text zameru zlievaren_zaborske

SKC PROJECT SLOVAKIA, NOV ZLIEVARE

ZMER

SPRACOVATE DOKUMENTCIE: (spracovate, zodpovedn rieite)

ADONIS CONSULT, s.r.o., RNDr. Vladimr Kovara

Eisnerova 58/A, Bratislava 841 07

Slovensk republika

[email protected]

www.adonisconsult.sk

SKC Project Slovakia, nov zlievare Zmer poda zkona NR SR .24/2006 Z.z.

Navrhovate: SKC foundry s.r.o. Spracovate: ADONIS CONSULT, s.r.o. I

OBSAH

ZOZNAM POUITCH SKATIEK .....................................................................................................................................................................IV

VOD .................................................................................................................................................................................................................... 1

I. ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI ................................................................................................................................................... .1 1. NZOV .............................................................................................................................................................................................................. 1 2. IDENTIFIKAN SLO ................................................................................................................................................................................... 1 3. SDLO ................................................................................................................................................................................................................ 1 4. OPRVNEN ZSTUPCA NAVRHOVATEA ................................................................................................................................................. 1 5. KONTAKTN OSOBA, OD KTOREJ MONO DOSTA RELEVANTN INFORMCIE ................................................................................. 1

II. ZKLADN DAJE O ZMERE ..................................................................................................................................................................... 2 1. NZOV .............................................................................................................................................................................................................. 2 2. EL ................................................................................................................................................................................................................. 2 3. UVATE ......................................................................................................................................................................................................... 2 4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ INNOSTI ...................................................................................................................................................... 2 5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ INNOSTI (KRAJ, OKRES, OBEC, PARCELA) ......................................................................................... 3 6. PREHADN SITUCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI (MIERKA 1: 50 000) ........................................................................ 3 7. TERMN ZAATIA A UKONENIA INNOSTI ................................................................................................................................................ 3 8. STRUN OPIS TECHNICKHO A TECHNOLOGICKHO RIEENIA ......................................................................................................... 4 9. ZDVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ INNOSTI V DANEJ LOKALITE ............................................................................................. 8 10. CELKOV NKLADY (ORIENTAN) .......................................................................................................................................................... 8 11. DOTKNUT OBEC ......................................................................................................................................................................................... 9 12. DOTKNUT SAMOSPRVNY KRAJ ............................................................................................................................................................. 9 13. DOTKNUT ORGNY .................................................................................................................................................................................... 9 14. POVOUJCI ORGN ................................................................................................................................................................................... 9 15. REZORTN ORGN ...................................................................................................................................................................................... 9 16. DRUH POADOVANHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI PODA OSOBITNCH PREDPISOV .............................................. 9 17. VYJADRENIE O VPLYVOCH ZMERU PRESAHUJCICH TTNE HRANICE ......................................................................................... 9

III. ZKLADN INFORMCIE O SASNOM STAVE IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA. .......................................... .10 1. CHARAKTERISTIKA PRRODNHO PROSTREDIA VRTANE CHRNENCH ZEM ........................................................................... 10

1.1. Geolgia.......................................................................................................................................................................10

1.2. Geomorfolgia..............................................................................................................................................................13

1.3. Pdy..............................................................................................................................................................................13

1.4. Ovzduie.......................................................................................................................................................................15

1.5. Vody..............................................................................................................................................................................17

1.6. Fauna a flra................................................................................................................................................................ 19

1.7. Biotopy......................................................................................................................................................................... 21

1.8. Chrnen, vzcne a ohrozen druhy a biotopy............................................................................................................21

1.9. Chrnen zemia a ich ochrann psma......................................................................................................................22 2. KRAJINA, KRAJINN OBRAZ, STABILITA, OCHRANA, SCENRIA ........................................................................................................... 24

2.1. truktra krajiny........................................................................................................................................................... 24

2.2. Krajinn obraz a scenria.............................................................................................................................................24

2.3. zemn systm ekologickej stability.............................................................................................................................25 3. OBYVATESTVO, JEHO AKTIVITY, INFRATRUKTRA, KULTRNOHISTORICK HODNOTY ZEMIA .............................................. 26

3.1. Demografia.................................................................................................................................................................. 26

3.2. Sdla............................................................................................................................................................................ 27

3.3. Aktivity obyvatestva.................................................................................................................................................... 28 4. SASN STAV KVALITY IVOTNHO PROSTREDIA VRTANE ZDRAVIA ........................................................................................... 34

4.1. Stav zneistenia horninovho prostredia..................................................................................................................... 34

4.2. Kvalita s stupe zneistenia pd..................................................................................................................................35

4.3. Stav zneistenia ovzduia........................................................................................................................................... 35

4.4. Zneistenie povrchovch a podzemnch vd.............................................................................................................. 37

4.5. Ohrozen biotopy........................................................................................................................................................ 38

4.6. Hlukov situcia........................................................................................................................................................... 38

4.7. Zdravotn stav obyvatestva........................................................................................................................................ 39


Navrhovate: SKC foundry s.r.o. Spracovate: ADONIS CONSULT, s.r.o. II

IV. ZKLADN DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE VRTANE

ZDRAVIA A O MONOSTIACH OPATREN NA ICH ZMIERNENIE ................................................................................................................. 40 1. POIADAVKY NA VSTUPY ............................................................................................................................................................................ 40

1.1. Zber pdy.................................................................................................................................................................. 40 1.2. Spotreba vody............................................................................................................................................................ . 40 1.3. Ostatn surovinov a energetick zdroje............................................................................................................... ..... 41 1.4. Dopravn a in infratruktra, nroky na dopravu............................................................................................... ....... 43 1.5. Nroky na pracovn sily........................................................................................................................................... ... 44 1.6. In nroky.................................................................................................................................................................... 44

2. POIADAVKY NA VSTUPY.......................................................................................................................................................................... 44 2.1. Zdroje zneistenia ovzduia..................................................................................................................................... ... 44 2.2. Odpadov vody........................................................................................................................................................... 47 2.3. In odpady....................................................................................................................................................................49 2.4.Zdroje hluku, vibrci, iarenia, tepla a zpachu....................................................................................................... ... 51 2.5. In oakvan vplyvy (napr. vyvolan investcie)..................................................................................................... .. 53 2.6. Ovplyvnenie svetlotechnickch pomerov .................................................................................................................... 53

3. DAJE O PREDPOKLADANCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA IVOTN PROSTREDIE .............................................. 53 3.1. Vplyvy na horninov prostredie a geomorfologick pomery........................................................................................ 53 3.2. Vplyvy na pdu........................................................................................................................................................... . 54 3.3. Vplyvy na ovzduie a klimatick pomery................................................................................................................... .. 54 3.4. Vplyvy na vody............................................................................................................................................................ 55 3.5. Vplyvy na faunu a flru............................................................................................................................................. ... 56 3.6. Vplyvy na biotopy........................................................................................................................................................ 57 3.7. Vplyvy na krajinu....................................................................................................................................................... .. 58 3.8. Vplyvy na ses........................................................................................................................................................... . 58 3.9. Vplyvy na obyvatestvo a jeho aktivity.................................................................................................................... ..... 59

4. HODNOTENIE ZDRAVOTNCH RIZK .......................................................................................................................................................... 60 5. DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA CHRNEN ZEMIA ..................................................... 61 6. POSDENIE OAKVANCH VPLYVOV Z HADISKA ICH VZNAMNOSTI A ASOVHO PRIEBEHU PSOBENIA ......................... 62 7. PREDPOKLADAN VPLYVY PRESAHUJCE TTNE HRANICE ............................................................................................................. 64 8. VYVOLAN SVISLOSTI, KTOR MU SPSOBI VPLYVY S PRIHLIADNUTM NA SASN STAV IVOTNHO PROSTREDIA

V DOTKNUTOM ZEM ...................................................................................................................................................................................... 64 9. ALIE MON RIZIK SPOJEN S REALIZCIOU NAVRHOVANEJ INNOSTI .................................................................................... 64 10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVCH VPLYVOV JEDNOTLIVCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN

PROSTREDIE. .................................................................................................................................................................................................... 65 10.1. zemnoplnovacie opatrenia .................................................................................................................................... 65

10.2.Technick opatrenia ................................................................................................................................................... 65

10.3. Technologick opatrenia ........................................................................................................................................... 67

10.4. Organizan a prevdzkov opatrenia ...................................................................................................................... 67

10.5. In opatrenia .............................................................................................................................................................. 68

10.6.Vyjadrenie k technicko-ekonomickej realizovatenosti opatren ................................................................................. 68 11. POSDENIE OAKVANHO VVOJA ZEMIA, AK BY SA NAVRHOVAN INNOS NEREALIZOVALA ......................................... 68 12. POSDENIE SLADU NAVRHOVANEJ INNOSTI S PLATNOU ZEMNO-PLNOVACOU DOKUMENTCIOU A ALMI

RELEVANTNMI STRATEGICKMI DOKUMENTMI ........................................................................................................................................ 68 13. AL POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENM NAJZVANEJCH OKRUHOV PROBLMOV ........................................... 68

V. ZKLADN POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI A NVRH OPTIMLNEHO VARIANTU (VRTANE POROVNANIA

S NULOVM VARIANTOM) ............................................................................................................................................................................... 70 1. TVORBA SBORU KRITRI A URENIE ICH DLEITOSTI NA VBER OPTIMLNEHO VARIANTU .................................................. 70 2. VBER OPTIMLNEHO VARIANTU ALEBO STANOVENIE PORADIA VHODNOSTI PRE POSUDZOVAN VARIANTY ........................ 70 3. ZDVODNENIE NVRHU OPTIMLNEHO VARIANTU ............................................................................................................................... 72

VI. MAPOV A IN OBRAZOV DOKUMENTCIA ........................................................................................................................................ 73

VII. DOPLUJCE INFORMCIE K ZMERU ................................................................................................................................................. 74 1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTCIE, KTOR SA VYPRACOVALA PRE ZMER, A ZOZNAM HLAVNCH POUITCH

MATERILOV ..................................................................................................................................................................................................... 74 1.1. Literatra, ktor sa vypracovala pre zmer alebo s nm priamo svis................................................................ ....... 74


Navrhovate: SKC foundry s.r.o. Spracovate: ADONIS CONSULT, s.r.o. III

1.2. Zoznam hlavnch pouitch materilov.................................................................................................................. ... 74 1.3. Internetov strnky................................................................................................................................................... ... 76 1.4. Prvne predpisy.......................................................................................................................................................... 76

2. ZOZNAM VYJADREN A STANOVSK VYIADANCH K NAVRHOVANEJ INNOSTI PRED VYPRACOVANM ZMERU ..................... 77 3. ALIE DOPLUJCE INFORMCIE O DOTERAJOM POSTUPE PRPRAVY NAVRHOVANEJ INNOSTI A POSUDZOVAN JEJ

PREDPOKLADANCH VPLYVOV NA IVOTN PROSTREDIE ...................................................................................................................... 77

VIII. MIESTO A DTUM VYPRACOVANIA ZMERU ....................................................................................................................................... 78

IX. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV ....................................................................................................................................................... 78 1. SPRACOVATELIA ZMERU .......................................................................................................................................................................... 78 2. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV PODPISOM (PEIATKOU) SPRACOVATEA ZMERU A PODPISOM (PEIATKOU)

OPRVNENHO ZSTUPCU NAVRHOVATEA .............................................................................................................................................. 78

PRLOHY............................................................................................................................................................................................................. 79


Navrhovate: SKC foundry s.r.o. IV Spracovate: ADONIS CONSULT, s.r.o.

POUIT SKRATKY

Zoznam hlavnch pouitch skratiek:

BAT - najlepia dostupn technolgia poda smernc Eurpskej nie

OV - istiare odpadovch vd

IPKZ - Integrovan prevencia a kontrola zneisovania

CHKO - Chrnen krajinn oblas

MP SR - Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky

SHM - Slovensk hydrometeorologick stav

SR - tatistick rad Slovenskej republiky

STN - Slovensk technick norma (technick norma obsahuje pravidl, usmernenia, charakteristiky alebo vsledky innost, ktor s zameran na dosiahnutie ich najvhodnejieho usporiadania v danej oblasti a pri veobecnom a opakovanom pouit)

NATURA

2000

- Svisl sstava chrnench zem Eurpskej nie

TZL - tuh zneisujce ltky

TOC - celkov organick uhlk (total organic carbon). Ide o celkov sumu uhlka

viazanho v organickch ltkach vo vode.

SES - zemn systm ekologickej stability

EV - zemie eurpskeho vznamu (tvor sas sstavy chrnench zem

NATURA 2000)

PD - zemno-plnovacia dokumentcia

ZI - stav zdravotnch informci a tatistiky

VOC - prchav organick ltky

VC - vy zemn celok


Navrhovate: SKC foundry s.r.o. Spracovate: ADONIS CONSULT, s.r.o. 1

VVOODD

Navrhovate SKC foundry s.r.o. pripravuje v lokalite priemyselnho parku Zborsk navrhovan

innos SKC Project Slovakia, nov zlievare. Predmetom posudzovania je zlievarensk

vroba s vrobnou kapacitou nad 20 t/de zlievania eleznch kovov a statick doprava 150

parkovacch stt. Tieto innosti presahuj prahov hodnoty pre zisovacie konanie poda

zkona NR SR .24/2006 Z.z.

Predloen zmer je vypracovan poda zkona NR SR .24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov

na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov, prlohy .9.

II.. ZZKKLLAADDNN DDAAJJEE OO NNAAVVRRHHOOVVAATTEEOOVVII

1. NZOV

SKC foundry s.r.o.

2. IDENTIFIKAN SLO

46 123 474 (vloka OR SR . 24288/9 zo da 1.4.2011)

3. SDLO

Sonobansk 7, Preov 080 05

4. OPRVNEN ZSTUPCA NAVRHOVATEA

Josep Maria Noguera Garca del Prado

konate spolonosti SKC foundry s.r.o.

Funderia Condals, s.a., C-55 km25 els Condals, 082 42 Manresa (Barcelona), panielsko

e-mail: [email protected] tel. .: +349 3875 3653

5. KONTAKTN OSOBA, OD KTOREJ MONO DOSTA RELEVANTN INFORMCIE

Ing. Marin Kus

Tebodin Slovakia, s.r.o.

Hranin 18, 821 05 Bratislava

e-mail: [email protected] tel. .: +4212 326 60 200



IIII.. ZZKKLLAADDNN DDAAJJEE OO ZZMMEERREE

1. NZOV

SKC Project Slovakia, nov zlievare

2. EL

elom navrhovanej innosti je vybudovanie a nsledn prevdzkovanie objektu zlievarne v katastrlnom zem Zborsk v obci Zborsk mimo zastavanho zemia obce v priemyselnom areli IPZ Zborsk. innos sa bude sklada z objektu vrobno-skladovacej haly s administratvnou asou o rozlohe 17 690 m2, 150 parkovacch stt a svisiacej dopravnej a technickej infratruktry. V zvode bude dochdza k zlievaniu, tvarovaniu a prave kovov.

elom navrhovanej innosti je zabezpei vrobu a skladovanie odliatkov z tvrnej zliatiny, ktor sa teraz dovaj na Slovensko z prevdzky materskej spolonosti FUNDERIA CONDALS, S.A. v panielsku. Realizcia innosti je plnovan v dvoch fzach, prv fza sa vzahuje na ron produkn kapacitu 5 000 t, v druhej fze bude produkcia naven na 15 000 t.

Navrhovate, spolonos SKC foundry s.r.o., je spolonosou, ktor sa zaober zlievarenskou vrobou.

3. UVATE

SKC foundry s.r.o. Sonobansk 7

080 05 Preov

4. CHARAKTER NAVRHOVANEJ INNOSTI

Ide o nov innos v posudzovanej lokalite, ktor zaraujeme v zmysle prlohy . 8 zkona NR SR . 24/2006 Z.z. v znen zkona . 408/2011 Z.z. medzi nasledovn poloky: Tab. .1: Prahov hodnoty poda prlohy . 8, zkona 24/2006 Z.z. v znen neskorch predpisov. Bod 3: Hutncky priemysel

Poloka

slo

innos, objekty a zariadenia

Prahov hodnoty

as A

(povinn

hodnotenie)

as B

(zisovacie

konanie)

3. Zlievrne eleznch kovov nad 20 t/de

Bod.11: infratruktra

16.

Projekty rozvoji obc vrtane b) statickej dopravy

od 500 od 100 do 500

stojsk

Navrhovan innos bude pozostva z objektu vrobno-skladovacej haly s rozlohou cca 17 690 m2 a svisiacej dopravnej a technickej infratruktry. V zvode bude dochdza k taveniu, odlievaniu a prave odliatkov z tvrnej liatiny s produknou kapacitou vou ako



20 t/de, povrchov prava sa nepredpoklad. Realizcia zmeru je plnovan v dvoch fzach, prv fza sa vzahuje na ron produkn kapacitu 5 000 t (priemern denn produkcia do 20 t/de), v druhej fze bude produkcia naven na 15 000 t (priemern denn produkcia nad 20 ton/de). Uvauje sa s 3 zmennou prevdzkou. Pri objekte haly sa bude nachdza parkovisko pre osobn vozidl s kapacitou 150 parkovacch miest. Parkovanie nkladnch vozidiel sa neuvauje, vozidl sa zastavia na dobu potrebn pre naloenie a vyloenie tovaru, uvauj sa 4 nakladacie doky pri hale. Na zklade vyie uvedenho hodnoten innos podlieha zisovaciemu konaniu poda zkona NR SR . 24/2006 Z.z. v znen neskorch predpisov. Navrhovan innos je posudzovan v jednom variante, na zklade kladnho vyjadrenia Okresnho radu Preov, odboru starostlivosti o ivotn prostredie, listom zo da 12.12.2013 pod . OU-PO-OSZP3-2013/00711-02 k poiadavke na upustenie od variantnho rieenia v zmysle 22 zkona NR SR . 24/2006 Z.z. v znen neskorch predpisov (vyjadrenie je sasou prloh zmeru).

5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ INNOSTI (KRAJ, OKRES, OBEC, PARCELA)

Navrhovan innos je lokalizovan v Preovskom kraji, v okrese Preov, v obci Zborsk, v katastrlnom zem Zborsk. Hodnoten innos je navrhovan v existujcom priemyselnom areli Zborsk na pozemku s parcelnm slom 1428/1, ktor je veden v Katastri nehnutenost ako pozemok kategrie C ostatn plochy. V sasnosti je porasten neudriavanou trvnatou vegetciou s prevaujcimi ruderlnymi druhmi. Uveden pozemok je vo vlastnctve mesta Preov. Pozemok sa nachdza mimo zastavanho zemia obce. Z junej a zpadnej strany je ohranien existujcimi priemyselnmi arelmi. Severne od priamo dotknutho zemia prebieha vstavba priemyselnej haly pre tlaiarensk vrobu. Vchod zemia je nezastavan, ide o otvoren plochu vekoblokovej ornej pdy. V blzkom okol sa nenachdza obytn zstavba, najbliou je zstavby rodinnch domov na Chmeovej ulici v Preove nachdzajca sa cca 320 m smerom na severovchod od pozemku navrhovanej innosti. Bliie je umiestnenie navrhovanej innosti znzornen na mape .1.

6. PREHADN SITUCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI (MIERKA 1: 50 000)

Mapa prehadnej situcie v M 1: 50 000 je uveden v prlohe .1.

7. TERMN ZAATIA A UKONENIA INNOSTI

Uvaovan vybudovanie objektu sa uskuton v predpokladanom nasledovnom asovom horizonte:

Termn zaatia vstavby: Q2/2014 Termn zaatia prevdzky: Q2 (mj) / 2015



8. STRUN OPIS TECHNICKHO A TECHNOLOGICKHO RIEENIA

Navrhovan innos zaha vstavbu objektu vrobno-skladovacej haly a svisiacej dopravnej a technickej infratruktry. Vo vrobnej hale bud umiestnen zkladn technologick celky a administratvne a skladov priestory. Z hadiska technickej infratruktry sa plnuj realizova prpojky pre odber vody a elektrickej energie s napojenm na arelov infratruktru priemyselnho parku Zborsk, trafostanice, zsobre poiarnej vody s erpadlom a i. V rmci dopravnej infratruktry innos uvauje o realizcii parkoviska pre osobn automobily, manipulanch plch, obvodovch arelovch komunikci a obvodovho chodnka pre pech. Vrobn hala: Vrobn hala pre navrhovan innos bude vybudovan na predmetnom pozemku o celkovej zastavanej ploche 17 690 m2, priom bude realizovan ako viacer sekcie s rznymi vkami poda charakteru prevdzky od 12 do 18 m. Sasou vrobnej haly bud jednotliv technologick celky a zariadenia, skladov priestory a administratvne priestory so socilnym zzemm pre zamestnancov (WC, atne). Hala bude obdnikovho pdorysu s predpokladanmi rozmermi 206 m x 86 m x 18 m. Z hadiska kontruknho rieenia bude objekt postaven na elezobetnovch zkladoch, hlavn nosn kontrukcia bude zaloen na ptkch (piltach) a je navrhnut oceov alebo v kombincii ocele a elezobetnu. Kontrukcia bude obalen ahkm izolanm plom. Stren kontrukcia bude pozostva zo sedlovch vznkov a na nich upevnench vznc tvoriacich podpern kontrukciu strenho pla. Ten bude tvoren trapzovm plechom. Na strope bud namontovan polykarbontov svetlky so sklonom 12 %. V rmci objektu bud vybudovan priemyseln kovov dvere a nikov vchody. Administratvne priestory bud vybudovan ako dvojpodlan extern rozrenie vrobnej haly o celkovch rozmeroch 25 m x 8 m s obvodovm plom, ktor bude vsaden do zpadnej strany objektu haly so samostatnm vchodom. Fasda tohto objektu bude lenen vsadenm okien s prestreenm vstupom. Priestory przemia bud lenen na recepciu (57,90 m2), jedle (80,30 m2), socilne zzemie (WC mui, WC eny), priestory pre upratovanie a drbu, musk atne (173,90 m2) a atne pre eny (114,60 m2). V muskej atni bude spolu 163 skriniek usporiadanch v radoch po 29 ks, 4 x po 13 ks, 4 x po 12 ks a po 34 ks. V enskej atni bude shrnne 96 skriniek usporiadanch v radoch po 27 ks, 4 x 10 ks a 29 ks. Na poschod bud umiestnen riadiaca jednotka zvodu (36 m2), laboratrium (36 m2), priestory pre upratovanie a drbu (3 m2), kancelria kvality (8,30 m2), zasadacia miestnos pre vedenie (7,60 m2), zasadacia miestnos (10,90 m2) a strojova (5,70 m2). Podlaia bud prepojen hlavnm schodiskom. Priestory schodiska a chodieb bud o shrnnej rozlohe 46,56 m2. Ako sas objektu bud vybudovan elezobetnov boxy na ukladanie materilov a surovn vstupujcich do vrobnch procesov. V tchto bud zhromaovan suroviny ako oceov rot, surov elezo a pod. Na severnej strane haly bud vytvoren 4 nakladacie doky umoujcich priame napojenie nvesov nkladnch automobilov. Zmer tie uvauje s vybudovanm vonkajej vhy pre nkladn automobily. Na junej strane haly bud umiestnen tri komny s filtranmi zariadeniami priamo napojen na technologick celky a tvrt komn bude osaden priamo v interiry haly. Konkrtne ide o komn sliaci na odvod dymu a spaln z taviacej pece, komn napojen na proces spracovania piesku, komn napojen na zariadenie vodnej prky a komn v hale ako vstupn zariadenie spaln z procesov zlievania a chladenia. Spolu bud sasou prevdzky 4 komny (tabuka . 2), ktorch presn rozmiestnenie je uveden v prlohe zmeru . 8.



Tab. .2: Technick parametre komnov navrhovanch v prevdzke.

komn proces filtran zariadenia vka

[m]

priemer prieduchu

[mm]

A tavenie vsdzky kolektor prachovch astc

separan cyklnov filter 15,5 1 250

B spracovanie piesku filter pre tuh astice 26 2 000

C zlievanie a

chladenie - 16 1 700

D vodn prka premyvn vodn filter 12 800

Technick infratruktra: Po obvode celho arelu navrhovanej innosti bude vybudovan oplotenie, ktorho sasou bud prstupov brny. Hlavn vchod do arelu bude na severozpadnom okraji pozemku. V rmci celho arelu bude vybudovan vonkajie osvetlenie. Sasou objektu bude vytvorenie drenneho systmu zabezpeujceho odvod daovej vody zo strechy haly, resp. zber vd z povrchovho odtoku. Z hadiska napojenia objektu na ininierske siete s v dotknutom zem k dispozci arelov ininierske siete priemyselnho parku Zborsk. Voda pre poiarne ely bude pre zlievare zabezpeen prpojkou na poiarny vodovod D225, na ktorho hlavnom potrub s osaden hydranty DN 100. Zrove je monos vybudovania stabilnho hasiaceho zariadenia. Na severovchodnej strane pozemku bude vybudovan zsobre vody na poiarne ely spolu so mechanizmom na jej erpanie a distribciu (potrubie). Objem ndre bude 600 000 l. Pitn voda pre prevdzku bude zabezpeen napojenm sa prpojkou na arelov vodovod D225. Obe prpojky na pitn aj poiarnu vodu bud ukonen v centrlnej vodomernej achte s meracmi zariadeniami. Navrhovan innos bude ma vytvoren delen stokov sie, v rmci ktorej bude oddelen odvdzanie splakovch odpadovch vd, daovch odpadovch vd zo striech a daovch odpadovch vd zo spevnench plch. Odpadov vody bud nsledne vypan do arelovho kanalizanho systmu priemyselnho parku Zborsk, na ktorho hlavnom potrub DN 300 s pribline kadch 100 m osaden kanalizan achty, kde bude mon objekt zlievarne napoji. Rozvod elektrickej energie bude realizovan nadzemnm vedenm napojenm na arelov rozvody priemyselnho parku Zborsk prostrednctvom blzkeho nadzemnho vedenia o napt 22 kV. Zmer plnuje tie vybudovanie viacerch trafostanc, konkrtne 2 stanice na vkon 3 660 kW (pre procesy tavenia), 2 trafostanice na 1 250 kW (pre procesy zlievania, separcie zliatiny a formy a abrazvneho istenia), 1 stanica pre 630 kW (pre zabezpeenie fungovania pece v procese zlievania) a 1 transformtora na 250 kW (pre kancelrske priestory, umiestnen v administratvnej asti haly). Ich bliie umiestnenie je znzornen v prlohe zmeru . 4. Zariadenie na meranie elektrickho odberu bude umiestnen na severovchodnej strane pozemku. Potreba zemnho plynu pre navrhovan innos bude zabezpeen napojenm na arelov STL plynovod D160 PN 300 kPa. V tejto svislosti bude v hale vybudovan kotola, ktor bude umiestnen pri administratvnej asti.



Na opanej strane haly bud umiestnen 3 zsobovacie sil uren na skladovanie potrebnho materilu pre proces (uhlie, bentonit a kremiit piesok). alie dve sil bud sli na doasn uskladnenie odpadov vzniknutch v procese zlievania kovov (odpadov piesok a prach). Kad silo bude pravdepodobne o vekosti 100 m3. Sil bud z hadiska minimalizcie rozptylu zneisujcich ltok opatren statickmi filtrami, na ktor bude v pravidelnch intervaloch automaticky vypan vzduch na ich vyistenie. Ako sas zmeru je plnovan vsadba drevinovej vegetcie (stromov a krov) predstavujca snahu o zosladenie estetickej strnky zvodu s loklnym urbnnym zzemm. V rmci navrhovanch parkovacch plch sa uvauje s vsadbou drevn a na juhozpadnom okraji pozemku bude vytvoren oddychov zna pre zamestnancov o rozlohe 300 m2 tvoren parkovou vsadbou s lavikami. Pri vsadbe bud uprednostnen loklne drevinn druhy blzke miestnym podmienkam. Zmer uvauje s plochami zelene o celkovej ploche 8 875 m2. Dopravn infratruktra: Pri vstupe do arelu zlievarne na severozpadnom okraji pozemku bude umiestnen vrtnica, ktorej sasou bud rampy pre regulciu vstupu do arelu prevdzky. Navrhovan innos uvauje aj s vytvorenm vonkajch asfaltovch spevnench plch v areli. Po obvode haly bude vybudovan 1 m irok chodnk pre pech a obvodov cesty bud vytvoren tie pre nkladn dopravu. Sasou zmeru, na zpadnej strane dotknutej parcely, bude realizcia parkoviska pre zamestnancov a klientov zlievarne. Maximlny celkov poet navrhovanch parkovacch stt je 200. Navrhovan cestn komunikcie a spevnen plochy bud shrnne zabera plochu 17 800 m2. Technologick proces: Hodnoten innos zlievarne je navrhovan na ron produkn kapacitu 15 000 t, priom bude realizovan v dvoch fzach na produkn kapacitu 5 000 t/rok a nsledne naven na produkn kapacitu 15 000 t/rok. Prca v zlievarni bude prebieha v trojzmennej prevdzke. V prvej fze sa uvauje s celkovm potom zamestnancov 70 a v druhej fze sa tento poet navi na 170 (20 zamestnancov administratvy a 150 zamestnancov vroby). Poda technologickho a priestorovho usporiadania vrobno-skladovacej haly sa zlievare rozleuje na viacer technologick celky: rotovisko, tavenie eleza s magnziovm opracovanm (v taviarni), vrobu formovacieho piesku (pieskov hospodrstvo), vrobu jadier (v jadrrni), odlievanie (vo formovni), abrazvne istenie, skladovanie a expedciu. Niie uvdzan potrebn mnostv materilu sa vzahuj k druhej etape realizcie innosti, tzn. k ronej produknej kapacite 15 000 t. V priestore rotoviska sa bude vykonva zber a triedenie vstupnho kovovho materilu do procesu zlievania. V tomto priestore bud umiestnen elezobetnov boxy na skladovanie vytriedenho kovovho materilu urenho na alie pouitie ako vsdzka do pec. Z hadiska procesnosti tu bude prebieha delenie materilu na technolgiou predpsan rozmery. Vsdzka bude alej naloen na vhy a dopraven k elektrickej induknej peci taviarne. Tto pec s technolgiou twin power bude ma vkon 6 100 kW. Vsdzka do pec bude pozostva z oceovho rotu (12 250 t/rok), surovho eleza (1 800 t/rok), zliatin eleza (650 t/rok) a grafitu (500 t/rok). alm vstupnm materilom bude aj recyklt vyprodukovan innosou zlievarne, resp. vrobky, ktor nespaj poadovan kritri hotovho vrobku. Prvm uzatvorenm vrobnm sekom prevdzky, ktor na priestor rotoviska priamo nadvzuje, bude taviare vybudovan vo vchodnej asti haly. V tomto seku bude prebieha tavenie kovovho rotu v spomnanej elektrickej induknej peci fungujcej na bze technolgie twin power s vkonom 6 100 kW. Spaliny vznikajce v tomto procese bud vysten do

Tavenie

Vod

a (c

hlad

enie

)

13.6

00 l

/rok

Kre

mi

it

pies

ok (

800

t/ro

k)

Sur

ov

ele

zo

(1.8

00 t

/rok

)

Oce

ov

ro

t

(12.

250

t/ro

k)

Gra

fit

(500

t/r

ok)

Zli

atin

y e

leza

(650

t/ro

k)

Pecn troska (1.500 t/rok)Tuh astice < 5mg/Nm3

(6.8

00 l

/rok

)

Eel

ekti

rna

(3.0

00 k

Wh)

Ele

ktri

na

(18.

000

kWh)

Ben

toni

t (1

.325

t/r

ok)

(1.6

50 t

/rok

)

Kre

mi

it

pies

ok

(700

t/r

ok)

Ele

ktri

na (

3.00

0 kW

h)

ylam

n

(1,5

t/y

ear)

(6 t

/rok

)Elektrina (3.000 kWh)

Obr. .1: Postupov diagram vroby pre Obr. .1: Postupov diagram vroby pre 15.000 t15.000 tonon//rokrok

KOMN A Zinkov popol (150 t/rok)

KONTAJNER

VRECE TYPU BIG-BAG

Kre

mi

it

pies

ok

Formovanie / Odlievanie

Pieskov hospod.

Vroba jadier

Vod

a (6

.800

l/

Eel

ekti

rna

Ben

toni

t (1

.325

t/

Uhl

ie (

1.65

0 t/

Kre

mi

it

pies

ok

Ele

ktri

na (

3.00

0 kW

h)

Dim

etyl

ety

iv

ice

(6 t

/

Pra

ch

(1.6

00 t

/yea

r)F

orm

ova

c p

ieso

k

(1.4

00

t/ro

k )

Am

in s

ulf

t (1

5t(r

ok)

Pie

sok

(100

t(r

ok)

Dim

etyl

etyl

amn

20

t/d s povolenm vydanm do 31. decembra 2013.

3) Plat pre horcovetern kuplov pece s rekupertorom.

4) Platia pre vymedzen zariadenie poda osobitnho predpisu

Pri prevdzkovan technologickch zariaden navrhovanej innosti bud vznika emisie rznych ltok, ktor bud sti do celkovo tyroch komnov (tabuka . 24).

Tab. .24: Mnostv zneisujcich ltok vznikajcich pri vrobnom procese navrhovanej zlievarne pre produkn kapacitu 15 000 t/rok .

komn vka komna

[m] proces

teplota vparov [C]

tok [m

3/hod]

typ emisi

A 15,5 tavenie vsdzky 50 55 100 000 TZL CO NOx

B 26 prprava piesku 30 40 150 000 TZL

C 16 zlievanie

a chladenie 40 50 50 000

TZL VOC

D 12 vroba jadier 30 10 000 dimetyletylamn



*Okrem uvedench bud zdrojom zneistenia aj sil na skladovanie materilu a technologick zariadenia spaujce zemn plyn (nemaj samostatn vduch) a s sasou technolgie, bliie pecifikovan v rozptylovej tdii.

Prv komn s tokom 100 000 m3/hod bude napojen na proces tavenia, resp. na taviacu pec. Filtran systm bud tvori v tomto prpade kolektor prachovch astc a filter cyklnovho typu. V technologickom celku pecializovanom na pieskov hospodrstvo, resp. na prpravu piesku vstupujceho do vroby odliatkov, bude osaden druh komn. Na tomto bude namontovan filter pre zachytvanie prachovch astc do filtranch vakov s tokom 150 000 m3/hod s max. Tret komn bude osaden v rmci tretieho technologickho procesu formovania a chladenia. V celej dke chladiacej linky bud v rovnakej vzdialenosti od seba umiestnen tzv. extrakn vvody. Tmito bude mon odvdzanie tepla a vodnej pary vznikajceho poas chladiaceho procesu. V jadrovni bude pouvan filtran technologick zariadenie Isocure s vodnm premyvnm filtrom. Umiestnenie bude pred komnom . 4. Zkladnou emisiou tohto procesu bude dimetyletylamn. Celkov tok komna bude 10 000 m3/hod. Kolektor prachovch ast je filtran systm, pouvan pre zlepenie kvality vzduchu uvonenho z priemyselnch procesov. Systm funguje na princpe priebenho zberu prachu (pevnch astc) a inch neistt zo zmesovch plynnch ltok. Je zloen z ventilanho zariadenia, prachovho filtra, filtranho systmu na istenie a ndoby na prach, resp. systmu odstraovania prachu. Ltkov kolektory sa pouvaj na filtrciu prachovch astc z plynnch ltok. Patria k najinnejm a nkladovo najefektvnejm typom kolektorov prachovch astc, priom ich innos dosahuje a 99 % u vemi jemnch astc. Ltka vyuvan v tchto filtroch je z netkanej syntetickej ltky, priom tieto s uloen v tvare rry alebo oblky. Tieto tzv. filtran sky s potiahnut filtranm zosilovaom, najastejie internm vpencom (uhliitan vpenat), ktor maximalizuje innos zberu prachovch astc vrtane popoleka. princp fungovania spova vo vytvoren povlaku z prachovch astc na povrchu filtranho mdia. Vodn filtrcia spova vo vyuvan kvapalnch ltok (obvykle vody) pre zachytvanie alebo neutralizciu tuhch astc v plynoch, ide o tzv. pracie zariadenia. Prac roztok prichdza do kontaktu s prdom plynu s obsahom prachovch astc, ktor nsledne na seba naviae (zaklinenm, difznym rozptylom, agregciou a pod.). innos odstraovania zneisujcich ltok z plynnej zmesi je mon zvi dlhou dobou zadriavania plynu v pracom zariaden, resp. zvenm povrchovej plochy premyvnho roztoku. 2.1.3. Vyhodnotenie

Pre hodnoten innos bola spracovan rozptylov tdia (Hesek, 2013). Najbliie rodinn domy sa nachdzaj vo vzdialenosti cca 320 m od pozemku a od samotnej vrobnej haly cca 380 m v smere na juhovchod. Ich prevenie oproti je cca 25 m. Toto prevenie bolo pri vpote zohadnen. Medzi vrobnou halou a rodinnmi domami sa nachdza hust lesn porast so rkou cca 150 m. Hust porast m na zneisten vzduch prenan cez porast filtran inky. Me zni koncentrciu zneisujcich ltok v zneistenom vzduchu cca o 90 %.



Tab. .25: Najvyia sasn priemern ron a maximlna krtkodob koncentrcia CO, NO2

a VOC a najvy prspevok objektu k priemernej ronej a maximlnej krtkodobej koncentrcii

CO, NO2, VOC, PM10 a dimethylamnu PM10 na fasde najexponovanejej obytnej zstavby.

Zneisujca

ltka

Koncentrcia [g.m-3

]

LHr

[g.m-3

]

LH1h

[g.m-3

] Priemern ron Krtkodob

sasn objekt sasn objekt

CO 0,9 2,9 12,0 25,0 * 10 000**

NO2 0,2 1,2 4,0 24,6 40 200

PM10 -



prechdzaj pred vystenm do verejnej kanalizcie cez odluova ropnch ltok. Mnostvo

daovch vd sa predpoklad cca 650 l/s.

2.2.2. Splakov odpadov vody

Splakov odpadov vody bud cez arelov splakov kanalizciu vyveden do kanalizanej

siete priemyselnho parku a nsledne na istiare odpadovch vd (OV) Preov.

2.2.3. Druh a kvalitatvne ukazovatele vypanch odpadovch vd

Poiadavky na kvalitatvne ukazovatele odpadovch vd s stanoven prevdzkovm poriadkom kanalizanej siete, na ktor bude arelov kanalizcia napojen. Zloenie splakovch odpadovch vd zo socilnych zariaden je bez limitov. Kuchynsk odpadov vody (predpoklad sa kuchya v hale) bud preisten v odluovai olejov a tukov, priom ich koncentrcia neprekro hodnotu 50 mg.l-1. Prevdzkovanm zlievarne technologick odpadov vody vznika nebud. 2.2.4. Zdroj vzniku odpadovch vd

Splakov odpadov vody Splakov odpadov vody bud poas prevdzky navrhovanej innosti vsledkom hygienickch konov zamestnancov objektu, resp. vyuvanm socilnych zariaden. Vody z povrchovho odtoku zrkovej innosti Vody z povrchovho odtoku bud vznika z odtoku zrkovej vody zo striech haly a svisiacich objektov, prstupovej arelovej komunikcie a spevnench plch. Technologick vody Prevdzkou zlievarne nebud vznika technologick odpadov vody. Odpadov voda je v rmci technologickch zariaden vyuvan v zlievarni ako chladiace mdium. Na samotnej chladiacej linke je voda spotrebovvan za premeny na vodn paru, ktor je vysten do komna a vypan vone do ovzduia. 2.2.5. Miesto vypania a spsob nakladania

V prvej fze realizcie zmeru na ron produkn kapacitu 5 000 t sa odhaduje celkov mnostvo vypanch odpadovch vd na 700 m3. V druhej fze s ronou produknou kapacitou 15 000 t sa odhaduje vznik 2 000 m3 odpadovch vd. Vzhadom na rozlohu spevnench plch a vekos striech objektu sa pre zmer sa odhaduje shrnne mnostvo 650 l.s-1 daovch odpadovch vd. Daov odpadov vody zo strechy objektu a zo spevnench plch a plch dopravy bud potrubm odvdzan do existujcej daovej kanalizcie v rmci priemyselnho arelu. Kapacita potrubia bude navrhnut tak, aby umonila kontinulny regulovan tok odpadovch vd do arelovej daovej kanalizcie. Splakov odpadov vody (vzhadom na poet zamestnancov je ich odhadovan mnostvo 0,29 l.s-1) bud z arelu prevdzky odvdzan napojenm na existujci rozvoj splakovej kanalizcie v rmci priemyselnho parku IPZ Zborsk. Pribline kadch 100 m s na hlavnom potrub kanalizcie DN 300 osaden odboky ukonen kanalizanmi achtami, kde bude mon navrhovan objekt napoji. Momentlne poskytuje toto potrubie dostaton kapacitou na odvdzanie splakovch odpadovch vd z vrobno-skladovacej haly.



2.3. IN ODPADY

2.3.1. Odpady poas vstavby

Poas vstavby navrhovanej innosti bud vznika viacer druhy odpadov uveden v tabuke

niie. Presn mnostv tchto odpadov bud spresnen v alch stupoch projektovej

dokumentcie.

Tab..26: Predpokladan produkcia odpadov poas vstavby zmeru kategorizovan poda Katalgu odpadov v zmysle vyhlky MP SR . 284/2001 Z.z. v znen neskorch predpisov

Katalgov

slo odpadu Nzov odpadu

Kategria

odpadu

15 01 04 Obaly z kovu O

15 01 10 Obaly obsahujce zvyky nebezpench ltok alebo kontaminovan nebezpenmi ltkami

N

16 02 13 Vyraden zariadenia obsahujce nebezpen asti in ako uveden v 16 02 09 a 16 02

12 N

17 01 01 Betn O

17 01 07 Zmesi betnu, tehl, obkladaiek, dladc a keramiky in ako uveden v 17 01 06 O

17 02 02 Sklo O

17 02 03 Plasty O

17 04 05 elezo a oce O

17 04 07 Zmiean kovy O

17 04 11 Kble in ako uveden v 17 04 10 O

17 05 04 Zemina a kamenivo in ako uveden v 17 05 03 O

17 05 06 Vkopov zemina in ako uveden v 17 05 05 O

17 06 04 Izolan materily in ako uveden v 17 06 01 a 17 06 03 O

17 09 04 Zmiean odpady zo stavieb a demolci in ako uveden v 17 09 01, 17 09 02 a 17 09 03 O

20 01 01 Papier a lepenka O

20 03 01 Zmesov komunlny odpad O

2.3.2. Odpady poas prevdzky

V zmysle vyhlky MP SR . 284/2001 Z.z. ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov v znen neskorch predpisov bud vznika poas prevdzky druhy odpadov uveden v tabukch niie. Celkov ron mnostvo vyprodukovanch odpadov v 2. realizanej fze sa predpoklad na cca 6 000 t. Tab..27: Hlavn odpad vznikajci vrobnou innosou prevdzky zlievarne s ronou produknou kapacitou 5 000 ton (1. fza projektu) kategorizovan poda Katalgu odpadov v zmysle vyhlky MP SR . 284/2001 Z.z. v znen neskorch predpisov.

Katalgov slo odpadu

Nzov odpadu Kategria odpadu

Mnostvo [t]

07 06 01 Vodn premvacie lhy a matecn lhy (amn sulft) N 5

10 09 03 Pecn troska (vstup tavenia eleza) O 500

10 09 06 Odlievacie jadr a formy nepouit na odlievanie in ako uveden v 10 09 05 (jemn astice piesku)

O 800

10 09 06 Odlievacie jadr a formy nepouit na odlievanie in ako uveden v 10 09 05 (piesok)

O 1 516

11 05 02 Zinkov popol (Vstup tavenia eleza) O 50

13 02 05 Nechlrovan minerlne motorov, prevodov a mazacie oleje N 0,5

15 01 01 Obaly z papiera a lepenky O 1,5

15 01 02 Obaly z plastov O 1

15 01 03 Dreven odpad O 0,83



15 01 03 Dreven palety O 5

15 01 06 Guma O 0,58

16 02 13 Vyraden zariadenia obsahujce nebezpen asti in ako uveden v 16 02 09 a 16 02 12 (2) - elektroodpad

N 0,08

20 03 01 Zmesov komunlny odpad O 12

Tab..28: Odpad vznikajci poas prevdzky zlievarne s ronou produknou kapacitou 15 000 ton (2. Fza projektu) kategorizovan poda Katalgu odpadov v zmysle vyhlky MP SR . 284/2001 Z.z. v znen neskorch predpisov.

Katalgov slo odpadu

Nzov odpadu Kategria odpadu

Mnostvo [t]

07 06 01 Vodn premvacie lhy a matecn lhy (amn sulft) N 15

10 09 03 Pecn troska (vstup tavenia eleza) O 1 500

10 09 06 Odlievacie jadr a formy nepouit na odlievanie in ako uveden v 10 09 05 (jemn astice piesku)

O 2 350

10 09 06 Odlievacie jadr a formy nepouit na odlievanie in ako uveden v 10 09 05 (piesok)

O 1 516

11 05 02 Zinkov popol (Vstup tavenia eleza) O 150

13 02 05 Nechlrovan minerlne motorov, prevodov a mazacie oleje N 1,5

15 01 01 Obaly z papiera a lepenky O 4,5

15 01 02 Obaly z plastov O 3

15 01 03 Dreven odpad O 2,5

15 01 03 Dreven palety O 5

15 01 06 Guma O 1,75

16 02 13 Vyraden zariadenia obsahujce nebezpen asti in ako uveden v 16 02 09 a 16 02 12 (2) - elektroodpad

N 0,25

20 03 01 Zmesov komunlny odpad O 35

2.3.3. Miesto vzniku a spsob nakladanie s odpadom

Producentom odpadov poas vstavby navrhovanej innosti bud dodvatelia stavebnch prc, nakladanie s odpadmi bude s nimi rieen zmluvne. V zmluvch bud stanoven bliie podmienky nakladania s odpadmi na stavenisku a tie spsoby ich nslednho zhodnotenia alebo znekodnenia. Kad z dodvateov stavebnch prc bude vies evidenciu odpadov vznikajcich na stavenisku, zabezpe ich triedenie poda druhov a doasn uskladnenie. Skladovacie priestory odpadov bud riadne oznaen a zastreen. Sasou potrebnch dokumentov ku kolaudcii stavby bude doklad o zhodnoten, resp. znekodnen odpadov, ktor je kad producent odpadov povinn doloi.

Vkopov zemina vzniknut realizciou stavby bude kontrolovan na prtomnos nebezpench ltok. V prpade zaznamenania ich vskytu bude tto odovzdan oprvnenmu odberateovi na znekodnenie v slade so zkonom NR SR . 223/2001 Z.z. v znen neskorch zmien. Pre prevdzku navrhovanej innosti bude spracovan program odpadovho hospodrstva pvodcu odpadu v zmysle 6 zkona NR SR . 223/2001 Z.z. v znen neskorch predpisov. S odpadmi bude nakladan v zmysle ustanoven tohto zkona a svisiacej vyhlky MP SR . 283/2001 Z.z. v znen neskorch aktualizci. Tzn. odpad bude zatrieden poda Katalgu odpadov, bude zabezpeen jeho triedenie poda druhov, na jeho doasn zber pred odovzdanm bud zabezpeen vhodn ndoby riadne oznaen a umiestnen na spevnench plochch. Nebezpen odpad bude zbieran do ndob s viditenm oznaenm Identifikanm listom nebezpenho odpadu, priom tieto bud zabezpeen pred stratou, odcudzenm alebo inm neiaducim inkom. Zrove bude zamedzen niku nebezpench (kodlivch) ltok mimo tieto skladovacie ndoby.



Odpad bude priebene z prevdzky zlievarne odovzdvan na zhodnotenie, resp. znekodnenie. Nakladanie s uvedenmi odpadmi z prevdzky innosti sa na zklade podobnej prevdzky v panielsku predpoklad: 07 06 01 amn sulft bude odovzdan na znekodnenie spaovanm; 10 09 03 pecn troska bude odovzdan zhodnotenie pri vrobe trku; odpadov piesok bude odovzdan na zhodnotenie ako druhotn surovina na vrobu cementu alebo bude vyuit ako malta i v stavebnej innosti; 11 05 02 zinkov popol bude odovzdan na zhodnotenie extrakciou zinku; 13 02 05 odpadov oleje bud odovzdan na zhodnotenie oprvnenmu odberateovi; 20 03 01 zmesov komunlny odpad bude odovzdan na znekodnenie skldkovanm. Odpady bud odberateom odovzdvan na zklade uzatvorenho zmluvnho vzahu. V prpade inho spsobu zhodnotenia resp. likvidcie bude sa nakladanie s odpadom riadi zkonom NR SR .223/2001 Z.z. v znen neskorch predpisov. Odpad z formovacieho piesku bude sptne vyuit vo vrobe v mnostve akom to umon jeho kvalitatvne zloenie.

2.4.ZDROJE HLUKU, VIBRCI, IARENIA, TEPLA A ZPACHU

2.4.1. Sasn hladina hluku

Poda vykonanho informatvneho merania hluku v hlukovej tdi zo da 19.12.2013 (Dlh, 12/2013 nachdza sa v prlohch) je v sasnosti hladina hluku (meranie 19.12.2013) v meracom bode M1 (IBV Tich dolina) pre denn a veern as a M2 (aquapark Dela) pre denn as prekroen. Na tomto hluku sa vrazne podiea hluk z dopravy. Pre urenie sladu s legislatvnymi limitmi hluku vo vonkajom prostred je rozhodujci prspevok navrhovanej innosti a jeho porovnanie s limitnmi hodnotami (vi kapitola IV/.2.4.3).

2.4.2. Zdroje hluku poas vstavby

Poas vstavby djde ku krtkodobmu a doasnmu zveniu hlunosti na dotknutom pozemku a v jeho blzkom okol z dvodu realizcie stavebnch prc a pohybu stavebnch strojov. Okrem samotnho staveniska bude zven hlunos sstreden do koridoru arelovch cestnch komunikci vyuvanch k preprave stavebnho materilu. Vzhadom na lokalizciu innosti v priemyselnej zne Zborsk, vzdialenos a polohu najblich obytnch objektov a pouitie vhodnch technolgi a stavebnch postupov k vraznejiemu narueniu kvality ivota dotknutch obyvateov poas vstavby innosti nedjde. 2.4.3. Zdroje hluku poas prevdzky

Stacionrnymi zdrojmi hluku bud jednotliv technologick zariadenia umiestnen v technologickch celkoch (elektrick indukn pece, otryskvacie zariadenie, miea piesku, a pod.), strojno-technick vybavenie a vzduchotechnika (sanie vzduchu). Mobilnm zdrojom hluku v rmci prevdzky navrhovanej innosti bude pozemn cestn doprava. Osobn doprava bude predstavova dopravu zamestnancov do a zo zamestnania a pohyb klientov prevdzky. Zaaenie zemia hlukom vyvolanm pohybom nkladnej dopravy bude znamena navenie intenzity sasnej dopravy o 12 vozidiel / 24 hod., zaaenie od osobnej dopravy cca 150 vozidiel / 24 hod. Dotknut lokalita a jej uie okolie sa zarauj pre potreby hodnotenia hluku z inch zdrojov vo vonkajom prostred poda vyhlky MZ SR . 549/2007 Z.z. do kategrie zemia IV. (tabuka . 29), pre ktor s stanoven maximlne prpustn hodnoty hluku poas da i noci na 70 dB.Najbliia obytn zna sa zarauje do kategrie II.



Tab. .29: Prpustn hodnoty urujcich velin hluku vo vonkajom prostred poda vyhlky MZ SR . 549/2007 Z.z.

Kateg.

zem.

Opis chrnenho zemia alebo

vonkajieho priestoru

Ref.

as.

interval

Prpustn hodnoty

(dB)

Hluk z dopravy

Hluk

z inch

zdrojov

LAeq, p

Pozemn

a vodn

doprava b)

c)

LAeq, p

eleznin

drhy c)

LAeq, p

Leteck doprava

LAeq, p LASmax, p

I.

zemie s osobitnou ochranou

pred hlukom (naprklad kpen

miesta , kpen a lieebn

arely).

de

veer

noc

45

45

40

45

45

40

50

50

40

-

-

60

45

45

40

II.

Priestor pred oknami obytnch

miestnost bytovch a rodinnch

domov, priestor pred oknami

chrnench miestnost kolskch

budov, zdravotnckych zariaden

a inch chrnench objektov,

rekrean zemie.

de

veer

noc

50

50

45

50

50

45

55

55

45

-

-

65

50

50

45

III.

zemie ako v kategrii II. v okol

dianic, ciest I. a II. triedy,

miestnych komunikcii

s hromadnou dopravou,

elezninch drh a letsk,

mestsk centr

de

veer

noc

60

60

50

60

60

55

60

60

50

-

-

75

50

50

45

IV.

zemie bez obytnej funkcie

a bez chrnench vonkajch

priestorov, vrobn zny,

priemyseln parky, arely

zvodov.

de

veer

noc

70

70

70

70

70

70

70

70

70

-

-

95

70

70

70

Poznmky k tabuke:

a) Prpustn hodnoty platia pre such povrch vozovky a nezasneen tern.

b) Pozemn doprava je doprava na pozemnch komunikcich vrtane elektrikovej dopravy.

c) Zstavky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, elezninej, vodnej dopravy a stanovitia taxisluieb uren na

nastupovanie a vystupovanie osb sa hodnotia ako sas pozemnej a vodnej dopravy.

d) Prpustn hodnoty pred fasdou nebytovch objektov sa uplatuj v ase ich pouvania

Najbliie obytn objekty sa nachdzaj vo vzdialenosti cca 320 m vzdunou iarou smerom na severovchod od hranice pozemku zmeru. Konkrtne sa jedn o zstavbu rodinnch domov na ulici Chmeov v Preove. Pred oknami rodinnch domov je poda vyhlky potrebn dodra hlukov limit max. 50 dB poas da a max. 45 dB v noci. Rovnak limity platia pre rekrean znu kpaliska Dela situovanho severozpadne od arelu navrhovanej innosti. Vzhadom na polohu dotknutho zemia, funkn prevedenie navrhovanej innosti a jej vzdialenos od najblich obytnch budov za podmienky dodrania vetkch prslunch limitnch hodnt stanovench pre hluk poda vyie uvedenej vyhlky, nie je vak negatvne ovplyvnenie okolitho obyvatestva a blzkej rekreanej zny prevdzkou navrhovanej innosti predpokladan o potvrdila aj hlukov tdia (Dlh, 12/2013). Vyhodnotenie a vplyv navrhovanej innosti Pre navrhovan innos bola spracovan hlukov tdia (Dlh, 2013). Porovnanm Variantu V0 (sasn stav) a variantu V1 (po realizcii navrhovanej innosti) meme skontatova, e vplyvom navrhovanej innosti djde k zveniu sasnej hladiny hluku v bode M1 (IBV Tich dolina) o +0,3/+0,4/+3,3 dB (de/veer/noc) a v bode M2 (arel kpaliska) o +1,4/+2,7/+4,8 dB (de/veer/noc). Poda jej vsledkov nepresahuje hluk z navrhovanej prevdzky limitn hodnoty pre hluk vo vonkajom prostred na fasde najblich hlukovo chrnench objektov obytnho prostredia obytnho a rekreanho zemia (kategria zemia II.) ako aj na hranici najbliieho susednho priemyselnho (kategria zemia IV) a priemyselno-administratvnho zemia (kategria zemia IV, administratvna budova f. Honeywell).



Pracovn prostredie Preverenie hygieny pracovnho prostredia bude predmetom samostatnho konania poda platnej legislatvy. V alom stupni projektovej dokumentcie bud posden stroje a zariadenia plnovan pre umiestnenie v prevdzke z hadiska hluku na vntorn pracovn prostredie. Posdenie bude vykonan prostrednctvom objektivizcie meranm hluku a posdenm konkrtnych technickch dajov intalovanch zariaden. V prpade potreby bud pre pracovnkov zlievarne zabezpeen ochrann pracovn pomcky na ochranu sluchu ako napr. chrnie sluchu. Sasou vybudovania vrobno-skladovej haly je vybudovanie administratvnych priestorov. Pre tieto platia v zmysle nariadenia vldy SR . 115/2006 Z.z. prpustn hodnoty expozcie hluku poda typu pracoviska od 40 dB do 50 dB. Rieenie tchto priestorov z hadiska prpustnch limitov hluku bude preto v slade s STN 73 0532.

2.4.2. Zdroje vibrci

Poas vstavby arelu a jeho prevdzky nebud vibrcie z technologickch zariaden a z inch prvkov hodnotenej innosti spsobova ovplyvovanie pohody ivota okolitch obytnch celkov v zmysle platnch STN. Poas prevdzky innosti sa predpoklad urit vplyv vibrci pri niektorch pracovnch postupoch na zamestnancov zlievarne, ktor dan konkrtne zariadenia obsluhuj.

2.4.3. Zdroje iarenia, tepla a zpachu

Hodnoten innos nebude zdrojom elektromagnetickho ani rdioaktvneho iarenia. Poas prevdzky sa nepredpoklad vznik zpachu a nepredpoklad sa ani renie tepla zo zmeru. Zvenmu slaniu tepla bud vystaven priamo niektor zamestnanci zlievarne pracujci v blzkosti taviarne a zlievarne. Ochrana zamestnancov pre tmto vplyvom bude rieen v zmysle platnej legislatvy.

2.5. IN OAKVAN VPLYVY (NAPR. VYVOLAN INVESTCIE)

Vyvolanou investciou je vybudovanie elektrickej prpojky VN vedenia o dke cca 1,5 km s dostatonm vkonom pre 2. fzu zmeru (bliie kap. IV/1./1.3. Ostatn surovinov a energetick zdroje), prpojky ininierskych siet a sadov pravy. Nepriazniv vplyvy nad rmec legislatvnych limitov sa nepredpokladaj.

2.6. OVPLYVNENIE SVETLOTECHNICKCH POMEROV

K ovplyvneniu svetlotechnickch pomerov okolitch objektov prekraujcim platn STN normy pre denn osvetlenie nebude dochdza. V tesnom susedstve sa nenachdzaj iadne obytn objekty. Najbliou obytnou zstavbou s rodinn domy na Chmeovej ulici v Preove nachdzajce sa pribline 320 m od navrhovanej innosti smerom na severovchod. Zna je od zmeru oddelen tokom Dela a je situovan na svahu so stpajcou nadmorskou vkou smerom od zmeru. Nepredpoklad sa ani nepriazniv ovplyvnenie svetlotechnickch pomerov administratvnej asti susednho vrobnho zvodu Honeywell Turbo s.r.o.

3. DAJE O PREDPOKLADANCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA IVOTN PROSTREDIE

3.1. VPLYVY NA HORNINOV PROSTREDIE A GEOMORFOLOGICK POMERY

V priamo dotknutom zem sa nenachdzaj iadne loisk nerastnch surovn, vhradn loisk energetickch, rudnch a nerudnch surovn ani star bansk diela. Priamo dotknut zemie nezasahuje do iadnych dobvacch priestorov, chrnench loiskovch zem ani vznamnch geologickch lokalt. Dotknut zemie zasahuje do prieskumnho zemia geotermlnej energie Preov, ktor sa nachdza cca 400 m od predmetnej parcely. V uom okol cca 1,5 km june je evidovan aj



prieskumn zemie termlnych podzemnch vd Zborsk. Priame vplyvy navrhovanej innosti na tieto zemia nie s vzhadom na jej charakter a stavebno-technick rieenie predpokladan. Navrhovan innos bude realizovan na pozemku v priemyselnej zne Zborsk. Kee sa jedn o nov innos v lokalite, bud uskutonen zemn prce svisiace so zakladanm stavby spovajce aj v odaen vrchnch horizontov horninovho prostredia pre potrebu vytvorenia stavebnej jamy. Zakladanie stavby sa uskuton na zklade vykonania geologickho prieskumu. Poas vstavby navrhovanej innosti bud preto prijat potrebn organizan, technick a technologick opatrenia na minimalizciu monho rizika kontamincie horninovho prostredia. Poas prevdzky navrhovanej innosti sa kontamincia horninovho prostredia nepredpoklad. Nepriazniv ovplyvnenie tejto zloky ivotnho prostredia me by dsledkom havarijnej situcie, priom toto mono charakterizova ako riziko. Zamedzeniu takejto situcie bude zabezpeen zvolenm a dodriavanm vhodnch technologickch, technickch a organizanch opatren. Prevdzkovanie innosti bude minimlne zaaova horninov prostredie. Pozemok zvolen na vstavbu zlievarne je rovinat, s miernym sklonom smerom k potoku Dela. Vstavba navrhovanej innosti nebude ma vplyv na loklne geomorfologick pomery, vykonan bud len mierne ternne pravy.

3.2. VPLYVY NA PDU

Navrhovan innos nebude vyadova zber ponohospodrskej ani lesnej pdy. Pozemok .1428/1 v k.. Zborsk je v Katastri nehnutenost veden ako ostatn plochy. Celkov plocha pozemku je 100 299 m2, z ktorch bude na realizciu zmeru vylenench spolu 44 365 m2. Predmetn pozemok je nespevnen, momentlne je mon prstup k pdnej vrstve, ktor je pokryt vegetciou vo forme neudriavanho trvneho porastu. Realizciou navrhovanej innosti bude urit vrstva pdy odstrnen z dvodu potreby zaloenia stavby. Vkopov zemina z tchto prc bude monitorovan na prtomnos kodlivch ltok a poda zistench vsledkov bude nsledne zhodnoten (znekodnen) v slade s platnou legislatvou. Pri dodran potrebnch ochrannch opatren sa v tejto etape kontamincia pd nepredpoklad. V etape prevdzky nebude ma zmer priame vplyvy na pdy. Je mon uvaova o potencilnej kontamincii pd v prpade nepredvdanch havarijnch situci typu niku ropnch ltok z motorovch vozidiel alebo inch kodlivch ltok vyuvanch vo vrobnom procese. Sasou navrhovanej innosti je snaha o eliminciu takchto rizikovch situci dodriavanm prevdzkovch opatren a vybavenm priemyselnej haly potrebnmi havarijnmi pomckami v zmysle platnej legislatvy.

3.3. VPLYVY NA OVZDUIE A KLIMATICK POMERY

V priebehu vstavby innosti bud na kvalitu ovzduia vplva predovetkm imisie zneisujcich ltok v dsledku pohybu motorovch prostriedkov a stavebnch mechanizmov. Poas vstavby bud realizovan zemn prce, pri ktorch je predpoklad zvenej pranosti v lokalite a v jej bezprostrednej blzkosti. Z asovho hadiska ide o vplyvy doasn, obmedzen na etapu vstavby innosti, obmedzen na pozemok a jeho blzke okolie.



Poas prevdzky navrhovanej innosti mono identifikova viacero zdrojov zneisovania ovzduia, samotn zlievare bude predstavova vek zdroj zneisovania ovzduia. Bodov zdroje bud predstavova samotn technologick zariadenia v rmci jednotlivch pracovsk, sil na zhromaovan materil, kotol na spaovanie zemnho plynu a pod. Plonmi zdrojmi bud spevnen plochy v areli prevdzky a manipulan plochy v expedinej asti. Lniov zdroje bud zastpen motorovmi prostriedkami osobnej a nkladnej dopravy. Z hadiska zneistenia ovzduia imisiami vfukovch plynov sa nedjde k prekroeniu stanovench limitnch hodnt na o poukzala aj rozptylov tdia. Pri vrobnch procesoch bud emisie zneisujcich ltok vypan do ovzduia prostrednctvom 4 navrhovanch komnov. Hlavnmi zneisujcimi ltkami vypanmi do komnov poas prevdzkovania innosti bud TZL, alej bud komnom vypan dimetyetylmn, CO, NOx a VOC. Vetky komny bud vybaven filtranmi zariadeniami pre zachytvanie kodlivch ltok typu kolektor prachovch astc, cyklnov filter, vodn premyvn filter a i. Kee pre potreby vrobnho procesu bud na prevdzke skladovan sypk materily potencilne zvyujce pranos v lokalite, bud skladovacie zariadenia vybaven filtranmi systmami pre ich zachytvanie. Sasou sl bud statick filtre s automatickm systmom, ktor v pravidelnch intervaloch vytla na filter vzduch pre jeho preistenie. Poas prevdzky zlievarne bud pouit vhodn technolgie a bud tie monitorovan rovne emitovanch ltok, priom bude prevdzkovan systm upozornenia na zvenie ich obsahu v ovzdu. Vetky zdroje zneistenia ovzduia v rmci navrhovanej innosti tak bud spa platn emisn limity stanoven vyhlkou MP SR . 410/2012 Z.z., vyhlkou MPPaRR SR . 360/2010 Z.z. a zkonom NR SR . 137/2010 Z.z. Na zklade vsledkov vykonanej rozptylovej tdie (Hesek, 12/2013) je mon kontatova nasledovn: Najvyie hodnoty koncentrcie zneisujcich ltok na fasde najblich obytnch domov v mieste najvyieho vplyvu zdrojov zneistenia ovzduia objektu po uveden objektu do prevdzky bud relatvne nzke. Koncentrcie CO, NO2, VOC, PM10 a dimethylamnu sa bud pohybova pod rovou 12,3 % krtkodobej limitnej hodnoty aj pri najnepriaznivejch rozptylovch a prevdzkovch podmienkach. Maximlna koncentrcia PM10 dosiahne

maximlnu hodnotu 1,0 g.m-3, o je 2 % limitnej hodnoty. Najvyie koncentrcie CO a VOC zneisujcich ltok z objektu z dopravy sa vyskytuj v blzkosti parkoviska, popr. vykladacch a nakladacch miest. Najvyie koncentrcie NO2 s spsoben innosou taviacich pec. Maximlna krtkodob koncentrcia NO2 sa vyskytuje vo vzdialenosti cca 650 m od komna tavenia. Zneistenie ovzduia aquaparku je pribline na rovnakej rovni ako u rodinnch domoch. Uvedenie objektu do prevdzky len mierne ovplyvn zneistenie ovzduia okolia objektu.

Koncentrcia zneisujcich ltok v mieste obytnej zstavby vrazne niia a bude sa

pohybova pod rovou 12,3 % prslunch limitnch hodnt.

Vzhadom na tieto skutonosti a na miestne rozptylov podmienky sa nepredpoklad vraznejie naruenie kvality ovzduia zneisujcimi ltkami.

3.4. VPLYVY NA VODY

3.4.1. Vplyv na povrchov vody

Navrhovan innos bude zdrojom odpadovch vd z povrchovho odtoku a splakovch odpadovch vd. Technologick odpadov vody prevdzkou vrobno-skladovacej haly nevznikn. Odpadov vody bud odvdzan delenou stokovou sieou, daov vody zo spevnench plch bud prechdza odluovaom ropnch ltok. Nsledne bud vypan do arelovho



kanalizanho systmu. V alom kroku bud preisten v OV Preov - Kendice a vypusten do recipientu, ktorm je rieka Torysa. Vypan odpadov vody bud spa vetky stanoven limity a v mieste vypania odpadovch vd m potok dostaton prietok, tzn. kvalita toku nebude touto innosou negatvne ovplyvnen. V blzkosti navrhovanej zlievarne sa pribline 170 m severne nachdza miestne kpalisko Dela (akqapark). Toto je zsobovan vodou z rovnomennho potoka. Vzhadom na blzkos vodnho toku Dela k zmeru (cca 160 m severne od priamo dotknutho zemia) je mon ovplyvnenie kvalitatvnych pomerov toku prpadnou vzniknutou havarijnou situciou. Monos vskytu takhoto rizika bude minimalizovan prijatm potrebnch technickch a organizanch opatren a vybavenm prevdzky havarijnmi pomckami. Navrhovan innos nezasahuje do iadnych vodohospodrskych chrnench oblast ani do psiem hygienickej ochrany v zmysle zkona NR SR . 364/2004 Z.z. Dotknutm zemm neprechdza iaden vodohospodrsky vznamn tok. Tieto prvky nebud ani navrhovanou innosou ovplyvnen. Poda nariadenia vldy SR . 617/2004 Z.z. spad priamo dotknut zemie do zranitenej oblasti, ktorou je cel k. . Zborsk. Ide o zemia ponohospodrsky vyuvan, z ktorch odtekaj vody zo zrok do povrchovch vd alebo sa vsakuj do podzemnch vd, v ktorch je koncentrcia dusinanov vyia ako 50 mg.l-1 alebo sa me v blzkej budcnosti prekroi. Vzhadom na zvolen spsob odvdzania odpadovch vd z prevdzky a vzhadom na to, e prevdzkou iadne technologick odpadov vody vznika nebud, nepredpoklad sa ovplyvnenie tejto oblasti navrhovanou innosou. 3.4.2. Vplyv na podzemn vody

Vstavbou zlievarne nedjde ku zmene reimu prdenia podzemnch vd ani ku zmene ich kvality. Poas budovania haly bud prijat potrebn opatrenia na zamedzenie ohrozenia podzemnch vd. Hladina podzemnej vody v dotknutom zem je poda dostupnch zdrojov ustlen na 430 cm pod rovou ternu (overenie hladiny priamo na pozemku bude predmetom ininiersko-geologickho prieskumu, prpadne hydrogeologickho prieskumu). Vzhadom na charakter a technick prevedenie navrhovanej innosti tto nebude vplva na kvantitatvne ani kvalitatvne charakteristiky podzemnej vody. Poas tandardnej prevdzky zlievarne tak potencilne me riziko predstavova neodborn manipulcia s chemickmi ltkami, resp. so kodlivmi ltkami a nik ropnch ltok z dopravnch prostriedkov. Kee toto predpoklad vznik havarijnej situcie a pri realizcii innosti bud manipulan plochy haly a arelu spevnen betnom, bud prijat potrebn opatrenia a prevdzka bude vybaven havarijnou spravou, jedn sa o mlo vznamn vplyv charakteru rizika. V dotknutom zem ani v jeho blzkom okol nie s evidovan iadne zdroje pre zsobovanie obyvatestva pitnou vodou ani iadne pramene i zdroje termlnych a minerlnych vd. Pribline 800 m june v lokalite Preov vysiela sa nachdza psmo I. stupa ochrany podzemnch vd, ktor zaha teleso studne s priamym okolm. Vzhadom na charakter navrhovanej innosti a vzdialenos psma nebude tento prvok jej prevdzkou ovplyvnen.

3.5. VPLYVY NA FAUNU A FLRU

3.5.1. Vplyvy na flru

Realizcia hodnotenej innosti neuvauje so zberom lesnej alebo ponohospodrskej pdy ani s vrubom drevn. Zmer je situovan do priemyselnej zny Zborsk lokalizovanej na severozpadnom okraji obce, kde nie s evidovan iadne vzcne rastlinn druhy. Kee na predmetnom pozemku sa v sasnosti nachdza neudriavan trvnat vegetcia, prevauj tu ruderlne druhy.



Vstavbou zmeru bude sasn vegetan kryt pozemku odstrnen a nahraden spevnenmi plochami a vrobno-skladovacou halou so svisiacou infratruktrou, o predstavuje priamy vplyv na flru priamo dotknutho zemia. V dotknutom zem sa nachdzaj brehov porasty potoka Dela, ktor predstavuj vznamn lokalitu spoloenstiev vlhkomilnej flry. Tieto sa od zmeru nachdzaj cca 160 m. alou vznamnou lokalitou v uom okol s intenzvne ovskov lky nachdzajce sa june od navrhovanej innosti v oblasti vysielaa mesta Preov. Nepriazniv priame ovplyvnenie tchto lokalt navrhovanou innosou nie je predpokladan. Je mon uvaova o vplyve nepriamom, ktor bude dsledkom rozptylu zneisujcich ltok v ovzdu i u z vrobnch procesov, vykurovania alebo mobilnej a statickej dopravy v areli. Avak vzhadom na zabezpeenie vpustov a skladovacch zariaden prevdzky filtranmi zariadeniami, navrhovan vku komnov a blzkos tchto lokalt nie je tento vplyv povaovan za vznamn. Ako sas navrhovanej innosti je plnovan vsadba drevinovej vegetcie v rmci plch parkoviska a parkov vsadba o rozlohe 300 m2 ktor bude predstavova oddychov znu pre zamestnancov. Kee zmer uvauje s plochami zelene o celkovej vmere 8 875 m2, priom bud pri vsadbe uprednostnen loklne drevinn druhy, mono toto oznai za pozitvny vplyv. V okol dotknutej lokality sa nachdzaj zastavan plochy priemyselnch arelov, sprievodn lniov zele arelovch komunikci, ponohospodrska pda s kultrami a trvne porasty. Tieto vegetan prvky nebud navrhovanou innosou priamo ovplyvnen. 3.5.2. Vplyvy na faunu

V dotknutom zem sa nevyskytuj iadne chrnen ani vzcne druhy ivochov. Pre miestnu faunu je typick zastpenie synantropnch druhov s obasnm prenikanm druhov blzkych ponohospodrskej krajine vchodne od zmeru a spoloenstvm brehovch porastov severne od zmeru. Vzhadom na stpajci industrilny charakter zemia, nie je v priamo dotknutej lokalite predpoklad vskytu vzcnych druhov fauny. ivochy, ktor sa tu vyskytuj s adaptovan na prtomnos loveka. Fza vstavby navrhovanej innosti predpoklad odstrnenie sasnho vegetanho krytu, ktor momentlne predstavuje biotopy pre viacer ivone druhy. Vsledkom tohto vplyvu bude premiestnenie ivochov na susedn lokality s ponukou podobnch stanovitnch podmienok. Realizciou innosti vak bud zachovan migran monosti tchto ivochov medzi blzkymi lokalitami, a to vzhadom na zastavanos predmetnej parcely a stavebn rieenie arelu a podmienky v uom a irom okol. Poas vstavby innosti aj poas jej prevdzky bude v zem zven hlunos i u realizciou stavebnch prc, vrobnou technolgiou alebo dopravou. Tieto innosti nebud ovplyvova vskyt ivonych druhov v zem a ich prevanie. Vzhadom na blzkos floristicky hodnotnch brehovch porastov potoka Dela a ornej pdy existuje monos obasnho vskytu vzcnejch ivonych druhov. Kee posudzovan innos bude oploten a brehov porasty s od priemyselnej zny oploten aj v sasnosti, nepredpoklad sa priamy vplyv jej prevdzkou na tieto druhy. Poas vstavby i prevdzky innosti bude v zem zven intenzita prejazdu motorovch prostriedkov, ktor bud zdrojmi hluku a emisi. Tento vplyv nebude vznamn.

3.6. VPLYVY NA BIOTOPY

Hodnoten innos nevyaduje zber biotopov nrodnho alebo eurpskeho vznamu poda vyhlky MP SR .24/2003 Z.z. v znen neskorch predpisov.



V dotknutom zem v uom okol zmeru sa nachdzaj ninn a podhorsk kosn lky (vysokosteblov trvy) a lun vbovo-topoov a jelov lesy (brehov porasty). Tieto biotopy mu by navrhovanou innosou ovplyvnen nepriamo, a to prostrednctvom rozptylu vypanch zneisujcich ltok do ovzduia poas prevdzkovania zlievarne a imisiami automobilovej dopravy. Tieto vplyvy s vak vzhadom na vobu filtranch zariaden pre jednotliv zariadenia, vetern pomery v zem a polohu a vzdialenos tchto biotopov mlo vznamn.

3.7. VPLYVY NA KRAJINU

3.7.1. Vplyvy na scenriu krajiny

Realizcia innosti si vyiada zmenu sasnho krajinnho obrazu dotknutej lokality. Momentlne sa jedn o otvoren plochu s vegetanm krytom neudriavanch trvnych porastov. Pozemok je z junej a zpadnej strany uzatvoren existujcimi priemyselnmi a skladovmi prevdzkami a zo severnej strany ho uzatvra stavenisko. Otvorenos priestoru pokrauje smerom na vchod, kde prechdza dnes mierne industrializovan krajina do otvorench ponohospodrskych plch. Vstavba zlievarne zmen scenriu predmetnej lokality vybudovanm nadzemnho objektu a svisiacej infratruktry. V zem bud naven priemyseln, dopravn a technick prvky, ktor dotvoria obraz budovanej priemyselnej zny. Vka navrhovanch objektov s vnimkou komnov, ktor vytvoria nov dominantu v zem nebude vraznejie prevyova okolit objekty. Tento vplyv bude pre zemie trval. V irch svislostiach bude navrhovan innos svojm prevedenm dopa krajinn obraz lokality, ktor postupne nadobda industrilny charakter. Kee ide o priemyseln arel s nzkou krajinrskou hodnotou, tento vplyv je hodnoten ako mlo vznamn. 3.7.2. Vplyvy na krajinn truktru

Vplyvom realizcie navrhovanej innosti djde k zmene funknho vyuvania zemia. Zo sasnej plochy neudriavanej vegetcie nastane zmena funknho zaradenia dotknutho zemia do plch priemyselnch vrobnch a skladovch objektov. Loklna krajinn truktra je znane antropognne pozmenen, v zem dominuj lovekom vytvoren priemyseln, dopravn a technick prvky v irom okol doplnen o intenzvne vyuvan vekoblokov orn pdu. Krajinrsky hodnotnm prvkom je priamo v dotknutom zem potok Dela s jeho brehovmi porastami, ktor prispieva k zveniu ekologickej stability zemia a zachovva zvyky pvodnch miestnych porastov. Vstavbou zmeru bude truktra dotknutho zemia ovplyvnen, sasn krajinn prvky bud nahraden novmi ako s vrobn hala, dopravn plochy a rzne technick prvky. Tento vplyv je povaovan za trval. Navrhovan innos je v slade s zemnoplnovacou dokumentciou obce Zborsk z roku 2005, tzn. zmeny truktry krajiny a jej funknho vyuitia smerom k industrializcii s v slade s plnovanm funknm vyuitm zemia pre plochy priemyselnej vroby a skladov.

3.8. VPLYVY NA SES

Navrhovan innos zlievarne priamo nezasahuje do iadneho ekologicky hodnotnho prvku vylenenho v rmci SES. Taktie nezasahuje do iadnej vznamnej genofondovej lokality fauny a flry, najbliia sa z hadiska monho negatvneho ovplyvnenia nachdza v dostatonej vzdialenosti od zmeru.



Dotknut zemie na severovchode zasahuje v zmysle do regionlneho hydrickho biokoridoru a biocentra potoka Dela. Vznamnos koridoru spova v existencii udriavanch brehovch porastov zo sporadickm vskytom zachovanch vbovo-topoovch lunch lesov, ktor umouj migrciu druhov a prepojenie okolitch prrodnch lokalt. zemie tie priamo nadvzuje na nadregionlny biokoridor rieky Torysy. Vzhadom na prijat opatrenia sa nepredpokladaj vplyvy hodnotenej innosti na toto zemie.

3.9. VPLYVY NA OBYVATESTVO A JEHO AKTIVITY

Vplyvy na obyvatestvo s hodnoten s ohadom na vzdialenos najbliieho obytnho objektu, ktorm je v tomto prpade zna rodinnch domov na Chmeovej ulici v Preove, ktor je situovan cca 320 m severovchodne od pozemku zmeru (cca 380 m od haly). Navrhovan innos je plnovan na pozemok kategrie ostatn plochy, ktor je sasou p

text zameru zlievaren_zaborske

Documents