Ing. Miroslava Rajčániová, PhD.

NÁVODY NA CVIČENIA Z PODNIKOVÉHO HOSPODÁRSTVA

2007

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

KATEDRA EKONOMIKY FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

2

Autor:

Ing. Miroslava Rajčániová, PhD.

Recenzovali:

Schválil dekan Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre dňa ako

vysokoškolské skriptá. Uvedená publikácia je určená na výučbu predmetu „Podnikové

hospodárstvo“.

© Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2007

ISBN

3

OBSAH Predhovor ..................................................................................................................................5 1 Podnik, Vývoj náuky o podniku ..................................................................................6

1.1 Definícia podniku, jeho ciele a funkcie .......................................................................... 6 1.2 Životný cyklus podniku .................................................................................................. 6 1.3 Vývoj náuky o podniku...................................................................................................7 1.4 Otázky a úlohy................................................................................................................ 8

2 Majetková výstavba podniku.....................................................................................10 2.1 Majetková štruktúra ...................................................................................................... 10 2.2 Odpisovanie dlhodobého majetku ................................................................................ 11 2.3 Metódy odpisovania......................................................................................................11 2.4 Ukazovatele využitia majetku....................................................................................... 12 2.5 Úlohy ............................................................................................................................ 13

3 Kapitálová vybavenosť podniku ...............................................................................16 3.1 Kapitálová štruktúra...................................................................................................... 16 3.2 Zlaté bilančné pravidlo ................................................................................................. 17 3.3 Prevádzkový kapitál podniku........................................................................................ 19 3.4 Ukazovatele využitia kapitálu....................................................................................... 19 3.5 Úlohy ............................................................................................................................ 20

4 Výnosy, náklady, výsledok hospodárenia podniku..................................................25 4.1 Výnosy.......................................................................................................................... 25 4.2 Náklady......................................................................................................................... 26 4.3 Výsledok hospodárenia................................................................................................. 30 4.4 Úlohy ............................................................................................................................ 33

5 Tok peňažných prostriedkov .....................................................................................40 5.1 Výkaz cash flow............................................................................................................ 40 5.2 Metódy výpočtu cash flow............................................................................................ 40 5.3 Úlohy ............................................................................................................................ 41

6 Výrobná činnosť podniku ..........................................................................................45 6.1 Výroba .......................................................................................................................... 45

6.2 Analýza bodu zvratu .....................................................................................................45 6.3 Úlohy ............................................................................................................................ 47

7 Vedecko-technická a investičná činnosť podniku....................................................52 7.1 Definícia investície ....................................................................................................... 52 7.2 Hodnotenie efektívnosti investícií................................................................................. 52 7.3 Úlohy ............................................................................................................................55

8 Stanovenie hodnoty podniku .....................................................................................58 8.1 Problémy stanovenia hodnoty podniku ........................................................................ 58 8.2 Faktory pôsobiace na oceňovanie ................................................................................. 58 8.3 Metódy stanovenia hodnoty podniku............................................................................ 59

9 Finančná výkonnosť podniku ....................................................................................63 9.1 Finančná analýza ex post .............................................................................................. 63 9.2 Finančná analýza ex ante .............................................................................................. 64 9.3 Závery k uskutočnenej finančnej analýze..................................................................... 64 9.4 Otázky a úlohy.............................................................................................................. 65

4

10 Kalkulácie nákladov ...................................................................................................69 10.1 Kalkulačné členenie nákladov ...................................................................................... 69 10.2 Druhy kalkulácií ........................................................................................................... 69 10.3 Kalkulačný vzorec ........................................................................................................ 70 10.4 Otázky a úlohy.............................................................................................................. 70

11 Efektívnosť podniku ...................................................................................................72 11.1 Maticová sústava ukazovateľov efektívnosti.................................................................68 11.2 Rast efektívnosti ........................................................................................................... 74 11.3 Matica efektívnosť / ziskovosť podnikov ..................................................................... 74 11. 4 Úlohy ............................................................................................................................ 75

12 Zoznam použitej literatúry ........................................................................................77

5

PREDHOVOR

Predkladaná publikácia pod názvom „Návody na cvičenia z podnikového hospodárstva“ je určená pre študentov prvého ročníka Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Skriptá sú prioritne určené pre predmet Podnikové hospodárstvo a nadväzujú na vysokoškolskú učebnicu od autora Bielik, P.: Podnikové hospodárstvo.

Učebná pomôcka je orientovaná na vymedzenie základných oblastí podnikovej a produkčnej ekonomiky, v ktorej prevládajú problémy majetkovej a kapitálovej vybavenosti podniku a hľadanie ciest jej efektívnosti, tá sa následne odráža v riadení výnosov, nákladov a dosahovanom zisku podniku. Na problematiku výnosov, nákladov a zisku neodmysliteľne nadväzuje teória produkcie a návratnosť nákladov prostredníctvom dosahovaných výnosov. Dôležitou súčasťou podnikového riadenia sú aj otázky investičného rozhodovania, kapitálových výpočtov a hodnotenia efektívnosti investičných projektov s prihliadnutím k riziku, daniam a inflácii.

Ekonomická činnosť podniku sa prejavuje nielen v jeho výsledku hospodárenia, zisku resp. strate ale aj v jeho peňažnom výsledku, sledovanie cash flow podniku preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť podnikových analýz. Publikácia sa preto zaoberá aj pohybom peňazí a podnikového kapitálu, ktorý je vyvolaný fungovaním najrôznejších foriem podnikových jednotiek.

S vďakou privítam všetky eventuálne pripomienky a námety, smerujúce ku skvalitneniu obsahu publikácie.

Ing. Miroslava Rajčániová, PhD.

6

1 PODNIK, VÝVOJ NÁUKY O PODNIKU 1.1 DEFINÍCIA PODNIKU, JEHO CIELE A FUNKCIE Podnik je ekonomická a organizačná forma usporiadania výroby, obchodu a služby, ktorá je založená na dosahovaní zisku prostredníctvom podnikateľskej činnosti. Je to základný podnikateľský subjekt v trhovej ekonomike. Cieľ podniku vypovedá o takom budúcom stave podniku, ktorý treba dosiahnuť a ktorý možno čiastočne aj kvantitatívne vyjadriť pomocou ekonomických ukazovateľov. Za najdôležitejšie ekonomické ciele podniky najčastejšie považujú zisk, likviditu, hospodárnosť a produktívnosť výrobných faktorov. Rentabilita vypovedá o ekonomickom zhodnotení vložených výrobných faktorov do podnikania, cash flow je prejavom toku peňažných prostriedkov vo forme príjmov a výdavkov, likvidita vypovedá o platobnej schopnosti podniku, hospodárnosť poukazuje na racionalitu využívania vložených výrobných faktorov do podnikania a úrovni nákladovosti výroby a produktivita vyjadruje účinnosť výrobných faktorov, najmä ľudských a je predpokladom dosahovania ekonomickej efektívnosti. Sociálne ciele podniku vyjadrujú jeho sociálnu politiku. Ide o ciele, ktoré sú orientované smerom na spoločnosť a ciele, ktoré sú orientované na pracovníkov. 1.2 ŽIVOTNÝ CYKLUS PODNIKU Vo všeobecnosti hlavnú funkciu podniku chápeme ako výrobu výrobkov určených na trh v dostatočnom množstve s cieľom uspokojovania potrieb zákazníkov. Podnik okrem tejto základnej funkcie plní aj funkcie : obchodnú, inovačnú, zásobovaciu, správnu, ochrannú, riadiacu a organizačnú, výchovná a sociálnu... Pre všetky podniky je spoločné to, že majú svoj životný cyklus. Často je dosť identický so životným cyklom výrobku, lebo podnik s výrobkom obchoduje. Životný cyklus má niekoľko fáz, ktorými podnik môže prechádzať, existovať a zaniknúť. Za základné fázy životného cyklu považujeme: 1. fáza ZALOŽENIE PODNIKU - súvisí s výberom vhodnej organizačno-právnej formy (zápis do obchodného registra, živnostenské oprávnenie). Súčasťou tejto fázy je podnikateľský zámer, ktorý predstavuje stratégiu podniku, ktorá formuluje nielen základné rozvojové procesy, ale aj očakávaný vývoj základných ekonomických ukazovateľov v súvislosti so stanovenou stratégiou. 2. fáza RAST PODNIKU - môže byť zabezpečovaný dvoma cestami (externý alebo interný rast podniku). � Pri internom raste podniku hovoríme o mobilizácii podnikových zdrojov, ktoré

nám umožňujú zvyšovať úroveň výroby, (prejaví sa zvýšením obratu výroby). � Externý rast môžeme charakterizovať tak, že jeden podnik sa rozširuje alebo

narastá získaním iného podniku, alebo jeho časti. Typickým rastom sú podnikové fúzie (jeden alebo obidva podniky zaniknú a vznikne nový).

�

7

3. fáza STABILIZÁCIA - považuje sa za určitú konsolidáciu podniku. Hovoríme o: � dominantnom postavení podniku, keď je monopolom, môžeme ovplyvňovať

veľkosť ponuky aj dopytu, � silnej pozícii, keď podnik môže vyvíjať činnosť nezávisle od konkurencie, � vhodnej pozícii, keď oproti podniku nestojí žiadny silný konkurent - je

konkurencie schopný, � stálej pozícii na trhu - podnik je špecializovaný, počas určitého dlhého

časového obdobia nenachádza žiadnu inú konkurenciu, � slabej pozícii na trhu - súvisí s tým, že podnik nie je konkurencieschopný, a v

danej podnikateľskej činnosti nie je schopný prežiť.

4. fáza SANÁCIA - prichádza po fáze úspešných rokov, nastáva stagnácia, začínajú sa znižovať objemy vnútorného zisku. Podnik sa dostáva z kladného výsledku hospodárenia do záporného - straty. Sanácia predstavuje ozdravovací proces podniku, ktorý môže súvisieť s dvomi opatreniami: 1. S navýšením vlastného alebo akciového kapitálu za predpokladu, že podnik je podkapitalizovaný. 2. S tým, že podnik zvyšuje jeho základné imanie. V prípade, že dosahuje stratu, sanáciou to chceme vyrovnať - úhrada z rezervného fondu podniku.

5. fáza ZÁNIK, resp. ďalší RAST - v životnom cykle podniku sa odrážajú vonkajšie a vnútorné, výrobno-technické, organizačno-právne a ekonomické aspekty podnikateľskej činnosti. Životný cyklus odzrkadľuje stupeň rozvoja podniku či jeho stability a tým umožňuje predikovať a prognózovať jeho vývoj. 1.3 VÝVOJ NÁUKY O PODNIKU K prvým dielam, ktoré sa považujú za základ vedeckého prístupu k podniku patria:

• „Summa de Arithmetica Geometria Proportioni et Proportionalita“ - Luca Paccioli (1494)

• „Dokonalý obchodník“ - Jacques Savary (1675) • „Academie obchodníkov alebo úplný obchodnícky lexikon“ - Carl Gunther

Ludovici (1756) • „Obchodný systém“ - Johann Michaela Leusche (1804)

Zakladateľskými osobnosťami súčasnej podnikovo hospodárskej teórie sú nasledovní svetoví ekonómovia: León Gomberg vo svojom diele „Obchodná náuka a súkromné podnikové hospodárstvo“ (1903) poukazuje na potrebu poznať rozvojový proces súkromnej podnikovej ekonomiky, zhromažďovať jeho výsledky podľa homogenity, zisťovať kauzálne súvislosti medzi týmito výsledkami a z nich odvodzovať normy pre racionálnu organizáciu a správu súkromného hospodárstva.

Eugen Schmalenbach položil základy mnohým podnikovým oblastiam hospodárenia. Vo svojej publikácii „Dynamické bilancie“ (1933) nazýva podnik časťou spoločnosti, ktorá sa má snažiť o hospodárske optimum vo spoločenskom zmysle. Jednoznačne najväčším jeho prínosom je, že empiricky odvodil a teoreticky zdôvodnil existenciu variabilných a fixných nákladov, vyvinul nákladové krivky a zdôvodnil existenciu marginálnych nákladov. Druhou oblasťou, v ktorej prispel k jej rozvoju, je oblasť podnikových bilancií. Treťou oblasťou jeho záujmu bola cenotvorba a fungovanie cenového mechanizmu.

8

t čas

založenie podniku

1. fáza 2. fáza 3. fáza

zánik podniku doba životnosti podniku

R úroveň rozvoja

4. fáza

Erich Gutenberg sa stal známy svojim dielom „Základy podnikového hospodárstva“. Východiskom jeho podnikovej teórie je kombinácia výrobných faktorov, ku ktorým zaradil elementárne faktory (ľudský pracovný výkon, prevádzkové prostriedky a materiál) a tri dispozičné faktory (obchodné a prevádzkové vedenie, plánovanie a organizáciu). Výsledkom kombinačného procesu je výnos. Tak dospel k základnej súvislosti podnikovej ekonomiky, ktorá je predstavovaná vzťahom, ktorý vzniká medzi využitím výrobných faktorov, ich kombináciou a výnosom, ktorý z toho vyplýva. Roderich Plate a Ewald Bockenhoff sú autormi „Grundlagen der Agrarmarktpolitik“. Poskytujú poznatky z oblasti dopytu po poľnohospodárskych produktoch, ponuke poľnohospodárskych produktov a o tvorbe ceny agrárnych produktov vo vzťahu k pôsobeniu nástrojov trhovej politiky. 1.4 OTÁZKY A ÚLOHY 1.4.1 Úloha Zakreslite krivku životného cyklu podniku, zhodnoťte jej vývoj a doplňte do grafu aj krivku zisku! 1.4.2 Úloha a) zostavte tabuľku dopytu po tovare X tak, aby platil zákon klesajúceho dopytu b) zostavte tabuľku ponuky tovaru X tak, aby platil zákon rastúcej ponuky c) z údajov v tabuľke zistite rovnovážnu cenu a pokúste sa vysvetliť, čo by spôsobilo trhovú nerovnováhu (prebytok, nedostatok)

�

9

1.4.3 Úloha a) Vypočítajte rovnovážnu cenu a množstvo na trhu ak viete, že: Funkcia dopytu má tvar QD = 800 - 40 P Funkcia ponuky má tvar QS = -100 + 50 P b) Vláda stanovila maximálnu cenu 8 Sk za výrobok. Vyvolá tento štátny zásah prebytok alebo nedostatok množstva na trhu? Vypočítajte jeho veľkosť numericky! c) Pokúste sa celý problém zakresliť graficky! Riešenie 1.4.2 Úloha Charakterizujte: - Vývoj ekonomického myslenia v jednotlivých vývojových obdobiach - Ekonomické učenie merkantilizmu - Význam fyziokratizmu vo vývoji ekonomickej vedy - Prínos D. Ricarda, J.B Saya a T.R.Malthusa k rozvoju ekonomickej vedy - Paretovo optimum a neoklasický model podniku - Miesto K. Marxa vo vývoji ekonomickej vedy - Spoločné znaky a rozdiely monetarizmu, teórie racionálnych očakávaní a teórie

ekonómie ponuky - V čom spočíva protirečivosť Keynesovej ekonomickej teórie a monetarizmu - Súčasné smery ekonomického myslenia - Abstraktno-logický prúd teórií firmy - Sociálno-ekonomické teórie firmy - Smithovo chápanie trhovej ekonomiky

P

Q

10

2 MAJETKOVÁ VÝSTAVBA PODNIKU 2.1 MAJETKOVÁ ŠTRUKTÚRA predstavuje podiel jednotlivých zložiek majetku (položiek aktív) na celkovom majetku. Základný majetok podniku predstavujú stále aktíva (dlhodobý majetok) a obežné aktíva (krátkodobý majetok). Kritériom pre delenie aktív na stále a obežné je dĺžka doby potrebná na ich transformáciu do peňažnej formy, u dlhodobého majetku je to viac ako jeden rok.

Dlhodobý majetok tvoria nehmotný a hmotný dlhodobý majetok, dlhodobý finančný majetok a dlhodobé pohľadávky. Sú nadobudnuté pre dlhodobé použitie v podniku, z hľadiska času sa vyznačujú stálosťou a počas existencie podniku sú iba zriedka zmenené na hotovosť. SCHÉMA 1: Členenie dlhodobého majetku

DDLLHHOODDOOBBÝÝ MMAAJJEETTOOKK

DLHODOBÝ hmotný majetok

DLHODOBÝ nehmotný majetok

DLHODOBÝ finančný majetok

DLHODOBÉ pohľadávky

Nehnuteľný: • pozemky • stavby • pestovateľské

celky trvalých porastov

• ... Hnuteľný:

• stroje, zariadenia a prístroje

• dopravné prostriedky

• základné stádo a ťažné zvieratá

• ...

• goodwill • software • oceniteľné práva

(know-how, licencie, ochranné známky, patenty)

• ostatný dlhodobý nehmotný majetok

• aktivované náklady na vývoj

• ...

• cenné papiere a podiely (akcie, podielové listy)

• úverové cenné papiere (obligácie, vkladové listy)

• pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou v konsolidovanom celku, ostatné pôžičky

• ...

• pohľadávky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok

Krátkodobý majetok vo všeobecnosti zahrňuje hotovosť, účty, zásoby, výrobky a pod., ktoré sú v priebehu prevádzkového cyklu podniku premenené na hotovosť a je pravdepodobné ich neustále kolísanie.

�

�

11

SCHÉMA 2: Členenie krátkodobého majetku

KKRRÁÁTTKKOODDOOBBÝÝ MMAAJJEETTOOKK

ZÁSOBY FINANČNÉ ÚČTY KRÁTKODOBÉ POHĽADÁVKY

materiál nedokončená výroba polotovary vlastnej výroby, výrobky zvieratá tovar

peňažná hotovosť, ceniny, šeky účty v bankách peniaze na ceste

pohľadávky u odberateľov, ostatné pohľadávky s dobou splatnosti do jedného roka vrátane

Majetková vybavenosť podniku do značnej miery závisí od odvetvia a typu

podniku. Napr. v potravinárskom priemysle a obchode prevládajú formy obežného majetku, v atómovej elektrárni dlhodobý majetok. Ak v podniku prevažuje dlhodobý majetok, hovoríme o podniku investične intenzívnom, v opačnom prípade hovoríme o prevádzkovo intenzívnom podniku. 2.2 ODPISOVANIE DLHODOBÉHO MAJETKU Zatiaľ čo krátkodobý majetok sa spotrebováva, dlhodobý hmotný a nehmotný majetok sa nespotrebováva jednorázovo, ale sa postupne opotrebováva v priebehu celej jeho životnosti. Stupeň tohto opotrebenia vyjadruje odpis, o ktorý sa postupne znižuje hodnota majetku až do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Odpisy definujeme ako časť ceny dlhodobého majetku, ktorá sa v priebehu jeho životnosti systematickým spôsobom zahrňuje do prevádzkových nákladov podniku, vynaložených za určité obdobie. Sú zachytávané vo výsledovke podniku. Odpisy je treba odlišovať od pojmu oprávky k dlhodobému majetku, ktoré vyjadrujú kumulovaný súhrn uskutočnených odpisov majetku k určitému okamžiku. Sú zachytávané v súvahe podniku. Porovnaním oprávok s nadobúdacou cenou je možné približne vyjadriť stupeň opotrebenia majetku. Odpisovanie však nemusí znamenať, že zároveň klesá trhová cena majetku. Tá sa môže vyvíjať nezávisle na zostatkovej cene. Pozemky, predmety z drahých kovov a iný majetok vymedzený osobitnými predpismi sa neodpisujú. Každá účtovná jednotka je povinná zostaviť si odpisový plán, na základe ktorého vykonáva odpisovanie majetku. Uvedený majetok sa odpisuje len do výšky jeho ocenenia v účtovníctve.

2.3 METÓDY ODPISOVANIA Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť pre lineárne – rovnomerné, alebo zrýchlené odpisovanie, metódu odpisovania po tomto rozhodnutí už nemožno zmeniť.

Pri lineárnej metóde odpisovania sa odpisy rozvrhujú na jednotlivé roky fungovania investície rovnakým podielom z ceny majetku. Neberie sa pritom ohľad na stupeň využitia majetku v rôznych obdobiach jeho používania.

Hlavným zmyslom všetkých metód zrýchleného odpisovania majetku je vyjadriť predovšetkým značné morálne zastarávanie niektorých druhov strojov,

�

12

technológii a pod. pri zaistení ich rýchlej obnovy. Tým sa udržuje majetok na najvyššej technickej úrovni, ktorá umožňuje zaistiť rast produktivity a hospodárnosti podnikovej činnosti a konkurencieschopnosti.

V prvom roku odpisovania sa majetok zaradí do príslušnej odpisovej skupiny. V 1. skupine sa majetok odpisuje 4 roky V 2. skupine sa majetok odpisuje 6 rokov V 3. skupine sa majetok odpisuje 12 rokov V 4. skupine sa majetok odpisuje 20 rokov

2.3.1 VÝPOČET ODPISOV

Lineárny odpis = aodpisovanidoba

cenavstupná

Zrýchlený odpis v 1. roku = rokuveodpisovanizrýchlenéprekoeficient

cenavstupná

.1

Zrýchlený odpis v 2. a ďalších rokoch = 1..2.

2

rokovpočrokuvodpkoeficient

cenazostatková

−

×

Pozn.1 – počet rokov počas ktorých sa už majetok odpisoval Koeficienty pre zrýchlené odpisovanie

Odpisová skupina

Koeficient pre odpisovanie v 1. roku

Koeficient pre odpisovanie v 2. a ďalších rokoch

1 4 5 2 6 7 3 12 13 4 20 21

2.4 UKAZOVATELE VYUŽITIA MAJETKU

Ukazovatele využitia majetku kvantifikujú ako účinne podnik využíva svoj

majetok. Ak má podnik majetku priveľa, sú s tým spojené nadpriemerné náklady, majetok treba udržiavať, jeho veľká časť je krytá úverom a vysoký stav majetku si vyžaduje vysoký úver, ktorý plodí vysoký úrok. Nedostatočný stav zásob má za následok nízky objem výroby a podnik prichádza o tržby, ktoré by mohol dosiahnuť. Medzi najdôležitejšie ukazovatele využitia majetku radíme (voláme ich aj ukazovateľmi aktivity):

� Ukazovateľ doba inkasa pohľadávok meria rýchlosť, s akou zákazníci podniku platia svoje účty. Vyčísľuje, koľko dní v priemere trvá, kým od realizácie (fakturácie) dôjde k inkasu.

Doba obratu (inkasa) pohľadávok = 365×tržby

pohladávokstavpriemerný

13

� Je veľmi poučné konfrontovať platobnú disciplínu odberateľov s vlastnou. O tej vypovedá ukazovateľ, doba splácania záväzkov.

Doba splácania záväzkov = 365×tržby

záväzkovstavpriemerný

� Doba obratu zásob vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob (v

dňoch). V praxi sa stretávame aj s výpočtom doby obratu zásob vo vzťahu k tržbám, hoci presnejší je výpočet vo vzťahu k nákladom. Tržby sú ovplyvňované kvalitou tovaru, výrobkov, či poskytovaných služieb, dopytom na trhu a pod.

Doba obratu zásob = 365×náklady

zásobstavpriemerný

Doba obratu aktív = 365×tržby

aktívstavpriemerný

Ukazovatele obratu sú inverznými ukazovateľmi k dobám obratu, vypovedajú o tom, koľko krát za rok dôjde k obratu zásob, aktív... 2.5 ÚLOHY Príklad 2.5.1 Podnik zakúpil stroje a zariadenia v obstarávacej cene 4 200 tis. Sk. Tento dlhodobý hmotný majetok bol zaradený do tretej odpisovej skupiny.

Úloha: Vypočítajte výšku odpisov pri použití metódy a) rovnomerného odpisovania, b) zrýchleného odpisovania, c) vytvorte graf pre priebeh lineárneho a zrýchleného odpisovania. Riešenie a) rovnomerné odpisovanie

Rok Zostatková

cena na zač. roka

Ročný odpis

Zostatková cena na

konci roka Oprávky

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

�

14

Rok Zostatková

cena na zač. roka

Ročný odpis

Zostatková cena na

konci roka Oprávky

8. 9.

10. 11. 12.

b) zrýchlené odpisovanie

Rok

Zostatková cena na

zač. roka

Ročný odpis

Zostatková cena na

konci roka Oprávky

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

10. 11. 12.

c) graf

ZC

t 0

15

Príklad 2.5.2 Vstupná cena dlhodobého majetku zaradeného do tretej odpisovej skupiny je 2 300 tis. Sk. Úloha: Vypočítajte odpis a oprávky dlhodobého hmotného majetku v druhom roku odpisovania ak viete, že sa bude odpisovať lineárnym spôsobom! Riešenie Príklad 2.5.3 Vstupná cena dlhodobého hmotného majetku je 6 mil. Sk, majetok je zaradený do štvrtej odpisovej skupiny a bude sa odpisovať zrýchleným spôsobom. Úloha: Vypočítajte odpis a oprávky dlhodobého hmotného majetku v druhom roku odpisovania! Riešenie Príklad 2.5.4 Máme k dispozícií nasledovné údaje z účtovnej závierky podniku:

Položka v Sk

Spolu majetok 4 670136 Neobežný majetok 2 531 878 Obežný majetok 1 592 149 Zásoby 604 933 Krátkodobé pohľadávky 945 247 Dlhodobé pohľadávky 5 885 Finančné účty a časové rozlíšenie 36 084 Spolu tržby 3 533 612 Tržby za predaj tovar 27 597 Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 3 506 015

Úloha: Vypočítajte ukazovatele využitia majetku! Výsledky vpíšte do tabuľky! Riešenie

Ukazovateľ

Doba obratu zásob Doba obratu celkového majetku Doba inkasa pohľadávok Doba splatnosti záväzkov Obrat zásob Obrat majetku

16

3 KAPITÁLOVÁ VYBAVENOSŤ PODNIKU Aby podnik získal potrebný majetok, musí mať k dispozícií finančné zdroje, tj. kapitál. Zdrojom môže byť buď vlastný kapitál, ak ho do podniku vložil sám podnikateľ, alebo cudzí kapitál ak vložil kapitál do podniku veriteľ (napr. banka). Majetok teda vyjadruje to, čo podnik vlastní a kapitál zasa to, komu to patrí. Písomný prehľad, ktorý zachytáva všetky zložky majetku „aktíva podniku“ a jemu zodpovedajúce zdroje krytia „pasíva“ sa nazýva súvaha podniku. Súvaha obsahuje základné členenie aktív a pasív ako aj ich celkový súčet, pričom musí platiť, že množstvo aktív v podniku sa musí rovnať celkovému množstvu pasív.

∑∑ AAKKTTÍÍVV == ∑∑ PPAASSÍÍVV 3.1 KAPITÁLOVÁ ŠTRUKTÚRA Pre každý podnik je dôležitá tak jeho majetková štruktúra, ako aj jeho kapitálová štruktúra. Kapitálovou, niekedy tiež finančnou štruktúrou podniku rozumieme podiel vlastného a cudzieho, dlhodobého a krátkodobého kapitálu na celkovom kapitále. Koľko kapitálu podnik potrebuje? Celková veľkosť podnikového kapitálu závisí od mnohých okolností, predovšetkým však od: � veľkosti podniku, pričom samotná veľkosť podniku by mala byť optimálna.

Všeobecne platí: čím väčší podnik, tým väčší kapitál vyžaduje; � stupňa mechanizácie, automatizácie, robotizácie (čím vyššie použitie techniky, tým

väčší kapitál); � rýchlosti obratu kapitálu (čím rýchlejší obrat, tým menší kapitál);

Kapitálovú štruktúru podniku ovplyvňuje množstvo faktorov: � náklady na jednotlivé zdroje kapitálu � veľkosť a stabilita CF � majetková štruktúra � vzťah k riziku � odvetvové štandardy Aká by mala byť optimálna štruktúra kapitálu? Optimálna kapitálová štruktúra je dosiahnutá vtedy, ak pomer cudzieho kapitálu k vlastnému kapitálu je taký, aby celkové náklady na kapitál boli minimálne. (Graf 1).

Rozhodujúcu úlohu pri výbere medzi dlhom a vlastným kapitálom teda majú náklady na získanie a viazanie jednotlivých zložiek kapitálu.

WACC = NCK (1-T)kapitálcelkový

kapitálcudzí+ NVK

kapitálcelkový

kapitálvlastný

kde: WACC = priemerný náklad na kapitál NCK = N na cudzí kapitál NVK = N na vlastný kapitál T = % zdanenia

�

17

GRAF 1: Grafické znázornenie optimálnej kapitálovej štruktúry podniku

SCHÉMA 3: „ZA“ a „PROTI“ pre použitie cudzieho kapitálu

3.2 ZLATÉ BILANČNÉ PRAVIDLO Pomer dlhodobého a krátkodobého kapitálu by mal byť v súlade i so stavom dlhodobého a krátkodobého majetku podniku. Vzťah medzi majetkom a kapitálom charakterizuje tzv. zlaté bilančné pravidlo, ktoré požaduje, aby dlhodobo viazaný majetok bol financovaný kapitálom, ktorý má podnik trvalo alebo dlhodobo k dispozícii. Krátkodobo viazaný majetok môže byť financovaný aj kapitálom, ktorý má podnik k dispozícii len krátkodobo. Ak by podnik zabezpečoval financovanie dlhodobého majetku z krátkodobých zdrojov, musel by v priebehu životnosti majetku niekoľkokrát žiadať o nové úvery, pretože transformácia dlhodobého majetku na peniaze presahuje splatnosť krátkodobých zdrojov. Na druhej strane financovanie krátkodobého majetku dlhodobými

�

bod minimálnych nákladov

optimálna kapitálová štruktúra

kde: WACC – priemerný náklad na kapitál NCK – náklad na cudzí kapitál NVK – náklad na vlastný kapitál CK – požičaný kapitál VK – vlastný kapitál

VK

W A C C

N CK

0 0 CK

V K

N CK N VK

WACC N

použitie cudzieho kapitálu

ZA Q0

- cudzí kapitál zvyšuje zadĺženosť a znižuje finančnú stabilitu podniku,

- každý ďalší dlh je drahší a je ťažšie ho získať,

- vysoký podiel cudzieho kapitálu, obmedzuje jednanie manažmentu

- cudzí kapitál je väčšinou lacnejší ako vlastný,

- poskytnutím cudzieho kapitálu nevzniká poskytovateľovi právo na priame riadenie podniku

- podnikateľ iba prechodne nedisponuje potrebným kapitálom

�

18

I. OBLASŤ DLHODOBÉHO MAJETKU a) DM < VK + DCK resp. DM – (VK + DCK) < 0 ⇒ stav prekapitalizovanosti b) DM > VK + DCK resp. DM – (VK + DCK) > 0 ⇒ stav podkapitalizovanosti II. OBLASŤ KRÁTKODOBÉHO MAJETKU a) KM > KCK resp. KM – KCK > 0 ⇒ stav prekapitalizovanosti KM – KCK > 0 = čistý prevádzkový kapitál b) KM < KCK resp. KM – KCK < 0 ⇒ stav podkapitalizovanosti KM – KCK < 0 = nekrytý dlh

kde: DM – dlhodobý majetok VK – vlastný kapitál DCK – dlhodobý cudzí kapitál KCK – krátkodobý cudzí kapitál KM – krátkodobý majetok

OBEŽNÉ AKTÍVA

VLASTNÉ A CUDZIE DLHODOBÉ ZDROJE

CUDZIE KRÁTKODOBÉ ZDROJE

ČISTÝ PRACOVNÝ KAPITÁL

FIXNÉ AKTÍVA

OBEŽNÉ AKTÍVA

VLASTNÉ A CUDZIE DLHODOBÉ ZDROJE

CUDZIE KRÁTKODOBÉ ZDROJE

NEKRYTÝ DLH

FIXNÉ AKTÍVA

zdrojmi je pre podnik neefektívna. Neefektívnosť je spôsobovaná rozdielnymi nákladmi (cenou) kapitálu.

SCHÉMA 4: Vzťahy medzi majetkom a kapitálom podniku SCHÉMA 5: Čistý pracovný kapitál - Nekrytý dlh

Aktíva celkom Pasíva celkom

�

�

19

3.3 PREVÁDZKOVÝ KAPITÁL PODNIKU

Prevádzkový kapitál je tou časťou podnikového kapitálu, ktorá je viazaná v obežných aktívach. Z hľadiska finančného hospodárenia je dôležité, koľko tohto kapitálu podnik potrebuje a ako sa celková suma rozdelí na časti viazané v zásobách, pohľadávkach a pohotových prostriedkoch. 3.3.1 URČOVANIE CELKOVEJ POTREBY PREVÁDZKOVÉHO KAPITÁLU V PODNIKU Prvým činiteľom, ktorý určuje kapitálovú potrebu peňazí pre financovanie obežného majetku je obratový cyklus peňazí OCP. Druhým sú denné náklady na predaný tovar. Kapitálovú potrebu obežného majetku potom vypočítame ako súčin obratového cyklu peňazí a celkových denných nákladov.

Denné náklady =365

nákladycelkové

OCP = doba obratu zásob + doba inkasa pohľadávok – doba splatnosti záväzkov

3.4 UKAZOVATELE VYUŽITIA KAPITÁLU Najčastejšími ukazovateľmi hodnotiacimi využitie kapitálu v podniku sú dva typy ukazovateľov: ukazovatele rentability a zadĺženosti.

Ukazovatele rentability merajú efektívnosť do podniku vloženého kapitálu.

� Kľúčovým meradlom rentability podniku je rentabilita celkového kapitálu. Okrem vedenia firmy je najmä predmetom záujmu externých subjektov, ktorí chcú poznať rentabilitu svojho potenciálneho partnera. Mal by dosahovať maximálne hodnoty.

Rentabilita celkového kapitálu (v %) = 100×+

kapitálvloženýcelkový

úrokzdanenípozisk

� Rentabilita vlastného kapitálu zaujíma predovšetkým akcionárov a investorov.

Investor požaduje, aby cena, ktorú od podniku prijíma za vložený kapitál bola vyššia ako cena, ktorú by obdržal pri inej forme investovania (napr. nákupom obligácií, uložením peňazí v peňažnom ústave a pod.).

Rentabilita vlastného kapitálu (v %) = 100×kapitálvlastný

zdanenípozisk

� Rentabilita tržieb sa týka konkurencieschopnosti podniku a charakterizuje

vlastne trhovú úspešnosť podniku.

Rentabilita tržieb (v %) = 100×tržby

zdanenípozisk

20

Ukazovatele zadĺženosti vypovedajú o kapitálovej štruktúre podniku. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov robí podnik stabilným, nezávislým.

� Celková zadĺženosť udáva podiel cudzieho kapitálu na celkových zdrojoch.

Celková zadĺženosť (v %) = 100×kapitálcelkový

kapitálcudzí

� Úverová zadĺženosť je pomerom bankových úverov a výpomocí k celkovému

kapitálu.

Úverová zadĺženosť (v %) = 100×kapitálcelkový

výpomociaúverybankové

� Stupeň samofinancovania spolu s ukazovateľom celkovej zadĺženosti

bezprostredne vypovedajú o štruktúre finančných zdrojov. Ich súčet je 1 resp. 100 %, podľa spôsobu vyjadrenia.

Stupeň samofinancovania (v %) = 100×kapitálcelkový

kapitálvlastný

3.5 ÚLOHY Príklad 3.5.1 Zistite, či je podnik prekapitalizovaný alebo podkapitalizovaný na základe dodržania zlatého bilančného pravidla!

a) z hľadiska financovania neobežného majetku b) z hľadiska financovania obežného majetku c) vypočítajte ukazovatele využitia kapitálu za posledné sledované obdobie a

výsledky vpíšte do priloženej tabuľky

Súvaha

obdobie 1 obdobie 2 obdobie3

Spolu majetok 500 600 490 Neobežný majetok 310 440 350 Obežný majetok 190 160 140 Zásoby súčet 60 40 30 Krátkodobé pohľadávky súčet 30 10 20 Peniaze 15 20 10 Účty v bankách 85 90 80 Spolu vlastné imanie a záväzky 500 600 490 Vlastné imanie 220 220 180 Cudzie zdroje 280 380 310 Krátkodobé záväzky súčet 90 110 100 Bankové úvery a výpomoci súčet 190 270 210 Bankové úvery dlhodobé 150 200 160 Bežné bankové úvery 30 50 40 Krátkodobé finančné výpomoci 10 20 10

�

21

Vybrané položky z výkazu ziskov a strát

obdobie 1 obdobie 2 obdobie3

Čistý zisk - - 35

Nákladové úroky - - 10

Tržby - - 120

c)

Ukazovateľ obdobie3

Rentabilita celkového kapitálu Rentabilita vlastného kapitálu Rentabilita tržieb Celková zadĺženosť Úverová zadĺženosť Stupeň samofinancovania

Príklad 3.5.2 Podnik nakupuje každý mesiac tovar za 3 mil. Sk. Mzdy zamestnancov za mesiac sú v priemere 280 tis. Sk a ostatné prevádzkové výdavky za mesiac sú 170 tis. Sk. Dodávatelia poskytujú podniku obchodný úver na 1,5 mesiaca. Tovar sa vo veľkoobchodnom sklade skladuje v priemere 2 mesiace. Svojim odberateľom poskytuje podnik obchodný úver na 1 mesiac. Úloha: Vypočítajte, koľko prevádzkového kapitálu viaže podnik! Riešenie Príklad 3.5.3 Podnik nakupuje denne materiál za 60 tis. Sk. Denné mzdy zamestnancov sú 30 tis. Sk, denné spracovateľské náklady 20 tis. Sk a ostatné prevádzkové výdavky na 1 deň sú 10 tis. Sk. Od momentu nákupu materiálu až do expedície hotových výrobkov uplynie v priemere 45 dní. Podnik získava od dodávateľov materiálu obchodný úver na 30 dní. Sám poskytuje svojim odberateľom obchodný úver na 20 dní. Úloha: Vypočítajte viazanosť prevádzkového kapitálu v podniku! Riešenie

Príklad 3.5.4 Podnik potrebuje na výrobu 1 ks výrobku 2000 Sk, za každý deň bude vyrábať 30 ks. Ročné tržby sú 27 mil. Sk, priemerné zásoby 4,5 mil. Sk, priemerné pohľadávky 1,5 mil. Sk a dodávateľské faktúry podnikateľ platí v priemere za 15 dní. Úloha: Vypočítajte, koľko prevádzkového kapitálu podnik potrebuje!

22

Riešenie

Príklad 3.5.5 Podnik môže získať dlhodobý úver vo výške 30 mil. Sk na financovanie investície. Výška úrokovej miery je 10 % p.a. Daň zo zisku je 19 %. Úloha: Vypočítajte skutočné náklady na dlh! Riešenie

Príklad 3.5.6 Podnik má nasledujúce zloženie podnikového kapitálu:

Trhový podiel (W) Náklady kapitálu (k)

Prioritné akcie 0,35 0,07

Nerozdelený zisk 0,15 0,14

Kmeňové akcie 0,5 0,18

Úloha: Vypočítajte priemerné náklady kapitálu podniku! Riešenie Príklad 3.5.7 Základné imanie podniku tvorí 70 tis. akcií, súčasná trhová cena je 1500 Sk za akciu. Počíta sa so 16 % výnosom akcií. Cudzí kapitál tvorí bankový úver vo výške 65 mil. Sk, z ktorého sa platí 7 % úrok Percento zdanenia je 19 %. Úloha 1. Vypočítajte priemerný náklad na kapitál 2. Vypočítajte priemerný náklad na kapitál ak vlastný kapitál bude tvoriť 50 % z celkového kapitálu Riešenie

23

Príklad 3.5.8 Poznáme vývoj nákladov na vlastný a cudzí kapitál podniku a vieme, že podnik platí 19 % daň zo zisku.

Miera zadlženosti v % 0 10 20 30 40 50 60 70

Náklady na vlastný kapitál v % 10 10,4 10,9 11,4 12 13,2 14,3 16,3

Náklady na cudzí kapitál pred zdanením v %

5,2 5,8 6,5 7,1 8 9,1 10,3 11,1

Úloha a) Stanovte optimálnu kapitálovú štruktúru (optimálnu zadlženosť) b) Znázornite graficky Riešenie

Miera zadlženosti v % 0 10 20 30 40 50 60 70

Náklady na vlastný kapitál v % 10 10,4 10,9 11,4 12 13,2 14,3 16,3

Náklady na cudzí kapitál pred zdanením v %

5,2 5,8 6,5 7,1 8 9,1 10,3 11,1

Priemerný náklad na kapitál v %

Príklad 3.5.9 Máme k dispozícii tieto údaje o kapitálovej štruktúre podniku:

mil. Sk Náklady na alternatívne

príležitosti v % Cudzie zdroje 150 10

Vlastný kapitál 250 20

Percento zdanenia – 19 %

Kapitálová štruktúra podniku

02468

1012141618

0 10 20 30 40 50 60 70zadĺženosť v %

nákl

ady

na k

apitá

l v %

24

Úloha: Aký zisk musí firma dosiahnuť z existujúcich aktív, aby splnila očakávania investorov? Riešenie

Príklad 3.5.10 Za uplynulé 3 roky mal podnik s nesezónnym charakterom výroby spolu tržby 134 400 000. Ich rozčlenenie do štvrťrokov a výška obežných aktív viazaných v týchto štvrťrokoch je v nasledujúcej tabuľke:

Rok 3 štvrťroky Rok 1 Rok 2

1 2 3 4 Štvrťročné tržby 43 44,2 118 116 12,0 11,8 Viazané obežné aktíva 20,6 21,6 5,6 6,0 5,8 6,4

Na budúci štvrťrok sa predpokladá zvýšenie objemu štvrťročných tržieb o 10 % v porovnaní s tržbami posledného štvrťroka. Úloha: Stanovte očakávanú potrebu prevádzkového kapitálu jednoduchým využitím ukazovateľa rýchlosti obratu obežných aktív ! Riešenie

25

4 VÝNOSY, NÁKLADY, VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA

PODNIKU Výnosy, náklady a predovšetkým výsledok hospodárenia patria k najdôležitejším charakteristikám hospodárenia každého podniku. Preto sú predmetom ich každodenného záujmu. 4.1 VÝNOSY sú peňažnou čiastkou, ktorú podnik získal zo všetkých svojich činností za určité účtovné obdobie bez ohľadu na to, či v tomto období došlo k ich úhrade, pričom sa vychádza z princípu aktuálnosti v účtovníctve, podľa ktorého sa výnosy a náklady účtujú v období, s ktorým vecne a časovo súvisia. Výnosy sa tak odlišujú od príjmov, náklady sa odlišujú od výdajov a zisk sa odlišuje od konečného stavu peňažných prostriedkov. Hlavnými výnosmi výrobného podniku sú tržby získané z predaja tovaru, vlastných výrobkov a poskytnutých služieb. Tržby sú rozhodujúcou súčasťou podnikových výnosov a majú významný vplyv na tvorbu výsledku hospodárenia podniku. Ak podnik chce zvyšovať výsledok hospodárenia, musí sa zamerať na: � rast tržieb vyvolaný rastom kvality výrobkov; � reštrukturalizáciu výroby; � uplatňovanie takých foriem ako sú poradenstvo, marketing, servis, reklamy a

podobne. Tržby však chápeme nielen ako rozhodujúci faktor tvorby zisku, ale aj ako rozhodujúci zdroj financovania podniku. Slúžia k úhrade: � nákladov a zaistenia reprodukcie výrobných faktorov; � k úhrade daní a iných prevádzkových potrieb podniku.

Predajom tovaru � pri hotovostnom styku vzniká tržba (výnos) aj úhrada peňažných prostriedkov teda príjem, � pri bezhotovostnom styku spolu s tržbou vzniká pohľadávka a až po úhrade pohľadávky príjem. Z toho vyplýva časový nesúlad medzi výnosmi a príjmami: 1. najskôr vzniká príjem potom výnos - výnosy budúcich období 2. najskôr vzniká výnos potom príjem – príjmy budúcich období (rovnako tak vznikajú aj náklady a výdavky budúcich období)

Okrem časového nesúladu dochádza aj k obsahovému nesúladu medzi výnosmi a príjmami. � prijatý bankový úver je príjmom podniku ale nie je súčasne výnosom podniku, � aktivácia je výnosom, ale nepredstavuje príjem podniku.

�

26

SCHÉMA 6: Faktory vplyvu na objem tržieb

1. FYZICKÝ OBJEM PREDAJA 2. CENY JEDNOTLIVÝCH VÝROBKOV NA TRHU 3. SORTIMENT, ŠTRUKTÚRA PREDAJA 4. SPÔSOB FAKTURÁCIE A DOBA ÚHRADY FAKTÚR 5. MARKETING, ODBYT AKO AJ VÝVOJ MENOVÝCH, DEVÍZOVÝCH KURZOV

4.2 NÁKLADY Každá činnosť podniku je spojená so spotrebou resp. opotrebovaním výrobných faktorov podniku. Peňažné ocenenie takejto spotreby výrobných faktorov podniku vyjadruje kategória nákladov. Náklady sa často nesprávne stotožňujú s pojmom výdavky. Výdavky predstavujú zníženie objemu peňažných prostriedkov podniku a vznikajú v momente úhrady, zatiaľ čo náklad vzniká v momente spotreby výrobného činiteľa. Vzhľadom na uvedené definície nákladov a výdavkov, dochádza medzi týmito kategóriami v určitých prípadoch k vecnému a časovému nesúladu. K časovému nesúladu dochádza vtedy, ak úhrada za nákup výrobných činiteľov je uskutočňovaná v inom účtovnom období ako ich spotreba. Vtedy možno hovoriť o: a) nákladoch budúcich období – k úhrade za použitie výrobného činiteľa dochádza

v bežnom období avšak k jeho spotrebe až v budúcom období (napr. nájomné platené vopred)

b) výdavkoch budúcich období – najskôr dochádza k spotrebe výrobného činiteľa, zatiaľ čo k úhrade dôjde až v budúcom období (napr. nájomné platené pozadu)

Okrem časového nesúladu dochádza aj k obsahovému resp. vecnému nesúladu medzi nákladmi a výdajmi. � splátky úveru nie sú nákladom, ale sú len peňažným výdajom, � odpisy sú nákladom, no nie sú výdajom podniku. SCHÉMA 7: Vzťah medzi výdavkami a nákladmi

Zodpovedajú

nákladom (spotreba materiálu,

energie, práce...) Existujú aj bez

výdavkov (odpis)

Nezodpovedá im žiadna spotreba (splátka úveru)

Výdavky

Náklady

�

�

27

4.2.1 IMPLICITNÉ A EXPLICITNÉ NÁKLADY Definícia nákladov v ekonomickej teórií je širšia ako v účtovníctve. Ekonomické náklady zahŕňajú nielen zjavné nákupy za peniaze, ale aj alternatívne náklady, napríklad príjem za moju prácu v mojej vlastnej firme. Z tohto hľadiska je dôležité členenie nákladov na � explicitné, sú všetky reálne vynaložené náklady, ktorých pohyb je zachytený v

účtovníctve, sú to peňažné výdavky na nákup alebo na nájom výrobných faktorov, � implicitné, sú náklady, ktoré podnik neplatí, a ktoré vznikajú v súvislosti s

využívaním vlastných zdrojov, sú to úroky z vlastného kapitálu, príjem podnikateľa za jeho prácu pre podnik a podobne.

Ak napríklad vlastník spoločnosti odpracuje týždenne 50 hodín za ktoré nedostáva mzdu, firma vykáže zisk 60 000 Sk, ktorý je účtovným výsledkom hospodárenia. Keďže vlastník by 50 hodín mohol odpracovať niekde inde a za svoju prácu by bol zaplatený, musíme ohodnotiť jeho prácu, na základe obetovaných príležitostí. Ak by vlastník pracoval pre niekoho iného a zarobil 100 000 Sk za to isté obdobie, predstavuje to jeho alternatívne náklady (obetované príjmy, náklady obetovaných príležitostí, oportunitné náklady – opportunity costs...) Preto ak chceme vyčísliť ekonomický a nie účtovný zisk firmy dostaneme čistú stratu vo výške 40 000 Sk.

4.2.2 FIXNÉ A VARIABILNÉ NÁKLADY Na základe reakcie jednotlivých nákladových položiek na zmenu objemu produkcie rozoznávame dve základné skupiny nákladov: � fixné náklady - sú charakterizované tým, že ich výška sa nemení pri zmene objemu

produkcie, predstavujú celkové peňažné čiastky, ktoré treba zaplatiť aj keď firma nevyrába žiadny output (produkt).

� variabilné náklady - ich veľkosť sa mení so zmenou objemu produkcie. Vo vzťahu k zmenám produkcie sa môžu meniť proporcionálne, s rastom objemu produkcie rastú aj náklady tým istým tempom, ak produkcia vzrastie o 1 jednotku aj náklady vzrastú vždy o jednu jednotku (graf 1a), progresívne, teda s rastom objemu produkcie rastú rýchlejším tempom ako produkcia (graf 1b) a degresívne, ak produkcia rastie náklady rastú, ale pomalšie ako rastie produkcia prípadne stagnujú (graf 1c).

GRAF 2: Vývoj fixných nákladov

množstvo produkcie

náklady �

28

GRAF 3: Vývoj variabilných nákladov Do akej miery sa náklady menia v závislosti od zmien objemu produkcie možno vypočítať pomocou koeficientu reakcie:

produkciezmena

nákladovzmenakr %

%=

Koeficient reakcie udáva stupeň variability nákladov pri zmene objemu produkcie. 4.2.3 CELKOVÉ, PRIEMERNÉ A MARGINÁLNE NÁKLADY Z hľadiska rozhodovania podniku o tom, koľko outputu by mal vyrábať, je dôležité členenie nákladov na � celkové náklady (TC)- súčet všetkých fixných a variabilných nákladov, predstavuje peňažné výdavky potrebné na výrobu príslušného objemu outputu. � marginálne náklady -dodatočný náklad, ktorý vznikne výrobou o 1 jednotku outputu viac nazývame marginálny náklad (MC) alebo aj hraničný náklad. Čiže o koľko sa zmení náklad ak sa zmení výroba o 1 jednotku.

MC = Q∆

∆ TC

� priemerné náklady (AC) – výška nákladov pripadajúca na jednotku produkcie, alebo celkový náklad podelený počtom vyrábaných výrobkov.

AC = Q

TC

� náklady

množstvo produkcie

a

c

b

29

4.2.4 PRAVIDLO NAJNIŽŠÍCH NÁKLADOV Jedným z cieľov každej firmy je minimalizácia jej nákladov, resp. výber takej kombinácie výrobných faktorov, ktorá zaručuje minimálne náklady na výrobu.

Na to aby sme našli kombináciu s najnižšími nákladmi nemusíme vypočítať náklady každej jednotlivej kombinácie vstupov. Existuje jednoduchý spôsob ako možno nájsť kombinácie s najnižšími nákladmi. Kombinácia inputov pri minimálnych nákladoch totiž nastáva vtedy, keď hraničný produkt na 1 Sk inputu je rovnaký pre všetky inputy. Hraničný produkt práce (energie) predstavuje prírastok produkcie vyvolaný použitím ďalšej, dodatočnej jednotky práce (energie).

E

E

L

L

P

MP

P

MP=

kde: MPL – hraničný produkt práce MPE – hraničný produkt energie PL – cena práce PE – cena energie Pravidlo najnižších nákladov hovorí., že firma aby vyrobila danú výšku outputu pri najnižších nákladoch, mala by nakupovať inputy (pridávať jednotky práce, resp. energie) až dovtedy, kým sa nebudú rovnať hraničné produkty na korunu vynaloženú na každý input. Ďalšou technikou, ako možno nájsť spôsob výroby spojený s najnižšími nákladmi, je využitie izokost - kriviek, ktoré spájajú body s rovnakými nákladmi. Každý bod na krivke A predstavuje kombinácie použitia práce a kapitálu, pri ktorých celkové náklady na použitie práce a kapitálu sú rovnaké. Krivka A pretína os y v bode TCA/PE, to znamená, že využíva iba energiu a nula jednotiek práce. GRAF 4: Krivky rovnakých nákladov - Izokosty

TCA/PL

TCA/PE

�

A B

C D

E

L

TCB/PE

TCC/PE

TCD/PE

TCD/PL

30

Kombináciou čiar rovnakého produktu – izokvant a rovnakých nákladov –izokost, môžeme určiť optimálnu pozíciu firmy alebo pozíciu s najnižšími nákladmi. GRAF 5: Substitúcia inputov s cieľom minimalizovať celkové náklady V bode, kde sa krivka rovnakého produktu – izokvanta, dotýka (nie pretína) krivky rovnakých nákladov – izokosty, sa nachádza pozícia najnižších nákladov firmy. Ak zakreslíme do grafu s izokvantou z nášho príkladu jednotlivé izokosty, nájdeme bod dotyku izokosty s izokvantou, v ktorom sklon krivky rovnakého produktu sa bude práve zhodovať so sklonom izokvanty.

L

E

L

E

MP

MP =

P

Pteda platí. že

E

E

L

L

P

MP

P

MP=

4.3 VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi tvorí výsledok hospodárenia podniku. Ak prevyšujú výnosy náklady, ide o zisk, ak prevyšujú náklady výnosy, ide o stratu. Najjednoduchšie možno zisk vyjadriť nasledovne:

SCHÉMA 8: Vzťah výnosov a nákladov pri tvorbe výsledku hospodárenia

VÝNOSY – NÁKLADY = VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA

VÝNOSY > NÁKLADY = ZISK

VÝNOSY < NÁKLADY = STRATA

�

TCA/PL

TCA/PE

�

A B

C D

E

L

TCB/PE

TCC/PE

TCD/PE

TCD/PL

Q

31

GRAF 6: Tvorba zisku, resp. straty podniku 4.3.1 FAKTORY VPLYVU NA ZISK Veľkosť podnikového zisku je závislá od celej rady faktorov, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch skupín: 1. VNÚTORNÉ FAKTORY, ktoré sú subjektívneho charakteru, dajú sa v rámci

podniku ovplyvňovať. Medzi ne môžeme zahrnúť: � veľkosť výrobnej produkcie, tržby, výnosy; � hospodárnosť výrobného procesu; � produktivita práce; � počet pracovníkov vo výrobnom procese a úroveň odmeňovania. 2. Medzi VONKAJŠIE FAKTORY zaraďujeme ekonomické nástroje, ktorých vplyv na veľkosť zisku je objektívny, pretože ich pôsobenie nie je závislé od kvality a činnosti manažmentu. Patria sem predovšetkým: � ceny a to: - trhové ceny vstupov - trhové ceny výstupov - garantované ceny � dotácie � dane a všetky súvisiace odvody � ostatné nástroje (devízový kurz)

fixné náklady

náklady, výnosy,

zisk/strata

množstvo produkcie

výnosy

variabilné náklady

celkové náklady

zisk

strata

BOD OBRATU

0

�

32

4.3.2 ÚČTOVNÝ A EKONOMICKÝ ZISK Na tvorbu zisku podniku však možno nazerať nielen z pohľadu účtovného, kedy zisk vypočítame ako rozdiel medzi výnosmi a explicitnými nákladmi podniku, ale aj z hľadiska ekonomického, resp. mikroekonomického, kedy firmu bude zaujímať rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými nákladmi (explicitnými aj implicitnými). Preto je potrebné poznať aj kategórie celkového a hraničného príjmu. Celkový príjem (TR) firmy predstavuje sumu príjmov, ktoré firma dosiahne pri realizácií celkového outputu. TR = QP × Hraničný príjem (MR) predstavuje dodatočný príjem, ktorý firma dosiahne zvýšením množstva realizovanej produkcie o jednu jednotku.

Q

TRMR

∆

∆=

Keďže priebeh funkcií celkového a hraničného príjmu sa bude líšiť v závislosti od analyzovanej trhovej štruktúry, budeme sa zatiaľ zaoberať iba analýzou firmy v dokonale konkurenčnom prostredí.

SCHÉMA 9: Účtovný zisk verzus ekonomický zisk

Explicitné náklady

Účtovný zisk

Ekonomický zisk

Explicitné náklady

Implicitné náklady

Ekonomické náklady

Účtovné náklady

Celkové výnosy

Ekonomický zisk = celkové výnosy – ekonomické (explicitné + implicitné) náklady

Účtovný zisk = celkové výnosy – účtovné (explicitné) náklady

�

33

4.4 ÚLOHY Určite, ktoré z nasledujúcich kategórií predstavujú náklady a ktoré výdaje podniku!

- spotreba elektrickej energie - zaplatenie faktúry za elektrickú energiu - nákup dlhodobého majetku - odpisy dlhodobého majetku - nákup materiálu - spotreba materiálu - výplata miezd

Určite, o aký druh časového rozlíšenia nákladov a výdavkov ide!

- úhrada nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu - predplatné časopisu - výplata miezd - náklady na prípravu výroby

Príklad 4.4.1 Pán Novotný zarába mesačne 16 500 Sk. Nakoľko nie je so svojim príjmom spokojný uvažuje nad založením vlastnej firmy. Predpokladá, že jeho čistý ročný zisk bude 200 000 Sk a na rozbehnutie firmy použije usporených 300 000 Sk, ktoré má uložené na účte s 3-percentnou úrokovou mierou. Ako by sa mal rozhodnúť pán Novotný s ohľadom na: a) účtovný zisk b) ekonomický zisk Príklad 4.4.2 Na predaj je dielňa za 200 tis. Sk. Pán Novák ju môže kúpiť zo svojich úspor, pán Kováč si však celú čiastku musí požičať v banke za 10 % úrok ročne. Predpokladajme, že obaja podnikatelia budú mať rovnaké výrobné náklady.

Úloha Zistite implicitné a explicitné náklady oboch podnikateľov.

Riešenie

Príklad 4.4.3 Predpokladajme, že vývoj nákladov pri zmene objemu výroby nadobúda tieto hodnoty:

Objem výroby

(ks)

Náklady na jednotku

výroby (Sk) 50 5

100 5 150 5 200 5 250 5 300 5

�

�

34

Úloha a) určte o aký typ nákladov ide (fixné, variabilné-proporcionálne, progresívne,

degresívne) b) zakreslite graf celkových nákladov c) vypočítajte koeficient reakcie Riešenie a)

Objem výroby

(ks)

Náklady na jednotku

výroby (Sk)

Celkové náklady

(Sk) 50 5

100 5 150 5 200 5 250 5 300 5

b) c) kr = Koeficient reakcie pri proporcionálnych nákladoch je vždy rovný 1! Príklad 4.4.4 Predpokladajme, že vývoj nákladov pre zmene objemu výroby nadobúda tieto hodnoty:

Objem výroby

(ks)

Náklady na jednotku

výroby (Sk) 50 5

100 5,30 150 6 200 7 250 8,20 300 9,70

náklady

množstvo produkcie

35

Úloha a) určte o aký typ nákladov ide b) zakreslite graf celkových nákladov c) vypočítajte koeficient reakcie Riešenie a)

Objem výroby

(ks)

Náklady na jednotku

výroby (Sk)

Celkové náklady

(Sk) 50 5

100 5,30 150 6 200 7 250 8,20 300 9,70

b) c) kr = Koeficient reakcie pri proporcionálnych nákladoch je vždy väčší ako 1! Príklad 4.4.5 Predpokladajme, že vývoj nákladov pre zmene objemu výroby nadobúda tieto hodnoty:

Objem výroby

(ks)

Náklady na jednotku

výroby (Sk) 50 5

100 4,20 150 3,60 200 3,10 250 2,78 300 2,54

náklady

množstvo produkcie

36

Úloha a) určte o aký typ nákladov ide (fixné, variabilné-proporcionálne, progresívne,

degresívne) b) zakreslite graf celkových nákladov c) vypočítajte koeficient reakcie Riešenie a)

Objem výroby

(ks)

Náklady na jednotku

výroby (Sk)

Celkové náklady

(Sk) 50 5

100 4,20 150 3,60 200 3,10 250 2,78 300 2,54

b) c) kr = Koeficient reakcie pri proporcionálnych nákladoch je vždy väčší ako 0 a menší ako 1! Príklad 4.4.6 Určte vývoj vlastných nákladov jednotlových divízií a podniku v závislosti od zmeny objemu produkcie pomocou koeficientu reakcie.

Výroba (mil. Sk)

Vlastné náklady (mil. Sk) Divízia

plán skutočnosť plán skutočnosť A 30,0 39,0 21,0 27,3 B 42,0 46,2 35,0 40,0 C 54,0 55,2 49,5 49,5

Podnik 126,0 140,4 105,5 116,8

náklady

množstvo produkcie

37

Riešenie Príklad 4.4.7 Predpokladajme že podnikovými vstupmi do výroby sú pôda a pracovníci. Ak poznáte cenu za prenájom pôdy a mzdu pracovníkov: a) Vypočítajte jednotlivé kategórie nákladov a doplňte do tabuľky b) Zakreslite všetky krivky nákladov

Riešenie

Príklad 4.4.8 Uvažujme že 9 jednotiek produkcie sa dá vyrobiť dvomi spôsobmi. V oboch prípadoch energia E stojí 2 Sk na jednotku produkcie a práca L 5 Sk na jednotku. a) Prvý spôsob výroby je použitie E = 10 a L = 2 b) Pri druhom spôsobe E = 4 a L = 5 Ktorému spôsobu treba dať prednosť? Riešenie

q Pôda v ha

Počet robotníkov

Nájom za pôdu

Mzda robotníka

0 10 0 5,5 5 1 10 6 5,5 5 2 10 11 5,5 5 3 10 15 5,5 5 4 10 21 5,5 5 5 10 31 5,5 5 6 10 45 5,5 5 7 10 63 5,5 5 8 10 85 5,5 5

q FC VC TC MC AC AFC AVC 0 1 2 3 4 5 6 7 8

38

Príklad 4.4.9 Ak do predchádzajúceho príkladu ešte doplníme nasledovné údaje uvedené v tabuľke, a) vypočítajte pri ktorej kombinácií práce a energie sú dosiahnuté náklady minimálne, b) zakreslite graficky krivku rôznych kombinácií práce a energie, ktorými je možné získať rovnaké množstvo produkcie – izokvantu, krivku rovnakých nákladov – izokostu a nájdite graficky kombináciu vstupov s najnižšími celkovými nákladmi!

Var ∆ q L E PL PE

A 10 7 1 5 3

B 10 4 2 5 3

C 10 3,1 3 5 3

D 10 2,4 4 5 3

E 10 2,2 5 5 3

Riešenie a)

Var MPL MPE MPL/MPE PL/PE MPL/PL MPE/PE TC A

B

C

D

E

b)

Variant TC/PE TC/PL

A

B

C

D

E

Práca

En

ergi

a

39

Príklad 4.4.10 K dispozícií máme údaje o nákladoch a príjmoch dokonale konkurenčnej firmy Úloha 1. vypočítajte jednotlivé kategórie nákladov a príjmov ako aj zisk podniku, 2. výsledky znázornite graficky!

Q P TR MR FC VC TC MC ππππ Zisk 0 10 7 0 1 10 7 3 2 10 7 8 3 10 7 18 4 10 7 29

P = MR 10

3 2 1 0

4 Q

TC,TR

3 2 1 0

4 Q

π

40

5 TOK PEŇAŽNÝCH PROSTRIEDKOV Ekonomická činnosť každého podniku sa prejavuje v dvoch výsledkoch: 1. Vo výsledku hospodárenia, ktorý sa môže vykázať ako zisk alebo strata a ktorý predstavuje rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. 2. V peňažnom výsledku, ktorý predstavuje rozdiel medzi peňažnými príjmami, čiže cash inflow, a peňažnými výdavkami, cash outflow, resp. takými ekonomickými operáciami, ktoré znamenajú zníženie alebo zvýšenie peňažných prostriedkov podniku, akými sú zmena stavu pohľadávok, záväzkov a ďalšie. 5.1 VÝKAZ CASH FLOW Tak ako tvorbu zisku možno sledovať vo výkaze ziskov a strát, súčasne je možné sledovať pohyb peňažných prostriedkov vo výkaze cash flow. Oba tieto výsledky pritom možno získať zo súvahy, ktorá spolu s výkazom ziskov a strát a výkazom cash flow vytvára trojbilančný systém výkazov účtovnej závierky. Cieľ výkazu cash flow je poskytovať informácie investorom, veriteľom, audítorom i samotnému vedeniu podniku o vývoji finančnej situácie podniku v danom období ako aj identifikovať príčiny zmien vo finančnej situácií podniku. Výkaz cash flow zachytáva pohyb peňažných prostriedkov v podniku za určité obdobie, pričom bližšie charakterizuje jednotlivé vplyvy, ktoré sa podieľali na tvorbe peňažných prostriedkov a vplyvy, ktoré sa podieľali na použití peňažných prostriedkov. Nevyhnutnosť vzniku tohto výkazu vyplýva hlavne z uplatňovania tzv. aktuálneho princípu v účtovníctve. Jeho podstatou je, že výnosy a náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časove súvisia a nie do obdobia, v ktorom sa prejavujú ako príjmy a výdavky. Potom sa náklady nerovnajú výdavkom a výnosy príjmom a hospodársky výsledok je iný ako stav peňažných prostriedkov, ktoré má podnik k dispozícií. 5.2 METÓDY VÝPOČTU CASH FLOW Pri zostavovaní výkazu cash flow sa uplatňujú prevažne dve metódy: � priama metóda - výkaz cash flow je koncipovaný na základe transformácie

jednotlivých nákladových a výnosových položiek na výdaje a príjmy. � nepriama metóda - je založená na úprave čistého zisku o všetky položky

spôsobujúce rozdiel medzi výnosmi a príjmami, nákladmi a výdajmi, t.j. rozdiel medzi cash flow a ziskom.

Obe metódy rozlišujú tri oblasti činnosti podniku a každej z nich zodpovedá tok peňazí: 1. hospodárska činnosť podniku – v tejto oblasti sa sústreďujú výsledky hospodárskej činnosti, výroba a predaj výrobkov a služieb, zmeny (zvýšenie alebo zníženie) pohľadávok voči odberateľom, zmeny záväzkov voči dodávateľom, zmeny zásob a iné. Rozdielom medzi príjmami a výdajmi z prevádzky je tzv. cash flow z hospodárskej činnosti. 2. investičná činnosť podniku – v tejto oblasti sa sústreďujú zmeny finančných investícií, stavu dlhodobého majetku a jeho zdrojov. Jej výsledkom je cash flow z investičnej činnosti.

�

41

3. finančná činnosť podniku – v tejto oblasti sa sústreďujú zmeny stavu dlhodobých pohľadávok, bankových úverov a pôžičiek, vlastného imania, platenie dividend... 5.2.1 ZJEDNODUŠENÝ POSTUP PRI VÝPOČTE CASH FLOW NEPRIAMOU METÓDOU Zjednodušene možno cash flow podniku vypočítať na základe nasledovnej schémy: výsledok hospodárenia po zdanení + odpisy + zvýšenie stavu rezerv + zvýšenie stavu krátkodobých záväzkov + zvýšenie stavu ostatných pasív - zvýšenie stavu krátkodobých pohľadávok - zvýšenie stavu zásob - zvýšenie stavu ostatných aktív cash flow z hospodárskej činnosti - zvýšenie stavu dlhodobého majetku - zvýšenie stavu finančných investícií cash flow z investičnej činnosti + zvýšenie stavu dlhodobých záväzkov + zvýšenie stavu bankových úverov + zvýšenie stavu vlastného imania - výsledok hospodárenia - zvýšenie stavu dlhodobých pohľadávok cash flow z finančnej činnosti celkový cash flow = cash flow z hospodárskej činnosti + cash flow z investičnej činnosti + cash flow z finančnej činnosti Tento postup uplatňuje nepriamu metódu zostavenia cash flow. Čistý zisk sa upravuje o všetky položky, ktoré v podniku znamenali úbytok resp. prírastok peňažných prostriedkov. 5.3 ÚLOHY Príklad 5.3.1 Predali sme tovar za 2000 Sk, materiálové a mzdové náklady boli 1400 Sk, odpisy 200 Sk. Odberateľ zaplatil v hotovosti 60% fakturovanej čiastky, zbytok zaplatí v budúcom období. Za materiál a mzdy platíme v danom období. Sadzba dane je 19%.

Úloha Porovnajte vývoj zisku a cash flow v sledovanom období!

�

�

42

Riešenie Príklad 5.3.2 Podnik má na rok 2007 vypracovaný plán zisku, z ktorého vyplýva tvorba čistého zisku vo výške 95 tis. Sk a výplata dividend 40 tis. Sk Finančná bilancia vypracovaná k 1.1. 2007 (očakávaná skutočnosť) a k 31. 12. 2007 (plán) má nasledujúce hodnoty:

Finančná bilancia k 1.1. 2007 (očakávaná skutočnosť v tis. Sk)

Aktíva Pasíva

Peňažné prostriedky 100 Záväzky voči dodávateľom 130 Pohľadávky 170 Krátkodobé úvery 30 Zásoby 250 Mzdové a ostatné záväzky 105 Stále aktíva 400 Dlhodobý úver 120 Základné imanie 475

Finančná bilancia k 31.12. 2007 (plán v tis. Sk)

Aktíva Pasíva

Peňažné prostriedky 120 Záväzky voči dodávateľom 170 Pohľadávky 230 Krátkodobé úvery 35 Zásoby 340 Mzdové a ostatné záväzky 130 Stále aktíva 470 Dlhodobý úver 120 Základné imanie 590

Úloha Z uvedených údajov vypracujte pomocou nepriamej metódy plán cash flow na rok 2007

Zisk CF 1 2 spolu 1 2 spolu

tržby / príjmy náklady bez odpisov odpisy zisk / CF Daň (19 % zo zisku) čistý zisk/ CF

43

Riešenie: Plán cash flow na rok 2007 v tis. Sk

1. Prevádzkové aktivity

Čistý zisk

Prírastok záväzkov voči dodávateľom

Prírastok pohľadávok Prírastok mzdových a ostatných záväzkov

Prírastok zásob Prírastok stálych aktív

CF z prevádzkových aktivít

2. Finančné aktivity Prírastok krátkodobých úverov Prírastok dlhodobých úverov Emisia akcií Výplata dividend

CF z finančných aktivít

Cash flow spolu

Príklad 5.3.3 Podnik vykazuje nasledovné položky súvahy a výkazu ziskov a strát:

Obdobie 0 Obdobie 1 Oprávky 160 185

Zásoby 110 120

Pohľadávky 250 190

Peniaze 150 183

Záväzky voči dodávateľom 220 200

Dlhodobé bankové úvery 140 100

Zisk - 42

Výplata dividend - 24

Úloha: Na základe uvedených podkladových údajov zostavte výkaz CF! Riešenie

44

Príklad 5.3.4 Podnik vykazuje nasledovné položky súvahy a výkazu ziskov a strát:

Obdobie 0 Obdobie 1

Výsledok hospodárenia - 323

Krátkodobé bankové úvery 2000 1500

Finančné investície 780 520

Krátkodobý fin. majetok 500 600

Zásoby 50 75

Dlhodobé bankové úvery 3200 3900

Dlhodobé pohľadávky 1720 1520

Krátkodobé pohľadávky 700 350

Krátkodobé záväzky 620 930

Rezervy 500 450

Ostatné aktíva 210 300

Ostatné pasíva 240 210

Vlastné imanie 1000 1400

Oprávky 810 910

Úloha: Na základe uvedených podkladových údajov zostavte výkaz CF! Riešenie

45

6 VÝROBNÁ ČINNOSŤ PODNIKU

6.1 VÝROBA je procesom transformácie výrobných zdrojov (vstupov, inputov) na výrobky a služby (výstupy, outputy) určené pre spotrebu a investície. Vo výrobe a pri jej príprave sa rozhoduje o znižovaní výrobných nákladov o zvyšovaní kvality výrobkov a o rozsahu výroby vrátane nových výrobkov. Tie sú v súčasnej dobe považované za hlavné konkurenčné výhody podniku. 6.1.1 OPTIMÁLNY OBJEM VÝROBY Ak podnik vyrába jeden druh výrobku, potom jeho optimálnym množstvom vo vzťahu k zisku je taký objem výroby, pri ktorom sa marginálne tržby rovnajú marginálnym nákladom. 1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové výnosy viac, ako celkové náklady a vzrastie aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe. 2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových výnosov a zisk sa zníži. V tomto prípade objem výroby je vyšší ako optimálny čo spôsobuje, že sa podnik nenachádza v rovnováhe. 3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa požiadavka rovnováhy podniku pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu a zmenou výroby ho výrobca už nemôže zvýšiť. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že: Vm = Nm, Zm = 0 a v tomto bode sa zisk podniku maximalizuje. Ak sa vyrába viac druhov výrobkov, určenie optimálneho množstva je zložitejšie v tom, že podnik sa súčasne rozhoduje o tom, v akom množstve ktorý druh výrobkov vyrábať. K tomu sa používajú rôzne matematické metódy, napr. lineárne programovanie. Je v kompetencii podniku, akým spôsobom, akou technológiou a z akých surovín a materiálov výrobky v požadovanom množstve vyrobí. Súčasne rieši otázky zámeny rôznych surovín a materiálov, substitúciu ľudskej práce prácou strojov, práce strojov automatmi, a pod. Hľadá optimálnu kombináciu výrobných faktorov, čo považujeme za hlavnú náplň riadenia výrobnej činnosti podniku.

6.2 ANALÝZA BODU ZVRATU

Po analýze optimálneho objemu produkcie, pri ktorom firma maximalizuje svoj zisk je dôležité sledovať aj to, koľko produkcie musí firma vyrobiť, aby vôbec začala tvoriť zisk, resp. aké musia byť výnosy firmy, jej náklady alebo cena za výrobok, aby došlo k tvorbe zisku. Túto závislosť skúmame pomocou tzv. analýzy bodu zvratu. Pomocou nej môžeme určiť objem produkcie v bode obratu, t.j. v bode, v ktorom výsledok hospodárenia má nulovú hodnotu a od ktorého sa začína tvoriť zisk. Ďalej umožňuje stanoviť maximálne prípustné náklady, minimálnu predajnú cenu a získať iné dôležité informácie o tvorbe zisku...

�

46

Cena jedného výrobku (P) slúži na zaistenie návratnosti, má uhradiť plné náklady výrobku (variabilné náklady na jednotku produkcie AVC a fixné náklady pripadajúce na jeden produkt FC/Q), až potom prispieva k tvorbe zisku (π/Q).

P = AVC + Q

FC +

Q

π

po úprave

P – AVC= Q

FC +

Q

π

Z rovnice možno odvodiť:

� Minimálne množstvo produkcie, ktoré musí firma vyprodukovať aby začala tvoriť zisk – Q0 v tomto bode je zisk firmy nulový.

P – AVC= 0Q

FC + 0

a teda

Q0 = AVCP

FC

−

� Minimálny rozsah celkových výnosov, pri ktorom budú kryté plné náklady príslušného objemu výroby

P – AVC= 0Q

FC + 0

Q

FC

P

AVCP =− )1(

TR = P. Q a teda TR0 =

P

AVCFC

−1

GRAF 7: Tvorba zisku, resp. straty podniku

�

TR0

TR,TC, zisk/strata

Q

TR

TC zisk

strata

Q0

47

6.3 ÚLOHY

Príklad 6.3.1 Plán objemu predaja podľa mesiacov predpokladá nasledovný vývoj nákladov a výnosov:

Mesiac Výnosy z predaja Variabilné náklady Fixné náklady

1 2200 1694 1350

2 2800 2156 1350

3 3400 2618 1350

4 4000 3080 1350

5 5500 4235 1350

6 7200 5544 1350

7 9100 7007 1350

8 11500 8855 1350

9 13000 10010 1350

10 14500 11165 1350

11 15000 11550 1350

12 17000 13090 1350

Úloha Na základe uvedených údajov a) vypočítajte objem výnosov, pri ktorom firma začína produkovať zisk b) zostavte graf nulového bodu

Riešenie

Mesiac Celkové náklady Hrubý zisk

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

�

48

Graf nulového bodu

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

14000

16000

2200 3400 5500 9100 13000 15000

výnosy v tis. Sk

nák

lady

v ti

s.Sk

Príklad 6.3.2 Podnik dosahuje pri doterajšom množstve predaných výrobkov výnosy 5 mil. Sk ročne. Fixné náklady sú 1 mil. Sk a variabilné náklady 0,5 Sk na 1 Sk výnosov. Pre zvýšenie výroby potrebuje podnik kúpiť nové stroje a zariadenia za 4 mil. Sk, ktoré majú životnosť 8 rokov. Odpisy hmotného majetku by sa tým zvýšili o 500 tis. Sk. Predpokladajme, že variabilné náklady sa nezmenia (0,5 Sk na 1 Sk výnosov). Keď firma bude maximálne využívať výrobné kapacity, dosiahne výnosy 10 mil. Sk. Úloha a) vypočítajte hrubý zisk podniku pred a po investovaní b) vypočítajte výšku výnosov, pri ktorých podnik dosiahne nulový hrubý zisk

Riešenie

a) hrubý zisk podniku pred investovaním po investovaní

b) výška výnosov, pri ktorých podnik dosiahne nulový hrubý zisk pred investovaním po investovaní

Príklad 6.3.3 Podnik dosiahol v sledovanom období nasledovné hodnoty ukazovateľov:

Ukazovateľ Hodnota v bežnom roku

Objem realizácie (ks) 1 500

Predajná cena za 1 ks (Sk) 250

Variabilné náklady na 1 ks (Sk) 200

Výrobkové fixné náklady (Sk) 55 000

49

Úloha Zistite, aký objem realizácie zodpovedá kritickému bodu výrobku a vypočítajte, aký zisk podnik z tohto výrobku dosahoval pri objeme realizácie v bežnom období. Porovnajte a posúďte! Riešenie 1. Výpočet kritického bodu

2. Výpočet zisku dosiahnutého v bežnom období

Príklad 6.3.4 Pokračovanie zadania z predchádzajúceho príkladu: Na trhu sa objavil nový konkurent, ktorý ponúka výrobok porovnateľnej kvality za 230 Sk. Podnik sa obáva straty odberateľov, preto uvažuje znížiť cenu svojho výrobku aspoň na 220 Sk, pričom by rád zachoval doterajší zisk. Analýzou výrobného postupu a nákladov sa zistilo, že bude možné znížiť variabilné náklady o 15 Sk na kus. Vzhľadom na potrebu investovania do podpory predaja sa počíta so zvýšením fixných nákladov o 16 000 Sk. Úloha Aký bude nevyhnutný objem realizácie výrobku v nových podmienkach pri zachovaní pôvodného zisku z realizácie? Riešenie

Ukazovateľ Hodnota v bežnom roku

Objem realizácie (ks)

Predajná cena za 1 ks (Sk)

Variabilné náklady na 1 ks (Sk)

Výrobkové fixné náklady (Sk)

Výrobkový zisk (Sk)

Príklad 6.3.5 Podnik plánuje vyrábať a predávať určitý druh výrobku. Predpokladajme, že priemerné variabilné náklady na jeden výrobok činia 50 Sk za kus, celkové fixné náklady za rok vrátane odpisov a úrokov činia 20 000 Sk za rok a predajná cena výrobku bude 90 Sk za kus.

Úloha 1. koľko výrobkov je treba vyrobiť a predať pre dosiahnutie bodu zvratu 2. koľko výrobkov je treba vyrobiť a predať, aby sa dosiahlo 20% zisku pred zdanením

50

Riešenie Príklad 6.3.6 Podnik vykazuje nasledovné údaje: tržby = 500 000 Sk, náklady celkom = 600 000 Sk, z toho variabilné náklady = 350 000 Sk, fixné náklady = 250 000 Sk, strata = 100 000 Sk

Úloha Za predpokladu, že % variabilných nákladov z tržieb sa nemení vypočítajte a) akou vysokou tržbou dosiahneme bod zvratu, ak sa fixné náklady zvýšia o 100 000 Sk? b) akou vysokou tržbou dosiahneme 50 000 Sk zisku pri zvýšených fixných nákladoch o 100 000 Sk?

Riešenie

Príklad 6.3.7 Predpokladaný objem produkcie je 60 000 kusov pri cene 22 Sk za kus. Ročné fixné náklady sú 420 000 Sk. Úloha 1. Aké sú maximálne prípustné variabilné náklady na 1 kus výrobku? 2. Pri týchto variabilných nákladoch však výroba ešte nebude zisková, aké musia byť variabilné náklady, aby bola dosiahnutá rentabilita výnosov 18 %? Riešenie

Príklad 6.3.8 Predpokladaný objem výroby je 8000 kusov, fixné náklady 396 000 Sk, variabilné náklady na 1 kus 63 Sk a požadovaná rentabilita výnosov 12 %. Úloha Aká musí byť minimálna výška ceny? Riešenie

51

Príklad 6.3.9 Štvrťročná výrobná kapacita podniku je 1320 t. Predajná cena je 6250 Sk za tonu, fixné náklady 1180 tis. Sk, priemerné variabilné náklady 4710 Sk za tonu. Úloha Vypočítajte množstvo produkcie v bode obratu a využitie výrobnej kapacity v podniku. Riešenie Príklad 6.3.10 Podnik z predchádzajúceho príkladu sa rozhodne pre zvýšenie zisku na 620 tis. Sk štvrťročne. Úloha Vypočítajte o koľko musí vzrásť produkcia aby bol tento cieľ splnený a aké bude využitie výrobnej kapacity pri danom množstve produkcie. Riešenie

52

7 VEDECKO-TECHNICKÁ A INVESTIČNÁ ČINNOSŤ PODNIKU Rozhodovanie o investíciách (koľko, do čoho, kedy, kde a ako investovať kapitál) patrí k najdôležitejším strategickým rozhodovaniam v podniku, lebo sú rozhodnutiami o budúcom vývoji podniku a jeho efektívnosti. 7.1 DEFINÍCIA INVESTÍCIE Finančná teória chápe investíciu ako "vynaloženie zdrojov za účelom získania pôžitkov, ktoré sú očakávané v dlhšom budúcom časovom období". Rozlišuje tri základné skupiny investícií: � finančne investície, ako je nákup cenných papierov, obligácií, akcií, uloženie

peňazí v banke, požičanie peňazí investičným a iným spoločnostiam za účelom získania úrokov, dividend alebo zisku,

� kapitálové (hmotné, fyzické) investície vytvárajúce alebo rozširujúce dlhodobý hmotný majetok,

� nehmotné investície, ako nákup know-how, výdaje na výskum, vzdelanie, sociálny rozvoj a pod.

Zdrojom financovania investícií v podniku sú odpisy, nerozdelený zisk, výnosy z predaja a z likvidácie hmotného majetku a zásob, a tiež nové vydané akcie. To sú vlastné zdroje. Financovanie investícií z týchto zdrojov sa nazýva samofinancovanie. Cudzími zdrojmi je predovšetkým investičný úver, predaj obligácií, nepriamo aj krátkodobý úver (uvoľnia sa vlastné zdroje viazané v obežnom majetku), splátkový predaj, leasing (nájom zariadení, dopravných prostriedkov a iné). 7.2 HODNOTENIE EFEKTÍVNOSTI INVESTÍCIÍ Moderné metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov sa opierajú o prognózu kapitálových výdajov a očakávaných peňažných príjmov z investícií. Celý tok kapitálových výdajov a očakávaných peňažných príjmov z investícií sa obvykle nazýva peňažným tokom z investícií (cash flow z investícií). Stanovenie predpokladaného peňažného toku z investícií je najobtiažnejšou úlohou kapitálového plánovania a investičného rozhodovania nakoľko: • ide o predpoklad peňažných tokov na dlhšie obdobie, • veľkosť očakávaných kapitálových výdajov, ale hlavne očakávaných peňažných príjmov, je ovplyvnená veľkým počtom faktorov, ovplyvňovaných vývojom cien, úrokov, kurzov meny a pod. čo veľmi výrazne môže ovplyvniť hodnotenie celého projektu. 7.2.1 IDENTIFIKÁCIA KAPITÁLOVÝCH VÝDAJOV Kapitálové výdaje môžeme vo všeobecnej rovine označiť ako všetky peňažné výdaje, ktoré budú na investíciu vynaložené a ich návratnosť je dlhšia ako jeden rok (výdaje na nákup novej investície, vrátane výdajov na inštaláciu a dopravu, vypracovanie

�

53

prípravných a projektových dokumentov, pokiaľ by nákup novej investície bol spojený s nákladmi na výskum a vývoj, potom aj náklady na výskum a vývoj a výdaje na trvalý prírastok obežného majetku (presnejšie na trvalý prírastok prevádzkového kapitálu vyvolaný novou investíciou). Vyššie uvedené výdaje na nákup investície môžu byť ešte v niektorých prípadoch upravované o príjmy z predaja existujúceho dlhodobého majetku, ktorý je novou investíciou nahradzovaný príp. rôzne daňové efekty spojené s predajom existujúceho nahradzovaného majetku. Kapitálový výdaj sa dá modelovo vyjadriť:

K = I + Om – P ± D kde: K – kapitálový výdaj, I – výdaj na nákup novej investície, Om – výdaj na trvalý prírastok prevádzkového kapitálu, P – príjem z predaja existujúceho nahradzovaného dlhodobého majetku, D – daňové efekty (kladné alebo záporné). Pokiaľ sa kapitálový výdaj uskutočňuje viac ako jeden rok (väčšinou pri stavebných investíciách), je potrebné výdaj diskontovať s použitím zodpovedajúceho diskontného faktora. 7.2.2 IDENTIFIKÁCIA PEŇAŽNÝCH PRÍJMOV Z INVESTÍCIÍ Reálne vymedzenie očakávaných peňažných príjmov z investície je najkritickejšie miesto celého procesu a investičného rozhodovania. Je tomu tak preto, lebo doba životnosti investície je oveľa dlhšia ako doba jej nákupu, takže vplyv faktora času sa tu prehlbuje. Okrem toho výška a časové rozloženie očakávaných peňažných príjmov je ovplyvnené rozsiahlejším počtom faktorov, ako veľkosť kapitálových výdajov. Oveľa citlivejšie sa tu prejavuje aj možný vplyv inflácie. Celkové chápanie peňažných príjmov z investičného projektu sa dá formálne vyjadriť takto:

P = Z + O ± Om + Pm ± D P = celkový ročný peňažný príjem z investičného projektu, Z = ročný prírastok zisku pod zdanení, ktorý investícia prináša O = prírastok ročných odpisov v dôsledku investície Om = zmena prevádzkového kapitálu, Pm = príjem z predaja dlhodobého majetku koncom životnosti, D = daňový efekt z predaja investičného majetku koncom životnosti. Odpisy sú síce nákladom, ale nie sú peňažným výdajom. Ak bol o ne zisk pre daňové účely znížený, je treba ich preto späť k zdanenému zisku pripočítať. Prírastok obežného majetku znižuje peňažné príjmy z investície, úbytok obežného majetku naopak peňažné príjmy zvyšuje. Príjem z predaja investičného majetku koncom životnosti, upravený o daň, závisí od trhovej ceny investície, jej zostatkovej hodnoty a od daňových pravidiel týkajúcich sa vyraďovania dlhodobého majetku. Ak trhová cena je vyššia ako zostatková, vzniká peňažný príjem z predaja, ktorý ale musí byť znížený o daň z tohto príjmu.

54

7.2.3 METÓDY HODNOTENIA EFEKTÍVNOSTI INVESTÍCIÍ Podľa toho, či príslušné metódy hodnotenia efektívnosti investičných projektov prihliadajú, alebo neprihliadajú na faktor času, môžeme ich rozdeliť na: • Statické metódy (nerešpektujú faktor času) – napr. doba návratnosti, priemerné ročné náklady. Statické metódy možno použiť iba vtedy, keď faktor času nemá podstatný vplyv na rozhodovanie o investíciách. Napr. keď ide o investovanie do majetku, ktorý má krátku životnosť (jeden až dva roky). • Dynamické metódy (rešpektujú faktor času) – napr. vnútorné výnosové percento, čistá súčasná hodnota. Dynamické metódy vyhodnocovania investičných projektov by mali byť používané všade tam, kde sa počíta s dlhšou dobou nákupu dlhodobého majetku a dlhou dobou jeho ekonomickej životnosti. Tak je tomu aj pri väčšine investícií Iným hľadiskom pre triedenie metód hodnotenia investičných projektov môže byť poňatie efektov z investícií. Podľa nich môžeme metódy hodnotenia efektívnosti rozdeliť na metódy, pri ktorých ako kritérium hodnotenia vystupuje: • úspora nákladov (nákladové kritériá hodnotenia efektívnosti), • vykazovaný zisk (ziskové kritériá hodnotenia efektívnosti), • peňažný tok z investícií (čistý peňažný príjem z investícií). 7.2.3.1 HODNOTENIE ČISTEJ SÚČASNEJ HODNOTY A INDEXU ZISKOVOSTI Je to dynamická metóda hodnotenia investícií, ktorá za efekt z investície považuje peňažný príjem z investície. Čistá súčasná hodnota predstavuje rozdiel medzi diskontovanými peňažnými príjmami z investície a kapitálovým výdajom. Ak sa kapitálový výdaj uskutočňuje dlhšiu dobu, potom je čistá súčasná hodnota rozdiel medzi diskontovanými peňažnými príjmami z investície a diskontovanými kapitálovými výdajmi v jednotlivých rokoch.

ČSH = ( )

∑=

−+

N

nnn K

iP

1 1

1

kde ČSH = čistá súčasná hodnota P = čisté príjmy, resp. toky hotovosti (príjmy – výdaje) K = kapitálový výdaj N = doba životnosti investície n = jednotlivé roky životnosti investície � ak ČSH > 0, investičný projekt je pre podnik prijateľný � ak ČSH < 0, je investičný projekt pre podnik neprijateľný, pretože nezabezpečuje

požadovanú mieru výnosov a jeho prijatie by znižovalo trhovú hodnotu podniku, � ak ČSH = 0, je investičný projekt z hľadiska podniku indiferentný. Ak sa kapitálový výdaj uskutočňuje postupne (napr. počas doby výstavby pri stavebných investíciách), potom je potrebné aktualizovať nielen peňažné príjmy, ale tiež kapitálové výdaje.

55

ČSH = ( ) ( )

∑ ∑= = +

−+

N

n

T

tttnn

iK

iP

1 1 1

1

1

1

kde: ČSH = čistá súčasná hodnota P = čisté príjmy, resp. toky hotovosti (príjmy – výdaje) K = kapitálový výdaj N = doba životnosti investície n = jednotlivé roky životnosti investície T = doba výstavby, t = jednotlivé roky výstavby. Index ziskovosti predstavuje pomer očakávaných diskontovaných peňažných príjmov z investície k počiatočným kapitálovým výdajom, ktoré ak výstavba trvá dlhšie ako jeden rok taktiež diskontujeme:

IZ = ( )

( )∑

∑

=

=

+

+T

ttt

N

nnn

iK

iP

1

1

1

11

1

� Ak je čistá súčasná hodnota pozitívna, index ziskovosti je väčší ako jeden,

investičný projekt je pre podnik prijateľný. � Pri zápornej čistej súčasnej hodnote je index ziskovosti menší ako jeden. Index ziskovosti vedie preto k rovnakým záverom ako čistá súčasná hodnota. 7.3 ÚLOHY

Príklad 7.3.1 Podnik chce realizáciou navrhnutého projektu nahradiť výrobu výrobku A inovovaným výrobkom B. Projekt predpokladá nákup nových strojov v cene 10 tis. Sk. K termínu začatia výroby je nevyhnutné zabezpečiť zásoby surovín, materiálu a polotovarov vo výške 400 tis. Sk. Časť týchto nákupov vo výške 50 tis. Sk bude uhradená až v 1. mesiaci realizácie projektu. Výdavky na dopravu strojov do podniku sa očakávajú vo výške 50 tis. Sk, výdavky na demontáž starých strojov a montáž nových strojov vo výške 100 tis. Sk. Príjem z predaja nepotrebných strojov (už odpísaných) sa predpokladá vo výške 350 tis. Sk. Životnosť projektu je 8 rokov. Daň z príjmu je 19 %. Úloha Vypočítajte kapitálové výdavky projektu

Riešenie

�

�

56

Príklad 7.3.2 Podnik sa rozhoduje pre investovanie do novej výroby. Nákupná cena strojov a zariadení je 58 mil. Sk, náklady na dopravu a inštaláciu 4,4 mil. Sk. Investícia si vyžiada pred začatím výroby zvýšenie zásob o 12 mil. Sk. V prvom a ďalších rokoch budú zásoby rásť o 1,2 mil. Sk každoročne, tržby v prvom roku dosiahnu 80 mil. Sk a v ďalších rokoch 120 mil. Sk, náklady na prevádzku budú tvoriť 60 % z tržieb. Po 5 rokoch bude investícia odpredaná – stroje a zariadenia za 40 mil. Sk, obežný majetok za 17,8 mil. Sk. Stroje budú odpisované lineárne a sú zaradené do 3 odpisovej skupiny. Úloha Posúďte, či je investícia pre podnik prijateľná na základe hodnotenia čistej súčasnej hodnoty! Riešenie Príklad 7.3.3 Podnik má možnosť investovať do jednej z dvoch investícií (A alebo B). Oba projekty vyžadujú investície 40 000 tis. Sk. Projekt A prináša ročné hotovostné toky 10 mil. Sk a trvá 6 rokov. Projekt B prináša hotovostné toky 9 mil. Sk a trvá 10 rokov. Alternatívny náklad kapitálu je 10 % Úloha Posúďte výhodnosť projektu a) podľa kritéria návratnosti b) podľa kritéria čistej súčasnej hodnoty

roky Variant

1 2 3 4 5

Tržby

Náklady na prevádzku

Odpisy

Zisk

Daň

Zisk po zdanení

Odpisy

Obežný majetok

Príjem z predaja po zdanení

Ročný príjem z investície

57

Riešenie a) návratnosť projektov

Hotovostné toky (roky) Variant

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

A

B

Diskontované hotovostné toky (roky) Variant

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

A

B

b) čistá súčasná hodnota

58

8 STANOVENIE HODNOTY PODNIKU Problematika stanovenia hodnoty podniku sa v poslednom období stáva čoraz aktuálnejšou aj v podmienkach Slovenskej republiky. Svoj význam začala nadobúdať práve prechodom na trhovú ekonomiku pri riešení reštitúcií, privatizácií, prevody podnikov a pod. Hlavné dôvody pre stanovenie hodnoty podniku možno rozdeliť do dvoch skupín:

Vnútorné potreby: v súvislosti s kúpou a predajom podniku, resp. jeho častí (fúzie, rozdelenie spoločnosti, zmena právnej formy, konkurz, nový spoločník a pod.) Externé potreby: žiadosti o úver, poisťovanie majetku, súdne spory, daňové účely a pod.

8.1 PROBLÉMY STANOVENIA HODNOTY PODNIKU � každý podnik je špecifickou jednotkou, neexistuje preto hromadná ponuka a

dopyt, ktorá by objektivizovala cenu podniku na trhu, � hodnota podniku je spravidla vyššia, ako súčet hodnôt jednotlivých zložiek

majetku, � nezohľadňuje sa iba skutočná súčasná hodnota majetku, ale aj výnosový potenciál,

postavenie podniku na trhu, perspektíva, � subjektívny prístup externého posudzovateľa, súdneho znalca.

8.2 FAKTORY PÔSOBIACE NA OCEŇOVANIE Na podnik možno nazerať z rôznych hľadísk. Rôzne hľadiská sú reprezentované rozdielnymi faktormi, ktoré vplývajú na podnik a teda aj samotné ohodnocovanie podniku. Za najdôležitejšie faktory pôsobiace na ohodnocovanie podniku pokladáme: 1. Suma cien podnikového majetku

Odpovedá na otázku, koľko kapitálu treba vynaložiť na vybudovanie podniku s rovnakými produkčnými parametrami.

2. Finančná štruktúra podniku Informuje o podiele vlastného a cudzieho kapitálu na krytí podnikového majetku. Ak sa kupuje podnik, kupuje sa aj so záväzkami, ktoré musí následne investor plniť.

3. Súčasná a očakávaná výnosnosť podniku Faktor ovplyvňujúci trhovú hodnotu podniku. Je dôležité, aký čistý výnos môže podnik svojmu vlastníkovi prinášať. Trhová hodnota podniku sa určuje na základe jeho budúcich výnosov prostredníctvom úrokovej miery, ktorou budúce výnosy odúročujeme k momentu ohodnocovania.

4. Hodnota firmy Zahŕňa peňažné vyjadrenie nehmotného majetku podniku, ktorý nie je zachytený

v účtovnej evidencii podniku. Patrí sem napr. kvalita manažmentu, systém riadenia, zaškolení pracovníci, internacionalizácia značky podniku, povesť podniku, vybudované odbytové cesty, alokácia podniku a pod.

�

59

SCHÉMA 10: Faktory pôsobiace na ohodnocovanie podniku

8.3 METÓDY STANOVENIA HODNOTY PODNIKU V súčasnosti majú znalci k dispozícií množstvo metód, ktoré môžu používať pri ohodnocovaní majetku podniku. Všeobecne ich môžeme rozdeliť do štyroch základných skupín: 1. Metódy majetkové (substančné) 2. Metódy výnosové 3. Metódy založené na analýze trhu 4. Kombinované metódy 8.3.1 MAJETKOVÉ METÓDY sú založené na analýze majetku a cudzích zdrojov podniku, teda vychádzajú zo stavových veličín.

Prednosti majetkových metód: ♦ Vychádza z účtovníctva, každá majetková položka je presne evidenčne

dokladovateľná.

Nedostatky majetkových metód: ♦ Nerešpektuje sa faktor času. ♦ Berie sa do úvahy aj majetok, ktorý sa v podniku nevyužíva. ♦ Neberie sa do úvahy výnosový potenciál podniku, možnosti a perspektívy jeho

rozvoja. ♦ Vysoká prácnosť, finančne náročné metódy.

Suma cien podnikového majetku

Finančná štruktúra podniku

Súčasná a očakávaná výnosnosť

Hodnota podniku

Faktory

pôsobiace na

ohodnocovanie

podniku

60

8.3.2 VÝNOSOVÉ METÓDY

Podnik oceňujeme ako subjekt schopný prinášať výnos, zohľadňuje sa jeho výnosový potenciál a vychádzajú z finančného a obchodného plánu spoločnosti do budúcnosti.

Výhody použitia výnosových metód o Ide o dynamické metódy vychádzajúce z budúcnosti. o Nie sú natoľko prácne a finančne náročné ako majetkové metódy. o Neuvažujú s majetkom, ktorý podnik nevyužíva. o Orientujú sa na výnosový potenciál firmy.

Nevýhody použitia výnosových metód o Nedostatok informačných zdrojov – problémy so získaním finančného plánu. o Použitie obmedzenej alebo neobmedzenej životnosti. o Výpočet nákladov vlastného kapitálu.

8.3.3 METÓDY ZALOŽENÉ NA ANALÝZE TRHU sú založené na porovnávaní ohodnocovaného podniku s inými podnikmi na základe rôznych ukazovateľov.

Výhody použitia metód založených na analýze trhu o Sú relatívne jednoduché a pochopiteľné. o Používajú aktuálne informácie. o Nie sú závislé na budúcich predpokladaných výnosoch, teda ich aplikácia je

možná aj pri absencii finančného plánu.

Nevýhody použitia metód založených na analýze trhu o Nedostatok informačných porovnateľných spoločností. o Najdôležitejšie prevody akcii nie sú verejne dostupné. o Nie je taká flexibilná ako ostatné metódy.

Medzi metódy založené na analýze trhu zaraďujeme: A) METÓDA POROVNATEĽNÝCH PODNIKOV Pri tomto spôsobe hodnotenia znalec porovnáva ohodnocovaný podnik s porovnateľnými podnikmi, ktorých podiely už boli v minulosti ohodnotené pri predaji akcií. B) METÓDA POROVNATEĽNÝCH TRANSAKCIÍ Postup ohodnotenia je založený na porovnaní s podnikmi, ktoré boli v minulosti predávané ako celok. Získavame teda hodnotu podniku ako celku nie hodnotu jeho akcie prípadne podielu Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku nemá široké použitie v znaleckej praxi Slovenskej republiky nakoľko je problematické nájsť súbor porovnateľných podnikov (6 až 8) z hľadiska ich predmetu činnosti, historického vývoja, kapitálovej štruktúry, veľkosti...

61

8.3.4 KOMBINOVANÉ METÓDY kombinujú hodnoty podniku vypočítané majetkovými metódami a výnosovými metódami. SCHÉMA 11: Vzťah kombinovaných metód k ostatným metódam Vo svete sú používané tri základné varianty: 1. SCHMALENBACHOVA METÓDA Bola vytvorená nemeckým ekonómom Schmalenbachom. Vychádza z predpokladu, že hodnota podniku je vytváraná tak majetkom, ako aj budúcimi výnosmi, pričom obe zložky sú rovnocenné a rovnako dôležité.

Hodnota podniku = 2

výnosu)hodnota substancie (hodnota

+

2. METÓDA VÁŽENEJ STREDNEJ HODNOTY Na rozdiel od Schmalenbachovej metódy umožňuje zohľadniť majetkový aj výnosový princíp nie ako jednoduchý aritmetický priemer, ale ako vážený aritmetický priemer.

Hodnota podniku = ba

b) výnosuhodnota asubstancie (hodnota

+

×+×

Závisí na expertovi akým spôsobom stanoví váhy výnosu a substancie. Ak je hodnota výnosu vyššia ako substančná hodnota svedčí to o existencii goodwillu a ostatných druhov nehmotného majetku, ktoré umožňujú predávať výrobky s vyšším ziskom. 3. METÓDA NADZISKU Je ďalším spôsobom kombinácie substančnej a výnosovej metódy. Očakávané budúce zisky sa rozčleňujú na dve časti: � Bežný zisk, ktorý odpovedá priemernej miere zisku investovaného v danom

odbore, � Nadzisk, t.j. zisk prevyšujúci v hodnotenom podniku úroveň zodpovedajúcu

priemernej miere zisku.

Kombinované metódy

Majetkové metódy

Výnosové metódy

62

Bežný zisk je prejav výnosu majetku vyjadreného substančnou hodnotou a nadzisk je výnosom hodnoteného podniku. Pri tejto metóde sa substančná hodnota zvyšuje o kapitalizovaný nadzisk za obdobie, počas ktorého sa očakáva dosahovanie nadzisku. 8.3.5 METÓDA SUBJEKTÍVNA Jej podstata vychádza so subjektívneho posúdenia podniku hodnotiteľom, pričom sa berie so úvahy: � Analýza vonkajšieho prostredia, podiel na trhu, značka, goodwill a pod. � Analýza vnútorného prostredia, životný cyklus podniku a výrobku, kvalifikačná

štruktúra, a pod.

63

9 FINANČNÁ VÝKONNOSŤ PODNIKU Syntetický obraz o finančnej výkonnosti podniku poskytuje finančná analýza podniku. Jej podstata spočíva v hodnotení stavu a vývoja finančnej situácie podniku na základe finančno-ekonomických ukazovateľov. Pri finančnej analýze sa môžeme stretnúť s ukazovateľmi absolútnymi, ktoré vyjadrujú určitý jav bez vzťahu k inému javu, ako aj s ukazovateľmi relatívnymi, ktoré vypovedajú o vzťahu jedného ukazovateľa k druhému. Ich citlivosť na veľkosť podnikov je výrazne nižšia, až zanedbateľná čo zvyšuje ich porovnateľnosť medzi podnikmi. Použitie finančnej analýzy okrem výhod naráža aj na mnohé úskalia, ktoré je potrebné uvedomiť si:

• nie všetko je zachytené v účtovníctve a vyjadriteľné peňažnými jednotkami (konkurencia, kvalita...), preto samotné vypočítanie finančno-ekonomických ukazovateľov neprináša odpoveď na všetky otázky,

• hodnota peňazí sa časom mení, • výsledky analýzy sú ovplyvniteľné použitou metodikou, • údaje platia k určitému časovému okamžiku.

Podľa toho, či sa finančná analýza zameriava na hodnotenie minulého a súčasného stavu finančného zdravia podniku, alebo sa venuje prognóze budúceho stavu, rozlišujeme finančnú analýzu ex post a finančnú analýzu ex ante. 9.1 FINANČNÁ ANALÝZA EX POST Úlohou finančnej analýzy ex post je vysvetliť súčasný stav a analyzovať existujúcu finančnú situáciu pomocou pohľadu do minulosti. Jej hlavnou úlohou je identifikovať determinujúce činitele, ich charakter, t.j. či pôsobili akceleračne alebo retardačne. K nosným otázkam finančnej analýzy uskutočňovanej na základe princípu ex post patrí: � analýza likvidity podniku - vyjadruje schopnosť podniku včas uhradiť svoje

záväzky voči veriteľom, resp. premeniť aktíva na peňažné prostriedky, ktorými možno včas vyrovnať všetky záväzky veriteľom. Vyšší stupeň likvidity podniku zvyšuje na jednej strane finančnú stabilitu, na druhej strane však znižuje výnosnosť. Rozoznávame tri základné ukazovatele likvidity: 1) Pohotová likvidita vypovedá o vzťahu medzi najlikvidnejšou časťou majetku, ktorou je podnik schopný okamžite splatiť krátkodobé záväzky.

Pohotová likvidita = finančný majetok

krátkodobé záväzky

2) Bežná likvidita poukazuje na schopnosť firmy zaplatiť krátkodobé dlhy bez toho aby bol podnik nútený predať časť zásob.

Bežná likvidita = finančný majetok + krátkodobé pohľadávky

krátkodobé záväzky

3) Celková likvidita udáva podiel krátkodobých dlhov na financovaní obežného majetku.

�

64

Celková likvidita = zásoby + finančný majetok + krátkodobé pohľadávky

krátkodobé záväzky

� analýza zadĺženosti (finančnej štruktúry podniku) - slúži na monitorovanie

štruktúry finančných zdrojov podniku. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Sem patria ukazovatele celkovej zadĺženosti, úverovej zadĺženosti, stupeň samofinancovania a ďalšie (viď kapitola 2.4 Ukazovatele využitia kapitálu).

� analýza aktivity podniku - vyjadruje efektívnosť využívania aktív, meria celkovú rýchlosť ich obratu, alebo jednotlivých zložiek a hodnotí viazanosť kapitálu v určitých formách majetku. K najdôležitejším ukazovateľom patria doba obratu zásob, doba inkasa pohľadávok, doba splácania záväzkov... (viď kapitola 1.4 Ukazovatele využitia majetku).

� analýza rentability podniku - vypovedá komplexne o výkonnosti podniku a efektívnosti do podniku vloženého kapitálu bez ohľadu na zdroj jeho pôvodu. Sem patria rentabilita celkového kapitálu, rentabilita vlastného kapitálu, rentabilita tržieb, rentabilita nákladov... (viď kapitola 2.4 Ukazovatele využitia kapitálu).

9.1 FINANČNÁ ANALÝZA EX ANTE Finančná analýza ex ante umožňuje predvídať budúci vývoj finančnej situácie podniku. Doterajší vývoj v predikčnej finančnej analýze (finančnej analýze ex ante) vyúsťuje do tzv. „systémov včasného varovania“, ktoré umožňujú vymedziť najčastejšie postupy pri konštruovaní ukazovateľa súhrnného hodnotenia finančno-ekonomickej úrovne podniku. Na predikovanie vývoja finančnej situácie podnikov sa uplatňujú: � jednoduché postupy bodového hodnotenia - hodnoty zvolených finančných

ukazovateľov sa transformujú na body pomocou bodových stupníc. Jednoduchý, resp. vážený súčet bodov je potom veličinou, na základe ktorej sa predikuje finančný vývoj firmy.

� metódy založené na aplikácii metód matematickej štatistiky o jednorozmerná diskriminačná analýza - podniky klasifikuje ako

prosperujúce, resp. neprosperujúce len na základe jedného ukazovateľa. o dvojrozmerná diskriminačná analýza - podniky klasifikuje ako

prosperujúce, resp. neprosperujúce na základe dvoch ukazovateľov, pri ich výbere je dôležité dbať na to, aby sa ukazovatele vo svojej výpovedi neprekrývali.

o viacrozmerná diskriminačná analýza - podniky klasifikuje ako prosperujúce, resp. neprosperujúce na základe viacerých ukazovateľov.

9.2 ZÁVERY K USKUTOČNENEJ FINANČNEJ ANALÝZE Po kvantifikácií finančných ukazovateľov nasleduje ich objektívne hodnotenie. Predovšetkým musí byť zabezpečená rovnorodosť porovnávaných ukazovateľov. Rovnorodé sú javy, ktoré sú totožné svojou podstatou, ale vyskytujú sa v rôznych časových obdobiach alebo na rôznych miestach. K správnej interpretácií získaných informácií je preto vhodné uskutočniť:

65

� Porovnanie v čase, spojené s trendovou analýzou. Ide o porovnanie tých istých ukazovateľov.

� Porovnanie v priestore sleduje postavenie podniku v príslušnom odbore a regióne, zvlášť jeho začlenenie medzi priemerné, nadpriemerné alebo podpriemerné podniky.

� Porovnanie výsledkov so žiaducim stavom, ktorý prezentuje plán, resp. ukazovatele vyplývajúce z podnikateľského zámeru.

� Porovnanie a analýza vzťahov medzi finančnými ukazovateľmi, ktoré tvoria súbor popisujúci jednotlivé stránky finančnej situácie podniku.

9.3 OTÁZKY A ÚLOHY Príklad 9.4.1 Uvedieme vybrané ukazovatele súvahy a výkazu ziskov a strát Agrospol, s.r.o Súvaha k 31.12. 2006 (v tis. Sk)

Obdobie Obdobie

Aktíva bežné minulé Pasíva bežné minulé

Neobežný majetok 19595 17957 Vlastné imanie 5888 3260

Dlhodobý nehmotný majetok

24 12 Základné imanie 200 200

Dlhodobý hmotný majetok

19496 17929 Kapitálové fondy 626 626

Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí

4163 2499 Fondy zo zisku 177 311

Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok

75 16 Výsledok hospodárenia minulých rokov

1997 630

Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie

2888 1493

Zásoby 2036 1160 Rezervy 567 567

Krátkodobé pohľadávky

8645 6233 Krátkodobé záväzky 10447 7888

Finančné účty 1292 425 Bankové úvery a výpomoci

14334 13196

Bankové úvery dlhodobé

14334 13196

Časové rozlíšenie 3 2 Časové rozlíšenie 335 866

Spolu majetok 31571 25777 Spolu vlastné imanie a záväzky

31571 25777

�

66

Výkaz ziskov a strát k 31.12.2006 (v tis. Sk)

Obdobie Položka bežné minulé

Výroba 58212 62494 Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb 57830 61535 Výrobná spotreba 32685 40088 Osobné náklady - súčet 16240 16692 Dane a poplatky 204 167 Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti 692 939 Ostatné náklady na hospodársku činnosť 327 755 Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku

1302 1273

Výnosy z krátkodobého finančného majetku 48 61 Nákladové úroky 3137 2649 Daň z príjmov z bežnej činnosti 2188 1092 Mimoriadne výnosy 21 40 Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 2888 1493

Daň z príjmov sa predpokladá v minulom aj bežnom období vo výške 19 % Úlohy: 1. Urobte vertikálnu a horizontálnu analýzu súvahy 2. Analyzujte finančnú situáciu prostredníctvom pomerových finančných ukazovateľov: a) likvidity, b) aktivity, c) zadlženosti, d) rentability. Riešenie 1. Vertikálna a horizontálna analýza súvahy

Položka Minulé obdobie Bežné obdobie Index vývoja

hodnota % hodnota %

Neobežný majetok

Dlhodobý nehmotný majetok

Dlhodobý hmotný majetok

Samostatné hnuteľné veci

Poskytnuté preddavky na dlhodobý HM

Obežný majetok

Zásoby

Krátkodobé pohľadávky

Finančné účty

Časové rozlíšenie

Spolu aktíva

67

Vlastné imanie

Základné imanie

Kapitálové fondy

Fondy zo zisku

Výsledok hospodárenia minulých rokov

Výsledok hospodárenia za účt. obdobie

Záväzky

Rezervy

Krátkodobé záväzky

Bankové úvery a výpomoci

Bankové úvery dlhodobé

Časové rozlíšenie

Spolu pasíva

Zlaté bilančné pravidlo Minulé obdobie Bežné obdobie

Dlhodobý majetok

Dlhodobý kapitál

Rozdiel

Krátkodobý majetok

Krátkodobé cudzie zdroje

Čistý prevádzkový kapitál / Nekrytý dlh

2. Analýza finančnej situácie prostredníctvom pomerových finančných ukazovateľov Minulé obdobie Bežné obdobie

Pohotová likvidita

Bežná likvidita

Celková likvidita

Doba obratu zásob

Doba inkasa pohľadávok

Doba splácania záväzkov

Obrat dlhodobého majetku

Obrat celkového majetku

Celková zadlženosť

Úverová zadlženosť

Rentabilita celkového kapitálu

Rentabilita aktív

Rentabilita vlastného kapitálu

Rentabilita tržieb

Rentabilita výnosov

68

Príklad 8.4.2 Podnik v roku 2005 dosiahol objem tržieb z predaja vlastných výrobkov a služieb vo výške 45 mil. Sk. K 31.12.2005 boli nasledujúce stavy vybraných položiek majetku a kapitálu: Dlhodobý majetok 43 mil. Sk Krátkodobý majetok 15 mil. Sk Zásoby 2 mil. Sk Krátkodobé pohľadávky 8 mil. Sk Vlastné imanie 40 mil. Sk HV bežného účtovného obdobia 500 tis. Sk Cudzie zdroje 18 mil. Sk Dlhodobý bankový úver 7 mil. Sk V nasledujúcom roku podnik spustil novú výrobnú linku v celkovej hodnote 17 mil. Sk, na ktorú dostal 50 % nenávratnú dotáciu. Objem tržieb sa zvýšil o 15 %. Podnik dosiahol kladný výsledok hospodárenia po zdanení vo výške 1 300 tis. Sk. Celková hodnota majetku dosiahla úroveň 72 mil. Sk, z toho dlhodobý majetok hodnotu 51 mil. Sk. Úlohy Urobte základnú štruktúru majetku a kapitálu podniku a zhodnoťte, či platí zlaté bilančné pravidlo. a) Vypočítajte ukazovateľ likvidity 3. stupňa pre obe obdobia b) Vypočítajte dobu inkasa pohľadávok v minulom období c) Vypočítajte a zhodnoťte ukazovatele rentability (ROA, rentabilita tržieb) za obe obdobia. Zhodnoťte rentabilitu kapitálu aj podľa vzťahu:

kapitál

tržby

tržby

ziskčistý

kapitál

ziskčistý×=

69

10 KALKULÁCIE NÁKLADOV Pri riadení nákladov je nevyhnutné ich sledovanie aj z hľadiska vecného, tj. podľa výkonov (výrobkov a služieb). To je úlohou kalkulácií vlastných nákladov. Ich význam je mnohostranný. Slúžia: � k stanoveniu vnútropodnikových cien výkonov, � k zostaveniu rozpočtov, � ku kontrole a rozboru hospodárnosti výroby, � k limitovaniu nákladov... Kalkulácia nákladov sa chápe ako činnosť, ktorou sa zisťujú vlastné náklady výkonu, resp. ako prehľad jednotlivých zložiek nákladov pripadajúcich na kalkulačnú jednotku. Kalkulačnou jednotkou je určitý výkon (výrobok, polotovar, práca alebo služba) vymedzená mernou jednotkou (kusmi, kilogramami, metrami, hodinami...). Kalkulačné položky predstavujú jednotlivé zložky nákladov. 10.1 KALKULAČNÉ ČLENENIE NÁKLADOV V podnikovej praxi sa stretávame s druhovým triedením nákladov vo výkaze zisku a strát. Okrem toho sa náklady objavujú aj v tzv. kalkulačnom triedení. Toto triedenie vzniká ako určitá transformácia druhových nákladov na: � priame náklady, ktoré sa dajú zistiť priamo na každý výrobok, resp. službu. Je to

obvykle priamy materiál a priame mzdy, odpisy jednoúčelových strojov a pod. � nepriame náklady, nazývané tiež režijné, ktoré sa týkajú všeobecných činností,

teda takých, ktoré nie sú zistiteľné na jednotlivé výrobky. Ako napr. - výrobná réžia (spotreba palív, energie pre všeobecné účely, a pod.) - správna réžia (náklady na vedenie a správu podniku) - zásobovacia réžia (doprava a manipulácia s materiálom a pod.) - odbytová réžia (prevádzka odbytového oddelenia, reklama, a pod.)

10.2 DRUHY KALKULÁCIÍ

Kalkulácie môžeme členiť podľa viacerých hľadísk: 1. Z časového hľadiska

� kalkulácia predbežná (ex ante): � kalkulácia výsledná (ex post)

2. Z hľadiska účelu pre ktorý slúžia

� nákladová alebo kalkulácia vlastných nákladov predstavuje nástroj zisťovania skutočných nákladov a ďalších zložiek cien výkonov.

� cenová, predstavuje osobitný druh kalkulácie, na základe ktorej sa tvorí cena výkonu

�

70

3. Z hľadiska rozsahu použitých nákladových položiek � kalkulácia úplných nákladov (absorpčná kalkulácia) – absorbuje všetky

položky nákladov, t. j. i fixné náklady, resp. réžie � kalkulácie neúplných nákladov (neabsorpčná kalkulácia) – zameriava sa len na

niektoré zložky nákladov, napr. len na variabilné náklady 4. Z hľadiska hromadnosti a organizácie výroby:

� kalkulácia jednoduchá � kalkulácia zákazková � kalkulácia združených výkonov � ...

10.3 KALKULAČNÝ VZOREC Kalkulačný vzorec predstavuje poradie načítavania jednotlivých kalkulačných položiek. Podnikateľské subjekty si môžu vytvárať kalkulačné vzorce podľa potreby. Kalkulačný vzorec uplatňovaný v poľnohospodárstve má svoje špecifiká, ktoré vyplývajú zo zvláštností rastlinnej a živočíšnej výroby. Obsahom kalkulačného vzorca sú položky: 1. Spotreba nakúpených osív a sadív, krmív a stelív, 2. Spotreba vlastných osív a sadív, krmív a stelív, 3. Spotreba priemyselných hnojív, chemických ochranných prostriedkov, liečiv... 4. Spotreba vyrobených hnojív, 5. Priame osobné náklady, 6. Opravy a udržiavanie, prvotné a druhotné 7. Odpisy dlhodobého majetku, vrátane zvierat základného stáda, 8. Ostatné priame náklady prvotné, druhotné, 9. Nepriame náklady - výrobná réžia - správna réžia 10. Zisk 11. Ponuková cena. 10.4 OTÁZKY A ÚLOHY Príklad 10.4.1 Výrobné náklady podniku predstavujú 100 tis. Sk na výrobu 1000 kusov výrobkov. Správne a odbytové náklady sú 20 tis. Sk, počet predaných výrobkov predstavuje 800 kusov výrobkov. Úloha Zostavte stupňovitú kalkuláciu delením a vypočítajte ponukovú cenu ak podnik počíta s 22 % ziskom z ponukovej ceny!

�

�

71

Riešenie Stupňovitá kalkulácia delením sa požíva pri oddelení výrobných, správnych resp. odbytových nákladov, keď sa líši počet vyrobených a predaných výrobkov. Tým sa zabezpečí, aby výrobky, ktoré v danom období neboli predané neboli zaťažované odbytovými, resp. správnymi nákladmi. Hlavné uplatnenie má táto metóda v stupňovitej, fázovej výrobe, keď výrobok prechádza niekoľkými fázami – výrobnými stupňami. Potom zostavujeme kalkuláciu pre jednotlivé výrobné stupne. Príklad 10.4.2 K dispozícií máme údaje týkajúce sa pestovania pšenice. Výroba zrna 247 t Výroba slamy 325 t VPC zrna 3063 Sk/t VPC slamy 113 Sk/t Celkové vlastné náklady na pšenicu 810 950 Sk. Úloha Vypočítajte vlastné náklady na tonu zrna a slamy! Riešenie

72

11 EFEKTÍVNOSŤ PODNIKU Efektívnosť podnikateľského subjektu závisí od úrovne jeho transformačného procesu, resp. procesu premeny vstupov (výrobných faktorov) na výstupy (výrobky, služby). Meradlom úspešnosti či neúspešnosti transformačného procesu podniku je spravidla výsledok hospodárenia – zisk alebo strata. Skutočná použiteľnosť kapitálu v podobe zisku je však závislá od miery transformácie vyprodukovaného výsledku hospodárenia na peňažné prostriedky. SCHÉMA 12: Transformačný proces podniku

Analýza efektívnosti si vyžaduje stanovenie takých ukazovateľov, ktoré verne zobrazia úroveň transformačného procesu. Pri tvorbe takýchto ukazovateľov spravidla porovnávame podnikové vstupy a výstupy. Efektívnosť môžeme hodnotiť z dvoch hľadísk, a to ako účinnosť (produktívnosť) a náročnosť.

1. účinnosť = výstupvstup 2. náročnosť =

vstupvýstup

Pri prvom type ukazovateľov sa kvantifikuje objem výstupov pripadajúci na jednotku vstupov, pri druhom sa kvantifikuje objem vstupov potrebných na dosiahnutie jednotky výstupov. Oba typy ukazovateľov vypovedajú o úrovni transformačného procesu avšak ich interpretácia je odlišná. Zatiaľ čo u ukazovateľa účinnosti je žiaduce, aby jeho hodnoty rástli, inými slovami aby bol vyprodukovaný čo možno najväčší výstup pri nezmenenom množstve vstupov, u ukazovateľa účinnosti je to práve naopak. 11.1 MATICOVÁ SÚSTAVA UKAZOVATEĽOV EFEKTÍVNOSTI

Pre vyjadrenie ukazovateľov efektívnosti používame tzv. maticovú sústavu ukazovateľov. Matica je typická tým, že ju môžeme konštruovať z rôznych ukazovateľov, ktoré nám v horizontálnom a vertikálnom vyjadrení umožňujú analyzovať efektívnosť podniku.

�

Práca

Pôda

Kapitál

Transformačný proces

podniku

Výrobky

Služby

73

SCHÉMA 13: Maticová sústava ukazovateľov

Výstupy Vstupy

Zisk (Z)

Produkcia (Q)

Výnosy (V)

Počet pracovníkov (P)

Dlhodobý majetok (DM)

Náklady (N)

Ukazovatele efektívnosti Vzťahy medzi vstupmi

Počet pracovníkov

Z/P Q/P V/P - IM/P N/P

Dlhodobý majetok

Z/DM Q/DM V/DM P/DM - N/DM

Vst

up

y

Náklady Z/N Q/N V/N P/N DM/N -

Vzťahy medzi výstupmi Ukazovatele náročnosti

Zisk - Q/Z V/Z P/Z DM/Z N/Z

Produkcia Z/Q - V/Q P/Q DM/Q Z/Q

Výs

tup

y

Výnosy Z/V Q/V - P/V DM/V N/V

Matica efektívnosti pozostáva zo 4 kvadrantov: I. kvadrant - vyjadruje ukazovatele účinnosti ako pomer medzi výstupmi a vstupmi vo výrobnom procese; podnik vyrába efektívne za predpokladu, ak všetky ukazovatele prvého kvadrantu sú kladné; cieľom je maximalizácia týchto ukazovateľov. Sem patria aj ukazovatele:

Rentabilita práceP

Z=

Produktivita práce P

V=

Rentabilita výrobných faktorov VF

Z=

(výrobný faktor napr. Nákladov, alebo dlhodobého majetku)

Využitie výrobných faktorovVF

Q=

II. kvadrant - vyjadruje vzťah medzi vstupmi navzájom (pracovníci a výrobné fondy);

III. kvadrant - vyjadruje vzťah medzi výstupmi (medzi ziskom a produkciou, medzi ziskom a tržbami);

IV. kvadrant - vyjadruje ukazovatele náročnosti a hospodárnosti. Cieľom je minimalizácia hodnôt týchto ukazovateľov. Zaujímavé je postavenie ukazovateľa nákladovej náročnosti výnosov V/N, ktorý vyjadruje množstvo nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na dosiahnutie jednej koruny výnosov. Z hodnoty tohto ukazovateľa môžeme vyvodiť závery o dosahovanom zisku resp. strate podniku:

74

V

N> 1

V

N= 1

V

N< 1

11.2 RAST EFEKTÍVNOSTI Ako už z vnútornej povahy ukazovateľov efektívnosti vyplýva, rast efektívnosti môžeme zabezpečiť dvomi spôsobmi:

1. rastúcimi výstupmi pri klesajúcich konštantných, alebo pomalšie rastúcich vstupoch (môžeme ňou zväčšovať efektívnosť každý rok). Tento spôsob je racionálnejší, dosah dlhodobejší.

2. znížením vstupov pri konštantných, rastúcich, resp. pomalšie klesajúcich výstupoch. Táto cesta je krátkodobá.

11.2.1 FAKTORY RASTU EFEKTÍVNOSTI Faktory rastu efektívnosti môžeme vymedziť ako: � rast produktivity práce, ktorú môžeme dosiahnuť dvomi cestami:

a) Absolútne úspory živej práce (zníženie počtu zamestnancov).

b) Racionálnou substitúciou živej práce prácou zhmotnenou. Racionálnosť dosiahneme vtedy, keď podiel živej práce na jednotku produkcie bude klesať rýchlejšie ako nárast zhmotnenej práce na jednotku produkcie, čo spôsobí, že celková práca na jednotku dosiahne úspory.

� technický pokrok – technologický rozvoj, zvyšovanie vplyvu vedy a techniky

� úroveň riadiacej práce - manažment technologických a výrobných procesov, podnikový manažment, a pod.

� schopnosť flexibility výrobných štruktúr, inovácie, rast kvality konečného produktu.

11.3 MATICA EFEKTÍVNOSŤ / ZISKOVOSŤ PODNIKOV Ďalším maticovým vyjadrením, ktoré ponúka pohľad na hodnotenú efektívnosť podnikateľských subjektov je Matica efektívnosť verzus ziskovosť podnikov. Organizačné jednotky, ktoré sa pri hodnotení podľa ziskovosti a efektívnosti umiestnili v kvadrante hviezd sú vlajkovými loďami a mali by poskytnúť príklady dobrej riadiacej praxe a sú pravdepodobne tiež v priaznivom prostredí.

Spáči sú ziskoví, ale je to skôr spôsobené priaznivými environmentálnymi podmienkami ako dobrým manažmentom. Sú kandidátmi na cestu vedúcej k ešte väčším ziskom.

VÝSLEDOK JE INDIFERENTNÝ

STRATA

ZISK , vytvára sa predpokladaný zisk

75

Otázniky majú potenciál pre väčšiu efektívnosť a možno aj pre vyššie zisky. Mali by sa snažiť zvýšiť svoju efektívnosť, a to by malo viesť k väčšej ziskovosti.

Psy sú efektívne riadené jednotky, ale s nízkou ziskovosťou zásluhou nepriaznivého prostredia. V extrémnom prípade môže byť rozumné premiestniť zamestnancov do iných jednotiek. Tento prístup posudzuje efektívnosť a ziskovosť ako dve kľúčové meradlá efektívnosti. Každé z nich môže napomôcť riadeniu celého systému jednotiek. SCHÉMA 14: Matica efektívnosť/ziskovosť hodnotených podnikov

11. 4 ÚLOHY Príklad 11.4.1 V troch časových obdobiach dosiahol podnik rôzny objem výnosov (výstupov), pričom rozdielny bol aj objem vstupov, ako je uvedené v tabuľke:

Ukazovateľ Merná

jednotka 2005 2006 06/05 2007 07/06

Výnosy tis. Sk 30 000 33 000 33 330

Pracovníci osoby 100 102 90

Dlhodobý hmotný majetok (ø stav)

tis. Sk 37 500 44 000 47 614

Zásoby (ø stav) tis. Sk 15 000 15 714 16 258

Úloha Posúďte, či vývoj bol efektívny, či sa zvýšila (znížila) účinnosť transformačného procesu premeny vstupov na výstupy.

�

�

SPÁČ HVIEZDA

OTÁZNIK PES

Efektívnosť

Zisk

76

Riešenie a) analýza vývoja analytických ukazovateľov efektívnosti

Ukazovateľ Merná

jednotka 2005 2006 06/05 2007 07/06

Produktivita práce Sk

Účinnosť dlhodobého hmotného majetku

Sk

Účinnosť zásob Sk

b) analýza zmeny vstupu vyvolaná 1-percentným rastom výstupu Získané výsledky možno ohodnotiť nasledovne: - ak si rast výstupu o 1 % nevyžiadal žiadny rast vstupu (prípadne klesol), ide o vývoj intenzívny. - ak si rast výstupu o 1 % vyžiadal rast vstupu v intervale 0,01 až 0,49 %, ide o vývoj prevažne intenzívny. - ak si rast výstupu o 1 % vyžiadal rast vstupu v intervale 0,5 až 0,99 %, ide o vývoj prevažne extenzívny. - ak si rast výstupu o 1 % vyžiadal rast vstupu o 1 % alebo väčší, ide o vývoj extenzívny. c) výpočet relatívnej úspory resp. absolútneho prekročenia vstupov Relatívna úspora vypovedá o mernej úspore vstupov na jednotku výstupu. Absolútne prekročenie je naopak dôkazom rastu vstupov na jednotku výstupu. Relatívnu úsporu (absolútne prekročenie) vypočítame nasledovným spôsobom: Vypočítame potrebu vstupu na dosiahnutie bežného výstupu pri kvalitatívnej charakteristike základného obdobia. Takto dosiahneme tzv. prepočítaný stav vstupov. Porovnáme ho so stavom bežným (skutočným) a dostaneme odchýlku. Táto odchýlka bude relatívnou úsporou vtedy, ak bežný (skutočný) stav bude menší ako prepočítaný, ak bude naopak väčší, dostaneme absolútne prekročenie. O efektívnom vývoji možno uvažovať, len ak sme dosiahli relatívnu úsporu.

77

12 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY BIELIK, P. 2006. Podnikové hospodárstvo, Nitra : SPU, 2006, 319 s. ISBN 80-8069-698-5

BIELIK, P. a kol. 2001. Podnikovo-hospodárska teória agrokomplexu, 2. vyd. Nitra : SPU, 2001, 270 s. ISBN 80-7137-861-5

BIELIK, P. - GURČÍK, Ľ. 2000. Meranie výkonnosti podnikovej ekonomiky, In: Acta oeconomica et informatica. Nitra : SPU, 2000, č. 2, s. 29-34 ISSN 1335-2571

BIELIK, P. – GURČÍK, Ľ. – GAJDOŠ. I. 2003. Faktory výkonnosti a dôchodkovosti poľnohospodárskych podnikov v Slovenskej republike, Nitra : SPU, 2003, s. 220 ISBN 80-8069-220-3

BRAELEY, R. A. - MYERS, S. C. 2000. Teorie a praxe firemních financí, Praha : Computer Press, 2000, 1064 s. ISBN 80-7226-189-4

GURČÍK, Ľ. 2001. Podnikateľská analýza a kontroling. Nitra : SPU, 2001, 127 s. ISBN 80-7137-958-1

CHAJDIAK, J. 1995. Analýza rentability (pyramídové modely). Bratislava : Statis, 1995, 99 s. ISBN 80-85659-07-7

CHAJDIAK, J. 1997. Finančné analýzy, Bratislava : Statis, 1997, 222 s. ISBN 80-85659-09-3

CHRASTINOVÁ, Z. 1999. Overenie metód hodnotenia bonity a tzv. „systému včasného varovania“ finančnej situácie poľnohospodárskych podnikov. Bratislava : Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, 1999, 30 s. ISBN 80-8058-105-3

JANOK, M. 2000. Ukazovatele finančnej analýzy podniku, Bratislava : Mika-Conzult, 2000, 110s. ISBN 80-967295-8-6

KISLINGEROVÁ, E. – NEUMAIEROVÁ, I. 1996. Vybrané příklady firemní výkonnosti podniku. Praha : VŠE, 1996. 242 s. ISBN 80-7079-0641-3

KOLENKA, I. a kol. 2002. Finančné plánovanie firmy a prognózovanie. Nové Zámky : Strateg, 2002. 188 s. ISBN 80-889888-09-8

KOONTZ, H. - WEIHRICH, H. 1993. Management. 10.vyd., Praha : Victoria publishing, 1993, 659 s. ISBN 80-85605-45-7

KRÁĽOVIČ, J. a kol. 2003. Finančný manažment, Bratislava : IURA EDITION, 2003, 240 s. ISBN 80-89047-78-5

KUPKOVIČ, M. 1999. Náklady podniku, Komplexný pohľad na náklady. Bratislava : SPRINT, 1999, 170 s. ISBN 80-88848-50-4

KUZMA, F. 2001. Zvyšovanie produktivity práce – predpoklad efektívnosti poľnohospodárskych podnikov. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „Faktory podnikovej úspešnosti“, Nitra : SPU, 2001, s. 7-12 ISBN 80-7137-972-7

MLČOCH, J. 1996. Praktický průvodce podnikovou ekonomikou, Praha : Management Press, 1996, 229 s. ISBN 80-85943-11-5

78

PITRA, Z. 2001. Zvyšování podnikatelské výkonnosti firmy. Praha : Ekopress, 2001, 305 s. ISBN 80-86119-64-5

PLATT, D. H. 1999. Why companies fail: strategies for detecting, avoiding and profiting from bankruptcy, Washington, D.C., : Beard Books, 1999, 148 s. ISBN 1-893122-05-0

SYNEK, M. 2003. Manažérska ekonomika, Praha : Grada Publishing, 2003, s. 472 ISBN 80-247-0515-X

ZALAI, K. a kol. 2000. Finančno-ekonomická analýza podniku, 3. vydanie, Bratislava : Sprint, 2000, 337 s. ISBN 80-88848-61-X

ZALAI, K. 2001. Analýza rentability slovenských podnikov v rokoch 1996 – 2000. In: Biatec 12, Bratislava : NBS, 2001, s. 6 - 9 ISSN 1335-0900.