V&!**to* tri racy *• t*M*»« f tetorak, ttrrtek s Mfcota. foiijfaiii i»H|whká«a»Bfc»«lw m « t f Nk 1« L, M poi wia 8 k*

S M M N t a t k , M

ifc 11 !• l i mirth

aUif, Amm&g tigJL T* «, CCMaé eadsossraako M ftaaky.

PnrfpUfcufc •a • •hotť ia j íU é i » U !•:

pre Hak4ak»-U*onk* rofct 4 kor., pre NeaMeko A aarkjt

I n k o S rob., Axeerika 10 . ' »* , otttiB* cadaosemsk* * fir.

řwtaotíire 3U* pt«dáT^« m po 10 hu, poštoa IS k

ňä

Rsdakela. administrácia a axpodíela v Turčianskom 8v. Martine.

Bodník XLVL Utorok, 30. novembra 1915. Číslo 142,

podaril. Útoky pri Díinsku sme odklonili. Najvyššie í ralissimusom bude generál Focb. Franeúzsky minister kommando. [munície Thomas, ktorý sa v Londýne baví, osvedčil,

že otvorí aa centrálne bjró pre fabrikácin manlcie pre

dní. Štyri bulharské sbory, 80C00 mužov, napádajú francúzsky front. Franzúci posial podržali svoje po­lície.

Bctterdam, 26. novembra. „Daiily Telegraph" píie zo Soluna, že položenie v Monastýre je neprt

Kô!o, 26. novembra. Nemecko ponuklo Amerike za každého na aLusitánii" zahynutého amerikána 12X00 dollárov. Zahynulo ich 125.

Lugano, 26 novembra. „Corriere delia Sera" pri naša z Londýna: Potvrdzuje sa, že cár Nikolaj tele­grafoval Paličovi, že Rusko príde Srbsku na pomoo

Sretova ro|na« Rotterdam, 26. novembra. Z Ríma prináša .Dálily.

Telegraph": Balbari odročili marš na Monastýr zo L ^ d o r u ř e n é Q r é c k o l e D t 0 p o t v r d z o j e > č o n ž p r e d I všetky vlády ententy. strategických príčin. Bojujú pri Gradsku u2 viacej| t- d o T O j j | 0

Úplná shoda je už zabezpečená Miery proti gréckemu vývozu a dovozu sú ui od­

stránené, čo urobilo v Grécku velmi dobrý dojem. Lugano, 26. novembra. „Corriere delia Sera*

. píše: Nóta Grécku počína B výrazom sympatie a dobrej meneoé. Red nepriateľ napadne Monastýr, presvedčí L f l , e Grécfe0 a žiada- 1 Aby Brbské anrlické a P Bulharom. sa, že chrabrí obraci nemámili času, ale dobre sa f r f t n c ô z B k e y o j g k á | j e 9 t l i b y ' p r e š l y n a g^b/territo-f B n k a r e i t « 2 5 ' n 0 V e m b r a - " . U n 5 ™ 8 8 n l " P0™1

prichystali na obranu. r i u n ) j n e b o , y o d z b r o j e D é t h a t e n é # a l e m a i y By0t?0dný Rotterdam, 25. novembra. .Renter" w«"t"Je:pohjh. 8. Aby akeia .pojeneof bola obľahčená pouti.;

Posli ententy nežiadali od Grécka demobilhovanie,jt(m c i e g t | ž e ! e z n í e B iných pomôcok. 3. Smejú apo-i ale navrhovali, aby stiahlo svoje vojsko z terrainu, j J M c | p r o , i í o r n 8 j d r u h ó p o n k t y G r é c k a o b j f t d i ť t 4 J Ba ktorom vystupuje ententt. Politika ententy idete,fN a m e S o v a n é požiadavky má priat úradná, zaväzujúca' aby poistila Bvoje položenie. fodpoved.

Lugano, 25. novembra. SkuludiB sa vyslovil pred E g t e p r e d o d p o v t d o o y M a l t e z a d r Ž 8 D é g r é t b e ' dopiBovatelom .Petit Parisiena", že Grécko má je-,, o d e b o l y p r e p D B t e n é B m i e r y b l o k á d y o d r o c e D é . diné želanie, aby ostalo neutrálnym. Dobrú vôľa aká-j ^ ^ a ^ . Q r é c t o p r i j a , 0 V É e t g y p o i i a d a v k y

žalo Grécko proti entente pri vylodňovaní vojeke; o istote spojencov a vyslovilo nádej na úplnú sbodu.

za možné, že Rusko napadne Bulharsko od Dunaja. No vysoký politik, ktorý prišiel z Petrohradu, tvrdí, že je to viac-menej fantázia. V Ressarábii je ticho.

Berlín, 27. novembra. Z Christisnii telegrafujú. j Vyjednávanie medzi Románion a Ruskom rase su po* j čaly a idú úspešne. Ruský vládny zastupitel je už od 20. novembra v Bukarešte. Romania ešte nechce sa

• bezprostredne zúčastnit na vojne, ale možnoBf je. I Preto stahuje Rusko vojsko v Bessarábii, aby bolo na pomoci Románii. Rusko nemôže napadnut Bulharsko prvej, 2 oj, než BI nezabezpečilo bazis v Románu. Romania

eneva, 26 novembra. Zprávy francúzskych novín . . . . . . . » . . . . . . .. . . . , \ ' , .., . . . . . . , .,, posial nesľúbila, že nebude robit (aikosti ruskému O gréckej otázke znejú dnes tichšia a nádejnejšie. . . ; Kabinet Skuludisa dal všemožné garancie pre istotu \ ' . _i . ,* _. . ..

Ti Eopenhagen píšu, že

v Solúae. Ale keby poskytlo entente bazis pre vojsko j ententy zúčastnilo by sa aktívne na vojne. Grécko ne-chce sa stat hojištcm.

Rotterdam, 26. novembn. Z Londýna zvestujú :j ̂ i^ýčhloiZ íexkľvojľko ^ o 7 n a ' a e v ^ ú J J™£ B ' ^Tf?" , Stavid.i, grécky hlavný konzul riekol .Reuterovi", b r a n i c a g r é c k e j Macedonie do Eoira * b a l k á n a k B a r m á d a j e n ž P c h r o m 8 d e - v 0 d ř i M

že väéšina gréckeho národa má p r i a t e l í city proti | D e n i s C o c h i n C f i 8 t u j e ^ ^ g r é c k o m ^ . ^ «.okolí stoji šest armádnych zborov Majú hojnú ar-entente, ale pamätajúc na hrúzy balkánskej vojny,! H e l l e « c e 2 g o l ú n M e a a i n B ttillena z franzúzskych fabrík. Mnoho konnice, čo je nechce novej vojny. Grécko sa nikdy neobrati proti." H | a & M > n o y e m b r a < ^ i m e B n - p f g u : tíih B p 0 J " a k 0 m • i e n e i d e ° ^ l o d n e n i e - Kuropatkin prišiel do entente. Král nemá nepriateľského citu proti Anglii. J e n y c h ? e I n j o c | j f l B | j a 8 D á V É e t k y m n á r o d o m J e g t Odessy. On želal najviac hovoriť s Ki tchener . | é ^ -!£ké á d e o j d ' | M n e a ô 2 e f Berlín 27. novembra. Zo Solúna zvestujú: Fran-

Berlln, 26. novembra. Euteuta odtiahne vojsko „ , „ b o ý > H r d Í B 8 k é r o t i v e n ä e B8 ^ h o d eúz, a Angl.čania pred 4 dúam, šest pukov poslali od Demirkapu, aby ich Bulhari neobkolesili. ; m a , 0 , D e ô f a 8 t i 8 Í, R u 8 K 8 n i e 8 Ú e l o f f i e n 6 na front a us.lujú sa art.llenu rozmnožit Do Solúna

Berlin, 26. novembra. Dna 25. novembra bola ^ a m á d a b u d e d i W ^ n e o k n p o v a n á í a 8 t P««J•*«* "&\* W « V ••*• "ÍL Ide chýr, i . v Bukareiti korunná rada, na ktorej boli: C rp, Ma- „„„,,.. „ ř„„. s „Ä„A . . « « . D . , L ._ A : Angličania z Kavally idú poslat vojsko na bulharská joresco, Marghiloaian, Filipescu, Joáeacu, Rosetti a celá vláda i vysokí cfficieri.

Ruska utvori nové armády. Rusko vo dne v noci t pracuje na ebrani a munícii. Keď bude met ••' ídos* vojenského materiála, milliony vojakov pohrnú <

Lugano, 25. novembra. Vojvoda Gbyka, rumunský flB m h r a n i c e P o t o m > a v o j n a o b n o v í g o Ď o v a n o a

posol každý deň radí sa a francúzskym v e s l o m H o u „ o d n s e v o 0 8 f o O í M a r 8 N e l B Cov na východ a na ' rrerom. [Balkán bola velmi smelá politika a mala mnoho vo-j

Úradná tpráva nášho generálneho štábu. D n a; Jenských predností. Nemecko má nádej, týmto krokom |

nnvpmhm n> nninHnia i zdržanlivých neutrálov přikut k definitívnej neutralite. novembra, na poludnie. J * > 1 8 c i e n o , ý m Bprievotíom. Na stanici vítal ho Qaaz-Nemecký generálny štáb velmi dobre vie, že v mo-í 3 "ť"" '""""" «• »*»u»w «>»• uV V4«» mente, ked sily svoje rozptýlí, ani na jednom z troch * 8 r o n i - R a d i l B a 8 0 S o B n i n o m - V ""JblMMch dftoeh frontov nebude môcí dosiahnúí rozhodnutie. Jeho po- P ô ' d e d o l

loženie sa zhorší, Petrohrad 26.

86 Na ruskom bojišti nič uového. Položenie pri Gorici sa nepřeměnilo. Tuhé boje

trvajú. Cľté útoky proti Oslavije si nepodařily. Na severnom svalu Monte S.n Michele i v noci

hranice. Rotterdam, 27. novembra. Z Ríma oznamujú, ie

taliansky, francúzsky, anglický a ruský posli na be­

je Černohorská obec na vyšnom Line) Lugano, 26. novembra. „Secolo" prináša a Rfma:

Dnes ráno z Briodisi do Ríma p: išiel lord Kitchener

Gadornovi. novembra. Duma bude trvaí lení Rotterdam, 27. novembra. Z R'ma zvestujú:

.a bojovalo. Útok na koačiar vrchu bol naším ohňom W ^ l d n e ' • * P ° i e d a a , a roíP°*et- C n í 0 B t 0 ' podá = Lord Kitchener a Rennel Road a t i c k ý posol radili vládne komuniké. * | B 1 každý osve BO Sulandrom a Sonoioom. Posol dával

Ženeva, 26. novembra. Král Nikolaj černohorský l l |nč na počeBt Kitcheners, na ktorom zúfaBtnil ta presťahuje sa do Skadra. Jeho rodina ostane v Cetini. j • miniate* vojny a minister kolonií. Potom vyjednával

Paríž, 26. novembra. Minister grécky sa vyslovil: i Kitchener a generálom Pcrrom a navštívil francút-

zaduaený. Nábeby na San Martine boly odrazené. Čím jasnejšie Taliani vidia neužitočnost svojf j

poslednej tfldnzívy, týaa častejšie padajú taiké bomby

rozrnmit. Deane boria domy a chrámy. Posial naro­bili škody na sta viskách na 25 millionov korún. Skoda i d o b r o P r a j n á - 3 > V G r é c k a

na Búkromnom majetku nedá sa ani oceniť. P t 8 t a nez(ivihne proti entente.

neutralita bude proti spojencom, menovite proti Francii ani jeden človek nikdy

Naše vojsko na vyšnej Drine odtislo nepriateľa za Golea a Kôru a vzalo čajnice. Cernohorcov odho­dili sme pri Gilieva Planine.

Južne od Nového Pazaru prenikli sme na Mokrú Planinu.

Kosovo Pole je v rukách spojencov. Námestník šéfa generálneho štábu v. Bôfer, feldmaršalleutnant.

Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda 88. novembra.

Na západe kanónové boje

Dňa

Rotterdam, 26. novembra. .Daily Telegraph" píše zo Soluna, že cár Nikolaj poslal Pašič vi osobný te­legramu), v ktorom slubnje, že pod jedným týždňom budú stát ruské vojská na bulharskej pôde.

Stockholm, 26. novembra. Tu všeobecne neveria vpád RUBOV do Bulharska. Také hrozby boly viac di plomatickým tlakom ako strategickým výpočtom.!Na posilnenie anglického vojska v Egypte V BeEsarábie cenie toľko vojska ako udávajú. Ostatne Austrálii tri delostrelecké brigády

Rotterdam, 27. novembra. Lírd Kitchener odce­stoval na poludnie do hlavného tábora ku královi.

Bukarešt, 27. novembra. V nedeľu 28. novembra otvoria Bnem. Take Jonescu pripravoval veľké národné ahromaždenie.

Berlío, 27. novembra. Od srbskej bránice po Solán ustanovia neutrálnu zónn, na ktorú sa utir.hnut rxôiu vojská ententy.

Berlío, 27. novembra. Z Kaira prinášajú .Times": tvoria v

. paličské granáty' na Gorici, ktorú dľa plánu idú *• Q t é c k o J8 n e u t r á , n e * 0 B t a n e n e n t r á l n e ' 2 M t a i ^ h o veíposla. Talianske noviny oslavujú Kitchenera.

;

v ruských prameňoch nič nestojí o bessarábskej a bulharskej akcii.

Kopenhagen, 25. novembra. Joffre má byt vyme

Bukarešt, 26 novembra. .Universal" píše: Rusi porobili v Reni veľké prípravy. Nastavali mnoho poi tónov, 15 transportov pokryli strechami, niektoré

« * r 1> - • — - - r f -j j i- r - i

Pokus Rusov překročit MÍBSU pri Pulpe sa ne-'novaný za predsedu spoločnej vojenskej rady. Gene- * z nich oddali červenému Kríio.

Amsterdam, 26. novembra. .Brževija Viedomosti*;sme 800 mulo?. V Mitrovlci ujali sme UOCOmiťov.. Lugino, 28. novembra. .Stamp*" prináša a I V prinášajú interviev generála Rusského: Nejdem aa j Námestník iéfa generálneho štába v. Hftfer, feldmaršal- J r i i t : Fraacúzske noviny považujú grécka odpovedám púšťať do proroctva, ale je isté, ie ame oi zabezpe- leutnant. cení pred nepríjemnými prekvapeniami. Caa prekva-j pent už ta minul. Nehovorím, že by nepriatel bol vy- Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Ona čerpaný: nepriatel je silný, ale nie natolko, že by nás[27. novembra, mohol překvapit Auglo-fraocúzska armáda je teras velká a náramne vyabrojená. Tým, ie nepriatel neaa-prednje, upáda. Pri Dvinska ame ukázali, ako vieme potriaat nepriatelom. Vo vojne aú dôležito fiktá. Tisíe príčin máme veriť, že Nemci hodne oslabli.

Balkánske udalosti náa nepřekvapily. To celé je iba epizoda, Balkán je drahoatapnovým bojištom, tam

Na východnom i západnom bojišti ni6 nového. Západne od Prištiny nemecké vojaka obsadily

výšiny oa Iavom brehu Sitoice. Južne od Drenice prekroCili Bulhari líniu Goles!minister, aa vyslovil: Kedi medzi Gréckom á ententes

Itimlia—Jezeroe. Najvyššia kommando. | stalo aa usrozumenie, ententa ešte nedoaiabla ciela, lebo dla toho nerozumenia utvorili neutrálnu z6nu a

dostatočnú, ale BO všeobecným položením nie aú apo-kojné.

Rotterdam, 28. novembra. Grécka vláda ide na­vrhnúť entente, aby vymenovala vojenských znalcov, ktorí bndú B gréckym generálnym štábom pojednávat o jeduotli vostiacb, žiadaných v novom protokolle.

Berlín, 28. novembra. Drngumia, grécky finančný

zvrtnú diela na Balkáne. Rumunsko a Grécko mnsia prísť na čisto. Bola reč, že ruské vcjiká chcú aa vylodaiť na bulharský breh. To neoie pravda. Preto Nemci chcú poalat vojská do Bargasn a Varoy. Kto vie? V bulharskom vojsku muaí příst psychologická premena.

Paríž, 27. novembra. .Petit Parisian- pťSe, ž e \ k e i e n t e n t f t í 6 n n n e b u d e r e i p e k t o T a t 9 tedy Grécke nerozhodne Boďba národov. Ostatne, nevedno, ako ; Grécko v svojej odvete dalo vo všetkých punktoch j a i e D 0 m D 8 Í odzbrojiť vojská ententy, alebo mnsl po-

- zadosťučinenie. .Daily Chronicle* nie je ešte spokojná v o l i t t Nemeom priechod cez grécke territorium. a chce mat písomné garancie o používaní príatavu a Rotterdam, 28. novembra. Kommando y Solúne ielesníc. dostalo upovedomenie, že Grécko povolí vojskám en-

Lugano, 27. novembra. Sonnine reieroval na mi- j tenty svobodný pobyb. niBterskej rade o položení Grécka, ktoré je velmi] Zima prišla na Balkány predčasne, ČO obťažuje priaznivé. Srbská armáda má ústup svobodný do vojenské diela.

Ghristiania, 26. novembra. Velké ruské noviny Gréko Macedonie alebo čei Ocbridn do Epiru a Al-j Berlío, 28. novembra. Do Soluna přišly tri trana-oznamujú, že v Eurlandii chystá aa velká bitka. jbánie. Ententa má svoboda akcie na gréckom území.' portcó lode BO škótskym vojskom.

Logino, 25. novembra. .Corriero delia 8eraa!Gié:ko slabilo čiastočnú demobilizáciu. Rotterdam, 28. novembra. Francúzi hádzali na oznamuje z Londýna: Minister munície Lloyd George Bolún, 26. novembra. Francúzi a Angličania po- bulharský tábor pri Stramici a Iatipe bomby B aero-predsedal komisii, na ktorej boli francúzski, talianski alali 6 plnkov na front. (plánov. • ruskí delegáti. Išlo o transport vojenských mate- Kopenharen, 27. novembra. Ruaká ministerské] B e r I í n i 2 8 - novembra. Venizelos sa vyslovil pred riálov. r a 1 a „„vrela expropriovat všetko nemecké imanie vo dopisovateľom BTimesB-ov, že dla jeho presvedčenia

Finnsku a na Kavkaze. Robí 2 milliony hektárov. Í ententa konečne musí zvíťazil. Grécky národ o tom

Ženeva, 27. novembra. Taliani dodali pred Goricu e 5 t e n e n i e P r e 8 T e d * e B * -nových 120 ťažkých kanónov. Cadorna chce ešte tohto V i e d e ň » 2 8 " B 0 * e m b r a - Q o r i w P n 8 t n e • -»ld |» mesiaca Goricu zaujať. Idnom' 0 r 8 n í t ? r 0 Ä 8 Í r a Í a P o ž i a r e - Z h o r e l a r e á l " a 8 k o l ».

Lugano, 27. novembra. Talianska vláda rekviro-' k e p i t 8 n a t ' P > , á c V e r , e h ° ' p a , á c F a i t h a ' m e 8 t a k ý k d p 8 t '

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 27. novembra o 4. hodine.

Na ruskom bojišti nič nového. Taliani bombardovali a útočili včera na celom

prímorskom fronte. Nábehy ua mše pozície na Mrzlom Vrchn a J u I n e ^ V . ^ " ľ ™ M B , c k é p a r B Í k j ! • A , g i e r B ' • T a n U "

boly čiastočne v boji z blí.'.ka a čiastočne ohňom od­klonené.

Pred Tolmínskou hlavou mosta naia artilleria súitrednovania vojsk v Odessa a prístavoch černo potlačila každý pokus útoku. morských je premávka osobná velmi obmedzená. V

I pri Plave Taliani márne útočili. BeBsarabii je nž 300000 mužov vojska. Rumunskú Najtuhšie boly boje na Gorickej hleve mosta. Pri •>«•»«»««» rešpektujú. Cez Kijev idú neprestajne vo-

Oslavie dalmatíosky peši pluk No. 22 odklonil n á - ;J e n B k é T U k y *

beby. To Bamé atalo aa pri nábehoch na Pevmu aj Atbéay, 27. novembra. „Havas" oznamuje: Posli Podgtfu. štvornásobnej dohody predobedem oddali vláde nový i

hotel Pošta. Pozrnmené aú ulice: Via Rastello, Via Signoři, Via Vetturini, Via Seminario. Zpustnulo cen­trum mesta, od Piazza Gorno až po Corso Francesco

Berlín, 27. novembra. Následkom mimoobyčajného o • w ,• u u u •••. -u m . • u ' . ' J i Gui8eppe. Talianska bomba zničila najkrajiie Btavisko

a .Cataaia"

spoločný protokoll. Nový protokoll týka aa jednotli- y R n S S n k u 8aBtrednili 40000 vojakov, vostl a je velmi dôležitý. Skuludis šiel sa radit a krá- j r e j n 6 b u d o v y v y p r á z d n i i i pre vojsko.

lioro, potom bola ministerská rada. Nový protokoll spomína praktické miery, ktoré

Gorice: biskupské gymnázium. Pod rumami ležia mrtvoly. Okolo Goriee tiež zúria požiare. Domy dedín Babia- a Savcgoa plápolajú.

Beťín, 27. novembra. RíäBky kancellár bude mat na nemeckom ríšskom aneme velikú reč o vnešaej i vnútornej politike.

Bakarešt, 28. novembre Z Giurgieva oznamujú: Školy * ve-

Do Roščukn [prichodia vojenské materiály,

Gorica Btcjf pod palboo ťažkých diel. SoBtrelili sme nepriateľský biplán pri San Lo­

renzo di Mossa. Na planine Doberdo bitka skončila sa udržaním j Nevy protoKou spomína p^aKticse miery, Ktorej Bakarešt, 26. novembra. Do Ijmsila priila ruBká

nášho frontu. j ententa očakáva od gréckej vlády a o ktorých sa vo vojenská lod. Prišla z Odesay a ráno pohla sa do Na tyrolBkom fronte znemožnili Brne jednotlivé! všeobecnosti nž dorozumeli. Ententa dúfa, že grécka RB11\. p r e d Talčou včera dve ruské vojenské lode

nábehy v Dolomitoch. l v I á ( l a nebude sa protiviť proti jednotlivostiam, keď víp r e Biy gmerom k Reni. Pri Čajnici a v Sandžaku je poloien'e nepre-1 princípe shodu prikryla. Bnkarešt, 28. novembra. Rozširujú po meste

menenó. Lugano, 28. novembra. POBIÍ ententy včera odo- plakát, ktorým sa vyzýva Rumunsko, aby napadlo Na Suehej Planine západne Mitrovice odtisly naše vzdali spoločný protokol ministerpredsedovi Skuludi» i Rusov v Bassarabiu a vydobylo Bessarabia pre Rá­

čaty Srbov k černohorskej hranici. Pri Pristine zajali aovi. Ide o politické a vojenské garancie. «»«S?B

mansko.

BESEDNICA. I mi modzgom, čo by spravila. — Ale ja, — ja som ja, a že cestujem. — Po Subotica Ba nič zvláštneho ! teraz v klietke zavřené vtáča. Nie moja, ale iných nestalo. Ktorí sme eestovali dtlej, museli sme dor u Sit | vola s% teraz uplatňuje A miesto aby uplatnila svoja k pn skúmaniu uaže listiny Pán, ktorý pozeral .môj

N a k r á t k e ! c e s t e . [energiu, .vyhovela ideálu, beriem do ruky už vari jgizolvány", azda i nechtiac pozrel mi do tváre, 1 , " " " treťou rukou písanú Kriegditeratóru, — sedám do bladal môj .zlatý zob", k čomu dopomohly mu moje

Marienka Kupčokcvá. fotela a pevným úmyslom: áno, zajtra už iste pôjdem,často k smiechu náchylné fota. . . . . Navštívite tedy vašu krásnu, bohnžiaf ale P r e informácie... Konečne je až i po tejto ceremonii. Pohodlne

čiastočne spustošenú vlast. Navštívite tiet Zborov j V jeden deň, ked moja túžba až dozrela vrebola, usadila som sa na drevenú lavicu, (kde sú zašlé časy • Bardijov miesta krutých bojov? Ztjdete azda tiež odhodlala som sa vypýtať mienku vážného úradníka ked na našej dráhe chodily vozne a plylovými kré­do údolia Laborca? — Ak áno, spomeňte si cestou ohľadom cestovania. Zamračil tvár a povedal: .Ak Blamil), vsala noviny a vážne začala čítať, a Izbngyradványu do Mediilabor'ca, že tam bojovali • i Váš pán přijde na urlaab, to pôjde lanko, odporúčam] Držala aom asi v prostriedku úvodníka, ked •pomíňali na vás vaši známi. Bude li vám možné,'niat trpealivoat..." I vidím, ako jedno za drahou tiahnú Ba úzkými dve-vystópte v Medzilaborci s vlaku, pozrite BÍ kláštor Celé dva mesiace líhala a vstávala som s trpezli- rami čo jedna to ckrúhlejšia ženička. Tá najširšia, .Szentbasilcsárdu", asi pol hodiny od nádražia vzdia-í™8'011- s chvatom čítavala liBty, poslané B bojišta. čo mala na sebe BO 10 sakiea, stala si ku mne. — lenú. Tiež pol hodiny na severovýchod 8Ú opustené V ducha dychom zahrievala ich Bkrehnuté prsty, ked Cerveno-modro pásový dáždnik vyložila na polica, a ruské zákopy, zablodite-li tam, predstavte si, že v nich ! "dela som, že litery .tancujú" na papieri, —• priala ručný kôs íala pod lavica. Sadaúc si, rozložila Sukne le*i asi tiBÍc zabitých ruských vojakov. Hned šťastie a šťastie... f na široko daleko, a ja cítila som sa pri nej ako za u nádr»žia najdete velké spoločné Hroby, a vedia nich hrob s bielym krížom a ruským nápisom... Odpo-

Prišla pošts. List so zelenou obálkou a dvoma' španielskou stenou. Po chvífke som BÍ ju obzrela a velkými žlto kávovými jódovými kvapkami, — ktoré » úžasom zbadala, ie má tvár od pliec rovno, —totiž

člvaj v pokoji, bratře slavný hrdino... Kedykoľvek! rýchlo boly Btretó. To list od muža. Čítam: .Dostanem nevedela som rýchle, kde sa jej konči hrdo a začína navštívite tuto údolie, spomeňte slov vášho i nášho 14 dnový urlaub. Pôjdeme na Horniaky. Navštívime brada. K tomu si jej čelo lesklo ako bielym .Aida slávneho Kollára: Stoj noho I posvátná míata jsou mamu, apov hrob, zabavíme sa Pešti, — a koniec, crémom vyleštené. kamkoli krá íš. I Ty pôjdeš k chlapcom domov, — ja na front..." | Čítať som dalej nemohla. Mýlila ma moja BÚ-

Úryvok listu, ktorý písal mi jeden známy priateľ Krátko po vojensky, — myslím v sebe. Moja aedka svojím ťažkým trhaným dychom. Nemajúc čo s ktorému podobných mám veľa a veľa. Ked som ho cesta do Karpatov ostala mi viset pred očima ako >néh(> Pre<i sebou, poberala soín zlatú roseta na čiapke prvý raz čítala, vtedy len čo príroda striasla so seba [motúz, ked slauiny uiet. j môjho muža a cítila F. J. J. F—F J. pel jara. Ja B celou tuhou mojej duše chcela som j V jedno ráno, ked som najmenej bola pripravená ] — Hé, viete písať? — spytovala sa ma moja vidiet oné miesta krvavých bojov. Vidieť tie miesta na prekvapenie, — zavítal môj muž po 14 mesiacoch susedka a stopla ma do boku, nie práf e jemne. tak, ako sú, kým ešte zub času nestře s nich pravdu, prvenstvo. Vidiet zákopy, v ktorých dýchalo na tisíce ľudských tiel kým nebudú kamením zahádzané a vodou

domov, a tvárou ako plný mesiac. — Viem. Bol tedy urlaub, prišiel muž, ale nadovšetko^ — Tak napíšte mi pár slov na túto kartu. —

mala som v hrsti aj ,igazolványtt od Kysáča do Pu- z nádria vytiahla dopisnicu ai obrázkom, ako Ba mladý plné, podobné obyčajnému dediuBkému girádu. Chcela kanca. Opatrený portrétom, opatrený civilnými i vo-i vojak odberá od svojej milej. Bom vidiet milé, biele, v ktorých aa dátd 8 vetrom jenskými podpismi, a opatrený poznámkou: Iimertetôj — A čo mám písať, ako? naháňa, pozctiló chatrče mojich ubiedených bratov, jele: arany fog (zlatý zub) i — Hned vám poviem, ale litery nech sú .cifra PritiBQÚí k nádram milú sirôtka, tešiť lkajúca a sú-j U s dobrú hodina sedela Bom v rýchlika, keď — ringóš", — a vy pán kaprál, — hovorila k môjmu fajúcu mauielka. Velí a veľa dobrého preháňalo sa ešte vždy nechcela som veriť sama sebe, že som to mužovi — dajte eeiuiu tejto bielej osobe.

Rotterdem, 28- novembra. Acgl ckú loď aBal-gowaie* v Severnom mori napadly tri nemecké aero* plány. Hčdzely bomby a Btrietaly a pušiek. Nestalo aa oič, aeroplány odletěly na juh, „BilgoWaie* voišla da rotterdamského pristáva.

Rotterdam, 27. novembra. Norvéžsku lod „Klár* potopili. Z mužstva aachráaili 8 mužov.

28 Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa

novembra o 4. hod. Na ruskom bojišti nič nového. Taliani napadnú prímorský front. Stojí ich to krvavé obete. Najhorší boj bol na

©oricskej hlave moata, kde Ba chceli preborit.

pórujte vládu v týchto (aikých časoch. Dúfam, ie vy-plofte potreby armády, ktorá je hodná dôvery. Bob nech žehná vaše price I

Rím, 28 novembra. Kitchener doatal velkokríž ráda Lazaruoa a Mauritiusa. Donieaol rády pre Ca-dornu a Porro.

Athény, 28. novembra. Denisa Cochina vyvolili sa čestuóho meštana Athén.

Domáce zprávy. — 29. novembra.

Deiné účinky vojny. V .Bpesti flirlape" pro­fessor Bernát AltZindtr píše:

,Boli by Brne Ba akorej nazdávali, ie sa peniaze Na krátky čaa bola výšina v ich moci. No naše poukrývajú, ako sa boly ukryly na poíiatku vojny,

vojsko nazad vydobylo zákopy. lebo ved peniize sú strašne zbabelé. Ale teraz, tak I do našich pozícií na Podgore vnikli Taliani ] aa tdá, c((a Ba velmi dobre, neboja sa, nkazujú Ba na

ale boli vyhodení a prenasledovaní.

ckých ladí, ktorí nevykonali ničoho za vlast, robili všetko len proti vlasti, ktorým protivné bade, ie iní sú inakší a azda i povedia: ,Ci je už po vojne? Aká škoda I Tak sa nám darilo I " . . . A my dívame sa na to B akousi orientálnou fahostsjnosfon, miesto aby sme nahí? B protestovali. Radšej sa utiahneme. No teraz nejde utiahnnt sa: kto sa utiahne, zle urobí sebe i vlasti."

Pri Oslávi j i leží 1000 mrtvol. Na Doberdo Taliani žtarmovali San Martino ale

boli odklonení. Daromné boly i nábehy na Bsverný oddiel pri

Soči a pri Zagore, Plave a Tolmine. Položenie je tedy nepremenené, front Soče v našich

rokách. Dtok na Monte Piano bol odrazený. Cernoborcov odhodili sme čez Metelka. Naša kolonaa od Mitrrovice pretiala sa k čerac-

borskej hranici. Zajatých 1300. Námestník šéfa generálneho štába

v. Hófer, feldmaráalientD«nt.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 88, novembra.

Naša vojská obsadily pri Neuville zákopy a za­jaly niekolko Francúzov. V Champagni a Argonnách je iivá kanonáda.

Na ruskom bojišti Brne sostrelili aeroplán pri BaBchofe. Letúna sme zajali.

Na Balkáne prenasledujeme. Rudnik sme obsadili. Útekom Srbo v do Albánskych hôr velkä operácie

Chýrnik. Lacnejšia múVa Vláda vydala nariadenie, ktorým

cena vírovej múky je snížeiá o osem halierov na kile. Stoliciam, ktoré ai boly opatřily váčšie zásoby múky, nariadenie dáva právo vykonat si u ministra, aby túto zásobu mohly předávat ešte po atarej najvyššej cene. — V Tnr&nskej stoliti — dla ministerského naria­denia — cent pšeničnej várovej múky je po 52 koruny.

Krajinskú jednota peňažných ústavov. Valné shro-msídenie Krajinskej jednoty penacnych ústavov bolo

ulici, sú také naduté, bezočivé, ako ešte nikda. Celé]T Peši v nedeľu popoludní. Na miesto nebohého Ko-legeody poduť o tom ako ide obchod zlatníkom alebo''. lomana Szélla sa predsedu Jednoty vyvolili Ladislava »*-. *» n„j<. . !* i ,„»„«. . i ^ i . u . ™ u j n o , w i . Lukácea. bývaléno finančného ministra a mioistrapred-tým, čo predávajú kožuiioy. Ľudia sa vraj až nazlostia,! B e d a B)itJmMeniiS r c k o v a i 0 j 0 8 t a n o , á c h pre cen-ak im v ob.hoda ukážu články miernejšej ceny. Ci trom peňažných ústavov. Ns Bhromaždení boli i pred-sd oni vraj žobráci? Pravda, obchodníkom netreba dva rasy povedal. Kto chce vysoké ceny — dobre 1

Také veci sa dejú roku Pána 1915 ho, v Bedem

stavitelia slovenských ústavov. Ujma Debrecfnčancm. Haličskí židia, ktorí takto

rok utiekli a osadili sa dočasne v Debrecíne, velmi

tf*. m«.i.ci , . l k e i , . ) . , . .N.ch . , * * * * , 1 « ^ ^ T ^ ^ M ^ ^ j L T u t S S i a k a t u m a a n vnrr m n h l i air o i o f I * T l f a m a n t w V P a i f f sia * _ _ £-_B3 i\f\r\f\ «* ._:_1_^. _1_ . *._ — aby Brne sa my mohli skvietl" Diamanty v Pešti sa vraj nikda nemíôaly tak, ako teraz, a pri nočných zábavách šampanské i v robotné dni tak tečie, ako predtým len v nedele.

Aký to BmyBel má? Akí sú to ladia, ktorí bes rozumu rozsýpajú a voje peniaza práve teraz? Ci ne­vedia, čo aa deje vo svete, čo je na kocke, aké strašné pustošenie sa robi? Ked čítajú, že v Qorici neostal kamei! na kameni, či sa muža bez starosti zabaviť, vyhadzoval peniaze, kupovat naničhodné veci sa bláz­nivú cenu? Ci ženské musia všelijakými tajnými cestami po neslýchanej cene kupovat si parížske toalttty?... Strašné vecil Ľidia, ktorí pred niekol-

čas vyviezli 9000 metrických centov. Poistenie a vojna. Muzikant prešporského divadla

A. M. bol poistený a spoločnosti .Anker" vo Viedni na 3000 korún. Dfia 29. júla 1914 zavolali ho do vojenskej služby; 24. júna 1915 umrel na suchoty. Poistovacia spolo'nost dávala vdove len polovica po­istenej summy, lebo smrt poisteného vraj nastúpila od choroby, Ltorú si pritiahol konaním vojenskej po­vinnosti. Vdova nepristala a žalovala. V žalobe do­kazovala, že jej muž ochorel v januári 1914 na zapá­lenie, z ktorého pozdejšie vznikly suchoty; smrt jeho nesúvisela B vojenskou službou. Poistovacia spoločnosť stála na svojom a odvolávala Ba na smlovu o poistení, podlá ktorej spoločnost len polovicu poisteného kapi­tálu je povinná vyplatit, jastli amrt poisteného nastala od poranenia vo vojne alebo v chorobe z vojoy vy-

kými mesiecmi v najiäišej biede boli, naraz kúpia ail nesenej. Ale obchodný súd vo Viedni odsúdil epo-1 ločuosí zaplbtit celých 3000 korún. Lebo poistený A.

M. ani nebol na bojišti; zostal v prešpoiskej kasárni dva automobily a trovia desat rás viacej, ako prvej. Človek si pomyslí na posledné dni Byzanca...

Čitárne, že anglická vláda ide urobit energiíný cvičit trubačov.

Vyznačení ministerskí komisári. Gróf Fridrich K. proti Srbom BÚ ukončené, spojenie a Bulharskom a krok, aby obyvatelstvo mohla priviesť k spořivosti. 'Scfcôaboro-Buchleim, gróf Jo«ef Mailáth, župan Julias Tureckom je hotové. Najvyššie kommando.

Mihco, 28. novembra. ,Corriere delia Sera" zve atuje: Srbské vcj-ká čiastočne překročily albánsku hra­nicu Francúzske vojtka preš y do offenzívy.

Bnkareit, 28. novembra. Itumunský sretn bol otvorený královou rečou. Vojaa trvá, riekol král, a ra­

stúcim rozhorčením. Nové štáty připojily sa k boju júcim. Koiflikt sa šíri. ľo nám nakladá bránit velké rumunské záujmy svorne a jednotne. V tejto sessii budí ta Ba radit o návrhoch zákiua a o kredite. Pod-

V Anglii, pravde, nemôže sa robit to, čo verejná I Ssalavazky a župan barón Ludvik Kflrtby, ako mini-' Bterskí komisári pozorovacích staníc, za zvláštne zá­mienka odsúdi. Našim márnofcratníkom čože je verejná

mienka I Na nich ako budete účinkovat? Tak Ba zdá, sú to medzinárodné neresti; ale a nás je bujná pôda pre také veci. Tu každá nová choroba strašné rozmery máva. V Nemecku je najmenej týchto nerestí. Tam je verejná mienka mocná, obyvatelstvo disciplinované, kontrola prísnejšia, svedomie prebadené. Ale čo n náa vidíme, to pripomína Sodomu a G j moru.

Co to bude po vojne? Ked Ba hrdinovia naši vráfa domov, za každým krokom budú střetat cyni*

Môj muž zamračil čelo pri „urazr-ni šarže", ale tužku už len dul. Mns táto vypaBená baba začala bavit.

— Tak, a teras plote. Dopianicu položila som na noviny a prichytila sa

písat, tnk a)w mi ona diktuje: — É les, keďes, lelkem, rózsii fism... Čakám, čo príde dalej... Ch vilka nič . . . Naraz'

cítim stopnutie do boku, tomu prvému podobné. Po zriem ra hu, vidím, že spodná garuba Ba jej rrasie n čelo aa jej ešte väčšmi ligoce, než predtým V mo

.mente vslaU B lavice a vytrhla mi kartu z ruky... — Vy že viete písat— nebojíte sa to vravel?

Ved som vám zreteľne povedala: É| !ôi, ked<5s, lel-kôm, rouzsás fijáou, — prtčo ste tbk nenapísali? Uf,

sluhy pri vojeaskoaa zdravotníctve dostali od Jeho Veličenstva kráfa I. triedy čestný snak Červeného Kríža B vojenskou ozdobou.

Velké spustošenia v Tatráoh. V Tatrách mino-lebo týždúa boiy také strašné vichre, že v okolí Smo-koíca a Veatarova na priestranstve 2000 jutier BÚ pováľané temer všetky stromy, Najhoršie je v Novom a Starom Smokovci. Stromy, ktoré aa nedaly vyvalit a koreňom, aú nad púom na dvoje prelomené, a čo by aké hrubé boly bývaly. A divná vec, ie je toto v Tatrách také miesto, kde obyčajne zátišie býva, kde o vfchroch temer ani neznajú. a — — — — — — — a — ^ m Široké, od 2 - 4 metrov. Nosia ich hlboko i plytko,

Smutné, jednotvárne je v jašení cestovanie šírou'ala bohato zahýbané, no najviac hladké bez obdoby Dolnou zemou. Tohto roku to ešte vlčími cítiť. Polia!v podoba zvona. Od seme sú na 15—20 cm. kratUe. sú ako vymreté, len kde tu pracovalo ao pár Rusov, j Niektorí Btarí páni a dámy hovoria, ba ostro vystu pilné ženy BO smutaými tvárami a tmavým úborom. | pajú, aby zpä'u*edaná boly stredno široké sukne, Jediné, čo rušilo túto tichá jasennú prírodnú melan-i ktoré by boly praktické, estetické, a vgazdovalo by choliu, boly na jvojich mohutných a vysokých ateblách sa vraj súkna pre vojsko!I Ale to ui tak býva: o ši-

A .í. _ l t ._ í I \ T _ ll_ < l l i l * _ l - a A _ A t t J / H n l r i í n . i l r n í n n n n ŕ l Í M A A a n ** n M r \ a X l m . n J K A í n » 1 r*. X

Od nudy i to je dobré.

rastúce alnečnfky. Velké žltá ich kvety vztýčené dví-haly sa k hasnúcemu slnku, aby ich ešte raz poeelo-valo Bvojím leskom. V železničných vozůocb zapalo­vali svetlá, a my blížili ame sa k Pešti.

Tichost na peitianakom nádraží ma prekvapila. Koluý to rozd el medzi Suboticou, Novým Sadom I Ja, už zvyknué držať v ruke legitimácie, čakala som,

roksj aukoi povedia, že je nemorálna, o dlhej s vleč­kou vyriekne sentenciu medicína: treba ju vytvořit, je pre zdravie ákodjá. Moja mienka o terajšej sukní je tá, že komu sluší, nech ju nos', len nech si ja nikdy neoblečie dáma a velkými nohami a vykrive­nými opátky. Topánky sú teraz pidobaó šikovným čiimičkám, 8 tým rozdielom, že sú napred šňůrované.

of, čert ma vetme; celý jarmok aorr sbehala, kým j s ktorej strany niekto pribehne. Lež k'da nič, tu nič N o 8 , a i c n D a l m c 8 e d 6 t 8 lakkovou obrubou a vyso-som našla týchto dvoch holúbkov, a platila som osem — a my pobrali sa>e sa von z nádražia. k ^ m l °P ä t k v - N a m a , 8 Í n o D e u k á ž a 8 * k r a » n e - K o " balierov. Ut. ufl . , . , , . . , „ . . . ,. atýmy sú všetky temer n hrdia zavreté, alebo len

MA mn, la smi,] řn «„» , h ^ . « i . m . w . . , . . , ? ' ľ " . §í J V ^ . T l í P f i ' ,VT

t e J t o ' velni málo otvorené, B vysokým golierom, a kožuši-MOj muž Ba smial, čo ona zbadajúc, rozhorčene! vážuej, krutej, smutnej dob«í Kolké sklamanie 1 Luxus n n v o n 0 h m hnn Klohdkv videla Bom i rokle i vPIk«

obrat, a sa k nemu, ústa až k ošklivost, atiahnuc, ked trvá dale) sh^anie za pôíitkom, kaviarne plné . ^ ^ mľpáčT f ^ ^ A ^ ^ i i ^ S Í hos la chatuajú BI na káve BO smotanovou penou L e a 8 ú č e ä 0 m 8 0 m 8 a n e v e d e I a 3 p r i atelie. Vysoko do a Blatoiltými iecníami. (Hľa, my bývame v Báíke, v i h U d k a č a M Q Ó f r Í 5 l 5 r y m a | o k o m a 8 i u é i a , N a m n a t a ká láv a n o a a n a — ¥• n Ír Ana m a n a c r i H a l i a a m l i 10HI1 n i A I _ * . " . . . . _

Vy.. . vy . . . fclvebliš.., Soolbceatujúci sa v c tóe smiali a my 8 nimi

: Naša Xintippa sekala zubami a stí vlak po prvé zastal, vjstúpiia von. Prijdúc k oknu, »ko" tie tisíce 'naáica bratov v poli) Ja som BV umiŕ : m^g-umelca

ľ i1í . i l ľ/ f ľ T Í ? a ľ l á ľ "T ľ k Í ° w m ? ľ*11™} f-emli' j ? d " mi® jokrúblej tváre a do hladká, bez všetkých boiných í l k p n Ä 1 • . £ ? • Í L - ' r Ä ? . ° ? . . , Í Í 8 Í L Í Í 8 . B ! S f ^ ' " V . L * WdoUaiek vyčesaná dáma robí dojen ipodareJha

. A k bledej, chudej tvári účes takýto mla vari Mna trnc", že dnes budem jest žemle azjem) n a h a r vyhhÍ9aý t i e ž n i e 7 e i m i 8 i B 8 Í . Vzdor tomu, ktorého som pozerala, pohrozila mi päsťou a d ;

m t a ívabf"11 ^ a g J á , , r ° " *~°* n y á j j * ^ m , g í — I " - *\r í " 6 ? / Ž ä l á Í 0 k ŕ B l a K , , p a ľ l , , í V- í?" '*• >"»«*" **™™ a^P» a » «»•• vychytili ja tento mags Bvaba... [.trucoch človek môže si pečienku vyberať, múčne jello r o k a ž n a p o d i y , M n o h o b y e á t n m o h ' l a J

í 8 a ( 0 t o m Dž ma k všelijakým národnostiam pr.nekli, ale tie , ba až po torty syry a kompoty. Ja na moje j o n o n Č 0

Pb y a E d s 8 p s n i l e é i t 8 t e r k y Z 8 u

Fj { m a i 0 t l e í

že ešte i .švába- budem, to aa mi veru am vo sne čisté svedomie povedať môkm, že Peátania dobre žijú' n e c h c e m B Í p ro t i g e b e „boiit hnev staros livých otcov n e P r l 9 u , 1 ° ' . Í 1 P B Q 8 Z Í m a J á " la mužov B huckaaím na novú módu. A pravda re-

Jeden pán, cbtiac byt velmi vtipný, vysvetľoval i Nebola by som žena, keby som BÍ neobzrels čeno, ani nám neslošno teraz v tejto smutnej, vážnej to tak, ie tomu na vine je moja t.?iletta. Poaeváč i korso na Kossnthke a vôbec dámske úbory a lu-! chvíli vážne brat módne neBmysly. mám suknu čiernu, bi úzu bielu so žltou výšivkou (a Xiené veci. Pani móda tento raz až velmi rýchlo j (Dokončenie.) to s krásnou pieštanskou výšivkou) — item — som zvrtU kolesom. Ú'.ke sukne ako švihnuté čarovným! schwari-gelb. i prútom zmizly B površia zeme. Sukne BÚ napospol i

í

Jest ich eäte vždy. Päfčlenový senát v Bábe súdil Indierov, ktorí dodávali živnosť vojsku v Subotici (Steinamanger). Boii to knpci Moric Eisioger a Samo Kreirs, kupecký pomocník Vilbelm Blumenschein a mäsiar Daniel Novák. Dodávali vojaka pobnité ze miaky, pokazený syr, pokazenú k4vo, potnchnntá múka s iné neopotrebiteľné články. E singer dostal pät me siacov väzenia, Blnmenecbeio dva tjždoe, ostatní boli osvobodení.

* * • * Petrolej. Strach je i pomyslieť si, aká by to bola

zima, keby tuk na dlhší čss nebolo petroleja. Lebo petrolej je i • stoletf elektrického svetla velmi váisa vec.

Že by bo nebolo, neveríme. Ale móře aa pridal nejaká prekážka pri dovoze, a už je bieda.

Taká bieda mali po tieto dai v Berlíne. „Ber liner Tfgeblatt" písal:

jUlica T ber ínskej východnej štvrti v novem­brové neviúdoé popolndnie. Na kraji ulice zástup chu-debne oblečených žien pred sklepom, v ktorom pre dávajú petrolej. Dvere sa otvárajú — stisk, streanie krik. Dlho trvá, až príde rad i na tých. čo sú v pro striedka. Ostatným sa ní ani nedostane. Dvere sklepu i zatvorili a treba čeket, až tas budú předávat T'ôbee dávajú len po pol litre; vise nikto nedestane. A to tak ide deň za dňom."

•Nepolepšili sa? (Legenda) Páa Boh poslal na mm SV. Fatra posrieť, či vojsko i túto aiuara ide mat papierová obuv. Svätý Peter išiel, pochodil po bo jiátiach; po dvoch týždňoch Ba vrátil do neba a hlásil es a Páoa Boha.

,Teda čo robia liferanti?" Bpýtal sa Pán B)b. ,Nuž vera sa oui nemodlia", odpovedal Peter ,Zas 3 pspiera dsjú robií pndoš'y?* „Nie, Psne. Toho roka obuv eáte zbaví." Pás Boh vzdychol, a oblsbcením. „No, konečne teda počujem o nich niečo lepšieho!

Tak by BT boli napravili.* Páa B b ; uspokojený, ined dal zavolat nirbolko

anjelov* aby šli požerinúť panovníkom a mioistrom, ie by azda dobre bolu dat Iiíerautom niekolko rádov s iných vyznačení.

Ale v tom Pán Boh už videl, ie na Petrovi ne poznat radoeti.

, 4 čo si taký neveselý ?B Bpýfa ea bo. ,Vieš, že je v nebi radosť, ked koaečne niečo dobrého počut o Vojenských liferantotb."

Sv. Peter pošuebal si brdlo a pokorne mlčal. „Neboli by sa polepšili?" spytoval Ba Pán Bob

už smutnejší. „Hra, môi' byt." ,Môi' bjt? Véd si sám povedal, ie obav je už

B ramennou psdosvoul* „Ked je tam až taká drahota... i po pier ták

tdraiel, že neboiuo dat robit papierová obav."

Priemysel, obchod, hospodárstvo, Poľné rebsty v Bosne. V Sarsjeve vydali úradnú

správa: Mesisc október bo! pre poľné roboty neprissnivý.

Dažde vôbte hatily hospodársku robota. Odmín vcelku primálo nasiali.

I sobratie kukurice sa opozdilo pre nepríhodoý čas. Zsmiaky síce sobrali s póla, ale úroda bola s'abá,

ssda ani prostredná. Krmu pre debytok jeafc dost, a zdravotný stav

dobytka je dobrý. Úroda zimcého ovocia bo'a tiež slabá; úroda

visa, pra plesni?ó chorobu, velmi neuspokojujúca.

Verejná hovorňa. Poďakovanie.

Všetkým velectěným priaznivcom a pria telom, ktorí nám 2 príležitosti smrti našej dobrej manželky, potažné matky a babiŕky, telegraficky, lisovne a ústne Bvoju sústrasť vyslovili; i tým. ktorí jej rakev ven­cami ozdobili; tak tiež velebným pánom farárom: S. Zochovi, lie. Henr. Dxxerovi a Jánovi Scbererovi, za dojemné smútočné obrady, a pp. učitelem: Bob. Lang-befferovi, obidvom Kopovcom, Ál« x. Kraicovi a P. Rúžekovi, ktorí nábožným spevom k dôitojnosti pc-hraba prispeli, íkó i štyrom farníkom cirkvi pod­hradskú bošáckei, ktorí neľutovali ďalekú cesto, aby sa od zosnulej odobrali; konečne velikému zástupu domáeieh a prespoľoých účastníkov pohrebu, vyslovu­jeme svoju najhlbšia vdaka.

V Peziaka, 2¾ novembra 1915. Rodina Holuby Žarnovický.

Malý oznamovatel.

hladá službu, postavenie, alebo chce tieže niekým ob­sadit,

i t t o potrebuje robotníkov, ? x t o hladá prácu, k . t o chce prenajal alebo dat

niečo do prenájmu, l e t o hladá alebo ponúka

stravu, byt,

l e t o zamýšľa niečo předat, alebo kúpiť,

l e t o mieni sa niekde usadit ako remeselník, hostinský, obchodník a nevie prime -merané miesto,

l e t o by sa rád oženit alebc vydat,

l e t o hľadá akúkoľvek po­trebnú vec alebo článok,

n e c h použi je k t o m u oielu

„MALÉHO 0ZN1M0Y1TREA" Hírodných Noiln a výsledok oznamovania má istý.

Cena petitového riadku 8 halierov, hrubou tlačou 12 hal. Inzerát v malom oznamovateli i e uajinene) 1-koraiiovj,

Následkom nafukovania k voisku ná ho obchodvedúcebo prijme Potravný spolok v Klaštorp pod Zuiovom (Zuióváralja) do svojho ob­chodu

obchodvcdncch'o s počiatočným platom 1000 korún, bytné 120 korún a '/ 2% z tržoby, ktorej minu­lého roku bolo 114.CÓ0 kor., Požaduje sa kaucie 1000 kor. a znalost slovenskej a ma 'ar-sk j reči. viest korrešpondi n-ciu a obchodné knihy. Pri hlasy, spola s vysvědči niami, tr ba zDslat správ-* tobože spolku do 15. decembra t. r. a zaujat miesto čím skôr.

ľfíl.vii z n a i e r y ' W

na jeden pár francúzskych a jeden pár nemeckých kame­

ňov, je k dostaniu u

J . A. Kukliša, K u n o v p . S z e n l c z e

(Nyitra m.).

Rozširujte Národnie Noviny!

i

Move vydanie dôležitej slovenskej knihy.

RUKOVÄŤ SPISOVNEJ REČI SLOVENSKEJ.

Napísal Dr. S. G Z A M B E L . Druhé vydanie usporiadal J O Z E F Š K U L T É T T .

Formát 8", strán 876. — Z obsahu knihy: Z nauky o hláskách. — Z nauky o tvořeni kmeňov. — Z nauky o ohýbáni kmeňov. I. Skloňovanie. U. Časovanie. — Z na­uky o význame slov a ich viazaní. A) O jednotlivých čiastkach reči. B) O jednotlivých pádoch skloňovacich. — Z nauky o vetách a ich skládáni. A) O jednotlivých čiastkach vety. B) O skladaní viet a súvetí. O) Odde-lovanie výrazov a slov vo vete a v súvetí. — O pravo­pise. — O lubozvuku. — Abecedný ukazovateľ. —

/Na pokon.

Abecedný ukazovateľ (str. 303—372) je doplňovaný vy-pochovaním germanizmov a vôbec barbarizmov 1 při­

bráním slovenskej pôvodnej frazeológie.

CENA: broäírovaného výtisku E 4.—, v silnom plátne vkusne viazaného výtisku E 5*20, do poly v koži viazaný výtisk, zvláší silná a jemná úprava . . . E 8*—.

Kto pošle peniaze vopred, nech priloží 30 hal. na poSt. porto (rekommandovane o ďalších 25 hal. viac). Kto si rozkáže knihu poslat na dobierku, toho poštové porto

vyjde na 76 halierov.

'jl,ľedzi nami mnoho sa hreší proti slovenčine slovom i •*•"•*- písmom. Mravnou povinnosťou každého dobrého Slováka malo by byt n a u č i t aa správne hovořit i písať svojou materinskou rečou. Inde škola učí rod­nému jazyku, my musíme sa vzdslať sami. Ku všetkému, čo treba vedieť každému t nás z pravopisu a z gram-matiky spisovnej reči slovenskej, dopomôže nám Czam-belova „KUKOVÄŤ". Nemeškajme, ale zadovážme si

knihu a otvárajme ju čím najčastejšie.;

Knihu dostat u dolu podpísaného na­kladatelstva i v k a ž d o m riadnom

kníhkupectve.

Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine. aar«cm.n.ii.art»s.>

„Národnie Noviny" možno p ř e d p l a t i t i pros u•©dnictvom

P a p á n e k , K o v á č & C o . , kníhkupectvo, 886 Milwaukee Ave., Cbicsgo, 111.

za cenu 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne.

I" "f

Kníhtlačiarsky účast spolok v Turčianskom Sv. Martino

odporúča p e i o r a o i t l veŕactenéh* obecenstva svojn m e d e r n e a BA

elektrický pohon lar iadenn

KNÍHTLAGIÄREŇ. Akékoľvek kuiht lař iarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, účty, plakáty, smútočné oznamy, Ustové papiere, obežniky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atd. atď. vyhotoví vkusne

a za mierne ceny.

m & B»»BB»B»SJ!»SB«BBB«|«i«itBS»BIJ»B B«BBBeOttB*B»Ba»B«B1 BiDuaaaaaaaaaaaaaaJaaiMaaBna aaaaaaa»a»»»aaBaaaJ

lozSirujto Národnie Noviny

SLOVENSKÉHO MBRÁZKOVĚHO KALENDÁRA Ä t y r i « 3 . s i i a L t y i í i a . t 5 ^ afoôjoiilí:

13.SL 2 T O l £ 1 9 1 6 práve vyšiel s bohatým zábavno poučným obsahom a mnohými obrátkami z vojny.

O T ^ ^ A T T ' Č a s ť I t a l e n d . á r ' S l t a . — < 5 a s C z á b a v n á : Moja hora. (Básteň.) Svetozár Hurban Vajanský,— Traja starci. V / - L > O A . a . • od Ľ. N. Toktého. ľrelož. Ľ. Š. — Fr. V. SSasiaek. — Slovemký spev. Hviezdoslav. — Hôrne deti. Obrázok z dediny Od Podsitnianskeho. — Ovocinárstvo. J. Gr. — Či káva škodí? Dľa dr. O. Zunu. — Vefltá pravda. Povést od 1. Naiivina. ťrelož.: B Š. — Svetová vojna (S 11 obrázkami.) — Vojenská pieseň. Ján Botto. — Husir. Janko Kráľ. — Nemecko v čísliciach. A. N—k. — V podmaUkoiri lese. Día F. Blega: Horal. — Kvet narcisky A. N—k. — Už sa tá lavička. .. — Hospodárstvo. — Včely a ich užitoěnost. — Prvá brázda. Od Milovaná Dj. QliUia. Preložil F. M. — Piešťany a Trenčianske Teplice v prvej polovici predošlého stoleiia. — Aja Sofia. — Jarmoky. — Inzeríty. — V y o b r a z e n i a : Fr. V. Sasinek. — Poľuý maršalleutnant Hoťer. — Generál Falkenhayn. — Generál Joffre. —Generál Suchomlyuov. — Chrám vypáleného belgického mesta Visé. — Vyp.llené belgické mesto Visé. — V zákopácb v zime. Vojak piše domov list. — Indickí Gurkovia, bojujúci v anglickej armáde, v noci napadli nemecké zákopy. — Generál Pútnik. — Srbským dobiovoľníkom vysväcujú

zástavu. — Na rakúsko-uhorskom bojišti. Vojsko volá na slávu cisárovi a královi Franc Jozefovi.

C e n a 5 0 h a l i e r o v , p o š t o u o IO h a l . v i a c . O d p r e d a v a č I d o s t a n ú v y s o k ý r a b a t t .

ľľšSwadaSak,,'? l[°pe?T! KuíMlaČiarskellO ÚČ. spolku v Tnrčianskom Sv. Martine.

. 4 » / J » W . B T — . ^ — a»A.~l • />-.— -.«,«•»«—— 1b~ — - ^ 1 ^aW— A~^.M. ^ O—-"*