?fefe«a»tMr»sy «*t7*dft»> V vtorok, i tvr tok a sebota. tnlftoak MM pw l«É*É»4?fc>ri*» M o i» rok 1« k., m pol rok* ft k.,

4» f t j r t rok» 4 L , M B M Í K l k . 6 0 k

«• Hwieekk 1« M T M . Stu f nbloT, AMUKOJ 4 dolL 76 ••Utne endxosemiko 84 franky!

Předplatila eena •a i o b o t ň a j i i e ě í s l » J* t

pre Rakúiko-Uhortko roéM 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Botko S rab., Ameriku 1 d. S* fc, ostatné cadsoiemsko 6 fe.

Jodnotíiré fial* predáTaja M I po 10 k, poštou tt h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVII. Sobota, 19. februára 1916. Číslo 21. (7.)

Náš chlieb. Len terai vedia ladia, prečo Spasitel sveta

dal do svojej pre všetkých ladí, všetky národy poiOBtavenej modlitby tá prosba: chlieb náS každodenný daj nám dnes! Pri nás Slovákoch bol síce chlieb vždy vo velkej úcte, menuje sa „dar Boží", a dobre to vyslovil náš básnik Chalúpka, že v slovenskom dome príchodzieho, či je zblízka, či zďaleka, vždy na stole dar Boží čaká. Keď človek príde do doma, najde na stole chlieb, pri ňom nôž, a ako inak úcty býva považované, že gazda, ale obyčajne gaidiná, vezme chlieb s nožom, podá hostovi s obyčajným prívetom: Krájaj teže si chlebíčka! Pred niekolko rokmi umrel jeden náä kopaničiar, ostala po ňom| vdova s drobnými dietkami. Keď som sa] s pointováním dopytoval, v akom stave ostala, odpovedala mi, potešuj áo seba i mňa: Vi ak, ohvala Pána Boha, máme eite chlebíčka! Akým smiešnym, alebo, ako to učení India hovoria, naivným zdá sa byt vdovino pote-f Senie, ale tá vdova bola bližšie k srdcu Bo-j žiemu, ako mudráci, ktorí by sa boli na tom slove zasmiali. Ja som sa nesmial, so j slzami v oka som sa radoval.

Najväčším zármutkom pre naše deti je, keď chudobní rodičia povedia detom na chlieb Ba domáhajácim, že ohlebíček ešte spí! Pred-! tým sa to hovorilo len v najchudobnejší oh domoch, majetní mali chleba dosf, ešte majet-;

nejäí si ho nevážili, mešťania, páni vysmievali Ba, keď videli dedinčana, sedliaka, že i do mesta doniesol si v kapse chleba a niekde' v kútiku si ukrajoval. Kto by to vykonal dnes, tomu, radím, aby si vzal so sebou hodný kus, aby mal i pre inýoh, alebo aby sa dobre; Bohoval, keď ho jie. Včera mi rozprával na dovolenie přišlý vojak, že išiel s dvoma kamarátmi, velkomešíanmi; jeden bol Viedenčan. Po oeste sa shovárali, čo ktorého čaká doma, Náš kopaničiar tešil sa, že sa naje domáoeho ohleba; Viedenčan smutne poznamenal : „Ja, keď prídem domov, musím si ' íst najprv pre karotkn, a potom neviem, či' dostanem na ňu chleba.0 Toto na ukážka, v akej vážnosti je dnes chlieb nielen po dedinách, kopanioiaoh, lazooh a folvarkooh, tam bol i dosial, ale i v mestáoh a veľmeatáoh. Už dnes by daromná bola rada kňažny, ktorá, keď jej oznámili dvorania, že chudobní India nemajú chleba, múdre radila, aby si kupovali žemle — niet ani žemiel!

Takto, hla, vojna naučí spořivosti a váženia si darov Božích. Predtým ešte i žobrák pohoršil sa, keď dostal miesto almužny ohleba, radšej mal krajoiare: dnes sa mu tvár rozveselí, keď vidí kúsok ohleba, krajoiarov si všimne len taký, ktorý radšej slope, ako jie. • Táto dlhotrvajúca vojna popremieňa v mnohom smýšlanie Indské. Predtým panovalo porekadlo: „Za peniaze všetko dostaneš!" Peniaz menoval sa všemoháoim. Kto mal peniaze, tomu sa každý klaňal. Dnes peniaz

Svetová vojna. podobný je královi shodenému B trónu a] miesto neho sadol na trón nevážený chlieb.; Ale keď prišiel ku cti chlieb, prišli ku cti j Berlín, 15. februára. SolunBký dopisovatel petro-

i tí, ktorí ho dorábajú — rolníoi. Josef Mel- hradských novín hovoril BO známym francúzskym cer, bývalý farár garamseoký, napísal peknú generálom o Solúne. Terajšie ticho má Bvoje príčiny, pieseň, ktorá omylom prišla i do Zpôvníka, N a ÍP r v a l é ceBty T Macedonii, zvláště okolo Vardara lebo nehodí Ba medzi piesne, ktorými má byt í e B a m é b a h n 0 ' P r e í a i k ú M«»eriu neprechodné.

g Ĺ K tomu uBpeli Solún tak opevnit, že sa rovná nedobytnej pevnosti. Pravda, nepriatel má velké zkáse-nosti v pevnostnej vojne, to netreba podceňovat. Na teraz nepriatel sa opevňuje v SrbBkn, aby nebol ztade vyhodený.

Yelmi obozretne pripravuje sa nepriatel na útok na Solún, lebo vie, že je Solún otázkon obajania.

Hovorím, že omylom prišla do Zpčvníka, nie!Nemci hotujú nové kanóny, No my sme na nemecké preto, že je v nej vzdaná čest rolníkom, ale prekvapenia prichyBtaní. Kedy bude útok na Solún, čest nepatrí ani rolníkom, ani remeselníkom, f nedá Ba povedat. I politické pomery B Qréckom už ani kupcom, ani sudcom, ani učiteľom, ani niesu také zamotané. Bulharsko a nemecké obajanie advokátom, ale jedine Bohu. Mimo chrámu, f požadujú nápad na Solún. mimo modlitby, kde má byt v ústach a v srdciach sláva Božia, i ja poviem: česť rolníkom !

Známa je rozprávka, že na vysokej skale mal obor vystavený zámok. Raz vyšla jeho j dcéra zo zámku a videla, ako rolník orie: o z n a m n J«. i e m e d » p*S i c°m a c l * n m i 8 k n P 8 t i n y P°" zapáčilo sa jej to, sobrala rolníka s volmi a H 8 * r ôin° mienkf- P«8Í« *«tJ. • * Ba skupština

oslavovaný jediný darca všetkého Pieseň táto začína sa:

Stav váš z Boha jest, sediaci, Zemi oddal vaši práci,

B; ste ji pilně dělali, Chléb sobě, bratřím získali:

Cest rolníkům!

Berlín, 15. februára. „Russkija Viedomosti" píšu z Athén: Okolo ostrova Samos abiera sa velká flotta. Samos, ako aa zdá, bude oporným punktom flotty spojencov.

Bukareät, 15. februára. Ruskí dopisovatelia z Athén

Bišla na Korfo, a členovia nechcú na gréckej pôde zasedat.

pluhom do zástery a niesla k otcovi do zámku, i Oteo sa spýtal: „Čo '& uosieá, dcéra moja?Ä i

u ., • j • i « j j i w Bukareät, 15. februára. Bukareštskí študenti „Hračku som si doniesla", odpovedala a uká- . ... . ' , „ u n .. . • . .

, . . . . . /-v. . . , , oznámili všeobecný sympatický straik BO študentmi žala rolníka so záprahom. Oteo jej povedal: j „Zanes to, odkial si odniesla, lebo keď títo ! " ^ 1 5 < f e b r u a r a > M i l á n s k e n o v i n y p r i n á i a j á maličkí ludkovia nebudú orat, siať a žať, my osvedčenie Sazonova: Stále rastúca solidarita medzi obrovia tu hore hladom pomrieme." To sa'Bp0jenci musí svet presvedčiť, že nik ani len nepoukazuje teraz, na číoh pleciach stoja štáty. J mýiľa na osobitný mier. Osud Srbska a Čiernej Hory Bez toho, že by sa tým ublížilo akémnkolvek je síce smutný ale len dočasný, lebo je isté, že koniec vojny prinesie spojencom právo a spravedlnost.

Vzhľadom na Grécko postačí, ked ostane neutrálnym. Pomery Romanic k Baska ostanú priateľské, čo ako

povolaniu, akejkoľvek práci, musíme uznat, že základom všetkého sú tí, ktorí dorábajú každodenný chlieb. Pravda, základ býva na spodku, v zemi, ako koreň stromu, a spros t í ' c e n t r á l n e m o c i n B Í l nJQ M Bomániu na BVOJU stranu India sa nazdajú, že hlavnou vecou je blý-jP r i t Í 8 h n a f- T o 8 * m é c h c e l i i a 0 SvédBkom, ku kto-skavá strecha, alebo nejaká cifra, zástava n a ! r é m a B a p o m e r R u 8 k a d e a n e riep8uje' a 8 Í c e a M m

nej; strecha B akýmikoľvek ciframi by s k o r o ! z a k l a d ? 8 y ! D p a t i í ' a l e j z á n j m o y ' t a k l e S Tv é d i n i k d y

spadla, keby nebolo pevného zakladá. (nepotiahnu z pošvy meč proti Rusku. S Japonskom u Ĺ J / • 3 -L i • „»f etojí Rusko na priateľskej nohe. Dodávky Japonska sú Mahomedáni zodvihnú so zeme najmenší* R n B k o n M m . r n a . , . „ . , kúsok papieru, aby nikto naň nestupil, lebo

pre Rusko nesmierne užitočné.

nimi Rabinšteina a Manusa. Sazonov odvetil, že tých ľudí nepozná a s nimi ničoho spoločného nemá.

Berlín, 15. februára. Bude shromaždenie monar-

Vieden, 15. februára. Vyslanec dumy Kennský že na papieri písaný je Koran, 1.1, ich sväté • * „ , a *• • * í- » •_

i 4i M. J • / • , • laterpelloval Sazonova, či vie, že agenti v Ruska plamo. Ale ctihodnější je obyča,, ktorému a g i t u j 4 M B e p a r a t n y m i e r ? M e n o v a l p ä ( m i e n m e d z i i mňa nebohá matka učila: zodvihnúť a odložiť každý kúsok chleba, aby nebol pošliapaný. A toho sa vždy držím, nedovolím roz-hadaovať ohlieb, v ňom vidím naj väčšiu f chiatov v OdesBe. Predsedom bude Sčelgovitov. ukážku lásky Božej. Naša krajina menuje sa] Amsterdam, 15. februára. Anglický minister mu-obilnioou Európy, a ako Betlehem znamená nície Lloyd Qeorge ide premeniť všetky veľké whisky-dom ohleba, tak naša vlasť mohla by sa me-'Pšenice na fabriky munície. Destilátori budúpravde-novat vlasťou ohleba, keby — k e b y sa množ- j podobne žiadať odškodnenie. Pálenie whiski bude stvo zbožia, kukurice neobrátilo na otrava, nevypálilo na pálenku! Nehovorím o dnešných časoch, ale o minulosti, a bojím sa, že ani v budáonosti nebude lepšie: oteo chlieb a l e b o n e u t r á l n y c h Pr,»tavov« k t o r é m*& BP°Í e n i e

.. i , ,, , j . . ! B Nemeckom, lebo im ináč nedajú uhlia. I švédski pije v podobe pálenky a deťom sa P°™ v l 0 f l a r i d o 8 t a l | ^ „ „ „ , , . chlebíček spí! Dľa katechismu ku každoden- « u. J

Londýn, 15. februára. Z Rotterdamu zvestujú, že štátny departement TO Washingtone uznal ,Appam" za prizu.

Carihrad, 15. februára. Komora odhlasovala pre* menu ústavy, dla ktorej sultán môže komoru rozpustit. Posial toho práva nemal.

Amsterdam, 15. februára. WilBon povedal na bankette: Spojené Státy budú mat kolossálnu výhodu, ked sa zadriia na tejto ekonomickej voj ay. Nie zo ikody druhých, ale že budú užitočné Spojené Státy budú brat vôdčiu rollu na ekonomickom poli.

Petrohrad, 15. februára. Cár Nikolaj dňa 11., 12. a 13. februára navštívil severozápadný front, kde držal priezor nad vojskami. Mnoho plukov navštívil a ďakoval za vernú službu.

Lugano, 15. februára. BakÚBko-nhorskf letúni zabili 12 obyvatelov Milána, 40 ich ranili. Hádzali bomby i na Treviglio a Bergamo.

Lugano, 15. februára. Zajtra bude ministerská rada, na ktorej Salandra a Sonnino budú referovat o rimských konferenciách a uzavrú na Briandovu ná-vStevu revizitu. Salandra pôjde do Paríža s mini* atrami Barsilaim, Ooneom a Zupellim.

Berlín, 16. februára. Bulharské a rakúakouborské vojská napadly srbské, černohorské a talianske vojská pri Dráči. Talianske vojenné lode bránia meBto od mora. Talianske parníky BÚ hotové, v páde by Dráč bol opuBtený, pobrat na paluby vojsko a vojenaké materiály.

Bim, 15. februára. I nad Schio zjavily sa rakúäko-nhorské aeroplány a hádzaly bomby. 6 ludí zabily a 6 ranily.

Paríž, 15. februára. Briand a Bourgeois referovali na ministerskej rade o svojej talianskej ceste. Oba vyslovili úplnú spokojnosť nad dosiahnutými výsledky.

Lugano, 15. februára. Diplomatická a vojenná rada ententy bude dňa 27. februára,

Berlín, 15. februára. „Daily Mail" píše: Delegátov francúzskeho, anglického, ruského a talianskeho generálneho štábu sídu sa ešte tohoto týždňa v Paríži, aby ustanovili programm medzinárodnej konferencie. Na konfarencii budú pojednávat o všetkých budúcich dielach politických, vojenských a hospodárskych.

Rotterdam, 16. februára. Na jazere Tanganyka potopili Angličania nemeckú lod .Hedvíg von Wiss-mann". (Tanganyka je jedno z východnoafrikánskych jazier na hranici Konga a Nemeckej Východnej Afriky.)

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 16. februára.

Na ruskom bojišti je položenie nepremenené. Na prímorskej, korutánskej a k nej primykajúcej

línii kanónový boj trvá ďilej. Na doberdobskej línii vyvinul sa boj s ručnými granáty a boj mínový. Na Javorčeku sme talianska predstráž 8 rás vyhodili z pozície. Pred Bomboni je mnoho talianskych mŕtvol. NámeBtnlk šéfa generálneho štábu v. fíôíer, feldmaršal-leutnant

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 16. februára.

Angličania včera večer tri razy bezúspešne napádali pri Tpern naše pozície. 100 Angličanov sme zajali. Francúzi v Champagni pokúsili Ba nazad dostat naše pozície pri Tahure. Velké dažde znemožnily ich akciu.

Na východe pre metel nebola akcia. Na Balkáne niet nič nového. Najvyššie kommando.

Viedeú, 16. februára. Bulharský král daroval Jeho Veličenstvu cisárovi a kráľovi kríž chrabrosti I. a IV. triedy, arcikňasovi Karlovi Franc-Jozefovi rád Sv. Gyrllla a Methoda B reťazou a krížom chrabrosti, rakúsko-uhorskému atašé plukovníkovi Laxa kríž chrabrosti III. triedy.

Rím, 14. februára. Královský miestodržiteľ konfiskuje všetky kapitále a majetky tureckých poddaných.

Londýn, 15. februára. Anglická trónna reč znela: Moji spojenci a moj národ, v tomto konflikte vždy užšie spojované sympatiami a usrozumením, ostanú pevno rozhodnutí, vymôcť si zadosťučinenie za obete vyprovokovaného zlodejstva a garancie pre všetky národy od moci, ktorá falošne moc ako právo, užitečnost ako čeBt považuje.

S hrdou, vďačnou dôverou hladím na chrabrost, tvrdoBt a prostriedky mojej fhtty a armády, od ktorých závisí dosiahnutie tohoto cieľa.

Snem sa musí postarat o financovanie vojny. Lugano, 16. februára. Dráč bráni 3. srbský ar

mádny sbor, ktorého kommandantom je generál Sturm. Bukarešt, 16. februára. Pri Lipkanoch na besB-

arabskej hranici sú velké pohyby ruských vojsk. Vo dne v noci prichodia do Lipkan vojenské vlaky, dovážajúce vojsko do Novoselíc, kde sú denne tuhé bitky. Do Novoselíc prišlo mnoho automobilov. BBBS-arabia vrie vojskami.

Rotterdam, 16. februára. Koncom marca 50.000 Srbov pošlú z Korfu do Solúna na posilnenie tamejšícb voJBk ententy.

Dopisy. Zvolen, 15. februára 1916. Dnes sme odprevadili

do matky zeme telesné pozostatky zosnulej mladej manželky a matky nemluvňátka syna Tatiany Medve-ckej rod. Štefanovičovej. Obrady cirkevné odbavovali farári Ján Slávik z Dobronivej a Samuel Liiko zo Zvolena. Kázeň držal v dome smútku Ján Slávik. Zialno Ba bolo dívať na vencami pokrytú bielu rakev, v ktorej navždy zavreté mftve telo širokej našej verejnosti známej buditelky, umnej pracovníčky, za blaho svojho národa šlachetne cítiacej horlitelky. Niekdy životom kypiaca, bystrá, veselá Táňa po krátkom ale šťastnom manželstve uvädla pod zvolenským zámkom v nemoci ťažkej, nevyliečiteľnej. Srdcový nednb urobil koniec jej mladistvému, ku krásnym nádejam pojenému a oprávňujúcemu životu. Ján Slávik vo svojej vzletnej kázni pekne zobrazil jej nevšednú osobnosť, jej pripravenosť, spôsobilosť, chtivosť k životu. Popri povinnostiach bezprostredne domášnych rojčila za vyššie ideále v spoločenskom a národnom živote, o čom nechala zosnulá nehynúcu pamiatku menovite v Martine, odkial doviedol BÍ ju krásnej jej povahe a túžbam podobný manžel dr. Lsjko Medveeký. Za riadnych, pokojných čias iBte.obetaly by boly včasný, mrazivý brob Tvoj milujúce Ťa družky zo Spevokolu a prenikavým známym Ti Bpevom lúčily by sa boly od Teba, bol by vystúpil z radu účastníkov smútočného Bprievodu rozžialený junák a splatil by bol dlh úcty a vďačnosti za nás všetkých živým Tvojej duši blízkym & príjemným hlasom. Ticho, dôstojne Brne BÍ Ťa odprevadili a vrelou slzou v oku. Hrob Tvoj na zvolenskom cmiteri zostane nám blízkym, nezapomenutelným. Biely sniežik padal na očiam našim tratiacu sa rakev. Kňaz prežebnal a oddal Bohu, čo on stvoril. Úpenlivý vzdych a plač dobrej matky, milujúceho manžela a všetkých pokrevných i žiaľne vzdychy prítomných zakMčily smutný akt pohrabu. Dlho, dlho žialif budeme za šľachetnou Tvojou dušou I Odpočívaj v pokoji!

BESEDNICA. P r i ohníku.

— I. Or. Orlov. — , — Počuj, Ondro, utíchlo. .— Utíchlo. — A keby to tak na vždy. — Keby. Nastala tichost. Střelba na fronte prestala a dvaja

junáci zamyslene hfadeli do ohnlka, čo živo blkotal pod vysokou Bosnou oblievajúc ich zarastenú, vrásko-vitú, vychudlú tvár jakýmsi tajomným leskom. Ondrej ZáveBOk, tak mu totiž bolo meno, priložil na ohník ešte trošku ráždia a lahol BÍ ku nemu bokom, tak že ma tvár práve do ohňa padala. Pušku odložil stranou a taniBtru BÍ položil pod hlavu. Poduška pritvrdá, ale on už na to privykol. Kde by nie. Desat mesiacov v poli nepretržite, pod holým nebom, v daždi v Bnebu, mnohoráz o hlade a smäde. To je nie maličkosť. Možno, že na lôžka pod teplou perinou by ma to už ani tak nechutilo. Na také lahôdky dávno pozabudol. Najväčmi tešil sa fajke. To bola jeho .starká". Tej neopustil nikdy; v nijakom protivenstve, ani v tých najtuhších nápadoch. A veru ich už niekolko prežil. Okolo neho tak padali kamaráti, ako muchy pod jaseň a on vyšiel vše z nebezpečenstva neurazený, len čo mu jedna gulka urobila dierka na čiapke. Iné sa ma nestalo. Niekedy mu prišlo i utekať. Potratil muníeiu, patrony, náboje, poodhadsoval aj proviant, čo mal na tento deň vyfasovaný, ale fajočký sa kŕčovite pridŕžal. To bolo jeho najväčším pokladom, a taký pozor dával na ňu, ako na oko v hlave. I teraz BÍ ju vyňal z bočnej kešene, ako vždy, keď len trochu volného čaša mal a dobre ja napchajúc komisným dohánom, polo Hl do pahreby, aby Ba ma zapekla. Dnes si to dovolil, lebo netreba ma mašírovat. Je v rezerve. Oddychuje. Nuž má čaša i na takéto extra prichútky. A potom ja aj dobrej vôle. Práve dneska dostal pošta. Štyri listy razom. Od matky jeden, od suBtry druhý, od brata,

Chýrnik. Predčasné maturitné zkúšky na stredných školách.

Vo Viedni noviny ministerstva inostrannych diel pišu, že na príslušných miestach je už reč o tom, aby na gymnáziách, reálkach a iných, a tejto stránky im rovných ústavoch, maturitné zkúšky toho roku mohly byt už v máji, alebo koncom apríla. Uznávajú to aa potrebné preto, aby študentom, ktorým príde nastúpiť vojenskú službu, bolo zabezpečené právo jednoročného dobrovolníctva. Ale pre nižšie triedy týchto škôl bude trvať školský rok až do leta. — ViedeĎBké noviny hovoria len o Bakúsku; ale a nás, v Uhorsku, budú tie isté poriadky, čo tam.

Nový most na Dunaji. U miniBtrapredsedu pred pár dňami bola deputácia z Torontálskej stolice. Prosila, aby nový železničný most na Dunaji vystavili z Torontálskej stolice, od Kubína (Kevevára) na Smederevo. Most na tejto časti Dunaja mal by vraj velký hospodársky i politický význam.

Vojak, ktorého bezmála za živa pochovali. V lazarete v Gbotešove, nedaleko Plzne, opatrujú vojaka Karia Hesaa. Už sa zotavuje, ale bolo B ním zle. Na bojišti pri útoku vybúšil neďaleko neho nepriateľský

čo je n kanonierov, tretí, a štvrtý od svojej Veronky. Snúbenica totiž Nuž dneska jeho blaženost bola bezhraničná. Uprene sa díval do blkotajúceho ohníka, ako sa mu fajočka zapeká a veselo BÍ pohvizdoval.

— No už hádam bude dosť. Už soptí, — prehovoril k nemu Jozef Vysoký, jeho krajan a najvernejší súdruh na vojne, čo sedel oproti nemá na pni a prihrieval BÍ konservn.

— Ešte troška nech si popípka, bode lepšie ehutit. Človek aBpoň raz nech niečo poriadneho užije. Vieš tak si to tu zariadim, ako za Vahanovom, ked sme trávy kosievali. Hej, že to boly krásne časy I Či sa pamätáš na tie milé obuôcky, ked sme tak vysedávali okolo ohníka, ako teraz; tma bolo na vôkol, len čo tie hviezdičky žmurkaly na oblohe nebeskej. Oheň veselo horel a my Brne si zaspievali tú našu:

„Polána, polána na polane jama, kedyže sa vydá Bobrovského dáma!"

— To bolo vtedy, ale teraz je tomu ináč. — Co ináč? — Sme na vojne. — Hml Na vojne I Ale preto nám netreba po

tratit dobrej vôle. Najmä ked je tak ticho, ako teraz, A k tomu sme ešte v rezerve. Nuž ua čo smútiť?

Vstal, poobzeral Ba vôkolo, kde ich kamaráti pri podobných ohníkoch vysedávali; Zajajakal, že Ba to, až tam kdesi v doline ozývalo; zvrtnul sa na opätku a B usmiatou tvárou siahnul za zapekačkou, čo aa až na dobre červenala.

— Teraz až bude dobrá, nech BB len trošku ochladí — riekol a položil ju na koreň sosny pobok svojej tornistry.

Sám ale medzi tým zašiel troška do húšte, aby usbieral niečo suchých halúzok.

Noc bola krásna utešená. Mesiaca síce ešte nebolo, ale na bezoblačnej, tmavobelasej oblohe hvi& zdičky blýBkaly veľkými očami a rozobáňaly príkra

tajomatví vesmíra a trblietaly sa akoby slzy v Božom oka. Ich lesk bol taký tajomný, záhadný. Myslel by BÍ si, že sa radujú, tešia nad čím BÍ veľkolepým, neznámym. Azda nad nejakým víťazstvom teraz vydobytým, lebo nad nejakou udalosťou, čo vo svojich následkoch prajné bude vlívat na dobré zavŕšenie tejto krvavej vojny. Radosť celého sveta vidíš aa v nich zrkadlit. Vidíš v nich jasot millionov vysvobo-dených z pod tlaku neistoty, z pazúrov upíra, čo sa nemôže dosť nasýtiť krvou nevinného ľudstva. Až Ba ti prsie rozšíri, hlboko vy dýchneš a Brdce sa ti naplní akýmsi radostným, nevysloviteľným pocitom — — Lež je v nich i ČOBÍ bolestného. Zdá aa ti, že koľko ráz zatrblietajú, koľko ráz žmurknú neviditeľnými mihalnicami, toľko ráz sperlí sa zlato sis z dlhých modrých ich riasníc. A ty razom pocítiš vlahu na líei rozpálenom mysľami. Hviezdy plačú, smútia. Nad čím? Hej, majú mnoho, mnoho príčin. Celý svet je preplnený bôľom, pokrytý ranami, čo sa vše obnovujú, jatria pri každom východe slnka, ako rany Prome-teusové. Na udní plače ľudstvo a ked sa slnee skloní k západu a deň sa pominie, na oblohe nebeskej vzplamú hviezdičky, aby avojim nemým trblotom vzlykaly: „Beda, beda, bedal" A v tom ligotaní javí sa plač opustených vdov a Birôt. A v tých slzách zrkadlia ea slzy starých matiek a otcov práce neschopných. Kde je ich spora? kde je ich živitel?

Noc opanovala celý kraj. Tajomstvennú tlš nič nenarušuje, iba, tichý blkot ohníkov posiatych leži-skom a přitlumený rozhovov statných našich chlapcov zpod Tatier. O čom asi rozprávajú?? Akiste mnohí zablúdili domov, do milej Oravienky, do hornatého Liptova, do slávneho Turea, alebo kdesi na Považie ku svojej rodinke: ku otcovi, k matke, ku žene, ku detom. V ducha tešia sa a nimi objímajú ich, až príde na nich sen a zatvorí im obťažené vĺčka. I potom spia blažené, ticho, pokojne snívajúc o lepšej zaslúženej budúcnosti... Či ozaj ich Btrádania a námahy

dajúcu sa tmu. Také čisté, jasné boly, ako oči nevinnej,'.korunované budú vencom vďaky?! kvitnúcej devy. A čo raz viac a viac sa ich vynoro-j Kým Ondrej chodil za ráždím, Jozef VyBoký zô-valo odkiaľsi z mora nekonečnosti, i nevysvetiteľných hrial konzervu, vyňal nožík z vrecka, otvoril plechovka

nát. Hess od tuhého strasenia nervov stratil povedomie a ostal ležat. V takom stave našla bo ruská sanitná patrolla, a nazdávajúc Ba, že je tiež mŕtvy, nložila ho B ostatnými mŕtvymi do vykopanej jamy. Hess ležal v jame B mŕtvymi dost dlho. Ale zas ptiHa rakúska Banita, ktorá mala na pomoc vycvičeného psa. PeB skočil do jamy, stekal a konečne vybehol B Hes-sovou čiapkou. Zdrsvotní vojaci potom išli za psom a v jame medsi mŕtvymi našli ešte živého Karia Hessa. Bol velmi slabý, (ažko chorý, ale ui príchod! k sebe.

Zlodeji v Hannovere. V meste Hannovere, v Prusku, zlodeji v noci vlámali Ba do mestskej Bporiteloe, otvorili Bi kaBBu a odniesli z nej všetky peniaze, 27.000 mariek. Otvorili vraj kassu, považovanú sa bezpečnú, akýmsi novým nástrojom zlodejským.

Konfiškovanie majetkov v Triente. V Tyrolsku 7. júna 1915 cisárskym nariadením ustanovili, že ob Čanom, ktorí sa nevernosti dopustia, konfiskujú majetky. Od tých čias i konfiskovali z hraničných obcí niekoľkým selliakom. takým, ktorí utiekli k Talianom. Najnovšie konfiskovali majetky trom trientským obyvateľom, ktorí od rokov boli známi ako vodcovia iredentistického pohybu v Tyrolsku. Z nich jeden, Giovani Pedrotti, je viacnásobný millionár a v južnom Tyrolsko najbohatší človek. Od svojho Btrýka zdedil majetok B tou výmienkou, že bode povinný cast roku bývávat v Triente. V lete obyčajne býva v Ríme. Pedrotti napomáhal peňažité všetky irredentistieké pohyby v Tyrolsku, menovite i noviny „Alto Adige" a .Idea Nazionale". Od vypuknutia vojny býval y Milane a podporoval štedré všetkých rakúskych Talianov, ktorí utiekli za hranicu. Irredentisti Larcher a Ambrosi, ktorým teraz spolu s ním konfiskovali v Triente majetky, od vojny počnúc zdržovali Ba tiež v Milane.

Cigáni na Morave. Na Morave medzi ôlomúcom, Prerovom a Proatejovom potulovalo sa do 20 vozov Cigáňov. Cigáňom v zapätí Iudia sa žalovali, že je mnoho krádeii; a jednako až po dlhšom čase sa zbadali, že zlodejov treba hladat v Cigánoch. Teraz ich uí chytajú.

T zadumaní o Smrti. Viem — prídeš, keď sa rúčka mojich hodín raz ku poslednej cifre nakloní... tak tíško prídeš — tichšie než ja vchodím ku drahým — ktorých nebo dalo mi . . .

Svoj čierny závoj odhrnieš — by ahliadol plet skvácu a zrak plný pokoja, a prisadneš — jak srdcom by ti vládol — a naleješ v čias t tvojho nápoja.

Ja nerád by si štrngnút sotvas' prišla, hoc nesmyslom mi reč — tak mnohá reč, čo o tebe svet všetko navymýšľa, jak by (a chcel mat večne obďaleč.

Však — môž byt — v izbe budú moji milí, im nádej skmáše tvoja návšteva, nuž — nie div — ak by srdcia zakvílily, jak — kde sa ťažko — (ažko lúčieva...!

A môť byt — kázeň iba pri rozvrhu: ja mal by ešte mnoho povedat... ó, poshovl označ rúčke cifru druhú, až potom nedbám k čiaši zasedat 11

Viem — prídeš I mok tvoj smysly ukolíše — a zvest — jak býva — pohne známymi, ku ktorým ja však neprevravím vyše, bo stát už budú — moje hodiny II

11/lL 916. M. Bdsus.

Ako sa má nemocný zotavovať? Mnohí India Ba mýlia, ked vážnost nemoce dla

toho posudznjú, fcolko dni ležali v posteli „Veď to bola iba nádcha a katar!" alebo: „Trocha

ma štiepalo v kostiach, čo v takejto slote neni diví" Ale práve reumatické (lámkové) bôle, ak idú so

zimnicou, môžu byt nebezpečné i ked len krátko trvaly. Najslávnejší lekári vravia, že mimo stavcového (kĺbového reumatizmu), ktorý často i za jednoduchým zapálením hrdla (arginou) príde, najnebezpečnejšou chorobou pre srdce sú: obyčajný zimný katar a influenza. Preto starostlivý lekár, akonáhle nemocný zbadá nejaké podozrivé zjavy na srdci, nesmie dovolit vstat s postele, kým tepna a srdce znova riadne, rovnomerná nebije. Tu treba poslúchat.

Ako často sa stáva, že lekár svojho na influenzu nemocného, ktorý by mal ležat v posteli, nenajde doma. Straeh a starost o úrad, postavenie, výživu ne

jednotnú nedajú pokoja vyčkat úplné zotavenie. Potom ale má čo za roky a rcky trpiet pod zlými následkami nejakej chrípky, ktorú považoval za nepatrnú.

Z ťažkej nemoci zotavujúei sa sú slabí ako deti. Preto dobre má, kto sa len pomaly chápe na nohy.

V prvé dni zotavovania netreba byt dlho hore,

I So dna na den mu bude lepšie. Ked výnde s postele, nech je v dobre vyvetranej a teplej izbe, nech z hlboká dýcha a hneď nazad do postele, akonáhle zacíti malú zimnicu alebo mdlobu.

Nemocný nech vyhla dáva since. Ono nám dáva najviac sily.

Dcéra známeho antropologa a psychiatra Césara Lombroso vraví o svojom nebohom otcovi: „Jedno vnadidlo, jedno opojenie predsa vyhľadával: since. Rád sa kúpal vo vlnách jeho zlatého svetla a vravieval, že myšlienky sa mu vtedy najkrajšie rodia, ked mu je izba zaplavená slnečnými lňčami. Tak miloval since, že so svojimi písmami chodil za ním po celom dome, kam svietilo, ta BÍ sadol k stolu a bývalo, že do večera pochodil všetky izby a pri každom stole písal."

Deti je ťažko udržať v posteli. Z najtažšej mdloby cez noe sa zdajú byt zotavené a už by ehcely z postele.

Nepopustite, nevyslýchajte ich prosieb, rodičia I Vaša mäkkosť môže byt dieťaťa smrťou.

Po takzvaných detských chorobách, ako ružovky, osýpky, šarlach, záškrt, zostane po väčšine istá sla bosť srdca, ktorá sa dá len pri úplnom pokoji v posteli vyliečit. Ak zotavujúceho sa miláčka privčas pustia z postele a sa — hoci vo hre — velmi rozčúli, lahko môie srdce vypovedat službu.

čo zotavujúcemu najlepšie slúži, je posilňovanie nervov. Telesným a duševným pokojom. Spánkom pri otvorených oblokoeh v čistej, vzdušnej izbe. Nie, žeby

boly všetky okná dokorán pootvárané, ale podlá počasia, celý oblok, pol obloka, alebo len vrchné okno celkom alebo dopoly treba otvoriť.

Ustaté, chorobou unavené telo, zkažená krv a rozochvené nervy potrebujú tichoBÍ a pokoj. I proti tomuto sa velmi prehrešuje. Zle použitá láska a súcit často viac škodí, ako osoží. Zbytočné klebety, rozčuľujúce chýry, úsudky o zlom výzore, stave nemocného veľmi zle účinkujú na zdravie jeho. Nedovoľme teda navštevovať našich nemocných a zotavujúcich sa, kým sú ešte slabí.

Ku zrýchleniu zotavenia najlepšie prispieva i dobre vyvolená strava. Nemocného žalúdok najlepšie znáša ovocnú a zeleninovú polievku, srnisté prívarky (rajs, grÍBU, krúiiy) a múčne jedlá s málo mäsom a mnoho ovocím. Že by víno napomáhalo trovenie žalúdka, je zastaralý, mýľny náhľad. Všetky dráždidlá: alkohol, káva, čaj, dohán atd. iba moméntánne uspokojujú, obveseľujú a tým zaiste tiež dobrú službu konajú pri zotavovaní, ale ich liečivá hodnota nemá ináče nijakej ceny. „—"

na konzerve a z tornistri vyňal kaval chleba. To všetko rozložil na pred seba, ale sa ničoho nedotknul. Čakal na Ondra.

— Veď už poď, lebo ti tá pípka eelkom vychladne — riekol Ondrejovi, čo sa ešte v blízkej búšti motal.

— Už idem, už — odvetil Ondrej nesúc plné náručie haluz a Buchého ráždia. — Bude tu hned blkotat. Pozri čo som donieBoll

Hodno ta pochváliť! A hádam nie I Nepremohol si sa. Chod a doneB viac. No, ved ja to tak nerozumiem, len t

Farbisté sklíčka. Bájka dla starých pergamentov od VHV.

Bob to kdesi v Afrike, ked už pán Kolumbus ukázal svoj kunät 8 vajcom a Iudia dychtili za novými krajinami a náhlili sa o zlomkrky rozširovať kultúru (panovat) medzi divými národmi. Tam v Afrike, nedaleko mora, žil národ tichý a šťastný. Rozdelený bol na tri Bkupiny, podlá polohy zeme: horní, strední a dolní. Ak i boli podelení, srdce im ostalo jedno, mali isté obyčaje, isté ideále, isté radosti a žiale. Všetky tri Bkupiny vedely o akýchsi bohoch, vedeli, čo je láska a strach. Radovali sa, keď zora sčervenala sa a Blnko sa narodilo, milovali modré nebo a more a do žltkastých pieskových pustatín neradi chodili.

Raz zastala na modrom mori ohromná loď. Zakotvila sa na vysokom mori a iudia Europejci vychádzali opatrne na člnkoch von. Z počiatku rozutekali Ba domorodí do žltkastých pustatín — ale zvedavoBt zvíťazila. Prichádzali pomaly zpät — menovite deti. A deti vracaly sa s výskotom a s plnými rukami darov od Europejcov. Dostali hračky nevídané, lesklé a cven-džiace. Po čase spoznali sa a bielnčkí hostia neúnavne zamieňali pliešky a sklíčka za tažké zlato a hladkú Blonovinu. A aby icb mohli Europejci lepšie rozoznávať, dali každej skupine iné sklíčka — lebo sklíčka domorodí nesmierne milovali. Dívali Ba cez ne a nové svety sa im otvárdy pred očima. Sklíčka boly trojakej farby: červené, modré a žlté, tak že k ždá skupina dostala sklíčka jednej farby, pekne ako okuliare na na šnúrke pripravené. Onedlho bola loď naplnená a Europejci, požehnávaní od domorodých, poberali sa preč. Hneď po odchode bielučkých hostí povstávaly medzi tichými a šťastnými ludmi akési škriepky. S červenými sklíčkami zrazu tvrdili, že nielen východ slnka je červený, ale i more a nebo. Ba i piesok na pustatinách je vraj červený. Tomu sa rozhodne protivili B modrými sklíčkami. Áno, nebo a more je modré — to je jasné, ale i východ slnka je vlastná modrý, i piesok. Tretí, ktorí mali žlté sklíčka, smiali Ba „hlupákom". Aký červený, aký modrý I I piesok, i more a nebo a veru i východ je predsa žltý i I Každý Bvoje zastával, i ženy, i deti, i starci, každý podľa

osvetlené žiarou ohníka. I dlho ležali bez Blova Ondrej pukal zo zapekačky a zamyslene pozeral do ohníka. Jozef nepohnute ležal; zdalo sa, že už spí, ale hlboké vzdychy, čo Ba občas vyrážaly z jebo širokých, mohutných prsú, prezradzovaly, že ešte neusnul. AkoBi mu bolo ťažko okolo srdca. Tiesnilo ho čosi. Ondrej to zaraz vybadal, ale ho nechcel nepokojit. Poznal ho dobre. Ved predsa od malička spolu vyrástli v jednej dedine, do jednej školy chodili, spolu Ba hrávali ako malí chlapci, ba ešte i na vojenčine razom slúžili. Nuž mal času poznať ho náležité, zovrubne. Vždy bol taký zamyslený, melancholie íý, málomluvný. I pomyslel si: zasa si na niečom hlavu láme. Alebo azda nejaký zlý chýr? Môž' byt. Veď i on

hnevaj. Pod radšej sem azajedz si z tohto mäsa, už dostal z domu list. Kto ho vie? sa zohnalo. j Za ČBB len počúval jeho vzdychy, ako by nič ne-

— To už ini reči — riekol a priložiac niekolko haluz na oheň, sadnul si ku Jozefovi a oba BÍ ujedali

.s výtečnej maškrtky. — A to je dobré — ozval sa po chvíli Ondrej.

Dobré. Nie také, ako sme minule vyfasovali. Nie veru. To bolo akési staré. Plesninou razilo. Nik ho nemohol zjest. Jozef Nízky sa od neho v kŕčoch zvíjal.

— Načo ho jedol? — Ked bol hladný. — I ja Bom bol hladný, ale za to som ho ne

jedol, a hla tu Bom; neumrel som od hladu. Oba zamlkli. Ohník veselo horel a plamienok

jeho blkotal, prekrúcajúc sa raz na tú, raz zasa na druhú Btranu. Občas zadul vetrik a zavíril ohníkom, že Ba jeho plam rozptýlil na tisíc jazykov. Zasipel a vystrčil B voje plamene na všetky strany, ako had svoje} žihadlo, aby sa bránil proti svojmu tajnému nepri*--

badal. Ale ked toho bolo privela, začalo ho to do mŕzat. Odložil zapekačku, čo mu priam teraz vyhorela, poutieral BÍ ústa, akoby po nejakej chýrnej hostine; hlavu podoprel lakťom a zakašľal. Reku Ba oprítomní. Ale to nepomáhalo nič. Jozef len stále mlčal a vzdychal. Ondrejovi to bolo privela. I riekol:

— Spíš, bratku? — Nie, Oadrej. — Ja reku, že — — Prečo Ba pýtaš? — Ked tak velmi vzdycháš. Myslím BÍ, sa ti

niečo sníva. — Ved bodaj by to bol len Ben. — k čože? — Ani Ba ma nepýtaj! — Vari aa ti Anička vydala? — Vydala — riekol akosi trpko Jozef. — Ale nehovor. — Vydala — na veky. Ondrej to nž nemohol ďalej vydržat. Vstal a po

kročil ku Jozefovi, ktorý sa medzitým zdvihnul s lôžka teľovi. Naši chlapci, potúžiac sa chutným jedlom, f a sadnul si ku ohníku, uložili sa spat. To jest Ondrej zapipkal si ešte zo za-j — Čo to hovoríš? Že — ie — že? pekáčky, kým Jozef rozložil si lôžko pri ohníku oproti f — Tu máš písmo. Práve dnes som Ondrejovmu ležisku, tak že si dobre mohli vidiet tváre," z domu. Potešili ma nadobre — riekol a podával

Ondrejovi list. Ondrej ho otvoril a pri svetle ohníka začal čítat:

Milý Synul Pozdravujeme Ťa na tisíc krát My sme chvala

bohu zdraví a toho zdravia i Tebe vinšujeme. D nás je tu všelijako. Hladovať ešte nehladujeme ale sýpka Ba už vyprázdňnje a donôvok je ešte ďaleko. Ale by to nebolo nič, len keby ostala ai živote. Vieš, t i Tvoja oddanica, Anička Rochovie. To Ti už musím napísať, že ona, chúďatko, už umrela. A tak som sa jej radovala. Reku bude dobrou nevestou. A tu len ras prišlo čosi na ňu, ani lekár z mesta nemohol jej apo-môet. Hovoria, že zapálenie

Ďalej nečítal. List položil naspäť do koverty a oddal ho Jozefovi. Potom položil mu ruku na plece a B akýmsi súcitom preriekol k nemu:

— Veru to úder pre teba, bratku. — Uder — odvetil Jozef a v očiach mu za-

ihraly slzy. — Bad silný! čo máš robiť? Si vojak. — Vojak — stisol zubami, akoby ndusiac v sebe

plač. — Máš ešte matku. — Ale ona mi bola všetkým. — Najde sa ešte druhá. — Najde — riekol B akousi resignation a mávnul

rukou. Ondrej odišiel na svoju Btranu a Iahoi BÍ na

lôíko tvárou ku ohníku. Jozef vstal, poobzeral sa okolo a urobil niekolko krokov k húšti. Ondrej ma neriekol nič, len sliedil za nfm očami.

Ohníky na ležišku už skoro všetky povyhasínaly. Vôkol panovala úplná tichost Len z tej strany húšte, kde sa Jozef utiahol, počuť bolo tlumené fikanie...

Horo na oblohe nebeskej hviezdičky smutno žmurkaly a oblievaly okolie slzami bôlu...

bo dostal < N a b°JiSti-)'l

Bvojho sklíčka ponímal Bfet. Vysmievali sa, nadávali Bi, konečne Ba dali do bitky. A to Ba Btalo, že sa mnohým sklíčka pobily — i povstala štvrtá parte ja, ie vlastne každý má trochu pravdy, že totiž východ je skutočne červený, more a nebo modré a piesok íltý. Ale táto pattaja onedlho skrachovala. Pobili ich ako bezcharakterných bedárov, ktorí by chceli kom-promiflsy robit a každému 8a chcie! zalíškaf. Mnohí vážnejší, ktori hľadali pravda a na chvilka strhli sklíčka, videli, že štvrtá partaj má vlastne pravda — ale Ba báli pomsty a tvrdili i ďalej podlá svojho sklíčka. Boje trvaly ďalej, až sa skoro všetky sklíčka pobily — ale i ladí ubudlo a bohatstvo ležalo bez majiteíov na zemi. Vtedy zastala po druhý raz loď a Europejci teraz už smelo a samovedome vystúpili na breh a vytýčili svoja zástavu.

P r i m o c z la ta j e n a svete. _ Od začiatku tohoto storočia badat všeobecné dví

bailie sa cien. Príčina tohto ináče váenárodného zjavu istý nemrcký nacionálny ekonóm hladá v dobývaní zlata. Zlato, tento mertuk na meranie hodnoty všetkých tovarov, v posledné časy tratilo na cene. Teda vlastne nielen tovary zdražely, ale i zlato zlacnelo, následkom neobyčajného zväčšenia jeho produkcie. V rokoch 1681 do 1890 dobylo Ba zlata na celom svete málo čo vyše 100 miliónov dolárov ročne, od polovice devätdesiatych rokov začalo dobývanie zlata rýchle stupat a obnášalo od r. 1906 do 1910 priemerne 400 millionov dolárov ročne, teda 2 miliardy korún. I v najposlednejších rokoch produkcia zlata ndržala sa na tejto výške, potažné eíte vyäie postúpila; dla výpočtu správcu mincovne Spojených Štátov roku 1913 obnášala 455 millionov dollárov, čo je o millionov dollárov menej ako roku 1912.

Najbohatšie bane na zlato, po úpadku kedysi veľmi bohatých kalifornickýcb, sú dnes v Transvaale a v Austrálii, obe anglické ko'ónie. Z 635 tonn dobytého zlata roku 1908 je 110 z Austrálie a 251 z Afriky, spolu 361, proti čomu Spojené Štáty dobyly len 142 tonn a všetky ostatné krajiny 232, z čoho ale ešte 33 tonn pripadá Anglicku (to jest Kanade a Východnej Indii). Nemecko produkovalo len 97 kilogrammov zlata v tom samom roku.

Preto sú záujmy Anglicka — ktoré zavčasu mo-nopolisovalo dobývanie ziata, ba i búriku vojna len preň viedlo v priamej protivé so záujmami ostatných krajín, lebo dobyvatel zlata, ktorý ho až nazbyt dobýva, nekoná hospodársku prácu pre všeobecnosť, iba kupitelskú silu strhne k sebe a odníme ju druhým; slovom je všeobecne škodlivým.

Muzeálnej slovenskej spoločnosti poBlali pt.:j

Dr. B. Chorvát IĎ k. — Na ČaBopii spolkový Ludová Banka v Novom Meste n. V. 2 k. Pre základina na plat kustosa Joaef Janis 2 k.

Turčiansky Sv. Martin, 18. februára 1916. Za pokladníka: Josef ŠkuUéty,

podpredseda.

„ Z l í r e n a " , s p o l o k , s l o v e n s k ý c h ž i e n . * '

Clenovské príspevky poslaly pt. pp.: Oľga Drxuerová 12 k. Amália Sekanová 6 k.

Želmf.a Svebíová 12 k. Oľga a Anna Bollová miesto venca f Tatiane

Medveckej rod. Stefanovičovej 20 k. Anna Halašová,

pokladníčka.

l y O l i t r o v občerstvujúceho, smád uha-sujoceho, výborného, domáceho n á p o j a môže si každý gám ihotovit • nepatrným výdavkom. Stále na sklade příchutě: ananasová, jablčková, grenadine, malinová, pomarančová, marinkov*, viáňová a hrušková Tieto domáce nápoje môžu sa piť v lete chladné,

v zime horúce, miesto rumu a pálených nápojov. Substancie rozposielam franko na dobierku sa E 5-50 s potrebnými návodmi. Pri 6. takých dávkach priložím 1 dávku sdarma. Neocenitelné pre oekonomie, fabriky, vicäie domácnosti, dielne atď., lebo sa z toho robotníctvo neopije, ale občerství

a neutratí na práceschopnosti.

J á n O r o l i o l l , drogéria k anjelovi, B r n o 6 3 6 (Morava).

KmMačíarskjr účastina rsky spjjiok T TnrčianskomlčŠv. Martine" "1

í vydal

mm ' ' '' .' Fellerove chuť k jedeniu napomáhajúce rebarbara

mierne precizujúce

„Elsa-iiilulky"

a odporúča nasledovné

lailiiy[t*

Vojenské a n e k d o t y . Charakteristické je, že v nepriateľských armádach

Francúzov, Rusov & Auglič&flo? až po duett udržaly sa anekdoty dávnych čias, ktorých hrdinovia svoje vojeoBbé povýšenia nejakej vtipnej odpovedi ďakujú.

Tak na pr. táto historka odobrala sa sa časov Napoleona, ktorému raz pri vojenskej paráde vraj klobúk spadnul na sem. Napoleon nezbadal, že to bol len obyčajný vojak jebo gardového pluku, čo mu klo bok zdvihol a preto takto Ba mu poďakoval: .Ďakujem, kapitáni" — „V ktorom pluku, sire?« spýtal sa pokojne vojak. — „V mojej garde I" bola odpovedi cisárova, ktorý len vtedy zbadal svoj omyl, a doloiiif dalej: -Vidím, ie viete byí odhodlaný, a to aaslúži' odmenu r

^ ruskej armáde rozpráva sa historka o Sovo rovi, ktorý rád staval na próbu svojich podriadených všelijakými otázkami. Red mu raz vojak oddal de pešo, spjtal ea ho: .Koľko rýb je v mori r" — „Tolko, koľko ich ešte nevychytali,* — ,Ako ďaleko je po meaiac?* — BDvoje Vašej Osvietenosti chýrnych marsov." Suvorovi sa to zapáčilo; tešil sa, že mu chlap vtipne vedel odpoveď-(, a spytoval sa ho ďalej: „Aký rozdiel je medá mnou a tvojím plukovníkom?* — aMôj plukovník ma nemôže vymenorat za dôstoj- \ nika, vaša oBvietenost potrebuje ale len slovo povedať/ ; — ,Dobre°, povedal maršali, „vidím, že budeš dobrý ' dôstojník!* A vojak dostal svoje vymenovanie.

V anglickej historke čítame toto: Knieža z Cla-rence-u bol pri paráde na mori. Starý, svraštělý laj-tnant bol mu pridelený, ktorého pri avansmane vidy obišli, lebo nemal pri dvore priateľov a známych. Keď tento veterán sloiil pred kniežatom klobúk, bolo mu vidno hodnú plešinu, a knieža dobre naladený pozná* menní: .Ach, vidím, že ste ani vlasov nešanovali vo vašej službe!" — ,Nie, královská výsost, veru nie I Toľko mladých lodí avansovalo ponad moju hlavu, že sa divím, že vôbec mám ešte vlasov na hlave!" Knieža sa zasmial a postaral Ba o skoré vymenovanie vtipného oífieiera za kapitána.

Spolkové zprávy. M u z e á l n a s l o v e n s k á s p o l o č n o s ť .

Clenovské príspevky poslali pt. pp.: Julias Bodaár 6 k. Imrich Prochácka 6 k. Dr.

Andrej Bielek 6 k. Aloiz J. Vladár 6 k. Jozef Janii 12 k. Ľudovít Semian 6 k. Jozef Šrobár 12 k. Alexander Pepich 12 k. Samuel Petrikovich 12 k.

Turčiansky Sv. Martin, 18. februára 1916. Za pokladníka: Josef Škultéty,

podpredseda.

" ^ r p o s h r y - t u j i í o b f a h č e n i a . 6 škatuliek franko 4 kor. 40 halierov. U Eugen V. Felleí

lekárnika, Stubica. Centrá'a č. 122 (Záhrebská stolica). Viac ako 100.000 podakovacích listov,

Výrobok kolínskej cigórie. L a c n ú a d o b r ú k á v u u v a r í t e

r ý c h l o z k o c k y

XOLSl alebo

Kocka sa 16 nal. stači na 8 šálok čiernej, 10 Mlok bielej kávy. Káva i nej je vskutku výborná.

Dostal u všetkých kupcov.

Qno vadis? ř S

8-50 "Spisy b á e n l o k e . Sv. t broi. K 1-60, vlas. E 8-80.

» s -, 8 - 8 0

J N T o l a a V l o e : cajgové K 4-—, silné cvernové K 6-—, z čertovej kože 5-6—7 kor., zamatové 8—10 kor. Najmenšia objednávka troje nohavíc.

S v i a t o č n ý p a n s k ý o b l e k , sevlot alebo kamgarn, 26—30—36 kor.

M i e r a * šírka chrbta, dĺžka rukáva s pleca na dol, objem pŕs a pásu, dĺžka v rozkroku. — Vzorky, cenník nepýtajte, len si objednajte smelo a budete B tým spokojní.

Oílov Gustáv, Euntapolcza (Gômôr m.).

Prijmeme učňov n a š l o s i a r s k e r e m e s l o J

•'' . v . "

ADOLF FISCHER A SYN v Turčianskom Sv. Martine.

„Národní© Noviny1' možno p ř e d p l a t i t i p r o s t r e d n í c t v o m

P a p á n e k , K o v á č čc C o . , kníhkupectvo, 886 Milwaukee Ave., Chicago, 111.

za cenu 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne.

Inserujte

Sobrun Diela Síetosára" Hnrburj Yajuikta Vychádzajú vo svazkoch 16-^ 80-hárkovýcř. Dosiaľ vyilo 18 svazkov, ďalšie nasledujú. Podrobný somam jednotlivých sv&zkov s udaním otaahn a den dla náiho soznamu kníh.

Hviezdoslav, Sobrané Spisy Básnické. Svazok L Oddiel epický. 2-hé vydanie. Bros. K 8*40

viazaný so slatorezom > a-80 Svasok I I Oddiel lyrický. Druhé vydanie. Broi. . K 4«—

viazaný so zlátorezom 5-50 Svazok m . Oddiel epický. Broi. K 4 —

viai. so slatorezom 5-50 Svazok IV. Herodes a Herodias. Broi $•—

viazané so slatorezom isC

Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v svazkoch 15—20-hárkových. Podrobný somam dosial vyšlých 6. sv&zkov a uvedením obsahu dla nášho soznamu kníh.

Cena jednotlivých sv&zkov: broiirovsných . . K 8'— viazaných B 3.90

Prostonárodné slovenské povestí. Dosiaľ vyšlo 8 soáitov. Cena 1 sošitn 60 hal., všetkých 9 soiitov spolu K 4-80

román s časov Nerona, od SienkJewicza. Preložil Pavel HaUša.

8 svazky s krásnymi illustrácíami. Brošlrované . K »• — viazané „ l?-—

Spevy Sama Chalúpku. KÄ/S %; viazaný so slatorezom .

Sládkovič Andrej, Svazok n . Brcširovaný. •

viazaný . . .

Botto Ján, Spevy. S Ä Ä ' S t t S vo skvostnej väzbe . . . t K 4*80

HollýJán, Básne. SS^PÍS^A viazaný vo skvostnej polokolenej vasbe . . . K 6*40

Kotlín. viazaný

P v n i - i n w i í i l n Román od Eleny Marothy Soitéssovaj, T r U l l p r U l l U . Broiirovaný K *•—

i viazaný „ 4'— V f t l í Ž ' í l ŕ f l í i H i s t o r i o k á potest od Ľudovíta Kubániho

V skutočnej službe. *&ňJbäJSl Škultéty. Cena K 1-80

Slováci. Ĺ & TfirgoM: Zápisky poioiaiU 5£ ; ! S Záhorský Jonáš. rÄoSÄ&^íSS

širovaný 60 hal

Kuzmány Karol, S Ä w r ľ " ^ Malkotenti. Kľrická rMť. * T"? ? ° Ä Trenčiansky Matúš. E Ä h T Ä Ä Jedlovský ucitei; r f i ^ S t t i S Románová Bibliotéka. ,«£?£,,

7 svazkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných ino-rečových spisovateľov. Podrobný sosnám a ceny jodsotli-vých svazkov dla nášho soznamu kníh.

Pospolité Čítanie. %lg£%Sŕ~ Sošlt 1. S l o v e n s k é M e m o r a n d u m r. 1 8 Ô 1 .

Napísal Jozef Škultéty. Formát 8* str. 64. Cena 40 haL Sošlt I I . M i o n a l M . H o d ž a . Životopisný nákres. Na

storočnú pamiatku jeho narodenia napísal Julius Botto. Formát 8S, strán 68. Cena 60 haL

Sošlt 111. Z d r a v o t n í o t v o v r o d i n e . Napísal dr. Jozef Burjan. Strán 47, 8*. Cena . . . 40 haL

Soeit IV. H o s p o d á r s k a ô i t a n k a . Diel prvý. S podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom poučných článkov Strán 164. Cena . . . . K 1—.

Sošlt \. S l o v e n s k á o t á z k a o d k o n o a 1 8 . s t o l e t l a . Napísal Štefan M. Daxner. Cena 80 haL

Román od Svetozira Hurbana Vajanského. Broširovaný K 4.—

»6-60

f sal Jn l iu ma K 8-—

v „Národných Novinách." Následkom zdraženia materiálov počítame teraz každú väibu

o 4 0 h a l i e r o v v i a o , J ako sú horeudané normálne ceny.]

SK t*. o b a i A h i n r á t o d a k o i a xx i I zodpovedná. Zodpovedný redaktor: S r e t o s á r Hvrbaa. Majitel a vydsvatal: Ooasortinm P a v e l M a d r o n R Spol.

Tlatou a oiMadom Kaíhtlaiiaräkeho účsstliirikaho ipolkn • Taraasskora Sv. Martiae.