slovenský básnik

(1909-1992)

pseudonymy:A.B. Novosad, Novosad,a.b., A. B., A. B. Nov., -brez-

* 11.1. 1909 Kláštor pod Znievom

† 10.5 1992 Žilina

Narodil sa 11.1. 1909 v Kláštore pod Znievom.

Otec - Štefan Brezány, rodák z Čadce, bol poštovým úradníkom.

Matka Antónia, rodená Mališová zomrela tesne po pôrode.

Starý otec Štefana Brezányho pôsobil v rokoch 1874-1890 v Čadci ako vedúci Pozemkovej knihy.

Svoju mladosť prežil u starých rodičov v Žiline, kde navštevoval ľudovú školu a neskôr Štátnu reálku Jána Palárika v Žiline.

V roku 1926 založil s Jánom Harantom a Jánom Kostrom spolu so žilinskými vysokoškolákmi Literárnu skupinu POSTUP.

V rokoch 1929-1930 študoval na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.

Po skončení štúdia pracoval ako redaktor denníka Slovenská krajina v Žiline.

V rokoch 1930-1931 ako zmluvný účtovník na Krajskom úrade v Bratislave.

V rokoch 1931-1934 ako účtovník na Okresnom súde v Prievidzi.

Neskôr pôsobil v Brezne, Banskej Bystrici a v Žiline.

V roku 1932 Štefan Brezány uzavrel v Bratislave manželstvo so Žilinčankou Angelou Hoos-Štrbovou.

Angela Brezányová – táto výnimočná dáma stála po boku svojho manžela až do jeho smrti.

Kysuckej knižnici v Čadci darovala časť pozostalosti po manželovi Štefanovi Brezánym.

Š. A. Brezány na Kysuce prišiel v roku 1954, najskôr do

Kysuckého Nového Mesta, kde pôsobil na Okresnom národnom výbore.

V rokoch 1960-1969 pracoval na Okresnom národnom výbore

v Čadci.

Počas svojho pôsobenia na Kysuciach sa Štefan A. Brezány zapájal do kultúrno-osvetovej činnosti.

Stal sa spoluzakladateľom ochotníckej divadelnej súťaže Palárikova Raková, literárnych súťaží Jašíkova Turzovka a Jilemnického dni.

Po odchode z Kysúc sa vrátil do Žiliny.

V roku 1980 mu bol udelený čestný titul Zaslúžilý pracovník kultúry.

Štefan Brezány so svojim veľkým priateľom - Jánom Harantom, kňazom a básnikom.

Fotografia je zo stretnutia v Svinnej, kde bol Ján Haranta správcom farnosti.

1932 Krvavé kulisy 1940 Dom v ceste 1969 Moje Kysuce 1969 Stanice slova 1971 Dejatelia Kysúc v

kultúre, umení a vede

1972 Maják 1973 Otvorené hate 1974 Čistá obloha

1975 Literárny odkaz Žiliny. Periodická tlač v Žiline... In.: Žilina dejiny a

prítomnosť 1978 Bytčianskí dejatelia v

kultúre a umení. In.: Bytča 1378-

1978 1979 Rovnováha 1984 Biele cesty 1999 Jesenné slnko 1989 Volání domova

V roku 1932 vyšla Š. A. Brezánymu prvá básnická zbierka Krvavé kulisy. Obsahovala 23 básní sociálneho zamerania.

Zbierka básní je plná výpovedí o ubiedených drotároch, robotníkoch, baníkoch, žobrákoch a o tvrdom živote Kysučanov.

Drotári

Z osudu zbitéuž dávno nám zostavili

curriculum vitae.V očiach s tiesňou našej zeme,

na chrbte s drotárčinoupo cudzích krajoch vandrujeme.

Tam iný vietor nám spieva,že naša zem musí byť zlá,

keď chleba nedáva.

Úryvok zo zbierky Krvavé kulisy, rok 1932.

Titulný list básnickej zbierky, ktorá vyšla v roku 1940.

Obsahuje sociálne básne a skladá sa z troch častí:

Na píšťale vŕbovej Dom v ceste

Nové dni

Moje Kysuce z roku 1969 obsahujúvýber básní zo zbierok Krvavé

kulisya Dom na ceste, ale i novébásne, ktoré vznikli na Kysuciach:

Úsmev a bôľ červených jarabiniekKraj môjho srdcaŽivá vodaKrútňava.

Prvý slovník kysuckých osobností, vydaný v roku 1971.

Väčšia časť nákladu publikácie bola v čase normalizačného procesu z politických dôvodov zošrotovaná.

V roku 1973 vychádza v cykle Národné ráno, vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ ucelený výber vydanej poézie Štefana A. Brezányho pod názvom

Otvorené hate.

Zbierka, ktorá vyšla v roku 1974 obsahuje dva nepomenované cykly básní, v ktorých autor čerpá motívy zo svojho života, vníma okolitý svet a udalosti v najširšom okruhu.

Básnická zbierka Rovnováha (1979) je rozdelená do cyklov:

Rovnováha Klávesy Slnečné dni Dozreté víno

Prvé dva cykly obsahujú básne z prostredia Kysúc a Žiliny a v ďalších dvoch sa autor zamýšľa nad svojim podzimom.

K výročiu 75-tych narodenínŠ. A. Brezányho vydalo v roku

1984vydavateľstvo Slovenský

spisovateľvýber básnickej tvorby z rokov1932-1979 pod názvom Biele cesty.

Posledná básnická zbierka Š. A. Brezányho vychádza vroku 1989 vo vydavateľstveSlovenský spisovateľ.

Básnická skladba má dve časti:Láskou ma hrej Svet a domov.

Vždy keď sa zamyslímRozsvietim lampu fantázieMoje kysucké biele cesty

Pripäté stuhy na lazyZohrejú zimné dni

A ľad sa vo mne rozmrazí

Otcovo múdre znamenieTu našlo nové pramene

Vápencové kľukaté cestyKysucká teplá jar

Mi srdce leštíSmútočné ostneMi jasom zotne

Úryvok zo zbierky Jesenné slnko (1989).

Štefan Atila Brezányzomrel po ťažkejchorobe 10. mája 1992v Žiline, kde je ajpochovaný.

Pri tvojom narodeníhorela svieca v rukách tvojej matkya lúč jej nočný – dennýz jej smrti prešiel v tvoje oči a v

nich žijea z nich sa leje žriedlom poézie...

Ján Haranta

Textová časť: Brezány, Štefan Atila: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a

vede. Martin: Čadca, 1971, s. 75.

Mudríková, Janka: Štefan Atila Brezány – album. Čadca: Kysucká knižnica v Čadci, 2012. Nestr.

Obrazová časť: skeny fotografií - Úsek regionálnej dokumentácie a výskumu

regionálnej literatúry, Kysucká knižnica v Čadci

fotografie zo súkromného archívu Štefana Atilu Brezányho, ktoré získala Kysucká knižnica v Čadci od manželky spisovateľa

Názov: Štefan Atila Brezány, slovenský básnik

Zostavila: Viera Višňáková, Úsek regionálnej dokumentácie a

výskumu regionálnej literatúry, Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK

Rok: 2014