SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

2117726

PROBLEMATIKA SPRACOVANIA UMIEST ŇOVACIEHO

PLÁNU V POZEMKOVÝCH ÚPRAVÁCH

2010 Monika Gubalová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

PROBLEMATIKA SPRACOVANIA UMIEST ŇOVACIEHO

PLÁNU V POZEMKOVÝCH ÚPRAVÁCH

Diplomová práca

Študijný program: Krajinárstvo

Študijný odbor: 6.1.11 Krajinné inžinierstvo

Školiace pracovisko: Katedra krajinného plánovania a pozemkových

úprav

Školiteľ: Doc. Ing. Zlatica Muchová, PhD.

Nitra 2010 Monika Gubalová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Monika Gubalová vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému

„Problematika spracovania umiestňovacieho plánu v pozemkových úpravách“

vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 21.mája 2010

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani doc. Ing. Zlatici Muchovej, PhD. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej

práce.

Zároveň ďakujem firme GOK Nitra, menovite Ing. Vladimírovi Raškovičovi, za

poskytnutie materiálov a programového vybavenia na spracovanie mojej diplomovej

práce.

V Nitre 21.mája 2010

ABSTRAKT

GUBALOVÁ Monika: Problematika spracovania umiestňovacieho plánu

v pozemkových úpravách. Diplomová práca. Slovenská poľnohospodárska univerzita

v Nitre, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva, Katedra krajinného plánovania

a pozemkových úprav. Vedúci diplomovej práce Doc. Ing. Zlatica Muchová, PhD.,

Nitra 2010, 69s.

Práca sa zaoberá problematikou spracovania rozdeľovacieho plánu vo forme

umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu v projektoch pozemkových úprav, ako jednej

z najdôležitejších častí projektu pozemkových úprav. Pozemkové úpravy sú súborom

právnych, hospodárskych a technických opatrení, ktoré sú nevyhnutné pre usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom v súlade s hospodárskym využitím územia. Tvoria

nástroj rozvoja vidieka a riešia priestor v krajine súčasne z pohľadu záujmu vlastníkov

pozemkov ako aj z hľadiska verejného záujmu. Rozdeľovací plán je plánom novej

organizácie riešeného územia, je podkladom vykonania projektu a slúži ako podklad pre

zápis do katastra nehnuteľností. Prvá časť práce sa zaoberá stručným historickým

prehľadom pozemkových úprav na našom území. Je zadefinovaný pojem pozemkových

úprav, ich predmet, obvod a formy. Hlavná časť rieši postup a metodiku spracovania

rozdeľovacieho plánu a obsahuje niekoľko praktických ukážok rozdeľovacích plánov

ukončených projektov pozemkových úprav. V závere práce je pozornosť venovaná

konkrétnemu postupu projektovania rozdeľovacieho plánu v katastrálnom území Veľké

Vozokany pomocou programov GEOPLOT a PÚTaČ.

Kľúčové slová: pozemkové úpravy, rozdeľovací plán, usporiadanie pozemkového

vlastníctva, projekt pozemkových úprav

ABSTRACT

GUBALOVÁ Monika: The issue of placement plan of land adjustments. The master

thesis. Slovak University of Agriculture, Nitra, Horticulture and Landscape Engineering

Faculty, Department of Landscape Planning and Land Consolidation. Adviser Doc. Ing.

Zlatica Muchová, PhD., Nitra 2010, 69p.

This work deals with the distribution plan in the form of a placement and laying-out

plan in land consolidation projects as one of the most important parts of the land

consolidation project. Land consolidation is a set of legal, economic and technical

measures that are necessary to organize the ownership of the land in accordance with

the economic land use. They are a tool for rural development and address the area of the

country in terms of interest to landowners, while the public interest. The partition plan

as a placement and laying-out plan is to plan a new layout of the area, underlying the

implementation of the project and the basis for registration in the Land Registry. The

first part deals with a brief historical overview of land consolidation in our country. It

defined the concept of land consolidation, the object circuit and forms. The main part

deals with the procedure and methodology for the processing of the partition plan, and

includes some practical examples of completed plans for dividing the land consolidation

projects. In conclusion, this work is devoted to a particular process design of the

partition plan in the cadastral territory of Veľké Vozokany using programs GEOPLOT

and PÚTaČ.

Key words: land consolidation, the partition plan, the layout of land tenure, land

consolidation project

OBSAH

Zoznam ilustrácií 8

Zoznam tabuliek 9

Zoznam použitých skratiek 10

Úvod 11

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky doma a v zahraničí 13

1.1 Vývoj a evidovanie vlastníckeho práva na území Slovenska 13

1.2 Historický vývoj pozemkových úprav 14

1.2.1 Pozemkové úpravy do roku 1908 15

1.2.2 Pozemkové úpravy po roku 1908 16

1.2.3 Hospodársko-technické úpravy pozemkov 17

1.2.4 Pozemkové úpravy po roku 1991 18

1.3 Definícia pozemkových úprav 21

1.3.1 Dôvody pozemkových úprav 22

1.3.2 Formy pozemkových úprav 22

1.3.3 Obvod pozemkových úprav 26

1.4 Rozdeľovací plán v pozemkových úpravách 26

1.4.1 Register pôvodného stavu 28

1.4.2 Zásady umiestnenia nových pozemkov 28

1.4.3 Plán verejných a spoločných zariadení a opatrení 29

1.4.4 Umiestňovací plán 30

1.5 Praktické ukážky rozdeľovacích plánov 31

1.5.1 Projekt pozemkových úprav Gajary 31

1.5.2 Projekt pozemkových úprav Horná Trnávka 35

1.5.3 Projekt pozemkových úprav Lomnička 39

1.5.4 Projekt pozemkových úprav Rojšín 42

1.6 Pozemkové úpravy v krajinách EÚ 43

2 Cieľ práce 44

3 Metodika práce 45

3.1 Technické a právne predpisy 45

3.2 Použité údaje a postup ich spracovania 47

3.3 Metodika spracovania umiestňovacieho plánu. 48

3.3.1 Projektovanie nových pozemkov 53

4 Výsledky práce a diskusia 54

4.1 Analýza podkladov k rozdeľovaciemu plánu 54

4.2 Projektovanie rozdeľovacieho plánu. 59

4.2.1 Problémy pri projektovaní nových parciel 61

4.2.2 Porovnanie RPS a RNS v projekte PÚ Veľké Vozokany 62

5 Záver 65

6 Zoznam použitej literatúry 67

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ

Obrázok 1. Obvod JPÚ Bohunice 24

Obrázok 2. JPÚ Malý Cetín 25

Obrázok 3. Etapy projektu pozemkových úprav 27

Obrázok 4. Evidenčná karta projektu PÚ Gajary 33

Obrázok 5. Porovnanie pôvodného a nového stavu PÚ Gajary 34

Obrázok 6. Evidenčná karta PÚ Horná Trnávka 36

Obrázok 7. Pokračovanie obrázku 6 - Evidenčná karta PÚ Horná Trnávka 37

Obrázok 8. Porovnanie pôvodného a nového stavu PÚ Horná Trnávka 38

Obrázok 9. Evidenčná karta projektu PÚ Lomnička 40

Obrázok 10. Porovnanie pôvodného a nového stavu PÚ Lomnička 41

Obrázok 11. Údaje o pozemkových úpravách Rojšín 42

Obrázok 12. Porovnanie stavu pred a po PÚ Rojšín 42

Obrázok 13. Zásady umiestnenia nových pozemkov v obvode PPÚ Veľké

Vozokany – časť výkresu 56

Obrázok 14. Legenda k obrázku 13 56

Obrázok 15. Projektovanie nových pozemkov Program PÚTaČ 59

Obrázok 16. Vytvorenie parcely nového stavu Program GEOPLOT 60

Obrázok 17. Naprojektované nové parcely Program GEOPLOT 60

Obrázok 18. Zobrazenie hodnoty pozemkov Program GEOPLOT 62

Obrázok 19. Register pôvodného stavu v projekte PÚ Veľké Vozokany 63

Obrázok 20. Register nového stavu v projekte PÚ Veľké Vozokany 64

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka 1. Štatistické údaje registra pôvodného stavu PÚ Gajary 31

Tabuľka 2. Štatistické údaje registra nového stavu PÚ Gajary 32

Tabuľka 3. Zhodnotenie výsledkov projektu PÚ Horná Trnávka 35

Tabuľka 4. Štatistické údaje registra pôvodného stavu PÚ Lomnička 39

Tabuľka 5. Štatistické údaje registra nového stavu PÚ Lomnička 39

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

BPEJ – bonitovaná pôdno-ekologická jednotka

HTÚP – hospodársko-technické úpravy pozemkov

JPÚ – jednoduché pozemkové úpravy

KN – kataster nehnuteľností

MP SR – Ministerstvo pôdohospodárstva Slovesnkej republiky

PÚ – pozemkové úpravy

ROEP – register obnovenej evidencie pozemkov

RNS – register nového stavu

RPS – register pôvodného stavu

SGI KN – súbor popisných informácií katastra nehnuteľností

SPI KN - súbor geodetických informácií katastra nehnuteľností

ÚGKK SR – Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky

ÚSES – územný systém ekologickej stability

VZFÚ – všeobecné zásady funkčného usporiadania územia

ZRPS – zjednodušený register pôvodného stavu

ZUNP – zásady umiestnenia nových pozemkov

11

ÚVOD

Pozemkové úpravy sú významným právnym inštitútom, ktorý sa zaoberá

principiálnymi otázkami štruktúry, racionálneho využívania, usporiadania vlastníckych

vzťahov, ochrany a kvality krajinného prostredia. Aj keď je všeobecne rozšírený názor,

že pozemkovými úpravami sa v území vyriešia len vlastnícke vzťahy k pozemkom,

ktoré boli poznačené 40-ročným obdobím totalitného režimu, pozemkové úpravy

zaisťujú mnoho ďalších cieľov, ktoré sú podstatné pre celú spoločnosť. Po roku 1948

prakticky prestali existovať súkromné pozemky, kolektivizáciou sa pozemky scelili do

veľkých lánov a evidencia vlastníctva nebola dlhé obdobie riadne vedená. Postupne sa

však začali prejavovať negatívne dopady ako problémy súvisiace s nástupom veternej

a vodnej erózie, veľké hony pozemkov bez remízok a medzí. Sú to väčšinou negatívne a

na prvý pohľad viditeľné premeny krajiny. Dopad na vlastnícke vzťahy však taký

viditeľný nie je, ale poznajú ho všetci, ktorých sa to týka. Komplexné riešenie týchto

problémov ponúkajú práve pozemkové úpravy. Sú nástrojom umožňujúcim obnoviť

zničenú a zanedbanú krajinu zlepšením infraštruktúry v krajine – výstavbou

prístupových komunikácií, sprístupnením všetkých pozemkov ich majiteľom, ochranou

proti erózii, ekologickými opatreniami a tým zlepšiť vzťah obyvateľov k pôde a prispieť

k rozvoju vidieckej krajiny.

Pozemkové úpravy sú dlhodobým a zložitým procesom, a takisto dlhodobou

investíciou do budúcnosti, na ktorej sa podieľa nielen štát, ale aj Európska únia

prostredníctvom svojich programov. Práve vstupom Slovenska do Európskej únie sa

situácia podstatne zlepšila. Začali sme využívať možnosti finančnej pomoci krajín

Európskeho spoločenstva, najprv prostredníctvom predvstupového programu SAPARD

a potom prostredníctvom štrukturálneho Sektorového operačného programu

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Úvodná kapitola diplomovej práce sa venuje charakteristike pozemkových úprav

na Slovensku z hľadiska histórie a dôvodov rozdrobeného vlastníctva.

V nasledujúcich kapitolách sa pokúsime stručne popísať dôvody a formy

pozemkových úprav. Následne sa budeme bližšie venovať problematike

umiestňovacieho plánu v procese pozemkových úprav, čo je cieľom našej práce.

Budeme vychádzať z platných právnych a technických predpisov. V tejto časti

uvedieme praktické ukážky rozdeľovacích plánov ukončených projektov pozemkových

12

úprav, ktoré doplníme stručnou štatistikou a poukázaním na prínosy v uvedenom území.

V skratke spomenieme aj riešenie pozemkových úprav v krajinách EÚ.

Ďalšia časť našej práce bude podrobne venovaná metodike práce, použitým

podkladom a postupu spracovania umiestňovacieho plánu podľa platných právnych

a technických podkladov.

V poslednej kapitole sa pokúsime naprojektovať nové usporiadanie pozemkov

v jednom projektovom bloku projektu pozemkových úprav v katastrálnom území Veľké

Vozokany. Táto časť bude obsahovať výsledky a zhrnutie poznatkov o skúmanej

problematike.

13

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ

PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANI ČÍ

1.1 Vývoj a evidovanie vlastníckeho práva na území Slovenska

Najstaršie pozemkové úpravy a úpravy pozemkovej držby na území Slovenska

siahajú do roku 1836 a sú spojené s problematikou usporiadania pozemkovej držby

medzi panstvom a poddanými a s úpravami urbariálnych pomerov. Pozemkové úpravy

sa už teda v rôznych obmenách vykonávajú 174 rokov (Vanek, 2001).

Ciele a význam súčasných pozemkových úprav je možné pochopiť len

pohľadom do minulosti k historickým medzníkom pozemkových úprav na Slovensku a

rozborom spôsobu vývoja evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (Hudecová,

1997).

Za dobu od vzniku pozemkového vlastníctva na území Slovenskej republiky

nebola táto evidencia úplná a komplexná z dôvodu rôznych historicky podmienených

rušivých vplyvov, až sa nakoniec na určité obdobie prestala viesť úplne (Kukučka,

1998).

Od roku 1526 sa na území dnešného Slovenska začalo so zakladaním a

evidovaním urbárov a to nielen pozemkových, ale aj banských a iných. Urbármi boli

súpisy poddaných a ich pracovných povinností, pozemkov a výťažkov (renty) z

pozemkov, ktoré slúžili zemepánovi na kontrolu a vyberanie poplatkov. Evidencia

pozemkov spadala do kompetencie panovníkových aj štátnych úradníkov. Vlastníctvo

pôdy patrilo zemepánovi, poddaní nemohli s usadlosťami vôbec nakladať.

Prvý tereziánsky kataster z roku 1748 bol už modernejším súpisom poddanskej pôdy,

druhý tereziánsky kataster bol založený v roku 1757. Tu už súpisu podliehala aj panská

pôda, ale pri oboch katastroch výmera pozemkov vychádzala iba z hlásení držiteľov.

Jozefský kataster 1758-1789 presadil rovnaké zdaňovanie poddanskej aj panskej pôdy

a hlásené údaje o výmerách pozemkov boli preverované meračskými komisiami. V roku

1818 sa začal vytvárať stabilný kataster, ktorý bol vytvorený za odbornej účasti

geometrov a zainteresovaných úradov. Tieto katastrálne operáty slúžili výhradne na

daňové účely (Bujňák, s.a.).

14

História evidovania nehnuteľností a evidovania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

formou štátnych informačných systémov siaha do prvej polovice 19. storočia

(Hudecová, 1997).

Zákonným článkom IX/1848, ktorý nadobudol účinnosť 11.4.1848 došlo k zrušeniu

poddanských - urbárskych pomerov a pozemky, ktoré boli doteraz v užívaní urbárnikov,

prešli do ich vlastníctva bezplatne (Bujňák, s.a.).

Evidovanie nehnuteľností a vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v

pozemkovej knihe sa na území niekdajšieho Uhorska začalo roku 1852 cisárskym

patentom, na ktorý nadväzovali nariadenia bývalého uhorského ministerstva

spravodlivosti z rokov 1853 až 1855. Vtedajšia evidencia pozostávala z dvoch častí: z

pozemkovej knihy a pozemkového katastra. Majetko-právnym účelom slúžili verejné

knihy (pozemková kniha, železničná kniha, vodná kniha a banská kniha) a daňovým

účelom slúžil pozemkový kataster. V pozemkovej knihe boli evidované vlastnícke práva

a iné vecné práva spojené s nehnuteľnosťami, uplatňoval sa intabulačný princíp - hlavný

princíp pozemkovej knihy. Tento princíp proklamoval, že vlastníctvo k nehnuteľnosti sa

nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy a nie podpisom zmluvy a týmto spôsobom

štát realizoval ochranu vlastníctva nehnuteľností. Do pozemkovej knihy sa zapisovali

všetky nehnuteľnosti okrem verejného majetku – neknihovaného majetku, ktorý tvorili

cesty, ulice, námestia, jarky a pod. Pozemkový kataster bol hlavne štátnou pozemkovou

evidenciou, ktorá evidovala údaje o každom pozemku o jeho veľkosti, tvare, polohe a

obvode. Hlavné atribúty evidencie boli plošná výmera, druh pozemku, hodnota

pozemku - tzv. katastrálny výťažok (Hudecová, 1997).

1.2 Historický vývoj pozemkových úprav

Od polovice 19. storočia sa začalo so sceľovaním rozdrobenej pozemkovej

držby a tým bol zahájený dlhý proces zmien v usporiadaní pozemkového vlastníctva,

ktorý zahrňoval tieto vývojové etapy (Grössl, 2005):

- prvá etapa sceľovania pôdy (1883 až 1939),

- prvá pozemková reforma (1920 až 1944),

- druhá etapa sceľovania pôdy (1940 až 1954),

- druhá pozemková reforma – prídelové konanie (1945 až 1954),

15

- hospodársko-technické úpravy pozemkov (1955 až 1980),

- súhrnné projekty pozemkových úprav (1980 až 1991),

- jednoduché a komplexné pozemkové úpravy (od roku 1991 - doteraz).

1.2.1 Pozemkové úpravy do roku 1908

V období pred rokom 1848 boli pozemkové úpravy spojené s usporiadaním

majetkových práv medzi vrchnosťou a poddanými. V tomto období okrem pôdy

kráľovskej a cirkevnej najväčšiu časť vlastnila šľachta. K hromadnému drobeniu

poľnohospodárskej pôdy došlo až po zrušení poddanstva, t.j. v roku 1848, keď sa roľník

stal slobodným a mohol voľne disponovať s pôdou. Podľa noriem uhorského

obyčajového práva po smrti hospodára dochádzalo k deľbe pozemkov medzi všetkých

dedičov v takom rozsahu, že možno hovoriť o nelogickom a neracionálnom

rozdrobovaní pôdy. S rozdrobenosťou pozemkov veľmi úzko súvisí aj ich rozptýlenosť,

neurčitý tvar a zlý prístup. K najstarším druhom pozemkových úprav pozemkovej držby

z tohto obdobia patria: urbárske segregácie, proporcionovanie tzv. pomerné delenie,

delenie spoločných pasienkov a komasácie. Ich právny podklad tvorili zákonné články z

r. 1836, 1840 a 1871. Medzi najdôležitejšie pozemkové úpravy tohto obdobia patrili

komasácie. Je potrebné odlišovať komasácie vykonávané pred rokom 1908 od

komasácií vykonávaných po roku 1908.

V prvom prípade išlo o urbárske komasácie, ktorých hlavným účelom nebolo

sceľovanie pozemkov, ale vydeľovanie pozemkov do spoluvlastníctva jednotlivým

urbárskym usadlostiam na základe výsledkov skôr vykonanej segregácie a pomerného

delenia, pričom príslušná výmera sa vyznačila len podielom užívacích práv. Na základe

toho sa zakladali pozemkové knihy, ktoré nevykazovali skutočné užívanie, ale len

spoločnú držbu. Na druhej strane kataster, ktorý sa v tomto období zakladal, bral ako

podklad skutočný stav v prírode a zvyčajne sa vyhotovoval nezávisle na

pozemkovoknižnom stave. Znamenalo to, že i číslovanie parciel bolo odlišné. Nastal

preto nesúlad medzi katastrálnym operátom a pozemkovou knihou (Hudecová, 1997).

16

1.2.2 Pozemkové úpravy po roku 1908

Pri komasáciách (sceľovaní) po roku 1908 sa ako základ pre určenie

majetkového nároku brala skutočná držba aj pozemkovoknižný stav. Ak pozemková

kniha nebola usporiadaná, vykonala sa najprv náprava. Katastrálny operát bol zostavený

tak, aby mohol byť prevzatý na účely pozemkového katastra a pozemkovej knihy.

Komasácie boli veľmi výrazným zásahom do vtedajšej štruktúry veľmi rozdrobenej

pozemkovej držby (Hudecová, 1997).

Podľa tejto právnej úpravy sa komasácie vykonávali do roku 1948 a platnosť

týchto nar i adení bo la z rušená § 104 zákona č. 47/1948 Zb. zák. a nar. o

niektorých hospodársko-technických úpravách pozemkov (sceľovací zákon), v ktorom

išlo o scelenie rozdrobených a rozptýlených pozemkov do veľkých lánov pre spoločné

hospodárenie na zvýšenie životnej úrovne poľnohospodársky pracujúcich ľudí a

zabezpečenie výživy obyvateľstva.

Po skončení 2.svetovej vojny bol stav oboch evidenčných nástrojov –

pozemkového katastra aj pozemkovej knihy veľmi zlý. Na polovici územia nebol

založený operát pozemkového katastra, časť katastrálneho operátu nebola premietnutá

v pozemkovej knihe, vojnové udalosti spôsobili stratu alebo zničenie operátov a delenie

nehnuteľností dosiahlo neúnosnú mieru. Aj napriek intabulačnému princípu pozemkovej

knihy nebolo veľa zmien v pozemkovej knihe zapísaných (Hudecová, 1997).

Spoločenské zmeny po februári 1948 mali vplyv aj na evidenčné systémy

pozemkov. Presadzovali sa snahy potlačiť vlastnícke práva. Účinnosťou zákona

č.141/1950 Zb. od 1.1.1951 (Občiansky zákonník) bola zrušená povinnosť evidencie

pozemkov v pozemkových knihách, prestal platiť intabulačný princíp a začala platiť

zásada, že vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúda samotnou listinou. Pozemkové

knihy spravovali príslušné okresné súdy ale bez aktualizácie vo vložkách, čo spôsobilo

postupný úpadok významu a spoľahlivosti zápisov v pozemkových knihách

a pozemkovom katastri, ktorý viedol k zničeniu aktuálnosti ich obsahu (Bada, 2005).

17

Po platnosti nového občianskeho zákonníka zmluvy o prevode vlastníctva podliehali

schváleniu na okresných národných výboroch a vlastníctvo prechádzalo ich registráciou

na štátnom notárstve. Pozemkový kataster, ktorý spolu s pozemkovými knihami slúžil

na ochranu súkromného vlastníctva a na daňové účely stratil po zmene daňovej sústavy

svoj pôvodný význam a bol zaradený medzi archívne dokumenty. Na dlhú doby došlo

k degradácii inštitútu, ktorý dovtedy pre širokú odbornú a laickú verejnosť predstavoval

symbol vysokej právnej a technickej úrovne a bol chápaný ako záruka právnej istoty

(Bumba, 2007).

1.2.3 Hospodársko technické úpravy pozemkov

Nariadenie vlády č. 47/1955 o opatreniach v odbore hospodársko-technických

úprav pozemkov (HTÚP) nadobudlo účinnosť dňa 26.9.1955 a zrušilo zákon č. 47/1948

Zb. Pod pojmom HTÚP sa podľa tohto nariadenia rozumelo sceľovanie nesúvislých

a rozptýlených poľnohospodárskych pozemkov a vytváranie veľkých celkov pre

vytvorenie podmienok pre zavedenie socialistickej veľkovýroby a s ňou spojeného

najširšieho využitia mechanizácie poľnohospodárskych prác.

HTÚP riešili výlučne uzívacie vzťahy a úplne ignorovali vlastnícke vzťahy

k pozemkom (Bumba, 2007).

HTÚP sa vykonávali v priestoroch kolektivizovaného extravilánu a dochádzalo len

k zlúčeniu pozemkov v rámci pôvodnej siete ciest. Išlo o usporiadanie a maximálne

využitie pôdneho fondu a odstránenie pozemkovej držby a vytvorenie veľkých pôdnych

celkov. Jednou z funkcií HTÚP bolo utlmovať vedomie vlastníka o jeho vlastníckom

práve a preferovať užívacie vzťahy k nehnuteľnostiam. Klasické pozemkové úpravy na

podklade vlastníctva pôdy sa úplne skončili. Postupným zavádzaním práva a

družstevného užívania a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie tzv.

socialistickej veľkovýroby prešla takmer všetka pôda v súkromnom vlastníctve do

užívania poľnohospodárskych a lesných organizácií. Vykonaním HTÚP malo byť

zrušených cca 15 miliónov pozemkových parciel. Došlo však len k zmene v užívaní

pozemkov, nie k zmene vlastníctva, to zostalo zachované a zapísané v pozemkovej

knihe, v prídelových listinách, výmeroch o vlastníctve pôdy, prípadne v poznámkach na

listoch vlastníctva (Hudecová, 1997).

18

Jednoduché HTÚP boli však aj zárodkom následných problémov, nakoľko sceľovaním

rozdrobených pozemkov do vznikajúcich pôdnych celkov boli začlenené existujúce

medze, roztrúsená a voľne rastúca zeleň, prírodné remízky atď. Z toho dôvodu došlo

k narušeniu ekológie krajiny, až ku katastrofálnemu rozvoju erózie a začali sa masovo

prejavovať škodlivé vlyvy ako následok chemického zamorenia pôdy (Grössl, 2005).

1.2.4 Pozemkové úpravy po roku 1991

V roku 1991 nadobudol účinnosť zákon SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom

fonde a o pozemkových spoločenstvách (zákon o pozemkových úpravách) a zrušil

Vládne nariadenie 47/1955 Zb. o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav

pozemkov. Pozemkový zákon definuje pozemkové úpravy ako racionálne priestorové

usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného

poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom

záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby

územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a

prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.

Pozemkové úpravy zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích

pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové

rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov) a technické,

biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním

právnych pomerov.

Zákon o pozemkových úpravách mal za cieľ v čo najkratšom čase usporiadať

pozemkové vlastníctvo v Slovenskej republike, ale tento postup sa skoro ukázal ako

nereálny (Bada, 2005).

V roku 1992 Ministerstvo pôdohospodárstva prerušilo v etape spracovania registra

pôvodného stavu (RPS) práce na projektoch pozemkových úprav z dôvodu, že rozsah

nezrovnalostí v evidencii nehnuteľností presahoval stav bežných rozdielov. Ministerstvo

pôdohospodárstva spolu z rezortom geodézie, kartografie a katastra bolo nútené

19

navrhnúť legislatívne a technické opatrenia, s cieľom urýchliť a skvalitniť proces

zisťovania a evidencie právnych vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam. Výsledkom

toho bola Koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike,

ktorú schválila vláda SR uznesením č. 869 z 23.11.1993 a jej organizačné zabezpečenie

uznesením č. 572 zo 14.7.1994 (Anderková, 2005).

Koncepcia člení opatrenia na usporiadanie pozemkového vlastníctva do troch skupín:

• obnova a aktualizácia evidencie pozemkového vlastníctva

• využívanie pozemkového vlastníctva

• rekonštrukcia pozemkového vlastníctva

Z koncepcie vyplynulo, že pred vykonaním pozemkových úprav je potrebné najprv

vykonať obnovu evidencie pozemkov v osobitnom administratívnom konaní, kde sa

odstránia nesúlady v evidencii pozemkového vlastníctva (Vanek, 2001).

V zmysle koncepcie sa v roku 1994 komerčným subjektom zadávalo v rámci prvej

etapy pozemkových úprav spracovanie tzv. registrov pôvodného stavu (RPS) a

zjednodušených registrov pôvodného stavu (ZRPS). Tieto registre obsahovali zistených

vlastníkov, ktorí vstupovali do pozemkových úprav. Súčasne sa zistilo, že k veľkej časti

pozemkov v obvode pozemkových úprav neboli doložené vlastnícke a iné práva

(chýbajúce dedičské rozhodnutia a iné listiny o držbe, prídelové listiny a pod.), k

niektorým pozemkom neboli zistení vlastníci (chýbajúce časti pozemkovej knihy), boli

zistené duplicity vlastníctva a pod. Aby bolo možné pokračovať v pozemkových

úpravách bol prijatý zákon č. 180/1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom a jeho vykonávacia vyhláška, ktoré doplnili chýbajúce právne

akty a otvorili nové možnosti na usporiadanie pozemkového vlastníctva na Slovensku

(Bada, 2005).

Z dôvodovej správy vyplynulo, že problémom bol rozsah nezrovnalostí v evidencii

pozemkového vlastníctva, ktorý presahoval stav bežných rozdielov v tej miere, že

neboli zvládnuteľné štandardnými postupmi v rámci katastrálneho alebo súdneho

konania alebo doterajších špeciálnych konaní tak, aby znamenali v prijateľnom čase

významný posun v celoštátnom meradle (Kukučka, Puškáč, 1995).

Extrémna rozdrobenosť pozemkového vlastníctva sa týka jeho technickej stránky t.j.,

veľkosti a počtu pozemkovoknižných parciel, ako aj právnej stránky t.j. rozsahu

20

spoluvlastníckych podielov k tomu istému pozemku. Rozdrobenosť spočíva aj v

rozptyle pozemkov toho istého vlastníka, neúčelný tvar pozemkov a ich nedostatočná

prístupnosť. V roku 1993 bolo v 3519 katastrálnych územiach SR 12,5 milióna

pôvodných pozemkov s priemernou výmerou pozemku v extraviláne 0,45 ha,

s priemerným počtom 12-15 spoluvlastníkov na jeden pozemok (Vanek, 2006).

V roku 1995 nadobudol účinnosť zákon NR SR z 11.júla 1995 č. 180/1995

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Podľa tohto zákona

sa vyhotovuje register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).

Zákon rieši vecne aj formálne preukazovanie vlastníctva k pozemkom štandardnými

ako aj osobitnými postupmi, z výpovedí svedkov a iných dôkazov získaných najmä pri

prešetrovaní v obci (Bada, 2005).

Zákon sa zameriava na tri základné okruhy problémov (Kukučka, Puškáč, 1995):

• obnova evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim

• umožnenie určitých právnych dispozícií potrebných na hospodárske využitie

značnej časti vlastnícky neusporiadaných pozemkov

• obmedzenie drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov

Zmyslom registra obnovenej evidencie pozemkov je sústrediť pokiaľ možno všetky

údaje o pozemkoch v celom katastrálnom území a o právnych vzťahoch k nim tak, aby

ich možné bolo po zápise do katastra nehnuteľností využívať ako údaje katastra

(Látečka, Muchová, 2005).

Ako technický podklad na zostavenie registra slúži Metodický návod na spracovanie

registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý zabezpečuje jednotný a úplný postup

spracovania a zostavenia ROEP a tým dosiahnutie jeho schválenia rozhodnutím

správneho orgánu v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych

vzťahov k nim. Schválený register je verejnou listinou, ktorá sa zapisuje záznamom do

katastra nehnuteľností (KN).

V súčasnosti sa pozemkové úpravy zadávajú a vyhotovujú len v tých katastrálnych

územiach, kde je ROEP schválený a zapísaný do KN.

21

1.3 Definícia pozemkových úprav

Pozemkové úpravy podľa § 1 zákona o pozemkových úpravách predstavujú

racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a

ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného

vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany

životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami

poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka (Zákon SNR č.

330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ďalej len

zákon o pozemkových úpravách).

Pozemkové úpravy predstavujú v súčasnosti pozitívny zásah do krajiny, nakoľko

riešia novú organizáciu územia a tým sa stávajú kľúčovým nástrojom rozvoja vidieka

nielen v Slovenskej republike, ale aj vo väčšine krajín Európskej únie (Muchová,

Petrovič, 2008).

Vanek (2001) definuje pozemkové úpravy ako vedný odbor, ktorý sa zaoberá

riešením právnych, technických, ekologických, ekonomických, poľnohospodárskych,

biologických ako aj spoločenských vied.

Pozemkové úpravy sú „výrazným pozitívnym zásahom do krajiny“, nakoľko

tvoria nástroj na ochranu a tvorbu krajiny (Konc, Muchová, 2004).

Pozemkové úpravy sú súborom opatrení s cieľom zaviesť do života na vidieku

zmenu v chápaní vzťahu ku krajine, spôsobu jej využívania a správy majetku a tým

robia vidiecku krajinu prívetivým sociálnym priestorom (Ministerstvo zemědělství ČR,

2010a).

Pozemkové úpravy patria medzi krajinotvorné nástroje, nakoľko riešia priestor

v otvorenej krajine z pohľadu záujmov vlastníkov pozemkov a súčasne z hľadiska

verejného záujmu (Kovandová, 2006).

22

1.3.1 Dôvody pozemkových úprav

Dôvody vykonania pozemkových úprav sú v ustanovení § 2 zákona

o pozemkových úpravách. Pozemkové úpravy sa vykonávajú ak:

a) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie

prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou zákona

o pozemkových úpravách,

b) došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode

pozemkových úprav,

c) má dôjsť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde

alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo jeho ucelenej

časti,

d) je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v

územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny,

e) má dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby z dôvodu

vyhlásenia ochranných pásiem, chránených území alebo z iných dôvodov,

f) sa v katastrálnom území vyčlenilo do bezplatného dočasného náhradného

užívania viac ako 25 percent výmery poľnohospodárskej pôdy,

g) je potrebné riešiť dôsledky živelných pohrôm

Pozemkové úpravy je možné vykonať aj z iných dôvodov, ak sa preukáže ich

opodstatnenosť a naliehavosť.

1.3.2 Formy pozemkových úprav

Pozemkové úpravy sa realizujú v dvoch formách:

• komplexné pozemkové úpravy

• jednoduché pozemkové úpravy

Komplexnými pozemkovými úpravami sa rieši krajina ucelene, riešia sa nimi vzťahy

majetkovoprávne, krajinotvorné, ekologické atď. Výsledkom sú tvarovo usporiadané,

23

prístupné pozemky, obnova katastrálneho operátu a v súvislosti s tým napríklad aj

protierózna a protipovodňová ochrana územia (Dumbrovská, 2009).

Jednoduché pozemkové úpravy (JPÚ) sú definované v ustanovení § 8b zákona

o pozemkových úpravách. Vypracovávajú sa so zjednodušenou dokumentáciou a rieši

sa nimi len časť katastrálneho územia v prípade, ak sa jedná o naplnenie jedného

konkrétneho cieľa alebo dôvodu, ktorý je spomínaný v predchádzajúcej kapitole. Môže

sa jednať napr. o urýchlené scelenie pozemkov, sprístupnenie pozemkov, lokálne

protipovodňové opatrenie a pod.

Konkrétne je problematika jednoduchých pozemkových úprav zobrazená na obrázku 1,

kde vidíme navrhovaný obvod JPÚ ako prílohu k Rozhodnutiu o nariadení

pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav v časti katastrálneho

územia Bohunice okres Trnava na základe žiadosti Obce Jaslovské Bohunice. Cieľom

jednoduchých pozemkových úprav v uvedenej lokalite je vhodným usporiadaním

pozemkov dosiahnuť realizáciu zámerov obce – dokončenie investičnej výstavby

v zmysle schváleného územného plánu obce. Týmto opatrením sa rieši len časť

katastrálneho územia v rozsahu konkrétnych parciel (Portál pozemkových úradov,

2010a).

Na obrázku 2 vidíme obvod JPÚ, kde sa JPÚ vykonávajú na žiadosť vlastníkov

pozemkov v hospodárskom obvode „Viničného honu“ v katastrálnom území Malý Cetín

v okrese Nitra z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie

prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom. Cieľom projektu PÚ formou

JPÚ je usporiadanie pozemkového vlastníctva v kat. území Malý Cetín a dosiahnuť, aby

vlastníci pozemkov mohli nakladať so svojim vlastníctvom. Obvod pozemkových úprav

je určený v rozsahu konkrétnych pozemkovoknižných parciel (Portál pozemkových

úradov, 2010b).

24

Obrázok 21. Obvod JPÚ Bohunice (Zdroj: Portál pozemkových úradov, 2010a)

25

Obrázok 22. JPÚ Malý Cetín (Zdroj: Portál pozemkových úradov, 2010b)

26

1.3.3 Obvod pozemkových úprav

Obvod pozemkových úprav je ustanovení § 3 zákona o pozemkových úpravách,

kde je špecifikované, ktoré pozemky podliehajú pozemkovým úpravám a ktoré môžu

byť vyňaté. Pozemkové úpravy sa vykonávajú spravidla pre celé katastrálne územie,

ktoré tvorí obvod pozemkových úprav a podliehajú im všetky pozemky v obvode

pozemkových úprav.

Z pozemkových úprav môžu byť niektoré pozemky vyňaté, ak sa tým nezmarí účel

pozemkových úprav, ide najmä o tieto pozemky:

• pozemky vo vojenských obvodoch alebo určené na obranu štátu

• ťažobné pozemky

• záhradkové osady,

• športové zariadenia

• železnice,

• cesty, diaľnice,

• vodohospodárske diela a vodné toky,

• chránené územia a ich ochranné pásma, pásma hygienickej ochrany vodných

zdrojov,

• významné časti územného systémy ekologickej stability (ÚSES) a pod.

Obvod projektu pozemkových úprav tvoria všetky pozemky určené na vykonanie

projektu pozemkových úprav. Obvod je ohraničený hranicou, ktorá ich oddeľuje od

časti, v ktorej sa projekt nevykoná. Do obvodu projektu však možno zahrnúť aj

pozemky, ktorých vlastníctvo sa nemení, ale je to v záujme vytvorenia súvislej mapy.

1.4 Rozdeľovací plán v pozemkových úpravách

Nakoľko pre potreby diplomovej práce nie je potrebné podrobne rozoberať

všetky jednotlivé etapy projektu pozemkových úprav, nachádzajú sa prehľadne

spracované na obrázku 3.

27

Pozornosť budeme venovať čiastočne spracovaniu registra pôvodného stavu, zásadám

umiestnenia nových pozemkov a plánu verejných a spoločných zariadení a opatrení,

ktoré sú podkladom na vytvorenie rozdeľovacieho plánu.

Obrázok 23 - Etapy projektu pozemkových úprav (Zdroj: Metodický návod na projektovanie

geodetických činností pre projekt pozemkových úprav)

28

1.4.1 Register pôvodného stavu

Register pôvodného stavu (RPS) je zoznam a zobrazenie všetkých pozemkov

alebo ich častí a stavieb, ktoré patria do obvodu projektu pozemkových úprav. Účelom

zostavenia RPS je získať prehľad o pozemkoch a vlastníckych vzťahoch k nim o stave,

s ktorým vstupujú do pozemkových úprav.

V tejto etape je potrebné dôsledne prešetriť a opraviť vlastníkov pozemkov, ich údaje,

prípadne právne listiny nezapísané do katastra, nakoľko v ďalších etapách sa to „vráti

v dobrom i zlom“ (Uhlík, 2007).

RPS obsahuje vlastnícke vzťahy k pozemkom a výmery pozemkov tak, ako sú

evidované v katastri nehnuteľností.

RPS sa skladá z geodetických a popisných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch

k nim, ktoré spolu tvoria operát RPS a ten sa skladá z grafickej a písomnej časti:

• grafická časť RPS sa spravidla preberá zo zapísaného ROEPu a obsahuje: stav

katastrálnej mapy, stav mapy určeného operátu, hranice areálov BPEJ, hranicu

obvodu projektu, hranicu katastrálneho územia, hranicu zastavaného územia

obce, rámy a označenia mapových listov

• písomná časť RPS je zoznam všetkých pozemkov alebo ich častí a stavieb,

ktoré patria do obvodu projektu pozemkových úprav a vlastníckych vzťahov

k nim, obsahuje popisné údaje o pozemkoch (parcelné číslo, výmera, druh

pozemku, číslo listu vlastníctva, číslo pozemkovoknižnej vložky, kód BPEJ),

a o vlastníkoch pozemkov (meno, priezvisko, rodné číslo, adresa, titul

nadobudnutia vlastníctva, hodnota a výmera vlastníckeho podielu atď.).

1.4.2 Zásady umiestnenia nových pozemkov

Zásady umiestnenia nových pozemkov (vyrovnanie) sú v ustanovení § 11

zákona o pozemkových úpravách. Pri výbere nových pozemkov sa prihliada najmä na:

• prírodné podmienky,

• vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých poľnohospodárskych podnikov,

lesných podnikov a hospodárskych subjektov,

29

• pomer jednotlivých druhov pozemkov v obvode pozemkových úprav,

• vlastnosti a bonitu jednotlivých pozemkov,

• záujmy ochrany životného prostredia,

• územnoplánovaciu dokumentáciu.

Nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym

stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané

pozemkovými úpravami. Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty

pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje 10% hodnoty

pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné

zariadenia a opatrenia.

Uhlík (2007) zdôrazňuje, že najdôležitejšou časťou je schválenie príspevku na spoločné

zariadenia a opatrenia, nakoľko výška tohto príspevku môže byť problémom.

1.4.3 Plán verejných a spoločných zariadení a opatrení

Plánom verejných zariadení a opatrení spolu s plánom spoločných zariadení

a opatrení sa riešia v projekte pozemkových úprav jednotlivé technické a ekologické

opatrenia, ktoré sú zadefinované presnou projektovou dokumentáciou v návrhu

všeobecných zásad funkčného usporiadania územia (Látečka, Muchová, 2005).

Verejné zariadenia a opatrenia slúžia obyvateľom obce a sú to napr. zariadenia

na rekreáciu, športové zariadenia, zariadenia na dodávku pitnej vody, čistenie

odpadových vôd, skládky tuhého komunálneho odpadu a pod. Spoločné zariadenia

a opatrenia slúžia vlastníkom pozemkov a sú to cestné komunikácie, protierózne

opatrenia, opatrenia na ochranu životného prostredia, vodohospodárske opatrenia a pod.

(Zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).

Všetky návrhy je potrebné prerokovať s vlastníkmi pozemkov, ktorí prispievajú

úmernou plochou na doplnenie chýbajúcej rozlohy v projekte navrhnutých opatrení a

zariadení. Úspešnosť odsúhlasených zmien v krajine je v rukách vlastníkov pozemkov,

ktorí väčšinou chápu dôležitosť poľných ciest, protieróznych a protipovodňových

opatrení (Muchová, Petrovič, 2008).

30

1.4.4 Umiestňovací plán

Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu je plánom

nového usporiadania krajiny v upravovanom území a je podkladom pre vytýčenie

projektu pozemkových úprav v teréne. Skladá sa z dvoch častí, v grafickej časti

zobrazuje nové pozemky a v písomnej časti sú vlastnícke vzťahy k nim (Látečka,

Muchová, 2005).

Metodický návod na vykonávanie geodetických činností pre projekt

pozemkových úprav stanovuje zásady a postup prác a činností pri spracovaní projektu

pozemkových úprav v súlade so zákonom o pozemkových úpravách a príslušných

technických predpisov.

Rozdeľovací plán sa v konaní o pozemkových úpravách vyhotovuje dvakrát, pričom

o forme rozdeľovacieho plánu rozhodne orgán katastra podľa rozsahu spracovávaného

územia:

• prvýkrát sa vyhotovuje v rámci návrhu usporiadania územia v obvode projektu

pozemkových úprav vo forme umiestňovacieho plánu a po schválení je

podkladom pre vykonanie projektu

• druhýkrát sa vyhotovuje v rámci vykonania projektu vo forme geometrického

plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním

Rozdeľovací plán slúži ako podklad pre zápis údajov z projektu do katastra

nehnuteľností a vyhotovuje sa ako:

1. geometrický plán obnovou alebo

2. rozdeľovací geometrický plán - ak je rozsah spracovávaného územia malý, alebo

obvod tvoria dve alebo viac samostatných lokalít oddelených od seba územím,

ktoré nepatrí do obvodu projektu

Rozdiely v spracovaní sú len také, že pri geometrickom rozdeľovacom pláne sa

vyhotovuje oproti rozdeľovaciemu plánu obnovou geometrický plán. Ostatné časti

elaborátu sú rovnaké (Uhlík, 2007).

Metodika spracovania umiestňovacieho plánu je podrobne spracovaná v kapitole 3.

31

1.5 Praktické ukážky rozdeľovacích plánov

Spracovanie projektov PÚ prebieha podľa rovnakých právnych predpisov

a rovnakých dodacích podmienok a napriek tomu je každý projekt špecifický. Počnúc

lokalizáciou územia, cez terénne podmienky, hospodárske pomery, existujúce

vlastnícke vzťahy až ku konkrétnym požiadavkám jednotlivých účastníkov konania.

Tieto špecifiká spôsobujú obtiažnosť pri hodnotení dosiahnutých výsledkov. Jedným

z hodnotiacich kritérií je stav pozemkov a vlastníckych vzťahov pred a po projekte

pozemkových úprav (Hurníková, 2007).

V nasledujúci kapitolách rozoberieme 3 odlišné projekty ukončených pozemkových

úprav v katastrálnych územiach Gajary, Horná Trnávka, Lomnička a jeden ukončený

projekt z ČR – katastrálne územie Rojšín.

1.5.1 Projekt pozemkových úprav GAJARY

Základné údaje o projekte ako sú lokalizácia, výmera obvodu projektu, počet

parciel a vlastníckych vzťahov, údaje o spracovateľovi projektu a pod. je možné zistiť

na Evidenčnej karte projektu pozemkových úprav viď obrázok 4. Údaje o ukončených

projektoch pozemkových úprav ako aj porovnania pôvodného a nového stavu sú

dostupné na webovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva SR (MP SR), z ktorej boli

čerpané aj nasledovné informácie.

Tabuľka 6. Štatistické údaje registra pôvodného stavu PÚ Gajary (Zdroj: MP SR, 2006)

Štatistické údaje RPS

Počet parciel registra pôvodného stavu: 15600 Počet vlastníkov v registri pôvodného stavu: 2883 Počet známych vlastníkov: 1081 Počet vlastníckych vzťahov registra pôvodného stavu: 45685 Priemerná výmera parcely pôvodného stavu: 0,25 ha Priemerný počet spoluvlastníkov k parcele pôvodného stavu: 2,93 Priemerný počet parciel pôvodného stavu jedného vlastníka: 5,41

32

Tabuľka 7. Štatistické údaje registra nového stavu PÚ Gajary (Zdroj: MP SR, 2006)

Štatistické údaje RPS Počet parciel registra pôvodného stavu: 3884 Počet vlastníkov v registri pôvodného stavu: 2883 Počet známych vlastníkov: 1081 Počet vlastníckych vzťahov registra pôvodného stavu: 7273 Priemerná výmera parcely pôvodného stavu: 0,97 ha Priemerný počet spoluvlastníkov k parcele pôvodného stavu: 1,34 Priemerný počet parciel pôvodného stavu jedného vlastníka: 1,87

Porovnanie pôvodného a nového stavu je zobrazené na obrázku 5.

V tabuľkách 1 a 2 vidíme, že počet parciel nového stavu sa znížil z 15600 na 3884.

Hodnota komasačného koeficientu pozemkov je 4,02. Komasačný koeficient pozemkov

v projekte určuje, koľkokrát sa zmenil pozemkovými úpravami počet parciel v obvode

PÚ. Vyjadruje mieru komasácie pre pozemky (scelenie parciel).

Hodnota komasačného koeficientu vlastníctva je 6,28 a je určená na základe pomeru

vlastníckych vzťahov pred 45685 a po vykonaní projektu PÚ 7273. Komasačný

koeficient vlastníctva v projekte určuje, koľkokrát sa zmenil pozemkovými úpravami

počet vlastníckych vzťahov v obvode PÚ. Vyjadruje mieru komasácie pre vlastníctvo

(scelenie vlastníctva).

Pozitívny výsledok potvrdzuje priemerný počet spoluvlastníkov na parcelu – 2,93

znížený na 1,34. Pozitívom je takisto priemerná výmera parcely zvýšená z 0,25 ha na

výmeru 0,97 ha.

33

Obrázok 24. Evidenčná karta projektu PÚ Gajary (Zdroj: MP SR, 2006)

34

Obrázok 25. Porovnanie pôvodného a nového stavu PÚ Gajary (Zdroj: MP SR, 2006)

35

1.5.2 Projekt pozemkových úprav HORNÁ TRNÁVKA

Základné údaje o projekte ako sú lokalizácia, výmera obvodu projektu, počet

parciel a vlastníckych vzťahov, údaje o spracovateľovi projektu a pod. je možné zistiť

na Evidenčnej karte projektu pozemkových úprav viď obrázok 6.Obrázok 26.

Evidenčná karta PÚ Horná Trnávka Údaje o ukončených projektoch pozemkových

úprav ako aj porovnania pôvodného a nového stavu sú dostupné na webovej stránke

Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Tabuľka 8. Zhodnotenie výsledkov projektu PÚ Horná Trnávka (Hurníková, 2007) Kritérium pred PPÚ po PPÚ počet parciel v celosti (1/1) v %: 20% 89% počet vlastníckych vzťahov: 9101 2737 počet vlastníckych vzťahov bez pozemkových spoločenstiev: 5023 1251 priemerný počet spoluvlastníkov na parcelu: 13.33 3.93 priemerný počet spoluvlastníkov na parcelu bez pozemkových spoločenstiev: 7.90 1.85 komasačný koeficient vlastníctva 3.33 komasačný koeficient vlastníctva bez pozemkových spoločenstiev: 4.02 komasačný koeficient pozemkov: 0.98

Porovnanie pôvodného a nového stavu vidíme na obrázku 7.

Štatistické údaje o projekte sú spracované v tabuľke 3. Tento projekt sa od projektu

v kapitolách 1.5.1 a 1.5.3 odlišuje tým, že predmetom riešenia boli aj podiely v

pozemkových spoločenstvách, ktoré výrazne ovplyvnili štatistické hodnoty nakoľko

k 47 parcelám RPS bolo evidovaných 4078 vlastníckych vzťahov 517-tich vlastníkov.

Tieto podiely v pozemkových spoločenstvách boli riešené samostatne - nekombinovali

sa s vlastníctvom mimo nich.

Hodnota komasačného koeficientu pozemkov je 0.98. Je ovplyvnená nízkym počtom

pôvodných parciel 683 k celkovému počtu vlastníkov 1145. Nakoľko bola snaha

vyčleniť každému vlastníkovi minimálne jednu parcelu v podiele 1/1, nebolo možné

dosiahnuť hodnotu komasačného koeficientu parciel >1. Pozitívny výsledok

komasačného koeficientu vlastníctva potvrdzuje priemerný počet spoluvlastníkov na

parcelu, ktorý sa znížil z 13.33 na 3.93. Zvýšil sa aj počet parciel v celosti z pôvodných

135 (20%) na 623 (89%).

36

Obrázok 26. Evidenčná karta PÚ Horná Trnávka (Zdroj: MP SR, 2006)

37

Obrázok 27. Pokračovanie obrázku 6 - Evidenčná karta PÚ Horná Trnávka (Zdroj: MP SR, 2006)

38

Obrázok 28. Porovnanie pôvodného a nového stavu PÚ Horná Trnávka (Zdroj: MP SR, 2006)

39

1.5.3 Projekt pozemkových úprav LOMNIČKA Základné údaje o projekte ako sú lokalizácia, výmera obvodu projektu, počet

parciel a vlastníckych vzťahov, údaje o spracovateľovi projektu a pod. je možné zistiť

na Evidenčnej karte projektu pozemkových úprav viď obrázok 9.

Tabuľka 9. Štatistické údaje registra pôvodného stavu PÚ Lomnička (Zdroj: MP SR, 2006)

Štatistické údaje RPS

Počet parciel registra pôvodného stavu: 4384 Počet vlastníkov v registri pôvodného stavu: 872 Počet známych vlastníkov: 44 Počet vlastníckych vzťahov registra pôvodného stavu: 16088 Priemerná výmera parcely pôvodného stavu: 1278,9 ha Priemerný počet spoluvlastníkov k parcele pôvodného stavu: 3,67 Priemerný počet parciel pôvodného stavu jedného vlastníka: 4,98 Tabuľka 10. Štatistické údaje registra nového stavu PÚ Lomnička (Zdroj: MP SR, 2006)

Štatistické údaje RNS Počet parciel registra pôvodného stavu: 574 Počet vlastníkov v registri pôvodného stavu: 873 Počet známych vlastníkov: 45 Počet vlastníckych vzťahov registra pôvodného stavu: 970 Priemerná výmera parcely pôvodného stavu: 9751,3 ha Priemerný počet spoluvlastníkov k parcele pôvodného stavu: 1,69 Priemerný počet parciel pôvodného stavu jedného vlastníka: 0,65

Porovnanie pôvodného a nového stavu je zobrazené na obrázku 10.

V tabuľkách 4 a 5 vidíme, že počet parciel nového stavu sa znížil z 4383 na 574.

Hodnota komasačného koeficientu pozemkov je 7,63.

Počet vlastníckych vzťahov za výrazne znížil z 16088 na 970 a z toho vyplýva aj

hodnota komasačného koeficientu 16,58.

Pozitívny výsledok potvrdzuje priemerný počet spoluvlastníkov na parcelu – 3,67

znížený na 1,69. Pozitívom je takisto priemerná výmera parcely zvýšená z 1278,9 ha na

výmeru 9751,3 ha.

40

Obrázok 29. Evidenčná karta projektu PÚ Lomni čka (Zdroj: MP SR, 2006)

41

Obrázok 30. Porovnanie pôvodného a nového stavu PÚ Lomnička (Zdroj: MP SR, 2006)

42

1.5.4 Projekt pozemkových úprav ROJŠÍN

Obrázok 31. Údaje o pozemkových úpravách Rojšín (Zdroj: Burian, Nejedlý, 2009)

Obrázok 32. Porovnanie stavu pred a po PÚ Rojšín (Zdroj: Burian, Nejedlý, 2009)

43

1.6 Pozemkové úpravy v krajinách EU

Každá krajina má svoju jedinečnú kultúru, tradíciu a historický vývoj a preto sa

ciele a postupy pozemkových úprav v jednotlivých krajinách líšia, pričom je možné

vidieť aj určité podobnosti. Otázka rozdrobenosti pozemkovej držby a následne potreba

sceľovania sa objavujú v celej Európe. Pozemkové úpravy sa najviac realizujú

v Nemecku, Holandsku, Francúzsku, Belgicku, Rakúsku, Švédsku a Fínsku. Západné

krajiny využívajú pozemkové úpravy ako nástroj na efektívne usporiadanie pozemkov,

zúrodnenie pôdy, vytvorenie infraštruktúry a rozvoj regiónov. Bývalé socialistické štáty

strednej a východnej Európy zase môžu pomocou pozemkových úprav vyriešiť

existenciu vlastníckeho práva a nedoriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom

(Dumbrovská, 2009).

V Českej republike sa pozemkové úpravy vykonávajú podľa zákona č.

139/2002, o pozemkových úpravách a pozemkových úradoch a o zmene zákona č.

229/1991 Sb., o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku v znení neskorších predpisov.

Ku koncu roka 2009 bolo v ČR ukončených 1010 projektov pozemkových úprav, 747

bolo rozpracovaných, pričom do katastra nehnuteľností bolo zapísaných 991 projektov

(Ministerstvo zemědělství ČR, 2010b).

Ukončené projekty teda pokrývajú 7,7% katastrálnych území z celkového počtu 13037

katastrálnych území v ČR.

Naproti tomu na Slovensku bolo ku koncu roka 2009 ukončených 78 projektov

pozemkových úprav a rozpracovaných 344 (Ministerstvo pôdohospodárstva SR, 2009).

Na Slovensku ukončené projekty pokrývajú len 2,2% katastrálnych území z celkového

počtu 3559 katastrálnych území v SR.

44

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom diplomovej práce je tvorba rozdeľovacieho plánu vo forme

umiestňovacieho a vytyčovacieho plán v projektoch pozemkových úprav.

Naplneniu cieľov predchádzala diskusia o problematike tvorby umiestňovacieho

plánu v pozemkových úpravách ako jedného z najdôležitejších častí projektu

pozemkových úprav.

Rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu je plánom

nového usporiadania riešeného územia, je podkladom vykonania projektu pozemkových

úprav a slúži ako podklad pre zápis do katastra nehnuteľností.

Názorne je problematika znázornená na konkrétnom príklade projektu

pozemkových úprav v katastrálnom území Veľké Vozokany v okrese Zlaté Moravce

45

3 METODIKA PRÁCE

Predmetom spracovania diplomovej práce je vytvorenie umiestňovacieho plánu

a rozpracovanie problematiky tvorby umiestňovacieho plánu v pozemkových úpravách

ako jedného z najdôležitejších častí projektu pozemkových úprav. Rozdeľovací plán vo

forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu je plánom nového usporiadania

riešeného územia, je podkladom vykonania projektu pozemkových úprav a slúži ako

podklad pre zápis do katastra nehnuteľností.

Rozdeľovací plán sa v konaní o pozemkových úpravách vyhotovuje dvakrát, pričom

o forme rozdeľovacieho plánu rozhodne orgán katastra podľa rozsahu spracovávaného

územia:

• prvýkrát sa vyhotovuje v rámci návrhu usporiadania územia v obvode projektu

pozemkových úprav vo forme umiestňovacieho plánu a po schválení je

podkladom pre vykonanie projektu

• druhýkrát sa vyhotovuje v rámci vykonania projektu vo forme geometrického

plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním

3.1 Technické a právne predpisy Pozemkové úpravy sa vypracovávajú a vykonávajú na základe zákona

o pozemkových úpravách. Vo svojom procese sa ich však dotýka mnoho právnych

noriem a predpisov, ktoré upravujú jednotlivé dielčie otázky a postupy legislatívne,

technické alebo procesné. Metodický návod všeobecná časť – konanie o začatí

pozemkových úprav 184-I/2001-430 uvádza súhrnne všetky právne predpisy v oblasti

pozemkových úprav, preto v práci uvedieme len tie, ktoré sa priamo dotýkajú

spracovania umiestňovacieho plánu, a ktoré je potrebné poznať.

Zákony a vyhlášky:

• zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových

spoločenstvách, v znení neskorších predpisov

46

• zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov

• vyhláška 461/2009, ktorou sa vykonáva katastrálny zákon

• zákon č. 215/1995 Z. z. O geodézii a kartografii, v znení neskorších predpisov

• vyhláška 300/2009, ktorou sa vykonáva Zákon a geodézii a kartografii

Technické predpisy

• Metodický návod na vykonávanie geodetických činností pre projekt

pozemkových úprav MN 74.20.73.46.30

• Metodický návod všeobecná časť – konanie o začatí pozemkových úprav

184-I/2001-430

• Metodický návod na digitalizáciu nečíselných máp MN 74.20.73.46.10

• Smernica ÚGKK SR S 74.20.73.43.00 na vyhotovovanie geometrických plánov

a vytyčovanie hraníc pozemkov

• Smernica S 74.20.73.43.20 na meranie a vykonávanie zmien v súbore

geodetických informácií katastra nehnuteľností

• Inštrukcia ÚGKK SR I 74.20.73.12.00 na práce v polohových bodových poliach

• Smernica S 74.20.73.84.00 na prevádzkovanie automatizovaného informačného

systému geodézie, kartografie a katastra

• STN 01 3411 Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky

• STN 73 0415 Geodetické body

• STN 73 0416 Meračské značky stabilizovaných bodov v geodézii

• Usmernenie ÚGKK SR č. KO-1163/2004 zo dňa 29.3. 2004, ktorým sa

stanovuje kód kvality vektorových máp a dopĺňa sa kód pôvodu vzniku súradníc

bodu

• Usmernenie ÚGKK SR č. KO – 1587/2008 zo dňa 12. 3. 2008, ktorým sa

stanovujú podklady na aktualizáciu katastrálneho operátu

• Muchová, Z., Vanek, J. a kol. 2009. Metodické štandardy projektovania

pozemkových úprav. Nitra : SPU v Nitre v spolupráci s MP SR, 2009. 397 s.

ISBN 978-8-552-0267-9.

47

3.2 Použité údaje a postup ich spracovania

Na spracovanie diplomovej práce boli použité s dovolením Ing. Vladimíra

Raškoviča podklady z projektu pozemkových úprav v katastrálnom území Veľké

Vozokany v okrese Zlaté Moravce, ktoré spracováva Geodetická odborná kancelária,

Nitra.

Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav v katastrálnom území Veľké Vozokany

bolo vydané dňa 03.03.2004. V súčasnosti sa projekt pozemkových úprav nachádza v

etape schvaľovania rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho

plánu. Úvodné podklady projektu PÚ Veľké Vozokany, register pôvodného stavu aj

všeobecné zásady funkčného usporiadania územia boli schválené v r. 2006 a 2008.

Zásady umiestnenia nových pozemkov sú platné od r. 2008. Od začiatku roku 2009

prebiehali rokovania s vlastníkmi a príprava návrhu umiestnenia nových pozemkov

(Portál pozemkových úradov, 2010c).

Umiestňovací plán sa skladá z písomnej a grafickej časti.

Grafickú časť sme spracovali pomocou programu GEOPLOT verzia 6.0.18. Ako

vstupné údaje slúži grafická časť RPS a súbor geodetických údajov katastra

nehnuteľností (SGI KN).

Písomnú časť sme spracovali pomocou programu PÚTaČ - Pozemkové Úpravy

Tabuľková Časť (1.6 Beta) od firmy GOK Nitra. Program PÚTaČ umožňuje spracovať

písomnú agendu projektu pozemkových úprav. Ako vstupné údaje slúži písomná časť

RPS, súbor popisných údajov katastra nehnuteľností (SPI KN) a databáza bonitovaných

pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ).

Na projektovanie jednotlivých pozemkov bola použitá funkcia programu PÚTaČ

Projektovanie pozemkov, ktorá spolupracuje s grafickým softvérom GEOPLOT

výmenou informácií v reálnom čase a umožňuje vytvorenie registra nového stavu

(RNS) (GOK Nitra, 2010).

48

3.3 Metodika spracovania umiestňovacieho plánu

Spracovanie rozdeľovacieho plánu sa vykonáva podľa Metodického návodu na

vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav, ktorý stanovuje

zásady a postup prác a činností pri spracovaní projektu pozemkových úprav v súlade so

zákonom o pozemkových úpravách a príslušných technických predpisov.

Umiestňovací plán je plánom nového usporiadania územia v obvode projektu

a podkladom na vykonanie projektu. Pre jeho vyhotovenie sú potrebné:

• úvodné podklady

• zásady umiestnenia nových pozemkov

• plán verejných a spoločných zariadení a opatrení

Návrh umiestňovacieho plánu je potrebné prerokovať s účastníkmi pozemkových úprav,

pričom účastníci môžu po aktualizácii obvodu projektu a prerokovaní návrhu

umiestňovacieho plánu požiadať o predbežné vytýčenie lomových bodov nových

pozemkov, ktoré by však nemalo prekročiť 10% výmery projektu.

Umiestňovací plán sa skladá z grafickej časti a písomnej časti.

Grafická časť (umiestnenie nových pozemkov) sa vyhotovuje v papierovej aj

elektronickej forme a obsahuje:

• hranicu katastrálneho územia,

• hranicu obvodu projektu,

• hranice nových pozemkov,

• hranice areálov rovnakej hodnoty pozemkov podľa mapy hodnoty pozemkov,

• čísla podrobných bodov,

• rozmery nových pozemkov,

• obvod projektových blokov,

• popis, názvoslovie, sídelné a nesídelné názvy,

• mapové značky a povrchové znaky inžinierskych sietí,

• hranicu zastavaného územia v obvode projektu, hranice chránených oblastí,

ochranných pásiem,

• body základného polohového, výškového a podrobného bodového poľa,

49

• rozhranie a nomenklatúry mapových listov,

• vyznačenie vecných bremien,

• doplnkové údaje

Umiestňovací plán v elektronickej forme sa vyhotovuje v požadovanej štruktúre vo

výmennom formáte VGI podľa Smerníc na prevádzkovanie automatizovaného

informačného systému geodézie, kartografie a katastra S 74.20.73.84.00. Súbor sa

označuje NSxxxxxx_y.vgi, kde xxxxxx je číslo katastrálneho územia y je poradové

číslo súboru.

Písomná časť (register nového stavu) sa vyhotovuje v papierovej aj elektronickej forme

(vo formáte PDF) a obsahuje tieto výstupné zostavy:

• register nového stavu – časť A – parcely nového stavu, časť B – vlastníci,

správcovia, zástupcovia vlastníkov; vyhotovuje sa v elektronickej forme

v textovom súbore vo formáte na výmenu informácií FÚVI, označuje sa

FVxxxxxx_y.txt kde xxxxxx je číslo katastrálneho územia y je poradové číslo

súboru

• zoznam nových pozemkov

• výpis z registra nového stavu pre účastníkov – výpis z umiestňovacieho plánu

• výpis z registra nového stavu pre správcu

• zoznam tiarch

• výpisy oprávnených z ťarchy

• zoznam vlastníkov podľa typu účastníka

• súpis stavieb

• zoznam nárokov na vyrovnanie v peniazoch a zoznam vyrovnaní v peniazoch

• sprievodná správa

Pred schválením vykonania projektu pozemkových úprav je potrebné vykonať

aktualizáciu umiestňovacieho plánu, vykonáva sa premietnutím zmien z aktualizácie

registra pôvodného stavu. Aktualizácia sa vykonáva v dobe zastavenia zápisov

v katastri nehnuteľností, aby podklady pre zápis projektu boli v súlade s údajmi

v katastri nehnuteľností. Výsledkom je aktualizovaný umiestňovací plán v papierovej aj

elektronickej forme.

50

Spracovanie je potrebné koordinovať s orgánom katastra, ktorý musí upozorniť miestne

príslušný súd, pred zastavením zápisov (90 dní pred plánovaným schválením vykonania

projektu), aby doručil verejné a iné listiny, ktoré nadobudnú právoplatnosť do termínu

pozastavenia zápisov. V opačnom prípade ich orgán katastra vráti ako nezapísateľné

(Uhlík, 2007).

Rozdeľovací plán slúži ako podklad pre zápis údajov z projektu do katastra

nehnuteľností a vyhotovuje sa ako:

1. geometrický plán obnovou alebo

2. rozdeľovací geometrický plán - ak je rozsah spracovávaného územia malý, alebo

obvod tvoria dve alebo viac samostatných lokalít oddelených od seba územím,

ktoré nepatrí do obvodu projektu

Rozdiely v spracovaní sú len také, že pri geometrickom rozdeľovacom pláne sa

vyhotovuje oproti rozdeľovaciemu plánu obnovou geometrický plán. Ostatné časti

elaborátu sú rovnaké (Uhlík, 2007).

Rozdeľovací geometrický plán sa vytvára po projektových blokoch. Pri spracovaní sa

postupuje podľa Smernice na vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie

hraníc pozemkov S 74.20.73.43.00. Vyhotovuje sa v papierovej forme a obsahuje:

a) popisové pole

b) grafické znázornenie

c) výkaz výmer

Grafické znázornenie rozdeľovacieho plánu sa vyhotovuje spravidla v mierke 1:2000,

aby bola kresba prehľadná a čitateľná a obsahuje:

• doterajší stav katastrálnej mapy spolu s bezprostredným okolím – čiernou farbou

• hranice nových pozemkov s parcelnými číslami a značkami druhov pozemkov –

červenou farbou

• body ŠTS, ŠPS, ŠNS, PBPP – čiernou farbou

• mapové značky okrem značiek druhov pozemkov – čiernou farbou

• hranice ochranných pásiem, chránených území a pod. – čiernou farbou

• hranicu zastavaného územia obce – čiernou farbou

51

• hranicu obvodu projektu – červenou farbou

• stabilizované lomové body hraníc nových pozemkov – červeným krúžkom

o priemere 1 mm, nestabilizované body sa označujú iba číslom podrobného

bodu

• kontrolné omerné miery, krížové miery, ak boli merané – čiernou farbou

• rozhranie a nomenklatúry mapových listov – čiernou farbou

• zobrazenie priebehu vecných bremien – červenou farbou

K rozdeľovaciemu geometrickému plánu sa vyhotovuje záznam merania v analógovom

tvare. Pri jeho vyhotovovaní sa postupuje podľa Smerníc na meranie a vykonávanie

zmien v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností S 74.20.73.43.20. Ak je

to potrebné, vyhotoví sa vo vhodnej mierke prehľad kladu záznamov.

Záznam merania pozostáva z troch častí:

a) popisové pole

b) grafické znázornenie – obsahuje kresbu, spôsob stabilizácie podrobných bodov,

kontrolné omerné miery, pevné body bodového poľa a ich číslovanie, čísla

podrobných bodov, vyznačenie vecných bremien a pod.

c) textová časť – obsahuje zoznam súradníc daných a novourčených bodov

a výpočet výmer

Rozdeľovací geometrický plán sa nezakresľuje do katastrálnej mapy, v obvode projektu

sa vyhotoví Mapa projektu pozemkových úprav po mapových listoch v dekadickom

klade (napr. 1:2000). Jednotlivé rozdeľovacie plány sa do katastra samostatne

nezapisujú.

Elaborát rozdeľovacieho geometrického plánu podlieha autorizačnému overeniu podľa

§7 a §9 Zákona NR SR č.215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších

predpisov.

Elaborát rozdeľovacieho geometrického plánu obsahuje:

a) rozdeľovací geometrický plán

b) záznamy merania

c) mapu projektu pozemkových úprav

52

a v elektronickej forme:

d) Mapu projektu pozemkových úprav v súbore vo výmennom formáte VGI

s názvom PUxxxxxx_y.vgi, kde xxxxxx je číslo katastrálneho územia a y

poradové číslo súboru

e) Vektorový geodetický podklad pre aktualizáciu vektorovej mapy určeného

operátu vo výmennom formáte VGI s názvom PUUOxxxxxx_y.vgi, kde xxxxxx

je číslo katastrálneho územia a y poradové číslo súboru

Rozdeľovací plán obnovou sa vyhotoví pre celé územie patriace do obvodu projektu.

Vyhotovuje sa spravidla v mierke 1:2000. Pri tvorbe sa vychádza z predchádzajúcich

etáp projektu. Nevykonáva sa miestne prešetrovanie.

Mapa projektu pozemkových úprav sa vyhotovuje v analógovom tvare po mapových

listoch v dekadickom klade a obsahuje:

• hranice nových pozemkov s parcelnými číslami a značkami druhov pozemkov

body ŠTS, ŠNS, ŠPS, PBPP

• stavby

• mapové značky okrem značiek druhov pozemkov

• hranice chránených oblastí, ochranných pásiem, nadzemných vedení, lanových

dráh a pod.,

• hranica zastavaného územia obce

• hranica katastrálneho územia

• hranica obvodu projektu

• sídelné a nesídelné názvy

• mimorámové popisné údaje

Typy čiar, značky a popis obsahu mapy sa použijú podľa technickej normy STN 01

3411 mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky.

K rozdeľovaciemu plánu obnovou sa vyhotovuje záznam merania v analógovom tvare

a zákres stavu rozdeľovacieho plánu obnovou sa nezakresľuje do katastrálnej mapy.

Elaborát rozdeľovacieho plánu obnovou podlieha autorizačnému overeniu podľa §7 a

§9 Zákona NR SR č.215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších

predpisov.

53

Elaborát rozdeľovacieho plánu obnovou obsahuje:

a) Mapu projektu pozemkových úprav

b) záznamy merania

c) výkaz výmer

a v elektronickej forme:

d) Mapu projektu pozemkových úprav v súbore vo výmennom formáte VGI

s názvom PUxxxxxx_y.vgi, kde xxxxxx je číslo katastrálneho územia a y

poradové číslo súboru

e) Vektorový geodetický podklad pre aktualizáciu vektorovej mapy určeného

operátu vo výmennom formáte VGI s názvom PUUOxxxxxx_y.vgi, kde xxxxxx

je číslo katastrálneho územia a y poradové číslo súboru

3.2.1 Projektovanie nových pozemkov

Pri projektovaní pozemkov je potrebné dodržiavať schválené Zásady

umiestnenia nových pozemkov v obvode PPÚ Veľké Vozokany v súlade s legislatívou

SR, s požiadavkami a záujmami väčšiny účastníkov pozemkových úprav, schválenými

všeobecnými zásadami funkčného usporiadania územia a cieľom projektu

pozemkových úprav (Portál pozemkových úradov, 2010c).

54

4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA

4.1 Analýza podkladov k rozdeľovaciemu plánu

Pri spracovaní rozdeľovacieho plánu v programoch GEOPLOT a PÚTaČ bolo

potrebné dodržiavať schválené Zásady umiestnenia nových pozemkov v obvode PPÚ

Veľké Vozokany, ktoré sú dostupné na Portáli pozemkových úradov. Bolo potrebné

prihliadať aj na požiadavky jednotlivých vlastníkov, ktoré boli uvedené v Zápisnici

prejednania nového stavu a v dotazníkoch, ktoré bolo možné jednoducho prezerať

v programe PÚTaČ, osobitne pre každého vlastníka. V dotazníkoch sa vlastníci

vyjadrujú k tomu, či súhlasia so zásadami umiestnenia nových pozemkov, či chcú

pozemky reálne užívať alebo prenajať, či majú záujem o vyrovnanie v peniazoch,

prikúpenie pozemkov, prípadne chcú byť umiestnení vedľa konkrétnej osoby.

Zásady umiestnenia nových pozemkov (ZUNP) v obvode PPÚ Veľké Vozokany:

1. Zásady vyplývajúce zo zákona – pre vytvorenie rozdeľovacieho plánu sú

najdôležitejšie tieto zásady:

- minimálna výmera samostatného pozemku na poľnohospodárskej pôde je

400 m2, na lesných pozemkoch 2000 m2,

- vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré

nespĺňajú podmienku minimálnej výmery, ak s tým vlastník súhlasí sa

poskytne v peniazoch

- pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré nespĺňajú

podmienku minimálnej výmery a ktoré nemožno sceliť s ostatnými

pozemkami vlastníka, za ktoré nebol uplatnený nárok na vyrovnanie

v peniazoch, budú riešené formou spoluvlastníckeho podielu k novým

pozemkom, spĺňajúcim podmienku minimálnej výmery – práve údaj o tom,

či má vlastník záujem o vyrovnanie v peniazoch sa uvádza v dotazníku.

Zaujímavý je údaj, že v projektovom bloku, ktorý je predmetom riešenia sa

nachádza vlastníčka, ktorej nárok je 8 m2 a o vyrovnanie v peniazoch nemá

záujem, takže sa jej musí nárok vyjadriť spoluvlastníckym podielom.

55

- na výmeru spoločných zariadení a opatrení prispievajú po použití výmery vo

vlastníctve štátu a obce všetci vlastníci rovnakým podielom zo svojho

vlastníctva.

- miera príspevku vlastníkov bola stanovená maximálne 3,9% z výmery

vlastníctva. Na obrázku 13 vidíme, že v v riešenom projektovom bloku boli

navrhnuté spoločné opatrenia ekologické, protierózne aj komunikačné.

Všetci vlastníci s príspevkom súhlasili.

56

Obrázok 33. Zásady umiestnenia nových pozemkov v obvode PPÚ Veľké Vozokany – časť výkresu (Zdroj: Portál pozemkových úradov, 2010c)

Obrázok 34. Legenda k obrázku 13 (Zdroj: Portál pozemkových úradov, 2010c)

57

2. Špecifické zásady v obvode PPÚ Veľké Vozokany – uvedieme len tie zásady,

na ktoré bolo potrebné v projektovanom bloku prihliadať:

- pozemky vlastníkov v podstatne rozdielnych cenových areáloch budú

v rámci možností situované do areálov s priemernou cenou pôdy. Pokiaľ sa

takýto vhodný areál v rámci pozemkov konkrétneho vlastníka nevyskytuje,

nový pozemok sa môže umiestniť do areálu, kde má vlastník prevládajúcu

výmeru pozemkov resp. vlastníckych podielov.

V našom projekčnom bloku sme túto zásadu riešili tak, že sme nový

pozemok umiestnili na miesto, kde sa nachádzala pôvodná parcela, v ktorej

mal vlastník najväčší spoluvlastnícky podiel.

- minimálna šírka pozemkov je 5 m, tvary pozemkov budú v rámci možností

navrhnuté ako obdĺžniky resp. štvoruholníky. Nové pozemky budú

navrhované približne kolmo na novú komunikačnú sieť – uvedená zásada

bola splnená

- vlastníci, ktorých celkový úhrn výmery pozemkov a podielov k nim

nepresiahne 400 m2 budú zlúčení do spoločných parciel s inými vlastníkmi,

pričom sa bude prihliadať na konkrétne požiadavky vlastníkov, týkajúce sa

výberu spoluvlastníkov

- do spoluvlastníckych podielov na konkrétny pozemok nie je možné zlúčiť

známych a nezistených vlastníkov

- zohľadnenia požiadaviek vlastníkov, pokiaľ je to možné, vzhľadom na

príbuzenské vzťahy

Jednotlivé požiadavky vlastníkov a iné skutočnosti vyplývajúce z dotazníkov

Pri projektovaní bolo potrebné prihliadať aj na požiadavky vlastníkov, prípadne iné

informácie, ktoré boli uvedené v dotazníkoch, uvedieme tie najdôležitejšie:

•••• Frajka Melicher zomrel a ako jediný z dedičov je v projektovanom bloku vlastník

Frajka Ľubomír, tak sme umiestnili oba pozemky vedľa seba

•••• Frajka Ľudovít požadoval ako jediný vlastník z celého bolu umiestnenie nového

pozemku presne na mieste pôvodnej parcely, jeho požiadavka bola splnená

58

•••• vlastníci Frajková Mária a Frajka Jozef, Frajková Františka a Frajka Jozef,

vlastníci s neznámym pobytom v správe SPF, sú zrejme manželia, tak sme ich

umiestnili kvôli dedičom vedľa seba a zároveň do bloku parciel, kde sme

umiestňovali aj iných vlastníkov v správe SPF

•••• Horňáková Pavlína požadovala umiestnenie vedľa Horňáka Milana a Mráza

Benedikta, jej požiadavke sme pri projektovaní vyhoveli

Ďalej uvedieme aj požiadavky vlastníkov, ktoré sa v nami riešenom bloku projektu

nerealizujú, ale sú zaujímavé a môže sa vyskytnúť:

•••• vlastníčka požaduje zlúčenie podielov dvoch parciel a presunutie výmery na

parcelu vedľa svojho syna

•••• vlastník požadoval presunutie z jedného honu do druhého, avšak uvedená

požiadavka sa nedala akceptovať kvôli rozdielnej hodnote pozemkov

•••• vlastník požadoval sceliť všetky parcely do jednej, súhlasil so snížením výmery na

úkor hodnoty pozemku a požiadoval konkrétnych spoluvlastníkov

•••• vlastníčka požadovala umiestnenie novej parcely do iného bloku z dôvodu

susedstva s manželom, dcérou prípadne iným rodinným príslušníkom

•••• vlastník požadoval presunutie výmery parcely do iného bloku, konkrétne

k viniciam, z dôvodu vysádzania novej vinice, pričom súhlasí so zmenou bonity

a znížením výmery a žiada aj vytýčiť hranice pozemku v teréne

59

4.2 Projektovanie rozdeľovacieho plánu

Pri projektovaní je potrebné mať otvorené obidva programy.

1. V programe PÚTaČ je potrebné zvoliť Agendy / Projektovanie pozemkov.

Postavíme sa na vlastníka, ktorého ideme riešiť. Stlačíme Grafika dopyt (viď

obrázok 15), program sa automaticky stiahne na lištu a zobrazí sa GEOPLOT.

Obrázok 35. Projektovanie nových pozemkov Program PÚTaČ

2. Na paneli nástrojov v GEOPLOTe bliká červenou indikátor PPú. Po stlačení sa

zobrazia vyfarbené nároky vlastníka v RPS aj s percentuálnym vyjadrením

vlastníckeho podielu (viď obrázok 16). Zobrazí sa okno, kde máme možnosť si

vybrať parcely Zobraziť, Existujúca – ak chceme pracovať s už naprojektovanou

parcelou, Parceluj – týmto príkazom naprojektujeme podľa zvolených

parametrov novú parcelu, pridelíme jej parcelné číslo, vhodne ho umiestnime,

vložíme značku druhu pozemku a dokončíme úlohu. Keďže programy

spolupracujú v PÚTaČi sa zapíšu údaje o novej parcele, vrátane jej hodnoty.

Parcela je naprojektovaná (viď obrázok 17) a je potrebné skontrolovať, či je

nárok vlastníka v tolerancii zákonom stanovenej hodnoty ±10% hodnoty

60

pôvodných pozemkov. Ak sú údaje v súlade, môžeme projektovať ďalšiu

parcelu.

Obrázok 36. Vytvorenie parcely nového stavu Program GEOPLOT

Obrázok 37. Naprojektované nové parcely Program GEOPLOT

61

4.2.1 Problémy pri projektovaní nových parciel

Pri umiestňovaní nových parciel pri dodržiavaní všetkých spomínaných zásad

a požiadaviek vlastníkov pozemkov nám spôsobovali najväčšie problémy nasledovné

skutočnosti:

- dodržanie priemerne rovnakej polohy pôvodného pozemku, nakoľko niektorí

vlastníci mali spoluvlastnícky podiel aj v 2 – 3 parcelách na rôznych

miestach, v tom prípade sme novú parcelu umiestnili tam, kde mal vlastník

najväčší spoluvlastnícky podiel, prípadne parcelu v celosti,

- umiestnenie nového pozemku v rovnakej hodnote ako mal pôvodný

pozemok. Táto skutočnosť spôsobovala problém najmä v hornej časti

projektového bloku, nakoľko sa tam vedľa seba nachádzajú areály

s podstatne rozdielnou hodnotou pozemkov, takže nové parcely po

naprojektovaní neboli v zákonom stanovenej hodnote ±10% hodnoty

pôvodných pozemkov a bolo potrebné ich opätovne projektovať. Bolo to

spôsobené tým, že vlastníci mali spoluvlastnícky podiel aj v 2 – 3 parcelách,

pričom každá bola v inom areáli BPEJ. Názorne tento problém zobrazuje

obrázok 18, kde môžeme vidieť, že vlastník má spoluvlastnícky podiel

v parcelách s rôznou hodnotou (areály ohraničené fialovou čiarou a žlté

čísla, ktoré označujú hodnotu v €),

- na konci projekčného bloku, kde nám zostala zbytková výmera bolo obtiažne

nájsť vlastníkov tak, aby ich nároky zodpovedali všetkým zásadám ZUNP, či

už podľa zákona alebo špecifickým podmienkam, preto sme tam umiestnili

blok parciel neznámych vlastníkov v správe SPF tak, aby boli zásady

splnené, aj keď sa nepodarilo splniť podmienku rovnakej polohy ako mali

parcely v RPS.

62

Obrázok 38. Zobrazenie hodnoty pozemkov Program GEOPLOT

Ako uvázda Uhlík (2007) je veľmi dôležité jednať s vlastníkmi o zohľadnení ich

nárokov vychádzajúcich z RPS o umiestnení ich nových pozemkov. Ako najdôležitejšie

kritérium považuje výmeru, nie hodnotu pozemkov. Z dotazníkov však vyplynulo, že

niektorí vlastníci súhlasili aj so snížením výmery, ak bola splnená požiadavka ohľadom

umiestnenia nového pozemku. Jednaniu s vlastníkmi je potrebné venovať náležitú

pozornosť a s vlastníkmi jednať dvakrát. Prvý raz sa prerokuje nové usporiadnie podľa

ich požiadaviek uvedených v dotazníkoch a druhý krát sa prejednáva už prepracovaný

návrh spracovaný podľa prvého rokovania. Zo skúseností vyplýva, že vlastníci svoje

požiadavky často úplne zmenia, aj z hľadiska užívania aj umiestnenia.

4.2.2 Porovnanie RPS a RNS v PÚ Veľké Vozokany

Porovnanie pôvodného a navrhovaného stavu vidíme na obrázkoch 19 a 20.

Nakoľko sa v súčasnosti projekt PÚ veľké Vozokany nachádza v etape schvaľovania

rozdeľovacieho plánu, zatiaľ nemáme na porovnanie dostupné štatistické údaje o novom

stave. Aj napriek tomu je na prvý pohľad zrejmé, že počet parciel pôvodného stavu sa

výrazne znížil. V krajine sa tiež nachádza množstvo navrhnutých spoločných

63

a verejných opatrení, akými sú najmä spoločné opatrenia ekologické, vodohospodárske,

protierózne a komunikačné.

Obrázok 39. Register pôvodného stavu v projekte PÚ Veľké Vozokany (GOK Nitra, 2010)

Tieto spoločné opatrenia boli navrhnuté v etape návrhu Všeobecných zásad funkčného

usporiadania územia. Pozostávajú z reorganizácie cestnej siete, vytvorenia nového

systému protieróznej ochrany, siete ekologickej stability a pod. Pri návrhu sa

vychádzalo z identifikácie vytypovaných problémov v riešenom území, ktorými sú

povodne, vodná erózia, nízka ekologická stabilita, podpora rozvoja rekreačného

potenciálu územia, budúca výstavba rýchlostnej komunikácie a pod. Návrh obsahuje

sieť poľných ciet so stromoradím, ktoré sú trasované tak aby neboli jednotvárne,

prechádzajú striedavo poľom, trvalým trávnym porastom, okrajom lesa, pozdĺž vodných

tokov. Zaujímavé je vysporiadanie s veľkými blokmi ornej pôdy, kde sa rešpektujú

64

záujmu vlastníkov pôdy a záujmy krajiny. Svahy sú prerušené zasakovacími pásmi,

poľnými cestami a zatrávnenými údolnicami kombinovanými vždy so sprievodnou

vegetáciou (Muchová, Petrovič, 2008).

Obrázok 40. Register nového stavu v projekte PÚ Veľké Vozokany (GOK Nitra, 2010)

65

5 ZÁVER

Cieľom diplomovej práce bolo analyzovať proces tvorby rozdeľovacieho plánu

na konkrétnom prípade projektu pozemkových úprav v katastrálnom území Veľké

Vozokany v okrese Zlaté Moravce.

Zaoberali sme sa problematikou vyhotovenia umiestňovacieho plánu v pozemkových

úpravách ako jednej z najdôležitejších etáp spracovania projektu, nakoľko je plánom

nového usporiadania riešeného územia, je podkladom vykonania projektu pozemkových

úprav a slúži ako podklad pre zápis do katastra nehnuteľností. Samotné spracovanie

projektu pozemkových úprav je dlhoročný proces, pričom vypracovanie

umiestňovacieho plánu sa vykonáva dvakrát a to vo forme umiestňovacieho

a vytyčovacieho plánu v návrhu nového usporiadania pozemkov a takisto aj pri

vykonaní projektu pozemkových úprav. Pozemkové úpravy sú zaujímavou a rozsiahlou

témou. Preto sme na začiatku práce zahrnuli aj niečo z histórie evidovania vlastníckeho

práva, dôvody rozdrobenosti pozemkového vlastníctva a krátky prehľad histórie

pozemkových úprav na Slovensku. Na ukážku sme uviedli zopár ukončených projektov

pozemkových úprav riešených na Slovensku aj v Čechách.

Pri písaní diplomovej práce bolo potrebné preštudovať technické a právne

predpisy v oblasti spracovania pozemkových úprav, odborné články spracovateľov

pozemkových úprav. Na internetových stránkach Ministerstva pôdohospodárstva SR

a Pozemkových úradov v SR sú zverejnené rozpracované alebo ukončené projekty

pozemkových úprav, z ktorých sme čerpali množstvo informácií.

Za hlavný prínos práce považujeme zistenie, s akými problémami sa projektanti

pri navrhovaní a rozdeľovacieho plánu projektu môžu stretnúť, akú metodiku

a podklady je potrebné použiť, aké zásady dodržať, čo sme overili na konkrétnom

príklade projektu pozemkových úprav, čím sme naplnili cieľ práce.

Dôležitou časťou práce bolo oboznámenie sa s odborným českým časopisom

Pozemkové úpravy, kde sa nachádza množstvo odborných článkov o spracovaní

a vykonaní pozemkových úprav. Na Slovensku takýto časopis nevychádza, čo je škoda,

pretože by bol priestor na diskusiu o problémoch pri spracovaní projektov, vyjadrenie

skúseností projektantov pozemkových úprav, prípadne na ukážku spracovaných či

realizovaných projektov. V Českej republike je už niekoľko rokov vyhlasovaná

každoročne verejná celoštátna súťaž O najlepšie realizované spoločné zariadenie

66

v pozemkových úpravách. Jej cieľom je zoznámiť širokú odbornú aj laickú verejnosť

s rozsahom a úrovňou realizácie spoločných zariadení navrhovaných v pozemkových

úpravách. Je zrejmé, že v Českej republike sú na tom v spracovaní pozemkových úprav

oveľa ďalej, nakoľko množstvo projektov sa tam aj zrealizovalo a plní svoju funkciu,

pričom nezostalo len vo fáze zápisu v katastri nehnuteľností ako je to u nás na

Slovensku. Je to veľká škoda, pretože bez realizácie projektu pozemkových úprav sa len

usporiada pozemkové vlastníctvo, ale strácajú sa ich ďalšie ciele súvisiace nielen

s rozvojom vidieka, ale aj ochranou prírody a krajiny, akými sú opatrenia pre zlepšenie

životného prostredia, zlepšenie vodného hospodárstva v krajine, protipovodňová

ochrana, zvýšenie ekologickej stability krajiny atď.

K zlepšeniu situácie v oblasti pozemkových úprav, v akej sa Slovensko

v súčastnosti nachádza, môže prísť za predpokladu, že v plnej miere využijeme

možnosti finančnej pomoci krajín Európskeho spoločenstva prostredníctvom

štrukturálneho Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

pre programovacie obdobie 2007 -2013 a zapísané projekty pozemkových úprav sa

začnú v teréne realizovať a tým plniť ciele, pre ktoré boli vykonané.

67

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. ANDERKOVÁ, Denisa, 2005. Úloha Ministerstva pôdohospodárstva SR pri obnove evidencie pozemkového vlastníctva. [online]. [cit. 2010-16-04]. Dostupné na internete: <http://www.elo.org/UserFiles/File/Anderkova%20-%20Obnova%20evidencie.pdf?PHPSESSID=b008e1d47792053d1bcb39e3f3d057d1>

2. BADA, Matej, 2005. Usporiadanie pozemkového vlastníctva na Slovensku.

[online]. [cit. 2010-16-04]. Dostupné na internete: <http://www.elo.org/UserFiles/File/Bada%20-%20Konferencia%20ELO.pdf>

3. BUJŇÁK, Jozef, [s.a.]. Vývoj a evidovania vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam na území Slovenska do 1.4.1964. [online]. [cit. 2010-14-02]. Dostupné na internete: <http://www.pce.sk/clanky/vlprnehn.htm>

4. BUMBA, J., 2007. České katastry od 11. do 21. století. Praha: Grada Publishing,

a.s., 2007. ISBN 978-80-247-2318-1

5. BURIAN, Zdeněk - NEJEDLÝ, Jan, 2009. Odborný seminář v Kájově: Některé aktuální problémy komplexních pozemkových úprav. In: Pozemkové úpravy, [online], 2009, č. 69, s. 3-6, [cit. 2010-09-05]. Dostupné na internete: <http://eagri.cz/public/eagri/file/48657/_69.pdf>. ISSN 1214-5815.

6. DUMBROVSKÁ, Michaela, 2009. Pozemkové úpravy: Diplomová práca. Brno:

Masarykova univerzita, 2009. 97s. [online]. [cit. 2010-04-05]. Dostupné na internete: <http://is.muni.cz/th/162918/pravf_m/Pozemkove_upravy.pdf?lang=cs>

7. Geodetická odborná kancelária Nitra, 2010. Manual-poznamky. PUTaC.

[online]. [cit. 2010-27-04]. Dostupné na internete: <http://www.geocentrum.sk/Manual-poznamky-PUTaC.pdf>

8. GRÖSSL, Vladimír, 2005. Pozemkové úpravy a katastr nemovitostí. [online].

[cit. 2010-15-04]. Dostupné na internete: <http://spov.cpkp.cz/sbornik08/seminar_chanovice/vlad_grossl/pozemkove_upravy_a_katastr_nemovitosti.pdf>

9. HUDECOVÁ, Ľubica, 1997. Pozemkové úpravu na Slovensku. [online]. [cit.

2010-14-02]. Dostupné na internete: <http://www.pce.sk/clanky/pozuprav.htm>

10. HURNÍKOVÁ, Irena, 2007. Prezentácia výsledkov projektov pozemkových úprav „Nie je projekt ako projekt“. In Zborník referátov zo seminára Pozemkové úpravy na Slovensku II. Prešov: Rokus s r.o., 2007, s. 71-81. ISBN 978-80-89055-76-0.

11. KONC, Ľubomír - MUCHOVÁ, Zlatica, 2004. Územný systém ekologickej

stability a pozemkové úpravy. In Veda mladých 2004. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2004, p. 137-144. ISBN 80-8069-419-2.

68

[online]. [cit. 2010-16-04]. Dostupné na internete: <http://www.slpk.sk/eldo/veda_mladych_2004/muchova.pdf>

12. KOVANDOVÁ, Marie, 2006. Pozemkové úpravy dnes a jejich potenciál.

[online]. [cit. 2010-24-04]. Dostupné na internete: <http://www.fce.vutbr.cz/veda/JUNIORSTAV2007/Sekce_6.2/Kovandova_Marie_CL.pdf>

13. Koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike, 1993.

[online]. [cit. 2010-17-04]. Dostupné na internete: <http://www.land.gov.sk/sk/download.php?fID=1314>

14. KUKUČKA, Ján, 1998. Právne aspekty usporiadania pozemkového vlastníctva.

Bratislava. 1998. 54 s.

15. KUKUČKA Ján, PUŠKÁČ Jaroslav, 1995. Usporiadanie pozemkového vlastníctva. In Pozemkové právo II (vybrané zákony s komentárom). Bratislava: TriPe, 1995. ISBN 80-967184-2-8

16. LÁTEČKA Mikuláš, MUCHOVÁ Zlatica, 2005. Pozemkové úpravy a cesty.

Nitra: SPU v Nitre, 2005. 198 s. ISBN 80-8069-561-X.

17. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, 2001. Metodický návod všeobecná časť – konanie o začatí pozemkových úprav 184-I/2001-430 zo dňa 14.decembra 2001, Bratislava 2001, aktualizované 11/2004.

18. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, 2006. Ukončené projekty pozemkových

úprav. [online]. [cit. 2010-06-05]. Dostupné na internete: <http://www.land.gov.sk/sk/index.php?navID=22&navID2=22&sID=23&id=180>

19. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, 2009. Zoznam ukončených

a rozpracovaných projektov k 11.11.2009. [online]. [cit. 2010-05-05]. Dostupné na internete: <http://www.land.gov.sk/sk/index.php?navID=22&navID2=22&sID=23&sID2=60&id=1974>

20. Ministerstvo zemědělství ČR, 2010a. Pozemkové úpravy a tvorba krajiny.

[online]. [cit. 2010-24-04]. Dostupné na internete: <http://eagri.cz/public/eagri/pozemkove-urady/pozemkove-upravy/pozemkove-upravy-a-tvorba-krajiny.html>

21. Ministerstvo zemědělství ČR, 2010b. Průběh komplexních pozemkových úprav k

31. 12. 2009. [online]. [cit. 2010-05-05]. Dostupné na internete: <http://eagri.cz/public/eagri/file/52048/KPU_2009.pdf>

22. MUCHOVÁ, Zlatica – PETROVIČ, František, 2008. Zmena krajinného rázu po

pozemkových úpravách. In Životné prostredie. Vol. 42, 2008, č.2, s.89-94. [online]. [cit. 2010-27-04]. Dostupné na internete:

69

<http://www.elis.sk/download_file.php?product_id=1363&session_id=koj2rhthogtond04jdd1pnhvu2>

23. Portál pozemkových úradov, 2010a. Pozemkové úpravy / Jaslovské Bohunice -

JPÚ Bohunice. [online]. [cit. 2010-04-05]. Dostupné na internete: <http://www.pozemkovyurad.sk/index.php?choice=7&office=17&sbm=744>

24. Portál pozemkových úradov, 2010b. Pozemkové úpravy / JPÚ Malý Cetín.

[online]. [cit. 2010-04-05]. Dostupné na internete: <http://www.pozemkovyurad.sk/index.php?choice=7&office=24&sbm=713>

25. Portál pozemkových úradov, 2010c. Pozemkové úpravy / Veľké Vozokany.

[online]. [cit. 2010-04-05]. Dostupné na internete: < http://www.pozemkovyurad.sk/index.php?choice=7&office=24&sbm=161>

26. UHLÍK, Vladimír, 2007. Ukončený projekt pozemkových úprav – skúsenosti

projektanta. In Zborník referátov zo seminára Pozemkové úpravy na Slovensku II. Prešov: Rokus s r.o., 2007, s. 87-94. ISBN 978-80-89055-76-0.

27. Úrad geodézie, kartografie katastra Slovenskej republiky, Ministerstvo

pôdohospodárstva Slovenskej republiky, 2008. Metodický návod na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav MN 74.20.73.46.30, Bratislava 2008. Úrad geodézie, kartografie katastra Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, 2008.

28. VANEK, Jozef, 2001. Pozemkové úpravy na Slovensku. [online]. [cit. 2010-15-

04]. Dostupné na internete: <http://test.uvtip.sk/mpsrarchiv/slovak/dok/pupravy.pdf>

29. VANEK, Jozef, 2006. Vývoj evidencie pozemkového vlastníctva v Slovenskej

republike po roku 1990. In: Pozemkové úpravy, [online], 2006, č. 57, s. 2-3, [cit. 2010-24-04]. Dostupné na internete: <http://eagri.cz/public/eagri/file/26727/_PU57PS_1_.pdf>. ISSN 1214-5815.

30. Zákon SNR č. 330/1991 Zb. z 12. júla 1991 o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Dostupné na internete: <http://www.zbierka.sk>

31. Zákon NR SR č. 180/1995 Z.z. z 11.júla 1995 o niektorých opatreniach na

usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Dostupné na internete: <http://www.zbierka.sk >