Vychodia t r i razy do týždňa: T utorok, štvrtok a §obotu. Fredplatná cena pre Rakúsko-Chorsko na celí rok 16 k., na pol roka 8 k,,

na štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h.

Do cudzozemská: do Nemecka 16 mariek, Kúska 9 rubľov, Ameriky 4 doll. 75 c, ostatne cudzozemsko 24 franky.

Predplatná cena na s o b o t ň a j š i e č i s l a j e :

pre Rakúsko-TJhorsko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Rusko 2 rub., Ameriku 1 d. 25 c, ostatné cudzozemsko 6 fr.

Jednotlivé čísla predávajú sa I po 10 h., poštou 12 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLYII. Utorok, 27. júna 1916. nmiiiiiiiiiiiillllillllllllllillllllllllllllíillllilllllllliiiliílilllM *•

všeobecná demobilizácia gréckej armády; 2. zame­nenie Skuludisa osobou, ktorá by dávala garancie proti entente; 3. zámena politických úradníkov.

Solún, 22. júna. Eskadra entenťy dostala rozkaz križovať pred Piraeom.

Berlín, 23. júna. Princ Georg grécky, brat kráľov, dorazil do Berlína. Pôjde do Švajčiarska.

Bazileja, 23. júna. Milíciu posielajú na mexi-kánske hranice. 60.000 riadnych už prišlo. Ameri­kánske lode blokujú obe pobrežia Mexika. Divíziu torpedoviek poslali na more. Generái Carranza chce vojnu prispiešiť.

Athény, 23. júna. Nový kabinet bude utvorený popoludní Zaimisom.

Ministerpräzident Zaimis prevzal predsedníctvo i ministerstvo zahraničných diel. s

Posli ententy odporúčajú vládam blokádu vy­zdvihnúť.

Londýn, 23. júna. Amerika sa chystá na vojnu proti Mexiku. Generál Fouston žiada 60.000 vojska pre pohraničnú službu.

Vojenné lode posielajú do Mexika.

Číslo 76.

Vyzvanie předplatit! Všetkých čitateľov nášho ča­

sopisu, ktorým predplatok teraz koncom druhého štvrťroka vy­prší, prosíme, aby ho láskavé čím skôr obnovili a t a k podpo­rili nás v ďalšom riadnom vy­dávaní nášho časopisu.

Administrácia Národných Novín.

Princ Leopold Bavorský odrazil slabšie nepria­teľské oddiely.

Generál Linsingen robí pri Lucku pokroky. Pri armáde generála Bothmera nič nového. Naj­vyššie kommando.

•

Svetová vojna. El Paso, 21. júna. Amerikánska kavalleria mala

srážku s prívržencami Carranzovými pri Carridzali. Obe strany malý ťažké ztráty. Amerikáni ztratili 20 mŕtvych a 17 zajatých, Mexikáni 40 mužov a generála Gomeza.

Rotterdam, 22. júna. Spojené Štáty všetky po­žiadavky Carranzove odvrhly.

Paríž, 22. júna. Zaimis mal vizitu na francúz­skom posolstve, kde mali poslovia ententy konfe­renciu a osvedčil menom kráľa, že Grécko všetky požiadavky ententy prijíma.

Lugano, 22. júna. Grécko prijalo všetky po­žiadavky ententy.

Londýn, 22. júna. Hovoria o demisii Sku­ludisa.

Haag, 22. júna. Po dokončení demobilizácie budú v Grécku nové voľby. Tak bude príležitosť pre grécky národ vysloviť sa o smere svojej po­litiky a sám ho určiť. K vojne nik Grécko nenúti, ani spojenci.

Paríž, 19. júna. Francúzska obranná línia ťahá sa od fortu Tavanna, Souville k batteriam Fleury a Froid Terre, podporovaná je fortom Bellville a St. Michel. Toto je najsilnejšia línia Verduna. Fran­cúzska infanteria nachádza sa pred touto líniou. Na severe je línia Douaumont—Bras, na západe Maason, Bras—Bellville, na juh železnica Paríž — Verdun—Belleville—Eix—Maucort—Metz, konečne severo-východne Douaumont- Vaux—Eix.

Lugano, 22. júna. Gróf Sabini osvedčil, že uzavretia hospodárskej konferencie sú takej dôle­žitosti, že pred nimi miznú všetky udalosti posled­ných čias. Všetko ešte nie je hotové, ale cesta pre storočnú ekonomickú allianciu je vyrovnaná. Pre Itáliu je najdôležitejšie, že každé spojenie Itálie s Nemeckom prestane. Salandra vypovedal Neme­cku obchodnú smluvu. Po konferencii automaticky prestala jestvovať.

Berlín, 22. júna. Japonský zaatlantický parník »Katori Maru« bol napadnutý v Stredozemnom mori podmorským člnom. »Katori Maru« ušiel zručným manévrovaním, ale bol poškodený. Ho­voria, že to boí rakúsko-uhorský podmorský čln.

Praha, 22. júna. Princ Karol Lobkowitz pri posledných bojoch na východe upadol do ruského zajatia.

Athény, 22v. júna. Kráľ prijímal v zámku Tatoi Zaimisa a ruského posla.

Posli Francie, Anglie, Ruska oddali Skuludi-sovi spoločnú nótu. Tri ochranné veľmoci veria> že Grécko nechce neutralitu narušiť, ale je im po­dozrivá nemecká propaganda. Žiada sa: 1. skutočná

23

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa júna. V doline Čremošné Rusi napredujú na Kuty. Ináč je v Bukovine a východnej Haliči ticho. Proti našim pozíciám nepriateľ pri Radzivilovi

viedol mnohé attaky. Bol všade odklonený. Pod generálom Linsingenom bojujúce vojská

odtisly pod Gorochovom a Lokači nepriateľa nazad. Pri Lokači naše vojsko doviedlo 400 zajatých

a 4 strojové pušky. Na Stochode—Styre odklonili sme viac tuhých

nárazov. Včera na planine Doberdo artilleria účinkovala. Odklonili sme nábehy na Mrzlý Vrch. Pri Plôcken počal sa kanónový boj. Na Dolomitoch ztroskotaly sa nábehy Talianov

pri Croda ď Ancona. To samé pri Primolano. Pri Oertlin naše vojská obsadily viacero výšin

na hranici. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršalleutnant.

Na mori. Na 22-ho gruppa morských aero-plánov hádzala bomby na Monfalcone.

Dňa 23. ráno napádala eskadra Veneciu. Vo forte Niccalo Alberoni, v plynární a arse­

nate sme trafili a zapríčinili požiare. Aeroplány sa navrátily bez úhony. Flotta. v

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 23. júna.

Východne Ypern zmarili sme nepriateľský útok. Zajali sme niekoľko tuctov Francúzov. Pri Vaux sme odklonili útok, 24 officierov a 400 mužov sme zajali.

Včera na Karlsruhe a Muhlheim a Trier robili letúnsky útok. Mnohých zabili. Škôd vojenských nenarobili. Napádatelia ztratili 4 aeroplány, medzi letúnmi sú 4 Angličania. Poručík Hoendorf srazil 6-ty apparát.

Okolo Ypern, pri Lancon, pri, Merxheim, pri Sennheim shodili sme 9 apparátov.

Napádali sme St. Pul ako i tábor pri Verdune. Generál Hindenburg zajal 45 mužov, 2 stro­

jové pušky a 2 revolver-kanóny.

Viedeň, 23. júna. Utvoril sa nový grécky ka­binet. Lista znie: ministerpredseda a minister za­hraničných diel Zaimis; minister premávky a vnútra Ph. Negris; minister vojny a prôv. maríny generál Callaris; národohospodárstva Ph. Calligas; mini­ster výchovy C. Lidoraikis; finančný minister G. P. Rhallis; minister pravosúdia Momferato.

Rím, 23. júna. Zaimis, prevezmúc kabinet, šiel k poslom Francie, Anglie, Ruska a Itálie, ktorým osvedčil, že nótu prijíma, následkom čoho flotta dostala rozkaz sa vzdialiť. Nový kabinet komoru rozpustí, nové voľby vypíše, demobilizuje. V kra­jine panuje mier.

Lugano, 23. júna. Grécka vláda dostala len 2 dni termínu na ultimátum. V gréckych vodách bolo shromážděné 28 vojenských lodí ententy.

Rotterdam, 23. júna. Admirál Jellicoe dostal veľkokríž, admirál Beatty komtúrsky kríž rádu Viktorie.

Ženeva, 23. júna. 11 -ti deputáti komory odišli na front pri Verdune.

Bazileja, 23. júna. Nové ruské kontingenty odišly do Francie. S nimi je kommando armády.

Kôln, 23. júna. Konzul Spojených Štátov opu­stil Veracruz. Záujmy Štátov prevzal francúzsky konzul.

Berlín, 23. júna. Proti Liebknechtovi ustanovili hlavné pojednávanie na 28. júna. Delikt znie na pokus vojennej zrady.

Berlín, 23. júna. V tajnom zasedaní francúzskej komory bola reč o tretej zime vojny.

Curich, 24. júna. »Daily Telegraph« píše, že ruská vláda uzavrela novú pôžičku 250 millionov dollárov. Štátne obligácie sú podkladom.

Ženeva, 23 júna. Okolo Verduna obživly boje. Proti Furminu a Chenois pešie útoky boly odra­zené, ačkoľvek Nemci zaujali niektoré zákopy, z ktorých boli vyhodení. Proti Thiaumontu a Laufée chystajú vehementné nápady.

Berlín, 23. júna. Nadporučíka Immelmanna srútil anglický letún. V Dražďanoch ho spálili v krematoriume.

Paríž, 23. júna. Na ľavom brehu Maase 304 výšinu a Morte Home nepriateľ celý deň tuho bombardoval.

Na pravom brehu Maase nepriateľ celú noc bombardoval. Niektoré zákopy Thiaumontu sme ztratili. Pri Fleury sme odbili všetky útoky proti­útokom.

Rotterdam, 27. júna. Na Veneciu hádzali letúni bomby. Šesť ľudí zabili, viacero ranili, niekoľko domov rozrumili.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 24. júna.

Pri Kimpolungu v Bukovine sa tuho bojuje. V doline Čeremošne naše vojská vytisly Rusov z Kútov.

Severovýchodne Tarnopola ztroskotal sa ruský útok v našom ohni. Pri Radzivilove odrazili sme nový ruský útok. Nižná Austria, Vyšná Austria, Salzburg sa vyznačily.

Na Volyni nemecké a rakúsko-uhorské vojská pri Lipe, Gorochove a pri Torčine vzaly terain.

Všetky protiútoky sviežich ruských síl boly ne­úspešné.

Pri Plôckene kanonáda. Útoky pechoty odra­zené. Ináč položenie bez premeny.

Stanica Ala stojí pod ohňom našich kanónov. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hófer, feld-maršalleutnant.

Od mora. Dňa 23. naše torpedovky strielaly na taliansky breh pri Giulianora. Lokomotíva explo­dovala, vagóny sa zapálily.

Poručík Banfield sostrelil nepriateľský hydro­plán Pilot zajatý.

Dňa 24. júna naši letúni strieľali na železničný most Ponte di Piave a na prístav Grado. Morský aeroplán »F. B. A« sme sostrelili, padol pri Grado do mora. Flotta.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 24. júna.

Na pravo Maase naše vojská šturmovaly pancierový ťort Thiamont, vydobyly dedinu Fleury a kus poľa pri Vaux. 2673 zajatých, 60 officierov.

Pri Haumont sme srazili francúzsky aeroplán. Poručík Wintgens srútil svoj siedmy nepriateľský aeroplán.

Ruské čiastočné útoky pri llluxs sme odklonili. Pri gruppe generála Linsingena prišli na líniu

Zubilno—Vaxyn—Zvianace. Protiútok sa ztroskotal. Počet zajatých rastie. Najvyššie kommando.

Lugano, 24. júna. Korunná rada v Athénách trvala pol hodinu. Kráľ bol veľmi rozčúlený. Prijal konečne demissiu.

Zaimis prijal präzidium. Ihneď kommandant franko-anglickej flotty dostal rozkaz, nepristávať ku brehu. Lode sa behom noci utiahly.

Lugano, 24. júna. Voľby budú koncom júľa, komora sa otvorí v septembri. Blokáda prestala.

Lugano, 24. júna. Grécke parníky budú za­držané, až pokým ultimatum nebude vyplnené.

Frankfurt, 24. júna. »Daily Chronicle« tvrdí, že Lloyd George prevezme ministerstvo vojny.

Carihrad, 24. júna. Izzet Pašu odsúdili »in contumaciam« na smrť.

Kopenhagen, 24. júna. Sazonov dal amerikán­skemu žurnalistovi interviev: Nikdy neboli spojenci takí svorní a mocní, ako teraz. 1 my chceme mier, ale opravdový mier, ktorého koncom bol by ne­mecký militarizmus. My máme za sebou offenzfvu, bitku u Skagerraku a úspechy v Ázii.

Ženeva, 24. júna. »Times« píšu, že verdunské položenie je trochu obavu vzbudzujúce, ale obrana je silná a odhodlaná prejsť i do offenzívy. Fran­cúzi preto bojujú, aby vyhrali na čase a budúcnosť

BESEDNICA. Don Pedro Kastílsky.

Historická povesť od E. Sp. (Pokračovanie.)

Ráno hosť našiel svoj odev už celkom suchý, vyčistený a ležiaci na lavici vedľa posteli; gazda, počujúc, že sa poľovník prebudil, hneď vošiel k nemu, nesúc sviežu vodu.

— Váš kôň, seňor kaballero, si oddýchol a celkom sa popravil, ako som vám i včera hovoril; raňajky sú hotové, a jestli vám ľúbo hneď odísť, tak vás odprevadím na časť cesty, cez Rondu, do sevillskej cesty, aby ste zas nepoblúdili; ale ak sa vám ľúbi ešte zostať mojím hosťom — vy viete — ja budem veľmi rád.

— Ďakujem, don Sancho, za vašu pohostinnosť, odpovedal neznámy, — vy ste mi ju preukázali ako pravdivý hidalgo; jestli dovolíte, ja sa dám na cestu hneď po raňajkách, lebo kamaráti sa budú o mňa starať.

Vo vašej vôli je, seňor! pojedzte s požehnaním Presvätej panny.

Hosť si zajedol z chuti, no teraz mlčky. Sancho, ako vľúdny gazda, mlčal tiež.

Vstanúc zpoza stola, neznámy sa poklonil gazdinej, poďakujúc sa, a láskavé pohladil po líci červenejúcu sa Adelhajdu, sadol na koňa, vítajú­ceho svojho pána radostným hrdžaním.

— Poďte za mnou, seňor kaballero, ja vám budem ukazovať cestu, povedal Sancho, sadnúc si na osla — a popustite koňovi uzdu svobodnejšie

ukáže, čo sú v stave dokázať. Francúzi sú i po Thiaumonte tichí a spolíhajú v obranu Verduna.

Paríž, 24. júna. Okolo výšiny 304 a Morte Homme bol celú noc boj. Prešiel i na výšiny 321 a 320, kde sme Nemcov odtisli. Veľmi tuho bojo­valo sa pri dedine Fleury. Naša artilleria vydržala všetky nemecké nápory.

Rotterdam, 24. júna. O lodi »Brussel« ešte niet chýru. Mala na palube margarín, vajcia a iné potravy. Asi 50 belgických utečencov a 50 ruských zajatých, ktorí utiekli.

Rotterdam, 25. júna. Venizelos je spokojný, Zaimis uhádne medzi Gréckom a ochrannými mo­čiarni lavírovať. On vyplní požiadavky ententy cele doslovne a tak Grécko sa nemá čo báť od ententy.

Lugano, 25. júna. Boselli prijal ruského posla. V nedeľu bude ministerská rada, na ktorej uzavrú parlament na 28. júna. Strany žiadajú od vlády podporu pobrežnej pomoci na Adrii.

Haag, 25. júna. Ententa podala na Hollandsku požiadavku, aby baranov a ovce vyvážalo len do krajín ententy. 1 maslo a vajcia sú pre ententu rezervované.

Zlodeji a vojna. V »Ujságu« čítame: »Na počiatku vojny cenzúra sa tiež nazdávala,

že ak sa budú uverejňovať klamstvá a šudierstva pri dodávaní pre armádu a s klamstvami a šudier-stvami spojené podplácania, bude to vojenskej správe na škodu. V cudzozemskú zkazí nám dobré meno a posmelf nepriateľov. Ale i toto, ako vše­ličo iné, bola mýlka.

Nuž teraz cenzúra už hojnejšie púšťa tieto ohavné trestné veci pred verejnosť. Čítavame o ho­stinských, ktorí chorých a ranených vojakov cho­vajú, ako psov, o obchodníkoch, ktorí vojsku do­dávajú obuv s papierovou podošvou, o celom množstve tých, čo falšujú súkna, predávajú falšo­vané konzervy, šudia pri kupovaní koni pre armádu, pod zámienkou dobročinnosti v prospech chorých, okaličených vojakov a ich rodín dopúšťajú sa vecí, ani hyeny a šakali. A poznať, že vojna naučila už prísnosti i sudcov, ktorí zprvu boli ľútostiví. Vidíme, ako občania lepšieho osudu hodní, za bezúhonných považovaní padajú s pie­destálu. Česť, ktorá sa skvela, s praskotom sa láme, sosýpa. A počuť len o žalároch, o trestniciach, o peňažitých trestoch.

Z nás mnohí si myslia: prečo sa práve len týmto zle povodilo, týmto odsúdeným, prečo nie tým, ktorých hriech zostal v tajnosti, a ktorí ešte i zbohatli?

Ale darmo je, pravdu mal norimbergský kodex, ktorý predpisoval obesiť len zlodeja, ktorého pri-

— na seba ponechaný po úzkom chodníku pôjde ostražitejšie.

Cestou z nich ani jeden nepovedal ani slova. Po dvoch hodinách Sancho sa ozval:

— A teraz, seňor, už nepoblúdite; iďte len za týmto chodníkom; za pol hodinu dovedie vás rovno na veľkú sevillskú cestu. S Bohom! a nech vás ochraňuje Milosrdná Bohorodička.

Neznámy odopäl s pása svoj poľovnícky nôž. — Prijmite túto zbraň ako dar od hosťa, don

Sancho. — Keby to bol prostý nôž — ja by ho prijal,

ale jeho okrasy sú prirozkošné, a preto odpustíte, keď sa zriekam takého daru.

— Vezmite, don Sancho, ja si to žiadam! — povedal skoro veliteľský neznámy.

— Vy si žiadate, seňor kaballero? Tak veznem, ďakujem vám; bude mi pamiatkou po znamenitom hosťovi: ja by povedal, že ho poručím synovi, keby, ako znáte, nebo bolo uslyšalo moju prosbu.

— No po dcére budete mať zaťa, tak oddajte ho jemu! Také dievča, ako je Adelhajda, bude mať pytačov dosť. Čo?

— Toho sa nebojím; ale jedináčik je vždy láskou zkažený!

— Dievča nútiť netreba; láska potrebuje svo­body vo výbere; no — buďte zdravý, don Sancho!

— Choďte si s Bohom, seňor kaballero. — Prajem vám tiež tak, don Sancho; nech

vás ochraňuje náš svätý patron Jago Kompo-stelskýl

A rozišli sa. Preskáčuc so štvrť míle, neznámy počul zvuky

rohov a hlasné kriky ľudí. — Aha, — mňa hľadajú! Tiež priložil roh k ústam a zatrúbil v odvetu;

chytili. A čo by čo bolo, kárajúci stroj ľudského pravosúdia je krehká vec, necháva on dosť hrieš­nikov pre Božie pravosúdie...

A na celý život môžeme si teraz zadovážiť naučenie, že za každým zlodejom, ktorý takouto korrupciou bohatne, stoja niekedy až tisíce hod­ných, statočných ľudí, ktorí svojou biedou, zkázou a životom platia za oplanstvá tých prvých... No a keby sme sa mohli prebudiť v tejto vojne k lep­šiemu, ľudskejšiemu životu! Potom by i mier dlhšie trval...

Francúzski letúni v boji. Nedávno sme podali opis útoku zeppelinov

na Londýn, zaujímavé je počuť niečo i o lieta­dlách francúzskej armády. Alexander Powell, ame­rický novinár, opisuje svoje zkušenosti takto:

V rusko japonskej vojne Japonci nesmierne obete doniesli, aby dostali do rúk 203 metrový vŕšok. Potrebovali ho len preto, aby mohli pozo­rovať, či delá a mažiare dobre uhadzujú svoje ciele: pevnosti a lode v prístave portartúrskom. Dnes toto pozorovanie konajú letúni.

Od svitu do noci špehujú letúni nepriateľské pozície: zákopy, battérie, pohyby pechoty, dovoz náboja atď. a nestarajú sa o nemecké »vertikálky«, to jest proti lietadlám naměřené delá. Tieto sa v posledné časy veľmi zdokonalily. No, letún sa ich báť nesmie. Obyčajne ani nevie, ako blízko frčí okolo neho smrť z nemeckého dela vystrelená, vrtuľa na stroji prehluší i zvuk výbuchu šrapnela. Ináče zaujímavé je pozorovať, ako blízko okolo letúna praskajú šrapnely a nič mu neurobia. Raz som videl vybúšif šrapnel v samej blízkosti letúna. Ako som sa neskôr presvedčil, letúnovi vrazil íver šrapnela do kolena; lietadlu nestalo sa nič; chlap od bolesti zamdlel a lietadlo začalo padať, no nad samou zemou letún ešte stačil mu dať nový smer a spustiť sa v elegantnom polkruhu na zem. Keď sme pribehli k nemu, ležal zamdletý na kormi­delnom kolese.

Prirodzená vec, že k lietaniu sú potrebné oceľové nervy a že nervóznych ľudí pre túto službu nemožno upotrebiť. Akonáhle sa zbadá, že niekto­rého letúna trápia nervy, už ho prepustia zo služby. Asi 25%-ov letúnov po krátkom čase musí vy-priahnuť.

Letúnska škola v Buc-u pri Paríži každý me­siac vyučí 160 pilotov.s Prvá cvičba robí sa na takzvanom »Pinguin«-e, ktorý sa len po zemi plazí, potom sa prejde na veliký stroj, čo už lieta, ale je taký bezpečný a povoľný, ako jahniatko. Ko­nečne ho posadia na rýchly, impulsívny, rozmarný »Baby« stroj. Ak je chlap silný a rozumný, po

o niekoľko minút konnf i peší poľovníci obstúpili ho s radostným, ale úctivým pozdravováním. Okrú-žený nimi, neznámy išiel ďalej do Sevilly.

Keď sa Sancho vrátil domov, našiel tam An­tonia Hernandeca; hosť sedel s mádre na verande.

— Ako sa máš, Antonio! — zvolal mu Sancho, schodiac s osla, — čo ťa priviedlo k nám? Chceš počuť o znamenitom hosťovi, ktorý u nás nocoval dnes? No, myslím, že mádre a nina ti o ňom všetky uši prežuždaly! No, kdeže je dievča? Ona má byť tu, keď taký hostia, ako Antonio Her­nandec, sú v dome. Jednako, najprv, žena — daj ty nám dobrého vína. Môžeš i rascovice doniesť; nebude škodiť ani mne, ani Antoniovi.

Antonio Hernandec bol hodný, švihácky mladík, trochu uhlastý v svojich spôsoboch, ale vôbec ozajstný Sevilčan, mešťan. Bol taký drobný do-chovavateľ dobytka, ako i Sancho Cerburo; dom jeho bol v jednej zo susedných dolín Rondy. Stádo mal o niečo menšie, ako Sancho; ale predsa natoľko značné, že mu nemohlo byť prekážkou žiadať o ruku Adelhajdy Cerburovej. Adelhajda i mať priniesly nápoje.

— Dobrý deň, Antonio Hernandec! povedalo dievča celkom nenúteno, ako by sa medzi nimi nič nebolo prihodilo. A s gráciou, prirodzenou se vilským ženštinám, naplniac dva malinké rohové poháre rascovicou, podala ich otcovi i hosťovi, za-kiaľ mať postavila pred nimi dva poháre temno-červeného vína, nacedeného ňou z koženého mecha.

— Don Sancho! prehovoril Antonio, trochu obodrený vypitou rascovicou i vínom — teraz vám poviem, načo som k vám prišiel. Sancho potmě­šile zatvoril pravé oko, a usmial sa; usmiala sa i žena, hodiac pri tom pohľad na Adelhajdu.

— Ako na čo? Preto, aby nás navštívil, —

30-dňovej cvičbe dostane priepustný list, stane sa letúnom.

Od vypuknutia vojny usilovala sa francúzska armáda pritiahnuť k sebe zo všetkých kútov sveta všetkých odvážlivých, mladých, dobrodružstvá mi­lujúcich ľudí. V striebristo-modrej rovnošate fran­cúzskych letúnov najdeš mexikánskych cowboy-ov, amerických boxerov, jazdcov, džungelských lovcov atď. fudí s veľmi dobrými menami ale i s úplne neznámou minulosťou. Mladým odvážlivcom, ktorí radi majú nebezpečné výlety, ozaj nemožno lep­šieho odporúčať, ako lov na nemecké »Tauby« (holuby). Sotva sa najde rozčuľujúcejšieho športu ako vo viac tisícmetrovej výške leteť s dvojná­sobnou rýchlosťou rychlovlaku, jednou rukou riadiť lietadlo, druhou spravovať strojovú pušku, uhýbať nepriateľským letúnom, nepriateľským šrap-nelom, a konečne dívať sa na padajúceho v dyme a ohni nepriateľa s povedomím, že víťazstvo ne­bola náhoda, ale výsledok chladnokrevnosti, zruč­nosti a smelosti víťazovej. A toto sa deje na ko-lembavom lietadle y závratnej výške 1

Najnebezpečnejšie pre letúna je, keď musí po tme sosadnuť. Hoci má na stroji silný lampáš, predsa mu je ťažko odhadnúť diaľku lietadla od zeme. Po západe slnca usiluje sa každý letún domov. Dolu netrpezlivé čakajú na nich. Zo šera je mrak, z mraku noc, ale jeden letún ešte vždy chybí. Na všetkých štyroch uhloch letišťa zapálili petrolejové lampy. Z prostriedku veľkým svetlo­metom prekutávajú všetky strany neba za letú­nom. Na tvárach sa im zračí starosť o pozdiaceho sa kamaráta. Či ho »bocheovia« sostrelili? Alebo poblúdil? Alebo musel inde sosadnuť?

»HalioI« počuť s ktorejsi strany. »Pozor! Už ide!«

A v nočnom tichu počuť z ohromnej výšavy tupé bzučanie motora. Svetlomety osvetlia letiště denným svetlom. S hora spúšťa sa neforemný, veľký vták a pokojne sadá na zem. I posledný sa vrátil.

Mimo lietadiel, čo na bojišti len špehujú, alebo len bombardujú, fotografujú, stoja blízko Paríža a iných veľkých miest celé húfy lietadiel na pohotové, aby prípadných zeppelinov odbily.

Strach pred zeppelinami vo Francúzsku je preto taký veľký, lebo je ťažko proti ním bojovať. Obyčajne prídu v noci alebo za hmly. Keď lietajú ponad mesto, nemožno na ne strieľať, lebo nazad padajúce gule diel narobia viac škody, ako bomby zeppelinov. A nebolo by ani radno, aby 500 stôp dlhý a 18.000 kilový zeppelin horiac padol na mesto. Preto bránia sa proti ním mimo mesta.

Angličania majú dva typy lietadiel: jedno

povedalo dievča, trochu sa červenejúc, ale rovným a pokojným hlasom.

— No veď, — zasmial sa Sancho, — veď pre nič iného, ako na návštevu! Áno! áno, navštíviť len, a prišiel len nám k vôli, materi a mne — nie,tebe!

A Sancho hlasno a veselo sa zasmial; žena i dcéra za ním opakovaly; Antonio zhlboka si vzdychol.

— A prečo návšteva Antonia Hernandeca mohla by mne platiť, otec?

— Veľmi si už rozumná, dievča! No, Antonio, pokračoval teraz Sancho, ozajstne sa obráťac k hosťovi, — povedz teraz rovno — čo máš na srdci, žena i ja sme hotoví ťa vypočuť, a, myslím, že Adelhajda tiež!

— Či sa to týka Adelhajdy, čo má Antonio Hernandec na srdci? s chladnou hrdosťou sa pý­talo dievča.

— Karamba, dievča! — zvolal prekvapený don Sancho, — Adelhajde, čo je to?

— Čoho si ty žiadaš, otec? — Čoho? — ja som myslel, že si dovolila

Antoniovi uchádzať sa o tvoju lásku. — To je tak, otec; ja som dovolila Antoniovi

Hernandecovi uchádzať sa o moju lásku, ale srdca môjho som mu neoddala. Myslela som, že on to vidí. — Či si ma nerozumel, Antonio Hernandec, pri poslednom našom rozhovore?

— Či to môže byť! — zvolali odrazu Sancho i mať.

Z hrudi Antonia vytrhol sa nový vzdych a slzy sa mu tisly z očú.

— Choď s Bohom, Antonio Hernandec, a na­vrať sa ako dobrý sused! Ako suseda, Adelhajda ťa privíta vždy pekne v dome svojich rodičov!

ľahké na špehovanie a jedno ťažké na bombardo­vanie.

Tak Francúzi ako i Angličania majú veľký počet nadmorských lietadiel (hydroplánov), každé má po dva motory v 160-ich koňských silách s rýchlosťou 150 kilometrov za hodinu. Týmito apparátmi poľujú zväčša na podmorské člny, ktoré z lietadla veľmi dobre videť i keď sú hlboko pod vodou. Francúzske lietadlá nosia bomby, naplnené so 100 kilo melínitom, ktoré, i keď povedľa člnu vybúšia, prehodia ho alebo rozpučia.

Francúzske lietadlá neraz preniesly za roľ­níkov preoblečených dôstojníkov do nepriateľskej zeme, aby tam špehovali. Na dohovorený čas a miesto přišly zas pre nich a vzali ich nazad so sebou. Jedného officiera Nemci dolapili a — keď mu vyslovili svoj obdiv nad jeho odvážlivosťôu — ako špión musel byť zastrelený.

Medzi letúnmi je zvláštna ritierska obyčaj uctiť svojho nepriateľa. Keď na pr. francúzsky lelún padne na nemeckú stranu, nemecký letún vyletí nad francúzske pozície a shodí do remennej kapsičky zavretú zprávu, či pilot umrel alebo či je len ranený.

Pekný skutok ritierskosti dokázal nemecký letún, čo sostrelil chýrneho francúzskeho letúna Adolfa Pégoud-a na elsaskej hranici. Na druhý deň vyletel ponad Chavannez, mestečko, pri kto­rom leží Pégoud pochovaný, krúžil trochu ponad mesto a potom shodil skvostný venie, s nápisom na stužke: »Na hrob Pégouda, ktorý umrel ako hrdina. Jeho nepriateľ.« „—".

In memoriam . . . Adria ležala ako ohromný opál predomnou:

od najbledšej svetlosti až po tmavú belasosí sa skvela v popoludňajšom slnci júnového dňa. Po­vetrie sa až triaslo od horúčosti, bolo to v Portorose, roku 1914. Dívali sme sa na more, omámení od povetria a slnca, vojenská hudba v malom pavil-lone pred nami hrala pomaly erotický walzer a na promenáde okolo nás sa prechádzali elegantné dámy a snehobieli námorníci.

Deti na malých sivých somárikoch jazdily po­medzi ľudí. Z času na čas zavialo príjemné morské povetrie na nás. Svet bol tichý, spokojný, kellneri obsluhovali, hudba započala ohnivý taliansky marš, z diaľky bolo počuť detský smiech, život bol krásny a veselý... Tu — naraz — čo sa stalo?! S ohrom­nou rýchlosťou sa blíži k mólu motorový člnok, mladý námorník vyskočí na most, prejde cez ná­mestie, ide rovno do pavillona, povie so pár slov diregentovi, a — neslýchaná vec — krátke klop-nutie paličkou na zábradie: hudba prestane, ako

A vysokomyseľne zalomiac hlávku, dievča hrdo vyšlo z izby.

— No, Antonio, ja som si myslel, že je u vás s Adelhajdou všetko v poriadku!

— Ja som si tiež myslel, že sa jej srdce na­klonilo ko mne, ako mi i dovoľovala mat takú nádeju; no, don Sancho, ty vidíš — ona ma od­hadzuje! — smutne povedal Antonio.

— Chudák! a my by sme boli radi prijať ťa za zaťa, sám viešl Ale prinútiť jedináčka, veď vieš, nemožno — láske treba trochu svobody! No ešte neochabuj, Antonio Hernandec! Adelhajda si ešte nevybrala druhého; aspoň ja som nič takého ne­zbadal; môž' byť, ty, žena, niečo vieš?

— Cele nič neviem! Ja sa tiež tak divím, ako ty, Sancho. Tiež som si myslela, že Adelhajda bude ženou Antonia!

— Nikdy mi nepreukazovala najmenšej vzá­jomnosti, — povedal Antonio, — ale ani ma ne­odvrhovala, tak že som vždy sa ešte mohol úfaf. Veď sa tak ľahko verí v to, čoho si žiadame!

— No, no, a ty si už i nos ovesil, Antonio! Veď je ona ešte mladé dievča, vietor. Čo takej nepríde do hlavy! Ty, Antonio Hernandec, príď, príď len nazpäť k Sanchovi Cerburovi, kým si ju druhý nezískal. Ona môže byť ešte tvojou, Anto­nio; dievča sa za jednu noc mení, ako čas v Ronde. Príď len, Antonio, no — prinútiť dievča... Anto­nio, to nejde! A ty, žena, naplň nám zas poháre! Ja mám celkom suchý jazyk pre túto Adelhajdu a jej vrtochy, a Antoniovi nebude škodiť, keď si na svoju malú srdečnú ranu vínka naleje!

Tak tešil Sancho Cerburo Antonia Hernan­deca a, naozaj, jeho slová trochu oživily nádeju odvrhnutého vzdychateľa

(Pokračovanie.)

keby ju bola neviditeľná ruka zaškrtila. Nesmierne zadivenie u všetkých. Čo sa stalo? Mladý ná­morník rozpráva tlumeno v gruppe námorníkov. Vyzerajú ako kŕdel zastrašených bielych holubov na žltom piesku nábrežia. Na raz je všetko zme­nené: dlhé tône plávajú po mori, ľudia sa ne­usmievajú, hudba prestala a podivný strach je v srdci: čo sa stalo ?

V diaľke vidno vojenskú loď: »Radetzky« a na nej prvý znak smútku: veľká čierna zástava. Franc Ferdinand a Žofia Hohenberg boli mrtví ..

Koľko ráz som sa rozprávala s ňou, netušiac aký veľkolepý a tragický osud ju očakáva.

Pred rokami, ako dvorná dáma arcikňažny lzabelly, bola grófka Choteková vždy s mladšími princeznami a poneváč moje žiačky patřily medzi deti, ktoré s času na čas boly zavolané ku dvoru, mala som príležitosť ju častejšie vidieť.

Menovite na prvý raz sa dobre pamätám: mala som sa s ňou dohovoriť o audienciu. Baro­kový palác arcikňaza je je zdnuká veľmi pekný: schodište dvojkrýdlové a vo výklenkoch sochy Rafaela Donnera: leto, zima, jaro, jaseň. Po ohromne širokom korridore tichosť, tmavý, jednofarebný koberec položený je celou dĺžkou, krokov nepočuť, v povetrí neznámy parfum, ambře. A všade po stenách parohy nevydanej veľkosti, pod nimi ta­buľky, kto a kedy ich ukoristil. Taká tichosť okolo mňa, že sa až strhnem, keď niekde na na druhom konci korridora začnú biť temným mäkkým zvukom starodávne hodiny.

Sluha ma oznámi. Grófka ma príjme srdečne a jednoducho. Vysoká a štíhla je na podiv. Oči tmavé, vlasy utešené, a predsa je ona nie to, čo sa povie: krásna. Pohyby sú jemné a v hlase sladkosť a neha.. . to bola Sophia Choteková, ktorá sa potom stala kňažnou Hohenbergovou. Malé princezny ju veľmi rady malý. Celý deň bola s nimi, i na prechádzke i na ľade, vždy.

Nie div, že keď arciknieža Franc Ferdinand začal toľko do Prešporku chodiť, ľudia si celkom inšie mysleli, — boli tam vtedy tri krásne mladé arcikňažny a predsa sa nestala ani jedna z nich kráľovnou.

Raz som ju videla, keď na dobročinnom ba­záre kráčala dolu schodami, bolo to po Vianociach. Sluha jej práve dával zamatový plášť na plecia, a purpurová farba plástu a hermelínový golier na jej utešene vysokej postave mi napadly: »aký kráľovský zjav má táto grófka!« bleslo mi hlavou. Chudera! ona krvou porosila ten hermelín...

Keď prišla na návštevu do domu mojich žia­čok, veľmi sa zaujímala o naše štúdia, bolo badať, že sa rozumie do toho; ten pôvab, čo mája v sebe, sa nedá vysvetliť, bolo to niečo celkom zvláštneho; Francúzi na to vravia: »charme«, preložiť sa to nedá.

A moje posledné sídenie ? Po tragédii serajev-skej asi na piaty deň ráno viezli mrtvé telá vzne­šeného páru na vojenskej lodi domov až po Triest. Išli sme ráno do Pirana, zkadiaľ bolo v diaľke vi­dieť smutný sprievod.

Ľahká hmla na mori, — bolo len sedem hodín ráno — since nemohlo preniknúť cez oblaky, a podivne veľké príšerné tône plávaly zase na mori.

Vo všetkých prímorských kostoloch nepre­stajne zvonili, od najjužnejšej Istrie, až po Terst, velikánsky smútočný veniec v povetrí to bol.

A v diaľke vojenská loď, na ktorej ležaly ich mrtvé telá.. . officieri salutovali, dámy plakaly, a zvony zvonily, kým lode v ďalekej diaľke ne­zmizly.

In memoriam... N.

Domáce zprávy. — 26. júna.

Porady o hospodárskom vyrovnaní medzi Uhorskom a Rakúskom vedú sa ešte vždy. Z Viedne i v sobotu boli v Pešti ministerpredseda Sturgkh a ministri Hohenlohe, Spitzmuller, Zenker. S nimi boli i ministeriálni vysokí úradníci a od-

borníci. V porade s uhorskej strany zasedali: mi-nisterpredseda Tisza, minister vnútorných diel Sándor, minister poľného hospodárstva Ghillány a traja štátni sekretári. — RakúSania až večer o 11. hodine odišli železnicou domov.

Súčasne zasedala i finančná komisia uhor­ského snemu a predmetom porady boly daňové návrhy. Ako zvláštnu vec oznamujú, že knihy a umelecké predmety nebudú podliehať dani. To jest, pôvodný návrh bol taký, že od nich tiež bude sa platiť daň. Ale to by veru bolo v Uhorsku ešte privčas.

Z tej príležitosti dostala sa do novín táto anekdota:

V 'osemdesiatych rokoch minulého stoletia rozprával Koloman Tisza, vtedy ministerpredseda, že bol hosťom pri rodinnej slávnosti v dome zná­meho boháča. Od železnice viezli ho' na hrdej štvorke, do kaštieľa, v ktorom bolo stopäťdesiat izieb. Obed trval od poludnia do polnoci. Na stôl chodily zlaté misky s najdrahšími jedlami, naj­vzácnejšie nápoje pili zo zlatých pokálov. Ale keď si Tisza pred líháním prosil knižku, aby si mohol prečítať niečo a ľahšie zaspať (tak bol naučený), poprevracali celý dom. Hľadali po pivniciach, po povalách — nikde nijakej knižky. Poslali po de­dine hľadať knižku, zobudili i Žida kramára, ale domový pán po všetkom tom bol prinútený ozná­miť vzácnemu hosťovi:

»Ty si tiež taký, ako väčšina ministrov: žia­date vždycky takú vec, ktorej nieto.«

Nuž iste privčas by bolo ešte v Uhorsku vy­berať daň od knižiek.

Dopisy. Turčiansky Sv. Martin, 24. júna. Keď človek

teraz vyjde von do Božej prírody, všade po poli vidí ľudí, usilovne pracujúcich. Pole podobá sa dnes obrovskému mravenisku: ľudia kosia, hrabú, svážajú, okopávajú atď. A radosť je pozrieť na tohoročné úrody: všade, kam len okom hodíš, všetko je krásne, bohatú odmenu roľníkovi za jeho prácu sľubujúce. '

Je čas kosby. Jestli len bude priaznivé po­časie, tohto roku môžu mať gazdovia toľko sena, ako už dávno nemali. Trávy tak dolu nižšie na rovinách, ako i vyššie medzi horami na lúkách sú krásne, husté, vysoké. Na nižšie ležiacich poliach je už mnoho pokosené, mnoho sobrané. Keď výndeš na vyšší kopec, odkiaľ sa lepšie rozhľadieť môžeš po našom peknom Turci, vtedy sa oku tvojmu objaví na tisíce kôp sena, ktoré sa ti v diaľke zdajú len ako malé čierne punkty. Lúky sa ešte len začnú kosiť. Prekrásne ich kvety v pár dňoch zmiznú, zelená tráva uschne, aby ako seno cez zimu živila statok, ovce, kone, voly a hlavne kravy. Dúfame, že keď bude dostatok krmu, zlacnie i mlieko, bez ktorého sa domácnosti, menovite kde sú deti, ani zaobísť nemôžu.

Siatiny sú tiež pekné. Raže sú vysoké, klasy hodné a plné. Klas má i 25—30 zŕn. Takmer všetky raže sú výšky chlapa. A raže sa na našich stra­nách hodne seje. Pšenice je u nás málo zasiatej, no i tá je pekná, hustá, ačkoľvek nevysoká. Zato tým viac seje sa jačmeň. A jačmene sú takmer všetky pekné, zelené, husté i vysoké. Miesty majú jačmene už i klasy, ale poväčšine sú ešte bez kla­sov. Ovsa u nás skoro ani nesejú, alebo len vo veľmi malom množstve. V celku o siatinách možno povedať, že sú také krásne, akých sme nemali už pár rokov.

Čo sa týka zemiakov, tie sú miestami pooko-pávané už i po druhý raz. Júnové dažde boly pre zemiaky veľmi osožné, tak že ružiaky a iné včasné druhy už kvitnú. Vňať je vysoká, zelená, nuž a kde je vňať hodná, tam sa možno úfať i úrode. I burgyňa je hodná, pre tú tiež júnové dažde boly mnoho hodný. Podobne kapusta.

Z lúštenín sa u nás teraz najviac sadí fazuľa. Fazuľu nútené sú dnes požívať i také domácnosti, ktoré boly predtým naučené na lepšie, mäsité a múčne jedlá. No vojna a s ňou přišlý nedostatok a drahota přinutily nejednu rodinu postarať sa o lacnejšiu stravu. Fazuľa je pomerne dosť záživný i lacný pokrm, preto ju sadia teraz i tam, kde prv pěstovaly sa zemiaky, alebo hoci i kvety. Celé ostredky vidno posadené fazuľou, a zväčša je pekná, zelená, miesty už tiež kvitne. Tak i bôb a hrach.

Z ovocia, jestli len nepríde naň zkaza, ob­stojnú úrodu sľubujú miesty jablone a hrušky, miesty zasa slivky. No veľké množstvo húseníc, ktoré napriek úradnému príkazu mnohí nepoobe-

rali, znivočilo mnoho ovocných stromov, hlavne slivák. —

Ináče žijeme tu ticho. Vojna a s ňou spojená drahota ťaží nás všetkých rovnako. Zábavy, výlety do hôr u nás nevydržiavajú sa už tretie leto. Od dvoch rokov, ako zúri vojna, mali sme len jedno divadelné predstavenie; mužská mládež je všetka narukovaná, teda nemá kto. A predsa i doma zo-stavším sišlo by sa kedy-tedy obveselenia, aby neklesli na duchu. A. N—Je.

Chýrnik. t Fraňo Švehla, ntmestný senior trenčiansky

a ev. a. v. farár lazovŕký na odpočinku, umrel dňa 24. júna 1916 v 76 roku veku svojho v Tur­čianskom Sv. Martine. Pohreb bude v Turčian­skom Sv. Martine, dň?. 27. júna o 4. hodine po­poludní. Smúti za ním Ľudmila Švehlová rodená Horváth, manželka. Arnold Haberern, Vladimír Roy, Viliam Chmeľ, zaťovia. Samuel Šimko, Bo­humil J. Horvath, dr. Cyrill Horváth, Vladimír Horváth, Marienka O. Horváthova, švagrovia a švagriné, s rodinami. Elena, Edita, Vilko Haberern, Lacko Chmeľ, vnukovia a vnučky. Želmíra Švehlová, Elena Haberern rod. Švehlová, Božena Chmeľ rod. Švehlová, Viera Roy rod Švehlová, Oľga Švehlová, deti. Večná mu pamäť á pokoj prachu jeho!

'f Soľ nebude drahšia. Rozchyrovalo sa, že soľ

zdražie. Ale boly to Vymyslené chýry, — tak uisťujú vo finančnom nrnisterstve. Finančné mini­sterstvo vždycky 1. júl* ustáli cenu soli na celý rok. I teraz sú s vecou už na čistom: v marma-rošských a sedmohradských baniach cena zostane nepremenená, len v kráC soľných skladoch zvýšia sa ceny preto, že zdraž :1 dovoz. Ale to pri cente učiní len niekoľko halierov. V soľných skladoch na pr. v Pešti pri cente pribudne 20 halierov. Pri kilogramme vyjde z toho taký chatrný zlomok, že obecenstvu nebude sa ani počítať.

Testament baróna Fraňa Révaya. Process, ktorý rodina nebohého mošovského baróna vedie proti Jánovi Reichelovi, testamentárne ustanove­nému dedičovi, pred kráľ. súdnou stolicou v Pešti začne sa 15. júla.

Kňaz dostal barónstvo. Archidiakon metro­politnej kapituly v Olomúci Maximilian Mayer rytier Wallerstein-Ahrdorf je do barónskeho stavu povýšený. i

Horvatský jazyk v Istrii. V Prímorí vyhlásili ustanovenie, že pri súdoch prípisy a spisy vyba­vujú sa v tom krajinskom jazyku, v ktorom sú podané^ V Istrii vedľa talianskeho uznaný je za krajinský i horvatský jazyk, preto vraj horvatské prípisy a spisy treba vybavovať v horvatskom ja­zyku. Úradníkom v Istrii, ktorí nevedia po hor­vatský, dáva sa termín jednoročný, aby sa hor­vatský naučili. V budúcnosti pri zaplňovaní úradov bude sa dávať prednosť len takým, ktorí vedia i po horvatský. — Tak oznamujú úradne. K tomu dokladáme, že obyvateľstvo Istrie dľa národnosti počíta sa takto: Horvatov a Slovincov 58 per-centov, Talianov 40 a Nemcov 2 percenty.

Nešťastie, akých v tejto vojne viacej. Stalo sa v Nemecku, v Knúpperstegu. Žena, ktorej muž šiel do vojenskej služby hneď na počiatku vojny, už v októbri 1914 dostala zvesť, že v bitke padol. Keď potom i na vypytovanie a vyhľadávanie po­tvrdili jej, že je mŕtvy, v novembri 1915 žena vy­dala sa za druhého. A teraz, v júni 1916 dostala zvesť, že jej muž žije v zajatí, na Sibiři.

Siitoelt na

kántorsko-UGitelsM stanicu. Učiteľský plat v sosýpke a kolede 280 kor.

Odmena práce a prenájom 600 kor. Jestli chybí na učiteľský plat, vynahradí štátna podpora. Kán-torský plat 400 korún.

Vedomosť slovenskej reči sa požaduje. Samuel Bodický, ev. farár

Nógrádszenna. •iiMHiiBiu umím iiihiiiiiniiiunnMť'iíWBniíniin-

Rozširujte Národnie Noviny!

=Sobrané Spisy= Martina Kukučina.

j

Vychádzajú vo sväzkpch 15—30-hárkových.

S v ä Z O k I . S podobizňou spisovatelovou. 250 strán 8* K S 1 -viazaný vo vkusnej plátenej väzbe „ 3-20

O b s a h : Z teplého hniezda. — Neprebudený.— Tichá voda. — Keď báčik z Chochoľova umre. — Slepá kura a zrno.

S v ä z O k I I . 254 strany 8°, broširovaný . . „ 2 -viazaný n 3 J 0

Obsah: Dedinský román. — Miáo. — Zakáša — darmo je. — Kekrúti— Na poďkonickom bále. — Tiene i svetlo. — Sviatočné dumy.'

S v ä z O k I I I . 240 strán 8*, broširovaný . . „ 2 — viazaný „ 3 20

Obsah: So stupňa na stupeň. — Dies irae. — Na svitaní. — Rysavá jalovica.

S v ä Z O k I V . DOM V STRANÍ. Diel I., bro­širovaný „ 2-— viazaný „ 3-20

S v ä Z O k V . DOM V STRÁNI. Diel II., bro­širovaný n S — viazaný „ 3-20

Keď sa peniaze pošlú vopred, treba přiložit na po­štové porto jedného sväsku 20 halierov. Jednotlivé sväšky na dobierku neodporúčame, lebo je pošt. porto drahšie, řri 3—4 alebo viacerých svätkoch odporúčame objednat knihy na dobierhu.

Zvláštnostou Kukučínovho umenia je, že z duše každého človeka vynesie niečo milého, pre čitateľa zaujímavého. O veľkom jeho diele, Dome e stráni, i najnovšie kri­tika hovorila: „Zaujíinavost diela je nie v príbehoch, ale v ľuďoch samých: v bohatstve vnúfirného obsahu. Čo by s ktorej Btránky vzal svojho človekiv, Kukučiu vyvedie z neho niečo pozoruhodného, zaujímí v ŕ no, pú­tavého. Ľudská du^a je hlboká, a ked f a j A on do-

- tkne, ona vyjaví všatky svoje tajnosti. Filor jfiu života. humánne názory, teplotu citu, vieru, krusta: stvo, ideáJy — v knihe tejto máte všetko. Pritom vo víetkom miera — vlastnost umeleckej nátury. A okrem vecí svätých' a bôľu všetko ožiarené humoroia."

Kto zaujíma sa sa slovenský luó, sa jího obyčaje, ducha a celý život, nemôže byt bet Soôranýeh Spisov Martina Kukuéina.

Následkom zdraženia materiálov počítame teraz každú väzbu o 40 halierov viac,

ako je h o r e u d a n á n o r m á l n a cena.

Odporúčané spisy dostat v k u ž d m k u í h k u p e c t v e i u nakladatela:

Km'Mlačiarskelio ilč. spolku v Turčianskom Sv. Martine .

(Turóczszentmárton).

Zo Španielska. 25af»i«skv o e s t o v a t e í a K o r n e l a <S t o d o l u .

Fstrán 68°' C e n a K 1 "~' P ° š t o u ° 5 halierov viac.

Dostaf f každom kníhkupectve i a vydavateľa

Kníbtlačiarskeho úč. spolku v Turčianskom Sv. Martine

(Turóczszentmárton).

Pre Ameriku NÁRODNIE NOVINY

možno predplatiť i prostredníctvom

Papánek, Kováč & Co., kníhkupectvo

886 i)ilwaukee Ave., Chicago, 111.

z a c e n u i doll. 75 centov ročne, sobotňajšie 1 doll. 25 centov ročne.

í ^ a o b s a h i n z e r á t o v r e d a k c i a n i e j e z o d p o v e d n á .

Zodpovedný redaktor: Svetozár Hurban. Majiteľ a vydavateľ: Consorcium Pavel Mudroň a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.