Švp -...

Základná škola, Litoměřická 32, Topoľčianky 951 93

Školský vzdelávací program

Základná škola – 2. stupeň

Názov :

Vzdelávací program

Stupeň vzdelania ISCED 2

Dĺžka štúdia 5-ročná

Vyučovací jazyk: slovenský Študijná forma – denná Druh školy: štátna

Predkladateľ: Mgr. Jozef Barát – riaditeľ školy

Názov školy: Základná škola Topoľčianky

Adresa: 951 93 Topoľčianky, Litoměřická 32

IČO: 37865145

Riaditeľ školy: Mgr. Jozef Barát

Koordinátor pre tvorbu ŠVP: Mgr. Jozef Barát

Ďalšie kontakty: Mgr. Jaroslava Fábryová

Zriaďovateľ: Obec Topoľčianky

Názov: Obecný úrad Topoľčianky

Adresa: 951 93 Topoľčianky, Hlavná 114

Kontakty: Juraj Mesko – starosta obce

Podpis riaditeľa Mgr. Jozef Barát v.r.

I. Všeobecná charakteristika školy

1. Veľkosť školy

Škola je plnoorganizovaná. Je spádovou školou pre obce Hostie, Lovce od 5. ročníka a Žikava od 1. ročníka. Škola má dve budovy vzdialené od seba 1000 m. Budova na Cintorínskej ulici ma 4 učebne, na Litoměřickej ulici 21 tried vrátane odborných učební a telocvične. Súčasná kapacita školy je cca 500 žiakov. Obe budovy sú umiestnené v okrajových častiach obce v prírodnom parkovom prostredí.

2. Charakteristika žiakov

Najväčší počet žiakov II. stupňa tvoria žiaci z Topoľčianok. Do piateho ročníka prichádzajú žiaci zo spádových obcí Hostie, Lovce. Žiaci zo Žikavy navštevujú školu už od 1. ročníka. Prechod zo 4. ročníka je plynulý. Žiaci sú začleňovaní do kolektívov z viacerých škôl, no napriek tomu sa v krátkom čase aklimatizujú a vytvárajú medzi sebou dobré vzťahy. Do kolektívov sú bezproblémovo začlenení aj žiaci so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami. Malé percento žiakov je aj z iných okolitých obcí. Prevládajú nadpriemerne nadaní žiaci na malé výnimky s výborným správaním. Priemerný prospech sa pohybuje cca 2,00 až 2,2 na žiaka. Žiaci sa aktívne zapájajú do súťaží, kultúrno – spoločenských podujatí v obci a iných mimoškolských aktivít. Každoročne sa zúčastňujú olympiád (M, F, CH, Bio., Geo.ä a umiestňujú sa na popredných miestach v okrese a tiež v kraji. V športových, výtvarných a literárnych súťažiach dosahujú umiestnenia aj v celoslovesnmkých kolách.

3. Charakteristika pedagogického zboru

Na II. stupni ZŠ pracuje priemerne 15 ped. pracovníkov. Priemerný vek ped. pracovníkov pre vzdelávanie ISCED 2 je 40 rokov. Všetci vyučujúci sú pedag. odborne spôsobilí, kvalifikovaní s výbornými schopnosťami a skúsenosťami. Doplňujú si vzdelanie v rámci vzdelávania pedagogických pracovníkov.

Výchovné poradenstvo zabezpečuje pedagóg z II. stupňa ZŠ (nižšie sekundárne vzdelanie). Škola poskytuje logopedickú poradňu pre žiakov raz týždenne v priestoroch školy špeciálnym externým pedagógom.

4. Organizácia prijímacieho konania

Prijímacie konanie žiakov na našu školu do 5. ročníka, ale aj iných postupových ročníkov sa koná na základe zapisu dieťaťa zákonným zástupcom.

5. Dlhodobé projekty

Škola ma vyše 50 – ročnú družbu so ZŠ na Valech v Litoměřiciach – ČR. Žiaci 7. ročníka pravidelne absolvujú výmenné pobyty v rodinách priateľov z Litoměřích.

Každoročne sa zapájajú do protidrogového programu – týždeň boja proti drogám, ekologických a sociálnych programov v rámci Dňa Zeme, projektov v rámci EÚ, športových projektov a stretnutí s významnými osobnosťami.

6. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi

Spolupráca s rodičmi nie je iba formálna. Účasť rodičov na dianí v škole je vysoko aktívne. Rodičia spolupracujú s vedením školy, s triednymi učiteľmi podľa vypracovaného harmonogramu mimoškolskej činnosti a tým prispievajú k obohateniu východno – vzdelávacieme procesu svojich detí. Rada školy je ustanovená v zmysle § 24 zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Škola už dlhé roky spolupracuje s pedagogicko – psychologickou poradňou v Zlatých Moravciach. Spolupráca je výborná aj s miestnymi organizáciami.

7. Priestorové a materiálno–technické podmienky školy

Priestorové a materiálno – technické vybavenie školy zodpovedajú počtu žiakov a vzdelávaciemu programu školy. Vnútorné priestory školy sú esteticky upravené výtvarnými prácami žiakov. Škola má zriadené a využíva tiež odborné učebne. Malá telocvičňa (horná škola) veľká telocvičňa (dolná škola), učebňu výpočtovej techniky (16 počítačov), dve jazykové učebne pre AJ a NJ, školské dielne, učebňu na premietanie filmov a DVD s datavideoprojektorom. Tieto odborné učebne umožňujú plne realizovať primárne ako aj nižšie sekundárne vzdelávanie a jeho učebné osnovy. Vybavenie kabinetov je postačujúce, ale je potrebné pomôcky a didaktickú techniku pravidelne obnovovať a vymieňať za modernejšiu. Pri obnove učebných pomôcok sú veľmi nápomocní rodičia. K veľkému trávnatému ihrisku v areáli školy pribudlo moderné viacúčelové ihrisko s umelým povrchom. Škola získala v rámci EF nenávratný finančný príspevok cez Regionálny operačný program – Infraštruktúra vzdelávania, z ktorého bude financovať rekonštrukciu budovy na Litoměřickej ulici (bezbariérový prístup, výmenu okien, zateplenie budovy, rekonštrukciu hygienických zariadení vrátane umyvárky, rekonštrukciu kotolne s rozvodmi, výmenu radiátorov, vybudovanie ďalšej učebne IKT, zateplenie strechy, prístavby, vymaľovanie vnútorných i vonkajších priestorov školy).

8. Škola ako životný priestor

Aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie, kladieme dôraz na upravené a estetické prostredie tried, školských dvorov, chodieb, aktuálne informácie o aktivitách školy a informačných tabuliach a nástenkách, budovanie priateľskej atmosféry medzi žiakmi navzájom, medzi žiakmi a pedagógmi, pedagógmi a rodičmi a medzi pedagógmi navzájom.

9. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Škola zabezpečuje bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky v priestoroch na vyučovanie, počas prestávok, ale aj mimoškolskej činnosti. V rámci vzdelávacieho procesu žiaci získavajú poučenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pravidelne na začiatku školského roka prebiehajú školenia zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a proti požiaru. Po pravidelných kontrolách zameraných na bezpečnosť a ochranu zdravia sa odstraňujú nedostatky podľa výsledkov revízií.

II. Charakteristika školského vzdelávacieho programu

1. Pedagogický princíp školy (vlastné ciele výchovy a vzdelávania )

Škola umožní všetkým žiakom získať dobré všeobecné vzdelanie a zručnosti vo všetkých predmetoch a hlboké vedomosti vo všetkých zvolených voliteľných predmetoch. Škola zabezpečí podmienky na vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami tak, aby mali rovnocenný prístup vo vzdelávaní. Výchovno – vzdelávacia činnosť bude smerovať k príprave žiakov na život, ktorý od nich vyžaduje, aby boli schopní kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy. Dosiahnuť zvýšenie gramotnosti v oblasti IKT žiakov v našej škole. Škola zabezpečí kvalitnú prípravu žiakov v cudzích jazykoch so zreteľom na možnosti školy so zameraním na komunikatívnosť s ohľadom na schopnosti jednotlivých žiakov. Škola bude formovať u žiakov tvorivý životný štýl, vnútornú motiváciu, emocionálnu inteligenciu, sociálne cítenie, hodnotové orientácie, úctu k tradíciám, ľudskej práci a životnému prostrediu. Škola bude vychovávať žiakov v duchu humanistických princípov. V spolupráci s rodičmi žiakov bude vychovávať pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí.

2. Zameranie školy a stupeň vzdelania

Škola patrí obci s bohatou históriou. Je vyhľadávaná turistami vďaka zámku s anglickým parkom, poľovníckym zámočkom, miestnym chovom koní, zubrej zvernice a prekrásnej prírodnej scenérii, ktorá obklopuje celé okolie. Samotné budovy ZŠ sa nachádzajú v prírodnom prostredí s množstvom zelene, ktoré žiaci využívajú v rámci vyučovania. Z tohto dôvodu bola v 5. ročníku biológia rozšírená o 1 hodinu. Máme vybavenú počítačovú učebňu a vyučujúcich, ktorí spĺňajú podmienky na kvalitnú výučbu informatiky. K ŠVP škola v 5. ročníku pridala 0,5 informatiky. Každoročne v olympiádach slovenského jazyka a matematiky sa naši žiaci umiestňujú na popredných miestach, sú úspešnými riešiteľmi, Aj z tohto dôvodu rozširujeme matematiku o 1,5 hod. so zameraním na rozšírenie logických úloh.Jazyky v 5. ročníku o 1 hod. týždenne na zdokonalovanie komunikácie prvého cudzieho jazyka. Na základe každoročných výborných výsledkov v rámci Slovenska v orientačnom behu sme posilnili predmet geografia o 1 hod. týždenne. Materiálno – technické vybavenie školy (dielne, pozemok, zeleň v okolí školy) predurčujú zdokonaľovať manuálne zručnosti žiakov našej školy jednou hod. týždenne vo voliteľnom predmete pracovné vyučovanie

Stupeň vzdelania ISCED 2

Absolvent programu nižšieho sekundárneho vdelania získa vysvedčenie s doložkou – so špeciálnym vyznačením ukončenia programu poskytnutého základnou školou. Tým splní podmienku pre pokračovanie vo vzdelaní na vyššom sekundárnom stupni (na všeobecnovzdelávacej alebo odbornovzdelávacej škole), v priebehu ktorého ukončuje povinné základné vzdelávanie (povinnú školskú dochádzku).

V prípade ukončenia základného vzdelávania (povinnej školskej dochádzky) na úrovni ISCED 2B môže tento absolvent vstúpiť do pracovného procesu ako nekvalifikovaný pracovník.

2.1.Ciele nižšieho sekundárne vzdelávanie - ISCED 2 (druhý stupeň základnej školy)

Predpokladom dosiahnutia cieľov nižšieho sekundárneho vzdelávania je zaistenie kontinuity a plynulého prechodu z primárneho na nižšie sekundárne vzdelávanie.

Základom nižšieho sekundárneho vzdelávania je interdisciplinárny (medzipredmetový) prístup pri osvojovaní znalostí a spôsobilostí žiakov a rozvoj ich analytických a kritických schopností. Aktuálne znalosti žiakov a ich uplatňovanie v praxi sú východiskovým bodom pri získavaní nových znalostí a ďalšom rozvoji kompetencií žiakov.

Nevyhnutnou súčasťou cieľov nižšieho sekundárneho vzdelávania je vypestovať u žiakov zodpovednosť za vlastné učenie sa a poskytnúť im príležitosti objaviť a rozvinúť ich schopnosti v súlade s ich reálnymi možnosťami, aby získali podklad pre optimálne rozhodnutie o ďalšom - vyššom sekundárnom vzdelávaní.

Hlavným cieľom je, aby žiaci nadobudli :

- primerane veku rozvinuté kľúčové spôsobilosti (kompetencie), zmysluplné základné vedomosti a znalosti a vypestovaný základ záujmu o celoživotné učenie sa,

- jasné povedomie národného a svetového kultúrneho dedičstva, - záujem a potrebu zmysluplnej aktivity a tvorivosti.

Zámermi nižšieho sekundárneho vzdelávania sú tieto očakávania od žiaka:

- osvojiť si základ všeobecného vzdelania poskytovaného školou, - mať záujem a potrebu učiť sa aj mimo školy,- osvojiť si a využívať efektívne stratégie učenia sa, - nadobudnúť primeranú úroveň komunikačných spôsobilostí a spolupráce, - mať rešpekt k druhým a zodpovedný vzťah k sebe a svojmu zdraviu.

3. Profil absolventa

Absolvet programu nižšieho sekundárneho vzdelávania -2.stupňa našej školy by mal svojim vystupovaním robiť dobré meno škole, byť schopný vytvárať dobré medziľudské vzťahy, byť schopný hodnotiť svoje úlohy v škole, v rodine a v spoločnosti, byť schopný starať sa o svoje fyzické a psychické zdravie, vedieť uzatvárať kompromisy, byť schopný vyhľadávať, hodnotiť a využívať pri učení rôzne zdroje informácií s použitím vedomostí z IKT, osvojiť si metódy štúdia a práce s informáciami, poznať metódy prírodných vied, (hypotéza, experiment, analýzy) diskutovať o prírodných oázkach, vedieť logicky riešiť matematické úlohy, mať schopnosť presadzovať ekologické prístupy pri riešení problémov, mať schopnosť vnímať dejiny, dobre ovládať slovenský jazyk a sám sa starať o kultúru svojho písomného a ústneho vyjadrovania, ovládať dva svetové jazyky, mať schopnosť vnímať umenie, snažiť sa porozumieť mu a chrániť umelecké prejavy, byť si vedomý svojich kvalít, byť pripravený uplatniť sa v zamestnaní.

Profil absolventa je založený na kľúčových spôsobilostiach (kompetenciách), ktoré zahrňujú komplex vedomostí a znalostí, spôsobilostí a hodnotových postojov umožňujúcich jednotlivcovi poznávať, účinne konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumievať si, začleniť sa do spoločenských vzťahov a osobnostne sa rozvíjať – zjednodušene ide o spôsobilosť uplatniť svoje vzdelanie v pracovnom, občianskom, rodinnom a osobnom živote.

Kľúčové spôsobilosti sa formujú na základe osobnej praktickej činnosti a skúsenosti a zároveň sú uplatniteľné v životnej praxi. Nevyjadrujú trvalý stav, ale menia svoju kvalitu a hodnotu počas celého života. Nezastarávajú ako vedomosti, ale majú potenciálnu vlastnosť neustále sa rozvíjať (a preto môžu byť základom celoživotného učenia sa a osobnej flexibility). Sú výsledkom a dôsledkom nielen formálneho (školského) vzdelávania, ale aj neformálneho vzdelávania, ako aj neinštitucionálneho (informálneho) vzdelávania.

Jednotlivé kľúčové spôsobilosti (kompetencie) sa navzájom prelínajú, prepájajú a majú nadpredmetový programový charakter. Získavajú sa ako produkt celkového procesu vzdelávania a sebavzdelávania, t. j. kompletného vzdelávacieho programu a iných rozvíjajúcich aktivít prebiehajúcich v rámci školy.

Nadväzujúc na spôsobilosti získané v priebehu predchádzajúceho (primárneho) vzdelávania absolvent nižšieho sekundárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové spôsobilosti1:

spôsobilosti k celoživotnému učeniu sa

- je schopný využívať (svoje) osvedčené stratégie učenia sa, pričom si uvedomuje svoje silné a slabé stránky,

- dokáže uplatniť získané znalosti a spôsobilosti v rozličných (pracovných a mimopracovných) životných situáciách,

- dosiahol základnú úroveň motivovanosti k celoživotnému učeniu sa,

sociálne komunikačné spôsobilosti

- dokáže využívať všetky dostupné formy sociálnej komunikácie, - ovláda slovnú zásobu v primeranej škále sociálnych a kultúrnych súvislostí v

zvolenom cudzom jazyku tak, že je schopný na primeranej úrovni rozumieť hovorenému slovu, dokáže sa uplatniť v osobnej konverzácii, porozumieť textom a tiež tvoriť texty,

- uplatňuje komunikáciu smerujúcu k vytváraniu dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,

- rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a uplatňuje primeranú formu medzikultúrnej komunikácie,

spôsobilosť riešiť problémy

- má osvojené schopnosti a vedomosti na riešenie problémov s využitím znalostí a schopností získaných v rámci základného vzdelania, uplatňuje základné logické operácie, dokáže uplatňovať vedný prístup pri riešení bežných problémov,

1

- je schopný vidieť veci problémovo, kriticky myslieť pri hľadaní riešenia, obhájiť si svoje rozhodnutie, je si vedomý svojej zodpovednosti za riešenie problémov a užitočnosti poučenia sa z vlastných chýb a chýb iných,

spôsobilosti občianske- chápe význam a podstatu legislatívnych zákonov a spoločenských noriem, je si

vedomý svojich práv a povinností v škole i mimo nej, rešpektuje práva ostatných ľudí, pozná a váži si naše kultúrno-historické tradície a dedičstvo,

- chápe základné ekologické a environmentálne súvislosti a rozhoduje sa v záujme ochrany zdravia jednotlivca i spoločnosti,

- je pripravený zaujímať sa o dianie a riešenie problémov v spoločnosti,

spôsobilosti sociálne a personálne- dokáže spolupracovať v skupine a akceptuje pravidlá práce v tíme, chápe a dokáže

prebrať svoju zodpovednosť a spoluzodpovednosť za výsledky spoločnej práce, - dokáže sa primerane zapojiť do diskusie, pričom rešpektuje aj iné názory, chápe

význam vzájomnej ohľaduplnosti,- dokáže zvládať svoje vlastné pocity, chápe ich podstatu, vie do určitej miery

regulovať svoje správanie, - uvedomuje si svoj skutočný potenciál, osobné kvality a v súlade s tým si projektuje

svoj (aktuálny) osobný rozvoj a osobné ciele,

spôsobilosti vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

- dokáže pomenovať a orientovať sa v umeleckých druhoch a štýloch, používať ich hlavné vyjadrovacie prostriedky, cení si a rešpektuje rôzne prejavy umenia,

- vie oceniť interkultúrne dedičstvo a historické tradície,- pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), - správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám,

spôsobilosť uplatňovať základy matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky- rozvíja a používa matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov

v každodenných situáciách a schopnosť (na rôznych úrovniach) používať matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky),

- má základy prírodovednej gramotnosti, ktoré mu umožnia používať postup uplatňovaný vo vede na primeranej úrovni,

digitálna spôsobilosť - rozvíja spôsobilosti založené na základných zručnostiach v oblasti IKT,

- používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou,- vytvára jednoduché tabuľky a grafy,- využíva zručnosti pri kreslení v grafickom prostredí a spracovávaní grafických

informácií,- rozumie nahrávaniu a prehrávaniu zvukov a videí,- prostredníctvom didaktických hier, edukačných prostredí a encyklopédií využíva IKT v

iných predmetoch,

spôsobilosti smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti - navrhuje nové úlohy, nové riešenia, vyhľadáva riešenia úloh v nových projektoch,

schopnosť plánovať a riadiť prácu .

4. Pedagogické stratégie

Podporovať výučbu pomocou didaktickej techniky, diskusií, samostatných a skupinových projektov, využívať IKT vo vyučovaní, zapojiť sa do medzinárodného projektu, rozvíjať u žiakov tvorivé myslenie, samostatnosť, aktivitu, sebahodnotenie, realizovať osobnostný a sociálny rozvoj stimuláciou skupín žiakov so slabšími vyučovacími výsledkami, podporou individuálnych schopností. Pôsobiť proti drogám cez koordinátora, rodičov a všetkých vyučujúcich účelným využívaním voľného času v krúžkoch, ale i vlastným príkladom. Všímať si talenty vo všetkých oblastiach a rozvíjať ich do maximálnej miery, Vštepovať lásku k prírode. Orientovať sa na pozitívne hodnotenie u žiakov,

5. Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

5.1 Osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je žiak, u ktorého je potrebné zabezpečiť ďalšie zdroje na podporu efektívneho vzdelávania. Použitie ďalších zdrojov umožní vytvoriť kvalitatívne nové prostredie, zodpovedajúce potrebám žiakov, ktorí si vyžadujú špeciálny prístup vo vzdelávaní. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby sú u žiaka diagnostikované školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie.

Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka na úpravu podmienok (obsahu, foriem, metód, prostredia a prístupov) vo výchove a vzdelávaní pre žiaka. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo vývinu žiaka v sociálne znevýhodnenom prostredí, zohľadnenie ktorých mu zabezpečí rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj schopností alebo osobnosti ako aj dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je spravidla:

1. žiak so zdravotným znevýhodnením: - žiak so zdravotným postihnutím (s mentálnym postihnutím, so sluchovým

postihnutím, so zrakovým postihnutím, s telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo inými pervazívnymi vývinovými poruchami, s viacnásobným postihnutím);

- žiak chorý alebo zdravotne oslabený, žiak s vývinovými poruchami (poruchou aktivity a pozornosti, s vývinovou poruchou učenia, s oneskoreným alebo nerovnomerným psychomotorickým vývinom), žiak s intelektovým výkonom v hraničnom pásme, žiak s poruchou správania,

2. žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia3. žiak s nadaním

Ďalšie zdroje na podporu efektívneho vzdelávania žiaka so SZP sú rôzneho druhu, predovšetkým:

a) zabezpečenie odborného prístupu vo vzdelávaní, t. j. včasná špeciálnopedagogická, psychologická, medicínska diagnostika, vzdelávanie podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu - individuálna a skupinová práca so žiakom, používanie špeciálnych metód a foriem vyučovania, úprava vzdelávacieho obsahu, zaradenie špecifických vyučovacích predmetov, špecifický postup v hodnotení vzdelávacích výsledkov, aplikácia alternatívnych foriem komunikácie, úzka spolupráca s rodičmi a iné, podľa individuálnej potreby konkrétneho žiaka, vyplývajúcej z odbornej diagnostiky;

b) materiálne, ktoré zahŕňajú špeciálne učebnice, špeciálne vyučovacie pomôcky, kompenzačné pomôcky, prístroje, úpravy prostredia (napr. bezbariérový prístup) a iné;

5.2 Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením

Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením je okrem všeobecných cieľov, vychovávať a vzdelávať týchto žiakov tak, aby čo najviac rozvinuli vlastné kompenzačné mechanizmy, aby plnohodnotne vnímali, prežívali vlastný život a aby sa stali tvorcami hodnôt, ktoré vytvoria cieľavedomou činnosťou.

Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje:

v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými žiakmi školy; ak má takýto žiak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie ; zákonný zástupca žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.

Vo všetkých organizačných formách vzdelávania je potrebné vytvárať žiakom so zdravotným znevýhodnením špecifické podmienky pre ich úspešné vzdelávanie a uspokojovanie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, najmä:

- Všeobecné ciele vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a kompetencie sa prispôsobujú individuálnym osobitostiam žiakov so zdravotným znevýhodnením.

- V prípade potreby žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky.

- Škola zaraďujú špecifické predmety ako individuálna logopedická starostlivosť a individuálne logopedické cvičenia

- Žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí nemôžu splniť požiadavky príslušných vzdelávacích oblastí a štandardov, sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov.

- U žiakov so zdravotným znevýhodnením je možné voliteľné hodiny využiť aj na intenzívne vzdelávanie v určitej vzdelávacej oblasti v rámci individuálneho vzdelávacieho programu žiaka.

- U žiakov so zdravotným znevýhodnením môže logopéda pracovať individuálne s vybranými žiakmi s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie postihnutia, resp. poruchy.

- U žiakov so zdravotným znevýhodnením si stanovuje učiteľ dĺžku a štruktúru vyučovacej hodiny flexibilne, zohľadňujúc momentálny psychický stav, správanie a potreby žiakov, ktoré sú dôsledkom ich zdravotného znevýhodnenia.

- U žiakov so sluchovým postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, špecifickými poruchami učenia, s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami je druhý cudzí jazyk voliteľný a závisí od individuálnych schopností konkrétneho žiaka. Rozhodnutie o vzdelávaní v druhom cudzom jazyku je výsledkom špeciálnopedagogickej diagnostiky v konkrétnom prípade.

- U tých žiakov so zdravotným znevýhodnením, u ktorých sa predpokladá, že po ukončení základných škôl budú pokračovať vo vzdelávaní na stredných odborných školách, sa na 2.stupni základnej školy odporúča vo všetkých ročníkoch vyučovať predmety zo vzdelávacej oblasti Človek a svet práce.

Základné podmienky vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením v bežných triedach základných škôl (integrované vzdelávanie)

Ak je zdravotné znevýhodnenie žiaka takého charakteru, že je mu potrebné vytvoriť špeciálne podmienky na vzdelávanie, takýto žiak má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a musí byť na škole evidovaný ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, za podmienky súhlasu jeho zákonného zástupcu.

Potvrdenie o tom, že žiak má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vydáva podľa kompetencií školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie a na základe odborného vyšetrenia.

Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, musí mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program. Individuálny výchovno-vzdelávací program vypracováva škola spoločne so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie podľa kompetencií. / PPP a ŠPP Zlaté Moravce /

Žiak môže mať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby počas celého vzdelávacieho cyklu alebo len počas limitovaného obdobia, čo sa posudzuje na základe výsledkov odborného vyšetrenia školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý sa vzdeláva v bežnej triede základnej školy, musí mať zabezpečené odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej jeho individuálnym potrebám.

Riaditeľ školy je povinný pri výchove a vzdelávaní takéhoto žiaka zabezpečiť systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Podľa potreby škola môže spolupracovať aj so špeciálnou školou.

Individuálny výchovno-vzdelávací program

je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy. Je to dokument, ktorého účelom je plánovanie vzdelávania žiaka podľa jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb.

Individuálny výchovno-vzdelávací program obsahuje:

- základné informácie o žiakovi a vplyve jeho diagnózy na výchovno-vzdelávací proces;- požiadavky na úpravu prostredia školy a triedy;- modifikáciu učebného plánu a učebných osnov;- aplikáciu špeciálnych vzdelávacích postupov;- špecifické postupy hodnotenia učebných výsledkov žiaka;- špecifiká organizácie a foriem vzdelávania;- požiadavky na zabezpečenie kompenzačných pomôcok a špeciálnych učebných

pomôcok ;- zabezpečenie servisu odborníkov – špeciálneho pedagóga, liečebného pedagóga,

psychológa, logopéda a iných.

Všetky špecifické úpravy sa vypracovávajú v individuálnom rozsahu a kvalite tak, aby zodpovedali špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám konkrétneho žiaka.

Individuálny výchovno-vzdelávací program vypracováva výchovný poradca a triedny učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom z ŠPP Zlaté Moravce, prípadne ďalšími zainteresovanými odbornými pracovníkmi podľa potreby. Ak je žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vypracuje vyučujúci daného predmetu v spolupráci s výchovným poradcom a so špeciálnym pedagógom ako súčasť individuálneho vzdelávacieho programu Úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu. Jedná sa o úpravu obsahu vzdelávania žiaka, t. j. vychádza sa z učebných osnov predmetu. Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu. Úprava učebných osnov predmetu, ktorá je súčasťou individuálneho vzdelávacieho programu, sa vypracováva len pre tie vyučovacie predmety, v ktorých žiak nemôže postupovať podľa učebných osnov daného ročníka.

Individuálny výchovno-vzdelávací program sa v priebehu školského roka môže upravovať a doplňovať podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka. Úpravy

výchovno-vzdelávacieho programu sú výsledkom odborných konzultácií všetkých zainteresovaných odborníkov a oboznamuje sa s nimi aj zákonný zástupca žiaka.

Individuálny výchovno-vzdelávací program podpisuje riaditeľ školy, triedny učiteľ, špeciálny pedagóg a zákonný zástupca žiaka.

Individuálny výchovno-vzdelávací program môže mať vypracovaný aj žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý je žiakom špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy v prípade, že nemôže vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie plniť požiadavky príslušných vzdelávacích oblastí a štandardov.

6. Zabezpečenie výučby pe žiakov mimoriadne nadaných

U žiakov mimoriadne nadaných v ktorejkoľvek oblasti rozvíjať talent a nadanie individuálnymi prístupom počas vyučovacích hodín a prípravou na súťaže, olympiády v rámci krúžkov s mimo vyučovacieho procesu.

7. Začlenenie prierezových tém

Prierezové témy sú začlenené do predmetov podľa svojho obsahu a uvedené sú v učebných osnovách jednotlivých predmetov.

- Multikultúrnu výchovu začleníme do jednotlivých učebných osnov predmetov dejepis, etická výchova, občianská nauka, geografia, výtvarná výchova, hudobná výchova,slovenský jazyk

- Mediálnu výchovu začleníme do osnov slovesnkého jazyka, občianska nauka, hudobná výchova, etická výchova

- Osobnostný a sociálny rozvoj začleníme do osnov predmetov etická výchova, občianská nauka, formou kurzu v rámci týždňa boja proti drogám (november)

- Environmentálnu výchovu začleníme do osnov biológie, geografie, pracovného vyučovania, výtvarnej ýchovy,občianská nauka,náboženská výchova a počas účelových cvičení

- Dopravnú výchovu budeme uskutočňovať v rámci účelového cvičenia v mesiacoch október a jún

- Ochranu človeka a zdravia budeme uskutočňovať v rámci jednotlivých predmetov a formou účelových cvičení v októbri a v júni

- Tvorbu projektu a prezentačné zručnosti budeme uskutočňovať v jednotlivých učebných predmetoch

III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.

Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu a podľa § 55 zákona č. 245/2008 Z.z o výchove a vzdelávaní.

Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných.

Hodnotenie budeme robiť na základe vopred určených kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon

Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilosti od hodnotenia správania

2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov

Je účinným nástrojom zabezpečenia harmonickej organizácie celého výchovno-vzdelávacieho procesu a ďalších školských aktivít. Naša škola bude využívať štandardné spôsoby hodnotenia: formatívne a sumatívne. Formatívne hodnotenie použijeme na zvýšenie kvality výchovy a vzdelávania. Sumatívne hodnotenie použijeme na rozhodovanie. Vnútorný systém kontroly by sa mal zameriavať hlavne na celkový priebeh výchovno-vzdelávacej činnosti na škole, na tvorbu školských vzdelávacích programov, na dodržiavanie plnenia plánov predmetových komisií,

Na zabezpečenie vyučovania didaktickou technikou a ostatným materiálno-technickým vybavením, na hodnotenie žiakov počas vyučovacej hodiny s uplatnením sebahodnotenia žiaka, na vystupovanie a rečovú kultúru vyučujúcich, na uplatňovanie didaktických zásad, na mimoškolskú činnosť učiteľov, ale aj na kontrolnú činnosť výchovnej poradkyne, činnosť pracovníčok ekonomického úseku, upratovačiek, školníka, kuriča, vedúcej ZŠS, hlavnej kuchárky a pomocných kuchárok . Na hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov školy použijem tieto metódy:

a/ Pozorovanie (hospitácie).

b) Rozhovor.

c) Výsledky žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, didaktické testy zadané naraz vo všetkých paralelných triedach, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy a pod).

d) Hodnotenie výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti a pod.

e) Hodnotenie pedagogických a nepedagogických zamestnancov vedením školy.

f) Vzájomné hodnotenie učiteľov (čo si vyžaduje aj vzájomné hospitácie a „otvorené hodiny“)

g) Hodnotenie učiteľov žiakmi.

3. Hodnotenie školy

Cieľom hodnotenia je, aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky na ne kladené a tiež preto, aby aj škola alebo verejnosť vedela ako dosahujú ciele, ktoré sú na ne kladené v ŠVP.Dôraz je kladený na :

- kontrolovanie úrovne stavu- zisťovanie súvislostí a okolností, ktoré výsledný stav ovplyvňujú

Vlastné hodnotenie školy je zamerané na :- ciele, ktoré si škola stanovila, najmä v koncepčnom zámere rozvoja školy a v školskom

vzdelávacom programe a ich reálnosť a stupeň dôležitosti- posúdenie ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v ŠVP- oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky, oblasti v ktorých dosahuje slabšie výsledky

Kritérium pre nás je :- spokojnosť žiakov, rodičov, zamestnancov- kvalita výsledkov

Nástroje na zisťovanie úrovne školy sú :- analýza prijatých žiakov na strené školy- Monitor 9- monitorovanie jednotlivých predmetov vedením školy- dotazníky pre žiakov a rodičov- analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach- správa o výsledkoch a podmienkach výchovno – vzdelávacej činnosti za každý školský rok

IV. Školský učebný plán pre 5.ročník

Vzdelávacia oblasť predmety Počet hodín

5.ročník

Školský vzdelávací program

Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk 5

Prvý cudzí jazyk

Anglický jazyk/Nemecký jazyk

3 1

Matematika a práca s informáciami

Matematika 3,5 1,5

Informatika 0,5 0,5

Človek a spoločnosť Dejepis 1

Geografia 1 1

Občianská nauka 1

Človek a hodnoty Etická výchova / náboženská výchova

1

Človek a príroda Biológia 1 1

Umenie a kultúra Výtvarná výchova 1

Hudobná výchova 1

Človek a svet práce Pracovné vyučovanie 1

Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova 2

Spolu 21 6

Spolu: povinná časť + voliteľné hodiny

27

Prvý cudzí jazyk AJ/NJ : 1 hod.Biológia : 1 hod.Geografia : 1 hod.Matematia : 1,5 hod.Informatika : 0,5 hod.Pracovné vyučovanie : 1 hod.Spolu : 6 hodín

Slovenský jazyk a literatúra

Charakteristika predmetu:

Predmet slovenský jazyk a literatúra má významné postavenie v systéme vzdelávania, pretože dobré zvládnutie jazykového učiva a najmä komunikačných a kognitívnych kompetencií je východiskom kvalitnejších výsledkov celého školského systému a následnej schopnosti žiaka zapojiť sa do života spoločnosti. Najmä jazyková časť predmetu sa zaoberá problematikou jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi. Predmet je preto zaradený do oblasti Jazyk a komunikácia. Časový rozsah učiva je 5 hodín týždenne.

Ciele predmetu:

Hlavný cieľ vyučovacieho predmetu obsahuje tri cieľové komponenty: komunikatívny, kognitívny, formatívny.

Kľúčové kompetencie sa navzájom dopĺňajú a prekrývajú sa. Žiaci si ich osvojujú nielen na základnej škole, ale aj po jej ukončení.

V oblasti slovenského jazyka a literatúry sa budú sledovať a realizovať nasledujúce cieľové zámery.

Cieľom je, aby žiaci získali potrebné vedomosti a zručnosti, aby ich následne vedeli vždy správne použiť, boli komunikatívni, flexibilní, tvoriví, vedeli vyhľadávať a pracovať s informáciami,

vedeli verejne prezentovať svoju prácu. Je potrebné, aby žiak analyzoval a interpretoval texty, ale zároveň aj vedel tvoriť vlastné texty, ktoré sú adekvátne konkrétnej komunikačnej situácii. To mu umožní priestor na sebauvedomenie, objavenie a následné prejavenie pozitívneho vzťahu k sebe a iným, nadobudnutie primeranej sebadôvery, schopnosti dokázať hodnotiť svoje prednosti i nedostatky, umožní mu vyjadrovať svoje pocity, správanie a jeho dôsledky.

Potrebné je, aby si žiaci uvedomovali jazykovú a kultúrnu pestrosť nielen v rámci Európy a sveta, ale aj v rámci jednotlivých sociálnych prostredí, aby pochopením významu jazyka pre národnú kultúru dospeli k chápaniu odlišností, tolerancii a orientácii v multikultúrnom prostredí.

Do popredia sa dostávajú v usporiadaní predmetu komunikačné spôsobilosti a aktivity žiaka, ktoré majú v čo najväčšom rozsahu interpretačno - hodnotiacim spôsobom pracovať s jazykovými komunitátmi. Najväčší akcent sa pritom kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať ap.

V realizačnej rovine vzdelávania sa bude uplatňovať konštruktivistický prístup k učeniu, čo znamená, že riešením úloh žiak sám prichádza na základe usmerňovaného zážitkového vyučovania na nové poznatky, ktoré vyučujúci systematizuje a zovšeobecňuje. Pokračuje sa v nadväznosti v komunikačnom a zážitkovom vyučovaní.

Veľkú pozornosť treba venovať získavaniu komplexných kompetencií – spôsobilostí.

Spôsobilosti, obsah učiva a výkon sú usporiadané do prehľadných tabuliek.

Obsahový vzdelávací štandard vymedzuje sústavu poznávacích a rečových kompetencií a súbor jazykovedných termínov, ktoré v časovom úseku vymedzenom týmto vzdelávacím štandardom sú povinne zaradené do obsahu vzdelávania na každej škole.

Časové úseky sú vymedzené tri:

-piaty ročník

-do konca siedmeho ročníka

-do konca deviateho ročníka

I. Obsahové vzdelávacie štandardy pre 2. stupeň základnej školy


Časť: slovenský jazyk

Poznámka:

označuje pojem, ktorý bude zavedený až v nasledujúcich ročníkoch.

označuje pojem, ktorý sa zavádza v danom dvojročnom bloku.

označuje pojem, ktorý bol už zavedený a ďalej sa s ním pracuje.

Tučné písmo – pojmy už boli zavedené na 1. stupni.

Obsahové štandardy slovenského jazyka

Poznávacie a rečové kompetencie

Verejná prezentácia textu, verejný prejav

1) Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu, spisovnú výslovnosť a správne uplatňovať suprasegmentálne javy.

2) Pri ústnom prejave primerane uplatňovať mimojazykové prostriedky.

3) Reprodukovať umelecký aj vecný text (doslovne, podrobne, stručne).

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti

1) Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť.

2) Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.

3) Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky (definície) nových javov.

4) Usporiadať známe javy do tried a systémov.

5) Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty.

6) Pri písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu.

Analytické a syntetické zručnosti

1) Uskutočniť jazykovú analýzu textu a vytvárať jazykový systém.

2) Odlíšiť medzi sebou umelecký a vecný text.

3) Odlíšiť medzi sebou texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a slohových útvarov/žánrov.

Tvorivé zručnosti

1) Vytvoriť vlastný text na základe dodržiavania stanoveného slohového útvaru/žánru, slohového postupu, jazykového štýlu.

2) Ústne prezentovať vlastný text.

3) Napísať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh).

4) Dokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické dielo.

5) Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text.

Informačné zručnosti

1) Používať jazykové príručky a slovníky, korigovať podľa nich vlastné texty.

2) Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov a internetu.

Komunikačné zručnosti

1) Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu.

2) Vyjadrovať sa neverbálne a chápať neverbálnu komunikáciu.

3) Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor.

Zvuková rovina jazyka a pravopis5.

ročník6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

abeceda

písmená: malé, veľké, písané, tlačené

hlásky, slabiky, slová

delenie hlások: samohlásky – spoluhlásky – dvojhlásky

samohlásky: krátke – dlhé

spoluhlásky: tvrdé – mäkké

dĺžeň, mäkčeň, vokáň

bodka, otáznik, výkričník, čiarka, zátvorka, dvojbodka

spojovník, pomlčka

melódia vety (oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, zvolacia, želacia)

pravopis

bodkočiarka

úvodzovky

priama reč, uvádzacia veta

slabikotvorné hlásky -l, -ĺ, -r, -ŕ

výslovnosť

splývavá výslovnosť

výslovnosť a výskyt ä

výslovnosť cudzích slov

spodobovanie

znelé – neznelé – znelé nepárové (zvučné) spoluhlásky

obojaké spoluhlásky

vybrané slová – príbuzné slová

rozdeľovanie slov na slabiky

rozdeľovanie predponových slov

slabičné a neslabičné predpony

prestávka, sila hlasu

hlavný slovný prízvuk

dôraz

vsuvka, prístavok, oslovenie

pravidlo o rytmickom krátení

skratka

Významová/lexikálna rovina5.


8. – 9. ročník

odvodené slová

spisovný jazyk – nárečia

slang, slangové slová

jednovýznamové a viacvýznamové slová

synonymá

antonymá

slovníky

pravopisný, synonymický

výkladový, cudzích slov

frazeologický

slovná zásoba

spisovné slová – nespisovné slová

neutrálne slová – citovo zafarbené (expresívne) slová

domáce slová – cudzie slová

zastarané slová – nové slová

skratky

tvorenie slov odvodzovaním

predpona

prípona

slovotvorný základ

základové slovo

odvodené slovo

tvorenie slov

skladaním

spôsoby obohacovania slovnej zásoby

tvorenie slov

preberanie slov

nepriame pomenovania (metafora, metonymia, personifikácia)

jednoslovné a viacslovné pomenovania (združené pomenovania)

ustálené slovné spojenie/frazeologizmus

príslovie, porekadlo, pranostika, prirovnanie

slovná zásoba – systematizácia

Tvarová/morfologická rovina jazyka5.


8. – 9. ročník

skloňovanie

pád – pádové otázky

podstatné mená

ohybný slovný druh

všeobecné/vlastné

konkrétne – abstraktné

životnosť/neživotnosť

rod

mužský, ženský, stredný

číslo

jednotné, množné

pád

prvý, druhý, tretí, štvrtý, šiesty, siedmy

piaty – zastarané oslovenie

vzor

chlap, hrdina dub, stroj

žena, ulica, dlaň, kosť

mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

pomnožné

rod pomnožných podstatných mien

podstatné mená mužského rodu

zvieracie

neživotné zakončené na -r, -l

cudzie nesklonné podstatné mená

skloňovanie podstatného mena pani

prídavné mená


akostné

stupňovanie

vzťahové – druhové

privlastňovacie

rod, číslo, pád

vzor

pekný, cudzí

páví

matkin, otcov


ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

zámená


skloňovanie

základný tvar

rod, číslo, pád

delenie zámen

osobné – základné, privlastňovacie

opytovacie

ukazovacie

číslovky


skloňovanie

rod, číslo, pád

delenie čísloviek

určité

neurčité

základné

radové

násobné

slovesá


tykanie/vykanie

časovanie

osoba 1., 2., 3.

číslo

čas

minulý, prítomný, budúci

zvratné, nezvratné

neurčitok

sloveso byť

jednoduchý a zložený tvar

plnovýznamové – neplnovýznamové

spôsob

oznamovací, rozkazovací, podmieňovací

vid

dokonavý, nedokonavý

príslovky

neohybný slovný druh

druhy prísloviek

miesta, času, spôsobu, príčiny

stupňovanie prísloviek



8. – 9. ročník

predložky


väzba s pádom

vokalizácia

spojky


interpunkcia

častice neohybný slovný druh

citoslovcia


Syntaktická/skladobná rovina5.

ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

veta

jednoduchá veta

holá

rozvitá

rozvitá s viacnásobným vetným členom

vety podľa obsahu

oznamovacia

opytovacia

rozkazovacia

želacia

zvolacia

slovosled

základné vetné členy

podmet

vyjadrený

nevyjadrený

prísudok

slovesný

neslovesný

vetný základ

vedľajšie vetné členy

predmet

príslovkové určenie

miesta

času

príčiny

spôsobu

prívlastok

zhodný

nezhodný

prístavok

Syntaktická/skladobná rovina5.

ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

zhoda

vetné sklady

prisudzovací

jednočlenná veta

slovesná

neslovesná

dvojčlenná

úplná

neúplná

jednoduché súvetie

zápor v slovenčine

súdržnosť textu

Sloh5.

ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

pozdrav

oslovenie

predstavenie sa

privítanie

rozlúčenie

prosba/želanie

poďakovanie

ospravedlnenie – ústne

ospravedlnenie s vysvetlením

vyjadriť súhlas/nesúhlas

blahoželanie – ústne/písomne

adresa

adresa odosielateľa

pohľadnica

súkromný list – ústne/písomne

tvorba otázok (žiadosť o informáciu)

rozhovor

začiatok a koniec telefonického rozhovoru

osnova

nápis

nadpis

odsek

Sloh5.

ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

rozprávanie – ústne

opis predmetu – ústne

opis ilustrácie/obrázka – ústne

jednoduché rozprávanie – ústne/písomne

úvod, jadro, záver

časová postupnosť v rozprávaní

rozprávanie s prvkami opisu – ústne/písomne

opis – ústne/písomne

predmetu

obrázku/ilustrácie

osoby

pracovného postupu

umelecký a vecný text

názor

diskusia

argument

protiargument

krátke správy

SMS, e-mail

oznámenie

správa

pozvánka

plagát

vizitka

kľúčové slová

poznámky/konspekt

výťah

koncept

reprodukcia ústna

inzerát

reklama

statický opis

dynamický opis

umelecký opis

odborný opis

charakteristika osoby

rozprávanie s využitím priamej reči (on - forma, ja – forma) ústne a písomné

rétorika

artikulácia

sila hlasu

gestikulácia

mimika

postoj

príhovor (prívet)

cielený rozhovor (interview)

Sloh5.

ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

hlavná myšlienka (v literatúre zavedené v 3. – 4. ročníku)

téma (v literatúre zavedené v 3. – 4. ročníku)

dôkaz

správa o riešení/výsledku projektu ústna/písomná

prihláška

úradný list

úradný/štruktúrovaný životopis

slávnostný príhovor

prejav

jazykové štýly

náučný

administratívny

publicistický

rečnícky

hovorový

umelecký

slohové postupy

informačný

rozprávací

opisný

výkladový

úvaha

výklad

debata

odosielateľ

prijímateľ

komunikačná situácia

efektívna komunikácia

asertívna komunikácia

dialóg

projekt

tabuľka

názov, hlavička, riadok, stĺpec

Jazykoveda a národný jazyk 5.

ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

národný jazyk

spisovný jazyk

nárečia

jazykoveda

náuka o zvukovej rovine jazyka

náuka o významovej rovine jazyka

morfológia/tvaroslovie

syntax/skladobná rovina jazyka

II. Obsahové vzdelávacie štandardy pre 2. stupeň základnej školy


Časť: literárna výchova

Poznámka:

označuje pojem, ktorý bude zavedený až v nasledujúcich ročníkoch.

označuje pojem, ktorý sa zavádza v danom dvojročnom bloku.

označuje pojem, ktorý bol už zavedený a ďalej sa s ním pracuje.

Tučné písmo – pojmy už boli zavedené na 1. stupni.

Obsahové štandardy literárnej výchovy

Poznávacie a čitateľské kompetencie

Technika čítania a verejná prezentácia textu1) Plynulo čítať súvislý umelecký text, pri hlasnom čítaní správne

dýchať, artikulovať a dodržiavať spisovnú výslovnosť.

2) Recitovať prozaické a básnické diela. Rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu, frázovať básnický aj prozaický text v zhode s vlastným chápaním jeho významu.

3) Čítať text postavy dramatického diela pri spoločnom dramatizovanom čítaní. Modulovať hlas podľa zmyslu textu.

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti1) Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť.

2) Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.

3) Usporiadať známe javy do tried a systémov.

4) Aplikovať literárnovedné vedomosti na literárne texty s analogickou štruktúrou (jednoduchý transfer).

Analytické a interpretačné zručnosti1) Prerozprávať obsah prečítaného diela.

2) Odlíšiť epické, lyrické a dramatické texty.

3) Vytvoriť dejovú osnovu prečítaného diela, vyhľadať kľúčové slová.

4) Určiť hlavné a vedľajšie postavy diela.

5) Abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku prečítaného diela, vrátane lyrickej básne.

6) Analyzovať umelecký text po štylisticko-lexikálnej a kompozičnej stránke a určiť funkciu jednotlivých prvkov pre celkové vyznenie diela, interpretovať význam diela.

7) Sformulovať vlastné hodnotenie diela a podložiť svoje stanovisko argumentmi.

Tvorivé zručnosti1) Zdramatizovať básnický alebo prozaický text (rozprávka, bájka, povesť).

2) Ilustrovať umelecký text.

3) Napísať kratší prozaický útvar (bájka, rozprávka), básnický text, scenár.

4) Inscenovať kratší dramatický text.

Informačné zručnosti1) Orientovať sa v školskej a verejnej knižnici.

2) Pracovať s knižným fondom vo forme kartotéky a v elektronickej podobe.

3) Vedieť získať informácie z integrovaného informačného systému a internetu.

4) Budovať si vlastnú knižnicu

Všeobecné pojmy5.

ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

autor/spisovateľ

čitateľ/divák

kniha

knižnica

časopis

noviny

rozhlas

televízia

film

text

ilustrácia

poézia

próza

divadelná hra

bábkové divadlo

bábka

literatúra pre deti

odborná (náučná) literatúra

umelecká literatúra

dobrodružná literatúra

literatúra faktu

vedecko-fantastická literatúra

populárnovedecká literatúra

hlavná myšlienka

Literárne druhy5.

ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

epika

dráma

lyrika

prírodná lyrika

ľúbostná lyrika

spoločenská lyrika

reflexívna lyrika

Literárne žánre 5.

ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

komiks

bájka

báseň

ľudová pieseň

populárna pieseň

hádanka

vyčítanka

príslovie

porekadlo

pranostika

rozprávka

ľudová rozprávka

autorská rozprávka

televízna rozprávka

filmová rozprávka

rozhlasová rozprávka

báj

legenda

poviedka

modlitba

román

detektívny román

dobrodružný román

biografický román

historický román

dievčenský román

román vo forme denníka

povesť

ľudová povesť

autorská povesť

balada

anekdota

aforizmus

tragédia

komédia

činohra

Štruktúra diela5.

ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

dej

literárna postava

hlavná literárna postava

vedľajšia literárna postava

kompozícia literárneho diela

vonkajšia kompozícia literárneho diela

nadpis

odsek

kapitola

diel

verš

strofa

dejstvo

vnútorná kompozícia literárneho diela

úvod

zápletka

vyvrcholenie

obrat

rozuzlenie

Štylizácia textu5.

ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

dialóg

monológ

prirovnanie

zdrobnenina

personifikácia/zosobnenie

metafora

metonymia

epiteton

básnická otázka

nonsens

Metrika5.

ročník

6. – 7. ročník

8. – 9. ročník

rým

združený

striedavý

obkročný

rytmus

veršový systém sylabický

prízvučná a neprízvučná slabika

verš

refrén

Pojmy pre prechodné obdobie 5. ročník ZŠ

Zvuková rovina jazyka a pravopis

zátvorka dvojbodka bodkočiarka spojovník1

pomlčka melódia vety: zvolacia veta, želacia veta výslovnosť: splývavá výslovnosť znelé, neznelé a nepárové (zvučné) spoluhlásky prestávka sila hlasu hlavný slovný prízvuk dôraz pravidlo o rytmickom krátení slabičné a neslabičné predpony

Významová roviny jazyka

odvodené slová jednovýznamové a viacvýznamové slová synonymá antonymá slovník: synonymický ustálené slovné spojenia príslovie porekadlo pranostika prirovnanie spisovný jazyk – nárečie

Tvarová rovina jazyka

podstatné mená vzory: chlap hrdina, dub, stroj životnosť – neživotnosť žena, ulica, dlaň, kosť mesto, srdce, vysvedčenie, dievča prídavné mená akostné prídavné mená stupňovanie pekný, cudzí osobné zámená: základné, privlastňovacie

číslovky: základné, radové tykanie/vykanie pomocné sloveso byť väzba s pádom

___________________________________________

1) Pojmy označené tučným písmom predstavujú obsahový štandard 5. ročníka ZŠ a 1. ročníka gymnázií s osemročným štúdiom po ukončení prechodného obdobia.

Skladobná rovina

veta: želacia, zvolacia slovosled

Sloh pohľadnica

súkromný list jednoduché rozprávanie opis: predmetu, obrázka/ilustrácie, osoby opis pracovného postupu rozprávanie s prvkami opisu diskusia krátke správy: SMS, e-mail/mejl oznámenie správa pozvánka plagát vizitka inzerát reklama interview adresa adresa odosielateľa osnova odsek úvod, jadro, záver časová postupnosť v rozprávaní umelecký a vecný text názor argument kľúčové slová poznámky/konspekt koncept hlavná myšlienka téma

Výkonový vzdelávací štandard je pedagogickým dokumentom vypracovaným na základe obsahového vzdelávacieho štandardu.

Zahŕňa v sebe novo zavádzané pojmy v 5.ročníku, ktoré sú vymedzené v obsahovom vzdelávacom štandarde.

Výkonový štandard tvorí text, v ktorom sú štandardizované obsahové prvky usporiadané na základe jednotlivých komunikačných jazykových kompetencií s prihliadnutím na systematizáciu jazykového učiva.

Výkonový štandard je dvojstupňový, dvojúrovňový: optimálny výkon žiaka, t.j. výborný a minimálny ešte prijateľný výkon žiaka, možno ho označiť ešte ako dostatočný výkon.

Základom koncepcie pedagogického dokumentu sa stávajú komunikačné jazykové kompetencie :

-čítanie s porozumením

-písanie

-hovorenie.

Uvedené komunikačné kompetencie je možné rozvíjať samostatne alebo ich vzájomne kombinovať.

Spôsobilosti definované v rámci komunikačných jazykových kompetencií predstavujú cieľ, ktorý má učiteľ dosiahnuť v rámci vzdelávacieho procesu. Sú usporiadané vzostupne, preto je potrebné ich poradie zachovať. Spôsobilosti majú činnostný charakter a sú napĺňané zručnosťami a obsahovým vymedzením učiva, t.j. pojmami a kontextom.

Pojmy sú presne vymedzené v obsahovom vzdelávacom štandarde a predstavujú znalosti, ktoré žiak musí nadobudnúť pri dosiahnutí jednotlivých spôsobilostí.

Kontext je priestor, v ktorom sa preberajú a utvrdzujú nadobudnuté znalosti a spôsobilosti. Tento priestor je ohraničený slohovými útvarmi, ktoré sú vymedzené v obsahovom štandarde.

Poznávacie spôsobilosti predstavujú odstupňované kognitívne operácie, ktoré by mal žiak uplatňovať pri nadobúdaní vedomostí a zručnosti.

Tabuľka 1

Komunikačné jazykové kompetencie1

Čítanie s porozumením Písanie Hovorenie

Spôsobilosti

I. Zamerať svoje čítanie podľa potreby

I. Vyjadriť myšlienky a informácie s rôznym

cieľom pre špecifické publikum

I. Vyjadriť myšlienky a informácie s rôznym cieľom pre špecifické publikum

II. Pochopiť význam textu II. Organizovať text z hľadiska kompozície

II. Organizovať a rozvíjať svoje myšlienky v súlade s komunikačnou situáciou

III. Zosúladiť štylistickú úroveň s cieľom písania a čitateľmi

III. Používať informácie a textové pasáže z iných zdrojov, napr. humorný príbeh a materiál z iných médiíIII. Pochopiť formálnu stránku

textuIV. Štylizovať jednoduché vety a jednoduché súvetia

IV. Odlíšiť vetu a text V. Používať informácie a textové pasáže z iných zdrojov, napr. humorný príbeh a materiál z iných médií

IV. Používať slovnú zásobu primeranú určitému cieľu komunikácie a publiku

VI. Transformovať texty z jedného žánru do druhého

V. Štylizovať jednoduché vety a jednoduché súvetia v texte

V. Pochopiť zmysel umeleckého a vecného textu vzhľadom na využitie

VII. Opakované čítanie a oprava konceptu textu so zameraním na gramatiku, interpunkciu a pravopis

VI. Rešpektovať jazykové pravidlá

VI. Pochopiť význam lexikálnych jednotiek

VIII. Revidovať a editovať koncept s využitím spätnej väzby od učiteľa a spolužiakov

IX. Rešpektovať jazykové pravidlá

VIII. Využívať pri komunikácii jazykové a mimojazykové prostriedky

Inštrukcia

1) Jednotlivé tabuľky jazykových komunikačných spôsobilostí (čítanie s porozumením, písanie, hovorenie) sú v dokumente zaradené pod sebou, čo však neznamená, že učiteľ je povinný preberať ich v postupnosti ako ich udáva pedagogický dokument. Je v právomoci učiteľa rozhodnúť o postupe preberania jednotlivých komunikačných jazykových kompetencií a ich možnej kombinácii.

Tabuľka 2 Čítanie s porozumením


Vybrať text podľa komunikačného zámeru a podľa danej situácie.

Nahlas, ticho a opakovane prečítať text.

II. Pochopiť význam textu Pochopiť umelecký a vecný text s využitím explicitných informácií.

Pochopiť text podľa implicitných informácií.

Tvoriť a overiť navrhnuté hypotézy.

Reprodukovať umelecký a vecný text na základe chronologickej alebo logickej postupnosti.

III. Pochopiť formálnu

stránku textu

Rozoznať všeobecné usporiadanie textu – odseky, nadpisy atď.

Rozpoznať a pomenovať rozličné texty a určiť ich horizontálnu štruktúru.

IV. Odlíšiť vetu a text Vyhľadať prvky nadväznosti medzi slovami a skupinami slov, ktoré slúžia na plynulý prechod medzi vetami, odsekmi, časťami výpovedí.

Určiť časovú a logickú postupnosť pri rozvíjaní témy.


interpunkčných znamienok gramatických kategórií (rod, číslo, pád, osoba, číslo, čas)

VI. Pochopiť význam Porozumieť významu slov v umeleckých a vecných textoch.

lexikálnych jednotiek

Overiť si význam slova.

Porozumieť štruktúre slova a jeho častiam, napr. slabikám a hláskam.

Rozoznať sémantické vzťahy medzi slovami, skupinami slov jednovýznamové – viacvýznamové slová.

Tabuľka 3 Písanie


Sformulovať tému adekvátnu cieľu komunikácie.

Vybrať vhodný slohový útvar/žáner v súlade s cieľmi písania.

II. Organizovať text z hľadiska kompozície

Zostaviť osnovu, koncept.

Zoradiť motívy a myšlienky podľa časovej a logickej postupnosti.

Prispôsobiť formálnu úpravu textu vybranému žánru.

III. Zosúladiť štylistickú úroveň s cieľom písania a čitateľmi.

Zosúladiť slovnú zásobu s cieľom komunikácie.

Využívať bohatstvo lexiky, spisovný jazyk, resp. nárečie.

Overiť si v jazykovedných príručkách vhodnosť a správnosť použitých slov.

Využívať primerané štylistické prostriedky.

IV. Štylizovať jednoduché vety a jednoduché súvetia

Utvoriť jednoduché holé a rozvité vety:

používanie interpunkčných znamienok vo vetách; využívanie gramatických jednotiek vo vetách; používanie lexikálnych jednotiek vo vetách.

V. Používať informácie a textové pasáže z iných zdrojov, napr. humorný príbeh a materiál z iných médií

Vybrať a použiť slová, frázy, jazykové štruktúry.


Identifikovať rozdielnosti jednotlivých útvarov/žánrov.

Vytvoriť modifikovaný text.


Revidovať a editovať koncept textu s cieľom zlepšiť štýl a opraviť gramatické chyby, pravopis a interpunkciu.

VIII. Revidovať a editovať Revidovať koncept textu s cieľom:

koncept s využitím spätnej väzby od učiteľa a spolužiakov

rozvíjať a zlepšovať organizáciu myšlienok; realizovať zmeny štruktúry, obsahu s cieľom eliminovať gramatické

chyby, zlé formulácie viet a pod.; upraviť text po formálnej stránke.

IX. Rešpektovať jazykové pravidlá

Vo vlastných jazykových prejavoch dodržiavať pravidlá a požiadavky ortografie, morfológie a syntaxe.

Tabuľka 4 Hovorenie


Sformulovať tému adekvátnu komunikačnej situácii.

Zosúladiť jazykové prvky s cieľom komunikácie.

Zvoliť vhodný spoločenský tón komunikácie v súlade s jej cieľom a prostredím.

Začať a ukončiť komunikáciu na určitú tému.

Analyzovať kvalitu ústneho prejavu.


Sformulovať vlastný názor a pomocou argumentov ho obhájiť.

Pomocou kontrolných otázok zhodnotiť, či ostatní porozumeli prejavu.

Kriticky zhodnotiť prehovor niekoho iného.

III. Používať informácie a textové pasáže z iných zdrojov, napr. humorný príbeh a materiál z iných médií vo vlastnej tvorbe

Vybrať slová, frázy, jazykové štruktúry z iných zdrojov a použiť ich vo vlastnom prejave.


Využívať jazykovú pestrosť a variabilitu komunikácie aplikovaním spisovných, nárečových a slangových prvkov s ohľadom na situáciu a komunikačných partnerov.

V. Štylizovať jednoduché holé a rozvité vety v texte

Utvoriť jednoduché holé a rozvité vety.

Uplatňovať logickú nadväznosť vytvoreného textu.


Jazykové pravidlá: ortoepické, lexikologické, morfologické.

VII. Využívať pri komunikácii mimojazykové prostriedky

Uplatňovať plynulosť, tempo a zrozumiteľnosť prejavu.

Využívať gestikuláciu, mimiku, proxemiku a haptiku.

Edukačné ciele predmetu slovenský jazyk a literatúra, časť: slovenský jazyk

Poznávacia (kognitívna) kompetencia

Komunikačná kompetencia Interpersonálna (sociálna) kompetencia

Intrapersonálna (osobnostná) kompetencia

Spôsobilosť používať kognitívne operácie.

Spôsobilosť tvoriť, prijať a spracovať informácie.

Spôsobilosť akceptovať skupinové hodnoty.

Vytvárať a reflektovať vlastnú identitu.

Spôsobilosť učiť sa sám aj v skupine. Zručnosť vyhľadávať a odosielať informácie.

Schopnosť tolerovať odlišnosti jednotlivcov i skupín.

Vytvárať vlastný hodnotový systém.

Spôsobilosť kritického myslenia. Spôsobilosť formulovať svoj názor a argumentovať.

Spôsobilosť kooperácie. Schopnosť sebaregulácie a ochrany vlastného života.

Spôsobilosť formulovať a riešiť problémy.

Schopnosť verbálne a neverbálne vyjadriť vôľu a city.

Schopnosť empatie.

Schopnosť tvorivého myslenia a spôsobilosť uplatniť jeho výsledky.

ČÍTANIE S POROZUMENÍM

Spôsobilosti Obsahové vymedzenie učiva Poznávacie spôsobilosti

Výkon

Pojmy Kontext


1. Vybrať text podľa komunikačného zámeru a podľa danej situácie.

2. Nahlas, ticho a opakovane prečítať text

pohľadnica, súkromný list opis predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby jednoduché rozprávanie krátke správy: SMS, e-mail/mejl oznámenie; správa; pozvánka; plagát vizitka inzerát; reklama rozprávanie s prvkami opisu opis pracovného postupu interview umelecký a vecný text

reprodukcia reprodukcia

s porozumením aplikácia analýza syntéza zovšeobecnenie sebahodnotenie hodnotenie produkcia

Optimálny I.

1.1 Žiak dokáže vybrať a posúdiť texty z obsahového i formálneho hľadiska.

1.2 Žiak vie odôvodniť správnosť vybraného textu v konkrétnej situácii.

1.3 Žiak dokáže na základe analýzy jednotlivých textov identifikovať, systematizovať a zovšeobecniť poznatky o slohových útvaroch/žánroch:

pohľadnica; súkromný list; opis predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby; jednoduché rozprávanie; krátke správy: SMS, e-mail/mejl; oznámenie; správa; pozvánka; plagát; vizitka, inzerát; reklama;

rozprávanie s prvkami opisu, opis pracovného postupu a interview.

1.4 Žiak dokáže rozlíšiť umelecký text od vecného.

2.1 Žiak vie samostatne a bez prípravy správne, plynule a nahlas čítať akékoľvek texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané jeho jazykovej úrovni a skúsenostiam a dokáže prispôsobiť rýchlosť čítania tomu, aby mohol čo najefektívnejšie spracovať informácie.

2.2 Žiak vie správne intonovať všetky druhy viet a uplatňovať správny slovný a vetný prízvuk.

2.3 Žiak vie vysvetliť pojmy prestávka, sila hlasu, dôraz, splývavá výslovnosť, spodobovanie, znelé, neznelé


bodkočiarka splývavá výslovnosť znelé, neznelé a znelé

nepárové (zvučné) spoluhlásky

spodobovanie prestávka sila hlasu dôraz melódia vety: želacia,

zvolacia pravidlo o rytmickom

krátení

Významová rovina jazyka

spisovný jazyk – nárečie

Sloh

pohľadnica súkromný list opis predmetu,

ilustrácie/obrázka, osoby

jednoduché rozprávanie krátke správy: SMS e-mail/mejl oznámenie správa pozvánka plagát vizitka inzerát reklama rozprávanie s prvkami

opisu opis pracovného

postupu interview umelecký a vecný text

a znelé nepárové (zvučné) spoluhlásky.

2.4 Žiak pri čítaní dodržiava správne dýchanie.

2.5 Žiak vie správne artikulovať a spisovne výslovnosť slabiky de, te, ne, le, di, ti, ni, li; dodržiavať správnu dĺžku slabík a držiavať pravidlá spodobovania.

2.6 Žiak pri čítaní uplatňuje primeranú silu hlasu a dodržiava správnu melódiu.

Minimálny I.

1.1 Žiak dokáže vybrať text a odôvodniť správnosť výberu na základe subjektívnych pocitov.

1.2 Žiak vie definovať pojmy:



1.3 Žiak vie z navrhovaného súboru slohových útvarov/žánrov s pomocou učiteľa vybrať žáner zodpovedajúci téme:



2.1 Žiak vie s pomocou učiteľa a po predchádzajúcej príprave nahlas čítať akékoľvek texty, ktorých

obsah, štýl a jazyk sú primerané jeho jazykovej úrovni a skúsenostiam.

2.2 Žiak vie správne intonovať oznamovacie vety.

2.3 Žiak vie reprodukovať definície pojmov: prestávka, sila hlasu, dôraz.

2.4 Žiak vie spisovne vyslovovať slabiky de, te, ne, le, di, ti, ni, li a dodržiavať správnu dĺžku slabík.



Výkon

Pojmy Kontext

II. Pochopiť význam textu

1. Pochopiť umelecký a vecný text s využitím explicitných informácií.

2. Pochopiť text podľa implicitných informácií.

3. Tvoriť a overiť navrhnuté hypotézy.

4. Reprodukovať umelecký a vecný text na základe chronologickej alebo logickej postupnosti.


odvodené slová synonymá antonymá jednovýznamové

a viacvýznamové slová

ustálené slovné spojenia

príslovie porekadlo pranostika prirovnanie slovník: synonymický

Sloh

úvod, jadro, záver hlavná myšlienka téma časová postupnosť v

rozprávaní názor argument kľúčové slová



jednoduché rozprávanie

krátke správy: SMS, e-mail/mejl

oznámenie správa pozvánka plagát vizitka inzerát reklama umelecký a vecný text rozprávanie s prvkami


postupu interview



Optimálny II.

3.1 Žiak dokáže na základe kontextu alebo pri jazykovej a štylistickej analýze textu odhadnúť význam slov a overiť si ich v jazykovedných slovníkoch.

4.1 Žiak vie vytvoriť z textu na základe čiastkových informácií z textu hypotézu o jeho závere a svoju hypotézu overiť v diskusii.

4.2 Žiak vie vecne argumentovať – zdôvodniť úsudok s odkazom na text.

4.3 Žiak vie vyvodiť záver na základe zistených súvislostí medzi informáciami tak, aby:

bol správny a výstižný, mal logickú súvislosť s porovnávanými

informáciami.4.4 Žiak vie usporiadať informácie podľa:

ich dôležitosti v texte, ich nadväznosti v texte. 4.5 Žiak vie:

prerozprávať prečítaný text so zachovaním časovej a príčinnej postupnosti a s prípadnými individuálnymi obmenami;

dokončiť začatý príbeh.4.6 Žiak vie vyjadriť názor na prečítaný text − jasne sformulovať svoj čitateľský dojem, vyjadriť svoje estetické zážitky z prečítaného textu i emocionálneho prežívania.

Minimálny II.

1.1 Žiak vie vyhľadať explicitne vyjadrené informácie v texte.

1.2 Žiak vie čiastočne a za pomoci učiteľa vyhľadať v texte miesto, čas, názov.

1.3 Žiak vie čiastočne a za pomoci učiteľa vyhľadať v texte fakty vzťahujúce sa k téme textu.

1.4 Žiak vie s pomocou učiteľa vyvodiť záver na základe zistených súvislostí medzi informáciami v texte.

Minimálny II.

1.1+2.1 Žiak vie vyhľadať vo veku primeranom texte explicitne i implicitne vyjadrené informácie:

vie vyhľadať kľúčové slová, dokáže rozlíšiť hlavné a vedľajšie postavy, dokáže charakterizovať správanie postáv na základe

explicitných informácií, vie stručne opísať prostredie, v ktorom sa príbeh

odohráva, vie s pomocou učiteľa jednoducho pomenovať

tému prečítaného textu, vie vyjadriť na základe subjektívnych pocitov svoje

estetické zážitky z prečítaného textu.4.1 Žiak vie s pomocou učiteľa usporiadať informácie podľa ich dôležitosti v texte;

4.2 Žiak vie:

prerozprávať s pomocou učiteľa prečítaný text so zachovaním časovej a príčinnej postupnosti,

dokončiť s pomocou učiteľa začatý príbeh.


Spôsobilosti Obsahové vymedzenie učiva Poznávacie Výkon

spôsobilostiPojmy Kontext

III. Pochopiť formálnu

stránku textu

1. Rozoznať všeobecné usporiadanie textu – odseky, nadpisy atď.

2. Rozpoznať a pomenovať rozličné texty a určiť ich horizontálnu štruktúru.


splývavá výslovnosť prestávka, sila hlasu dôraz melódia vety: želacia,

zvolacia

Sloh

úvod, jadro, záver časová postupnosť

v rozprávaní odsek





oznámenie správa pozvánka plagát vizitka inzerát reklama rozprávanie s prvkami


postupu interview umelecký a vecný text



Optimálny III.

1.1 Žiak chápe formálnu stránku textu a dokáže ju vyjadriť hlasovými prostriedkami – prestávka, sila hlasu, dôraz, melódia vety: želacia, zvolacia.

1.2 Žiak dokáže interpretovať súvislosť nadpisu s obsahom textu.

2.1 Žiak vie identifikovať odlišné, resp. spoločné znaky nasledujúcich slohových útvarov/žánrov:



Minimálny III.

1.1 Žiak chápe formálnu stránku textu a po príprave a s pomocou učiteľa ju dokáže vyjadriť hlasovými prostriedkami.

1.2 Žiak vie vyjadriť súvislosť medzi nadpisom a obsahom v textoch, v ktorých je tento vzťah explicitne vyjadrený.

2.1 Žiak vie definovať spoločné a odlišné znaky jednotlivých žánrov/útvarov:

pohľadnica; súkromný list; opis: predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby; jednoduché rozprávanie; krátke správy: SMS, e-mail/mejl; oznámenie; správa; pozvánka; plagát; vizitka, inzerát; reklama;

rozprávanie s prvkami opisu a opis pracovného postupu; interview.


Spôsobilosti Obsahové vymedzenie učiva Poznávacie Výkon

Pojmy Kontext

spôsobilosti

Minimálny IV.

1.2 Žiak vie pomenovať s pomocou učiteľa spôsoby nadväzovania v texte medzi vetou a vetnými celkami:

grafické prostriedky − interpunkčné znamienka, konektory − osobné základné zámená.2.1 Žiak vie s pomocou učiteľa posúdiť správnosť použitia slovesných časov v texte vzhľadom na časovú postupnosť.



Výkon

Pojmy Kontext


interpunkčných znamienok,

gramatických kategórií (rod, číslo, pád, osoba, číslo, čas).


bodkočiarka spojovník, pomlčka zátvorka dvojbodka


synonymá


podstatné mená chlap, hrdina, dub,

stroj životnosť –

neživotnosť žena, ulica, dlaň, kosť mesto, srdce,

vysvedčenie, dievča prídavné mená akostné, stupňovanie pekný, cudzí osobné zámená:

základné, privlastňovacie

delenie čísloviek: základné, radové

sloveso byť

Skladobná rovina






opisu, opis pracovného

postupu a interview



Optimálny V.

1.1 Žiak vie posúdiť správnosť interpunkcie v jednoduchej vete a v želacej a zvolacej vete.

1.2 Žiak chápe dôležitosť (funkciu) slovies v rozprávaní a význam prídavných mien v opise.

1.3 Žiak chápe dôležitosť gramatickej zhody medzi prídavnými a podstatnými menami pre porozumenie textu.

1.4 Žiak vie vysvetliť funkciu stupňovania prídavných mien v texte.

1.5 Žiak chápe význam čísloviek (magické čísla) v umeleckom texte.

Minimálny V.

1.1 Žiak vie rozlíšiť želaciu a zvolaciu vetu.

1.2 Žiak vie s pomocou učiteľa vysvetliť vysokú frekvenciu slovies v rozprávaní a prídavných mien v opise.

1.3 Žiak vie s pomocou učiteľa vysvetliť význam stupňovania prídavných mien v texte.

želacia veta zvolacia veta



Výkon

Pojmy Kontext

VI. Pochopiť význam lexikálnych jednotiek

1. P orozumieť významu slov v umeleckých a vecných textoch.

2. Overiť si význam slova.

3. Porozumieť štruktúre slova a jeho častiam, napr. slabikám a hláskam.

4. Rozoznať sémantické vzťahy medzi slovami, skupinami slov


slabičné, neslabičné predpony


odvodené slová synonymá antonymá ustálené slovné

spojenia príslovie, porekadlo,

pranostika, prirovnanie

jednovýznamové, viacvýznamové slová

spisovný jazyk - nárečie

slovník: synonymický







postupu a interview


s porozumením aplikácia analýza syntéza zovšeobecnenie sebahodnotenie

Optimálny VI.

1.1 Žiak vie vyhľadať odvodené, viacvýznamové slová, synonymá a antonymá v danom texte.

1.2+4.1 Žiak vie vysvetliť lexikálny význam viacvýznamových slov, synoným a antoným v danom texte.

1.3 Žiak vie vyhľadať, určiť druh a vysvetliť lexikálny význam ustálených slovných spojení – prísloví, porekadiel, pranostík a prirovnaní v danom texte.

2.1 Žiak si vie overiť význam neznámych slov v jazykovedných príručkách.

3.1 Žiak vie členiť slová na slabiky a určiť predponu v slove v rámci daného textu.

jednovýznamové – viacvýznamové slová.

hodnotenie produkcia

Minimálny VI.

1.1 Žiak vie vyhľadať viacvýznamové slová, synonymá a antonymá v danom texte.

1.2 Žiak vie vysvetliť lexikálny význam antoným v danom texte.

1.3 Žiak vie s pomocou učiteľa vyhľadať a vysvetliť lexikálny význam ustálených slovných spojení – prísloví a prirovnaní v danom texte.

2.1 Žiak si vie overiť význam neznámych slov v jazykovedných príručkách.

3.1 Žiak vie členiť slová na slabiky.

PÍSANIE

Spôsobilosti Obsahové vymedzenie učiva Poznávacie spôsobilosti Výkon

Pojmy Kontext

I. Vyjadriť myšlienky a informácie s rôznym

cieľom pre špecifické publikum

1. Sformulovať tému adekvátnu cieľu komunikácie.

2. Vybrať vhodný slohový útvaru/žáner v súlade s cieľmi písania.

pohľadnica; súkromný list opis predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby jednoduché rozprávanie krátke správy: SMS, e-mail/mejl oznámenie; správa; pozvánka; plagát; vizitka inzerát; reklama rozprávanie s prvkami opisu opis pracovného postupu interview



Optimálny I.

1.1 Žiak vie navrhnúť tému písania, ktorá je v súlade s komunikačnou situáciou a cieľmi písania.

2.1 Žiak vie rozlíšiť, porovnať a vysvetliť pojmy:



2.2 Žiak vie na základe analýzy stanovenej komunikačnej situácie vybrať vhodný slohový útvar/žáner, ktorý zosúladí s témou písania a svoje rozhodnutie vie zdôvodniť.

pohľadnica súkromný list opis: predmetu,




oznámenie správa pozvánka plagát vizitka inzerát reklama rozprávanie

s prvkami opisu opis pracovného

postupu interview

Sloh

téma

Minimálny II.

1.1 Žiak si vie z navrhovaného súboru tém vybrať tému písania, ktorá je v súlade s komunikačnou situáciou a cieľmi písania.

2.1 Žiak vie definovať pojmy:



2.2 Žiak vie z navrhovaného súboru žánrov s pomocou učiteľa vybrať útvar/žáner zodpovedajúci téme:

pohľadnica; súkromný list; opis: predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby; jednoduché rozprávanie; krátke správy: SMS, e-mail/mejl; oznámenie; správa; pozvánka; plagát; vizitka, inzerát; reklama;


PÍSANIE


Pojmy Kontext

II. Organizovať text z hľadiska kompozície

1. Zostaviť osnovu, koncept.

2. Zoradiť motívy a myšlienky podľa časovej a logickej postupnosti.

3. Prispôsobiť formálnu úpravu textu vybranému žánru.

Sloh

adresa adresa odosielateľa úvod, jadro, záver odsek časová postupnosť

v rozprávaní názor argument osnova koncept poznámky /konspekt







postupu interview



Optimálny II.

1.1 Žiak vie vysvetliť pojmy konspekt, osnova, koncept.

1.2 Žiak vie vysvetliť pojmy úvod, jadro, záver.

1.3 Žiak vie vysvetliť pojem adresa, vizitka.

1.4 Žiak vie vytvoriť konspekt, osnovu, koncept pre pripravovaný text.

1.5 Žiak vie napísať adresu a adresu odosielateľa na obálku.

1.6 Žiak vie napísať adresu na pohľadnicu.

1.7 Žiak vie vytvoriť vlastnú vizitku.

2.1 Žiak vie vytvoriť text pohľadnice v súlade s cieľom komunikácie.

2.2 Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému súkromný list.

2.3 Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému SMS a krátky e-mail/mejl.

2.4 Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému oznámenie a správu.

2.5 Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému pozvánku a plagát.

2.6 Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému inzerát a reklamu.

2.7 Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému ucelené rozprávanie s dodržaním delenia na úvod,

jadro, záver.

2.8 Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému opis:

predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby.2.9 Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému ucelené rozprávanie s prvkami opisu s dodržaním časovej postupnosti.

2.10 Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému komplexný opis pracovného postupu s dodržaním časovej a logickej postupnosti.

2.11 Žiak vie členiť text na odseky.

2.12 Žiak vie vytvoriť a uskutočniť interview na zadanú alebo voľnú tému.

Žiak vie stanoviť tému interview. Žiak vie vybrať osobu, ktorá je v súlade s témou

interview. Žiak vie samostatne vytvoriť otázky v súlade

s témou interview. Žiak vie zoradiť otázky podľa logickej postupnosti. Žiak vie správne klásť otázky, dodržiava pravidlá

splývavej výslovnosti, spodobovania a správne intonuje.

Žiak vie získať potrebné informácie s cieľom priblížiť spracovanú problematiku čitateľovi.

Žiak vie zaznamenať odpovede a vytvoriť písomnú verziu interview.

3.1 Žiak vie charakterizovať rozdiely vo formálnej úprave nasledujúcich slohových útvarov/žánrov:



3.2 Žiak vie aplikovať znalosti o formálnej úprave nasledujúcich slohových útvarov/ žánrov počas tvorby:



Minimálny II.

1.1 Žiak vie reprodukovať definíciu pojmov konspekt, osnova, koncept.

1.2 Žiak vie reprodukovať definíciu pojmov úvod, jadro, záver.

1.3 Žiak vie reprodukovať definíciu pojmov adresa, adresa odosielateľa, obálka.

1.4 Žiak vie vytvoriť osnovu a koncept svojho textu.

1.5 Žiak vie napísať adresu a adresu odosielateľa na obálku.

1.6 Žiak vie napísať adresu na pohľadnicu.

1.7 Žiak vie vytvoriť vlastnú vizitku.

2.1 Žiak vie vytvoriť text pohľadnice v súlade s cieľom komunikácie.

2.2 Žiak vie s pomocou učiteľa vytvoriť na zadanú tému súkromný list, pokiaľ má dostatočný čas na

prípravu.

2.3 Žiak vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému SMS a krátky e-mail/mejl.

2.4 Žiak vie s pomocou učiteľa a podľa vzoru vytvoriť na zadanú tému oznámenie a správu.

2.5 Žiak vie vytvoriť s pomocou učiteľa a podľa vzoru na zadanú tému pozvánku a plagát.

2.6 Žiak vie vytvoriť s pomocou učiteľa a podľa vzoru na zadanú tému inzerát a reklamu.

2.7 Žiak vie s pomocou učiteľa vytvoriť na zadanú tému rozprávanie, pokiaľ má dostatočný čas na prípravu.

2.8 Žiak vie s pomocou učiteľa vytvoriť na zadanú tému opis:

predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby,pokiaľ má dostatočný čas na prípravu.

2.9 Žiak vie vytvoriť jednoduché rozprávanie s malou mierou využitia opisu.

2.10 Žiak vie s pomocou učiteľa vytvoriť opis jednoduchého pracovného postupu.

2.11 Žiak vie s pomocou učiteľa vytvoriť text interview na zadanú tému, pokiaľ má dostatočný čas na prípravu.

3.1 Žiak vie odôvodniť formálnu úpravu:

pohľadnice; súkromného listu; opisu: predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby; jednoduchého

rozprávania; krátkej správy: SMS, e-mailu/mejlu; oznámenia; správy; pozvánky; plagátu; vizitky, inzerátu; reklamy;

rozprávania s prvkami opisu, opisu pracovného postupu a interview.

PÍSANIE


Pojmy Kontext

III. Zosúladiť štylistickú úroveň s cieľom písania a čitateľmi.

1. Zosúladiť slovnú zásobu s cieľom komunikácie.

2. Využívať bohatstvo lexiky, spisovný jazyk, resp. nárečie.

3. Overiť si v jazykovedných príručkách vhodnosť a správnosť použitých slov.

4. Využívať primerané štylistické prostriedky.



spojenia príslovie porekadlo pranostika prirovnanie spisovný jazyk –

nárečie jednovýznamové,

viacvýznamové slová slovníky: synonymický







postupu a interview



Optimálny III.

1.1 Žiak vie vysvetliť pojmy: odvodené slovo, synonymum, antonymum, ustálené slovné spojenie – príslovie, porekadlo, pranostika, prirovnanie

a uviesť konkrétne príklady.

1.2 Žiak vie vysvetliť pojmy spisovný jazyk a nárečie, jednovýznamové a viacvýznamové slová a uviesť konkrétne príklady.

2.1 Žiak vie prispôsobiť lexiku textu cieľu písania a komunikačnej situácii a pri tvorbe vlastného textu využíva čo najširšiu slovnú zásobu s ohľadom na žáner/slohový postup/štýl a cieľ komunikácie.

2.2 Žiak vie pri tvorbe vlastného textu aplikovať znalosti o synonymách, čím sa vyhýba častému opakovaniu niektorých slov vo svojom prejave.

3.1 Žiak pozná funkciu jednotlivých jazykovedných príručiek a vie si vybrať a používať vhodnú jazykovednú príručku.

4.1 Žiak vie v súlade s cieľom komunikácie využívať vo svojom texte ustálené slovné spojenia – príslovia, porekadlá, pranostiky, prirovnania.

4.2 Žiak vie zdôvodniť výber a použitie jednotlivých ustálených slovných spojení – prísloví, porekadiel, pranostík, prirovnaní.

Minimálny výkon III.

1.1 Žiak vie reprodukovať definície pojmov:

odvodené slovo, synonymum, antonymum, ustálené slovné spojenie – príslovie, porekadlo, pranostika, prirovnanie.

1.2 Žiak vie reprodukovať definície pojmov spisovný jazyk a nárečie, jednovýznamové a viacvýznamové slová.

2.1 Žiak pri tvorbe textu využíva obmedzenú lexiku, často opakuje slová v rámci textu.

3.1 Žiak si vie na základe odporúčania učiteľa vybrať vhodnú jazykovednú príručku a skontrolovať správnosť, vhodnosť a význam slov použitých v texte.

4.1 Žiak v malej miere využíva ustálené slovné spojenia – príslovia, porekadlá, pranostiky, prirovnania.

PÍSANIE


Výkon

Pojmy Kontext

IV. Štylizovať jednoduché vety a jednoduché súvetia

1. U tvoriť jednoduché holé a rozvité vety:

používanie interpunkčných


synonymá


podstatné mená







Optimálny IV.

1.1 Žiak vie samostatne tvoriť jednoduché holé a rozvité vety, pričom dodržiava správny slovosled a správne používa interpunkčné znamienka.

1.2 Žiak vie rozlíšiť želaciu a zvolaciu vetu.

1.3 Žiak vie vytvoriť želaciu a zvolaciu vetu a použiť správne interpunkčné znamienka.

znamienok vo vetách; využívanie gramatických

jednotiek vo vetách; používanie lexikálnych

jednotiek vo vetách.

chlap, hrdina, dub, stroj

životnosť – neživotnosť

žena, ulica, dlaň, kosť mesto, srdce,




sloveso byť predložková väzba

Skladobná rovina

želacia veta zvolacia veta slovosled



postupu interview

1.4 Žiak vie roztriediť podstatné a prídavné mená podľa

gramatického rodu.

1.5 Žiak vie aplikovať svoje vedomosti o skloňovaní podstatných mien (vzory: chlap, hrdina, dub, stroj, žena, ulica, dlaň, kosť, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča) a prídavných mien (pekný, cudzí) vo vlastnom texte.

1.6 Žiak vie správne použiť akostné prídavné mená vo svojom texte a správne ich vystupňovať.

1.7 Žiak vie vysvetliť funkciu stupňovania vo svojom texte.

1.8 Žiak vie rozoznať základné a radové číslovky vo svojom texte.

1.9 Žiak vie aplikovať vedomosti o skloňovaní základných a radových čísloviek v texte a dodržiava ich pravopis.

1.10 Žiak vie aplikovať znalosti o časovaní slovesa byť vo vlastnom texte.

1.11 Žiak dodržiava správne predložkové väzby pri tvorbe slovných spojení, viet a celých textov.

1.12 Žiak vie vysvetliť funkciu synoným vo vlastnom texte.

PÍSANIE


Pojmy Kontext

V. Používať informácie a textové pasáže z iných zdrojov, napr. humorný príbeh a materiál z iných médií

1. Výber a použitie slov, fráz, jazykových štruktúr.

kľúčové slová poznámky /konspekt








Optimálny V.

1.1 Žiak vie v rozličných informačných zdrojoch vyhľadať informácie, resp. textové prvky súvisiace s obsahom jeho textu a zapísať si ju.

Žiak si systematicky tvorí poznámky, zaznamenáva kľúčové slová a dokáže ich následne uplatniť vo vlastnom texte.

1.2 Žiak vie rozlíšiť význam získaných informácií a textových prvkov a na základe toho rozhodnúť o ich využití v rámci svojho textu.

1.3 Žiak vie zdôvodniť výber a použitie rozličných informácií a textových prvkov z iných zdrojov vo svojom texte.

s prvkami opisu, opis pracovného

postupu a interview

umelecký a vecný text ako zdroj informácií

Minimálny V.

1.1 Žiak vie v rozličných informačných zdrojoch vyhľadať informácie, resp. textové prvky súvisiace s obsahom textu.

1.2 Žiak vie s pomocou učiteľa využiť získané informácie alebo textové prvky vo svojom texte.

PÍSANIE


Pojmy Kontext


1. Identifikovať rozdielnosti jednotlivých útvarov/žánrov.

2. Vytvoriť modifikovaný text.

Sloh

úvod, jadro, záver časová postupnosť

v rozprávaní odsek názor argument osnova poznámky /konspekt koncept







postupu a interview

umelecký a vecný text ako zdroj informácií



Optimálny VI.

1.1 Žiak vie odlíšiť a porovnať:

pohľadnicu; súkromný list; opis predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby; jednoduché rozprávanie; krátke správy: SMS, e-mail/mejl; oznámenie; správu; pozvánku; plagát; vizitku, inzerát; reklamu;

rozprávanie s prvkami opisu, opis pracovného postupu a interview

od iných jemu známych/neznámych slohových útvarov /žánrov.

2.1 Žiak vie samostatne aplikovať svoje vedomosti o jednotlivých žánroch/útvaroch pri transformácii z jedného žánru do druhého (pohľadnicu; súkromný list; opis predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby; jednoduché rozprávanie; krátke správy: SMS, e-mail/mejl; oznámenie; správu; pozvánku; plagát; inzerát; reklamu, rozprávanie s prvkami opisu, opis pracovného postupu, interview).

Minimálny VI

1.1 Žiak vie s pomocou učiteľa a podľa vopred stanovených kritérií porovnať slohové útvary/žánre:

pohľadnicu; súkromný list; opis predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby; jednoduché rozprávanie; krátke správy: SMS, e-mail/mejl; oznámenie; správu; pozvánku; plagát; inzerát; reklamu;


1.2 Žiak vie s pomocou učiteľa transformovať jeden žáner do druhého žánru (pohľadnica; súkromný list; opis: predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby; jednoduché rozprávanie; krátka správa: SMS, e-mail/mejl; oznámenie; správa; pozvánka; plagát; inzerát; reklama,

rozprávanie s prvkami opisu, opis pracovného postupu, interview).

PÍSANIE


Pojmy Kontext


1. Revidovať a editovať koncept textu s cieľom zlepšiť štýl a opraviť gramatické chyby, pravopis a interpunkciu.


bodkočiarka zátvorka dvojbodka spojovník, pomlčka slabičné, neslabičné

predpony splývavá výslovnosť znelé, neznelé a znelé


spodobovanie prestávka, sila hlasu dôraz pravidlo o rytmickom

kráteníVýznamová rovina jazyka




jednoduché rozprávanie krátke správy: SMS, e-

mail/mejl oznámenie správa pozvánka plagát vizitka inzerát reklama rozprávanie s prvkami


postupu a interview



Optimálny VII.

1.1 Žiak vie bez vyzvania učiteľa formou tichého čítania skontrolovať svoj text s cieľom identifikovať jednotlivé chyby a následne ich opraviť, pričom pri oprave svojho textu aplikuje nadobudnuté znalosti z pravopisu, lexikológie, morfológie, syntaxe a slohu.

1.2 Žiak vie opraviť texty vytvorené niekým iným.

Minimálny VII.

1.1 Žiak vie na podnet a s pomocou učiteľa identifikovať niektoré chyby vo svojom texte.

Optimálny VIII.

VIII. Revidovať a editovať koncept s využitím spätnej väzby od učiteľa a spolužiakov

1. Revidovať koncept textu s cieľom: rozvíjať a zlepšovať

organizáciu myšlienok, realizovať zmeny

štruktúry, obsahu s cieľom eliminovať gramatické chyby, zlé formulácie viet a pod,

upraviť text po formálnej stránke.

spojenia príslovie, porekadlo,

pranostika, prirovnanie

spisovný jazyk – nárečie jednovýznamové, viacvýznamové slová


chlap, hrdina, dub, stroj

životnosť – neživotnosť

žena, ulica, dlaň, kosť mesto, srdce,





sloveso byť predložková väzba

Skladobná rovina


Sloh

(Pokračovanie na nasledujúcej strane.)

1.1 Žiak vie nahlas plynulo prečítať svoj text, pričom správne artikuluje, intonuje, prispôsobuje tempo svojho prejavu poslucháčom.

1.2 Žiak vie prijať hodnotenie druhých (spolužiakov a učiteľa) a následne zapracovať identifikované chyby s cieľom zlepšiť organizáciu a nadväznosť myšlienok, opraviť jednotlivé chyby a formálnu úpravu textu.

1.3 Žiak vie zdôvodniť, prečo niektoré pripomienky nezapracoval vo svojom texte. Pri obhajobe svojho názoru sa vie citovo a spoločensky ovládať.

1.4 Žiak vie zhodnotiť texty produkované niekým iným a svoje hodnotenie vie zdôvodniť.

1.5 Žiak vie napísať čistopis so zapracovanými a opravenými chybami.

Minimálny VIII.

1.1 Žiak vie po príprave nahlas prečítať svoj text.

1.2 Žiak vie napísať čistopis a s pomocou učiteľa zapracovať identifikované chyby v kontexte.

adresa adresa odosielateľa úvod, jadro, záver odsek časová postupnosť

v rozprávaní

PÍSANIE


Pojmy Kontext

Minimálny IX.

1.1 Žiak vie s pomocou učiteľa aplikovať v texte nadobudnuté vedomosti z ortografie, lexikológie, morfológie, syntaxe:

- žiak vie správne rozdeliť slová na konci riadka,

- žiak rozozná spisovnú slovnú zásobu od nárečia,

- žiak vie správne skloňovať a časovať slová vo vetách.

HOVORENIE


Výkon

Pojmy Kontext


1. Sformulovať tému adekvátnu komunikačnej situácii.

2. Zosúladiť jazykové prvky s cieľom komunikácie.

3. Zvoliť vhodný spoločenský tón komunikácie v súlade s jej cieľom a prostredím.

opis predmetu, ilustrácie/obrázka, osoby jednoduché rozprávanie oznámenie; správa; pozvanie rozprávanie s prvkami opisu opis pracovného postupu interview diskusia reprodukcia

reprodukcia s porozumením

aplikácia analýza syntéza zovšeobecnenie sebahodnotenie hodnotenie produkcia

Optimálny I.

1.1 Žiak vie samostatne zvoliť a sformulovať tému adekvátnu komunikačnej situácii.

1.2 Žiak vie samostatne pohotovo sformulovať základné myšlienky na tému a vysloviť ich výstižne, zrozumiteľne, plynulo a jasne.

1.3 Žiak vie samostatne sformulovať súvislý text na danú tému.

1.4 Žiak vie podľa logickej postupnosti usporiadať svoju výpoveď.

2.1 Žiak vie použiť vhodné jazykové prvky v súlade s komunikačnou situáciou.

3.1 Žiak vie v danej komunikačnej situácii použiť vhodný spoločenský tón v súlade s cieľom komunikácie a prostredím, v ktorom sa daná komunikácia uskutočňuje.

3.2 Žiak vie v interview použiť vhodný spoločenský tón


prestávka sila hlasu splývavá výslovnosť dôraz znelé, neznelé a znelé


spodobovanie melódia vety: zvolacia,

želacia pravidlo o rytmickom

krátení

opis predmetu opis

ilustrácie/obrázka opis osoby oznámenie správa pozvanie jednoduché

rozprávanie rozprávanie


postupu interview

4. Začať a ukončiť komunikáciu na určitú tému.

5. Analyzovať kvalitu ústneho prejavu.


odvodené slová synonymá antonymá ustálené slovné spojenia príslovie porekadlo pranostika prirovnanie spisovný jazyk – nárečie jednovýznamové,

viacvýznamové slová

diskusia v súlade s cieľom komunikácie a prostredím, v ktorom sa táto komunikácia uskutočňuje.

3.3 Žiak v komunikácii zvláda hlasovú a zvukovú stránku prejavu.

4.1 Žiak vie začať a ukončiť komunikáciu a vie pritom použiť správne výrazové prostriedky.

5.1 Žiak vie zhodnotiť kvalitu ústneho prejavu:

sformulovať tému podľa cieľa komunikácie,

zosúladiť jazykové prvky podľa cieľa komunikácie,

vhodne prispôsobiť spoločenský tón komunikácie, ktorý je v súlade s cieľom a prostredím,

začať a ukončiť komunikáciu.Minimálny I.

1.1 Žiak si vie z ponúknutých komunikačných tém vybrať tému,

1.2 Žiak vie sformulovať myšlienky na vopred určenú tému,

1.3 Žiak vie sformulovať krátky text na danú tému,

1.4 Žiak vie podľa pokynov učiteľa usporiadať slová v texte,

1.5 Žiak vie s pomocou učiteľa upraviť chyby v logickom usporiadaní svojej výpovede.

Minimálny I.

2.1 Žiak vie použiť nárečové prvky zo svojho regiónu v danej komunikačnej situácii.

3.1 Žiak vie použiť taký spoločenský tón, ktorý je v súlade s cieľom komunikácie a prostredím, v ktorom sa táto komunikácia uskutočňuje.

3.2 Žiak vie na základe písomnej prípravy zvoliť vhodný spoločenský tón, ktorý je v súlade s cieľom a prostredím komunikácie.

4.1 Žiak vie začať a ukončiť komunikáciu v známom prostredí so známymi ľuďmi.

4.2 Žiak vie použiť tie výrazy, ktoré si osvojil vo vyučovacom procese.

HOVORENIE


Výkon

Pojmy Kontext


1. Sformulovať vlastný názor a pomocou argumentov ho obhájiť.

2. Pomocou kontrolných otázok zhodnotiť, či ostatní porozumeli prejavu.

Sloh

názor argument

opis predmetu opis




postupu



Optimálny II.

1.1 Žiak vie pri obhajobe vlastného názoru použiť výrazové prostriedky na vyjadrenie vlastného názoru.

1.2 Žiak vie na obhajobu vlastného názoru použiť vhodne sformulované presvedčivé argumenty primerané komunikácii (vie presvedčivo argumentovať).

1.3 Žiak vie svoj názor kultivovaným spôsobom obhájiť.

2.1 Žiak vie správne a spoločensky vhodne sformulovať otázky, aby si preveril a prekontroloval, ako poslucháči porozumeli jeho výpovedi.

3. Kriticky zhodnotiť prehovor niekoho iného.

interview diskusia

3.1 Žiak vie posúdiť z hľadiska jazykovej správnosti a spoločenského tónu vyjadrenie partnerov danej komunikácie.

3.2 Žiak vie zhodnotiť obsahovú stránku prijatého prehovoru a vysloviť protiargumenty.

Minimálny II.

1.1 Žiak vie jednoduchým spôsobom, veľmi stručne vyjadriť svoj vlastný názor na určitú tému.

1.2 Žiak sa usiluje na základe subjektívneho hodnotenia(subjektívnych dôvodov) sa usiluje obhájiť vlastný názor.

2.1 Žiak vie sformulovať jednoduché otázky, aby si preveril a prekontroloval, ako poslucháči porozumeli jeho výpovedi.

3.1 Žiak vie jednoduchými vetami vyjadriť svoj nesúhlas s obsahom komunikácie.

III. Používať informácie a textové pasáže z iných zdrojov, napr. humorný príbeh a materiál z iných médií vo vlastnej tvorbe

1. Vybrať slová, frázy, jazykové štruktúry z iných zdrojov a použiť ich vo vlastnom prejave.

Sloh

poznámky/konspekt

opis predmetu opis




postupu, interview diskusia



Optimálny III.

1.1 Žiak vie vo vlastnom prejave vhodne využiť informácie získané z rôznych informačných zdrojov.

1.2 Žiak vie vhodne vo vlastnom prejave využiť humorné alebo zaujímavé prvky komunikácie z literárnych textov, médií, internetu.

Minimálny III.

1.1 Žiak vie vo vlastnom prejave s pomocou učiteľa vhodne využiť informácie alebo zaujímavé, humorné jazykové výrazové prostriedky získané z rôznych informačných zdrojov.

1.2 Žiak vie na základe pokynov učiteľa použiť vopred pripravené slová, slovné spojenia a ustálené slovné spojenia vo svojom prejave.

HOVORENIE


Výkon

Pojmy Kontext


Využívať jazykovú pestrosť a variabilitu komunikácie aplikovaním spisovných, nárečových a slangových prvkov s ohľadom na situáciu a komunikačných partnerov.


prestávka sila hlasu splývavá výslovnosť dôraz znelé, neznelé a znelé



spodobovanie melódia vety:

zvolacia, želacia pravidlo o rytmickom

krátení

opis predmetu opis

ilustrácie/obrázka

opis osoby oznámenie správa pozvanie jednoduché



postupu interview diskusia



Optimálny IV.

1.1 Žiak vie v danej komunikačnej situácii využívať vhodné slová, slovné spojenia, jazykové prostriedky v súlade s komunikačnou situáciou s ohľadom na regionálnu oblasť a sociálne prostredie.

1.2 Žiak sa vie vyjadrovať spisovne a nárečie používa s ohľadom na cieľovú a obsahovú stránku textu.

Minimálny IV.

1.1 Žiak vie používať jazykové prostriedky bez odlíšenia spisovných, nárečových a slangových jazykových



spojenia príslovie porekadlo pranostika prirovnanie spisovný jazyk –

nárečie jednovýznamové,

viacvýznamové slová

Skladobná rovina

želacia veta zvolacia veta slovosledSloh

časová postupnosť

prostriedkov.

V. Štylizovať jednoduché holé a rozvité vety v texte

1. U tvoriť jednoduché holé a rozvité vety.

2. Uplatňovať logickú nadväznosť vytvoreného textu.

Optimálny V.

1.1 Žiak vie samostatne tvoriť jednoduché holé vety, jednoduché rozvité vety, želacie a zvolacie vety, pričom dodržiava pravidlá slovosledu a intonácie.

1.2 Žiak vie na základe okamžitého zhodnotenia svojej výpovede alebo v prípade nepochopenia zo strany komunikačných partnerov opraviť, rozviť alebo preformulovať vety vo svojej výpovedi.

2.1 Žiak vie samostatne utvoriť logicky usporiadaný súvislý text s jednoduchými holými a rozvitými vetami.

2.2 Žiak vie na základe analýzy ústneho prehovoru komunikačného partnera zhodnotiť správnosť použitého žánru/útvaru a uplatnenie časovej a logickej postupnosti.

Minimálny V.

1.1 Žiak vie samostatne tvoriť jednoduché holé vety a jednoduché rozvité vety a správne intonovať oznamovacie vety.

2.1 Žiak vie začať, ukončiť a vytvoriť rozprávanie.

2.2 Žiak vie s pomocou učiteľa vytvoriť krátky text (opis predmetu, opis ilustrácie/obrázka, opis osoby, opis pracovného postupu).

2.3 Žiak vie vytvoriť krátke oznámenie, správu a pozvanie.

HOVORENIE


Výkon

Pojmy Kontext


1. ortoepické

2. lexikologické

3. morfologické


prestávka, sila hlasu, splývavá výslovnosť, dôraz

znelé, neznelé a znelé nepárové (zvučné) spoluhlásky

slabičné, neslabičné predpony spodobovanie melódia vety: zvolacia,

želacia pravidlo o rytmickom kráteníVýznamová rovina jazyka

odvodené slová synonymá antonymá ustálené slovné spojenia príslovie, porekadlo,

opis predmetu opis







Optimálny VI.

1.1 Žiak vie správne vyslovovať slová, v ktorých nastáva spodobovanie.

1.2 Žiak vie správne intonovať oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie a zvolacie vety.

1.3 Žiak vie správne vo vete použiť prestávku, dať dôraz.

2.1 Žiak sa vie správne spisovne vyjadrovať.

3.1 Žiak vie v komunikačnej situácii používať ohybné slovné druhy:

podstatné mená a ich gramatické kategórie (rod, číslo, pád),

akostné prídavné mená a ich stupňovanie,

pranostika, prirovnanie spisovný jazyk – nárečie jednovýznamové,

viacvýznamové slováTvarová rovina jazyka

podstatné mená chlap, hrdina, dub, stroj životnosť – neživotnosť žena, ulica, dlaň, kosť mesto, srdce, vysvedčenie,

dievča akostné prídavné mená pekný, cudzí, stupňovanie osobné zámená: základné,

privlastňovacie delenie čísloviek: základné,

radové tykanie/vykanie sloveso byť predložková väzbaSkladobná rovina


slovesá a ich gramatické kategórie (osoba, číslo, čas),

neplnovýznamové sloveso byť, základné a radové číslovky, osobné základné

a privlastňovacie zámená, vie správne používať tykanie

a vykanie.

Minimálny VI.

1.1 Žiak vie správne vyslovovať slová, v ktorých nastáva spodobovanie.

1.2 Žiak vie správne intonovať oznamovacie vety.

3.1 Žiak vie v komunikačnej situácii používať ohybné slovné druhy:

podstatné mená a ich gramatické kategórie (rod, číslo, pád),

akostné prídavné mená a ich stupňovanie,

slovesá a ich gramatické kategórie (osoba, číslo, čas),

neplnovýznamové sloveso byť, základné a radové číslovky, osobné základné

a privlastňovacie zámená, vie správne používať tykanie

a vykanie.

HOVORENIE


Výkon

Pojmy Kontext

VII. Využívať pri komunikácii mimojazykové prostriedky

1. Uplatňovať plynulosť, tempo a zrozumiteľnosť prejavu.

2. Využívať gestikuláciu, mimiku, proxemiku a haptiku.


prestávka, sila hlasu splývavá výslovnosť dôraz znelé a neznelé, znelé



spodobovanie melódia vety: zvolacia,

želacia pravidlo o rytmickom

krátení

opis predmetu opis







Optimálny VII.

1.1 Žiak sa vie v primeranej komunikačnej situácii plynule a zrozumiteľne vyjadrovať.

1.2 Žiak vie uplatňovať správnu intonáciu viet.

2.1 Žiak vie v komunikačnej situácii:

primerane gestikulovať, používať vhodnú mimiku, zaujať spoločensky vhodný postoj

a dodržiavať vhodnú vzdialenosť s komunikujúcim, vhodne sa pohybovať a používať

vhodnú vzdialenosť s komunikujúcim, dodržiavať pravidlá haptiky.

VZDELÁVACÍ ŠTANDARD Z LITERÁRNEJ VÝCHOVY PRE 5. ROČNÍK ZŠ

ŠTRUKTÚRA KOMPETENCIÍ ROZVÍJANÝCH VYUČOVANÍM LITERÁRNEJ VÝCHOVY

KOGNITÍVNE KOMPETENCIE

KOMUNIKAČNÉ KOMPETENCIE

INTERPERSONÁLNE KOMPETENCIE

INTRAPERSONÁLNA KOMPETENCIA

Spôsobilosť používať kognitívne operácie.

Spôsobilosť prijať, vyhľadávať, spracovať a tvoriť informácie.

Spôsobilosť akceptovať skupinové hodnoty a rozhodnutia.

Schopnosť vytvárať a reflektovať vlastnú identitu.

Spôsobilosť učiť sa sám aj v skupine

Spôsobilosť odovzdávať vlastné poznatky a skúsenosti.

Schopnosť kooperovať v skupine.

Schopnosť vytvárať si vlastný hodnotový systém.

Spôsobilosť kriticky myslieť

Spôsobilosť formulovať svoj názor a argumentovať.

Schopnosť tolerovať odlišnosti jednotlivcov a skupín.

Schopnosť sebaregulácie a ochrany vlastného života.

Spôsobilosť formulovať a riešiť problémy.

Spôsobilosť verbálne a neverbálne vyjadriť vôľu a city

Schopnosť empatie.

Spôsobilosť myslieť tvorivo a spôsobilosť uplatniť výsledky tvorivého myslenia.

KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Poznávať štylistickú hodnotu jednotlivých útvarov.

Vedieť sa vhodne vyjadrovať a svojepoznatky uplatňovať v praktickom živote.

Všeobecné pojmy

A. OPAKOVANIE A UPEVŇOVANIE VEDOMOSTÍ

Z PREDCHÁDZAJÚCICH ROČNÍKOV

Autor/spisovateľ

Čitateľ/divák

Text/ ilustrácia

Kniha/ knižnica

Časopis, noviny

B. ČÍTANIE A INTERPRETÁCIA TEXTU

Technika čítania. Metódy čítania (informačné, selektívne, orientačné) .

Téma textu.

Súvislosti medzi textom a ilustráciou.

Reprodukcia prečítaného textu.

Čítanie ako prostriedok sebarozvoja človeka: učenie sa novým poznatkom, komunikácia o získaných poznatkoch, tvorby vlastného systému hodnôt.

VÝKONOVÝ VZDELÁVACÍ ŠTANDARD

Maximálna úroveň výkonu (výborný) Minimálna úroveň výkonu (dostatočný)

Autor/spisovateľ, čitateľ/divák, text/ ilustrácia

Žiak vie správne vysvetliť na neznámom texte rozdiel medzi autorom (článku v novinách, v časopise) a spisovateľom (umeleckej literatúry).

Vie vysvetliť rozdiel medzi umeleckým textom (v beletrii) a textom v dennej tlači. Vie analyzovať ilustráciu v súvislosti s textom.

Autor/spisovateľ, čitateľ/divák, text/ ilustrácia

Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi autorom a spisovateľom.

Vie rozlíšiť umelecký text od textu v dennej tlači, v časopise.

Kniha/ knižnica

Žiak vie v školskej (miestnej, mestskej) knižnici vybrať knihu podľa katalógu.

Vie vyhľadať informácie v knihe (knižnici) a použiť pri učení, riešení konkrétneho problému.

Kniha/ knižnica

Žiak vie s pomocou v školskej (miestnej, mestskej) knižnici vybrať knihu podľa katalógu.

Vie s pomocou vyhľadať informácie v knihe (knižnici) a použiť pri učení, riešení konkrétneho problému.

Časopis, noviny

Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi novinami a časopisom.

Vie použiť časopis na vlastnú prácu a prehlbovanie vedomostí. Vie vysvetliť zameranie detského časopisu a uviesť 1

Časopis, noviny

Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi novinami a časopisom.

Vie vysvetliť zameranie detského časopisu a uviesť 1 príklad.

príklad.

Vie vymenovať názvy aspoň 3 denníkov.


Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti.

Rozvíjanie a posilňovanie čitateľskej gramotnosti: vyhľadávať, zhromažďovať a spracovávať informácie.

Poézia

1.1 Všeobecné pojmy patriace k poézii



Poézia ako všeobecný pojem pre viazanú reč.

Vonkajšia kompozícia literárneho diela – verš, strofa ako prostriedky viazanosti umeleckej reči.

Nadpis ako vonkajšia kompozícia básne.

Rým ako metrická vlastnosť poézie - poznať ako zvukovú zhodu slabík (slov) na konci verša.

Prirovnanie ako štylistický prostriedok, ktorý využíva na porovnávanie spoločné znaky vecí, javov.

Zdrobnenina ako štylistický prostriedok, zjemňujúci význam, ktorým sa vyjadruje kladný vzťah k niekomu, niečomu.

B. VYVODENIE NOVÝCH LITERÁRNYCH POZNATKOV

Rytmus ako metrická vlastnosť, rytmická zviazanosť reči na princípe striedania prízvučných a neprízvučných slabík.

Verejná prezentácia textu.

Aplikácia - tvorba ústnej výpovede.

Personifikácia/zosobnenie –ako spôsob štylizácie textu.

C. ČÍTANIE A INTERPRETÁCIA TEXTU

Technika čítania (plynulé čítanie, správne dýchanie, správna artikulácia a spisovná výslovnosť).

Analýza vybraných básní (piesní) z hľadiska témy a vonkajšej kompozície a metriky.

Prednes básne - rytmická usporiadanosť básnického textu.

Epická poézia (pozri rozprávka).



Verš, strofa, rým, rytmus

Žiak vie vysvetliť pojmy verš, strofa, rým, rytmus v súvislosti s umeleckou rečou viazanou.

Vie vyhľadať verš, strofu v básni.

Vie rozlíšiť rytmus v básni.

Vie určiť slová v básni, ktoré sa rýmujú.

Vie recitovať báseň, pričom rešpektuje rytmickú usporiadanosť básnického textu.

Verš, strofa, rým , rytmus

Žiak vie vysvetliť pojmy verš, strofa, rým, rytmus v súvislosti s umeleckou rečou viazanou.

Vie vyhľadať verš, strofu v básni.

Vie rozlíšiť rytmus v básni.

Vie určiť slová v básni, ktoré sa rýmujú.

S pomocou prednesie text básne spamäti.

Prirovnanie Prirovnanie

Vie vysvetliť prirovnanie ako štylistický prostriedok, ktorý sa využíva na porovnávanie spoločných znakov vecí, javov.

Vie rozlíšiť prirovnanie v texte.

Vie vytvoriť vlastné prirovnanie.

Vie vysvetliť prirovnanie ako štylistický prostriedok, ktorý využíva na porovnávanie spoločných znakov vecí, javov.

Vie rozlíšiť prirovnanie v texte.

Personifikácia- zosobnenie

Vie vysvetliť pojem ako spôsob štylizácie textu.

Vie rozlíšiť personifikáciu v texte.

Vie vytvoriť analogickú personifikáciu.

Personifikácia- zosobnenie

Vie vysvetliť pojem ako spôsob štylizácie textu.

Vie rozlíšiť personifikáciu v texte.


Vytváranie pozitívneho vzťahu k vlastnému národu. Pamäťové a aplikačné zručnosti, aplikácia vedomostí.

Kultúrne kompetencie.

Uvedomenie si svojej národnej identity.

2. Literárne žánre patriace k poéziiA. OPAKOVANIE A UPEVŇOVANIE VEDOMOSTÍ

Z PREDCHÁDZAJÚCICH ROČNÍKOV 1.2.1 Ľudová pieseň ako prejav duchovného života každého národa. Prepojenie poézie s hudbou.B. VYVODENIE NOVÝCH LITERÁRNYCH POZNATKOV

Žánre poézie1.2.2 Druhy ľudovej piesne:Pracovné piesne (trávnice, pastierske, valašské, banícke), zbojnícke piesne, uspávanky, regrútske a vojenské piesne, žartovné piesne, koledy (obradové piesne).1.2.3 Zľudovené piesne - základný rozdiel medzi ľudovou a zľudovenou piesňou.1.2.4 Poézia nonsensu - pôvod, výskyt nonsensu

Rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu.

Technika čítania.Verejná prezentácia textu.

(nezmysel) v pôvodnej slovenskej umeleckej tvorbe. Nonsens ako štylizácia textu, funkcia jednotlivých prvkov pre celé vyznenie diela (hra so slovami).Dramatizácia, dialogizácia textu.


Analýza ukážok textu ľudových piesní. Správna výslovnosť pri čítaní textu.

Prednes textu. Verbalizácia vlastného čitateľského zážitku.



Ľudová pieseň

Vie definovať ako žáner patriaci k poézii.

Vie rozlíšiť druhy ľudových piesní na základe ich obsahu.

Vie vysvetliť vznik a význam ľudových piesní ako súčasť kultúrneho dedičstva národa.

Ľudová pieseň

Vie rozlíšiť druhy ľudových piesní na základe ich obsahu.

Nonsens Nonsens

Vie vysvetliť pôvod nonsensu v ľudovej slovesnosti.

Vie na konkrétnej ukážke vysvetliť, ako vzniká nonsens.

Vie vysvetliť znaky nonsensu v texte (v poézii a v próze)

Vie vysvetliť nonsens ako štylizáciu textu.

Vie vysvetliť znaky nonsensu v texte (v poézii a v próze)

Vie vysvetliť nonsens ako štylizáciu textu.


Poznávacie a čitateľské kompetencie.

Analytické a interpretačné zručnosti.


2. Próza

2.1 Všeobecné pojmy patriace k próze



Próza ako jedna zo základných foriem literárnej tvorby v širšom ponímaní – všetky neveršované útvary, v užšom poňatí - umelecká reč neviazaná. Hlavný rozdiel medzi viazanou a neviazanou umeleckou rečou.

Dej ako charakteristický znak epického diela, umeleckej reči neviazanej.

Literárna postava – ako fikcia autora.

Hlavná a vedľajšia postava literárneho diela.

Kompozícia literárneho diela - vonkajšia kompozícia - úloha nadpisu, odseku, kapitoly. Štylizácia textu: dialóg

Literatúra pre deti – (detský hrdina, dej, prostredie). Autori literatúry pre deti a ich

Technika čítania.

Čitateľská gramotnosť: schopnosť usporiadať informácie v texte, nachádzať súvislosti a vyvodiť poznatok z textu.

Vytváranie primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií.

najznámejšie diela. Projektová práca.


Humor a jeho úloha v literárnom diele – humorný dej, humorná postava, humorná situácia.Štylisticky príznakové slová v literatúre. Slang ako charakterizačný jazykový prostriedok.Rozprávač – autor, hlavná postava.


Správne dýchanie, artikulácia, dodržiavanie spisovnej výslovnosti pri hlasnom čítaní .

Dejová osnova a reprodukcia obsahu prečítaného diela (úryvku, ukážky).

Charakteristika postáv literárneho diela.Hlavná myšlienka ako výsledok analýzy a zistených súvislostí vyjadrená do logickej výpovede. Hodnotenie obsahu a formy ukážky (úryvku, diela) čitateľom, argumentácia.



Literárna postava

Vie vysvetliť literárnu postavu ako fikciu autora, nositeľa deja.

Vie určiť hlavné a vedľajšie postavy.

Vie výstižne charakterizovať postavy.

Literárna postavaVie určiť hlavné a vedľajšie postavy.

Vonkajšia kompozícia Vonkajšia kompozícia

Vie vysvetliť funkciu nadpisu.

Vie vyhľadať a posúdiť súvislosti medzi nadpisom a textom.

Vie vysvetliť členenie textu na odseky.

Vie vyhľadať kľúčové slová v odseku.

Vie zdôvodniť, prečo sa literárne dielo člení na kapitoly.

Po prečítaní textu vie vysvetliť, ako vznikol nadpis.

Vie vyhľadať odsek v texte.

Vie vyhľadať kľúčové slová v odseku.

Literatúra pre deti

Vie charakterizovať ako literatúru písanú pre deti, s detskými hrdinami, dejom a prostredím blízkym deťom.

Vie vymenovať vybraných autorov (5) a ich diela.

Literatúra pre deti

Vie charakterizovať ako literatúru písanú pre deti, s detskými hrdinami, dejom a prostredím blízkym deťom.

Vie uviesť meno jedného z vybraných autorov a jeho diela.

Hlavná myšlienka

Žiak vie abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku na základe vyhľadávania potrebných informácií v texte, ich porovnávania a syntézy, resp. jednoduchého zovšeobecnenia.

Hlavná myšlienka

S pomocou ( postupným návodom) vyučujúceho dokáže sformulovať hlavnú myšlienku.



Prozaické literárne žánre

2.2 Krátke formy ľudovej slovesnosti



Hádanka (skryté pomenovanie – inotaj, vonkajšie znaky, vnútorná podobnosť),

Prijímať, hodnotiť a vážiť si odkaz našich predkov.

vyčítanka, príslovie ( poučenie), porekadlo (výstižné vyjadrenie skúsenosti), pranostika (zovšeobecnenie pozorovania prírody, javov).


Rytmická usporiadanosť textov krátkych foriem ľudovej slovesnosti. Analýza krátkych foriem so zameraním na ich funkciu a prejav potrieb a hodnôt ľudí v minulosti.



Hádanka, príslovie, porekadlo, pranostika, vyčítanka

Vie vysvetliť rozdiely medzi jednotlivými žánrami.

Vie rozlíšiť jednotlivé žánre.

Vie vysvetliť obrazné pomenovania v uvedených žánroch.

Vie vysvetliť ich vznik a význam.

Hádanka, príslovie porekadlo, pranostika, vyčítanka

Vie rozlíšiť jednotlivé žánre.


Pamäťové a klasifikačné zručnosti.

Formovanie kultúrnych postojov.

Vytváranie pozitívneho vzťahu k vlastnému národu.Akceptovanie odlišných kultúr.

Technika čítania.


Tvorivé zručnosti.

3. Rozprávka

2.3.1 Ľudová rozprávka

Ľudová rozprávka ako prozaický žáner ľudovej slovesnosti. Vyjadrenie túžby človeka po dobre a spravodlivosti.



Hlavné znaky rozprávky. Hlavná postava, vedľajšie postavy.


Rozprávač príbehu . Fantastická (čarodejná, čarovná) rozprávka, realistická rozprávka. Nadprirodzené, neskutočné postavy, čarodejné deje, magické čísla a predmety . Neznáme miesto deja. Spoločné a rozdielne znaky fantastickej a realistickej rozprávky. Slovenská ľudová rozprávka, rozprávky iných národov. Spoločné znaky a rozdiely. Variácie.

Zberatelia ľudových rozprávok - slovenskí (Pavol Dobšinský, Samo Czambel) a inonárodní (Božena Němcová a slovenské ľudové rozprávky, bratia Grimmovci).


Plynulosť čítania súvislého textu. Modulácia hlasu ako výraz vlastného chápania významu. Kompozičná (nadpis, odsek) a štylistická (dialóg, zdrobnenina, personifikácia, prirovnanie) analýza textu. Analýza a hodnotenie koncepcie postáv (hlavnej a vedľajších).

Verbalizácia vlastného čitateľského zážitku.



Rozprávka – ľudová, autorská

Vie vysvetliť pôvod rozprávky.

Vie charakterizovať ľudovú rozprávku ako súčasť ľudovej slovesnosti.

Vie rozlíšiť ľudovú rozprávku od autorskej.

Vie vymenovať zberateľov a autorov rozprávok.

Vie vysvetliť význam činnosti zberateľov rozprávok vo vytváraní ľudských a národných hodnôt.

Rozprávka – ľudová, autorská

Vie charakterizovať ľudovú rozprávku ako súčasť ľudovej slovesnosti.

Vie rozlíšiť ľudovú rozprávku od autorskej.

Hlavné znaky rozprávky

Vie vyhľadať v texte hlavné znaky rozprávky.

Vie vysvetliť ich úlohu vo fantastickej rozprávke.

Vie zdôvodniť úlohu fantázie a fantastických javov, magických čísel a predmetov.

Vie rozlíšiť fantastické a realistické rozprávky.

Hlavné znaky rozprávky

Vie vymenovať hlavné znaky rozprávky.

Vie vyhľadať v texte hlavné znaky rozprávky.



Informačné zručnosti. Získavanie informácií z integrovaného informačného systému a internetu.

Rozvíjanie čitateľských zručností a návykov, zdokonaľovanie techniky čítania.

2.3.2 Autorská rozprávka



Rozprávka ako vyjadrenie túžby človeka po dobre a spravodlivosti. Hlavná myšlienka.


Základný rozdiel medzi autorskou a ľudovou rozprávkou.Druhy rozprávok podľa rôznych hľadísk: Autorstvo (ľudová, umelá).

Obsah (fantastická, zvieracia, realistická).

Forma (prozaická, básnická, dramatická).

Výber a spôsob spracovania témy (klasická, moderná).

Podľa štylizácie textu – nonsens (analógia s ľudovou slovesnosťou) a realistická ľudová rozprávka.

Zdroje informácií o autoroch literárnych diel (galéria spisovateľov, súbory o slovenských autoroch detskej literatúry, encyklopédie, internet). Informácie o Pavlovi Dobšinskom.

Význam jeho zberateľstva pre slovenskú literatúru.


Čítanie súvislých textov.

Hlavné a vedľajšie postavy.

Kľúčové slová, dejová osnova, reprodukcia textu, charakteristika hlavných postáv – nositeľov pozitívnych a negatívnych vlastností.

Dialogizované čítanie.

Veršovaná rozprávka - základné znaky poézie vo veršovanej alebo prebásnenej podobe rozprávky (verš, strofa, rým, rytmus).

Spoločné a odlišné znaky veršovanej a prozaickej rozprávky.



Pamäťové, klasifikačné

2.3.3 Filmová a televízna rozprávka



Divadelná hra ako prozaické dielo - literárny text, určený na realizáciu na divadelnej scéne (Dramatická podoba rozprávky).

Bábková hra, bábkoherec, animácia, maňuškové divadlo, javajkové divadlo, marionetové divadlo.


Hlavné znaky dramatickej podoby literárneho diela.

Podstata dramatických literárnych žánrov a práca s konkrétnym dramatickým textom (s pojmom

a aplikačné zručnosti.Tvorba ústnej výpovede.

Analytické zručnosti.

Technika čítania a verejná prezentácia textu.


dráma ako literárnym druhom žiaci nepracujú – dramatická podoba diela, literárneho textu sa vysvetľuje ako dialogizovaná reč). Dramatizovaný literárny text – dialogizovaná forma. Inscenácia - premena literárneho textu na divadelnú hru (filmovú, televíznu). Rozdiel medzi literárnym textom a inscenáciou. Tvorcovia divadelnej hry (filmovej, televíznej), scenár - scenárista, dramaturg, režisér, herci, výtvarníci, hudobný skladateľ (scénická hudba). Filmová rozprávka, televízna rozprávka, scenár, režisér, herec, zvukové efekty, ich podiel na vzniku jednotlivých dramatických žánrov. Filmová (televízna) podoba literárneho textu. Spoločné znaky a hlavné rozdiely divadelnej hry (bábkové divadlo) a filmovej (televíznej) rozprávky.


Pravidlá dramatizovaného čítania. Modulácia hlasu podľa zmyslu textu. Spoločné a rozdielne znaky s nedramatizovanou podobou. Hlavné znaky filmovej, televíznej podoby literárneho diela (rozprávky). Transformácia prozaického literárneho textu na dramatický.

Jednoduchý scenár pre filmovú (televíznu) podobu rozprávky.



Divadelná hra Divadelná hra

Vie charakterizovať divadelnú hru ako prozaické dielo - literárny text, určený na realizáciu na divadelnej scéne.

Pri čítaní textu jednotlivých postáv vie vyjadriť moduláciou hlasu obsah textu.

Vie charakterizovať divadelnú hru ako prozaické dielo - literárny text, určený na realizáciu na divadelnej scéne.

Bábková hra

Vie vysvetliť pojmy viažuce sa k bábkovej hre.

Vie vysvetliť úlohu bábkoherca.

Vie vysvetliť pojem animácia.

Vie vysvetliť rozdiely vo vedení bábik pri maňuškovom, javajkovom, marionetovom bábkovom divadle.

Bábková hraVie vysvetliť pojmy viažuce sa k bábkovej hre.

Vie vysvetliť úlohu bábkoherca.

Podstata dramatických literárnych žánrov a práca s konkrétnym dramatickým textom, dramatizovaný literárny text

Žiak vie vysvetliť podstatu dramatického žánra.

Vie vysvetliť, ako dramatické dielo vzniká.

Vie čítať prehovory jednotlivých postáv vhodnou moduláciou hlasu v súlade s obsahom textu.

Vie abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku dramatického textu.

Vie zdramatizovať literárny text v

Podstata dramatických literárnych žánrov a práca s konkrétnym dramatickým textom, dramatizovaný literárny text

Žiak vie vysvetliť podstatu dramatického žánra,

Vie prečítať prehovory jednotlivých postáv dramatizovaného textu.

Vie s pomocou učiteľa sformulovať hlavnú myšlienku dramatického textu.

podobe jednoduchého scenára.


Tvorivé a štylistické zručnosti.

Tvorba prosocionálneho hodnotového systému. Schopnosť medziľudského dorozumenia,schopnosť empatie.

2.3.4 Povesť



Povesť ako prozaický útvar.


Ľudová povesťMiestna, historická, heraldická povesť

Autorská povesť - využitie námetov ľudových povestí v umeleckom spracovaní

Transformácia povesti na iný literárny žáner (rozprávku) s dodržaním kompozičných a štylisticko-lexikálnych prvkov. Dramatizácia a inscenácia textu.


Tiché a spoločné čítanie, hlavné informácie, dejová osnova, interpretácia textu.

Spoločné a odlišné znaky s rozprávkou.

Štylistická a kompozičná stránka povesti. Fantázia a realita v povesti.

Hlavné a vedľajšie postavy, charakteristika jednotlivých postáv, hodnotenie konania jednotlivých hrdinov.

Dramatizácia textu. Realita a fikcia v umeleckom diele.

Regionálne povesti (projektová práca).



Povesť

Vie vysvetliť rozdiely medzi povesťou a rozprávkou.

Vie priradiť povesti k jednotlivým druhom.

Vie rozlíšiť ľudové a autorské povesti.

Vie rozlíšiť, čo je v povesti fantastické a čo realistické.

Vie abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku povesti.

Vie podrobne reprodukovať 1 regionálnu povesť.

Vie vymenovať 3 autorov národných povestí.

Povesť

Vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi povesťou a rozprávkou.

Vie s pomocou učiteľa abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku povesti.

Vie stručne reprodukovať 1 regionálnu povesť.


Utváranie etických hodnôt.

Aplikácia vedomostí.

Chápanie diela ako autorovho modelu vnímania sveta. Kritické myslenie. Rozlišovať fiktívny príbeh od skutočného.Vytváranie pozitívneho vzťahu k našim predkom, vážiť si kresťanské, historické a vzdelanostné posolstvo.

Čítanie s porozumením. Rozvíjanie čitateľských zručností a návykov, zdokonaľovanie techniky čítania.

2.3.5 Legenda



Legenda ako príbeh zo života svätých – poznatky z náboženskej výchovy.


Ľudová legenda – rozprávanie vyjadrujúce predstavy a chápanie sveta, vecí a javov - vznik v súvislosti so šírením kresťanstva.Legenda – ako výsledok zapisovania príbehov v kláštoroch. Autorská legenda – umelecké spracovanie témy, realita a fikcia.

Legenda o Cyrilovi a Metodovi


Reálne a fantastické deje, súvislosti s ľudovou rozprávkou, historické súvislosti.

Hlavná myšlienka prečítaného diela, vlastné hodnotenie a argumentácia, vlastný čitateľský zážitok.



Legenda

Vie vysvetliť, že hlavnou postavou je osoba, ktorá za svoje činy bola vyhlásená za svätú.

Vie abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku prečítaného. Vie vyhľadať a utriediť reálne a fantastické deje v legende. Vie vysvetliť súvislosti konkrétnej legendy s históriou.

Vie odlíšiť legendu od rozprávky a od povesti.

Vie rozlíšiť legendy podľa pôvodu.

Vie uviesť meno jedného autora legendy.

Legenda

Žiak vie, že hlavnou postavou v legende je postava, ktorá za svoje činy bola vyhlásená za svätú.

Vie s pomocou učiteľa abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku prečítaného.


Vysvetliť podstatu osvojených javov, demonštrovať ich znalosť.



2.3.6 Komiks



Komiks - literárny žáner – prepojenie slovného a výtvarného umenia.


Komiks ako prozaický (epický) žáner. Úloha obrázku v komikse. Funkcia bubliny.

Pôvod komiksu. Princípy komiksu. Vtip a humor

Čítanie s porozumením, technika čítania, modulovať hlas podľa zmyslu textu.Tvorivé písanie.Schopnosť spolupráce, schopnosť prijímať kritiku, argumentovať. Viesť diskusiu. Akceptovanie iného, odlišného názoru. Obhajoba vlastného názoru.

v komikse.

Walt Disney ako najznámejší tvorca komiksu. Súvislosť komiksu s animovanými filmami Walta Disneyho.

Slovenskí autori komiksu.


Dialogizovaná reč pri čítaní komiksu, správne čítanie, modulácia hlasu.

Hlavné a vedľajšie postavy. Súvislosť ilustrácie situácie a textu, obmedzená šírka slovného prejavu. Verbalizácia vlastného zážitku. Tvorba komiksu.



Komiks

Vie vysvetliť pôvod komiksu.

Vie vysvetliť komiks ako žáner s epickým dejom (prózu) sprostredkovaným bez rozprávača cez priamu reč a obrázky.

Vie abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku komiksu.

Vie vytvoriť komiks transformáciou príbehu do priamej reči v bublinách.

Vie uviesť mená známych domácich

Komiks

Vie vysvetliť komiks ako žáner s epickým dejom (prózu) sprostredkovaným bez rozprávača cez priamu reč a obrázky.

Vie s pomocou učiteľa abstrahovať a sformulovať hlavnú myšlienku komiksu.

(1) aj svetových autorov komiksu (1).


Funkčné využitie jazykových prostriedkov písaných prejavov.

Vnímanie a chápanie rozličných jazykových informácií.Funkčná analýza textu.Práca s knihou, vyhľadávanie informácií v encyklopédii, práca s IKT.Funkčné využitie jazykových prostriedkov písaných prejavov.

Vnímanie a chápanie rozličných jazykových informácií. Funkčná analýza textu.Práca s knihou, vyhľadávanie informácií v encyklopédii, práca s IKT.

Odborná (náučná literatúra)

3.1 Encyklopédia



Odlišnosti od umeleckého textu.


Jasnosť, presnosť, stručnosť vyjadrovania v encyklopédii. Odborný – náučný štýl. Využívanie odbornej terminológie.

Rozdiely v spôsobe sprostredkovania poznatkov. Odlišnosti od umeleckej literatúry, odlišnosti od náučných textov sprostredkovaných učebnicou. Úloha hesla v encyklopédii – porovnanie s nadpisom v iných literárnych dielach. Usporiadanie hesiel v encyklopédii (abecedné, chronologické, systematické). Encyklopédia na internete.


Ukážky z rôznych encyklopédií (vhodných obsahom a témou, primerané veku žiakov daného ročníka).

Význam informácií získaných z encyklopédie.

Vyčleňovanie hlavných informácií v texte



Encyklopédia - odborná (náučná literatúra)

Žiak vie vysvetliť, že ide o náučný text, ktorý využíva odbornú terminológiu.

Vie vysvetliť, ako sú zoradené informácie v encyklopédii.

Vie vymenovať druhy encyklopédií podľa obsahu (zemepisné, prírodovedné...)

Žiak vie vyhľadať informácie podľa hesiel.

Vie vyčleniť hlavné informácie v texte.

Vie vysvetliť význam informácií získaných z encyklopédie.

Vie vybrať vhodné informácie z najväčšej encyklopédie na svete – na internete Wikipedia - pri riešení konkrétnej úlohy.

Encyklopédia - odborná (náučná literatúra)

Vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi umeleckou literatúrou a náučným textom.

S pomocou vie vyhľadať informácie v encyklopédii podľa hesla.

Metódy a formy vyučovania slovenského jazyka a literatúry

Hlavným kritériom výberu daných metód a foriem je miera efektivity plnenia vyučovacieho cieľa. Vybrané metódy a formy sú vekuprimerané, podporujú motiváciu a tvorivosť žiakov. Sú dôležitou súčasťou stratégie vyučovania, pričom vhodným výberom, častým striedaním rôznych metód dosiahneme záujem u žiaka. Monotónnosť je pre žiakov nudná. K dosiahnutiu cieľa vedie veľa rôznych ciest a spôsobov. Je na učiteľovi, ktorú si zvolí. Veľmi dôležitý je komunikatívny prístup na hodinách, ktorý zabezpečí odozvu v interakcii učiteľ - žiak, žiak - učiteľ. Učiteľ získava spätnú väzbu a zisťuje dôležité okolnosti - pochopenie, možnosť vrátiť sa, dovysvetľovať. Tým, že žiak komunikuje, rozvíja si svoje vlastné vyjadrovacie schopnosti. Komunikatívny prístup sa využíva vo všetkých zložkách predmetu.

Na hodinách slovenského jazyka a literatúry sa využívajú tieto metódy:

motivačné - motivačný rozhovor, motivačné rozprávanie, motivačná demonštrácia, motivačný nadpis, výzva a pochvala, poznanie výsledkov vlastnej práce. Cieľom všetkých motivačných metód je vzbudiť u žiaka prirodzený nenútený záujem, ktorý zaručí dlhodobý efekt zapamätania si daného javu.

expozičné - vysvetľovanie, predĺžené vysvetľovanie, pozorovanie názorného príkladu, grafické znázorňovanie, akustická demonštrácia, rozhovor - diskusia, projekt, práca s učebnicou, práca so slovníkmi. Tieto metódy sa využívajú pri preberaní nového učiva, zameriavajú sa na pochopenie danej témy.

fixačné - opakovací rozhovor, jazykové cvičenia. Cieľom je utvrdiť si získané poznatky a používať ich na konkrétnych príkladoch.

kontrolné a hodnotiace - ústna kontrola, písomná kontrola, kontrolný diktát, kontrolná slohová práca, čitateľský denník

Na hodinách literatúry sa ešte využívajú metódy súvisiace s prácou s literárnym textom:

metóda čítania - čítanie ako také vplýva na myšlienkové operácie žiaka, vzbudzuje a rozvíja jeho estetický vkus a predstavivosť, formuje čitateľské záľuby. Môže byť informačné, kritické, tvorivé, tiché čítanie s porozumením, hlasné čítanie, čítanie s dôrazom na rolu

metóda počúvania - učiteľ sám oboznámi žiakov s literárnym textom, vie sám signalizovať isté kľúčové, oporné miesta textu, žiaci sledujú interpreta, jeho pohyby a mimiku

metóda písania - písanie tiež pozitívne vplýva na rozvoj rečovej kompetencie žiaka, písomné prejavy súvisiace s čítaním literárneho diela sú záznamy v čitateľských denníkoch, anotácia -stručná informácia o obsahu knihy, reflexia - uvažovanie o prečítanom, osnova - stručný obsah deja v bodoch

metóda rozhovoru - na hodinách literatúry sa využíva rozhovor, beseda, diskusia, rozprávanie, prerozprávanie

metóda predvádzania - tvorivá dramatika - je náročná na prípravu učiteľa i žiakov, ale výsledný efekt zaujme, najmä ak je niekde prezentovaná, je to hranie roly nejakej literárnej postavy. Patrí sem i detský prednes a recitácia.

metóda pozorovania - v literárnej výchove žiaci prichádzajú do kontaktu s ilustráciami, ktoré vhodne dopĺňajú písaný text. Táto

metóda je využívaná i pri návštevách literárnych múzeí počas školských exkurzií.

Učebné zdroje predmetu slovenský jazyk a literatúre

Hlavným zdrojom informácií sú učebnice slovenského jazyka, učebnice literatúry, zbierky úloh a cvičení. Využívajú sa aj náučné slovníky, odborná literatúra, odborný časopis Slovenský jazyk a literatúra v škole, materiálno-technické a didaktické prostriedky.

Hodnotenie predmetu slovenský jazyk a literatúra

Predmet je hodnotený klasifikačnou stupnicou, známkami- výborný...nedostatočný. Využíva sa aj ústne hodnotenie- pochvala, povzbudenie, napomenutie, sebahodnotenie.

Bodové hodnotenie majú kontrolné previerky, pri ktorých je vyhodnotená i percentuálna úspešnosť každého žiaka. Tiež sú hodnotené aj známkou podľa danej stupnice.

Pri kontrolných slohových prácach sa klasifikujú 3 zložky- práca, pravopis, úprava, pričom priemer týchto známok je výslednou známkou celej slohovej práce.

Hodnotenie kontrolných diktátov je presne stanovené podľa stupnice počtu chýb:

0-1 chyba výborný

2-3 chyby chválitebný

4-6 chýb dobrý

7-9 chýb dostatočný

10 a viac nedostatočný

Počet a zameranie kontrolných diktátov v 5. ročníku počet: 4

zameranie: opakovanie zo 4. ročníka, podstatné mená, prídavné mená, slovesá

Počet a zameranie kontrolných slohových prác v 5. ročníkupočet: 1

zameranie: súkromný list, opis predmetu, opis pracovného postupu, rozprávanie s prvkami opisu – možnosť výberu

V literatúre sa vyžadujú 2 zápisy v čitateľských denníkoch počas školského roka.

Predmet: Matematika

1. Charakteristika učebného predmetu

Učebný predmet matematika na 2. stupni ZŠ je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval Európsky parlament:

„Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky).“

„Potrebné vedomosti z matematiky zahŕňajú dobré vedomosti o počtoch, mierkach a štruktúrach, základné operácie a základné matematické prezentácie, chápanie matematických termínov a konceptov a povedomie o otázkach, na ktoré matematika ponúka odpovede. Jednotlivec by mal mať zručnosti na uplatňovanie základných matematických princípov a postupov v každodennom kontexte doma a v práci a na chápanie a hodnotenie sledu argumentov. Jednotlivec by mal byť schopný myslieť matematicky, komunikovať v matematickom jazyku a používať vhodné pomôcky. Pozitívny postoj v matematike je založený na rešpektovaní pravdy a na ochote hľadať príčiny a posudzovať ich platnosť.“

Obsah vzdelávania je spracovaný na kompetenčnom základe. Pri prezentácii nových matematických poznatkov sa vychádza z predchádzajúceho matematického vzdelania žiakov, z ich skúseností s aplikáciou už osvojených poznatkov. Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych schopností, predovšetkým väčšou aktivizáciou žiakov.

Vzdelávací obsah predmetu je rozdelený na päť tematických okruhov

Čísla, premenná a počtové výkony s číslami

Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy

Geometria a meranie

Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika

Logika, dôvodenie, dôkazy.

V tematickom okruhu Čísla, premenná a počtové výkony s číslami sa dokončuje vytváranie pojmu prirodzeného čísla, desatinného čísla, zlomku a záporných čísel. Žiak sa oboznamuje s algoritmami počtových výkonov v týchto číselných oboroch. Súčasťou tohto okruhu je dlhodobá propedeutika premennej, rovníc a nerovníc.

V tematickom okruhu Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy žiaci objavujú kvantitatívne a priestorové vzťahy, zoznámia sa s pojmom premennej veličiny a jej prvotnou reprezentáciou vo forme, tabuliek, grafov a diagramov. Skúmanie týchto súvislostí smeruje k zavedeniu pojmu funkcie.

V tematickom okruhu Geometria a meranie sa žiaci zoznamujú so základnými geometrickými útvarmi, skúmajú a objavujú ich vlastnosti. Učia sa zisťovať odhadom, meraním a výpočtom veľkosť uhlov, dĺžok, povrchov a objemov. Riešia polohové a metrické úlohy z bežnej reality. Dôležité miesto má rozvoj priestorovej predstavivosti.

Ďalšou súčasťou matematického vzdelávania žiakov 2. stupňa základnej školy je Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika, v ktorej sa žiaci naučia systematicky vypisovať možnosti a zisťovať ich počet, čítať a tvoriť grafy, diagramy a tabuľky dát, rozumieť bežným pravdepodobnostným a štatistickým vyjadreniam.

Tematický okruh Logika, dôvodenie, dôkazy sa prelína celým matematickým učivom a rozvíja schopnosť žiakov logicky argumentovať, usudzovať, hľadať chyby v usudzovaní a argumentácii, presne sa vyjadrovať a formulovať otázky.

2. Ciele učebného predmetu:

Cieľom vyučovania matematiky na 2. stupni ZŠ a v 5.ročníku osobitne je, zavŕšiť dôležité obdobie v procese vyučovania matematiky, v ktorom prevládalo vytváranie nových poznatkov a zručností na skúsenostnej báze s využívaním induktívnej metódy. Je to zároveň aj začiatok novej etapy učenia sa matematike, keď žiak postupne získava schopnosti používať matematiku v svojom budúcom živote. Matematika má rozvíjať žiakovo logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať a komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému. Žiak by mal spoznať matematiku ako súčasť ľudskej kultúry a ako dôležitý nástroj pre spoločenský pokrok.

Vyučovanie matematiky musí byť vedené snahou umožniť žiakom, aby získavali nové vedomosti a rozvíjali svoje schopnosti a postoje, prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým kontextom, tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť, vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy), rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore. Vyučovanie matematiky má napomôcť rozvoju ich algoritmického myslenia, schopnosti pracovať s návodmi a tvoriť ich.

Výsledkom vyučovania Matematiky na 2. stupni ZŠ by malo byť správne používanie matematickej symboliky, terminológie, frazeológie a získanie schopnosti čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy, využívanie pochopených a osvojených postupov a algoritmov pri riešení úloh, pričom vyučovanie by malo viesť k budovaniu vzťahu medzi matematikou a realitou, k získavaniu skúseností s matematizáciou reálnej situácie a tvorbou matematických modelov rozvíjanie schopností žiakov používať prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií. Použitie vhodného softvéru by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému, rozvíjanie zručností žiakov súvisiacich s procesom učenia sa, s aktivitou na vyučovaní a s racionálnym a samostatným prístupom k učeniu sa, podporeniu a k upevňovaniu kladných morálnych a vôľových vlastnosti žiakov, ako je samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, húževnatosť, sebakritickosť, kritickosť, cieľavedomá sebavýchova a sebavzdelávanie, dôvera vo vlastné schopnosti a možnosti, systematickosť pri riešení úloh.

3. Časový rozsah výučby

5 hodín týždenne, 165 hodín ročne

4. Obsah vzdelávania učebného predmetu

1. Násobenie a delenie v obore do 10 000

Rozvíjajúce ciele Obsah (obsahový štandard) Výstupy (výstupný štandard)

Rozvíjanie pohotového počítania spamäti v prípadoch, kde rýchlosť počítania spamäti je väčšia ako pri počítaní na kalkulačke.

Rozvíjanie algoritmického myslenia žiakov.

Násobenie a delenie spamäti mimo obor násobilky v obore do 100. Delenie so zvyškom v obore do 100. Násobenie a delenie písomne jednociferným číslom a v jednoduchých prípadoch aj spamäti v obore do 10 000. Násobenie a delenie pomocou kalkulačky aj dvojciferným číslom. Kontrola správnosti výpočtu. Riešenie slovných úloh na násobenie a delenie.

Vedieť pohotovo spamäti násobiť a deliť v obore do 100, v jednoduchých prípadoch aj vo vyššom obore. Poznať a vedieť používať algoritmus písomného násobenia jednociferným a dvojciferným číslom.

Poznať a vedieť používať algoritmus písomného delenia jednociferným číslom aj zo zvyškom.

2. Vytvorenie oboru prirodzených čísel do a nad milión


Ďalšie rozvíjanie nazerania žiakov na vzťah reality a matematiky prostredníctvom lepšej orientácie žiakov medzi veľkými číslami. Dotvorenie správnej interpretácie zaokrúhleného čísla.

Vytvorenie predstavy o veľkých číslach. Počítanie po desaťtisícoch, tisícoch, stovkách. Čítanie a písanie prirodzených čísel. Rád číslice v zápise prirodzeného čísla, porovnanie,

usporiadanie, zaokrúhľovanie, zobrazovanie na číselnej osi. Vzťahy medzi číslami, susedné čísla, párne, nepárne čísla Rímske číslice. Riešenie slovných úloh.

vedieť čítať, písať, znázorňovať, zaokrúhľovať, porovnať dve prirodzené čísla, rozkladať na jednotky rôzneho rádu a opačne, skladať z jednotiek rôzneho rádu dané číslo. Vedieť riešiť slovné úlohy na porovnávanie dvoch

čísel.

3. Počtové výkony s prirodzenými číslami


Bližšie zoznámenie sa s princípom práce kalkulačiek a hlbšie zamyslenie sa nad poradím počtových výkonov v kontexte so skúmaním ich

vlastností (komutatívnosť, asociatívnosť, distributívnosť) a pri ich využívaní pre racionálnejší postup počítania. Rozvíjanie schopnosti žiakov odhadnúť výsledok počtového výkonu, ako metódy skúšky približnej presnosti výpočtu.

Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel spamäti, písomne a na kalkulačke (písomne hlavne kvôli pochopeniu princípu). Násobenie a delenie prirodzených čísel spamäti (v obore do 100, mimo obor do 100 s násobkami 10, 100, atď. ), Písomné násobenie a delenie dvojcifernými a trojcifernými číslami a delenie aj so zvyškom. Na kalkulačke všetky prípady delenia vrátane delenia so zvyškom. Znaky deliteľnosti 2, 3, 5, 10. Sčítanie a odčítanie, resp. násobenie a delenie ako navzájom opačné operácie, využitie tejto vlastnosti pri riešení jednoduchých úloh ako propedeutiku riešenia rovníc. Dohoda o poradí počtových výkonov, porovnanie s poradím operácií na kalkulačkách používaných žiakmi. Propedeutika počítania s približnými (zaokrúhlenými) číslami.

Vedieť pohotovo počítať spamäti z praktického hľadiska primerané príklady na všetky počtové výkony , vrátane aj delenia zo zvyškom.

Vedieť pohotovo počítať na kalkulačke.

Vedieť písomne násobiť a deliť , ovládať algoritmus delenia dvojciferným deliteľom

4. Geometria a meranie


Získanie skúseností s rovinnými a priestorovými útvarmi. Pociťovanie celého útvaru a jeho častí.

Rozvíjanie schopnosti

Rovinné útvary trojuholník, štvoruholník a ich porovnanie, kruh, kružnica. Rysovanie rovnobežiek a kolmíc. Vytváranie rovinných útvarov rysovaním kolmíc a rovnobežiek. Meranie dĺžky úsečky, súčet a rozdiel dĺžok úsečiek, násobok dĺžky úsečky. Obvod trojuholníka , štvorca a obdĺžnika. Stavba telies zo stavebnicových kociek na základe

Vytvárať rovinné a priestorové útvary zodpovedajúce udaným podmienkam.

Spoznať geometrickú vlastností a na základe toho výber útvaru tejto

stanovenia polohy.

Dbať na presnosť pri meraniach, úhľadnosť pri rysovaniach a na rozvíjanie jemnej motoriky rúk

stanovených podmienok. Zväčšovanie a zmenšovanie geometrických tvarov vo štvorcovej sieti. Premena jednotiek dĺžky.

Obsah štvorca a obdĺžnika. Obvody a obsahy útvarov zložených zo štvorcov a obdĺžnikov. Jednotky obsahu.

vlastnosti.

Vedieť odmerať dĺžku úsečky s presnosťou na milimeter, vzdialenosť na metre, narysovať úsečku danej dĺžky.

Vedieť rysovať rovnobežné a kolmé priamky.

Vedieť premieňať jednotky dĺžky a jednotky obsahu.

Vedieť rysovať trojuholník, štvoruholník, označiť jeho vrcholy a strany, kružnicu, určiť jeho polomer a priemer. Vedieť rysovať vo štvorcovej sieti štvorec a obdĺžnik, zväčšovať a zmenšovať ich.

Vedieť vypočítať obsah a obvod obdĺžnika a štvorca a útvarov zložených z obdĺžnikov a štvorcov.

5. Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúce špecifické matematické myslenie

Rozvíjajúce ciele Obsah (obsahový štandard)

Výstupy (výstupný štandard)

Rozvíjanie pozorovacej a analytickej schopnosti. Rozvíjanie štatistického a pravdepodobnostného nazerania žiakov

Zhromažďovanie, usporiadanie a grafické znázornenie údajov. Pravdepodobnostné hry, pokusy, pozorovania. Zisťovanie počtu náhodných udalostí pri pokusoch. Riešenie nepriamo

Na konkrétnych príkladoch rozoznať istú a nemožnú udalosť

sformulovaných úloh.

6. Riešenie slovných úloh s viacerými počtovými výkonmi a s praktickou problematikou


Rozvoj logického myslenia žiakov. Rozvíjanie schopnosti čítať s porozumením texty obsahujúce čísla.

Riešenie slovných úloh s niekoľkými počtovými operáciami. Úlohy z praxe.

Vhodné úlohy z Pytagoriád a MO.

Vedieť správne prečítať a pochopiť slovnú úlohu.

Vedieť matematicky zapísať a vyriešiť úlohy z praxe.

5. Pedagogické stratégie.

Na splnenie vytýčených cieľov vyučovania matematiky budeme používať aktivizujúce vyučovacie metódy, a to predovšetkým samostatnú prácu žiakov, prácu vo dvojiciach a skupinovú prácu. Okrem samostatnej práce zacielenej na získanie počtových návykov a ďalších zručností je nevyhnutné, aby žiaci objavovali nové poznatky experimentovaním a vlastnou činnosťou. Učiteľ individuálnym prístupom objavuje a usmerňuje rozvoj schopností jednotlivých žiakov, riadi tvorivú prácu kolektívu triedy.

Iniciatíva jednotlivých žiakov pri riešení úloh a spoluzodpovednosť za pracovné výsledky majú hlboký výchovný význam. Hodiny matematiky musia byť naplnené živým pracovným ruchom. Objaviteľský prístup pri získavaní nových poznatkov a radosť zo samostatne vyriešenej úlohy posilňujú pozitívny vzťah žiaka k predmetu.

Použitie aktivizujúcich metód práce budeme zabezpečovať využívaním vhodných demonštračných pomôcok a didaktickej techniky. Ide predovšetkým o IKT pre samostatnú a skupinovú prácu.

Pri vyučovaní budeme dbať na priebežné opakovanie a precvičovanie učiva, riešenie primeraných úloh so stále rastúcou náročnosťou vo vzťahu k individuálnemu rozvoju žiakov. Účinnou formou na rýchle zopakovanie a upevnenie učiva sú krátke písomné práce, ktoré sa zaraďujú spravidla na začiatok vyučovacej hodiny. Dôležitá je rýchla kontrola výsledkov práce žiakov, napríklad spätným projektorom, a rozbor chýb žiakov tak, aby si každý žiak uvedomil, aké vedomosti si musí individuálne doplniť. Nezanedbateľnou súčasťou sú kontrolné práce za učebným celkom a testy ako príprava na celoštátne testovanie žiakov.

Budeme diferencovane pristupovať k žiakom a individuálne pracovať so žiakmi s hlbším záujmom o matematiku. K rozvoju žiakov s hlbším záujmom o matematiku prispievajú aj matematické súťaže, napríklad matematická olympiáda a pytagoriáda , ktoré sú integrálnou súčasťou výchovno - vzdelávacieho procesu. Ich cieľom je viesť žiakov k samostatnej

a tvorivej činnosti, vzbudzovať a podporovať záujem o matematiku, rozširovať a prehlbovať vedomosti žiakov v matematike.

Veľmi dôležitou súčasťou individuálneho prístupu vyučujúceho k žiakom bode aj starostlivosť o zaostávajúcich žiakov. Obťažnosť matematiky pre týchto žiakov spočíva v tom, že neosvojenie jedného pojmu nedáva predpoklad na zvládnutie ďalšieho učiva. Preto je u týchto žiakov nevyhnutné individuálnou starostlivosťou doplniť osvojenie si všetkých základných pojmov a vedomostí. Na zvládnutie numerických zručností u týchto žiakov výrazne pomáha neustále precvičovanie učiva.

6. Učebné zdroje

Šedivý – Čeretková: Matematika pre 5. ročník ZŠ, 1. a 2. časť, prepracované vydanie, v tlač,Vydavateľstvo SPN

Z.Berová – P. Bero: Pomocník z matematiky pre 5. ročník ZŠ, 1. časť

Ľ. Bálint – J. Kuzma: Zbierka z úloh z matematiky pre 5. ročník ZŠ

7. Profil absolventa.

Absolvent vie tvorivo a kriticky myslieť. Pri opis reálnej situácie používa prirodzené čísla. Vie matematizovať reálne situácie. Má kladný vzťah k matematike a vie pohotovo riešiť numerické a slovné úlohy.

8. Štandard kompetencií, ktoré má žiak v jednotlivých tematických okruhoch učiva získať. Dosiahnuté postoje.

Čísla, premenná a počtové výkony s číslami

Kompetencie, ktoré má žiak získať:

používa prirodzené čísla pri opise reálnej situácie číta, zapisuje a porovnáva prirodzené čísla, používa, zapisuje a číta vzťah rovnosti

a nerovnosti zobrazí čísla na číselnej osi

vykonáva spamäti aj písomne základné počtové výkony zaokrúhľuje čísla, vykonáva odhady a kontroluje správnosť výsledkov počtových výkonov pozná a funkčne využíva rôzne spôsoby kvantitatívneho vyjadrenia celok – časť

(prirodzeným číslom), rieši aplikačné úlohy matematizuje jednoduché reálne situácie matematizuje a rieši reálnu situáciu tvorí a rieši úlohy, v ktorých aplikuje osvojené poznatky o číslach a počtových výkonoch

a algebrickom aparáte

Dosiahnuté postoje

► na čísla sa pozerá, ako na prostriedky objektívneho poznania reality ◙ smelšie kvantifikuje realitu okolo seba ◙ prostredníctvom možnosti kontroly výpočtov spolieha sa na počtovými výkonmi zistené výsledky ◙ prostredníctvom veličín vystupujúcich pri výpočte získava pocit, že poznáva realitu z inej strany

Geometria a meranie


rozozná, pomenuje a opíše jednotlivé základné priestorové geometrické tvary, nachádza v realite ich reprezentáciu; dokáže špecifikovať ich jednotlivé prvky

pozná, vie popísať, pomenovať, načrtnúť, narysovať a zostrojiť základné rovinné útvary, pozná ich základné prvky a ich vlastnosti a najdôležitejšie relácie medzi týmito prvkami a ich vlastnosťami

vie vykonať v praxi potrebné najdôležitejšie merania a výpočty obvodu, obsahu geometrických útvarov

pozná meracie prostriedky a ich jednotky, vie ich samostatne používať aj pri praktických meraniach.

analyzuje a rieši aplikačné geometrické úlohy s využitím osvojeného matematického aparátu

Dosiahnuté postoje

► nie je ľahostajný k svojmu okoliu ◙ dokáže sa sústrediť na objavovanie geometrických tvarov vo svojom okolí ◙ snaží sa do primeraných praktických problémov vniesť geometriu ◙ je naklonený v jednote používať odhad, meranie a výpočet ◙ postupne zvyká na potrebu dôkazu a v odôvodnených prípadoch ho aj nárokuje ◙ snaha o presnosť pri meraniach, konštrukcii a výpočtoch je pre neho samozrejmé ◙ ochotne používa náčrty, rôzne spôsoby znázornenia geometrických telies a predmetov, vyvíja snahu o rozvoj vlastnej priestorovej predstavivosti ◙ trvá na používaní správnej geometrickej terminológie v praxi.

Logika, dôvodenie, dôkazy


● vie posúdiť jednoznačnosť jednoduchých návodov, vyhlášok a nariadení

● posúdi pravdivosť alebo nepravdivosť matematických výrokov

Dosiahnuté postoje

► sebadôvera pri interpretácii matematických a nematematických textov ◙ pripravenosť na posúdenie pravdivosti matematických výrokov, ktorými sa v priebehu svojej učebnej činnosti stretol ◙ získa nadhľad nad celkovým chápaním matematického textu

9. Hodnotenie

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov ZŠ. Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania .

Hodnotiace portfólio

Povinné :

Štvťročné písomné práce

Vstupné a výstupné previerky

Predmet : ANGLICKÝ JAZYK

Charakteristika predmetu

Predmet ponúka učiacim sa nielen súhrn jazykových kompetencií, ale aj kompetencie všeobecné tak, aby ich jazyková príprava efektívne zodpovedala požiadavkam moderného európskeho občana pripraveného na život a prácu v spojenej Európe. To predpokladá dosiahnutie komunikačných kompetencií minimálne v dvoch cudzích jazykoch.

Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a uspokojenia.

Ciele jazykového vzdelávania

Všeobecným cieľom je zabezpečiť dosiahnutie komunikačnej úrovne A2 po skončení ZŠ a B1/B2 na konci strednej školy v prvom cudzom jazyku a komunikačnú úroveň A1 po ZŠ a A2/B1 po strednej škole v druhom CJ podľa východiskového dokumentu Rady Európy –

Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (SERR)

ANGLICKÝ JAZYK

Ciele vyučovania anglického jazyka

Cieľom vyučovania anglického jazyka na základnej škole je naučiť žiakov všetky formy dorozumievania sa v danom jazyku na komunikačnej úrovni A2,( čo znamená základnú úroveň – Používateľ základov jazyka – počiatočná fáza využívania základných komunikačných nástrojov) na báze kompetencií. V súčasnosti majú žiaci stále viac možností uplatňovať svoje jazykové zručnosti pri hovorení, počúvaní, či už priamo cez živú osobu, alebo prostredníctvom rozhlasu a televízie. V čase

rozvoja počítačovej techniky je písanie a čítanie v anglickom jazyku medzi ľuďmi na celom svete veľmi rozšírené. Preto je úlohou základnej školy, aby žiaci:

- dostali pevné základy, na ktorých budú budovať svoje rečové zručnosti až donajvyššej možnej formy zvládnutia s dostatočným uplatnením v praxi

- boli vedení k samostatnosti v štúdiu jazyka tým, že majú dostatok priestoru pre intenzívnu a tvorivú prácu

- sa naučili používať rôzne materiály na štúdium a vedeli pracovať so slovníkmi- dosiahli prechod z reproduktívnej do produktívnej formy komunikácie- mali schopnosť uplatniť svoje vedomosti z funkcie jazyka, t. j. vedeli sa dorozumieť

v rôznych komunikačných situáciách, v rovnováhe so štruktúrou jazyka, t. j. mali

primerané znalosti gramatiky

- boli pripravení úspešne pokračovať v štúdiu na strednej škole

5. ročník

Školský vzdelávací program je vypracovaný na základe Štátneho vzdelávacieho programu. Ciele a obsah sa nedopĺňajú, sú totožné so Štátnym vzdelávacím programom.

V návrhu sa nevymedzuje rozširujúce učivo. Vhodným rozšírením učiva je zvyšovanie počtu lexikálnych jednotiek určených na aktívne osvojenie, zaradenie čítania detských časopisov na vyučovacej hodine, rozšírenie samostatného individuálneho čítania žiakov a projektová práca..

Prehľad spôsobilostí a funkcií komunikácie pre úroveň A1 podľa SERR v 5. ročníku

Spôsobilosti Funkcie

Nadviazať kontakt v súlade Upútať pozornosť

s komunikačnou situáciou Pozdraviť

Odpovedať na pozdrav

Rozlúčiť sa

Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie

Vypočuť si a podať informácie Informovať sa

Potvrdiť (trvať na niečom)

Začleniť informáciu

III. Spôsobilosti Funkcie Odpovedať na žiadosť

Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať

Opísať

Potvrdiť/odmietnuť (vyjadriť nesúhlas)

Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj súhlas

Vyjadriť svoj nesúhlas

Vyjadriť svoju schopnosť Vyjadriť vedomosti/poznatky

Vyjadriť neznalosť

Vyjadriť schopnosť vykonať činnosť

Predstaviť svoje záľuby a vkus Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči

Vyjadriť, že niekoho/niečo nemám

rád

Vybrať si z ponúkaných možností

najobľúbenejšiu

Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá Vyjadriť príkaz/zákaz

alebo povinnosti

Reagovať na nesplnenie pravidiel Ospravedlniť sa

alebo povinností

Ponúknuť a reagovať na ponuku Žiadať od niekoho niečo

Odpovedať na návrh niekoho iného

Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť niekoho

Predstaviť sa

Reagovať na predstavenie niekoho

Privítať

Predniesť prípitok

Korešpondovať Začať a ukončiť list

Telefonovať Začať, udržiavať a ukončiť

Telefonický rozhovor

Lexikálne témy pre komunikačnú úroveň A1

Rodina a spoločnosť Osobné údaje

Rodina – vzťahy v rodine

Domov a bývanie Môj dom/byt

Zariadenie bytu

Ľudské telo, starostlivosť o zdravieĽudské telo

Fyzické charakteristiky

Doprava a cestovanieDopravné prostriedky

Vzdelávanie a prácaŠkola a jej zariadenie

Učebné predmety

Človek a prírodaZvieratá/rastliny

Počasie

Voľný čas a záľubyZáľuby

StravovanieStravovacie návyky

Mäso a mäsové výrobky

Zelenina a ovocie

Nápoje

Multikultúrna spoločnosťCudzie jazyky

Rodinné sviatky

Obliekanie a módaZákladné druhy oblečenia

ŠportObchod a služby

Nákupné zariadenia

Krajiny, mestá a miestaKrajiny a svetadiely

Moja krajina a moje mesto

Vzdelávací štandard z anglického jazyka v 5. ročníku

Obsahový štandard

LEXIKA

400 – 450 nových slov a slovných spojení podmienené lexikálnymi a konverzačnými témami,

synonymá, antonymá, frázové slovesá

Práca so slovníkom

Britská a americká lexika

Gramatická terminológia

MORFOLÓGIA

Podstatné mená : jednotné a množné číslo, privlastňovací pád

Prídavné mená : základné tvary krátkych prídavných mien

Zámená : osobné, privlastňovacie, ukazovacie, modelové otázky ako komunikačné frázy (What´s your name?)

Číslovky : základné 0 – 100, určovanie času, modelové vety (How old are you?)

Príslovky : času, miesta (len niektoré, podľa kontextu)

Predložky : miesta (in, on, at, next to, under, in front of, behind), pohybu (up, down, to)

Spojky : and, or

Slovesá : to be, to have, to have got, can, must

Slovesné časy : jednoduchý prítomný čas, tvorenie otázky a záporu od slovesa to be

SYNTAX

Druhy viet podľa modálnosti a vetného obsahu: be, have got – otázka, zápor, záporná otázka

Slovosled: podmet + prísudok + príslovkové určenie miesta, času (at home, today...)

Stavba vety pomocou : there is/there are

Rozkaz pomocou – Let´s ...

ZVUKOVÁ A GRAFICKÁ PODOBA JAZYKA

Anglická abeceda – spelling

Výslovnosť „th“ – znelé, neznelé,

Výslovnosť niektorých stiahnutých slovesných tvarov (I´m, he´s, she´s ...)

KOMUNIKAČNÉ SITUÁCIE

Ustálené frázy pre jednotlivé komunikačné situácie : pozdravy, zoznámenie sa, predstavenie sa

REČOVÉ ZRUČNOSTI

PočúvaniePriame – základné pokyny učiteľa

Nepriame - kvalitná nahrávka

HovorenieOpis osoby, obrázku

PísaniePozdrav, pohľadnica

ČítanieZákladné pokyny k úlohám v učebnici

Krátke jednoduché texty

Výkonový štandard

LEXIKA

žiak si osvojí 400 – 450 nových slov a slovných spojení

vie rozlíšiť a používať synonymá, antonymá, skratky a frázové slovesá

osvojí si rozdiely v britskej a americkej lexike (flat-apartment, toilet-bathroom, ground floor-first floor, autumn-fall, sweet-candy, football-soccer), rozdiely v pravopise (programme-program)

žiak vie pri práci s textom používať dvojjazyčný slovník

žiak si receptívne osvojí preklad gramatickej terminológie v rozsahu prebratého učiva (noun,

pronoun, preposition, verb, article, simple present tense, question, ...)

MORFOLÓGIA

Žiak vie tvoriť a používať jednotné a množné číslo podstatných mien, rozlišuje nepravidelné množné číslo podľa kontextu, ovláda pravopis koncovky –s, -es, -y, -ies; vie rozlišovať privlastňovací pád.

Žiak pozná základné tvary prídavných mien.

Žiak vie rozoznávať a správne používať osobné, privlastňovacie, ukazovacie a opytovacie zámená.

Žiak vie tvoriť a správne používať základné číslovky 0 – 100, vie určiť a vyjadriť časové údaje.

Žiak vie používať niektoré príslovky miesta a času, predložky miesta a pohybu, spojky and, or, vie používať slovesá : to be, to have, to have got, can must.

Žiak aktívne ovláda jednoduchý prítomný čas, vie tvoriť otázku a zápor od slovesa –to be

SYNTAX

Žiak vie rozlišovať vety podľa modálnosti a obsahu, vie utvoriť otázku, zápor a zápornú otázku.

Vie správne používať slovosled v oznamovacej vete, väzbu there is/are, vie utvoriť rozkaz pomocou – Let´s

ZVUKOVÁ A GRAFICKÁ PODOBA JAZYKA

Žiak si osvojí anglickú abecedu – spelling, výslovnosť „th“ – znelé a neznelé, výslovnosť niektorých stiahnutých slovesných tvarov (I´m, he´s, she´s ...)

KOMUNIKAČNÉ SITUÁCIE

Žiak si osvojí ustálené frázy pre jednotlivé komunikačné situácie.

Vie sa pozdraviť, odpovedať na pozdrav, rozlúčiť sa. Vie osloviť niekoho, predstaviť seba aj iných ľudí a opýtať sa ako sa kto má.. Vie poprosiť a poďakovať.

REČOVÉ ZRUČNOSTI

PočúvaniePriame – žiak rozumie základné pokyny učiteľa, vie reprodukovať slová a jednoduché vety, vie reagovať na jednoduché otázky učiteľa.

Nepriame – po vypočutí kvalitnej nahrávky vie reprodukovať slová a jednoduché vety, vie dopĺňať informácie počas počúvania.

Hovorenie Žiak vie opísať obrázok, osobu, zviera alebo vec, vie súvisle povedať aspoň päť viet, vie sa pýtať formou jednoduchých otázok, vie odpovedať na podobné otázky zadané učiteľom alebo žiakom.

Písanie Žiak vie napísať jednoduchú korešpondenciu a odpovedať na ňu, napr. pohľadnicu.

Čítanie Žiak vie prečítať s porozumením základné pokyny k úlohám v učebnici, vie čítať s porozumením krátky text (4 – 5 viet).

Obsah predmetu je koncipovaný na 126 hodín ročne, to znamená 4 hodiny týždenne.

Učebné zdrojeOkrem učebníc významným prostriedkom na realizáciu vyučovania jazykov sú aj časopisy, slovníky, čítanky a miničítanky.

Metódy a formy práce – stratégie vyučovania

Všeobecné metodické princípy

Metodické koncepty a postupy vo vyučovaní jazyka sú určené učebnými a vyučovacími cieľmi učebných osnov. Vo vyučovaní a osvojovaní si jazyka sa uplatňuje komunikatívny prístup. Metódy učenia sa jazykov sa majú vzťahovať na reálny život. To znamená, že činnosti a zadania úloh, ktoré absolvujú žiaci na vyučovaní, majú čo možno najviac zodpovedať požiadavkam reálnej komunikácie v každodennom a profesijnom živote. Žiaci majú čo možno najviac rozprávať, počúvať, čítať a písať.

Pritom v popredí stojí verbálna komunikácia, teda počúvanie a ústny prejav.

Pri metodickom stvárnení vyučovania treba brať ohľad na dvojitú funkciu cudzieho jazyka: na jednej strane ako učebný cieľ (schopnosť priamo komunikovať v každodenných situáciách), na druhej strane ako jazyk na vyučovaní v oblasti metakomunikácie (pokyny a vysvetlenia na vyučovaní). V prvej funkčnej oblasti by mal byť čo možno najviac používaný cudzí jazyk, to znamená, že by sme sa mali vyhnúť takzvanému „tlmočenému vyučovaniu. V druhej funkčnej oblasti možno poskytnúť priestor materinskému jazyku v komunikačnom záujme porozumenia medzi vyučujúcim a učiacim sa, ale aj medzi učiacimi sa navzájom.

Ďalším metodickým vyučovacím princípom je rôznorodosť metód. Tým sa má vzbudiť, podporovať a ďalej rozvíjať záujem mládeže o učenie sa jazykov. Takto sa majú zohľadniť všetky čiastkové oblasti procesu učenia sa jazykov (rečové zručnosti, slovná zásoba, gramatika, výslovnosť), ktoré si vyžadujú sčasti odlišné metódy prezentácie a sprostredkovania.

Pritom je dôležité starostlivo plánovať spôsob, ktorým dosiahneme u žiakov ovládanie zložitých a integrovaných foriem komunikácie (situačný ústny prejav a počúvanie, počúvanie a čítanie textov s porozumením, vlastná produkcia textov v ústnom a písomnom prejave). Malo by sa vychádzať najskôr z precvičovania jednotlivých zručností a oblastí jazykového systému (slovná zásoba, gramatika, výslovnosť) a jednoduchými kombináciami zručností (napr. čítať text a ostatným sprostredkovať jednu informáciu z textu) postupne viesť k zložitejším formám komunikácie (napr. hry s rozdelenými úlohami, malé projekty).

Aj precvičovanie v oblasti jazykového systému (slovná zásoba, gramatika, výslovnosť) by malo byť podľa možnosti organizované v spojení so zručnosťami (napr. gramatická aktivita v spojení s ústnym prejavom a počúvaním) a tam kde sa to ponúka, by malo mať hravý charakter.

Pri plánovaní vyučovania cudzieho jazyka majú byť využité všetky prostriedky a možnosti, ktoré sú k dispozícii: sociálne formy, didaktické prostriedky, autentické materiály (predovšetkým z masmédií), kontakty vyučujúcich a žiakov s cudzojazyčnými partnermi a organizáciami vo vlastnej krajine aj inde.

Sociálne formy na vyučovaní jazykov

K rôznorodosti metód patrí takisto využitie rôznych sociálnych foriem vo vyučovaní, príp. mimo vyučovania (napr. domáce úlohy) : práca jednotlivcov – práca v dvojiciach – skupinová práca – práca v pléne – frontálne vyučovanie. Pri organizovaní vyučovania je potrebné vziať do úvahy funkčné možnosti jednotlivých sociálnych foriem:

- práca jednotlivcov: domáce úlohy, rečové aktivity mimo vyučovania, príprava na prácu v iných sociálnych formách počas hodín cudzieho jazyka

- práca v dvojiciach: príprava na ústne a písomné aktivity, ústna komunikácia (dialógy, minidialógy), čítanie s porozumením, vzájomná kontrola prác vytvorených v jazyku

- skupinová práca: počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, jazykové štruktúry a slovná zásoba, práca na projektoch

- práca v pléne: hry, jazykové hry, spievanie piesní, hry s kartičkami, precvičovanie ústneho prejavu a výslovnosti, fázy kontroly a zbierania výsledkov práce jednotlivcov, dvojíc a skupín

- frontálne vyučovanie: informačné celky (napr. referovanie o vlastnej alebo inej krajine, prezentácia nového jazykového materiálu, kontrola a opravy žiackych prác).

Využitie didaktických prostriedkov

Dôležitým metodickým prvkom vyučovania jazyka sú didaktické prostriedky. Tvoria predpoklady pre otvorené vyučovanie s učením sa objavovaním (heuristickým učením sa).

Ich rozsah siaha od tradičných didaktických prostriedkov (funkcia a využitie učebnice, slovníka, tabule, žiackych zošitov), didaktických prostriedkov vyrobených svojpomocne (kartičky a iný materiál na hry, práce žiakov, názorné materiály, koláže), tlače (časopisy, noviny, komiksy, texty piesní) až k novým technologickým možnostiam audiovizuálnych médií (magnetofón, CD-prehrávač, rádio, televízny prijímač a videorekordér, DVD, videokamera, počítač, internet, interaktívna tabuľa...). Možnosti využitia didaktických prostriedkov je potrebné skúmať z hľadiska ich zmysluplnej funkcie vo vyučovaní jazyka.

Kontrola úspešnosti: Zostavovanie testov a formy testov

Skúšky sú záverečným prvkom metodických sekvencií pri učení sa jazykov. Ich cieľom je preskúšanie a kontrola stavu, príp. pokroku v učení sa. Testy nesmú obsahovať nič, čo nebolo predtým súčasťou vyučovacieho procesu. To platí tak pre obsah ako aj pre formu skúšok. Formy testov zodpovedajú formám cvičení, ktoré sa praktizujú na vyučovaní, príp. sú z nich odvodené. Základom a predpokladom pre zostavenie testu je sústavné pozorovanie výkonov a pokroku žiakov vyučujúcimi a to aj pri činnostiach, ktoré nemajú charakter testu. V rámci toho sú zabudované v pravidelných odstupoch výkonnostné testy, ktoré slúžia ako kontrola pre vyučujúcich a žiakov, či a v akom rozsahu sa urobili pokroky v učení sa a či sa dosiahli vytýčené ciele.

Kontrola úspešnosti: Hodnotenie výkonov

Hodnotenie výkonov žiakov sa uskutočňuje podľa všeobecných metodických pokynov formou primeranou veku. V popredí pritom stojí stupeň ovládania jazyka a len na okraji poznatky a vedomosti. Platia pokyny pre hodnotenie a známkovanie používané v školách v Slovenskej republike. Najvyšším cieľom hodnotenia výkonov je preskúšanie, príp. kontrola stavu učenia sa jazyka v spojení s pokrokom v učení sa ako informáciou pre vyučujúcich a žiakov o aktuálnej úrovni ovládania jazyka. Až v druhom rade slúži hodnotenie výsledkov formou známok na zisťovanie výkonov. Okrem formálnej známky musí byť pevnou súčasťou neformálneho zisťovania výkonov aj slovné hodnotenie ako informácia pre žiakov a rodičov.

Kritériá hodnotenia majú byť zostavené formou učebných cieľov.

Hodnotenie výkonov sa môže uskutočňovať na základe buď kvantitatívnych alebo kvalitatívnych metód hodnotenia. Kvantitatívne metódy môžu byť využité predovšetkým pri hodnotení výkonov v oblasti rečovej recepcie (počúvanie a čítanie s porozumením) a jazykového systému (slovná zásoba, gramatika), kvalitatívne metódy v oblasti interakcie (dialogický ústny prejav) a rečovej produkcie (monologický ústny prejav, písanie).

Pri stanovení známky v rámci kvantitatívneho hodnotenia výkonov (počítanie chýb) je nutné brať ohľad na medzinárodne zaužívaný vzťah medzi percentuálnou chybovou kvótou a postavením jednotlivej známky v platnom známkovacom systéme.

Pri hodnotení výkonov má vyučujúci zohľadniť nielen aktuálnu úroveň ovládania jazyka, ale aj pokrok, ktorý žiak dosiahol v učení v zmysle podpory motivácie učiť sa jazyky.

Celkové hodnotenie výkonu žiaka na konci školského roka sa má uskutočňovať každopádne kvalitatívne. Pritom treba brať ohľad na nasledujúce komponenty:

- stále výkony počas celého školského roka- pokrok v učení sa- výsledok záverečného testu

Celkové hodnotenie na konci školského roka nesmie nikdy závisieť len od výsledku jednej skúšky alebo niekoľkých málo skúšok.

N e m e c k ý j a z y k

5.ročník / Úroveň A1

1. Charakteristika predmetu nemecký jazyk – jeho význam v obsahu vzdelávania. Profil absolventa.

2. Rozvíjajúce ciele, spôsobilosti vychádzajúce z kľúčových spôsobilostí.

3. Témy, prostredníctvom, ktorých rozvíjame kompetencie, obsah, prierezové témy a prepojenie s inými predmetmi.

4. Požiadavky na výstup.

5. Metódy a formy práce – stratégie vyučovania.

6. Učebné zdroje.

7. Hodnotenie predmetu.

1. Charakteristika predmetu nemecký jazyk – jeho význam v obsahu vzdelávania. Profil absolventa.

Vyučovanie cudzích jazykov rozvíja a podporuje spoločenskú, individuálnu a profesijnú akcieschopnosť, najmä v medzinárodných súvislostiach, a slúži tak rozvoju osobnosti. Tento základný cieľ zaväzuje vyučovanie nemeckého jazyka k tomu, aby sme volili obsah a metódy, ktoré prihliadajú na rôzne záujmy, schopnosti a stratégie učenia sa žiakov.

Vyučovanie nemeckého jazyka má preto podstatný význam aj pre rozvoj komunikačných schopností v prostredí rôznych kultúr: na vyučovaní nemeckého jazyka sa žiak učí poznávať životné podmienky, postoje a spôsoby konania ľudí v nemecky hovoriacich krajinách. Tým, že sa zaoberá jemu cudzou spoločnosťou a kultúrou, začína lepšie rozumieť svojej vlastnej.

Primárnym cieľom učenia sa cudzieho jazyka preto nie je čisto formálne ovládanie systému jazyka, ale vytvorenie schopnosti uplatňovať jazyk v autentických súvislostiach. Je potrebné dopracovať sa k tomu pomocou vyučovania zameraného na reálnu komunikáciu.

Vyučovanie nemeckého jazyka podporuje aj samostatnosť žiaka v učení sa a jeho schopnosť kriticky myslieť. Dôležitú úlohu zohráva pritom autonómne učenie sa a v súvislosti s tým individuálne stratégie žiakov.

Z hľadiska veku primeraného vývinu je obdobie medzi 11. a 15. rokom obdobím kognitívneho, logického, abstrahujúceho myslenia, zvýraznenia silnejšieho jazykového vedomia a uvedomelejšej orientácie na ciele konania ako aj na životné ciele, ale na druhej strane je tiež obdobím citového nepokoja a nevyrovnanosti.

Úlohou metodického postupu pri vyučovaní cudzieho jazyka je zohľadniť tieto vývinové faktory a využiť ich na dosiahnutie pokroku v ovládaní cudzieho jazyka. Činnostne, zmyslovo a pohybovo zamerané vyučovanie, známe z 1. stupňa základnej školy, treba v primeranej forme zachovať a pokračovať v ňom. Vo vyučovaní však musia do popredia viac vystúpiť kognitívne, abstrahujúce a cieľavedomé faktory vyučovacieho procesu (zamerané napr. na budúce povolanie). Východiskom pre vyučovanie cudzieho jazyka majú preto naďalej byť komplexné situácie, do ktorých sú integrované podľa možnosti veku primeraná uvedomelosť, všetky tvorivé schopnosti a možné postoje žiakov.

Profil absolventa

Profil absolventa je založený na kľúčových kompetenciách, ktoré sa navzájom prelínajú a majú nadpredmetový charakter. Sú výsledkom celkového procesu vzdelávania a sebavzdelávania a nadväzujú na spôsobilosti získané v priebehu predchádzajúceho vzdelávania ( 1.stupeň). Podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky pri používaní a učení sa nemeckého jazyka učiaci rozvíja nielen všeobecné kompetencie, ale aj komunikačné jazykové spôsobilosti. Je dôležité, aby učiaci sa dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine, ďalej aby dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky

a pocity, a v neposlednej miere, aby učiaci sa lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.

2. Rozvíjajúce ciele, spôsobilosti, predmetové vychádzajú z kľúčových spôsobilostí

C I E L E

Žiak je stredobodom vyučovania. Výber tém, textov a sociálnych foriem sa orientuje na veku primerané postoje, zážitky, záujmy a potreby žiaka, ako aj na jeho výkonnostnú úroveň. Vyučovanie cudzieho jazyka (tak ako celý učebný proces) pritom úzko nadväzuje na mimoškolské skúsenosti z reálneho života a je zamerané na životné situácie, ktoré v súvislosti s používaním cudzieho jazyka hrajú v súčasnom i budúcom živote dospievajúcich významnú úlohu.

Východiskom učenia sa cudzieho jazyka musia byť produktívne sily vedomia dospievajúceho žiaka, predovšetkým prirodzená zvedavosť, spontánnosť, radosť z nových poznatkov, zmyslové vnímanie okolia, motorika a fantázia, ktorá zotrváva, len v priebehu pubertálneho vývinu získava iné formy a je ovplyvňovaná inými záujmami. V súlade s tým treba vyučovací proces zamerať na z roka na rok sa meniace vedomie žiaka, na jeho skúsenosti a na neustále sa rozširujúci rozsah záujmov. Preto je potrebné sústrediť sa na formy učenia sa pomocou objavovania, pričom treba žiaka vo zvýšenej miere viesť k tomu, aby samostatne pristupoval k témam a situáciám a k ich zvládnutiu pomocou cudzieho jazyka.

V popredí by preto mali byť tak ako na 1. stupni základnej školy hravé formy pracovného postupu a vyučovacieho procesu, ktoré sa však čoraz viac zameriavajú na praktické tvorivé ciele a vo vyšších ročníkoch na potreby životnej a profesijnej orientácie žiaka. Ústny prejav má pritom prednostné postavenie; všetky čiastkové oblasti procesu vyučovania a učenia sa jazyka – sprostredkovanie komunikačných zámerov a prejavov, slovnej zásoby a gramatiky atď. – musia z neho vychádzať a znovu do neho vyústiť. Avšak vo zvyšujúcej sa miere musia do popredia vystupovať stratégie čítania s porozumením a produktívne písomné aktivity.

Pritom treba dbať o to, aby v duchu všeobecných zásad opísaných v učebných osnovách bol každý žiak pripravený na reálnu komunikáciu v nemeckom jazyku podľa svojich individuálnych predpokladov, berúc podľa možnosti do úvahy rozdiely v individuálnych schopnostiach a v správaní.

Správanie a učenie sa žiaka je celistvé, t.j. tvorí integrálnu jednotu afektívnych, motorických a kognitívnych komponentov, pričom treba zohľadniť, že na tomto stupni sa postupným vývinom dostáva kognitívny komponent čoraz silnejšie do popredia. Z toho dôvodu musí byť celý proces vyučovania cudzieho jazyka už od základov organizovaný ako celok, pričom v súlade so stúpajúcou mierou uvedomelosti žiaka je nutné použiť špecializované metodické postupy, najmä v kognitívnej oblasti.

Vyučovanie vedie žiaka pomocou vhodných aktivít, sociálnych foriem (napr. práca vo dvojiciach, v skupinách a i.) a cvičení na vyučovaní k rastúcej samostatnosti pri osvojovaní si cudzieho jazyka. Metodická pestrosť má podnietiť záujem žiaka, pričom stúpa aj význam zaradenia moderných komunikačných prostriedkov.

Pomocou množstva rôznych, čo najautentickejších situácií a textov na vyučovaní sa žiak učí jazykovo a sociálne primerane komunikovať na základe rôznych podnetov a s rôznymi partnermi. Učebné aktivity a cvičenia majú zmysel len vtedy, keď podporujú komunikáciu. Autentické komunikačné situácie spočívajú vo vzájomnom pôsobení rečových zručností. Ich sprostredkovanie a podpora a ich vzájomná integrácia sa musí uskutočňovať nepretržitým precvičovaním na vyučovaní.

Konkrétne situácie v komunikácii sa musia zmysluplne spojiť s preberanými témami. Konfrontácia s reáliami nemecky hovoriacich krajín má podporiť interkultúrne porozumenie, prispieť k interpretácii nášho sveta v protiklade k cudziemu a nesmie viesť len k hromadeniu izolovaných informácií.

Hlavným cieľom vyučovania cudzieho jazyka je komunikácia v cudzom jazyku. Na dosiahnutie tohoto cieľa sa nemajú jazykové chyby opravovať takým spôsobom, ktorý narúša komunikáciu a znižuje radosť žiakov z nej; treba ich odstraňovať skôr konštruktívnou metódou. Vyučovací proces má pozostávať z opakovania a z preberania nového učiva vo vyváženom pomere, ktorý zodpovedá potrebám žiakov, ich stratégiám učenia sa. Na rozsiahly proces učenia sa je potrebné primeraným spôsobom využiť tvorivý potenciál mladých ľudí.

Časová dotácia v piatom ročníku je štyri vyučovacie hodiny týždenne, t.j. 132 vyučovacích hodín ročne.

3. Témy, prostredníctvom, ktorých rozvíjame kompetencie, obsah, prierezové témy a prepojenie s inými predmetmi

A. Komunikačné zámery

B. Slovná zásoba

C. Témy pre komunikačné úrovne

D. Jazykové štruktúry – gramatika

E. Pravopis

F. Výslovnosť a intonácia

O B S A H

Témy sa orientujú na jednoduché požiadavky každodenného života, pričom v popredí je

predovšetkým ústna komunikácia. Z tohoto dôvodu sú to najmä situačne orientované témy,

ktoré môžu byť prezentované formou každodennej situácie a v každodennom dialógu.

Využívajú sa pritom i krátke a jednoduché texty na počúvanie s porozumením a čítanie

s porozumením, ako i jednoduché písomné aktivity, v rámci ktorých zostavuje žiak

jednoduché texty k preberaným témam, resp. k témam, ktoré ho zaujímajú. Cieľom tejto

tematickej orientácie je, aby sa žiak dokázal zúčastňovať na jednoduchých rozhovoroch

s nemecky hovoriacim partnerom o témach, o ktorých sa hovorí viac-menej dennodenne.

V receptívnej oblasti musí žiak v rámci preberaných tém aspoň v obrysoch porozumieť

obsahu mediálnych produktov. Tematicky orientované vyučovanie okrem toho umožňuje

žiakom vnútorne spracovať vlastné zážitky a skonfrontovať sociálno-kultúrne pozadie

vlastnej krajiny a nemecky hovoriacich krajín.

Ja osobné údaje (meno, vek, miesto a dátum narodenia, výška, zvláštne znamenia) národnosť, reč telo a hygiena (časti tela, formy pohybu a konania) oblečenie, vzhľad, móda režim dňa (pravidelné udalosti a aktivity, víkend)

Bezprostredné okolie rodina, výchova (rodinný život, súrodenci, generácie: starí rodičia, príbuzní) bývanie (bydlisko, poloha bytu, miestnosti, zariadenie, život v byte, susedia) jedlá a nápoje (raňajky – obed – večera, doma a mimo domu, bežné jedlá a nápoje) priatelia (priateľstvo, vzťahy, láska, spoločné podujatia, listové priateľstvá) kontakty a konflikty (pomoc, hádka, udobrenie sa, sprostredkovanie)

Širšie okolie škola (vyučovanie, učebňa, predmety a rozvrh hodín, komunikácia učiteľ – žiak, žiak – žiak,

známky a vysvedčenia, prepadávanie) aktivity pred vyučovaním, medzi ním a po ňom (komunikácia cez prestávky, disciplína, chýbanie) zdravie – choroba (lekár, lekáreň, nemocnica, zdravý spôsob života, návykové látky, poranenia,

nehody) povolanie (voľba povolania, poradenstvo pre voľbu povolania, odborné vzdelanie, hľadanie

zamestnania) voľný čas (spoločenské aktivity vo voľnom čase: diskotéka, párty, hry a šport, kino, výlety;

individuálne aktivity vo voľnom čase: čítanie, televízia, počítač, koníčky, rekreácia; spoločenské a hazardné hry)

príroda a životné prostredie (zvieratá a rastliny v rôznom prostredí; život zvierat: domáce zvieratá, obľúbené zviera, ochrana zvierat; počasie a podnebie, ochrana životného prostredia)

mesto a vidiek (spôsob života a bývania) peniaze a konzum (vreckové, konzumné záujmy, tovar a druhy tovaru, brigády, darovanie) doprava (dopravné prostriedky, dopravné komunikácie, správanie sa v doprave) verejné zariadenia (pošta, telefón, železnica, úrady, polícia; kluby, športoviská, parky) prázdniny a cestovanie (prázdniny doma – pri vode – na vidieku – v horách; prázdninové brigády,

vysnívané prázdniny, turistika vo vlastnej krajine a inde)

Sprostredkované zážitky naše mesto, naša dedina naša krajina a krajiny našich susedov nemecky hovoriace krajiny sviatky a zvyky kultúrny život a kultúra mladých masmédiá (informácie a zábava; noviny a časopisy, kino, televízia, video, počítačové hry; idoly) moderné komunikačné prostriedky: komunikácia cez počítač, internet reklama (obrazová, zvuková a textová)

Výrazy presahujúce rámec tém a situácií kvantita: rátať, počítať, platiť, ceny, rozmery a miery priestorové údaje: miesto, smer, pôvod, vzdialenosť časové údaje: všeobecné pojmy času, presný čas, časti dňa, dni v týždni, mesiace, ročné obdobia,

väčšie časové úseky, časové relácie (minulosť, prítomnosť, budúcnosť) vlastnosti a znaky: charakterové vlastnosti, myslenie, pocity a city fyzické vlastnosti: materiál, formy, farby, chute zmyslové vnemy: zrakové, sluchové; pociťovanie

A. Komunikačné zámery

Kompetencie

I. Všeobecné kompetencie

II. Komunikačné jazykové kompetencie

- Jazyková kompetencia

- Sociolingvistická kompetencia

- Pragmatická kompetencia

III. Komunikačné zručnosti

- Počúvanie s porozumením

- Čítanie s porozumením

- Písomný prejav

- Ústny prejav

a) ústny prejav – dialóg

b) ústny prejav – monológ

IV. Komunikačné spôsobilosti a funkcie komunikácie

Učenie sa cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie v nemalej miere vytvára podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú učiacemu sa chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a uspokojenia.

Nová koncepcia základnej pedagogickej dokumentácie vychádza zo základného dokumentu: Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, ďalej SERR (Common European Framework of Reference for Languages: Learning, Teaching, Assessment (Cambridge, 2001)), ktorý bol vytvorený na pôde Rady Európy. Tento dokument na jednej strane vytvára rámec pre tvorbu edukačných politík v oblasti jazykov, pričom sa zameriava na rozvoj komunikačných a kognitívnych kompetencií žiaka a na druhej strane stanovuje všeobecný stupeň dosiahnutia jednotlivých presne špecifikovaných kompetencií, čím vytvára rámec komunikačných spôsobilostí, ktoré môžu učiaci sa pri presne stanovených podmienkach dosiahnuť.

Dokument definuje jednotlivé kompetencie ako „súhrn vedomostí, zručností a vlastností, ktoré umožňujú osobe konať “, pričom:

„Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností.

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú osobe konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov.

Kontext označuje konfiguráciu udalostí a situačných faktorov (fyzických aj iných), do ktorých sú situované komunikačné akty.

Jazykové činnosti predstavujú uplatňovanie vlastnej komunikačnej jazykovej kompetencie pri plnení úlohy v konkrétnej oblasti spracovania.

Stratégia je organizovaný, zámerný a riadený postup úkonov, ktorý si jednotlivec vyberie na splnenie ním zvolenej úlohy alebo úlohy, ktorú má nariadenú.

Úloha je definovaná ako také zámerné konanie, ktoré jednotlivec pokladá za potrebné na dosiahnutie daného výsledku v kontexte riešeného problému.“ (Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, učenie sa, vyučovanie, hodnotenie, ŠPÚ Bratislava 2006, s.12 - 13).

Dokument ďalej definuje jednotlivé komunikačné úrovne:

- základná úroveň A nazvaná Používateľ základov jazyka, ktorá sa ďalej delí na úroveň A1 (fáza objavovania/oboznamovania sa s jazykom) a úroveň A2 (počiatočná fáza využívania základných komunikačných nástrojov),

- mierne pokročilá úroveň B nazvaná Samostatný používateľ, ktorá sa ďalej delí na

úroveň B1 (fáza plynulého využívania základných komunikačných nástrojov/prahová úroveň) a úroveň B2 (fáza primeraného využívania komunikačných kompetencií v bežných komunikačných situáciách),

- pokročilá úroveň C nazvaná Skúsený používateľ, ktorá sa ďalej delí na

úroveň C1 (fáza plynulého využívania komunikačných kompetencií v širokom komunikačnom kontexte) a úroveň C2 (fáza celkového operačného využitia jazyka v akomkoľvek komunikačnom kontexte vrátane využívania interkultúrnych kompetencií).

Stanovenie úrovní ovládania jazyka má za cieľ presne vymedziť rámec pre harmonizáciu dosiahnutých jazykových kompetencií učiaceho sa, pričom kľúčovými kompetenciami v oblasti jazykovej prípravy sú: porozumieť ( počúvať, čítať), hovoriť (ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať. Kľúčové kompetencie sú priamo ovplyvňované kvalitatívnymi aspektmi ako rozsah, presnosť, plynulosť, interakcia a koherencia.

Keďže cieľová skupina žiakov sa vo formálnom vzdelávaní, a to najmä v ZŠ, odlišuje úrovňou kognitívnych spôsobilostí, ktorá sa neustále vyvíja, bolo nevyhnutné pre vytvorenie efektívneho učebného plánu presnejšie špecifikovať stanovené úrovne s prihliadnutím na psychohygienické možností žiaka. SERR podporuje jemné členenie úrovní podľa potrieb užívateľov a navrhuje niekoľko možností členenia.

Nová koncepcia osnov z cudzích jazykov má za cieľ vytvoriť rámec pre dosiahnutie jednotlivých referenčných úrovní tak, aby boli vytvorené efektívnejšie podmienky pre výučbu CJ v rámci skvalitnenia usporiadania obsahu. Obsah učiva NJ bol usporiadaný na základe nasledujúcich požiadaviek:

- definovať všeobecné, medzipredmetové a jazykové kompetencie v súlade so SERR,

- synteticky usporiadať všetky kompetencie (vrátane ich jednotlivých častí), nakoľko umožňujú učiteľovi rýchlu orientáciu v základných častiach, ktoré potrebuje na prípravu svojej hodiny, resp. sekvencie,

- presne zadefinovať lexikálne témy a kvantitatívne vymedziť základné lexikálne jednotky v rámci jednotlivých referenčných úrovn

Kompetencie

Podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky pri používaní a učení sa jazyka sa rozvíja celý rad kompetencií. Učiaci sa využíva nielen všeobecné kompetencie, ale aj celý rad komunikačných jazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozličných kontextoch a v rôznych podmienkach. Zapája sa do jazykových činností, ktoré sa týkajú jazykových procesov, pri ktorých si vytvára a/alebo prijíma texty vo vzťahu k témam z konkrétnych oblastí. Pri tomto procese aktivuje tie stratégie, ktoré sa mu zdajú na splnenie úloh najvhodnejšie.

Kompetencie definujeme ako súhrn vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú osobe konať. Preto základným princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby učiaci sa:.

• dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine,

• dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity,

• viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.

I. Všeobecné kompetencie

Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností.

Učiaci sa na úrovni A1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:

• získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,

• opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,

• uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,

• opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,

• pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,

• dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,

• kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,

• udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,

• pochopiť zámer zadanej úlohy,

• účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,

• aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,

• využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,

• byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

II. Komunikačné jazykové kompetencie

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov.

Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.

Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1:

• rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,

• dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,

• dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.

Jazyková kompetencia

Učiaci sa na úrovni A1:

• používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho typu,

• má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie,

• prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,

• ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,

• dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia,

• dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.

Sociolingvistická kompetencia


• dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď.

Pragmatická kompetencia


• dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“,

• dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.

III. Komunikačné zručnosti

Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (integrované zručnosti).

Počúvanie s porozumením


• dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,

• rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na pochopenie zmyslu,

• rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty.

Čítanie s porozumením

Učiaci sa na úrovni A1

• rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,

• rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,

• dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,

• rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.

Písomný prejav


• dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,

• dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť, adresa, telefón a podobne,

• dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia,

• vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej,

• vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy ako „a“, „ale“ alebo „pretože“.

Ústny prejav

a) Ústny prejav – dialóg


• dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,

• dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy,

• používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má,

• vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,

• rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie,

• rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo oznámiť.

b) Ústny prejav – monológ


• dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto, kde žije, čo robí a ľudí, ktorých pozná.

IV. Komunikačné spôsobilosti a funkcie komunikácie

V prvej časti osnov boli pre všetky jazyky rovnako zadefinované jednotlivé všeobecné kompetencie podľa referenčných úrovní.

Samotná koncepcia je vytvorená za účelom konštruovania obsahu podľa presne stanovených kritérií. Jednotlivé časti osnov sú uvedené v komunikačnom kontexte a v nadväznosti na ostatné časti komunikačných kompetencií, čím vytvárajú komunikačný kontext.

Napríklad Spôsobilosti súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie. Funkcie sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré musí žiak ovládať, aby sa mohla komunikácia v cudzom jazyku uskutočniť, pričom s

niektorými z nich sa žiak stretne až na vyšších úrovniach, v logickej nadväznosti po zvládnutí základných jazykových funkcií. Časť Aplikácia funkcie je zoznamom vyjadrujúcim pragmatické zručnosti, ktorý nie je uzavretý a charakterizuje jednotlivé úrovne. Jeho cieľom je poskytnúť učiteľovi základný rámec pre rozvoj jazykových zručností v súlade s príslušnou úrovňou. Jednotlivé formulácie musia zodpovedať príslušnej úrovni, čím je úroveň vyššia, tým sa možnosti jazykového prejavu rozširujú. Vyššie úrovne jazykového prejavu sú charakteristické úzkou prepojenosťou na všeobecné a sociolingvistické kompetencie. Jazykové prostriedky charakterizujú uvedené funkcie a ich ovládanie by nemalo byť samostatným cieľom, ale prostriedkom na správne použitie, resp. vyjadrenie jednotlivých funkcií komunikácie. Časť Jazykový register má za úlohu dať do pozornosti základné sledované ciele. V súlade s jednotlivými úrovňami SERR rekapituluje požiadavky kladené na žiaka. Priamo prepája jazykovú a všeobecnú časť osnov a umožňuje tiež tvorcom spresniť svoj prístup a naznačiť cestu na dosiahnutie sledovaných cieľov. Ovládanie Jazykovej a interkultúrnej dimenzie umožní žiakovi, aby sa prispôsobil od najnižšej úrovne ovládania jazyka zásadám sociálnej kohézie v cieľovej/vých krajine/ách. Patria sem aj interkultúrne kompetencie, t. j. znalosti o rôznych etnických, kultúrnych a sociálnych skupinách žijúcich v európskej spoločnosti a akceptácia ľudí z iných kultúr s ich rozdielnym správaním a hodnotami.

Jazyková a interkultúrna dimenzia vo vyučovaní cudzích jazykov sa dá budovať nielen v škole, ale aj v rámci samovzdelávania na základe využitia autentických materiálov (hudba, literatúra, video, internet, DVD). V školskom prostredí budovanie interkultúrnej kompetencie zahŕňa:

− rozvoj interkultúrnych postojov (otvorenosť, zvedavosť,...),

− vedomosti o sociálnych skupinách a procesoch v spoločnosti,

− schopnosť interpretovať udalosti, dokumenty z vlastnej kultúry a iných kultúr,

− schopnosť kriticky hodnotiť produkty vlastnej kultúry aj iných kultúr.

Najdôležitejšie a pravdepodobne rozhodujúce kompetencie „učiacich sa“ a „učiteľov“ pri vytváraní a udržovaní interaktívneho učebného prostredia v škole potom sú:

− kritické myslenie, t. j. schopnosť nachádzať, analyzovať a vyberať informácie využívaním interdisciplinárnych znalostí, rozmanitých zručností a kritického prístupu; prijímanie informovaných rozhodnutí založených na dôkazoch a zmena pozícií zoči voči presvedčivým a pádnym argumentom;

− kreatívne myslenie, t. j. schopnosť nachádzať nové, nezvyčajné spôsoby spájania faktov v procese riešenia problémov, ktoré minimalizujú nežiadúce zovšeobecnenia, predsudky a stereotypy;

− prosociálne a prospoločenské myslenie, t. j. schopnosť analyzovať fakty a problémy a vyberať si v súvislosti s potrebami iných a spoločnosti ako celku, boj

proti sebectvu a etnocentrizmu; otvorenosť pri komunikácii s inými a schopnosť poučiť sa zo skúseností iných;

− myslenie orientované na budúcnosť, t. j. schopnosť vnímať problémy a hodnotiť rozhodnutia s ohľadom na skúsenosti s cieľom vybudovať spravodlivejšiu budúcnosť.

Chceli by sme zdôrazniť, že jednotlivé spôsobilosti na seba nenaväzujú, ale vytvárajú samostatný základný komunikačný kontext. Z daného dôvodu ich môže učiteľ kombinovať a neustále tak vytvárať nové komunikačné kontexty podľa vyučovacích potrieb žiakov v triede. Časti Jazykový register a Jazyková a interkultúrna dimenzia nie sú povinné, ale odporúčané. Učiteľ ich môže dopĺňať podľa potrieb efektívneho jazykového vzdelávania v triede.

Prehľad spôsobilostí a funkcií komunikácie stanovených pre úroveň A1 podľa SERR pre jazyky:

1. Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou

Upútať pozornosť

Pozdraviť

Odpovedať na pozdrav

Rozlúčiť sa

Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie

2. Vypočuť si a podať informácie

Informovať sa

Potvrdiť (trvať na niečom)

Začleniť informáciu

Odpovedať na žiadosť

3. Vybrať si z ponúkaných možností

Identifikovať

Opísať

Potvrdiť/Odmietnuť (vyjadriť nesúhlas)

Opraviť (korigovať)

4. Vyjadriť svoj názor

Vyjadriť svoj názor

Vyjadriť svoj súhlas

Vyjadriť svoj nesúhlas

Vyjadriť presvedčenie

Vyjadriť vzdor

Protestovať

Vyjadriť stupeň istoty

5. Vyjadriť svoju vôľu

Vyjadriť svoje želania/túžby

Vyjadriť svoje plány (blízke a budúce)

6. Vyjadriť svoju schopnosť

Vyjadriť vedomosti/poznatky/zistenia

Vyjadriť neznalosť

Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú činnosť

7. Vnímať a prejavovať svoje city

Vyjadriť radosť z niečoho, šťastie, uspokojenie

Vyjadriť smútok, skľúčenosť

Vyjadriť sympatie

Vyjadriť fyzickú bolesť

Utešiť, podporiť, dodať odvahu

8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne

Vyjadriť nádej

Vyjadriť sklamanie

Vyjadriť strach, znepokojenie, obavu

Ubezpečiť

Vyjadriť úľavu

Vyjadriť spokojnosť

Vyjadriť nespokojnosť, posťažovať si

Zistiť spokojnosť/nespokojnosť niekoho s niekým/s niečím

9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus

Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči, čo uznávam

Vyjadriť, že niekoho/niečo nemám rád

Vybrať si z ponúkaných možností najobľúbenejšiu

10. Reagovať vo vyhrotenej situácii

Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu

Reagovať na hnev, na zlú náladu niekoho iného

Urážať

Nadávať

11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo povinnosti

Vyjadriť príkaz/zákaz

Vyjadriť morálnu alebo sociálnu normu

Získať povolenie, súhlas

Dať súhlas, povoliť niečo

Odmietnuť

Zakázať

Vzoprieť sa proti zákazu/Spochybniť zákaz

Vyhrážať sa

Sľúbiť

12. Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinností

Obviniť, obviniť sa, priznať sa

Ospravedlniť sa

Odmietnuť obvinenie

Vyčítať

13. Reagovať na príbeh alebo udalosť

Vyjadriť záujem o niečo

Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva

Vyjadriť prekvapenie

Vyjadriť, že ma niekto/niečo neprekvapil/-lo

Vyjadriť nezáujem

14. Ponúknuť a reagovať na ponuku

Žiadať od niekoho niečo

Odpovedať na žiadosť

Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal

Navrhnúť niekomu, aby sme spoločne niečo vykonali

Ponúknuť pomoc (urobiť niečo namiesto niekoho iného)

Navrhnúť, že niečo požičiam/darujem

Odpovedať na návrh niekoho iného

15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti

Varovať pred niekým/niečím

Poradiť

Dodať odvahu/Podporiť

Adresovať niekomu svoje želanie

16. Reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti

Spomenúť si na niečo/niekoho

Vyjadriť, že som na niečo/niekoho zabudol

Pripomenúť

Kondolovať

Gratulovať

17. Reagovať pri prvom stretnutí

Predstaviť niekoho

Predstaviť sa

Reagovať na predstavenie niekoho

Privítať

Predniesť prípitok

18. Korešpondovať

Korešpondovať

Začať list

Ukončiť list

19. Telefonovať

Začať, udržiavať a ukončiť telefonický rozhovor

20. Vymieňať si názory, komunikovať s niekým

Začať rozhovor

Ujať sa slova v rozhovore

Vypýtať si slovo

Vrátiť sa k nedopovedanému, keď ma prerušili

Zabrániť niekomu v rozhovore

21. Vypracovať prezentáciu/prednášku

Uviesť tému, hlavnú myšlienku (hlavné myšlienky)

Oboznámiť s obsahom/osnovou

Rozviesť tému a osnovu

Prejsť z jedného bodu na iný

Ukončiť svoj výklad

22. Obohatiť / Doplniť štruktúrovanú prezentáciu/prednášku

Podčiarknuť / dať do pozornosti

Odbočiť od témy (digresia)

Vrátiť sa k pôvodnej téme

Uviesť príklad

Citovať

Parafrázovať

23. Zúčastniť sa na diskusii / Argumentovať

Navrhnúť novú tému / nové body diskusie

Odmietnuť diskutovať na ponúkanú tému/bod diskusie

Vrátiť sa k téme / k bodu diskusie

24. Uistiť sa v rozhovore, že moje slová/môj výklad/môj argument boli pochopené

Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje vyjadrenia

Uistiť sa, že som dobre pochopil to, čo bolo povedané

Požiadať o pomoc pri vyjadrovaní ohľadom problematického slova/vyjadrenia/frázy

Nahradiť zabudnuté/nepoznané slovo

Hľadať slovo/vetu

Opraviť sa, vrátiť sa k rozhovoru

25. Porozprávať niečo

Rozprávať príbeh

Začať príbeh, historku, anekdotu

Zhrnúť príbeh, historku

B. Slovná zásoba

Rozlišujeme produktívnu a receptívnu slovnú zásobu.

a) produktívna slovná zásoba: slová a zvraty, ktoré by mal žiak aktívne používať v písomnom i ústnom prejave

b) receptívna slovná zásoba: slová a zvraty, ktorým by mal žiak pri počúvaní a čítaní rozumieť, ale nemusí ich aktívne používať

So slovnou zásobou treba pracovať z troch rôznych perspektív:

- Obsahovo-semantická perspektíva je najdôležitejšia: vzťahuje sa predovšetkým na slovné druhy, ktoré sprostredkúvajú konkrétny význam: sloveso, podstatné meno, prídavné meno (+ číslovka), príslovka (+ číslovka). Slová týchto slovných druhov a z nich vytvorené slovné zvraty, ktoré tvoria produktívnu slovnú zásobu, vyplývajú z tém uvedených v kapitole Témy a situácie a ich spracovania.

- Perspektíva komunikačného zámeru sa vzťahuje v prvom rade na jazykové prostriedky, ktoré vyjadrujú komunikačné zámery, alebo slúžia k diferencovaniu alebo odstupňovaniu výpovedí. Preto sa nemajú učiť primárne ako gramatika, ale v celkovej súvislosti s výrazmi v konkrétnych situáciách, aby bola evidentná ich emocionálna kvalita. Týka sa to najmä spôsobových slovies, častíc a ich vetných ekvivalentov.

- Gramaticky-formálna perspektíva sa vzťahuje prevažne na tie slovné druhy, ktoré vyjadrujú najvšeobecnejšie významy, súvislosti a pomery: členy, zámená, predložky, spojky. Sprostredkúvajú sa v úzkom spojení s gramatickými formálnymi štruktúrami a tvoria preto tiež podstatnú časť kapitoly Jazykové štruktúry - gramatika.

Je potrebné rozlišovať pôvodné prostriedky tvorenia slov, pri ktorých si uvedomujeme spôsob vytvorenia slova a s ním spojený význam slova (napr. Etwas ist mach-bar), a lexikalizovanú formu, pri ktorej si už tvorbu slova neuvedomujeme, ani ju aktuálne nevnímame, pretože sa stala už pevnou významovou jednotkou resp. slovom možno ju nájsť i v slovníku (napr. Es ist wunderbar.).

Zložené slová / Kompozitá:

Významové súvislosti: Reise-/bus/büro/lust/koffer

Odvodené slová:

Predpony: un-glücklich

Prípony: Schön/heit, Sitz/ung

Spodstatnenie: das Schreiben

Skrátené slová: Uni (Universität)

Skratky: UNO (United Nations Organisation)

1. Odvodené slová

1.1. sloveso

tvorenie pomocou predpony: besprechen, zerreißen tvorenie pomocou prípony : lächeln, telefonieren 1.2. podstatné meno

tvorenie pomocou predpony: Unglück, Misstrauen tvorenie pomocou iných slovných druhov vo funkcii predpony: Vormittag, Ausland tvorenie pomocou prípony: Ordnung, Schüler, Krankheit konverzia: das Lesen, das Grün1.3. prídavné meno

tvorenie pomocou predpony: unglücklich, misstrauisch tvorenie pomocou iných slovných druhov vo funkcii predpony: riesengroß, todmüde, kerngesund tvorenie pomocou prípony: sonnig, fröhlich tvorenie pomocou iných slovných druhov vo funkcii prípony: liebevoll, kreisförmig1.4. príslovka

tvorenie pomocou prípony: vorwärts, glücklicherweise

2. Zložené slová

2.1 slovesá

odlučiteľné slovesá : aufstehen, hineingehen neodlučiteľné slovesá (zložené slová s neodlučiteľnou predponou): wiederholen, unterscheiden2.2. podstatné mená

určujúce slovo - základné slovo: Haus-mauer, Schlaf -zimmer zložené slová so spájacou morfémou: Kind-er-buch, Bund-es-bahn, Frau-en- kleidung2.3. prídavné mená určujúce slovo - základné slovo: dunkel-rot, welt-weit zložené slová so spájacou morfémou: hilf-s-bereit, bär-en-stark, jahr-e-lang3. Krátenie slov

3.1. skratky

PKW (Personenkraftwagen), UNO, EU3.2. skrátené slová

Krimi (nalroman/film),Disco(thek)

Slovná zásoba je popri gramatike základným „stavebným materiálom“ pre tvorbu zmysluplných verbálnych výpovedí. Preto aj pri vyučovaní a učení sa cudzieho jazyka je potrebné venovať jej výberu a osvojovaniu si náležitú pozornosť. V osnovách, ktoré sa používali doteraz, bola slovná zásoba naznačená len vymedzením tematických okruhov pre jednotlivé ročníky ZŠ a SŠ, v rámci ktorých sa mal žiak vedieť vyjadriť. Zostávalo na učiteľovi, resp. na učebnici, ktorú používal, akú slovnú zásobu a v akom rozsahu si ju žiak osvojil.

C. Témy pre komunikačné úrovne A1 :

Rodina a spoločnosť

Osobné údaje

Rodina - vzťahy v rodine

Národnosť/štátna príslušnosť

Tlačivá/dokumenty

Vzťahy medzi ľuďmi

Náboženstvo

Domov a bývanie

Môj dom/byt

Zariadenie bytu

Domov a jeho okolie

Bývanie v meste a na dedine

Spoločnosť a životné prostredie

Spoločnosť a jej životný štýl

Ľudské telo,

starostlivosť o zdravie

Ľudské telo

Fyzické charakteristiky

Charakterové vlastnosti človeka

Choroby a nehody

Hygiena a starostlivosť o telo

Zdravý spôsob života

Nemocnica a klinika, lekáreň a lieky, poistenie

Doprava a cestovanie

Dopravné prostriedky

Osobná doprava

Príprava na cestu a cestovanie

Turistika a cestovný ruch

Problémy cestných, železničných a leteckých sietí

Vzdelávanie a práca

Škola a jej zariadenie

Učebné predmety

Pracovné činnosti a profesie

Školský systém

Celoživotné vzdelávanie

Pracovné podmienky

Človek a príroda

Zvieratá/fauna

Počasie

Rastliny/flóra

Klíma

Človek a jeho životné prostredie

Príroda okolo nás – ochrana životného prostredia

Voľný čas a záľuby

Záľuby

Knihy a čítanie

Rozhlas, televízia a internet

Výstavy a veľtrhy

Kultúra a jej vplyv na človeka

Umenie a rozvoj osobnosti

Stravovanie

Stravovacie návyky

Mäso a mäsové výrobky

Zelenina a ovocie

Nápoje

Cestoviny a múčne výrobky

Mliečne výrobky

Stravovacie zariadenia

Príprava jedál

Kultúra stolovania

Zdravá výživa

Multikultúrna spoločnosť

Cudzie jazyky Rodinné sviatky

Cudzojazyčná komunikácia

Štátne a cirkevné sviatky

Zvyky a tradície v rôznych krajinách

Zbližovanie kultúr a rešpektovanie tradícií

Obliekanie a móda

Základné druhy oblečenia

Odevné doplnky

Výber oblečenia na rôzne príležitosti

Druhy a vzory odevných materiálov

Móda a jej trendy

Šport

Druhy športu: zimné a letné, individuálne a kolektívne

Športové disciplíny

Význam športu pre rozvoj osobnosti

Nové trendy v športe

Fair play športového zápolenia

Obchod a služby

Nákupné zariadenia

Pošta a telekomunikácie

Druhy a spôsoby nákupu a platenia

Hotely a hotelové služby

Centrá krásy a zdravia

(kaderníctva, fitnes, ...)

Kultúra nakupovania a služieb

Krajiny, mestá a miesta

Krajiny a svetadiely

Moja krajina a moje mesto

Geografický opis krajiny

Kultúrne a historické pamiatky krajín a miest

Kultúra a umenie

Druhy umenia

Kultúra a jej formy

Umenie – spoločnosť – kultúra

Človek a spoločnosť; komunikácia

Jazyk ako dorozumievací prostriedok

Formy komunikácie

Kultúra komunikácie

Mládež a jej svet

Aktivity mládeže

Vzťahy medzi rovesníkmi Generačné vzťahy

Predstavy mládeže o svete

Zamestnanie

Pracovné pomery a kariéra

Platové ohodnotenie

Nezamestnanosť

Veda a technika v službách ľudstva

Technické vynálezy

Vedecký pokrok

Vzory a ideály

Človek, jeho vzory a ideály

Pozitívne a negatívne vzory

Slovensko

Geografické údaje

História

Turistické miesta, kultúrne zvyky a tradície

Krajina, ktorej jazyk sa učím

Geografické údaje

História

Turistické miesta, kultúrne zvyky a tradície

Vybraná povinná lexika pre komunikačnú úroveň A1

Témy/Všeobecne/ Podtémy

Úroveň A1

Vybraná povinná lexika pre komunikačnú úroveň A1 Témy/Všeobecne/ Podtémy

1 Rodina a spoločnosť

- Osobné údaje

- Rodina - vzťahy v rodine

- Národnosť/štátna príslušnosť

- Tlačivá/dokumenty

- Vzťahy medzi ľuďmi

- Náboženstvo

Adresse,e, E-mail, Bruder,r, Deutsche,r, Familie, e, Frau, e, Freund, r, Freundin, e, Grossmutter,e, Grossvater, r, Oma, e, Opa, r, Herr, r, Hobby, s, Junge, r, Kind, s, Land, s, Mann,r, Mädchen,s, Monat, r, Mutter,e, Name,r, Haus, s, Schwester, e, Slowake, r, Stadt, e, Strasse, e, Vater,r, haben, heissen, kommen aus, machen, sein + Altersangabe, telefonieren, wohnen, alt, jung, Farben(braun, rot, gelb..)klein, kurz, nett, schön, deutsch, slowakisch, traurig,

2 Domov a bývanie

- Môj dom/byt

- Zariadenie bytu

- Domov a jeho okolie

wohnen, in, Wohnwagen,r, Jugendherberge, e, Hotel,s, bei Verwandten, Campingbus, r, Ferienhaus, s, Zelt, s, mitkommen, Traumurlaub, r,

- Bývanie v meste a na dedine

- Spoločnosť a životné

prostredie

- Spoločnosť a jej životný štýl

3 Ľudské telo,

starostlivosť o zdravie

- Ľudské telo

- Fyzické charakteristiky

- Charakterové vlastnosti

človeka

- Choroby a nehody

- Hygiena a starostlivosť

o telo

- Zdravý spôsob života

- Nemocnica a klinika, lekáreň a lieky, poistenie

Gesicht, s, Auge, s, Finger, r, Fuß, r, Haar, s, Hand, e, Kopf, r, Mund, r , Nase, e, Ohr, s,, Arzt, r , Ärztin, e, lachen, schlafen, warm/kalt sein, , gut, kaputt, sauber, schlecht, schmutzig,

4 Doprava a cestovanie

- Dopravné prostriedky

- Osobná doprava

- Príprava na cestu a

cestovanie

- Turistika a cestovný ruch

- Problémy cestných, železničných a leteckých sietí

fahren, Frerien,e, nach, Nordamerika, Spanien, bleiben, zu Hause, Wetter, s, Schottland, Italien, dahin, wie, mit dem Bus/der Bahn/dem Auto/dem Schiff/dem Fahrrad, fliegen, gehen, zu Fuss, wie weit, von-nach, nehmen, mein, Pass, r, Sonnenbrille, e, Badeanzug, r, Fotoapparat,r, Unterwäsche, e, Badetuch, s, Nachthemd,s, Sonnenöl,s, Buch,s, Geld,s, Waschzeug, s, Socken, e, Shorts,e, Sportschuhe,e, T-shirts,e, packen, vergessen,

5 Vzdelávanie a práca

- Škola a jej zariadenie

- Učebné predmety

- Pracovné činnosti a profesie

- Školský systém

- Celoživotné vzdelávanie

- Pracovné podmienky

Škola a jej zariadenie

Učebné predmety

Bank, e, Bleistift, r, Buch, s, Deutsch, s, Fach, s, Füller, r , Geographie, e, Geschichte, e, Hausaufgabe, e , Heft, s, Klassenzimmer, s, Kreide, e, Mathematik, e, Musik, e, Religion, e, Schüler, r , Schultasche, e, Slowakisch, s, Sport, r, Stuhl, r, Stundenplan, r, Tafel, e, Zeichnen, s, arbeiten, beginnen/beenden den Unterricht, beliebt, besuchen, lernen , lesen, rechnen, schreiben, wichtig , Anspitzer,r, Filzstift,r, Kuli,r, Radiergummi, r, Rechner, r, Lineal,s, Papier,s, haben, kosten, Computer,r, Kassettenrecorder, r, Korb,r, Tisch,r, Tür,e, Wand, e, Fenster,s, wissen, Lieblingsfach, s, welches, Naturwissenschaften, e,

Werken, e, furchtbar, fantastisch, schlecht, Wochentage(Montag, Dienstag, Mittwoch..)LehrerIn, SchülerIn, laut, leise, streng, nett, schüchtern, freundlich,

6 Človek a príroda

- Zvieratá/fauna

- Počasie

- Rastliny/flóra

- Klíma

- Človek a jeho životné

prostredie

- Príroda okolo nás – ochrana životného prostredia

Zvieratá/ rastliny

Počasie

Fisch, r, Hund, r, Katze, e, Land, s, Schwein, s, Stadt, e, Taube, e, Tier, s, Vogel, r, Zoo, r, grün, gut, heiß, kalt, schlecht, schön, warm, fliegen, fressen, Hamster,r,Papagei,r, Wellensittich,r, Maus, e, Schildkröte,e, Kaninchen,s, Meerschweinchen,s, Pferd,s, kein, tierlieb, Liebllingshaustier, s, Spinne,e, Schlange,e, Rattte,e, gar/nicht, Käfig, r, Wald,r, Hexe,e, Feuer,s, Haus,s, Häuschen,s,

7 Voľný čas a záľuby

- Záľuby

- Knihy a čítanie

- Rozhlas, televízia a internet

- Výstavy a veľtrhy

- Kultúra a jej vplyv

na človeka

Záľuby

Bild, s, Buch, s, Film, r, Radio, s, Computer, r, Foto, s, lesen, malen, schreiben, sehen, fotografieren, Ball/ Fußball spielen, basteln, laufen, singen, Sport treiben, springen, Musik hören, tanzen, schlafen, fotografieren, schwimmen, telefonieren, Briefmarken sammeln, fernsehen, Rad fahren, Schi fahren, Computer spielen , Karten spielen, Rollschuhfahren, Schach, doch sportlich, Korbball,r, Golf, Lieblingshobby,s, am liebsten, Sammlung,e, Blöckflöte,e, Gitarre,e,

- Umenie a rozvoj osobnosti Trompete, e, Klavier, s, Schlagzeug, s, Instrument,s, Postkarten, Steine, Puppen, Aufkleber,r, Schlüsselring,r, Münze,e, Modelautos,s,Wochenende,s, Sendung,e, Dokumentarfilm,r, Trickfilm,r, Werbespot,r, Musiksendung,e, Quizshow,e, Serie,e, Sportsendung,e, Wettervorhersage, e, Nachrichten,e, spannend, blöd, langweilig, interesant, lustig, wie oft, tagsüber, nie, einmal pro Woche, abends, ab und zu, Stunde,e, Uhr,e, Sekunde,e, Minute,e, dauern, Lieblingsstar,r sein, ihr,

8 Stravovanie

- Stravovacie návyky

- Mäso a mäsové výrobky

- Zelenina a ovocie

- Nápoje

- Cestoviny a múčne výrobky

- Mliečne výrobky

- Stravovacie zariadenia

- Príprava jedál

- Kultúra stolovania

Ananas, e, Apfel, r , Orange, e, Banane, e, Eis, s, Frucht-, Eis, s, Essen, s, Fisch, r ,Flasche, e Frühstück, s, Guten Appetit!, Schokolade, e , Kakao, Milch,e , Mineralwasser, s, Saft, r, , Orangen-, e, Süßigkeit, e, Tee, r, Tisch, r, Torte, e, Trinken, s, Wasser, s, Zitrone, e, Zucker, r, , essen, etwas zu trinken, geben, kochen ,kosten, machen, Kuchen,r, Cola,e, Limonade,e, Chips,e,

9 Multikultúrna

spoločnosť

- Cudzie jazyky - Rodinné sviatky

- Cudzojazyčná komunikácia

- Štátne a cirkevné sviatky

- Zvyky a tradície v rôznych

krajinách

- Zbližovanie kultúr a

rešpektovanie tradícií

Cudzie jazyky

Rodinné sviatky

Grammatik, e, Geburtstag, r, Geburtstagstorte, e, Geschenk, s, Musik, e, Weihnachten, s, Weihnachtsbaum, r, Wort, s, auswendig, leicht, schwer, lesen, schreiben, sprechen, Deutsch,s, verstehen, oben, rechts, links, in der Mitte, unten, Post, e, Brieffreund,-in, e,r, Partnerschule,e, Assistentin,e, Assistent,r, Telefonnummer,e, Vorwählnummer,e, Telefonbuch,s, Karte,e, Postkarte,e,

10 Obliekanie a móda

- Základné druhy oblečenia

- Odevné doplnky

- Výber oblečenia na rôzne

príležitosti

- Druhy a vzory odevných

Základné druhy oblečenia

Hemd, s/ Nacht-, Jeans, e (Pl), Tasche, e, T-Shirt, s, Uhr, e, Schuhe(Sport-), e (Pl.) gelb, lila, orange, pink, rosa, rot, sauber, schmutzig, schön, Unterwäsche e, Sonnenbrille,e,

materiálov

- Móda a jej trendy

11 Šport

- Druhy športu: zimné a letné,

individuálne a kolektívne

- Športové disciplíny

- Význam športu pre rozvoj

osobnosti

- Nové trendy v športe

- Fair play športového

zápolenia

Tennis,s, Gymnastik, e, Spiel, s, Sport , r, Volleyball, r, Schwimmen,s, Hockey,s, Boxen, s, Reiten, s, Radfahren, r, Fußball, r, Tischtennis, s, Handball, r, Kanufahren, r, rennen, spielen, Eishockey, Fußball, Tennis usw., Sport machen, turnen, laufen

12 Obchod a služby

- Nákupné zariadenia

- Pošta a telekomunikácie

- Druhy a spôsoby nákupu

a platenia

- Hotely a hotelové služby

Adresse, e, Adresse, E-Mail-, e, Bank, e, Brief, r, Cent, r, E-Mail, e Mail, e/s, Euro, r, Geld, s, Karte, Post-, e, Kilo(gramm), s, Liter, r(s), Marke, Brief-, e, Nummer, Fax-, e, Polizei, e, Post, e, Supermarkt, r, Telefon, s, kaputt, finden, geben, hören, kosten, telefonieren, verstehen

- Centrá krásy a zdravia

(kaderníctva, fitnes, ...)

- Kultúra nakupovania a

13 Krajiny,

mestá a miesta

- Krajiny a svetadiely

- Moja krajina a moje mesto

- Geografický opis krajiny

- Kultúrne a historické

pamiatky krajín a miest

14 Kultúra a umenie

- Druhy umenia

- Kultúra a jej formy

- Umenie – spoločnosť –

kultúra

Kino, s, Musik, e, Theater, s, ins Kino gehen, Musik hören, ins Theater gehen

15 Človek a spoločnosť;

komunikácia

Sprache, e, Text, r , Wort, s, gut , langsam, laut, leicht, leise, richtig, schlecht, schnell, lernen, fragen, heißen, hören, korrigieren, lesen, sagen,

- Jazyk ako dorozumievací

prostriedok

- Formy komunikácie

- Kultúra komunikácie

schreiben, sprechen, verstehen, wiederholen

16 Mládež a jej svet

- Aktivity mládeže

- Vzťahy medzi

rovesníkmi

- Generačné vzťahy

- Predstavy mládeže

o svete

17 Zamestnanie

- Pracovné pomery a kariéra

- Platové ohodnotenie

18 Veda a technika

v službách ľudstva

- Technické vynálezy

- Vedecký pokrok

19 Vzory a ideály

- Človek, jeho vzory a ideály

- Pozitívne a negatívne vzory

20 Slovensko

+13

- Geografické údaje

- História

- Turistické miesta, kultúrne zvyky a tradície

- Turistické miesta, kultúrne zvyky a tradície

D. Jazykové štruktúry – gramatika

a) Vetné modely a ich rozvíjanie

b) Hlavná veta a rámcová konštrukcia hlavnej vety

c) Vedľajšia veta a rámcová konštrukcia vedľajšej vety

d) Rámcová konštrukcia vetných členov a tvorenie prívlastku

e) Časovanie

f) Skloňovanie

Osvojovanie si a precvičovanie gramatických štruktúr pomáha zvládnuť rečové zručnosti. Tieto gramatické štruktúry by mali byť cieľavedome využívané na rozširovanie slovnej zásoby. Nemajú sa preto vyučovať izolovane, ale v súvislosti s rozvíjaním rečových zručností a komunikačných zámerov a so spracovávaním tém.

Pri ťažkostiach, ktoré vznikajú z interferencií slovenského a nemeckého jazyka, možno odporúčať metódy kontrastívneho porovnávania nemeckého jazyka s materinským, resp. ďalším cudzím jazykom.

a) Vetné modely a ich rozvíjanie

- podmet + prísudok: Wer? Was? - Mein Bruder studiert - Die Bäume blühen- menný prísudok: Wer ist das? Das ist mein Freund. - Was ist das? Das ist mein Handy. Wie heißt

du? Monika.- predmet v akuzatíve: Wen rufst du an? Meine Mutter. - Was liest du? Einen Krimi.- predmet v datíve: Wem gehört die Tasche? Mir.- príslovkové určenie miesta (a smeru): Wo ist Karin? Im Kino. - Woher kommst du? Aus Nitra. -

Wohin gehen wir heute? In die Disco.- príslovkové určenie času: Wann beginnt der Film? Um 20 Uhr. - Seit wann gibt es bei uns

Handys? Seit ungefähr 10 Jahren. - Bis wann bleibst du in Wien? Bis 15. Juni. Wie lange dauert ein Fußballspiel? Neunzig Minuten. - Wie oft warst du in Prag? Zweimal.

- príslovkové určenie spôsobu: Das Kind schreit laut.- doplnok k adjektívu: Wie groß, lang, atď.- „Es“ ako neosobný, neurčitý podmet: Es regnet.

- vetné modely z 3 častí:

1

a) Sloveso + predmet v datíve + predmet v akuzatíve: geben, bringen, holen, zeigen atď. Osobné zámeno ako predmet v akuzatíve vo vetách s predmetom v datíve + akuzatíve: Ich bringe dir Blumen. - Ich bringe sie dir.Zmena poradia dvoch predmetov (vyjadrených podstatnými menami v datíve a akuzatíve), ( v prípade, že) ak ich nahradíme osobným zámenom. Ich bringe meiner Mutter Blumen. Ich bringe sie meiner Mutter.

b) Predmet v akuzatíve + príslovkové určenie smeru: setzen, stellen, legen, hängen- predmet v predložkovom páde na jednoduchých príkladoch: An wen? (životné podstatné mená)

Woran? (neživotné podstatné mená): denken an, warten auf, sich freuen über - predložky s akuzatívom: durch, für, gegen, ohne, um

s datívom: aus, bei, mit, nach, von, zu

s akuzatívom + datívom: an, auf, hinter, in , neben, über, unter, vor, zwischen

- „Es“ na mieste podmetu v úvodných formuláciách vedľajších viet: Es stimmt, dass..., es ist schön, dass...

R o z v í j a n i e

- rozvíjanie holých vieta) rozvíjanie holých viet (obsahujúcich základné vetné členy) aspoň o jeden ďalší člen: Ich

arbeite morgen.b) rozvíjanie holých viet pomocou slov vyjadrujúcich modalitu (leider) a častíc (noch, erst,

schon)c) zápor nicht: Ich kenne diesen Mann nicht. Ich fahre heute nicht in die Stadt.

- priraďovacie súvetie: kombinácia hlavných viet so spojkami (aber, denn, oder, sondern, und) a bez spojok

- podraďovacie súvetie: kombinácia hlavnej a vedľajšej vety

b) Hlavná veta a rámcová konštrukcia hlavnej vety

a. Formy rámcovej konštrukcie hlavnej vety

- jednodielne kmeňové slovesá: Sie steht auf der Srtraße.- slovesá s odlučiteľnými predponami: Sie steht jeden Tag um 7 Uhr auf.- spôsobové slovesá: ich kann, soll, muss, darf, will, mag, möchte ............ essen.- konjunktív II. v každodennom živote: würde, hätte, wäre, könnte, möchte- perfektum a préteritum plnovýznamových, pomocných a spôsobových slovies- slovesá s jednoduchým neurčitkom: Wir gehen heute schwimmen. Ich lasse dich heute nicht

fortgehen. Es freut mich, Sie kennen zu lernen

2

b. Varianty umiestnenia slovesa (na 1. mieste vo vete)

- zisťovacia otázka- rozkazovací spôsob (s vlastnou imperatívnou formou slovesa- inverzia (podmet nie je na 1. mieste)

c) Vedľajšia veta a rámcová konštrukcia vedľajšej vety

- uvádzacie slovo na začiatku - sloveso na konci - príslovkové vety s weil, wenn (s indikatívom) - predmetová veta: vedľajšie vety so spojkou dass

d) Rámcová konštrukcia vetných členov a tvorenie prívlastku

- základná konštrukcia: člen + podstatné meno: das Auto, ein Kleid- Welche, welcher, welches? - Welches Auto gehört dir? Dieses Auto.- Was für ein/e? - Was für ein Kleid möchten Sie? Ein grünes Kleid.- Wie viele? - Wie viele Katzen habt ihr? Wir haben drei Katzen.- aktivizovanie 1. časti konštrukcie nahradzovanie určitého člena negáciou (kein), ukazovacím

zámenom (dieser), privlastňovacím zámenom (mein atď.) a základnou číslovkou (zwei, drei atď.)- rozvíjanie vety skloňovaným prídavným menom (v nominatíve a akuzatíve): das grüne Kleid- nahradenie genitívu pomocou von: Das Auto vom Lehrer.

e) Skloňovanie

- určitý člen + podstatné meno ako základ: die Vase, der Tisch, das Buch- neurčitý člen a jeho negácia: (k)eine Vase, (k)ein Tisch, Buch- bez člena: Christine, Josef Huber, Wien, ich trinke Milch- látkové a hromadné podstatné mená (singularia tantum) – pomnožné podstatné mená: das Obst,

die Milch, das Fleisch - die Eltern, die Ferien - nominatív - akuzatív - datív- skloňovanie prídavných mien (nominatív - akuzatív s určitým a neurčitým členom)- stupňovanie prídavných mien v neohybnej forme vo funkcii príslovky (schön - schöner -

am schönsten)- osobné, zvratné, privlastňovacie a ukazovacie zámená v nominatíve, akuzatíve a datíve- prenos koncovky člena na jeho náhradu: der --> dieser- opis genitívu pomocou predložky von (die Eltern von Brigitte)

3

f) Časovanie

- základný tvar: neurčitok- základné časovanie (prítomný čas) so zmenou kmeňovej samohlásky (ich fahre/gebe - du

fährst/gibst usw. - zvláštne skupiny slovies: slovesá s odlučiteľnými predponami (auf/stehen, her/kommen

usw.); slovesá s neodlučiteľnými predponami (be-, er-, ge-, ver-, zer-); zvratné slovesá (sich freuen usw.), slovesá s koncovkou -ieren (telefonieren usw.)

- rozkazovací spôsob: Geh! Geht! Gehen Sie! Gehen wir!- perfektum plnovýznamových slovies- tvary préterita pomocných a modálnych slovies: war, hatte, wurde, konnte- príčastie minulé pravidelných, nepravidelných a slovies a slovies so zmenou kmeňovej

samohlásky

E. Pravopis

Používanie správneho pravopisu slov a viet je možné dosiahnuť v priamej súvislosti s recepciou a produkciou textov a v rámci toho v spojení so sprostredkovaním gramatických štruktúr (predovšetkým písanie malých a veľkých písmen, interpunkcia) a spolu s precvičovaním výslovnosti a intonácie (predovšetkým písanie slov).

Najdôležitejšie základné pravidlá majú byť sprostredkované v nasledujúcich čiastkových oblastiach pravopisu :1. písanie slov, hlások a písmen2. písanie malých a veľkých začiatočných písmen3. pravidlá písania slov spolu a oddelene; používanie spojovníka4. interpunkcia: čiarka, bodka, výkričník, otáznik, dvojbodka, úvodzovky5. delenie slov na slabiky

F. Výslovnosť a intonácia Výslovnosť sa má sprostredkovať od začiatku krok za krokom v spojitosti s interaktívnymi formami (krátke dialógy, dialógy, hry s rozdelenými úlohami). Je potrebné pracovať v niekoľkých rovinách.:a) V prvom rade ide o štruktúru melódie reči a intonácie primeranej komunikačným zámerom

a situáciám. Precvičujú sa interaktívnymi formami v jednotlivých výpovediach a rozhovoroch.b) Zároveň s tým je potrebné precvičovať aj artikuláciu a zreteľnú výslovnosť hlások a kombinácií

hlások s ťažiskom na špeciálnych kontrastívnych príkladoch (napr. e-ö, i-ü).c) V súvislosti s písomnými aktivitami je potrebné, aby si žiaci uvedomili vzťahy medzi hláskami,

príp. kombináciami hlások a písmenami, príp. kombináciami písmen.

Cvičenia na precvičovanie výslovnosti by mali byť uskutočňované podľa možností hravou formou s použitím vhodných textov (jazykolam, krátke dialógy, rytmicky štylizované a rýmované texty, kombinácia s hudobnými prvkami).

Nemeckým hláskam, ktoré sa v slovenčine nevyskytujú (prehlásky ö, ü) alebo sa inak píšu (v, ß, ch, sch, tsch), má byť venovaná zvláštna pozornosť.

4

4. Požiadavky na výstup .

Lexika

Aktívna slovná zásoba

Žiaci :

- majú situačne a vecne primeranú slovnú zásobu ( v rozsahu učiva ) vrátane antoným, synoným, internacionalizmov, frazeologických spojení na porozumenie a vyjadrenie určitých obsahov a zámerov (tematické okruhy a jazykové funkcie)

Práca so slovníkom

- vedia používať prekladový slovník

Skratky

- vedia dešifrovať často používané skratky a skrátené slová z.B., usw.

Tvorenie slov

- poznajú základné pravidlá tvorenia zložených der Schreib-tisch

Gramatické výrazy

- receptívne ovládajú terminológiu z morfológie a syntaxe v rozsahu predpísaného učiva das Verb, das Substantiv. Präsens,, Singular, Plural

Morfológia

Sloveso

Žiaci vedia časovať a správne použiť:

- plnovýznamové slovesá v prítomnom čase ( pravidelné aj nepravidelné slovesá ) - modálne slovesá v prítomnom čase ( können, möchten) - slovesá haben, sein časovať v prítomnom čase - rozkazovací spôsob ( v rozsahu učiva)

5

Podstatné mená

Žiaci vedia

- správne používať podstatné mená s členom určitým, neurčitým záporným členom kein a bez člena- skloňovať podstatné mená v nominatíve, akuzatíve - slovesné podstatné mená das Lesen, das Einkaufen- pomnožné podstatné mená die Ferien, die Weihnachten

Prídavné mená

- Žiaci vedia:- použiť prídavné meno v prísudku a v prívlastku Das Haus ist schön.- použiť prídavné meno s príslovkou: sehr schön

Zámená

Žiaci vedia:

- skloňovať a používať osobné, privlastňovacie zámená - skloňovať a používať ukazovacie a opytovacie zámená v nominatíve, akuzatíve

Číslovky

Žiaci vedia:

- použiť základné (od 1 do 10 000), radové, opakovacie číslovky

Príslovky

- Žiaci vedia- použiť príslovky vo funkcii nezhodného prívlastku: der Bleistift dort- smerové príslovky: hin, her

Predložky

Žiaci poznajú význam predložiek

- aus, bei, mit, nach, von, zu, durch, für, gegen, ohne, um, an, auf, in, vor, hinter, über, unter, neben, zwischen

Častice

Žiaci vedia použiť

- vetné častice: ja, nein, doch

6

Zápor

- žiaci vedia použiť zápor nicht, nein, kein, nicht mehr, nie, niemand

Syntax

Jednoduchá veta

a) Základné vetné modelyŽiaci vedia vytvoriť

- oznamovacie vety Er wohnt in Bratislava- opytovacie vety - zisťovacie otázky Wohnt er in Bratislava?- doplňovacie otázky (W-otázky) Wer wohnt in Bratislava?- rozkazovacie vety Komm heute zu uns!- veta bez podmetu Mir ist kalt.- zápor pomocou nicht

b) Vetný rámecŽiaci vedia vytvoriť:

- vety so slovesami s odlučiteľnou predponou Ich kaufe gern ein.- vety s modálnymi slovesami Ich kann schön singen

Vetné členy – ich postavenie vo vete

- Žiaci vedia používať:- predložkový predmet v akuzatíve: Ich freue mich auf die Ferien.

Súvetie :

i. Priraďovacie súvetieŽiaci vedia vytvoriť:

- kombinácie hlavných viet so spojkami – und, aber, oder, sondern, denn- kombinácie hlavných viet so spojkami – deshalb, trotzdem

ii. Podraďovacie súvetie

Žiaci vedia vytvoriť:

- vedľajšiu vetu so správnym slovosledom

7

Výslovnosť a intonácia, pravopis

Žiaci vedia:

- zreteľne artikulovať- vyjadriť sa spisovným jazykom so správnou intonáciou a výslovnosťou, ktorá zodpovedá danej

situácii- správne použiť vetný a slovný prízvuk- uplatniť pravidlo o asimilácii das ist- správne vysloviť hlásky ä, ü, ö Mädchen , hübsch, böse- správne vysloviť hlásku e napr. v slovách sehen, lesen

Žiaci vedia uplatňovať:

- základné princípy platného pravopisu - najdôležitejšie pravidlá písania malých a veľkých písmen- pravidlá interpunkcie- pravidlá delenia slov na konci riadku, delenie slov na slabiky

5. Metódy a formy práce – stratégie vyučovania.

Metodické základy Vyučovací proces a metódy by nemali byť priamo sprostredkované vyučujúcim. Vyučujúci dáva impulzy, ktoré žiakov podnietia k samostatným a autonómnym učebným aktivitám. Osobitú úlohu pritom zohráva, ako naučiť žiakov učiť sa. K tomu patrí rozvíjanie a nacvičovanie počúvania, čítania a zrakového vnímania s porozumením, a to použitím techník porozumenia počutému, čítanému a videnému.

V 5. ročníku treba predovšetkým podporiť syntetické myslenie a konanie žiakov, to znamená schopnosť aplikovať to, čo sa naučil vo vyučovaní cudzieho jazyka aj na iné predmety, príp. poznatky a vedomosti získané v iných predmetoch preniesť do vyučovania cudzieho jazyka.

Okrem toho má silnejšie vystúpiť do popredia kontrastívny pohľad na jazyk v porovnaní s materinským jazykom alebo iným cudzím jazykom. Nie je tým myslený preklad, ale využívanie pomocných funkcií materinského jazyka alebo aj iných cudzích jazykov k hlbšiemu nahliadnutiu do štruktúry nemeckého jazyka.

Možnosti a formy medzipredmetového vyučovania v spolupráci s vyučujúcimi iných predmetov treba využívať systematicky a cielene – predovšetkým vzhľadom na neskoršie požiadavky v povolaniach a pri sprostredkúvaní vecných poznatkov.

Vyučovanie nemeckého jazyka zahŕňa v 5.ročníku nasledujúci počet týždenných vyučovacích hodín:4 hodiny. V rámci upevňovania a rozširovania učiva sa zameriava pozornosť na upevňovanie

spôsobilostí, komunikačných zručností a medzipredmetových vzťahov formou prierezových tém – napr. témy, ktoré sú spracovávané v rámci rôznych predmetov,

napr.: čas – jazyk (materinský aj cudzí, dejepis, zemepis, matematika prírodopis, fyzika,

8

výtvarná výchova, hudobná výchova, etická výchova),

- prostredníctvom IKT, ktoré sú aplikovateľné v rámci predmetu nemecký jazyk a literatúra – emaily, využívanie programu Word pri tvorbe textov, prezentácie – PowerPoint, vyhľadávanie informácií v elektronických médiách, internet a pod., organizovaním exkurzií a rôznych súťaží, spracovať texty z nasledovných 5 okruhov( primerané množstvo) :

bežné texty: jedálny lístok, cestovný poriadok, program, verejné oznamy, prospekty, návody na použitie, katalógy tovaru, grafy s komentárom, inzeráty, reklamné texty

fiktívne texty: krátka próza, básne, krátke úryvky z dlhších textovpragmatické texty: súkromné a čiastočne formálne listy, fax, e-mailtlačené mediálne texty: správy, krátke reportáže, komiksy, karikatúryaudiotexty: odkaz na telefónnom záznamníku, hlásenie cez reproduktor, krátke hlásenia a krátke

správy v rozhlase, jednoduché interview o zaujímavých témach, reklamaAk je možnosť, mali by sa použiť aj doplnkové audiovizuálne texty (televízne správy, televízna reklama, krátke úryvky z televíznych filmov, interview, talkshow)

Všeobecné metodické princípy

Metodické koncepty a postupy vo vyučovaní jazyka sú určené učebnými a vyučovacími cieľmi učebných osnov. Z nich vyplýva uplatnenie metodických postupov v konkrétnych obsahoch vyučovania.

- Metodické postupy sú určované okrem toho aj predpokladmi a záujmami cieľovej skupiny žiakov a kultúrnym prostredím, v ktorom žijú a pre ktorý ich vzdelávame.

- Metódy učenia sa jazykov sa majú vzťahovať na reálny život. To znamená, že činnosti a zadania úloh, ktoré absolvujú žiaci na vyučovaní, majú čo možno najviac zodpovedať požiadavkám reálnej komunikácie v každodennom a v profesijnom živote. Žiaci majú čo možno najviac rozprávať, počúvať, čítať, písať.

- Pritom v popredí stojí verbálna komunikácia, teda počúvanie a ústny prejav. Sústavnými praktickými jazykovými činnosťami by mali byť žiaci pripravovaní na osobné kontakty s nemecky hovoriacimi partnermi v rozhovore. Je však nutné dávať pozor na to, aby boli primerane precvičované aj písomné zručnosti.

- Pri metodickom stvárnení vyučovania treba brať ohľad na dvojitú funkciu nemeckého jazyka ako cudzieho jazyka: na jednej strane ako učebný cieľ (schopnosť priamo komunikovať v každodenných situáciách), na druhej strane ako jazyk na vyučovaní v oblasti metakomunikácie (pokyny a vysvetlenia na vyučovaní). V prvej funkčnej oblasti by mal byť čo možno najviac používaný nemecký jazyk, to znamená že by sme sa mali vyhnúť takzvanému „tlmočenému vyučovaniu“. V druhej funkčnej oblasti možno poskytnúť širší priestor materinskému jazyku v komunikačnom záujme porozumenia medzi vyučujúcim a učiacim sa, ale aj medzi učiacimi sa navzájom.

- Ďalším metodickým vyučovacím princípom je rôznorodosť metód. Tým sa má vzbudiť, podporovať a ďalej rozvíjať záujem mládeže o učenie sa jazykov. Takto sa majú zohľadniť všetky čiastkové oblasti procesu učenia sa jazykov (rečové zručnosti, slovná zásoba, gramatika, výslovnosť), ktoré si vyžadujú sčasti odlišné metódy prezentácie a sprostredkovania.

- Pritom je dôležité starostlivo plánovať spôsob, ktorým dosiahneme u žiakov ovládanie zložitých a integrovaných foriem komunikácie (situačný ústny prejav a počúvanie, počúvanie a čítanie textov s porozumením, vlastná produkcia textov v ústnom a písomnom prejave). Malo by sa vychádzať najskôr z precvičovania jednotlivých zručností a oblastí jazykového systému (slovná zásoba, gramatika, výslovnosť) a jednoduchými kombináciami zručností (napr. čítať text a ostatným sprostredkovať jednu informáciu z textu) postupne viesť k zložitejším formám komunikácie (napr. hry s rozdelenými úlohami, malé projekty).

9

- Aj precvičovanie v oblasti jazykového systému (slovná zásoba, gramatika, výslovnosť) by malo byť podľa možnosti organizované v spojení so zručnosťami (napr. gramatická aktivita v spojení s ústnym prejavom a počúvaním) a tam, kde sa to ponúka, by malo mať hravý charakter. Má byť orientované na ciele komunikácie (Na čo to potrebujem? V akých komunikačných súvislostiach to môžem použiť?).

- Pri plánovaní vyučovania cudzieho jazyka majú byť využité všetky prostriedky a možnosti, ktoré sú k dispozícii: sociálne formy, didaktické prostriedky, autentické materiály (predovšetkým z masmédií), kontakty vyučujúcich a žiakov s nemecky hovoriacimi partnermi a organizáciami vo vlastnej krajine aj inde.

Sociálne formy na vyučovaní jazykov

K rôznorodosti metód patri takisto využitie rôznych sociálnych foriem vo vyučovaní, príp. mimo vyučovania (napr. domáce úlohy) : práca jednotlivcov – práca v dvojiciach – skupinová práca – práca v pléne – frontálne vyučovanie. Pri organizovaní vyučovania je potrebné vziať do úvahy funkčné možnosti jednotlivých sociálnych foriem:

- práca jednotlivcov: domáce úlohy, rečové aktivity mimo vyučovania nemčiny, príprava na prácu v iných sociálnych formách počas hodín cudzieho jazyka,

- práca vo dvojiciach: príprava na ústne a písomné aktivity; ústna komunikácia (minidialógy, dialógy), čítanie s porozumením, vzájomná kontrola prác vytvorených v jazyku,

- skupinová práca: počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením, jazykové štruktúry a slovná zásoba, práca na projektoch,

- práca v pléne: hry, jazykové hry, spievanie piesní, hry s kartičkami, precvičovanie ústneho prejavu a výslovnosti, fázy kontroly a zbierania výsledkov práce jednotlivcov, dvojíc a skupín,

- frontálne vyučovanie: informačné celky (napr. referovanie o vlastnej alebo inej krajine, prezentácia nového jazykového materiálu, kontrola a oprava žiackych prác).

Učebné zdroje

Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre žiakov. Sú to učebnice, odborná literatúra, odborné časopisy, náučné slovníky, materiálno-technické a didaktické prostriedky a pod..

Dôležitým metodickým prvkom vyučovania jazyka sú didaktické prostriedky. Tvoria predpoklady pre otvorené vyučovanie s učením sa objavovaním (heuristickým učením sa). Ich rozsah siaha od tradičných didaktických prostriedkov až k novým technologickým možnostiam audiovizuálnych médií. Tradičné médiá technologickým vývojom nič nestratili na svojom význame. Ostávajú aj naďalej podstatným základom pre vyučovanie jazyka, ktorý tam, kde je to možné, doplníme, rozšírime o nové médiá, a tým umožníme organizovať vyučovanie efektívnejšie a zaujímavejšie. Možnosti využitia didaktických prostriedkov je potrebné skúmať z hľadiska ich zmysluplnej funkcie

10

vo vyučovaní jazyka. Okrem toho si majú vyučujúci uvedomiť, že didaktické prostriedky môžu kedykoľvek zostaviť oni sami alebo ich dajú zostaviť žiakom.

Tradičné didaktické prostriedky- funkcia a využitie učebnice- druh, funkcia a využitie slovníka- funkcia a využitie tabule- plánovanie a vedenie žiackych zošitov

Didaktické prostriedky vyrobené svojpomocne- kartičky a iný materiál na hry- fólie na spätný projektor- práce žiakov ako didaktické prostriedky- názorné materiály, koláže- štruktúrované zbierky materiálov (napr. jazykové portfólio)

Tlač- časopisy pre mládež- noviny, časopisy, magazíny- komiksy a obrázkové príbehy- texty piesní

Audiovizuálne didaktické prostriedky- kazetový magnetofón- rádio- televízny prijímač a videorekordér- videokamera- počítač

7. Hodnotenie predmetu.

Kontrola úspešnosti: Zostavovanie testov a formy testov

- Skúšky sú záverečným prvkom metodických sekvencií pri učení sa jazykov; ich cieľom je preskúšanie a kontrola stavu, príp. pokroku v učení sa. Testy nesmú obsahovať nič, čo nebolo predtým súčasťou vyučovacieho procesu. To platí tak pre obsah ako aj pre formu skúšok.

- Skúšky sú okrem toho východiskom pre plánovanie a realizáciu ďalších sekvencií v učení sa. Z tejto dvojitej funkcie skúšok vyplýva, že formy testov zodpovedajú formám cvičení, ktoré sa praktizujú na vyučovaní, príp. sú z nich odvodené.

- Z rôznorodosti cvičení vyplýva aj rôznorodosť testov: je potrebné preskúšať všetky relevantné čiastkové oblasti procesu učenia sa jazykov izolovane ale aj v ich kombináciách.

- Základom a predpokladom pre zostavenie testu je sústavné pozorovanie výkonov a pokroku žiakov vyučujúcimi a to aj pri činnostiach, ktoré nemajú charakter testu. V rámci toho sú zabudované v pravidelných odstupoch výkonnostné testy, ktoré slúžia ako kontrola pre vyučujúcich a žiakov, či a v akom rozsahu sa urobili pokroky v učení sa a či sa dosiahli vytýčené ciele.

Hodnotenie výkonov

11

- Hodnotenie výkonov žiakov sa uskutočňuje podľa všeobecných metodických pokynov formou primeranou veku. V popredí pritom stojí stupeň ovládania jazyka, len na okraji poznatky a vedomosti. Vecné poznatky majú slúžiť ako podklad pre hodnotenie len v nevyhnutnom rozsahu. Platia pokyny pre hodnotenie a známkovanie používané v školách v Slovenskej republike.

- Najvyšším cieľom hodnotenia výkonov je preskúšanie, príp. kontrola stavu učenia sa jazyka v spojení s pokrokom v učení sa ako informáciou pre vyučujúcich a žiakov o aktuálnej úrovni ovládania jazyka. Až v druhom rade slúži hodnotenie výsledkov formou známok na zisťovanie výkonov.

- Okrem formálnej známky musí byť pevnou súčasťou neformálneho zisťovania výkonov aj slovné hodnotenie ako informácia pre žiakov a rodičov. Zoznam kritérií hodnotenia zaručuje, že toto hodnotenie je zrozumiteľné, odôvodnené a pre žiakov a rodičov jednoznačné. Kritériá hodnotenia majú byť zostavené formou učebných cieľov.

- Hodnotenie výkonov sa môže uskutočňovať na základe buď kvantitatívnych alebo kvalitatívnych (celkových, holistických) metód hodnotenia. Kvantitatívne metódy môžu byť využité predovšetkým pri hodnotení výkonov v oblasti rečovej recepcie (počúvanie a čítanie s porozumením) a jazykového systému (slovná zásoba, gramatika), kvalitatívne metódy v oblasti interakcie (dialogický ústny prejav) a rečovej produkcie (monologický ústny prejav, písanie).

- Pri stanovení známky v rámci kvantitatívneho hodnotenia výkonov (počítanie chýb) je nutné brať ohľad na medzinárodne zaužívaný vzťah medzi percentuálnou chybovou kvótou a postavením jednotlivej známky v platnom známkovacom systéme.

- Kvalitatívne metódy hodnotenia výkonov vyžadujú individuálny subjektívny úsudok vyučujúceho, ktorý však môže byť objektivizovaný pomocou zoznamu kritérií hodnotenia. Kvalitatívne hodnotenie sa má uskutočňovať v prvom rade pozitívne, to znamená, najprv sa zistí, čo žiak v ústnom alebo písomnom prejave pri skúšaní dokázal. Až na druhom mieste sa berie ohľad na chyby, nedostatky a slabosti v jeho výkone a slúžia ako základ pre zníženie známky alebo ohodnotenia výkonu.

- Pri hodnotení výkonov má vyučujúci zohľadniť nie len aktuálnu úroveň ovládania jazyka ale aj pokrok, ktorý žiak dosiahol v učení v zmysle podpory motivácie učiť sa jazyky.

- Celkové hodnotenie výkonu žiaka na konci školského roka sa má uskutočňovať každopádne kvalitatívne/holisticky. Pritom treba brať ohľad na nasledujúce komponenty:1. stále výkony počas celého školského roka2. pokrok v učení (sa)3. výsledok záverečného testu.Celkové hodnotenie na konci školského roka nesmie nikdy závisieť len od výsledku jednej skúšky alebo niekoľkých málo skúšoK

Príloha

Spôsobilosti pre komunikačnú úroveň A1

12

INFORMATIKA


Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie.

Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov. Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto v predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty.

Ciele predmetu

Cieľom vyučovania informatiky v 5. ročníku ZŠ je sprístupniť základné pojmy a techniky používané pri práci s údajmi a pri tvorbe algoritmov a výpočtových procesov. Podobne ako matematika aj informatika v spojení s informačnými technológiami vytvára platformu pre všetky ďalšie predmety. V predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty.

Výchovno-vzdelávací proces v 5. ročníku základnej školy smeruje k tomu, aby žiaci:

sa oboznámili s pojmami údaj a informácia, s rôznymi typmi údajov, s ich zbieraním, uchovávaním, zobrazovaním, spracovaním a prezentovaním.

rozumeli pojmom algoritmus a program (formálny zápis automatizovaného spracovania údajov);

sa oboznámili so systémami na spracovanie údajov – z pohľadu ich architektúry (počítač, prídavné zariadenia, médiá, komunikácie) a logickej štruktúry (napr. operačný systém);

si rozvíjali schopnosť algoritmizovať zadaný problém, rozvíjali si programátorské zručnosti, naučili sa pracovať v prostredí bežných aplikačných programov, naučili sa efektívne vyhľadávať informácie uložené na CD alebo na sieti a naučili sa komunikovať cez sieť;

13

nadobudli schopnosti potrebné pre výskumnú prácu (t. j. schopnosť realizovať jednoduchý výskumný projekt, sformulovať problém), rozvíjali si formálne a logické myslenie, naučili sa viaceré metódy na riešenie problémov.

rozvíjali si svoje schopnosti kooperácie a komunikácie (naučili sa spolupracovať v skupine pri riešení problému, verejne so skupinou o ňom diskutovať a referovať);

rozvíjali si svoju osobnosť, tvorivosť, logické myslenie, zodpovednosť, morálne a vôľové vlastnosti, húževnatosť, sebakritickosť a snažili sa o sebavzdelávanie;

naučili sa rešpektovať intelektuálne vlastníctvo a autorstvo informatických produktov, systémov a aplikácií (aby chápali, že informácie, údaje a programy sú produkty intelektuálnej práce, sú predmetmi vlastníctva a majú hodnotu), pochopili sociálne, etické a právne aspekty informatiky.

Obsah

Vzdelávací obsah informatiky je rozdelený na päť tematických okruhov:

Informácie okolo nás Komunikácia prostredníctvom IKT Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie Princípy fungovania IKT Informačná spoločnosť

Učivo v tematickom okruhu Informácie okolo nás je kľúčové. Pojem informácia, typy informácií (textová, multimediálna, atď.), aplikácie na spracovávanie špecifických informácií sú veľmi dôležité pre pochopenie mechanizmov pri riešení najrôznejších problémov pomocou, resp. prostredníctvom IKT. Žiaci by sa mali učiť pracovať so základnými počítačovými aplikáciami, aby

1. vedeli základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou,2. vedeli vytvárať jednoduché tabuľky a grafy,3. získali ďalšie zručnosti kreslenia v grafickom prostredí a spracovávaní grafických

informácií,4. porozumeli nahrávaniu a prehrávaniu zvukov a videí,5. prostredníctvom didaktických hier, edukačných prostredí a encyklopédií pochopili

využitie IKT v iných predmetoch,6. pomocou IKT dokázali realizovať čiastkové úlohy a výstupy z projektového

vyučovania.

Ďalší tematický okruh Komunikácia prostredníctvom IKT sa venuje využitiu nástrojov internetu na komunikáciu na vlastné učenie sa a aj na riešenie školských problémov, na získavanie a sprostredkovanie informácií. Žiaci

1. by sa mali naučiť pracovať s elektronickou poštou,2. by mali pochopiť spôsob a mechanizmy vyhľadávania informácií na internete,3. by mali získať základné vedomosti o priamej komunikácii prostredníctvom IKT

(rozhovory, okamžité správy),4. by mali poznať niektoré základné postupy pri využívaní internetu v informačnej

spoločnosti (cestovný poriadok, mapy, internetový obchod),5. by si mali uvedomovať bezpečnostné riziká pri práci s internetom.

V tematickom okruhu Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie sa žiaci zoznámia so špecifickými postupmi riešenia problémov prostredníctvom IKT. Zoznámia sa s pojmami ako algoritmus, program, programovanie. Najväčším prínosom tohto okruhu bude

14

to, že žiaci získajú základy algoritmického myslenia a schopnosť uvažovať nad riešením problémov pomocou IKT. Naučia sa uvažovať nad rôznymi parametrami efektívnosti rôznych riešení problémov, naučia sa rôzne postupy a mechanizmy pri riešení úloh z rôznych oblastí.

Tematický okruh Princípy fungovania IKT sa venuje popisu a pochopeniu mechanizmov informačných a komunikačných technológií. Žiaci by sa mali zoznámiť s princípmi fungovania

1. jednoduchého hardvéru,2. rôznych oblastí určenia softvéru,3. úlohami operačných systémov (napr. práca so súbormi a priečinkami),4. lokálnej siete a internetu.

Tematický okruh Informačná spoločnosť sa zaoberá etickými, morálnymi a spoločenskými aspektmi informatiky. Oboznamuje s možnými rizikami a metódami na riešenie týchto rizík. Žiaci by mali

1. sa oboznámiť s využitím IKT v najrôznejších oblastiach znalostnej spoločnosti,2. pochopiť, že používanie IKT si vyžaduje kritický a zvažujúci postoj k dostupným

informáciám,3. viesť k zodpovednému používaniu interaktívnych médií – rozumieť rizikám, ktoré

sa tu nachádzajú.

Informácie okolo nás

Pojmy:

typy informácií, reprezentácia, bit, bajt formátovanie textu, nadpisy, odrážky, obrázky v texte grafická informácia, fotografia, animácia informácie v tabuľkách, bunka, vzťahy medzi bunkami, grafy úprava zvukov, hudobný formát, prehrávanie a vytváranie videa prezentácia, snímka, prezentačný program, prezentácia na webe encyklopédia, odkazy

Vlastnosti a vzťahy, postupy a metódy:

vytvorenie plagátu, vizitky, pozvánky úprava fotografií, koláž, texty v obrázkoch vytvorenie alebo prerozprávanie príbehu ako prezentácia hľadanie slova, pojmu v tabuľke, v dokumente, v encyklopédii, hľadanie titulu v

elektronickej knižnici edukačné prostredia pre iné predmety (napr. dynamická geometria, fyzikálne

experimenty, práca s mapami, trenažéry pre cudzí jazyk)

Komunikácia prostredníctvom IKT

Pojmy:

elektronická pošta, adresár príjemcov, príloha správy webová adresa, katalógy, portály, vyhľadávače rozhovor (chat), okamžitá správa (ICQ)


15

formátovanie emailovej správy školský web, weby inštitúcií, edukačný portál, vyhľadávanie pomocou google rozhovor (chat) so spolužiakmi v triede, okamžité správy so spolužiakmi a

učiteľom prechádzanie a hľadanie v internetovom obchode (knihy, filmy, hudba,

elektronika, hračky).

Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

Pojmy:

postup riešenia, etapy riešenia problémov programovací jazyk, elementárny príkaz, postupnosť, procedúra, cyklus zložitosť riešenia problému


v detskom programovacom prostredí riešenie úloh s opakovaním nejakých činností, zoskupovanie častí riešenia do procedúr

porovnanie času trvania rôznych riešení problému

Princípy fungovania IKT

Pojmy:

vstupno/výstupné zariadenia, skener oblasti aplikácií softvéru operačný systém, používateľ, prihlasovanie do systému, správca úloh priečinok, disk, CD, usb-pamäťový kľúč, archív lokálna sieť, zdieľanie súborov v triede princípy fungovania internetu, adresa, doména, IP, http, ftp, smtp formáty súborov


porovnávanie periférií podľa ich určenia a kapacít práca so skenerom, jednoduché princípy fungovania skenera naštartovanie operačného systému, prihlásenie a odhlásenie používateľa spúšťanie naraz viac aplikácií, sledovanie behu aplikácií v správcovi úloh ukladanie informácií na rôzne média, porovnanie kapacít a rýchlosti ukladania vytváranie archívov, výber z archívu, rozbaľovanie archívu práca so súbormi v lokálnej sieti triedy logické princípy fungovania internetu, zisťovanie IP čísla počítača skúmanie rozdielov rôznych formátov súborov

Informačná spoločnosť

Pojmy:

informačné technológie vo vedomostnej spoločnosti riziká technológií, vírusy, antivírusové programy, hackeri zásady bezpečnosti platnosť, správnosť informácií, nebezpečný obsah licencie programov, legálnosť používania, freeware, shareware

16

legálnosť použitia obrázkov a textov z internetu


ako pomáhajú počítače v praktickom živote a živote spoločnosti, ukážky jednoduchých aplikácií

ako vznikajú a ako sa šíria počítačové vírusy, ako sa odhaľujú a odstraňujú kto, prečo a ako pácha počítačovú kriminalitu, čo môže spôsobiť rozdiel v používaní a šírení rôznych programov z pohľadu legálnosti diskusia na tému používania obrázkov, textov a hudby stiahnutých z internetu,

autorské práva

Vzdelávací štandard – výstup za 5. ročník

Informácie okolo nás

Obsahový štandard

Typy informácií, reprezentácia, bit, bajt. Formátovanie textu, nadpisy, odrážky, obrázky v texte. Grafická informácia, fotografia, animácia. Informácie v tabuľkách, bunka, vzťahy medzi bunkami, grafy. Úprava zvukov, hudobný formát, prehrávanie a vytváranie videa. Prezentácia, snímka, prezentačný program, prezentácia na webe. Encyklopédia.


Žiak

Dokáže vytvoriť plagát, vizitku, pozvánku. Vie upraviť fotografiu, koláž, texty v obrázkoch. Dokáže graficky prezentovať výsledky prieskumu Dokáže vytvoriť prezentáciu a pozná zásady správneho prezentovania. Dokáže hľadať slovo, pojem v tabuľke, v dokumente, v encyklopédii. Dokáže hľadať titul v elektronickej knižnici. Pozná edukačné prostredia pre iné predmety (napr. dynamická geometria, fyzikálne

experimenty, práca s mapami, trenažéry pre cudzí jazyk)

Komunikácia prostredníctvom IKT

Obsahový štandard

Interaktívna a neinteraktívna komunikácia. Adresár príjemcov, príloha správy. Webová adresa, katalógy, portály, vyhľadávače.


Žiak

Dokáže poslať emailovú správu s prílohou, plnohodnotne využíva možnosti poštového klienta, pozná správnu formu správy.

Pozná školský web, vyhľadávanie informácií na internete pomocou vyhľadávacích strojov a katalógov.

Vie používať niektorý z nástrojov na interaktívnu komunikáciu, pozná nástroje etikety. Pozná online služby e-spoločnosti

Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

Obsahový štandard

17

Postup riešenia, formálny zápis riešenia, etapy riešenia problémov. Programovací jazyk, elementárny príkaz, postupnosť, cyklus, procedúra, parametre, premenná, hodnota, priradenie. Zložitosť riešenia problému.


Žiak

Dokáže zapisovať a interpretovať postupy do formálneho zápisu (napríklad zápis matematických algoritmov, algoritmus na jednoduché zašifrovanie textu)

Demonštruje v detskom programovacom prostredí riešenie úloh s opakovaním nejakých činností, zapamätávanie výpočtov do premenných, zoskupovanie častí riešenia do procedúr

Dokáže porovnať čas trvania rôznych riešení problému

Princípy fungovania IKT

Obsahový štandard

Hardvér, softvér. Oblasti aplikácií softvéru. Formáty súborov. Operačný systém, používateľ, prihlasovanie do systému, správca úloh. Priečinok, disk, CD, usb-pamäťový kľúč, archív. Lokálna sieť, zdieľanie súborov v triede. Princípy fungovania internetu, adresa, doména, IP, http, ftp, smtp.


Žiak

Pozná určenie, parametre periférií, Dokáže spúšťať naraz viac aplikácií Pozná ukladanie informácií na rôzne média, vie porovnať kapacitu Dokáže vytvoriť kompresiu, dekompresiu údajov. Dokáže vykonať zálohovanie údajov. Dokáže pracovať v lokálnej sieti. Pozná logické princípy fungovania internetu, dokáže zistiť IP číslo počítača. Pozná formát a typy súborov.

Informačná spoločnosť

Obsahový štandard

Informačné technológie v znalostnej spoločnosti. Riziká technológií, vírusy, antivírusové programy. Zásady bezpečnosti. Platnosť, správnosť informácií, nebezpečný obsah. Licencie programov, legálnosť používania, freeware, shareware. Legálnosť použitia obrázkov a textov z internetu.


Žiak

Pozná využitie informačných a komunikačných technológií v znalostnej spoločnosti (bankovníctvo, zdravotníctvo, doprava, umenie... ).

Chápe ako sa šíria počítačové vírusy, ako sa odhaľujú a odstraňujú, pozná spôsoby bezpečnosti na internete a ochrany počítača.

Pozná riziko počítačovej kriminality a jej dopady.

18

Dokáže posúdiť spoľahlivosť získaných informácií. Vie čo sú autorské práva, legálny a nelegálny softvér, pozná rozdiel v používaní a

šírení programov s rôznymi stupňami licencií.

Hodnotenie žiaka.

V predmete informatika sú žiaci hodnotení slovne absolvoval/absolvovala.

Profil absolventa

Absolvent vyučovacieho predmetu informatika je schopný vykonávať činnosti spojené so

získavaním a spracovávaním informácií. Získané informácie vie posúdiť, hodnotiť a využiť

v školskej aj mimoškolskej praxi. Absolvent je schopný samostatne vytvárať, prezentovať

a upravovať textové súbory, tabuľky, grafy a jednoduché prezentácie. Vie ovládať a využívať

výukové a encyklopedické programy, dokáže využívať možnosti internetu, elektronickej

pošty a komunikácie prostredníctvom PC.

DEJEPIS

19


Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. V jeho priebehu si žiaci postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy života spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach.

Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov.

Takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

Ciele predmetu

Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu štúdijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor.

Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.

Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na

20

proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení.

Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti)

Žiaci si kladú otázky:

- použijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií:

s historickým časom- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne- rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja- využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti

s historickým priestorom - rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor

- zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo- rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života

a obživy človeka, spoločnosti s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim

posudzovaním- vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť- popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe

určujúcich znakov- rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti- skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho- určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov- vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov- rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období- rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj

- aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňoch - stopách po minulosti

- pri vymedzovaní predmetu skúmania Žiaci vymedzia, čo môžu skúmať pri priamom pozorovaní pästného klinu.

- pri vytvorení plánu skúmania Žiaci zostavia plán skúmania pästného klinu.

- pri komunikácii v tíme o výsledkoch skúmania Žiaci v pracovnom tíme zhrnú výsledky svojho skúmania pästného klinu ako najstaršieho

pracovného nástroja

- pri vytvorení záznamu zo skúmania Žiaci v pracovnom tíme urobia záznam o skúmaní pästného klinu

pri vyhľadávaní relevantných informácií

21

- z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov kombinovaných

- z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, webových stránok

- z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty

- vyberaní informácií- organizovaní informácií- porovnávaní informácií- rozlišovaní informácií- zaraďovaní informácií.- kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií

pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupuzoradení výsledkov

- rozpoznaní podstatného od nepodstatného - integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca

- vyhodnocovaní správnosti postupu- tvorbe súboru vlastných prác

Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa spresňuje, konkretizuje v učebných požiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu v podobe systematizovaného výkonového štandardu.

Profil absolventa dejepisu

Absolvent by mal cítiť úctu k vlastnému národu, mal by si rozvíjať svoje historické vedomie, ctiť si aj iné národy a etniká, rešpektovať kultúrne a iné odlišnosti. Rovnakú dôležitosť by mal pripisovať i demokratickým hodnotám európskej civilizácie. Mal by sa vedieť orientovať v historických mapách. Získané spôsobilosti by mu mali umožniť vyhľadávať a pátrať, pýtať sa na jednotlivé historické javy a procesy.

METÓDY A FORMY PRÁCE UČITEĽA PRI VYUČOVANÍ DEJEPISU

Učiteľ uprednostňuje metódy a formy, ktoré umožňujú aktívne učeníe žiaka, podporujú proces hľadania ,objavovania a vytvárania poznatkov na základe vlastnej činnosti žiaka v interakcii s učiteľom a spolužiakmi /riadená beseda nad mapou a obrazovým dokumentom v učebnici i mimo nej, rekonštrukčný opis obrazový,mapový i dokumentačný,verbalizácia poznatkov,analýza dokumentačného materiálu,ridený rozhovor práca s mapou, heuristická riadená práca žiakov s mapou a s obrazmi,práca s mimoučebnicovou literatúrou,problémová metóda, demonštračné metódy, pozorovanie,projekty/.

22

5. ročník

Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard

Téma Pojmy Spôsobilosti

Od blízkeho

k vzdialenému

Priestor a čas

Pamiatky v priestore a čase

dom, byt, sídlisko,dedina, mesto, vyšší územný celok, Slovensko, Európska únia

prírodný a historický čas

kategórie historického času - meniny, narodeniny, dátum, letopočet, sviatky

fotografia-obrazová spomienka,rodinný album, rodostrom

historické pramene (písomné,

Žiaci vedia.

vymenovať zmeny v mieste bydliska, ktoré sa udiali počas ich života

Žiaci vedia:

rozpoznať čo sa zmenilo a čo sa nezmenilo v mieste ich bydliska

Žiaci sú schopní:

– identifikovať rozdiel medzi prírodným a historickým časom,

zostaviť tabuľku dátumov štátnych, cirkevných sviatkov a pamätných dní.

Žiaci vedia:

– zaradiť letopočty do príslušného storočia – z ľubovoľného storočia vybrať správny

letopočet – rozlíšiť dátum a letopočet – zakresliť na časovú priamku významné údaje

zo života svojej rodiny – rozpoznať pojmy pred Kr. a po Kristovi/pred

naším letopočtom a po našom letopočte vytvoriť jednoduchú časovú priamku

Žiaci sú schopní :

23

obrazové, hmotné) múzeum, knižnica, archív,

školská kronika

dejepisná mapa

– pochopiť pojem generácia v rodinnom kontexte na príklade starých rodičov, rodičov.

– zostaviť rodostrom svojej rodiny. – napísať krátky príbeh zo života svojej rodiny. – položiť adekvátne otázky súvisiace s

fotografiami zaznamenať rozprávanie starých rodičov, rodičov o minulosti svojho rodiska.


– poznať historickú udalosť, osobnosť, ktorú pripomína pomník, pamätník, pamätná tabuľa v mieste, kde žijú.

– identifikovať najstarší hrob na cintoríne. – poznať jednotlivé druhy historických prameňov. – rozpoznať rozdiel medzi múzeom a archívom. – usporiadať širšiu škálu historických obrázkov a

objektov. – vymenovať hlavné body z jedného prameňa na

základe otázok učiteľa.– používať rozširujúcu sa škálu pojmov v

závislosti od témy.zhodnotiť význam rodinného albumu pre život rodiny

Žiaci sa naučia:

Zaznamenávať rozprávanie starých rodičov o škole z čias ich mladosti

Pátrať po starých školských zošitoch a učebniciach.

Žiaci sa naučia :

– orientovať sa na dejepisnej mape– čítať dejepisnú mapu

rozpoznať rozdiel medzi mapou a glóbusom– uviesť príčiny sťahovania ľudí v minulosti i

prítomnosti.– vysvetliť pojem kolonizácia––––––– zostaviť tabuľku najdôležitejších dopravných

prostriedkov v chronologickej postupnosti.– porovnať spôsoby dopravy v minulosti i

prítomnosti.– rozpoznať vplyv dopravných prostriedkov na

životné prostredie svojho regiónu.

24

Človek v premenách priestoru a času

Minulosť našej školy

Priestor na mape

Človek v pohybe

Ako si človek zmenšoval svet

Spôsoby obživy človeka

glóbus

sťahovanie národov

stretávanie kultúr

kolonizácia

vysťahovalectvo

od kolesa k lietadlu

roľník

remeselník

– charakterizovať život roľníkov v minulosti.– vysvetliť oddelenie remeselníkov od roľníkov.– zhodnotiť význam špecializácie remeselnej

výroby.– vysvetliť príslovie: „remeslo má zlaté dno.“– nakresliť znak, ktorý výstižne charakterizuje

zamestnanie remeselníka.– nájsť rozdiely medzi výmenným a peňažným

obchodom– uviesť najčastejšie druhy detskej práce.––– zaujať stanovisko k problému detskej práce.zaujať postoj k tvrdeniu, že dospelí v niektorých krajinách zneužívali a i naďalej zneužívajú prácu detí vo svoj prospech.

– vystihnúť rozdiely medzi prírodnou a umelou energiou.

– uviesť príklady využívania prírody v prospech človeka.

– zdôvodniť príčiny neustáleho hľadania nových zdrojov energie.

– vymenovať vynálezy, ktoré pomohli človeku využiť energiu vo svoj prospech.

uviesť príklad zneužívania prírody človekom

Žiaci vedia:

– zhodnotiť význam vynálezu písma– vymenovať najstaršie druhy slovanského

písma.– vymenovať druhy písem z minulosti.– rozpoznať príbeh z minulosti svojho regiónu

z povesti.– uviesť prostriedky dorozumievania medzi

ľuďmi v minulosti.– uvieť druhy moderných

masovokomunikačných prostriedkov.– identifikovať rozdiely medzi rukopisom

a tlačenou knihou– zhodnotiať význam vynálezu kníhtlače.


– uviesť dôsledky vojen pre človeka a prostredie, v ktorom žije.

– zdôvodniť stálu prítomnosť vojen v minulosti i prítomnosti.

- zostaviť správu o vojenskom

konflikte v súčasnosti.

25

Človek a komunikácia

Práca detí v minulosti i prítomnosti

Človek vládca prírody?

Pamäť ľudstva

Duchovný život človeka

Keď zlyhá komunikácia

detská práca

prírodná energia

umelá energia

jazyk, písmo rukopis, kniha noviny,

rozhlas, televízia

internet

e-mail

náboženstvo

legendy

mýty

povesti ( región )


– uviesť dôsledky vojen pre človeka a prostredie, v ktorom žije.

– zdôvodniť stálu prítomnosť vojen v minulosti i prítomnosti.

– zostaviť správu o vojenskom konflikte v súčasnosti

26

vojna

mier

víťazi – porazení

DEJEPIS

DEJEPIS 5. ročník ZŠ

Tematický celok (téma ) Učebnice, ďalšie zdroje

Témy 5. ročníka Miroslav Daniš, Viliam Kratochvíl:

Stretnutie s minulosťou

Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava

Miroslav Daniš, Viliam Kratochvíl:

Denník z pátrania po minulosti – cvičebnica

Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava

6. ročník

27



Obrazy pravekého sveta

Obrazy starovekého sveta

Svetové náboženstvá

Obrazy stredovekého sveta

Od lovca k roľníkovi a remeselníkovi

Riečne civilizácie

a ich dedičstvo

Staroveké Grécko

Rímska republika

Límes Romanus

Ľudia a ich každodenný život

Divy starovekého sveta

kresťanstvo

islam

Tri ríše raného stredoveku

zberač, lovec

roľník

lovec doby medenej – Otzi

( odev, nástroje, zbrane, prírodná múmia )

mestský štát

písmo

Perikles

Aténska demokracia

Olympijské hry

vec verejná

Markus Aurelius

Gerulata, Iža

Carnuntum

Roľník, remeselník, obchdník

škola

príklady – pyramídy

28

Prepožičiavanie pôdy

Každodenný život

Vzdelanie

starý zákon, nový zákon

korán

Byzantská ríša

( Justinián )

Franská ríša

( Karol Veľký )

Arabská ríša ( kalifát )

léno, vazal, poddaný

hrad, mesto, dedina

kláštor

pisár

univerzity

7. ročník

29



Predkovia Slovákov v Karpatskej kotline

Slováci v Uhorskom kráľovstve

Obrazy novovekého sveta

Príchod Slovanov

Veľká Morava

Kráľovstvo mnohých jazykov a mravov

Banské mestá

Kríza stredoveku

Kníhtlač

Objavitelia a dobyvatelia

pravlasť, migrácia, Samo

kresťanské misie –

Cyril a Metod

Pribina, Rastislav, Svätopluk

dynastie, Štefan I.

Ondrej II.

Karol Róbert

Ľudovít I.

Žigmund Luxemburský

gotická cesta

Matej Korvín

Kremnica

Banská Štiavnica

Banská Bystrica

život baníkov, dukát

humanizmus, renesancia

Mikuláš Kopernik

Leonardo da Vinci

Ján Gutenberg

karavela

30

Habzburská monarchia

Hospodárske zmeny

Reformácia a protireformácia

Slovensko na hranici dvoch svetov

Osvietenský absolutizmus

objavenie Ameriky

( Krištof Kolumbus )

oboplávanie zemegule

( F. Magalhaes )

kolonializmus

od cechu k manufaktúre

mešťan, zámorský obchod

Martin Luther

Ignác z Loyoly

Moháč

Turci

Bratislava –

centrum uhorského kráľovstva

Mária Terézia

Jozef II.

Matej Bell

Adam F. Kollár

reformy

Prierezová, integrovaná téma spôsobilosti

31

J. Gutenberg, alebo na počiatku

mediálneho sveta

Projekt

8. ročník


32


Európa na ceste k moderným národom

Moderný slovenský národ

Rakúsko – Uhorsko

Vek rozumu

Zrod modernej doby

Modernizácia

Nacionalizmus

Slovenské národné hnutie

Slováci v Uhorsku

Každodennosť

encyklopédia

občan, revolúcia

Napoleón

národný štát

( Nemecko, Taliansko )

priemyselná revolúcia

továreň

robotník, podnikateľ

národné hnutia

spisovný jazyk

politické programy

tri generácie vzdelancov

( A. Bernolák, J. Kollár, Ľ. Štúr )

revolučný rok 1848/49

SNR

dobrovoľnícke výpravy

dualizmus

modernizácia

industrializácia

maďarizácia

slovenská otázka

33

Prvá svetová vojna

Rozdelená Európa

Zákopová vojna

Odboj Slovákov a Čechov

Zmeny na mape Európy

vysťahovalectvo

mesto a vidiek

dohoda

trojspolok

front a zázemie

M.R.Štefánik

T.G.Masaryk

nástupnícke štáty

vznik ČSR

9. ročník


34


Európa v medzivojnovom období

Československo v medzivojnovom období

Druhá svetová vojna

Slovenská republika

( 1939 – 1945 )

Demokracia vs. diktatúra

Zlaté dvadsiate

roky ?

Politický systém

Každodenný život

Zánik ČSR

Priebeh vojny

Tragédia židov

parlamentná demokracia

komunizmus (ZSSR)

fašizmus

nacizmus (Nemecko)

každodennosť

Česi

Slováci

menšiny

T.G.Masaryk, M.Hodža

A.Hlinka

kultúra, spolky

školstvo, rozhlas

Mníchovská dohoda

Viedenská arbitráž

Európa, ZSSR,

Tichomorie

protihitlerovská koalícia

protifašistický odboj

život v čase vojny

holokaust, šoa

Oswienčim

35

Povojnový svet

Československo za železnou oponou

Slovenská republika 1993

Súčasný svet

Politický systém

Slováci v odboji

Život na Slovensku

Rozdelený svet

Život v rozdelenom svete

Podoby totality

Pokus o reformu

Nežná revolúcia

autoritatívny režim

židovský kódex

deportácie

Slovenské národné povstanie

Anglicko, ZSSR,

Severná Afrika

hospodárstvo

kultúra

studená vojna

železná opona

politické bloky

strach z atómovej vojny

čiernobiely svet

bohatstvo a chudoba

februárový prevrat

obete totality

odpor proti totalite

pražská jar

normalizácia

sviečková manifestácia

návrat k parlamentnej

36

Doba premien

Koniec rozdeleného sveta

Fenomény súčasnosti

demokracii

rozdelenie Českej a Slovenskej republiky

vstup Slovenskej republiky do NATO,

EU, Schengen, Euro

pád železnej opony

EU, NATO

globalizácia

terorizmus

internet

globálne oteplovanie

Predmet: Geografia

Časový rozsah výučby: 2 hod. týždenne, spolu 66hod.

Ročník: piaty

37

Charakteristika vyučovacieho programu.

Prirodzenou vlastnosťou žiaka je zvedavosť. Geografia vysvetľuje

mnoho prírodných javov na našej planéte, zavedie žiaka do rôznych častí sveta. Dozvie sa mnoho zo života ľudí v rôznych častiach sveta.

Zoznámi sa s kultúrnymi pamiatkami UNESCO. Bude si ich vedieť chrániť a ctiť.

Ciele geografie v 5. ročníku Rozvíjať si chuť učiť sa,

Rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať,

Všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny,

Prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta,

Vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest, autoatlas,

Vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy na základe vedomostí

Rozumieť grafom, diagramom,

Hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať (riešiť projekt, prezentovať ho),

Diskutovať o návrhoch,

Oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť.

Požadovaný výstup žiakov z geografie v 5. ročníku

a) orientovať sa na mape podľa zemepisných súradníc,

b) orientovať sa v pláne mesta, autoatlase, v mape alebo pláne na internete

c) vedieť čítať mapy všeobecnozemepisné, tematické, rozumieť im,

d) interpretovať údaje získané z grafu, diagramu

e) vysvetliť príčiny striedania dňa a noci, striedania ročných období a uviesť dôsledky pohybov Zeme na prírodné procesy

38

f) vysvetliť vznik časových pásiem,

f) počítať vzdialenosti medzi dvoma miestami na Zemi grafickou mierkou

f) podľa príkladov vedieť vysvetliť ako vzniká pohorie, sopka, zemetrasenie, skalné mesto, kaňon, rieka, ľadovec, púšť, dažďový prales, uviesť príklady

g) pripraviť projekt, vypracovať a odprezentovať ho

h) diskutovať o geografických zaujímavostiach – prírodných a kultúrnych

i) získavať údaje zo zdrojov, využiť internet, odbornú literatúru

j) tvoriť mentálne mapy so symbolmi

Obsahové témy

Zem vo vesmíre, pohyby Zeme, svetadiely, moria, ostrovy a polostrovy, prielivy, prieplavy, zálivy, najvyššie pohoria, sopky, zemetrasenia, cunami, ich vznik, pohyb zemských krýh, ľadovce, rieky, jazerá, činnosť rieky, vetra, rôznorodosť rastlinstva a živočíšstva na zemi, obyvateľstvo v rôznych častiach Zeme, kultúrne pamiatky vo svete

základné otázky geografie:

kde to je

čím je to zaujímavé

ako to vzniklo

akí ľudia tam žijú

Objavovanie Zeme a vesmíru

Cieľ a kľúčové kompetencie

Tematický celok

Téma

Obsahový štandard

Metódy Výkonový štandard požiadavky na výstup z celého stupňa

Odporúčaný počet hodín v 5. r.

39

Hľadať odpovede na otázky, zdôvodňovať, uvažovať, hodnotiť

Pracovať so zdrojmi

Objavovanie Zeme a vesmíru

Zem ako planéta vo vesmíre. Tvar Zeme.

Cesty do vesmíru a na Mesiac.

Slnečná sústava, Slnko , planéty v slnečnej sústave, Mesiac, vesmír, planéta Zem.

Tvar Zeme, Pohyby Zeme -

obeh Zeme okolo Slnka, rotácia Zeme okolo osi,

Dôsledky pohybov.

Riešenie problémových úloh:

Prečo sa strieda deň a noc?

Prečo sa striedajú ročné obdobia ?

Ako to súvisí s tvarom Zeme?

Kedy by sa nestriedali ročné obdobia?

Čo by sa stalo, keby Zem nemala tvar gule a keby sa netočila okolo svojej osi?

Opísať tvar Zeme podľa glóbusu.

Predviesť s glóbusom rotáciu Zeme okolo osi a obeh Zeme okolo Slnka.

Vysvetliť príčiny striedania dňa a noci a ako to súvisí s otáčaním Zeme okolo osi.

Uviesť aké sú dôsledky obehu Zeme okolo Slnka na rôznych miestach na Zemi

Poznať dobu otočenia Zeme okolo osi a obehu okolo Slnka.

8

Povrch Zeme, svetadiely a oceány

Cieľ, spôsobilosť Tematický celok

Obsahový štandard

metódy Výkonový štandard

počet

Vedieť čítať a interpretovať údaje z máp, plánov a iných zdrojov

Vedieť diskutovať o cestách objaviteľov do rôznych častí Zeme

Cesty objaviteľov do rôznych častí sveta.

Plavby

K. Kolumba, F. Magalhaesa

J. Cooka, Vacso da Gama

Svetadiely, oceány,

Svetadiely, ostrovy, polostrovy, oceány, moria, prieplavy, zálivy,

Vyhľadať informácie o cestách moreplavcov

skupinová práca

Čítať základné údaje z mapy.

Opísať, čo zobrazuje mapa podľa jej legendy

Pripraviť si diskusný príspevok o cestách a ich význame pri objavovaní sveta

6

40

Glóbus a mapa

Ciele, spôsobilosti Téma Obsahový štandard metódy Výstup


41

Orientovať sa na mape – autoamapa, internetová mapa, turistická mapa

Určiť geografickú polohu bodu na mape geografickými súradnicami

Mapa a glóbus

Glóbus, zemská os, póly, svetové strany, zemské pologule, rovnobežky, poludníky,

nultý poludník,, rovník, zemské pologule, obratníky, polárne kružnice,

Mapy, automapy, mapy na internete, plán mesta,

tematické mapy , turistické mapy

Legenda mapy – symboly, znaky.

čítanie mapy, získavanie údajov z mapy, zakresľovanie údajov do mapy.

grafická mierka (nezavádzať číselnú mierku) a meranie vzdialeností na mape, legenda mapy

Geografická poloha, geografické súradnice

Orientácia na mape,

určovanie geografickej polohy

Rôzne hry s mapou

Vychádzka do okolia školy – použitie mapy.

Na glóbuse určiť zemskú os, severný pól, južný pól, zemské pologule, rovník, nultý poludník, rovnobežky, poludníky, obratníky, polárne kružnice

Určiť svetové strany na mape a v teréne.

Zdôvodniť vytvorenie geografickej siete a opísať ju.

Určiť polohu ľubovoľného miesta na mape geografickými súradnicami.

Odmerať vzdialenosť na mape grafickou mierkou

16

Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvorila príroda – 24 hodín

Ciele, spôsobilosť téma Obsahový štandard Konkrétne javy metódy Výkonový štandard

42

Schopnosť objavovať, vyhľadávať informácie, prezentovať, vysvetľovať

Na základe príkladov z najrôznejších častí vysvetľovať javy na základe vedomostí

Ako vytvorila príroda najkrajšie miesta na Zemi

Stavba Zeme, zemské jadro, plášť, zemská kôra, zemské platne a ich pohyb, vznik pohoria, vznik zemetrasenia, sopečná činnosť a i.) , cenami, zlomy,

Kaňony, vodopády, jazerá (činnosť vody – riek, ľadovca), prítoky, delta

Činnosť vetra

Púšte, skalné mestá (činnosť vetra)

Dažďové lesy , savana, lesy, púšť, (rastlinstvo, živočíšstvo

Himaláje, Alpy, Tatry, Mount Everest, Mont Blanc

Zemetrasenie, epicentrum

Cenami

Sopka, sopečný kanál, magma, láva

rieka, jazero, prítoky rieky, delta,

Amazonka, Kongo, Níl, Volga, Dunaj,

Viktóriino, Kaspické more, Mŕtve more,

Činnosť rieky na povrch Grand Canyon -

vodopád

Niagarské vodopády Angelov vodopád, Iguacu, Viktóriine vodopády

Amazonský dažďový prales, savana, púšť v Afrike

Pripraviť obrázky z vybraných lokalít sveta: pohorie, sopka, vodopád, rieka, kaňon, ľadovec, skalné mesto, púšť,

dažďový prales, Veľká koralová bariéra

Môžu byť CD, videofilmy –

Skupinová práca, práce na projekte, výklad, získavanie informácií

Na modeli Zeme rozlíšiť časti Zeme

Porovnať povrch Zeme v jednotlivých častiach (pologuliach), vymenovať a ukázať na mape a glóbuse oceány, svetadiely

Opísať pohyb zemských krýh

Vysvetliť, ako vzniká pohorie, sopka, sopečná činnosť, zemetrasenie na základe pohybu zemských krýh.

Určiť na mape vybraté povrchové celky. Opísať ich polohu. Orientovať sa bez problémov na mape.

Poznať názvy najvyšších vrchov pohorí, vedieť ich porovnať podľa výšky.

Porozprávať zaujímavosti o nebezpečenstvách vysokých pohorí.

Určiť na mape sopečné oblasti, oblasti zemetrasení. Opísať ich výnimočnosť.

Určiť na mape sopečný pás a ktoré oblasti sveta sú najviac ohrozené.

Uviesť príklady živelných pohrôm vo svete a diskutovať o možnostiach predchádzať im (cunami, zemetrasenie)

Vysvetliť ako pôsobia rieka a vietor na

43

zemský povrch

Na základe príkladov porovnať oblasti na Zemi podľa rastlinstva

Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvoril človek

Ciele, spôsobilosti

téma Obsahový štandard

Konkrétne javy metódy Výkonový štandard

Počet hodín

Navrhnúť trasu výletu po zaujímavých miestach.

Orientovať sa na mape

Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvoril človek

Sídla na Zemi

Mestá a dediny (ako žijú ľudia na rôznych miestach Zeme)

Kultúrne a technické stavby – (príklad chrámy, pyramídy,)

Paríž, New York, Mexico City

Tadž Mahal, Eifelova veža, Opera v Sydney, pyramídy, Veľký čínsky múr, socha Krista v Rio de Janeiro, katedrály

Práca s odbornou literatúrou, vyhľadávanie informácií , prezentovanie návrhov, skupinová práca

Na príklade modelového regiónu vytvoriť podrobnú charakteristiku regiónu

Pripraviť prezentáciu o živote ľudí vo vybranej oblasti

Vytvoriť mentálnu mapu svetadielov

10

44

Pamiatky UNESCO

Učebné zdroje:

Učebnica,

Odborné časopisy: National geographic,

GEO,

Ľudia a zem

DVD: mapa a zemský povrch ( Salvo Film)

Zem ako vesmírne teleso

Čas na Zemi

Hodnotenie:

Hodnotiť sa budú ústne odpovede, písomné testy,

Produkt v 1. ročníku: mapa tvarov zemského povrchu.

Stratégie vyučovania. Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadam na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov.

Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny a materiálneho vybavenia. Záujem sa dá vzbudiť i motivačným rozprávaním ( rozhovor, skúsenosti žiakov, problém, demonštráciou) , ale aj expozičnými metódami

(rozhovor, skúsenosti žiakov, pozorovanie , manipulácia s predmetom..)

Pre realizáciu cieľov sú dôležité aktivizujúce metódy (didaktické hry, skupinové vyučovanie, napodobňovanie..) ,kompozície – referáty, projekty.

45

Neoddeliteľnou súčasťou vyučovania sú fixačné metódy – opakovanie ústne, písomné, testy..

Profil absolventa geografie 5.roč.

Absolvent by mal rozvíjať schopnosť objavovať a mal snahu vysvetľovať . Mal by si všímať priestor v ktorom žije a pozorovať jeho zmeny. Má prejavovať záujem o spôsob života ľudí aj v iných častiach sveta. Mal by vedieť hľadať odpovede na otázky, zdôvodňovať, uvažovať, hodnotiť a pracovať s rôznymi zdrojmi informácií. Ovládať čítanie máp, plánov miest, rozumieť grafom a diagramom. Vedieť oceniť kultúrne a prírodné pamiatky, vedieť ich oceniť a chrániť. Mal by vypracovať aspoň jeden projekt a vedieť ho prezentovať.

Časovo – tematické plány 5. ročník

1.Objavovanie Zeme a vesmíru .................................................................... 8 h

Zem ako planéta vo vesmíre.

Tvar Zeme.

Cesty do vesmíru a na Mesiac.

Slnečná sústava.

46

Mesiac – prirodzená družica Zeme.

Pohyby Zeme. Dôsledky pohybov.

Opakovanie.

2. Povrch Zeme , svetadiely a oceány……………………………………………6h

Svetadiely, ostrovy,polostrovy,oceány, moria, prieplavy, zálivy.

Cesty objaviteľov do rôznych častí světa.

Opakovanie.

3. Glóbus a mapa .................................................................................................16 h

Glóbus, zemská os, póly, svetové strany.

Zemské pologule. Rovnobežky a poludníky.

Rovník, nultý poludník. Zem.šírka a dĺžka.

Obratníky a polárne kružnice.

Mapy.

Legenda mapy, symboly a znaky.

Čítanie mapy, získavanie údajov z mapy.

Zakresľovanie údajov do mapy.

Grafická mierka a meranie vzdialeností na mape.

Legenda mapy.

Geografická poloha, geografické súradnice.

Orientácia na mape, určovanie geografickej polohy.

Opakovanie.

Zemepisná vychádzka.

47

4.Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvorila príroda .........................24 h

Litosféra . Stavba Zeme.

Zemské jadro, plášť, kôra.

Zemské platne a ich pohyb.

Vznik pohorí.

Zemetrasenia.

Sopečná činnosť.

Cenami, zlomy.

Opakovanie.

Hydrosféra. Činnosť vody.

Kaňony. Vodopády.

Riečna sieť.

Jazerá.

Ľadovce.

Opakovanie.

Zemepisná vychádzka.

Činnosť vetra. Púšte, skalné mestá.

Biosféra. Rastlinné pásma na Zemi.

Tropické lesy.

Savany.

Púšte.

Subtropické krajiny.

48

Stepi.

Lesy mierneho pásma.

Tundry a polárne krajiny.

Výškové stupne rastlinstva.

Projekt.

Opakovanie.

5. Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvoril človek..............................10 h

Prvé stopy človeka na Zemi.Osídľovanie.

Rôznorodosť obyvateľstva podľa rás, jazykov a náboženstva.

Mestá a dediny.

Pamiatky UNESCO.

Kultúrne a technické stavby.

Chrámy a pyramídy.

Opakovanie.

.......................................................................................................................................................

Časová rezerva...2 h

Učebné osnovy predmetu: Náboženská výchova

Ročník: piaty

Časový rozsah výučby: jedna hodina týždenne

Vzdelávacia oblasť: Človek a hodnoty

Charakteristika vyučovacieho predmetu:

49

Cieľom vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty, do ktorej patrí predmet náboženská výchova, je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a zvnútornenie mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje žiakov pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi. Vzdelávacia oblasť sa zameriava na budovanie a kultiváciu duševného, duchovného a sociálneho rozmeru mladých ľudí.

Keďže človek je z psychologického a sociologického hľadiska prirodzene bytosť náboženská, má potrebu smerovať k tomu, čo ho presahuje. Vyučovací predmet náboženská výchova má preto opodstatnenú úlohu v celistvom ponímaní výchovy v škole. Predmet umožňuje žiakom formulovať otázky týkajúce sa základných životných hodnôt, postojov a konania, konfrontovať ich s vedecky a nábožensky (kresťansky) formulovanými pohľadmi na svet, hľadať svoju vlastnú hodnotovú orientáciu.

Náboženská výchova formuje v žiakovi náboženské myslenie, svedomie, náboženské vyznanie a osobnú vieru ako osobný prejav náboženského myslenia a integrálnej súčasti identity človeka. Ponúka prístup k biblickému posolstvu, k učeniu Cirkvi a k jej tradícii, otvára pre neho možnosť života s Cirkvou. Zároveň výučba predmetu nadväzuje na ďaľšie spoločenskovedné predmety, umožňuje žiakom ozrejmiť si morálny pohľad na mnohé témy otvorenej spoločenskej diskusie. Učí žiakov rozlišovať medzi tým, čo je akceptované spoločnosťou a tým, čo je skutočne morálnym dobrom pre jednotlivca i pre celú spoločnosť.

Ciele vyučovacieho predmetu:

Rozvoj duchovných, citových, rozumových, sociálnych a morálnych kvalít žiaka.

Predmet náboženská výchova umožňuje žiakom:

o formulovať otázky týkajúce sa základných životných hodnôt, postojov a konaniao konfrontovať ich s vedecky a nábožensky (kresťansky) formulovanými pohľadmi na sveto hľadať svoju vlastnú životnú hodnotovú orientáciu o formovať svedomieo prehlbovať medziľudské vzťahy cez skvalitnenie komunikácieo spoznávať spôsoby komunikácie človeka s Bohomo oceniť komunikáciu s Bohom prostredníctvom sviatosti, liturgického slávenia čítania Božieho

slovao rozvíjať kritické myslenie hodnotením pozitívnych aj negatívnych javov v spoločnosti a v

cirkvi

Výchovné a vzdelávacie stratégie

Vo vyučovacom predmete náboženská výchova využívame výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré žiakom umožňujú: Kompetencie k učeniu sa

o rozumieť symbolickému spôsobu vyjadrovania biblického jazyka a jazyka cirkvi, integrovať náboženský spôsob vnímania a chápania sveta do svojho celkového vzťahu k svetu, súbežne s

50

pohľadom prírodných a humanitných vied, prejavovať ochotu venovať sa ďalšiemu štúdiu a dialógu medzi týmito obormi aj v ďalšom živote

Komunikačné kompetencie

o porozumieť rôznym textom; poetickým, obrazným a náboženským, porovnať ich s inými druhmi textov, rozlíšiť rôzne literárne druhy v Biblii, oceniť ich krásu a reflektovať rôznosť významov ich posolstva

o vnímaním a porozumením symboliky rituálov ako súčasti vytvárania slávnosti rozvíjať schopnosť neverbálnej komunikácie

Kompetencie k riešeniu problémov

o rozvíjať kritické myslenie reflexiou problémových situácii, ich riešením v spoločnej diskusii a kladením filozofických otázok

o hľadať kritéria pre voľbu riešenia problémov, vedieť zdôvodniť svoje návrhy riešenia s dôrazom na etický prístup k ľuďom a k životnému prostrediu

Sociálne a interpersonálne kompetencie

o pri práci vo dvojiciach alebo v skupinách si uvedomiť, čo všetko so sebou prináša kooperatívny spôsob práce

o prostredníctvom cvičení a aktivít rozvíjať schopnosť stíšenia sa, vnútornej koncentrácie a meditácie, ktoré sú predpokladom hlbšej reflexie potrebnej pri vytváraní vlastného sebaobrazu

o rozvíjaním empatie a návštevou charitného domu, zaujať pozitívne a empatické postoje k chorým, osobám so zdravotným postihnutím, starým ľuďom

Občianske kompetencie

o porozumením postojov inak nábožensky alebo svetonázorovo zmýšľajúcich ľudí a chápaním kultúrneho a historického kontextu iných náboženstiev budovať postoj tolerancie

o prostredníctvom diskusie o rôznych konfliktoch z histórie aj zo súčasnosti, hľadať nielen príčiny konfliktov ale aj vzory osobností, ktoré sa vďaka svojim kresťanským postojom zasadili o ich nápravu

o postoj zodpovednosti dať do súvisu s hodnotou slobody, hľadať ich vzájomný vzťah ako aj vzťah k Božej autorite

Kultúrne kompetencie

o prezentáciou obsahov svetových náboženstiev predstavených vo vzťahu ku kresťanstvu porozumieť vzájomnému vzťahu náboženstva a kultúry

o integrovať náboženský rozmer života do vlastného vzťahu ku kultúre v jej historickom a súčasnom prejave

o rozvíjať vzťah k sakrálnemu umeniu prostredníctvom exkurzie chrámuExistenciálne kompetencie

o prostredníctvom práce so symbolmi a symbolickou rečou vnímať transcendentnú skutočnosť o filozofickým rozmerom vedenia diskusie spoznávať súvislosti podmieňujúce hľadanie a

nachádzanie životného zmyslu a byť otvorený pre jeho transcendentnú hĺbku

Stratégia vyučovania

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

51

Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela).

Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností. Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so symbolom, didaktická hra).

Významné miesto majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu). Pre realizáciu cieľov sú dôležité aktivizujúce metódy, z nich je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému), filozofická diskusia je efektívnym prostriedkom, ako vytvárať rovnováhu medzi vyučovaním zameraným na prežívanie a vyučovaním zameraným na rozumové zdôvodňovanie viery, situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia (simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a jednotlivcami), kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod.),"A propos": konverzácia alebo iná spoločensky orientovaná interakcia, podľa rozprávania učiteľa, žiakov, návštevníka o najdôležitejších a najaktuálnejších témach zo života. Typické autentické rozhovory.

Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím hry AZ kvíz, domáce úlohy).

Učebné zdroje

Pre piaty ročník ZŠ: metodická príručka katolíckeho náboženstva „Poznávanie cez dialóg“, vydaná Katolíckym pedagogickým a katechetickým centrom, n.o., Spišská Nová Ves (metodická príručka obsahuje metodiky, obrazovú prílohu a pracovné listy)

Ďalšie zdroje: Sväté Písmo, Katechizmus katolíckej Cirkvi, dokumenty Cirkvi, biblické mapy a atlasy

Profil absolventa nižšieho sekundárneho stupňa

52

komunikačné kompetencie:

Žiak

• prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede• kladie otázky a zisťuje odpovede• učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti• osvojuje si vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho• formuluje otázky, porovnáva, oponuje• formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory• rozširuj e svoje kultúrne horizonty diskusiou• učí sa reagovať primerane situácii• je schopný uvedomiť si vlastné reakcie v konflikte• vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať ,ja - správu" a vyjadriť

svoje pocity• učí sa dešifrovať a vhodne používať symboly• rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského života

kompetencie k učeniu sa:

• učí sa vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia a diskutuje o nich• podieľa sa na spoločnej práci projektového vyučovania s použitím IKT (teleprojekty)• učí sa učiť spoluprácou

kompetencie k riešeniu problémov:

Žiak

• zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci• dobre prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi• plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými• vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na modelovej

situácii primerane svojej detskej skúsenosti• obhajuje svoj názor

53

existenciálne:

Žiak

• objavuje opakovanosť archetypálnych skúseností opakujúcich sa v dejinách ľudstva• oceňuje skúsenosti druhých ľudí - vzorov z dejín Cirkvi• vysvetlí kresťanský pohľad na hodnotu individuálneho ľudského života• je pripravený niesť zodpovednosť• učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov človeka• oceňuje prínos kresťanských hodnôt v ľudskej kultúre• na konkrétnych príkladoch porovná rôzne životné štýly, oceňuje etické hodnoty• rozhoduje o svojich hodnotách a cieľoch• objavuje existenciu nemennej pravdy• vytvára si rebríček hodnôt, hľadá víziu pre svoju budúcnosť a objavuje a osvojuje si životný štýl na základe etických princípov,• hľadá svoju úlohu vo svete aj v cirkvi• oceňuje postoj vzájomnej tolerancie medzi mladými ľuďmi, posúdi mravný aspekt vzťahu a chápe zmysel vernosti• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na pohlavie• preberá zodpovednosť za sebaurčenie a sebarealizáciu, objavuje prvky zodpovedného konania v konkrétnych životných situáciách• objavuje kresťanský pohľad na zmysel života človeka• aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality

občianske:

Žiak

• adaptuje sa na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností a možností sa podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní

• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri vytváraní zákonov obohacujúcich spoločnosť• aktívne participuje na triednych a školských aktivitách• zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí• háji svoje práva aj práva iných• vníma dôležité postavanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti

kultúrne:

Žiak

• osvojuje si postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú• angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky• všíma si kultúrne prejavy iných národov, národností, etník• iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce• učí sa tolerancii a empatii• má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality, v ktorej žije, spoločnosti a prírody• objavuje v biblickom prameni ekologické posolstvo, vníma človeka ako súčasť prírody• má úctu k živým aj neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva a ochraňuje• správa sa spôsobom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť kvality životného prostredia• vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty• rešpektuje kultúrne tradície ako základ súčasného umenia

54

• osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a druhmi• uvedomuje si korene, tradíciu a historický vývoj výtvarnej kultúry• vníma pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra, hudba, móda)• osvojuje si kritický prístup k médiám• má predstavu o vhodnej kombinovateľnosti farieb, tvarov• pozná pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou oblečenia, vlasov či tváre• pozná pravidlá spoločenského kontaktu a v súvislosti s tým aj štýl obliekania sa na rôzne udalosti• objavuje vyjadrovanie pravdy o svete pomocou rôznych literárnych a myšlienkových foriem• ocení prínos štátu a Cirkvi pre dobro jednotlivca a spoločnosti• rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, osvojí si postoj vzájomnej tolerancie• osvojí si kritéria pre rozlíšenie učenia rôznych náboženských siekt a vie popísať ich techniky

manipulácie

sociálne a interpersonálne:

Žiak

• učí sa tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti, k iným, učí sa chápať ich potreby a postoje• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon• objavuje mravný aspekt umelého potratu a eutanázie• osvojí si kritický prístup k vlastnej osobe, prijíma sám seba• uvedomuje si svoje silné a slabé stránky• vníma sa ako časť celku• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti druhých

ľudí• podieľa sa na utváraní prijemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou k opačnému pohlaviu

prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne pomoc alebo o ňu požiada

• dokáže si uvedomiť svoje potreby• identifikuje sa so svojím vnímaním pocitov• dôveruje si, uvedomuje si silné a slabé stránky, ktoré vníma ako svoje rozvojové možnosti• vníma životnú situáciu starého a chorého človeka• učí sa spätnej väzbe na vlastnú osobu• uvažuje nad humánnymi princípmi v duchu solidarity a lásky, objavuje rozmer empatie pre rozvoj

sociálneho cítenia• je pripravený byť v interakcii s inými ľuďmi v rôznych kontextoch• buduje návyk vonkajších prejavov úcty k opačnému pohlaviu• vysvetlí význam manželstva a rodiny a uvedomuje si ich hodnotu• posúdi vzťahy v rodine s výchovou k vzájomnej úcte, asertívnemu, empatickému správaniu v rodine aj

spoločnosti. Uvedomuje si potrebu celoživotných vzťahov /priateľstva, manželstva, rodiny/. Objavuje princípy tvorivého budovania osobných vzťahov.

55

UČEBNÉ OSNOVY NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA

5. ročník základných škôl

(hodinová týždenná časová dotácia)

Ročníková téma: POZNÁVANIE CEZ DIALÓG

Ročníkový cieľ: Spoznávať spôsoby komunikácie Boha s ľuďmi. Nadchnúť sa pre komunikáciu s Bohom prostredníctvom sviatosti, liturgického slávenia čítania Božieho slova. Prostredníctvom komunikácie sa približovať k Bohu a k ľuďom.

1. téma: BOH HOVORÍ K ČLOVEKU

Hodinová dotácia témy: 5 hod.

Kľúčové pojmy: Sväté písmo, evanjeliá, misa Cyrila a Metoda, Otče náš v staroslovienčine,

sv.Gorazd, sv. Bystrík

Obsahový štandard

Práca so Svätým písmom /vyhľadávanie kníh, kapitol veršov/, skratky kníh. Misia Cyrila a Metoda /cyrilika, hlaholika, Otče náš v staroslovienčine/ Žiaci vierozvestcov - sv. Gorazd, jeho žiak sv. Bystrík

Ciele témy:

Kognitívny: Definovať pojem Biblia, Sväté písmo a orientovať sa v ňom. Vysvetliť prínos prekladu

Svätého písma do nášho jazyka.

Afektívny: Uvedomiť si potrebu čítania Svätého písma. Oceniť misiu Cyrila a Metoda pre

Slovensko.

Psychomotorický: Formovať návyk pravidelného čítania Svätého písma. Rozvíjať zručnosť vo

vyhľadávaní podľa limitácií /súradníc/ vo Svätom písme.


Žiak vie

o vymenovať 5 historických kníh Starého zákona a 5 historických kníh Nového zákona

o pomenovať časti Nového zákona

o podľa súradníc nájsť daný text vo Svätom písme

56

o správne používať skratky kníh Svätého písma, čísla kapitol a veršov

o opísať najdôležitejšie udalosti zo života sv. Cyrila a Metoda

o vysvetliť prínos byzantskej misie pre Slovensko

o vysvetliť prínos prekladu Svätého písma do nášho jazyka

o reprodukovať spamäti prvé dva verše Jánovho evanjelia

o s pomocou učiteľa poskladať modlitbu Otče náš v cirkevnoslovanskom jazyku

o používať vhodné slová v komunikácii s inými ľuďmi

o pravdivo a správne šíriť informácie

Rozvoj kompetencií

komunikačné:

Žiak

o si uvedomuje význam a potrebu jazyka, vlastného písma

o správnym využívaním slov zlepšuje komunikáciu v triede

o formuje si návyky k slušnému vyjadrovaniu.

občianske:

Žiak

o ocení prínos byzantskej misie, činnosť sv. Cyrila, Metoda a jeho nasledovníkov

o vníma kultúrne dedičstvo našich otcov.

kultúrne:

Žiak

o vníma kultúrny prínos byzantskej misie

o uvedomuje si korene, tradíciu a historický vývoj písma.

2. téma: DIALÓG BOHA A ČLOVEKA

Hodinová dotácia témy: 4 hod..

Kľúčové pojmy: modlitba, Starý zákon, Nový zákon, Dávid, Šalamún, Ježiš, Mária, Magnifikat,

Otče náš, domov

Obsahový štandard

Dávidove prosby odpustenie (žalmy)

57

Šalamúnova prosba o múdrosť

Mária zvelebuje Boha (Magnifikat)

Ježiš - učiteľ modlitby (Otče náš), porovnanie dvoch evanjeliových textov modlitby Otče náš

Ciele témy:

Kognitívny: Porovnať modlitby jednotlivých biblických postáv modlitbu Dávida, Šalamúna,

Márie a Ježiša.

Afektívny: Uvedomiť si potrebu modlitby a jej dôležitosti v živote biblických postáv.

Psychomotorický: Integrovať do svojho života dôverný dialóg s Bohom v modlitbe podľa

vzoru biblických postáv.


Žiak vie

o v biblických príbehoch nájsť spoločné znaky modlitby Dávida a Šalamúna

o prerozprávať časť biblického príbehu zo života kráľa Dávida a Šalamúna

o charakterizovať časti modlitby Otče náš

o vytvoriť kartotéku biblických modlitieb

o porovnať dva evanjeliové texty modlitby Otče náš

o prostredníctvom modlitby rozvíjať dialóg s Bohom

o nájsť vo Svätom písme modlitbu Otče náš

o citovať jeden citát zo Svätého písma

o správne doplniť (poskladať) Magnifikat

Rozvoj kompetencií

komunikačné:

Žiak

o oceňuje verbálnu, ale aj neverbálnu komunikáciu

o prejavuje záujem o aktívne počúvanie

o vie porovnať rôzne názory a postoje a objektívne hľadá pravdu

sociálne a interpersonálne:

Žiak

buduje v triede plnohodnotné vzťahy

58

existenciálne:

Žiak

o si uvedomuje hodnotu odpustenia pre budovanie vzťahov

o vie jednoducho odprosiť za svoje priestupky

o objavuje rozmer vnútorného sveta svojej osobnosti

o vo svojom živote dáva priestor modlitbe

3. téma: MOJA MODLITBA


Kľúčové pojmy: pravidlá modlitby, druhy modlitby, svätý František z Asissi, oslavná modlitba

Obsahový štandard

Pravidlá modlitby (miesto, čas a pravidelnosť)

Druhy modlitby

Príklady svätých /hymnus sv. Františka na stvorenstvo - príklad oslavnej modlitby

Ciele témy:

Kognitívny: Vysvetliť prínos modlitby pre duchovný život človeka.

Afektívny: Rozvíjať schopnosť samostatnej modlitby.

Psychomotorický: Vytvoriť si súbor osobných modlitieb k rôznym príležitostiam.


Žiak vie

o vymenovať pravidlá modlitby

o pomenovať aspoň tri druhy modlitby

o jednoducho prerozprávať životopis sv. Františka

o podľa vzoru - hymnus sv. Františka na stvorenstvo v modlitbe vyjadriť vďaku

o vytvoriť osobnú modlitbu k rôznym príležitostiam

Rozvoj kompetencií

kultúrne:

Žiak

oceňuje význam prírody v živote človeka a prispieva k jej ochrane.

59

existenciálne:

Žiak

o rozumie základným druhom kresťanskej modlitby

o je schopný vyjadriť vonkajší a vnútorný postoj modlitby

4. téma: NÁŠ DIALÓG S BOHOM


Kľúčové pojmy: symbol, liturgický rok, liturgické obdobia, liturgické farby, úkony, predmety,

chrám - dom Boží, kostol, Jeruzalemský chrám

Obsahový štandard

Znaky a symboly v bežnom živote. Komunikácia prostredníctvom symbolu Liturgické symboly, farby, úkony, postoje, gestá Slávenie liturgického roku, slávnosť, liturgické obdobia Chrám, kostol, Jeruzalemský chrám Liturgické predmety

Ciele témy:

Kognitívny: Vysvetliť a porovnať jednotlivé obdobia liturgického roku. Vysvetliť význam farieb,

slávenia, symbolov a úkonov liturgického roku.

Afektívny: Vnímať dorozumievanie sa človeka prostredníctvom symbolov. Uvedomovať si

prežívanie liturgického roku. Pozorovať zmeny v liturgickom roku. Vnímať a oceniť slávenie

liturgie ako spôsob komunikácie Boha s človekom (aj prostredníctvom symbolickej reči)

Psychomotorický: Sláviť liturgický rok v rodine a vo farnosti.


Žiak vie

o vysvetliť pojem symbol

o oceniť úlohu a zmysel symbolov

o vymenovať jednotlivé obdobia liturgického roka

o priradiť správnu farbu k liturgickému obdobiu

o správne demonštrovať aspoň 5 liturgických úkonov

o vysvetliť a oceniť potrebu slávenia

60

o symbolicky nakresliť schému rozdelenia liturgického roku

o pomenovať základné časti chrámu

o nakresliť a pomenovať 5 liturgických predmetov

Rozvoj kompetencií komunikačné:

Žiak

o objavuje zmysel symbolického vyjadrovania v liturgii cirkvi

o komunikuje prostredníctvom gesta, postoja, pohybu

o dokáže vhodne použiť symboly

o má základný náhľad na metaforický (obrazný spôsob vyjadrovania)

5. téma: OBETA BOŽIEHO ĽUDU

Hodinová dotácia témy: 5 hod..

Kľúčové pojmy: obeta, sviečka, svätá omša, nebeský pelikán, obeta Ježiša Krista, Baránok Boží,

pascha, posledná večera, príprava obetných darov, môj obetný dar, chlieb, víno

Obsahový štandard

Obeta, obetavosť, jej zmysel v živote človeka.

Obeta Ježiša Krista.

Obeta baránka (starozákonná, novozákonná obeta, Pascha, posledná večera)

Obetný dar, moja obeta.

Ciele témy:

Kognitívny: Definovať pojem obeta. Porovnať starozákonnú a novozákonnú obetu.

Afektívny: Oceniť hodnotu obety v ľudskom živote.

Psychomotorický: Zapájať sa do prípravy a priebehu liturgického slávenia.


Žiak vie

o prostredníctvom príkladu opísať zmysel obety

o konkrétnym skutkom vyjadriť vďačnosť za obetu druhých ľudí (priateľov, rodičov)

o vysvetliť jednoduchým spôsobom spôsob sprítomnenia Ježišovej obety pri sv. omši

61

o vysvetliť prirovnanie Ježiša k nebeskému pelikánovi

o prejaviť vďaku za Ježišovu obetu

o nájsť analógiu medzi baránkom v Starom zákone a Božím baránkom v Novom zákone

o charakterizovať symbolický význam chleba a vína pri sv. omši

o oceniť význam chleba a vína v živote človeka

o aktívne sa podieľať na príprave a priebehu liturgického slávenia

Rozvoj kompetencií

komunikačné:

Žiak

o vie vyjadriť vďaku ľuďom, ktorí sa obetujú pre neho

o oceňuje osobnosti, ktoré službou budujú spoločnosť

kompetencie k učeniu:

Žiak

ocení význam chleba a vína v živote človeka a je pripravený prehlbovať jeho význam v súvislosti so slávením sv. omše

existenciálne:

Žiak

o chápe a oceňuje zmysel a potrebu služby v rodine, ale aj spoločnosti

o má záujem o spoznávanie spoločnosti, reaguje na jej problémy (hlad, chudoba)

6. téma: DIALÓG CEZ SLUŽBU

Hodinová dotácia témy: 4 hod

Kľúčové pojmy: služba chorým, sviatosť pomazania chorých, služba ľudskej rodine, sviatosť manželstva, služba Božej rodine, sviatosť kňazstva, kňaz, diakon

Obsahový štandard

Služba chorým (sviatosť pomazania chorých)

Služba ľudskej rodine (sviatosť manželstva)

Služba Božej rodine (sviatosť kňazstva - diakon, kňaz, biskup)

Ciele témy:

Kognitívny: Zdôvodniť potrebu sviatostí pre život kresťana.

62

Afektívny: Uvedomiť si hodnotu a význam sviatosti v službe ľuďom.

Psychomotorický: Zapojiť sa do modlitieb za duchovné povolania, za chorých, za rodičov.


Žiak vie

o opísať a porovnať úlohu chlapca a dievčaťa v službe rodine

o konkrétnymi skutkami slúžiť rodine, chorým, slabším

o vymenovať tri stupne kňazstva

o vymenovať kňazov vo svojej farnosti

o vysvetliť potrebu sviatosti manželstva, kňazstva a pomazania chorých pre človeka z pohľadu

služby

o formulovať modlitbu za kňazov

Rozvoj kompetencií

občianske:

Žiak

o konkrétnymi skutkami slúži rodine i spoločnosti

o je schopný oceniť hodnotu rodiny

sociálne:

Žiak

je schopný spolupracovať, vytvárať väzby s inými ľuďmiexistenciálne:

Žiak

o vníma sviatosti z pohľadu služby pre človeka

63

7. téma: SLUŽBA MODLITBOU


Kľúčové pojmy: modlitba za živých, k svätým, za zomrelých, rodičov, kňaza, priateľov, môj krstný

patrón, Terézia z Lisieux, patrón farnosti, diecézy, sv. omša

Obsahový štandard

Modlitba za živých /modlitba za kňaza, priateľov, rodičov, spolužiakov, učiteľov/ Modlitba k svätým /modlitba na príhovor svätých - Terézia z Lisieux, môj krstný patrón/ Modlitba za zomrelých

Ciele témy:

Kognitívny: "Vysvetliť modlitbu za živých, k svätým, za mŕtvych. Interpretovať modlitby cirkvi.

Afektívny: Uvedomiť si hodnotu modlitby za druhých ľudí. Povzbudiť sa pre rôzne spôsoby

modlitby za druhých ľudí.

Psychomotorický: Formulovať modlitby za druhých ľudí. Vyhľadať príklady modlitby

spoločenstva vo Svätom písme.


Žiak vie

o pomenovať rôzne formy modlitby za druhých ľudí

o priradiť jednotlivé časti sv. omše/liturgie k bohoslužbe slova alebo bohoslužbe obety

o formulovať modlitbu za iných vlastnými slovami (kňazov, štátnych predstaviteľov, učiteľov, spolužiakov/ o na príklade života sv. Terézie z Lisieux zdôvodniť potrebu modlitby k svätým o sformulovať modlitbu ku svojmu krstnému patrónovi

Rozvoj kompetencií

existenciálne:

Žiak

o svojou modlitbou sa angažuje pre druhých

o vníma vnútorné potreby blízkych ľudí.

64

Dvojúrovňový vzdelávací program predmetu náboženská výchova

pre 5. ročník ZŠ s 1 hodinovou časovou dotáciou

Predmetové kompetencie a ich väzba vzdelávania predmetu náboženská výchova

na jednotlivé vzdelávacie oblasti

Vzdelávacia oblasť

Téma Osvojenie kompetencie

Žiak

Základ. učivo

(povinné)

70%

Prehlbujúce

a doplnkové učivo

(disponibilné)

30%

Človek a spoločnosť

Téma č.1

- ocení prínos byzantskej misie, činnosť sv. Cyrila, Metoda a jeho nasledovníkov

- vníma kultúrne dedičstvo našich otcov. 2

1

Človek a hodnoty

Téma č.2

-uvedomuje si hodnotu odpustenia pre budovanie vzťahov

- vie jednoducho odprosiť svoje priestupky

- buduje v triede plnohodnotné vzťahy

1

Téma č.3

- rozumie základným druhom kresťanskej modlitby

1

1

Téma č.5

- chápe a oceňuje zmysel a potrebu služby v rodine, ale aj spoločnosti

- má záujem o spoznávanie spoločnosti, reaguje na jej problémy (hlad, chudoba)

2

1

Téma č.5

- ocení význam chleba a vína v živote človeka a je pripravený prehlbovať jeho význam v súvislosti so slávením sv. omše 1

Téma č.6

- je schopný oceniť hodnotu rodiny

- je schopný spolupracovať, vytvárať väzby s inými ľuďmi.

1

Téma č.6 - sviatosti vníma z pohľadu služby pre človeka

1 1

Téma č.7

- svojou modlitbou sa angažuje pre druhých- vníma vnútorné potreby blízkych ľudí.

2

2

65

Umenie a kultúra

Téma č.1

- vníma kultúrny prínos byzantskej misie

- uvedomuje si korene, tradíciu a historický vývoj písma.

2

Téma č.4 - má základný náhľad na metaforický (obrazný) spôsob vyjadrovania

1

Človek a svet práce

Téma č.6 - pozná a uvedomuje si hodnotu služby pre rodinu, spoločnosť.

1

Človek a príroda Téma č.3 - oceňuje význam prírody v živote človeka - prispieva k jej ochrane

1 1

Jazyk a komunikácia

Téma č.1 - uvedomuje si význam a potrebu jazyka, vlastného písma

1

Téma č.1 - správnym využívaním slov zlepšuje komunikáciu v triede

- formuje si návyk slušného vyjadrovania

Téma č.2 - oceňuje verbálnu, ale aj neverbálnu komunikáciu.

- vie porovnať rôzne názory a postoje a objektívne hľadá pravdu.

- objavuje rozmer vnútorného sveta svojej osobnosti.

2

1

Téma č.4 - objavuje zmysel symbolického vyjadrovania v liturgii cirkvi

- komunikuje prostredníctvom gesta, postoja, pohybu

- dokáže vhodne použiť symboly.

4

Téma č.5 - vie vyjadriť vďaku za tých, ktorí sa obetujú pre spoločnosť, rodinu, pre neho

- oceňuje osobnosti, ktoré službou budujú spoločnosť.

1

Prierezové témy

Osobnostný a sociálny rozvoj - objavuje rozmer vnútorného sveta svojej osobnosti.

Environmentálna výchova - má pozitívny vzťah k prírode

- oceňuje a nadchýna sa jej krásou

66

Celkový počet disponibilných hodín 10/30%

Celkový počet hodín základného /povinného/ učiva

23/70%

Celkový počet hodín/školský rok 33/100 %

67

Predmet Etická výchova


Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova na druhom stupni základnej školy je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje žiakov pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.

Etická výchova sa prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny

rozvoj etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch správania a učenia.

Ciele predmetu

Cieľom etickej výchovy ako povinne voliteľného predmetu na 2. stupni základnej školy je

poskytnúť žiakom impulzy a pozitívne skúsenosti, ktoré podporujú základnú dôveru, autonómiu a iniciatívu

umožniť im osvojiť si základné komunikačné zručnosti, základné úkony spoločenského správania, učiť ich pozitívne hodnotiť seba aj druhých, tvorivo riešiť každodenné situácie v medziľudských vzťahoch

vysvetliť žiakom pojmy empatia, asertivita, spolupráca a prosociálne (sociálnepozitívne) správanie

umožniť žiakom osvojiť si ďalšie sociálne zručnosti, napr. vyjadrovanie citov, empatie, asertívne správanie

umožniť žiakom osvojiť si základné postoje, ktoré podmieňujú kultivované dospievanie, učiť ich poznávať sám seba, objavovať svoju identitu, rozvíjať sebaoceňovanie

spoznávať a osvojovať si práva a povinnosti v rodine, učiť sa kultivovane prejaviť svoj názor, postupne preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, zároveň však rešpektovať rodičov a viesť s nimi konštruktívny dialóg

umožniť žiakom uvedomiť si svoju sexuálnu identitu, chápať pozitívne hodnoty priateľstva, lásky, manželstva a rodiny, uvedomiť si riziká spojené s predčasným sexuálnym životom zdôvodniť základné mravné normy, zaujať správny postoj k otázkam súvisiacim so sexualitou

68

rozvíjať u žiakov pozitívny postoj k postihnutým, chorým, a iným skupinám obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc a porozumenie

vysvetliť žiakom základné pojmy súvisiace s voľbou životných cieľov, svetonázorom, náboženstvom, etickými hodnotami a normami

umožniť žiakom pochopiť základné etické problémy súvisiace s ekonomickými hodnotami, pravdou a dobrým menom

vysvetliť žiakom základné pojmy súvisiace s ochranou prírody a životného prostredia učiť žiakov rešpektovať ľudí s inými názormi, zároveň však ostať sám sebou;

formulovať svoje životné ciele, byť odolný voči nevhodným ponukám, ostať slobodný od závislostí, ktoré znehodnocujú a ohrozujú náš život

rozvíjať u žiakov povedomie vlastnej dôstojnosti a hodnoty ľudskej bytosti, v tomto zmysle byť schopný kriticky hodnotiť masmediálne vplyvy, vychovať kritického diváka.

Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré uvádza profesor M. Zelina v systéme KEMSAK:

K – kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť

problémy

E – emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie,

prežívanie, rozvíjať jeho city

M – motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity

S – socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich

komunikovať, tvoriť progresívne medziľudské vzťahy

A – axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu

osobnosti, učiť hodnotiť

K – kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.

Obsah predmetu

Obsah etickej výchovy je orientovaný na atribúty, ktoré treba u žiakov rozvíjať, aby sme dosiahli výchovné ciele. Tieto atribúty sa premietajú v tematických celkoch učebných osnov. Ide o tzv. desať základných tém a šesť aplikačných tém:

1. otvorená komunikácia2. dôstojnosť ľudskej osoby, sebaúcta, pozitívne hodnotenie seba3. pozitívne hodnotenie iných4. tvorivosť a iniciatíva

69

5. vyjadrovanie citov6. empatia7. asertivita8. reálne a zobrazené vzory9. prosociálne správanie – pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo10. komplexná prosociálnosť11. etika – hľadanie koreňov prosociálneho správania12. etika a ekonomické hodnoty13. etika a náboženstvá – tolerancia a úcta14. rodina, v ktorej žijem15. výchova k manželstvu a rodičovstvu16. ochrana prírody a životného prostredia.

Metódy etickej výchovy

Etická výchova využíva vo vyučovacom procese klasické didaktické metódy, ale oveľa efektívnejšie sú vybrané metódy typické pre hodiny etickej výchovy. Sú to výchovné metódy, ktoré majú pre etickú výchovu osobitný význam.

Patria sem:anketové metódy-dialóg a diskusia- tieto metódy sú zamerané na nácvik zručností a techník, ktoré podmieňujú účinný dialóg, žiaci sa učia počúvať, hovoriť nie za každú cenu, očakávať spätnú väzbu pri diskusii, moderovať a viesť skupinovú diskusiu, rozvíjať anketové metódy prostredníctvom hrania rolí, dávať priestor ostatným, byť schopní vyjadriť vlastný názor, vypočuť druhého, v prípade potreby uznať svoju chybu.

zážitkové metódy- sú založené na skutočnom prežívaní nejakého zážitku, pri ktorom si môžu žiaci vyskúšať rôzne reakcie, ktoré potom môžu využiť v reálnom živote.Sú to didaktické hry, hranie roly a modelovanie situácií, scénky, sociálne a ekologické aktivity-návšteva chorých, návšteva detského domova, materskej škôlky.

metódy na posilnenie žiadúceho správania- žiadúce, teda to správne správanie sa posilňuje najmä pochvalou, povzbudením, prejavom uznania, dôvery. Posilnenie prichádza zvonka, žiak to prijíma a správanie, ktoré posilňujeme sa stáva pre neho samozrejmé. Dôležité je posilňovanie správne načasovať, zvoliť vhodnú formu pre konkrétneho žiaka. Učiteľ musí dbať aj na sebaposilňovanie žiaka, poukazovať na dôsledky negatívneho správania nenásilným spôsobom, sám si uvedomí zlú cestu.

metódy disciplinovania- pod disciplinovaním sa rozumie zakazovanie, trestanie, obmedzovanie, ktoré prinášajú negatívne zážitky ako dôsledok nežiadúceho správania, a tým ho brzdia, obmedzujú alebo odstraňujú. Aby bolo účinné, malo by byť pre dieťa pochopiteľné, vie prečo je potrestané.

metódy spojené s modelovaním- je to výchova prostredníctvom modelu, vzoru, príkladu.Aj učiteľ môže byť pre žiaka vzorom, ak je spravodlivý, má ľudský vzťah k žiakovi, snaží sa mu porozumieť. Vhodné sú aj besedy s osobnosťami, ktoré môžu žiakov obohatiť.

Učiteľ etickej výchovy by mal byť vybavený pestrosťou metód a vhodne ich striedať, aby hodiny neboli stereotypné a nudné.

70

5.ročník1 hodina týždenne, 33 hodín ročne

Otvorená komunikáciaÚrovne komunikácie, verbálna a neverbálna komunikácia, pozdrav, otázka, poďakovanie, ospravedlnenie, prejavenie úcty voči iným v komunikácii, komunikačné šumy, chyby a prekážky.

Poznanie a pozitívne hodnotenie sebaSebapoznanie, sebahodnotenie, sebaúcta, sebaovládanie, poznanie svojich silných a slabých stránok, povedomie vlastnej hodnoty, elementy formujúce sebaúctu v školskom veku (rodina, škola, vrstovníci, zovňajšok, úspech, vzťahy, záujmy...).

Poznanie a pozitívne hodnotenie druhých Pozitívne hodnotenie druhých v bežných podmienkach, pozitívne hodnotenie najbližších (rodina, kamaráti, učitelia...) hľadanie dôvodov pre pozitívne hodnotenie iných, ich verbálne vyjadrenie, prípadne písomné vyjadrenie pozitív iných, reflexia nad dobrom, ktoré od iných prijímame. Úcta k postihnutým, starým, chorým a pod.

Tvorivosť v medziľudských vzťahoch, iniciatívaRozvíjanie základnej tvorivosti, objavovanie darov prostredníctvom širokej ponuky pre ľudskú tvorivosť (pohybová, výtvarná, imitačná, literárne, prosociálna...) radosť z tvorivosti, tvorivosť a iniciatíva v medziľudských vzťahoch (čo môžem urobiť pre mojich spolužiakov, pre našu triedu, pre rodinu, pre ľudí v núdzi...).

Etické aspekty ochrany prírody

Vnímanie prírody, obdiv a úcta ku všetkým formám života, dôležitosť ochrany prírody z hľadiska prosociálnosti (úcta k tým, čo prídu do prírody po nás, či už o týžden, alebo o sto rokov...) ekologická etika z pohľadu žiaka (zber odpadu, neznečisťovať okolie, šetriť prírodu konkrétnou citlivosťou v bežných životných situáciách –tečúci vodovodný kohútik, zbytočne zažaté svetlo).

6.ročník

71

1 hodina týždenne, 33 hodín ročne

Identifikácia a vyjadrenie vlastných citov

Uvádzanie žiakov do tajomstva citového života, definovanie a delenie citov, pocitov, identifikácia vlastných citov, pomenovanie, uchopenie, vyjadrenie a spôsob ich usmerňovania. Pomoc pri verbalizácii citového sveta – ponúknuť žiakom paletu vyjadrení pre to, čo prežívajú.

Kognitívna a emocionálna empatia, pochopenie druhých, vžitie sa do situácie

druhých

Rozvoj empatického vnímania iných ľudí na základe pochopenia dôležitosti empatie pre seba samého. Zložky empatie – kognitívna a empatická. Jej rozvoj – počúvanie, podobná skúsenosť, citlivosť, vyprázdnenie sa pre druhého, samotné zažívanie zo strany druhých.

Zvládnutie asertivity

Asertivita ako súčasť komunikácie. Spôsoby správania v kolíznych situáciách – pasívne, agresívne a asertívne. Vysvetlenie podstaty asertivity – pokojné presadzovanie svojich názorov bez toho aby sme ubližovali inému. Výhody a nevýhody všetkých troch typov správania. Asertivitou odbúravame agresivitu, bránime svoje práva, bránime sa kproti manipulácii a útokom a učíme sa vyjadriť svoj názor.

Pozitívne vzory správania v histórii a v literatúre

Vysvetlenie pojmov vzor, model, idol. Pozitívne a negatívne vzory. Pozitívne vzory správania v histórii, literárne vzory, filmoví hrdinovia. Rozvíjať schopnosť mravného úsudku na modeloch správania, ktoré sú prezentované v médiách. Čo je to dobro a zlo v ľudskom živote? Ako sa prejavuje na správaní jednotlivcov a skupín, s akými dôsledkami pre jednotlivca a skupiny?

Pozitívne vzory v každodennom živote ("hrdinovia všedných dní")

Vedieme k citlivosti na vnímanie ľudí okolo seba, anonymný hrdina. Moje okolie a dobrí ľudia, čo si na nich najviac cením? Ako by som chcel žiť a ako nie, ako kto a prečo? Prečo sa mi nedarí byť takí ako oni? Každý človek je pozvaný k naplneniu svojho života dobrom originálnym spôsobom. Môžem byť aj ja vzorom pre iných?

72

Prosociálne správanie

Komponenty prosociálneho správania: - správanie v prospech druhého, správanie bez očakávania protislužby, alebo vonkajšej odmeny, správanie podporujúce reciprocitu, správanie, ktoré nenaruší identitu osoby, ktorá sa správa prosociálne. Druhy prosociálneho správania: pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo.

7. ročník

1 hodina týždenne, 33 hodín ročne

Objavenie vlastnej jedinečnosti a identity Veľkosť a dôstojnosť ľudskej osoby, úcta k človeku. Poznať svoje silné a slabé stránky, pozitívne a negatívne vlastnosti. Zdravé sebavedomie. Prijať sám seba aj so svojimi nedostatkami a rozhodnúť sa pracovať na sebe. Rovnakú šancu dávať iným.

Byť sám sebou, vedieť obhájiť svoje práva a názoryVedieť sa presadiť a obhájiť v rôznych situáciách: opýtať sa prečo, vedieť odmietnuť,

vysloviť sťažnosť, vysvetliť svoje názory, požiadať o láskavosť, vysloviť návrh, čeliť

manipulácii a tlaku skupiny. Uplatňovanie asertívneho správania v každodennosti.

Prosociálnosť ako zložka vlastnej identity

Nový vzťah k druhým: nezávislosť a rešpektovanie, ponúkanie a prijímanie slobody ako predpokladu pre schopnosť preberať zodpovednosť. Rozvíjanie vlastnej identity v interakcii s druhými, ochota odpúšťať a požiadať o odpustenie. Slobodné prijatie záväzkov a vernosť k nim ako predpoklad zrelosti (napr. prijímanie úloh v rodine, v žiackom kolektíve, v záujmových skupinách...).

Etické aspekty vzťahu k vlastnej rodineHlbšie poznanie vlastnej rodiny (ako poznám svoju matku, svojho otca, súrodencov...) uplatňovanie sociálnych zručností v rámci rodiny (byť empatickým, otvorene a citlivo komunikovať, byť asertívnym...) Reflexia nad vlastnou kritickosťou v rodine. Rešpektovanie pravidiel hry (práva a povinnosti) v rodine.

Etické aspekty integrovania sexuálnej zrelosti do kontextu osobnosti

73

Rozvíjanie sexuálnej identity. Vzťahy medzi chlapcami a dievčatami. Priateľstvo a láska. Utváranie predstáv o budúcom partnerovi. "Zázrak života" - počatie a prenatálny život ľudského plodu. Rozpor medzi pohlavnou a psychosociálnou zrelosťou. Predčasný sexuálny styk, jeho príčiny a dôsledky. Pohlavné choroby a AIDS. Sloboda a zodpovednosť v dozrievaní sexuálnych vzťahov v manželský a rodinný zväzok.

Vzťah k starým, chorým a k osobám so špecifickými potrebami

Rozvoj empatie, komunikácie s vyššie spomínanými ľuďmi. Ochota chápať ich potreby, ale aj vidieť ich možnosti a bohatstvo, ktoré môžu odovzdať ostatným.

8. ročník

0,5 hodiny týždenne, 16 hod. ročne

Zdroje etického poznania ľudstva

Etika; mravné hodnoty a normy; svedomie - pozitívne vzory (príklad zrelých osobností), literatúra, náboženstvo, umenie a ľudová slovesnosť.

Život, telesné a duševné zdravie ako etická hodnota

Ochrana života a starostlivosť o zdravie ako etický problém. Základy duševnej hygieny.

Niektoré problémy lekárskej etiky (eutanázia, génová manipulácia).

Ekonomické hodnoty a etika

Vlastníctvo a peniaze ako prostriedok a ako cieľ. Primárna orientácia na peniaze

a materiálne dobrá ako jeden z deštrukčných prvkom ľudského života (materializmus,

konzumizmus) Reklama - jej ciele a metódy. Dešifrovanie manipulácií konzumizmu

a orientácia na rozvoj celého človeka. "Ekonomické cnosti": sporivosť, podnikavosť, umenie hospodáriť. Svojpomoc, solidarita, pomoc sociálne slabším. Poctivosť, ochrana spotrebiteľa.

Dobré meno a pravda ako etické hodnoty

74

Poznanie a pravda ako etické hodnoty. Pravda a lož. Tajomstvo. Je vždy nesprávne

nepovedať pravdu? Česť, dobré meno, ublíženie na cti.

9. ročník

0,5 hodiny týždenne, 16 hod. ročne

Prehlbovanie komunikačných spôsobilostí

Počúvanie, vedenie dialógu, riešenie konfliktov. Asertivita, orientovaná na prosociálnosť, požiadať o láskavosť, hovoriť adresne, vedieť povedať nie, oprávnená a neoprávnená kritika.

Zdravý životný štýl

Povedomie vlastnej hodnoty, rozvíjanie skromnosti (opak neprimeraného sebaoceňovania) nepovyšovať sa nad iných vo vystupovaní, v nárokoch, dobroprajnosť, cieľavedomosť, pracovitosť, usilovnosť, čistota zmýšľania, rečí, prejavov správania v oblasti sexuality, význam studu a intimity v prejavoch náklonnosti medzi chlapcom a dievčaťom, kultivované vyjadrovanie svojich citov, hlavne negatívnych, veselosť, sebaovládanie. Zmysluplné využitie voľného času.

Závislosti

Poukázať na škodlivosť závislostí, ktoré znehodnocujú a ohrozujú život – fajčenie, alkohol, omamné látky, konzumný a nezodpovedný sex, hracie automaty, nadmerné sledovanie televízie, sekty a kulty, skupiny orientované na rasovú neznášanlivosť.

Masmediálne vplyvy

Reflektovať vplyv masmédií - prosociálne vzory v masmédiách, kritické hodnotenie

videoprodukcie a televíznych programov, analýza filmu, výchova kritického diváka,

možnosti pozitívneho ovplyvňovania televíziou.

75

Vzdelávací štandard

Zavedenie štandardov v etickej výchove je náročné a môže prácu učiteľa pri nedostatočnom pochopení špecifík predmetu i špecifík štandardu komplikovať. Uvedieme preto niekoľko vysvetlení pre lepšie pochopenie štandardov v predmete etická výchova:

- V etickej výchove ide predovšetkým o hodnotovú orientáciu žiakov, osvojovanie takých postojov, na základe ktorých je možné zlepšiť medziľudské vzťahy v triede, v škole a v spoločnosti celkove.

- V etickej výchove nie je prvoradé množstvo vedomostí, ale priama reflexia, vnútorné osvojenie si postojov pre praktický život. Ide predovšetkým o zmenu pohľadu na seba samého v zmysle akceptácie seba, zmenu vzťahu žiak - žiak, učiteľ – žiak, ako aj otvorenú nápomocnú orientáciu na societu i jednotlivcov, s ktorými žijeme.

- I keď predmet etická výchova obsahuje náukový potenciál, určité penzum vedomostí, ide predovšetkým o pojmy duchovného charakteru, ako sú napr. sebavedomie, sebaúcta, dôstojnosť človeka, priateľstvo, láska, solidarita, pomoc, pravda, sloboda, nezávislosť, zodpovednosť, súcit, svedomie, ktorých obsah v rôznom vekovom období je rôzny. Okrem toho vedomosti o etických princípoch nevypovedajú o kvalite správania o istom súbore návykov a postojov žiakov, ktoré sú potrebné ku zmene ducha súčasnej školy a celkovej klímy v spoločnosti.

- Ak etická výchova prispieva k humanizácii súčasnej školy, ide predovšetkým o vývoj afektívno-hodnotovej stránky osobnosti, kultiváciu citov, osvojovanie postojov, ktoré formujú charakter osobnosti a prosociálnu atmosféru v škole. Pre tieto atribúty stanoviť štandard je veľmi náročné.

- Rozdielnosť úrovne sociálnych zručností žiakov, vzhľadom na región, z ktorého pochádzajú, ako aj rodinné prostredie, v ktorom žijú vytvára sociálno-hodnotovú klímu v triede a aj tá prispieva podstatne k napĺňaniu cieľov, ktoré stanovujú osnovy. Učiteľ preto

76

nemôže byť orientovaný iba na sledovanie štandardu, ale reagovať na špecifiká a potreby skupiny.

- Hodnotová reflexia, ktorá spočíva v rozumovom uchopení zážitku a v jeho etickom vyhodnotení predpokladá dôveru, spontánnosť a slobodu vyjadrovania. Preto učiteľ sám a rovnako i žiaci akceptujú zásadu nepoužívania hodnotiacich výrokov. Nejde o relativizáciu, ale o akceptáciu názorov a následné zamýšľanie sa nad nimi. Zavedenie štandardov v tejto oblasti by mohlo viesť k jednostrannému hodnoteniu nepodstatných vecí, akými v tomto prípade je osvojenie si určitých vymedzených informácií.

- Ak chceme odmerať postoje a správanie je to možné súborom testov, ktoré nie sú pre prácu učiteľa jednoduché. I tak dostaneme iba čiastkový výsledok, ktorý nevypovedá o hlavnom zámere etickej výchovy, ktorým je rozvíjanie integrity osobnosti, s ohľadom na integrovanie prosociálnosti ako základného etického princípu.

Vzdelávací štandard pre predmet etická výchova vo svojej obsahovej časti zahŕňa základné poznatky z tematického okruhu – základné učivo. Vo svojej výkonovej časti delíme vzdelávací štandard na socio-afektívnu zložku osobnosti (čo predpokladáme, že môže žiak prežívať) i osvojené formy správania, alebo viditeľné smerovanie k žiaducemu správaniu. Tieto tri zložky vzdelávacieho štandardu chápeme ako vzťah medzi poznaním, afektívnym prežívaním a konatívnou stránkou žiaka. Kognitívne znalosti spolu s afektívnym prežívaním sú predpokladom pre hodnotovú reflexiu a následnú motiváciu pre požadované správanie. Zároveň očakávané správanie rozvíja afektivitu a posilňuje kognitívny rozmer o vlastnú skúsenosť. Vzhľadom na špecifiká etickej výchovy, ktoré sme vyššie popísali, socio-afektívna a konatívna časť výkonového štandardu je ideálnym výsledkom snahy učiteľa i žiaka. Nemôžeme ho taxatívne vyžadovať, kvôli rôznorodosti osobností žiakova ich sociálnych prostredí, ale môžeme k nemu spoločným úsilím smerovať.

Stupeň

Obsahový štandard Výkonový štandard

Tematický celok Socio-afektívny Konatívny

II./5.Otvorená

-vie vymenovať druhy - uvedomuje si - dobre zvláda základné komunikačné zručnosti – predstavenie sa, pozdrav, poďakovanie, prosbu,

77

komunikácia

Poznanie a pozitívne hodnotenie seba

Poznanie a pozitívne hodnotenie druhých

komunikácie a jej úrovne

- vie vysvetliť pojem otvorená komunikácia

- rozumie a vie vysvetliť pojmy sebaúcta a sebaovládanie

- vie pomenovať prvky podporujúce sebaúctu u žiaka

- vie vysvetliť dôležitosť pozitívneho hodnotenia druhých v medziľudských vzťahoch

- vie vysvetliť aké má miesto tvorivosť v medziľudských vzťahoch

príčiny komunikačných šumov a vníma miesto komunikačných prekážok pri nedorozumeniach

- uvedomuje si dôležitosť poznania svojich silných a slabých stránok

- pozná elementy formujúce jeho sebaúctu

- chápe zmysel pozitívneho hodnotenia druhých

- učí sa vidieť problémy postihnutých, starých a chorých a objavuje ich dary

- rozumie, že tvorivosť je potrebná nielen pre vedu a umenie, ale aj pre vytváranie medziľudských vzťahov

ospravedlnenie sa

-v komunikácii badať odstraňovanie komunikačných

šumov

- badať snahu o väčšie sebapoznanie a rozvíjanie pozitívneho hodnotenie seba

- v správaní badať väčšie sebaovládanie

- je schopný verbalizovať pozitívne hodnotenie druhých v bežných podmienkach

- vie ohodnotiť dobro u iných i v podmienkach záťaže – u postihnutých, starých, chorých

- pri robení dobra je iniciatívny a tvorivý

- vedieť si vážiť dobro poskytnuté iným človekom

78

Tvorivosť v medziľudských vzťahoch, iniciatíva

Etické aspekty ochrany prírody

- vie vymenovať znaky tvorivého človeka

-vie vysvetliť súvislosti medzi ľudskou činnosťou a životným prostredím – vie uviesť príklady ekologickej etiky (šetrenie energie, ochrana prírody)

- cíti sa súčasťou prírody a chce jej pomôcť

- vnima svoje možnosti pre ochranu životného prostredia

- podľa svojich možností a výziev, ktoré ponúka daný región chráni prírodu a životné prostredie

II./6.

Identifikácia a vyjadrenie vlastných citov

Kognitívna a

-vie vysvetliť pojem city a ich základné členenie – tie, čo sa spájajú s prežívaním pohody (radosť, nádej, istota, vďačnosť, láska..., a tie, čo sa spájajú s prežívaním nepohody (hnev, neistota, neprijatie, smútok, odmietnutie...)

- rozumie a vie vysvetlliť vplyv citov na zdravie a výkonnosť človeka

- rozumie a vie vysvetliť pojem empatie a jej význam v medziľudských vzťahoch

- chápe dôležitosť významu vyjadrenia citov pre život

- z vlastnej skúsenosti chápe ako vplývajú city na zdravie a výkonnosť

- vie narábať s pojmovým aparátom, ktorý sa týka identifikácie citov (vie pomenovať rôzne spôsoby vlastného prežívania)

- badať snahu vyjadrovať city zrozumiteľne a bez zraňovania iných

79

emocionálna empatia, pochopenie druhých, vžitie sa do situácie druhých

Zvládnutie asertivity

Pozitívne vzory správania v histórii a v literatúre

- vie vysvetliť pojem „sebapresadenie“ a pozná jeho význam v medziľudských vzťahoch

-vie vysvetliť pojmy – vzor, model, idol, ideál

- vie rozlíšiť pozitívne a negatívne vzory

- vie uviesť aspoň dva negatívne a dva pozitívne príklady vzorov z histórie a z literatúry i zo svojho okolia

- vie vymenovať vlastnosti ľudí, ktorí môžu byť pozitívnym vzorom a vie aspoň dvoch takýchto ľudí identifikovať vo svojom okolí

- chápe význam empatie vo svojom živote a je ochotný ponúkať ju iným

-je schopný reflektovať na svojom živote všetky tri formy správania - agresívne, pasívne a asertívne

- chápe výhodnosť asertívneho správania pre ozdravenie a jasnosť vzťahov

- chápe pojmy vzor, model, idol vo svojom živote

- cíti obdiv voči prosociálnym vzorom a chce sa im podobať

- v komunikácii badať prvky aktívneho počúvania a prejavenia empatie

- pri strete záujmov je schopný komunikovať asertívne, hájiť si svoje právo avšak vnímať a rešpektovať i oprávnený nárok iného

- je schopný posúdiť a detronizovať svoj idol

-prejavuje schopnosť mravného úsudku pri posudzovaní pozitívnych a negatívnych literárnych

80

Pozitívne vzory v každodennom živote ("hrdinovia všedných dní")

Prosociálne správanie

- rozumie a vie vysvetliť pojem prosociálne správanie (prejavené dobro vo vzťahu k inému človeku, bez očakávania aktuálnej odmeny)

- vie vymenovať niektoré druhy prosociálneho správania

- chápe dôležitosť prítomnosti prosociálnych vzorov vo svojom živote,

- sám sa identifikuje s niektorými vlastnosťami svojich vzorov

- z vlastnej skúsenosti si uvedomuje, čo je to nezištnosť pri konaní dobra

- tešia ho rôzne druhy prijatého i vykonaného prosociálneho správania

-

i historických vzorov

- pripúšťa možnosť byť potencionálnym vzorom a v tomto zmysle badať prvky väčšej zodpovednosti

- badať rozvoj empatie, ako predpokladu prosociálneho správania

- je ochotný pomôcť, podeliť sa

- vie prijať ponúkanú pomoc

- participuje na tvorbe sociálnych projektov v triede príp. v blízkom okolí

II./7.

- vie vysvetliť význam

81

Objavenie vlastnej jedinečnosti a identity

Byť sám sebou, vedieť obhájiť svoje práva a názory

Prosociálnosť ako zložka vlastnej identity

poznania silných a slabých stránok osobnosti

-vie vysvetliť uplatnenie pojmu asertivita v každodennosti

- vie vysvetliť pojem manipulácia

-vie vysvetliť slová: nezávislosť a rešpektovanie

ponúkanie a prijímanie slobody, zodpovednosť

-pozná zásady prosociálneho správania

- vie pomenovať možnosti

- poznaním svojich silných a slabých stránok svojej osobnosti vytvára priestor pre sebaprijatie a rozvoj intrapersonálnej komunikácie

- chápe proces sebaakceptácie

- rozumie manipulatívnym spôsobom v správaní svojom i v správaní iných

.- pozná svoje právo na odmietnutie nevhodnej ponuky a pozná zásady jej uplatnenia

-chápe, že zodpovedná sloboda ho vedie k dobru pre iných i pre seba

- chápe pojmy zodpovednosť a vernosť

- v komunikácii i vo vzťahoch prejavuje sebaúctu

- vie vyjadriť svoje myšlienky, formuluje ich ako svoj názor

- obhajuje svoje legitímne práva

- svoje názory doloží argumentáciou

- rozlišuje manipulatívne správanie iných i seba a odmieta ho

- v komunikácii uplatňuje prvky asertívnych techník – (vedieť povedať nie)

- v správaní badať posun k prosociálnosti,

- je verný zásadám prosociálnosti

- postupne preberá zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

82

Etické aspekty vzťahu k vlastnej rodine

Etické aspekty integrovania sexuálnej zrelosti do kontextu osobnosti

prosociálneho správania vo vlastnej rodine

- vie čo je to počatie a prenatálny život človeka

- vie vysvetliť dôvody pre odloženie prvého sexuálneho styku do psychosociálnej zrelosti

- vie vysvetliť príčiny a dôsledky predčasného sexu

- vie čo sú to pohlavné choroby a AIDS

- uvedomuje si svoje práva a povinnosti v rodine a snaží sa chápať ich význam

- túži prispieť svojím dielom do dobrého fungovania vlastnej rodiny

- sexualitu vníma ako veľkú hodnotu

- vníma a stotožňuje sa so svoju sexuálnou identitou

- chápe pozitívne hodnoty, ako priateľstvo, láska, manželstvo a rodina

- uvedomuje si riziká spojené s predčasným sexuálnym životom

- túži po hlbokom vzťahu založenom na úcte a vzájomnej láske

- prejavuje snahu vychádzať dobre s členmi vlastnej rodiny

- v rodine uplatňuje základné komunikačné zručnosti, požiadať o láskavosť, o odpustenie, vedieť vysloviť návrh

- v rodinnom prostredí vie použiť pozitívne hodnotenie, empatiu a tvorivosť v prosociálnom správaní

-prejavuje spoluúčasť na rodinnom živote

- je schopný reflektovať vlastné pôsobenie v rodine

- o otázkach sexuality hovorí úctivo

- neznáme oblasti si ujasňuje

dialógom s rodičmi, alebo učiteľom,

83

Vzťah k starým, chorým a k osobám so špecifickými potrebami

- vie vymenovať obmedzenia a prednosti chorých a osôb so špecifickýi potrebami

- Vie zdôvodniť potrebu i špecifiká komunikácie s osobami so špecifickými potrebami

- uvedomuje si ťažkosti, ktoré prežívajú starí a chorí ľudia a túži im pomôcť

- vo vzťahu k inému pohlaviu je pozorný a vnímavý

- v kontakte so starými, chorými a s osobami so špecifickými potrebami prejavuje prvky tvorivej prosociálnosti

II./8. Zdroje etického poznania ľudstva

Život, telesné a duševné zdravie ako etická hodnota

- vie vysvetliť, čo je to mravná hodnota a mravná norma

- pozná základné zdroje etického poznania ľudstva

- vie vysvetliť termín zdravie a starostlivosť o zdravie

- vie zdôvodniť tvrdenie, že zdravie je

- chápe význam svedomia vo svojom živote

-Chápe, čo v sebe

- prejavuje rozhodnutie pre dobro ako postoj

84

Ekonomické hodnoty a etika

Dobré meno a pravda ako etické hodnoty

etická hodnota

- vie rozoznať a vysvetliť inštrumentálnosť a cieľovosť hodnoty peňazí

- rozumie pojmom materializmus a konzumizmus

- vie vymenovať „ekonomické cnosti“

- pozná zásady narábania s pravdou

- vie vysvetliť pojmy – dobré meno, česť, ublíženie na cti

zahŕňajú ochrana života a starostlivosť o zdravie.

- Chápe základné etické problémy súvisiace s ekonomickými hodnotami

- Pozná ciele a úlohy reklamy.

- chápe etické problémy súvisiace s pravdou a dobrým menom.

- Uvedomuje si hodnotu pravdy, cti a dobrého mena.

- chráni zdravie svoje i zdravie iných (oblečenie, jedlo, odpočinok, pohyb, stop drogám...)

- v materiálnej oblasti je rozvážny, nemá veľké nároky

- prejavuje solidaritu a pomoc

- nepodlieha manipulácii reklamy a nedožaduje sa nadbytku ako nevyhnutnosti

- v komunikácii svoje názory tvrdenia podkladá argumentmi a prijíma argumentáciu iných

- nevstupuje bezhlavo do kritiky iných, neohovára a

85

neosočuje

II./9. Prehlbovanie komunikačných spôsobilostí

Zdravý životný štýl

- vie, aké má miesto asertivita v prosociálnom správaní

- pozná zásady prijímania a vyslovenia komplimentu, prijímania oprávnenej i neoprávnenej kritiky

- pozná zásady, ktoré sa súvisia so zdravým životným štýlom a vie ich vysvetliť

- vie popísať význam studu a intimity v prejavoch náklonnosti medzi chlapcom a dievčaťom

- vie vymenovať možnosti trávenia voľného času vo svojom prostredí

- vie, čo spôsobuje závislosti v živote mladého človeka

- pozná škodlivosť závislosti od fajčenia, alkoholu, omamných látok, hracích automatov, televízie, internetu, sexu, siekt, skupín orientovaných na rasovú neznášanlivosť

- chápe dôležitosť rozvoja vlastnej komunikácie pre rozvoj vzťahov

- vníma vlastné omyly ,čo ho vedie k väčšej otvorenosti prijať kritiku

- chápe dôležitosť zdravého životného štýlu aj vo svojom živote

- uvedomuje si množstvo ponúk na závislosť

- reflektuje mieru

- je schopný vyjadriť i prijať kompliment

- je schopný pokojne prijať oprávnenú kritiku

- na neoprávnenú kritiku reaguje podľa zásad asertívneho správania

- vo svojom živote uplatňuje zásady zdravého životného štýlu

- má svoje koníčky a vie o nich so záujmom hovoriť

- voľný čas využíva vyvážene na zábavu, na pomoc, na prehlbovanie vzťahov, na svoje záujmy

86

Závislosti

Masmediálne vplyvy

- vie vymenovať pozitíva i negatíva masmédií hlavne televízie a internetu

vlastnej slobody od rôznych závislostí

- túži zostať slobodným

- chápe význam masmedálnych vplyvov vo svojom živote

- je citlivý na zámery filmovej produkcie (etický odkaz)

- na ponuky neviazanej zábave alebo iným druhom závislostí odpovedá – „nie“

- je schopný posúdiť mieru pri rôznych ponukách zábavy

- akákoľvek neznášanlivosť voči osobám alebo skupinám osôb je mu cudzia

- je schopný si vyberať tv programy

- je pripravený vyhodnotiť etické prvky filmu, alebo vysielania (vhodného pre svoju vekovú kategóriu)

- vo virtuálnej realite hľadá to, čo podporuje zdravý životný štýl

87

Profil absolventa etickej výchovy

Absolvent – žiak etickej výchovy je na každej hodine vedený k tomu, aby dokázal žiť čo najsprávnejšie. Na modelových situáciách trénuje správne reakcie, ktoré potom môže zažiť v skutočnom živote. Základným cieľom je osvojenie si prosociálneho správania – je to správanie zamerané na pomoc alebo v prospech iných ľudí bez toho, aby nasledovala nejaká odmena.

Absolvent má byť schopný:

- aktívne počúvať, otvorene a pravdivo komunikovať- prijať seba, poznať svoje dobré aj zlé stránky- pozitívne hodnotiť druhých, vysloviť uznanie, pochváliť- problémy riešiť tvorivo a rozvážne- vyjadrovať svoje city a postoje otvorene a ohľaduplne- vedieť sa vcítiť do myslenia a citov druhých – byť empatický- prekonávať pasívne a agresívne reakcie, reagovať asertívne- zvoliť si pozitívne vzory- ochotne poskytnúť pomoc, podeliť sa, potešiť, darovať- byť citlivý na potreby spoločnosti

Učebné zdroje predmetu etická výchova

- na 1. stupni je možné používať pracovné listy, ktoré obsahujú vekuprimerané aktivity vždy súvisiace s danou témou a cieľom hodiny

- žiaci 5. a 6. ročníka majú k dispozícii pracovné zošity- množstvo aktivít sa nachádza v Metodických materiáloch, ktorých autorom je L. Lencz- učiteľ môže tiež využívať príručky od autorov Alexová-Vopel: Nechaj ma, chcem sa učiť sám

1, 2, 3, 4- veľa rád a učebných podnetov pre učiteľa sa nachádza v publikáciách:

L. Lencz: Pedagogika etickej výchovy

L. Lencz: Metódy etickej výchovy

R. Roche Olivar: Etická výchova

88

Hodnotenie predmetu etická výchova

Nakoľko ciele etickej výchovy sa darí dosahovať iba v atmosfére vzájomnej dôvery a spolupráce,a tú treba zabezpečiť niektorými opatreniami, predmet sa neklasifikuje známkami. Do vysvedčenia sa napíše absolvoval- absolvovala.Známkovanie by bolo v tomto prípade skôr demotivujúce a zbytočne stresujúce, pretože v etickej výchove nejde o teoretické vedomosti, ale o učenie sa cez vlastné prežívanie a to sa hodnotiť nedá.

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM

PREDMET : BIOLÓGIA

1. Charakteristika učebného predmetu

Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

2. Ciele učebného predmetu

Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:

1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich. 2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných

vzťahoch ako súčastí celku.3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného

pôsobenia prírodných procesov a javov.4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody. 5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom

živote.

3. Výchovné a vzdelávacie stratégie:

Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka. Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických aktivít, spracovávaní

jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov.

89

Rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach. Identifikovať a správne používať základné pojmy. Objektívne opísať základné znaky biologických objektov a procesov. Vedieť vysvetliť podstatu javov, procesov a vzťahov. Predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať. Aplikovať poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov

v oblasti komunikačných schopností:- vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme,- vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, - vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,- zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti,- vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry. - vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy,

výsledky a ich využitie. •v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť:

- navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, - využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní

alebo riešení úloh,- riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie,

•v oblasti sociálnych kompetencií:- vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,- pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať,- prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, hodnotiť vlastné

výkony a pokroky v učení,•v oblasti získavať, osvojovať si a rozvíjať manuálne zručnosti:

- používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,- dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia,- využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky

4. Obsah vzdelávania:

Tematický celok Počet hodín

PRÍRODA A ŽIVOT 9h.

Ciele: Chápať význam pojmov príroda, živé a neživé prírodniny. Rozšíriť poznatky

o stavbe rastlín a živočíchov. Poznať základné metódy skúmania v biológii. Osvojiť

si základné postupy pozorovania prírodnín, prácu s lupou a mikroskopom.

Obsah:

Príroda a prírodniny.

90

Stavba tela rastlín a živočíchov

Vegetatívne a rozmnožovacie orgány kvitnúcej rastliny

Povrch a tvar tela živočíchov

Rozlíšenie rastlín na byliny a dreviny

Rozlíšenie živočíchov na bezstavovce a stavovce

Metódy a prostriedky skúmania v biológii.

Mikroskop

Pracovné postupy pri práci s lupou a mikroskopom

ŽIVOT V LESE 16 h.

Ciele: Chápať lesný ekosystém ako životný priestor organizmov. Poznať typických

predstaviteľov lesných rastlín, húb a živočíchy podľa vonkajších znakov, životných prejavov

a potravových vzťahov. Poznať význam lesných organizmov pre život v lese.

Poznať stavbu a život lesa, rozmanitosť lesov, uviesť príklady organizmov žijúcich v jednotlivých

lesných etážach, poznať typické chránené a ohrozené organizmy žijúce v lese a vo vysokohorskom

prostredí, poznať vonkajšiu stavbu tela, spôsob výživy, rozmnožovanie, vzťahy k prostrediu, typické

prejavy života a význam organizmov žijúcich v lese, pochopiť význam biologickej rovnováhy v lese,

poznať typické organizmy vysokohorského prostredia, vplyv človeka a zodpovednosť za ochranu

vysokohorského prostredia, poznať rozmanitosť a význam lesov v SR, vplyv človeka na stav ich stav

a starostlivosť o les, posilniť zodpovednosť za ochranu lesov ako prírodného celku.

Obsah:

Les. Štruktúra lesa. Život a zmeny lesa počas roka.

Dreviny v lese. Ihličnaté a listnaté stromy. Kry.

Mikroskopické a nekvitnúce rastliny v lese.

Kvitnúce byliny v lese.

Huby a lišajníky v lese.

Poznávanie húb (jedlých, jedovatých), spolužitie stromov a húb. Pomoc pri otrave hubami.

Lesné bezstavovce.

Lesné obojživelníky.

Lesné plazy

91

Lesné vtáky

Lesné cicavce.

Regionálne významné, chránené, liečivé a jedovaté rastliny, huby a živočíchy žijúce v lese.

Drobné článkonožce žijúce v lese - kôrovce, mnohonôžky, stonožky.

Vplyv človeka na stav lesov (odlesňovanie, ťažba dreva, pestovanie lesa). 16,Význam lesov a

ich ochrana.

ŽIVOT VO VODE A NA BREHU 13 h.

Ciele: Chápať vodný ekosystém ako životný priestor organizmov. Poznať typických predstaviteľov vodných a brehových organizmov podľa vonkajších znakov, životných prejavov a potravových vzťahov. Poznať význam vodných a brehových organizmov pre život vo vode a okolí.

Obsah:

Voda a jej okolie. Význam kyslíka, teploty a čistoty vody pre život vodných organizmov.

Rastliny žijúce vo vode. Význam planktónu a vodných zelených rastlín.

Brehové rastlinstvo.

Mikroskopické a drobné vodné živočíchy.

Vodné bezstavovce.

Hmyz žijúci vo vode a na brehu.

Ryby žijúce vo vode.

Živočíchy žijúce na brehu.

Vtáky žijúce pri vode.

Vodné cicavce.

Regionálne významné a chránené rastliny a živočíchy žijúce vo vode a na brehu.

Jazero (rybník) ako celok. Vzájomné vzťahy a potravové väzby vodných a brehových organizmov.

Vplyv negatívnych ekologických vplyvov a ekologickej havárie (ropná, chemická havária a pod.) na vodný ekosystém

ŽIVOT NA POLIACH A LÚKACH 16 h.

92

Ciele: Chápať poľný a trávnatý ekosystém, ako životný priestor organizmov. Poznať typických predstaviteľov poľných a lúčnych organizmov podľa vonkajších znakov, životných prejavov a potravových vzťahov. Poznať význam poľných a lúčnych organizmov pre život na poliach a lúkach a výživu človeka

Obsah:

Polia, lúky, pastviny.

Druhová rozmanitosť, vplyv ľudskej činnosti.

Rastliny a huby na lúkach.

Obilniny.

Krmoviny.

Olejniny a okopaniny.

Bezstavovce žijúce na lúčkach a poliach.

Obojživelníky žijúce na lúkach a poliach.

Plazy žijúce na lúkach a poliach.

Vtáky žijúce na lúkach a poliach.

Cicavce žijúce na lúkach a poliach.

Regionálne významné liečivé a chránené druhy organizmov polí, lúk a pastvín.

Polia a lúky ako celok. Život polí, lúk a pastvín počas roka, starostlivosť o lúky a pastviny.

Regulácia polí, lúk, pasienkov pre potreby poľnohospodárstva, monokultúry a ich dôsledky.

Závislosť výživností polí od geologických faktorov (podložie, vietor, dážď a pod.).

Vplyv negatívnych ekologických vplyvov a ekologickej havárie (zamorenie pôdy a vody chemickými látkami a pod.) na život poľného a trávnatého ekosystému.

SYSTEMATICKY PREHĽAD ORGANIZMOV 3 h

Ciele: Poznať význam rodového a druhového názvu, poznať základné systematické jednotky

Získať prehľad o triedení prebratých organizmov

Obsah:

Systém triedenia organizmov

Význam druhového a rodového mena.

Praktické triedenie prebratých organizmov do systematických jednotiek s využitím prírodnín,

obrazového materiálu.

93

PRAKTICKÉ AKTIVITY 2 h

Ciele:

Poznať stavbu tela, výživu a rozmnožovanie a význam húb, typické druhy jedlých a jedovatých húb.

Poznať stavbu tela machu pomocou mikroskopu

Obsah:

Poznávanie a rozlišovanie jedlých a jedovatých húb.

Pozorovanie machu lupou alebo mikroskopom.

SAMOSTATNÉ POZOROVANIA 2 h

Ciele:

Podporovať samostatné aktivity žiakov pomocou samostatných pozorovaní.

Obsah: Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé)

Život listnatých a ihličnatých drevín počas roka.

Stopy živočíchov v lese.

Hniezdenie vtákov.

Vonkajšie znaky a prejavy života vodných mäkkýšov v akváriu.

Vplyv znečistenej vody na vodné mikroorganizmy.

Rast obilniny od siatia po žatvu.

Rast ľuľka zemiakový od sadenia po zber hľúz.

UPEVŇOVANIE VEDOMOSTÍ A ZRUČNOSTÍ 2 h

Ciele: Zopakovať prebraté učivo

PROJEKTY 3 h

Ciele: Cieľom je podpora samostatnej (skupinovej) tvorivej činnosti, aplikácia teoretických vedomosti a komunikatívnych zručností.

Obsah: Námety na tvorbu projektov

• Les v okolí obce (mesta, školy, bydliska). Cieľ: Zistiť výskyt drevín a bylín v okolitom lese.

• Rastliny a živočíchy v našom potoku (rieke, rybníku) a jeho okolí. Cieľ: Zistiť výskyt vodných a pobrežných rastlín a živočíchov.

• Dreviny v našej obci (meste, parku, okolí školy). Cieľ: Zistiť výskyt druhov drevín.• Obojživelníky v okolí môjho bydliska. Cieľ: Zistiť výskyt obojživelníkov v okolí.

94

• Liečivé rastliny v mojom okolí. Cieľ: Zistiť výskyt a využívanie liečivých rastlín v okolí. • Prikrmovanie vtákov v zime (v okolí školy, bydliska). Cieľ: Zhotoviť kŕmidlá pre zimné

kŕ-menie vtákov a zistiť výskyt druhov na kŕmidle.

METODICKÉ POZNÁMKY:

1. Povinné sa realizujú 2 praktické aktivity. Škola si môže podľa vlastného rozhodnutia vybrať z odporúčaných námetov praktických aktivít, alebo zvoliť vlastné témy podľa podmienok a možností.

2. Na podporu samostatných aktivít žiakov, možno využiť odporúčané námety na samostatné pozorovania alebo zvoliť vlastné témy podľa podmienok a možností školy. Zo samostatných pozorovaní žiaci spracujú krátku správu (1 – 2 strany) podľa štruktúry:

• Názov úlohy, meno a priezvisko žiaka, ročník, trieda.

• Postup - stručný opis postupu riešenia úlohy.

• Zistenia - stručný opis zistení (podľa potreby jednoduchých nákresov, schém, tabuliek a pod.).

• Záver – stručné zhrnutie poznatkov z riešenia úlohy.

3. Pri tvorbe projektov podľa rozhodnutia učiteľa možno využiť vlastné alebo odporúčané námety na tvorbu projektov podľa podmienok a možností školy. Cieľom je podpora samostatnej (skupinovej) tvorivej činnosti, aplikácia teoretických vedomosti a komunikatívnych zručností. Riešenie by malo byť zamerané na: samostatné pozorovanie a jednoduchý prieskum, spracovanie zistení a dokumentačného materiálu a využitie výsledkov.

Žiaci môžu riešiť projekt samostatne alebo v skupinách (2 – 3 žiaci) na tému podľa vlastného výberu alebo určenú učiteľom. Na riešenie je vhodné stanoviť určitý čas (napr. 1 - 2 mesiace). Témy a cieľ projektu majú zodpovedať schopnostiam a možnostiam žiakov s ohľadom na podmienky školy. Optimálne sú témy, ktoré sa týkajú problematiky školy a záujmu žiakov. Žiakom by sa mali stanoviť primerané úlohy a metódy na dosiahnutie cieľa.

Projekt tvorí plagát (poster), ktorý žiaci písomne a graficky spracujú na základe vlastného pozorovania (prieskumu) a inštrukcií učiteľa. Optimálne členenie a obsah posteru (v stručnej jednoduchej forme):

• Názov projektu, meno a priezvisko žiaka, ročník, trieda.

• Cieľ – čo sa má riešením zistiť, dosiahnuť.

• Úlohy - potrebné na dosiahnutie cieľa.

• Metódy – postupy na splnenie úloh.

• Výsledky - súbor jednoduchých textov, obrázkov, fotografií, nákresov, schém, tabuliek, plánikov alebo iného dokumentačného materiálu.

95

• Záver - zhrnutie výsledkov a možnosti (návrhy) ich využitia.

Prezentácia projektov je vhodná formou prehliadky posterov umiestnených v triede (na chodbe a pod.). Účelom je, aby žiaci preukázali poznatky a komunikatívne schopnosti vo verbálnej, písomne a grafickej forme. Projekt sa prezentuje slovným komentovaním obsahu posteru v stanovenom časovom limite (napr. 10 min). Žiaci stručne a vecne charakterizujú projekt z hľadiska cieľa, úloh, metód a postupov, výsledkov a záverov.

Najlepšie postery môže škola prezentovať aj navonok (vystaviť v triede, v odbornej učebni, vo vstupných, chodbových a iných priestoroch školy), ako propagácia praktickej tvorivej činnosti žiakov. Využitie posterov je možné aj vo vyučovacom procese podľa aktuálnosti, možností a záujmu učiteľa biológie.

Systém kontroly a hodnotenia žiakov

Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa odporúčajú postupy na zabezpečenie korektného a objektívneho hodnotenia:

1. Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo určenia konkrétneho žiaka učiteľom (na predchádzajúcej hodine). Odporúča sa uplatniť postup verbálnych odpovedí 3 žiakov v časovom limite 5 min. Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

2. Písomnou formou je vhodné kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných tém v časovom limite 20 min v rozsahu 10 – 15 otázok zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu. Optimálne hodnotenie je na základe percentuálnej úspešnosti podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.

3. Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností (vrátane správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe záverov na základe stručnej osnovy danej učiteľom.

4. Preverovať úroveň samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom formou hodnotenia správ zo samostatných pozorovaní podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.

5. Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych zručností je vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom prezentácie projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.

4. STRATÉGIA VYUČOVANIA:

96

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov.

Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou, ukážky).

Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností. Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), beseda (riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra), inštruktáž (vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu slovnému a písomnému návodu).

Významné miesto majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu).

Pre realizáciu cieľov sú dôležité praktické aktivity (samostatná činnosť na základe inštruktáže) – pozorovanie dostupných prírodných procesov na podporu chápania vzájomné vzťahy a ich významu. Pri pozorovaniach treba uprednostniť živé biologické objekty, klásť dôraz na poznávanie a rozlišovanie organizmov podľa podstatných vonkajších znakov.

Odporúča sa zvýšiť dôraz na prácu s knihou a textom (čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie podstatných informácií), samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie (samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie).

Z aktivizujúcich metód je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému), situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny).

97

Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy).

Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina (základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu). Terénne pozorovania, praktické aktivity a exkurziu volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností, pričom dbá na dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov.

Vzdelávací štandard z biológie pre 5. ročník základnej školy

Obsahová časť Výkonová časťPríroda a životPríroda a prírodniny. Definovať pojem príroda. Rozlíšiť na príklade živú a neživú prírodninu.

Stavba tela rastlín a živočíchov. Vegetatívne a rozmnožovacie orgány kvitnúcej rastliny. Pokryv a tvar tela živočíchov. Rozlíšenie rastlín na byliny a dreviny. Rozlíšenie živočíchov na bezstavovce s stavovce.

Opísať základné časti rastlinnej bunky a ich funkciu. Opísať základnú stavbu a funkciu živočíšnej bunky.Rozlíšiť jednobunkového a mnohobunkového živočícha.Rozlíšiť základné typy koreňov.Opísať základnú stavbu listu. Rozlíšiť stonku byliny a dreviny.Určiť základné časti kvetu.Rozlíšiť typické znaky a funkcie pokryvu tela živočíchov.Rozlíšiť stonky na dreviny a byliny. Rozlíšiť bezstavovce a stavovce podľa počtu buniek.

Metódy a prostriedky skúmania v biológii. Mikroskop. Pracovné postupy pri práci s lupou a mikroskopom.

Predviesť využitie lupy pri pozorovaní prírodniny. Uviesť na príklade význam a využitie mikroskopu. Ukázať na mikroskope okulár, objektív a zrkadlo.

Život v lese Les. Štruktúra lesa. Život a zmeny lesa počas roka. Uviesť príklad rastliny a živočícha žijúcich v lese. Pomenovať podľa

schémy vrstvy lesa. Opísať zmeny lesa v ročných obdo-biach. Zostaviť príklad potravového reťazca lesných organizmov.

Dreviny v lese. Ihličnaté a listnaté stromy. Kry. Poznávanie, život drevín počas roka. Význam pre život v lese.

Poznať základnú stavbu tela dreviny. Rozlíšiť ihličnatý a listnatý strom. Určiť názov ihličiny podľa šišky a vetvičky. Určiť názov listnatého stromu podľa listu alebo plodu. Uviesť význam stromov pre život organizmov a ľudí. Rozlíšiť na ukážke strom a ker. Pomenovať na ukážke dva lesné kry. Uviesť význam krov pre život organizmov. Uviesť príklad živočícha živiaceho sa listami, semenami (plodmi) lesných drevín.

Mikroskopické a nekvitnúce byliny v lese. Kvitnúce byliny v lese. Poznávanie, život počas roka. Význam pre život v lese.

Uviesť význam pôdnych baktérií v lese. Vysvetliť prítomnosť zelených povlakov na stromoch. Rozlíšiť na ukážke mach a pa-praď. Poukázať na význam machov a papradí v lese. Opísať základnú stavbu tela kvitnúcej byliny. Poznať na ukážke tri lesné kvitnúce byliny. Uviesť príklad jedovatej a liečivej rastliny. Uviesť význam bylín pre život lesa.

Huby a lišajníky v lese. Poznávanie jedlých a je-dovatých húb, spolužitie stromov a húb. Pomoc pri otrave hubami. Význam v lese.

Poznať na ukážke dve jedlé a dve jedovaté huby. Uviesť zásady pomoci pri otrave hubami. Rozpoznať na ukážke lišajník od iných organizmov. Vysvetliť význam húb a lišajníkov v prírode.

Lesné bezstavovce. Poznávanie podľa vonkajších znakov a životných prejavov. Význam v lese.

Poznať slimáka a dážďovku podľa vonkajších znakov. Uviesť potravu slimáka a dážďovky. Porovnať prijímanie potravy a spô-sob pohybu slimáka a dážďovky. Rozlíšiť na ukážke križiaka, kliešťa a mravca. Poznať možnosť nákazy kliešťom a odstránenie z kože. Uviesť príklad potravy dvoch bezstavovcov. Zdôvodniť význam bezstavovcov v lese a škodlivosť pri

98

premnožení. Vysvetliť na príklade inštinkt.Lesné obojživelníky a plazy. Lesné vtáky. Lesné cicavce. Poznávanie podľa vonkajších znakov a životných prejavov. Význam v lese.

Poznať na ukážke skokana, jaštericu a vretenicu. Rozlíšiť na ukážke obojživelníka a plaza. Uviesť príklad potravy obojživelníka a plaza. Uviesť tri vtáky žijúce v lese. Demonštrovať na príklade význam lesného dravého a spevavého vtáka v lese. Uviesť príklad potravy dvoch lesných vtákov. Pomenovať na ukážke lesné cicavce. Uviesť príklad bylinožravého, mäsožravého a všežravého cicavca. Uviesť príklad potravy dvoch lesných cicavcov. Demonštrovať na príklade význam cicavcov v lese.

Regionálne významné chránené, liečivé a jedovaté rastliny, huby a živočíchy v lese

Uveď príklad chráneného bezstavovca a chráneného stavovca, liečivú a jedovatú rastlinu v širšom okolí školy (bydliska). Vyber zo zoznamu najmenej tri chránené živočíchy: dážďovka, dafnia, čmeľ, lienka, salamandra, ropucha, užovka, kukučka, sojka, drop, lastovička, havran, drozd, veverica, jazvec, svišť, medveď, rys, syseľ.

Drobné článkonožce žijúce v lese – kôrovce, mnohonôžky, stonožky

Opísať základnú stavbu a funkcie tela kôrovca vo vzťahu k životnému prostrediu

Vplyv človeka na stav lesov – odlesňovanie, ťažba dreva, pestovanie lesa

Definovať pojem odlesňovanie, problémy s ním súvisiace.Ťažba dreva – negatívny dopad na les

Význam lesov a ich ochrana Uveď najmenej tri príklady významu lesa pre prírodu a človeka vo vzťahu k obehu vody. Ukáž význam lesa na príkladoch.

Život vo vode a na brehuVoda a jej okolie. Význam kyslíka, teploty a čistoty vody pre život vodných organizmov.

Uviesť vlastnosti vody dôležité pre život organizmov. Vysvetliť význam kyslíka pre vodné organizmy. Uviesť príklad stojatej a tečúcej vody. Uviesť príklad znečistenia vody a dôsledky pre život organizmov.

Rastliny žijúce vo vode. Poznávanie podľa vonkajších znakov. Význam planktónu a vodných zelených rastlín. Brehové rastlinstvo.

Vysvetliť význam mikroskopických rastlín pre život vo vode. Poznať na ukážke bylinu žijúcu vo vode. Vysvetliť škodlivosť premnoženia siníc pre zdravie človeka. Vysvetliť príčinu premnoženia niektorých organizmy v stojatej vode v lete. Poznať na ukážke jednu brehovú drevinu a bylinu. Uviesť význam brehových drevín a bylín.

Mikroskopické a drobné vodné živočíchy. Pozná-vanie podľa vonkajších znakov a životných preja-vov, význam.

Uviesť význam vodných živočíšnych mikroorganizmov. Poznať na ukážke nezmara. Uviesť príklad potravy črievičky a nezmara. Opísať spôsob obstarávania potravy nezmara. Uviesť príklad vodného organizmu živiaceho sa planktónom.

Vodné bezstavovce. Hmyz žijúci vo vode a na brehu. Poznávanie podľa vonkajších znakov a životných prejavov, význam.

Poznať na ukážke vodného ulitníka a lastúrnika. Poznať význam pijavice v medicíne. Poznať na ukážke raka. Uviesť potravu pijavice. Zdôvodniť vplyv čistoty vody na život raka. Uviesť príklad potravy vodného bezstavovca.Poznať na ukážke jeden druh hmyzu žijúceho vo vode a jeden druh žijúceho na brehu. Uviesť význam lariev hmyzu pre vodné živočíchy.

Ryby. Poznávanie podľa vonkajších znakov a životných prejavov, význam.

Opísať na ukážke prispôsobenie kapra životu vo vode. Uviesť príklad ryby žijúcej v stojatej a tečúcej vode. Rozlíšiť potravu bylinožravej a dravej ryby.

Živočíchy žijúce vo vode a na brehu. Poznávanie podľa vonkajších znakov a životných prejavov, význam.

Rozlíšiť na ukážke skokana a mloka. Opísať život skokana vo vode a na brehu. Uviesť príklad potravy skokana a užovky. Rozlíšiť vretenicu a užovku podľa vonkajších znakov.

Vodné vtáky. Poznávanie podľa vonkajších znakov a životných prejavov, význam.

Opísať prispôsobenie vtákov na plávanie, potápanie a brodenie. Opísať spôsob prijímania potravy kačice a labute. Uviesť príklad vtáka živiaceho sa drobnými živočíchmi v plytkej vode. Uviesť príklad potravy dravého vodného vtáka.

Vodné cicavce. Poznávanie podľa vonkajších znakov a životných prejavov, význam.

Uviesť význam plávacích blán a chvosta vydry a bobra. Uviesť príklad potravy bobra a vydry. Opísať spôsob stavania obydlia bobra. Uviesť význam vodných cicavcov.

Regionálne významné a chránené rastliny a živočíchy žijúce vo vode a na brehu

Uveď príklad chráneného bezstavovca a chráneného stavovca, chránenú rastlinu v širšom okolí školy (bydliska). Vyber zo zoznamu najmenej tri chránené živočíchy žijúce vo vode a na brehu : dážďovka, dafnia, čmeľ, lienka, salamandra, ropucha, užovka,

99

kukučka, sojka, drop, lastovička, havran, drozd, veverica, jazvec, svišť.Jazero ako celok.Vzájomné vzťahy a potravové väzby vodných a brehových organizmov

Definovať jazero ako pojem. Popísať vzájomné vzťahy vodných a brehových organizmov

Vplyv negatívnych ekologických vplyvov a ekologickej havárie (ropná, chemická havária a pod.) na vodný ekosystém

Popísať negatívne vplyvy a ekologické havárie na vodný ekosystém. Jednotlivé negatívne vplyvy popíš na príkladoch.

Život na poliach a lúkach Polia, lúky, pastviny. Druhová rozmanitosť, vplyv ľudskej činnosti.

Rozlíšiť pole a lúku, zdôvodniť rozdiely. Vysvetliť význam skupín drevín medzi lánmi polí. Zdôvodniť nevhodnosť vypaľovania trávy. Uviesť príklad živočícha, ktorého môže ohroziť rozoranie medzí a likvidácia remízok.

Rastliny a huby na lúkach. Poznávanie podľa vonkajších znakov, život počas roka, význam.

Poznať na ukážke tri lúčne byliny. Pomenovať jednu liečivú lúčnu rastlinu. Poznať hubu pečiarku podľa typických znakov. Uviesť príklad živočícha živiaceho sa lúčnymi bylinami. Uviesť význam lúčnych tráv.

Obilniny. Krmoviny. Olejniny a okopaniny. Poz-návanie, život počas roka , význam pre výživu človeka a hospodárskych zvierat.

Poznať na ukážke a pomenovať pšenicu, ovos a kukuricu. Uviesť príklady významu obilnín pre človeka. Uviesť príklad troch výrobkov z obilnín. Poznať a pomenovať na ukážke ďatelinu. Uviesť príklad krmoviny, ako potravy hospodárskych zvierat. Vysvetliť význam „zeleného hnojenia“. Poznať na ukážke a pomenovať slnečnicu a repku. Porovnať výz-nam slnečnice, repky a repy. Poznať na ukážke a pomenovať ľuľok zemiakový. Vysvetliť význam zemiakovej hľuzy pre človeka.

Bezstavovce žijúce na lúkach a poliach. Poznávanie podľa vonkajších znakov, život počas roka, význam.

Uviesť význam dážďovky pre kvalitu pôdy. Poznať na ukážke dva druhy hmyzu žijúceho na lúke a poli. Uviesť príklad hmyzu, ktorý po premnožení ohrozuje pestované rastliny na poli. Uviesť príklad živočícha, ktorý sa živí hmyzom na poli alebo lúke.

Obojživelníky a plazy žijúce na lúkach a poliach. Poznávanie podľa vonkajších znakov, život počas roka, význam.

Odlíšiť skokana a ropuchu podľa spôsobu pohybu. Uviesť príklad potravy ropuchy. Uviesť význam ropuchy a jašterice pre život na lúkach a poliach.

Vtáky žijúce na lúkach a poliach. Poznávanie podľa vonkajších znakov, život počas roka, význam.

Poznať na ukážke tri vtáky žijúce na lúke a poli. Uviesť význam jarabice a bažanta pre život na poli. Preukázať na príklade význam dravých vtákov pre život na poliach a lúkach.

Cicavce žijúce na lúkach a poliach. Poznávanie podľa vonkajších znakov, život počas roka, význam.

Poznať na ukážke tri cicavce žijúce na lúke a poli. Rozlíšiť zajaca a králika. Usporiadať potravový vzťah hraboš, sokol, obilniny. Uviesť dôsledky premnoženia hrabošov, myší a sysľov na poli.

Regionálne významné liečivé a chránené druhy organizmov polí , lúk a pastvín.

Uveď príklad chráneného bezstavovca a chráneného stavovca, chránenú rastlinu v širšom okolí školy (bydliska). Vyber zo zoznamu najmenej tri chránené živočíchy žijúcich na poliach, lúkach a pastvinách : dážďovka, dafnia, čmeľ, lienka, salamandra, ropucha, užovka, kukučka, sojka, drop, lastovička, havran, drozd, veverica, jazvec, svišť


Popíšte vplyv regulácie polí, lúk a pasienkov, ich dôsledky dokumentujte na príkladoch. Definujte pojem monokultúra, prednosti a riziká monokultúr.


Popísať závislosť výživnosti polí od geologických faktorov na konkrétnych príkladoch


Popísať vplyv konktrétnej ekologickej havárie na pole alebo lúky, uveď príklad y

Systematický prehľad organizmovSystém triedenia živočíchov. Význam druhového a rodového mena. Praktické triedenie prebratých

Poznať základné triedenie organizmov a rastlín. Rozlíšiťčeľaď, rod a druh.Uveď príklad lišajníka, riasy, machorastu, papraďorastu, nahosemennej

100

organizmov do systematických jednotiek s využitím prírodnín, obrazového materiálu.

rastliny, krytosemennej rastliny. Zaraď do systému organizmov: muchotrávku, kvasinku, drobnozrnko, závitnicovku, ploník, papraď, prasličku, plavúň, smrek, buk, vŕbu, tulipán. Zaraď do systému organizmov príklady rastlín z okolia

Praktické aktivity Poznávanie a rozlišovanie jedlých a jedovatých húb.

Pozorovanie machu lupou alebo mikroskopom

Poznať stavbu tela, výživu a rozmnožovanie a význam húb, typické druhy jedlých a jedovatých húb.Poznať stavbu tela machu pomocou mikroskopu


Popíšte vplyv regulácie polí, lúk a pasienkov, ich dôsledky dokumentujte na príkladoch. Definujte pojem monokultúra, prednosti a riziká monokultúr.


Popísať závislosť výživnosti polí od geologických faktorov na konkrétnych príkladoch


Popísať vplyv konktrétnej ekologickej havárie na pole alebo lúky, uveď príklad y

Systematický prehľad organizmov

Systém triedenia živočíchov. Význam druhového a rodového mena. Praktické triedenie prebratých organizmov do systematických jednotiek s využitím prírodnín, obrazového materiálu.

Poznať základné triedenie organizmov a rastlín. Rozlíšiťčeľaď, rod a druh.Uveď príklad lišajníka, riasy, machorastu, papraďorastu, nahosemennej rastliny, krytosemennej rastliny. Zaraď do systému organizmov: muchotrávku, kvasinku, drobnozrnko, závitnicovku, ploník, papraď, prasličku, plavúň, smrek, buk, vŕbu, tulipán. Zaraď do systému organizmov príklady rastlín z okolia

Praktické aktivity

Poznávanie a rozlišovanie jedlých a jedovatých húb.

Pozorovanie machu lupou alebo mikroskopom

Poznať stavbu tela, výživu a rozmnožovanie a význam húb, typické druhy jedlých a jedovatých húb.Poznať stavbu tela machu pomocou mikroskopu

5. Učebné zdroje:

Témy Zdroj

Príroda a život Hantabálová a kol. Prírodopis pre 5.roč. ZŠ, EXPOL pedagogika;

Život v lese Hantabálová a kol. Prírodopis pre 5.roč. ZŠ, EXPOL pedagogika; (54-91)

Hantabálová a kol. Prírodopis pre 6.roč. ZŠ, EXPOL pedagogika; (60-62; 90-91; 94-96;103-106; 131-134;)

Život vo vode a na brehu Hantabálová a kol. Prírodopis pre 5.roč. ZŠ, EXPOL pedagogika;

101

Hantabálová a kol. Prírodopis pre 6.roč. ZŠ, EXPOL pedagogika;

Život na poliach a lúkach Hantabálová a kol. Prírodopis pre 5.roč. ZŠ, EXPOL pedagogika;

Hantabálová a kol. Prírodopis pre 6.roč. ZŠ, EXPOL pedagogika

6. Profil absolventa:

Absolvent by mal získať schopnosť aplikovať teoretické vedomosti, mal by vedieť diskutovať o prírodovedných otázkach, mal vedieť presadzovať ekologické prístupy pri riešení problémov. Mal by vedieť triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

VÝTVARNÁ VÝCHOVA

Charakteristika predmetuPredmet výtvarná výchova nižšieho sekundárneho vzdelávania plynulo nadväzuje na výtvarnú výchovu v primárnom vzdelávaní. Naďalej vychádza z autentických skúseností žiaka, získaných výtvarnou činnosťou – z intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a seba vyjadrovania sa. Rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia – vedomých i nevedomých duševných aktivít. Vzhľadom na psychický vývin zodpovedajúci veku, ustupuje spontánny prístup k vyjadrovaniu seba samého a vyjadrovaniu vonkajších podnetov. Väčšina žiakov v tomto období stráca svoju prirodzenú výrazovosť. Uskutočňuje sa : – dôrazom na objaviteľský prístup k technikám, vyjadrovacím prostriedkom a médiám,– nahradením nedostatku formálnych zručností pri vyjadrovaní reality, postupmi ktoré takéto zručnosti nevyžadujú,-- väčším dôrazom na myslenie žiaka, na príčinné súvislosti, vzťahy medzi javmi a poznávaciu funkciu umenia i vlastného vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami.

Ťažisko seba vyjadrovania sa, oproti primárnemu vzdelávaniu, prenáša na iné oblasti aktivity. Do vyučovania sú zaraďované prostriedky a činnosti, ktoré rozširujú možnosti poznávacieho procesu žiaka a dovoľujú mu naplniť jeho prirodzené ambície po vizuálnom vyjadrení skutočnosti, po poznávaní formálnej i obsahovej štruktúry sveta, po presnejšom zobrazení pozorovaných vzťahov, po vyššej technickej dokonalosti prejavu, po pluralite spôsobov vytvárania. Zapája sa koncepčné a konštrukčné myslenie, ktoré je uvádzané do vzťahu s myslením estetickým. Detskú spontánnosť má postupne nahrádzať jej dospelý ekvivalent – duchovná otvorenosť a sviežosť, spojená s pribúdaním vedomej tvorivej operatívnosti. Žiak reaguje na stále komplexnejšie podnety, reflektuje podnety prírodné, civilizačné i kultúrne. Zvyšujú sa jeho technické schopnosti. Preto vo výtvarnej výchove potrebuje objaviť oblasť nových možností, zodpovedajúcich svojmu vývinu.

102

Metodické východiská predmetuVyučovanie VV je programovaný a riadený proces v ktorom ale učiteľ iniciuje, rešpektuje a podporuje nápady a individuálne riešenia žiaka.Východiskami tohto procesu sú: 1. činnosti žiakov, ktoré vychádzajú z myšlienkových, formálnych a technických procesov výtvarných a vizuálnych umení. Sú založené na súčasnom stave poznania vizuálnej kultúry; 2. témy/námety/obsahy zobrazovania, ktoré majú svoj dôležitý antropologický a kultúrny charakter; VV predstavuje v rámci obsahu vyučovania možnosť tematizovať antropologické koncepty: a) koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …), b) kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodné polarity...), c) kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...), d) kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ, postihnutý ...; kultúrne rozdielnosti vo vizuálnom vyjadrovaní sveta), e) kategórie afektivity (radosť, bolesť, smútok, náladu ...).Témy ponímame z hľadiska:a) osobnosti a veku žiaka, b) edukačných cieľov,c) kultúrno-spoločenskej reality.Žiak spracováva (mentálne i formálne) symboly, ktoré vizuálne vyjadrujú jeho predstavy a fantazijné koncepty, alebo sa odvolávajú na javovú stránku sveta. VV angažuje osobnosť žiaka v inom zmysle: neučí sa o nich, ale vyjadruje ich, hľadá svoj spôsob ich vyjadrenia. To kladie vyššie nároky na senzomotorické a afektívne ciele predmetu a tým dopĺňa predmety v ktorých prevažuje cieľ kognitívny. 3. v reflexii diel výtvarného umenia, dizajnu, architektúry, filmu a videa; V nižšom sekundárnom vzdelávaní sa zvyšuje dôraz na poznávanie a veku primeraný rozbor diel vizuálnej kultúry – jednak kľúčových diel reprezentujúcich historické epochy a kultúry, jednak diel reprezentujúcich súčasné tendencie vizuálnych umení.

Ciele predmetuCiele výtvarnej výchovy na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelávania sú: Kognitívne ciele Poznávať jazyk vizuálnych médií – jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Rozumieť im a tak zvyšovať uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry. Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz) umeleckých diel, svoj zážitok z nich. Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a niektoré štýlové obdobia a iné kultúry. Cez vlastnú činnosť žiaka uvádzať k poznaniu a vedomej reflexii sveta vizuálnych znakov (multimédiá, reklama, výtvarné médiá, architektúra, dizajn), k vedomému používaniu zobrazovania a jeho kritickej selekcii.Senzomotorické cieleVedome rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi vývoj od detského, spontánneho spôsobu vyjadrovania k vyjadrovaniu cieľavedomému, s dôrazom na vlastný prístup, vlastný názor a vkus. Naďalej rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie konvenčných schém a inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov. Prostredníctvom VV rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch. Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník. Socioafektívne cieleFormovať kultúrne postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry – vo vzťahu k tradícií, ale na úrovni aktuálneho vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením.

103

Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti – rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie zručností – to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania.Osnovy VV podporujú medzipredmetové väzby, interdisciplinárnosť vyučovania, pri zachovaní špecifík spôsobu poznávania sveta prostredníctvom výtvarnej výchovy. Zapájajú citovosť, afektivitu, expresivitu a obrazovú konceptualizáciu, ktoré sú vlastné výtvarnému vyjadrovaniu, do vzťahu aj s inými, prevažne kognitívnymi predmetmi. V rámci nižšieho sekundárneho vzdelávania to predstavuje vedomé hľadanie formálnych a obsahových súvislostí s prírodovednými i humanitnými predmetmi a s inými druhmi umenia.

Obsah vyučovania

Obsah vyučovania VV tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého výtvarného problému. Témy sú zoradené v metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie príbuzných výtvarných problémov v priereze ročníkov (v tabuľke vodorovný rad), vždy na úrovni zodpovedajúcej veku. Takéto zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Zoradenie edukačných tém v rámci jedného ročníka (v tabuľke zvislý rad) umožňuje učiteľovi sledovať motivačné nadväznosti, prípadne ich zgrupovať a tvoriť z nich edukačné projekty. Takto koncipovaná sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým môže učiteľ dynamicky pracovať – podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka i medzi ročníkmi. Niektoré témy sú alternatívne .

Edukačné témy zoradené do metodických radov

5. ročník 6. ročník 7. ročník

metodické rady edukačné témy / výtvarné problémy

1.

výtvarný jazyk

/ základné prvky výtvarného vyjadrovania

5.1. negatív a pozitív

/v plošnom vyjadrení

negatív a pozitív

/v plastickom vyjadrení

6.1. mierka a proporčné vzťahy, operácie s proporciami

7.1. poriadok a chaos, usporadúvanie prvkov v kompozícii

2.

možnosti zobrazovania videného sveta

5.2. kreslenie predmetu podľa skutočnosti/ modelácia šrafovaním tieňovaním, lavírovaním

6.2. kreslenie figúry podľa skutočnosti a spamäti

7.2. kreslenie priestoru / perspektíva

104

3.

podnety výtvarného umenia / médiá, štýly, procesy, techniky, techniky, témy

5.3. kubizmus a konštruktivizmus

6.3. kinetické /svetelné umenie

7.3. dada,

neodada5.4. surrealizmus

6.4. op-art 7.4. akčné umenie

5.5. abstraktné umenie

4.

podnety výtvarného umenia

5.6. ranokresťanské a byzantské umenie /mozaika

alt. . ranokresťanské a byzantské umenie /ikona

6.5. stredoveké a gotické umenie

7.5. renesančné umenie

5. podnety fotografie

5.7. základy práce s fotoaparátom / hry s ostrosťou a neostrosťou /digitálny fotoaparát, uloženie a základné operácie s fotografiou v počítači

6.6. inscenovaná fotografia

/kresba svetlom, zmeny osvetlenia – vplyv na plasticitu

7.6. fotografická reportáž

/spájanie obrazov /tvorba deja, záznam akcie, performancie

6.

podnety filmu a videa

5.8. záber, spájanie obrazov,

montáže, koláže

6.7. vzťah obrazu a zvuku vo filme hudba, hlas a slovo, strih

7.7. scenár

/literárna príprava filmu a videa

7.

podnety architektúry

5.9. hravé skúmanie priestoru

6.8. urbanizmus

/plán mesta, štruktúra zón, doprava, uzly, vzťah ku krajine, mesto a dedina /fantastické priestory

7.8. typ, funkcia a výraz stavby

8.

podnety dizajnu

5.10 obalový dizajn

/materiál, tvar a grafické riešenie

alt. návrh loga, značky, ex libris

6.9.

odevný dizajn

/časť odevu, doplnok

7.9. dizajn výrobku

/návrh úžitkového predmetu

105

9. podnety tradičných remesiel

5.11. podnety hrnčiarstva

/alt.: kombinácia hrnčiarstva

a drotárstva

6.10. podnety košíkárstva, pletenie

7.10. podnety krajčírstva,

/alt.: podnety čipkárstva

10.

elektronické médiá

5.12. úprava digitálneho obrazu

/skenovanie

/základné operácie s digitálnym obrazom

/alt.: ukážky možností úpravy digitálnej fotografie v počítači

6.11. spracovanie a montáž obrazu

/vrstvy, filtre, transformácie, farebné variácie

/písmo a obraz

/alt.: simulovanie vrstiev a filtrov prostredníctvom mechanických a výtvarných prostriedkov

7.11. morfing

/transformácie tvaru na iný tvar prostredníctvom softveru

/alt.: transformácie tvaru na iný tvar prostredníctvom rozkresby, princípy morfingu

11. podnety hudby a literatúry, / synestetické podnety

5.13. grafická partitúra

/pokus o jej hudobnú interpretáciu

6.12. farebná hudba

/objekt, hudobno-vizuálny nástroj

/alt.: zvuková plastika, objekt

7.12. vizuálna poézia

/pokus o recitáciu

12.

podnety rôznych oblastí poznávania sveta

5.14. výtvarné hry s problematikou dejepisu

alt. výtvarné hry s problematikou zemepisu

6.13. podnety prírodopisu

/prírodné štruktúry

7.13. telo človeka, zvieraťa

13. tradícia a identita / kultúrna krajina

5.15. výtvarné

reakcie na rôzne typy regionálnych ornamentov /ornamentov rôznych kultúr

6.14. výtvarné reakcie na tradičné formy (architektúry odevov, jedál, zvykov ...)

7.14. rozprávky, príbehy, legendy a história obce, regiónu

spracované výtvarnou formou

14.

škola v galérii

/galéria v škole

5.16. objavovanie prvkov obrazu v galerijnej zbierke

alt. galéria na internete

6.15. obraz pre 5 zmyslov

7.15. slovo a obraz

Cieľové kompetencie

106

Žiak by mal mať po absolvovaní nižšieho sekundárneho vzdelania tieto vedomosti, zručnosti a postoje:

Vedomosti

Vo výtvarnej výchove je väčšina vedomostí získavaná a zároveň overovaná prostredníctvom praktických činností žiaka; časť vedomostí o výtvarnom umení a vizuálnej kultúre sa utvára počas motivačnej, expozičnej a diskusnej časti vyučovacej jednotky a je podporená vizuálnymi materiálmi (edukačné DVD, knihy, časopisy).

Absolvent nižšieho sekundárneho vzdelania sa naučil:

Zručnosti a spôsobilosti

Formálne zručnosti

Vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích prostriedkov (jazyka) vizuálnych umení (gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry).

Žiak dokáže:

– zvládnuť základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu (výška a šírka, pomer hlavných častí),

– dokázať vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia – záber (fotografia, film, komiks), rám, pohľad (obraz), charakteristický tvar (plastika),

– hrať sa s jednoduchými animačnými trikmi, kamuflážou a napodobneninou (filmový trik, kulisa, maskovanie, mimikry),

– vytvárať formálne série z jedného motívu a jednoduché variácie motívu,

– vyjadriť sa základnými technickými postupmi kreslenia, maľovania, jednoduchých grafických techník, fotografovania, priestorového vytvárania objektu, plastiky a skulptúry, – vytvoriť základný rozvrh architektonického tvaru a priestoru, kresbu jednoduchého dizajnérskeho návrhu,– tvorivo používať vybrané médiá, vyjadrovacie prostriedky, nástroje a techniky komponovať a štylizovať – prostredníctvom toho vedieť vyjadriť vlastné nápady a koncepty,– vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety z prostredia svojej obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia,

– vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety rôznych (vybraných) tendencií umenia 20. st. až po súčasnosť,

– vo svojom vyjadrovacom procese (výtvarnom, hudobnom, literárnom) spracovávať podnety z iných predmetov.

Technické zručnosti

107

Žiak dokáže:

– zvládnuť narábanie s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixy, uhlík, drievko, rydlo, nožnice, šablóna, špachtľa, valček a pod.),

– kresliť prostredníctvom linky a šrafovania, tieňovania,

– zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu viacerými spôsobmi prostredníctvom štetcového rukopisu (napr. šrafúra, pointilizmus, roztieranie, zapúšťanie),

– zvládnuť konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie, skladanie, vrstvenie a pod.), spájanie materiálov v koláži a v asambláži (vkladanie, lepenie, spínanie, viazanie, drôtovanie a pod.),

– zvládnuť techniku konštrukcie vonkajšieho tvaru – balenie (paketáž), obliepanie, obväzovanie, odrôtovanie,

– zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, sádrorez linorez a pod.),

– zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduchého odlievanie reliéfu do sadry,

– zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov do asambláží,

– zvládnuť základné grafické operácie na počítači.

Mentálne spôsobilosti

Rozvoj schopností a získavanie zručností v oblasti vnímania skutočnosti a prežívania zážitku, vyjadrovania fantázie, predstáv a nápadov (vlastných koncepcií), rozumového posudzovania, konvergentného a divergentného myslenia.

Žiak dokáže:

– vedieť odôvodniť výber časti alebo prvkov zobrazovanej skutočnosti (čo zobraziť) alebo hľadiska (dôležité – nepodstatné, zaujímavé – nezaujímavé),

– chápať niektoré spôsoby notácie (mapa, partitúra, plán) ako výtvarný spôsob vyjadrovania skutočnosti,

– vnímať a analyticky porovnávať charakter okolitej krajiny, svojej obce, svojho bydliska s inými typmi krajín, architektúr – uvedomiť si a výtvarne reflektovať špecifiká svojho kultúrneho a fyzického prostredia (charakteristické prvky obce, mesta; pamiatky) ...,

– uvedomovať si možnosti výtvarného vyjadrenia niektorých podnetov prírodovedy (napr. premeny látok, váhy, zmeny skupenstva, magnetizmu, páky), geometrie, (tvarov, povrchov, línií, bodov, obsahov) matematiky (počtu, množín, sčítania, odčítania, násobenia, delenia) ...,

108

– pokúšať sa o charakterizáciu seba samého, o vyjadrenie svojich typických znakov, o vlastnú ikonografiu, erb, značku, logo.

Postoje

Hlavnou kompetenciou v oblasti postojov je a priori tvorivý prístup – žiak je vedený k tomu, aby pri každej edukačnej téme volil svoje vlastné, teda autentické riešenie, a postupne formuloval svoj estetický (vkusový) i hodnotiaci názor. Formovanie takéhoto prístupu je dôležitým momentom výučby, ktorý vyvažuje prevažne propozičné a konvergentné myslenie formované väčšou časťou kurikula.

U žiaka sa sformovali tieto postoje:

– otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom,

– otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových),

– v nižších ročníkoch spontánne výtvarné riešenia,

– náklonnosť k uvedomenému hľadanie vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém – inovovanie grafických stereotypov na základe podnetov fantázie a (primerane veku) vlastného názoru (myslenia),

– tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,

– aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie a pretváranie.

- vyjadriť a vyhodnotiť štýl ľudí ktorých obdivuje (považuje za svoj vzor) a porovnať ich so svojím štýlom,

– hľadať vlastné cesty sebavyjadrenie; budovania vlastného vkusu a tváre (imidžu),

– spolupracovať pri realizácii vlastných konceptov a zosúladiť ich s ponímaním iných žiakov .

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov.

Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou, ukážky).

Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností. Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie

109

(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), beseda (riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (praktické činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra), inštruktáž (vizuálne a auditívne podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu slovnému a písomnému návodu).

Významné miesto majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu).

Pre realizáciu cieľov sú dôležité praktické aktivity (samostatná činnosť na základe inštruktáže) – pozorovanie dostupných prírodných procesov na podporu chápania vzájomné vzťahy a ich významu. Pri pozorovaniach treba uprednostniť živé biologické objekty, klásť dôraz na poznávanie a rozlišovanie organizmov podľa podstatných vonkajších znakov.

Z aktivizujúcich metód je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovaní za účelom riešenia daného problému), situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny).

Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy).

Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina (základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu). Terénne pozorovania, praktické aktivity a exkurziu volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností, pričom dbá na dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov.

Profil absolventa 5. ročníka v premete Výtvarná výchova

Absolvent by mal získať schopnosť aplikovať teoretické vedomosti problémov. Mal by vedieť triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.

Zvládnuť základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu , vyjadriť sa základnými technickými postupmi kreslenia, maľovania, jednoduchých grafických techník, fotografovania, priestorového vytvárania objektu, vytvoriť základný rozvrh architektonického tvaru a priestoru, kresbu jednoduchého dizajnérskeho návrhu, prostredníctvom toho vedieť vyjadriť vlastné nápady a koncepty, vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety z prostredia svojej obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia,

110

Zvládnuť narábanie s rôznymi nástrojmi, kresliť prostredníctvom linky a šrafovania, tieňovania, zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu viacerými spôsobmi prostredníctvom štetcového rukopisu ,

zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduchého odlievanie reliéfu do sadry, zvládnuť základné grafické operácie na počítači.

Vedieť odôvodniť výber časti alebo prvkov zobrazovanej skutočnosti chápať niektoré spôsoby notácie ako výtvarný spôsob vyjadrovania skutočnosti,vnímať a analyticky porovnávať charakter okolitej krajiny, svojej obce, svojho bydliska s inými typmi krajín, architektúr, pokúšať sa o charakterizáciu seba samého, o vyjadrenie svojich typických znakov, o vlastnú ikonografiu, erb, značku, logo.

Poznámky

K učebným osnovám je vydaná metodická príloha s rozvedenými metodickými radmi, ktoré nie sú záväzné, majú charakter inšpiračného materiálu pre učiteľa. Expozičný, pracovný a demonštračný vizuálny materiál sa nachádza na edukačnom DVD.

Predmet VV je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Metodika hodnotenia je rozpracovaná v metodickej prílohe.

Predmet VV by mal byť vyučovaný, vzhľadom na vyššie nároky znalostí médií a technológií, výlučne kvalifikovanými učiteľmi VV.

V rámci tematického učebného plánu môže učiteľ edukačné témy zaraďovať do vyučovania v poradí ako a časovom rozpätí podľa vlastného uváženia.

Cieľom predmetu je prostredníctvom autentických skúseností získaných z výtvarných činností,nadväzujúcich na predmet v predchádzajúcom ročníku, rozvíjať manuálne zručnosti (nástroj, technika,materiál, proces), duševné spôsobilosti (predstavivosť, fantázia, tvorivosť), vedomosti (poznávaniejavov, predmetov a vzťahov prostredníctvom ich výtvarného vyjadrovania, poznávanie základných

slohov, štýlov a tendencií výtvarného umenia, dizajnu, architektúry, fotografie, filmu) a postoje(formovanie si vlastného názoru, vkusu, prístupu k umeniu a sebavyjadrovaniu). Predmet vedie k získaniu základných kompetencií (na úrovni reflexie i sebavyjadrovania) v oblasti vizuálnej kultúry(výtvarné umenie, fotografia, film, elektronické médiá, architektúra, dizajn), ktorá je v súčasnosti dominantnou oblasťou spoločenských komunikačných procesov. Dôraz sa kladie na spoznanie jazyka

- vyjadrovacích prostriedkov a na prepojenie neverbálneho a verbálneho vyjadrovania.

Poznámky

– Učiteľ môže podľa potreby obmieňať námety a techniky.

– K jednotlivým témam sú v rámci metodickej príručky vydané metodické rady a

edukačné DVD s vizuálnymi materiálmi.

111

– Predmet je klasifikovaný troma stupňami: výborný, chválitebný, dobrý. Pri hodnotení

pristupujeme k žiakom diferencovane podľa aktivity, schopnosti vyjadriť samostatný názor,

tvorivosti a originality myslenia a výtvarného vyjadrovania sa.

Obsah:

Tematické okruhy

1. Výtvarná kultúra

– využitie danosti regiónu – návšteva ľudového majstra, dielne, výstavy,...,

– súžitie človeka s prírodou,

Cieľom predmetu je estetické osvojovanie si skutočnosti prostredníctvom výtvarných činností žiakov,kultivovať ich cítenie, myslenie a konanie, pripravovať ich pre kultúrne formy života.

Obsah:

Tematické okruhy

1. Výtvarná kultúra



114

– význam ochrany prírody, lesa, vody, živočíchov,

– spoznávanie ľudovoumeleckých výrobkov regiónu,

-- funkčné využívanie historických regionálnych ukážok.

2. Výtvarné činnosti žiakov:

-- prípravné náčrty, skice, ich aplikovanie do voľného výtvarného dotvárania,

-- zhotovovanie dekoratívno-úžitkových predmetov s regionálnymi prvkami ľudového umenia,

-- využívanie dostupného materiálu – textil, kartón, priadza, drôt, špagát, drevo, prírodný odpadovýmateriál,

112

-- výroba hračiek, kraslíc, bábok, vianočných ozdôb, maľba na skle, ….

Poznámky

Materiálno-technické zabezpečenie predmetu:

-- zabezpečiť spotrebný materiál, pracovať hlavne s odpadovým prírodným materiálom,

-- všetky nástroje a náradie musia vyhovovať didaktickým, hygienickým a bezpečnostným predpisom školy,

Cieľom predmetu je poznanie aj takých kultúrnych aktivít, ktoré síce dieťa obklopujú, ale pritom nie súzaradené do obsahu učebných predmetov, ani netvoria súčasť niektorého predmetu.

Obsah

Tematické okruhy

1. Zmyslové vnímanie estetických javov a mimoumeleckého estetična

obdobia – jeseň so všetkými chuťami, vôňami, zvukmi, následne možno sledovať zachytenie

zmyslových zážitkov umelcami v hudbe, výtvarnom umení, literatúre atd.).

2. Estetika ľudskej komunikácie

3. Hudobná kultúra (populárna hudba: forma diskotéky alebo koncertu z vlastných nahrávok. Zvuk a

hudba (: ticho a zvuk, maľovaná hudba, scénická hudba: spojiť napr. s témou film,

hudobné divadlo, čiastočne v ostatných témach).

4. Výtvarné umenie ( portrét, komiks, vernisáž, happening, odporúčaná forma –

realizácia výstavy vlastných prác spojená s prípravou kultúrneho programu, čiastočne v ostatných

témach).

5. Slovesné umenie (: komiks, science-fiktion, noviny a časopisy).

6. Dramatické umenie ( hra v umení, dramatizácia literárnej predlohy).

7. Ľudová kultúra ( ľudové remeslo, tanec zakomponovaný do podoby napr.

113

fašiangovej zábavy, maškarného plesu, pantomíma, tvorba masiek, hudobný sprievod, Vianoce

a fašiangy.

8. Masmediálna kultúra (rozhlas, televízia, film). Rozhovory a reakcie (výtvarné, hudobné

a dramatizácia) na zážitok z videného, počutého....

115

9. Estetika životného prostredia ( môže prebiehať v okolí školy v podobe zbierania

materiálu pre rozhlasovú reportáž o zvukovej, architektonickej i odpočinkovej podobe súčasného

sídliska, ale aj dedinskej ulice).

Poznámky

viacero estetických javov. K tomuto základu si učiteľ ostatné vedomosti môže doštudovať, čím

vznikajú predpoklady na to, aby sa učiteľ dokázal vyjadriť k masmediálnej kultúre, divadlu, filmu,

bábkovej hre, hudobnému umeniu, životnému prostrediu atd.

– Je potrebné nadviazať na poznatky z výtvarnej, hudobnej a literárnej výchovy

z predchádzajúcich ročníkov, využívať ich a poukázať na možnosť ich integrácie v nových situáciách.

– Odporúčame zaviesť predmet v 1 – 2 hodinových časových dotáciách.

– Je potrebné, aby vyučujúci zabezpečil žiakom priamy kontakt s konkrétnym umením, umeleckým

dielom, s estetickými javmi každodenného života (divadelné predstavenie, koncerty aj populárnejhudby, návštevy galérií, výstav, program súkromných rádiostaníc i Slovenského rozhlasu, televízie,videofilmy, bábkové divadlo, animované filmy, stretnutie s počítačovými hrami, módne prehliadky,reportáže športových stretnutí, spoločenský tanec, diskotéka, populárna literatúra atď.

– Učiteľ si môže doplniť alebo zmeniť témy podľa vlastného uváženia.

– Pri tematických okruhoch je možnosť pracovať podľa zváženia učiteľom na jednej téme viac hodín.

– Predmet je klasifikovaný troma stupňami: výborný, chválitebný, dobrý.

114

Pri hodnotení pristupovať k žiakom diferencovane podľa aktivity pri zapájaní sa do spoločenskýchakcií, schopnosti vyjadriť samostatný názor, originality myšlienky a odvahu samostatne vystupovať.

Tematické okruhy

Edukačná téma / výtvarný problém, námet, technika

negatív a pozitív / v plastickom vyjadrení

- námet: figuratívna kompozícia zložená z odtlačkov rôznych predmetov; technika: vtláčanie do hliny (modelovacej hmoty), sadrový odliatok

- reliéf výber tvarovo zaujímavých (asociatívnych) predmetov; ukážky: dadaistické, surrealistické a neodadaistické objekty a asambláže žiaci odtláčajú predmety do hlinenej vrstvy – skladajú z nich zobrazujúci tvar; okolo hlinenej doštičky si vytvoria ohradu (hlina, kartón) a reliéf (negatív) zalejú riedkou sadrou; po zaschnutí hlinu odstránia a očistia vzniknutý pozitív reliéfu.

Základné prvky výtvarného vyjadrovania

- výtvarný jazyk textúra / materiálovosť

- námet: zobrazenie kontrastných charakterov prostredníctvom materiálov rôznych textúr

(konfrontácia materiálov ako téma – drsné a hladké, matné a lesklé, tvrdé a mäkké...); technika: koláž, asambláž, práca s materiálmi následné ukážky: materiálové koláže, asambláže a plastiky s dôrazom na vnímanie povrchov a vyjadrenie výrazu cez textúru a materiál (Rodin, Rosso, art brut, umenie pre slepých ...)

žiaci pracujú s materiálmi rôzneho povrchu, krčivosti, tvrdosti, krehkosti; s rôznymi materiálmi (napr. šmirgeľ, rôzne druhy papiera a kartónu, vata, textílie, kov, fólia, sklo, plasty...), s rôznymi druhmi rastrov; úloha je založená na konfrontácii textúr, hmatových vlastností materiálov; možnosť naratívneho tematizovania textúry (napr. portrét drsného

kovboja a jemnej baletky...)

Možnosti zobrazovania videného sveta ,maľovanie predmetu podľa skutočnosti

základy farebnej výstavby tvaru / svetlo a tieň na lokálnom farebnom tóne

- námet: tvarovo a farebne zaujímavý, nie zložitý predmet, nasvietený, s vrhnutým tieňom;

115

technika: maľovanie temperovými farbami (pastelom) ukážky: maľby zátišia od baroka

po 20. stor. (holandské zátišia, Cézanne, Morandi, Picasso, Mudroch, Matejka ...)

maľba s dôrazom na farebnú výstavbu tvaru; pokus o farebnú modelácia - svetlo a tieň na lokálnom farebnom tóne predmetu; vrhnutý tieň; výsledok by mal zodpovedať približnej

farebnej modelácii predmetu

Výtvarné činnosti inšpirované dejinami umenia

ranokresťanské a byzantské umenie

- námet: ikona

a) aktualizácia tradičného zobrazovania – ikona súčasného povolania

b) ikona svätca - vlastného patróna (možnosť zaradenia svojej podobizne do obrazu);

technika: maľba temperou

ukážky: maľby ikon; ikonostaz

maľba ikony: učiteľ analyzuje charakteristické prvky; inšpirácia farebnosťou a tvarovosťou ikony;

diskusia o tradičných ikonografických atribútoch zobrazovania svätcov a vymýšľanie vlastnej ikonografie

Podnety filmu a videa záber úvod do filmovania

- námet: akcia, dianie v triede

technika: krátky digitálny videozáznam

ukážky: sekvencie z filmov (Chaplin, Wong Kar-Wai, Chunking Express, Sukorov, Ruská Archa); videoperformancie (Wood a Harison)

čo je to záber?

žiaci hľadajú výsek časti skutočnosti prostredníctvom papierového rámika, slovnevyjadrujú dej, ktorý sa v ňom odohráva; precvičujú si cez hľadáčik kamery (príp. mobilu) rozlišovanie

veľkosti záberu, uhlu pohľadu, osvetlenia, farebného naladenia, vyjadrenie miesta, plynutie času

Podnety dizajnu návrh loga, značky, ex libris

- námet: logo pre vlastnú firmu, obľúbenú hudobnú skupinu . technika: kolorovaná kresba

116

ukážky: ukážky typov písma, tvaroslovie vybraných historických slohov a štýlov

následné ukážky: logá firiem; ex libris

variant 1: každý žiak si vyberie tému (udalosť, firmu, hnutie, výrobok...), ktorú vyjadrí

značkou, logom; navrhuje logá pre viac rôznych značiek (automobily, športové kluby...)

a konfrontuje ich; môže vytvárať značky pod vplyvom ukážok historických slohov (rokokové

logo, kubistické logo...)

variant 2: návrh ex libris pre svoje knihy; možnosť zapojenia ornamentu,

charakterizačného symbolu...

Podnety tradičných remesiel

podnety sklenárstva /alt.: podnety klampiarstva

následné ukážky: využitie plechu v sochárstve; klampiarske realizácie v architektúre

variant 1: podnety sklárstva a sklenárstva: lepia (príp. spájajú drôtom) objekt zo zaváraninových fliaš, fľaštičiek od liekov, úlomkov skla...

variant 2: podnety klampiarstva: žiaci vytvárajú objekt (sochu) z tenkého plechu, spájajú ho

nitovaním alebo lepením

Elektronické médiá

úprava digitálneho obrazu /skenovanie /základné operácie s digitálnym obrazom /alt.: ukážky možností úpravy digitálnej fotografie v počítači základné úkony s vlastným obrázkom

(fotografiou)

ukážky: technický postup každý žiak si naskenuje obrázok z časopisu...); obrázok upravuje,

transformuje, rozmnožuje, zosvetľuje, stmavuje, zväčšuje, zmenšuje, zaostruje, rozostruje,

otáča v grafickom programe; podobné operácie môže robiť s fotografiou z digitálneho aparátu

Podnety literatúry, operácie s ilustráciou

- námet: vybraný príbeh

technika: kresba, kolorovaná kresba

následné ukážky: rôzne typy ilustrovania a prístupy k nemu

117

variant 1: reinterpretácia

ilustrácie: žiak si vymyslí príbeh podľa predloženého obrázku, tento príbeh posunie ďalšiemu

spolužiakovi, ktorý ho ilustruje (bez znalosti pôvodnej predlohy); môže vzniknúť reťazová hra, nakonci sa obrázky konfrontujú

variant 2: negatívna ilustrácia:

žiaci kreslia ilustráciu textu tak že znázorňujú to, čo v texte nie je (ale mohlo by byť), následne prerozprávajú text podľa ilustrácie

Podnety rôznych oblastí poznávania sveta, výtvarné hry s problematikou zemepisu

- námet: analógie s látkou zemepisu; nekonvenčná mapa moja cesta do školy,

cesta na prázdniny a pod. - ako mapa s vlastnými symbolmi; denný režim zobrazený

ako cestovný poriadok; udalosť z dejepisu ako mapa a pod.

následné ukážky:

konceptuálne a neokonceptuálne umenie

variant 1: analógie medzi rezmi glóbusom a Rungeho farebným glóbusom;

variant 2: žiaci vytvárajú mapu v ktorej zaznamenávajú svoje činnosti počas dňa (vymýšľajú

„geodetické“ symboly);

Výtvarné spracovanie materiálu

Cieľ:

Cieľom predmetu je estetické osvojovanie si skutočnosti prostredníctvom výtvarných činností žiakov,

kultivovať ich cítenie, myslenie a konanie, pripravovať ich pre kultúrne formy života.

Obsah:

Tematické okruhy

1. Výtvarná kultúra:



114

118

– význam ochrany prírody, lesa, vody, živočíchov,

– spoznávanie ľudovoumeleckých výrobkov regiónu,

-- funkčné využívanie historických regionálnych ukážok.

2. Výtvarné činnosti žiakov

-- prípravné náčrty, skice, ich aplikovanie do voľného výtvarného dotvárania,

-- zhotovovanie dekoratívno-úžitkových predmetov s regionálnymi prvkami ľudového umenia,

-- využívanie dostupného materiálu – textil, kartón, priadza, drôt, špagát, drevo, prírodný odpadový

materiál,

-- výroba hračiek, kraslíc, bábok, vianočných ozdôb, maľba na skle, ….

Poznámky

Materiálno-technické zabezpečenie predmetu:

-- zabezpečiť spotrebný materiál, pracovať hlavne s odpadovým prírodným materiálom,

-- všetky nástroje a náradie musia vyhovovať didaktickým, hygienickým a bezpečnostným predpisom

školy,

-- je nutné deliť triedu na menšie skupiny podľa platných predpisov – pre bezpečnosť při práci

s nástrojmi materiálom.

UMENIE A KULTÚRA – Hudobná výchova, 5. ročník, 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne


Hudobná výchova je spoločenský, organizovaný, cieľavedomý proces hudobného rozvoja jedinca a je rozhodujúca pri odovzdaní a sprostredkovaní hudby novým generáciám, pričom zohráva dôležitú úlohu aj ako jedna z foriem realizácie tvorivosti každého človeka.

Spoločná úloha predmetov vo vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra je sprostredkovať žiakom národné a svetové kultúrne dedičstvo a takto zvýšiť všeobecnú vzdelanosť národa.

119

Hudobnosť národa neurčuje niekoľko desiatok vynikajúcich interpretov, ale viacgeneračná vrstva zanietených percipientov hudby. Jedine hudobná výchova na základnej škole pokrýva celú populáciu, preto jej kvalita je mimoriadne dôležitá a chápeme ju aj ako výchovu človeka.

Dôraz sa kladie na výchovu hudbou s rešpektovaním výchovy k hudbe. Hudobné prejavy a počúvanie hodnotnej hudby znamená nenahraditeľný prostriedok formovania osobnosti najmä vo sfére jej emocionalizácie. Hudobná výchova umožňuje žiakom tvorivo si osvojovať hudbu a spoznávať hudobné umenie v kontexte s inými druhmi umenia.

Základnými prostriedkami hudobno-výchovnej práce sú rozmanité hudobné činnosti, ktoré podporujú celkovú hudobnosť žiakov, ich záujem o hudbu, rozvíjanie ich individuálnych schopností, emocionálnej inteligencie, tvorivého myslenia s využitím špecifík národnej, regionálnej a svetovej hudobnej kultúry. Formuje estetický, citový a morálny základ osobnosti žiakov s dôrazom na sebauvedomovanie, sebavýchovu a sebareflexiu, porozumenie a solidaritu pre ochranu prírody, kultúrnych hodnôt Slovenska a vlastného regiónu, toleranciu k iným kultúram a národom. Utvára a rozvíja hudobno-estetické schopnosti, zručnosti, vedomosti, návyky, skúsenosti, názory a vlastné postoje žiakov pri prehlbovaní hudobného zážitku aj na uvedomené vnímanie a na aktívny hudobný prejav. Hudobná výchova posilňuje hodnotovú a vkusovú orientáciu žiakov, rozvíja schopnosť vytvárať a obhajovať svoje hodnoty, no súčasne rešpektovať aj hodnoty iných.

V intenciách tvorivo – humánnej výchovy a vzdelávania je hlavným zámerom hudobnej výchovy optimálne formovanie osobnosti a efektívne rozvíjanie hudobnosti žiaka tak, aby si aj prostredníctvom komunikácie s hudbou vytvoril svoj progresívny a kreatívny spôsob bytia pre život v 21. storočí.

Význam hudobnej výchovy a jej miesto v hierarchii vyučovacích predmetov závisí od toho, ako sa vo formovaní osobnosti jedinca uplatňuje hudobno-výchovný proces so svojimi špecifikami a ako prispeje k priblíženiu sa či k dosiahnutiu ideálu, ktorý je definovaný v Koncepcii rozvoja výchovy a vzdelávania v SR v projekte Milénium ako človek.

Vzájomným pôsobením činnostného, tvorivého a objaviteľského princípu hudobná výchova vytvára predpoklady na poskytovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov tak, aby sa hudba stala súčasťou života žiakov. Robí tak prostredníctvom tradičných hudobných činností (vokálno-intonačné, inštrumentálne, hudobno-pohybové, /reprodukčné a produkčné/, percepčné činnosti) rozšírených o hudobno-dramatické činnosti. Hudobno-dramatické činnosti chápeme ako integráciu hudobných činností so slovnými, výtvarnými a pohybovými prejavmi, a to prostredníctvom hier, experimentovania, tvorivej dramatiky na báze zážitkového učenia. Pri týchto činnostiach žiaci využívajú skúsenosti, vedomosti a zručnosti z iných vyučovacích predmetov ako aj skúsenosti z riešenia z rôznych problémov detského života. V tejto súvislosti pôjde predovšetkým o zážitky z hudby, o participáciu na jej vzniku v podmienkach pre žiaka najprirodzenejších – pri dramatickej hre.

Komplexne poňaté hudobné činnosti vytvárajú podmienky hudobného vzdelania žiakov a obohatia estetickú, morálnu a intelektuálnu stránku ich osobnosti. Treba ich usmerňovať tak, aby prinášali radosť a možnosť sebarealizácie.

Tak ako v primárnom vzdelávaní, aj v sekundárnom vzdelávaní dodržujeme postup: od hudobných zážitkov k poznatkom a vedomostiam a cez ne k transferu pri vnímaní a interpretovaní nových umeleckých diel. Hudobno-výchovný proces musí zásadne vychádzať z hudby a smerovať opäť k nej, hudba má byť prameňom zážitkov i vedomostí.

120

Ciele predmetu

Cieľom vzdelávacej oblasti umenie a kultúra je pochopenie vlastnej kultúry a zmysel pre identitu, ktorá je základom rešpektovania rozmanitosti kultúrneho vyjadrovania.“

Kognitívne ciele

Cieľom je, aby žiaci získali poznatky, vedomosti a zručnosti v procese komunikácie s hudbou. Na základe získaných vedomostí o hudbe, hudobných skúseností a hudobných zručností

- nadobudnú schopnosť získané vedomosti a zručnosti uplatňovať pri aktívnom vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel a pri elementárnej tvorivosti,

- spoznajú najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných skladateľov jednotlivých štýlových období a ich vybrané diela,

- uvedomia si svoju národnú identitu, a to na základe osvojenia si umeleckej výpovede hudobných diel (slovenské ľudové a národné piesne, významných diel slovenskej umeleckej hudby) v kontexte s európskou hudobnou kultúrou, získajú úctu ku svojej kultúre,

- prostredníctvom hudobných činností získajú schopnosť vyjadrovať svoje emócie, vzťahy a postoje, teda komunikovať umeleckými prostriedkami,

- nadobudnú schopnosť otvorene prijímať, hodnotiť a vážiť si hudobné diela a hudobné prejavy vlastného národa, iných národov a etník,

- v kontexte s hudbou dokážu analyzovať, porovnávať a syntetizovať poznatky a podnety z iných predmetov (dejepis, etika, výtvarná, literárna výchova, zemepis, cudzí jazyk).

Socioafektívne ciele

- prostredníctvom precítenia a pochopenia hudobného diela dokážu žiaci prekonať svoj egocentrizmus, vedia sa preladiť na komunikačný a ideový kód iného človeka (autora), pochopia jeho citový a myšlienkový svet s určitou mierou stotožnenia sa. Uvedomené počúvanie hudby môže – a to úplne nenásilne – vychovávať k empatii. Tieto etické momenty vnímania hudby smerujú k socializácii a tu tkvie jedna z príčin opodstatnenosti hudobnej výchovy v systéme humanisticko-tvorivej edukácie),

- na základe vnímania a prežívania hudobných skladieb (od ľudových piesní po rozsiahlejšie umelecké diela) slovne, výtvarne a pohybom vyjadriť svoje estetické zážitky,

- dokážu bez predsudkov pristupovať k vnímaniu a rozširovaniu umeleckých hodnôt rôznych kultúr,

- vedieť prežívať výnimočnosť významných umeleckých osobností a hľadať v ich tvorivých osudoch inšpiráciu pre vlastný život. Rešpektovať estetické a etické hodnoty

obsiahnuté v hudbe,

- schopnosť spolupracovať (pri kolektívnych hudobných činnostiach a najmä pri hudobno-

121

dramatických činnostiach), mať zodpovednosť za plánovanie a realizáciu spoločnej

a vlastnej práce,

- vedieť oceniť silu hudby a uvedomiť si jej miesto v zmysluplnom využívaní voľného

času.

Psychomotorické ciele

- žiaci dokážu správne realizovať hudobné prejavy (vokálne, inštrumentálne, pohybové) a integrovať ich pri realizácii hudobno-dramatických činnosti,

- v intonačnej a sluchovej výchove získané zručnosti vedia využiť pri svojich hudobných činnostiach,

- na primeranej úrovni dokážu využiť nadobudnuté zručnosti pri vyjadrení svojich myšlienok, pocitov a postojov, a tak prostredníctvom hudby komunikovať s okolitým svetom.

Obsah

Ako sa nám prihovára hudba. Hudba spojená s inými druhmi umenia (tvorba integratívneho projektu). Prostredníctvom hudby poznávame svoju hudobnú kultúru i kultúru iných národov

Hudba minulosti a súčasnosť. Prostredníctvom hudby poznávame kultúru rôznych národov

7Hudobné prechádzky storočiami Pestrá paleta populárnej hudby. Hudba na pomedzí (prieniky rôznych druhov a žánrov hudby: populárna hudba, vážna hudba, džez, etno, world...)

Sústava hudobných činností: vokálno-intonačné, inštrumentálne, hudobno-pohybové, (reprodukčné a produkčné) percepčné činnosti, hudobno-dramatické činnosti:

Odporúčané organizačné formy a metódy

Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre hudobnú aktivitu žiakov:

- skupinové, projektové, diferencované vyučovanie, návšteva hudobných podujatí, besedy,

- zážitkové, kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg a diskusia, metódy hrania rol; špecifické metódy: intonačná metóda s použitím relatívnej solmizácie, imitačná a kombinovaná metóda osvojovania piesní, riadené objavovanie hudby, informačno-receptívna metóda, improvizácia.

Hodnotenie predmetu

Predmet HV je klasifikovaný na vysvedčení známkami. Prospech žiakov sa klasifikuje nasledovnými stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný. Pri hodnotení uplatňuje učiteľ voči žiakom primeranú náročnosť pričom zohľadňuje ich individuálne osobitosti. Cieľom je dôraz na nonkognitívnu zložku výchovno – vzdelávacieho procesu s dôrazom na sebauvedomovanie, sebavýchovu a sebareflexiu osobnosti žiaka a kultivovanie jeho citu, porozumenia a solidarity pre ochranu prírody

122

i kultúrnych hodnôt. Dôležitou súčasťou je utváranie vlastných postojov prostredníctvom rozmanitých činností.

Profil absolventa:

Mal by vedieť minimálne 12 piesní, vedieť hrať jednoduché inštrumentálne sprievody k piesňam. Mal by vedieť reagovať pohybom na hudbu, rozoznať výraz a náladu. Mal by poznať funkciu hudby v živote človeka. Mal by vedieť o folklóre miestneho regiónu. Po viacnásobnom vypočutí by malpoznať 4 hudobné skladby a ich autorov. Mal by sa zúčastniť jedného hudobno-dramatického vystúpenia.

Pracovné vyučovanie

1. Charakteristika vyučovacieho predmetu:

Predmet využíva poznatky žiakov, ktoré získali v prírodovedných predmetoch /ako je biológia a chémia/ a ďalej ich rozvíja novými poznatkami, pozorovaním a experimentovaním, rozvíja pracovné zručnosti, vytvára správne etické zásady a postoje vo vzťahu k prírode, k prírodným vedám, k prírodným zákonitostiam, umožňuje sebarealizáciu žiaka a podporuje rozvoj jeho kreativity. Predmet sprostredkúva žiakom poznatky o agrotechnike /postupe/ pestovania zeleniny. Vytvára základy pre ďalšie odborné štúdium, pre podnikateľské aktivity, ale aj pre aktívnu tvorbu a ochranu životného prostredia.

2. Ciele predmet

V tomto predmete sa majú žiaci naučiť základom pracovných zručností, kreativite a kladnému vzťahu k

prírode a životnému prostrediu.

3. Výchovné a vzdelávacie stratégie:

V rovine hodnôt a postojov predmet smeruje k:

- uvedomeniu si významu tvorby a ochrany životného prostredia

- rozvoju kladného vzťahu k práci a ochrane toho, čo vytvorili

- rozvoju morálnych a vôľových vlastností / systematickosť práce k dosiahnutiu cieľa, vytrvalosť,

samostatnosť/

- estetickému vnímaniu bezprostredného okolia žiaka

V rovine vedomostí predmet smeruje k:

- poznaniu významu pôdy a jej vlastností

- poznávaniu zeleniny a osiva, sadiva

- osvojeniu si poznatkov o ich pestovaní, rozmnožovaní a rýchlení

- osvojeniu si hydroponického pestovania rastlín

V rovine pracovných činností a zručností predmet smeruje k:

123

- získavaniu pracovných zručností a skúseností v oblasti tvorby životného prostredia, pri pestovaní

črepníkových rastlín a pri pestovaní a ošetrovaní okrasných rastlín

- získavanie pracovných zručností a návykov používaním správneho náradia pri pestovaní rastlín

4. Obsah predmetu a ciele predmetu: (Učivo):

1. Pôda

C i e l e

- zamerať sa na ochranu pôdneho fondu,

- žiakov viesť k poznatkom o zložení pôdy - o fyzikálnych a chemických vlastnostiach pôdy, vzniku pôdy,

rozdelení pôdy, význam pôdy

- teoreticky a prakticky naučiť žiakov spracovávať pôdy na jeseň, zamerať sa na jarnú prípravu pôdy a

ošetrovanie počas vegetácie,

O b s a h

Vznik pôdy, rozdelenie pôdy, význam pôdy a ochrana pôdneho fondu.

2. Osivo a sadivo

C i e l e

- zamerať sa na význam osiva a sadiva z hľadiska rozmnožovania rastlín,

- vedieť charakterizovať a rozlišovať osivo a sadivo a poznať ich kvalitatívne vlastnosti rozhodujúce pre rozmnožovanie a úrodu,

- vedieť rozpoznávať jednotlivé druhy na základe vonkajších vlastností semien, plodov a vegetatívných častí

používaných na rozmnožovanie,

- určovať základné vlastnosti osiva, spracovať vzorkovnicu základných druhov a tých, ktoré budú žiaci pestovať

a používať na pokusy a pozorovania.

O b s a h

Osivo Semená, plody, súbory plodov. Generatívne rozmnožovanie rastlín. Sadivo Vegetatívne rozmnožovanie

rastlín, spôsoby vegetatívneho rozmnožovania. Praktická činnosť Poznávanie a rozlišovanie osiva, tvorba

vzorkovnice semien, vegetatívne rozmnožovanie rastlín.

3. Zelenina

C i e l e

- poznať význam pestovania zeleniny pre zdravie človeka,

124

- upozorňovať žiakov na problematiku nežiaduceho obsahu dusičanov v zelenine, spôsoby ich zisťovania a

znižovania,

- zamerať sa na pestovanie základných druhov zeleniny, ako aj menej známych druhov,

- vybrané druhy sa naučiť pestovať, ošetrovať počas vegetačného obdobia, správne a vo vhodný čas zberať,

upravovať na trh a uskladňovať,

- poznať základné zásady založenia, využívania pareniska, skleníka, fóliovníka,

- vedieť zužitkovávať odpad kompostovaním,

- vedieť založiť a využívať bio-parenisko pre pestovanie zeleniny.

O b s a h (Učivo):

Zelenina Význam pestovania zeleniny z hľadiska racionálnej výživy a zdravia človeka, rozdelenie zeleniny

Hlúbová zelenina Druhy hlúbovej zeleniny, spôsob pestovania, požiadavky na pôdu, využitie. Koreňová

zelenina Druhy koreňovej zeleniny, spôsob pestovania, požiadavky na pôdu, využitie. Plodová zelenina Druhy

plodovej zeleniny, spôsob pestovania, požiadavky na pôdu, využitie. Struková zelenina Druhy strukovej

zeleniny, spôsob pestovania, požiadavky na pôdu, využitie. Cibuľová zelenina Druhy cibuľovej zeleniny,

spôsob pestovania, požiadavky na pôdu, využitie. Listová zelenina Druhy listovej zeleniny, spôsob pestovania,

požiadavky na pôdu, využitie. Zber zeleniny, uskladnenie, rýchlenie zeleniny, predpestovanie, pestovanie z

priamej sejby a z priesad. Burina Negatívne vlastnosti burín, dôležitosť jej odstraňovania.

Vzdelávací štandard technická výchova pre 5. ročník

Obsahový štandard Výkonový štandard

Pôda

Vznik pôdy, rozdelenie pôdy, význam pôdy

a ochrana pôdneho fondu

Poznať vznik pôdy a proces zvetrávania, rozdelenie pôdy a význam.

Osivo Semená, plody, súbory plodov. Generatívne rozmnožovanie rastlín. Sadivo Vegetatívne rozmnožovanie rastlín, spôsoby vegetatívneho rozmnožovania. Praktická činnosť Poznávanie a rozlišovanie osiva, tvorba vzorkovnice semien, vegetatívne rozmnožovanie rastlín.

Poznať generatívne a vegetatívne spôsoby rozmnožovania rastlín, vedieť rozlišovať semená kultúrnych rastlín, poznať spôsoby sejby a sadenia rastlín. Praktickou činnosťou získať zručnosti pri sejbe a vegetatívnom rozmnožovaní rastlín.

125

Zelenina Význam pestovania zeleniny z hľadiska racionálnej výživy a zdravia človeka, rozdelenie zeleniny Hlúbová zelenina Druhy hlúbovej zeleniny, spôsob pestovania, požiadavky na pôdu, využitie. Koreňová zelenina Druhy koreňovej zeleniny, spôsob pestovania, požiadavky na pôdu, využitie. Plodová zelenina Druhy plodovej zeleniny, spôsob pestovania, požiadavky na pôdu, využitie. Struková zelenina Druhy strukovej zeleniny, spôsob pestovania, požiadavky na pôdu, využitie. Cibuľová zelenina Druhy cibuľovej zeleniny, spôsob pestovania, požiadavky na pôdu, využitie. Listová zelenina Druhy listovej zeleniny, spôsob pestovania, požiadavky na pôdu, využitie. Zber zeleniny, uskladnenie, rýchlenie zeleniny, predpestovanie, pestovanie z priamej sejby a z priesad. Burina Negatívne vlastnosti burín, dôležitosť jej odstraňovania.

Poznať význam zeleniny, vedieť zeleninu zatriediť do pestovateľských skupín, poznať ju a vedieť jej požiadavky na pestovanie. Poznať spôsoby zberu zeleniny, jej uskladnenie, rýchlenie. Poznať negatívne účinky buriny na kultúrne rastliny, odstraňovanie buriny.

5. Stratégia vyučovania:

Učebné osnovy sú koncipované voľne. To predpokladá tvorivú prácu učiteľov a vytvára možnosti voliť

optimálny výber teoretických poznatkov a praktických činnosti podľa záujmu žiakov a materiálnych podmienok.

Vyučovací proces sa rozvíja na základe obsahu stanovenom učebnými osnovami tak, aby sa dosiahli ciele

uvedené na začiatku, ale aj konkretizované pri každom tematickom celku. Najdôležitejším snažením by mal byť

ústup od reprodukčných činnosti, viac sa zameriavať na rozvoj tvorivosti žiakov. V organizovaní vyučovacieho

procesu navrhujeme viac využívať tímovú prácu pred frontálnou prácou žiakov. Práve tímová práca sa využíva

pri riešení rôznych problémov v bežnom živote. Žiaci sa majú naučiť vzájomne komunikovať v tíme, spoločne

pracovať, vedieť uplatniť svoj názor pri riešení problému, učiť sa od ostatných, niesť zodpovednosť za prácu

celého tímu.

6. Učebné zdroje:

Ivan Jozef a kol., Pestovateľské práce 5, Mladé Letá

7. Profil absolventa:

Absolvent by si mal vedieť význam tvorby a ochrany životného prostredia, vedieť rozvíjať kladný vzťah k práci

a ochrane toho, čo vytvorili, rozvoju morálnych a vôľových vlastností / systematickosť práce k dosiahnutiu

cieľa, vytrvalosť, samostatnosť.

126

Telesná a športová výchova

1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov.

2. Ciele vyučovacieho predmetu

Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej starostlivosti o vlastné zdravie.

Špecifický je svojim zameraním na cieľavedomé telesné, funkčné a pohybové zdokonaľovanie žiakov. Prispieva k upevňovaniu zdravia , k zvyšovaniu telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti. Poskytuje základné teoretické a praktické telovýchovné vzdelanie z vybraných odvetví telesnej výchovy a športu. Pomáha odstraňovať nedostatky zdravotne oslabeným deťom. Plní významnú kompenzačnú a motivačnú funkciu. Formuje kladný, aktívny vzťah žiakov k pohybovej aktivite, k telesnej výchove a k športu. Významne prispieva k intelektuálnemu, psychickému, sociálnemu a morálnemu rozvoju osobnosti žiakov. Participuje pri odhaľovaní talentovaných žiakov, usmerňuje ich orientáciu, posilňuje športové záujmy a ambície.

Pohybové kompetencie Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako

prevencia civilizačných chorôb. Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie

a zlepšenie zdravia. Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných

odvetviach telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.

Kognitívne kompetencie Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime . Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností a oblastí Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti. Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote. Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí. Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri pohybovej činnosti. Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.

127

Komunikačné kompetencie Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať. Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas voľno -

časových aktivít.

Učebné kompetencie Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného

režimu. Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon

i ako prevenciu pred zranením.Interpersonálne kompetencie Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným. Žiak efektívne pracuje v kolektíve. Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe. Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových

činností, ale i v živote.Postojové kompetencie Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti. Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality Žiak dodržiava princípy fair-play. Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity. Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu

a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.

3. Obsah vyu čovacieho predmetu Zabezpečenie uvedených kompetencií sa uskutočňuje prostredníctvom obsahu, ktorý tvoria základné poznatky o význame pohybových aktivít pre zdravie, prevenciu ochorení, správnej životospráve, športovej činnosti a jej organizovaní, pohybovej výkonnosti a jej hodnotení a pohybové prostriedky.

Obsah vyučovania tvorí :

- systém vybraných pohybových činností a schopností

- teoretické poznatky z oblasti telesnej kultúry, pohybovej rekreácie, stravovania, hygieny

- systém princípov , didaktických postupov, zásad, foriem a metód telesného, funkčného

a pohybového zdokonaľovania

- postoje, vzťah, záujmy .

Ciele jednotlivých modulov

1.Zdravie a jeho poruchy

pochopiť účinok pohybovej aktivity na zdravie, vedieť poskytnúť prvú pomoc, mať vedomosti o potrebe prevencie pred civilizačnými ochoreniami pohybovými

prostriedkami, vedieť sa správať v situáciách ohrozujúcich zdravie. mať vytvorenú hodnotový systém, v ktorom zdravie a pohyb majú popredné miesto.

2.Zdravý životný štýl

128

poznať a dodržiavať zásady správnej výživy, zaradiť využívať športové a pohybové činnosti vo svojom voľnom čase, mať predstavu o svojich pohybových možnostiach, pochopiť význam aktívneho odpočinku pre odstránenie únavy, pochopiť kompenzačný účinok telesných cvičení a poznať vhodné cvičenia na

jeho dosiahnutie.

3.Zdatnosť a pohybová výkonnosť

poznať úroveň vlastnej pohybovej výkonnosti, vedieť využiť cvičenia na rozvoj pohybových schopností, vedieť diagnostikovať a hodnotiť pohybovú výkonnosť vlastnú i spolužiakov, vedieť využiť pohybové prostriedky na rozvoj pohybovej výkonnosti

4.Športové činnosti pohybového režimu

využiť svoje vedomosti na zdokonaľovanie sa vo vlastnej športovej výkonnosti, vedieť uplatniť osvojené pravidlá športových disciplín v športovej činnosti, prezentovať svoju športovú výkonnosť na verejnosti, preukázať pohybovú gramotnosť v rôznych športových odvetviach, mať príjemný zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti.

Základom obsahu telesnej výchovy v škole je učivo. Štruktúru učiva tvoria tematické celky , ktoré sú rozdelené na základné a výberové. Obsah učiva je v učebných osnovách rozdelený do tematických celkov. V ročnom cykle sa počíta vo všetkých ročníkoch so 66 vyučovacími hodinami.

Učivo tematických celkov sa rozdeľuje na :

a) základné učivo, ktoré si môže a má osvojiť prevažná väčšina žiakov,

je záväzné pre učiteľov i žiakov

b) rozširujúce učivo, ktoré nie je záväzné, využíva sa po osvojení základného učiva na

ďalšiu motiváciu žiakov, na rozvoj ich pohybových schopností so zreteľom na skupinové záujmy a individuálne predpoklady žiakov.

Obsah základných tematických celkov je koncipovaný tak, aby si ho mohla a zároveň i mala osvojiť väčšina žiakov.

V ročnom pláne učiva odporúčame, aby základné tematické celky Poznatky z telesnej výchovy a športu a Všeobecná gymnastika sa vyučovali ako súčasť každej vyučovacej hodiny telesnej výchovy a boli dotované 15 % času vyučovacej hodiny. Ostatné základné tematické celky odporúčame vyučovať v dvoch alternatívach. Prvá alternatíva – v každom ročníku sa vyučuje každý tematický celok. Druhá alternatíva – v každom ročníku sa odučia aspoň tri tematické celky. Pritom každý tematický celok musí byť odučený počas školskej dochádzky aspoň dvakrát s výnimkou Plávania. Tematický celok Plávanie sa zaraďuje do vyučovania aspoň raz za 5 rokov. Tematický celok sa považuje za odučený, ak má v ročnom pláne minimálne 6 hodinovú dotáciu z celkového počtu vyučovacích hodín.

Obsah výberových tematických celkov sa využíva na doplnenie základného učiva a na motiváciu žiakov, na rozvoj pohybových schopností so zreteľom na podmienky školy.

Všeobecným cieľom vyučovacieho predmetu telesná výchova, aby žiaci 5. ročníka: - prejavovali záujem o telesnú výchovu, mali uvedomelý, aktívny vzťah k telovýchovnej a

129

športovej činnosti, aby pohybová aktivita bola pociťovanou, pravidelne realizovanou - mali osvojené pohybové zručnosti z učiva stanoveného učebnými osnovami; - aktívne ovládali základnú terminológiu a pravidlá osvojovaných pohybových činností; - boli schopní organizovať i riadiť osvojované pohybové a športové hry ako aj iné súťaže - poznali a dodržiavali zásady správnej životosprávy, boli schopní hodnotiť svoj vývin; - mali poznatky o negatívnom vplyve fajčenia, alkoholu a drog na zdravie a pohybový výkon, - mali osvojené základné hygienické zásady a návyky a prakticky ich využívali - poznali zásady bezpečnosti pri cvičení v rôznych podmienkach a prostredí a dôsledne ich používal v telovýchovnej praxi; vedeli poskytnúť prvú pomoc pri ľahších úrazoch; - prejavovali primeranú rozhodnosť. nebojácnosť, snahu po lepšom výkone, tvorivosť, radosť z víťazstva, ale i schopnosť oceniť súpera a zmieriť sa s prehrou v duchu fair-play;

Základné tematické celky pre 5. ročník ZŠ :

130

Poznatky z telesnej výchovy a športuPoradové cvičenia

Základná gymnastika

Relaxačné a kompenzačné cvičenia

Aerobik a jeho formy

Kondičné cvičenia

Úpoly

Pohybové hry

Chlapci Dievčatá

priebežnepriebežne

priebežne

priebežne

priebežne

priebežne

priebežne

priebežne

Všeobecná gymnastika -kondičná, základná, rytmická, kompenzačné cvičenia

10 10

Atletika 20 16

Základy gymnastických športovRytmická, moderná gymnastika 10 10

- 8

Športové hry 20 16

Sezónne činnosti . Cvičenia v prírode 8 8

Testovanie 6 6

S P O L U 66 hodín 66 66

Výberové tematické celky :

4. 1 . Obsahový a výkonový štandard z telesnej výchovy pre 5. ročník základnej školy

Štandardy sú zostavené z vybraných častí základného učiva: poznatky, atletika, gymnastika, športové hry (basketbal, futbal, volejbal). Práca so šdandardami by mala pozitívne ovplyvniť aj plánovaciu, riadiacu a kontrolnú činnosť učiteľa. V plánoch na jednotlivé tematické celky by sa okrem konkrétne formulovaných cieľov mali do obsahu učiva dostať aj činnosti uvedené v štandardoch. Kontrolnú činnosť v jednotlivých tematických celkoch počnúc 5. ročníkom je potrebné zamerať aj na úroveň osvojenia činností v obsahu štandardov. Popri kontrole a hodnotení telesného vývoja, pohybovej výkonnosti, bude potrebné viac ako doteraz orientovať kontrolnú činnosť aj na úroveň vedomostí (vedomostné testy) a výsledky výchovného pôsobenia.

VŠEOBECNÉ POZNATKY

Žiak vie (dokáže):

1. Vysvetliť základné pojmy a ich obsah: 1.1 zdravie, aktívny prístup k zdraviu, starostlivosť o vlastné zdravie, zdravý denný režim, miesto pohybových aktivít v dennom režime; 1.2 telesná výchova, šport, turistika, rekreačná telesná výchova; 1.3 telesná zdatnosť, pohybová výkonnosť; 1.4 pohybové schopnosti (kondičné, koordinačné), kondičné pohybové schopnosti - silové, rýchlostné, vytrvalostné, rozvoj pohybových schopností, pohybové zručnosti; 1.5 telesné zaťaženie, pulzová frekvencia, meranie a vyhodnotenie pulzovej frekvencie; 1.6 OH, olympizmus, kalokagatia, fair-play;

2. Rozlíšiť základné rozdiely medzi vrcholovým výkonnostným športom, turistikou, rekreačnými formami telesnej výchovy

3. Vysvetliť a v praxi dodržiavať: 3.1 základné požiadavky na bezpečnosť pri osvojovaní pohybových činností v rôznom prostredí (telocvičňa, posilňovňa, bazén, príroda, lyžiarsky terén a pod.; 3.2 zásady poskytovania prvej pomoci (sebe a iným);

131

Netradičné pohybové aktivity, menej známe pohybové a športové hry

Športové úpoly a sebaobrana

Aerobik

Tance ( základy spoločenských tancov, disko tancov, ľudových tancov

3.3 základné hygienické požiadavky pri pohybových činnostiach (cvičebný úbor, osobná hygiena, stravovanie); 3.4 negatívne vplyvy fajčenia, alkoholu a drog na zdravie a pohybový výkon žiaka;

4. V škole i vo voľnom čase prejaviť: 4.1 prirodzený záujem o pohybové aktivity 4.2 radosť z riadenej a spontánnej pohybovej aktivity

A T L E T I K A

Žiak vie (dokáže): 1. Popísať a vysvetliť základné pravidlá vybraných atletických disciplín (behov na krátke a stredné vzdialenosti a štafetového behu, skoku do diaľky, hodu kriketovou loptičkou )2. Správne pomenovať uzlové fázy techniky uvedených atletických disciplín. 3. Správne pomenovať a ovládať základné prostriedky pre rozvoj štartovej a bežeckej rýchlosti, bežeckej vytrvalosti, štafetových behov, skokanskej a vrhačskej výbušnej sily. 4. Popísať, ukázať a v praxi uplatniť základy správnej techniky: - polovysokého a nízkeho štartu , štafetového a vytrvalostného behu - skoku do diaľky kročmo , hodu loptičkou 150g, resp. granátom 350g 5. Vykonávať funkciu pomocného rozhodcu, alebo rozhodcu na hodinách telesnej výchovy, na pretekoch v závere tematického celku atletiky, na školských pretekoch 6. Poukázať na základné chyby v technike uvedených disciplín u svojich spolužiakov. 7. Vysvetliť a v súťaži uplatniť zásady fair-play ako pretekár, pomocný rozhodca a divák.

Š P O R T O V Á G Y M N A S T I K A

Žiak vie (dokáže): 1. Vymenovať základné pojmy z názvoslovia (terminológie) gymnastiky (základná gymnastika, kondičná gymnastika, akrobacia, cvičenie na náradí).

2. Vysvetliť a v praxi uplatniť zásady úrazovej zábrany a poskytovania dopomoci a záchrany.

3. Vysvetliť obsah pojmu "strečing a relaxačné cvičenia".

4. Zostaviť komplex cvičení zameraných na rozcvičenie pred pohybovou aktivitou.

5. Zacvičiť (i s malými chybami) tieto pohybové činnosti:

akrobacia - kotúľ vpred, vzad aj s obmenami, stojka na lopatkách, premet bokom

preskok - roznožka cez kozu na šírku

Š P O R T O V É H R Y

Žiak vie (dokáže): 1. Popísať a vysvetliť základné pravidlá športových hier (basketbal, , volejbal, futbal).

2. Správne pomenovať základné herné činnosti jednotlivca, vybrané kombinácie a systémy, funkcie hráčov v obrane, útoku.

3. Popísať, ukázať a uplatniť v hre správnu techniku základných herných činností :

132

Basketbal - prihrávka jednou a dvomi rukami, dribling, streľba z krátkej a strednej vzdialenosti, bránenie hráča bez lopty a s loptou; Volejbal - odbitie horné na mieste, po pohybe, nad seba, pred seba, odbitie pod uhlom, spodné podanie, prihrávka na nahrávača pri sieti, nahrávka nad seba; Futbal - prihrávka, tlmenie lopty, streľba, vedenie lopty, obsadzovanie útočníka bez lopty

4. Prejaviť takú úroveň osvojenia herných činností jednotlivca, vybraných kombinácií a herných systémov, že je schopný hrať zápas v športových hrách podľa pravidiel.

5. Vysvetliť a v hodinách zápasov i prakticky uplatniť zásady fair-play vo funkcii hráča, rozhodcu, alebo diváka.

6. Vysvetliť význam a využitie športových hier vo svojej pohybovej aktivite.

ZDRAVIE A POHYB- Telesná a športová výchova, 5. ročník, 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne

Charakteristika predmetu:

Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a návykov.

Ciele vyučovacieho predmetu

Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť

žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať si,

zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú

gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom

vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej

aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne

133

potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej

starostlivosti o vlastné zdravie.

Špecifické ciele predmetu sú vyjadrené pomocou nasledovných kľúčových

a predmetových kompetencií:

Pohybové kompetencie

Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako

prevencia civilizačných chorôb.

Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie

a zlepšenie zdravia.

Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných

odvetviach telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.

Kognitívne kompetencie

Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime

so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia.

Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností a oblastí

poznatkov.

Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti.

Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného

charakteru.

Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote.

Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného

rozvoja podľa daných noriem.

Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí.

Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej

činnosti.

Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie.

Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.

Komunikačné kompetencie

Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať.

Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas voľno -

časových aktivít.

Učebné kompetencie

134

Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného

režimu.

Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon

i ako prevenciu pred zranením.

Interpersonálne kompetencie

Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným.

Žiak efektívne pracuje v kolektíve.

Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe.

Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových

činností, ale i v živote.

Postojové kompetencie

Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti.

Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality

súpera.

Žiak dodržiava princípy fair-play.

Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity.

Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu

a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.

Cieľ a kompetencie

Okruh Obsahový štandard


Metódy a formy

Prierezová téma

Odporúč. počet hodín

Vedieť diagnostikovať

a posúdiť úroveň svojej

pohybovej výkonnosti

telesného rozvoja podľa

Testovanie

Diagnostika všeobecnej pohybovej výkonnosti – člnkový beh (10x5 m), skok do diaľky z miesta, ľah – sed za 30 sekúnd, beh

Vo všetkých disciplínach maximálny výkon podša individuálnych schopností a možností

Skupinová, motivačná, osobný príklad

Výchova demokratického občana – zmysel pre čistotu

6

135

daných noriem za 12 minút, výdrž v zhybe

Vedieť sa orientovať

v základných

atletických

disciplínach,

charakterizovať ich

a prakticky

demonštrovať

Atletika Technika behu, šľapavý, švihový,

bežecká ABC, štarty- nízky, polovysoký

Beh na 60m

Skok do diaľky skrčmo

Hod kriketovou

loptičkou – nosenie, odhod

Hod kriketovou loptičkou – rozbeh.

odhod

Vytrvalostný beh

Ovládať základnú terminológiu a systematiku atletických disciplín, techniku atletických disciplín (beh, skok do diaľky, hod loptičkou), organizáciu súťaží (časomerač, rozhodca, zapisovateľ), zásady bezpečnosti a fair-play.

Osvojiť si, zdokonaliť a demonštrovať techniku pohybových činností (beh, nízky a polovysoký štart, skok do diaľky skrčmo, hod loptičkou)

Výklad, opis, demonštrácia, nácvik


Osobnostný rozvoj (psychohygiena, relaxácia, uvoľnenie)

8

Vedieť správne

pomenovať, popísať,

prakticky ukázať, v hre

uplatniť

Športové hry

Basketbal HČJ - prihrávky, dribling.

Dvojtakt, uvoľňovanie s a bez

Vedieť vysvetliť základné pravidlá basketbalu, charakterizovať zásady fair – play. Dosiahnuť optimálnu úroveň hernej

Hodiny členiť

na nácvičné nácvičné/opakovacie

a na hodiny

Sociálny rozvoj – ohľaduplnosť,

136

techniku

základných herných

činností jednotlivca

a využiť herné

kombinácie. Vzbudiť

pozitívny vzťah

k športovým hrám

Vedieť hrať vybíjanú podľa

stanovených pravidiel

Vybíjaná

lopty.

Prihrávky v pohybe

Hra- zjednodušené pravidlá

Útočné kombinácie hoď a bež

– hra

Obranné kombinácie

Hra

Vybíjanie, prehadzovanie, prihrávka

Hra v kruhu

Pohyb s loptou a bez lopty

Hra

výkonnosti, ktorá umožňuje

hrať zápasy podľa pravidiel.

Osvojiť si kolektívne psychomotorické zručnosti, zosúladiť vlastný motorický

prejav so spoluhráčmi

zápasové

Teoretické poznatky osvojovať priebežne vo

vyučovacích hodinách

spolupráca


20

Vypestovať

schopnosť nabádať

sa, prekonávať prekážky.

Rozvíjať pozitívny a

Aktívny vzťah ku

gymnastike.

Základy gymnastických športov

Športová gymnastika – ľah vznesmo, stojka na lopatkách, stojka na hlave, variácie sedov s prednožením a roznožením, kotúľ vpred, kotúľ vzad, väzby cvičebných tvarov, cvičenia na

Vedieť uplatniť názvoslovie, poznať základné pojmy, všeobecné pravidlá gymnastiky. Optimálne rozvinúť

koordinačné schopnosti, kĺbovú pohyblivosť a svalovú elasticitu, statickú a dynamickú silu,

Výklad, opis, demonštrácia, nácvik, individuálny prístup

Sociálny rozvoj – medziľudské vzťahy

20

137

správne držanie tela, lokomočné pohyby, rovnovážne cvičenie, váha predklonmo, preskoky (roznožka, skrčka)

vedomú a kinestetickú diferenciáciu pohybov

Vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu

Pohybové hry Naháňačky, skákačky, štafetové hry s náčiním a bez náčinia, orientačné hry, turnajové hry, prekážkové hry

Žiaci si osvoja základné pravidlá pohybových hier, základy organizácie práce a bezpečnosti pri cvičení, ovládajú zásady fair-play

Źiaci dokážu sami organizovať známe pohybové hry a dodržujú ich pravidlá.

Žiaci rozvíjajú a zdokonaľujú svoje pohybové schopnosti a niektoré pohybové činnosti.

Problémové situácie, práca v skupine

Výchova demokratického občana – dodržiavanie pravidiel, zmysel pre bezkonfliktnú hru 8

Zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť.

Rozvíjanie kondičných a koordinačných schopností na primeranej úrovni

Atletika Technika štafetového behu, štarty z rôznych polôh, štafetový beh, skok do diaľky skrčmo, hod loptičkou

Žiaci ovládajú základnú terminológiu a systematiku atletických disciplín, techniku atletických disciplín (štafetový beh, skok do diaľky,

Výklad, opis, demonštrácia, nácvik



8

138

hod loptičkou), organizáciu súťaží (časomerač, rozhodca, zapisovateľ), zásady bezpečnosti a fair-play.

Žiaci majú pozitívny postoj k súťaženiu a dodržiavajú prijaté zásady v rámci skupiny.

Žiaci si osvoja, zdokonalia a demonštrujú techniku pohybových činností (štafetový beh, skok do diaľky skrčmo, hod loptičkou)

Vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu

Testovanie Diagnostika všeobecnej pohybovej výkonnosti – člnkový beh (10x5 m), skok do diaľky z miesta, ľah – sed za 30 sekúnd, beh za 12 minút, výdrž v zhybe

Žiaci ovládajú pravidlá testovania a chápu jeho význam.

Meranie pohybovej výkonnosti

Enviromentána výchova – vzťah k životnému prostrediu

4

139

Učebné zdroje:

Metodika telesnej výchovy pre stredné odborné školy, Didaktika školskej telesnej výchovy, Metodiky a pravidlá jednotlivých športov

Hodnotenie predmetu:

Predmetom hodnotenia sú osvojené vedomosti a kompetencie (spôsobilosti, schopnosti a zručnosti) z oblasti atletiky, športových hier, gymnastiky a pohybových hier. Testovanie všeobecnej pohybovej výkonnosti slúži aj na posúdenie jej aktuálneho stavu v priebehu štúdia. Hodnotenie sa uskutočňuje porovnaním dosiahnutých výkonov s hodnotami uvedenými v tabuľke modifikovanej podľa MORAVCA et al.(1996, 1990).

4. 2 Výstupný vzdelávací štandard

POZNATKY Z TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU, TELESNEJ KULTÚRY

V telovýchovnom procese sú poznatky základným predpokladom uvedomelého osvojovania si pohybových činností, rozvíjania pohybových schopností a výchovy charakterových a iných vlastností osobnosti. Sú podmienkou úspešného vykonávania praktických činností. Delia sa na všeobecné a špecifické. Špecifické poznatky sa dotýkajú každého tematického celku.

Ciele tematického celku

Cieľom vyučovania všeobecných poznatkov je, aby žiaci :

- poznali, vedeli primerane vysvetliť a na príkladoch ilustrovať význam telesnej kultúry,

telesnej výchovy a športu pre zdravie, zdatnosť, zábavu, psychorelaxáciu,z individuálneho

a celospoločenského hľadiska .

Cieľom vyučovania špecifických poznatkov je, aby žiaci :

- vedeli vysvetliť a v praxi uplatniť základné postupy, zásady a metódy telesného, funkčného

a pohybového seba zdokonaľovania

- spoľahlivo poznali a v praxi dodržiavali pravidlá osvojovaných športových hier a činností

140

Obsah :

a) Všeobecné poznatky:- základy dejín T V u nás a vo svete

- športové tradície školy, mesta, okresu

b) Špecifické poznatky :

sú pevnou súčasťou vyučovania v každom tematickom celku

KOMPETENCIA

Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v súvislosti s ochranou vlastného zdravia.

VÝKONOVÝ ŠTANDARD poznať drobné organizačné formy telesnej výchovy, vedieť vysvetliť potrebu rozcvičenia pred vykonávaním pohybovej činnosti, dodržiavať pravidlá správnej životosprávy, vedieť posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného

rozvoja podľa daných noriem, poznať základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote, vedieť poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí, dodržiavať bezpečnostné a hygienické požiadavky pri pohybovej činnosti, dodržiavať osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností, používať odbornú terminológiu osvojených pohybových činností.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Všeobecné poznatky:

základné poznatky o formách pohybovej aktivity v režime dňa úloha rozcvičenia pred vykonávaním pohybových činností, význam správnej životosprávy pre pohybový výkon a negatívne vplyvy fajčenia,

alkoholu a nedovolených látok na zdravie a pohybový výkon, telesné zaťaženie, meranie a vyhodnocovanie údajov o pulzovej frekvencii, poznatky o rozvoji a diagnostikovaní základných pohybových schopností základné poznatky z biológie človeka súvisiace a účinok pohybovej aktivity olympijská výchova so zameraním na poznatky o Medzinárodnom olympijskom

výbore, Slovenskom olympijskom výbore, kalokagatii a fair-play, prvá pomoc pri drobných poraneniach.

Špecifické poznatky:

odborná terminológia vo všetkých tematických celkoch, technika, taktika a metodika osvojovaných pohybových činností, pravidlá súťaženia v osvojených pohybových činnostiach

141

PORADOVÉ CVIČENIA

Poradové cvičenia sa využívajú na účelnú organizáciu práce a výchovné zjednotenie činnosti

väčšieho počtu žiakov. Zameriavajú sa na výcvik jednotlivca, družstva a celej skupiny žiakov.

Žiaci si osvojujú povely a podľa nich určené účelovo zamerané pohybové zručnosti spojené so správnym držaním tela a s celkovým estetickým pohybovým prejavom každého jednotlivca. Praktické činnosti poradových cvičení úzko súvisia s formovaním uvedomelej disciplíny žiakov, zodpovednosti každého jednotlivca voči kolektívu a s tvorivým dodržiavaním zásad organizácie a bezpečnosti práce.


- mali aktívne osvojenú techniku a povely poradových cvičení na takej úrovni, aby boli

schopní veliť a organizovať im zverenú jednotku

-uvedomele dodržiavali disciplínu a tým prispeli k vysokej efektivite vyučovacích hodín .

Špecifické poznatky

- organizácia práce ako základná podmienka bezpečnosti v telesnej výchove

- technika poradových cvičení a príslušné povely

Pohybové činnosti a povely

-základné postoje : pozor, pohov, voľno podávanie hlásenia, obraty na mieste

- nástupové tvary družstva a čaty :rad, dvojrad, pochodové tvary družstva : zástup, dvojstup,

Kontrola :

-hodnotenie úrovne osvojenia : a) techniky poradových cvičení

b) poradového vystupovania

RELAXAČNÉ CVIČENIA

142

Relaxácia – vedomé úsilie o uvoľnenie duševného a telesného napätia. Je to aktívny proces, ktorý môžeme navodiť vôľou, prehĺbiť správnym výdychom, sprevádzať s vhodným pohybom

Relaxačné cvičenia- podľa rozsahu uvoľnenia : a) relaxácia čiastočná – lokálna = uvoľnenie

niektorých častí tela, svalu, kĺbu v danej časovej jednotke

b) celková relaxácie = pri ktorej sú uvoľnené všetky svaly, kĺby i psychika, uvoľnenie tela

c) diferencovaná relaxácia = aktivizovanie určitých svalov a kĺbov .


- boli schopní uvoľňovať svalové skupiny, uvedomovať si ich pri polohách a pohybe

- vedeli využiť relaxáciu na odstránenie nepriaznivých psychických stavov, rozladenie, únava

- dokázali si uvedomiť seba v priestore, prácu a funkciu vlastných orgánov tela

- boli schopní účelne triediť informácie, ktoré prichádzajú v proprioreceptoroch( koža, svaly,

kĺby, šľachy ) do centrálnej nervovej sústavy

- dokázali si uvedomiť, že relaxácia chráni pred fyzickým a psychickým preťažením


- úloha relaxovania, prostriedky na uvoľňovanie. Žiak si musí uvedomovať jednotlivé časti

tela postupne za sebou. Postupnosť napnutia a uvoľnenia jednotlivých častí tela

-prostredie vhodné na relaxáciu , relaxácia pri sebaovládaní .

Vôlovo – pohybová relaxácia

- uvoľnenie organizmu pri zachovaní bdelosti vedomia prostredníctvom pohybu

- pasívne uvoľnenie jednotlivých častí tela s ich poklesom pri využití hmotnosti týchto častí

- aktívny pohyb pasívnych častí tela formou vytriasania, kmitania, hmitania, kývania,krúženia

Vôlovo – pokojová relaxácia

- uvoľnenie celého tela, k celkovej relaxácii sa dopracuje žiak za spolupráce s pedagógom

- samovnímanie, postupné uvedomené vnímania vlastného tela, sprevádzané rovnomerným

pokojovým dýchaním a uvoľnením príslušného napätia svalov( čelo, brada, krk, ruky, nohy)

143

- vyvolanie upokojujúcej predstavy, v polohe ľah-sed vyvolať taký pocit, ktorý sa slovne dá

vyjadriť : cítim sa dobre, som spokojný, vnímam pokoj.

Vôlovo – pokojová relaxácia

- oťaženie, predstava zvýšenia hmotnosti jednotlivých častí a celého tela

- vnímanie tepla, vyvolanie tohto pocitu sa zabezpečuje cez zmyslové orgány

- cvičenie upokojujúce srdce, cvičenia predstavivosti, koncentrácia na činnosť vnútorných

orgánov, vnímanie pulzu, dychu

Kontrola

- celkové uvoľnenie kostrového svalstva, rytmické uvoľnené dýchanie na podložke

KONDIČNÉ CVIČENIA

Kondičné cvičenia vychádzajú z princípu všestrannej telesnej prípravy žiakov. Prispievajú

k rozvoju základných pohybových schopností . Sú nevyhnutnou súčasťou každého celku .

Podľa obsahu a zamerania kondičné cvičenia zaraďujeme do prípravných a hlavných častí

hodín vo forme kondičnej vložky – bloku v trvaní 6 – 15 minút. (orientačný časový rozvrh).

Kondičné cvičenia učiteľ vhodne využíva na osvojenie príslušných poznatkov a výchovné

pôsobenie. Primerané zaťaženie žiakov utvára podmienky na rozvoj kladných vlastností

osobnosti, vytrvalosti, húževnatosti, cieľavedomosti, pevnej vôle, prispieva k utváraniu

kladných neformálnych medzi osobných vzťahov medzi žiakmi .

Učiteľ dbá na dôsledné dodržiavanie zásad úrazovej zábrany, ktoré vychádzajú z premyslenej organizácie práce, primeranosti vybraných cvičení a činností , správnej techniky ich vykonávania, vhodných metodických postupov , dopomoci a záchrany, ktorú si žiaci navzájom poskytujú, ako aj zo správnej prípravy použitia náradia a ďalších pomôcok .


- mali spoľahlivo osvojenú správnu terminológiu kondičných cvičení, aby vedeli popísať

a ukázať správnu techniku ich vykonávania

- poznali význam a funkciu osvojovaných kondičných cvičení

144

- uvedomele dbali na správne držanie tela, vedeli popísať jeho chyby, poznali cvičenia

- vedeli popísať a vysvetliť vhodné postupy pri rozvoji základných pohybových schopností,

- vedeli popísať, ukázať a v reálnej praxi uplatniť dopomoc a záchranu pri vykonávaní cvičení

- mali pozitívny vzťah ku kondičným cvičeniam, aby ich uvedomele využívali i v čase mimo

vyučovania v spontánnej, alebo organizovanej pohybovej aktivite .

Špecifické poznatky kondičného cvičenia

- význam, terminológia, technika kondičných cvičení, cvičenia na správne držanie tela

- zásada správneho držania tela pri postojoch a obvyklých pracovných polohách

- uplatňovanie kondičných cvičení v pohybovej aktivite mimo vyučovania

Pohybové činnosti

Cvičenia bez náčinia :

- cvičenia jednotlivcov, dvojíc, osvojovanie pohybových zostáv

- uvoľňovacie, relaxačné, kompenzačné cvičenia, špeciálne cvičenia zamerané na správne

držanie tela , odstraňovanie individuálnych rastových chýb

Cvičenia s krátkou palicou

- zamerané na zdokonalenie správneho držania tela, cvičenia herného charakteru, dvojíc,

jednotlivcov, skupín, krátke pohybové zostavy

Cvičenia s plnou loptou( maximálna hmotnosť 3 kg )

- cvičenia jednotlivcov, dvojíc, skupín, cvičenia zamerané na zdokonaľovanie motoriky ruky :

kotúľanie, váľanie, prenášanie, odovzdávanie, hádzanie, chytanie, krátke pohybové zostavy

Cvičenia s malými činkami ( hmotnosť 0,5 – 1,0 kg )

Cvičenia s krátkym švihadlom

- preskoky rôznym spôsobom so zameraním na rýchlosť a všeobecnú vytrvalosť ,

Cvičenia s gymnastickou lavičkou

- cvičenia na lavičke, s lavičkou, prekonávanie lavičiek ako prekážok

Cvičenia na rebrinách

-vystupovanie, zostupovanie, vyliezanie, zliezanie, lezenie aj preliezanie s obratmi

145

Šplh na žrdi ( dĺžka maximálne 5 m )

- šplh s prírazom a spúšťanie sa bez prírazu len rúčkovaním ( len chlapci )

Šplh na lane

- šplh so slučkou

Prekážková dráha

- prekonávanie prekážkovej dráhy zostavenej z gymnastického náradia

- prekonávanie terénnych prekážok a nerovností v bezpečnom teréne

Rýchly beh

- beh na 5 - 20 m, stupňovanou i maximálnou rýchlosťou , beh s rýchlymi zmenami smeru

- beh s vybiehaním z rôznych postojov a polôh, beh po slalomovej dráhe až do 30 m

Vytrvalostný beh

- striedavý beh až do 12 minút ( aj v teréne )

Kontrola

- beh z polovysokého štartu na 5 – 20 m na výkon-,beh so zmenami smeru

- beh po slalomovej dráhe cez nízke prekážky na výkon

-preskoky švihadla znožmo na výkon za 10 – 20 sekúnd

- šplh s prírazom na žrdi na výkon , šplh so slučkou na lane na výkon ( maximálne 5 m )

- vytrvalostný beh v teréne na výkon

- prekážková dráha v telocvični, v teréne, na výkon

- preskoky švihadla znožmo na výkon v čase 1 – 3 min.

POHYBOVÉ HRY

Pohybové hry sú svojím obsahom, variabilitou pravidiel a nenáročnosťou na podmienky jedným z najviac využívaných prostriedkov telesnej výchovy na škole. Podľa potreby sa využívajú vo všetkých častiach vyučovacej hodiny . Vhodným výberom pohybových hier možno zámerne rozvíjať pohybové schopnosti a zdokonaľovať činnosti.

Ciele tematického celku pohybové hry

146

-mali spoľahlivo osvojenú zásobu pohybových hier a ich pravidlá

boli schopní organizovať známe pohybové hry v rámci spontánne vykonávanej činnosti

- dodržiavali pravidlá a bezpečnosť pri organizovaní pohybových hier


- základné pravidlá pohybových hier

- základy organizácie práce a bezpečnosti pri výcviku

- zásady hygieny a úrazovej zábrany

Pohybové činnosti

- bežecké hry ( naháňačky, vyzývačky , skákačky )

- loptové hry ( prihrávačky, odrážačky, vybíjaná, zaháňačky, triafačky )

- štafetové hry s náčiním a bez náčinia

- orientačné a branné hry( prekážkové )

-turnajové hry ( malý pasák, vojnová, prehadzovaná, náčelnícka )

Prípravné hry

-gymnastické, atletické, úpolové, herné ( športové, športovoherné )

Kontrola

- jedna až dve osvojené pohybové hry z každej oblasti(organizácia, rozhodovanie, taktika)

ŠPORTOVÉ ÚPOLY A SEBAOBRANA

Úpoly sú telesné cvičenia, ktorými sa v bezprostrednom kontakte so súperom usilujeme prekonať jeho fyzický odpor a zvíťaziť nad ním. Túto činnosť uskutočňujeme v obojstrannom kontakte bez, alebo prostredníctvom náčinia – klasické zbrane prispôsobené na výcvik .

Podľa používaných telesných cvičení úpoly delíme na prípravné - základné, športové –úpolové športy a sebaobranu .

Osvojovaním a zdokonaľovaním špecifických pohybových zručností rozvíjame a upevňujeme schopnosti , ktoré zlepšujú harmonický rozvoj žiakov, anticipáciu, psychickú odolnosť, interpersonálne vzťahy, frustráciu, sebavedomie a sebaistotu .

Ciele tematického celku Športové úpoly a sebaobrana

- poznali význam základných, športových úpolov a sebaobrany

147

- dodržiavali etiku čestného boja a primeranosť sebaobrany

- vedeli použiť základné techniky bojových činností v zmysle sebaobrany

- vedeli pomôcť druhému v prípade napadnutia


- význam základných úpolov, športových úpolov a sebaobrany, význam ich techniky

- význam techniky pádov, dvíhania a skladania bremien a súpera

- význam etiky čestného boja, primeranosť sebaobrany, pády dopredu, dozadu, nabok

Pohybové činnosti

- dvíhanie, nosenie, skladanie súpera, základné techniky bojových činností sebaobrany

- cvičenia na rozvoj obratnosti a pohyblivosti na zemi

Kontrola

- zaujatie správneho postoja a narušenie rovnováhy súpera prostredníctvom úpolových

činností ( kľak, sed, ľah ) , dvíhanie, nosenie, skladanie súpera, použitie techniky pádov

V Š E O B E C N Á G Y M N A S T I K A KOMPETENCIA:

Žiak v tematickom celku všeobecnej gymnastiky dosahuje takú úroveň osvojenia gymnastických činností – polôh, pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, že je schopný predviesť pohybový celok, pohybovú skladbu individuálne a skupinovo, podľa stanovených požiadaviek (pravidiel). Dosahuje tak zvýšenie úrovne pohybových schopností, osvojenie gymnastických zručností, ktoré pomáhajú zlepšiť zdravotne orientovanú zdatnosť bežnej školskej populácie.

VÝKONOVÝ ŠTANDARD

vedieť správne pomenovať, popísať jednotlivé cvičebné polohy, pohyby, vedieť prakticky ukázať gymnastické cvičenia, zvládnuť cvičebné väzby a pohybové

kombinácie s ich vykonaním v zostave jednotlivca alebo skupiny, vedieť preukázať poznatky z organizácie, bezpečnosti, dopomoci, záchrany, vedieť ohodnotiť techniku, estetiku a kompozíciu konaného gymnastického cvičenia,

postrehnúť a posúdiť chyby v predvedení, držaní tela, rozsahu pohybov, vedieť posúdiť reálne svoju individuálnu pohybovú úroveň.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti:

148

zásady držania tela, správne držanie tela, chybné držanie tela, základné názvoslovie telesných cvičení, pohybové prostriedky gymnastiky, štruktúra gymnastickej jednotky - úvodná, prípravná, hlavná, záverečná časť prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh, organizačná činnosť na vyučovacej jednotke (hodine), zdravotne orientovaná zdatnosť, pohybový režim, redukcia hmotnosti, obezity,

Zručnosti a schopnosti:

cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti, technicky správne polohy a pohyby hlavy, trupu, nôh, paží, výrazová estetika cvičebný program na zlepšovanie stavu pohybového a oporného aparátu tela formovanie telesných proporcií, kultivovaného prejavu osobnosti žiaka.

1. Kondičná gymnastika - posilňovacie cvičenie paží, nôh, chrbtového svalstva, brušného svalstva s cieleným zameraním na jednotlivé časti tela:

o kľuky v kľaku, kľuky vo vzpore stojmo vpredu, vzadu, kľuky vo vzpore ležmo o výpony, poskoky, skoky odrazom obojnožne, jednonožne,o záklony trupu v ľahu vpredu; sed – ľah vzadu,o zhyby vo vise, vo vise stojmo, vise ležmo na rebrine,

Podľa cieľa rozvoja kondičných, kondično-koordinačných schopností:

o tonizačný program zameraný na držanie tela v správnom napätí svalov v ľahu, o všeobecný kondičný program s obsahom statických, dynamických cvičení,o plyometrický program zameraný na rozvoj dynamickej sily nôh,o vytrvalostno-silový program, cvičenia paží, nôh, trupu, brucha, bokov (kľuky,

zhyby vo vise stojmo, prednosy v sede, vo vise, mierne záklony v ľahu .2. Základná gymnastika

Akrobatické cvičenie:

ľah vznesmo; stojka na lopatkách znožmo, s čelným, bočným roznožením; sed roznožmo, hlboký predklon; sed znožmo predklon; - kotúle vpred, kotúle vzad

stojka na rukách oporou rúk na lavičku, stojka na rukách s dopomocou o rebrinu (stenu), stojka na rukách s polohou nôh bočne, čelne,

premet bokom s dopomocou, premet bokom samostatne, podpor stojmo prehnute vzad (most na hlave, most vo vzpore na rukách).Skoky a obraty:

skoky odrazom obojnožne – znožmo, skrčmo prípätmo, skrčmo roznožmo čelne, obraty obojnožne v postojoch – prestupovaním, krížením, prísunom.

Obraty jednonožne prednožením o 180°- 360° . Cvičenie na náradí a s náradím:

rebriny: rúčkovanie v podpore ležmo, vo vise prednosy skrčmo, prednosy, postupovanie po rebrinách, výdrž v zhybe, odrazom z nôh zhyby,

lavičky, nízka kladinka: chôdza vpred, vzad, bokom; beh; poskoky, skok striedavo preskok: opakované odrazy z mostíka pri opore, nad, letová fáza znožmo, roznožmo

Cvičenie s náčiním : švihadlo – preskoky na mieste, z miesta znožmo, jednonožne, skrižmo,

149

tyč-priamivé cvičenia, cvičenia zvyšujúce rozsah pohyblivosti kĺbov, chrbtice, svalovRelaxačné a dychové cvičenie:

aktívna i pasívna kinetická relaxácia, cvičenie prehĺbenia nádychu a výdychu v stoji, vo vzpore kľačmo, v sede, drepe,

Poradové cvičenie:

nástup, pochod, povely.

3. Rytmická gymnastika:

cvičenie na taktovanie (tlieskanie), hudbu - pérovanie, pohupy, kroky, chôdza, behy, rovnováhové cvičenie, obraty, skoky spohybmi hlavy, paží, trupu v nízkych polohách. Prísunný, poskočný, premenný (polkový) krok v 2/4 takte; prísunný, valčíkový,

4. Kompenzačné cvičenia:

odstraňovanie a korigovanie telesných a pohybových nedostatkov cvičenia kĺbovej pohyblivosti a elasticity svalov, pasívne – sed roznožmo, predklon;

ľah vznesmo; pohyby ťahom – v ľahu prednožiť skrčmo P/Ľ nohu, chytiť za predkolenie a ťahať k trupu; aktívne – švihanie nohy v ľahu, stoji do prednoženia,

cvičenia posilňovacie zamerané lokálne na problematické časti tela. Postoje:

mať pozitívny vzťah ku gymnastickým činnostiam, vedieť účelovo využiť voľný čas s cieľom podporiť zdravie, zdatnosť, využívať bohatý pohybový obsah gymnastických cvičení na dosiahnutie fyzickej

výkonnosti, zdravotne orientovanej zdatnosti, pozitívnych psychických, emocionálnych a estetických pocitov z pohybu,

mať vytvorený pozitívny postoj k správneho životného štýlu so snahou o sebazdokonaľovanie, práceschopnosť, húževnatosť, disciplínu,

A T L E T I K A

Obsahom sa atletika zameriava na osvojovanie a zdokonaľovanie pohybových činností, rozvíjajú sa základné pohybové schopnosti, prejavia sa zlepšením celkového telesného rozvoja žiakov a zvýšením ich všeobecnej pohybovej výkonnosti .

KOMPETENCIA:

Žiak vie využívať základné atletické lokomócie pri udržiavaní a zvyšovaní svojej telesnej zdatnosti a uplatňuje získané vedomosti, zručnosti a návyky v každodennom živote.


vedieť sa orientovať v základných atletických disciplínach, charakterizovať ich poznať význam a vplyv základných prostriedkov kondičnej prípravy na zdravý

rozvoj organizmu a využíva ich vo svojej spontánnej pohybovej aktivite,

150

poznať základné pravidlá atletických disciplín, rozcvičenia a vie sa aktívne zapojiť

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti:

základná terminológia a systematika atletických disciplín, technika disciplín, základné pravidlá súťaženia a rozhodovania atletických súťaží, organizácia súťaží zásady fair-play, bezpečnosť a úrazová zábrana, zásady hygieny a vplyv atletiky na zdravý vývin mládeže.


základy racionálnej techniky pohybových činností (atletická abeceda, nízky a polovysoký štart, švihový a šliapavý beh, šprint, vytrvalostný beh, štafetový a prekážkový beh, skok do diaľky skrčmo a kročmo, skok do výšky, hod loptičkou

rozvoj kondičných a koordinačných schopnostíPostoje:

mať trvalý pozitívny vzťah k atletickým činnostiam ako predpokladu pre ich celoživotné uplatňovanie v individuálnej pohybovej aktivite a udržiavaní zdravia,

preukazovať pozitívny postoj k súťaženiu, , pozitívny vzťah k súperom, dodržiavať prijaté zásady v rámci skupiny, vedieť súperiť, tolerovať súperov, prejavovať snahu o seba zdokonaľovanie, húževnatosť, vytrvalosť, cieľavedomosť.

Pohybové činnosti

- technika behu, nízky a polovysoký štart, beh na 60 m, beh na 1000 m, Štafetový beh

- skok do diaľky skrčmo, hod kriketovou loptičkou, vytrvalostný 12 minútový beh

Kontrola

- hodnotenie úrovne osvojených poznatkov – pravidlá, terminológia, technika , metódy

- hodnotenie techniky vybraných atletických disciplín

Z Á K L A D Y G Y M N A S T I C K Ý CH Š P O R T O V

KOMPETENCIA:

Žiak v tematickom celku „základy gymnastických športov“ dosahuje takú úroveň osvojenia činností gymnastického športu, že je schopný predviesť individuálne alebo v skupine zostavu .

151


poznať gymnastické športy, vedieť popísať disciplíny, ich cvičebný obsah, vedieť správne pomenovať cvičebné polohy, pohyby, cvičebné tvary, vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie so zameraním na vybraný gymnastický šport, vedieť prakticky ukázať imitačné, prípravné cvičenia, základné cvičebné tvary, uplatňovať optimálnu techniku pri vykonávaní gymnastických polôh, vedieť ohodnotiť techniku, estetiku a skladbu gymnastického cvičenia v disciplínach dokázať postrehnúť chyby v predvedení, držaní tela, rozsahu pohybu, vedieť posúdiť reálne svoju individuálnu športovú úroveň.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti:

význam a zmysel vykonávania gymnastických športov, zásady držania tela, esteticko-pohybové prostriedky gymnastických športov, terminológia polôh a pohybov, cvičebných tvarov, prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania

polôh, zásady motorického učenia v gymnastických športoch, organizácia pretekov, zásady bezpečného správania, dopomoc, záchrana pri cvičení, zdravotne orientovaná výkonnosť, redukcia hmotnosti, obezity, pozitívny životný

štýl


cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti, prípravné a imitačné cvičenia, polohy a pohyby častí tela, lokomočné pohyby,

akrobacia, cvičenie na- a s náradím, s náčiním, výrazovo-estetické prostriedky kondičná zložka, technická zložka gymnastických športov.

o Športová gymnastika – prostné, preskok, kladina - D, kruhy – CH:

Obsah učiva športovej gymnastiky sa zameriava na osvojovanie a zdokonaľovanie určených pohybových štruktúr – základných polôh a základných pohybov, čím sa rozvíjajú špecifické pohybové schopnosti a zručnosti .


- mali spoľahlivo osvojené pohybové zručnosti a návyky zo základného učiva

- mali optimálne rozvinuté koordinačné schopnosti, kĺbovú pohyblivosť, elasticitu svalov

statickú a dynamickú silu, špeciálnu vytrvalosť, vedomú kinestetickú diferenciáciu pohybov

- poznali všeobecné pravidlá športovej gymnastiky, vedeli uplatniť názvoslovie, pojmy

Prostné – zostava na páse (žinenkách), Akrobacia, špeciálne gymnastické cvičenia

152


- základná charakteristika techniky a metodiky učiva, zásady hygieny a úrazovej zábrany

- zásady organizácie a bezpečnosti pri cvičení, všeobecné pravidlá športovej gymnastiky

Pohybové činnosti

Statické cvičebné tvary ( polohy )

ľah vznesmo; stojka na lopatkách znožmo, s čelným, bočným roznožením;

stojka na hlave, variácie sedov s prednožením, s roznožením

Dynamické cvičebné tvary ( pohyby )

preval vzad a vpred z rôznych východzích polôh

kotúle vpred, kotúle vzad v rôznych obmenách, kotúľové väzby

stojka na rukách s rôznou polohou nôh, stojka na rukách – kotúľ vpred, premet bokom, väzby s kotúľom vpred, vzad, stojkou na rukách -kotúľ vpred, podpor stojmo prehnute vzad.

Skoky a obraty:

skoky odrazom obojnožne – znožmo, skrčmo prípätmo, skrčmo, roznožmo čelne, bočne, s obratom o 180° - 360°. Skok odrazom jednonožne s prednožením striedavonožne (nožnice), upažiť,

obraty obojnožne v postojoch - prestupovaním, jednonožne-prednožením Rovnovážne cvičenie – váha predklonmo, na mieste v stoji, z miesta ( po pohybu )

Cvičenie kĺbovej pohyblivosti a elasticity svalov – sed roznožný.

Špeciálne gymnastické cvičenie

- cvičenie na správne držanie tela, základné pohyby časti tela na voľnosti, využitím opory

Preskok, roznožka cez kozu na šírku D, na dĺžku CH, kôň na dĺžku CH:

skrčka cez kozu na šírku, roznožka, odbočka cez kozu na šírkuKontrola – dievčatá, chlapci-výskok do vzporu drepmo na debnu, roznožka ,odbočka cez kozu na šírku - D- roznožka cez kozu na dĺžku, skrčka cez koňa alebo debnu na šírku - CH

o Moderná gymnastika dievčatá – švihadlo, lopta, šatka:

Zameriavame sa na správne držanie tela, tvarovanie postavy, súlad pohybu s hudobnou predlohou( rytmu, tempa, taktu, dynamiky ) bez náčinia i s náčiním . Pri osvojovaní a zdokonaľovaní rytmicko-pohybovej činnosti sa zameriava aj na osvojovaní poznatkov v úzkej nadväznosti na pohybovo – hudobnú výchovu.

153


- mali osvojené pohybové zručnosti základného učiva, mali primeraný estetický pohybový prejav, optimálne rozvinuté kondičné a koordinačné schopnosti charakteristické pre celok

- vedeli disciplinovane vykonávať polohy a pohyby, mali osvojené poznatky o pohybovo-hudobných vzťahoch, formách a prostriedkoch zamerania danej disciplíny


-základy techniky a metodiky cvičenia s náčiním, terminológia cvičenia s náčiním

- zásady organizácie a bezpečnosti pri cvičení, všeobecné pravidlá modernej gymnastiky

Pohybové činnosti - cvičenie

švihadlo – preskoky na mieste, z miesta znožmo, jednonožne, skrižmo, striedavonožne;

lopta – kotúľanie a prevaľovanie; odrážanie; hádzanie a chytanie; vyvažovanie,

Postoje:

mať vytvorený trvalý pozitívny vzťah ku gymnastickým športom, preukázať kladný postoj k účelnému zameraniu využitia voľného času, preukázať pozitívny postoj k telovýchovnému a športovému procesu, mať vyformované estetické cítenie pri formovaní telesných proporcií využívať bohatý cvičebný obsah gymnastických športov na dosiahnutie pohybovej

výkonnosti, zdravotne orientovanej zdatnosti, pozitívnych psychických pocitov prejaviť pozitívny postoj k správneho životného štýlu so snahou o

sebazdokonaľovanie, práceschopnosť, húževnatosť, disciplínu, sebavedomie, prijímať a dodržiavať normy a pravidlá kolektívu, zásady fair-play, reálne prijímať víťazstvá a prehry v športovej súťaži i v spoločenskom prostredí. Kontrola

- zostava so švihadlom ( 32 dôb , min.16 dôb )

Š P O R T O V É H R YObsah základného učiva je zameraný na vybrané poznatky, pohybové činnosti, činnosti spojené s organizáciou zápasov. Športové hry prispievajú k rozvoju základných pohybových schopností, sociálnych vzťahov a kladných vlastností osobnosti .

KOMPETENCIA:Žiak vo vybraných športových hrách dosahuje takú úroveň osvojenia herných činností jednotlivca, herných kombinácií a systémov, že je schopný hrať stretnutie podľa pravidiel.


154

vedieť správne pomenovať, popísať, prakticky ukázať, v hre (stretnutí) uplatniť techniku základných herných činností jednotlivca a využiť herné kombinácie

vedieť pomenovať a popísať funkcie hráčov v obrane i v útoku vedieť posúdiť reálnu hodnotu svojho individuálneho športového výkonu .

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti:

systematika herných činností, terminológia, funkcie hráčov na jednotlivých postoch, technika herných činností jednotlivca, herné kombinácie a herné systémy, herný výkon v športových hrách, základné pravidlá vybraných športových hier, organizácia jednoduchej súťaže v športových hrách, zásady fair-play.


kondičná príprava, základné kondičné a koordinačné schopnosti, popísať a prakticky ukázať správnu techniku herných činností jednotlivca:

basketbal – prihrávka jednou rukou od pleca, dribling, streľba zhora z miesta, z krátkej a strednej vzdialenosti, bránenie hráča bez lopty a s loptou.

futbal – prihrávka, tlmenie lopty, streľba, dribling, obsadzovanie hráča bez lopty a s loptou.

volejbal – odbitie horné na mieste, po pohybe, nad seba, pred seba, odbitie pod uhlom, spodné podanie, prihrávka na nahrávača pri sieti, nahrávka nad seba.

Postoje:

prejavovať trvalý pozitívny vzťah k športovým hrám súťažením v športových hrách preukázať pozitívny postoj k telových. procesu mať pozitívny vzťah k spoluhráčom i k súperovi, uznať kvality súpera. dodržiavať prijaté normy a pravidlá, dodržiavať zásady fair-play, prejavovať snahu o sebazdokonaľovanie, húževnatosť, statočnosť, vytrvalosť, mať zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti,

S E Z Ó N N E Č I N N O S T I

KOMPETENCIA:

Žiak vo vybraných sezónnych činnostiach dosahuje primeranú úroveň osvojenia jednotlivých techník zjazdového a bežeckého lyžovania.


vedieť správne vykonať a prakticky ukázať základné pohyby na lyžiach s prispôsobením sa rôznym terénnym nerovnostiam resp. prekážkam pri jazde,

vedieť pomenovať a popísať základné techniky jednotlivých jázd, oblúkov, brzdení vedieť vysvetliť základné pravidlá vybraných sezónnych činností,

155

vedieť správne vykonať základné bezpečnostné techniky – pády, zostaviť a prakticky viesť rozcvičenie,pred začiatkom jednotlivých sezónnych aktivít, vedieť správne prispôsobiť výstroj a výzbroj potrebný pre vykonávanie činností. plniť úlohy (funkcie) súvisiace s pretekmi v jednotlivých sezónnych činnostiach

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti :

techniky jednotlivých pohybových činností z oblasti sezónnych činností, výstroj a výzbroj, príprava a údržba výstroja a výzbroja, organizácia základná terminológia, názvy pohybových zručností práce a bezpečnosť pri vykonávaní sezónnych činností, základné pravidlá vybraných sezónnych činností, organizácia jednoduchých pretekov v sezónnych činnostiach.


Kondičná príprava, základné kondičné , koordinačné a pohybové schopnosti, popísať a prakticky ukázať správnu techniku sezónnych činností:

C v i č e n i a v p r í r o d e KOMPETENCIA:

Žiak dosahuje takú roveň nadobudnutých vedomostí a zručností, ktoré mu umožnia aktívne a bezpečne sa pohybovať a táboriť vo voľnej prírode a zároveň vytvoria predpoklady pre uplatnenie tejto aktivity v jeho ďalšom živote.

V Ý K O N O V Ý ŠTANDARD

vedieť sa orientovať v prírode podľa turistických značiek, mapy, buzoly, ale aj prírodných úkazov, vedieť organizovať pohybové hry v prírode,

vedieť opísať a vysvetliť základné pravidlá správania sa v prírodnom prostredí vedieť poskytnúť adekvátnu prvú pomoc, poznať pravidlá cestnej premávky pre chodcov a cyklistov.

OBSAHOVÝ ŠTANDARD

Vedomosti

základy odbornej turistickej terminológie, úrazovej zábrany a bezpečnosti, základy pre výber, prípravu a likvidáciu táboriska, základné vedomosti o ochrane a tvorbe životného prostredia, základy odborno-technických vedomostí a zručností z turistiky základy pravidiel cestnej premávky pre chodcov a cyklistov – dopravné značky.


presun mierne členitým terénom s prekonávaním terénnych prekážok, cvičenia rovnováhy na prírodných prekážkach, výber, prípravu a likvidáciu ohniska, nosenie prírodných predmetov jednotlivo, v dvojiciach a iných skupinách orientácia na stanovisku podľa buzoly, určovanie azimutu, orientácia podľa mapy, určovanie a výber vybraných smerov presunu základné pravidlá ochrany životného prostredia, kultúrnych a historických pamiatok, praktické poskytnutie prvej pomoci ,

156

jazda na bicykli, zmeny smeru a rýchlosti jazdy, otáčanie, jazdu zručnosti.

Postoje:

zapájať sa do aktivít súvisiacich s pobytovými a turistickými činnosťami v prírode, dodržovať prijaté normy a pravidlá nevyhnutné pre presun a pobyt vo voľnej prírode, prejavovať snahu o seba zdokonaľovanie, húževnatosť, statočnosť a vytrvalosť, mať pozitívny zážitok z vykonávanej pohybovej aktivít.

5. ProcesPri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakova materiálneho vybavenia.

Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je

motivačné rozprávanie , motivačný rozhovor , motivačný problém , motivačnú demonštráciu .

Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností : rozprávanie , vysvetľovanie , rozhovor , beseda ,demonštračná metóda , pozorovanie , manipulácia s predmetmi , inštruktáž .Významné miesto majú problémové metódy : heuristická metóda a projektová metóda .

Pre realizáciu cieľov sú dôležité praktické aktivity –pozorovanie dostupných procesov na podporu chápania vzájomné vzťahy a ich významu.

Z aktivizujúcich metód je vhodná diskusia , situačná metóda , inscenačná metóda, didaktické hry , kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny).

Fixačné metódy sú metódy opakovania a precvičovania.

Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina (základného, motivačného,

expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu). Terénne pozorovania, praktické aktivity a exkurziu volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych možností, pričom dbá na dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov.

Predpokladom pre úspešné splnenie cieľov telesnej výchovy v 5. roč.základnej školy je:

- dokonalé poznanie žiakov, kladenie požiadaviek primerane

- účelné plánovanie a rozvrhnutie učiva v konkrétnych podmienkach školy (triedy);

- uplatňovanie účelnej organizácie práce, bezpečnosti práce pri výcviku a zásad hygieny;

- všestranné a sústavné využívanie pomôcok a materiálneho vybavenia;

157

- primerané opakovanie a objektívne hodnotenie žiakov;

- systematické vedenie evidencie postupov a výsledkov práce;

- premyslené spojenie výchovno-vzdelávacieho procesu v telesnej výchove s ďalšími

formami pohybovej aktivity a s celým procesom výchovno-vzdelávacej práce v škole

Na spoznávanie žiakov sa využíva priebežné a systematické sledovanie žiakov na hodinách telesnej a športovej výchovy i mimo nich, štúdium záznamov triedneho učiteľa a školského lekára a konzultácie s ostatnými pedagogickými pracovníkmi, rodičmi a ďalšími výchovnými činiteľmi na škole i mimo nej.

V riadení telovýchovného procesu učiteľ :

1. Dôsledne uplatňuje prostriedky smerujúce k rozvoju aktivity a samostatnosti žiakov

a) Efektívne uplatňuje, strieda didaktické formy : hromadnú, skupinovú, individuálnu

b) Prehlbuje individuálny prístup k žiakom , kladie na žiakov primerané požiadavky

c) Zapája žiakov do riadenia telovýchovného procesu

2. Emocionalizuje vyučovanie telesnej výchovy , najmä :

a) Expresívnym sprostredkovaním cieľov, obsahu, metód a foriem, vytvára pozitívny vzťah

b) Účinne, bez nátlaku , motivuje žiakov

c) Vytvára dobrú pracovnú atmosféru bez strachu a zbytočného napätia

d) Umožňuje žiakom citovo prežívať radosť z pohybu, učebnú činnosť a jej výsledky

e) Prejavmi osobnej sympatie ku každému žiakovi vytvára dobré podmienky na vzájomnú

dôveru a komunikáciu učiteľ – žiak, žiak – učiteľ, žiak – žiak.

3. Dbá na primeranú fyziologickú účinnosť telovýchovného procesu

4. Účelne uplatňuje praktické, slovné a názorné metódy

5. Rozvíja kultúrne správanie, vytvára edukačné prostredia na hodine

6. Humanizuje riadenie telovýchovného procesu, podporuje rozvoj tvorivosti žiakov, dbá na

rozvoj ich hodnotovej orientácie v súlade s cieľmi telesnej výchovy, vytvára podmienky na

socializáciu žiakov .

Bezpečnosť pri výcviku na hodinách telesnej výchovy zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas vyučovacej hodiny, dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou organizáciou práce, používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním presných a zreteľných povelov na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným uplatňovaním zásad bezpečnosti pri práci v rôznych podmienkach telovýchovného procesu, sústavným overovaním bezpečnosti a funkčnosti náradia pred jeho používaním .Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie, oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze. Žiaci používajú v každej skupine zodpovedajúci cvičebný úbor. Cvičebný úbor musí zodpovedať zásadám bezpečnosti a hygieny telovýchovnej činnosti.

158

V priaznivých poveternostných podmienkach, pokiaľ nedochádza k znečisťovaniu atmosféry, sa odporúča čo najčastejšie využívať vonkajšie ihriská a prírodné prostredie. V kontrolnej činnosti (kontrola, hodnotenie, klasifikácia) učiteľ uplatňuje všeobecne deklarovanú požiadavku jej humanizácie a objektivizácie. Učiteľ pri kontrolnej činnosti: a/ orientuje sa na všetky základné zložky obsahu učiva; b/ pozitívne hodnotí predovšetkým individuálne zlepšovanie sa žiaka, c/ vytvára priaznivú atmosféru, najmä citlivým prístupom ku žiakom, ktorí nedosahujú v telesnej výchove dobré výsledky; d/ vedie žiakov k tomu, aby postupne boli schopní prenášať vonkajšiu kontrolu a hodnotenie Každý TC končí záverečnou kontrolou a hodnotením dosiahnutých výsledkov. Na kontrolu používa učiteľ pohybové činnosti uvedené ako "Kontrola".

5.1. Metodicko-organizačné pokyny na vyučovanie tematických celkov

Poznatky z telesnej kultúry sú v učebných osnovách zaradené ako samostatný tematický celok (všeobecné poznatky) a aj v každom tematickom celku (špecifické poznatky), obsahom sú zakomponované podľa aktuálnosti do jednotlivých vyučovacích hodín.

Všeobecná gymnastika tvorí pohybový základ pre každú vyučovaciu hodinu. Všetky jej súčasti sa vyučujú priebežne.

Atletika sa do vyučovania zaraďuje v odporúčanom časovom rozvrhu s možnosťou členiť učivo do dvoch tematických celkov v jeseni a na jar. Na jej vyučovanie treba využívať predovšetkým vonkajšie a prírodné prostredie.

Základy gymnastických športov (športová gymnastika a moderná gymnastika) sa vyučujú vo všetkých ročníkoch. Modernú gymnastiku sa odporúča vyučovať iba v skupinách dievčat.

Športové hry - basketbal, futbal, volejbal.

Do sezónnych činností je zaradené zjazdové a bežecké lyžovanie a cvičenia v prírode, ktoré je súčasťou základného učiva v predmete telesná a športová výchova na základných školách. Uskutočňuje sa formou lyžiarskeho výcviku na zjazdových alebo bežeckých lyžiach.

Cvičenia v prírode sa organizujú v rozsahu štyroch hodín v 5. a 6. ročníku a v rozsahu päť hodín v 7. a 9. ročníku. Pri činnosti mimo areál školy je potrebné zabezpečiť predpísaný počet učiteľov . Za cvičenia v prírode sa nepovažujú výlety s prevažne kultúrnou poznávacou činnosťou, ani osobitnou smernicou určené celoškolské cvičenia zamerané na precvičovanie učiva "Ochrana života a zdravia".

Všeobecnú pohybovú výkonnosť a telesný rozvoj odporúčame kontrolovať a hodnotiť v závere každého školského roka, okrem 5. ročníka, kedy sa koná aj na jeho začiatku ako vstupná kontrola a hodnotenie.

Termíny kontroly a hodnotenia všeobecnej pohybovej výkonnosti:

.5. ročník ZŠ - začiatok školského roku (vstupné testovanie) a koniec školského roka

159

T E S T Y CHLAPCI DIEVCATÁ Chlapci Dievčatá

A B C A B C

1. Člnkový beh 10 x 5 m (s) 26 21 16 28 23 18

2. Skok do diaľky z miesta (cm) 135 185 235 110 150 190

3. Ľah – sed (počet za 30 sekúnd) 28 39 50 20 31 40

4.a) Beh za 12 minút (m)

4.b) Člnkový vytrvalostný beh

(počet 20 m úsekov)

- test je alternatívou testu behu za 12 minút

1580

44

2210

61

2840

78

1310

24

1830

33

2350

42

5. Výdrž v zhybe (sekúnd) 22 30 38 9 13 17

Legenda: A = minimálny základný štandard, B =priemerný C= nadpriemerný štandard

5. 2. Profil absolventa 5. ročníka v predmete telesná a športová výchova

Absolvent 5. ročníka ZŠ a našej školy by mal dôstojne reprezentovať školu, robiť jej dobré meno, vytvárať dobré medziľudské vzťahy , vedieť hodnotiť svoju úlohu v škole, v rodine a v spoločnosti. Mal by byť schopný starať sa o svoje fyzické i psychické zdravie, aby všetky svoje vedomosti, zručnosti, schopnosti dokázal správne využiť pri realizácii úloh, byť si vedomý svojich kvalít, byť pripravený uplatniť sa v zamestnaní a byť zodpovedný za život.

Absolvent 5. ročníka ZŠ a našej školy v predmete telesná a športová výchova : - –vie si vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré pôsobia ako prevencia chorôb

- má osvojené primerané množstvo pohybových činností a vie ich uplatniť

- vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime .

- vie používať odbornú terminológiu osvojených pohybových činností, poznatkov

-vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí

160

-dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej činnosti

-pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus a priority vlastného zdravia

-prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným, efektívne pracuje v kolektíve

- vie sa správa emfaticky a asertívne pri vykonávaní športových činností, ale i v živote

- dodržiava princípy fair-play, dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení

- využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu

a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody .

5. 3. Pedagogické stratégie vyučovania v predmete telesná a športová výchova

Stratégia vyučovania určuje metódy a formy práce, ktorých premyslený výber ,logické

usporiadanie a kombinovanie je prostriedkom motivácie a usmernenia žiakov na vyučovaní.

Výber vyučovacích metód, možnosti ich triedenia podľa cieľov, učiva, rôznych ciest a spôsobov zamerať na to, aby metódy a formy práce rozvíjali kľúčové spôsobilosti a boli v súlade so zámermi školy, medzi predmetových vzťahov, ktoré umožní zefektívniť vyučovanie prepojením viacerých predmetov a zníži záťaž žiakov.

Osobnostný a sociálny rozvoj budeme realizovať stimuláciou skupín žiakov so slabšími vyučovacími výsledkami, podporou individuálnych schopností. Práca v oblasti environmentálnej výchovy bude zapracovaná vo všetkých celkoch Pri prevencii drogových závislostí sa chceme zamerať i sústavne pôsobiť proti fajčeniu a alkoholickým nápojom

5. 4.Vnútorný systém kontroly a hodnotenia :

1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovia jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky.

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov

na hodnotenie a klasifikáciu.

161

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami budeme brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka

na jeho školský výkon . Nebudeme rozdeľovať žiakov na úspešných a neúspešných.

Výsledky zo súťaží budeme prezentovať ako príspevky v školskom časopise.

2. Systém kontroly a hodnotenia žiakov

Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa odporúčajú postupy na zabezpečenie korektného a objektívneho hodnotenia:

1. Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať

prezentovanie poznatkov žiakmi . Pri verbálnej kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

2. Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka. .

Na hodnotenie telesného rozvoja odporúčame uplatniť tieto kritéria: telesná výška, hmotnosť tela, držanie tela, somatotyp, rastový typ. Klasifikácia v telesnej výchove sa vykonáva podľa platných pokynov a smerníc.

3. Hodnotiace portfólio v 5. ročníku :

Na spoznávanie žiakov budeme využívať priebežné a systematické sledovanie

žiakov na hodinách telesnej a športovej výchovy i mimo nich, štúdium záznamov

triedneho učiteľa a školského lekára, konzultácie s ostatnými pedagogickými

pracovníkmi, rodičmi a ďalšími výchovnými činiteľmi na škole i mimo nej .

Pre žiakov zdravotne oslabených budeme vytvárať podmienky obsahu vyučovania

podľa samostatných učebných osnov, žiaka ponecháme na vyučovacích hodinách

telesnej výchovy s intaktnými žiakmi a budeme realizovať integrované vyučovanie .

6. Charakteristika výstupov žiakov 5. ročníka :

162

Žiaci v 5. ročníku prechádzajú náročným obdobím, pretože sa im mení spôsob výučby viacerými vyučujúcimi . Preto budeme vytvárať klímu v triede a v škole, aby žiaci mali pripravené zázemie na získanie požadovaných výstupov.

a) Veľký dôraz budeme klásť hneď od začiatku na vytvorenie dobrého tímu v triede, na rozvíjanie sebapoznania a seba hodnotenia žiaka, aby žiaci získali dobrý učebný štýl, poznali svoje silné a svoje slabé stránky. Intenzívne ,najmä v septembri, sa budeme snažiť odbúrať stres, trému, zlé návyky pri učení

b) Budeme sa snažiť orientovať pedagogické stratégie na riešenie problémových úloh a tvorbu projektov, aby sa žiaci naučili riešiť problémy, naučili sa pýtať, snažili sa nájsť odpovede, ako sa učiť, ako pracovať a získavať údaje z internetu .

c) Budeme klásť dôraz na bezpečnosť žiakov na cestách, ale aj v budove školy .

Na každej vyučovacej hodine budeme venovať pozornosť nácviku i zdokonaľovaniu

spôsobov a činností, zaraďovať krátke teoretické vstupy učiteľa, ktorých obsahom

sú poznatky o vyučovacej problematike doplnené o bezpečnosti pri cvičení .

Zvládnutie obsahu učiva napomáha celkovému telesnému rozvoju a zvyšovaniu

všeobecnej pohybovej výkonnosti žiakov , napomáha osvojovaniu nových poznatkov

a je veľmi účinným prostriedkom na výchovné pôsobenie .

Hodnotenie žiakov budeme vykonávať na základe porovnania vstupných

a výsledných testov. Na základe výsledkov žiakov budeme zostavovať, zverejňovať

na nástenke i archivovať REKORDY ŠKOLY. Každoročne budeme vyhodnocovať

najlepšiu športovkyňu a najlepšieho športovca školy .

Všeobecnú pohybovú výkonnosť a telesný rozvoj budeme kontrolovať a hodnotiť

na začiatku školského roka ako vstupnú kontrolu a hodnotenie , v závere každého

školského roka ako výstupnú kontrolu a hodnotenie .

Testovanie , kontroly a hodnotenie nám budú slúžiť aj na posúdenie aktuálneho stavu

v priebehu štúdia na 2. stupni základnej školy.

Dôležitým príspevkom telesnej výchovy k výchove k zdraviu je pravidelné diagnostikovanie údajov o telesnom vývoji, všeobecnej pohybovej výkonnosti, pohybovej aktivite žiakov. Učiteľ o získaných poznatkoch informuje žiakov a rodičov, motivuje ich k aktívnej účasti na celoživotnej pohybovej aktivite.

163

Učiteľ, za spolupráce žiakov, eviduje a vyhodnocuje základné údaje získané kontrolnou činnosťou: a/ údaje o telesnom rozvoji a zdravotnom stave žiakov b/ údaje o výsledkoch kontrolnej činnosti v jednotlivých tematických celkoch c/ údaje o všeobecnej pohybovej činnosti; d/ zapojenie žiakov do záujmovej telesnej výchovy v škole a mimo školy, ako aj dosiahnuté výsledky. Ďalej sa odporúča využívať rôzne formy záujmovej telesnej výchovy za spolupráce s rodičmi a ostatnými učiteľmi školy. Dôležité miesto v systéme školskej telesnej výchovy má i nepovinný predmet" Pohybová príprava".

OBČIANSKA NÁUKA

Charakteristika predmetu Predmet prispieva k orientácii žiakov v rodinnom a školskom prostredí. Vedie ich

k poznávaniu svojej obce, regiónu, vlasti a Európskej únie. Umožňuje žiakom pochopiť seba samých a pomáha im v ich socializačnom procese. Učí ich demokraticky myslieť a konať, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k aktívnej občianskej angažovanosti a umožňuje im pochopiť ekonomický život spoločnosti.

Ciele učebného predmetuPredmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií tým, že vedie žiaka k:

podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti, utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí, realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu, akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí, aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností,

rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie, vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy, rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy, získaniu základných vedomostí o ekonomickom fungovaní spoločnosti, uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných

myšlienok, citov, názorov a postojov, k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv, vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty

spoločenského a spoločenskovedného charakteru, rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského

spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.

ObsahPredmet vekuprimerane oboznamuje žiakov s vybranými poznatkami z oblasti

sociológie, psychológie, politológie, práva a ekonómie, ktoré ich vedú k poznávaniu seba a iných, k chápaniu personálnych, interpersonálnych, sociálnoprávnych a ekonomických vzťahov medzi jednotlivcov a spoločnosťou. Podieľa sa na mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji žiakov.

164

5. ročník Úvodná vyučovacia hodina

1.TC Moja rodina

2.TC Moja škola

PROJEKTY

Vzdelávací štandard

Obsahový štandard

Moja rodina Poslanie a funkcie rodiny. Rodina. Funkcie rodiny

Vzťahy v rodine, roly členov rodiny. Spoločenské roly

Normy a pravidlá, práva a povinnosti členov rodiny

Práva a povinnosti rodičov. Práva a povinnosti detí

História mojej rodiny, zvyky a tradície

Rodostrom. Zvyky a tradície rodiny

Komunikácia v rodine

Verbálna komunikácia. Neverbálna komunikácia

Problémy rodinného života a ich riešenie

Zdravý spôsob života. Zdravý životný štýl

Voľný čas v mojej rodine. Voľný čas

Naši príbuzní, priatelia, susedia. Širšia rodina. Medziľudské vzťahy

Práca s dokumentmi a zákonmi. Dohovor o právach dieťaťa. Zákon o rodine

Moja škola

Trieda ako sociálna skupiny. Sociálna skupina

Sebapoznávanie, sebahodnotenie a hodnotenie žiakov triedy

Sebapoznávanie. Sebahodnotenie. Hodnotenie iných

Sociálne vzťahy v našej triede. Osobnosť. Spolupráca. Pravidlá spolupráce v triede

Práva a povinnosti žiakov v triede - triedna samospráva

165

Práva a povinnosti žiakov v škole – školská samospráva

Mimovyučovacia a mimoškolská činnosť

Naša škola

História a súčasnosť školy. Symboly školy (logo, hymna)

Naša pani učiteľka, pán učiteľ

Typológia osobnosti učiteľov a ich pracovný štýl

Vzdelávanie ako hodnota

Čím by som chcela, chcel byť. Povolanie. Zamestnanie. Rodinné tradície v povolaniach

Školský systém v Slovenskej republike

Typy a stupne škôl. Povinná školská dochádzka

Školský systém v Európe

Typy a stupne škôl vo vybraných štátoch EÚ (kritériá výberu: projekt Comenius)

Život žiaka základnej školy u nás – v zahraničí, na dedine a v meste

Režim dňa. Výchova, vyučovanie. Voľnočasové aktivity

Škola budúcnosti


Žiak:

Vie vysvetliť poslanie a funkcie rodiny, svoje miesto v rodine.

Pozná pravidlá v rodine, vie ich objasniť na príklade svojej rodiny.

Vie vysvetliť práva a povinnosti členov rodiny.

Na príkladoch vie uviesť fungovanie vzťahov v širšej rodine.

Vie rozlíšiť vhodné a nevhodné spôsoby využívania voľného času v rodine.

Vie pomenovať tri základné roly v triede.

Vie rozlíšiť kladné i záporné vlastnosti seba i svojich spolužiakov.

Aktívne sa podieľa na tvorbe pravidiel v triede a v škole a riadi sa nimi.

166

Zapája sa do práce v záujmových útvaroch školy a do mimoškolských aktivít.

Uvedomuje si význam hodnôt, týkajúcich sa rodiny a školy vo svojom živote.

Vie získavať informácie o školskom systéme v SR a EÚ.

Občianska náuka 5. ročník ZŠ Učebnice, zdroje

Tematické celky (témy)

1. TC Moja rodina Pre tento tematický celok možno využiť učebnicu Občianska výchova pre 6. ročník základných škôl od kolektívu autorov Jakubovská, V., Jonášková, G., Balková, I., Ondrišák, F., Kučírková, D., prvé vydanie, 2007.

2. TC Moja škola Pre tento tematický celok možno využiť učebnicu

Občianska výchova pre 6. ročník základných škôl od kolektívu autorov Jakubovská, V., Jonášková, G., Balková, I., Ondrišák, F., Kučírková, D., prvé vydanie, 2007.

Občianska výchova pre 7. ročník základných škôl od kolektívu autorov Dříza, J., Dřízová , E., Jaleczová, M., Kiss, A., Manda, V., Mandová, T., Predanocyová, Ľ., Vajda, J., druhé vydanie, 2000.

Občianska výchova pre 7. ročník základných škôl od kolektívu autorov Dřízová , E., Predanocyová, Ľ., Lacinová, M., Mandová, T., Manda, V., Dubnička, I., Vajda, J., Jaleczová, M., Kiss, A., prvé vydanie, 2008.

167

Občianska náuka-profil absolventa

Absolvent vie rozlíšiť vhodné a nevhodné spôsoby trávenia voľného času.Pozná svoje práva a povinnosti.Vie rozlíšiť negatívne a pozitívne osobnosti.Chápe pojem predsudok a jeho dôs-

ledky. Pozná symboliku svojej školy,jej logo.

Metódy a formy pri vyučovaní občianskej náuky

Vyučujúci využíva dialogické slovné metódy /rozhovor,beseda,dramatizácia/ , problémové metódy,hru,projektové vyučovanie, metódu samostatnej práce s knihou, získavanie vhodných informácií z masovokomunikačných prostriedkov, metódy mimovoľného učenia-sem patrí preberanie názorov, postojov, záujmov, napodobňovanie činností pozitívnych vzorov.

168

6. ročník

Úvodná vyučovacia hodina

1.TC Moja obec, región, vlasť, Európska únia

2.TC Vnútorný a vonkajší život jednotlivca

PROJEKTY

Vzdelávací štandardObsahový štandard

Moja obec, región, vlasť, Európska únia

Obec, v ktorej žijem

História a súčasnosť mojej obce. Kronika a erb mojej obce. Významné osobnosti našej obce. Na čo som hrdá, hrdý v mojej obci a jej okolí (pamiatky a príroda). Obecná samospráva

Verejný, kultúrny a spoločenský život v našej obci. Môj región. Moja vlasť – Slovenská republika, štátne symboly. Európska únia. Prepojenie národnej identity s európskou identitou

Vnútorný a vonkajší život jednotlivca

Vnútorný život jednotlivca

Ľudská psychika. Osobnosť. Psychológia v každodennom živote. Proces učenia sa

Vonkajší život jednotlivca

Vytváranie sociálnych vzťahov jednotlivca v širšom prostredí (som dieťa, žiak, spolužiak, člen partie). Sociálne skupiny. Sociometria skupiny. Sociálne zručnosti

7.ročník

Sociálne vzťahy v spoločnosti

Občiansky život ako proces formovania demokracie

PROJEKTY, AKTIVITY V OBCI

ÚČASŤ NA ZASADNUTÍ A) ŽIACKEHO PARLAMENTU

B) OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA

169


Sociálne vzťahy v spoločnosti

Spoločnosť a jej zloženie

Makrosociálne skupiny

Sociálne zmeny v spoločnosti, ich príčiny

Prirodzený pohyb obyvateľstva a migrácia (príčiny, prejavy, dôsledky)

Štruktúra obyvateľstva podľa rás, náboženstiev, národov, jazykov

Multikulturalizmus

Sociálne a politické napätie v spoločnosti a ich riešenie

Príčiny a dôsledky vojen. Diktátorské režimy. Terorizmus, jeho príčiny, dôsledky a vplyv na spoločnosť

Občiansky život ako proces formovania demokracie

Občan a občianstvo

Proces formovania občianskej spoločnosti. Historický pohľad na občiansku spoločnosť, občianstvo. Občan, občianska spoločnosť a štát. Vznik štátu, vzťahy občan a štát, právny štát

Demokracia a jej princípy

Ľudské práva a slobody. Občianske práva a povinnosti. Voľby, volebné právo, volebné princípy

Občianska participácia

Priame aktivity žiakov v triede, škole a obci. Participácia na živote v triede (triedna samospráva). Participácia na živote v škole (školská samospráva). Tvorba pravidiel v triede – triedny poriadok. Tvorba pravidiel v škole – školský poriadok.Participácia na živote v obci – obecná samospráva, obecné zastupiteľstva. Participácia v širšom občianskom prostredí

8. ročník

Štát a právo (makroúroveň)

170


Štát a právo (makroúroveň)

Štátne zriadenie (republika, monarchia)

Demokratické a nedemokratické formy vlády

Právne základy štátu

Právo, zákon, morálka, spravodlivosť, rovnosť

Právne vedomie

Právny poriadok Slovenskej republiky

Ústava Slovenskej republiky, členenie, analýza, práca s dokumentom

Ľudské a občianske práva

Ochrana ústavnosti - Ústavný súd

Medzinárodné dokumenty o ľudských právach a právach detí

9. ročník

Ekonomický život v spoločnosti


Ekonomický život v spoločnosti

Základné pojmy (ľudské potreby, uspokojovanie ľudských potrieb, statky, výrobný proces, vzácnosť, ekonómia, ekonomika, rozhodovanie, výber)

Základné ekonomické problémy a ich riešenie (vzácnosť, rozhodovanie, výber)

Tri základné ekonomické otázky a ich riešenie v jednotlivých typoch ekonomík

Trhová ekonomika

Trh a trhový mechanizmus (ponuka, dopyt, cena)

Výrobca a spotrebiteľ v živote spoločnosti

Úloha peňazí a finančných inštitúcií v ekonomickom živote spoločnosti

171

Ochrana života a zdravia (ISCED 2) prierezová téma

1. Charakteristika učivaPovinné učivo „Ochrana života a zdravia“ (OŽZ) sa v základných školách realizuje prostredníctvom vyučovacích predmetov štátneho vzdelávacieho programu a obsahom samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier a účelových cvičení. Aplikuje sa v ňom učivo, ktoré bolo v minulosti súčasťou ochrany človeka a prírody (OČP). Z jeho obsahu bola vyčlenená ochrana prírody a dopravná výchova do iných vzdelávacích oblastí štátneho vzdelávacieho programu. Ochrana človeka a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách, tiež pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.

2. Ciele učivaPovinné učivo, ktoré nie je samostatným predmetom je súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Poskytuje žiakom potrebné teoretické vedomosti, praktické poznatky a formuje ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.

Formatívna a informatívna zložka učiva sa prezentuje činnosťou žiakov:

a) morálnou, ktorá tvorí základ ich vlasteneckého a národného cítenia;b) odbornou, ktorá im umožňuje osvojenie vedomostí a zručností v sebaochrane a

poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života;c) psychologickou, ktorá pôsobí na proces adaptácie v požiadavkách záťažových

situácií;d) fyzickou, pre ktorú je charakteristická tvorba predpokladov na dosiahnutie vyššej

telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž náročných životných situácií;

Kompetencie preberaného učiva zahŕňajú individuálne, medziľudské aspekty a pokrývajú formy správania, ktoré jednotlivec využíva na efektívnu a konštruktívnu účasť na spoločenskom živote v prípadoch riešenia konfliktov. Základné zručnosti v rámci tejto kompetencie zahŕňajú schopnosť účelne komunikovať v rozličných prostrediach a situáciách ohrozujúcich život a zdravie človeka. Tieto spoločenské a občianske kompetencie by mali ovplyvniť schopnosť žiakov zvládať stres a frustráciu, komunikáciu s inými ľuďmi a solidaritu pri riešení problémov širšej komunity ľudí.

176

Možno predpokladať, že rozvíjaním týchto vlastností sa utvárajú požadované schopnosti potrebné pre občana v oblasti ochrany života a zdravia ( OŽZ ) a to nielen v aktuálnom čase počas vzdelávania v škole, ale aj v úlohe perspektívnej v dospelosti v rôznych zamestnaniach.

Absolvovaním učiva získavajú žiaci nevyhnutné vedomosti, zručnosti a návyky potrebné na prežitie pri vzniku mimoriadnej udalosti a v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie. Učivo obsahuje opatrenia a popis činností pri záchrane života, zdravia a majetku obyvateľov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí. Svojou humánnou podstatou má pre žiakov mimoriadny význam. Sebaochrana a vzájomná pomoc vychádza z práva každého občana byť včas varovaný pred hroziacim nebezpečenstvom varovnými signálmi, zabezpečený individuálnymi ochrannými prostriedkami , evakuáciou a ukrytím. Mimoriadna udalosť môže vzniknúť v rôznych častiach štátu kedykoľvek. Občania nemôžu očakávať okamžité poskytnutie pomoci. Z toho dôvodu musia byť schopní v rámci svojich možností chrániť svoje zdravie a poskytnúť pomoc iným osobám.

Cieľom spoločnosti je pripraviť každého jedinca na život v prostredí , v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je aj poznávanie prírodného prostredia. Prioritne je učivo obsahom orientované na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmu voči občanom nášho štátu.

V obsahu učiva je viac tém, ktoré sa odvíjajú zo základov takých oblastí, ktoré môžu prispieť k rozvoju vedomostí, zručností a návykov pre ochranu človeka a spoločnosti. Pre dosiahnutie cieľov využíva OŽZ daný tematický obsah, vhodné organizačné formy, metódy a prostriedky prispôsobené daným podmienkam. Opakovanie určitých zhodných prvkov a príbuznosti tém treba chápať z hľadiska cieľov v ročníku ( vidieť, poznať, ovládať, získať poznatok a zručnosť ).

Na záver deväť ročného štúdia na základnej škole by mali žiaci teoreticky a prakticky ovládať vybrané úlohy:

-z tematiky riešenia mimoriadnych situácií – civilná ochrana;

-zo zdravotnej prípravy vedieť poskytnúť predlekársku prvú pomoc;

-vedieť zvládnuť základné činnosti pri pohybe a pobyte v prírode ;

-vzhľadom na vek a pohlavie optimálne zvyšovať psychickú, fyzickú pripravenosť a odolnosť pre prípad vzniku predpokladaných mimoriadnych situácií.

3. Obsah a realizácia učiva

Odbornú zložku učiva napĺňajú tematické celky s uvedeným obsahom :- riešenie mimoriadnych situácií- civilná ochrana- zdravotná príprava- pohyb a pobyt v prírode

Na realizáciu učiva OŽZ sa využívajú viaceré organizačné formy :

177

Účelové cvičenia ( ÚC ) v 5.-9. ročníku realizujeme v prírode 2 krát v roku po 5 hodín s pravidla na jeseň a jar. Pred realizáciou ÚC vykonáme deň prípravy z teoretickej časti učiva v rozsahu 3-5 hodín podľa náročnosti obsahu a organizácii plánovaného ÚC. Učivo turistiky realizované v rámci telesnej výchovy formou cvičení v prírode nezamieňame s ÚC.

Účelové cvičenia možno vykonať po ročníkoch - triedach. Na komplexnejšie zabezpečenie uplatňovania učiva je možné využívať ďalšie vzdelávacie a organizačné činnosti školy :

- vhodné témy z obsahu niektorých vyučovacích predmetov – medzi predmetové vzťahy,- úlohy objektovej ochrany školy,- rešpektovanie vnútorného poriadku školy,- požiarne a poplachové smernice,- zabezpečenie úrazovej zábrany a predlekárskej prvej pomoci,- cvičenia v prírode v rámci TV,- príprava učiteľov na proces v ÚC.

Špeciálne školy si upravia obsah jednotlivých tém, a metodické postupy vo výučbe OŽZ podľa schopností žiakov a priestorových podmienok.

3.2. Obsah učiva pre nižšie sekundárne vzdelávanie

V tejto časti je uvedený obsah učiva pre teoreticko – praktickú prípravu a účelové cvičenia v jednotlivých ročníkoch druhého stupňa základných škôl. Postup vyučovania zvolia vyučujúci podľa možností školy a vyspelosti žiakov s využitím metodických odporúčaní metodických oddelení. Osobitnú pozornosť treba venovať výstupným vedomostiam a zručnostiam žiakov deviateho ročníka.

I. 3.2.1. Obsahové zameranie v piatom ročníku

a) Riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana

- varovné signály CO – činnosť na varovný signál „ Všeobecné ohrozenie“; „Ohrozenie vodou“ , „ Koniec ohrozenia“;

- ochranná poloha ochranných prostriedkov ( DM-1, CM3-/3h );- ukážka prechodu priestoru kontaminovaného nebezpečnými látkami;- kolektívna ochrana, evakuácia –vyhlasovanie evakuácie, evakuačné zariadenia;

spôsoby vykonávania evakuácie, evakuačná batožina;- kolektívna ochrana – ukrytie a ochrana v budovách pri mimoriadnej udalosti;

b) Zdravotná príprava

178

- imobilizácia horných a dolných končatín pomocou štandardných dláh;- znehybnenie poranených končatín improvizovanými prostriedkami;- uloženie postihnutého do stabilizovanej polohy – privolanie lekára;- ošetrenie a znehybnenie zlomenín dolných končatín;- spôsoby odsunu poraneného – podľa druhu a závažnosti poranenia;

c) Pohyb pobyt v prírode

- zásady orientácie v prírode podľa prírodných úkazov, kompasu, buzoly, mapy,- odhad vzdialeností do 300 m a výšky 10 m; - pochod na neznáme miesto s riešením úloh na určovanie vlastného stanovišťa podľa

mapy;- správne zakladanie ohňa;

3.2.2 Obsahové zameranie v šiestom ročníku


- charakteristika nebezpečných látok ohrozujúcich školu a jej okolie;- vyhlásenie varovných signálov CO – činnosť v domácnostiach, činnosť žiaka a triedy po

ich vyhlásení;- lokalizácia a likvidácia požiaru ručnými hasiacimi prostriedkami;- vyrozumenie a privolanie požiarnikov – údaje;- dekontaminácia – hygienická očista a čiastočná špeciálna očista materiálu;- evakuácia z ohrozeného priestoru;- pravidlá správania sa obyvateľstva pri ohrození a pri vzniku mimoriadnej udalosti;


- zložitejšie obväzovanie obväzmi horných a dolných končatín, trupu a brucha – obväzová technika;

- prakové obväzy brady nosa;- šatkové obväzy hlava, ruky, nohy;- náplasťové obväzovanie poranení na horných a dolných končatinách;- ošetrenie poranených kĺbov a kostí horných a dolných končatín- vyvrtnutie; vykĺbenie,

zlomeniny;

c) Pohyb a pobyt v prírode

- mierky máp a náčrtov, meranie vzdialeností na mape a v teréne;- pomer výšky a šírky s nárastom vzdialenosti;- zhotovenie jednoduchej pomôcky na odhad výšky a šírky;

179

- zemepisný azimut;- určenie vlastného stanovišťa podľa mapy;- určenie svetových strán podľa núdzových orientačných prostriedkov;- prenášanie azimutu z mapy do terénu a z terénu do mapy;- preventívna ochrana pred bleskom;

3.2.3. Obsahové zameranie v siedmom ročníku


- činnosť na varovné signály CO,- ukladanie a skladovanie ochrannej masky ( DM-1, CM-3-3/h );- kolektívna ochrana, evakuácia obyvateľstva, obsah evakuačnej batožiny;- ochranné stavby, pravidlá správania sa v úkrytoch, činnosť po opustení úkrytov;- dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia, dekontaminácia;- postup pri vzniku požiaru v osobnom automobile;- zbrane hromadného ničenia - ničivé účinky, škodlivé pôsobenie na organizmus a ochrana

pred nimi;- ochrana potravín a vody pred škodlivinami a zamorením;

b) Zdravotná príprava- poskytnutie prvej pomoci s pomocou lekárničky v osobnom automobile;- prvá pomoc pri otrave plynom, chemikáliami;- prvá pomoc pri šoku, protišokové opatrenia;- vytiahnutie poraneného z rokliny;- znehybnenie pri poranení panvy, krčnej chrbtice, hrudníka;- ošetrenie a znehybnenie otvorenej zlomeniny;- umelé dýchanie z pľúc do pľúc ( ústami, nosom ), masáž srdca;- zastavenie tepnového, žilového a vlásočnicového krvácania;


- príprava pochodu, zhotovenie harmonogramu a náčrtu pochodu;- výber a úprava plochy pre stanovanie, stavanie turistického stanu;- meranie rýchlosti, šírky a hĺbky vodného toku;- prekonávanie vodnej prekážky;- správanie sa pri prietrži mračien a prívaloch vody;- značenie mostov a prechodov cez vodné toky;

3.2.4. Obsahové zameranie v ôsmom ročníku


- jadrové zbrane a ich ničivé účinky;

180

- ochrana pre svetelným žiarením;- ochrana pred tlakovou vlnou ( tlakovým nárazom );- ochrana pred prenikavou radiáciou a rádioaktívnou kontamináciou;- hygienická očista a čiastočná špeciálna očista materiálu,;- lokalizácia a likvidácia požiaru s jedovatými splodinami horenia;- nebezpečné látky v okolí školy – zásady ochrany pri ich úniku, evakuácia z ohrozeného

územia;- kolektívna ochrana – druhy úkrytov, pravidlá správania sa v úkrytoch;- odstraňovanie nebezpečných látok z povrchu terénu, budov a materiálu;


- hromadné nešťastia, triedenie chorých a ranených;- postup pri poskytovaní prvej pomoci v mieste hromadného nešťastia;- praktické riešenie prvej pomoci topiacej sa osobe;- technická a zdravotná pomoc pri poranení elektrickým prúdom;- prvá pomoc pri popáleninách;- poskytnutie zdravotníckej pomoci pri strate vedomia;- poskytnutie prvej pomoci pri úpaloch;- sterilizácia prostriedkov;- nebezpečenstvo pohlavných chorôb, zásady prevencie; - alkoholizmus, drogy, toxikománia – škodlivé účinky, prevencia;


- pochod podľa pripravených azimutov, tabuľka pochodu;- vybavenie zdravotníckym materiálom pri individuálnej turistike( pešo, bicyklom);- značkovanie turistických ciest a chodníkov;- príprava jednoduchej teplej stravy s použitím ohňa, zásady bezpečnosti;- odstraňovanie devastačných následkov spôsobených ľuďmi v prírode;

3.2.5. Obsahové zameranie v deviatom ročníku


- úlohy CO vyplývajúce zo Ženevských dohovorov a dodatkových protokolov;- civilná ochrana v Slovenskej republike, jej miesto úlohy a poslanie;- analýza územia obce, mesta, okresu;- organizovanie jednotiek civilnej ochrany – štáby a odborné jednotky;- varovné signály CO – činnosť po ich vyhlásení;- činnosť pri záchrane ľudí zo závalov a poškodených krytov;- jódová profilaxia ( v okolí AE );


181

- preverenie vedomostí a prehĺbenie návykov a zručností z poskytovania prvej pomoci pri rôznych poraneniach, zlomeninách, obväzovanie, znehybňovanie častí tela;

- darcovstvo krvi a transplantácie orgánov ľudského tela;- správanie sa pri náleze zraneného mimo obývaného priestoru;- prevencia proti kliešťovej encefalitíde;


- základný turistický výstroj;- absolvovanie trasy primeranej veku;- povinnosti turistov pri ochrane životného prostredia;

Výstupné vzdelávacie štandardy

s exemplifikačnými úlohami povinného učiva ochrany života a zdravia pre nižšie sekundárne vzdelávanie základných škôl

T e m a t i c k ý c e l o k : Riešenie mimoriadnych udalostí – civilná ochrana

Obsahový štandard:

Činnosť po varovaní varovnými signálmi. Používanie prostriedkov individuálnej ochrany. Základné zručnosti pri použití ochrannej masky. Kompletizovanie ochrannej masky, pochodová, pohotovostná a ochranná poloha. Čiastočná hygienická očista osôb a čiastočná dezaktivácia potravín, vody a materiálu. Ochrana pred účinkami zbraní hromadného ničenia. Prevencia proti požiarom a činnosť po vzniku požiaru.

Výkonový štandard:

1. Varovné signály a činnosť po ich vyhlásení..

1.1. Poznať varovné signály a základné činnosti po ich vyhlásení.

Popíš, ako sa vyhlasuje varovný signál „ Všeobecné ohrozenie“, „ Ohrozenie vodou“, „ Koniec ohrozenia“.

1.1.2 Uveď, aká je činnosť po vyhlásení varovného signálu „ Všeobecné ohrozenie“.

Priprav si ochrannú masku do predpísanej polohy po varovaní signálom „ Všeobecné ohrozenie“.

Čo zabezpečíš v byte pred odchodom do úkrytu?

Uveď, kde najbližšie sa nachádza úkryt a povedz, aký čas potrebuješ na presun do úkrytu.

2.Prostriedky individuálnej ochrany.

182

Poznať prostriedky individuálnej ochrany a vedieť ich správne používať.

Popíš z akých hlavných častí sa skladá ochranná maska CM 3-/3h

Aké prostriedky individuálnej ochrany jednotlivca poznáš ?

Popíš funkciu ochrannej masky.

Uveď, aké polohy ochrannej masky poznáš a čo je pohotovostná poloha.

Vymenuj improvizované prostriedky ochrany dýchacích ciest, končatín a tela.

Nasaď si ochrannú masku správnym spôsobom v časovom limite do ochrannej polohy.

Prečo je potrebné dezinfikovať ochrannú masku po použití .

Povedz, čo znamená skratka PIO.

3.Kolektívna ochrana pred účinkami následkov pri mimoriadnej udalosti.

Získať vedomosti a zručnosti v oblasti kolektívnej ochrany.

Čo rozumieš pod pojmom kolektívna ochrana osôb ?

Popíš čo je evakuácia a ako sa uskutočňuje.

Uveď, aké spôsoby evakuácie poznáš a aké sú povinnosti občanov.

Charakterizuj jednotlivé typy úkrytov.

Uveď, čo má obsahovať evakuačná batožina a aká je povolená hmotnosť pre tvoj vek.

Povedz základné zásady správania sa v úkrytoch.

4.Zbrane hromadného ničenia a ich ničivé účinky.

Vedieť rozdeliť zbrane hromadného ničenia a poznať ich ničivé účinky.

Vymenuj tri druhy zbraní hromadného ničenia.

Povedz aké ničivé účinky jadrových zbraní poznáš.

Povedz účinky otravných látok a biologických zbraní.

Čo je prenikavá radiácia, rádioaktívne zamorenie, svetelné žiarenie, tlaková vlna a ako sa proti nim chránime.

Použi individuálnu ochranu pri zamorení ovzdušia otravnou látkou a urči cestu úniku.

183

Vymenuj aké sú zásady ochrany a prevencia pred infekčnou chorobou.

5.Hygienická očista a ochrana potravín a vody.

Poznať zásady ochrany osôb, potravín, vody a materiálu.

Povedz, čo rozumieme pod pojmom kontaminácia.

Uveď, čo znamenajú pojmy dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia a dekontaminácia.

Vykonaj hygienickú očistu tváre, dýchacích ciest, očí, rúk a vrchného oblečenia po prechode prašného územia na účelovom cvičení správnym postupom.

Popíš, akým spôsobom sa vykoná úplná hygienická očista a špeciálna očista materiálu po zamorení rádioaktívnym prachom a otravnými látkami.

Popíš, ako chránime vodné zdroje proti zamoreniu.

Priprav na účelové cvičenie svoje potraviny a vodu do dostupných bezpečných obalov proti kontaminácii.

6.Ochrana proti požiarom.

Poznať preventívne opatrenia proti požiarom a zásady hasenia vzniknutého začínajúceho požiaru.

Vymenuj jednoduché hasiace prostriedky a aké horľaviny nimi hasíme.

Vymenuj, aké ručné hasiace prístroje a aké horľaviny ktorým hasíme poznáš.

Povedz, akým ručným hasiacim prístrojom nesmieme hasiť horiace elektrické zariadenie pod prúdom.

Povedz, aké horľaviny sa nesmú nachádzať v blízkosti vykurovacích telies.

Vymenuj, aké tekuté horľaviny poznáš a akými prostriedkami ich hasíme.

Povedz, aké sú zásady manipulácie s otvoreným ohňom.

Uveď, aké základné protipožiarne opatrenia poznáš, ktoré dodržujete vo vašej domácnosti.

Povedz, aké protipožiarne opatrenia musíme dodržiavať pri táborení.

Povedz, čo prikazujú požiarne poplachové smernice vo vašej škole.

Uveď, ako privoláš hasičov k vzniknutému požiaru a ako sa vyhlasuje varovný signál „ Požiarny poplach“.

T e m a t i c k ý c e l o k : Zdravotná príprava

184


Všeobecné zásady prvej pomoci. Prvá pomoc pri stavoch ohrozujúcich život – krvácanie, zastavenie dýchania, strata vedomia a šok. Základné ošetrenie a znehybnenie končatín štandardnými a improvizovanými prostriedkami pri zlomeninách, vyvrtnutiach a vykĺbeninách. Zásady pri poranení panvy, krčnej chrbtice. Obväzová technika a odsun raneného. Postup pri poskytovaní prvej pomoci pri hromadnom nešťastí, poranení elektrickým prúdom, popáleninách , úpaloch, podchladení a otravách.


1. Všeobecné zásady pri poskytovaní prvej pomoci

Poznať základné zásady prístupu k zranenému, technickú a zdravotnícku prvú pomoc.

Vymenuj tie činnosti, ktoré patria do technickej a zdravotníckej prvej pomoci.

Vymenuj dôležité životné funkcie.

Popíš, ako zistíš, či postihnutý dýcha, je pri vedomí a či je krvný obeh funkčný.

Uveď technickú činnosť záchrancu pri poranení elektrickým prúdom a otrave v zadymenom priestore.

Vymenuj jednotlivé zásady protišokových opatrení.

Povedz , ktorým zraneným poskytneš pomoc najskôr pri väčšom počte zranených osôb.

Aký je postup privolania odbornej zdravotníckej pomoci k zranenému?

2.Prvá pomoc pri stavoch ohrozujúcich život.

Poznať druhy krvácania , spôsoby zastavenia a obnovenie krvného obehu.

Porovnaj vonkajšie a vnútorné krvácanie.

Popíš rozdiel medzi žilovým, tepnovým a vlásočnicovým krvácaním.

Vymenuj tlakové body a uveď ich význam pri zastavení krvácania.

Popíš, ako budeš postupovať pri príznakoch vnútorného krvácania.

Vymenuj spôsoby zastavenia krvácania z poranenej tepny.

Poskytni prvú pomoc zastavenia tepnového krvácania pomocou tlakového obväzu pri poranení ramennej tepny.

Povedz, prečo nesmieme podávať tekutiny pri vnútornom krvácaní.

Popíš, ako ošetríš krvácajúcu povrchovú reznú ranu.

Uveď, kedy uskutočňujeme masáž srdca a popíš, akým spôsobom sa vykonáva.

185

Vedieť poskytnúť prvú pomoc pri zastavení dýchania.

Povedz, podľa akých príznakov zistíme, že postihnutý nedýcha.

Uveď možné príčiny zastavenia dýchania.

Popíš, akým spôsobom uvoľníme dýchacie cesty.

Vykonajte vo dvojici správne umelé dýchanie z úst do úst a nepriamu masáž srdca na modeli ( Resusci Anne ). Ak nemáš model, popíš presný postup.

Uveď počet stlačení hrudníka na jeden vdych postihnutému so zastaveným dýchaním a krvným obehom.

Vykonaj na figurantovi správne uloženie do stabilizovanej polohy.

Vedieť zvládnuť situáciu a poskytnúť prvú pomoc postihnutému so stratou vedomia, podchladení, otravách a popáleninách.

Uveď, ktoré životné funkcie kontrolujeme u postihnutého so stratou vedomia.

Povedz, čo nám signalizujú modré pery u postihnutého so stratou vedomia.

Popíš, ak postihnutý dýcha, do akej polohy ho uložíme.

Povedz, aké sú možné príčiny straty vedomia.

Uveď, ako zabezpečíme odbornú pomoc a prevoz do nemocnice.

Popíš prvú pomoc pri podchladení.

Povedz, čo spôsobuje otravy, ktoré sú najčastejšie druhy a ako poskytneme prvú pomoc.

Charakterizuj stupne popálenia a popíš prvú pomoc pri obarení.

Popíš príznaky podchladenia a prehriatia, prevenciu a prvú pomoc pri omrzlinách a úpale.

Vedieť poskytnúť prvú pomoc pri zlomeninách a iných poškodeniach končatín a chrbtice. Zvládnuť základnú obväzovú techniku a poznať princípy transportu.

Vymenuj štandardné a improvizované prostriedky na znehybnenie končatín.

Znehybni zatvorenú zlomeninu predlaktia na figurantovi veľkým závesom pomocou trojrohej šatky.

Popíš, ako ošetríme otvorenú zlomeninu predkolenia.

186

Znehybni štandardnými prostriedkami zatvorenú zlomeninu predkolenia.

Popíš Kramerovú a nafukovaciu dlahu, uveď spôsob použitia.

Povedz, do akých polôh uložíme postihnutého s poranením brucha a hrudníka.

Ulož spolužiaka do protišokovej polohy.

Vedieť zvládnuť základnú obväzovú techniku a poznať princípy transportu.

Uveď rozdelenie obväzov podľa účelu.

Zaraď krycie, tlakové, odsávacie, nepriedušné, upokojujúce a spevňujúce obväzy k jednotlivým poraneniam.

Popíš a ukáž tri spôsoby použitia trojrohej šatky.

Použi prakový obväz na ošetrenie nosa a brady.

Urči na obrázku, ktorý je kruhový, špirálový, osmičkový a klasový obväz.

Ošetri a obviaž simulované poranenie prstu ruky.

Povedz, pri akom zranení použijeme nepriedušný obväz.

Uveď, aká je zásada pri podozrení z poranenia chrbtice a krčných stavcov.

Uveď aké spôsoby odsunu raneného vzhľadom na charakter zranenia poznáš .

Zhotovte vo dvojici improvizované nosidlá na účelovom cvičení.

Povedz, aké zásady platia pri transporte zranených na nosidlách.

T e m a t i c k ý c e l o k : Pohyb a pobyt v prírode


Určovanie svetových strán pomocou prírodných úkazov , buzoly a určovanie azimutov. Orientácia mapy, čítanie z mapy a topografické značky. Určenie vlastného stanovišťa, odhad vzdialeností, určenie výškového rozdielu a krokovanie. Mierka mapy a zhotovenie situačného a topografického náčrtu. Zhotovenie schematického náčrtu a pochod podľa azimutov. Turistické značky a chodníky. Výber miesta pre stanovanie, príprava ohniska a jednoduchej stravy. Preventívna ochrana proti blesku a prívalu vody. Poznávanie krajiny, pamiatok.


1. Pohyb v prírode pomocou mapy a buzoly.

Zvládnuť pohyb a orientáciu v prírode pomocou mapy a buzoly.

Urči svetové strany podľa slnka a hodiniek a spresni ich pomocou buzoly.

187

Zorientuj mapu a urči vlastné stanovište.

Uveď, aké topografické značky sa nachádzajú v blízkosti tvojho stanovišťa na mape.

Urči z mapy nadmorskú výšku tvojho stanovišťa.

Urči vzdialenosť do nasledujúceho bodu pochodu podľa mierky mapy.

Povedz, aká je dĺžka tvojho kroku a koľko tvojich krokov predstavuje 100 m.

Zhotov situačný a topografický náčrt pochodu.

Zhotov schematický náčrt a pochoduj podľa zvolených azimutov s využitím turistických značiek a chodníkov.

2. Pobyt v prírode a jej ochrana.

Poznať prírodu, zásady pobytu v nej a vedieť ju chrániť.

Popíš najvhodnejšie miesto na postavenie stanu.

Uveď, aké sú zásady pre zhotovenie a uhasenie ohniska.

Povedz, aké sú zásady pri odchode z miesta táborenia.

Povedz, prečo nesmieme počas búrky stáť pod osamelým stromom alebo na voľnej ploche v prírode.

Povedz, z akého dôvodu musíme zmeniť miesto táborenia pri rieke počas výdatného trvalého dažďa.

4. Proces

Učivo „ Ochrana života a zdravia“ má niekoľko špecifík a odlišností od ostatných vyučovacích predmetov v základnej škole. Základným znakom učiva OŽZ je, že hoci nemá vyučovací predmet, je učivo pre žiakov prvej a druhej zdravotnej skupiny povinné a výsledky sa neklasifikujú. Poslanie učiva je zamerané prípravou žiakov v koedukovanej forme na správne činnosti a konania v prípade vzniku nebezpečnej mimoriadnej situácie. Žiaci si v priebehu výchovného a vzdelávacieho procesu osvojujú potrebné vedomosti, zručnosti, návyky a schopnosti.

Zvláštnosťou učiva OŽZ je viac tematický obsah navzájom nie podobný. Pre osvojovanie vedomostí a zručností sa využívajú účelové cvičenia, prípadne niektoré vhodné poznatky z iných oblastí vzdelávania. Používané metódy rešpektujú bežné didaktické postupy, žiada sa však uplatňovať menej verbálne a viac názorné metódy, cvičenia a kontroly. Dôležitú funkciu

188

plnia aktivizujúce a motivačné hodnotenia, samostatné alebo skupinové činnosti. Žiaci majú v priebehu osvojovania učiva získať poznatky o potrebnosti a nenahraditeľnosti učiva pri vzniku a priebehu mimoriadnej situácie. Odporúčame spracovať a skoordinovať učivo vybraných vyučovacích predmetov k jeho využitiu v medzipredmetových vzťahoch v prospech učiva OŽZ. Prvky učiva sú zapracované do učebných osnov povinných predmetov (telesná výchova, prírodoveda, pracovné a technické vyučovanie, biológia, zemepis, fyzika, chémia) a sú ich neoddeliteľnou súčasťou.

Rozdielnosť v procese vyučovania učiva OŽZ je, že sa realizuje prevažne mimo učební so špecifickým materiálom a učebnými pomôckami. Dávame na zváženie zaradenie niektorých tém do ÚC vzhľadom na :

- priestorové podmienky školy,- blízkosť vhodného terénu,- dostupnosť materiálu a pomôcok na precvičovanie,- náročnosť, alebo neprimeranosť požiadaviek a úloh na žiakov vzhľadom na pohlavie a

vek,- odbornú pripravenosť pedagogických pracovníkov.

Na procese realizácie učiva sa okrem tém vo vybraných povinných predmetoch a účelových cvičení podieľajú aj :

- školský režim ( disciplinovanosť a kolektivizmus ),

- civilná ochrana a objektová ochrana,

- záujmová činnosť ( príprava mladých zdravotníkov, požiarnikov, záchranárov CO, športových strelcov a pod.),

- spolupráca so špecifickými organizáciami a združeniami ako Armáda SR, Slovenský skauting, Sokol, Orol, SČK, Slovenský zväz ochrancov prírody, Združenie technických a športových činností SR,

Nakoľko sa učivo nerealizuje v samostatnom predmete, je potrebné, aby riaditeľ školy zabezpečovaním a usmernením učiva poveril zodpovedného učiteľa. Osobitnú pozornosť je treba venovať príprave a rozširovaniu materiálového zabezpečenia výučby, ktoré vzhľadom na prevažujúci praktický charakter výučby bezprostredne ovplyvňuje kvalitu plnenia cieľov.

Poverení organizátori zodpovedajú za účelné skĺbenie organizačnej a metodickej stránky tejto náročnej formy vyučovania. Odporúča sa vypracovať námetovú situáciu a túto spojiť so súťažením tried po ročníkoch. Vzhľadom na priestorové a materiálne ťažkosti je vhodné v jeden deň organizovať cvičenie maximálne s tromi triedami.

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať získaniu požadovaných „výstupných“ vedomostí, zručností a návykov žiakov deviateho ročníka. Preto je účelné organizovať cvičenia s týmito triedami osobitne s čo najväčším počtom starostlivo pripravených a materiálovo zabezpečených stanovíšť.

189

V rozsahu učiva pre 9. ročník základnej školy treba zvýrazniť skutočnosť, že časť žiakov sa zapojí do rôznych výrobných a nevýrobných činností bez ďalšieho vzdelávania. Preto ich vedomosti zručnosti a návyky z ochrany života a zdravia treba posudzovať aj z toho hľadiska.

Bezpečnostné opatrenia pri účelovom cvičení na školáchZa organizáciu ochrany a bezpečnosti pri uskutočňovaní účelového cvičenia zodpovedá

vedúci účelového cvičenia, ktorý je povinný :

- organizovať označenie priestoru ÚC a poriadkovú službu v nebezpečných miestach, označenie a ohraničenie nebezpečných priechodov a miest,

- označiť miesta imitácie a zaistiť bezpečnosť pri označení jednotlivých situácií,- udržiavať poriadok pri činnosti cvičiacich značkárov,- spracovať pokyny pre bezpečnostné opatrenia pri cvičení v závislosti od miestnych

podmienok, aby sa nimi oboznámili všetci účastníci účelového cvičenia,- kontrolovať osobne a prostredníctvom svojich zástupcov a pomocníkov dodržiavanie

bezpečnostných opatrení počas účelového cvičenia.

Za dodržiavanie bezpečnostných opatrení počas účelového cvičenia sú zodpovední vedúci na jednotlivých pracoviskách, ktorí sú povinní :

- oboznámiť žiakov so stanovenými bezpečnostnými opatreniami,- oboznámiť cvičiacich s nebezpečnými miestami a označiť ich,- kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných opatrení, najmä počas imitácie a praktickej

činnosti.

Počas účelového cvičenia je zakázané :

- prevážať imitačné prostriedky spoločne s osobami,- používať nesprávnu či poškodenú techniku a dopravné prostriedky,- pohybovať sa a zdržiavať sa v miestach presunov a činnosti techniky,- používať rádiové stanice bližšie ako 100 m od vedenia vysokého napätia, pracovať s nimi

bez uzemnenia,- používať nesprávne a poškodené imitačné prostriedky, používať ich improvizáciu,

- rozmiestňovať značkárov v miestach nebezpečnej imitácie,- používať zápalné a dymové prostriedky bližšie ako 50 m od osôb a ľahko zápalných látok

( materiálov ). Dymové prostriedky nepoužívať menej ako 200 m od obydlia a komunikácií,

- uskutočňovať cvičné výbuchy v obytných miestach a na vodných plochách,- zbierať nepoužité – nevybuchnuté imitačné prostriedky a demontovať ich,- vykonávať činnosť v zadymených priestoroch bez ochranných pomôcok a zaistenia inou

osobou,

190

- dotýkať sa vodičov elektrickej energie a vodivých kovových predmetov bez preverenia ich odpojenia od elektrickej energie,

- pohybovať sa v nebezpečných miestach,- vykonávať zemné práce bez súhlasu príslušných územných správnych orgánov,- rozkladať oheň v lesných porastoch a na miestach s možnosťou vzniku požiaru,- piť vodu z nepreverených vodných zdrojov.

Na zaistenie bezpečnosti sa musia dodržiavať tieto špecifické opatrenia:

- dodržiavať stanovené bezpečnostné opatrenia pre činnosť v príslušnom objekte ( mieste),- pri činnosti v rámci účelového cvičenia zabezpečiť jednotlivé miesta proti poškodeniu,- zabrániť prípadnému narušeniu inžinierskych sietí a technologických zariadení

výrobného procesu,- uskutočniť prieskum predpokladaných miest účelového cvičenia,- priestory činnosti označiť stanovenými značkami ( tabuľkami ),- nedovoliť prekročenie noriem pobytu a práce v ochranných maskách a iných ochranných

prostriedkoch.

Pri činnosti v lesných priestoroch :

- Uskutočniť prieskum a označiť nebezpečné a nepriechodné miesta,- Zaistiť dodržiavanie všetkých protipožiarnych opatrení,- Zabezpečiť zdravotnícke opatrenia pri možnom úraze, proti uštipnutiu hadom, otravám a

pod.

Hodnotenie predmetov:

Predmety: Slovenský jazyk a literatúra, Anglický a Nemecký jazyk, Matematika,Informatika,Dejepis,Geografia,Občianska nauka ,Biológia,Výtvarná výchova,Hudobná výchova ---- sa klasifikujú známkou

Predmety: Etická/Náboženská výchova - absolvoval

Predmety :Pracovné vyučovanie,Telesná a športová výchova -absolvoval

191

Prerokované na pedagogickej rade dňa 28.8.2008

Schválil riaditeľ školy Mgr. Jozef Barát dňa 28.8.2008 Mgr. Jozef Barát v.r.

Rada školy Mgr.Eva Chrapková dňa 4.9.2008 Mgr. Eva Chrapková v.r.

Zriaďovateľ starosta obce Juraj Mesko dňa 4.9.2008 Juraj Mesko v.r.

192

Švp -...

Documents