TTeelleessnnáá vvýýcchhoovvaa aa ššppoorrtt,, zzddrraavviiee aa ppoohhyybb

Zborník referátov z 2. ročníka konferencie učiteľov telesnej výchovy, usporiadaného

Metodicko-pedagogickým centrom Bratislava, a. p. v Prešove, Fakultou športu Prešovskej univerzity v Prešove,

Fakultou zdravotníctva PU v Prešove

Prešov 25. apríl 2008

Odborný výbor konferencie : prof. PaedDr. Ján Junger, PhD. PaedDr. Ivan Pavlov, PhD. doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. PhDr. Štefánia Andraščíková, PhD., MPH. Prof. PhDr. Jela Labudová, PhD. Mgr. Ján Slezák, PhD. PaedDr. Michal Modrák, PhD. Redakčná rada : prof. PhDr. Jela Labudová, PhD. PaedDr. Ivan Pavlov, PhD. doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. Recenzenti : prof. PhDr. Karol Feč, CSc. prof. PaedDr. Jozef Liba, PhD. PaedDr. Eva Vincejová Tlač: Rokus, s.r.o., Sabinovská 55, Prešov Vydanie zborníka z 2. ročníka konferencie učiteľov telesnej výchovy „Telesná výchova, zdravie a pohyb“ bolo podporené finančnou dotáciou Komisie školstva a telesnej kultúry Mestkého zastupiteľstva v Prešove a Športového gymnázia, Popradská cesta 1 v Košiciach. Za odbornú a jazykovú úpravu zodpovedajú autori príspevkov.

CIEĽ KONFERENCIE Cieľom konferencie bolo podeliť sa o aktuálne informácie v oblasti prebiehajúcej kurikulárnej transformácie školského systému v regionálnom školstve vo vzdelávacej oblasti telesná výchova , zdravotná a integrovaná telesná výchova so zameraním na

zdravie a pohyb, ochranu človeka a zdravia. Obsahová náplň konferencie bola zameraná na riešenie školskej telesnej výchovy

v intenciách Medzinárodnej normy pre klasifikáciu vzdelávania ( ISCED- Internacional Standard Classification of Education), ktorá bola prepracovaná a prijatá generálnou konferenciou UNESCO v roku 1997. Súčasný stav jednotlivých stupňov vnímame ako jedno z východísk pre formulovanie cieľov výchovy a vzdelávania vo vzdelávacej oblasti ZDRAVIE A POHYB. • ISCED 0 – preprimárne vzdelávanie na materských, školách, ISCED 1 - primárne

vzdelávanie telesnej výchovy na 1.stupni základných škôl, ISCED 2 - nižšie sekundárne vzdelávanie telesnej výchovy na 2. stupni základných škôl , ISCED 3 - vyššie sekundárne vzdelávanie telesnej výchovy na stredných školách

• Zdravotná telesná výchova , integrovaná telesná výchova a fyzioterapia v intenciách ISCED

• Vzťah a postoj žiakov k telesnej výchove , hodnotenie a klasifikácia žiakov • - poznatky z výučby telesnej výchovy pri plávaní, lyžovaní, v posilňovni a netradičných

športov • - ochrana človeka a zdravia - didaktické hry na 1. stupni ZŠ, OČAP v ZŠ a ZŠ a KOČAP

na SŠ • - kontrola a hodnotenie práce PK a učiteľa telesnej výchovy. . • - poznatky a skúsenosti z prípravy učiteľov telesnej výchovy na FŠ PU v Prešove

a VŠ v SR.

Územný spolok Prešov - Sabinov

ZÁVERY Z VEDECKO – PEDAGOGICKEJ KONFERENCIE UČITEĽOV TELESNEJ VÝCHOVY

Účastníci konferencie 1. Konštatujú: a) nízke spoločenské ohodnotenie učiteľa telesnej výchovy, b) podporu vytvorenia pohybovej kompetencie v pedagogických dokumentoch, c) dve (2) týždenné hodiny telesnej výchovy na 1. stupni ZŠ sú

nedostačujúce, d) potrebu overenia nových pedagogických dokumentov v praxi zo strany MŠ SR a ŠPÚ. 2. Odporúčajú: a) Metodicko-pedagogickým centrám zaradiť do vzdelávania vedúcich

pedagogických pracovníkov tému: ciele školskej telesnej výchovy a aktivity učiteľa telesnej výchovy,

b) Štátnemu pedagogickému ústavu vypracovať publikáciu o právnych a pracovných predpisoch pre učiteľa v edukačnom procese,

c) Štátnemu pedagogickému ústavu vypracovať tézy učebnice telesnej výchovy pre učiteľa i žiaka v rámci ISCED 1 - 3,

d) Štátnemu pedagogickému ústavu spracovať metodické pokyny k novým pedagogickým dokumentom pre ISCED 1 – 3,

e) po prijatí nového školského zákona a následných dokumentov uskutočniť v metodicko-pedagogických centrách informatívne semináre pre riaditeľov škôl a vedúcich predmetových komisií telesnej výchovy na školách,

f) fakultám pripravujúcich telovýchovných pedagógov prispôsobiť obsah vzdelávania budúcich učiteľov obsahu transformovaných učebných osnov telesnej výchovy pre ISCED 1 – 3,

g) ústrednej predmetovej komisii školskej telesnej výchovy pri ŠPÚ spracovať návrh normatívu materiálnych podmienok škôl na zabezpečenie plnenia štátneho vzdelávacieho programu. V Prešove 25.04.2008

prof. PhDr. Jela Labudová , PhD.

Fakulta telesnej výchovy a športu UK Bratislava doc. PaedDr. Viera Bebčáková , PhD.

Fakulta športu PU v Prešove

O B S A H

LABUDOVÁ Jela ............................................................................................. 9

Transformácia vzdelávania v Slovenskej republike ANTALA Branislav - LABUDOVÁ Jela .......................................................... 17 Koncepcia učebných osnov telesnej a športovej výchovy pre ISCED 3 ŠIMONEK Jaromír .......................................................................................... 26 Koncepcia nových učebných osnov telesnej výchovy ako súčasť kurikulárnej transformácie slovenského školstva KRŠJAKOVÁ Soňa, PF UK BA, Kabinet TV ................................................. 36 Pohľad na nové kurikulum z telesnej výchovy v primárnej edukácii MIKUŠ Milan – BEBČÁKOVÁ Viera – MODRÁK Michal ............................... 41 Aktuálne problémy realizácie nových učebných osnov v praxi SLEZÁK Ján – MELICHER Alexander .......................................................... 46 Analýza záujmovej telesnej výchovy v súčasných podmienkach

SEKCIA ŠKOLSKEJ TELESNEJ VÝCHOVY ANTALA Branislav – DANČÍKOVÁ Veronika ................................................ 57 Názory manažérov stredných škôl a ich zástupcov na vybrané otázky školskej telesnej výchovy

VOJČÍK Marián ............................................................................................. 64 Výučba športových hier v príprave budúcich učiteľov na Fakulte športu PU v Prešove UHEROVÁ Zdenka – UHER Igor .................................................................. 66 Praktické rady pre učiteľov telesnej výchovy zamerané na zlepšenie interakcie učiteľ - žiak MIKO Jozef .................................................................................................... 70 Potreba zvýšiť status telovýchovného pedagóga MODRÁK Michal - VILNER Ondrej – KOFRIT František – KRAJŇÁK Michal – LAJČÁK Vladimír ....................................................... 76 Námety na maturitné zadania zo základov športovej prípravy

JENČÍK Miloš ................................................................................................. 82 Postoje žiakov k vyučovaniu telesnej výchovy na základnej škole v Bežovciach

BRÚDEROVÁ Marta ...................................................................................... 85 Stolný tenis v povinnej a záujmovej telesnej výchove LAJČÁK Vladimír – LAJČÁKOVÁ Yveta ....................................................... 89 Konfrontácia názorov riaditeľov stredných škôl a predsedov predmetových komisií na problematiku telesnej výchovy

MICHAL Jiří ................................................................................................... 95 Využitie sezónnych činností v školskej telesnej výchove KREDÁTUS Juraj .......................................................................................... 100 Vyučovanie telesnej výchovy na strednej škole v nezariadenom prostredí MIKUŠ Milan – MODRÁK Michal – ŠTEFAN Ištván ...................................... 103 Názory telovýchovných pedagógov na niektoré aktuálne problémy vyučovania telesnej výchovy

SEKCIA ZDRAVIE A POHYB

BEBČÁKOVÁ Viera – LENKOVÁ Rút – BORŽÍKOVÁ Iveta .......................... 112

Pedometer ako prostriedok kompenzácie inaktivity mládeže MIKUĽÁKOVÁ Wiolatta – ANDRAŠČÍKOVÁ Štefánia .................................. 117

Chybné držanie tela detí v mladšom školskom veku BRTKOVÁ Mirianna – ŠTEFANKOVÁ Bibiána ............................................. 122

Somatotypy študentov telesnej výchovy v dvadsaťročnom intervale KOCIOVÁ Kamila - IŠTOŇOVÁ Miriam ......................................................... 127

Testovanie pohybovej výkonnosti podľa Krausa a Weberovej BUKOVÁ Alena – STAŠKO Imrich – GAJDOŠOVÁ Beáta ........................... 132 Pohybová aktivita študentov UPJŠ CERVOVÁ Jarmila ........................................................................................ 137 Dopravná výchova v základných školách DUGASOVÁ Mária ....................................................................................... 141 Fittbal...........ako motivačný činiteľ MIŇOVÁ Monika ............................................................................................ 145 Perspektívna realizácia telesnej výchovy v materskej škole HARČARÍK Gabriel ........................................................................................ 150 Rozcvičenie a uvoľnenie v armwrestlingovom tréningu

REPEL Miloš .................................................................................................. 155 Mimoškolská telesná výchova v kontexte so vzdelávaním na stredných odborných učilištiach RUSNÁKOVÁ Henrieta .................................................................................. 158 Atletika – základ pohybových aktivít deti a mládeže vo výkonnostnom a v rekreačnom športe KAZIMÍROVÁ Gabriela .................................................................................. 161 Návrh modelu vyučovania florbalu a bedmintonu v predmete telesná výchova na základnej škole SCHLOSSER Ferdinand ............................................................................... 163 Ako ďalej v školských športových súťažiach VOJTAŠŠÁKOVÁ Mária ................................................................................ 166 Prípravné pohybové hry na zdokonaľovanie základných herných činností jednotlivca v basketbale

MODRÁK Michal – PAVLOV Ivan – ROUČKOVÁ Mária – POVRAZNÍK Kamil ..................................................................................... 169 Návrh realizácie prípravy lektorov zjazdového lyžovania STAŠKO Imrich – BUKOVÁ Alena – GAJDOŠOVÁ Beáta ........................... 176 Životný štýl, zdravie a rizikové faktory v režime študentov UPJŠ JANEKOVÁ Zuzana – ORIŇÁK Stanislav ..................................................... 183 Interakcia učiteľ žiak v zdravotnej telesnej výchove HREHA Arnold ............................................................................................... 188 Rozmanitý register a podoby telesného pohybu POLÁKOVÁ Oľga .......................................................................................... 194 Moje skúsenosti z vyučovania telesnej výchovy na dedine a v meste KARAFFOVÁ Mária ....................................................................................... 197 Spolupráca slovenského červeného kríža so školami v regionálnom školstve GRESCHO Marián ......................................................................................... 200 Základný plavecký nácvik ako súčasť rozvoja osobnosti žiakov na základných školách

POLAKOVIČOVÁ Eva ................................................................................... 204 Možnosti samostatnej práce v telesnej výchove sluchovo postihnutých žiakov ĎURECH Igor ................................................................................................ 208 Niektoré poznatky z genézy výučby zjazdového lyžovania PaedDr. Slavomír ŠIPOŠ – PaedDr. Ondrej VILNER ................................... 212 Športová príprava na Športovom gymnáziu v Košiciach Mgr. Jaroslava Rubická .................................................................................. 216 Rozvoj koordinačných schopností spájania pohybov na hodinách basketbalu

9

TRANSFORMÁCIA VZDELÁVANIA V SR

Prof. PhDr. Jela LABUDOVÁ, PhD. Fakulta telesnej výchovy a športu UK, Bratislava, Katedra športovej edukológie

Kľúčové slová : Transformácia telesnej výchovy, štruktúra kurikula, integrovaná TV Anotácia : Autorka pojednáva o celospoločensky akceptovanom profile absolventov školského systému s jednoznačne pomenovanými kompetenciami pre život, v intenciách transformácie školskej telesnej výchovy a zavedenia nových učebných osnov telesnej výchovy do praxe (ISCED 1, 2, 3) so 4 modulmi. Úvod Vzdelávacie inštitúcie a pedagógovia na Slovensku sa nachádzajú už dlhšie obdobie v netrpezlivom očakávaní schválenia nového Školského zákona. Na jednej strane sú tu výzvy súčasného sveta k transformácii vzdelávania s koncepciou učiacej sa spoločnosti, na druhej strane je intenzívne vnímaný aktuálny stav našich podmienok, obsahu a celej štruktúry edukácie žiakov v školách. Otvorene sa poukazuje aj na to, že nemáme celospoločensky akceptovaný profil absolventov školského systému s jednoznačne pomenovanými kompetenciami pre život (Mikulová, 2006). Preto je potrebné vytvoriť flexibilný školský systém, ktorý bude zabezpečovať kvalitu vzdelávania pre všetkých, vrátane pre žiakov so zdravotným oslabením a tiež slobodnú, individuálnu vzdelávaciu cestu pre každého. Súpis transformačných úloh pre Slovensko je rozpracovaný v Miléniu z roku 2000 (Rosa, 2001). Východiskom k transformácii sú viaceré dokumenty Komisie európskych spoločenstiev a závery Európskej rady (Lisabon 2000, Göteborg 2001, Barcelona 2002, Kodaň 2002, Maastricht 2004), svetové summity telesnej výchovy Magglingen 2005) a ďalšie. Teoretický vstup V rámci rokovania v Lisabone v roku 2000 bol vytýčený strategický cieľ pre Európsku úniu, ktorý naznačil vybudovať konkurencie schopnú a dynamickú ekonomiku založenú na vedomostiach, čo znamená tiež modernizáciu sociálneho modelu, udržanie zdravého ekonomického prostredia a ekonomického rastu (Hromada, 2006). V rámci rokovania Rady Európy v Štokholme v roku 2001 boli stanovené 3 strategické ciele v súlade s transformáciou európskej ekonomiky a s požiadavkou modernizácie systému vzdelávania. Jedným zo strategických cieľov je zlepšenie kvality a efektivity systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európskej únii. Tým sa predpokladá postupná realizácia plnenia úloh v zlepšení vzdelávania učiteľov a žiakov, rozvíjanie kľúčových kompetencií v spoločnosti, založených na poznatkoch a zabezpečenie prístupu k informačným a komunikačným technológiám pre všetkých. Aj spracovanie Milénia (Rosa, Turek, Zelina, 2000) naznačuje, že inovácia pohľadu na vzdelávanie vychádza už z cieľov, ktoré sa majú formulovať ako súbor kompetencií. Tieto treba vnímať a rozvíjať s väzbou nielen na obsah, ale aj s akcentom

10

na edukačný proces. Proces učenia žiaka je dominantným, a preto proces bude opisovať činnosti, pomocou ktorých môže dôjsť k osvojeniu si predpísaného obsahu. Iným vyjadrením obsah má byť stanovený činnostne, čím má pomôcť žiakovi sa naučiť a využiť poznatky v praxi a nie aby sa iba učivo odučilo. Podľa Jedináka (2000) výchova má formovať žiaka niekým byť, byť samostatným k posudzovaniu, objavovaniu skutočnosti, vedieť pochopiť hierarchiu hodnôt a byť schopným uskutočňovať svoje ideály a zámery. Vychovávanie je výzvou k napredovaniu k najvyšším ľudským, vedeckým a kultúrnym métam. Medzi zásadami globálnej výchovy integrovanými v tvorivo – humanistickej koncepcii sa zdôrazňuje získanie vlastného štruktúrneho pohľadu na život, rozvoj schopností tvorivého prispôsobenia sa globalizujúcemu svetu a tiež vytváranie humánnych a prosociálnych postojov k otázkam zdravia, vlastnej starostlivosti o zdravie (Plavčan, 2005). Zlepšiť kvalitu edukácie v rámci primárneho a sekundárneho vzdelávania, dosiahnuť väčšiu otvorenosť vzdelávacieho systému, znamená vytvoriť dvojúrovňový systém vzdelávania na národnom a školskom kurikule v pomere 60% ku 40% (Náčrt základnej štruktúry ..., 2007). Reformou vzdelávania by sa mal vytvoriť moderný, flexibilný školský systém, na výstupe ktorého budú vzdelaní, zdraví ľudia, schopní konkurencie vo svete. Pre školský manažment sú vytýčené nové úlohy a tými sú koordinácia štátnych a školských vzdelávacích programov, ktoré takto tvoria pedagogický program školy (Albert, 2006). Pri ňom pôjde o udržanie „systému základných vedomostí s objektívnym poznávaním hodnôt bez akéhokoľvek ideologického ovplyvňovania“ (Danek, 2006). V edukačnom procese osvojovania vedomostí by sa malo postupovať vo forme ucelenej logicky usporiadanej sústavy vedomostí s rozvíjaním mimopoznávacích a poznávacích funkcií osobnosti žiaka už od nižších stupňov vzdelávania (Plavčan, 2005). V úsilí školy a integrálnou súčasťou výchovy žiaka je dominujúcim výchova k zdraviu a zdravému spôsobu života. Toto je určované osobnosťou učiteľa a jeho interiorizáciou postojov, hodnôt a spôsobilostí k realizácii zdravotných cieľov (Liba, Libová, 2007). Škola má predpoklady na to, aby aktívne participovala na výchove k zdraviu. Žiaci si uvedomujú potrebu pohybu pre zdravie tak, ako to zistili Mikuš, Lafko (2007). Pri odpovedi čo poskytuje šport odpovedalo 63% dievčat a 60% chlapcov, že upevňuje zdravie. Aj pre 75% mladých športovcov je najvyššou hodnotou života zdravie a pre 49% dobrá telesná zdatnosť. Transformácia vzdelávania je spojená so zmenami chápania pozície, charakteristík jednotlivých prvkov tohto systému. Otvára sa nový pohľad na žiaka, ktorý nemôže pociťovať zo školy obavy a strach, ale ktorý si bude môcť rozvíjať tvorivé schopnosti, tvorivé myslenie a konanie (Repáš, 2000). Pri presadzovaní trendov humanizácie a demokratizácie edukácie je vhodné vytvárať priestor každému účastníkovi procesu v súlade s jeho schopnosťami, pracovitosťou, záujmom. K tomu sú podľa Daneka (2006) dôležité tri podmienky:

• realizácia zmeny obsahu vyučovacích predmetov, • prakticky vykonateľný zákon o výchove a vzdelávaní,

11

• kvalitný, spoločensky rešpektovaný učiteľ. TRANSFORMÁCIA TELESNEJ VÝCHOVY

Zmeny obsahu vyučovania spojené s tvorbou učebných osnov telesnej výchovy znamenajú akceptovať situáciu v zahraničí, vidieť reálnosť zmien na Slovensku, poznať profil absolventa stredoškolského vzdelávania a podstatu vyučovania (Šimonek, J, ml.,2006). Spracovaná Biela kniha o športe (2007) poskytuje pohľad na úlohy športu v Európe a jeho strategické smerovanie. Zameriava sa na spoločenskú úlohu športu (pričom šport sa chápe ako každá forma telesných cvičení), jeho hospodársky rozmer a organizáciu v Európe. Prostredníctvom formálnej a neformálnej výchovy a vzdelávania je posilňovaný ľudský potenciál. Čas strávený pri športových aktivitách prináša zdravotný efekt, ktorý je potrebné rozvíjať. Šport na Slovensku v súčasnej charakteristike obsahuje konštatovanie, že sa neuplatňuje ako nevyhnutná súčasť výchovy, biologického a pohybového rozvoja a duševného vývoja človeka. V Koncepcii podpory športu v SR (2007) sa uvádza, že šport nedostatočne využíva veľký potenciál telesnej výchovy v školách všetkých stupňov, pričom sa upozorňuje na nízku intenzitu cvičenia, nedostatok kvalifikovaných učiteľov, zlú materiálnu základňu, klesajúci záujem žiaka o telesnú výchovu. V rámci priorít štátnej politiky (Návrh legislatívneho zámeru zákona, 2007) by nemal byť preto iba zadefinovaný význam telesnej výchovy a športu a jeho vplyv na zdravie detí a mládeže, ale aj ďalšie dôležité funkcie vyučovacieho predmetu. V rámci odporúčania Európskej komisie sa uvádza, že: „Komisia zavedie ocenenie európskej značky školám, ktoré aktívne podporujú a propagujú telesné aktivity v prostredí školy“ (Biela kniha o športe, 2007). Táto úloha je spojená s podporou telesnej výchovy ako prostriedkom edukácie, ale aj ako prostriedkom na zatraktívnenie škôl a zlepšenie dochádzky žiakov do škôl. Pajtinka (2007) zdôrazňuje, že šport je ten fenomén, ktorý súvisí so zdravotným stavom človeka a s jeho morálno – vôľovými vlastnosťami. Je preto chybou, že šport zo škôl v organizovanej forme sa postupne vytráca. Chýbajú športové družstvá, súťaže, športová atmosféra, výchova k hrdosti na svoju školu. Učitelia základných škôl majú naďalej dôležitú úlohu rozvoja žiakov po vedomostnej a pohybovej stránke. Preto napríklad zámerný a cielený telovýchovný proces s využitím vplyvu prírodného prostredia patrí k významným faktorom o upevňovaní zdravia a výchovného pôsobenia (Horňáková, 2007). Preto je potrebné chápať telesnú výchovu ako proces zabezpečenia sociálno – biologických potrieb pohybu, ako prostriedok zdravého vývinu detí a mládeže. Výhodou je, že cez školskú telesnú výchovu prejdú všetky deti od zdravých až po deti so zdravotným oslabením. Preto nadobudnutý systém kompetencií a hodnôt sa prenesie do rodín, do života ďalších generácií (Junger, 2007). „Telesná výchova má byť integrálnou časťou edukácie každého dieťaťa od predškolskej výučby až po 12. ročník školskej dochádzky“ (Hendl, Vindušková, 2004). Do obsahu kurikula telesnej výchovy v jednotlivých európskych krajinách sa dostávajú okrem pohybových kompetencií aj kompetencie zdravie, aktívny životný štýl (tab.1). V Českej republike inovované školské kurikulum vo vzdelávacej oblasti človek a zdravie má vytvorené dva moduly: Výchovu k zdraviu a Telesná výchovu vrátane

12

zdravotnej telesnej výchovy. (www.vuppraha,cz). Komisia európskych spoločenstiev (Biela kniha o športe, 2007) upozorňuje na potrebu dostupnosti telesnej výchovy a športu pre dievčatá a ženy s cieľom podpory ich sebavedomia, zlepšenia sociálnej integrácie, prekonávania predsudkov a podpory zdravého životného štýlu. Medzi úlohami sa objavuje tiež požiadavka, že do roku 2008 by sa malo spracovať usmernenie pre pohybovú aktivitu človeka, ktorú považujeme za prostriedok zdraviu prospešnej aktivity, za spoločenskú, výchovno – vzdelávaciu, sociálnu a kultúrnu hodnotu.

Tab. 1 Štruktúra kurikula Obsah Počet krajín Európy ZŠ SŠ pohybové kompetencie 27 21 osobný rozvoj 15 12 zdravie a pohyb 14 14 pohybové schopnosti 12 16 aktívny životný štýl 11 12 Fitnes 8 11 sociálny rozvoj 8 7 intelektuálny rozvoj 6 menej ako 5telesný rozvoj 5 5 morálny rozvoj 5 5 medziľudské vzťahy menej ako 5 7

Zdravie patrí medzi kľúčové slová, ktoré zdôrazňujú potrebu zaradenia telesnej

výchovy medzi základné školské predmety. Zdravie sa stalo tiež dominantným faktorom pri transformácii vzdelávania v predmete telesná výchova v SR (Šajbidor, Labudová, 2007). Prvotný návrh vytvorenej novej vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb, ktorý sa riešil v rámci ESF v rokoch 2004 – 2006 ako Rámcový vzdelávací program pre stredné školy (www.statpedu.sk), vo svojej štruktúre obsahoval 8 tematických okruhov (Zdravie a životný štýl, Teloveda, Pohybová výkonnosť a zdatnosť, Športové činnosti pohybového režimu, sexuálna výchova a výchova k rodičovstvu, Prevencia ako hlavný nástroj ochrany zdravia a prvá pomoc, Ochrana človeka za mimoriadnych udalostí). Dopracovávanie obsahu a aktuálna príprava nového kurikula znamenala upresnenie štruktúry učebných osnov danej vzdelávacej oblasti a výsledkom je pripravený vyučovací predmet Telesná a športová výchova so 4 modulmi: - Zdravie a jeho poruchy - Zdravý životný štýl - Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť - Špecifické činnosti pohybového režimu. INTEGROVANÁ TELESNÁ VÝCHOVA

Výsledok transformácie vzdelávania v školskej telesnej výchove okrem zmeny názvu predmetu, zvýraznenia zdravia a zdravého životného štýlu, je možné vnímať

13

v utváraní integrovaného vyučovania. Ide o proces, v ktorom dochádza k začleneniu žiaka so zdravotným oslabením medzi intaktných žiakov v bežnej vyučovacej hodine telesnej výchovy. Integrované vyučovanie telesnej výchovy je dôkazom uznania práva pre pohyb zdravotne oslabeným, je zrovnocenením takéhoto žiaka v škole a súčasne poskytnutím príležitosti pre sociálne začlenenie.

Ak budeme akceptovať pojem, že diskriminácia je každé robenie rozdielov, obmedzenie alebo vylúčenie na základe zdravotného oslabenia, ktorých cieľom a účinkom je narušenie uznávania ľudských práv a základných slobôd v oblasti športu (Dohovor OSN, 2006), potom vylučovanie, oslobodzovanie žiakov so zdravotným oslabením z vyučovania telesnej výchovy mohli by sme považovať za diskrimináciu. Pritom treba zvýrazni, že rozvoj osobnosti, talentu, tvorivosti takéhoto žiaka ako aj rozvoj duševných telesných schopností je potrebné zabezpečiť v maximálnej možnej miere (Dohovor OSN, článok 24, 2006).

Podporou k intenzívnej starostlivosti a zabezpečenie vyučovacích hodín telesnej výchovy pre žiakov so zdravotným oslabením je výzva Komisie európskych spoločenstiev členským štátom, aby pri športovej infraštruktúre zohľadňovali potreby ľudí so zdravotným oslabením (Biela kniha o športe, 2007). Je to jedna z významných línií využitia potenciálu športu a teda aj telesnej výchovy pre účely sociálneho začlenenia, integrácie a rovnakých príležitostí.

Aj keď bolo evidentným, že do roku 1999 nebola športová aktivita ľudí so zdravotným oslabením legálne uznaná vládami členských krajín Európy ako dôležitá súčasť ich sociálnej integrácie, existovali krajiny ako Rakúsko, Francúzsko, Luxembursko, Taliansko, Anglicko, kde pokusy a aktivity smerujúce k integrácii boli súčasťou vládnych programov (Adomaitiene, 2004). V Taliansku je integrovaných 90% žiakov so zdravotným oslabením vo vyučovaní telesnej výchovy (Cazzoli, cecchin, 2006). Toto sa prejavilo aj vo zvýšení vnímania dôležitosti pohybovej aktivity v živote takýchto osôb. Integrácia osôb so zdravotným oslabením do vyučovania telesnej výchovy a športu bola riešená v rámci 3 ročného projektu THENAPA (2004) v 22 európskych krajinách.

Naďalej však v SR zotrváva problematickým riešiť k spokojnosti žiakov so zdravotným oslabením úlohy zabezpečovania kvalitného vyučovania integrovanej telesnej výchovy. Ako príčiny sa uvádzajú:

• veľký počet žiakov na vyučovacej hodine, • chýbajúca realizácia funkcie asistenta učiteľa, • chýbajúca kvalifikovanosť učiteľa, • nezáujem žiakov o telesnú výchovu • materiálne (bezbariérové) a finančné podmienky školy, • metodické materiály pre učiteľa a pod.

Jedna z príčin chýbajúce učebné osnovy bola v roku 2003 eliminovaná schválením

takýchto dokumentov pre základné a v roku 2004 pre stredné školy. Spolu s usmernením výberu obsahu a vytýčenými cieľmi procesu je tu aj spracovaná požiadavka kvalifikácie učiteľa.

14

Je zrejmé, že proces vyučovania školskej telesnej výchovy žiakov so zdravotným oslabením je závislý od odbornej prípravy učiteľa. Keby sme chceli vychádzať z učebných osnov (Učebné osnovy zdravotnej telesnej výchovy, 2003, 2004), za kvalifikovaného učiteľa môžeme považovať toho, kto má spôsobilosť manažovať samostatné oddelenia zdravotnej telesnej výchovy a súčasne je schopný riadiť aj integrovaný telovýchovný proces. Absolvent vysokoškolského štúdia mal by zvládnuť výučbu zdravotnej telesnej výchovy a tiež integrovanej telesnej výchovy. To aj preto, že ich potreba stále rastie, lebo pribúda žiakov so zdravotným oslabením a dlhodobo chorých (Dosatlová, Miklánková, 2002).

Už v roku 2002 sme dotazníkom zisťovali názor 58 študentov 4. ročníka FTVŠ UK v Bratislave o potrebe realizácie zdravotnej telesnej výchovy. Iba 33% študentov odpovedalo, že aj žiak so zdravotným oslabením potrebuje pohyb a 10% študentov akceptovalo existenciu telesnej výchovy pre zdravotne oslabených. Po ukončení semestrálnej výučby došlo k miernemu poklesu záujmu študentov o vyučovanie zdravotnej telesnej výchovy (tab. 2). Tab. 2 Realizácia vyučovania telesnej výchovy (%) Zapojenie študenta počas pedagogickej praxe po absolvovaní fakulty učitelia Tréneri učitelia Tréneri Chcem vyučovať 12,3 14,8 12,5 9,1 nechcem vyučovať 41,7 47,0 41,7 48,5 Neviem sa vyjadriť 46,0 38,2 45,8 42,4

V rámci študijného programu učiteľstvo na FTVŠ UK v Bratislave sme realizovali prvý raz v akademickom roku 2006/2007 výučbu v predmete Integrovaná výchova a telesná výchova. Po ukončení semestrálnej výučby sme prostredníctvom dotazníka zisťovali u študentov, ktoré témy považujú za vhodné a ako pristupovali k predmetu z aspektu využiteľnosti poznatkov v praxi. Z 21 prebraných tém študenti označili za najviac dôležité a zaujímavé tieto:

• problémy a ťažkosti v práci učiteľa, • prekážky zaradenia žiaka do integrovaného procesu, • formy organizovania integrovanej hodiny, • povinnosti učiteľa v integrovanej hodine, • výchova žiaka a humanizácia procesu, • funkcie integrovanej telesnej výchovy, • ukážky integrácie. Dané témy nie sú obsahom iných študijných predmetov a študenti získali novú

a ďalšiu orientáciu z vyučovania telesnej výchovy. Analýza niektorých výsledkov nám umožnila vysloviť konštatovanie, že zostavenie obsahu vzdelávania môže vychádzať z dvoch aspektov. Jedným je osvojovanie tém, ktoré sú orientované na prácu v integrovanej hodine a druhým je spoznávanie stavu, charakteru, rozsahu a možností uplatnenia integrácie vo všeobecnom chápaní.

15

Postoj študentov k integrácii je podobný ako postoj učiteľov telesnej výchovy v praxi k integrácii. Pretože trend integrácie až inklúzie vo vyučovaní sa nedá zastaviť, je potrebnejšie aktívnejšie a komplexnejšie pristúpiť na optimálne bázické osvojovanie poznatkov a tým vytvárať prostredie pre integráciu v edukácii v predmete telesná výchova.

Výzva k integrovanému vyučovaniu, resp. utváraniu segregovaných oddelení zdravotnej telesnej výchovy je daná Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v článku 30, bod 5 d (2006): „Zabezpečiť, aby deti so zdravotným postihnutím mali rovnaký prístup ako ostatné deti k účasti na hrách, rekreačných, záujmových a športových aktivitách, vrátane účasti na uvedených činnostiach v školách.“

Dokončenie transformácie vzdelávania v telesnej výchove a zavedenie nových učebných osnov do praxe ukáže úspešnosť smerovania nových cieľov školskej telesnej a športovej výchovy k rozvoju celoživotných kompetencií žiaka. Príspevok je súčasťou výstupu projektu VEGA č. 1/3697/06. LITERATÚRA: ADOMAITIENE, R.: European Union with respect to the non-discrimination and social

integration of people with a disability through physical activity. In: Inclusion and Integration through Adapted Physical Activity. Leuven: THENAPA, 2004, p.l9 – 38.

ALBERT, A.: O obsahovej reforme regionálneho školstva. IN: Fórum pedagogiky. Transformácia vzdelávania smerom k potrebám európskeho trhu práce. Bratislava: Metodicko - pedagogické centrum, 2006, s. 5 – 9.

BIELA KNIHA O ŠPORTE : Brusel: Komisia európskych spoločenstiev. KOM (2007) 391, v konečnom znení. www.education.gov.sk

CAZZOLI, S., CECCHIN,S.: Scholastic integration and inclusion of disabled student in normal Physical Education: APA in normal and special teacher training in Italy. Proceedings. 8th European Conference of Adapted Physical Activity. Olomouc: FPC PU, 2006, p. 29.

DANEK, J.: Inovácia obsahu vyučovania a inovácia výchovy. In: Fórum pedagogiky.Transformácia vzdelávania smerom k potrebám európskeho trhu práce. Bratislava: Metodicko - pedagogické centrum, 2006, s. 114 – 124.

DOHOVOR OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Schválené OSN 13.XII.2006. Bratislava: Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR, 2007, 35 s.

HENDL, J., VINDUŠKOVÁ, J.: Standardy pro tělesnou výchovu na amerických školách. Česká kinantropologie, 2004, Vol. 8, č. 2, s. 33 – 47.

HORŇÁKOVÁ, V.: Projekt ŠPZ v podmienkach ZŠ Pavla Hronca v Michalovciach. IN: Zborník prác z 12. vedecko – pedagogickej konferencie Zdravá škola. Prešov: Metodicko – pedagogické centrum, 2007, s.66-70.

HROMADA, I.: Európska vzdelávacia politika, vývoj, trendy a perspektívy. In Fórum pedagogiky.Transformácia vzdelávania smerom k potrebám európskeho trhu práce. Bratislava: Metodicko - pedagogické centrum, 2006, s. 36 – 64.

JEDINÁK, D.: Výchovné pôsobenie ako formovanie ľudskej osobnosti. Pedagogické rozhľady, 2000, č. 3, s. 1.

16

JUNGER, J.: Význam a miesto športu pre všetkých na jednotlivých stupňoch škôl. IN: Zimná kalokagatia 2007. Zborník prác z odbornej konferencie. Prešov: Metodicko – pedagogické centrum, 2007, s.21 – 36.

KONCEPCIA podpory športu v Slovenskej republike. Bratislava: MŠ SR, 2007. LIBA, J., LIBOVÁ, A.: Filozofia výchovy v kontexte zdravotnej edukácie. IN: Zborník prác z 12.

vedecko – pedagogickej konferencie Zdravá škola. Prešov: Metodicko – pedagogické centrum, 2007, s.19-22.

MIKULOVÁ, D.D. Druhá etapa reformy Slovenského školstva alebo skončil sa čas vizionárov a nastal čas praktickej realizácie. In: Fórum pedagogiky. Transformácia vzdelávania smerom k potrebám európskeho trhu práce. Bratislava: Metodicko - pedagogické centrum, 2006, s. 10 – 30.

MIKUŠ, M., LAFKO, V.: Ideály kalokagatie v hodnotovom systéme mladých športovcov. IN: Zimná kalokagatia 2007. Zborník prác z odbornej konferencie.Prešov: Metodicko – pedagogické centrum, 2007, s. 43 – 52.

NÁČRT základnej štruktúry obsahovej reformy a plán úloh – kurikulárna reforma. Návrh. Bratislava: MŠ SR, marec 2007.

PAJTINKA, Ľ.: Vzdelávanie športom (alebo citius, altius,fortius). IN: Zimná kalokagatia 2007. Zborník prác z odbornej konferencie. Prešov: Metodicko – pedagogické centrum, 2007,s. 17 – 20.

PLAVČAN, P.: Slovenské školstvo na prahu nového storočia. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2005, 64 s.

PISA SK 2003. Národná správa. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2004,s.6. REPÁŠ, V.: Pohľad na novú koncepciu výchovy a vzdelávania. Pedagogické Spektrum.

Bratislava: ŠPÚ, 2000, IX, č. ½, s. 3 – 5. ROSA, V.: Milénium – nová koncepcia výchovy a vzdelávania detí a mládeže a podiel školskej

telesnej výchovy v nej. In Perspektívy školskej telesnej výchovy a športu pre všetkých v SR. Bratislava: SVS TVŠ, 2001, s. 10 – 16.

ROSA, V., TUREK, I., ZELINA, M.: Návrh koncepcie rozvoja výchovy vzdelávania. Pedagogické spektrum. Bratislava: ŠPÚ, 2006, IX. Č. ½, s. 29-76.

ŠAJBIDOR, J:, LABUDOVÁ, J.: Zdravie a pohyb – kurikulárna prestavba stredoškolského vzdelávania. IN: Labudová, J. a kol.: Tvorba kurikula telesnej výchovy v rámci transformácie vzdelávania v Slovenskej republike. Vedecký zborník. Bratislava: UK FTVŠ, 2007, s. 26 – 31.

ŠIMONEK, J. ml.: Východiská pre tvorbu alternatívnych kurikúl telesnej výchovy pre stredné školy na Slovensku. Tel. vých. a šport, XVI, 2006, č. 1, s. 8 – 11.

UČEBNÉ OSNOVY zdravotná telesná výchova pre stredné školy 1.- 4. ročník (vyučovanie zdravotnej telesnej výchovy a integrovanej telesnej výchovy. MŠ SR, 2004 (www.statpedu.sk) www.vuppraha.cz

Kontakt : Prof. PhDr. Jela Labudová, PhD., FTVŠ UK Bratislava, Katedra športovej edukológie jela.labudova@fsport.uniba.sk

17

KONCEPCIA TELESNEJ A ŠPORTOVEJ VÝCHOVY NA ISCED 3

PaedDr. Branislav ANTALA, PhD. – Prof. PhDr. Jela LABUDOVÁ, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu,

Katedra športovej edukológie

Kľúčové slová : Tvorba koncepcie telesnej a športovej výchovy pre ISCED 3. Anotácia : Autori pojednávajú o členení predmetu telesnej a športovej výchovy, o utváraní kompetencií žiakov, o obsahu a procese, organizačných formách a hodnotení žiakov povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy. Súčasná transformácia vzdelávania je založená predovšetkým na decentralizácii školského systému, vyššej voľnosti a zodpovednosti učiteľa a posilňovaní výchovných hodnôt vzdelávania. Povinný obsah vzdelávania sa bude realizovať prostredníctvom štátneho vzdelávacieho programu a školských vzdelávacích programov. Obsah vzdelávania sa bude rozdelený do vzdelávacích oblastí. Jednou zo vzdelávacích oblasti na ISCED 3 je aj oblasť Zdravie a pohyb, ktorá sa bude realizovať cez predmet telesná a športová výchova. Problematika školskej telesnej výchovy je riešená v projekte VEGA č. 1/3697/06. Pri tvorbe koncepcie telesnej a športovej výchovy pre ISCED 3 sme sa držali predovšetkým týchto základných myšlienok – prepojiť školskú telesnú výchovu a starostlivosť o zdravie a zdravý životný štýl, zvýšiť atraktívnosť vyučovania a dostať mládež z lavičiek pre necvičiacich a oslobodených na cvičebnú plochu, pri výbere obsahu dať väčšiu voľnosť školám, učiteľom telesnej výchovy a predmetovým komisiám, dať väčšiu možnosť zohľadňovať pri zostavovaní programov podmienky školy a záujmy žiakov, využívať širokú škálu telovýchovných a športových činností, mať možnosť zaradiť do vyučovania aj nové športové činnosti, podporovať celoživotné vzdelávanie učiteľov telesnej výchovy.

CIELE VYUČOVACIEHO PREDMETU TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom primerane sa oboznamovať, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať správne pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť, rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti, podporovať rozvoj všeobecnej pohybovej výkonnosti a zdatnosti, zvyšovať aktivitu v starostlivosti o zdravie, nadobúdať vedomosti o motorike svojho tela, z telesnej výchovy a zo športu (šport v chápaní akejkoľvek pohybovej aktivity v zmysle Európskej charty o športe z roku 1992), utvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu v nadväznosti na ich záujmy a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpoklad schopnosti k celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie.

18

ČLENENIE PREDMETU

Vzdelávanie v predmete telesná a športová výchova je rozdelené do štyroch hlavných modulov, zahrňujúcich základné vedomosti o zdraví, pohybe, výžive, o význame pohybových aktivít pre udržanie zdravia, prevencii ochorení, zdravotných rizík, športovej činnosti, pohybovej výkonnosti, telesnej zdatnosti, životnom štýle. Výstupom by mala byť pohybová kompetencia s integrovaným pohľadom na pohyb, športovú činnosť, zdravie a starostlivosť o neho v praktickom živote.

HLAVNÉ MODULY:

1. ZDRAVIE A JEHO PORUCHY 2. ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL 3. TELESNÁ ZDATNOSŤ A POHYBOVÁ VÝKONNOSŤ 4. ŠPORTOVÉ ČINNOSTI POHYBOVÉHO REŽIMU

UTVÁRANIE KOMPETENCIÍ ŽIAKOV Napĺňanie cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí a vyučovacích predmetov sa

realizuje v školskom prostredí prostredníctvom kľúčových a predmetových kompetencií žiakov, ktoré zároveň rozvíja. Kľúčové kompetencie majú procesuálny charakter. Žiaci si ich osvojujú na veku primeranej úrovni prostredníctvom obsahu, metód vzdelávania a činnosti. Za klúčové kompetencie sa považujú - komunikácia v materinskom jazyku, komunikácia v cudzích jazykoch, matematická gramotnosť a kompetencie v oblasti prírodných vied a technológií, kompetencie v oblasti informačnej a komunikačnej technológie, učiť sa učiť, sociálne a občianske kompetencie, podnikateľské kompetencie a kultúrne kompetencie.

Vyučovací predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií: pohybové kompetencie, kognitívne kompetencie, komunikačné kompetencie, učebné kompetencie, interpersonálne kompetencie a postojové kompetencie.

OBSAH

Rozvoj kompetencií žiaka vo vzťahu k hlavným cieľom predmetu sa uskutočňuje prostredníctvom obsahu v nasledujúcich hlavných 4 modulov :

Zdravie a jeho poruchy Poznatky o význame zdravia pre jednotlivca a pre spoločnosť, o vzťahu medzi zdravotnými návykmi a zdravotným stavom, vzťahu medzi športom a zdravím, o vzťahu

19

človeka k životnému prostrediu. Poznatky o vplyve pohybu na opornú a pohybovú sústavu, o úprave funkcie tráviacej, dýchacej, obehovej zmyslovej a nervovej sústavy. Poznatky o všeobecných zásadách prvej pomoci. Charakteristiky niektorých porúch zdravia, ich vznik, bezpečnosť pri športovaní a veľkosť zaťažovania. Poznatky o prevencii pred civilizačnými, neinfekčnými a nešpecifickými chorobami, o prevencii pred drogovými závislosťami látkovými a nelátkovými a ďalšími rizikovými faktormi porúch zdravia a spôsobu života.

Ponúkaný pohybový obsah modulu: Základná gymnastika, zdravotne orientované cvičenie, relaxačné a dýchacie cvičenie, cvičenie na držanie tela, technika základnej lokomócie, východiskové polohy, cvičenie na lavičkách, tanečné kroky a poskoky, špecifické cvičenia na jednotlivé poruchy zdravia, strečing, cvičenie s palicou a pod.

Zdravý životný štýl Poznatky o pohybovom režime, o hygienických návykoch, o režime dňa, o správnom stravovaní. Poznatky o základných pojmoch vo výžive a zložení potravín, o správnych stravovacích návykoch, o škodlivých látkach v potravinovom reťazci, o poruchách príjmu potravy. Poznatky a zručnosti o životnom štýle, pohybovej gramotnosti, zdravotne orientovanej telovýchovnej a športovej aktivite. Pohybový program, denný pohybový režim, poznatky o režime práce a oddychu, o prostriedkoch regenerácie a využití športu ako regeneračného prostriedku, o psychohygiene, o kalokagatii a olympizme.

Ponúkaný pohybový obsah modulu:

Všestranne rozvíjajúce cvičenia, systém cvičení Pozdrav slnku, 5 Tibeťanov, masáž, totálna relaxácia, jogging, chôdza s behom, cvičenie v prírode, pohybové hry, didaktické hry, očná gymnastika, psychomotorika, hody na cieľ, prekážkové dráhy a pod.

Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť Poznatky o jednotlivých kondičných a koordinačných schopnostiach, o metódach rozvoja pohybových schopností, o metódach hodnotenia a testovania všeobecných pohybových schopností, o rozvoji pohybovej výkonnosti pomocou športových disciplín. Poznatky a zručnosti vo zvyšovaní telesnej zdatnosti, zaťažovanie v telovýchovnom a športovom procese, všeobecná a špeciálna pohybová výkonnosť, sebahodnotenie.

Ponúkaný pohybový obsah modulu: Športové činnosti mobilizujúce energetické zdroje a optimalizujúce ich vplyv. Možno ich merať v priestore, čase alebo v čase i priestore v štandardných podmienkach. Využiť

20

cvičenia a prostriedky atletiky, lyžovania, korčuľovania, plávania, streľby, minigolfu, golfu a iných. Pohybové činnosti, ktoré prispievajú k rozvoju pohybových schopností a zvyšovaniu telesnej zdatnosti. Sem patria rôzne telovýchovné a športové činnosti kondičnej gymnastiky (cvičenie v posilňovni, posilňovacie cvičenia s vlastným telom, s náčiním, na náradí) aerobik, body styling, ropeskipping, cyklistika a pod.

Športové činnosti pohybového režimu Poznatky o účinku jednotlivých športových činností na zlepšenie zdravia, o technike a taktike vykonávania športových disciplín, pravidlá vybraných športov, športová terminológia, športové prostredie, športový divák.

Ponúkaný pohybový obsah v module:

Športové činnosti, pri ktorých podľa pravidiel dochádza k stretu medzi jednotlivcami. Vyžadujú ovládanie techniky pohybov vo vzťahu k súperovi, schopnosť predvídať a vôľu víťaziť. Výber činností z viacerých kontaktných športov najmä úderové, chvatové a pákové systémy: džudo, zápasenie, aikido, karate a ďalšie úpolové športy a individuálnych športov bez priameho kontaktu so súperom ako tenis, stolný tenis, bedminton. Majú poskytnúť žiakom poznatky o niektorých bojových a individuálnych športoch a osvojenie si vybraných športových zručností s prekonávaním súpera s akcentom na možnosť ich uplatnenia v živote, zorientovanie sa v základoch technika a taktiky sebaobrany.

Športové činnosti uskutočňované v kolektíve podľa daných pravidiel. Charakteristickým znakom je súperenie medzi kolektívmi, vyžadujú kooperáciu v družstve, vplývajú na rozvoj schopnosti anticipácie jednotlivcov i kolektívov a vôle zvíťaziť. Výber sa uskutočňuje zo športových i netradičných hier: basketbal, hádzaná, volejbal, futbal, rugby, vodné pólo, nohejbal, hokej, florbal, fresbee ultimate, futsal, hokejbal, indiaca, korfbal, plážový volejbal, ringo, softbal teeball, streetbasketbal, bejzbal, boccia, kolky, petanque a iné. Majú prispieť k rozvoju osobnosti žiaka, ku pracovnej kooperácii a komunikácii, zlepšiť anticipáciu partnera, rozvinúť toleranciu, vôľu, zdokonaliť osvojené herné činnosti jednotlivca a kolektívu, vedieť posúdiť kvalitu herných činností a herných kombinácií vo vzťahu k prevencii porúch a ochrane zdravia, preukázať uplatnenie herných činností a kombinácii v hre, v zápase, vo svojom pohybovom režime a pri rozvoji funkčnosti jednotlivých orgánov tela.

Športové činnosti charakteristické kreativitou a ovládaním pohybovej formy na náradí, s náčiním a bez náčinia, pri ktorých sú zvýraznené rozličné estetické prejavy a cit pre rytmus. Výber telovýchovných a športových činností tvorí: tanec, športová gymnastika, moderná gymnastika, základná gymnastika, plávanie,

21

akvabely, jóga, pilates, krasokorčuľovanie, skoky na trampolíne, rope skiping, psychomotorické cvičenia, zdravotne orientované cvičenia, taichi, cvičenie vo vode, akvaerobik. Aktivity charakteru súťaži ako napr. gymteam, tvorba pohybovej skladby, pódiové vystúpenia a iné. Sledujú rozvíjanie tvorivosti a estetického prejavu pri pohybovej činnosti, rozvíjanie koordinácie pohybov celého tela v priestore a jednotlivých častí tela navzájom, spoznávanie súladu hudby a pohybu, vnímanie rytmu pohybu ako nástroja rytmu dýchania a činnosti srdcovo-cievnej sústavy, rozvoj myslenia a duševnej pohody, vytvárania pozitívnych zážitkov a vzťahu k pravidelnému pohybu na základe osvojených pohybových zručností kreatívnych individuálnych a estetických športov, dokázať ich spoznávať, pociťovať a rozumieť im.

Športové činnosti charakteristické premiestňovaním sa v prírodnom prostredí, adaptovaním sa na zmeny tohto prostredia. Z prostredia vplývajú na človeka vzduch, voda, zem, sneh, skaly, hory, pláže a iné, v ktorých podmienkach sa pohybové aktivity uskutočňujú. Vo výbere sú športy: bežecké a zjazdové lyžovanie, snowboarding, kanoistika, veslovanie, plávanie, turistika, kolieskové korčulovanie, severská chôdza, biatlon, jogging, orientačný beh, lezenie, kempovanie, cyklistika, zlaňovanie, a iné. Zmyslom je, aby žiak spoznal pôsobenie a využitie prírodných síl na realizáciu telovýchovných a športových činností, získal schopnosť lepšej orientácie v prostredí a premiestňovania sa v prirodzenom prostredí s ľubovoľným lokomočným a premiestňovacím prostriedkom, zlepšenie adaptácie organizmu, otužilosti a získavanie schopnosti prekonávania prekážok. Zmyslom je ďalej zdokonalenie osvojených pohybových zručností aspoň z jedného zimného, jedného letného športu a jedného športu vo vode, získanie základných zručností z ďalších športov vykonávaných v prírode a prostredníctvom nich vytváranie vzťahu k aktivite a poznaniu pohybových a prírodných vplyvov pri starostlivosti o zdravie.

PROCES

Úlohou každého učiteľa telesnej výchovy je, aby vychádzajúc z hlavných cieľov s prihliadnutím na rozvoj kompetencií žiakov, na ich vývin, predpoklady, záujmy a podmienky školy vypracoval sám programy vyučovania telesnej výchovy pre jednotlivé skupiny žiakov. Dôraz kladie na prispôsobenie programov vývinovým etapám a mládeže, a to nielen chronologickému veku, ale hlavne biologickým, funkčným a psychickým predpokladom, s osobitným zreteľom na individuálne osobitosti každého žiaka Tieto programy schvaľuje predmetová komisia telesnej výchovy, jej vedúci v tejto činnosti pôsobí ako koordinátor. Pri tvorbe programov sa rešpektujú nasledujúce odporúčania:

22

NIEKTORÉ ODPORÚČANIA K TVORBE PROGRAMU VYUČOVANIA V ROČNÍKU

Učiteľ tvorí program pre jednotlivé skupiny žiakov v každom ročníku, pri ktorom

sa snaží dodržiavať nasledovné zastúpenie jednotlivých modulov: Zdravie a jeho poruchy – poznatky sa sprostredkovávajú žiakovi priebežne počas

vyučovacích hodín. Učiteľ môže na to využiť v každom ročníku aj 1 - 2 teoretické hodiny. Pohybové činnosti tohto modulu tvoria cca 10 % z celkového obsahu vzdelávania.

Zdravý životný štýl - poznatky sa sprostredkovávajú žiakovi priebežne do vyučovacích hodín. Učiteľ môže na to využiť v každom ročníku aj 1 - 2 teoretické hodiny. Pohybové činnosti tohto modulu tvoria cca 10 % z celkového obsahu vzdelávania.

Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť – realizuje sa priebežne alebo koncentrovane, odporúčaný rozsah je do 30 % z celkovej hodinovej dotácie v každom ročníku. Počas 4-ročného štúdia by sa mali postupne rozvíjať všetky pohybové schopnosti, pričom na ich rozvoj sa môžu využívať rôzne športové činnosti 4. modulu.

Športové činnosti pohybového režimu – predstavuje približne 50 % z celkovej hodinovej dotácie. Učiteľ si vyberá v každom ročníku aspoň 2 z ponúkaných oblastí z tohto modulu. V rámci oblastí si vyberá tie športové činnosti, na ktoré sú na škole podmienky, žiaci o ne majú záujem, alebo sú tradičné pre danú školu resp. učiteľ sa na ne špecializuje. Oblasť športové činnosti v prírodnom prostredí by mala byť zaradená aspoň 2 x počas 4 rokov (napr. vo forme lyžiarskeho alebo snowbordového kurzu, zdokonaľovacieho kurzu plávania a pod.). Za 4 roky sa majú prejsť všetky 4 oblasti. Odporúčame diferencovať obsah v 1. a 2. polroku.

Učiteľ môže zaradiť do programu iba tie športové činnosti, ktoré boli súčasťou jeho pregraduálnej vysokoškolskej prípravy alebo na ktoré získal trénerské vzdelanie, certifikát niektorou z foriem ďalšieho vzdelávania učiteľov a trénerov. V záujme každého učiteľa telesnej a športovej výchovy by malo byť zúčastňovať sa ďalšieho vzdelávania učiteľov a postupné získavanie potrebnej kvalifikácie k plánovaným športovým činnostiam.

Realizácia takýchto programov a výsledky sú závislé najmä od osobnosti

vyučujúceho, od jeho pedagogického prístupu a pedagogického majstrovstva, vyučovacích metód, postupov a štýlov, uplatňovania pedagogických princípov, od úrovne žiakov, prostriedkov a podmienok, ktoré má škola k dispozícii. HODNOTENIE ŽIAKOV

Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje nielen to, aké dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a výkonnosti, telesnej zdatnosti, ale aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah, či sa na nej so záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj

23

mimo neho, či pociťoval z nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu. Preto za základné ukazovatele hodnotenia žiaka sa považuje:

posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie;

rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka;

proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a teoretických vedomostí, najmä orientácia v obsahu učebných programov zostavených učiteľom a realizovaných na jednotlivých školách;

Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie, aké sa na danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však priebežne počas vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a nedostatky žiakov a pre mnohých, a to osobitne pre dievčatá, je dôležitým a často aj silnejším motivačným činiteľom.

ORGANIZAČNÉ FORMY POVINNÉHO VYUČOVANIA TELESNEJ A ŠPORTOVEJ VÝCHOVY

VYUČOVACIA HODINA

Základnou organizačnou formou je 45 minútová vyučovacia hodina telesnej

a športovej výchovy. Zúčastňujú sa jej všetci žiaci zaradení do I. a II. zdravotnej skupiny. Žiaci so zdravotným oslabením (III. zdravotná skupina) sa zaraďujú do oddelení

zdravotnej telesnej výchovy. Pre takýchto žiakov je potrebné vytvárať podmienky na samostatné povinné vyučovacie hodiny zdravotnej telesnej výchovy. Obsah vyučovania sa realizuje podľa samostatných učebných osnov. V prípade, že žiak nie je zaradený do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy, žiaka ponecháme na vyučovacích hodinách telesnej a športovej výchovy s intaktnými žiakmi a realizujeme integrované vyučovanie. Zásady integrácie na hodinách telesnej výchovy sú uvedené v učebných osnovách zdravotnej telesnej výchovy (Učebné osnovy zdravotnej telesnej výchovy pre stredné školy (ISCED 3A,B) – č. CD-2004-3180/6220-1:095, platné od 1.9.2004 )

Žiak môže byť oslobodený od účasti na vyučovaní telesnej a športovej výchovy iba na návrh lekára.

Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas vyučovacej hodiny, dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou organizáciou práce, používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním presných a zreteľných povelov na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným uplatňovaním zásad bezpečnosti pri práci v rôznych podmienkach telovýchovného procesu, sústavným overovaním bezpečnosti a funkčnosti náradia pred jeho používaním a zreteľným označením poškodeného náradia a náradia nezodpovedajúceho technickým normám.

24

Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie, oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze.

Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám bezpečnosti a hygieny telovýchovnej činnosti.

KURZOVÁ FORMA VÝUČBY

Kurzové formy výučby sú súčasťou vyučovania predmetu, majú samostatnú časovú dotáciu. Sú formou s povinným obsahom. V 1. ročníku absolvujú žiaci kurz pohybových aktivít v prírode so zameraním na zimné športy (lyžiarsky kurz, snowbordový kurz), v 2.ročníku kurz pohybových aktivít v prírode so zameraním na letné športy (zdokonaľovací kurz plávania, turistický kurz resp. kurz iných športov v prírode).

Poznámka : V 3. ročníku je kurz ochrany života a zdravia.

Na formy povinného vyučovania nadväzujú rôzne formy záujmovej telesnej a športovej výchovy za spolupráce s rodičmi a ostatnými učiteľmi školy. Dôležité miesto v systéme školskej telesnej výchovy má i nepovinný predmet "Pohybová a športová výchova". Cenná je spolupráca aj s telovýchovnými organizáciami v mieste školy.

ŠTANDARD PREDMETU

Pre každý modul sa spracovávajú záverečné štandardy. Ako príklad uvádzame

štandard modulu Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť. TELESNÁ ZDATNOSŤ A POHYBOVÁ VÝKONNOSŤ

a) Obsahový štandard

■ Pojmy a symboly

Sila, vytrvalosť, rýchlosť ako kondičné pohybové schopnosti, koordinačné schopnosti, rovnováhová schopnosť, stabilita a labilita tela, napnutie a uvoľnenie svalov tela, kĺbová pohyblivosť, ohybnosť chrbtice, priestorová orientácia, rozvoj pohybových schopností, motorické testy, testová batéria, pohybová výkonnosť, diagnostika telesného rozvoja a pohybovej výkonnosti, telesná zdatnosť, aeróbna činnosť, anaerobná činnosť, fitnes, wellness.

25

b) Výkonový štandard Žiak vie:

• diferencovane uplatniť pôsobenie veľkosti sily vzhľadom na svoju kondíciu a potrebu

zdravia, poznať metódy a zásady rozvoja sily rôznych svalových skupín s využitím viacerých pohybových prostriedkov;

• charakterizovať zásady rozvoja a rozdiel vo vykonávaní cvičení na rozvoj rýchlosti a vytrvalosti, dokáže preukázať zmenu rozvoja týchto pohybových schopností a zostaviť program ich rozvoja na udržanie a skvalitnenie zdravia;

• poznať princípy rozvoja a hodnotenia koordinačných schopností, preukázať svoju úroveň ich rozvoja činnosťami pre denný režim;

• správne držať telo, uvedomiť si princípy stability a lability tela pri pohybe v rôznych situáciách, poznať zásady rozvoja kĺbovej pohyblivosti a ohybnosti chrbtice a prevencie pred vznikom porúch, vie vybrať a uplatniť cvičenia rozvoja vo svojom pohybovom režime;

• zvládnuť pohybové situácie v priestore a čase, vykonávať pohyb s rôznym zaťažením a zhodnotiť svoju motorickú úroveň;

• porozumieť svojmu fyzickému potenciálu a možnostiam zlepšovania telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti;

• uplatniť osvojené športové zručnosti pri rozvoji jednotlivých pohybových schopností, dokáže si vytvoriť individuálny program ich rozvoja a prezentovať vzťah k pohybu;

LITERATÚRA : ŠAJBIDOR, J:, LABUDOVÁ, J.: Zdravie a pohyb – kurikulárna prestavba stredoškolského

vzdelávania. IN: Labudová, J. a kol.: Tvorba kurikula telesnej výchovy v rámci transformácie vzdelávania v Slovenskej republike. Vedecký zborník. Bratislava: UK FTVŠ, 2007, s. 26 – 31.

ŠIMONEK, J. ml.: Východiská pre tvorbu alternatívnych kurikúl telesnej výchovypre stredné školy na Slovensku. Tel. vých. a šport, XVI, 2006, č. 1, s. 8 – 11.

UČEBNÉ OSNOVY zdravotná telesná výchova pre stredné školy 1.- 4. ročník vyučovanie zdravotnej telesnej výchovy a integrovanej telesnej výchovy. MŠ SR, 2004 (www.statpedu.sk) www.vuppraha.cz

Kontakty : PaedDr. Branislav Antala, PhD., FTVŠ UK Bratislava, Katedra športovej edukológie antala@fsport.uniba.sk Prof. PhDr. Jela Labudová, PhD., FTVŠ UK Bratislava, Katedra športovej edukológie jela.labudova@fsport.uniba.sk; tel.: 02 / 20669929

26

KONCEPCIA NOVÝCH UČEBNÝCH OSNOV TELESNEJ VÝCHOVY AKO SÚČASŤ KURIKULÁRNEJ TRANSFORMÁCIE SLOVENSKÉHO ŠKOLSTVA

Prof. PaedDr. Jaromír ŠIMONEK, PhD.

Pedagogická fakulta UKF Nitra Kľúčové slová: Charakteristika vzdelávacej oblasti „Pohyb a zdravie“. Anotácia: Autor okrem onoho formuluje pojem kľúčovej kompetencie v učebnom predmete telesná a športová výchova.

V oblasti slovenského vzdelávania dochádza k radikálnej zmene vzťahu k edukácii, výchove a celoživotnému učeniu. Vyspelé krajiny potvrdzujú skutočnosť, že kvalitné vzdelanie a rozvíjanie osobnosti človeka sú najcennejším a najdostupnejším bohatstvom spoločnosti, pričom sa oplatí do vzdelávania investovať.

Pred slovenským školským systémom stojí úloha čo najefektívnejšie pripraviť mladých ľudí na nové nároky, ale ja na využívanie nových možností, ktoré prináša moderná „informačná spoločnosť“. Vychádzajúc zo strategických cieľov Lisabonského procesu:

- rozvíjať kľúčové kompetencie v spoločnosti založenej na poznatkoch, - identifikovať kľúčové kompetencie a zaistiť ich integráciu do kurikúl, - sprístupniť osvojenie kľúčových kompetencií každému, teda aj menej

nadaným žiakom, žiakom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, žiakom, ktorí predčasne opúšťajú vzdelávací systém a dospelým,

- podporiť validitu a zhodnotenie kľúčových kompetencií u verejnosti a uľahčiť tak ďalšie vzdelávanie a zamestnateľnosť občanov,

V našom príspevku sa pokúsime predložiť návrh vzdelávacieho systému ZŠ na kompetenčnom základe tak, že budeme vychádzať zo štandardov učebného predmetu Telesná výchova, ktoré v atomizovanej podobe (vedomosti a zručnosti) zahrňujú obsah vzdelávania, ktorý sa v súčasnosti ukazuje ako predimenzovaný.

V poslednom období sa začína zdôrazňovať tvorba kurikula založená na kompetenciách (competence based curriculum). Pojem kompetencia sa používa ako synonymum pojmov schopnosť, zručnosť, spôsobilosť efektívnosť, kapacita, požadovaná kvalita, atď. Pri vymedzení kompetencií z predmetu Telesná výchova budeme vychádzať z rozšírenej definície experta Európskej komisie J. Coolaha (1996): „Na kompetenciu je potrebné sa pozerať ako na takú všeobecnú schopnosť, ktorá sa zakladá na vedomostiach, skúsenostiach, na hodnotách a dispozíciách a ktorú určitá osoba vytvára v sebe v procese učenia sa“. Z definície je zrejmé, že kompetencia sa chápe ako „všeobecná schopnosť“, ktorá sa zakladá na vedomostiach a zručnostiach, praktických skúsenostiach, hodnotách a dispozíciách jedinca. Kompetenciu teda budeme chápať ako schopnosť aktivovať, aplikovať, prenášať systém vedomostí, zručností, schopností,

27

hodnôt a postojov na jednotlivé životné situácie. Pojem kompetencie je uprednostňovaný pred inými uvedenými pojmami nielen preto, že je širší a uvedené pojmy v sebe zahŕňa, ale tiež kvôli kompatibilite pojmov v medzinárodnom meradle.

Okrem kompetencií budeme pracovať aj s pojmom „kľúčové kompetencie“. Formulácia definície kľúčových kompetencií znie: „Kľúčové kompetencie sú tie, ktoré predstavujú prenosný a univerzálne použiteľný súbor vedomostí, zručností a postojov, ktoré potrebuje každý jedinec pre svoje osobné naplnenie a rozvoj, pre zapojenie sa do spoločnosti a úspešnú zamestnateľnosť“. (Hučínová, www.vuppraha.cz). Reforma obsahu bude preto zameraná na formuláciu jednotlivých kompetencií špeciálne pre učebný predmet Telesná výchova a paralelne na formuláciu nadpredmetových, prierezových (nezávislé na učebnom predmete) kompetencií, na osobné kompetencie a na sociálne a interpersonálne kompetencie. Odborníci sa zhodujú v tom, že kľúčové kompetencie by si mali osvojiť všetci občania už počas povinného školského vzdelávania a rozvíjať ich počas celého života. Na to, aby došlo k efektívnemu osvojovaniu si kľúčových kompetencií, je potrebná najmä zásadná zmena obsahu a spôsobu vyučovania, vyučovacích metód a stratégií smerom k participatívnemu, nedirektívnemu, interaktívnemu, zážitkovému učeniu, ktoré je založené na skúsenosti a zároveň je prepojené so životom.

8 KĽÚČOVÝCH KOMPETENCIÍ sformulovaných Európskou komisiou pre vzdelávanie pri Rade Európy, je orientačným cieľom smerovania našej vzdelávacej sústavy konkrétny a cieľavedomý prístup k realizácii Národného programu výchovy a vzdelávania. Týchto 8 kompetencií možno rozdeliť na:

1. kľúčové predmetové kompetencie (subject-based competencies), ktoré sa viažu priamo k určitým učebným predmetom, ako napríklad komunikácia v materinskom jazyku, komunikácia v cudzom jazyku,

2. všeobecné kľúčové kompetencie (cross-curricular competencies), ktoré sa neviažu k žiadnemu učebnému predmetu. Takými kompetenciami sú kompetencie ako napr. učiť sa učiť, kultúrny rozhľad, podnikateľské zručnosti. Niektoré kľúčové kompetencie sa viažu na viac konkrétnych učebných predmetov, napríklad interpersonálne sociálne a občianske kompetencie (takmer na každý učebný predmet). V návrhu Európskej komisie absentujú pohybové kompetencie a kompetencie na

ochranu života a zdravia. Kľúčové kompetencie zahrňujú celé spektrum kompetencií, presahujúcich hranice jednotlivých učebných predmetov. Vyznačujú sa tým, že rôzne veľmi komplexné schopnosti pôsobia spoločne.

Osvojovanie a zdokonaľovanie kľúčových kompetencií je celoživotný proces učenia sa a je vecou osobného úsilia, ale vyžaduje aj celospoločenskú, aspoň, morálnu podporu, napríklad v priaznivej sociálnej situácie a uplatnením sa na trhu práce.

Tieto kompetencie majú predstavovať konečný efekt základného vzdelávania, výsledok procesu osvojovania vedomostí, zručností a vytvárania potrebných postojov a hodnôt v procese výchovy a vzdelávania v jednotlivých učebných predmetoch.

28

CHARAKTERISTIKA VZDELÁVACEJ OBLASTI „POHYB A ZDRAVIE“

Vzdelávacia oblasť „Pohyb a zdravie“, vychádza z poznania, že zdravie človeka predstavuje vyvážený stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Pretože je zdravie základným predpokladom pre aktívny a spokojný život a pre optimálnu pracovnú výkonnosť, stáva sa poznávanie a praktické ovplyvňovanie rozvoja a ochrany zdravia jednou z priorít základného vzdelávania. Vzdelávacia oblasť Pohyb a zdravie, ktorá je zaradená do základného vzdelávania, vedie žiakov k tomu, aby si uvedomili potrebu starať sa o svoje zdravie a aby si osvojili teoretické vedomosti a praktické skúsenosti o výchove k zdraviu. Má za úlohu posilniť rozumové a citové väzby k danej problematike a rozvinúť praktické zručnosti, ktoré sa neskôr stanú určujúcimi pre ich zdravý životný štýl a kvalitu života v dospelosti. Základné vzdelávanie v tejto oblasti je zamerané na utváranie trvalého vzťahu k pohybovej aktivite a na poznávanie preventívnej ochrany vlastného zdravia a bezpečnosti. Nevyhnutnou súčasťou vzdelávacieho procesu je tiež vlastná pohybová aktivita žiakov smerujúca k telesnému, duševnému a sociálnemu rozvoju a k vytváraniu základov zdravého životného štýlu. Vzdelávacia oblasť poskytuje komplexné poznatky o zdraví a vedie k porozumeniu zdravia ako subjektívnej a objektívnej hodnotovej kategórii, k porozumeniu základných determinantov fyzického zdravia jednotlivca, smeruje k poznaniu vlastného tela a svojich pohybových predpokladov ako aj možností a uplatneniu svojich záujmov, k získaniu pocitu zážitku z praktickej telovýchovnej a športovej činnosti. Pohybové vzdelávanie postupuje od spontánnej pohybovej činnosti žiakov k činnosti riadenej a výberovej, ktorej zmyslom je schopnosť samostatne ohodnotiť úroveň svojej zdatnosti a zaradiť do denného režimu pohybové činnosti pre uspokojovanie vlastných pohybových potrieb a záujmov, pre optimálny rozvoj zdatnosti a výkonnosti, pre regeneráciu síl a kompenzáciu rôzneho zaťaženia, pre podporu zdravia a ochranu života. Predpokladom pre osvojovanie pohybových zručností je v základnom vzdelávaní žiakov zážitok z pohybu a z komunikácie pri pohybe, dobre zvládnutá zručnosť potom spätne kvalitu jeho zážitku umocňuje. Táto oblasť kombinuje chápanie zdravého životného štýlu, zdravia a pohybovej činnosti s rozvojom nástrojov pre ich aplikáciu. V školskej praxi to znamená realizovanie tvorivého vyučovania, akceptovaniu individuálnych predpokladov žiakov a potrieb ich pohybového rozvoja. Charakteristické pre pohybové vzdelávanie je rozoznávanie a rozvíjanie pohybového nadania, ktoré predpokladá diferenciáciu činností a hodnotenie výkonov žiakov. Taktiež rovnako dôležité je odhaľovanie zdravotných oslabení žiakov a ich korekcia v zdravotnej telesnej výchove. Súbežne s novým Školským zákonom sa pripravuje aj obsahová reforma, ktorá bude zhmotnená v dvojstupňových výchovno-vzdelávacích programoch: 1. ŠTÁTNE V-V PROGRAMY 2. ŠKOLSKÉ V-V PROGRAMY

29

Cieľom je umožniť žiakom rozvíjať kľúčové kompetencie potrebné pre ďalšie vzdelávanie, život a požiadavky praxe. 60 - 70% kmeňového učiva bude dané štátom 30 - 40% učiva určí škola podľa podmienok, tradícií, záujmov a kvalifikácie učiteľov. Kľúčové kompetencie Kľúčové kompetencie predstavujú súhrn predpokladaných vedomostí, zručností, schopností a postojov, ktoré prispievajú k úspešnému zapojeniu sa jedinca do života spoločnosti. Kľúčové kompetencie nie sú navzájom izolované, ale sa navzájom prekrývajú a doplňujú. Žiaci si ich osvojujú nielen na základnej škole ale aj po jej ukončení. Jedná sa teda o celoživotný proces. MEDZI KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE V ZÁKLADNOM VZDELÁVANÍ VO VZDELÁVACEJ OBLASTI „POHYB A ZDRAVIE“ PATRIA: a) Motorická gramotnosť

- rozvoj základných lokomócií potrebných pre aktívny život, - osvojenie si pohybových zručností, - rozvoj pohybových schopností (kondičných a koordinačných), - diagnostika pohybových predpokladov človeka. - vyjadrenie emócií prostredníctvom gesta a pohybu.

b) Funkčné kompetencie - rozvoj funkcií organizmu človeka, - diagnostika telesnej zdatnosti.

c) Socio-motorické kompetencie - vystupovanie v rôznych rolách v rámci športového kolektívu - adaptovanie vlastných pohybov podľa signálov z okolia - rešpektovanie partnerov, súperov, pravidiel súťaženia.

Podrobná štruktúra telovýchovných a športových kompetencií: A) MOTORICKÁ GRAMOTNOSŤ Vedomosti:

- žiak pozná základné somatické charakteristiky a ich vzťah k zdraviu, - má teoretické vedomosti o pravidlách a technike športových činností, - pozná zákonitosti učenia sa pohybom, - vie aplikovať logické operácie pri metodickom postupe nácviku pohybových

činností, - ovláda spôsob hodnotenia motorických zručností - pozná zásady rozvoja pohybovej výkonnosti a jednotlivých pohybových

schopností, - vie rozpoznať účinnosť pohybových činností na zdravie, - vie posúdiť realizáciu osvojovanej pohybovej činnosti, označiť zjavné

nedostatky a ich možné príčiny.

30

Zručnosti a schopnosti: - žiak si dokáže osvojiť telovýchovné a športové zručnosti v súlade

s individuálnymi predpokladmi, - vie tvorivo aplikovať osvojené pohybové zručnosti v hre, súťaži, pri

rekreačných činnostiach, - vie preniesť pohybové zručnosti a schopnosti do niektorých životných situácií, - má schopnosť adaptovať sa na pohybové zaťaženie, - má schopnosť zvoliť si optimálnu frekvenciu, opakovanie a trvanie činnosti

v súvislosti s daným obsahom pohybových činností vo vzťahu k zdraviu, Postoje:

- žiak prejavuje záujem o správne držanie tela ako aj rozvoj pohybových predpokladov,

- cieľavedome riadi svoj režim s optimálnym zastúpením telovýchovnej a športovej aktivity,

- utvára aktívne vedomie a motiváciu k pravidelnému a správnemu životnému štýlu,

B) FUNKČNÉ KOMPETENCIE Vedomosti:

- žiak pozná zásady rozvoja funkcií organizmu človeka v smere podpory zdravia,

- vie narábať s pohybovým zaťažením (objemom a intenzitou cvičenia), - ovláda základné funkčné skúšky na zistenie úrovne telesnej zdatnosti.

Zručnosti a schopnosti:

- žiak vie diagnostikovať svoju telesnú zdatnosť a zaradiť sa do kategórie podľa zdatnosti.

Postoje:

- žiak vie vyjadriť vlastný názor k problematike zdravia a diskutuje o nej v kruhu svojich vrstovníkov, rodiny a najbližším okolím,

- prejavuje zodpovedný vzťah k sebe samému, k pravidlám zdravého životného štýlu

- podieľa sa na programoch podpory zdravia a telesnej zdatnosti v rámci školy a obce,

- optimálne reaguje na fyziologické zmeny v období dospievania, - rozozná a presadzuje svoj názor na negatívny vplyv návykových látok na

zdatnosť organizmu dospievajúceho človeka.

31

C) SOCIO-MOTORICKÉ KOMPETENCIE Vedomosti:

- žiak vie pochopiť význam a prínos organizovaných foriem športových a telovýchovných súťaží,

- pozná rôzne role v rámci športového kolektívu - rešpektuje partnerov, súperov, pravidiel súťaženia.

Zručnosti a schopnosti:

- žiak vie vhodne komunikovať verbálne i neverbálne počas športovej činnosti - vie sa aktívne zapájať do organizovania športových aktivít i do kolektívneho

cvičenia v škole i mimo nej, - je schopný spolupracovať s ostatnými členmi kolektívu a operatívne riešiť

vznikajúce konfliktné situácie, - dokáže adaptovať vlastné pohyby podľa signálov z okolia

Postoje:

- žiak sa vie objektívne vyjadrovať k športovému javu, k procesu, - osvojil si správanie a koná v zmysle fair-play, pozorne počúva, hľadí, hodnotí,

je objektívnym divákom a fanúšikom, - vie sa správať k iným ľuďom zodpovedne, eticky, bez ohľadu na ich vek,

sociálne postavenie, zdravotné zatriedenie.

Príklady problémov, ktoré dokáže žiak riešiť: 1. Zisti príčiny zvyšovania hmotnosti tela u niektorého z rodinných príslušníkov. 2. Stanov výpočtom cieľové zóny pulzovej frekvencie pre svoju pohybovú činnosť. 3. Vypracuj základný program pohybovej aktivity zameranej na rozvoj aeróbneho

zdravia. PRÍKLAD KĽÚČOVÝCH KOMPETENCIÍ Z TC ATLETIKA

KOMPETENCIA: Žiak vie demonštrovať základy techniky behu, skoku a hodu, vie využívať atletické disciplíny a prostriedky atletiky na zvýšenie svojej telesnej kondície, ovláda základy terminológie, uplatňuje zásady hygieny a úrazovej zábrany, pozná základné pravidlá súťaženia a koná v duchu fair-play. Skrátená alternatíva:

Žiak vie využívať základné atletické lokomócie pri udržiavaní a zvyšovaní svojej telesnej zdatnosti a uplatňuje získané vedomosti, zručnosti a návyky v každodennom živote.

32

ČIASTKOVÉ KOMPETENCIE: predstavujú požiadavky na vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka. Žiak:

• vie sa orientovať v základných atletických disciplínach, charakterizovať ich a prakticky demonštrovať,

• uvedomuje si význam a vplyv základných prostriedkov kondičnej prípravy na zdravý rozvoj organizmu a využíva ich vo svojej spontánnej pohybovej aktivite,

• pozná základné pravidlá atletických disciplín a pod dohľadom pedagóga je schopný pomáhať pri organizácii a rozhodovaní atletických súťaží,

• pozná význam rozcvičenia a vie sa aktívne zapojiť do jeho vedenia, • pozná a v živote uplatňuje zásady fair-play ako súťažiaci, rozhodca, organizátor,

divák. Vedomosti:

• základná terminológia a systematika atletických disciplín, • technika atletických disciplín, • základné pravidlá súťaženia a rozhodovania atletických súťaží, • organizácia súťaží (časomerač, rozhodca, zapisovateľ), • zásady fair-play, • bezpečnosť a úrazová zábrana, • zásady hygieny a vplyv atletiky na zdravý vývin mládeže.

Na základe týchto a ďalších vedomostí možno u žiakov nadobudnúť nasledovné zručnosti a rozvíjať schopnosti: Zručnosti a schopnosti:

• základy racionálnej techniky pohybových činností (atletická abeceda, nízky a polovysoký štart, švihový a šliapavý beh, šprint, vytrvalostný beh, štafetový a prekážkový beh, skok do diaľky skrčmo a kročmo, skok do výšky, hod loptičkou a granátom, vrh guľou),

• rozvoj kondičných a koordinačných schopností, • základné (pomocné) funkcie rozhodcu a organizátora atletických súťaží, • využitie základných atletických lokomócií pri rozvoji telesnej zdatnosti a pohybovej

výkonnosti. Za pomoci týchto vedomostí, zručností a schopností v priebehu vyučovacieho procesu predpokladáme vytvorenie nasledovných postojov u žiakov: Postoje:

• trvalý pozitívny vzťah k atletickým činnostiam ako predpokladu pre ich celoživotné uplatňovanie v individuálnej pohybovej aktivite a udržiavaní zdravia,

• pozitívny postoj k súťaženiu,

33

• pozitívny vzťah k súperom, • dodržiavanie prijatých zásad v rámci skupiny, • vedieť súperiť, kooperovať a tolerovať súperov, • prejavovať snahu o seba zdokonaľovanie, húževnatosť, vytrvalosť,

cieľavedomosť.

Popri špecifických predmetových kompetencií by mal žiak napĺňať aj tzv. prierezové (nadpredmetové) kompetencie potrebné pre život:

SPOLOČNÉ KOMPETENCIE S INÝMI VYUČOVACÍMI PREDMETMI

Chémia: chemické procesy v tele človeka počas vykonávania pohybovej činnosti (aeróbne a anaeróbne procesy), atď. Biológia: genetické predpoklady, biológia človeka- stavba tela, udržiavanie zdravia, príčiny chorôb, zdravie a potraviny, výživa pri športe, psychológia osobnosti športovca, trénera, atď. Matematika: číselné operácie, štatistické vyhodnocovanie výsledkov meraní, grafické znázornenie zmien športových výkonov, telesnej zdatnosti, atď. Fyzika: Meranie fyzikálnych veličín v podmienkach športu (vo vode a pod vodou – meranie tlaku kvapaliny, Archimedov zákon, trenie na snehu a ľade, meranie času, výpočet rýchlosti pohybu telesa, zrýchlenia, odpor prostredia – gymnastická krieda, tretry), atď. Informatika: Práca s počítačom – vyhodnocovanie nameraných výkonov v tabuľkách, evidencia výkonov, prognózovanie vývoja a športových výkonov, vyhľadávanie údajov a informácií z Internetových zdrojov, atď. Geografia: Turistika (pešia, vysokohorská, vodná, cykloturistika /cyklotrasy/, hipoturistika), orientácia v neznámom teréne, odhady vzdialeností, atď. Dejepis: Historické základy pohybovej aktivity človeka a športu, Olympijské hnutie – dejiny OH, atď. Etika: Zásady súťaženia fair-play, etické a morálne princípy človeka, športovca, trénera, atď. Jazyková výučba: Terminológia športu, pôvod termínov (anglický, nemecký, francúzsky jazyk), atď. OČAKÁVANÉ VÝSTUPY PRE ŽIAKA I. STUPŇA ZŠ:

Žiak: - využíva každodennú pohybovú aktivitu k rozvoju svojho zdravia,

34

- dodržiava základné hygienické a bezpečnostné zásady pri pohybových aktivitách v škole aj mimo nej a adekvátne reaguje pri úraze spolužiaka,

- v súlade so svojimi individuálnymi predpokladmi zvláda jednoduché pohybové činnosti vykonávané samostatne alebo v skupine,

- spolupracuje pri jednoduchých skupinových pohybových aktivitách, - rozumie a reaguje na pokyny k vykonávaniu organizovanej pohybovej aktivity, - prejavuje primeranú samostatnosť a vôľu po zlepšení svojej telesnej zdatnosti, - využíva kompenzačné cvičenia v súvislosti s jednostranným a nadmerným

zaťažovaním alebo zdravotným oslabením, - v súlade so svojimi individuálnymi predpokladmi zvláda osvojované pohybové

zručnosti, - dokáže zmerať a ohodnotiť kvalitu pohybovej činnosti spolužiaka ako aj svojej

vlastnej, - dodržiava pravidlá fair-play a rešpektuje pri cvičení opačné pohlavie, - dokáže cvičiť samostatne jednoduché cvičenia podľa jednoduchého nákresu

alebo pokynov, - pozná a používa základnú terminológiu telesnej výchovy a športu, - vie zorganizovať športové súťaže a činnosti na úrovni triedy, - dokáže získať potrebné informácie o športových akciách v škole a v mieste

bydliska, - uplatňuje správne držanie tela pri sedení aj pri činnostiach.

OČAKÁVANÉ VÝSTUPY PRE ŽIAKA II. STUPŇA ZŠ:

Žiak: - aktívne a pravidelne zaraďuje pohybové aktivity do svojho denného režimu, - vie zvoliť adekvátny pohybový program pre zlepšenie svojej telesnej zdatnosti, - adekvátne sa rozcvičí pred vykonávaním pohybovej činnosti, - zvláda v súlade s individuálnymi predpokladmi osvojované pohybové zručnosti

a vie ich tvorivo aplikovať v hre aj pri rekreačnej činnosti, - dokáže ohodnotiť seba aj spolucvičencov, - ovláda názvoslovie telesnej výchovy a športu, - vie sa adekvátne chovať pri vykonávaní pohybovej aktivity aj pri návšteve

športových podujatí, - odmieta návykové látky a dodržiava správnu životosprávu, - napĺňa základné olympijské myšlienky vo svojom každodennom živote, čestne

súťaží, rešpektuje opačné pohlavie, zdravotne oslabených a prírodu, - dokáže nájsť na Internete potrebné informácie o pohybových aktivitách

a športových súťažiach, aj v cudzom jazyku, - vie zorganizovať a rozhodovať jednoduché turnaje, súťaže a telovýchovné

aktivity, - uplatňuje zásady správneho držania tela a vie zvoliť adekvátne cvičenie v prípade

svojho zdravotného oslabenia,

35

- zaraďuje do svojho pohybového režimu špeciálne vyrovnávacie cvičenia, ktoré súvisia s jeho oslabením.

LITERATÚRA: 1. Baráth, L. (2006). Telesná výchova a šport v multikultúrnom prostredí ČSR v r. 1918-

1938 In.: Zborník referátov z vedeckého seminára doktorandov s medzinárodnou účasťou „Humanistické podoby športu a telesnej výchovy”. Bratislava: FTVŠ UK, 2006, s. 15-18. ISBN 80-89075-30-4.

2. Belz, H. - Sigrist, M. 2001. Klíčové kompetence a jejich rozvíjení. Praha: Portál 2001. 3. DEELSA/ED/CERI/CD: Definition and Selection of Competences (DeSeCo):

Theoretical and Conceptual Foundation. Strategy Paper. 2002. http://www.portal-stat.admin.ch/deseco/deseco_strategy_paper_final.pdf/

4. European Commission: Second Report on the activities of the Working Group on Basic Skills, Foreign language teaching and Entrepreneurship. 2003.

5. Šimonek, J., ml. 2006. Východiská pre tvorbu alternatívnych kurikúl telesnej výchovy pre stredné školy na Slovensku. Tel. Vých. Šport, 16, 2006, 1, 8-11.

6. Turek, I. 2002. Kľúčové kompetencie žiakov. Pedagogické rozhľady. 2002, 2, 3 – 7. 7. Weinert, F.E. 2001. Vergleichende Leistungsmessung in Schulen – eine umstrittene

Selbstverständlichkeit. In: Weinert, F.E. (Hrsg.): Leistungsmessungen in Schulen, Weinheim und Basel, 2001, 17-31.

http://www.oki.hu/printerFriendly.php/kod2002-e-Csapo.html http://www.rvp.cz/soubor/rvpzv.pdf/ http./www.vuppraha.cz/index.php:/op=sections@sid=161

JAROMÍR ŠIMONEK, ml. (*1958) – na Katedre telesnej výchovy a športu Pedagogickej fakulty UKF v Nitre sa zaoberá didaktikou telesnej výchovy a oblasťou koordinačných schopností. Kontakt: Prof. PaedDr. Jaromír Šimonek, PhD., prodekan PF UKF Nitra Katedra telesnej výchovy a športu jsimonek@ukf.sk, Tel.: 0903 203 224.

36

POHĽAD NA NOVÉ KURIKULUM Z TELESNEJ VÝCHVY V PRIMÁRNEJ EDUKÁCII

PaedDr. Soňa KRŠJAKOVÁ Pedagogická fakulta UK v Bratislave, Kabinet športovej edukológie

Kľúčové slová: Ciele a obsah telesnej výchovy v primárnej edukácii. Anotácia: Autorka prezentuje zameranie telesnej výchovy v primárnej edukácii

so zameraním na telesné, funkčné a pohybové zdokonaľovanie – za účelomupevňovania zdravia, zdravotne orientovanej zdatnosti a pohybovej výkonnosti.

V súčasnosti evidujeme v rámci kurikulárnej transformácie nášho školstva aj snahu o zmeny v obsahovej štruktúre základných pedagogických dokumentov – učebných osnov pre jednotlivé typy a stupne školy. Už dlhšie evidujeme potrebu intenzívnejšie reflektovať zmeny v spoločnosti našou súčasnou školou. Za zásadné považujeme v telesnej výchove vnímanie nového prístupu k žiakovi, žiaka k sebe samému, svojmu zdraviu, k zdravotnej prevencii. K tomuto novému pohľadu by svojou mierou mali prispieť aj nové pedagogické dokumenty a tiež učiteľ, ktorý bude projektované zmeny realizovať. Pri koncipovaní nového obsahu telesnej výchovy v primárnej edukácii sme vychádzali z poznania súčasných učebných osnov a ich aplikácie v školskej telesnej výchove. Inšpirovali sme sa zároveň inovačnými prvkami a aktuálnym trendom v pohybových aktivitách detí. Za najdôležitejšie východisko však považujeme potrebu adekvátnej pohybovej aktivity pre všetky deti ako súčasť zdravotnej prevencie. Nemožno akceptovať nezačleňovanie niektorých jedincov do aktívnej účasti v telovýchovnom procese len preto, že sú netalentovaní, menej nadaní na šport alebo majú zdravotný problém menšieho či väčšieho rozsahu. Práve naopak, treba zvýšiť zameranie na tie skupiny žiakov, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu snažia telesnej výchove vyhnúť.

Kurikulárny dokument by mal učiteľovi vytvoriť priestor a poskytnúť mu diverzifikovaný obsah, ktorý umožní realizovať pohybové aktivity rôznymi pohybovými prostriedkami a pritom zabezpečí, aby každý žiak zažil pri aktivitách úspech, mal z nich radosť a zároveň mal túžbu a potrebu ich naďalej realizovať v školskom prostredí, ale tiež aj mimo školy, vo svojom voľnom čase (Kršjaková,2006). V návrhu nového kurikula je prezentované zameranie telesnej výchovy v primárnej edukácii predovšetkým na telesné, funkčné a pohybové zdokonaľovanie, čím sa prispieva k upevňovaniu zdravia, zdravotne orientovanej zdatnosti a pohybovej výkonnosti. Telesná výchova má poskytovať elementárne teoretické a praktické vzdelanie z oblasti pohybu a športu, významne prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov, prispieva k formovaniu kladného vzťahu k pohybovej aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese edukácie.

37

Profil absolventa primárneho vzdelávania z telesnej výchovy je formulovaný nasledovne:

Má vytvorený základný pojmový aparát na veku primeranej úrovni prostredníctvom poznatkov z realizovaných pohybových aktivít, aktuálnych skúseností a športových záujmov.

Dokáže v pohybových činnostiach uplatňovať princípy fair – play, je tolerantný k súperom pri súťažiach, vie kooperovať v skupine, akceptuje práva a povinnosti účastníkov hry, súťaže a svojim správaním prispieva k nerušenému priebehu športovej akcie.

Má osvojené elementárne vedomosti a zručnosti z telesnej výchovy, vie ich aplikovať a tvorivo rozpracovať v pohybových aktivitách v škole i vo voľnom čase.

Má na veku primeranej úrovni rozvinuté pohybové schopnosti, ktoré vytvárajú predpoklad pre optimálnu zdravotne orientovanú zdatnosť.

Dokáže v každodennom živote uplatňovať zásady hygieny, bezpečnosti a ochrany vlastného zdravia.

Pozná a uvedomuje si význam pohybu pre zdravie a dokáže svoje zdravie upevňovať prostredníctvom každodenného pohybu.

CIELE TELESNEJ VÝCHOVY V PRIMÁRNEJ EDUKÁCII

Hlavným cieľom je pozitívna stimulácia vývinu kultúrne gramotnej osobnosti

prostredníctvom pohybu s akcentom na zdravotne orientovanú zdatnosť a radostné prežívanie pohybovej činnosti. Ďalšie ciele formulujeme nasledovne: Cieľ zameraný na osobnostný rozvoj: „Mať vytvorenú elementárnu veku primeranú predstavu o vlastných pohybových možnostiach a pohybovou činnosťou prispievať k optimálnemu stupňu rozvoja osobnosti ako celku i po stránke kognitívnej, emocionálnej, sociálnej, morálnej.“ Cieľ zameraný na zdravie: „Vnímať zdravie a pohybovú aktivitu ako jeho nevyhnutnú súčasť pri formovaní vlastného zdravého životného štýlu a jeho uplatňovaní v každodennom živote.“ Cieľ zameraný na motoriku: „Mať osvojené elementárne pohybové zručnosti a vytvorené pohybové návyky súvisiace so základnými lokomóciami, mať optimálne primerane veku rozvinuté pohybové schopnosti, preukazovať elementárne vedomosti a poznatky z telesnej výchovy a športu pri realizácii pohybových činností.“ Cieľ zameraný na postoje: „Prejavovať záujem o pohybové činnosti, prezentovať pozitívny vzťah k ich pravidelnej realizácii, aplikovať ich v každodennom živote.“ OBSAH TELESNEJ VÝCHOVY V PRIMÁRNEJ EDUKÁCII V novom vymedzení obsahu sme sa snažili minimalizovať počet tematických celkov, ktoré v predchádzajúcich učebných osnovách rozptyľovali učivo do viacerých blokov podľa jednotlivých športových odvetví. Ukazuje sa predovšetkým v primárnej

38

edukácii ako vhodnejšie hľadať spoločné prieniky v pohybových aktivitách a viac integrovať aktivity v zmysle plnenia cieľov. K navrhovaným tematickým celkom patria:

1. Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti 2. Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry 3. Kreatívne a estetické pohybové činnosti 4. Psychomotorické cvičenia a hry 5. Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti

Keďže obsah učiva v jednotlivých tematických celkoch je určený pre 1. – 4. ročník

základnej školy, považujeme za vhodné odporučiť určitú časovú dotáciu pre jednotlivé tematické celky a jednotlivé ročníky (tabuľka 1).

Tabuľka 1 Časová dotácia

Tematický celok 1.ročník 2.ročník 3.ročník 4.ročníkZákladné lokomócie a nelokomočné pohyb.zručnosti

30% 30% 30% 30%

Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry 30% 30% 30% 30% Kreatívne a estetické pohybové činnosti 15% 15% 15% 15% Psychomotorické cvičenia a hry 15% 15% 15% 15% Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti 10% 10% 10% 10% V zmysle požiadaviek na tvorbu nových pedagogických dokumentov sme pre jednotlivé tematické celky (TC) formulovali kompetencie t.j. spôsobilosti preukazovať vedomosti, zručnosti, schopnosti v praktickej činnosti (Milénium,2002). Kompetencia pre TC Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti znie: „Mať primerane veku a svojim schopnostiam osvojené základné lokomócie (ako elementárne predpoklady pre zvládnutie základných atletických disciplín), poradové cvičenia (ako predpoklady účelnej organizácie pohybových činností v priestore) a elementárne zručnosti z akrobacie (ako predpoklady pre zvládnutie základných gymnastických zručností), poznať ich možnosti aplikácie a vnímať ich význam pre život a šport.“ Kompetencia pre TC Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry je formulovaná nasledovne: „Byť aktívny pri úlohách vyplývajúcich z pravidiel hry, prejavovať schopnosť spolupracovať, dodržiavať dohodnuté pravidlá, technicky správne manipulovať s náčiním a pohybovať sa s ním, odhadovať pohyb náčinia a prispôsobiť mu vlastný pohyb v rôznych situáciách a obmenách, prejavovať pozitívny postoj k herným činnostiam, uplatňovať zásady kultúrneho správania sa na športových podujatiach.“ Kompetencia pre TC Kreatívne a estetické pohybové činnosti má nasledovnú formuláciu: „Mať primerane veku rozvinuté základné senzorické, motorické (pohybové), intelektuálne, kultúrno – umelecké a tvorivé schopnosti, vedieť ich primerane aplikovať v živote i športe prostredníctvom kultivovaného prirodzeného pohybu.“

39

Kompetencia pre TC Psychomotorické cvičenia a hry znie: „Mať primerane veku osvojené správne držanie tela a vnímanie svojho tela pri pohybových činnostiach, vedieť aplikovať širokú škálu cvičení zameraných na vnímanie vzájomného pôsobenia psychiky a pohybu, relaxáciu, dýchanie, flexibilitu ako základ sebapoznania, sebaakceptácie, dôvery vo vlastné sily.“ Kompetencia pre TC Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti je formulovaná nasledovne: „Mať primerane veku osvojené základné zručnosti z plávania, turistiky, korčuľovania, lyžovania, bicyklovania ai. a vedieť ich primerane aplikovať v živote i športe.“ Súčasťou nového dokumentu je aj vzdelávací štandard. Má dve časti – obsahový a výkonový štandard. Obsahový štandard sa zameriava na vymedzenie obsahu (kľúčové pojmy a minimálny obsah) v jednotlivých tematických celkoch. Výkonový štandard obsahuje požiadavky na spôsobilosti t.j. na vedomosti, zručnosti, schopnosti a postoje. Za dôležitú súčasť tohto dokumentu považujeme jeho záverečnú kapitolu, ktorou je proces. Snažíme sa učiteľovi sprostredkovať predstavu o realizácii naprojektovaného obsahu. V úvode sa akcentuje úloha školy v oblasti zabezpečenia komplexného pohybového režimu žiakov. Ak má byť edukačný proces žiakov 1.stupňa základnej školy plnohodnotný a má viesť k správnym návykom zdravého spôsobu života, potom treba rešpektovať a realizovať všetky odporúčané organizačné formy telesnej výchovy. Úlohou školy a jednotlivých pedagógov je pôsobiť prostredníctvom rôznorodých pohybových aktivít preventívne v rámci zdravotnej prevencie i prevencie sociálne – patologických javov. Pri projektovaní učiva sa učiteľom odporúča rešpektovať reálne podmienky školy a tiež špecifiká danej triedy a jednotlivých žiakov. Zo širokokoncipovaného obsahu jednotlivých tematických celkov vyberá učiteľ postupne tie, ktoré žiaci v danom čase zvládnu, na ktoré sú pripravení vzhľadom k úrovni rozvoja ich pohybových schopností a už osvojených pohybových zručností. V jednotlivých tematických celkoch sa poskytuje dostatočný priestor na tvorivú aplikáciu obsahu učiva učiteľom. Zároveň sa očakáva citlivý prístup učiteľa pri výbere cvičení a hier, aby bolo možné u každé žiaka dosiahnuť postupný rozvoj požadovaných kompetencií. V procese výučby je žiadúce, aby učiteľ vytváral priestor pre sebapoznávanie žiakov prostredníctvom pohybu, rozvíjali ich tvorivé schopnosti a podporoval pohybovú improvizáciu. Za vítané sa považuje vytváraniu úloh divergentného typu, aby aj žiaci objavovali a hľadali možné riešenia v pohybových úlohách a rozvíjali napríklad taktické myslenie. Dieťa mladšieho školského veku rado objavuje. Aj v telesnej výchove treba vytvoriť priestor na objavovanie. Veľké možnosti na to poskytuje náradie a náčinie. Prvotné oboznamovanie sa s každým novým prostriedkom treba nechať na žiaka. Na základe jeho reakcií a aktivít potom postupne prezentovať konkrétne požadované činnosti. Komunikáciu v telesnej výchove neobmedzovať len na pokyny, povely a príkazy. Už pri plánovaní učiva cielene premyslieť témy na komunikáciu s jednotlivcom, skupinou i celou triedou. Vytvárať si počas vyučovacích hodín priestor pre adresné poznámky

40

k realizovanej činnosti jednotlivcom. Neobmedzovať sa v komunikácii len na samotnú pohybovú činnosť – technickú stránku cvičených prvkov. Komunikovať aj na emocionálnej úrovni – o pocitoch, náladách, predstavách, potrebách žiakov počas cvičenia, hry, súťaže ale i po nich. V súčasnosti je dokončený proces pripomienkovania návrhov nového kurikula. Možnosť vyjadriť sa dostali ako odborníci na fakultách, tak inšpektori a učiteľské kolektívy. Vysoko prevažovali pozitívne hodnotenia a preto sme presvedčení, že s návrhom sa učitelia stotožnia a vytvorí im dobrý rámec pre ich prácu s konkrétnou skupinou žiakov. LITERATÚRA: KRŠJAKOVÁ, S.: Školská telesná výchova – súčasnosť a perspektívy. IN: Zborník

k 60. výročiu vzniku Pedagogickej fakulty UK v Bratislave – telesná výchova. Bratislava: UK, 2006. s.84-102. ISBN 80-223-2068-4

ROSA, V. – TUREK, I. – ZELINA, M.: Milénium – Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov. Bratislava: IRIS, 2000.186s. ISBN 80-89018-36-X

Kontakt : PaedDr. Soňa Kršjaková, PDd UK Bratislava, Kabinet športovej edukácie sona.krsjakova@fedu.uniba.sk tel.: 02 / 65422654

41

K NIEKTORÝM PROBLÉMOM REALIZÁCIE NOVÝCH UČEBNÝCH OSNOV V PRAXI

PhDr. Milan MIKUŠ – doc. PaedDr. Viera BEBČÁKOVÁ, PhD., PaedDr. Michal MODRÁK, PhD.

Fakulta športu PU Prešov, Metodicko-pedagogické centrum, a. p. Prešov Kľúčové slová : Efektívnosť vyučovania Anotácia: Autori poukazujú na význam kontinuálneho skvalitňovania telovýchovného

procesu. Predkladajú návrhy a pripomienky na zlepšenie súčasného stavu. V súčasnom období naše školstvo prechádza zásadnými zmenami. Niektoré činitele ovplyvňujúce efektívnosť vyučovania:

1. Niektoré školy vykazujú SYMPTÓMY KRÍZY: a) MINIMALIZMUS - činnosť časti učiteľov sa redukuje na minimálne nevyhnutnú mieru - znižuje sa aktivita učiteľov, záujmy sa presúvajú do mimoškolských aktivít - nedostatočné finančné ohodnotenie sa kompenzuje prácou mimo školstva b) IMOBILIZMUS - prejavuje sa neochota učiteľov brať na seba nové úlohy, meniť štýl svojej práce - učitelia preferujú tradičné, jasne zabehnuté cesty c) ROZPAD TRADIČNÝCH PEDAGOGICKÝCH KONCEPCIÍ - často sa menia „pravidlá hry“ v škole - znižuje sa disciplína žiakov - rastie nezáujem žiakov o TV a Š - sťažuje sa spolupráca s rodičmi - prichádzajú nové koncepcie vyučovania, často i bez overenia ich efektivity v praxi - rôzne skupiny učiteľov v praxi: konzervatívci, utopisti, pragmatici a pod. d) PROBLÉMY V RIADENÍ ŠKÔL Odstránenie symptómov krízy a zavedenie pozitívnych zmien – v rozhodujúcej miere závisia od osobnosti riaditeľa. Naše poznatky z praxe: EXTRÉMNE rozdiely v nazeraní na význam a dôležitosť TV.

2. Aktuálny problém: - Príprava učiteľov na prácu, na nový štýl práce s novými učebnými osnovami. - Problém manipulácie s novými frekventovanými pojmami:

42

KURIKULUM, ŠTÁTNE KURIKULUM, ŠKOLSKÉ KURIKULUM, KOMPETENCIE, KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE, POHYBOVÁ KOMPETENCIA, KMEŇOVÉ UČIVO, VZDELÁVACIE ŠTANDARDY a pod. V oblasti kurikula pre základné a stredné školy – trend k DVOJÚROVŇOVÉMU

PARTICIPATÍVNEMU MODELU.

I. ŠTÁTNE KURIKULUM - všeobecné ciele vzdelávania - záväzné cieľové požiadavky na výkon žiaka - štandardy – spôsoby overovania dosahovania štandardov - kmeňové učivo – pre všetky školy príslušného typu na jeho osvojenie je potrebná

iba časť hodinovej dotácie

II. ŠKOLSKÉ KURIKULUM – školské vzdelávacie programy - využíva sa zvyšná časť hodinovej dotácie podľa miestnych podmienok: žiaci,

tradície, rodičia, učiteľ - vysoké požiadavky na zodpovednosť a profesionalitu učiteľov, PK TV

ZMENA HIERARCHIE ZLOŽIEK UČIVA

- HODNOTY, POSTOJE - SCHOPNOSTI, ZRUČNOSTI - VEDOMOSTI

NIEKTORÉ TRENDY V RIADENÍ TELOVÝCHOVNÉHO PROCESU

OD KU vyučovania k učeniu sa

pasivity žiaka k aktivite, tvorivosti, prežívaniu práce žiaka

autoritárstva, dogmatizmu humanizácii vyučovania

učiteľa neomylnej autority učiteľovi – poradcovi

orientácia na priemerného žiaka diferencovanému a individuálnemu prístupu k žiakovi

hromadnej práce žiakov skupinovej práci

dôrazu na obsah učiva dôrazu na celý vyučovací proces

43

KONTINUÁLNE SKVALITŇOVANIE TELOVÝCHOVNÉHO PROCESU

- UČITEĽ sa neustále zamýšľa nad svojou prácou – hodnotenie, analýza. - Pevnou súčasťou ich práce by mal byť prístup označovaný pracovne ako PRHA,

ktorý pozostáva zo štyroch etáp:

1. Plánovanie činností 2. Realizácia plánu 3. Hodnotenie činností pomocou primeraných metód a techník 4. Analýza, reflexia, hodnotenie činností – výsledkom je nový PRHA cyklus.

ZÁSADY HUMANISTICKY POŇATÉHO HODNOTENIA

- INDIVIDUÁLNY prístup - KOMPLEXNOSŤ hodnotenia - POZITÍVNA ORIENTÁCIA hodnotenia - Tendencia k SEBAHODNOTENIU - OTVORENOSŤ hodnotenia - ZAPÁJANIE ŽIAKOV ako partnerov do procesu hodnotenia

Humanizácia hodnotenia spočíva najmä v orientácii na POKROK v rozvoji žiaka. Porovnanie s NORMOU je druhoradé, realizuje sa prostredníctvom testov overujúcich dosiahnutie požadovaných vzdelávacích štandardov. ŠTANDARDY Základná charakteristika: Od väčšiny výrobkov, produktov ľudskej činnosti sa požaduje, aby spĺňali určité požiadavky (kvalita, funkčnosť, bezpečnosť a pod.) „Tieto tvrdenia ale neplatia pre školstvo, pretože školy v podstate negarantujú, že každý ich absolvent si osvojil aspoň minimum požadovaných vedomostí, zručností, postojov, schopností“. V školstve sa v súčasnosti hovorí o viacerých druhoch štandardov.

Štandardy pre žiakov (obsahové, výkonové) Štandardy pre učiteľov Štandardy pre školy Vstupný štandard Výstupný štandard Procesuálny štandard

My sa budeme zaoberať VZDELÁVACÍMI štandardami – požiadavkami na žiakov. Okrem úloh, ktoré musia riešiť autori učebných osnov uvedieme aj niektoré problémy, ktoré nie sú v našej kompetencii, ale musíme na ne upozorňovať.

44

Ide o problémy: Kto bude overovať úroveň dosiahnutia štandardov? Ako často a v akom rozsahu ? Bude sa overovať dosiahnutie štandardov u všetkých žiakov, zo všetkých vyučovacích predmetov ? Ako často ? Aké budú dôsledky nedosiahnutia štandardov, kto ich vyvodí ? Z Á V E R Y 1. Zabezpečiť PRÍPRAVU UČITEĽOV / RIADITEĽOV škôl na prácu podľa nových

učebných osnov Predmetová komisia TV na ŠPÚ

- OBSAH vzdelávania - Výber a príprava LEKTOROV - Návrh ORGANIZÁCIE prípravy učiteľov

Metodicko – pedagogické centrum – alokované pracoviská - REALIZÁCIA prípravy učiteľov v REGIÓNOCH - VYSOKÉ ŠKOLY – zvážiť zapojenie

2. ŠTANDARDY – iniciovať reálne uplatňovanie v reálnej praxi (školská inšpekcia a pod.) – PK TV na ŠPÚ LITERATÚRA : BEBČÁKOVÁ, V. 2002. Súčasné trendy výučby telesnej výchovy. In: Telesná výchova

a šport, roč. 10, s. 2. BEBČÁKOVÁ, V. – MIKUŠ, M. 2003. Školská telesná výchova na konci druhého milénia

ako východisko na jej ďalšie smerovanie. In. . Zborník z medzinárodnej konferencie Telesná výchova a šport v treťom tisícročí. 26. – 27. 6. 2003. Prešov. ISBN 80 – 8068 – 198 – 8, s. 625 – 623.

LABUDOVÁ, J. 2007. Východiská ku kurikulárnej prestavbe vyučovania telesnej výchovy v školách. In. Elektronický zborník príspevkov z Konferencie s medzinárodnou účasťou „Kurikulárna transformácia telovýchovného a športového vzdelávania na Slovensku„. Katedra TVaŠ, Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Nitra 20. – 21. 09. 2007. ISBN: 978-80-8094-173-4. Pozvaná prednáška v pléne.

MIKUŠ, M.- MAČUGA, J. - DUŠIČKA, P. - KRIŠANDA, A. 1999. Vnútroškolské riadenie telesnej výchovy na ZŠ. Expres print. Prešov. ISBN 80-968400-0-1.

MIKUŠ, M. – MODRÁK, M. – UCHAĽ, M. 2007. Poznatky o súčasnom stave telesnej výchovy – perspektívy a námety na zlepšenie. In. Elektronický zborník príspevkov z Konferencie s medzinárodnou účasťou „Kurikulárna transformácia telovýchovného a športového vzdelávania na Slovensku„.

45

Katedra TVaŠ, Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Nitra 20. – 21. 09. 2007. ISBN: 978-80-8094-173-4. Sekcia č. 1.

Kontakty : PhDr. Milan Mikuš, ext. pracovník FŠ PU Prešov, 051 / 77315 14 Doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD., prodekanka, Fakulta športu PU v Prešove bebcak@unipo.sk, tel.: 051 / 7470526 PaedDr. Michal Modrák, PhD., Medodicko-pedagogické centrum, a.p. Prešov, Metodik telesnej výchovy , tel.: 0904 359 888, modrak@mcpo.sk

46

ANALÝZA ZÁUJMOVEJ TELESNEJ VÝCHOVY V SÚČASNÝCH PODMIENKACH

Mgr. JÁN SLEZÁK, PhD., – Doc. PhDr. ALEXANDER MELICHER, PhD. Štátny pedagogický ústav v Bratislave,

Fakulta telesnej výchovy a športu UK v Bratislave

Kľúčové slová: Záujmová telesná výchova, obsahová reforma, analýza pohybových aktivít, negatívne javy vo vývoji a správaní žiakov, východiská k zlepšeniu. Anotácia: Autori z poverenia Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave a Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave realizovali v rámci grantovej úlohy VEGA č.1/3697/06 prieskum formou dotazníkovej ankety s cieľom zistiť súčasný stav realizácie záujmovej telesnej výchovy na školách SR v rôznych formách.

Nachádzame sa v období reformy vzdelávania. Obsahová reforma s tvorbou učebných plánov a znižovaním náročnosti obsahu je jednou z kľúčových etáp reformy. V telesnej a športovej výchove, podobne ako aj v ostatných predmetoch sa časová dotácia rozdelí do štátneho a školského vzdelávacieho programu. Vytvorená časová dotácia pre školský program bude pridelená predmetom, ktoré budú podporené kvalitnými projektmi, o ktoré žiaci prejavia záujem. Perspektívne bude potrebné vytvárať personálne a materiálne podmienky vyučovania telesnej výchovy tak, aby bolo možné plniť stanovené štandardy a učebné plány a osnovy v rozsahu dvoch, hodín povinnej telesnej a športovej výchovy týždenne. Nie všetky školy dokážu pripraviť programy, ktorým by boli pridelené hodiny zo školského vzdelávacieho programu. Riešením bude pravidelná záujmová telovýchovná a športová činnosť detí a mládeže vo voľnom čase, ktorá prebieha v záujmových útvaroch – krúžkoch, školských športových kluboch, školských strediskách záujmovej činnosti, školských športových strediskách, ale aj v školských zariadeniach – centrách voľného času, školských kluboch a domovoch mládeže.

V oblasti záujmovej činnosti bude potrebné zintenzívniť rôzne formy organizovania telovýchovnej, športovej a turistickej činnosti na školách. Základnou formou je vyučovacia jednotka v nepovinnom predmete „pohybová príprava” v základných školách a “pohybová a športová výchova” v stredných školách, ktorá sa však z nedostatku finančných prostriedkov v školstve takmer prestala vyučovať. Ďalšou formou sú školské športové súťaže, ktoré zabezpečuje Slovenská asociácia športu na školách v spolupráci s nižšími článkami štátnej správy.

Podľa programového vyhlásenia vlády SR z novembra 1998 „vláda bude podporovať rozširovanie povinnej a dobrovoľnej telesnej výchovy na školách ako aj využívanie školských objektov na mimoškolskú telesnú výchovu. Dotačnú politiku

47

zameria na tých, čo pracujú s mládežou a na prevádzkovateľov športových objektov. Zmenou daňového zákona umožní vyššiu aktivitu miestnych samospráv a športových združení pri rozvoji masovej a rekreačnej telesnej kultúry na miestnej úrovni”.

Štátny pedagogický ústav v Bratislave a Fakulta telesnej výchovy a športu UK v Bratislave realizovali v rámci grantovej úlohy VEGA č.1/3697/06 prieskum formou dotazníkovej ankety s cieľom zistiť súčasný stav realizácie záujmovej telesnej výchovy na školách SR v rôznych formách. Celkom sme oslovili 470 základných a stredných škôl. Návratnosť predstavovala 61,27% t.j. 138 dotazníkov zo základných škôl a 150 zo stredných škôl. Poskytnuté informácie a názory reprezentuje 995 učiteľov telesnej výchovy, ktorí nám prostredníctvom predsedov predmetových komisií a vedenia škôl prezentovali svoje postrehy a skúsenosti z praxe. V sledovaných školách bolo v čase prieskumu na 1. stupni ZŠ 11964 chlapcov a 10707 dievčat. Na 2. stupni ZŠ bolo 17252 chlapcov a 14961 dievčat. Stredné školy predstavovali v gymnáziách 12823 chlapcov a 16770 dievčat. V SOŠ 15173 chlapcov a 9825 dievčat. Celkom boli štatistiky a pozorovania získané zo vzorky 109 475 žiakov rôznych stupňov a typov škôl vo všetkých krajoch Slovenskej republiky. Okrem evidenčného hárku o škole, učiteľoch a žiakoch sme analyzovali pohybové aktivity žiakov. V prvej časti sme sa informovali o súčasnom stave záujmových pohybových aktivít a sociálnom správaní sa žiakov v mimo vyučovacom čase na pôde školy. V druhej časti sme dali priestor na návrhy a pripomienky k zlepšeniu aktivity učiteľov a žiakov v záujmovej telesnej výchove na pôde školy a v mimoškolskej činnosti.

V priebežnom vyhodnotení sme sa zamerali na zistenie stavu záujmu žiakov

v mimo vyučovacích programoch, tiež na ich postoje a správanie. Školy nám poskytli údaje, ktoré pozorovaním získali učitelia telesnej výchovy v procese. Zo štatistických výsledkov vyplýva potreba venovať zvýšené úsilie žiakom trvalo oslobodených od telesnej výchovy, kde nedochádza k poklesu (obr.1). Zvyšujúcim sa vekom postupne narastajú počty oslobodených. Vysoké percentá dosiahli dievčatá gymnázií – 9,9 % a SOŠ 14,4 %.

48

Nezáujem o pohyb začína mať podľa vyjadrení učiteľov negatívny vplyv na telesný rozvoj žiakov. Počet žiakov s nadváhou stále stúpa. Nadváha a obezita spôsobujú následné ochorenia, ako sú srdcovo-cievne, vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol alebo cukrovka. Nadváhou na Slovensku trpí skoro polovica občanov a podľa štatistiky štvrtina je obézna (NCZI „Ambulantná starostlivosť o deti a dorast v SR 2006). „Podľa amerických odborníkov, ak Američania budú priberať v takom tempe ako doteraz, nadváha sa u nich do roku 2015 stane štandardom – trpieť by ňou malo 75 percent dospelých Američanov. Obezitu by malo mať 41 percent z nich“ (http://vat.pravda.sk/ z 10.8.2007).

Vyhodnotením prieskumu zo sociálnej oblasti, hlavne správaním sa žiakov a ich emócií v priebehu procesu a v rôznych formách pohybových aktivít sme zistili okrem pozitívnych aj veľmi znepokojujúce negatívne javy, ktorých zmiernenie resp. odstránenie bude vyžadovať zvýšenú aktivitu pedagógov pre skultúrnenie vzťahov medzi žiakmi a prostredia, v ktorom sa pohybujú. V otázke „ Ako sa žiaci vo Vašej škole a vo svojom okolí prejavujú“ sme dospeli k závažným zisteniam (Obr.2-7). Na všetkých stupňoch a typoch škôl sa vyskytujú prejavy negatívneho správania sa žiakov. Učitelia označovali výskyt od minimálnych prejavov (A) až po najviac sa vyskytujúce (E) negatívne javy u väčšej skupiny žiakov. Prekvapuje pomerne vysoké percento výskytu šikanovania v základnej škole. V úrovni B je to 31,1% výskytu. Zaráža vulgárne vyjadrovanie, fajčenie a pitie alkoholu v úrovni C. Znepokojujúce sú výskyty agresivity a brutality v úrovni B a výskyt drogových udalostí na druhom stupni základnej školy a stredných školách.

0

2

4

6

8

10

12

14

16

1-4 ch 1-4 d 5-9 ch 5-9 d G ch G d SO Š ch SO Š d

O br. 1 Celoročne o slob odení od telesnej vých ovy

%

49

Obr.2 Obr.3

0

10

20

30

40

Výskyt v %

A-najmenej;E-najviac;F-neoznačil

Vulgárne vyjadrovanie v % výskytu

ZŠGymnSOŠ

ZŠ 4,2 17,5 32,2 30,1 12,6 3,5

Gymn 6,7 27,8 40 16,7 6,7 2,2

SOŠ 14,8 4,9 29,5 36,1 14,8 0

A B C D E F

05

101520253035404550

A B C D E FZŠ 25,2 30,8 25,9 11,2 3,5 3,5Gymn 45,6 31,1 11,1 6,7 1,1 4,4SOŠ 44,3 31,1 16,4 1,6 0 6,6

% vyskytu

A-najmenej;E-najviac;F-neoznačil

Vzájomné šikanovanie v % výskytu

50

Obr.4

Obr.5

0

10

20

30

40

Výskyt v %

A-najmenej;E-najviac;F-neoznačil

Agresivita a brutalita v % výskytu

ZŠ 8,4 35,7 28 14 9,1 4,9

Gymn 14,8 36,1 31,1 16,4 0 1,6

SOŠ 22,2 40 23,3 10 2,2 2,2

A B C D E F

0

10

20

30

40

50

Výskyt v%

A-najmenej;E- najviac;Fneoznačil

Fajčenie v % výskytu

ZŠ 21 26,6 29,4 9,8 7,7 5,6

Gymn 10 14,4 48,9 23,3 2,2 1,1

SOŠ 13,1 13,1 39,3 23 11,5 0

A B C D E F

51

Obr.6

Obr.7

0

10

20

30

40

Výskyt v %

A-najmenej;E-najviac;F-neoznačil

Pitie alkoholu v % výskytu

ZŠ 35,7 28,8 18,9 7 2,8 7,7

Gymn 15,6 25,6 37,8 18,9 1,1 1,1

SOŠ 23 29,5 37,7 8,2 1,6 0

A B C D E F

0

10 20 30 40 50 60 70

Výskyt v %

A-najmenej;E-najviac;F-neoznačil

Drogová udalosť v % výskytu

ZŠ 68,5 10,5 4,9 2,8 4,2 9,1

Gymn 62,2 15,6 10 4,4 1,1 6,7

SOŠ 59 21,3 13,1 0 3,3 3,3

A B C D E F

52

Transformácia vzdelávacieho systému bude vyžadovať od vyučujúcich zvládnutie

progresívnych foriem a metód vyučovania. Predpokladáme, že mladí učitelia telesnej výchovy prichádzajúci do praxe, budú v tomto smere pripravení zo štúdia. Starší, ktorí sú v miernej prevahe z pohľadu priemerného veku (obr.8-9) budú mať možnosť v rámci podujatí Metodicko- pedagogických centier absolvovať odborné školenia hlavne z nových poznatkov a metodiky netradičných športov, o ktoré žiaci prejavujú zvýšený záujem. Výskyt záujmu na jednotlivých stupňoch a typoch škôl uvádzame v tabuľkách 1,2,3.

Obr.8

Obr. 9

38

39

40

41

42

43

44

45

46

47

48

Vek

Typ školy

Priemerný vek - muži

Rad1 41,78 Rad2 42,02

Rad3 47,78

Rad4 43,86

Rad5 42,5

ZŠ Gymn SOŠ SR Ideál

39

40

41

42

43

44

45

46

Vek

Typ školy

Priemerný vek - ženy

Rad1 41,5Rad2 42,33Rad3 45,66Rad4 43,16Rad5 42,5

ZŠ Gymn SOŠ SR Ideál

53

Žiaci prejavujú záujem o tradičné športy. U chlapcov je to hlavne futbal, plávanie a vo vyšších ročníkoch basketbal. Dievčatá sa zaujímajú o volejbal, tanec, rytmickú gymnastiku, kondičnú gymnastiku a plávanie. Z netradičných športov prevláda záujem o kolieskové korčule, snowboard a skateboard. Tab.1 Záujem žiakov základných škôl o pohybové aktivity

C h l a p c i D i e v č a t á futbal 381 volejbal 159 kolies.korčule 119 tanec 137 cyklistika 115 kond. kulturistika 117 basketbal 113 zjazd. lyžovanie 107 volejbal 113 kolies. korčule 105 zjazd.lyžovanie 113 basketbal 101 korčuľovanie 102 korčuľovanie 100 eslovanie 83 futbal 98 turistika 79 hádzaná 86 hádzaná 75 plávanie 79 Tab.2 Záujem žiakov gymnázií o pohybové aktivity

C h l a p c i D i e v č a t á futbal 272 volejbal 151 basketbal 239 basketbal 120 volejbal 233 futbal 115 hádzaná 200 hádzaná 115 kondičná kulturistika 120 tanec 113 zjazd.lyžovanie 113 rytmická gymnastika 103 plávanie 110 snowboard 99 korčuľovanie 110 zjazd.lyžovanie 96 snowboard 110 kolieskové korčule 93 úpoly, bojové umenie 103 plávanie 86 Tab.3 Záujem žiakov SOŠ o pohybové aktivity

C h l a p c i D i e v č a t á futbal 275 volejbal 117 volejbal 123 rytmická gymnastika 103 basketbal 117 kolieskové korčule 96 kondičná kulturistika 112 kond.kulturistika 96 kolieskové korčule 99 tanec 93 veslovanie 85 basketbal 87

54

plávanie 81 skateboard 86 bežecké lyžovanie 72 bežecké lyžovanie 83 zjazd.lyžovanie 69 plávanie 78 športová gymnastika 67 moderná gymnastika 77 Prieskumom sme zistili pomerne malý počet oddelení nepovinného predmetu „Pohybová príprava“ na základných školách tab. 4. Podobne v nepovinnom predmete „Pohybová a športová výchova“ v gymnáziách a stredných odborných školách je veľká rezerva tab.5,6. Tieto formy nepovinného vyučovania bude potrebné v budúcnosti viac aktivovať. Tab.4 Počty žiakov ktorí navštevujú nepovinný predmet

„Pohybová výchova“ na 2. stupni základnej školy

Ročník Počet oddelení Počet chlapcov Počet dievčat 5. 36 184 114 6. 43 201 177 7. 42 205 119 8. 52 257 191 9. 42 230 129

Spolu 215 1077 730 Tab.5 Počty žiakov, ktorí navštevujú nepovinný predmet

„Pohybová a športová výchova“ na gymnáziách

Ročník Počet oddelení Počet chlapcov Počet dievčat 1. 24 81 104 2. 22 39 90 3. 19 59 39 4. 21 100 61

Spolu 86 279 294 Tab.6 Počty žiakov, ktorí navštevujú nepovinný predmet

„Pohybová a športová výchova“ v stredných odborných školách

Ročník Počet oddelení Počet chlapcov Počet dievčat 1. 11 103 59 2. 9 73 35 3. 10 70 53 4. 9 45 29

Spolu 39 291 176

55

NÁVRHY A PRIPOMIENKY NA ZLEPŠENIE SÚČASNÉHO STAVU

V dotazníku sme ponúkli priestor učiteľom telesnej výchovy, v ktorom mali možnosť vyjadriť svoje názory a pripomienky na zlepšenie vyučovania telesnej výchovy a skvalitnenia pohybových aktivít v mimo vyučovacom čase na pôde školy. Vyhodnotením odpovedí sme zostavili aktuálne pripomienky a návrhy do poradia podľa dôležitosti: • zlepšiť materiálne a priestorové podmienky pre telesnú výchovu • zvýšiť finančné ohodnotenie práce učiteľa • zvýšiť počty hodín telesnej výchovy najmä na druhom stupni základných škôl • zdokonaliť systém školských športových súťaží • zriadiť súťaže neregistrovaných žiakov • zvýšiť počet telovýchovných krúžkov • zaradiť do úväzku učiteľa záujmovú telesnú výchovu • skvalitniť ďalšie vzdelávanie učiteľov telesnej výchovy • vyriešiť systém oslobodzovania žiakov od telesnej výchovy • znížiť počty žiakov na hodinách telesnej výchovy • zachovať povinné základné učivo v osnovách telesnej výchovy

Z Á V E R Y Učitelia telesnej výchovy, ktorí sa podieľali na prieskume potvrdili záujem o riešenie

problémov školskej telesnej výchovy a hlavne zlepšenie záujmovej telesnej výchovy. Nedostatočný počet povinných vyučovacích hodín v učebnom pláne bude potrebné doplniť a skvalitniť formou záujmovej telesnej výchovy na pôde školy v mimo vyučovacom čase. Tento projekt potrebuje predovšetkým zlepšenie podmienok a využitie daných možností.

Iba v obmedzenom rozsahu sa zabezpečujú nepovinné formy vyučovania (nepovinné predmety – pohybová a športová príprava). Formou zdravotnej telesnej výchovy a integráciou zdravotne oslabených žiakov môžu školy riešiť problém znižovania počtu oslobodených žiakov. Školy v malej miere zabezpečujú kurzové formy vyučovania ako plávanie, lyžovanie, turistika a pobyt v prírode.

Problémy sú tiež v materiálno-technickom zabezpečení, najmä v nedostatočne kvalitnom náradí a náčiní, ale aj v oblasti prevádzky, rekonštrukcie, údržby a výstavby školských telovýchovných objektov a zariadení. Pomerne veľké percento škôl, najmä súkromné a cirkevné, sú dokonca bez športových objektov. Výrazný nárast kriminality, rastúci výskyt drogových závislostí, fajčenia a alkoholizmu u mladých ľudí v mladom a strednom veku má príčinu v oslabení výchovnej zložky predmetov na jednotlivých stupňoch vzdelávania. Zhoršovanie sociálnych podmienok niektorých rodín obmedzuje investície na telovýchovu a šport napriek tomu, že tieto záujmy sú najhodnotnejšou náplňou voľného času, ktoré chránia mladých ľudí pred negatívnymi vplyvmi. Pozitívne postoje získavajú žiaci v pravidelnej športovej činnosti počas školskej dochádzky. „ Nedostupnosť športových aktivít a služieb

56

pre tieto vrstvy obyvateľstva môže mať ďalekosiahle negatívne dôsledky na sociálnu atmosféru, zdravotný a fyzický stav obyvateľstva“ ( A. MELICHER,2006). Aj v dokumente Štátna správa o stave telesnej výchovy v USA v roku 2006 (2006 SHAPE OF THE NATION REPORT STATUS OF PHYSICAL EDUCATION IN THE USA http://www.naspe.org ; http://aahperd.org ) je pohybová aktivita definovaná ako nevyhnutná pre rast, rozvoj a udržovanie dobrého zdravia. Cieľom v telesnej výchove je pripraviť vzdelaných jednotlivcov, ktorí majú vedomosti, zručnosti a sebadôveru dosiahnuť a vykonávať celoživotnú aktivitu v plnom zdraví. Pre kvalitnú pohybovú prípravu majú byť zabezpečené 4 základné podmienky:

1. Podmienky pre učenie ( výučbu, výcvik) 2. Stanoviť zmysluplný obsah vzdelávania 3. Jasné a správne pokyny k vyučovaciemu procesu 4. Hodnotenie programov a študentov.

LITERATÚRA 1. MELICHER, A (2006): Monitoring telesnej výchovy na stredných školách Slovenskej

republiky, FTVŠ UK, Bratislava, TVŠ 1. s. 5-8. 2. LABUDOVÁ, J. (2007): Pohľad na kurikulárnu prestavbu vyučovania telesnej výchovy

na školách. In.: LABUDOVÁ, J. a kol. Tvorba kurikula telesnej výchovy v rámci transformácie vzdelávania v Slovenskej republike. Vedecký zborník. FTVŠ UK, Bratislava, ISBN 978-80-89257-04-1, s.32-41.

3. SLEZÁK, J.- MELICHER, A. (2007): Školská telesná a športová výchova je jedinečným prostriedkom pre výchovu žiakov. In.: LABUDOVÁ, J. a kol. Tvorba kurikula telesnej výchovy v rámci transformácie vzdelávania v Slovenskej republike. Vedecký zborník. FTVŠ UK, Bratislava, ISBN 978-80-89257-04-1, s.69-72.

4. SLEZÁK, J., MELICHER,A. (2007): Východiská ku skvalitneniu záujmovej telesnej výchovy na školách. In: Kurikulárna transformácia telovýchovného a športového vzdelávania na Slovensku . Zborník z vedeckej konferencie, PF Nitra.

5. NÁRODNÉ CENTRUM ZDRAVOTNÍCKYCH INFORMÁCIÍ „ Ambulantná starostlivosť o deti a dorast v SR 2006.

Kontakty : Mgr. Ján Slezák, PhD., Štátny pedagogický ústav v Bratislave, výskumný a vývojový pracovník – TEV. jan.slezak@statpedu.sk, tel.: 02 / 49276111 Doc. PhDr. Alexander Melicher, PhD., FTVŠ UK Bratislava, Katedra športovej edukológie, tel.: 02 / 20669929, alexander.melicher@uniba.sk

57

NÁZORY MANAŽÉROV STREDNÝCH ŠKOL NA NIEKTORÉ OTÁZKY ŠKOLSKEJ TELESNEJ VÝCHOVY

PaedDr. Branislav ANTALA, PhD., – Mgr. Veronika DANČÍKOVÁ

Univerzita Komenského v Bratislave , Fakulta telesnej výchovy a športu, KŠE Kľúčové slová: Názory manažérov škôl na telesnú výchovu. Anotácia: Cieľom autorov príspevku bolo zistiť názory riaditeľov a zástupcov stredných

škôl na vybrané problémy školskej telesnej výchovy a využiť ich tvorbe štátneho vzdelávacieho programu vrámci vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb a spoznať ich aj ako predpoklad pre zaradenie telesnej a športovej výchovy do školských vzdelávacích programov.

V súčasnosti prebieha príprava nového školského zákona, ktorý by mal zreformovať existujúci systém výchovy a vzdelávania na Slovensku. Základnými myšlienkami nového zákona sú decentralizácia a väčšia autonómia škôl, ich väčší podiel na rozhodovaní o obsahu vzdelávania, väčšia aktivita učiteľov a ich väčšie kompetencie a dôraz na výchovné pôsobenie v pedagogickom procese. V tomto duchu sa rozdeľuje povinná časť vzdelávania na štátny vzdelávací program a školské vzdelávacie programy. Štátny vzdelávací program by mal predstavovať približne 70 % celkového obsahu vzdelávania a mal by byť pre školy záväzný. Školské vzdelávacie programy budú predstavovať približne 30 % obsahu vzdelávania a školy si ich budú vytvárať sami na základe podmienok, zamerania školy, tradície, personálnych možností i záujmu žiakov. Pri tvorbe týchto programov budú mať dôležitú úlohu manažmenty jednotlivých škôl. Školská telesná výchova by mala mať dostatočné zastúpenie tak v štátnom ako i v školskom vzdelávacom programe. Školské vzdelávacie programy predstavujú priestor na to, aby sa v nich predmet telesná a športová výchova objavil v primeranom rozsahu. To v akom rozsahu to bude, o tom budú rozhodovať jednotlivé školy sami. Bude záležať najmä na učiteľoch telesnej výchovy, ako si na škole dokážu obhájiť svoj vyučovací predmet, od žiakov, či ich obsah telesnej a športovej výchovy dostatočne osloví a budú mať záujem o jej zaradenie aj do školských vzdelávacích programov, ale aj od riaditeľov a zástupcov škôl, ktorí budú mať významné postavenie pri tvorbe obsahu školských vzdelávacích programov. Preto spoznavanie ich názorov na vyučovanie telesnej výchovy na školách je predpokladom k tomu, aby sme vedeli odhadnúť, do akej miery budú títo manažéry prístupní k zaradeniu nášho predmetu nielen do štátneho vzdelávacieho programu, ale následne aj do školských vzdelávacích programov.Úlohu sme riešili v rámci projektu VEGA č. 1/3697/06. CIEĽ VÝSKUMU

Cieľom výskumu bolo zistiť názory riaditeľov a zástupcov stredných škôl na vybrané problémy školskej telesnej výchovy a využiť ich tvorbe štátneho

58

vzdelávacieho programu vrámci vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb a spoznať ich aj ako predpoklad pre zaradenie telesnej a športovej výchovy do školských vzdelávacích programov. METODIKA VÝSKUMU Výskumný súbor tvorilo 231 manažérov stredných škôl. Z toho bolo 94 riaditeľov škôl (40,7 %) a 136 zástupcov riaditeľov škôl (59,3 %). Výskum sme realizovali na gymnáziách, z ktorých 93,1 % boli štátne školy, ostatné súkromné a cirkevné školy. Na zisťovanie údajov sme použili metódu dotazníka a rozhovoru. Výskum sme realizovali v spolupráci s Asociáciou riaditeľov štátnych škôl v druhom polroku roku 2007. Dotazník sme rozposlali na gymnáziá na Slovensku a časť dotazníkov sme realizovali aj pri osobných stretnutiach s riaditeľmi a zástupcami škôl. Názory manažérov z dotazníkov sme doplnili aj rozhovormi, najmä na bratislavských školách.

VÝSLEDKY VÝSKUMU V prípevku prinášame len niektoré výsledky z nášho výskumu.

V prvej časti výskumu sme sa zamerali na posúdenie toho, aké zloženie majú manažmenty škôl z hľadiska pohlavia, aké je ich vekové zloženie a koľko učiteľov telesnej výchovy je v pozícii riaditeľa alebo zástupcu školy . Ukázalo sa, že rovnako ako v učiteľských zboroch majú aj na manažérskych pozíciách prevahu ženy. Treba však povedať, že podiel mužov na riadení škôl je výrazne vyšší ako podiel mužov v učiteľských zboroch. Na manažérskych pozíciách pôsobí 41,1 % mužov a 58,9 % žien (obr.1). Pôsobia tu vo väčšine skúsení ľudia. 51,1 % manažérov je vo veku 51–60 rokov, 33,8 % je vo veku 41-50 rokov. Vo veku do 40 rokov je na týchto pozíciách iba 10,4 % manažérov a vo veku nad 60 rokov 4,8 %.

Dôležitou informáciou pre nás bolo zistenie, že podiel učiteľov telesnej výchovy v riadiacich funkciách nie je vysoký. Iba 18,2 % riaditeľov a zástupcov riaditeľov má aprobáciu s telesnou výchovou (obr.2). V Čechách sa toto číslo pohybuje okolo 30 %. Myslíme si, že učitelia telesnej výchovy majú dobré predpoklady na riadiacu prácu vychádzajúce z charakateru vyučovania telesnej výchovy, zo skúseností s organizáciou kurzových foriem výuky, záujmovej telesnej výchovy, školských a mimoškolských súťaží a ich podiel v riadiacich funkciách školy by mohol byť vyšší. V druhej časti výskumu sme sa zaujímali o to, ako vnímajú riaditelia a zástupcovia telesnú výchovu z hľadiska jej významnosti a aký rozsah by malo mať podľa nich vyučovanie telesnej výchovy na stredných školách. Potešilo nás, že väčšina riaditeľov a zástupcov považuje telesnú výchovu za významný predmet pre žiaka (70,6 %) a časť ho považuje dokonca za veľmi významný předmět (15,6 %). Iba malá časť manažérov sa vyjadrila o telesnej výchove ako o málo významnom vyučovacom predmete. V rozhovoroch riaditelia a zástupcovia riaditeľov to odôvodňovali zvyčajne tým, že chápu význam pohybu pre komplexný rozvoj dieťaťa, chápu jeho kompenzačnú funkciu medzi ostatnými predmetmi a chápu jeho

59

prínos pre zdravie dieťaťa a formovanie zdravého životného štýlu. Tento názor sa prejavil aj v odpovediach na otázku, aký rozsah by malo mať vyučovanie telesnej výchovy na stredných školách. Až 64,9 % si myslí, že telesná výchova by sa mala vyučovať v rozsahu 3 a viac povinných vyučovacích hodín týždenne. Za menej ako 3 hodiny týždenne sa vyjadrilo iba 34,2 % opýtaných (obr. 3). Tento názor podporuje požiadavku Obr. 1. Zastúpenie mužov a žien na manažérskych pozíciách škôl

0

10

20

30

40

50

60

70(%)

Sex 41,1 58,9

muži ženy

Obr. 2. Máte aprobáciu s telesnou výchovou ?

010

203040

506070

8090(%)

Aprob. 18,2 81,8

áno nie

odborníkov z oblasti telesnej výchovy, aby rozsah telesnej výchovy v štátnom vzdelávacom programe bol 3 hodiny telesnej výchovy týždenne. Zároveň dáva určitý optimizmus, že bude záujem o zaradenie telesnej výchovy aj do školských vzdelávacích programov.

60

V ďaľšej časti výskumu, sme sa zaujímali o názory manažérov škôl na niektoré vybrané problémy školskej telesnej výchovy ako napr. či sa má telesná výchova klasifikovať alebo nie a či by vyučovaniu telesnej výchovy pomohla učebnica telesnej výchovy.

V otázke klasifikácie žiakov v telesnej výchove manažéri škôl nie sú jednotní. Názory sú približne rovnako rozdelené - 48,1 % je za klasifikáciu a oniečo viac (51,9 %) je proti klasikácii (obr.4). Mnohí vyjadrili názor, že žiaci v telesnej výchove majú byť hodnotení rovnako, ako sú hodnotení v iných vyučovacích predmetoch.

Zaujímali sme sa taktiež o ich názor na zavedenie učebnice telesnej výchovy ako pomôcky pre čvičiacich žiakov. Väčšina z nich si však myslí, že nie je potrebné zavádzať učebnicu telesnej výchovy (obr. 5). V rozhovoroch to odôvodnili najčastejšie tým, že informácie z tejto oblasti sú dnes bežne dostupné na internete a v športovej literatúre Obr.3. Aký by mal byť týždenný rozsah povinného vyučovania telesnej výchovy ?

0,0

10,0

20,0

30,0

40,0

50,0

60,0

hod.TV 0,4 33,8 54,1 3,0 7,8 0,9

1.hod.týž. 2.hod.týž. 3.hod.týž. 4.hod.týž. každý deň nepovinné

(%)

a aj tým, že telesná výchova má predovšetkým fyzicky žaťažiť dieťa a pôsobiť ako kompenzácia intelektuálnemu zaťaženiu. V tomto sa názory manažérov zhodujú aj s názormi žiakov, ktorí sa v 90% vyjadrujú proti učebnici telesnej výchovy. Sú ale v rozpore s názormi časti telovýchovných odborníkov a časti učiteľov telesnej výchovy, ktorí si myslia, že takýto materiál by mohol pri dobrom obsahovom a grafickom spracovaní pomôcť kvalite vyučovania telesnej výchovy.

61

Obr. 4. Majú sa žiaci v telesnej výchove klasifikovať?

46

47

48

49

50

51

52(%)

Klasif.TV 48,1 51,9

áno nie

Obr. 5. Má sa zaviesť učebnica telesnej výchovy ?

0

10

20

30

40

50

60

70(%)

Učeb.TV 35,5 64,5

áno nie

V poslednej časti výskumu sme sa zaujímali o to, či sa riaditelia a zástupcovia škôl dostatočne zaujímajú o prácu učiteľov telesnej výchovy, ako poznajú osnovy telesnej výchovy a ako často chodia na hospitácie u učiteľov telesnej výchovy. Výsledky ukazujú na to, že manažéri v množstve práce, ktoré majú, majú iba obmedzený priestor zaujímať sa o vyučovanie telesnej výchovy podrobnejšie.

62

Na hospitácie u učiteľov telesnej výchovy chodia skôr sporadicky ako pravidelne. Najviac (42 %) uviedlo, že chodia maximálne raz za polrok, 13 % iba raz za rok. Až 17 % uviedlo, že na hospitácie na hodiny telesnej výchovy nechodia vôbec (obr. 6). Podobne sa vyjadrili aj v otázke poznania učebných osnov telesnej výchovy (obr.7). Takmer 50 % z nich uviedlo, že pozná učebné osnovy telesnej výchovy čiastočne alebo iba minimálne. Myslíme si, že väčšia informovanosť manažérov škôl i častejšie hospitácie na hodinách telesnej výchovy by im umožnili lepšie posúdiť náročnosť a špecifiká práce učiteľov telesnej výchovy a lepšie pochopiť požiadavky, ktoré s vyučovanín telesnej výchovy súvisia. Tak isto by to bol aj podnet pre učiteľov ku skvalitneneniu svojej práce. Obr. 6. Ako často chodíte na hospitácie na hodiny telesnej výchovy

1x za rok13%

1x za mesiac26%

1x za polrok42%

nechodí vôbec17%

1x za týždeň2%

63

Obr. 7. Poznáte učebné osnovy telesnej výchovy ?

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

Osnovy TV 15,2 36,8 39,8 7,4 0,9

podrobne pomerne presne

čiastočne iba trochu nepoznám

(%)

ZÁVERY

Náš výskum ukázal, že riaditelia a zástupcovia škôl vnímajú vyučovací predmet telesná výchova vcelku pozitívne. Prevláda u nich názor, že by sa mal povinne vyučovať v rozsahu 3 a viac hodín týždenne. Na niektoré otázky ako je napr. klasifikácia žiakov v telesnej výchove nemajú jednotný názor. Zastúpenie učiteľov telesnej výchovy v riadiacich funkciách je pomer nízke (18 %) a mohlo by byť aj vyššie.

Výsledky ukazujú ďalej na to, že manažéri v množstve práce, ktoré majú, nemajú často dostatočný priestor na to, aby sa zaujímali o vyučovanie telesnej výchovy podrobnejšie. Myslíme si, že väčšia informovanosť manažérov škôl i častejšie hospitácie na hodinách telesnej výchovy by im umožnili lepšie posúdenie náročnosti a špecifík práce učiteľov telesnej výchovy a lepšie pochopenie požiadaviek, ktoré s vyučovaním telesnej výchovy súvisia. Tak isto by to bol aj podnet pre učiteľov ku skvalitneneniu svojej práce.

Názory manažérov škôl na telesnú výchovu nám dávajú určitý optimizmus, že telesná výchova by sa mohla stať dôležitou súčasťou aj školských vzdelávacích programov. To však bude záležať aj od mnohých iných faktorov. LITERATÚRA : SLEZÁK, J.- MELICHER, A. (2007): Školská telesná a športová výchova je jedinečným

prostriedkom pre výchovu žiakov. In.: LABUDOVÁ, J. a kol. Tvorba kurikula telesnej výchovy v rámci transformácie vzdelávania v Slovenskej republike. Vedecký zborník. FTVŠ UK, Bratislava, ISBN 978-80-89257-04-1, s.69-72.

Kontakt : PaedDr. Branislav Antala, PhD., FTVŠ UK Bratislava, KŠE, Mgr. Veronika Dančíková, dancikova@sass.sk

64

VÝUČBA ŠPORTOVÝCH HIER V PRÍPRAVE BUDÚCICH UČITEĽOV

Doc. PaedDr. Marián VOJČÍK, PhD., Fakulta športu PU Prešov, Katedra edukológie hier

Kľúčové slová : Samostatná pohybová príprava študentov pedagogických prípraviek. Anotácia : Praktická pripravenosť učiteľa v športových hrách, priamo ovplyvňujúcich úroveň výučbu príslušného tematického celku v regionálnom školstve.

Vysoké školy na Slovensku sa prispôsobujú celoeurópskym trendom. Jedným

z nich je aj znižovanie počtu kontaktných vyučovacích hodín. Je zrejmé, že na rôzne odbory štúdia majú tieto opatrenia rôzny dopad, rovnako ako na rôzne predmety v tom istom odbore štúdia. Je zrejmé, že nie je jedno, či sa znižuje počet hodín na teoretickej výučbe ktorá sa jednoduchšie vykompenzuje samostatným štúdiom literatúry, alebo na praktických hodinách, kde učiteľ predvádza ukážku , kde študent sám musí precítiť pohyb, konzultovať ho s učiteľom, vidieť metodický postup, organizáciu výučby.... Sú to všetko veci ktoré sa z kníh naučiť nedajú.

V intenciách hore spomínaných požiadaviek pristupuje k plneniu svojich pedagogických úloh aj Fakulta športu PU spolu s ďalšími fakultami podobného zamerania. Najmä v praktických predmetoch sa musia učitelia aj študenti prispôsobovať novým formám prípravy aj hodnotenia. Predpokladá sa, že študent v domácom prostredí môže trénovať a že škola tiež vytvára vhodné podmienky na mimo vyučovacie pohybové aktivity – docvičovanie pod kvalifikovaným dohľadom. Zväčšuje sa váha samostatnej prípravy študentov.

Problémy :

- Súčasná generácia je všeobecne pohybovo menej pripravená na štúdium telesnej výchovy, preto praktické cvičenia potrebuje ešte viac ako jej predchodcovia. Je potrebné sa zamýšľať nad formami ako to zabezpečiť. Zo súčasnej skúsenosti vieme, že individuálne cvičia študenti málo, a ak aj, nenahradí to prípravu pod vedením skúseného pedagóga.

- Úroveň praktickej pripravenosti učiteľa aj v športových hrách priamo ovplyvňuje úroveň výučby príslušného tematického celku na základných a stredných školách. Nemôže ju suplovať hoci veľmi potrebná teoretická príprava.

- Nešťastím pre vysoké školy je súčasný model finančného zabezpečenia, ktorý vlastne úkolovo odmeňuje výučbu. Nepriamo tak zväzuje fakultám ruky, neumožňuje im samostatne riešiť napr. aj hore spomínaný problém podľa vlastného uváženia a konkrétnych podmienok.

- Financovanie podľa počtu študentov, v konkurenčnom boji v snahe udržať si študentov nabáda fakulty k nižšej náročnosti.

65

Fakulta má byť finančne zabezpečená rovnako, či sa vyučuje väčšia alebo menšia skupina študentov. Pri praktických cvičeniach to platí dvojnásobne, nakoľko tu menší počet študentov v skupine výučbu skvalitňuje.

- Ak študent nemá osvojený „telocvikársky životný štýl“, vrátane pravidelného cvičenia, škola ho musí k tomu viesť. V opačnom prípade to nebude ten pravý absolvent ktorý pôjde osobným príkladom a na ktorého sa budeme môcť spoľahnúť pri výučbe telesnej výchovy. Svojím podielom sa to týka aj výučby športových hier, kde praktická príprava má svoje nezastupiteľné miesto.

LITERATÚRA : JUNGER, J.: 2006. Problémy vo výučbe telesnej výchovy a športu na rozličných stupňoch

škôl. In. Zborník prác z vedecko-pedagogickej konferencie učiteľov telesnej výchovy. Minerva Maturita 2006. ISBN 80-8045-426-4. s. 9 – 16.

VOJČÍK, M. 2006. Basketbalové kompetencie. Bratislava. Slovenská basketbalová asociácia. 1997. 162 s. ISBN 80-85668-47-5. In. Zborník prác z vedecko-pedagogickej konferencie učiteľov telesnej výchovy. Minerva Maturita 2006. ISBN 80-8045-426-4. s. 50 - 52.

Kontakt : Doc. PaedDr. Marián Vojčík, PhD., FŠ PU Prešov, Katedra edukológie hier vojcik@unipo.sk, tel.: 051 / 7731514

66

PRAKTICKÉ RADY PRE UČIEĽOV TELESNEJ VÝCHOVY ZAMERANÉ NA ZLEPŠENIE INTERAKCIE UČITEĽ-ŽIAK

PaedDr. Zdenka UHEROVÁ, PhD. – PaedDr. Ivan UHER, PhD.

Centrum celoživotného a kompetenčného vzdelávania PU v Prešove Ústav vzdelávania v Rožňave, UPJŠ v Košiciach Košice

Kľúčové slová: Zlepšenie interakcie učiteľ – žiak. Anotácia: Potreba vytvorenia školského systému, efektívne prispievajúceho k riešeniu problémov vzdelávania a výchovy v intenciách humanisticky orientovaných prístupov k osobnosti žiaka ako subjektu edukácie.

V edukačnom úsilí školy je významnou a integrálnou súčasťou výchovy

a vzdelávania žiakov vyučovací predmet telesná výchova. V systéme výchovy patrí k vedúcim a integrujúcim faktorom motivácie, stimulácie záujmu, ale i adekvátnej pohybovej, funkčnej a rozumovej prípravy na aktívnu účasť v ďalších formách. Ide v nej o proces telesnej a duševnej kultivácie pri vykonávaní konkrétnych pohybových činností. Hogenová (1997, s.35) upozorňuje na to, že mnohí učitelia telesnej výchovy si myslia, že pôsobia len na telo cvičiaceho, no v tomto ohľade sa mýlia, pôsobia totiž na celok človeka a nie len na jeho jednu polovicu. Ľudský pohyb je pohyb duše a tela, vždy je v pohybe tela obsiahnutý „celý pohybujúci sa človek“, to znamená aj jeho duševná súčasť, a preto si nemožno dovoliť dívať sa na cvičiaceho jedinca výhradne len ako na objekt, na vec, na množinu vedomostí, zručností a návykov. Ďuríček (1995, s.44), uvádza že, „učiteľ má vychádzať zo snahy zlepšovať svoje vzťahy k žiakom, nemal by s nimi manipulovať a podrobovať si ich, má im poskytovať pomoc, ale len tak, aby žiaci nezostali od nej závislí. Hodnotnejšia pomoc je vtedy, keď sa u človeka posilňuje schopnosť, sila, odhodlanie, aby si pomohol sám. Žiaka treba mobilizovať, aby sám bol iniciátorom svojich ďalších zmien, aby hľadal oporu najsamprv v sebe samom. Rozvinúť v ňom také vlastnosti, aby mohol ovládať sám seba, aj dianie okolo seba, aby bol schopný uspokojovať svoje potreby a sebarealizovať svoj potencionál“. Niektorým učiteľom však chýba vnútorná motivácia kvalitne pracovať, nevytvárajú tvorivé podnetné prostredie, chýba cieľavedomá, efektívna interakcia učiteľ - žiaci a stimulácia kooperácie žiak - žiak.

Podľa Rychteckého a Fialovej (2002, s.117) sa vo výchovno vzdelávacom procese rozlišujú učiteľské činnosti nepriame (strategické, plánovacie) a priame (interakčné), ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Vhodná interakcia bez premyslených cieľov a postupov k ich dosiahnutiu, rovnako ako vyučovanie bez primeranej interakcie učiteľa so žiakmi, sú málo efektívne. Na základe zistení možno v humanisticky orientovanej škole poskytnúť učiteľom telesnej výchovy niektoré odporúčania. Môžu slúžiť ako podnety, inšpirácie, ktoré sa však pre konkrétne praktické uplatnenie vo vyučovaní musia tvorivo prispôsobiť.

67

Kvôli zlepšeniu interakcie učiteľ- žiak by učiteľ mal: 1. Vnímať a prijímať každého žiaka ako osobnosť, ktorá je hodná dôvery a nevylučovať

menej nadaných žiakov z niektorých pohybových aktivít. Podľa zistení Karáskovej (1990-91) je zarážajúce to, že mnohí z učiteľov sa na vyučovaní nedostávajú s niektorými žiakmi vôbec do interakcie, a to bez ohľadu na ich počet v triednom kolektíve. Činnosť učiteľov je v tejto interakcii, čo sa týka obsahu, zameraná prevažne na inštrukcie a činnosti organizačného charakteru.

2. Brať žiaka ako partnera, pripustiť spoluúčasť žiaka na rozhodovaní o tom, čo sa chce učiť.

3. Umožniť žiakovi, aby vyjadroval viac svoje pocity, city a myšlienky, vítať a oceňovať zvedavosť žiaka.

4. Poskytovať žiakom dobrý vzor (správanie, zvyky, postoje). Lakóová (2005, s.12) konštatuje, že „je ťažké vytvoriť pozitívne interpersonálne vzťahy bez intrapersonálnych, napr. sebareflexie, schopnosti analyzovať a hodnotiť vlastnú pedagogickú prácu, vlastné postoje k žiakom, osobnostné kvality, spôsobilosť sebaregulácie, ako aj schopnosť projektovať a realizovať vlastnú zmenu a sebavzdelávať sa“.

5. Pôsobiť na vnútornú motiváciu žiakov vo vzťahu k pohybovým aktivitám. Učitelia by si mali uvedomovať, že takmer všetky činnosti, ktoré vykonávajú, či už ide

o spôsoby interakcie so žiakmi, riadiace činnosti, alebo používané metódy vyučovania, ovplyvňujú motiváciu žiakov, a to v pozitívnom alebo negatívnom smere. Mali by sa snažiť o zvyšovanie vnútornej motivácie žiakov. V porovnaní s vonkajšou motiváciou je vnútorná motivácia dlhodobejšia (Veselský, 2005).

6. Vo vyučovaní navodzovať problémové situácie a rozvíjať tvorivosť. 7. Chápať vyučovací predmet telesná výchova ako súčasť výchovy k zdraviu a podpory

zdravia. Macák (1991) zdôrazňuje, že sociálne správanie učiteľa je často tým rozhodujúcim javom, ktorý môže významne ovplyvniť subjektívne i objektívne prostredie telovýchovnej činnosti a prispieť k tomu, aby zdravý, mladý človek pravidelne vykonával určitú telovýchovnú aktivitu pre vlastné zdravie, osobný zážitok, pocit krásy a radosti.

8. Rešpektovať zmeny v štruktúre a obsahu záujmov žiakov, so zvýšením pozornosti na tie aktivity, ktoré odrážajú záujmové preferencie žiakov, sú využiteľné vo voľnom čase a smerujú k pocitu subjektívnej spokojnosti.

9. Naučiť žiakov, kde majú hľadať to, čo potrebujú vedieť, naučiť ich spoznávať zdroje, učiť ich, ako sa majú učiť.

Klingen (2002) poukazuje na badateľné posunutie role učiteľa telesnej výchovy vo vyučovacom procese, ktoré vzniká následkom obsahových a procesuálnych zmien. Z expertov pre motorické učebné procesy (inštruovanie, korigovanie chýb, ukážky) by sa mali stať experti v oblasti výchovy (danie impulzu, sprevádzanie procesom učenia, poskytovanie rád pri učení).

10. Naučiť žiakov riešiť úlohy kooperatívne, vedieť spolupracovať s ostatnými. 11. Pomáhať im získať sebadôveru.

68

Vendel (2005) uvádza, že špecifickou oblasťou osobnostného rastu je rozvíjanie zdravého sebavedomia žiaka a škola môže prispieť k jeho rozvíjaniu. Treba pamätať na to, že sebavedomie vyplýva z úspechov a kladných hodnotení dôležitých osôb v okolí.

Hvozdík (1986) poukazuje na to, že ak sa žiakovi v škole nedarí, nezvláda úlohy, zažíva neúspech, môže sa cítiť menejcenný. Nedostatok sebadôvery mu bráni vytvoriť si zdravý vzťah k sebe, formovať vlastnú identitu a dosiahnuť osobnú zrelosť.

12. Brať do úvahy rozdiely medzi pohybovými predpokladmi žiakov pri programovaní učiva a diagnostike.

Podľa Nagyovej (1994) by učiteľ mal oceňovať najmä osobné zlepšenie žiakov v porovnaní s ich posledným výkonom.

13. Oboznámiť sa so spektrom didaktických štýlov a primerane ich aplikovať vo výučbe. Každý štýl prezentuje rôznu podstatu interakcie medzi činnosťou učiteľa a činnosťou žiakov, rôznu úroveň motivácie a aktivácie. „Vhodná aplikácia spektra didaktických štýlov v praxi prináša spestrenie interakcií v školskej telesnej výchove a môže skvalitniť jej výsledky“ (Rychtecký-Fialová, 2002, 122).

14. Učiteľ by sa mal neustále zdokonaľovať a cieľavedome prenášať výskumné výsledky do učiteľskej praxe.

Spoločným menovateľom úsilia výskumných pracovníkov a učiteľov by mala byť snaha o vytvorenie školského systému efektívne prispievajúceho k riešeniu problémov vzdelávania a výchovy v intenciách humanisticky orientovaných prístupov k osobnosti žiaka ako subjektu edukácie. Cieľom je priblíženie školského života svetu žiaka, dosiahnutie dôvery vo vlastné sily a schopnosti, aktivizácia, sebapoznanie, sebavýchova a sebaregulácia. Vyučovanie telesnej výchovy by malo smerovať k vytváraniu predpokladov pre dosiahnutie vyváženosti v rozvíjaní kognitívnej, nonkognitívnej a psychomotorickej stránky osobnosti. Uvedené závery a odporúčania predstavujú námety pre zmenu „filozofie“ telovýchovnej edukácie. Zvýrazňujú požiadavku otvorenosti a tvorivosti bez spoliehania sa na zabehnuté stereotypy a overené prístupy, podporu činností, ktorých obsahom sú dynamické, variabilné, emocionálne aktivity rešpektujúce štruktúru záujmov žiakov, akcentujúce zdravotné úlohy pohybu, ale i primeranú požiadavku výkonu. Cieľom je vytvorenie a stabilizácia pozitívnych postojov k pohybovej aktivite ako zložke zdravého životného štýlu. LITERATÚRA: ĎURÍČEK, M. Interpersonálne vzťahy v telesnej výchove- základná orientácia. In: Tel.

Vých. Šport, V, 1995, č.1- 2, s.43- 45. ISSN 1335-2245 HOGENOVÁ, A. Etika a sport. Praha: Univerzita Karlova v Praze- Karolinum, 1997,

119 s. ISBN 80-7184-499-3 HVOZDÍK, J. Základy školskej psychológie. Bratislava: SPN, 1986 KARÁSKOVÁ, V. Otázky vztahu učitele a žáka v tělesné výchově. In: Těl. Vých. Mlád.,

LVII, 1990- 91, č.5- 6, s. 171- 175. ISSN 1210-7689

69

KLINGEN, P. Veränderter Unterricht - veränderte Kommunikation. In: Sportunterricht, Schorndorf, LI, 2002, 10, 305- 310.

LAKÓOVÁ, I. Vplyv učiteľa na vzťah žiaka k predmetu telesná výchova. In: Tel. Vých. Šport, XV, 2005, č.3-4, s.10-12. ISSN 1335-2245

MACÁK, I. Humanizácia športovej a telovýchovnej teórie a praxe. In: Tel. Vých. Šport, I, 1991, č.3, s.40-42. ISSN 1335-2245

NAGYOVÁ, Ľ. Humanizácia vo vyučovaní školskej telesnej výchovy. In: Tel. Vých. Šport, IV, 1994, č.2, s. 2-3. ISSN 1335-2245

RYCHTECKÝ, A. - FIALOVÁ, L. Didaktika školní tělesné výchovy. Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2002, 171 s. ISBN 80-7184-659-7

VESELSKÝ, M. Pedagogická psychológia 2. Bratislava: Univerzita Komenského, 2005, 168 s. ISBN 80-223-1911-2

VENDEL, Š. Pedagogická psychológia. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2005, 359 s. ISBN 80-8068-334-4

Kontakty : PaedDr. Zdenka Uherová, PhD., Centrum celoživotného a kompetenčného vzdelávania, Prešovská univerzita v Prešove, uherova@unipo.sk, tel: 051/7570720 PaedDr. Ivan Uher, PhD., Ústav vzdelávania v Rožňave, UPJŠ v Košiciach , ivan.uher@upjs.sk, tel.: 058 / 7329699

70

POTREBA ZVÝŠIŤ STATUS TELOVÝCHOVNÉHO PEDAGÓGA

PaedDr. Jozef MIKO Gymnázium Antona Prídavka, Sabinov.

Kľúčové slová: Nedoceňovaná práca telovýchovných pedagógov. Anotácia: Problematika zvýšenia statusu telovýchovného pedagóga v povedomí školy i verejnosti. Význam telovýchovnej osvety na školách, ktorá by nemala byť - počnúc riaditeľom školy, cez kolegov až po žiakov zanedbávaná. Rozvoj športu vo svete ako prestížneho fenoménu medzi národmi, veda a výskum, nezmerné praktické skúsenosti, umožnili obrovské napredovanie a rozvoj informácií v tejto oblasti. Je to prestížna oblasť medzi národmi, takže v oblasti kvalitných informácií sa vedie v oblasti najnovších informácií utajovanie, športová špionáž, pretože každý chce hrať prím. Mašinéria priemyslu rozvinula pre podmienky športu neskutočné technológie. Po vojenstve, priemysle, finančníctve, ... snáď žiaden fenomén nezaznamenal taký prudký rozvoj informácií, ... Na špičke už nestačí jeden človek, vždy sa jedná o tímovú prácu špičkových odborníkov. Jeden špičkový športovec, má trénera, technický štáb, lekára, psychológa, regeneračného pracovníka a niektorí aj ďalšie tímy špecializovaných odborníkov, ... TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ VZDELANIE TELOVÝCHOVNÉHO PEDAGÓGA Vzdelanie telovýchovného pedagóga je interdisciplinárne a úžasne široké. Telocvikár stelesňuje v podstate „polyhistora“ telovýchovných disciplín a vied o človeku. Potrebuje obrovskú všestrannosť teoretickú i praktickú. Byť špičkovým odborníkom, znamená státisíce hodín štúdia, analýz, informačného žonglovania a osobných praktických výcvikových skúseností ! Telovýchovný pedagóg má absolvované prísne skúšky Z MEDICÍNSKYCH DISCIPLÍN – Anatómia, Funkčná anatómia, Anatómia športu, Fyziológia, Fyziológia športu, Fyziológia jednotlivých športových disciplín, ... Biochémia, Biochémia športu, ... Biológia, Biológia dieťaťa, ... Hygiena, Hygiena športu, Základy prvej pomoci, Zdravotná telesná výchova (nemáme kvalifikáciu na Liečebnú telesnú výchovu), ... PEDAGOGICKÝCH DISCIPLÍN – Všeobecná pedagogika, Špeciálne pedagogiky, Didaktika športov, ... z PSYCHOLOGICKÝCH DISCIPLÍN - Všeobecná psychológia, Vývinová psychológia, Sociálna psychológia, Pedagogická psychológia, Psychológia športu, ... SOCIOLÓGIA, sociológia športu, ZÁKLADY KINEZIOLÓGIE, BIOMECHANIKA ŠPORTU – teda aplikácia fyziky v športe, Biomechanika jednotlivých športových disciplín, ... ŠPECIALIZOVANÉ DIDAKTIKY - Didaktika športu, Didaktika telesnej výchovy, Didaktika zdravotnej telesnej výchovy, Špeciálne didaktiky jednotlivých športov,

71

z ktorých sa robia štátnice, ... ŠPORTOVÝ TRÉNING, FILOZOFICKÉ DISCIPLÍNY, ... a ŠPECIÁLNE TELOVÝCHOVNÉ DISCIPLÍNY – Teória telesnej kultúry, Teória telesnej výchovy, Teória športu, Pohybová rekreácia, Dejiny telesnej kultúry, TURISTIKY – pešia, vodná, vysokohorská, cykloturistika, lyžiarska turistika ... ÚPOLY, BOJOVÉ ŠPORTY, BOJOVÉ UMENIA – karate, džudo, aikido, zápasenie, šerm, ... SEBAOBRANA, LYŽOVANIE ALPSKÉ, LYŽOVANIE BEŽECKÉ, PLÁVANIE A ZÁCHRANA TOPIACICH, POSKYTOVANIE PRVEJ POMOCI, TRAUMATOLÓGIA, KORČUĽOVANIE, ŠPORTOVÉ HRY – volejbal, basketbal, futbal, hádzaná, hokej, ... TANCE a ĽUDOVÉ TANCE, GYMNASTIKA – športová gymnastika, moderná gymnastika, akrobacia, športová akrobacia, trambulíny, hrazda, bradlá, kruhy, kôň, kladina, rytmická gymnastika, ... AÉROBNÉ DISCIPLÍNY - aerobik, kalanetika, fitnes, ... ATLETICKÉ DISCIPLÍNY – behy, skoky, hody a vrh, KONDIČNÉ DISCIPLÍNY – kulturistika, kondičné tréningy, ROZVOJ POHYBOVÝCH SCHOPNOSTÍ – silové tréningy, rozvoj obratnosti, rozvoj vytrvalostných schopností, rozvoj ohybnosti, rozvoj rýchlostných schopností, ... JOGA, STREČING, TEÓRIA TELESNÝCH CVIČENÍ, NÁZVOSLOVIE TELESNÝCH CVIČENÍ, TERMINOLÓGIA TC, REHABILITÁCIA, ANTROPOMOTORIKA, ŠPORTOVÝ TRÉNING, ŠPORTOVÝ TRÉNING MLÁDEŽE, HYGIENA, ŠPORTOVÝ MANAGEMENT, DIAGNOSTIKA ŠPORTOVEJ VÝKONNOSTI, NETRADIČNÉ ŠPORTY, HRY, VEDA a VÝSKUM V ŠPORTE, TELESNEJ VÝCHOVE, ZDRAVOTNEJ TELESNEJ VÝCHOVE, ... ŠTATISTICKÉ METÓDY, PRÁVNE DISCIPLÍNY V ŠPORTE A TELESNEJ VÝCHOVE, PÓDIOVÉ VYSTÚPENIA a predtým aj SPARTAKIÁDY, PORADOVÁ PRÍPRAVA, NEGATÍVNE VPLYVY – DOPING, DROGY, ... VÝŽIVA V JEDNOTLIVÝCH DRUHOCH ŠPORTOCH, VITAMINIZÁCIA A MINERALIZÁCIA, PITNÉ REŽIMY V ŠPORTOCH,... TECHNOLÓGIA TELOVÝCHOVNÝCH ZARIADENÍ, športoviská, areály, ihriská nové náradie, náčinie, nové špeciálne pomôcky, ... DIDAKTICKÁ TECHNIKA V TELESNEJ VÝCHOVE A ŠPORTE, POČÍTAČOVÁ TECHNIKA V TELESNEJ VÝCHOVE A ŠPORTE, ... ŠPORTOVÁ ŠPECIALIZÁCIA – pričom rôzne špecializácie majú svoje špeciálne ďalšie disciplíny, ... PSYCHOLÓGIA ODOLNOSTI, ... REGENERÁCIA ŠPORTOVCA, ... a pritom v každej z týchto disciplín informačná inovácia napreduje veľmi rýchlo a pre vzdelanie „telocvikára“ pribúdajú ďalšie nové disciplíny !!! Pri tom všetkom aj vekové anatomicko-fyziologické a tréningové odlišnosti mužov, žien detí, ... Každý telovýchovný pedagóg musí mať zároveň aj vytvorený systém osobných výcvikových programov, ktoré sa majú tiahnúť celým jeho životom t. j. – celoživotné sebavzdelávanie, sebazdokonaľovanie, celoživotný tréning. Telovýchovný pedagóg musí byť osobným vzorom. A pokiaľ chce žiakov zaujať a udržať ich záujem, musí celoživotne na sebe tvrdo pracovať. A tu pristupuje faktor vyššieho opotrebovávania, úrazov, nedoliečených úrazov, obnovy starých zranení, ... ktoré ho často potom vyradzujú z osobných tréningových procesov a keď chce byť stále dobrý, musí vždy s premáhaním seba, nechute, až odporu vždy odznova začínať a začínať ... ! O týchto skutočnostiach riaditelia škôl a ich zástupcovia a taktiež kolegovia pedagógovia nevedia nič, alebo žalostne a tragicky málo, nechcú nič počuť ani vidieť a ani vedieť. Je to však v prvom rade ich vizitka a signál odborníkovi, že v tomto sa

72

absolútne nevzdelávajú !!! (Ich nezáujem o vlastné telo, vlastnú telesnú kultúru, vlastnú kondíciu a pracovnú výkonnosť, a vlastné sebapoznanie v oblasti telesnej – teda v tejto oblasti nerozumejú sami sebe, o vlastné zdravie – za ktoré budú za chvíľu zdravotníctvu tvrdo platiť, pretože trestuhodne zanedbávajú vlastnú zdravotnú prevenciu). Podceňujú telocvikárov, diskriminujú, chcú telesnú výchovu zatlačiť do úzadia, vytlačiť ju z arény kdesi na okraj, na perifériu pedagogického diania, neuvedomujú si jej význam, zmysel, poslanie, význam ani pre vlastné zdravie, ani pre zdravie svojich detí a zdravý vývoj mládeže, ... netvoria podmienky pre telesnú výchovu, neradia sa s odborníkmi, nepýtajú sa čo je potrebné, neprijímajú dobrú radu, ... NEKOMUNIKUJÚ, NEKOOPERUJÚ, NESPOLUPRACUJÚ, ROBIA ZLÉ ROZHODNUTIA, ZLE ANTICIPUJÚ, NESPRÁVNE VYHODNOCUJÚ, NEVHODNE A RUŠIVO DO PROCESU VSTUPUJÚ, ... VYCHÁDZAJÚ Z VLASTNÝCH PREDSUDKOV, NEVZDELÁVAJÚ SA V TEJTO OBLASTI, NEDAJÚ SI PORADIŤ, ROZBÍJAJÚ DOBRÉ TRADÍCIE, ... PORUŠUJÚ LEGISLATÍVU, ... NETVORIA PODMIENKY PRE TV, STRPČUJÚ ŽIVOT TELOCVIKÁROM, .... !!!!! Avšak riadiaci pracovníci škôl a drvivá väčšina kolegov - pedagógov si zrejme myslí, že naše vzdelanie, to bolo iba akési naháňanie sa za loptou, ... a že my ak sme fyzicky dobrí, máme to akosi zadarmo dedične, ... Ale nie. My sme sa museli na našu pozíciu tvrdo vypracovať. Desaťtisíce hodín štúdia a tvrdo odtrénovaných hodín, na všestranné rozvinutie talentu, ... Ak človek s takýmto vzdelaním „iba hodí loptu deťom“, tak vie prečo to urobil a k akému trebárs dlhodobému cieľu túto svoju činnosť orientuje ... Ak zastupuje netelocvikár, tak „urobí to isté“ – teda hodí deťom loptu ... a v zapätí sa cíti navrch a celé to lacno podcení. Táto vaša práca, to je nič, ale čo tá naša, neviete si ani predstaviť, čo my všetko musíme ... (a opravovať písomky, ... ?!), ... Kedysi sme vo filozofii sme študovali pojmy podstata a jav (v súčasnej filozofickej terminológii vyjadrené pojmami prípadok a bytnosť). Jav (prípadkové vlastnosti) je to čo vidíme prostredníctvom zmyslov. Ale podstata (bytnosť) je to, čo tvorí vnútornú štruktúru javu, a to aj v jeho premenách a do čoho môžeme preniknúť jedine odborne školeným rozumom. Teda to, čo je zmyslami nepostrehnuteľné. To, čo vidí odborník skrze svoje vzdelanie a rozum. To čo môže odhaliť iba vzdelávanie sa a abstrakcia. Aké vnútorné procesy nastávajú a aké vnútorné premeny sa dejú. Zmeny anatomické, fyziologické, biochemické, biomechanické, orgánové, tkanivové i bunkové, psychické zmeny, zmeny v CNS i periférnom nervovom systéme, humorálne zmeny pri najrozmanitejších telovýchovných procesoch rôznych vekových skupín a pohlavia, aké tréningové mechanizmy sa aktivujú a to špeciálne pri ktorých aktivitách, rôzne formy športového tréningu, adaptačné mechanizmy, druhy zaťažení, tréningové podnety, ich potrebný objem aj intenzita, zotavovacie procesy, ... Do tejto sebatransformačnej alchýmie, je možné preniknúť iba hlbokým interdisciplinárnym štúdiom a preveriť ako to funguje v praxi, možno iba dlhodobou osobnou tréningovou skúsenosťou. Možno o niektorých týchto aktivitách vyučujúci ako teoretici vedia, ale ako to premeniť na každodennú osobnú, alebo žiacku tréningovú prax ? On to trebárs tiež vie, ale vie to iba ako vedomosť, poznatok vedy, teda verbálnu informáciu a tu jeho osobná skúsenosť končí. Ale telovýchovný pedagóg tu ešte iba začína. S touto informáciou, ktorú si musel najprv tiež osvojiť ako vedomosť,

73

ale potom sa s ňou musel naučiť tvrdo pracovať v praxi, často roky až desaťročia. Napr. Krebsov cyklus – ovláda ho chemik v biochémii, ale jeho realizácia v aplikačnej tréningovej praxi, môže na roky zamestnať špičkového odborníka ... alebo rozvoj vytrvalostných schopností – teda využívanie všetkých energetických mechanizmov organizmu, plus funkčná fyziológia všetkých orgánových systémov, to môže byť celoživotná náplň štúdia vysokoškolského odborníka, ... Mnohí riadiaci pracovníci škôl nesprávne vyhodnocujú a nedoceňujú potrebu telesnej výchovy – pre normálny, zdravý, morfologický, funkčný a psychický rozvoj zverenej mládeže, ... Postavenie telesnej výchovy na školách, dôležitosť v systéme prípravy na život, pre reálny normálny život a zdravý životný štýl, pre rozvoj vôle a schopnosti prekonávať životné prekážky a riešiť náročné životné situácie. Z týchto počiatočných predsudkov, vznikajú nesprávne rozhodnutia, nesprávne anticipácie, nesprávne hodnotenie a ohodnocovanie, oceňovanie a uznanie, tvorba širokospektrálnych podmienok pre minimálny alebo aspoň optimálny telovýchovný proces pre všetkých ... RIZIKO, ÚRAZOVOSŤ A PRÁVNE ASPEKTY V TELOVÝCHOVNOM PROCESE. Nedostatočne hodnoteným býva aj rizikovosť profesie telovýchovného pedagóga. Žiaden iný vyučovací predmet sa nemôže v tejto sfére rovnať telesnej a športovej výchove. Tvrdenie iných pedagógov, že aj ich predmet je rizikový, je neporovnateľné. Napr. aj vyučujúci chémie, ktorý tvrdí, že robí s výbušninami, tak s nimi robí raz za štúdium študenta. Ale situácia telovýchovného pedagóga je riziková vždy a všade, na každej vyučovacej hodine, pri preberaní každého učiva, za každých okolností. Každá telovýchovná disciplína je riziková iným spôsobom. Riziko ho sprevádza na každej vyučovacej hodine a pri každom učive a to aj pri tom najnevinnejšom sa môže vyskytnúť iný typ úrazu. Úrazy a mnohé nové mimoriadne situácie nám stále dokazujú, že legislatíva je vždy o krok pozadu pred novými nečakanými a možnými situáciami a môže zaskočiť aj skúseného a vzdelaného pedagóga. Nedostatočne uvedomeným je problém rizikovosti telovýchovného procesu v neprebernom množstve variability telovýchovných prostriedkov, foriem, postupov, zariadení, používaného náradia a náčinia, výzbroje a výstroje, terénov, klimatických faktorov a náhlej premenlivosti počasia, subjektívnych i objektívnych faktorov, ktoré môžu byť anticipovanými i nepredvídateľnými, či nepredvídanými faktormi, explicitnými aj implicitnými podmienkami, akútnymi i chronickými činiteľmi, ... Snahou všetkých účastníkov je maximálna anticipácia možných rušivých vstupov a z toho implicitne i explicitne plynúca prevencia. Napriek tomu vznik úrazov a mimoriadnych udalostí nemožno vylúčiť. V dnešnej dobe otvorených dverí Európy a cestovania a realizácie výukových foriem telesnej a športovej výchovy, exkurzií a rôznych výmenných pobytov, je možné sa stretnúť so všetkými formami mimoriadnych udalostí zavinených prírodou a človekom. Dnes je nutné predvídať aj také exotické komplikácie ako sú trebárs – lavíny, rozmanitá búrková činnosť a blesky v letnom

74

období, tsunami, zemetrasenia, sopky a vulkány, stretnutia so zvieratami, ale aj rôznymi prenášačmi u nás bežných aj atypických onemocnení, ... Rôzne formy rizika predstavujú aj všetky spôsoby dopravy a to doma i v zahraničí. Na túto kapitolu pristupuje právna zodpovednosť subjektov realizácie telovýchovného procesu. Tu je telovýchovný pedagóg vždy na ostrej hrane slobody a kriminálu. Je potrebné poznamenať, že právna príprava telovýchovných pedagógov je minimálna a v žiadnom prípade nie je dostačujúca. Tu je potrebné individuálne štúdium TV pedagóga, jeho špecifická príprava, jeho intuícia a ostražitosť, byť pri jednom žiakovi, ale zároveň vnímať aj všetkých ostatných. Časom a skúsenosťou sa u telocvikára vyvinie určitý druh bdelosti, ostražitosti, predvídavosti, ... a schopnosti byť „všade“. Tento praxou získaný fenomén je neprenosný, takže v tomto nikdy TV pedagóga nemôže zastúpiť zastupujúci neprofesionál, suplujúci kolega, alebo pomocný pedagogický dozor ! Áno, môže sa u neho učiť a nechať si poradiť. Tam, kde iný učiteľ NEVIDÍ NIČ, alebo snáď niečo neurčitého, môže skúsený pedagóg explicitne formulovať desiatky ohrození. Napríklad zmeny počasia v horách skúsený subjekt vidí ešte „za pohody“, kdežto neskúsený to zbadá až keď ho víchrica zráža k zemi ... Je zrážajúca naivita, ale pri tom obrovské sebavedomie pedagógov – netelocvikárov, ktorí suverénne berú žiakov napr. na školských výletoch aj na vysokohorské túry, pri čom nemajú absolútne minimálne poňatie o vední túry, subjektívnom a objektívnom nebezpečenstve hôr a to v letnom, alebo zimnom období. Žiaden TV pedagóg napriek tomu, že toho vie omnoho viac oproti inému pedagógovi, nemožno povedať, že je s problematikou absolútne globálne oboznámený. Vždy musí problematiku študovať, získavať skúsenosti a nikdy sa nehanbiť za nejakú neznalosť a poradiť sa so skúsenejším, napr. pracovníkom Horskej služby, chatárom, ... a ich „jemné“ doporučenia a náznaky brať nie ako polemiku, z ktorej majú vystúpiť ako víťazi, ale ako kategorický rozkaz. K tomu pristupuje právna neznalosť, niekedy až hraničiaca s právnym analfabetizmom netelocvikárov. Dá sa povedať, že aj žiaden telovýchovný pedagóg, nikdy nebol do dôsledkov právne poučený o všetkých svojich aktivitách, ktoré bude vykonávať so žiakmi pri svojej činnosti. Vždy musí dané podmienky študovať, kontrolovať a na každý nový typ akcie sa vždy nanovo pripraviť. Takisto poistenie pri rôznych formách poistenia nie je vždy jednoznačné a neexistuje jednoznačné doporučenie ako si v tejto oblasti počínať. ZRANENIA A FYZICKÁ OPOTREBOVANOSŤ TV PEDAGÓGA Je to kapitola, ktorá sa nevyhne žiadnemu TV pedagógovi. Každý si na vlastnom organizme odskúša nespočet úrazov a určitú opotrebovanosť organizmu dôsledku neustáleho zaťažovania, preťažovania, expozície všetkých klimatických vplyvov. Pri šírke profesie ktorú zastáva, jeho telo po nespočetných zdokonaľovacích tréningoch a cvičeniach, po čase začne vypovedať poslušnosť. Zatiaľ čo telo ostatných pedagógov je týmito vplyvmi nedotknuté, telocvikár sa ocitá v najrozmanitejších zdravotných problémoch. Bez nároku odísť skôr do dôchodku, bez nároku na kúpeľnú liečbu, alebo rehabilitáciu, bez nároku na špeciálnu terapiu. Mal som možnosť poznať dôchodkový

75

vek, svojich bývalých učiteľov telesnej výchovy, ktorí sa plne a bez výhrad, obetavo, celoživotne rozdávali všetkým svojím žiakom. Z nich jeden skončil s odrezanými nohami na invalidnom vozíku, druhý o barlách s vyoperovanou časťou pľúc a reumatickými problémami (dlhoročné vyučovanie vo vlhkej, chladnej a plesnivej telocvični) a tretí, ktorý sa ledva presúva na bicykli, pretože peši by to asi nezvládal. Skvelá perspektíva, čo? Bez spoločenského uznania, zabudnutí, zatrpknutí, bez pomocnej ruky ... Mnohí telocvikári nemajú na škole žiadúci status, ale nie preto, žeby neboli kvalitnou osobnosťou, alebo skutočnými odborníkmi, ale preto, že ich postavenie sa z rôznych subjektívnych dôvodov zámerne hrubo znižuje! Nemajú potom ani medzi kolegami žiadnu úctu, žiadne uznanie, žiadne postavenie, žiadne ocenenie finančné a ani morálne, sú iba trpení, telesná výchova je zbytočný luxus, zbytočný vyučovací predmet, ktorý iba narušuje vyučovací proces ostatných vyučovacích predmetov. Vzdelanie telovýchovného pedagóga je hrubo podceňované, osobnosť telovýchovného pedagóga je ďaleko v úzadí, likvidačné tendencie telesnej výchovy – vždy pohotovo v prvej línii, ... Ako teda s takými ľuďmi, predátormi, apriórne predsudkami vybavenými, a v tejto póze skostnatenými, nevzdelávajúcimi sa celoživotne v tejto oblasti sa nerozvíjajúcimi, necvičiacimi, telesne sa nezdokonaľujúcimi, ... ako s nimi spolupracovať ďalej? LITERATÚRA : MIKO, J. 2006. Netradičné technológie sebazdokonaľovania pedagóga a učiteľa života.

In. Zborník prác z 11. vedecko-pedagogickej konferencie ZDRAVÁ ŠKOLA. ISBN 80-8045-424-8. s. 130 – 142.

MIKO, J. 2006. Niektoré systémové problémy telesnej výchovy na školách. In. Zborník prác z vedecko-pedagogickej konferencie učiteľov telesnej výchovy. Minerva Maturita 2006. ISBN 80-8045-426-4. s. 160 – 164.

Kontakt : PaedDr. Jozef M I K O Gymnázium Antona Prídavka v Sabinove INTEGRÁLNA AKADÉMIA tel. : 00421/51/452 2644, 0905 372 776 e-mail: miko.akademia@post.sk web: www.jozefmiko.sk 08301 Sabinov, Štúrova 6 S L O V A K I A

76

NÁMETY NA MATURITNÉ ZADANIA ZO ZÁKLADOV ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY PaedDr. Michal MODRÁK, PhD. - PaedDr. Ondrej VILNER - Mgr. František KOFRIT

Mgr. Michal KRAJŇÁK - PaedDr. Vladimír LAJČÁK, PhD.

Metodicko-pedagogické centrum, a.p. Prešov, Športové gymnázium Košice, Spojená škola Ľ.P. Prešov, Združená stredná škola Trebišov, Stredná priemyselná škola Poprad Kľúčové slová: Základy športovej prípravy ako voliteľný maturitný predmet na športových gymnáziách. Anotácia: Kolektív autorov predkladá svoje poznatky o cieľoch maturitnej skúšky zo základov športovej prípravy. Autori pojednávajú o cieľových požiadavkách na vedomosti a zručnosti maturantov zo základov športovej prípravy a zameriavajú sa na charakteristiku jednotlivých úloh a na postupy pri tvorbe maturitných zadaní. Vážené kolegyne, kolegovia, V našom príspevku Vás chceme oboznámiť s genézou niektorých námetov v intenciách metodiky tvorby maturitných zadaní z telesnej výchovy – zo športovej prípravy – na základe odporúčania, vyplývajúceho z novelizovanej vyhlášky číslo 379 Z. z. (Zbierka zákonov č. 379/2005, čiastka 161, Vyhláška MŠ SR z. 9. augusta 2005. www.zbierka.sk, strana 3847.

Základy športovej prípravy, ako voliteľný maturitný predmet na športových gymnáziách má žiakom tohto typu školy sprostredkovať potrebné vedomosti z rôznych oblastí telesnej kultúry, s využitím prierezových vedných oborov (história, anatómia, chémia, fyzika, psychológia, pedagogika a iné). Ako už zo samotného názvu tohto predmetu vyplýva, ide predovšetkým o získanie vedomostí, zručnosti a poznatkov žiakov z telesnej kultúry a jej zložiek, z oblasti tréningového procesu, či už v teoretickej alebo v didaktickej rovine, osvojenie si odbornej terminológie, aplikovanie vedeckých a praktických poznatkov, ako aj schopnosť charakterizovať ich zdôvodnenie a použitie v samotnom tréningovom procese. Neoddeliteľnou súčasťou je problematika svetového a domáceho olympijského hnutia, ktorého strategickým cieľom je výchovou prostredníctvom športu, najmä mládeže prispievať k budovaniu mierového a lepšieho sveta. Cieľom maturitnej skúšky zo základov športovej prípravy je overenie, do akej miery získané vedomosti, poznatky, zručnosti a postoje žiakov zodpovedajú požiadavkám učebných osnov v tomto predmete. Ide o vysvetlenie pojmov a definícií, charakterizovanie jednotlivých oblastí a zložiek, obsahového zamerania, aplikácia foriem, metód a prostriedkov, činitelia procesov, schopnosť prezentácie vlastného názoru a postoja, analýza tréningového procesu.

77

Žiak, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku z tohto predmetu, splnil podmienky pre udelenie trénerskej kvalifikácie III. triedy v zmysle znenia paragrafu 4, ods. a/, bod 2 Vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 257/1998 Z. z. o podmienkach získavania odbornej spôsobilosti na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti Telesnej kultúry. O tejto skutočnosti (úspešné vykonanie maturitnej skúšky) škola písomne informuje daný športový zväz, podľa žiakovej športovej špecializácie, ktorý uvedenú trénersku triedu vystavuje. Jednotlivé tematické celky sú formulované v troch, hierarchických usporiadaných rovinách:

- rovina vedomostí, charakteristiky definícií a porozumenia (forma monológu), - rovina analýzy, syntézy (forma monológu, resp. dialógu), - rovina aplikácie (forma dialógu, resp. diskusie).

To znamená, že žiak pri odpovedi prezentuje svoju vedomostnú úroveň v jednotlivých oblastiach, ďalej vlastné argumentačné schopnosti pri riešení problematiky ako aj potrebnú aplikačnú asociáciu z pohľadu účastníka športového a tréningového procesu. Priebežné vzdelávanie sa uskutoční v intenciách cieľových požiadaviek na vedomosti a zručnosti maturantov zo športového manažmentu a športovej príprava ( ŠPÚ BA, 2004) v zmysle znenia § 4, ods. a/, biod 2bVyhlášky MŠ SR č. 257/1998 Z.z. o podmienkach získavania odbornej spôsobilosti na vykonávanie špecializovaných činnosti v oblasti Telesnej kultúry. - v školskom roku 2007/2008 cvičiteľský kurz pre učiteľky MŠ a 1. stupňa ZŠ so zameraním na didaktiku výučby lyžovania a organizovania lyžiarskych kurzov.

Metodicko – pedagogické centrum v Prešove zorganizovalo v rámci projektu Priebežného vzdelávania : Maturita 2008 – Telesná výchova , ktoré sa konalo na Domaši – Dobrá ( 4. 11. – 6. 11. 2007 ). Rokovanie sa nieslo v intenciách cieľových požiadaviek na vedomosti a zručnosti maturantov zo základov športovej prípravy (ŠPÚ BA, 2004) v zmysle znenia § 4, ods. a/, bod 2b Vyhlášky MŠ SR č. 257/1998 Z.z. o podmienkach získavania odbornej spôsobilosti na vykonávanie špecializovaných činnosti v oblasti Telesnej kultúry , kde kolektív telovýchovných pedagógov, PaedDr. Michal MODRÁK, PhD. (MPC, a.p. Prešov), PaedDr. Ondrej VILNER (Športové gymnázium Košice), Mgr. František KOFRIT (Spojená škola Ľ.P. s rozšíreným vyučovaním TV v Prešove), Mgr. Michal KRAJŇÁK ( Združená stredná škola Trebišov ), PaedDr. Vladimír LAJČÁK, PhD. (Stredná priemyselná škola Poprad), Mgr. Eugen FURDA (Gymnázium PH, Michalovce), PaedDr. Ladislav JANTOŠ (Gymnázium DT, Poprad), Mgr. Jozef MALCOVKÝ (Združená stredná škola v Sabinove ), Mgr. Anna FABUĽOVÁ (Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove ), Mgr. Blažena ČIKOŠOVÁ (SOU, poľnohospodárske v Košiciach ), Mgr. Lenka SABOVÍKOVÁ (Združená stredná škola Vranov n / T), Mgr. Jarmila MRÁZOVÁ (Gymnázium v Medzilaborciach) , Mgr. Mária IĽAŠOVÁ a Mgr. Anna BERDISOVÁ (Obchodná akadémia, Volgogradská ul. v Prešove), PaedDr. Eva WIENEROVÁ a Mgr. Jaroslav ČIKOŠ (SOU, železničné v Košiciach), Mgr. Ján MATTO (Gymnázium, Šrobárova ul. v Košiciach) sa intenzívne zaoberal tvorbou predmetných maturitných zadaní.

78

Základy športovej prípravy, ako voliteľný maturitný predmet na športových gymnáziách má žiakom tohto typu školy sprostredkovať potrebné vedomosti z rôznych oblastí telesnej kultúry, s využitím prierezových vedných oborov (história, anatómia, chémia, fyzika, psychológia, pedagogika a iné).

Cieľom maturitnej skúšky zo základov športovej prípravy je overenie, do akej miery získané vedomosti, poznatky, zručnosti a postoje žiakov zodpovedajú požiadavkám učebných osnov v tomto predmete. Žiak, ktorý úspešne vykoná maturitnú skúšku z tohto predmetu, splní podmienky pre udelenie trénerskej kvalifikácie III. Triedy v zmysle § 4, ods. a/, bod 2 Vyhlášky MŠ SR č. 257/1998 Z. z. O úspešnom vykonaní maturitnej skúšky škola písomne informuje daný športový zväz, podľa žiakovej športovej špecializácie, ktorý uvedenú trénerskú triedu vystavuje.

Pre každú úroveň maturitnej skúšky má byť vypracovaná samostatná sada maturitných zadaní. V tomto predmete zadania sa skladajú z 25 úloh. Zloženie úloh maturitných zadaní je polytematické.

ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY: Zastúpenie zadaní jednotlivých tematických okruhov v úlohách maturitných zadaní :

Svetové dejiny telesnej kultúry Olympijské hnutie vo svete a na Slovensku Telesná kultúra, Anatómia človeka, Biochémia človeka Fyziológia človeka a telesných cvičení Biomechanika pohybu športovca Regenerácia a rehabilitácia síl športovca Diagnostika trénovanosti Doping v športe Športový tréning Členenie a periodizácia športového tréningu Didaktické formy, metódy a prostriedky športového tréningu Telesná príprava Silové schopnosti a ich rozvoj Rýchlostné schopnosti a ich rozvoj Vytrvalostné schopnosti a ich rozvoj Obratnosť, pohyblivosť a koordinácia Technická príprava Taktická príprava Psychologická príprava Teoretická príprava Výber športovo talentovanej mládeže Plánovanie, hodnotenie a evidencia športového tréningu Osobitosti športového tréningu

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURATNTOV ZO ZÁKLADOV ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY A CHARAKTERISTIKA ÚLOH: Úloha č. 1 – rovina vedomostí, charakteristika definícii a porozumenia (forma monológu)

79

Úloha č. 2 – rovina analýzy, syntézy (forma monológu, resp. dialógu) Zbierka zákonov č. 379/2005, čiastka 161, Vyhláška MŠ SR z. 9. augusta 2005. www.zbierka.sk, strana 3848

Zastúpenie uvedených jednotlivých častí učiva v súbore všetkých otázok v maturitných zadaniach je takéto: 30 %: teória telesnej kultúra a prierezových vedných odborov (dejiny, anatómia, biochémia, biomechanika, psychológia, pedagogika...) 70 %: teória a didaktika športového tréningu podľa legislatívy POSTUP TVORBY MATURITNÝCH ZADANÍ: Úloha č. 1: Je zameraná na vedomosti a porozumenie. V úlohe je presný pojem, fakt, definícia, historický jav ako proces, o ktorom má žiak preukázať svoje vedomosti (prevláda monológ). Úloha č. 2: Je zameraná na aplikáciu a analýzu. V úlohe žiak prezentuje vlastné argumentačné schopnosti pri riešení problematiky, ako aj potrebnú aplikačnú asociáciu z pohľadu účastníka športového a tréningového procesu (prevláda forma dialógu s členmi predmetovej maturitnej komisie).

V intenciách úpravy cieľových požiadaviek zo základov športovej prípravy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami treba dodať, že základy športovej prípravy ako voliteľný maturitný predmet by si mali zvoliť žiaci, ktorí zvládnu cieľové požiadavky v plnom rozsahu. Požiadavky smerom k úprave cieľových požiadaviek môžu byť len technického charakteru. Cieľové požiadavky pre žiakov so sluchovým, zrakovým, telesným postihnutím, žiakov so špecifickými poruchami učenia, žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, žiakov chorých a zdravotne oslabených a žiakov s pervazívnymi vývinovými poruchami (s autizmom) sú uvedené v „Cieľových požiadavkách na vedomosti a zručnosti maturantov zo základov športovej prípravy – Úroveň B“.

Cieľové požiadavky zo športového manažmentu pre túto skupinu žiakov sú totožné s cieľovými požiadavkami pre intaktných žiakov. Úloha č. 1 – rovina vedomostí, charakteristika definícii a porozumenia (forma monológu) Úloha č. 2 – rovina analýzy, syntézy (forma monológu, resp. dialógu)

HODNOTENIE: Váha hodnotenia jednotlivých úloh v základnej úrovni je 2 : 3. Pri výpočte váženého priemeru sa používa vzorec: z = ( 4. z1 + 6. z2 ) : 10

Pričom z je po zaokrúhlení výsledná známka a z1 je známka za úlohu č. 1. Ku všeobecným pomôckam v obidvoch voliteľných maturitných predmetoch sme zaraďovali napríklad : Atlas všeobecných a domácich dejín, Olympijskú chartu a stanovy SOV. Anatomické obrazy. Pedagogickú dokumentácia športového tréningu, testovacie

80

batérie tréningového procesu, lekársko –pedagogické sledovania a podklady uvedené v použitej literatúre.

Pri tvorbe maturitných zadaní sme sa pridržiavali zásad Bloomovej taxonómie, v intenciách troch úrovní myslenia a šiestich stupňov : vedomostí, pochopenia, aplikovania, analýzy, syntézy a hodnotenia.

Konkrétne námety predmetných maturitných zadaní zo základov športovej prípravy sú publikované v metodickej príručke, spracovanej v elektronickej podobe (Kolektív : Maturita 2008, rok vydania 2007). LITERATÚRA : BEBČÁKOVÁ , V. a kol.: TELESNÁ VÝCHOVA A ŠPORT , teoretické požiadavky pre

prijímacie skúšky z telesnej výchovy na Fakultu športu v Prešove. Prešov: LANA Prešov, 2006, 141 s. ISBN 80-89235-03-4.

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV ZO ZÁKLADNEJ ŠPORTOVEJ PRÍPRAVY ÚROVEŇ B. Bratislava, ŠPÚ, 2004.

Dostupné na : www.statpedu.sk, maturita, Katalóg cieľových požiadaviek. GREXA, J. a kol.: OLYMPIJSKÁ VÝCHOVA. Bratislava: SOV, SOA, NŠC, 2006, 84

s. ISBN 80-969522-0-X. LABUDOVÁ, J. a kol.: Učebné osnovy zdravotnej telesnej výchovy pre 1. až 4. ročník

stredných škôl. (Vyučovanie zdravotnej telesnej výchovy a integrovanej telesnej výchovy). Schválilo MŠ SR dňa 12.marca 2004 pod číslom CD-2004-3180/6220-1:095 ako učebné osnovy pre 1. až 4. ročník

stredných škôl s účinnosťou od 1. septembra 2004. MODRÁK, M. a kol.: Maturitné zadania zo základov športovej prípravy.

In: KOLEKTÍV: Maturita 2008. Námety na maturitné zadania zo všeobecnovzdelávacích predmetov a maturitných tém z odborných predmetov. MPC Prešov. 2007. ISBN 978-80-8045-503-3.

MODRÁK, M.: Návrh edukačného programu pre hodinu teórie telesnej výchovy na tému: Maturita z telesnej výchovy. MPC, Prešov, Záverečná práca ŠKŠ – informatika. 2007. s. 49

MODRÁK, M. – DRAGULOVÁ, A.: Krátky vstup do metodiky tvorby maturitných zadaní v telesnej výchove. In: Zborník prác z vedecko-pedagogickej konferencie učiteľov telesnej výchovy (Minerva Maturita 2006), s. 110 – 115. Prešov: MPC Prešov, 2006. ISBN 80-8045-426-4. Dostupné na : www.mcpo.sk – publikácie – telesná výchova.

SÝKORA, F. a kol.: Telesná výchova a šport. Terminologický a výkladový slovník, 2. zväzok. F.R. a G. spol. s.r.o. Bratislava. 1995. ISBN 80-85508-26-5.

ŠIMONEK, J., ml.: Metodika telesnej výchovy pre stredné odborné školy. Bratislava: SPN Mladé letá, s.r.o., 2004, 285 s. ISBN 80-10-00380-8 www.mcmb.sk/Maturita/Bloom.doc : Bloomova taxonómia.

81

Kontakty : PaedDr. Michal Modrák, PhD., MPC, a.p. Prešov, modrak@mcpo.sk PaedDr. Ondrej Vilner, Športové gymnázium Košice, sgzs@sportgymke.sk, 055/6424860 Mgr. František Kofrit, Spojená škola Ľ.P. Prešov, Gymnázium so zameraním na TV, 051 / 7705288, info@spojenaskola.sk Mgr. Michal Krajňák, Združená stredná škola v Trebišove, Komenského 12, 056/6681310, skola@zsskomtv.sk PaedDr. Vladimír Lajčák, PhD., Stredná priemyselná škola v Poprade, 052 / 7723063, lajcvla@spspp.sk

82

POSTOJE ŽIAKOV K VYUČOVANIU TELESNEJ VÝCHOVY NA ZÁKLADNEJ ŠKOLE V BEŽOVCIACH

Mgr. Miloš JENČÍK ZŠ s MŠ BEŽOVCE

Kľúčové slová: Postoje žiakov k telesnej výchove na základnej škole. Anotácia: Autor považuje za dôležité upozorniť na skutočnosť, že cieľom telesnej výchovy by nemal byť iba športový výkon, ale aby žiak určitú pohybovú činnosť vykonával s chuťou, aby ju dokázal prežívať, aby ju vykonával z vnútorného presvedčenia a hlavne, aby sa stala filozofiou jeho života.

Vzdelávanie je v súčasnosti pod veľkým tlakom. Malo by vyhovovať stále novým požiadavkám modernej doby. Zrýchľujúci sa vývoj nových technológií a nekonečné množstvo informácií nás nútia na jednej strane k celoživotnému vzdelávaniu a na druhej strane k hľadaniu a používaniu iných postupov a metód, s ktorými uspejeme v nových a neznámych situáciách. Tie, ale aj mnoho ďalších aspektov sa premieta do zmeny vo vzdelávacej politike štátu. Postupne sa ustupuje od centrálneho riadenia vzdelávania a posilňuje sa autonómia jednotlivých škôl. Aj v súčasnosti pripravovaný nový školský zákon počíta so samostatnosťou jednotlivých škôl pri tvorbe školských vzdelávacích programov.

Predstavy o existencii našich dnešných detí, o reálnych možnostiach a podmienkach, ich spôsobu života a jeho naplnení spájame tiež s predstavou primeraného pohybového rozvoja každého jedinca. Nie sú to už len bezvýznamné frázy, ale ide o vedecky overené požiadavky, predovšetkým lekárov, psychológov a samozrejme telovýchovných pedagógov. Moderná koncepcia školstva tieto aspekty musí rešpektovať.

Dôležité je upozorniť na to, že cieľom telesnej výchovy by nemal byť iba športový výkon. Podstatné je, aby človek určitú pohybovú činnosť vykonával s chuťou, aby ju dokázal prežívať, aby ju vykonával z vnútorného presvedčenia a hlavne, aby sa stala filozofiou jeho života. Je naším prianím vychovávať takéto generácie.

Cieľom telesnej výchovy, ako vyučovacieho predmetu je prispieť k optimálnemu stupňu telesnej zdatnosti a výkonnosti žiakov, formovať, zdokonaliť a upevniť ich vedomosti, pohybové návyky a zručnosti a predovšetkým utvoriť trvalý vzťah k telovýchovnej a športovej činnosti žiakov.

Ak sa majú tieto už vyššie spomínane ciele naplniť, tak si myslím, že rozhodujúcu úlohu tu nezohrá žiaden nový školský zákon, ale predovšetkým zmena činnosti učiteľa a jeho schopnosť správne žiakov motivovať.

Motivácia je vzbudzovanie záujmu žiaka o učenie sa, o to, čo s ním chceme na vyučovaní dosiahnuť. Je veľmi dôležitá, pretože uľahčuje učiteľovi prácu so žiakom, ak je samozrejme vhodne zvolená. Pri motivácií však musíme rozlišovať,

83

či ide o motiváciu vonkajšiu alebo vnútornú. Vonkajšia motivácia zahŕňa také motívy ako napr. odmena, trest, pochvala alebo určitá prestíž v kolektíve. Naopak, vnútorná motivácia priamo súvisí s emóciami deti, prežívaním pohybovej činnosti, radosťou, vzrušením a celkovým uspokojením s vykonávanej športovej činnosti. Bez vnútornej motivácie žiakov k pohybovým aktivitám ničoho nedosiahneme. Hlavnými prostriedkami motivácie v učebnej činnosti žiaka sú učebné úlohy a učiteľ, ktorý žiakov neustále nabáda k samostatnej, aktívnej a tvorivej činnosti. Najdôležitejším činiteľom v učebnom procese je teda osobnosť učiteľa. Učiteľ, motivácia a mnoho ďalších faktorov má rozhodujúci vplyv na formovanie postojov žiakov k vyučovanou telesnej výchovy. Práve postojom žiakov k telesnej výchove sa chcem bližšie venovať vo svojom príspevku, lebo sú často vonkajším prejavom motivácie. Prejavuje sa tým, aký vzťah má jedinec k veciam, udalostiam a činnostiam. Výraznou známkou postoja je celková pohotovosť, pripravenosť a aktivizácia človeka. Môžu byť kladné, záporné a ľahostajné. Z hľadiska učenia je dôležité formovať hlavne kladné postoje. Žiak, ktorý si chce osvojiť určitú činnosť dosiahne výsledok skôr, ako ten, čo to robí ľahostajne. Negatívny postoj sa môže prejaviť rozlične. Najčastejšie je to nechuť, odpor, čo sa spája so vzdorom a agresívnym správaním. Kladný postoj vytvárajú objektívne a subjektívne podmienky. Medzi objektívne patria napr. priateľská atmosféra doma a v škole, osobnosť učiteľa, podmienky atď. Medzi subjektívne podmienky patria túžba po úspechu, dôvera vo vlastné schopnosti a využitie nadobudnutých znalostí a zručností. Použil som dotazníkovú metódu. Dotazníkom som sledoval názory a postoje žiakov k vyučovaniu telesnej výchovy. Pri výbere súboru žiakov som postupoval tak, že tento dotazník som dal vyplniť bez rozdielu všetkým žiakom 7. a 8. ročníka Základnej školy v Bežovciach. Dospel som k týmto záverom: V 7. aj 8. ročníku medzi žiakmi prevláda názor, že na hodinách telesnej výchovy mali zdravotné úľavy len niekedy, väčšinou krátkodobo, po bežných ochoreniach. Tento názor prevládal takmer u 60% žiakov. Odvetviami telesnej výchovy, s ktorými sa žiaci stretávali pravidelne, niekoľkokrát v každom polroku sú atletika, gymnastika, volejbal, a basketbal. Chlapci sa pravidelne stretávali aj s futbalom. Aspoň raz počas školského roka sa žiaci v obidvoch ročníkoch stretávali s hádzanou, rytmickou gymnastikou a úpolmi. Pri hodnotení plaveckých zručností sa v 7. ročníku takmer 60% žiakov vyjadrilo, že zaplávajú bez problémov 100 m a viac. V 8. ročníku sa takto vyjadrilo 50% žiakov. Z učebných osnov by žiaci v obidvoch ročníkoch vyradili vytrvalostný beh, cvičenia na hrazde a akrobaciu. Učebné osnovy by žiaci v obidvoch ročníkoch doplnili o sebaobranu, aerobik, tenis a hokej. V 7. ročníku je najobľúbenejším predmetom telesná výchova u 68% žiakov a v 8. ročníku dokonca u 82% žiakov. V obidvoch ročníkoch jednoznačne prevláda odpoveď, aby telesná výchova bola v rozvrhu každý deň. Iba u chlapcov v 8. ročníku je na prvom mieste názor, aby telesná výchova bola 4 krát v týždni.

84

Žiaci v 7. ročníku považujú telesnú výchovu za svoj obľúbený predmet preto, lebo ich priťahoval jej bohatý a hravý obsah s možnosťou súťaženia. Takto sa vyjadrilo 29% žiakov. V 8. ročníku ako dôvod uvádzajú to, že hodiny telesnej výchovy viedol obľúbený učiteľ, s čoho som bol milo prekvapený. To bol názor u 28% žiakov. Na našej základnej škole v Bežovciach sa telesná výchova klasifikuje. Výsledky z dotazníka však boli v obidvoch ročníkoch také, aby sa telesná výchova neklasifikovala. V 7. ročníku sa za vyjadrilo 65% a v 8. ročníku 67% žiakov. Iba medzi chlapcami 8. ročníka prevláda názor, aby sa telesná výchova klasifikovala. Je zato 63% chlapcov. Výsledky ďalej dokazujú aj to, že žiaci v obidvoch ročníkoch na hodinách telesnej výchovy mali možnosť pravidelne získavať teoretické vedomosti o význame telesnej výchovy a športu na ľudský organizmus. Tento názor prevládal u dievčat aj chlapcov. Žiaci v oboch ročníkoch vyjadrili nespokojnosť hlavne s malým počtom hodín telesnej výchovy- 7. ročník - 76% a 8. ročník- 82% žiakov. Na druhom mieste to bola nespokojnosť s priestorovými podmienkami. Žiaci v oboch ročníkoch telovýchovnú a športovú činnosť vykonávanú vo voľnom čase zaradzujú medzi tri svoje najobľúbenejšie činnosti. Iba polovica dievčat 7. ročníka a polovica chlapcov 8. ročníka ju zaradzujú jednoznačne na prvé miesto. V obidvoch ročníkoch prevláda medzi žiakmi názor, že cvičia a športujú, lebo to chcú sami. V 7. ročníku - 59% a v 8. ročníku - 44% žiakov. Na druhom mieste je to učiteľ, ktorý ich vedie k telovýchovnej a športovej činnosti a až na treťom mieste sú to rodičia. Z celkového počtu žiakov 7. ročníka iba osem žiakov uvádza dôvod pre ktorý necvičia a to päť dievčat a traja chlapci. V 8. ročníku iba sedem dievčat uvádza príčiny, pre ktoré necvičia a nešportujú. Ani jeden chlapec 8. ročníka neuvádza žiadnu príčinu, pre ktorú by necvičil a nešportoval. Za prvoradý význam telesnej výchovy považujú žiaci v obidvoch ročníkoch zvyšovanie telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti. V 7. ročníku - 47% a v 8. ročníku - 87% žiakov. Na základe získaných údajov som dospel k záveru, že celkový vzťah žiakov k vyučovaniu telesnej výchovy na Základnej škole v Bežovciach je pozitívny. Stále však musíme na sebe tvorivo pracovať, pôsobiť správnymi motivačnými prostriedkami na žiaka, aby konečný efekt telesnej výchovy, ktorým je trvalý vzťah ľudí k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu bol pre nás čo najpriaznivejší. LITERATÚRA : JUNGER, J.: Význam a miesto športu pre všetkých na jednotlivých stupňoch škôl.

In: Zimná kalokagatia 2007. Zborník prác z odbornej konferencie. Prešov: Metodicko – pedagogické centrum, 2007, s.21 – 36.

Kontakt: Mgr. Miloš Jenčík, ZŠ s MŠ Bežovce, okr. Michalovce. 056 / 6590213, zsbezovce@stonline.sk

85

STOLNÝ TENIS V POVINNEJ A ZÁUJMOVEJ TELESNEJ VÝCHOVE

RNDr. Marta BRÚDEROVÁ Športové gymnázium Košice, Popradská 1

Kľúčové slová: Formy stolného tenisu v školskom systéme. Anotácia: Stolný tenis je v systéme školského športu z individuálnych športov druhým najmasovejším športom po atletike. Patrí medzi 4 najmasovejšie športy na Slovensku . Nie je zaradený medzi základné športy v školskom systéme.

Stolný tenis, ktorý je vhodný pre športovanie od 8 do 80 rokov, je výborný pohybový telocvik, prekrvuje celé telo, relaxuje svalstvo, zvyšuje schopnosť rýchlej reakcie, zapája myseľ, pôsobí výborne psychicky. Mladý človek si pri športe zvyká pracovať aj za nepriaznivých okolností – pri únave, v chlade, po dlhom cestovaní ap. Učí sa disciplíne, húževnatosti, pozitívnemu mysleniu, pocitu zodpovednosti. Stolný tenis nie je zaradený medzi primárne športy v povinnej TV – buduje na základoch všeobecnej telesnej prípravy získanej na hodinách telesnej výchovy. Keďže hovoríme o individuálnom športe, je výhodné vytvárať výkonnostne rovnaké skupiny, pretože u začiatočníkov je herná úroveň nízka a hra s dobrými hráčmi, na ktorých nestačia je pre nich demotivujúca a zase pri tejto hre dobrí hráči podceňujú slabších a ich výkonnosť nerastie. Ak chceme, aby žiaci školy boli v školských športových súťažiach a i. úspešní, nestačí im dať príležitosť zahrať si na chodbe školy ap., treba ich usmerňovať v tréningu. Postoje žiakov k záujmovej telesnej výchove, či návšteve krúžkov sú dané podobne ako v povinnej TV -

- záujmom o tréning, resp. krúžok (stúpa ak vedúci ZÚ má čo povedať, poradiť), - záujmom zlepšovať sa, ak jeho výsledky sú limitované nesprávnymi návykmi, ktoré získajú ako samoukovia: * nesprávne držanie rakety (príloha 1) * postavenie pri úderoch, * adekvátny včasný pohyb, * cit pre loptičku; a sú dané konkrétnymi výsledkami v rôznych súťažiach.

FORMY STOLNÉHO TENISU V ŠKOLSKOM SYSTÉME P o v i n n á t e l e s n á v ý ch o v a O skutočnom záujme môžeme hovoriť, keď sa žiaci rozhodnú navštevovať športovú triedu v klasickej škole, alebo športové gymnázium. Podľa osnov im prislúcha dvojfázový tréning a tým sa stáva aj samotné štúdium na škole náročnejšie.

a) Športové triedy - Samozrejme treba znovu pripomenúť, že stolný tenis je individuálny šport a v triedach spravidla dopĺňa kolektívne športy. Oficiálne podľa ÚIPŠ za rok 2006 na východnom Slovensku nie je športová trieda so zameraním na stolný tenis (dokonca v rámci Slovenska je len jedna).

86

b) Športové gymnázium v Košiciach ako prvé na Slovensku umožnilo záujemcom popri možnosti získať maturitu - aj denne sa venovať svojmu obľúbenému športu – stolnému tenisu - vo forme dvojfázových tréningov a presadiť sa vo svete školského športu. Družstvo chlapcov získalo 2x titul Školský majster Slovenska (2000, 2003), družstvo dievčat získalo svoj prvý titul v tomto školskom roku. Od školského roku 1994/95 celkom získali 3 zlaté, 2 strieborné a 8 bronzových medailí. Ďalší významný úspech dosiahlo družstvo chlapcov štartom v najvyššej školskej súťaži na medzinárodnej úrovni, ktorých vyhlasovateľom je ISF a účasť zabezpečuje SAŠŠ – hrali v Belgicku, Francúzsku, Senci (SR) a v Nemecku, kde sa spravidla zúčastňovalo po 24 krajín a vždy sa umiestnili do 9. miesta. V národných výberoch štartoval 1 chlapec a 3 dievčatá. Za zmienku stojí spomenúť z absolventov, ktorí počas štúdia boli v reprezentačných výberoch SR juniorskej kategórie – Martin Gumáň, Gregor Gallo, Lívia Drotárová. V súčasnosti trénuje 12 chlapcov a 4 dievčatá v stolnotenisovej herni Lokomotívy Košice. Súčasným úspechom stolných tenistov stredoškolákov je už spomínané 1.m. dievčat (Kraželová, Takáčová, Jurková E.) a 3.m. chlapcov (Till, Sačurovský, Eštok). Štvorica chlapcov Brnčal, Haky, Horvát a Kostelník sa víťazstvom v krajskom kole ZŠ prebojovali na Kalokagatiu – medzinárodnú olympiádu pre základné školy, kde budú obhajovať striebro.

Vo zväzových súťažiach obliekajú extraligové dresy dospelých Till (Lokomotíva Košice), Kraželová, Takáčová (obe STO Valaliky), Jurková Eva (TJ Miňovce), prvoligistami sú Sačurovský (Lokomotíva Košice), Eštok (VSTK Vranov). Za mládežnícke reprezentačné družstvá štartujú Kraželová, Jurková, Till, Brnčal. ŠG v Košiciach už druhý rok prijíma adeptov stolného tenisu do prímy, čo sú 10-ročné deti. Kombinácia dvojfázového tréningu s vyučovaním je pre nich náročná, ale zvládnuteľná.

Z Á U J M O V Á T E L E S N Á V Ý CH O V A

a) V záujmovej TV a mimoškolskej činnosti najjednoduchšou formou záujmovej činnosti na školách sú krúžky. Schválená Koncepcie rozvoja športu v KSK v inovačnom prístupe k vyučovaniu telesnej výchovy prijala opatrenie, ktorým chce podporiť a zvýšiť zapojenosť mládeže do športových súťaží vrátane stolného tenisu. . Pri tejto príležitosti bol vykonaný prieskum športovej záujmovej činnosti na 122 stredných školách v kraji. Uvádzam tu aktuálnu situáciu v Košickom kraji. Do prieskumu sa aktívne zapojilo 62% škôl. Stolnotenisové krúžky sú na 47% škôl. Z vedúcich týchto krúžkov 10,5% učiteľov má špecializáciu stolný tenis. Záujem súťažiť v dlhodobých stolnotenisových súťažiach v rámci kraja má 29 škôl, čo je 38% z foriem pravidelnej mimoškolskej činnosti pri školách v stolnom tenise. Pokiaľ ide o základné školstvo, temer niet školy, alebo CVČ, kde by nebol stolnotenisový krúžok.

b) Významné miesto zastávajú školské športové strediská, ktoré na východnom Slovensku vznikali od roku 1972. Postupne sa svojimi výsledkami začlenili medzi výkonnostné (Šarišské Michaľany, Valaliky, Košice, Vojčice, Rožňava, Vranov, Michalovce, Svidník), alebo zostali masové( Stropkov, Bardejov, Gemerská Poloma). Pretože finančne boli podporované z MŠ prostredníctvom SSTZ, vyžadovali splnenie určitých výkonnostných kritérií a boli prísne sledované. Boli vlastne odrazovým mostíkom

87

pre talentované deti a mládež. Je len škoda, že MŠ tieto útvary vyradilo zo svojho systému a finančne ich nepodporuje. SSTZ tieto výkonnostné ŠŠS vedie pod názvom vybrané kluby mládeže.

c) Od roku 1995 sa začali v školách zriaďovať školské strediská ZČ, alebo ako právnické osoby zastrešujúce ZÚ a kluby ZČ. Nie sú však zatiaľ v stolnom tenise adekvátnou náhradou za ŠŠS.

d) Rodičia často vyhľadávajú priamo športové kluby pre zapojenie detí do športovania. Pri serióznej a perspektívnej práci trénerov, kluby stolného tenisu prijímajú do pravidelnej prípravy žiakov 1.-2.ročníkov, kde je predpoklad získania správnych návykov a rýchlejšieho výkonnostného rastu. Už po 3 - 4 rokoch môžu úspešne hrať školské súťaže, ale často je to tak, že učitelia TV o nich nevedia a dávajú prednosť žiakom 8.-9.ročnika, lebo sú fyzicky vyspelejší, ale herne nie vždy lepší.

CHARAKTERISTIKA SÚŤAŽÍ V STOLNOM TENISE

Účinnosť pravidelného tréningu najefektívnejšie zhodnotia súťažné konfrontácie. Pre stolný tenis sú rôzne možnosti od rekreačných až po reprezentačné. A) Na východnom Slovensku sa stolný tenis hrá od 30-tych rokov 20.storočia. Prvé úspechy v žiackych kategóriách sa dostavili v 70-tych rokoch po stabilizácii pravidelných súťaží, ale historicky prvú medailu z M-SR dorastu získal Prešovčan Liba vo štvorhre v roku 1943. Celkom sme získali 256 medailí z M-SR a 17 medailí z M - Československa a 2 medaily z ME juniorov a kadetov. Dnes v pravidelnej súťaži družstiev nám na východnom Slovensku (spoločne Prešovský a Košický kraj) okrem 118 družstiev dospelých, štartuje 60 žiackych družstiev a 26 družstiev dorastu. Tieto dávajú priestor pre štart aj školských klubov a školských športových stredísk. V súťažiach významné úspechy dosiahli ŠK ZŠ Karpatská Svidník, členovia ŠŠS Šarišské Michaľany, Valaliky, Košice, Vojčice, Vranov ai.

B) Na rozdiel od predchádzajúcich súťaží, kde za ŠŠS a kluby môžu štartovať aj žiaci rôznych škôl, v postupových súťažiach vyhlásených MŠ SR pre ZŠ a SŠ majú právo štartu len žiaci príslušnej školy s limitovaným dátumom narodenia. MŠ vyhlasuje súťaž prostredníctvom občianskeho združenia Slovenská asociácia športu na školách s cieľom komplexne plniť ciele telesnej výchovy Stolný tenis je individuálny šport a zostáva ním aj v školských športových súťažiach, ktoré sú vyhlásené ako súťaž družstiev a sú ideálnym kritériom pre porovnanie úrovne ZÚ na školách.

Nasledujúca tabuľka hovorí o tom, že stolný tenis je v systéme školského športu z individuálnych športov druhým najmasovejším športom po atletike. Hodnoty som čerpala z výsledkov, ktoré som získala pri organizácii súťaží Okresnej rady SAŠŠ SŠ v Košiciach v počas 10 rokov.

88

šport Priemerná účasť chlapcov Priemerná účasť dievčat atletika 346 280

Stolný tenis 97 53 Letný biatlon 39 26

Orientačný beh 40 25 Šach 43 11

Plávanie 86 52 Tak ako v každom športe sú výsledky škôl v súťažiach ovplyvnené mnohými faktormi. Medzi nich určite patria dva – ku ktorému športu inklinuje učiteľ telesnej výchovy a aké športové talenty prejavili záujem o štúdium na škole.

Vyvrcholením postupových súťaží v stolnom tenise u ZŠ sú Školské M-SR, resp. každé dva roky Kalokagatia. Právo v súťaži majú žiaci ZŠ a OG. Pre SŠ sú školské športové súťaže o niečo zaujímavejšie, pretože škola v jednom školskom roku môže získať titul školského majstra SR aj zúčastniť sa Me-M SŠ, ktoré sú tiež každé 2 roky, ale štartovať tam môže prakticky OG, pretože vekové obmedzenie je príliš veľké. Napr. začiatkom apríla t.r. boli ME - majstrovstvá v stolnom tenise na Malte a mohli štartovať žiaci narodení v rokoch 1991 – 1994.

C) Šport pre všetkých dáva najviac príležitostí hrať rôzne súťaže, turnaje, najmä menej zdatným hráčom. Niektoré možnosti uvádzam v prvotnom rozdelení súťaží.

Z Á V E R Stolný tenis patrí medzi 4 najmasovejšie športy na Slovensku a predsa nie je

zaradený medzi základné športy v školskom systéme. Jeho pozitívom je, že - využíva prácu nôh, dynamický štart z miesta, rotáciu tela,

zlepšuje koordinačné schopnosti a obratnosť; - je vhodný aj ako doplnkový šport - je stále zaujímavý pre školskú mládež

Zistila som to, keď som na hodinách TV testovala predpoklady na stolný tenis u 240 žiakov 2. ročníka v troch košických základných školách. Boli úplne nadšení z možnosti držať v ruke stolnotenisovú raketu. Jediným negatívom tohto športu je - finančne náročnejšie materiálne vybavenie (stoly), ale aj to má svoje riešenie. Správne podaný projekt OTVORENÁ ŠKOLA v športe môže prispieť a podporiť záujem detí o stolný tenis, alebo využiť projekt SSTZ „STOLNÝ TENIS do ŠKÔL“. LITERATÚRA : BRUDEROVA, M. 2007. Stolný tenis na ŠG. In. http://www.sportgymke.sk

sk.wikipedia.org/wiki/Stolny_tenis-42k www.sstz.sk/Dokumenty/Pravidla.htm-148k

Kontakt : RNDr. Marta Bruderová, ŠG Košice, 055 / 6420681, sgke@sportgymke.sk

89

KONFRONTÁCIA NÁZOROV RIADITEĽOV STREDNÝCH ŠKÔL A PREDSEDOV PREDMETOVÝCH KOMISIÍ NA PROBLEMATIKU TELESNEJ VÝCHOVY

PaedDr. Vladimír LAJČÁK, PhD. - Mgr. Yveta LAJČÁKOVÁ Stredná priemyselná škola Poprad, Obchodná akadémia Poprad

Kľúčové slová: Názory riaditeľov stredných škôl okresu Poprad na problematiku výučby telesnej výchovy a porovnať ich s názormi predsedov predmetových komisií telesnej výchovy. Anotácia: Autori, poukazujú na svoje poznatky, vyplývajúce z dotazníka, ktoré vyznievajú veľmi pozitívne. Riaditelia škôl deklarujú vo veľkej miere pozitívny vzťah k telesnej výchove, pričom sa ich názory výrazne nelíšia od názorov predsedov PK telesnej výchovy na stredných školách. ÚVOD

Schválenie nového školského zákona prinesie viacero zmien v organizácii a riadení stredných škôl. Najvýznamnejšou pre obsah vyučovania bude posilnenie právomocí škôl pri formovaní vlastného profilu a kurikula. Pre každého, kto pozná zákon 596/2003 a školskú prax je zjavné, že najdôležitejšiu úlohu pri napĺňaní avizovaných zmien zohrajú riaditelia stredných škôl. TEORETICKÁ ANALÝZA PROBLEMATIKY

Aj keď vo vedeckom poznávaní telesnej výchovy v súčasnosti absentuje reprezentatívny výskum, jednotlivé aspekty telovýchovného procesu sú analyzované vo viacerých prácach rôznymi čiastkovými výskumami. Riaditeľom stredných škôl však výskumné práce nevenujú pozornosť, zabúda sa na to, že práve od ich názorov a postojov k telesnej výchove závisia v súčasnosti parametre vymedzujúce rámec pre telesnú výchovu v jednotlivých školách – počet skupín a ich početnosť na hodinách, materiálne zabezpečenie výučby telesnej výchovy i nároky na úroveň vyučovania a kvalifikovanosť vyučujúcich. Návrh nového školského zákona úlohu riaditeľov pri profilácii škôl ešte posilňuje. Okrem uvedených faktorov budú práve oni (aj keď zákon hovorí o právomoci školy a nie riaditeľa) určovať počet hodín telesnej výchovy, čo je fundament pre všetky ostatné súčasti telovýchovného procesu. Vychádzajúc z uvedených faktov rozhodli sme sa zmapovať názory všetkých riaditeľov stredných škôl okresu Poprad na problematiku predmetu Telesná výchova a porovnať ich s názormi predsedov predmetových komisií TEV v jednotlivých stredných školách, aby sme mohli (úmerne veľkosti vzorky) anticipovať možnosti rozvoja a postavenie telesnej výchovy v nových podmienkach.

90

CIEĽ PRÁCE Zistiť názory riaditeľov stredných škôl okresu Poprad na problematiku výučby telesnej výchovy a porovnať ich s názormi predsedov predmetových komisií telesnej výchovy. METODIKA PRIESKUMU

Pre zisťovanie názorov sme vytvorili a použili 9-položkový dotazník (s využitím otázok s výberom odpovede, doplňovaním údajov i otvorených otázok), ktorý sme osobne zadali riaditeľom i predsedom predmetových komisií. Dotazníky pre obe skupiny sa líšili iba motivačným úvodom, položky v oboch boli inak totožné. Dotazník sme doplnili osobným rozhovorom so všetkými respondentmi. Pre vyhodnotenie dotazníka sme použili základné matematické a logické operácie. CHARAKTERISTIKA PRIESKUMNÉHO SÚBORU

Do prieskumu sme zapojili riaditeľov a predsedov PK TEV zo všetkých stredných škôl okresu Poprad – celkovo zo 14 škôl s celkovým počtom 7219 žiakov. Tri školy boli súkromné, jedna cirkevná, desať štátnych, z hľadiska typu sa jednalo o štyri gymnáziá (jedno súkromné, jedno cirkevné, dve štátne), tri stredné odborné školy (dve štátne, jedna súkromná), päť stredných odborných učilíšť (jedno súkromné, štyri štátne) a dve združené stredné školy (štátne).

Údaje o vekovej a služobnej štruktúre riaditeľov sú uvedené v tabuľke:

počet priemerný vek (roky)

smer. odchýlka

vo funkcii (roky)

smer. odchýlka

aprobácia(odborné predmety/všeobecno-

vzdelávacie) Ing. učiteľstvomuži 10 51,9 4,29 12,4 5,06 3 1ženy 4 47,4 2,5 2,5 1,4 3 7spolu 14 50,7 4,53 9, 57 5,6 6 8

Z uvedených údajov vyplýva, že najmä u mužov sa jedná o skupinu veľmi skúsených riaditeľov, štyria z nich sú vo funkcii 17 rokov, teda od prvých demokratických volieb riaditeľov stredných škôl a žiadny z nich nebol vo funkcii menej ako 5 rokov. Iba jeden z riaditeľov má v aprobácii predmet telesná výchova. Údaje o vekovej a služobnej štruktúre predsedov PK TEV sú uvedené v tabuľke:

počet priemerný vek (roky)

smer. odchýlka

vo funkcii (roky)

smer. odchýlka

muži 9 50,9 12,7 13,4 8,6 ženy 5 38,5 6,4 4,5 2 spolu 14 47,3 8,7 10,9 6,3

91

Vekový priemer predsedov o niečo nižší, opäť sa však jedná o skúsených učiteľov a z veľkej časti i o dlhoročných predsedov PK. Ženy v tejto skupine sú výrazne mladšie vekovo a sú aj kratšie vo funkcii predsedu PK. VÝSLEDKY A DISKUSIA Analýza odpovedí na jednotlivé otázky dotazníka priniesla nasledujúce poznatky: 1. Kvantifikácia odpovedí na otázku č. 1, aká je úroveň výučby TEV na škole, priniesla

tieto výsledky:

Úroveň výučby

riaditelia % predsed. % veľmi vysoká 1 7 0 0 vysoká 10 72 7 50 priemerná 3 21 7 50 nízka 0 0 0 0

Vyplýva z nich, že predsedovia PK sú pri hodnotení svojej práce kritickejší ako riaditelia škôl. Zdá sa, že riaditelia majú o výučbe TEV vysokú mienku, čo môžeme hodnotiť ako pozitívny poznatok.

2. Hodnotenie materiálneho vybavenia škôl v bolo predmetom otázky č. 2.

Hodnotenie stavu materiálneho zabezpečenia nevyznieva u riaditeľov nepriaznivo, rozhovory však ukázali, že niektorí riaditelia hodnotia podmienky ako dostačujúce napriek tomu, že ich škola nedisponuje telocvičňou. Predsedovia PK vidia situáciu tiež pozitívne, jasne sa však vyjadrili tí, ktorí sú nútení za telocvičňou dochádzať do iných škôl, či improvizovať. Konštatujeme, že podmienky nijako nezávisia od typu školy. 3. Vo štvrtej otázke sme skumulovali pohľady na telesnú výchovu z viacerých hľadísk. Základná otázka bola: Telesná výchova je z Vášho pohľadu predmet:

Materiálne zabezpečenie

riaditelia % predsed. % vynikajúce 0 0 0 0 veľmi dobré 6 43 9 65 dostačujúce 7 50 2 14 nedostatočné 1 7 3 21

92

Finančná náročnosť TEV

riaditelia % predsed. % najnáročnejší 0 0 0 0 veľmi náročný 9 65 6 43 priemerne nár. 5 35 7 50 nenáročný 0 0 1 7

Rizikovosť TEV

riaditelia % predsed. % najrizikovejší 5 35 7 50 veľmi rizikový 6 43 5 35 priemerne riz. 3 21 2 14 málo rizikový 0 0 0 0

Organizačná náročnosť TEV

riaditelia % predsed. % najnáročnejší 1 7 5 35 veľmi náročný 7 50 5 35 priemerne nár. 6 43 3 21 nenáročný 0 0 1 7

Výchovný vplyv na žiakov

riaditelia % predsed. % najvýznamnejší 1 7 2 14 veľmi významný 8 58 11 65 priemerne význ. 5 35 3 21 málo významný 0 0 0 0

Vzdelávací vplyv na žiakov

riaditelia % predsed. % najvýznamnejší 0 0 0 0 veľmi významný 4 28 8 58 priemerne význ. 10 72 6 42 málo významný 0 0 0 0

Podľa riaditeľov je telesná výchova finančne náročný predmet, veľmi rizikový,

s vyššími nárokmi na organizáciu, s významným výchovným a priemerne významným vzdelávacím vplyvom. Posudzovanie jednotlivých aspektov bolo v niektorých prípadoch ovplyvnené typom školy – riaditelia gymnázií a obchodných akadémií viac deklarujú rizikovosť a finančnú náročnosť ako riaditelia ostatných typov škôl, čo vyplýva z absencie odborných predmetov a praxe.

93

Predsedom PK sa TEV javí v porovnaní s riaditeľmi finančne menej náročná, rizikovejšia, organizačne náročnejšia, s väčším výchovným i vzdelávacím dosahom na žiakov. 4. Často diskutovanou otázkou sú počty žiakov v skupinách. Odpovede na otázku aký by bol ich optimálny počet vyzerajú nasledovne:

Optimálny počet žiakov v skupine TEV riaditelia % predsed. %

do 12 1 7 4 28 do 13 - 15 8 58 6 42 do 16 - 20 4 28 3 21 do 21 - 24 0 0 1 7 nad 24 1 7 0 0

V priemere riaditelia za optimálny pokladajú počet 16, 5 žiaka a učitelia 15, 5, čo je minimálny rozdiel. V súčasnosti však v Popradskom okrese pripadá na jednu skupinu 21,2 žiaka. Za pozitívny fakt pokladáme aj skutočnosť, že ani jeden z riaditeľov (ani z predsedov) neodmietol kurzovú formu výuky. Všetci ju zaradzujú do kategórie vhodný doplnok alebo rozširujúca forma výučby telesnej výchovy. Podľa riaditeľov i predsedov má byť hlavným cieľom TEV motivovať žiakov do celoživotného vykonávania pohybových aktivít. ZÁVER

Naše poznatky, vyplývajúce z dotazníka vyznievajú veľmi pozitívne, riaditelia deklarujú vo veľkej miere pozitívny vzťah k telesnej výchove, pričom sa ich názory výrazne nelíšia od názorov predsedov PK. To, že sa však nimi deklarovaný vzťah nemusí v praxi prejaviť prezrádza riešenie otázky č. 3, v ktorej mali riaditelia zoradiť skupiny predmetov podľa významu pre profil absolventa školy. Z vymenovaných siedmych skupín predmetov (odborné, humanitné a prírodovedné predmety, materinský a cudzie jazyky, IKT, TEV) sa telesná výchova sedemkrát ocitla na poslednom siedmom mieste, trikrát na predposlednom, dvakrát na piatom a trikrát na štvrtom. V súčte poradí bola suverénne posledná... To znamená, že hoci riaditelia nemajú k telesnej výchove negatívny postoj, v reálnej praxi ju odsúvajú na samý koniec dôležitosti pre svojich absolventov. Pri avizovanej podobe nového zákona to neveští nič dobrého. Saturovanie potrieb jednotlivých predmetov totiž vždy bude závisieť od ich postavenia v hierarchii významnosti pre profil absolventa. Nepoukazujeme na tento fakt ako na chybu riaditeľov, naopak sme presvedčení, že reagujú primerane, tak, ako je nastavený systém vzdelávania. Chceme však upozorniť, že pre lepšie postavenie telesnej výchovy bude treba veľa urobiť , musíme presvedčiť odbornú i ostatnú verejnosť o jej osobitosti, význame i o vážnych dôsledkoch zákonite vyplývajúcich z jej nedoceňovania.

94

LITERATÚRA : JUNGER, J. 2006. Problémy vo výučbe telesnej výchovy a športu na rozličných stupňoch

škôl. In. Zborník prác z vedecko – pedagogickej konferencie učiteľov telesnej výchovy. Minerva Maturita 2006. ISBN 80-8045-426-4. s. 9 – 16.

LAJČÁK, V. 2006. Postavenie starostlivosti o zdravie v novom poňatí telesnej výchovy. In. Zborník prác z 11. vedecko-pedagogickej konferencie Zdravá škola. ISBN 80-8045-424-8. s. 75 – 79.

LAJČÁK, V. – LAJČÁKOVÁ, I. 2006. Posilňovanie v telesnej výchove na stredných školách. In. Zborník prác z vedecko – pedagogickej konferencie učiteľov telesnej výchovy. Minerva Maturita 2006. ISBN 80-8045-426-4. s. 103 – 109.

LAJČÁK, Vl. 2007. Problematika osvojovania teoretických vedomostí a vytvárania pozitívnych postojov k pohybovej aktivite v stredoškolskej telesnej výchove. In. Elektronický zborník príspevkov z Konferencie s medzinárodnou účasťou „Kurikulárna transformácia telovýchovného a športového vzdelávania na Slovensku“. Katedra TVaŠ, Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Nitra 20. – 21. 09. 2007. ISBN: 978-80-8094-173-4. Sekcia č. 2.

MIKUŠ, M. – MODRÁK, M. – UCHAĽ, M. 2007. Poznatky o súčasnom stave telesnej výchovy – perspektívy a námety na zlepšenie. In. Elektronický zborník príspevkov z Konferencie s medzinárodnou účasťou „Kurikulárna transformácia telovýchovného a športového vzdelávania na Slovensku“. Katedra TVaŠ, Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Nitra 20. – 21. 09. 2007. ISBN: 978-80-8094-173-4. Sekcia č. 1.

Kontakty : PaedDr. Vladimír Lajčák, PhD., SPŠ Poprad, Mnoheľova 23, 052/ 7723063 lajcvla@spspp.sk Mgr. Yveta Lajčáková, OA Poprad. Murgašova 94, 052 / 7721635, oa@oapoprad.sk

95

VYUŽITIE SEZÓNNYCH ČINNOSTÍ V ŠKOLSKEJ TV

Doc. PaedDr. Jiří MICHAL, PhD. KTVŠ FHV UMB B.Bystrica

Kľúčové slová: Analýza súčasného stavu využitia a realizácie sezónnych činnosti v školskej telesnej výchove v na 1.stupni vybraných základných škôl. Anotácia: Návrhy na riešenie zistených nedostatkov pri aplikácii sezónnych činností na 1. stupni základných škôl.

Sezónne činnosti ako turistika, pobyty v prírode, korčuľovanie, lyžovanie, sánkovanie a iné, slúžia nielen k telesnej a psychickej rekreácii, ale i k všestrannému rozvoju osobnosti človeka. Všetky tieto aktivity využívajú všestrannú možnosť prírodného prostredia, ktoré okrem blahodárneho zdravotného vplyvu poskytuje nezabudnuteľné estetické a emocionálne zážitky. Poznávanie krás prírody, radosť z pohybu, upevnenie zdravia a priateľských vzťahov medzi ľuďmi, to všetko prinášajú tieto pohybové aktivity.

Učiteľ na prvom stupni ZŠ si musí uvedomiť, že všetky sezónne činnosti – letná a zimná turistika, cvičenie v prírode, sánkovanie, lyžovanie a korčuľovanie patria medzi telovýchovné činnosti, ktoré sa u žiakov prvého stupňa tešia veľkej obľube, preto by ich mal aj dostatočne ovládať . CIEĽ Cieľom nášho výskumu bolo na základe osobných poznatkov získaných vo vyučovacom procese počas odborných praxi analyzovať súčasný stav využitia a realizácie sezónnych činnosti v školskej telesnej výchove v na 1. stupni vybraných základných škôl. METODIKA Náš výskum sa realizoval na šiestich vybraných školách v regióne Horného Považia, z toho v troch mestských a troch vidieckych. V našej práci sme použili dotazník na získanie informácií o vzťahu učiteľov 1. stupňa k predmetu Telesná výchova, o stave a realizácii sezónnych činností na 1. stupni Základnej školy. Pri tvorbe dotazníka sme vypracovali základné problémové okruhy dôležité pre realizáciu a vyhodnotenie výskumu. Dotazník vyplnilo učiteliek 1. stupňa ZŠ. Všetci dotazovaní boli ochotní spolupracovať a v dohodnutom čase dotazník odovzdali. 20 respondentiek (87%) malo ukončené vysokoškolské vzdelanie (pedagogické fakulty), 3 respondentky (13%) mali ukončené len stredoškolské úplné vzdelanie. Zisťovali sme vek respondentov a počet odučených rokov v praxi . Priemerný vek respondentiek z mesta je 41 rokov a priemerná dĺžka praxe je 22 rokov. Priemerný vek respondentiek z vidieka je 40 rokov a priemerná dĺžka praxe je 18 rokov. 25% učiteliek je v dôchodkovom veku, 24% vo veku

96

40 –dôchodok a 51% vo veku 25 – 40 rokov. Rozmedzie medzi všetkými učiteľkami je od 25 do 57 rokov. VÝSLEDKY

Vo výskume nás zaujímalo aj to, či sa učitelia zúčastňujú prednášok, ktoré sú zamerané na vyučovanie sezónnych činností v školskej telesnej výchove. Všetci respondenti uviedli, že sa takýchto prednášok nezúčastňujú. Samozrejme nás zaujímali aj dôvody. Väčšina respondentov uviedla, že takéto školenia sa neorganizujú (58,3%, časť respondentov dôvod neuvádza (27,3%). Pedagógovia nezúčastňujú takýchto školení, chceli sme zistiť odkiaľ čerpajú informácie o sezónnych činnostiach. Je zrejmé, že najviac informácií o sezónnych činnostiach pedagógovia získali počas štúdia na vysokej škole (50,8%). 28,1% respondentov uvádza, že informácie čerpá z odbornej literatúry venovanej sezónnym činnostiam, 12,8% pedagógov informácie získava od iných pedagógov. Predpokladali sme, že informovanosť pedagógov nebude z hľadiska sezónnych činností dostačujúca, zaujímalo nás či by mali záujem o získanie väčšieho množstva informácií a vedomostí ako doteraz majú. 60,7% opýtaných by malo záujem o získanie väčšieho množstva informácií o sezónnych činnostiach. 28,4% respondentov sa nevedelo k problému vyjadriť a 10,9% respondentov o takéto informácie nemá záujem. Základnou úlohou nášho výskumu bolo zistiť súčasný stav sezónnych činností v regióne Horného Považia, ako aj bližšie sa oboznámiť s organizáciou, podmienkami a problémami, ktorým musia učitelia i žiaci čeliť. Sezónne činnosti sú náročné na čas, organizáciu a samostatnú realizáciu, a preto nás zaujímalo, kto ich vedie.

Viac ako polovica respondentiek a to 54,7% realizuje sezónne činnosti spolu so svojimi kolegami, 23,3% ich vedie sama, 14,8%-tám učiteliek pomáhajú odborný tréneri a v 7,2%-tách spolupracujú s učiteľkami aj rodičia. Tieto hodnoty sa však vzťahujú na sezónne činnosti vo všeobecnosti, pretože pri niektorých učiteľ nepotrebuje asistenciu odborného trénera, pri menšom počte žiakov môže realizovať niektorú sezónnu činnosť aj sám a naopak. Učitelia uvádzali niekedy aj spoluprácu so školským klubom.

V ďalšej časti výskumu sme zisťovali, ktoré sezónne činnosti sa realizujú na jednotlivých sledovaných základných školách. Tiež sme percentuálne vyjadrili realizáciu sezónnych činností na mestských a vidieckych základných školách vo všeobecnosti a zaznamenali do obr. 1.

97

Obr. 1 Realizácia sezónnych činností na 1. stupni základných škôl

0%20%40%60%80%

100%

MESTO VIDIEK

plavecký výcvik lyžiarsky výcvikKorčuľovanie kolieskové korčuľovanieTuristika

Ako vidíme, nie každá sezónna činnosť je rovnako realizovaná na základných školách. Sú sezónne činnosti, ktoré sa realizujú na každej škole a na druhej strane sú sezónne činnosti, ktoré sú realizované v oveľa menšej miere alebo vôbec. Plávanie Z výsledkov je zrejme, že plávanie dosiahlo 100% hodnotu realizácie na mestských a vidieckych školách 86,8%. Ďalej nás zaujímalo, kde základné školy plavecký výcvik realizujú. Všetky školy využívajú krytý bazén. V našom výskume sme zisťovali, aké činnosti pri výcviku plávania učitelia so žiakmi realizujú. Základné plavecké činnosti sú realizované na každom plaveckom výcviku, ale ako vidíme, skoky do vody a obrátka sú vykonávané v menšej miere. Skoky do vody sú náročnejšie na organizáciu, bezpečnosť a efektivitu, preto niektorí učitelia túto plaveckú činnosť vynechávajú. Lyžovanie Sezónna činnosť lyžovania sa na 1. stupni základných škôl regiónu Horného Považia takmer nerealizuje. V 67,9%-tách sa lyžiarsky výcvik organizuje ako základný lyžiarsky výcvik na 2. stupni ZŠ. 32,1% oslovených škôl lyžiarsky výcvik neorganizuje. Len jedna respondentka uviedla, že v rámci hodín telesnej výchovy sa chodí so žiakmi na blízky kopec sánkovať. V našom výskume sme teda zistili, že lyžovanie sa organizuje len ako lyžiarsky základný výcvik na 2. stupni v 7. ročníku. Na tomto výcviku si žiaci osvojujú všetky základné činnosti uvedené v učebných osnovách. Korčuľovanie a kolieskové korčuľovanie

V našom výskume sme sledovali, kde je korčuľovanie organizované na 1. stupni základných škôl. Ako vidíme, až 66% respondentiek korčuliarsky výcvik neorganizuje. Zimný štadión, je kvôli tréningom a zápasom hokejového klubu a výcviku hokejovej školy plne vyťažený a základné školy majú málo možností na jeho využitie. Korčuliarsky výcvik je závislý na školskom klzisku, ktoré však nie je možné vytvoriť každú zimu.

98

Úlohou výskumu bolo zistiť, či učitelia reagujú a prispôsobujú sa novým trendom v oblasti sezónnych činností. Kolieskové korčuľovanie si získava u detí čoraz väčšiu popularitu a skvalitňuje sa koliesková korčuliarska výstroj. Preto nás zaujímalo, či učitelia využívajú kolieskové korčuľovanie ako jednu so sezónnych činností a ako ho organizujú. Dospeli sme k výsledku, že ho realizuje iba u 3% učiteliek. Respondentky, ktoré realizujú korčuliarsky výcvik uvádzajú, že vykonávajú všetky činnosti spojené s korčuľovaním, tak ako stanovujú učebné osnovy. Turistika Ďalšou sezónnou činnosťou, ktorou sme sa zaoberali v našom výskume je turistika. Keďže túto sezónnu činnosť môže viesť učiteľ aj sám, prípadne v spolupráci s rodičmi, zaujímalo nás, ako turistiku organizujú naše respondentky. 95,8% učiteliek z vidieka organizuje turistiku ako turistickú vychádzku rozsahu 2 – 4 hodín. Vidiecke základné školy majú vo svojom blízkom okolí lúky a lesy vhodné pre túto sezónnu činnosť a žiaci sa môžu jednoducho a rýchlo na tieto priestory presunúť. Na mestských školách túto formu využíva 55,8% učiteliek, čo je zhruba polovica našich respondentiek. Polovica učiteliek z mesta (55,7%) využíva tiež integráciu s inými predmetmi. Aj pri turistike a cvičení v prírode sme zisťovali aké činnosti a v akej miere učitelia využívajú. Je na škodu veci, že ani jedna respondentka nevyužíva jazdu na kolobežke a bicykli. Okrem týchto činností učiteľky uvádzajú zdravotnícku pomoc, dopravnú výchovu, environmentálnu výchovu. ZÁVER

V oblasti vybraných sezónnych činností sme dospeli k záverom že, plavecký výcvik sa realizuje na všetkých mestských sledovaných základných školách a na 86% vidieckych školách. Žiaci si osvojujú všetky základné činnosti plávania. Lyžovanie sa ako sezónna činnosť na 1. stupni základných škôl neorganizuje. Potvrdila sa predpoklad, že najmenej zaraďovaná a využívaná sezónna činnosť na 1. stupni základných škoľ je lyžovanie a to aj napriek tomu že je zaradené do učebných osnov. Korčuliarsky výcvik je organizovaný vo veľmi malej miere. Kolieskové korčuľovanie sa zatiaľ neorganizuje, aj keď deti majú oň veľký záujem.

Návrhy na riešenie výskumom získaných nedostatkov: 1. Organizovať odborné semináre pre odborné vzdelávanie učiteľov 1. stupňa v oblasti

sezónnych činností. 2. Študentov PF počas ich štúdia pripraviť na realizáciu telovýchovného procesu

v nevyhovujúcich podmienkach so zameraním na sezónne činnosti a zaradiť prípravu na realizáciu kolieskového korčuľovania.

3. Zaradiť kolieskové korčuľovanie do učebných osnov pre 1. stupeň ZŠ. 4. Zaoberať sa potrebou nových metodických príručiek telesnej výchovy a ich

distribuovaním do škôl.

99

LITERATÚRA MICHAL, J.: Sezónne činnosti na 1. stupni základných škôl Banská Bystrica: PF UMB,

2000, 95s. MICHAL, J.: Vybrané kapitoly zo sezónnych činností pre študentov učiteľstva pre 1.-4.

ročník základnej školy. Banská Bystrica: PF UMB, 1998, 67s. Kontakt : Doc. PaedDr. Jiří Michal, PhD., Katedra telesnej výchovy Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, jmichal@pdf.umb.sk, tel. 048/4364611

100

VYUČOVANIE TELESNEJ VÝCHOVY NA STREDNEJ ŠKOLE V NEZARIADENOM PROSTREDÍ.

Mgr. Juraj KREDÁTUS, PhD.

Súkromná obchodná akadémia, Prešov Kľúčové slová : Výučba TV v škole s nezariadenom prostredí. Anotácia : Autor, ako riaditeľ školy sa zaoberá problematikou poslania učiteľa telesnej výchovy na strednej škole v nezariadenom prostredí, ktorý má dôležitú a nie vždy vďačnú úlohu.

V súčasnej dobe sa vzťah stredoškolskej mládeže k športovaniu a pohybu ako prirodzenej súčasti života a zároveň telesnej výchove ako vyučovaciemu predmetu na školách dostáva do nelichotivej podoby. Ak to môžeme porovnať s obdobím napr. pred 20 rokmi, stretávame sa s výrazným poklesom pohybovej aktivity ako aj plnenia výkonnostných štandardov stredoškolskej mládeže. sú hodiny telesnej výchovy pre časť mládeže jediným časom v týždni, kedy športujú. Nové záujmy, ktoré priniesla súčasnosť a atraktivity iných podnetov vedie k zníženiu pohybových aktivít mládeže a následne k zhoršeniu zdravotného stavu celej populácie. Pre zdravý rast jedinca je dôležité skĺbiť fyzický ako aj intelektuálny rast, tak, aby dochádzalo k rovnomernému rozvoju osobnosti ako to už vedeli starí Gréci – v duchu kalokagatie. Vzťah k športu samozrejme môže vo výraznej miere ovplyvniť rodina. Je samozrejme väčší predpoklad, že bude dieťa športovať, ak sa športu venujú aj jeho rodičia a dieťa vidí, že športovanie je integrálnou súčasťou ich života. Veď možnosti lyžovania, korčuľovania (aj na kolieskových korčuliach), plávania, turistiky alebo iných športových aktivít sú prakticky všade. Dôležité miesto má samozrejme telesná výchova v škole. Samozrejme aj v súčasnosti existujú školské zariadenia, ktoré nemajú klasickú telocvičňu, resp. vnútorné telovýchovné zariadenia. Roman Nemčík (2006) v príspevku „Poznatky učiteľov pôsobiacich na školách bez vnútorných telovýchovných zariadení“ uvádza 8 problémových oblastí, s ktorými sa stretávajú učitelia na takýchto školách. Pre vyučovanie telesnej výchovy na škole, kde nie je klasická telocvičňa je potrebné takého problémové oblasti v maximálnej možnej miere eliminovať. Aj Súkromná obchodná akadémia je školu, kde nie sú dobudované všetky telovýchovné zariadenia tak, aby škola spĺňala všetky potrebné kritériá pre plnohodnotné vyučovanie telesnej výchovy. Vedenie školy spolu so zriaďovateľom postupne tieto nedostatky odstraňuje. Akým spôsobom teda eliminujeme problémové oblasti, ktoré uvádza R. Nemčík (2006). 1. Nedostatok miesta a tým neumožnené vykonávanie niektorých kolektívnych hier. Telesná výchova prebieha v týchto priestoroch - bola vytvorená posilňovňa (z bývalej veľkej garáže pre nákladné autá), kde zriaďovateľ zakúpil posilňovacie zariadenia, na ktorých môže naraz cvičiť 12 študentov a môže teda prebiehať kruhový tréning.

101

Zároveň po prakticky rýchlom prenesení náradia do malej vedľajšej miestnosti slúži posilňovňa na rôzne cvičenia – kalanetika, strečing, jógové cvičenia, relax, testovanie žiakov – skok z miesta, ľah-sed, gymnastika a podobne. V miestnosti sú rebriny, žinenky a má upravenú podlahu, tak aby nedošlo k úrazu pošmyknutím, nebola prašnosť a podobne. Žiaci musia mať čistú obuv, resp. po cvičebnom koberci chodiť bosí. Ďalej bola z nevyužitej učebne vytvorená stolnotenisová miestnosť, ktorá sa využíva nie len na hodinách telesnej výchovy, ale počas veľkej prestávky, resp. pred a po vyučovaní, ale vždy s pedagogickým dozorom. Zároveň bola upravená trávnatá plocha vedľa školy a vytvorené trávové ihrisko, kde je možné hrať loptové hry, najmä futbal (ihrisko má rozmer približne 30 x 12 m a je využívané najmä na futbal s využitím hádzanárskych bránok). Zároveň na krátke behy bola upravená príjazdová cesta (v areáli školy, kde je vozidlám vstup zakázaný) o dĺžke 60 metrov a na dlhé behy sa využíva areál v priestoroch neďaleko plážového kúpaliska Delňa. 2. nevhodná podlaha cvičebne- podlaha v cvičebni (posilňovni) je pokrytá cvičebným kobercom (cvičebňa má rozmery cca 10 x 6 m) a tým sa odstraňuje možnosť pokĺznutia žiaka ako aj nadmerného zaťaženia niektorých kĺbov. 3. hygiena – na škole na tej istej chodbe, iba niekoľko metrov od posilňovne sú vybudované sprchy ako aj toalety, ktoré sú samozrejme prístupné pre žiakov po skončení vyučovania telesnej výchovy a sú využívané aj po cvičení v areáli školy. 4. šatne – malá prevádzková miestnosť o rozmeroch 4 x 4 metre bola upravená na šatňu a vybavená potrebným nábytkom ako sú lavice a vešiakové steny. Zároveň sú šatne prepojené s posilňovňou. Treba pripomenúť, že posilňovňa, šatňa, sprchy a toalety sa nachádzajú v jednom prízemnom krídle budovy školy. 5. umelé osvetlenie – posilňovňa, šatne ako aj stolnotenisová miestnosť je zabezpečená osvetlením neónovým svetlom, rovnomerne rozmiestneným na strope cvičebne (ide o bývalú nákladnú garáž) 6. nedostatok miesta a zlá odhlučnenosť – miestnosť posilňovne sa využíva väčšinou na cvičenia, ktoré neprinášajú zvýšenú intenzitu zvuku. Škola nie je veľká a vyučovanie telesnej výchovy prebieha v malých skupinách, kde je maximálne 20 žiakov. Zároveň sa priestory cvičební nachádzajú v krídle školy, kde prípadný hluk neruší vyučovanie. 7. nevhodné priestory a ich vplyv na úrazovosť – radiátory v posilňovni sú chránené drevenými konštrukciami, takže nedochádza ku kontaktu žiakov s nimi a prípadným zraneniam. Loptové hry sú vylúčené, maximálne hrajú žiaci tzv. sedbal (t. j.) futbal posediačky (žinenky sú brány a družstvo, ktoré nehrá, dáva pozor, aby sa lopta nedostala do blízkosti okien). 8. Efektivita využitia času vyučovacej hodiny – priestory školy sú primerané počtu žiakov, takže presun z akejkoľvek triedy do šatne, resp. posilňovne, resp. stolnotenisovej miestnosti trvá maximálne 2 minúty. Vyučujúci môže teda v maximálnej miere využiť vyučovaciu hodinu, pretože žiaci majú dostatok času na prezlečenie a hygienu pred ako aj po cvičení. Dôležitú úlohu, ak nie najdôležitejšiu pri vyučovaní telesnej výchovy v nezariadenom prostredí má samozrejme učiteľ. To, že nemá ideálne podmienky na realizáciu vyučovania telesnej výchovy v plnom rozsahu musí kompenzovať svojou

102

vynachádzavosťou a skúsenosťami. V jesenných a jarných mesiacoch využíva v plnej možnej miere areál školy – trávové ihrisko na futbal (chlapci), volejbal (dievčatá), bedminton (s postavenými stĺpmi a sieťkou), behy, testovanie žiakov (skoky z miesta, člnkový beh a pod). Dôležitým faktorom výchovy je environmentálna výchova (starostlivosť o areál školy – upratovanie). V zimných mesiacoch sa v predchádzajúcich rokoch využíval areál Delne, kde bolo možné sa korčuľovať, po zmenách vlastníckych pomerov sa táto možnosť nedá realizovať. V plne miere však využíva posilňovňu, kde je aj umiestnená televízia s videom (v uzavretej a zabezpečenej skrinke, tak aby nedošlo k poškodeniu televízie) a najmä dievčatá cvičia podľa cvičiteľky na videu. V posilňovni sa relaxuje (audiokazety a CD), kalanetika, strečing, rôzne posilňovacie cvičenia. Ďalej je intenzívne využívaná stolnotenisová miestnosť a tento šport je na škole veľmi populárny. Samozrejme, napriek nedostatku možností športovať, najmä v zimných mesiacoch, sa študenti školy zapájajú do športových súťaží miestneho charakteru ako sú stredoškolské súťaže v plávaní, v halovom futbale, futbale, stolnom tenise, atletike. Zriaďovateľ školy a pedagogické vedenie si uvedomuje nedostatky, ktoré má vyučovanie telesnej výchovy na škole a snažia sa postupne budovať možnosti športovania. Škola pôvodne nebola školskou budovou a areál školy slúžil ako výcvikové stredisko pre praktické vyučovanie učňov. Priestory boli úplne zanedbané a v predchádzajúcich rokoch sa investovalo nielen do vytvorenia obmedzených možností športovania (úprava areálu – nový trávnik, posilňovňa, a pod.) ale aj do vytvorenia vhodných podmienok na vzdelávanie (úprava toaliet, vytvorenie školskej jedálne, úplná rekonštrukcia budovy – plastové okná, nové dvere, v triedach plávajúce podlahy, zateplenie budovy, nové tabule, nové šatne, vytvorenie odborných učební. V blízkej budúcnosti plánuje zriaďovateľ vybudovanie telocvične v areáli školy aspoň o rozmere minimálne volejbalového ihriska s príslušným priestorom za čiarou ihriska. Učiteľ telesnej výchovy na škole v nezariadenom prostredí má dôležitú a priznajme nie vždy vďačnú úlohu. Musí mať premyslenú každú vyučovaciu hodinu, tak aby študenti nemali čas zaháľať a ani si neuvedomovať, že prostredie, v ktorom prebieha hodina telesnej výchovy nie je štandardné. Jeho úlohou je vytvoriť u študentov pozitívny vzťah k telesnej kultúre tak, aby tento vzťah preniesli aj do bežného života mimo školu a športovali aj vo svojom voľnom čase. Ak sa mu to darí, znamená to, že jeho hodiny sú zaujímavé a ich pozitívny vplyv pretrváva aj dlho po skončení vyučovania. LITERATÚRA : NEMČÍK, R:. Poznatky učiteľov pôsobiacich na školách bez vnútorných telovýchovných

zariadení. In: MINERVA MATURITA 2006. Zborník prác z vedecko-pedagogickej konferencie učiteľov telesnej výchovy. Ed. Modrák, M., Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove – PU Prešov, Fakulta športu, 2006, s. 165 – 167.

Kontakt: Mgr. Juraj Kredátus, PhD., Súkromná obchodná akadémia , Petrovianska 34, Prešov. Tel.: 051 / 7721464, soapo@soapo.sk, kredatus@mcpo.sk

103

NÁZORY TELOVÝCHOVNÝCH PEDAGÓGOV NA NIEKTORÉ AKTUÁLNE PROBLÉMY VYUČOVANIA TELESNEJ VÝCHOVY

PhDr. Milan MIKUŠ – PaedDr. Michal MODRÁK, PhD. – PaedDr. Ištván ŠTEFAN

Prešovská univerzita, Fakulta športu, Prešov, Metodicko-pedagogické centrum, alokované pracovisko Prešov

Univerzita J. Selyeho, Komárno Kľúčové slová: Aktuálne problémy v dosahovaní učebných výsledkov v telesnej výchove na ZŠ a SŠ. Anotácia: Autori vyhodnocujú poznatky získané dotazníkovou metódou o zaradení žiakov do zdravotnej TV, o záujem žiakov o povinnú telesnú výchovu, o celkovej pohybovej výkonnosti a zdatnosti žiakov v regionálnom školstve, o podmienkach na vyučovanie TV a o spokojnosti učiteľov telesnej výchovy.

V súčasnom období sa dokončuje príprava nových učebných osnov telesnej výchovy na základných a stredných školách, ktoré by mali významne ovplyvniť jej vyučovanie. Cieľom

nášho príspevku bolo získať poznatky o názoroch telovýchovných pedagógov na niektoré dôležité problémy v ich práci, ktoré môžu ovplyvniť realizáciu učebných osnov v praxi na školách. Metódy

Na získanie požadovaných údajov sme použili dotazníkovú metódu. Prieskum názorov sme vykonali na vzorke 64 popredných učiteľov telesnej výchovy z Prešovského, Košického kraja a z okresu Komárno. (Tabuľka 1, 2)

U Č I T E L I A - ZÁKLADNÉ IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE ZÁKLADNÉ ŠKOLY VEK POHLAVIE

Spolu do 30 31 - 40 41 - 50 51 - 60 60 a viac

Muž 15 3 = 20 % 4 = 26 % 0 = 0 % 5 = 34 % 3 = 20 % Žena 17 1 = 7 % 5 = 29 % 5 = 29 % 6 = 35 % 0 = 0 % Spolu 32 = 100 % 4 = 13 % 9 = 28 % 5 = 16 % 11 = 34 % 3 = 9 %

Stredné školy VEK POHLAVIE

Spolu do 30 31 - 40 41 - 50 51 - 60 60 a viac

104

Muž 20 2 = 10 % 2 = 10 % 6 = 30% 10 = 50 %

0 = 0 %

Žena 12 2 = 17 % 4 = 33 % 2 = 17 % 4 = 33 %

0 = 0 %

Spolu 32 = 100 % 4 = 13 % 6 = 19 % 8 = 25 % 14 = 43 % 0 = 0 % REGIONÁLNE ŠKOLSTVO (ZŠ a SŠ) VEK POHLAVIE

Spolu do 30 31 - 40 41 - 50 51 - 60 60 a viac

Muž 35 5 = 15 % 6 = 17 % 6 = 17% 15 = 43 %

3 = 8 %

Žena 29 3 = 10 % 9 = 31 % 7 = 24 % 10 = 35 %

0 = 0 %

Spolu 64 = 100 % 8 = 12,0 %

15 = 24 % 13 = 20 % 25 = 39 % 3 = 5 %

Počty mužov a žien v našom súbore respondentov sú približne zhodné (55 % mužov a 45 % žien). Z hľadiska ich veku najpočetnejšiu skupinu tvorili učitelia na základných i stredných školách v VI. vekovom decéniu. K podobný záverom prišli Junger, J. – Modrák, M. (2006).

Výsledky Počty žiakov v I. – IV. zdravotnej skupine (Tabuľka 3):

Ž I A C I - PREHĽAD O ZARADENÍ DO ZDRAVOTNEJ TELESNEJ VÝCHOVY

Počet žiakov v škole - Základné školy 2438 100 % Počet žiakov zaradených do III. Zdravotnej skupiny . 100 4,10 % Počet žiakov zaradených do IV. Zdravotnej skupiny (oslobodení )

116 4,75 %

Počet žiakov zaradených do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy

35 1,43 %

Počet žiakov v stredných školách 2360 100 % Počet žiakov zaradených do III. Zdravotnej skupiny . 321 13,6 % Počet žiakov zaradených do IV. Zdravotnej skupiny (oslobodení )

564 23,9 %

Počet žiakov zaradených do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy

121 5,12 %

POČET ŽIAKOV V ZŠ , SŠ SPOLU 4798 100 % Počet žiakov zaradených do III. Zdravotnej skupiny . 421 8,8

105

% Počet žiakov zaradených do IV. Zdravotnej skupiny (oslobodení )

680 14,2 %

Počet žiakov zaradených do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy

156 3,3 %

V tejto stručnej analýze budeme venovať pozornosť najmä žiakom zaradeným do III. a IV. zdravotnej skupiny.

Počet žiakov zaradených do III. a IV. zdravotnej skupiny na stredných školách (SŠ) v porovnaní so základnými školami (ZŠ) výrazne rastie. Pokiaľ na ZŠ je do III. zdravotnej skupiny zaradených 4,10 % žiakov z celkového počtu žiakov, tak na SŠ je to už 13,6 % . Pritom autori : Junger, J. – Modrák, M. (2006) konštatujú, že z veľkého počtu žiakov zaradených do III. zdravotnej skupiny, iba 2,95 % navštevuje oddelenie zdravotnej TV, zriadené pri škole v rámci popoludňajšieho vyučovania. Ešte nepriaznivejšia situácia je i v počtoch žiakov zaradených do IV. zdravotnej skupiny ( tzv.„oslobodení „ žiaci ) kde je nárast až o 500 % (ZŠ – 4,57 %., SŠ – 33,9 %). Učitelia vyjadrujú nespokojnosť s tým, že počet „ necvičiacich „ žiakov na hodinách telesnej výchovy stále rastie. Často na hodinách telesnej výchovy cvičí len 50 – 70 % žiakov. Tento stav súvisí so stále narastajúcom poklesom záujmu žiakov o telesnú výchovu a šport, ktorý je väčší u dievčat ako u chlapcov. Záujem žiakov o telesnú výchovu (Tabuľka 4, 5)

PRIBLIŽNÉ PERCENTO ZÁUJMU ŽIAKOV O POVINNÚ TELESNÚ VÝCHOVU V JEDNOTLIVÝCH ROČNÍKOCH NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH

Ročník 5. 5. 6. 6. 7. 7. 8. 8. 9. 9. Hodnot. CH D CH D CH D CH D CH D

1. Veľmi veľký

50 15 10 15 10 10 20 15 20 10

2. Veľký 10 50 60 20 60 10 10 20 40 10 3. Priemerný 30 20 20 50 20 50 60 50 10 35 4. Malý 10 10 10 10 10 20 - 10 10 15 5. Veľmi

malý - 5 - 5 - 10 10 5 20 30

106

PRIBLIŽNÉ PERCENTO ZÁUJMU ŽIAKOV O POVINNÚ TELESNÚ VÝCHOVU V JEDNOTLIVÝCH ROČNÍKOCH NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH Ročník 1. 1. 2. 2. 3. 3. 4. 4. 5. 5. Hodnot. CH D CH D CH D CH D CH D

1. Veľmi veľký

70 10 30 25 20 10 20 - - -

2. Veľký 20 30 30 15 30 20 30 10 - - 3. Priemerný 10 50 30 30 40 40 30 20 - - 4. Malý - 10 10 20 10 20 10 30 - - 5. Veľmi

malý - - - 10 - 10 10 40 - -

PRIBLIŽNÝ ZÁUJEM ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH ŠKÔL O TELESNÚ VÝCHOVU :

Veľmi veľký záujem 175 : 10 = 17,5 % Veľký záujem 290 : 10 = 29,0 % Priemerný záujem 345 : 10 = 34,5 % Malý záujem 105 : 10 = 10,5 % Veľmi malý záujem 85 : 10 = 8,5 %

PRIBLIŽNÝ ZÁUJEM ŽIAKOV STREDNÝCH ŠKÔL O TELESNÚ VÝCHOVU :

Veľmi veľký záujem 185 : 10 = 18,5 % Veľký záujem 185 : 10 = 18,5 % Priemerný záujem 250 : 10 = 25,0 % Malý záujem 110 : 10 = 11,0 % Veľmi malý záujem 70 : 10 = 7,0 % Naši respondenti na základe dlhodobého systematického pozorovania žiakov na hodinách telesnej výchovy posúdili záujem svojich žiakov o povinnú telesnú výchovu vo všetkých ročníkoch základnej a strednej školy. Základné školy

Na základných školách „veľmi veľký“ a „veľký“ záujem o telesnú výchovu v jednotlivých ročníkoch má 60 – 70 % chlapcov. Výnimkou sú chlapci 8. ročníka (len 30 %). Záujem dievčat o povinnú telesnú výchovu je v porovnaní s chlapcami asi o 50 % menší. Pohybuje sa v rozpätí od 20 % do 30 %, až na dievčatá v 5. ročníku, ktoré prejavujú záujem o telesnú výchovu podobný ako chlapci.

107

Určitý zlom v záujme dievčat o povinnú telesnú výchovu dievčat naši respondenti zistili v 6. ročníku základnej školy. „Veľmi malý“ a „malý“ záujem o povinnú telesnú výchovu má le asi 10 % chlapcov a 15 – 30 % dievčat. Výrazný pokles záujmu o telesnú výchovu sme zistili u žiakov 9. ročníka (chlapci = 30 %., dievčatá = 45 %). Stredné školy Na stredných školách „ veľmi veľký „ a „ veľký „ záujem o povinnú telesnú výchovu má len 10 – 40 % žiakov . „ Veľmi malý „ a „ malý „ záujem má až 30 – 70 % žiakov. Nemáme dostatočné poznatky o príčinách nezáujmu žiakov o telesnú výchovu ( zvlášť u dievčat ). Táto problematika by si zaslúžila ďalšie skúmanie.

Poznatky učiteľov o celkovej pohybovej výkonnosti a zdatnosti žiakov na základných a stredných školách (Tabuľka 6, 7):

CELKOVÁ POHYBOVÁ VÝKONNOSŤ A ZDATNOSŤ ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH

ŠKÔL V SÚČASNOSTI

hodnotenie žiaci Percento chlapci Dievčatá 1. Veľmi vysoká 10 % 8 % 2. Vysoká 20 % 10 % 3. Priemerná 45 % 30 % 4. Nízka 15 % 40 % 5. Veľmi nízka 10 % 12 %

CELKOVÁ POHYBOVÁ VÝKONNOSŤ A ZDATNOSŤ ŽIAKOV STREDNÝCH ŠKÔL V SÚČASNOSTI

Približné Percento

chlapci Dievčatá 1. Veľmi vysoká 10 % 8 % 2. Vysoká 20 % 10 % 3. Priemerná 40 % 40 % 4. Nízka 20 % 25 % 5. Veľmi nízka 10 % 25 %

Základné školy :

Učitelia telesnej výchovy na základe dlhodobého, systematického diagnostického procesu na základných školách hodnotia celkovú pohybovú výkonnosť a zdatnosť pozitívne. Len 25 % chlapcov má „ nízku „ a „ veľmi nízku „ pohybovú výkonnosť.

108

„ Priemernú „ pohybovú výkonnosť má 45 % chlapcov a až 30 % dosahuje „vysokú“ a „veľmi vysokú“ pohybovú výkonnosť. Pohybová výkonnosť dievčat na základných školách je podstatne nižšia. Považujeme za vážny problém, že viac ako polovica dievčat ( 52 % ) má „nízku“ a „veľmi nízku“ pohybovú výkonnosť.

Stredné školy : Pohybová výkonnosť chlapcov na stredných školách má podobnú úroveň ako na základných školách. U dievčat „veľmi vysokú“ a „vysokú“ pohybovú výkonnosť dosahuje len 10 z nich. Podľa poznatkov ide o dievčatá, ktoré sú zapojené do športového tréningu. Hodnotenie trendov v dosahovaní učebných výsledkov žiakov na základných a stredných školách (Tabuľka 8):

STAV PODMIENOK NA TELESNÚ VÝCHOVU NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH

Pč PRIEBEŽNÝ STAV

PODMIENOK CELKOVÝ

POČET ŠKÔL AKTUÁLNY

POČET ŠKÔL %

1 Výrazne sa zlepšujú 32 4 12,5 2 Zlepšujú sa 32 6 18,8 3 Sú rovnaké 32 18 56,2 4 Zhoršujú sa 32 4 12,5 5 Výrazne sa zhoršujú 32 0 0

STAV PODMIENOK NA TELESNÚ VÝCHOVU NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH

Pč PRIEBEŽNÝ STAV

PODMIENOK CELKOVÝ

POČET ŠKÔL AKTUÁLNY

POČET ŠKÔL %

1 Výrazne sa zlepšujú 32 2 6,3 2 Zlepšujú sa 32 14 43,7 3 Sú rovnaké 32 4 12,5 4 Zhoršujú sa 32 12 37,5 5 Výrazne sa zhoršujú 32 0 0

Vážnym aktuálnym problémov školskej telesnej výchovy je, že v posledných rokoch sa dosahované učebné výsledky až na 50 % škôl zhoršujú. K postupnému zlepšovaniu učebných výsledkov dochádza len na 25 % základných škôl. Na ostatných školách sú dosahované učebné výsledky rovnaké.

109

Stredné školy : Na stredných školách podľa hodnotenia učiteľov telesnej výchovy sa učebné výsledky žiakov „zhoršujú“ a „podstatne zhoršujú“ (až 87,5 % škôl.) Len 6,25 % škôl zaznamenali zlepšovanie učebných výsledkov. Predpokladáme, že tento nepriaznivý stav súvisí so zisteným malým záujmom žiakov o povinnú telesnú výchovu. Spokojnosť učiteľov telesnej výchovy so svojou prácou učiteľa (Tabuľka 9) :

Ako ste spokojní s Vašou prácou učiteľa telesnej výchovy v súčasnom období

Záujem žiakov o TV, podpora vedenia školy, podpora rodičov, podmienky na vyučovanie .

Základné školy : S prácou učiteľa telesnej výchovy som :

Počet učiteľov Počet učiteľov celkom

%

veľmi spokojný ( á ) 2 32 6,25 spokojný ( á ) 7 32 21,8 niekedy áno – niekedy nie 18 32 56,25 nespokojný ( á ) 5 32 15,62 veľmi nespokojný 0 32 0,00 Stredné školy : S prácou učiteľa telesnej výchovy som :

Počet učiteľov Počet učiteľov celkom

%

veľmi spokojný ( á ) 1 32 3,1 spokojný ( á ) 4 32 12,5 niekedy áno – niekedy nie 23 32 71,9 nespokojný ( á ) 4 32 12,5 veľmi nespokojný 0 32 0,00

AK STE NESPOKOJNÝ( Á ) , UVEĎTE HLAVNÉ PRÍČINY NESPOKOJNOSTI: Základné školy : Slabé materiálne zabezpečenie, Malý záujem žiakov aj verejnosti o mimoškolskú športovú činnosť Malý záujem žiakov aj verejnosti o mimoškolskú športovú činnosť Rodičia nepodporujú svoje deti v športovej činnosti Ak dostanú žiaci zlú známku z M, F, Sj, rodičia skôr im zakážu záujmový krúžok a reprezentovať školu v športovej súťaži Neadekvátne ohodnotenie výsledkov práce učiteľa telesnej výchovy

110

Stredné školy : Záujem žiakov o TV výrazne klesá Na vylepšenie podmienok štát vôbec nedáva finančné prostriedky Slabé materiálne vybavenie Zlé podmienky Nedocenenie našej práce zo strany vedenia ale aj z iných PK Slabá aktivita žiakov - ťažko sa dá ich motivovať Finančné ohodnotenie Nezáujem rodičov Postoj vedenia školy Napriek už uvedeným problémom vo vyučovaní telesnej výchovy je na základných školách až 28 % našich respondentov „spokojných“ a „veľmi spokojných“ so svojou prácou učiteľa telesnej výchovy. Nespokojných je len 15,62 % z celého súboru nami sledovaných učiteľov.

Na stredných školách sme zaznamenali menšiu spokojnosť učiteľov so svojou prácou. Väčšina učiteľov (71,9 %) sa k problematike spokojnosti so svojou prácou vyjadruje nejednoznačne („ niekedy áno – niekedy nie“).

Učitelia telesnej výchovy uvádzajú tieto hlavné príčiny nespokojnosti so svojou prácou (najfrekventovanejšie odpovede sme zahrnuli do týchto skupín (uvádzame ich v poradí podľa frekvencie výskytu):

Základné školy : 1. Neprimerane nízke ohodnotenie práce učiteľa 2. Slabé materiálne zabezpečenie vyučovania telesnej výchovy 3. Malý záujem žiakov, školy, rodičov, verejnosti o mimoškolskú športovú činnosť. Stredné školy : 1. Stále klesajúci záujem žiakov o povinnú a záujmovú telesnú výchovu a šport. 2. Nedostatočné materiálne vybavenie na povinnú a záujmovú telesnú výchovu

a šport. 3. Nedocenenie práce učiteľa telesnej výchovy rodičmi (títo výrazne prispievajú

k „oslobodzovaniu“ svojich detí od telesnej výchovy), vedením školy, ale aj verejnosti.

4. Nedostatočné finančné ohodnotenie práce učiteľa telesnej výchovy. ZHRNUTIE Dotazníkovou metódou sme na vzorke 54 učiteľov základných a stredných škôl

získavali ich názory na niektoré aktuálne problémy vyučovania telesnej výchovy, ktoré môžeme zhrnúť takto :

* rastie počet žiakov zaradených do IV. zdravotnej skupiny (tzv. „oslobodení od telesnej výchovy“)

111

* pokaľ na základných školách žiaci (najmä chlapci) majú záujem o povinnú telesnú výchovu, potom na stredných školách sme zaznamenali jeho výrazný pokles (najmä u dievčat).

* tento nižší záujem o telesnú výchovu a šport sa prejavuje i v celkove nižšej pohybovej výkonnosti a telesnej zdatnosti, zvlášť u dievčat

* vážnym problémom školskej telesnej výchovy je pretrvávajúci trend znižovania dosahovaných učebných výsledkov žiakov

* napriek už uvedeným problémom väčšina učiteľov na základných školách vyjadruje spokojnosť so svojou prácou učiteľa telesnej výchovy, na stredných školách až 72 % učiteľov sa k problematike spokojnosti so svojou prácou vyjadrilo nejednoznačne.

LITERATÚRA: BEBČÁKOVÁ, V. – MIKUŠ, M. et al. 2008. Návrh č. 2 učebných osnov z telesnej

a športovej výchovy pre nižšie sekundárne vzdelávanie – ISCED 2. Vzdelávacia oblasť : Zdravie a pohyb. Bratislava: ŠPÚ, 2008. 26. s.

JUNGER, J. – MODRÁK, M. 2006. Niektoré poznatky z realizácie zdravotnej telesnej výchovy v regionálnom školstve vo východoslovenskom regióne. In. Zborník prác z vedecko-pedagogickej konferencie učiteľov telesnej výchovy. Minerva maturita 2006. MPC Prešov. ISBN 80-8045-426-4. ( s. 53 – 62 ).

PAVLOV, I. 2004. Poradné a metodické orgány v pedagogickom riadení základných a stredných škôl. In. www.mcpo.sk – publikácie – pedagogika. MPC Prešov, 2004.

PERÁČKOVÁ , J. 2007. Ďalší profesionálny rozvoj učiteľov telesnej výchovy. In. Elektronický zborník príspevkov z Konferencie s medzinárodnou účasťou „ Kurikulárna transformácia telovýchovného a športového vzdelávania na Slovensku“. Katedra TVaŠ, Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Nitra 20. – 21. 09. 2007. ISBN: 978-80-8094-173-4. Pozvaná prednáška v pléne.

Kontakty: PhDr. Milan Mikuš, ext. pracovník FŠ PU Prešov, 051 / 77315 14 PaedDr. Michal Modrák, PhD., Medodicko-pedagogické centrum, a.p. Prešov, Metodik telesnej výchovy , tel.: 0904 359 888, modrak@mcpo.sk PaedDr. Štefan Ištván, Univerzita J. Selyeho , Komárno, sje@selyeuni.sk

112

PEDOMETER AKO PROSTRIEDOK KOMPENZÁCIE INAKTIVITY MLÁDEŽE

Doc. PaedDr. Viera BEBČÁKOVÁ, PhD., - Mgr. Rút LENKOVÁ, PhD., PaedDr. Iveta BORŽÍKOVÁ

Prešovská Univerzita v Prešove, Fakulta športu, Katedra športovej edukológie Kľúčové slová: Telovýchovný proces – preventívny činiteľ, ako dôležitý regulátor aktivity v spôsobe života. Anotácia: Cieľom projektu je monitoring aktuálneho stavu pohybovej aktivity a inaktivity žiakov a vypracovanie a overenie intervenčných zásahov na zlepšenie súčasného stavu v školskej a mimoškolskej činnosti. ROZBOR PROBLÉMU A CIEĽ

Pri hodnotení zdravotného stavu populácie sa ukazuje ako jeden z vážnych faktorov, ktoré ohrozujú zdravotný stav – obezita. Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v súčasnej dobe počet obéznych ľudí prevýšil počet hladujúcich v celosvetovom meradle. Problém obezity sa stáva problémom aj v našich spoločenských podmienkach, preto je potrebné tento trend zastaviť. Školská telesná výchova je jedným z činiteľov, ktoré by mali v tomto napomáhať. To však predpokladá samotné zmeny v cieľoch i kurikulách a najviac zmenu v chápaní školskej telesnej výchovy. Za kľúčové momenty v tejto zmene považujeme :

• zmenu sociálnej roly učiteľa z riadiaceho subjektu na poradcu pre zdravý životný štýl,

• rešpektovanie potreby vyučovať a viesť žiakov k zdravému životnému štýlu, • hodnotovú orientáciu žiakov zamerať na zdravie chápané ako predpoklad

harmonického rozvoja žiaka, • viesť žiakov k zodpovednosti za vlastné zdravie.

Závažným problémom v súčasnosti je, či škola vychováva a vedie žiakov k takému životnému štýlu, ktorý vytvára dostatočnú základňu kvalitnému životu. Pri riešení tohto problému vychádza Frömel (1999) z dvoch triád:

život ⇔ pohyb ⇔ učenie škola ⇔ rodina ⇔ voľný čas.

Z takto chápaných vzťahov nám vychádzajú dôležité špecifické didaktické zásady

ako sú jednota školskej a mimoškolskej telesnej výchovy a kontinuita pohybovej aktivity a kvality života. V tejto oblasti výskumu je však stále mnoho nevyriešeného. Mnohé výskumy potvrdili celosvetový jav – znižovanie telesného zaťaženia a pokles funkčnej zdatnosti mladej populácie. Táto skutočnosť otvára ďalšie perspektívy pre tvorbu nových projektov, plánov od ktorých sa očakáva všestranné prehlbovanie a rozširovanie aktivít človeka.

113

Monitorovanie pohybovej aktivity žiakov je jedným z ukazovateľov zdravého spôsobu života. Pri monitorovaní týždenného pohybového režimu sa zisťuje energetický výdaj, ktorý je v súčasnosti u detí nižší ako ich energetický príjem. Na Fakulte telesnej kultúry Palackého univerzity v Olomouci má takéto monitorovanie pohybovej aktivity už dlhú tradíciu. Na Slovensku sme sa zatiaľ s komplexným sledovaním energetického výdaja a lokomočnej aktivity pedometrom Omron nestretli. Táto práca by mala riešiť uvedenú problematiku vyššie naznačeným komplexným prístupom doplnená o preferencie pohybových aktivít probandov výskumného súboru. Cieľom projektu je monitoring aktuálneho stavu pohybovej aktivity a inaktivity žiakov a vypracovanie a overenie intervenčných zásahov na zlepšenie súčasného stavu v školskej a mimoškolskej činnosti. Dôležitým regulátorom aktivity v spôsobe života je telovýchovný proces, ktorý sa dostáva do pozície preventívneho činiteľa. Telesná výchova je dôležitá zložka spôsobu života, prispievajúca kladnými hodnotami k realizácii ideálu všestrannej osobnosti. Naším výskumom chceme viesť žiakov aj k správnemu využívaniu voľného času, ale aj k tomu, aby pochopili význam pohybovej aktivity, ktorá ba sa mala stať pre nich celoživotnou potrebou a súčasťou ich životného štýlu METODIKA

Vo vybraných triedach 9. ročníkov základnej školy bude realizovaný jednoskupinový jednofaktorový experiment. Experimentálnym činiteľom bude intervenčný program zameraný na zmenu pohybového správania. Experiment bude realizovaný štvortýždňovým monitoringom pohybovej aktivity vybraných žiakov s využitím pedometrov. Prvé dva týždne budú realizované bez intervencie, nasledujúce dva týždne bude aplikovaný intervenčný program. Týmito metódami sa bude zisťovať objem pohybovej aktivity, úroveň fyziologického zaťaženia a skladba realizovaných pohybových aktivít žiakov. Prílohou celého výskumného sledovania budú záznamové hárky pre žiakov, v ktorých budú návrhy na zmeny pohybového správania pre tretí a štvrtý týždeň monitoringu. Po skončení monitorovania pohybovej aktivity nasleduje dotazníková metóda na zistenie preferencií pohybových aktivít. Obr. : Pedometer

114

PRÁCA S PEDOMETROM

Učiteľov a žiakov informujeme o novom programe indares. com, ktorého autormi sú zamestnanci Centra kinantropologického výskumu v Olomouci ČR. a registrácia je zatiaľ bezplatná.

Čo je INDARES.COM INDARES.COM je komplexný on-line systém zameraný na záznam, analýzu

a komparáciu pohybové aktivity užívateľov. Systém projektu INDARES.COM podporuje vzdelávanie a výskum v oblasti

pohybovej aktivity. Nie menej závažnými cieľmi sú zvýšenie informovanosti užívateľov o problematike pohybovej aktivity poskytnutie prostriedkov ku skvalitneniu ich životného štýlu.

Prehľadné a užívateľsky prívetivé prostredie systému vytvára predpoklady pre to, aby prácu v ňom, zvládol s minimálnym úsilím naozaj každý. Zároveň je možné rôzne možnosti systému podrobne upravovať a nastavovať podľa špecifických potrieb jednotlivých užívateľov.

Prečo používať INDARES.COM Prínos pre žiaka (bežného užívateľa):

1. Prehľad o vlastnej lokomočnej aktivite zobrazený v grafoch a štatistikách. 2. Okamžitá možnosť porovnania vlastných výsledkov s doporučenými výsledkami. 3. Možnosť porovnania vlastných výsledkov s priemerom triedy (skupiny). 4. Možnosť stanovenia vlastných cieľov a kontrola ich plnenia. 5.

Prínos pre učiteľa (administrátora skupiny):

115

1. Rovnaké ako pre žiaka (bežného užívateľa), okrem toho : 2. Komplexný prehľad o lokomočnej aktivite všetkých žiakov v triede (užívateľov v skupine). 3. Variabilné možnosti porovnávania výsledkov rôznych žiakov v triede (užívateľov v skupine) prípadne rôznych tried (skupín). 4. Prehľad o pohybových aktivitách, ktoré žiaci v triede (užívatelia v skupine) preferujú.

PREDPOKLADANÝ PRÍNOS VÝSKUMU Výsledky výskumu sa budú dotýkať nasledovných oblastí: • monitoring aktuálneho stavu pohybovej aktivity a inaktivity žiakov, • možnosti ovplyvňovania daného stavu, • vypracovanie intervenčných zásahov na zlepšenie súčasného stavu, • poskytnutie získaných výsledkov experimentálneho overovania spolu

s vypracovanými odporúčaniami kompetentným inštitúciám ako sú MŠ SR, metodicko-pedagogické centrá a fakulty so zameraním na prípravu telovýchovných pedagógov.

ZÁVER

Negatívne dôsledky nedostatočnej pohybovej aktivity detí a mládeže popisuje mnoho výskumných prác ( Antala - Labudová, 2003, Frömel, 1997, 1999) a dokazuje to aj telovýchovná prax na všetkých úrovniach.

Zhoršenie úrovne zdravotného stavu, fixácia nesprávneho držania tela, nízka úroveň pohybovej výkonnosti a funkčnej zdatnosti sa odráža v pohybovom režime, pohybovej aktívnosti mládeže. Vo voľnočasových aktivitách pretrváva preferencia receptívnych aktivít, s nízkymi nárokmi na pohybové zaťaženie. Využitie pedometrov v rámci edukačného procesu telesnej výchovy i mimo neho a následná analýza vykonanej pohybovej aktivity programom INDARES je jednou z možností prehodnotiť úroveň pohybovej aktívnosti detí a mládeže a zabrániť nelichotivým tendenciám ich hypokinetickej degradácie.

116

LITERATÚRA ANTALA,B. – LABUDOVÁ, J. : Školská telesná výchova v ( r ) evolúcii alebo ohrození.

In: Telesná výchova a šport. XVI, 2006, 1, s.2 -4. ISSN 13335-2245. FRŐMEL, K. et al.: Pohybová aktivita a sportovní zájmy mládeže. Olomouc: Fakulta

tělesné kultury, 1999 FRŐMEL, K. : Quality of life in the hierarchy of values in physical education at schools.

In : S. Horak (Ed)., Philosophy of physical culture (pp.133-140) Olomouc: Hanex.

Kontakty: doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD., FŠ PU Prešov, bebcak@unipo.sk PaedDr. Iveta Boržíková, FŠ PU Prešov, borzik@unipo.sk Mgr. Rút Lenková, PhD., FŠ PU Prešov, lenkova@unipo.sk Tel.: 051 / 7731514

117

CHYBNÉ DRŽANIE TELA DETÍ V MLADŠOM ŠKOLSKOM VEKU

Mgr. Wiolatta MIKUĽÁKOVÁ - PhDr. Štefánia ANDRAŠČÍKOVÁ, PhD., MPH Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove

Kľúčové slová: Posúdenie kvality držania tela, kinetiky chrbtice, zistiť výskyt skrátených a oslabených svalov u detí mladšieho školského veku. Anotácia: Výsledky vyšetrenia kvality držania tela, kinetiky chrbtice a svalových dysbalancií u deti mladšieho školského veku. ÚVOD

Súčasný život charakteristicky dynamickým vývojom civilizácie, nám nie vždy prináša pozitíva. Všeobecne pozorujeme zníženie pohybovej aktivity spojené s komfortným spôsobom života, nadmerným sedením a jednostranným preťažovaním pohybového aparátu. Všetko to vedie k poruchám pohybového systému, ktoré môžeme diagnostikovať už v mladšom školskom veku.

Vzpriamená postava je jedným z charakteristických znakov človeka. Je to jav dynamický, meniaci sa v závislosti na vonkajších a vnútorných podmienkach. Ide o postupný vznik zakrivenia chrbtice, tvaru hrudníka, proporcionality atď. Každý jedinec má svoje charakteristické držanie tela a pohyby (Haladová, 2005).

Hodnotenie držania tela je veľmi ťažké, ťažko stanoviť hranicu medzi ideálnym, správnym a zlým držaním tela a skutočnou deformitou.

Správne držanie tela je definované vzpriameným postojom, súmerným rozvojom svalstva, prirodzeným zakrivením chrbtice v podobe krčnej a driekovej lordózy, hrudnej kyfózy a primeraným svalovým napätím. Takéto držanie ale nie je len mechanickou zostavou jednotlivých častí ľudského tela, ale tiež vyjadrením spôsobu chovania a životného postoja (Hnízdil, 2005).

V školskom veku sa výrazne mení režim dieťaťa a klesá jeho pohybová aktivita. Prevažujú v nej obmedzenia nad stimuláciami. Je to značná záťaž s prevažujúcou statickou formou svalovej práce, preto je dôležité navrhnutie kompenzačnej pohybovej aktivity. Dieťa v mladšom školskom veku by malo v pohybe tráviť rovnakú dobu, akú trávi v sede v škole. Pohybová aktivita musí obsahovať všetky pohybové vzorce s primeraným striedaním, najlepšie vo forme hry.

CIEĽ PRÁCE

Cieľom prace bolo posúdiť kvalitu držania tela, posúdiť kinetiku chrbtice, zistiť výskyt skrátených a oslabených svalov u detí mladšieho školského veku.

SÚBOR A METODIKA

Vyšetrenie prebiehalo na Základnej škole VII Vinbarg v Bardejove. Žiaci I stupňa z dvoch tried tretieho ročníka boli náhodne vybraní tak, aby bol počet dievčat a chlapcov rovnaký. Celkový počet vyšetrených detí je tridsať. Veková kategória sa pohybuje

118

v rozmedzí od 8. do 9. roku. Deti sú zaradene do I a II zdravotnej skupiny, sú plne zapojení do telesnej výchovy. Vyšetrenie bolo realizované na začiatku vyučovania na úkor telesnej výchovy, aby sme vylúčili vplyv možnej únavy na postoj dieťaťa.

Na hodnotenie kvality stoja využili sme modifikovanú metódu vychádzajúcu z hodnotenia podľa Jaroša a Lomníčka, ktorú popísal Kolisko a kol. (2005). Na základe vyšetrenia držania tela v sagitálnej a frontálnej rovine deti zaradili sme do základných typov postury popísaných Koliskom (2005). Na posúdenie kinetiky chrbtice sme použili Thomayerovu vzdialenosť. Vybrané svalové skupiny so sklonom k skracovaniu sme vyšetrovali metódou podľa Lewita. Na vyšetrenie svalových skupín so sklonom k oslabeniu sme využili svalový test podľa Jandu. VÝSLEDKY A/ Hodnotenie stoja a tvaru chrbtice A/1 Kvalitu sledovaných časti tela hodnotíme subjektívne v porovnaniu s ideálnym vzorom držania tela v sagitálnej a frontálnej rovine. Pri určení stupňa kvality držania tela podľa modifikovanej metódy Jaroša a Lomníčka, malo z 30 vyšetrených detí 3 dokonalé držanie tela (I), čo je 10%. Takmer dokonalé držanie (II) malo 9 žiakov (30%), a v tretej skupine chybného držania (III) bolo 17 detí, čo je 56,6%. Do štvrtej skupiny veľmi zle držanie tela (IV) bol zaradený jeden chlapec, čo zo skúmanej vzorky predstavuje 3,3%.

Stupeň kvality držania tela dievčatá dievčatá % chlapci chlapci % spolu spolu % I 2 13,33 1 6,66 3 10 II 5 33,33 4 26,66 9 30 III 8 53,33 9 60 17 56,66 IV 0 0 1 6,66 1 3,33 15 15 30

Tabuľka 1: Hodnoty a percentá v kvalite držania tela A/2 Pri hodnotení postury podľa hĺbky kriviek v sagitálnej rovine malo normálnu krivku 5 detí, čo je 16,66%. Hyperkyfotické postavenie sme pozorovali u 7 detí (23,33%), hyperlordotické postavenie mali 3 deti (16,6%), hyperkyfolordotické postavenie 10 deti (33,3%) a plochú krivku mali dve deti, čo je 6,6%.

119

Hodnotenie v S rovine dievčatá dievčatá % chlapci chlapci % spolu spolu % normálne 3 20 2 33,33 5 16,66 hyperkyfotické 4 26,66 3 20 7 23,33 hyperlordotické 3 20 2 13,33 5 16,66 hyperkyfolordotické 4 26,66 6 40 10 33,33 plochý 1 6,66 1 6,66 2 6,66 15 15 30 Tabuľka 2: Hodnotenie zakrivenia postury podľa hĺbky kriviek v sagitálnej rovine. A/3 Hodnotenie kriviek vo frontálnej rovine ukázalo prítomnosť skoliózy u troch detí, čo je 10%, skoliotické držanie typu 0 (Sk O) sme pozorovali u 9 detí (30%), typ 1 (Sk 1) malo jedno dieťa (3,33%), a typ 2 (Sk 2) mali dve deti, čo je 6,66%.

Hodnotenie v F rovine

dievčatá dievčatá % chlapci chlapci % spolu spolu %

Skolióza 1 6,66 2 13,33 3 10 Sk 0 4 26,66 5 33,33 9 30 Sk 1 0 0 1 6,66 1 3,33 Sk2 1 6,66 1 6,66 2 6,66

Tabuľka 3: Hodnotenie kriviek vo frontálnej rovine B/ Hodnotenie pohyblivosti chrbtice Thomayerova vzdialenosť prezrádza celkovo lepšiu kinetiku chrbtice u dievčat, keďže optimálnej hodnote nula sa priblížilo 47% dievčat a 27% chlapcov. Delenie tabuľky vychádza z faktu, že nulová hodnota je optimálny rozsah, kedy sa pri predklone prsty dotknú podložky. Za pozitívnu sme považovali hodnotu kedy sa dieťa nedotklo prstami podložky. Negatívna hodnota predstavuje rozsah pri ktorom prsty presiahli hranicu pod vyvýšenou podložkou.

Thomayerova vzdialenosť

dievčatá dievčatá % chlapci chlapci % spolu spolu %

pozitívna 6 40 8 53,33 14 46,66 nula 7 46,66 4 26,66 11 36,66

negatívna 2 13,33 3 20 5 16,66 Tabuľka 4: Hodnotenie pohyblivosti chrbtice

120

C/ Vyšetrenie skrátených svalov. Najčastejšie skráteným svalom bol m. iliopsoas u chlapcov (80%) a m. levator scapulae u dievčat (60%).

Vyšetrenie skrátených svalov dievčatá dievčatá% chlapci chlapci% spolu spolu%

m. SCM 1 6,66 2 13,33 3 10 m. scaleni 3 20 1 6,66 4 13,33 m. levator scapulae

9 60 6 40 15 50

m. pectoralis 4 26,66 5 33,33 9 30 krátke

extenzory hlavy

4 26,66 6 40 10 33,33

m. iliopsoas 5 33,33 12 80 17 56,66 m. rectus femoris

3 20 8 53,33 11 36,66

m. biceps femoris

3 20 9 60 12 40

m. soleus 5 33,33 10 66,66 15 50 Tabuľka 5: Výsledky vyšetrenia skrátených svalov.

D/ Hodnotenie oslabených svalov podľa svalového testu je delené do šiestich stupňov oslabenia. Nasledujúca tabuľka uvádza stupne tri, štyri a päť podľa svalového testu. U piatich deti sme vyšetrili oslabenie medzilopatkových svalov a dolných fixátorov lopatiek na tretí stupeň. Štvrtý stupeň odhalil ako najčastejšie oslabené svaly dolné fixátory lopatiek 43,33%.

Výskyt oslabených svalov spolu stupeň 3 % stupeň 4 % stupeň 5 % spolu hlboké flexory krku 3 10 7 23,33 20 66,66 30

extenzory Th chrbtice 2 6,66 6 20 22 73,33 30

medzilopatkové svaly 5 16,66 11 36,66 14 46,66 30

dolné fixátory lopatiek 5 16,66 13 43,33 12 40 30

m. rectus abdominis 2 6,66 7 23,33 21 70 30

mm. glutei 0 0 5 16,66 25 83,33 30 Tabuľka 6: Výsledky vyšetrenia oslabených svalov.

121

ZÁVER Na základe výsledkov vyšetrenia 8-9 ročných detí, môžeme konštatovať, že na prevenciu vzniku chybného držania tela treba myslieť už v predškolskom, ale najneskôr v mladšom školskom veku. V našej práci sme zistili, že až 56,6 % sledovaných detí má chybné držanie tela. Vyšetrenie skrátených a oslabených svalov poukázalo na výskyt svalových dysbalancií. Pre včasné podchytenie týchto odchýlok je dôležité testovanie všetkých detí tejto vekovej skupiny. Zachytenie zmien v tomto vekovom období je z hľadiska prognózy priaznivé. Výberom správnej pohybovej aktivity, nácviku správneho držania tela zabránime vzniku závažnejších porúch statiky a dynamiky v neskoršom veku. LITERATÚRA: HALADOVÁ, E., NECHVÁTALOVÁ, L.: Vyšetřovací metody hybného systému. Brno:

Národní centrum ošetřovatelství a nelékařských zdravotníckych odborů, 2005. 135 s. ISBN 80-7013-393-7.

HNÍZDIL, J., ŠAVLÍK, J., CHVÁLOVÁ, O.: Vadné držení těla detí. 4Praha:Triton, 2005. 31 s. ISBN 80-7254-656-2.

JANDA, V., HERBENOVÁ, A., JANDOVÁ, J., PAVLŮ, D.: Svalové funkční testy. Praha: Grada Publishing, a.s., 2004. 325 s. ISBN 80-247-0722-5.

KOLISKO, P. a kol.: Hodnocení tvaru a funkce páteře s využitím diagnostického systému DTP-1,2. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2005. 101 s. ISBN 80-244-0959-3.

M.GROSS, J., FETTO, J., ROSEN, E.: Vyšetření pohybového aparátu. Praha: Triton, 2005. 599 s. ISBN 80-7254-720-8.

Kontakty: Mgr. Wiollata Mikuľáková, FZ PU Prešov, Katedra fyzioterapie, mikul@unipo.sk, tel.: 051 / 7562497 PhDr. Štefánia Andraščíková , PHD, MPH., prodekanka FZ PU Prešov, andra@unipo.sk, Tel.: 051 / 7562443

122

SOMATOTYPY ŠTUDENTOV TELESNEJ VÝCHOVY V DVADSAŤROČNOM INTERVALE

Doc. MUDr. Mirianna BRTKOVÁ, PhD., - MUDr. Bibiána ŠTEFANKOVÁ

Katedra ŠH a K , Fakulta športu PU Prešov

Kľúčové slová: Somatotyp - stavba tela a jej zmeny v závislosti od úrovne pohybovej aktivity . Anotácia: Porovnávanie hodnôt somatických parametrov študentov 1. ročníka telesnej výchovy s odstupom 20 rokov.

Množstvo poznatkov o vplyve pohybovej aktivity na organizmus človeka v jeho ontogenéze neustále zdôrazňuje význam telesnej výchovy resp. pohybovej aktivity pre zachovanie kvality života. V praxi sa však stretávame s paradoxným javom, že do všetkých cyklov škôl prichádza stále menej zdatná mládež a to sa konštatuje už od 70. rokov minulého storočia. K dôležitým faktorom ovplyvňujúcich športovú -pohybovú výkonnosť patria somatické parametre. Na stavbe tela sa najvýraznejšie prejavuje vplyv (intenzity a trvania) pohybovej aktivity spolu s výživou. V rámci výskumnej úlohy Vega č. 1/363306 využívajúc výsledky sledovaní študentov telesnej výchovy v rokoch 1985-1986 (Brtková a kol.,1990) v našej práci sme porovnávali hodnoty somatických parametrov študentov 1. ročníka telesnej výchovy s odstupom 20 rokov. METODIKA

Súbor Pedagogickej fakulty v Prešove tvorilo 48 študentov 1. ročníka telesnej výchovy s priemerným vekom 19,2 roka. Súbor FŠ 1 a 2 tvorilo 76 študentov 1. ročníka (priemerný vek 19,9) resp. 84 študentov TV FŠ PU v Prešove s priemerným vekom 19,7 roka. Zo somatických ukazovateľov sme sledovali telesnú výšku, hmotnosť, percento tuku a somatotypy. Somatotypy sme určovali metodikou Heath- Carter (1967) a percento tuku meraním kožných rias kaliperom typu Best na 10 miestach tela metodikou Pařízková ( 1962).

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Základná štatistická charakteristika telesnej výšky, hmotnosti, % tuku a jednotlivých komponentov somatotypov je uvedená v tabuľke 1. Percentuálne zastúpenie v jednotlivých kategóriách somatotypov sa nachádza v tabuľke 2.

Ako vyplýva z tabuľky 1 študenti telesnej výchovy FŠ v porovnaní so súborom študentov PdF vykazujú vyššie priemerné hodnoty telesnej výšky. U študentov FŠ paralelne s telesnou výškou narastá nielen hmotnosť, ale aj podiel tuku. Tieto hodnoty sú na úrovni bežnej populácie rovnakého veku (Seliger a kol. 1976). Študenti PdF mali hodnoty percenta tuku zodpovedajúce športujúcim adolescentom.

123

Môžeme predpokladať, že na týchto rozdieloch sa okrem genetických faktorov, ktoré najviac ovplyvňujú telesnú výšku *prejavil sekulárny trend *(prejavilo pôsobenie). Pri hodnotení musíme brať do úvahy tiež fakt, že v našom prípade sa nejedná o náhodný výber a študenti telesnej výchovy sú výberovou skupinou, čo tiež mohlo ovplyvniť dosiahnuté výsledky.

Ukazovateľom, ktorý presnejšie vyjadruje stavbu tela a jej zmeny v závislosti od úrovne pohybovej aktivity je somatotyp. Ako uvádza Štepnička a kol. (1979) somatotypy

Tab. 1 Telesná výška, hmotnosť a komponenty somatotypu študentov TV PdF 1986

n=48 FŠ1 (2006) n=76

FŠ2 (2007) n=84

x s x s x s Výška (cm) 176,84 6,31 179,54 7,01 179,97 6,71 Hmotnosť (kg) 71,61 7,85 73,32 8,21 74,72 8,68 % tuku 9,17 3,29 13,1 3,56 14,1 3,51 Endomorfný 2,6 0,89 2,1 0,82 2,4 0,94 Mesomorfný 5,13 0,98 4,5 1,10 4,7 1,05 Ektomorfný 2,78 0,85 2,6 1,00 2,6 1,01

študentov telesnej výchovy sa významne líšia v nižších hodnotách endomorfného komponentu a vyšších hodnotách mezomorfného komponentu, ktoré sú rozhodujúcim činiteľom telesnej výkonnosti v porovnaní s bežnou populáciou. V ektomorfnom komponente, v ktorom sa premietajú dĺžkové parametre tela podobne ako u telesnej výšky, sú rozdiely v rámci populačnej skupiny nepatrné.

Podľa viacerých autorov optimálny somatotyp pre študentov telesnej výchovy má hodnotu endomorfného komponentu menej ako 3 a hodnota mezomorfného komponenta má byť vyššia ako 5 (Štepnička a kol. 1979, Riegrová a Ulbrichová, 1993). Tieto požiadavky spĺňa len somatotyp študentov PdF. Priemerné hodnoty mezomorfného komponentu súborov FŠ nedosahujú odporúčanú hodnotu, pričom priemerné hodnoty endomorfného komponentu vo všetkých skupinách môžeme považovať za optimálne (tab.1). Tomu odpovedá aj percentuálne zastúpenie študentov v jednotlivých kategóriách somatotypov resp. umiestneniu somatotypov v somatocharte (tab. 2, obr.1-3). V súbore PdF sa až 58,3% študentov nachádza v kategóriách s prevahou mezomorfného komponentu (I.., II.), pričom v súboroch FŠ je v týchto kategóriách 47,36 resp. 46,42% probandov. V XII. kategórii kde vyšší mezomorfný komponent je sprevádzaný s vyšším endomorfným komponentom sa nachádza približne štvrtina probandov súborov FŠ a v súbore PdF je to necelá pätina probandov. To sa prejavilo na umiestnení študentov PdF v odporúčanej pravej hornej časti trojuholníka. U študentov FŠ je časť študentov umiestnená v ľavej časti trojuholníka a umiestnenie v tejto časti je vhodné skôr pre športovkyne (Štepnička a kol. 1976).

Naše výsledky môžeme porovnať s výsledkami študentov telesnej výchovy PdF OU v Ostrave v období rokov 1999-2000, 2001-2004 (Kutáč, Dobešová, 2001, Kutáč

124

a kol., 2005). Na základe priemerných somatotypov ostravských študentov 2,6 - 3,6 - 3 a v rokoch 2001 a 2004 2,5 - 3,7- 3 resp. 2,1- 4,1- 3,0 vidíme, že ostravskí študenti ešte výraznejšie zaostávajú v rozvoji mezomorfného komponentu ako naši probandi. Autori konštatujú, že telesná stavba ich študentov je priemerná, inklinuje k strednému typu a je gracilnejšia. Uvádzajú tiež, že početnosť výskytu študentov s optimálnym somatotypom je vo všetkých skupinách veľmi nízka. V súlade s našimi závermi sa domnievajú, že zistené hodnoty môžu do určitej miery vypovedať o klesajúcej úrovni fyzického rozvoja adolescentnej populácie a tiež nižšej možnosti výberu pri prijímacích skúškach, kde sa premieta aj vplyv splnenia požiadaviek druhého aprobačného predmetu. Tab. 2 Percentuálne zastúpenie študentov FŠ a PdF v kategóriách somatotypov

FŠ 1 FŠ 2 PdF Kategórie n % n % n % I. 11 14,47 16 19,04 17 35,4 II. 25 32,89 23 27,38 11 22,9 III. 4 5,27 7 8,33 7 14,5 IV. 10 13,16 5 5,95 1 2,1 V. 2 2,63 2 2,39 1 2,1 VI. VII. VIII. IX. X. XI. 4 4,77 1 2,1 XII. 20 26,32 20 23,81 8 16,7 XIII. 4 5,26 7 8,33 2 4,2 Celkom 76 100,0 84 100,0

0 48 100,00

Legenda FŠ 1- Fakulta športu PU r. 2006 , FŠ 2- Fakulta športu PU r. 2007 PdF- Pedagogická fakulta KTV UPJŠ r. 1985- 1986

125

Obr.1 Umiestnenie somatotypov Obr. 2 Umiestnenie somatotypov študentov FŠ1 (n=76) študentov FŠ 2 (n= 84)

Obr 3 Rozmiestnenie somatotypov študentov PdF a jeho zmeny v 1. roku štúdia (n=48)

126

ZÁVER Na základe získaných výsledkov môžeme konštatovať, že študenti prvého ročníka telesnej výchovy v rokoch 1985-86 mali lepšie somatické predpoklady pre dosiahnutie dobrej telesnej zdatnosti a úspešné zvládnutie praktických požiadaviek štúdia ako študenti FŠ. Tomu odpovedá vyššie percento tuku a hlavne nižšie hodnoty mezomorfného komponentu ako je odporúčané pre študentov telesnej výchovy. Určite to súvisí s klesajúcou úrovňou pohybovej aktivity a následným poklesom funkčnej zdatnosti súčasnej mladej generácie. LITERATÚRA: BRTKOVÁ, M., MAČUROVÁ et al: Somatic and functional parameters of university

undergraduates in Prešov. In: Novotný V., Titlbachová, S. Methods of functional antropology (2). Universitas Carolina Pragenesis 1990, s. 213- 217

HEATH. H, CARTER, L: A Modified Somatotype Method. Am. J. Phys. Anthropology, 1967, 27, 1, s. 57- 74

KUTÁČ, P., GAJDA, V., DOBEŠOVÁ, P. Tělesná stavba studentů tělesné výchovy v letech 2001 – 2004. Sborník článků a abstrakt z mezinárodní konference konané 10. a 11.11. 2005 v Brně. Brno: Masarykova univerzita, 2005, s. 70 – 71. ISBN 80-210-3863-2.

KUTÁČ, P., DOBEŠOVÁ, P. Hodnocení tělesné stavby studentů 1. Ročníku oboru tělesná výchova na PdF OU Ostrava. Sborník České společnosti antropologické. Česká antropologie 51. 1. vyd. Olomouc: Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc, 2001. s. 116-118. ISSN 0862-5085.

PAŘÍZKOVÁ, J.: Rozvoj aktívní hmoty a tuku u detí a mládeže. Praha, SZN 1962, 202 s. RIEGROVÁ, J., ULBRICHOVÁ, M. Aplikace fyzické antropologie v tělesné výchově a sportu.

2.vyd. Olomouc: VUP, 1998. ISBN 80-7067-847-x ŠTEPNIČKA, J., CHYTRÁČKOVÁ, J. et al: Somatické předpoklady ke studiu tělesné výchovy.

Praha, UK 1979, 114s. Kontakty: Doc. MUDr. Mirianna Brtková, PhD., Katedra športovej humanistiky a kinantropológie, Fakulta športu PU v Prešove, brtkova@unipo.sk, 051 / 7470502 MUDr. Bibiana Štefanková, Katedra športovej humanistiky a kinantropológie, Fakulta športu PU v Prešove, stefankova@unipo.sk, 051 / 7470502

127

TESTOVANIE POHYBOVEJ ZDATNOSTI PODĽA KRAUSA A WEBEROVEJ

PhDr. Kamila KOCIOVÁ - PhDr. Miriam IŠTOŇOVÁ Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity v Prešove, Katedra fyzioterapie

Kľúčové slová: Telesná zdatnosť. Testovanie. Anotácia: Test pohybovej zdatnosti podľa Krausa a Weberovej, ktorý bol zostavený pre stanovenie základných komponentov funkčnej telesnej zdatnosti. ÚVOD

V súčasnosti existuje mnoho spôsobov, ktorými hodnotíme fyzickú kondíciu a pohybovú či funkčnú zdatnosť jednotlivcov. Chceli by sme vám predstaviť test pohybovej zdatnosti podľa Krausa a Weberovej, ktorý je veľmi jednoduchý, časovo aj materiálovo nenáročný, napriek tomu ním zhodnotíme najdôležitejšiu časť nášho pohybového systému – postúru. Test tvorí šesť jednoduchých pohybov pre hodnotenie pohybovej zdatnosti človeka. Môžu sa realizovať kdekoľvek a sú bezpečné pre zdravých ľudí i pre ľudí s kardiovaskulárnou nedostatočnosťou. Hodnotenie sa robí bodovacím systémom, a preto sa dá ľahko štatisticky vyhodnocovať a porovnávať. Tieto štandardizované testy svalovej funkcie pomáhajú diagnostikovať poruchu koordinácie a stratu svalovej sily a flexibility. CIEĽ PRÁCE

Cieľom práce je oboznámiť záujemcov s týmto jednoduchým spôsobom hodnotenia pohybovej zdatnosti, stručne vysvetliť jeho princíp a význam a odprezentovať výsledky krátkeho výskumu, v ktorom sme hodnotili pohybovú zdatnosť študentov našej katedry fyzioterapie. Brušné a chrbtové svaly ako celok sa významne podieľajú na držaní tela, teda na postúre. Spolu s flektormi a extenzormi (ohýbače a vystierače) bedrového kĺbu a svalmi panvového dna sa podieľajú na ovládaní sklonu panvy, ktorý má následne vplyv na tvar chrbtice a na vyváženú funkciu svalov chrbta. Sú súčasťou rozsiahlych svalových reťazcoch, ktoré pôsobia od kolien až po hrudnú chrbticu. Kraus-Weberovej test je zameraný na tieto „kľúčové“ svaly, ktorých kvalitu zistíme veľmi jednoduchým spôsobom.

128

SÚBOR A METODIKA

Sledovali sme súbor 62 študentov I. stupňa študijného odboru fyzioterapia na našej Fakulte zdravotníctva PU v Prešove. Z toho bolo 20 chlapcov a 42 dievčat. Ich priemerný vek bol 21 rokov. Testovanie podľa štandardného testu pohybovej zdatnosti prebiehalo počas cvičení v odborných učebniach katedry fyzioterapie.

Pri praktickom testovaní sme dodržiavali zásadu, že každý pohyb sa má vykonávať celkom pomaly, plynule, pohyby nesmú byť trhavé a násilné. Po každom teste nasledoval krátky oddych. Testuje sa väčšinou v ľahu na žinenke, lepšie na rovnom vyšetrovacom stole alebo na ležadle. Pomôcky potrebné k testovaniu: stopky, pásová miera, malý polohovací vankúš (alebo zložená deka).

Hodnotili sme šesť jednoduchých pohybov, ktoré sa bodovali. Maximálne skóre je 50, čo je zároveň aj normou dobrej pohybovej zdatnosti. Pokles bodov pod 50, znamená teda zníženie pohybovej zdatnosti.

Test 1:Pacient/klient leží na chrbte, ruky má položené pod hlavou, nohy spojené. Päty zdvihne 25 cm nad podložku. V tejto polohe sa ich snaží udržať 10 sekúnd. Test ukáže, či sú flexory (ohýbače) bedrového kĺbu a brušné svaly dostatočne silné. Za výdrž 10 sekúnd dostane testovaná osoba 10 bodov. Za každú sekundu menej odpočítame jeden bod.

Test 2: Pacient/klient leží na chrbte, ruky položí za hlavu. Dolné končatiny má natiahnuté na podložke, chodidlá má opreté o zvislú stenu, aby ich nemohol dvihnúť. Z tejto polohy sa zdvíha do sedu. Týmto testom zistíme, v akom stave sú svaly, ktoré flektujú bedrové kĺby a brušné svaly. Bezchybná realizácia sa hodnotí 10 bodmi, neúplná menším počtom 9 – 0.

129

Test 3: Pacient/klient leží ako pri predchádzajúcom teste. Kolená ohne tak, aby sa mohol chodidlami oprieť o podložku. Fixujeme mu nohy zozadu za päty. Z tejto polohy sa dvíha do sedu. Cvik ukáže, či sú brušné svaly dostatočne silné. Plný počet bodov je 10, pri neúplnej realizácii 9 – 0 bodov.

Test 4: Pacient/klient leží na bruchu. Ruky si položí na zátylie, pod brucho mu dáme malý vankúš. Zdvíha hornú časť trupu a v tejto polohe zotrvá 10 sekúnd. Test ukáže, či sú chrbtové svaly v oblasti hrudníka dostatočne silné. Za 10 sekúnd dostáva testovaná osoba 10 bodov, za každú sekundu menej stráca jeden bod.

Test 5: Pacient/klient leží na bruchu, ruky si položí pod hlavu, podušku má pod bruchom, trocha nižšie ako pri predchádzajúcom teste. Testovaná osoba zdvíha dolné končatiny vystreté v kolenách. V tejto polohe zotrvá 10 sekúnd. Test nám ukáže, či je dostatočne silné chrbtové svalstvo v driekovej oblasti. Za 10 sekúnd dostane 10 bodov, za každú sekundu menej sa jeden odpočíta.

Test 6: Pacient/klient stojí vzpriamene s nohami pri sebe. Uvoľní sa, potom sa predkloní tak, aby sa končekmi prstov bez pokrčenia kolien dotkol podlahy. Schopnosť urobiť tento cvik je znakom, že chrbtové svalstvo, šľahy, kolená a svaly na zadnej strane stehna sú dostatočne elastické. Neschopnosť urobiť ho svedčí o skrátení svalov alebo zmenách v chrbtici. Za realizáciu tohto cviku sa body nepripočítajú, ale za každých 2,5 cm vzdialenosti medzi podlahou a špičkami prstov sa odpočíta 10 bodov zo súčtu.

130

Test podľa Krausa a Weberovej je orientačný, pomáha však zachytiť zmeny v zmysle zhoršenia, resp. zlepšenia. Normálne by testovaná osoba mala dosiahnuť 50 bodov. Najčastejšie chyby:

- nedodržanie požadovaných základných pozícií pri vyšetrovaní - nesprávna poloha horných končatín - zlé fixovanie pri teste 3 (uchopenie za členky z prednej strany) - pohyb sa vykonáva švihom

VÝSLEDKY A ZÁVER

Na základe získaných výsledkov môžeme konštatovať, že pohybová zdatnosť študentov sledovaného súboru s vekovým priemerom 21 rokov je na 84 %, pričom rozdiel medzi zdatnosťou chlapcov a dievčat bol zanedbateľný (ani nie jeden bod, čo je 1,8%). Piati študenti dosiahli výsledok 50 bodov. Je na zváženie, či sa môžeme s takýmto výsledkom uspokojiť, aj keď 100% zdatnosť u všetkých študentov sme ani nepredpokladali. Zaujímavé by bolo sledovať zmeny pohybovej zdatnosti v procese dospievania, v priebehu pohybového tréningu, či fyzioterapeutického pôsobenia. Tým, že jednotlivé testy sú zamerané na konkrétnu oblasť pohybového systému, sme v priebehu testovania tiež zistili, že u chlapcov bola výraznejšia sila svalov na úkor ich flexibility a u dievčat naopak. Našim cieľom bolo vyskúšať tento jednoduchý test a predstaviť ho širšej, nie len fyzioterapeutickej verejnosti, pretože podľa našich skúseností ide o jednoduchú, bezpečnú a zároveň „zábavnú“ formu hodnotenia, čo je u študentov a mladých ľudí tiež dôležité a motivujúce. Dosiahnuté výsledky sú uvedené v tabuľke a vyjadrené aj v grafe.

1. ročník 2. ročník 3. ročník Spolu Celkový výsledok

Chlapci 38,6 48,0 37,9 41, 6 ( 83,2%) 42 (84%) Dievčatá 42,6 41,5 43,3 42,5 ( 85%)

Tab.1: Výsledky testu podľa Krausa a Weberovej

131

Celkové výsledky

01020304050

dievčatáchlapci

dievčatá 42,6 41,5 43,3chlapci 38,6 48 37,9

1. 2. 3.

Graf 1: Grafické vyjadrenie výsledkov testu podľa Krausa a Weberovej LITERATÚRA: GÚTH, A. et al: Vyšetrovacie a liečebné metodiky pre fyzioterapeutov. Bratislava: Liečreh

Gúth, 1998, s. 117-118. ISBN 80-88932-02-5 JANDA, V. et al: Svalové funkční testy. Praha: Grada Publishing, 2004, 328s.

ISBN 80-247-0722-5 VÉLE, F.: Kineziologie pro klinickou praxi. Praha: Grada Publishing, 1997, 272 s.

ISBN 80-7169-256-5 Kontakty : PhDr. Kamila Kociová, vedúca Katedry fizioterapie FZ PU v Prešove, 051 / 7562496, kociova@unipo.sk, PhDr. Miriam Ištoňová, Katedra fyzioterapie FZ PU Prešov, istonova@unipo.sk

132

POHYBOVÁ AKTIVITA ŠTUDENTOV UPJŠ

Mgr. Alena BUKOVÁ, PhD., - PaedDr. Imrich STAŠKO PaedDr. Beáta GAJDOŠOVÁ

Ústav telesnej výchovy a športu, UPJŠ KOŠICE Kľúčové slová: Režim života poslucháčov vysokých škôl. Anotácia: Predložená štúdia je súčasťou kontinuálneho prieskumu o telovýchovnej aktivite na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. ÚVOD

Život súčasného človeka je v maximálnej miere ovplyvnený civilizačnými a kultúrnymi faktormi, preto sa nám zdá, že nemáme, resp. máme len minimálnu možnosť jeho slobodnej kreácie. Úloha pohybu v živote mladého človeka, ktorý chce byť zdravým a schopným odborníkom v oblasti, v ktorej pôsobí, je nezastupiteľná. Poslednú možnosť získať mladého človeka pre zdravý životný štýl a aktívny pohyb majú pedagógovia vysokých škôl. Ich úlohou je poskytnúť svojim študentom dostatok možností pre rozvíjanie ich záujmov v športovej oblasti. Vysokoškolské vzdelanie nie je vždy zárukou racionálneho konania z hľadiska zdravia. Je známe, že sa ľudia v tejto otázke nerozhodujú racionálne, napriek tomu, že sú dobre informovaní o veľkosti podstupovaného rizika (Brtková, 1989). Napriek vedomiu mimoriadnej dôležitosti pohybovej aktivity vzhľadom k zdraviu z dôvodu stále menšej mobility mládeže ako následku civilizačného vývoja dochádza neustále k ústupu záujmu o telesnú výchovu najmä na akademickej pôde, kde je táto realizovaná vo väčšine prípadov na dobrovoľnej báze. A pritom, ako poukazujú mnohí autori, v režime vysokoškolákov je zastúpenie pohybovej aktivity vzhľadom na požiadavky dnešnej doby nepostačujúce (Hodaň, 1989, Moravec, 1989, Teplý, 1997).

Režim života poslucháčov vysokých škôl má niektoré špecifické črty, ktoré kladú zvýšené nároky na osobnosť študenta a na často sa meniace podmienky pracovnej náplne. Nevhodné plánovanie a organizácia študijných povinností do značnej miery ovplyvňujú záujmy študenta vo voľnom čase počas semestra i mimo neho. V tejto súvislosti sa javí aktuálnym poznať súčasný stav pohybového režimu dnešnej mladej generácie ako východisko pre možné účelné zásahy do oblasti pohybových režimov. Z toho vychádzal zámer nášho prieskumu – zistiť u študentov vysokých škôl zastúpenie pohybovej aktivity v ich dennom režime a motívy, ktoré ich vedú k športovaniu. Získané informácie nám pomôžu prispôsobiť ponúkané športové aktivity, získať komplexnejší prístup ku študentom a tým prispievať k celkovému skvalitňovaniu vyučovacieho procesu.

133

METODIKA Poznatky týkajúce sa obsahu a motívov k pohybovej aktivite sú súčasťou

prieskumu uskutočneného začiatkom letného semestra 2007/2008 medzi poslucháčmi prvého ročníka 5 fakúlt Univerzity P.J.Šafárika, konkrétne medzi študentmi lekárskej, právnickej a filozofickej fakulty, fakulty prírodných vied a verejnej správy. Z celkového počtu 462 respondentov bolo 304 žien a 158 mužského pohlavia. Priemerný vek v čase prieskumu bol 19,7 rokov. Na získanie empirických údajov o pohybovej aktivite vysokoškolákov sme použili metódu dotazníkového prieskumu. Pri spracovaní sme použili metódy logickej analýzy, frekvenčnej analýzy, percentuálneho vyhodnotenia údajov a sumarizácie. VÝSLEDKY

Využitie pohybových aktivít sme hodnotili z hľadiska ich preferovanosti a intersexuálnych rozdielov. Ako môžeme sledovať na obr. 1, záujem o pohybovú aktivitu v minulosti u študentiek bol veľmi malý, čo svedčí o ich nedostatočnej motivácii už počas strednej školy. Podľa výsledkov najpreferovanejšie pohybové aktivity u študentiek v minulosti boli plávanie (14 %), cyklistika (11%) a lyžovanie (9 %). Tieto výsledky však môžu byť dosť skresľujúce predovšetkým z dôvodu sezónnosti týchto športov. Počas štúdia na VŠ dievčatá zaujal dovtedy takmer vôbec nerealizovaný aerobik (52 %) a posilňovanie (26 %), ostatné športy sa pohybujú pod hranicou 10 %, čo poukazuje na úpadok záujmu predovšetkým o kolektívne športy.

1 Telovýchovné aktivity študentiek v minulosti, v súčasnosti a ich záujem o športy

0

10

20

30

40

50

60

bask

etbal

bedm

inton be

h

cykli

stika

futba

l

korču

le

lyžov

anie

pláva

nie

posilň

ovan

ie ten

is

turist

ika

volej

bal

seba

obran

a iné

športy

%

Rad1

Rad2

Rad3

Rad 1- PA v minulosti, Rad 2 – vykonávanie PA v súčasnosti, Rad 3 – záujem o vykonávanie PA

Záujem študentiek kopíruje ich samotné vykonávanie v súčasnosti. Najväčší záujem majú dievčatá znova o aerobik (36 %) a posilňovanie (28 %) a pomerne vysoký

134

záujem prejavili ženy aj o plávanie (26 %). Dôvod, prečo skutočnosť nekorešponduje so záujmami študentiek môže byť podmienkami univerzity, ktorá nemá k dispozícii bazén, ÚTV preto využíva mestský bazén

Študenti v minulosti preferovali najmä futbal (21,5 %), basketbal (10%) a cyklistiku (9,5 %), najfrekventovanejšou momentálne vykonávanou pohybovou aktivitou sa stalo posilňovanie (56 %), ktoré študenti v minulosti nevykonávali takmer vôbec (5,5%), futbal sa z prvého miesta presunul na miesto druhé s takmer zhodnou účasťou ako v minulosti (20 %). Ďalšou aktivitou, ktorá zaujala študentov boli bedminton a tenis zhodne so 14 %. Záujem o vykonávanie, podobne ako u študentiek korešponduje so samotnou realizáciou športu: posilňovanie (27 %) a futbal (25 %). Treťou aktivitou, o ktorú je záujem je prekvapujúco beh (18 %). Obr. 2 Telovýchovné aktivity študentov v minulosti, v súčasnosti a ich záujem o športy

0

10

20

30

40

50

60

bask

etbal

bedm

inton be

h

cyklis

tika

futba

lten

is

turist

ika

volej

bal

seba

obran

a

športy

%

Rad1Rad2Rad3

Rad 1- PA v minulosti, Rad 2 – vykonávanie PA v súčasnosti, Rad 3 – záujem o vykonávanie PA

Pomerne smutnú skutočnosť odzrkadľuje tab. 1, v ktorej sa študenti vyjadrovali, či vykonávajú aj inú pohybovú aktivitu okrem tej, ktorú majú zvolenú (v rámci hodín kreditovej alebo nepovinnej TV – 1 hod./týždenne). Vysoké percento študentov priznalo, že nevykonávajú žiadnu aktivitu (ženy - 42%, muži - 32%), resp. ju vykonávajú len sporadicky (ženy - 49%, muži - 37%). Ako najväčší dôvod necvičenia uvádzajú vlastnú lenivosť (až takmer 60%), v určitých prípadoch sa alibisticky skrývajú za študijné povinnosti (33%).

135

Tab. 1. Vykonávanie inej PA okrem zvolenej

nie rekreačne

pravidelnesporadicky súťažne

n % n % n % n % n % ženy 129 42,4 175 57,6 28 9,2 148 48,6 1 0,3 muži 51 32,3 99 62,7 41 26 58 36,7 17 10,8

Dôležitým ukazovateľom záujmov o jednotlivé športy sú motívy a pohnútky

k športovaniu (tab.2). Respondenti si mohli vybrať a označiť najviac 3 z 15 motivačných činiteľov, pričom číslom 1 mali študenti označiť najdôležitejší motív. Z dôvodu rozsiahlosti uvádzame len 6 najfrekventovanejších motívov. Jednoznačne najpreferovanejším faktorom motivujúcim tak mužskú ako aj ženskú populáciu k pohybovej aktivite bolo zdravie (ženy 40 %, muži 35 %). Ďalšie motívy sa viac či menej rozchádzali. Kým mužov motivovala vidina dobrej postavy až ako tretia v poradí, silnejšie estetické cítenie u žien sa potvrdilo umiestnením tohto motívu bezprostredne za potrebou telesného zdravia. Naopak, muži za oveľa dôležitejší pokladajú motív telesnej zdatnosti. Tab. 2. Motivačné činitele športovania

ženy % muži % 1 2 3 1 2 3 zdravie 39,8 13,5 9,9 34,8 12,7 5,1 psychická pohoda 10,9 13,5 8,2 8,2 15,2 10,8 relaxácia, upokojenie 5,3 14,1 9,5 8,9 16,5 15,8 dobrá postava 24,7 20,7 13,8 10,1 9,5 8,9 telesná zdatnosť, kondícia 3,6 11,8 15,5 11,4 10,8 15,8 snaha schudnúť 3,6 5,3 6,6 0 3,2 1,3

ZÁVER

Dotazník uskutočnený na vzorke 462 respondentov odhalil záujem o mnohé športové aktivity. Zvýšený záujem žien je predovšetkým o aerobik, plávanie a posilňovanie, u mužov jednoznačne vyhráva posilňovanie a svoje stabilné miesto si udržiava v minulosti obľúbený futbal. Je smutné, že záujem o niektoré druhy aktivít sa neodráža v reálnom obsadení hodín. Vyjadrenie záujmu o vykonávanie pohybovej aktivity sa dá odôvodniť uvedomovaním si potreby aktívneho a cieleného pohybu. Na druhej strane, neustále sa meniaci režim dňa a študijné povinnosti kladú zvýšené nároky na množstvo a využitie voľného času. Z týchto, ale aj iných dôvodov, dávajú študenti pohybovú aktivitu v hierarchii záujmov veľakrát na posledné miesto. A preto na základe získaných výsledkov odporúčame venovať väčšiu pozornosť problematike bariér športovej aktivity, príčinám nezáujmu študentov ale predovšetkým hľadať prostriedky na ich odstránenie. Aj napriek značnej uvedomelosti vysokoškolákov o blahodarnom vplyve športových a TV aktivít je potrebné túto otázku riešiť rezolútnejšie

136

z pozície MŠ SR a jednotlivých univerzít, resp. vysokých škôl v presadení jednotnej povinnej TV na celom území Slovenska.

Napriek výraznému percentu vysokoškolákov, ktorí majú subjektívny pocit dobrého zdravia vplyvom cvičenia alebo zlepšenia si postavy či zlepšenia telesnej kondície, pasívny spôsob života sa stále výrazne prejavuje. Je to výzva aj pre telovýchovných odborníkov a každého, kto pozná a je si plne vedomý ozdravujúceho účinku primeranej pohybovej aktivity, aby podľa svojich možností prispel k nutnej propagácii nenahraditeľného významu pohybovej aktivity a tým mohol zastaviť trend všeobecného telesného úpadku a z neho vyplývajúcich celoživotných problémov, prítomných čoraz častejšie už aj u mladej generácie. LITERATÚRA: BRTKOVÁ, M.: Antropometrické a funkčné parametre vo vzťahu k niektorým

plazmatickým lipidom a lipoproteínom u vysokoškolákov s rôznou pohybovou aktivitou. Diz.práca. Bratislava: 1989. 165 s.

HODAŇ, Bohuslav: Změna pohybového režimu jako podmínka změn vybraných ukazovatelů způsobů života. In: Sborník kateder tělesné výchovy a tělovýchovného lékářství, svazek 21. Olomouc: 1989. s.183 –213

MAJERNÍKOVÁ, A.- BUKO, D.: Obsah pohybovej aktivity študentov vysokej školy a ich motívy k športovaniu. In: Acta Universitatis Matthiae Belii. Telesná výchova a šport, Vol. 2. Banská Bystrica: 2000, s. 45 – 51. ISBN 80-8055-424-2

MORAVEC, R.: Vplyv vykonávaných pohybových aktivít na telesný rozvoj a pohybovú výkonnosť 7 – 18 ročnej mládeže. In TaPTV, 37, 1989/10, s. 596-605.

TEPLÝ, Zdeněk: Zájem dospělé populace o různé formy tělovýchovy a sportu. In: Sborník referátů z Národní konference Tělesná výchova a sport na přelomu století. Praha: 1997. s.203 – 204. ISBN 80-902147-2.X.

Kontakty : Mgr. Alena Buková, PhD., vedúca Ústavu TVaŠ UPJŠ Košice, 055 / 6433715, alena.bukova@upjs.sk PaedDr. Imrich Staško, Ústav TVaŠ UPJŠ Košice, 055 /6433715, imrich.stasko@upjs.sk PaedDr. Beáta Gajdošová, Ústav TVaŠ UPJŠ Košice, beata.gajdosova@upjs.sk

137

DOPRAVNÁ VÝCHOVA V ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH

Mgr. Jarmila CERVOVÁ Základná škola, Ul. Komenského, Poprad

Kľúčové slová: Nadpredmetové učebné osnovy Dopravnej výchovy na ZŠ. Anotácia: Autorka, riaditeľka ZŠ – s aprobáciou TV - prezentuje základnú školu

na Komenského ulici v Poprade, ktorá má v správe stále detské dopravné ihrisko so svetelnou signalizáciou, bicyklami, kolobežkami, prilbami pre žiakov 1. stupňa ZŠ a tiež má vytvorenú odbornú učebňu dopravnej výchovy.

Zvyšovanie životnej úrovne sa prejavuje, okrem iného, aj rastom motorizmu. Rastie počet áut na cestách a okrem pozitívnych stránok, ktoré prináša so sebou doprava, prináša aj veľa negatívnych stránok. Jednou z najzávažnejších sú dopravné nehody. Ich počet rastie, dochádza pri nich k stratám na životoch, k ťažkým ublíženiam na zdraví s trvalými následkami a nezanedbateľné sú aj materiálne škody. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú chodci, cyklisti a najmä deti. Túto skutočnosť si uvedomujú všetky štáty Európskej únie a stanovili si cieľ znížiť úmrtnosť dôsledkom dopravných nehôd do roku 2010 o 50 %. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky schválila Národný plán na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Súčasťou tohto plánu sú aj opatrenia v oblasti dopravnej výchovy a osvety a do plánu hlavných úloh Ministerstva školstva SR bol zaradený Návrh koncepcie vyučovania dopravnej výchovy na základných školách v SR.

Dopravná výchova sa stala neoddeliteľnou súčasťou vyučovania na 1. stupni ZŠ. Jej cieľom je osvojenie si základných návykov správania v rôznych situáciách žiakmi mladšieho školského veku, ktorí patria k účastníkom cestnej premávky. V roku 2006 vydal Štátny pedagogický ústav v Bratislave Tematický plán dopravnej výchovy žiakov základných škôl na detských dopravných ihriskách (autor Dr. Ján Ladányi) a Ministerstvo školstva SR schválilo 13.7. 2007 nadpredmetové učebné osnovy Dopravná výchova pre 1. – 9. ročník základnej školy. V nadväznosti na tieto dokumenty zaradilo Metodicko-pedagogické centrum v Prešove do svojho Katalógu ďalšieho vzdelávania pedagogických a nepedagogických zamestnancov v školskom roku 2007/2008 priebežné vzdelávanie: Dopravná výchova v edukačnom procese. Cieľom tohto vzdelávania je implementovať dopravnú výchovu do edukačného procesu využívaním inovačných metód a postupov práce.

Vzhľadom na veľký počet záujemcov - 59 učiteľov ZŠ - o toto priebežné vzdelávanie súhlasilo MPC v Prešove s otvorením študijnej skupiny v Poprade. Miestom ich stretnutí sa stala Základná škola na Komenského ulici, ktorá má v správe stále detské dopravné ihrisko so svetelnou signalizáciou, bicyklami, kolobežkami, prilbami pre žiakov 1. st. ZŠ a tiež má vytvorenú odbornú učebňu dopravnej výchovy.

138

Projekt Dopravná výchova na základných školách, ktorého odborným garantom bolo MPC v Prešove, vychádzal z potrieb skvalitniť dopravnú výchovu v základných školách a ochraňovať zdravie a život detí. Jeho hlavným cieľom bolo, aby učitelia získali kompetencie na realizáciu dopravnej výchovy v základných školách.

Samotné vzdelávanie bolo rozvrhnuté na šesť stretnutí od novembra 2007 do apríla 2008 v rozsahu 49 hodín, pričom dve podujatia sa uskutočnili formou dištančného štúdia. Obsahové zamerania stretnutí vychádzali z projektu priebežného vzdelávania „Dopravná výchova na základných školách“ a zahŕňali témy: a) Konkretizácia obsahu dopravnej výchovy v základnej škole, prevencia v oblasti

dopravnej výchovy so zameraním na deti, dopravné predpisy, dopravné značky a dopravné situácie, výmena skúseností z vyučovania dopravnej výchovy v ZŠ,

b) Obsahová analýza učebných textov s problematikou dopravnej výchovy na I. stupni ZŠ,

c) Poskytovanie prvej pomoci pri dopravných nehodách – so zameraním na deti, d) Praktické využitie detského dopravného ihriska, Využívanie doplnkovej učebnice

dopravnej výchovy a metodický návod na prácu s CD – Dopravná výchova v ZŠ, e) Dištančné vzdelávanie bolo zamerané na témy- Obsahová analýza učebníc,

pracovných zošitov a literatúry so zameraním na dopravnú výchovu, Písomná príprava na vyučovaciu hodinu so zameraním na dopravnú výchovu. Lektormi PV DV boli: Mgr. Alexovičová – MPC Prešov, pplk. Polakovič, mjr. Paračka,

mjr. Mlynarič – príslušníci OR PZ, p. Staník – príslušník mestskej polície, MUDr. Brenišin – NsP Poprad, Ing. Šalma – CVČ, PaedDr. Turčan – MsÚ OŠMaŠ v Poprade. Rozsah PV DV: 49 hodín

Účastníci vzdelávania dostali od sponzora doplnkové učebné texty dopravnej výchovy AUTOŠKOLA PRE DETI – Pravidlá cestnej premávky a každá škola v okrese dostala tieto učebné texty sponzorsky aj pre žiakov 1. stupňa ZŠ. Animované CD k uvedeným textom si školy mohli zakúpiť podľa záujmu.

Účastníci hodnotili PV DV pozitívne a nadobudnuté vedomosti z oblasti dopravnej výchovy využijú na hodinách prvouky, vlastivedy, prírodovedy, telesnej výchovy, slovenského jazyka a literatúry, pracovného vyučovania, výtvarnej výchovy, počas vychádzok alebo priamo na detskom dopravnom ihrisku tak, aby deti postupne pripravili na samostatný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov. Po záverečných pohovoroch každý účastník vzdelávania obdržal Osvedčenie o absolvovaní priebežného vzdelávania na tému Dopravná výchova v edukačnom procese. Využívanie DDI v areáli školy začalo v októbri 2007 a pokračuje od konca marca 2008. Záujem o využívanie výcvikového areálu sa stretlo s veľkým záujmom vo všetkých základných školách mesta Poprad a okolia. Zatiaľ sa praktické vyučovanie na DDI len „rozbieha“, ale prví žiaci a ich učiteľky, ktorí sa zúčastnili výučby, boli nadšení. Praktickú výučbu absolvovali zatiaľ žiaci prvých a druhých ročníkov základných škôl mesta Poprad pod odborným vedením Ing. Jozefa Šalmu (certifikovaný učiteľ autoškoly) s veku

139

primeranou výučbou. Každá trieda absolvuje na DDI 2 hodiny praktickej výučby v jednom slede. Odbornému cvičiteľovi pomáhajú aj učiteľky, ktoré sprevádzajú žiakov na DDI. Ich hlavnou úlohou je sledovať žiakov, aby plnili pokyny cvičiteľa a dodržiavali dopravné predpisy. Vyučovanie prebieha v súlade s učebnými osnovami. Veľmi dôležitou súčasťou je predchádzajúca teoretická príprava žiakov, ovládanie základných dopravných značiek a spôsobov riešenia dopravných situácií, ktoré už žiaci zvládli na iných vyučovacích hodinách.

V odbornej učebni dopravnej výchovy sú umiestnené dopravné značky, ktoré majú žiaci ovládať a na každom pracovnom stole sú k dispozícii doplnkové učebné texty dopravnej výchovy pre žiakov ZŠ Autoškola pre deti (sponzorský dar), omaľovánky s dopravnou tematikou a pracovné zošity. Teoretickú prípravu žiaci absolvujú buď vo vlastných školách – každá škola vlastní doplnkové učebné texty dopravnej výchovy – alebo využijú možnosť využiť priestory učebne v ZŠ na Ulici Komenského v Poprade. V prípade nepriaznivého počasia žiaci môžu absolvovať časť prípravy v počítačovej učebni, kde pracujú s pripravenými úlohami v PowerPointe, prípadne využívajú animované CD k učebným textom Autoškola pre deti. Je pripravený aj výučbový materiál zdravotná príprava a poskytovanie prvej pomoci pri dopravnej výchove pre deti, ktorý pripravil MUDr. Brenišin (NsP Poprad).

Veľkou výhodou pre žiakov základných škôl mesta Poprad je, že na výučbu na DDI ich privezie Ing. Šalma vlastným autobusom priamo do areálu základnej školy, pretože súčasťou DDi je parkovisko a obratisko pre autobusy. Areál je oplotený a chránený kamerovým systémom napojeným na pult Mestskej polície v Poprade. Aj z toho je zrejmé, že o bezpečnosť účastníkov je postarané a taktiež nevzniká zbytočná strata času pri prechode z kmeňových škôl na ZŠ Komenského ul. v Poprade. Vyučovanie je riadené operatívne – v prípade priaznivého počasia je možný okamžitý prevoz žiakov na praktické vyučovanie na DDI. Každá škola na začiatku obdobia dostane časový harmonogram a je samozrejmosťou, že je možná aj rýchla zmena, prípadne úprava časového rozpisu vyučovania.

DDI na ZŠ Komenského ulici v Poprade bolo vybudované z finančných prostriedkov Mesta Poprad a slávnostne odovzdané do prevádzky 28. septembra 2007. Vybavenie DDI je v súlade s Normatívom – „Typy a vybavenie DDI“ podľa Tematického plánu dopravnej výchovy žiakov ZŠ na DDI. Je vybavené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami a svetelnou signalizáciou. Zvislé dopravné značenie je realizované ako trvalé obsahuje s konrétnymi dopravnými značkami. Zvislé dopravné značenie DDI je zmenšenej veľkosti. Na povrchu komunikácií je položené vodorovné dopravné značenie. Funkčné usporiadanie DDI je navrhnuté tak, aby obsahovalo všetky dopravné situácie, s ktorými sa budúci účastník cestnej premávky môže stretnúť v „reálnej cestnej premávke“. DDI má všetky typy križovatiek: jednoduchú , okružnú a priesečnú, riadenú svetelnou signalizáciou. Súčasťou sú samostatné cestičky pre cyklistov a odstavné plochy, pre nemotorových účastníkov cestnej premávky je samostatná sieť chodníkov; ich kríženie s cestičkami pre cyklistov je realizovaná priechodmi pre chodcov. Súčasťou sú: parkovisko a obratisko pre školský autobus (tento prepravuje žiakov z iných škôl na DDI). Cestičky pre cyklistov sú široké 3,0 m, šírka

140

chodníka pre chodcov – 1,8m, obrubník neprevyšuje rovinu chodníka. Popri chodníku sú 4 lavičky a súčasťou je „parkovisko“ pre bicykle a kolobežky. Cvičná plocha má nepravidelný tvar, ale na z jedného miesta je možné vidieť na celú plochu DDI. Pre žiakov je zabezpečené oddelené WC (zvlášť pre chlapcov, zvlášť pre dievčatá), v suteréne budovy je umiestnený sklad bicyklov a kolobežiek. V tomto roku plánujeme zakúpiť cvičnú figurínu na výučbu poskytovania prvej pomoci, výučbové programy dopravnej výchovy v počítačovej učebni, dataprojektor, premietacie plátno, ďalšie kolobežky, bicykle pre žiakov 1. stupňa ZŠ a bicykle pre väčšie deti, trojkolky žiakov MŠ, reflexné vesty, prilby a ochranné prostriedky na lakte a kolená , megafón, cvičné lavičky a kužele na prekážkovú dráhu.

Dopravná výchova nie je samostatným vyučovacím predmetom, ale napriek tomu je vo vyučovaní povinná. Ciele dopravnej výchovy na ZŠ sú zamerané na všetky tri oblasti osobnosti žiaka – na kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú. Je prirodzené, že nie pri každej téme sú v rovnakej miere rozvíjané všetky tri zložky osobnosti žiaka. Vyučujúci musí dbať o to, aby na úkor osvojenia jednotlivých faktov a zručností nezanedbal rozvíjanie osobnosti žiaka z tejto oblasti do takej miery, ako ho umožňujú jeho osobné dispozície, vek, fyzická vyspelosť a pod. Postupným využívaním DDI sa vytvoria podmienky na osvojenie si vedomostí a získanie potrebných zručností v oblasti praktického výcviku. LITERATÚRA : ALEXOVIČOVÁ, T. 2007. Dopravná výchova v edukačnom procese. In. Katalóg ďalšieho

vzdelávania pedagogických a nepedagogických zamestnancov a odborno-metodickej pomoci školám a školským zariadeniam Prešovského a Košického kraja v školskom roku 2007/2008. MPC Prešov. ISBN 978-80-8045-477-7. S. 40.

MODRÁK, M. 2007. Základný kurz vyučovania dopravnej výchovy na 2. stupni ZŠ. In. Katalóg ďalšieho vzdelávania pedagogických a nepedagogických zamestnancov a odborno-metodickej pomoci školám a školským zariadeniam Prešovského a Košického kraja v školskom roku 2007/2008. MPC Prešov. ISBN 978-80-8045-477-7. S. 51. www.minedu.sk/index.php?lang=sk and rootld=1508-23k www.zachranari.sk

Kontakt : Mgr. Jarmila Cervová, riaditeľka ZŠ Poprad, Komenského ul. Tel.: 0903 992108, zskompp@centrum.sk

141

FITTBAL............. AKO MOTIVAČNÝ ČINITEĽ

PaedDr. Mária DUGASOVÁ ZŠ s MŠ Klčov

Kľúčové slová: Aeróbne aktivity, fitlopta. Anotácia: Program – Fitlopty v škole pre I. stupeň základných škôl. Hry s fitloptou.

Telesná výchova je neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania detí. Jej cieľom je pri rešpektovaní vekových a individuálnych predpokladov prispieť k harmonickému rozvoju osobnosti človeka cestou dôkladnej adaptácie mladého organizmu. Súčasná situácia školskej TV je však dosť zložitá a vedie nás k zamysleniu.

Životný štýl v konzumnej spoločnosti ohrozuje zdravotnú aktivitu ľudí všetkých vekových kategórií. Reakciou na túto skutočnosť sú mnohé civilizačné choroby a zhoršujúci sa zdravotný stav. Prvým predpokladom pre efektívne pôsobenie na telesný, psychický a sociálny vývoj žiaka je motivácia a vytvorenie záujmu o predmet ... skúsme teda zaujať loptou.

Na začiatku 3. tisícročia sme svedkami neuveriteľného boomu guľatého média, fitlopty. Je súčasťou nášho každodenného života, hier, zábavy, liečebnej rehabilitácie, športových tréningov, aerobikových aktivít, bytového designu... Zdá sa, že lopte rozumie každý, má v sebe akési fascinujúce pozitívne posolstvo. Ako pozvánka k pohybovým aktivitám je dokonalým prostriedkom komunikácie. Gymnastická lopta sa stala hviezdou medzi loptami. O žiadnej lopte sa toľko neporozprávalo a nepopísalo. Takejto popularite sa teší právom. Mnohostrannosť jej využitia bohato predčí aj futbalovú loptu.

Gymnastická lopta, fitball, powerball, pushball, rehaball, pezziball, bodyball – to všetko sú pojmy, ktoré označujú jednu a tú istú vec – loptu. Veľká nafukovacia lopta z umelej hmoty v rôznych veľkostiach a farbách.

Deti potrebujú čo najpestrejšiu náplň svojej činnosti. Jedna z možností ako činnosť spestriť, je využiť náčinie. A lopty veľké (fitlopty) či malé (overbally) sú pre deti takmer ideálne. Sú mäkké, ľahké a farebné. Musíme dodržiavať zásady hravosti, spontánnosti, primeranosti a všestrannosti. Využívame fantáziu a kreativitu.

Tým, ktorí chcú spestriť žiakom hodiny telesnej výchovy, hodiny aerobiku, hodiny v krúžkoch, telovýchovné chvíľky, ranné cvičenia, prestávky v škole, ponúkame nového spoločníka, s ktorým stúpa sebavedomie a cvičenie sa stáva skvelým zážitkom. Fitlopta sa stáva súčasťou životného štýlu. Cieľom cvičenia je pohoda a zdravie. S fitloptou môžeme posilňovať, relaxovať, trénovať koordináciu a rovnováhu. Je to náradie nekomplikované, jednoduché a tiché. Vďaka funkčnosti, účelnosti, hravosti a zábave, sa postupne udomácňuje v telocvičniach, fitnescentrách, pri rekreačnom športe i v športovom tréningu.

Program – Fitlopty v škole je určený najmä pre I. stupeň základných škôl. Obdržal cenu Humanitný čin roku 2003 a má charakter aktívnej prevencie. Využitie fitlopty

142

predpokladá zlepšenie v uvedomení si správneho držania tela, zlepšenie všeobecných pohybových aktivít, zlepšenie koncentrácie, komunikácie a individuálnej kreativity. Hodiny TV s fitloptou majú výnimočný motivačný náboj pre všetky vekové kategórie.

Fitlopta má v sebe zakliate neopakovateľné čaro, má charizmu, ktorá neodolateľne pôsobí a priťahuje. Zdá sa, že jej rozumie každý a stačí si na ňu prvý krát sadnúť........

HRY S FITLOPTOU Vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti ustavične stúpa význam tvorivého konania

a myslenia. Tvorivosť ako sociálny a kultúrny jav má výraznú psychologickú stránku, pretože sa realizuje činnosťou ľudí za účasti psychiky. V skrátenej podobe definuje tvorivosť Votruba (1984) ako súbor vlastností, ktoré dávajú človeku schopnosť, aby v dôsledku zmien vo svojom vedomí vytváral nový produkt. A o to sme sa snažili so žiakmi aj my. Vytvoriť nové netradičné a neštandardné herné situácie s fitloptou, ktoré podporujú improvizáciu a tvorivosť. Neustálou motiváciou som sa snažila u žiakov rozvíjať tvorivé schopnosti (originalitu, flexibilitu, senzitivitu, elaboráciu, redefiníciu...) tak, aby aj oni vymysleli nejakú novú hru. Pohybové hry v 1. až 4. ročníku majú významné miesto ako obľúbený a účinný spôsob prechodu od hravej telesnej výchovy k náročnejším a zložitejším pohybovým činnostiam. Tieto hry môžeme použiť na úvodné rozohriatie organizmu, ale aj ako vsuvku do náročného pohybového cvičenia na rozptýlenie. Alebo v záverečnej časti hodiny. Tieto hry nepotrebujú osobitný nácvik. Žiakom stačí len zrozumiteľné vysvetlenie a na základe skúseností z iných hier sa dokážu hneď hrať. Rozvíjame nimi pohybové schopnosti (silu, rýchlosť, vytrvalosť, koordináciu) a telesnú kondíciu. Ale aj správne prejavovať a ovládať emócie, takticky myslieť, starať sa o svoj výstroj a celé prostredie hry.

Podľa Encyklopédie telesnej kultúry (1988) sa pod pojmom pohybová hra uvádza:

1. pravidlami upravená súťaživá pohybová činnosť dvoch súperiacich strán (jednotlivcov alebo kolektívov) aj s nerovnakým počtom členov,

2. nepovinný vyučovací predmet, forma záujmovej telesnej výchovy na prvom stupni základných škôl.

Prednosťou pohybových hier je emocionálnosť, príťažlivosť, mobilizačná schopnosť, deti si môžu regulovať tempo a intenzitu pohybov, prejaviť osobnú iniciatívu a vôľové vlastnosti. Každý hráč prežíva rovnakú hernú situáciu inak, rozdielne. Pre každého hráča je proces hry ,či len okamih z nej životne dôležitý. Súčasne všetci vedia, že sa nič nestane pokiaľ prehrajú. A pokiaľ vyhrajú, v budúcej hre, nič, okrem skúsenosti neplatí. Spája sa tu pohybová činnosť, športová emocionalita s prežívaním radosti z úspešnej súčinnosti spoluhráčov v situáciách, ktoré vyžadujú tvorivosť.

143

HRY 1. Poďme sa hrať s kuželkami - rozmiestnime farebné kuželky po telocvični - žiaci na znamenie behajú pomedzi kuželky

a nesmú žiadnu zhodiť Obmena: - držia loptu v rukách - driblujú loptou o zem - vyhadzujú loptu do vzduchu - kotúľajú loptu po zemi - poskakujú na lopte 2. Basketbalová hra - žiaci utvoria dvojice a sadnú si oproti sebe

na lopty, vo vzdialenosti 2 metrov - na znamenie si prehadzujú basketbalovú loptu Obmena: - odbíjajú loptu o zem - jeden žiak dribluje loptou ku kamarátovi, podá

mu ju a vráti sa späť, druhý žiak urobí to isté - jeden žiak dribluje loptou okolo druhého, ktorý

sedí na lopte, sadne si na svoju loptu a hodí basketbalovú loptu kamarátovi, ten urobí to isté

- prehadzujú si basketbalovú loptu len pravou a potom ľavou rukou

3. Húsenica - žiaci si posadajú na lopty pekne za sebou

do jedného radu - na znamenie sa každý posunie o jednu loptu

dopredu, ten prvý žiak uteká dozadu, takto to pokračuje, pokiaľ sa každý nevráti na svoje miesto

4. Pretláčanie – siláci - žiaci utvoria dvojice, postavia sa oproti sebe,

každý má v rukách loptu, ktorou sa snaží pretlačiť svojho kamaráta

- dvojice žiakov sa menia - stred pretláčania je určený

144

5. Mosty - do stredu telocvične sme položili jednu lavičku

(most), žiaci po nej prechádzajú s loptou v ruke - keď zídu z lavičky, driblujú, kotúľajú alebo

vyhadzujú loptu Obmena: - neskôr pridáme druhú lavičku (most), po prvom

moste idú tvárou vpred a po druhom moste tvárou vzad

- neskôr loptu kotúľajú po lavičkách - v širokom stoji rozkročnom prejdú cez lavičku

s loptou pred telom alebo nad hlavou

6. Preteky na lopte - žiaci sa postavia na čiaru vedľa seba - na znamenie si sadnú na lopty

a poskakovaním posúvajú loptu vpred na určenú čiaru

- späť sa vrátia driblovaním alebo krokom s loptou v ruke

Vyučovací proces musí prebiehať v emocionálne podfarbenej a radostnej

atmosfére, ktorá žiakovi prinesie veľa pozitívnych zážitkov, skúsenosti, pohodu a odbúra stres.

Tvorivý učiteľ vedie a inšpiruje k tvorivosti aj svojich žiakov. Dáva im priestor, aby sa prejavili, vedie ich k samostatnosti a zodpovednosti, a tým prehlbuje ich záujem o svoje ďalšie zdokonaľovanie. Tvorivý učiteľ býva nespokojný s aktuálnym stavom a cíti potrebu inovácie. LITERATÚRA : MURGÁČOVÁ, E. 2006. Fitlopty na hodinách telesnej výchovy. Pedagogické čítanie.

MPC Prešov. ŠKABLOVÁ, M. 2007. Využitie Fitlôpt vo vyučovacom procese na prvom stupni

základnej školy. Záverečná práca – II. KS, MPC Prešov Kontakt : PaedDr. Mária Dugasová, ZŠ s MŠ Klčov, www.zssvjnepom.edu.sk

145

PERSPEKTÍVA REALIZÁCIE TELESNEJ VÝCHOVY V MATERSKEJ ŠKOLE

PaedDr. Monika MIŇOVÁ Pedagogická fakulta PU v Prešove

Kľúčové slová: Realizácia TV na MŠ , nový Štátny vzdelávací program. Anotácia: Poznatky o realizácii telesnej výchovy v organizačných formách denného poriadku v Prešovskom a v Košickom kraji . Perspektívy realizácie telesnej výchovy v Materských školách. Dieťa predškolského veku je plné energie, ktorú potrebuje niekde zúžitkovať. Realizuje sa to prostredníctvom riadenej ale aj spontánnej pohybovej aktivity. Túto pohybovú aktivitu vykonáva v edukačnom prostredí, ale aj mimoškolskom edukačnom kontexte a to v rodine alebo v rôznych pohybových krúžkoch, ktoré sa v dnešnej dobe v značnej miere ponúkajú aj deťom predškolského veku. Predškolský vek je práve tým obdobím, kde sa utvárajú základy zdravia a telesnej kultúry človeka. Celostne sa rozvíjajú psychomotorické schopnosti dieťaťa, najmä hrubá a jemná motorika. Ako uvádza Junger (2000, s. 86) medzi činitele, ktoré sa rozhodujúcou mierou podieľajú na celkovom výsledku motorického učenia, patrí pohybová aktivita.

V minulosti a v súčasnosti patrila telesná výchova medzi prioritné zložky výchovy a zastávala prvenstvo, čo sa týka obsahového poradia v doterajších dokumentoch schválených ministerstvom školstva, bola vždy na prvom mieste.

Cieľom a poslaním telesnej výchovy v materskej škole podľa doposiaľ platného Programu výchovy a vzdelávania detí v materských školách je zdravý rast a správny psychomotorický vývin dieťaťa (Guziová, 1999, s. 33).

Obsah telesnej výchovy je rozpracovaný v Programe výchovy a vzdelávania detí v materských školách v jednotlivých obsahových okruhoch. Tvoria ich: zdravotné cviky, chôdza, beh, skok, lezenie, hádzanie, akrobatické cvičenia, hudobno - pohybová výchova, otužovanie, predplavecká výchova, sánkovanie a lyžovanie.

Tento model telesnej výchovy existuje v súčasnosti, ale v blízkej budúcnosti nás čakajú obsahové zmeny v podobe Štátneho vzdelávacieho programu. V Českej republike materské školy už tiež pracujú podľa Rámcového vzdelávacieho programu pre predškolské vzdelávanie. Ten je záväzný a každá materská škola si na je základe vytvára svoj vlastný Školský vzdelávací program pre predškolské vzdelávanie. Je možné, aby si aj každá trieda v rámci materskej školy vytvorila svoj vlastný Triedny vzdelávací program pre predškolské vzdelávanie. Telesná výchova je v tomto programe zastúpená v oblasti predškolského vzdelávania pod názvom DIEŤA A JEHO TELO, ale má aj integrovaný charakter v ostatných oblastiach. V nich sa telesná výchova realizuje prostredníctvom hier (Dvořáková, 2002).

Ako to bude u nás na Slovensku? Čo nás čaká, aké zmeny so sebou prinesie novy Štátny vzdelávací program? Na tieto otázky je momentálne veľmi ťažko odpovedať.

146

Z dostupných relevantných zdrojov (www.minedu.sk) sa môžeme na začiatok dozvedieť, že:

1. Pri uplatňovaní cieľa predškolskej výchovy učiteľ zohľadňuje potrebu celostného rozvoja osobnosti dieťaťa a vyvážene rozvíja psychomotorickú, kognitívnu a socioemocionálnu stránku osobnosti.

2. V materskej škole budeme u detí rozvíjať kompetencie a ako prvé sú spomenuté psychomotorické.

Dieťa v závere predškolského veku: – používa v činnosti všetky zmysly, – ovláda pohybový aparát a telesné funkcie, – prejavuje túžbu a ochotu pohybovať sa, – ovláda základné lokomočné pohyby, – používa osvojené spôsoby pohybových činností v nových, neznámych, problémových

situáciách, – využíva globálnu motoriku prekonávaním prírodných a umelých prekážok, – prejavuje grafomotorickú gramotnosť, – správa sa ohľaduplne k svojmu zdraviu a k zdraviu iných, – prejavuje pozitívne postoje k zdravému životnému štýlu.

3. Vymedzenie kompetencií treba chápať relatívne, nakoľko v predškolskom období ide o dosahovanie elementárnych základov kompetencií dieťaťa.

4. Štátny vzdelávací program pre materské školy má názov Dieťa a svet. 5. Program je integrovaný do štyroch tematických okruhov: Ja som, Ľudia, Príroda,

Kultúra. 6. Tematické okruhy sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú. Plnia sa integrovane

v 3 oblastiach rozvoja osobnosti dieťaťa: perceptuálno – motorickej, kognitívnej a sociálno – emocionálnej oblasti.

7. V obsahových štandardoch sa nachádza obsah, ktorý rešpektuje vývinové potenciality (danosti) dieťaťa predškolského veku a opiera sa o detskú skúsenosť a poznanie (Obsahové štandardy možno chápať ako záväzok pre učiteľa. Obsahujú základný rozsah učiva, ktorý má dieťa zvládnuť prostredníctvom aktivizujúcich metód. Obsahové štandardy predstavujú prostriedok vzdelávania detí predškolského veku a slúžia na rozvíjanie elementárnych základov kompetencií).

8. Výkonové štandardy sú formulované v špecifických (konkrétnych – operacionalizovaných) cieľoch (Výkonové štandardy sú koncipované ako cieľové požiadavky, ktoré má dosiahnuť dieťa na konci predškolského veku, aby získalo preprimárne vzdelanie).

9. V dennom poriadku majú svoje miesto: pohybové a relaxačné cvičenia, pobyt vonku, odpočinok a činnosti zabezpečujúce životosprávu.

147

Pohybové a relaxačné cvičenia obsahujú zdravotné cviky, relaxačné a dychové cvičenia. Realizujú sa každý deň v určitom čase, s dodržiavaním psychohygienických zásad (pred jedlom / zásadne nie hneď po jedle, vo vyvetranej miestnosti, príp. vonku, atď.) Tvoria súčasť denného poriadku, patria k vopred plánovaným aktivitám.

Pobyt vonku obsahuje pohybové aktivity detí, vychádzky, edukačné aktivity, atď. V záujme zdravého psychosomatického rozvoja dieťaťa sa neodporúča vynechávať pobyt vonku. Realizuje sa každý deň. Výnimkou, kedy sa nemusí uskutočniť, sú nepriaznivé klimatické podmienky, silný nárazový vietor, silný mráz, dážď (nie mrholenie). V jarných a letných mesiacoch sa pobyt vonku upravuje vzhľadom na intenzitu slnečného žiarenia a zaraďuje sa 2 krát počas dňa, v dopoludňajších i odpoludňajších hodinách.

Odpočinok sa realizuje v závislosti od potrieb detí. Činnosti zabezpečujúce životosprávu sa realizujú v pevne stanovenom čase.

Odporúča sa dodržať trojhodinový interval medzi podávaním jedla. Čas podávania jedla sa stanovuje podľa podmienok prevádzky materskej školy.

10. Všetky organizačné formy denného poriadku sú po pedagogicko-psychologickej stránke rovnocenné. Majú vplyv na rozvoj osobnosti dieťaťa vo všetkých vzdelávacích oblastiach, a preto ich pedagogicky usmerňujú kvalifikovaní učitelia preprimárneho vzdelávania. Uviedla som len pár ukážok zo Štátneho vzdelávacieho programu, ktoré sa týkajú

aj telesnej výchovy. Najväčšia zmena oproti pôvodnému programu výchovy a vzdelávania detí v materských školách je tá, že: telesná výchova už nie je definovaná ako výchovná zložka ale oblasť perceptuálno – motorická, obsah nie je koncipovaný podľa veku detí a vznikli nové organizačné formy denného poriadku. Keď som pred určitým časom realizovala prieskum prostredníctvom dotazníka, ktorý sme uskutočnili v mestských a dedinských materských školách Prešovského a Košického kraja, tak som na otázku ako realizujú telesnú výchovu v materských školách a v ktorých organizačných formách denného poriadku, dostala som odpoveď, ktorú uvádzam v tabuľke 1 a 2.

148

Tabuľka 1 Realizácia telesnej výchovy

Odpovede Prešovský kraj Košický kraj Mesto

Dedina Mesto Dedina

n % n % n % n %

Samostatne60 60 27 67,5 49 49 31 77,5

Integrovane 10 10 10 25 5 5 2 5 Kombinovane 30 30 3 7,5 46 46 7 17,5

Na túto otázku neboli jednoznačné odpovede. Respondentky si vyberali pri odpovediach všetky tri možnosti. Percentuálne vyjadrenie je vypočítané z maximálneho počtu zapojených materských škôl v prieskume. Aj napriek tomu, väčšina materských škôl realizuje telesnú výchovu samostatne v organizačných formách denného poriadku na to určených. Tabuľka 2 Realizácia telesnej výchovy v organizačných formách denného poriadku

Odpovede Prešovský kraj Košický kraj Mesto

Dedina Mesto Dedina

n % n % n % n %

HČPVD 15 15 4 10 14 14 6 15

RC 94 94 36 90 92 92 36 90 Zamestnanie 89 89 34 85 86 86 39 97,5 Didaktické aktivity 43 43 6 15 41 41 5 12,5 Pobyt vonku 90 90 38 95 92 92 28 70 ZČ 39 39 6 15 17 17 16 40

Legenda: HČPVD - hry a činnosti podľa voľby detí RC - ranné cvičenie ZČ - záujmové činnosti V obidvoch krajoch je vidieť, že najčastejšie sa využívajú organizačné formy ako ranné cvičenie, zamestnanie a pobyt vonku. Tieto existujúce výsledky sú odrazom praxulógie, ale ako je možné všimnúť si, že telesná výchova tvorí integrujúcu a integrovanú podobu. V najbližšej dobe čakajú celú pedagogickú verejnosť veľké zmeny v podobe stotožnenie sa s realizáciou nového Štátneho vzdelávacieho programu. V tomto smere je potrebné myslieť na tieto kroky: • Dôkladne sa oboznámiť s filozofiou a obsahom Štátneho vzdelávacieho programu. • Pripraviť pedagogickú verejnosť na prácu so Štátnym vzdelávacím programom.

149

• Flexibilne a kreatívne pristupovať pri tvorbe Školského vzdelávacieho programu. • Odbúrať zaužívané stereotypy pri plánovaní edukačného procesu. • Pripraviť odborné semináre z oblasti perceptuálno – motorickej pre učiteľky

materských škôl.

Terminológiu, ktorú uvádzam v tabuľke 2, v najbližšom čase ju nebudeme používať. Budeme sa musieť prispôsobiť novým odborným pojmom a snažiť sa rozvíjať a podporovať u dieťaťa pohybovú aktivitu tak, že budeme hľadať nové možnosti a spôsoby jej zmysluplnej realizácie v prostredí materskej školy aj mimo nej.

LITERATÚRA:

DVOŘÁKOVÁ, H.: Pohybom a hrou rozvíjame osobnosť dieťaťa. Praha: Portál, 2002.

ISBN 80-7178-693-4 GUZIOVÁ, K. : Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách. Bratislava:

ŠPÚ, 1999. ISBN 80-967721-1-2 JUNGER, J.: Telesný a pohybový rozvoj detí predškolského veku. Prešov: FHPV PU

V Prešove v spolupráci so Slovenskou vedeckou spoločnosťou pre telesnú výchovu a šport, 2000. ISBN 80-8068-003-5

MIŇOVÁ, M.: Pohybový program pre detí materských škôl. Prešov: Rokus, 2003. ISBN 80-89055-33-8

Kontakt : PaedDr. Monika Miňová, Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky a psychológie, Pedagogická fakulta PU v Prešove, tel. 051/7470510, minova@unipo.sk

150

ROZCVIČENIE A UVOĽNENIE V ARMWRESTLINGOVOM TRÉNINGU

Mgr. Gabriel HARČARIK FVT TU v Košiciach so sídlom v Prešove

Kľúčové slová: Úpolové športy silovo – rýchlostného typu. Anotácia: Autor sa zameriava na jednotlivé časti tréningovej jednotky v armwrestlingu, s prihliadnutím na skutočnosť, že jej hlavným cieľom je podávanie optimálneho silového výkonu.

Armwrestling patrí medzi úpolové športy (silovo-rýchlostného typu). Je charakterizovaný súbojom dvoch súťažiacich na špeciálne zhotovenom stolíku. Cieľom je pretlačiť, pritiahnuť ruku súpera do vyhrávajúcej polohy. Víťaz sa stáva ten, kto získa prevahu nad súperom v súlade s pravidlami, alebo ak sa jeho súper dopustí dvoch faulov (Harčarik, 2006). Úsilie sa koncentruje do krátkeho časového intervalu po štarte, pričom sú kladené veľké nároky na všetky súčasti pohybového systému (svaly, šľachy, kosti, chrupavky, väzy). V armwrestlingu sa vykonávajú pohyby v čiastočnom rozsahu pohybu a dokonca aj v izometrickom svalovom režime, ktorý zhoršuje ich elasticitu. Svaly sú namáhané jednostranne a stereotypne. Často a intenzívne namáhané svaly majú tendenciu sa skracovať, čím pohyblivosť v kĺbe klesá. Nízka pohyblivosť môže spôsobiť bolesti v bežnom a športovom živote. Je tu pravdepodobnosť úrazu (natiahnutie, natrhnutie) a zníženia výkonnosti, preto, ako v každom športovom odvetví zohráva veľmi dôležitú úlohu rozcvičenie pred zápasom ale aj v tréningu.

Správne rozcvičenie je veľmi dôležité pri každej pohybovej aktivite. V tréningovom procese sa rozcvičeniu venuje pozornosť v úvodnej a prípravnej časti každej tréningovej jednotky, ale aj komplexu cvičení, ktoré majú postupne pripraviť organizmus na tréningové zaťaženie. Ide o navodenie stavu optimálnej aktivácie, v dôsledku ktorej dochádza k zvýšeniu lability nervových procesov a k zvýšeniu aktivity systémov organizmu, vrátene ich koordinácie. Rozcvičenie ukončujú špeciálne cvičenia, aktivujúce CNS a všetky orgány k budúcej činnosti v hlavnej časti tréningovej jednotky (Dovalil, 2002).

Rozlišujeme štyri časti tréningovej jednotky: úvodnú, prípravnú, hlavnú a záverečnú časť (Choutka,1983).V armwrestlingu postupujeme v jednotlivých častiach tréningovej jednotky nasledovne, pričom jej hlavným cieľom je podávanie optimálneho silového výkonu.

Úvodná časť (3- 8min) – úlohou tejto časti tréningovej jednotky je fyzicky

i psychicky pripraviť športovca na tréning, uviesť ho do optimálneho stavu, ktorý mu umožňuje plné sústredenie na tréningovú prácu. Rušnú časť tvorí zahriatie pomocou jednoduchých, nenáročných a známych cvičení. Tento postup je zaužívaný a považovaný za metodicky správny, ale najnovšie štúdie tvrdia, že kardio v spojení

151

so strečingom pred tréningom nie je efektívne v prípade, ak je rozhodujúci silový výkon. Zistili to vedci z Univerzity of Massachusetts v Bostone. Testovali výkon vo vertikálnom výskoku, dvoma druhmi rozcvičenia: 1. Desať minút ľahkého šliapania na stacionárnom bicykli a následne štyri strečingové

cviky s výdržou 25 sekúnd. 2. Rozcvičenie pomocou deviatich dynamických cvikov, vrátane výpadov, rozštepov

a poskokov. Druhým typom rozcvičky študenti vyskočili o 2,6 cm vyššie než pri prvom.

Klinické štúdie v oblasti prevencií zranení tvrdia, že rozohriatie predchádza zraneniam, ale samotný strečing pred cvičením nemá na zranenie žiadny vplyv, pričom rozohriatie nemá žiadny vplyv na rozsah pohybu, ale k zvýšeniu rozsahu pohybu dôjde ak po rozohriatí nasleduje strečing. Ak je prevencia zranenia hlavným cieľom, tak by športovci mali predĺžiť dobu rozohriatia a obmedziť dobu strečingu (Quinn, 2007).

Závery týchto prác nás nabádajú zvoliť nové postupy rozcvičenia pri silovom tréningu. Keďže naším cieľom je podávanie optimálneho silového výkonu, prevencia proti zraneniu a samotný výkon nie je limitovaný rozsahom pohybu, navrhujeme v úvodnej časti:

- v tréningovom procese a na súťaži, kde nie je možne vykonávať súvislý poklus (ako napr. v telocvični) volíme poklus a poskoky na mieste. Ďalšou možnosťou sú preskoky cez hrubšie švihadlo (horolezecké lano). To, okrem dolných končatín dostatočne zapracuje aj zápästný a lakťový kĺb, na ktoré sú kladené vysoké nároky. V prípade dobre zariadenej posilňovne môžeme využiť kardio zariadenia ako stacionárny bicykel, rotoped, steper...

- pri rozcvičení sa venujeme viac kalanetickým cvikom, ako je opisovanie kruhov pažami, dynamické rozcvičenie (v zápästnom, lakťovom a ramenom kĺbe - všetkými smermi, pričom nemôžeme vynechať chrbticu). Pomocou nich pred tréningom zahrejeme a pripravíme svaly a nervové vlákna na vyššiu námahu.

- po rozohriatí nebude nasledovať strečing, ale dynamické rozcvičenie...

Prípravná časť (5-12min.) - pokračuje v príprave organizmu na zaťaženie. Dôležitou úlohou tejto časti je prevencia pred zranením. Vo všeobecnosti sa doposiaľ odporúčali strečingové cvičenia a až potom dynamické cvičenia všeobecného charakteru a následne špeciálne, ktoré majú nadväzovať na hlavnú časť tréningovej jednotky. Najnovšie výskumy však spochybňujú tento postup.

Čoraz viac štúdii tvrdí, že strečing pred športovým výkonom znižuje svalovú silu a zvyšuje riziko zranenia. Dr. J.R. Fowles na základe elektrickej aktivity lýtkového svalu zistil, že strečing znížil svalovú silu na asi 15 minút. Strečing znižuje množstvo svalových vlákien zapojených do svalovej práce (Šípek, 2007).

Statický strečing síce spôsobuje predlžovanie svalových vlákien, ale závery nedávnych výskumov naznačujú obmedzenie tejto metódy v silovom tréningu.

1. Výskumníci Robert Herbert Ph.D. a Marcos de Noronha Ph.D z univerzity v Sydney vykonali systematické preskúmanie a rozbory 10 publikovaných štúdii v oblasti strečingu vykonávaného pred alebo po športovej aktivite. Došli k záveru,

152

že strečing pred športovou aktivitou nezabraňuje potréningovej svalovej bolesti (Quinn, 2007).

2. Výskumníci z Univerzity of Texas (Austin) uvádzajú, že športovci ktorí naťahovali svaly po tréningu, boli viac pružnejší ako tí, čo vykonávali naťahovanie pred tréningom. Uvádzajú, že je jednoduchšie a bezpečnejšie naťahovať zapracovaný a uvoľnený sval, preto odporúčajú vykonávať strečing až po tréningu (Stoppanini, Velaquez, 2007).

3. Výskumy z Univerzity v Oregone zistili, že strečing má škodlivé účinky na silu v tlaku na lavičke.

4. Vedci zo štátnej univerzity v Louisiane objavili, že strečing pred cvičením extenzie kvadricepsov a zanožovania v ľahu znižuje maximálnu silu.

5. Niekoľko nezávislých štúdii z Kalifornskej štátnej univerzity v Los Angeles zistilo, že strečing pred skokom do výšky znižuje výkonnosť.

6. Ďalšie štúdie poukazujú, že samotný statický strečing pred výkonom alebo cvičením neobmedzuje riziko zranenia. (Norton, 2003).

Tieto výskumy naznačujú, že statický strečing pred tréningom nielenže nedodáva dodatočnú ochranu pred možným zranením, ale môže obmedzovať silu, či výkonnosť. Nepopierame však jeho pozitívne účinky, ale odporúčame ho vykonávať až po tréningu.

V prípravnej časti tréningovej jednotky postupujeme nasledovne: - Po rozohriati nasleduje všeobecné rozcvičenie dynamického charakteru, najmä

pomocou krúživých pohybov, ktoré zahrejú kĺbové puzdro, šľachy a svaly. Pričom postupujeme od hlavy až k chodidlám.

- V rámci dynamického rozcvičenia sa v praxi osvedčilo používanie gumového expandera. Umožňuje lepšie zapracovať svaly zaťažované počas tréningu, pričom pri jeho použití sa napätie postupne a najmä primerane zvyšuje.

- Pred samotným začatím posilňovacieho tréningu je potrebné vykonať tzv. rozcvičovacie série (min. 3 pri prvom cvičení na svalovú skupinu) s ľahkými váhami a vyšším počtom opakovaní (15-25). Postupne sa približujeme pracovným váham a opakovaniam, ktoré budeme vykonávať pri danom cviku.

- V prípade tréningu na armwrestlingovom stolíku so sparingpartnerom zaraďujeme špeciálne rozcvičenie, ktoré má svoju postupnosť a je priam nevyhnutné v prevencii proti zraneniam. Aj tu sa snažíme zvyšovať napätie postupne, aby sme umožnili organizmu sa dostatočne pripraviť na nároky, ktoré budú naň kladené v hlavnej časti tréningovej jednotky alebo na súťaži.

- Pri dynamickom rozcvičení na rozdiel od statického strečingu optimalizujeme svalovú činnosť , obmedzíme možnosť poranenia a v kratšom čase vytvoríme vyšší stupeň precítenia vlastného tela. Statický strečing vykonávame až po tréningu, kedy sú svaly poddajnejšie.

Hlavná časť (30- 120min.) – obsahom hlavnej časti v armwrestlingovom tréningu sú posilňovacie cvičenia zamerané na rozvoj maximálnej sily. V niektorých športoch, kde je limitujúci rozsah pohybu sa využívajú počas tejto časti strečingové cvičenia medzi cvikmi, ale aj medzi sériami. Na základe hore uvedených poznatkov zaoberajúcimi sa

153

strečingom trávime počas tréningu prestávky pasívnym odpočinkom, resp. aktiváciu udržiavame pohybom po posilňovni a prípravou náčinia a náradia.

Záverečná časť (5-10 min.) - slúži na upokojenie organizmu. Tréning nikdy

nesmieme skončiť ukončením cvičenia a odložením náčinia. Tak ako je dôležité rozcvičenie, tak je aj dôležité ukončenie tréningu, ktoré ma za cieľ odstrániť potréningové stuhnutie svalov a predchádzať tak ich skracovaniu. Táto časť je v armwrestlingu veľmi dôležitá, keďže výrazná časť tréningovej jednotky prebieha v izometrickom svalovom režime a špeciálne dynamické cvičenia sú vykonávané v neúplnom rozsahu. Preto je okrem uvoľňovacích cvičení dôležitá aplikácia strečingových a kompenzačných cvičení.

V strečingu ide o prekonávanie tzv. napínacieho reflexu (aktívna obrana, činnosť nervovo-svalového systému). Každé prudké a násilné naťahovanie vyvolá mohutný vzdorovitý odpor. Rozlišujeme dve metódy zväčšovania rozsahu pohybov:

- dynamickú metódu - súbor švihových a hmitových cvičení so snahou dostať sa pomocou prudkého pohybu za hranicu daného rozsahu (nie je vhodná).

- statickú metódu strečingu - vykonáva sa výdrž v krajných polohách kĺbového rozsahu. Tieto metódy strečingu možno rozdeliť do dvoch kategórií: nenásilná statická metóda– jej podstata spočíva v snahe utlmiť napínací reflex

ľahkým jemným ťahom a psychickou koncentráciou na relaxovanie naťahovanej svalovej skupiny.

PNF – do tejto kategórie patria metódy, ktoré na dosiahnutie väčšej amplitúdy pohybu, resp. na utlmenie napínacieho reflexu používajú niektorý iný spinálny reflexný mechanizmus (Šebej, 1991).

Štúdie ukazujú, že zväčšenie rozsahu pohybu môžeme dosiahnuť jedným 15-30

sekundovým strečingovým prvkom na každú svalovú partiu denne. Taktiež potvrdzujú názor, že to, ako dlho a ako často by sa mali svaly naťahovať, záleží na svalovej partii. Dlhodobý efekt strečingu na rozsah pohybu ukázal, že po 6 týždňoch vykonávania strečingu, dosiahol súbor s výdržou 30 sekúnd na svalovú partiu väčšie zlepšenie rozsahu pohybu ako skupina s výdržou 15 sekúnd denne. Žiadny ďalší pokrok, nebol zaznamenaný v súbore s výdržou 60 sekúnd. Ďalších 6 týždňov výskumu ukázalo, že jeden 30 sekundový strečing zadných stehien každý deň, spôsobil rovnaký výsledok ako tri 30 sekundové strečingy denne. Statický strečing je jednoduchý na vykonávanie a zdá sa, že vykazuje dobré výsledky. Štúdie ukázali, že neprerušovaný strečing bez odpočinku je lepší, než acyklický strečing (kedy sa sval natiahne, povolí a znovu natiahne). Niektoré štúdie tvrdia, že v tom nie je rozdiel (Quinn, 2007).

Každý šport má svoje špecifické požiadavky na rozcvičenie pred tréningom či súťažou, ale aj uvoľnenie po ukončení športovej aktivity. Na základe vedeckých štúdií a praktických skúseností sme sa snažili načrtnúť možný obsah jednotlivých častí v armwrestlingovom tréningu.

154

LITERARTÚRA DOVALIL, J. a kol.: Výkon a trénink ve sportu. Praha: Olympia, 2002, 336s.,

ISBN 80-7033-760-5 , HARČARIK, G.: Zostavenie a overenie intervenčného programu pre rozvoj silových

schopností v armwrestlingu. [Diplomová práca], Prešov: FŠ PU v Prešove, 2006, 89 s.

CHOUTKA, M.: Teorie a didaktika sportu. Praha: SPN, 1983 NORTON, W.: 10 minut pro skvelý trénink. In: Muscle&Fitness, roč. 13, 2003/10, č.154,

s 27. STOPPANINI, J., VELAQUEZ, E., 2007. 25 spusobú jak zlepšiť svoj trénink. In:

Muscle&Fitness, roč. 17, 2007/10, č.202, s24. ŠEBEJ, F.: Strečing. Bratislava: ŠPORT, 1991, 275s. ISBN 80- 7096-172-4 ŠÍPEK, T.: Stečink až po zátěži. 2007, [online]. [2007-11-21]. Dostupné na internete:

http://vitalmaxnews.cz/index.php?option=com_content&task=view&id=24&Itemid=121

QUINN, E.: Stretching - What the Research Shows. [online]. [2007-12-5]. Dostupne na internete: http://sportsmedicine.about.com/cs/flexibility/a/ aa022102a.htm

Kontakt : Mgr. Gabriel Harčarik, Technická univerzita Košice, Katedra humanitných vied, Fakulta výrobných technológií v Prešove. Tel: 051 / 77226065, harcarik.gabriel@fvt.sk

155

MIMOŠKOLSKÁ TELESNÁ VÝCHOVA V KONTEXTE SO VZDELÁVANÍM NA STREDNÝCH ODBORNÝCH UČILIŠTIACH

Mgr. Miloslav REPEL

SOU dopravné, Moldavská cesta 2, 041 99 Košice Kľúčové slová: Frekvencia športovo – záujmovej činnosti v záujmovej činnosti žiakov. Anotácia: V príspevku sú spracované závery prieskumu športovo-záujmovej činnosti žiakov SOU, ktoré sú súčasťou záverečnej práce na obhajobu II. kvalifikačnej skúšky. Cieľom mojej záverečnej práce na II. Kvalifikačnú skúšku bolo analyzovať stav a úroveň športových záujmov žiakov v mimovyučovacom čase.

Z uvedeného cieľa vyplynul teda tento prieskumný problém: Aká je aktuálna úroveň záujmovej telovýchovnej činnosti študentov stredných odborných učilíšť. Prieskumu sa zúčastnilo 752 respondentov.

Úlohy, ktoré pre mňa vyplynuli z tohto cieľa boli nasledovné: 1. Zistiť podiel športových záujmov v záujmovej štruktúre žiakov.

Analýzou voľnočasových aktivít žiakov som zistil, že športovanie vo voľnom čase má dominantné postavenie len asi u 6,1 % žiakov. Toto číslo je až žalostne nízke.

2. Zastúpenie jednotlivých druhov športov v záujmovej sfére žiakov. V odpovediach na túto problematiku väčšina respondentov uviedla na prvom mieste kolektívne športy (futbal, streetball, a pod.) – 18%, v ktorých sa žiaci môžu realizovať v okruhu svojho bydliska s kamarátmi. Druhou skupinou športov, ktorou sa žiaci stredných odborných učilíšť s obľubou venujú, ako uviedli sú športy: silové (kulturistika) a aktivity v bojových umeniach (spolu 27%).

3. Frekvencia športovo-záujmovej činnosti. Táto otázka taktiež dokresľovala úbohú úroveň mimoškolských aktivít lepšie povedané pasivít žiakov, keď „športovanie“ raz za mesiac respektíve dva až trikrát za mesiac uviedlo asi 54% žiakov. Denne športuje iba 1,1%.

4. Miera spokojnosti s realizáciou športovo-záujmovej činnosti. Z výsledkov na túto otázku vyplynulo, že odpovede na predošlé problémy a ich sebahodnotenie a kritický pohľad na vlastnú osobu v tejto otázke vôbec nekorešpondujú, pretože respondenti odpovedali na mieru spokojnosti s ich športovým životom, že je veľmi dobrá, alebo skôr dobrá alebo zlá. Tento fakt uviedlo až 55% respondentov. To znamená, že športovanie raz za mesiac až dvakrát za mesiac je pre nich veľmi dobré. Tento trend, vznikajúcej hypoaktivity je rizikový pre aktuálny ale aj pre ďalší stav detí a mládeže, ohrozuje vývoj a funkciu jednotlivých orgánov.

156

5. Sociálne zázemie žiakov. V odpovediach na tento problém uviedlo až asi 60% respondentov, že ich sociálne podmienky pre zdravý športový vývin sú slabé až veľmi slabé. Vieme, že aj tento fakt má výrazný vplyv na realizáciu ich telovýchovných aktivít aj keď na druhej strane treba zdôrazniť, že to nie je pravidlom. Veľmi dobré sociálne podmienky na svoj vývin ocenilo iba 14,1% žiakov.

6. Odbornosť vedúcich mimoškolskej športovej činnosti. O odpovediach na túto otázku hneď v úvode musím povedať, že sa dá polemizovať. Takmer 70% respondentov uvádza nespokojnosť s vedúcimi mimoškolskej športovej činnosti. Treba podotknúť, že nie každý mladý človek si váži erudovaného no prísneho učiteľa trénera. Sú tréneri, ktorých žiaci rešpektujú lebo sa vedia k mladým ľuďom priblížiť názormi, správaním, obliekaním, slovníkom a pod. ale dosť často je to na úkor odbornosti. Často sa pri rozhovoroch so žiakmi, ktorí sa venujú niektorej športovej mimoškolskej činnosti stretávame s názormi, že prevažne trénerom nevadí ich vulgarný slovník. Tento fakt pozorujeme hlavne vo futbale v nižších súťažiach. Asi 40% respondentov uvádza, že schopnosti svojich vedúcich sú dobré resp. priemerné. Podľa môjho názoru a zainteresovaných pedagógov, vedúcich mimoškolskej športovej činností a trénerov, k zníženiu týchto 70% chýba ich väčšie ocenenie (nie iba finančné) a materiálna vybavenosť športovísk.

7. Vplyv pravidelného športovania na zdravie človeka. Z výsledkov prieskumu v tejto problematike možno vyčítať obrovskú priepasť medzi názorovými postojmi respondentov a praktickou realitou – športovaním, keď až asi 98% žiakov uviedlo, že športovanie podporuje zdravie človeka. V súvislosti s týmto problémom je potrebné okrem iného zvýrazniť význam výchovy vo voľnom čase a pre voľný čas ako výraznej preventívnej alternatívy vo vzťahu k rôznym poruchám zdravia. Ďalej zapájať rodičov a širšiu verejnosť do tvorby a organizáciu aktivít podporujúcich zdravie, hlavne teda mimoškolských telovýchovných aktivitách smerujúcich v procese výchovy k zdraviu. Určite nie v poslednom rade je potrebné poskytovať mládeži, hlavne svojim zverencom v mimoškolských telovýchovných aktivitách dobrý vzor – správanie, zvyky a postoje.

8. Moje návrhy a pripomienky. Odpoveď respondentov na túto problematiku možno zhrnúť do troch skupín:

• Najviac pripomienok a návrhov sa týkalo vybudovania väčšieho počtu športovísk. Vidieť, že sa respondenti na touto problematikou seriózne zamýšľali. Určite porovnávali množstvo a vybavenosť športovísk u nás a vo vyspelých krajinách.

• Druhý najväčší počet pripomienok bol na materiálne vybavenie už existujúcich športovísk. Častokrát si sami respondenti musia kupovať z vlastných finančných zdrojov lopty, hokejky a iné športové potreby, na ktoré rodičia zvyčajne nemajú. V mnohých prípadoch je u mladých ľudí jednoduchšie sadnúť si s partiou na pivo a pri tom rozmýšľať nad rôznymi protispoločenskými aktivitami.

157

• Ostatné pripomienky, bolo ich už len málo, patrili do okruhu potrebnosti vhodných, kvalitných a fundovaných trénerov resp. pedagogického dozoru.

Záverom som chcem povedať, že e potrebné získavať žiakov pre uvedomelé

a trvalé vykonávanie športovej činnosti. Nezastupiteľnú úlohu v tomto zohráva predovšetkým učiteľ telesnej výchovy,

tréner, či pedagóg s odborným zameraním aby títo činitelia mohli pozitívne formovať osobnosť žiaka, aby vštepili záujem o športovanie až do vysokého veku.

Práca vedúceho športovej záujmovej činnosti, pedagóga si vyžaduje dnes aktuálne – neuropsychickú stabilitu, silu a odolnosť jeho osobnosti voči rôznym vonkajším vplyvom.

Úplne na záver – učitelia vo vyspelých krajinách (kde sa radíme aj my) nie sú platení špičkovo, ale slušne a spoločnosť si ich váži. To už je téma na inú

LITERATÚRA : LUKÁČ, K. – BEBČÁKOVÁ, V. 2006. Uplatňovanie progresívnych prístupov v školskej

telesnej výchove. In. Zborník prác z vedecko-pedagogickej konferencie učiteľov telesnej výchovy. Minerva Maturita 2006. MPC Prešov. ISBN 80_8045-426-4.

Kontakt : Mgr. Miroslav Repeľ, SOU dopravné, Moldavská cesta 2, Košice, tel.: 055/6765700 sekretariat@soudke.sk

158

PRÍKLAD POHYBOVÝCH AKTIVÍT DETÍ A MLÁDEŽE VO VÝKONNOSTNOM A V REKREAČNOM ŠPORTE

Mgr.Henrieta RUSNÁKOVÁ

Športové gymnázium, Popradská cesta Košice

Kľúčové slová: Základné spontánne pohybové aktivity v školskej telesnej výchove a v mimoškolských športových aktivitách. Anotácia: Všestranná pohybová príprava nie je jedno rázová záležitosť, je a mala by prebiehať dlhodobo, systematicky a prispôsobený konkrétnym požiadavkám daného športovca a daného športu.

Momentálny spôsob života bráni k pravidelným pohybovým aktivitám deťom základných škôl, študentom stredných ako aj vysokých škôl. Je to nedostatok možnosti? Je to nutnosť doby popri škole finančne si vypomáhať brigádami? Alebo nezáujem rodičov , učiteľov telesnej výchovy trpezlivo pracovať na tom, aby všetci mali pozitívny aktívny vzťah k športu. Musíme si uvedomiť, že šport je fenomén tejto doby a je nevyhnutný a dôležitý pri udržiavaní svojho zdravia a pozitívneho riešenia stresových situácii. Preto je našou úlohou rozvíjať základné pohybové aktivity u všetkých vekových skupinách našej populácie. Treba sa zamerať na deti a mládež.

Atletika je kráľovnou športov a treba zaviesť všetky jej formy, metódy a prostriedky na rozvoj pohybových schopností, ktoré pomôžu pri rozvoji všetkých športových odvetví. Ako aj pri raste všeobecnej športovej výkonnosti jednotlivcov, či už výkonnostných športovcov, rekreačných športovcov, ako aj bežný človek, ktorí potrebuje kondíciu a zdravie pre svoj život.

Škola ma dôležitú úlohu pri rozvoji základných spontánnych pohybových aktivitách v školskej telesnej výchove ale aj v mimoškolských športových aktivitách.

Dôležité je v dnešnej dobe zaujať deti a mládež je to na učiteľoch telesnej výchovy a tréneroch, ale hlavne na rodičoch.

V rodine získava dieťa a mladý človek vzťah k pohybovým aktivitám, učiteľ a tréner má usmerniť a pomôcť pri konkrétnych športových zámerov jednotlivca.

Talentov je veľa len mi ich musíme svojim prístupom a schopnosťami zaujať motivovať.

Všestranné zamerané pohybové aktivity sú základom pri rozvoji schopnosti, zručnosti potrebné na zvládnutie všetkých pohybových aktivít. Čím dlhšie je všestranné zameranie detí základných škôl, tým väčšia je šanca rastu výkonnosti v jednotlivých športových odvetviach v neskoršom veku. Jednostranné zameranie malých detí ako je basketbal, futbal, hádzaná , plávanie, vodné pólo a kopa ďalších športov ma za následok väčší výskyt zranení s jedno stranného zaťaženia, preťaženia a neschopnosť ovládania iných prvkov športových disciplín , ktoré by napomáhali k rozvoju nových schopností a zručnosti, ktoré napomáhajú k získaniu výkonnosti.

159

Za viac ako 10 rokov praxe v oblasti tréningového procesu sa mi osvedčilo, že akonáhle som urobila všestrannú atletickú prípravu futbalistom, basketbalistom, tenistom, ich výkonnosť postupne rástla. Všestranná pohybová príprava nie je jedno rázová záležitosť, je a mala by prebiehať dlhodobo, systematicky a prispôsobený konkrétnym požiadavkám daného športovca a daného športu. Samozrejme záleží na stupni a výkonnostnej úrovni daného športovca a preto treba individuálne pristupovať k rozvoju nových schopnosti a zručnosti. Aby to nebolo jednotvárne nudné treba používať u detí hlavne hravú súťažiacu formu získavania nových schopnosti a zručnosti, ktoré zabránia nielen zraneniam ale aj zvýšia ich individuálnu zručnosť získaných nových schopností a zručnosti, tá samozrejme pomôže k výkonnostnému rastu. Je dokázané, že dieťa, ktoré trénuje basketbal, futbal, tenis.... začína v 5-6 rokoch po určitom období ak je tréning zameraný stále na ten istý systém a používajú sa tie isté formy, metódy na zvyšovanie zručnosti a schopnosti prestanú mať stúpajúcu výkonnosť, začnú mať nezáujem o tréning až dôvodu neustáleho opakovania tých istých metód a foriem na zvyšovanie výkonnosti, vzniká strata záujmu o šport, o víťazstva a získavanie nových kamarátov a objavovanie nových možnosti, ktoré vďaka športu môžu získavať.

Výkonnostný šport je náročný, ťažký, stresujúci, keď prípravné obdobie trvá dlhšie ako pretekárske, preto je dôležité ako tréner dokáže upútať mladých športovcov pri odolávaní ťažkých prekážok. Je to na trénerovi, aby sa vedel v žiť do situácie ako sa ten ktorí jedinec v daný čas cíti. Musí pôsobiť na mladého športovca na jeho rozvoj osobnosti na jeho kladné vlastnosti, rozvíjať morálno-vôľové vlastnosti. Presviedčať svojou autoritou o tom, že šport je úžasný fenomén, že je neoddeliteľnou súčasťou dnešnej doby, je to zábava pri ktorej človek zvyšuje svoje ego, svoje schopnosti a získava pocit potreby pre spoločnosť. Ľahšie odoláva záťaži , stresu, čo sú typické prvky dnešnej doby.

Príklad tréningovej hodiny na rozvoj rýchlostných, silových a odrazových schopnosti: - 90 minútová tréningová jednota všestrannej prípravy žiakov športového gymnázia futbalistov , basketbalistov, hokejistov, pólistov. Ako by mala vyzerať v zimnom období, telocvičňa 1. zahriatie organizmu: chytačky, klus, klus zmenou smeru, poskoky, poklus poskočný,

klus vzad. 10 - 15 minút 2. rozvcička, rozcvičovanie od hlavy po päty 10 - 15 minút 3. atletická ABC na mäkkom povrchu – žinenka, gymnastický pás. Nácvik trvá 10 - 15

minút, používať veľa opakovaní pre zdokonaľovanie jednotlivých cvikov abecedy. ABC (nízky skipink, stredný, vysoký, predkopávanie, zakopávanie, Liftink, kolesá, odrazy členkové, poklus po skočný, odpichy, násobené odrazy...), všetko opakovať a robiť aj vzad

4. 4 - 6 roviniek – technika behu a rozohriatie

160

5. odrazové cvičenia použitím rôznych pomôcok: švihadla, schodíky, prekážky, švédske debne rozložené, plné lopty 1-2 kilové, žabky, indiánske skoky, výskoky z drepu robievať na mäkšom podklade. Po odrazoch vybehnutie 2-6 roviniek

6. rozdelenie do družstiev (podľa počtu trénujúcich) použitie žineniek. Štarty z rôznych polôh: (kotúle, podpor ležmo, prekážkový sed...)

7. na žinenkách všeobecné posilňovanie celého tela, vlastným telom 8. strečing, uvoľňovacie cvičenia, dýchacie cvičenia. Príklad tréningovej hodiny na rozvoj obratnosti a koordinácie pohybov. 90minútová tréningová jednotka všestrannej prípravy žiakov športového gymnázia. 1. chytačky, basketbal, futbal, alebo klus 10 - 15 minút na zahriatie 2. rozcvička – od hlavy po päty 10 - 15 minút 3. ABC, 4-6 roviniek 10 - 15 minút 4. kotúle vpred, vzad, stojky, premet bokom, premety v pred, kotúle letmo na výškarské

žinenky, šplh, 5. prekážkarské dráhy (kotúľ vpred na žinenke, výbeh, beh cez lavičku, preskok

prekážky, vylezenie na rebrinu, zoskok z rebriny, podlezenie prekážky, beh cez lavičku, kotúľ vzad na žinenke), alebo beh zo záťažou použitím plnej 1,2 kilovej lopty, dribling basketbalovou loptou a iné kombinácie prvkov a materiálov, aby tréningové jednotky boli spestrené

6. strečing, uvoľňovacie , dýchacie cvičenia 15- 20 minút

To bolo len zopár ukážok ako využívať atletiku na telesnej výchove, alebo v tréningovom procese mladých športovcov. Nesmierne dôležité je v tomto mladom veku ich správne a trpezlivo viesť k tomu, aby tréning končili strečingovými cvičeniami, uvoľňovacími cvičeniami chrbta, dýchacími cvičeniami. Dôležité ale u mladých veľmi nepopulárne cvičenia. Treba byť trpezlivý a prísny v tomto smere, zvyšuje sa tým nielen svalová uvoľnenosť, kĺbová, zvyšuje a zlepšuje sa technika jednotlivých prvkov používaných pri športových aktivitách, ale aj znižuje sa riziko svalových, kĺbových úrazov a iných úrazov spôsobených nepružnosťou a malou elastickosťou svalov celého tela. LITERATÚRA : BELEJ, M – Moravec, R. 1997. Telesný a pohybový profil mládeže stredného a staršieho

školského veku v SR. In. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie č. 4. Prešov 1997 . ISBN 80-88885-02-7.

BELEJ, M. 1997. Motorické učenie – cieľové kategórie, klasifikácia, stav a tendencia vývoja. TVŠ, 1997, č. 2, pp. 12 – 15.

Kontakt : Mgr. Henrieta Rusnáková, ŠG Košice, 055 / 6420681, sgke@sportgymke.sk

161

NÁVRH MODELU VYUČOVANIA FLORBALU A BEDMINTONU V PREDMETE TELESNÁ VÝCHOVA NA ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Mgr. Gabriela KAZIMÍROVÁ

ZŠ Petrovany Kľúčové slová: Školský športový klub pri ZŠ. Anotácia: Niektoré skúseností z aplikácie vyučovacích hodín v intenciách učebných plánov telesnej výchovy počas školského roka , aplikovaných v rozsahu 30% t.j. - 12 vyučovacích hodín – tematickými celkami pre florbal v rozsahu 6 vyučovacích hodín a bedminton v rozsahu 6 vyučovacích hodín.

Počas mojej 16 ročnej praxe na ZŠ Petrovany som zistila, že deti v priebehu

týchto rokov sa veľmi zmenili a to nielen v správaní , ale aj záujmom o pohybovú kultúru. Ich záujem o pohyb a šport , ktorý by mal byť pre nich prirodzeným prejavom sa stáva pre niektoré deti skôr trest ako zábavou. Dnešné deti sa viac venujú sedavým hrám, ktoré im ponúka PC, internet, videohry a značnú časť svojho voľného času venujú sledovaniu rôznych televíznych programov.

Generácia detí, ktorá trávila viac času vonku, sa postupne vytráca. Sledujem, že tento fenomén v dnešnej spoločnosti sa prejavuje nielen v mestách, ale už aj na vidieku. Podstatne menej vidieckych detí vypĺňa svoj mimoškolský čas rôznymi loptovými hrami ako je futbal, vybíjaná, volejbal alebo bicyklovanie. Mám skúsenosti z praxe, že niektoré deti aby sa vyhli cvičeniu na hodine telesnej výchovy radšej donesú ospravedlnenky od svojich rodičov, aby nemuseli sa nemuseli zapájať do vyučovacieho procesu , v čom ich negatívne podporujú aj rodičia. Preto som sa rozhodla svoje hodiny a učebné plány telesnej výchovy počas školského roka upraviť a spestriť v rozsahu 30% t.j. /12 vyučovacích hodín/ a doplnila som učebné plány o TC florbal v rozsahu 6 vyuč. hodín a bedminton v rozsahu 6 vyučovacích hodín.

V spolupráci so Školským športovým klubom pri ZŠ Petrovany sme postupne dopĺňali učebné pomôcky , náradie, aby sme spestrili a zatraktívnili výuku telesnej výchovy o už uvedené druhy športu. Viedla ma k tomu myšlienka, že až chceme deti zaujať a pritiahnuť viac k športovaniu je potrebné im ponúknuť nové možnosti, ktoré im napomôžu rozvíjať ich pohybové schopnosti a zručnosti. Je pravdou, že tieto spomenuté športy sú u nás na škole ešte „v plienkach“, ale postupnou, cieľavedomou a systematickou prácou môžeme u nich dosiahnuť postupne aj výsledky.

Preto vo svojej 2. kvalifikačnej práci uvádzam tieto príklady /modely/ plánov tematických celkov pre florbal a bedminton pre 5 ročník dievčat. Mojím cieľom je inovovať ročný plán učiva o uvedené športy a z pôvodných ročných učebných plánov pre 5. ročník dievčat vypustiť z tematický celok hádzaná a TC zimné športy. Žiačky budú oboznámené počas jednotlivých hodín s pravidlami, históriou, technikami a vyvrcholením bude samostatné herné činnosti s možnosťou zapájania do súťaží. Je pravdou, že zo začiatku je to pre niektoré dievčatá obtiažne ,ale postupne vo vyšších ročníkoch

162

sa stávajú tieto športy stávajú obľúbené práve medzi týmto pohlavím. V súčasnosti žiačky si zlepšujú hernú techniku len v mimoškolskej krúžkovej činnosti, ktoré navštevujú iba niektoré žiačky.

Doposiaľ súťažia len v medzitriednych súťažiach, ale ich postupným zavádzaním do vyučovacieho procesu je našou snahou osloviť viac žiakov pre uvedené športové aktivity a zároveň nadviazať kontakty aj s inými školami v našom regióne ako sú ZŠ Drienov, Lemešany a Šarišské Bohdanovce, a usporiadať turnaj vo florbale a bedmintone, aby si mohli zmerať získané zručnosti aj so žiakmi z iných škôl. Samozrejme vieme, že nemôžeme sa rovnať so športovými klubmi, ktoré hrajú ligu, ale ďalším mojim cieľom je viesť deti k pravidelnému pohybu ako prirodzenému životnému prejavu, súťaživosti, dodržiavaniu pravidiel fair play, rozvíjaniu pohybových zručnosti a ich osobnosti. LITERATÚRA : BELEJ, M. 2003. Telesná výchova a šport v treťom tisícročí. In.: Zborník

z medzinárodnej konferencie Telesná výchova a šport v treťom tisícročí. 26. – 27. 6. 2003. Prešov. ISBN 80 – 8068 – 198 – 8, s. 625 – 623.

BEBČÁKOVÁ, V. – LENKOVÁ, R. 1992. Úlohy pedagogickej komunikácie na hodinách školskej telesnej výchovy. In.: Zborník z 2. vedeckého seminára, VSTS. Prešov.1992.

BEBČÁKOVÁ, V. 1998. Zapojenie žiakov do organizovaných a neorganizovaných aktivít a športové záujmy žiakov základných a stredných škôl východoslovenského regiónu. Telesná výchova a šport, 1988, č. 1, pp. 11 – 14. ISSN 1335 – 2245.

Kontakt: Mgr. Gabriela Kazimírová, ZŠ Petrovany, tel: 051 / 7797679

163

AKO ĎALEJ V ŠKOLSKÝCH ŠPORTOVÝCH SÚŤAŽIACH

PaedDr. Ferdinand SCHLOSSER Krajský školský Úrad v Prešove

Kľúčové slová: Školské súťaže SAŠŠ Anotácia: Záujem žiakov základných a stredných škôl o školský šport má klesajúcu tendenciu.

Systém organizovania školských súťaží v Slovenskej republike je legislatívne upravený zákonom č. 596/2003 Z.z. o školskej správe v školstve a o školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a smernicou Ministerstva školstva č. 537/2000-7 o organizovaní, riadení a finančnom zabezpečení súťaží žiakov základných škôl, základných umeleckých škôl a stredných škôl v Slovenskej republike. Už prvý pohľad na dátum vydania smernice nás musí upozorniť na možné problémy, ktoré nevyhnutne nasledujú po zmenách kompetencií v riadení školstva , ktoré sú stanovené v zákone prijatom tri roky po prijatí uvedenej smernice. Je nutné zdôrazniť, že snaha novelizovať smernicu zo strany krajských školských úradov bola značná. Z rôznych objektívnych a iných príčin je táto smernica stále v platnosti a spôsobuje nemalé problémy.

Školské športové súťaže pre žiakov základných a stredných škôl sú postupové, spracované na základe celoslovenského kalendára školských športových súťaží, ktorý vychádza z Pedagogicko-organizačných pokynov vydaných Ministerstvom školstva SR. Krajské kolá sú organizačne a finančne zabezpečované krajskými školským úradmi v spolupráci s krajskými radami a okresnými radami Slovenskej asociácie športu na školách. V Prešovskom kraji sa napriek spomínaným problémom darí organizovať školské športové súťaže na dobrej úrovni. Každoročne začíname zverejnením Kalendára školských športových súťaží, ktorý je spracovaný odbornou komisiou zloženou z predsedov okresných rád SAŠŠ a ďalšími organizátormi školských športových súťaží. V kalendári sú uvedené športové odvetvia, termíny konania krajských kôl a ich organizátori. Následne sú spracované kalendáre obvodných kôl, ktoré sú vytvorené z bývalých okresov. Vo futbale žiakov stredných škôl však musíme organizovať aj regionálne kolá. Regióny boli už dávnejšie vytvorené po schválení odbornou komisiou. Považujem za potrebné poukázať aj na veľmi dobrú spoluprácu pri organizovaní školských športových súťaží s Krajským športovým centrom v Prešove (KŠC), ktoré v podobe ako bolo založené nepracuje a jeho budúcnosť je nejasná. Priama organizácie školských športových súťaží je však na pleciach učiteľov telesnej výchovy a zamestnancov centier voľného času. Aj keď ich uvádzam na poslednom mieste neznamená to, že ich úloha je menej dôležitá, práve naopak, bez nich by nebolo možné organizovať žiadnu súťaž. Nebudem sa vo svojom príspevku zaoberať výsledkami v školských športových súťažiach žiakov základných a stredných škôl Prešovského kraja, aj keď by sa určite bolo čím pochváliť. Sústredím sa skôr na budúcnosť.

164

Záujem žiakov základných a stredných škôl o školský šport má klesajúcu tendenciu. Takéto tvrdenie si dovolím konštatovať na základe štatistických ukazovateľov účasti žiakov v školských športových súťažiach, ktorú vediem ako odborný radca Krajského školského úradu v Prešove. Konkurencia „aktivít“, ktoré sú predkladané žiakom v školách najmä po zavedení vzdelávacích poukazov je obrovská. Ponuka školských krúžkov, ktoré je nutné zriadiť najmä na základných školách, aby finančné prostriedky získané zo vzdelávacích poukazov ostali v škole, nadobúda absurdné rozmery. Nie je zriedkavosťou nájsť školu, ktorá má všetkých žiakov zapojených do krúžkovej činnosti a stopercentné využitie financií zo vzdelávacích poukazov. Žiaci sú „presviedčaní“ navštevovať rôzne krúžky a vyťaženosť detí je neúnosná. V žiadnom prípade nemožno odsudzovať organizovanie krúžkovej činnosti, skôr naopak ale aj dobre mienené myšlienky sa necitlivou realizáciou stanú kontraproduktívnymi. Som presvedčený, že vyváženosť krúžkovej činnosti z pohľadu školského športu je nevyhnutná, najmä ak berieme do úvahy zdravotný stav a úroveň pohybových schopností mládeže.

Už v úvode som vyslovil presvedčenie, že sa podarí legislatívne upraviť spôsob organizovania súťaží vrátane športových. Tým by sa skončilo nekoncepčné a nesystémové konanie. Uvoľnia sa tak ruky odborníkom na rozpracovanie možností organizovania súťaží prispôsobených podmienkam charakteristickým pre jednotlivé regióny a zohľadňujúce záujmy žiakov, pre ktoré sa súťaže organizujú. Jednou z núkajúcich sa možností na skvalitnenie práce a motiváciu nielen detí, ale aj učiteľov je zriaďovanie školských športových klubov s právnou subjektivitou, ktoré by zabezpečovali dlhodobú a pravidelnú športovú činnosť detí, ich rodičov, ale aj prípadných ďalších záujemcov v ich voľnom čase. Takýto školský športový klub môže vstupovať do partnerských vzťahov s inými organizáciami a sponzormi, ktorí by mohli doplniť stále chýbajúce štátne dotácie. Vytvorila by sa možnosť na realizovanie sa učiteľov telesnej výchovy a iných dobrovoľných pracovníkov, ktorí v súčasnosti často vykonávajú pracovné činnosti nesúvisiace s ich primárnym vzdelaním. Je smutné vidieť učiteľa telesnej výchovy riadiť vo voľnom čase taxík alebo predávať zeleninu. Následne bude možné organizovať dlhodobé súťaže, ktorých organizácia je v súčasnosti problematická. Je však aj pravdou, že existujú aj iné možnosti, napríklad projekt Otvorená škola so športom, ktorý je výdatným pomocníkom, ale nerieši problém koncepčne a každá škola nemôže projekt využívať. Za úvahu stojí aj myšlienka zaradiť priamo do školských športových súťaží spomenuté školské športové kluby. Boli by odstránené dlhodobé diskusie o tom, či je správne, aby boli v školských súťažiach zaradené športové triedy a športové školy. Možno by bol odstránený aj problém školských športových stredísk, ktoré sú v súčasnosti necitlivo prilepené k školským strediskám záujmovej činnosti. Žiak by mohol reprezentovať buď kmeňovú školu alebo školský športový klub. Odstránené by bolo aj chválenie sa cudzím perím, keď je škola mnohokrát hodnotená len za to, že má v kmeňovej knihe zapísaných úspešných žiakov, ktorých pripravuje niekto iný.

Na záver chcem zdôrazniť, že hlavným cieľom organizovania školských športových súťaži je motivovať žiakov na pravidelnú športovú činnosť, ktorá je nevyhnutná pre ich zdravý vývoj a umožnenie zmysluplného využívania voľného času.

165

Nemožno však zabudnúť na vyhľadávanie talentov, budúcich reprezentantov, ale aj trénerov a ďalších pracovníkov v športe. Tieto ciele je možné splniť len vtedy, ak budú splnené nevyhnutné podmienky potrebné na ich realizáciu. Dobrá legislatíva, spravodlivé oceňovanie zainteresovaných a spoločné úsilie všetkých subjektov pracujúcich v školskom športe môžu vytvoriť predpoklady tieto ciele dosiahnuť. LITERATÚRA: ROSA, V.: Milénium – nová koncepcia výchovy a vzdelávania detí a mládeže a podiel

školskej telesnej výchovy v nej. In Perspektívy školskej telesnej výchovy a športu pre všetkých v SR. Bratislava: SVS TVŠ, 2001, s. 10 – 16.

Kontakt: PaedDr. Ferdinand Schlosser, Krajský školský úrad Prešov, 051 / 7082343, schlosser.ferdinand@ksupo.sk

166

PRÍPRAVNÉ POHYBOVÉ HRY NA ZDOKONAĽOVANIE ZÁKLADNÝCH HERNÝCH ČINNOSTÍ JEDNOTLIVCA V BASKETBALE

PaedDr. Mária VOJTAŠŠÁKOVÁ

Základná škola, Ul. Komenského , Poprad Kľúčové slová: Basketbal - významný prostriedok školskej telesnej výchovy. Anotácia: Športové hry sa na školách už tradične tešia veľkej obľube aj vďaka svojej emociálnosti a možnostiam tvorivej sebarealizácie.

V etape nových spoločensko-ekonomických podmienok, nástupom politiky otvorenosti a demokracie sa v poslednom čase dostáva do centra pozornosti aj veľmi akútna problematika zdravia a telesnej zdatnosti, ako najvyšších individuálnych spoločenských hodnôt.

Vedecko-technický rozvoj, zmeny v osídlení obyvateľstva menia podmienky charakteru práce a spôsobu života, ktoré sú často spojené s obmedzovaním a nedostatkom pohybovej aktivity. Dôsledkom toho vzniká nesúlad medzi potrebami a súčasnou úrovňou všestranného pohybového rozvoja, už u značnej časti detí a mládeže.

Potvrdením tohto negatívneho javu sú výsledky najnovších výskumných prác mnohých našich i zahraničných autorov. Výsledky potvrdzujú pretrvávajúcu rastovú akceleráciu a telesný rozvoj mládeže, ale súčasne poukazujú aj na zhoršovanie zdravotného stavu, na pokles telesnej zdatnosti i psychickej odolnosti. Tento trend vedie k vysokej frekvencii rizikových faktorov a zvyšovaniu chorôb už v detskom veku. Nedostatok pohybovej aktivity už v tomto veku, vystupuje ako rizikový kardiovaskulárnych ochorení. Sú to práve srdcovocievne choroby, ktoré si spolu s nádorovými vyberajú rok čo rok svoju vysokú daň.

Pohybová aktivita detí a mládeže sa viaže na systém riadenia výchovno-vzelávacieho procesu v škole, na mimoškolskú telovýchovu a športovú činnosť vo voľnom čase.

Žiaduci biologický, motorický a psycho-sociálny rozvoj mládeže bude v prevažnej miere aj naďalej zabezpečovať školská telesná výchova.

Práve školská telesná výchova by mala viac prispieť k intelektuálnemu rozvoju osobnosti k racionálnym a emocionálnym potrebám telesne, funkčne a pohybovo sa zdokonaľovať, čo si vyžaduje komplexnejší vplyv telesnej výchovy na osobnosť žiaka, aby sa súbežne s rozvojom predpokladov k pohybovej činnosti rozvíjať s biologickými funkciami aj intelekt žiakov.

Jedným z riešení splnenia takto postavených cieľov a zdokonalenia systému telesnej výchovy na základných školách v nových spoločenských podmienkach, sa javí zvýšenie počtu vyučovacích hodín telesnej výchovy a sústavné využívanie a obohacovanie existujúcich teoretických a didaktických poznatkov vo výučbe. Práve na zistenie vplyvu rozšíreného počtu hodín telesnej výchovy a dodržiavanie zostavených

167

programov tak, aby telesná výchova na základných školách zodpovedala spoločenským potrebám a záujmom žiakov.

Športové hry sa na školách už tradične tešia veľkej obľube aj vďaka svojej emociálnosti a možnostiam tvorivej sebarealizácie. Basketbal je jedným z významných prostriedkov školskej telesnej výchovy. Podporuje rozvoj všetkých pohybových schopností, ako aj morálnych a vôľových vlastností. Podieľa sa na celkovom rozvoji osobnosti, ktorého výsledkom by mal byť aktívny vzťah, celoživotný záujem a presvedčenie o zmysluplnosti pohybovej činnosti ako súčasti voľného času, starostlivosti o zdravie a telesnú zdatnosť.

K tomu môže prispieť aj použitie herných metód pri výučbe basketbalu. Celá koncepcia výučby je založená na herných metódach. Ich podstata spočíva v tom, že sa k zdokonaľovaniu vlastnej hry dostávame cez prípravné činnosti a prípravné hry.

Hra je stará ako kultúra a civilizácia sama. Dlho patrila k takým všedným a samozrejmým veciam, že jej nikto nevenoval zvláštnu pozornosť. Až v devätnástom storočí sa o ňu začínali hlbšie zaujímať antropológovia a národopisci, humanisti /Komenský/. V našom období sa hre dostala zaslúžená pozornosť. Psychológovia v nej rozoznali dôležitý vývojový činiteľ. Sociológovia zistili, že hra má významový podiel na integrácii jedinca do spoločnosti. Psychiatri objavili hru ako účinný terapeutický prostriedok. Pedagógovia pochopili, že môžu hry a súťaže všestranne využívať vo výchovnom a vzdelávacom procese. Hry v učebnom a tréningovom procese majú veľké objektívne hodnoty. Stimulujú telesný aj duševný vývoj, rozvíjajú rýchlosť, obratnosť, silu, vytrvalosť a nervovo-svalovú koordináciu, zdokonaľujú zmysly. Obnovujú fyzické i psychické sily, ktoré sú jednou z najúčinnejších foriem rekreácie. U mladých ľudí uvoľňujú hry prebytok nevyužitej energie, dovoľujú im, aby si odreagovali skrytú agresivitu, vybili bojovný pud a deštruktívne sklony, ktoré sú príznačné pre dorastajúcich mužských príslušníkov ľudského rodu. Dávajú možnosť rozletu tvorivej fantázie, menia denné sny v skutočnosť. Umožňujú jedincovi sociálny kontakt, v hre sa stáva plnoprávnym členom aj slabší jedinec, nesmelý človek, ktorý inokedy stojí na okraji spoločnosti, padajú hrádze, stierajú sa rozdiely v spoločnosti. Hry dávajú každému príležitosť k sebauplatneniu. Každý člen družstva sa zapája do hry so snahou prispieť svojmu družstvu k víťazstvu, cíti, že v hre môže vyniknúť i nad staršími a zdatnejšími spoluhráčmi /kamarátmi/, ktorí ho ináč zatieňujú. Pre dieťa s komplexom menejcennosti je hra účinnou psychoterapiou.

Dospelému človeku, ktorý hry detského kolektívu organizuje a riadi, sa naskytujú mimoriadne priaznivé podmienky k výchovnému pôsobeniu, predovšetkým k výchove charakteru. Zaujímavé, úspešné hry stmeľujú družstvo, oddiel či triedu v súdržný celok. Zvyšujú záujem i o ostatnú činnosť. Mnohokrát som zistila, že dobré hry pravidelne zaradené do učebného a tréningového procesu zlepšujú dochádzku na jednotlivé krúžky a chuť pracovať na hodinách telesnej výchovy. Hravou formou sa dá vykonať aj mnoho zdanlivo nepríťažlivých úloh.

Súčasný stav v školstve nie je veľmi naklonený k práci s talentovanými deťmi v oblasti športu. Trhový mechanizmus, ktorý vládne v spoločnosti ponúka možnosti vzdelávania detí, či už v triedach s rozšíreným vyučovaním jazykov, alebo výberových

168

triedach reálnych gymnázií. Možno tu teda vidieť odliv talentovaných a nadaných detí, ktoré nie sú vždy výnimočné len po rozumovej stránke (čo vyžaduje každý a jeden kolektívny šport), ale aj v pohybových aktivitách. Ďalším negatívom tejto spoločnosti je financovanie športu. Roky je známe, že športujú deti, ktoré na to nemajú talent, ale majú solventných rodičov. Nečudujme sa preto, ako vyzerajú aj reprezentačné tímy či už individuálnych, alebo kolektívnych športov. Dosiahnuté výsledky myslím hovoria za všetko... LITERATÚRA : VOJČÍK, M. 2006. Hodnotenie basketbalu a športových hier vo výučbe telesnej výchovy

na základných a stredných školách. In. Zborník prác z vedecko-pedagogickej konferencie učiteľov telesnej výchovy. Minerva Maturita 2006. MPC Prešov. ISBN 80-8045-426-4.

Kontakt : PaedDr. Mária Vojtaššáková, ZŠ Poprad, Komenského ul.052 / 7728108, zskompp@centrum.sk

169

NÁVRH REALIZÁCIE PRÍPRAVY LEKTOROV ZJAZDOVÉHO LYŽOVANIA

PaedDr. Michal MODRÁK, PhD. – PaedDr. Ivan PAVLOV, PhD. PaedDr. Mária ROUČKOVÁ - PaedDr. Kamil POVRAZNÍK

Metodicko-pedagogické centrum Bratislava, a. p. Prešov, SKI Slovensko

Kľúčové slová: Príprava lektorov pre inštruktorov zjazdového lyžovania na ZŠ a SŠ.

Anotácia: Návrh Osnov pre vedenie lyžiarskeho lektorského kurzu. Všeobecný cieľ lyžiarskeho lektorského kurzu.

V rámci vzdelávacej oblasti „Telesná výchova a šport, zdravie a pohyb“, má svoje postavenie lyžovanie , ako pohybová kompetencia, ktorá je kombináciou multifunkčných vedomostí, motorických zručností, praktických postojov človeka. Tieto sú nevyhnutné pre pohybový rast, fyzický, psychologický a motorický rozvoj, motorický výkon. Aktuálny stupeň rozvoja vedných disciplín – biomechaniky, psychológie, pedagogiky významne prispel k dôkladnejšiemu poznaniu motorickej stránky lyžovania a k zefektívneniu procesu jeho výučby. Špecifickosťou podmienok pohybu a prostredia pomáha lyžovanie vypestovať u človeka trvalý záujem o telesný pohyb vo voľnej prírode. Lyžovanie vedie žiakov k správnemu vzťahu k zdravému životnému štýlu a k prírodnému prostrediu a k jeho ochrane. Lyžovanie zaraďujeme medzi športové činnosti, ktoré charakterizuje premiestňovanie sa v prírodnom prostredí, adaptovaním sa na zmeny tohto prostredia. Zmyslom je, aby žiak spoznal pôsobenie a využitie prírodných síl na realizáciu telovýchovných a športových činností.

V príprave inštruktorov zjazdového lyžovania pre žiakov preprimárneho, primárneho vzdelávania, nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania ISCED 0, 1, 2 a 3 má teória a didaktika lyžovania dôležité miesto.

Lyžiarsky výcvik je súčasťou vyučovania telesnej výchovy na školách poskytujúcich základné vzdelanie a na školách poskytujúcich stredné a vyššie vzdelanie, vrátane stredných odborných učilíšť a odborných učilíšť. Lyžiarskeho výchovno-výcvikového zájazdu sa zúčastňujú žiaci 7. ročníka základných škôl a 1. ročníka stredných škôl, prípadne žiaci ostatných ročníkov týchto škôl, pokiaľ sú LVVK stanovené v ich učebných osnovách. LVVK sa koná formou sústredenej 7 dňovej výučby (v praxi aj iba 5 dní ) alebo dochádzkovou formou pre školy, ktoré majú v sídle školy alebo v prímestkej oblasti vyhovujúce podmienky. Lyžiarsky výcvik vedú z radov učiteľov telesnej výchovy , pedagogických pracovníkov – pre ktorých sa za kvalifikáciu na túto funkciu sa považuje absolvovanie inštruktorského lyžiarskeho kurzu, organizovaného MPC alebo kvalifikácia trénera – na úrovni magisterského štúdia. Vedúci inštruktor LVVK zodpovedá za jeho riadnu prípravu a priebeh a za hospodárenie na lyžiarskom kurze. Riadi prácu inštruktorov, zabezpečuje animačný program a dbá o dôsledné dodržiavanie denného programu. Ak počet účastníkov LVVK nepresahuje 60 žiakov, vedúci inštruktor vedie zároveň výcvik jedného družstva. Lyžiarsky inštruktor zodpovedá za splnenie výcvikového a animačného plánu zvereného družstva, za zdravie a bezpečnosť jeho

170

členov – podľa pokynov vedúceho inštruktora vykonáva pedagogický dozor a pomáha zabezpečovať animačný program. Družstvo má najviac 15 členov. Starostlivosť o zdravie účastníkov zabezpečuje vedúci inštruktor alebo lyžiarsky inštruktor, ktorý má pre túto prácu potrebné predpoklady a znalosti. Ak sa LVVK zúčastní viac ako 30 žiakov, musí byť ustanovený zdravotník (minimálne vhodný pracovník z radov Slovenského červeného kríža alebo poslucháč 5. ročníka lekárskej fakulty. V stredisku však musí byť Horská služba alebo stálu zdravotnú službu zabezpečí prevádzkovateľ rekreačného zariadenia. V mieste, ktoré je od zdravotného strediska vzdialené, musí byť kvalifikovaný zdravotník (lekár, zdravotná sestra). Žiaci sú počas LVVK poistení. To platí aj pre inštruktorov , zdravotníkov a externých dobrovoľných pracovníkov zájazdu. Vedúcim inštruktorom, inštruktorom a zdravotníkom patrí náhrada cestovných nákladov ako pri pracovných cestách. Vyučujúci učitelia - lyžiarski inštruktori si učivo vo svojich vyučovacích predmetoch rozvrhnú tak, aby nedošlo k oneskoreniu učiva podľa časovo-tematických plánov. Riaditeľ školy poverí učiteľa telesnej výchovy ale lyžiarskeho inštruktora – učiteľ školy, ktorého určí za vedúceho zájazdu. Udeľovanie náhradného voľna pre lyžiarskych inštruktorov z radov pedagogických zamestnancov školy sa môže realizovať podľa Zákonníka práce: § 96, §97, § 98.

Pre lektorov, ktorí budú viesť pedagogických pracovníkov na inštruktorských lyžiarskych kurzoch , za účelom získania kompetencie o spôsobilosti viesť družstvo žiakov ZŠ a SŠ na lyžiarskom výchovno-výcvikovom zájazde organizuje kurzy Štátny pedagogický ústav v Bratislave v zastúpení didaktikom školskej telesnej výchovy. Lektorov budú pripravovať odborníci – špecialisti z FTVŠ UK v Bratislave a FŠ PU v Prešove. ŠPÚ v Bratislave určí osnovy lyžiarskych inštruktorských kurzov pre pedagogických pracovníkov ZŠ, ŠŠ, SŠ a ŠZ a pre žiakov v regionálnom školstve v SR.

OSNOVY PRE VEDENIE LYŽIARSKEHO LEKTORSKÉHO KURZU

Všeobecný cieľ lyžiarskeho lektorského kurzu Lyžiarsky výcvik na lyžiarskom kurze je charakterizovaný jednotou výchovného

pôsobenia, vzdelávacej činnosti a pohybovej reakcie, umocnenej špecifickým pôsobením pohybu v zimnom horskom prostredí. Pri lyžiarskom výcviku pedagóg motivuje, riadi a reguluje výcvik tak, aby prebiehal účelne, bezpečne a viedol k stanovenému cieľu. Didaktické úlohy lyžiarskeho inštruktora z radov učiteľa predstavujú cieľavedomú činnosť vzťahujúcu sa na žiaka a výučbu v lyžovaní chápeme ako pedagogický proces, pri ktorom treba brať do úvahy osobitosti a špecifické podmienky lyžovania. Špecifickým cieľom lyžiarskeho výcviku je osvojenie lyžiarskych zručností a znalostí potrebných na vykonávanie rekreačného turistického lyžovania pri súčasnom rozvoji a zdokonaľovaní pohybových a koordinačných schopností a vytvoriť u zverencov aktívny vzťah k lyžovaniu. Pri lyžiarskom výcviku je potrebné aplikovať:

- didaktickú charakteristiku lyžiarskeho výcviku, - vyučovacie metódy v lyžiarskom výcviku, - didaktické aspekty motorického učenia,

171

- chyby a ich odstraňovanie, - organizácia lyžiarskeho výcviku, - lyžiarsky výcvik v družstve, - lyžiarska výstroj, kontrola správneho nastavenia viazania, - sneh a voskovanie lyží, - evidencia a dokumentácia, - animácia voľného času .

TECHNICKÁ PRÍPRAVA

Cieľ: viesť zverencov k univerzálnemu lyžovaniu. Obsah: lyžiarske zručnosti, prvky techniky .

T 1 Rozcvičenie bez lyží a s lyžami, - obraty, chôdza, výstupy, - základný zjazdový postoj v jazde po spádnici, - nezávislé zaťažovanie nôh, zjazd šikmo svahom – zapichávanie palice ( koordinácia, rytmus ) – oblúk v pluhu – oblúk z prívratu – technika štartu a dojazdu – oblúk s rovnobežnými lyžami, karvingový oblúk .

T 2 Rovnováha predozadná, - nezávislé zaťažovanie nôh a bočná rovnováha – vertikálny pohyb ťažiska, - karvingový oblúk, - oblúk s prestúpením, -zmena rytmu jazdy, - prejazdy otvorených a zatvorených brán, - jazda zručnosti, - oblúk znožmo.

T 3 Nezávislé zaťažovanie nôh, - vertikálny pohyb ťažiska v priebehu oblúka, - odľahčenie nahor, nadol, - vedenie lyží v oblúku – rezanie, kĺzanie, - oblúk s rovnobežnými lyžami, - karvingový oblúk krátky, dlhý, - oblúk znožmo, - oblúk z odvratu, - oblúk v terénnych

T 4 Prispôsobenie postoja v závislosti od strmosti trate. Zjazdový skok. Pohyb predkolenia v predozadnej rovine počas oblúka. Oblúk znížením.

PROCES

P 1 Pri nácviku a zdokonaľovaní lyžiarskych zručností využívame pomocné technické cvičenia a dodržiavame bezpečnosť. V priebehu technickej prípravy opakujeme jednotlivé cvičenia s cieľom zdokonaľovania pohybových návykov. Cvičenia vykonávame s lyžiarskymi palicami i bez palíc.

P 2 Pri výcviku pokračujeme v zdokonaľovaní techniky využívania technických cvičení, postoj počas nasadenia oblúka, vedenia a ukončenia oblúka, - rytmus pohybového prejavu, - cvičenia vo voľnej jazde, zabezpečenie názornej informácie o kvalite vykonávanej techniky ( videozáznam ).

P 3 Pokračovať v zdokonaľovaní techniky v obrovskom slalome a slalome využívaním pomocných technických cvičení a stavbou pomocných polygómov.

P 4 Používanie ochranných pomôcok ( prilby, rukavice, okuliare ). Zaraďovať do výcviku blok individuálneho výcviku, sebazdokonaľovania.

172

POŽIADAVKY NA ZVERENCOV – VÝKONOVÝ ŠTANDARD

V.Št 1 Predviesť zjazd po spádnici v základnom zjazdovom postoji, - zvládnuť nezávislé zaťažovanie nôh pri zjazde po spádnici, - zvládnuť správny postoj pri jazde šikmo svahom, - zvládnuť oblúk v pluhu, - vykonať oblúk na rovnobežných lyžiach – karvingový oblúk.

V.Št 2 Predviesť zjazd po spádnici v základnom zjazdovom postoji, - zvládnuť nezávislé zaťažovanie nôh pri zjazde po spádnici, - zvládnuť správny postoj pri jazde šikmo svahom, - zvládnuť oblúk v pluhu, - vykonať oblúk na rovnobežných lyžiach – karvingový oblúk.

V.Št 3 Správne terminologicky pomenovať, popísať a prakticky predviesť lyžiarske zručnosti:- vedenie lyží v oblúku – rezanie, kĺzanie, oblúk s rovnobežnými lyžami, - karvingový oblúk krátky, dlhý, - oblúk znožmo, - oblúk z odvratu, - zmenu rytmu jazdy, - oblúk v terénnych nerovnostiach.

V.Št 4 Postaviť trať na jazdu zručnosti. V meraných jazdách zručnosti uplatniť techniku lyžovania tak, aby frekventant dosiahol individuálny športový výkon.

KONDIČNÁ PRÍPRAVA

KP 1 Dodržiavanie prirodzeného a biologického rytmu organizmu. Edukačný pobyt na lyžiarskom inštruktorskom kurze sa podieľa aj na rozvoji vytrvalostných schopností a rozvoji koordinačných schopností.

KP 2 Podpora prirodzeného biologického stavu organizmu. Postupné zvyšovanie odolnosť voči pohybovému zaťaženiu všestranného charakteru. Rozvoj silových schopností

KP 3 Zohľadniť prirodzený biologický stav organizmu. Zvýšiť odolnosť organizmu na pohybové zaťaženie všestranného charakteru. Dopĺňať a obmieňať zásobník cvičení.

KP 4 Rozvoj výbušnej a dynamickej sily dolných končatín. Rozvoj maximálnej sily. Kondícia učiteľa má celoročný charakter. Udržiavať a rozvíjať kondíciu bicyklovaním, plávaním, kondičnou gymnastikou v byte, turistikou.

TEORETICKÁ PRÍPRAVA

TP 1 Obsah teoretickej prípravy si frekventanti kurzu osvojujú v priebehu celého lyžiarskeho kurzu. Patria sem – zásady bezpečného správania v priebehu lyžiarskeho kurzu – pravidlá osvojených hier a činností, - správne pomenovať osvojené lyžiarske zručnosti v zjazdovom lyžovaní.

TP 2 Výcviková jednotka, rozcvičenie, jej štruktúra, ciele, obsah. Denný režim, význam spánku, stravovanie, pitný režim. Požiadavky na hygienu tela počas lyžiarskeho kurzu. Inštruktor využíva metódu opisu, vysvetľovania a rozhovoru. Popísanie základov techniky lyžovania. Vedieť vysvetliť základné pravidlá lyžiarskych pretekov.

TP 3 Diagnostikovanie pohybovej výkonnosti. Úrazová zábrana. Prvá predlekárska pomoc. Vysvetliť pojem fair-play. Regenerácia síl.

173

TP 4 Ciele a úlohy telesnej kultúry. Prístup k zdraviu. Základné bezpečnostné požiadavky v telesnej výchove a športe. Vysvetliť ciele, obsah teoretickej a psychickej prípravy v zjazdovom lyžovaní. Dokončiť ucelené základné priebežné vzdelávanie frekventantov, aby sa mohli aktívne zapojiť do lyžiarskeho výcviku na lyžiarskom zájazde. Ovládať základné spôsoby komunikácie inštruktor – žiak.

VÝCHOVNÉ PÔSOBENIE

VP 1 Vytvoriť pozitívny vzťah k lyžovaniu, k sústavnej systematickej práci. Vytvoriť pozitívny vzťah k sebe: sebaúcta, sebavedomie. Zapájať frekventantov do riadenia výučby počas výcvikovej jednotky. Poskytnúť frekventantom čo najviac možností pre pozitívne zážitky v praktickej činnosti – radosť z pohybu. Pochváliť alebo odmeniť pri podpore ich snaženia.

VP 2 Osvojiť si správanie v zmysle fair-play. Zvýšiť kreativitu učiteľa. Sebadisciplína, sebahodnotenie, sebavýchova, sebakontrola. Rozvoj spolupatričnosti, empatie. Relaxácia. Mať pod kontrolou aktuálne emočné stavy. Prejaviť tímové správanie.

VP 3 Lektor – poskytuje priestor na otvorenú komunikáciu, pýta sa na pocity. Pri výcviku rozvíja kreatívne myslenie.

VP 4 Uplatniť vlastný tvorivý prístup, samostatnosť, schopnosť riešiť rôzne situácie v kolektíve. Autogénny tréning, relaxačno-aktivačný tréning. Princíp modelovania.

EVIDENCIA A DOKUMENTÁCIA LYŽIARSKEHO VÝCVIKU

Základné identifikačné údaje o frekventantovi: - meno, priezvisko, - dátum narodenia, miesto narodenia, - stav, - adresa školy, aprobácia Údaje o aktuálnom zdravotnom stave : - užívanie liekov. Údaje o pohybovej výkonnosti Evidencia o účasti na výcvikových jednotkách a na teoretickej príprave.

ANIMÁCIA VOĽNÉHO ČASU

A 1 Námety a realizácia zoznamovacích a kontaktných hier A 2 Aktivity pre riadenú zábavu pri diskotéke a spoločenských hrách A 3 Stavba a realizácia tematickej hry A 4 Dramaturgia netradičných športových aktivít

174

RÁMCOVÝ PROGRAM LEKTORSKEHO LYŽIARSKEHO KURZU PRE PRÍPRAVU IŠTRUKTOROV ZJAZDOVÉHO LYŽOVANIA

Deň 09,oo – 12,oo 14,oo – 16,oo 17,oo – 18,oo 19,oo – 20,oo 20,oo – 21,3o

Pondelok Prezentácia,

Ubytovanie Technická príprava - 1

Teoretická príprava – 1

Teoretická príprava - 1

Animácia – 1

Utorok Technická

príprava - 1 Technická príprava - 2

Teoretická príprava - 2

Teoretická príprava - 2

Animácia – 2

Streda Technická

príprava - 2 Technická príprava - 3

Teoretická príprava – 3

Teoretická príprava - 3

Animácia – 3

Štvrtok Technická

príprava - 4 Technická príprava - 4

Teoretická príprava - 4

Záverečné pohovory

Animácia – 4

Piatok Praktické

metodické výstupy

Jazda zručnosti

Odovzdávanie osvedčení Vyhodnotenie kurzu

Poznámky: Počas kurzu v jeho jednotlivých činnostiach sa budú priebežne aplikovať :

- „ - - Požiadavky na frekventantov :výkonový štandard - „ - - Proces výučby - „ - - Kondičná príprava - „ - - Výchovné pôsobenie a psychologická príprava - „ - - Evidencia a dokumentácia lyžiarskeho výcviku

LITERATÚRA : HELLEBRANDT, V. – HELLEBRANDTOVÁ, D.: Technika a metodika carvingových

oblúkov v zjazdovom lyžovaní. MPC Bratislava. ISBN 80-8052-159-X. METODICKÉ POKYNY MŠ SSR 10733/1973-II pre organizáciu lyžiarskeho výcviku Opatrenia MŠ SSR č. 9181/1974-II/I

MARŠÍK Ján. Carving. GRADA Publishing, a.s.,Praha, 2003. ISBN 80-247-0594-X MODRÁK, M.: Metodicko-pedagogické centrum vyškolilo 160 cvičiteľov zjazdového

lyžovania. In. KORZÁR, ročník VII, č.95 MODRÁK, M. – NEMČÍK , R.: Nácvik snowboardingu treba zaradiť do školských

učebných osnov. In. Prešovská univerzita, Časopis akademickej obce PU v Prešove. Roč. X, č. 1/Február 2006.

175

MODRÁK, M. 2007. Ďalšie vzdelávanie telovýchovných pedagógov na Metodicko-pedagogickom centre v Prešove. In. Zborník referátov z medzinárodnej konferencie Ako sa učitelia učia ? Prešov 2007. ISBN 978-80-8045-493-7. s. 189 – 194.

PAVLOV, I. 2007. Profesionálny rozvoj pedagógov v kariérnom systéme. In. Zborník referátov z medzinárodnej konferencie Ako sa učitelia učia ? Prešov 2007. ISBN 978-80-8045-493-7. s. 215 – 222.

POVRAZNÍK, K.: Učebné osnovy športovej prípravy v zjazdovom lyžovaní. MŠ SR č. 382/2003-41.

PŘÍBRAMSKÝ, M.: Lyžování. GRADA Publishing, a.s.,Praha, 1999. ISBN 80-7169-786-9 SMERNICA MŠ SSR o organizovaní lyžiarskeho výcviku žiakov 8673/73-II ŠTANCL,P. – ŠTROBL, K.: Lyžování s úsměvem. Nakladatelství Olomouc. 2004.

ISBN 80-7182-183-7. STLOUKALOVÁ, B. 2007. Tělesná výchova v přípravě učitelú – didaktická nebo

pohybová dovednost. In. Elektronický zborník príspevkov z Konferencie s medzinárodnou účasťou „ Kurikulárna transformácia telovýchovného a športového vzdelávania na Slovensku „. Katedra TVaŠ, Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Nitra 20. – 21. 09. 2007. ISBN: 978-80-8094-173-4. Postery .

ZÁLEŠÁK, M. a kol: Teória a didaktika lyžovania. SPN Bratislava, 1989. ISBN 80-08-00016-3

Kontakty : PaedDr. Michal Modrák, PhD., MPC, a.p. Prešov, 051 / 7565109, modrak@mcpo.sk PaedDr. Ivan Pavlov, PhD., MPC, a.p. Prešov, 051 / 7565103, riaditel@mcpo.sk PaedDr. Mária Roučková, MPC Bratislava, Ševčenkova 11, rouckova@mcmb.sk, Tel.: 02 / 68209921 PaedDr. Kamil Povrazník, Snowpark Lúčivná, Svit, 0903 602 834

176

ŽIVOTNÝ ŠTÝL, ZDRAVIE A RIZIKOVÉ FAKTORY V REŽIME ŠTUDENTOV UPJŠ

PaedDr. Imrich STAŠKO - Mgr. Alena BUKOVÁ, PhD.

PaedDr. Beáta GAJDOŠOVÁ UNIVERZITA P. J. ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH, ÚSTAV TELESNEJ VÝCHOVY

Kľúčové slová: Spôsob života – zdravý životný štýl. Anotácia: Predložená štúdia je súčasťou kontinuálneho prieskumu o telovýchovnej

aktivite na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V tejto časti zverejnenia výsledkov sme sa zamerali na analýzu zdravotného stavu vysokoškolákov na ich subjektívne zdravotné problémy a rizikové faktory, ktoré sa pravidelne alebo príležitostne dotýkajú životného štýlu vysokoškolskej mládeže.

ÚVOD

Počas štúdia na vysokej škole prispieva telovýchovná a športová činnosť k udržaniu alebo zlepšeniu zdravia, ale umožňuje aj sociálnu integráciu, ako aj účelné využitie voľného času študentov. Stáva sa tak jedným z najúčelnejších prostriedkov boja proti závislostiam od drog, alkoholu, cigariet, proti intolerancii, agresivite, neznášanlivosti.

Generácia vysokoškolákov je tak zvlášť z aspektu zdravia resp. kvality života veľmi dôležitou populačnou skupinou. Vysokoškolské vzdelanie nie je vždy zárukou racionálneho konania z hľadiska zdravia. Je dobre známe, že sa ľudia v otázkach zdravia nerozhodujú racionálne, napriek tomu, že sú dobre informovaní o veľkosti podstupovaného rizika. Preto v tejto populačnej skupine pozorujeme kumuláciu negatívnych faktorov zdravia a to nevyvážený pracovný režim s vysokou nepravidelnou psychickou záťažou, hypokinézou, nevhodnou výživou, fajčením, pitím alkoholu a pod. Výsledky sledovaní u mladých jedincov potvrdili skutočnosť, že pravidelná pohybová aktivita u detí a adolescentov odďaľuje nástup negatívnych javov a týmto komplexným pôsobením je dôležitým determinantom zdravia (Brtková, 1989).

Ako uvádza Šimonek, st. (2006), podľa odborníkov Svetovej zdravotníckej rady zdravotný stav človeka závisí približne:

• 50% od spôsobu života – životného štýlu, * 21 % od ekologických podmienok, • 21% od genetiky, * 8% od zdravotnej starostlivosti.

Úroveň zdravia vysokoškolákov nezodpovedá požiadavkám ani možnostiam

dnešnej spoločnosti a pritom dochádza k tomu, že na mnohých fakultách sa telesná

177

výchova ruší alebo zostáva len na úrovni voliteľného predmetu bez kreditu (Šimonek, ml., 2003).

Našim prvoradým cieľom nie je zvyšovanie športových výkonov, ale adaptácia orgánových systémov na akúkoľvek záťaž, stabilizácia zdravotného stavu, resp. prispôsobenie organizmu na väčšiu predovšetkým psychickú záťaž. Cieľom nášho prieskumu bolo zhodnotiť aktuálny stav študentov UPJŠ a poukázať na vyskytujúce sa príležitostné a pravidelné rizikové faktory v ich súčasnom živote. Získané výsledky by mali byť východiskom pre možné účelné zásahy do oblasti pohybových režimov.

METODIKA

Poznatky týkajúce sa zdravotného stavu študentov, ich subjektívnych

zdravotných problémov a vyskytujúcich sa rizikových faktorov, ktoré ovplyvňujú životný štýl vysokoškolákov sú súčasťou prieskumu uskutočneného začiatkom letného semestra 2007/2008 medzi poslucháčmi prvého ročníka 5 fakúlt Univerzity P.J.Šafárika, konkrétne medzi študentmi lekárskej, právnickej a filozofickej fakulty, fakulty prírodných vied a verejnej správy. Z celkového počtu 462 respondentov bolo 304 žien a 158 mužského pohlavia. Priemerný vek v čase prieskumu bol 19,73 rokov. Na získanie empirických údajov o zdravotnom stave vysokoškolákov a rizikových faktoroch, ktoré sa pravidelne alebo príležitostne dotýkajú životného štýlu vysokoškolskej mládeže, sme použili metódu dotazníkového prieskumu. Pri spracovaní výsledkov sme použili metódu logickej analýzy, frekvenčnej analýzy, percentuálneho vyhodnotenia údajov a sumarizácie.

VÝSLEDKY

Analyzovaním úrovne a kvality zdravotného stavu sme dospeli k poznatku, že len

necelých 20 % študentiek univerzity P.J.Šafárika sa cítia zdravé a majú dobrú kondíciu, oveľa viac z nich (takmer 60 %) sa síce cítia zdravo, ale podľa ich názoru nemajú kondíciu (graf.1). Menšie zdravotné problémy uvádza niečo nad 20 % respondendiek. U študentov takmer 35 % udáva, že nemajú zdravotné problémy a majú dobrú kondíciu, resp. 48 % nemá kondíciu. Menšie zdravotné problémy udáva približne o 8 % menej mužov oproti ženám, ale čo je zaujímavé, napriek tomu, že sa jedná stále o nízke percento, vážne zdravotné problémy uvádza viac mužov ako žien. V globále však môžeme zhodnotiť, že muži sú podľa ich subjektívneho ohodnotenia zdravší a nemajú toľko pocitov porušenia zdravia.

178

GRAF 1 SÚČASNÝ ZDRAVOTNÝ STAV POSLUCHÁČOV UPJŠ

19,4

21,1

0,3

1

33,9

47,9

13,3

0,6

4,2

58,2

0 10 20 30 40 50 60 70

zdraví s dobrou kondíciou

zdraví so slab.kondíciou

menšie zdrav. problémy

vážne zdrav. problémy

časté choroby muži

ženy

Zhodnotením jednotlivých vyskytujúcich sa zdravotných problémov sme dospeli

k záveru, že u žien sa najčastejšie objavujú bolesti hlavy (23 %), pocit rýchlej únavy (27 %), bolesti chrbtice (32 %) a v najväčšej miere alergia (34 %) (graf 2). Tá sa objavuje na prvom mieste aj u mužov, dokonca ešte o 4 % viac (38 %). Ostatné zdravotné problémy sú však u mužov oproti ženám viac v pozadí (bolesti chrbtice –22 %, nepozornosť- 19 %, únava-15 %). Takmer ¼ mužov a 17 % žien neuvádza žiadne zdravotné problémy. GRAF 2: SUBJEKTÍVNE ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY ŠTUDENTOV

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

a b c d e f g h i j k l m n o p r s t uzdravotné problémy

%

ženy %

muži %

LEGENDA: a) nespavosť f) búšenie srdca k) závraty p) pocity slabosti b) vysoký TK g) dýchavičnosť l) veľké potenie r) nepozornosť c) časté bolesti hlavy h) obezita m) nechutenstvo s) alergie d) bolesti kĺbov i) kŕčové žily n) kŕče t) iné e) bolesti chrbtice j) astma o) rýchla únava u) žiadne

179

S otázkou zdravotných porúch a ich odstraňovaním úzko súvisí poznatok o výskyte rizikových faktorov v režime vysokoškolákov (tab.1). U žien v pravidelnom intervale jednoznačne dominujú stresové situácie, zlý stravovací režim a nedostatok pohybu, u mužov je dominantná konzumácia nevhodnej stravy, stres a nedostatok spánku. Až takmer 70 % žien a 65 % mužov príležitostne holduje alkoholu. Z ostatných faktorov, ktoré príležitostne ovplyvňujú životný režim študentov sú: prejedanie sa, konzumácia nevhodnej stravy a nedostatok pohybu a to rovnako u žien ako u mužov. Prekvapivé je vysoké percento kladných odpovedí pri otázke príležitostného nadmerného užívania liekov, ku ktorej sa priznalo takmer 50 % z opýtaných študentov a študentiek. TAB. 1 PERCENTUÁLNY VÝSKYT RIZIKOVÝCH FAKTOROV V REŽIME ŠTUDENTOV FAKTORY ŽENY (%) MUŽI (%)

PRAVID. PRÍLEŽIT. PRAVID. PRÍLEŽIT.

PITIE ALKOHOLU 3,6 69,4 17,1 65,2 KONZUMÁCIA NEVHODNEJ STRAVY 27,6 59,5 36,1 51,3 ZLÝ STRAVOVACÍ REŽIM 44,7 42,4 33,5 48,1 PREJEDANIE SA 9,9 66,1 15,8 58,9 NEDOSTATOK POHYBU 30,2 50,7 21,5 51,9 STRESOVÉ SITUÁCIE 48,7 40,5 34,8 45,6 EKOLOGICKY ŠKODLIVÉ PROSTREDIE

25,7 44,7 22,8 42,4

NADMERNÉ UŽÍVANIE LIEKOV 1,6 48,7 3,8 46,8 NEDOSTATOK SPÁNKU 27,3 38,2 28,5 43,7 INÉ 5,9 14,8 21,5 19

Tabuľka 2 poukazuje na hmotnosť študentov a niektoré okolnosti ich životosprávy. Podľa vypočítaných hodnôt telesnej výšky a hmotnosti môžeme konštatovať, že 66 % študentiek ale len 50 % študentov má ideálnu hmotnosť. Je zaujímavé a alarmujúce, že nadhmotnosť má až takmer 30 % mužov, kým u žien je to 16,5%. Pritom až takmer 40% žien a 51% mužov si svoju hmotnosť nikdy neupravovali ani z hľadiska estetického, či zdravotného. Taktiež, viac ako polovica zúčastnených probantov sa nevyhýba žiadnym jedlám. TAB. 2 HMOTNOSŤ POSLUCHÁČOV A NIEKTORÉ OKOLNOSTI STRAVOVANIA

ŽENY % MUŽI % AKÁ JE VAŠA HMOTNOSŤ? IDEÁLNA HMOTNOSŤ 66 50 NADHMOTNOSŤ 16,5 29,3 PODHMOTNOSŤ 17,5 20,7 UPRAVOVALI STE SI NIEKEDY VAŠU HMOTNOSŤ?

NIE 39,3 51,7

180

ÁNO - ZO ZDRAVOTNÉHO HĽADISKA 10,7 17,2 ÁNO - Z ESTETICKÉHO HĽADISKA 48,1 21,4 ÁNO - INÉ HĽADISKO 1,9 9,7 AK MÁTE NADHMOTNOSŤ, JE TO SKÔR: V ZIME 29,8 22,6 V LETE 2,9 2,2 NEZÁVISLE NA ROČNOM OBDOBÍ 13,8 21,2 STRAVUJETE SA PRAVIDELNE? ÁNO 36,2 41,2 NIE 30,9 29,7 OBČAS 32,9 29,1 VYHÝBATE SA NIEKTORÝM JEDLÁM? TUČNÝM 30 16,3 SLADKÝM 9,5 9,4 INÝM 7,9 20,6 ŽIADNYM 52,7 53,8

V tabuľke 3 môžeme sledovať percentuálne zhodnotenie názoru študentov

na uplatnenie niektorých okolností životosprávy. O dodržiavanie správnej životosprávy sa skôr snaží 44 % mužov a takmer 50 % žien. Takmer polovica opýtaných študentiek si taktiež myslí, že má dostatok informácií o správnej výžive, o tom je presvedčených aj takmer 40 % mužov. Na úprave jedla skôr záleží ženám ako mužom o čom svedčí aj odpoveď niektorých mužov a žien (stĺpec 4 -13% študentov odpovedalo určite nie). Cez víkend majú dostatok pohybu viac muži oproti ženám, počas dovolenky sú však ženy podľa vlastného názoru aktívnejšie. TAB. 3 UPLATNENIE NIEKTORÝCH OKOLNOSTÍ ŽIVOTOSPRÁVY

URČITE

ÁNO SKÔR ÁNO

SKÔR NIE

URČITE NIE

MUŽI ŽENY MUŽI ŽENY MUŽI ŽENY MUŽI ŽENYSNAŽÍTE SA O DODRŽ.SPRÁVNEJ ŽIVOTOSPRÁVY? 22,9 20,3 44,0 47,6 23,5 28,0 9,6 4,2 MÁTE DOSTATOK INFO OSPR.VÝŽIVE? 34,1 27,1 38,9 48,7 18,0 18,8 9,0 5,4 ZÁLEŽÍ VÁM NA ÚPRAVE JEDLA A STOLOVANÍ? 28,8 29,8 37,4 43,9 20,9 22,8 12,9 3,5 SNAŽÍTE SA O ŠTÍHLU LÍNIU? 15,8 32,9 35,2 39,6 23,6 16,0 25,5 11,5MÁTE CEZ VÍKEND DOSTATOK POHYBU? 19,2 12,1 36,3 29 27,5 50,2 17,0 8,7 MÁTE CEZ DOVOLENKU DOSTATOK POHYBU? 22,0 23,4 36,6 49,4 34,9 22,1 6,5 5,1

181

ZÁVER V súčasnosti sa na UPJŠ zúčastňuje hodín TV 78 % žien a 82 % mužov,

u ktorých sa neprejavujú menšie alebo vážnejšie zdravotné poruchy. Zo zdravotných problémov sa najčastejšie vyskytujú u žien bolesti hlavy, pocity rýchlej únavy, bolesti chrbtice a v najväčšej miere alergia, u mužov okrem alergie ostatné subjektívne zdravotné problémy nie sú dominantné. Medzi najčastejšie pravidelné rizikové faktory vyskytujúce sa v režime študentiek patrí stres, zlý stravovací režim a nedostatok pohybu, u mužov sú rizikové faktory veľmi podobné, k prvým dvom spomínaným faktorom sa pridružuje aj nedostatok spánku. Z príležitostných rizikových faktorov u oboch pohlaví dominuje alkohol. Vychádzajúc z výsledkov sledovania aspektov zdravia, kvality života a životného štýlu vysokoškolákov, je potrebné, aby telovýchovní pedagógovia dostali od MŠ SR, univerzít fakúlt viac možností pravidelne a dlhodobejšie ovplyvňovať vysokoškolákov v ich športových a pohybových aktivitách. Takáto kompenzácia negatívnych vplyvov životného štýlu vysokoškolákov (fajčenie, alkohol, stres, nevhodná výživa, nadváha, nevyvážený pracovný režim s nepravidelnou psychickou záťažou apod.) môže u nich vytvoriť potreby a návyky pre športové a pohybové aktivity a aspoň sčasti zlepšiť kvalitu ich životného štýlu. LITERATÚRA

BRTKOVÁ, M.: Antropometrické a funkčné parametre vo vzťahu k niektorým

plazmatickým lipidom a lipoproteínom u vysokoškolákov s rôznou pohybovou aktivitou. Kand. diz. práca, Bratislava, 1989, 165 s.

BRTKOVÁ, M.: POHYBOVÁ AKTIVITA A CIVILIZAČNÉ OCHORENIA. IN: ZDRAVÁ ŠKOLA. ZBORNÍK PRÁC Z 5. VEDECKEJ KONFERENCIE. PREŠOV: 1999. S. 60 – 65. ISBN 80-8045-174-5.

BUKOVÁ, A., BUKO, D.: POHYBOVÁ AKTIVITA V SPÔSOBE ŽIVOTA VYSOKOŠKOLÁKA. IN: TELESNÁ VÝCHOVA, ŠPORT, VÝSKUM NA UNIVERZITÁCH. ZBORNÍK REFERÁTOV Z MEDZINÁRODNEJ VEDECKEJ KONFERENCIE, BRATISLAVA: 2001. S. 51 – 56. ISBN 80-227-1605-7.

GREXA, J. : Telesná výchova a šport mládeže na Slovensku.Tel. Vých. Šport, 15, 2005, č. 2, s. 2 – 6, ISSN 1335 – 2245.

STAŠKO, I.: Pohybová aktivita a vybrané determinanty zdravia a choroby u vysokoškolákov. Projekt dizertačnej práce, PU FŠ, 2006, 8 s.

STAŠKO, I.: PROBLEMATIKA VÝUČBY TELESNEJ VÝCHOVY NA UPJŠ V KOŠICIACH. IN: ZBORNÍK PRÁC Z VEDECKO-PEDAGOGICKEJ KONFERENCIE UČITEĽOV TELESNEJ VÝCHOVY. PREŠOV : MINERVA MATURITA, 2006, S. 220-224, ISBN 80-8045-426-4.

STAŠKO, I.: ŠPORTOVÉ A POHYBOVÉ AKTIVITY V ŽIVOTNOM ŠTÝLE VYSOKOŠKOLÁKOV UNIVERZITY P.J. ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH. IN: TRENDY POHYBOVEJ REKREÁCIE A ŽIVOTNÝ ŠTÝL. UNIVERZITA

182

PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA, ÚSTAV VZDELÁVANIA V ROŽŇAVE, 2007, S. 156 – 160, ISBN 978 - 80-89168-20-0.

ŠIMONEK, J., ML. : STAV VYUČOVANIA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU NA SLOVENSKÝCH vysokých školách. Tel. Vých. Šport, 13, 2003, č. 3, s. 2 – 5, ISSN 1335 – 2245.

ŠIMONEK, J., st. : Pohybová aktivita v živote súčasného človeka. http://web.uniba.sk/www/UTV/skripta_1rocnik/simonek.htm, 11.6.2006.

Kontakty : Mgr. Alena Buková, PhD., vedúca Ústavu TVaŠ UPJŠ Košice, 055 / 6433715, alena.bukova@upjs.sk PaedDr. Imrich Staško, Ústav TVaŠ UPJŠ Košice, 055 / 6433715, imrich.stasko@upjs.sk PaedDr. Beáta Gajdošová, Ústav TVaŠ UPJŠ Košice, beata.gajdosova@upjs.sk

183

INTERAKCIA UČITEĽ - ŽIAK V ZDRAVOTNEJ TELESNEJ VÝCHOVE

Mgr. Zuzana JANEKOVÁ – Mgr. Stanislav ORIŇÁK ZŠ Bratislava, Beňadická ul. – ZŠ Šarišské Michaľany

Kľúčové slová: Správne držanie tela, zdravotné plávanie. Anotácia: Úloha učiteľa v zdravotnej telesnej výchove.

Obsahom zdravotnej telesnej výchovy v intenciách korigovania odchýliek nesprávneho držania tela – formou výučby základného plávania – je systém vybraných pohybových činností, ktoré sú primerané druhu a stupňu zdravotného oslabenia. Priaznivé účinky vodného prostredia na ľudský organizmus sú známe. Nestačí však len pasívny pobyt vo vode, ale je potrebné cieľavedome usmerňovanou činnosťou pôsobiť na zvýšenie telesnej zdatnosti, na upevnenie zdravia a odolnosti proti chorobám. (Labudová, J. – Laurencová, S., 1991) Schopnosť plávať predstavuje u človeka zvládnutie jedného zo živlov, ktoré ho obklopujú. Dejiny často ocenili znalosť plávania. Iste nie náhodou v antike platilo: „Nevie písať ani plávať „ ako synonymum nevzdelanosti.

Správne držanie tela je udržiavané predovšetkým nervovou a svalovou činnosťou, pričom jediným udržujúcim východiskovým činiteľom je chrbtica, osový orgán tela. Pomáhajú k tomu aj špeciálne cvičenia, korešpondujúce s metodickým postupom vyučovania základného plávania – plaveckých spôsobov kraul a znak. Správne držanie tela má individuálne odchýlky a plynule prechádza do nesprávneho držania tela.

Preto je obtiažne uvádzať, či limitovať v týchto intenciách presnú hranicu V súvislosti s prebiehajúcou realizáciou prestavby výchovnovzdelávacieho systému telesnej výchovy na základných a stredných školách prebiehajú zmeny aj vo vyučovaní zdravotnej telesnej výchovy, ktoré sa dotýkajú najmä motivácie cieľov, obsahu a prostriedkov práce na všetkých typoch škôl. (Bebčáková, V. – Lenková, R., 1992), ktoré zdôrazňujú, že učitelia telesnej výchovy, aj pri aplikácii plávania, v zdravotnej telesnej výchove – musia vedieť sprostredkovať žiakovi vedomosti o telesnej kultúre tak, - aby žiak vedel ktoré cvičenia si má vybrať, - ako si ich osvojiť , - aký vplyv budú mať na jeho organizmu pri správnom vykonávaní. K tomu, aby zdravotné a nápravné vplyvy na žiakov v školách boli zabezpečované, je potrebné priebežne pripravovať učiteľov z odbornej i teoretickej stránky aj v takej závažnej problematike, akou nesporne zdravotná telesná výchova je .

184

ÚLOHA UČITEĽA V ZDRAVOTNEJ TELESNEJ VÝCHOVE

Učiteľ s aprobáciou Tv, – telovýchovný pedagóg, učiteľstvo 1. stupňa ZŠ: vedie, riadi a motivuje oslabeného žiaka tak, aby tento sa mohol v plánovane prebiehajúcom telovýchovnom procese sebarealizovať. (Bebčáková, V. – Lenková, R. 1992). Za týmto účelom si žiak môže: - upravovať zdravotný stav, zlepšovať telesnú a duševnú kondíciu, pociťovať radostné

zážitky, osvojovať pohybové zručnosti, rozvíjať pohybové schopnosti, adekvátne zvyšovať svoju výkonnosť.

Podľa citovaných autoriek zodpovedný pedagóg ďalej a súčasne pravidelne: - rozhoduje, podľa vstupných testov a diagnostikovania cvičencov, diferencuje, proces

podľa veku, pri plávaní aj podľa stupňa plaveckej gramotnosti, diagnostikuje, priebežne aj aktualizuje prípadné zmeny, formuje oslabeného v zásadách zdravého spôsobu života, vyučuje novým pohybovým činnostiam, pomáha zdokonaľovať pohybové zručnosti, vedie ku získaniu a nadobudnutiu telovýchovného vzdelania,

Učí svojich zverencov osvojovať si dôležité pedagogické zásady: - postupnosť, primeranosť , systematickosť, individuálny prístup, komunikatívnosť - zodpovedá za splnenie zdravotnej, výchovnej a vzdelávacej úlohy zdravotnej Tv.

Základ učiva tvoria špeciálne cvičenia vo vodnom prostredí, prostredníctvom ktorých sa napráva nesprávne držanie tela.

Žiaci sa vo vyučovacom procese oboznamujú s technikou a spôsobom vykonávania vhodných cvičení vo vodnom prostredí, so zásadami ich dávkovania a s – pre nich - nevhodnými cvikmi. Ďalej, s osobnou hygienou, so zdravotným významom správneho držania tela, správnych pracovných polôh a pravidelného pohybového režimu. Osvoja si vybrané poznatky z telesnej kultúry a zdravovedy. V primeranej miere sú žiaci vedení ku cieľavedomosti, vytrvalosti, uvedomelej disciplíne a zmyslu pre kolektív. Sú vedení ku kladnému vzťahu k ďalším vhodným záujmovým telovýchovným formám a k pravidelnému domácemu cvičeniu.

185

PLAVECKÁ VYUČOVACIA JEDNOTKA

Členenie a obsah plaveckých vyučovacích jednotiek je ponímaný ako návod pre kolegov učiteľov (Modrák, M. 2005).

Pre odstránenie porúch v zakrivení chrbtice, chybného držania tela a zlých motorických návykov nestačí len plávanie s cielenými cvičeniami vo vode. K tomu je potrebné tieto doplniť špeciálnym vyrovanávajúcim cvičením na suchu. Deti si potrebujú tiež osvojiť vyrovnávajúce cviky, ktoré majú vykonávať ako domáce cvičenia, bez ktorých nie je možné oslabenie odstrániť. ( Labudová , J. – Motajová, J. 1991 ). Hodina plávania sa svojou štruktúrou približuje hodine zdravotnej telesnej výchovy v telocvični.

Ú v o d n á časť hodiny okrem organizačných pokynov obsahuje oboznámenie s obsahom a úlohou hodiny, kontrolu domáceho cvičenia, prípadne nácvik nových cvikov, ktoré majú zverenci cvičiť doma. Podľa potreby do tejto časti hodiny zaraďujeme za účelom zvýšenia pohyblivosti cvičenia na suchu. Teda v intenciách rozohriatia cvičencov nevolíme beh alebo naháňačky okolo bazéna pre ich nebezpečnosť z hľadiska zdravia.

Radšej volíme hry vo vode s následným krátkym rozplávaním. Podmienkou je dostatočná intenzita pohybov / primeraná oslabeniam / - v primeranej hĺbke vody.

Š p e c i á l n a časť hodiny. Je treba mať na zreteli skutočnosť, že : funkciu vyrovnávajúcich cvičení tvorí nácvik a výcvik vhodného plaveckého

spôsobu – s prihliadnutím ku zdravotnému stavu, veku, plaveckým i pohybovým možnostiam cvičencov a typu oslabení. Napr. pri tzv. „zajačom chrbáte“, či obmedzenej pohyblivosti ramenného kĺbu sa neaplikuje plavecký spôsob znak.

U plavecky negramotných cvičencov začíname s predplaveckým výcvikom – hravou formou / zoznámenie s vodným prostredím, ponáranie, splývanie, výdych do vody/.

Pokračujeme s nácvikom prvkov plaveckej techniky, súhry pohybov končatín a dýchania u zvoleného plaveckého spôsobu.

Do vyrovnávajúcej časti patria tiež špeciálne vyrovnávajúce cvičenia vo vode pri stene bazéna.

K o n d i č n á časť hodiny kladie dôraz na rozvíjanie vytrvalostných schopností – plávaním dlhších úsekov alebo štafetovým plávaním., prvkami synchronizovaného plávania , „vodným pólom“ a pod.

Z á v e r e č n á časť hodiny sa realizuje už mimo vodného prostredia v bazéne. Poradové prvky- nástup, úprava tvaru, držanie tela, precvičenie a zadanie domácich úloh. V rámci zhodnotenia hodiny sa doporučuje pochvala detí. Upozorniť na význam ukončenia hodiny sprchovaním. (Modrák, M. , 2000). Predpokladaná teplota vody pri plávaní zdravotne oslabených by mala mať minimálne 25 – 26 stupňov Celzia v krytom bazéne.

186

VZOR VYUČOVACEJ HODINY ZDRAVOTNEJ TELESNEJ VÝCHOVY V BAZÉNE Autori Labudová, J. (1991), Modrák, M. (2005) uvádzajú príklady organizácie a štruktúry plaveckej hodiny pre zdravotne oslabených.

I. VYUČOVACIA HODINA ZDRAVOTNEJ TV V BAZÉNE Škola: .......................... Trvanie hodiny: .............................. Bazén: ......................... Dátum: ........................................... Pedagóg: ..................... Počet žiakov:.................................. Oslabenia: ...............................................................................................................

II. Štruktúra plaveckej hodiny 1. Úlohy: ...................................................................................................................... 2. Rozohriatie /rozcvičenie / na suchu: 1. Činnosť vo vode.....................................................................................................

- cvičenie na..................................................................................................... - plávanie: .......................................................................................................

- záver: ......................................................................................................... 2. Využitie cvičení so zdravotným zacielením:

............................................................................................................................... 3. Odplávaná metráž: ................................................................................................

III. Štruktúra plaveckej hodiny Úvodná časť: čas: 7 minút Špeciálna časť: čas: 28 minút Kondičná časť: čas: 8 minút Záverečná časť: čas: 5 minút

IV. Testovanie vytrvalostných schopností 1. Plávanie 5 minút: spôsob: .......................... ............................ ...................... metráž: .......................... ............................ ...................... Zhodnotenie: ........................................................................................................... 2. Plávanie na rýchlosť 12,5 m: čas: ......................, spôsob: ..................................... 3. Plávanie na 50m: čas: ......................, spôsob: ..................................... 4. Zhodnotenie: ............................................................................................................

187

LITERATÚRA : BEBČÁKOVÁ, V. – LENKOVÁ, R. 1992. Úlohy pedagogickej komunikácie na hodinách

školskej telesnej výchovy. In.: Zborník z 2. vedeckého seminára, VSTS. Prešov.1992.

LABUDOVÁ, J. 1985. Teória a didaktika telesnej výchovy oslabených. Bratislava. SPN. 67 –229-85. Š 5385/1984 – 30.

LABUDOVÁ , J. – MOTAJOVÁ, J. 1991. Teória a didaktika zdravotnej telesnej výchovy. Materiály na semináre.Vysokoškolské skriptá. FTVŠ UK Bratislava. ISBN 80-223-0370 4.

LABUDOVÁ, J. a kol. 2003. UČEBNÉ OSNOVY zdravotnej telesnej výchovy pre základné školy 1. až 9. ročník. (Vyučovanie zdravotnej telesnej výchovy a integrovanej telesnej výchovy). Vydalo MŠ SR dňa 19.5.2003 pod číslom 562/2003-41 s platnosťou od 1.septembra 2003.

MODRÁK, M. 2000. Učme sa plávať – 1, 2 In: Vychovávateľ č.9, 10 / 2000. Edukatio. ISSN 0139-6919.

MODRÁK, M. 2005. Korekcia oslabení oporno-pohybovej sústavy v zdravotnej telesnej výchove aplikáciou plaveckej výučby. Metodická príručka. MPC Prešov. ISBN 80 – 8045 – 375 – 6 .

Kontakty: Mgr. Zuzana Janeková, ZŠ Beňadická, Bratislava, tel.: 02/63823284, zs- benadicka@szm.sk Mgr. Stanislav Oriňák, ZŠ Šarišské Michaľany, tel.: 051/ 4582204, oldo@ori.sk

188

ROZMANITÝ REGISTER A PODOBY TELESNÉHO POHYBU

PaedDr. Arnold HREHA ZŠ Košice, Poľná ul. 18

Kľúčové slová: Šport, človek, pohyb, umenie, rodina, škola, zdravie Anotácia: Príspevok mapuje dnešný životný štýl, konzumný spôsob života a rozvoj techniky, ktoré znižujú možnosti telesného pohybu, nárast civilizačných chorôb, zhoršujú zdravotný stav človeka a stav životného prostredia. Zameriava sa aj na obraz športu, telesných a pohybových schopností človeka v športovo-rekreačnej aktivite rodiny, v telesnej práci, v oblasti umenia, či telovýchovnom procese v škole.

Pohyb patrí k základným atribútom bytia každého človeka. Je základnou

podmienkou existencie ľudského organizmu. Dnešný životný štýl a rozvoj techniky znižujú možnosti aktívneho telesného pohybu. Súčasný výchovno-vzdelávací školský systém od predškolských zariadení až po vysoké školy je tiež nevyvážený v tom, že poskytuje oveľa viac podnetov pre rozvoj duševný ako telesný. Nie je uplatnená filozofia kalokagatie (grécky snaha po duševnej a telesnej dokonalosti, súlad krásy a dobra), ktorej sa domáhajú súčasní pedagógovia a snažia sa ju zakotviť do systému vzdelávania i rodičia do výchovy. POHYBOVÁ VÝCHOVA A RODINA

V súvislosti s pohybovou výchovou a pohybovým režimom sa najmä v poslednom období stretávame s požiadavkou prenesenia väčšej zodpovednosti za telesný a pohybový rozvoj detí zo školy na rodinu, lebo „...v rodine sa uplatňuje koordinácia všetkých pohybov. Dieťa je viac zverované spoločenským zariadeniam, športovým klubom, škole, v ktorej je síce uplatnená požiadavka každodenného cvičenia, ale úroveň týchto opatrení nie je ešte všade na požadovanej úrovni. Rodina je však hlavným organizátorom voľného času, kde zvlášť prvky telesnej výchovy nachádzajú svoje uplatnenie” (Rozinajová, 1998, s. 206). Je dokázané v prácach viacerých autorov (Hamar, 1989, s. 42, s. 48, Junger-Jergelová, 1991, s. 25-29), že pohybové hry a telesné cvičenia významne vplývajú na zdravý rast a vývoj dieťaťa, pomáhajú utvárať charakter, pestovať vôľu, rozvíjať morálne a estetické vlastnosti, vštepujú návyky celkovej telesnej kultúry a hygieny, obohacujú citový život dieťaťa, podporujú rozvoj všetkých orgánov a tkanív a tak celkove dieťa otužujú. Pričom nie je nič lepšie a krajšie ako vlastná účasť a angažovanosť rodičov na pohybových aktivitách s vlastnými deťmi v prírode, doma, na ihriskách. Ďalšie výskumy dokázali (Berdychová, 1977, s.168, Pavlovičová, 1998, s.24, Marádová, 1995, s.19), že spoločné cvičenie rodičov s vlastnými deťmi je zdrojom radosti, obohacuje citový život v rodine, stmeľuje a prehlbuje rodinné vzťahy, usmerňuje výchovu, dáva podnety pre prebúdzanie želateľných stránok telesného a duševného

189

rozvoja dieťaťa v pravý čas. Z toho vyplýva, že na telovýchovnej činnosti participuje nielen telesná zložka (orgány pohybovej činnosti), ale aj zložka duševná (myslenie, emócie, city), celé vedomie človeka (Stráňai, 1982, s. 79). Vynálezy, automatizácia, technologický pokrok prinášajú do rodiny jednoduchosť a hlavne pohodlnosť. Hrčka (1997 s. 10) a Teplý (1995 s. 40), autori prác o súčasnom životnom štýle a zdraví, danú skutočnosť dokumentujú slovami, že výrazný pokles pohybovej aktivity v dennom režime je jedným z hlavných negatívnych faktorov životného štýlu, ktorý vplýva na zdravie človeka.

Úspechom práce rodiča je a bude, ak dieťa pochopí nevyhnutnosť kompenzácie duševnej činnosti telesnou pohybovou činnosťou a naopak, ako určitým druhom odpočinku. Najmä, ak dieťa hľadá, nájde a realizuje telesný pohyb aj v iných formách telesných aktivít vo svojom voľnom čase i v športovo-rekreačnej aktivite (gymnastika, turistika, bicyklovanie, kúpanie), v telesnej práci (zber lesných plodov, záhradkárstvo) či v oblasti umenia (tanec, úžitková tvorba). Často opakované heslo „V zdravom tele zdravý duch”, by sa aj pre rodinu atómového veku v novom tisícročí malo stať krédom a súčasťou jej životného štýlu. POHYB A ZDRAVIE

Dnešný životný štýl a rozvoj techniky však znižujú možnosti telesného pohybu. V poslednej dobe sa hromadia dôkazy o poruchách metabolizmu, náraste obezity, zvýrazňujúcej sa hypokinéze. Daný fakt je zapríčinený hlavne prevahou sedavého spôsobu trávenia voľného času a konzumným typom aktivít, modernizáciou domácnosti a redukciou namáhavej práce. K faktom, ktoré zhoršujú zdravotný stav detí a mládeže, patrí aj neadekvátna životospráva, ale aj zhoršujúci sa stav životného prostredia. Exhaláty, prach, umelé osvetlenie, žiarenie obrazoviek počítačov, dlhodobo negatívne pôsobia na zdravie detí a mládeže. Dochádza k oslabeniu imunitného systému, častejšie sa vyskytujú ochorenia dýchacích ciest, alergie. Čoraz naliehavejším sa stáva kompenzovať ich nepriaznivý účinok pohybovou aktivitou aj v prírodnom prostredí. Naviac tieto zmeny v živote sa nepriaznivo prejavujú v ľudskom organizme nárastom počtu tzv. civilizačných chorôb. Majú za následok ochabnutie svalstva, zvýšenie nadváhy, zlé držanie tela, únavnosť, nesústredenosť, zhoršenú koordináciu pohybov a psychosomatické ochorenia. Je potrebné si uvedomiť, že pohybová činnosť je základnou biologickou potrebou, je dôležitá ako potrava, spánok a tekutiny. Obmedzenie tejto činnosti má negatívny dopad na zdravie dieťaťa a celý organizmus. Komplexné vplyvy pohybu a cvičenia sú predmetom záujmu mnohých vedcov, lekárov, psychológov, trénerov. Lekárska veda podstatnou mierou prispela k odstráneniu niektorých zdravotných problémov. Predchádzanie úrazom, chorobám, zvyšovaniu odolnosti, posilňovanie zdravia majú veľký význam pre zdravotný stav a vývoj dieťaťa, i keď si to v každodennom živote málokedy rodičia uvedomujú, najmä kým je dieťa zdravé. Športom sa zdokonaľuje nielen činnosť pohybových orgánov, ale aj srdcového, dýchacieho a obehového a centrálneho nervového a hormonálneho systému. Hlavsa pripomína aj ďalšie pozitívne účinky telesného pohybu na organizmus mladého človeka: „Účinne znižuje negatívne napätie, stresy a tak rastie pracovná výkonnosť, rýchlejšie sa

190

odstraňuje únava,... formuje sa produktívna nálada, optimizmus a vyrovnanosť - celkove sa dosahuje vhodný stav potrebný pre duševnú činnosť” (Hlavsa, 1986, s.42). ŠPORT A ROZVOJ ČLOVEKA

Šport je prirodzená forma fyzickej aktivity alebo zručnosti, ktorej účelom je snaha rekreovať sa pre súťaženie, pre vlastné potešenie, pre dosiahnutie dokonalosti, pre vývoj zručnosti alebo pre kombináciu týchto zámerov. V rôznych rovinách vzťahu k športu sa formujú všeobecné aj špecifické socializujúce činitele, ktoré dlhodobo vplývajú na atmosféru života, aktivity a zameranosti osobnosti človeka.

Šport sa špecificky zúčastňuje na vývoji osobnosti podľa toho, či ide: vrcholového športovca: realizuje sa najmä vo vlastnom športovom výkone, v jeho

prežívaní, hodnotení, v postoji k nemu, v hodnotení iných, rekreačne športujúceho človeka: vychádza z úsilia optimálnej sebarealizácie

v práci, v spoločnosti a využíva rekreačný šport ako prostriedok na utvorenie lepších podmienok vlastnej sebarealizácie v hlavnej oblasti pôsobenia,

človeka, ktorý šport iba viac alebo menej aktívne pozoruje, športové dianie iba sleduje, hľadá v ňom rozptýlenie a zábavu. Sebarealizácia jeho osobnosti sa tu prejavuje len v záujmovej činnosti, ktorá však môže významne ovplyvniť jeho osobnosť, aktivitu, morálnu a estetickú zameranosť. Telovýchova a šport majú zabezpečiť zdravý fyzický a psychický rozvoj človeka,

zvyšovať jeho zdatnosť a výkonnosť, pracovnú schopnosť a upevňovať zdravie. Preto je okrem vrcholového športu veľmi dôležitý i masový a rekreačný šport. Najrozšírenejšie a každému prístupné sú turistika, cyklistika, plávanie, beh a pod. Ľudský organizmus by sa mal pravidelne zaťažovať, buď telesnou prácou, alebo športom (Šindelář, 1976, s. 39).

Šport je bezpochyby dôležitou súčasťou ľudskej histórie a kultúry. Vyvíja sa od staroveku až po súčasnosť a zdá sa, že hranice v tomto smere ani zďaleka nedosahuje. Je len na ľudskej fantázii a kreatívnosti aké druhy športu si ešte človek vymyslí. Jedno je isté, že pokiaľ bude človek človekom vždy ho bude lákať pohyb, dynamika, sila, rýchlosť, adrenalín, súťaživosť.

K športom sa dnes už priraďujú aj tzv. adrenalínové športy: motocyklové či automobilové preteky, lietanie, potápanie, parašutizmus, horolezectvo, paintball, rafting, canyoning, bungee jumping, ale aj napríklad šachy. To je dôkazom toho, že šport je široký pojem a možno si pod ním predstaviť rôzne disciplíny. TELESNÝ VZHĽAD – DOSTUPNÁ INFORMÁCIA O ČLOVEKU

Telo nie je len záležitosťou telesnej výchovy, umenia, ale celej estetiky. Obzvlášť tej, ktorej sa hovorí estetika každodenná. V tej je najdôležitejšou zložkou človek a všetky jeho prejavy (vzhľad, chôdza, gestikulácia, výška, hmotnosť). Všetko, čo človek prežíva, aj to najduchovnejšie, pociťuje len prostredníctvom svojho tela (Grebenčíková, 1997, s. 107).

191

Telesný vzhľad je nepochybne súčasťou komunikácie ľudí a má vplyv na ich predstavy a reakcie. Znaky môžu byť signalizované štýlom oblečenia (konformné, rebelské, druhom ozdôb, tvarom, farbou účesu a pod.). Viac uniformné meradlá krásy boli vytvorené až nástupom 21. storočia vďaka pôsobeniu masových médií, ktoré dnes a celom svete určujú trendy ako v otázkach nazerania na krásu, tak v oblasti obliekania i správania. Rad profesií má dnes vo svojich požiadavkách na určité pracovné miesta i nároky na vzhľad človeka. To, ako človek vyzerá je jeho vizitkou. Pri uznávaní krásy a hodnotení krásy nerozhoduje len tvár, postava, ale aj ladnosť pohybov, chôdza, spôsob vyjadrovania, duševná vyspelosť, vzdelanosť - všeobecne povedané - celková osobnosť. Neraz sa pokúšame uhádnuť duševné vlastnosti človeka aj z jeho celkovej konštitúcie - telesnej stavby.

Predmetom estetického hodnotenia sa stáva osobná architektúra človeka: zafarbenie pleti, rasa, pohlavie, vek, výraz tváre (oči, vlasy, úsmev), silueta (výška, hmotnosť, proporcionalia, svalstvo, tuk) (Šindelář, 1976, s. 52), držanie tela, kondícia, zdravie. Imperatívom dneška je – vyzerať zdravo, byť v dobrej fyzickej kondícii. Dnešná doba ponúka množstvo prostriedkov určených na starostlivosť o telo. Sú to predovšetkým pohybové aktivity, kozmetické prostriedky, stravovacie návyky, šport, správna životospráva, masáže, kúpele, čistý vzduch, spánok, odpočinok a práca, správne rozdelenie dňa, denná pravidelnosť v hygiene, ale niektoré služby z oblasti medicíny (plastická chirurgia).

Na základe viacerých výskumov je možné konštatovať, že: len 7% všetkých informácií, ktoré získavame o druhom človeku, poskytujú slová, ďalších 38% poznatkov získavame z tónov a zafarbenia hlasu, posledných 55% informácií poskytuje reč ľudského tela. Väčšina poskytovaných informácií sa predáva pomocou zložitej zmesi: vzhľadu, chôdze, vystupovania, gestikulácie, pohľadov, mimických výrazov. Informácie o človeku poskytované bez slov – len rečou tela – sú účinnejšie, zároveň aj menej kontrolovateľné, preto pravdivejšie než hovorené slová. Pohyby výrazne charakterizujú osobnosť hovoriaceho a jeho temperament. Nervózny a nepokojný človek sa viacej pohybuje. Kto klopká prstami po stole alebo operadle stoličky, je netrpezlivý, prchký. Plachý človek si často strká prst za golier. Takisto telesná výška je akoby výhodou, akoby mali pozitívne charakterové vlastnosti, zatiaľ čo nízky človek je akoby horší.

Telesný vzhľad je v podstate najdostupnejšia informácia o človeku a poskytuje základné charakteristiky danej osoby, napr. od informácie o pohlaví človeka, rase, približnom veku až po sociálny status alebo povolanie. A jednotlivé telesné kvality určitej osoby oveľa skôr môžu ovplyvňovať pocity sympatie či nepriateľstva k určitej osobe. Napriek tomu, že má človek dar myslenia a reči, sú jeho city a zdravie, charakter výstižnejšie vyjadrované prostredníctvom tela.

ESTETIKA TELA A UMENIE

V posledných rokoch pozorujeme nárast záujmu súčasného človeka o estetiku vlastného tela, o jeho vzhľad, o pohybové aktivity, rôzne kozmetické úpravy atď. Starostlivosť o krásu tela je dnes súčasťou telesnej kultúry väčšiny ľudí vo všetkých profesiách.

192

Krása je všeobecný pojem, rovnako ako telesná krása, bola od začiatku ľudskej spoločnosti predmetom záujmu mnohých mysliteľov (Hrehová, 2001, s. 143). Tradičné vedy – medicína, psychológia, sociológia – boli zamerané len na niektoré fragmenty telesného. Dnes je ústredným záujmom už samostatného odboru – estetiky. Telo špecificky chápe každý umelecký druh. V literatúre sa objaví pri zápise telesného zjavu slovesnými prostriedkami, ale aj rečou a gestom postavy. V niektorých druhoch umenia pracuje umelec svojím telom priamo ako vyjadrovacím prostriedkom: herec, tanečník (tzv. telesné umenie - arts corporels). Vo výtvarnom umení nájdeme všetky tieto spôsoby prítomné vo zvláštnej podobe –vyjadrené v kresbe, maľbe, soche, fotografii. V postmoderných experimentálnych prístupoch však aj s priamou účasťou umelcovho tela ako výrazového prostriedku: performancia či body - art.

Telo poskytovalo a poskytuje rozmanitý významový register pre zachytenie ľudského bytia: charakter doby, výraz blahobytu a bohatstva, telesný ideál, životosprávu, pohodlnosť, lenivosť, choroby, zdravotný stav, sexualitu, sociálne podmienky, spoločenský prehrešok, životná energiu, agresiu. Ľudský telesný horizont sa vyvíjal podľa vývoja indivídua, spoločnosti a doby (Vaňek, 1998, s. 35). Telesné rozmery populácie, v ktorých človek žil boli považované za proporcie ideálne a to následkom kultúrnych zvyklostí a vkusu, ktorý bol premenený na všeobecný princíp. Každé historické obdobie dalo kráse tela to svoje estetické. Ideál krásy sa po stáročia premieňal od jedného extrému k druhému. Občas boli v móde osoby tvarovanejšie, inokedy boli za ideál považovaní jedinci doslova vychudnutí. Avšak až v našom storočí sa z množstva podkožného tuku stala modla. Vojny, morové epidémie či význačné objavy a vynálezy tvorili síce nerozlučnú súčasť ľudskej histórie, ale neurčovali ju. Jedinou neutíchajúcou starosťou bolo po tisícročia obživa - jedlo. Buď ho bolo málo, alebo zase príliš. Starosti s ním mali pravekí ľudia aj starovekí Gréci či Rimania. Pri pohľade na sochu Venuše a fresky antiky možno smelo usudzovať, že s obezitou sa zápasí od nepamäti. Väčšina postmoderných umeleckých diel stvárňujúcich ľudské telo potvrdzuje, že inšpirácie prichádzajú naozaj zo života. Napríklad obezita (zasahujúca všetky vekové kategórie, sociálne vrstvy, etnické skupiny, vidieky i mestá, rozvinuté i rozvojové štáty) dosahuje rozmery epidémie, nie je už iba problémom kozmetickým, ale aj zdravotným. Stáva sa hrozbou 21.storočia.

V dnešnej dobe sa ale rozvinul do podoby módneho diktátu, ktorý kladie obrovské nároky na obe pohlavia. Vytváranie vlastného image nevychádza z osobných hodnôt jednotlivca, ale z tlaku spoločnosti. Žije sa vo veku reklamy. Mýtus krásy sa vtiera cez bilbordy, reklamy, módne časopisy, médiá. Ľudia sú zriedka spokojní so svojím zovňajškom. Robia všetko pre to, aby sa priblížili estetickému ideálu svojej doby: udržujú si štíhlu líniu (anorexia a bulímia), či zámerne priberajú svalstvo, či tuk. Opaľujú sa i bielia, holia a depilujú, líčia, farbia a vkladajú svoje telá do rúk plastických chirurgov.

Umenie od svojho vzniku smerovalo stále ku kráse, dokonalosti. Stále riešilo kultúrne, etické a estetické problémy. Možno dopomôže k vyriešeniu dnešných duševných a fyzických problémov vyplývajúcich z hrôzostrašných čísel pri postavení sa na váhu. Vytvorí nový vzorový model človeka spĺňajúci aj vzhľadové kritériá postmodernej spoločnosti.

193

LITERATÚRA: Berdychová, J.: Mama, otec, cvičte so mnou. Šport, Slovenské telovýchovné

nakladateľstvo, Bratislava 1977. Junger, J.- Jergelová, A.: Úloha rodiny v prenose hodnôt telesnej kultúry na detí

mladšieho školského veku. Tel. Vých. Šport, 1991, č. 2, s. 25-29. Fialová, L.: Moderní body image. Praha: Karolinum, 2001. Grebenčíková, R.: Tělo a tělesnost v novověkém myšlení. Praha: Prostor, 1997. Hamar, D.: Všetko o behu. Bratislava: Šport, 1989. Hlavsa, J. a kol.: Psychologické metódy výchovy k tvořivosti. Praha: SPN, 1986. Hrčka, J.: Súčasný životný štýl a šport pre všetkých. TVŠ, VII., 1, Bratislava, 1997. Hrehová, D.: Estetické a etické zároveň vo výchove inžinierov 21. storočia. In: Zborník

vedeckých príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Humanitní vzdělávací a výskumné programy na technických univerzitách s ohledem na standardy a hodnoty Europské Unie v Prahe 11.9.-13.9.2001. Praha: Katedra spoločenských věd Fakulty stavební Českého vysokého učení technického, 2001, s.143-148.

Marádová, E.: Prúvodce výchovou ke zdravému životnímu stylu. Praha: MŠMT, 1995. Pavlovičová, M.: Pohybové hry v školskej TV na 1. stupni základnej školy. Braislava: PF UK 1998.

Rozinajová, H.: Pedagogika rodinného života pre učiteľov. Bratislava: SPN, 1988. Stráňai, K.: Výchovné pôsobenie v telovýchovnom procese. In: Sýkora, F. a kol.:

Didaktika telesnej výchovy. Bratislava: SPN, 1982. Šindelář, D.: Estetika situácií. Praha: Odeon, 1976. Teplý, Z.: Zdraví, zdatnost, pohybový režim. ČA SPV, Praha, 1995. Vaňek, J.: Estetika myslenia a tela. Praha: Iris, 1998. PaedDr. Arnold Hreha, ZŠ, Poľná 18, 040 01 Košice Email: arnoldhreha@pobox.sk Tel: 0903048160

194

MOJE SKÚSENOSTI Z VYUČOVANIA TELESNEJ VÝCHOVY NA DEDINE A V MESTE

Mgr. Oľga POLÁKOVÁ ZŠ Prešov, Lesnícka ul.

Kľúčové slová: Telesná zdatnosť , pohybové zručnosti. Anotácia: Deti sú všade rovnaké, rovnako hravé a súťaživé.

Ako učiteľka TV s 29 ročnou praxou v súčasnosti učím na ZŠ Lesnícka ul. v Prešove. Dvadsať rokov som pracovala na dedinskej škole v Tulčíku. Na túto školu chodili aj deti zo susednej dediny – Demjaty. Za toto obdobie som spoznala niekoľko generácií a niekoľko mojich žiakov sa mi stalo kolegami. Mám veľmi pekné spomienky na toto prostredie, veľa krásnych športových zážitkov a úspechov tak s dievčatami ako aj s chlapcami. Pretože som bola jediná telocvikárka na škole, telesná výchova v triedach sa delila s inými predmetmi / prírodopisom, cudzím jazykom, dejepisom ,atď./a tak som mala v telocvični buď chlapcov alebo dievčatá. Keďže to boli malé triedy tak na hodine som mala niekedy aj 15 žiakov. Akýkoľvek tematický celok sme vykonávali, všetci žiaci pracovali a tak ako ja, aj oni sa zapálili pre šport. Ochotne sa zapojili do tréningu na akúkoľvek súťaž. Tak sme hrali futbal s chlapcami a mali sme veľmi pekné výsledky, dokonca sa nám jeden rok podarilo vyhrať krajské kolo, basketbal hrali chlapci aj dievčatá, chodili sme na atletické preteky, hrávali sme volejbal, vybíjanú, na školských a obecných oslavách sme vystupovali s gymnastickými zostavami. Tiež sme chodili lyžovať po okolitých kopcoch alebo do najbližších lyžiarskych stredísk.

V úvode som spomínala, že základnú školu navštevovali aj deti z Demjaty. Tieto deti vyrastali v prirodzenom prostredí počas značnej časti dňa, aj hodiny telesnej výchovy vykonávali na školskom dvore a využívali prirodzený pohyb.

Naopak deti z Tulčíka nakoľko mali v obci telocvičňu, maximálne ju využívali. To spomínam hlavne preto, aby som poukázala na rozdiel medzi deťmi, ktorí prišli

do piateho ročníka. Deti z Demjaty nemali problém s koordináciou a priestorovou orientáciou, mali však problém s technikou pohybových činnosti, nesprávne návyky, zlé prihrávky a hlavne zlé chytanie lopty. To však im nerobilo problém naučiť sa tieto pohybové aktivity rýchlo až tak, že vo vyššom ročníku nieže len dobehli ale, niektorí aj predbehli deti s dobrými návykmi a mohli reprezentovať školu. Môžem povedať, že vo väčšom prípade to boli oni, ktorí sa zúčastňovali na reprezentácií. Naopak deti z Tulčíka sa pohybovým zručnostiam učili pomalšie, aj keď techniku ovládali lepšie, ale chýbal im pohyb a lepšia orientácia v priestore a kondícia. Možno že lepšia zdatnosť demjatskych detí vyplývala aj z toho, že tieto deti často chodili zo školy domov peši, čo predstavuje asi 4 kilometre.

Viditeľný rozdiel bol aj vo vyučovaní chlapcov a dievčat. To čo som zvládla s chlapcami na jednej vyučovacej hodine, dievčatá na to potrebovali aspoň dve hodiny. Príčinu vidím v tom, že chlapci viacej času trávili na dvore, lúkach, ihriskách pri futbale, čo dievčatám chýbalo. Našli sa výnimky, ktoré spolu s chlapcami behali po ihriskách

195

a hrali s nimi futbal. Tieto dievčatá sa potom výborne zapojili do rôznych súťaží a veľmi pekné výsledky sme mali hlavne v basketbale, vo vybíjanej a tiež v atletike.

Keď som po dvadsiatich rokoch odchádzala z miesta, kde som si vybudoval určitú tradíciu, vytvorila určitú športovú úroveň a odchádzala od detí, ktoré som veľmi dobre poznala a poznala som aj ich rodiny, bolo mi veľmi ťažko. Po rokoch, keď sa stretnem s bývalými žiakmi, zaspomíname si. Podmienky sa tam zmenili, v Demjate majú malú telocvičňu, v Tulčíku nemajú učiteľa telesnej výchovy.

Odchádzala som do mesta a priznám sa, že som sa bála deti, nových kolegov a hlavne nového prostredia. Kolegovia a známi ma veľmi dobre pripravili na príchod do mesta -kolegovia v meste sú uzavretí, nepriateľský, zdržujú sa len po kabinetoch a nikto nie je ochotní ti pomôcť a poradiť. Žiaci sú zlí ,drzí, neposlušní, atď. a ich rodičia nie sú ochotní spolupracovať. Ešte pred nástupom som sa bola zoznámiť s novou školou, vedením školy a s telocvičňou. Riaditeľka ma zaviedla tiež do zborovne, ukázať mi učiteľské priestory, no pohľady a neprimerané poznámky prítomných učiteľov ma utvrdzovali v tom, že som si nevybrala správne. No cestovné bolo už veľmi vysoké a tiež hrdosť mi nedovolila vrátiť sa späť.

20 rokov bol dosť dlhý čas na to, aby som mala obavy z výmeny pracoviska a po tých športových úspechoch, ktoré som tam dosiahla, myslela som si, že viac sa mi podariť už nemôže.

Prišla som na spádovú školu, školu v blízkosti železničnej a autobusovej dopravy, na ktorú prichádzajú deti do 5.ročníka z okolitých dedín a najbližšieho okolia.

Učiteľský kolektív a hlavne detí ma veľmi milo prekvapili. Materiálne a priestorové podmienky boli rovnaké, ale žiakov bolo oveľa viac. V Tulčíku bolo niečo cez 200 a na novej ZŠ do 800 detí. Pri takom množstve detí sa učebné pomôcky a náradie rýchlo opotrebuje.

Spolu s kolegom učíme niekedy aj dve triedy, on na jednej polovici chlapcov, ja na druhej dievčatá. Keď som prvý deň videla tie nádherné, fyzickí zdatné dievčatá, ktoré túžili športovať a v športe aj niečo dokázať, potešila som sa. Do môjho príchodu sa učitelia viac venovali chlapcom, na škole bola športová príprava so zameraním na basketbal a futbal. Keďže som prevzala po kolegovi basketbal chlapcov, musela som v tom pokračovať, ale zapojila som už aj dievčatá. V piatom ročníku som začala s vybíjanou, preto lebo je to vynikajúca príprava na ďalšie pohybové hry. Dievčatá sa učia orientovať a pohybovať v priestore, získavajú postreh, naučia sa správne, rýchlo prihrávať a chytať lopty. Je to vlastne predpríprava na basketbal, volejbal a hádzanú. Mám dobré skúsenosti s touto hrou a dievčatá, ktoré ju hrali väčšinou pokračovali v príprave na ďalšie pohybové hry.

Po roku prípravy sme sa zapojili do súťaže , ktorú sme vyhrali v obvode a skončili sme druhý v kraji. Darilo sa nám aj v basketbale, ale aj vo volejbale a atletike, v obvode sme najčastejšie skončili na druhom mieste. Sedem rokov mi trvalo, aby som dosiahla s týmito dievčatami vynikajúce úspechy, bolo to práve minulý školský rok. V basketbale dievčatá vyhrali obvod a na kraji skončili na treťom mieste, tieto dievčatá tiež vyhrali Streetbasket o pohár primátora Prešova. Znova sme vyhrali vybíjanú v obvode a na kraji sme skončili tretí. V atletike družstvo dievčat v obvode skončilo druhé, ale vyhrali sme

196

beh na 300m, hod kriketovou loptičkou a druhý sme boli v skoku do diaľky. Postúpili sme na kraj a získali sme tretie miesto v hode kriketovou loptičkou. Aby sme dosiahli tieto úspechy, strávila som veľa voľného času v telocvični, spočiatku aj nulté hodiny, potom každú veľkú prestávku, popoludní a niekedy aj sobotu. Je to psychicky, ale aj fyzicky veľmi náročne, aj keď tie úspechy vedia potešiť a viem, že týmto deťom zostanú krásne športové zážitky a hlavne budú mať dobrý vzťah k športu. Prejavuje sa to už aj tým, že každým rokom 2-3 žiačky odchádzajú študovať na športové gymnázium.

A aký je rozdiel učiť telesnú výchovu na dedine a v meste? Je to v počte žiakov na hodine a hlavne v telocvični. Z toho vyplýva aj väčší hluk,

častejšie opotrebovanie náradia a náčinia, ktorého je aj tak málo, keď učíme dvaja učitelia so spojenými triedami.

Na reprezentácií školy a tie najlepšie výsledky dosiahli na súčasnej škole detí, ktoré vyrastali a žijú v meste. Detí z dedín utekajú na autobus a málo sa zúčastňujú tréningov, nájdu sa aj výnimky.

Deti sú všade rovnaké, rovnako hravé a súťaživé. Dospelí na to často zabúdajú, preto je našou úlohou naučiť ich správnemu pohybu, kedy a ako využívať svoj voľný čas. Žiadna známka ich to nenaučí, dôležitá je motivácia a učiteľ zapálený pre svoju prácu, podporovaný rodičmi.

Počas celej svoje praxi som sa nestretla s výrazným nezáujmom o telesnú výchovu, no skôr som sa stretla s neznalosťou o pohybe, športe a športovaní. Vyplýva to s celkovým postojom rodiny k športu a vedenie dieťaťa k športovaniu.

K svojej práci som vždy pristupovala zodpovedne a to hlavne preto, lebo veľmi rada pozorujem fyzický rast detí. Do piateho ročníka prichádzajú nesmelé, vystrašené, no zvedavé. Začína sa nám ťažko, no pokračovanie je už zaujímavé. Je mi ľúto keď mi v 9.roč. odchádzajú pripravené detí a ja musím začínať odznova. A všetko ide dookola, jedine deti každý rok prichádzajú iné, každý ročník je iný, aj keď témy sú tie isté.

A čo si myslia deti o športe? V závere si Vám dovoľujem zhrnúť niekoľko názorov mojich žiakov, ktorí hodnotia

šport následovne: šport je všelijaký, ale dôležitý pre každého človeka, niekto ho vníma ako svoju prácu, niekto ako záľubu, pre niekoho sú to hodiny driny, pre iných kopec zábavy a niekoho nezaujíma. Najviac ma zaujal názor mojej žiačky: „Cvičím každý večer doma a bez príkazu. A prečo ? Keď budem utekať

na autobus, chcem ho stihnúť a pritom sa nezadýchať. Chcem nosiť sestru na rukách dlhšie ako minútu a samozrejme nechcem mať telo ako huspeninu“.

LITERATÚRA : BELEJ, M. 2003. Telesná výchova a šport v treťom tisícročí. In: Zborník z medzinárodnej

konferencie Telesná výchova a šport v treťom tisícročí. 26. – 27. 6. 2003. Prešov. ISBN 80 – 8068 – 198 – 8, s. 625 – 623.

Kontakt: Mgr. Oľga Poláková, ZŠ Lesnícka ul. Prešov, 051/7700215, zslespo@zslespo.edu.sk

197

SPOLUPRÁCA SLOVENSKÉHO ČERVENÉHO KRÍŽA SO ŠKOLAMI V REGIONÁLNOM ŠKOLSTVE

Mgr. Mária KARAFFOVÁ

Územný spolok SČK Prešov- Sabinov Kľúčové slová : Mladí záchranári , hliadky mladých zdravotníkov, bezpečnosť na cestách. Anotácia : Pri organizovaní súťaží HMZ a DPP spolupracuje Územný spolok SČK nielen so školami v regióne, ale aj s Mestským úradom, Odborom školstva MÚ, s Krajským školským úradom a s Metodicko – pedagogickým centrom, a. p. Prešov ako s partnermi, ktorí nachádzajú pre túto zmysluplnú činnosť pochopenie a záleží im na ochrane zdravia nášho obyvateľstva.

Slovenský Červený kríž, Územný spolok Prešov – Sabinov od začiatku svojho pôsobenia v týchto dvoch okresoch úzko spolupracuje s regionálnym školstvom.

Aká je súvislosť medzi prácou a aktivitami Slovenského Červeného kríža a prácou pedagógov a zvlášť učiteľov telesnej výchovy v našom regionálnom školstve?

Naše školstvo prostredníctvom práce učiteľov telesnej výchovy na všetkých stupňoch škôl sa stará o zdravý, harmonický rozvoj našej mladej generácie a o zmysluplné vyplnenie voľného času našej mládeže. Práve tento prvok má so školstvom spoločný aj Slovenský Červený kríž. Medzi kľúčové aktivity Slovenského Červeného kríža patrí výučba prvej pomoci a nábor a oceňovanie bezpríspevkových darcov krvi. Zásady poskytovania prvej pomoci začíname vyučovať už deti v materských školách hravou formou v projekte „Evička a deti“, pokračujeme prípravou žiakov základných škôl na súťaže Hliadok mladých zdravotníkov I. a II. stupňa a prípravou študentov gymnázií, stredných škôl a stredných odborných učilíšť na súťaže Družstiev prvej pomoci. Pri práci s deťmi a mládežou v tejto oblasti sa presviedčame o ich záujme naučiť sa pomôcť a vedieť včas poskytnúť prvú pomoc v prípade potreby. Túto pomoc môže potrebovať niekedy napr. aj ich spolužiak pri rôznych športových aktivitách, možno aj na hodine telesnej výchovy, môže ju potrebovať niekto z príbuzných, alebo aj celkom neznámy človek na ulici, ktorému ich včasná reakcia, duchaprítomnosť a vedomosti z poskytovania prvej pomoci môžu zachrániť život , alebo zabrániť trvalým následkom úrazu. Územné kolá Hliadok mladých zdravotníkov I. a II. stupňa organizuje Územný spolok Slovenského Červeného kríža každoročne v mesiaci máji v priestoroch Základnej školy na Mukačevskej ulici, s ktorou sa tešíme veľmi dobrej spolupráci. Môžu si tu overiť teoretické vedomosti a praktické zručnosti v poskytovaní prvej pomoci žiaci I. stupňa ZŠ /v súťaži HMZ I./ a žiaci II. stupňa ZŠ /v súťaži HMZ II/. Do súťaží sa môžu zapojiť všetky základné školy z okresu Prešov a Sabinov. Skúsení inštruktori prvej pomoci SČK tu hodnotia ich výkony, ktoré predvádzajú v rámci tímovej práce pri ošetrovaní

198

namaskovaných zranení, či individuálne v poskytovaní kardio - pulmo - cerebrálnej resuscitácie na resuscitačných modeloch. Poďakovanie patrí všetkým pedagógom, ktorí sú ochotní venovať sa žiakom v zdravotníckych krúžkoch a pripravovať ich v tejto oblasti. Všetci účastníci súťaží si domov odnášajú vecné ceny a dobrý pocit, že sa dokázali naučiť prispieť k záchrane ľudského života. Víťazi okresných kôl reprezentujú okresy Prešov a Sabinov v krajskom kole súťaže, odkiaľ prvé dve družstvá putujú na celoslovenské kolo. Študenti gymnázií, stredných škôl a stredných odborných učilíšť z okresu Prešov a Sabinov si teoretické vedomosti a praktické zručnosti môžu každoročne overiť v územnom kole súťaže Družstiev prvej pomoci, ktoré prebieha v centre mesta Prešov na pešej zóne. Víťazné družstvo reprezentuje Územný spolok SČK a svoju školu na krajskom kole súťaže Družstiev prvej pomoci mládeže

Tohto roku, dňa 07. 06. 2008 Územný spolok SČK Prešov – Sabinov z poverenia Ústredného sekretariátu SČK v Bratislave organizuje Celoslovenské kolo Družstiev prvej pomoci mládeže, ktoré sa bude konať v centre mesta Prešov pod záštitou predsedu VÚC, primátora mesta Prešov , za spolupráce Metodicko – pedagogického centra, a, p. Prešov. Akcia bude zaradená aj do programu v rámci Dní mesta Prešov. Otvorenie akcie bude o 14,00 hod. pred Divadlom Jonáša Záborského.

Veľmi nás teší, že pri organizovaní súťaží HMZ a DPP spolupracuje Územný spolok SČK nielen so školami v regióne, ale aj s Mestským úradom, Odborom školstva MÚ, s Krajským školským úradom a s Metodicko – pedagogickým centrom, a. p. Prešov ako s partnermi, ktorí nachádzajú pre túto zmysluplnú činnosť pochopenie a záleží im na ochrane zdravia nášho obyvateľstva. Každoročne na I. stupni základných škôl prebieha kampaň „Bezpečnosť na cestách“. Jedná sa o dopravnú výchovu, ktorú na základných školách prednášajú lektori z radov mládeže SČK. Deti sa tu majú možnosť hravou formou naučiť bezpečne správať na cestách aj s pomocou rôznych zaujímavých propagačných materiálov, ktoré im v rámci projektu poskytujeme. Rôzne situácie v cestnej premávke majú možnosť aj zobraziť v súťaži o najkrajší výkres. V tomto roku nadobudla platnosť Vyhláška Ministerstva zdravotníctva, podľa ktorej každý žiadateľ o vodičské oprávnenie je povinný absolvovať 8 – hodinový kurz prvej pomoci. Študenti tretích a štvrtých ročníkov stredných škôl denne absolvujú túto zdravotnícku prípravu. Dúfame, že vďaka ich aktívnemu prístupu sa v budúcnosti štatistiky smrteľných dopravných nehôd na našich cestách výrazne znížia. Zmysluplnú a aktívnu spoluprácu s regionálnym školstvom zaznamenáva Slovenský Červený kríž aj na úseku bezpríspevkového darcovstva krvi. Študenti a pedagógovia sa zapájajú do kampaní , organizovaných Slovenským Červeným krížom na celoslovenskej úrovní, ako sú „Študentská kvapka krvi, Valentínska kvapka krvi, Svetový deň darcov krvi.“ Vďaka aktívnemu prístupu študentov a pedagógov v týchto kamraniach a pomoci pri nábore nových bezpríspevkových darcov krvi môžu naši zdravotníci mať dostatok krvi na záchranu životov ťažko chorých pacientov, pacientov po úrazoch a operáciach. Veď nikto z nás nevie, kedy bude potrebovať krv on sám, alebo jeho najbližší.

199

V tomto roku už po tretí krát organizujeme akciu „Deň záchrany života“, kde v rámci Svetového dňa darcov krvi môže každý darovať krv priamo na námestí, v stane SČK dňa 4. 06. 2008 od 9, 00 do 18, 00 hodiny. Akcia bude prebiehať takisto v rámci Dní mesta Prešov a bude spojená s kultúrnym programom. Slovenský Červený kríž ponúka aj Ministerstvom školstva akreditované vzdelávacie kurzy a to: „Opatrovateľská služba, Asistent zdravotne postihnutého a Klasická masáž.“ Ponúka rôzne služby v sociálnej oblasti a v prípade potreby pomáha ľuďom v núdzi a pri rôznych prírodných katastrófach. Veľmi ma teší, že som na tejto konferencii mala možnosť počuť aj referáty o integrácii zdravotne postihnutých detí na hodinách telesnej výchovy. Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca pomáha všetkým ľuďom bez akejkoľvek diskriminácie. Aj Územný spolok Slovenského Červeného kríža Prešov – Sabinov je ochotný hľadať ďalšie možnosti spolupráce s regionálnym školstvom v oblastí výučby prvej pomoci napr. u zdravotne postihnutých, či Rómskych žiakov a tak prispievať k zdravému rozvoju našej mladej generácie. Tento príspevok by som chcela ukončiť červenokrížiackym heslom: „Ďakujeme, že nám pomáhate pomáhať.“ LITERATÚRA : www.zachranari.sk www.redcross.sk Kontakt : Mgr. Mária Bakalárová, SČK ÚS PO – SB, Prešov, www.redcross-po.sk

200

ZÁKLADNÝ PLAVECKÝ NÁCVIK AKO SÚČASŤ ROZVOJA OSOBNOSTI ŽIAKOV NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH

Mgr. Marián GRESCHO

Osemročné gymnázium, Bernolákova ul. Vranov nad Topľou

Kľúčové slová: Výučba základného plávania, bezpečnosť. Anotácia: Autor sa zaoberá zdravotným významom plávania, základnými predpokladmi pre plavecký výcvik.

Plávanie má veľký význam nie len pre výchovu k hygienickým návykom, rozvoju základných pohybových vlastností, upevneniu zdravia, ale aj vyvoláva pocit uspokojenia, sebadôvery a predovšetkým pocit bezpečnosti vo vode. Mnoho detských a dorastových lekárov a pedagógov odporúčajú plávanie ako športové odvetvie, ktoré priaznivo ovplyvňuje telesný a zdravotný stav žiakov. 1. ZDRAVOTNÝ VÝZNAM PLÁVANIA Vplyv plávania na srdcovo-cievny systém Plávanie má zvlášť veľký význam pre ekonomiku práce obehového systému telo v normálnej plaveckej polohe je tesne pod hladinou vody vystavené tlaku 0,02 kilopondu na cm2. Pri potápaní sa tento tlak zvyšuje úmerne s hĺbkou a meniacimi sa fyzikálnymi podmienkami. Odpor vody rastie samozrejme aj zo zvýšením rýchlosti plávania. Na zaťaženie vyvolané pravidelným tréningom odpovedá organizmus zosilnením srdcového svalu a zväčšením srdcových komôr. Tým sa dosiahne ekonomická práca srdcového svalu a zlepšuje sa krvný obeh. Priaznivý vplyv na detský organizmus má aj preto, lebo sa prevádza vo vodorovnej polohe a preto sa menej namáha srdce. Vo vode sa znižuje aj váha tela, ktoré je vodou nadnášané, preto je možné deti zaťažovať väčšími vytrvalostnými dávkami. (Modrák , M. 2000). Vplyv plávania na činnosť dýchacieho systému

Pri plávaní, hlavne pri plávaní vytrvalostného charakteru, je látková výmena a ekonomická práca srdcovo-cievneho systému závislá na pravidelnej a dostatočnej dodávke kyslíka. Tá môže byť zabezpečená len vtedy keď bezchybne pracuje dýchací systém. Je dôležité uvedomiť, že nádych pri plávaní je sťažený tlakom vody na hrudný kôš a žalúdok, pričom ústa a nos sú ponorené do vody a vynárajú sa len na krátku dobu. Naproti tomu tlak vody na hrudný kôš a žalúdok uľahčujú výdych do vody. Vplyv plávania na držanie tela a odstraňovania jeho deformácií

201

Pri plávaní je telo nadľahčované určitou silou. Čím viac sa blíži špecifická váha tela špecifická váha vody, tým je to pre plavca výhodnejšie. Má to praktický význam v tom, že k udržaniu vodorovnej polohy tela nie je vlastne potrebná žiadna statická práca, odľahčuje sa podporný aparát hlavne kosti a kĺby. Preto sú deti schopné dosahovať v plávaní vysoké vytrvalostné výkony bez nebezpečia poškodenia zdravia. Deti, ktoré majú pri sedení v škole do určitej miery mierne zakrivenú chrbticu si ju pri plávaní vzpriamia a uvoľnia. Tiež svalstvo končatín sa pri plávaní rytmicky pohybuje, streda sa napätie a uvoľnenie svalov. Preto lekári – ortopédi odporúčajú pri nedostatkoch a vadách v držaní tela hlavne plavecké spôsoby kraul a znak. (Modrák , 2005). Vplyv plávania na výchovu detí

Pre deti školského veku je dôležité vytvárať správne hygienické návyky. Dokonalé vytvorenie hygienických návykov je dôležité pri výučbe plávania v bazénoch. Základný plavecký výcvik je v živote žiakov veľký zážitok. Vo vode pri potápaní, skákaní získavajú deti isto tu a získavajú dôležité charakterové vlastnosti, ako je schopnosť prekonať sám seba a dôverovať si. Súčasne sa rozvíjajú aj ďalšie vlastnosti, ako je vytrvalosť, odvaha, rozhodnosť. Pri dobre zorganizovanom nácviku sa deti učia vzájomne si pomáhať, osvojujú si disciplínu, ohľaduplné chovanie. 2. ZÁKLADNÉ PREDPOKLADY PRE ZAHÁJENIE PLAVECKÉHO VÝCVIKU. Zdravotný stav

Základného plaveckého výcviku sa môžu zúčastniť len zdravé deti. Pod pojmom zdravé deti si predstavujeme, že deti netrpia poruchami funkcií vnútorných orgánov, že nemajú žiadne kožné ani infekčné choroby, že sú na požadovanom mentálnom stupni a predovšetkým nemajú žiadne ušné, krčné a nosné problémy. Malé ortopedické poruchy, napr. ploché nohy, nesprávne zakrivená chrbtica nie sú prekážkou. Naopak, v týchto prípadoch je plávanie doporučené ako najlepšia terapia. Je známe, že niektorí svetoví plavci začali s plávaním práve pre svoje ortopedické problémy. Pred zahájim plaveckého nácviku musí každé dieťa vyšetriť lekár, ktorý rozhodne, či je možné dieťa do nácviku zaradiť. Plavecký bazén

Na 2. stupni ZŠ platné učebné osnovy odporúčajú organizovať plavecký nácvik a výcvik v ucelenom 10 hodinovom celku. Na Bernolákovej ulici vo Vranove nad Topľou bol postavený plavecký bazén (Učebňa plávania), ktorý spĺňa všetky kritériá pre bezpečný a ničím nerušený nácvik aj výcvik. Bazén má rozlohu 16 x 8 metrov s hĺbkou vody 90 cm, kompletným hygienickým vybavením, teplota vody sa pohybuje od 27°C až 29°C , teplota vzduchu do 30°C s recikláciou s dezinfekciou počas celého dňa. Na základe týchto skutočností sa odbor školstva a učiteľmi TV vo Vranove n.T. rozhodol organizovať plavecké nácviky v ucelenom 15 hodinovom celku. Plavecké pomôcky

202

Úspech nácviku plávania závisí do značnej miery na účelnom využití rôznych pomôcok. Patrí medzi nich:

1. Plavecká doska, ktorá je zhotovená z ľahkej umelej hmoty o rozmeroch 35 x 22 x 4 cm. Slúži ako pomôcka pre oporu paží a tak nadľahčuje hornú časť tela. Slúži k nácviku splývania na prsiach a znaku a pri zdokonaľovaní pohybu dolných končatín.

2. Obruč z umelej hmoty, ktorou nacvičujeme splývanie tak, že učiteľ drží kruh vo vode a žiak vo odraze od steny musí vystretý obručou prejsť. Obruč môže slúžiť aj na orientáciu pod vodou a nácviku delfínových skokov.

3. Predmety na potápanie plné gumové loptičky alebo kocky, ktoré žiaci hľadajú na dne bazénu.

4. Tyče pre nácvik splývania. 5. Kocky z polystyrénu, na ktorých sú čísla resp. písmená. Tie si po ponorení žiaci

pod vodou ukazujú a po vynorení si ich povedia, čím u nich snažíme dosiahnuť to aby vo vode otvoriť oči.

B E Z P E Č N O S Ť pri organizovaní plaveckého výcviku žiakov základných škôl Základný plavecký výcvik organizuje škola ako súčasť vyučovania telesnej výchovy podľa smerníc MŠ SSR z 1. októbra 1979, č. 16958/1970-20 o organizácii plaveckého výcviku žiakov ZŠ – Vestník MŠ SSR z roku 1980, zošit 1. A) Organizačný a prevádzkový poriadok: Pre všetkých vyučujúcich, ktorí idú so žiakmi do bazénu, sú záväzné tieto pokyny a prevádzkový poriadok bazénu. Vyučovanie plávania sa zúčastňujú všetci žiaci príslušnej triedy, na základe školskej lekárskej prehliadky. Žiaci musia mať: plávky, uterák, kúpaciu čiapku, mydlo a puzdro. Počas celého pobytu v bazéne udržujú poriadok a čistotu. V zimnom období sú povinní dôkladne sa obliecť. Príchod do bazénu: Žiaci si odložia obuv vo vestibule a idú do oddelených šatní. Do šatní sú žiaci doprevádzaní učiteľom, ktorý dohliadne na prezliekanie a odloženie cenností. V sprchárni učiteľ nastaví sprchy a po osprchovaní ich uzavrie. Za plavecký výcvik v skupinách zodpovedá poverený učiteľ. Po výcviku učitelia odprevadia žiakov pod sprchy a dohliadnu na osprchovanie, osušenie a prezlečenie. Odchod z plaveckého výcviku je spoločný. Povinnosti žiakov:

- dodržiavať plavecký a prevádzkový poriadok - mať vo výbave predpísané oblečenie a hygienické prostriedky - po celý pobyt v bazéne dodržiavať poriadok a čistotu - do priestorov bazénu nenosiť cennosti a peniaze - za zabezpečenie cenností zodpovedá určený učiteľ - pred vstupom do bazénu použiť WC a sprchu

203

- uterák a mydlo odložiť na určené miesto - riadiť sa pokynmi cvičiteľov a plavčíkov

Povinnosti dozor konajúcich učiteľov:

- zabezpečiť celkové poučenie žiakov - zoznámiť sa s prevádzkovým poriadkom bazénu a dbať na jeho dodržiavanie - zabezpečiť bezpečnosť žiakov na ceste do bazénu a z neho - zabezpečiť a odovzdať zoznam žiakov potvrdený lekárom - skontrolovať vybavenie všetkých žiakov - zabezpečiť prezutie a prezlečenie žiakov - odložiť cennosti a peniaze - vyučovať v plavkách - pred výcvikom zabezpečiť WC, osprchovanie a umytie - urobiť rozdelenie žiakov do skupín - okrem plaveckého výcviku vykonávať aj dozor nad bezpečnosťou - spolupracovať so zamestnancami bazénu - zabezpečiť vyhodnotenie výcviku ale aj disciplíny a bezpečnosti - zabezpečiť osprchovanie, osušenie, oblečenie a obutie - dbať na bezpečnosť cestou k autobusu a v ňom

Riaditeľ školy:

- o spôsobe prevádzania výcviku informuje rodičov - poučenie o povinnostiach žiakov i učiteľov - určiť vedúceho učiteľa - zabezpečí lekárom potvrdený zoznam žiakov - zabezpečí zahrnutie výsledkov ZPV do klasifikácie TV - kontroluje finančné zabezpečenie akcie

LITERATÚRA: Baláž, J.: Telesná výchova, letné telovýchovné sústredenie. Vysokoškolské skriptá. 1977 Mikuš, M. – Krišanda, A.: Návrh príkladov plánov z telesnej výchovy pre základné školy.

2003. Modrák, M.: Učíme sa plávať 1. In. Vychovávateľ č. 9 . Edukatio.2000. ISSN 0139-6919. Modrák, M.: Učíme sa plávať 2. In. Vychovávateľ č. 10. Edukatio.2000. ISSN 0139-6919. Modrák, M.: Výučba zdravotnej telesnej výchovy v bazéne. MPC Prešov. 2005.

ISBN 80-8045-375-6. Stichert, K,: Plávanie Bratislava: Šport, Slovenské telovýchovné nakladateľstvo. 1977 Plavání pro cvičitele IV. třídy 1985. Olympia Praha, učebné texty. Bílovenská, M.: Zdokonaľovací plavecký výcvik. Učebné pomôcky Banská Bystrica. 1977 Kontakt : Mgr. Marián Grescho, vedúci školskej plavárne, ZŠ Bernolákova ul. Vranov / T. osgvt@8sgvt.edu.sk, tel.: 057 / 4431681

204

MOŽNOSTI SAMOSTATNEJ PRÁCE V TELESNEJ VÝCHOVE SLUCHOVO POSTIHNUTÝCH ŽIAKOV

PaedDr. Eva Polakovičová

Spojená škola Pavla Sabadoša internátna Prešov Kľúčové slová: Nácvik správneho držania tela, sluchovo postihnuté deti. Anotácia: Proces výchovy a vzdelávania v telovýchovnom procese pre sluchovopostihnuté deti v oblasti nácviku správneho držania tela.

Nové poňatie výchovno-vzdelávacieho procesu v telesnej výchove preferuje žiaka ako hlavný objekt pedagogického pôsobenia učiteľa. Moderné trendy a tendencie v edukačnom procese kladú zvýšené požiadavky na samostatnosť, tvorivosť a iniciatívnosť žiakov. Programové vyučovanie je jednou z možností optimalizácie riadenia telovýchovného procesu a jeho efektívnejšieho priebehu. Vyznačuje sa špecifickým spôsobom riadenia, čo znamená cieľavedomé usmerňovanie všetkých hlavných faktorov v súlade s vytýčenými cieľmi. Cieľom programového vyučovania v telesnej výchove je optimalizácia riadenia a maximálne využitie cvičebného času. Optimálny čas v individuálnej forme v rámci mimoškolskej činnosti je 15-20 minút. Pritom sa vytvára priestor pre kreatívne prístupy pri rozvoji samostatnosti a voľného rozhodovania samotných žiakov. Proces výchovy a vzdelávania je u sluchovo postihnutých žiakov zdĺhavý a náročný na metodické a didaktické postupy. Ak sa má osobnosť nepočujúceho dieťaťa rozvíjať ako u intaktných detí. Systém výchovy a vzdelávania je potrebné prispôsobiť ich špecifickým danostiam a vytvárať lepšie podmienky na ich sebarealizáciu. V programovom prístupe vo vyučovaní telesnej výchovy vidíme optimálnu cestu na rozvíjanie pohybových schopností, zručností a návykov u týchto žiakov, dodržiavanie zásad správneho držania tela s dôrazom na rozvoj rovnovážnych koordinačných schopností. Na samostatnú činnosť podľa programových prístupov je potrebné žiakov pripraviť. Žiakom je potrebné vysvetliť dôležitosť pohybu pre život, viesť ich k tomu, aby prekonali pohodlnosť a aby cítili vnútornú potrebu pohybovať sa a aby im pohyb a telesné cvičenie prinášalo pocit radosti a uspokojenia Je nevyhnutné, aby sa žiaci naučili samostatne pracovať s textom, vedeli si vybrať z ponúknutých cvičení a rozhodovať sa pre tie, ktoré u nich vyvolávajú pozitívne emócie a vytvárajú tvorivú a radostnú atmosféru. Žiakov je potrebné oboznámiť so základnými poznatkami o anatómii človeka, ktoré im umožnia získať aspoň základnú predstavu o tom, ako funguje ľudské telo, čo je pre organizmus človeka prospešné a čo naopak škodlivé.

Na hodinách telesnej výchovy zaraďujeme do programu hodín jednoduché cvičenia, ktoré pomáhajú rozvoju správneho držania tela, zvyšujú pohyblivosť, ohybnosť aj rovnováhu, s ktorou v dôsledku postihnutia majú žiaci problémy. Vychádzajúc

205

z poznatkov mnohých autorov a z vlastných skúseností v praxi, zostavila som zásobník jednoduchých cvičení, ktoré umožňujú žiakom samostatne pracovať vo voľnom čase. Cvičenia sú spracované podľa tematických celkov formou tzv. kariet a poskytujú zrozumiteľný návod na vykonanie cvičenia. V tomto príspevku uvádzam krátku ukážku, základné cvičenia a polohy sa pokúsime pretlmočiť do posunkového jazyka. I. NÁCVIK SPRÁVNEHO DRŽANIA TELA Cieľ: Rozvoj sily – chrbtové svalstvo Úloha: - posiľňovanie chrbtového svalstva tzv. priamivými cvičeniami, ktoré priaznivo pôsobia na správne držanie tela

- posilniť svalstvo v oblasti lopatiek - natiahnuť prsné svalstvo - pozor na správne dýchanie ( uvoľnenie – nádych, napätie – výdych)

Cvičenie 1 : Základná poloha: sed skrížny skrčmo – pripažiť

1. skrčiť pripažmo 2. vzpažiť 3. hmit 4. hlboký predklon

Počet opakovaní: 5 – 8 Sebakontrola: vzpriamený sed, nepredkláňať sa, dotyk lakťov na zem. Kontrola spolucvičenca: hmity s vystretými pažami, hlava v predĺžení trupu. Cvičenie 2: Základná poloha: sed roznožný – pripažiť

1. skrčiť upažmo 2. hmit pažami vzad

206

3. upažiť 4. hmit pažami vzad 5. hlboký ohnutý predklon

Počet opakovaní: 5 - 8 Sebakontrola: rovný chrbát, nekrčiť nohy v kolenách. Kontrola spolucvičenca: plynulý pohyb Cvičenie 3: Základná poloha: ľah na bruchu –vzpažiť von

1. hrudný záklon 2. ruky do tyla 3. vzpažiť von 4. späť do základnej polohy

Počet opakovaní: 8 –12 Sebakontrola: nedvíhame príliš paže a trup, vyťahujeme sa od drieku ku hlave

a k nohám. Kontrola spolucvičenca: kontrola prehnutia v driekovej oblasti

207

LITERATÚRA: FRŐMEL, K.: Teorie programovaného učení v tělesné výchově. Praha, SPN 1991

ISBN 80-7067-084-3 KUBÁNEK, B.- ŠOPKOVÁ, J. – FRŐMEL, K.: Programové učební postupy v akrobacii.

Pedagogfická fakulta University Palackého, Olomouc 1987. LENKOVÁ, R.: Správne držanie tela, ciele a úlohy kompenzačných cvičení. In: Zdravá

škola: zborník prác zo 6. vedeckej konferencie. Prešov: MC 2000. ISBN 20-8045-229-6

Kontakt : PaedDr. Eva Polakovičová, zástukyňa riaditeľa, SOU pre sluchovo postihnutú mládež Duklianska 2, tel.: 051/7711360, zsispo@zsdukpo.edu.sk

208

NIEKTORÉ POZNATKY Z GENÉZY VÝUČBY ZJAZDOVÉHO LYŽOVANIA

PaedDr. Igor ĎURECH ZŠ Československej armády 22, Prešov

Kľúčové slová: snežnice, lyže, kandahár, telemark, kristiania, carving. Anotácia: Autor sa snaží vo svojom príspevku predstaviť edukačný materiál – využiteľný v rámci teoretickej časti realizácie lyžiarskych kurzov v regionálnom školstve. Vážení kolegovia,

cieľom môjho príspevku je poskytnúť edukačný materiál, pre jeho využitie učiteľmi v teoretickej časti lyžiarskych kurzov na ZŠ a SŠ. Najstaršie náčinie človeka sú snežnice . Dokazujú to archeologické nálezy z oblasti Altaja , Psova , Bajkalu a severných oblasti strednej Ázie spred viac ako 5 000 rokov. Svedčia o tom nielen nákresy a maľby v jaskyniach a na skalách ostrova Rödöy, ale aj archeologické vykopávky.

Za najstaršiu lyžu považujeme lyžu nájdenú v juhošvédskom Hottingu pred viac ako 4 500 rokmi..

V strednej Európe sa prvé lyže objavili v slovinskom Kranjsku. Názov lyža má slovanský pôvod, čoho dôkazom je Dokument metropolitu

kyjevského Nikifora z 12. storočia. Neskôr sa vyskytuje aj u národov severnej Sibíri a u Laponcov. Prokopius ( 562 ) vo svojom diele Krásna gotika hovorí o lyžujúcich Laponcoch ako o Skridfinoch, čiže lyžujúcich Fínoch.

O používaní snežníc u lovcov v 5. storočí pred naším letopočtom sa zmieňuje aj Vergillius (70-19 p.n.l.) vo svojej básni Georgica .

Počas čínskej dynastie Čang (618-906) sa hovorí, že východní Turci používajú drevené kone, ktoré si uväzujú na nohy a behajú po ľade. O používaní snežníc a lyží v rannom stredoveku sa dozvedáme hlavne so severských bájok, ság, eposov Edda (8.- 9. stor.) a v povestiach o kráľoch starej Škandinávie. Olaus Magnus v roku 1555, v diele Historia de gentibus septentrionalis čiže História severských národov popisuje veľkosť, tvar a používanie lyží pri love, boji a hrách.

O lyžovaní vo Fínsku sa pojednáva aj v národnom epose Kalevala. Vo Švédsku to je historická zmienka o úteku a návrate kráľa Gustava Vasa na snežniciach v rokoch 1521- 1522 .

Siegmund z Herbersteinu vo svojej cestovnej správe Rerum moscoviticarium commentarii z roku 1549 popisuje používanie snežníc a lyží v stredovekej Rusi. Okolo roku 1580 Guagnini rozpráva o masovom používaní lyží v oblastiach západne od Uralu.

V Kranjsku ako jedinej oblasti strednej Európy lyžovalo už v 16. storočí. V 16. a 17. storočí používajú vo Fínsku lyže pri rôznych bojových ťaženiach.

Podobne aj ruskí velitelia v 17. a 18. storočí nasadzujú vojenské jednotky na lyžiach. V Nemecku sa o lyžiach ako prvý zmieňuje F.G.Klopstock až v roku 1771.

209

Vo francúzskom cestopise Chevaliera de la Tocuaya z roku 1801 v kapitole o lyžovaní prorocké slová o dobe, kedy sa bude v Európe používať toto užitočné a lacné náradie (lyže).

Okolo roku 1860 začalo anglické športové hnutie silne ovplyvňovať lyžovanie v Nórsku. Lyžovanie sa stáva športom mestského obyvateľstva. Centrom sa stala Kristiania a provincia Telemarken.

V roku 1861 bol založený prvý lyžiarsky klub v Nórsku a vo svete Trysil Skitter og Skilöberforening. Zdokonalil sa tvar lyží (telemarský) a technika jazdy (telemark a kristiania).

V roku 1868 na pretekoch v Kristianii Aversen Sondre Norheim (1825 - 1897) predviedol divákom dva oblúky. Jeden bol pomenovaný telemark a druhý kristiania . Neskôr založil v Kristianii prvú lyžiarsku školu na svete, ktorou prešli tisíce žiakov. Preteky vojakov v behu na lyžiach na 5 km 2. 4. 1843 v nórskom Tromse sú považované za začiatok športového lyžovania.

Postupne vznikajú ďalšie lyžiarske kluby. Významným bol Kristiania Ski Klub (1877). Športové lyžovanie dosahovalo v tej dobe vysokú technickú úroveň. Organizujú sa preteky. Najslávnejšími sú v Holmenkollene usporadúvané od roku 1892 až do dnes.

Prvá literárna zmienka o lyžiarskych cvičiteľoch, žiakoch A.S. Norheima , bratoch Torjusa a Mikkela Hemmestveidtovcov je z roku 1881.

Okrem nich sa o propagáciu nórskej školy, ktorá bola známa používaním lyží telemarkského tvaru s prútikovým viazaním, dvoma palicami po ramená a priamym zjazdom zakončeným telemarkom, alebo kristiankou zaslúžili nórsky študenti na stredoeurópskych školách a vysťahovalci do USA.

Vo Fínsku zorganizoval prvé lyžiarske preteky Alexander Hitze v roku 1864. V roku 1877 sa aj vo Švédsku konali prvé preteky mládeže v behu na lyžiach.

Prvé medzinárodné preteky v lyžovaní s účasťou Švédska, Fínska a Nórska sa konali v roku 1892.

Do 90.rokov bolo lyžovanie rozšírene prakticky len v Škandinávií. Nór Fridtjof Nansen v roku 1888 podnikol výpravu na lyžiach naprieč Grónskom.

O úspešnej výprave napísal v roku 1890 knihu „Na lyžiach naprieč Grónskom“ (Paa ski over Grönland). Jej nemecké vydanie o rok neskôr spôsobilo nevídaný záujem o lyžovanie v celej strednej Európe. Dopyt po lyžiach bol taký veľký, že v literatúre je označovaný ako najväčšie víťazné ťaženie športového náčinia modernej doby.

Veľkými nadšencami lyžovania boli aj britskí turisti, ktorí v roku 1858 v Londýne založili prvý turistický spolok Alpine Club ).

Prvé lyžiarske preteky mimo Škandinávie sa uskutočnili v 1893 roku v Čechách a v Rakúsku.

Hlavnou oblasťou športového lyžovania sa stávajú Alpy. Lenže rozdielny profil stredoeurópskej krajiny vyžadoval aj inú techniku jazdy ako vo Škandinávií.

Tvorcom alpskej lyžiarskej techniky bol Matthias Zdarsky ( 25. 2. 1856 - 20. 6. 1940). V roku 1896 vydal prvú príručku o výučbe alpského lyžovania Die alpine Lilienfelder Skilauftechnik (Alpská Lilienfeldeská lyžiarska technika). Nórsku školu prispôsobil alpským podmienkam. Skrátil lyže na 150-180 cm, používal jednu palicu

210

s hákom a zhotovil pokrokové viazanie. Zdôrazňoval bezpečnosť jazdy. Bol prvý, kto vedecky pristúpil k technike jazdy. Základom sa stala jazda v pluhu, predklon a predsunutie mierne odľahčenej vnútornej lyže.

Touto jeho technikou prešlo v Rakúsko-Uhorsku, Nemecku a v Švajčiarsku cez 20 000 žiakov. K zmiereniu s nórskou školou došlo na improvizovaných pretekoch s Nórom Hornom. História dala za pravdu Zdarskemu.

Syntézu nórskej a lilienfeldskej školy úspešne urobil rakúsky dôstojník a lyžiarsky inštruktor Georg Bilgeri vo svojej práci z roku 1910 Der alpine Skilauf. Používa dve palice, zdokonalil viazanie a prívratné oblúky a zaviedol tulenie pásy.

V roku 1910 bola založená Medzinárodná lyžiarska komisia. Hannes Schneider, zakladateľ Arlbergskej školy, vylepšil prívratnú techniku,

rozšíril stopu, znížil postoj, používal prívratnú kristiánku a vylepšil viazanie kandahár . Zaviedol systém rozdelenia účastníkov lyžiarskych kurzov podľa výkonnosti. Pred ll. svetovou vojnou vzniká vo Francúzsku tzv . rotačná škola, založená

na rotácií trupu a následným blokovaním tela jej prenosu na dolné končatiny. Neskôr sa využíva zosúvanie na rotačný švih. Vo výučbe je prívratná technika potláčaná.

Po ll . svetovej vojne do výučby lyžovania zasiahli poprední pretekári a z ich techniky odvodil metodiku pre laikov Stephan Kruckenhauser. Vzniká prevratná, ale veľmi rýchlo celosvetovo akceptovaná Protirotačná, rakúska škola. Pri vysúvaní pätiek dochádza k nadľahčeniu a protinatočeniu trupu, čo umožňovalo jazdiť krátke napojované oblúky ( wedeln ).

V 60-tych rokoch sa začína presadzovať, aj vďaka zdokonaľujúcemu sa lyžiarskemu výstroju, technika zatáčania prestúpením.

V roku 1977 vrcholí kríza predaja klasických lyží, čo núti lyžiarsky priemysel radikálne meniť výrobu. Využívajú sa experimenty s bočným vykrojením Reinharda Fischera zo 70-tych rokov. V 80-tych rokoch sa radikálne mení bočné vykrojenie lyží pre obrovský slalom a Super G. Firma Kneissl prichádza s lyžou Ergo, ktoré boli v sezóne 1991-92 pomenované na Carven. V roku1992 Elan predstavil extrémne vykrojenú lyžu Parabolika. Obrovský dopyt po nich v sezóne 1994-95 v USA jednoznačne potvrdil progresívnosť carvingových lyží. V sezóne 1997-98 bolo celosvetovo predaných 40% carvingových lyží. Na prelome tisícročí už je to 100%.

Tomuto faktu sa musí prispôsobiť aj nová metodika. Výučba zjazdového lyžovania v regionálnom školstve zaznamenala l. edukačnú

formu ustanovením smernice MŠ SSR o organizovaní lyžiarskeho výcviku žiakov č. 8673/73-ll/1, z 1. 9. 1973. Táto smernica je zameraná na výučbu zjazdového lyžovania na klasických lyžiach. Už viac ako 5 rokov niektorí učitelia TV aplikujú na LVVK výučbu carvingového lyžovania.

Metodika carvingového lyžovania je aj témou mojej záverečnej práce pre získanie ll . Kvalifikačnej skúšky.

Predkladaný príspevok výučby carvingového lyžovania korešponduje s históriou výučby zjazdového lyžovania.

211

LITERATÚRA : DOBROVODSKÝ, V.: Zimní olympijské hry v obrazech. Olympia, Praha, 1987 HELLEBRANDT, V.: Technika a metodika carvingových oblúkov v zjazdovom lyžovaní.

Vysokoškolské učebné texty, Bratislava, 2001 KULHÁNEK, O. a kol.: Malá encyklopedie lyžování. Olympia, Praha, 1987 MIKUŠ, M., MAČUGA, J., DUŠIČKA, P., KRIŠANDA, A.: Vnútroškolské riadenie telesnej

výchovy na základnej škole. MPC, Prešov. 1999. ISBN 80-968400-0-2 Kontakt.: PaedDr. Igor Ďurech, ZŠ Prešov, Ul. Čsl. Armády, 080 01 Prešov Igor.durech@centrum.cz

212

ŠPORTOVÁ PRÍPRAVA NA ŠPORTOVOM GYMNÁZIU V KOŠICIACH

PaedDr. Slavomír ŠIPOŠ – PaedDr. Ondrej VILNER Športové gymnázium, Popradská cesta, Košice

Anotácia: Autori sa zaoberajú základnými faktormi, podmieňujúcimi Systém športových gymnázií . Kľúčové slová: Postavenie športu v rámci školstva a systém športových gymnázií .

Súčasný normatívny systém v školstve je pre športovo – talentovú mládež vysoko náročné a pri tom aj dodržiavať základné kľúčové zásady a ideové východiska, ktoré je nutné aplikovať aj v športovej príprave. - demokratizácia - výchova založená na humanistickom tvorivom princípe humanizácia vzdelávania - dodržovanie ľudských práv - práva dieťaťa - právne vedomie pedagogických zamestnancov - dodržiavanie charty učiteľa - formovanie osobnosti, tvorivosti učiteľa a trénera - alternatívne modely výchovy a vzdelávania - celoživotné vzdelávanie učiteľov a trénerov Systém športových gymnázií je podmienený týmito základnými faktormi: - výbery športovo talentovanej mládeže na základe talentových skúšok (pohybových psychologických, prospechových schopností a zdravotnej spôsobilosti) - kvalitatívna úroveň trénerských, učiteľských a nepedagogických kádrov - úzka spolupráca s patronátnymi klubmi, športovými zväzmi pri tvorbe tréningového procesu a hlavne zabezpečenie súťaží - organizácia školského roku pri zladení športovej prípravy a vyučovacieho procesu - dodržovanie objemových ukazovateľov športovej prípravy dané osnovami - dodržovanie výchovne–vzdelávacieho procesu dané osnovami a štandardmi - smerovanie školy na alternatívny model vyučovania. (viď príloha) - otvorenosť systému tohto typu školy v zaraďovaní a vyraďovaní žiakov opierajúca o vyhlášku 65/1988 - kvalita školy je podmienená výsledkami (šport, vyučovací proces) počet reprezentantov, počet prijatých žiakov na vysoké školy, počet žiakov uplatnených vo výkonnostnom a vrcholovom športe

213

Športové gymnázium pri normatívnom systéme financovania je postavená na zásade viac kvantitatívneho charakteru – počet žiakov, čo vlastne sú peniaze. Kvalitatívny charakter tohto systému sú výsledky, ktoré sú podmienené podmienkami (športové priestory, pedagógovia a tréneri)

Na talentové skúšky pre školský rok 2007-2008 bol záujem o školu 180%.

Tento typ školy je ideálna forma pre systém športu v súčasnom školstve kde je možnosť skĺbenia športu a štúdia pre vrcholový a výkonnostný šport. Taký to typ školy vyžaduje pre realizáciu úspešného výsledku kreatívnych a pracovitých ľudí na každom poste. Využívať najnovšie informačné poznatky o vyučovacom a tréningovom procese.

Úzka spoluprác tréner, učiteľ, vychovávateľ. Individuálny prístup k žiakom v tréningovom a vyučovacom procese. Pre žiakov zaradených do reprezentačných výberov, alebo do vrcholového športu je možnosť využívania individuálneho študijného plánu. Postavenie triednej učiteľky sa dostáva do úlohy koordinátorky pri športovej príprave a vyučovacom procese.

Nedostatky vplývajúce aj na športové gymnázia.

V štátnom systéme starostlivosti o šport neexistuje do teraz „ Zákon o športe“. Nie je zadefinované či pri výchove mládeže pre šport bude preferovaný spolkový systém, alebo školský systém. Školské súťaže v športe viac stupňovo riadené (SAŠŠ, KŠU). Vzťah športových zväzov ku Športovým gymnáziám Športové gymnázia sú vnímané z pozície klubov ako servis pre ich športovú činnosť. SWOT analýza školy:

S- silné stránky 1.100% kvalifikácia pedagogických zamestnancov 2.Odbornosť vyučovania všetkých predmetov 3. Dobrá spolupráca učiteľ- tréner – žiak, učiteľ- tréner, rodič 4. Šport je najlepšia prevencia socialno- patologických javov 5. Vysoká kvalifikovanosť trénerov 6. Šport učí žiakov sebadisciplíne, vytrvalosti, pravidelnosti a zvyšovaniu

W- slabé stránky

1. Nedostatok učebných pomôcok 2.Nedostatok učební 3.Nedostatok športovísk

4. Slabé materiálno- technické zabezpečenie športovej základne

5. Nevyhovujúce priestorové a materiálno – technické podmienky školy a domova mládeže

214

osobných ambícii,

7. Škola má domov mládeže, v ktorom kvalifikovaní pracovníci komunikujú s učiteľmi a trénermi 8. Vysoká úspešnosť v dosahovaní športových výsledkov 9. Spolupráca so športovými klubmi. 10. Vysoké percento prijatia našich absolventov na VŠ 11. Výchova reprezentantov Slovenska 12. Škola má funkčné regeneračné stredisko pre žiakov, čo prispieva k zdravému vývoju športovcov. 13. Škola z prostriedkov rodičov poskytuje poistenie žiakov 14. Ponuka alternatívnych učebných plánov

O – príležitosti

1. Príprava reprezentantov Slovenska

2. V prípade zmeny materiálno – technického zabezpečenia zvýšiť počet žiakov, skvalitniť výuku, zefektívniť športovú prípravu, zlepšiť psychohygienické podmienky žiakov v škole i v domove mládeže

Stratégia SO

1.Silná spolupráca učiteľov, trénerov, vychovávateľov domova mládeže a rodičov vedie k výchove harmonickej osobnosti našich žiakov.

2.Naďalej viesť žiakov k vlasteneckému cíteniu

3. Dbať na prevenciu sociálno – patologických javov

4. Spolupráca so športovými klubmi

5. Presťahovanie školy do vyhovujúcejších priestorov

6. V prípade dosiahnutia lepších materiálno- technických podmienok školy prijať väčší počet žiakov.

Stratégia WO 1.Väčšina slabín vyplýva z o zlého materiálno – technického zabezpečenia 2. Zmena priestorov školy by zefektívnila výuku , zlepšila by sa úroveň výchovy a vzdelávania 3. Vhodným materiálno – technickým vybavením športovísk by sa podporil talent našich žiakov, zlepšili by sa ich športové výkony a výsledky 4. Pre zefektívnenie výchovno – vzdelávacieho a tréningového procesu je nutné mať priestorové podmienky, čím by bolo možné znížiť časový deficit, tak by sa zlepšila psychoregenerácia,, koncentrácia na študijné

215

a športové výkony a to by korelovalo s lepšími športovými a študijnými výsledkami. Znížilo by sa riziko únavy, z toho vyplývajúce zranenia a choroby našich žiakov. Zlepšil by sa stravovací a pitný režim.

T – hrozby

1. Nedostatočné finančné vybavenie

2. Nedostatočné priestorové a materiálne vybavenie školy, domova mládeže

3. Zdravotné problémy žiakov

1.V prípade dosiahnutia lepších materiálno – technických podmienok domova mládeže ubytovať väčší počet žiakov

2. Prezentovať aktivity školy

3. Zlepšovanie kvality, úrovne školy

4. Podporovať pedagogických aj nepedagogických zamestnancov školy v ďalšom vzdelávaní

5. Podporovať tvorbu projektov

6. Aktívne komunikovať so športovými klubmi.

SW 1. Profesionálny prístup a odbornosť učiteľov, trénerov a vychovávateľov sa aj v nevyhovujúcich priestoroch snaží neustále zvyšovať kvalitu i efektivitu vyučovacieho a tréningového procesu. 2. Vedenie školy systematicky a plánovite pristupuje k špecifickosti športového gymnázia

3. Vedenie školy veľmi premyslene využíva finančné a materiálne zdroje

4. Vedenie školy pravidelne komunikuje s rodičmi žiakov 5.Vedenie školy systematicky vyhodnocuje a analyzuje vyučovací a tréningový proces s cieľom zvýšiť ich kvalitu

SO – využiť silné stránky na získanie konkurenčnej výhody

WO – prekonať slabiny využitím príležitostí

SW – využiť silné stránky na čelenie hrozbám

WT – minimalizovať náklady a čeliť hrozbám

Kontakt: Športové gymnázium Košice, Popradská 1. Tel. 055/642486

e-mail: sgke@sportgymke.sk, sgzs@sportgymke.sk

216

ROZVOJ KOORDINAČNÝCH SCHOPNOSTÍ SPÁJANIA POHYBOV NA HODINÁCH BASKETBALU

Mgr. Jaroslava Rubická

Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta športu, Katedra edukológie hier

Kľúčové slová : Koordinačné schopnosti, štruktúra pohybového výkonu, športová technika, spájanie pohybov. Anotácia : Autorka predkladá príklady blokov na rozvoj koordinačných schopností spájania pohybov na hodinách basketbalu s prihliadnutím na obsah a objem zaťaženia, spolu s metodickými poznámkami. ÚVOD

Vo všetkých pohybových činnostiach človeka sú zastúpené koordinačné schopnosti, ktoré sa podieľajú na ich riadení a regulácii. Tieto schopnosti chápeme ako predpoklady k pohybovým činnostiam, umožňujúce ich vykonávanie podľa zadanej úlohy tak, aby mali čo najúčelnejší priebeh a výsledok z hľadiska časovej, priestorovej a dynamickej štruktúry.

Aj napriek tomu, že sú koordinačné schopnosti v športovej praxi široko spektrálne zastúpené a využívané, náležitá pozornosť vo výskume vo vedách o športe sa im začína venovať až v poslednej dobe Dokazuje to zvyšujúca sa frekvencia príspevkov s touto problematikou v odborných kruhoch. V dostupnej literatúre nachádzame práce zaoberajúce sa koordinačnými schopnosťami, ich úrovňou a rozvojom v rôznych vekových kategóriách najmä pre bežnú populáciu.. Doterajší nedostatočný záujem o koordinačné schopnosti pravdepodobne pramenil z ich zložitosti, multifaktorovej podmienenosti, obtiažnej identifikovateľnosti a následne i menej efektívneho rozvoja, v ktorom vidíme možnosti zvýšenia pohybovej úrovne nielen bežnej populácie ale tiež pre našu športovú a vekovú kategóriu.

Koordinačné schopnosti sa priraďujú v štruktúre športového výkonu spravidla k športovej technike a to preto, lebo úroveň koordinačných schopností podmieňuje kvalitu športovej techniky, rýchlosť jej zvládnutia, ďalšieho zdokonalenia a prispôsobenia novým podmienkam.

217

Rozvoj koordinačných schopností

J. Dovalil (2002) namiesto pojmu rozvoj kondičných a koordinačných schopností odporúča používať pojem stimulácia pohybových schopností. Vysvetľuje to tým, že nemusí vždy ísť len o ich rozvoj, ale môže ísť aj o udržanie stavu , kde o tom rozhoduje vždy dosiahnutá úroveň trénovanosti, talentové predpoklady, celkový objem zvoleného zaťaženia, frekvencia tréningových jednotiek a pod. Čiže ich podnecovanie navodzovaním tréningových podmienok. Uvádza dvojaký význam koordinačných schopností a ich ovplyvňovania v športe: 1. Vyššia úroveň koordinačných schopností je už sama o sebe hodnotou, „obratný“

športovec dokáže lepšie reagovať na potrebu zmeny pohybu, jeho variability, dokáže vykonať zložitejšiu pohybovú činnosť a pod. a tomto zmysle je súčasťou športového výkonu.

2. Ich rozvoj podmieňuje kvalitu technickej prípravy. Stimulácia koordinačných schopností súvisí s technickou prípravou: a) Napriek tomu sa odporúča plánovať „zvláštny tréning koordinácie“ okrem

technickej prípravy. b) Tréning koordinácie nie je zhodný s technickou prípravou, nakoľko len technickou

prípravou nie je možné zabezpečiť zlepšenie koordinácie. Stimulácia koordinačných schopností principiálne spočíva v zoznamovaní sa

s mnohými pohybovými činnosťami, pritom nejde o absolútnu dokonalosť v ich zvládnutí.

Dôležitým východiskom pre plánovanie efektívneho rozvoja koordinačných schopností sú poznatky o optimálnom veku cvičencov.

J. Kasa (1991, 1995, 2001, 2002) uvádza, že vývoj koordinácie musíme stimulovať už v období novorodenca vhodným cvičením, výživou, komunikáciou. Podľa jeho názoru najintenzívnejší prirodzený rast prebieha medzi 4. a 5. rokom života. Toto obdobie v živote označuje ako „zlatý vek“, najmä z hľadiska tempa rozvoja koordinačných schopností.

218

Zdôrazňuje, že ak je v tomto období pôsobenie na stimuláciu koordinačných schopností cieľavedomé, tak už v 7. až 10. roku má dieťa vysokú úroveň ich rozvoja. Podľa J. Kasu (1991) je úroveň rozvoja koordinačných schopností chlapcov s vekom vyššia ako u dievčat.

Najväčší rozvoj koordinačných schopností prebieha v mladšom školskom veku Zvlášť v koordinačne náročných športoch (gymnastika, športové hry a pod.) treba koordináciu pohybov výrazne rozvíjať na základe zámerného rozvoja koordinačných schopností v senzitívnych obdobiach.

Koordinačná schopnosť spájania pohybov

Koordinačná schopnosť spájania pohybov nie je v literatúre jednoznačne definovaná. V športových hrách, sa musia športové zručnosti prispôsobovať vonkajším meniacim sa podmienkam. Potrebné sú nielen osvojené (zautomatizované) športové zručnosti, ale i zvláštne schopnosti nadväzovať zručnosti za sebou, kombinovať ich, prispôsobovať meniacim sa podmienkam a účinne ich realizovať v premenlivých podmienkach súťažného boja.

V tomto prípade sú koordinačné schopnosti spojené nielen s osvojovaním čiastkových športových zručností (technikou herných činností a pod.), ale zvlášť s ich vysoko účinným využívaním v podmienkach súťaže.

Podľa M. Choutku a J. Dovalila (1991) schopnosť spájania pohybových prvkov sa prejavuje v najrôznejších podobách ako časovo-priestorové a dynamické usporiadanie už skôr osvojených pohybových operácií do zložitejšej činnosti riešiacej konkrétnu pohybovú úlohu.

Koordinačnou schopnosťou spájania pohybov sa zaoberali aj M. Mikuš – V. Lafko – J. Mihalčin (2004), ktorí ju charakterizujú ako schopnosť presne a rýchlo spájať (nadväzovať) a kombinovať už osvojené pohyby, pohybové činnosti, pohybové prvky, operácie (usporiadané v nových, zložitejších, funkčných pohybových celkoch (komplexov) riešiacich konkrétnu pohybovú úlohu.

219

Bližšie charakterizujú aj pojem pohybový celok, ktorý vytvára integráciu pohybov do zladených celkov. V pohybovom celku ide o časové, priestorové a dynamické usporiadanie dvoch a viac pohybov v určitej postupnosti, nadväznosti a v ich rôznej kombinácii. Autori hovoria o dvoj-, troj- a viacprvkovom pohybovom celku (reťazci pohybov):

Uvedení autori, na základe vlastných poznatkov z praxe, odporúčajú do jedného pohybového celku zaradiť 3 – 6 pohybových činností.

Moderný basketbal je hra, ktorá je charakterizovaná vysokou dynamickosťou a rýchlymi zmenami, ktoré kladú zvýšené nároky na kondično-koordinačnú pripravenosť hráča (J. Šimonek ml., 2002). Efektívnosť hernej činnosti basketbalistu v stretnutí závisí od stabilnosti a variabilnosti jeho návykov a zručností, od pohyblivosti nervových procesov, dokonalej činnosti analyzátorov, ako aj úrovne rozvoja rozhodujúcich pohybových schopností (kondičných a koordinačných) a intelektu.

Medzi základné formy pohybovej činnosti basketbalistu patrí chôdza, beh rozličnej intenzity s loptou a bez lopty, rýchle štarty a zastavenia, zmeny smeru, beh v zákrute, krátke úseky prekonávané maximálnou rýchlosťou, výskoky (vykonávané odrazom jednonožne a znožmo, z miesta a z rozbehu), prihrávky, chytanie lopty, streľba na kôš, obranné pohyby a klamavé činnosti.

Schopnosť nadväzovania pohybových činností sa v basketbale prejavuje najmä pri prepojení v určitých herných činnostiach ako napr.: spracovanie lopty – „finta“ – prihrávka (alebo streľba), zisk lopty – dribling – „finta“ – streľba atď., no najmä tam, kde je nevyhnutné účelne pospájať pohybové činnosti resp. technické zručnosti do ucelenej športovej činnosti, v čiastkových pohyboch vykonávaných buď následne alebo simultánne, nepretržite, so zameraním na cieľ.

Skúsenosti ukazujú, že pri včasnom rozvoji koordinačných schopností a individuálnej diferenciácii požiadaviek môžeme dosiahnuť dobré výsledky nielen v športovej príprave detí a mládeže, ale aj na hodinách basketbalu v školskej telesnej výchove.

P1 + P2 + P3 = pohybový celok

220

N rozvoj koordinačných schopností súžia tzv. koordinačné cvičenia. Efektívne sú tie koordinačné cvičenia, ktoré sú pre žiaka nové, zaujímavé, atraktívne a koordinačne primerane náročné. Tieto cvičenia treba často meniť, obmieňať, resp. vhodným spôsobom zvyšovať ich koordinačnú náročnosť. Do hodín basketbalu zaraďujeme väčší počet koordinačných cvičení s menším počtom sérií a opakovaní. Ich rozvoj je možné doplnkovo riešiť individuálnym tréningom a domácimi úlohami (najmä u mládeže). Aj keď koordinačné cvičenia môžu na prvý pohľad vyzerať ako nenáročná „zábava“, kladie vysoké požiadavky na CNS, analyzátory a niektoré osobnostné predpoklady: koncentrácia pozornosti, trpezlivosť, húževnatosť, rozhodnosť a koncentráciu vôľového úsilia.

Ako sme už uviedli, na rozvoj koordinačných schopností spájania pohybov je vhodné vytvoriť „bloky“ koordinačných schopností a tie zaraďovať na začiatku hodín basketbalu po rozcvičení, ale tiež pri diskomforte po zaťažení, na konci hodiny. (A. Lednický – L. Doležajová, 2002; J. Šimonek ml., 2002, 2004, E. Strešková, 2004). Pred každým cvičením vysvetliť žiakom cieľ a organizáciu cvičenia.

Ako príklad uvádzame niekoľko blokov na rozvoj koordinačných schopností spájania pohybov v basketbale.

Pri tvorbe blokov koordinačných cvičení sme vychádzali z prác autorov: A. Lednický, L. Doležajová (2002), E. Strešková (2005), J. Šimonek st., J. Šimonek ml., M. Mikuš (2006), M. Mikuš, V. Lafko (2005) a z vlastných skúseností a pri ich zostavovaní sme dodržiavali nasledovnú štruktúru:

čas trvania bloku KOC 15 – 20min. čas trvania jedného pohybového celku 5 – 15 sek. počet pohybových činností v pohybovom celku 2 – 5 počet pohybových celkov v jednej sérii 3 počet sérií v jednom bloku 4 čas trvania odpočinku :

a) po každom pohybovom celku 30 s b) po sérii pohybových celkov 1 – 3 min

221

Pri tvorbe pohybových celkov, ako aj celých blokov sme dbali na: ich rôznorodý obsah rôzne usporiadanie a kombinovanie už uplatňovaných KOC, postupné zvyšovanie koordinačnej náročnosti KOC, postupné zvyšovanie rýchlosti vykonávania KOC.

Každý nami zostavený blok obsahuje tieto základné údaje: 1. poradové číslo, 2. obsah a objem zaťaženia, 3. čas trvania série (min.), 4. intenzita cvičenia, 5. interval odpočinku:

a) po každom cvičení (s), b) po každej sérii (min.),

6. čas trvania série (min.), 7. čas trvania celého bloku (min.). Je potrebné vyvíjať úsilie úsilie, aby počas cvičení boli žiaci aktívni, spolupracovali

a sami mali záujem cvičenie vykonávať čo najpresnejšie. Viesť ich aj k prirodzenej súťaživosti, vzájomnému povzbudzovaniu, presnosti a rýchlemu vykonávaniu pohybovej činnosti.

Obtiažnosť jednotlivých cvičení v koordinačných blokoch má byť primeraná danej vekovej kategórii, postupovať od jednoduchých cvičení všeobecného charakteru po zložitejšie – špecifické, zostavené z herných činností jednotlivca v basketbale. Využili sme vlastné skúsenosti aktívneho hráčskeho pôsobenia v kluboch KPS Brno, VŠ Praha, Strojstav Prešov, z československej reprezentácie a z vedenia tréningového procesu v kluboch Cassovia Košice, Viktoria Košice a BK99 Prešov.

222

Príklady blokov na rozvoj koordinačných schopností spájania pohybov

Blok č. 1 Zameranie: Rozvoj koordinačných schopností nadväzovania pohybov

P. č.

OBSAH A OBJEM ZAŤAŽENIA

Čas trvaniasérie (min.)

Interval odpočinku po Čas jednej

série (zaťaž. +

odpoč.) (min.)

Materiálne zabezpeč

enie každom cvičení

(s)

sérii cvič. (min.)

1. Kotúľ vpred a preliezanie oknom ŠD Jeden žiak 4-krát.

5 4 2 žinenky 2 diely ŠD

Odpočinok: aktívny. 30 2 2. Striedanie polôh

Pozri metodické poznámky.

6 4

Odpočinok: aktívny. 30 2 3. Beh po kladine,

podliezanie a znožné poskoky Jeden žiak 4-krát. Pozri metodické poznámky.

6 2 lavičky 2 žinenky 2 diely ŠD

Odpočinok: aktívny. 30 2 5 S P O L U 17 6 23

Metodické poznámky: 1. Pohybový celok – Kotúľ vpred a preliezanie oknom švédskej debny

Popis cvičenia: 1 – štart (vzpor sedmo vzadu, päty na štartovej čiare) 2 – kotúľ vpred 3 – preliezť oknom (diel debny na výšku – opísať kruh) 4 – dobeh do cieľa

Metodická poznámka: • žiaci cvičia prúdom za sebou, štartujú na signál vyučujúceho (asi 5 sek.

intervaly). • žiak, ktorý docvičil, vracia sa späť chôdzou.

2. Pohybový celok – Striedanie polôh 1 – stoj spojný, pripažiť 2 – vzpor drepmo 3 – vzpor sedmo 4 – ľah vpredu

5 – pretočenie v ľahu (vpravo) o 360° 6 – vzpor sedmo 7 – vzpor drepmo 8 – stoj spojný

Metodická poznámka:

223

• Dbať na dodržiavanie stanovených polôh. • Cvičia všetci žiaci, stoja v šachovnicovom postavení (2 m vzdialenosť). • 2 kompletné cykly tvoria jedno cvičenie.

3. Pohybový celok – Beh po kladine, podliezanie a znožné poskoky Popis cvičenia:

1 – štart (rôzne polohy) 2 – beh po kladine (otočená lavička) 3 – podliezť diel debny, v ktorom je vsunutá žinenka 4 – znožné preskoky cez gymnastické tyče do cieľa

Metodická poznámka: • žiaci cvičia prúdom za sebou v dvoch družstvách. • žiak štartujú na signál vyučujúceho. • Späť sa žiaci vracajú chôdzou.

224

Blok č. 2

Zameranie: Rozvoj koordinačnej schopnosti nadväzovania PČ

P. č.

OBSAH A OBJEM ZAŤAŽENIA

Čas trvaniasérie (min.)

Interval odpočinku po Čas jednej

série (zaťaž. +

odpoč.) (min.)

Materiálne zabezpeč

enie každom cvičení

(s)

sérii cvič. (min.)

1. Protiútok jednotlivca - obranný pohyb a streľba po prihrávke - 4-krát Pozri metodické

poznámky

5 7 Basket.lopty

Odpočinok: aktívny. 30 2 2. Protiútok jednotlivca

po odraze lopty o dosku

Pozri metodické poznámky

6 8 3.kužeľe Basket.lopt

y

Odpočinok: aktívny. 30 2 3. Protiútok jednotlivca

po driblingu

a prihrávke – 4-krát

Pozri metodické

poznámky

7 9 Basket.lopty

Odpočinok: aktívny. 40 2 S P O L U 18 6 24

Metodické poznámky:

2 Pohybový celok Žiak za koncovou čiarou, loptu má na rohu čiary TH. Pomocník za polkou pri postrannej čiare – predĺženie čiary TH.

1 - žiak vykoná 4-krát obranný pohyb do rohu a späť,

225

2 - beží vpred , dvíha loptu, 3 - dribluje na druhú stranu, 4 - pred poliacou čiarou prihráva pomocníkovi, 5 - ten mu prihráva späť, 6 - žiak dribluje a strieľa po dlhom dvojtakte na kôš, 7 - pomocník beží za ním, zbiera loptu a vymenia si úlohy, 2-krát P, 2-krát Ľ.

3 Pohybový celok 3 kužele 5m od seba Žiak s loptou čelom ku košu 1 - ˇžiak si nahodí loptu na dosku a aktívne ju doskočí, 2 - v plnej rýchlosti dribluje na polovicu, kde si na kraj stredového oblúka loptu

položí, 3 - obranným pohybom 2-krát pravá, 2-krát ľavá späť na čiaru TH, dotkne sa

aspoň jednou nohou, 4 - beží vpred, dvíha loptu, 5 - dribluje medzi a strieľa z jumpu 6 aktívny doskok lopty.

4 . Pohybový celok Žiak s loptou za koncovou čiarou, lopta na zemi. 1 - žiak vybieha na predĺženú čiaru územia TH kde vykoná sed, 2 - behom chrbtom vzad beží späť na koncovú čiaru, vykoná sed, 3 - dvíha loptu a dribluje na druhú stranu, 4 - za polkou prihráva pomocníkovi, 5 - ten mu vracia loptu na čiaru TH, 6 - strieľa z jumpu, aktívny doskok lopty, 7 - vymenia si úlohy, každý 2-krát P a 2-krát Ľ.

226

Blok č.3 Zameranie: Rozvoj koordinačných schopností nadväzovania pohybov

P. č.

OBSAH A OBJEM ZAŤAŽENIA

Čas trvaniasérie (min.)

Interval odpočinku po Čas jednej

série (zaťaž. +

odpoč.) (min.)

Materiálne zabezpeč

enie každom cvičení

(s)

sérii cvič. (min.)

1. Beh a kotúľanie lopty so zmenou smeru pohybu Pozri metodické poznámky.

7 5 Kužele, Lopty, Švihadlá

Odpočinok: aktívny. 40 2 2. Dribling medzi métami

v tvare hviezdy Jeden žiak 4-krát. Pozri metodické poznámky.

5 kužele, lopty

Odpočinok: aktívny. 30 2 4 3. Dribling k métam

v družstvách Jeden žiak 4-krát. Pozri metodické poznámky.

5 lavičky, kužele, lopty

Odpočinok: aktívny. 50 2 6 S P O L U 17 6 23

Metodické poznámky: 1. Pohybový celok – Beh a kotúľanie lopty so zmenou smeru pohybu

Popis cvičenia: 1 – štart 2 – beh okolo mét 3 – kotúľanie lopty medzi métami (striedavo ľavou a pravou) 4 – zdvihnúť loptu, beh a položiť ju na pôvodné miesto

Metodická poznámka: • žiaci cvičia prúdom za sebou. Ďalší štartuje po položení lopty. • žiak, ktorý docvičil, späť sa vracia chôdzou. • Zabezpečiť loptu proti odkotúľaniu (krúžok, stočené švihadlo).

2. Pohybový celok – Dribling medzi métami v tvare hviezdy Popis cvičenia:

1 – dribling pravou vpred, dotyk méty ľavou rukou 2 – dribling ľavou vzad, dotyk méty pravou rukou

227

3 – dribling pravou stranou, dotyk méty ľavou rukou 4 – dribling ľavou stranou, dotyk méty pravou rukou 5 – dribling pravou vzad, dotyk méty ľavou rukou, odovzdať loptu ďalšiemu

Metodická poznámka: • žiaci cvičia v troch družstvách (4 – 6 členov) súťažnou formou. • Pri dotykoch méty nesmie byť dribling prerušený.

3. Pohybový celok – Dribling k métam v družstvách Popis cvičenia: žiak družstva A – stoj výkročný ľavou, lopta v pravej ruke.

1 – štart, dribluje ku kužeľu č. 2 a zhodí ho ľavou rukou 2 – obrat, dribluje ľavou a zhodí ho ľavou rukou 3 – obrat, dribluje pravou a zhodí kužeľ č. 3 ľavou rukou 4 – obrat a dribluje ľavou späť na miesto štartu, odovzdá loptu spolužiakovi

žiak družstva B – stoj výkročný pravou, lopta v ľavej ruke. 1 – štart, dribluje ku kužeľu č. 2 a zhodí ho pravou rukou 2 – obrat, dribluje pravou a postaví kužeľ č. 1 ľavou rukou 3 – obrat, dribluje ľavou a postaví kužeľ č. 3 pravou rukou 4 – obrat a dribluje pravou späť na miesto štartu, odovzdá loptu spolužiakovi

Metodická poznámka: • Žiaci cvičia prúdovo v dvoch zástupoch v 2 m vzdialenosti od seba. • Prvý žiak z družstva B štartuje až po prevrátení kužeľa č. 2 hráčom z družstva

A. • Po vykonaní cvičenia sa žiak A zaradí do družstva B, B do družstva A. • žiaci nesmú prerušiť dribling. • Kužele sú postavené na lavičke. • žiaci sú 2-krát členmi družstva A, 2-krát družstva B. • Je vhodné postaviť dve dráhy a družstvá súťažia medzi sebou (A, B proti C, D).

228

Blok č. 4 Zameranie: Rozvoj koordinačnej schopnosti nadväzovania PČ

P. č.

OBSAH A OBJEM ZAŤAŽENIA

Čas trvaniasérie (min.)

Interval odpočinku po Čas jednej

série (zaťaž. +

odpoč.) (min.)

Materiálne zabezpeč

enie každom cvičení

(s)

sérii cvič. (min.)

1. Dribling a kotúľanie 2 lôpt medzi métami Jeden žiak 4-krát. Pozri metodické poznámky.

5 8 lôpt, kužele

Odpočinok: aktívny. 30 2 6 2. Podávanie si lopty

pomedzi kolená za chôdze Jeden žiak 4-krát. Pozri metodické poznámky.

6 plné lopty

Odpočinok: aktívny. 30 1 4 3. Kotúľ vpred

a preliezanie oknom ŠD Jeden žiak 4-krát.

5 4 2 žinenky 2 diely ŠD

Odpočinok: aktívny. 30 2 S P O L U 16 5 21

Metodické poznámky:

1. Pohybový celok – Komplex cyklických a acyklických pohybov

Popis cvičenia: 1 – štart 2 – päť preskokov ponad gymnastické tyče 3 – beh okolo 3 mét 4 – znožné poskoky vzad do cieľa

Metodická poznámka: • žiaci cvičia v družstvách prúdovo. • Štarty v sérii v 3-sek. intervaloch. • Štart do ďalšej série je na signál trénera.

2. Pohybový celok – Podávanie si lopty pomedzi kolená za chôdze Popis cvičenia:

229

1 – Stoj výkročný (Ľ, P), predklon, žiak drží loptu v rukách medzi kolenami 2 – Pri každom kroku si podať loptu pomedzi kolená

Metodická poznámka: • žiaci cvičia v trojiciach (A, B stoja za sebou, C v 6 – 8 m vzdialenosti čelom

k ním). • A – po vykonaní cvičenia odovzdá loptu C. C – odovzdá B, B – späť A.

3. Pohybový celok – Kotúľ vpred a preliezanie oknom ŠD Popis cvičenia:

1 – štart (vzpor sedmo vzadu, päty na štartovej čiare) 2 – kotúľ vpred 3 – preliezť oknom (diel debny na výšku – opísať kruh) 4 – dobeh do cieľa

Metodická poznámka: • žiaci cvičia prúdom za sebou, štartujú na signál vyučujúceho (asi 5 sek.

intervaly). • žiak, ktorý docvičil, vracia sa späť chôdzou.

230

Blok č. 5 Zameranie: Rozvoj koordinačnej schopnosti nadväzovania PČ

P. č.

OBSAH A OBJEM ZAŤAŽENIA

Čas trvaniasérie (min.)

Interval odpočinku po Čas jednej

série (zaťaž. +

odpoč.) (min.)

Materiálne zabezpeč

enie každom cvičení

(s)

sérii cvič. (min.)

1. Kotúľ vpred a dribling pri behu po lavičke Jeden žiak 4-krát. Pozri metodické poznámky.

5 lavičky, lopty, žinenky

Odpočinok: aktívny. 30 1 4 2. Dribling so zmenou

polohy Jeden žiak 5-krát. Pozri metodické poznámky.

6 10 lôpt

Odpočinok: aktívny. 30 2 5 3. Beh kladine,

podliezanie a znožné poskoky Jeden žiak 4-krát. Pozri metodické poznámky.

6 2 lavičky 2 žinenky 2 diely ŠD

Odpočinok: aktívny. 30 2 5 S P O L U 17 5 22

Metodické poznámky:

1. Pohybový celok – Kotúľ vpred a dribling pri behu po lavičke

Popis cvičenia: 1 – štart (polovysoký s loptou v rukách) 2 – vyhodiť loptu, kotúľ vpred a chytiť loptu skôr ako dopadne na zem 3 – dribling o zem pri behu po lavičke 4 – uchopiť loptu, vyhodiť ju a vykonať obrat o 720°, chytiť loptu po odraze od zeme 5 – dobehnúť do cieľa

Metodická poznámka: • Späť sa žiaci vracajú poklusom a lopty si navzájom odovzdávajú. • žiaci cvičia v družstvách (4 – 6 členov).

231

• Ďalší štartuje, keď žiak pred ním vykonal dribling pri behu po lavičke. 2. Pohybový celok – Dribling s plynulou zmenou polohy

Popis cvičenia: 1 – v stoji 2 – v kľaku 3 – v sede 4 – v drepe 5 – v stoji

Metodická poznámka: • žiaci cvičia v dvojiciach. A – cvičí, B – aktívne oddychuje a opačne. • Jedno cvičenie má 2 cykly.

3. Pohybový celok – Beh po kladine, podliezanie a znožné poskoky Popis cvičenia:

1 – štart (rôzne polohy) 2 – beh po kladine (otočená lavička) 3 – podliezť diel debny, v ktorom je vsunutá žinenka 4 – znožné preskoky cez gymnastické tyče do cieľa

Metodická poznámka: • žiaci cvičia prúdom za sebou v dvoch družstvách. • žiak štartujú na signál vyučujúceho. • Späť sa žiaci vracajú chôdzou.

232

Blok č . 6 Zameranie: Rozvoj koordinačnej schopnosti nadväzovania PČ

P. č.

OBSAH A OBJEM ZAŤAŽENIA

Čas trvaniasérie (min.)

Interval odpočinku po Čas jednej

série (zaťaž. +

odpoč.) (min.)

Materiálne zabezpeč

enie každom cvičení

(s)

sérii cvič. (min.)

1. Protiútok jednotlivca po odraze lopty o dosku Pozri metodické

poznámky.

5 7

Odpočinok: aktívny. 30 2 2. Výskoky na 2 diely

debny s obratmi o 180°) Jeden žiak 4-krát. Pozri metodické poznámky.

6 3 x 2 diely švédskej debny

Odpočinok: aktívny. 50 1 5 3. Protiútok jednotlivca

po cvale bokom Pozri metodické poznámky.

7 9

Odpočinok. 40 2 S P O L U 18 5 23

Metodické poznámky: 1. . Pohybový celok Pomôcky – 3 kužele na zadnej polovine, 1,5m od seba Žiak s loptou čelom ku košu

1 - žiak si nahodí loptu na dosku a aktívne ju doskočí, 2 - v plnej rýchlosti dribluje na polovicu, kde si na kraj stredového oblúka loptu

položí, 3 - obranným pohybom 2x pravá, 2x ľavá späť na čiaru TH, dotkne sa aspoň

jednou nohou, 4 - beží vpred, dvíha loptu, 5 - dribluje medzi a strieľa z jumpu aktívny doskok lopty.

2. Pohybový celok – Dribling s plynulou zmenou polohy

233

Popis cvičenia: 1 – ZP stoj rozkročný nad debnou (2 vrchné diely švédskej debny) 2 – odrazom znožmo výskok na debnu do stoja spojného 3 – vertikálny výskok s obratom o 180° a doskokom na debnu 4 – výskokom do ZP (jen cvičenie má 4 cykly, obraty striedať vľavo a vpravo)

Metodická poznámka: • V družstvách (4 – 6 cvičencov v jednom družstve), súťaž. • Ďalší začína cvičenie až po ukončení činnosti spolužiaka. • Dbať na maximálnu rýchlosť prevedenia.

1. Pohybový celok Pomôcky: 2 kužele. Žiaci rozdelení do dvoch skupín na polovici ihriska, prvý loptu na zemi.

1 - na povel vybieha ku kužeľu 3 m od polovice, sadne si, 2 - beží vzad na polovicu, 3 - cvalom bokom ku stredovému kruhu a späť, 4 - dvíha loptu a dribluje ku košu, 5 - strieľa (rôzne druhy streľby, meniť pravú a ľavú stranu).

Zoznam použitej literatúry : DOVALIL, J. et al. ( 2002 ): Výkon a trénink ves portu. Praha: Olympia, 331 s. ISBN 80-7033-760-5. CHOTKA, M. – DOVALIL, J. ( 1991 ) : Sportovní trénink. Praha: Olympia, 1991. 22 s. KASA, J. ( 1995 a ) : Koordinácia pohybu. In: Sýkora, F. a kol.: Telesná výchova a sport: Terminilogický slovník 2. zv. Bratislava : FF UK, 1995, s. 122 – 124. ISBN 80-85508-26-5. KASA, J. ( 2001 ): Športová konantropológia.: Terminologický a výkladový slovník. Bratislava, FTVŠ UK, 2001. 112 s. ISBN 80-968252-8-3. KASA, J. ( 2002 ): Športová antropomotorika. Bratislava: SVSTVŠ, FTVŠ UK, 2002. 209 s. ISBN 80-968-252-3-2. LEDNICKÁ, A. – DOLEŽAJOVÁ, L. ( 2002 ): Rozvoj koordinačných schopností. Bratsilava: SVS TVŠ, 2002. 132 s. ISBN 80-89075-13-4. MIKUŠ, M. – LAFKO, V. – MIHALČIN, J. ( 2004 ): Koordinačná schopnosť spájania pohybov. ( Materiály zo seminára NŠC 31.3.2004 ). Bratislava: NŠC, s. 54 – 58. MIKUŠ, M. – LAFKO, V. – MIHALČIN, J. ( 2006 ) : Komplexný test koordinačných schopností. Zborník prác z vedecko-pedagogickej konferencie učiteľov telesnej výchovy.

234

Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, Prešovská univerzita v Prešove-Fakulta športu, 2006, s. 17 – 25, ISBN 80-8045-426-4. STREŠKOVÁ, A. ( 2004 ): Význam rovnováhových a rytmických schopností v športovej príprave. In: Nové trendy v oblasti rozvoja a diagnostiky koordinačných schopností. ( Materiály zo seminára NŠC 31.3.2004), Bratislava: NŠC, 2004, s. 28 – 48. ŠIMONEK, J. st. ( 1987 ): Kondičná príprava v kolektívnych športových hrách. Bratislava: Šport STV, 1987. ISBN 80-969327-4-8. ŠIMONEK, J. ml. (2002 ): Model rozvoja koordinačných schopností v dlhodobej športovej príprave v športových hrách. Bratislava, SVS TVŠ, 2002, ISBN 88-89075-03-7. Kontakt: Mgr. Jaroslava Rubická, Prešovská univerzita PU v Prešove, Ul. 17. novembra 13, 081 16 Prešov. rubicka@unipo.sk, 051 / 747052 .

235

Poznámky:

236

Zborník referátov z 2. ročníka konferencie učiteľov telesnej výchovy, usporiadaného Fakultou športu Prešovskej univerzity v Prešove a Metodicko-pedagogickým centrom Bratislava, alokovaným pracoviskom v Prešove

Prešov 25. apríl 2008

Názov publikácie : TELESNÁ VÝCHOVA A ŠPORT, ZDRAVIE A POHYB Recenzenti : prof. PhDr. Karol Feč, CSc. prof. PaedDr. Jozef Liba, PhD. PaedDr. Eva Vincejová Vedeckí redaktori : doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. PaedDr. Michal Modrák, PhD.

Technický redaktor : PaedDr. Michal Modrák, PhD. Redakčná rada : prof.PhDr. Jela Labudová, PhD.

PaedDr. Ivan Pavlov, PhD. doc.PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. Mgr. Ján Slezák, PhD. Jazyková úprava : Príspevky neprešli jazykovou úpravou a sú zverejnené v autorských verziách. Za obsah, pôvod a správnosť citácií zodpovedajú autori jednotlivých príspevkov. Vydávateľ : Metodicko-pedagogické centrum Bratislava, alokované pracovisko Prešov Za vydanie zodpovedá : PaedDr. Ivan Pavlov, PhD., riaditeľ MPC Bratislava, alokované pracovisko Prešov Tlač : Rokus, s.r.o., Sabinovská 55, Prešov Náklad : 250 ks Miesto a rok vydania : Prešov 2008 Vydanie : prvé Rozsah : 236 str. ISBN: 978-80-8045-515-6 Nepredajné ! Určené pre vzdelávacie potreby pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení Slovenska.