slovenskÁ technickÁ univerzita v bratislave fakulta...
TRANSCRIPT
2015 Barbora Minichová
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
FAKULTA CHEMICKEJ A POTRAVINÁRSKEJ
TECHNOLÓGIE
EVIDENČNÉ ČÍSLO: FCHPT-13567-60421
SYNTETICKÉ ŠTÚDIEPRÍPRAVY ANALÓGOV
GALBAZÍNU
BAKALÁRSKA PRÁCA
Bratislava 2015 Barbora Minichová
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
FAKULTA CHEMICKEJ A POTRAVINÁRSKEJ
TECHNOLÓGIE
SYNTETICKÉ ŠTÚDIEPRÍPRAVY ANALÓGOV
GALBAZÍNU
BAKALÁRSKA PRÁCA
FCHPT-13567-60421
Študijný program: Biotechnológia
Číslo a názov študijného odboru: 5.2.25 biotechnológie
Školiace pracovisko: Oddelenie organickej chémie
Vedúci záverečnej práce: doc. Ing. Peter Szolcsányi, PhD.
Konzultant: Bc. Daniela Cintulová
V prvom rade by som chcela poďakovať Bc. Daniele Cintulovej a Ing. Jurajovi
Paštrnákovi za ich veľkú trpezlivosť, neoceniteľné rady a pomoc v laboratóriu. Ďalej chcem
poďakovať doc. Ing. Petrovi Szolcsányimu, PhD. za ideové zastrešenie tohto projektu, odborné
vedenie a veľkú pomoc pri písaní tejto práce. Moja veľká vďaka patrí aj kolegom z laboratórií č.
305 a 306 za príjemnú atmosféru pri práci. V neposladnom rade by som chcela poďakovať RNDr.
Petrovi Fodranovi za senzorickú analýzu pripravených látok.
Abstrakt
Bakalársky projekt zahŕňa literárnu rešerš o výskyte, senzorických vlastnostiach, biologickej
aktivite a doposiaľ uskutočnených syntézach Galbazínu®. Ďalej sa bakalárska práca týka návrhu
dvoch syntetických prístupov na prípravu konformačne obmedzených analógov Galbazínu®, ich
experimentálneho uskutočnenia, súhrnu výsledkov a charakterizácie produktov. Prvý prístup
zahŕňa kyslo-katalyzovanú reakciu 2-hydroxypyrazínu s rôznymi donormi alylového katiónu.
Skúmali sme vplyv rôznych Lewisových a Brønstedových kyselín ako katalyzátorov na
konverziu reakcie. Kľúčovým krokom druhej syntetickej cesty je intermolekulová
adično-eliminačná reakcia 2,3-dichlórpyrazínu s disodnými soľami rôznych 1,3-diolov
a následná intramolekulová cyklizácia rezultujúca v 6- resp. 7-článkový prikondenzovaný kruh.
Motiváciou bolo vytvorenie konformačne obmedzených analógov Galbazínu®
pre porovnanie ich
vôní s vôňou Galbazínu®, ktorý je mimoriadne silný a charakteristický odorant.
Kľúčové slová: Galbazín®; senzorické vlastnosti; biologická aktivita
Abstract
The Bachelor Thesis deals with literature search regarding the occurrence, sensory properties,
biological activity and syntheses of Galbazine® accomplished so far. Moreover, it includes design
of two synthetic paths for the preparation of conformationally locked Galbazine® analogues, their
experimental procedures, summary of results and characterization of products. The first approach
includes acid-catalysed reaction of 2-hydroxypyrazine with different donors of allylic cation. We
examined the influence of various Lewis and Brønsted acids on the substrate conversion. The key
step of the second synthetic approach is the double SNAr reaction of 2,3-dichloropyrazine with
disodium salts of various 1,3-diols and leading to aromatic bicyclic structures with 6- and/or
7-membered annelated ring. Our aim was to prepare conformationally locked Galbazine®
analogues for comparing their odour with an odour of Galbazine®, as it is extremely powerful
odorant eliciting the green note.
Key words: Galbazine®; sensory properties; biological activity
Ciele bakalárskej práce
Ciele bakalárskej práce sú nasledovné:
uskutočniť kompletnú literárnu rešerš o výskyte, senzorických vlastnostiach, biologickej
aktivite a doposiaľ uskutočnených syntézach Galbazínu®
navrhnúť syntetické cesty na prípravu doteraz nepoznaných konformačne obmedzených
bicyklických analógov Galbazínu®
v prípade úspechu porovnať vôňu Galbazínu® s vôňou jeho analógov
Obsah
1. Zoznam použitých skratiek ......................................................................................... 13
2. Teoretický úvod ........................................................................................................... 14
2.1. Štruktúra, výskyt, vlastnosti a biologická aktivita Galbazínu® ...................... 14
2.2. Metabolizácia Galbazínu® .................................................................................. 15
2.3. Biologická aktivita pyrazínov ............................................................................ 16
2.4. Príprava Galbazínu® 1 ....................................................................................... 17
2.4.1. Chlorácia a následná SNAr reakcia ............................................................ 18
2.4.2. O-metylácia ................................................................................................. 18
2.4.3. Príprava s využitím N-Boc-leucínu ........................................................... 19
3. Diskusia ........................................................................................................................ 20
3.1. Syntetická analýza .............................................................................................. 20
3.2. Senzorická analýza ............................................................................................. 26
4. Experimentálna časť ................................................................................................... 27
5. Záver ............................................................................................................................. 33
6. Zoznam použitej literatúry ......................................................................................... 34
7. Prílohy .......................................................................................................................... 35
7.1. 1H NMR spektrá pripravených zlúčenín ........................................................... 35
7.2. 13C NMR spektrá pripravených zlúčenín.......................................................... 39
13
1. Zoznam použitých skratiek
Å Ångström = 1.10-10
m
AcOEt etylacetát
AdR radikálová adícia
bipy 2,2´-bipyridín
BuLi butyllítium
DCC N,N-dicyklohexylkarbodiimid
DCE dichlóretán
DCM dichlórmetán
DMF dimetylformamid
EAD elektro-anténografická detekcia
ekv ekvivalent
Et2O dietyléter
FLC flash liquid chromatography (stĺpcová
chromatografia)
GC plynová chromatografia
Hex hexán
IR infračervený
LD letálna dávka
MS hmotnostná spektrometria
NHS N-hydroxysukcínimid
NMR nukleárna magnetická rezonancia
PMR protónová magnetická rezonancia
QSAR kvantitatívne vzťahy štruktúry a aktivity
SNAr nukleofilná aromatická substitúcia
TEMPO (2,2,6,6-tetrametylpiperidín-1-yl)-oxyl
THF tetrahydrofurán
TLC thin-layer chromatography (tenkovrstvová
chromatografia)
UV ultraviolet (ultrafialový)
14
2. Teoretický úvod
2.1. Štruktúra, výskyt, vlastnosti a biologická aktivita Galbazínu®
Galbazín®
1 (Obr. 1), ktorého systémový názov je 2-metoxy-3-izobutylpyrazín, je
heterocyklická aromatická zlúčenina zo skupiny 1,4-diazínov (pyrazínov).
Obr. 1.: Štruktúra Galbazínu®
1.
2-metoxy-3-izobutylpyrazín 1 (Obr. 1) bol prvýkrát popísaný v roku 1969. Izoloval ho
Buttery s kolektívom z oleja zelenej papriky. Olej získal z macerovanej papriky vákuovou
hydrodestiláciou a následnou kontinuálnou extrakciou hexánom.1 V tom istom roku bola jeho
prítomnosť potvrdená aj v galbánovom oleji2a Murray a kol. stanovili jeho koncentráciu v hrachu
na 1.10-12
.3Na potvrdenie jeho identity boli ÚV, IR, PMR a MS spektrá takto získaného
2-metoxy-3-izobutylpyrazínu 1 porovnané so spektrami zlúčeniny pripravenej synteticky z
amidu aminokyseliny leucín. Táto látka bola úspešne uvedená do parfumérie4 ako Galbazín
® 1.
Dnes sa naďalej používa ako aktívna zložka vôní.5
Galbazín®1 je zodpovedný aj za charakteristickú vôňu známych vín, ako sú Cabernet
Sauvignon a Sauvignon Blanc. Jeho prítomnosť je vítaná u niektorých odrôd suchého bieleho
vína, pretože prispieva k ich bylinnému charakteru, ale v červených vínach je nežiaduci.
Negatívne totiž ovplyvňuje kvalitu týchto vín. Obsah metoxypyrazínov vo víne závisí od odrody
hrozna a stupňa zrelosti, klimatických podmienok a procesu spracovania.
1Buttery, R., Seifert, R., Lundin, R., Guadagni, D., Ling, L.: Chem. Ind. 1969, 490–491.
2Bramwell, A., Burrell, J., Riezebos, G.: Tetrahedron Lett. 1969, 3215–3216.
3Murray, K., Shipton, J., Whitfield, F.: Chem. Ind. 1970, 27, 897–898.
4Patent CH WO 2004/009749.
5Patent GB WO 2007/083164 A2.
15
(Metoxy)pyrazíny sú vo všeobecnosti mimoriadne silné odoranty. Ich senzorický
detekčný limit je 2 ng/L vo vode a 5-15 ng/L vo víne.6 Tvoria skupinu látok, ktoré nežiaduco
ovplyvňujú aj senzorické vlastnosti pitnej vody. Ich prítomnosť evokuje drevitý, plesňovitý
zápach a chuť takto kontaminovanej vody pripomína uhlie a prach,7 a to už pri koncentrácii
približne 30 ng/L.6
Známy je taktiež zaujímavý vplyv 2-metoxy-3-izobutylpyrazínu 1 na znášku sliepok.
Zvyšuje totiž hmotnosť ich vajíčok v priemere o 5-10%. Je to však reverzibilný proces. Dôvod,
prečo tomu tak je, zatiaľ nie je známy, no niektoré výskumy naznačujú, že pyrazíny majú vplyv
na endokrinný systém týchto stavovcov.8
Štúdia z roku 2002 poukazuje na nízku toxicitu Galbazínu®
1. Jeho LD50 (množstvo
látky spôsobiace úhyn 50% testovaných jedincov za definovaných podmienok) je pre potkany
viac než 4000 mg/kg a pre myši 2000 mg/kg telesnej hmotnosti.9
2.2. Metabolizácia Galbazínu®
Biotransformácia pyrazínov s alkoxyskupinou prebieha dvoma mechanizmami.
(Schéma 1). Majoritným je nukleofilný atak molybdén hydroxylázou a tak primárne prebieha
hydroxylácia pyrazínového kruhu vedúca k 5-hydroxy-3-izobutyl-2-metoxypyrazínu 2. Druhou
alternatívou je O-demetylácia, ktorej výsledkom je 2-hydroxy-3-izobutylpyrazín 3.9
Schéma 1: Biotransformácia Galbazínu® 1
6Candelon, N., Shinkaruk, S., Bennetau, B., Bennetau-Pelissero, C., Dumartin, M., Degueil, M.,
Babin, P.: Tetrahedron 2010, 66, 2463–2469. 7Young, W., Horth, H., Crane, R., Ogden, T., Arnott, M.: Water Res.1996, 30, 331–340.
8Gerritsma, D., Brindle, I., Jones, T., Capretta A.: J. Label. Compd. Radiopharm. 2003, 46,
243–253. 9Adams, T., Doull, J., Feron, V., Goodman, J., Marnett, L., Munro, I., Newberne, P., Portoghese,
P., Smith, R., Waddell, W., Wagner, B.: Food Chem. Toxicol. 2002, 40, 429–451.
16
2.3. Biologická aktivita pyrazínov
Generickou (sub)štruktúrou molekuly Galbazínu®
1 je pyrazín. Pyrazíny majú
šesťčlánkový aromatický kruh, kde sa v polohách 1 a 4 nachádzajú sp2-hybridizované atómy
dusíka, ktorých voľné elektrónové páry sa kvôli svojej priestorovej orientácii nezapájajú do
konjugácie s jadrom. Vďaka tomu sú pyrazíny relatívne bázické (pKa protonovaného pyrazínu vo
vode je 0.5).10
Deriváty pyrazínov sú mimoriadne rozšírené prírodné zlúčeniny. GC-EAD analýzou
bola potvrdená prítomnosť piatich pyrazínových derivátov 4–8 v kvetoch orchidey Drakaea
livida (Schéma 2). Nielenže prispievajú k jej vôni, ale sú aj zložkou pohlavných feromónov
niektorých druhov hmyzu. Vďaka týmto molekulám má orchidea dostatok opeľovačov.11
Schéma 2: Štruktúra pyrazínov prítomných v kvetoch orchidey Drakaea livida
Vyše desiatka rôznych (poly)alkylpyrazínov bola testovaná spolu so synteticky
pripraveným poplašným feromónom s cieľom nájsť zlúčeniny vhodné na reguláciu výskytu
mravcov druhu Solenopsis invicta. EAD (elektroantenografická detekcia) analýza a zmeny
v správaní mravcov dokazujú, že vplyv týchto molekúl závisí od ich koncentrácie. Štyri z nich,
2-etyl-3,5-dimetyl pyrazín 9, 2-etyl-3,6-dimetyl pyrazín 10, 2,3,5-trimetylpyrazín 11a
10Collot, A., Courtney, M., Coyne, D., Eustace, S., O’Ferrall, R.: J. Org. Chem. 2009, 74,
3356–3369.
11Bohman, B., Jeffares, L., Flematti, G. ,Byrne, L., Skelton, B., Phillips, R., Dixon, K., Peakall,
R., Barrow, R.: J. Nat. Prod. 2012, 75, 1589−1594.
17
2,3-dietyl-5-metylpyrazín 12 (Schéma 3) vyvolali signifikantnú poplašnú reakciu v rozmedzí
1-1000 ng.12
Schéma 3: Štruktúra alkylpyrazínov vyvolávajúcich poplašnú odpoveď u mravcov
Pyrazíny, ktoré sa okrem zelenej papriky nachádzajú napríklad aj v zemiakoch, chlebe,
mäse a káve, ako dôsledok termicky indukovanej kondenzácie α-aminokyselín a cukrov (tzv.
Maillardova reakcia),13
boli okrem iných skupín zlúčenín podrobené aj QSAR (kvantitatívne
vzťahy štruktúry a aktivity) štúdii. Výsledky ukázali, že QSAR rovnice popisujúce efekt
študovaných látok na ľudský organizmus môžu pomôcť pochopiť procesy ako sú absorpcia,
distribúcia, metabolizmus a eliminácia týchto látok.14
Komáre sú známe ako prenášače množstva ochorení. Samičky komárov zacítia svoje
obete najmä vďaka CO2 vylučovanému z dychu. Niektoré malé molekuly sú schopné stimulovať
alebo inhibovať receptory pre CO2 nachádzajúce sa v čeľustiach hmyzu. Takýmito zlúčeninami
sú aj (poly)alkyl- a alkoxypyrazíny. Okrem toho, niektoré z nich pôsobia larvicídne a aj ako
repelent proti plošticiam.5
Deriváty pyrazínov sú známe ako fungicídne, antimikrobiálne a herbicídne-aktívne
zlúčeniny. Sú používané aj ako medikamenty na liečbu obezity, psychických a neurologických
porúch a v potravinárskom priemysle ako ochucovadlá.15
2.4. Príprava Galbazínu® 1
2-metoxy-3-alkylpyrazíny sa vo všeobecnosti dajú pripraviť z
2-hydroxy-3-alkylpyrazínov. Tie vznikajú kondenzáciou amidu α-aminokyseliny s glyoxálom
12Guan, D., Lu, Y., Liao, X., Wang, L., Chen, L.: J. Agric. Food Chem. 2014, 62, 11924−11932.
13Sommer, H., Bertram, H., Krammer, G., Schmidt, C., Stumpe, W., Werkhoff, P., Zviely, M.:
Magn. Reson. Chem. 2000, 38, 907−917. 14
Verma, R., Kurup, A., Mekapati, S., Hansch, C.: Bioorg. Med. Chem. 2005, 13, 933−948. 15
Viswanadham, K., Reddy, M., Sathyanarayana, P., Ravi, O., Kantc, R., Bathula, S .: Chem. Commun. 2014, 50, 13517−13520.
18
14. Pri syntéze Galbazínu®1 je východiskovou aminokyselinou leucín 13 (Schéma 4).
16 Ako
efektívna sa ukázala aj kondenzácia v prostredí hydroxidu sodného pri teplote -35°C.8
2.4.1. Chlorácia a následná SNAr reakcia
Reakcia 3-izobutyl-2-hydroxypyrazínu 15 s POCl3 poskytuje príslušný chlórderivát 16
a následná SNAr reakcia s metanolátom sodným v prostredí metanolu vedie priamo k želanému
Galbazínu®1 (Schéma 4, cesta A).
2.4.2. O-metylácia
Alternatívny spôsob, ako z 3-izobutyl-2-hydroxypyrazínu 15 pripraviť Galbazín®1, je
jeho reakcia s diazometánom. Avšak v tomto prípade sa generuje aj nežiaduci
N-metyl-2-oxo-3-izobutylpyrazín 17 ako vedľajší produkt a to v pomere 2:1 v neprospech 1. To
je dôsledkom toho, že hydroxypyrazíny sa pri neutrálnom pH vyskytujú prevažne vo svojej
termodynamicky stabilnejšej oxo-forme17
(Schéma 4, cesta B).
Alternatívnou O-metyláciou hydroxypyrazínu je použitie hydridu sodného a jódmetánu,
čo však tiež vedie k nežiaducemu vedľajšiemu produktu (Schéma 4, cesta C).15
Deuterovaný
Galbazín®
1 bol pripravený použitím značeného glyoxálu 14 a jódmetánu.8
Schéma 4: Príprava Galbazínu®1
16Schmarr, H., Sang, W., Ganß, S., Koschinski, S., Meusinger, R.: J. Label Compd. Radiopharm.
2011, 54, 438−440. 17
El-Nahas, A., K. Hirao, K.: J. Mol. Struct. (Theochem) 1999, 459, 229−237.
19
2.4.3. Príprava s využitím N-Boc-leucínu
Tento spôsob prípravy 1 vychádza z N-Boc-leucínu 18, ktorý reaguje
s 2-aminoetanolom 19 v prítomnosti DCC a NHS za vzniku amidu 20. Ten následne cyklizuje po
oxidácii s TEMPO na bis-énaminón 21. Po štandardnej SNAr chlorácii a finálnej O-metylácii sa
získal žiadaný Galbazín®1 (Schéma 5).
6
Schéma 5: Príprava Galbazínu®
20
3. Diskusia
3.1. Syntetická analýza
Ako prvý prístup na syntézu konformačne obmedzených analógov Galbazínu® 1 sme
zvolili kyslo-katalyzovanú reakciu 2-hydroxypyrazínu 22 s donormi alylového katiónu 24
(izoprén, 3,3-dimetylalylacetát, izobutyl 2-metylbut-3-én-2-yl karbonát) precedentnú na fenole18
resp. p-metoxyfenole.19
Ako katalyzátory sme použili Lewisove kyseliny (Nb2O5, resp. trifláty
kovov: Bi, In, Y, Al, Zn, Cu), Brønstedovu kyselinu H3PO4 a nukleofilný komplex Pd(PPh3)4.
Predpokladali sme, že reakcia by mohla prebiehať nasledovným mechanizmom: po aktivácii
alylového donoru príslušným kyslým katalyzátorom by došlo k jeho nukleofilnej substitúcii za
vzniku alylvinyléteru 25. Následný Claisenov [3,3]-sigmatropný prešmyk 25 by poskytol
amidický olefín 26, ktorého enol-forma 27 by v kyslom prostredí „in situ“ cyklizovala na finálnu
cieľovú zlúčeninu 28 (Schéma 6).
Schéma 6.
18 Vece, V., Ricci, J., Poulain-Martini, S., Nava, P., Carissan, Y., Humbel S., Duñach, E.: Eur. J.
Org. Chem. 2010, 6239–6248. 19
Adrio, L., Hii, K.: Chem. Commun. 2008, 2325–2327.
21
Žiaľ, tento syntetický prístup sa ukázal ako neúspešný. Jedným z dôvodov môže byť
anomálna kyslosť protonovaného 2-hydroxypyrazínu (pKaH 8.23).20
2-hydroxypyrazín 22 je
porovnateľne silná báza ako amíny. Katalyzátory teda mohli miesto žiadanej aktivácie alylového
donoru prednostne protonovať 2-hydroxypyrazín 22. Ďalším faktom, vďaka ktorému mohla byť
táto syntetická cesta neúspešná je, že 2-hydroxypyrazín 22 sa v roztoku vyskytuje prevažne vo
svojej termodynamicky stabilnejšej oxo-forme 23.17
V Tabuľke č. 1 možno vidieť stupeň
konverzie uskutočnených reakcií v závislosti od zvolených katalyzátorov a reakčných
podmienok.
Tabuľka 1: Stupeň konverzie v závislosti od zvolených katalyzátorov a reakčných podmienok.
Alylačné činidlo Katalyzátor Rozpúšťadlo Teplota Čas Konverzia
Bi(OTf)3 DCM 20-40°C 2 d žiadna
40-120°C 5 d neúplná
In(OTf)3 DCM 20-60°C 4 d žiadna
60-120°C 2 d neúplná
Y(OTf)3 DCM 20-100°C 6 d žiadna
DCE 100-120°C 1 d žiadna
Al(OTf)3
DCM 20-40°C 2 d žiadna
40-100°C 4 d neúplná
DCE 100-120°C 20 h neúplná
Zn(OTf)2 DCM 20-100°C 6 d žiadna
H3PO4 DCM 40-100°C 6 d žiadna
DCE 100-120°C 20 h žiadna
Pd(PPh)3
THF 20-40°C 2 d žiadna
40-100°C 16 d neúplná
dioxán 100-120°C 18 h komplexná
reakčná
zmes
Nb2O5 toluén 70-140°C 4 d neúplná
20 Barlin, G.: The Chemistry of Heterocyclic Compounds, John Wiley & Sons, p. 312-313,
1982.
22
Pd(PPh)3
THF 20-60°C 6 d
neúplná
komplexná
reakčná
zmes
dioxán 60-80°C 1 d
neúplná,
komplexná
reakčná
zmes
Cu(OTf)2,
bipy
DCE
20°C 18 h žiadna
20-80°C 4 d neúplná
80-100°C 12 d komplexná
reakčná
zmes
Nb2O5 toluén 70-140°C 4 d neúplná
Z dôvodu neúspešnosti prvého syntetického prístupu sme sa rozhodli zvoliť odlišnú
cestu na základe literárneho precedensu,21
ktorá by viedla k iným bicyklickým konformačne
obmedzeným analógom Galbazínu® 1. Predpokladaný mechanizmus tejto reakcie je nasledovný:
po vygenerovaní disodnej soli 30a-c z diolu 29a-c hydridom sodným nasleduje intermolekulová
arylová substitúcia s 2,3-dichlórpyrazínom 31 prebiehajúca adično-eliminačným mechanizmom,
pričom „in situ“ vznikajúci medziprodukt 32a-c vo finále intramolekulovo cyklizuje za vzniku
želaného produktu 33a-c (Schéma 7).
Schéma 7.
21 Sahn, J., Martin, S.: Tetrahedron Lett. 2011, 6855–6858.
23
Ako modelovú reakciu na preskúmanie možností cyklizácie sme zvolili reakciu 31 s
etán-1,2-diolom 34. Majoritným produktom však nebol žiadaný bicyklus, ale acyklický bis-éter
35 vo výťažku 11.3% (Schéma 8). Je zrejmé, že za daných podmienok (c = 0.072 M, 60°C, 3 h)
došlo k dvojnásobnej intermolekulovej SNAr diolu 34 na substrát 31.
Schéma 8.
Nakoľko prvý pokus modelovej reakcie neposkytol potrebné informácie o vhodných
cyklizačných podmienkach, otestovali sme reakciu substrátu 31 s 1,3-propándiolom 29a a to
dvoma rôznymi spôsobmi: najprv sme k suspenzii 29a a NaH (2 ekv.) v suchom DMF pri 0°C
pridali 31, aby „in situ“ generovaná disodná soľ 30a mohla následne atakovať 31. Pričom vysoké
zriedenie reakčnej zmesi (0.01 M) malo zabrániť takto vzniknutému medziproduktu reagovať
s ďalšou molekulou 31 (prevencia dvojnásobnej intermolekulovej SNAr) a naopak, preferovať
žiadúcu následnú cyklizáciu 32a. Avšak LC-MS analýza surovej reakčnej zmesi ukázala, že
napriek tomu boli hlavnými produktmi reakcie a/cyklické bis-étery 36 a 37a (Schéma 9). Preto
sme otestovali aj druhé prevedenie reakcie, kedy sme k zmesi 29a a 31 pridali NaH (2 ekv.) pri
0°C v suchom THF. Hlavným produktom tejto reakcie bol acyklický mono-éter 38a (45%),
pričom minoritným produktom bol opäť acyklický bis-éter 36. Izolovaný medziprodukt 38a sme
po vyčistení pomocou FLC následne snažili cyklizovať na cieľovú zlúčeninu 33a a to tak, že sme
jeho dioxánový roztok pridávali po kvapkách do suspenzie suchého dioxánu a NaH (1 ekv.) pri
80°C. Avšak ani po 9 h refluxe pri 130°C nedošlo k úplnej konverzii substrátu 38a, pričom vo
vzniknutej komplexnej reakčnej zmesi nebol prítomný očakávaný cyklizát produkt 33a.
Vzhľadom na náročnosť bicyklizácie – z dôvodu jednak kompetitívnej dvojnásobnej
SNAr a taktiež flexibility reťazca diolu 29a – sme sa rozhodli použiť 2,2-dimetyl-1,3-propándiol
29c ako konformačne rigidnejší bis-nukleofil vďaka jeho Thorpe-Ingoldovmu efektu.22
Postupovali sme tak, že do vopred vygenerovanej disodnej soli 30c sme po kvapkách pridali
substrát 31 pri 80°C v suchom dioxáne (c = 0.07 M). Po úplnej konverzii substrátu 31 sme zo
surovej reakčnej zmesi namerali LC-MS spektrum, ktoré potvrdilo prítomnosť acyklického
medziproduktu 38c (m/z = 217.1 [M+H]+, M. h. = 216.66 g/mol). Preto sme reakčnú zmes
22 Jung, M. E., Grazia, P.: Chem. Rev. 2005, 105, 1735–1766.
24
následne refluxovali pri 110°C po dobu 3 h s cieľom dosiahnuť intramolekulovú cyklizáciu 38c
na želaný produkt 33c. LC-MS analýza po refluxe potvrdila prítomnosť produktu 33c (m/z =
181.1 [M+H]+, M. h. = 180.2 g/mol). Po FLC surovej reakčnej zmesi a kryštalizácii získaného
tuhého materiálu z hexánu sa získali bezfarebné kryštály 33c (17%) (Schéma 9).
Za účelom optimalizácie prípravy žiadaného bicyklu 33c sme otestovali aj alternatívne
experimentálne prevedenie reakcie: do suspenzie suchého dioxánu a NaH sme pri 110°C
prikvapkávali zmes 29c a 31 v dioxáne. Po následnom refluxe (6 h, 130°C) LC-MS analýza
reakčnej zmesi potvrdila prítomnosť troch produktov: žiadaného cyklizátu 33c, cyklického
bis-éteru 37c (m/z = 361.2 [M+H]+, M. h. = 360.41 g/mol) a zatiaľ neidentifikovanú zlúčeninu
(m/z = 541.2). Nakoľko ani tento variant adície nepriniesol zlepšenie chemoselektivity reakcie
a/alebo zvýšenie výťažku žiadaného bicyklu, skúsili sme ako nukleofil použiť dilítnu soľ 29c.
Schéma 9.
25
Dilítnu soľ sme generovali deprotonáciou diolu s bázou tak, že k roztoku 29c
v bezvodom dioxáne sme pri laboratórnej teplote pridali BuLi (2 ekv.). Takto vygenerovaný
bis-nukleofil sme pomaly po kvapkách pridali k zmesi 31 v bezvodom dioxáne (Schéma 10).
Reakcia prebiehala 2 hod pri 80°C a následne sme reakčnú zmes refluxovali 8 hod pri 130°C až
do úplnej konverzie substrátu (TLC analýza). Následná LC-MS analýza reakčnej zmesi ukázala
prítomnosť acyklického medziproduktu 38c (m/z = 217.2 [M+H]+, M. h. = 216.07 g/mol). Preto
sme doplnili čiastočne odparený dioxán na pôvodný objem a zmes refluxovali 17 hod pri 130°C.
LC-MS spektrum zo surovej reakčnej zmesi však nepotvrdilo prítomnosť žiadaného produktu
33c.
Schéma 10.
S cieľom pripraviť analóg 33b sme taktiež otestovali aj reakciu 31
s 2-metylpropán-1,2-diolom 29b a to nasledovným spôsobom: do suspenzie suchého dioxánu
a NaH (2 ekv.) sme pri laboratórnej teplote naraz pridali 29b a pri 80°C sme po kvapkách pridali
roztok 31 v dioxáne. Po 30 min. miešaní pri tejto teplote síce došlo k úplnej konverzii substrátu
(TLC kontrola), ale LC-MS spektrum reakčnej zmesi ukázalo prítomnosť značného množstva
mono-éteru 38b (m/z = 203.0 [M+H]+, M. h. = 202.05 g/mol), preto sme sa rozhodli reakčnú zmes
refluxovať ďalších 5 hod pri teplote 130°C, aby sme docielili jeho cyklizáciu na 33b. Následná
LC-MS analýza reakčnej zmesi potvrdila cyklizáciu a prítomnosť žiadaného produktu 33b (m/z =
167 [M+H]+, M. h. = 166.18 g/mol), ako aj cyklického bis-éteru 37b (m/z = 333.2 [M+H]
+, M. h.
= 332.35 g/mol).
26
3.2. Senzorická analýza
Štyri zosyntetizované zlúčeniny 33c, 35, 36 a 37c boli podrobené senzorickej analýze
v zmysle ich vonných vlastností,23
ktorej výsledky sú uvedené v Tabuľke 2. Všetky zlúčeniny
vykazovali nevýrazné vône, pričom kvalitatívne sa diametrálne odlišovali od Galbazínu®
1. Čo
však nebude až tak prekvapujúce, vzhľadom na výrazné štruktúrne odlišnosti bicycklických
skeletov 33c, 35, 36 a 37c v porovnaní s monocyklickým pyrazínom 1.
Tabuľka 2: Vonné vlastnosti pripravených zlúčenín
Zlúčenina Senzorická charakteristika
N
N
O
OR1
R2 (33c)
nevýrazná zelená vôňa
kvetinovo-bylinný podtón
N
N OO
Cl N
N
Cl (35)
matný animálny typ pripomínajúci
makroestery
s nevýrazným nádychom levandule
N
N O O
N
N
Cl Cl (36)
fenolický, krezolový typ so
zeleným podtónom
N
N O O
N
N
O O (37c)
nevýrazná zelená vôňa s drevito
zeleninovým podtónom, mierne
pripomínajúci galbánum a
levanduľu
23 Senzorickú analýzu uskutočnil RNDr. Peter Fodran z FCHPT STU v Bratislave.
27
4. Experimentálna časť
Rozpúšťadlá
AcOEt – destilovaný za atmosférického tlaku, odoberaná frakcia pri teplote 75-77°C.
DCM – destilovaný za atmosférického tlaku, odoberaná frakcia pri teplote 41-42°C.
DCE, toluén – použité komerčné, bez čistenia.
DMF – destilovaný za zníženého tlaku (20 mbar) a uskladnený nad aktivovanými molekulovými
sitami 4Å.
Et2O - uskladnený nad molekulovými sitami 4Å.
THF – destilovaný zo sodíka a benzofenónu, odoberaná frakcia pri teplote 65-67°C.
Hexán – destilovaný za atmosférického tlaku, odoberaná frakcia pri teplote 61-62°C.
dioxán – destilovaný za atmosférického tlaku, odoberaná frakcia pri teplote 101-103°C
a uskladnený nad aktivovanými molekulovými sitami 4Å.
Sušenie skla
Laboratórne sklo bolo štandardne sušené v prúde horúceho vzduchu (teplovzdušná pištoľ na
400°C) za vákua (0.1 mbar) a následne ochladené v atmosfére suchého argónu.
Chromatografia
Na sledovanie priebehu reakcií bola použitá tenkovrstvová chromatotografia na hliníkových TLC
platničkách (Silica Gel 60 F254 (Merck), detekcia UV žiarením (258 nm) a/alebo oxidácia
KMnO4 a následným zahriatím na 250°C).
Na stĺpcovú kvapalinovú chromatografiu (FLC) bol použitý silikagél Kieselgel 60 (15-40 μm).
1H NMR spektroskopia
1H NMR spektrá boli merané na spektrometri Varian VXR-300 (300 MHz) s interným
štandardom tetrametylsilánom (TMS) pri 25°C v CDCl3. Chemický posun (δ) udávaný v ppm pre
TMS predstavuje δ=0.00 ppm (s), pre zvyškový CHCl3 v CDCl3 δ=7.26 ppm (s). Interakčné
konštanty sú udávané v hertzoch (Hz).
13C NMR spektroskopia
13C NMR a APT spektrá sa merali na spektrometri Varian VXR-300 (75 MHz) s interným
štandardom tetrametylsilánom pri 25°C v CDCl3. Chemický posun (δ) udávaný v „ppm“
predstavuje pre tetrametylsilán (δMe = 0.00 ppm (s)) a pre zvyškový CHCl3 nachádzajúci sa v
CDCl3 (δ13C = 77.0 ppm (t)), ktorý bol použitý ako referenčná hodnota. Skratky použité pri
identifikácii multiplicity signálov: s (singlet), d (dublet), t (triplet), q (kvartet).
28
IČ Spektroskopia
IČ spektrá boli merané na prístroji Nicolet 5700 FTIR a vzorky boli analyzované na diamantovej
sonde (ATR).
Kvapalinová chromatografia – hmotnostná spektrometria (LC-MS)
LCMS analýza bola uskutočnená na zariadení Agilent 1200 Series štandardne s MSD ESI/APCI+
v pozitívnom móde na kolóne Zorbax SB C-8 12,5 x 2.1 mm s veľkosťou častíc 5 μm. Eluent:
metanol/voda (s prídavkom 0.1% kyseliny mravčej, gradient 0-100% MeOH počas 5 min, potom
2 min. 100% MeOH, prietok 1.5 ml.min-1
).
Adícia 2,2-dimetylpropán-1,3-diolu (29c) na 2,3-dichlórpyrazín (31)
Postup A: Do suchej 100 ml guľatej banky s magnetickým miešadielkom v atmosfére
suchého argónu bol k 2,2-dimetylpropán-1,3-diolu 29c (350 mg, 3.36 mmol, 1. ekv.) pridaný
bezvodý dioxán (43 ml, 0.07 M). K roztoku bol pri laboratórnej teplote naraz pridaný NaH (336
mg, 8.4 mmol, 2.5 ekv., 60% suspenzia v minerálnom oleji). K tejto suspenzii bol pri teplote
80°C po kvapkách (5 ml/hod) pridaný roztok 2,3-dichlórpyrazínu 31 (500 mg, 3.36 mmol)
v bezvodom dioxáne (5 ml). Reakčná zmes bola miešaná 1 hod pri 80°C a následne 3 hod pri
110°C. Po úplnej konverzii substrátu (TLC analýza) a LC-MS analýze surovej reakčnej zmesi
na potvrdenie toho, že v reakčnej zmesi nie je prítomný acyklický mono-éter 38c, bol dioxán
odparený za vákua na odparke (40°C, 10 mbar) a ku zvyšku bola pridaná H2O (30 ml). Spojené
organické vrstvy po extrakcii s Et2O (3x30 ml ) boli vysušené nad bezvodým Na2SO4
a rozpúšťadlo bolo odparené za vákua (40 mbar, 40°C). Tuhý surový zvyšok bol čistený
pomocou FLC (32 g SiO2, gradientová elúcia: Hex:AcOEt = 10:1 (800 ml) → Hex:AcOEt = 5:1
(720 ml) → Hex:AcOEt = 3:1 (200 ml) → AcOEt (210 ml) za zisku dvoch produktov: bicyklus
33c (197 mg, 33%), ktorý bol následne prekryštalizovaný z hexánu, čím sa získali bezfarebné
kryštály (105 mg, 17%). Druhým získaným produktom bol aj cyklický bis-éter 37c (230 mg,
19%) vo forme bezfarebnej tuhej látky.
29
Postup B: Do suchej 100 ml dvojhrdlej guľatej banky s magnetickým miešadielkom
v atmosfére suchého argónu bol k NaH (336 mg, 8.4 mmol, 2.5 ekv., 60% suspenzia
v minerálnom oleji) pridaný bezvodý dioxán (38 ml, 0.07 M). K tejto suspenzii bola pri 110°C po
kvapkách (5 ml/hod) pridaná zmes 31 (500 mg, 3.36 mmol, 1 ekv.) a 29c (350 mg, 3.36 mmol, 1
ekv.) v bezvodom dioxáne (10 ml). Reakčná zmes bola refluxovaná pri 130°C počas 6 hod. Po
úplnej konverzii substrátu (TLC kontrola) a po zistení, že v reakcii už nie je prítomný
medziprodukt mono-éter 38c, bol dioxán odparený za vákua na odparke (40°C, 10 mbar) a ku
zvyšku bola pridaná H2O (30 ml). Spojené organické vrstvy po extrakcii s Et2O (3x30 ml) boli
vysušené nad bezvodým Na2SO4 a rozpúšťadlo bolo odparené za vákua (40 mbar, 40°C). Tuhý
surový zvyšok bol podrobený LC-MS analýze, ktorá potvrdila prítomnosť dvoch majoritných
produktov 33c a 37c.
7,7-Dimetyl-7,8-dihydro-6H-5,9-dioxa-1,4-diaza-benzocycloheptén (33c):
Rf = 0.54 (Hex:AcOEt = 1:1).
1H NMR (300 MHz, CDCl3): δ 7.87 (s, 2H, H-2, H-3), 4.08 (s, 4H, H-6, H-8), 1.13 (s, 6H, 2 x
Me).
13C NMR (75 MHz, CDCl3): δ 152.8 (2 x s, 2 x Cq), 136.4 (2 x d, C-2, C-3), 78.6 (s, C-7), 36.4 (2
x t, C-6, C-8), 22.8 (2 x q, 2 x Me).
LC-MS: m/z: 181.109 [M+H]+ (100.0%), 182.121 (10.89%), M. h. = 180.2 g/mol.
IČ: ѵ (cm-1
): 508, 594, 638, 789, 848, 859, 945, 991, 1011, 1103, 1136, 1175, 1264, 1285, 1315,
1366, 1391, 1420, 1467, 1538.
7,7,16,16-Tetrametyl-7,8,16,17-tetrahydro-6H,15H-5,9,14,18-tetraoxa-1,4,10,13-tetraaza-d
ibenzo[a,h]cyklotetradecén (37c):
Rf = 0.71 (Hex:AcOEt = 2:1).
1H NMR (300 MHz, CDCl3): δ 7.39 (s, 4H, H-2, H-3, H-11, H-12), 4.28 (s, 8H, H6, H-8, H-15,
H-17), 1.22 (s, 12H, 4 x Me).
13C NMR (75 MHz, CDCl3): δ 165.0 (4 x s, 4 x Cq), 130.9 (4 x d, C-2, C-3, C-11, C-12), 73.8 (4 x
t, C-7, C-8, C-15, C-17), 35.6 (2 x s, C-7, C-16), 22.2 (4 x q, 4 x Me).
LC-MS: m/z: 361.2 [M+H]+ (100.0%), 362.2 (19.44%), 363.2 (2.53%), M. h. = 360.41 g/mol.
IČ: ѵ (cm-1
): 490, 589, 816, 986, 1002, 1040, 1088, 1171, 1210, 1300, 1336, 1354, 1390, 1430,
1450, 1466, 1483, 1553, 2961.
30
Adícia 2-metylpropán-1,3-diolu (29b) na 2,3-dichlórpyrazín (31)
Do suchej 250 ml dvojhrdlej guľatej banky s magnetickým miešadielkom v atmosfére
suchého argónu bol k NaH (336 mg, 8.4 mmol, 2.5 ekv., 60% suspenzia v minerálnom oleji)
pridaný bezvodý dioxán (43 ml, 0.07 M). K takto vzniknutej suspenzii bol pri laboratórnej teplote
a za stáleho miešania naraz pridaný 2-metyl-propán-1,3-diol 29b (302.8 mg, 3.36 mmol, 1 ekv.).
K tejto zmesi bol pri 80°C po kvapkách pridaný substrát 31 (500 mg, 3.36 mmol, 1 ekv.)
v bezvodom dioxáne (5 ml) rýchlosťou 5 ml/hod. Reakčná zmes bola miešaná 2 hod pri 80°C
a následne 5 hod pri 130°C. LC-MS analýza surovej reakčnej zmesi nepreukázala prítomnosť
acyklického mono-éteru 38b. Naopak, prítomné boli len dva majoritné produkty a to 33b a 37b.
Dioxán bol odparený za vákua na odparke (40°C, 40 mbar) a ku zvyšku bola pridaná H2O (30
ml). Následná extrakcia vodnej vrstvy pomocou Et2O (3x30 ml), AcOEt (30 ml) a AcOEt:MeOH
(10:1, 3x15 ml) poskytla spojené organické vrstvy, ktoré boli vysušené nad bezvodým Na2SO4 a
rozpúšťadlá odparené na odparke (40°C, 10 mbar). Tuhý zvyšok bol následne analyzovaný
pomocou LC-MS a čistený pomocou FLC (28 g SiO2, gradientová elúcia: Hex:AcOEt = 40:1
(615 ml) → Hex:AcOEt = 35:1 (360 ml) → Hex:AcOEt = 30:1 (310 ml) → Hex:AcOEt = 25:1
(390 ml) Hex:AcOEt = 20:1 (315 ml) → Hex:AcOEt = 15:1 (320 ml) → Hex:AcOEt = 10:1
(880 ml) → Hex:AcOEt = 8:1 (180 ml) → Hex:AcOEt = 5:1 (180 ml) → Hex:AcOEt = 3:1 (200
ml) → Hex:AcOEt = 1:1 (240 ml) → AcOEt (200 ml)) za zisku dvoch produktov: želaný produkt
33b (129 mg, 23%) a cyklický bis-éter 37b (229 mg, 20%).
7-Metyl-7,8-dihydro-6H-5,9-dioxa-1,4-diaza-benzocycloheptén (33b):
Rf = 0.35 (Hex:AcOEt = 2:1).
1H NMR (300 MHz, CDCl3): δ 7.43 (m, 2H, H-2, H-3), 4.50 (dd, J = 5.4, 12.2 Hz, 2H, H-6B,
H-8B), 4.08 (dd, J = 6.3, 12.2 Hz, 2H, H-6A, H-8A), 2.54 (m, 1H, H-7), 1.12 (d, J = 6.9 Hz, 3H,
Me).
LC-MS: m/z: 167.0 [M+H]+ (100.0%), 168.2 (9.3%), M. h. = 166.07 g/mol.
31
7,16-Dimetyl-7,8,16,17-tetrahydro-6H,15H-5,9,14,18-tetraoxa-1,4,10,13-tetraaza-dibenzo[a
,hcyklotetradecén (37b):
Rf = 0.42 (Hex:AcOEt = 2:1).
1H NMR (300 MHz, CDCl3): δ 7.51 (s, 4H, H-2, H-3, H-11, H-12), 4.26, 4.66 (t+dd, J = 10.6 Hz
+ J = 11.3, 2.9 Hz, 4H+4H, H-6, H-8, H-15, H-17), 2.65 (m, 2H, H-7, H-16), 1.07 (d, J = 7.1 Hz,
6H, 2 x Me).
LC-MS: m/z: 333.2 [M+H]+ (100.0%), 334.2 (16.58%), 335.0 (2.61%) M. h. = 332.15 g/mol.
Adícia 1,2-etándiolu (34) na 2,3-dichlórpyrazín (31)
N
N Cl
Cl
HO
OH
+
N
N O
1
2
O
Cl N
N
Cl34
3531
HA
HB
HA
HB
Do suchej 100 ml guľatej banky s magnetickým miešadlom v atmosfére suchého argónu
bol k NaH (295.7 mg, 8.4 mmol, 2.2 ekv., 60% suspenzia v minerálnom oleji) pridaný bezvodý
dioxán (31 ml, 0.072 M). K tejto suspenzii bola pri 50°C po kvapkách (5 ml/hod) pridaná zmes 31
(500 mg, 3.36 mmol, 1 ekv.) a 34 (208.6 mg, 3.36 mmol, 1 ekv.) v bezvodom dioxáne (16 ml).
Reakčná zmes bola miešaná 2 hod pri 60°C a následne 2 dni pri laboratórnej teplote. Napriek
neúplnej konverzii (TLC detekcia) bol dioxán odparený za vákua na odparke (40°C, 10 mbar)
a ku zvyšku bola pridaná H2O (30 ml). Spojené organické vrstvy po extrakcii s Et2O (3x30 ml)
boli vysušené nad bezvodým Na2SO4 a rozpúšťadlo bolo odparené za vákua (40 mbar, 40°C).
Tuhý surový zvyšok bol čistený pomocou FLC (16 g SiO2, gradientová elúcia: Hex:AcOEt = 8:1
(170 ml) → Hex:AcOEt = 4:1 (350 ml) → Hex:AcOEt = 2:1 (240 ml) → Hex:AcOEt = 1:1 (200
ml) → AcOEt (150 ml)) za zisku hlavného produktu 35 (109 mg, 11%) a troch ďalších
neidentifikovaných produktov.
1,2-bis-(3-chlórpyrazín-2-yloxy)etán (35):
Rf = 0.51 (Hex:AcOEt = 2:1).
1H NMR (300 MHz, CDCl3): δ 7.99 (d, 2H, 2 x HA), 7.26 (d, 2H, 2 x HB), 4.83 (s, 4H, H-1, H-2).
LC-MS: m/z: [M]+ 287.0 (67.5%), 157.0 (100%), M. h. = 287.1 g/mol.
32
Adícia propán-1,3-diolu (29a) na 2,3-dichlórpyrazín (31)
Do suchej 100 ml guľatej banky s magnetickým miešadielkom v atmosfére suchého argónu
bol k 2,3-dichlórpyrazínu 31 (300 mg, 2.014 mmol, 1 ekv.) pridaný bezvodý THF (40 ml, 0.05
M). K roztoku bol pri laboratórnej teplote naraz pridaný propán-1,3-diol 29a (146 µl, 2.014
mmol, 1 ekv.) K tejto zmesi bol pri teplote 0°C naraz pridaný NaH (102 mg, 2 ekv., 60%
suspenzia v minerálnom oleji). Reakčná zmes bola miešaná 1 hod pri laboratórnej teplote
a následne 3 hod pri 50°C. Napriek neúplnej konverzii substrátu (TLC analýza) bola reakcia
ukončená prídavkom nasýteného vodného roztoku NaCl, čím vznikla suspenzia. THF bol
odparený za vákua na odparke (40°C, 10 mbar). Spojené organické vrstvy po extrakcii s Et2O
(2x20 ml ) boli vysušené nad bezvodým Na2SO4 a rozpúšťadlo bolo odparené za vákua (40 mbar,
40°C). Tuhý surový zvyšok bol čistený pomocou FLC (15 g SiO2, gradientová elúcia:
Hex:AcOEt = 5:1 (600 ml) → Hex:AcOEt = 3:1 (160 ml)) za zisku dvoch produktov:
acyklického bis-éteru 36 (70 mg, 12%) a acyklického mono-éteru 38a (171.5 mg, 45%), ktorý bol
následne neúspešne refluxovaný pri 130°C s cieľom pripraviť cieľový produkt 33a termickou
cyklizáciou 38a.
3-(3-chlórpyrazín-2-yloxy)propán-1-ol (38a):
LC-MS: m/z: [M+H]+ 189.0 (100%), 190.1 (8.41%), 191.1 (33.33%) M. h. = 188.61 g/mol.
1H NMR (300 MHz, CDCl3): δ 8.01 (d, J = 2.7 Hz, 1H, HA), 7.94 (d, J = 2.7 Hz, 1H, HB), 4.58 (t,
J = 6.0 Hz, 2H, H-3), 3.85 (t, J = 5.9 Hz, 2H, H-1), 2.09 (m, 3H, H-2, OH).
1,3-bis-(3-chlórpyrazín-2-yloxy)propán (36):
Rf = 0.68 (Hex:AcOEt = 2:1).
1H NMR (300 MHz, CDCl3): δ 8.00 (d, 2H, 2 x HB), 7.93 (d, 2H, 2 x HA), 4.62 (t, 4H, H-1, H-3),
2.39 (m, 2H, H-2).
33
5. Záver
Uskutočnila som kompletnú literárnu rešerš týkajúcu sa prírodného výskytu,
senzorických vlastností, biologickej aktivity Galbazínu®
1, ako aj jeho doposiaľ
uskutočnených totálnych syntéz
Navrhli sme dva typovo odlišné syntetické prístupy na prípravu konformačne
obmedzených analógov Galbazínu®, pričom druhý z nich viedol k príprave
a charakterizácii dvoch doposiaľ nepopísaných látok 33b a 33c
Zatiaľ čo prvý a neúspešný syntetický prístup zahŕňal kyslo-katalyzovanú reakciu
2-hydroxypyrazínu s rôznymi alylovými donormi, kľúčovým krokom druhej syntetickej
cesty bola prvotná intermolekulová adično-eliminačná reakcia 2,3-dichlórpyrazínu
s troma disodnými soľami rôznych 1,3-diolov a následná intramolekulová cyklizácia
poskytujúca 6-článkový prikondenzovaný kruh.
Podarilo sa pripraviť 2 nové, konformačne obmedzené analógy 33b,c Galbazínu®
1,
ktorých senzorická analýza ukázala, že ich nevýrazná vôňa má zelený podtón,
kvetinovo-bylinný charakter a pripomína galbánum a levanduľu.
34
6. Zoznam použitej literatúry
1Buttery, R., Seifert, R., Lundin, R., Guadagni, D., Ling, L.: Chem. Ind. 1969, 40–491.
2Bramwell, A., Burrell, J., Riezebos, G.: Tetrahedron Lett. 1969, 3215–3216.
3Murray, K., Shipton, J., Whitfield, F.: Chem. Ind. 1970, 27, 897–898.
4Patent CH WO 2004/009749.
5Patent GB WO 2007/083164 A2.
6Candelon, N., Shinkaruk, S., Bennetau, B., Bennetau-Pelissero, C., Dumartin, M., Degueil, M.,
Babin, P.: Tetrahedron 2010, 66, 2463–2469.
7Young, W., Horth, H., Crane, R., Ogden, T., Arnott, M.: Water Res.1996, 30, 331–340
8Gerritsma, D., Brindle, I.,Jones, T., Capretta A.: J. Label Compd. Radiopharm.2003, 46,
243–253.
9Adams, T., Doull, J., Feron, V., Goodman, J., Marnett, L., Munro, I., Newberne, P., Portoghese,
P., Smith, R., Waddell, W., Wagner, B.: Food Chem. Toxicol.2002, 40, 429–451.
10Collot, A., Courtney, M., Coyne, D., Eustace, S., O’Ferrall., R.: J. Org. Chem. 2009, 74,
3356–3369.
11Bohman, B., Jeffares, L., Flematti, G., Byrne, L., Skelton, B., Phillips, R., Dixon, K., Peakall,
R., Barrow, R.: J. Nat. Prod. 2012, 75, 1589−1594.
12Guan, D., Lu, Y., Liao, X., Wang, L., Chen, L.: J. Agric. Food Chem. 2014, 62, 11924−11932.
13Sommer, H., Bertram, H., Krammer, G., Schmidt, C., Stumpe, W., Werkhoff, P. Zviely, M.:
Magn. Reson. Chem. 2000, 38, 907–917.
14Verma, R., Kurup, A., Mekapati, S., Hansch, C.: Bioorg. Med. Chem. 2005, 13, 933–948.
15Viswanadham, K., Reddy, M., Sathyanarayana, P., Ravi, O., Kantc, R., Bathula, S.: Chem.
Commun. 2014, 13517–13520.
16Schmarr, H., Sang, W., Ganß, S., Koschinski, S., Meusinger, R.: J. Label Compd. Radiopharm.
2011, 54, 438–440.
17El-Nahas, A., K. Hirao, K.: J. Mol. Struct. (Theochem) 1999, 459, 229–237.
18 Vece, V., Ricci, J., Poulain-Martini, S., Nava, P., Carissan, Y., Humbel S., Duñach, E.: Eur. J.
Org. Chem. 2010, 6239–6248.
19Adrio, L., Hii, K.: Chem. Commun. 2008, 2325–2327.
20 Barlin, G.: The Chemistry of Heterocyclic Compounds: John Wiley & Sons, Inc., 312-313,
1982.
21 Sahn, J., Martin, S.: Tetrahedron Lett. 2011, 52, 6855–6858.
22 Jung, M. E., Piizzi, G.: Chem. Rev. 2005, 105, 1735–1766.
35
7. Prílohy
7.1. 1H NMR spektrá pripravených zlúčenín
36
37
38
39
7.2. 13C NMR spektrá pripravených zlúčenín