kMnafáotýtdfta: V "atonic, Štvrtok a soboto.

i MM pri lakiiko-Utaako •MM rok 16 k., na pol roka 8 k. wftfrf roka 4 ' k, aa

l k S O b , 9o endiOMBika:

áo Nemecka 16 mariek. Buka t rublov, Ameriky 4 doll. 76 c, •atatná cndrotemsko 24 franky.

Predplatná cena na sobotňajšie éisla je:

pre Rakásko-Uhorsko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Rusko 2 rub., Ameriku 1 d. 25 c , ostatné cuitzozemsko 6 fr.

Jednotlivé čísla predávajú aa I po 10 h., postou 12 b.

m Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVII. Utorok, 11. apríla 1916. Číslo 43.

Svetová vojna. Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa

6. apríla. Západne od Maase prešiel deň živo prípravami

proti Haucourtu.' Popoludní i naša pechota sa pohla; šturmovala

dedina Haucoart a jeden oporný punkt. Mimo krvavých ztrát ztratili Francúzi U oíficierov

a 531 mužov. Na pravom brehu Maase ame odrazili francúzsky

útok pri Gailette. Najvyššie kommando.

Berlín, 6. apríla. Námorné vozinšné lode v noci s 6. na 6. apríl rozrumily železiareň pri Whitby, potom keď umlčaly batterin.

Ďalej fabriky pri Leeds, niekoľko staníc a indu­strií zahádzaíy bombami.

Na lode strieľali, ale sa vrátily bez škody domov. Séf admiralitejského štábn maríny.

Ženeva, 6. apríla. Parížska národohospodárska konferencia bola odročená, lebo cbcú Itálii nahradit ztráty, ktoré mala z roztrhnutia troj clenovej alliancie.

Štokholm, 6. apríla. Na miesto Ivanova stal sa generál Brusilov kommandantom juhozápadnej ar­mády.

Lugano, 6. apríla. „Corriere delia Sera" sa do­zvedá, že 27. apríla cez Štokholm do Londýna, Pa­ríža a Ríma pojde delegácia dumy, 10 členov domy a 10 členov ríšskej rady, navštívi fronty a industriálne závody. Všetky strany sa zúčastnia.

Lugano, 6. apríla. Následník Zupellibo generál Paulo Morone narodil Ba 1845., stal sa officierom 1874. rokn.

Londýn, 6, apríla. Vláda ide vyBtanovit dôkladnú listu kontrabandových tovarov, aby neutrálni kupci vedeli na čom sú, Zvláště budú mat ohtad na adres-Bátov: ktorí. sa zapodievajú B kontrabandou, bndú pod silným dozorom.

Rotterdam, 6. apríla. Všeobecná branná povin­nost bude rozšírená v Anglii i sa Irsko.

Londýn, 5. apríla. Zeppelin napadol východné

BESEDNICA. Z mojich veršov.

M. BÓ0US.

Pekný život. Mat Brdce ako vosk, voň každučký bô! sa vtlačí, a niesť kríž udatné jak velkých vier vyznavači... a k tomu mysel mat, tú — pre nu niet mnoho taju, jej lúče dopadnúc mhly prehuBté prenikajú, a ešte rámft mať, pást tvrdú — jej úder iBtý... tak potom zastať jak rék za Bvojet na kolbišti, a vediet v obeť dať i najdrahšia za ciel svátý, čo biednych vymaní a nikoho neukrátí, nič Í& to nečakať, ba prijať i nevďak chladne, len vidieť — protivník že v borbe ma nepřevládne, jak verný skonat... 6 veď prešťastný, kto tak Bkoná, hoc prach i nepřevezu v zátišie pantheona, hoc na hrob bez okrás úi nepadne — leda rosy, a kosec s mohyly hoc ešte i kviefa skoBí...!!

26./III. 1916.

Rád by byť hudcom I Byt hudcom, jeho hra každý sluch očsrí, s tahat v chalúpke pri okne otvorenom, v tej našej chalúpke, z ktorej svit nežiari, nad ňu sa kaštiel pnie vysoko s hrdým menom I

Hrať bez nôt — zo srdca môjho i vdovice, jej pri Bom požíval, jej žial i spev 8)m zdedil, hrať — veriac za noci vo východ zornice, tak byt náš vysvätiť, jak ho nik nevysvitil...

pobrežie Anglie a hádzal bomby. Odohnaly ho naša obranné kanóny.

Londýn, 6. apríla. Zeppelin zjavil sa nad mestom na východnom pobreží. Spozorovali bo a privítali ka-nónami. Loď sa pohybovala vo velkej výške a ne­mohla sa vymknúť s kúželn osvetlenia. Bolo vidno ako projektile okolo nej Ba trieskajú. Zmizla Bmerom k východu, keď hodila bola pár bomb na predmestie.

Athény, 6. apríle. Medzi kabinetmi Ríma a Gréeka idú vyjednávania o hraniciach Epirusa.

Atbény, 6. apríla. Séf anglickej námornej misBie viceadmirál Eerr zadal demissiu.

Lugano, 6. apríla. „Corriere delia Sera" prináša zo Soluna: Udal sa silný výbuch v prístave. Zapálil Ba benzín na francúzskej bárke.

Eopenbagen, 6. apríla. Vo Švajčiarska tvorí sa liga neutrálnych krajín: „La ligue des pays neotřes." Roosewelt a Venizelos sú predsedami.

Paríž, 3 apríla. V Argonnách útok B ručnými granátmi pri Volanta—Fille—Morte. Dve míny sme vybúšili.

Východne od Maasn sme urobili pokroky. Vo Woevre silné bombardement pri Moulariville. V Lotringách sme nepriatela odrazili.

Úradná zpráva nášho generálneho štába. Dňa 7. apríla.

Na ruskom a juhovýchodnom bojišti nič nového. Na prímorskom fronte aopriatcl udržoval živý

kanónový oheň, ktorý trval i do noei na Tolminsku hlava mosta.

Severná časť Gorice bola ťažkým kalibrom bom­bardovaná.

Nad PoBtojnon křižovaly dva talianski letúni; s ktorých jeden hádzal neškodné bomby.

Na tirolskej hranici prišlo k malým bojom. Na Raucbkofelrftcken, severne Monte Cristsllo,

podarilo Ba talianskemu oddelenia osadiť sa na sedle pohoria.

Dnes sme ho očistili, 122 Talianov zajali a dve strojové pušky ukoristili.

Severne doliny Sugana silné talianske oddelenia napadly naše pozície pri Sankt Oswalde.

Nepriateľ bol odklonený a utrpel straty. Ten samý osad malý nepriateľské nápady v od­

delení Ledro. Severne úžiny Tolmy rozrnmili sme novozaložené

zákopy talianov mínami. Námestník šéfa generálneho štábu v. H&fer, feldmaršallentnant.

Nech by sa vzdmula hruď rodičky strápenej, nech by sa pod krovom každá tvár jasom skvela, a slečna, ktorá nám žičila najmenej — nech by zvuk hlboký začula do kaštieľa... 11

Ó, keby letel ehýr v daleké koačioy, hoc viem, že sláva len úbohé časné mánie... no, nech by ?,vedel svet, ie sme žiť hodnými, a že i v chudobe — predsa len dorastáme,

bo duch náš vie savsnšest so zdary-nezdary snáď ľahšie — ako tých z kaštieľa s hrdým menom... 1 — Oj, rád by hudcom byť, jeho hra očarí, a tahat v chalúpke pri okne otvorenom II

4./IV. 1916.

Berlín, 7. apríla. Naše ztráty pred Verdunom sú malá, a nie ako Francúzi udávajú.

Ženeva, 7. apríla. O nápade zeppelina na Dttn-kirchen zvestujú: Nemeckú vzducholoď spozorovali o 11. predpolnndním. Bola sprevádzaná viaeero aero-plánmi, ktoré naša eskadru do boja vyzvaly. Toto použil zeppelin a hodil dve bomby na meBto. Staly sa výbuchy. Naši hadzači svetla odkryly zeppelina, ktorý pred našimi obrannými kanónmi ušiel.

Pri bombardovaní 8 bomb padlo. Jedno torpedo urobilo lievik tri metre široký á dva hlboký, rozru-milo dom. Škoda na veciach povstala, viacero ludí zabilo a ranilo,

Rotterdam, 7. apríla. Hlavným predmetom ho­spodárskej konferencie bcde hoapodáraka blokáda, vzájomná pomoc materiálami a finančné veei.

Lugano, 7. apríla. Noviny pozdravujú premena v ministerstve ako šťastné rozmnoženie moci gene­rálneho kommandanta Cadornu.

General Morone má dôveru Gadornn. Zopelli dostal kommando na fronte. Paríž, 6. apríla. V Argonnách Francúzi porobili

nepriateľovi citeľné ztráty pri St. Huberte, zajali 20 Nemcov.

Naša artilleria strieľala na hora Avoeoart. Pri Verdune živá činnosť po istej panze. Všetky pokusy nepriatela západne od Maase

proti Avoeourta a Bethincoartu boly odrazené. Sú­časne nepriate! napadol dedina Hoacoart. Po viacero nezdarov v noci podarilo Ba mu dedina vy dobiť. Stojí pod ohňom našich pozícií.

My Brne nepalli redutu pri Avoncourte, útok sa podaril, vyhrali Brne Ba terraine a zajali 50 Nemcov.

Východne od Maase pri hore Cailette nepriatel [mal iba ztráty.

| zabudnúc všetko o dnešnom trpkom sklamaní, jjžijús — jak kde sa zhola nič nenaučili!

I Zíto viem, ktosi predsudkov siet raz uvolní, a my sa k výšam vznesieme naiste... lebo nemožno hliviet nad zemou, kde hriech nezdolný,

f keď nás zve nebo — vysoké, víťazné nebo 11 14/III. 1916.

Nemožno večne hliviet... V jemnučkej sieti predsudkov veky natkaných hlivieme s krýdly úboho poputnanými, nebesá zvú nás vo výš — jak dávno čakaných... mávneme — márne 1 — a to len — pre pavučiny U

Tak sme im zvyklí, tak sú nám — naše nezbytné, hoc na ne aj škvŕnv,zafľaskne z nestydnsj zeme... prinízko visia 1 a nám len jednak nesvitne — k vôli nim, že i nebesá obstujeme... 1

Duch môj sa chvie, bo jasné — že krv ČOB' Bsaje nám: i ohňa v nás niet, sme mdlí, trud nemilujúci, [zásadný vzdor v nás oproti všetkým premenám, v núdzi sme vzkrsli, chcené i dokonat v núdzi I

O, ja sa bojím, že sa svet BBOtil pred nami daromné 1 — jak tie deti sa vzchopíme v chvíli —

Andrej Soltys. í Predstaviteľ priechodnej doby slovenskej literatúry.

Mošovská cirkev od svojho znovuzrodenia po vydaní tolerančného ediktu bola v tom šťastnom polo­žení, že mávala vždy znamenitých duchovných správ-

| cov, a to ako cirkvi tak i školy. E prvším připočítat treba i Andreja Sáoltvsa, mošovského rodáka, ktorý prvé roky svojej duchovnej služby venoval svojej

i milej rodnej cirkvi. Andrej Soltys, syn Jána, mošovského mešťana, a

matky Anny rodenej Gallo, narodil sa 16. augusta 1804 v Moíovcach. Prvé počiatky nmenia nadobudol

j si a výtečného miestneho učiteľa Adama Buriana, inemecko-ľupčianskeho rodáka, ktorý obdržal veľmi pečlivá príprava k svojmu veľadôležitému povolania na gymnáziách v Banskej ByBtrici n Eochs, v Ož-danoch a znamenitého professors a slovutného spiso­vateľa Samuela Eollára, ako i a jeho nástupca Jána Bakaya. Z Oždian Burian prešiel r. 1801 na kežmarské

' lyceum. Práve keď sa po štýrročaom učení chcel roka 1805 oddať štúdiám teologickým, obdržal v decembri toho istého roka povolanie za správcu školy mo-šovBkej, ktorému veľadôležitému povolania ostal ver ným až do konca svojho života, dožijúc sa pritom teľ

O 11. hodine nočnej sme vybúšili pri Vauqaois mína.

Západne Maase Nemci strie la li tuho na naie pozície pri Bethineonrt a pri dedine Ernea a Montce-drille.

Východne od Maase nepriatel strieľal na výšiny, náš oheň nedovolil ma opustit zákopy. Južne a sá-padne pevnosti Donaumontu vydobyli naše vojská terrain 50D metrov široký a 2O0O hlboký. Protiútok sme odrazili.

Vo Woevri ame koncentrický strieľali na rozličné punkty fronta.

Londýn, 6. apríla. Na včerajšom nápade boly zúčastnené 3 zeppeliny. Prvý bol zahnaný obrannou artillerion, ked vyhodil 8 bomb bez škody, tretí ne­učinil nijakej škody. V celku boly 24 výbuchy, jedno dieta raněno, jedna zona a 6 detí zabité. Vojenskej škody nebolo.

Amsterdam, 7. apríla. Asquith vrátil Ba dnes a Ríma a prevzal ihned úrad. V Paríži ho čakali Briand a Ribot.

Haag, 7. apríla. Lorda Nortcliffa vysrali, pre-vziat miesto v kabinete. On má tú samú tendenciu ako Carson.

Berlín, 7. apríla. Vo Washingtone čakajú zprávy o nových nápadoch podmorských člnov proti lodiam B amerikánskymi ceatovateľmi. Potom energicky vy­stúpia.

Londýn, 6. apríla. Parník sZent" bol torpedo­vaný nemeckým podmorským člnom, 50 matrozov prišlo o život.

Londýn, 6. apríla. Na sneme osvedčil Runciman na otázku: Registry spojených královBtiev ukazojú netto-obaahy v tonnách koncom 1913: 12,120.000, koncom 1914: 12,415 000 a koncom 1915: 12.416.000 tonn.

Berlín, 7. apríla. Vyjednávanie o pôžičku v Athé­nách neide hladko. Zástupci ententy chystajú kollek-tívnu demaršn Grécku.

Mníchov, 7. apríla. Královské nariadenie hovorí o novej uniforme bavorskej armády. Bude taká ako v poli, hnedá.

Rotterdam, 7. apríla. Od Maase ns západ Nemci medzi Bethindskom a výšinou 265 nachádzajúce sa francúzske pozície bombardovali a vnikli do zákop prvej línie. Protiútokom Brne vyhodili Nemcov z vlčšej časti zákop. Teraz nepriatel má v rukách len niektoré predné posicie asi na 300 metrov.

Východne od Maase kanonády. Pri Douaumonte zaujali sme nepriateľské zákopy.

Rotterdam, 7. apríla. Situácia v Hollandsku aa polehčila. Vojako dostáva urlauby.

Rotterdam, 7. apríla. „Times" píšu: Reč Beth-mann-Holhvega bola venovaná trojakému obecenstvu. Najprv nemeckému ľudu, ktorého utrpenie musel

uznat a mu posmeľujúce veci pohovořit, potom nea-trálom, aby ich zaviedol a uistil, že je Nemecko ne­vinné a mierumilovné, po tretie tým málo mierumi-lovníkom, ktorí žijú v Anglii. Verdunom všetko pokazil. O ňom hovorí, že tam Nemci idú úspech za úspechom, kdežto je pravda, že Nemecko utrpelo 10 000 ztráty okolo Ver dnna bez toho žeby bolo do­siahlo úspechu.

Oradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 8. apríla.

Na ruakom a juhovýchodnom bojišti nebolo uda­lostí.

Na planine Doberdo sme v; hnali protivníka z nie­ktorých predných zákop. Od Mrzlého Vrchu na juh naše vojská zaujaly taliansku pozíciu, 43 mužov za­jaly a jednu strojovú pnšku ukoristili. Na tirolskej bojovnej línii talianska artilleria od Rivy na západ ležiace naše pozície živo bombardovala. Nepriateľský oddiel, ktorý bol zaujal pozíciu pri Rochette, sme odtiaľ odohnali. Pri Rauehkoŕli sme zajali 150 mužov.

Včera zavčas rána snchoputné a námorné vzdu­cholode bombardovaly Gaserzo, a San Giorgio di No-garo. Zo vzducholodí sa tri nenavrátily. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršalleutnant.

Gurich, 8. apríla. Kanadské vojská dovedú pred Verdun. V posledné dni asi 2000 kanónov priviezli pred Verdun.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dna 8. apríla.

Na ľavom brehu Maase šturmovali Sleziaci e Bavoráci dva silné oporné punkty južne Houcourtu a vzali celú nepriateľskú pozíciu na vŕšku Termitov vyše dvoch kilometrov.

Protiútok sa ztroskotal. Naše ztráty sú malé, protivníkom veľmi tažké.

Zajali sme 15 offieierov a 699 mužov. Na výšinách východne od Maase a vo Woevre

obostranný kanónový boj. V Hjherfurste (Južne od Sondernachu vô Vo-

gezach) malé nemecké oddelenie narazilo na fran­cúzsku pozíciu. 21 mužov zajalo, ostatní padli.

Ruské útoky obmedzily sa na úzky front južne Naročského jazera a boly odklonené.

Na Balkánoch nič nového. Najvyššie kommando.

Bern, 7. apríla. .Temps" poznamenáva na reč Bethmann-Holwega: Franciu traktuje v rakavičkách, o Belgii hovorí temno a konfúzno, vinu vojny kladie len na Angliu, neutrálom sa protivno usmieva, čo robí dojem gaukliarstva.

Odessa, 7. apríla. Ruské podmorské člny torpe­dovaly blízko Boafora parník a potopily jedenást plach­tových lodí s uhlím. Liuajná ruská loď striehla na križiak aBreslau", ktorý skoro ušiel.

zriedkavej radosti, že na Btaré dni úradoval za istý čas B tým istým Andrejom Soltysom, ako duchovným apráveom, ktorého on ako útleho žiačika zasvätil do prvýeh počiatkov literného umenia. Je pochopiteľné, že malý Žiačik obdržal veľmi dobrú prípravu v do máeej škole u takého znamenitého učiteľa. Ked chlapča skončilo domácu elementárku, rodičia vy­pravili ho k vôli nemčine do Kežmarku k Andrejovi Langovi, ktorý práve vtedy vyučoval v grammati kalnej triede B dobrým úspechom. Nasledujúceho roku chceli ho mat rodičia bližšie pri sebe a tak vystrojili ho do neďalekej Banskej Bystrice, aby tam pod pro-fessorom Gotfriedom Kochom za dva roky skončil gram matiku. Potom Soltys prešiel na novo do Kežmarku, do triedy eyntaktistov, kde ho vyučovali Hosnek, Henrici a Slavkovský. Keď Ba dostal na tomto istom ústave do triedy rotorov, mal výtečných učiteľov, najmä Jána Chalúpku, vyprobovaného už vtedy vychovávateľa, ktorý bol sem povolaný z oždianskeho gymnázia, potomného administrátora superintendence a slovut neho slovenského spisovateľa, ďalej učeného Jána Genersicha a o tento ústav dobre zaslúžilého Daniela Mihalika. Aby ukojil túžbu po vyšších štúdiách, odobral aa do Prešporka, na lyceum, kde účinkovali vtedy profesBQri, ako Stanislaides, Gross, potomný saperin tendent Bilníea, Martini a Zsigmondy. Tn sa pät rokov venoval sa filozoficko-teologickým štúdiám.

Bohatými známostami v Prešporka vystrojený prešiel na evanjelickú teologickú fakultu do Viedne, kde za dva semestre navštevoval prednášky V&hnricha, Kanku, Leitnera, Pataya, Simko a Meissnera. Po končení drahého semestra nemohol si nedoprial na-

sštívif Prahu. Tu pobudol tak dlho, kým si všetky vzácné pamltnOBti starobylého mesta nepoobzerai •

Ked si tedy nadobudol toľko známostí vo vedách filozofických a bohosloveckých, že mohol zastávat vznešený úrad duchovného správcu cirkevného Bboru, podrobil sa zkúške 24 októbra 1829 pred povereníc­tvom, zasedá vším pod predsedníct/oa superintendenta Pavla Bilnicu v prítomnosti duchovných prešporskej nemeckej cirkvi, Jariusa, Tremlia, Stromszkého a lyce-álnych professorov Martiaiho, Grossa, Palkoviča, Ševrlaya a Zsigmondyho. Po štastne skončenej zkúške bol ordinovaný za kaplána do mošovskej cirkvi, kde tamejši kňaz, už vtedy ťažkou chorobou skľúčený, ne­mohol konat povinnosti svojho úradu a onedlho, v me­siaci decembri 1829, i umrel.

Toľkoto vynímame zo Soltyaovho vlastnoručne latinsky zaznamenaného životopisu v cirkevnej zápis­nici mošovskej na str. 56

Soltysovo účinkovanie v rodnej cirkvi bolo krát­keho veku, lebo už roku 1833 prijal povolanie za duchovného správcu od cirkvi ivančianskej v Turci, kde vy vino vsi nemalú literárnu činnost, ktorej plody BÚ:

1. LiBtovní knižočka ku prospechu slovenské mlá­deži od sepsaná. V Prešpurkn, písmem Bel-nayho dědiců, v 8° str. 67, venovaná Ondrejovi Žle-bekovi.

2. Jádro historie všeobecné. 1829. 3. Jádro historie církevní. 1836. 4. Muly gratulant. 1834. 5. První počátkové křesťansko evanjelického učení.

1834. 6. Štepnica Nauk B Uméní, k osohu a dobrjemn

školskej mládeže dedinskej a mestskej, ako aj pre doipelích, ktorí potřebních a ažitečnícň pre obecní iivaot známostí si nadobndnút ebxejú. Sporiadaná a

Haag, 8. apríla. Britanský kaneellár pokladu pri­pravuje zákon, ktorým aa zakazuje upotrebovat zlato na šperky, aby zabezpečil stav zlata v Anglii.

Berlín, 8. apríla. Vyslanec Liebknech hovoril, vlaBtne chcel hovořit k etatu ríšskej pokladnice, ale poslucháčstva zmocnilo sa ohromné rozčúlenie. Okru-žili stôl a volali Liekknechtovi rozličné injúrie: „Lump, patríte do blázincu I1 Pokrokovec Hulrich skočil na rečnícka katedru, vyrval z rúk Liebknechta manuskript a hodil ho o zem. Hulrichovi applaudovali. Socialist Dittmann zdvihol mannskript a oddal ho Liebkneehtovi. Predseda Kaempf odňal Liebknechtovi slovo a že nechcel prestit hovořit, vytvoril ho zo zasadnutia. Liebkneeht nevzdialil sa od tribúny. Múller ho márne chcel silou odstranit. Predseda Kaempf urobil koniec trápnej scéne, že vyhlásil snem za ne­schopný uzavierat a odročil zasedanie na pondelok.

Bern, 8. apríla. „Temps" píše o reči ríšskeho kancellára: Morálny tlak badat na celom Nemecka shora. Tón kancellárovej reči ukazuje, že sa čosi pre­menilo za Rhýnom a istota panujúcich kruhov klesá.

Londýn, 8. apríla. .Daily Telegraph" píše o reči kancellára: Alebo Nemecko trpí, alebo netrpí. Jestli netrpí, tedy je anglická blokáda bez úspechu, a nemal kaneellár príčiny apellovat na neutrálov. Jestli trpí, tedy chvastúustvo s rezervami potravnými, ktoré umožňujú vydržat mnohé mesiace, je málo hodné.

.Morning Post" dokladá: Národy, ktoré teraz vedú vojnu, vojny nechcely, ako tvrdí kaneellár. Vojna bola im nanútená Nemeckom, ktoré za 40 rokov naj­lepšie svoje umy zamestnávalo, vyneJBt stroje, aby viedlo najmordárskejšiu vojnu histórie. My sme neboli pripravení na vojnu, ale Nemecko bolo pripravené až pó poslední gombík na uniforme. Kaneellár do­plnil to, čo chybělo na charakteristike nášho spoloč­ného nepriateľa.

Lugano, 8. apríla. Admirál, vyslanec a b. minister Giovanni Bettolo umrel v Ríme na angínu v 70. roku. Bol reformátorom talianskej flotty, venoval celý život otčine.

Lugnno, 8. apríla. Ministerská radu zasedá. Son-nino podá osvedčenie o zovnútornej politike, o pa­rížskej konferencii a vizite ABqaitba v Ríme.

Kopenbagen, 8. apríla. Pred budúcu národo­hospodársku konferenciu príde návrh uviest alliančnó papierové peniaze.

Frankfurt, 8. apríla. .Matin" píše, že ameri­kánsky námorný atašé dokázal, že parník .Sussex" bol torpédovaný nemeckým podmorským člnom.

Oradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 9. apríla.

Ruské a juho-východné bojiště bez premeny. Na talianskom bojišti miestami živé kanonády,

ináč bojov niet. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršalleutnant.

spísaná od (Turčana). Diel první. V Skalici, tiskom F. X. Skarnicla synov, 1852, v. 8°, Btr. 219.

7. Veršovní Pazušnica pro naše mladé rodáky od . V Baňaké Bystřici, tiskem vdovy Filipa Ma-

cholda, 1866; v m. 8", str. 96.•) Soltysove práce, sediac z ich nápisov, ukazujú

priechodnú dobu, v ktorej přechodili slovenskí spiso­vatelia s jednaj strany od latiny, B druhej od česko-slovenčiny do slovenčiny. Pre obe kategorie spisova­teľov máme přehojné doklady, ale ja z premnohých uvádzam len dvoch Soltysových turčianskych súve-kovcov.

Jur Kuork , niekdajší sučianBky farár, počal písať roku 1845 „Pokračující História anebožto pamétnosti cirk vo evanjelické sučanské. NapsM až po avúj věk Jiří Kuorka, eirkve této si. Boř. Kaz. 1845 a násle­dujících rocích." Prvý tento diel napísal česky; ale .Čiastka druhá, História eirkve ev. a. v. Bnčianskej od roku 1783*, písaná je už slovensky, a svoj krok spisovatel ospravedlňuje nasledujúcou poznámkou:

„Poneváč sa slovenčina naéa valným krokom roz­máha a istotne v celej literatúre našej nášho národa

*) äoltysova práca je i znamenitá Apologia vy daná v Budíne roku 1811 pod pseudonymom Ondri-slava z Pravdomluvíc. Bola pripisovaná i Jánovi Kol­lárovi. — V našom Muzeume máme viac pozoruhod­ných rukopisov Andreja Soltysa, nevydaných tlačou. Jeho syn Karol bol sedriélnym Bodcom do roku 1872 v Turčianskom Sv. Martine, potom v Temesváre, za čas v Sarajevo a naposledy zas v Tenieš váre. Pekného jeho dacha poznať z knihovne, ktorú poručil sloven­skému Muzeumu, kde je ešte osobitne opatrovaná.

Bed.

Ženeva, 9. apríla. Po prvý raa podarilo sb, od­kedy jestvuje kabinet Brianda, radikálnej oppozicii dostat väčšina pri snížení hranice veka pre plukov­níkov a divizionnýeh generálov.

Londýn, 9. apríla. Francúzska rybárska loď „Sancta Maria" potopili.

ChrÍBtiania, 9. apríla. Švédska lod .Norne* tor pedovali Nemci. Posádka je ratovaná.

Londýn, 9. apríla. .London Gazette" uverejňuje mená 74 nepriateľských firiem v Egypte, s ktorými je zakázáno obchodovat.

Carskoje Selo, 8. apríla. Cár odcestoval na front.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 9. apríla.

Položenie na všetkých bojištiach bez premeny. Najvyššie kommando.

Berlín, 8. apríla. 4 nemecké námorné vozdušné; lode napadly ruská letánska stanicu pri Papensholme neďaleko Kielkandu na Oesli.

Hodily 20 bomb. Lode vrátily aa bez úhony. Séf admiralitejikého

štába maríay.

Bojovné ženy.

sínskej ženy: stáva sa práve takou ukrutnou, ako niektorí mužskí bojovníci.

Rimský historik Tacitus píše, ie na čele driev nych Bretonov vidy ieny bojovaly. Nemecký historik Mommsen to isté tvrdí o drievnyeh Iberoch. Iberské ženy zmužile rútily aa na nepriatela a celými massami mrely hrdinskou smrťou.

Podobné zjavy konštatovali cestovatelia i o Ama­zonkách Ameriky. Ženy Indiánov „Garany", bývajúcich na brehoch „veľkej rieky", ktorú i menujú aAmazo­nou", braly účaBt na bojoch a vojenských slávnostiach, kde sa odbavovaly divoké a ukrutné obrady. Spa-uielčan pater ď Acunha na základe výpovedí domoro­dých píše, že Amazonky bývajú na vysokom vrchu Tacamiaba, ktorý je stálym víchrom a búrkam vysta­vený. Ženy-bojovnííky tvoria tu osobitnú republiku — bez mužov. Každoročne raz odbavujú velké slávnosti, na ktoré dovoľujú příst i mužským zo susedných

i krajov. Po slávnostiach ale pošlú mužských preč. Dievčatá, ktoré sa im narodia, si odchovajú a vycvičia vojenskému života. Chlapcov vraj oddávajú otcom, dla iných zpráv ale vraj zavraždia ich hneď ako sa na­rodia.

Irving spomína, že Krištof Kolumbus zbadal, že ženy na Antillách podliehajú prísnej vojenskej kázni a sú práve take zračné v narábaní zbraňou, ako mužsBí.

veci. Istý missionár v Uidahu videl vojenskú cvičbu žien, ktorá ho úžasom naplnila. V prítomnosti krála amazonky preborily sa cez barrikády, dva metre vy­soké a äest metrov široké, vzdor váetkej námahy obrancov. Barrikády boly vystavené z rastlín, plné bodliaía. Potom přeskakovaly viac metrov široké hrádze. Nohy a raky amazoniek strašne krvácaly, zato ale pokojne robily i ďalej svoje cvičby pred kráľom.

I v Europe v dobe veľkého vzrušenia národov stávalo sa, že ženy, preoblečené do mnžských šiat, tiahly so svojimi bratmi a mužmi do boja. Z najnov­ších bojov známe sú nám mnohé takéto prípady i v našom vojsku, kde sa ženy, ba i celkom mladé diev­čatá hrdinsky chovaly. Všeobecne známé sú i vojenské Bkutky BrbBkých a černohorských žien a dievčat, ktoré práve tak bojovaly, ako ich mnžovia.

Z tohoto všetkého je zrejmé, že žena, po prime­ranej výchove a cvičbe, je práve taká súca bránit svoju vlast B mečom v ruke, ako i muž. Že ale jej povo­lanie je doma, v rodine, krajšie, než na bojišti a že je v avojom povolaní užitočnejšia, to dokazuje celý Bvet a eelý život ľudský. ,—•

Domáce zprávy. — 10. apríla.

Možno, ešte máme ďaleko do konca vojny, a už počuí hlasy akejsi netrpělivosti. Qróf Albert Apponji mal mena, niektorí z predných ľudí jeho strany boli

| teda u neho. Prišli k nemu s gratuláciou, B rečou, a í on tiež hovoril, povedal reč. V nej jadrom boly

súhlasia v tom, že je žena duševne a telesne nespô- Slávny cestovateľ anglický Stanley i v nedávnych'..

Skoro všetci psychológovia majú mienku, že „žena j Kaz vraj Kolumbusova poBádka mala 8 nimi srážku, je mocnými a nezmeniteľnými zákonmi biologickými v ktorej Amazonky hrdinsky bojovaly popri mužoch odsúdená zostať i v budúcnosti to, čo je dnes." V (a veľké ztráty zapříčinily KolumbuBOvmu vojsku. I v švajčiarskej „Revae Universitaira" akýsi autor probuje Južnej Amerike je viac kmeňov, ktorých ženy bojujú; túto mienka podvrscať. Skoro všetci psychológovia zarovno svojich mazov.

Bobná, aby sa akýmkoľvek činným spôsobom zúčaBt- j časiech zkusil podobné obyčaje v Afrike. V okolí nila vojny. Predtým, ak išla reč o tom, aby i žena \ Ugandy, na dvore kráľa M' TeBa, je telesná stráž dOBtala volebné právo, odporcovia tejto reformy vždyj amazoniek, ozbrojených dlhými pikami. Známe sú tiež vravievali, že je žena neschopná bránit vlast na bo-1 amazonky dahomeyského kráľa Bebantsina. Ženské jisti, a že preto jej nemožno dat toľko práva, ako vojsko jeho bolo na dve čiastky rozdelené: na ak-mužovi. tfvna, ktorá pozostávala z 3000 žien, a na rezervnú,

A keď % tejto vojny i prídu zprávy, že Ba ienyjgtorú len v prípade vojny povolaly pod zástavy. Už vyznačily, už zo zvyku ich zprávodajci zľahčujú a ne-!mladé dievčatá boly podrobené neobyčajne prísnemu berú vážne. Keď ale nestranne posúdime vývin žen-1 výcviku vojenskému. Navykali ich na smäd, hlad a iné skej kultúry, presvedčíme sa, že nesúcost ženy do telesné strádania, Nesmelý prejavoval nijakého bôľu, vojny je len priechodná zvláštnost našej kultúry a že Dahomeyské amazonky v bojoch oproti Franeúzom táto nesúcost nemá nič spoločného s nezmeniteľnými vyznačovaly sa svojou smelosťou a telesnou zručno-vlastnostami ženy. j 8 ( o a - Uprostred najťažšej streľby nepriateľskej posmie-

AbeBBÍnBke ženy — ako cestopisy tvrdia — bojujú! valy sa svojim mužským spolubojovníkom, ktorí cú-po boka svojich manželov. Sadajú na ťavy, na konejvali: „Ty si len chlapi" I a týehto amazoniek badať a nosia tú istú zbraň, ako mužovia. Ich srdnatost; popri vojenských cnostiach i všetky nemravy vojakov, môže byt vzorom nejednému mužskému a ako znášajú j Domáci lieh ataffia" má na ne neodolateľnú pritažli-únavu, je na. podiv. Vojenské obyčaje týchto zience-fvoBt a oproti Bvojim podriadeným ako i proti zajatým \nÍ8tri T e l e 9 z k ' ' H«A*nyi a Ghillány so štátnymi

.Nemecký kancellir Betbmaun Hollweg hovoril v svojej poslednej reči: ,Náro nejde o zničenie iných národov, nejde nám o výboje, ale pre nás niet ani status quo ante. Stav, v ktorom sme prvej hliveli, nemôžeme urobit trvácim'. (Apponyi nie najvernejšie

[citoval; slová nemeckého kanceilára hodne prispôsobil svojej myšlienke.)... Povinní Brne požadovať, aby pri uzavieraní mieru přišly k platnosti i záujmy samo­statného uhorského štátu a maďarského národa... Veľké množstvo našej krvi, ktoré sa prelialo, nechže má nielen negatívny výsledok, že sme totiž obránili vlast od nápadov zvonku, ale i výsledok pozitívny, aby sa rozmnožily životné garancie samostatného ma­ďarského štátu a národa." —

Hospodárske porady koncom minulého týždňa boly zas vo Viedni. Uhorskú vládu zastupovali mi-

stovatelia vysvetľujú výchovou: od mala robia všetky i nepriateľom vedia byt práve tak prísne a ukrutné, vojenské cvičby a navykajú sa na ne tak ľahko, ako'ako mužskí rekrúti kráľovi. Disciplína má i na nej ich bratia, mužovia a synovia. Je pravda, že toto vo jeočenie má i zvláštny účinok sa mravný vývin abea sBBmssBaĚSĚĚĚBBBSĚĚĚĚ^msmaBsagssmĚmammml sa nedlho panovati bude: hriech bi bon, kebi sa táto druhá čiastka v ňej nepísala. Ačkoli má mnoho, zlášť

taký i*tý účinok, ako vôbec na vojsko: na povel kráľov sú hotové vykonať najnenveriteľnejšie vojenské

sekretármi a inými znalci. S rakúskej strany, ako účastníkov porád, menujeme ministrov Letha, Spitc-mullera, Zenkera a Forstera.

'

Dopisy. Dolily Kubín, 6. apríla 1916. (t Pavla Orseigh

Prišlo mi na um že máme mnoho bôľnycb, ne čakaných, vekom neodôvodnených Bmrtných pádov. Dnes pochovali Brne u nás širokej slovenskej verej­nosti známu vdovu Pavla Orszéghovú rod. Beniač.

z kúta nevšímavosti a opovrženosti, do ktorého ta vlastní synovia tvoji dla vtehdajšej módy vsotili, a dokáí, že' r. Beniač) Úmrtnost v týchto smutných a ťažkých

medzi staršími, ku češtine od mladi naviknntími, ne-j si dostatočná k opísaniu památnějších vecí a udalostí."; časoch ako by Bt zvyšovala i medzi obyvateľstvom priateľov, — ačkoli sám náš povestní Kotlár ťažkí boj ] Tento ozajstný pestovateľ svojej drahej materčiny ] doma zostalým. Mnoho je pobrabov na našich stranách, proti nej vizdvibol a ju všeliakfm prežívaním a očer-íbol mengusovský rodák, narodený 18. apríla 1814 v novanim v svojej krnžce: „Hlasové o potrebe jednoty j Mengusovciach na Spiši. On sa mohol dobrým právom spisovného jaayka" atď. do neucti u?jea£ ehaen: predsa]nazývat opravdovým pestovateľom slovenčiny, keďže pri bedlivom povážení jej dôvodov a základov ne-jjod roku 1834 ustavične v nej vychovával slovenskú možno je, abi jej človek nebou prísniví. Pre to májškolBkú mládež v Turanoch, Blatnici a napokon v Mo Nečakaná jej smrť do smútku a žiaľa priviedla medzi mladšími velmi maohícb zástupcov & nasledov-jšovciacb, kde mu vďačné žiactvo pri konci školskej predné slovenské rodiny: Beniačovskú, Izákovskú, Dikov, n jedno pokolenia len, a — každí písat budejzkúšky 22. júna 1883 pripravilo milé prekvapenie. po slovenskí" „Keď práve akladal päťdesiata zkúšku, pristúpili

Ako správne súdil Kuorka o budúcnosti sloven j v chráme pred neho štyri panny a niektorí mládenci, činy, potvrdilo už prvé desatletie diubej polovice mi- j menovite: Marína Hrivnák, Pavlína Konček, Pavlína nulého stoletia, v ktorom nbša milá materčina pri i Čajka a Anna Jamriška, Ján Čajka a Jozef Hrivnák, všetkých možných hatiach a prekážkach tvorila]a oaá prvá predoiesh menom všetkých bývalých žia-ozsjstaé divy. (kov Bvojmu učiteľovi, ako päťdesiatročnému jubilan

V zápisnici ev. školy moäovskoj, nosiacej nápiB: tovi, v krásnej reči blahoželanie a oddala mu veľkú Protocolium scholae evacgelicae Mossôs'ensis anno 1799, zapisujú učitelia počnúc od Jána Šuleka svoje životopisy latinsky, ale už nástupca Adama Buriana,! neočakávaným milým prejavom vďačnosti hlboko do Juraj Soitýs, ospravedlňuje prielom B dosavádnym zv)kom, totiž písať svoj životopis latinsky, touto la­tinsky písanou poznámkou:

„Nižepodpísený mohol by nasledovať príklad svo­jich predchodcov a latinsky napísať svo; životopis, ale ako opravdový pěstovat?! svojej slovenskej materčiny, ro/hodcl sa z vlastnej pohnútky toto dielce slovensky napísať"*)

„No vykroč, drahá materinská reč moja slovenská,

*) ,N. B Infr«8'..riptus posset quidem ezemplum antecessorum suoium srqai at biographiam suae per-sonae lingua latina describere; sed qua verus cultor maternae propria persuasione coactus negotinm hocce alavice ex seqii decrevit."

kytku a listom, v ktorom bolo šesť dukátov od býva lých jej spolaíiaček a žiakov zabaleno. Užitelí tým

slavíce

jatý, ďakoval BO slzami v očiach vďečným žiačkam a žiakom svojim." Dostalo sa ma i druh'ho vyznačenia.

Konal B voje učiteľské povinnosti až do 6. sep­tembra 1885, v ktorom dni složil svoj úrad a poďa­koval sa zaň z príčiny svojho zošlého veku a spojenej s ním slabosti.-

Dožil sa splnu svojho želania, lebo jeho drahá materinská reč slovenská vykročila z kúta nevšíma­vosti, do ktorého vlastni jej synovia ju vsotili, a do kázala v neobyčajne krátkom čase, že je nielen do statočná, ale i v najvyššej miere Bpôsobná a súca nielen k opisu památnějších veeí a udalostí, ale i k vytvorenia takých veľkolepých básnických diel, akými sa naša mladá literatúra už dnes právom honoBÍ. Josef Malta Je.

Krnovskú, OrssághovBkú, Katreňákovskú, Bujnákovskú B početnými bočnými rodinnými líniami. Pohrab bol silne navštívený i v dnešných mrkotuých časoch. Funkcie odbavovali: oravský senior Pavel Novák B kňazmi Devečkom a Šaškom. Pohrabná počestnosť po krátkej modlitbe v dome smútku odbavila sa v chráme Božom. Krásne odspieval farár Děvečka prí­ležitostný žalm v sprievode organa. Bolo to dojemné, ducha povznášajúce, ale i srdeom-dnšou otriasajúce, Vzletnú kázeň povedal zpred .oltára senior Pavel Novák. Ocenil zvečnelú po jíj pekných vlastnoBtiaeh, ako úprimná nábožnosť, pravá ušľachtilosť srdca. mravné i materiálne napomáhanie našich ideálnych i praktických snáh. A skutočne, kto bližšie poznal túto slovenskú matrónu, musel sa poklonit pred jej rýdzim, svojským charakterom, pred jej peknoduchým amýšľaním, verným opatrovaním zdedených a azda i neuskutočniteľných ideálov. Okrasou jej bytnosti bola rozhodne jej úprimná nábožnosť, a táto stála v pevnej spojiloBti s jej slovenským čistým charakte­rom. Po smrti zbožňovaného manžela advokáta Jozefa OrBzágba, ona, bezdetná, ďalej udržala svoj dom v poriadku, majetok si vzornou opatrnoBtou spravovala, pomáhala členom rodiny, menovite podporovala deti zo širokej rodiny, vinula sa láskou k rodine a bola milovaná. Povahou, srdcom veselá, bola pohostinná a

vďačná, shronaBžíovsla do svojho príbytku našská, jej •rdeu blíika spoločoost. Podporovala všetky naše ms novite hospodárske podniky.

Jej pamiatka nech zostane ctená a vařená medzi nami I Nech jej je hhká rodná zem pri boku manžela!

—my.

Chýrnik. Štvrtá vojenská pôžička. Uhorský finančný mi­

nister Ján Telessky minulého týždňa ož obznémil finančníkov so svojím plánom novej uhorskej vojenskej pôžičky. V poradách B nimi ustálil čas výpustu, pod mienky upisovania a všetky spôsoby, ktoré aú vážné pre úspech pôžičky. Na upisovanie vypustia 5-percen. tové rentové a ĎVt-percentové ärárné nóty; posledné badá sa v nominálnej hodnote o desat rokov zamienaí Upisovania začne sa na Velkú noc a bode trvat Štyri týždne. — V sobotu minister TeleBzky mal ešts po­radu s direktormi peštianskych velkých peňažných ústavov. Úspech pôžičky pokladajú za istý.

Zoborský Rizner. Kazimír Rizner, odborný radea cis. a král. najvyššieho účetného dvora vo Viedni, syn nitrianskeho advokáta Earla Riznera, vyznačený je od Jeho Veličenstva zemianstvom, B präďikátom Zoborský (Zoborhegyi). Nitriansky Karol Rizner je Turčan, Klá štorčan Dom jeho otca, klášterského ocitala, v šesť­desiatych rokoch minulého stoletia mal u Slovákov veľmi milú povesí. Mladí Riznerovei, spola so svojim otcom i sestrami, boli nielen horliví Slováci, ale ako znalci hudby eniimeniti rosširovatelia slovenského Bpevn. Na prvých shromaždeniach Matice Slovenskej Slováci obdivovávali klášterské speváčky, ktoré Riz­nerovei vyučili. I pri vzniká martinského Slovenského Spevokola jeden z bratov Riznerovcov mal vďaky hodnú účast.

Olomúcky arcibiskup. Pražský arcibiskup kar­dinál Skrbensbý, vyvolený za domáckeho arcibiskupa, po veľkonočných sviatkoch už prejde na svoj nový arcipastiersky stolec.

Nie je to už priveľa? V „Nenes Wiener Tag-blatte" 30. marea bol takýto oznam: „Hfadá sa spo­ločník, ktorý by mal 100.000 do 150.000 korún, na kúpu borových a dubových lesov, potom k prvo­triednym vojenským dodávkam, ktorými sa krátky čas mošno earobit milliony." Keď títo ľudia už smú ve­rejne takto hovořit, nech sa nikto nečuduje, že Súdia pri vojenských dodávkach.

Veľká úmrtnost deti. V Krnove, vo Sliezsku, posledného času zbadali sa, že je úmrtnost detí príliš veľká. Od 1. decembra 1915 do konca februára 1916 v neveľkej obci umrelo 40 deti. Sliezske nemecké noviny pripisujú tento nedobrý úkaz nedostatočnej živnosti, a hlavne nedostatku mlieka. Kravy, keď za ne veľké peniaze platia, sa predávajú, a následok je potom takýto strašný I

Národopisná škoda. Na Morave, v slovenských obciach bojkovického okresu, tiež vybubnovali, že bielo-svetlo-červené farby sú zakázané. Zákaz musel byt nejasne štylizovaný, lebo v mnohých obciach rozu­meli ho tak, že po vybubnovani zabielili povestné slovenské ornamentj na svojich domoch, namaľované • týchto farbách najmä okolo oblokov. Nedorozumenie sa skoro vysvetlilo, ale už bolo pozde.

Obed za štrnásf halierov. Vo viedenských štvrtiach Leopoldove a Brigitave sú ľadové kuchyne, v ktorých dostat obed za štrnásť halierov. Seat ha lierov stoji hlboký tanier dobrej polievky a za osem halierov dajú hodnú porciu zeleniny. Pre najbied­nejších je toho dost na obed. Kto si z takých naj­biednejších môže dopriat na obed ešte väčší výdavok, za dvadsat halierov dajú mu kus mäsa alebo múčne jedlo. Ale zväčša priebodia na obedy takí, čo jedia len za štrnást halierov. Denne dávajú také obedy asi 5000 osobám. Rozumie BS, tieto ľudové kuchyne majú mestskú i štátnu podporu. Ešte i jednotliví ma­jetní ľudia prispievajú. Len tik je možný roku 1916 zázrak: obed za štrnást halierov.

Zlodeji na východnej železničnej stanici v Pešti. Na východnom nádraží v Peštt detektívom už od pár dní bolo podozrivé, že štyri osoby, jeden mužský a tri ženské, primoc chodia po čakalniach II. a III. triedy, najmä pri večerných vlakoch, keď býva veľký stisk. V utorok večer títo podozriví tiež odišli vlakom na Štýrský Hradec, a po odchode vlaku detektívi sa hneď dozvedeli, že dvom cestovateľom ukradli z vrecka peniaze. Na druhý deŕi večer podozriví zas zjavili sa v stisku na perrone, keď sa sadalo do vlaku. Jedna zo troch ženských v stisku otvárala paniam ručné tašky, a mužský išiel jej tesue pri chrbte aby jej po­máhal v zlodejstve. Detektívi chytili všetkých štyroch a odviedli na policiu. Tam zlodeji najprv tajili všetko a stavali sa, ako by jeden druhého ani neboli nikda videli. Ale keď ich prekutali, ukázalo sa medziiným i to, že všetci štyria mali železničné lístky po Arad. Policia zistila, že všetci štyria sú velkí zlodeji. Jedna 20 ženských bola pre krádež už jedenásť ráz odsú dená. Peňazí našli n nich 1590 korún, krém toho hodne zlatých a strieborných vecí.

Málo hasičov vo Viedni. Veliteľstvo viedenských hasičských sborov hľa 16 mladých, silných ľudí do služby. * * *

Vtipne. Ako komik viedenského divadla, herec Bsckmann bol obľúbený n obecenstva. Ale Beckmann rád mal žarty, ktoré neraz i pobúrily ladí. Tak ras zjavil Ba na javišti v maske kritika viedenských novín, Fränkla. Maska bola taká podarená, reč i po­hyby tak napodobnené, že na konoi aktu obecenstvo! vyvolávalo komika nie jeho menom, ale .Fränkel I* Kritika to urazilo a žaloval herca. Aby Ba neublížilo ani jednej stránke, súd spravil s nimi pokonanie. Fränkel odvolal žaloba, keď sa herec pred BÚdom za­viazal, že na drahý deň pôjde odprosiť kritika domov, do jeho bytu.

Na druhý deň Fr&nkel v kruhu svojej rodiny čakal kajúceho hriešnika. Ale Beckmann dlho nešiel.; Pred Bamým poludním klope niekto na dvere, a Beck- j mann vstrčí polootvorenými dveřmi hlavu: s Tn býva pán Majer?" '

Prekvapený Fränkel mimovoľne zvolal: „Nie tu — na pravo 1* ,

„Tak prosím za odpustenie*, povedal Beckmann zo dv'er, a šiel.

Herec vykonal, čo sľúbil v pokonaní, ale že by B tým kritik bol býval spokojný, sotva by sa mohlo povedať.

Poďakovanie. Všetkým priateľom a známym, ktorí vyslovili

nám sústrasť nad smrťou, potažné spola B nami od­prevadili do matky zeme naša drahú a milovanú po­krevná, niekdy Blahorodú Paniu

P a v l a Országhovú r. Benlaô, vzdávame úprimné a srdečné vďaky.

R o d i n y : Beniaôovská, K r n o v s k á ,

Izákovská, Országhovská.

Odporúčame nášmu obecenstvu

V y z v a n i e . Turčianske-3V.-martinská filiálka Červeného Kríža

dáva od 1. mája na tri mesiace do prenájmu kost pri špitali opatrovaných vojakov. Podnikateľ má dávat ra­ňajky, obed, svačinu a večeru. Povinný je složit 600 kor. kaucie. O kuchyňu sa musí podnikateľ postarať. Múkou opatrí podnikateľa skrze vojenskú vrchnost určesou kvantitou spolok, Bližšie podmienky možno sa dozvedieť v špitálskej kancellárii spolku denne od 3—4. hodiny. Podnikateľ má svoja nabídku poslat na adressu filiálky spolku.

Bela Raisss, podpredseda.

Pozvanie do

33. riadneho ! ^ h o shromaždenia ružomberského účast, spolku

továrne na papierovú drevolátku, ktoré bude

dňa 16. apríla 1916 o 2. hodine popoludňajšej v miestnostiach spolku.

P R E D M E T Y :

1. Predloženie súvahy na rok 1915, zpráva správy, dozorného povereníctva a udelenie absolutoria.

2. Volba 6 členov správnej rady a 1 Člena dozorného povereníctva na 3 roky.

3. Volné návrhy v smysle 28. §-u stanov vopred oznámené.

V Ružomberku, dňa 26. marca 1916.

Správa.

„ N á r o d n l e Noviny" možno p ř e d p l a t i t i p r o s t r e d n í c t v o m

P a p á n e k , K o v á č ÔL C O . , kníhkupectvo 886 Milwaukee Ave., Chicago, 111.

za oen u 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 oentov ročne.

i T

=Sobrané Spisy § Martina Kukučina.

Vychádzajú vo svazkoch 15—30-hirkových.

a i l » I - i

SV&ZOk. !• S podobizňou spisovateľovou. 250 strán 8» K %•— viazaný vo vkusnej plátenej väzbe „ 3-20

O b s a h : Z teplého hniezda. — Neprebudený.— Tichá voda. — Keď báčik z Chocholova umre. — Slepá kura a zrno.

S v ä z o k I I . 254 strany 8°, broiirovaný . . „ za­viazaný 8*20

Obsah: Dedinský román. — Miáo. — Zakáía — darmo je. — Rekrúti. — Na podkonickom bále. — Tiene i svetlo. — Sviatočné dumy.

S v ä z o k 11 J . 240 strán 8* broiirovaný . . „ 2-— viazaný n s-20

Obsah: So stupňa na stupeň. — Dies irae. — Na svitaní. — Rysavá jalovica.

S v ä z o k I V . DOM V STRANÍ. Diel I , bro­iirovaný j . viazaný B 3-20

S v ä z o k V . DOM V STRÁNI. Diel II., bro­iirovaný B s-_ viazaný n 3¾)

SMP* Ked sa peniaze pošlú vopred, treba přiložit na po­štové porto jedného sväsku 00 halierov. Jednotlivé sväsky na dobierku neodporúčame, lebo je pošt. porto drahšie. Pri 3—4 alebo viacerých svazkoch odporúčame objednat knihy na dobierku.

Zvláitnostou Kukučínovho umenia je, že z doáe každého človeka vynesie niečo milého, pre čitateľa zaujímavého. 0 veľkom jeho diele, Dome v stráni, i najnovšie kri­tika hovorila: „Zaujímavosť diela je nie v príbehoch, ale v ľudoch samých: v bohatstve vnúfimého obsahu. Co by s ktorej stránky vzal svojho človeku, Kukučín vyvedie z neho niečo pozoruhodného, zaujimfvého, pú­tavého. Ľudská duďa je hlboká, a bed f a j .-j on do­tkne, ona vyjaví všetky svoje tajnosti. Filor jfiu života, humánne názory, teplotu citu, vieru, kresla: etvo, ideály — v knihe tejto máte vietko. Pritom vo vr etkom miera — vlastnost umeleckej nátury. A okrem vecí svätých a bôľu vietko ožiarené humorom."

Kto zaujíma sa ea slovenský tud, sa j:ho obyčaje, ducha a celý život, nemôže byt bes- Sobrar.ýeh Spisov Martina Kukučina*

Následkom zdraženia materiálov počítame teraz každú väzbu o 40 halierov viac,

ako je hore u d a n á n o r m á l n a cena.

Odporúčané spisy dostat v k a ž d o m k n l h k u ' p e c t v e i u nakladateľa:

Kníhtlačiarskebo úč. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

(Turóczszentmárton).

Pre každého ESKFS

Ludová zdravověda Napíaal dr. YaVFO SľOhár*.

F o r m á t 8°, s t r á n 3 6 9 , s 8 6 r o z l i č n ý m i v y o b r a z e n i a m i . Dielo v y d a l o d o i u p o d -p l s a n é n a k l a d a t e ľ s t v o . C e n a b r o š . v ý ­t i sku K 3 6 0 , viaž. K 4*50, p o š t o u o 2 0 ha l . , r e k o m m a n d o v a n e o 4 5 h a l . v iac . Dr. Vavro Šrobár sobral v tejto knihe so zreteľom na naše slovenské pomery všetko, čo treba vediet každému z nás zo zdravotníctva. Kniba táto poučuje, ako treba žiť, aby si človek Bvoje zdravie vo všet­kých neprajných okolnostiach neporušené zachoval. O B S A H : Předmluva. I. O vzduchu. II. Odev a šatstvo. III. O vode. IV. O pôde. V. O výžive a pokrmoch. VI. Príbytok. VIL O osvětlovaní. VIM Pochovávanie mŕtvych. IX Deti a škola. X. O prán. XL O nákazlivých chorouách. XII. O pohlavnej do spelosti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrä7oeh. XIV. Stavy bezvedomia. XV O otrs-ách.

Následkom zdraženia materiálov počítame teraz každú väzbu o 40 halierov viac,

ako je h o r e u d a n á n o r m á l n a cena.

—Objednávky vybavuje:—

Kníhtlačiarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m Sv. Martine.

9? sa « b a a h i « r á t o v o i c a a a i i sodpovedná. Zodpovedný redaktor: Svetosár Hmrb&a. Majiteľ a vydavateľ: Consortium F%Tfil Btadreä a Spoi.

Tlaéou a nákladom Kaíhtla&arskeho ůci-atiiarskeho apolkn v Taríianskcnj 8v. Msríiss.