Manuál k spracovaniu záverečnej prácedlhá verzia

PaedDr. Mária Uhereková, PhD.

Dubnica nad Váhomapríl 2014

0

Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad VáhomDubnica Institute of Technology in Dubnica nad Váhom

Obsah

Úvod............................................................................................................................... 3

1 Záverečná práca a jej druh........................................................................................... 3

2 Výber témy záverečnej práce....................................................................................... 6

3 Typy záverečných prác................................................................................................ 4

4 Pedagogický výskum................................................................................................... 5

5 Príprava na spracovanie záverečnej práce................................................................... 7

5.1 Práca s publikačnými zdrojmi............................................................................ ...... 7

5.2 Projekt záverečnej práce........................................................................................... 9

6 Tvorba záverečnej práce............................................................................................. 10

6.1 Vymedzenie a riešenie problémov........................................................................... 10

6.2 Určenie cieľov.......................................................................................................... 11

6.3 Výskumné otázky a hypotézy................................................................................... 12

6.4 Výskumné metódy a nástroje................................................................................... 14

7 Štandardná štruktúra záverečnej práce........................................................................ 17

8 Formálna stránka záverečnej práce............................................................................. 22

9 Jazyková stránka záverečnej práce............................................................................ 23

10 Obhajoba záverečnej práce........................................................................................ 26

11 Postup vkladania záverečnej práce do evidencie záverečných prác (EZP) ............ 29

Prílohy 1 - 17.................................................................................................................. 34

Úvod

Manuál je praktická príručka, ako pomôcka pre študentov pri vypracovaní záverečnej bakalárskej práce alebo diplomovej práce, ktorou študent ukončuje prvý alebo druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Obsahuje podstatné štádiá činností súvisiace so spracovaním záverečnej práce – od voľby témy práce, jej spracovania až po obhajobu vrátane vzoru formálnej stránky v prílohe.

Požiadavky na záverečnú prácu sa riadia: Zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, Vyhláškou ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, č.

233/2011 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

Metodickým usmernením č. 56/2011 o náležitostiach záverečných prác, ich bibliografickej registrácii, uchovávaní a sprístupňovaní

Študijným poriadkom Dubnického technologického inštitútu v Dubnici nad Váhom.

1 Záverečná práca a jej druh Cieľom záverečnej práce je preukázať vedomosti a zručnosti získané v priebehu

štúdia a využiť ich pri riešení konkrétneho problému.

Autor preukazuje v práci schopnosť objasniť určitú problematiku, kvalifikovane pracovať s pojmovým aparátom študijného odboru, kriticky preštudovať primeranú časť publikačných zdrojov súvisiacich s témou, analyzovať, triediť a systematizovať fakty, dať do vzájomných súvislostí rôzne prístupy a názory, zdôvodniť prezentované myšlienky, kultivovane formulovať závery a odporúčania tak, aby vznikol kompaktný prehľadný celok, ktorý je spôsobilý obhájiť.

Téma záverečnej práce súvisí s niektorou oblasťou absolvovaného študijného programu.

Bakalárska práca je záverečná práca 1. stupňa vysokoškolského štúdia. Overuje zvládnutie teoretických a praktických základov riešeného problému. Autor má preukázať schopnosť pracovať s domácou aj zahraničnou odbornou literatúrou, vybrať z nej podstatné informácie pre danú tému a uplatniť ich pri zhromažďovaní, interpretácii a spracovaní práce.

Bakalárska práca môže mať prvky pôvodnosti, sumarizácie a kompilácie v oblasti riešenia čiastkového problému, prípadne môže ísť o aplikáciu teoretických poznatkov v praxi. Autor má preukázať primerané štylizačné schopnosti potrebné na písanie odborného textu.

Bakalárska práca má mať rozsah 30 – 40 strán, t.j. 54 000 až 72 000 znakov vrátane medzier (od úvodu, bez príloh).

Diplomová práca je záverečná práca 2. stupňa vysokoškolského štúdia. V práci autor spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, vhodne zvolenými vedeckými postupmi, výskumnými otázkami alebo hypotézami.

Diplomová práca môže mať charakter výskumný alebo aplikačný. Je výsledkom systematickej dlhodobej práce autora pod vedením vedúceho práce. Jej cieľom je preukázať získané teoretické a metodologické znalosti, ako aj praktické schopnosti a zručnosti vyplývajúce zo špecifík vedného odboru a študijného programu, a aplikovať ich pri spracovaní danej témy.

Diplomová práca má mať rozsah 50 – 70 strán, t.j. 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier (bez príloh). Z toho 30 % pripadá na teoretickú časť a 30 – 40 % na empirickú alebo aplikačnú časť.

2 Výber témy záverečnej práce

Témy záverečných prác sa zverejňujú prostredníctvom elektronického systému MAIS v termíne stanovenom v harmonograme akademického roka (spravidla na konci predposledného ročníku štúdia) a zodpovedajú odbornému a vedeckému zameraniu príslušných ústavov.

Študent môže v dostatočnom predstihu navrhnúť tému práce aj sám po konzultácii a dohode s učiteľom, ktorého študent osloví so žiadosťou o vedenie jeho práce.

Zvolená téma bakalárskej a diplomovej práce je pre študenta záväzná. Názov práce možno v priebehu jej spracovania špecifikovať formou podnázvu práce, pričom téma musí zostať nezmenená.

Pri výbere témy je vhodné riadiť sa všeobecnými pravidlami: téma by mala zodpovedať záujmom študenta a nadväzovať na jeho doterajšie

štúdium, pramene a podklady potrebné na spracovanie práce musia byť pre študenta fyzicky

dostupné a zodpovedajúce jeho kultúrnej a odbornej úrovni, metodické predpoklady pre zvolený výskum musia byť úrovni zodpovedajúcej

skúsenostiam a doterajšej príprave študenta.

Vzhľadom k charakteru a štruktúre štúdia študijného odboru je výhodné, aby východiskom pri výbere témy boli rôzne seminárne a ročníkové práce, ktoré možno rozpracovať do podoby záverečnej práce.

3 Typy záverečných prác

Spoločným znakom jednotlivých typov prác je formulovanie problematiky, hľadanie odpovedí na určité problémy ako aj ich riešenie. Odlišujú sa v štruktúre, v použitých metódach a spôsobe riešenia konkrétnej problematiky v rámci témy. Rozhodnutie o type práce je dôležité na   vytvorenie štruktúry práce .

Teoretický typ práce - zaoberá sa problematikou z teoretického hľadiska, používajú sa teoretické metódy pomocou ktorých sa dospieva sa k záverom teoretického charakteru. Je vhodný na riešenie problematiky týkajúcej sa rôznych koncepcií a smerov, prognóz alebo teoretických modelov.

Spracovanie vyžaduje intenzívne štúdium publikačných zdrojov a iných dokumentov pričom sa ťažisko kladie na myšlienkové spracovanie poznatkov a vedeckých faktov.

Základným postupom je analýza súčasného stavu danej problematiky vyhodnocovanie a porovnávanie (komparácia) zhodných a odlišných názorov rôznych autorov, koncepcií,

3

teórií s názormi autora práce. Vlastné názory autora práce sú nevyhnutnou súčasťou tohto typu práce.

Odporúča sa najskôr jasne opísať základné problémy, otázky teórie, potom sa zamerať na čiastkovú problematiku, t.j. postupovať od všeobecnej k špecifickej problematike, v závere uviesť stručný prehľad teoretických výsledkov a odpovedí na otázky alebo špecifiká danej problematiky, možnosti prieskumu, či výskumu a uplatnenia teoretických výsledkov práce.

Teoreticko-empirický typ práce - má teoretickú časť, ktorá je zameraná na opis stavu, analýzu súčasného stavu riešenej problematiky. Je teoretickým základom a východiskom pre formulovanie problematiky výskumu a výskumných otázok, či hypotéz na ktoré sa hľadá odpoveď v empirickej časti. Empirická časť (empíria - skúsenosť) je založená na poznatkoch z   prieskumu alebo výskumu. Zisťujú sa konkrétne odborné, didaktické, psychologické, sociologické a iné javy, pracuje sa s empirickými metódami skúmajúcimi konkrétnu skúsenosť.

Nevyhnutnou súčasťou je formulovanie výskumných otázok alebo hypotéz, na ktoré autor hľadá odpoveď. Na to si volí jednu alebo viac výskumných a štatistických metód (pozorovanie, experiment, škálovanie, dotazník, rozhovor, test, obsahovú analýzu textu a pod.).

Tento typ práce vyžaduje prácu v teréne (škola, internát, rodina a pod.), kde sa sledovaný jav vyskytuje.

Teoreticko-aplikačný typ má t eoretickú časť zameranú na analýzu súčasného stavu riešenej problematiky. Aplikačnú časť tvorí produkt autora, napr. model vyučovacích hodín, aktivít žiakov, aktivít učiteľa, metodika určitej činnosti, sústava úloh alebo cvičení, projekt a pod. Nadväzuje na teoretickú časť prezentovaním aplikačného produktu na základe potrieb praxe.

4 Pedagogický prieskum a výskum

Pedagogický prieskum – je jednoduchá forma empirického skúmania zameraná na zistenie stavu určitého pedagogického javu. Cieľom je získavať terénne dáta (nie budovať vedecké teórie), napr. z prieskumu názorov žiakov, učiteľov, riadiacich zamestnancov v škole, rodičov a pod. Prieskum umožňuje: poznávať javovú stránku problému, neskúma problém do hĺbky, prináša informácie pre

vytvorenie istého hľadiska na situáciu alebo stav vybraného pedagogického javu, je východiskom pre základný a aplikovaný výskum, často sa používa v bežnej edukačnej realite (napr. na zistenie názorov rodičov, učiteľov,

žiakov), poskytuje informácie o aktuálnom stave a úrovni edukačnej reality.

Pedagogický výskum je cieľavedomá činnosť zameraná na skúmanie pedagogickej reality, pedagogických zákonitostí v procese výchovy a vzdelávania a rozvoja žiaka prostredníctvom adekvátnych výskumných metód a techník.

Cieľom je získať poznatky a fakty o rozličných javoch, vlastnostiach, procesoch a iných stránkach pedagogickej reality zovšeobecnených v určitých poznatkoch, s vplyvom na rozvoj teórie a pedagogickej praxe.

Pedagogický výskum sa najčastejšie zameriava na vnútorné podmienky ktoré sa prejavujú vonkajším správaním, alebo na vonkajšie podmienky, ktoré majú vplyv na osobnosť (napr. žiaka, učiteľa). Pedagogické výskumy a členia podľa rôznych kritérií.

Z hľadiska cieľa sa rozlišuje:

4

a) základný výskum - zaoberá sa kľúčovými otázkami pedagogickej vedy, napr. rozpracovanie cieľov výchovy, tvorba pedagogických kategórií, podstata pedagogických javov a procesov,

b) aplikovaný výskum - využíva vedecké poznatky základného výskumu v konkrétnych podmienkach pedagogickej praxe, overuje teoretické poznatky v praxi, hľadá cesty na riešenie požiadaviek praxe, napr. na preverovanie a skúmanie efektívnych metód vyučovania, štruktúru vyučovacej hodiny, organizačné formy vyučovania, problematiku hodnotenia a klasifikácie, vzťahu učiteľa a žiaka a pod. Uplatňuje sa v záverečných prácach,

c) pedagogický prieskum – sa zameriava na zistenie stavu určitého pedagogického javu, neskúma problém do hĺbky, prináša informácie o určitej situácii alebo stav vybraného pedagogického javu, poskytuje informácie o stave a úrovni edukačnej reality, používa sa v bežnej edukačnej realite (riaditeľ školy robí prieskum na zistenie názorov žiakov, rodičov, učiteľov); je východiskom pre aplikovaný a základný výskum.

Z hľadiska metodológie sa rozlišuje:

a) kvantitatívny výskum – vychádza z teórie, z toho, čo je o probléme známe alebo teoreticky spracované. Z tejto teórie sa vyvodzujú výskumné otázky, na ktoré sa hľadá odpoveď, alebo hypotézy, ktoré sa overujú. Tým sa potvrdzujú alebo vyvracajú fakty a poznatky, ktoré sú o danom probléme známe, čím sa teória potvrdzuje alebo mení.

b) kvalitatívny výskum – zameraný na poznávanie nových stránok a hľadísk skúmaného problému, čím sa buduje nová teória alebo hľadá nové problémy. Hypotézy sa pri kvalitatívnom výskume neformulujú pred výskumom, ale v priebehu spracovania dát.

Z hľadiska hĺbky a rozsahu sa rozlišuje:a) komplexný výskum – zameraný na komplexné javové stránky, napr. na skúmanie obsahovej

prestavby vyučovania v strednej škole, b) parciálny výskum (čiastkový) – skúma jednotlivé časti pedagogického procesu, napr. výskum

nového systému kontroly a hodnotenia žiakov v školskom vzdelávacom programe, klímy školy.

Z hľadiska časového obdobia sa rozlišuje:a) krátkodobý výskum – trvá napr. 1 deň alebo týždeň, b) strednodobý výskum – trvá dlhšie, napr. 1 mesiac,c) dlhodobý výskum – trvá viac rokov, napr. v 1. až 4. ročníku strednej školy.

V záverečných prácach sa najčastejšie uplatňuje napr. pedagogický prieskum alebo aplikovaný kvantitatívny výskum.

Každý výskum obsahuje predmet, prvky skúmania – premenné, ktoré sa definujú, identifikujú, opisujú, pozorujú, merajú, sledujú, vysvetľujú a pod.

Premennou môže byť jav, vlastnosť, podmienka, činiteľ, napr. vek, pohlavie, škola, ročník, trieda, dĺžka praxe učiteľa, vedomosti, názor, správanie žiaka, klíma, vyučovanie, vyučovacia metóda a pod.

Premenné, ako prvky skúmania majú určité vlastností a znaky, ktoré sa môžu meniť, nadobúdať rozličné hodnoty a sú v určitých vzájomných vzťahoch. Napríklad ak je priemerná mzda začínajúceho učiteľa nižšia ako učiteľa s viacročnou praxou, znamená to, že medzi premennými mzda a dĺžka praxe existuje vzťah. Cieľom takmer každého výskumu je zistenie vzťahov medzi premennými.

5

Niektoré premenné (kvantitatívne) sa dajú merať, dá sa určiť počet, množstvo, miera určitého javu, napr. obľúbenosť predmetu a vyjadriť v určitom rozpätí (väčšia – menšia, lepšia – horšia). Iné premenné (kategoriálne) predstavujú určité skupiny, kategórie a majú 2 a viac hodnôt, napr. pohlavie – chlapec, dievča, ročník – prvý, druhý, tretí, škola – základná škola, stredná škola. 5 Príprava na spracovanie záverečnej práce

V prvej etape sa má autor venovať:

získaniu prvotných informácií od vedúceho záverečnej práce, skúmaniu problematiky témy, získať čo najväčší počet informácií o stave riešenia problematiky súvisiacej s témou, vytváraniu pracovných predpokladov a ich následnému overovaniu, intenzívnemu zhromažďovaniu informačných prameňov, publikačných a iných

zdrojov (našich aj zahraničných).

Hlavným nástrojom informácií sú tlačené (printové) pramene, t.j. knihy, časopisy, zborníky, výskumné správy, elektronické a iné zdroje.

K základným prameňom patria: dokumenty vydávané štátnymi inštitúciami - zákony, vyhlášky, predpisy, metodické

pokyny, normy, štatistiky a iné. odborné publikácie, najmä vysokoškolské učebnice, skripta, odborné knihy, ktoré

obsahujú súbory trvalejších poznatkov, odborné časopisy, odborné periodiká a zborníky, ktoré aktualizujú poznatky odborné

literatúry, zoznamy použitej alebo citovanej literatúry, uvádzané závere v odborných

publikácií alebo pri jednotlivých stranách v odkazoch pod čiarou, záverečné práce zamerané na podobnú problematiku (v knižnici vysokej školy).

Z informačných systémov sú najdôležitejšie knižnice, ktoré literatúru evidujú vo vecnom a v autorskom katalógu. Vecný katalóg informuje o tom, aká je v knižnici literatúra z určitého oboru. Autorský katalóg (menný) zaraďuje záznamy podľa priezviska autorov alebo podľa názvu.

5.1 Práca s publikačnými zdrojmiPráca s publikačnými zdrojmi a orientácia v nich nie je jednoduchá pre značný počet

titulov a využitie koncentrovaných informácii. Efektivitu práce so zdrojmi umožňujú rôzne spôsoby čítania a práca s textom.

Informatívne čítanie – spôsob rýchleho postupu s cieľom určiť, zistiť dôležité miesta, ktorým ba sa mala neskôr venovať väčšia pozornosť, pričom treba venovať pozornosť úvodu, názvu kapitol, nadpisom rozdeľujúcim text, zdôraznenému textu, schémam, registrom, zoznamu prameňov.

Štandardné čítanie – zameriava pozornosť na určité časti textu. Dôkladné čítanie – sa orientuje na zapamätanie, naštudovanie a osvojenie si

problematiky; optimálne sa spracováva vo forme výpiskov, ktoré môžu mať formy: anotačný záznam - obsahuje nevyhnutné bibliografické údaje (autor, názov publikácie,

miesto vydania, názov vydavateľstva, rok vydania, počet strán) a stručný obsah, textový výpis - opisuje najdôležitejšie časti prevzatého textu, voľný výpis - stručný prehľad obsahu publikácie (určitých častí), vyjadrený vlastnými

slovami (s  uvedením bibliografických údajov a stránkového rozsahu textového výpisu).

6

Poznámky je vhodné zaznamenávať na voľné listy ktoré sa pre dobrú orientáciu zaraďujú vecne alebo autorsky, optimálne na kartičky rôznych farieb.

Triedenie získaných informácií je ďalšou etapou, kedy je treba zhromaždené informácie porovnať a roztriediť. Tým sa získa určitá miera informácií, ktoré možno považovať za základné kamene práce. Zhromaždené informácie sa môžu triediť podľa riešenia jednotlivých cieľov, problémov, významu, spôsobu vzniku, objektívnosti, času a pod.1

Interpretácia informácií je nevyhnutnou súčasťou tejto etapy, t.j. hľadanie vzájomných vzťahov a  súvislostí medzi získanými skutočnosťami a faktami.

Publikačné zdroje, pramene sa v záverečnej práci využívajú prostredníctvom citovania, ktoré má formu parafrázovania a priameho citovania. V práci sa musia zreteľne oddeľovať vlastné myšlienky od prevzatých, ktorých autori a zdroje sa povinne uvádzajú. Na túto skutočnosť treba brať zreteľ už v prípravnej etape.

Parafrázovanie je vlastné vyjadrenie cudzej myšlienky autorom práce, ktoré verne vystihne pôvodný obsah myšlienky. Ide o prerozprávanie myšlienok iného autora vlastnými slovami, pričom sa musí zachovať podstatný obsah originálneho textu. Pri parafrázovaní treba uviesť v texte autora, od ktorého sa preberajú myšlienky a v zátvorke odkaz na príslušný zdroj.

Príklad parafrázy.Ako uvádza Liba, školský režim prináša obmedzenie (často výrazné) spontánnej pohybovej aktivity a núti udržiavať pozornosť. Dlhodobé sedenie v lavici zvyšuje statickú námahu pri sedení a nároky na koordináciu pohybov, presadzuje sa nútené tempo práce (Liba, 2007, s. 224).

Priama citácia je doslovné uvedenie myšlienky, resp. textu iného autora. Vždy sa má uvádzať s menom autora na začiatku, dvojbodkou, v úvodzovkách a na konci v zátvorke s menom autora, rokom, číslom strany.

Príklad priamej citácie. Petlák definuje vyučovacie zásady ako: „najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré sú v súlade s cieľmi výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter“ (Petlák, 2004, s.108).

Ďalšie príklady citovania formou parafrázovania a priameho citovania:

Citácia z prameňa jedného autora.Príklady:a) Podľa Levickej si sociálny pracovník zisťuje všetky dostupné informácie o komunite

s cieľom porozumieť problému komunity (Levická, 2005, s. 74).b) Hlavným cieľom komunity, ako uvádza Levická (2005, s. 77): „je splnomocniť,

uschopniť komunitu k riešeniu problémov vlastnými zdrojmi.“

Citácia z prameňov jedného autora vydaných v jednom roku.Za rok sa pridáva malé písmeno podľa poradia v zozname použitých publikačných zdrojov (v ktorom sa písmeno tiež uvádza).Príklad: Podľa Levickej: „Sociálny pracovník si zisťuje všetky dostupné informácie o komunite s cieľom porozumieť problému komunity.“ (Levická, 2005a, s. 74).

Citácia z prameňa s viacerými autormi.Uvádza sa priezvisko prvého autora a za priezviskom skratka et al. (et alii – a iní).

1 Zapletal, L.: Jak psát bakalářskou práci, 2011. Brno: Vysoká škola Karla Engliše v Brne, a.s., 2011, s. 8 – 9.

7

Príklad: Funkcie sociálnej politiky sú: „ochranná, rozdeľovacia, stimulačná, preventívna a homogenizačná.“ (Schavel et al., 2006, s. 18).

Citácia textu prevzatého zo zákona:Príklady: a) Definícia sociálnej služby podľa § 2 ods. 1 zákona NR SR č. 448/2008 Z. z.

o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov: „je odborná činnosť, ....

b) Príspevok na zdravotnú starostlivosť je... (Zákon, č. 599/2003 Z. z. § 11 ods. 2).

Sekundárna citácia je citovanie myšlienky z diela, ktoré nemal autor k dispozícii a ktoré cituje iný autor.

Príklad sekundárnej citácieKožený uvádza ..... (Kožený, 1998 citovaný podľa Bohinskej, 2004) alebo (Kožený 1998, In: Bohinská, 2004).

Práca s publikačnými zdrojmi je dôležitá ako východiskom spracovania témy. Záverečná práca však nemôže obsahovať iba parafrázovaný a priamo citovaný text, musí obsahovať aj vlastné myšlienky, názory a postoje autora práce. Je potrebné kombinovať citované texty s autentickým textom autora na základe jeho vlastných poznatkov, skúseností, názorov či komentárov.

Pri práci s publikačnými zdrojmi v prípravnej aj ďalšej etape treba pamätať na ich správne uvedenie v Zozname publikačných zdrojov, preto je potrebné pri práci už v prípravnej a ďalšej etape zaznamenať ich identifikačné údaje podľa príslušnej normy.

5.2 Projekt záverečnej práce

Predchádzajúce prípravné postupy by mali v súčinnosti s vedúcim záverečnej práce vyústiť do projektu bakalárskej/diplomovej práce.

Projekt je plán, ktorý obsahuje kľúčové činnosti potrebné na spracovanie záverečnej práce a ich časový sled. Má orientačný charakter, predstavuje pracovný model, ktorý: vychádza z rámcovej predstavy študenta o riešenej problematike po prípravnom

preštudovaní prameňov a zdrojov, sa v priebehu práce ďalej upravuje, dopracúva a kompletizuje na základe ďalších

poznatkov a vymedzovania problémov, spresňovania cieľov práce a jednotlivých častí práce.

Projekt spravidla obsahuje základné údaje k riešeniu problematiky záverečnej práce:

1. Stručný opis súčasného stavu danej problematiky, s poukázaním na základné teoretické prúdy alebo smery, rozpory alebo otvorené otázky, rozpracovanosť v domácich a zahraničných publikačných zdrojoch,

2. Vymedzenie skúmaného problému s jeho charakteristickými znakmi, 3. Typ práce (teoretický, teoreticko-empirický, teoreticko-aplikačný),4. Ciele práce (teoretické, empirické – výskumné, prípadne aplikačné) a ich

zdôvodnenie,5. Formulovanie výskumných predpokladov, t.j. výskumných otázok alebo hypotéz

(v príslušnom type práce), 6. Vymedzenie výskumnej vzorky (v príslušnom type práce), 7. Metódy a techniky, ktoré sa použijú,8. Obsahová štruktúra, osnova práce,9. Časový harmonogram práce (od prípravnej po finálnu etapu),

8

10. Zoznam publikačných zdrojov.

Projekt záverečnej práce v rozsahu max. 3 – 5 strán sa predloží vedúcemu záverečnej práce na posúdenie a po odsúhlasením vedúcim sa stáva základom ďalšej práce študenta.

6 Tvorba záverečnej práce

6.1 Vymedzenie a riešenie problematiky a problému

Problematiku práce rámcovo určuje téma, ktorá má obvykle širší charakter a možno ju riešiť z viacerých hľadísk. Formulácia konkrétnej problematiky, určenie, vymedzenie, stanovenie problému určuje hľadisko riešenia témy, t.j. čo bude predmetom spracovania, resp. riešenia práce. Predpokladá pochopenie podstaty problematiky - čomu podstatnému bude autor v   práci venovať pozornosť a   čo bude zisťovať, skúmať . Problém znamená skutočný reálny problém, nie je to téma výskumu. Dobre sa rieši, ak je formulovaný aj vo forme otázky.

Problém sa obvykle chápe ako odchýlka od žiaduceho stavu, predstavuje rozpor medzi daným a očakávaným stavom, zlepšenie stavu, otázky, ktoré vyžadujú riešenie o ktoré sa autor v práci snaží. Charakteristické znaky problému sú: nežiaduci stav, potreba riešenia, neznalosť riešenia.2

V pedagogickej praxi sa najčastejšie vyskytujú tri typy problémov:a) deskriptívny problém (opisný) – vyjadruje situáciu, stav, výskyt určitého javu napr.

na úrovni otázky „Aké to je?“ (Ako prebieha typický vyučovací deň žiaka?, Aké sú postoje rodičov zo sociálno-znevýhodneného prostredia k učiteľovi a škole?). Na jeho riešenie sa používajú výskumné metódy, napr. pozorovanie, škálovanie, dotazovanie, interview.

b) relačný problém (vzťahový) – zameraný na existenciu vzťahov skúmaných javov alebo činiteľov a ich kvalitu, napr. Aký je vzťah medzi sebapoznaním žiaka a jeho prospechom z kľúčových predmetov v strednej škole?

c) kauzálny problém (príčinný) – zameraný na príčiny javov alebo vzťahov, napr. Ktoré faktory zapríčiňujú demotiváciu žiakov k učeniu?

Pri formulácii problému bývajú najčastejšie nedostatky, napr.: Autor pomenoval oblasť, ktorú chce skúmať ale   nie problém, ktorý chce riešiť . Problém nie je hodnotný, zmysluplný, nevedie k novým informáciám, neposúva

poznanie ďalej, napr.: Prispievajú telesné aktivity v režime dňa rozvoju osobnosti žiaka? Pozitívna odpoveď na otázku je nepochybná, preto nemá význam venovať čas a úsilie jej dokazovaniu,

Problém je veľmi jednoduchý, triviálny zameraný na jednoduchú odpoveď typu áno – nie, napr. Sú učitelia strednej školy tvoriví?

Komplex získaných a spracovaných informácií je podkladom pre vlastnú tvorbu práce. Nevyhnutným krokom je poznanie zložitosti problému, či ide o jednoduchý nebo zložitý problém. Vo väčšine prípadov ide o riešenie jedného zložitého problému, ktorý: obsahuje viaceré čiastkové problémy, vyžaduje informácie potrebné na riešenie čiastkových problémov,2 Zapletal, L.: Jak psát bakalářskou práci, 2011. Brno: Vysoká škola Karla Engliše v Brne, a.s., 2011, s. 11.

9

zahŕňa viaceré vzťahy, ktoré treba analyzovať a vyhodnotiť.

Zložitý problém sa nemôže riešiť naraz ako celok, musí sa rozložiť do čiastkových problémov, až potom sa možno vrátiť do úrovne zložitého problému ako celku a spracovávať súhrnné riešenie.

Dôležité je rozoznať, stanoviť hlavný problém a uvedomiť si, čo s ním súvisí podstatne, čo len okrajovo alebo čo s ním nesúvisí vôbec. Z čiastkových problémov sa treba zamerať len na najdôležitejšie problémy a to v oblastiach, v ktorých sa s hlavným problémom prekrývajú.

Na začiatku riešenia problému nie sú často k dispozícii všetky potrebné informácie, preto je vytváranie informačnej základne nepretržitým procesom. Treba sa vyrovnať so skutočnosťou, že sa nepodarí získať všetky informácie týkajúce sa problému. Súvisí to s podstatou spoločenských vied, ktoré pracujú oproti prírodným vedám so živými subjektmi, ktoré sa menia v čase a priestore. Rozmanitosť spoločenskej reality neumožňuje získať absolútne všetky potrebné informácií.3

Základným východiskom, ktorý vedie k riešeniu problému je stanovenie cieľa. Cieľ určuje stav, ktorý sa má dosiahnuť.

6.2 Určenie cieľovVymedzenie problému úzko súvisí s cieľmi práce, pretože vedie k ich riešeniu.

V priebehu jednotlivých etáp práce je vhodné vytvárať pracovné, orientačné ciele a  postupne ich spresňovať, upravovať a doplňovať.

Presnejšia a správna formulácia cieľov závisí od hlbšieho poznania podstaty problému. Súčasne je treba dodržať zásadu, že ak je potrebné na riešenie problému dosiahnuť viac cieľov, vychádza sa z ich hierarchie.

V práci sa formuluje jeden hlavný cieľ, alebo rovnocenné hlavné ciele. Ich rozčlenením do čiastkových cieľov sa vytvorí hierarchicky usporiadaný súbor cieľov.3 Nejasné alebo žiadne ciele, či stanovenie len cieľov jednej časti práce (často len empirickej) vedie k chaotickému prístupu, pretože nie je jasné, čo chce autor v práci dosiahnuť.

Formuláciu zmysluplných, rozumných a dosiahnuteľných cieľov zabezpečujú výkonové slovesá, napr.: charakterizovať..., klasifikovať..., kategorizovať..., definovať..., vyjadriť..., objasniť..., posúdiť..., vytýčiť..., rozlíšiť.., porovnať..., poukázať..., overiť..., zdôvodniť..., vysvetliť..., zhodnotiť..., opísať..., pomenovať..., určiť..., zistiť..., riešiť..., vyriešiť..., dokumentovať..., zostaviť..., usporiadať..., vyhodnotiť..., rozhodnúť..., dokázať..., poukázať (na niečo)..., preukázať..., uplatniť..., navrhnúť..., interpretovať..., aplikovať..., analyzovať...., zhrnúť...., upraviť...., vyvodiť..., potvrdiť..., odporučiť... a pod.

6.3 Výskumné otázky a hypotézy

Stanovený problém určuje základnú orientáciu výskumu/prieskumu. Rieši sa prostredníctvom stanoveného cieľa a výskumných/prieskumných otázok alebo  hypotéz, ktoré konkretizujú výskumný problém.

3 Zapletal, L.: Jak psát bakalářskou práci, 2011. Brno: Vysoká škola Karla Engliše v Brne, a.s., 2011, s. 12 – 13.

10

Po vymedzení problému a formulácii cieľov sa obvykle formulujú pri teoreticko-empirickom type práce napr. v bakalárskej práci prieskumné/výskumné otázky a v diplomovej práci hypotézy.

Výskumné/prieskumné otázky sú konkretizované výskumné problémy v opytovacej forme. Sú smerodajné pre celé skúmanie, pričom výskum/prieskum je hľadaním odpovedí na výskumné/prieskumné otázky, alebo potvrdenie či nepotvrdenie hypotéz.

Príklad tvorby výskumnej/prieskumnej otázkyNázov témy – Voľnočasové aktivity žiakov strednej odbornej školy. Z témy nevyplýva žiadny problém, preto možno uvažovať o tom napr., či trávenie voľného času umožňuje žiakom primeraný oddych a relaxáciu. Ak aktivity vo voľnom čase nepredstavujú optimálny oddych žiakov znamená to odchýlku od štandardne očakávaného stavu, t.j. problém.

Výskumný problém môže byť napr.: Voľnočasové aktivity žiakov nie sú v súlade so zdravým životným štýlom. Nevhodné trávenie voľného času žiakov môže mať rozličné príčiny. Žiaci majú nedostatočné poznatky o správnom trávení voľného času. V danej lokalite, v škole je nedostatočná ponuka voľnočasových aktivít. Nedostatok finančných prostriedkov súvisí so  sociálnym postavením žiakov. Žiaci uprednostňujú pasívne trávenie voľného času. Ako si žiaci predstavujú trávenie svojho voľného času? Po zameraní na niektorý problém alebo problémy, môžu sa stanoviť výskumné otázky, napr. Majú voľnočasové aktivity žiakov prevažne pohybový charakter? Do akej miery sa vyskytujú aktívne a aké pasívne činnosti žiakov? Je príčinou nevhodných voľnočasových aktivít žiakov nedostatočná ponuka? Ktoré voľnočasové aktivity uprednostňujú žiaci v danej lokalite? Ako sú zastúpené aktivity žiakov domáceho a  inštitucionálneho typu? Ktoré inštitucionálne podmienky trávenia voľného času poskytuje lokalita a  škola? Aká je predstava žiakov o možných zmenách trávenia ich voľného času? Výskumné otázky sú podkladom pre tvorbu meracieho nástroja, napr. jednotlivých položiek dotazníka pre žiakov.

Hypotéza je výskumný predpoklad, ktorý sa dá na základe odbornej činnosti potvrdiť alebo vyvrátiť. Je to odborný odhad toho, ako sa budú správať výskumné dáta a aké výsledky z nich možno vyvodiť. Ide o premyslenú, odbornú a zdôvodniteľnú predpoveď záverov výskumu.

Pri vymedzení problému a formulácii cieľov sa vytvára predstava, tvrdenie, domnienka o probléme, ktorá má podobu pracovných hypotéz, ktoré sa chápu ako vstupné informácie výskumu.

Všeobecne platí, že empirický výskum nemožno kvalitne realizovať bez solídnych hypotéz. Vedecké poznanie potrebuje hypotézy vtedy, keď nie je jasná súvislosť medzi javmi a ich príčinami, a keď z určitých charakteristík súčasného javu je potrebné rekonštruovať obraz minulého javu, alebo na základe minulého a súčasného stavu urobiť zaver o budúcom vývoji.

Proces vytvárania hypotéz sa uskutočňuje v etape formulácie a usporiadania hypotéz. K jednému problému sa môže vzťahovať viac hypotéz.4

4 Zapletal, L.: Jak psát bakalářskou práci, 2011. Brno: Vysoká škola Karla Engliše v Brne, a.s., 2011, s. 11.

11

Hypotézy možno formulovať len vtedy, ak výskum obsahuje vzťah dvoch premenných, t.j. faktorov, napr. medzi chlapcami a dievčatami, dvomi školami, dvomi ročníkmi, triedami a pod. Ak formulácia neobsahuje, nevyjadruje vzťah, nejde o hypotézu, alebo je hypotéza zlá.

Vzťah medzi dvomi premennej sa vyjadruje 2. stupňom prídavného mena alebo príslovky, napr.: viac ako ..., menej ako ..., častejší ako ..., intenzívnejší ako, vyšší ako ..., skoršie ako ..., frekventovanejší ako ..., a pod. Hypotézy najčastejšie vyjadrujú: rozdiely - častejší ako..., výkonnejší ako..., nižší ako ... (napr. Žiaci 1. ročníka strednej

školy chodia do školy radšej ako žiaci 4. ročníka), vzťahy - pozitívny..., negatívny ... (napr. Medzi motiváciou žiaka a jeho učebnými

výsledkami je pozitívny vzťah). následky - ak – tak..., čím – tým... (napr.: Ak učiteľ zvýši počet pochvál žiakov, tak sa

žiaci viac naučia).

Zlaté pravidlá hypotézy:1) Hypotéza je tvrdenie vyjadrené oznamovacou vetou, ktoré sa musí potvrdiť (je pravda)

alebo vyvrátiť (nie je to pravda).2) Hypotéza obsahuje dve premenné.3) Hypotéza vyjadruje vzťah medzi dvoma premennými (menší, väčší, slabší a pod.). 4) Hypotéza sa musí dať testovať (skúmať); premenné, ktoré obsahuje sa musia dať merať

alebo kategorizovať.

Príklad správnej hypotézy.Začínajúci učitelia majú v triede priaznivejšiu klímu ako učitelia na konci kariéry.Hypotéza je správna, lebo:1) ide o oznamovaciu vetu, 2) prvá premenná je klíma triedy, druhá premenná je dĺžka praxe učiteľa, 3) vzťah medzi premennou „dĺžka praxe učiteľa“ (začínajúci učitelia; učitelia na konci

kariéry) je vyjadrený 2. stupňom prídavného mena (priaznivejší ako ...), 4) klíma triedy a dĺžka praxe sa dá zisťovať dotazníkom.

Príklad ďalších správnych hypotéz:1) Školy, ktoré poskytujú rozšírené vyučovanie cudzích jazykov, majú vyššie renomé ako

školy, ktoré takéto vyučovanie neposkytujú.2) Oddialené tresty sú menej účinné ako bezprostredné tresty.3) Odborný výcvik žiakov na pracovisku je účinnejší ako výcvik v učebni.

Príklad nesprávnych hypotéz:Nie je uplatnené pravidlo 2 a 3: Väčšina učiteľov používa demokratický štýl riadenia triedy. Stredné školy nie sú dostatočne vybavené na odborný výcvik.Nie je uplatnené pravidlo 2, 3 a 4: Etická výchova je dôležitou súčasťou rodinnej výchovy.

Zo súboru pracovných hypotéz, ktoré sa môžu k problému vzťahovať, treba vybrať hypotézu podľa toho: či predstavuje logickú a významnú možnosť, či je možné hypotézu overiť, aký má význam a dosah, do akej miery je v súlade alebo v protiklade s existujúcou teóriou, ako sa dá čo najjednoduchšie vyjadriť.5

5 Zapletal, L.: Jak psát bakalářskou práci, 2011. Brno: Vysoká škola Karla Engliše v Brne, a.s., 2011, s. 12

12

Najčastejšie nedostatky v záverečných prácach: nevhodná formulácia problému – príliš široká a všeobecná, zameraná na veľký okruh

problémov; dôsledkom je kompilačný charakter teoretickej práce, alebo teoretickej časti práce iného typu,

nejasná, nepresná, nevýstižná formulácia hlavného cieľa a čiastkových cieľov, absencia čiastkových cieľov,

uvádzanie len slovného opisu výskumných dát bez interpretácie, t.j. vysvetlení a hodnotení zistených výsledkov; zamieňanie opisu dát s ich interpretáciou,

nedostatočné spracovanie záveru výskumu vo vzťahu k výskumným otázkam, alebo hypotézam,

nedostatočné zovšeobecnenie poznatkov a   zistení , prehľadné a logické spracovanie záverov v teoretickom type práce, záverov z výskumu v empirickej časti práce a aplikač-nej časti v danom type práce,

zamieňanie záveru práce so závermi z výskumu v teoreticko-empirickom type práce, podriaďovanie výsledkov výskumu vopred pripravenej interpretácii, nezodpovedajúci opis výsledkov výskumu skutočným výsledkom, údaje nezodpovedajú

zovšeobecneniam, nedostatočne formulované závery, aj keď to čiastkové výsledky umožňujú alebo sa

štylizácia záverov bez náležitej opory v prameňoch a zistených výsledkoch, zamieňanie záveru z výskumu so záverom práce, chýbajúci zoznam použitých zoznam archívov, archívnych fondov (prípadne ich častí)

v historických témach.

6.4 Výskumné metódy a nástroje

Pri spracovávaní práce závisí voľba metód od charakteru danej problematiky, stanovených cieľov, od typu záverečnej práce a tvorivom prístupe študenta.6

Existuje viacero hľadísk klasifikácie metód, pričom odhalenie vzájomných súvislostí a tvorba správnych záverov spravidla vyžaduje kombináciu metód. Pri výbere metód je treba prihliadnuť na aj na postup spracovania práce v prípravnej, realizačnej a finálnej etape.

Metóda je spôsob prenikania k podstate skúmaného javu, premyslený postup na získanie poznatkov, dosiahnutie cieľa. Metodika je súhrn metód a postupov, usporiadaná množina činností a techník, ktoré na seba nadväzujú pri riešení stanovených problémov.

Metódy vhodné v prípravnej etape spracovania práce literárna metóda - štúdium publikačných a iných zdrojov, excerpovanie - spracovanie rešerší (výpiskov),

Metódy vhodné v realizačnej a finálnej etape spracovania práce

Metódy logické, abstraktné, teoretické: analýza – rozbor, rozklad celku na časti, prvky, zložky; napr. obsahová analýza textu ,

analýza dát, štatistická analýza, syntéza – spájanie, zlučovanie prvkov, častí do celku, indukcia – usudzovanie, pri ktorom sa z viacerých jedinečných či čiastočných výrokov,

záverov odvodzujú všeobecné výroky, závery,

6 Zapletal, L.: Jak psát bakalářskou práci, 2011. Brno: Vysoká škola Karla Engliše v Brne, a.s., 2011, s. 13

13

dedukcia – odvodzovanie charakteristík, znakov, špecifických javov a pod. zo všeo-becných vlastností celku,

komparácia – porovnávanie spoločných a odlišných vlastností, znakov, javov, procesov, analógia – podobnosť, zhoda znakov, charakteristík, štruktúr situácií, prognózovanie – systematicky odvodená predpoveď vývoja, stavu, procesu, generalizácia – zovšeobecňovanie, všeobecné tvrdenie vychádzajúce od jednotlivého

k všeobecné platnému výroku, znaku a pod., literárno-historická metóda – štúdium a hodnotenie faktov z minulosti.

Metódy empirické, praktické: meranie – porovnávanie meranej veličiny s jednotkou merania, normou, dotazovanie – zisťovanie faktov, stavu, procesu, poznatkov, názorov, postojov, hodnôt,

motívov, záujmov a pod., škálovanie – zisťovanie javov, vlastností, frekvenciu rôznych stránok osobnosti

rozlišovaním v určitom rozsahu, na určitej škále, sémantický diferenciál – zisťovanie vnímania pojmov zo všeobecného aj skrytého

významu z hľadiska pocitov a dojmov, ich pôsobenia a dynamiky, experiment – aktívny zásah do priebehu skúmaných javov s vytváraním podmienok na

ich priebeh, laboratórny, terénny experiment, modelovanie – vytvorenie modelu, vzoru, prototypu, modelovej situácie, modelového

procesu, na ktorom sa skúmajú, sledujú jeho znaky a vlastnosti, matematické a štatistické metódy – vyjadrenie aritmetického priemeru v absolútnych

číslach a percentách, modus (najčastejší štatistický znak v súbore), medián (stredná hodnota znaku),

pozorovanie – krátkodobé alebo dlhodobé sledovanie činností, prostredia, vzťahov; štruktúrované s osnovou stanovených kategórií pozorovaných javov,

interview – rozhovor štruktúrovaný, pološtruktúrovaný, neštruktúrovaný, kazuistika – posúdenie jednotlivého prípadu podľa všeobecného pravidla, normy, sociometrická metóda – sledovanie štruktúry skupiny a postavenie jednotlivca v nej

spravidla formou písomne predložených otázok, projektívna metóda – riešenie podnetov prostredníctvom obrázkov, kresby postavy,

neúplnej kresby, nedokončených viet, prípadová štúdia – skúmanie charakteristík jedného alebo niekoľkých prípadov

v určitom mikroprostredí (triedy, školy), z hľadiska podmienok, príčin, vzťahov, dôsledkov,

rozbor dokumentov, produktov, napr. činnosti žiakov, učiteľov,

Ak je čiastková metóda súčasťou hlavnej metódy, zvyčajne sa nazýva technika. Napr. využitie techniky škálovania v dotazníku pri metóde dotazovania.

Použitie určitých metód súvisí s výskumným nástrojom na zistenie skúmaných javov, procesov, znakov a pod. Každý výskumný nástroj má dve základné vlastnosti - validitu a reliabilitu, na ktoré by sa malo prihliadať pri vlastnej tvorbe meracieho nástroja.

Validita je schopnosť výskumného nástroja zisťovať to, čo zisťovať má. Obsahová validita znamená súlad obsah výskumného nástroja s obsahom danej

oblasti. Konštruktová validita vyjadruje, či merací nástroj obsahuje prvky, ktoré sú predmetom

merania.

14

Kritériová validita je miera zhody s výsledkami iného merania podľa známeho a overeného kritéria.

Reliabilita je presnosť, spoľahlivosť výskumného nástroja. Najčastejšie sa určuje opakovaním merania s odstupom krátkeho času. Čím je odchýlka merania menšia, tým má merací nástroj vyššiu reliabilitu.

Prehľad najčastejších nástrojov v pedagogickom výskume

Dotazník – umožňuje rýchle hromadné zisťovanie názorov na určitý jav, fakty, procesy, preferenciu hodnôt, motívov, potrieb, záujmov, ašpirácií a pod.

Pri použití dotazníka, ako meracieho nástroja je potrebné oboznámiť sa s problematikou jeho tvorby a premyslieť: počet a druhy položiek (otvorené, polouzavreté, jednoduché výberové odpovede,

viacnásobné výberové odpovede), spôsob zadania dotazníka (administrátorom, elektronicky, poštou a pod).

Dôležité je oboznámiť sa so spôsobom administrovania, spracovania dát a vyhodno-tenia výsledkov dotazníka.

Dotazník má obsahovať: vstupné informácie – záhlavie s názvom inštitúcie, ktorá ho zadáva, názvov dotazníka a

mena autora, úvod – s uvedením významu výskumu, potrebe informácií od respondenta,

garantovanie anonymity a inštrukcie s vysvetlením spôsobu odpovedania (zakrúžkovaním zaškrtnutím, podčiarknutím, napísaním),

jadro – položky, ktoré majú podnetovú časť vo forme otázky, výroku a odpoveďovú časť formou voľnej, výberovej odpovede (z ponúkaných alternatív), škály alebo kombinovaných odpovedí,

záver – priestor na voľné vyjadrenie respondenta k problematike podľa potreby a poďakovanie respondentovi za spoluprácu.

Položky dotazníka môžu mať formu posudzovacej škály, ktorá umožňuje zisťovať vlastnosti ľudí, frekvenciu alebo intenzitu rôznych stránok osobnosti alebo jeho činností. Škály môžu mať napr. numerickú, slovnú, grafickú formu. Najčastejšie druhy škál: poradová – usporiadanie javov do poradia (významnosti, obľúbenosti) intervalová – hodnotenie javov, vlastností na stupnici, napr. 1 – veľmi zaujímavý, 5 –

nezaujímavý, bipolárna – hodnotenie vlastností prostredníctvom protikladných výrazov na krajných

póloch, napr. Učiteľ je autoritatívny 1 2 3 4 5 demokratický, Likertova škála - hodnotenie výrokov na danej stupnici, napr.

V škole mám veľa dobrých priateľov medzi spolužiakmi celkom súhlasím - súhlasím – neviem – nesúhlasím – celkom nesúhlasím.

V záverečnej práci je vhodný počet položiek 8 – 15 a počet respondentov (účastníkov) minimálne 30 - 40 a viac. Vzor formálnej stránky dotazníka je uvedený v Prílohe 17.

Anketa – najčastejšie sa využíva na prieskum verejnej mienky, zisťovanie názorov na niektoré otázky. Môže mať ústnu, písomnú formu. Pre záverečnú prácu je vhodné aby obsahovala 5 – 7 otázok, pričom je potrebné osloviť minimálne 50 respondentov.

15

Rozhovor – interview – umožňuje hlbšie preniknúť do postojov a názorov respondentov a sledovať aj ich vonkajšie prejavy. Výskumník vedie kladie otázky, respondent odpovedá. Druhy interview: priame – osobné stretnutie výskumníka s respondentom, telefonické – bez priameho kontaktu, on line – prostredníctvom chatu, diskusného fóra na sociálnej sieti, individuálne, skupinové, štruktúrované – s vopred pripravenými otázkami, v rovnakom poradí pre všetkých

respondentov realizuje sa na základe osnovy (štruktúry) s možnosťou zaznamenania jednoduchých odpovedí označením (zakrúžkovaním) alebo stručného zaznamenania jednoduchých odpovedí,

neštruktúrované – s vopred pripravenými okruhmi problematiky (nie otázkami), pološtruktúrované – s časťou vopred pripravených otázok a časťou otázok vzniknutých

počas rozhovoru.

Dôležitý je spôsob zaznamenania odpovedí písomne alebo na elektronickom nosiči a ich objektívne vyhodnotenie.

7 Štandardná štruktúra záverečnej práce

Záverečná práca má určitú logickou štruktúru z  častí, ktoré na sebe vzájomne nadväzujú a tvoria ucelený, kompaktný celok. Príloha 1 – 16 obsahuje šablónu, vzor jednotlivých častí.

Úvodná časť práce obsahuje náležitosti v poradí: Obal, Titulný list, Zadanie záverečnej práce, Poďakovanie (ak ho autor uviedol) Abstrakt v štátnom a cudzom jazyku, Obsah, Zoznam tabuliek a ilustrácií, Zoznam skratiek a značiek

Abstrakt je skrátené vyjadrenie podstatného obsahu záverečnej práce v rozsahu okolo 100 – 400 slov vrátane kľúčových slov. Má obsahovať informáciu identifikačné údaje o práci, riešenej problematike, cieľoch a ich splnení, o kľúčových metódach na dosiahnutie cieľov, podstatné výsledky, závery a význam práce. Text sa píše súvisle ako jeden odstavec. Súčasťou abstraktu je 3 - 5 kľúčových slov. Napr.:

KRÁTKA, Andrea: Súčasné koncepcie a trendy vzdelávania. [Bakalárska práca]. Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom. Ústav psychologických a pedagogických vied. Vedúci práce: x y. Stupeň odbornej kvalifikácie: bakalár. Dubnica nad Váhom: DTI, 2013. 75 s. 2 prílohy

Text abstraktu ......

Kľúčové slova .....

Hlavnú textovú časť záverečnej práce tvorí: Úvod,

16

Jadro – hlavný text, Záver, Zoznam použitých publikačných zdrojov.

Úvod je vstupná časť práce, má čitateľa stručne a prehľadne uviesť do problematiky, predstaviť prácu a je prínos. Úvod má obsahovať: stručnú výstižnú charakteristiku stavu poznania alebo praxe v danej oblasti, zdôvodnenie voľby témy, motivácia k výberu témy, význam záverečnej práce zameranie práce, hlavný cieľ, typ práce a jej štruktúru práce.

Úvod sa nemá chápať ako všeobecný dlhý úvod k téme, ale ako úvod k práci, čitateľovi má priniesť informáciu a prehľad o celej práci. Úvod by mal mať v bakalárskej práci rozsah asi 1 – 1,5 strany, v diplomovej práci 1 – 2 strany.

Jadro je hlavná časť práce s členením podľa typu práce. Spravidla má obsahovať: ciele práce, metodiku práce, súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí, výsledky práce, diskusiu (v diplomovej práci).

V časti Ciele práce sa jasne, výstižne a presne charakterizuje hlavný cieľ a čiastkové ciele, ktoré podmieňujú dosiahnutie hlavného cieľa vo vzťahu k predmetu, problematike, ktorá sa v práci rieši.

Časť Metodika práce a metódy skúmania spravidla obsahuje: charakteristiku objektu skúmania, použité metódy, postupy, techniky na zistenie informácií, údajov alebo dát, spôsob získavania údajov a ich zdroje, použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov, štatistické metódy.

Ciele a metodiku práce odporúčame spracovať v kapitole Metodické otázky spracovania práce - Príloha 13.

V časti Súčasný stav riešenej problematiky sa uvádzajú dostupné informácie a poznatky týkajúce sa danej témy. Zdrojom sú aktuálne publikované práce domácich a zahraničných autorov. Má poskytnúť prehľad o súčasnom stave danej problematiky, doterajších poznatkoch a zisteniach, prípadne spôsoboch, ako sa problém doteraz skúmal s riešil.

Kvalitné spracovanie tejto časti by malo obsahovať prehľad, opis, prípadne analýzu súčasného stavu problematiky s vlastnými komentármi a názormi autora práce. Neuvádzanie vlastných úsudkov, stanovísk, komentárov, výkladov a názorov autora práce vedie ku kompilačnému a nekvalitnému charakteru práce. Túto časť práce nie je vhodné začať kapitolou s názvom Vymedzenie základných pojmov. Autor môže definície a charakteristiky základných pojmov uviesť v samostatnej podkapitole alebo vb Slovníku za Zoznamom skratiek a značiek alebo v podkapitole

Štrukturálna a obsahová stránka tejto časti závisí od témy a typu práce. V práci teoretického typu tvorí podstatnú časť práce. V práci teoreticko-empirického typu je štartom do empirickej časti, teoretické poznatky a empirické dáta iných autorov môžu byť

17

podkladom na interpretáciu vlastných dát. V práci teoreticko-aplikačného typu je východiskom pre aplikačnú časť v logickej nadväznosti.

Text musí byť logicky členený do kapitol a podkapitol. Podiel tejto časti práce má tvoriť približne 30 % práce.

Výsledky práce logicky usporiadané, dostatočne opísané a vyhodnotené a diskusia (v diplomovej práci) sú najvýznamnejšou časťou záverečnej práce

Výsledky znamenajú vlastné riešenie vecných problémov, vlastné zistenia a postoje, ku ktorým autor dospel. Súčasťou je komentovanie zistených skutočností, či poznatkov, konfrontácia s výsledkami iných autorov, posúdenie súladu alebo rozporu so súčasnými teoretickými poznatkami, či prácami iných autorov.

Výsledky vo vzťahu k cieľom sa uvádzajú vo všetkých typoch prác.

V teoretickom type práce je základným postupom analýza súčasného danej problematiky (alebo historického hľadiska pri historických témach), výsledky v tomto type predstavujú vyhodnotenie zhodných a   odlišných názorov rôznych autorov, koncepcií, teórií, prípadné porovnanie s   názormi autora práce .

V teoreticko-empirickom type práce výsledky tvoria tabuľkovo a   graficky spracované dáta, slovný opis číselných dát a   ich slovné vyhodnotenie (interpretácia). V interpretačnej časti sa výsledky vysvetlia vo všeobecnom vyjadrení (napr. výskyt u polovici, väčšine, prevažnej väčšine, menej ako polovici, štvrtine, tretine a pod., štatisticky málo významnom, nevýznamnom (okolo 5 – 7 %) počte respondentov). Prínosom je uvedenie možných, predpokladaných príčin, dôvodov, či dopadov.Súčasťou výsledkov sú Závery z výskumu, v ktorých sa prehľadne uvedú odpovede na výskumné otázky v bakalárskej práci a potvrdenie či nepotvrdenie hypotéz v diplomovej práci.

V teoreticko-aplikačnom type práce výsledky predstavuje aplikačný produkt, jeho význam a praktické využitie.

Diskusia je z hľadiska prínosu práce jej významná časť. Je prejavom tvorivého potenciálu a samostatného prístupu autora, v ktorej analyzuje, interpretuje a rozoberá hlavné výsledky svojej práce v konfrontácii s poznatkami iných autorov alebo výsledkov výskumov a so súčasným stavom riešenej problematiky. Ide o vlastný prínos autora k danej problematike a vyjadrenie jeho postoja k vybranej téme.

V diskusii by sa mal autor vyjadriť napr. k otázke Aké teórie, princípy, zásady, pravidlá a pod. sa potvrdili? Aké zovšeobecnenia vyplývajú z výsledkov? Do akej miery sú výsledky porovnateľné s výsledkami iných autorov? Aké teoretické alebo praktické dôsledky majú výsledky práce? Sú výsledky v súlade alebo v rozpore so súčasným teoretickým poznaním, prípadne s prácami iných autorov?

Výsledky práce a diskusia môžu tvoriť jednu samostatnú časť a spoločne tvoria spravidla 30 až 40 % záverečnej práce.

Záver práce predstavuje rekapituláciu, to znamená stručné a jasné zhrnutie dosiahnutých výsledkov vo vzťahu k stanoveným cieľom, poukázania na ich praktický význam a uvedenie odporúčaní pre teóriu alebo prax. Má nadväzovať na jadro záverečnej práce a jeho časti, pričom tvorí nevyhnutnú dôležitú a nie formálnu súčasť práce.

V závere sa konkrétne zhodnotí splnenie hlavného cieľa a splnenie čiastkových cieľov v jednotlivých častiach práce. Uvedú sa podstatné závery a zovšeobecnenia vyplývajúce z teoretického typu práce, z teoretickej a empirickej časti v teoreticko-empirickom type

18

práce a z teoretickej a aplikačnej časti v teoreticko-aplikačnom type práce z hľadiska ich vzájomnej väzby, prepojenosti a nadväznosti.

Je vhodné poukázať na problémy, ktoré sa nepodarilo v jednotlivých častiach práce vyriešiť, prípadne zvládnuť a ak je to možné, vyjadriť možné cesty ich riešenia.

Súčasťou hlavnej textovej časti je Zoznam použitých publikačných zdrojov. V zozname sa uvádza úplný zoznam publikačných zdrojov, ktoré boli v práci použité a na ktoré sa viažu bibliografické citačné odkazy.

Uvádzanie zdrojov sa riadi podľa normy ISO 690 a ISO 690-27 (pričom je povinné dodržať aj formálnu stránku, spôsob uvádzanie bodiek, čiarok a dvojbodiek).

Povinné prvky opisu identifikačných údajov a príklady:

Knihy/Monografie Autor. rok vydania. Názov : podnázov (nepovinný). Poradie vydania. Miesto vydania : Vydavateľ, rok vydania. Rozsah strán. ISBN. Traja autori sa oddeľujú pomlčkou, pri viacerých autoroch ako traja, uvedie sa prvý autor a skratka a kol. alebo et al. ak ide o zahraničné dielo. Prvé vydanie sa v citačnom opise nemusí uvádzať.Príklady:OBERT, V. 2006. Návraty a odkazy. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2006. 129 s. ISBN 80-8094-046-0.TIMKO, J. – SIEKEL. P. – TURŇA. J. 2004. Geneticky modifikované organizmy. Bratislava : Veda, 2004. 104 s. ISBN 80-224-0834-4.HORVÁT, J. a kol. 1999. Anatómia a biológia človeka. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1999. 425 s. ISBN 80-07-00031-5.

Článok v časopise Autor. rok vydania. Názov. In Názov zdrojového dokumentu (noviny, časopisy). ISSN, rok, ročník, číslo zväzku, Rozsah strán (strana od - do). Príklady:STEINEROVÁ, J. 2000. Princípy formovania vzdelania v informačnej vede. In Pedagogická revue. ISSN 1335-1982, 2000, roč. 2, č. 3, s. 8-16.BEŇAČKA, J. et al. 2009. A better cosine approximate solution to pendulum equation. In International Journal of Mathematical Education in Science and Technology. ISSN 0020-739X, 2009, vol. 40, no. 2, p. 206-215.

Článok zo zborníka a monografie Autor. rok vydania. Názov článku. In Názov zborníka. Miesto vydania : Vydavateľ, rok vydania. ISBN, Rozsah strán (strana od - do). Príklady:UHEREKOVÁ, M. 2007. Vzťah kurikulárnych dokumentov k výsledkom vzdelávania v biológii v gymnáziu s osemročným štúdiom a nové postupy vo vzdelávacom procese, In ScienEdu Aktuálne trendy vo vyučovaní prírodovedných predmetov. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2007. ISBN 978-80-88707-90-5, s. 57 – 61. BOĎOVÁ, M. et al. 1990. An introduction to algorithmic and cognitive approaches for in-formation retrieval. In 18. Informatické dni : Sborník referátů z mezinárodní vědecké

7 ISO 690 Dokumentácia. Bibliografické odkazy. Obsah, forma a štruktúra a ISO 690-2 rozšírenie na elektronické dokumenty sú normy, ktoré upravujú obsah, formu a štruktúru písomných dokumentov a formu bibliografických citácií a odkazov prevzaté z medzinárodného štandardu.

19

konference o současných poznatcích informačních a komunikačních technologiích a jejich využití. Praha : Univerzita Karlova, 1990. ISBN 80-01-02079-7, s. 17-28.

Elektronické dokumenty – monografie Autor. rok vydania. Názov [Druh nosiča]. Vydanie. Miesto vydania : Vydavateľ, dátum vydania. Dátum aktualizácie. [Dátum citovania]. Dostupnosť a prístup. ISBN.Príklad:SPEIGHT, J. G. 2005. Lange's Handbook of Chemistry. [online]. London : McGraw-Hill, 2005. 1572 p. [cit. 2009.06.10.] Dostupné na internete: <http://www.knovel.com/web/portal/basic_search/display?_EXT_KNOVEL_DISPLAY_bokid=1347&_EXT_KNOVEL_DISPLAY_fromSearch=true&_EXT_KNOVEL_DISPLAY_searchType=basic> . ISBN 978-1-60119-261-5.

Články v elektronických časopisoch a iné príspevky Autor. rok vydania. Názov. In Názov časopisu. [Druh nosiča]. rok vydania, ročník, číslo [dátum citovania]. Dostupnosť a prístup. ISSN. Príklad:HOGGAN, D. 2002. Challenges, Strategies, and Tools for Research Scientists. In Elec-tronic Journal of Academic and Special Librarianship [online]. 2002, vol. 3, no. 3 [cit. 2003-01-10]. Dostupné na internete: <http://southernlibrarianship.icaap.org/content/v03n03/Hoggan_d01.htm>. ISSN 1525-321X.

Príspevok v zborníku na CD-ROM Autor. rok vydania. Názov. In Názov zborníka [Druh nosiča]. Miesto vydania : Vydavateľ, rok vydania, Rozsah strán (strana od - do). ISBN. Príklad:

ZEMÁNEK, P. 2001. The machines for "green works" in vineyards and their economical evaluation. In 9th International Conference : proceedings. Vol. 2. Fruit Growing and viti-culture [CD-ROM]. Lednice : Mendel University of Agriculture and Forestry, 2001, p. 262-268. ISBN 80-7157-524-0.

Vedecko-kvalifikačné práce Autor. rok vydania. Názov práce : označenie druhu práce (dizertačná, doktorandská). Miesto vydania : Názov vysokej školy, rok vydania. Rozsah strán. Príklad:MIKULÁŠIKOVÁ, M. 1999. Didaktické pomôcka pre praktickú výučbu na hodinách výtvarnej výchovy pre 2. stupeň základných škôl : diplomová práca. Nitra : UKF, 1999. 62 s.

Výskumné správy Autor. rok vydania. Názov práce : druh správy (VEGA, priebežná správa). Miesto vydania : Názov inštitúcie, rok vydania. Rozsah strán. Príklad:BAUMGARTNER, J. a kol. 1998. Ochrana a udržiavanie genofondu zvierat, šľachtenie zvierat : výskumná správa. Nitra : VÚŽV, 1998. 78 s.

Normy Označenie a číslo normy:rok vydania (nie rok schválenia, alebo účinnosti) : Názov normy. Príklad:

STN ISO 690:1998 : Dokumentácia – Bibliografické odkazy – Obsah, forma a štruktúra.

8 Formálna stránka záverečnej práce

20

Formálne náležitosti a formálnu úpravu záverečnej práce obsahuje smernica rektora Pravidlá spracovania záverečných prác v Čl. 4 a 7.

Pri spracovávaní práce treba dodržať ďalšie zásady.

Kapitola sa začína písať vždy na novej strane. Pod názov kapitoly za ktorým nasleduje názov podkapitoly sa zaraďuje krátky spojovací úvodný text, nie je vhodné začať kapitolu názvom podkapitoly. Kapitola a podkapitola má mať primeraný rozsah, nie je vhodné tvoriť krátke

kapitoly a podkapitoly v rozsahu niekoľkých riadkov; v tom prípade je vhodný iný spôsob členenia textu, napr. A., B., a), b), a pod.

Názvy kapitol a podkapitol majú mať formu oznamovacej vety, nie otázky (Čo je príčinou záškoláctva žiakov?), ktorý je vhodný v beletristicky spracovanom texte.

Za názvami kapitol a podkapitol sa nepíše bodka. Nadpisy kapitol majú mať rovnaký typ písma ako základný text. Umiestnenie

nadpisov musí byť v celom texte jednotné od ľavej zvislice, napr. 1. Význam humanistickej koncepcie vyučovania1.1 Humanistický prístup učiteľa k žiakom 1.2 Vplyv tradičných foriem vyučovania na motiváciu žiakov1.3 Humanizačné trendy v prístupe ku kontrole a hodnotení žiakov

Pri dvojriadkovom nadpise má byť prvý riadok dlhší, pri trojriadkovom nadpise má byť spodný riadok najkratší a prostredný najdlhší.

Pri podčiarkovaní nadpisov odsekov sa číselné označenie nepodčiarkuje. Obsah sa píše rovnakým typom písma ako základný text, prípadne o jeden bod

menším. Rozsah každej položky obsahu by mal byť na jednom riadku. Číselné označenie položiek sa píše v zvislici pod sebou zľava. Čísla stránok sa zarovnávajú k pravému kraji strany. Vzor v Prílohe 9.

Prílohy sa označujú číslicou, napr. Príloha 1, Príloha 2. Ak má príloha viac strán, strany sa číslujú osobitne od textu práce v každej prílohe.

Pri delení slov je vhodné rešpektovať zásadu, že rozdeleným slovom končia maximálne tri riadky po sebe. Slová v nadpisoch sa nedelia. Pri viacriadkovom nadpise môžu byť nezarovnané okraje.

Na konci riadku nesmú zostať jednohláskové predložky a spojky (s výnimkou spojky a), akademické tituly a priezvisko, skrátené meno a priezvisko, číslica a názov predmetu alebo jeho značka či jednotka sa) sa nerozdeľujú. Prebytočné predložky a spojky sa odstraňujú sa vložením pevnej medzere (Shift Ctrl medzera).

Na konci stránky nemá zostať nadpis kapitoly, prvý riadok odseku a slovo ukončené rozdeľovacím znamienkom. Na poslednej strane kapitoly by malo zostať minimálne päť riadkov, na začiatku strany nesmie zostať názov obrázku, posledný riadok odstavce a časť nadpisu.

Tučným písmom alebo kurzívou sa zdôrazňuje prehľadnosť pojmov v texte. Podčiarkuje sa tesne pod textom súvislou čiarou. Viac slov sa podčiarkuje nepretržite. Riedenie slov sa používa najviac pri jednom alebo dvoch slovách. Pri riedenom písme sa medzi jednotlivé písmená vkladá medzera, vrátane písmen ch, dz, dž a interpunkčných znamienok. Riedené slovo sa oddeľuje od ostatného textu oddeľuje tromi medzerami, napr. Praktickú časť skúšky zvládol na v ý b o r n ú, z teoretickej časti dostal známku c h v á l i t e b n ý. Riedeným písmom sa nezvýrazňujú čísla a iniciálové skratky.

21

Odseky v texte pri novej myšlienke sa robia tabelátorom, nevynecháva sa riadok, text sa píše v bloku.

Priamy citát vo väčšom rozsahu ( napr. viac ako štyri riadky) má byť oddelený od ostatného textu odsadením od ľavého okraja. Pri priamom citovaní nemožno začať vetu úvodzovkami – úvodzovky niečo uvádzajú, preto pred nimi musí byť predmet uvádzania. Nie je vhodné, aby rozsah priamej citácie mal rozsah odseku a väčšinu textu v práci tvorili takto komponované odseky.

Tabuľku tvorí názov, prípadne číslo tabuľky, hlavička, legenda, stĺpce a riadky. Názov tabuľky stručne, výstižne označuje obsah tabuľky, umiestňuje sa nad

tabuľkou vľavo, na konci sa nepíše bodka. Väčšinou sa píše o jeden bod menším tučným písmom. Napr.: Tabuľka 8 Druhy uplatňovaných výchovných opatrení

Záhlavie tabuľky vyjadruje obsah stĺpcov. Názvy stĺpcov sa píšu v jednotnom čísle veľkým začiatočným písmenom, zľava. V stĺpci členenom na podstĺpce sa píše názov malým písmenom. V texte tabuľky sa nepíše bodka (okrem skratiek).

Stĺpec obsahuje zvislý rad slovných údajov alebo číselných dát, riadok obsahuje vodorovný rad údajov alebo dát, políčko je prienik stĺpca a riadku, miesto kde sa zapisujú údaje alebo dáta.

Poznámka, alebo legenda sa píše pod ľavou zvislicou s dvojbodkou, za ktorou pokračuje text veľkým písmenom.

Text v tabuľke okrem záhlavia sa píše malými písmenami. Čiara okolo tabuľky a vodorovná linka pod záhlavím môže byť hrubšia.

Erráta sa spracujú, ak sa v práci vyskytla chyba až po vytlačení práce. Zaradia sa na osobitný papier za titulným listom s názvom Erráta, v ktorom sa vyznačia opravy rovnakým písmom ako celá práca. Uvádza sa: strana – riadok – chybný údaj – správny údaj vo formáte: Strana Riadok Chybne Správne 14 8 základná škola stredná škola

9 Jazyková stránka záverečnej práce

Záverečná práca sa píše v odbornom vecnom štýle, nie je vhodné používať hovorové výrazy, písať adresne, štylizovať ako poúčanie, inštrukciu, návod, rady a pod.

Pravopisné chyby ovplyvňujú kvalitu práce. Záverečná práca je verejne prístupný dokument s menom autora a vedúceho práce, text s chybami je zlou prezentáciou najmä autora.

V práci sa používa vedecký plurál - 1. osoba množného čísla (ide o spoluprácu autora a vedúceho práce), napr.: Uskutočnili sme výskum ..., Administrovali sme dotazník ..., Vyhodnotili sme výsledky...

Pri všeobecných konštatovaniach, pri ktorých nie je zreteľný konkrétny vzťah osôb k problematike, používa sa pasívna konštrukcia vety, neurčitý slovesný tvar, napr. Pojem škola sa odvodzuje.... (nie Pojem škola odvodzujeme...), Vyučovacie metódy sa delia... (nie Vyučovacie metódy delíme...), Na vyučovaní sa používajú metódy ... (nie Na vyučovaní používame metódy...).

Na výber vyjadrovacích prostriedkov je vhodné využiť knižné alebo on line synonymické slovníky. Môže sa využiť možnosť ponuky synoným v MS Word (dvojkliknutím označiť slovo pravým tlačítkom myši a vyhľadať v ponuke).

Pravopis možno skontrolovať a chyby odstrániť v MS Word klávesom F7 (okno Pravopis a gramatika) – upozornenia na chybné slovo a ponuka alternatív.

22

V texte sa treba vyhýbať sa veľmi dlhým vetám (niekoľko riadkov). Krátke vety nie sú hanbou, ak nejde o holé vety, ktoré pôsobia stroho.

Štylistickým nedostatkom sú tvz. vypchávkové slová - prázdne výrazy alebo spojenia osobného charakteru znižujú vecnú odbornú úroveň textu.

Napr.: V podmienkach základnej školy... vhodnejšie V základnej škole...; Dochádza k poklesu... vhodnejšie Klesá..., V našej bakalárskej práci.... vhodnejšie V bakalár-skej práci ... , Cieľom našej bakalárskej práce..... vhodnejšie Cieľom bakalárskej práce..., V našom výskume... vhodnejšie Vo výskume....

Nepresné výrazy sú častou štylistikou chybou, napr. nesprávne „z pohľadu .....“ (vyjadruje pohľad očí), správne „z hľadiska ....“, nesprávne „ponímanie, poňatie, poníma“ správne „chápanie, chápe“, nesprávne napr. „ v dnešnej škole“, dnes“ namiesto „v súčasnosti, súčasnosť“. Rovnako nesprávne je používanie bohemizmov napr. nápoveda – pomocník, užívateľ – používateľ, obecné – všeobecné, tlačítko - tlačidlo a pod.

Cudzie slová sa majú používať vtedy, ak neexistujú ich slovenské ekvivalenty. Ak je prevzatý pojem menej známy, je možné cudzojazyčné znenie uviesť v zátvorke, napr.: efekt vyhasínania (burnout effect).

Názvy legislatívnych (právnych) predpisov v texte sa píšu kompletne tak, ako sú uvedené v Zbierke zákonov, napr.: Zákon 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky 282/2009 z 24. júna 2009 o stredných školách. V názve legislatívneho predpisu pred číslicou sa nepíše „č“.

Dlhý názov inštitúcie, školy, zákona, ktorý sa v texte viackrát používa sa uvedie prvýkrát a v zátvorke ďalšie skrátené používanie v úvodzovkách), napr. Štátny inštitút odborného vzdelávania (ďalej len „ŠIOV“) Zákon 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“)Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky 282/2009 z 24. júna 2009 o stredných školách (ďalej len „vyhláška“)Stredná odborná škola priemyselného dizajnu (ďalej len „odborná škola“).

Spojovník (-) a pomlčka (–) sa odlišujú dĺžkou i funkciou. Pomlčka sa píše s medzerami, spojovník sa píše bez medzier. Spojovník spája dve slová na vyjadrenie spolupatričnosti pôvodne samostatných

slov, časti zložených slov, skratku a príponu, napr.: 3-dielny, 5-násob-ný, 45- ročný, 3 %-ný (trojpercentný), Elena Maróthy-Šoltésová, žlto-čierny, vedecko-technický, viac-menej. Je kratší ako pomlčka, píše sa bez medzier pred ním a za ním. Na klávesnici počítača je totožný s rozdeľovacím znamienkom.

Pomlčka sa píše s medzerami z   ľavej i z pravej strany (na počítači dvojnásobným stlačením znaku -). Vyjadruje rozpätie, napr.: 12. – 16. mája 2007; 1980 – 1982; 40 – 45 kg; strana 52 – 60, alebo ako vsuvka: Jednotlivé zložky výchovno-vzdelávacieho procesu, napr. výchova a vzdelávanie – hoci sú časťou jedného systému – majú odlišné metódy a formy.

Bodka, výkričník, otáznik, čiarka, zátvorka, bodkočiarka a dvojbodka sa píšu tesne za slovom bez medzery. Za nadpisom sa bodka nepíše. Ak sa veta končí skratkou, bodka za skratkou má funkciu bodky za vetou. Značky jednotiek sa píšu bez bodky, napr. hodina (h), minúta (min).

23

Za číslicou s bodkou alebo písmenom so zátvorkou v číslovaných zoznamoch, číslovaných položkách dotazníka sa vždy dáva medzera, napr. 1. xxx a nie 1.xxxxx, a) yyy a nie a)yyy.

Zátvorky a úvodzovky sa píšu bez medzier z ľavej aj pravej strany výrazu alebo vety uvedenej v zátvorkách alebo úvodzovkách. Oddelenie výrazu v zátvorke alebo v úvodzovkách medzerou je najčastejšou chybou najmä pri citovaní. Správne sa píše napr. (Kosová 2008, s. 32), nie ( Kosová2008, s.32 ), správne

„Voľný čas je čas na regeneráciu fyzických a psychických síl“, nesprávne „ Voľný čas je čas na regeneráciu fyzických a psychických síl “.

Ak je v úvodzovkách celá veta, píše sa bodka, výkričník, otáznik na konci tejto vety pred koncovými úvodzovkami. „Sú tresty pre žiaka motivujúce?“.

Ak je v úvodzovkách len slovo alebo výraz, píšu sa koncové úvodzovky pred čiarkou, bodkou, výkričníkom, otáznikom, napr.: Bol to skutočne „impozantný výkon“.

Názvy kníh, časopisov, štúdií, článkov, umeleckých a vedeckých diel, politík, programov a pod. sa píšu bez úvodzoviek (iba ak je názov pridlhý a nie je jasné, kde sa končí, možno úvodzovky použiť).

Zátvorky sa píšu guľaté. Znak „/“ je lomka nie zátvorka. Používanie lomky miesto guľatých zátvoriek je prežitok z éry písacích strojov (nemali guľaté zátvorky).

Tri bodky nahrádzajú vynechanú časť vety na začiatku, uprostred alebo na jej konci. Od ostatnej časti vety sa oddeľujú medzerou podľa toho, ktorú časť vety nahrádzajú. Ak sú tri bodky: na začiatku neúplnej vety, od ostatnej časti vety sa oddeľujú medzerou, napr. …

odišiel sklamaný. na konci neúplnej vety sa pripájajú bez medzery k prvej časti vety, napr. motívy

správania môžu byť rôzne... uprostred vety sa pripájajú bez medzery k prvej časti vety, od ostatnej časti sa

oddeľujú medzerou , napr. Rozličné motívy konania... môžu mať rozličné následky. Je nesprávne oddeľovať tri bodky od ostatného textu medzerou z ľavej i z pravej

strany, lebo sa tým ťažko zisťuje príslušnosť vynechanej časti k vete. Skratky sú skrátené slová alebo slovné spojenia, nedávajú sa do úvodzoviek. Za

ustálenými skratkami sa píše bodka, za ktorou nasleduje medzera, napr. t. j. = to je, tzv. = takzvaný, tzn. = to znamená, napr. = napríklad, Z. z. = Zbierka zákonov.

Slovo „napríklad“ sa v strede vety píše skratkou, na začiatku vety sa píše celým slovom, V škole sa napr. žiaci .....; Napríklad v škole žiaci ......

Značky nahrádzajú slová, píšu sa s medzerami ako ostatné slová v texte. Značka paragrafu sa píše len v spojení s číslom s medzerou z ľavej i pravej strany,

napr. podľa § 5..., v zmysle § 10.... Pri uvádzaní viacerých paragrafov značka paragrafu sa píše pre každý osobitne,

napr. podľa § 36 ods. 2 a § 56 ods. 3 písm. c) Zákona 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov...Pri písaní jednotlivých častí niektorého predpisu sa za uvedením jednotlivých častí nedáva čiarka (vyššie uvedený príklad).

Značky veličín a jednotiek sa píšu bez bodky. Značky jednotiek sa píšu vždy v rovnakom riadku za číselnou hodnotou, od ktorej sa oddeľujú medzerou. Medzera sa nedáva pred jednotky stupňov, minút a sekúnd rovinného uhla., napr. 15 kg, 800 W, -23 0C.

Značky percento (%), promile (‰) a priemeru (∅) sa používajú len v spojení s číslom, od ktorého sa oddeľujú medzerou, napr. 20 %, ∅ 80 mm.

24

Číslice, čísla a číslovky. Arabské číslice 0 – 9 sa píšu z klávesnice počítača, je nesprávne písať číslicu 0 veľkým písmenom „O“. Rímske číslice sa píšu veľkými písmenami abecedy. I = 1, V = 5, X = 10, L = 50, C = 100, D = 500, M = 1000. Kladné čísla sa píšu pomocou znamienka plus (+), záporné čísla pomocou

znamienka (-) bez medzery pred príslušným číslom. Ak si to situácia výslovne nevyžaduje, znamienko hodnoty sa pri kladných číslach vynecháva, napr. nočná teplota -2 °C až +4 °C.

Desatinné čísla sa oddeľujú od jednotiek desatinnou čiarkou bez medzery. Ak nasleduje v riadku za sebou viac čísel s desatinnými číslami, oddeľujú sa bodkočiarkou a medzerou, čím sa odstraňujú pochybnosti o funkcii čiarky, napr. 123,45; 6,75; 987 654,1

Radové číslovky vyjadrené číslicami sa píšu s bodkou, za ktorou nasleduje medzera, napr. trieda 1. A, 4. ročník, 6. miesto,

10 Obhajoba záverečnej práce

Obhajoba záverečnej práce je jedna z podmienok ukončenia študijného programu. Cieľom obhajoby je kompletné, konkrétne, skrátené, presné, výstižné, zrozumiteľné, vyjadrenie obsahu práce, rýchla, presná identifikácia obsahu práce, zdôraznenie kľúčových údajov, zistení a posolstiev.

Štandardná štruktúra obhajoby1. Predstavenie názvu a autora záverečnej práce predsedom komisie

2. Obhajoba formou prezentácie prostredníctvom Power Point (10 min)Úvodná časť (10 % času, 1 – 2 min) – autor uvedie tému záverečnej práce, zdôvodnenie jej výberu, význam problematiky, typ práce. Hlavná časť (80 % - 90 % času, 7 – 8 min) má obsahovať s ohľadom na typ práce: hlavný cieľ a čiastkové ciele, výskumné otázky/hypotézy empirickej časti, metodiku práce – použité metódy, postupy, spôsoby získavania informácií, údajov/dát, charakteristika výskumného súboru podstatné výsledky riešenia problematiky (najdôležitejšie kvalitatívne, kvantitatívne

údaje/dáta, štatistická významnosť), porovnanie s inými výsledkami v publikačných zdrojoch, výskumoch, prieskumoch,

anketách, experimentoch a pod. podľa potreby, závery – odpovede na výskumné otázky, potvrdenie – nepotvrdenie hypotéz, splnenie

cieľov, prínos práce, odporúčania pre prax, praktické možnosti využitia výsledkov. Záverečná časť (1 – 2 min) – prezentácia záverečnej originálnej myšlienky autora, možnosti rozpracovania záverečnej práce.

3. Prečítanie posudkov vedúceho a oponenta práce (5 min)Počas čítania posudkov autor práce nereaguje na pripomienky, otázky a poznámky k práci. Priestor na reakciu je k dispozícii v ďalšej časti obhajoby.

4. Reakcia autora práce na posudky (5 min)Autor reaguje na pripomienky v posudkoch a odpovedá na otázky. Správna reakcia na pozitívne pripomienky je poďakovanie. Pri negatívnych pripomienkach, ktoré poukazujú

25

na formálne, povrchné záležitosti a nespochybniteľné nedostatky práce je vhodné vyjadriť súhlas s uvedením možností ich odstránenia.

5. Diskusia (5 min)V diskusii autor odpovedá na otázky členov komisie a ostatných prítomných, prezentuje orientáciu a pohotovosť v danej problematike.

6. Neverejná časť obhajobyNeverejné zhodnotenie obhajoby komisiou práce, pričom sa prihliada na hodnotenia v posudkoch a kvalitu prezentácie záverečnej práce. Hodnotenie obhajoby záverečnej práce oznámi predseda komisie pri záverečnom vyhodnotení štátnej skúšky.

Odporúčaná štruktúra prezentácie v PowerPointOdporúča sa rozsah maximálne 10 – 12 snímkov prezentačných snímkov (komentovanie jedného trvá približne 1 – 2 min). Snímky by mali obsahovať: prvý snímok – názov práce, meno autora a vedúceho práce, druhý snímok riešená problematika, ciele práce (stručne, heslovite). ďalšie snímky podľa typu práce – napr. výskumné otázky/hypotézy, použité metódy,

postupy a spôsob získavania údajov/dát, výskumný súbor, podstatné výsledky (kvantitatívne, kvalitatívne) a závery, porovnanie s inými výsledkami a závermi.

posledný snímok – poďakovanie za pozornosť, meno autora, e-mailová adresa, Odporúča sa pripraviť ďalej 1 – 2 snímky v súvislosti s otázkami a pripomienky oponenta.

Zásady prípravy prezentácie v PowerPoint

• Primeraný štýl prezentácie znamená dobrú čitateľnosť, vhodnú veľkosť písma, kombináciu farieb, primeranú hustotu textu, striedme efekty.

• Vhodný snímok má: 6 – 7 riadkov, v riadku 6 – 7 slov, 1 – 2 tabuľky (max. 6 riadkov, 4 stĺpce). 1 – 2 jednoduché prehľadné grafy, videozáznam v trvaní 3 – 6 sek.

• Vhodné písmo: jednotný rovný typ písma, napr. Arial (nie s háčikmi - Times New Roman) v celom

texte, veľkosť písma základného textu 22 – 24 bodov, v nadpisoch 32 bodov, v

podnadpisoch 26 – 28 bodov. tučné písmo v celom texte, veľké písmená v nadpisom nie sú vhodné.

• Farebnosť: Kontrastná – svetlé pozadie (ideálne biele) tmavá farba písma (čierna, tmavomodrá,

tmavozelená), rovnaká farba pozadia v celej prezentácii, na jednom snímku max. štyri farby (okrem obrázkov).

• Snímky je vhodné očíslovať (možnosť ľahko sa vrátiť k snímku).

Praktické rady na úspešne zvládnutie obhajoby • Skontrolovať odoslanie práce do Evidencie záverečných prác, oboznámiť sa s

výsledkom kontroly originality.• Vyzdvihnúť posudok vedúceho a oponenta záverečnej práce, oboznámiť sa s ním • Oboznámiť sa s pripomienkami, premyslieť odpovede (možno pripraviť formou

prezentácie.

26

• Mať spoločenské oblečenie a správanie, dbať na primeranú hlasnosť prejavu, reč tela a celkový vzhľad.

• Prezentovať jasné úsilie samostatne, systematicky a kvalifikovane riešiť a vyriešiť problematiku, pri väčších problémoch odôvodniť príčiny, navrhnúť možné riešenia.

• Prezentácia nie je čítaním textu, memorizovaný (nabifľovaný) prejav nepôsobí dobre. Nečítať z papiera, snímky doslova nečítať, ale voľne komentovať, majú ilustračný charakter.

• Používať krátke jednoduché vety, vyslovovať zreteľne, hovoriť normálnym tempom (80 slov/min). Dôležité časti hovoriť pomaly, hlasnejšie, robiť prestávky na zdôraznenie.

• Pripúšťa sa hlavne myšlienky napísať na papierové karty (10 x 15 cm, 12 x 20 cm), a pri prezentácii ich využiť.

• Nepodceniť krátky prezentačný čas. Nezdržovať sa dlhým úvodom, stručne uviesť a charakterizovať podstatný kontext práce (čo sa robilo a prečo je to dobré).

• Neprekročiť vyhradený čas prezentácie. • Vopred nacvičiť a vyskúšať priebeh a čas prezentácie.

Najčastejšie chyby pri obhajobe

Nedodržanie časového limitu pre nedostatočnú prípravu a nácvik prezentácie. Zdĺhavé prezentovanie jednej časti práce na úkor inej časti. Prezentovanie organizované podľa kapitol práce s uvádzaním ich obsahu. Doslovné čítanie textu zo snímkov Power Pointu. Uvádzanie celých prepísaných viet z práce na snímkach. Nedostatočne jasne uvedené ciele práce, vlastné výsledky a prínos práce pre prax. Čítanie súvislého textu z papiera namiesto prezentácie práce vlastnými slovami. Príliš dlhé alebo stručné odpovede na otázky komisie. Neadekvátny prejav – príliš tichý alebo hlučný prednes, monotónny hlas, opakovanie

určitých slov.

Zoznam použitých publikačných zdrojov1. Gavora, P. – Kolláriková, Z. – Nováková, E., 2010: Manuál na tvorbu bakalárskej a

diplomovej práce. Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, 2010, 51 s.2. Gavora, Peter a kol. 2010. Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava

: Univerzita Komenského, 2010. Dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 978–80–223–2951–4.

3. Zapletal, L.: Jak psát bakalářskou práci, 2011. Brno: Vysoká škola Karla Engliše v Brne, a.s., 2011. ISBN: 978-80-86710-42-6

4. Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.5. Vyhláška ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, č. 233/2011 Z.

z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

6. Metodické usmernenie č. 56/2011 o náležitostiach záverečných prác, ich bibliografickej registrácii, uchovávaní a sprístupňovaní. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

27

Prílohy

Príloha 1 Obálka

Príloha 2 Titulná strana

Príloha 3 Zadanie záverečnej práce

Príloha 4 Čestné vyhlásenie

Príloha 5 Poďakovanie

Príloha 6 Abstrakt v primárnom jazyku

Príloha 7 Abstrakt v sekundárnom jazyku

Príloha 8 Abstrakt v slovenskom jazyku, ak primárnym jazykom je český jazyk

Príloha 9 Obsah

Príloha 10 Zoznam tabuliek a ilustrácií

Príloha 11 Zoznam použitých symbolov a skratiek

Príloha 12 Úvod

Príloha 13 Štruktúra hlavného textu

Príloha 14 Záver

Príloha 15 Zoznam použitých publikačných zdrojov

Príloha 16 Prílohy

Príloha 17 Vzor formálnej stránky dotazníka

28

D U B N I C K Ý T E C H N O L O G I C K Ý I N Š T I T Ú TV   D U B N I C I N A D V Á H O M

NÁZOV ZÁVEREČNEJ PRÁCE

(podnázov, ak sa použil)

BAKALÁRSKA/DIPLOMOVÁ PRÁCA

Meno a priezviskoDubnica nad Váhom, 2014

Príloha 1 Šablóna - Obálka

D U B N I C K Ý T E C H N O L O G I C K Ý I N Š T I T Ú T

V   D U B N I C I N A D V Á H O M

NÁZOV ZÁVEREČNEJ PRÁCE

(podnázov, ak sa použil)

BAKALÁRSKA/DIPLOMOVÁ PRÁCA

Študijný program: Názov (napr. Učiteľstvo praktickej prípravy)

Študijný odbor: Číslo a názov (napr. 1.1.2 Učiteľstvo profesijných predmetov

a praktickej prípravy)

Vedúci práce: titul, Meno Priezvisko, titul

Dubnica nad Váhom 2014Meno, Priezvisko autora, akademický titul

Príloha 2 Šablóna - Titulná strana

ZADANIE BAKALÁRSKEJ/DIPLOMOVEJ PRÁCE

Meno a priezvisko študenta:

Názov bakalárskej práce:

Akademický rok:

Rámcový obsah:

Vedúci bakalárskej práce: titul, Meno Priezvisko, titul

Prof. PhDr. Erich Petlák, CSc. rektor DTI

Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad VáhomDubnica Institute of Technology in Dubnica nad Váhom

Príloha 3 Šablóna - Zadanie záverečnej práce

Čestné vyhlásenie

Napr.: Čestne vyhlasujem, že túto bakalársku/diplomovú prácu som vypracoval/a

samostatne na základe vlastných teoretických a praktických poznatkov, štúdia a použitia

publikačných a iných zdrojov uvedených v zozname na konci práce.

V Dubnici nad Váhom dňa ................................... ...................................podpis študenta

Príloha 4 Šablóna - Čestné vyhlásenie

Poďakovanie

Napríklad poďakovanie vedúcemu práce, osobám, ktoré sprostredkovali informácie

a zdroje pri teoretickej práci, alebo umožnili výskum/prieskum v empirickej časti,

pomohli, resp. spolupracovali pri aplikačnej časti a pod.

V Dubnici nad Váhom dňa ................................... ................................... podpis študenta

Príloha 5 Šablóna - Poďakovanie

AbstraktNapr. PRIEZVISKO, Meno: Súčasné koncepcie a trendy vzdelávania. [Bakalárska práca]. Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom. Ústav psychologických a pedagogických vied. Vedúci práce: Meno a priezvisko. Stupeň odbornej kvalifikácie: bakalár. Dubnica nad Váhom: DTI, 2013. 75 s. 2 prílohy

Text abstraktu ( 100 – 400 slov) - informácie o riešenej problematike, cieľoch práce, o kľúčových metódach, podstatné výsledky, závery a význam práce

Kľúčové slová: 3 – 5 jednoslovných, alebo viacslovných termínov súvisiacich s podstatným obsahom práce písaných malými písmenami oddelenými čiarkou.

Príloha 6 Šablóna -Abstrakt v primárnom jazyku

Abstract

Key words:

Príloha 7 Šablóna - Abstrakt v sekundárnom jazyku

Abstrakt

Kľúčové slová:

Príloha 8 Šablóna - Abstrakt v slovenskom jazyku , ak primárnym jazykom je český jazyk

Obsah

Napríklad:Obsah ................................................................................................................................... 7

Zoznam tabuliek a grafov (prípadne obrázkov) .............................................................. x

Zoznam skratiek a značiek ................................................................................................ x

Úvod ......................................................................................................................................x

Teoretická časť (v prípade teoreticko-empirického a teoreticko-aplikačného typu práce)

1 Názov kapitoly............................................................................................................x

1.1 Názov podkapitoly – druhá úroveň ............................................................................x

1.1.1 Názov podkapitoly - tretia úroveň.............................................................................x

1.1.2 Názov podkapitoly - tretia úroveň.............................................................................x

Emipirická/Aplikačná časť (v prípade teoreticko-empirického a teoreticko-aplikačného

typu práce) ............................................................................................................................

x

1.1 Názov podkapitoly – druhá úroveň ............................................................................x

1.1.1 Názov podkapitoly - tretia úroveň.............................................................................x

1.1.2 Názov podkapitoly - tretia úroveň.............................................................................x

Záver.....................................................................................................................................x

Použité publikačné zdroje...................................................................................................x

Prílohy...................................................................................................................................x

Príloha 1 ......................... (Uviesť názov)

Príloha 2 ......................... (Uviesť názov)

Príloha 9 Šablóna - Obsah

Zoznam tabuliek a ilustrácií

Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Názov tabuľky .................................................................................................. x

Tabuľka 2 Názov tabuľky .................................................................................................. x

Tabuľka 3 Názov tabuľky .................................................................................................. x

Zoznam grafov Graf 1 Názov grafu ............................................................................................................. x

Graf 2 Názov grafu ............................................................................................................. x

Graf 3 Názov grafu ............................................................................................................. x

Zoznam obrázkov Obr. 1 Názov obrázku ......................................................................................................... x

Obr. 2 Názov obrázku ........................................................................................................ x

Obr. 3 Názov obrázku ........................................................................................................ x

Príloha 10 Šablóna - Zoznam tabuliek a ilustrácií

Zoznam skratiek a značiek (v abecednom poradí)

Napríklad:% percentá

a pod. a podobne

č. číslo

napr. napríklad

resp. respektíve

ŠkVP Školský vzdelávací program

Príloha 11 Šablóna - Zoznam použitých symbolov a skratiek

ÚVOD

Výstižná charakteristika stavu poznania alebo praxe v danej oblasti, zdôvodnenie

voľby témy, motivácia k výberu témy, zameranie práce, význam záverečnej práce, hlavný

cieľ/ciele, typ práce, štruktúra práce.

Príloha 12 Šablóna - Úvod

NÁZOV HLAVNEJ KAPITOLY

Názov podkapitoly Druhá úroveň

Názov podkapitoly Tretia úroveň

Príloha 13 Šablóna - Štruktúra hlavného textu

ZÁVER

Príloha 14 Šablóna - Záver

ZOZNAM POUŽITÝCH PUBLIKAČNÝCH ZDROJOV

Úplný číslovaný zoznam bibliografických odkazov v rozsahu použitých literárnych

zdrojov, ktoré musia korešpondovať s citáciami použitými v texte.

Ako prvé sa uvádzajú všetky knižné publikačné zdroje, nasledujú časopisecké publikačné

zdroje, internetové zdroje, zákony, vyhlášky a pod.

Príloha 15 Šablóna - Zoznam použitých publikačných zdrojov

PRÍLOHY

Príloha 1 ................. (uviesť názov)

Príloha 2 ................. (uviesť názov)

Príloha 16 Šablóna - Prílohy

Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom

Dotazník pre žiakov/učiteľov o ...........Autor: .............

Milá žiačka/milý žiak

Prosíme Vás o vyplnenie dotazníka, ktorý je súčasťou výskumu zameraného na ...... Tvoja spolupráca umožní získať informácie o ....................

Dotazník je anonymný, získané údaje budú použité len na účely výskumu. Odpovede sa nebudú spájať s Tvojou osobou.

Pri jednotlivých otázkach zakrúžkuj odpoveď, ktorá vyjadruje Tvoj názor, alebo viac odpovedí, ak je to pri otázke uvedené.

Názov školy: ..............................................................

Ročník: ................... (podľa potreby)

Trieda:.................... (podľa potreby)

Pohlavie: chlapec – dievča (podčiarkni) Vek: .............. (podľa potreby)

Dátum:.................................................

1. text položky

2. text položky

3. text položky

Ďakujeme za Tvoju ochotu a spoluprácu.

Príloha 17 Vzor formálnej stránky dotazníka