Z TURZOVSKÉHO MIESTOPISU (1.)

KYSUCE č. 12/21. marec 2007 9Región

SPOLOK PRIATEĽOV TURZOVKY INFORMUJE Ročník IX. č. 3 (96) Pripravil Ivan GAJDIČIAR

Azda sa ani nedá začať inak, ako Pred-mierom. Táto osada hrala významnú úlohu pri osídlení neskoršej Turzovky. Keďže sme sa Predmieru venovali v jednom z minulých článkov, dnes si priblížime len etymológiu názvu osa-dy, dnešnej mestskej časti.

Na etymológiu názvu Predmier sa názory medzi odborníkmi rôznia. Isté je, že pomenovanie je jednoznačne slo-vanského pôvodu. Turzovský Predmier máme v listinách doložený vo viacerých formách ako Predmir, Prodmér, Pred-mer, z českého prostredia vo formách Przedmierz, Předmiř, v nemeckej forme Predmehr, či v maďarskej Predmér-völgy (Predmierská dolina). Maďarský etymológ Lajos Kiss uvádza, že toto slovo je slovanského pôvodu a zmieňuje sa o jeho výskyte aj bulharskom a českom prostredí. Podľa slovenského archeológa Antona Šichmana- Petrovského, pomiestne názvy Predmerská a Vrch Predmer pri Turzovke sa tam dostali po horskej ceste od juhovýchodu cez obce Súľov, Predmier, Bytču. Spomína aj analogické pomenova-nia v Čechách, a vzhľadom na ich častejší výskyt, vyslovuje možnosť vplyvu českej kultúry na slovenské prostredie. Pokiaľ ide o datovanie tohoto vplyvu domnieva sa, že mohol vzniknúť v období zániku Veľkej Moravy po pripojení severného Slovenska k Uhorsku. Jazykovedec Rudolf Krajčovič podporuje tento názor a hovorí, že Prěd mir bolo veľmožské meno, zložené z praslovanskej (psl.) predpony predložkového významu prěd pred niečím, dať prednosť pred niečím a od psl. podstatného mena mirbs významom mier, pokoj. Je reálny pred-poklad, že v 10. storočí mal názov tvar privlastňovacieho adjektíva Prědmirja dvor c , teda dvorec patriaci veľmožovi Predmirovi. Uvažovať o datovaní pôvod-ného privlastňovacieho tvaru názvu do obdobia pred 10. storočím umožňuje archeologický objav sídliska z veľko-moravskej doby v Divinke. Krajčovičov výklad sa síce týka Predmiera pri Bytči, no je pravdepodobné, tak ako už bolo spomenuté, že tento názov prišiel na Kysuce práve z Považia. Nakoniec v katastri dnešnej obce Klokočov, na

štátnych hraniciach sa nachádza aj loka-lita Súľov. Dva názvy na Považí, totožné s dvoma miestnymi pomenovaniami na horných Kysuciach, dokonca v minulosti na území jednej obce.

Takpovediac ľudovú etymológiu pri-niesol na konci 19. stor. právnik a histo-rický nadšenec Alexander Lombardini. Odvodzuje ju od okolnosti : „že pred hranicou rozsiahlosti istého panstva bezprostredne ležiacu zem, ležiacu pred mierou oného panstva, teda pred mierou ležiacu zem, pomenova-li skrátka Predmierom.“ Lombardini tu naráža na skutočnosť, že mestečko Predmier pri Bytči bolo hraničnou obcou medzi dvomi panstvami, Bytčianskym a Bystrickým. Z tohoto pohľadu sa môže táto etymológia javiť celkom logicky aj v prípade Predmiera - Turzovky, keďže toto bola zase hraničná obec medzi uhorským kráľovstvom a Moravou a Sliezskom, ba neskôr dokonca aj medzi panstvami Bytča, Strečno a Budatín. To bolo až po vzniku Turzovky, a keďže osada Predmier existovala už skôr, jej hraničná poloha medzi panstvami nemohla mať vplyv na pomenovanie. Ak by predsa len mala byť táto strategická

poloha bezprostredným popudom na pomenovanie Predmiera, mohli by sme sa azda oprieť o dve stredoveké listiny z uhorského prostredia.

Prvú listinu vydal v roku 1320 Matúš Čák Trenčiansky dlhopoľskému šoltýsovi Sidelmanovi. V nej mu udelil les nazýva-ný Dlhé Pole, lat. Longus Campus a dal mu tiež voľnú (slobodnú, bez mýtnych poplatkov) cestu do Tešína. Tento les sa rozprestieral až k sliezskym hraniciam. Dlhopoľský šoltýs dostal slobodnú ces-tu do Tešína a pravdepodobne to bola cesta cez Dlhú a Turzovku, pretože cesta na Budatín, potom smerom na Kysucké Nové Mesto a ďalej na Jablun-kovský priesmyk by bola nielen oveľa dlhšou, ale z listiny uhorského kráľa Karola Róberta z roku 1325 vieme, že v Budatíne i v Kysuckom Novom Meste boli v tom čase mýtne stanice. Keďže oligarcha Matúš Čák zomrel v roku 1320, ním vydaná listina by po jeho smrti asi nezaručovala voľnú cestu do Tešína. Preto možno predpokladať, že Dlhopoľ-ci využívali práve túto voľnú cestu do Sliezska. Azda už v tom čase mohlo na území neskoršieho Predmiera byť nejaké riedke strážne osídlenie, ktoré v neskoršom čase práve kvôli hraničnej polohe mohlo pomenovať Predmiersky potok, ktorý sa v písomných prameňoch prvýkrát uvádza v maďarskej forme ako Predmerpataka v roku 1417 (patak, maď. potok). Práve v tomto roku bolo vykonané ohraničenie chotára Krásna nad Kysucou a ako jeden z hraničných medzníkov bol označený Predmiersky potok. Tzn., že aj v tejto listine ho nachádzame spomínaný ako hranicu. Preto úplne nemožno vylúčiť ani Lom-bardiniho názor.

Mgr. DRAHOMÍR VELIČKA

BLAHOŽELÁME

- zriadenie novej webstránky stránky Turzovskej televízie. Jej prostredníctvom sa môžu všetci členovia Spolku, ale aj rodáci doma i vo svete dozvedať o všetkom dianí v meste slovom i obrazom. Stránka si neustále udržiava vysokú návštevnosť, čo svedčí o jej mimoriadnej úspešnosti. Doporučujeme, aby ste si aj vy zaradili stránku www.tvt.sk medzi svoje obľúbené položky

- že o činnosť nášho Spolku prejavil živý záujem aj veľvyslanec USA na Slovensku, J.E. Rodolphe Skip Valee pri jeho februárovej návšteve v Turzovke

- že sme mali príležitosť prihlásiť do súťaže „Kniha Kysúc“ nami vydanú pub-likáciu FARNOSŤ TURZOVKA. Je na čitateľoch, či sa rozhodnú dať jej svoj hlas

- že vďaka nadšencom sa aj v Turzovke podarilo obnoviť tradíciu fašiangov a rozšíriť pestrú ponuku podujatí o zaujímavý sprievod mestom a program „Pocho-vanie basy“. Všetkým, čo nemohli prísť ho na svojej webovej stránke ponúka aj Turzovská televízia

- úspešná prezentácia nášho mesta a celého Mikroregiónu Horné Kysuce na medzinárodných veľtrhoch cestovného ruchu v Bratislave, Brne a Prahe

- že sa už začali prípravy na TURZOVSKÉ LETO 2007. Do bohatého programu pris-peje aj náš Spolok zorganizovaním II. plenéra ľudových rezbárov z Beskydskej oblasti DREVENÉ TAJOMSTVÁ. Práce rezbárov zo Slovenska, Poľska a Čiech v podobe rozprávkových postáv obohatia priestory detských ihrísk v Turzovke

Niekoľkokrát sme v sa v našich príspevkoch venovali problematike osídlenia Turzovky a blízkeho okolia. Teraz čitateľom našich Informácií priblížime niektoré problémy, ktoré s osídlením úzko súvisia. V niekoľkých článkoch sa budeme venovať známym i menej známym lokalitám na území Turzovky.

POTEŠILO NÁS

V marci oslávili okrúhle a polookrúhle jubileá členovia nášho Spolku

Ján Mudrík Mgr. Silvia Kotková Ing. Vladimír J. Dlhopolček Turzovka Turzovka Hlohovec

K narodeninám im želáme všetko najlepšie, hlavne pevné zdravie a v ďalšom živote veľa šťastia, osobných úspechov a rodinnej pohody.

VÝZVATak ako po minulé roky, aj teraz môžete rozhodnúť o tom, koho určíte za prijímateľa 2% podielu zo zaplatenej dane zo svojich príjmov. Vyzývame všetkých svojich členov, priateľov, priaznivcov a sponzorov, aby do svojho daňového priznania za rok 2006, vpísali do časti VYHLÁSENIE nasledovné údaje, ktorými určia za prijímateľa podielu zo zaplatenej dane náš Spolok:IČO: 3 6 1 4 4 5 1 7Právna forma: OZ podľa zákona č. 83/1990 Zb.Obchodné meno (názov): SPOLOK PRIATEĽOV TURZOVKYUlica: Jašíkova Číslo: 56PSČ: 02 354 Obec: TURZOVKA

Občania, ktorí mali v roku 2006 príjem iba zo závislej činnosti a bolo im zamestnáva-teľom vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti, môžu si tlačivo VYHLÁSENIE a POTVRDENIE O ZAPLA-TENÍ DANE vyžiadať v kancelárii Spolku, alebo im ho na požiadanie zašleme poštou.

Všetkým, ktorí sa rozhodnú týmto spôso-bom podporiť našu činnosť, vopred srdečne ďakujeme.

PRIPOMÍNAME SI

b-

b-

b-

b-

b-

b- b-

Predmierska dolina z roku 1912, zo súkromnej zbierky I.G.

V sobotu 3.3. uplynulo 70 rokov od času, čo sa v Turzovke – Korni narodil

František HRTÚSmaliar

Jeho otcom bol František Hrtús, matkou Dorota, rodená Korčeková. Vychodil stred-nú školu v Liptovskom Mikuláši, pracoval v moravských baniach. Pedagogickú fakultu v Trnave, odbor výtvarná výchova ukončil v roku 1966. Učil a žil v Modre, maľbe a grafike sa venoval popri zamestnaní. Po úspešných výstavách začal pracovať ako umelec v slobodnom povolaní. V jeho tvorbe možno rozoznať tri prúdy.– dekorativizmus inšpirovaný ľudovým umením, od polovice sedemdesiatych rokov sa venoval realistickej krajinomaľbe, portrétu a zátišiu. V posled-ných rokoch svojho života sa orientoval na prírodný detail. Zomrel v Modre v roku 1997. (monografia TURZOVKA, str. 445)

✗✗✗

V utorok 6.3. uplynulo 100 rokov od času, čo sa v Turzovke narodil

Imrich ŠTETINAspevák

Jeho otcom bol Imrich Štetina, mat-kou Mária, rodená Marčišová. Absolvoval Obchodnú akadémiu v Bratislave (1925), popri zamestnaní súkromne študoval spev. Konkurzom získal miesto v Čsl. rozhlase, v Bratislavskom speváckom zbore. S ním prešiel v roku 1957 do Slovenskej filharmónie. Spieval zborové i sólové partie a absolvoval množstvo zahraničných koncertov- v Ber-gane, Miláne, Messine, Palerme... Pôsobil aj ako člen komorného telesa Slovenskí madrigalisti a zúčastnil sa mnohých zahra-ničných festivalov. Bol aj členom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a Bratislavských učiteľov. Zomrel v roku 1977, pochovaný je na Martinskom cintoríne v Bratislave. (monografia TURZOVKA, str. 457)

Vo štvrtok 8.3. uplynulo 190 rokov od času, čo sa v Liptovskom Mikuláši narodil

Jozef Božetech KLEMENSmaliar, sochár, staviteľ

Skončil pražskú maliarsku akadémiu (1843), bol zakladajúcim členom Matice Slovenskej. Počas pobytu na Kysuciach sa zdržiaval v Turzovke u národovca Fraňa Taganyiho, ktorý mu poskytoval pohostinstvo a sprostredkovával maľova-nie obrazov pre kostoly. V rokoch 1860 – 1882 na Kysuciach vytvoril 27 obrazov, u ďalších štyroch sa jeho autorstvo predpo-kladá. V Turzovke je od neho oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie, Ružencová Panna Mária (1875), Drotárska zástava (1876), 3 obrazy cirkevných otcov (1878), 14 obrazov Krížovej cesty (1880) a Panna Mária (1871), v Korni Srdce Ježišovo (1882). Zaoberal sa aj sochárstvom, staviteľstvom, botanikou, mineralógiou a chémiou. Publikoval vo viacerých aj zahraničných časopisoch. Zomrel v roku 1883 vo Viedni. (monografia TURZOVKA, str. 448)

✗✗✗

Vo štvrtok 8.3. uplynulo 125 rokov od času, čo sa v Turzovke narodil

JUDr. Ján SEKÁČprávnik, verejný činiteľ

Jeho otcom bol Ján Sekáč, matkou Vilma, rodená Beloniová.. Študoval na gymnáziu v Žiline a Nitre, právo v Bra-tislave a Kluži. Sudcovsko – advokátsku skúšku zložil v Budapešti. Po vojenskej službe od roku 1905 bol dobrovoľníkom pri vojsku ako vojenský sudca. V roku 1918 sa stáva štábnym kapitánom justičnej služby v čsl. armáde. Po vzniku ČSR bol advoká-tom v Košiciach, v roku 1919 aj županom Abovsko – Turnianskej župy, v rokoch 1922 – 1926 Podtatranskej župy. Od roku 1926 bol prednostom oddelenia minister-stva vnútra, od roku 1929 prednostom samosprávnej skupiny krajinského úradu, potom krajinským viceprezidentom v Bra-tislave. Na dôchodok odišiel v roku 1937. Bol jeden z prvých slovenských, právnicky kvalifikovaných administratívnych odbor-níkov v I. ČSR a prvým predstaviteľom čsl. vlády v Košiciach. Zomrel v januári 1964 v Bratislave. (monografia TURZOVKA, str. 455)

NOVÍ ČLENOVIA SPOLKU0176 Mgr. EVA FERKOVÁ, Jablonka0177 FRANTIŠEK KRIŠTIAK, Turzovka0178 Ing. ĽUDMILA KONIAROVÁ, Turzovka