slovenský jazyk pre 5. roŁník z− - elis.sk · jednotnœ výpoveï, využíva sa v€nich...

Slovenský jazyk a literatúra v �kole 171

27. SMIDA, J.: Na posiedkach s fíg¾ami. Bratislava, Smena 1967.28. SOLLÁROVÁ, E.: Kreatívne úlohy ako prostriedok rozvoja tvorivosti �iakov v slovenskom jazyku a litera-

túre. Slovenský jazyk a literatúra v �kole, 38, 1991/1992, è. 3, s. 118-120.29. VANKOVÁ, M.: Hra versus Komenský. Slovenský jazyk a literatúra v �kole, 39, 1992/1993, è. 7-8, s. 368-

369.30. VAVREKOVÁ, ¼.: Didaktická hra. Prostriedok motivácie, komunikácie, precvièovania a upevòovania uèi-

va zo slovenského jazyka a literatúry v Z�. Bratislava, �PÚ 1994.31. ZÁVACKÁ, O.: Vyu�itie hádaniek v jazykovom vyuèovaní. Komenský, 116, 1991/1992, è. 3. s. 111-112.

Slovenský jazyk pre 5. roèník Z�(uèebnica a cvièebnica)

EVA TIBENSKÁ

Zaèiatkom �kolského roka 1997/98 dostali uèitelia a �iaci 5. roèníka Z� dorúk novú uèebnicu predmetu slovenský jazyk. Onedlho budú ma� mo�nos� zaèa�pracova� aj s jej integrálnou súèas�ou, s Cvièebnicou slovenského jazyka pre 5.roèník Z�.

Treba pripomenú�, �e tomuto tvorivému poèinu autorského kolektívu v zlo�e-ní doc. PhDr. Eva Tibenská, CSc. (gestorka projektu a vedúca autorského kolektí-vu), prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc. (gestor), doc. PhDr. Vladimír Patrá�, CSc. a PhDr.Marianna Sedláková, predchádzala nieko¾koroèná usilovná koncepèná práca. Jejvýsledkom bolo vypracovanie textov Nová koncepcia vo vyuèovaní slovenskéhojazyka na základných �kolách a Uèebné osnovy predmetu slovenský jazyk pre 2.� 9. roèník Z�. Autorsky tieto dokumenty pre M� SR spracovala doc. E. Tiben-ská, ostatní èlenovia kolektívu texty pripomienkovali.

Pod vedením doc. E. Tibenskej vznikli neskôr dva kvalitné autorské kolektívy,ktoré pripravili do konkurzného konania M� SR uká�ky spracovania uèebníc a cvi-èebníc pre 2. � 4. a pre 5. � 9. roèník Z�. Z konkurzného konania vy�iel ví�aznedruhý kolektív. Z poverenia M� SR zaèal realizova� svoj projekt uèebníc a cvi-èebníc pre 5. � 9. roèník Z�.

Uèebnice a cvièebnice Slovenský jazyk pre 5. roèník Z� (do vydavate¾stva jeodovzdaný u� aj ich II. diel) vychádzajú dôsledne z predstáv a cie¾ov formulova-ných v Novej koncepcii vo vyuèovaní slovenského jazyka na základných �kolách.Oproti donedávna platným uèebniciam sa v nich ako základný uplatòuje komu-nikatívno-poznávací princíp vo vyuèovaní materinského jazyka. Znamená to, �e

SLOVENÈINÁRI SEBE

Slovenský jazyk a literatúra v �kole172

�iaci získavajú nielen vedomosti o jazyku, o jeho �truktúre, o jazykovom systé-me, o jeho jednotlivých rovinách, o norme, o synchrónii aj diachrónii, ale záro-veò sa uèia jazyk vhodne a na primeranej úrovni pou�íva�.

Uplatnením komunikatívno-poznávacieho princípu vo vyuèovaní slovenskéhojazyka sa sleduje cie¾ � v�tepi� �iakom nielen základné poznatky o jazyku, ale ajnauèi� ich materinský jazyk správne pou�íva� pri tvorbe vlastných textov tak, abyich komunikáty boli primerané cie¾u komunikácie, adresátovi, situácii a téme.Ove¾a viac ako doteraz sa precvièuje ústna jazyková forma komunikácie, poprijazykových prostriedkoch sa osvojujú aj poprijazykové a mimojazykové prostried-ky komunikácie. �iaci sú cie¾avedome pripravovaní na zvládnutie vekuprimera-ných a v ich �ivote èasto sa vyskytujúcich komunikatívnych situácií.

Uèebnicou a cvièebnicou sú vedení tak, aby dokázali na primeranej úrovniformulova� svoje názory, presvedèivo argumentova� a obraòova� svoje postoje,polemizova� s názormi iných, hodnoti� a svoje hodnotenia odôvodòova�, vyrov-náva� sa s názormi iných a sna�i� sa o názorový súlad. Nezabúda sa v�ak ani naetický fenomén komunikácie, na etickú vhodnos� èi nevhodnos� volených jazyko-vých a mimojazykových prostriedkov komunikácie.

S uplatòovaním komunikatívno-poznávacieho princípu vo vyuèovaní materin-ského jazyka súvisí ïal�ia zásada � vzájomná prepojenos� a úzka spätos� jehojazykovej a slohovej zlo�ky. Uèivo o slovnej zásobe, slovných druhoch a ich vlast-nostiach, o vete, vetných èlenoch a syntagmách sa nenásilnou formou vzájomneprestupuje s uèivom o vyu�ívaní týchto jazykových prostriedkov v komunikácii.Ústi do uplatòovania osvojených jazykových prostriedkov pri tvorení vlastných tex-tov. Slohová zlo�ka je síce kvôli lep�ej orientácii graficky oznaèená farbami dúhyna okraji strany v uèebnici aj v cvièebnici, tvorí v�ak integrálnu súèas� jazykovéhouèiva. Tým je podmienené aj uplatnenie prídavných mien pri opise vonkaj�ieho vý-zoru a vnútorných vlastností èloveka, hoci o opisnom slohovom postupe sa �iacizatia¾ neuèia a opis nie je zahrnutý ani v uèebných osnovách pre 5. roèník Z�.

Úlohy a cvièenia sú v tejto èasti formulované tak, aby �iaci neodha¾ovali pod-statu opisného slohového postupu, ale aby vyu�ili naakumulovanú �tylisticky di-ferencovanú slovnú zásobu a poznatky o prídavných menách pri tvorbe textov,v ktorých sa prídavné mená pou�ívajú najèastej�ie. V slohovej zlo�ke sa uplatòu-jú netradièné metódy a postupy, pracuje sa s dramatizáciou textov, s rolovýmiúlohami, s neverbálnou komunikáciou, s kombináciou textového a výtvarnéhoprerozprávania príbehu, so skupinovým zadávaním úloh, kde po fáze prípravynasleduje fáza prezentácie a jej vyhodnotenie atï.

Ïal�í princíp, dôsledne uplatòovaný v uèebnici Slovenský jazyk pre 5. roèníkZ�, je princíp názornosti. V úvodoch jednotlivých kapitol a ich èastí sú vzorovétexty, ktoré obsahujú vo ve¾kej miere preberané jazykové javy. Texty sú starostli-vo vyberané, upravované alebo priamo �na mieru� tvorené predov�etkým s oh¾a-dom na osvojované jazykové a slohové uèivo a súèasne v súlade s osnovanímuèiva z literárnej výchovy. Uplatòuje sa v nich zväè�a v tomto roèníku preferova-


ný slohový postup rozprávania. Autori sa sna�ia, aby texty boli vekuprimeranéa zároveò pútavé, èasto s prvkami humoru. �iakom by mali poskytnú� pouèenieaj zábavu, privies� ich k zamysleniu sa nad problémami súèasnosti, ako sú problé-my ekológie, vz�ahu èloveka k �ivej aj k ne�ivej prírode, medzi¾udské vz�ahy a pod.Mnohé texty sú zamerané tak, aby v �iakoch nenásilnou formou pestovali národ-né povedomie, úctu a lásku k materinskému jazyku ako k jazyku reprezentujúce-mu ná� národ a ka�dého jeho príslu�níka. Zároveò sa v textoch kladie základ his-torického vedomia spätého s dejinami vlastného národa a jeho jazyka.

Keï�e úvodné texty slú�ia predov�etkým na analýzu jazykových a slohovýchjavov, mal by ich vzorovo preèíta� uèite¾ alebo �iaci s dobrými zruènos�ami v èí-taní a prednese textov. Ostatní �iaci úvodný text vnímajú komplexne, z jeho ob-sahovej i zvukovej stránky, v�ímajú si pestros� a primeranos� jazykových pros-triedkov, prièom sa zároveò sústreïujú na vopred zadaný problémový jav. Percepciatak prebieha súèasne s klasifikáciou, opretou o analýzu textu. Analytické úlohy,oznaèené ve¾kými písmenami abecedy, nadväzujú na vedomosti získané v pred-chádzajúcich roèníkoch a vedú �iakov metódou postupných krokov k získaniunových ponatkov, teda k syntéze. Správnos� syntézy býva potvrdená, resp. výkla-dovým spôsobom �dovysvet¾ovaná� v podobe pouèky uja Jazykovedka, fiktívnejpostavièky, ktorá �iakov uèebnicou sprevádza.

Po analýze a syntéze nasleduje fáza precvièovania a praktického uplatòova-nia získaných vedomostí. V tejto èasti opä� dochádza k vzájomnému prestupova-niu sa jazykovej a slohovej zlo�ky, k striedaniu ústnej a písomnej formy jazyko-vého prejavu. V slohovej zlo�ke nachádza uplatnenie v ove¾a väè�ej miere akodoteraz aj estetický princíp. Výsledný text, ku ktorému sa �iaci dopracujú metó-dou postupných krokov, má toti� spåòa� v�etky kritériá publikovaného textu, vrá-tane jeho koneènej estetickej úpravy.

Cvièenia umiestnené v uèebnici sú zväè�a nároènej�ie ako cvièenia v cvièeb-nici a vy�adujú úvodné uèite¾ovo usmernenie. Cvièenia v cvièebnici sú odstup-òované pod¾a miery nároènosti bodovým hodnotením od 1 po 6. Uèite¾ bude ma�mo�nos� sám sa rozhodnú�, akú mieru nároènosti zvolí, prièom úloh so strednýmstupòom nároènosti je v jednotlivých èastiach najviac. �iroká paleta cvièení,z ktorých mnohé sa zakladajú na jazykovej hre a hre so slovami, na invencii a vtipe,slú�i na precvièenie a upevnenie, neskôr aj na zopakovanie prebraného uèiva.

Vo výkladovej zlo�ke uèebnice sa uplatòuje induktívna metóda � variantysa vysvet¾ujú na pozadí invariantu (�slová, ktoré nechcú by� vzorné�), cudzie ja-zykové javy sa spoznávajú na základe domácich, nespisovné na základe spisov-ných, vyboèenia z normy sa odha¾ujú na základe uplatòovania normy.

Autori sa v uèebnici sna�ili dôsledne dodr�iava� princíp �pirálovitosti � novépoznatky sa opierajú o získané vedomosti a po primeranom osvojení sa stávajú opä�východiskom na roz�irovanie vedomostí a praktických skúseností s ich pou�íva-ním v komunikácii. Ako prvé, vstupné zoznámenie sa s problemtikou treba pretochápa� èasti venované nepravidelným tvarom v skloòovaní podstatných mien, ne-


sklonnosti cudzích podstatných a prídavných mien, urèovaniu rodu pri nesklonnýchpodstatných menách, tvoreniu tvaru G mno�ného èísla pri podstatných menách �en-ského rodu. Je dôle�ité upriami� pozornos� na to, k akej syntéze smerujú analytickéúlohy a neprekraèova� syntézu, sformulovanú v pouèení uja Jazykovedka. Táto syn-téza bude toti� východiskom na ïal�ie roz�irovanie uèiva vo vy��ích roèníkoch.

V oblasti charakteristiky a klasifikácie jazykových javov uplatnili autori po-sledné výsledky vedeckého výskumu. Tým je podmienené aj zatriedenie tzv.zvieracích prídavných mien typu páví do skupiny privlastòovacích prídavnýchmien, ktoré privlastòujú celému zvieraciemu druhu. Vychádza sa toti� z primár-neho významu týchto prídavných mien, nie z ich kontextovo podmieneného výz-namu, ktorý pri slovách tohto druhu mô�e vies� k ich postupnému presunu doskupiny vz�ahových, ba aj akostných prídavných mien (napr. my�acie zúbky =malé, labutí krk = dlhý).

Autori sa sna�ili zavies� poriadok a systém aj do pou�ívanej terminológie.Preto sa v uèebnici pou�íva pomenovanie jota ako systémové k zau�ívanému po-menovaniu písmena ypsilon, termín tvarotvorný základ ako systémový k zau�íva-nému termínu slovotvorný základ (tvoríme tvary � tvoríme slová) a podobne.

Marginálie vyu�ívajú autori na to, aby hravou a vtipnou formou roz�irovali�iakom poznatky z oblasti jazykovej kultúry, jazykovej normy, slovnej zásoby a jej�tylistickej diferenciácie (význam slov, cudzie, zastarané èi zastarávajúce slová,frazeologizmy), aby ich postupne oboznamovali s prácou s jednotlivými jazyko-vými príruèkami.

Na konci ka�dej kapitoly sú umiestnené testy, ktoré majú slú�i� na overenie siúrovne získaných vedomostí. Testy majú �iakov motivova� pozitívne, preto prizískaní ni��ieho poètu bodov sa mô�u k uèivu vráti�, zopakova� si ho, a výsledkytestu si tak zlep�i�.

Na konci kapitol sú umiestnené aj kontrolné diktáty a kontrolné práce pred-písané uèebnými osnovami. Diktáty zamerané na preberané uèivo alebo na zopa-kovanie predchádzajúceho uèiva (napr. písanie vybraných a od nich odvodenýchslov) sú umiestnené aj inde v uèebnici, zriedkavo aj v cvièebnici. Zväè�a tvoriajednotnú výpoveï, vyu�íva sa v nich princíp jazykovej hry, volia sa netradiènépostupy a formy. Pri ich oprave sa tie� mô�u vyu�íva� netradièné postupy (skupi-nová korekcia chýb s pou�itím osvojených korektorských znaèiek a pod.).

Na pomenovanie uèebnice, kapitol a ich jednotlivých èastí pou�ívajú autorizväè�a beletrizované názvy. Majú by� mnemotechnickou pomôckou na priblí�e-nie preberaného uèiva a odhalenie jeho podstaty. V cvièebnici na tieto beletrizo-vané názvy nadväzujú krátke predslovy lienky Anulienky, postavièky, ktorá piata-kov cvièebnicou sprevádza. Formou prirovnania èi analógie so �ivotom ¾udí alebozvierat sa im sna�í sprístupni� �ivot slov a zákonitosti v jazyku.

Veríme, �e tak ako lienka Anulienka v cvièebnici, aj postavy piatakov Petrya Ferka, uja Jazykovedka èi mlad�ieho kamaráta Zmätka v uèebnici stanú sa pre


�iakov priate¾mi a neodmyslite¾nými sprievodcami, ktorí im odhalia nejedno ta-jomstvo jazyka a jeho primeraného pou�ívania v komunikácii.

Netradiène je v uèebnici a v cvièebnici na pokyn autorov rie�ená aj ich gra-fická a výtvarná stránka. Ka�dá kapitola má svoje farebné oznaèenie a pikto-gram. Ten sa potom opakuje v nefarebnej podobe v cvièebnici. Jednotlivé poky-ny s ve¾kou frekvenciou sú pri cvièeniach v uèebnici nahradené piktogramami.V cvièebnici sa ob�a�nos� cvièení stváròuje poètom bodiek na krídlach lienky.Slohová zlo�ka je oznaèená u� spomínanou farebnou dúhou v uèebnici, nefareb-nou v cvièebnici. Vtipné piktogramy sú umiestnené aj pri jednotlivých marginál-nych textoch. Grafik sa úèelne sna�il pou�íva� jednotlivé typy, sklony a ve¾kostipísma. Výtvarná zlo�ka nemá slú�i� iba na ilustráciu textov, ale predov�etkým navýtvarné umocnenie výkladového textu. Svedèí o tom napr. spojovník stvárne-ný symbolicky ako re�az èi lepidlo, vkladné samohlásky stvárnené ako psík tla-èiaci sa medzi latky v plote, jota a ypsilon stvárnené ako bojujúce figúrky na�achovnici, správna slovenèina výtvarne spracovaná ako èistá studnièka atï. Bo-hato sa výtvarná zlo�ka vyu�íva v slohovej výchove, kde treba kreslený príbehprerozpráva�, usporiada�, dokonèi�, vymyslie� mu názov a pod.

Vnútorné stránky prebalu uèebnice a cvièebnice sa vyu�ívajú na preh¾adnétabu¾kové zhrnutie prebraného uèiva, na vonkaj�ej stránke prebalu uèebnice jeumiestnený jej obsah. V�etky uvedené grafické a výtvarné prvky umo�òujú ¾ahkúorientáciu v texte, robia prácu s uèebnicou zaujímavou a v�estrannou.

Vo svojom projekte uèebníc a cvièebníc nadväzujú autori na predchádzajúcukvalitu na�ich uèebnicových textov, vyu�ívajú bohaté skúsenosti z vlastnej kon-cepènej práce, èerpajú námety a podnety z rozsiahleho výberu zahranièných uèeb-níc, z domácich aj cudzích teoretických prác a metodických príruèiek. Za celýautorský kolektív chceme vyslovi� presvedèenie a nádej, �e nové uèebnice a cvi-èebnice slovenského jazyka sa stanú bohatým zdrojom vedomostí a motiváciepre �iakov, nápadov a in�pirácie pre tvorivých uèite¾ov slovenského jazyka.

Tvaroslovie zaujímavo a zábavneBO�ENA KOHÚTOVÁ

Cie¾om jazykovej zlo�ky slovenského jazyka je nauèi� �iaka kultúrne sa vyjad-rova� � ústne aj písomne � z èoho vyplývajú jej základné funkcie: kognitívna funk-cia vyplýva z uèebného obsahu, prièom jazykové javy sa poznávajú myslením.

Rozvíjaním mentálnych schopností sa zvy�ujú komunikaèné schopnosti �iaka,formuje sa osobnos�. Toto treba ma� na zreteli pri výbere vhodných foriem a me-


tód práce. Mali by to by� také formy a metódy, ktoré podnecujú my�lienkovú ak-tivitu �iakov. �iaci sa musia dopracova� k poznaniu vlastným úsilím a úlohouuèite¾a je podpori�, resp. vyprovokova� toto úsilie vhodne volenou motiváciou a me-tódami práce.

Za najvhodnej�í motivaèný prostriedok na jazykovej zlo�ke slovenského jazy-ka pokladám motivaènú demon�tráciu, prièom najèastej�ie vyu�ívam rôzne druhytextov: texty z umeleckej literatúry, súvislé texty s aktualizáciou alebo výchov-ným zameraním so zvý�enou frekvenciou potrebných jazykových prostriedkov.Preto�e uèebnice nie sú dos� nápadité, èasto si vypracúvam texty sama.

Motivèná demon�trácia

Pri správnom výbere a zostavovaní vhodných textov a doplòovaèiek je to me-tóda v�estranne pou�ite¾ná pre mlad�ích i star�ích �iakov. Aktivita �iakov je pria-mo úmerná s vlastnou aktivitou uèite¾a. Správne zostavená doplòovaèka mô�eposlú�i� na zopakovanie uèiva a jej tajnièka ako vstupná motivácia. Rovnako �správne vybraný alebo zostavený text sa vyu�ije na zopakovanie uèiva aj vyvode-nie pojmu. Zaujímavá téma textu vedie �iakov k zvý�enej aktivite. Pri zadávanídivergentných úloh nájde svoje uplatnenie aj obrázkový materiál.

Motivaèný text

Ako motivaèné texty sa dajú vhodne vyu�íva� texty z umeleckej literatúry �umelej aj ¾udovej � aj texty zostavené so zrete¾om na sledovanie konktrétnehojavu: slovného druhu, vetných èlenov èi rôznych druhov viet. Preto�e uèebnicenie sú dos� nápadité, èasto si vypracúvam takéto texty sama.. Ak ide o nezá�ivnéuèivo, ako sú napr. zámená, vyu�ívam bohatstvo ¾udovej slovesnosti, jej malé for-my: príslovia, porekadlá a hádanky.

Texty z umeleckej literatúry

Majú svoje miesto aj v uèebniciach jazyka, ale èasto pou�ívam aj uèebniculiteratúry, preto�e je dostupná ka�dému �iakovi. V rámci precvièovania uèiva �iaciobyèajne vyh¾adávajú v textoch slovné druhy, priamu reè i rôzne druhy viet v ka�-dom roèníku pod¾a potreby. Vhodne vybrané texty sa dajú pou�i� v ktorejko¾vekfáze vyuèovacieho procesu. Nieko¾ko krátkych úryvkov mô�eme motivaène vyu-�i� na sú�a� radov � urèi�, z akého diela je uká�ka. V rámci medzizlo�kovýchvz�ahov predmetu sa aktivizujú vedomosti z literatúry. Potom dané uká�ky slú�iana vyvodenie, precvièenie alebo opakovanie jazyka.

PríkladUèebná téma: Osobné zámená


Cie¾: pou�íva� krátke a dlhé tvary zámen so zameraním na jazykovú kultúruFáza: fixaènáPo sledovaní tabu¾ky skloòovania zámen a po zistení, �e dlhé tvary zámen

pou�ívame pri dôraze a po predlo�ke, nasledujú tri úryvky z básní (na transpa-rentnej fólii):

Tej pravde slovenskejmne tak ako tebe ...perká zo mòa padajú.Zelená chodila s jeseòou do boja,keï som �a nechával, dedinôèka mojaTeraz je bez farby � studené ohnisko, keï zas k tebe stúpim, ty moje rodisko.

Úlohy pre �iakov:a) urèi� názov básne, meno autorab) vyh¾ada� krátke a dlhé tvary osobných základných zámen ja, ty (G,D,A)c) zdôvodni�, preèo sú pou�ité práve tieto tvary � krátke èi dlhé. Takto zostavené

cvièenie je vhodné na sú�a� radov alebo sa mô�e organizova� ako sú�a�ná sku-pinová práca.

Súvislý text s aktualizáciou

Správa alebo oznámenie o absolvovanej, resp. pripravovanej �kolskej akcii �o exkurzii, výlete, koncerte ... je vhodným textom na uvedenie uèiva o vlastnýchpodstatných menách.Napr. literárna exkurzia pre 5. roèník:

Brezno � Horehronské múzeum � Martin Rázus,Horná Lehota � Samo Chalupka, ...

6. roèník:Martin � Národný cintorín � Matica slovenská,Ru�omberok � Galéria ¼udovíta FulluText poslú�i ako vstupná motivácia a zároveò si �iaci zopakujú správu alebo

oznámenie ako slohový útvar.Hodina bude zaujímavej�ia, ak dáme text vypracova� �iakom ako sú�a� skupín

po motivaènom rozhovore o tej-ktorej akcii.Vïaènými témami na aktualizáciu sú udalosti, týkajúce sa národného, európ-

skeho alebo celosvetového diania. Najvïaènej�ie sú �portové udalosti. Príklad:

Téma: ÈíslovkyCie¾: skloòova� radové èíslovky so zameraním na pravopis � rozli�ovanie jed-

notného a mno�ného èísla


Fáza: expoziènáVýchodiskový text:

a) V nede¾u 21. apríla 1996 mali na�i hokejisti premiéru na 60. MS v ¾adovomhokeji, ktoré sa konali vo Viedni. V prvom zápase s Kanadou sme získali prvýbod. Spà�ka gólov v 3.tretine druhého polèasu nám vyrazila dych. Ale nádejumiera posledná.

b) Kto bude prvý? Keby boli prví na�i!Vieme, �e od prvých sa najviac oèakáva.Prvým sa v�dy najviac tlieska.Prvých najviac obdivujú a o prvých sa najviac hovorí.Bolo by fantastické by� prvými.Po krátkom motivaènom rozhovore nasleduje práca s textom:

1.) Èítanie prvej èasti textu2.) Vyh¾adávanie èísloviek a urèenie druhu3.) Odôvodòovanie pravopisu èísloviek napísaných èíslom.

Po otázke, èo zaujíma fanú�ikov hokeja najviac, sa odkryje druhá èas� textu.Kým prvá èas� textu mala informatívny obsah, druhá má aj formatívny charakter.Po doplnení, �e je krásne by� prvým nielen v �porte, ale i v uèení, nasleduje vy-vodenie pravopisu radových èísloviek:1. Analýza textu � vyh¾adanie èísloviek, urèenie èísla a pádu.2. Porovnávanie pravopisu prvých dvoch viet � N. sing.a pl. a porovnanie pravo-

pisu v�etkých viet v mno�nom èísle3. Syntéza � pravopis radových èísloviek je zhodný s pravopisom prídavných mien

� N.pl. i, ostatné pády -y.4. Zov�eobecnenie � radové èíslovky (tvrdo zakonèené) sa skloòujú pod¾a vzoru

pekný5. Takto vhodne volená motivácia spojená s pou�itím heuristickej metódy, ktorá

aktivizuje my�lienkovú èinnos� �iaka, je funkène mimoriadne dôle�itá a pri-ná�a adekvátny výsledok vo forme vedomostí, ale rozvíja aj tvorivos� �iaka.

Súvislý text s etickým pôsobením

Téma: Neurèité zámenáCie¾: Oboznámi� sa s neurèitými zámenami, ich tvorením, pravopisom a pou�í-

vanímFáza: expozièná

Po opakovaní opytovacích a vz�a�ných zámen sa zaèína práca s východisko-vým textom, ktorý je presýtený neurèitými zámenami.

Niekto rozbil nejakým kameòom okno: �Kto to bol? Vie dakto daèo o tom?�zaèala vy�etrova� pani uèite¾ka, �mohol by to by� bársktorý z vás.� Zavládlo ti-


cho, preto pokraèovala: �Vo¾akto by mal o tom nieèo vedie�.� Ktosi skríkol: �Mo-hol to urobi� hocikto z ulice.�

�Mohol. Ja v�ak viem, �e páchate¾ je z na�ej triedy a èakám, �e sa prizná.Máloktorý vinník to doká�e. Ale nech to urobil ktoko¾vek, mal by vedie�, �e pri-znanie je po¾ahèujúca okolnos��, nabádala pani uèite¾ka.

Po preèítaní celého textu a krátkom rozhovore na danú tému nasleduje vlastnápráca s textom:1. Vyh¾adanie v�etkých zámen v texte.2. Urèenie druhu známych zámen.3. Preèítanie v�etkých zámen, ktoré zostali.

(Pre ¾ah�iu orientáciu zalo�íme priesvitku, aby sa �iaci sústredili na neurèitézámená).4. Vyvodzovanie, preèo tieto zámená voláme neurèité.

( Niekto � chlapec, dievèa, Janko,...)5. Èítanie textu s obmenou � nahrádzame jedno neurèité zámeno iným s rovna-

kým významom ( niekto = dakto = ktosi...).6. Vyvodenie tvorenia neurèitých zámen.

�tvrtá úloha má problémový charakter a k rie�eniu dospejú �iaci v krátkomheuristickom rozhovore.

Piata úloha �iakov presvedèí o bohatosti slovenèiny. ( Text mô�u �iaci èíta� ajs obmedzeným poètom zámen, aby zistili, aké dôle�ité sú synonymá pri �tylizáciitextu.)

�iestu úlohu mô�u rie�i� �iaci ako problémovú v skupinách. Ak máme slab-�ích �iakov, vyu�ijeme druhú mo�nos�. Pri èítaní textu s obmenou vypisujeme doståpcov na tabu¾u synonymné výrazy. �iakov necháme chví¾u pozorova� napísanézámená. Ak nikto nepríde na to, z akých zámen tvoríme neurèité zámená, pokra-èujeme rozde¾ovaním zámen na dve èasti a krú�kovaním rovnakej èasti. Postup-nos� krokov robíme pod¾a úrovne triedy.

Pri èasovej tiesni zvolíme úspornej�í spôsob. Zalo�íme na pôvodný text prie-svitku, kde sú zámená rozdelené, prípadne je zakrú�kovaný základ � teda, opyto-vacie zámeno. Rôznymi farbami mô�e by� podèiarknutá predpona a prípona.

Pou�itie problémovej metódy je èasovo nároènej�ie pre uèite¾a i pre �iakov,ale z h¾adiska my�lienkovej aktivity �iaka najúèinnej�ie.

Uvedené vyuèovacie hodiny sú zostavené tak, aby �iaci cítili previazanos� v�et-kých zlo�iek jazyka a uvedomovali si konkrétne vyu�itie gramatických javovv praktickom pou�ití.

Kombináciou vhodných textov a aktivizujúcich foriem práce sa mi podarilo�iakov zauja� vo vysokej miere, lebo pracovali s textmi, ktoré im boli blízke, pos-kytovali mo�nos� komunikácie a vyvodzovanie nového uèiva prebiehalo plynulea nenásilne.


Literárna výchova ako komplexný celok

INFORMÁCIE

Nové uèebnice literárnej výchovya èítanky pre stredné �koly si zaslú�iaviacnásobnú pozornos�. Nech u� sú po-známky z praxe i pedagogického pros-tredia na ich vrub také èi onaké, jednozostane platné pre tých, èo sú za, alei tých, ktorí majú dopåòajúce poznám-ky. Napokon len konkrétny èin, ktorýmo�no v budúcnosti vylep�i� novýmpoznaním má zmysel aj vo vzdelávacejpraxi. Uèebnice na literárnu výchovu savylep�ova� budú trvalo, aj pre prozaic-ké príèiny: poznanie mohutnie, vývinliterárneho procesu postupuje.

Nároèný zámer vidie� a organizova�literárnu výchovu ako komplexný po-znávací, vedomostný a estetický celokza pomoci �iroko komponovaných �po-mocných� umenovedných disciplín sapremenil na cyklus pracovných seminá-rov pre stredo�kolských pedagógov Pre-�ovského a Ko�ického kraja v Metodic-kom centre v Pre�ove, ktorý vedie PhDr.Zora Mihoková.

Z. Mihoková intímne pozná prácupedagóga literárnej výchovy a estetikyz pedagogickej praxe. Aj preto ju pri-viedlo premyslené prenikanie noriem,kategórií a poznania zákonov krásyv umení k zámeru zorganizova� dlho-dobý cyklus pre uèite¾ov literárnej vý-chovy v �tvrtom roèníku na stredných�kolách tak, aby sa predstavilo filozo-fické, poetologické, motivické, ale ajprosté biografické a udalos�ami vyvo-lané pôsobenie umeleckého slova na

európske a slovenské hudobné aj vý-tvarné umenie. Neobíde sa tak ani pô-sobenie ich spätného kontaktu.

Tento zámer isto nie je objavný, aleaktuálny, a teda aj potrebný. Veï keï saobna�ovanie genézy a motivácií mimoumeleckého slova v umeleckom arte-fakte zanedbá, potom uniká v�eobecné-mu poznávaniu a tvorivým interpretaè-ným pohybom v umení (v�eobecnýmodel: �viacdomý� autor), aj v kon-krétnom umeleckom artefakte. Urèitesa dostanú v budúcnosti do pozornostitakto èi obdobne koncipovaných vzde-lávacích projektov ako rozvíjajúce saväzby medzi masmédiami a umeleckouliteratúrou (literárny text � film, tele-vízny film, rozhlasová hra: J. Jesenský,F. Heèko, P. Jilemnický, J. Papp, K.Horák, D. Du�ek a i.) a medzi prozaic-kým a dramatickým textom (jeho reali-zácia � epika a dráma: ¼. Jurík, S. Ra-kús, E. Dzvoník, K. Horák, ¼. Feldek,P. Valo, P. �trelinger, R. Sloboda a i.)a autorská dráma jedného herca ako�pecifický artefakt vnútornej podmie-nenosti umeleckého slova pri jeho roz-liènej èasovej a priestorovej realizácii(M. Zimková). Zvlá�tnou èas�ou doty-ku umeleckého slova a médií sú drama-tizácie epického a lyrického textu.

V slovenskej duchovnej kultúre mádávnu tradíciu dotyk umeleckej litera-túry a výtvarného umenia. Modernédejiny slovenskej literatúry a dejín vý-tvarného umenia na Slovensku v 20.


storoèí získali pomocníka v kni�nej pr-votine Branislava Rezníka (1970) Snehbiely ako pes. Rozprávky o slovenskýchmaliaroch (1996). Intímnos� javu, nechu� patrí do ktorejko¾vek z oblastí ¾ud-skej èinnosti umocòuje jeho vô¾u necha�sa osvoji� a neby� zabudnutý. Na tomtopsychologickom �triku� funguje popu-larita ako jav. Umelecké slovo a výtvar-né umenie patria medzi tie oblasti du-chovnej kultúry, ktoré sú dostupnéa majú svojich zjednocovate¾ov. O tentomoment sa mo�no oprie� aj v premys-lenej, chronologicky a encyklopedickykomponovanej prvotine, ktorá sa hlásimedzi rozprávky, hoci tam nepatrí.

Rezníkove rozprávania v intímnych,dávnych a v archívnom �ere ulo�enýchpríhodách vrátili cez výtvarné príbehya rozprávania o velikánoch slovenskejkresby, grafiky, olejoma¾by aj osobnos�S. Hurbana Vajanského (Snehuliak �Milan Thomka Mitrovský), ilustrátoraP. Dob�inského rozprávok Martina Ben-ku (Tváre), iniciátora obnovy po�iaromznièeného Bratislavského hradu, spon-tánneho prozaika Janka Alexyho (Roz-hodnutia). Rezníkovo rozprávanie zaèí-na príbeh Jána Kupeckého, ktorý saneskôr stal románovou postavou ¼. Zúb-ka (Aj keby som mal umrie�...), neobí-de ani dramatické osudy, ktoré sa mo�-no stanú impulzom na literárnespracovanie a patria do intímnych de-jín grafika Kolomana Sokola. Tragédiaz národnej história prehovorí z rozprá-vania o ranej epizóde výtvarníka Jána

Mudrocha, ktorý sa vybral do Ivánkyvíta� generála M. R. �tefánika.

V�etko so v�etkým súvisí, ka�dýa v�etko si uchováva svoju intímnupamä�: rodina, autor, èitate¾, umelec-ké dielo... Aj preto nikto nebol hodenýdo víru �ivota �len tak� so svojím ta-lentom a v�elièo ve¾ké (náhoda) i ne-patrné (nápad) rozhodlo o jeho budúc-nosti spisovate¾a èi výtvarníka, bamohlo prekloni� obidva záujmy do je-dinej umeleckej dielne. Rezníkove prí-behy slovenských výtvarníkov a spo-medzi nich aj nieko¾kých literátovvypovedajú spravidla cez epizóduz detstva (J. Kupecký, J. Mudroch, G.Mallý, ¼. Fula, Z. Palugyay a i. ) ale-bo �tudentských èi èias dospelosti (J.Alexy) s porozumením pre výèiny det-skej zanietenosti za kreslenie, neskôrèloveka humánne cítiaceho a jehoumelecký vývin dopovedaný v biogra-fickom hesle. Impulz na ïal�ie èiny,ako mo�no o�ivova� nevtieravým spô-sobom národnú duchovnú pamä�, hociaj v pedagogickom procese, na pre-myslených a tvorivých hodinách lite-rárnej výchovy, tu jestvuje v prvotineB. Rezníka.

V�etko má v práci èloveka svojezvlá�tnosti, ale farby, tóny, tvary doká�ejedineène dotvori� aj reè konkrétnehoumeleckého vyjadrovania sa; len jej tre-ba rozumie�. Slovo a farba v Snehu bie-lom ako pes tak u� urobili, aby mohli ot-vori� svoju spoloènú pamä� �tudentom naliterárnej i hodinách výtvarnej výchovy.

Viera �emberová


Praktická príruèka slovenèiny

Mistrík, J., �kvareninová, O., Hege-rová, K.:Praktická príruèka slovenèiny.Bratislava, Slovenské pedagogické na-kladate¾stvo 1997.

Kni�ka Praktická príruèka slovenèi-ny obsahuje pod¾a autorov také slováa pouèky, ktoré �tudenti a publicisti naj-èastej�ie vyh¾adávajú v rozsiahlych slov-níkoch a uèebniciach, teda výber len5 000 problémových slov a nevyhnutnépouèky z gramatiky. Za problémové slo-vá a nevyhnutné pouèky pova�ujú hlav-ne tie, ktoré súvisia s významom, pra-vopisom a s ohýbaním slov.

Praktická príruèka slovenèiny saskladá z dvoch základných èastí.

V prvej èasti � Kapitolky z grama-tiky � autori na úvodných stránkachuvádzajú malé a ve¾ké písmená sloven-skej abecedy, predstavujú diakritickéznamienka a názorne pribli�ujú pravo-pis a správne pou�ívanie niektorýchsamohlások � ó, é, ä -, dvojhlások a dl-hých spoluhlások à, å.

Pozornos� venujú tie� písaniu a vý-slovnosti mäkkého ¾ na zaèiatku slova,v strede slova, na konci slova a v prí-padoch, keï sa k odvodzovaciemu zá-kladu na spoluhlásku ¾ pridávajú prípo-ny -avý, -ový, -ovský, -oèka, -ôèka, -a�.V�ímajú si tie� výslovnos� mäkkýchspoluhlások bez mäkèeòa. Ide o prípa-dy, keï po spoluhláskach d, t, n, l nasle-dujú hlásky i, í, e, ia, ie, iu.

Z ïal�ích tém, ktorým sa autori ve-nujú v úvodných èastiach kni�ky, uve-dieme: Pravopis i-y v slovenèine, Asi-milácia v slovenèine, Rytmický zákon.

Najviac pozornosti v prvej èastikni�ky zostavovatelia venujú slovným

druhom. Na 50 stranách okrem základ-nej klasifikácie slovných druhov z gra-matického h¾adiska poskytujú väè�í ale-bo men�í priestor jednotlivým slovnýmdruhom. Najväè�ej analýze podrobilipodstatné mená a slovesá.

Pri podstatných menách uvádzajúokrem morfologických kategórií 12 zá-kladných skloòovacích vzorov a zdôraz-òujú také slová, ktoré majú osobitné sklo-òovanie. Ide hlavne o slová cudziehopôvodu a o skloòovanie podstatnéhomena pani a podstatného mena deòv pluráli.

Pri slovesách sa zaoberajú hlavne ichklasifikáciou, slovesnou kategóriou vidu,rodu a spôsobu a uvádzajú príklady for-málneho rozboru slovesného tvaru.V preh¾ade nachádzame èasovacie vzo-ry spolu s ich tematickými morfémamia tie� tvorenie slovesných tvarov z prí-tomníkového a neurèitkového kmeòa.

V závere prvej èasti kni�ky autoriuvádzajú aj základné informácie o ve-te a jej komponentoch. V tabu¾ke sútypy priraïovacích súvetí, ich percen-tuálny výskyt a hlavné spájacie výrazymedzi jednotlivými vetami súvetia.

Na posledných stránkach prvej èas-ti kni�ky Praktická príruèka slovenèinyautori pí�u o výskyte a pou�ívaní inter-punkèných znamienok.

Druhá èas� kni�ky � Problémové slo-vá � obsahuje v abecednom poradí zos-tavené problémové slová. Pri ka�domz nich autori uvádzajú jeho gramatickécharakteristiky a základné významy.

Na oznaèenie gramatických ukazo-vate¾ov sú v kni�ke pou�ité skratky,znaèky a skráteniny slov be�ne uplat-


òované v odborných èasopisocha v slovníkoch, z ktorých autori èerpalipri výbere problémových slov a grama-tických charakteristík. Vysvetlenie po-u�itých skratiek nájdu pou�ívateliakni�ky hneï na úvodných stránkachpublikácie.

Kni�ku � Praktická príruèka sloven-èiny � mô�u ako doplnkovú �tudijnú li-teratúru pou�íva� nielen �iaci základných

�kôl, ale aj �tudenti na gymnáziácha ostatných stredných skolách. Pre svojjednoduchý a nenároèný �týl si urèitenájde cestu aj k zahranièným �tudentom.Pou�íva� ju v�ak mô�u aj v�etci tí, ktorísa chcú rýchlo orientova� pri h¾adaní od-povedí na problémy jazyka a reèi vy�a-dujúce si pohotové a spo¾ahlivé rie�enie.

¼udmila Benèatová

Èítame slovenskú literatúru

Biele miesta v poznaní slovenskejliteratúry 20. storoèia sa zaèali výdatnezapåòa� a� po radikálnej zmene celko-vej spoloèenskej a politickej klímy r.1989. Dnes sú u� k dispozícii základnéliterárnovedné diela o zamlèovanýchprehliadaných alebo tak èi onak posu-nuto interpretovaných autoroch, javoch,problémoch. Pozna� literatúru zname-ná v�ak prejs� autentickými prameòmi,teda zoznámi� sa nielen s tým, èo sao literatúre múdreho napísalo, ale hlav-ne s literatúrou samotnou. Pri mno�stveliterárnej tvorby, vydanej na Slovenskuza posledné polstoroèie, mô�e by� pretakúto orientáciu v jej tendenciáchi hodnotách cenným kompromisom se-riózne urobená antológia textov. To zna-mená antológia zostavená s presnýmvedomím adresnosti i koncepcie, s dô-verným poznaním procesuálneho fun-govania materiálu, s vycizelovanýmkritickým cítením hodnôt. S takýmtotypom publikácie má èitate¾ doèineniapri trojzväzkovom projekte Ústavu slo-venskej literatúry SAV pod názvom Èí-

tame slovenskú literatúru, predstave-nom v roku 1997 prvými dvoma zväz-kami. Podpísal sa na nich autorský ko-lektív v zlo�ení Eva Jenèíková, JanaJuráòová, Fedor Matejkov, Jelena Pa�-téková, Zora Pru�ková, ku ktorému v 2.zväzku pribudol e�te René Bílik.

Prvý zväzok zahrnuje literárnu tvor-bu rokov 1939-1956,druhý zväzok jepoh¾adom do rokov 1956-1969. Posled-ný, tretí zväzok bude sa teda týka� lite-ratúry od konca 60. rokov po súèasnos�.Takáto projekcia polstoroèného pohy-bu v slovenskej literatúre vlastne nená-padne ponúka periodizáciu, ktorá saopiera o spoloèensko-politické pozadie,ale zdôrazòuje predov�etkým vnútorné�pecifiká literárneho vývinu a pre lite-rárnu vedu nevdojak aktualizuje otáz-ku periodizácie súèasnej literatúry akoteoretického problému.

Zachovávajúc jednotnú architektoni-ku antológie autorský kolektív v jednot-livých zväzkoch mierne modifikoval jejmetodologický zámer s oh¾adom na�pecifiká vymedzeného èasového výse-


ku. Preto texty prvého zväzku sú vybra-né tak, aby autenticky vypovedali o li-terárnych hodnotách i pseudohodno-tách epochy (èi epoch), ktorá boladeformovaná hegemóniou ideológiea ktorá sa èierno alebo bielo skres¾ujú-co spravidla aj vykladala. Texty druhé-ho zväzku zasa majú ambíciu predsta-vením autentických literárnych hodnôtobdobia, ktoré do slovenskej literatúrydruhej polovice 20. storoèia spolu s ide-ologickým oteplením opä� vnieslo ne-smiernu tvorivú erupciu a poetologic-kú polyfónnos�, dokumentova� tvorivévzopretie preò charakteristické.

Objektívny obraz literárneho procesusa v antológii Èítame slovenskú literatú-ru formuje ako výslednica tvorivej dyna-miky obdobia, vývinovej dynamiky auto-ra a in�piratívnej sily tvorivého èinu. Pretosú jednotliví spisovatelia, literárni vedcispravidla predstavovaní prostredníctvomtakých literárnych textov, ktoré výreènecharakterizujú hodnotové priority doby, jejtvorivé trendy, tvorivú metódu autoraa svedèia aj o jeho stimulujúcom èi pri-brzïujúcom vklade do profilu dobovejliteratúry. Z toho potom vyplýva, �e akten istý autor vstúpil podnetne do literár-neho �ivota viackrát, objavuje sa na via-cerých miestach aj v antológii. Takýmtospôsobom sa stransparentòuje vnútornádynamika premien autorskej dielne, èímsa odstraòuje �kolometská meravos� za-raïovania a interpretovania autora v zjed-nodu�ujúcich reláciách.

Starostlivému výberu uká�ok pred-chádzal rovnako starostlivý výber auto-rov. Aj zásluhou tohto faktu sú obidvazväzky publikácie skutoène zasvätenýmpriezorom do pohybu slovenskej litera-túry vo vymedzenom èasovom rámci.

Autorskému kolektívu publikácie Èíta-me slovenskú literatúru sa tak podarilopoda� obraz autentickej hodnotoveja názorovej orientácie vymedzenýchobdobí, podèiarknutý aj uká�kamiz tvorby reprezentantov literárnej vedyvybranými tak, aby svedèili nielen o ichtvorivej metóde v danom �tádiu osob-nostnej vedeckej zrelosti, ale aj o prob-lémoch a autoroch aktuálnych pre danúdobu a o spôsobe ich dobového vkladu(èo je evidentnej�ie v prvom zväzku).

Súèas�ou koncepcie celého projektusú aj informatívne texty uvádzajúce jed-notlivé vybrané uká�ky (autori ich v po-známke v 2. zv. skromne nazvali texto-vými perexami). Prínosné sú svojouinformaènou nasýtenos�ou a lapidárnos-�ou, s akými podávajú základné informá-cie o autorovi, najmä tie, ktoré sú aktu-álne v súvislosti s konkrétnou vybranouuká�kou alebo òou dokumentovanou vý-vinovou tendenciou. V spolupráci s vý-berom autorov a uká�ok a s ich radenímponúkajú príjemcovi aj kontinuitný ob-raz �ivota slovenskej literatúry v rokoch1939-1969 v konfrontácii dobovýchtrendov èi skupinových poetík. Navy�eèitate¾ovi nevtieravo predkladajú i recep-ènú a interpretaènú mo�nos� prístupuk textu.

Prvými dvoma zväzkami publikácieÈítame slovenskú literatúru dostalamláde� na stredných i vysokých �ko-lách aj v�etci ostatní záujemci o sloven-skú literatúru príle�itos� vytvori� si ob-jektívny obraz o podobe na�ej literatúryv ohranièenom èasovom úseku pros-tredníctvom návratu k prameòom. Ver-me, �e èitatelia a �tudenti túto príle�i-tos� vyu�ijú.

Zuzana Stanislavová


Umelecký prednes v súèasnosti

Jeden zo základných kameòov vy-spelej kultúry je záujmová umeleckáèinnos�. Za dôle�itý fenomén záujmo-vej umeleckej èinnosti, ktorý reprezen-tuje na�u jazykovú kultúru, pova�uje-me umelecký prednes.

Umelecký prednes, zároveò s det-ským prednesom má u nás dlhoroènétradície. Vytvárali ich v kontinuite s od-bornými kultúrnymi (osvetovými) pra-covníkmi uèitelia slovenského jazykaa literatúry, v ojedinelých prípadoch ajuèitelia iných predmetov. Nie s ve¾kourados�ou musíme v�ak kon�tatova�, �ev súèasnosti zaèína na èinnosti v det-skom a umeleckom prednese pôsobi�systematický rozklad garantov pre zá-ujmovú umeleckú èinnos�. Tento ne-udr�ate¾ný stav spôsobujú silné celospo-loèenské zmeny a oslabená ekonomickábáza v �kolstve (M� SR) a kultúre(osvete) � MK SR.

Paradoxy v záujmovej umeleckejèinnosti vznikajú neuverite¾ným tem-pom. Poèet aktivít v umeleckom pred-nese na Slovensku pribúda, ale základnémechanizmy na podporu a skvalitòova-nie týchto èinností zanikajú. Ak v pre-do�lom období nie nezanedbate¾ný sys-tém poskytovania odbornej a umeleckejliteratúry pre �koly a osvetové zariade-nia fungoval premyslene, cie¾ovo a eko-nomicky bez problémov,súèasná situáciazaznamenáva opak. Uvedené skutoènostiv koneènom dôsledku zapríèinili nieko¾-koroèný nedostatok najnov�ej odborneja umeleckej literatúry v �kolskýcha obecných kni�niciach a obmedzenémo�nosti na podporu a odmeòovanietalentov.

Úroveò umeleckého prednesu bolav�dy urèovaná a ovplyvnená spoluprá-cou uèite¾ov a profesionálnych pracov-níkov v kultúrnych (osvetových) zaria-deniach. Ministerstvo kultúrygarantovalo a kultúrne strediská usku-toèòovali vzdelávacie podujatia a semi-náre (okresné, krajské, celoslovenské)o umeleckom prednese do roku 1991,èo dnes pova�ujeme za minulos�, z kto-rej sa �ivia mnohí nad�enci predneso-vých zruèností dodnes.

Kontakty �kolstva a osvety majú v sú-èasnosti klesajúcu tendenciu a sú v roz-pore s logickou následnos�ou postupu ta-lentovaných �iakov (�kolské, oblastné,regionálne a celoslovenské kolo).

�kolské kolo (event. talentovaný�iak) a pedagóg predstavujú stále prvot-ný impulz detského a umeleckého pred-nesu. Pracovníci kultúrnych zariadenízasahujú do týchto aktivít a� vo vy��íchkolách. A práve profesionálni pracov-níci v detskom a umeleckom prednese� èlenovia porôt, kon�tatujú síce správ-ne zacielenie, ale kvalitatívnu stagná-ciu v detskom a umeleckom prednesev súèasnosti.

Záujmová umelecká èinnos� (ZUÈ)a systém starostlivosti o òu obdivovalimnohí zahranièní odborníci a zároveòchválili jedineènú úroveò slovenskéhoneprofesionálneho umenia. Hoci bol v sú-èasnosti stav zamestnancov v regionál-nych kultúrnych strediskách zredukova-ný na tretinu a bol zaznamenaný výraznýúbytok finanèných prostriedkov na miest-nu kultúru � záujmová umelecká èinnos�pre�ila vïaka obetavosti tých, ktorí pôso-bia ïalej, èi u� profesionálne alebo dob-


rovo¾ne. Tak isto umelecký prednes akovýznamný fenomén záujmovej umelec-kej èinnosti pre�íva ïalej s profesionál-nou podporou týchto entuziastov a mno-hých uèite¾ov slovenského jazykaa literatúry.

Napriek týmto pozoruhodným sku-toènostiam a napriek pokraèujúcim ak-tivitám je táto významná oblas� na�ejkultúry bezprostredne ohrozená. Súèas-ný stav ohrozenia záujmovej umeleckejèinnosti si vynútil zvolanie V. celo�tát-nej konferencie o ZUÈ (nov.96), ktorámala za cie¾ zabráni� prípadnému záni-ku ZUÈ, ktorú nám doteraz závideliprosperujúce a kultúrne vyspelé európ-ske krajiny.

V diskusiách 200 odborníkov rezo-novali problémy u� vy��ie uvedenéa v závere konferencie boli publikova-né odporúèania Ministerstvu kultúry SR,Národnému osvetovému centru a Minis-terstvu �kolstva SR. V odporúèaniach saokrem iného pí�e �o súèinnosti a spolu-práci pri zabezpeèovaní potrieb záujmo-vej umeleckej èinnosti a jej financova-nia pri zoh¾adòovaní úèasti pedagógovna rozvoji ZUÈ pri hodnotení ich práce

a zúèastòovaní sa na vzdelávacích pod-ujatiach� (pod¾a Záverov z V. konferen-cie o ZUÈ-II.-1/96).

Ak Ministerstvo kultúry SR spolus vládou SR bude akceptova� po�iadav-ku Záverov o Novelizácii zákona è. 222,spolupráca s Ministerstvom �kolstvaa Národným osvetovým centrom nado-budne nové dimenzie a vytvorí perspek-tívy pre odborný rast odborných pracov-níkov pôsobiacich v ZUÈ a aj preuèite¾ov, ktorí úèinkujú v mimo�kol-ských aktivitách detí a mláde�e. Námostáva u� len predpoklada�, �e silná pod-pora týchto rezortov bude garancioua aj azda dlhodobým zázemím pre zo-súladenie spoluúèinkovania týchto u�spomenutých subjektov v kultúrea �kolstve zároveò, ktoré majú aj v sú-èasnosti eminentný záujem o pre�itiea ïal�í rozvoj detského a umeleckéhoprednesu na Slovensku.

Tatiana Brtáòová (èlenka Ústredného poradného zboru

pre umelecký prednes a divadlo poézieNárodné osvetové centrum

Bratislava)

Vznikla terminologická komisia pri M� SR

S úèinnos�ou od 15. septembra1997 v zmysle uznesenia vlády SR è.399/97 k Návrhu na zriadenie termi-nologických komisií pri ministerstvácha ostatných ústredných orgánoch �tát-nej správy a v súlade so �tatútom ter-

minologickej komisie Ministerstva�kolstva SR a Ministerstva pôdohos-podárstva SR boli menovaní èlenoviaterminologickej komisie Ministerstva�kolstva SR a Ministerstva pôdohos-podárstva SR.


Komisia má rovnaké zastúpenie èle-nov M� SR i Ministerstva pôdohospo-dárstva SR, pod¾a potreby mô�e by� roz-�írená o ïal�ích èlenov a ïal�iesubkomisie.

Predsedom komisie je prof. PhDr.�tefan �vec, CSc. (Katedra pedagogikyFF UK Bratislava), tajomníkom Mgr.Franti�ek Pikna (Ministerstvo �kolstvaSR), vedeckým tajomníkom PhDr. ¼ud-mila �imèáková, CSc. (Ústav informá-cií a prognóz �kolstva). Jazykovednýústav ¼� SAV v komisii zastupuje PhDr.Matej Pova�aj.

Na prvých zasadnutiach (16. 10.a 11. 12. 1997) sa vyèlenili ïal�ie, èiast-kové úlohy.

Terminologická komisia (èas� komi-sie) pri Ministerstve �kolstva SR máplni� rolu odborného poradného orgá-nu rezortného ministerstva, ktorý sle-duje usta¾uje a obohacuje slovenskú ter-minologickú sústavu v oblasti �kolstva.Jej poslanie je vymedzené explicitne jej�tatútom v èl. 2 takto: �Komisia v rám-ci svojej pôsobnosti najmäa) uplatòuje zásady na usta¾ovanie,

úpravu a pou�ívanie odborných ter-mínov,

b) podáva odborné stanoviská, vysvetle-nia a správy o terminologických otáz-kach rezortným a mimorezortnýmorgánom, organizáciám, in�titúciám,právnickým a fyzickým osobám,

c) rie�i otázky spojené s urèovaním zá-sad na usta¾ovanie, úpravu a pou�í-vanie odbornej terminológie v slo-venskom jazyku,

d) zabezpeèuje publikovanie �tandardi-zovaných odborných termínov,

e) spolupracuje s odbornými jazyko-vednými pracoviskami (najmä s Ja-zykovedným ústavom ¼. �túra SAV)a s inými terminologickými komi-siami� (citované z 1. str. �tatútu Ter-minologickej komisie pri Minister-stve �kolstva SR).V ostatných èlánkoch �tatútu je im-

plicitná zmienka o �ir�ích èi u��íchfunkciách komisie:� obohacova� odborovú terminológiu,

najmä navrhova� znenie a vymedzenienových termínov (napr. poslovenèenímcudzojazyèných ekvivalentov alebokontinentálnych internacionalizmov,alebo utvori� nový termín iným postu-pom; ide napr. o prípad termínu edu-kácia, �kolovanie/�ko¾ovanie (angl.schooling) vo vz�ahu k �koleniu, eval-vácia (angl. evaluation);

� schva¾ova� odborné termíny, ktorénavrhne(ú) èlen(ovia) tejto komisiealebo urèitý subjekt odbornej jazyko-vej komunikácie, prípadne aj iný ko-lektívny alebo individuálny subjekt;

� �tandardizova� nesporné odborné ter-míny;

� vypracúva� èiastkové súpisy termínovs ich definíciami (publikovanýchv odbornej tlaèi) alebo pripravi�kompletné súpisy vo forme termínovs ich definíciami (publikovanýchv odbornej tlaèi) alebo pripravi�kompletné súpisy vo forme termino-logických slovníkov (ako internýmateriál rezortného ministerstva ale-bo ako publikáciu rezortného vyda-vate¾stva). Èas� úloh komisie mádlhodobú a nároènú povahu a vy�a-duje starostlivé a uvá�ené mnohoas-pektové prediskutovanie a nále�ité


výskumné zázemie s príslu�nou in-fra�trukúrou.V prvej fáze práce komisií a prí-

padne ïal�ích �pecializovaných subko-misií by sme odporúèali zahrnú� ter-míny, ktoré sa vyskytujúv programovo-koncepèných materiá-loch a legislatívnych dokumentoch re-zortu. Toto by malo ma� prioritu, lebooficiálne (najmä ministerské, vládne,parlamentné) posvätenie nesprávnehotermínu �zhora nadol� mô�e ma� pre�irokoplo�nú oblas� praxe výkonu roz-hodnutí ïalekosiahle nepriaznivé dô-sledky. Príkladov na tento úkaz je v na-�ej politike a riadení �kolstva nadmieru prípustnosti.

Výreèným �odstra�ujúcim� z prí-kladov je absurdný prípad termínu OS�a JS�: osemroèná stredná �kola nebo-la toti� stredná, ale základná a jede-nás�roèná stredná �kola nebola jede-nás�roèná, ale trojroèná strednáv�eobecnovzdelávacia �kola (SV�);doslovné prelo�enie tejto absurdnosti,povedzme, do angliètiny mô�e nezau-jatého pozorovate¾a urèite primä�k ú�asu z èohosi nepochopite¾néhoa iracionálneho, èo sa tu udialo. A èo-si podobné sa deje aj dnes, len z inejstrany a iba oèividnej�ie to prehliada-me.

Komisia týmto dáva na vedomiein�titúciám a iným organizáciámv rezorte �kolstva, �e je ochotná po-môc� rie�i� terminologické problémy,s ktorými sa ich pracovníci najèastej-�ie stretávajú vo svojej odbornej prá-ci. Uvíta podnety na sporné prípadypedagogických a andragogických ná-

zvov, na ich terminologické rie�enie.Rada uvíta aj návrhy na argumento-vané (a alternatívne) rie�enie urèité-ho terminologického problému alebodoklad o terminologicky nesprávneoznaèenom, prevzatom, alebo ne-správne zau�ívanom pojme. Vítané súaj ïal�ie podobné podnety, napr. cu-dzojazyèné ekvivalenty neustálenýchalebo nezau�ívaných slovenských od-borných termínov (napr. ktorý zo slo-venských ekvivalentov najadekvátnej-�ie zodpovedá rozmanitým severo-americkým, austrálskym ap. poòatiamanglického odborného pojmu �curri-culum�), etymologický rozbor urèité-ho termínu (napr. vzdelávanie, výcho-va, dotazník), uká�ky pou�ívania slo-venských termínov v historických(prípadne i súèasných) dokumentoch(napr. uèbár, kreativistika) a podob-né podnety pre terminologicky správ-nu odbornú komunikáciu v sloven-skom jazyku.

Pri terminologickej práci v�dy ideo �pecifickos� národného jazyka. Pôj-de v�ak aj o to, �e terminologickysprávne komunikovanie zabezpeèujeúèinné dorozumenie, motivuje k vzá-jomnému porozumeniu, zbli�uje a zjed-nocuje èlenov komunity, ekonomizuje¾udský èas a ¾udské úsilie.

Natália Ihnátková

Adresa komisie: Ministerstvo �kolstva SR Terminologická komisia pri M� SR

Mgr. Franti�ek Pikna Stromová 1

813 30 Bratislava


Pod vy��ie uvede-ným názvom sav dòoch 20. � 21. 11

1997 v priestoroch �koliaceho strediskaMetodického centra v Budmericiach konalodborný seminár, ktorý bol zorganizovanýv aktívnej spolupráci Metodického centrana Tomá�ikovej ulici v Bratislave a Sloven-skej asociácie pre rozvoj èítania. Aktivityoboch in�titúcií sa toti� prelínajú a dopåòa-jú vo viacerých oblastiach, a to najmä tam,kde ide o vzdelávaciu podporu uèite¾ov, me-todikov, resp. ïal�ích �kolských pracovní-kov. Osobitne tých, ktorí na úrovni elemen-tárneho (vèítane pred�kolského)vzdelávania detí nará�ajú na problematikurozvoja poèiatoènej gramotnosti, èi u� v jejkoncepènej, alebo i metodickej rovine. Idetu o problematiku, ktorá stojí v samom cen-tre pozornosti Slovenskej asociácie pre roz-voj èítania (ïalej SARÈ) a súèasne je pod-statným aspektom elementárneja pred�kolskej didaktiky, ktorú do obsahusvojich vzdelávacích aktivít smerom k zá-kladným i materským �kolám dnes zaèle-òujú metodické centrá.

Domnievame sa, �e bolo ve¾mi ��astnýmrie�ením, keï spomenuté dve in�titúcie spo-jili svoje sily tam, kde dnes existuje skôrakési vákuum, resp. zmrazenos�. Máme namysli nielen samotnú oblas� teórie a meto-diky rozvoja poèiatoènej gramotnosti, aletie� samotnú èinnos� SARÈ, ako aj rozvi-nutie vzdelávacích aktivít príslu�ných pe-dagogických pracovníkov v tejto oblasti.

Uvedený organizaèno � obsahový kon-text rámcoval vlastné cie¾ové zameranie se-minára, a to tak z h¾adiska jeho úèastníkov,ako aj z aspektu vymedzenia jeho obsahu.Seminára sa zúèastnili tí metodickí pracov-

níci odborov �kolských správ z regiónu zá-padného Slovenska, ktorí zodpovedajú zaoblas� pred�kolskej výchovy a vzdelávaniana 1. stupni Z�. Sú to práve tí ¾udia, ktorív priamom kontakte medzi sebou a s uèite¾-mi svojich regiónov mô�u napomôc� rozvi-nú� podnety nielen pre oblas� metodiky roz-víjania gramotnosti detí v podmienkachpred�kolskej a poèiatoènej �kolskej výcho-vy. Organizátori preto seminár koncipovalitak, aby sledoval dva ciele, resp. zámery. Prvýz nich bol takpovediac vzdelávací, kde pros-tredníctvom viacerých odborných referátova pracovnej dielne úèastníci vnikli do me-nej známych aspektov súèasných trendovteoretického ponímania, ale i praktickejmetodiky rozvoja literárnej gramotnosti detív pred�kolskom a mlad�om �kolskom veku.Druhý cie¾ sledoval inú rovinu � samotnýseminár bol svojím spôsobom prezentáciouperspektívnych zámerov SARÈ, ktorá sa viacako v minulosti chce otvori� smerom k pot-rebám �terénu�. Preto i�lo o to, aby samotníúèastníci seminára prijali ochotu anga�ova�sa v SARÈ a rozvinú� jej aktivity na úrovnia pre potreby regiónov, v ktorých pôsobia.

So zrete¾om na vymedzené zámery semi-nára sa mo�no pozrie� aj na jeho vlastný prog-ram, ktorý ho napåòal. Ako sme naznaèili,k vzdelávacej dimenzii seminára prispeli takodborné referáty pozvaných referujúcich, akoaj spomenutá pracovná dielòa. Prednesené re-feráty (resp. diskusné vstupy) mali z koncepè-ného � teoretického h¾adiska jeden spoloènýmenovate¾. Vz�ahovali sa na také poòatie gra-motnosti, ktoré ju vymedzuje v �ir�om kon-texte komunikaèných aktov v ¾udskej kultú-re. Pritom rozvoj gramotnosti, resp. postupnévnikanie detí do sveta písanej kultúry sa tutematizuje skôr v podobe vynárania sa (emer-

SARÈ � IRA

Stimulácia rozvoja gramotnosti v podmienkach elementárnehovzdelávania


gencie) komplexných kompetencií detí prichápaní významu komunikácie písanou reèou.V tomto kontexte sa potom uva�ovanie o roz-voji gramotnosti vo výraznej�ej (teda nielen�prípravnej�) miere dotýka aj pred�kolskejpedagogiky, èo napokon ukázali v�etky pred-nesené príspevky.

V �irokom zábere vývoja náh¾adov nagramotnos� a komponenty, ktoré tento fe-nomén definujú, charakterizovala aktuálnetrendy v predmetnej oblasti O. Zápotoèná(SAV Bratislava). Okrem iného pripomenu-la najmä to, �e v oblasti teórie a metodikyrozvoja elementárnej gramotnosti v jej naj-ranej�ích etapách zaznamenávame posun odakcentovania spôsobov, metód a foriem�nácviku� èítania a písania smerom k ichfunkènému pou�ívaniu v rozlièných kon-textoch. Tematicky homogénne boli prí-spevky P. Gavoru a S. Kiku�ovej (PdF UKBratislava). V oboch sa otvorila problema-tika vynárania sa tých kompetencií detí, kto-rými v raných fázach uchopujú fenomén

písanej reèi a jeho komponentov. Poh¾ad natieto prvky v detskom chápaní mo�no tie�oznaèi� ako �túdium detských naivných te-órií textu a písanej kultúry ako takej. V re-ferátoch sa vymedzil vlastný predmet záuj-mu daného koncepèného prístupu k poòatiugramotnosti, ktorý v na�ich podmienkachnie je v�eobecne známy. Zaujímavé v�akbolo, �e obaja referujúci prezentovali danúproblematiku na podklade výsledkov usku-toènených empirických výskumov. Za pod-statné, na èo tieto príspevky poukázali,mo�no snáï pova�ova� poukázanie na to,�e dimenzie, ktorými deti uchopujú text, súpodstatne komplexnej�ie ako zvládanietechniky èítania a písania. A dôle�ité je tie�to, �e vo svojej komplexnosti sa objavujúomnoho skôr, ne� je príchod die�a�a do pr-vého roèníka základnej �koly.

O vyu�ití �pecifickej metodiky uèenia,tzv. pojmového mapovania pri rozvíjanípoèiatoènej gramotnosti pojednával príspe-vok B. Pupalu (PdF UK Bratislava). Aj ten-


to príspevok poukazoval na mo�nosti sti-mulácie rozvoja gramotnosti u� v obdobípred�kolského veku, keï deti prostredníc-tvom vytvárania obrázkových pojmovýchmáp za súèasnej manipulácie s písaným slo-vom majú mo�nos� vytvára� zmysluplné tex-ty, ktoré vystupujú vo svojej podstatnej �komunikaènej funkcii.

�irokú diskusiu zo strany úèastníkovvyvolal diskusný vstup N. Ihnátkovej (�PÚBratislava), ktorá sa dotkla niektorých cha-rakteristík èítaniek pre 1. stupeò Z�. Dis-kusia sa v�ak rozvinula do ove¾a �ir�ej rovi-ny vz�ahu detí k literatúre, do vytváraniaktorej vstupujú napr. i �kolské uèebnice. Zazamyslenie stojí napr. výpoveï jednejz úèastníèok, ktorá (viac-menej nezámer-ne) vyjadrila �pecifickú charakteristikuuèebníc tým, �e ju rámcovala polaritou �uèebnice vs. naozajstné, ��ivé� knihy.

Témy jednotlivých referátov boli pod¾areakcií úèastníkov pre nich obsahovo novéa podnetné. V ka�dom prípade treba kon-

�tatova�, �e i menej obvyklé my�lienky pri-jali úèastníci s otvorenos�ou, bez stereoty-pových bariér. No ako sme u� spomínali,odborná èas� seminára sa nevyèerpávala lenreferátmi a diskusiami. Jeho súèas�ou bolai poldòová pracovná dielòa, na vedenie kto-rej prijali pozvanie lektorky M. Melvin a S.Beach (USA), ktoré na Slovensku pôsobiav rámci Zdru�enia Orava pre demokraciuvo vzdelávaní. Úèastníci seminára si takmohli vyskú�a� viacero aktivít pre deti pred-�kolského a mlad�ieho �kolského veku, kto-ré sú priamo zamerané na stimuláciu gra-motnosti.

Pokia¾ ide o sledovanie druhého záme-ru seminára � rozvinutie èinnosti SARÈ naregionálnu úroveò prostredníctvom anga�o-vania okresných metodikov (úèastníkov se-minára), tak samotný odborný program do-plnila diskusia o tom, ako je mo�né tietoaktivity rozvinú�. Ako sme u� spomenuli,èinnos� SARÈ sa v porovnaní s predchá-dzajúcou etapou, keï sa orientovala na u��í


okruh výskumných pracovníkov, chce ot-vori� �ir�ej odbornej verejnosti, prostredníc-tvom ktorej sa posúva záujem SARÈ k sa-motným �kolám (vèítane �kôl materských).Preto�e �ir�ia odborná komunita, vèítaneúèastníkov seminára, nebola ani o existen-cii SARÈ a teda ani o je zámeroch infor-movaná, na seminári bol vytvorený priestorna sprostredkovanie týchto informácií. Tie-to informácie v spojitosti s ponúknutýmodborným programom iniciovali úèastníkovk tomu, �e prijali a sami definovali mo�-nosti, ktorými by vedeli a mohli prispie�k rozvoju aktivít SARÈ v súlade so svojimikompetenciami. Tak pre SARÈ vznikla re-álna mo�nos� napåòania zámerov, ktoré siv ostatnej dobe stanovila v súvislosti s roz-�írením svojich vplyvov.

Neboli by sme úplní, keby sme nespo-menuli, �e vydareným o�ivením a doplne-ním seminára bola prezentácia produkciedetskej literatúry vydavate¾stva BUVIKprostredníctvom jeho �éfredaktorky M.�tevkovej. Zaujímavú vydavate¾skú aktivi-tu BUVIK-u spoznali úèastníci nielen na zá-klade výkladu zámerov vydavate¾stva zo

strany jeho �éfredaktorky, ale najmä pria-mo nahliadnutím do milých (urèite nie ko-merène orientovaných) kni�iek urèenýchpre deti od najútlej�ieho veku. Ohlas a zá-ujem o prezentované kni�ky zo stranyúèastníkov bol mimoriadne pozitívny.

Tak z reakcií samotných úèastníkov, akoaj z h¾adiska zva�ovania naplnenosti záme-rov seminára, ktoré sme ako jeho organizá-tori sledovali, mô�eme kon�tatova�, �e bolprínosom pre v�etky zúèastnené strany.Tým, �e sa otvoril priestor pre komuniká-ciu ¾udí s rovnakým profesijným zamera-ním zo �ir�ieho regiónu, domnievame sa,�e sme na�li jednu z mo�ností, ako z úrov-ne metodických centier vstupova� do oblastipred�kolskej a elementárnej pedagogikyv predmetnej oblasti odborného záujmu.Okrem toho sa posunula èinnos� SARÈ donovej dimenzie a mo�no i ïal�ej etapy.O tom, kam táto etapa povedie, rozhodnevari ïal�ia organizaèná vytrvalos� tejto aso-ciácie a, pochopite¾ne, èas.

Branislav Pupala O¾ga Zápotoèná

Vá�ení absolventi 1. kvalifikaènej skú�ky

Ak ste odovzdali kópiu svojej práce na publikovanie v SJL� dr. N. Ihnátkovej, po�lite,prosíme, text svojej práce na diskete. Disketu ihneï po spracovaní vrátime.Prilo�te e�te svoje údaje: meno, názov a adresu �koly, èíslo telefónu, domácu adresua telefón, rodné èíslo.Urýchli a u¾ahèí nám to prácu.

Red.

slovenský jazyk pre 5. roŁník z− - elis.sk · jednotnœ výpoveï, využíva sa v€nich...

Documents