Trinástka

Erik Kriššák

Trinástka Erik Kriššák

Bratislava 2013

Kriššák, Erik. Trinástka. Bratislava : Erik Kriššák, 2013.

25 s.

© Erik Kriššák

Obsah

Kanibal vegetarián ......................................................... 2

Priveľa záporov v kladných odpovediach .................. 3

Už si tečú do topánok ................................................... 4

Medze .............................................................................. 5

Navlhnuté suchoty ......................................................... 6

Zamračenie ..................................................................... 7

Povrchová žena ............................................................. 8

Nespavá hviezda ........................................................... 9

Aj žraloky sú tu od prvohôr ......................................... 10

Pochyby ......................................................................... 11

Mačacie blues .............................................................. 12

Przniteľ motýlích pamätníkov..................................... 13

Politik ............................................................................. 14

Odpusťte veršom spupnú samotu ............................. 15

Drevorubači s pálenkou .............................................. 16

Celoročný strach .......................................................... 17

O troch vidličkách ........................................................ 18

Uveriť ............................................................................. 19

Na píle ........................................................................... 24

Predpony za oponami ................................................. 25

2

Kanibal vegetarián

Ľudské mäso sa škvarí,

no jemu chutí obloha.

Je bezoblačno,

z kanibala sa stáva

vegetarián.

Kmeň sa vrásni,

zmráka sa.

Rada starších

znie vždy prastaro.

Kto obcuje s tradíciou,

toho vyobcujú.

Je mu horko.

Dobrú chuť.

3

Priveľa záporov v kladných odpovediach

Čím slobodnejšie sa tvárime,

tým sme náchylnejší k uniformám a putám.

Jeden oblek - žiadne tváre.

Marketing obžiera kosti

umeleckých mršín,

červy hladujú.

Hudba nenosí myšlienky, ale pocity.

Sú prázdne.

Literatúra ubližuje školákom,

zle sa číta - vedci našli v mozgu

ďalšiu čiernu dieru.

Maľovanie z vášne ustupuje

kreatívnym schémam

cvičených opíc.

Robia kliky,

aby boli v obraze.

Namiesto citov citujeme.

Nadránom zhasneme

pouličné lampy, ktoré,

na rozdiel od amerických policajtov,

nečítajú Shakespearea.

Bojíme sa záverov,

ku koncu píšeme nadpisy

o živote sôch.

4

Už si tečú do topánok

Objatie uličníkov,

tak sem sa zatúlalo

láskanie.

Nebudú to otcovia,

čo z nich spravia

neinvenčné mamičky.

Bez prídavných mien

sa stráca podstata.

S nimi zmizlo všetko.

Už si tečú do topánok.

5

Medze

Medzi tebou a mnou leží celý jeden život. Medzi časmi

miznú medzičasy tikajúcich dní. Túžime okupovať

posteľné kráľovstvo, v ktorom nikto nespí. Sprevádzajú

nás hviezdy, ktoré žiaria, nie ako tie mestské televízne

napodobovateľky, čo hmlisto miznú s každým vypnutím.

Už sa len stretnúť. Medzitým rozhadzujeme semená

pomedzi neosiate medze. Látajú medzery neosvetlených

nocí.

6

Navlhnuté suchoty

Suchár trúsi omrvinky fráz

s ľahkosťou, ktorú mu

závidia všetky ženy.

Hudba je zvuk,

ale nie každý zvuk

je hudbou.

Keď ti venujem facku,

mľaskne to,

ale nepovieš mi,

že komponujem.

Vnútro je v éteri.

7

Zamračenie

Nie, počas jasných dní

sa sotva zrodia sny.

No keď sa osud mračí

a siaha po pichliači,

len vtedy myseľ láka

napodobovať vtáka.

Leť búrkou smerom hore,

opusti, čo je choré,

veď v najjasnejšom dni

sa predsa plnia sny.

8

Povrchová žena

Plešaté plytčiny

vyháňajú rybárov

na more príležitostí.

Vo vreciach tonú

batoľatá lásky.

Povrchová žena sa mení

na mesačnú krajinu.

Ani röntgen

na nahote

nič neodhalil.

9

Nespavá hviezda

Zrazu zmizla jedna hviezda,

plače nočná obloha,

trúchli, hoci sa to nezdá,

z Nebeskej je Nebohá.

Avšak milá nezbednica,

ktorej srdce buráca,

z tmy má strach a túži kričať,

chce ujsť z tieňa mesiaca.

Mieri k svetlu, ktoré planie,

dúfajúc, že sen si splní,

každodennosť budí zdanie:

Ocitneš sa na výslní.

Tak nech sa ti, hviezdulôčka,

slza nočnej oblohy,

darí, to ti želá nôcka:

„Pleť sa slnku pod nohy!“

10

Aj žraloky sú tu od prvohôr

Zapletám verše, myšlienky a činy,

čo na tom? Rýmy hrejú známym slovom.

Moderné kúsky prenechávam iným,

veď z cudziny sa vďačne vracia domov.

Sú neaktuálne? To je dosť chabý vtip.

Tá prchká móda básní bez básnenia

je s nami koľko? Sto rokov plných chýb?

Však rýmy čas a miesto narodenia

zabudli, hoci každý chytrák pripomína,

že dávno zhnili, staré, vyčerpané

a jedným dychom kradnú mladosť slinám,

čo bez nápadu pochovali nad ne.

Leť, vtáča, svoje lačné túžby ukoj!

Raz spoznáš krásu rýmovaných pukov.

11

Pochyby

Knihovník s každou knihou ráta,

niekomu stačí jediná.

Niekto sa pýta Hippokrata,

prečo je z vraha hrdina.

Pravdivé slová zvedú mnohých,

na scestie, kde sa Chiméra

jedinej pravdy dáva vnohy,

zo lži sa rodí dôvera.

Predstavy nosia čierne rúcho,

tisnú si oči v obave,

že už aj verný smútok zdúchol,

láska má srdce krvavé.

Nebite bitých večným bytím,

o všetkom všetko nevie nik,

pokiaľ sa zámer javí skrytým,

možno ho stvoril podvodník.

A možno tyran bude v práve,

prekrúti hadí jazýček

myšlienky, ktoré šuštia v tráve,

zápalka vzýva vetríček:

„Nes plameň, ktorý jasné lúky

rozžiari, aby slepý krt

osudu vyrval tromfy z ruky.“

Popolom stránky farbí smrť.

12

Mačacie blues

Mačacie blues o psovitých vinách,

o psích kúskoch i vylomeninách,

o brechavých tónoch prázdnych rečí,

kocúr psovi, pes sa mačke prieči.

Mačacie blues rozlieha sa nocou,

mačacie blues pre nespavých chodcov.

Vyškriabe ti oči, keď ťa zmámi,

nečudo, že žije s bosorkami.

Zakaždým sa pári s niekým novým,

pokoj v spánku nedopraje psovi.

Mačacie blues rozlieha sa nocou,

mačacie blues pre nespavých chodcov.

Deväť životov má každé mača,

deväťkrát ti do života vkráča.

V Moulin Rouge sa nosí cica zjav,

prečo La Grange nemá mňau, mňau, mňau?

Mačacie blues nadránom sa stratí,

mačacie blues kradne slnku šaty.

Mačacie blues, to má skrátka vkus.

Mačacie blues končí ako - blues...

13

Przniteľ motýlích pamätníkov

Odfarbené krídla motýľov

postrácali telá počas letu.

Najprv smerovali za milou,

rovno z kukiel, teraz smer si pletú.

V zemi sčernie každý mlynárik,

cintorínom babôčok sa borí

blázon, ktorý duchov zlanári

na let prostý krídel z vršku hory.

Už si letia telá motýľov,

ku dnu, cez čeľuste hladnej jamy.

Netreba im osudových slov,

nočné mory, strach je starý známy.

Pod náhrobky miznú nádeje,

ktoré túžbu lietať v duchu majú.

Nieto Neba? Nič sa nedeje,

do podzemných Pekiel zdúchnu Raju.

Túžba, ako báseň, zavádza,

názov vábi, láka dlhé chvíle

na kvet, ktorý vraždí námraza,

čitateľ však myslí na motýle.

14

Politik

Hubiteľ myšlienok

stvoril Satana

a slobodnú voľbu

podmienil zatratením.

Sľubuje nemožné,

kradne smútok pozostalým.

Je všade, votrie sa

i do vypálených sliviek.

Tomu ver!

15

Odpusťte veršom spupnú samotu

Odpusťte veršom spupnú samotu,

strofa sa túli k slovám ozveny.

Nevedno, o čom snia dievčiny,

muži však stoja o ženy!

A autor nie je iný, jeho vidiny

sa družia v posteli.

Odpusťte veršom spupnú samotu,

smelo sa smejú nesmelým.

16

Drevorubači s pálenkou

Bude z toho osoh,

vysekáme všetko

a čo nezotneme,

tomu bude teplo.

Aby nenamrzlo

rúbanisko pier,

na hranicu s pňami,

aha, nedožer!

17

Celoročný strach

Máš tucty dôvodov,

prečo byť tuctový.

Nechávaš nočnú tmu

výhradne pre sovy.

Bluesová dvanástka

nie vždy sa oplatí.

Čo ak sa predstavy

nezmestia do gatí?

Neskúsiš rozsievať

odlišnosť do sveta?

Dvanástich do tuctu

ktože si pamätá?

18

O troch vidličkách

Tri vidličky zabudnuté v zásuvke

sa vybodli na hrdzavejúcu nudu.

Mlčia zo strachu, že boli napichnuté.

Vyzbrojené nožmi číhajú na nepokojné sny.

Otrava sa dávkuje po lyžičkách

a zlý vlk nie a nie prísť...

na to, že vybraná spoločnosť

stoluje aj v bravčových rozprávkach.

19

Uveriť

I.

Dobro mení šaty podľa žravej módy,

etikety svorne hlásia - made in etika.

V tieni zatiaľ Antikrist sa rodí

rozhrešením, čo sa tohto hriechu netýka.

Hriechom vystrašili hriešni ľudia hriešnych,

akoby sa ľudskosť dala vykoreniť.

Vari realita dáva priestor pre sny?

Vo výkaloch duch sa ako háďa lieni.

Pokým svätec beznádejne ruky spína,

neveriaci radšej nevery si cení.

Vo výsledku vznikne aj tak čertovina,

Peklo oboch svorne zhltne bezo zmeny.

Hrôza prostá konca účinkom sa míňa,

každý milý skutok niekomu sa prieči,

v kázňach pričasto sa skloňuje len vina.

Snaž sa vytrhnúť jej jazyk počas reči!

Zatratení spoznávajú nové muky.

V Pekle vymysleli Boha kvôli tomu,

aby duše netrpeli bez záruky,

bez možnosti dospieť k očistnému zlomu.

20

Nádej hrdo svieti z rozďavenej tlamy,

v očiach zaslepencov zatiaľ žiari Nebo!

Vlastne, je to divý oheň pod kotlami,

v ktorom zhorí každý, aj keď zlým by nebol.

Večnosťou si vinu nikto neodčiní,

Diabol, ten si uzurpuje svetský život.

Mrví do pomyjí kajúcej sa svini

iluzórne mravy, krivdu činí krivou.

Na rovinu, rovný chrbát ohne víchor,

lásku bude časom trpký úsmev mátať.

V modlitbách sa zračia kliatby, potom ticho.

Amen. Posledný súd režíruje Satan.

Rozdá karty, akoby to bola iba

hra, čo láka, odmena je smelým sľúbená.

Uver, že neveriť v tromfy bude chyba,

skladáš, v rukáve sa neukrýva Šťastena.

II.

Sedem symbolov sa do troch šestiek vkliesni,

pentagram sa vrýva do štvorhranných podláh,

trojuholník s okom v strede nie je presný,

pre dve oči jedna obeť zdá sa podlá.

Smrteľné sú hriechy, smrtiaci je život,

napriek tomu svetu stále vládnu zbrane.

Konzumentom médií v mysliach súťaživo

plnia modré z neba démonické panie.

21

Boží bojovníci chvália svojský pocit,

pýchu, lačnosť zabiť toho, kto im ušiel.

V mene bohov, vládcov, schorľavenej moci,

vykynožiť tých, čo bránia cenu duše.

Vražda s gloriolou, verný v správnej chvíli

vyšší princíp na mršinách dokazuje.

Neomylná pravda vo všetkom sa mýli,

zakáľaná rohatými počas ruje.

Ľahostajnosť nie je cnosťou, hoci chráni,

darmo rovy pozdĺž cesty nesú kríže.

Mŕtvoly sa neskrývajú pred svitaním,

hnijú v zemi, pokým kosti neoblíže

červík pochybností, čo ak činy vedú

na slobodu, pokiaľ boli v jadre dobré.

Tamten kradol, onen zasa zabil ženu,

ja som predsa iba chudák, ktorý žobre

o chiméru, v ktorej za mňa umrel synak

toho boha, čo je div nie všemohúci.

Nanešťastie, skutočnosť je iná,

prečo nás náš popol v urnách nepoučí?

III.

Kráčam ulicami, v dumách, nevidomý.

Myslím na svoj život, nudnú prácu, rodinu.

Obesenci, ktorí zaťažili stromy

kŕmia vrany, pritom črevami ich ovinú.

22

Ako sa tam zmietajú a zožierajú,

jednoducho ignorujem, však som taký.

Načo dráždiť Hada cestou tŕním k Raju,

nespŕchne, keď Nebu slepo upriem mraky.

Jablká nech ponúkajú trhovníčky

v akciových cenách cestou ku kostolu.

Zmľandravené telá oviec zákaznícky

opantajú kňazi kajúcneho bôľu.

Ja sa modlím za seba a svojich blízkych,

verím večnej láske, som tiež bohabojný.

V temných časoch cirkvi buďme ako iskry,

ktoré spália sady plné plodov vojny.

Vojny, ktorá medzi dobrotou a zlotou

zúri vekmi, býva zachytená do básní.

Slová šíria lži a srdcia túžia po tom,

aby každý z nás bol spasený a trvácny.

IV.

K utrpeniu stačí zrkadlový odraz,

netreba mi transcendentných mocí v srdci,

žeriem, príroda je prirodzene podlá,

okolím len šarlátová miazga crčí.

Napriek tomu podporujem z vlastnej vôle

zmenu k lepším dneškom, aj keď bez morálky

z kódexov, čo práchnivejú na kosť holé.

Neverím vám, kazatelia bájok z diaľky!

23

Nahí milenci sa oddávajú láske.

Kto ju vlastne na čí pokyn zakazuje?

Pudy nie sú cudzie, sú nám predsa vlastné.

Vravím, že sa zo mňa diabol nevykľuje!

V.

Autoportrét, deti moje, vo mne máte.

Neveríte? Veď vám svetlo nesiem do dverí.

Kto som? Vaša modla, cisár, otec, mater.

Požeriem vás všetkých. Ostáva čo? Uveriť.

24

Na píle

Svitanie.

Mesiac vzdorovito

vyzýva na duel

prebúdzajúce sa slnko.

Je tak ostrý,

až krája krídla

nepozorným vtákom.

Padajú z oblohy

a kričia: „Vypadni!“

Budím sa vedľa teba.

Píliš.

25

Predpony za oponami

Ostrovid sa zakráda k inotaju.

V predklone sa prikláňa

k zakloneným odklonom.

Ostro viď!

Samizdat.

Vydanie prvé.

Počet číslovaných strán: 25

Vydal a spracoval Erik Kriššák.