Slovenský orgán sociálno-deniokratiokej strany Uhorska. ŽSítnou *-.i o u

Vychodia každý štvrtok. Adressa oa dopisy, predplatky a všetky zásielky je: „Robatnfcke

Noving", Pozsony, Kcrona utca 19.

Prstípšaíssé s Do Uhorska a Rakúska: na rok 5 korun, na po! roka 2.5. kor., na štvrí roka !.25 kor.

Do Nemecka 6 korun, do ostatného cudzozemská 8 kor. na celý rok. j ednot l ivé č í s l a v Uhorsku a Rakúsku po S halierov.

Ročník XIII. V Prešporku, 15. júla 1916. Číslo 28.

Rado grifov. Stozkiad neodwäsíe] s t r a n y .

Známo je, že maďarská neodvislá strana nebola nikedy jednotná, poneváč sústredňo-vala v sebe až veľmi protirečiace si elementy. Boli tam slobodomyselní ľudia a klerikálni potmekúdelovia. Boli slušne sinýšľajúoi de­mokrati a do kosti zpiatočnícki tisícjutráši. Boli prívrženci úplnej neodvislosti Uhorska a boli osemaštyridsiatníci s podkladom sedem-ašestdesiatym. Niet teda divu, keď nikedy nič nedosiahli, lebo jeden tiahol hota, druhý čihí. ; •

Medzi kardinálnymi bodami programu ne-odvislej strany nachádzal sa odjakživa i po-žiadavok všeobecného, rovného a tajného práva volebného, ale nachádzali sa v strane vždy i takí šudieri, ktorým bol tento bod dobrý len za volebné heslo, vo skutočnosti boli protidemokratickí, protiľudoví a vynalo­žili celú svoju silu, aby čo len dajaké rozší­renie volebného práva všemožne prekazili. A bohužial, títo boli vždy vo väčšine a kedy­koľvek prišlo na pretras ľudové právo, oni majorizovaii stranu. Pri tom mali ešte i tú výhodu, že z vyhnanstva domov přišlý Fran­cek Kossuth, jakožto predseda strany, bol na strane tých, ktorým záujem vydedeného ľudu tvoril nesympatickú otázku.

Tak bolo i v dobe chýrnej koaličnej vlády, kedy títo ľudia na čele s Andrássyni, Appo-nyim a Kossuthom hrali hlavnú rolu, Koalí­cia sa konečne hanebne rozpadla a dostano-vil sa rozklad i v samej neodvislej strane. Kossuth s Apponyim postavili sa na čelo protiľudových chameleónov, Justh a gróf Mi­chal Károlyi sústrednili okolo seba prívržen^ cov smeru radikálneho. Bolo to za minister­stva Khuena-Hederváryho, ktorý nevedel si dať s opozíciou rady, majúc ešte i tú smolu, že opozícia prišla na sólovú panamu Lukácsa, ktorá potom znemožnila celé ministerstvo a tak prišla k veslu konečne terajšia vláda Tiszová.

Čo sa od počiatku Tiszcvej vlády v uhor­skom parlamente a v politike Uhorska vôbec odobralo, o tom netreba sa rozpisovať. Veď sa na veci ešte každý pamätá. Jedno ale predsa nutno predniesť, avšak síce to, ako dal Tisza peknerúče mužov opozície jedného za druhým povyšmarovať z parlamentu, a až boli všetci vonku, i tí, ktorí išli von dobro­voľne (Andrássy, Apponyi, Kossuth), potom to išlo, ako po masle : zákony sa robiíý ako do akordu, medzi nimi svetochýrny zákon volebný a zákon o brannej moci. A hla, koľ­ká prezretelnosťr Čo by sine boli robili, keby nás bola svetová vojna za starého branného zákona zastihla ?

Ale k veci. Neúprosná, ukrutná ruka Ti­szová neznala žartu. Gróf, nrgróf: von s ním! i Táto okolnosť primalá potom dvo neodvislá Ě

strany k tomu, aby sa zase zosobúšiiy a spo *

jenou silou, jednotným vedením paralysovaly proti ním namierené údery vlády. Avšak to nič neosožilo. Nový jednací riad parlamentu celkom zputnal opozíciu, tak že ona stála proti vláde úplne bezmocná. Čas sa míňal a nad hriechami vlády narástla pomaly tráva. Lud stal sa následkom takéhoto výsledku viac ročného boja ľahostajným a nevšímal si politiky. To samé bolo možno badať i na 8nemovej opozícii. Proti Tiszovi a jeho po­mocníkom nebola vstave podniknúť akciu .a smieriť s nimi sa tiež nechcela.

Všemu tomu učinilo koniec vypuknutie vojny. Aspoň zdánlivé. Zahájením vojny pre­menila sa celá monarchia v jediný tábor vo-janský, politika posunutá do pozadia a rôzne diferencie odložené boly na bok. Od vtedy minuly bez mála plné dva roky.

Zaoberáme-li sa dnes s politikou, núti nás k tomu rozklad neodvislej strany, ktorá uda­losť má rozhodne svoj význam. V čom teda pozostáva rozklad spomenutej strany ? V tom, že gróf Michal Károlyi vystúpi! z neodvislej strany, ktorej bol on predsedom. S ním vy­stúpilo do dnešného dňa 12 poslancov a via­cerí budú ešte nasledovať. Prečo vystúpil Ká­rolyi z neodvislej strany ? Preto, lebo nesú­hlasí s tým, že gróf Appenyi, ktorý je vod­com pseudodemokratickéko krídla tejto strany, slízaí sa zase s Tiszom a spolu s grófmi Andrássym a Zichym chce tvoriť akúsi tajnú radu po boku vlády. Gróf Károlyi s týmto nesúhlasí, lebo kto sa ide tajne radiť s Ti­szom, ztráca právo a ostrotu kritizovania tej vlády, s ktorou viedol cez roky boj v pra­vom smysle slova na nôž. Gróf Károlyi má aj ohľadom vojny stanovisko, ktoré sa od stanoviska Tiszovho a aj Apponyiho odlišuje. Z tohoto dôvodu chce si podržať úplne voľnú ruku voči vláde. Názor a presvedčenie Ká-rolyiho je aj v otázke demokratizovania U-horska iné, ako jeho bývalých kolegov smeru Apponyivho.. Zdá sa, že vojna Károiyiho v. jeho" presvedčeniu len upevnila, kdežto Appo­nyi stal sa reakčnejšjím, ako bol ukazoval pred vojnou. Dokazuje to jeho gažulácia vlá­de a driapanie sa po akýchsi tajných radách. Keď sme teda hovorili, že neodvislá strana vó veci statočného volebného práva nebola vstave podujať nikedy poctivý boj len preto, lebo nachádzali sa v nej i lžidemókrati, tak môžeme terajší rozklad neodvislej strany len s radosťou pozdraviť. Nech sa žito očistí od kúkolu, a keby toho kúkolu bolo i viac, ako žita,

Michal Károlyi je člen najbohatšej aristo­kratickej rodiny a jeho stúpenci sú čiro čistí^ Maďari. Môžeme mať k nemu dôveru ? Sú­druhovia, nejedná sa tu o dôveru, lež o to, že musí sa utvoriť konečne aj v Uhorsku meštiacka strana maďarská, ktorá bude po­ctivé myslet a jednať ohľadom demokratizo­vania Uhorska^a ktorá s pomocou robotní­ckej .strany a iaých demokratických kruhov dopomôže ludovému právu k víťazstvu.

Dve osvedčenia. Károlyi—Apponyi.

Gróf Michal Károlyi dal svoje vystúpenie zo strany neodvislej na vedomie podpredse­dovi Sághi-mu v nasledovnom dopise:

„Vážený priateľu ! Pri poslednej našej roz­mluvě zjistili sme ony hlboké rozpory, kto­rými sa rozdeľujú obidve skupiny strany ne­odvislosti a osemaštyridsiatníkov. Rozpory tieto vyhraňujú sa menovite v otázkach ma­ďarského národa, súvisiacich s vojnou. Neni na mieste, zvláště s ohľadom na dosial trva­júcu vojnu, zaoberať sa teraz hlbšie analysou týchto rozporov. Poukazujem len na to, že pred vojnou zahraničná politika, ktorú som sledoval ja a niektorí moji politickí priatelia, smerovala k tomu, aby napnutie medzi európ­skymi národami bolo zmiernené a umožnené bolo sblíženie proti sebe stojacich skupín štátov. Z tohto nechcem dnes vyvodiť inšie konsekvencie, ako tú, že na mňa a rovnako smýšľajúcicn mojich kamarátov nespadá ani len stien zodpovednosti za vypuknutu voj­nu. Preto som s veľkým zarazením vysliechol plán, že celá opozícia má byť zahrnutá do válečnej politiky a tým sa má čiastočná zod­povednosť presunúť na bedrá opozície. Keď tento plán daný bol na denný poriadok, zja­vila sa mi v celej, hľbke priepasť, ktorá od­děluje môj názor od druhej skupiny V. stra­ne. Nyni som opravdu pochopil, že súčinnosť medzi nami je ťažká, ba nemožná. Názor tento bol r plnej miere potvrdený, keď gróf Albert Apponyi síce nabiednuí padnutie plá­nu spolupôsobenia s vládou, ale súčasne činil podmienkou, že politická akcia strany má sa brať v dosavádnom rámci. Situácia nyni bola taká, že kameň úrazu, ktorý zavinil vypuk­nutie kríze vo strane, bol síce odstránený, avšak nebola odstránená nemoc sama: nsmoc, ktorá po dva roky hlodá na životnej siie strany neodvislosti a osemaštyridsiatníkov a činí ju každej akcie neschopnou. Nemôžem súhlasiť s týmto rozlúštením za týchto dňov, rozhodujúcich, o osudu národa. Cítim, pakli­že kedy, tedy nýni je treba, aby som si za­choval svoju plnú akčnú slobodu. V najbliž­šej budúcnosti jednáno bude o najdôležitej­ších otázkach o bytiu národa. V krátkej bu­dúcnosti jednáno bude o otázke znovuzbudo-vania mieru, integrity krajiny, demokratickej obrode a o uskutečneniu národných snáh. Moje svedomie mi zakazuje, aby som pri riešení týchto k srdcu mi prirástlych otázok dal sa zputať inými názormi a prúdmi. Pro­sím Ťa, aby si vzal na vedomie, že sa vzdá­vam predsedníctva, strany a vystupujem zo strany. Michal Károlyi."

Na konferencii neodvislej strany, kde pri­šlo do reči vystúpenie jednotlivých členov strany, povedal gróf Apponyi medzi iným nasledovné:

„S opravdivým ľutovaním beriem v známosť osvedčenia, vzťahujúce sa na vystúpenie zo strany, menovite Károlyiho. Má pravdu Ká­rolyi, že v názoroch našich vyskytly sa proti-

Strana 2. ..ROBOTNÍCKE NOVINY" Číslo 28.

vy, obvzlášte ohľadom na zahraničnú politiku. Ale pre vojnu mňa práve tak neobťažuje zodpovednosť, ako jeho a túto zodpovednosť nevezmeme na seba ani v budúcnosti. Verím, že obrodenie krajiny a jej sdemokratizovanie prirástlo Károlyimu k srdcu. Ale ráčte uve­riť, že snád i k mojemu srdcu sú tieto otázky prirástnuté . . . Ja tak cítim, že k jednej súčiastke demokratického pokroku, totiž v otá­zke volebného práva upútaný som s celou mojou politickou a osobnou česťou ku tomu sľubu, ktorý sme národu a širokým vrstvám ludovým dali vtedy, ked sa opozičné strany v otázke tejto dohodly. O rozšírení tohoto dohodnutia môže byť yeč a mali sme sa pokú­siť, aby sme sa v tejto veci porozumeli. Odstú­piť od dohodnutia nemožno. Kto mňa zná, vie, že podobná myšlienka je mi cudzou, a že podobný zpiatočný krok neni som náklon-ný učiniť". Konečne hovoril Apponyi: „Zosta­neme, ktorí sme boli. Práve takí intranzi-gentní protivníci voči terajšej vláde, ako tí, ktorí sa od nás odtrhli, práve takí neodváslí politikovia a takí odhodlaní prívržeEci na národnom podklade vybudovaného demokra­tického obrodenia, krajiny".

Z osvedčenia Apponyjho vidno, že on chce ísť len po istú hranicu y rozšírení volebného práva, z čoho^dá sa uzatvárať, že radikálne krídlo strany má väčšie zámery.

O b r o v s k ý z á p a s n a v ý c h o d e a z a p a d l e t r v á . — Ú t o k y T a l i a n o v

t i e ž n e o s i a b S y .

Ťažké zápolenie na ruskom bojišti trvá ďalej. V Bukovine sa Rusi pred sedmihrad­skými hraniciami síce zastavili, ale na iných miestach pokročili. Od Kolomeje na západ obsadili Delatyn a na juhozápad Mikuliczyn. Týmto zmocnili sa železničnej čiary, ktorá našemu vojsku konala dobré služby. Vyššie v Haliči a vo Volhynii až po Luck sa na fronte takmer nič nezmenilo, za to ale od Lucku na sever až po rieku Pripjatj vyrov­naná bola naša fronta, takže dnes stoja naše a nemecké čaty pozdĺž rieky Stochodu. Že pri podobnom cúvaniu nedá sa vyhnúť ztrá­tám na zajatých, to tvorí dnes po dvojročnej zkušenosti bezespornú vec. Otázkou je, kde nasadia teraz Rusi väčšie sily ? Má sa za to, že vo stredu fronty od potoka Kuropiec až po Brody. Tejto otázky dotýka sa zpra­vodaj „Berl. Tagebl.", hovoriac, že Brusilo-vá útočná taktika smeruje opätne viac proti centru našej fronty, ktorú dúfa stálym a so-silneným tlakom kus po kuse zatlačiť alebo uviesť v pohyb. Po zmareniu priameho pre­lomenia na Lvov, o ktorý sa pokúsila sied­ma ruská armáda pod gen. Ščerbatjevoín, ale ktorá ztroskotala o mocný odpor, bez ohradu na veliké obeti činí sa pokus o pre­lomenie na toku dolnej Strypy.

Ruská ofenzíva, ako sme už minule boli spomenuli, prichystaná bola vonkoncom, od Bukoviny až po Rigu. Ruské útoky proti armáde Hindenburgovej smerujú troma sme-rami. Najprudkejšie sú u Smorgonu a v okolí naročského jazera. Rusi plytvajú so streli­vom a ztráty jejich mužstva sú tiež neoby­čajne veliké. Na tejto severnej čiastke fronty bojujú sibírske pluky a Kirgizové.

Rovnako, jako na východe, pokračuje sa v krvavom boji i na západe, čili na fran­cúzskom bojišti, na oboch stranách rieky Sommy. Útok sleduje protiútok, vesnice, ma-jery, lesíky prechádzajú z ruky do ruky a takmer každá piaď pôdy je tu predmetom strašlivého zápasu. A preto boj na západnej fronte bude velmi zdĺhavý, lebo nedá sa úfať, že by tu angažovaným Angličanom čo­skoro vyšiel dech. Parížska „Humanite", plšúc o situácii na bojišti, hovorí, že ciele anglo-francúzskej ofenzívy možno dosiahnuť

len zcela pomaly a že velmi silný a húžev­natý nepriateľ môže byť porazený len pri najväčšej vytrvalosti spojencov. Tentokrát musíme ísť až- ku koncu. Teraz je v sádzke i česť Anglicka a nadišla chvíľa, aby sme z toho ťažili."

Na talianskom bojišti tiež boj trvá, zmeny ale neni k poznačeniu.

iSovš ie b o j e v B u k o v i n e . Budapešť, 10. júna. Válečný zprávodajca

„Az Estu" oznamuje z tlačového stanu : Bo­jovná činnosť na bukovinskom bojišti sa zvyšuje. V západnej čiasti moldavského priesmyku usadilo sa pevne po obidvoch stranách dráhy, vedúcej do Kimpoiungu, rakúsko-uhorská vojsko. Nepriateľ sa usilo­val, aby touto pozíciou otriasol a podnikal prudké útoky proti našim pozíciám Ä na vý­šine medzi Poclgoricou a Moldavou. Náš protiútok vrhol ale útočníkov do údolia, po-zdejšie žpäf za rieku, pričom nepriateľ za­nechal v našich rukách mnoho zajatcov. Menšie bitky sú v hornej čiasti čeremošské-ho priesmyku, taktiež aj na výšinách v ob­vodu Lucky a západne v okolí Mikuliczyna. I tuná bol nepriateľ odrazený.

V l a s t n á o f e n z í v a i»ass H i n d e n b u p g o v i .

Z Rotterdamu, 9. jurta sa oznamuje: V jednom velice citovanom článku „Times" sa praví, že hlavná Ofenzíva ruská sa započala. Hlavným cielom ruského letného taženia ne­bol útok, ktorý sme viedli na juhu proti ra-kúsko-uhorskému vojsku. Toto stalo sa len preto, aby vyprostení boli Taliani u Trenti-na. Keď cieľa tohoto boio plne dosaženo, obracajú Rusi vždy svoju pozornosť k Hin-denburgovi. Vyhliadky Rusov na dobytie Kovelu sa v posledných bojoch na Styru značne zlepšily. Celkom javí sa vec na vý­chode dobre. Na západe boli Nemci, pone-váč sme svoje útoky mali dobre pripravené, privedení do situácie najroztrpčenejších bo­jov. Posledná anglická úradná zpráva doka­zuje, že druhé obdobie letnej bitky započalo. Ked spojenci pozdejšie dosiahnu Peronne, budú úspechy jejich krásne.

£&t*vavý b o j v o F r a n c ú z s k u .

Hlavný válečný stán nemecký 10. júla o západnom Bojišti vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Na oboch brehoch Somme ťažký boj trvá ďalej. Naše hrdinské vojská ustavične od­rážajú útočiaceho do jeho posicií a kde prie­chodne musely vyhnúť v hustých radoch jedno za druhým útočiacemu nepriateľovi, tam protiútokom opäť odrazily nepriateľa. Tak lesík Trones znova sme útokom vyrvali Angličanom, ktorí ta vtrhli, majer La Maiso­nette a dedinu Barleux ale Framcúzom a v smere Herbecouría sme sa predrali napred. O Ovillers bezprestejne trvá zápas muž pro­ti mužovi. V dedine Biaches Francúzi sa u-salašili. Ich početné útoky urobené medzi Barleuxom a Belloy sa všetky rozpadly.

Medzi morom a Ancrem, na okolí Aisne, v Champagni a od Maasu na východ delo­strelecké boje časom staly sa živšie. Ku činnosti pechoty prišlo od Warnetova na západ, od Armentiéresu na východ, na oko­lí Tahure a na západnom kraji Argonu, kde sme napredujúce francúzske oddelenia, odra­zili.

P r e s t á v k a v o f e n z í v e f r a n c ú z ­s k e j .

„Az Est" oznamuje z Rotterdamu: „Ti­mes" sa oznamuje z Paríža, že nutnej pre­stávky vo francúzskej ofenzíve užité bolo k tomu, aby mužstvo, dela, ako i válečný ma­teriál uvedesé boly v pohotovosť a dopra­veny na nejkritickejšie miesta bližšie Som­my. Tieto kritické miesta možno veľmi sna­dno zjistit Francúzska fronta tvorí výbežok, ktorého špica od Nemcov bola stále napá­daná. Francúzi neustále pokračujú v epevňo-vaní dobytých obvodov a činí všetky možné ptípravy k ďalšiemu útoku.

Spotřebo rehefníÉej rodiny

Zárobky neriadily sa nikedy dfa spotreby bárs aj najnutnejšie, než boly vždycky od­vislé od pomerov, ktoré vládly na pracov­nom trhu. V tom tkvie zásluha Marxova, že ukázal, ako bez ohľadu na nutne potreby životné, uplatňuje sa železný zákon.mzdový. Jeho podmienkou je vájomný pomer sil podnikateľa a robotníka a pohnútkou hlavne súkromný zisk zamestnávateľa, majiteľa vý­robných prostriedkov. Práca . robotníkova bola a je len jednoduchým tovarom, ktorý robotník prináša na trh, čím viac takéhoto tovaru je nabiedané, tým horšie je pre pre­dávajúceho. Cena jeho, vlastne zárobok stú­pala len vtedy, keď bol nedostatok robot­níkov. Moh!i-li robotníci žiť zo svojich zá­robkov, o to sa ich zamestnávateľ nestaral, platil práve toľko, koľko nezbytno musel.

Ale vplyvom robotníckych organizácií, stú­pajúceho uvedomenia robotníkov sa pomery měnily. Pracovné smlúvy ujetínávané hro­madne a zárobok ako paušál pracovných podmienok bol upravovaný tak, aby posky­toval potrebné prostriedky k živobytiu. Pomaly zatlačovaný bol súkromný záujem jedinca zamestnávateľa záujmom širším, prospechom robotníkov, obzvlášť keď aj štát poznal, že podkopáva sebe základy, keď väčšinu svojho obyvateľstva vydáva bezohľadnému vykorisťo­vaniu sily pracovnej.

Ovšem ďaleko ešte nedospelo sa tam, aby spotreba robotníckej rodiny bola mierou jeho zárobku. Ovšem stávala sa jej pobied-kou. Lebo zdražovanie potravín nezbytno muselo viesť k zvýšeniu požiadavkov robot­níckych a politika robotníkov bola„už v dobe pokoja obrátená k obrane proti zdražovaniu potravín, keď sa poznalo, že prídavok 10—20 halierov denne dávno je vyrovnaný zdraže­ním najnutnejších potravin. Trpeli tuná ostatne nielen robotníci ale aj podnikatelia. Lebo každé zdraženie potravín vyvolalo snahy po zvýšeniu zárobkov a nielen že zapríčinilo nezdravý a výrobe neprospešný nepokoj v závode, ale obťažovalo potom aj rozvoj priemyslu opätným zdražovaním jeho výrob­kov. Potom bola obmedzovaná aj ich spo­treba.

V akom pomere pôsobí tuná spotreba ši­rokých vrstiev a v akom vplyvu zárobok na rozvoj priemyslu, dobre naznačujú tiež čísli­ce, ktoré viedol ríšsko-nemecký úrad štati­stický.

V roku 1909 vyšetroval totiž asi u tisíca menej zámožných rodín ich domáce hospo­dárstvo. Priemerno použily tieto rodiny zo svojho príjmu na potraviny 45%. "a odev 12-64, bytné 17-96, otop a svetlo 4.06 a rôzne iné spotreby 19-78%- Rozdělily sa rodiny vo tri stupne a síce I. s príjmom do 2000 mariek, II. od 2000 do 3000 a III. od 3000 do 5000 mariek, objavil sa tento roz­diel v pomerných výdavkoch:

Rodinné stupne: I. II. III. vydaly zo svojich príjmov %

na potraviny a požívatiny 52-3 45-0 36-2 šiatstvo a prádlo 10-7 13:3 14-3 bytné a zariadenie 17-7 17'8 18-2 otop a svetlo 47 ,4-0 4*1 rôzne 14-6 19.9 27-2

Priemerno teda rodiny s najnižším príjmom vydaly viac ako polovicu svojho príjmu na stravovanie, zatiaľ čo na šiatstvo a rôzne potreby, v ktorých zarátané boly tiež vyššie kultúrne pomôcky, sú tuná najnižšie. Za to u rodin III. stupňa klesá úhrada potravín na 36% príjmov, zatiaľ čo všetky iné položky, vynímajúc otopu a svetla, stúpajú, obzvlášť posledná je skoro dvojnásobná, srovnaná súc s obdobnou položkou rodiny I. stupňa. To znamená, že rodiny s menším príjmom musia venovať priveľa na zemědělské plodi­ny, hlavne preto, že majú tiež početnejšie rodiny a málo jim zostáva - na predmety

Cílso 28. „RCľOTNICKE NOVINY' Strana 3.

priemyslovej výroby alebo dokonca plody umeleckej kultury.

V tom smere musf rozumný národohospo­dár, akým akiste každý štát chce byf, zaria­ďovať svoju politiku. Chce-li posilovat svoje postavenie a neodvislým ho činiť od cudziny, musí nasledovať snahu, aby stejnakou mie­rou .chránený bol domajší trh zemědělský

1 aj priemyslový a nesmie dopustiť, aby jědon na účet druhého kořistil. Co je platné robot­níkovi zvýšenie zárobku, keď súčasne musí zaplatiť, za potraviny dvakrát toľko, než čo dostal ako prídavok ? Čo z toho plynie ? Ze obmedzuje sa na šiatstvu, na bytnom, na knihe a tým vlastne opät obmedzuje odbyt domajšieho priemyslu. Veta dobre známa, ktorá nepotrebuje zvláštnych dôkazov. Dnes však preto dôležitá, lebo budeme sa v naj­kratšej dobe nachádzať pred novou úpravou obchodných smluv, pri ktorej nesmie sa, obzvlášť po zkúsenostiach, nadobudnutých v tejto vojne, na túto zabudnúť. Aj odbyť do cudziny je odvislý od kúpechtivosii do-majších odberatefov. V tom spočíva význam lacného nákupu aj pre štát.

Preto tiež sú oprávnené hlasy, ktoré vo­lajú po zákonných ustanovizniach aspoň naj­nižšej hranice zárobkovej, aby zaistený boj' nútny príjem pracujúcich vrstiev, ktoré sú taktiež najširšiemi vrstvami spotrebujúcimi. Ovšem bolo by omylom domnievať sa, že dostačí ustanoviť túto zákonnitú hranicu. Treba ale tiež pečovať a pomimo toho nútno vystupovať proti neoprávnenému zvyšovaniu cien potravín^ ktoré vyvoláva potrebu zvý­šenia zárobkov.

Bude-ii vstave sa v týchto otázkach do­hodnúť vo volnej' úmluvě priemyslový podni­kateľ s robotníkom, a dostane-li ich úmluva zákonnitú ochranu, považovali by sme to za najvhodnejší postup, aký v budúcnosti môže priniesť prospech obom stranám. Aby však k takýmto úmluvám dochádzalo, k tomu je zapotreby silných, uvedomelých organizácií. Zamestnávatelia neprestali tieto aj v dobe vojny budovať. Je teda na robotníctvu, aby tiež nezabúdalo, že aj v budúcnosti jeho osud nebude plodom náhody alebo náhodnej priazne, vziatej z cudzej potreby, než výsled­kom sily hmotnej aj mravnej, ktorá vychádza jedino zo súčinnosti a vzájomnosti sdruže­ných robotníkov.

R. T.

hlasuje, že pokládá za svoju povinnosť, „ve-rejno čo najostrejšie protestovať proti týmto anekčným snahám, ktoré sú vstave, aby od­por s Nemeckom válčiacich priamo vybičo-valy a predlžily válku až do vyčerpania všetkých vátčiacich krajín. Naopak, musí sa podniknúť všetko, aby táto kultúru vraždia­ca válka bola čo možná najrýchlejšie ukon­čená, lebo všetky národy s veľkou nedoč­kavosťou túži po pokoji. Sociálna demokra­cia trvá pevne na svojom zásadnom sdpori proti všetkým anexiám, ktoré, ako učia de­jiny, rozsievajú len zárodok nových válok".

Talianski súdruhovia donútili interven­ciou posl. súdr. Turatiho ministra vnútra, že cenzori budú v celej krajine vymenení. Za­čiatok bol už urobený v Ríme.

«.--~-r—--•" r '* '*"-- : T «' ' '

.Žo S¥@t@ socializmy® Francúzski socialisti pre pokoj. V pro­

tokolu socialistickej schôdze o socialistickom prejave pokoja v tajnej schôdzi komory na­chádzajú sa tiež mená ministrov Sembata, Guesda a štátneho sekretára Alberta Tho-masa. Tito súdruzi ministri nemohli podpí­sať po pokoji volajúce prehlásenie strany, lebo sú členmi kabinetu, avšak ako doka­zuje protokol tejto schôdze, tiež nič pro­ti manifestu nenamietajú. Nie teda omyľom tvrdiť, že najmenej traja členovia Briandov-ho kabinetu nemajú už váločných cieľov.

Ríšsko-nemeckí súdruhovia proti ane­xii. V Saskej Kamenici konala sa porada nacionálno-liberälnej strany saskej, ktorá za­podievala sa tiež ukončením války. Ohľadne všeobecnej situácie hovoril rečník, že „trva­lý pokoj môže byť získaný len účinným roz­šírením nášho mocenského územia v Europe a utvorením hraničnej koloniálnej ríše". Pri­jatá rezolúcia obsahuje názor tento ešte ostrejšie, lebo sa v nej so súhlasom ústred­ného predstavenstva nacionálno-liberálnej strany v Nemecku vyslovuje presvedčenie, že „podobným obetám mohol by zodpove­dať len taký pokoj, ktorý by zabezpečil vo-janské, politické a hospodárske mocenské postavenie Nemecka a že toto zabezpečenie je len vtedy možným, budú-Ii pozemské a námorské hranice mocenského Štátu nemec­kého na východe a na západe a v zámoriu rozšírené". Zemské zastupiteľstvo saskej so­ciálnej demokracie teraz v časopisoch vy-

Anglicko proti Švédsku. Niekoľko švéd­ských fabrík na margarín muselo zastaviť celkom výrobu, lebo Anglicko sústavno ob­medzuje dovoz surovín pre túto výrobu. Ostatné fabriky zastavia výrobu čo v najkrat­šom čase. — Je otázkou či zastavenie vý­roby švédskych margarínových fabrík nebude mať vplyv na obchcd a konzum našej ríše.

Srbsko. Vojanské úrady uveřejnily naria­denie vrchného vojaňského veliteľstva rakú­skej armády, dľa ktorého občania obsadené­ho územia, ktorí previnili sa huckaním proti štátu, prípadne spoluúčasťou na sarajevskej vražde, musia svojim imaním ručiť za biedu válkou spôsobenou. Osoby, ktoré sú vinné-na vypuknutiu terajšej vojny, podliehajú tiež tomuto nariadeniu.

Rumunsko. Gaiacké robotníctvo protesto­valo proti zdražovaniu potravín a nedostatku chleba. Proti demonštrantom vyposiané bolo vojsko, ktoré použijúc zbrane, niekoľko de­monštrantov zastřelilo. Väčšie robotnícke organizácie rumunské odpovedaly na krve-preliatie v Galaci gensrálnou stávkou. Po­mimo toho usporiadaný bol v Bukaresti veľ­ký tábor ľudu, aký dosiaľ Rumunsko nevi­delo. Po ukončeniu schôdze tiahly ohromné zástupy robotníctva s červenými zástavami čiernym florom obtiahnutými, prevolávajúc hanbu vládnym časopisom a ruskému vy­slanectvu. Boi to protest proti válečným snahám rusko-rumunským. Na táboru ľudu prijatá bola nasledovná rezolúcia: „Shromá­ždění občania a stávkujúci robotníci zatra­cujú zločinný postup vlády a miestnych ú-radov galackých, ktorí vraždily robotníkov preto., lebo žiadali chlieb. Ctíme pamiatku súdruhov a bratov, padlých v boji s oligar­chiou kontrabandistov a politikov hladu. Žiadame ojíamihné prepustenie všetkých za­lknutých. Žiadame príkladné potrestanie vin­ných vrahov : galackého prefekta, generálne­ho prokurátora, mešťanostu a jeho námest­níka. Žiadame.okamihné zatčenie a odsúde­nie zlopovestného poručíka Chiada. Žiadame od vlády, aby zanechala svoju ratr.enársku politiku, ktorá donáša biedu a hlad do kra­jiny a chce ju na koniec vrhnúť do války. Vyhlasujem, že od svojho boja neupustíme skoršie, kým zločinci nebudú potrestaní, do­kiaľ vláda nezanechá svoju politiku hladu, dokiaľ vláda pred celým svetom nevyhlási poctivú neutralitu a definitívne nevzdá sa ú-myslu rumunský ľud pre falošné nacionálne ideály vraždiť." Podobné schôdze usporia­dane boly tiež v Braili a Ploesti. Schôdze malý vzdor tomu, že vláda snaží sa svalif vinu za gaiacké krvipreliatie na „štváčov" a vzdor pôvodnému zatknuti súdruha dra Rakovského, už svoj výsledok. Námestník galackého mešťanostu a galacký prefekt boli z úradu sosadení, tamojší štátny zástupca bol presadený a súdruh Rakovský, jako aj všetci uvěznění, prepustení boli na slobodu. — Vláda zakázala každé shromaždovanie ľudu na uliciach a všetky prejavy sympatie bársjakého rázu. — Rumunské vojsko obsa­dilo hranicie Bessarabie a Bukoviny. Týmto má byť zabránený vpád cudzieho vojska do

Rumunska. Rumunské vojsko má rozkaz ka­ždý vpád zbrannou mocou potlačiť.

Grécko. Ministerstvo Zaimisovo stojí pred podaním demisie. Časopisy Zaimisa obviňu­jú, že je nástrojom centrálnych mocností, ktoré chcú jeho miništrovaním nadobudnúť čas a príhody k rozhodnému kroku. Zaimis je pre štvordohodu veľmi nepoddajný a pre­to pracuje štvordohoda pre jeho odstránenie. Pri nových volbách Venizelos neobstojí a preto štvordohoda chce už teraz robiť zmät­ky v prospech jej poslušného Venizelosa.

Rusko. R u s k é s ľuby P o l i a k o m . Russkoje Slovo sdeľuje z príslušného pra­meňa, že v najbližšej dobe možno očakávať uverejnenie vládneho aktu, ktorý znovu po­tvrdí zásady známeho ohlasu najvyššieho veliteľa Nikolaja Nikolajeviéa k Poliakom, jakož i samosprávu Poľska, oznámenú svoj­ho času Goremykinom v dume. Popud k tomu vychádza od • ministra zahraničných záležitostí. Týmto aktom má byť dokumen­tované, že poťská otázka je otázkou vnútor­nej ruskej politiky, ktorú môže jedine Rusko rozriešiť. Ministerský predseda Stúrmer pri­jal návrh tento čo najochotnejšie. Keď ne­dávno poľská deputácia dostanovila sa k S'úrmerovi skrz opätné zahájenie prác rusko-poľskej komisie, odpovedal Stúrmer, že ko­misia je zbytocnái Vláda je vraj pevne roz­hodnutá prenechať Poliakom samosprávu na širokom podklade.

Roosevelt proti „nemeckým Američa­nom". Dľa zprávy z Chicaga posiaľ Roose­velt dopis národnému výboru pokrokovej strany, v ktorom udáva dôvody, prečo od­mieta kandidovať za prezidenta. Vraví, .že za takých pomerov bol by tretí kandidát len. šachovným ťahom v prospěch WíisoňôV.a chváli Hughesa, že vraj je neporovnaíelno lepší kandidát prezidentstva. než Wilson. — Bolo by ťažkou škodou pre zemi, keby bol Wilson znovu zvolený. O tak zvaných „ne­meckých Američanech" vraví Roosevelt, že chovanie sa týchto remeselných nemeckých Američanov nevyplynulo z lásky k Hugheso-ví, ale z odporu k Rooseveltovi. Vraví, že títo Američania nemajú nič spoločného s veľkým národným telesom americkým, ačkoľ-vek sú medzi nimi taki ľudia, ktorí sú cel­kom dobrí Američania. Žiadny dobrý Ame­ričan nemôže vraj byť f re tieto nemecké Američany, ktorí sa snažia vybrať americké­ho prezidenta, aby pomohli Nemecku k ví­ťazstvu. Jednajú len v. prospech Nemecka. Z celého prejavu Rooseveltovho možno vycítiť jeho fanatický odpor proti Nemecku.

aivyssie

Konečne odhodlaly sa obidve vlády našej monarchie k rozhodnému kroku a ustanovily najvyššie ceny masti a bravčového' mäsa nielen pre predaj, ale tiež aj pre nákup. — Toto malo sa síce stať už minulého roku. Vláda nahliadla, že v obchodoch s masťou a mäsom prevádzaíy sa možné aj nemožné veci, pričom sa ale konzumentom masti ne­dostávalo.

V prvom rade zakazuje sa porážanie bra­vov na mäso do váhy 40 kg, bravov na masťNdo 60 kilogramov. Bravy pre masť, ťažší než 90 kilogramov, nepodliehajúce zá­kazu porážky, musia byť predávané za kor. 550 živej váhy, alebo za kor. 6*80 mŕtvej váhy za kilogram. Bravy pre masť do 90 kg, ktorí budú ešte ďalej krmení, smú sa predávať za 6 korún, bravy na mäso do 60 kg za kor. 470 živej váhy. Pre bravov na chovu nejestvuje najvyššia cena predajná. Úrady majú povinnosť, aby stanovily naj­vyššie ceny pre trhy. Ceny tieto nesmia pre­vyšovať ceny domajšieho predaju viac ako 2 percentami. Pri predaji uhorských bravov, poslaných na rakúsky trh, musí dať minľ-sterstvo zvláštne povolenie ku zvýšeniu pre­dajných cien.

Strana 4. NOVINY-* Cisío 28.

Výrobné najvyššie ceny pre slaninu a čer­stvé bravčové mäso všetkého druhu sú jed-notno stanovené na kor. 7'80 pre kilogram. Pre vytopenu masť dovoľuje sa ^percento­vá prirážka, takž* kilogram masti môže sa predávať za kor. 8-75 kilogram. Za poražené bravy v celku alebo polovičných kusoch u-stanoví vrchnosť najvyššie ceny. Tieto nesmia presahovať ustanovené najvyššie ceny pre slaninu a čerstvé mäso. Za balenie môže byť prirátané jedno procento predajnej ceny. Výrobné ceny pre predaj pripravovanej sla­niny a pripravovaného mäsa, jakož aj ceny pre malý odpredaj výrobkov z bravčového mäsa ustanovia úrady, ktoré n ajú právo v svojom obvode ustanoviť aj ceny nižšie, než maximálne.

Nariadenie toto má platnosť dňom 15. jú­la a platí pre obchod s bravkami rakúsko-uhorskými. Bravy privezení z colnej cudziny nepodliehajú ustanoveným najvyšším cenám. Dodávky takýchto bravov budu vrchnostmi od prípadu k prípadu pojednávané.

Kto prestúpi toto nariadenie či už nabied-nuíím vyšších cien pri nákupe alebo žiada-ním vyšších cien pri predaji, podlieha poku­te. Pre tých, ktorí prestúpili najvyššie ceny prer živých bravov, jestvuje len trest väzenia.

Ofajme, že týmto nariadením bude nedo­statku masti — o mase ani nehovoríme — aspoň čiastočne odpomožené a že vrchnosti budú bedlivo nariadenia ohľadom cien naj­vyšších strážiť.

Q3B m Chýrnik. m m m

Veľký orkán zúrií vo Viedenskom Novem Meste. Z fabrík a domov odniesol orkán strechy, ktoré zabily alebo poranily vefký počet osob. Deti a staršie osol: y vyzdvihol do výšky a pustil k zemi, takže aj týmto spôsobom prišli ľudia o život, alebo boli poranení. Mesto vyzerá zuboženo. Orkán mal takú silu, že jednu lokomotivu vyhodil z kolají. Daimlerova automobilová fabrika požičiala automobily, ktorými odvážali po­ranených k pomocným staniciam, do nemoc­níc a do Viedňa. Lokomotivová fabrika je celkom zbúraná. Pät tisíc osôb pracovalo na odstránení trosiek, pod ktorými boli ľu­dia a lichva.

Zvýšenie poštových poplatkov bude čo najskôr skutkom. Všetky druhy tlačív, jakož aj poplatkov majú byť zvýšené. Týmto zdražením docielilo by sa v Rakúsku-Uhor-sku asi 50 miliónov korún nových príjmov — pravda pre štátnu pokladnicu.

Vefký splavný podnik má byť prevede­ný spojením Dunaja, Rýna, Mohana, Necka-ra Innu. Zástupci ríšsko-nemeckých a rakú­skych mest mali už porady. Teraz bude ešte porada mest podunajských. Táto bude sa konať v Budapešti.

60 tisíc korún ukradli sriadencovi jedného viedenského obchodu v elektrickej. Ako páchateľov zatkla polícia budapeštian­skych vreciarov Lud. Osterbauma a Ignáca Kohna s jeho manželkou.

3000 detí vyposlané budú spolkom „Dieťa na vidiek" vo Viedni cez leto na vidiek k zotaveniu. Akciou touto zapodieva sa aj mesto Viedeň. Viedenský obecný výbor pra-

i keď všetko iné solhalo, za 2 koruny mastičkou

budete mať po používaní krému „O-lymp" za 2 koruny. Na dobierku zasiela K o s m e t i c k á lahopjatopQi^snp Praha-Smíchov 25, Cechy. Úprava fr. zdarma.

čuje na uskutočnení ochrany detí tým, že prijme návrh, dľ; ktorého bude poskytnutá deťom chudobných rodin 30, v nutnom páde a pre kojencov 40 korún podpory.

Drahota mydla. Čistota je zdravie, ho­vorí porekadlo. A skutočne, nemoc nemá lepšieho napomáhateľa, ako špinavý byt a špinavú šatu. Avšak ľahko je čistotu hlásať tým, ktorí môžu rozkazovať dvcm-írom služ­kám a práčkam. Chudobná žena, ktorá ide zavčasu' rána do práce a teprv neskoro večer príde domov, nemôže veru tak čisto držať svoje deti, ako bohatá matka. Chybuje jej k tomu čas i peniaze. Lebo čistota stojí penia­ze. U bohatých žien neznamená tých pár korún, čo mesačne na mydlo vydajú, nič. Ale v chudobnej rodine, kde sa i s chlebom musí šetriť, tam maši sa veru i s mydlom sporiť. Obzvláštně v túto dobu, kedy cena mydla dosiahla neslýchanú výšku. Pravda kartelované továrne na mydlo hovoria, že mydlo je preto tak strašne drahé, poneváč zdražely i potrebné mastnoty, soda a všetko, čo sa k výrobe mydla potrebuje. Ale že pri tom dobre jedu i továrne na mydlo, to naj­lepšie dokazuje Schichtová továrna s jej 1915/16-ou bilanciou. Tento podnik mal nie menej čistého zisku v poslednom roku, ako 11,740.026 korún, z ktorého vypláca 32%-™ dividendu svojím učastinárom. Mydlo je najlepším desinftkčným prostriedkom. Keď ho k vôli profitu bohatých učastinárov tak neslýcháno zdražia, že pre chudobného človeka stane sa luxusným článkom, potom nech sa nedivia, keď rôzne chytlavé a na­kažlivé nemoce uhostia sa húfne medzi ľu­dom.

Výsledok štvrtej váíečnej pôžičky. Úradne sa oznamuje, že na základe sčítania da sa už teraz ustálit, že štvrtá válečná pô­žička obnáša 1930 miliónov korún, teda bezmála dve miliardy.

Odmena za včasné sobratie úrody. Vláda vydala nariadenie, v ktorom vyslovu­je, . že Válečné piodiny zpeňažujúca účasti-nárska, spoločnosť zá ^eňicu, raž a za krm­ný jačmeň z tohoročnej úrody, jestli ho ma­jiteľ Válečné plodiny zpeňažujúcej účastinár-skej spoločnosti alebo jej povereníkovi po železnici alebo loďou do 23. júla roku 1916 pošle, za každý metrický cent povinná je zaplatil o 2 koruny viac, než jakú najvyššiu cenu vláda pre tohoročnú úrodu ustálila.

Nástedky biedy vojnou zapríčinené. V Budapešti v Kôris-ulici v dome č. 30. od troch rokov bývala msnželka narukovaného strážmajstra Kolomana Kissa, ktorá sa v po­sledné časy veľmi podozrivé chovala a po­

sledné dva dni sa vôbec neukázala. Domov­nícka zavolala policajta, aby pozrel čo sa robí v Kissovom byte, lebo dvere boli za­vreté a obloky zastreté. Policajt nakukol cez vrchný oblok kuchyňských dverí a videl,, že sa Kissova práve vtedy obesila medzi kuchyňou a izbou. Policajt vliezol do ku­chyne,' ženu odrezal z povraza a prebral' ju;. Potom vnišiel do izby, kde dve dietky Kis-sovej 9-ročný chlapec a 14-ročná dcera mrtvé ležaiy na zemi. Kissovu dali odviezť do nemocnice, kde ju vypočuli. Rozpoveda­la, že s dietkami trpela núdzu, preto si za-umienila, že i sebe i deťom vezme život. V piatok večier do zapraženej polievky zava­rila maku a makovice, nachovala deti tak,, že obe bmdleiy. Vtedy ich vyniesla do ku­chyne, zavrela dvere a oblok a otvorila ply­nový čap. Do kuchyne navalil sa plyn, od ktorého deti zomrelý. Celú noc a v sobotu predpoludním sa modlila pri mrtvolách svo­jich detí a potom sa obesila, ale ju policajt odrezal s povraza. Polícia Kissovu zatkla, poneváč sa ale tak drží, akoby nemalazdra-vý rozum, prezkúmajú jej stav úradní le­kári.

Nevídaný nebeský zjav. „Národnie No­viny píšu: V pondelok pred večerom, 10. júla, mali sme v Dolnom Turci veľkú búrku.. Hromy trieskaly, že chvíľami až ľudia tŕplL Keď zatíchlo hromobitie a prestal i dážď, razom, pred pol deviatou (letný čas), na zá­pade nevídaný úkaz. Z mraku svetio. Svetlo, bielej, mliečnej farby rozšírilo sa najprv na západe, potom po celej obiohev Celá obloha bola v rovnej miere osvetlená. Čo sme starší, pamätáme polnočnú čiže polárnu Žiaru z r. 1872 a 1882, ale tento včerajší úkaz robilo mnoho väčši dojem. Mohlo tak trvať do­brých 20 minút. Iste súviselo to s veľkým hromobitím a s magnetizmom, v neobyčaj­nej miere vyvinutým v povetrí.

Podpora pre deti narukovaných vo­jakov bola v Rakúsku zvýšená na 99 halie­rov denne. Doteraz malý deti do 8. roku len 66 halierov denne. Teraz budú rijaí ale už od 2. roku 99 halierov denne. Niet to priveľa, ale viac ako u nás.

Zvieraťom neslobodno dávať obilie.. Vláda vydala nariadenie, ktorým doplňuje svoje v záležitosti pod zatvor vzatia toho­ročnej úrody už predtým vydané nariadenie. V smysle nariadenia pod titslom „gazdov­skej potreby" pšenicu, raž, alebo polovinu pre zvieratá si nikto nesmie ponechať a pod titulom domácej a gazdovskej potreby za­držanou alebo kúpenou pšenicou, ražou a polovníkom zvieratá chovať neslobodno. Kto sa proti nariadeniu previní, odsúdia ho do väzenia.

^:

Oůkm&y sidnBÍinigf8°ácie. Kvitujeme obdržanie 17 korún mimoria­

dnej podpory pre „Robotnícke Noviny" od iiptovskosvätomikulášskej mládeže z príleži­tosti jej výletu k štrbskému plesu.

J. Ferančlk, Prešporok, 3 koruny.

Vydavateľ a zodpovedný redaktor Emanuel Lehocký. Kníhtlačiareň B. Rapek v Holíči-

Figyes fôherceg-úf 4. vtleinýnt mmtmm iacn© a rýchlo Prifima vklady na knižky p r i

najvyššie ceny. výhodnom zúročeni ICupuJe doilar®, — Predáva losy za hotové a na ipf"

f6he;rceg-út.

a ry&3@

" * L ' 1 * f - n ' l l I I H U I I M I I i m IB lllli»IWii „'li... LLJ J