slovenskÁ holsteinskÁ asociÁcia...4 mmaxiaxiinfo august 2015 snažili sme sa a dúfame, že sa...

40
SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA 20 rokov od vzniku Infomagazínu August 2015

Upload: others

Post on 08-Nov-2020

0 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Page 1: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

20rokovod vzniku InfomagaziacutenuA

ugus

t 20

15

20 rokov INFA 3

Ako sme sa pripravili na niacutezke ceny mlieka

ktoreacute sme očakaacutevali viac ako dva roky 4

Alternatiacutevne metoacutedy šľachtenia novej generaacutecie

alebo cesta od geacutenu k produkcii 8

bdquoFarmaacuterske bleskovkyldquo USA a Kanada 2014 9

Medzinaacuterodnaacute naacutevšteva a intenziacutevny treacutening LH 10

Genetika pokračuje v konsolidaacutecii 12

Jalovička nad zlato 13

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec 15

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy 18

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalcia 19

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich

antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 21

Z kongresu EDF 24

Zdravie vemena 26

Pojem genomika už nie je novyacute 27

Noveacute kravy - Galeacuteria 100 000 kg mlieka 29

Top 200 fariem SR kg mlieka 32

Top 200 fariem 1 laktaacutecie SR kg mlieka 36

Obsah

VydaacutevaSLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA copy 2015Naacutedražnaacute 36 900 28 Ivanka pri Dunajitel +421 - 2 - 4594 3715 4594 3741e-mail holsteinholsteinskwwwholsteinsk

Grafickeacute a DTP spracovanie litografie a tlačKURIEacuteR plus REKLAMA sro

Ing Igor LichanecDr Jozef GalataIng Ivan Hrica

Maxiinfo pripravili

apriacutel 2014

Odbornyacute mesačniacutek pre chovateľovhospodaacuterskych zvierat a veterinaacuterov

ročniacutek XIXreg

NAJlepšia slovenskaacute dojnica Novyacute rekord v produkcii mlieka21 816 kg mlieka za 305 dniacute

Chovateľ AgroContract mliečna farma as Jasovaacute

apriacutel 200000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111114444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444ročniacutek XIX

regreg

Odbornyacute mesačniacutek pre pestovateľov rastliacuten OdOdbobornrnyacute mesačnčnniacutekiacutekk ppprerere ppppeseestotovavavateteteľoľoľoovv v v rararaststliacuteliacuten n n 3201433202 14

Integrovanaacute ochrana

Agronoacutem a klimatickaacute zmena

Rentabilitaozimnej pšenice

Mesačniacutek pre chovateľov HZ a veterinaacuterov Prinaacuteša najno-všie informaacutecie z oblasti genetiky a šľachtenia vyacuteživy a kŕme-nia techniky a starostlivosti o zdravie HZ Predplatitelia obdr-žia ako bonus exkluziacutevnu publikaacuteciu NAJ a každomesačne zdar-ma - mesačniacutek o ekonomike financiaacutech a bio-energetike wwwslovenskychovsk

Mesačniacutek pre pestovateľov rastliacuten s docircrazom na ochranu spraacutev-nu agrotechniku starostlivosť o pocircdu agroekoloacutegiu Predplati-telia obdržia ako bonus exkluziacutevnu publikaacuteciu NAJ a dostaacutevajuacute zdarma aj - mesačniacutek o ekonomike financiaacutech a bio-energetike wwwnasepolesk

Mesačniacutek o technike a technoloacutegiaacutech v poľnohospodaacuterstve a potra vinaacuterskom priemysle a ekonomicky efektiacutevnej exploataacute-cii modernej mechanizaacutecie pri poľnyacutech praacutecach a chove HZ Pred-platiteľom je zaacuteroveň zdarma distribuovanyacute aj wwwmmpresssk

bullŠkodcovia sliviekŠkodcovia sliviek

bullPerspektiacutevne podpniacutekyPerspektiacutevne podpniacuteky

bullOchrana proti šedej hnilobeOchrana proti šedej hnilobe

bullPoužiacutevanie drevenyacutech sudovPoužiacutevanie drevenyacutech sudov

všetko o pestovaniacute 42013ovocnyacutech plodiacuten a viniča cena 240 euro všetko o pestovaniacute 42013š k iacute

sady vinicea

Dvojmesačniacutek pre pestovateľov všetkyacutech druhov ovocnyacutech plodiacuten a viniča Docircraz je kladenyacute na rocirczne systeacutemy ochrany proti choro-baacutem a škodcom a moderneacute agrotechnickeacute metoacutedy s docircrazom na rez a tvarovanie Neobchaacutedza sa ani problematika vyacuteživy zavlažovania skladovania a odbytu Zaoberaacute sa aj trendmi v oblasti novyacutech odrocircd wwwsadyavinicesk

mesačniacutek o ekonomike a financiaacutech v agrosektore | ročniacutek XIII čiacuteslo 42011

Do akej ceny kukurice sa

vyacuteroba bioetanolu vyplatiacute

s 12ndash13

Mladiacute v AGROBIZNISe ndash

AGROMAGAZIacuteN otvoril diskusiu

s 14ndash15

Teacutema Hnojivaacute a chemickaacute

ochrana rastliacuten ndash ceny mieria

nahor s 23ndash29

AGROMAGAZIacuteN je exkluziacutevny bonus pre predplatiteľov časopisov Slovenskyacute CHOV Naše pole Modernaacute mechanizaacutecia v poľnohospodaacuterstve Samostatne si ho mocircžete predplatiť na tel 037778 40 70

P FečiacutekbdquoPodnikaacutemes racionalitouldquo

Vychaacutedza každomesačne v časopisovom formaacutete Zameriava sa na ekonomickeacute a finančneacute analyacutezy prognoacutezy vyacutevoja legislatiacutevu komparaacuteciu cien jednotlivyacutech komodiacutet Prinaacuteša rozhovory s topma-nažeacutermi odvetvia a ich pohľady na perspektiacutevu rozvoja agrosektora v zjednotenej Euroacutepe wwwagromagazinsk

Časopisy Časopisy s nadhľadoms nadhľadom

Vydavateľskaacute skupina periodiacutek Vydavateľskaacute skupina periodiacutek pre poľnohospodaacuterov chovateľov pre poľnohospodaacuterov chovateľov a veterinaacuterov Vaacutem ponuacuteka a veterinaacuterov Vaacutem ponuacuteka vyacutehodneacute predplatneacute časopisovvyacutehodneacute predplatneacute časopisov

TESTSekty nanašom trhu

Najlepšie klasickeacute toskaacutenske viacuteno BRUNELLO DI MONTALCINO

Tokajskeacutevyacutebery

Všetko čo chcete vedieť o viacutene čiacuteslo 1 bull Cena 90 Sk 299 euro

Časopis plnyacute viacutena V pravidelnyacutech rubrikaacutech sa dočiacutetate o najnovšiacutech udalostiach okolo slovenskyacutech viacuten ako aj reportaacuteže z vinaacutersky atrak-tiacutevnych lokaliacutet celeacuteho sveta V testoch viacuten ktoreacute pravidelne uskuto-čňujuacute naši špičkoviacute odborniacuteci sa dozviete o vyacutenimočnyacutech mokoch našej i zahraničnej proveniencie ako aj ďalšiacutech novinkaacutech a zaujiacutema-vostiach zo sveta viacutena wwwvinkosk

3

maximaxiinfoaugust 2015

Ing Ivan Hrica vyacutekonnyacute riaditeľ SHA

VAacuteŽENIacute CHOVATELIApred 20-timi rokmi praacuteve o takomto čase sme vydali 1

čiacuteslo magaziacutenu INFO Išli sme vtedy tak trochu s kožou na trh bez skuacutesenostiacute ale s elaacutenom prinaacutešať maximum infor-maacuteciiacute o holsteinskom dobytku ktoryacute sa začal na Slovensku udomaacutecňovať Logicky hlavne v uacutevodnyacutech čiacuteslach domino-vali informaacutecie o genetike aby si chovatelia vytvorili pred-stavu jednak o uacuterovni v chovateľsky vyspelyacutech krajinaacutech a zaacuteroveň o obrovskyacutech možnostiach ktoreacute praacuteve genetika v tomto smere ponuacutekala

Neskromne si mysliacuteme že SHA bola tyacutem spraacutevnym ťa-huacuteňom ktoryacute zohral rozhodujuacutecu uacutelohu v zmene filozofie chovu dojniacutec na Slovensku k čomu vyacuteznamne prispel aj

naacuteš magaziacuten INFO Je to neuveriteľneacute ale ani vo sne sme nepredpokladali

takuacuteto dlhovekosť Najvaumlčšiu zaacutesluhu na tom však maacutete Vy chovatelia a priaznivci holsteinskeacuteho dobytka Bez Vašej priazne by už daacutevno nebolo žiadneho INFA

Pripomeňme si že na tvorbe historicky 1 INFA sa po-dieľali Ing Heyder Ing Holaacuteskovaacute Ing Krebsovaacute a Ing Li-chanec Zaacutemer vydaacutevať INFO viackraacutet do roka sa nevydaril Do roku 2000 vychaacutedzalo INFO 1x ročne (v roku 1998 2x) Rozhodujuacutecim sa stal rok 2001 kedy sme vydali INFO 3x a s takouto frekvenciou vychaacutedza až doteraz

Len pre zaujiacutemavosť celkovo bolo až doteraz vydanyacutech 52 IacuteNF s naacutekladom cca 45 000 kusov Učili sme sa za po-chodu nik z naacutes nemal s vydaacutevaniacutem časopisu žiadne skuacute-senosti preto sme častokraacutet aj tŕpli ako bude Info prijateacute

20 rokov INFA

november 2014nn

min

im

iniin

foin

fo

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

MINIINFO 11_2014indd 1 26 11 2014 141452

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

august 2014

max

im

axiin

foin

fo

Maxiinfo_8_2014indd 1 16 7 2014 143903

min

im

iniin

foin

fo

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA onovember 2010

MINIINFO 11_2010indd 1 19 11 2010 83456

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

apriacutel 2012

min

iinfo

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

apriacutel 2012a

MINIINFO 04_2012_okindd 1 5 4 2012 113941

min

im

iniin

foin

fo

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA oapriacutel 2010

MINIINFO 4_2010indd 1 16 4 2010 150411

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA o

min

iinfo

info november 2013

MINIINFO 11_2013indd 1 18 11 2013 141840

4

maximaxiinfoaugust 2015

Snažili sme sa a duacutefame že sa naacutem to aspoň čiastočne dariacute aby bol obsah zaujiacutemavyacute a hlavne aby informaacutecie boli z rocircznych oblastiacute

Samozrejmosťou sa doteraz v každom vydaniacute stali bdquonajčerstvejšieldquo informaacutecie z renomovanyacutech zahraničnyacutech materiaacutelov chovateľsky vyspelyacutech krajiacuten Pochopiteľne ne-mocircžu chyacutebať informaacutecie o vyacutežive ktoraacute rozhoduje o uacutespe-chu resp o jeho opaku Tu spolupracujeme s odborniacutekmi z vyacuteživaacuterskych firiem ktoriacute dlhodobo prispievajuacute svojimi poznatkami a skuacutesenosťami za čo im patriacute naša vďaka Najmauml informaacuteciiacute na teacutemu vyacuteroby kvalitnyacutech objemovyacutech krmoviacuten nikdy nie je dosť a to aj napriek určiteacutemu pokroku ktoryacute je nespochybniteľnyacute Cesta k uacutespechu je jasne danaacute len ten kto pochopil ho mocircže dosiahnuť

Nesmieme zabudnuacuteť ani na otaacutezky technoloacutegiiacute v chove dojniacutec ktoreacute na Slovensku prešli priam revolučnyacutem vyacutevi-nom a vo vyacutedatnej miere napomohli k vyacutekonnostneacutemu rastu tohto odvetvia Žiaľ dnes je jasneacute že v tomto smere naacutem svet unikaacute

Nemaacutelo člaacutenkov bolo venovanyacutech problematike zdravia a celkoveacuteho welfare Docircraz bol kladenyacute predovšetkyacutem na prevenciu ktoraacute sa rozhodujuacutecou mierou podieľa na zve-rozdravotnom stave staacuted Teacutema mastitiacuted bunečnyacutech ele-mentov kvality mlieka je bdquovečnaacuteldquo a preto maacute v Infe staacutelu pozornosť

Najviac priestoru bolo venovaneacute reprodukcii ktoraacute robiacute vraacutesky na čele takmer všetkyacutem chovateľom Snažili sme sa predstavovať našich uacutespešnyacutech chovateľov ktoriacute dokazujuacute svojimi vyacutesledkami že sa nemaacuteme za čo hanbiť

Ukazuje sa že populaacuterne a sledovaneacute suacute aj rocirczne rebriacutečky chovov dojniacutec atď Umožňujuacute porovnaacutevať sa a mnohyacutem sluacutežia aj ako motivaacutecia

Prinaacutešame informaacutecie z chovateľskyacutech akciiacute či už uznaacutevania šľachtiteľskyacutech chovov resp chovateľskyacutech dniacute V nedaacutevnej minulosti to bola populaacuterna Kremnička ale aj Čaklov Samozrejme nechyacutebajuacute spraacutevy z Naacuterodnej vyacutestavy HD na ktorej vzniku sa SHA vyacuteraznou mierou podieľala Tohto roku si pripomiacutename už jej 10-ty ročniacutek pozyacutevame Vaacutes bude sa tradične konať v raacutemci Agrokomplexu

Veľmi radi informujeme aj o chovateľskom dni v Kočiacute-ne ktoryacute maacute svoju nespornuacute odbornuacute ale aj spoločenskuacute kvalitu Je veľmi pozitiacutevne vniacutemanyacute všetkyacutech Vaacutes srdečne pozyacutevame na 5 ročniacutek 17 septembra 2015

Neobchaacutedzali sme ani zaacutesadneacute teacutemy ktoreacute rezonova-li v našom odvetviacute vyjadrovali sme naše stanoviskaacute naacute-zory a naacutevrhy na riešenia aktuaacutelnych probleacutemov A to že ich je vyše hlavy nikto nepochybuje Ako ďalej s chovom dojniacutec na Slovensku akeacute suacute šance našich chovateľov sme schopniacute konkurovať zahraničiu bdquonedoraziacuteldquo naacutes zrušenie kvoacutet na mlieko či nedoraziacuteme sa my sami Vlaacutednu obavy pesimizmus až depresia My Slovaacuteci ako by sme mali tieto vlastnosti geneticky zakoacutedovaneacute Napriek všetkyacutem spome-nutyacutem obavaacutem si musiacuteme zachovať určituacute mieru optimizmu Opraacutevňujuacute naacutes k tomu vyacutesledky je na čom stavať ak po-pracujeme na zlepšeniacute ekonomicky docircležityacutech ukazovate-ľov

Skraacutetka snažili sme sa a staacutele sa snažiacuteme byť aktuaacutelni Do akej miery sa naacutem to dariacute musiacutete posuacutediť Vy sami pre-tože Info je tu pre Vaacutes

Dovoľte mi poďakovať všetkyacutem prispievateľom inze-rentom že naacutem zachovali priazeň a podieľali sa na tvor-be Infa V začiatkoch to boli Ing Kobza Stanislav čestnyacute predseda predstavenstva SHA Ing Dohaacutel Roacutebert Ing Bachratyacute Milan neskocircr Ing Ryba Štefan Ing Uhriacutek Ma-rian Ing Huba Jaacuten Dr Langer Jaroslav MVDr Haas Mi-loš MVDr Mitriacutek Tomaacuteš Ing Nagy Mariaacuten Doc Candraacutek Juraj Ing Chovan Vladimiacuter Ing Lichanec Igor Ing Hrica Ivan a mnohiacute ďalšiacute

Samozrejme bez pracovniacutekov SHA by to nešlo Vďaka patriacute Ing Krebsovej ktoraacute na Infe pracovala do roku 2000 ale aj Ing Valancovej za preklady Vyacuteraznou mierou sa pod kvalitu prekladanyacutech člaacutenkov podpiacutesal Dr Galata naacuteš dlho-ročnyacute spolupracovniacutek a vzaacutecny človek Špeciaacutelne poďako-vanie patriacute Ing Lichancovi za finalizaacutecie 43-och vydaniacute od roku 2001

Vaacutem všetkyacutem ešte raz ďakujeme za doterajšiu priazeň veľmi naacutes tešiacute zaacuteroveň zavaumlzuje a motivuje v ďalšom vy-daacutevaniacute Infa

Ako sme sa pripravili na niacutezke ceny mlieka ktoreacute sme očakaacutevali viac ako dva roky

Dr Milos Haas MSC PAS Nezaacutevisleacute poradenstvo pre mliečne farmy - Haas Nutrition Kanadamhaasrogerscom httpwwwhaasnutritioncom

Variabilita v naacutekupnyacutech cenaacutech mlieka sa staacuteva predviacute-dateľnou čo sa tyacuteka opakovateľnosti ako aj jej rozsahu Je to do určitej miery normaacutelny jav keď situaacutecia na trhu spocirc-sobiacute prebytok suroviny kvocircli rocircznym docircvodom a situaacuteciaacutem Obdobia zvyacutešeneacuteho dopytu a zvyacutešenyacutech cien sa striedajuacute s obdobiami opačnyacutemi keď sa trh nasyacuteti a cena suroviny

padaacute Vidiacuteme to na priacutekladoch vo všetkyacutech odvetviach ktoreacute suacute regulovaneacute zaacutekonmi trhu

Tak aj teraz globaacutelne zniacuteženaacute cena mlieka reflektuje na zvyacutešeneacute zaacutesoby mlieka alebo mliečnych produktov zniacuteže-neacutemu dopytu v určityacutech oblastiach sveta a zvyacutešenej produk-cie zase v inyacutech oblastiach sveta medzi inyacutemi aj v EUacute Všet-ky tieto cykly sa opakujuacute a buduacute sa opakovať v buduacutecnosti a je iba otaacutezkou pre každyacute biznis v našom priacutepade mliečnu farmu ako sa dokaacuteže na ne pripraviť a dlhodobo sa s nimi vyrovnať

5

maximaxiinfoaugust 2015

V roku 2013 som zaslal priacutespevok do tohto magaziacutenu kde som rozoberal potenciaacutelne dopady uvoľnenia mliečnej kvoacutety na trh s mliekom Farmy v Euroacutepe prežijuacute a nebude to len kvocircli dotaacuteciaacutem ktoreacute dostaacutevajuacute a ktoryacutemi sa nechcem zaoberať v mojom priacutespevku lebo nesuacutehlasiacutem s argumen-tom že dotaacutecie by mali byť alebo kedykoľvek buduacute rovna-keacute v raacutemci EUacute alebo globaacutelneho trhu s mliekom Každyacute trh každaacute krajina maacute svoje prednosti ako aj nevyacutehody a je na každom subjekte ktoryacute sa rozhodne podnikať aby tieto roz-poznal a dokaacutezal s nimi pracovať

Naacuteklady na mzdy a pocircdu suacute veľmi rozdielne v raacutemci kra-jiacuten a ešte viac globaacutelne vo svete Podľa jednej štuacutedie naacutekla-dy na vyacuterobu 100 kg mlieka sa vo svete pohybujuacute od 4 do 125 USD Čo neznamenaacute že krajiny s naacutekladmi 4 USD suacute na tom zaacutekonite lepšie ako tiacute so 125 USD naacutekladmi

V každej krajine suacute farmaacuteri ktoriacute suacute nespokojniacute a tvrdia že štaacutet nevytvaacutera dobreacute podmienky alebo nezastupuje ich zaacuteujmy Napriek tomu sa všade vo svete prejavuje ten istyacute jav dobriacute sa staacutevajuacute lepšiacutemi a horšiacute ešte horšiacutemi To zname-naacute že v raacutemci každeacuteho systeacutemu existujuacute farmy a podniky ktoreacute dokaacutežu nielen uacutespešne prežiť ťažkeacute obdobie ale aj dl-hodobo profitovať z produkcie mlieka Rozdiel v ekonomike fariem medzi top 15 a spodnyacutemi 15 sa každyacutem rokom prehlbuje či už v raacutemci EUacute alebo v raacutemci jednotlivyacutech krajiacuten napriacuteklad Anglicka Iacuterska Nemecka ale aj v USA a Kana-de a samozrejme aj Slovenska To znamenaacute po tom ako sa skončiacute obdobie niacutezkych cien suacute tieto lepšie farmy ešte lepšie ako predtyacutem a horšie upadli viacej Tento rozdiel bol badateľnyacute roky aj v raacutemci Slovenska mliečne farmy na vyacute-chode Slovenska len maacutelokedy dosahovali uacuteroveň fariem zo zaacutepadneacuteho Slovenska čo sa tyacuteka tržieb ako aj ziskov Far-my na Slovensku v priemere tradične zaostaacutevali za farma-mi v Čechaacutech a českeacute za nemeckyacutemi a holandskyacutemi atď Je zaujiacutemaveacute aj to že napriek tomu že počasie hraacute vyacuteznam-nuacute uacutelohu v ovplyvňovaniacute ekonomiky živočiacutešnej vyacuteroby suacute tu

značneacute rozdiely medzi farmami napriek tomu že tieto farmy boli rovnako negatiacutevne alebo pozitiacutevne ovplyvneneacute počasiacutem Niekto potrebuje 5 dobryacutech dniacute aby vyrobil kvalitnuacute senaacutež niekomu nestačia ani tri tyacuteždne Probleacutem nie je len v počasiacute ale v mysleniacute a organizaacutecii praacutece

Toto mocircžem potvrdiť z mojej osobnej skuacutesenosti v Ka-nade v USA aj na Slovensku V raacutemci mliečnych fariem existujuacute obrovskeacute rozdiely v kvalite manažmentu čo sa tyacute-ka ekonomiky staacuteda chaacutepania chodu farmy porozumenia prioriacutet z hľadiska investiacuteciiacute a manažovania pracovnej sily Systematickaacute praacuteca v každej z tyacutechto oblastiacute je extreacutemne docircležitaacute kto nedokaacuteže byť konzistentnyacute v tejto praacuteci mesiac po mesiaci rok po roku vypadne z top skupiny ekonomic-ky uacutespešnyacutech fariem a zaacutekonite tam nebude mať miesto ani v buduacutecnosti

Tiež vyacuteška investiacuteciiacute nehraacute až tak docircležituacute uacutelohu ako by si niektoriacute predstavovali na mnohyacutech uacutespešnyacutech farmaacutech fungujuacute 30 ročneacute dojaacuterne ktoreacute sa udržujuacute v dobrom stave okrem pravidelneacuteho servisu aj spraacutevnym a šetrnyacutem použiacute-vaniacutem Naopak vysokeacute a potenciaacutelne neefektiacutevne investiacutecie mocircžu zaťažiť vyacuterobu mlieka odpismi do takej miery že taacuteto nebude ziskovaacute nasledujuacutecich desať rokov aj keby sme ne-mali žiadne vyacutekyvy v cene mlieka

Tak ako ostatneacute ldquo mliečne kriacutezy ldquo aj taacuteto pominie a pred koncom tohto roka sa veci buduacute znovu normalizovať Čo je možno viac zaujiacutemaveacute je to že taacuteto kriacuteza sa očakaacutevala čo znamenaacute že sme sa na ňu mohli lepšie pripraviť

Nestaacuteva sa často v podnikaniacute že dokaacutežeme dosť presne predviacutedať kedy naacutem padne cena za produkt ktoryacute predaacuteva-me Suacutečasnyacute pokles bol však očakaacutevanyacute a na zaacuteklade skuacute-senosti z roku 2009 keď ceny mlieka padli na 18 centov za liter sa dal očakaacutevať aj rozsah poklesu cien

Mali sme šancu sa pripraviť a plaacutenovať vopred to je ob-rovskaacute vyacutehoda teraz sa ukaacuteže ako sa naacutem to podarilo

Pre niektoryacutech je jedinou priacutepravou na kriacutezu to že sa zniacuteži naacuteklad na krmivaacute za každuacute cenu a prispocircsobiacute sa suacute-časnej cene mlieka bez ohľadu na to koľko naacutes bude staacuteť strata na produkcii mlieka reprodukcii alebo zdraviacute čerstvo otelenyacutech zvierat Ak uvažujeme iba v tyacutechto dimenziaacutech potom je možno lepšie ukončiť chov dojniacutec lebo budovať chov skoro od začiatku každeacute 3-4 roky po kriacuteze je ekono-micky veľmi naacuteročneacute Jednoduchšie je v takomto priacutepade ukončiť chov

Celosvetovo keď je cena mlieka niacutezka tak sa postupne znižuje jeho produkcia ale to nie je kvocircli tomu že vyspe-leacute chovy prestanuacute dojnice kŕmiť ale preto že sa zvyacuteši vy-raďovanie neefektiacutevnych dojniacutec ktoreacute produkujuacute mlieko so stratou pri tyacutechto cenovyacutech relaacuteciaacutech Keď naacutem vychaacutedza že dojnice pod 24 litrov v našom chove suacute stratoveacute alebo ešte lepšie dojnice s laktaacuteciou pod 9500 litrov suacute stratoveacute ale naša priemernaacute uacutežitkovosť na farme je 24 litrov na lak-tujuacutecu dojnicu alebo pod 9000 l za laktaacuteciu potom sa treba zamyslieť ako sme sa pripravili na tento fakt za posledneacute dva roky Ak sme raacutetali len s tyacutem že štaacutet plne pokryje tento deficit zo svojich zdrojov tak sa to volaacute alibizmus nakoľko sme preniesli celuacute zodpovednosť na niekoho ineacuteho bez to-ho aby sme dokaacutezali objektiacutevne posuacutediť kde maacuteme rezervy

Predpokladaacutem že počas poslednyacutech dvoch rokov si

6

maximaxiinfoaugust 2015

každaacute farma bola schopnaacute stanoviť kriteacuteriaacute a priority na kto-reacute sa zameria počas niacutezkej ceny mlieka Pripravenaacute by ma-la byť analyacuteza štruktuacutery staacuteda ktoraacute povie akuacute produkciu je možneacute očakaacutevať veriacutem napriacuteklad že sa zbytočne nenavy-šovalo percento dojniacutec na prvej laktaacutecii praacuteve v tomto obdo-biacute tieto dojnice totiž vyraacutebajuacute najdrahšie mlieko zo všetkyacutech vekovyacutech skupiacuten na farme Veriacutem že za posledneacute roky sa investovalo do kvalitnyacutech manažeacuterskych programov ktoreacute suacute schopneacute vytvaacuterať zostavy na takeacuteto analyacutezy staacuteda a ktoreacute dokaacutežeme dnes efektiacutevne obsluhovať Ak dodnes nemaacuteme tieto zdroje informaacuteciiacute na farme alebo ich nedokaacutežeme vyu-žiacutevať potom sme sa nepripravili na toto obdobie

Určite by som predpokladal že farmy už dnes ma-juacute vypracovanyacute plaacuten na hodnotenie jednotlivyacutech dojniacutec te-da ekonomickeacuteho profitu na zaacuteklade ich produkcie mlieka mliečnych komponentov dĺžky medziobdobia a samozrejme veku zdravotneacuteho stavu laktačnej krivky Je to kompliko-vanaacute analyacuteza ale bez nej sa nedaacute fungovať ani pri dobryacutech cenaacutech mlieka Na zaacuteklade takejto analyacutezy sa stanovuje rentabilita jednotlivyacutech dojniacutec v raacutemci staacuteda

Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov a majiteľov fariem si už stanovila kriteacuteriaacute na vyraďovanie dojniacutec a tiež kriteacuteriaacute na mi-nimaacutelnu dennuacute produkciu pri ktorej by sa dojnice pri tyacutech-to cenaacutech mali zasuacutešať minimaacutelnu produkciu počas prvyacutech 200 dniacute v laktaacutecii pri ktorej sa dojnice už nebuduacute pripuacutešťať lebo by to signifikantne zvyacutešilo stratu Veriacutem že tieto čiacutesla suacute daneacute do perspektiacutevy s dotaacuteciami na dojnicu a dajuacute každeacute-mu odpoveď či aj po dotaacuteciaacutech je dojnica stratovaacute Ak sme to neurobili spraacutevne tak sme v podobnej situaacutecii ako treacutener tiacutemu ktoryacute siacutece nevidel nikdy hrať svojich hraacutečov ale chce zostaviť tiacutem ktoryacute bude vyhraacutevať Je to nemožneacute

Do tejto kategoacuterie patria aj kriteacuteriaacute na perspektiacutevu doj-niacutec s vysokyacutemi somatickyacutemi bunkami aby naacutehodou nedoš-lo k tomu že mlieko skončiacute v neštandarde čo by spocircsobilo ďalšiacute vyacutepad priacutejmov Naacutehly vyacutebuch mastitiacuted počas leta by bol veľmi nepriacutejemnyacute v takomto obdobiacute Len dojnice so zdravyacutem vemenom dokaacutežu a majuacute šancu preukaacutezať ich genetickyacute po-tenciaacutel Nie je ľahkeacute definovať čo znamenaacute dojnica so zdra-vyacutem vemenom Pracujem na tom praacuteve teraz pri hodnoteniacute niektoryacutech chovov v Ontaacuteriu s tunajšou skupinou veterinaacuterov

Predpokladaacutem že na vaumlčšine fariem už prebehol treacutening dojičov a kŕmičov a tiacuteto boli tiež oboznaacutemeniacute so situaacuteciou v cenaacutech mlieka to znamenaacute že sa ešte zlepšiacute praacuteca pri miešaniacute krmiacutev rovnomernom daacutevkovaniacute krmiacutev dennom po-čiacutetaniacute zvierat a priacutepravy krmiacutev pre spraacutevny počet zvierat

U dojičov sa zvyacuteši preciacuteznosť a tyacutem aj prevencia masti-tiacuted ktoraacute maacute obrovskyacute negatiacutevny dopad na ekonomiku cho-vu a vyraďovanie dojniacutec zlepšiacute sa vydaacutejanie dojniacutec priacuteprava dojniacutec aby sa každaacute naacutevšteva dojaacuterne skutočne vyplatila

Ak maacutete staacutedo so somatikou nad 400 000 a veriacutete to-mu že robiacutete všetko spraacutevne je čas sa pozrieť realite do očiacute Je iba jeden fakt keby ste robili veci spraacutevne nemali by ste somatiku nad 400 000

V obdobiacute keď sme vedeli o potenciaacutelnej kriacuteze v cenaacutech mlieka sa iste venovala pozornosť ešte vo zvyacutešenej miere ako inokedy priacuteprave objemovyacutech krmiacutev ich kvalita a množ-stvo ovplyvnili najvaumlčšiacute vyacutedavok na liter mlieka teda krmivaacute Zrealizoval sa plaacuten na zniacuteženie odpadu z krmiva kvocircli zleacute-

mu utlaacutečaniu objemov v jamaacutech alebo dĺžke rezanky Tieto straty mocircžu predstavovať 10-15 z objemu vyrobenyacutech kr-miacutev ktoreacute siacutece skončia na hnojisku ale sa dajuacute do spotreby na vyacuterobu mlieka a takto zvyšujuacute naacuteklady na vyacuterobu mlieka

Vaacuteš poradca vaacutem už iste vysvetlil že ako sa vlastne me-ria kvalita krmiacutev tiež vaacutem vysvetlil že v senaacuteži nie je až takaacute priorita či maacutete 17 alebo 19 NL alebo 42 alebo 45 NDV ale docircležitejšie je percento nestraacuteviteľnej vlaacutekni-ny a straacuteviteľnosť potenciaacutelne straacuteviteľnej vlaacutekniny ktoreacute sa dnes merajuacute priamo a nie cez kalkulaacutecie Nestačiacute už len po-znať straacuteviteľnosť po 24 alebo 48 hodinaacutech Ak ste dodnes ešte nepracovali ani s touto straacuteviteľnosťou pri priacuteprave kŕmnych programov tak ste rovno zmeškali dva vlaky Prav-depodobne nekŕmite spraacutevnu daacutevku a na docircvažok si vyraacute-bate objemoveacute krmivaacute na zaacuteklade staryacutech parametrov čo vaacutes v konečnom docircsledku daacuteva do veľkej nevyacutehody oproti tyacutem ktoriacute tieto informaacutecie dnes využiacutevajuacute

Mali by ste vedieť aj to že daacutevky sa už nebalancujuacute na obsah NL a ani na obsah metabolizovateľnyacutech bielkoviacuten ale že sa hodnotia aminokyselinoveacute profily daacutevky Na takeacuteto balancovanie daacutevok musiacutete mať veľmi dobryacute labaacutek a systeacutem odberu vzoriek Tento priacutestup dokaacuteže ušetriť veľkeacute množstvo skrmovanyacutech bielkoviacuten bez straty na produkcii mlieka Čo znamenaacute ušetriť naacuteklady na liter mlieka

Tiež je potrebneacute aby ste mali informaacutecie o tom že dobraacute kukuričnaacute silaacutež nie je taacute ktoraacute je taacute najvyššia ale taacute ktoraacute maacute tiež vysokyacute podiel potenciaacutelne straacuteviteľnej vlaacutekniny a taacuteto sa dokaacuteže ryacutechlo traacuteviť v bachore čo sa dnes pravidelne meria v labaacuteku Tiež vieme že obsah škrobu je docircležityacute ale docirc-ležitaacute je aj straacuteviteľnosť škrobu a taacuteto je značne ovplyvnenaacute spracovaniacutem zrna tiež sa to bežne meria v labaacuteku a podľa toho sa pripravujuacute kŕmne programy Tieto zmeny dnes po-maacutehajuacute ušetriť veľkeacute peniaze na krmivaacutech Ak tieto para-metre nepoznaacutete alebo ich nedokaacutežete využiť tak ste určite v nevyacutehode oproti farmaacutem ktoreacute tieto poznatky dnes vyu-žiacutevajuacute Mali by ste mať priacutestup k najmodernejšiacutem metoacutedam analyacutez krmiacutev mali by ste vedieť uplatniť vyacutesledky tyacutechto roz-borov tak ako ich uplatňujuacute farmaacuteri vo vyspelyacutech chovoch

Naacutekup aditiacutev do kŕmnych daacutevok je kapitola sama o se-be ich cena je veľakraacutet značnaacute či už na dojnicu alebo li-ter mlieka Ako nezaacutevislyacute poradca jednou z mojich uacuteloh pre mojich klientov je hodnotenie tyacutechto produktov na zaacuteklade informaacuteciiacute z vyacuteskumu a praxe Mnohiacute by boli prekvapeniacute keď zistia že až 85 takyacutechto produktov nemaacute dostatočneacute informaacutecie o ich skutočnej uacutečinnosti vaumlčšinou predajcovia poskytujuacute vyacutesledky pokusov na farmaacutech ktoreacute vocircbec nema-juacute hodnotu pri hodnoteniacute produktu Niektoriacute siacutece majuacute aj vyacute-sledky z vyacuteskumov ale tieto veľakraacutet alebo použiacutevajuacute oveľa vyššie daacutevkovanie produktu ktoreacute by na farme nebolo nik-dy rentabilneacute alebo celyacute experiment je nastavenyacute tak že sa v podstate nedaacute replikovať na farme alebo lepšie povedaneacute ekonomickyacute priacutenos by nebol viditeľnyacute

Predaj aditiacutev je obrovskyacute priemysel ktoryacute raacuteta s priacutejmom z predaja na mliečnych farmaacutech aj počas niacutezkych cien mlie-ka ich agresivita v oblasti predaja sa zvyšuje s obtiažnosťou predaja a je na zodpovednosti manažmentu farmy a ich po-radcov aby posuacutedili každuacute investiacuteciu v tejto oblasti zodpo-vedne Len poradca ktoryacute je skutočne nezaacutevislyacute a maacute vzde-

7

maximaxiinfoaugust 2015

lanie a skuacutesenosť na to aby dokaacutezal posuacutediť tieto produkty vaacutem mocircže pomocirccť pri ich vyacutebere

Tak isto veriacutem že už je na farmaacutech nastavenyacute program na reprodukciu ktoryacute produkuje aspoň 19 intenzitu za-brezaacutevania veriacutem tiež že bdquozabrezaacutevkaldquo a medziobdobie už nie suacute hlavneacute ukazovatele uacutespešnosti reprodukcie Tieto uacutedaje mocircžu byť skresľujuacutece a mocircžu vyuacutestiť do nespraacutevneho interpretovania vyacutesledkov reprodukcie a neskoreacuteho rozpo-znania ekonomickyacutech straacutet Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov chaacutepe pojem intenzita zabrezaacutevania a vidia rozdiel medzi tyacutemto pojmom a samotnou zabrezaacutevkou

Takto by som mohol menovať aj ďalšie oblasti ako je spraacutevne ošetrovanie paznechtov kuacutepanie končatiacuten monito-rovanie dojniacutec po pocircrode kvalita a hygiena podstielky orga-nizaacutecia skupiacuten v staacutede oblasti ktoreacute naacutem v minulosti spocircso-bovali probleacutemy o ktoryacutech sme vedeli že naacutes stoja peniaze či už priamo na produkcii mlieka alebo pri predčasnom vy-raďovaniacute dojniacutec Všetky tieto oblasti mali byť riešeneacute v takom rozsahu ako ich riešili farmy na zaacutepad od naacutes a s ktoryacutemi chceme suacuteťažiť v rentabilnej produkcii mlieka

Veriacutem že za posledneacute dva roky sa vaumlčšine fariem poda-rilo zostaviť tiacutem ľudiacute v oblasti servisu ktoriacute suacute profesionaacute-li či už sa jednaacute o poradcu chovu veterinaacutera vyacuteživaacutera paznechtaacutera inseminaacutetora ktoryacutech priacutestup a vyacutesledky značne ovplyvnia chod farmy Pevne veriacutem že v raacutemci tej-to skupiny sa stanovil plaacuten na tento ako aj ďalšie roky sta-novili sa kraacutetkodobeacute a dlho-dobeacute ciele ktoryacutech napĺňanie sa pravidelne kontroluje Veriacutem tiež že tento tiacutem ľudiacute je do detailov oboznaacutemenyacute s naacutekladmi na liter mlieka naacutekladmi na odchov jaloviacutec a že praacuteve tieto ukazovatele rozhodujuacute o tom či taacuteto skupina ľudiacute dokaacuteže previesť tuacuteto farmu cez ťažšie obdobia

Plaacutenovanie bez spaumltnej kontroly a vyvodenia docircsledkov je len hra o ničom Z mocircjho pohľadu farma ktorej sa ro-ky nedariacute nie je len v docircsledku zlyacutech dojičov kŕmičov alebo tiež zootechnikov Vždy je to top manažment farmy ktoryacute je zodpovednyacute za jej chod Top manažment rozhoduje o tom ktoriacute ľudia buduacute zodpovedniacute za jednotliveacute oblasti na farme a top manažment maacute mať naacutestroje na monitorovanie svojej farmy Toto nie je ľahkeacute zostaviť ale top manažment si vy-beraacute okruh svojich poradcov ktoriacute by mali tieto informaacutecie poskytovať

Ak sa naacutem podarilo farmu takto po manažeacuterskej zoo-technickej a agronomickej straacutenke pripraviť som presved-čenyacute že taacuteto prejde aj cez suacutečasnuacute mliekovuacute kriacutezu bez vaacutež-nejšieho zavaacutehania Tyacutem ktoryacutem sa to nepodarilo a buduacute musieť uvažovať o ukončeniacute produkcie mlieka treba pove-dať že aj to je suacutečasť normaacutelneho procesu Produkcia mlie-ka nie je pre každeacuteho zaoberaacute sa ňou dlhodobo skupina ľu-diacute ktoraacute maacute dobreacute manažeacuterske schopnosti vaacutešeň pre chov

dojniacutec a porozumenie a cit pre chod farmy Je to biznis kto-ryacute zahŕňa veľa riziacutek ale ktoreacute suacute manažovateľneacute v priacutepade že rozumieme prostrediu v ktorom sa nachaacutedzame Vyacutevoj v tejto oblasti tiež napreduje ryacutechlo noveacute metoacutedy sa objavu-juacute každyacute mesiac a je potrebneacute sa vedieť v nich zorientovať

Mlieko ako komodita musiacute suacuteťažiť s novyacutemi produktami ktoreacute sa vehementne snažia ukrojiť z jeho trhu Tak to bo-lo aj v minulosti keď rocirczne bdquokolyldquo ( pepsi coka alebo ko-fo) ubrali mlieku podiel na trhu dnes suacute to soacutejoveacute naacutepoje mandľoveacute ryžoveacute ktoreacute sa snažia vytlačiť mlieko z pultov Nemocircžeme očakaacutevať že v dohľadnej dobe sa v rozvinutyacutech krajinaacutech signifikantne zvyacuteši spotreba mlieka skocircr naopak Zvyacutešia sa požiadavky od spracovateľov na kvalitu mlieka či už z hľadiska somatickyacutech buniek alebo mliečnych kom-ponentov Nie je naacutehodou že farmy v USA a Kanade ale aj zaacutepadnej Euroacutepe pripisujuacute zvyacutešenyacute docircraz obsahu mlieč-nych komponentov v mlieku Priemernaacute farma v Ontaacuteriu dnes musiacute produkovať aspoň 14 kg tuku a 115 kg bielko-viacuten na kus a deň špičkoveacute sa pohybujuacute na uacuterovni 17 kg

tuku a 13 kg bielkoviacuten To je zhruba 38-40 litrov mlieka so 4 tukom a 33 biel-koviacuten Keď u mocircjho klienta v Ontaacuteriu ktoryacute dojiacute 35 litrov padne tuk (ktoryacute sa testuje denne pri odbere mlieka) zo 4 na 395 počas dvoch dniacute je to docircvod z jeho strany na telefonaacutet čo robiť a ako to riešiť Predstavuje to vyacutepadok v priacutejmoch A keďže splaacutet-ky uacuteverov suacute nastaveneacute dosť jasne každyacute takyacuteto vyacutepadok aj počas niekoľko dniacute za me-siac predstavuje probleacutem

Tak isto sa zvyacutešia požiadavky na znižovanie emisiiacute z fa-riem tieto opatrenia prekvapia tyacutech producentov ktoriacute si mysleli že niacutezka produkcia nebude probleacutem a že zvyacutešenyacute počet kraacutev vykompenzuje zniacuteženuacute produkciu podľa ich teoacute-rie Pri kalkulaacutecii produkcie metaacutenu na kg vyrobeneacuteho mlie-ka na počet dojniacutec takyacuteto producenti čoskoro zistia že bu-duacute čoskoro musieť zmeniť ich plaacuten Toto postupne ovplyvniacute aj dotačnuacute politiku na Slovensku bude ťažkeacute daacutevať dotaacute-cie na udržanie stavov tam kde je produkcia niacutezka a po-diel produkovanyacutech emisiiacute na kg mlieka nevyhovuje novyacutem štandardom

Vyacutepadok mlieka z fariem ktoreacute nezvlaacutednu adaptaacuteciu na noveacute podmienky zvyacuteši postupne dopyt po surovine a tyacutem aj cenu mlieka Je to suacutečasť ozdravovacieho procesu Až do ďalšieho cyklu kedy sa trh znovu ocitne dole a kedy buduacute kriteacuteriaacute na uacutespech ešte o čosi vyššie a znovu len tiacute ktoriacute sa na to pripravili postuacutepia ďalej Takto sa bude trh vyviacutejať na naacuterodnej ale aj medzinaacuterodnej uacuterovni a takto sa trh s mlie-kom spraacuteval aj v minulosti vo svete Toto sa tyacuteka fariem ale aj spracovateľov mlieka vyacuteroby kŕmnych zmesiacute a celeacuteho priemyslu ktoryacute ponuacuteka servis mliečnym farmaacutem Kriteacuteriaacute na uacutespešneacute podnikanie sa zvyšujuacute všade a je len na naacutes ako sa im prispocircsobiacuteme a ako sa na ne pripraviacuteme

8

maximaxiinfoaugust 2015

Ing Jan Nevoral PhD

Koniec roka stareacuteho a začiatok noveacuteho naacutes často privaacute-dza k bilancovaniu Bilancia však neznamenaacute len minulosť veľakraacutet priacutejemnejšiacutem sa zdaacute byť pohľad do buduacutecnosti Praacuteve šľachtenie v chovoch holsteinskeacuteho dobytka naacutem už niekoľ-kokraacutet ukaacutezalo že ryacutechla realizaacutecia zdanlivo bdquofantastickyacutech viacute-ziiacuteldquo nie je nič neobvykleacute

K pokroku naacutes vedie nespokojnosť Nespokojnosť nad nedokonalosťou suacutečasneacuteho stavu To isteacute sa daacute povedať aj o suacutečasnom šľachteniacute holsteinskeacuteho dobytka Aacuteno napriek dynamickeacutemu pokroku na čele so sekvencovaniacutem DNA sle-dovaniacutem genetickyacutech polymorfizmov a do praxe dotiahnu-tou genomikou Praacuteve tieto pokročileacute postupy naacutem umožňujuacute uacutečinnejšiu selekciu = alfa a omega šľachtiteľskeacuteho procesu Avšak ani genomickaacute selekcia to suacutečasneacute želiezko v ohni nie je bez chyby Spomiacutenanaacute chyba spočiacuteva v jednom zo zaacuteklad-nyacutech biologickyacutech princiacutepov - tzv Geacutenovej expresii Čo si maacute-me pod tyacutem predstaviť

Tradičneacute i moderneacute postupy selekcie suacute založeneacute na vyacute-bere podľa genetickej vyacutebavy jedinca Spraacutevna selekcia rodi-čovskeacuteho paacuteru vedie napr k vyššiemu množstvu tuku v jed-nom kilograme mlieka ich dceacutery Čo však skutočne stojiacute za spomiacutenanou lepšou uacutežitkovosťou potomka Mocircže to byť vaumlč-šie množstvo enzyacutemov zodpovednyacutech za synteacutezu mliečneho tuku v mliečnej žľaze dojnice Alebo vyššia aktivita enzyacutemu ktoreacuteho chemickaacute štruktuacutera bola zmenenaacute Pravdepodobne kombinaacutecia oboch Množstvo a aktivita tohto enzyacutemu potom skutočne mocircže tvoriť rozdiely medzi dojnicami s rocircznym per-centom tuku v mlieku Priacutetomnosť každeacuteho enzyacutemu vraacutetane tyacutech syntetizujuacutecich mliečny tuk je však predurčenaacute gene-tickou predlohou v DNA každej z buniek Potom stačiacute drob-naacute zmena v docircsledku šľachtenia alebo genetickaacute mutaacutecia a enzyacutem vyzeraacute inak - buď lepšie a je aktiacutevnejšiacute alebo horšie a funguje zle alebo vocircbec nie

Kyacutem tradične sme do plemenitby vyberali zvierataacute podľa uacutežitkovosti potomstva dnešneacute postupy naacutem umožňujuacute na-

hliadnuť už priamo do genet ickeacuteho zaacutepisu zvierat aj rodičovskej generaacutecie Tie najprog-resiacutevnejš ie postupy šľachtenia suacute teraz dokonca založeneacute len na opakovanej selek-cii zvierat na zaacuteklade ich genetickej vyacutebavy Avšak samotnaacute priacute-tomnosť požadovaneacute-ho genetickeacuteho zaacutepisu v genetickej vyacutebave ešte neznamenaacute priacute-

tomnosť enzyacutemu ktoryacute je tyacutemto geacute-nom koacutedovanyacute V extreacutemnom priacute-pade mocircžeme vy-brať zviera ktoreacute maacute požadovanuacute geacutenovuacute vyacutebavu ale

bez dostatočnej geacutenovej expresie ktoraacute by aj fakticky zvyacutešila napr množstvo tuku v mlieku Na obhajobu genomickej selek-cie je potrebneacute dodať že tento nedostatok totiž možnyacute rozdiel medzi genoacutemom a enzymatickou vyacutebavou je kompenzovanyacute počtom sledovanyacutech geacutenov aby sme možnuacute chybu eliminovali na minimum

Prepis genetickej informaacutecie do mediatorovej RNA a pro-teiacutenu - enzyacutemu je nazyacutevanaacute geacutenovou expresiou Kľuacutečovou suacutečasťou spomiacutenanej geacutenovej expresie je tzv transkripcia teda prepis genoacutemu do mediatorovej RNA - ribonukleovej kyseliny (mRNA) Taacuteto mRNA tvoriacute akyacutesi predstupeň v tvorbe konečneacuteho enzyacutemu Tak či onak množstvo mRNA sluacuteži ako ukazovateľ toho či požadovanyacute geacuten je zuacuteročenyacute do tvorby enzyacutemu a nie je v genoacuteme len pre okrasu Pretože si suacute RNA a DNA chemicky veľmi podobneacute je možneacute pre meranie RNA využiacutevať podobneacute postupy ako v priacutepade genoacutemu Ak sa naacutem do hľadaacutečika dostane mRNA hovoriacuteme o tzv transkriptoacuteme - je to obdoba genoacutemu len na ďalšej uacuterovni geacutenovej expresie

Je zrejmeacute že takaacuteto transkriptomickaacute selekcia by mohla byť vyacuterazne ešte presnejšia a efektiacutevnejšia Večne nespokojneacute ldquozleacute jazykyrdquo by však mohli namietať že ani množstvo mRNA nemusiacute vždy zodpovedať množstvu požadovaneacuteho proteiacute-nu Všetko totiž zaacuteležiacute na ďalšom krocircčiku k proteiacutenu - prepisu mRNA do proteiacutenov ktoreacute tiež zahŕňajuacute enzyacutemy Takeacutemu pre-kladu hovoriacuteme translaacutecia Množstvo a spektrum takto prelo-ženyacutech proteiacutenov sa označuje ako proteom a keby sme chceli selektovať na priacutetomnosť proteiacutenov museli by sme tuacuteto selek-ciu označiť ako proteomickuacute selekciu Takaacute selekcia je ale do-teraz oveľa vzdialenejšia než transkriptomickaacute selekcia podľa mRNA Docircvodom suacute technickeacute ťažkosti pri detekcii špecific-kyacutech proteiacutenov - jednaacute sa o podstatne ťažšiu menej presnuacute a časovo naacuteročnuacute analyacutezu Takaacute selekcia by však zatiaľ veľmi predražila celyacute šľachtiteľskyacute postup

Aby sme sa vraacutetili k bilancii spočiacutetajme a podčiarknime trendy v suacutečasnom vyacutevoji selekcie

genomika je pokrok ale nie je dokonalaacute natoľko aby sme sa s ňou natrvalo uspokojili Ako ďalšiacute možnyacute postup ktoryacute analyacutezu spresniacute a pritom nebude astronomicky naacutekladnyacute je transkriptomickaacute selekcia Zo skuacutesenostiacute poslednyacutech rokov a suacutečasnyacutech trendov je zrejmeacute že aj tie najsmelšie predsta-vy sa mocircžu stať veľmi skoro skutočnosťou a vysmiať sa im by mohlo znamenať že sa zakraacutetko stretneme u transkriptomic-kej selekcii v praxi Scheacutema všetkyacutech 3 typov selekcie naacutejdete na wwwmtssrocz

Alternatiacutevne metoacutedy šľachtenia novej generaacutecie alebo cesta od geacutenu k produkcii

9

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman preložil a upravil Igor Lichanec

Celkovaacute produkcia mlieka v roku 2014 bola v USA 93 440 028 220 kg a zaznamenala naacuterast oproti predchaacute-dzajuacutecemu roku vo vyacuteške 2 177 243 376 kg čo bol piaty najvaumlčšiacute naacuterast v histoacuterii Celkovaacute vyacuteroba mlieka v 34 štaacute-toch USA vzraacutestla a len v štyroch zostala bez zmeny Štaacutet s najvaumlčšou vyacuterobou mlieka California zaznamenal zvyacutešenie produkcie o 490 333 352 kg na druhom mieste sa umiestnil Texas s 317 514 659 kg

Celkovyacute počet kraacutevPriemernyacute počet dojniacutec v USA v roku 2014 bol 9 257 000

čo predstavuje naacuterast o 33 000 kusov a bolo to najviac od ro-ku 2008 Celkoveacute stavy kraacutev vzraacutestli iba v 14 štaacutetoch polovica z nich na Zaacutepade USA Drvivaacute vaumlčšina naacuterastu kraacutev bola za-znamenanaacute v Texase (26 000 kusov) Michigan bol na druhom mieste s 10 000 kusmi Osemnaacutesť štaacutetov zaznamenalo pokles a najviac stavy poklesli v štaacutete Kentucky o 8 000 kusov

Podľa uacutedajov USDA (Ministerstvo pocircdohospodaacuter-stva USA) počty kraacutev zostali takmer bez zmeny v Californii a Wisconsine Tieto dva štaacutety zaacuteroveň predstavujuacute takmer

jednu tretinu všetkyacutech kraacutev v USAZaznamenali sa tri zaujiacutemaveacute zme-

ny v bdquoTop desiatke štaacutetov v počte kraacutevldquo Texas sa posunul z čiacutesla 7 na 6 miesto si vymenil s Minnesotou a Washington na-hradil Ohio na 10 mieste

Produkcia mlieka na kravuPo malom zvyacutešeniacute priemernej produkcie na kravu v ro-

ku 2013 o 44 kg došlo v roku 2014 k vyacuterazneacutemu naacuterastu až o 200 kg Počas predchaacutedzajuacutecich 20 rokov sa produkcia na kravu v priemere zvyacutešila o 142 kg za rok

Priemernaacute uacutežitkovosť v roku 2014 na kravu v USA bo-la 10 096 kg avšak iba v 12 štaacutetoch sa prekročil celoštaacutet-ny priemer Trinaacutesť štaacutetov bolo pod 8 165 kg vraacutetane piatich ktoreacute boli až pod hranicou 6 350 kg

Zaacutepad USA bol jedinyacute regioacuten nad celoštaacutetnym prieme-rom Vyacuteroba na kravu vzraacutestla v 45 štaacutetoch a zostala bez zmeny v dvoch Noveacute Mexiko si udržalo najvyššiacute priemer už šiesty rok v rade a bolo prvyacutem štaacutetom ktoryacute prekročil 11 340 kg Colorado sa umiestnilo na druhom mieste aj tretiacute rok po sebe

TOP 10 bdquoMLIEČNYCHldquo ŠTAacuteTOV USA 2014

NAJVIAC KRAacuteV(KUSY)

NAJVYŠŠIA VYacuteROBA MLIEKA (MILIARDY KG)

NAJVYŠŠIA UacuteŽITKOVOSŤ (KG)

NAJVIAC KRAacuteV NA STAacuteDO (KUSY)

California 1780000 California 19221 New Mexico 11392 New Mexico 2485

Wisconsin 1271000 Wisconsin 12619 Colorado 11328 Arizona 1930

New York 615000 Idaho 6298 Michigan 11186 Nevada 1450

Idaho 575000 New York 6235 Arizona 11054 Colorado 1200

Pennsylvania 530000 Pennsylvania 4850 Idaho 10954 California 1199

Texas 463000 Texas 4681 Washington 10949 Hawaii 1100

Minnesota 460000 Michigan 4362 Nevada 10802 Idaho 1085

Michigan 390000 Minnesota 4144 California 10798 Texas 1052

New Mexico 323000 New Mexico 3680 Utah 10427 Florida 946

Washington 273000 Washington 2989 Iowa 10190 Wyoming 600

NAJVIAC MLIEKA NA STAacuteDO (KG)

NAJVIAC NOVYacuteCH KRAacuteV (KUSY)

NAJVIAC NOVEacuteHO MLIEKA (MILIOacuteNY KG)

NAJVAumlČŠIacute NAacuteRAST UacuteŽIT NA KRAVU (KG)

New Mexico 28305290 Texas 26000 California 491 Arkansas 929

Arizona 21333328 Michigan 10000 Texas 318 Nevada 799

Nevada 15662932 Colorado 7000 Michigan 202 North Dakota 593

Colorado 13593305 Kansas 7000 Idaho 201 Georgia 540

California 12943525 Washington 7000 Colorado 166 Mississippi 534

Idaho 11883686 New York 5000 New York 123 Florida 458

Texas 10638132 Arizona 3000 Washington 113 Alaska 454

Florida 8755167 South Dakota 3000 Wisconsin 101 Missouri 398

Hawaii 6787345 Idaho 2000 Arizona 95 Kentucky 379

Washington 6227311 Indiana 2000 Kansas 81 Virginia 365

bdquoFarmaacuterske bleskovkyldquo

USA a Kanada 2014

10

maximaxiinfoaugust 2015

Mliečne farmy a čiacuteslaVlaňajšiacute rok bol v histoacuterii USA finančne najlepšiacutem keď ce-

ny mlieka a zisk prekročili všetky predchaacutedzajuacutece zaacuteznamy Celkovyacute počet licencovanyacutech fariem klesol o 1631 čo repre-zentuje 35 pokles v roku 2014 na rekordneacute minimum 45 344 čo je ešte menej než mali Wisconsin a Minnesota spolu v roku 1992 Z uacutedajov USDA ďalej vyplyacuteva že Pennsylvaacutenia bola jedinyacutem štaacutetom ktoryacute už druhyacute rok v rade zaznamenal naacuterast staacuted a to o 60 v roku 2013 a až 170 staacuted v roku 2014

Menej mliečnych fariem a vyššia vyacuteroba znamenali aj vyššiu priemernuacute veľkosť staacuteda na 204 kusov kraacutev Rok 2014 tak predstavoval naacuterast o 8 kusov a pričom až paumlť štaacutetov ma-lo priemernuacute veľkosť staacuteda viac ako 1 000 kraacutev (všetky tieto suacute na Zaacutepade) Liacutedrom rebriacutečka v počte kraacutev na staacutedo je No-veacute Mexiko s počtom 2485 kraacutev

Vaumlčšie staacuteda a produktiacutevnejšie kravy znamenajuacute že cel-kovaacute produkcia mlieka vzraacutestla na farmaacutech v roku 2014 na 5 647 kg za deň a 2 061 123 729 kg ročne

Kanada 2014 v čiacuteslachPodľa poslednyacutech uacutedajov z kanad-

skeacuteho informačneacuteho centra - CDN exis-tuje 11 962 fariem ktoreacute produkujuacute mlie-ko v 10 kanadskyacutech provinciaacutech

Asi polovica všetkyacutech mliečnych fa-riem sa nachaacutedza v Quebecu a ďalšia tretina je v Ontaacute-riu (pozri mapku) Kanada je domovom pre 959 300 kusov dojniacutec a 444 200 mliečnych jaloviacutec vo veku 1 roka alebo staršiacutech

Rozhodujuacuteci a najbežnejšiacute spocircsob ustajnenia je vaumlz-neacute ktoreacute sa podľa poslednyacutech štatistickyacutech uacutedajov využiacute-va na 724 percenta kanadskyacutech fariem Dvadsaťtri percent fariem maacute voľneacute ustajnenie zatiaľ čo 46 percenta fariem využiacuteva systeacutem robotickeacuteho dojenia v spojitosti s voľnyacutem ustajneniacutem Priemernaacute veľkosť staacuteda v roku 2014 bola v Kanade 80 kraacutev

Medzinaacuterodnaacute naacutevšteva a intenziacutevny treacutening lineaacuterneho hodnotenia

26 pracovnyacute tyacuteždeň v dňoch od 22 juacutena 2015 do 26 juacutena 2015 sme v Slovenskej Holsteinskej Asociaacutecii priviacutetali dvoch mladyacutech boniteacuterov zo zahraničia Cieľom bolo ich zaškolenie v oblasti li-neaacuterneho hodnotenia exterieacuteru holsteinskeacuteho dobytka a tiež odo-vzdať im skuacutesenosti ktoreacute sme ziacuteskali počas 20 rokov vyacutekonu li-neaacuterneho hodnotenia (ďalej LH) v Slovenskej republike

Prvyacute Argam Asatryan (24 ro-kov) pochaacutedzal z Armeacutenska a vy-študoval školu so zameraniacutem na energetiku druhyacute Ivan Simonov (26 rokov) z Ruskej federaacutecie bol pocircvodne moacutednym dizajneacuterom aj takto netradične sa mocircžu ľudia bdquopretransformovaťldquo v priacutepade po-treby na hodnotiteľov - boniteacuterov holsteinskeacuteho dobytka

KANADA 2014 PODĽA PROVINCIIacute

Provincia Počet fariem ks Počet kraacutev ks Počet jaloviacutec ks

Alberta 566 80 700 38 700

British Columbia 455 72 600 34 500

Manitoba 308 43 200 19 200

New Brunswick 206 18 900 8 800

Newfoundland and Labrador 32 6 000 2 100

Nova Scotia 229 23 000 10 200

Ontario 3 926 318 800 163 100

Prince Edward Island 180 13 900 7 000

Quebec 5 894 354 800 151 500

Saskatchewan 166 27 400 9 100

Celkom 11 962 959 300 444 200

11

maximaxiinfoaugust 2015

Tyacuteždeň určite nebol uacuteplne optimaacutelny z časoveacuteho hľa-diska na komplexneacute zvlaacutednutie systeacutemu hodnotenia exte-rieacuteru a aj celej problematiky LH Tiacuteto dvaja mladiacute a veľmi šikovniacute ľudia však veľmi ryacutechlo zvlaacutedli nevyhnutnuacute bdquoporciuldquo teoacuterie a praktickeacute ukaacutežky hneď v prvyacute deň u naacutešho uacutespeš-neacuteho chovateľa v ZOO Diviacutezii Selice sro

V ďalšiacutech dňoch s našim kolegom Ing Deacutenesom straacutevili množstvo času intenziacutevne pracovali každyacute deň od raacutena až do neskoreacuteho popoludnia hodnotili desiatky kraacutev na far-maacutech v PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCONTRACT Mikulaacuteš as

Sme presvedčeniacute že okrem naplnenia hlavneacuteho cieľa tohto stretnutia sa naacutem vzaacutejomne podarilo vytvoriť i ne-formaacutelne priateľstvaacute ktoreacute buduacute pretrvaacutevať do buduacutecnosti rovnako ako sme si už ldquozvyklirdquo v raacutemci pocircsobenia boniteacute-rov WHFF - Svetovej holsteinsko friacutezskej federaacutecie

Na zaacutever by sme chceli poďakovať našim chovateľom z ZOO Diviacutezii Selice sro PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCON-TRACT Mikulaacuteš as ktoriacute naacutem poskytli zvierataacute a vytvorili optimaacutelne podmienky na praacutecu

Rovnako SHA ďakuje aj spoločnosti GENOSERVICE Corp as ktoraacute bola hlavnyacutem iniciaacutetorom a pomohla naacutem aj s realizaacuteciou tohto stretnutia

Prvyacute deň - teoacuteria LH a stretnutie v ZOO Diviacutezii Selice sro

Praktickyacute vyacutekon lineaacuterneho hodnotenia diskusia a porov-naacutevanie vyacutesledkov na farme v Jasovej

Uacutespešneacute finaacutele a prevzatie certifikaacutetov na obraacutezku sprava Argam Asatryan Csaba Deacutenes Ivan Simonov Igor Lichanec

12

maximaxiinfoaugust 2015

Chad Dechov Hoardacutes Dairyman preložila a upravila Ing Soňa Krebsovaacute

V poslednom desaťročiacute dva hlavneacute faktory zmenil i svet umelej inseminaacutecie Prvyacutem fak-torom bolo zavedenie genomi-ky Genomika zmenila spocircsob akyacutem inseminačneacute spoločnosti a chovatelia dobytka využiacutevajuacute byacutekov ale v tomto člaacutenku sa suacute-strediacuteme viac na zmeny odvet-via než na využitie byacutekov

Vzrušujuacuteca expanziaGenomickeacute hodnotenie spocircsobilo dramatickyacute naacuterast

počtu byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem ako ukazuje graf č1 Pred zavedeniacutem genomiky v roku 2009 mohlo mať ročne približne 7000 holsteinskyacutech a 650 jer-seyskyacutech byacutekov dostatok dceacuter aby sa kvalifikovali ako pre-vereniacute byacuteci so spoľahlivosťou 75 a viac percent Počet byacute-kov udaacutevanyacute v grafe tvoria byacuteci preverovaniacute inseminačnyacutemi spoločnosťami aj v suacutekromnej testaacutecii

V našej novej eacutere maacuteme silnuacute indikaacuteciu genetickeacuteho zisku byacuteka za prijateľnuacute cenu ešte predtyacutem ako dosiahne vek jeden mesiac čo spocircsobilo veľkyacute skok v počte byacutekov s oficiaacutelnym hodnoteniacutem Toto zvyšuje genetickyacute pokrok pretože dnes si vyberaacuteme z vaumlčšieho počtu byacutekov a je vyš-šia pravdepodobnosť že naacutejdeme tyacutech ktoriacute suacute skutočne vyacutenimočniacute

Genomickeacute hodnotenie zvyacutešilo tiež cenu elitnyacutech ple-menniacutec pretože maacuteme vaumlčšiu docircveru v ich skutočnyacute gene-tickyacute zisk Chovatelia musia vyprodukovať toľko potomstva koľko sa len daacute cestou embryotransferu alebo in-vitro fer-tilizaacutecie tak aby si vynahradili investiacutecie do drahšiacutech kraacutev a jaloviacutec Pred genomickou eacuterou mali asi dve tretiny pre-verenyacutech holsteinskyacutech byacutekov maternaacutelneho brata a jed-na tretina mala plneacuteho brata Od roku 2010 sa tieto čiacutesla zvyacutešili až na 80 byacutekov s maternaacutelnym bratom a až 55

byacutekov v inseminaacutecii maacute plneacuteho brata Investiacutecie potreb-neacute na vyšľachtenie elitneacuteho mladeacuteho byacuteka nie suacute triviaacutelne a vyacuterazne sťažujuacute vaumlčšine chovateľov možnosť konkuro-vať vo vaumlčšom rozsahu Taktiež je na to potrebnyacute dostatok recipientiek embryiacute čo ešte viac naklaacuteňa vaacutehy v prospech veľkyacutech chovateľov

Druhyacute menič hryDruhaacute zmena v odvetviacute šľachtenia je snaha inseminač-

nyacutech spoločnostiacute vlastniť elitneacute plemennice Aj v minulosti plemenaacuterske firmy vlastnili plemennice Ale tento trend sa za poslednyacutech 5 rokov mimoriadne zintenziacutevnil Čiastoč-ne je ich snaha motivovanaacute skutočnosťou že naacutekup byacutekov v eacutere genomiky je drahšiacute Chovatelia najlepšiacutech byacutekov majuacute veľkyacute vplyv a mocircžu si naacuterokovať na podiel na svojich byacute-koch Toto nie je z pohľadu plemenaacuterskych firiem ideaacutelna situaacutecia takže sa mocircžu snažiť zniacutežiť naacuteklady na obstaraacuteva-nie byacutekov tyacutem že buduacute vlastniacutekmi plemenniacutec Je tu aj určityacute konkurenčnyacute aspekt ako mocircže plemenaacuterska firma zabraacuteniť ostatnyacutem naacutekup byacutekov od elitnyacutech matiek

Kombinovanyacutem efektom genomickeacuteho testova-nia a vlastniacutectva plemenniacutec plemenaacuterskymi firmami je že menšiacute počet staacuted poskytuje vaumlčšinu naacuterodneacuteho elitneacuteho plemenneacuteho materiaacutelu Pravdepodobne najjednoduchšou metoacutedou sledovania počtu staacuted ktoreacute prispievajuacute do po-pulaacutecie elitnyacutech byacutekov je vyhodnotiť naacutezvy fariem ndash prefixy ndash v menaacutech byacutekov v inseminaacutecii V obdobiacute pred genomikou do populaacutecie elitnyacutech byacutekov prispelo približne 750 fariem ročne V roku 2012 to bolo 639 staacuted a v roku 2013 prispe-lo 531 fariem Hoci tieto čiacutesla ukazujuacute na určituacute konsolidaacute-ciu v odvetviacute šľachtenia neukazujuacute celuacute pravdu Graf č2 ukazuje počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do in-seminaacutecie podľa roku narodenia v populaacutecii holsteinskyacutech a jerseyskyacutech zvierat Ako mocircžete vidieť počet staacuted ktoreacute produkujuacute vaumlčšinu byacutekov do inseminaacutecie ryacutechlo klesol a je približne polovičnyacute ako bol pred piatimi rokmi Určiteacute zniacute-ženie sa v priebehu času očakaacutevalo pretože počet fariem v naacuterodnom meradle poklesol ale suacutečasneacute tempo vyacuterazne prekračuje zniacuteženie počtu fariem

Genetika pokračuje v konsolidaacuteciiV priebehu času sa zmenil takmer každyacute aspekt odvetvia vyacuteroby mlieka a oblasť šľachtenia určite nie je

žiadnou vyacutenimkou Nachaacutedzame sa v strede ryacutechleho posunu smerom k modelu produkcie genetickeacuteho mate-riaacutelu ktoryacute bude určityacutem spocircsobom podobnyacute ošiacutepanyacutem a hydine

Počet byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem

30000

20000

10000

0

Hol

stei

n

4000

3000

2000

1000

0

Jers

ey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

Holstein

Jersey

Počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do inseminaacutecie

150

100

50

0

Hol

stei

n

30

25

20

15

10

5

0

Jers

ey

Holstein

Jersey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 2: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

20 rokov INFA 3

Ako sme sa pripravili na niacutezke ceny mlieka

ktoreacute sme očakaacutevali viac ako dva roky 4

Alternatiacutevne metoacutedy šľachtenia novej generaacutecie

alebo cesta od geacutenu k produkcii 8

bdquoFarmaacuterske bleskovkyldquo USA a Kanada 2014 9

Medzinaacuterodnaacute naacutevšteva a intenziacutevny treacutening LH 10

Genetika pokračuje v konsolidaacutecii 12

Jalovička nad zlato 13

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec 15

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy 18

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalcia 19

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich

antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 21

Z kongresu EDF 24

Zdravie vemena 26

Pojem genomika už nie je novyacute 27

Noveacute kravy - Galeacuteria 100 000 kg mlieka 29

Top 200 fariem SR kg mlieka 32

Top 200 fariem 1 laktaacutecie SR kg mlieka 36

Obsah

VydaacutevaSLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA copy 2015Naacutedražnaacute 36 900 28 Ivanka pri Dunajitel +421 - 2 - 4594 3715 4594 3741e-mail holsteinholsteinskwwwholsteinsk

Grafickeacute a DTP spracovanie litografie a tlačKURIEacuteR plus REKLAMA sro

Ing Igor LichanecDr Jozef GalataIng Ivan Hrica

Maxiinfo pripravili

apriacutel 2014

Odbornyacute mesačniacutek pre chovateľovhospodaacuterskych zvierat a veterinaacuterov

ročniacutek XIXreg

NAJlepšia slovenskaacute dojnica Novyacute rekord v produkcii mlieka21 816 kg mlieka za 305 dniacute

Chovateľ AgroContract mliečna farma as Jasovaacute

apriacutel 200000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111114444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444444ročniacutek XIX

regreg

Odbornyacute mesačniacutek pre pestovateľov rastliacuten OdOdbobornrnyacute mesačnčnniacutekiacutekk ppprerere ppppeseestotovavavateteteľoľoľoovv v v rararaststliacuteliacuten n n 3201433202 14

Integrovanaacute ochrana

Agronoacutem a klimatickaacute zmena

Rentabilitaozimnej pšenice

Mesačniacutek pre chovateľov HZ a veterinaacuterov Prinaacuteša najno-všie informaacutecie z oblasti genetiky a šľachtenia vyacuteživy a kŕme-nia techniky a starostlivosti o zdravie HZ Predplatitelia obdr-žia ako bonus exkluziacutevnu publikaacuteciu NAJ a každomesačne zdar-ma - mesačniacutek o ekonomike financiaacutech a bio-energetike wwwslovenskychovsk

Mesačniacutek pre pestovateľov rastliacuten s docircrazom na ochranu spraacutev-nu agrotechniku starostlivosť o pocircdu agroekoloacutegiu Predplati-telia obdržia ako bonus exkluziacutevnu publikaacuteciu NAJ a dostaacutevajuacute zdarma aj - mesačniacutek o ekonomike financiaacutech a bio-energetike wwwnasepolesk

Mesačniacutek o technike a technoloacutegiaacutech v poľnohospodaacuterstve a potra vinaacuterskom priemysle a ekonomicky efektiacutevnej exploataacute-cii modernej mechanizaacutecie pri poľnyacutech praacutecach a chove HZ Pred-platiteľom je zaacuteroveň zdarma distribuovanyacute aj wwwmmpresssk

bullŠkodcovia sliviekŠkodcovia sliviek

bullPerspektiacutevne podpniacutekyPerspektiacutevne podpniacuteky

bullOchrana proti šedej hnilobeOchrana proti šedej hnilobe

bullPoužiacutevanie drevenyacutech sudovPoužiacutevanie drevenyacutech sudov

všetko o pestovaniacute 42013ovocnyacutech plodiacuten a viniča cena 240 euro všetko o pestovaniacute 42013š k iacute

sady vinicea

Dvojmesačniacutek pre pestovateľov všetkyacutech druhov ovocnyacutech plodiacuten a viniča Docircraz je kladenyacute na rocirczne systeacutemy ochrany proti choro-baacutem a škodcom a moderneacute agrotechnickeacute metoacutedy s docircrazom na rez a tvarovanie Neobchaacutedza sa ani problematika vyacuteživy zavlažovania skladovania a odbytu Zaoberaacute sa aj trendmi v oblasti novyacutech odrocircd wwwsadyavinicesk

mesačniacutek o ekonomike a financiaacutech v agrosektore | ročniacutek XIII čiacuteslo 42011

Do akej ceny kukurice sa

vyacuteroba bioetanolu vyplatiacute

s 12ndash13

Mladiacute v AGROBIZNISe ndash

AGROMAGAZIacuteN otvoril diskusiu

s 14ndash15

Teacutema Hnojivaacute a chemickaacute

ochrana rastliacuten ndash ceny mieria

nahor s 23ndash29

AGROMAGAZIacuteN je exkluziacutevny bonus pre predplatiteľov časopisov Slovenskyacute CHOV Naše pole Modernaacute mechanizaacutecia v poľnohospodaacuterstve Samostatne si ho mocircžete predplatiť na tel 037778 40 70

P FečiacutekbdquoPodnikaacutemes racionalitouldquo

Vychaacutedza každomesačne v časopisovom formaacutete Zameriava sa na ekonomickeacute a finančneacute analyacutezy prognoacutezy vyacutevoja legislatiacutevu komparaacuteciu cien jednotlivyacutech komodiacutet Prinaacuteša rozhovory s topma-nažeacutermi odvetvia a ich pohľady na perspektiacutevu rozvoja agrosektora v zjednotenej Euroacutepe wwwagromagazinsk

Časopisy Časopisy s nadhľadoms nadhľadom

Vydavateľskaacute skupina periodiacutek Vydavateľskaacute skupina periodiacutek pre poľnohospodaacuterov chovateľov pre poľnohospodaacuterov chovateľov a veterinaacuterov Vaacutem ponuacuteka a veterinaacuterov Vaacutem ponuacuteka vyacutehodneacute predplatneacute časopisovvyacutehodneacute predplatneacute časopisov

TESTSekty nanašom trhu

Najlepšie klasickeacute toskaacutenske viacuteno BRUNELLO DI MONTALCINO

Tokajskeacutevyacutebery

Všetko čo chcete vedieť o viacutene čiacuteslo 1 bull Cena 90 Sk 299 euro

Časopis plnyacute viacutena V pravidelnyacutech rubrikaacutech sa dočiacutetate o najnovšiacutech udalostiach okolo slovenskyacutech viacuten ako aj reportaacuteže z vinaacutersky atrak-tiacutevnych lokaliacutet celeacuteho sveta V testoch viacuten ktoreacute pravidelne uskuto-čňujuacute naši špičkoviacute odborniacuteci sa dozviete o vyacutenimočnyacutech mokoch našej i zahraničnej proveniencie ako aj ďalšiacutech novinkaacutech a zaujiacutema-vostiach zo sveta viacutena wwwvinkosk

3

maximaxiinfoaugust 2015

Ing Ivan Hrica vyacutekonnyacute riaditeľ SHA

VAacuteŽENIacute CHOVATELIApred 20-timi rokmi praacuteve o takomto čase sme vydali 1

čiacuteslo magaziacutenu INFO Išli sme vtedy tak trochu s kožou na trh bez skuacutesenostiacute ale s elaacutenom prinaacutešať maximum infor-maacuteciiacute o holsteinskom dobytku ktoryacute sa začal na Slovensku udomaacutecňovať Logicky hlavne v uacutevodnyacutech čiacuteslach domino-vali informaacutecie o genetike aby si chovatelia vytvorili pred-stavu jednak o uacuterovni v chovateľsky vyspelyacutech krajinaacutech a zaacuteroveň o obrovskyacutech možnostiach ktoreacute praacuteve genetika v tomto smere ponuacutekala

Neskromne si mysliacuteme že SHA bola tyacutem spraacutevnym ťa-huacuteňom ktoryacute zohral rozhodujuacutecu uacutelohu v zmene filozofie chovu dojniacutec na Slovensku k čomu vyacuteznamne prispel aj

naacuteš magaziacuten INFO Je to neuveriteľneacute ale ani vo sne sme nepredpokladali

takuacuteto dlhovekosť Najvaumlčšiu zaacutesluhu na tom však maacutete Vy chovatelia a priaznivci holsteinskeacuteho dobytka Bez Vašej priazne by už daacutevno nebolo žiadneho INFA

Pripomeňme si že na tvorbe historicky 1 INFA sa po-dieľali Ing Heyder Ing Holaacuteskovaacute Ing Krebsovaacute a Ing Li-chanec Zaacutemer vydaacutevať INFO viackraacutet do roka sa nevydaril Do roku 2000 vychaacutedzalo INFO 1x ročne (v roku 1998 2x) Rozhodujuacutecim sa stal rok 2001 kedy sme vydali INFO 3x a s takouto frekvenciou vychaacutedza až doteraz

Len pre zaujiacutemavosť celkovo bolo až doteraz vydanyacutech 52 IacuteNF s naacutekladom cca 45 000 kusov Učili sme sa za po-chodu nik z naacutes nemal s vydaacutevaniacutem časopisu žiadne skuacute-senosti preto sme častokraacutet aj tŕpli ako bude Info prijateacute

20 rokov INFA

november 2014nn

min

im

iniin

foin

fo

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

MINIINFO 11_2014indd 1 26 11 2014 141452

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

august 2014

max

im

axiin

foin

fo

Maxiinfo_8_2014indd 1 16 7 2014 143903

min

im

iniin

foin

fo

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA onovember 2010

MINIINFO 11_2010indd 1 19 11 2010 83456

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

apriacutel 2012

min

iinfo

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

apriacutel 2012a

MINIINFO 04_2012_okindd 1 5 4 2012 113941

min

im

iniin

foin

fo

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA oapriacutel 2010

MINIINFO 4_2010indd 1 16 4 2010 150411

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA o

min

iinfo

info november 2013

MINIINFO 11_2013indd 1 18 11 2013 141840

4

maximaxiinfoaugust 2015

Snažili sme sa a duacutefame že sa naacutem to aspoň čiastočne dariacute aby bol obsah zaujiacutemavyacute a hlavne aby informaacutecie boli z rocircznych oblastiacute

Samozrejmosťou sa doteraz v každom vydaniacute stali bdquonajčerstvejšieldquo informaacutecie z renomovanyacutech zahraničnyacutech materiaacutelov chovateľsky vyspelyacutech krajiacuten Pochopiteľne ne-mocircžu chyacutebať informaacutecie o vyacutežive ktoraacute rozhoduje o uacutespe-chu resp o jeho opaku Tu spolupracujeme s odborniacutekmi z vyacuteživaacuterskych firiem ktoriacute dlhodobo prispievajuacute svojimi poznatkami a skuacutesenosťami za čo im patriacute naša vďaka Najmauml informaacuteciiacute na teacutemu vyacuteroby kvalitnyacutech objemovyacutech krmoviacuten nikdy nie je dosť a to aj napriek určiteacutemu pokroku ktoryacute je nespochybniteľnyacute Cesta k uacutespechu je jasne danaacute len ten kto pochopil ho mocircže dosiahnuť

Nesmieme zabudnuacuteť ani na otaacutezky technoloacutegiiacute v chove dojniacutec ktoreacute na Slovensku prešli priam revolučnyacutem vyacutevi-nom a vo vyacutedatnej miere napomohli k vyacutekonnostneacutemu rastu tohto odvetvia Žiaľ dnes je jasneacute že v tomto smere naacutem svet unikaacute

Nemaacutelo člaacutenkov bolo venovanyacutech problematike zdravia a celkoveacuteho welfare Docircraz bol kladenyacute predovšetkyacutem na prevenciu ktoraacute sa rozhodujuacutecou mierou podieľa na zve-rozdravotnom stave staacuted Teacutema mastitiacuted bunečnyacutech ele-mentov kvality mlieka je bdquovečnaacuteldquo a preto maacute v Infe staacutelu pozornosť

Najviac priestoru bolo venovaneacute reprodukcii ktoraacute robiacute vraacutesky na čele takmer všetkyacutem chovateľom Snažili sme sa predstavovať našich uacutespešnyacutech chovateľov ktoriacute dokazujuacute svojimi vyacutesledkami že sa nemaacuteme za čo hanbiť

Ukazuje sa že populaacuterne a sledovaneacute suacute aj rocirczne rebriacutečky chovov dojniacutec atď Umožňujuacute porovnaacutevať sa a mnohyacutem sluacutežia aj ako motivaacutecia

Prinaacutešame informaacutecie z chovateľskyacutech akciiacute či už uznaacutevania šľachtiteľskyacutech chovov resp chovateľskyacutech dniacute V nedaacutevnej minulosti to bola populaacuterna Kremnička ale aj Čaklov Samozrejme nechyacutebajuacute spraacutevy z Naacuterodnej vyacutestavy HD na ktorej vzniku sa SHA vyacuteraznou mierou podieľala Tohto roku si pripomiacutename už jej 10-ty ročniacutek pozyacutevame Vaacutes bude sa tradične konať v raacutemci Agrokomplexu

Veľmi radi informujeme aj o chovateľskom dni v Kočiacute-ne ktoryacute maacute svoju nespornuacute odbornuacute ale aj spoločenskuacute kvalitu Je veľmi pozitiacutevne vniacutemanyacute všetkyacutech Vaacutes srdečne pozyacutevame na 5 ročniacutek 17 septembra 2015

Neobchaacutedzali sme ani zaacutesadneacute teacutemy ktoreacute rezonova-li v našom odvetviacute vyjadrovali sme naše stanoviskaacute naacute-zory a naacutevrhy na riešenia aktuaacutelnych probleacutemov A to že ich je vyše hlavy nikto nepochybuje Ako ďalej s chovom dojniacutec na Slovensku akeacute suacute šance našich chovateľov sme schopniacute konkurovať zahraničiu bdquonedoraziacuteldquo naacutes zrušenie kvoacutet na mlieko či nedoraziacuteme sa my sami Vlaacutednu obavy pesimizmus až depresia My Slovaacuteci ako by sme mali tieto vlastnosti geneticky zakoacutedovaneacute Napriek všetkyacutem spome-nutyacutem obavaacutem si musiacuteme zachovať určituacute mieru optimizmu Opraacutevňujuacute naacutes k tomu vyacutesledky je na čom stavať ak po-pracujeme na zlepšeniacute ekonomicky docircležityacutech ukazovate-ľov

Skraacutetka snažili sme sa a staacutele sa snažiacuteme byť aktuaacutelni Do akej miery sa naacutem to dariacute musiacutete posuacutediť Vy sami pre-tože Info je tu pre Vaacutes

Dovoľte mi poďakovať všetkyacutem prispievateľom inze-rentom že naacutem zachovali priazeň a podieľali sa na tvor-be Infa V začiatkoch to boli Ing Kobza Stanislav čestnyacute predseda predstavenstva SHA Ing Dohaacutel Roacutebert Ing Bachratyacute Milan neskocircr Ing Ryba Štefan Ing Uhriacutek Ma-rian Ing Huba Jaacuten Dr Langer Jaroslav MVDr Haas Mi-loš MVDr Mitriacutek Tomaacuteš Ing Nagy Mariaacuten Doc Candraacutek Juraj Ing Chovan Vladimiacuter Ing Lichanec Igor Ing Hrica Ivan a mnohiacute ďalšiacute

Samozrejme bez pracovniacutekov SHA by to nešlo Vďaka patriacute Ing Krebsovej ktoraacute na Infe pracovala do roku 2000 ale aj Ing Valancovej za preklady Vyacuteraznou mierou sa pod kvalitu prekladanyacutech člaacutenkov podpiacutesal Dr Galata naacuteš dlho-ročnyacute spolupracovniacutek a vzaacutecny človek Špeciaacutelne poďako-vanie patriacute Ing Lichancovi za finalizaacutecie 43-och vydaniacute od roku 2001

Vaacutem všetkyacutem ešte raz ďakujeme za doterajšiu priazeň veľmi naacutes tešiacute zaacuteroveň zavaumlzuje a motivuje v ďalšom vy-daacutevaniacute Infa

Ako sme sa pripravili na niacutezke ceny mlieka ktoreacute sme očakaacutevali viac ako dva roky

Dr Milos Haas MSC PAS Nezaacutevisleacute poradenstvo pre mliečne farmy - Haas Nutrition Kanadamhaasrogerscom httpwwwhaasnutritioncom

Variabilita v naacutekupnyacutech cenaacutech mlieka sa staacuteva predviacute-dateľnou čo sa tyacuteka opakovateľnosti ako aj jej rozsahu Je to do určitej miery normaacutelny jav keď situaacutecia na trhu spocirc-sobiacute prebytok suroviny kvocircli rocircznym docircvodom a situaacuteciaacutem Obdobia zvyacutešeneacuteho dopytu a zvyacutešenyacutech cien sa striedajuacute s obdobiami opačnyacutemi keď sa trh nasyacuteti a cena suroviny

padaacute Vidiacuteme to na priacutekladoch vo všetkyacutech odvetviach ktoreacute suacute regulovaneacute zaacutekonmi trhu

Tak aj teraz globaacutelne zniacuteženaacute cena mlieka reflektuje na zvyacutešeneacute zaacutesoby mlieka alebo mliečnych produktov zniacuteže-neacutemu dopytu v určityacutech oblastiach sveta a zvyacutešenej produk-cie zase v inyacutech oblastiach sveta medzi inyacutemi aj v EUacute Všet-ky tieto cykly sa opakujuacute a buduacute sa opakovať v buduacutecnosti a je iba otaacutezkou pre každyacute biznis v našom priacutepade mliečnu farmu ako sa dokaacuteže na ne pripraviť a dlhodobo sa s nimi vyrovnať

5

maximaxiinfoaugust 2015

V roku 2013 som zaslal priacutespevok do tohto magaziacutenu kde som rozoberal potenciaacutelne dopady uvoľnenia mliečnej kvoacutety na trh s mliekom Farmy v Euroacutepe prežijuacute a nebude to len kvocircli dotaacuteciaacutem ktoreacute dostaacutevajuacute a ktoryacutemi sa nechcem zaoberať v mojom priacutespevku lebo nesuacutehlasiacutem s argumen-tom že dotaacutecie by mali byť alebo kedykoľvek buduacute rovna-keacute v raacutemci EUacute alebo globaacutelneho trhu s mliekom Každyacute trh každaacute krajina maacute svoje prednosti ako aj nevyacutehody a je na každom subjekte ktoryacute sa rozhodne podnikať aby tieto roz-poznal a dokaacutezal s nimi pracovať

Naacuteklady na mzdy a pocircdu suacute veľmi rozdielne v raacutemci kra-jiacuten a ešte viac globaacutelne vo svete Podľa jednej štuacutedie naacutekla-dy na vyacuterobu 100 kg mlieka sa vo svete pohybujuacute od 4 do 125 USD Čo neznamenaacute že krajiny s naacutekladmi 4 USD suacute na tom zaacutekonite lepšie ako tiacute so 125 USD naacutekladmi

V každej krajine suacute farmaacuteri ktoriacute suacute nespokojniacute a tvrdia že štaacutet nevytvaacutera dobreacute podmienky alebo nezastupuje ich zaacuteujmy Napriek tomu sa všade vo svete prejavuje ten istyacute jav dobriacute sa staacutevajuacute lepšiacutemi a horšiacute ešte horšiacutemi To zname-naacute že v raacutemci každeacuteho systeacutemu existujuacute farmy a podniky ktoreacute dokaacutežu nielen uacutespešne prežiť ťažkeacute obdobie ale aj dl-hodobo profitovať z produkcie mlieka Rozdiel v ekonomike fariem medzi top 15 a spodnyacutemi 15 sa každyacutem rokom prehlbuje či už v raacutemci EUacute alebo v raacutemci jednotlivyacutech krajiacuten napriacuteklad Anglicka Iacuterska Nemecka ale aj v USA a Kana-de a samozrejme aj Slovenska To znamenaacute po tom ako sa skončiacute obdobie niacutezkych cien suacute tieto lepšie farmy ešte lepšie ako predtyacutem a horšie upadli viacej Tento rozdiel bol badateľnyacute roky aj v raacutemci Slovenska mliečne farmy na vyacute-chode Slovenska len maacutelokedy dosahovali uacuteroveň fariem zo zaacutepadneacuteho Slovenska čo sa tyacuteka tržieb ako aj ziskov Far-my na Slovensku v priemere tradične zaostaacutevali za farma-mi v Čechaacutech a českeacute za nemeckyacutemi a holandskyacutemi atď Je zaujiacutemaveacute aj to že napriek tomu že počasie hraacute vyacuteznam-nuacute uacutelohu v ovplyvňovaniacute ekonomiky živočiacutešnej vyacuteroby suacute tu

značneacute rozdiely medzi farmami napriek tomu že tieto farmy boli rovnako negatiacutevne alebo pozitiacutevne ovplyvneneacute počasiacutem Niekto potrebuje 5 dobryacutech dniacute aby vyrobil kvalitnuacute senaacutež niekomu nestačia ani tri tyacuteždne Probleacutem nie je len v počasiacute ale v mysleniacute a organizaacutecii praacutece

Toto mocircžem potvrdiť z mojej osobnej skuacutesenosti v Ka-nade v USA aj na Slovensku V raacutemci mliečnych fariem existujuacute obrovskeacute rozdiely v kvalite manažmentu čo sa tyacute-ka ekonomiky staacuteda chaacutepania chodu farmy porozumenia prioriacutet z hľadiska investiacuteciiacute a manažovania pracovnej sily Systematickaacute praacuteca v každej z tyacutechto oblastiacute je extreacutemne docircležitaacute kto nedokaacuteže byť konzistentnyacute v tejto praacuteci mesiac po mesiaci rok po roku vypadne z top skupiny ekonomic-ky uacutespešnyacutech fariem a zaacutekonite tam nebude mať miesto ani v buduacutecnosti

Tiež vyacuteška investiacuteciiacute nehraacute až tak docircležituacute uacutelohu ako by si niektoriacute predstavovali na mnohyacutech uacutespešnyacutech farmaacutech fungujuacute 30 ročneacute dojaacuterne ktoreacute sa udržujuacute v dobrom stave okrem pravidelneacuteho servisu aj spraacutevnym a šetrnyacutem použiacute-vaniacutem Naopak vysokeacute a potenciaacutelne neefektiacutevne investiacutecie mocircžu zaťažiť vyacuterobu mlieka odpismi do takej miery že taacuteto nebude ziskovaacute nasledujuacutecich desať rokov aj keby sme ne-mali žiadne vyacutekyvy v cene mlieka

Tak ako ostatneacute ldquo mliečne kriacutezy ldquo aj taacuteto pominie a pred koncom tohto roka sa veci buduacute znovu normalizovať Čo je možno viac zaujiacutemaveacute je to že taacuteto kriacuteza sa očakaacutevala čo znamenaacute že sme sa na ňu mohli lepšie pripraviť

Nestaacuteva sa často v podnikaniacute že dokaacutežeme dosť presne predviacutedať kedy naacutem padne cena za produkt ktoryacute predaacuteva-me Suacutečasnyacute pokles bol však očakaacutevanyacute a na zaacuteklade skuacute-senosti z roku 2009 keď ceny mlieka padli na 18 centov za liter sa dal očakaacutevať aj rozsah poklesu cien

Mali sme šancu sa pripraviť a plaacutenovať vopred to je ob-rovskaacute vyacutehoda teraz sa ukaacuteže ako sa naacutem to podarilo

Pre niektoryacutech je jedinou priacutepravou na kriacutezu to že sa zniacuteži naacuteklad na krmivaacute za každuacute cenu a prispocircsobiacute sa suacute-časnej cene mlieka bez ohľadu na to koľko naacutes bude staacuteť strata na produkcii mlieka reprodukcii alebo zdraviacute čerstvo otelenyacutech zvierat Ak uvažujeme iba v tyacutechto dimenziaacutech potom je možno lepšie ukončiť chov dojniacutec lebo budovať chov skoro od začiatku každeacute 3-4 roky po kriacuteze je ekono-micky veľmi naacuteročneacute Jednoduchšie je v takomto priacutepade ukončiť chov

Celosvetovo keď je cena mlieka niacutezka tak sa postupne znižuje jeho produkcia ale to nie je kvocircli tomu že vyspe-leacute chovy prestanuacute dojnice kŕmiť ale preto že sa zvyacuteši vy-raďovanie neefektiacutevnych dojniacutec ktoreacute produkujuacute mlieko so stratou pri tyacutechto cenovyacutech relaacuteciaacutech Keď naacutem vychaacutedza že dojnice pod 24 litrov v našom chove suacute stratoveacute alebo ešte lepšie dojnice s laktaacuteciou pod 9500 litrov suacute stratoveacute ale naša priemernaacute uacutežitkovosť na farme je 24 litrov na lak-tujuacutecu dojnicu alebo pod 9000 l za laktaacuteciu potom sa treba zamyslieť ako sme sa pripravili na tento fakt za posledneacute dva roky Ak sme raacutetali len s tyacutem že štaacutet plne pokryje tento deficit zo svojich zdrojov tak sa to volaacute alibizmus nakoľko sme preniesli celuacute zodpovednosť na niekoho ineacuteho bez to-ho aby sme dokaacutezali objektiacutevne posuacutediť kde maacuteme rezervy

Predpokladaacutem že počas poslednyacutech dvoch rokov si

6

maximaxiinfoaugust 2015

každaacute farma bola schopnaacute stanoviť kriteacuteriaacute a priority na kto-reacute sa zameria počas niacutezkej ceny mlieka Pripravenaacute by ma-la byť analyacuteza štruktuacutery staacuteda ktoraacute povie akuacute produkciu je možneacute očakaacutevať veriacutem napriacuteklad že sa zbytočne nenavy-šovalo percento dojniacutec na prvej laktaacutecii praacuteve v tomto obdo-biacute tieto dojnice totiž vyraacutebajuacute najdrahšie mlieko zo všetkyacutech vekovyacutech skupiacuten na farme Veriacutem že za posledneacute roky sa investovalo do kvalitnyacutech manažeacuterskych programov ktoreacute suacute schopneacute vytvaacuterať zostavy na takeacuteto analyacutezy staacuteda a ktoreacute dokaacutežeme dnes efektiacutevne obsluhovať Ak dodnes nemaacuteme tieto zdroje informaacuteciiacute na farme alebo ich nedokaacutežeme vyu-žiacutevať potom sme sa nepripravili na toto obdobie

Určite by som predpokladal že farmy už dnes ma-juacute vypracovanyacute plaacuten na hodnotenie jednotlivyacutech dojniacutec te-da ekonomickeacuteho profitu na zaacuteklade ich produkcie mlieka mliečnych komponentov dĺžky medziobdobia a samozrejme veku zdravotneacuteho stavu laktačnej krivky Je to kompliko-vanaacute analyacuteza ale bez nej sa nedaacute fungovať ani pri dobryacutech cenaacutech mlieka Na zaacuteklade takejto analyacutezy sa stanovuje rentabilita jednotlivyacutech dojniacutec v raacutemci staacuteda

Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov a majiteľov fariem si už stanovila kriteacuteriaacute na vyraďovanie dojniacutec a tiež kriteacuteriaacute na mi-nimaacutelnu dennuacute produkciu pri ktorej by sa dojnice pri tyacutech-to cenaacutech mali zasuacutešať minimaacutelnu produkciu počas prvyacutech 200 dniacute v laktaacutecii pri ktorej sa dojnice už nebuduacute pripuacutešťať lebo by to signifikantne zvyacutešilo stratu Veriacutem že tieto čiacutesla suacute daneacute do perspektiacutevy s dotaacuteciami na dojnicu a dajuacute každeacute-mu odpoveď či aj po dotaacuteciaacutech je dojnica stratovaacute Ak sme to neurobili spraacutevne tak sme v podobnej situaacutecii ako treacutener tiacutemu ktoryacute siacutece nevidel nikdy hrať svojich hraacutečov ale chce zostaviť tiacutem ktoryacute bude vyhraacutevať Je to nemožneacute

Do tejto kategoacuterie patria aj kriteacuteriaacute na perspektiacutevu doj-niacutec s vysokyacutemi somatickyacutemi bunkami aby naacutehodou nedoš-lo k tomu že mlieko skončiacute v neštandarde čo by spocircsobilo ďalšiacute vyacutepad priacutejmov Naacutehly vyacutebuch mastitiacuted počas leta by bol veľmi nepriacutejemnyacute v takomto obdobiacute Len dojnice so zdravyacutem vemenom dokaacutežu a majuacute šancu preukaacutezať ich genetickyacute po-tenciaacutel Nie je ľahkeacute definovať čo znamenaacute dojnica so zdra-vyacutem vemenom Pracujem na tom praacuteve teraz pri hodnoteniacute niektoryacutech chovov v Ontaacuteriu s tunajšou skupinou veterinaacuterov

Predpokladaacutem že na vaumlčšine fariem už prebehol treacutening dojičov a kŕmičov a tiacuteto boli tiež oboznaacutemeniacute so situaacuteciou v cenaacutech mlieka to znamenaacute že sa ešte zlepšiacute praacuteca pri miešaniacute krmiacutev rovnomernom daacutevkovaniacute krmiacutev dennom po-čiacutetaniacute zvierat a priacutepravy krmiacutev pre spraacutevny počet zvierat

U dojičov sa zvyacuteši preciacuteznosť a tyacutem aj prevencia masti-tiacuted ktoraacute maacute obrovskyacute negatiacutevny dopad na ekonomiku cho-vu a vyraďovanie dojniacutec zlepšiacute sa vydaacutejanie dojniacutec priacuteprava dojniacutec aby sa každaacute naacutevšteva dojaacuterne skutočne vyplatila

Ak maacutete staacutedo so somatikou nad 400 000 a veriacutete to-mu že robiacutete všetko spraacutevne je čas sa pozrieť realite do očiacute Je iba jeden fakt keby ste robili veci spraacutevne nemali by ste somatiku nad 400 000

V obdobiacute keď sme vedeli o potenciaacutelnej kriacuteze v cenaacutech mlieka sa iste venovala pozornosť ešte vo zvyacutešenej miere ako inokedy priacuteprave objemovyacutech krmiacutev ich kvalita a množ-stvo ovplyvnili najvaumlčšiacute vyacutedavok na liter mlieka teda krmivaacute Zrealizoval sa plaacuten na zniacuteženie odpadu z krmiva kvocircli zleacute-

mu utlaacutečaniu objemov v jamaacutech alebo dĺžke rezanky Tieto straty mocircžu predstavovať 10-15 z objemu vyrobenyacutech kr-miacutev ktoreacute siacutece skončia na hnojisku ale sa dajuacute do spotreby na vyacuterobu mlieka a takto zvyšujuacute naacuteklady na vyacuterobu mlieka

Vaacuteš poradca vaacutem už iste vysvetlil že ako sa vlastne me-ria kvalita krmiacutev tiež vaacutem vysvetlil že v senaacuteži nie je až takaacute priorita či maacutete 17 alebo 19 NL alebo 42 alebo 45 NDV ale docircležitejšie je percento nestraacuteviteľnej vlaacutekni-ny a straacuteviteľnosť potenciaacutelne straacuteviteľnej vlaacutekniny ktoreacute sa dnes merajuacute priamo a nie cez kalkulaacutecie Nestačiacute už len po-znať straacuteviteľnosť po 24 alebo 48 hodinaacutech Ak ste dodnes ešte nepracovali ani s touto straacuteviteľnosťou pri priacuteprave kŕmnych programov tak ste rovno zmeškali dva vlaky Prav-depodobne nekŕmite spraacutevnu daacutevku a na docircvažok si vyraacute-bate objemoveacute krmivaacute na zaacuteklade staryacutech parametrov čo vaacutes v konečnom docircsledku daacuteva do veľkej nevyacutehody oproti tyacutem ktoriacute tieto informaacutecie dnes využiacutevajuacute

Mali by ste vedieť aj to že daacutevky sa už nebalancujuacute na obsah NL a ani na obsah metabolizovateľnyacutech bielkoviacuten ale že sa hodnotia aminokyselinoveacute profily daacutevky Na takeacuteto balancovanie daacutevok musiacutete mať veľmi dobryacute labaacutek a systeacutem odberu vzoriek Tento priacutestup dokaacuteže ušetriť veľkeacute množstvo skrmovanyacutech bielkoviacuten bez straty na produkcii mlieka Čo znamenaacute ušetriť naacuteklady na liter mlieka

Tiež je potrebneacute aby ste mali informaacutecie o tom že dobraacute kukuričnaacute silaacutež nie je taacute ktoraacute je taacute najvyššia ale taacute ktoraacute maacute tiež vysokyacute podiel potenciaacutelne straacuteviteľnej vlaacutekniny a taacuteto sa dokaacuteže ryacutechlo traacuteviť v bachore čo sa dnes pravidelne meria v labaacuteku Tiež vieme že obsah škrobu je docircležityacute ale docirc-ležitaacute je aj straacuteviteľnosť škrobu a taacuteto je značne ovplyvnenaacute spracovaniacutem zrna tiež sa to bežne meria v labaacuteku a podľa toho sa pripravujuacute kŕmne programy Tieto zmeny dnes po-maacutehajuacute ušetriť veľkeacute peniaze na krmivaacutech Ak tieto para-metre nepoznaacutete alebo ich nedokaacutežete využiť tak ste určite v nevyacutehode oproti farmaacutem ktoreacute tieto poznatky dnes vyu-žiacutevajuacute Mali by ste mať priacutestup k najmodernejšiacutem metoacutedam analyacutez krmiacutev mali by ste vedieť uplatniť vyacutesledky tyacutechto roz-borov tak ako ich uplatňujuacute farmaacuteri vo vyspelyacutech chovoch

Naacutekup aditiacutev do kŕmnych daacutevok je kapitola sama o se-be ich cena je veľakraacutet značnaacute či už na dojnicu alebo li-ter mlieka Ako nezaacutevislyacute poradca jednou z mojich uacuteloh pre mojich klientov je hodnotenie tyacutechto produktov na zaacuteklade informaacuteciiacute z vyacuteskumu a praxe Mnohiacute by boli prekvapeniacute keď zistia že až 85 takyacutechto produktov nemaacute dostatočneacute informaacutecie o ich skutočnej uacutečinnosti vaumlčšinou predajcovia poskytujuacute vyacutesledky pokusov na farmaacutech ktoreacute vocircbec nema-juacute hodnotu pri hodnoteniacute produktu Niektoriacute siacutece majuacute aj vyacute-sledky z vyacuteskumov ale tieto veľakraacutet alebo použiacutevajuacute oveľa vyššie daacutevkovanie produktu ktoreacute by na farme nebolo nik-dy rentabilneacute alebo celyacute experiment je nastavenyacute tak že sa v podstate nedaacute replikovať na farme alebo lepšie povedaneacute ekonomickyacute priacutenos by nebol viditeľnyacute

Predaj aditiacutev je obrovskyacute priemysel ktoryacute raacuteta s priacutejmom z predaja na mliečnych farmaacutech aj počas niacutezkych cien mlie-ka ich agresivita v oblasti predaja sa zvyšuje s obtiažnosťou predaja a je na zodpovednosti manažmentu farmy a ich po-radcov aby posuacutedili každuacute investiacuteciu v tejto oblasti zodpo-vedne Len poradca ktoryacute je skutočne nezaacutevislyacute a maacute vzde-

7

maximaxiinfoaugust 2015

lanie a skuacutesenosť na to aby dokaacutezal posuacutediť tieto produkty vaacutem mocircže pomocirccť pri ich vyacutebere

Tak isto veriacutem že už je na farmaacutech nastavenyacute program na reprodukciu ktoryacute produkuje aspoň 19 intenzitu za-brezaacutevania veriacutem tiež že bdquozabrezaacutevkaldquo a medziobdobie už nie suacute hlavneacute ukazovatele uacutespešnosti reprodukcie Tieto uacutedaje mocircžu byť skresľujuacutece a mocircžu vyuacutestiť do nespraacutevneho interpretovania vyacutesledkov reprodukcie a neskoreacuteho rozpo-znania ekonomickyacutech straacutet Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov chaacutepe pojem intenzita zabrezaacutevania a vidia rozdiel medzi tyacutemto pojmom a samotnou zabrezaacutevkou

Takto by som mohol menovať aj ďalšie oblasti ako je spraacutevne ošetrovanie paznechtov kuacutepanie končatiacuten monito-rovanie dojniacutec po pocircrode kvalita a hygiena podstielky orga-nizaacutecia skupiacuten v staacutede oblasti ktoreacute naacutem v minulosti spocircso-bovali probleacutemy o ktoryacutech sme vedeli že naacutes stoja peniaze či už priamo na produkcii mlieka alebo pri predčasnom vy-raďovaniacute dojniacutec Všetky tieto oblasti mali byť riešeneacute v takom rozsahu ako ich riešili farmy na zaacutepad od naacutes a s ktoryacutemi chceme suacuteťažiť v rentabilnej produkcii mlieka

Veriacutem že za posledneacute dva roky sa vaumlčšine fariem poda-rilo zostaviť tiacutem ľudiacute v oblasti servisu ktoriacute suacute profesionaacute-li či už sa jednaacute o poradcu chovu veterinaacutera vyacuteživaacutera paznechtaacutera inseminaacutetora ktoryacutech priacutestup a vyacutesledky značne ovplyvnia chod farmy Pevne veriacutem že v raacutemci tej-to skupiny sa stanovil plaacuten na tento ako aj ďalšie roky sta-novili sa kraacutetkodobeacute a dlho-dobeacute ciele ktoryacutech napĺňanie sa pravidelne kontroluje Veriacutem tiež že tento tiacutem ľudiacute je do detailov oboznaacutemenyacute s naacutekladmi na liter mlieka naacutekladmi na odchov jaloviacutec a že praacuteve tieto ukazovatele rozhodujuacute o tom či taacuteto skupina ľudiacute dokaacuteže previesť tuacuteto farmu cez ťažšie obdobia

Plaacutenovanie bez spaumltnej kontroly a vyvodenia docircsledkov je len hra o ničom Z mocircjho pohľadu farma ktorej sa ro-ky nedariacute nie je len v docircsledku zlyacutech dojičov kŕmičov alebo tiež zootechnikov Vždy je to top manažment farmy ktoryacute je zodpovednyacute za jej chod Top manažment rozhoduje o tom ktoriacute ľudia buduacute zodpovedniacute za jednotliveacute oblasti na farme a top manažment maacute mať naacutestroje na monitorovanie svojej farmy Toto nie je ľahkeacute zostaviť ale top manažment si vy-beraacute okruh svojich poradcov ktoriacute by mali tieto informaacutecie poskytovať

Ak sa naacutem podarilo farmu takto po manažeacuterskej zoo-technickej a agronomickej straacutenke pripraviť som presved-čenyacute že taacuteto prejde aj cez suacutečasnuacute mliekovuacute kriacutezu bez vaacutež-nejšieho zavaacutehania Tyacutem ktoryacutem sa to nepodarilo a buduacute musieť uvažovať o ukončeniacute produkcie mlieka treba pove-dať že aj to je suacutečasť normaacutelneho procesu Produkcia mlie-ka nie je pre každeacuteho zaoberaacute sa ňou dlhodobo skupina ľu-diacute ktoraacute maacute dobreacute manažeacuterske schopnosti vaacutešeň pre chov

dojniacutec a porozumenie a cit pre chod farmy Je to biznis kto-ryacute zahŕňa veľa riziacutek ale ktoreacute suacute manažovateľneacute v priacutepade že rozumieme prostrediu v ktorom sa nachaacutedzame Vyacutevoj v tejto oblasti tiež napreduje ryacutechlo noveacute metoacutedy sa objavu-juacute každyacute mesiac a je potrebneacute sa vedieť v nich zorientovať

Mlieko ako komodita musiacute suacuteťažiť s novyacutemi produktami ktoreacute sa vehementne snažia ukrojiť z jeho trhu Tak to bo-lo aj v minulosti keď rocirczne bdquokolyldquo ( pepsi coka alebo ko-fo) ubrali mlieku podiel na trhu dnes suacute to soacutejoveacute naacutepoje mandľoveacute ryžoveacute ktoreacute sa snažia vytlačiť mlieko z pultov Nemocircžeme očakaacutevať že v dohľadnej dobe sa v rozvinutyacutech krajinaacutech signifikantne zvyacuteši spotreba mlieka skocircr naopak Zvyacutešia sa požiadavky od spracovateľov na kvalitu mlieka či už z hľadiska somatickyacutech buniek alebo mliečnych kom-ponentov Nie je naacutehodou že farmy v USA a Kanade ale aj zaacutepadnej Euroacutepe pripisujuacute zvyacutešenyacute docircraz obsahu mlieč-nych komponentov v mlieku Priemernaacute farma v Ontaacuteriu dnes musiacute produkovať aspoň 14 kg tuku a 115 kg bielko-viacuten na kus a deň špičkoveacute sa pohybujuacute na uacuterovni 17 kg

tuku a 13 kg bielkoviacuten To je zhruba 38-40 litrov mlieka so 4 tukom a 33 biel-koviacuten Keď u mocircjho klienta v Ontaacuteriu ktoryacute dojiacute 35 litrov padne tuk (ktoryacute sa testuje denne pri odbere mlieka) zo 4 na 395 počas dvoch dniacute je to docircvod z jeho strany na telefonaacutet čo robiť a ako to riešiť Predstavuje to vyacutepadok v priacutejmoch A keďže splaacutet-ky uacuteverov suacute nastaveneacute dosť jasne každyacute takyacuteto vyacutepadok aj počas niekoľko dniacute za me-siac predstavuje probleacutem

Tak isto sa zvyacutešia požiadavky na znižovanie emisiiacute z fa-riem tieto opatrenia prekvapia tyacutech producentov ktoriacute si mysleli že niacutezka produkcia nebude probleacutem a že zvyacutešenyacute počet kraacutev vykompenzuje zniacuteženuacute produkciu podľa ich teoacute-rie Pri kalkulaacutecii produkcie metaacutenu na kg vyrobeneacuteho mlie-ka na počet dojniacutec takyacuteto producenti čoskoro zistia že bu-duacute čoskoro musieť zmeniť ich plaacuten Toto postupne ovplyvniacute aj dotačnuacute politiku na Slovensku bude ťažkeacute daacutevať dotaacute-cie na udržanie stavov tam kde je produkcia niacutezka a po-diel produkovanyacutech emisiiacute na kg mlieka nevyhovuje novyacutem štandardom

Vyacutepadok mlieka z fariem ktoreacute nezvlaacutednu adaptaacuteciu na noveacute podmienky zvyacuteši postupne dopyt po surovine a tyacutem aj cenu mlieka Je to suacutečasť ozdravovacieho procesu Až do ďalšieho cyklu kedy sa trh znovu ocitne dole a kedy buduacute kriteacuteriaacute na uacutespech ešte o čosi vyššie a znovu len tiacute ktoriacute sa na to pripravili postuacutepia ďalej Takto sa bude trh vyviacutejať na naacuterodnej ale aj medzinaacuterodnej uacuterovni a takto sa trh s mlie-kom spraacuteval aj v minulosti vo svete Toto sa tyacuteka fariem ale aj spracovateľov mlieka vyacuteroby kŕmnych zmesiacute a celeacuteho priemyslu ktoryacute ponuacuteka servis mliečnym farmaacutem Kriteacuteriaacute na uacutespešneacute podnikanie sa zvyšujuacute všade a je len na naacutes ako sa im prispocircsobiacuteme a ako sa na ne pripraviacuteme

8

maximaxiinfoaugust 2015

Ing Jan Nevoral PhD

Koniec roka stareacuteho a začiatok noveacuteho naacutes často privaacute-dza k bilancovaniu Bilancia však neznamenaacute len minulosť veľakraacutet priacutejemnejšiacutem sa zdaacute byť pohľad do buduacutecnosti Praacuteve šľachtenie v chovoch holsteinskeacuteho dobytka naacutem už niekoľ-kokraacutet ukaacutezalo že ryacutechla realizaacutecia zdanlivo bdquofantastickyacutech viacute-ziiacuteldquo nie je nič neobvykleacute

K pokroku naacutes vedie nespokojnosť Nespokojnosť nad nedokonalosťou suacutečasneacuteho stavu To isteacute sa daacute povedať aj o suacutečasnom šľachteniacute holsteinskeacuteho dobytka Aacuteno napriek dynamickeacutemu pokroku na čele so sekvencovaniacutem DNA sle-dovaniacutem genetickyacutech polymorfizmov a do praxe dotiahnu-tou genomikou Praacuteve tieto pokročileacute postupy naacutem umožňujuacute uacutečinnejšiu selekciu = alfa a omega šľachtiteľskeacuteho procesu Avšak ani genomickaacute selekcia to suacutečasneacute želiezko v ohni nie je bez chyby Spomiacutenanaacute chyba spočiacuteva v jednom zo zaacuteklad-nyacutech biologickyacutech princiacutepov - tzv Geacutenovej expresii Čo si maacute-me pod tyacutem predstaviť

Tradičneacute i moderneacute postupy selekcie suacute založeneacute na vyacute-bere podľa genetickej vyacutebavy jedinca Spraacutevna selekcia rodi-čovskeacuteho paacuteru vedie napr k vyššiemu množstvu tuku v jed-nom kilograme mlieka ich dceacutery Čo však skutočne stojiacute za spomiacutenanou lepšou uacutežitkovosťou potomka Mocircže to byť vaumlč-šie množstvo enzyacutemov zodpovednyacutech za synteacutezu mliečneho tuku v mliečnej žľaze dojnice Alebo vyššia aktivita enzyacutemu ktoreacuteho chemickaacute štruktuacutera bola zmenenaacute Pravdepodobne kombinaacutecia oboch Množstvo a aktivita tohto enzyacutemu potom skutočne mocircže tvoriť rozdiely medzi dojnicami s rocircznym per-centom tuku v mlieku Priacutetomnosť každeacuteho enzyacutemu vraacutetane tyacutech syntetizujuacutecich mliečny tuk je však predurčenaacute gene-tickou predlohou v DNA každej z buniek Potom stačiacute drob-naacute zmena v docircsledku šľachtenia alebo genetickaacute mutaacutecia a enzyacutem vyzeraacute inak - buď lepšie a je aktiacutevnejšiacute alebo horšie a funguje zle alebo vocircbec nie

Kyacutem tradične sme do plemenitby vyberali zvierataacute podľa uacutežitkovosti potomstva dnešneacute postupy naacutem umožňujuacute na-

hliadnuť už priamo do genet ickeacuteho zaacutepisu zvierat aj rodičovskej generaacutecie Tie najprog-resiacutevnejš ie postupy šľachtenia suacute teraz dokonca založeneacute len na opakovanej selek-cii zvierat na zaacuteklade ich genetickej vyacutebavy Avšak samotnaacute priacute-tomnosť požadovaneacute-ho genetickeacuteho zaacutepisu v genetickej vyacutebave ešte neznamenaacute priacute-

tomnosť enzyacutemu ktoryacute je tyacutemto geacute-nom koacutedovanyacute V extreacutemnom priacute-pade mocircžeme vy-brať zviera ktoreacute maacute požadovanuacute geacutenovuacute vyacutebavu ale

bez dostatočnej geacutenovej expresie ktoraacute by aj fakticky zvyacutešila napr množstvo tuku v mlieku Na obhajobu genomickej selek-cie je potrebneacute dodať že tento nedostatok totiž možnyacute rozdiel medzi genoacutemom a enzymatickou vyacutebavou je kompenzovanyacute počtom sledovanyacutech geacutenov aby sme možnuacute chybu eliminovali na minimum

Prepis genetickej informaacutecie do mediatorovej RNA a pro-teiacutenu - enzyacutemu je nazyacutevanaacute geacutenovou expresiou Kľuacutečovou suacutečasťou spomiacutenanej geacutenovej expresie je tzv transkripcia teda prepis genoacutemu do mediatorovej RNA - ribonukleovej kyseliny (mRNA) Taacuteto mRNA tvoriacute akyacutesi predstupeň v tvorbe konečneacuteho enzyacutemu Tak či onak množstvo mRNA sluacuteži ako ukazovateľ toho či požadovanyacute geacuten je zuacuteročenyacute do tvorby enzyacutemu a nie je v genoacuteme len pre okrasu Pretože si suacute RNA a DNA chemicky veľmi podobneacute je možneacute pre meranie RNA využiacutevať podobneacute postupy ako v priacutepade genoacutemu Ak sa naacutem do hľadaacutečika dostane mRNA hovoriacuteme o tzv transkriptoacuteme - je to obdoba genoacutemu len na ďalšej uacuterovni geacutenovej expresie

Je zrejmeacute že takaacuteto transkriptomickaacute selekcia by mohla byť vyacuterazne ešte presnejšia a efektiacutevnejšia Večne nespokojneacute ldquozleacute jazykyrdquo by však mohli namietať že ani množstvo mRNA nemusiacute vždy zodpovedať množstvu požadovaneacuteho proteiacute-nu Všetko totiž zaacuteležiacute na ďalšom krocircčiku k proteiacutenu - prepisu mRNA do proteiacutenov ktoreacute tiež zahŕňajuacute enzyacutemy Takeacutemu pre-kladu hovoriacuteme translaacutecia Množstvo a spektrum takto prelo-ženyacutech proteiacutenov sa označuje ako proteom a keby sme chceli selektovať na priacutetomnosť proteiacutenov museli by sme tuacuteto selek-ciu označiť ako proteomickuacute selekciu Takaacute selekcia je ale do-teraz oveľa vzdialenejšia než transkriptomickaacute selekcia podľa mRNA Docircvodom suacute technickeacute ťažkosti pri detekcii špecific-kyacutech proteiacutenov - jednaacute sa o podstatne ťažšiu menej presnuacute a časovo naacuteročnuacute analyacutezu Takaacute selekcia by však zatiaľ veľmi predražila celyacute šľachtiteľskyacute postup

Aby sme sa vraacutetili k bilancii spočiacutetajme a podčiarknime trendy v suacutečasnom vyacutevoji selekcie

genomika je pokrok ale nie je dokonalaacute natoľko aby sme sa s ňou natrvalo uspokojili Ako ďalšiacute možnyacute postup ktoryacute analyacutezu spresniacute a pritom nebude astronomicky naacutekladnyacute je transkriptomickaacute selekcia Zo skuacutesenostiacute poslednyacutech rokov a suacutečasnyacutech trendov je zrejmeacute že aj tie najsmelšie predsta-vy sa mocircžu stať veľmi skoro skutočnosťou a vysmiať sa im by mohlo znamenať že sa zakraacutetko stretneme u transkriptomic-kej selekcii v praxi Scheacutema všetkyacutech 3 typov selekcie naacutejdete na wwwmtssrocz

Alternatiacutevne metoacutedy šľachtenia novej generaacutecie alebo cesta od geacutenu k produkcii

9

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman preložil a upravil Igor Lichanec

Celkovaacute produkcia mlieka v roku 2014 bola v USA 93 440 028 220 kg a zaznamenala naacuterast oproti predchaacute-dzajuacutecemu roku vo vyacuteške 2 177 243 376 kg čo bol piaty najvaumlčšiacute naacuterast v histoacuterii Celkovaacute vyacuteroba mlieka v 34 štaacute-toch USA vzraacutestla a len v štyroch zostala bez zmeny Štaacutet s najvaumlčšou vyacuterobou mlieka California zaznamenal zvyacutešenie produkcie o 490 333 352 kg na druhom mieste sa umiestnil Texas s 317 514 659 kg

Celkovyacute počet kraacutevPriemernyacute počet dojniacutec v USA v roku 2014 bol 9 257 000

čo predstavuje naacuterast o 33 000 kusov a bolo to najviac od ro-ku 2008 Celkoveacute stavy kraacutev vzraacutestli iba v 14 štaacutetoch polovica z nich na Zaacutepade USA Drvivaacute vaumlčšina naacuterastu kraacutev bola za-znamenanaacute v Texase (26 000 kusov) Michigan bol na druhom mieste s 10 000 kusmi Osemnaacutesť štaacutetov zaznamenalo pokles a najviac stavy poklesli v štaacutete Kentucky o 8 000 kusov

Podľa uacutedajov USDA (Ministerstvo pocircdohospodaacuter-stva USA) počty kraacutev zostali takmer bez zmeny v Californii a Wisconsine Tieto dva štaacutety zaacuteroveň predstavujuacute takmer

jednu tretinu všetkyacutech kraacutev v USAZaznamenali sa tri zaujiacutemaveacute zme-

ny v bdquoTop desiatke štaacutetov v počte kraacutevldquo Texas sa posunul z čiacutesla 7 na 6 miesto si vymenil s Minnesotou a Washington na-hradil Ohio na 10 mieste

Produkcia mlieka na kravuPo malom zvyacutešeniacute priemernej produkcie na kravu v ro-

ku 2013 o 44 kg došlo v roku 2014 k vyacuterazneacutemu naacuterastu až o 200 kg Počas predchaacutedzajuacutecich 20 rokov sa produkcia na kravu v priemere zvyacutešila o 142 kg za rok

Priemernaacute uacutežitkovosť v roku 2014 na kravu v USA bo-la 10 096 kg avšak iba v 12 štaacutetoch sa prekročil celoštaacutet-ny priemer Trinaacutesť štaacutetov bolo pod 8 165 kg vraacutetane piatich ktoreacute boli až pod hranicou 6 350 kg

Zaacutepad USA bol jedinyacute regioacuten nad celoštaacutetnym prieme-rom Vyacuteroba na kravu vzraacutestla v 45 štaacutetoch a zostala bez zmeny v dvoch Noveacute Mexiko si udržalo najvyššiacute priemer už šiesty rok v rade a bolo prvyacutem štaacutetom ktoryacute prekročil 11 340 kg Colorado sa umiestnilo na druhom mieste aj tretiacute rok po sebe

TOP 10 bdquoMLIEČNYCHldquo ŠTAacuteTOV USA 2014

NAJVIAC KRAacuteV(KUSY)

NAJVYŠŠIA VYacuteROBA MLIEKA (MILIARDY KG)

NAJVYŠŠIA UacuteŽITKOVOSŤ (KG)

NAJVIAC KRAacuteV NA STAacuteDO (KUSY)

California 1780000 California 19221 New Mexico 11392 New Mexico 2485

Wisconsin 1271000 Wisconsin 12619 Colorado 11328 Arizona 1930

New York 615000 Idaho 6298 Michigan 11186 Nevada 1450

Idaho 575000 New York 6235 Arizona 11054 Colorado 1200

Pennsylvania 530000 Pennsylvania 4850 Idaho 10954 California 1199

Texas 463000 Texas 4681 Washington 10949 Hawaii 1100

Minnesota 460000 Michigan 4362 Nevada 10802 Idaho 1085

Michigan 390000 Minnesota 4144 California 10798 Texas 1052

New Mexico 323000 New Mexico 3680 Utah 10427 Florida 946

Washington 273000 Washington 2989 Iowa 10190 Wyoming 600

NAJVIAC MLIEKA NA STAacuteDO (KG)

NAJVIAC NOVYacuteCH KRAacuteV (KUSY)

NAJVIAC NOVEacuteHO MLIEKA (MILIOacuteNY KG)

NAJVAumlČŠIacute NAacuteRAST UacuteŽIT NA KRAVU (KG)

New Mexico 28305290 Texas 26000 California 491 Arkansas 929

Arizona 21333328 Michigan 10000 Texas 318 Nevada 799

Nevada 15662932 Colorado 7000 Michigan 202 North Dakota 593

Colorado 13593305 Kansas 7000 Idaho 201 Georgia 540

California 12943525 Washington 7000 Colorado 166 Mississippi 534

Idaho 11883686 New York 5000 New York 123 Florida 458

Texas 10638132 Arizona 3000 Washington 113 Alaska 454

Florida 8755167 South Dakota 3000 Wisconsin 101 Missouri 398

Hawaii 6787345 Idaho 2000 Arizona 95 Kentucky 379

Washington 6227311 Indiana 2000 Kansas 81 Virginia 365

bdquoFarmaacuterske bleskovkyldquo

USA a Kanada 2014

10

maximaxiinfoaugust 2015

Mliečne farmy a čiacuteslaVlaňajšiacute rok bol v histoacuterii USA finančne najlepšiacutem keď ce-

ny mlieka a zisk prekročili všetky predchaacutedzajuacutece zaacuteznamy Celkovyacute počet licencovanyacutech fariem klesol o 1631 čo repre-zentuje 35 pokles v roku 2014 na rekordneacute minimum 45 344 čo je ešte menej než mali Wisconsin a Minnesota spolu v roku 1992 Z uacutedajov USDA ďalej vyplyacuteva že Pennsylvaacutenia bola jedinyacutem štaacutetom ktoryacute už druhyacute rok v rade zaznamenal naacuterast staacuted a to o 60 v roku 2013 a až 170 staacuted v roku 2014

Menej mliečnych fariem a vyššia vyacuteroba znamenali aj vyššiu priemernuacute veľkosť staacuteda na 204 kusov kraacutev Rok 2014 tak predstavoval naacuterast o 8 kusov a pričom až paumlť štaacutetov ma-lo priemernuacute veľkosť staacuteda viac ako 1 000 kraacutev (všetky tieto suacute na Zaacutepade) Liacutedrom rebriacutečka v počte kraacutev na staacutedo je No-veacute Mexiko s počtom 2485 kraacutev

Vaumlčšie staacuteda a produktiacutevnejšie kravy znamenajuacute že cel-kovaacute produkcia mlieka vzraacutestla na farmaacutech v roku 2014 na 5 647 kg za deň a 2 061 123 729 kg ročne

Kanada 2014 v čiacuteslachPodľa poslednyacutech uacutedajov z kanad-

skeacuteho informačneacuteho centra - CDN exis-tuje 11 962 fariem ktoreacute produkujuacute mlie-ko v 10 kanadskyacutech provinciaacutech

Asi polovica všetkyacutech mliečnych fa-riem sa nachaacutedza v Quebecu a ďalšia tretina je v Ontaacute-riu (pozri mapku) Kanada je domovom pre 959 300 kusov dojniacutec a 444 200 mliečnych jaloviacutec vo veku 1 roka alebo staršiacutech

Rozhodujuacuteci a najbežnejšiacute spocircsob ustajnenia je vaumlz-neacute ktoreacute sa podľa poslednyacutech štatistickyacutech uacutedajov využiacute-va na 724 percenta kanadskyacutech fariem Dvadsaťtri percent fariem maacute voľneacute ustajnenie zatiaľ čo 46 percenta fariem využiacuteva systeacutem robotickeacuteho dojenia v spojitosti s voľnyacutem ustajneniacutem Priemernaacute veľkosť staacuteda v roku 2014 bola v Kanade 80 kraacutev

Medzinaacuterodnaacute naacutevšteva a intenziacutevny treacutening lineaacuterneho hodnotenia

26 pracovnyacute tyacuteždeň v dňoch od 22 juacutena 2015 do 26 juacutena 2015 sme v Slovenskej Holsteinskej Asociaacutecii priviacutetali dvoch mladyacutech boniteacuterov zo zahraničia Cieľom bolo ich zaškolenie v oblasti li-neaacuterneho hodnotenia exterieacuteru holsteinskeacuteho dobytka a tiež odo-vzdať im skuacutesenosti ktoreacute sme ziacuteskali počas 20 rokov vyacutekonu li-neaacuterneho hodnotenia (ďalej LH) v Slovenskej republike

Prvyacute Argam Asatryan (24 ro-kov) pochaacutedzal z Armeacutenska a vy-študoval školu so zameraniacutem na energetiku druhyacute Ivan Simonov (26 rokov) z Ruskej federaacutecie bol pocircvodne moacutednym dizajneacuterom aj takto netradične sa mocircžu ľudia bdquopretransformovaťldquo v priacutepade po-treby na hodnotiteľov - boniteacuterov holsteinskeacuteho dobytka

KANADA 2014 PODĽA PROVINCIIacute

Provincia Počet fariem ks Počet kraacutev ks Počet jaloviacutec ks

Alberta 566 80 700 38 700

British Columbia 455 72 600 34 500

Manitoba 308 43 200 19 200

New Brunswick 206 18 900 8 800

Newfoundland and Labrador 32 6 000 2 100

Nova Scotia 229 23 000 10 200

Ontario 3 926 318 800 163 100

Prince Edward Island 180 13 900 7 000

Quebec 5 894 354 800 151 500

Saskatchewan 166 27 400 9 100

Celkom 11 962 959 300 444 200

11

maximaxiinfoaugust 2015

Tyacuteždeň určite nebol uacuteplne optimaacutelny z časoveacuteho hľa-diska na komplexneacute zvlaacutednutie systeacutemu hodnotenia exte-rieacuteru a aj celej problematiky LH Tiacuteto dvaja mladiacute a veľmi šikovniacute ľudia však veľmi ryacutechlo zvlaacutedli nevyhnutnuacute bdquoporciuldquo teoacuterie a praktickeacute ukaacutežky hneď v prvyacute deň u naacutešho uacutespeš-neacuteho chovateľa v ZOO Diviacutezii Selice sro

V ďalšiacutech dňoch s našim kolegom Ing Deacutenesom straacutevili množstvo času intenziacutevne pracovali každyacute deň od raacutena až do neskoreacuteho popoludnia hodnotili desiatky kraacutev na far-maacutech v PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCONTRACT Mikulaacuteš as

Sme presvedčeniacute že okrem naplnenia hlavneacuteho cieľa tohto stretnutia sa naacutem vzaacutejomne podarilo vytvoriť i ne-formaacutelne priateľstvaacute ktoreacute buduacute pretrvaacutevať do buduacutecnosti rovnako ako sme si už ldquozvyklirdquo v raacutemci pocircsobenia boniteacute-rov WHFF - Svetovej holsteinsko friacutezskej federaacutecie

Na zaacutever by sme chceli poďakovať našim chovateľom z ZOO Diviacutezii Selice sro PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCON-TRACT Mikulaacuteš as ktoriacute naacutem poskytli zvierataacute a vytvorili optimaacutelne podmienky na praacutecu

Rovnako SHA ďakuje aj spoločnosti GENOSERVICE Corp as ktoraacute bola hlavnyacutem iniciaacutetorom a pomohla naacutem aj s realizaacuteciou tohto stretnutia

Prvyacute deň - teoacuteria LH a stretnutie v ZOO Diviacutezii Selice sro

Praktickyacute vyacutekon lineaacuterneho hodnotenia diskusia a porov-naacutevanie vyacutesledkov na farme v Jasovej

Uacutespešneacute finaacutele a prevzatie certifikaacutetov na obraacutezku sprava Argam Asatryan Csaba Deacutenes Ivan Simonov Igor Lichanec

12

maximaxiinfoaugust 2015

Chad Dechov Hoardacutes Dairyman preložila a upravila Ing Soňa Krebsovaacute

V poslednom desaťročiacute dva hlavneacute faktory zmenil i svet umelej inseminaacutecie Prvyacutem fak-torom bolo zavedenie genomi-ky Genomika zmenila spocircsob akyacutem inseminačneacute spoločnosti a chovatelia dobytka využiacutevajuacute byacutekov ale v tomto člaacutenku sa suacute-strediacuteme viac na zmeny odvet-via než na využitie byacutekov

Vzrušujuacuteca expanziaGenomickeacute hodnotenie spocircsobilo dramatickyacute naacuterast

počtu byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem ako ukazuje graf č1 Pred zavedeniacutem genomiky v roku 2009 mohlo mať ročne približne 7000 holsteinskyacutech a 650 jer-seyskyacutech byacutekov dostatok dceacuter aby sa kvalifikovali ako pre-vereniacute byacuteci so spoľahlivosťou 75 a viac percent Počet byacute-kov udaacutevanyacute v grafe tvoria byacuteci preverovaniacute inseminačnyacutemi spoločnosťami aj v suacutekromnej testaacutecii

V našej novej eacutere maacuteme silnuacute indikaacuteciu genetickeacuteho zisku byacuteka za prijateľnuacute cenu ešte predtyacutem ako dosiahne vek jeden mesiac čo spocircsobilo veľkyacute skok v počte byacutekov s oficiaacutelnym hodnoteniacutem Toto zvyšuje genetickyacute pokrok pretože dnes si vyberaacuteme z vaumlčšieho počtu byacutekov a je vyš-šia pravdepodobnosť že naacutejdeme tyacutech ktoriacute suacute skutočne vyacutenimočniacute

Genomickeacute hodnotenie zvyacutešilo tiež cenu elitnyacutech ple-menniacutec pretože maacuteme vaumlčšiu docircveru v ich skutočnyacute gene-tickyacute zisk Chovatelia musia vyprodukovať toľko potomstva koľko sa len daacute cestou embryotransferu alebo in-vitro fer-tilizaacutecie tak aby si vynahradili investiacutecie do drahšiacutech kraacutev a jaloviacutec Pred genomickou eacuterou mali asi dve tretiny pre-verenyacutech holsteinskyacutech byacutekov maternaacutelneho brata a jed-na tretina mala plneacuteho brata Od roku 2010 sa tieto čiacutesla zvyacutešili až na 80 byacutekov s maternaacutelnym bratom a až 55

byacutekov v inseminaacutecii maacute plneacuteho brata Investiacutecie potreb-neacute na vyšľachtenie elitneacuteho mladeacuteho byacuteka nie suacute triviaacutelne a vyacuterazne sťažujuacute vaumlčšine chovateľov možnosť konkuro-vať vo vaumlčšom rozsahu Taktiež je na to potrebnyacute dostatok recipientiek embryiacute čo ešte viac naklaacuteňa vaacutehy v prospech veľkyacutech chovateľov

Druhyacute menič hryDruhaacute zmena v odvetviacute šľachtenia je snaha inseminač-

nyacutech spoločnostiacute vlastniť elitneacute plemennice Aj v minulosti plemenaacuterske firmy vlastnili plemennice Ale tento trend sa za poslednyacutech 5 rokov mimoriadne zintenziacutevnil Čiastoč-ne je ich snaha motivovanaacute skutočnosťou že naacutekup byacutekov v eacutere genomiky je drahšiacute Chovatelia najlepšiacutech byacutekov majuacute veľkyacute vplyv a mocircžu si naacuterokovať na podiel na svojich byacute-koch Toto nie je z pohľadu plemenaacuterskych firiem ideaacutelna situaacutecia takže sa mocircžu snažiť zniacutežiť naacuteklady na obstaraacuteva-nie byacutekov tyacutem že buduacute vlastniacutekmi plemenniacutec Je tu aj určityacute konkurenčnyacute aspekt ako mocircže plemenaacuterska firma zabraacuteniť ostatnyacutem naacutekup byacutekov od elitnyacutech matiek

Kombinovanyacutem efektom genomickeacuteho testova-nia a vlastniacutectva plemenniacutec plemenaacuterskymi firmami je že menšiacute počet staacuted poskytuje vaumlčšinu naacuterodneacuteho elitneacuteho plemenneacuteho materiaacutelu Pravdepodobne najjednoduchšou metoacutedou sledovania počtu staacuted ktoreacute prispievajuacute do po-pulaacutecie elitnyacutech byacutekov je vyhodnotiť naacutezvy fariem ndash prefixy ndash v menaacutech byacutekov v inseminaacutecii V obdobiacute pred genomikou do populaacutecie elitnyacutech byacutekov prispelo približne 750 fariem ročne V roku 2012 to bolo 639 staacuted a v roku 2013 prispe-lo 531 fariem Hoci tieto čiacutesla ukazujuacute na určituacute konsolidaacute-ciu v odvetviacute šľachtenia neukazujuacute celuacute pravdu Graf č2 ukazuje počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do in-seminaacutecie podľa roku narodenia v populaacutecii holsteinskyacutech a jerseyskyacutech zvierat Ako mocircžete vidieť počet staacuted ktoreacute produkujuacute vaumlčšinu byacutekov do inseminaacutecie ryacutechlo klesol a je približne polovičnyacute ako bol pred piatimi rokmi Určiteacute zniacute-ženie sa v priebehu času očakaacutevalo pretože počet fariem v naacuterodnom meradle poklesol ale suacutečasneacute tempo vyacuterazne prekračuje zniacuteženie počtu fariem

Genetika pokračuje v konsolidaacuteciiV priebehu času sa zmenil takmer každyacute aspekt odvetvia vyacuteroby mlieka a oblasť šľachtenia určite nie je

žiadnou vyacutenimkou Nachaacutedzame sa v strede ryacutechleho posunu smerom k modelu produkcie genetickeacuteho mate-riaacutelu ktoryacute bude určityacutem spocircsobom podobnyacute ošiacutepanyacutem a hydine

Počet byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem

30000

20000

10000

0

Hol

stei

n

4000

3000

2000

1000

0

Jers

ey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

Holstein

Jersey

Počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do inseminaacutecie

150

100

50

0

Hol

stei

n

30

25

20

15

10

5

0

Jers

ey

Holstein

Jersey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 3: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

3

maximaxiinfoaugust 2015

Ing Ivan Hrica vyacutekonnyacute riaditeľ SHA

VAacuteŽENIacute CHOVATELIApred 20-timi rokmi praacuteve o takomto čase sme vydali 1

čiacuteslo magaziacutenu INFO Išli sme vtedy tak trochu s kožou na trh bez skuacutesenostiacute ale s elaacutenom prinaacutešať maximum infor-maacuteciiacute o holsteinskom dobytku ktoryacute sa začal na Slovensku udomaacutecňovať Logicky hlavne v uacutevodnyacutech čiacuteslach domino-vali informaacutecie o genetike aby si chovatelia vytvorili pred-stavu jednak o uacuterovni v chovateľsky vyspelyacutech krajinaacutech a zaacuteroveň o obrovskyacutech možnostiach ktoreacute praacuteve genetika v tomto smere ponuacutekala

Neskromne si mysliacuteme že SHA bola tyacutem spraacutevnym ťa-huacuteňom ktoryacute zohral rozhodujuacutecu uacutelohu v zmene filozofie chovu dojniacutec na Slovensku k čomu vyacuteznamne prispel aj

naacuteš magaziacuten INFO Je to neuveriteľneacute ale ani vo sne sme nepredpokladali

takuacuteto dlhovekosť Najvaumlčšiu zaacutesluhu na tom však maacutete Vy chovatelia a priaznivci holsteinskeacuteho dobytka Bez Vašej priazne by už daacutevno nebolo žiadneho INFA

Pripomeňme si že na tvorbe historicky 1 INFA sa po-dieľali Ing Heyder Ing Holaacuteskovaacute Ing Krebsovaacute a Ing Li-chanec Zaacutemer vydaacutevať INFO viackraacutet do roka sa nevydaril Do roku 2000 vychaacutedzalo INFO 1x ročne (v roku 1998 2x) Rozhodujuacutecim sa stal rok 2001 kedy sme vydali INFO 3x a s takouto frekvenciou vychaacutedza až doteraz

Len pre zaujiacutemavosť celkovo bolo až doteraz vydanyacutech 52 IacuteNF s naacutekladom cca 45 000 kusov Učili sme sa za po-chodu nik z naacutes nemal s vydaacutevaniacutem časopisu žiadne skuacute-senosti preto sme častokraacutet aj tŕpli ako bude Info prijateacute

20 rokov INFA

november 2014nn

min

im

iniin

foin

fo

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

MINIINFO 11_2014indd 1 26 11 2014 141452

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

august 2014

max

im

axiin

foin

fo

Maxiinfo_8_2014indd 1 16 7 2014 143903

min

im

iniin

foin

fo

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA onovember 2010

MINIINFO 11_2010indd 1 19 11 2010 83456

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

apriacutel 2012

min

iinfo

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA

apriacutel 2012a

MINIINFO 04_2012_okindd 1 5 4 2012 113941

min

im

iniin

foin

fo

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA oapriacutel 2010

MINIINFO 4_2010indd 1 16 4 2010 150411

SLOVENSKAacute HOLSTEINSKAacute ASOCIAacuteCIA o

min

iinfo

info november 2013

MINIINFO 11_2013indd 1 18 11 2013 141840

4

maximaxiinfoaugust 2015

Snažili sme sa a duacutefame že sa naacutem to aspoň čiastočne dariacute aby bol obsah zaujiacutemavyacute a hlavne aby informaacutecie boli z rocircznych oblastiacute

Samozrejmosťou sa doteraz v každom vydaniacute stali bdquonajčerstvejšieldquo informaacutecie z renomovanyacutech zahraničnyacutech materiaacutelov chovateľsky vyspelyacutech krajiacuten Pochopiteľne ne-mocircžu chyacutebať informaacutecie o vyacutežive ktoraacute rozhoduje o uacutespe-chu resp o jeho opaku Tu spolupracujeme s odborniacutekmi z vyacuteživaacuterskych firiem ktoriacute dlhodobo prispievajuacute svojimi poznatkami a skuacutesenosťami za čo im patriacute naša vďaka Najmauml informaacuteciiacute na teacutemu vyacuteroby kvalitnyacutech objemovyacutech krmoviacuten nikdy nie je dosť a to aj napriek určiteacutemu pokroku ktoryacute je nespochybniteľnyacute Cesta k uacutespechu je jasne danaacute len ten kto pochopil ho mocircže dosiahnuť

Nesmieme zabudnuacuteť ani na otaacutezky technoloacutegiiacute v chove dojniacutec ktoreacute na Slovensku prešli priam revolučnyacutem vyacutevi-nom a vo vyacutedatnej miere napomohli k vyacutekonnostneacutemu rastu tohto odvetvia Žiaľ dnes je jasneacute že v tomto smere naacutem svet unikaacute

Nemaacutelo člaacutenkov bolo venovanyacutech problematike zdravia a celkoveacuteho welfare Docircraz bol kladenyacute predovšetkyacutem na prevenciu ktoraacute sa rozhodujuacutecou mierou podieľa na zve-rozdravotnom stave staacuted Teacutema mastitiacuted bunečnyacutech ele-mentov kvality mlieka je bdquovečnaacuteldquo a preto maacute v Infe staacutelu pozornosť

Najviac priestoru bolo venovaneacute reprodukcii ktoraacute robiacute vraacutesky na čele takmer všetkyacutem chovateľom Snažili sme sa predstavovať našich uacutespešnyacutech chovateľov ktoriacute dokazujuacute svojimi vyacutesledkami že sa nemaacuteme za čo hanbiť

Ukazuje sa že populaacuterne a sledovaneacute suacute aj rocirczne rebriacutečky chovov dojniacutec atď Umožňujuacute porovnaacutevať sa a mnohyacutem sluacutežia aj ako motivaacutecia

Prinaacutešame informaacutecie z chovateľskyacutech akciiacute či už uznaacutevania šľachtiteľskyacutech chovov resp chovateľskyacutech dniacute V nedaacutevnej minulosti to bola populaacuterna Kremnička ale aj Čaklov Samozrejme nechyacutebajuacute spraacutevy z Naacuterodnej vyacutestavy HD na ktorej vzniku sa SHA vyacuteraznou mierou podieľala Tohto roku si pripomiacutename už jej 10-ty ročniacutek pozyacutevame Vaacutes bude sa tradične konať v raacutemci Agrokomplexu

Veľmi radi informujeme aj o chovateľskom dni v Kočiacute-ne ktoryacute maacute svoju nespornuacute odbornuacute ale aj spoločenskuacute kvalitu Je veľmi pozitiacutevne vniacutemanyacute všetkyacutech Vaacutes srdečne pozyacutevame na 5 ročniacutek 17 septembra 2015

Neobchaacutedzali sme ani zaacutesadneacute teacutemy ktoreacute rezonova-li v našom odvetviacute vyjadrovali sme naše stanoviskaacute naacute-zory a naacutevrhy na riešenia aktuaacutelnych probleacutemov A to že ich je vyše hlavy nikto nepochybuje Ako ďalej s chovom dojniacutec na Slovensku akeacute suacute šance našich chovateľov sme schopniacute konkurovať zahraničiu bdquonedoraziacuteldquo naacutes zrušenie kvoacutet na mlieko či nedoraziacuteme sa my sami Vlaacutednu obavy pesimizmus až depresia My Slovaacuteci ako by sme mali tieto vlastnosti geneticky zakoacutedovaneacute Napriek všetkyacutem spome-nutyacutem obavaacutem si musiacuteme zachovať určituacute mieru optimizmu Opraacutevňujuacute naacutes k tomu vyacutesledky je na čom stavať ak po-pracujeme na zlepšeniacute ekonomicky docircležityacutech ukazovate-ľov

Skraacutetka snažili sme sa a staacutele sa snažiacuteme byť aktuaacutelni Do akej miery sa naacutem to dariacute musiacutete posuacutediť Vy sami pre-tože Info je tu pre Vaacutes

Dovoľte mi poďakovať všetkyacutem prispievateľom inze-rentom že naacutem zachovali priazeň a podieľali sa na tvor-be Infa V začiatkoch to boli Ing Kobza Stanislav čestnyacute predseda predstavenstva SHA Ing Dohaacutel Roacutebert Ing Bachratyacute Milan neskocircr Ing Ryba Štefan Ing Uhriacutek Ma-rian Ing Huba Jaacuten Dr Langer Jaroslav MVDr Haas Mi-loš MVDr Mitriacutek Tomaacuteš Ing Nagy Mariaacuten Doc Candraacutek Juraj Ing Chovan Vladimiacuter Ing Lichanec Igor Ing Hrica Ivan a mnohiacute ďalšiacute

Samozrejme bez pracovniacutekov SHA by to nešlo Vďaka patriacute Ing Krebsovej ktoraacute na Infe pracovala do roku 2000 ale aj Ing Valancovej za preklady Vyacuteraznou mierou sa pod kvalitu prekladanyacutech člaacutenkov podpiacutesal Dr Galata naacuteš dlho-ročnyacute spolupracovniacutek a vzaacutecny človek Špeciaacutelne poďako-vanie patriacute Ing Lichancovi za finalizaacutecie 43-och vydaniacute od roku 2001

Vaacutem všetkyacutem ešte raz ďakujeme za doterajšiu priazeň veľmi naacutes tešiacute zaacuteroveň zavaumlzuje a motivuje v ďalšom vy-daacutevaniacute Infa

Ako sme sa pripravili na niacutezke ceny mlieka ktoreacute sme očakaacutevali viac ako dva roky

Dr Milos Haas MSC PAS Nezaacutevisleacute poradenstvo pre mliečne farmy - Haas Nutrition Kanadamhaasrogerscom httpwwwhaasnutritioncom

Variabilita v naacutekupnyacutech cenaacutech mlieka sa staacuteva predviacute-dateľnou čo sa tyacuteka opakovateľnosti ako aj jej rozsahu Je to do určitej miery normaacutelny jav keď situaacutecia na trhu spocirc-sobiacute prebytok suroviny kvocircli rocircznym docircvodom a situaacuteciaacutem Obdobia zvyacutešeneacuteho dopytu a zvyacutešenyacutech cien sa striedajuacute s obdobiami opačnyacutemi keď sa trh nasyacuteti a cena suroviny

padaacute Vidiacuteme to na priacutekladoch vo všetkyacutech odvetviach ktoreacute suacute regulovaneacute zaacutekonmi trhu

Tak aj teraz globaacutelne zniacuteženaacute cena mlieka reflektuje na zvyacutešeneacute zaacutesoby mlieka alebo mliečnych produktov zniacuteže-neacutemu dopytu v určityacutech oblastiach sveta a zvyacutešenej produk-cie zase v inyacutech oblastiach sveta medzi inyacutemi aj v EUacute Všet-ky tieto cykly sa opakujuacute a buduacute sa opakovať v buduacutecnosti a je iba otaacutezkou pre každyacute biznis v našom priacutepade mliečnu farmu ako sa dokaacuteže na ne pripraviť a dlhodobo sa s nimi vyrovnať

5

maximaxiinfoaugust 2015

V roku 2013 som zaslal priacutespevok do tohto magaziacutenu kde som rozoberal potenciaacutelne dopady uvoľnenia mliečnej kvoacutety na trh s mliekom Farmy v Euroacutepe prežijuacute a nebude to len kvocircli dotaacuteciaacutem ktoreacute dostaacutevajuacute a ktoryacutemi sa nechcem zaoberať v mojom priacutespevku lebo nesuacutehlasiacutem s argumen-tom že dotaacutecie by mali byť alebo kedykoľvek buduacute rovna-keacute v raacutemci EUacute alebo globaacutelneho trhu s mliekom Každyacute trh každaacute krajina maacute svoje prednosti ako aj nevyacutehody a je na každom subjekte ktoryacute sa rozhodne podnikať aby tieto roz-poznal a dokaacutezal s nimi pracovať

Naacuteklady na mzdy a pocircdu suacute veľmi rozdielne v raacutemci kra-jiacuten a ešte viac globaacutelne vo svete Podľa jednej štuacutedie naacutekla-dy na vyacuterobu 100 kg mlieka sa vo svete pohybujuacute od 4 do 125 USD Čo neznamenaacute že krajiny s naacutekladmi 4 USD suacute na tom zaacutekonite lepšie ako tiacute so 125 USD naacutekladmi

V každej krajine suacute farmaacuteri ktoriacute suacute nespokojniacute a tvrdia že štaacutet nevytvaacutera dobreacute podmienky alebo nezastupuje ich zaacuteujmy Napriek tomu sa všade vo svete prejavuje ten istyacute jav dobriacute sa staacutevajuacute lepšiacutemi a horšiacute ešte horšiacutemi To zname-naacute že v raacutemci každeacuteho systeacutemu existujuacute farmy a podniky ktoreacute dokaacutežu nielen uacutespešne prežiť ťažkeacute obdobie ale aj dl-hodobo profitovať z produkcie mlieka Rozdiel v ekonomike fariem medzi top 15 a spodnyacutemi 15 sa každyacutem rokom prehlbuje či už v raacutemci EUacute alebo v raacutemci jednotlivyacutech krajiacuten napriacuteklad Anglicka Iacuterska Nemecka ale aj v USA a Kana-de a samozrejme aj Slovenska To znamenaacute po tom ako sa skončiacute obdobie niacutezkych cien suacute tieto lepšie farmy ešte lepšie ako predtyacutem a horšie upadli viacej Tento rozdiel bol badateľnyacute roky aj v raacutemci Slovenska mliečne farmy na vyacute-chode Slovenska len maacutelokedy dosahovali uacuteroveň fariem zo zaacutepadneacuteho Slovenska čo sa tyacuteka tržieb ako aj ziskov Far-my na Slovensku v priemere tradične zaostaacutevali za farma-mi v Čechaacutech a českeacute za nemeckyacutemi a holandskyacutemi atď Je zaujiacutemaveacute aj to že napriek tomu že počasie hraacute vyacuteznam-nuacute uacutelohu v ovplyvňovaniacute ekonomiky živočiacutešnej vyacuteroby suacute tu

značneacute rozdiely medzi farmami napriek tomu že tieto farmy boli rovnako negatiacutevne alebo pozitiacutevne ovplyvneneacute počasiacutem Niekto potrebuje 5 dobryacutech dniacute aby vyrobil kvalitnuacute senaacutež niekomu nestačia ani tri tyacuteždne Probleacutem nie je len v počasiacute ale v mysleniacute a organizaacutecii praacutece

Toto mocircžem potvrdiť z mojej osobnej skuacutesenosti v Ka-nade v USA aj na Slovensku V raacutemci mliečnych fariem existujuacute obrovskeacute rozdiely v kvalite manažmentu čo sa tyacute-ka ekonomiky staacuteda chaacutepania chodu farmy porozumenia prioriacutet z hľadiska investiacuteciiacute a manažovania pracovnej sily Systematickaacute praacuteca v každej z tyacutechto oblastiacute je extreacutemne docircležitaacute kto nedokaacuteže byť konzistentnyacute v tejto praacuteci mesiac po mesiaci rok po roku vypadne z top skupiny ekonomic-ky uacutespešnyacutech fariem a zaacutekonite tam nebude mať miesto ani v buduacutecnosti

Tiež vyacuteška investiacuteciiacute nehraacute až tak docircležituacute uacutelohu ako by si niektoriacute predstavovali na mnohyacutech uacutespešnyacutech farmaacutech fungujuacute 30 ročneacute dojaacuterne ktoreacute sa udržujuacute v dobrom stave okrem pravidelneacuteho servisu aj spraacutevnym a šetrnyacutem použiacute-vaniacutem Naopak vysokeacute a potenciaacutelne neefektiacutevne investiacutecie mocircžu zaťažiť vyacuterobu mlieka odpismi do takej miery že taacuteto nebude ziskovaacute nasledujuacutecich desať rokov aj keby sme ne-mali žiadne vyacutekyvy v cene mlieka

Tak ako ostatneacute ldquo mliečne kriacutezy ldquo aj taacuteto pominie a pred koncom tohto roka sa veci buduacute znovu normalizovať Čo je možno viac zaujiacutemaveacute je to že taacuteto kriacuteza sa očakaacutevala čo znamenaacute že sme sa na ňu mohli lepšie pripraviť

Nestaacuteva sa často v podnikaniacute že dokaacutežeme dosť presne predviacutedať kedy naacutem padne cena za produkt ktoryacute predaacuteva-me Suacutečasnyacute pokles bol však očakaacutevanyacute a na zaacuteklade skuacute-senosti z roku 2009 keď ceny mlieka padli na 18 centov za liter sa dal očakaacutevať aj rozsah poklesu cien

Mali sme šancu sa pripraviť a plaacutenovať vopred to je ob-rovskaacute vyacutehoda teraz sa ukaacuteže ako sa naacutem to podarilo

Pre niektoryacutech je jedinou priacutepravou na kriacutezu to že sa zniacuteži naacuteklad na krmivaacute za každuacute cenu a prispocircsobiacute sa suacute-časnej cene mlieka bez ohľadu na to koľko naacutes bude staacuteť strata na produkcii mlieka reprodukcii alebo zdraviacute čerstvo otelenyacutech zvierat Ak uvažujeme iba v tyacutechto dimenziaacutech potom je možno lepšie ukončiť chov dojniacutec lebo budovať chov skoro od začiatku každeacute 3-4 roky po kriacuteze je ekono-micky veľmi naacuteročneacute Jednoduchšie je v takomto priacutepade ukončiť chov

Celosvetovo keď je cena mlieka niacutezka tak sa postupne znižuje jeho produkcia ale to nie je kvocircli tomu že vyspe-leacute chovy prestanuacute dojnice kŕmiť ale preto že sa zvyacuteši vy-raďovanie neefektiacutevnych dojniacutec ktoreacute produkujuacute mlieko so stratou pri tyacutechto cenovyacutech relaacuteciaacutech Keď naacutem vychaacutedza že dojnice pod 24 litrov v našom chove suacute stratoveacute alebo ešte lepšie dojnice s laktaacuteciou pod 9500 litrov suacute stratoveacute ale naša priemernaacute uacutežitkovosť na farme je 24 litrov na lak-tujuacutecu dojnicu alebo pod 9000 l za laktaacuteciu potom sa treba zamyslieť ako sme sa pripravili na tento fakt za posledneacute dva roky Ak sme raacutetali len s tyacutem že štaacutet plne pokryje tento deficit zo svojich zdrojov tak sa to volaacute alibizmus nakoľko sme preniesli celuacute zodpovednosť na niekoho ineacuteho bez to-ho aby sme dokaacutezali objektiacutevne posuacutediť kde maacuteme rezervy

Predpokladaacutem že počas poslednyacutech dvoch rokov si

6

maximaxiinfoaugust 2015

každaacute farma bola schopnaacute stanoviť kriteacuteriaacute a priority na kto-reacute sa zameria počas niacutezkej ceny mlieka Pripravenaacute by ma-la byť analyacuteza štruktuacutery staacuteda ktoraacute povie akuacute produkciu je možneacute očakaacutevať veriacutem napriacuteklad že sa zbytočne nenavy-šovalo percento dojniacutec na prvej laktaacutecii praacuteve v tomto obdo-biacute tieto dojnice totiž vyraacutebajuacute najdrahšie mlieko zo všetkyacutech vekovyacutech skupiacuten na farme Veriacutem že za posledneacute roky sa investovalo do kvalitnyacutech manažeacuterskych programov ktoreacute suacute schopneacute vytvaacuterať zostavy na takeacuteto analyacutezy staacuteda a ktoreacute dokaacutežeme dnes efektiacutevne obsluhovať Ak dodnes nemaacuteme tieto zdroje informaacuteciiacute na farme alebo ich nedokaacutežeme vyu-žiacutevať potom sme sa nepripravili na toto obdobie

Určite by som predpokladal že farmy už dnes ma-juacute vypracovanyacute plaacuten na hodnotenie jednotlivyacutech dojniacutec te-da ekonomickeacuteho profitu na zaacuteklade ich produkcie mlieka mliečnych komponentov dĺžky medziobdobia a samozrejme veku zdravotneacuteho stavu laktačnej krivky Je to kompliko-vanaacute analyacuteza ale bez nej sa nedaacute fungovať ani pri dobryacutech cenaacutech mlieka Na zaacuteklade takejto analyacutezy sa stanovuje rentabilita jednotlivyacutech dojniacutec v raacutemci staacuteda

Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov a majiteľov fariem si už stanovila kriteacuteriaacute na vyraďovanie dojniacutec a tiež kriteacuteriaacute na mi-nimaacutelnu dennuacute produkciu pri ktorej by sa dojnice pri tyacutech-to cenaacutech mali zasuacutešať minimaacutelnu produkciu počas prvyacutech 200 dniacute v laktaacutecii pri ktorej sa dojnice už nebuduacute pripuacutešťať lebo by to signifikantne zvyacutešilo stratu Veriacutem že tieto čiacutesla suacute daneacute do perspektiacutevy s dotaacuteciami na dojnicu a dajuacute každeacute-mu odpoveď či aj po dotaacuteciaacutech je dojnica stratovaacute Ak sme to neurobili spraacutevne tak sme v podobnej situaacutecii ako treacutener tiacutemu ktoryacute siacutece nevidel nikdy hrať svojich hraacutečov ale chce zostaviť tiacutem ktoryacute bude vyhraacutevať Je to nemožneacute

Do tejto kategoacuterie patria aj kriteacuteriaacute na perspektiacutevu doj-niacutec s vysokyacutemi somatickyacutemi bunkami aby naacutehodou nedoš-lo k tomu že mlieko skončiacute v neštandarde čo by spocircsobilo ďalšiacute vyacutepad priacutejmov Naacutehly vyacutebuch mastitiacuted počas leta by bol veľmi nepriacutejemnyacute v takomto obdobiacute Len dojnice so zdravyacutem vemenom dokaacutežu a majuacute šancu preukaacutezať ich genetickyacute po-tenciaacutel Nie je ľahkeacute definovať čo znamenaacute dojnica so zdra-vyacutem vemenom Pracujem na tom praacuteve teraz pri hodnoteniacute niektoryacutech chovov v Ontaacuteriu s tunajšou skupinou veterinaacuterov

Predpokladaacutem že na vaumlčšine fariem už prebehol treacutening dojičov a kŕmičov a tiacuteto boli tiež oboznaacutemeniacute so situaacuteciou v cenaacutech mlieka to znamenaacute že sa ešte zlepšiacute praacuteca pri miešaniacute krmiacutev rovnomernom daacutevkovaniacute krmiacutev dennom po-čiacutetaniacute zvierat a priacutepravy krmiacutev pre spraacutevny počet zvierat

U dojičov sa zvyacuteši preciacuteznosť a tyacutem aj prevencia masti-tiacuted ktoraacute maacute obrovskyacute negatiacutevny dopad na ekonomiku cho-vu a vyraďovanie dojniacutec zlepšiacute sa vydaacutejanie dojniacutec priacuteprava dojniacutec aby sa každaacute naacutevšteva dojaacuterne skutočne vyplatila

Ak maacutete staacutedo so somatikou nad 400 000 a veriacutete to-mu že robiacutete všetko spraacutevne je čas sa pozrieť realite do očiacute Je iba jeden fakt keby ste robili veci spraacutevne nemali by ste somatiku nad 400 000

V obdobiacute keď sme vedeli o potenciaacutelnej kriacuteze v cenaacutech mlieka sa iste venovala pozornosť ešte vo zvyacutešenej miere ako inokedy priacuteprave objemovyacutech krmiacutev ich kvalita a množ-stvo ovplyvnili najvaumlčšiacute vyacutedavok na liter mlieka teda krmivaacute Zrealizoval sa plaacuten na zniacuteženie odpadu z krmiva kvocircli zleacute-

mu utlaacutečaniu objemov v jamaacutech alebo dĺžke rezanky Tieto straty mocircžu predstavovať 10-15 z objemu vyrobenyacutech kr-miacutev ktoreacute siacutece skončia na hnojisku ale sa dajuacute do spotreby na vyacuterobu mlieka a takto zvyšujuacute naacuteklady na vyacuterobu mlieka

Vaacuteš poradca vaacutem už iste vysvetlil že ako sa vlastne me-ria kvalita krmiacutev tiež vaacutem vysvetlil že v senaacuteži nie je až takaacute priorita či maacutete 17 alebo 19 NL alebo 42 alebo 45 NDV ale docircležitejšie je percento nestraacuteviteľnej vlaacutekni-ny a straacuteviteľnosť potenciaacutelne straacuteviteľnej vlaacutekniny ktoreacute sa dnes merajuacute priamo a nie cez kalkulaacutecie Nestačiacute už len po-znať straacuteviteľnosť po 24 alebo 48 hodinaacutech Ak ste dodnes ešte nepracovali ani s touto straacuteviteľnosťou pri priacuteprave kŕmnych programov tak ste rovno zmeškali dva vlaky Prav-depodobne nekŕmite spraacutevnu daacutevku a na docircvažok si vyraacute-bate objemoveacute krmivaacute na zaacuteklade staryacutech parametrov čo vaacutes v konečnom docircsledku daacuteva do veľkej nevyacutehody oproti tyacutem ktoriacute tieto informaacutecie dnes využiacutevajuacute

Mali by ste vedieť aj to že daacutevky sa už nebalancujuacute na obsah NL a ani na obsah metabolizovateľnyacutech bielkoviacuten ale že sa hodnotia aminokyselinoveacute profily daacutevky Na takeacuteto balancovanie daacutevok musiacutete mať veľmi dobryacute labaacutek a systeacutem odberu vzoriek Tento priacutestup dokaacuteže ušetriť veľkeacute množstvo skrmovanyacutech bielkoviacuten bez straty na produkcii mlieka Čo znamenaacute ušetriť naacuteklady na liter mlieka

Tiež je potrebneacute aby ste mali informaacutecie o tom že dobraacute kukuričnaacute silaacutež nie je taacute ktoraacute je taacute najvyššia ale taacute ktoraacute maacute tiež vysokyacute podiel potenciaacutelne straacuteviteľnej vlaacutekniny a taacuteto sa dokaacuteže ryacutechlo traacuteviť v bachore čo sa dnes pravidelne meria v labaacuteku Tiež vieme že obsah škrobu je docircležityacute ale docirc-ležitaacute je aj straacuteviteľnosť škrobu a taacuteto je značne ovplyvnenaacute spracovaniacutem zrna tiež sa to bežne meria v labaacuteku a podľa toho sa pripravujuacute kŕmne programy Tieto zmeny dnes po-maacutehajuacute ušetriť veľkeacute peniaze na krmivaacutech Ak tieto para-metre nepoznaacutete alebo ich nedokaacutežete využiť tak ste určite v nevyacutehode oproti farmaacutem ktoreacute tieto poznatky dnes vyu-žiacutevajuacute Mali by ste mať priacutestup k najmodernejšiacutem metoacutedam analyacutez krmiacutev mali by ste vedieť uplatniť vyacutesledky tyacutechto roz-borov tak ako ich uplatňujuacute farmaacuteri vo vyspelyacutech chovoch

Naacutekup aditiacutev do kŕmnych daacutevok je kapitola sama o se-be ich cena je veľakraacutet značnaacute či už na dojnicu alebo li-ter mlieka Ako nezaacutevislyacute poradca jednou z mojich uacuteloh pre mojich klientov je hodnotenie tyacutechto produktov na zaacuteklade informaacuteciiacute z vyacuteskumu a praxe Mnohiacute by boli prekvapeniacute keď zistia že až 85 takyacutechto produktov nemaacute dostatočneacute informaacutecie o ich skutočnej uacutečinnosti vaumlčšinou predajcovia poskytujuacute vyacutesledky pokusov na farmaacutech ktoreacute vocircbec nema-juacute hodnotu pri hodnoteniacute produktu Niektoriacute siacutece majuacute aj vyacute-sledky z vyacuteskumov ale tieto veľakraacutet alebo použiacutevajuacute oveľa vyššie daacutevkovanie produktu ktoreacute by na farme nebolo nik-dy rentabilneacute alebo celyacute experiment je nastavenyacute tak že sa v podstate nedaacute replikovať na farme alebo lepšie povedaneacute ekonomickyacute priacutenos by nebol viditeľnyacute

Predaj aditiacutev je obrovskyacute priemysel ktoryacute raacuteta s priacutejmom z predaja na mliečnych farmaacutech aj počas niacutezkych cien mlie-ka ich agresivita v oblasti predaja sa zvyšuje s obtiažnosťou predaja a je na zodpovednosti manažmentu farmy a ich po-radcov aby posuacutedili každuacute investiacuteciu v tejto oblasti zodpo-vedne Len poradca ktoryacute je skutočne nezaacutevislyacute a maacute vzde-

7

maximaxiinfoaugust 2015

lanie a skuacutesenosť na to aby dokaacutezal posuacutediť tieto produkty vaacutem mocircže pomocirccť pri ich vyacutebere

Tak isto veriacutem že už je na farmaacutech nastavenyacute program na reprodukciu ktoryacute produkuje aspoň 19 intenzitu za-brezaacutevania veriacutem tiež že bdquozabrezaacutevkaldquo a medziobdobie už nie suacute hlavneacute ukazovatele uacutespešnosti reprodukcie Tieto uacutedaje mocircžu byť skresľujuacutece a mocircžu vyuacutestiť do nespraacutevneho interpretovania vyacutesledkov reprodukcie a neskoreacuteho rozpo-znania ekonomickyacutech straacutet Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov chaacutepe pojem intenzita zabrezaacutevania a vidia rozdiel medzi tyacutemto pojmom a samotnou zabrezaacutevkou

Takto by som mohol menovať aj ďalšie oblasti ako je spraacutevne ošetrovanie paznechtov kuacutepanie končatiacuten monito-rovanie dojniacutec po pocircrode kvalita a hygiena podstielky orga-nizaacutecia skupiacuten v staacutede oblasti ktoreacute naacutem v minulosti spocircso-bovali probleacutemy o ktoryacutech sme vedeli že naacutes stoja peniaze či už priamo na produkcii mlieka alebo pri predčasnom vy-raďovaniacute dojniacutec Všetky tieto oblasti mali byť riešeneacute v takom rozsahu ako ich riešili farmy na zaacutepad od naacutes a s ktoryacutemi chceme suacuteťažiť v rentabilnej produkcii mlieka

Veriacutem že za posledneacute dva roky sa vaumlčšine fariem poda-rilo zostaviť tiacutem ľudiacute v oblasti servisu ktoriacute suacute profesionaacute-li či už sa jednaacute o poradcu chovu veterinaacutera vyacuteživaacutera paznechtaacutera inseminaacutetora ktoryacutech priacutestup a vyacutesledky značne ovplyvnia chod farmy Pevne veriacutem že v raacutemci tej-to skupiny sa stanovil plaacuten na tento ako aj ďalšie roky sta-novili sa kraacutetkodobeacute a dlho-dobeacute ciele ktoryacutech napĺňanie sa pravidelne kontroluje Veriacutem tiež že tento tiacutem ľudiacute je do detailov oboznaacutemenyacute s naacutekladmi na liter mlieka naacutekladmi na odchov jaloviacutec a že praacuteve tieto ukazovatele rozhodujuacute o tom či taacuteto skupina ľudiacute dokaacuteže previesť tuacuteto farmu cez ťažšie obdobia

Plaacutenovanie bez spaumltnej kontroly a vyvodenia docircsledkov je len hra o ničom Z mocircjho pohľadu farma ktorej sa ro-ky nedariacute nie je len v docircsledku zlyacutech dojičov kŕmičov alebo tiež zootechnikov Vždy je to top manažment farmy ktoryacute je zodpovednyacute za jej chod Top manažment rozhoduje o tom ktoriacute ľudia buduacute zodpovedniacute za jednotliveacute oblasti na farme a top manažment maacute mať naacutestroje na monitorovanie svojej farmy Toto nie je ľahkeacute zostaviť ale top manažment si vy-beraacute okruh svojich poradcov ktoriacute by mali tieto informaacutecie poskytovať

Ak sa naacutem podarilo farmu takto po manažeacuterskej zoo-technickej a agronomickej straacutenke pripraviť som presved-čenyacute že taacuteto prejde aj cez suacutečasnuacute mliekovuacute kriacutezu bez vaacutež-nejšieho zavaacutehania Tyacutem ktoryacutem sa to nepodarilo a buduacute musieť uvažovať o ukončeniacute produkcie mlieka treba pove-dať že aj to je suacutečasť normaacutelneho procesu Produkcia mlie-ka nie je pre každeacuteho zaoberaacute sa ňou dlhodobo skupina ľu-diacute ktoraacute maacute dobreacute manažeacuterske schopnosti vaacutešeň pre chov

dojniacutec a porozumenie a cit pre chod farmy Je to biznis kto-ryacute zahŕňa veľa riziacutek ale ktoreacute suacute manažovateľneacute v priacutepade že rozumieme prostrediu v ktorom sa nachaacutedzame Vyacutevoj v tejto oblasti tiež napreduje ryacutechlo noveacute metoacutedy sa objavu-juacute každyacute mesiac a je potrebneacute sa vedieť v nich zorientovať

Mlieko ako komodita musiacute suacuteťažiť s novyacutemi produktami ktoreacute sa vehementne snažia ukrojiť z jeho trhu Tak to bo-lo aj v minulosti keď rocirczne bdquokolyldquo ( pepsi coka alebo ko-fo) ubrali mlieku podiel na trhu dnes suacute to soacutejoveacute naacutepoje mandľoveacute ryžoveacute ktoreacute sa snažia vytlačiť mlieko z pultov Nemocircžeme očakaacutevať že v dohľadnej dobe sa v rozvinutyacutech krajinaacutech signifikantne zvyacuteši spotreba mlieka skocircr naopak Zvyacutešia sa požiadavky od spracovateľov na kvalitu mlieka či už z hľadiska somatickyacutech buniek alebo mliečnych kom-ponentov Nie je naacutehodou že farmy v USA a Kanade ale aj zaacutepadnej Euroacutepe pripisujuacute zvyacutešenyacute docircraz obsahu mlieč-nych komponentov v mlieku Priemernaacute farma v Ontaacuteriu dnes musiacute produkovať aspoň 14 kg tuku a 115 kg bielko-viacuten na kus a deň špičkoveacute sa pohybujuacute na uacuterovni 17 kg

tuku a 13 kg bielkoviacuten To je zhruba 38-40 litrov mlieka so 4 tukom a 33 biel-koviacuten Keď u mocircjho klienta v Ontaacuteriu ktoryacute dojiacute 35 litrov padne tuk (ktoryacute sa testuje denne pri odbere mlieka) zo 4 na 395 počas dvoch dniacute je to docircvod z jeho strany na telefonaacutet čo robiť a ako to riešiť Predstavuje to vyacutepadok v priacutejmoch A keďže splaacutet-ky uacuteverov suacute nastaveneacute dosť jasne každyacute takyacuteto vyacutepadok aj počas niekoľko dniacute za me-siac predstavuje probleacutem

Tak isto sa zvyacutešia požiadavky na znižovanie emisiiacute z fa-riem tieto opatrenia prekvapia tyacutech producentov ktoriacute si mysleli že niacutezka produkcia nebude probleacutem a že zvyacutešenyacute počet kraacutev vykompenzuje zniacuteženuacute produkciu podľa ich teoacute-rie Pri kalkulaacutecii produkcie metaacutenu na kg vyrobeneacuteho mlie-ka na počet dojniacutec takyacuteto producenti čoskoro zistia že bu-duacute čoskoro musieť zmeniť ich plaacuten Toto postupne ovplyvniacute aj dotačnuacute politiku na Slovensku bude ťažkeacute daacutevať dotaacute-cie na udržanie stavov tam kde je produkcia niacutezka a po-diel produkovanyacutech emisiiacute na kg mlieka nevyhovuje novyacutem štandardom

Vyacutepadok mlieka z fariem ktoreacute nezvlaacutednu adaptaacuteciu na noveacute podmienky zvyacuteši postupne dopyt po surovine a tyacutem aj cenu mlieka Je to suacutečasť ozdravovacieho procesu Až do ďalšieho cyklu kedy sa trh znovu ocitne dole a kedy buduacute kriteacuteriaacute na uacutespech ešte o čosi vyššie a znovu len tiacute ktoriacute sa na to pripravili postuacutepia ďalej Takto sa bude trh vyviacutejať na naacuterodnej ale aj medzinaacuterodnej uacuterovni a takto sa trh s mlie-kom spraacuteval aj v minulosti vo svete Toto sa tyacuteka fariem ale aj spracovateľov mlieka vyacuteroby kŕmnych zmesiacute a celeacuteho priemyslu ktoryacute ponuacuteka servis mliečnym farmaacutem Kriteacuteriaacute na uacutespešneacute podnikanie sa zvyšujuacute všade a je len na naacutes ako sa im prispocircsobiacuteme a ako sa na ne pripraviacuteme

8

maximaxiinfoaugust 2015

Ing Jan Nevoral PhD

Koniec roka stareacuteho a začiatok noveacuteho naacutes často privaacute-dza k bilancovaniu Bilancia však neznamenaacute len minulosť veľakraacutet priacutejemnejšiacutem sa zdaacute byť pohľad do buduacutecnosti Praacuteve šľachtenie v chovoch holsteinskeacuteho dobytka naacutem už niekoľ-kokraacutet ukaacutezalo že ryacutechla realizaacutecia zdanlivo bdquofantastickyacutech viacute-ziiacuteldquo nie je nič neobvykleacute

K pokroku naacutes vedie nespokojnosť Nespokojnosť nad nedokonalosťou suacutečasneacuteho stavu To isteacute sa daacute povedať aj o suacutečasnom šľachteniacute holsteinskeacuteho dobytka Aacuteno napriek dynamickeacutemu pokroku na čele so sekvencovaniacutem DNA sle-dovaniacutem genetickyacutech polymorfizmov a do praxe dotiahnu-tou genomikou Praacuteve tieto pokročileacute postupy naacutem umožňujuacute uacutečinnejšiu selekciu = alfa a omega šľachtiteľskeacuteho procesu Avšak ani genomickaacute selekcia to suacutečasneacute želiezko v ohni nie je bez chyby Spomiacutenanaacute chyba spočiacuteva v jednom zo zaacuteklad-nyacutech biologickyacutech princiacutepov - tzv Geacutenovej expresii Čo si maacute-me pod tyacutem predstaviť

Tradičneacute i moderneacute postupy selekcie suacute založeneacute na vyacute-bere podľa genetickej vyacutebavy jedinca Spraacutevna selekcia rodi-čovskeacuteho paacuteru vedie napr k vyššiemu množstvu tuku v jed-nom kilograme mlieka ich dceacutery Čo však skutočne stojiacute za spomiacutenanou lepšou uacutežitkovosťou potomka Mocircže to byť vaumlč-šie množstvo enzyacutemov zodpovednyacutech za synteacutezu mliečneho tuku v mliečnej žľaze dojnice Alebo vyššia aktivita enzyacutemu ktoreacuteho chemickaacute štruktuacutera bola zmenenaacute Pravdepodobne kombinaacutecia oboch Množstvo a aktivita tohto enzyacutemu potom skutočne mocircže tvoriť rozdiely medzi dojnicami s rocircznym per-centom tuku v mlieku Priacutetomnosť každeacuteho enzyacutemu vraacutetane tyacutech syntetizujuacutecich mliečny tuk je však predurčenaacute gene-tickou predlohou v DNA každej z buniek Potom stačiacute drob-naacute zmena v docircsledku šľachtenia alebo genetickaacute mutaacutecia a enzyacutem vyzeraacute inak - buď lepšie a je aktiacutevnejšiacute alebo horšie a funguje zle alebo vocircbec nie

Kyacutem tradične sme do plemenitby vyberali zvierataacute podľa uacutežitkovosti potomstva dnešneacute postupy naacutem umožňujuacute na-

hliadnuť už priamo do genet ickeacuteho zaacutepisu zvierat aj rodičovskej generaacutecie Tie najprog-resiacutevnejš ie postupy šľachtenia suacute teraz dokonca založeneacute len na opakovanej selek-cii zvierat na zaacuteklade ich genetickej vyacutebavy Avšak samotnaacute priacute-tomnosť požadovaneacute-ho genetickeacuteho zaacutepisu v genetickej vyacutebave ešte neznamenaacute priacute-

tomnosť enzyacutemu ktoryacute je tyacutemto geacute-nom koacutedovanyacute V extreacutemnom priacute-pade mocircžeme vy-brať zviera ktoreacute maacute požadovanuacute geacutenovuacute vyacutebavu ale

bez dostatočnej geacutenovej expresie ktoraacute by aj fakticky zvyacutešila napr množstvo tuku v mlieku Na obhajobu genomickej selek-cie je potrebneacute dodať že tento nedostatok totiž možnyacute rozdiel medzi genoacutemom a enzymatickou vyacutebavou je kompenzovanyacute počtom sledovanyacutech geacutenov aby sme možnuacute chybu eliminovali na minimum

Prepis genetickej informaacutecie do mediatorovej RNA a pro-teiacutenu - enzyacutemu je nazyacutevanaacute geacutenovou expresiou Kľuacutečovou suacutečasťou spomiacutenanej geacutenovej expresie je tzv transkripcia teda prepis genoacutemu do mediatorovej RNA - ribonukleovej kyseliny (mRNA) Taacuteto mRNA tvoriacute akyacutesi predstupeň v tvorbe konečneacuteho enzyacutemu Tak či onak množstvo mRNA sluacuteži ako ukazovateľ toho či požadovanyacute geacuten je zuacuteročenyacute do tvorby enzyacutemu a nie je v genoacuteme len pre okrasu Pretože si suacute RNA a DNA chemicky veľmi podobneacute je možneacute pre meranie RNA využiacutevať podobneacute postupy ako v priacutepade genoacutemu Ak sa naacutem do hľadaacutečika dostane mRNA hovoriacuteme o tzv transkriptoacuteme - je to obdoba genoacutemu len na ďalšej uacuterovni geacutenovej expresie

Je zrejmeacute že takaacuteto transkriptomickaacute selekcia by mohla byť vyacuterazne ešte presnejšia a efektiacutevnejšia Večne nespokojneacute ldquozleacute jazykyrdquo by však mohli namietať že ani množstvo mRNA nemusiacute vždy zodpovedať množstvu požadovaneacuteho proteiacute-nu Všetko totiž zaacuteležiacute na ďalšom krocircčiku k proteiacutenu - prepisu mRNA do proteiacutenov ktoreacute tiež zahŕňajuacute enzyacutemy Takeacutemu pre-kladu hovoriacuteme translaacutecia Množstvo a spektrum takto prelo-ženyacutech proteiacutenov sa označuje ako proteom a keby sme chceli selektovať na priacutetomnosť proteiacutenov museli by sme tuacuteto selek-ciu označiť ako proteomickuacute selekciu Takaacute selekcia je ale do-teraz oveľa vzdialenejšia než transkriptomickaacute selekcia podľa mRNA Docircvodom suacute technickeacute ťažkosti pri detekcii špecific-kyacutech proteiacutenov - jednaacute sa o podstatne ťažšiu menej presnuacute a časovo naacuteročnuacute analyacutezu Takaacute selekcia by však zatiaľ veľmi predražila celyacute šľachtiteľskyacute postup

Aby sme sa vraacutetili k bilancii spočiacutetajme a podčiarknime trendy v suacutečasnom vyacutevoji selekcie

genomika je pokrok ale nie je dokonalaacute natoľko aby sme sa s ňou natrvalo uspokojili Ako ďalšiacute možnyacute postup ktoryacute analyacutezu spresniacute a pritom nebude astronomicky naacutekladnyacute je transkriptomickaacute selekcia Zo skuacutesenostiacute poslednyacutech rokov a suacutečasnyacutech trendov je zrejmeacute že aj tie najsmelšie predsta-vy sa mocircžu stať veľmi skoro skutočnosťou a vysmiať sa im by mohlo znamenať že sa zakraacutetko stretneme u transkriptomic-kej selekcii v praxi Scheacutema všetkyacutech 3 typov selekcie naacutejdete na wwwmtssrocz

Alternatiacutevne metoacutedy šľachtenia novej generaacutecie alebo cesta od geacutenu k produkcii

9

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman preložil a upravil Igor Lichanec

Celkovaacute produkcia mlieka v roku 2014 bola v USA 93 440 028 220 kg a zaznamenala naacuterast oproti predchaacute-dzajuacutecemu roku vo vyacuteške 2 177 243 376 kg čo bol piaty najvaumlčšiacute naacuterast v histoacuterii Celkovaacute vyacuteroba mlieka v 34 štaacute-toch USA vzraacutestla a len v štyroch zostala bez zmeny Štaacutet s najvaumlčšou vyacuterobou mlieka California zaznamenal zvyacutešenie produkcie o 490 333 352 kg na druhom mieste sa umiestnil Texas s 317 514 659 kg

Celkovyacute počet kraacutevPriemernyacute počet dojniacutec v USA v roku 2014 bol 9 257 000

čo predstavuje naacuterast o 33 000 kusov a bolo to najviac od ro-ku 2008 Celkoveacute stavy kraacutev vzraacutestli iba v 14 štaacutetoch polovica z nich na Zaacutepade USA Drvivaacute vaumlčšina naacuterastu kraacutev bola za-znamenanaacute v Texase (26 000 kusov) Michigan bol na druhom mieste s 10 000 kusmi Osemnaacutesť štaacutetov zaznamenalo pokles a najviac stavy poklesli v štaacutete Kentucky o 8 000 kusov

Podľa uacutedajov USDA (Ministerstvo pocircdohospodaacuter-stva USA) počty kraacutev zostali takmer bez zmeny v Californii a Wisconsine Tieto dva štaacutety zaacuteroveň predstavujuacute takmer

jednu tretinu všetkyacutech kraacutev v USAZaznamenali sa tri zaujiacutemaveacute zme-

ny v bdquoTop desiatke štaacutetov v počte kraacutevldquo Texas sa posunul z čiacutesla 7 na 6 miesto si vymenil s Minnesotou a Washington na-hradil Ohio na 10 mieste

Produkcia mlieka na kravuPo malom zvyacutešeniacute priemernej produkcie na kravu v ro-

ku 2013 o 44 kg došlo v roku 2014 k vyacuterazneacutemu naacuterastu až o 200 kg Počas predchaacutedzajuacutecich 20 rokov sa produkcia na kravu v priemere zvyacutešila o 142 kg za rok

Priemernaacute uacutežitkovosť v roku 2014 na kravu v USA bo-la 10 096 kg avšak iba v 12 štaacutetoch sa prekročil celoštaacutet-ny priemer Trinaacutesť štaacutetov bolo pod 8 165 kg vraacutetane piatich ktoreacute boli až pod hranicou 6 350 kg

Zaacutepad USA bol jedinyacute regioacuten nad celoštaacutetnym prieme-rom Vyacuteroba na kravu vzraacutestla v 45 štaacutetoch a zostala bez zmeny v dvoch Noveacute Mexiko si udržalo najvyššiacute priemer už šiesty rok v rade a bolo prvyacutem štaacutetom ktoryacute prekročil 11 340 kg Colorado sa umiestnilo na druhom mieste aj tretiacute rok po sebe

TOP 10 bdquoMLIEČNYCHldquo ŠTAacuteTOV USA 2014

NAJVIAC KRAacuteV(KUSY)

NAJVYŠŠIA VYacuteROBA MLIEKA (MILIARDY KG)

NAJVYŠŠIA UacuteŽITKOVOSŤ (KG)

NAJVIAC KRAacuteV NA STAacuteDO (KUSY)

California 1780000 California 19221 New Mexico 11392 New Mexico 2485

Wisconsin 1271000 Wisconsin 12619 Colorado 11328 Arizona 1930

New York 615000 Idaho 6298 Michigan 11186 Nevada 1450

Idaho 575000 New York 6235 Arizona 11054 Colorado 1200

Pennsylvania 530000 Pennsylvania 4850 Idaho 10954 California 1199

Texas 463000 Texas 4681 Washington 10949 Hawaii 1100

Minnesota 460000 Michigan 4362 Nevada 10802 Idaho 1085

Michigan 390000 Minnesota 4144 California 10798 Texas 1052

New Mexico 323000 New Mexico 3680 Utah 10427 Florida 946

Washington 273000 Washington 2989 Iowa 10190 Wyoming 600

NAJVIAC MLIEKA NA STAacuteDO (KG)

NAJVIAC NOVYacuteCH KRAacuteV (KUSY)

NAJVIAC NOVEacuteHO MLIEKA (MILIOacuteNY KG)

NAJVAumlČŠIacute NAacuteRAST UacuteŽIT NA KRAVU (KG)

New Mexico 28305290 Texas 26000 California 491 Arkansas 929

Arizona 21333328 Michigan 10000 Texas 318 Nevada 799

Nevada 15662932 Colorado 7000 Michigan 202 North Dakota 593

Colorado 13593305 Kansas 7000 Idaho 201 Georgia 540

California 12943525 Washington 7000 Colorado 166 Mississippi 534

Idaho 11883686 New York 5000 New York 123 Florida 458

Texas 10638132 Arizona 3000 Washington 113 Alaska 454

Florida 8755167 South Dakota 3000 Wisconsin 101 Missouri 398

Hawaii 6787345 Idaho 2000 Arizona 95 Kentucky 379

Washington 6227311 Indiana 2000 Kansas 81 Virginia 365

bdquoFarmaacuterske bleskovkyldquo

USA a Kanada 2014

10

maximaxiinfoaugust 2015

Mliečne farmy a čiacuteslaVlaňajšiacute rok bol v histoacuterii USA finančne najlepšiacutem keď ce-

ny mlieka a zisk prekročili všetky predchaacutedzajuacutece zaacuteznamy Celkovyacute počet licencovanyacutech fariem klesol o 1631 čo repre-zentuje 35 pokles v roku 2014 na rekordneacute minimum 45 344 čo je ešte menej než mali Wisconsin a Minnesota spolu v roku 1992 Z uacutedajov USDA ďalej vyplyacuteva že Pennsylvaacutenia bola jedinyacutem štaacutetom ktoryacute už druhyacute rok v rade zaznamenal naacuterast staacuted a to o 60 v roku 2013 a až 170 staacuted v roku 2014

Menej mliečnych fariem a vyššia vyacuteroba znamenali aj vyššiu priemernuacute veľkosť staacuteda na 204 kusov kraacutev Rok 2014 tak predstavoval naacuterast o 8 kusov a pričom až paumlť štaacutetov ma-lo priemernuacute veľkosť staacuteda viac ako 1 000 kraacutev (všetky tieto suacute na Zaacutepade) Liacutedrom rebriacutečka v počte kraacutev na staacutedo je No-veacute Mexiko s počtom 2485 kraacutev

Vaumlčšie staacuteda a produktiacutevnejšie kravy znamenajuacute že cel-kovaacute produkcia mlieka vzraacutestla na farmaacutech v roku 2014 na 5 647 kg za deň a 2 061 123 729 kg ročne

Kanada 2014 v čiacuteslachPodľa poslednyacutech uacutedajov z kanad-

skeacuteho informačneacuteho centra - CDN exis-tuje 11 962 fariem ktoreacute produkujuacute mlie-ko v 10 kanadskyacutech provinciaacutech

Asi polovica všetkyacutech mliečnych fa-riem sa nachaacutedza v Quebecu a ďalšia tretina je v Ontaacute-riu (pozri mapku) Kanada je domovom pre 959 300 kusov dojniacutec a 444 200 mliečnych jaloviacutec vo veku 1 roka alebo staršiacutech

Rozhodujuacuteci a najbežnejšiacute spocircsob ustajnenia je vaumlz-neacute ktoreacute sa podľa poslednyacutech štatistickyacutech uacutedajov využiacute-va na 724 percenta kanadskyacutech fariem Dvadsaťtri percent fariem maacute voľneacute ustajnenie zatiaľ čo 46 percenta fariem využiacuteva systeacutem robotickeacuteho dojenia v spojitosti s voľnyacutem ustajneniacutem Priemernaacute veľkosť staacuteda v roku 2014 bola v Kanade 80 kraacutev

Medzinaacuterodnaacute naacutevšteva a intenziacutevny treacutening lineaacuterneho hodnotenia

26 pracovnyacute tyacuteždeň v dňoch od 22 juacutena 2015 do 26 juacutena 2015 sme v Slovenskej Holsteinskej Asociaacutecii priviacutetali dvoch mladyacutech boniteacuterov zo zahraničia Cieľom bolo ich zaškolenie v oblasti li-neaacuterneho hodnotenia exterieacuteru holsteinskeacuteho dobytka a tiež odo-vzdať im skuacutesenosti ktoreacute sme ziacuteskali počas 20 rokov vyacutekonu li-neaacuterneho hodnotenia (ďalej LH) v Slovenskej republike

Prvyacute Argam Asatryan (24 ro-kov) pochaacutedzal z Armeacutenska a vy-študoval školu so zameraniacutem na energetiku druhyacute Ivan Simonov (26 rokov) z Ruskej federaacutecie bol pocircvodne moacutednym dizajneacuterom aj takto netradične sa mocircžu ľudia bdquopretransformovaťldquo v priacutepade po-treby na hodnotiteľov - boniteacuterov holsteinskeacuteho dobytka

KANADA 2014 PODĽA PROVINCIIacute

Provincia Počet fariem ks Počet kraacutev ks Počet jaloviacutec ks

Alberta 566 80 700 38 700

British Columbia 455 72 600 34 500

Manitoba 308 43 200 19 200

New Brunswick 206 18 900 8 800

Newfoundland and Labrador 32 6 000 2 100

Nova Scotia 229 23 000 10 200

Ontario 3 926 318 800 163 100

Prince Edward Island 180 13 900 7 000

Quebec 5 894 354 800 151 500

Saskatchewan 166 27 400 9 100

Celkom 11 962 959 300 444 200

11

maximaxiinfoaugust 2015

Tyacuteždeň určite nebol uacuteplne optimaacutelny z časoveacuteho hľa-diska na komplexneacute zvlaacutednutie systeacutemu hodnotenia exte-rieacuteru a aj celej problematiky LH Tiacuteto dvaja mladiacute a veľmi šikovniacute ľudia však veľmi ryacutechlo zvlaacutedli nevyhnutnuacute bdquoporciuldquo teoacuterie a praktickeacute ukaacutežky hneď v prvyacute deň u naacutešho uacutespeš-neacuteho chovateľa v ZOO Diviacutezii Selice sro

V ďalšiacutech dňoch s našim kolegom Ing Deacutenesom straacutevili množstvo času intenziacutevne pracovali každyacute deň od raacutena až do neskoreacuteho popoludnia hodnotili desiatky kraacutev na far-maacutech v PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCONTRACT Mikulaacuteš as

Sme presvedčeniacute že okrem naplnenia hlavneacuteho cieľa tohto stretnutia sa naacutem vzaacutejomne podarilo vytvoriť i ne-formaacutelne priateľstvaacute ktoreacute buduacute pretrvaacutevať do buduacutecnosti rovnako ako sme si už ldquozvyklirdquo v raacutemci pocircsobenia boniteacute-rov WHFF - Svetovej holsteinsko friacutezskej federaacutecie

Na zaacutever by sme chceli poďakovať našim chovateľom z ZOO Diviacutezii Selice sro PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCON-TRACT Mikulaacuteš as ktoriacute naacutem poskytli zvierataacute a vytvorili optimaacutelne podmienky na praacutecu

Rovnako SHA ďakuje aj spoločnosti GENOSERVICE Corp as ktoraacute bola hlavnyacutem iniciaacutetorom a pomohla naacutem aj s realizaacuteciou tohto stretnutia

Prvyacute deň - teoacuteria LH a stretnutie v ZOO Diviacutezii Selice sro

Praktickyacute vyacutekon lineaacuterneho hodnotenia diskusia a porov-naacutevanie vyacutesledkov na farme v Jasovej

Uacutespešneacute finaacutele a prevzatie certifikaacutetov na obraacutezku sprava Argam Asatryan Csaba Deacutenes Ivan Simonov Igor Lichanec

12

maximaxiinfoaugust 2015

Chad Dechov Hoardacutes Dairyman preložila a upravila Ing Soňa Krebsovaacute

V poslednom desaťročiacute dva hlavneacute faktory zmenil i svet umelej inseminaacutecie Prvyacutem fak-torom bolo zavedenie genomi-ky Genomika zmenila spocircsob akyacutem inseminačneacute spoločnosti a chovatelia dobytka využiacutevajuacute byacutekov ale v tomto člaacutenku sa suacute-strediacuteme viac na zmeny odvet-via než na využitie byacutekov

Vzrušujuacuteca expanziaGenomickeacute hodnotenie spocircsobilo dramatickyacute naacuterast

počtu byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem ako ukazuje graf č1 Pred zavedeniacutem genomiky v roku 2009 mohlo mať ročne približne 7000 holsteinskyacutech a 650 jer-seyskyacutech byacutekov dostatok dceacuter aby sa kvalifikovali ako pre-vereniacute byacuteci so spoľahlivosťou 75 a viac percent Počet byacute-kov udaacutevanyacute v grafe tvoria byacuteci preverovaniacute inseminačnyacutemi spoločnosťami aj v suacutekromnej testaacutecii

V našej novej eacutere maacuteme silnuacute indikaacuteciu genetickeacuteho zisku byacuteka za prijateľnuacute cenu ešte predtyacutem ako dosiahne vek jeden mesiac čo spocircsobilo veľkyacute skok v počte byacutekov s oficiaacutelnym hodnoteniacutem Toto zvyšuje genetickyacute pokrok pretože dnes si vyberaacuteme z vaumlčšieho počtu byacutekov a je vyš-šia pravdepodobnosť že naacutejdeme tyacutech ktoriacute suacute skutočne vyacutenimočniacute

Genomickeacute hodnotenie zvyacutešilo tiež cenu elitnyacutech ple-menniacutec pretože maacuteme vaumlčšiu docircveru v ich skutočnyacute gene-tickyacute zisk Chovatelia musia vyprodukovať toľko potomstva koľko sa len daacute cestou embryotransferu alebo in-vitro fer-tilizaacutecie tak aby si vynahradili investiacutecie do drahšiacutech kraacutev a jaloviacutec Pred genomickou eacuterou mali asi dve tretiny pre-verenyacutech holsteinskyacutech byacutekov maternaacutelneho brata a jed-na tretina mala plneacuteho brata Od roku 2010 sa tieto čiacutesla zvyacutešili až na 80 byacutekov s maternaacutelnym bratom a až 55

byacutekov v inseminaacutecii maacute plneacuteho brata Investiacutecie potreb-neacute na vyšľachtenie elitneacuteho mladeacuteho byacuteka nie suacute triviaacutelne a vyacuterazne sťažujuacute vaumlčšine chovateľov možnosť konkuro-vať vo vaumlčšom rozsahu Taktiež je na to potrebnyacute dostatok recipientiek embryiacute čo ešte viac naklaacuteňa vaacutehy v prospech veľkyacutech chovateľov

Druhyacute menič hryDruhaacute zmena v odvetviacute šľachtenia je snaha inseminač-

nyacutech spoločnostiacute vlastniť elitneacute plemennice Aj v minulosti plemenaacuterske firmy vlastnili plemennice Ale tento trend sa za poslednyacutech 5 rokov mimoriadne zintenziacutevnil Čiastoč-ne je ich snaha motivovanaacute skutočnosťou že naacutekup byacutekov v eacutere genomiky je drahšiacute Chovatelia najlepšiacutech byacutekov majuacute veľkyacute vplyv a mocircžu si naacuterokovať na podiel na svojich byacute-koch Toto nie je z pohľadu plemenaacuterskych firiem ideaacutelna situaacutecia takže sa mocircžu snažiť zniacutežiť naacuteklady na obstaraacuteva-nie byacutekov tyacutem že buduacute vlastniacutekmi plemenniacutec Je tu aj určityacute konkurenčnyacute aspekt ako mocircže plemenaacuterska firma zabraacuteniť ostatnyacutem naacutekup byacutekov od elitnyacutech matiek

Kombinovanyacutem efektom genomickeacuteho testova-nia a vlastniacutectva plemenniacutec plemenaacuterskymi firmami je že menšiacute počet staacuted poskytuje vaumlčšinu naacuterodneacuteho elitneacuteho plemenneacuteho materiaacutelu Pravdepodobne najjednoduchšou metoacutedou sledovania počtu staacuted ktoreacute prispievajuacute do po-pulaacutecie elitnyacutech byacutekov je vyhodnotiť naacutezvy fariem ndash prefixy ndash v menaacutech byacutekov v inseminaacutecii V obdobiacute pred genomikou do populaacutecie elitnyacutech byacutekov prispelo približne 750 fariem ročne V roku 2012 to bolo 639 staacuted a v roku 2013 prispe-lo 531 fariem Hoci tieto čiacutesla ukazujuacute na určituacute konsolidaacute-ciu v odvetviacute šľachtenia neukazujuacute celuacute pravdu Graf č2 ukazuje počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do in-seminaacutecie podľa roku narodenia v populaacutecii holsteinskyacutech a jerseyskyacutech zvierat Ako mocircžete vidieť počet staacuted ktoreacute produkujuacute vaumlčšinu byacutekov do inseminaacutecie ryacutechlo klesol a je približne polovičnyacute ako bol pred piatimi rokmi Určiteacute zniacute-ženie sa v priebehu času očakaacutevalo pretože počet fariem v naacuterodnom meradle poklesol ale suacutečasneacute tempo vyacuterazne prekračuje zniacuteženie počtu fariem

Genetika pokračuje v konsolidaacuteciiV priebehu času sa zmenil takmer každyacute aspekt odvetvia vyacuteroby mlieka a oblasť šľachtenia určite nie je

žiadnou vyacutenimkou Nachaacutedzame sa v strede ryacutechleho posunu smerom k modelu produkcie genetickeacuteho mate-riaacutelu ktoryacute bude určityacutem spocircsobom podobnyacute ošiacutepanyacutem a hydine

Počet byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem

30000

20000

10000

0

Hol

stei

n

4000

3000

2000

1000

0

Jers

ey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

Holstein

Jersey

Počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do inseminaacutecie

150

100

50

0

Hol

stei

n

30

25

20

15

10

5

0

Jers

ey

Holstein

Jersey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 4: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

4

maximaxiinfoaugust 2015

Snažili sme sa a duacutefame že sa naacutem to aspoň čiastočne dariacute aby bol obsah zaujiacutemavyacute a hlavne aby informaacutecie boli z rocircznych oblastiacute

Samozrejmosťou sa doteraz v každom vydaniacute stali bdquonajčerstvejšieldquo informaacutecie z renomovanyacutech zahraničnyacutech materiaacutelov chovateľsky vyspelyacutech krajiacuten Pochopiteľne ne-mocircžu chyacutebať informaacutecie o vyacutežive ktoraacute rozhoduje o uacutespe-chu resp o jeho opaku Tu spolupracujeme s odborniacutekmi z vyacuteživaacuterskych firiem ktoriacute dlhodobo prispievajuacute svojimi poznatkami a skuacutesenosťami za čo im patriacute naša vďaka Najmauml informaacuteciiacute na teacutemu vyacuteroby kvalitnyacutech objemovyacutech krmoviacuten nikdy nie je dosť a to aj napriek určiteacutemu pokroku ktoryacute je nespochybniteľnyacute Cesta k uacutespechu je jasne danaacute len ten kto pochopil ho mocircže dosiahnuť

Nesmieme zabudnuacuteť ani na otaacutezky technoloacutegiiacute v chove dojniacutec ktoreacute na Slovensku prešli priam revolučnyacutem vyacutevi-nom a vo vyacutedatnej miere napomohli k vyacutekonnostneacutemu rastu tohto odvetvia Žiaľ dnes je jasneacute že v tomto smere naacutem svet unikaacute

Nemaacutelo člaacutenkov bolo venovanyacutech problematike zdravia a celkoveacuteho welfare Docircraz bol kladenyacute predovšetkyacutem na prevenciu ktoraacute sa rozhodujuacutecou mierou podieľa na zve-rozdravotnom stave staacuted Teacutema mastitiacuted bunečnyacutech ele-mentov kvality mlieka je bdquovečnaacuteldquo a preto maacute v Infe staacutelu pozornosť

Najviac priestoru bolo venovaneacute reprodukcii ktoraacute robiacute vraacutesky na čele takmer všetkyacutem chovateľom Snažili sme sa predstavovať našich uacutespešnyacutech chovateľov ktoriacute dokazujuacute svojimi vyacutesledkami že sa nemaacuteme za čo hanbiť

Ukazuje sa že populaacuterne a sledovaneacute suacute aj rocirczne rebriacutečky chovov dojniacutec atď Umožňujuacute porovnaacutevať sa a mnohyacutem sluacutežia aj ako motivaacutecia

Prinaacutešame informaacutecie z chovateľskyacutech akciiacute či už uznaacutevania šľachtiteľskyacutech chovov resp chovateľskyacutech dniacute V nedaacutevnej minulosti to bola populaacuterna Kremnička ale aj Čaklov Samozrejme nechyacutebajuacute spraacutevy z Naacuterodnej vyacutestavy HD na ktorej vzniku sa SHA vyacuteraznou mierou podieľala Tohto roku si pripomiacutename už jej 10-ty ročniacutek pozyacutevame Vaacutes bude sa tradične konať v raacutemci Agrokomplexu

Veľmi radi informujeme aj o chovateľskom dni v Kočiacute-ne ktoryacute maacute svoju nespornuacute odbornuacute ale aj spoločenskuacute kvalitu Je veľmi pozitiacutevne vniacutemanyacute všetkyacutech Vaacutes srdečne pozyacutevame na 5 ročniacutek 17 septembra 2015

Neobchaacutedzali sme ani zaacutesadneacute teacutemy ktoreacute rezonova-li v našom odvetviacute vyjadrovali sme naše stanoviskaacute naacute-zory a naacutevrhy na riešenia aktuaacutelnych probleacutemov A to že ich je vyše hlavy nikto nepochybuje Ako ďalej s chovom dojniacutec na Slovensku akeacute suacute šance našich chovateľov sme schopniacute konkurovať zahraničiu bdquonedoraziacuteldquo naacutes zrušenie kvoacutet na mlieko či nedoraziacuteme sa my sami Vlaacutednu obavy pesimizmus až depresia My Slovaacuteci ako by sme mali tieto vlastnosti geneticky zakoacutedovaneacute Napriek všetkyacutem spome-nutyacutem obavaacutem si musiacuteme zachovať určituacute mieru optimizmu Opraacutevňujuacute naacutes k tomu vyacutesledky je na čom stavať ak po-pracujeme na zlepšeniacute ekonomicky docircležityacutech ukazovate-ľov

Skraacutetka snažili sme sa a staacutele sa snažiacuteme byť aktuaacutelni Do akej miery sa naacutem to dariacute musiacutete posuacutediť Vy sami pre-tože Info je tu pre Vaacutes

Dovoľte mi poďakovať všetkyacutem prispievateľom inze-rentom že naacutem zachovali priazeň a podieľali sa na tvor-be Infa V začiatkoch to boli Ing Kobza Stanislav čestnyacute predseda predstavenstva SHA Ing Dohaacutel Roacutebert Ing Bachratyacute Milan neskocircr Ing Ryba Štefan Ing Uhriacutek Ma-rian Ing Huba Jaacuten Dr Langer Jaroslav MVDr Haas Mi-loš MVDr Mitriacutek Tomaacuteš Ing Nagy Mariaacuten Doc Candraacutek Juraj Ing Chovan Vladimiacuter Ing Lichanec Igor Ing Hrica Ivan a mnohiacute ďalšiacute

Samozrejme bez pracovniacutekov SHA by to nešlo Vďaka patriacute Ing Krebsovej ktoraacute na Infe pracovala do roku 2000 ale aj Ing Valancovej za preklady Vyacuteraznou mierou sa pod kvalitu prekladanyacutech člaacutenkov podpiacutesal Dr Galata naacuteš dlho-ročnyacute spolupracovniacutek a vzaacutecny človek Špeciaacutelne poďako-vanie patriacute Ing Lichancovi za finalizaacutecie 43-och vydaniacute od roku 2001

Vaacutem všetkyacutem ešte raz ďakujeme za doterajšiu priazeň veľmi naacutes tešiacute zaacuteroveň zavaumlzuje a motivuje v ďalšom vy-daacutevaniacute Infa

Ako sme sa pripravili na niacutezke ceny mlieka ktoreacute sme očakaacutevali viac ako dva roky

Dr Milos Haas MSC PAS Nezaacutevisleacute poradenstvo pre mliečne farmy - Haas Nutrition Kanadamhaasrogerscom httpwwwhaasnutritioncom

Variabilita v naacutekupnyacutech cenaacutech mlieka sa staacuteva predviacute-dateľnou čo sa tyacuteka opakovateľnosti ako aj jej rozsahu Je to do určitej miery normaacutelny jav keď situaacutecia na trhu spocirc-sobiacute prebytok suroviny kvocircli rocircznym docircvodom a situaacuteciaacutem Obdobia zvyacutešeneacuteho dopytu a zvyacutešenyacutech cien sa striedajuacute s obdobiami opačnyacutemi keď sa trh nasyacuteti a cena suroviny

padaacute Vidiacuteme to na priacutekladoch vo všetkyacutech odvetviach ktoreacute suacute regulovaneacute zaacutekonmi trhu

Tak aj teraz globaacutelne zniacuteženaacute cena mlieka reflektuje na zvyacutešeneacute zaacutesoby mlieka alebo mliečnych produktov zniacuteže-neacutemu dopytu v určityacutech oblastiach sveta a zvyacutešenej produk-cie zase v inyacutech oblastiach sveta medzi inyacutemi aj v EUacute Všet-ky tieto cykly sa opakujuacute a buduacute sa opakovať v buduacutecnosti a je iba otaacutezkou pre každyacute biznis v našom priacutepade mliečnu farmu ako sa dokaacuteže na ne pripraviť a dlhodobo sa s nimi vyrovnať

5

maximaxiinfoaugust 2015

V roku 2013 som zaslal priacutespevok do tohto magaziacutenu kde som rozoberal potenciaacutelne dopady uvoľnenia mliečnej kvoacutety na trh s mliekom Farmy v Euroacutepe prežijuacute a nebude to len kvocircli dotaacuteciaacutem ktoreacute dostaacutevajuacute a ktoryacutemi sa nechcem zaoberať v mojom priacutespevku lebo nesuacutehlasiacutem s argumen-tom že dotaacutecie by mali byť alebo kedykoľvek buduacute rovna-keacute v raacutemci EUacute alebo globaacutelneho trhu s mliekom Každyacute trh každaacute krajina maacute svoje prednosti ako aj nevyacutehody a je na každom subjekte ktoryacute sa rozhodne podnikať aby tieto roz-poznal a dokaacutezal s nimi pracovať

Naacuteklady na mzdy a pocircdu suacute veľmi rozdielne v raacutemci kra-jiacuten a ešte viac globaacutelne vo svete Podľa jednej štuacutedie naacutekla-dy na vyacuterobu 100 kg mlieka sa vo svete pohybujuacute od 4 do 125 USD Čo neznamenaacute že krajiny s naacutekladmi 4 USD suacute na tom zaacutekonite lepšie ako tiacute so 125 USD naacutekladmi

V každej krajine suacute farmaacuteri ktoriacute suacute nespokojniacute a tvrdia že štaacutet nevytvaacutera dobreacute podmienky alebo nezastupuje ich zaacuteujmy Napriek tomu sa všade vo svete prejavuje ten istyacute jav dobriacute sa staacutevajuacute lepšiacutemi a horšiacute ešte horšiacutemi To zname-naacute že v raacutemci každeacuteho systeacutemu existujuacute farmy a podniky ktoreacute dokaacutežu nielen uacutespešne prežiť ťažkeacute obdobie ale aj dl-hodobo profitovať z produkcie mlieka Rozdiel v ekonomike fariem medzi top 15 a spodnyacutemi 15 sa každyacutem rokom prehlbuje či už v raacutemci EUacute alebo v raacutemci jednotlivyacutech krajiacuten napriacuteklad Anglicka Iacuterska Nemecka ale aj v USA a Kana-de a samozrejme aj Slovenska To znamenaacute po tom ako sa skončiacute obdobie niacutezkych cien suacute tieto lepšie farmy ešte lepšie ako predtyacutem a horšie upadli viacej Tento rozdiel bol badateľnyacute roky aj v raacutemci Slovenska mliečne farmy na vyacute-chode Slovenska len maacutelokedy dosahovali uacuteroveň fariem zo zaacutepadneacuteho Slovenska čo sa tyacuteka tržieb ako aj ziskov Far-my na Slovensku v priemere tradične zaostaacutevali za farma-mi v Čechaacutech a českeacute za nemeckyacutemi a holandskyacutemi atď Je zaujiacutemaveacute aj to že napriek tomu že počasie hraacute vyacuteznam-nuacute uacutelohu v ovplyvňovaniacute ekonomiky živočiacutešnej vyacuteroby suacute tu

značneacute rozdiely medzi farmami napriek tomu že tieto farmy boli rovnako negatiacutevne alebo pozitiacutevne ovplyvneneacute počasiacutem Niekto potrebuje 5 dobryacutech dniacute aby vyrobil kvalitnuacute senaacutež niekomu nestačia ani tri tyacuteždne Probleacutem nie je len v počasiacute ale v mysleniacute a organizaacutecii praacutece

Toto mocircžem potvrdiť z mojej osobnej skuacutesenosti v Ka-nade v USA aj na Slovensku V raacutemci mliečnych fariem existujuacute obrovskeacute rozdiely v kvalite manažmentu čo sa tyacute-ka ekonomiky staacuteda chaacutepania chodu farmy porozumenia prioriacutet z hľadiska investiacuteciiacute a manažovania pracovnej sily Systematickaacute praacuteca v každej z tyacutechto oblastiacute je extreacutemne docircležitaacute kto nedokaacuteže byť konzistentnyacute v tejto praacuteci mesiac po mesiaci rok po roku vypadne z top skupiny ekonomic-ky uacutespešnyacutech fariem a zaacutekonite tam nebude mať miesto ani v buduacutecnosti

Tiež vyacuteška investiacuteciiacute nehraacute až tak docircležituacute uacutelohu ako by si niektoriacute predstavovali na mnohyacutech uacutespešnyacutech farmaacutech fungujuacute 30 ročneacute dojaacuterne ktoreacute sa udržujuacute v dobrom stave okrem pravidelneacuteho servisu aj spraacutevnym a šetrnyacutem použiacute-vaniacutem Naopak vysokeacute a potenciaacutelne neefektiacutevne investiacutecie mocircžu zaťažiť vyacuterobu mlieka odpismi do takej miery že taacuteto nebude ziskovaacute nasledujuacutecich desať rokov aj keby sme ne-mali žiadne vyacutekyvy v cene mlieka

Tak ako ostatneacute ldquo mliečne kriacutezy ldquo aj taacuteto pominie a pred koncom tohto roka sa veci buduacute znovu normalizovať Čo je možno viac zaujiacutemaveacute je to že taacuteto kriacuteza sa očakaacutevala čo znamenaacute že sme sa na ňu mohli lepšie pripraviť

Nestaacuteva sa často v podnikaniacute že dokaacutežeme dosť presne predviacutedať kedy naacutem padne cena za produkt ktoryacute predaacuteva-me Suacutečasnyacute pokles bol však očakaacutevanyacute a na zaacuteklade skuacute-senosti z roku 2009 keď ceny mlieka padli na 18 centov za liter sa dal očakaacutevať aj rozsah poklesu cien

Mali sme šancu sa pripraviť a plaacutenovať vopred to je ob-rovskaacute vyacutehoda teraz sa ukaacuteže ako sa naacutem to podarilo

Pre niektoryacutech je jedinou priacutepravou na kriacutezu to že sa zniacuteži naacuteklad na krmivaacute za každuacute cenu a prispocircsobiacute sa suacute-časnej cene mlieka bez ohľadu na to koľko naacutes bude staacuteť strata na produkcii mlieka reprodukcii alebo zdraviacute čerstvo otelenyacutech zvierat Ak uvažujeme iba v tyacutechto dimenziaacutech potom je možno lepšie ukončiť chov dojniacutec lebo budovať chov skoro od začiatku každeacute 3-4 roky po kriacuteze je ekono-micky veľmi naacuteročneacute Jednoduchšie je v takomto priacutepade ukončiť chov

Celosvetovo keď je cena mlieka niacutezka tak sa postupne znižuje jeho produkcia ale to nie je kvocircli tomu že vyspe-leacute chovy prestanuacute dojnice kŕmiť ale preto že sa zvyacuteši vy-raďovanie neefektiacutevnych dojniacutec ktoreacute produkujuacute mlieko so stratou pri tyacutechto cenovyacutech relaacuteciaacutech Keď naacutem vychaacutedza že dojnice pod 24 litrov v našom chove suacute stratoveacute alebo ešte lepšie dojnice s laktaacuteciou pod 9500 litrov suacute stratoveacute ale naša priemernaacute uacutežitkovosť na farme je 24 litrov na lak-tujuacutecu dojnicu alebo pod 9000 l za laktaacuteciu potom sa treba zamyslieť ako sme sa pripravili na tento fakt za posledneacute dva roky Ak sme raacutetali len s tyacutem že štaacutet plne pokryje tento deficit zo svojich zdrojov tak sa to volaacute alibizmus nakoľko sme preniesli celuacute zodpovednosť na niekoho ineacuteho bez to-ho aby sme dokaacutezali objektiacutevne posuacutediť kde maacuteme rezervy

Predpokladaacutem že počas poslednyacutech dvoch rokov si

6

maximaxiinfoaugust 2015

každaacute farma bola schopnaacute stanoviť kriteacuteriaacute a priority na kto-reacute sa zameria počas niacutezkej ceny mlieka Pripravenaacute by ma-la byť analyacuteza štruktuacutery staacuteda ktoraacute povie akuacute produkciu je možneacute očakaacutevať veriacutem napriacuteklad že sa zbytočne nenavy-šovalo percento dojniacutec na prvej laktaacutecii praacuteve v tomto obdo-biacute tieto dojnice totiž vyraacutebajuacute najdrahšie mlieko zo všetkyacutech vekovyacutech skupiacuten na farme Veriacutem že za posledneacute roky sa investovalo do kvalitnyacutech manažeacuterskych programov ktoreacute suacute schopneacute vytvaacuterať zostavy na takeacuteto analyacutezy staacuteda a ktoreacute dokaacutežeme dnes efektiacutevne obsluhovať Ak dodnes nemaacuteme tieto zdroje informaacuteciiacute na farme alebo ich nedokaacutežeme vyu-žiacutevať potom sme sa nepripravili na toto obdobie

Určite by som predpokladal že farmy už dnes ma-juacute vypracovanyacute plaacuten na hodnotenie jednotlivyacutech dojniacutec te-da ekonomickeacuteho profitu na zaacuteklade ich produkcie mlieka mliečnych komponentov dĺžky medziobdobia a samozrejme veku zdravotneacuteho stavu laktačnej krivky Je to kompliko-vanaacute analyacuteza ale bez nej sa nedaacute fungovať ani pri dobryacutech cenaacutech mlieka Na zaacuteklade takejto analyacutezy sa stanovuje rentabilita jednotlivyacutech dojniacutec v raacutemci staacuteda

Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov a majiteľov fariem si už stanovila kriteacuteriaacute na vyraďovanie dojniacutec a tiež kriteacuteriaacute na mi-nimaacutelnu dennuacute produkciu pri ktorej by sa dojnice pri tyacutech-to cenaacutech mali zasuacutešať minimaacutelnu produkciu počas prvyacutech 200 dniacute v laktaacutecii pri ktorej sa dojnice už nebuduacute pripuacutešťať lebo by to signifikantne zvyacutešilo stratu Veriacutem že tieto čiacutesla suacute daneacute do perspektiacutevy s dotaacuteciami na dojnicu a dajuacute každeacute-mu odpoveď či aj po dotaacuteciaacutech je dojnica stratovaacute Ak sme to neurobili spraacutevne tak sme v podobnej situaacutecii ako treacutener tiacutemu ktoryacute siacutece nevidel nikdy hrať svojich hraacutečov ale chce zostaviť tiacutem ktoryacute bude vyhraacutevať Je to nemožneacute

Do tejto kategoacuterie patria aj kriteacuteriaacute na perspektiacutevu doj-niacutec s vysokyacutemi somatickyacutemi bunkami aby naacutehodou nedoš-lo k tomu že mlieko skončiacute v neštandarde čo by spocircsobilo ďalšiacute vyacutepad priacutejmov Naacutehly vyacutebuch mastitiacuted počas leta by bol veľmi nepriacutejemnyacute v takomto obdobiacute Len dojnice so zdravyacutem vemenom dokaacutežu a majuacute šancu preukaacutezať ich genetickyacute po-tenciaacutel Nie je ľahkeacute definovať čo znamenaacute dojnica so zdra-vyacutem vemenom Pracujem na tom praacuteve teraz pri hodnoteniacute niektoryacutech chovov v Ontaacuteriu s tunajšou skupinou veterinaacuterov

Predpokladaacutem že na vaumlčšine fariem už prebehol treacutening dojičov a kŕmičov a tiacuteto boli tiež oboznaacutemeniacute so situaacuteciou v cenaacutech mlieka to znamenaacute že sa ešte zlepšiacute praacuteca pri miešaniacute krmiacutev rovnomernom daacutevkovaniacute krmiacutev dennom po-čiacutetaniacute zvierat a priacutepravy krmiacutev pre spraacutevny počet zvierat

U dojičov sa zvyacuteši preciacuteznosť a tyacutem aj prevencia masti-tiacuted ktoraacute maacute obrovskyacute negatiacutevny dopad na ekonomiku cho-vu a vyraďovanie dojniacutec zlepšiacute sa vydaacutejanie dojniacutec priacuteprava dojniacutec aby sa každaacute naacutevšteva dojaacuterne skutočne vyplatila

Ak maacutete staacutedo so somatikou nad 400 000 a veriacutete to-mu že robiacutete všetko spraacutevne je čas sa pozrieť realite do očiacute Je iba jeden fakt keby ste robili veci spraacutevne nemali by ste somatiku nad 400 000

V obdobiacute keď sme vedeli o potenciaacutelnej kriacuteze v cenaacutech mlieka sa iste venovala pozornosť ešte vo zvyacutešenej miere ako inokedy priacuteprave objemovyacutech krmiacutev ich kvalita a množ-stvo ovplyvnili najvaumlčšiacute vyacutedavok na liter mlieka teda krmivaacute Zrealizoval sa plaacuten na zniacuteženie odpadu z krmiva kvocircli zleacute-

mu utlaacutečaniu objemov v jamaacutech alebo dĺžke rezanky Tieto straty mocircžu predstavovať 10-15 z objemu vyrobenyacutech kr-miacutev ktoreacute siacutece skončia na hnojisku ale sa dajuacute do spotreby na vyacuterobu mlieka a takto zvyšujuacute naacuteklady na vyacuterobu mlieka

Vaacuteš poradca vaacutem už iste vysvetlil že ako sa vlastne me-ria kvalita krmiacutev tiež vaacutem vysvetlil že v senaacuteži nie je až takaacute priorita či maacutete 17 alebo 19 NL alebo 42 alebo 45 NDV ale docircležitejšie je percento nestraacuteviteľnej vlaacutekni-ny a straacuteviteľnosť potenciaacutelne straacuteviteľnej vlaacutekniny ktoreacute sa dnes merajuacute priamo a nie cez kalkulaacutecie Nestačiacute už len po-znať straacuteviteľnosť po 24 alebo 48 hodinaacutech Ak ste dodnes ešte nepracovali ani s touto straacuteviteľnosťou pri priacuteprave kŕmnych programov tak ste rovno zmeškali dva vlaky Prav-depodobne nekŕmite spraacutevnu daacutevku a na docircvažok si vyraacute-bate objemoveacute krmivaacute na zaacuteklade staryacutech parametrov čo vaacutes v konečnom docircsledku daacuteva do veľkej nevyacutehody oproti tyacutem ktoriacute tieto informaacutecie dnes využiacutevajuacute

Mali by ste vedieť aj to že daacutevky sa už nebalancujuacute na obsah NL a ani na obsah metabolizovateľnyacutech bielkoviacuten ale že sa hodnotia aminokyselinoveacute profily daacutevky Na takeacuteto balancovanie daacutevok musiacutete mať veľmi dobryacute labaacutek a systeacutem odberu vzoriek Tento priacutestup dokaacuteže ušetriť veľkeacute množstvo skrmovanyacutech bielkoviacuten bez straty na produkcii mlieka Čo znamenaacute ušetriť naacuteklady na liter mlieka

Tiež je potrebneacute aby ste mali informaacutecie o tom že dobraacute kukuričnaacute silaacutež nie je taacute ktoraacute je taacute najvyššia ale taacute ktoraacute maacute tiež vysokyacute podiel potenciaacutelne straacuteviteľnej vlaacutekniny a taacuteto sa dokaacuteže ryacutechlo traacuteviť v bachore čo sa dnes pravidelne meria v labaacuteku Tiež vieme že obsah škrobu je docircležityacute ale docirc-ležitaacute je aj straacuteviteľnosť škrobu a taacuteto je značne ovplyvnenaacute spracovaniacutem zrna tiež sa to bežne meria v labaacuteku a podľa toho sa pripravujuacute kŕmne programy Tieto zmeny dnes po-maacutehajuacute ušetriť veľkeacute peniaze na krmivaacutech Ak tieto para-metre nepoznaacutete alebo ich nedokaacutežete využiť tak ste určite v nevyacutehode oproti farmaacutem ktoreacute tieto poznatky dnes vyu-žiacutevajuacute Mali by ste mať priacutestup k najmodernejšiacutem metoacutedam analyacutez krmiacutev mali by ste vedieť uplatniť vyacutesledky tyacutechto roz-borov tak ako ich uplatňujuacute farmaacuteri vo vyspelyacutech chovoch

Naacutekup aditiacutev do kŕmnych daacutevok je kapitola sama o se-be ich cena je veľakraacutet značnaacute či už na dojnicu alebo li-ter mlieka Ako nezaacutevislyacute poradca jednou z mojich uacuteloh pre mojich klientov je hodnotenie tyacutechto produktov na zaacuteklade informaacuteciiacute z vyacuteskumu a praxe Mnohiacute by boli prekvapeniacute keď zistia že až 85 takyacutechto produktov nemaacute dostatočneacute informaacutecie o ich skutočnej uacutečinnosti vaumlčšinou predajcovia poskytujuacute vyacutesledky pokusov na farmaacutech ktoreacute vocircbec nema-juacute hodnotu pri hodnoteniacute produktu Niektoriacute siacutece majuacute aj vyacute-sledky z vyacuteskumov ale tieto veľakraacutet alebo použiacutevajuacute oveľa vyššie daacutevkovanie produktu ktoreacute by na farme nebolo nik-dy rentabilneacute alebo celyacute experiment je nastavenyacute tak že sa v podstate nedaacute replikovať na farme alebo lepšie povedaneacute ekonomickyacute priacutenos by nebol viditeľnyacute

Predaj aditiacutev je obrovskyacute priemysel ktoryacute raacuteta s priacutejmom z predaja na mliečnych farmaacutech aj počas niacutezkych cien mlie-ka ich agresivita v oblasti predaja sa zvyšuje s obtiažnosťou predaja a je na zodpovednosti manažmentu farmy a ich po-radcov aby posuacutedili každuacute investiacuteciu v tejto oblasti zodpo-vedne Len poradca ktoryacute je skutočne nezaacutevislyacute a maacute vzde-

7

maximaxiinfoaugust 2015

lanie a skuacutesenosť na to aby dokaacutezal posuacutediť tieto produkty vaacutem mocircže pomocirccť pri ich vyacutebere

Tak isto veriacutem že už je na farmaacutech nastavenyacute program na reprodukciu ktoryacute produkuje aspoň 19 intenzitu za-brezaacutevania veriacutem tiež že bdquozabrezaacutevkaldquo a medziobdobie už nie suacute hlavneacute ukazovatele uacutespešnosti reprodukcie Tieto uacutedaje mocircžu byť skresľujuacutece a mocircžu vyuacutestiť do nespraacutevneho interpretovania vyacutesledkov reprodukcie a neskoreacuteho rozpo-znania ekonomickyacutech straacutet Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov chaacutepe pojem intenzita zabrezaacutevania a vidia rozdiel medzi tyacutemto pojmom a samotnou zabrezaacutevkou

Takto by som mohol menovať aj ďalšie oblasti ako je spraacutevne ošetrovanie paznechtov kuacutepanie končatiacuten monito-rovanie dojniacutec po pocircrode kvalita a hygiena podstielky orga-nizaacutecia skupiacuten v staacutede oblasti ktoreacute naacutem v minulosti spocircso-bovali probleacutemy o ktoryacutech sme vedeli že naacutes stoja peniaze či už priamo na produkcii mlieka alebo pri predčasnom vy-raďovaniacute dojniacutec Všetky tieto oblasti mali byť riešeneacute v takom rozsahu ako ich riešili farmy na zaacutepad od naacutes a s ktoryacutemi chceme suacuteťažiť v rentabilnej produkcii mlieka

Veriacutem že za posledneacute dva roky sa vaumlčšine fariem poda-rilo zostaviť tiacutem ľudiacute v oblasti servisu ktoriacute suacute profesionaacute-li či už sa jednaacute o poradcu chovu veterinaacutera vyacuteživaacutera paznechtaacutera inseminaacutetora ktoryacutech priacutestup a vyacutesledky značne ovplyvnia chod farmy Pevne veriacutem že v raacutemci tej-to skupiny sa stanovil plaacuten na tento ako aj ďalšie roky sta-novili sa kraacutetkodobeacute a dlho-dobeacute ciele ktoryacutech napĺňanie sa pravidelne kontroluje Veriacutem tiež že tento tiacutem ľudiacute je do detailov oboznaacutemenyacute s naacutekladmi na liter mlieka naacutekladmi na odchov jaloviacutec a že praacuteve tieto ukazovatele rozhodujuacute o tom či taacuteto skupina ľudiacute dokaacuteže previesť tuacuteto farmu cez ťažšie obdobia

Plaacutenovanie bez spaumltnej kontroly a vyvodenia docircsledkov je len hra o ničom Z mocircjho pohľadu farma ktorej sa ro-ky nedariacute nie je len v docircsledku zlyacutech dojičov kŕmičov alebo tiež zootechnikov Vždy je to top manažment farmy ktoryacute je zodpovednyacute za jej chod Top manažment rozhoduje o tom ktoriacute ľudia buduacute zodpovedniacute za jednotliveacute oblasti na farme a top manažment maacute mať naacutestroje na monitorovanie svojej farmy Toto nie je ľahkeacute zostaviť ale top manažment si vy-beraacute okruh svojich poradcov ktoriacute by mali tieto informaacutecie poskytovať

Ak sa naacutem podarilo farmu takto po manažeacuterskej zoo-technickej a agronomickej straacutenke pripraviť som presved-čenyacute že taacuteto prejde aj cez suacutečasnuacute mliekovuacute kriacutezu bez vaacutež-nejšieho zavaacutehania Tyacutem ktoryacutem sa to nepodarilo a buduacute musieť uvažovať o ukončeniacute produkcie mlieka treba pove-dať že aj to je suacutečasť normaacutelneho procesu Produkcia mlie-ka nie je pre každeacuteho zaoberaacute sa ňou dlhodobo skupina ľu-diacute ktoraacute maacute dobreacute manažeacuterske schopnosti vaacutešeň pre chov

dojniacutec a porozumenie a cit pre chod farmy Je to biznis kto-ryacute zahŕňa veľa riziacutek ale ktoreacute suacute manažovateľneacute v priacutepade že rozumieme prostrediu v ktorom sa nachaacutedzame Vyacutevoj v tejto oblasti tiež napreduje ryacutechlo noveacute metoacutedy sa objavu-juacute každyacute mesiac a je potrebneacute sa vedieť v nich zorientovať

Mlieko ako komodita musiacute suacuteťažiť s novyacutemi produktami ktoreacute sa vehementne snažia ukrojiť z jeho trhu Tak to bo-lo aj v minulosti keď rocirczne bdquokolyldquo ( pepsi coka alebo ko-fo) ubrali mlieku podiel na trhu dnes suacute to soacutejoveacute naacutepoje mandľoveacute ryžoveacute ktoreacute sa snažia vytlačiť mlieko z pultov Nemocircžeme očakaacutevať že v dohľadnej dobe sa v rozvinutyacutech krajinaacutech signifikantne zvyacuteši spotreba mlieka skocircr naopak Zvyacutešia sa požiadavky od spracovateľov na kvalitu mlieka či už z hľadiska somatickyacutech buniek alebo mliečnych kom-ponentov Nie je naacutehodou že farmy v USA a Kanade ale aj zaacutepadnej Euroacutepe pripisujuacute zvyacutešenyacute docircraz obsahu mlieč-nych komponentov v mlieku Priemernaacute farma v Ontaacuteriu dnes musiacute produkovať aspoň 14 kg tuku a 115 kg bielko-viacuten na kus a deň špičkoveacute sa pohybujuacute na uacuterovni 17 kg

tuku a 13 kg bielkoviacuten To je zhruba 38-40 litrov mlieka so 4 tukom a 33 biel-koviacuten Keď u mocircjho klienta v Ontaacuteriu ktoryacute dojiacute 35 litrov padne tuk (ktoryacute sa testuje denne pri odbere mlieka) zo 4 na 395 počas dvoch dniacute je to docircvod z jeho strany na telefonaacutet čo robiť a ako to riešiť Predstavuje to vyacutepadok v priacutejmoch A keďže splaacutet-ky uacuteverov suacute nastaveneacute dosť jasne každyacute takyacuteto vyacutepadok aj počas niekoľko dniacute za me-siac predstavuje probleacutem

Tak isto sa zvyacutešia požiadavky na znižovanie emisiiacute z fa-riem tieto opatrenia prekvapia tyacutech producentov ktoriacute si mysleli že niacutezka produkcia nebude probleacutem a že zvyacutešenyacute počet kraacutev vykompenzuje zniacuteženuacute produkciu podľa ich teoacute-rie Pri kalkulaacutecii produkcie metaacutenu na kg vyrobeneacuteho mlie-ka na počet dojniacutec takyacuteto producenti čoskoro zistia že bu-duacute čoskoro musieť zmeniť ich plaacuten Toto postupne ovplyvniacute aj dotačnuacute politiku na Slovensku bude ťažkeacute daacutevať dotaacute-cie na udržanie stavov tam kde je produkcia niacutezka a po-diel produkovanyacutech emisiiacute na kg mlieka nevyhovuje novyacutem štandardom

Vyacutepadok mlieka z fariem ktoreacute nezvlaacutednu adaptaacuteciu na noveacute podmienky zvyacuteši postupne dopyt po surovine a tyacutem aj cenu mlieka Je to suacutečasť ozdravovacieho procesu Až do ďalšieho cyklu kedy sa trh znovu ocitne dole a kedy buduacute kriteacuteriaacute na uacutespech ešte o čosi vyššie a znovu len tiacute ktoriacute sa na to pripravili postuacutepia ďalej Takto sa bude trh vyviacutejať na naacuterodnej ale aj medzinaacuterodnej uacuterovni a takto sa trh s mlie-kom spraacuteval aj v minulosti vo svete Toto sa tyacuteka fariem ale aj spracovateľov mlieka vyacuteroby kŕmnych zmesiacute a celeacuteho priemyslu ktoryacute ponuacuteka servis mliečnym farmaacutem Kriteacuteriaacute na uacutespešneacute podnikanie sa zvyšujuacute všade a je len na naacutes ako sa im prispocircsobiacuteme a ako sa na ne pripraviacuteme

8

maximaxiinfoaugust 2015

Ing Jan Nevoral PhD

Koniec roka stareacuteho a začiatok noveacuteho naacutes často privaacute-dza k bilancovaniu Bilancia však neznamenaacute len minulosť veľakraacutet priacutejemnejšiacutem sa zdaacute byť pohľad do buduacutecnosti Praacuteve šľachtenie v chovoch holsteinskeacuteho dobytka naacutem už niekoľ-kokraacutet ukaacutezalo že ryacutechla realizaacutecia zdanlivo bdquofantastickyacutech viacute-ziiacuteldquo nie je nič neobvykleacute

K pokroku naacutes vedie nespokojnosť Nespokojnosť nad nedokonalosťou suacutečasneacuteho stavu To isteacute sa daacute povedať aj o suacutečasnom šľachteniacute holsteinskeacuteho dobytka Aacuteno napriek dynamickeacutemu pokroku na čele so sekvencovaniacutem DNA sle-dovaniacutem genetickyacutech polymorfizmov a do praxe dotiahnu-tou genomikou Praacuteve tieto pokročileacute postupy naacutem umožňujuacute uacutečinnejšiu selekciu = alfa a omega šľachtiteľskeacuteho procesu Avšak ani genomickaacute selekcia to suacutečasneacute želiezko v ohni nie je bez chyby Spomiacutenanaacute chyba spočiacuteva v jednom zo zaacuteklad-nyacutech biologickyacutech princiacutepov - tzv Geacutenovej expresii Čo si maacute-me pod tyacutem predstaviť

Tradičneacute i moderneacute postupy selekcie suacute založeneacute na vyacute-bere podľa genetickej vyacutebavy jedinca Spraacutevna selekcia rodi-čovskeacuteho paacuteru vedie napr k vyššiemu množstvu tuku v jed-nom kilograme mlieka ich dceacutery Čo však skutočne stojiacute za spomiacutenanou lepšou uacutežitkovosťou potomka Mocircže to byť vaumlč-šie množstvo enzyacutemov zodpovednyacutech za synteacutezu mliečneho tuku v mliečnej žľaze dojnice Alebo vyššia aktivita enzyacutemu ktoreacuteho chemickaacute štruktuacutera bola zmenenaacute Pravdepodobne kombinaacutecia oboch Množstvo a aktivita tohto enzyacutemu potom skutočne mocircže tvoriť rozdiely medzi dojnicami s rocircznym per-centom tuku v mlieku Priacutetomnosť každeacuteho enzyacutemu vraacutetane tyacutech syntetizujuacutecich mliečny tuk je však predurčenaacute gene-tickou predlohou v DNA každej z buniek Potom stačiacute drob-naacute zmena v docircsledku šľachtenia alebo genetickaacute mutaacutecia a enzyacutem vyzeraacute inak - buď lepšie a je aktiacutevnejšiacute alebo horšie a funguje zle alebo vocircbec nie

Kyacutem tradične sme do plemenitby vyberali zvierataacute podľa uacutežitkovosti potomstva dnešneacute postupy naacutem umožňujuacute na-

hliadnuť už priamo do genet ickeacuteho zaacutepisu zvierat aj rodičovskej generaacutecie Tie najprog-resiacutevnejš ie postupy šľachtenia suacute teraz dokonca založeneacute len na opakovanej selek-cii zvierat na zaacuteklade ich genetickej vyacutebavy Avšak samotnaacute priacute-tomnosť požadovaneacute-ho genetickeacuteho zaacutepisu v genetickej vyacutebave ešte neznamenaacute priacute-

tomnosť enzyacutemu ktoryacute je tyacutemto geacute-nom koacutedovanyacute V extreacutemnom priacute-pade mocircžeme vy-brať zviera ktoreacute maacute požadovanuacute geacutenovuacute vyacutebavu ale

bez dostatočnej geacutenovej expresie ktoraacute by aj fakticky zvyacutešila napr množstvo tuku v mlieku Na obhajobu genomickej selek-cie je potrebneacute dodať že tento nedostatok totiž možnyacute rozdiel medzi genoacutemom a enzymatickou vyacutebavou je kompenzovanyacute počtom sledovanyacutech geacutenov aby sme možnuacute chybu eliminovali na minimum

Prepis genetickej informaacutecie do mediatorovej RNA a pro-teiacutenu - enzyacutemu je nazyacutevanaacute geacutenovou expresiou Kľuacutečovou suacutečasťou spomiacutenanej geacutenovej expresie je tzv transkripcia teda prepis genoacutemu do mediatorovej RNA - ribonukleovej kyseliny (mRNA) Taacuteto mRNA tvoriacute akyacutesi predstupeň v tvorbe konečneacuteho enzyacutemu Tak či onak množstvo mRNA sluacuteži ako ukazovateľ toho či požadovanyacute geacuten je zuacuteročenyacute do tvorby enzyacutemu a nie je v genoacuteme len pre okrasu Pretože si suacute RNA a DNA chemicky veľmi podobneacute je možneacute pre meranie RNA využiacutevať podobneacute postupy ako v priacutepade genoacutemu Ak sa naacutem do hľadaacutečika dostane mRNA hovoriacuteme o tzv transkriptoacuteme - je to obdoba genoacutemu len na ďalšej uacuterovni geacutenovej expresie

Je zrejmeacute že takaacuteto transkriptomickaacute selekcia by mohla byť vyacuterazne ešte presnejšia a efektiacutevnejšia Večne nespokojneacute ldquozleacute jazykyrdquo by však mohli namietať že ani množstvo mRNA nemusiacute vždy zodpovedať množstvu požadovaneacuteho proteiacute-nu Všetko totiž zaacuteležiacute na ďalšom krocircčiku k proteiacutenu - prepisu mRNA do proteiacutenov ktoreacute tiež zahŕňajuacute enzyacutemy Takeacutemu pre-kladu hovoriacuteme translaacutecia Množstvo a spektrum takto prelo-ženyacutech proteiacutenov sa označuje ako proteom a keby sme chceli selektovať na priacutetomnosť proteiacutenov museli by sme tuacuteto selek-ciu označiť ako proteomickuacute selekciu Takaacute selekcia je ale do-teraz oveľa vzdialenejšia než transkriptomickaacute selekcia podľa mRNA Docircvodom suacute technickeacute ťažkosti pri detekcii špecific-kyacutech proteiacutenov - jednaacute sa o podstatne ťažšiu menej presnuacute a časovo naacuteročnuacute analyacutezu Takaacute selekcia by však zatiaľ veľmi predražila celyacute šľachtiteľskyacute postup

Aby sme sa vraacutetili k bilancii spočiacutetajme a podčiarknime trendy v suacutečasnom vyacutevoji selekcie

genomika je pokrok ale nie je dokonalaacute natoľko aby sme sa s ňou natrvalo uspokojili Ako ďalšiacute možnyacute postup ktoryacute analyacutezu spresniacute a pritom nebude astronomicky naacutekladnyacute je transkriptomickaacute selekcia Zo skuacutesenostiacute poslednyacutech rokov a suacutečasnyacutech trendov je zrejmeacute že aj tie najsmelšie predsta-vy sa mocircžu stať veľmi skoro skutočnosťou a vysmiať sa im by mohlo znamenať že sa zakraacutetko stretneme u transkriptomic-kej selekcii v praxi Scheacutema všetkyacutech 3 typov selekcie naacutejdete na wwwmtssrocz

Alternatiacutevne metoacutedy šľachtenia novej generaacutecie alebo cesta od geacutenu k produkcii

9

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman preložil a upravil Igor Lichanec

Celkovaacute produkcia mlieka v roku 2014 bola v USA 93 440 028 220 kg a zaznamenala naacuterast oproti predchaacute-dzajuacutecemu roku vo vyacuteške 2 177 243 376 kg čo bol piaty najvaumlčšiacute naacuterast v histoacuterii Celkovaacute vyacuteroba mlieka v 34 štaacute-toch USA vzraacutestla a len v štyroch zostala bez zmeny Štaacutet s najvaumlčšou vyacuterobou mlieka California zaznamenal zvyacutešenie produkcie o 490 333 352 kg na druhom mieste sa umiestnil Texas s 317 514 659 kg

Celkovyacute počet kraacutevPriemernyacute počet dojniacutec v USA v roku 2014 bol 9 257 000

čo predstavuje naacuterast o 33 000 kusov a bolo to najviac od ro-ku 2008 Celkoveacute stavy kraacutev vzraacutestli iba v 14 štaacutetoch polovica z nich na Zaacutepade USA Drvivaacute vaumlčšina naacuterastu kraacutev bola za-znamenanaacute v Texase (26 000 kusov) Michigan bol na druhom mieste s 10 000 kusmi Osemnaacutesť štaacutetov zaznamenalo pokles a najviac stavy poklesli v štaacutete Kentucky o 8 000 kusov

Podľa uacutedajov USDA (Ministerstvo pocircdohospodaacuter-stva USA) počty kraacutev zostali takmer bez zmeny v Californii a Wisconsine Tieto dva štaacutety zaacuteroveň predstavujuacute takmer

jednu tretinu všetkyacutech kraacutev v USAZaznamenali sa tri zaujiacutemaveacute zme-

ny v bdquoTop desiatke štaacutetov v počte kraacutevldquo Texas sa posunul z čiacutesla 7 na 6 miesto si vymenil s Minnesotou a Washington na-hradil Ohio na 10 mieste

Produkcia mlieka na kravuPo malom zvyacutešeniacute priemernej produkcie na kravu v ro-

ku 2013 o 44 kg došlo v roku 2014 k vyacuterazneacutemu naacuterastu až o 200 kg Počas predchaacutedzajuacutecich 20 rokov sa produkcia na kravu v priemere zvyacutešila o 142 kg za rok

Priemernaacute uacutežitkovosť v roku 2014 na kravu v USA bo-la 10 096 kg avšak iba v 12 štaacutetoch sa prekročil celoštaacutet-ny priemer Trinaacutesť štaacutetov bolo pod 8 165 kg vraacutetane piatich ktoreacute boli až pod hranicou 6 350 kg

Zaacutepad USA bol jedinyacute regioacuten nad celoštaacutetnym prieme-rom Vyacuteroba na kravu vzraacutestla v 45 štaacutetoch a zostala bez zmeny v dvoch Noveacute Mexiko si udržalo najvyššiacute priemer už šiesty rok v rade a bolo prvyacutem štaacutetom ktoryacute prekročil 11 340 kg Colorado sa umiestnilo na druhom mieste aj tretiacute rok po sebe

TOP 10 bdquoMLIEČNYCHldquo ŠTAacuteTOV USA 2014

NAJVIAC KRAacuteV(KUSY)

NAJVYŠŠIA VYacuteROBA MLIEKA (MILIARDY KG)

NAJVYŠŠIA UacuteŽITKOVOSŤ (KG)

NAJVIAC KRAacuteV NA STAacuteDO (KUSY)

California 1780000 California 19221 New Mexico 11392 New Mexico 2485

Wisconsin 1271000 Wisconsin 12619 Colorado 11328 Arizona 1930

New York 615000 Idaho 6298 Michigan 11186 Nevada 1450

Idaho 575000 New York 6235 Arizona 11054 Colorado 1200

Pennsylvania 530000 Pennsylvania 4850 Idaho 10954 California 1199

Texas 463000 Texas 4681 Washington 10949 Hawaii 1100

Minnesota 460000 Michigan 4362 Nevada 10802 Idaho 1085

Michigan 390000 Minnesota 4144 California 10798 Texas 1052

New Mexico 323000 New Mexico 3680 Utah 10427 Florida 946

Washington 273000 Washington 2989 Iowa 10190 Wyoming 600

NAJVIAC MLIEKA NA STAacuteDO (KG)

NAJVIAC NOVYacuteCH KRAacuteV (KUSY)

NAJVIAC NOVEacuteHO MLIEKA (MILIOacuteNY KG)

NAJVAumlČŠIacute NAacuteRAST UacuteŽIT NA KRAVU (KG)

New Mexico 28305290 Texas 26000 California 491 Arkansas 929

Arizona 21333328 Michigan 10000 Texas 318 Nevada 799

Nevada 15662932 Colorado 7000 Michigan 202 North Dakota 593

Colorado 13593305 Kansas 7000 Idaho 201 Georgia 540

California 12943525 Washington 7000 Colorado 166 Mississippi 534

Idaho 11883686 New York 5000 New York 123 Florida 458

Texas 10638132 Arizona 3000 Washington 113 Alaska 454

Florida 8755167 South Dakota 3000 Wisconsin 101 Missouri 398

Hawaii 6787345 Idaho 2000 Arizona 95 Kentucky 379

Washington 6227311 Indiana 2000 Kansas 81 Virginia 365

bdquoFarmaacuterske bleskovkyldquo

USA a Kanada 2014

10

maximaxiinfoaugust 2015

Mliečne farmy a čiacuteslaVlaňajšiacute rok bol v histoacuterii USA finančne najlepšiacutem keď ce-

ny mlieka a zisk prekročili všetky predchaacutedzajuacutece zaacuteznamy Celkovyacute počet licencovanyacutech fariem klesol o 1631 čo repre-zentuje 35 pokles v roku 2014 na rekordneacute minimum 45 344 čo je ešte menej než mali Wisconsin a Minnesota spolu v roku 1992 Z uacutedajov USDA ďalej vyplyacuteva že Pennsylvaacutenia bola jedinyacutem štaacutetom ktoryacute už druhyacute rok v rade zaznamenal naacuterast staacuted a to o 60 v roku 2013 a až 170 staacuted v roku 2014

Menej mliečnych fariem a vyššia vyacuteroba znamenali aj vyššiu priemernuacute veľkosť staacuteda na 204 kusov kraacutev Rok 2014 tak predstavoval naacuterast o 8 kusov a pričom až paumlť štaacutetov ma-lo priemernuacute veľkosť staacuteda viac ako 1 000 kraacutev (všetky tieto suacute na Zaacutepade) Liacutedrom rebriacutečka v počte kraacutev na staacutedo je No-veacute Mexiko s počtom 2485 kraacutev

Vaumlčšie staacuteda a produktiacutevnejšie kravy znamenajuacute že cel-kovaacute produkcia mlieka vzraacutestla na farmaacutech v roku 2014 na 5 647 kg za deň a 2 061 123 729 kg ročne

Kanada 2014 v čiacuteslachPodľa poslednyacutech uacutedajov z kanad-

skeacuteho informačneacuteho centra - CDN exis-tuje 11 962 fariem ktoreacute produkujuacute mlie-ko v 10 kanadskyacutech provinciaacutech

Asi polovica všetkyacutech mliečnych fa-riem sa nachaacutedza v Quebecu a ďalšia tretina je v Ontaacute-riu (pozri mapku) Kanada je domovom pre 959 300 kusov dojniacutec a 444 200 mliečnych jaloviacutec vo veku 1 roka alebo staršiacutech

Rozhodujuacuteci a najbežnejšiacute spocircsob ustajnenia je vaumlz-neacute ktoreacute sa podľa poslednyacutech štatistickyacutech uacutedajov využiacute-va na 724 percenta kanadskyacutech fariem Dvadsaťtri percent fariem maacute voľneacute ustajnenie zatiaľ čo 46 percenta fariem využiacuteva systeacutem robotickeacuteho dojenia v spojitosti s voľnyacutem ustajneniacutem Priemernaacute veľkosť staacuteda v roku 2014 bola v Kanade 80 kraacutev

Medzinaacuterodnaacute naacutevšteva a intenziacutevny treacutening lineaacuterneho hodnotenia

26 pracovnyacute tyacuteždeň v dňoch od 22 juacutena 2015 do 26 juacutena 2015 sme v Slovenskej Holsteinskej Asociaacutecii priviacutetali dvoch mladyacutech boniteacuterov zo zahraničia Cieľom bolo ich zaškolenie v oblasti li-neaacuterneho hodnotenia exterieacuteru holsteinskeacuteho dobytka a tiež odo-vzdať im skuacutesenosti ktoreacute sme ziacuteskali počas 20 rokov vyacutekonu li-neaacuterneho hodnotenia (ďalej LH) v Slovenskej republike

Prvyacute Argam Asatryan (24 ro-kov) pochaacutedzal z Armeacutenska a vy-študoval školu so zameraniacutem na energetiku druhyacute Ivan Simonov (26 rokov) z Ruskej federaacutecie bol pocircvodne moacutednym dizajneacuterom aj takto netradične sa mocircžu ľudia bdquopretransformovaťldquo v priacutepade po-treby na hodnotiteľov - boniteacuterov holsteinskeacuteho dobytka

KANADA 2014 PODĽA PROVINCIIacute

Provincia Počet fariem ks Počet kraacutev ks Počet jaloviacutec ks

Alberta 566 80 700 38 700

British Columbia 455 72 600 34 500

Manitoba 308 43 200 19 200

New Brunswick 206 18 900 8 800

Newfoundland and Labrador 32 6 000 2 100

Nova Scotia 229 23 000 10 200

Ontario 3 926 318 800 163 100

Prince Edward Island 180 13 900 7 000

Quebec 5 894 354 800 151 500

Saskatchewan 166 27 400 9 100

Celkom 11 962 959 300 444 200

11

maximaxiinfoaugust 2015

Tyacuteždeň určite nebol uacuteplne optimaacutelny z časoveacuteho hľa-diska na komplexneacute zvlaacutednutie systeacutemu hodnotenia exte-rieacuteru a aj celej problematiky LH Tiacuteto dvaja mladiacute a veľmi šikovniacute ľudia však veľmi ryacutechlo zvlaacutedli nevyhnutnuacute bdquoporciuldquo teoacuterie a praktickeacute ukaacutežky hneď v prvyacute deň u naacutešho uacutespeš-neacuteho chovateľa v ZOO Diviacutezii Selice sro

V ďalšiacutech dňoch s našim kolegom Ing Deacutenesom straacutevili množstvo času intenziacutevne pracovali každyacute deň od raacutena až do neskoreacuteho popoludnia hodnotili desiatky kraacutev na far-maacutech v PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCONTRACT Mikulaacuteš as

Sme presvedčeniacute že okrem naplnenia hlavneacuteho cieľa tohto stretnutia sa naacutem vzaacutejomne podarilo vytvoriť i ne-formaacutelne priateľstvaacute ktoreacute buduacute pretrvaacutevať do buduacutecnosti rovnako ako sme si už ldquozvyklirdquo v raacutemci pocircsobenia boniteacute-rov WHFF - Svetovej holsteinsko friacutezskej federaacutecie

Na zaacutever by sme chceli poďakovať našim chovateľom z ZOO Diviacutezii Selice sro PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCON-TRACT Mikulaacuteš as ktoriacute naacutem poskytli zvierataacute a vytvorili optimaacutelne podmienky na praacutecu

Rovnako SHA ďakuje aj spoločnosti GENOSERVICE Corp as ktoraacute bola hlavnyacutem iniciaacutetorom a pomohla naacutem aj s realizaacuteciou tohto stretnutia

Prvyacute deň - teoacuteria LH a stretnutie v ZOO Diviacutezii Selice sro

Praktickyacute vyacutekon lineaacuterneho hodnotenia diskusia a porov-naacutevanie vyacutesledkov na farme v Jasovej

Uacutespešneacute finaacutele a prevzatie certifikaacutetov na obraacutezku sprava Argam Asatryan Csaba Deacutenes Ivan Simonov Igor Lichanec

12

maximaxiinfoaugust 2015

Chad Dechov Hoardacutes Dairyman preložila a upravila Ing Soňa Krebsovaacute

V poslednom desaťročiacute dva hlavneacute faktory zmenil i svet umelej inseminaacutecie Prvyacutem fak-torom bolo zavedenie genomi-ky Genomika zmenila spocircsob akyacutem inseminačneacute spoločnosti a chovatelia dobytka využiacutevajuacute byacutekov ale v tomto člaacutenku sa suacute-strediacuteme viac na zmeny odvet-via než na využitie byacutekov

Vzrušujuacuteca expanziaGenomickeacute hodnotenie spocircsobilo dramatickyacute naacuterast

počtu byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem ako ukazuje graf č1 Pred zavedeniacutem genomiky v roku 2009 mohlo mať ročne približne 7000 holsteinskyacutech a 650 jer-seyskyacutech byacutekov dostatok dceacuter aby sa kvalifikovali ako pre-vereniacute byacuteci so spoľahlivosťou 75 a viac percent Počet byacute-kov udaacutevanyacute v grafe tvoria byacuteci preverovaniacute inseminačnyacutemi spoločnosťami aj v suacutekromnej testaacutecii

V našej novej eacutere maacuteme silnuacute indikaacuteciu genetickeacuteho zisku byacuteka za prijateľnuacute cenu ešte predtyacutem ako dosiahne vek jeden mesiac čo spocircsobilo veľkyacute skok v počte byacutekov s oficiaacutelnym hodnoteniacutem Toto zvyšuje genetickyacute pokrok pretože dnes si vyberaacuteme z vaumlčšieho počtu byacutekov a je vyš-šia pravdepodobnosť že naacutejdeme tyacutech ktoriacute suacute skutočne vyacutenimočniacute

Genomickeacute hodnotenie zvyacutešilo tiež cenu elitnyacutech ple-menniacutec pretože maacuteme vaumlčšiu docircveru v ich skutočnyacute gene-tickyacute zisk Chovatelia musia vyprodukovať toľko potomstva koľko sa len daacute cestou embryotransferu alebo in-vitro fer-tilizaacutecie tak aby si vynahradili investiacutecie do drahšiacutech kraacutev a jaloviacutec Pred genomickou eacuterou mali asi dve tretiny pre-verenyacutech holsteinskyacutech byacutekov maternaacutelneho brata a jed-na tretina mala plneacuteho brata Od roku 2010 sa tieto čiacutesla zvyacutešili až na 80 byacutekov s maternaacutelnym bratom a až 55

byacutekov v inseminaacutecii maacute plneacuteho brata Investiacutecie potreb-neacute na vyšľachtenie elitneacuteho mladeacuteho byacuteka nie suacute triviaacutelne a vyacuterazne sťažujuacute vaumlčšine chovateľov možnosť konkuro-vať vo vaumlčšom rozsahu Taktiež je na to potrebnyacute dostatok recipientiek embryiacute čo ešte viac naklaacuteňa vaacutehy v prospech veľkyacutech chovateľov

Druhyacute menič hryDruhaacute zmena v odvetviacute šľachtenia je snaha inseminač-

nyacutech spoločnostiacute vlastniť elitneacute plemennice Aj v minulosti plemenaacuterske firmy vlastnili plemennice Ale tento trend sa za poslednyacutech 5 rokov mimoriadne zintenziacutevnil Čiastoč-ne je ich snaha motivovanaacute skutočnosťou že naacutekup byacutekov v eacutere genomiky je drahšiacute Chovatelia najlepšiacutech byacutekov majuacute veľkyacute vplyv a mocircžu si naacuterokovať na podiel na svojich byacute-koch Toto nie je z pohľadu plemenaacuterskych firiem ideaacutelna situaacutecia takže sa mocircžu snažiť zniacutežiť naacuteklady na obstaraacuteva-nie byacutekov tyacutem že buduacute vlastniacutekmi plemenniacutec Je tu aj určityacute konkurenčnyacute aspekt ako mocircže plemenaacuterska firma zabraacuteniť ostatnyacutem naacutekup byacutekov od elitnyacutech matiek

Kombinovanyacutem efektom genomickeacuteho testova-nia a vlastniacutectva plemenniacutec plemenaacuterskymi firmami je že menšiacute počet staacuted poskytuje vaumlčšinu naacuterodneacuteho elitneacuteho plemenneacuteho materiaacutelu Pravdepodobne najjednoduchšou metoacutedou sledovania počtu staacuted ktoreacute prispievajuacute do po-pulaacutecie elitnyacutech byacutekov je vyhodnotiť naacutezvy fariem ndash prefixy ndash v menaacutech byacutekov v inseminaacutecii V obdobiacute pred genomikou do populaacutecie elitnyacutech byacutekov prispelo približne 750 fariem ročne V roku 2012 to bolo 639 staacuted a v roku 2013 prispe-lo 531 fariem Hoci tieto čiacutesla ukazujuacute na určituacute konsolidaacute-ciu v odvetviacute šľachtenia neukazujuacute celuacute pravdu Graf č2 ukazuje počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do in-seminaacutecie podľa roku narodenia v populaacutecii holsteinskyacutech a jerseyskyacutech zvierat Ako mocircžete vidieť počet staacuted ktoreacute produkujuacute vaumlčšinu byacutekov do inseminaacutecie ryacutechlo klesol a je približne polovičnyacute ako bol pred piatimi rokmi Určiteacute zniacute-ženie sa v priebehu času očakaacutevalo pretože počet fariem v naacuterodnom meradle poklesol ale suacutečasneacute tempo vyacuterazne prekračuje zniacuteženie počtu fariem

Genetika pokračuje v konsolidaacuteciiV priebehu času sa zmenil takmer každyacute aspekt odvetvia vyacuteroby mlieka a oblasť šľachtenia určite nie je

žiadnou vyacutenimkou Nachaacutedzame sa v strede ryacutechleho posunu smerom k modelu produkcie genetickeacuteho mate-riaacutelu ktoryacute bude určityacutem spocircsobom podobnyacute ošiacutepanyacutem a hydine

Počet byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem

30000

20000

10000

0

Hol

stei

n

4000

3000

2000

1000

0

Jers

ey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

Holstein

Jersey

Počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do inseminaacutecie

150

100

50

0

Hol

stei

n

30

25

20

15

10

5

0

Jers

ey

Holstein

Jersey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 5: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

5

maximaxiinfoaugust 2015

V roku 2013 som zaslal priacutespevok do tohto magaziacutenu kde som rozoberal potenciaacutelne dopady uvoľnenia mliečnej kvoacutety na trh s mliekom Farmy v Euroacutepe prežijuacute a nebude to len kvocircli dotaacuteciaacutem ktoreacute dostaacutevajuacute a ktoryacutemi sa nechcem zaoberať v mojom priacutespevku lebo nesuacutehlasiacutem s argumen-tom že dotaacutecie by mali byť alebo kedykoľvek buduacute rovna-keacute v raacutemci EUacute alebo globaacutelneho trhu s mliekom Každyacute trh každaacute krajina maacute svoje prednosti ako aj nevyacutehody a je na každom subjekte ktoryacute sa rozhodne podnikať aby tieto roz-poznal a dokaacutezal s nimi pracovať

Naacuteklady na mzdy a pocircdu suacute veľmi rozdielne v raacutemci kra-jiacuten a ešte viac globaacutelne vo svete Podľa jednej štuacutedie naacutekla-dy na vyacuterobu 100 kg mlieka sa vo svete pohybujuacute od 4 do 125 USD Čo neznamenaacute že krajiny s naacutekladmi 4 USD suacute na tom zaacutekonite lepšie ako tiacute so 125 USD naacutekladmi

V každej krajine suacute farmaacuteri ktoriacute suacute nespokojniacute a tvrdia že štaacutet nevytvaacutera dobreacute podmienky alebo nezastupuje ich zaacuteujmy Napriek tomu sa všade vo svete prejavuje ten istyacute jav dobriacute sa staacutevajuacute lepšiacutemi a horšiacute ešte horšiacutemi To zname-naacute že v raacutemci každeacuteho systeacutemu existujuacute farmy a podniky ktoreacute dokaacutežu nielen uacutespešne prežiť ťažkeacute obdobie ale aj dl-hodobo profitovať z produkcie mlieka Rozdiel v ekonomike fariem medzi top 15 a spodnyacutemi 15 sa každyacutem rokom prehlbuje či už v raacutemci EUacute alebo v raacutemci jednotlivyacutech krajiacuten napriacuteklad Anglicka Iacuterska Nemecka ale aj v USA a Kana-de a samozrejme aj Slovenska To znamenaacute po tom ako sa skončiacute obdobie niacutezkych cien suacute tieto lepšie farmy ešte lepšie ako predtyacutem a horšie upadli viacej Tento rozdiel bol badateľnyacute roky aj v raacutemci Slovenska mliečne farmy na vyacute-chode Slovenska len maacutelokedy dosahovali uacuteroveň fariem zo zaacutepadneacuteho Slovenska čo sa tyacuteka tržieb ako aj ziskov Far-my na Slovensku v priemere tradične zaostaacutevali za farma-mi v Čechaacutech a českeacute za nemeckyacutemi a holandskyacutemi atď Je zaujiacutemaveacute aj to že napriek tomu že počasie hraacute vyacuteznam-nuacute uacutelohu v ovplyvňovaniacute ekonomiky živočiacutešnej vyacuteroby suacute tu

značneacute rozdiely medzi farmami napriek tomu že tieto farmy boli rovnako negatiacutevne alebo pozitiacutevne ovplyvneneacute počasiacutem Niekto potrebuje 5 dobryacutech dniacute aby vyrobil kvalitnuacute senaacutež niekomu nestačia ani tri tyacuteždne Probleacutem nie je len v počasiacute ale v mysleniacute a organizaacutecii praacutece

Toto mocircžem potvrdiť z mojej osobnej skuacutesenosti v Ka-nade v USA aj na Slovensku V raacutemci mliečnych fariem existujuacute obrovskeacute rozdiely v kvalite manažmentu čo sa tyacute-ka ekonomiky staacuteda chaacutepania chodu farmy porozumenia prioriacutet z hľadiska investiacuteciiacute a manažovania pracovnej sily Systematickaacute praacuteca v každej z tyacutechto oblastiacute je extreacutemne docircležitaacute kto nedokaacuteže byť konzistentnyacute v tejto praacuteci mesiac po mesiaci rok po roku vypadne z top skupiny ekonomic-ky uacutespešnyacutech fariem a zaacutekonite tam nebude mať miesto ani v buduacutecnosti

Tiež vyacuteška investiacuteciiacute nehraacute až tak docircležituacute uacutelohu ako by si niektoriacute predstavovali na mnohyacutech uacutespešnyacutech farmaacutech fungujuacute 30 ročneacute dojaacuterne ktoreacute sa udržujuacute v dobrom stave okrem pravidelneacuteho servisu aj spraacutevnym a šetrnyacutem použiacute-vaniacutem Naopak vysokeacute a potenciaacutelne neefektiacutevne investiacutecie mocircžu zaťažiť vyacuterobu mlieka odpismi do takej miery že taacuteto nebude ziskovaacute nasledujuacutecich desať rokov aj keby sme ne-mali žiadne vyacutekyvy v cene mlieka

Tak ako ostatneacute ldquo mliečne kriacutezy ldquo aj taacuteto pominie a pred koncom tohto roka sa veci buduacute znovu normalizovať Čo je možno viac zaujiacutemaveacute je to že taacuteto kriacuteza sa očakaacutevala čo znamenaacute že sme sa na ňu mohli lepšie pripraviť

Nestaacuteva sa často v podnikaniacute že dokaacutežeme dosť presne predviacutedať kedy naacutem padne cena za produkt ktoryacute predaacuteva-me Suacutečasnyacute pokles bol však očakaacutevanyacute a na zaacuteklade skuacute-senosti z roku 2009 keď ceny mlieka padli na 18 centov za liter sa dal očakaacutevať aj rozsah poklesu cien

Mali sme šancu sa pripraviť a plaacutenovať vopred to je ob-rovskaacute vyacutehoda teraz sa ukaacuteže ako sa naacutem to podarilo

Pre niektoryacutech je jedinou priacutepravou na kriacutezu to že sa zniacuteži naacuteklad na krmivaacute za každuacute cenu a prispocircsobiacute sa suacute-časnej cene mlieka bez ohľadu na to koľko naacutes bude staacuteť strata na produkcii mlieka reprodukcii alebo zdraviacute čerstvo otelenyacutech zvierat Ak uvažujeme iba v tyacutechto dimenziaacutech potom je možno lepšie ukončiť chov dojniacutec lebo budovať chov skoro od začiatku každeacute 3-4 roky po kriacuteze je ekono-micky veľmi naacuteročneacute Jednoduchšie je v takomto priacutepade ukončiť chov

Celosvetovo keď je cena mlieka niacutezka tak sa postupne znižuje jeho produkcia ale to nie je kvocircli tomu že vyspe-leacute chovy prestanuacute dojnice kŕmiť ale preto že sa zvyacuteši vy-raďovanie neefektiacutevnych dojniacutec ktoreacute produkujuacute mlieko so stratou pri tyacutechto cenovyacutech relaacuteciaacutech Keď naacutem vychaacutedza že dojnice pod 24 litrov v našom chove suacute stratoveacute alebo ešte lepšie dojnice s laktaacuteciou pod 9500 litrov suacute stratoveacute ale naša priemernaacute uacutežitkovosť na farme je 24 litrov na lak-tujuacutecu dojnicu alebo pod 9000 l za laktaacuteciu potom sa treba zamyslieť ako sme sa pripravili na tento fakt za posledneacute dva roky Ak sme raacutetali len s tyacutem že štaacutet plne pokryje tento deficit zo svojich zdrojov tak sa to volaacute alibizmus nakoľko sme preniesli celuacute zodpovednosť na niekoho ineacuteho bez to-ho aby sme dokaacutezali objektiacutevne posuacutediť kde maacuteme rezervy

Predpokladaacutem že počas poslednyacutech dvoch rokov si

6

maximaxiinfoaugust 2015

každaacute farma bola schopnaacute stanoviť kriteacuteriaacute a priority na kto-reacute sa zameria počas niacutezkej ceny mlieka Pripravenaacute by ma-la byť analyacuteza štruktuacutery staacuteda ktoraacute povie akuacute produkciu je možneacute očakaacutevať veriacutem napriacuteklad že sa zbytočne nenavy-šovalo percento dojniacutec na prvej laktaacutecii praacuteve v tomto obdo-biacute tieto dojnice totiž vyraacutebajuacute najdrahšie mlieko zo všetkyacutech vekovyacutech skupiacuten na farme Veriacutem že za posledneacute roky sa investovalo do kvalitnyacutech manažeacuterskych programov ktoreacute suacute schopneacute vytvaacuterať zostavy na takeacuteto analyacutezy staacuteda a ktoreacute dokaacutežeme dnes efektiacutevne obsluhovať Ak dodnes nemaacuteme tieto zdroje informaacuteciiacute na farme alebo ich nedokaacutežeme vyu-žiacutevať potom sme sa nepripravili na toto obdobie

Určite by som predpokladal že farmy už dnes ma-juacute vypracovanyacute plaacuten na hodnotenie jednotlivyacutech dojniacutec te-da ekonomickeacuteho profitu na zaacuteklade ich produkcie mlieka mliečnych komponentov dĺžky medziobdobia a samozrejme veku zdravotneacuteho stavu laktačnej krivky Je to kompliko-vanaacute analyacuteza ale bez nej sa nedaacute fungovať ani pri dobryacutech cenaacutech mlieka Na zaacuteklade takejto analyacutezy sa stanovuje rentabilita jednotlivyacutech dojniacutec v raacutemci staacuteda

Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov a majiteľov fariem si už stanovila kriteacuteriaacute na vyraďovanie dojniacutec a tiež kriteacuteriaacute na mi-nimaacutelnu dennuacute produkciu pri ktorej by sa dojnice pri tyacutech-to cenaacutech mali zasuacutešať minimaacutelnu produkciu počas prvyacutech 200 dniacute v laktaacutecii pri ktorej sa dojnice už nebuduacute pripuacutešťať lebo by to signifikantne zvyacutešilo stratu Veriacutem že tieto čiacutesla suacute daneacute do perspektiacutevy s dotaacuteciami na dojnicu a dajuacute každeacute-mu odpoveď či aj po dotaacuteciaacutech je dojnica stratovaacute Ak sme to neurobili spraacutevne tak sme v podobnej situaacutecii ako treacutener tiacutemu ktoryacute siacutece nevidel nikdy hrať svojich hraacutečov ale chce zostaviť tiacutem ktoryacute bude vyhraacutevať Je to nemožneacute

Do tejto kategoacuterie patria aj kriteacuteriaacute na perspektiacutevu doj-niacutec s vysokyacutemi somatickyacutemi bunkami aby naacutehodou nedoš-lo k tomu že mlieko skončiacute v neštandarde čo by spocircsobilo ďalšiacute vyacutepad priacutejmov Naacutehly vyacutebuch mastitiacuted počas leta by bol veľmi nepriacutejemnyacute v takomto obdobiacute Len dojnice so zdravyacutem vemenom dokaacutežu a majuacute šancu preukaacutezať ich genetickyacute po-tenciaacutel Nie je ľahkeacute definovať čo znamenaacute dojnica so zdra-vyacutem vemenom Pracujem na tom praacuteve teraz pri hodnoteniacute niektoryacutech chovov v Ontaacuteriu s tunajšou skupinou veterinaacuterov

Predpokladaacutem že na vaumlčšine fariem už prebehol treacutening dojičov a kŕmičov a tiacuteto boli tiež oboznaacutemeniacute so situaacuteciou v cenaacutech mlieka to znamenaacute že sa ešte zlepšiacute praacuteca pri miešaniacute krmiacutev rovnomernom daacutevkovaniacute krmiacutev dennom po-čiacutetaniacute zvierat a priacutepravy krmiacutev pre spraacutevny počet zvierat

U dojičov sa zvyacuteši preciacuteznosť a tyacutem aj prevencia masti-tiacuted ktoraacute maacute obrovskyacute negatiacutevny dopad na ekonomiku cho-vu a vyraďovanie dojniacutec zlepšiacute sa vydaacutejanie dojniacutec priacuteprava dojniacutec aby sa každaacute naacutevšteva dojaacuterne skutočne vyplatila

Ak maacutete staacutedo so somatikou nad 400 000 a veriacutete to-mu že robiacutete všetko spraacutevne je čas sa pozrieť realite do očiacute Je iba jeden fakt keby ste robili veci spraacutevne nemali by ste somatiku nad 400 000

V obdobiacute keď sme vedeli o potenciaacutelnej kriacuteze v cenaacutech mlieka sa iste venovala pozornosť ešte vo zvyacutešenej miere ako inokedy priacuteprave objemovyacutech krmiacutev ich kvalita a množ-stvo ovplyvnili najvaumlčšiacute vyacutedavok na liter mlieka teda krmivaacute Zrealizoval sa plaacuten na zniacuteženie odpadu z krmiva kvocircli zleacute-

mu utlaacutečaniu objemov v jamaacutech alebo dĺžke rezanky Tieto straty mocircžu predstavovať 10-15 z objemu vyrobenyacutech kr-miacutev ktoreacute siacutece skončia na hnojisku ale sa dajuacute do spotreby na vyacuterobu mlieka a takto zvyšujuacute naacuteklady na vyacuterobu mlieka

Vaacuteš poradca vaacutem už iste vysvetlil že ako sa vlastne me-ria kvalita krmiacutev tiež vaacutem vysvetlil že v senaacuteži nie je až takaacute priorita či maacutete 17 alebo 19 NL alebo 42 alebo 45 NDV ale docircležitejšie je percento nestraacuteviteľnej vlaacutekni-ny a straacuteviteľnosť potenciaacutelne straacuteviteľnej vlaacutekniny ktoreacute sa dnes merajuacute priamo a nie cez kalkulaacutecie Nestačiacute už len po-znať straacuteviteľnosť po 24 alebo 48 hodinaacutech Ak ste dodnes ešte nepracovali ani s touto straacuteviteľnosťou pri priacuteprave kŕmnych programov tak ste rovno zmeškali dva vlaky Prav-depodobne nekŕmite spraacutevnu daacutevku a na docircvažok si vyraacute-bate objemoveacute krmivaacute na zaacuteklade staryacutech parametrov čo vaacutes v konečnom docircsledku daacuteva do veľkej nevyacutehody oproti tyacutem ktoriacute tieto informaacutecie dnes využiacutevajuacute

Mali by ste vedieť aj to že daacutevky sa už nebalancujuacute na obsah NL a ani na obsah metabolizovateľnyacutech bielkoviacuten ale že sa hodnotia aminokyselinoveacute profily daacutevky Na takeacuteto balancovanie daacutevok musiacutete mať veľmi dobryacute labaacutek a systeacutem odberu vzoriek Tento priacutestup dokaacuteže ušetriť veľkeacute množstvo skrmovanyacutech bielkoviacuten bez straty na produkcii mlieka Čo znamenaacute ušetriť naacuteklady na liter mlieka

Tiež je potrebneacute aby ste mali informaacutecie o tom že dobraacute kukuričnaacute silaacutež nie je taacute ktoraacute je taacute najvyššia ale taacute ktoraacute maacute tiež vysokyacute podiel potenciaacutelne straacuteviteľnej vlaacutekniny a taacuteto sa dokaacuteže ryacutechlo traacuteviť v bachore čo sa dnes pravidelne meria v labaacuteku Tiež vieme že obsah škrobu je docircležityacute ale docirc-ležitaacute je aj straacuteviteľnosť škrobu a taacuteto je značne ovplyvnenaacute spracovaniacutem zrna tiež sa to bežne meria v labaacuteku a podľa toho sa pripravujuacute kŕmne programy Tieto zmeny dnes po-maacutehajuacute ušetriť veľkeacute peniaze na krmivaacutech Ak tieto para-metre nepoznaacutete alebo ich nedokaacutežete využiť tak ste určite v nevyacutehode oproti farmaacutem ktoreacute tieto poznatky dnes vyu-žiacutevajuacute Mali by ste mať priacutestup k najmodernejšiacutem metoacutedam analyacutez krmiacutev mali by ste vedieť uplatniť vyacutesledky tyacutechto roz-borov tak ako ich uplatňujuacute farmaacuteri vo vyspelyacutech chovoch

Naacutekup aditiacutev do kŕmnych daacutevok je kapitola sama o se-be ich cena je veľakraacutet značnaacute či už na dojnicu alebo li-ter mlieka Ako nezaacutevislyacute poradca jednou z mojich uacuteloh pre mojich klientov je hodnotenie tyacutechto produktov na zaacuteklade informaacuteciiacute z vyacuteskumu a praxe Mnohiacute by boli prekvapeniacute keď zistia že až 85 takyacutechto produktov nemaacute dostatočneacute informaacutecie o ich skutočnej uacutečinnosti vaumlčšinou predajcovia poskytujuacute vyacutesledky pokusov na farmaacutech ktoreacute vocircbec nema-juacute hodnotu pri hodnoteniacute produktu Niektoriacute siacutece majuacute aj vyacute-sledky z vyacuteskumov ale tieto veľakraacutet alebo použiacutevajuacute oveľa vyššie daacutevkovanie produktu ktoreacute by na farme nebolo nik-dy rentabilneacute alebo celyacute experiment je nastavenyacute tak že sa v podstate nedaacute replikovať na farme alebo lepšie povedaneacute ekonomickyacute priacutenos by nebol viditeľnyacute

Predaj aditiacutev je obrovskyacute priemysel ktoryacute raacuteta s priacutejmom z predaja na mliečnych farmaacutech aj počas niacutezkych cien mlie-ka ich agresivita v oblasti predaja sa zvyšuje s obtiažnosťou predaja a je na zodpovednosti manažmentu farmy a ich po-radcov aby posuacutedili každuacute investiacuteciu v tejto oblasti zodpo-vedne Len poradca ktoryacute je skutočne nezaacutevislyacute a maacute vzde-

7

maximaxiinfoaugust 2015

lanie a skuacutesenosť na to aby dokaacutezal posuacutediť tieto produkty vaacutem mocircže pomocirccť pri ich vyacutebere

Tak isto veriacutem že už je na farmaacutech nastavenyacute program na reprodukciu ktoryacute produkuje aspoň 19 intenzitu za-brezaacutevania veriacutem tiež že bdquozabrezaacutevkaldquo a medziobdobie už nie suacute hlavneacute ukazovatele uacutespešnosti reprodukcie Tieto uacutedaje mocircžu byť skresľujuacutece a mocircžu vyuacutestiť do nespraacutevneho interpretovania vyacutesledkov reprodukcie a neskoreacuteho rozpo-znania ekonomickyacutech straacutet Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov chaacutepe pojem intenzita zabrezaacutevania a vidia rozdiel medzi tyacutemto pojmom a samotnou zabrezaacutevkou

Takto by som mohol menovať aj ďalšie oblasti ako je spraacutevne ošetrovanie paznechtov kuacutepanie končatiacuten monito-rovanie dojniacutec po pocircrode kvalita a hygiena podstielky orga-nizaacutecia skupiacuten v staacutede oblasti ktoreacute naacutem v minulosti spocircso-bovali probleacutemy o ktoryacutech sme vedeli že naacutes stoja peniaze či už priamo na produkcii mlieka alebo pri predčasnom vy-raďovaniacute dojniacutec Všetky tieto oblasti mali byť riešeneacute v takom rozsahu ako ich riešili farmy na zaacutepad od naacutes a s ktoryacutemi chceme suacuteťažiť v rentabilnej produkcii mlieka

Veriacutem že za posledneacute dva roky sa vaumlčšine fariem poda-rilo zostaviť tiacutem ľudiacute v oblasti servisu ktoriacute suacute profesionaacute-li či už sa jednaacute o poradcu chovu veterinaacutera vyacuteživaacutera paznechtaacutera inseminaacutetora ktoryacutech priacutestup a vyacutesledky značne ovplyvnia chod farmy Pevne veriacutem že v raacutemci tej-to skupiny sa stanovil plaacuten na tento ako aj ďalšie roky sta-novili sa kraacutetkodobeacute a dlho-dobeacute ciele ktoryacutech napĺňanie sa pravidelne kontroluje Veriacutem tiež že tento tiacutem ľudiacute je do detailov oboznaacutemenyacute s naacutekladmi na liter mlieka naacutekladmi na odchov jaloviacutec a že praacuteve tieto ukazovatele rozhodujuacute o tom či taacuteto skupina ľudiacute dokaacuteže previesť tuacuteto farmu cez ťažšie obdobia

Plaacutenovanie bez spaumltnej kontroly a vyvodenia docircsledkov je len hra o ničom Z mocircjho pohľadu farma ktorej sa ro-ky nedariacute nie je len v docircsledku zlyacutech dojičov kŕmičov alebo tiež zootechnikov Vždy je to top manažment farmy ktoryacute je zodpovednyacute za jej chod Top manažment rozhoduje o tom ktoriacute ľudia buduacute zodpovedniacute za jednotliveacute oblasti na farme a top manažment maacute mať naacutestroje na monitorovanie svojej farmy Toto nie je ľahkeacute zostaviť ale top manažment si vy-beraacute okruh svojich poradcov ktoriacute by mali tieto informaacutecie poskytovať

Ak sa naacutem podarilo farmu takto po manažeacuterskej zoo-technickej a agronomickej straacutenke pripraviť som presved-čenyacute že taacuteto prejde aj cez suacutečasnuacute mliekovuacute kriacutezu bez vaacutež-nejšieho zavaacutehania Tyacutem ktoryacutem sa to nepodarilo a buduacute musieť uvažovať o ukončeniacute produkcie mlieka treba pove-dať že aj to je suacutečasť normaacutelneho procesu Produkcia mlie-ka nie je pre každeacuteho zaoberaacute sa ňou dlhodobo skupina ľu-diacute ktoraacute maacute dobreacute manažeacuterske schopnosti vaacutešeň pre chov

dojniacutec a porozumenie a cit pre chod farmy Je to biznis kto-ryacute zahŕňa veľa riziacutek ale ktoreacute suacute manažovateľneacute v priacutepade že rozumieme prostrediu v ktorom sa nachaacutedzame Vyacutevoj v tejto oblasti tiež napreduje ryacutechlo noveacute metoacutedy sa objavu-juacute každyacute mesiac a je potrebneacute sa vedieť v nich zorientovať

Mlieko ako komodita musiacute suacuteťažiť s novyacutemi produktami ktoreacute sa vehementne snažia ukrojiť z jeho trhu Tak to bo-lo aj v minulosti keď rocirczne bdquokolyldquo ( pepsi coka alebo ko-fo) ubrali mlieku podiel na trhu dnes suacute to soacutejoveacute naacutepoje mandľoveacute ryžoveacute ktoreacute sa snažia vytlačiť mlieko z pultov Nemocircžeme očakaacutevať že v dohľadnej dobe sa v rozvinutyacutech krajinaacutech signifikantne zvyacuteši spotreba mlieka skocircr naopak Zvyacutešia sa požiadavky od spracovateľov na kvalitu mlieka či už z hľadiska somatickyacutech buniek alebo mliečnych kom-ponentov Nie je naacutehodou že farmy v USA a Kanade ale aj zaacutepadnej Euroacutepe pripisujuacute zvyacutešenyacute docircraz obsahu mlieč-nych komponentov v mlieku Priemernaacute farma v Ontaacuteriu dnes musiacute produkovať aspoň 14 kg tuku a 115 kg bielko-viacuten na kus a deň špičkoveacute sa pohybujuacute na uacuterovni 17 kg

tuku a 13 kg bielkoviacuten To je zhruba 38-40 litrov mlieka so 4 tukom a 33 biel-koviacuten Keď u mocircjho klienta v Ontaacuteriu ktoryacute dojiacute 35 litrov padne tuk (ktoryacute sa testuje denne pri odbere mlieka) zo 4 na 395 počas dvoch dniacute je to docircvod z jeho strany na telefonaacutet čo robiť a ako to riešiť Predstavuje to vyacutepadok v priacutejmoch A keďže splaacutet-ky uacuteverov suacute nastaveneacute dosť jasne každyacute takyacuteto vyacutepadok aj počas niekoľko dniacute za me-siac predstavuje probleacutem

Tak isto sa zvyacutešia požiadavky na znižovanie emisiiacute z fa-riem tieto opatrenia prekvapia tyacutech producentov ktoriacute si mysleli že niacutezka produkcia nebude probleacutem a že zvyacutešenyacute počet kraacutev vykompenzuje zniacuteženuacute produkciu podľa ich teoacute-rie Pri kalkulaacutecii produkcie metaacutenu na kg vyrobeneacuteho mlie-ka na počet dojniacutec takyacuteto producenti čoskoro zistia že bu-duacute čoskoro musieť zmeniť ich plaacuten Toto postupne ovplyvniacute aj dotačnuacute politiku na Slovensku bude ťažkeacute daacutevať dotaacute-cie na udržanie stavov tam kde je produkcia niacutezka a po-diel produkovanyacutech emisiiacute na kg mlieka nevyhovuje novyacutem štandardom

Vyacutepadok mlieka z fariem ktoreacute nezvlaacutednu adaptaacuteciu na noveacute podmienky zvyacuteši postupne dopyt po surovine a tyacutem aj cenu mlieka Je to suacutečasť ozdravovacieho procesu Až do ďalšieho cyklu kedy sa trh znovu ocitne dole a kedy buduacute kriteacuteriaacute na uacutespech ešte o čosi vyššie a znovu len tiacute ktoriacute sa na to pripravili postuacutepia ďalej Takto sa bude trh vyviacutejať na naacuterodnej ale aj medzinaacuterodnej uacuterovni a takto sa trh s mlie-kom spraacuteval aj v minulosti vo svete Toto sa tyacuteka fariem ale aj spracovateľov mlieka vyacuteroby kŕmnych zmesiacute a celeacuteho priemyslu ktoryacute ponuacuteka servis mliečnym farmaacutem Kriteacuteriaacute na uacutespešneacute podnikanie sa zvyšujuacute všade a je len na naacutes ako sa im prispocircsobiacuteme a ako sa na ne pripraviacuteme

8

maximaxiinfoaugust 2015

Ing Jan Nevoral PhD

Koniec roka stareacuteho a začiatok noveacuteho naacutes často privaacute-dza k bilancovaniu Bilancia však neznamenaacute len minulosť veľakraacutet priacutejemnejšiacutem sa zdaacute byť pohľad do buduacutecnosti Praacuteve šľachtenie v chovoch holsteinskeacuteho dobytka naacutem už niekoľ-kokraacutet ukaacutezalo že ryacutechla realizaacutecia zdanlivo bdquofantastickyacutech viacute-ziiacuteldquo nie je nič neobvykleacute

K pokroku naacutes vedie nespokojnosť Nespokojnosť nad nedokonalosťou suacutečasneacuteho stavu To isteacute sa daacute povedať aj o suacutečasnom šľachteniacute holsteinskeacuteho dobytka Aacuteno napriek dynamickeacutemu pokroku na čele so sekvencovaniacutem DNA sle-dovaniacutem genetickyacutech polymorfizmov a do praxe dotiahnu-tou genomikou Praacuteve tieto pokročileacute postupy naacutem umožňujuacute uacutečinnejšiu selekciu = alfa a omega šľachtiteľskeacuteho procesu Avšak ani genomickaacute selekcia to suacutečasneacute želiezko v ohni nie je bez chyby Spomiacutenanaacute chyba spočiacuteva v jednom zo zaacuteklad-nyacutech biologickyacutech princiacutepov - tzv Geacutenovej expresii Čo si maacute-me pod tyacutem predstaviť

Tradičneacute i moderneacute postupy selekcie suacute založeneacute na vyacute-bere podľa genetickej vyacutebavy jedinca Spraacutevna selekcia rodi-čovskeacuteho paacuteru vedie napr k vyššiemu množstvu tuku v jed-nom kilograme mlieka ich dceacutery Čo však skutočne stojiacute za spomiacutenanou lepšou uacutežitkovosťou potomka Mocircže to byť vaumlč-šie množstvo enzyacutemov zodpovednyacutech za synteacutezu mliečneho tuku v mliečnej žľaze dojnice Alebo vyššia aktivita enzyacutemu ktoreacuteho chemickaacute štruktuacutera bola zmenenaacute Pravdepodobne kombinaacutecia oboch Množstvo a aktivita tohto enzyacutemu potom skutočne mocircže tvoriť rozdiely medzi dojnicami s rocircznym per-centom tuku v mlieku Priacutetomnosť každeacuteho enzyacutemu vraacutetane tyacutech syntetizujuacutecich mliečny tuk je však predurčenaacute gene-tickou predlohou v DNA každej z buniek Potom stačiacute drob-naacute zmena v docircsledku šľachtenia alebo genetickaacute mutaacutecia a enzyacutem vyzeraacute inak - buď lepšie a je aktiacutevnejšiacute alebo horšie a funguje zle alebo vocircbec nie

Kyacutem tradične sme do plemenitby vyberali zvierataacute podľa uacutežitkovosti potomstva dnešneacute postupy naacutem umožňujuacute na-

hliadnuť už priamo do genet ickeacuteho zaacutepisu zvierat aj rodičovskej generaacutecie Tie najprog-resiacutevnejš ie postupy šľachtenia suacute teraz dokonca založeneacute len na opakovanej selek-cii zvierat na zaacuteklade ich genetickej vyacutebavy Avšak samotnaacute priacute-tomnosť požadovaneacute-ho genetickeacuteho zaacutepisu v genetickej vyacutebave ešte neznamenaacute priacute-

tomnosť enzyacutemu ktoryacute je tyacutemto geacute-nom koacutedovanyacute V extreacutemnom priacute-pade mocircžeme vy-brať zviera ktoreacute maacute požadovanuacute geacutenovuacute vyacutebavu ale

bez dostatočnej geacutenovej expresie ktoraacute by aj fakticky zvyacutešila napr množstvo tuku v mlieku Na obhajobu genomickej selek-cie je potrebneacute dodať že tento nedostatok totiž možnyacute rozdiel medzi genoacutemom a enzymatickou vyacutebavou je kompenzovanyacute počtom sledovanyacutech geacutenov aby sme možnuacute chybu eliminovali na minimum

Prepis genetickej informaacutecie do mediatorovej RNA a pro-teiacutenu - enzyacutemu je nazyacutevanaacute geacutenovou expresiou Kľuacutečovou suacutečasťou spomiacutenanej geacutenovej expresie je tzv transkripcia teda prepis genoacutemu do mediatorovej RNA - ribonukleovej kyseliny (mRNA) Taacuteto mRNA tvoriacute akyacutesi predstupeň v tvorbe konečneacuteho enzyacutemu Tak či onak množstvo mRNA sluacuteži ako ukazovateľ toho či požadovanyacute geacuten je zuacuteročenyacute do tvorby enzyacutemu a nie je v genoacuteme len pre okrasu Pretože si suacute RNA a DNA chemicky veľmi podobneacute je možneacute pre meranie RNA využiacutevať podobneacute postupy ako v priacutepade genoacutemu Ak sa naacutem do hľadaacutečika dostane mRNA hovoriacuteme o tzv transkriptoacuteme - je to obdoba genoacutemu len na ďalšej uacuterovni geacutenovej expresie

Je zrejmeacute že takaacuteto transkriptomickaacute selekcia by mohla byť vyacuterazne ešte presnejšia a efektiacutevnejšia Večne nespokojneacute ldquozleacute jazykyrdquo by však mohli namietať že ani množstvo mRNA nemusiacute vždy zodpovedať množstvu požadovaneacuteho proteiacute-nu Všetko totiž zaacuteležiacute na ďalšom krocircčiku k proteiacutenu - prepisu mRNA do proteiacutenov ktoreacute tiež zahŕňajuacute enzyacutemy Takeacutemu pre-kladu hovoriacuteme translaacutecia Množstvo a spektrum takto prelo-ženyacutech proteiacutenov sa označuje ako proteom a keby sme chceli selektovať na priacutetomnosť proteiacutenov museli by sme tuacuteto selek-ciu označiť ako proteomickuacute selekciu Takaacute selekcia je ale do-teraz oveľa vzdialenejšia než transkriptomickaacute selekcia podľa mRNA Docircvodom suacute technickeacute ťažkosti pri detekcii špecific-kyacutech proteiacutenov - jednaacute sa o podstatne ťažšiu menej presnuacute a časovo naacuteročnuacute analyacutezu Takaacute selekcia by však zatiaľ veľmi predražila celyacute šľachtiteľskyacute postup

Aby sme sa vraacutetili k bilancii spočiacutetajme a podčiarknime trendy v suacutečasnom vyacutevoji selekcie

genomika je pokrok ale nie je dokonalaacute natoľko aby sme sa s ňou natrvalo uspokojili Ako ďalšiacute možnyacute postup ktoryacute analyacutezu spresniacute a pritom nebude astronomicky naacutekladnyacute je transkriptomickaacute selekcia Zo skuacutesenostiacute poslednyacutech rokov a suacutečasnyacutech trendov je zrejmeacute že aj tie najsmelšie predsta-vy sa mocircžu stať veľmi skoro skutočnosťou a vysmiať sa im by mohlo znamenať že sa zakraacutetko stretneme u transkriptomic-kej selekcii v praxi Scheacutema všetkyacutech 3 typov selekcie naacutejdete na wwwmtssrocz

Alternatiacutevne metoacutedy šľachtenia novej generaacutecie alebo cesta od geacutenu k produkcii

9

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman preložil a upravil Igor Lichanec

Celkovaacute produkcia mlieka v roku 2014 bola v USA 93 440 028 220 kg a zaznamenala naacuterast oproti predchaacute-dzajuacutecemu roku vo vyacuteške 2 177 243 376 kg čo bol piaty najvaumlčšiacute naacuterast v histoacuterii Celkovaacute vyacuteroba mlieka v 34 štaacute-toch USA vzraacutestla a len v štyroch zostala bez zmeny Štaacutet s najvaumlčšou vyacuterobou mlieka California zaznamenal zvyacutešenie produkcie o 490 333 352 kg na druhom mieste sa umiestnil Texas s 317 514 659 kg

Celkovyacute počet kraacutevPriemernyacute počet dojniacutec v USA v roku 2014 bol 9 257 000

čo predstavuje naacuterast o 33 000 kusov a bolo to najviac od ro-ku 2008 Celkoveacute stavy kraacutev vzraacutestli iba v 14 štaacutetoch polovica z nich na Zaacutepade USA Drvivaacute vaumlčšina naacuterastu kraacutev bola za-znamenanaacute v Texase (26 000 kusov) Michigan bol na druhom mieste s 10 000 kusmi Osemnaacutesť štaacutetov zaznamenalo pokles a najviac stavy poklesli v štaacutete Kentucky o 8 000 kusov

Podľa uacutedajov USDA (Ministerstvo pocircdohospodaacuter-stva USA) počty kraacutev zostali takmer bez zmeny v Californii a Wisconsine Tieto dva štaacutety zaacuteroveň predstavujuacute takmer

jednu tretinu všetkyacutech kraacutev v USAZaznamenali sa tri zaujiacutemaveacute zme-

ny v bdquoTop desiatke štaacutetov v počte kraacutevldquo Texas sa posunul z čiacutesla 7 na 6 miesto si vymenil s Minnesotou a Washington na-hradil Ohio na 10 mieste

Produkcia mlieka na kravuPo malom zvyacutešeniacute priemernej produkcie na kravu v ro-

ku 2013 o 44 kg došlo v roku 2014 k vyacuterazneacutemu naacuterastu až o 200 kg Počas predchaacutedzajuacutecich 20 rokov sa produkcia na kravu v priemere zvyacutešila o 142 kg za rok

Priemernaacute uacutežitkovosť v roku 2014 na kravu v USA bo-la 10 096 kg avšak iba v 12 štaacutetoch sa prekročil celoštaacutet-ny priemer Trinaacutesť štaacutetov bolo pod 8 165 kg vraacutetane piatich ktoreacute boli až pod hranicou 6 350 kg

Zaacutepad USA bol jedinyacute regioacuten nad celoštaacutetnym prieme-rom Vyacuteroba na kravu vzraacutestla v 45 štaacutetoch a zostala bez zmeny v dvoch Noveacute Mexiko si udržalo najvyššiacute priemer už šiesty rok v rade a bolo prvyacutem štaacutetom ktoryacute prekročil 11 340 kg Colorado sa umiestnilo na druhom mieste aj tretiacute rok po sebe

TOP 10 bdquoMLIEČNYCHldquo ŠTAacuteTOV USA 2014

NAJVIAC KRAacuteV(KUSY)

NAJVYŠŠIA VYacuteROBA MLIEKA (MILIARDY KG)

NAJVYŠŠIA UacuteŽITKOVOSŤ (KG)

NAJVIAC KRAacuteV NA STAacuteDO (KUSY)

California 1780000 California 19221 New Mexico 11392 New Mexico 2485

Wisconsin 1271000 Wisconsin 12619 Colorado 11328 Arizona 1930

New York 615000 Idaho 6298 Michigan 11186 Nevada 1450

Idaho 575000 New York 6235 Arizona 11054 Colorado 1200

Pennsylvania 530000 Pennsylvania 4850 Idaho 10954 California 1199

Texas 463000 Texas 4681 Washington 10949 Hawaii 1100

Minnesota 460000 Michigan 4362 Nevada 10802 Idaho 1085

Michigan 390000 Minnesota 4144 California 10798 Texas 1052

New Mexico 323000 New Mexico 3680 Utah 10427 Florida 946

Washington 273000 Washington 2989 Iowa 10190 Wyoming 600

NAJVIAC MLIEKA NA STAacuteDO (KG)

NAJVIAC NOVYacuteCH KRAacuteV (KUSY)

NAJVIAC NOVEacuteHO MLIEKA (MILIOacuteNY KG)

NAJVAumlČŠIacute NAacuteRAST UacuteŽIT NA KRAVU (KG)

New Mexico 28305290 Texas 26000 California 491 Arkansas 929

Arizona 21333328 Michigan 10000 Texas 318 Nevada 799

Nevada 15662932 Colorado 7000 Michigan 202 North Dakota 593

Colorado 13593305 Kansas 7000 Idaho 201 Georgia 540

California 12943525 Washington 7000 Colorado 166 Mississippi 534

Idaho 11883686 New York 5000 New York 123 Florida 458

Texas 10638132 Arizona 3000 Washington 113 Alaska 454

Florida 8755167 South Dakota 3000 Wisconsin 101 Missouri 398

Hawaii 6787345 Idaho 2000 Arizona 95 Kentucky 379

Washington 6227311 Indiana 2000 Kansas 81 Virginia 365

bdquoFarmaacuterske bleskovkyldquo

USA a Kanada 2014

10

maximaxiinfoaugust 2015

Mliečne farmy a čiacuteslaVlaňajšiacute rok bol v histoacuterii USA finančne najlepšiacutem keď ce-

ny mlieka a zisk prekročili všetky predchaacutedzajuacutece zaacuteznamy Celkovyacute počet licencovanyacutech fariem klesol o 1631 čo repre-zentuje 35 pokles v roku 2014 na rekordneacute minimum 45 344 čo je ešte menej než mali Wisconsin a Minnesota spolu v roku 1992 Z uacutedajov USDA ďalej vyplyacuteva že Pennsylvaacutenia bola jedinyacutem štaacutetom ktoryacute už druhyacute rok v rade zaznamenal naacuterast staacuted a to o 60 v roku 2013 a až 170 staacuted v roku 2014

Menej mliečnych fariem a vyššia vyacuteroba znamenali aj vyššiu priemernuacute veľkosť staacuteda na 204 kusov kraacutev Rok 2014 tak predstavoval naacuterast o 8 kusov a pričom až paumlť štaacutetov ma-lo priemernuacute veľkosť staacuteda viac ako 1 000 kraacutev (všetky tieto suacute na Zaacutepade) Liacutedrom rebriacutečka v počte kraacutev na staacutedo je No-veacute Mexiko s počtom 2485 kraacutev

Vaumlčšie staacuteda a produktiacutevnejšie kravy znamenajuacute že cel-kovaacute produkcia mlieka vzraacutestla na farmaacutech v roku 2014 na 5 647 kg za deň a 2 061 123 729 kg ročne

Kanada 2014 v čiacuteslachPodľa poslednyacutech uacutedajov z kanad-

skeacuteho informačneacuteho centra - CDN exis-tuje 11 962 fariem ktoreacute produkujuacute mlie-ko v 10 kanadskyacutech provinciaacutech

Asi polovica všetkyacutech mliečnych fa-riem sa nachaacutedza v Quebecu a ďalšia tretina je v Ontaacute-riu (pozri mapku) Kanada je domovom pre 959 300 kusov dojniacutec a 444 200 mliečnych jaloviacutec vo veku 1 roka alebo staršiacutech

Rozhodujuacuteci a najbežnejšiacute spocircsob ustajnenia je vaumlz-neacute ktoreacute sa podľa poslednyacutech štatistickyacutech uacutedajov využiacute-va na 724 percenta kanadskyacutech fariem Dvadsaťtri percent fariem maacute voľneacute ustajnenie zatiaľ čo 46 percenta fariem využiacuteva systeacutem robotickeacuteho dojenia v spojitosti s voľnyacutem ustajneniacutem Priemernaacute veľkosť staacuteda v roku 2014 bola v Kanade 80 kraacutev

Medzinaacuterodnaacute naacutevšteva a intenziacutevny treacutening lineaacuterneho hodnotenia

26 pracovnyacute tyacuteždeň v dňoch od 22 juacutena 2015 do 26 juacutena 2015 sme v Slovenskej Holsteinskej Asociaacutecii priviacutetali dvoch mladyacutech boniteacuterov zo zahraničia Cieľom bolo ich zaškolenie v oblasti li-neaacuterneho hodnotenia exterieacuteru holsteinskeacuteho dobytka a tiež odo-vzdať im skuacutesenosti ktoreacute sme ziacuteskali počas 20 rokov vyacutekonu li-neaacuterneho hodnotenia (ďalej LH) v Slovenskej republike

Prvyacute Argam Asatryan (24 ro-kov) pochaacutedzal z Armeacutenska a vy-študoval školu so zameraniacutem na energetiku druhyacute Ivan Simonov (26 rokov) z Ruskej federaacutecie bol pocircvodne moacutednym dizajneacuterom aj takto netradične sa mocircžu ľudia bdquopretransformovaťldquo v priacutepade po-treby na hodnotiteľov - boniteacuterov holsteinskeacuteho dobytka

KANADA 2014 PODĽA PROVINCIIacute

Provincia Počet fariem ks Počet kraacutev ks Počet jaloviacutec ks

Alberta 566 80 700 38 700

British Columbia 455 72 600 34 500

Manitoba 308 43 200 19 200

New Brunswick 206 18 900 8 800

Newfoundland and Labrador 32 6 000 2 100

Nova Scotia 229 23 000 10 200

Ontario 3 926 318 800 163 100

Prince Edward Island 180 13 900 7 000

Quebec 5 894 354 800 151 500

Saskatchewan 166 27 400 9 100

Celkom 11 962 959 300 444 200

11

maximaxiinfoaugust 2015

Tyacuteždeň určite nebol uacuteplne optimaacutelny z časoveacuteho hľa-diska na komplexneacute zvlaacutednutie systeacutemu hodnotenia exte-rieacuteru a aj celej problematiky LH Tiacuteto dvaja mladiacute a veľmi šikovniacute ľudia však veľmi ryacutechlo zvlaacutedli nevyhnutnuacute bdquoporciuldquo teoacuterie a praktickeacute ukaacutežky hneď v prvyacute deň u naacutešho uacutespeš-neacuteho chovateľa v ZOO Diviacutezii Selice sro

V ďalšiacutech dňoch s našim kolegom Ing Deacutenesom straacutevili množstvo času intenziacutevne pracovali každyacute deň od raacutena až do neskoreacuteho popoludnia hodnotili desiatky kraacutev na far-maacutech v PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCONTRACT Mikulaacuteš as

Sme presvedčeniacute že okrem naplnenia hlavneacuteho cieľa tohto stretnutia sa naacutem vzaacutejomne podarilo vytvoriť i ne-formaacutelne priateľstvaacute ktoreacute buduacute pretrvaacutevať do buduacutecnosti rovnako ako sme si už ldquozvyklirdquo v raacutemci pocircsobenia boniteacute-rov WHFF - Svetovej holsteinsko friacutezskej federaacutecie

Na zaacutever by sme chceli poďakovať našim chovateľom z ZOO Diviacutezii Selice sro PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCON-TRACT Mikulaacuteš as ktoriacute naacutem poskytli zvierataacute a vytvorili optimaacutelne podmienky na praacutecu

Rovnako SHA ďakuje aj spoločnosti GENOSERVICE Corp as ktoraacute bola hlavnyacutem iniciaacutetorom a pomohla naacutem aj s realizaacuteciou tohto stretnutia

Prvyacute deň - teoacuteria LH a stretnutie v ZOO Diviacutezii Selice sro

Praktickyacute vyacutekon lineaacuterneho hodnotenia diskusia a porov-naacutevanie vyacutesledkov na farme v Jasovej

Uacutespešneacute finaacutele a prevzatie certifikaacutetov na obraacutezku sprava Argam Asatryan Csaba Deacutenes Ivan Simonov Igor Lichanec

12

maximaxiinfoaugust 2015

Chad Dechov Hoardacutes Dairyman preložila a upravila Ing Soňa Krebsovaacute

V poslednom desaťročiacute dva hlavneacute faktory zmenil i svet umelej inseminaacutecie Prvyacutem fak-torom bolo zavedenie genomi-ky Genomika zmenila spocircsob akyacutem inseminačneacute spoločnosti a chovatelia dobytka využiacutevajuacute byacutekov ale v tomto člaacutenku sa suacute-strediacuteme viac na zmeny odvet-via než na využitie byacutekov

Vzrušujuacuteca expanziaGenomickeacute hodnotenie spocircsobilo dramatickyacute naacuterast

počtu byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem ako ukazuje graf č1 Pred zavedeniacutem genomiky v roku 2009 mohlo mať ročne približne 7000 holsteinskyacutech a 650 jer-seyskyacutech byacutekov dostatok dceacuter aby sa kvalifikovali ako pre-vereniacute byacuteci so spoľahlivosťou 75 a viac percent Počet byacute-kov udaacutevanyacute v grafe tvoria byacuteci preverovaniacute inseminačnyacutemi spoločnosťami aj v suacutekromnej testaacutecii

V našej novej eacutere maacuteme silnuacute indikaacuteciu genetickeacuteho zisku byacuteka za prijateľnuacute cenu ešte predtyacutem ako dosiahne vek jeden mesiac čo spocircsobilo veľkyacute skok v počte byacutekov s oficiaacutelnym hodnoteniacutem Toto zvyšuje genetickyacute pokrok pretože dnes si vyberaacuteme z vaumlčšieho počtu byacutekov a je vyš-šia pravdepodobnosť že naacutejdeme tyacutech ktoriacute suacute skutočne vyacutenimočniacute

Genomickeacute hodnotenie zvyacutešilo tiež cenu elitnyacutech ple-menniacutec pretože maacuteme vaumlčšiu docircveru v ich skutočnyacute gene-tickyacute zisk Chovatelia musia vyprodukovať toľko potomstva koľko sa len daacute cestou embryotransferu alebo in-vitro fer-tilizaacutecie tak aby si vynahradili investiacutecie do drahšiacutech kraacutev a jaloviacutec Pred genomickou eacuterou mali asi dve tretiny pre-verenyacutech holsteinskyacutech byacutekov maternaacutelneho brata a jed-na tretina mala plneacuteho brata Od roku 2010 sa tieto čiacutesla zvyacutešili až na 80 byacutekov s maternaacutelnym bratom a až 55

byacutekov v inseminaacutecii maacute plneacuteho brata Investiacutecie potreb-neacute na vyšľachtenie elitneacuteho mladeacuteho byacuteka nie suacute triviaacutelne a vyacuterazne sťažujuacute vaumlčšine chovateľov možnosť konkuro-vať vo vaumlčšom rozsahu Taktiež je na to potrebnyacute dostatok recipientiek embryiacute čo ešte viac naklaacuteňa vaacutehy v prospech veľkyacutech chovateľov

Druhyacute menič hryDruhaacute zmena v odvetviacute šľachtenia je snaha inseminač-

nyacutech spoločnostiacute vlastniť elitneacute plemennice Aj v minulosti plemenaacuterske firmy vlastnili plemennice Ale tento trend sa za poslednyacutech 5 rokov mimoriadne zintenziacutevnil Čiastoč-ne je ich snaha motivovanaacute skutočnosťou že naacutekup byacutekov v eacutere genomiky je drahšiacute Chovatelia najlepšiacutech byacutekov majuacute veľkyacute vplyv a mocircžu si naacuterokovať na podiel na svojich byacute-koch Toto nie je z pohľadu plemenaacuterskych firiem ideaacutelna situaacutecia takže sa mocircžu snažiť zniacutežiť naacuteklady na obstaraacuteva-nie byacutekov tyacutem že buduacute vlastniacutekmi plemenniacutec Je tu aj určityacute konkurenčnyacute aspekt ako mocircže plemenaacuterska firma zabraacuteniť ostatnyacutem naacutekup byacutekov od elitnyacutech matiek

Kombinovanyacutem efektom genomickeacuteho testova-nia a vlastniacutectva plemenniacutec plemenaacuterskymi firmami je že menšiacute počet staacuted poskytuje vaumlčšinu naacuterodneacuteho elitneacuteho plemenneacuteho materiaacutelu Pravdepodobne najjednoduchšou metoacutedou sledovania počtu staacuted ktoreacute prispievajuacute do po-pulaacutecie elitnyacutech byacutekov je vyhodnotiť naacutezvy fariem ndash prefixy ndash v menaacutech byacutekov v inseminaacutecii V obdobiacute pred genomikou do populaacutecie elitnyacutech byacutekov prispelo približne 750 fariem ročne V roku 2012 to bolo 639 staacuted a v roku 2013 prispe-lo 531 fariem Hoci tieto čiacutesla ukazujuacute na určituacute konsolidaacute-ciu v odvetviacute šľachtenia neukazujuacute celuacute pravdu Graf č2 ukazuje počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do in-seminaacutecie podľa roku narodenia v populaacutecii holsteinskyacutech a jerseyskyacutech zvierat Ako mocircžete vidieť počet staacuted ktoreacute produkujuacute vaumlčšinu byacutekov do inseminaacutecie ryacutechlo klesol a je približne polovičnyacute ako bol pred piatimi rokmi Určiteacute zniacute-ženie sa v priebehu času očakaacutevalo pretože počet fariem v naacuterodnom meradle poklesol ale suacutečasneacute tempo vyacuterazne prekračuje zniacuteženie počtu fariem

Genetika pokračuje v konsolidaacuteciiV priebehu času sa zmenil takmer každyacute aspekt odvetvia vyacuteroby mlieka a oblasť šľachtenia určite nie je

žiadnou vyacutenimkou Nachaacutedzame sa v strede ryacutechleho posunu smerom k modelu produkcie genetickeacuteho mate-riaacutelu ktoryacute bude určityacutem spocircsobom podobnyacute ošiacutepanyacutem a hydine

Počet byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem

30000

20000

10000

0

Hol

stei

n

4000

3000

2000

1000

0

Jers

ey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

Holstein

Jersey

Počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do inseminaacutecie

150

100

50

0

Hol

stei

n

30

25

20

15

10

5

0

Jers

ey

Holstein

Jersey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 6: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

6

maximaxiinfoaugust 2015

každaacute farma bola schopnaacute stanoviť kriteacuteriaacute a priority na kto-reacute sa zameria počas niacutezkej ceny mlieka Pripravenaacute by ma-la byť analyacuteza štruktuacutery staacuteda ktoraacute povie akuacute produkciu je možneacute očakaacutevať veriacutem napriacuteklad že sa zbytočne nenavy-šovalo percento dojniacutec na prvej laktaacutecii praacuteve v tomto obdo-biacute tieto dojnice totiž vyraacutebajuacute najdrahšie mlieko zo všetkyacutech vekovyacutech skupiacuten na farme Veriacutem že za posledneacute roky sa investovalo do kvalitnyacutech manažeacuterskych programov ktoreacute suacute schopneacute vytvaacuterať zostavy na takeacuteto analyacutezy staacuteda a ktoreacute dokaacutežeme dnes efektiacutevne obsluhovať Ak dodnes nemaacuteme tieto zdroje informaacuteciiacute na farme alebo ich nedokaacutežeme vyu-žiacutevať potom sme sa nepripravili na toto obdobie

Určite by som predpokladal že farmy už dnes ma-juacute vypracovanyacute plaacuten na hodnotenie jednotlivyacutech dojniacutec te-da ekonomickeacuteho profitu na zaacuteklade ich produkcie mlieka mliečnych komponentov dĺžky medziobdobia a samozrejme veku zdravotneacuteho stavu laktačnej krivky Je to kompliko-vanaacute analyacuteza ale bez nej sa nedaacute fungovať ani pri dobryacutech cenaacutech mlieka Na zaacuteklade takejto analyacutezy sa stanovuje rentabilita jednotlivyacutech dojniacutec v raacutemci staacuteda

Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov a majiteľov fariem si už stanovila kriteacuteriaacute na vyraďovanie dojniacutec a tiež kriteacuteriaacute na mi-nimaacutelnu dennuacute produkciu pri ktorej by sa dojnice pri tyacutech-to cenaacutech mali zasuacutešať minimaacutelnu produkciu počas prvyacutech 200 dniacute v laktaacutecii pri ktorej sa dojnice už nebuduacute pripuacutešťať lebo by to signifikantne zvyacutešilo stratu Veriacutem že tieto čiacutesla suacute daneacute do perspektiacutevy s dotaacuteciami na dojnicu a dajuacute každeacute-mu odpoveď či aj po dotaacuteciaacutech je dojnica stratovaacute Ak sme to neurobili spraacutevne tak sme v podobnej situaacutecii ako treacutener tiacutemu ktoryacute siacutece nevidel nikdy hrať svojich hraacutečov ale chce zostaviť tiacutem ktoryacute bude vyhraacutevať Je to nemožneacute

Do tejto kategoacuterie patria aj kriteacuteriaacute na perspektiacutevu doj-niacutec s vysokyacutemi somatickyacutemi bunkami aby naacutehodou nedoš-lo k tomu že mlieko skončiacute v neštandarde čo by spocircsobilo ďalšiacute vyacutepad priacutejmov Naacutehly vyacutebuch mastitiacuted počas leta by bol veľmi nepriacutejemnyacute v takomto obdobiacute Len dojnice so zdravyacutem vemenom dokaacutežu a majuacute šancu preukaacutezať ich genetickyacute po-tenciaacutel Nie je ľahkeacute definovať čo znamenaacute dojnica so zdra-vyacutem vemenom Pracujem na tom praacuteve teraz pri hodnoteniacute niektoryacutech chovov v Ontaacuteriu s tunajšou skupinou veterinaacuterov

Predpokladaacutem že na vaumlčšine fariem už prebehol treacutening dojičov a kŕmičov a tiacuteto boli tiež oboznaacutemeniacute so situaacuteciou v cenaacutech mlieka to znamenaacute že sa ešte zlepšiacute praacuteca pri miešaniacute krmiacutev rovnomernom daacutevkovaniacute krmiacutev dennom po-čiacutetaniacute zvierat a priacutepravy krmiacutev pre spraacutevny počet zvierat

U dojičov sa zvyacuteši preciacuteznosť a tyacutem aj prevencia masti-tiacuted ktoraacute maacute obrovskyacute negatiacutevny dopad na ekonomiku cho-vu a vyraďovanie dojniacutec zlepšiacute sa vydaacutejanie dojniacutec priacuteprava dojniacutec aby sa každaacute naacutevšteva dojaacuterne skutočne vyplatila

Ak maacutete staacutedo so somatikou nad 400 000 a veriacutete to-mu že robiacutete všetko spraacutevne je čas sa pozrieť realite do očiacute Je iba jeden fakt keby ste robili veci spraacutevne nemali by ste somatiku nad 400 000

V obdobiacute keď sme vedeli o potenciaacutelnej kriacuteze v cenaacutech mlieka sa iste venovala pozornosť ešte vo zvyacutešenej miere ako inokedy priacuteprave objemovyacutech krmiacutev ich kvalita a množ-stvo ovplyvnili najvaumlčšiacute vyacutedavok na liter mlieka teda krmivaacute Zrealizoval sa plaacuten na zniacuteženie odpadu z krmiva kvocircli zleacute-

mu utlaacutečaniu objemov v jamaacutech alebo dĺžke rezanky Tieto straty mocircžu predstavovať 10-15 z objemu vyrobenyacutech kr-miacutev ktoreacute siacutece skončia na hnojisku ale sa dajuacute do spotreby na vyacuterobu mlieka a takto zvyšujuacute naacuteklady na vyacuterobu mlieka

Vaacuteš poradca vaacutem už iste vysvetlil že ako sa vlastne me-ria kvalita krmiacutev tiež vaacutem vysvetlil že v senaacuteži nie je až takaacute priorita či maacutete 17 alebo 19 NL alebo 42 alebo 45 NDV ale docircležitejšie je percento nestraacuteviteľnej vlaacutekni-ny a straacuteviteľnosť potenciaacutelne straacuteviteľnej vlaacutekniny ktoreacute sa dnes merajuacute priamo a nie cez kalkulaacutecie Nestačiacute už len po-znať straacuteviteľnosť po 24 alebo 48 hodinaacutech Ak ste dodnes ešte nepracovali ani s touto straacuteviteľnosťou pri priacuteprave kŕmnych programov tak ste rovno zmeškali dva vlaky Prav-depodobne nekŕmite spraacutevnu daacutevku a na docircvažok si vyraacute-bate objemoveacute krmivaacute na zaacuteklade staryacutech parametrov čo vaacutes v konečnom docircsledku daacuteva do veľkej nevyacutehody oproti tyacutem ktoriacute tieto informaacutecie dnes využiacutevajuacute

Mali by ste vedieť aj to že daacutevky sa už nebalancujuacute na obsah NL a ani na obsah metabolizovateľnyacutech bielkoviacuten ale že sa hodnotia aminokyselinoveacute profily daacutevky Na takeacuteto balancovanie daacutevok musiacutete mať veľmi dobryacute labaacutek a systeacutem odberu vzoriek Tento priacutestup dokaacuteže ušetriť veľkeacute množstvo skrmovanyacutech bielkoviacuten bez straty na produkcii mlieka Čo znamenaacute ušetriť naacuteklady na liter mlieka

Tiež je potrebneacute aby ste mali informaacutecie o tom že dobraacute kukuričnaacute silaacutež nie je taacute ktoraacute je taacute najvyššia ale taacute ktoraacute maacute tiež vysokyacute podiel potenciaacutelne straacuteviteľnej vlaacutekniny a taacuteto sa dokaacuteže ryacutechlo traacuteviť v bachore čo sa dnes pravidelne meria v labaacuteku Tiež vieme že obsah škrobu je docircležityacute ale docirc-ležitaacute je aj straacuteviteľnosť škrobu a taacuteto je značne ovplyvnenaacute spracovaniacutem zrna tiež sa to bežne meria v labaacuteku a podľa toho sa pripravujuacute kŕmne programy Tieto zmeny dnes po-maacutehajuacute ušetriť veľkeacute peniaze na krmivaacutech Ak tieto para-metre nepoznaacutete alebo ich nedokaacutežete využiť tak ste určite v nevyacutehode oproti farmaacutem ktoreacute tieto poznatky dnes vyu-žiacutevajuacute Mali by ste mať priacutestup k najmodernejšiacutem metoacutedam analyacutez krmiacutev mali by ste vedieť uplatniť vyacutesledky tyacutechto roz-borov tak ako ich uplatňujuacute farmaacuteri vo vyspelyacutech chovoch

Naacutekup aditiacutev do kŕmnych daacutevok je kapitola sama o se-be ich cena je veľakraacutet značnaacute či už na dojnicu alebo li-ter mlieka Ako nezaacutevislyacute poradca jednou z mojich uacuteloh pre mojich klientov je hodnotenie tyacutechto produktov na zaacuteklade informaacuteciiacute z vyacuteskumu a praxe Mnohiacute by boli prekvapeniacute keď zistia že až 85 takyacutechto produktov nemaacute dostatočneacute informaacutecie o ich skutočnej uacutečinnosti vaumlčšinou predajcovia poskytujuacute vyacutesledky pokusov na farmaacutech ktoreacute vocircbec nema-juacute hodnotu pri hodnoteniacute produktu Niektoriacute siacutece majuacute aj vyacute-sledky z vyacuteskumov ale tieto veľakraacutet alebo použiacutevajuacute oveľa vyššie daacutevkovanie produktu ktoreacute by na farme nebolo nik-dy rentabilneacute alebo celyacute experiment je nastavenyacute tak že sa v podstate nedaacute replikovať na farme alebo lepšie povedaneacute ekonomickyacute priacutenos by nebol viditeľnyacute

Predaj aditiacutev je obrovskyacute priemysel ktoryacute raacuteta s priacutejmom z predaja na mliečnych farmaacutech aj počas niacutezkych cien mlie-ka ich agresivita v oblasti predaja sa zvyšuje s obtiažnosťou predaja a je na zodpovednosti manažmentu farmy a ich po-radcov aby posuacutedili každuacute investiacuteciu v tejto oblasti zodpo-vedne Len poradca ktoryacute je skutočne nezaacutevislyacute a maacute vzde-

7

maximaxiinfoaugust 2015

lanie a skuacutesenosť na to aby dokaacutezal posuacutediť tieto produkty vaacutem mocircže pomocirccť pri ich vyacutebere

Tak isto veriacutem že už je na farmaacutech nastavenyacute program na reprodukciu ktoryacute produkuje aspoň 19 intenzitu za-brezaacutevania veriacutem tiež že bdquozabrezaacutevkaldquo a medziobdobie už nie suacute hlavneacute ukazovatele uacutespešnosti reprodukcie Tieto uacutedaje mocircžu byť skresľujuacutece a mocircžu vyuacutestiť do nespraacutevneho interpretovania vyacutesledkov reprodukcie a neskoreacuteho rozpo-znania ekonomickyacutech straacutet Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov chaacutepe pojem intenzita zabrezaacutevania a vidia rozdiel medzi tyacutemto pojmom a samotnou zabrezaacutevkou

Takto by som mohol menovať aj ďalšie oblasti ako je spraacutevne ošetrovanie paznechtov kuacutepanie končatiacuten monito-rovanie dojniacutec po pocircrode kvalita a hygiena podstielky orga-nizaacutecia skupiacuten v staacutede oblasti ktoreacute naacutem v minulosti spocircso-bovali probleacutemy o ktoryacutech sme vedeli že naacutes stoja peniaze či už priamo na produkcii mlieka alebo pri predčasnom vy-raďovaniacute dojniacutec Všetky tieto oblasti mali byť riešeneacute v takom rozsahu ako ich riešili farmy na zaacutepad od naacutes a s ktoryacutemi chceme suacuteťažiť v rentabilnej produkcii mlieka

Veriacutem že za posledneacute dva roky sa vaumlčšine fariem poda-rilo zostaviť tiacutem ľudiacute v oblasti servisu ktoriacute suacute profesionaacute-li či už sa jednaacute o poradcu chovu veterinaacutera vyacuteživaacutera paznechtaacutera inseminaacutetora ktoryacutech priacutestup a vyacutesledky značne ovplyvnia chod farmy Pevne veriacutem že v raacutemci tej-to skupiny sa stanovil plaacuten na tento ako aj ďalšie roky sta-novili sa kraacutetkodobeacute a dlho-dobeacute ciele ktoryacutech napĺňanie sa pravidelne kontroluje Veriacutem tiež že tento tiacutem ľudiacute je do detailov oboznaacutemenyacute s naacutekladmi na liter mlieka naacutekladmi na odchov jaloviacutec a že praacuteve tieto ukazovatele rozhodujuacute o tom či taacuteto skupina ľudiacute dokaacuteže previesť tuacuteto farmu cez ťažšie obdobia

Plaacutenovanie bez spaumltnej kontroly a vyvodenia docircsledkov je len hra o ničom Z mocircjho pohľadu farma ktorej sa ro-ky nedariacute nie je len v docircsledku zlyacutech dojičov kŕmičov alebo tiež zootechnikov Vždy je to top manažment farmy ktoryacute je zodpovednyacute za jej chod Top manažment rozhoduje o tom ktoriacute ľudia buduacute zodpovedniacute za jednotliveacute oblasti na farme a top manažment maacute mať naacutestroje na monitorovanie svojej farmy Toto nie je ľahkeacute zostaviť ale top manažment si vy-beraacute okruh svojich poradcov ktoriacute by mali tieto informaacutecie poskytovať

Ak sa naacutem podarilo farmu takto po manažeacuterskej zoo-technickej a agronomickej straacutenke pripraviť som presved-čenyacute že taacuteto prejde aj cez suacutečasnuacute mliekovuacute kriacutezu bez vaacutež-nejšieho zavaacutehania Tyacutem ktoryacutem sa to nepodarilo a buduacute musieť uvažovať o ukončeniacute produkcie mlieka treba pove-dať že aj to je suacutečasť normaacutelneho procesu Produkcia mlie-ka nie je pre každeacuteho zaoberaacute sa ňou dlhodobo skupina ľu-diacute ktoraacute maacute dobreacute manažeacuterske schopnosti vaacutešeň pre chov

dojniacutec a porozumenie a cit pre chod farmy Je to biznis kto-ryacute zahŕňa veľa riziacutek ale ktoreacute suacute manažovateľneacute v priacutepade že rozumieme prostrediu v ktorom sa nachaacutedzame Vyacutevoj v tejto oblasti tiež napreduje ryacutechlo noveacute metoacutedy sa objavu-juacute každyacute mesiac a je potrebneacute sa vedieť v nich zorientovať

Mlieko ako komodita musiacute suacuteťažiť s novyacutemi produktami ktoreacute sa vehementne snažia ukrojiť z jeho trhu Tak to bo-lo aj v minulosti keď rocirczne bdquokolyldquo ( pepsi coka alebo ko-fo) ubrali mlieku podiel na trhu dnes suacute to soacutejoveacute naacutepoje mandľoveacute ryžoveacute ktoreacute sa snažia vytlačiť mlieko z pultov Nemocircžeme očakaacutevať že v dohľadnej dobe sa v rozvinutyacutech krajinaacutech signifikantne zvyacuteši spotreba mlieka skocircr naopak Zvyacutešia sa požiadavky od spracovateľov na kvalitu mlieka či už z hľadiska somatickyacutech buniek alebo mliečnych kom-ponentov Nie je naacutehodou že farmy v USA a Kanade ale aj zaacutepadnej Euroacutepe pripisujuacute zvyacutešenyacute docircraz obsahu mlieč-nych komponentov v mlieku Priemernaacute farma v Ontaacuteriu dnes musiacute produkovať aspoň 14 kg tuku a 115 kg bielko-viacuten na kus a deň špičkoveacute sa pohybujuacute na uacuterovni 17 kg

tuku a 13 kg bielkoviacuten To je zhruba 38-40 litrov mlieka so 4 tukom a 33 biel-koviacuten Keď u mocircjho klienta v Ontaacuteriu ktoryacute dojiacute 35 litrov padne tuk (ktoryacute sa testuje denne pri odbere mlieka) zo 4 na 395 počas dvoch dniacute je to docircvod z jeho strany na telefonaacutet čo robiť a ako to riešiť Predstavuje to vyacutepadok v priacutejmoch A keďže splaacutet-ky uacuteverov suacute nastaveneacute dosť jasne každyacute takyacuteto vyacutepadok aj počas niekoľko dniacute za me-siac predstavuje probleacutem

Tak isto sa zvyacutešia požiadavky na znižovanie emisiiacute z fa-riem tieto opatrenia prekvapia tyacutech producentov ktoriacute si mysleli že niacutezka produkcia nebude probleacutem a že zvyacutešenyacute počet kraacutev vykompenzuje zniacuteženuacute produkciu podľa ich teoacute-rie Pri kalkulaacutecii produkcie metaacutenu na kg vyrobeneacuteho mlie-ka na počet dojniacutec takyacuteto producenti čoskoro zistia že bu-duacute čoskoro musieť zmeniť ich plaacuten Toto postupne ovplyvniacute aj dotačnuacute politiku na Slovensku bude ťažkeacute daacutevať dotaacute-cie na udržanie stavov tam kde je produkcia niacutezka a po-diel produkovanyacutech emisiiacute na kg mlieka nevyhovuje novyacutem štandardom

Vyacutepadok mlieka z fariem ktoreacute nezvlaacutednu adaptaacuteciu na noveacute podmienky zvyacuteši postupne dopyt po surovine a tyacutem aj cenu mlieka Je to suacutečasť ozdravovacieho procesu Až do ďalšieho cyklu kedy sa trh znovu ocitne dole a kedy buduacute kriteacuteriaacute na uacutespech ešte o čosi vyššie a znovu len tiacute ktoriacute sa na to pripravili postuacutepia ďalej Takto sa bude trh vyviacutejať na naacuterodnej ale aj medzinaacuterodnej uacuterovni a takto sa trh s mlie-kom spraacuteval aj v minulosti vo svete Toto sa tyacuteka fariem ale aj spracovateľov mlieka vyacuteroby kŕmnych zmesiacute a celeacuteho priemyslu ktoryacute ponuacuteka servis mliečnym farmaacutem Kriteacuteriaacute na uacutespešneacute podnikanie sa zvyšujuacute všade a je len na naacutes ako sa im prispocircsobiacuteme a ako sa na ne pripraviacuteme

8

maximaxiinfoaugust 2015

Ing Jan Nevoral PhD

Koniec roka stareacuteho a začiatok noveacuteho naacutes často privaacute-dza k bilancovaniu Bilancia však neznamenaacute len minulosť veľakraacutet priacutejemnejšiacutem sa zdaacute byť pohľad do buduacutecnosti Praacuteve šľachtenie v chovoch holsteinskeacuteho dobytka naacutem už niekoľ-kokraacutet ukaacutezalo že ryacutechla realizaacutecia zdanlivo bdquofantastickyacutech viacute-ziiacuteldquo nie je nič neobvykleacute

K pokroku naacutes vedie nespokojnosť Nespokojnosť nad nedokonalosťou suacutečasneacuteho stavu To isteacute sa daacute povedať aj o suacutečasnom šľachteniacute holsteinskeacuteho dobytka Aacuteno napriek dynamickeacutemu pokroku na čele so sekvencovaniacutem DNA sle-dovaniacutem genetickyacutech polymorfizmov a do praxe dotiahnu-tou genomikou Praacuteve tieto pokročileacute postupy naacutem umožňujuacute uacutečinnejšiu selekciu = alfa a omega šľachtiteľskeacuteho procesu Avšak ani genomickaacute selekcia to suacutečasneacute želiezko v ohni nie je bez chyby Spomiacutenanaacute chyba spočiacuteva v jednom zo zaacuteklad-nyacutech biologickyacutech princiacutepov - tzv Geacutenovej expresii Čo si maacute-me pod tyacutem predstaviť

Tradičneacute i moderneacute postupy selekcie suacute založeneacute na vyacute-bere podľa genetickej vyacutebavy jedinca Spraacutevna selekcia rodi-čovskeacuteho paacuteru vedie napr k vyššiemu množstvu tuku v jed-nom kilograme mlieka ich dceacutery Čo však skutočne stojiacute za spomiacutenanou lepšou uacutežitkovosťou potomka Mocircže to byť vaumlč-šie množstvo enzyacutemov zodpovednyacutech za synteacutezu mliečneho tuku v mliečnej žľaze dojnice Alebo vyššia aktivita enzyacutemu ktoreacuteho chemickaacute štruktuacutera bola zmenenaacute Pravdepodobne kombinaacutecia oboch Množstvo a aktivita tohto enzyacutemu potom skutočne mocircže tvoriť rozdiely medzi dojnicami s rocircznym per-centom tuku v mlieku Priacutetomnosť každeacuteho enzyacutemu vraacutetane tyacutech syntetizujuacutecich mliečny tuk je však predurčenaacute gene-tickou predlohou v DNA každej z buniek Potom stačiacute drob-naacute zmena v docircsledku šľachtenia alebo genetickaacute mutaacutecia a enzyacutem vyzeraacute inak - buď lepšie a je aktiacutevnejšiacute alebo horšie a funguje zle alebo vocircbec nie

Kyacutem tradične sme do plemenitby vyberali zvierataacute podľa uacutežitkovosti potomstva dnešneacute postupy naacutem umožňujuacute na-

hliadnuť už priamo do genet ickeacuteho zaacutepisu zvierat aj rodičovskej generaacutecie Tie najprog-resiacutevnejš ie postupy šľachtenia suacute teraz dokonca založeneacute len na opakovanej selek-cii zvierat na zaacuteklade ich genetickej vyacutebavy Avšak samotnaacute priacute-tomnosť požadovaneacute-ho genetickeacuteho zaacutepisu v genetickej vyacutebave ešte neznamenaacute priacute-

tomnosť enzyacutemu ktoryacute je tyacutemto geacute-nom koacutedovanyacute V extreacutemnom priacute-pade mocircžeme vy-brať zviera ktoreacute maacute požadovanuacute geacutenovuacute vyacutebavu ale

bez dostatočnej geacutenovej expresie ktoraacute by aj fakticky zvyacutešila napr množstvo tuku v mlieku Na obhajobu genomickej selek-cie je potrebneacute dodať že tento nedostatok totiž možnyacute rozdiel medzi genoacutemom a enzymatickou vyacutebavou je kompenzovanyacute počtom sledovanyacutech geacutenov aby sme možnuacute chybu eliminovali na minimum

Prepis genetickej informaacutecie do mediatorovej RNA a pro-teiacutenu - enzyacutemu je nazyacutevanaacute geacutenovou expresiou Kľuacutečovou suacutečasťou spomiacutenanej geacutenovej expresie je tzv transkripcia teda prepis genoacutemu do mediatorovej RNA - ribonukleovej kyseliny (mRNA) Taacuteto mRNA tvoriacute akyacutesi predstupeň v tvorbe konečneacuteho enzyacutemu Tak či onak množstvo mRNA sluacuteži ako ukazovateľ toho či požadovanyacute geacuten je zuacuteročenyacute do tvorby enzyacutemu a nie je v genoacuteme len pre okrasu Pretože si suacute RNA a DNA chemicky veľmi podobneacute je možneacute pre meranie RNA využiacutevať podobneacute postupy ako v priacutepade genoacutemu Ak sa naacutem do hľadaacutečika dostane mRNA hovoriacuteme o tzv transkriptoacuteme - je to obdoba genoacutemu len na ďalšej uacuterovni geacutenovej expresie

Je zrejmeacute že takaacuteto transkriptomickaacute selekcia by mohla byť vyacuterazne ešte presnejšia a efektiacutevnejšia Večne nespokojneacute ldquozleacute jazykyrdquo by však mohli namietať že ani množstvo mRNA nemusiacute vždy zodpovedať množstvu požadovaneacuteho proteiacute-nu Všetko totiž zaacuteležiacute na ďalšom krocircčiku k proteiacutenu - prepisu mRNA do proteiacutenov ktoreacute tiež zahŕňajuacute enzyacutemy Takeacutemu pre-kladu hovoriacuteme translaacutecia Množstvo a spektrum takto prelo-ženyacutech proteiacutenov sa označuje ako proteom a keby sme chceli selektovať na priacutetomnosť proteiacutenov museli by sme tuacuteto selek-ciu označiť ako proteomickuacute selekciu Takaacute selekcia je ale do-teraz oveľa vzdialenejšia než transkriptomickaacute selekcia podľa mRNA Docircvodom suacute technickeacute ťažkosti pri detekcii špecific-kyacutech proteiacutenov - jednaacute sa o podstatne ťažšiu menej presnuacute a časovo naacuteročnuacute analyacutezu Takaacute selekcia by však zatiaľ veľmi predražila celyacute šľachtiteľskyacute postup

Aby sme sa vraacutetili k bilancii spočiacutetajme a podčiarknime trendy v suacutečasnom vyacutevoji selekcie

genomika je pokrok ale nie je dokonalaacute natoľko aby sme sa s ňou natrvalo uspokojili Ako ďalšiacute možnyacute postup ktoryacute analyacutezu spresniacute a pritom nebude astronomicky naacutekladnyacute je transkriptomickaacute selekcia Zo skuacutesenostiacute poslednyacutech rokov a suacutečasnyacutech trendov je zrejmeacute že aj tie najsmelšie predsta-vy sa mocircžu stať veľmi skoro skutočnosťou a vysmiať sa im by mohlo znamenať že sa zakraacutetko stretneme u transkriptomic-kej selekcii v praxi Scheacutema všetkyacutech 3 typov selekcie naacutejdete na wwwmtssrocz

Alternatiacutevne metoacutedy šľachtenia novej generaacutecie alebo cesta od geacutenu k produkcii

9

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman preložil a upravil Igor Lichanec

Celkovaacute produkcia mlieka v roku 2014 bola v USA 93 440 028 220 kg a zaznamenala naacuterast oproti predchaacute-dzajuacutecemu roku vo vyacuteške 2 177 243 376 kg čo bol piaty najvaumlčšiacute naacuterast v histoacuterii Celkovaacute vyacuteroba mlieka v 34 štaacute-toch USA vzraacutestla a len v štyroch zostala bez zmeny Štaacutet s najvaumlčšou vyacuterobou mlieka California zaznamenal zvyacutešenie produkcie o 490 333 352 kg na druhom mieste sa umiestnil Texas s 317 514 659 kg

Celkovyacute počet kraacutevPriemernyacute počet dojniacutec v USA v roku 2014 bol 9 257 000

čo predstavuje naacuterast o 33 000 kusov a bolo to najviac od ro-ku 2008 Celkoveacute stavy kraacutev vzraacutestli iba v 14 štaacutetoch polovica z nich na Zaacutepade USA Drvivaacute vaumlčšina naacuterastu kraacutev bola za-znamenanaacute v Texase (26 000 kusov) Michigan bol na druhom mieste s 10 000 kusmi Osemnaacutesť štaacutetov zaznamenalo pokles a najviac stavy poklesli v štaacutete Kentucky o 8 000 kusov

Podľa uacutedajov USDA (Ministerstvo pocircdohospodaacuter-stva USA) počty kraacutev zostali takmer bez zmeny v Californii a Wisconsine Tieto dva štaacutety zaacuteroveň predstavujuacute takmer

jednu tretinu všetkyacutech kraacutev v USAZaznamenali sa tri zaujiacutemaveacute zme-

ny v bdquoTop desiatke štaacutetov v počte kraacutevldquo Texas sa posunul z čiacutesla 7 na 6 miesto si vymenil s Minnesotou a Washington na-hradil Ohio na 10 mieste

Produkcia mlieka na kravuPo malom zvyacutešeniacute priemernej produkcie na kravu v ro-

ku 2013 o 44 kg došlo v roku 2014 k vyacuterazneacutemu naacuterastu až o 200 kg Počas predchaacutedzajuacutecich 20 rokov sa produkcia na kravu v priemere zvyacutešila o 142 kg za rok

Priemernaacute uacutežitkovosť v roku 2014 na kravu v USA bo-la 10 096 kg avšak iba v 12 štaacutetoch sa prekročil celoštaacutet-ny priemer Trinaacutesť štaacutetov bolo pod 8 165 kg vraacutetane piatich ktoreacute boli až pod hranicou 6 350 kg

Zaacutepad USA bol jedinyacute regioacuten nad celoštaacutetnym prieme-rom Vyacuteroba na kravu vzraacutestla v 45 štaacutetoch a zostala bez zmeny v dvoch Noveacute Mexiko si udržalo najvyššiacute priemer už šiesty rok v rade a bolo prvyacutem štaacutetom ktoryacute prekročil 11 340 kg Colorado sa umiestnilo na druhom mieste aj tretiacute rok po sebe

TOP 10 bdquoMLIEČNYCHldquo ŠTAacuteTOV USA 2014

NAJVIAC KRAacuteV(KUSY)

NAJVYŠŠIA VYacuteROBA MLIEKA (MILIARDY KG)

NAJVYŠŠIA UacuteŽITKOVOSŤ (KG)

NAJVIAC KRAacuteV NA STAacuteDO (KUSY)

California 1780000 California 19221 New Mexico 11392 New Mexico 2485

Wisconsin 1271000 Wisconsin 12619 Colorado 11328 Arizona 1930

New York 615000 Idaho 6298 Michigan 11186 Nevada 1450

Idaho 575000 New York 6235 Arizona 11054 Colorado 1200

Pennsylvania 530000 Pennsylvania 4850 Idaho 10954 California 1199

Texas 463000 Texas 4681 Washington 10949 Hawaii 1100

Minnesota 460000 Michigan 4362 Nevada 10802 Idaho 1085

Michigan 390000 Minnesota 4144 California 10798 Texas 1052

New Mexico 323000 New Mexico 3680 Utah 10427 Florida 946

Washington 273000 Washington 2989 Iowa 10190 Wyoming 600

NAJVIAC MLIEKA NA STAacuteDO (KG)

NAJVIAC NOVYacuteCH KRAacuteV (KUSY)

NAJVIAC NOVEacuteHO MLIEKA (MILIOacuteNY KG)

NAJVAumlČŠIacute NAacuteRAST UacuteŽIT NA KRAVU (KG)

New Mexico 28305290 Texas 26000 California 491 Arkansas 929

Arizona 21333328 Michigan 10000 Texas 318 Nevada 799

Nevada 15662932 Colorado 7000 Michigan 202 North Dakota 593

Colorado 13593305 Kansas 7000 Idaho 201 Georgia 540

California 12943525 Washington 7000 Colorado 166 Mississippi 534

Idaho 11883686 New York 5000 New York 123 Florida 458

Texas 10638132 Arizona 3000 Washington 113 Alaska 454

Florida 8755167 South Dakota 3000 Wisconsin 101 Missouri 398

Hawaii 6787345 Idaho 2000 Arizona 95 Kentucky 379

Washington 6227311 Indiana 2000 Kansas 81 Virginia 365

bdquoFarmaacuterske bleskovkyldquo

USA a Kanada 2014

10

maximaxiinfoaugust 2015

Mliečne farmy a čiacuteslaVlaňajšiacute rok bol v histoacuterii USA finančne najlepšiacutem keď ce-

ny mlieka a zisk prekročili všetky predchaacutedzajuacutece zaacuteznamy Celkovyacute počet licencovanyacutech fariem klesol o 1631 čo repre-zentuje 35 pokles v roku 2014 na rekordneacute minimum 45 344 čo je ešte menej než mali Wisconsin a Minnesota spolu v roku 1992 Z uacutedajov USDA ďalej vyplyacuteva že Pennsylvaacutenia bola jedinyacutem štaacutetom ktoryacute už druhyacute rok v rade zaznamenal naacuterast staacuted a to o 60 v roku 2013 a až 170 staacuted v roku 2014

Menej mliečnych fariem a vyššia vyacuteroba znamenali aj vyššiu priemernuacute veľkosť staacuteda na 204 kusov kraacutev Rok 2014 tak predstavoval naacuterast o 8 kusov a pričom až paumlť štaacutetov ma-lo priemernuacute veľkosť staacuteda viac ako 1 000 kraacutev (všetky tieto suacute na Zaacutepade) Liacutedrom rebriacutečka v počte kraacutev na staacutedo je No-veacute Mexiko s počtom 2485 kraacutev

Vaumlčšie staacuteda a produktiacutevnejšie kravy znamenajuacute že cel-kovaacute produkcia mlieka vzraacutestla na farmaacutech v roku 2014 na 5 647 kg za deň a 2 061 123 729 kg ročne

Kanada 2014 v čiacuteslachPodľa poslednyacutech uacutedajov z kanad-

skeacuteho informačneacuteho centra - CDN exis-tuje 11 962 fariem ktoreacute produkujuacute mlie-ko v 10 kanadskyacutech provinciaacutech

Asi polovica všetkyacutech mliečnych fa-riem sa nachaacutedza v Quebecu a ďalšia tretina je v Ontaacute-riu (pozri mapku) Kanada je domovom pre 959 300 kusov dojniacutec a 444 200 mliečnych jaloviacutec vo veku 1 roka alebo staršiacutech

Rozhodujuacuteci a najbežnejšiacute spocircsob ustajnenia je vaumlz-neacute ktoreacute sa podľa poslednyacutech štatistickyacutech uacutedajov využiacute-va na 724 percenta kanadskyacutech fariem Dvadsaťtri percent fariem maacute voľneacute ustajnenie zatiaľ čo 46 percenta fariem využiacuteva systeacutem robotickeacuteho dojenia v spojitosti s voľnyacutem ustajneniacutem Priemernaacute veľkosť staacuteda v roku 2014 bola v Kanade 80 kraacutev

Medzinaacuterodnaacute naacutevšteva a intenziacutevny treacutening lineaacuterneho hodnotenia

26 pracovnyacute tyacuteždeň v dňoch od 22 juacutena 2015 do 26 juacutena 2015 sme v Slovenskej Holsteinskej Asociaacutecii priviacutetali dvoch mladyacutech boniteacuterov zo zahraničia Cieľom bolo ich zaškolenie v oblasti li-neaacuterneho hodnotenia exterieacuteru holsteinskeacuteho dobytka a tiež odo-vzdať im skuacutesenosti ktoreacute sme ziacuteskali počas 20 rokov vyacutekonu li-neaacuterneho hodnotenia (ďalej LH) v Slovenskej republike

Prvyacute Argam Asatryan (24 ro-kov) pochaacutedzal z Armeacutenska a vy-študoval školu so zameraniacutem na energetiku druhyacute Ivan Simonov (26 rokov) z Ruskej federaacutecie bol pocircvodne moacutednym dizajneacuterom aj takto netradične sa mocircžu ľudia bdquopretransformovaťldquo v priacutepade po-treby na hodnotiteľov - boniteacuterov holsteinskeacuteho dobytka

KANADA 2014 PODĽA PROVINCIIacute

Provincia Počet fariem ks Počet kraacutev ks Počet jaloviacutec ks

Alberta 566 80 700 38 700

British Columbia 455 72 600 34 500

Manitoba 308 43 200 19 200

New Brunswick 206 18 900 8 800

Newfoundland and Labrador 32 6 000 2 100

Nova Scotia 229 23 000 10 200

Ontario 3 926 318 800 163 100

Prince Edward Island 180 13 900 7 000

Quebec 5 894 354 800 151 500

Saskatchewan 166 27 400 9 100

Celkom 11 962 959 300 444 200

11

maximaxiinfoaugust 2015

Tyacuteždeň určite nebol uacuteplne optimaacutelny z časoveacuteho hľa-diska na komplexneacute zvlaacutednutie systeacutemu hodnotenia exte-rieacuteru a aj celej problematiky LH Tiacuteto dvaja mladiacute a veľmi šikovniacute ľudia však veľmi ryacutechlo zvlaacutedli nevyhnutnuacute bdquoporciuldquo teoacuterie a praktickeacute ukaacutežky hneď v prvyacute deň u naacutešho uacutespeš-neacuteho chovateľa v ZOO Diviacutezii Selice sro

V ďalšiacutech dňoch s našim kolegom Ing Deacutenesom straacutevili množstvo času intenziacutevne pracovali každyacute deň od raacutena až do neskoreacuteho popoludnia hodnotili desiatky kraacutev na far-maacutech v PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCONTRACT Mikulaacuteš as

Sme presvedčeniacute že okrem naplnenia hlavneacuteho cieľa tohto stretnutia sa naacutem vzaacutejomne podarilo vytvoriť i ne-formaacutelne priateľstvaacute ktoreacute buduacute pretrvaacutevať do buduacutecnosti rovnako ako sme si už ldquozvyklirdquo v raacutemci pocircsobenia boniteacute-rov WHFF - Svetovej holsteinsko friacutezskej federaacutecie

Na zaacutever by sme chceli poďakovať našim chovateľom z ZOO Diviacutezii Selice sro PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCON-TRACT Mikulaacuteš as ktoriacute naacutem poskytli zvierataacute a vytvorili optimaacutelne podmienky na praacutecu

Rovnako SHA ďakuje aj spoločnosti GENOSERVICE Corp as ktoraacute bola hlavnyacutem iniciaacutetorom a pomohla naacutem aj s realizaacuteciou tohto stretnutia

Prvyacute deň - teoacuteria LH a stretnutie v ZOO Diviacutezii Selice sro

Praktickyacute vyacutekon lineaacuterneho hodnotenia diskusia a porov-naacutevanie vyacutesledkov na farme v Jasovej

Uacutespešneacute finaacutele a prevzatie certifikaacutetov na obraacutezku sprava Argam Asatryan Csaba Deacutenes Ivan Simonov Igor Lichanec

12

maximaxiinfoaugust 2015

Chad Dechov Hoardacutes Dairyman preložila a upravila Ing Soňa Krebsovaacute

V poslednom desaťročiacute dva hlavneacute faktory zmenil i svet umelej inseminaacutecie Prvyacutem fak-torom bolo zavedenie genomi-ky Genomika zmenila spocircsob akyacutem inseminačneacute spoločnosti a chovatelia dobytka využiacutevajuacute byacutekov ale v tomto člaacutenku sa suacute-strediacuteme viac na zmeny odvet-via než na využitie byacutekov

Vzrušujuacuteca expanziaGenomickeacute hodnotenie spocircsobilo dramatickyacute naacuterast

počtu byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem ako ukazuje graf č1 Pred zavedeniacutem genomiky v roku 2009 mohlo mať ročne približne 7000 holsteinskyacutech a 650 jer-seyskyacutech byacutekov dostatok dceacuter aby sa kvalifikovali ako pre-vereniacute byacuteci so spoľahlivosťou 75 a viac percent Počet byacute-kov udaacutevanyacute v grafe tvoria byacuteci preverovaniacute inseminačnyacutemi spoločnosťami aj v suacutekromnej testaacutecii

V našej novej eacutere maacuteme silnuacute indikaacuteciu genetickeacuteho zisku byacuteka za prijateľnuacute cenu ešte predtyacutem ako dosiahne vek jeden mesiac čo spocircsobilo veľkyacute skok v počte byacutekov s oficiaacutelnym hodnoteniacutem Toto zvyšuje genetickyacute pokrok pretože dnes si vyberaacuteme z vaumlčšieho počtu byacutekov a je vyš-šia pravdepodobnosť že naacutejdeme tyacutech ktoriacute suacute skutočne vyacutenimočniacute

Genomickeacute hodnotenie zvyacutešilo tiež cenu elitnyacutech ple-menniacutec pretože maacuteme vaumlčšiu docircveru v ich skutočnyacute gene-tickyacute zisk Chovatelia musia vyprodukovať toľko potomstva koľko sa len daacute cestou embryotransferu alebo in-vitro fer-tilizaacutecie tak aby si vynahradili investiacutecie do drahšiacutech kraacutev a jaloviacutec Pred genomickou eacuterou mali asi dve tretiny pre-verenyacutech holsteinskyacutech byacutekov maternaacutelneho brata a jed-na tretina mala plneacuteho brata Od roku 2010 sa tieto čiacutesla zvyacutešili až na 80 byacutekov s maternaacutelnym bratom a až 55

byacutekov v inseminaacutecii maacute plneacuteho brata Investiacutecie potreb-neacute na vyšľachtenie elitneacuteho mladeacuteho byacuteka nie suacute triviaacutelne a vyacuterazne sťažujuacute vaumlčšine chovateľov možnosť konkuro-vať vo vaumlčšom rozsahu Taktiež je na to potrebnyacute dostatok recipientiek embryiacute čo ešte viac naklaacuteňa vaacutehy v prospech veľkyacutech chovateľov

Druhyacute menič hryDruhaacute zmena v odvetviacute šľachtenia je snaha inseminač-

nyacutech spoločnostiacute vlastniť elitneacute plemennice Aj v minulosti plemenaacuterske firmy vlastnili plemennice Ale tento trend sa za poslednyacutech 5 rokov mimoriadne zintenziacutevnil Čiastoč-ne je ich snaha motivovanaacute skutočnosťou že naacutekup byacutekov v eacutere genomiky je drahšiacute Chovatelia najlepšiacutech byacutekov majuacute veľkyacute vplyv a mocircžu si naacuterokovať na podiel na svojich byacute-koch Toto nie je z pohľadu plemenaacuterskych firiem ideaacutelna situaacutecia takže sa mocircžu snažiť zniacutežiť naacuteklady na obstaraacuteva-nie byacutekov tyacutem že buduacute vlastniacutekmi plemenniacutec Je tu aj určityacute konkurenčnyacute aspekt ako mocircže plemenaacuterska firma zabraacuteniť ostatnyacutem naacutekup byacutekov od elitnyacutech matiek

Kombinovanyacutem efektom genomickeacuteho testova-nia a vlastniacutectva plemenniacutec plemenaacuterskymi firmami je že menšiacute počet staacuted poskytuje vaumlčšinu naacuterodneacuteho elitneacuteho plemenneacuteho materiaacutelu Pravdepodobne najjednoduchšou metoacutedou sledovania počtu staacuted ktoreacute prispievajuacute do po-pulaacutecie elitnyacutech byacutekov je vyhodnotiť naacutezvy fariem ndash prefixy ndash v menaacutech byacutekov v inseminaacutecii V obdobiacute pred genomikou do populaacutecie elitnyacutech byacutekov prispelo približne 750 fariem ročne V roku 2012 to bolo 639 staacuted a v roku 2013 prispe-lo 531 fariem Hoci tieto čiacutesla ukazujuacute na určituacute konsolidaacute-ciu v odvetviacute šľachtenia neukazujuacute celuacute pravdu Graf č2 ukazuje počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do in-seminaacutecie podľa roku narodenia v populaacutecii holsteinskyacutech a jerseyskyacutech zvierat Ako mocircžete vidieť počet staacuted ktoreacute produkujuacute vaumlčšinu byacutekov do inseminaacutecie ryacutechlo klesol a je približne polovičnyacute ako bol pred piatimi rokmi Určiteacute zniacute-ženie sa v priebehu času očakaacutevalo pretože počet fariem v naacuterodnom meradle poklesol ale suacutečasneacute tempo vyacuterazne prekračuje zniacuteženie počtu fariem

Genetika pokračuje v konsolidaacuteciiV priebehu času sa zmenil takmer každyacute aspekt odvetvia vyacuteroby mlieka a oblasť šľachtenia určite nie je

žiadnou vyacutenimkou Nachaacutedzame sa v strede ryacutechleho posunu smerom k modelu produkcie genetickeacuteho mate-riaacutelu ktoryacute bude určityacutem spocircsobom podobnyacute ošiacutepanyacutem a hydine

Počet byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem

30000

20000

10000

0

Hol

stei

n

4000

3000

2000

1000

0

Jers

ey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

Holstein

Jersey

Počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do inseminaacutecie

150

100

50

0

Hol

stei

n

30

25

20

15

10

5

0

Jers

ey

Holstein

Jersey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 7: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

7

maximaxiinfoaugust 2015

lanie a skuacutesenosť na to aby dokaacutezal posuacutediť tieto produkty vaacutem mocircže pomocirccť pri ich vyacutebere

Tak isto veriacutem že už je na farmaacutech nastavenyacute program na reprodukciu ktoryacute produkuje aspoň 19 intenzitu za-brezaacutevania veriacutem tiež že bdquozabrezaacutevkaldquo a medziobdobie už nie suacute hlavneacute ukazovatele uacutespešnosti reprodukcie Tieto uacutedaje mocircžu byť skresľujuacutece a mocircžu vyuacutestiť do nespraacutevneho interpretovania vyacutesledkov reprodukcie a neskoreacuteho rozpo-znania ekonomickyacutech straacutet Veriacutem že vaumlčšina zootechnikov chaacutepe pojem intenzita zabrezaacutevania a vidia rozdiel medzi tyacutemto pojmom a samotnou zabrezaacutevkou

Takto by som mohol menovať aj ďalšie oblasti ako je spraacutevne ošetrovanie paznechtov kuacutepanie končatiacuten monito-rovanie dojniacutec po pocircrode kvalita a hygiena podstielky orga-nizaacutecia skupiacuten v staacutede oblasti ktoreacute naacutem v minulosti spocircso-bovali probleacutemy o ktoryacutech sme vedeli že naacutes stoja peniaze či už priamo na produkcii mlieka alebo pri predčasnom vy-raďovaniacute dojniacutec Všetky tieto oblasti mali byť riešeneacute v takom rozsahu ako ich riešili farmy na zaacutepad od naacutes a s ktoryacutemi chceme suacuteťažiť v rentabilnej produkcii mlieka

Veriacutem že za posledneacute dva roky sa vaumlčšine fariem poda-rilo zostaviť tiacutem ľudiacute v oblasti servisu ktoriacute suacute profesionaacute-li či už sa jednaacute o poradcu chovu veterinaacutera vyacuteživaacutera paznechtaacutera inseminaacutetora ktoryacutech priacutestup a vyacutesledky značne ovplyvnia chod farmy Pevne veriacutem že v raacutemci tej-to skupiny sa stanovil plaacuten na tento ako aj ďalšie roky sta-novili sa kraacutetkodobeacute a dlho-dobeacute ciele ktoryacutech napĺňanie sa pravidelne kontroluje Veriacutem tiež že tento tiacutem ľudiacute je do detailov oboznaacutemenyacute s naacutekladmi na liter mlieka naacutekladmi na odchov jaloviacutec a že praacuteve tieto ukazovatele rozhodujuacute o tom či taacuteto skupina ľudiacute dokaacuteže previesť tuacuteto farmu cez ťažšie obdobia

Plaacutenovanie bez spaumltnej kontroly a vyvodenia docircsledkov je len hra o ničom Z mocircjho pohľadu farma ktorej sa ro-ky nedariacute nie je len v docircsledku zlyacutech dojičov kŕmičov alebo tiež zootechnikov Vždy je to top manažment farmy ktoryacute je zodpovednyacute za jej chod Top manažment rozhoduje o tom ktoriacute ľudia buduacute zodpovedniacute za jednotliveacute oblasti na farme a top manažment maacute mať naacutestroje na monitorovanie svojej farmy Toto nie je ľahkeacute zostaviť ale top manažment si vy-beraacute okruh svojich poradcov ktoriacute by mali tieto informaacutecie poskytovať

Ak sa naacutem podarilo farmu takto po manažeacuterskej zoo-technickej a agronomickej straacutenke pripraviť som presved-čenyacute že taacuteto prejde aj cez suacutečasnuacute mliekovuacute kriacutezu bez vaacutež-nejšieho zavaacutehania Tyacutem ktoryacutem sa to nepodarilo a buduacute musieť uvažovať o ukončeniacute produkcie mlieka treba pove-dať že aj to je suacutečasť normaacutelneho procesu Produkcia mlie-ka nie je pre každeacuteho zaoberaacute sa ňou dlhodobo skupina ľu-diacute ktoraacute maacute dobreacute manažeacuterske schopnosti vaacutešeň pre chov

dojniacutec a porozumenie a cit pre chod farmy Je to biznis kto-ryacute zahŕňa veľa riziacutek ale ktoreacute suacute manažovateľneacute v priacutepade že rozumieme prostrediu v ktorom sa nachaacutedzame Vyacutevoj v tejto oblasti tiež napreduje ryacutechlo noveacute metoacutedy sa objavu-juacute každyacute mesiac a je potrebneacute sa vedieť v nich zorientovať

Mlieko ako komodita musiacute suacuteťažiť s novyacutemi produktami ktoreacute sa vehementne snažia ukrojiť z jeho trhu Tak to bo-lo aj v minulosti keď rocirczne bdquokolyldquo ( pepsi coka alebo ko-fo) ubrali mlieku podiel na trhu dnes suacute to soacutejoveacute naacutepoje mandľoveacute ryžoveacute ktoreacute sa snažia vytlačiť mlieko z pultov Nemocircžeme očakaacutevať že v dohľadnej dobe sa v rozvinutyacutech krajinaacutech signifikantne zvyacuteši spotreba mlieka skocircr naopak Zvyacutešia sa požiadavky od spracovateľov na kvalitu mlieka či už z hľadiska somatickyacutech buniek alebo mliečnych kom-ponentov Nie je naacutehodou že farmy v USA a Kanade ale aj zaacutepadnej Euroacutepe pripisujuacute zvyacutešenyacute docircraz obsahu mlieč-nych komponentov v mlieku Priemernaacute farma v Ontaacuteriu dnes musiacute produkovať aspoň 14 kg tuku a 115 kg bielko-viacuten na kus a deň špičkoveacute sa pohybujuacute na uacuterovni 17 kg

tuku a 13 kg bielkoviacuten To je zhruba 38-40 litrov mlieka so 4 tukom a 33 biel-koviacuten Keď u mocircjho klienta v Ontaacuteriu ktoryacute dojiacute 35 litrov padne tuk (ktoryacute sa testuje denne pri odbere mlieka) zo 4 na 395 počas dvoch dniacute je to docircvod z jeho strany na telefonaacutet čo robiť a ako to riešiť Predstavuje to vyacutepadok v priacutejmoch A keďže splaacutet-ky uacuteverov suacute nastaveneacute dosť jasne každyacute takyacuteto vyacutepadok aj počas niekoľko dniacute za me-siac predstavuje probleacutem

Tak isto sa zvyacutešia požiadavky na znižovanie emisiiacute z fa-riem tieto opatrenia prekvapia tyacutech producentov ktoriacute si mysleli že niacutezka produkcia nebude probleacutem a že zvyacutešenyacute počet kraacutev vykompenzuje zniacuteženuacute produkciu podľa ich teoacute-rie Pri kalkulaacutecii produkcie metaacutenu na kg vyrobeneacuteho mlie-ka na počet dojniacutec takyacuteto producenti čoskoro zistia že bu-duacute čoskoro musieť zmeniť ich plaacuten Toto postupne ovplyvniacute aj dotačnuacute politiku na Slovensku bude ťažkeacute daacutevať dotaacute-cie na udržanie stavov tam kde je produkcia niacutezka a po-diel produkovanyacutech emisiiacute na kg mlieka nevyhovuje novyacutem štandardom

Vyacutepadok mlieka z fariem ktoreacute nezvlaacutednu adaptaacuteciu na noveacute podmienky zvyacuteši postupne dopyt po surovine a tyacutem aj cenu mlieka Je to suacutečasť ozdravovacieho procesu Až do ďalšieho cyklu kedy sa trh znovu ocitne dole a kedy buduacute kriteacuteriaacute na uacutespech ešte o čosi vyššie a znovu len tiacute ktoriacute sa na to pripravili postuacutepia ďalej Takto sa bude trh vyviacutejať na naacuterodnej ale aj medzinaacuterodnej uacuterovni a takto sa trh s mlie-kom spraacuteval aj v minulosti vo svete Toto sa tyacuteka fariem ale aj spracovateľov mlieka vyacuteroby kŕmnych zmesiacute a celeacuteho priemyslu ktoryacute ponuacuteka servis mliečnym farmaacutem Kriteacuteriaacute na uacutespešneacute podnikanie sa zvyšujuacute všade a je len na naacutes ako sa im prispocircsobiacuteme a ako sa na ne pripraviacuteme

8

maximaxiinfoaugust 2015

Ing Jan Nevoral PhD

Koniec roka stareacuteho a začiatok noveacuteho naacutes často privaacute-dza k bilancovaniu Bilancia však neznamenaacute len minulosť veľakraacutet priacutejemnejšiacutem sa zdaacute byť pohľad do buduacutecnosti Praacuteve šľachtenie v chovoch holsteinskeacuteho dobytka naacutem už niekoľ-kokraacutet ukaacutezalo že ryacutechla realizaacutecia zdanlivo bdquofantastickyacutech viacute-ziiacuteldquo nie je nič neobvykleacute

K pokroku naacutes vedie nespokojnosť Nespokojnosť nad nedokonalosťou suacutečasneacuteho stavu To isteacute sa daacute povedať aj o suacutečasnom šľachteniacute holsteinskeacuteho dobytka Aacuteno napriek dynamickeacutemu pokroku na čele so sekvencovaniacutem DNA sle-dovaniacutem genetickyacutech polymorfizmov a do praxe dotiahnu-tou genomikou Praacuteve tieto pokročileacute postupy naacutem umožňujuacute uacutečinnejšiu selekciu = alfa a omega šľachtiteľskeacuteho procesu Avšak ani genomickaacute selekcia to suacutečasneacute želiezko v ohni nie je bez chyby Spomiacutenanaacute chyba spočiacuteva v jednom zo zaacuteklad-nyacutech biologickyacutech princiacutepov - tzv Geacutenovej expresii Čo si maacute-me pod tyacutem predstaviť

Tradičneacute i moderneacute postupy selekcie suacute založeneacute na vyacute-bere podľa genetickej vyacutebavy jedinca Spraacutevna selekcia rodi-čovskeacuteho paacuteru vedie napr k vyššiemu množstvu tuku v jed-nom kilograme mlieka ich dceacutery Čo však skutočne stojiacute za spomiacutenanou lepšou uacutežitkovosťou potomka Mocircže to byť vaumlč-šie množstvo enzyacutemov zodpovednyacutech za synteacutezu mliečneho tuku v mliečnej žľaze dojnice Alebo vyššia aktivita enzyacutemu ktoreacuteho chemickaacute štruktuacutera bola zmenenaacute Pravdepodobne kombinaacutecia oboch Množstvo a aktivita tohto enzyacutemu potom skutočne mocircže tvoriť rozdiely medzi dojnicami s rocircznym per-centom tuku v mlieku Priacutetomnosť každeacuteho enzyacutemu vraacutetane tyacutech syntetizujuacutecich mliečny tuk je však predurčenaacute gene-tickou predlohou v DNA každej z buniek Potom stačiacute drob-naacute zmena v docircsledku šľachtenia alebo genetickaacute mutaacutecia a enzyacutem vyzeraacute inak - buď lepšie a je aktiacutevnejšiacute alebo horšie a funguje zle alebo vocircbec nie

Kyacutem tradične sme do plemenitby vyberali zvierataacute podľa uacutežitkovosti potomstva dnešneacute postupy naacutem umožňujuacute na-

hliadnuť už priamo do genet ickeacuteho zaacutepisu zvierat aj rodičovskej generaacutecie Tie najprog-resiacutevnejš ie postupy šľachtenia suacute teraz dokonca založeneacute len na opakovanej selek-cii zvierat na zaacuteklade ich genetickej vyacutebavy Avšak samotnaacute priacute-tomnosť požadovaneacute-ho genetickeacuteho zaacutepisu v genetickej vyacutebave ešte neznamenaacute priacute-

tomnosť enzyacutemu ktoryacute je tyacutemto geacute-nom koacutedovanyacute V extreacutemnom priacute-pade mocircžeme vy-brať zviera ktoreacute maacute požadovanuacute geacutenovuacute vyacutebavu ale

bez dostatočnej geacutenovej expresie ktoraacute by aj fakticky zvyacutešila napr množstvo tuku v mlieku Na obhajobu genomickej selek-cie je potrebneacute dodať že tento nedostatok totiž možnyacute rozdiel medzi genoacutemom a enzymatickou vyacutebavou je kompenzovanyacute počtom sledovanyacutech geacutenov aby sme možnuacute chybu eliminovali na minimum

Prepis genetickej informaacutecie do mediatorovej RNA a pro-teiacutenu - enzyacutemu je nazyacutevanaacute geacutenovou expresiou Kľuacutečovou suacutečasťou spomiacutenanej geacutenovej expresie je tzv transkripcia teda prepis genoacutemu do mediatorovej RNA - ribonukleovej kyseliny (mRNA) Taacuteto mRNA tvoriacute akyacutesi predstupeň v tvorbe konečneacuteho enzyacutemu Tak či onak množstvo mRNA sluacuteži ako ukazovateľ toho či požadovanyacute geacuten je zuacuteročenyacute do tvorby enzyacutemu a nie je v genoacuteme len pre okrasu Pretože si suacute RNA a DNA chemicky veľmi podobneacute je možneacute pre meranie RNA využiacutevať podobneacute postupy ako v priacutepade genoacutemu Ak sa naacutem do hľadaacutečika dostane mRNA hovoriacuteme o tzv transkriptoacuteme - je to obdoba genoacutemu len na ďalšej uacuterovni geacutenovej expresie

Je zrejmeacute že takaacuteto transkriptomickaacute selekcia by mohla byť vyacuterazne ešte presnejšia a efektiacutevnejšia Večne nespokojneacute ldquozleacute jazykyrdquo by však mohli namietať že ani množstvo mRNA nemusiacute vždy zodpovedať množstvu požadovaneacuteho proteiacute-nu Všetko totiž zaacuteležiacute na ďalšom krocircčiku k proteiacutenu - prepisu mRNA do proteiacutenov ktoreacute tiež zahŕňajuacute enzyacutemy Takeacutemu pre-kladu hovoriacuteme translaacutecia Množstvo a spektrum takto prelo-ženyacutech proteiacutenov sa označuje ako proteom a keby sme chceli selektovať na priacutetomnosť proteiacutenov museli by sme tuacuteto selek-ciu označiť ako proteomickuacute selekciu Takaacute selekcia je ale do-teraz oveľa vzdialenejšia než transkriptomickaacute selekcia podľa mRNA Docircvodom suacute technickeacute ťažkosti pri detekcii špecific-kyacutech proteiacutenov - jednaacute sa o podstatne ťažšiu menej presnuacute a časovo naacuteročnuacute analyacutezu Takaacute selekcia by však zatiaľ veľmi predražila celyacute šľachtiteľskyacute postup

Aby sme sa vraacutetili k bilancii spočiacutetajme a podčiarknime trendy v suacutečasnom vyacutevoji selekcie

genomika je pokrok ale nie je dokonalaacute natoľko aby sme sa s ňou natrvalo uspokojili Ako ďalšiacute možnyacute postup ktoryacute analyacutezu spresniacute a pritom nebude astronomicky naacutekladnyacute je transkriptomickaacute selekcia Zo skuacutesenostiacute poslednyacutech rokov a suacutečasnyacutech trendov je zrejmeacute že aj tie najsmelšie predsta-vy sa mocircžu stať veľmi skoro skutočnosťou a vysmiať sa im by mohlo znamenať že sa zakraacutetko stretneme u transkriptomic-kej selekcii v praxi Scheacutema všetkyacutech 3 typov selekcie naacutejdete na wwwmtssrocz

Alternatiacutevne metoacutedy šľachtenia novej generaacutecie alebo cesta od geacutenu k produkcii

9

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman preložil a upravil Igor Lichanec

Celkovaacute produkcia mlieka v roku 2014 bola v USA 93 440 028 220 kg a zaznamenala naacuterast oproti predchaacute-dzajuacutecemu roku vo vyacuteške 2 177 243 376 kg čo bol piaty najvaumlčšiacute naacuterast v histoacuterii Celkovaacute vyacuteroba mlieka v 34 štaacute-toch USA vzraacutestla a len v štyroch zostala bez zmeny Štaacutet s najvaumlčšou vyacuterobou mlieka California zaznamenal zvyacutešenie produkcie o 490 333 352 kg na druhom mieste sa umiestnil Texas s 317 514 659 kg

Celkovyacute počet kraacutevPriemernyacute počet dojniacutec v USA v roku 2014 bol 9 257 000

čo predstavuje naacuterast o 33 000 kusov a bolo to najviac od ro-ku 2008 Celkoveacute stavy kraacutev vzraacutestli iba v 14 štaacutetoch polovica z nich na Zaacutepade USA Drvivaacute vaumlčšina naacuterastu kraacutev bola za-znamenanaacute v Texase (26 000 kusov) Michigan bol na druhom mieste s 10 000 kusmi Osemnaacutesť štaacutetov zaznamenalo pokles a najviac stavy poklesli v štaacutete Kentucky o 8 000 kusov

Podľa uacutedajov USDA (Ministerstvo pocircdohospodaacuter-stva USA) počty kraacutev zostali takmer bez zmeny v Californii a Wisconsine Tieto dva štaacutety zaacuteroveň predstavujuacute takmer

jednu tretinu všetkyacutech kraacutev v USAZaznamenali sa tri zaujiacutemaveacute zme-

ny v bdquoTop desiatke štaacutetov v počte kraacutevldquo Texas sa posunul z čiacutesla 7 na 6 miesto si vymenil s Minnesotou a Washington na-hradil Ohio na 10 mieste

Produkcia mlieka na kravuPo malom zvyacutešeniacute priemernej produkcie na kravu v ro-

ku 2013 o 44 kg došlo v roku 2014 k vyacuterazneacutemu naacuterastu až o 200 kg Počas predchaacutedzajuacutecich 20 rokov sa produkcia na kravu v priemere zvyacutešila o 142 kg za rok

Priemernaacute uacutežitkovosť v roku 2014 na kravu v USA bo-la 10 096 kg avšak iba v 12 štaacutetoch sa prekročil celoštaacutet-ny priemer Trinaacutesť štaacutetov bolo pod 8 165 kg vraacutetane piatich ktoreacute boli až pod hranicou 6 350 kg

Zaacutepad USA bol jedinyacute regioacuten nad celoštaacutetnym prieme-rom Vyacuteroba na kravu vzraacutestla v 45 štaacutetoch a zostala bez zmeny v dvoch Noveacute Mexiko si udržalo najvyššiacute priemer už šiesty rok v rade a bolo prvyacutem štaacutetom ktoryacute prekročil 11 340 kg Colorado sa umiestnilo na druhom mieste aj tretiacute rok po sebe

TOP 10 bdquoMLIEČNYCHldquo ŠTAacuteTOV USA 2014

NAJVIAC KRAacuteV(KUSY)

NAJVYŠŠIA VYacuteROBA MLIEKA (MILIARDY KG)

NAJVYŠŠIA UacuteŽITKOVOSŤ (KG)

NAJVIAC KRAacuteV NA STAacuteDO (KUSY)

California 1780000 California 19221 New Mexico 11392 New Mexico 2485

Wisconsin 1271000 Wisconsin 12619 Colorado 11328 Arizona 1930

New York 615000 Idaho 6298 Michigan 11186 Nevada 1450

Idaho 575000 New York 6235 Arizona 11054 Colorado 1200

Pennsylvania 530000 Pennsylvania 4850 Idaho 10954 California 1199

Texas 463000 Texas 4681 Washington 10949 Hawaii 1100

Minnesota 460000 Michigan 4362 Nevada 10802 Idaho 1085

Michigan 390000 Minnesota 4144 California 10798 Texas 1052

New Mexico 323000 New Mexico 3680 Utah 10427 Florida 946

Washington 273000 Washington 2989 Iowa 10190 Wyoming 600

NAJVIAC MLIEKA NA STAacuteDO (KG)

NAJVIAC NOVYacuteCH KRAacuteV (KUSY)

NAJVIAC NOVEacuteHO MLIEKA (MILIOacuteNY KG)

NAJVAumlČŠIacute NAacuteRAST UacuteŽIT NA KRAVU (KG)

New Mexico 28305290 Texas 26000 California 491 Arkansas 929

Arizona 21333328 Michigan 10000 Texas 318 Nevada 799

Nevada 15662932 Colorado 7000 Michigan 202 North Dakota 593

Colorado 13593305 Kansas 7000 Idaho 201 Georgia 540

California 12943525 Washington 7000 Colorado 166 Mississippi 534

Idaho 11883686 New York 5000 New York 123 Florida 458

Texas 10638132 Arizona 3000 Washington 113 Alaska 454

Florida 8755167 South Dakota 3000 Wisconsin 101 Missouri 398

Hawaii 6787345 Idaho 2000 Arizona 95 Kentucky 379

Washington 6227311 Indiana 2000 Kansas 81 Virginia 365

bdquoFarmaacuterske bleskovkyldquo

USA a Kanada 2014

10

maximaxiinfoaugust 2015

Mliečne farmy a čiacuteslaVlaňajšiacute rok bol v histoacuterii USA finančne najlepšiacutem keď ce-

ny mlieka a zisk prekročili všetky predchaacutedzajuacutece zaacuteznamy Celkovyacute počet licencovanyacutech fariem klesol o 1631 čo repre-zentuje 35 pokles v roku 2014 na rekordneacute minimum 45 344 čo je ešte menej než mali Wisconsin a Minnesota spolu v roku 1992 Z uacutedajov USDA ďalej vyplyacuteva že Pennsylvaacutenia bola jedinyacutem štaacutetom ktoryacute už druhyacute rok v rade zaznamenal naacuterast staacuted a to o 60 v roku 2013 a až 170 staacuted v roku 2014

Menej mliečnych fariem a vyššia vyacuteroba znamenali aj vyššiu priemernuacute veľkosť staacuteda na 204 kusov kraacutev Rok 2014 tak predstavoval naacuterast o 8 kusov a pričom až paumlť štaacutetov ma-lo priemernuacute veľkosť staacuteda viac ako 1 000 kraacutev (všetky tieto suacute na Zaacutepade) Liacutedrom rebriacutečka v počte kraacutev na staacutedo je No-veacute Mexiko s počtom 2485 kraacutev

Vaumlčšie staacuteda a produktiacutevnejšie kravy znamenajuacute že cel-kovaacute produkcia mlieka vzraacutestla na farmaacutech v roku 2014 na 5 647 kg za deň a 2 061 123 729 kg ročne

Kanada 2014 v čiacuteslachPodľa poslednyacutech uacutedajov z kanad-

skeacuteho informačneacuteho centra - CDN exis-tuje 11 962 fariem ktoreacute produkujuacute mlie-ko v 10 kanadskyacutech provinciaacutech

Asi polovica všetkyacutech mliečnych fa-riem sa nachaacutedza v Quebecu a ďalšia tretina je v Ontaacute-riu (pozri mapku) Kanada je domovom pre 959 300 kusov dojniacutec a 444 200 mliečnych jaloviacutec vo veku 1 roka alebo staršiacutech

Rozhodujuacuteci a najbežnejšiacute spocircsob ustajnenia je vaumlz-neacute ktoreacute sa podľa poslednyacutech štatistickyacutech uacutedajov využiacute-va na 724 percenta kanadskyacutech fariem Dvadsaťtri percent fariem maacute voľneacute ustajnenie zatiaľ čo 46 percenta fariem využiacuteva systeacutem robotickeacuteho dojenia v spojitosti s voľnyacutem ustajneniacutem Priemernaacute veľkosť staacuteda v roku 2014 bola v Kanade 80 kraacutev

Medzinaacuterodnaacute naacutevšteva a intenziacutevny treacutening lineaacuterneho hodnotenia

26 pracovnyacute tyacuteždeň v dňoch od 22 juacutena 2015 do 26 juacutena 2015 sme v Slovenskej Holsteinskej Asociaacutecii priviacutetali dvoch mladyacutech boniteacuterov zo zahraničia Cieľom bolo ich zaškolenie v oblasti li-neaacuterneho hodnotenia exterieacuteru holsteinskeacuteho dobytka a tiež odo-vzdať im skuacutesenosti ktoreacute sme ziacuteskali počas 20 rokov vyacutekonu li-neaacuterneho hodnotenia (ďalej LH) v Slovenskej republike

Prvyacute Argam Asatryan (24 ro-kov) pochaacutedzal z Armeacutenska a vy-študoval školu so zameraniacutem na energetiku druhyacute Ivan Simonov (26 rokov) z Ruskej federaacutecie bol pocircvodne moacutednym dizajneacuterom aj takto netradične sa mocircžu ľudia bdquopretransformovaťldquo v priacutepade po-treby na hodnotiteľov - boniteacuterov holsteinskeacuteho dobytka

KANADA 2014 PODĽA PROVINCIIacute

Provincia Počet fariem ks Počet kraacutev ks Počet jaloviacutec ks

Alberta 566 80 700 38 700

British Columbia 455 72 600 34 500

Manitoba 308 43 200 19 200

New Brunswick 206 18 900 8 800

Newfoundland and Labrador 32 6 000 2 100

Nova Scotia 229 23 000 10 200

Ontario 3 926 318 800 163 100

Prince Edward Island 180 13 900 7 000

Quebec 5 894 354 800 151 500

Saskatchewan 166 27 400 9 100

Celkom 11 962 959 300 444 200

11

maximaxiinfoaugust 2015

Tyacuteždeň určite nebol uacuteplne optimaacutelny z časoveacuteho hľa-diska na komplexneacute zvlaacutednutie systeacutemu hodnotenia exte-rieacuteru a aj celej problematiky LH Tiacuteto dvaja mladiacute a veľmi šikovniacute ľudia však veľmi ryacutechlo zvlaacutedli nevyhnutnuacute bdquoporciuldquo teoacuterie a praktickeacute ukaacutežky hneď v prvyacute deň u naacutešho uacutespeš-neacuteho chovateľa v ZOO Diviacutezii Selice sro

V ďalšiacutech dňoch s našim kolegom Ing Deacutenesom straacutevili množstvo času intenziacutevne pracovali každyacute deň od raacutena až do neskoreacuteho popoludnia hodnotili desiatky kraacutev na far-maacutech v PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCONTRACT Mikulaacuteš as

Sme presvedčeniacute že okrem naplnenia hlavneacuteho cieľa tohto stretnutia sa naacutem vzaacutejomne podarilo vytvoriť i ne-formaacutelne priateľstvaacute ktoreacute buduacute pretrvaacutevať do buduacutecnosti rovnako ako sme si už ldquozvyklirdquo v raacutemci pocircsobenia boniteacute-rov WHFF - Svetovej holsteinsko friacutezskej federaacutecie

Na zaacutever by sme chceli poďakovať našim chovateľom z ZOO Diviacutezii Selice sro PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCON-TRACT Mikulaacuteš as ktoriacute naacutem poskytli zvierataacute a vytvorili optimaacutelne podmienky na praacutecu

Rovnako SHA ďakuje aj spoločnosti GENOSERVICE Corp as ktoraacute bola hlavnyacutem iniciaacutetorom a pomohla naacutem aj s realizaacuteciou tohto stretnutia

Prvyacute deň - teoacuteria LH a stretnutie v ZOO Diviacutezii Selice sro

Praktickyacute vyacutekon lineaacuterneho hodnotenia diskusia a porov-naacutevanie vyacutesledkov na farme v Jasovej

Uacutespešneacute finaacutele a prevzatie certifikaacutetov na obraacutezku sprava Argam Asatryan Csaba Deacutenes Ivan Simonov Igor Lichanec

12

maximaxiinfoaugust 2015

Chad Dechov Hoardacutes Dairyman preložila a upravila Ing Soňa Krebsovaacute

V poslednom desaťročiacute dva hlavneacute faktory zmenil i svet umelej inseminaacutecie Prvyacutem fak-torom bolo zavedenie genomi-ky Genomika zmenila spocircsob akyacutem inseminačneacute spoločnosti a chovatelia dobytka využiacutevajuacute byacutekov ale v tomto člaacutenku sa suacute-strediacuteme viac na zmeny odvet-via než na využitie byacutekov

Vzrušujuacuteca expanziaGenomickeacute hodnotenie spocircsobilo dramatickyacute naacuterast

počtu byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem ako ukazuje graf č1 Pred zavedeniacutem genomiky v roku 2009 mohlo mať ročne približne 7000 holsteinskyacutech a 650 jer-seyskyacutech byacutekov dostatok dceacuter aby sa kvalifikovali ako pre-vereniacute byacuteci so spoľahlivosťou 75 a viac percent Počet byacute-kov udaacutevanyacute v grafe tvoria byacuteci preverovaniacute inseminačnyacutemi spoločnosťami aj v suacutekromnej testaacutecii

V našej novej eacutere maacuteme silnuacute indikaacuteciu genetickeacuteho zisku byacuteka za prijateľnuacute cenu ešte predtyacutem ako dosiahne vek jeden mesiac čo spocircsobilo veľkyacute skok v počte byacutekov s oficiaacutelnym hodnoteniacutem Toto zvyšuje genetickyacute pokrok pretože dnes si vyberaacuteme z vaumlčšieho počtu byacutekov a je vyš-šia pravdepodobnosť že naacutejdeme tyacutech ktoriacute suacute skutočne vyacutenimočniacute

Genomickeacute hodnotenie zvyacutešilo tiež cenu elitnyacutech ple-menniacutec pretože maacuteme vaumlčšiu docircveru v ich skutočnyacute gene-tickyacute zisk Chovatelia musia vyprodukovať toľko potomstva koľko sa len daacute cestou embryotransferu alebo in-vitro fer-tilizaacutecie tak aby si vynahradili investiacutecie do drahšiacutech kraacutev a jaloviacutec Pred genomickou eacuterou mali asi dve tretiny pre-verenyacutech holsteinskyacutech byacutekov maternaacutelneho brata a jed-na tretina mala plneacuteho brata Od roku 2010 sa tieto čiacutesla zvyacutešili až na 80 byacutekov s maternaacutelnym bratom a až 55

byacutekov v inseminaacutecii maacute plneacuteho brata Investiacutecie potreb-neacute na vyšľachtenie elitneacuteho mladeacuteho byacuteka nie suacute triviaacutelne a vyacuterazne sťažujuacute vaumlčšine chovateľov možnosť konkuro-vať vo vaumlčšom rozsahu Taktiež je na to potrebnyacute dostatok recipientiek embryiacute čo ešte viac naklaacuteňa vaacutehy v prospech veľkyacutech chovateľov

Druhyacute menič hryDruhaacute zmena v odvetviacute šľachtenia je snaha inseminač-

nyacutech spoločnostiacute vlastniť elitneacute plemennice Aj v minulosti plemenaacuterske firmy vlastnili plemennice Ale tento trend sa za poslednyacutech 5 rokov mimoriadne zintenziacutevnil Čiastoč-ne je ich snaha motivovanaacute skutočnosťou že naacutekup byacutekov v eacutere genomiky je drahšiacute Chovatelia najlepšiacutech byacutekov majuacute veľkyacute vplyv a mocircžu si naacuterokovať na podiel na svojich byacute-koch Toto nie je z pohľadu plemenaacuterskych firiem ideaacutelna situaacutecia takže sa mocircžu snažiť zniacutežiť naacuteklady na obstaraacuteva-nie byacutekov tyacutem že buduacute vlastniacutekmi plemenniacutec Je tu aj určityacute konkurenčnyacute aspekt ako mocircže plemenaacuterska firma zabraacuteniť ostatnyacutem naacutekup byacutekov od elitnyacutech matiek

Kombinovanyacutem efektom genomickeacuteho testova-nia a vlastniacutectva plemenniacutec plemenaacuterskymi firmami je že menšiacute počet staacuted poskytuje vaumlčšinu naacuterodneacuteho elitneacuteho plemenneacuteho materiaacutelu Pravdepodobne najjednoduchšou metoacutedou sledovania počtu staacuted ktoreacute prispievajuacute do po-pulaacutecie elitnyacutech byacutekov je vyhodnotiť naacutezvy fariem ndash prefixy ndash v menaacutech byacutekov v inseminaacutecii V obdobiacute pred genomikou do populaacutecie elitnyacutech byacutekov prispelo približne 750 fariem ročne V roku 2012 to bolo 639 staacuted a v roku 2013 prispe-lo 531 fariem Hoci tieto čiacutesla ukazujuacute na určituacute konsolidaacute-ciu v odvetviacute šľachtenia neukazujuacute celuacute pravdu Graf č2 ukazuje počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do in-seminaacutecie podľa roku narodenia v populaacutecii holsteinskyacutech a jerseyskyacutech zvierat Ako mocircžete vidieť počet staacuted ktoreacute produkujuacute vaumlčšinu byacutekov do inseminaacutecie ryacutechlo klesol a je približne polovičnyacute ako bol pred piatimi rokmi Určiteacute zniacute-ženie sa v priebehu času očakaacutevalo pretože počet fariem v naacuterodnom meradle poklesol ale suacutečasneacute tempo vyacuterazne prekračuje zniacuteženie počtu fariem

Genetika pokračuje v konsolidaacuteciiV priebehu času sa zmenil takmer každyacute aspekt odvetvia vyacuteroby mlieka a oblasť šľachtenia určite nie je

žiadnou vyacutenimkou Nachaacutedzame sa v strede ryacutechleho posunu smerom k modelu produkcie genetickeacuteho mate-riaacutelu ktoryacute bude určityacutem spocircsobom podobnyacute ošiacutepanyacutem a hydine

Počet byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem

30000

20000

10000

0

Hol

stei

n

4000

3000

2000

1000

0

Jers

ey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

Holstein

Jersey

Počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do inseminaacutecie

150

100

50

0

Hol

stei

n

30

25

20

15

10

5

0

Jers

ey

Holstein

Jersey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 8: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

8

maximaxiinfoaugust 2015

Ing Jan Nevoral PhD

Koniec roka stareacuteho a začiatok noveacuteho naacutes často privaacute-dza k bilancovaniu Bilancia však neznamenaacute len minulosť veľakraacutet priacutejemnejšiacutem sa zdaacute byť pohľad do buduacutecnosti Praacuteve šľachtenie v chovoch holsteinskeacuteho dobytka naacutem už niekoľ-kokraacutet ukaacutezalo že ryacutechla realizaacutecia zdanlivo bdquofantastickyacutech viacute-ziiacuteldquo nie je nič neobvykleacute

K pokroku naacutes vedie nespokojnosť Nespokojnosť nad nedokonalosťou suacutečasneacuteho stavu To isteacute sa daacute povedať aj o suacutečasnom šľachteniacute holsteinskeacuteho dobytka Aacuteno napriek dynamickeacutemu pokroku na čele so sekvencovaniacutem DNA sle-dovaniacutem genetickyacutech polymorfizmov a do praxe dotiahnu-tou genomikou Praacuteve tieto pokročileacute postupy naacutem umožňujuacute uacutečinnejšiu selekciu = alfa a omega šľachtiteľskeacuteho procesu Avšak ani genomickaacute selekcia to suacutečasneacute želiezko v ohni nie je bez chyby Spomiacutenanaacute chyba spočiacuteva v jednom zo zaacuteklad-nyacutech biologickyacutech princiacutepov - tzv Geacutenovej expresii Čo si maacute-me pod tyacutem predstaviť

Tradičneacute i moderneacute postupy selekcie suacute založeneacute na vyacute-bere podľa genetickej vyacutebavy jedinca Spraacutevna selekcia rodi-čovskeacuteho paacuteru vedie napr k vyššiemu množstvu tuku v jed-nom kilograme mlieka ich dceacutery Čo však skutočne stojiacute za spomiacutenanou lepšou uacutežitkovosťou potomka Mocircže to byť vaumlč-šie množstvo enzyacutemov zodpovednyacutech za synteacutezu mliečneho tuku v mliečnej žľaze dojnice Alebo vyššia aktivita enzyacutemu ktoreacuteho chemickaacute štruktuacutera bola zmenenaacute Pravdepodobne kombinaacutecia oboch Množstvo a aktivita tohto enzyacutemu potom skutočne mocircže tvoriť rozdiely medzi dojnicami s rocircznym per-centom tuku v mlieku Priacutetomnosť každeacuteho enzyacutemu vraacutetane tyacutech syntetizujuacutecich mliečny tuk je však predurčenaacute gene-tickou predlohou v DNA každej z buniek Potom stačiacute drob-naacute zmena v docircsledku šľachtenia alebo genetickaacute mutaacutecia a enzyacutem vyzeraacute inak - buď lepšie a je aktiacutevnejšiacute alebo horšie a funguje zle alebo vocircbec nie

Kyacutem tradične sme do plemenitby vyberali zvierataacute podľa uacutežitkovosti potomstva dnešneacute postupy naacutem umožňujuacute na-

hliadnuť už priamo do genet ickeacuteho zaacutepisu zvierat aj rodičovskej generaacutecie Tie najprog-resiacutevnejš ie postupy šľachtenia suacute teraz dokonca založeneacute len na opakovanej selek-cii zvierat na zaacuteklade ich genetickej vyacutebavy Avšak samotnaacute priacute-tomnosť požadovaneacute-ho genetickeacuteho zaacutepisu v genetickej vyacutebave ešte neznamenaacute priacute-

tomnosť enzyacutemu ktoryacute je tyacutemto geacute-nom koacutedovanyacute V extreacutemnom priacute-pade mocircžeme vy-brať zviera ktoreacute maacute požadovanuacute geacutenovuacute vyacutebavu ale

bez dostatočnej geacutenovej expresie ktoraacute by aj fakticky zvyacutešila napr množstvo tuku v mlieku Na obhajobu genomickej selek-cie je potrebneacute dodať že tento nedostatok totiž možnyacute rozdiel medzi genoacutemom a enzymatickou vyacutebavou je kompenzovanyacute počtom sledovanyacutech geacutenov aby sme možnuacute chybu eliminovali na minimum

Prepis genetickej informaacutecie do mediatorovej RNA a pro-teiacutenu - enzyacutemu je nazyacutevanaacute geacutenovou expresiou Kľuacutečovou suacutečasťou spomiacutenanej geacutenovej expresie je tzv transkripcia teda prepis genoacutemu do mediatorovej RNA - ribonukleovej kyseliny (mRNA) Taacuteto mRNA tvoriacute akyacutesi predstupeň v tvorbe konečneacuteho enzyacutemu Tak či onak množstvo mRNA sluacuteži ako ukazovateľ toho či požadovanyacute geacuten je zuacuteročenyacute do tvorby enzyacutemu a nie je v genoacuteme len pre okrasu Pretože si suacute RNA a DNA chemicky veľmi podobneacute je možneacute pre meranie RNA využiacutevať podobneacute postupy ako v priacutepade genoacutemu Ak sa naacutem do hľadaacutečika dostane mRNA hovoriacuteme o tzv transkriptoacuteme - je to obdoba genoacutemu len na ďalšej uacuterovni geacutenovej expresie

Je zrejmeacute že takaacuteto transkriptomickaacute selekcia by mohla byť vyacuterazne ešte presnejšia a efektiacutevnejšia Večne nespokojneacute ldquozleacute jazykyrdquo by však mohli namietať že ani množstvo mRNA nemusiacute vždy zodpovedať množstvu požadovaneacuteho proteiacute-nu Všetko totiž zaacuteležiacute na ďalšom krocircčiku k proteiacutenu - prepisu mRNA do proteiacutenov ktoreacute tiež zahŕňajuacute enzyacutemy Takeacutemu pre-kladu hovoriacuteme translaacutecia Množstvo a spektrum takto prelo-ženyacutech proteiacutenov sa označuje ako proteom a keby sme chceli selektovať na priacutetomnosť proteiacutenov museli by sme tuacuteto selek-ciu označiť ako proteomickuacute selekciu Takaacute selekcia je ale do-teraz oveľa vzdialenejšia než transkriptomickaacute selekcia podľa mRNA Docircvodom suacute technickeacute ťažkosti pri detekcii špecific-kyacutech proteiacutenov - jednaacute sa o podstatne ťažšiu menej presnuacute a časovo naacuteročnuacute analyacutezu Takaacute selekcia by však zatiaľ veľmi predražila celyacute šľachtiteľskyacute postup

Aby sme sa vraacutetili k bilancii spočiacutetajme a podčiarknime trendy v suacutečasnom vyacutevoji selekcie

genomika je pokrok ale nie je dokonalaacute natoľko aby sme sa s ňou natrvalo uspokojili Ako ďalšiacute možnyacute postup ktoryacute analyacutezu spresniacute a pritom nebude astronomicky naacutekladnyacute je transkriptomickaacute selekcia Zo skuacutesenostiacute poslednyacutech rokov a suacutečasnyacutech trendov je zrejmeacute že aj tie najsmelšie predsta-vy sa mocircžu stať veľmi skoro skutočnosťou a vysmiať sa im by mohlo znamenať že sa zakraacutetko stretneme u transkriptomic-kej selekcii v praxi Scheacutema všetkyacutech 3 typov selekcie naacutejdete na wwwmtssrocz

Alternatiacutevne metoacutedy šľachtenia novej generaacutecie alebo cesta od geacutenu k produkcii

9

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman preložil a upravil Igor Lichanec

Celkovaacute produkcia mlieka v roku 2014 bola v USA 93 440 028 220 kg a zaznamenala naacuterast oproti predchaacute-dzajuacutecemu roku vo vyacuteške 2 177 243 376 kg čo bol piaty najvaumlčšiacute naacuterast v histoacuterii Celkovaacute vyacuteroba mlieka v 34 štaacute-toch USA vzraacutestla a len v štyroch zostala bez zmeny Štaacutet s najvaumlčšou vyacuterobou mlieka California zaznamenal zvyacutešenie produkcie o 490 333 352 kg na druhom mieste sa umiestnil Texas s 317 514 659 kg

Celkovyacute počet kraacutevPriemernyacute počet dojniacutec v USA v roku 2014 bol 9 257 000

čo predstavuje naacuterast o 33 000 kusov a bolo to najviac od ro-ku 2008 Celkoveacute stavy kraacutev vzraacutestli iba v 14 štaacutetoch polovica z nich na Zaacutepade USA Drvivaacute vaumlčšina naacuterastu kraacutev bola za-znamenanaacute v Texase (26 000 kusov) Michigan bol na druhom mieste s 10 000 kusmi Osemnaacutesť štaacutetov zaznamenalo pokles a najviac stavy poklesli v štaacutete Kentucky o 8 000 kusov

Podľa uacutedajov USDA (Ministerstvo pocircdohospodaacuter-stva USA) počty kraacutev zostali takmer bez zmeny v Californii a Wisconsine Tieto dva štaacutety zaacuteroveň predstavujuacute takmer

jednu tretinu všetkyacutech kraacutev v USAZaznamenali sa tri zaujiacutemaveacute zme-

ny v bdquoTop desiatke štaacutetov v počte kraacutevldquo Texas sa posunul z čiacutesla 7 na 6 miesto si vymenil s Minnesotou a Washington na-hradil Ohio na 10 mieste

Produkcia mlieka na kravuPo malom zvyacutešeniacute priemernej produkcie na kravu v ro-

ku 2013 o 44 kg došlo v roku 2014 k vyacuterazneacutemu naacuterastu až o 200 kg Počas predchaacutedzajuacutecich 20 rokov sa produkcia na kravu v priemere zvyacutešila o 142 kg za rok

Priemernaacute uacutežitkovosť v roku 2014 na kravu v USA bo-la 10 096 kg avšak iba v 12 štaacutetoch sa prekročil celoštaacutet-ny priemer Trinaacutesť štaacutetov bolo pod 8 165 kg vraacutetane piatich ktoreacute boli až pod hranicou 6 350 kg

Zaacutepad USA bol jedinyacute regioacuten nad celoštaacutetnym prieme-rom Vyacuteroba na kravu vzraacutestla v 45 štaacutetoch a zostala bez zmeny v dvoch Noveacute Mexiko si udržalo najvyššiacute priemer už šiesty rok v rade a bolo prvyacutem štaacutetom ktoryacute prekročil 11 340 kg Colorado sa umiestnilo na druhom mieste aj tretiacute rok po sebe

TOP 10 bdquoMLIEČNYCHldquo ŠTAacuteTOV USA 2014

NAJVIAC KRAacuteV(KUSY)

NAJVYŠŠIA VYacuteROBA MLIEKA (MILIARDY KG)

NAJVYŠŠIA UacuteŽITKOVOSŤ (KG)

NAJVIAC KRAacuteV NA STAacuteDO (KUSY)

California 1780000 California 19221 New Mexico 11392 New Mexico 2485

Wisconsin 1271000 Wisconsin 12619 Colorado 11328 Arizona 1930

New York 615000 Idaho 6298 Michigan 11186 Nevada 1450

Idaho 575000 New York 6235 Arizona 11054 Colorado 1200

Pennsylvania 530000 Pennsylvania 4850 Idaho 10954 California 1199

Texas 463000 Texas 4681 Washington 10949 Hawaii 1100

Minnesota 460000 Michigan 4362 Nevada 10802 Idaho 1085

Michigan 390000 Minnesota 4144 California 10798 Texas 1052

New Mexico 323000 New Mexico 3680 Utah 10427 Florida 946

Washington 273000 Washington 2989 Iowa 10190 Wyoming 600

NAJVIAC MLIEKA NA STAacuteDO (KG)

NAJVIAC NOVYacuteCH KRAacuteV (KUSY)

NAJVIAC NOVEacuteHO MLIEKA (MILIOacuteNY KG)

NAJVAumlČŠIacute NAacuteRAST UacuteŽIT NA KRAVU (KG)

New Mexico 28305290 Texas 26000 California 491 Arkansas 929

Arizona 21333328 Michigan 10000 Texas 318 Nevada 799

Nevada 15662932 Colorado 7000 Michigan 202 North Dakota 593

Colorado 13593305 Kansas 7000 Idaho 201 Georgia 540

California 12943525 Washington 7000 Colorado 166 Mississippi 534

Idaho 11883686 New York 5000 New York 123 Florida 458

Texas 10638132 Arizona 3000 Washington 113 Alaska 454

Florida 8755167 South Dakota 3000 Wisconsin 101 Missouri 398

Hawaii 6787345 Idaho 2000 Arizona 95 Kentucky 379

Washington 6227311 Indiana 2000 Kansas 81 Virginia 365

bdquoFarmaacuterske bleskovkyldquo

USA a Kanada 2014

10

maximaxiinfoaugust 2015

Mliečne farmy a čiacuteslaVlaňajšiacute rok bol v histoacuterii USA finančne najlepšiacutem keď ce-

ny mlieka a zisk prekročili všetky predchaacutedzajuacutece zaacuteznamy Celkovyacute počet licencovanyacutech fariem klesol o 1631 čo repre-zentuje 35 pokles v roku 2014 na rekordneacute minimum 45 344 čo je ešte menej než mali Wisconsin a Minnesota spolu v roku 1992 Z uacutedajov USDA ďalej vyplyacuteva že Pennsylvaacutenia bola jedinyacutem štaacutetom ktoryacute už druhyacute rok v rade zaznamenal naacuterast staacuted a to o 60 v roku 2013 a až 170 staacuted v roku 2014

Menej mliečnych fariem a vyššia vyacuteroba znamenali aj vyššiu priemernuacute veľkosť staacuteda na 204 kusov kraacutev Rok 2014 tak predstavoval naacuterast o 8 kusov a pričom až paumlť štaacutetov ma-lo priemernuacute veľkosť staacuteda viac ako 1 000 kraacutev (všetky tieto suacute na Zaacutepade) Liacutedrom rebriacutečka v počte kraacutev na staacutedo je No-veacute Mexiko s počtom 2485 kraacutev

Vaumlčšie staacuteda a produktiacutevnejšie kravy znamenajuacute že cel-kovaacute produkcia mlieka vzraacutestla na farmaacutech v roku 2014 na 5 647 kg za deň a 2 061 123 729 kg ročne

Kanada 2014 v čiacuteslachPodľa poslednyacutech uacutedajov z kanad-

skeacuteho informačneacuteho centra - CDN exis-tuje 11 962 fariem ktoreacute produkujuacute mlie-ko v 10 kanadskyacutech provinciaacutech

Asi polovica všetkyacutech mliečnych fa-riem sa nachaacutedza v Quebecu a ďalšia tretina je v Ontaacute-riu (pozri mapku) Kanada je domovom pre 959 300 kusov dojniacutec a 444 200 mliečnych jaloviacutec vo veku 1 roka alebo staršiacutech

Rozhodujuacuteci a najbežnejšiacute spocircsob ustajnenia je vaumlz-neacute ktoreacute sa podľa poslednyacutech štatistickyacutech uacutedajov využiacute-va na 724 percenta kanadskyacutech fariem Dvadsaťtri percent fariem maacute voľneacute ustajnenie zatiaľ čo 46 percenta fariem využiacuteva systeacutem robotickeacuteho dojenia v spojitosti s voľnyacutem ustajneniacutem Priemernaacute veľkosť staacuteda v roku 2014 bola v Kanade 80 kraacutev

Medzinaacuterodnaacute naacutevšteva a intenziacutevny treacutening lineaacuterneho hodnotenia

26 pracovnyacute tyacuteždeň v dňoch od 22 juacutena 2015 do 26 juacutena 2015 sme v Slovenskej Holsteinskej Asociaacutecii priviacutetali dvoch mladyacutech boniteacuterov zo zahraničia Cieľom bolo ich zaškolenie v oblasti li-neaacuterneho hodnotenia exterieacuteru holsteinskeacuteho dobytka a tiež odo-vzdať im skuacutesenosti ktoreacute sme ziacuteskali počas 20 rokov vyacutekonu li-neaacuterneho hodnotenia (ďalej LH) v Slovenskej republike

Prvyacute Argam Asatryan (24 ro-kov) pochaacutedzal z Armeacutenska a vy-študoval školu so zameraniacutem na energetiku druhyacute Ivan Simonov (26 rokov) z Ruskej federaacutecie bol pocircvodne moacutednym dizajneacuterom aj takto netradične sa mocircžu ľudia bdquopretransformovaťldquo v priacutepade po-treby na hodnotiteľov - boniteacuterov holsteinskeacuteho dobytka

KANADA 2014 PODĽA PROVINCIIacute

Provincia Počet fariem ks Počet kraacutev ks Počet jaloviacutec ks

Alberta 566 80 700 38 700

British Columbia 455 72 600 34 500

Manitoba 308 43 200 19 200

New Brunswick 206 18 900 8 800

Newfoundland and Labrador 32 6 000 2 100

Nova Scotia 229 23 000 10 200

Ontario 3 926 318 800 163 100

Prince Edward Island 180 13 900 7 000

Quebec 5 894 354 800 151 500

Saskatchewan 166 27 400 9 100

Celkom 11 962 959 300 444 200

11

maximaxiinfoaugust 2015

Tyacuteždeň určite nebol uacuteplne optimaacutelny z časoveacuteho hľa-diska na komplexneacute zvlaacutednutie systeacutemu hodnotenia exte-rieacuteru a aj celej problematiky LH Tiacuteto dvaja mladiacute a veľmi šikovniacute ľudia však veľmi ryacutechlo zvlaacutedli nevyhnutnuacute bdquoporciuldquo teoacuterie a praktickeacute ukaacutežky hneď v prvyacute deň u naacutešho uacutespeš-neacuteho chovateľa v ZOO Diviacutezii Selice sro

V ďalšiacutech dňoch s našim kolegom Ing Deacutenesom straacutevili množstvo času intenziacutevne pracovali každyacute deň od raacutena až do neskoreacuteho popoludnia hodnotili desiatky kraacutev na far-maacutech v PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCONTRACT Mikulaacuteš as

Sme presvedčeniacute že okrem naplnenia hlavneacuteho cieľa tohto stretnutia sa naacutem vzaacutejomne podarilo vytvoriť i ne-formaacutelne priateľstvaacute ktoreacute buduacute pretrvaacutevať do buduacutecnosti rovnako ako sme si už ldquozvyklirdquo v raacutemci pocircsobenia boniteacute-rov WHFF - Svetovej holsteinsko friacutezskej federaacutecie

Na zaacutever by sme chceli poďakovať našim chovateľom z ZOO Diviacutezii Selice sro PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCON-TRACT Mikulaacuteš as ktoriacute naacutem poskytli zvierataacute a vytvorili optimaacutelne podmienky na praacutecu

Rovnako SHA ďakuje aj spoločnosti GENOSERVICE Corp as ktoraacute bola hlavnyacutem iniciaacutetorom a pomohla naacutem aj s realizaacuteciou tohto stretnutia

Prvyacute deň - teoacuteria LH a stretnutie v ZOO Diviacutezii Selice sro

Praktickyacute vyacutekon lineaacuterneho hodnotenia diskusia a porov-naacutevanie vyacutesledkov na farme v Jasovej

Uacutespešneacute finaacutele a prevzatie certifikaacutetov na obraacutezku sprava Argam Asatryan Csaba Deacutenes Ivan Simonov Igor Lichanec

12

maximaxiinfoaugust 2015

Chad Dechov Hoardacutes Dairyman preložila a upravila Ing Soňa Krebsovaacute

V poslednom desaťročiacute dva hlavneacute faktory zmenil i svet umelej inseminaacutecie Prvyacutem fak-torom bolo zavedenie genomi-ky Genomika zmenila spocircsob akyacutem inseminačneacute spoločnosti a chovatelia dobytka využiacutevajuacute byacutekov ale v tomto člaacutenku sa suacute-strediacuteme viac na zmeny odvet-via než na využitie byacutekov

Vzrušujuacuteca expanziaGenomickeacute hodnotenie spocircsobilo dramatickyacute naacuterast

počtu byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem ako ukazuje graf č1 Pred zavedeniacutem genomiky v roku 2009 mohlo mať ročne približne 7000 holsteinskyacutech a 650 jer-seyskyacutech byacutekov dostatok dceacuter aby sa kvalifikovali ako pre-vereniacute byacuteci so spoľahlivosťou 75 a viac percent Počet byacute-kov udaacutevanyacute v grafe tvoria byacuteci preverovaniacute inseminačnyacutemi spoločnosťami aj v suacutekromnej testaacutecii

V našej novej eacutere maacuteme silnuacute indikaacuteciu genetickeacuteho zisku byacuteka za prijateľnuacute cenu ešte predtyacutem ako dosiahne vek jeden mesiac čo spocircsobilo veľkyacute skok v počte byacutekov s oficiaacutelnym hodnoteniacutem Toto zvyšuje genetickyacute pokrok pretože dnes si vyberaacuteme z vaumlčšieho počtu byacutekov a je vyš-šia pravdepodobnosť že naacutejdeme tyacutech ktoriacute suacute skutočne vyacutenimočniacute

Genomickeacute hodnotenie zvyacutešilo tiež cenu elitnyacutech ple-menniacutec pretože maacuteme vaumlčšiu docircveru v ich skutočnyacute gene-tickyacute zisk Chovatelia musia vyprodukovať toľko potomstva koľko sa len daacute cestou embryotransferu alebo in-vitro fer-tilizaacutecie tak aby si vynahradili investiacutecie do drahšiacutech kraacutev a jaloviacutec Pred genomickou eacuterou mali asi dve tretiny pre-verenyacutech holsteinskyacutech byacutekov maternaacutelneho brata a jed-na tretina mala plneacuteho brata Od roku 2010 sa tieto čiacutesla zvyacutešili až na 80 byacutekov s maternaacutelnym bratom a až 55

byacutekov v inseminaacutecii maacute plneacuteho brata Investiacutecie potreb-neacute na vyšľachtenie elitneacuteho mladeacuteho byacuteka nie suacute triviaacutelne a vyacuterazne sťažujuacute vaumlčšine chovateľov možnosť konkuro-vať vo vaumlčšom rozsahu Taktiež je na to potrebnyacute dostatok recipientiek embryiacute čo ešte viac naklaacuteňa vaacutehy v prospech veľkyacutech chovateľov

Druhyacute menič hryDruhaacute zmena v odvetviacute šľachtenia je snaha inseminač-

nyacutech spoločnostiacute vlastniť elitneacute plemennice Aj v minulosti plemenaacuterske firmy vlastnili plemennice Ale tento trend sa za poslednyacutech 5 rokov mimoriadne zintenziacutevnil Čiastoč-ne je ich snaha motivovanaacute skutočnosťou že naacutekup byacutekov v eacutere genomiky je drahšiacute Chovatelia najlepšiacutech byacutekov majuacute veľkyacute vplyv a mocircžu si naacuterokovať na podiel na svojich byacute-koch Toto nie je z pohľadu plemenaacuterskych firiem ideaacutelna situaacutecia takže sa mocircžu snažiť zniacutežiť naacuteklady na obstaraacuteva-nie byacutekov tyacutem že buduacute vlastniacutekmi plemenniacutec Je tu aj určityacute konkurenčnyacute aspekt ako mocircže plemenaacuterska firma zabraacuteniť ostatnyacutem naacutekup byacutekov od elitnyacutech matiek

Kombinovanyacutem efektom genomickeacuteho testova-nia a vlastniacutectva plemenniacutec plemenaacuterskymi firmami je že menšiacute počet staacuted poskytuje vaumlčšinu naacuterodneacuteho elitneacuteho plemenneacuteho materiaacutelu Pravdepodobne najjednoduchšou metoacutedou sledovania počtu staacuted ktoreacute prispievajuacute do po-pulaacutecie elitnyacutech byacutekov je vyhodnotiť naacutezvy fariem ndash prefixy ndash v menaacutech byacutekov v inseminaacutecii V obdobiacute pred genomikou do populaacutecie elitnyacutech byacutekov prispelo približne 750 fariem ročne V roku 2012 to bolo 639 staacuted a v roku 2013 prispe-lo 531 fariem Hoci tieto čiacutesla ukazujuacute na určituacute konsolidaacute-ciu v odvetviacute šľachtenia neukazujuacute celuacute pravdu Graf č2 ukazuje počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do in-seminaacutecie podľa roku narodenia v populaacutecii holsteinskyacutech a jerseyskyacutech zvierat Ako mocircžete vidieť počet staacuted ktoreacute produkujuacute vaumlčšinu byacutekov do inseminaacutecie ryacutechlo klesol a je približne polovičnyacute ako bol pred piatimi rokmi Určiteacute zniacute-ženie sa v priebehu času očakaacutevalo pretože počet fariem v naacuterodnom meradle poklesol ale suacutečasneacute tempo vyacuterazne prekračuje zniacuteženie počtu fariem

Genetika pokračuje v konsolidaacuteciiV priebehu času sa zmenil takmer každyacute aspekt odvetvia vyacuteroby mlieka a oblasť šľachtenia určite nie je

žiadnou vyacutenimkou Nachaacutedzame sa v strede ryacutechleho posunu smerom k modelu produkcie genetickeacuteho mate-riaacutelu ktoryacute bude určityacutem spocircsobom podobnyacute ošiacutepanyacutem a hydine

Počet byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem

30000

20000

10000

0

Hol

stei

n

4000

3000

2000

1000

0

Jers

ey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

Holstein

Jersey

Počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do inseminaacutecie

150

100

50

0

Hol

stei

n

30

25

20

15

10

5

0

Jers

ey

Holstein

Jersey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 9: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

9

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman preložil a upravil Igor Lichanec

Celkovaacute produkcia mlieka v roku 2014 bola v USA 93 440 028 220 kg a zaznamenala naacuterast oproti predchaacute-dzajuacutecemu roku vo vyacuteške 2 177 243 376 kg čo bol piaty najvaumlčšiacute naacuterast v histoacuterii Celkovaacute vyacuteroba mlieka v 34 štaacute-toch USA vzraacutestla a len v štyroch zostala bez zmeny Štaacutet s najvaumlčšou vyacuterobou mlieka California zaznamenal zvyacutešenie produkcie o 490 333 352 kg na druhom mieste sa umiestnil Texas s 317 514 659 kg

Celkovyacute počet kraacutevPriemernyacute počet dojniacutec v USA v roku 2014 bol 9 257 000

čo predstavuje naacuterast o 33 000 kusov a bolo to najviac od ro-ku 2008 Celkoveacute stavy kraacutev vzraacutestli iba v 14 štaacutetoch polovica z nich na Zaacutepade USA Drvivaacute vaumlčšina naacuterastu kraacutev bola za-znamenanaacute v Texase (26 000 kusov) Michigan bol na druhom mieste s 10 000 kusmi Osemnaacutesť štaacutetov zaznamenalo pokles a najviac stavy poklesli v štaacutete Kentucky o 8 000 kusov

Podľa uacutedajov USDA (Ministerstvo pocircdohospodaacuter-stva USA) počty kraacutev zostali takmer bez zmeny v Californii a Wisconsine Tieto dva štaacutety zaacuteroveň predstavujuacute takmer

jednu tretinu všetkyacutech kraacutev v USAZaznamenali sa tri zaujiacutemaveacute zme-

ny v bdquoTop desiatke štaacutetov v počte kraacutevldquo Texas sa posunul z čiacutesla 7 na 6 miesto si vymenil s Minnesotou a Washington na-hradil Ohio na 10 mieste

Produkcia mlieka na kravuPo malom zvyacutešeniacute priemernej produkcie na kravu v ro-

ku 2013 o 44 kg došlo v roku 2014 k vyacuterazneacutemu naacuterastu až o 200 kg Počas predchaacutedzajuacutecich 20 rokov sa produkcia na kravu v priemere zvyacutešila o 142 kg za rok

Priemernaacute uacutežitkovosť v roku 2014 na kravu v USA bo-la 10 096 kg avšak iba v 12 štaacutetoch sa prekročil celoštaacutet-ny priemer Trinaacutesť štaacutetov bolo pod 8 165 kg vraacutetane piatich ktoreacute boli až pod hranicou 6 350 kg

Zaacutepad USA bol jedinyacute regioacuten nad celoštaacutetnym prieme-rom Vyacuteroba na kravu vzraacutestla v 45 štaacutetoch a zostala bez zmeny v dvoch Noveacute Mexiko si udržalo najvyššiacute priemer už šiesty rok v rade a bolo prvyacutem štaacutetom ktoryacute prekročil 11 340 kg Colorado sa umiestnilo na druhom mieste aj tretiacute rok po sebe

TOP 10 bdquoMLIEČNYCHldquo ŠTAacuteTOV USA 2014

NAJVIAC KRAacuteV(KUSY)

NAJVYŠŠIA VYacuteROBA MLIEKA (MILIARDY KG)

NAJVYŠŠIA UacuteŽITKOVOSŤ (KG)

NAJVIAC KRAacuteV NA STAacuteDO (KUSY)

California 1780000 California 19221 New Mexico 11392 New Mexico 2485

Wisconsin 1271000 Wisconsin 12619 Colorado 11328 Arizona 1930

New York 615000 Idaho 6298 Michigan 11186 Nevada 1450

Idaho 575000 New York 6235 Arizona 11054 Colorado 1200

Pennsylvania 530000 Pennsylvania 4850 Idaho 10954 California 1199

Texas 463000 Texas 4681 Washington 10949 Hawaii 1100

Minnesota 460000 Michigan 4362 Nevada 10802 Idaho 1085

Michigan 390000 Minnesota 4144 California 10798 Texas 1052

New Mexico 323000 New Mexico 3680 Utah 10427 Florida 946

Washington 273000 Washington 2989 Iowa 10190 Wyoming 600

NAJVIAC MLIEKA NA STAacuteDO (KG)

NAJVIAC NOVYacuteCH KRAacuteV (KUSY)

NAJVIAC NOVEacuteHO MLIEKA (MILIOacuteNY KG)

NAJVAumlČŠIacute NAacuteRAST UacuteŽIT NA KRAVU (KG)

New Mexico 28305290 Texas 26000 California 491 Arkansas 929

Arizona 21333328 Michigan 10000 Texas 318 Nevada 799

Nevada 15662932 Colorado 7000 Michigan 202 North Dakota 593

Colorado 13593305 Kansas 7000 Idaho 201 Georgia 540

California 12943525 Washington 7000 Colorado 166 Mississippi 534

Idaho 11883686 New York 5000 New York 123 Florida 458

Texas 10638132 Arizona 3000 Washington 113 Alaska 454

Florida 8755167 South Dakota 3000 Wisconsin 101 Missouri 398

Hawaii 6787345 Idaho 2000 Arizona 95 Kentucky 379

Washington 6227311 Indiana 2000 Kansas 81 Virginia 365

bdquoFarmaacuterske bleskovkyldquo

USA a Kanada 2014

10

maximaxiinfoaugust 2015

Mliečne farmy a čiacuteslaVlaňajšiacute rok bol v histoacuterii USA finančne najlepšiacutem keď ce-

ny mlieka a zisk prekročili všetky predchaacutedzajuacutece zaacuteznamy Celkovyacute počet licencovanyacutech fariem klesol o 1631 čo repre-zentuje 35 pokles v roku 2014 na rekordneacute minimum 45 344 čo je ešte menej než mali Wisconsin a Minnesota spolu v roku 1992 Z uacutedajov USDA ďalej vyplyacuteva že Pennsylvaacutenia bola jedinyacutem štaacutetom ktoryacute už druhyacute rok v rade zaznamenal naacuterast staacuted a to o 60 v roku 2013 a až 170 staacuted v roku 2014

Menej mliečnych fariem a vyššia vyacuteroba znamenali aj vyššiu priemernuacute veľkosť staacuteda na 204 kusov kraacutev Rok 2014 tak predstavoval naacuterast o 8 kusov a pričom až paumlť štaacutetov ma-lo priemernuacute veľkosť staacuteda viac ako 1 000 kraacutev (všetky tieto suacute na Zaacutepade) Liacutedrom rebriacutečka v počte kraacutev na staacutedo je No-veacute Mexiko s počtom 2485 kraacutev

Vaumlčšie staacuteda a produktiacutevnejšie kravy znamenajuacute že cel-kovaacute produkcia mlieka vzraacutestla na farmaacutech v roku 2014 na 5 647 kg za deň a 2 061 123 729 kg ročne

Kanada 2014 v čiacuteslachPodľa poslednyacutech uacutedajov z kanad-

skeacuteho informačneacuteho centra - CDN exis-tuje 11 962 fariem ktoreacute produkujuacute mlie-ko v 10 kanadskyacutech provinciaacutech

Asi polovica všetkyacutech mliečnych fa-riem sa nachaacutedza v Quebecu a ďalšia tretina je v Ontaacute-riu (pozri mapku) Kanada je domovom pre 959 300 kusov dojniacutec a 444 200 mliečnych jaloviacutec vo veku 1 roka alebo staršiacutech

Rozhodujuacuteci a najbežnejšiacute spocircsob ustajnenia je vaumlz-neacute ktoreacute sa podľa poslednyacutech štatistickyacutech uacutedajov využiacute-va na 724 percenta kanadskyacutech fariem Dvadsaťtri percent fariem maacute voľneacute ustajnenie zatiaľ čo 46 percenta fariem využiacuteva systeacutem robotickeacuteho dojenia v spojitosti s voľnyacutem ustajneniacutem Priemernaacute veľkosť staacuteda v roku 2014 bola v Kanade 80 kraacutev

Medzinaacuterodnaacute naacutevšteva a intenziacutevny treacutening lineaacuterneho hodnotenia

26 pracovnyacute tyacuteždeň v dňoch od 22 juacutena 2015 do 26 juacutena 2015 sme v Slovenskej Holsteinskej Asociaacutecii priviacutetali dvoch mladyacutech boniteacuterov zo zahraničia Cieľom bolo ich zaškolenie v oblasti li-neaacuterneho hodnotenia exterieacuteru holsteinskeacuteho dobytka a tiež odo-vzdať im skuacutesenosti ktoreacute sme ziacuteskali počas 20 rokov vyacutekonu li-neaacuterneho hodnotenia (ďalej LH) v Slovenskej republike

Prvyacute Argam Asatryan (24 ro-kov) pochaacutedzal z Armeacutenska a vy-študoval školu so zameraniacutem na energetiku druhyacute Ivan Simonov (26 rokov) z Ruskej federaacutecie bol pocircvodne moacutednym dizajneacuterom aj takto netradične sa mocircžu ľudia bdquopretransformovaťldquo v priacutepade po-treby na hodnotiteľov - boniteacuterov holsteinskeacuteho dobytka

KANADA 2014 PODĽA PROVINCIIacute

Provincia Počet fariem ks Počet kraacutev ks Počet jaloviacutec ks

Alberta 566 80 700 38 700

British Columbia 455 72 600 34 500

Manitoba 308 43 200 19 200

New Brunswick 206 18 900 8 800

Newfoundland and Labrador 32 6 000 2 100

Nova Scotia 229 23 000 10 200

Ontario 3 926 318 800 163 100

Prince Edward Island 180 13 900 7 000

Quebec 5 894 354 800 151 500

Saskatchewan 166 27 400 9 100

Celkom 11 962 959 300 444 200

11

maximaxiinfoaugust 2015

Tyacuteždeň určite nebol uacuteplne optimaacutelny z časoveacuteho hľa-diska na komplexneacute zvlaacutednutie systeacutemu hodnotenia exte-rieacuteru a aj celej problematiky LH Tiacuteto dvaja mladiacute a veľmi šikovniacute ľudia však veľmi ryacutechlo zvlaacutedli nevyhnutnuacute bdquoporciuldquo teoacuterie a praktickeacute ukaacutežky hneď v prvyacute deň u naacutešho uacutespeš-neacuteho chovateľa v ZOO Diviacutezii Selice sro

V ďalšiacutech dňoch s našim kolegom Ing Deacutenesom straacutevili množstvo času intenziacutevne pracovali každyacute deň od raacutena až do neskoreacuteho popoludnia hodnotili desiatky kraacutev na far-maacutech v PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCONTRACT Mikulaacuteš as

Sme presvedčeniacute že okrem naplnenia hlavneacuteho cieľa tohto stretnutia sa naacutem vzaacutejomne podarilo vytvoriť i ne-formaacutelne priateľstvaacute ktoreacute buduacute pretrvaacutevať do buduacutecnosti rovnako ako sme si už ldquozvyklirdquo v raacutemci pocircsobenia boniteacute-rov WHFF - Svetovej holsteinsko friacutezskej federaacutecie

Na zaacutever by sme chceli poďakovať našim chovateľom z ZOO Diviacutezii Selice sro PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCON-TRACT Mikulaacuteš as ktoriacute naacutem poskytli zvierataacute a vytvorili optimaacutelne podmienky na praacutecu

Rovnako SHA ďakuje aj spoločnosti GENOSERVICE Corp as ktoraacute bola hlavnyacutem iniciaacutetorom a pomohla naacutem aj s realizaacuteciou tohto stretnutia

Prvyacute deň - teoacuteria LH a stretnutie v ZOO Diviacutezii Selice sro

Praktickyacute vyacutekon lineaacuterneho hodnotenia diskusia a porov-naacutevanie vyacutesledkov na farme v Jasovej

Uacutespešneacute finaacutele a prevzatie certifikaacutetov na obraacutezku sprava Argam Asatryan Csaba Deacutenes Ivan Simonov Igor Lichanec

12

maximaxiinfoaugust 2015

Chad Dechov Hoardacutes Dairyman preložila a upravila Ing Soňa Krebsovaacute

V poslednom desaťročiacute dva hlavneacute faktory zmenil i svet umelej inseminaacutecie Prvyacutem fak-torom bolo zavedenie genomi-ky Genomika zmenila spocircsob akyacutem inseminačneacute spoločnosti a chovatelia dobytka využiacutevajuacute byacutekov ale v tomto člaacutenku sa suacute-strediacuteme viac na zmeny odvet-via než na využitie byacutekov

Vzrušujuacuteca expanziaGenomickeacute hodnotenie spocircsobilo dramatickyacute naacuterast

počtu byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem ako ukazuje graf č1 Pred zavedeniacutem genomiky v roku 2009 mohlo mať ročne približne 7000 holsteinskyacutech a 650 jer-seyskyacutech byacutekov dostatok dceacuter aby sa kvalifikovali ako pre-vereniacute byacuteci so spoľahlivosťou 75 a viac percent Počet byacute-kov udaacutevanyacute v grafe tvoria byacuteci preverovaniacute inseminačnyacutemi spoločnosťami aj v suacutekromnej testaacutecii

V našej novej eacutere maacuteme silnuacute indikaacuteciu genetickeacuteho zisku byacuteka za prijateľnuacute cenu ešte predtyacutem ako dosiahne vek jeden mesiac čo spocircsobilo veľkyacute skok v počte byacutekov s oficiaacutelnym hodnoteniacutem Toto zvyšuje genetickyacute pokrok pretože dnes si vyberaacuteme z vaumlčšieho počtu byacutekov a je vyš-šia pravdepodobnosť že naacutejdeme tyacutech ktoriacute suacute skutočne vyacutenimočniacute

Genomickeacute hodnotenie zvyacutešilo tiež cenu elitnyacutech ple-menniacutec pretože maacuteme vaumlčšiu docircveru v ich skutočnyacute gene-tickyacute zisk Chovatelia musia vyprodukovať toľko potomstva koľko sa len daacute cestou embryotransferu alebo in-vitro fer-tilizaacutecie tak aby si vynahradili investiacutecie do drahšiacutech kraacutev a jaloviacutec Pred genomickou eacuterou mali asi dve tretiny pre-verenyacutech holsteinskyacutech byacutekov maternaacutelneho brata a jed-na tretina mala plneacuteho brata Od roku 2010 sa tieto čiacutesla zvyacutešili až na 80 byacutekov s maternaacutelnym bratom a až 55

byacutekov v inseminaacutecii maacute plneacuteho brata Investiacutecie potreb-neacute na vyšľachtenie elitneacuteho mladeacuteho byacuteka nie suacute triviaacutelne a vyacuterazne sťažujuacute vaumlčšine chovateľov možnosť konkuro-vať vo vaumlčšom rozsahu Taktiež je na to potrebnyacute dostatok recipientiek embryiacute čo ešte viac naklaacuteňa vaacutehy v prospech veľkyacutech chovateľov

Druhyacute menič hryDruhaacute zmena v odvetviacute šľachtenia je snaha inseminač-

nyacutech spoločnostiacute vlastniť elitneacute plemennice Aj v minulosti plemenaacuterske firmy vlastnili plemennice Ale tento trend sa za poslednyacutech 5 rokov mimoriadne zintenziacutevnil Čiastoč-ne je ich snaha motivovanaacute skutočnosťou že naacutekup byacutekov v eacutere genomiky je drahšiacute Chovatelia najlepšiacutech byacutekov majuacute veľkyacute vplyv a mocircžu si naacuterokovať na podiel na svojich byacute-koch Toto nie je z pohľadu plemenaacuterskych firiem ideaacutelna situaacutecia takže sa mocircžu snažiť zniacutežiť naacuteklady na obstaraacuteva-nie byacutekov tyacutem že buduacute vlastniacutekmi plemenniacutec Je tu aj určityacute konkurenčnyacute aspekt ako mocircže plemenaacuterska firma zabraacuteniť ostatnyacutem naacutekup byacutekov od elitnyacutech matiek

Kombinovanyacutem efektom genomickeacuteho testova-nia a vlastniacutectva plemenniacutec plemenaacuterskymi firmami je že menšiacute počet staacuted poskytuje vaumlčšinu naacuterodneacuteho elitneacuteho plemenneacuteho materiaacutelu Pravdepodobne najjednoduchšou metoacutedou sledovania počtu staacuted ktoreacute prispievajuacute do po-pulaacutecie elitnyacutech byacutekov je vyhodnotiť naacutezvy fariem ndash prefixy ndash v menaacutech byacutekov v inseminaacutecii V obdobiacute pred genomikou do populaacutecie elitnyacutech byacutekov prispelo približne 750 fariem ročne V roku 2012 to bolo 639 staacuted a v roku 2013 prispe-lo 531 fariem Hoci tieto čiacutesla ukazujuacute na určituacute konsolidaacute-ciu v odvetviacute šľachtenia neukazujuacute celuacute pravdu Graf č2 ukazuje počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do in-seminaacutecie podľa roku narodenia v populaacutecii holsteinskyacutech a jerseyskyacutech zvierat Ako mocircžete vidieť počet staacuted ktoreacute produkujuacute vaumlčšinu byacutekov do inseminaacutecie ryacutechlo klesol a je približne polovičnyacute ako bol pred piatimi rokmi Určiteacute zniacute-ženie sa v priebehu času očakaacutevalo pretože počet fariem v naacuterodnom meradle poklesol ale suacutečasneacute tempo vyacuterazne prekračuje zniacuteženie počtu fariem

Genetika pokračuje v konsolidaacuteciiV priebehu času sa zmenil takmer každyacute aspekt odvetvia vyacuteroby mlieka a oblasť šľachtenia určite nie je

žiadnou vyacutenimkou Nachaacutedzame sa v strede ryacutechleho posunu smerom k modelu produkcie genetickeacuteho mate-riaacutelu ktoryacute bude určityacutem spocircsobom podobnyacute ošiacutepanyacutem a hydine

Počet byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem

30000

20000

10000

0

Hol

stei

n

4000

3000

2000

1000

0

Jers

ey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

Holstein

Jersey

Počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do inseminaacutecie

150

100

50

0

Hol

stei

n

30

25

20

15

10

5

0

Jers

ey

Holstein

Jersey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 10: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

10

maximaxiinfoaugust 2015

Mliečne farmy a čiacuteslaVlaňajšiacute rok bol v histoacuterii USA finančne najlepšiacutem keď ce-

ny mlieka a zisk prekročili všetky predchaacutedzajuacutece zaacuteznamy Celkovyacute počet licencovanyacutech fariem klesol o 1631 čo repre-zentuje 35 pokles v roku 2014 na rekordneacute minimum 45 344 čo je ešte menej než mali Wisconsin a Minnesota spolu v roku 1992 Z uacutedajov USDA ďalej vyplyacuteva že Pennsylvaacutenia bola jedinyacutem štaacutetom ktoryacute už druhyacute rok v rade zaznamenal naacuterast staacuted a to o 60 v roku 2013 a až 170 staacuted v roku 2014

Menej mliečnych fariem a vyššia vyacuteroba znamenali aj vyššiu priemernuacute veľkosť staacuteda na 204 kusov kraacutev Rok 2014 tak predstavoval naacuterast o 8 kusov a pričom až paumlť štaacutetov ma-lo priemernuacute veľkosť staacuteda viac ako 1 000 kraacutev (všetky tieto suacute na Zaacutepade) Liacutedrom rebriacutečka v počte kraacutev na staacutedo je No-veacute Mexiko s počtom 2485 kraacutev

Vaumlčšie staacuteda a produktiacutevnejšie kravy znamenajuacute že cel-kovaacute produkcia mlieka vzraacutestla na farmaacutech v roku 2014 na 5 647 kg za deň a 2 061 123 729 kg ročne

Kanada 2014 v čiacuteslachPodľa poslednyacutech uacutedajov z kanad-

skeacuteho informačneacuteho centra - CDN exis-tuje 11 962 fariem ktoreacute produkujuacute mlie-ko v 10 kanadskyacutech provinciaacutech

Asi polovica všetkyacutech mliečnych fa-riem sa nachaacutedza v Quebecu a ďalšia tretina je v Ontaacute-riu (pozri mapku) Kanada je domovom pre 959 300 kusov dojniacutec a 444 200 mliečnych jaloviacutec vo veku 1 roka alebo staršiacutech

Rozhodujuacuteci a najbežnejšiacute spocircsob ustajnenia je vaumlz-neacute ktoreacute sa podľa poslednyacutech štatistickyacutech uacutedajov využiacute-va na 724 percenta kanadskyacutech fariem Dvadsaťtri percent fariem maacute voľneacute ustajnenie zatiaľ čo 46 percenta fariem využiacuteva systeacutem robotickeacuteho dojenia v spojitosti s voľnyacutem ustajneniacutem Priemernaacute veľkosť staacuteda v roku 2014 bola v Kanade 80 kraacutev

Medzinaacuterodnaacute naacutevšteva a intenziacutevny treacutening lineaacuterneho hodnotenia

26 pracovnyacute tyacuteždeň v dňoch od 22 juacutena 2015 do 26 juacutena 2015 sme v Slovenskej Holsteinskej Asociaacutecii priviacutetali dvoch mladyacutech boniteacuterov zo zahraničia Cieľom bolo ich zaškolenie v oblasti li-neaacuterneho hodnotenia exterieacuteru holsteinskeacuteho dobytka a tiež odo-vzdať im skuacutesenosti ktoreacute sme ziacuteskali počas 20 rokov vyacutekonu li-neaacuterneho hodnotenia (ďalej LH) v Slovenskej republike

Prvyacute Argam Asatryan (24 ro-kov) pochaacutedzal z Armeacutenska a vy-študoval školu so zameraniacutem na energetiku druhyacute Ivan Simonov (26 rokov) z Ruskej federaacutecie bol pocircvodne moacutednym dizajneacuterom aj takto netradične sa mocircžu ľudia bdquopretransformovaťldquo v priacutepade po-treby na hodnotiteľov - boniteacuterov holsteinskeacuteho dobytka

KANADA 2014 PODĽA PROVINCIIacute

Provincia Počet fariem ks Počet kraacutev ks Počet jaloviacutec ks

Alberta 566 80 700 38 700

British Columbia 455 72 600 34 500

Manitoba 308 43 200 19 200

New Brunswick 206 18 900 8 800

Newfoundland and Labrador 32 6 000 2 100

Nova Scotia 229 23 000 10 200

Ontario 3 926 318 800 163 100

Prince Edward Island 180 13 900 7 000

Quebec 5 894 354 800 151 500

Saskatchewan 166 27 400 9 100

Celkom 11 962 959 300 444 200

11

maximaxiinfoaugust 2015

Tyacuteždeň určite nebol uacuteplne optimaacutelny z časoveacuteho hľa-diska na komplexneacute zvlaacutednutie systeacutemu hodnotenia exte-rieacuteru a aj celej problematiky LH Tiacuteto dvaja mladiacute a veľmi šikovniacute ľudia však veľmi ryacutechlo zvlaacutedli nevyhnutnuacute bdquoporciuldquo teoacuterie a praktickeacute ukaacutežky hneď v prvyacute deň u naacutešho uacutespeš-neacuteho chovateľa v ZOO Diviacutezii Selice sro

V ďalšiacutech dňoch s našim kolegom Ing Deacutenesom straacutevili množstvo času intenziacutevne pracovali každyacute deň od raacutena až do neskoreacuteho popoludnia hodnotili desiatky kraacutev na far-maacutech v PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCONTRACT Mikulaacuteš as

Sme presvedčeniacute že okrem naplnenia hlavneacuteho cieľa tohto stretnutia sa naacutem vzaacutejomne podarilo vytvoriť i ne-formaacutelne priateľstvaacute ktoreacute buduacute pretrvaacutevať do buduacutecnosti rovnako ako sme si už ldquozvyklirdquo v raacutemci pocircsobenia boniteacute-rov WHFF - Svetovej holsteinsko friacutezskej federaacutecie

Na zaacutever by sme chceli poďakovať našim chovateľom z ZOO Diviacutezii Selice sro PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCON-TRACT Mikulaacuteš as ktoriacute naacutem poskytli zvierataacute a vytvorili optimaacutelne podmienky na praacutecu

Rovnako SHA ďakuje aj spoločnosti GENOSERVICE Corp as ktoraacute bola hlavnyacutem iniciaacutetorom a pomohla naacutem aj s realizaacuteciou tohto stretnutia

Prvyacute deň - teoacuteria LH a stretnutie v ZOO Diviacutezii Selice sro

Praktickyacute vyacutekon lineaacuterneho hodnotenia diskusia a porov-naacutevanie vyacutesledkov na farme v Jasovej

Uacutespešneacute finaacutele a prevzatie certifikaacutetov na obraacutezku sprava Argam Asatryan Csaba Deacutenes Ivan Simonov Igor Lichanec

12

maximaxiinfoaugust 2015

Chad Dechov Hoardacutes Dairyman preložila a upravila Ing Soňa Krebsovaacute

V poslednom desaťročiacute dva hlavneacute faktory zmenil i svet umelej inseminaacutecie Prvyacutem fak-torom bolo zavedenie genomi-ky Genomika zmenila spocircsob akyacutem inseminačneacute spoločnosti a chovatelia dobytka využiacutevajuacute byacutekov ale v tomto člaacutenku sa suacute-strediacuteme viac na zmeny odvet-via než na využitie byacutekov

Vzrušujuacuteca expanziaGenomickeacute hodnotenie spocircsobilo dramatickyacute naacuterast

počtu byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem ako ukazuje graf č1 Pred zavedeniacutem genomiky v roku 2009 mohlo mať ročne približne 7000 holsteinskyacutech a 650 jer-seyskyacutech byacutekov dostatok dceacuter aby sa kvalifikovali ako pre-vereniacute byacuteci so spoľahlivosťou 75 a viac percent Počet byacute-kov udaacutevanyacute v grafe tvoria byacuteci preverovaniacute inseminačnyacutemi spoločnosťami aj v suacutekromnej testaacutecii

V našej novej eacutere maacuteme silnuacute indikaacuteciu genetickeacuteho zisku byacuteka za prijateľnuacute cenu ešte predtyacutem ako dosiahne vek jeden mesiac čo spocircsobilo veľkyacute skok v počte byacutekov s oficiaacutelnym hodnoteniacutem Toto zvyšuje genetickyacute pokrok pretože dnes si vyberaacuteme z vaumlčšieho počtu byacutekov a je vyš-šia pravdepodobnosť že naacutejdeme tyacutech ktoriacute suacute skutočne vyacutenimočniacute

Genomickeacute hodnotenie zvyacutešilo tiež cenu elitnyacutech ple-menniacutec pretože maacuteme vaumlčšiu docircveru v ich skutočnyacute gene-tickyacute zisk Chovatelia musia vyprodukovať toľko potomstva koľko sa len daacute cestou embryotransferu alebo in-vitro fer-tilizaacutecie tak aby si vynahradili investiacutecie do drahšiacutech kraacutev a jaloviacutec Pred genomickou eacuterou mali asi dve tretiny pre-verenyacutech holsteinskyacutech byacutekov maternaacutelneho brata a jed-na tretina mala plneacuteho brata Od roku 2010 sa tieto čiacutesla zvyacutešili až na 80 byacutekov s maternaacutelnym bratom a až 55

byacutekov v inseminaacutecii maacute plneacuteho brata Investiacutecie potreb-neacute na vyšľachtenie elitneacuteho mladeacuteho byacuteka nie suacute triviaacutelne a vyacuterazne sťažujuacute vaumlčšine chovateľov možnosť konkuro-vať vo vaumlčšom rozsahu Taktiež je na to potrebnyacute dostatok recipientiek embryiacute čo ešte viac naklaacuteňa vaacutehy v prospech veľkyacutech chovateľov

Druhyacute menič hryDruhaacute zmena v odvetviacute šľachtenia je snaha inseminač-

nyacutech spoločnostiacute vlastniť elitneacute plemennice Aj v minulosti plemenaacuterske firmy vlastnili plemennice Ale tento trend sa za poslednyacutech 5 rokov mimoriadne zintenziacutevnil Čiastoč-ne je ich snaha motivovanaacute skutočnosťou že naacutekup byacutekov v eacutere genomiky je drahšiacute Chovatelia najlepšiacutech byacutekov majuacute veľkyacute vplyv a mocircžu si naacuterokovať na podiel na svojich byacute-koch Toto nie je z pohľadu plemenaacuterskych firiem ideaacutelna situaacutecia takže sa mocircžu snažiť zniacutežiť naacuteklady na obstaraacuteva-nie byacutekov tyacutem že buduacute vlastniacutekmi plemenniacutec Je tu aj určityacute konkurenčnyacute aspekt ako mocircže plemenaacuterska firma zabraacuteniť ostatnyacutem naacutekup byacutekov od elitnyacutech matiek

Kombinovanyacutem efektom genomickeacuteho testova-nia a vlastniacutectva plemenniacutec plemenaacuterskymi firmami je že menšiacute počet staacuted poskytuje vaumlčšinu naacuterodneacuteho elitneacuteho plemenneacuteho materiaacutelu Pravdepodobne najjednoduchšou metoacutedou sledovania počtu staacuted ktoreacute prispievajuacute do po-pulaacutecie elitnyacutech byacutekov je vyhodnotiť naacutezvy fariem ndash prefixy ndash v menaacutech byacutekov v inseminaacutecii V obdobiacute pred genomikou do populaacutecie elitnyacutech byacutekov prispelo približne 750 fariem ročne V roku 2012 to bolo 639 staacuted a v roku 2013 prispe-lo 531 fariem Hoci tieto čiacutesla ukazujuacute na určituacute konsolidaacute-ciu v odvetviacute šľachtenia neukazujuacute celuacute pravdu Graf č2 ukazuje počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do in-seminaacutecie podľa roku narodenia v populaacutecii holsteinskyacutech a jerseyskyacutech zvierat Ako mocircžete vidieť počet staacuted ktoreacute produkujuacute vaumlčšinu byacutekov do inseminaacutecie ryacutechlo klesol a je približne polovičnyacute ako bol pred piatimi rokmi Určiteacute zniacute-ženie sa v priebehu času očakaacutevalo pretože počet fariem v naacuterodnom meradle poklesol ale suacutečasneacute tempo vyacuterazne prekračuje zniacuteženie počtu fariem

Genetika pokračuje v konsolidaacuteciiV priebehu času sa zmenil takmer každyacute aspekt odvetvia vyacuteroby mlieka a oblasť šľachtenia určite nie je

žiadnou vyacutenimkou Nachaacutedzame sa v strede ryacutechleho posunu smerom k modelu produkcie genetickeacuteho mate-riaacutelu ktoryacute bude určityacutem spocircsobom podobnyacute ošiacutepanyacutem a hydine

Počet byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem

30000

20000

10000

0

Hol

stei

n

4000

3000

2000

1000

0

Jers

ey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

Holstein

Jersey

Počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do inseminaacutecie

150

100

50

0

Hol

stei

n

30

25

20

15

10

5

0

Jers

ey

Holstein

Jersey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 11: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

11

maximaxiinfoaugust 2015

Tyacuteždeň určite nebol uacuteplne optimaacutelny z časoveacuteho hľa-diska na komplexneacute zvlaacutednutie systeacutemu hodnotenia exte-rieacuteru a aj celej problematiky LH Tiacuteto dvaja mladiacute a veľmi šikovniacute ľudia však veľmi ryacutechlo zvlaacutedli nevyhnutnuacute bdquoporciuldquo teoacuterie a praktickeacute ukaacutežky hneď v prvyacute deň u naacutešho uacutespeš-neacuteho chovateľa v ZOO Diviacutezii Selice sro

V ďalšiacutech dňoch s našim kolegom Ing Deacutenesom straacutevili množstvo času intenziacutevne pracovali každyacute deň od raacutena až do neskoreacuteho popoludnia hodnotili desiatky kraacutev na far-maacutech v PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCONTRACT Mikulaacuteš as

Sme presvedčeniacute že okrem naplnenia hlavneacuteho cieľa tohto stretnutia sa naacutem vzaacutejomne podarilo vytvoriť i ne-formaacutelne priateľstvaacute ktoreacute buduacute pretrvaacutevať do buduacutecnosti rovnako ako sme si už ldquozvyklirdquo v raacutemci pocircsobenia boniteacute-rov WHFF - Svetovej holsteinsko friacutezskej federaacutecie

Na zaacutever by sme chceli poďakovať našim chovateľom z ZOO Diviacutezii Selice sro PVOD Kočiacuten farma Šterusy AgroContract mliečna farma as Jasovaacute AGROCON-TRACT Mikulaacuteš as ktoriacute naacutem poskytli zvierataacute a vytvorili optimaacutelne podmienky na praacutecu

Rovnako SHA ďakuje aj spoločnosti GENOSERVICE Corp as ktoraacute bola hlavnyacutem iniciaacutetorom a pomohla naacutem aj s realizaacuteciou tohto stretnutia

Prvyacute deň - teoacuteria LH a stretnutie v ZOO Diviacutezii Selice sro

Praktickyacute vyacutekon lineaacuterneho hodnotenia diskusia a porov-naacutevanie vyacutesledkov na farme v Jasovej

Uacutespešneacute finaacutele a prevzatie certifikaacutetov na obraacutezku sprava Argam Asatryan Csaba Deacutenes Ivan Simonov Igor Lichanec

12

maximaxiinfoaugust 2015

Chad Dechov Hoardacutes Dairyman preložila a upravila Ing Soňa Krebsovaacute

V poslednom desaťročiacute dva hlavneacute faktory zmenil i svet umelej inseminaacutecie Prvyacutem fak-torom bolo zavedenie genomi-ky Genomika zmenila spocircsob akyacutem inseminačneacute spoločnosti a chovatelia dobytka využiacutevajuacute byacutekov ale v tomto člaacutenku sa suacute-strediacuteme viac na zmeny odvet-via než na využitie byacutekov

Vzrušujuacuteca expanziaGenomickeacute hodnotenie spocircsobilo dramatickyacute naacuterast

počtu byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem ako ukazuje graf č1 Pred zavedeniacutem genomiky v roku 2009 mohlo mať ročne približne 7000 holsteinskyacutech a 650 jer-seyskyacutech byacutekov dostatok dceacuter aby sa kvalifikovali ako pre-vereniacute byacuteci so spoľahlivosťou 75 a viac percent Počet byacute-kov udaacutevanyacute v grafe tvoria byacuteci preverovaniacute inseminačnyacutemi spoločnosťami aj v suacutekromnej testaacutecii

V našej novej eacutere maacuteme silnuacute indikaacuteciu genetickeacuteho zisku byacuteka za prijateľnuacute cenu ešte predtyacutem ako dosiahne vek jeden mesiac čo spocircsobilo veľkyacute skok v počte byacutekov s oficiaacutelnym hodnoteniacutem Toto zvyšuje genetickyacute pokrok pretože dnes si vyberaacuteme z vaumlčšieho počtu byacutekov a je vyš-šia pravdepodobnosť že naacutejdeme tyacutech ktoriacute suacute skutočne vyacutenimočniacute

Genomickeacute hodnotenie zvyacutešilo tiež cenu elitnyacutech ple-menniacutec pretože maacuteme vaumlčšiu docircveru v ich skutočnyacute gene-tickyacute zisk Chovatelia musia vyprodukovať toľko potomstva koľko sa len daacute cestou embryotransferu alebo in-vitro fer-tilizaacutecie tak aby si vynahradili investiacutecie do drahšiacutech kraacutev a jaloviacutec Pred genomickou eacuterou mali asi dve tretiny pre-verenyacutech holsteinskyacutech byacutekov maternaacutelneho brata a jed-na tretina mala plneacuteho brata Od roku 2010 sa tieto čiacutesla zvyacutešili až na 80 byacutekov s maternaacutelnym bratom a až 55

byacutekov v inseminaacutecii maacute plneacuteho brata Investiacutecie potreb-neacute na vyšľachtenie elitneacuteho mladeacuteho byacuteka nie suacute triviaacutelne a vyacuterazne sťažujuacute vaumlčšine chovateľov možnosť konkuro-vať vo vaumlčšom rozsahu Taktiež je na to potrebnyacute dostatok recipientiek embryiacute čo ešte viac naklaacuteňa vaacutehy v prospech veľkyacutech chovateľov

Druhyacute menič hryDruhaacute zmena v odvetviacute šľachtenia je snaha inseminač-

nyacutech spoločnostiacute vlastniť elitneacute plemennice Aj v minulosti plemenaacuterske firmy vlastnili plemennice Ale tento trend sa za poslednyacutech 5 rokov mimoriadne zintenziacutevnil Čiastoč-ne je ich snaha motivovanaacute skutočnosťou že naacutekup byacutekov v eacutere genomiky je drahšiacute Chovatelia najlepšiacutech byacutekov majuacute veľkyacute vplyv a mocircžu si naacuterokovať na podiel na svojich byacute-koch Toto nie je z pohľadu plemenaacuterskych firiem ideaacutelna situaacutecia takže sa mocircžu snažiť zniacutežiť naacuteklady na obstaraacuteva-nie byacutekov tyacutem že buduacute vlastniacutekmi plemenniacutec Je tu aj určityacute konkurenčnyacute aspekt ako mocircže plemenaacuterska firma zabraacuteniť ostatnyacutem naacutekup byacutekov od elitnyacutech matiek

Kombinovanyacutem efektom genomickeacuteho testova-nia a vlastniacutectva plemenniacutec plemenaacuterskymi firmami je že menšiacute počet staacuted poskytuje vaumlčšinu naacuterodneacuteho elitneacuteho plemenneacuteho materiaacutelu Pravdepodobne najjednoduchšou metoacutedou sledovania počtu staacuted ktoreacute prispievajuacute do po-pulaacutecie elitnyacutech byacutekov je vyhodnotiť naacutezvy fariem ndash prefixy ndash v menaacutech byacutekov v inseminaacutecii V obdobiacute pred genomikou do populaacutecie elitnyacutech byacutekov prispelo približne 750 fariem ročne V roku 2012 to bolo 639 staacuted a v roku 2013 prispe-lo 531 fariem Hoci tieto čiacutesla ukazujuacute na určituacute konsolidaacute-ciu v odvetviacute šľachtenia neukazujuacute celuacute pravdu Graf č2 ukazuje počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do in-seminaacutecie podľa roku narodenia v populaacutecii holsteinskyacutech a jerseyskyacutech zvierat Ako mocircžete vidieť počet staacuted ktoreacute produkujuacute vaumlčšinu byacutekov do inseminaacutecie ryacutechlo klesol a je približne polovičnyacute ako bol pred piatimi rokmi Určiteacute zniacute-ženie sa v priebehu času očakaacutevalo pretože počet fariem v naacuterodnom meradle poklesol ale suacutečasneacute tempo vyacuterazne prekračuje zniacuteženie počtu fariem

Genetika pokračuje v konsolidaacuteciiV priebehu času sa zmenil takmer každyacute aspekt odvetvia vyacuteroby mlieka a oblasť šľachtenia určite nie je

žiadnou vyacutenimkou Nachaacutedzame sa v strede ryacutechleho posunu smerom k modelu produkcie genetickeacuteho mate-riaacutelu ktoryacute bude určityacutem spocircsobom podobnyacute ošiacutepanyacutem a hydine

Počet byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem

30000

20000

10000

0

Hol

stei

n

4000

3000

2000

1000

0

Jers

ey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

Holstein

Jersey

Počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do inseminaacutecie

150

100

50

0

Hol

stei

n

30

25

20

15

10

5

0

Jers

ey

Holstein

Jersey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 12: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

12

maximaxiinfoaugust 2015

Chad Dechov Hoardacutes Dairyman preložila a upravila Ing Soňa Krebsovaacute

V poslednom desaťročiacute dva hlavneacute faktory zmenil i svet umelej inseminaacutecie Prvyacutem fak-torom bolo zavedenie genomi-ky Genomika zmenila spocircsob akyacutem inseminačneacute spoločnosti a chovatelia dobytka využiacutevajuacute byacutekov ale v tomto člaacutenku sa suacute-strediacuteme viac na zmeny odvet-via než na využitie byacutekov

Vzrušujuacuteca expanziaGenomickeacute hodnotenie spocircsobilo dramatickyacute naacuterast

počtu byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem ako ukazuje graf č1 Pred zavedeniacutem genomiky v roku 2009 mohlo mať ročne približne 7000 holsteinskyacutech a 650 jer-seyskyacutech byacutekov dostatok dceacuter aby sa kvalifikovali ako pre-vereniacute byacuteci so spoľahlivosťou 75 a viac percent Počet byacute-kov udaacutevanyacute v grafe tvoria byacuteci preverovaniacute inseminačnyacutemi spoločnosťami aj v suacutekromnej testaacutecii

V našej novej eacutere maacuteme silnuacute indikaacuteciu genetickeacuteho zisku byacuteka za prijateľnuacute cenu ešte predtyacutem ako dosiahne vek jeden mesiac čo spocircsobilo veľkyacute skok v počte byacutekov s oficiaacutelnym hodnoteniacutem Toto zvyšuje genetickyacute pokrok pretože dnes si vyberaacuteme z vaumlčšieho počtu byacutekov a je vyš-šia pravdepodobnosť že naacutejdeme tyacutech ktoriacute suacute skutočne vyacutenimočniacute

Genomickeacute hodnotenie zvyacutešilo tiež cenu elitnyacutech ple-menniacutec pretože maacuteme vaumlčšiu docircveru v ich skutočnyacute gene-tickyacute zisk Chovatelia musia vyprodukovať toľko potomstva koľko sa len daacute cestou embryotransferu alebo in-vitro fer-tilizaacutecie tak aby si vynahradili investiacutecie do drahšiacutech kraacutev a jaloviacutec Pred genomickou eacuterou mali asi dve tretiny pre-verenyacutech holsteinskyacutech byacutekov maternaacutelneho brata a jed-na tretina mala plneacuteho brata Od roku 2010 sa tieto čiacutesla zvyacutešili až na 80 byacutekov s maternaacutelnym bratom a až 55

byacutekov v inseminaacutecii maacute plneacuteho brata Investiacutecie potreb-neacute na vyšľachtenie elitneacuteho mladeacuteho byacuteka nie suacute triviaacutelne a vyacuterazne sťažujuacute vaumlčšine chovateľov možnosť konkuro-vať vo vaumlčšom rozsahu Taktiež je na to potrebnyacute dostatok recipientiek embryiacute čo ešte viac naklaacuteňa vaacutehy v prospech veľkyacutech chovateľov

Druhyacute menič hryDruhaacute zmena v odvetviacute šľachtenia je snaha inseminač-

nyacutech spoločnostiacute vlastniť elitneacute plemennice Aj v minulosti plemenaacuterske firmy vlastnili plemennice Ale tento trend sa za poslednyacutech 5 rokov mimoriadne zintenziacutevnil Čiastoč-ne je ich snaha motivovanaacute skutočnosťou že naacutekup byacutekov v eacutere genomiky je drahšiacute Chovatelia najlepšiacutech byacutekov majuacute veľkyacute vplyv a mocircžu si naacuterokovať na podiel na svojich byacute-koch Toto nie je z pohľadu plemenaacuterskych firiem ideaacutelna situaacutecia takže sa mocircžu snažiť zniacutežiť naacuteklady na obstaraacuteva-nie byacutekov tyacutem že buduacute vlastniacutekmi plemenniacutec Je tu aj určityacute konkurenčnyacute aspekt ako mocircže plemenaacuterska firma zabraacuteniť ostatnyacutem naacutekup byacutekov od elitnyacutech matiek

Kombinovanyacutem efektom genomickeacuteho testova-nia a vlastniacutectva plemenniacutec plemenaacuterskymi firmami je že menšiacute počet staacuted poskytuje vaumlčšinu naacuterodneacuteho elitneacuteho plemenneacuteho materiaacutelu Pravdepodobne najjednoduchšou metoacutedou sledovania počtu staacuted ktoreacute prispievajuacute do po-pulaacutecie elitnyacutech byacutekov je vyhodnotiť naacutezvy fariem ndash prefixy ndash v menaacutech byacutekov v inseminaacutecii V obdobiacute pred genomikou do populaacutecie elitnyacutech byacutekov prispelo približne 750 fariem ročne V roku 2012 to bolo 639 staacuted a v roku 2013 prispe-lo 531 fariem Hoci tieto čiacutesla ukazujuacute na určituacute konsolidaacute-ciu v odvetviacute šľachtenia neukazujuacute celuacute pravdu Graf č2 ukazuje počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do in-seminaacutecie podľa roku narodenia v populaacutecii holsteinskyacutech a jerseyskyacutech zvierat Ako mocircžete vidieť počet staacuted ktoreacute produkujuacute vaumlčšinu byacutekov do inseminaacutecie ryacutechlo klesol a je približne polovičnyacute ako bol pred piatimi rokmi Určiteacute zniacute-ženie sa v priebehu času očakaacutevalo pretože počet fariem v naacuterodnom meradle poklesol ale suacutečasneacute tempo vyacuterazne prekračuje zniacuteženie počtu fariem

Genetika pokračuje v konsolidaacuteciiV priebehu času sa zmenil takmer každyacute aspekt odvetvia vyacuteroby mlieka a oblasť šľachtenia určite nie je

žiadnou vyacutenimkou Nachaacutedzame sa v strede ryacutechleho posunu smerom k modelu produkcie genetickeacuteho mate-riaacutelu ktoryacute bude určityacutem spocircsobom podobnyacute ošiacutepanyacutem a hydine

Počet byacutekov s oficiaacutelnym genetickyacutem hodnoteniacutem

30000

20000

10000

0

Hol

stei

n

4000

3000

2000

1000

0

Jers

ey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

Holstein

Jersey

Počet staacuted ktoreacute vyprodukujuacute 50 byacutekov do inseminaacutecie

150

100

50

0

Hol

stei

n

30

25

20

15

10

5

0

Jers

ey

Holstein

Jersey

2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 13: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie

13

maximaxiinfoaugust 2015

Preložil a upravil Tomaacuteš Novotnyacute

Laktujuacutece samice cicavcov platia vysokuacute energetickuacute daň ktoraacute je spocircsobenaacute praacuteve aj synteacutezou mlieka Lak-taacutecia uberaacute telu zaacutesoby ktoreacute suacute pritom využiacutevaneacute pre rast aj vyacutevin plodu Množstvo štuacutediiacute sa zaoberalo tyacutem akyacutem spocircsobom investuje telo matky do rastu byacutečka a jalo-vičky Minimum z nich sa zameralo na rozdiel produkcie mlieka v zaacutevislosti od pohlavia teľaťa V štuacutedii Hinde a kol (2014) ktoraacute sluacuteži ako opornyacute bod tohto člaacutenku sa spra-covalo celkovo 239 milioacutena laktaacuteciiacute od 149 milioacutena kraacutev holsteinskej populaacutecie v USA z rokov 1995 až 1999 Vyacute-sledky preukaacutezali že pohlavie teľaťa ovplyvňuje schop-nosť mliečnej žľazy produkovať mlieko počas laktaacute-cie Podstatnyacutem zisteniacutem pre chovateľa je že kravy tvoria vyacuterazne viac mlieka po narodeniacute jalovičiek oproti byacutečkom Vplyv na tvorbu mlieka teda nemaacute len pohlavie na-rodeneacuteho teľaťa ale aj plodu ktoryacute sa vyviacuteja v tele

gravidnej plemennice Celkoveacute množstvo mlieka počas prvyacutech dvoch laktaacuteciiacute je priemerne vyššie o 445 kg mlie-ka ak sa narodiacute prvocircstke jalovička Niekomu sa to nemu-siacute zdať veľa ale keď si spočiacutetame potencionaacutelny zisk za mlieko u veľkyacutech fariem s niekoľkyacutemi stovkami až tisiacuteckami kraacutev dostaneme sa okamžite na množstvo peňaziacute ktoreacute nemožno ignorovať

Už dlho sa vie o tom že vyacuteživneacute a endokrinneacute (hormo-naacutelne) podmienky v maternici majuacute dlhodobeacute vplyvy na po-tomkov To akou cestou ale pocircsobiacute potomok na telo matky bolo doteraz z viaceryacutech docircvodov v pozadiacute zaacuteujmu Hypo-teacutezou autorov štuacutedie bolo že synteacuteza mlieka na prvej lak-taacutecii by mohla byť ovplyvnenaacute nielen pohlaviacutem narodeneacuteho teľaťa ale už predtyacutem pohlaviacutem rastuacuteceho plodu Funkcie mliečnej žľazy tvoriť mlieko suacute totiž kumulatiacutevne Aj preto uacutežitkovosť spravidla rastie až do 3 - 4 laktaacutecie

Hypoteacuteza bola v štuacutedii potvrdenaacute keď samotneacute naro-

Či je konsolidaacutecia pozitiacutevna alebo negatiacutevna je vec po-hľadu každeacuteho z naacutes Plemenaacuterske spoločnosti buduacute mož-no schopneacute lepšie kontrolovať svoje naacuteklady a zostanuacute konkurencieschopneacute v ekonomicky naacuteročnom biznise ak buduacute kontrolovať zdroje svojho genetickeacuteho materiaacutelu

Nemysliacutem si že menšiacute chovatelia sa v bliacutezkej buduacutec-nosti stratia jednoducho pre ich veľkyacute zaacuteujem o šľachtenie dobytka a naacutehodnuacute povahu genetiky ale priacuteležitostiacute pre ta-kyacutechto chovateľov na to aby predali elitnyacute genetickyacute mate-riaacutel bude menej a vzdialenejšiacutech

Buduacutecnosť nie je určenaacuteNevieme naisto ktoryacutem smerom sa vydaacute odvetvie

šľachtenia v buduacutecnosti Najistejšiacute predpoklad je že suacute-časnaacute konsolidaacutecia bude pokračovať doterajšou trajektoacute-riou ale je možneacute že plemenaacuterske firmy zistia že pokrytie ich investiacuteciiacute je naacuteročnejšie ako si predstavovali a tempo konsolidaacutecie sa spomaliacute Na druhej strane možno uvidiacuteme dokonca ryacutechlejšiu konsolidaacuteciu ak sa produkcia trans-geacutennych kraacutev stane bežnou vecou

Jalovička nad zlato

14

maximaxiinfoaugust 2015

denie jalovice bez vplyvu priebehu pocircrodu znamenalo o 142 kg viac mlieka za 305 dniacute normovanej laktaacutecie oproti plemenniciam ktoryacutem sa narodil byacuteček Celkovyacute bdquobonusldquo v suacutečte prvyacutech 2 laktaacuteciiacute bol naacuterast mlieka o 13 Obsah mliečnych zložiek však zostal rovnakyacute ( T - 361 jalo-vička a 362 byacuteček proteiacuten rovnakyacute v oboch priacutepadoch) Vyššia produkcia mlieka po narodeniacute jalovičky teda nebola kompenzovanaacute zmenou obsahu zložiek ako to byacuteva napriacute-klad u niektoryacutech druhov opiacutec kde tvoria matky po narodeniacute samcov energeticky bohatšie mlieko

V uacutevode člaacutenku bolo spomenuteacute že vplyv na vyacutešku lak-taacutecie nemaacute iba pohlavie narodeneacuteho teľaťa ale aj pohla-vie plodu v tele matky Ak sa pozrieme na vyacutesledky z pr-vyacutech dvoch laktaacuteciiacute ktoreacute boli ovplyvneneacute najviac formujuacute sa naacutem teda len 4 možneacute kombinaacutecie narodenyacutech teliat z ktoryacutech budeme vychaacutedzať

1) byacuteček + byacuteček 2) byacuteček + jalovička 3) jalovička + byacuteček 4) jalovička + jalovička

V tabuľke je vidieť ako sa pohlavia oboch teliat (teľa a plod) podieľalo na produkcii mlieka na prvej aj druhej lak-taacutecii

Pohlavie teliat 1 laktaacutecia 2 laktaacutecia 3 laktaacutecia

byacuteček + byacuteček 7 769 kg 8 345 kg + 0 kg

byacuteček + jalovička 7 876 kg 8 549 kg + 311 kg

jalovička + byacuteček 7 940 kg 8 614 kg + 440 kg

jalovička + jalovička 7 954 kg 8 605 kg + 445 kg

Tabuľka ukazuje akyacute docircležityacute vplyv maacute narodenie as-poň jednej jalovičky počas prvyacutech dvoch laktaacutecii Je vidieť že narodenie jalovičky z druhej gravidity maacute docircležityacute vplyv na produkciu mlieka v druhej laktaacutecii kde maacute aj protektiacutevne pocircsobenie proti bdquonegatiacutevnemuldquo vplyvu byacutečka z prvej gravi-dity Pokiaľ sa ale narodiacute jalovička hneď ako prvaacute synteacuteza mlieka počas dvoch laktaacutecii sa zvyacuteši ešte vyacuteraznejšie

Čo sa teda skryacuteva za tyacutem že kravy zvyacutehodňujuacute naro-denie jalovičiek oproti byacutečkom vyššou produkciou mliekabull Predpokladaacute sa že placentaacuterne hormoacuteny byacutečka suacute

(oproti hormoacutenom jalovičky) pre telo matky ťažšiacutem suacute-perom ktoryacute pocircsobiacute negatiacutevne ako na vyacutevin tak aj funkciu mliečnej žľazy Tento variant sa zdaacute najviac pravdepodobnyacute keďže je podloženyacute fyziologickyacutem fun-govaniacutem organizmu

bull Ďalšou možnosťou by bola vyššia frekvencia pocircrodnyacutech komplikaacuteciiacute To že byacutečky suacute spravidla vaumlčšie než jalo-vičky nie je nič noveacute Častyacutem naacutesledkom vaumlčšieho te-ľaťa je však vyššie riziko dystoacutecie (obtiažnych pocircrodov) ktoreacute sa negatiacutevne prejavujuacute na synteacuteze mlieka Zo štuacute-die však boli vyluacutečeneacute všetky priacutepady ťažkyacutech pocircrodov aby boli vyacutesledky čo najpresnejšie

bull Dojčenie teľaťa po pocircrode ktoreacute maacute u niektoryacutech živo-čiacutešnych druhov tiež vplyv na laktaacuteciu sa u dojniacutec vy-lučuje pretože k oddeleniu matky a teľaťa dochaacutedza prakticky hneď po oteleniacute

bull Inou kapitolou je použiacutevanie somatotropiacutenu hovaumldzieho dobytka (BST) v USA (zatiaľ čo v EUacute je to zakaacutezaneacute) V praxi je u časti americkyacutech fariem bežneacute že množstvo mlieka mocircžu čiastočne stimulovať aplikaacuteciou BST (exo-

geacutenna forma hormoacutenu ktoryacute je však telu vlastnyacute a te-da sa nejednaacute o nič čo by metabolizmus kravy nejako umelo ovplyvňovalo) Podanie BST maacute za naacutesledok až 12 naacuterast mliečnej synteacutezy čo by mohlo dobehnuacuteť aj negatiacutevny vplyv byacutečka z prveacuteho otelenia Pokiaľ je ale podaneacute BST kravaacutem ktoryacutem sa narodiacute najskocircr jalovič-ka rozdiely v množstve mlieka suacute opaumlť vyacuteznamne vyš-šie oproti byacutečkom Faktor BST však bol v štuacutedii korigo-vanyacute

Čo si teda mocircže chovateľ odniesť z tohto člaacutenkuNoveacute poznatky vedy suacute potenciaacutelom vysokeacuteho eko-

nomickeacuteho priacutenosu pre moderneacute mliečne farmy S bež-nou dostupnosťou sexovanyacutech daacutevok maacute chovateľ mož-nosť dosiahnuť cca 90 narodenie jalovičky oproti 47 po klasickej inseminačnej daacutevke Každyacute ale musiacute zvaacutežiť či sa mu v jeho podmienkach oplatiacute použiacutevanie sexovaneacuteho semena ktoreacute maacute nižšiu oplodňovaciu schopnosť a vyššiu cenu Tyacutemto sa zaoberali aj niektoreacute ekonomickeacute analyacutezy skeptickeacute k ekonomickeacutemu priacutenosu sexovaneacuteho semena Hlavnyacutem docircvodom skepsy bola samozrejme vyššia cena inseminačnej daacutevky Naša doba je ale charakteristickaacute ra-piacutednym vstupom biotechnoloacutegiiacute do chovateľskej praxe Čo sa pred paacuter rokmi zdalo nemožneacute sa bdquožmurknutiacutem okaldquo staacuteva skutočnosťou Ruka v ruke s pokrokom vo vyacuteskume postupne klesajuacute naacuteklady na proces sexovania ejakulaacute-tu a zvyšuje sa jeho oplodňovacia schopnosť To uvaacutedzajuacute aj posledneacute informaacutecie spoločnosti Sexing Technologies Je potreba ale počkať na to či sa tieto poznatky o lepšej oplodňovacej schopnosti sexovaneacuteho semena začnuacute po-tvrdzovať aj v praxi

Zdroj Hinde K Carpenter AJ Clay JS Bradford BJ (2014) Holsteins Favor Heifers Not Bulls

biased Milk Production

15

maximaxiinfoaugust 2015

Dr Jaroslav Langer Biomin Slovensko sroVyacuteživaacuter špecialista

V suacutečasnosti skoro každyacute vyacuteživaacuter hovoriacute na veľmi po-pulaacuternu teacutemu- mykotoxiacuteny vo vyacutežive hospodaacuterskych zvie-rat Skoro vždy samozrejme ponuacuteka bdquonajuacutečinnejšie vyvauml-zovače mykotoxiacutenovldquo Farmaacuteri sa ťažko rozhodujuacute pri pou-žitiacute tyacutechto produktov lebo im často chyacutebajuacute komplexnejšie informaacutecie o mykotoxiacutenoch a o spocircsoboch ich likvidaacutecie Je to teacutema aktuaacutelna zložitaacute a korektnyacutech informaacuteciiacute je staacute-le nedostatok Som hrdyacute na to že mocircžem byť zamestna-nyacute v spoločnosti ktoraacute je v suacutečasnosti jednotkou na svete v skuacutemaniacute mykotoxiacutenov a v ich deaktivaacutecii Naša spoloč-nosť je prvou a zatiaľ jedinou spoločnosťou na svete ktoraacute maacute certifikaacutety o uacutečinnosti svojich produktoch od Euroacutepskej komisie To je aj jeden z docircvodov prečo som sa rozhodol napiacutesať tento člaacutenok a informovať chovateľskuacute verejnosť o najnovšiacutech poznatkoch z tejto oblasti

Chcel by som preskočiť taxonoacutemiu mykotoxiacutenov a ne-chať tuacuteto teacutemu na inyacute člaacutenok Všeobecne je znaacuteme že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute akuacutetne otravy často s chronickyacutemi efektmi Suacute to otravy ktoreacute majuacute veľkyacute ekonomickyacute dopad na chovy dojniacutec Patria sem- zniacuteženyacute priacutejem krmiva alebo jeho odmietanie- zniacuteženeacute vstrebaacutevanie živiacuten v traacuteviacom trakte zvierat- zmenenyacute metabolizmus (zmeneneacute endokrinneacute a exo-

krinneacute systeacutemy)- zmenenaacute bachorovaacute fermentaacutecia- zniacuteženaacute imunita- podraacuteždenosť slizniacutec- bunkovaacute smrťSymptoacutemy tyacutechto otraacutev suacute často nešpecifickeacute a dochaacutedza k- zniacuteženiu mliečnej uacutežitkovosti- zhoršeniu reprodukcie- spomaleniu rastu- zvyacutešeniu počtu kriacutevajuacutecich kraacutev

Z hore uvedenyacutech symptoacutemov je jasneacute že mykotoxiacuteny spocircsobujuacute na farmaacutech veľkeacute ekonomickeacute škody Tieto ško-dy suacute niekoľko kraacutet vyššie ako naacuteklady na ich deaktivaacuteciu Najviac suacute postihnuteacute mykotoxikoacutezami kravy ktoreacute suacute vy-staveneacute stresu Každyacute praktik vie že najviac stresovanou skupinou dojniacutec suacute čerstvo oteleneacute dojnice až po vrchol laktaacutecie V tomto obdobiacute sa u dojnice vyskytuje až osem-

desiat percent ochoreniacute z tyacutech ktoryacutemi suacute počas celeacuteho laktačneacuteho cyklu atakovaneacute

Napriek tomu že dnes už poznaacuteme okolo 500 druhov rocircznych mykotoxiacutenov ja spomeniem len niektoreacute ktoryacutemi suacute naše dojnice najčastejšie atakovaneacute

Aflatoxiacuteny suacute mykotoxiacuteny ktoreacute suacute produkovaneacute ples-ňami z rodu Aspergillus flavus a parasiticus po žatve v subtropickyacutech a tropickyacutech oblastiach Patria sem Afla-toxiacuteny B

1 B

2 G

1 G

2 Ak sa v krmive dojniacutec nachaacutedza Afla-

toxiacuten B2 tento

vylučuje do mlieka svoj metabolit AFM

1 Ako

vieme mliekarne odmietajuacute takeacuteto mlieko od farmaacuterov vy-kupovať Maximaacutelna povolenaacute hranica Aflatoxiacutenov v mlieku v EUacute je 005 μg kg Aflatoxiacuteny sa objavia v mlieku veľmi ryacutechlo Od zožratia kravou sa objavia v mlieku v priebe-hu 3-4 dniacute Z množstva akuacutetnych symptoacutemov postihnutia

Pravda o mykotoxiacutenoch vo vyacutežive dojniacutec

Tabuľka č1 Vypovedaacute o vplyve mykotoxiacutenov na imunitu dojniacutec

Mechanizmy Aflatoxiacuten T-2 Toxiacuten

Inhibiacutecia synteacutezy bielkoviacuten +++ +++

Atrofia tyacutemusu +++ +++

Nekroacuteza čreva a pridruženeacuteholymfatickeacuteho tkaniva

+++

Bunkovaacute imunita +++ +++

Produkcia protilaacutetok + +++

+ až +++ je efekt od najnižšieho po najvyššiacute 1994 Pier

Obr č1 stukovatenaacute pečeň Obr č2 stukovatenaacute pečeň

Obr č3 hnisavyacute zaacutepal na končatine

Obr č4 syndroacutem slabeacuteho rastu

Obr č5 prolaps maternice

16

maximaxiinfoaugust 2015

kraacutev po zožratiacute Aflatoxiacutenov spomeniem nechutenstvo le-targiu stukovatenuacute pečeň viď obraacutezky č1 a 2 K chronic-kyacutem symptoacutemom postihnutia kraacutev Aflatoxiacutenmi patria okrem inyacutech zniacuteženaacute uacutečinnosť kŕmnej daacutevky zniacuteženaacute produkcia mlieka a nižšia rezistencia voči chorobaacutem

Do skupiny Trichoteceacutenov patria okrem 210 podobnyacutech mykotoxiacutenov aj Deoxinivalenol (DON) T-2 Toxiacuten a Zea-ralenon Tieto suacute sekundaacuternymi metabolitmi plesniacute z rodu Fusaacuterium

Deoxinivalenol (DON) spocircsobuje akuacutetne u kraacutev zaacutepal traacuteviaceho traktu črevneacute hemoragie krvavuacute hnačku ab-senciu pohlavneacuteho cyklu rocirczne hnisaveacute zaacutepaly (obrč3) až smrť K chronickyacutech syndroacutemom patriacute slabyacute rast (obrč4) pokles priacutejmu krmiva uacutežitkovosti a imunity

Pri T-2 Toxiacutene suacute všetky symptoacutemy podobneacute ako pri DON-e ale pripaacutejajuacute sa ešte zmeny bachorovej fermentaacutecie

Mykotoxiacuten Zearalenon (ZEN) je toxiacutenom mierneho kli-matickeacuteho paacutesma tak ako aj DON ZEN maacute identickuacute che-mickuacute štruktuacuteru a mocircže vyvolaacutevať u zvierat podobneacute re-akcie ako pohlavnyacute hormoacuten estrogeacuten Objavuje sa spolu s DON-om Tento mykotoxiacuten imituje u zvierat prejavy ruje Okrem spomenutyacutech symptoacutemov je priacutečinou zmetaniacute kraacutev zlyacutech reprodukčnyacutech parametrov zniacuteženeacuteho priacutejmu krmiva a poklesu uacutežitkovosti a celkovyacutech reprodukčnyacutech poruacutech Veľmi priacuteznačnyacutem prejavom otravy Zearalenonom je pro-laps maternice viď obr č 5

Nech si čitateľ pri spomenutyacutech symptoacutemoch a obraacutez-koch spomenie či sa už s niektoryacutemi nestretol aj vo svo-jom staacutede Priestor ktoryacute maacutem v tomto člaacutenku k dispoziacutecii neumožňuje dopodrobna vymenovať všetky mykotoxiacuteny a všetky ich syndroacutemy Napriek hrozivyacutem docircsledkom skr-movania mykotoxiacutenov kravami chcem chovateľov upokojiť že dnes je už tento probleacutem riešiteľnyacute Spoločnosť BIOMINreg vyraacuteba produkty pod naacutezvom Mycofix ktoreacute dokaacutežu okrem adsorbcie Aflatoxiacutenov s pomocou patentovanyacutech enzyacutemov cez biotransformaacuteciu rozložiť v traacuteviacom trakte zvierat to-xickyacute DON T-2 Toxiacuten a ZEN na netoxickeacute metabolity Je jasneacute že pri skrmovaniacute krmiacutev zaťaženyacutech toxiacutenmi je pečeň zasiahnutaacute a poškodenaacute ako prvaacute Na regeneraacuteciu poško-denej pečene sluacuteži v Mycofixe fytobiotickaacute laacutetka Silamariacuten ktoryacute maacute hepa- protektiacutevne vlastnosti Ak už je v kŕmnej daacutevke zvierat mykotoxiacuten potom tento potlaacuteča aj ich imu-nitnyacute systeacutem Na podporu imunitneacuteho systeacutemu sa nachaacute-dzajuacute v Mycofixe ďalšie fytobiotickeacute laacutetky ktoreacute suacute vyacuteťaž-kom z morskyacutech rias Z uvedeneacuteho vyplyacuteva že spomenutyacute produkt maacute viacstupňovyacute systeacutem prevencie proti rocircznym druhom mykotoxiacutenov a nie len adsorpčneacute vlastnosti ako všetky ostatneacute vyvaumlzovače My tu hovoriacuteme o deaktivaacuteto-re mykotoxiacutenov ktoryacute naacutem ponuacuteka absoluacutetnu ochranu pred mykotoxiacutenmi

O obrovskom ekonomickom efekte z použitia tohto

y= -02522x + 10286R2=047317

19 2

201

1

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

60

50

40

30

20

10

0

Graf č1 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov mas-tititiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

60

50

40

30

20

10

0

Pred pridaniacutem priacutepravku Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt mastitiacuted

Po pridaniacute priacutepravku Mycofixreg Plus

5343

3725

Graf č2 Rozdiely vo vyacuteskyte mastitiacutedy pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

26 2

201

1

5 3

2011

12 3

201

1

19 3

201

1

26 3

201

1

2 4

2011

9 4

2011

16 4

201

1

23 4

201

1

30 4

201

1

7 5

2011

50

40

30

20

10

0

y= -05039x + 20504R2=090265

Graf č3 Celkovyacute vyacuteskyt zaregistrovanyacutech priacutepadov metri-tiacutedy počas aplikaacutecie Mycofixreg Plus

45

40

35

30

25

20

15

10

5

0Pred pridaniacutem priacutepravku

Mycofixreg Plus

Po

čet p

riacutep

ad

ov

Vyacuteskyt metritiacutedy

Počas pridaacutevania priacutepravku Mycofixreg Plus

2825

4186

Graf č4 Rozdiely vo vyacuteskyte metritiacuted pred a počas po-daacutevania Mycofixreg Plus

Mycofixreg

reg

M Y C OF IX

MY

COTOXIN RISK

MA N A G E M

EN

T

Naturally ahead

18

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Mary Beth de Ondarza

Mnohiacute chovatelia využiacutevajuacute techniku na monitorovanie pre-žuacutevania jednotlivyacutech kraacutev aby im pomohla identifikovať čas otelenia metabolickeacute probleacutemy mastitiacutedu kriacutevanie a priacuteznaky ru-je Typickaacute krava prežuacuteva denne 400 až 600 minuacutet (cca10 hodiacuten) a skraacutetenie tohto času o 30 až 50 minuacutet je zvyčajne už vyacuteznamnyacutem varovnyacutem signaacutelom

Kratšiacute čas prežuacutevania naacutem naznačuje že sa niečo zmenilo Monitory prežuacutevania pomaacutehajuacute zistiť zdravotneacute probleacutemy skocircr ako sa objavia klinickeacute priacuteznaky a viditeľnyacute pokles dojivosti Prežuacutevanie je funkciou dvoch veličiacuten ndash kŕ-menia a dĺžky času na odpočinok a daacute sa preto využiť aj na vyhodnotenie kvality vyacuteživy komfortu kraacutev a uacuterovne ma-nažmentu

Prežuacutevanie a vyacuteživaDlhaacute dobre prežuacutevateľnaacute (uacutečinnaacute) vlaacuteknina znižuje ky-

selinu ktoraacute vznikaacute počas traacutevenia a stimuluje prežuacutevanie i tvorbu sliacuten čo podporuje proces traacutevenia v bachore Od-borniacuteci odhadujuacute že kravy vytvaacuterajuacute každyacute deň pri prežuacute-vaniacute vyše 3 kg traacuteviacich štiav (ako kyslyacute uhličitan sodnyacute) Prežuacutevanie je docircležiteacute pri rozkladaniacute objemoveacuteho krmiva a pomaacuteha mikroacutebom v bachore pri jeho traacuteveniacute Na meranie dĺžky častiacutec krmiva sa použiacutevajuacute sucheacute sitaacute a separaacutetory častiacutec

No dĺžka častiacutec objemoveacuteho krmiva nevysvetľuje všetky variaacutecie v prežuacutevaniacute V miere v akej sa veľkosť častiacutec pri prežuacutevaniacute redukuje existujuacute rozdiely Napriacuteklad sa zistilo že kravy žujuacute (žeruacute a prežuacutevajuacute) každeacute 11 kg traacutevy a se-na z lucerny neutraacutelnej detergentnej vlaacutekniny (NDF) v prie-behu od 111 do 152 minuacutet Ale v priacutepade sekanej slamy prežuť rovnakeacute množstvo trvaacute 200 minuacutet Ak je straacuteviteľnosť vlaacutekniny v objemovom krmive v kŕmnej daacutevke vysokaacute na prevenciu byacuteva potrebneacute podaacutevať uacutečinnejšiu NDF napriacute-klad vo forme sena alebo slamy aby sa predišlo acidoacuteze bachora

Odhaľte zmeny skocircrbdquoPotom čo pripraviacutem zloženie kŕmnej daacutevky najlepšie

ako viem musiacutem sa spoľahnuacuteť na kravy aby mi naznačili či som to urobila naozaj dobre Som spokojnaacute keď vidiacutem 50 až 60 percent kraacutev ktoreacute nespia nežeruacute a nepijuacute ako prežuacutevajuacute svoje suacutesta To mi prezraacutedza že daacutevka obsahu-je primerane uacutečinnuacute vlaacutekninu Som si vedomaacute že mocircj do-jem je trochu subjektiacutevny Preto je dobre keď naacutem technika umožniacute presnejšie určiť zmeny v prežuacutevaniacute v suacutevislosti so zmenami kŕmnych daacutevokldquo

Vyacuteskumniacuteci predpokladajuacute že zmena v dĺžke prežuacuteva-nia v rozsahu 30 až 50 minuacutet v jednom koterci kraacutev mocirc-že byť varovnyacutem prstom a signaacutelom že sa v kŕmnej daacutevke niečo zmenilo Napriacuteklad čo ak kŕmič pracujuacuteci cez viacutekend nedodržiacute vaše pokyny tyacutekajuacutece sa podielu sušiny alebo nespraacutevne namieša TMR Takuacuteto častejšie sa opakujuacutecu nedocircslednosť skocircr odhalia monitory prežuacutevania ako keď začne dochaacutedzať k dlhodobeacutemu poklesu denne vyprodu-kovaneacuteho mlieka

Možno bude potrebneacute rozšiacuteriť vaše zaacutesoby objemoveacute-ho krmiva a rozhodnuacuteť sa nahradiť časť senaacuteže neobjemo-vyacutem zdrojom vlaacutekniny ako je soacuteja Je oveľa lepšie vedieť v priebehu niekoľkyacutech dniacute že pri novej kŕmnej daacutevke kravy dostatočne neprežuacutevali a zjednať naacutepravu skocircr ako docircjde k zniacuteženiu tuku v mlieku alebo k laminitiacutede

Monitory prežuacutevania naacutem takisto mocircžu pomocirccť vyhod-notiť činnosti suacutevisiace s kŕmeniacutem ktoryacutech cieľom je zlepšiť

Prežuacutevanie je oknom k zdraviu kravy

produktu vypovedaacute aj jeho nasadenie na jednej sloven-skej farme s 3200 kusmi holsteinskyacutech dojniacutec s priemernou uacutežitkovosťou staacuteda 9780 litrov mlieka v roku 2011 Je sa-mozrejmeacute že použitiu Mycofixu predchaacutedzala analyacuteza kr-miacutev kde sa potvrdili vysokeacute hladiny DON 800 ppb a ZEN 38 ppb v TMR Produkt sa použiacuteval po dobu troch mesia-cov a na grafoch možno vidieť efekt

Na uvedenej farme sa počas a po nasadeniacute Mycofixreg Plus vyacuteznamne zmenil aj zdravotnyacute stav staacuteda a tyacutem aj naacuteklady na liečbu a v neposlednom rade došlo k poklesu

počtu somatickyacutech buniekNa zaacutever chcem povedať že som sa pokuacutesil našim far-

maacuterom trochu objasniť veci v tejto zložitej teacuteme v ktorej sa predsa len trochu ťažšie orientuje Tyacutemito niekoľkyacutemi in-formaacuteciami som chcel pomocirccť pri rozhodovaniacute sa či použiť nejakyacute priacutepravok proti mykotoxiacutenom Keď použiť potom akyacute a hlavne kedy Na tieto otaacutezky nie je ľahkaacute odpoveď a vedia ju len skutočne erudovaniacute vyacuteživaacuteri Naša spoločnosť vaacutem vie ponuacuteknuť perfektneacute analyacutezy z vlastnyacutech laboratoacuteriiacute ich interpretaacuteciu a tiež poradenstvo

Sledovaniacutem času prežuacutevania mocircžete zistiť probleacutemoveacute kravy

Pre

žuacuteva

nie

- min

de

ň

700

600

500

400

300

200

100

0-20 -16 -12 -8 -4 0 4 8 12 16 20 24 28 32 36 40

Dni od otelenia

19

maximaxiinfoaugust 2015

zdravie bachora Podľa nedaacutevnej štuacutedie na kanadskej Uni-verzite v Guelphe kravy ktoryacutem podaacutevali vyacuteživovyacute doplnok obsahujuacuteci živeacute kvasnice s cieľom predĺžiť prežuacutevanie (570 oproti 540 minuacutetam denne) sa zniacutežili teploty v bachore čo naznačovalo zlepšeneacute Ph a tendenciu produkovať mlieko s vyššiacutem obsahom tuku (371 oproti 355 percenta)

Prežuacutevanie a komfort kraacutevV štuacutedii vypracovanej na Univerzite British Columbia

sa matrace pri voľnom ustajneniacute pokryacutevali s nulovou jed-nokilovou alebo osemkilovou podstielkou z drevnyacutech piliacuten Kravy straacutevili o 15 hodiny poležiačky menej času a menej času iba postaacutevaniacutem keď mali na ležovisku viac podstielky Čudujete sa že hrubšia vrstva podstielky kravaacutem vyhovu-je Čo keby ste urobili test Skuacuteste dva tyacuteždne podstielať kravaacutem hrubšiu vrstvu piliacuten a pozorovať či sa zvyacuteši priacutejem krmiva a produkcia mlieka Ak maacutete monitory prežuacutevania možno zistiacutete tak ako to zistili aj vyacuteskumniacuteci v štuacutedii že čas ležania a dĺžka prežuacutevania suacute priamo uacutemerneacute

Kravy by mali predovšetkyacutem robiť štyri veci daacutevať mlie-ko žrať piť a ležať Našim cieľom je manažovať časovyacute plaacuten jednotlivyacutech činnostiacute tak aby vyacutesledkom bola maxi-

maacutelna produkcia Neadekvaacutetny čas na odpočiacutevanie a pre-žuacutevanie je často zapriacutečinenyacute situaacuteciou keď kravy straacutevia vyše troch hodiacuten denne v dojaacuterni a v čakaacuterni V inej štuacutedii sa piacuteše o tom že kravy v maštali preplnenej o 30 percent prežuacutevali o 25 percent menej ako kravy ktoreacute dostaacutevali rovnakeacute kŕmne daacutevky v nepreplnenej maštali

Vždy keď kravu premiestnite na ineacute miesto prežiacuteva menšiacute stres najmauml keď sa dostane do ineacuteho sociaacutelneho prostredia Stres znižuje priacutejem sušiny zvyšuje metabolic-keacute probleacutemy a mobilizuje tvorbu tuku V jednom vyacuteskume sa zistilo že preskupovanie zasušenyacutech zvierat sa preja-vilo v skraacuteteniacute času na prežuacutevanie o 9 percent na jeden až dva dni Mnoheacute noveacute hospodaacuterske stavby suacute projektovaneacute tak aby sa presun kraacutev minimalizoval Zmeny v prežuacuteva-niacute vaacutem pomocircžu vyhodnotiť strateacutegie preskupovania a určiť najmenej stresujuacutecu možnosť

Prežuacutevanie a obdobie prechoduDĺžka prežuacutevania sa daacute využiť aj ako manažeacutersky naacute-

stroj na identifikaacuteciu kraacutev ktoreacute suacute kraacutetko pred oteleniacutem V tomto obdobiacute sa čas prežuacutevania skraacuteti o približne 70 per-cent zvyčajnej dĺžky Ale ja ako vyacuteživaacuterka chcem vedieť či kŕmna daacutevka pre toto obdobie a manažment bude zna-menať ryacutechly a trvalyacute naacutevrat k štandardneacutemu prežuacutevaniu Zdraveacute kravy zvyacutešia čas prežuacutevania o 50 minuacutet denne po-čas prveacuteho tyacuteždňa po oteleniacute

Pre kravy ktoreacute buduacute mať metabolickeacute probleacutemy je ty-pickeacute že majuacute v prvom tyacuteždni laktaacutecie kratšie časy prežuacute-vania V jednej talianskej štuacutedii (Soriana a kol pozri ob-raacutezok ) z roku 2012 kravy ktoreacute pred oteleniacutem prežuacutevali menej prežuacutevali menej aj po oteleniacute Mali totiž vyššie hla-diny plazmy BHBA v prvyacutech troch tyacuteždňoch po oteleniacute čo naznačuje zvyacutešeneacute riziko ketoacutezy

Ak uvažujete o použiacutevaniacute monitorov prežuacutevania na šľachtenie a individuaacutelne manažovanie kraacutev nezabudnite ich ineacute vyacutehody ktoreacute oceniacutete nielen vy ale aj vaacuteš vyacuteživaacuter

Hoardacutes Dairyman Brittany Sweeney a Tom Overton

Spomedzi mnohyacutech vyacuteziev ktoryacutem čelia kravy v obdobiacute telenia uacutebytok kalcia potrebneacuteho na tvorbu mlieka je pre ne najvaumlčšou vyacutezvou Aby mohli zaacutesobovať vemeno kalciom pre vytvaacuteranie kolostra musia prinajmenšom zdvojnaacutesob-niť množstvo kalcia ktoreacute v priebehu jedneacuteho dňa dodaacutevajuacute vyviacutejajuacutecemu sa plodu Deje sa to uvoľňovaniacutem kalcia ulo-ženeacuteho v kostiach a jeho absorpciou z kŕmnych daacutevok

U takmer polovice kraacutev dochaacutedza k poklesuMnoho kraacutev nedokaacuteže splniť tuacuteto požiadavku v docircsled-

ku čoho suacute postihnuteacute rocircznym stupňom zdravotnyacutech ťaž-

kostiacute z ktoryacutech sa najčastejšie vyskytuje mliečna horuacutečkaCharakteristickyacutem priacuteznakom je tzv bdquouľahnutaacute kravaldquo stav spocircsobenyacute nedostatkom kalcia potrebneacuteho pre činnosť svalstva Mliečna horuacutečka predstavuje riziko vzniku niekoľ-kyacutech ďalšiacutech ochoreniacute a ohrozuje i buduacutecu dojivosť V USA sa vyacuteskyt mliečnej horuacutečky podarilo zniacutežiť pod 5 percent vďaka uacutespešnej implementaacutecii preventiacutevnych postupov

Zaacuteroveň sa však zistilo že u 47 percent kraacutev na druhej a ďalšej laktaacutecii a u 25 percent jaloviacutec došlo k zniacuteženiu hladiny kalcia v krvi pod normaacutelnu hranicu pričom zvierataacute nemali žiadne klinickeacute priacuteznaky mliečnej horuacutečky (subkli-nickej hypokalceacutemie) Otaacutezka znie trpia subklinicky hypo-kalcemickeacute kravy rovnakyacutemi ťažkosťami ako tie s klinickou

Rozpoznajte kravy s nedostatkom kalciaDiagnostickeacute naacutestroje umožňujuacute zistiť ako suacute na tom kravy s hladinou kalcia Monitorovanie subklinickej hypokalceacutemie na uacuterovni staacuteda i jeho jedincov naacutem uľahčuje spraacutevne sa rozhodovať

20

maximaxiinfoaugust 2015

mliečnou horuacutečkou Ak aacuteno ako meriame na farmaacutech hla-dinu kalcia u čerstvo otelenyacutech kraacutev aby sme mohli pod-niknuacuteť preventiacutevne kroky na zamedzenie dlhodobyacutech škocircd spocircsobenyacutech niacutezkou hladinou kalcia v krvi

Vyacuteskum v poslednyacutech rokoch priniesol presvedčiveacute docirc-kazy o tom že subklinicky hypokalcemickeacute kravy nielen-že podstupujuacute vaumlčšie riziko že buduacute mať ďalšie zdravotneacute probleacutemy ale majuacute aj zniacuteženuacute produkciu mlieka a zhoršeneacute reprodukčneacute schopnosti Ukaacutezalo sa že kravy so subkli-nickou hypokalceacutemiou mali zvyacutešeneacute riziko ochorenia na metritiacutedu zhoršenyacute energetickyacute status a tendenciu one-skorenej gravidity v porovnaniacute s kravami ktoreacute si udržiavali kalcium v krvi bezprostredne po oteleniacute

Na 55 staacutedach sa merala hladina kalcia v krvi tyacuteždeň po oteleniacute pričom sa zistilo že staacuteda s vyššiacutem vyacuteskytom sub-klinickej hypokalceacutemie mali v prvyacute testovaciacute deň zniacuteženuacute produkciu o 418 kg mlieka A pri prvej inseminaacutecii mali aj 30 percentnuacute redukciu v zabrezaacutevaniacute v porovnaniacute so staacute-dami s nižšiacutem vyacuteskytom Je zrejmeacute že taacuteto choroba maacute pre kravu trvaleacute naacutesledky Probleacutem spočiacuteva v tom že postih-nuteacute zvierataacute nejavia žiadne vonkajšie priacuteznaky ochorenia ktoreacute sa daacute zistiť iba meraniacutem kalcia v krvi

Postihnutie ktoreacute nevidieťMožnosť identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacute-

miou na farme by chovateľom umožnilo začať cielenuacute tera-piu s naacutehradami kalcia hneď po diagnostikovaniacute Zaacuteroveň by to umožnilo monitorovať preventiacutevnu vyacuteživovuacute strateacute-giu v obdobiacute zasušenia ako aj poskytnuacuteť naacutestroj na rieše-nie probleacutemov keď kravy nespĺňajuacute očakaacutevaneacute produkčneacute i reprodukčneacute ciele

Stav kalcia kravy po oteleniacute sa daacute vyhodnotiť mera-niacutem celkoveacuteho množstva kalcia v krvi alebo zlomku kal-cia ktoryacute sa ionizuje v priebehu 48 hodiacuten po oteleniacute čo je čas kedy kalcium v krvi dosahuje najnižšiu hodnotu Druhyacute spocircsob sa považuje za lepšiacute pretože to je ryacutechlo dostupnaacute forma pre zistenie funkciiacute ako kontrakcia svalov

Avšak ionizovaneacute kalcium sa ťažko meria presne a preto sa bežne meria celkoveacute kalcium v krvi (to zahŕňa i kalcium ktoreacute sa viaže na ineacute komponenty krvi a nie je

k dispoziacutecii) Subklinickaacute hypokalceacutemia sa diagnostikuje pri celkovej hladine v krvi pod 80 mgdl Najnovšie vyacuteskumy hovoria že korektnejšia hodnota sa mocircže bliacutežiť k hranici 85 mgdl Dospelo sa k nej na zaacuteklade vyacuteskytu inyacutech zdra-votnyacutech probleacutemov a poklesu produkcie neskocircr v laktaacutecii

Stanovte hladinu kalcia priamo na farmeVyacuteskum v našom laboratoacuteriu mal za cieľ prebaacutedať rocircz-

ne metoacutedy na vyhodnotenie stavu kalcia u kraacutev v dňoch po oteleniacute Hlavnou uacutelohou bolo však posuacutediť naacutestroj ktoryacute by mohol priamo na farme identifikovať kravy so subklinickou hypokalceacutemiou ako aj porovnať merania ionizovaneacuteho a celkoveacuteho kalcia a určiť ich relatiacutevnu hodnotu odraacutežajuacutecu stav kalcia u kravy

Merania celkoveacuteho množstva kalcia v krvi sa tradične vykonaacutevajuacute v diagnostickom laboratoacuteriu Ale okrem mera-nia vyacuteskytu subklinickej hypokalceacutemie v staacutedach labora-toacuterne postupy sa nedajuacute aplikovať priamo v tereacutene Ukaacutezalo sa že pre farmaacuterov najvhodnejšiacute priacutestroj je chemickyacute ana-lyzaacutetor IDEXX Vet test pretože sa jednoducho obsluhuje a meranie kalcia v krvi je menej naacutekladneacute ako v laboratoacuteriu

Vyacutesledky merania na vzorkaacutech viacnaacutesobnyacutech rodičiek sa takmer neliacutešili od laboratoacuternych meraniacute Aby sa dosiahla čo najlepšia zhoda hraničnyacute bod u analyzaacutetora sa musel

zvyacutešiť na 89 mgdl oproti diagnostickyacutem zariadeniam (80 mgdl) Po tejto uacuteprave analyzaacutetor IDEXX dokaacutezal kravy so sub-klinickou hypokalceacutemiou spoľahlivo diag-nostikovať

Subklinickaacute hypokalceacutemia je často sa vyskytujuacutece ochorenie s nezanedbateľ-nyacutem negatiacutevnym dopadom na zdravie produkciu a reprodukciu kraacutev

Naacutestroje ktoreacute merajuacute celkovuacute hladinu kalcia v krvi mocircžu na farme dať odpoveď na otaacutezku o stave čerstvo otelenyacutech kraacutev a monitorovať vyacuteskyt subklinickej hypokal-ceacutemie v staacutede Navyše ponuacutekajuacute možnosť objektiacutevneho preverenia preventiacutevnych strateacutegiiacute a cielenejšie použitie liečebnyacutech postupov aby kravy prekonali obdobie laktaacutecie v čo najlepšej kondiacutecii

21

maximaxiinfoaugust 2015

1Holko I 1Aacutervayovaacute M 23Tančin V 1Černek Ľ 1Salaj J 1Pospiacutešilovaacute D 1Supuka P1Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra2Katedra veterinaacuterskych discipliacuten FAPZ SPU Nitra3Uacutestav systeacutemov chovu šľachtenia a kvality produk-tov VUacuteŽV NPPC Nitra

SuacutehrnV obdobiacute rokov 2013 ndash 2014 bolo vyšetrenyacutech 633

štvrťkovyacutech vzoriek mlieka pochaacutedzajuacutecich zo 42 chovov zo zaacutepadneacuteho Slovenska Vzorky boli odobrateacute zo zvierat s klinickou alebo subklinickou mastitiacutedou Zo vzoriek bo-lo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Najvaumlčšiacute podiel z izolovanyacutech patogeacutenov predstavovali koagulaacuteza-negatiacutevne stafy-lokoky (359) nasledovaneacute Escherichia coli (148) Staphylococcus aureus (125) Streptococcus uberis (109) a Streptococcus agalactiae (58) Tyacutechto 5 naj-početnejšiacutech zaacutestupcov (416 kmeňov) bolo testovanyacutech na citlivosť voči 16 antibiotikaacutem zo skupiny peniciliacutenov cefalosporiacutenov tetracykliacutenov aminoglykozidov linkosami-dov ansamycinov sulfonamidov chinoloacutenov a inyacutech Cel-kovo 260 kmeňov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov bolo voči aminogly-kozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) cefalosporiacutenom I ge-neraacutecie a peniciliacutenom najmenej voči cefalosporiacutenom II--IV generaacutecie a chinoloacutenom Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacute-časne (multirezistencia) kde najvaumlčšiacute podiel reprezen-tujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (386 233 182)

UacutevodMastitiacuteda ndash zaacutepal mliečnej žľazy je považovanaacute za jed-

no z najdocircležitejšiacutech ochoreniacute dojniacutec negatiacutevne ovplyvňu-juacutecich produkciu mlieka a je jednou z hlavnyacutech indikaacuteciiacute pre použitie antibiotiacutek u tejto kategoacuterie zvierat Najčas-tejšou priacutečinou mastitiacuted suacute bakteriaacutelne infekcie vyvolaneacute jednyacutem z piatich najbežnejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a to Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae Streptococcus dysgalactiae Streptococcus uberis a rocircz-ne Gram - negatiacutevne bakteacuterie aj keď podľa odbornej lite-ratuacutery zaacutepal vemena mocircže spocircsobiť viac ako 130 rocircznych druhov mikroorganizmov

Rastuacuteci trend antibiotickej rezistencie bakteacuteriiacute predsta-vuje hrozbu ako v humaacutennej tak vo veterinaacuternej mediciacute-ne Z tohto docircvodu je sledovanie rezistencie patogeacutenov a komenzaacutelnych bakteacuteriiacute odporuacutečaneacute aj Medzinaacuterodnyacutem uacuteradom pre naacutekazy zvierat OIE Takyacuteto monitoring posky-tuje uacutedaje docircležiteacute pre terapeutickeacute rozhodnutia a zaacuteroveň

ukazuje trendy vo vyacutevoji rezistencie bakteacuteriiacute ktoreacute mocircžu byť zohľadneneacute pri regulaacutecii použitia jednotlivyacutech antimik-robiaacutelnych liečiv v praxi

V tejto praacuteci suacute sledovaneacute 2 ciele 1 Zistiť zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov mikroorganizmov ndash potenciaacutelnych pa-togeacutenov mliečnej žľazy z mlieka dojniacutec s klinickou resp subklinickou mastitiacutedou 2 Stanoviť antibiotickuacute rezisten-ciu najčastejšie sa vyskytujuacutecich patogeacutenov vemena

Materiaacutel a metodikaVzorky mlieka boli odobrateacute asepticky do sterilnyacutech

skuacutemaviek v objeme 10 ml a vo vychladenom stave do-praveneacute v ten istyacute deň do laboratoacuteria kde boli naacutesledne kultivovaneacute na živnyacutech pocircdach

Izolaacutety boli identifikovaneacute na zaacuteklade biochemickyacutech testov a ďalej testovaneacute na citlivosť voči 16-tim antibio-tikaacutem diskovou difuacuteznou metoacutedou podľa medzinaacuterodnyacutech štandardov CLSI

Vyacuteskyt najčastejšiacutech patogeacutenov mliečnej žľazy a ich antibiotickaacute rezistencia v obdobiacute rokov 2013 ndash 2014

Tabuľka 1 Prehľad patogeacutenov izolovanyacutech z mlieka dojniacutec v obdo-biacute 2013-14

Druh patogeacutenaPočet

izolaacutetov

(n=521)

Koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky (CoNS) 187 359

Escherichia coli 77 148

Staphylococcus aureus 65 125

Streptococcus uberis 57 109

Streptococcus agalactiae 30 58

Kvasinky 21 40

Enterococcus faecalis 17 33

Streptococcus viridans 9 17

Streptococcus spp 8 15

Streptococcus bovis 6 11

Micrococcus spp 5 lt10

Enterococcus durans 5 lt10

Enterococcus casseliformis 4 lt10

Lactococcus lactis 4 lt10

Pseudomonas spp 4 lt10

Streptococcus dysgalactiae 3 lt10

Corynebacterium spp 3 lt10

Bacillus spp 3 lt10

Proteus spp 2 lt10

Acinetobacter spp 2 lt10

Pasteurella multocida 2 lt10

Yersinia enterocolitica 2 lt10

Flavimonas oryzihabitans 2 lt10

Klebsiella pneumoniae 1 lt10

Serratia spp 1 lt10

Clostridium perfringens 1 lt10

22

maximaxiinfoaugust 2015

VyacutesledkyZo vzoriek bolo izolovanyacutech 521 bakteriaacutelnych kmeňov

pričom 177 vzoriek bolo negatiacutevnych Vyacutesledky kultivaacute-cie mikroorganizmov suacute uvedeneacute v Tabuľke 1 Zo 633 vzo-riek mlieka bolo celkovo izolovanyacutech 21 kmeňov kvasiniek a 500 kmeňov bakteacuteriiacute zaradenyacutech do 25 druhov Najčas-tejšie izolovanyacutem bakteriaacutelnym druhom boli koagulaacuteza--negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) nasledovaneacute E coli (148) S aureus (125) Str uberis (109) a Str aga-lactiae (58)

Vyacutesledky testovania antibiotickej rezistencie suacute zhrnuteacute v Tabuľke 2 Zo 416 testovanyacutech izolaacutetov bolo 260 (625) rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum pričom najvaumlčšiacute podiel rezistentnyacutech kmeňov bol u Str agalactiae (100) Str uberis (86) a E coli (79) Najviac rezistentnyacutech kmeňov všeobecne bolo voči streptomycinu a neomycinu ďalej voči cefalexinu a peniciliacutenu Najmenej rezistentnyacutech kmeňov bolo voči ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu a enrofloxacinu Celkovo 61 kmeňov (147) vykazovalo rezistenciu na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek suacutečasne (multire-zistencia) z čoho najvaumlčšiacute podiel reprezentujuacute Str uberis Str agalactiae a E coli (Obraacutezok 1)

Všeobecne najnižšia miera rezistencie bola zazname-nanaacute voči amoxiciliacutenu potencovaneacutemu kyselinou klavula-novou ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu potenco-vaneacutemu trimetoprimom a enrofloxaciacutenu

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval najvyššiu re-zistenciu voči streptomycinu neomyciacutenu (364 209) a kloxaciliacutenu (144) Medzi testovanyacutemi kmeňmi nebo-la zaznamenanaacute rezistencia voči amoxyciliacutenu tetracykliacutenu ceftiofuru cefquinomu rifaximiacutenu a enrofloxaciacutenu sulfame-toxazolu potencovaneacutemu trimetopriacutemom a enrofloxacinu

S aureus vykazoval navyššiu rezistenciu voči strep-tomyciacutenu a neomyciacutenu (446 215) a novobiocinu (154) Naopak neboli zaznamenaneacute žiadne kmene S aureus rezistetneacute voči amoxiciliacutenu amoxiciliacutenu potencova-neacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefquinomu rifaximinu sulfametoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

Str uberis vykazoval najvyššiu rezistenciu voči strepto-myciacutenu (789) kloxaciliacutenu (421) a rifaximinu (263) Často bola zaznamenanaacute aj rezistencia voči cefalexinu (228) a neomyciacutenu (140) Medzi testovanyacutemi kmeňmi Str uberis nebola zaznamenanaacute rezistencia voči linkomy-ciacutenu a enrofloxaciacutenu

Str agalactiae vykazoval najvyššiu rezistenciu voči ne-omyciacutenu a streptomyciacutenu (80 70) peniciliacutenu (233) a enrofloxaciacutenu (233) a žiadnu rezistenciu voči amoxici-liacutenu potencovaneacutemu kys klavulanovou ceftiofuru cefqui-nomu rifaximiacutenu a sulfametoxazolu + trimetoprim

Testovaneacute kmene E coli boli najviac rezistentneacute voči rifaximiacutenu (584) amoxiciliacutenu (454) amoxiciliacutenu po-tencovaneacutemu kys klavulanovou (221) streptomyciacutenu (351) a neomyciacutenu (247) Žiadna rezistencia E coli nebola zaznamenanaacute voči ceftiofuru cefquinomu sulfa-metoxazolu + trimetoprim a enrofloxaciacutenu

DiskusiaNajčastejšie sa vyskytujuacutecim patogeacutenom mliečnej žľazy

v našom monitoringu boli koagulaacuteza negatiacutevne stafylokoky CoNS (359) Čo sa tyacuteka etioloacutegie mastitiacuted CoNS patria do skupiny sekundaacuternych patogeacutenov a ich vyacuteznam mocircže stuacutepať pri cielenom tlmeniacute niektoreacuteho z primaacuternych patogeacute-nov Vo viaceryacutech krajinaacutech ktoreacute realizovali ozdravovacie programy suacute charakteristickeacute aj zmeny zastuacutepenia jednot-livyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad vo Fiacuten-sku bol v obdobiacute 1994 ndash 2001 zaznamenanyacute popri zniacuteženiacute vyacuteskytu S aureus suacutečasne naacuterast koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov Rovnakeacute trendy boli zaznamenaneacute v štuacutedii z americkeacuteho Wisconsinu v obdobiacute 1988 ndash 2001 Naproti tomu vo Flaacutemsku (Belgicko) suacute dominantneacute mastitiacutedne pa-togeacuteny Str uberis S aureus a pri klinickyacutech mastitiacutedach aj E coli V Nemecku mali najvyššiu prevalenciu Str agalac-tiae S aureus a Str uberis

Na Slovensku neexistujuacute rozsiahlejšie štuacutedie ktoreacute ma-pujuacute zastuacutepenie jednotlivyacutech druhov patogeacutenov mliečnej žľazy Napriacuteklad v praacuteci autorov Idris a kol (2013) v ktorej

vyšetrili 290 vzoriek mlieka z regioacutenu zaacute-padneacuteho Slovenska CoNS predstavovali 179 izolaacutetov a boli taktiež predominant-nyacutem patogeacutenom nasledovanyacutem E coli a S aureus čo je v zhode s našimi vyacutesledkami V predchaacutedzajuacutecej štuacutedii Foltysa a Kirch-nerovej (2005) bolo popiacutesaneacute zniacuteženie pre-valencie S aureus v rokoch 2001 ndash 2002 z 293 na 103 čo je porovnateľnaacute uacuteroveň ako sme zaznamenali v našej praacuteci (125)

CoNS nie suacute tak patogeacutennym druhom ako primaacuterne patogeacuteny vemena preto sa uplat-ňujuacute prevažne pri subklinickyacutech a chronic-kyacutech mastitiacutedach kde však mocircžu vyacuteznamne znižovať kvalitu mlieka Vyskytujuacute sa prevaž-ne u mladyacutech kategoacuteriiacute zvierat (prvocircstky) Ich vyacuteznam v poslednej dobe vzrastaacute a zaradi-li sa medzi nebezpečneacute patogeacuteny mliečnej žľazy

0

10

20

30

40

50

60

0

0

0

0

0

0

0

1 ATBgroup

Reziste

192

246

4

Koag negat s

2 ATBgroups

3 Agro

ncia na uveden

203

6

138

438

351

533

2

325

staf CoNS

ATBoups

4 ATBgroups

nyacute počet skupiacuten

590

0

1

14

233

0

286

1

Staph aureus

5 ATBgroups

n anbiok suacuteča

00

108

193

233156

26

Strept ub

K

6 ATBgroups

asne

00

0530

0

beris Strept

Koag negat staStaph aureu

Strept uStrep

E00

t agalacae

af CoNSusuberispt agalacaeEscherichia coli

Escherichia ccoli

Obraacutezok č1 Prehľad podielu () multirezistentnyacutech kmeňov izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy

23

maximaxiinfoaugust 2015

Zastuacutepenie E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted je pripiso-vaneacute hlavne hygiene prostredia dojniacutec Aj z tohto docircvodu je ich uacuteplnaacute eliminaacutecia problematickaacute V našej praacuteci sme zaznamenali zastuacutepenie E coli ako druheacute najčastejšie me-dzi izolovanyacutemi patogeacutenmi pričom testovaneacute kmene vyka-zovali často multirezistenciu voči antibiotikaacutem použiacutevanyacutem v liečbe mastitiacuted čo zvyšuje vyacuteznam tohto naacutelezu

Liečba a bohužiaľ aj prevencia mastitiacuted je na Slo-vensku zameranaacute predovšetkyacutem na aplikaacuteciu antibiotiacutek O tomto trende svedčiacute aj relatiacutevne vysokyacute podiel rezistent-nyacutech kmeňov (625) Vaumlčšie znepokojenie mocircže vyvolať vyacuteskyt tzv multirezistentnyacutech kmeňov (rezistentnyacutech na 3 a viac skupiacuten antibiotiacutek) ktoryacutech podiel predstavuje až 147 pričom z tohto podielu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute suacutečasne voči 5 až 6 skupinaacutem antibiotiacutek (S au-reus Str uberis) Na Slovensku sa v terapii pomerne často využiacutevajuacute preparaacutety na baacuteze neomyciacutenu streptomyciacutenu a novobiociacutenu Nami ziacuteskaneacute vyacutesledky ukazujuacute najvyššiu mieru rezistencie u S aureus praacuteve voči tyacutemto antibiotikaacutem (446 215 154) U CoNS a Str agalactiae pred-stavuje rezistencia voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu taktiež najvyššiacute podiel Pri Str uberis bola zaznamenanaacute okrem toho aj vysokaacute rezistencia voči kloxaciliacutenu (421) Cel-kovo je priaznivejšia situaacutecia v rezistencii voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru cefquinomu sulfametoxazolu+tri-metoprimu a enrofloxacinu kde bola zaznamenanaacute takmer 100 citlivosť u všetkyacutech stafylokokov aj streptokokov

Najčastejšiacute patogeacuten CoNS vykazoval celkovo 455 rezistentnyacutech kmeňov no len s malyacutem vyacuteskytom multire-zistencie (59) Okrem neomyciacutenu a streptomyciacutenu boli zaznamenaneacute aj kmene rezistentneacute voči kloxaciliacutenu a ce-falexiacutenu Podľa aktuaacutelnej literatuacutery CoNS boli druhyacutem najčastejšiacutem patogeacutenom pri subklinickyacutech mastitiacutedach vo

Šveacutedsku pričom 37 kmeňov bolo rezistentnyacutech voči pe-niciliacutenu Podobne ako v našej praacuteci boli najčastejšie izolo-vaneacute CoNS aj v štuacutedii z Južnej Koacuterei kde autori zazname-nali najvyššiu rezistenciu voči streptomyciacutenu a neomyciacutenu

S aureus vykazoval v našej praacuteci 100 citlivosť voči amoxiciliacutenu (AMX AMC) ceftiofuru a cefquinomu rifaxi-minu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enrofloxacinu re-zistencia voči peniciliacutenu bola 108 V praacutecach viaceryacutech šveacutedskych autorov bola citlivosť S aureus voči peniciliacutenom uspokojivaacute (do 10) naproti tomu v najnovšej štuacutedii reali-zovanej v Poľsku bola najvyššia rezistencia S aureus praacute-ve voči peniciliacutenu a to až 41 Ešte vyššiu mieru rezis-tencie S aureus voči peniciliacutenu (86) zaznamenali v Iraacute-ne Tieto rozdiely možno pripiacutesať jednak vyacuteberu antibiotiacutek v cielenej terapii mastitiacuted zaužiacutevanyacutech v danej krajine ale vyacuteznamnuacute mieru hrajuacute aj bdquoneantibiotickeacuteldquo metoacutedy prevencie mastitiacuted ktoreacute sa využiacutevajuacute najmauml v krajinaacutech s rozšiacuterenyacutem ekologickyacutem či integrovanyacutem systeacutemom poľnohospodaacuter-stva ku ktoryacutem patriacute aj Šveacutedsko Podľa niektoryacutech auto-rov aj samotnyacute prechod na ekologickyacute extenziacutevny systeacutem chovu dojniacutec štatisticky zniacuteži mieru rezistencie patogeacutenov vemena u tyacutech istyacutech zvierat

Antibiotickaacute rezistencia E coli je osobitnyacutem probleacutemom nakoľko sa nejednaacute o špecifickyacute patogeacuten mliečnej žľazy a na mastitiacutedach sa podieľa sekundaacuterne predovšetkyacutem pri akuacutetnych zaacutepaloch Vďaka všeobecne vysokej rezisten-cii však mocircže E coli spocircsobiť pri terapii mastitiacuted značneacute probleacutemy V našej štuacutedii sme zaznamenali až 79 podiel kmeňov rezistentnyacutech aspoň na jedno antibiotikum Rela-tiacutevne vysokyacute bol aj podiel multirezistentnyacutech kmeňov kto-ryacute predstavoval 182 Najvyššia miera rezistencie u nami testovanyacutech E coli bola voči rifaximiacutenu amoxiciliacutenu (AMX) a streptomyciacutenu (584 454 351) Podobne ako

Tabuľka 2 Antibiotickaacute rezistencia izolovanyacutech patogeacutenov mliečnej žľazy ( rezistentnyacutech)

AntibiotikumCoNS

(n=187)

Staphylococcusaureus (n=65)

Streptococcusuberis (n=57)

Streptococcusagalactiae

(n=30)

Escherichia coli (n=77)

AMX 35 454

AMC 35 221

CLOX 144 61 421 167 nt

PEN 59 108 105 233 nt

LEX 139 108 228 100 39

LEXKAN 112 108 228 100i 39

CEF 53

CEQ 53

TET 108 88 133 26

STR 364 446 789 700 351

NEO 209 215 140 800 247

LCM 48 108 67 nt

RIF 263 584

NVB 48 154 35 167 nt

SXT 53

EFX 233

Celkovo 260 z 416 izolaacutetov (625) bolo rezistentnyacutech aspoň na 1 ATB

24

maximaxiinfoaugust 2015

u ostatnyacutech izolovanyacutech druhov aj pri E coli bola rezisten-cia voči neomyciacutenu relatiacutevne vysokaacute (247) Najčastejšou multirezistenciou bola kombinaacutecia amoxiciliacuten (AMX AMC) streptomyciacuten neomyciacuten a rifaximin Najvyššia citlivosť tes-tovanyacutech E coli bola voči cefalexinu ceftiofuru cefquino-mu tetracykliacutenu sulfametoxazolu+trimetoprimu a enroflo-xaciacutenu Rezistencia Ecoli izolovanyacutech z mastitiacuted vo Šveacuted-sku bola iba 123 pričom dominovala rezistencia voči streptomyciacutenu podobne ako u naacutes V inej štuacutedii bolo rezis-tentnyacutech až 871 izolaacutetov E coli izolovanyacutech z čiacutenskych chovov pričom najvyššia rezistencia bola voči streptomy-ciacutenu (671) ampiciliacutenu (56) cefalotiacutenu (44) a tetra-cykliacutenu (48) a vaumlčšina kmeňov bola multirezistentnaacute Tie-to vyacutesledky čiastočne korelujuacute s našimi najmauml čo sa tyacuteka vysokeacuteho podielu rezistentnyacutech a multirezistentnyacutech E co-li ako aj rezistencie na streptomyciacuten Aj pri E coli je možneacute vysvetliť rozdiely v rezistencii systeacutemom chovu dojniacutec ako aj zaužiacutevanyacutemi antibiotikami pri tlmeniacute mastitiacuted

ZaacuteverVyacutesledky našej štuacutedie potvrdili trend rastuacutecej rezisten-

cie patogeacutenov mliečnej žľazy najmauml v podmienkach inten-ziacutevneho chovu dojniacutec Dominancia koagulaacuteza negatiacutevnych stafylokokov a E coli medzi pocircvodcami mastitiacuted sved-čiacute o cielenom potlaacutečaniacute špecifickyacutech patogeacutenov akyacutemi suacute S aureus čo však rieši probleacutem iba klinickyacutech mastitiacuted aj

to len čiastočne Najvyššiu mieru rezistencie všeobecne vykazovali patogeacuteny voči u naacutes najpoužiacutevanejšiacutem ami-noglykozidom (streptomyciacuten neomyciacuten) To svedčiacute o sys-teacutemovom zlyhaacutevaniacute paušaacutelnych priacutestupov v antibiotickej preskripcii a preventiacutevnej aplikaacutecii antibiotiacutek u zasušenyacutech dojniacutec Na druhej strane je možneacute konštatovať celkovuacute uspokojivuacute citlivosť voči potencovanyacutem peniciliacutenom cefalo-sporiacutenom 2 generaacutecie sulfonamidom a chinoloacutenom Vyacuteskyt multirezistentnyacutech kmeňov najmauml E coli mocircže spocircsobovať probleacutemy v terapii akuacutetnych mastitiacuted preto je potrebneacute pri ich vyššom vyacuteskyte klaacutesť vaumlčšiacute docircraz na hygienu prostre-dia K celkoveacutemu zlepšeniu by malo viesť aj upustenie od zaužiacutevanyacutech postupov antibiotickej prevencie mastitiacuted s vy-užitiacutem imunostimulaacutecie a podpory prirodzenej mikrofloacutery ve-mena V každom priacutepade je ale nevyhnutneacute zdiagnostikovať stav vyacuteskytu a rezistencie bakteriaacutelnych pocircvodcov mastitiacuted v konkreacutetnom chove a až naacutesledne rozhodnuacuteť o liečebnom či preventiacutevnom programe

Poďakovanie Vyacute s k u m p o d p o r e n yacute p r o j e k t o m bdquo M L I E K O č

26220220196ldquo na zaacuteklade podpory Operačneacuteho progra-mu Vyacuteskum a vyacutevoj financovanyacute z Euroacutepskeho fondu re-gionaacutelneho rozvoja V priacutepade ďalšiacutech informaacuteciiacute kontak-tujte Vetservis spol s r o Kalvaacuteria 3 949 01 Nitra Tel +421 376 519 742 e-mail vetservisvetservissk

Ing Peter Rafay člen Rady EDF za Slovenskuacute republiku

Každyacute rok sa v jednom z euroacutepskych miest konaacute vyacuteročnyacute kongres asociaacutecie euroacutepskych mliečnych farmaacuterov (European Dairy Farmers skraacutetene EDF) V roku 2015 sa farmaacuteri stre-tli po ocircsmich rokoch opaumlť v byacutevalom vyacutechodnom bloku v ne-meckom meste Rostock Osemdesiat paumlť dniacute po paacutede kvoacutety sa 24 juacutena 2015 v Nemecku zišiel doteraz rekordnyacute počet 370 farmaacuterov a ich spolupracovniacutekov aby spolu absolvovali odbor-neacute prednaacutešky a formaacutelne či neformaacutelne stretnutia na farmaacutech

Z kongresu EDF

25

maximaxiinfoaugust 2015

svojich kolegov Slovensko malo na kongrese štrnaacutesť zaacutestupcov z poľnohospodaacuterskych podnikov a Slovenskeacuteho zvaumlzu prvo-vyacuterobcov mlieka ktoryacute pocircsobiacute ako Naacuterodnaacute pobočka EDF Teacute-ma tohtoročneacuteho kongresu bola bdquo25 rokov podnikania staacutele s pohľadom dopreduldquo Trojdňovyacute intenziacutevny odbornyacute program začala v mestskej Stadthalle Dr Birthe Lassen z Thuumlnen Insti-tute predstaveniacutem suacutečasneacuteho stavu nemeckeacuteho poľnohospo-daacuterstva Vo svojej prednaacuteške zhrnula kľuacutečoveacute fakty o nemeckej produkcii Podľa jednotlivyacutech regioacutenov porovnaacutevala produkciu mlieka veľkosť staacuted plemenneacute zloženie staacuted podiel pasienkov a ornej pocircdy a podobne Nemeckiacute farmaacuteri z EDF pokračovali prednaacuteškami o vyacutevoji poľnohospodaacuterstva vo vyacutechodnom Ne-mecku za poslednyacutech 50 rokov a o tom ako tieto zmeny vytvorili zaacuteklad ich suacutečasneacuteho podnikania Zaujiacutemavuacute prezentaacuteciu mal Dr Jeremy Hill z Austraacutelie prezident Svetovej federaacutecie produ-centov mlieka ktoryacute hovoril o buduacutecnosti globaacutelneho mliečneho sektora v suacutevislosti so zvyšovaniacutem dopytu po potravinaacutech

Ďalšiacute deň pokračoval workshopmi Ich hlavnou teacutemou suacute vždy porovnania naacutekladov na vyacuterobu mlieka medzi farmaacutermi členmi EDF Pri porovnaniacute farmaacuteri diskutujuacute v malyacutech skupi-naacutech analyzujuacute slabeacute a silneacute straacutenky svojich podnikov a na-vrhujuacute riešenia Ako doplnkoveacute workshopy hostitelia ponuacutekli teacutemy Produkcia krmoviacuten pre ziskovuacute mliečnu farmu Rozvoj podnikania rodinnyacutech firiem a Personaacutelny treacutening Po doobed-nom programe nasledovali naacutevštevy fariem v okoliacute Vyacutechodo-nemeckiacute farmaacuteri predstavili 6 fariem ktoreacute vznikli na zaacutekladoch poľnohospodaacuterskych družstiev Predstavovali konkreacutetne priacutebe-

hy spoločnyacutech socialistickyacutech hospodaacuterstiev ich transformaacuteciu po roku 1989 na suacutekromneacute firmy a ich rozvoj do dnešnej podo-by modernyacutech vysoko produkčnyacutech fariem Farmy ktoreacute sme videli mali v priemere 966 kusov kraacutev (od 400 do 2250) s prie-mernou uacutežitkovosťou 10021 kg ECM mlieka Priemernuacute vyacuteme-ru mali 1084 ha so 49 percentnyacutem podielom prenajatej pocircdy Čo sa tyacuteka ekonomickyacutech ukazovateľov mali navštiacuteveniacute far-maacuteri v porovnaniacute s priemerom EDF takmer rovnakuacute priemernuacute realizačnuacute cenu mlieka na uacuterovni 3918 centov za kg Naacuteklady na kg mlieka však mali na uacuterovni 3512 centov čo je o 1255 centov menej ako je priemer farmaacuterov EDF Priame naacuteklady na vyacuterobu mlieka majuacute na uacuterovni 1755 centov oproti 1960 centov priemeru EDF

Pri prezentaacuteciaacutech svojich podnikov farmaacuteri poukazovali na zvyšovanie efektivity ktoruacute dosahujuacute zvyšovaniacutem koncentraacutecie kraacutev modernizaacuteciou ustajňovaciacutech technoloacutegiiacute dojaacuterniacute zvyšo-vaniacutem produktivity praacutece Množstvo nadojeneacuteho mlieka na jed-nu odpracovanuacute hodinu maacute šesť navštiacutevenyacutech fariem v prie-mere 232 kg ECM pričom farma s počtom zvierat 2250 mala toto čiacuteslo na uacuterovni 328 kg ECM V buduacutecnosti svojich fariem farmaacuteri vidia zvyšovanie stavov kraacutev a efektivity vyacuteroby mlie-ka V suacutečasnosti sa tak ako v celej Uacutenii aj farmaacuteri v Nemecku pasujuacute s niacutezkymi vyacutekupnyacutemi cenami mlieka a požadujuacute feacuterovuacute cenu ktoraacute je podľa nich na uacuterovni 50 centov za kg

Kongres hostitelia ukončili spoločenskyacutem večerom v leto-visku Warnemuumlnde Počas večera odovzdali vlajku EDF far-maacuterom z Francuacutezska kde sa bude konať kongres buduacuteci rok

26

maximaxiinfoaugust 2015

Hoardacutes Dairyman Frank Welcome DVM

Farmaacuter maacute vo svojom staacutede k dispoziacutecii celyacute rad naacute-strojov aby dosiahol lepšie vyacutesledky v kvalite mlieka ako aj v starostlivosti o zdravie vemena Niektoreacute z nich suacute noveacute ineacute už znaacuteme ale všetky mocircžu poskytnuacuteť cenneacute informaacutecie a pomoc

Diagnoacuteza klinickej mastitiacutedy sa zakladaacute na zisteniacute ne-štandardneacuteho vzhľadu mlieka Už preskuacutemaniacutem vzorky z prvyacutech odstrekov sa dajuacute identifikovať obsiahnuteacute pa-togeacuteny čo uryacutechli rozhodovanie o spocircsobe liečby čiacutem sa znižuje použitie antibiotiacutek a riziko reziacuteduiacute

Diagnoacuteza subklinickej mastitiacutedy je problematickejšia pretože mlieko je na pohľad normaacutelne no pritom maacute zvyacute-šenyacute počet somatickyacutech buniek Vo vaumlčšine staacuted suacute kravy so subklinickou infekciou hlavnyacutem zdrojom somatickyacutech buniek v mlieku určenom na predaj

Subklinickuacute mastitiacutedu je možneacute diagnostikovať niekoľ-kyacutemi spocircsobmi vraacutetane priameho merania uacuterovne somatic-kyacutech buniek (SB) NK test poskytuje uacutečinnyacute naacutestroj pomaacute-hajuacuteci pri identifikaacutecii podozrivyacutech štvrtiek

VyšetrenieNK test je jednoduchyacute relatiacutevne lacnyacute a ryacutechly test na

mastitiacutedu Ziacuteskanyacute uacutedaj reprezentuje hladinu SB v mlie-ku z jednotlivyacutech štvrtiek Spocircsob testovania je nenaacuteroč-nyacute a personaacutel v dojaacuterni ho po kraacutetkom zaacutecviku spoľahlivo zvlaacutedne Je však potrebneacute aby si producenti mlieka boli vedomiacute aj limitov NK testu a aby aj spraacutevne aplikovali roz-hodnutia prijateacute na zaacuteklade tyacutechto vyacutesledkov

NK test maacute celuacute škaacutelu praktickyacutech použitiacute V kritic-kej situaacutecii keď sa riskuje že farmaacuter stratiacute trh alebo priacute-de o priacuteplatky za kvalitu tento test sa daacute využiť na kon-trolu podozrivyacutech zvierat alebo štvrtiek Pozitiacutevne mlieko zo štvrtiek s vysokyacutem počtom SB sa potom nedostane do zberneacuteho tanku

V mnohyacutech staacutedach sa test použiacuteva na skriacutening čer-stvo otelenyacutech a aj zasušenyacutech kraacutev či nemajuacute subklinickuacute infekciu Taacuteto informaacutecia je užitočnaacute pri ďalšom vyhodno-

covaniacute (kultivaacutecii vyradenia zo staacuteda selektiacutevne ošetrenie zasušenyacutech kraacutev alebo rozšiacuterenuacute liečbu) Je docircležiteacute aby chovatelia vedeli že isteacute percento (0 až 20) kraacutev vybratyacutech na odobratie vzorky na bakteriaacutelnu kultivaacuteciu na zaacuteklade vyacutesledkov NK testu nebuduacute pozitiacutevne

Jednyacutem z docircvodov negatiacutevneho vyacutesledku je že sa ne-preukaacuteže infekcia organizmu ako sa často staacuteva v priacutepade infekcie stafylokokom aureus Inou priacutečinou je že infekcia bola eliminovanaacute avšak škoda spocircsobenaacute na žľaze je roz-siahla a spocircsobuje chronickyacute zaacutepal Neodporuacuteča sa aby sa vyacutesledky NK testu využili na začatie špecifickej liečby po-kiaľ nie je znaacutemy konkreacutetny patogeacuten

VodivosťMastitiacutedne mlieko maacute vyššiu elektrickuacute vodivosť ako

normaacutelne mlieko Sniacutemače vodivosti suacute už suacutečasťou mno-hyacutech dojacich systeacutemov ako i zariadeniacute pre ručneacute dojenie Zmena elektrickej vodivosti je jednyacutem z prvyacutech priacuteznakov spojenyacutech s novou infekciou

Dojacie systeacutemy udaacutevajuacute vodivosť mlieka od každej kravy a porovnaacutevajuacute ju s vodivosťou pri nasledujuacutecom do-jeniacute Ak odchyacutelka presahuje nastavenuacute uacuteroveň a nespĺňa normu kravu označiacute ako potenciaacutelny priacutepad mastitiacutedy

Pozitiacutevna indikaacutecia zvyacutešenej elektrickej vodivosti u nie-ktoreacuteho zvieraťa je impulzom pre jeho ďalšie sledovanie (telesnaacute teplota a prehliadka vemena) no nie signaacutelom pre okamžituacute liečbu Vodivosť mlieka sa nepovažuje za uži-točnyacute test pre identifikaacuteciu chronickyacutech subklinickyacutech infekciiacute

Technika mocircže uryacutechliť rozhodovanie Niektoreacute farmy investovali do zariadenia ktoreacute sa daacute

využiť priamo na meranie štvrtiek alebo uacuterovne SB kravy Tieto zariadenia sa liacutešia cenou i presnosťou merania ale pomocircžu uryacutechliť rozhodovanie o ďalšom postupe pretože vyacutesledky suacute k dispoziacutecii v priebehu niekoľkyacutech minuacutet

Pri zvažovaniacute kuacutepy je dobreacute poradiť sa s veterinaacutermi aby ste boli lepšie informovaniacute do akej miery mocircžu zlepšiť program zdravia vemena

RozriedenieNajdocircležitejšiacute faktor ovplyvňujuacuteci SB mlieka zo štvrťky

kravy alebo staacuteda je jej infekčnyacute status štvrtiacute Reakcia so-matickyacutech buniek infikovanej kravy bude zaacutevisieť do istej miery na priacutetomnom patogeacutene Zvierataacute infikovaneacute zaacutevaž-nejšiacutemi patogeacutenmi (Streptococus agalctiae Staphylococ-cus aureus streptokoky z okolia) produkujuacute priemernyacute po-čet SB vyššiacute ako 600 000 buniek ml

Je docircležiteacute aby sme vedeli že počet somatickyacute buniek jednotlivej kravy je suacutečinom merania SB mlieka zo všet-kyacutech štyroch štvrtiek Počet infikovanyacutech štvrtiek ako aj celkovaacute produkcia mlieka suacute docircležiteacute faktory ktoreacute je po-trebneacute zhrnuacuteť ak chceme pomocou SB presne klasifiko-vať kravu ako infikovanuacute Riediaci efekt normaacutelneho mlieka mocircže bdquozamaskovaťldquo infekciu jednotlivej štvrťky

Zdravie vemena

27

maximaxiinfoaugust 2015

Pojem genomika už nie je novyacute

Vyacutesledky vzoriek SB z viaceryacutech štvrtiek ukaacutezali že prahovaacute hodnota 200 000 buniekml je primeranaacute pre rozliacute-šenie infikovanyacutech kraacutev od neinfikovanyacutech

Kultivaacutecia a rozmeryKultivaacutecia mlieka z jednotlivyacutech štvrtiek pridaacuteva ďalšiacute

rozmer do vyhodnocovania zdravia vemena a programov

kontroly mastitiacutedy najmauml vtedy ak je taacuteto informaacutecia kom-binovanaacute so SB a uacutedajmi z klinickej mastitiacutedy Odoberanie vzoriek pre akyacutekoľvek prebiehajuacuteci program vyžaduje uacutečasť veterinaacutera ako aj manažmentu staacuteda

Individuaacutelne kultuacutery poskytujuacute ďalšiu metoacutedu diagnos-tikovania mastitiacutedy Samotneacute kultuacutery naacutem indikujuacute aktiacutevny patogeacuten a mali by pomocirccť pri voľbe liečebneacuteho postupu

No možnosť falošneacuteho pozitiacutevneho vyacutesledku spocircsobe-neacuteho kontaminaacuteciou vzorky organizmami nachaacutedzajuacutecimi sa v kanaacutelikoch ceckov na povrchu ceckov alebo v bez-prostrednom okoliacute vzorky mocircžu ovplyvniť spraacutevnosť zaacuteve-rov Infikovaneacute zviera ktoreacute bežne nemaacute patogeacuteny mocircže mať negatiacutevne vyacutesledky kultivaacutecie Ako sme už spomenu-li vyššie i vyacutesledky kultivaacutecie jednotlivyacutech kraacutev mocircžu mať oveľa vaumlčšiacute vyacuteznam keď sa skombinujuacute s vyacutesledkami SB Dokonca i vyacutesledok kde pri kultivaacutecii nebol zaznamenanyacute naacuterast patogeacutenov mocircže vyacuteznamne ovplyvniť rozhodnutia o liečbe a manažmente pozitiacutevnym spocircsobom

O terapii kraacutev s mastitiacutedou rozhodujte na zaacuteklade pod-loženyacutech uacutedajov Použiacutevanie kombinaacutecie diagnostickyacutech techniacutek poskytne ekonomickuacute vyacutehodu tyacutem farmaacutem ktoreacute kladuacute docircraz na optimalizaacuteciu kvality mlieka a zdravie ve-mena

Ing Soňa Krebsovaacute SLOVENSKEacute BIOLOGICKEacute SLUŽBY as Banskaacute Bystrica

Pojem genomika alebo genomickeacute hodnotenie sa už u naacutes udomaacutecnil a nie je viac veľkou neznaacutemou Ako každaacute novinka aj genomika zažila prvotnuacute nedocircveru v niektoryacutech priacutepadoch priam odsuacutedenie opatrneacute skuacutešanie a naacutesledne po opakovanom overeniacute buacuterlivyacute rozvoj Zaacutekladneacute princiacutepy využiacutevania genomickyacutech byacutekov (starostlivyacute vyacuteber využiacuteva-nie vaumlčšej skupiny genomikov pre rozloženie rizika ) suacute už všetkyacutem docircverne znaacuteme

V priebehu niekoľkyacutech rokov (prviacute genomickiacute byacuteci sa začali využiacutevať pred 6 rokmi) sa dramaticky zmenil naacutehľad chovateľov na celom svete Dnes naacutejdeme staacuteda kto-reacute vo svojom šľachtiteľskom programe využiacutevajuacute vyacutelučne alebo prevažne genomickyacutech byacutekov a dosahujuacute uacutespechy Najvyacuteraznejšiacute trend využiacutevania genomikov je v Severnej Amerike zaacutepadnaacute Euroacutepa je o niečo konzervatiacutevnejšia Na Slovensku využiacutevanie genomickyacutech byacutekov stojiacute na rozhraniacute medzi situaacuteciou v Euroacutepe a trendom v Amerike Tento rok sa daacute predpokladať že v populaacutecii čiernych holsteinskyacutech zvierat dosiahneme hranicu 50 genomikov u simentaacutel-skych zvierat a červeneacuteho holsteina sa k tejto hranici po-maly bliacutežime

Aj keď histoacuteria genomiky na Slovensku je ešte o nie-čo kratšia ako vo svete aj u naacutes bolo niekoľko vyacuteraznyacutech medzniacutekov Ako prveacute sa u naacutes začali využiacutevať genomickeacute daacutevky z dovozu a liacutezingoviacute genomickiacute byacuteci Z tyacutechto byacutekov

GLAMOUR CARLO-ET (MOGULx ROBUSTx PLANET)

28

maximaxiinfoaugust 2015

mocircžeme spomenuacuteť napriacuteklad byacuteka menom CHASE ktoryacute bol u naacutes veľmi populaacuterny už ako genomik a dosiahol aj vyacute-borneacute preverenie na dceacuterach Bohužiaľ po jeho plnom pre-vereniacute bolo veľmi ťažkeacute zabezpečiť pre našich chovateľov dostatok inseminačnyacutech daacutevok vzhľadom na zvyacutešenyacute dopyt zo zahraničia o cenaacutech ani nehovoriac Vyacutevoj pokračoval a genomickeacute hodnoty sa naďalej spresňovali a k dispoziacutecii boli staacutele noveacute a presnejšie chipy V tomto obdobiacute vznikali prveacute možnosti na naacutekup genomickyacutech byacutekov s hodnotami spočiacutetanyacutemi na US baacutezu aj v Euroacutepe Jednyacutem z našich pr-vyacutech vlastnyacutech genomickyacutech byacutekov je KOEPON 7799 KA-PO Ku KAPOvej popularite okrem jeho vyacutebornyacutech hodnocirct prispel určite aj fakt že je synom slaacutevneho Freddieho kto-ryacute z veterinaacuternych docircvodov u naacutes nemohol byť použiacutevanyacute a teda KAPO vhodne zaplnil praacutezdne miesto Navyše KA-PO maacute veľmi dobreacute vyacutesledky zabrezaacutevania a za pozornosť určite stojiacute aj skutočnosť že to bol naacuteš prvyacute byacutek ktoryacute sa umiestnil v americkej TOP 100 ndash siacutece len podľa bielkoviacuten a aj to len na 97 mieste ale kto kedy čakal že firma zo Slovenska bude mať byacuteka s takyacutemto postaveniacutem

Uacuteplneacute otvorenie genomickeacuteho hodnotenia na US baacutezu naacutem umožnilo intenziacutevnejšiacute naacutekup mladyacutech byacutekov a potvr-denie plemennyacutech hodnocirct prvyacutech u naacutes využiacutevanyacutech ge-nomikov upevnilo docircveru našich chovateľov v toto hodno-tenie ndash zaacuteujem o využiacutevanie genomickyacutech byacutekov raketovo narastal

Druhyacutem vyacuteznamnyacutem miacuteľnikom na ceste genomiky na Slovensku bol určite CARLO Carlo bol nakuacutepenyacute pros-tredniacutectvom online aukcie nie ako konkreacutetny byacutek ale len ako bdquomačka vo vrecildquo ndash ako praacutevo prveacuteho vyacuteberu zo skupiny troch mladyacutech byacutekov bez znaacutemych genomickyacutech hodnocirct

Pri najbližšom vyacutepočte ziacuteskala celaacute skupina byacutekov vyacutebor-neacute vyacutesledky no CARLO ich vyacuterazne prevyšoval a tak voľba bola jednoduchaacute Okamžite od svojho uvedenia na trh bol CARLO veľmi populaacuterny nie len na domaacutecom trhu ale aj v zahraničiacute Mimoriadny obsah zložiek vynikajuacuteci produkč-nyacute život a vyacuteborneacute končatiny a vemenaacute suacute predsa znaky ktoreacute určite zaujmuacute každeacuteho chovateľa

Genomika priniesla aj možnosť ponuacuteknuť inseminačneacute daacutevky na zahraničneacute trhy keď okrem tradičnyacutech vyacutevozov na vyacutechod a na Balkaacuten sme prenikli na naacuteročneacute trhy v ple-menaacutersky vyacuteznamnyacutech krajinaacutech popri 11 000 daacutevkach vy-vezenyacutech do Ruska 10 000 do Mongolska 4 500 do Srb-ska a 6 000 na Ukrajinu sme vyviezli viac ako 70 000 daacute-vok na zaacutepad - do Holandska Belgicka Nemecka Poľska Česka Maďarska Francuacutezska Daacutenska Talianska Veľkej Britaacutenie a Iacuterska kde mali chovatelia zaacuteujem najmauml o tyacutechto byacutekov CARLO KAPO MYRACHIP SUNSET EVAN

V tomto roku sa uskutočnilo niečo o čom sme sa v mi-nulosti neodvažovali ani sniacutevať - zrealizovať prvyacute vyacutevoz in-seminačnyacutech daacutevok do Kanady a do USA

V suacutečasnosti otvaacuterame exportnyacute priestor cestou rokova-nia našej veterinaacuternej autority s veterinaacuternymi autoritami jed-notlivyacutech krajiacuten Južnej Ameriky (Kolubmia Argentiacutena Braziacute-lia Chile) Podobnyacute proces prebiehal aj pri hľadaniacute cesty do Austraacutelie kde sa podarilo vyacutevozneacute podmienky odsuacutehlasiť

Riziko možnyacutech buduacutecich obmedzeniacute exportu do USA z veterinaacuternych docircvodov naacutes viedlo k myšlienke vlastniť byacute-kov a produkovať inseminačneacute daacutevky priamo na uacutezemiacute USA Preto sme pred polrokom kuacutepili na americkej aukcii dvoch byacutekov s vysokyacutemi hodnotami ktoriacute už začiacutenajuacute produkovať a pravdepodobne ich ponuacutekneme aj na slovenskyacute trh

KOEPON 7799 KAPO (FREDDIEx PLANETx GOLDWYN)

PlemenoOddiel PK

SK000800625742 11052007

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H750 S188 X 63 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

US000121049625GUIDED-PATH TOMAHAWK TV TL

SK000800175130

STARTMORE RUDOLPH-ETCA000005470579

NICOLA-RTH MAS LUKE TAMMYUS000015788744

HONEYCREST JOLT LITENING-ETUS000018037275

SK000057803844

RUH-011

ARS-015

BEL-022

ChovAgroContract mlie na farma as

ET MB

Jasovaacute

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

1 - 1029834515032009 272 10974 345 314 327 298 1 Byacute ek 272 10974 314 327

2 - 930350126012010 291 14627 501 343 443 303 2 Jalovi ka 291 14627 342 443

3 - 829249611012011 332 18410 521 283 543 295 3 Byacute ek 305 17589 282 514

4 - 930548215022012 302 14139 482 341 432 306 4 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 302 14139 341 432

5 - 929459206022013 309 18467 597 323 544 295 5 Byacute ek 305 18320 323 538

6 - 929453128012014 346 18413 577 313 548 298 6 Jalovi ka 305 17099 310 503

7 - 1029316708032015 109 6566 183 279 190 289 7 Jalovi ka 100 6008 278 176

celoživotnaacute priemernaacute 7 6 1961 101596

Exterieacuter

27072009 01 800 G+

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

780 G 800 G+ 770 G 780 G

Celkoveacutehodnotenie

3206 316 3027 298

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 21052015 DE-SU GILLESPY-ET BY TV TL LU-042

297 15458 491 318 460 298 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

946 -8 -057 17 -020 SPI 219405130

Hodnota

2967 342Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000590880407 29072004

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

R782 S218 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000577313078KOPPEL-ET

SK000238488407

KOERIER 104NL000461733916

MONTANADE000005835682

RON-NAN MARIO-RED-ETUS000002244521

SK000035345827

KOR-003

MOR-006

ChovPodielnicke po nohospodaacuterske družstvo Inovec

ET MB

Volkovce

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 130026214082006 311 7754 265 342 232 299 1 Jalovi ka 305 7682 341 230

2 - 1230830521072007 432 13269 451 340 418 315 2 Byacute ek 305 9907 308 305

4 - 429238101122008 327 11688 396 339 344 294 3 Byacute ek 305 11092 343 324

5 - 530239011122009 286 12154 390 321 367 302 4 Byacute ek 286 12154 321 367

6 - 431141319112010 307 13251 416 314 412 311 5 Jalovi ka 305 13179 314 410

7 - 433152829112011 298 12604 528 419 417 331 6 Jalovi ka 298 12604 419 417

8 - 334543930102012 326 12070 468 388 415 344 7 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 11558 380 399

9 - 332229902112013 385 10590 383 362 341 322 8 Jalovi ka 305 8614 347 277

10 - 529713806012015 165 7038 200 284 207 294 9 Jalovi ka 100 4367 317 130

celoživotnaacute priemernaacute 9 8 2837 100418

Exterieacuter

09052007 01 710 F

PlDaacutetum hodnotenia

Stavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno

810 G+ 810 G+ 760 G 770 G

Celkoveacutehodnotenie

3497 348 3153 314

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 23042015 ELMMOUND-DJ MISTERB RUNI-ET BS-070

302 10849 377 347 341 314 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

117 -24 -041 -6 -019 SPI -90005541

Hodnota

3978 252Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

PlemenoOddiel PK

SK000052655850 07052001

Ušneacute iacuteslo Import Narodenie

Rodokme

H594 S219 N187 Podnik

HC

Otec OO

MO

OM

MM

Matka

DE000578133597MEDIANO-ET

SK000007808830

JO-WAL CUBBY METRO-ETUS000002191266

DE000076396525

NEGATIVSK003459485829

SK000091060524

MEO-001

NGI-023

ChovVysokoškolskyacute po nohospodaacutersky podnik SPU sro

ET MB

OPONICE

Mliekovaacute uacutežitkovos Normovanaacute laktaacuteciaCelkovaacute laktaacutecia

Pl Daacutetum Potomstvo Ldni Mlieko Tuk Biel Ldni Mlieko Tuk Biel

Vek

rok-mes

2 - 134229510062003 311 7046 301 427 241 342 1 Mrtve te ažiadne živonarodeneacute 305 6935 425 237

3 - 235038518072004 306 9039 386 427 317 351 2 Byacute ek 305 9010 427 316

4 - 432730305092005 408 8178 350 428 268 328 3 Byacute ek 305 7109 426 232

5 - 732145530112006 322 9857 461 468 317 322 4 Byacute ek 305 9710 469 312

6 - 731443607122007 376 11235 482 429 357 318 5 Jalovi ka 305 10547 413 331

7 - 932333407022009 346 9618 354 368 313 325 6 Byacute ek 305 9161 365 296

8 - 1032642410032010 315 9260 434 469 303 327 7 Jalovi ka 305 9064 468 296

9 - 1132740817032011 518 12805 514 401 426 333 8 Jalovi ka 305 10124 403 331

11 - 632442428102012 325 10807 458 424 353 327 9 Byacute ek 305 10123 419 328

12 - 732932119112013 273 8084 321 397 266 32910 Byacute ek 273 8084 397 266

13 - 832311031122014 168 4237 146 345 138 32611 Jalovi ka 100 3174 348 102

celoživotnaacute priemernaacute 11 10 3668 100166

ExterieacuterPlDaacutetum

hodnoteniaStavba Mlie na pevnos Kon atiny Vemeno Celkoveacute

hodnotenie

4207 420 3299 329

Poslednaacute inseminaacuteciaDaacutetum pripustenia 13032015 VATLAND MAUSER-ET TV TL TY BS-065

302 8987 379 422 295 328 D žkaživota

Genetickeacute hodnotenieDaacutetum

hodnoteniaKrajina

022015 SK

PHmlieko kg

PHtuk kg

PHtuk

PHbiel kg

PH biel

Index Rel

-11 0 000 2 004 SPI 12405445

Hodnota

5154 194Priemernaacute dennaacute celoživotnaacute uacutežitkovos - kg mlieka

Kgpb jcopy

32

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 578 12569 493 392 396 315 23 12 410

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 449 12095 456 377 374 309 23 25 421

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 96 11243 354 315 373 332 25 17 456

4 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 358 11119 413 371 349 314 24 25 442

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 356 11057 415 375 351 317 26 7 423

6 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 252 10921 405 371 361 331 25 9 425

7 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 84 10681 378 354 338 316 23 14 412

8 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 1997 10517 410 390 337 320 23 3 407

9 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 272 10490 372 355 344 328 25 5 442

10 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 316 10433 418 401 335 321 25 12 412

11 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 292 10252 351 342 326 318 23 25 398

12 POĽNOH DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 109 10187 382 375 351 345 26 7 406

13 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 214 10163 383 377 332 327 26 6 430

14 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 12 10139 365 360 336 331 23 13 445

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 132 10123 360 356 321 317 25 1 436

16 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 194 10085 348 345 320 317 22 30 441

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 154 10040 360 359 312 311 25 26 420

18 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 119 10017 374 373 315 314 26 25 387

19 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 310 10000 374 374 327 327 25 21 421

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 159 9898 360 364 323 326 23 24 397

21 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 189 9876 368 373 304 308 23 3 419

22 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 219 9801 343 350 309 315 29 18 411

23 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 179 9745 346 355 311 319 24 9 407

24 POĽNOH DRUŽSTVO INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 212 9735 373 383 313 322 25 16 420

25 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 342 9714 341 351 324 334 26 25 394

26 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 281 9697 334 344 316 326 24 18 420

27 POĽNOH VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 441 9680 370 382 326 337 24 20 404

28 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 58 9652 364 377 306 317 29 4 457

29 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 299 9597 362 377 302 315 26 16 452

30 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 162 9592 339 353 302 315 23 31 431

31 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 120 9531 365 383 313 328 25 20 448

32 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 75 9524 345 362 302 317 25 27 452

33 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 185 9493 326 343 315 332 26 16 434

34 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 66 9492 356 375 309 326 26 31 415

35 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 181 9476 408 431 311 328 28 7 407

36 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 321 9467 351 371 305 322 26 2 427

37 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 293 9462 340 359 321 339 25 11 412

38 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 110 9434 336 356 300 318 27 25 463

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 155 9367 340 363 308 329 25 10 410

40 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 215 9359 335 358 296 316 23 3 415

41 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 179 9346 326 349 304 325 24 27 425

42 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 332 9335 313 335 297 318 24 15 434

43 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 119 9305 338 363 300 322 24 25 410

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 108 9295 379 408 317 341 24 7 457

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 142 9191 330 359 294 320 24 5 407

46 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 108 9182 333 363 293 319 25 2 451

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 183 9181 333 363 295 321 25 11 433

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 154 9180 359 391 301 328 23 11 397

49 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 236 9168 356 388 295 322 26 8 440

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 215 9134 315 345 292 320 25 26 446

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

33

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

51 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 116 9106 347 381 294 323 26 29 476

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 44 9092 396 436 294 323 28 20 445

53 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 183 9085 359 395 295 325 28 28 420

54 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 185 9051 346 382 291 322 25 13 402

55 PD PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 220 9042 348 385 304 336 23 21 421

56 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 35 9016 342 379 299 332 27 1 453

57 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 110 8983 324 361 278 309 24 19 431

58 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 165 8965 308 344 306 341 25 27 429

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 42 8948 300 335 290 324 26 22 431

60 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 190 8948 335 374 283 316 25 19 457

61 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 195 8940 328 367 300 336 25 29 449

62 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 241 8911 341 383 297 333 24 30 411

63 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 121 8902 352 395 291 327 24 13 413

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 97 8862 323 364 282 318 26 29 465

65 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 221 8860 326 368 291 328 26 20 420

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 101 8833 335 379 291 329 26 3 432

67 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 171 8804 393 446 283 321 28 4 419

68 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 253 8781 375 427 284 323 27 12 432

69 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 85 8779 340 387 289 329 25 18 456

70 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 120 8771 318 363 285 325 25 16 413

71 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 260 8757 347 396 296 338 24 27 425

72 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 215 8725 338 387 292 335 23 18 432

73 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 126 8717 303 348 274 314 23 2 464

74 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 102 8707 339 389 289 332 26 1 416

75 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 133 8671 345 398 289 333 28 3 428

76 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 86 8659 324 374 274 316 27 21 421

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 115 8618 336 390 267 310 24 25 413

78 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 207 8606 299 347 281 327 25 27 444

79 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 157 8594 343 399 285 332 24 26 434

80 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 219 8583 312 364 273 318 24 22 416

81 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 111 8573 320 373 284 331 24 23 462

82 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 152 8571 301 351 274 320 26 6 450

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 183 8564 323 377 290 339 24 12 430

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 109 8562 326 381 276 322 27 14 419

85 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 94 8560 296 346 275 321 27 21 389

86 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 134 8554 312 365 278 325 22 25 446

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 121 8550 316 370 267 312 25 18 471

88 PORS SPOL S RO OSLANY OSLANY 77 19 8541 317 371 287 336 26 14 411

89 AG PONIKY SRO PONIKY 86 37 8539 316 370 272 319 30 9 482

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 89 8534 309 362 277 325 26 9 444

91 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 186 8524 320 375 279 327 26 31 443

92 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 184 8503 343 403 283 333 24 13 403

93 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 327 8501 328 386 278 327 26 24 409

94 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 86 8499 331 389 275 324 25 19 456

95 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 90 8479 322 380 283 334 25 17 453

96 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 36 8453 353 418 276 327 25 25 440

97 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 187 8450 296 350 269 318 25 11 477

98 PODIELNICKE POĽNOH DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 247 8441 296 351 266 315 26 6 446

99 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 257 8433 314 372 273 324 24 23 434

100 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 110 8394 310 369 281 335 29 16 437

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

34

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

101 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 80 8346 306 367 267 320 26 4 408

102 POĽNOH DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 109 8321 326 392 271 326 28 24 471

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute KUBIacuteN BZINY 175 56 8318 329 396 271 326 35 19 421

104 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 101 8296 341 411 286 345 31 17 420

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 455 8269 323 391 274 331 28 12 436

106 AGRODRUŽSTVO TURŇA TURŇA NAD BODVOU 75 32 8258 307 372 280 339 35 1 416

107 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 56 8252 324 393 263 319 28 22 455

108 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 127 8246 295 358 272 330 24 21 422

109 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 103 8233 327 397 282 343 26 5 424

110 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 96 8230 300 365 275 334 28 27 419

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 198 8209 294 358 269 328 23 12 410

112 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 39 8207 300 366 269 328 29 19 461

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 49 8179 325 397 275 336 32 3 413

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 187 8173 342 418 263 322 28 23 433

115 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 29 8167 317 388 279 342 32 11 456

116 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 113 8161 279 342 265 325 32 29 428

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 119 8148 300 368 259 318 28 15 423

118 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 167 8130 292 359 264 325 24 26 430

119 PD GBELY AS GBELY 398 245 8107 293 361 267 329 24 20 431

120 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 235 8092 279 345 257 318 25 13 436

121 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 47 8075 291 360 265 328 30 18 474

122 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 283 8075 315 390 279 346 25 24 449

123 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 152 8070 290 359 258 320 24 24 436

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 186 8041 317 394 287 357 27 7 426

125 POĽNOH VYacuteR OBCH DRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 42 8037 299 372 262 326 30 30 410

126 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 58 8030 311 387 271 337 35 29 431

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 90 8020 280 349 243 303 26 27 402

128 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 84 7987 313 392 279 349 28 3 419

129 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 61 7976 284 356 262 328 29 4 476

130 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 225 7972 320 401 274 344 25 27 429

131 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 276 7966 319 400 268 336 24 17 429

132 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 45 7963 319 401 252 316 24 21 416

133 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 118 7946 289 364 250 315 27 3 452

134 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 70 7938 276 348 260 328 25 14 450

135 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 481 7916 304 384 265 335 26 15 451

136 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 33 7881 320 406 267 339 39 6 403

137 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 175 7860 288 366 258 328 25 26 440

138 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 102 7855 333 424 266 339 26 14 412

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 48 7850 278 354 248 316 25 1 413

140 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS VAVRIŠOVO 159 91 7836 312 398 263 336 26 30 432

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 206 7833 299 382 247 315 25 14 454

142 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 117 7823 289 369 251 321 29 13 409

143 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 71 7817 301 385 262 335 27 8 415

144 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 76 7801 328 420 257 329 27 6 416

145 POĽNOH SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 206 7797 313 401 267 342 24 15 451

146 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 27 7775 320 412 271 349 26 21 399

147 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 42 7772 299 385 238 306 26 8 409

148 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 77 7768 292 376 255 328 23 16 429

149 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 72 7767 297 382 258 332 29 7 446

150 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 42 7748 277 358 242 312 25 28 478

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

35

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni Medziob

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days Calvinter

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 88 7728 299 387 243 314 28 28 446

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 140 7701 288 374 251 326 27 28 422

153 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 216 7692 304 395 261 339 25 20 426

154 POĽNOH DRUŽSTVO PODIELNIKOV SPIŠSKAacute TEPLICA SPIŠSKAacute TEPLICA 195 61 7683 283 368 250 325 33 24 455

155 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 154 7679 282 367 255 332 26 19 430

156 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 82 7660 306 399 253 330 25 20 406

157 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 102 7643 286 374 246 322 23 2 436

158 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 63 7635 277 363 241 316 27 21 490

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 178 7635 286 375 261 342 24 3 418

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KAPUŠANY LADA 71 57 7626 298 391 259 340 29 14 444

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 155 7602 281 370 251 330 26 19 427

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 91 7597 363 478 248 326 28 3 426

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 56 7567 298 394 252 333 27 11 464

164 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 58 7555 315 417 254 336 29 28 506

165 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 89 7515 243 323 245 326 25 17 441

166 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 203 7490 264 352 239 319 25 9 436

167 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 220 7479 285 381 247 330 26 23 427

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 59 7478 306 409 251 336 36 27 428

169 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 187 7470 286 383 237 317 26 9 417

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 81 7462 284 381 251 336 26 10 470

171 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 131 7461 307 411 255 342 26 3 435

172 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MALŽENICE MALŽENICE 154 123 7452 291 390 245 329 25 11 437

173 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 144 7434 288 387 253 340 24 18 430

174 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 119 7424 292 393 246 331 26 21 383

175 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 29 7413 263 355 234 316 27 26 515

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 140 7412 253 341 237 320 25 23 418

177 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 58 7374 260 353 233 316 27 15 457

178 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 106 7352 274 373 238 324 26 14 408

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 114 7316 259 354 234 320 31 26 404

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 82 7315 289 395 241 329 26 1 426

181 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 84 7314 273 373 249 340 25 3 434

182 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 119 7310 305 417 236 323 30 6 423

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 144 7301 284 389 236 323 26 17 410

184 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 106 7295 273 374 241 330 24 20 427

185 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 94 7295 279 382 254 348 28 30 462

186 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 137 7291 287 394 247 339 24 24 392

187 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 455 7284 273 375 241 331 25 19 405

188 PD LIPTOVSKEacute HOLE SO SIacuteDLOM V KVAČANOCH LIPTOVSKEacute KVAČANY 85 54 7271 290 399 243 334 25 24 437

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 145 7251 285 393 242 334 29 3 438

190 PODIELNICKE DRUŽSTVO HORNAacute LEHOTA HORNAacute LEHOTA 89 34 7240 295 407 259 358 38 14 451

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 207 7239 284 392 247 341 25 2 383

192 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 81 7233 328 453 241 333 28 10 438

193 A-K-T NATURAL SPOLSRO ČIERNA VODA 163 74 7218 273 378 231 320 25 10 413

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 162 7171 265 370 241 336 26 15 434

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 162 7164 264 369 247 345 27 20 387

196 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5 434

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 88 7124 246 345 224 314 28 22 438

198 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 114 7121 281 395 233 327 27 17 432

199 AGRO - RACIO SRO ĽUBEĽA 262 191 7099 294 414 247 348 29 15 415

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 137 7085 281 397 237 335 25 11 421

Top 200 fariem Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

36

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

1 AGROCONTRACT MIKULAacuteŠ AS MIKULAacuteŠ 1004 274 11523 443 384 363 315 23 10

2 AGROCONTRACT MLIEČNA FARMA AS JASOVAacute 921 175 11092 420 379 344 310 23 24

3 AGRO VODERADY-SLOVENSKAacute NOVAacute VES AS VODERADY 144 54 10619 337 317 354 333 25 13

4 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC SASINKOVO 469 126 10602 395 373 346 326 25 9

5 AGROBAN SRO BAacuteTKA 593 160 10577 385 364 336 318 26 7

6 AT DUNAJ SPOL S RO DUBNIacuteK 556 132 10433 368 353 342 328 25 5

7 FOOD FARM SRO HLOHOVEC DOLNEacute TRHOVIŠTE 608 157 9949 365 367 313 315 24 25

8 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČACHTICE ČACHTICE 257 67 9924 352 355 317 319 23 24

9 AGROCOOP AS IMEĽ AGROCOOP IMEĽ AS 380 122 9735 376 386 321 330 25 27

10 DRUŽSTVO PODIELNIKOV DEVIacuteN-ZAacuteHBYSTRICA DEVIacuteNSKA NOVAacute VES 173 40 9656 348 360 305 316 23 14

11 VYSOKOŠKOLSKYacute POĽNOHOSPODAacuteRSKY PODNIK SPU SRO OPONICE 363 70 9570 360 376 291 304 23 1

12 UacuteSVIT PDUNAJI POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAacuteNOŠIacuteKOVAacute 358 150 9558 335 350 301 315 29 18

13 PD INOVEC TRENČIANSKE STANKOVCE TRENČSTANKOVCE VKK 324 102 9533 358 376 304 319 25 16

14 FARMA MAJCICHOV AS VLČKOVCE 3074 946 9522 368 386 307 322 23 3

15 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OKOČ - SOKOLEC OKOČ 518 129 9503 380 400 303 319 25 12

16 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOČENOK MOČENOK 524 105 9484 354 373 312 329 25 21

17 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV MOST MOST PRI BRATISLAVE 290 67 9397 337 359 287 305 25 26

18 PD HORNEacute OBDOKOVCE HORNEacute OBDOKOVCE 382 91 9380 330 352 296 316 22 26

19 AGRICOLA SPOL S RO ŠOPORŇA ŠOPORŇA 206 14 9259 334 361 289 312 26 25

20 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 2 236 57 9213 293 318 308 334 25 27

21 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO IVANKA PRI NITRE IVANKA PRI NITRE 226 53 9195 329 358 296 322 27 25

22 NAacuteRODNYacute ŽREBČIacuteN - ŠTAacuteTNY PODNIK ŽIKAVA 118 37 9151 330 361 294 321 25 27

23 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA BELUŠA 91 26 9144 340 372 288 315 29 4

24 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SUCHEacute BREZOVO-VEĽKYacute LOM VEĽKYacute LOM 176 45 9040 331 366 309 342 26 7

25 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR SLOVENSKEacute PRAVNO 410 151 9039 316 350 313 346 25 11

26 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNEacute A OBCHODNEacute DRUŽSTVO KOČIacuteN ŠTERUSY 665 212 9032 347 384 309 342 24 19

27 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOLNYacute LOPAŠOV DOLNYacute LOPAŠOV 206 41 9006 344 382 288 320 26 29

28 PPD RYBANY VKK RYBANY 575 135 8996 301 335 287 319 24 15

29 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SNP SKLABIŇA ZAacuteBORIE 344 71 8993 345 384 291 324 28 28

30 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY VEĽKEacute HOSTE 563 101 8987 309 344 287 319 23 25

31 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ČAB 557 140 8966 318 355 298 332 26 25

32 AGROVIA AS HORNEacute TRHOVIŠTE 345 107 8910 339 380 283 318 26 8

33 HORTIP SRO STUDENEC STUDENEC 88 30 8901 321 361 289 325 26 31

34 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ĎUMBIER PODKOREŇOVAacute FARMA 221 51 8863 379 428 294 332 28 7

35 PPD PRAŠICE SO SIacuteDLOM V JACOVCIACH VELUŠOVCE 226 52 8821 325 368 286 324 24 25

36 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V STREKOVE STREKOV 240 57 8815 325 369 281 319 24 24

37 NOVAacute BODVA DRUŽSTVO TURNIANSKA NOVAacute VES 668 159 8808 322 366 284 322 26 2

38 PD CHYNORANY KRUŠOVCE 354 80 8790 311 354 285 324 24 27

39 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODOLIE PODOLIE VKK 313 84 8780 330 376 282 321 25 13

40 PD CHYNORANY CHYNORANY 478 116 8757 297 339 285 325 24 18

41 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUDMERICE BUDMERICE 299 58 8726 308 353 271 311 23 31

42 RADAR SRO POĽNOFARMA ZBEHY ZBEHY 367 99 8724 317 363 286 328 26 20

43 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO S JURKOVIČA SOBOTIŠTE SOBOTIŠTE 322 67 8709 310 356 279 320 24 9

44 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HLOHOVEC KLAČANY 183 47 8696 360 414 299 344 24 7

45 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute OČOVAacute 321 79 8696 311 358 284 327 25 10

46 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MOJMIacuteROVCE POĽNYacute KESOV 212 42 8693 312 359 279 321 26 29

47 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SILADICE SILADICE 246 63 8678 306 353 272 313 24 5

48 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DEVIO NOVEacute SADY ŠURIANKY 330 88 8638 302 350 288 333 26 16

49 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BELAacute - DULICE BELAacute-DULICE 274 79 8633 334 387 283 328 23 11

50 POĽNOHOSPODAacuteRSKE VYacuteROBNO-OBCH DRUŽSTVO MOKRANCE MOKRANCE 155 46 8627 336 389 279 323 25 18

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

37

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

51 DRUŽSTVO AGROPODNIKATEĽOV-DRUŽSTVO MUŽLA MUŽLA 184 44 8625 311 361 270 313 25 2

52 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HORNEacute DUBOVEacute-NAHAacuteČ NAHAacuteČ 310 87 8585 309 360 274 319 25 11

53 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO - BUacuteŠLAK SPOLS RO DUNAJSKYacute KLAacuteTOV 530 130 8555 327 382 272 318 26 16

54 AGROTIP SPOL S RO BELUŠA RAŠOV 147 31 8505 321 377 269 316 27 21

55 ROĽNIacuteCKA A OBCHODNAacute SPOLOČNOSŤ AS BOJNIČKY DVORNIacuteKY 203 38 8450 319 378 276 327 25 20

56 PD VINOHRADY CHOŇKOVCE CHOŇKOVCE 206 28 8443 305 361 275 326 28 27

57 TATRA-AGROLEV SRO LEVOČA 01 399 158 8394 315 375 272 324 26 24

58 AGRODRUŽSTVO OPZ ORAVSKAacute PORUBA 174 7 8379 325 388 285 340 35 29

59 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE VEĽKEacute ZAacuteLUŽIE 90 10 8373 290 346 280 334 26 22

60 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BADIacuteN BADIacuteN 168 61 8325 293 352 270 324 27 21

61 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR DOLNEacute LOVČICE 375 82 8322 280 336 264 317 25 26

62 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE VKK VEĽKEacute UHERCE 367 96 8320 312 375 275 331 23 18

63 ROĽNIacuteCKA SPOLOČNOSŤ AS BOTTOVO BOTTOVO 306 78 8305 367 442 264 318 28 1

64 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMOČA KOMOČA 208 29 8298 339 409 273 329 26 1

65 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V TOMAacuteŠOVE TOMAacuteŠOV 107 16 8273 288 348 271 328 29 19

66 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO CHORVAacuteTSKY GROB BERNOLAacuteKOVO 231 47 8271 303 366 254 307 24 19

67 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JAVORINKA JAVORINKA 64 5 8242 319 387 262 318 28 20

68 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS BAacuteNOV 317 81 8237 324 393 272 330 24 26

69 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV ČEČEJOVCE ČEČEJOVCE 237 55 8235 310 376 271 329 24 20

70 LA TERRA SRO POPRAD - MATEJOVCE MATEJOVCE 207 43 8231 319 388 266 323 24 13

71 INGEVA ROŠTAacuteROVAacute SHR F BRUSNO-JELŠINY BRUSNO 50 1 8219 298 363 281 342 23 13

72 ZEMEDAR SRO POPRAD - STRAacuteŽE POPRAD - STRAacuteŽE 106 44 8205 299 364 264 322 26 4

73 AGRO HOSŤOVCE SRO CHYZEROVCE I 294 84 8153 305 374 265 325 26 31

74 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRHOVEacute MYacuteTO TRHOVAacute HRADSKAacute 399 91 8137 294 361 253 311 26 6

75 FYZOKOL SPOL S RO ČIERNY BROD ČIERNY BROD Č450 169 36 8135 318 391 261 321 25 19

76 AG PONIKY SRO PONIKY 86 15 8127 298 367 255 314 30 9

77 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PEDER PEDER 214 50 8126 289 356 266 327 29 16

78 POĽNOHOSPODAacuteR NOVEacute ZAacuteMKY AS N ZAacuteMKY - BEŠEŇOV 339 82 8125 307 378 259 319 25 19

79 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute UHERCE ŽABOKREKY 410 95 8112 310 382 273 337 23 20

80 PD SLATINA NAD BEBRAVOU SLATINA N BEBRAVOU 363 83 8089 294 363 258 319 23 3

81 PD PRESEĽANY PRESEĽANY 265 70 8061 283 351 249 309 24 24

82 POĽNOH VYacuteROBNO-OBCHOD DRUŽSTVO DRAHOVCE DRAHOVCE 104 17 8058 301 374 272 338 30 18

83 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DOJČ VKK DOJČ 152 49 8057 313 388 264 328 27 14

84 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KUKUČIacuteNOV KUKUČIacuteNOV 210 57 8052 277 344 255 317 22 30

85 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ŠAĽA ŠAĽA VKK 383 117 8052 274 340 255 317 25 13

86 RYBAacuteROVA FARMA ŠURANY - KOSTOLNYacute SEK RYBAacuteROVA FARMA 388 81 8046 280 348 258 321 25 27

87 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ŽEMBEROVCE SELEC 304 101 8022 301 375 275 343 24 12

88 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO INOVEC VOLKOVCE 399 83 7999 309 386 265 331 24 28

89 AGRIMPEX DRUŽSTVO TRSTICE TRSTICE 328 67 7993 294 368 268 335 25 29

90 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SOKOLCE SOKOLCE 666 213 7992 307 384 265 332 28 12

91 BALSEED SPOL S RO BALVANY ČERGOV 102 33 7992 281 352 248 310 25 28

92 SPOLOČNEacute POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VESELEacute VESELEacute 84 15 7984 300 376 259 324 27 1

93 PD TRIacuteBEČ NITRIANSKA STREDA SO SIacuteDLOM V SOLČANOCH SOLČANY 302 74 7981 280 351 258 323 24 23

94 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BUacuteČ PD BUacuteČ 187 42 7958 284 357 255 320 26 9

95 AGROSEV SPOL S RO ŽELOBUDZA 301 109 7945 344 433 255 321 27 12

96 AGRORENT AS NESVADY NESVADY 425 92 7941 277 349 255 321 25 11

97 PD GBELY AS GBELY 398 99 7925 280 353 258 326 24 20

98 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA VKK VEĽKEacute RIPŇANY 473 90 7913 301 380 269 340 24 27

99 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO STARAacute TURAacute STARAacute TURAacute VKK 177 40 7871 301 382 263 334 26 3

100 AGRODRUŽSTVO KAMENIČNAacute ČALOVEC 170 61 7849 316 403 275 350 28 3

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

38

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

101 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HOLICE NA OSTROVE HOLICE 244 60 7827 286 365 243 310 25 18

102 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V JUROVEJ BAKA 811 271 7826 297 380 261 334 26 15

103 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO OČOVAacute DUacuteBRAVY 237 64 7803 282 361 259 332 24 21

104 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ŠENKVICIACH ŠENKVICE 282 62 7776 272 350 249 320 26 6

105 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VLAacuteRA NEMŠOVAacute KĽUacuteČOVEacute VKK 372 96 7770 281 362 257 331 23 10

106 POĽNOHOSPOD DRUŽSTVO PODIELNIKOV VEĽKEacute KOSTOĽANY VEĽKEacute KOSTOĽANY 160 46 7762 296 381 261 336 25 17

107 VIKARTOVSKAacute AGRAacuteRNA SPOLOČNOSŤ AS VIKARTOVCE 243 57 7761 280 361 255 329 26 19

108 AGROPODNIK SLAMOZ SPOLS RO ZEMPLIacuteNSKA TEPLICA 139 41 7736 293 379 258 334 29 7

109 TURIEC-AGRO SRO TURČIANSKY ĎUR BABKOV 216 58 7729 286 370 250 323 22 25

110 SEMAT AS TRNAVA KOČIŠSKEacute 492 111 7724 296 383 264 342 25 24

111 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PAŇOVCE PAŇOVCE 129 29 7699 264 343 250 325 29 4

112 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS JANOVA VES 123 32 7686 312 406 249 324 26 27

113 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V SMREČANOCH ŽIAR 193 55 7673 293 382 251 327 28 24

114 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VYacuteCHODNAacute VYacuteCHODNAacute 353 92 7631 314 411 246 322 28 23

115 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOPOĽNICA V KAJALI KAJAL 196 39 7627 292 383 235 308 24 25

116 ZOO DIVIacuteZIA SRO SELICE VKK SELICE-JUH 498 68 7599 277 365 240 316 24 22

117 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ZAVAR BRESTOVANY 209 49 7588 271 357 245 323 25 12

118 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LOZORNO LOZORNO 239 36 7541 263 349 239 317 28 15

119 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODUNAJSKEacute BISKUPICE PODUNAJSKEacute BISKUPICE 203 39 7531 286 380 233 309 28 28

120 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO DRAŽKOVCE DRAŽKOVCE 67 7 7515 273 363 256 341 32 3

121 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO KRAacuteĽ KRAacuteĽ 163 61 7512 365 486 244 325 28 3

122 AGROREAL DEDINA MLAacuteDEŽE AS DEDINA MLAacuteDEŽE 136 28 7466 277 371 232 311 27 21

123 AFG SRO TURČIANSKE TEPLICE DOLNAacute ŠTUBŇA 362 45 7456 278 373 258 346 28 30

124 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SVODIacuteN SVODIacuteN 105 22 7445 290 390 244 328 27 11

125 AGRIFARM SPOLS RO TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA TURČ ŠTIAVNIČKA 37 7 7445 296 398 243 326 39 6

126 POĽNOHOSPODAacuteRSKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO ABRAHAacuteM HOSTE 364 91 7430 276 371 235 316 25 14

127 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV ZBOROV 206 57 7426 265 357 253 341 24 18

128 AGRO-COOP KLAacuteTOVA NOVAacute VES AS BOŠANY 311 72 7405 281 379 232 313 26 9

129 AGROSEV SPOL S RO DETVA 127 5 7391 302 409 260 352 26 21

130 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V ZEMNOM VKK ZEMNEacute 230 47 7389 254 344 242 328 32 29

131 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO ČASTKOV ČASTKOV 154 27 7378 275 373 243 329 26 10

132 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI LIPT MIKULAacuteŠ 196 50 7367 267 362 238 323 29 13

133 ISTRA MALEacute DVORNIacuteKY SPOL S R O MALEacute DVORNIacuteKY 113 20 7366 306 415 245 333 29 28

134 JAKOS KOSTOLIŠTE A S KOSTOLIŠTE 184 50 7338 272 371 236 322 23 2

135 AGRO BIO HUBICE AS NOVYacute TRH 212 34 7338 243 331 242 330 25 17

136 ORAVA PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PODBIEL-FARMA 2 169 6 7336 294 401 255 348 31 17

137 AGROMARKT NYacuteROVCE SRO NYacuteROVCE 180 32 7309 290 397 240 328 25 20

138 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO LIPTOVSKAacute KOKAVA LIPTOVSKAacute KOKAVA 300 64 7305 292 400 242 331 24 13

139 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO BOŠAacuteCA BOŠAacuteCA VKK 253 80 7299 278 381 245 336 24 24

140 DRUŽSTVO AGROPLUS PREŠOV RUSKAacute NOVAacute VES 96 8 7275 291 400 236 324 25 25

141 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO V SMOLENICIACH SMOLENICE 1 255 64 7259 272 375 236 325 26 19

142 AGROČAT ASČILIŽSKAacute RADVAŇ ČILIŽSKAacute RADVAŇ 209 57 7251 270 372 229 316 27 3

143 ROĽNIacuteCKO-OBCHODNEacute DRUŽSTVO SEČOVSKAacute POLIANKA SEČPOLIANKA 236 68 7245 277 382 234 323 27 17

144 SEMAT AS TRNAVA VEĽKYacute DVOR 406 85 7240 293 405 246 340 25 27

145 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TATRY V SPIŠSKEJ BELEJ SLOVENSKAacute VES 193 33 7240 309 427 237 327 27 6

146 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VINIČNEacute-SGROB VINIČNEacute 170 34 7237 263 363 221 305 26 27

147 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V JAROVNICIACH JAROVNICE 376 95 7217 298 413 254 352 24 15

148 PODIELNICKE POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOMJATICE KOMJATICE 242 71 7195 269 374 237 329 25 26

149 AGRIA LIPTOVSKYacute ONDREJ AS JAMNIacuteK 215 36 7182 276 384 240 334 28 3

150 ŠKOLSKEacute HOSPODAacuteRSTVO ZAVARSKAacute 10 ŠH TRNAVA 79 22 7180 283 394 220 306 26 8

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

39

maximaxiinfoaugust 2015

Por Naacutezov podniku Chov - farma PK Kravy Lakt Mlieko kg Tuk kg Tuk Biel Kg Bielk 1 Lak Vek M Dni

Rank Breeder Farm HB Cows Lact Milk kg Fat kg Fat Prot Kg Prot 1 Lac Age M Days

151 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUDROVAacute LIPTŠTIAVNICA 345 58 7180 278 387 257 358 27 7

152 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK JALŠOVIacuteK 226 77 7171 266 371 232 324 27 28

153 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO DOVALOVO DOVALOVO 234 37 7167 278 388 249 347 26 5

154 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV STEBNIacuteK 137 17 7136 258 362 241 338 25 5

155 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TVRDOŠOVCE TVRDOŠOVCE 225 53 7131 272 381 239 335 26 9

156 AGRO-NV AS NEMČIŇANY 133 35 7131 281 394 239 335 27 8

157 MEDZIČILIZIE A S ŇAacuteRAD 461 86 7124 268 376 235 330 24 21

158 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO RADOŠINKA BEHYNCE 447 116 7105 279 393 242 341 24 17

159 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KOVAacuteLOV KOVAacuteLOV 145 40 7073 235 332 218 308 28 22

160 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRBOVEacute VRBOVEacute 78 25 7061 254 360 223 316 25 1

161 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PIEŠŤANY PIEŠŤANY 132 25 7039 258 367 235 334 25 14

162 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VRŠATEC PRUSKEacute BOHUNICE 376 96 7038 274 389 238 338 25 20

163 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO VEĽKEacute LUDINCE VEĽKEacute LUDINCE 310 62 7024 268 382 240 342 24 3

164 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BLIŽINA PRIETRŽKA PRIETRŽKA 103 17 7019 291 415 223 318 24 21

165 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO V PLAVNICI PLAVNICA 86 74 7000 250 357 227 324 31 26

166 AGRO DISKOMP SRO SKAČANY 200 55 6997 265 379 229 327 26 5

167 PD NITRIANSKA BLATNICA VKK NITRIANSKA BLATN 118 28 6965 282 405 235 337 27 15

168 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TOcircŇ PD TOcircŇ 79 19 6947 257 370 215 309 27 15

169 RUPOS SRO RUŽINDOL RUŽINDOL 234 31 6944 266 383 228 328 24 20

170 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO SELCE SELCE 104 11 6925 271 391 221 319 27 22

171 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO ČAKAJOVCE A DRAŽOVCE DRAŽOVCE 96 12 6920 240 347 211 305 27 26

172 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO BZOVIacuteK BZOVIacuteK 225 51 6920 270 390 227 328 26 21

173 POĽNOHOSPVYacuteROBCHDRUŽSTVO ZUBROHLAVA DRUŽSTVO ZUBROHLAVA 60 15 6917 266 385 224 324 30 30

174 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO HRANOVNICA HRANOVNICA 59 77 6916 258 373 237 343 27 20

175 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL KURIMA 85 24 6908 265 384 236 342 32 13

176 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SPIŠSKEacute BYSTREacute SPBYSTREacute 237 48 6902 239 346 225 326 25 23

177 MVL AGRO SRO MALEacute CHLIEVANY MALEacute CHLIEVANY 117 23 6887 256 372 228 331 23 16

178 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO SO SIacuteDLOM V L MIKULAacuteŠI ZAacuteVAŽNAacute PORUBA 209 45 6854 276 403 221 322 30 6

179 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VAVREČKA-ŤAPEŠOVO ŤAPEŠOVO 318 78 6745 259 384 225 334 26 23

180 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO LUacuteČ NA OSTROVE LUacuteČ NA OSTROVE 249 81 6708 258 385 218 325 26 17

181 L-K SERVIS SPOL S RO PARTIZAacuteNSKA ĽUPČA 211 40 6705 270 403 229 342 26 14

182 PD DOBRAacute NIVA AS SAacuteSA 805 228 6691 247 369 222 332 25 19

183 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PREDMIER JABLONOVEacute 98 31 6679 242 362 212 317 27 14

184 AGRO-DRUŽSTVO TREBATICE TREBATICE 132 31 6677 253 379 215 322 28 22

185 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRENČIacuteN - SOBLAHOV SOBLAHOV 171 53 6667 268 402 222 333 25 11

186 AGRODAN SRO AGRODAN KOŠ 180 59 6665 273 410 229 344 26 3

187 AGRO-INSEMAS SRO RAacuteTKA AGRO-INSEMAS SRO 90 2 6655 249 374 239 359 32 11

188 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO VRAacuteTNO HRADIŠTE POD VRAacuteTNOM HRADIŠTE 184 32 6648 240 361 210 316 26 14

189 LADISLAV KUĽKA VK amp SPOL GABOLTOV 215 43 6645 254 382 218 328 29 3

190 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO KRUPAacute V DOLNEJ KRUPEJ DOLNAacute KRUPAacute 1 185 31 6644 238 358 226 340 25 18

191 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO PRIBETA PRIBETA FA Č2 141 14 6617 291 440 226 342 28 10

192 MEDZIČILIZIE A S PATAŠ 343 82 6606 237 359 209 316 25 9

193 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MAGURA ZBOROV CHMEĽOVAacute 110 30 6571 233 355 227 345 25 3

194 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO MELČICE - LIESKOVEacute IVANOVCE VKK 320 89 6561 252 384 224 341 25 2

195 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO JASENOVAacute JASENOVAacute 165 4 6560 255 389 221 337 36 27

196 AGROTOP TOPOĽNIacuteKY AS TOPOĽNIacuteKY 424 81 6537 263 402 221 338 28 31

197 POĽNOHOSPODAacuteRSKE PODIELNICKE DRUŽSTVO BARDEJOV RICHVALD 255 54 6527 256 392 225 345 26 15

198 ROĽNIacuteCKE DRUŽSTVO PODIELNIKOV CHOCHOLNAacute-VELČICE VELČICE VKK 214 81 6504 259 398 220 338 24 20

199 AGROTOM SRO TOMAacuteŠOVCE 356 94 6501 252 388 222 341 29 4

200 POĽNOHOSPODAacuteRSKE DRUŽSTVO TRNAVA PD TRNAVA 141 35 6478 256 395 212 327 26 1

Top 200 fariem 1 laktaacutecie Slovensko podľa kg mlieka 1 oktoacuteber 2014 - 30 juacuten 2015Top 200 farms 1 lactations milk kg Slovakia October 1 2014 - June 30 2015

Euroacutepsky silaacutežny inokulant č 1na kukuričneacute silaacuteže pre zvierataacute a BPS

ryacutechlo znižuje pH kukuričnej silaacuteže

zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zlepšuje straacuteviteľnosť a dostupnosť energie

na silaacutežovanie vlhkeacuteho kukuričneacuteho zrna a CCM inhibuje rast kvasiniek a plesniacute zvyšuje stabilitu na odberovej ploche

zryacutechľuje fermentaacuteciu pre skoršie otvorenie silaacuteže

uchovaacuteva energiu pre vyššiu vyacuterobu bioplynu

Prvyacute na trhu

Novyacute DLG certifikaacutet uacutečinku 6b - vyacutenos metaacutenu

tel 02 6241 0345

wwwschaumannsk

Page 14: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 15: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 16: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 17: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 18: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 19: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 20: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 21: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 22: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 23: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 24: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 25: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 26: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 27: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 28: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 29: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 30: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 31: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 32: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 33: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 34: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 35: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 36: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 37: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 38: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 39: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie
Page 40: SLOVENSKÁ HOLSTEINSKÁ ASOCIÁCIA...4 mmaxiaxiinfo august 2015 Snažili sme sa a dúfame, že sa nám to aspoň čiastočne darí, aby bol obsah zaujímavý a hlavne, aby informácie