perióda

vyjadruje počet dní po pôrode, kedy bola u kravy urobená prvá inseminácia. Patrí medzi

ekonomicky významné ukazovatele. V chove s priemernou úžitkovosťou je SP do 80-90

dní výborná až dobrá. SP 110-125 dní je možné tolerovať u vysokoúžitkových dojníc

holštajnského dobytka, pokiaľ medziobdobie neprekročí 400dní. Tento ukazovateľ je

regulovaný brakovaním. Servis perióda vyjadruje úspešnosť snahy chovateľa dojnicu

pripustiť. (Louda, 2008)

4.5.1.4 Inseminačný interval

Je to obdobie od otelenia po 1. pripustenie . Rozpätie inseminačného intervalu by

malo byť 45 – 60 dní. Inseminačný interval by nemal byť kratší ako 40 dní. Za veľmi

dobrý inseminačný interval považuje Krajňák, Šťastný (1993) hodnotu do 60 dní, za

dobrý 80 dní, vyhovujúci do 100 dní a nevyhovujúci nad 100 dní. Chovatelia

mliečnych kráv využívajú mnoho nástrojov, aby ovplyvnili úspešnosť inseminácie,

znížili výdaje na veterinárnu starostlivosť a udržali produkciu stáda na želateľnej

úrovni. Z tohto dôvodu je dôležité rozhodnutie o vhodnom čase opätovného

zabreznutia kravy.

Inseminačný interval vyjadruje počet dní, ktoré uplynuli od pôrodu do dňa, kedy bola

plemenica po pôrode prvý krát inseminovaná. Dĺžka intervalu sa pohybuje od 35-42

dní u vysokoúžitkových kráv býva aj dlhšia. Dĺžka intervalu v priemerných chovoch

nad 60dní je nevyhovujúca. Interval do istej miery podmieňuje medziobdobie a súvisí

s ním. Najlepšie výsledky v reprodukcii dosahujú farmy, ktoré sledujú individuálne

zdravotný stav dojníc, vedú si evidenciu o prvej popôrodnej ruji a následných rujách.

Ak je dojnica v poriadku, nie je dôvod ju nepripustiť v období päťdesiateho dňa po

pôrode.( Louda, 2008)

dĺžka zasušenia55 dnídĺžka zasušenia34 dní

26

4.5.1.5 Inseminačný index

Je číslo udávajúce, koľko inseminácii je potrebné uskutočniť, aby sa dosiahla

teľnosť. Priemerný inseminačný index v našich chovoch sa pohybuje v hraniciach 1,8 –

2,0. Inseminačný index nad 2,0 svedčí o poruchách plodnosti. U býkov s veľmi dobrou

plodnosťou by nemal byť vyšší ako 1,6. Výšku inseminačného indexu môžu ovplyvniť

hlavne nevyhovujúce chovateľské podmienky a vysoká produkcia mlieka. Inseminačný

index možno použiť len v tých istých chovateľských podmienkach a pri počte najmenej

150 – 200 plemenníc. (Plesník a i., 1977). Mlynek (2009) hodnotí inseminačný index,

čiže počet inseminácií na oplodnenie jednej kravy takto: do 1,5 veľmi dobrá, 1,51 – 2,0

dobrá, 2,1 – 2,5 neuspokojivá.

Inseminačný index vyjadruje počet všetkých inseminácii potrebných k zabreznutiu

jednej plemenice. Reinseminácia kravy v danej ruji sa nezapočítava do uvádzaného

indexu. V stáde s výbornou plodnosťou dosahuje hodnota indexu 1,2, ako dobrú do 1,6

ako vyhovujúcu do 2. Všeobecne platí, že čím je inseminačný index nižší, tým je

ekonomika pripúšťania lepšia. Inseminačný index slúži chovateľovi ako ukazovateľ

frekvencie výskytu porúch plodnosti a k plánovaniu nákupu inseminačných dávok

(Louda, 2008).

4.6 Zdravie zvierat

Dobrý zdravotný stav je predpokladom vysokej, vyrovnanej produkcie počas celého

produkčného života zvieraťa.

Celkové zdravie a životaschopnosť dojnice je základným predpokladom jej dobrej

úžitkovosti a následne dobrého ekonomického efektu poľnohospodára. Je dôležité si

uvedomiť, že len zo zdravého teľaťa a zdravej, dobre a kvalitne živenej jalovice bude

raz zdravá dojnica s požadovanou úžitkovosťou. Dobrá funkcia orgánov (pečene,

obličiek a celého tráviaceho traktu) má zásadný vplyv na úžitkovosť zvierat a

predstavuje prirodzenú prevenciu zdravotných problémov dojníc ako sú mastitídy,

ketóza, stukovatenie pečene, hypokalcémia, metritídy, poruchy reprodukcie ale aj

zápaly paznechtov a pod.(Pospíšilová ,2008)

27

Včasné odhalenie zdravotných problémov dojníc súvisiacich s ich výživou,

technológiou kŕmenia, ustajnenia ako aj celkového manažmentu chovu je základným

predpokladom dosahovania ekonomickej efektívnosti chovu.

Dobrý zdravotný stav je predpokladom vysokej, vyrovnanej produkcie počas celého

produkčného života zvieraťa. Pretože len zdravé zviera dokáže naplno využívať svoj

potenciál (Riecka, Kasarda ,Candrák, 2008) .V dôsledku nárastu úžitkovosti sa

významne zvýšila ekonomická efektívnosť výroby mlieka , ale zhoršilo sa zdravie

vysokoúžitkových kráv(Motyčka,Vacek, 2006)

4.6.1 Mastitída

Najproblematickejšie a ekonomicky najnáročnejšie ochorenia v chove dojníc je

ochorenie mliečnej žľazy na mastitídu. Mastitídy dojníc sú jedným z významných

faktorov, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu a produkciu mlieka. Mastitída je

zapríčinená celou radou rôznych druhov mikroorganizmov, ktoré cez ceckový kanálik

prenikajú do mliečnej žľazy(Tančin, 2006).

Produkcia mlieka o požadovanej kvalite kladie na chovateľa vysoké požiadavky v

oblasti zabezpečenia dobrej organizácie chovu dojníc, ich vhodného ustajnenia, dobrého

zdravotného stavu, primeranej výživy, vysokého stupňa hygieny prostredia a dojenia,

nepretržitej realizácie preventívnych a tlmiacich protimastitídnych metód v chove.

Mastitídy dojníc sú z daného pohľadu závažným činiteľom znižujúcim rentabilitu jeho

produkcie. Všetky formy mastitíd, tak klinické, ako aj subklinické a aseptické mastitídy

znižujú produkciu mlieka väčším alebo menším narušením sekrečnej aktivity mliečnej

žľazy. Deje sa tak nielen v priebehu infekcie a priebehu zápalu, ale aj po potlačení, či už

po spontánnom vyliečení alebo medikamentóznej liečbe. Pri vzniku väčšiny mastitíd sa

uplatňuje infekčný činiteľ, pričom až 95 % mastitíd je vyvolaný patogénnymi

baktériami (Vasiľ, 2010 ).

Podľa Bučeka (2007) patrí mastitída k najnákladnejšiemu ochoreniu u dojeného

dobytka. Stratégia redukcie výskytu mastitíd je dôležitá pre zníženie nákladov

a zlepšenie kvality produkcie. V r. 2006, boli dôvodom vyradenia kráv kvôli mastitíde

až 8,4%.

28

Okrem vylúčenia mlieka z dodávky a rizika horšieho zatriedenia mlieka dochádza tiež

k významnému poklesu dojivosti a v konečnom dôsledku aj k brakácii kráv( Bouška

a i., 2006). Výroba maximálneho množstva vysokokvalitného mlieka je hlavným

cieľom všetkých producentov mlieka. Mastitída je najnákladnejšie ochorenie

mliekového dobytka. Straty vznikajúce z dôvodu mastitídy tvoria: znížená produkcia

mlieka, zvýšené náklady na ošetrovanie, vyliate mlieko, predčasné vyraďovanie, úhyn,

znížený genetický potenciál, znížená reprodukčná výkonnosť, zamietnutý výkup

mlieka z dôvodu prekročenia počtu somatických buniek alebo pre výskyt rezíduí

antibiotík a strata prémie za kvalitu mlieka. Väčšina producentov si ľahko spojí klinické

mastitídy so stratami. Infikované mlieko má zmenený vzhľad, pokles produkcie je

očividný, ľahko sa dajú vypočítať náklady na liečbu a objem vyliateho mlieka je známy.

Subklinické (skryté) mastitídy však môžu v skutočnosti spôsobovať väčšie straty v stáde

ako klinické mastitídy. Keďže zvieratá neprejavujú príznaky typické pre toto ochorenie,

problém sa často prehliada (Ryba, 2010).

4.5.2 Paznechty

O závažnosti chorôb paznechtov a potrebe ich ošetrovania sa denne presviedčame

na chovoch u nás i po celom svete. Priame straty z hľadiska výpadu zvierat, resp.

znižovaním úžitkovosti sú ohromujúce (Swalve, 2007). Ochorenia končatín, zvlášť

paznechtov, sú jedným z najzávažnejších zdravotných problémov v chove dojníc. Vedľa

porúch plodnosti a mastitíd sú najčastejšou príčinou predčasného vyraďovania dojníc

z chovu. Veľmi významný je tento zdravotný problém u vysokoprodukčných dojníc

holštajnského plemena. Výskyt ochorenia končatín v chovateľsky vyspelých krajinách

sa pohybuje na úrovni 5-7 % z ustajnených zvierat. Vo väčšine našich chovov je výskyt

klinických foriem ochorenia končatín – paznechtov u 30-70% dojníc. Najčastejšie sa

vyskytuje v prvej tretine laktácie. Na jej vzniku sa podieľa rada aspektov – genetická

predispozícia, technológia ustajnenia, zoohygienické podmienky ustajnenia, výživa,

poruchy metabolizmu, úroveň oštrovateľskej, zootechnickej a veterinárnej starostlivosti.

(Matejíček, 2009)

29

5. Záver

Štúdiom dostupnej literatúry sme zistili nasledovné závery:

1. Holštajnské plemeno je vysokoprodukčné mliekové plemeno , ktoré pochádza

z Európy , ale rozšírilo sa do celého sveta. Základné sfarbenie je čiernostrakaté,

ale chová sa aj červenostrakatý dobytok. Vyznačuje sa veľkým telesným

rámcom, veľkým žľaznatým vemenom. V produkcii mlieka dosahuje okolo

8 000 až 10 000 tisíc kg mlieka na dojnicu na rok. Na Slovensku predstavuje

chov holštajnského plemena až 60% z celkovej populácie chovaných kráv.

2. Medzi najdôležitejšie úžitkové vlastnosti hovädzieho dobytka patrí produkcia

mlieka. Mlieko je produktom mliečnej žľazy a jeho tvorba je ovplyvňovaná

mnohými vnútornými a vonkajšími činiteľmi. Produkčné obdobie kráv trvá od

ich presunu z pôrodnice po zasušenie, pričom najvyššia produkcia mlieka sa

dosahuje v prvej tretine laktácie . V tomto období majú dojnice najvyššie

potreby na kŕmenie. Kŕmne dávky dojniciam sa upravujú podľa fázy laktácie,

obsah živín musí zodpovedať optimálnej potrebe dojnice. Ďalším faktorom

ovplyvňujúcim produkciu mlieka je teplota prostredia. Kritická teplota pre

holštajnské plemeno je 21°C. Pri vysokých teplotách dochádza k znižovaniu

dojivosti, ktorá je spôsobená znížením príjmu krmiva. V dôsledku tepelného

stresu sú zvieratá náchylnejšie na choroby , znižuje sa doba ruje aj percento

teľnosti.

3. Ekonomika chovu je priamo ovplyvňovaná reprodukciou. Úroveň reprodukcie

by mala byť v popredí záujmu každého chovateľa. Ak chceme, aby kravy

produkovali mlieko, najskôr musia zabreznúť a donosiť teľa. Základnými

ukazovateľmi , podľa ktorých sa hodnotí plodnosť kráv sú : vek pri prvom

otelení, servis perióda, medziobdobie, inseminačný index. Ako uvádzajú autori,

optimálny vek pri prvom otelení je 23-25 mesiacov, dĺžka medziobdobia do

400 dní veľmi dobrá, od 400-430 vyhovujúca, nad 430 nevyhovujúca, obdobie,

kedy je vhodné, aby dojnica opäť zabrezla je v rozpätí 80-90 dní po otelení.

Ďalším ukazovateľom je inseminačný index, ktorý nám udáva počet

inseminácií potrebných k tomu , aby sa dosiahla teľnosť. Priemerný

inseminačný index je od 1,8-2,0. Ak sa toto číslo pohybuje vyššie, svedčí to

o poruchách plodnosti.

30

4. Základným predpokladom dobrej úžitkovosti je celkové zdravie a kondícia

dojníc. Včasné odhalenie ochorenia sa pozitívne premietne do celkovej

efektívnosti chovu. Najčastejšie ochorenia, ktoré postihujú dojnice sú zápaly

mliečnej žľazy – mastitída, acidóza, poruchy reprodukcie a zápaly paznechtov.

Všetky ochorenia nepriaznivo ovplyvňujú produkciu a kvalitu mlieka,

mastitída je mnohokrát dôvodom k vyradeniu dojnice z chovu.

6. Návrh na využitie výsledkov

Práca bude pokračovať experimentálnou časťou, v ktorej sa bude postupovať

podľa nasledovnej metodiky:

Podkladové údaje pre diplomovú prácu budú získané z výsledkov kontroly mliekovej

úžitkovosti vykonávanej Plemenárskymi službami v Bratislave, z databázy poskytnutej

výpočtovým strediskom PS SR v Žiline.

Hodnotené údaje:

1. Mlieková úžitkovosť

a) produkcia mlieka za laktáciu v kg

b) produkcia tuku za laktáciu v kg

c) produkcia bielkovín za laktáciu v kg

d) produkcia laktózy v kg

e) obsah tuku za laktáciu v %

f) obsah bielkovín za laktáciu v %

g) obsah laktózy v %

h) perzistencia laktácie v %

2. Reprodukčné ukazovatele

a) vek pri prvom otelení v mesiacoch

b) dĺžka medziobdobia v dňoch

c) ročné obdobie telenia

31

Ukazovatele mliekovej úžitkovosti budú hodnotené za celý chov a samostatne na prvej

laktácii a na druhej a vyššej laktácii.

Pri hodnotení reprodukčných ukazovateľov sa zameriame u kráv na prvej

laktácii na vek pri prvom otelení ako rozdiel medzi dátumom narodenia a dátumom

prvého otelenia kráv a použitím Studentovho T-testu a testovať preukaznosť vplyvu

veku pri prvom otelení na výšku ukazovateľov mliekovej úžitkovosti (mlieko v kg, tuk

v kg a v %, bielkoviny v kg a v %).

V skupine kráv na druhej a vyššej laktácii budeme hodnotiť dĺžku medziobdobia

podľa poradia laktácie kráv a použitím Studentovho T-testu a testovať preukaznosť

vplyvu dĺžky medziobdobia na výšku ukazovateľov mliekovej úžitkovosti (mlieko

v kg, tuk v kg a v %, bielkoviny v kg a v %).

Kravy budú podľa dátumu otelenia rozdelené do 4 skupín podľa ročného

obdobia otelenia a použitím Studentovho T-testu testovaná preukaznosť vplyvu ročného

obdobia

Skupiny kráv podľa ročného obdobia otelenia:

zima (A) – kravy otelené v mesiacoch november až január

jar (B) – kravy otelené v mesiacoch február až apríl

leto (C) – kravy otelené v mesiacoch máj až júl

jeseň (D) – kravy otelené v mesiacoch august až október

Výsledky budú spracované štatistickým programom SAS verzia 9.1 a MS Excel.

Grafické prílohy budú spracované programom MS Excel.

32

7. Prehľad použitej literatúry

1. Bouška,J.-Doležal,O.-Jílek,F.-Kudrna,V.-Kvapílik,J. a i., 2006: Chov dojného

skotu, Profi Press, 2006. s 12,33,80,157,158,162,165,169, 171,186 ISBN 80-

86726-16-9

2. Brestenský,V. a i, 2002 , Sprievodca chovateľa hospodárskych zvierat,

Publikácie VÚŽV Nitra 5,2002, s.23

3. Brestenský,V.- Mihina,Š.2006. Organizácia a technológia chovu mliekového

hovädzieho dobytka.1. vyd. Nitra Slovenské centrum poľnohospodárskeho

výskumu 2006,s.13,14,15. ISBN 80-88872-53-7

4. Brouček,J a i., 2005. Pomôže voľné ustajnenie s výbehom. In: Slovenský chov

[online], 2005. Dostupné na internete : http/www.slovenskýchov.sk/chov05

5. Brouček,J. 2009. V chove dojníc treba redukovať tepelný stres. In: Slovenský

chov, 14, 2009, 7, s.16-18

6. Buček,P. 2007. Vybrané problémy kontroly úžitkovosti dojených kráv

v kontrolním roce 2005/2006, In: Náš chov, roč.22, 1/2007

7. Bujko,J.-Candrák,J.-Strapák,P.-Rybanská,M.2006. Faktory vplývajúce na

reprodukčné ukazovatele vo vybraných chovoch Slovenského strakatého

plemena. In: Acta fytotechnika et zootechnika- Mimoriadne číslo , Nitra,

Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra, 2006, s.145

8. Bullová,M.-Debrecéni,O. 2005, Integrovaná živočíšna výroba.1. vyd. Nitra :

Slovenská poľnohospodárska univerzita 2005 51 s. ISBN 80-8069-554-7

9. Daňo,J.- Huba,J.- Krupová,Z.- Polák,P.- Krupa,E. 2007. Vývoj ekonimiky chovu

dobytka na začiatku XXI. Storočia, 1. vyd. SCPV Nitra , ISBN 978-80-88872-

61-0

10. Debrecéni,O.-Bíro,D.-Bogdányi,I.-Bulla,J.-Heider,J.-Hubinský,V. a i., 1995.

Praktická príručka pre chovateľa hovädzieho dobytka. 1. Vyd. Nitra: Vysoká

škola poľnohospodárska, 1995. ISBN 80-7137-256-0

11. Frelich,J. a i., 2001. Chov skotu . 1. vyd. Jihočeská univerzita, zemědělská

fakulta, České Budějovice,2001, 211s. ISBN 80-7040-512-0

12. Grafenau,P.-Inštutoris,J.-Kubovičová,E.-Grafenau,J.jr.-Riha,Ľ.-Pivko,J. 2007,

Synchronizácia ruje a ovulácie kráv ovsych programom v popôrodnom období

33

13. Grieger,C.-Holec,J. 1990. Hygiena mlieka a mliečnych výrobkov. Bratislava:

Príroda 1990. 397s. ISBN 80-07-00253-7.

14. Jílek,F.-Berka,T.2002. Analýza reprodukčních ukazovatelú krav jako prostředek

ke zlepšení jejich produkční výkonnosti. In: Zemědelské informace, Praha-

Ústav zemědelských a potravinářských informací,2002

15. Kadlečík,O.-Kasarda,R. 2007. Všeobecná zootechnika 1.vyd. SPU Nitra, ISBN

978-80-8069-953-6

16. Kliment,J. 1989. Reprodukcia hospodárskych zvierat. Príroda, Bratislava, 1989.

ISBN 80-07-00027-5

17. Kopecký,J. 1981. Chov skotu: velká zootechnika. Státní zemědělské

nakladazelství, Praha, 1981, s.500

18. Krajňák,P.-Šťastný,P.1993. Návody na cvičenia z reprodukcie HZ, VŠ Nitra,

1993, s.137-144

19. Kvapílik,J. 1995. Ekonomické aspekty chovu skotu .Praha, Svaz chovatelú

českého strakatého skotu,1995,s.67

20. Kysilka,P. 2009. Jak se vyvarovat nepohody v chove skotu? Nevystavujte krávy

stresu. In: Chov skotu 2009, roč.6 ,.4, s.13

21. Louda,F. a kol.2008. Uplatnení biologických zásad při řízení reprodukce

plemenic 2008, .s.26, 27 ISBN: 978-80-87144-05-3

22. Maršálek,M.-Zedníková,J.-Pešta,V.-Kubešová,M.2008, Reprodukce

holštýnskeho skotu v závislosti na dojivosti a kondici 2008, s.621[online]

www.http://wwwagr.hr./jcea/issues/jcea9-4/pdf/jcea94-1.pdf

23. Matějíček,M. 2009. Onemocnění paznechtú skotu. In: Informačný magazín2/09

dostupné [online] http://www.vvs.cz/pdf/vvsinfo/podzim09.pdf

24. Matějíček,M. 2003. Využití metabolických testú k hodnocení výživy u skotu,

In: Informačný magazín dostupné [online]

http://www.vvs.cz/pdf/vvsinfo/podzim03.pdf

25. Medvecký,D.1995. Zásady úspešného odchovu jalovíc. In: Praktická príručka

pre chovateľa hovädzieho dobytka. Debrecéni,O. a.i, 1995. 1. Vyd. Nitra:

Vysoká škola poľnohospodárska, 1995. 76-79 s. ISBN 80-7137-256-0

26. Miniinfo apríl, 2008: EÚ zvyšuje mliečne kvóty členských štátov o 2%: Správa

ATIS Agrárne trhové informácie Slovenska s.12

27. Mlynek,J.-Vavrišinová,K, 2009.Živočíšna produkcia a výroba. SPU Nitra 2009

2. Nezmenené vydanie ISBN 978-80-552-0304-1

34

28. Motyčka,J. a kol.2005. Šlechtění holštýnskeho skotu. Praha : Svaz chovatelú

holštýnskehoskotu ČR, 2005. s.87

29. Motyčka,J.-Vacek,M. 2006. Holštýnsky skot. In: Holštýnsky special. Príloha

časopisu Náš chov, 2006, s.4-8

30. Pachová,E.-Zavadilová,L.2006. Hodnocení délky produkčního věku

holštýnskeho skotu. In: Náš chov, 2006, 3 ,s.92-93

31. Plesník,J. a kol. 1977 Chov hovädzieho dobytka. Bratislava: Príroda, 1997,

s.155-157, 450-452, 485-489

32. Pospíšilová,D. 2008.Ako zvýšiť množstvo kvalitného mlieka, podporiť zdravie

dojníc a zlepšiť prosperitu chovu hovädzieho dobytka.2008. In: Slovenský chov

8/2008

33. Pospíšilová,Ľ. 2010. Výživa vysokoprodukčných dojníc a jej vplyv na

metabolické poruchy. In: Roľnícke noviny, 2010 [online]

http://files.vetservis.sk/200000140-81bce82b71/Výživa vysokoprodukčných

dojníc.pdf

34. Psota,T.1996. Prežiteľnosť dojníc rôznych genotypov a ich celoživotná

mlieková úžitkovosť. In: Acta Zootechnica, 1996, roč.52, s.21-25

35. Pšenica,J.-Gavalier,M.-Psota,T. 1996 Všeobecná zootechnika. Základné

kapitoly. Pre AF Nitra: Vysoká škola poľnohospodárska, 1996., 191s. ISBN 80-

7137-219-9

36. Riecka,Z.-Kasarda,R.-Candrák,J. 2008. Analýza utvárania paznechtov vo

vzťahu k produkčným a reprodukčným ukazovateľom. In: Acta fytotechnika et

zootechnika.3, 2008, 73s

37. Ryba,Š. 2010, Mlieková ročenka 2009-2010, Počet somatických buniek

v mlieku s.13, Kontrolný rok 2009-2010 [online]

http://old.pssr.sk/download/hd/rocenka/ml09-10/rocenka/Mliekova.rocenka2010

38. Rybanská,M.-Gavalier,M-Pšenica,J. a.i.2001. Všeobecná zootechnika. 3. Vyd.

Nitra: Slovenksá poľnohospodárska univerzita 2001.114s. ISBN 80-7137-955-7

39. Říha,J.-Hanuš,O.-Bielka,M. 2002. Problémy managementu reprodukce dojníc.

In: Náš chov, 6, 2002, s. 23-28.

40. Sedem štátov EÚ vlani prekročilo kvóty na mlieko , SR nie.2008 [online]

ekonomika.sme.sk [ cit. 2011-05-05 ] Dostupné na

http://ekonomika.sme.sk/c/4123129/sedem-statov-eu-vlani-prekrocilo-kvoty-na-

mlieko-sr-nie.html#ixzz1JDLvgAj9

35

41. Schneider,S 2009 , Maxiinfo august 2009 :Kedy je najvodnejší čas pripustiť

kravu znova? Stephan Schneider , Holstein International s.14

42. Siemns,H.2009- Výber správnych býkov ovplyvňuje plodnosť kráv. In: Chov

skotu 2009,roč.6, 4, s. 24-25

43. Slovensko od vstupu do EÚ pridelenú kvótu na mlieko ešte neprekročilo.

[online] Agroserver.sk 2010 [cit. 2011-03-17] Dostupné na:

http://www.agroserver.sk/news/slovensko od vstupu do eu pridelenu kvotu-na

mlieko este neprekrocilo

44. Strapák,P.-Candrák,J.-Strapáková,E.-Massányi,P. Dlhovekosť a dĺžka

produkčného veku hovädzieho dobytka, 2004, ISBN 80-9069-324-2. s.5.

45. Swalve,H.H. 2007. Paznechty , In: Miniinfo november 2007, s. 34, Slovenská

Holšteinská asociácia 2007

46. Šimko,M.-Čerešňáková,Z.-Bíro,D.-Chrenková,M.-Juráček,M.-Gálik,B. 2010.

Sacharidy vo výžive prežúvavcov. 1. vyd. Nitra : SPU, 2010 s 143, ISBN 978-

80-552-0337-9

47. Škarda,J.-Škardová,O.2000. Program péče o produkci a zdraví stáda dojníc.

Živočíšna výroba. Praha: UZPI,2000. S. 12-57

48. Šlejtr,J.2002. Podnet pro oživení znakú zdraví a života v ČR. In:Náš

chov,roč.52,2002,č.10 príloha Genotyp, s.3-6.

49. Šmerha,J.1980. Reprodukce hospodárskych zvířat 1. Praha: Státní pedagogické

nakladatelství, 1980.270s.

50. Šťastný,P.-Lacková,D.-Lukáč,N.-Brezina,B.1998. Súčasný stav a problémy

reprodukcie kráv v Slovenskej republike. Medzinárodná konferencia

o reprodukcii hospodárskych zvierat. Zborník z medzinárodnej vedeckej

konferencie, 1998. s.165.

51. Šubrt,J.-Nenadovič,M-Antov,G. 1990. Dlhovekosť a celoživotní úžitkovost krav

první generace černostrakatého nižinného plemene. In: Živočíšna výroba,

roč.35, 1990, 1, s.27-34

52. Tančin,V. 2006 Spoločne riešme problém kvality mlieka a prevencie mastitíd.

In: Slovenský chov, 12, 2006, s.41

53. Tančin,V.- Uhrinčať,M. 2005 . Modrený odchov jalovíc zohľadňuje priebeh

vývoja mliečnej žľazy ako dôležitého potenciálu pre produkciu mlieka. In:

Slovenský chov, 3 ,2005, s. 32-33

36

54. Vavrišínová,K.-Strapák,P.-Bulla,J.-Zimmerman,V. 2001. Hodnotenie

dojiteľnosti rôznych plemien dobytka na Slovensku. In:Poľnohospodárstvo,

roč.47, 2001, 6, s.438-448

55. Vasiľ,M. 2010 Redukcia mastitíd vyvolaných koagulázo-negatívnymi

stafylokokmi a Streptococcus uberis v stáde dojníc, [online]

http://www.agroporadenstvo.sk/zv/hd/mastitida.htm

56. Vetýška,J.-Pytloun,P.2000. Mléčná a masná užitkovost strakatého skotu v ČR

roste. In: Agromagazín, roč.1, 1, 2000, s. 39-41

37

38

Autor snímkov: Grmanová Michaela

39