'

And~ea. Sestáková, o ktorej ptseme 11a 2. strane tohto čísla. patrí k najmladi;ej husll.~tlckej ger1erácii na Slovensku. Nedávno absolvovala s červe11ým dtplomom moskovské Kom:ervat6r ittm P. l. Cajkot•ského. Snlmka: J Linzboth

,//////i/////////'/////;////////////////, ;'///////////////////////////////////////////////N,/////////////////////..1*/////

JUDr. BERNARD DEMO, riaditeľ Slovkoncertu

, •.• fJ r z Moskvy

Dnf československej kultúry v ZSSR l Slovkoncert u:t dlbo pred začaUm Oni

i!eakoslonnskej kultúry v ZSSR toto po duia lie prlpravuvnl a zabezpečoval jeh o vyaok6 apoločenskú l umeleckú úroven. Priniesla táto práca svoje ovocie? Aky je vU výsledný pocit po návrate :~:o Sovietskeho zväzu do vlasti?

- Ministerstvo kultúry SSR poverilo naiiu agentúru organizačno technickým zabezpočenlm slovanskej účast1 na Dnoch československej kultúry v Z;:,SR. Nasou hlavnou ulohou bolo najmä za­bezpečit zálverečný koncert v Cajkovské­ho sále, venovaný zábavnej hudbe, kým sesterská agentura Pragokoncert ~dbez­pei:ovala otvllracl koncert v Z1azdu· .. om palácr v Kremli: Ok1•em toho Slovkon­OOl't :vysielal na Dni československej kultury do · ZSSR Lúcmcu, SUCR, SKO, orchester Braňa Hronca a Bábkové di­vadlo Koince. Námaha, ktorá bola vy nalo~ená tak na vyber reprczant.tntov, na Ich pl'lpravu, no llll)mil nll prlpravu záverečného koncertu, priniesla svoje ovocie v podobe mlmOJ'iadne srde~11~ho a vďačného ohlasu tak sovietskych di­vákov, ako aj sovietskej tlače a oficiál­nych miest, menovito Ministerstva Kul­tut•y ZSSR. Teši nás to, lebo toto podu­jatie sa uskutočnilo v jubilejnom r:>ku oslobodenia na~ej vlasu Sovietskou ar­mádou. A teš! nás l to, že sme cítili čos1 viac než zdvorilosť pri oceneni na­šich umelcov a programov; bola to ~r­dečna a bezprustredná spontánno::.t v ohlase na naše programy, s ktorou sme ~oa na každom kroku stretávali.

Podujati ., rámci Dol československej kullf1ry v ZSSR bolo vera. Ktorých ste sa zúčastnili vy osobne, ktoré z nich na d s najviac zapôsobili ?

- ZuCastnil som sa predovsetkým dvuch významných podujat!: otvaracJe­ho kOHCf!rtu v ZJilZdovom paláci v hr~:~mh a vernisáže veľkolepo kOitclpu­vanej výstavy Ceskbslovonskó užité umenie. Značnú čast otváracieho hon­certu zabezpeétll naMJ slovenské telesá - Lúčnica a SKO. Garantom tohto kon­certu bolo Ministerstvo kultúry CSR. Bol to prierez toho najlepšieho, l:ím našf! lnterpretučné umenie v súčasnost! disponuje. Celý koncert ozvlá!itnovala polyekranová projekcia, ktorá bola sú­častou každého vysttipt~nia. VýstavA o našom užltom umenr stretla sa z~>s

s mimoriadne žlv9m záujmom Moskov-

čllnov. Pracovné povinnosti ma na Vťj· stavi~te lispechov národného hospodt'ir stva, kde sa aj táto výstava konala ptl ­viedll viac razy a vždy som tu stretol stovky nl!vštevn!kov. Zúčastnil som sa aj na samostatnom koncerte Lúčntco v Cajkovského sále, kde mal jej ceJO\,e černý program tiež mimoriadny úspech.

Hlavnou úlohou Slovkoncertu bola však predsa len zabezpečen ie záverečného koncertu v Cajkovs kéhu sá le. Ako kon cert dopadol a aký mal ohlas?

- Pre upresnenie treba povedat, že nešlo o jeden koncert, ale o štyri, z kto­rých sa dva uskutočnill v Divadle Erml­télž a dva v Cajkovského sále - z nich večerny di'ta 19. júna bol protokolárnym koncertom. O všetky tieto koncerty bol mimoriadne veľký záujem, všetky boli vypredané do posledného miesta a ne­budem nadsadzovat, keď poviem, žP mali fantastický úspech, ktorý prekonal všetky naše očakávania. Osobne som bol v živote už na mnohých podobných koncertoch, ale to, čo som za:l!ll v Moskve, nedá sa s ničlm prirovnávať. Možno ani v našej republike nepotlat•ilo sa zorganizovať koncert, v ktorom by sa stretol tak vefký počet špičkových umelcov zábavnej hudby. Koncet·t mal výbornú dramaturgiu, mal pOsoblvú myšlienku 1 dobrú gMdáclu. Vyvrcho­lil vystúpen!m Karla Gotta a pesničkou Tancuj, tancuj vykrtícaj, ktorú spievala celá sála. Atmosféra v hradisku i na p6 diu od začiatku až po vyvrcholenie bola vynikajúca a po skončeni publikum eštf'! dlho stálo a aplaudovalo l skandovalo svoje nadšenie.

O úspech tohto koncertu sa vsak ne­zaslúžilt len umelci, ale aj jeho ostatn! tvorcovia - napriklad velkú zásluhu na jeho vizuálnej kultúre má scé­nograUcké riešenie národného umel­ca Ladislava Vychodila, ktoré vzbu-dilo pozornos! moskovských scé-nografov a divadelnlkov až tak, že scé­nu chodili denne obdivovať. Zásluhu na skvelom vyznenl koncertu má aJ re­žisér B. Kramosll, dramaturgovia K. Hu­dec a J, Malásek, autor scenára K. Pe· teraj i konferencierka Elena GaJanová. ktorá č!sla ohlasovala peknou rustinou

Mobil by s te nám povedať niečo a i o ohlase na tento koncert l ostatné po­dujatia v rámci Dn! československej kultúry?

- Naprlklac:t kandidát polltbyL·a OV.

21. VII. 1975 ROCNIK VIl. 2.- Kfs

15

UMELCI NA PRA2SKOM HRADE Koncom ttína uskutoč­

nilo sa na pra!skom Hrade stretn utie pGpred oých i:eskoslovensk~ch umelcov s predstavítel ­mi strany a vlády CSSR. Dopoludnia predchádza li tomuto stretnutia zasad­nutia Ccskosloveuskfch výhorov ume lcckfc h zvä­zov. Na skladatefskom zasadn utf. ktorému pred­sedal nár. umelec pror. En!{cn Suchoň, odznela iednak sp1•áva o Cmnos­ti československébo vf­boru :ta uplynulé obd~ bie, lednak i!eskv pred­seda zos!. umelec Ľubo· mlr Ze le:tný referoval o viacerých akcitích, ktoré mali mimoriadny vý-znam pre aktivizáciu

Prai~ký hrad sa 27. ju11a l. r. stal dej1skom stret­lltttia predstaviteľov stra11íckych a štátnych orgánov s viac ako 500 popred110mi če.~kýml a stove11skými umelcami. Na stretnutí prehovoril generálny tajom­mk OV KSC a prezident republiky s. Gustáv Husák.

kultúrneho fro ntu i pre tvorbu. Zvl ášť pozi tlvne hodnotil sú taže. v kto­rých dll81a li ceny mimo­riadne pozoruhodné skladby. Podrobne sa za­uberal nutoostou , aby dobré skladby prešli do repertoáru orchestrov i sólistov a kriticky hovo­ril n nedostatku vhod­nfch libriet pre nové opery Zvlálf rozobral .,velké l'ozervy, ktoré sú e te 110 úseku lnterpre tačnllm ". Skladter Jozef Boháč navrhol, aby sa vypracova l koncept akti­vity zväzov k XV. r. jazdu KSC. ktorf by zohradnil doteratllle skdsenosti. Zasl. umelec Andrej Očc ná!l hovori l o koncert nom umeni a ko-ncert· nýr. h umelcoch, ktorl by mali s horllvostou lltu­dovať nové skladby, aby tieto no'ltupne prer:bá­dzali do vedomia nálho ľudu. Nár. umelec Frao­tilíek Lhek hovoril o vt­zname zborových telies v nalich kult6rach a o nutnosti správne dife-

rcncovať lahk6 zábavné umenie Gd ozajstných hodnot. Zas!. umelec Ján Scldi sa zapodieval té zou, ako formovať mladé ta lenty, ktoré nf teraz ovládajú profes ioná lne sklada tefské remeslo. Prot. A. Spclda venoval pozornost tvorbe pre rllzno občianske záleži ­tosti, kde 88 zatial uplat ňu fú i rôzne plytké a ~tv­llovlté skladby.

V závere zasadnutia vystúpil zást. vedtíceh·o odd. ÚV KSC J. Semin a znova podčiarkol, čo sa nám v poslednej dobe podarilo. Pre budúcu oJ•ácu zväzov vytýčil has­lo ,.Vylepliit slabé mleli­ta". Hovoril, :te v budúc­nosti oepôtde o mnob tvn skladieb, a le kvalitu. Pre zvllzovú prácu navrhol viace ré nové fo rmy. Ve­noval sa l otázkam člen skef základne a uvažoval o rozvoji hudobnfch U n

Sn!mka: CSTK

rov Y natbllllifch rokoch, Popoludof l!rijal J!Cn.

tatomnlk KSC a prezi­dent republiky dr. Gus­táv Husák českosloven­skfeh umelcov na praž­skom Hrade. Na pri ja t( sa z tíčastnílí !:lenovJa predsednfc tva OV KSC, predseda Federálne j vlá­dy, viacerf minist ri a ďalši vedúci 'P(IIItlckí pracovníci. V prejave sá­dr uha G. Husáka 88 vy­ladrllo ocenenie práce nailicb umelcov. súčasne sa zdôraznili nové po­treby, ktoré má naia spoločnosť na úseku ume­nia; účastnlei sa potom rozillli po reprezentaň­nf ch miestn08tiach pra2-ského Hradu, aby tlalel v s ku pinkách diskutova­ll s vedúcimi stranfcky­mi pracovnfkml. Na tom­to stretnut( sa ujasnilo vera umeleckých. estetic­kfch a kulttírno-polltie­kfch otAzok.

KSSZ a minister kultUry s. Damll!ev, ktorý sa po skončen! záverečného kon­certu prišiel umelcom podakove.t, do slova povedal· "Moskva takýto velko lepý koncert estrádnej hudby eiU~ ne­videla Takto by bolo treba podobné pro­gramy robit - aby mali myl lleoku,, ~ra­dáciu a aj výkony aby boU lplčkové:" Sovietska tlač, rozhlas 1 telav!zla prlná­sali denné spravodajstvo o všetk9ch vy­stúpeniach a programoch, nielen v Mosk­ve, ale at v ostatných mestách ZSS R. Vefml dobré kritiky mal napriklad SOCR l SKO, s nevšedným záujmom prltall so­vietski diváci a odborná verejnost vysttí­penla Bábkového divadla z Koštc. Mysltm s l, že s ohlasom na naše programy mO­~eme byt spokojnt

XII. medzinárodný televízny festival

A oa záver, ako hodnoUte súčasný stay vo výmene kultúrnych hodnôt medzi ZSSR a CSSR z 'P(Ihladu umeleckej agen­túry?

ZSSR te naštm natvllčšfm partnerom v tomto smere a predstavuje pr.e nás Prakticky nevyčerpateYnú studnicu kul­túrnych hodnOt, ktoré máme v záufmt! spr!stupňovat našej veJ•ejnostl. Naše vztahy so sovietskou agenttírou Goskon­cert sil vermt dobré vo všetkých oblas­tiach a chceme Ich dolej rozv!tat. Sami máme zliutem na tom, aby naše popred· né telesá l sólisti chodil! do SoviAtskeho zväzu, kde te publikum mimoriadne ná. ročné. ale at vďačné. kde vytvára veJký Pl'lestor pre uplatnP.nte sa našich po prednfch umelcov. A na záver vari len tolko, ža ked budeme v novembri u nás organtzovaf Dni sovietske! kultúry, bu­deme mat čo roblt. aby sme srdečnosť teplo a priateJstvo, s ktorfmi sma sa na každom kroku stretávall, aspo1~ zčasti

.našim sovietskym hosfom vrátili.

-~-

Hudba v zvláštnej kategórii

Nie l• to tak dávno, eo hudba bola (Y celkovej l truklóro televfzneho pro­gramu ) obchádzané a hlavný dllraz sa. kládol DII literárnu oblast Dnes sa ut vera zlepilllo, te lovfzny program jo knu­cípovaný tak, aby mali diváci možnosť sledova( i l pecifícké hudobné progra ­my, ktoré svojim spracovaofm sú tYI>io­ké prlive pre oblasť televlznej tvorby

y ento vývoj, ktor9 u nás trvá nil•kor-ko rokov, bol rozhodujúcim mo­

mentom pre u~ pol'ladaterov kal'ilnroi·né­ho pražského MAclz1národného tPlnv:z­neho fest1vah1 , kf!ď minulý rok po prvý

l Pokračovanie na 8. str. l

S červeným diplomom

Otváram rubfnovočerven9 obal, vo vntltrl k torého je naprsané: Andrea Scstáková je ab­solven tkou Cojkovského konzervatória. Zfska· VIl kvalif ikáciu ako koncertn9 a komor n9 sO­IIstll, koncertný majster a pedagóg.

Nie každý poslucht\č husfovej triedy mOže zfska t podobné vysvedčenie do f lvota. Pri tej­t o prflefltOl!ll sa mladet sl ovenskej umelkyne P9tam: Siedmy, ted11 naj vyš!lr stupeň diplomu sre zfsk all 1>0 5- r·očnom !lttld lu husfove j hry u pror. Leonida Kogana. Kofko ste za Hí do­b u naštudovall vefk9ch husrových koncertov?

Zasadal výbor pre slovenský koncer tný život {27. fúna t. r .). Hlav· nym bodom rokovama, ktoré viedol Ladislav DóSa zo Slovkoncertu, boli októbrové medzlndrodné k oncertné cykly, nadv/Jzu/tlce na BHS 1975. Rokovan/a sa ztlčast· nlla aJ vedtíca sekretar ldtu BHS - Magdaléna Plat· kowska. Zdstupcovla Jednotlivých slovenskýcl1 miest v ktorgch sa ú.speSne rozvlJa hudobnQ život - t zdslu~ hou systemattcke/ prdce Slovkoncertu a dobr{)ch kon· taktov s domdclml organ1zdtorm1 poduJatl - hovor /ll o konkrétnych ndvrhoch Jesenné/lo cyklu k torO by sa stal v Jednotlwých mestdch vlastne pokr~čovantm BHS l na sloven~kom vidieku. Takto sa do vySe JO sloven ských miest dostana popredné európske k omorné s(J·

bory a sólisti, ktort priemerne na 4 poduJatiach (v Tr · nave, v Martine, v P1e~tanocll, v Pre!iove, v Nare, v BanskeJ Bystric/, v Zlllne, v BanskeJ Stlavnlcl, v SpiS· skeJ NoveJ Vsí, v Humennom, vo Zvolene a pravdepo­dobne i v KoSiciach) predved(J ukdfky svoJho maJstrov­stva. Chvdl1Jhodné fe, te Sl ovkoncer t sa snaft do toh· to Jesenného cyklu presadil i ~lovenskOch sól1stov a dal 1m tak eta/Sie motnostl, prezentoval svoJe kvality v medzlndrodneJ konkurencii. Vytvdra ~;a tak f okrem hudobngch fOrt ) ctaBla tradlcla systematických cyklov medzlndrodngc11 koncertov. Na zasadnutt sa hovor ilo l o organizačnOch opatreniach, problémoch Jednotlivych miest, o spôsoboch zlskavania nového posluchdča a o propagdc/1 zdslufneJ prdce organtzdtorov 1 miestnych Kruhov pr/atelov umenia cestou rozhlasoveJ re/dele SWdio mladých. O konkrétnych formdch spoluprdce sa dohodli zdstupcovla Cs. rozhl a$u.

-uy-

eg e g CX:<c(C«<rc:<:::<c •c • e (r<C • c i t *CI C •c•c •c•c•c<t:•c •< e g • c i t I "C<C e g «<C <C«:< c • c • c eg i

- Dn BachoYe a MosartiiYe, Jedn VIYaldl­llo, koncerty Wlen lawskebo, Wleustemp11111, Brucha a DYof6ka, od skladatefoy 20. storo ­i!ia Je to kGncart D dur od Prokofla'l8 a Bar tllkoY IJ. koncert pre husle a orchnter.

. V tomto r oku ukončilo šttld lá v Mosk ve 40 huslistov - z toho 8 zahran lčn 9ch. Aké podmienky musr sp ln l t absolvent a akou for ­mou uzatvára šttldtum na Cajkovského kon­zer vatóriu?

- Po.Jucb6i! 5. roi!afka konl!f lt6dlom pred INibornon porotou - hodlaowfm recltflom. V jury 16 nul!n6 med - epomenlem napr. Bezrodafbo, Snltko'llkfho, CtsanoYa, Bal!kcwo­.,. a cfallfcb. Ul pol!aa lttdla mulf poalucb61! altaoiYOYat Dlekofko '18reJafeb koneertoY -l 10 aJWlnollom orebntra. Pri tohtoroi!aom )IIOI:te altsol't'aato't' bolo t akmer aemol n6 kon­l!lt 't'ereJnf• kODeertom. Na eatko't'llt6ho kon· ze"at6rla aa a.,fle aul dlplom096 pnlea -IINt rohfko'l6, ktortl sme od.o't'zd69all ul pred rokom. Ja aom al •ybrala tfmu .,Tech nika pra· •el raky" . Prnda, t6to nM! a fk od pr6ca aa do dlplomoYky nezapol!ftna.

. Co sl n11jvl ac cen!te z moskovských štu· dlf?

- V Mo.kYe Je prndepodobue aajYiac kon r.er toy. Niet dňa , aby aa • hudobneJ kult6re n lei!o nedialo. Je tam teda mol noat neust6leJ 1cnnfr ont6cle. Budem spomfnat tlel na neobra n il!en6 molnost kon:rultáclf, korepetfclf - 1 Yf hornfml klnlrlstaml Osobne predo'lletkfm cfakujem u Yefa ., tomto smere JellzaYete Glnsburanej. Ale nadovletko sl cenfm cle random6 vedenie k aamoctatn6m11 ltidlu. DII · kusie 1 prof. L. Kogenom o rllznorodOitl In· terpratel!ného prejll'lu ml dali Yefml vera.

Ak by ste mail mo~nost v §t tldlu ďa lef po· k rHr.ovat. klor ého pedagóga by ste st vybra l i?

- Leonida Kogana a Jeho aalatentom V. P. Jl ruulnom.

Vo vašom diplome je l pasát, k torá vás oprávňu Je na oblast komornej hr y . . .

- P~as celého l t6dle 10.111 preoo1'8le ako prlmárlua 10 •Jáčlkovfm kvartetom, kt01'6 t'IO r l ll l tndenll medzln6rodn6ho slol enla. v tej· tp obleatl mt m 1116 1kbeoost1, a preto chcem l doma pokračn'l8t' v ltCidlu a l nlflrpretácll kn"'ornt~f hudby. Pokb lm sa daf dohromady s•IINiroY6 kurteto. A cfall le pl6ny? V dohfad o•" dobe mt m prllaf menonnle za 16listku ~F' ., KoAlciach. Prl praYufem nakr6canle plat ne pre OPUS. S orchestrom Cs. rm:hlasu a dl · r l l!'lntom O. Lenérdom budem nahrá'l8( Gla­zunoyoy a W lenlawsk6ho koncert. S orches traml sl zahrám na hudobnf ch letách 1' Plel fanoch a 1' Trenl!lanskych Tepliciach, neakllr l 0 11 DYofá koYef karlovarskaj Jeseni. Pred nle­k nPkfml t f f dllaml som melili yyceston( do Pa rf~• na Tlbaudovu d faf. Zlaf. soatalo ml Iba n~'"äl!lle sk lamanie tfchto dni, kecf aom u dnnedela. fa dn Pari l a nepoceatu jem pre ne dn~fatnk deYboYfcb prostrledkOY. Ľutujem to t }'·rn viac. l e som u na konkurz dllkladne pri ­pravovala.

Zhováral sa: P. FOKO

SKllLA A HUDBA

N

O V - odbor kultúry a OOS Nit­ra usporiadali v dňoch 24. a 25. mato t. r . ll. národn9 rostlval ko­morne! hudby. Pro):(ram festivalu, ktor9 bol v koncertnej sieni nlt· rlonsket CSU, ob~lahol stítažné programy ( Komol'llSí orchester CSU Košice. Sll!člkov9 orchester CSU Trenč!n. Komom9 or chester súboru Technik l. seminár, sláv· nostn9 koncert hostr ( Komorn9 or­chester CSU Praha l) a slávnost­n9 záverečn9 koncert.

K 30. v9ročlu osloboden ia priora­vilo žilinské Konzervatórium cel9 rad akcH. K natvvznamnetšfm pat­rila sútaž všetk9ch ooslucbačov v hre na 1ednotllvé nástroJe - so zreterom na s(rčasnú slovenskú,

českú a sovietsku tvorbu. konccr. tv profesorov 1 žlnkov. družobn9 koncert konzervatOrH z Kroml\i'f· ža . Ostravy a Ziltnv o rad závllz kov z podnetu ROH. Z koncertov spomer1me k lav!rnv recitá l Márte Suchovet (21. IV.) - bud ucet po­slucháčky VSMU. koncert poslu· cháčov konzervatória - vrtazov sil ta že medzi žiakmi ( 12. V.) v v· stOpenie t agotlstu Vladlmlra Ďura· na. ktor9 absolvoval za sprievodu symfonického orchestra konzerva· tOria pod vedenrm pr ot. 8. Ur ba· na (12. V.) . SOfista predviedol We­berov Koncert pre klavlr a or· chester . op. 75. Zau j{mav9 bol l družobnSí koncert tr och konzerva­tórtr - z · Kromeflža, z Ostravy a zo Zlllny (14. V.). Bol doku· mentom kr ásnel bratskeJ spotu-

Z redakčnej pošty Do Huduhnllho I IYota prlchAdzaJ6 viacer6 liaty v ktortcb n6m tltata­

lia pflu o avo jlch ob oroch na vnfmalllle hudby, ~lebo prlpomfnej6 oaob· nOI!tl a deje z I ch bllzkeho proat redla. Dva tak6to liaty ema pripravili 1' akrátene1 verzi i do dnelnej redeki!neJ pol ly:

DOBR~ CLOVEK UZ NEZI)E: Zo dňa na deň r~.>dntl n11še rady a často dlho nevieš, že odišiel vzácny a blfzky človek. Tak t o bolo t so skrom­n9m hudobn!kom Mar ianom lvonkovlčom, ktor9 zomrel daleko od svoJho pôsobiska, daleko od stred051ovensk9ch hOr . Mar ián lvankovlč bol ru­žombersk9m rodákom. 01\o 21. februara 1924 sa narodil v chudobnej remeseln!ckej rodine. Mal muzlkllntské nadanle, a preto ho učitelia od· portlča ll na hudobnú drl!hu. Dosiahol absol utórium štá tneho konzerva­tória v Bratislave - v r. 1950. Vtedy už bol členom SCUK·u. NeskOr prijal miesto veduceho hudobného odboru Závodného klu bu BZ VIL v Rybárpoll ll o niečo neskOr sa stal hudobn9m r ežisérom v košickom rozhlasovom štúdiu. Po r oku vrátil sa do rodného mosta, kde pokračo­va l v práci vedúceho hudobného odboru. Vyučoval 1 externe, neskOr Interne na !:SU v Ružomberku. Z r odlnnych dOvodov odišiel pod javo­rinu - na CSU do Starej Turej. Onedlho však nečakane zomrel (28. sep­tembra minulého rokuJ v Podunajských Biskupiciach.

Ked odfda dobr9 človek, e:.táva po nom niečo z toho, čo po celý ži · vot rozdáva l. Po odchode Mariána J vankovlča zostala nespl nená ambfcla, podlomená ncča kan9m odchoC::om zo :Zivota. Bude dlho r ezonovat vOkor nás. Ladisl av KORBEĽ, Ružomberok

AJ V DNESNEJ DOBE, kedy veda a umenie dosiahli vysokO Or ovei'l a ocenenie. narážame na p t•oblémy, ktoré by už nemuseli byt. j edným z nich je uznanie a pochopeme vážnej hudby u !ll rokého publika. Chybu vldhn v tom, že žiaci nlo sú systematicky vychovávanr k tzv. vážnej hudbe. Tak, ako by nestačila jedna hodina t9ldenno z výtvarnej. alebo telesneJ v9 chovy, máll sa hodina hudobnej výchovy. Zlaf, v t•ozvrhu hodfn má vy· hradené Iba jedno okienko. Za tento krátky čas musi dteťu, oavštevujOcc ZOS, z!sk11t základné poznatky z dejfn hudby, z hudobnej teOrie, Into nácle, harmOnie. Je to možné? Ak sl odmyslfme zo 45 mlntít vyučovacej hodiny 5 .mlnOt organizačných prác, 10 mtntí t opakovania a len čo 5 ml­nút spo.vu neučených plesnr, zostAva 25 mtnat na nova látku! Nezabtldajmo ani na to, že verakrát vyučuJtl hudobnO v9chovu nekvallflkovanr peda­gógovia, supl u)Ocl odborné vedomosti úpravou Ihriska, čl skr ášfovanl m okolia školv. Nie vždy sa využfvajú učebné pomOck y - nástroj, gramo­pilltne a pod. Zam9!Ham sa nad t9mto probl émom a verrm, že na jeho rle enie nie je nikdy neskoro. Vera tu mOže pomOct l mladá generácia pe dagOgov, vychovávan9ch na pedagogických fakultách.

)a rosia u KllNACOV A, Ba1111k6 Byst rica poslucháčka hudobnej v9chovy na PF

v V pondelok, dua 2. Vl. 1975 sme bolt

op!lf svedkami pozoruhodného výkonu poslucháčky Hudobnej fakul ty Vysokej školy múzických umeni v Bratislave. V retovečernom r ecitáli sme sl vypoču ­ll poslucháčku 3. ročnfka čemba lovej triedy zasiCtžlleJ umelkyne doc. Zuzany RúžlčkoveJ, laurel!tky Státnej ceny Kle· mente Gottwaldll a externého pedagO­!i(tl R6bert11 Gráca - M a rl eu Do b i 6 • o v lí K op ec k A. Interpretka sa pr edstavila sk ladbami G. Fr eseobatdlbo ( ľuccata Nona), F. Couperlna (Aileman­de !.11 l.obor l euse zo Second Ordre; Les fo ll Ps f r ancalses ), G. F. Hl adia (Sult11 fis mol), ). MyaiiYe~ka (Soaáta D dur), F. X. Oul ka (Sonáta G dur) a B. Mar· Unú (Deux l mpromptus j.

Koncerty YSMU TK), cez k laslclzmus (Baethon n: So· náta As dur, op. 110) a romantizmus ( Liu t : Harmonles du solr, Choplo: No k l urno, op. 32. č. l. H dur, Nocturno, op. 32, č. 2, As dur a Polonéza As dur, op. 53), až k súčasnosti (Prokofln: 7 ~oné ta). Minárik vie per fek tne modul o· vat tOn. To sa pre)avllo v p lasllckom zv9raznenl témy na podklade planls&l· mového vedenia ostatných hlasov v Ba­choveJ fúge vo výNtznom, hoci prero· mantlzovanom tOne BeethovenoveJ so­náty, v obdivuhodnej vyv4ženostl spev· n9ch klasov u Liszta, h lavne poklaf tdo o pt1:1nové časti ; časti temperamentné vyzneli o čosi tažkopádnejšle. l ked nemožno mat zava:!ne) le pr ipomienky k pallatlu Chopina, predsa nám cb9bala väčšia na.dfabčenost, pr áve taká, akou opl9vala Beethovenova Sonáta As dur. Závažnost všetk 9ch tOnov melódie a velmi ostrý kontrast medzi melódiou " sprievodnými h lasmi char akter izovali svojsk9 prfstup Interpreta ku skladbám pofského klasika. Pod,anle Pr okoflevovej sonáty, ktorej pregnantn9 r yt mus, bt·l· lantné pasáže, nAročná dynamika, ako aJ vtip, čl závažnost jednotltv9cb partU vyžadu je Interpreta na umel eckeJ v9s· ke, potvrdilo, f e Peter Minárik má všet. ky predpok lady pr e dráhu, ktorO sl zvo­lil.

'\k plati. le pri hre odkr9va ln ter prót podstatu seba, o Mar ie! Kopeckej to piAtf dvojnásobne. Za presvedčivým po­daním sk ladieb badat silne vyhranenO osobnost, ktorA ma svoJ vlastn9 pri­stup k u dielam a čo te dOleWejšle, do· káže ho priamo vsugerovat , takže ho poslu ohál' mus! akceptovat, l k ed' je zvyknut9 na odllšnO Interpr etáci u. V!lč-le námietky možno mat Iba voči tem·

pov9m v9kyvom 1' HldiOYej Suite fis mol , vymykajúclm sa z rámca baroko· v6bo št 9lu. Nebolo badat ftadne tech· ntcké probl émy, Interpretka s11 dosta la vysoko ,.nad" materiAl. Tr eba vyzdvlh·

nút JoJ prirodzené rytmické c!tenle, hu· dobn9 vkus a ole~anclu, ktorá bola naj· markantuejšta v prednese malých kon­u·astn9cll plOch Couperlnovej skladby Los folles francalses. OcMujeme fareb· ue kontr astnú r egl.stráctu, ktorá pomoh· la dokreslenie nálad jednotllv9ch sklll· dtcb. Vhodná bola tiež striedmejšia re­glstrácld u Hllndlo.

Pokla f Ide o v9ber skladieb - ~ko· da, že Interpre tka nezaradila viac diel s!lčasného obdobia. Domnievame sa -a prednesené Deux l mpromptus od B. MartinO nás v tom u tvrdzujú - že by v Jel podanr na§ll u posluchAčov pat rlčnú odozvu.

Peter Mlnfirlk j e poslucháčom 111. roč­nfka Hudobnej fakulty VSMU v klavlr­nej tr iede doc. V. I. Nosova. Dňa 6. Vl. r. r. sa predstavil v Sttldlu VSMU v Redute cetovečern9m recitálom. Jeho program pozostával z vermt náročn9ch skladi eb, ktoré reprezentovali všetky št 91ové obdobia - od baroka (J. s. Bach: Pn ltldlum a fúga c mol, 11. zv. V. KOitECKA

práce a llprlmného súdrulského prlaterstva medzi školami. Podula­tle bolo v Dome odborov. Dria t9. mála bol - za širokého záutmu vereJnosti - koncert profesorov žilinského Konzervatória, zostavA· n9 väčšinou z diel ruských a so· vletskvch skladl:lt!'fov. Očlnkovall na Mm C. Krškovll, M. llrlank~ vá, M. Singerová. D. Dubenovti , E. Supková, E. Pittnerovi!, O. Kur· ková. P. Blcnlk a E. PatkolO. Kon· cert sl vyslútll vefml v9raznv oh las u žilinského obecenstvu

(Ľ. 8. )

DôstoJným zakončenfm škol­ského roku v Cudovel škole umenia M. Ruppoldta na Dlb­rovom námest! bol žiacky a uči· te fsk9 koncer t (ll. tú na 1975 ), V naplnenet sá le SlovenskeJ tllharmOnle sa ver etnostl a tlspechom predstavi li malf mu• zlkantl: Tibor Meszáros ( kle· vfr), Peter Cslba (klar inet), Ján Berky (husle ), Eugen Pro­hac l čelo l a l nf. Cast kon cer· tu patrilo pedagógom školy. Ako erudovan! komorn! hráči a sOllstl sa predstHvlll učlter­kv M. Schlolcherovll, A. Mallii­ková (zároveň at speváčka), E. Maverová a M. Fecková, ktorf spolu so s. rlllditefom !~koly O. Scbestom Citlivo sprevádzali v9kony žiakov a svollch kote­~ov.

Mladý slovenský vlolortčeltsta Jozef Podhorán'fll.: y (na snlm­ke) usporiadal v dňoch 12.- 2Z. marca t. r . v Soviet skom zvä1e vwcero koncertných vyst úpeni. s klavir istkou Zlaticotl Majerskou mal recltaly v mestdch Cerkasi , Poltava, MirJSk, v Charkove s Char, kovskou fil!ta rm6niotl pod vede· ním mladého dirigenta C. Spoke vystúpil ako sólista Koncertu pre violončelo a orchester C dur J. llaydna. Ospc§rté vystúpenia pred zameteným a pozorným, nar mä zo Jtudcntských radov sa gr u, pujúcmt publikom sa reallwvali u rámci spolupráce agentúr Sloukon. cert a Co~rkoncert. Z Poc:lllorán· skeho programtl ( Beet lwuert Boccherirti, Franker, Reger, Oče: náš, Vílec, Cajkov.fklj) sa z vlá št, nej pozornost i pr ítomných ltudob· nikov tešila Sonát a C dur Michala Vlleca (početný záujem o rtot ovy malertál v~ak nebolo mozné uspo· tcojít; skladba existuje za t ia{ iba v rukopise). Za svojej koncert nej cesty navštívil J. Podhoránsky o. 1.

aj Strec:lnrí hudobnú §kolu (kOII· zervat6rium) v c:lvestotislcovom meste Cerkasi - odborné učil/k, te .f imponujúrim terhnickým vy· bavením. ktoré napomáha moder · 11ej ~ profe.~ronálnej výučbe hu· dobnych i mimohudobných prert· metov. Jozef Poc:lhorán.fky studtllfl od roku 1972 na Mo. kovskom koih ::ervat6riu ll známeho koncertné· ho umelca a pedag6ga prof. Cho­micera. U nás sa s mladým umel· com v najbll:fom čase stretneme prostredníct vom ro::ltlafu, pre ktn· rý spolu so Z. Majerskou nah-á uí spomlnanú Vrlecovu sonátu, na koncerte v Trenčiartskych Teplí· ciach l na rtedeľnJÍch c:lopoludňa}· !ich komorných koncertocll r• bra. tislavskom Mirbachovom paláci. Na november si pripravuje J. Pod· horánsky program pre vystapenia v Ceskoslovensku. Medzi plánmi pre budrícu sez6rru fig tlruje aj ko11certný ::aja:d do Juho.,ldml'

·zm·

So usl. umelcem Z. Kollerom léfdirigenlom opery SND

O NIEKTORÝCH OTÁZKACH OPERY SND, ALE NIELEN O NICH

Z6•er ua6ay ., SND. Pu.ledo6 predsta•enle, posledné 16-tauy, poaleclo6 korepeUcle, poaledn6 skAlky ul do budúcej aea6oy. A .,-aydaJe, ako to u l ., dlndeloom kolobehu bf va, bllaocoYanle toho, i!o bolo a pl6oonnle toho, ~o bude. Oper­nt .. bor SND prlpra•ll ., mloulal ua6ne pät prem16r (Bee ­tbo•ea - Fidelio, !alctakiiYIII - Tri ll•oty, Frelo - Martin a alalco, Gouad - Fa11at a Margarite, Haaoo - Sob61na kan­cel6rla ), m6 u eeboo mlmorladoe 6apeln6 a6fudy do Bul­banka, do Praby a do slMaaslcfcb miest. Bllaacla knllta­tfYae l kYaaUtatiYae 6epela6. Hodooteola (latern6 1 externf­ml t - ako to aJ bfya - ., alei!om s6nui!la, ., nie~om nie. No ladno l• oeaporo6, tubllefo6 55. sea6oa ., SND bola l ., o .. re u uttmad a -pod neto6. S6časae A nerejnll r." perto6r na eeúou 1975-711. Doned6me u, le opera u•edie len l tyrl •reml6ry (Moaart - Don Glonnol, Verdi - Traviata, Urba­nec - Paal 6aYitu, Waaner - Loheogrlo) . Plénufú sa zájaz­d y do Bel1Ucka a Rumaoalca, moho l Anglicka. Chceli sme sa nad uplynulou eea6oou aamysllef ., trocha tirllch kontex­toô a tak sme u yybrall u léfdlrlaeotom opery SND, zasl. o..acom Zda6kom Kollerom, k tort v ahere aezónv 1974 75 .,.,.. lotalllfYoa preccwal oa prfp raye Mozartovho Doo Glo­., ....... lttoribo a6bor addu ., r6mci BHS 1975:

....... te y ..... IND ltyri reky. la tea ... llebo Yfl'lalc-•- liN aa•y o kwallta. reap. kwelltaUn... rHta 'flatkfcb ....... 16bonl. Akt ta dl a6· .. • orebeater, lbor, atilla­tM - l ., -pornoaaf a lnfml faalcoaloYeaakfml profaliao61· ayml OJIUIIfml a6borml?

Beethoven vyfadru tr Idey, zho<lue !. ideami z F1deha 1 z DeviateJ symfónie. ale teho hudba este zďaleka nehovori Jazykom 1eho vrcholných dlt:~l. Tým pravdaže nechcem tvrdiť, zo naštudovánlo (hudobné 1 11 stvárnenie (scénické] Fidelio to Jednoduchou vecou. Prosto - mOžeme udrlef klince 1>0 hlavll!ke, alebo sa udrlef po prstol Osobne sl vysoko vázlm spoluprácu Krišku l Vychodila - a lo 1 vo Fldellovi.

Popri bllaacll pr6ce ., ope­re SND, by nb zauj(mala l bi­lancia Z. Kollera - operného a koncertného dirigenta.

- V minuleJ sezóno som po dlhšom čase naštudoval v za­hranil!l at operu. a to Smeta­novu Predanú nevestu v Ber­ne. čo popri moJich povinnos­tiach v SND a v Cesket fllha r­mOnll a hostovanl v Sloven­skeJ fllharmOn ll zabralo pod­statnú časf sezOny 1974-75. DI­rigoval som ešte v Mos kve, v Novoslblrsku, vo Viedni. so SND a CF v Sofii, so SF v Strassbourg u a s CF v Gra­nada. V SND chystám na Bra­llslnvskli hudobné s lávnosti pt·emiéru Don Giovanniho, kon­com a ug usta lcllm na krátko turnli s CF do Helslnk. Po pre­miére Don Giovanniho Idem už po šiesty raz do Japonska . ten­tokrát op!lf budem dlrlgovat Japonské orchestre a po ná-

K 30. VÝROCIU OSLOBODENIA Siroka aktwrta socialist icky

tmga::ouanej t uorby poskytuje podnety na zamyslenie o uýul· 110uých tendencielch našej kul­lriry, o pozitívnom pro~ese de· nwk·ratizelcie umenia, ako aj o noulich hodnotác/l súčasnej hudby u celospoločenskom kon­t exte. Pre hudobných t eoreti· kov je radostnou úlohou zdo­kumentova( a zd6uodnif tento rozmach t uoriuej atmosféry, neustále sa zdokonaľujúceho interpretačného umenia, ako aj posúdif kualitatiune nouý prístup poslucluiča k prijíma· nlu trualych umeleckých hod· n6t.

Jednou z foriem stimulova· nia sričasnej ttmeleckej t uorby u oblasti hudobné/lo umenia je podporná činnost Slovenské/to lludobnéllo fondu, inštitúcie, ktorel si u minulom roku prt· pomenula 20. uýr oéie suojllo založeniu, t eda akt, ktorý moz-110 pouazovar za jeden :: naj­pozitíunejšícll prejavov úprlm­nčllo u:tahu socwlistického !tá­tu k t uoriuým lwdnotám v na· šej spoločnosti.

O:ka spolupráca Sl ovenského hudobného fondu a Zuäzu slo· uenskJjCil skladateľov stí zelru· kou, že Ideová i podporná or­ganizelcia postupujít jednotne, ze umeleck é kr i tér iel a ideouo· umelecké ciele, icl! východl,ká a rcaltzacia stí spoločné. Tuo­rr ué rozpracovanie úloh kultú· ­IICj politiky na oblast hudob­nej l uorby a mterpretácie, rclt ccc{auedomé plnenie, prispieva· jú k uznlku a k omunikatívnos­ti t aklicll dcel, ktor é naša spo­ločnost u sličasnej etape vývo­ja potrebu je.

Tak, ako inštitúcie a jednot· liuc1 spontelnne reagovali rw ju­bilea SNP a oslobodenia - aj oblast hudobnej t uorby sa za­angažovala člnmi - čl uí u r ámci umeleckých sútaží, alebo priamou dedikác1ou diel , kto­r ých obsahouost úzko koref·

portduJe s r ozllodújúcou etapou nástup11 nouýcll spoločenskýc/& 811.

Celoftátna skladatelskd SÚ"' taz, vypfsanli Ceským a Slouen• ským hudobným fondom k 30. uýročiu oslobodenia CSSR So. uietskou armeldou, našla nebý• ualý ohlas v Rirokej skladatel· skej obci. ,Ostrednli porotci konštatovala, že sútaž bola obo, slaná liiJSOkým počtom diel (171), významnými skladbami po stránke umeleck ej i po stránke ideovej, vyjadrujúcimt politické postojtJ popredných československých t uorcou k na, šej stičasnosti. Vysoko bola oce· nertá účast slovenských auto• rou. Ostrednel porota vyjadri• la uznanie t ie: príspevkom skladatelou, ktor í stoja zatiat mimo tuoriu(ícll umeleckých zuiizou. Aj ich diela preukázali. te si uvedomujú u(íznam 30. uýročla oslobodenia pre n᧠štclt. A tu 8a nevdojak uyrtára courbusierouskč heslo olymplj· skej mylllenky - nie je d6le· ž1té : uífazif, d6ležlté je zúčast. nif sa . .

Mnolt4 z ocenených diel už odzneli 11a koncertných p6. , drác/1 a pot vrdili suoje umelec· ké kvality. Mnohé z nicll na uvedenie eHte čakajú, a tak je na Interpret och, aby st tieto umelecké člny - u adekueltnej lntcrpretócii - na§lt cestu k suojlm poslucluičom . . .

Pestrá paleta umeleckých hu­dobných podujati - Prat.skd jar, Brat islavské hudobné slclu­nosti, Ceskoslouenskel hudobnd t.atua, ale 1 rad clallfch hudob· ných festlualou a hudobných jarí, ako aj samotné konce~t­né a divadelné sezóny, cleCa­ucdomel expanzia česko8louera. ského hudobného umenia sme, r om do zahraničia, t o ufetko poskytlo pries tor na čo naj· ut.fle spojenie súčasnej hudby - so stíčasným posluchdčom. A o to nelm vlastne ide . . .

PAVOL BAGIN

Urbancova Nitra v NDR

- Vo svotet funkcii som zod­novedn9 n redovletk9m za or­chester. a preto sa teštm. te sl za !tvrl roky spolupráce vydo­byl l!estn6 miesto n ielen v do­m6clch r eláCiách . Ohlas teho vf konu pri nedávnom z4tazde do Sofie to Jen ootvrdll. Zbor v SND 1e dobr9 a te vo vel· ml dobr9ch rukách zbormaj­stra L. Holbka. Ale stol( pred nfm n ie lahk4 Olohe - posli· nenle mladfml s ilami. SOI!stl ul boli do plnen( o mladllle sl· Jv .a vcelku tvoria vyrovnanO a pestrO .. z4sob6reti" typov oper­nfch ~vlteJov. K mentm Klttnarov4. Barlcov4. Malachov­skt. Llvora. Hrubant, Martvoti sa v priebehu posledn9ch sezón prtraduttl Ha jOssyová, Hal fako­va, Dvorsk9. SzUcs. Hudec, aby sme menovali l!o len niekt~ r9ch. Na celkovom do tme z predstavenl mus! mat vllak po­diel vyrovnan1 v9kon celého s\1boru. Nechcem sa pt\šfaf do porovn4vania s ln9ml ees koslo­nnsk9ml stlborml, lebo mám zbadu, ! e mOl sObor te vždy ten na1Jep§!.

Národný umelec Jeln Cikker u r o:llouore S<> :asl. umelcom Zderi· kom Košlerom. Sn!mka: A. Smotlák Prw::niuo sa rozvíjajúce Clllebnlček. l nterpretclcia sym·

f onlckej br2sne niesla znaky umeleckej profelionalrty, o čom plfe aj . tamo}Jl denmk Nour2 doba: .,Typickou sloven· skou hudbou vykreslil sklada, tcr nádherný obraz starodávnej slovanskej Nitry s jej mlnu los. tou a dnešným rozvojom. Dl· rlgentovJ sa šikovne podarilo vystlhnúf zémer skladatera -t. j . hudobnými prostriedkami realisticky vykresliť vývoj mes­ta. DlhotrvajOcl potlesk patril rovnako prltomnému skladalo• rovl l dirigentovi".

!6mou dldckycb rozhovora• l JOan6mok recenaentOY te ea .. to ot6aka reprfl, leb k•allty a l taadar4a. Nerea to yyaer6 tak, akoby preml6ra bola preunt6· aloa dobral. ba Yfbornel k•a­JJty a reprfum u al potom aeyeauta talc6 e6atreden6 po­aorn...t. Pocltatete ., dludle INto 11robl6m?

- Tento problém Je lpeclfl­kom d ivadelneJ praxe s mno~­stvom reprlz. V orchestri l na 1avlsku atl Judla a te praktlc­lcy nemo~né zabezpel!lt výkony. aké stl zvyl!atne na premiére. No Je dOie~lté. aby Ile vfkyvy mali svo1e h ranice tolerancie a abv ka:2dodenn9 v9kon bol vl· z ltkou Orovne stlboru. NaJbez· pal!netllm zázemlm pre l!o nal­vlll!lllu stabilitu Orovne le dO· kladná priprava d iela u! pred premiérou. A toto ukazuJe na dOie!ltosf osobnosti dirigenta l V oblast! P&dUO,RickeJ. Sooml­nam sl. !e mOl neboh9 otec, ktorf bol §tyrldsaf rokov l!le­nom orchestra Národného di­vadla v Prahe, vravieval : ,.Zl9ch orchestrov niet, zato te vera zl9ch dlrlscentovl"

Ked terea bllaacuteme 55. u ­a6ag ., opere SND - 187C 75 - ., · 1!0111 ·pri tomto a pitnom IMJIIflde YldUe prfaosy l reaer-

"'' Podla motel mienky, pri·

nos bol predovlletk9m v tom. ~e tu existuJe umelecké tele­so, ktor~! to schopné Interpre­tovať na naozaJ reprezentatlv­nel Orovnl diela nielen sveto­v9ch klas ikov. ale l slovenske! sOI!asnostl. úspech Clkkerov9ch 1 Suchollov9ch opier a v teJto posledneJ sezóne 1 Fre ovet ml-

lei ooernel rozprávky sú toho naJiepšlm dokladom.

l keď te bratlalnskf hudob· nf ! ivot dosť bobett na uda losti. predsa sa kde-tu ozha­li hlaaf, čl bv nemal orchester SND yyat6pif aporadlcky al koncertne. Akf le v61 obor?

- Predbežne neuvažuJeme o proscrame l!lsto symfonickom. Ale vzrastatOce náklady na vý­pravy opier. na druheJ s trane - fažkostl presvedčivého stlčas.­ného scénického prellmočenia niektorých opier z mlnul9ch storoč! nás primä li uvažovllf o koncertnom uveden! ni ektoré­ho takéhoto d iela - so zbo­rom a sOJis tami. naš imi sila mi, alebo l v kombinácii s po.~:va­nýml hosfami zo za hranil! ia . Potom by - prirodzene - bo· lo dielo uvedené v originálnom Jazyku. Mysllm sl. te mnoh9m romantickým románskym opc­•·á m by prospelo uvádzanie v pOvodnom Jazyku. Niekedy ge­niálnos ť hudby te doplllova ná až detskou naivitou textoveJ zložky, ktorá dokáže die lo dO­kladne oslabif. Klaslck9m pri­kladom te tu Nabucco. Na d ru­bel strane te vefká škoda. ak prezentujeme opornému diváko­VI Don Giovanniho v talian­skom orlgtnáll. Divákovi sa sl­ce Mozartova opera 1 tak pál!!, ale uniká mu zmysel vvbrtlse­ne vtipných recitallvov.

V ela dlekuale ., uplynulet se­a6oe vyvolala loaceo6cla Flde­lla. Zber ees6oy o6m dha mol nosf n6Uf u k tomuto die· Ju a teho bratlalavak6mu outu­clovaolu 1 trle:ne1tfm pobte­dom a prlpomeolit upernemu dlv6ko•l. o čo ltlo t•orlvému kolektiYu pri oat tudovaof to­hoto diela a ak6 ciele al Yytf· 1!11 16m dirigent?

- Okolo Fidella te vždy plno rozpakov a diskusii. Osobne ne­pokladám Fidella za problema­tické d ielo. Je rovnako nárol!­né ako Beethove nova Tretia, čl Deviata symfOnta. Hudba vo Fl­dellovl te .. zrelý Beethoven~. Keby sme chceli v Beethovena­vl h(adaf problematické dielo, tak to bude skOr teho ba let Stvorenia Prometheove, kde

vrato cestuJem s CF do An,RIIC­ka. Ešte pred Vianocami mám abonentný koncert s CF v Pra. he. To sú plány do konca ka. lendárnoh 0 roka.

VenuJete aa s úspechom na l tudovanlo oôvodnfcb sloven sktch d iel - naposledy to bo­la Cikkcrova Symfónia 1945. Co al myslfte o postavenf odel dom6cej tvorby v e urópskom enaženf ?

- Zo s kú sAnostl viem. že au­toritu s l mO~e zfs kaf Iba ta k9 tvorca. ktorf ml! svotu v9raz nO tvár Tak le to s ProkofiP vom, StravlnskQm. Bartflkom ale at s L. Janál!kom 11 B Mllr­tlnú. A to viedlo neporhvbrJf! al k medztnárodn9m 6soerhom Kt<6Lilavv. Vzkriesenia a Hrv o láske a smrti . 11ko l ďAl~lrh dlnl stovnnskfch šotčkov9rh skladatorov.

. . . st rui!nf vfbcr z va§lch kritik v se7;óoe 1974-75 zo za­branli!ia ?

- E!!te som nevidel nikoho kto bv sa chválil zl9m1 krltlkll ml. Al keď som náhodou v ml nu let sczflnA laké nemal -kto ml to uvert ?

ab + uy

•

. (•

~

•' ..

u::fally medzi luzickosrbskými a slouenskymi skladateľmi stelie uiac utláčajú suoju pečat hu­dobnému ž1uotu u Luiic1. Sku· točnlim uyurcltolením týc/tto l.:ontaktou bola premréra sym­foruckef básne Ni tra od Barto lomeja Urbanca na koncerte .. Budy§lnskycll symfonických koncertov" drla 17. apríla t . r Budyšinske koncertné obecen­st vo prijalo toto drelo ueľml nad§ene. H1st6na a dne§ný roz­kvet Nitry, ako je umelecky stuelrnený u symfonickej bcls· 111, nezuýrazňuje Iba obetavý boj slouenskél1o národa za so­clellne a nelrodné oslobodente Skladba mel symbolccký uýznam aj pre históriu lut.rcko,sr bskéllo nelroda a početné mé európ,ke rtdrody, kt oré sa rozbitím lu l · lerouskéllo fa§rzmu oslobodtlt ,pod ~táročnéllo titl aku a ot­roct va a pre ktoré sa pred 30 rokmr začal skutočne slobod ný íluot u mreri, blahobyte a u ffastí. Túto my§!renku ume lecku uyjrJdrtl Bartolomej Ur banec vo suojef symfonickej belsnl.

.. Budl!§lnske symfonické kon certy" por ladajít spoločne or cllesl rc nemeckrícll a lut.ccko .vh.,k(lch rtelrod•rých diuadrel ako aj Steltny sribor pre ltt iic koubskú nr2rodnrí kultúru. Or r/gentom premréry bol - za nrltom•rn,ll ~kladntcCa - Jl211

Tento úspech slovenskej ltud• by u Luzicl nie je proým. U! pred časom tu zaznela swta Jelna C1kkera Spomrcrtky a Su· cllotlot..e Metamorfózy. Predpo· kladel sa l uvedenie klaulme, ho koncertu od B. Urbanca. V komorných koncertoch, ktor4 poriada lužiCkosrbský zudz skladateCou, zaznelo Piit ples­nl na slouel čínskej poézie, od Miroslava Bázlika. Bola t o u NDR premréra tollto diela ( IX, cottburskel lwdobnel jeseol ), Výrazom rozfl rujúcicll sa prra· teCskýclt uztahov je aj spra­couelvame l ut.ickosrbskej Cudo, uej hudby. na ktorom - z po· ucrenla cot tbursk ého rozlllastl - teraz pracujti Bartolomej Urbanec (pre symfonický or· chester) a Zdenko Mikula (pre ::bor y ).

DETLEV KOBELA NDR

~eskoslouenskel spartakcelda 191'i $a stalo k oncom j ti/lll t. r . prehliadkou fuzlcl.:ej a estet ickej krd­'Y na!lch ludí v§etkýcll generelcrl Ak lwdb1 t>äč.~ir1y skladteb plnila precl ou!ictkytn rytmic-kú pod­ooru nóročných cuičc11', u skladbe zren sa Smetmr"~>a ,.Vltava" 11tala p·ldklndom k •16zor nému uy­ladreniu nelpadctosti a11 l orou sk1ndby, ktor! na plorlre stralt"uského štadl611a u Prahe rnvlnlll •ady žien do symf6me ladnostJ a kr(Jsy. Hudba a pohyb sa spojili u jeden účinný celok.

Snlmka: CSTK

•

Pražská j"ar '75 V tomto l!lale pokra i!ufeme 't' hodnoteni 30. jubileinel PrU- ~

kého tvaru sf41!1kového kver· teta zaprtčlňu!e. že sa. llayd· novsk9 svet ch~pe Jednostran­ne, len ako mierna varl~cla Jodnel nálady. V kvartete C dur, op. 51. č. 2 sme mali JuolnosC počuť mnoho lndlvl­duallzovanei krásy, Interpre­tačne skvelo tlmočenel. Doml· novt~la perfektná súhra, zmv­sf'l pre dll'erenciáclu dynamlkv a zvuková jednota. V Beetho veno vl ( Kv11rtcto e mol, op. 59, c. 2 .,Rawmovské") sa súbor síce ncodchylll od vyššie spo­menutych kladov, ole snaha o vvst hnutie rozdielov medzi tvot·bou llaydna a Beethovena Sil r>rOmletla niekde do nega­uvnf't polohv - maslvnosť, až prPforstrovanost tónu lednotll­výcll hraCov, SIJOtená s men1;[­lllt lntonačnyml kazmi, natmll pri vlacer9ch dvnamlcky vyp8-t9r.h vrcholoch skladby, Poro· zunwnle pre Sos ta kovlča vvvle­ru lo z in wrprctácle 8. stači ko· véllo kvt~r•eta sovlet~keho mal­strn. Umelci ~ Britá nie zname nite vystihli a plasticky pred­nlebli jednotlivé časil , pričom domi novala jednotnú nálada, ose ll u jOea medzi meditatlvnos t ou a vrúcnou lyr ii!noston.

akei lerl 197!1. Sme al Yedoml, te nemôieme 't'yl!erpa( Yietky Mdoialle bohatého a mimoriadne vh namn6ho fealiYilo, ale 11alou amblclou ie. zastavi( sa aspoň pri nafpozoruhodnel lieh zUitkoch tohto ročulka.

~tátna filharmónia Brno

Prehliadka filmov

1 dlrlgeutom )Iri Belohlávkom pripomenula umoiecku osob· nost českého dl rl~on t a a sklo­dateJa Otakara )cremiU a uvedenfm leho kantáty pre só­l a. zbor a or r.hoster Plseli o rodné zemi. Sklltdbu vznikla počas Cažk9ch rokov druhe! svetove! vo1nv o ie uprlmn9m. pr eclten9m svedectvom ler~•. m lásovllo vlastenectva. Roman· tlck9 charaktrr vlacer9ch tise­kov - s prevahou eplčnostl ( porhodovosť, náznaky hu sit­ského chorálu l - sa orgonlc­kv spála s modern9m v9rozom, na (prcnikavel~le sa uplatnuiO· clm vo vokálne ! zlo2ke. Otri­gent ( napt·lek povahe diela 1 n evolil orllts prudk(> kontra<;­t v. čo prlsoPio k jednoliatosti 11 spádu lodnotllvých usekov. pričom st ..:Arove1) prt pravll oO­du pre zvýro..:nonle monumon tAJnosti záveru. Spolutičll\kovol Pražský filharmonický zbor a sólisti: Gita Abroh6mová - s v 9sostne Javiskovým prednesom 11 Jaroslav Souček - výrazovo tri ezve jš!.

SDiatoslaD Richter v obl.·tučelli cti/eloD svojho vetkého ume11ia.

V ustranl hluvnych koncert­uýUt podulatl sa ocitá ledna za u 11 na vá uk cla PJ. Je to pre­hlludka nu tnovsel produkcie Ceo,kycll hudobnych filmov, orunH'OVIIna komorným koncer. tom. ľowruhodný zjav českého hudobného klas1c1zmu - (o sera 1\tys llvečka - pripomenul 111m .,ll di vi no Boemo". kde ttutot·om nánwtu st enura l rc­t lsérom bol Jaroslav Jllek. V podstate tradtCne, ale účelne 11 odborne zostaven9 scenár dokumentoval narzavažnerste momentv zo života sk ladateJa. !"tlm .,Lidlce" s dramattt•kou hudbou rovnomennej skladby B. Martinu obrazovo evokoval nesmierne utrpenie a dOsledky volnového besnenia. Ako vita· ný kontrast premietali rum Svnlopluka Studeného .,Rikad­lá" s hudbou Loosa lonáčka, s kultivovanou kamerou. prlbll· žuj(lcou farebne hýriac! taneč­ny to lkJOr Valašsko. Spoluučln · kova lo Ponochovo kvarteto. ktoré prednleslo skladbu v1a. tucu so k uveden9m Cllmom.

l>uc, Boeml

Umelecklí pozostalosť roman· tlckého virtuóza o skladate! a Nlcolu Pognnlnlho. zdá sa. elita ni e le kompletná. I ba pred nie xoJkýml mrslacml našli v lon­dýnskom antikvariáte orl_~:lnál ďalšieho Koncertu pre husle • orcbealer e mol, v pot·adf už iilesteho. Pohotovo ho naštudo­v al a v Prahe uviedol talian· skv huslista Salvatore Accardo. Skladba zhtita v oodstate v!.et ky črt y Paganlnlho kompozJč­n ého št9lu - avšak or~anlckv ešte nesklbené v jednotu. (Po­dfa roku vzniku te to totiž pr. v9 koncert zo známych šies­tich.) Accardo vystupoval v Pra he po prvý raz n nijako zv lé~ť so neuviedol: prekvapila tempová živelnosť a lntonnčné prehresky nn začiatku prveJ časti, svedtlace o net·ozohra­nosll Interpreta. Zda sn, že Ac­cardovl le bJW;la skOr Pa~anl­nlho melod lč nosť ( ll čast). ho cl s technickými náľokml v ka­dencii sa vyrovnával už uspeš­nelšle.

Ravelon skvelá ln~trumen­tácla Musorgského Karlln iek predstavuje skOšobný kame1\ pre kaz.dý orcheslPr l jednot­livých sólistov. Brnenskl fl1 h !lrmonlcl sa s partitúrou vy­rovnali nic bez prehreškov. l elohlhkov prístup vlak doml-

,

nova! - dl rl~e nl vnátll celému cyklu jed notlacu koncepciu, smerulíicn k vyclzelovanostl de ta ll ov.

l:eská filharmónia pod taktovkou Václava Neu manna sa tel.lla mJmor•aduemu zá u jmu publika. Známy Dvoj· koncert pre dva llléf lkové or cbestre, klavl r a tympany od Bohuslava Martinu, písaný v predvečer l l. svetovej vo(ny, vvladrulúcl hlboké pohnutie skladatero nad osudom rodnol vlasti, predstavuje syntézu Jed· ného obdobia tvorby Milr llnu Úžasná koncentrovano~C. tema­tická Jednota, výrazc;vá l emo­clontílna sila. zlllil!rované v no tách. na~ll v Neum.tnnovl a CF vynl kl:llúclch tlmočn!kov.

O 1.1rvých dvoch klavfrnych koncertoch L. v. Soothovenu Sl:l tvt•df. že ešte nodosahu Ili úro­ve•) neskorš!cll maJstt·ovských konceJ' tllntných skladieb. Prvý klavlrnv koncert C dur op. 15 v strhu1uce1 tnterorcttlcll ru munského lavlr lstu Valeotlua Gbeorglu so ukti<!:OI akobv v Inom svetle. jedn od uchost v9· ~tavby l. časti a vtipnosť zé vcrečného ronda tvorili Ion sprievodný moment ~óll~tovho prlstupu k dielu. avvllo tlmo

1!11 beethovenovskó pestrost. r omanticky Individualizovanú kresbu tém l vvrazovú silu cel ku. Vrcholom bola druhá čast - Andante, z ktorej GheorJ~lll vyťa žil maximálne mnotstvn hudobnej krásy a citove( hlb­ky. Tu prehovoril vrcholný Bee thoven, akliho pozn6me zo 4. a 5. klavlrneho koncertu. Sóllsto va hra (po Dlnu Llpallm ďa l­šieho skvelého predstovlte fa rumunského Interpretačného umenia l le zbavená akých kor vek vonkarškov9cb erektov. oplýva vvsokým zmyslom pr~ kultivovanosť tónu, dvnamlckO diferencovanosť a zrelO kon­cepciu.

v

Usp~šný SKO D1la 21. S. bol l.·omorn(/ koncert čcsk(Jcll a sloDcllských un • ., ,.

COD ''a počesr JO. Dýročia oslobodenia. Chorálov~ Darlácle pre DlOloni:clo a klaDir od J. Pálemčka zahrali aut or a M. Sád lo. Fe­renczy/lo Sonát a pre husle a klaDir , k t on í l nterpretoDall J. To­porcer a S. CápoDá, tDorila kompozičn(í a interpretačnú J;r chol ue· čera. Umelct zvládli ue(mi nároč11é party tak strhujúco, í e llrObill z koncer tu SDiatok. Na záver prednieslo Ceské lrio Caj· koDského K laulr ne tno a mol, op. 50. K o11cert SKO - l) spolu· pr lict .~o íilmsl.·ým Konzer ua tór wm - bol 22. 5. pod Dedením E. Fischera •. \1endel.\sollnoD Husfouv ko11cert e mol, op. (H za 11 r ala absolDent'.:a Konzeruat ór ia Zoja Kopčákot•á. Jej Dýkon bol t•e(mi presredčiDý, tónoDo kult ivoDaný, so vzácnou i11tonačnou pre.wosťou a D!ír a:::ovou :re1ost ou. Flaut ist a Jlin Figura ml. s1 pnpravll MozartoD Koncer t pre f lautu a orchester č. 2. Hral s uel kori techmckou brilanc10u a muZtkalitou. Na záver si po s lu ciJdčt t•ypočull ProkofieDODU K lasickú symfóniu. Orchester sa snažil o spráDile DI/SIIIlllul •e t empoDých proporcli, al e skladba pô· sob1la ako nedo§t udovaná. K Drchol11ým podujatiam sezó1ty pat· r il k oncert dna 25. 5. PredoDšetkým t o bol Igor Oistrach, ktor ý r>red l)ledol so SKO Meltdelssoi ii!OD 1/usloDý ko11cer t c mol. Hra! 11 ríplltOtl 1wolne1JOsfou, Calrko ZDládol l I Je 11ajfažlre pasáže, pred­viedol st operre11t lllí int onaémí presnosť a Delký muzikantský 11adht ad. E. Fischer d l r rgor·al na záuer opiU ProkoflevoDu K la· slck tl symfóniu - uz DO Dytrlbenej šej podobe ako 25. S. Po.~ledllú 'koltcert SKO D 2. i line bol D dňoch 18. a 19. j úna t . r.

Dlr lgoual Eduard Fischer . Je radostné kon§tatovaf, fe mladli stíbor pripraDODal počas celej sezóny hodnot né programy a me raz ,,a Dypol k nCtdpriemern!im Dríkonom. Tak t o bolo l na pos· led11om koncerte. Pl11á pozomosr pa tr í predoDšetk(/m d ir igell t ODI, ktorého pósobeme D 2iline je uelml blaltodárne. Mo~110 povedal , fc vl astne 011 Je t vorcom tohto umeleck é/lo k olektlv" u Imamo

V r. 1952 mala promlént kan. táta Volám vás lldé pre sOld, tbor o orchester od llr l hu Pauera. Skladba v IJOdstutc ne vvbočure z vtedal~l~t kompoz·c ne1 OrovnP. - rozsiahly aparát a pomerne lcdno~tranná vyrd wvá pa!P-ta na široke! časoveJ l)loche. Václav Neumann pod­čiarkol v predvedcnl skladby

J. Bélohlácek

dve stránky: verkoleoost a mo numentalttu l k•·ehkel~lu lvrll!. nose, danú textovými predloha­ml l !oscr 'Jovtlk· Prokllnám v6lku. V. 'Jezval: Zpev miru ). St>oluučlnkoval Prafskv fllhar ­monlckt zbor a sólisti - Mar cela Machotková, fl ri Zahrad nli!ek a Jini'ich Jl ndrák.

Sláčikové kvarteto A1legri

nazvané podla ranobarokového talianskeho skladatela, le z VelkeJ Británie. Anglo-americ­ké súborv už neraz prekvapili vysoko kultivovaným muzl­kttn tsk9m cltenlm. zmvslom pre presnosť. dlsclpl!nu Q súhru. Brltskl umelci zaradili do pro ~ramu kvartetá Haydna, Bee­thovena a Sostakovli!a. Nad­merné produkcia tvorcu klaste-

J.:UBOMIR CHALUPKA

Slovenská filharmónia

hosťovala tohto roku na Praž­skel Iar! lubllelný dvodstaty. krát . Táto skutočnost obratlla na nás orchester pozornosť mnoh9ch dennlkov, ba vvvolala l zvýsený záujem prulskel hu­dobnPI vereJnosti. V recenzJách so obJavili oodrobnetil le zmien kv o vývoll tohto slov~nskóho svmronlckého telesa a všeobec­no s11 kon~tatovalo. že od roku 1950, kedy SF prvykrát účinko­volo v rámci festivalu, sa úr o­Vl!l) orchestt·a nlekoJkonásobne zvý~lla o dnes le to t•eorezen­tatlvny svmfonlcký kolekllv. schopný - po boku sesterskej CF - plniť l Ile na)náročnet­šle umelecké úlohy, Spontánnu prloze11 orchestru prejavili 1 restlvalovl návštevnlcl, ~torr oo oba koncertné večerv Sloven­skej rtlharmónle naplnili Sme.

(Pokrač<>vanle na 7. str.)

z k o11ce:tu na ~oncert clt1f, ako sa pod jeho Dedením súbor for· muje, ZJednocuJe a kultiDuje. E. Fischer je DYilikajúcim muz•kan­t om. ~trhujtíceho temperament u, lntelígelltllého 11adhladu a silo•l svoJeJ umeleckej osobnosti f ascmujc nielen ltráčoD, ale 1 obe censtDo._ Sy mpatická je l drama tur gia koncertov s neustálym za raáoDamm t oorby au tor ov 20. storoč.a, čim sa sleduje mele11 rast ume}eckého kolektwu, ale l DÍ/ChoDa prtblika. Vzostupu hráč· SkJJCII vykonoD 11apomohlo l zaraďoDanie J.·oncert a11tných skla d ieb pre r óz!te nlist r oje počas celej .~ezony, pričom sa dáurt sólrslJcká moznost čle11om SKO. To ]e druhý z11ak dobrf!ho riade· nia zo stra11y ttmeleck(;lto Dedenia s1íboru. Posled11ý koncer t ::a· čula Barokol'a su1 ta od M. Bázlika. Očarila .wojim koncíznym IDa­r om a t• t •pným r ie!iemm formy v neobarokot'om štýle. ( Krásna /riga D 4. časti. ) K oncer t pre lesný roll a orchester r:. 7 Es dur Od ~· 8. S.t1cha prednresol M1lo§ Petr :: Praltfl. 0Dládal :woj ná st roJ_ ma]slr oDsky. Vynikol komorným, kttlliDovallým tónom. /.vlast 11adchol v strednej casti - Anda11te rm poco adagw -nadllen totl J.·antilénou a ltlbkou preja r·u. Po prestáDI.·e sa pred staDilt domác' sólisti - člellODia SKO: E. Patkoló a J. Suchomcl llral1 D K oncerte pre d Doje husle, slaélkOD!i orchester a čembalo od A. V iDaldJito. Prwolali t alia11sku l.'rúsu a pohodu sýtym tó 110m. Dve ďalš1e skladby patr ili k srlnym umeleckým zái:itkom: Komorná h udba č. 1, op. 24 od P. ll illdemitha a Symfónia č. 6 .,Ráno" od J. Hayd11a. llmdemltltoDa HDorčasfová skladba j e pl11á zl Dota, Dtiptl , ale i hlbokej kontemplácia l) 3. časil: l) kDartete pre kl arinet , f lautu, fagot a t r iangel, ktoré bolo Dy nikajúco zahrané. Komorný orchester vy l vor íl uč11111é dynamické kontrasty a bol perfektný v r ýchlych ptallODýclt partiách i v ú točnom fo r te. Treba spomenúf na jm/i dobr ého l rtíbkdra. V llaydnODej symfónir hrali s6loué party M. Remenec a E. Kouácsouá. Klasická krá!a, DIJrODitanosf, mimonadna f arebnosf (11ajmä sláf:ikoD D piane) boli hlaDnými znakmi pri interpretácii tejto skladby. Doko11alci .flíl lr a, účinné r ozDrltnutie tempa a prcdou§ct kým - umelecké za •tiet e111e - Dytuorili atmosféru o:aj~lllélro .,haydiiODSkého rána". Vďaka .~il11ému umeleckému zt.ii:itku sa ko11certy SKO stávajú sDiatkom, S:.UDMl LA BREZANYOVA

Keby ·deti

U. r odo6 !od ro'taomannel ptesne Milana !l.ovAkll sta.

ll sa mottom l l. med:t:in6rod· nóho ľcstJVillu detskvch spevác· kvch zborov, ktor9 stt uskuto~-1111 v dnoch 19.-23. IUIIII v Bratislave. Stretnutie 9 oot>r ed­n9ch suborov zo Slovenska, Ciech, ZSSR, BuihaJ'Skd, Ru­munskn a Mutforska bolo v la ' t­no prehliadkou vvspclosll det· skel hlttsovot kulturv reorezeu­tantov lcdnotllvých kralfn. pri· Com nP.GliOStllll momenty !;pO­ločenské a .GJ'odllo sa množst'Vo nekn9ch vzájomných prJ ate!. Stlf!V.

p rehlladkové koncerty, vtes· nané do troch dni. spolu 1

,~ttlld · koncl'rtom dokázali hl aso­vu vvspelo!>ť, umeleckú vyrov­nanosť. repertodrovťt náročnosť vsetk9ch zOčastnených. ZAve­rr.čné vvhodnotenle členmi me­dzinárodnej porotv, ktore! nred<:edal dr. Steron Kllmo. prt­hlladalo na to naJlepšie. čo led· notllvl> zhorv urlnlosll v reJ>er-

Chlapčenský zbor .,Zvonček" J KyjcDa z•skal na festivale ce­•tu za na}Dyra:nejšl umelecký preJCID a ::a uynikaj1icu ínter ­prctácítl sklad ieb soetet skych autoroD. Snfmka: CSTK

toárl. Pri prvom pohlade na vf ­kony, sa vo v!lčšlne pripadov ukáza la citlivá práca d l r l~en­ta. Najv!lčšlml maJstrami v tomto smero boli hostia z Kv­leva a Ruso. Dlrlgentkll E. A. Vino~ radova. opiera 1uc11 sa o bohaté tradlcle ru!.kel vokál ­nej i>kolv. dokázala vtlačiť t>Unc telto o obltosll 1 volfm mal~m zverencom. Ich pre jav zniesol náročné hodnotiace kr i­tóriá v dvnomlkc, v~azovet IJropracovanostl, rarobnel mno­hotvárnosti, v čistote pr eravu. Umen :e dirigentky bolo odme­nené zvlá!ltnou cenou. Oalšlu cenu za prácu ·zrskal di rigent dlev~cnského zboru .. Duna jské vlny z Ruse - A. N. Todorov. Zbor zisko! pod loho vedem m ut viac cien. Dievčatá vynl ka­lú vyspelou hlasovou kultúrou, technickou zdatnosťou, muzJka­lltou a bohatou výrazovou oa­IP.tou. ZuuJal 1 ql rl~en tský pre· lav umeleckého vrdilceho súbo­ru .,Slniečko" pri DDPKG v Bra­tislave - Jozefa Sviteka. le­ho pri stup bol nana Jv~š zodpo. vedn~. dOsledný, podčlarkujuct snahu PO zvukovel ušfachtllo • ll, mäkkosti. čiste J ar tlkullicu, nezanedbávajOc pritom umelec­ku v~poveď diela. Velmi svm· patlck9 bol samotný dl r l~eo t­ský prejav Jozera Sviteka v ktorom kaZdé ~esto malo svo­le opodstatnenie (čo viacerým dirigentom chýbalo). Škoda. t e sa súbor Slniečko nepredsta­vil ,.prlerezov~m" reper toárom, ako chlapčensk9 zbor Zvonček z Kvleva. Preto sme mail z ne­ho troška jednostrann(' do lem. ( Zvl ášť zauJal hravosťou. det­skou rados ťou , muzlkan tst-9m elánom v plesni M. Nováka .,Autostopár ka". l Malé lntonač· né preh rešky na ~a la- koncerte nezostroll cel kový prlaznl vv do­lem.

PDzoroo.tou boatujúclch zbil· ro" bolo zaradovame slo·

venských skladieb do reper­toáru. (Svadobné o lesne z Važ­ca od A. Zemanovského našlt spolllhliV\'c:;h Inter pretov v det­skom zboro .,Ca mpanella" z Jlomouca, ktor9 Im vvbotoval zvláStne uznanie.)

K a1dý zúl!astnent zbor pri· nlel;Ol do Bratlslevv osobi­

té hodnoty. Citlivou Interpre­táciou Bart0kov9ch a Kodályo­vÝCh zborov zaulal Detskv spe. vácky zbor B. Bar tóka z GyO­ru; milo prekvapil D!evčen~;, ý ~pevécky zbor z Billa Mare zbo­rom .,Za mier" , skomponova­n9m rumunským skladateJom L. Burconom pr ia mo pre bra ti ­slavský restlval . Náročnosť toh· to. ako al ostatných zborov, ukázala s(tčasné možnosti mlá­dežnlckvch zborov orf lnte•·ore· tácll dnešnej hudby. Al pri všetkých sympat!Ach k tomuto

(Pokračovute u 7. w.l

ergej Kopčák V IBDarách mlatltch alovoo­

akfcb, vfruaa sa uplatiluj6clch eperafch a koacertnf ch apedkuv, formuje u umelecká oaobaoat SarJeja Kopčák& celkom tedao •••l!••· Kr"ky livotný profil u z11ameaáu, lia sa narodil 23. aprl Ja 1HI v Oačou. v Preionkom okreaa, i lndoval oa Koazonal6· ria v Koilclach - husle, oa VSMU v Bratlalne d va roky spev, od­tiar prelial do SoCle k pror. MI­chailovi Popovovi. V anl(a:tmán -.,l (1871-72 l v opere Divadla J. G. Tajonk6bo ., Banskej Byatrlcl. (1S72·7t) v opere Státneho divad­la v Kollclacb a od l . X. 1974 je ., O!Mre SND v Bratislave. V Ban. akej By1trlcl nllitudoval Olcňa v SucholoYel Kr6Uiave. Collioa v Pucciniho Bohéme, Spara[ucllht vo Verdiho Rlsolette a Korntúra v Mozartovom Don Glovannim (ok­rem menifch posth ). v Košiciach todlrll nol repertoár o Sed lla· ka v Orfrovei Múdrej žene, Zacha­riUa vo Verdiho opere Nabucco, Suriaa v Cajkovskéhn Plkovej dá· ma, Fl11ara v Mozarto•ej Fii(Br!P vej nad be, Renela v Smetanovom Daliborovi, Loclovlca vo Vordlho Othellovl. V Bratis lave spieval •lelaa niektoré repertoárové po­ala'ff l Spararucllle, Zacha riU 1. no aaltudoul - vo Freiovej rozpráv­koveJ operJl Martin a slnko -61obu Vládcu Studeo6 s lnko, v Goaaodnel opere Faust a Marga rfta )Miatavu Mefiata, v CatkonU lto Eusennl OneRinovi Gremlna a ., Pacclalho Madame Butterfly lltrfaa Bo na a.

. Vaie t:elta k IJMVU ?

Záujem o spev om prejavoval už od mllldos tl. U~lt som sa začal sukromne v Prešove u prof. Gab­r iela Popoviča. ktor~ ml dal v~ bomO prlpravu. Láska k spevu ma neopustila ani v čase. keď som sn ucil hrélt na husle na lludobn!ll ~kole v Prešove a na koSickom KonzervatóriU. No VSMU som .. tra til- dva roky. Co v súčas·

nosti viem. mám predov&etk~m zo svof(ch lúdlf v Bulharsku. Na tom budutem a z toho vychádzam. Stá-

Vítaj, jar Posledn6 premiérové vystupenlt>

tanečného súboru LučnJCa 125. má ht 19751 v SND nám predstavilo teleso opllt tau(lmovo a prffožfl. vo Bolo tu nlekofko povšimnutlll­bodných as pektov - mimo kon­~tatovanlll vYsoke( umeleckeJ C1rov ne. Po prvé: subor te absolútne vymenen~. Tento fakt nie le za· ned ba tefný, ak sl uvedomlmo. ze te to v~sledok necol~ch dvoch se­z6nl

Program. ktorý tematicky, rezll· ne a choreograficky realizoval ltetaa No.Ar, zas lúžilý umelec, oozostával v zásade z repertoáro· v'Vch ~!sei posledne( premiéry -hravý Pallcovf. charakterový Kre­saný. ~arliaká polka, zau(lmavý clgán!>kY tanec Rnmanes, vtipom a brav Ctrou hýrlace tance: S rtl­chom, Sirákový a velké, pre Luč­nlcu vrcholové choreoRraflo Na denlaoakych lazoch a Sviatok na Zemplfoe. Program bol roz~lron9 mimo hudobných f:fslo l o vefkt:1 zvykoslovnú sullu VItaj. Iar 11 dvu menšie kompozlcle: rus ký tanec TroJky a Vyhadzovaut v naštudo· vani mladých choreoRrarov - od. ch ovancov Lúčnice.

Vital. tar - trot~asťová suita [Marmurtena, !Iry a )ar) dáva vo svojom vnútornom obsa·

slovenská operná nádei

Je chodievam - re 1J l'ťlzd111nv za svo Hm sort tsk~m pro!o!.orom ktor~ le v~born~ a skusen~ teore­tik l praktik - skvel~ pedaROg Tieto n<lvštevy su pre mna al v~­bornou psychickou vzpruhou ,, ďai~Of roboty.

Vala naimllilia tlloha ?

V súčasnosti - Mefl!.to. Vefk,l basová partia, ku ktoreJ som sa š taslllvo dostal u z vo svo(lch 27 rokoch lektori ba&lstl tu spie­va fú a~ vyzretetšl a niektor! sa na ilu márne tešla cel~ život. Ja verkou v~hodou, že som lu n n· š t u d o v a l a nie d o š t u d o­v a l. S re.llsérom M Fischerom, ktor~ Fausta re~!rovn l . su robi v~­borno. poznáme sa už zo i.kolv. vyfasi\ulo sl s he rcom náhludv debatu lo o problémoch. prfflma at protinávrhy - a to te o.wfstná umelecká spolupráca. Prt iltúdi u Mefl~ta sl velmi ccnlm at ooh v·

hu tu It molnostl uvádzan a folk lorlstlck~ch zvvkov obradov. hier čo lo z hlad iska percepcie divá ka n celkovo( dramaturgie pro g ramu l dynomikv scén lcko reži I­nci koncepcie úloha nic rah kll Pokusov u2 bolo viac. ale v tom­to pr!pade te nosným elementom pohybové vyJadrenie základneJ myšlienky l symbolov obvča(ov. V prve( časti sa objaVIli! 1edna dra · maturglcko rež•lná otázka: vyulr-vanlo originálnych fudov~ch In· strumontov. Tieto Inš trumenty sú prenesoné na scénu v čistci. no štylizovanej forme. Cel9 proRrum sa nesie v znamen! tvorivej spo· lupráco hudobného s kladatcra

bovú spoluprácu äéfa baletu SND B. Slováka.

Vale koucertn6 vyatlípeola? - Začali sa vlastne až v Brali·

slove. Mimoriadne sl vážim pr.r dovsetk'Vm vystuponia so Sloven­s kou fllharmOnlou, kde som učm­kovol v Petrovov9ch symfonic kých freskách ,.Peter l." a v cykle "Hory a srd ce" od Milana Nová­kd. V rozhlase mám velmi dob ré skúsenosti so s uborom Comme . rota s lovocca a s tel d lriRentom V. Múlkom. T u ma čakajú a( nd hrávky so Slovenskými madriga­ll~ta ml o dal~le orogr11my. Vl11nl som reprezentova l mlad9ch s lo vonsk'Vch 111terprotov nd Prehliad­ka mladých cm.kych koncortn~ch umelcov v 1\. Varoch l s A. Ses tá kovo u l. Te uto rok nás 111m budu zu!>tuvovut M. HauOsvová d r Dvorský.

Vaše nafllllzaie plány '!

- V repertourl na buducu se­zOnu. kde nlo 1e pro basistov ve­Ta urHelllosU. ma m spfovat vo Verdiho ľravwte o vo Wagnoro· vom Lolwugrlnovt. Počltam 1 b

t'Vm. te popri I>Ovlnnostlach v OIJC· ro S:'IID budem hostovat Ili nd lllVCh scénach. V soptt!mb1·1 '>il zul'nMnlm Medzlnurodnol boevác kel su taio v Buda pešti. So S. Ma· cudtlnskou !>a nu toto podu(atlo vt>fml svedomito pripravujem Na tohoročn9ch Bil S ma iu v predstJ­vcnr Gounodovho Fausta a Mar­gar •t v spieva t kfúčové postovv mludl sOfisti: M. BufiCi!.yová, P. Dvor'>k~. S. Kopčák a S. Hudec Pripravujem su at no vlastn~ re­citál

Valle Jmlozltosti ?

- Tlo su niekedy u nás kame­iiOm uruzu. hoci sú Lákladom v~­vota Úlohv a vefké pa r tie ro bla herca a speváka. Nepodcellu· tem ma lé tilohY. no vsetcl rastie mc s .. vefkýml prfležllosfnm l" .

Pripravil : M. G.

Svetuzaro Strai!•nu a S. NOfilila Potvrdil známy fakt: (asn9 kom­pozl~ný rukopis, širok~ tematický záber a poctivé rešpektovanie o r l­~lnallty danej maténe pri verke1 miero štvlizácle u choreografa No­sara. Orchester pod vedonlm Ml · rosina Smida mol nefahku úloh u - zvládnut tento koncert rôz­nych šl~lov a autorov !Smid, No vtík. Andralovan, FarkaJ, Andre

ovan, Zeljenka). Sp1·avll to v mie ro. zodoovedalúcel scénickému v9· s led ku. I tu l podobne ako cho­reografi pri tanci! objavil sa mia. dy ade pt taktovky S. ~t6r.

E. BARTKO

Vo Suidnikrt bolt U . a 15. Jima t . r. XXl . ~táunos tt pies· 'lí a tancou

ukrajinských obyuatetou u CSSR. Na sním· ke - tanečný ~úbor ,.Kar pa fa11" z Prešoua

Snlmka: CSTK

HUDBA 11.-11. STOR0CtA NA SLOVENSKU, Musica antl· qua s lovacca PRA!SKI MADRIGALISTI, umelecký •cdlíci Miroslu Voohoda Diri8uJú - M. Veohoda , fao Rokyta a Pavel furkov i!! © OPUS Stereo 9113 0278

Antolog1ckd fldiCla uydauatel~tua OPUS ( u spoluprdcl il Umenouedným tístauom SAV u Bratl~lauej zaNna po­maly uyddvat prud plody suo,et prdce. Po úspe~nef pruef platn• z nat~tar~leho zachouandho obdob1o poly­fónnef lzudby na Slovensku - v 14.-17. storo~Jt, ktoret edllorom bol dr. R1chard Rybari/J, C~c. , pred dvoma mesiacmi sa dostal o na pulty gramopredafnt [ef dru/Id pokračovanie " Hudba 16.-ZB. stor. na Slovensku! Vy· ber a prlpraua notoudho materldlu, kompletnd flditor• ~kd prdca bol a zverend do rtík 11edeckej pracovntl•ky Umenovedn(Jho tístavu SAV dr. Jany Marre Terrayouef. Dr. Terrayovd md ut v tefto oblasti bohaté skO eno:.tl, zlskané pri prtpraudch vlacertjch, mimoriadne zauflrna• uych titulov pre rozlila~. teleulzlu a gramouydauatel· ~tud. Recentovand nahrávka prlndSa cely rad novfích, do~lal nepoznanfích a nrkde neuutldzanfích hodnot.

Poklal prvd antologlcka nahrdvka prezentovala h.ud.· bu umelecky l posluchouo mimoriadne zauf!ntaull a po· ~obiuu, N ut svofou arclia1čno~tou, ob~>altouosfou, boha· tostou zvuku a soctdlnou funkctou, druha platfla ~le· dufe ~kor prenlkante ludovych prvkov do hudbJI l. lr­kevntlllo l svetského charakteru, čai>tokrdt dosahufúcej urouefl európskeho formdtu. Oproll mafesttltnostt a uel­kolepo~tJ diel na prve/ platni, tu sú sklJr mlnlat(uy, k u vyberu ktorych bola skutočne potrebnd skllsend, ud· borne Jundouand osobnost, ktora dokdffl na malyc. h plochdclt UIJgradovat fednotllvtl charakterové ú~eky, ob· dob/a a vystaval v rdmcl celku Jeden kompaktny ee.­l ok. A u tom ~a ~kryua sila muz1kant!.k~ho l vedeckeho po/il. aclu. Zuuful po~lucltdta hudbou, ktord O$OIIlotc> by uarl am nevzbudila zuldStnu pozornos! . Dr. Terrayovef pravom patrl uznanie, .te poskytla po!.luchačovl aal~t zneJúCI obraz z hudobnef histórie a doklady o muz1-. kalilo na~tcn predkov. Plallla prmáSa mno/id zaufWIU• vé umelecké obfavy, N reallzačne spracouanta. Takyuu 1e napr. Phell o ztlmlcu murdnsktJm, dalef sú to malo zname Plankty, ple~ne lyr1cké, alebo skladbičky mo· tettouéi iO, čl chordloueho charakteru. Záuatné :.tí 1 p1es· ne 1 tance, zaradlilné do druheJ l!astl platne, poclltUJ.zu­fUCe z vwcer ycll, ntekofkok rtl t spomtnanycll zborrukuv a kódexov. Reallzačnd spoluprdca s pruotrlednyml od· bornlkml teflO problematiky - M1rostauom Vflnhodum, Janom Rokytom a Paulom turkov/čom, ktor1 ~ul:a~ne posob1l1 ako d1rlgenu Pražských madrlgaltstov prl nu­llrduke - neraz prekvapila ndpadlt{lml ln~trumentdlny· llll varldCianll fednet a IBI Iste, !>kladby. sa tu napr. fityr1 rozi1Cntl znenia starobylef ranne1 plesne "OICe, bote v~emohuct", čl melódte z gregor1an:;keho chura­lu - pod ndzvom "Hafnal", zachytend uo vtacerych podobdch ap. Prístup k fednotlwym obdObiam, i>toro­člam, Cl k d1elam vychddzal zo snahy, dosiahnut ma­XImalny posluchdčsky účinok, respektufuc pritom i>ty· Lovtl pot1adouky doby. A/ ked na ntflktorycll mle:.tu~·n m terpretl poutl/L l nO!.trofe zdanlivo nezudpovedafU~ e dobovym praktikam {ga,dy, piStalyJ, sledovali tym <:IHh rakter roznych jolklórnycli oblastz a l okallt.

v porounanr s prfltlchdcJ.zaf llclml gramonahraukam1, ktoré Caka/1 na svo/ho konzumenta at !.tyr1 roky, "Huu­ba 16.- 18. stor. na Slovflnsku" poru~lla tento ".a. kon" a u priebehu roka do:.tala sa na pulty gramopre­datni. Pllta nlelfln atraktlunostou obsahu, ale l ca/I­vým reallzalným prl stupom. Prtaze1l :.1 zlskava l uduA.u technickeJ vybavenosti. Dobrtl stereonahrduka, per}ektna prdca so zvukom v mnohom podporu/tí kvalitu ta­rýcll, /emnrJch dobovOch ndstrofov. Hodnotný mfor ma· tlvny text , poufltO dte v troch fazykovfích rflldclélrll, môte prlsp1ef k zdufmu posluclld/Jou at mi mo úzflmia naSfl/ vlasti. E. CARSKA

30 rokov aa ••retaoati sa prejavili najmä na ne­deratcb zvb6ckych predpoludolach v kularal Reduta, neskôr v Tatra-revue. V obdobf r . 1960- 84 boli dôle!llfm fó­rom 16ťaže tvorivosti mládele, na kto­rých u 1lovenské form ácie umiestňovali prevalae na prvom mies te v celoi tátnom meradl• (najmä B. Hrooec a Medik) . N6imu jazz.ovlimu dianiu sa v telto a6-vllloati dostalo aj pn6 zahranli!n6 oce­nenie, ked' v r . 1982 kvinteto Medik zis kal! zlatt medailu na VIli. Medzin6rud nom festivale m16de!e a itudentstva v Hel1lakách. V priebehu lesťdeaiatych ro­kov 1 tohto pôvodného lazzovliho lmpal. zu profitovala najmii oblasť popul6roei hudby, lebo profesionalizácia sl u hu­dobnlkov postupne vyn6tlla z rneou v nlekdafl om zamerani. Vyhranooli jazzové sna!eoia ďale! pretvárali najmä v sko· plnách, ktoré prfle1.itos tnr. zostavoval klavirista L. Gerhardt. Ich l!lnnosť u l prenikla tlo liriiebo ,ovedomla - vda·

ka zaaogaiovaalu aa ., masovokOIIIuDI­kai!nfcb prostriedkoch, ako l vyst6,e· olam na pralfskom Medzinárodnom jaz­zovom (eallvale. lmpountot iíroveil al od začiatku leat'dealatych r okov udrtute oblast tradll!ného jauu, ktorá te v d · časnosti repnzeatovaná natmil a6borml Revlnl Jan Band a Novf tradlclouál. Obe skupiny nl ii!iokonli oa vlacerfch vrcbolofch dom6clch podujatiach a tlo· siahli dobrti meno al v eur6)Nikom kon· texte (napr. Revival zfskal prvtl cenu na restivale v Zlirichu ... r . 1988). Obe formácie nahrali v tauovet iprave viac populárnych skladieb alovenskfch a uto rov, a tak sa pričinili at o Uorov6 IIH!S· trenie pOpulárnej hudby.

ml. malo l!asto llvelnt charakter. Z mnollna akupfo neuapokoJiveJ irovne sa vlak postupne Yyl!lenlll aadaof hu · dobofci, ktor! sa dokázali dobre preaa­dlt uatmä vďaka intenzlvnet koncertnej i':inoostl a viacerým 11ran1af6novfm plat· olam. Z p6vodnfcb skupín v neakur­l om vtvoll •loveosk6ho rocku sa upla t­nili aajmli PrGdy 10 spe'f'ikom P. Ham· metom. V Ich prejave zautala avojrhna poetická poloha adaptácio niektorych prvkov ludovet baladickej poetii!DOIIII dn dčasn6ho tnru. Z tejto skupiny aa v roku 1989 vyi!Jenll or.t~anlata M. Var"•· ktort unoril vlastoli formáciu ColleJ~iUm musicum. Táto u (napriek nekompro· ml1n6mu 1ameranlu) prezentuje ako pro· fealon61oa. yflučne knacertne zameraná lnltrumentilaa skupina. Okrem uvede· nfch al ulektor6 d'allle skupiny (G&tll:b, ProYIIOrium a l. l boli ve fm l dobre pri· tatli l!eskou a zah rnnl l!nou odbornou kri· ll kou.

* SLOVENSIEI

3@ POPULARNEJ HUDBY Vl.

KIKfh hudobafcl tfchlo akupfo boli v preval aef vili!line l tudeutl, na pre· cbodnf i!as dokbali prekleo6ť abaencl11 niatani!net základne. Postupne sa v Bra tlalave ut•orilo územie kvalltofcb jaz· zovfch hudobatkov (dstred'o'flll sa nal· 111il okolo ,llit&ristu K. OndreiJčku . kla .tlillt•, 1. Hreac:a a trábkára L. D6czibo) .

V zhode s celonetovou módou u aj u nás oo r . 1980 rozllrlll amat6rske 81· tarové skupiny (tn. bll beat, rock), ktoré nachá dzali m imoriadne klado6 o· dozvu n svoflch rovesnlkov. Tot o boutle len parciálne podr.hyten é prlslulnfml mtádežolckyml a 011vetovými laltlticla· IGOR WASSERBERGER

(

Stretnutie , .

s novym1 partitúrami

Pred l!asom nds pozval Hudobng fond u Mosku~ do suottch prl~~>torou na Gottwaldove/ ultcl, ktord kr~tuJe rndmy Gork~ho prospekt, aby sme sa obozndmlll s de· statkami nov§lch skladieb. Po besede ndm predloWI oracovnfci u(Jber Bk ladieb so zdmerom, olxnndmif l s tvorbou skladatelov, ktorl len postupne zaiJtnaftí prenlkat do zahrantCia. K nlektorgm partlttíram sme sl vypočul/ nahrdvky z magnetof6nougch pdsou. Zo sk1cdra vybtram nlekolko pozntlmok natmll preto, aby sl Ich pou§lmll naSl koncertnf umelci, dramaturgovia, prucovn1cl Slovkoncertu l zodpovednt pracovnlcl ume lec:kýcll $k61. V tomto prtpade !§lo len o komorntí hud bu:

lo 1kuptnq pobaltsk!Jch skladatelov sa ndm pt1Cilt ll. a IV. sondla pre klavlr od skladatela R iJ iJ t s a, dielo pomerne krdtke, uvtl!enll v prostriedkoch a dobre kla vlrlsttcky konclpovanl. Z predlol.engch skladieb K 11 rl· l a V o l k o v a sa ukdzala ako natzauflmavef5la III. sontlta pre klavtr, desatmlntítovl dielo, vyraMafúce zo skrlablnovske/ proveniencie. Naproti tomu v l . a V 11. sldčlkovd kvarteto S. Ct n c a dz eh o patria sk6r do rodu rozlalllých, nie a! tak koncertovangch skladieb. Obe trva/tí takmer trldsat minút. Toto Isti lcon§tatova· nie plati a} o skladbe / . Bucka, ktortí nazval Trlo· kvlnlet. G. K up re v l č l u s ntlm predložil due sont11y pre klavtr, zauflmavll vo zvukovet výstavbe, koncen·

trovanl na men§te plochy, klavlrlsttcky vďačnl. Sym· patlcky na nds zaposoblla 1 ll/. sondta pre klavtr V. Kyp tu a Sontlta pre hu~ le s6lo B. Bar s ad an l a· na. V tefto posledne, s(l l vfírazné ntlrodnl prvky. M1· morladne cl!nne bolo stretnutie s tromi komornqmt skladbami D. S o st a k o v l iJ a, Sontltou pre hu ~ll! a klavlr, cyklom plesni na texty M. Cvetafevovet a s vo· kdlnym cyklom pre barytón na slovtl Mlchelangella. Je to zrel!J, podla nlekolkých taktov hnect tdentl/1· kovaný a ne~>mlerne účinný prefav. Nafmlt posledný spomlnaný ryk/us te op/it skvost z dielne SostakovU!a. Skladatetka S. Guba 1 du ll na, ktortl pi Ss vo vol ne(i>e} faktúrt:, mala na tomto stretnuti SltiClkou~ kuar U/lo. Kontra~tovala s nlm fednoduc/111 JaktQra dobre znefliCICh S v 1 ri do v o vy c ll Petrohradskych plesni. Na s l dz e ho l . sltlčlkovd kvarteto a~ tak nezaufalo, ale ll. sontlta pre klaulr N. G ab u n l a naznaNla, l.e do umelecklho ~Ivota usWp/1 vfiruznetSI talent. Z tuor I!IJ B. T l s č Pn k a ~me v partitúre videli Smutne ptes ne pre soprdn a klamr a A. S nl tk sh o Husloua so· ndtu, u ktoret te l viac a/eatorlckých mleM. V zautt mavom uokt!lnom cykle A. Nl k o l a 1 eva sll preli mo ten(} btlsne M. Cvelafevouef, lotyhkfí autor P. JJ am b l s ndm p•edložll Taliansky dennlk, zau11mauo limo t lacl texty ód~nzka Bloka. Bol to jeden zo zdWkov tefto nahrdvky. VIac sme $ú molllt dozvedtet l o $klu dutetovl. /. Tam berg o v l a vypočut sl tello krotko Trlo. v. G a vr 111 u s bol zastúpený na tomto stretnuti vokt!lnym cyklom prfl Mredny hlas Ru~ký zoli/, k tory ~;Ice prlpomlnal Stravinského, ale suofou technickou vyutltenosfou patril k nafzautlmave}~tm skladbtlm tohto stretnutia. Mohli sme si v par/lttlre prezrlet l teho dru· h!} cyklus Rotné obdobia. Na zdver ~me sa oóozndmlll so Sitltlkovfim kvartetom K. Ch a Ca l u rt an a a I V. l V. sldC1kovým kvartetom B. Cafkov~kého. Tvorbu obo~·h už poznáme a predložene skladby ntlm uprll~ntlt na e vedomosti o teh umeleckom mystent.

1'oto osoZné stretnutie vytlstllo v rozhovor o nouych dlmenz/dc/1, ktoré vstupufú. do sCtčasnet soviehkl'l ko mornef tvorby a o uplatneni mladSich skladatetov.

ZDENKO NOVACEK

Do redakcie sme dostall In· formáciu zo Sekretulltu Vl. medalnlrodaet aiťlle mladtch o"ratcb 1-"AkOY, ktOJ'6 bude 5.-28. Iha 1978 • Sofii. Kan· dldátl sa mMu prihlási( na tento svetoznámy kon kurz do 31. tanuAra 1976. Očastnlkmt súfll ž& mOžu byt spevécl a spe. váčky v~tkýcb narodnostt, ktor! sa nenarodlll skOr ako l. januára 1943, čiže ole sO star§! ako 33 rokov. I keď podrobn6 podmienky celel ak­cle su k dlspozlclt v štatúte stHate. oboznamuteme našich čtt11telov aspoň ao z4k1Adn9ml lnio.rmáclam!. StHa! v Sotil má S kolá - v!&tky sO verejné.

(e žiadúce, aby učastnfcl pred. niesli svo! program v orlginá· ll. Prvé a druhé kolo bude v koncertnej sieni Bol!~arla a zá· verečné kolo - na scéne So· (!(ského národného operného divadla.

skladatera 19. storocta a áriu z opery, alebo orató•·ta od sú· časného skladatera. V treCom kole musia rtnallsh vystupl( n11 pódiu sofllskel opery. Pritom nesmu urednlest 4rle z .. rtnálo v9cb" opier v predchádzatOclch kolách. Porota sl v tretom ko­le z pontlknut9cb Oloh vybe­rie. Sútaž sledule medzinárod­ná porota, zlotooA zo sveto· v9ch vokálnych pedagógov a akt!vnycb umelcov čl už spevákov, dirigentov. alebo re· žlsérov. SOtažf so v dvoch ka· tegórlách - muži a ženv. na· vyše sa udefulo ,.VefkA cena Sorte" absolOtnemu vftazovt sO. taže. --r --

V pnom kola sútažlacl pred· nesa opernú áriu. pleseň, ale­bo romancu a napokon oper­nú áriu, a)ebo pleseň od bul· har kého skladatela. pričom sekretariát sútaže zašle všet k9m tlčastnfkom zbornfk s pO· vodnou bulharskou vokálnou tvorbou. V druhom kole pred· nesú sOtaZtacl áriu z opery, Alebo oratória od s kladatera 17.-18. storočia. Arlu z opery

ehoaab e r c o w&k á p rem iéra w Dráždanocb NHaa Deutec:blaad ,rlaleelJ • jtal t. r. uajfalatt

tllaok 1 ,.,. HuallfleDa Scbaefora, ktorf aa JMI• droue,tle aaobor6 alelea tapelafm aalludo•aofm aa· llokoatf!naj o,.ry Araollla SclllaberJa ,.Mojlil a Aron" • ONlltanocb, ale aa l umttra aad apolohalktmi a llloaollcktat ..,Uteal nalku tejto operJ. Prlnllame yflatok a or.lahlajlleho l!llaka.

St6 v9ročle od narodenia Arnolda SchOnberga, ktoré bolo v minulom roku, dalo l muzikológom NDR

podnety k prehodnoteniu prlnosu tohto skladatela. Pri taj prllotltostl bola v Lipsku dvojdňová konferencia o Arnoldovl ScbOnbergovl. Diskusia poukáza la na n ie· kofko mo mentov: Buržoázny svet, ku ktorému SchOn· berg patril, vyzdvihol tohto autora ako He rosa novej hudby .t tym ho oddialil od skutočnosti. Vtedajšia spo· ločnos( sa pokuslla redukovať SchOnbergov prfnos. len na revol\t,n9 čln v oblasti s pracovania hudobnej ma­térie a vedome nebrala zretel na jeho snaženie, ktoré

MOJZIS A ARON možno nazva t .,výkrikom tfcb, ktor( pretlvaj6 osud ludatva, nezmlerujú 11 a nim. ale analy:rujtí bo 1 atrmhtn sa vrbnti priamo do prddu • jedlnfm cielom - abJ pochopili ayat6m a koaltrokclu u e ta." Podnetom k rozdl!ikotovamu celého radu problémov bolo prvé predvoden,n nedokončenej opery ScbOnberga - MoJ t li a Aron - vo Valkom dome Dr4žďanského lltétneho divadla. L1brat0 sl zostavil sám autor 1111 zéklade sta· rolakonneJ knihy MoJzlsovej (~xodus). Poc.lul>o Mojz11>0 a Arona v rézii Ho1·ry Kupfera presvedčivo podčiarkla prhe lllozoflcko·blstorlcké momenty diela . SchOnl>erg sa v 11o1n - llll :tllklade blllltckého podobenstva -- do tykll o v10 t nských prlnclpov, rezonujuclch l v dnešnom svote u lobodcnle biblického hebreJskóho nArodil vn u· c uje my:.lttllky 0 o~olobodenr ludstva od pot!áčanl11 a otroctva l'ooel.al.lúdujme, že SchOnbflrgova opera vzn tka la začlatl-.om trldslutych rokov - v čase nástupu ra &lzmu. V diele dominuje protlreCenle medzi touto zá kludnou Ideou, reprezentovanou Mojžišom a hfadanfm rr.llln)'oh možnosti na JaJ uskutočnenie, ktor9ch ropro Ztllltantum je Aron

V DrUďanoch predvledlt len dokončené dve de(stvá, končiace zCifalým nárekom Mo(žll:a na konci dru ­

hého dn jstva .,ú slovo, slovo, ty ml ch9ba§l" (Tretie deJStvo me te dokončené l Práve ža lospev Molžli>a sa

Rei ller Goldberg (Áron) a We mer Hasclcu ( \!ojz1! J v drdždan$kej illscenácri Sch6rtbergot>ej opery.

stal symbolom protirečenia medzi bumani~>tlckym IdeA lom a nehumánnou neskoro -- kaplt<ill!>tlrkou ~opoloč nostou 30. rokov nášho storočia - dilemou norlei.t telno!>ll ldtálov a ~okutočnosu. Tento rozpor Jo vaak nielen obrazom doby, ale l umelca. ktor9 nemal do statok molností a sily prttmle11ot pokrokové myslenie na l:ln. D••llžda nské pred~otavenle náročného a mtmo riadne tažkého diela nailtudoval po budobnaj ~trllnke S1cgfrled Kurz Exprt>!olvna. kl)n t ruktlvna a hustá c;ad7 ba SrMnbcrgovet hudobno) roe1 bola lnttJrpretovanl! s pronlkovou a Impozantnou k•·esbou. Stdtnv operný zbor, ktorý vedie Franz Pater MUller - Svbel sa clo lo va prPkona\oal po s tránke hla!IOVAf ol herflckej. ~·res kovltá favl&ková dnkorácla bola od RelrthardH Zlrn mermanna. Réžiu mal už spomflt11n9 ll11rrv Kupfer, kto rý má najvl!Cšlu zásluhu no vyc.l11renom umel11ckom diele. SrhOnbergovo nrulloné mono!Ogy l zbory vyto dovall maximálne premysltmle f&vlskovej akrl!l, oby v9 s 1Pdn9 off•k• bol silný al v hereckej tlčlnostl. 1\ezabud nutefn9m ll' 1 rhýrny tane• okolo .,zlat6ho toloft~"

Z t>r·od'ltavltPlov spieva l l hral lmponutOro pôsobivý Werner Hac;pJnu ako MojW; a Rulner Goldbf!rg ako Áron Hoci posledne menovaný nabol at tak hla ovo suverénny, presvedčil v tlereckef 11kcll. Touto lnscenll clou vytvoril drátďansk9 opern9 sObor Jednu zo svo tlch profllov9ch lnscenécll.

(Prelollla : E. S ta a a k OY A)

Na vrehu Mih notlcb dnllťde­Jietlchplellch narodenfn (nar. 25. augusta 1880 • Grazi) zomrel znA mv rakbky akladetef Robert STOU. Po hudobnfch llAdl6ch u otca. •o VIedni u R. Fuchaa a • llerlfne u E. Humperdlncka 12 ro kot !M'sobll na poste kapelnfka ' Theater an der Wien. Ako hos­fultlcl dlrhtont 1tal aa známy IMI celel Eur6pe. V r . 19311 emlaro· nt do USA, ! ll • New Yorku • •

Hollywoode, • r. 1950 111 zno•a n4lll do VIedne. Robert Sloll pat rll medzi skladater'". ktor! pokra i!onli (a s 6apechom ronllahl • tradfcll •ledenskef uperety. Po pri sc6nlckfch hudbfich - a tak mer s to•ke hudieb k filmom -­prealh lll bo n11lm ii skoro tri d o aiatkv operctnfch opusov. z kto rfcb neledea le podnea ao6my 1

oblibent.

X. medzin6r odnt hudobnt felll1vel ' Brne bude pod hes lom .. Hndb11 pokroku a mie ru" 128. 9. - 5. 10. )

Výber inter preta, sa orientuje n11 umelcov zo soclalls tlr.kfch itd lov Prfde 1208 flčlnkulúclch z 9 ltd lov. Témo u hudo bno •od • .. ,,,

kolokvia ' rámci restlulu bud• - hudobné d ielo, teho ldeoYá 11

s polni!Pn'lkll podstata a r~t ,.tlckli

hodnota. V. CECH

Zo Luigl No110 sa po rokoc:h vracia k olektor.fm kan· tAto•fm akladblm a mo­nt leb laltrumeot6clu • s nahe o zlednocluleala hudobaet rei!i. fabo cle· fom (e, aby sa 1kJadby aUIII duch'"nfm majel· kom i!o aafdi!llebo pol!· tu rudJ.

V M011kve nedávno uvied­li pnf raz operu Anto· ota Spedaveccbla .,List nean6mebo" na o\Otlvy novely Stefana Zweiga. T•orcom (e 87roCný s k la dater talianske ho p6vo du, l l(úcl v Moskve. V opere vystupuje Iba led na 0110ba. Dielo nalludo vala speváilka Anna Su· bolieva.

'a vledeuske l Vy~okei hudobnej lkole zriod lli lnllltút PN.I budobnll ma­nagerstvo.

Nedhno oblavlll v NDR cennt rukopis, ktory slí· vlaf ao unikom Interna­cionály. Ide o rukopisnlí partitúru z r. 1888.

Est6011ky budobn t skla· dater Eu~en Kapp e so· vlot1ky bá&nlk Dlmltrll Kedrln (ktorý zomrel ' mladom veku r. 1945), alí póvodcaml novet opo ry o llivote a d iele ma llara Rembrandta. Uvled ll tu • meste Tart. Plé· nule aa nalludovanle diela na ďalllch scénach ZSSR. -RA·

Teatro Colon v Buenos Alrea dodnes mA zaptne n6 dldcke rady záu Jem caml o pnré (u hoamerlc ké naltudovanle Proko fievovel opery Vojna a mier. Dielo tu malo pre mléru minul9 rok - v lpanfeli!lne - v drama lieky konclznom hudob­nom stvérnenf dlr!Renta Rudolfa Va l atu a v ré 211 Karla Jerneka.

K 2!1. výročiu vzniku NDR boli ·kompooova ué lloto h udobno dramotlc k6 diela : .. SebeiiiCOYO pokulenia" od Rainera Kuoede e .,Thomas r.tU o zer" od Paula Kurzba cba. Pné dielo ob(edna la StAtna opera v Beri! no. druhé ..l Zemské dl vadlá y Suku

V Stalerskoru llradcl uvied li premiéru opery E. Kre nka Orfe us a Eu rydlka. skomponovanú na text 01kara Kokoschku 7l r . 1913.

Bu lhar:.!\(! s kladater P. Chadt llev le známy na l

mii ... olllutl lavlskM•I tvorby. Ned6Yao u do NDR - pri prlleiltMU Dnf bulbankel dlndel• nel t'forby - do.talo te­ho dielo Albena. Je te drAma z dedlnakébo pro­lllredla. V Erfurte oaltu. dovall za1e Clladllle•o•o operné dielo Ma!atrl.

Bon(amln Brltten má ok­re m celliho radu 7lDá· mych opusov a l zeu(lma· vú ko mornft operu ,.Po· tok rackov". Dielo patrf k Brlttenovým .,mlst6· r!6m". Prvf raz ho na. ltudovall v Ulme.

le lo to lak dhno, eo L1teraturnota ~azeta pri. nle11la rozhovor s'"let­s koho ope rného reflséra Borisa Pokronkého so speváčkou (elenou Ob­ra~covovou. Pokrovskf sa odvolllva na 200 roe­nll lradlclu Velkého dl· vadia a Jednoznačne pre­sadzuto národnú reper· toá rovú Jfnht, ktorá ,.ne­má brať ohlad na záujem spevákov". Obrucovott sa naproti tomu jaane vyjadruie za rozl(renle repertoáru Velkého dl · vadia.

(elena Obrazcovovl :ala· ko lo nedhno na med:d· nárocl n nm rcsllvale • Barcelone Illu! .. naUep­lila Carmen na nete". PrehliadkY. ktorlí u5po· rla dall z prlldl losll Bi· 7lOttovho roku. sa aúl!lll· nilo vera vý:ilnamn~r. h 'o<>Yáckvch n!l4lbnnatf.

Novoza lolen IObor pri poznallskof opere -- Pol· ské divadlo tanca. na éo· le kturóhu lo vhnamnf poft.kf choreo~trar Con­rad Orzewlockl. uvi edlo balet Epitaf pro (uane. Bolel le ldplrovaný don tuanovsk1' ml motlv · ml. Zn ~prlevod (e pon21· tá hudobo6 kolU. kturt realt zuvo l En,11e nlusz Rudnlk.

ľ-1. Bl!(o rt fa!>clnova) v po•lcdnef doba dvnme bruselHkfml baletn~ml vei!erml Obe se tematic­ky vlatu k Perzii. Kriti­ka Vylloko ocenule prtv veiler. nananv Goleatan. Druhf -- Fnrah - vy· chôdza priamo z oer&· skel h udbv. K onslt•!1nflf balctuet lnscen6cll si n · bral 8 étn rt hudbu Pil!rrA Oouleza .. Záh yb k d hv · bu". le to hudobnv our· tr6t Mallormllho. ln1ctt· nai!nf Ivar pôsobi sur­realisticky Podro kr il' k v patri lnscenticia k oai· lepšfm r.horcn~rr~tr'll m 8ólnrt11.

JevgelliJ '1,estere11ko a4·o Bon~ Godu11ov v ''lst·errácu mo.;kol)~/o:éllo VeU.·elto dwadla, t ktorou sa terrto ~uetoz11ámy .~ubor zriCa, trlll zltjcadu do VSA ()pet a l)y.~t úprla v "-'ew Yorku rr r·o Wu~l11 lytt>•le - ~ Fu· uenom Oneymom. Prkot•ou d.lmou, Bon,om C. -''f r111<J· vom. s Voj11ou a mlPr a fl•aCom Bulet rtl'iedot .\pa•­laka od Cllaéat ~tno•ra. Adam o pu Gm?l/e a lfoa11a Hrozn~lto s hudbou P• o~·cr{IC't'U Zója. lrt .~a zlitaxt · rtilo 560 členov dwadla Sni nkH CS l K

BratisJanki •• retnost s l 23. Ul· 11a 1975 prlpome· IIU)a 100. 'tfrol!le lmrtla slá•neho ~ranctaskeho skla· tatera Geot"Resa Bluta. K storol!nl­'1 iedn6ho z nal· vlli!lfch predstavl­'eloy francdsskel ..,.,,., 19. storo!! la. lctoriho Ju bileum

.caradila Svetová rada mieru medsl tobtoroi!né kultdr­.,., lublleá. uapn· •lada! Meatakt dom kultclrv a 'lsvety (apolu 1 l)byodnfm kultdr· llfm a spoloi!en· Jkfm strediskom r Bratislave Kar-'OYIII Vsi) slh· nMtnf koncert. V hudobn().llte­•bnom p6sme. !ctené relline pri. ltrBYIJ Dui an Ra· JMII, UYiedli 111)­

renak( umelci vf· llatky • IYorby G. 811u1ta. V PrD'!ra·

me vystlipill sólls· ll opery SND -rermlla Smyčkod, Jaroslava Sedllíi'o­rá, Jurat Onili!en­ko, sólista baletu SND Juri! Pavlovič ~lavnfk, ori klavf. rl bol Ján Salay a

i hovorenom slove líl!lokovala Eva \fária ChalupOvi\. (Na snfmke: J. Sedlál'oYá a J. Onličeoko. l

·Vl'•

Sn!mka: P. Herlngeš

BBS '75 Koncom J(lna zaregistroval Sekre tariát BHS u~ vyše 2000

objednávok na vgtupenky. Najvllčšl záu jem le zatial o festl­valov6 operné predstavenia Blzetovet Carmen. v ktorej budú ako hostia sptevat americká mezzosopranistka Joan Grlllov.l a tenorista Andret Kucharskf, o Cajkovského Eugena OnegJ. na so sovietskym spevákom Anatolltom Ponomarenkom. Na obA operné predstaven1a bolo už koncom tOna rezervovaných 300 vstupeniek. podobne ako na koncert Moskovskej fllhar­mOnle. Od 150 do 200 vstupeniek rezervovali sl závody, tnšll· t(lc!e a 1ednotllvct na koncerty Slovenske l fllharmOnte [di~ a 19. októbra), ked toto teleso bude dirigovať Dmitrij Kila­lenko zo ZSSR a sOlist,om bude argenllnsky klavirista Bruno Leonardo Gelh!'r. na koncert Symfonického orchestra Cs. roz­hlasu, ktort bude dirigovať Carlo Zecchl, na koncert Mozar­teum Orchester Salzburg a na · Večer opern9ch árU, na kto· rom bude splevaf talianska sopranistka Grazlella Sciutttová. Na ďallfch asi pllftnAst koncertov v rámc! BHS má už sek· ratarlát BHS nlekolko desiatok objednávok.

Jednou z noviniek tohtoročných BHS bude pravidelné denné vydávanie tlačeného festivalového sprevodalcu, ktorf bud!l dostivaf at návlltevnfc! ko.ncertov. V spravodajcovi budťi uve· retňonné najnovllle festivalové zauj!mavostt a Informácie o programoch 1 umelcoch vystupuf(lctch na BHS. Inou novln· kou bud11 tzv. denné programy: návštsvn!k jedného koncertu nájde v tomto dennom programe Informácie o programor.h celého dňa, to znamená at o koncertoch, ktor9Cb sa nemOže zt1častn1f, lebo časove kolldut~ s t9m. !ll\ .ktorom sa ,práve nach&dza. Inou prednoefou t~chto programov bude, že ked Ide n4v§tevn!k na dve, čl tri podulatla jedného dňa, bude stačlf, k&d si kOot program tba na jednom mieste.

••• Dňa 8. októbra o 19,30 hod. vystúpi v Koncertnej sieni SF

Symfonlckf orchester FOK Praha a Pražsk9 mužsk9 zbor. Dirigentom koncertu (Rezáč, MartinO, Beethoven) bude Oskar Danon. Tento juhoslovansk~ dirigent a zbormatster (narodil sa roku 1913 v Sarajeve). p0sob11 od roku 1950 v belehradskej o(>ere a f!lharmOnll. V sl1časnostt le šéfdirigentom Slovinskej f!lbarm6nte v I:ubJan&. Oskar Danon dirigoval významné sve­tové orchestre v mnohých európskych a zámorsk9ch metropo­l,ch.

••• Na koncerte SOCR, ktorý bude dlrlgovat Carlo Zecchi, buda

jedným zo sólistov taliansky huslista Salvatore Accardo. Ide o mladého um&lca [narodll sa roku 1941 ), ktOl'9 roku 1956 sko.nčU š ttldlum na konzervatcrlu v Neapoli u L. d'Ambroslo. V !itadlácb pokračoval u Y. Astruca na Accademia Chiglana v Siene. kde v stlčasnostt pOsob! ako pedagóg. Je vltazom via­cerých domácich l zahranlčn9ch huslových stltaž! - napr. r . 1956 v Zeneve, r . 1958 na Paganinlho stl ťažl. Očtnkoval s mnohtml v9znamným1 dlri,~tentaml a orchestrami, nahráva pre !lrmv DGG e Philips. Roku 1956 z!skal za nahrávku Vtot· ttho Koncertu č. 22 Grand Prix du Dtsque. Ako sólista vystu· poval na resttvaloch v Spolete, Luzerne a Berline. ·pk·

Keby všetky deti svata . ..

r Dokončenie zo 4. str.) umentu vynára sa ot8.zka. či touto cestou majú Ist detské zborv. Ved potrebu111 formovať svoJ hlas a prejav na jprv na klaslcke1 • domácet l 7;ahrante- , net zborovej tvorbe!

Mohli by sme spomenúť d'al· Ile abory: Zorničku z Bra·

tislavy, Odborárlka zo Ztllny, Detskf spevácky zbor ). Fučt· ka z Prahy ... Zanecha ll v Bra­t islave priaznivé ohlasy u od· bot·n!kov t publika.

Bala Mare zameral repertoár v9lučne na diela sOčasnej ru­munskej tvorby. Slniečko sa orientovalo na sučasnO. domácu tvorbu.) Jednostrannosť mOže často viac poškodiť ...

niclattva brat islavských po-litických 1 kult(lrnych čl·

nltelov, ktor! podporultl myš­lienku rastu a budovania hu­dobnej kultťlry detských spe­oácltvch zbo\'ov ni! Slovensku, našla v reallzác11 Medzlnárod· n9ch festivalov detských spe­váckych zborov v Bratislave plné uplatnente.

E. CARSKA

KONKURZ

Pražskájar'75 (Dokončenie zo 4. str.}

tanovu sieň takmer do pos­ledného miesta a prlpravllt va· štm umelcom oza1 srdečné pro· stredte. DvoHca koncertov né.š· ho telesa sa svojim v~ntmoč· ným charakterom. za u jlmavou dramaturgickou zostavou a v neposlednom rade i vyntkalli· cou Interpretačnou urovitou stala akýmsi demonštrat!vnym aktom česko-slovenske! kul­túme1 vzé.jomnosti a zaradtld sa nepochybne medzi vrcholné umelecké udalosti druhe! po­lovice festivalu. OIJu pražské vystupenla Slovensku! mhor­mOnlo ball repr!zou abonent· n9ch fllharmontck9ch koncer­tov v Bratislave, a tak o nich porororutem Jen krátko: z pr· vého koncertu sa naiväi!lie j po­zornosti kritiky i publika teši la nedávno premiérované a v Prahe so záujmom oi!aklívaná Clkkemva Symfónia 1945, kto­rá odznela v znamenitom na· l tudo.vanl Zdeňka Kollera; upú. telo l net radičné, no technic· ky suverénne Chomicerovo pO· danie sólového partu Cejkov· ského Variácii na rokoko.v6 té· mu a tiez Kolilerova, vo viet­kých zlolkácb vyvUenlí kreá­cia Debussyho Nokturn. Na druhom koncerte dominovalo Sloväkovo predvedenie Sosla· kovičovei X. symfónie, s pre­kvapují•co priaznivým prilatfm sa streto l l problematlck~ vý­kon rakúskeho klaviristu (Hr· MB Domusa v Beethovcnovom III. klavlrnom koncerte.

Due Boemi a Pralské dychové kvinteto vy· stúpili spoločne na jednom z nedelnýcb popofudi\a!šlch kon· certav. Zvukovo zaut!mavé, v kra 1n~ch častiach ironicky VY· potntované Ili. dychové kvin­teto z r. 1969 nedávno zosnu· Jého Lubora Bártu našlo v pražských umelcoch znamen!· tého Interpreta, avšak na~ledu. J(ice Mozartova Kvinteto Es dur, KV 452, ktoré Pražské dycho· vé kvinteto predniesla v spolu­práci s klavlrlstkou Valentinou Kamen!kovou, odhalilo niekto· ré hráčske nedostatky súboru v oblasti dynamiky, trázovanta a t orenla tOnu (ktoré by sa v telese podobných kvalit ne­mali obJavovatl). Renomovanl pražsk! dychárl tu ostali svo· tel povesti vera dlžn! a tr(lfal by som sl. kebv to neznelo tak kaclrsky, dokonca vyhlásiť. žo členovia nášho - o poznanie mladšieho a neznámetšleho -Bratislavského dychového kvin­teta sú k colkovému štýlovému Ideálu bllžšie, ako ich sk(lse· nelš! česk! kolegovia. Zato pra· vý festivalový zážitok pripravil komorný súbor Due Boeml ( bask\arlnetlsla Josef Horák a klaviristka Emma Kov6rnová ), ktor~ predniesol melodtckCt So. nAtu pre basklarinet a klavlr od Luboša Slouku a Sonátu pre to Isté nástrojové obsadenie Paula Hiodemitha (pOvodné komponovanú ore ra.~:ot).

Sviatoslav Richter sa pražskému obecenstvu pred· stavil s programom, zostave­ným výlučne z Beethovena. O Rlchterovom renomenatnom planistlckom umeni sa toho už povedalo vera. Sám som bol viackrát svedkom umelcových nezabudnutelnýcb výkonov, precll!l som v teho podani mnoho diel klavlrne.l l!leratú· ry, ale taký tntcnz!vny doleru, aký som mal z Rlcbterovet hry v onen fesllvalový večer ( 2. J(l· na), sl neviem vari ani prlpa· m11tat Poznáme dobre Rlchte· rov netradičný vzťah k Beelho· vonovl, vieme, že viedenský klasik 1e prei\ všetkým Iným, Iba nie muzeúlnym arllklom, ktorý stač! .,verne" reproduko· vaf. Richter ho povýšil na čo­sl, čo by sa ťažko dalo postih· nťtt p(lhym hudobno-analytlc­k9m pohladom. Sesfdesiatroi!nf umplec, ktorý te na vrchole svoUch tvorivých sn. vyvolil sl Beethovena za prCM~trednlka svojho duchovného posolstva k ruďo.m, prostrednlctvom teho hudby rozhodol sa vravlef k súl!asnlkovl a vYznať sa zo svo­tel vá§nlvel viery v činorodé· ho človeka. Nedokážem sl pred­staviť lo§p1rovanel!iiu funkciu interpretačného umenia, ako práve ttHo. U2 samotná zosta· va monotematlck6ho pro-~ramu te pre spomenutý Richterov zá· mer symptomatické. [Sonáta C dur, op. 2, č. 3 Trt bagateJy, op. 126, Sonáta B dur. op, 106 ,.FUr das Hammorklavler".) Po úvodnom diele zo skladatelov· ho raného obdobia a troch ml­ntattírach odohral Richter v druhe! polovici koncertu nad­Judský kolos Sonáty pre Ham­merklavler - ako svotu vý­poveď o človeku naše! rozporu­plns! doby. Priam s asketickou objektivitou sa pridržiaval no· tového záznamu - a predsa sa pod jeho prstami menil Bee. thoven v burácaHlceho Titana. Génius. podávajúc! svojou fas­clnujGcou hrou svedectvo o tr­vácnosti žlvotn~ch hodnOt.

IVAN MARTON

Prafský komorný orchester

predstavil sa na predposled­nom komornom koncerte s dl· rlgenlom Petrom Vronským. V úvodnet skladbe André Jollve­ta (Concertino pre trl1bku, kla· v!r a sláčikový orchester] sa úspešne uvtedll rovnako dlrl· gent s orchestrom, ako l sOI!s. ti: trt1bkár Miroslav Kelmar a klavirista Stanislav Bogunlak. ZasJ(I:ZIIý umelec Josef Plílenl· i!ek bol sólistom svojho l. kla­v!rneho koncertu In C v sta­rom slohu. Josefa Pálenlčka ob· dtvujeme predovšetkým ako vv. nlkajt1ceho klaviristu. a tak at prednesu vlastného diela dodal patričný lesk. V celel kompo­z!cil bolo výrazne cltlf skla· datela-ktavlrlstu. v lnterpre· tačne náročno1. ale vďačne! neoklasicket skladbe Franka

Martina (Koncert pre 7 dycho· v~ch nástroJov, biele a sláči­kový orchester l ukázali prvo· triedne sOllsttcké 1 s(lborové kvality, suverenitu v ovládant nástroja 1 širok(! zvukovl1 pa­letu členovia CF: flautista ll· i'l Válek, hobollsta Jlfl Mlhulc, klarinetista Bohuslav Zahrad· nfk, tagotlsta FN1ntllek Her­man, tr(lbkllr Stanislav Setpal, hráč na lesný roh Zdenek Tyl· ller a pozaunista Gabriel Ma­das, ktor! zožali nejeden úspech 1 na medzlnárodn9ch súťažiach.

Igor Oistrach Vyst(lpll na tohtoročnej Pra!·

sket tarl dvakrát. Jeho recitál s klaviristom Igorom Ceroyle· vom bol tedným z nalslln61· š!ch zážitkov s0llsllck9ch vY· stúpenl festivalu. V náročnom pro,~trame [Mozart - Sonáta A dur Kz 526, Brahms - So· náta d mol, op. 108, Ovi!inni· kov Sonáta jednočastová, Ravel - Sonáta a Paganini -Szymanowski - Tri capriccio, č. 20, 21 a 24) dokázal, že krá· ča v !Hapatách svolho otca. K technickej dokonalosti pri­stupuje zmysel pre itýl, pre­krbne zafarbený jemný tón, vyrovnanosť a obrovská muzl· kaHta. Bez nadsádzky mo.2no povedať, le Igor Olstrach ie na zenite svojho Interpretač­ného majstrovstva a so svojim stálym sprevádzačom Igorom Ceroyllevom tvoria svetovtl lplčku Interpretačného umenia.

V úvodnej časti záverečného koncertu PJ [3.-4. VI.), tra· dlčne patriacemu Beethovena· voj 9. symfónii, odznel na pa­mlatku Davida Oistracha, ktor9 mal koncert dirigovať, Koncert d moJ pre dvoJe husU a or• chester Johanna Sebastiana Ba· cha v Interpretácii Igora Ol• stracha a Václava Hudel!ka, jedného z posledn9Ch žiakov Davida Oistracha. Igor Olstrach znovu presvedčil svojim zmys· lom pre !lt~l a zrelosťou ume· nta. Václav Hudeček sa nechal unlesf prUI!ioým zápalom a te· ho 'Yzrulent romantickf tón bránil jednotne! nukovej l ná· ladovet slihre nástrojov. Ceskli CllharmOnla s Pra!sk9m f!lhar· monlckým zborom pod taktov. kou Arvlda Jansonsa prednies­U Beethovenovu 9. symtOnlu na štandardneJ (!rovni. Za sólové· ho kvarteta (Sylvia Sassová, Margarlta Lllová, Florin Dlaco­nescu, Siegfried Vogel l jedno­značne vynikol basbarytonlsta NDR Siegfried Vogel. Dielo bo· lo na podnet UNESCO reallzo· van!! ako pendant parlžskeho .,mierového" koncertu, na kto· rom sa podielali západoeuróp­ski umelci s umelcami kraf[n socialistického spolooonstva. Týmto nadobudol záverečn9 koncert Jublletnel 30. PJ ešte slávnostnetšl ráz a patrlčnll symboliku. V. ZITNA

Komornd koncerty v Klarlskdch nadobudli uf svotu ustdlena podobu. Sympatickou črtou fe, fe poskytuftl prtt1stor vlJč§inou mladOm umelcom - nielen z Bratislavy. Dtfa 30. ftl· ua t. r. tu vysttlpllo K v art et o S F K o§ l· ca (M. Ttrout, I. Rosa, r. K!}§ka a f. Tdno§tk}. Tento mlad!}, ambiciózny stlbor presiahol ume· lPckgmt vgsledkamt hranice priemernosti a dne:i sa radt k poprednOm slovenskOm kvar· tetdm. Dramaturgicktl dom4nu tvori hudba stl· časn!}ch autorov. Na poslednom vystúpeni v Klariskdch uvddzall premMru Il. sldčlkov4ho kvarteta od V. Bok8sa, ktoriJ autor venoval s!tboru. Dielo, technicky mimoriadne ndrol!nd, farebne a zvukovo ndpadttd, vyuflva mofnos· ti sldčtkovOch ndstrotov kvartetoviJho obsade· nta. Te pretkaniJ pregnantnOm rytmom, pričom v!}razoviJ mofnostt presne dlferencuta trt čas· tt skladby. v mladOch Ko§tčanoch na§lel opus spolahltvl}ch tnterpr8tov. T8chnlckt1 suverent·

ta, cit pre proporcie - natmlJ v stU!asnet hud· bil, zmysel pre rytmlcktl a farebntl drobno· kresbu, ako t velkd pldtno - to v§etko pod· porllo skladatelov rukopis. D~vtlrne bltzkym sa zdd byt pre kvarteto

hudobnO odkaz L. Tand~ka. Dokdzall to pre· ciznou tnterprtltdctou I. slt1~ikov~ho kvarteta skladatera, ktor~ autor naptsal z podnetu Tol· sMho Kreutzerovef sondty. Na tednef strane hudba sledufe psychiku hlavn4ho hrdinu - čo 1e vytadren~ ndhlymt kontrastami, na strane druhe/ sa tu ozgvattl prvky moravsk~ho fol ­klóru. Oba tvary sa preltnaftl v dokonale/ syn­tiJze, tvoriac obsahovO t vOrazovO zdmer, ctt­ltvo vytadreng umelcami z Ko§tc.

Kvarteto SF s Ko§tc svotimt vOkonmt doku· mentute fednoznačng rast. Nte /ll frdzou ak povieme, f e fe to v!}sledok skutočne Qprlmnet ldsky k hudbe nad§enla t častOch veretn!}ch koncertov posllffuttlcich sebavedomie a dodd· vattlclch odvahu pre d'al§tu tvortvtl prdcu. Nezabtldafme, f8 členovia stlboru pracu/tí. v kvarete popri tlvlJzku v SF. E. C.

Nlokofko oraanlzal!nf ch pri· pomlenok: II. medzlnárod·

ný festival predstavil zbory, k toré sa žiadalo rozdeliť do ka· t egOrle mlad!Uch a ster§lch p{o. nlllrov. Nie je predsa mo!n6 zaredlf do led ne! kategórie det. sk~ 1 doelova mládefntcky zbor. Snád i zostava repertod· ru by mala byt 'prlbll!ne rov­naká. (Velmi citlivo bol pre­myslen~ a prlpraven9 reper· toár kyfevsk!lho zboru Zvon· čok ktor1 obsahoval tak die­la voktllne1 polyfOnle skladby sui' 'hnostl 1 ludové ple~nc> rod­nej krllttny. D!evčensk9 zbor.,

Statne dlndlo " Oatran 'typlaaje konkurz na miesto koncertného majstra. Ponuky 1 uva­denlm vzdelania a prasa aaJlite do konca ok• ttlbra t , r. na Yedanla divadla.

tUOOBNY ZIVOT - ctvoJtftdenn1k. Vydáva Slovkoncert vo Vvctavatelatvf OBZOR. n. p .. ul. Cs. armády SS, 893 36 Brattslua. Vectdct redatctors dr. Zcten· t<o Nováček, CSc. Rectakl!nd rada: Pavol Be~ln, Dubomfr Cr!ek. l)rom. blst Llldlslav D6§a, Mllo!l Jurkovič. Alotz ťulrnllr. nrorri. p8(!.. td~~nlto MJ'k'nl ll dr. Mtcbal Palovl!fk, C!r. Gustáv Paon. Mlro~l11v §u1c. Bollumll Trne!!!(" B11r· tolomej Urbanec. Adresa redakcie: Gorkf!lhn 17/VT. 89g qe 1Jrllt1•111VII tp\pfflr 38234. Ac!mlnlstrácla., Vydavatefstvo OBZOR, tt. " "' uL O.. arml'd1 S5. 893 ~F Brattl!lava. lnzertnA oddelenie: GorkAbo 17, 899 98 Bratlslt~va. Tla/51!1 Nttr!An· s ke tlal!larne. n. p .. 949 01 Nitra. Roz!llrutP PN!. Obfedn~v1<• urPdolatltATov orllfma PNS - Ostrednd expedfMa ttal!e. Admlnl!ltr~cla odborne! tla~e. Gott waldovo ndm. 48/IV. 80510 Bratislava. Obtei!náv1<v 6cl'6erAleYov ~ zati'ran t1'1 orljfma SLOVART. dl!. spol .. Lenlngradsk! uf. ~- 1f/f., 898 26 Bra'fislava. ~en~ tAdnAho vtttal!ku 2,- Kl!s. NeobfednanA ruliopisv 88 hevra"Cftti!.

Oznam čitaterom Hž Po letnej prest6vke vfjde naaladujlice 18.

llisiP HZ dňa 1. septembra t. r . Pripravu jeme v ňom materiály o BHS 1975 a bohaté spra· vodajstvo z letných hudobných festivalov.

REDAKCIA ' nt1PXnA !!fslo: 49215. fi'A~qtrlll"n.S !!f~lô: SOTf 6/1(1

S tvor l n1 veta

Súbor baletu ND v Prahe uviedol pre­miéru celovečerného baletu mladého le­ningradského skladatera A. P. Petrova Stvoren ie sveta , na mot!vy Effelových k arikatúr. Za asistencie zas!. umelkyne J, Maoilngrovej choreograficky naštu­d oval národný umelec M. Kt1ra, ktorý tentoraz prevzal aj réžiu. Dirigova l L. Simon. Výtva~;ne spolupracoval prof. E.. J Hoffman, a. h .

Snaha uplatniť tecJHllku a výraz · kres­l eného filmu (nápad vysial od chot·eo­grafa l. priniesla efektný a efektfvny vý­ll iedok. Podarilo sa rozvinut základué v lastnosti kresilarovej poetiky, umocniť mysllenku, kto1·á tú busl do s1•edonuu kultúrnych a pokt•okových rudi novou silou._ Inscenácia má krehké l!nle, pil­vodnu vzletnosť - plnú rados tného op­timizmu. Ernot!vna impresia závojom prikryva priestor predstavenia, vnása sem ceirstvost a štýlovú čistotu. Insce­nácia vychádza z J>I'Ojekcie známehJ kresleného filmu, ktorý niekoikokrttt vstupuje do doja, no po uvode už Je.1 e ko deko1·ácia. Vefké belasé plochy, nie­kolka bielych mráčkov. Kopček z hliny, nlekolko margarét. Projekcia nasadzute istý javiskový temporytmus, ktorý si predstavenie udržiava do konca. Začtna s a defilé divákovi už dobre známych flgt1ro k. Všetky postavy a postavičky tu mefl1 svoJ pevný zástoJ - sú d yna­m ické vo svoJom choreogt•aftckom tvare a pružné v akcii. V tomto ohfade mož-no povedať, že Inscenácia znamená ďal-šf po~un ku kvalrte. )e to čisté a púta-vé predstavenie, ktoré sa prihovára di­vá kovi.

Obsadenie prvej aj druhej premiéry má svoje klady. Pt·vou dornmantou pri­behu je Pánbožko, ktory má vernú "fll­m ovlí'' podobu. L. Rdl MO kreslf dH­centne, s obdivuhodnou dôslednosťou, a le l ~a rmorn. D. Weisner neostáva tak prisne v choreografiou vymedzenej hra­nici, trocha provokuje svojím huncút­stvom, n o práve p reto je na ntektl>rých m ies tach zauJfmavejšf, ba prltažllve)Sf. Diabol P. Zdichynca udržiava protivá hu k čulému, neustále zamestnanému Pán­božk ovl. Vytvára tú naJi udoveJšlu, ne· s mier n e "našu" predstavu čerta, no sta­čf sa pri všetkom vystráJant prezento­va ť ako dobrý tanečnlk (hoci vyhrane­n é ho typu 1. Zdldhyncove vtipné nápady a tanečné vlastnosti (viac chaMktero­tvorného rázu l sa spájaj(! :; textom, ktorý mu dáva choreografia a predlo­h a. Vrhá sa nielen do tanečných varrll­clf, ale priamo do obrazu. Zdtcnyncov d ia bol - rovn ako ako Ada m a Eva -sú ešte stále vo vývoji: Mozno čakat, že s polu s predstavenfm sa budl.1 tlelo k reácie velmi rýchlo vyvtjat - vo ~or­m ácll l v myšlienkoveJ hlbke. Suverón­n a CerUca M. Drottnerovej hladiska fascinovala. Blysla sa perfektnou tech­nikou, a le l schopnosťou dotvoriť sl po stavu v pre ňu neobvyklom žánr i. Jej p Ozy nadobl.1dajú odrazu ostré kontúry, trbliet ajú sa v rytme grotesky. Variá­cie a rotäcle letia obrazom, akoby zo­nechávall ohnivO čiaru. Aneta Voleská má s M. Drottnerovou v p t•e}ave m no-

.,St vore11ie s cela" očami pra:..~kých in­scenátorov. Snímka: J . Kadaňka

ho pribuzného. Investovala do svojej po­stavy Certlce tofko, čo Drotlnerova a v každom ohfade postavu skvele zvlctll­la. Ak v niečom zaostáva, nuž len v tom. v čom Je M. Drotlnerová stá le ne­dostlžná - vo fyzických dispozfciác.ll. M. PelHkovä - prvä pr·edstavitefka C~y - palrf IP.chnlcky k špičkám SúbOl'U. 2lal, patri k typom, k toré sa ťažkou a zdl havou cestou prebojúvajtl k výrazu, u kto r ých k1·eácla dlho ostáva ploš.Já. V Eve znovu narllža na tieto pr oblémy. Prvý raz sa všok Pešikovej dari vytvo­rit fluidum, ktoré v obrt1zo zasahuje aj partnerov, dá Sil\ ziEH.lit s Ich prejavom. ľáto Eva má jPmné pastelové farby, 1e predovšetkym milá a nelná. Eva Ziny Kohoutovej má ~lb~lu vnútl>rnú rezo­nanciu, Vl'ticnost a jo herecky aktivna. Nezabutlnutefné je - v jej podaní -zrodenie Evy. llocl končekmi p1·stov, funkčným využltlm pohybov hlavy vy­jadri pointu, "vlozl sa" do hudby. OI.Jjn­vujú sa tu vsak medzery v texte, nd

nlektor9ch miestach Istá bezradnosť. Vlasti mil Ha ra pes ako Adam: jeho tem­peram8nt opať pi> čase vybúšil v roz­marnom komickom tvarA. Obsiahol tan­com naivnú grotesku l fllozoľujucu úva­hu, ktor ú nesie vznešené adagio. Skohy a piruety sa vznášaju ako fudský hlas. Unesú myšlienku, s(l čisté a pritom "•IHI­rapesovsky" tvarované. Bohu§ Rei sner ako Ada m prekvapll uchopenlm ~ale,

ktorä mOže pa triť k lepšej časti jeho repertoáru. Obaja predstavitelia sú až polárna odllšn!. Retsnerov Adam ]e mtlk­ši, snáď trocha vážnejšf a rozhodne ne­udáva tón (možno sa pri svojskom a pome rne výraznom prejave z. Kohou ta­vej tr ocha stráca ). veravravné sú po­stavičky ne beskýcl'l obyvaterov, medzi ktorými v p reja ve vltazi H. Vláči lovli a K. Ellégrová.

Premiéra Stvorenia sveta je v svo­jej oblasti ďaliflm s melým a vydareným pokusom. Navyle je to nielen skvelý n6-pad, ale l spol očensky siloe aogailovaué tanečné divadlo.

ALENA IZOVA

Piešt'anslcý festival lubilejný Pie!iťanský fes t ival sa kon(! •d po dvadsiatykrát. Prinesieme o ifom podrobné f otografické a písom­•lé svedect vo v nasledujúcom čísle HZ. Zatiaľ aspoň· snímka amer ického pianistu Eduarda Auera, ktorý vy· stúpil U. jtíla t . r. s d ielami Mozarta, Brahmsa, Chopina a Debussyho. So· •;ietsky skladateľ a dirigent Aram Cltaéatrman viedol Slovenskú jilhar­móniu na koncerte dtía 3. júla t. r Na programe boli i/Ja diela tohto ná ·odnélzo umelca ZSSR: ll. symfóma, Koncert pre l~t~sle a orchester z r. 1941 a tance z baletu Gajané. Sólis­tom bol mladý slovenský umelec -lwslis ta Jack Mar tin Händler. žialc >tedávno zosnulého Davida Oistracha. Takmer t ro j hodinovli kottcert - pred oreplneným, hľadiskom - v Koncer t­nej sieni Slovan mal vďačné publi­'cum. Jedlt~ečná atmosj~ra Piešťan (so !Cel!~riou letných parkov a s výsta­vou plast ik v exteriér i ) sa t eda po 'Italy, naplňa d,r;uhO[l desiatkou r okov, v ktorilch zaznieva hudba . ..

Snlmka: Z. Mlnáčová

XII. medzinárodný televfzny festival

Hudba v zvláštnei kategórii

Glel!t! Could očaril clívákov jedinečnlim piatListickým rune11í111. ll viezda, ktorá dobrovollle odi.~la z koncertných pô dií. ..

(Dokončenie z l. str.) raz (okrem oblasti dramatickej 1 zarad lit do súťažnej prehliadky tiež kategóriu ~1udobných program

V t9ždni od 11. do 18. júna t. r. v Sme tanove j s ie ni pražského Ohec­

n ého domu v oblasti te leviznych hndub­n9ch programov uv iedli celkom 18 p r f­spevkov, na ktorých sa - ok rem so­cia llstick9clr a ka pita lis li ck ých kraJin - p od iefali aj rozvo jové kra jiny. Je z javné, že dnell nf televlzni tvo rcovia sa n euspokojujú iba s te levlznym prc pi· som tradičných fori em (napr, inscená cie opier, a lebo bale lov ), ale hfadajú llpcc ifický a osobit9 výraz, adekvá tny práve televiznemu p01ialiu. Vii i!ilina sfl· ťa~nýclr prlspevkov už bola nakrútená aj vo fa1·ebne j verzii.

Stretli sme sa tu s tradične spraco­vanými l s expet·tmentálnymi prí­

spevkami, ktorých vysoká myšlienková náročnosť čiastočne eliminuje okruh po­tencionálnych tltvukov. Tým však ne­mo:lno p01eda!, že by aj tentó avant­garci,l9 smer produkciO nemal svoh~ o pudstatnenlo a svojich prlvržencov. Na­opak: iH'rnái;a nové podnety - 1 keď n1e vždy meratefné s ostatnými progra­mnml. Metlzl ne putrll napr. západone­mecký film o vzäjomnom prelinanf l<ln­slckej hudby s rockom. Tento OJedine­lý a zaujímavý su jet však nakoniec ustúpll do pozadia pred nedokonalým hudobným spracovanlm, priliš naivnou interpretáciou, ale aj pred celkovým po· itatlm, ktoré stratilo umeleckú bázu u stalo sa vyslovene lwmerčným brakom. V tomto smure tak trochu sklama l a1 pl'lspevok bu lharskej televízie, ktora sa snažila vzájomne konfrontovať Ravelovu í1pravu Musorgského Kat·Untek s moder­ným a 1•anžmán.

Na druhej strane je však treba upo­zornlt na také experimentálne pro­

gramy, ktoré m ajú bezosporu vnútomú myi.llenku o ktor9oh spracovanie spliía vsetky požiadavky umelecké l technrc­ké. Medzi ne patril západonemeck9 pro­gram mnfchovského štúdla pod názvom ,.Proxlmlties". Televlzne pôsobivou for· mou zoznámil s americkou baletnou skupinou ,, l'o1urray Louis Dance Compa­ny", ktorä svojim osobitným choreogrn­lickým spracovanfm klastckej hudby -v tomto prlpade Brahmsovej ( orches trálnej l Serenády a mol, op. 16 - nás zoznamuje s novýml možnosťami halet· ného poca openla hudby. Bohatstv~> ba­letných ligúr, perfek tné technické zvlád nutle, predovšetkým však r adost a tvo­rivý zápal s11 hlavnými člnttermt teJtO skutočne str hu jl1cej modernej chol·eo­grafle. l • r tr• Sv Védska televfzla SO predstavila SO ZO·

ujimavým prispevkorn "Balada o

Kr yltofowi". Je to s oo!á lny príbeh e mta· dom továrenskom robotni kovl a j ehe zäžitkocll. Táto h udobnä diva delná hra bola tvore ná postupne - počas realt· zácte - cez vefkonočný týžde 1'1 rok u 1974 a už 14. aprila toho Istého r oku bola realizovaná vo švédskej televizii v cykle " Vrecková opera týždňa". Záme­rom Je bezpros tredne reagovať na ll k· tuálnu uda losť týždňa - v skutočnos ti )e to "hudobný fe jtón".

Vcraka brusels kej televízii, mohli sme sa zoznäm lt s mladým be lglck'lm

skladatefom E ugenom Llcvenson1, ktoré­ho tvorba bola zastúpenli skladbou " Eplthalamlon ", podlo ktorej sa lld.lý­val celý program. Tvorbu tohoto auto· ru treba hoci nout striedmo, l keď po· dáva o bro z o nr.obyča jne talentov:mom predstavltefovl naJmladse] západoeurc.p­skeJ skladntcFskej generácie. !Ioct ;e skladba silne ovplyvnená lmp-reslon~z­mom a súčasne l avantgardnými západ· nýml kompozlčnyml tendencia mi, pri· náša miestami zaujfmavé a uovát'lrsk~ prvky, preto by ~me sl mali jej tvor· eu zapam:ttuf.

V Interpretačnej oblasti upozormla švajčiarska tetevlzta na klav1nstu

Alexeja Gotovina , ktorý pod vedením Harryho Datyne1·a prrp1·ovuje svoj cho­plnovský r epertotk Svajčlurska t~levi­zla dáva taktl> nahliadnuť do zákulisia poctivej tvorivej klavil'lsttckej práce -celkom bez režijných zásahov .

Tiež francúzska televtzta p ripravila doku me nt, ktorý svo )ou autentlčll05·

ťou patril k najzaujlmavejšfm počas ce· lého Medzinárodného televlzneho festi­valu. Pred desiatimi rokmi oc: mlet o l Glenn Gould verejne vystupovať a od · vtedy sa venuje 1ba štúdiovým na lu•év­kam. Jeho klavlrlstlcké umenie m ozno porovnávať s výkonmi umelcov, ak o j s Richter, Benedr.tti-Miol:lelangell, či Ho­rowltz. Televízny dokument zoznamuje so žlvotnyml a umeleckými n ázorm i to'· holo klaviristu, ale aj s jeho tvorivou prácou. V tomto smere program nevy­bočuje z trfldlčného spracovania" avsak v:thfadom k osobnosu tohto umelca tvorcovia predkladaJI1 celistvý medallon trochu legendárnej postavy - ako pú· tavý dokumentárny televizny film.

Portrétovým prfspevkom o skladnl~~o­rovl Paul Dessauovi sa pri pril.~ž1·

tostl jeho 80. narodenin p redsta vlla te• Jev!zla NDR, sovietska televfzla prlpra· vila pre tohtoročný Medziná rodný t e le · v!zny festival p11ogram zos tavený z :rag­mentov P~·okortevovho baletu Rome.o • Júli o. Pôvodnými novinkami sa r epr e­zentovala televfzla maďarská (oper a " Hostia" od Zdenka Tamássyho l a poi· ská (balet mladého pofskéh o skl"'dnte· fa Romualda Twar dowského podľa ba­lady Goetheho "Carodejnfkov ul!eň " l.

Na jvyššie ocenenie - cenu Zlat6 Pra· ha - sl odniesla naša televízia za

animovaný bábkový film "Balady oa slová moravskej fudovej poézie". Spla· covaný je na hudbu VUi!zslava No'fáka, ktorú autor skomponoval na skloul{u minulého storočia. Neobyčajne ootlma­nivým spôsobom, s vefkou dávkou prJo­tlckostl vznikol mmový d okument vy­!.Okej umeleckej kvality, hudobnej 1 ob­razovej vyrovnanosti, kde c itlivá prá ­ca televfznych tvorcov [scenár: V6clav Polák, réžia: Ivan Renč, kamera: }itl Safái' 1 velmi citlivo do pln!la Nová kovu hudbu.

C- o povedať o celkovom prlnose t oh· toročného MTF?

Te le vt:z.oe spolocnostl na celom nela si does v9razne uvedomuji nutnos(

perspektfvnej práce l v oblasti budob· ných programov. Táto p rodukcia sa dnes neuspokojuje iba s komeotovanlm bud­by, ale snaž( s a vytvárať celistvo pre· komponované te levízne programy, kde ondiá lna a vlzu61oa z ložka vytvá ra;t rovnocenné kompone nty. Aj cez iinr o' vú rôznorodosť (od televfznej opery cez balet, dokument6rne programy - a t k mater iá lom experimentálneho charakte­ru) vidfme, že aj tu je stále väčlla sn a· ha vytv6rať programy so llpecificky te­levfznym zamera nfm a charakterom. V p1·axl to znamen6, venova( vbodn9 vy­s ie lacf /!as l hndobnfm programom a nenechávať Ich Rf na neskoré večerné hodiny. S t ýmto nedostatkom sa, iiaf, elite stále velmi často Y nalle j teleylzii stretávame! T. HE JZLAR

Balady Vítéz~lava Nováka zlskali v televíz,tom spracovan{ najvyššie oceneme (kategória hudobll(lch filmov). Asi tak si predstavujeme §pecifick~ tclrf'i::,le vide· nie ...