Vychodia tri razy do tyídůa : T utorok, Štvrtok a §obotn. Predplatná f*n» pr« Bakásko-Choulin M celý rok 20 k., na pol roka 10 k., na štvrť roka 5 k., na irie-BRC 2 k.Jednotlivá čísla po 10 h.

Po cudxoieroska: na celý rok 30 k.

Predplatná cena na š t v r t k o v é t i s l a Je:

pre Rakósko-Uborsko na celý rok 6 k., na pol roka 2 k 50 h.

Bo eadzoxemski: na celý rok 7 k.

Jasvpis posiela sa len sku-[ točne predplateným.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVIII. Štvrtok, 25. januára 1917. Číslo 10. (4.) M M i m a r a r a i i i i i M M ^

Časové úvahy. O bankách.

V tretí rok svetovej vojny pozorujeme značné premeny v obchode peňažných ústavov. Následkom stáleho splácania pôžičiek každého druhu, temer úplného zaseknutia nových úverov na starý spôsob a k tomu trvalého prílivu značných vkladov také množstvo hotových peňazí hromadí sa v bankách, že si správy nevedia s nimi rady Veľkomestské banky sú i v tomto prevrátenom svete v značnej výhode oproti vidieckym. Ony i z poverenia a i následkom možnosti skoršieho rozhfadenia sa v si­tuácii chytily sa do časových obchodov tovarových, doďivacích, obstarávacích, špekulatívnych bez rizika a takto i pri zlikvidovaní starý;h bankových pô­žičkových obchodov docielily veľké zisky. Vidiecke peňažné ústavy ako by ešte i dnes čakaly návrat starých Časov, ničoho nepodujímajú ani jednotlivé, ani spoločne. Nashromážděné hotovizne posielajú veľkobankám, ktoré im postupne snižujů úrok od nich. Aby sa výnosnosť prebytkov ako-tak zvýšila, kúpily a kupujú i naše ústavy na pokyn správy »Sväžu« peňažných ústavov záložné listy. Keď popri tomto snížily úrokomer od vkladov a inkas-sujú zaležané a predtým za dubiózne považované požiadavky spolu s úrokmi — môžu vykázať ne­zmenšené zisky i proti dobe predvojnovej. Ústavy, ktoré sostavovaly vždy reálne súvahy a menovite nebilancovaly takzvané závislé úroky, ľahšie pre­nášajú dnešnú krízu, zisky sa im dopĺňajú z ne-bilancovaných závislých úrokov. Avšak i tento prameň dôchodkov sa vyčerpá a pri stálom likvi­dovaní obchodu prísť by musela doba s pokles­nutím ziskov. Této pomery nútia k uvažovaniu, čoho sa chytiť, ako oživotvorit naše bankové ob­chody aspoň s tej stránky, aby sa docielily potrebné dôchodkyl

Potrebné je, aby sme súčasnú dobu študovali, poradili sa a dľa zdravého poznania okolností i rýchle konali, pracovali, podujímali. Prežívame dobu veľkého zmajetnenia jedných a úplného schudob-nenia druhých. Opatrnosti tedy nezbývá. Najhoršie je, že na našej kožke bohatnú cudzie elementy, a my len vzdycháme, hromžíme a so založenými rukami čakáme divy. A ono divy neprídu, zbohat­nutí cudzinci urobia s nami poriadok... trpký.

Naše peňažné ústavy pri spoločnom, dobre pochopenom postupe mohly a malý vykonať i dosiaľ pekné národo-hospodárske činy. Predalo sa viac veľkých majetkov na našich stranách. Kúpili ich cudzí a pri prevádzaní kúpy a predaju zarobili iní a nie my. A nehovorme, že nikto neradi, že odborníci zamíkli. U nás sa dost radilo, krvou písalo, ale úplne nadarmo!

V jednom svojom vyzvaní správa »Sväzu« pe­ňažných ústavov požiadala naše banky, aby jej oznamovaly výšku svojich pokladničných prebytkov, odpredaje väčších-menšfch majetkov a hľadaných pôžičiek, s tou poznámkou, že nakoľko by jeden ústav kúpu majetku, alebo poskytnutie väčšej pôžičky sám vykonať nemohol, postarala by sa o zainteressovanie sa viacerých bank pri podobných podujatiach na spoločný účet. Odpovedal jediný ústav. Že pri takejto nevšímavosti odpadne chuť radiť, dávať iniciatívu, je samozrejmé. A veru známa naša nehybnosť pomstila sa nám už mnoho ráz a v historické dnešné časy každé zameškanie pomstí sa nám tým väčšmi.

Nastúpila nová doba s novými pravidlami

národo-hospodárskej činnosti a jest sa čo obávať, že následkom nevšímania si, nepozorovania nanaj­výš vážnych zjavov na tomto poli, neporadenia sa o nich, najde nás nová doba úplne nepripra­vených. Čím ďalej vojna trvá, tým ťažší bude existenčný boj či jednotlivca, či hromadných ho­spodárskych telies. Pri ťarchách daňových a čisté výživných treba zvyšovať pramene dôchodkov prá­cou, smelým pcdujfmaním, zdravým špekulovaním

1 predtým dovoliteľný zdravý egoizmus, s vy­lúčením úžery a nemravného lakomstva, je dnes zrovna kategorickým imperatívom pre každého, kto chce obstáť a sa zachrániť. Čo sme horko-ťažko utvorili, okolo toho pracujme a staraj me sa o dô­chodky Pozorovať, čo má dnes hodnotu a čo bude mat v budúcnosti, je nie ťažko. Cítime i vieme to všetci dobre, ale nám skutek vždy jutek. Nie je pozda ani dnes, keď si naše banky zariaďa zo za­čiatku v menších rozmeroch tovarové oddelenia s hospodárskymi strojmi a s inými pre náš roľ­nícky ľud potrebnými články. Vysoká cena roľní­ckych výrobkov nám nakladá, aby sme, kde sa dá, kupovali pozemky, ktorých hodnota potrvá dlho i po vojne. Treba zarobiť, nashromáždit peňazí čím viac, tvoriť silné rezervy z nich, aby i keď príde radikálna zmena a prísna revízia ich kursu, mali sme ic^toľko, že í pri otrasoch pokračovať budeme môcf i v dobe po vojna v svojej hospodárskej činnosti.

Uverejňovať pqidřopný programm pre súčasnú, alerat) pWojnovú d̂ .i>u* je pravda ťažko i preto, že sa dŕfces, äke--zfi^nto/ otvorene písať nedá. Preto viac prseujme a ctm menej hovorme. Hodil som len pár i tak všeobecne cítených myšlienok, so želaním, aby sa našlo čím viac praktických čini­teľov na ich vyvedenie.

Ohľadom.krajinských centrálok každého druhu, ktoré obchod s tovarmi pomocou vynesených zá­konov a ministerských nariadení postupne mono-polizujú, je na odporúčanie pozorovať všetko, za dosť urobiť platným predpisom, učiť sa a pripra­vovať sa pre budúcnosť. I pri zvýšenej našej čin­nosti, smerujúcej na zveľadenie dôchodkov v našich podnikoch jedno uznať musíme, a to, že vyjdeme z dnešnej krízy náramne zoslabení, k čomu na­koniec dopomôže nám kurs valuty azda na celej pevnine európskej sa dostaviaci. Hlbšie o tomto rozjímať je ešte nie časové a neradno.

Treba už teraz pripravovať primerané návrhy na vnútorné zosilnenie peňažných ústavov. Po vojne budú drahé a veľmi hľadané dobré peniaze. Na túto dobu musíme sa náležité a vopred pripravať. Vy­konať zosilnenie dá sa povýšením účastinných listín, čo by sa malo stáť z pochopiteľných príčin ešte počas trvania vojny, v dobe prebytku peňazí a ochoty ich investovania do účastín zdravých bank. Druhý spôsob zosilňovania je spojovať, fuzionovať ústavy na prirodzenom, zdravom základe. Budúc­nosť nás k tomu prinúti a, ako známo, môžeme byt k fúziám prípadne nám nekonvenujúcim i pri­nútení Centrálou peňažných ústavov.

Utvorme si svojský silný peňažný ústav s viac millionkorunovým akciovým kapitálom, ktorého pre budúcnosť veľmi, ale veľmi potrebujeme. Výhod, sily, blahodarnosti veľkého kapitálu my ešte ne­poznáme: hľaďme si ho stvoriť v dobe príhodnej. Povýšiť svoju účastinnú istinu povolaný je v prvom rade ústav, ktorý má najviac a stály prírast nových vkladov, a pri pomoci ostatných ústavov sa mu to podarí. Nech oznámia našské ústavy svoje

ohromné vo veľkobankách na nepatrný úrok ležiace peniaze správe »Sväzu« a dokážeme, že pri po­mernej a neveľkej repartlcii spolu s obecenstvom peniazmi zaplaveným vedeli by sme i my vykonať to, čo druhé národnosti so zreteľom na budúcnosť už spravily.

K predmetu tomuto sa ešte vrátim, hoci i tu je radno robit a málo, alebo nič nehovoriť.

Zvolen, 21. januára 1917, Viliam Paulíny,

obeh. správca Zvolenskej ľudovej banky.

Murmanská železnica. A tože je čo a kde? spýta sa mnohý

z čitateľov Národných Novín; nikdy som nepočul takého mena. Veru — vyznám — i ja som to len nedávno počul a nahladal som sa ho na mappe, až som našiel mur­manské pobrežie až pri Ľadovom mori v naj-krajnejšom kúte severo-západného Ruska. Ale čože my máme s ním? My sa tade nikdy nepovezieme, lebo je to ďaleko a je tam veľká ^zima, a akby kto,chcel po vojne vysťahovať sa do Ameriky, ačpráve odpadne ludbm od toho vola, má bližšie, známejšie cesty, nebudú vždy striehnuť na more ne­mecké podmorské člny a anglicko-írancúzske potvory, budú zasa otvorené všetky cesty či na suchu, či na vode, či v povetrí, lebo nikto nemôže vedieť, či o 10—15 rokov ne­budú sa ľudia na povětrných lodiach pre­vážať — nad šípa, nad tŕňa, nad všetky stvorenia! ako je v starej povesti.

A predsa tá murmanská železnica, čo je i daleko, týka sa i nás. Ani jedna krajina sveta nemá tak mnoho suchej zeme v jednom kuse a tak málo mora, aspoň prístupného mora, ako Rusko. Ani naša monarchia nemá dosť mora k svojej rozsiahlosti, nemôže sa prirovnať k Anglicku, Francúzsku, Taliansku alebo Nemecku, hoci i toto by nedbalo mať prístup k južnejšiemu moru, ale naše more je vždy otvorené, nikdy nezamŕza, kdežto ruské mora, tie na severe, zamŕzajú. Severné ľadové more odmŕza len na dva-tri mesiace, Baltické more, kde je hlavné ruské mesto Petrohrad, tiež často zamŕza, jedine Čierne more je vždy otvorené, ale východ z neho je zatvorený úžinami morskými, Bosporom a Dardanellami, ktoré sú v tureckých rukách, a či ľad, či Turek nevypustí lode na svo­bodný priestor, to je jedno. Iste ani táto vojna nebola by vypukla s takou prudko­sťou a možno, že by sa bola skončila, keď sme ponúkli nepriateľom pokoj, lebo sme vypovedali, že nechceme ničoho si podržať a Nemecko by tiež bolo vytiahlo z Belgicka a Francúzska, jestli by bolo dostalo nazpäť svoje územie v Afrike. Bola by bývala otázka o ruské Poľsko, ktoré sme s Nemeckom vy­hlásili za osobitnú, samostatnú krajinu, a o hranice medzi Bulharskom a Srbskom, ale to by boli nejako pokonali. Najväčšia pre­kážka mieru je, že Rusko nechce sa dať dusiť zátvorom morských uži n, chce mať

volný východ z Čierneho mora, alebo, 60 je to isté, chce mať v moci Bosporus, Darda-nelly a s tými hlavné mesto turecké, Cari­hrad.

Predtým sa protivilo tomu Anglicko, ktoré pred 60 rokmi spolu s Francúzskom viedlo vojnu proti Rusku, aby zachránilo Turecko, čo sa i podarilo. O dvadsať rokov potom stáli Rusi 12 kilometrov od Cari­hradu, zasa ich zastavili Angličania, nie síce zbrojou, ale hrozbami; Rusko nemalo pria-tela, všetci sa obrátili proti nemu, muselo ustúpiť. Od tých čias sa okolo morských užín staly velké prevraty, malé balkánske krajiny zaujaly temer celé europejské Tu­recko, ktorému ostal len malý kúsok zeme s Carihradom a s úžinami morskými. Dnes by Angličania nedbali, keby Carihrad s úži­nami dostali Rusi, lebo sa boja, že by sa ta dostali Nemci a ti sa im nebezpečnejší; preto nebude pokoj, dokiaľ alebo Rusi ne-nahliadnu, že nemôžu dosiahnuť, za čím túžia, alebo tak dlho preťahovať sa bude vojna, že všetci zunujú a povedia: nech je, ako chce, len nech bude pokoj!

Ale čo s týmto má tá daleká murman­ská železnica ? Na murmanskom pobreží Rusi majú prístav, ktorý nezamŕza; prečo neza­mŕza, to si môžme pripomenúť, kto to vie, nemusí čítať, ale iste budú aj takí, ktorí to nevedia a vdačne sa poučia. Na našej zemi nie je všade rovnaká teplota, asi tak v pro­striedku je najteplejšia, a ked sa dôjde či na severe, či na juhu na kraj zeme, tam je ustavičná zima, sneh a lad. Z najteplejších krajov morská voda prúdi sa nahor i nadol, na sever i na juh a kde ten teplý prúd morský dôjde, spôsobí teplotu, mierni zimu. Ten teplý prúd (golf) ide popri brehoch Anglicka, Norvéžska a odtial sa dostane niečo z neho i na murmanské pobrežie. Rusi vedeli, . že majú tam prístavy, ktoré neza­mŕzajú, ale nebolo k nim prístupu, lebo, keby do prístavov doviezli z cudzozemská tovar, teraz pravda najviac strelivo, akože ho dopraviť do vnútra krajiny? a zasa obilie a iné veci, ktoré by sa mohly po mori od­viezť, akože priviezť do prístavu?

Psota najlepší majster! hovorí porekadlo. Inej pomoci nebolo, ako stavať železnicu. Ale to nie malá vec, od Petrohradu až ta je v rovnej čiare vyše 1000 kilometrov, tak som to odmeral na mappe; ale čo ? Keby to bola zem ako zem, ale ten kraj volajú kra­

jinou tisíc jazier, samé jazero, samý močiar a čo vyššie sa ide zamrznutá, len na krátky čas odmrzajúca pôda, samé trasoviská, v ktorých drevené prahy hnijú a železničné šíny hrdzavejú. Osemdesiat tisíc robotníkov pracovalo na tejto trati; a kto vie, či tam neboli i naši zajatí vojaci, o.jednom viem, že z toho kraja písaval, kade tá železnica sa robila, z Olonežskoj gubernie, z Petro-závodska, ktoré je na tej čiare najväčšie mesto. Všetky ťažkosti boly prekonané a 18. decembra minulého roku ruský maršal knieža Bagration na rozkaz cárov oddal že­leznicu verejnému obchodu a od tých čias dovážajú po nej do Ruska strelivo z Ame­riky a iné tovary, z Ruska do Anglicka a Norvéžska obilie á čo má Rusko na vyvá­žame.

Železnica táto bude velmi významná i v časoch pokoja, ale nie menej v čas vojny. Nás viacej zaníma v čas vojny, lebo sa nám prichodí chystať ešte dalej, ako to i nás pa­novník v svojom příhlase vyslovil, so zár­mutkom v srdci ho podpisoval, lebo vie, že i najvíťaznejšia vojna je nešťastím pre kra­jinu, a my musíme sa držať toho hesla, ktoré vydal nemecký minister: aushalten, durchhalten, Maul halten! vydržať, pretrpieť a mlčať! V Gemeri počul som porekadlo: horšie bolo a nechválili. Pán Boh má rozličné cesty a spôsoby, jedným razom prekrižuje úmysly ľudské a stane sa tak, ako stojí v piesni o ľudských nepriateľoch: ked naj-skorej si čo začnú, Boh pôjde cestou inou, všetko je v rukách jeho!

Ale dokončme si ešte o tej novej že­leznici: čo bude s ňou po vojne? Pred vojnou Nemci dostávali z Ruska mnoho obilia a zasa z Nemecka dovážali do Ruska mnohé výrobky. Jestli vojna skončí sa tak, že oba štáty vyrovnajú sa k priateľskému spolužitiu, zas sa prinavráti všetko k sta­rému poriadku a prahy murmanskej žele­znice budú hniť, šíny budú hrdzavieť bez úžitku, lebo na miestnu premávku sa tá že­leznica vyplácať nebude, je to tam kraj chu-chobný, riedko obývaný. Jestli po vojne Nemci a Rusi budú jeden na druhého vrčať, zatvoria si hranice a ruské obilie pôjde mur­manskou železnicou do Anglicka a Norvéž­ska, vtedy si Nemci budú musieť pomáhať naším obilím, to sa bude lepšie míňať a bu­deme ho drahšie predávať; iba ak by, ako Nemci chcú, utvorili sme s nimi takú ku­

peckú smluvu, že by sa ani od vývozu, ani od přívozu neplatilo mýto, ale toho nebude, na to nepristanú nemeckí roľníci a naši priemyselníci. Takto hľa, i tá vzdialená že­leznica, hoci sa po nej nepovezieme, je i pre nás významná a vôbec počas vojny mnohé veci sa pripravujú, o ktorých ani netušíme, k čomu poslúžia, či k dobrému, či k zlému. Po takej miešanine národov, akú dnes vi­díme, povstane po vojne iný, nový život, krajiny prestanú, krajiny povstanú, len aby to kráľovstvo zvíťazilo, o ktoré sa modlíme:

Prijd kráľovstvo tvoje! Michal Bodický.

Svetová vojna. Zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 22.

januára. Východné bojiště: V pohorí Odobesci nepria­

teľské výzvedné vojsko bolo odrazené. Od Melnic na východ vo Volyni oddiely

brnenského pešieho pluku č. 8 vrazily nenadále do ruských zákop, zajaly 1 officiera, 109 z muž­stva a ukořistily strojovú pušku a hádzač mín. Dobre riadená delostrelecká paľba spravila nepria­teľovi ťažké ztráty.

Talianske bojiště: Ničoho zvláštneho. Juho-východné bojiště: Od Ochridského jazera

na východ naše vojsko zmarilo predvčerom ne­priateľský výpad.

Námestník šéfa generálneho štábu Hôfer, poľný maršalleutnant.

BESEDNICA. Z mojich veršov.

M. Rázus. Za pomalého svitu.

Sme hore... dávno hore, nám noc spať nedala, i rozžali sme kahan, v ňom čistá viera horí, a spievame si plesne, jak mať nám spievala za dlhých zimných svitov, kým deň stal na nádvorí.

Nás nemýli, že čas tu — a len sa nebrieždi, veď slnko má zmôcť temno, čo najťažšie sa ruší, to temno, ktoré siaha vo výš až nad hviezdy, a odtiaľ na dol, až hen do hlbín ľudských duší.

Oh, krutý to bo), v akom i bozi podľahli, my veríme preds', že sa nám usmeje deň milo .. — Hor, kahanček, horí dôjde jar — tá svit prináhli, už spásonosné slnko sa v púti obrátilo!

11/1. 1917.

Čierne roky. (1914 — 17)

Kto vás len preklial, že tak vädne, čo ruky vaše suché zasiahnu..? kto vás len preklial, roky biedne, že každý z vás po krvi smädné —

a slúži Satanu??

Zpráva nemeckého najvyššieho veliteľstva. Dňa 22. januára.

Západné bojiště: Pri Lense odrazili sme slabší anglický útok v boji ručnými granátmi. Pri Bezon-vaux a od Pont-ä-Mousson na východ výzvedné oddiely zajaly pri krátkych výpadoch do nepria­teľských pozícií niekoľko Francúzov a ukořistily strojovú pušku.

Východné bojiště. Front princa Leopolda: Od Friedrichstadtu na západ odrazili sme útočivšiu ruskú patrulu.

Front arcikniežaťa Jozefa: Vo východných" Karpatoch na niekoľkých miestach v predných po­liach boly pre nás priaznivé boje. Od Oitozskej doliny na sever delostrelecká činnosť na oboch stranách chvíľami živšia.

Front Mackensena: Od Pancia na západ ne­priateľská stotina napadla naše zaisťovacie oddiely na Putne; bola odrazená.

Macedonský front: Okrem ojedinelej srážky výzvedných oddielov ničoho zvláštneho.

Prvý generálny ubytovateľ Ludendorff.

Vy oči dlaňou zakryly ste, a vyrvaly i srdce z človeka... vraj — len kým padne prvé lístie, i nebo do dnes — búrne, hmlisté,

a svet, ten božekát

Vy starcov změnily ste v kmeťov, a mládenci? hľa, vekom skľúčení, i dievčie líčka — bez zánetov (z chvíľ jedna — väzbou mnoholetou)

a z mladíc — stareny!

Vy svätyne ste převrátily, rozfúknuc kázne ako páperia... mne ste — žiaľ! mne ste dosvědčily, bj srdcu môjmu neverili —

a dnes mu uveria!! 11/1. 1917.

Na fade. Sťa hviezdy — žiaria pestré lampióny v diaľ preďalekú, kde sa nebo kloní a lesklým ľadom preteká sa — hemží

postáv milliony.

Z 'kejs' hudby vyznie bolestný zvuk čelia, v ňom otázka i výtka rozupelá, veď dnes na ľade šírom Život a Smrť

veľkí riaditelia.

Tie milliony sprostučkých sú ťahov, z nich každý s tvárou strápenou či blahou sa ženie — v ruke s -jasným lampiónom

kamsi svojou dráhou.

Krv všetkým prúdi hudbou na takt daný, a nevedia nič — nič o smilovaní: ľad klzkým — kto si silným stane v cestu,

padá doráňaný. Každému slnkom lampion, čo on má, (ten nevyhasne!).. Zviri hudba — shonba, kýs' prorok volá, že to hriešne — hriešne,

ale sotvakto dbá!

Na krížnych dráhach hnev sa o hnev lomí, jak oddá Život Smrti milliony — rve hudba desne... na znak riaditeľa

hasnú lampióny. Len teraz prezrú oči v hrôzach plenu, už chápu slov, že hriešne — kam sa ženu, a namúdrení smyslia — so mnou smyslia

na poslednú scénu:

až neostane horieť lampióna... ľad spustne, lebo Život bude — »doma,« Smrť prečiarnuc tie zamotané dráhy

• skoná — tíško skonali 13/1. 1917.

^

Rím, 21. januára. »Tribuna« píše, že minister •dmorníctva admirál Corsi a Štátny vicesekretár Ancona došli do Londýna, kde sa admiráli dohody radif budú o zosilnení a lepšom spoločnom vedení námornej vojny. Budú sa radiť i o opatrení a do­prave uhlia a zbožia.

Pavel Kianička. Neraz bol po dobrom spomínaný pred sloven­

skou verejnosťou Pavel Kianička. V Polusí, v peknej Rajeckej doline Trenčianskej stolice žije tento starec, hlava jeho je pokrytá bielymi dlhými vlasmi, a každý sa rád prizre tejto mohutnej postave a každé jeho slovo hodno je zachovať si, lebo sa zakladá na veľkej životnej zkušenosti.

Už som si myslel, že tento náš starec nie je viac medzi živými; ale veru ešte i dnes sedí v svo­jom príbytku, za svojím dubovým starodávnym stolom na vyrezávanej stolici, ktorú mu jeho otec zanechal. Vôkol neho vidíš uňho rozličné knižky a noviny, ktoré sú jeho radosťou. Ale zato on i dnes vezme i čakanček do ruky, obzre svoje vzorné hospodárstvo, ktoré oddal už synom. Obzre ho, lebo on je zato radcom v dome. Príroda Rajeckej dcliny je utešená, a Pavel Kianička najmä na jar íešieva sa svojimi včeličkami.

Sú tomu práve dva roky, čo som navštívil Pavla Kianičku, nakoľko mi dovoľoval čas, keď som bol v Žiline pri vojsku zamestnaný. Vtedy nazdával som sa, že staroba už nedá mu dlho žiť. Dali sme si »s Bohom,« myslel som si, navždy. Dnes sa teším jeho listu, obdržanému od neho, keď sa mu podarilo vypátrať, kde sa zdržujem pri vojsku.

Náš vzácny slovenský gazda žije. Vlani slávil 50-ročné jubileum svojho požehnaného manželstva. Ale hneď žatým veľmi ochorel, bol v Těšíne na operácii, ktorá sa, na radosť, veľmi dobre podarila. f ^

čreva pri neprestajnom silení wsiluje chorého. Dnes ešte slabý, ale zachránený starec tójdé->-ror wvlvV , . . .

_ A* D A „ D ^ *;, —,,., „JSLĹA— s t a T<* h0]esti>ztrata k r v i > t r á P " ďalej — dá Pán Boh — žiť medzi nan^i, 'budeme

môcť počúvať múdre jeho reči. Teraz, 2$;'januára, dožije 77 rokov. \ \

My tu vzdialení, pri vojsku, posielame srdečné pozdravenie. Kloníme sa pred jeho s Nech žije k radosti slovenského rodu! On je našou^ podporou duchovnou i materiálnou. Milo sa rozpo­mínáme, ako umne zarečnil nám ešte pred vojnou na roľníckom sjazde v Pešti. Na uliciach peštian-skych predstavoval obraz slovenského roľníka, budiaci pozornosť a úctu. Pán Boh mu daj zdravia!

Štefko Svetslcý.

Červienka (Dysenteria). Teraz, keď je tichšie s nákazlivými chorobami,

medzi ktoré patrí i červienka, prehovoríme si o tejto tak zhubnej nemoci, akou sa dokázala i v terajšej hroznej vojne. Potuluje sa i okrem vojny, v obyčajnom čase a živote, ale často v takom slabom stupni sa javí, že to patričný ani do istá nevie. Zriedkavejšie prichodí ťažko nákazlive-epidemicky. Vojna, rozumie sa, rozputnala i vášne .zhubných chorôb. Keď je ticho, pokojnejšie si pre­čítame azda i skôr zapamätáme jedno druhé na — nebodaj — prípad potreby, lebo keď je raz tu, potom často potratíme hlavu, ducha a prítomnosť.

Dľa berlínskeho dr. Fr. Sch. rozpovieme si o nej — že čím horšie chované telo, tým podajnejšie je i tejto chorobe, zlé trovenie veľmi napomáha náklonnosť k červienke. Najčastejšia príčina býva zlá strava a požité zkažené jedlo. Terajšie vojenné časy so všetkými živnostnými biedami či to nedostatok toho alebo onoho článku živnostného či zmena často veľká v stravovaní i vôbec mnohé uskromnenie v živnosti, dobrote i množstve, smelé môže sa tiež označiť ako »umelé schudnutie.« l(bez Karlových Varov!) Ale spomenuté veľmi často zapríčiňuje poruchy v trovení.

Červienka je choroba hrubého čreva, V horúcich pásmach je vlastne jej domovina, tam panuje v ťažkých spôsoboch. U nás vystupuje hromadne zväčša len vo vojne. Bývajú prípady na jar a v jaseni, čo sa často pripisuje požívaniu ovocia

vôbec, najmä nezrelého. Ale novšie výzkumy to­ho nedokazujú. Červienka je chytľavá choroba, sú pády ľahké, 2e pri šetrení stravou, pri úplnom pokoji, i cele ľahko prejde, ale zas často ľahké ochorenie máva ťažké následky.

»Čistota p-1 života,* platt i tu. Nedostatok čistoty osobnej i všeobecnej tvorí poklad čer­vienky. Je ona naozaj choroba nečistoty. Nedos­tatok záchodov, čiže nesriadených zdravotnícky, nesplavnosť, zlá pitná voda, nedostatočná chova, tesného spolubývanie mnohých, to všetko zaprí­čiňuje červienku. »Kde sa podarí nečistotu odstrániť, zdravotnícke pomery sriadiť, ztade uteká červienka, tam skape.« (Prof. L.)

Červienka sa ľahko prenáša s osoby na osobu. Časté a mnohé vylučovanie výkalov veľmi ľahko zanečisfuje všetko vôkol seba: ruky, bielizeň te­lesnú i posteľnú, podlahu i záchody atď. Pri malej nepozornosti sa ľahko už dotykom prenáša nákaza na všetky možné predmety i na jedlá. Kto má s chorým do činenia, musí si nesmierne čisto držať najmä ruky, najmä pred jedením čisto ruky mydlom a kefou vydrhnúť. Výkaly chorého vá­pennou vodou odčistiť, všetku bielizeň v mydle vyvařit Pri každej hnačke, kde by sa trochu krvi a slizu (šliamu) ukázalo, hneď ako podozrivé oznámiť lekárovi.

Príznaky choroby sú: zriedka sa červienka razom vyrazí, ako predznaky bývajú i za viac dní nevôľa, nechuť k jedlu, bolesti v spodnej časti brucha i v ľavej strane, neriadna stolica, potom nasleduje už to bolestné silenie a často sa opä­tujúce vylučovanie. V ťažkých pádoch sa i vyše 150 ráz vylučuje za 24 hodín. Prvé výkaly sú ešte trocha husté, neskôr sú cele riedke, obsahujúce len niekoľko grammov krvavej, hnisavej, sliznatej tekutiny. Pri stolici je prudká bolesť, že chorý

stene. Kŕčovité, mučivé sťahovanie sa

Do pollitrového pohára dobre do poly vliať čerstvej vody alebo horúceho čaju, prášok hlinkový vsypat (nie najprv prášok, potom vodu), keď sa usadne, pomiešať a veľkými glgmi vypiť. Dospelému 100 grammov prášku. Dieťaťu 60 gr. V mnohých ne­mocniciach s týmto práškom miešali zvieracie uhlie, alebo i toto samé podávali, 80 gr. na štvrť litra vody. K uľaveniu bolestného silenia vkladajú sa kúsky ľadu od čreva (len hladký kúsok, nie hra­natý, aby črevo neranilo). Od smädu je dobre dať odvar sušených čučoriedok, kakao vo vode za­varené. Dobre sa dokázal i tvaroh po lyžičke denne, neskôr i viac. Spomenuté už polievky, neskôr zemiakovú kašu i mrkvovú. Dr. Schulze i roztreté jablká dával s dobrým výsledkom. Raz v chronickej tropickej červienke podarilo sa mi surovou stravou, a to jahodami, za krátky čas uzdraviť chorého, — dokladá dr. Fr. Schulze.

(Voľne z nemeckého.) K. R. — k&mci^upp

Dopisy.

necWťj býva

y nepokoj, úplná k jedlu nivočia veľmi chorého. Zväčša iebeh bez zimnice, alebo zimnica len slabá, zas horúčosť vystúpi i na 40 stupňov.

o jednom-dvoch týždňoch sa vylučovanie šuje, kŕče sa zmierňujú a vo výkaloch, ako

dobrý znak, badať hustotu. Často i v ľahkých pádoch, kde priebeh len niekoľko dní trvá, zo­stáva istá citlivosť, podráždenosť hrubého čreva. V ťažkých prípadoch sa len po dlhšom čase črevo úplne zotaví. Niekdy sa náhlé ochorenie zmení i na vleklé (chronické) a vtedy mesiace, ba roky môže choroba — zapálenie čreva — zotrvávať, čo patričného pravda veľmi sužuje a nivočí.

U malých detí a starých ľudí je červienka vždy nebezpečná pre veľkú slabosť, ktorá nasle­duje. V Nemecku zväčša ľahko vystupuje s úmrt­nosťou 10%- V cudzozemskú často vystupuje úmrtnosť v epidémiách až na 50%. V Japansku ochorelo vyše 200.000 na červienku v r. 1884 — 1890 s úmrtnosťou 49°/0 — Vo vojne vystavené je mužstvo, »kvet národov,« všetkým nepohodám, ako: presilenie, ochorenie, nedostatočný spánok a strava, časté premoknutie, k tomu duševné utrpenie — pravda, že všetko toto oslabuje celú sústavu veľmi a tak i červienka nemilosrdne kosí.

Niektoré pravidlá dobre bude si zachovať: pri počiatku choroby, bolestiach v živote a hnačke neužívať nijakých kvapôk na zapchanie, ale vy­sokým klystírom alebo olejom ricinusovým vymyť črevo. Úplný pokoj, horúce obkladky na brucho, postenie (hladovanie) sú najlepšie lieky. Neskôr sa môže dať polievka rížová, grísová, krúpová.

Jestli sa vylučovanie rýchle opätuje a ukáže sa i krv, tak hneď do postele, ba i v ľahkých pádoch len hneď posteľ. Veľmi osožný je kúpeľ, postupný 37—40 st. i dva razy denne. Medzitým horúce obkladky na život. Najlepšie sa črevo vy­myje, keď sa chorý opre na kolená a lakte, k tomu s dlhšou ako obyčajne rúrkou pozorne vtočenou do čreva. 3—4 litre rumancového odvaru na dva, tri razy.

V terajšej svetovej vojne upotrebili s veľkým úspechom proti červienke bielu hlinku (Bolus alba).

Do Prletrže. » . . č i by slovenské potravné saolky nemohly mat v Pešti svoje stredisko, ktoré by sa našim pomerom prispôsobovalo ?« Je to otázka prietržského dopisovateľa, ktorú predložil nám v 7. čísla Národných Novín. — »Oj, áno!« zneje odpoveď naša. A oánu dooisovateľovi nenie iste neznáms, že bolo roku 1913 založené v Pešti takzvané »Ústrsďié družstvo pre hosoodárstvo a obchod«, aby vybudovalo naše hospodárske a ob-chodno-priernyselné organizačné sdruženie. Stre­disko i započalo pracovať, a to so zdarom sľub­ným, ale ho vojna DO pármesačnej činnosti za-hriakla. Svedčí už meno ústredia, že sa malo práve i tomu oboru venovať, pre ktorý obor i pán dopisovateľ hľadá stredisko.

Chyba stala sa tu hnsď v základoch tým, že sa ústredie založilo bez toho, aby naše vidiecke spolky boly si toho žiadaly. Takto prišlo, že ak stredisko chcelo mat členov, muselo si ich samo tvoriť, lebo naše spolky, ktoré žily v tom čase na Hangyinom lacnom tovare, nedbaly mnoho o to. či sa slovenské stredisko udrží, alebo zaspí. Keď sa vzrastu strediska spriečii takýto stav vecí, oko­renený ešte i nevšímavosťou so strany jednotliv­cov, volilo spôsob, ktorým malo si zabezpečiť naj­istejšiu existenciu. Neopieralo sa viac na spolky naše už jestvujúce, ale začalo zakladať dľa českého vzoru spolky úverkové s rozvinutou činnosťou i na pole hospodárstva tak, že už-už obliekalo svoje dôstojné rúcho, ale mu to prekazila potom vojna. Dnes ústredie naše spí, ale žiie a dá Boh, že sa o dve letá ku väčšej sláve prebudí, akej dosiaľ znalo, čiže znať chcelo.

Dnes zakladať ústredie nové, aby sa tak zí­skal samostatný prameň zásobovací, nebolo by primerané. Teraz prichodí sa nám len učiť na vlastnej biede. Ale do konca vojny niet druhej pomoci ani tak, keď by ešte horšie časy nrišly.

Veporín.

Selenča, v Báčke. Milí čitatelia Národných Novín, prajem Vám šťastia v novom roku. U nás máme teraz zimu, napadlo snehu na Tri krále a už i mrzne. Večery sú dlhé, len svetla i u nás málo. Ale pomaly bude pribúdať dňa; ženy naše, keď ostatní čitatelia sú na vojne, pri svojich mno­hých rofjotách v týždni budú môcť i so svojimi dietkami čítavať po nedeliach. Dobré čítanie, ako sú naše noviny, i poučí i zabaví. Predplácajme sa; posielajme po 2 koruny 50 halierov, za to máme štvrtkové číslo Národných Novín na pol roka.

1 u nás, na Dolniakoch, nie je, ako bývalo. Do boja mnoho našich ľudí poodchodilo.

Ja som sa už tiež tešil, že bude pokoj, ale som potom z Národných Novín vyrozumel, ako je to tá vec. Nuž musíme vydržať.

Pán Boh bud vždycky s nami, poteš siroty a vdovy! Dolniak.

Kronika. — Zima a sneh. U nás v Turci od štyroch

dní sú 12—13-stupňové mrazy (podľa Celsia), ale sneh máme len po horách. Z Viedne 22. januára telegrafovali, že po uliciach viedenských ležia vysoké záveje snehové, lebo niet robotníkov riadiť ulice. V 'en deň prihlásilo sa do roboty len 600 žien a detí, a inokedy, keď napadne viac snehu, robieva okolo neho po viedenských uliciach do 10 tisíc ľudí Vojakov dostalo mesto na túto robotu len 100. — Od druhej polovice januára miesty i po Uhorsku jest dosť snehu, v Rakúsku azda bez výnimky majú ho všade. Gazdovia sa tešia. Pre vývin ozimín zi-na bola vraj priaznivá. Teraz zas napadlo snehu, a dobre vyvinuté oziminy sú pod ním dobre chránpné. Úroda pšenice a raži bude vraj znamenitá.

— Kolovrátok — krosna. I najhoršia vec má vraj i svoju dobrú stránku. Už sa i po sloven-

ských dedinách akosi rrálo priadlo a tkalo. Ale keď za vojny už temer nebolo dostaí ir.ušolienu a sifonu, v gazdovstvôch najmä minulej jari, 1916-ho roku, chytili sa sisí ľan, ako siavali ho dávnejšie. A ženy sa zas oddaly do pradenia. Dolu Martinom do obci doino turčianskych gazdiné od samého leta nosia si na chrbtoch nové kolovrátky.

Tuhé mrazy v Ntmecku. V Nemecku sú mimoriadne tuhé n.razy. Jedenást ľudí zamrzlo.

— Víchrica. S 19 ho na 20 január v okolí Olomúca, menovite v Bystrovanoch, bola velká víchrica. Strechy na domoch, telegrafičné stĺpy, drôty sú veími poškodené.

— 72 roky v posteli bez choroby. V angli ekom meste Scarborough, umrela dáma, ktorá strá­vila 72 roky zo svojich 94 v posteli, hoci nebola chorá. Dvadsaťdvaročná sa zasnúbila, ale otec jej nedovolil vydat sa. Tu dcéra, miesto do kláštora, šla do postele, z ktorej nevyšla. Len raz musela z nej výjst, 60 ročná, keď sa musela presťahovať z Cambridge do Scarborough. Divné je, že hoci žila tak nehygienicky, mala dobrú chuť a bola celkom zdravá i duševne čulá až do smrti.

— Pálenkové klobásy. V Švédsku zakázali dovoz páienky. Ale zato si našli spôsob dostat ju. Nedávno chytili na hranici človeka, ktorý niesol v kufre kiobasy. Ale klobásy boly miesto mäsa pálenkou naplnené. Prezreli i pašovníka a našli mu »klobásu« i v klobúku a dve v nohaviciach.

— žŕenské hlasovanie o nohavice. Mníchov­ská správa tiamwaye nemohla sa rozhodnúť, či svojim kondukto/kám zaopatriť sukne, či nohavice. Dali hlasovať konduktorkám samým, že ony naj­lepšie rozhodnú, Čo im je lepšie. Väčšina hlasovala za sukne.

— Slabé pokolenie. Že teraz všade, v každom odbore práce, vidno ženu, je už známo. Menovite na železniciach, na pr. v Anglicku už v decembri 1915 bolo ich len na Great Central Railway 1224. Z tých bolo 760 v pisárňach, ostatné v čakalniach, pri odpredaji lístkov, ba i ako nosičky. Niektoré universitantky pracujú vo vyšších úradoch. Noviny londýnske boly plsaly, že v Manchestri bola no­sička, ale obryňa, na ktorú ťažko bolo i uniformu ušiť. Raz si ju akýsi miadý pán vzal na mušku, obzerajúc si ju dobre. Len sa ho vraj dotkla, a už nie jeden, ale dva havany prevaliL -JjJ-tuJ

Umenie, veda a literatúra. Prosba.

Kým žil Ľ. V. Rizner a pracoval na slovenskej bibliografii, slovenské kníhílačiarne a nakladatelia riadne posielali mu svoje vydania a tým obfahčo-vali mu prácu, konanú v záujme slovenskej lite­ratúry. V diele zvěčnělého Riznera pokračovať podujal sa pán Ján Filipča, i dovoľujem si po­prosiť slovenské kníhtlačiarne a naklauateľov, aby mu posieiali (býva na Vrútkach) po jednom vý­tisku svojich vydaní. Jozef Škultéty.

Kobliha.« »Humpolec a jeho okolí. Nástin dě-

Spolkové zprávy. Muzeálna s l o v e n s k á spolačnosf.

Poslali^pt. pp.:

členovské príspevky: Karol Kuzmány, Budapešť, 12 k. na rok

1916—17,j,P£.vel Lacko, Myjava, 6 k. na r. 1917. Michal Lacko, Myjava, 6 k. na .r. 1917. Jozef Ne­dobrý, Senica, 6 k. na r. 1916. Ignác Hummel, Pozsonyligetfalu, 12 k. na r. 1916 17. Andrej Bážik, Liesek, 6 k. na r. 1917. Ľudovít Boor, Nad­lak, 36 k na r. 1911—16. Branislav Kmethy, Ľu-bietová, 42 k. na r. 1911—17. Jozef jlnštitoris, Hodruša 6 k. na r. 1917. Priemyselný č taci kruh v Petrovci, 6 k. na r. 191?. Samuel *íoch, Modra, 6 k. na r. 1917. Uroš Boor, Nadlak, 36 k na rok 1912—17. Michal Laciak, H. Tisovník, 6 k. na r. 1917.

Pre základinu na plat ku tosa:

Karol Kuzmány 8 k. PaveljLackoľ^k. Michal Lacko 9 k. Jozef Nedobrý 2,k. Ignác Hummel 2 k ŠtefanURavasz, H. Šipice, 10 k. Ľudovít Boor 4 k. Branislav Kmethy 44 k. Jozef Inštitoris 4 k. Sa­muel Zoch 4 k. Uroš^Boor 4 k. Michal Laciak 4 k.

Turčiansky Sv. Martin, 24. jan. 1917.

Otto Škrovina, námestný pokladník.

jepisný, popisný a statistický s 22 obrazci. Napsal Gustav Kobliha,:řed. měšf. školy v Humpolci. 1896.

V. Vraný, tajomník.

Verejná hovorna. Poďakovanie.

Všetkým priateľom a známym, ktorí mojich rodičov osobne a mňa vzdialeného listovné vyhľa­dali, rodičom vyslovili fsústrasť nad j odumretím dcéry, mne nad odumretfm^sestry a tým usilovali sa obľahčiť žiaľ rodičom, íjktorí v krátkom čase ztratili i dvoch synov, mne, ztrativšiemu pred sestrou i bratov, 1— vyslovujem .týmto najsrdeč-nejšiu vďaku. Všetkým i z rodnej obce Dolného Srnia, i z Moravského Lieskového, Bziniec, Bošáce, Podhradia za neobyčajnú účasť na pohrebe.

Pre rýchly odchod z domu nemohoI4 isom sa nikomu osobne poďakovať.;

Štefan Svetský.

Listáreň redakcie. August L. Kto je na vojne, žaloba mu nemôže

byt doručená, preto nemôže byť ani žalovaný. Ak dlžobu máte spoločnú s takým, kto je nie na vojne, ten môže byť žalovaný, ale licitácia je nemožná ani proti nemu. Také sú ustanovenia moratória.

Bolenie hlavy často vystúpi, čo neni žiaden div. V hlave nielen konečné punkty všetkých nervov sú modzgami spojené, aj krvné nádoby sú tu čo najhustejšie jedna vedia druhej. Každý postup, ktorý nervy rozčúli, každá príležitosť, ktorá zaprí­činí nával krvi, môže spôsobiť bolenie hlavy. Oiporúča sa preto držať na napohotove Fellerov ľubovonný „Elsa Fluid", Čo bolast utišujúci domáci prostriedok proti boleniu hlavy. Ceuy ako pred vojnou: Vž sklenic stojí franko len 6 korún. Migränový kolík, ktorý vo vrecku všade možno sebou vziať a ktorý bolenie hlavy pretiflhnutím po Čele ulaví, možno súčasne objednať za 1 korunu. Jestli je bolenie hlavy náaleJkom ťažkého trávenia alebo zapečenia, treba užívať Fellerove mierne prečisťujúce, žalúdok posilňujúce rebarbarové „Elsa-pilule," 6 škatuliek franko za 4 K.40 h. Tieto tri od dávna osvedčené domáce prostriedky objed návajú sa jedine pravé od lekárnika E. V. Fellera, Stubica, Centr la č. 122. iZáhrebská xtolica.) Bfadé deti, málokrvné dievča á a slabé osoby s dobrým výsledkom npotrebúvajú pravý čistený šťukový rybací tuk. 2 originálne sklenice 6 korún franko. Zvláštne výhody tohto výrobku sú žiadon odporný zápach a príjemná chuť. (fb.)

Hodinky na ruku pre vojakov: Íire me regulované a repanované nik-ové alebo oceľové K 12 —, 16-—,

20•—; s radiumovým svieliacim čísel­níkom K 1 6 - , 20--, 24-—. V strie­bornom okuvaní K 18--, 24-—,28 —; s radiumovým svietiacim číselníkom K 3 0 - , 36 —. Strieborné hodinky s n á r a m n i c o u K 36—, 40—.

14-karat. zlaté hodinky s náramnicou K100—, 120. —, 140 —. 3 ročná písomná záruka. Posiela sa na dobierku. Nijaké

riziko 1 Zámena dovoleDá alebo peniaze zpät. Prvá továreň hodín. Hanuš Konrád,

c k. dvorný dodávateľ v Moste č. 1479 (Čechy). Na požiadanie pošlem môj hlavný katalog každému zdarma.

iOO litrov domáceho napoja občerstvujúceho, chutného, emild hasiaceho • ma­lými trovami hocikto si môže zhotoviť. Dostať možno: ananasovku, jablčnicu, grenadinku, ma­linové, hruskovicu, fodormentu, pomarančové, marúnku voňajú, viSňovlcu. — Nezdar vytvo­rený. — Tieto domáce nápoje v lete ohladené a v zime sohriate miesto rumu a pálenky možno požíval — Cena súčiastok s presn/m predpisom

na dobierku franko K 10'—. — Pre hospodárstva, fabriky, vÄČäie domác­nosti, dielne atď. neoceniteľné, lebo robotník sa občerství, neopije sa

od neho a jeho práceschopnou neklesne.

JÁN GROLICH, Drogéria k Anjelovi, Brno č. 626 (Morava

I F I i q r n t ^ ^ H r ^ H F ^ n H E

Dajte dobrú kolínsku cigóriu, budete mat

dobrú kávu!

5DUUĽiuunrjtJLľjanaDcncs3Dnn[3:na

QKRYDLICE W^ jt mrazu a nepohode vzdorujúce, garantované ^ ^ " ^ v rozliču m vyvedení majú vždy na sklade

jSchulzovské parotehliame úč. spol. v Sučanoch (Szucsány, Turóc m.).

Malý oznamovatel. IBItJO? hľadá službu, postavenie,

alebo chce ich niekým ob­sadiť,

l e t o potrebuje robotníkov, U t o hľadá praď, i t o chce prenajat alebo dat

niečo do prenájmu, k t o hladá alebo ponúka

«trav , byt,

k t o zamýšľa niečo předat alebo kúpiť,

k t o mieni sa niekde osadiť ako remeselník, hosiinský, obchodník a nevie o prime­ranom' mieste,

k t o by sa rád oženiť alebo vydať,

k t o hladá akdkolvek po­trebnú vec alebo článok,

nech použije k t o m u cieíu

^MALÉHO OZNAMOVATELA« NÁRODNÝCH NOVÍN

a výsledok oznamovania má istý. Cen* petitového riadku 8 halierov, hrubou tlačou 12 hal.

Inzerát v malom oznamovateli je najmenej 1 korunový

Muzeálnej s lovenskej spoločnosti poslali pt. pp.:

Ignác Lang: Analýzu kraľovianskeho granitu. Julo Ballo: 3 knihy. Jaroslav Kopáč, dve knihy: »První století města

ttumpolce 1807—197. Hlavní pořadatel Gustav

Rozširujte Nj^cLme

^¾S¾5¾5¾?¾5¾s¾S¾5¾5¾?¾5¾>¾S

Noviny!!

Mlynár, 30-ročný

hľadá ženu s venom 2 4000 korún. Adresssu udá Admistrá-cia tohto časopisu. Na odpoveď treba priložiť

15 hal. pošt. marku.

Pamätajte na svojich xr najatí

a poukážte im už teraz aku-takú summu pro­stredníctvom U v e r n e j B a n k y f i l i á l k y v Ž i l i n e alebo jej expozitúr na Čači, v Pu­chové a v Rajci. Tento ústav sprostredkuje po­ukazy našim vojenským zajatým v Rusku a v Taliansku najrýchlejšie a najistejšie.

Bližší vývod podá obratom pošty.

Zo Španielska. 2 5 & £ » i s l c > r o e s t o v a t e r a K ľ o m o l t * { S t o d o l xx.

F o r m i U 8*» Cena K !•—, poštou o 5 halierov viac.

Dostať í každom kníhkupectve i u vydavateľa

KníMlačiarskeho úč. spolku v Turčianskom Sv. Mart ine

(Turóozszentmí i r ton)

• i n n m M a H n * i n n n p i m n n n n n m j m > i l m i W M M M W M M i i i l i ••••••na. mtmitr '"••

Kníhtlačiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine

Rozširujte MroHnie M i l í !

odporúča pozornosti vefacteného obecenstva svoju m o d e r n e a na

elektrický pohon zariadenú

KNÍHTLAČIAREŇ. Akékoľvek kníhtlačiarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, úcty, plakáty, smntoene. oznamy, listové papiere, ebeiniby, tabelly, cenníky, diela, šéastiny *tS. atď. vyhotoví vkusae

a za B i e m * ceny.

1 1 mm

&

8

25 « o b s a h i M ä B O f & t o v j - e d a f c o i e * n i e J e í o d p o v e d n é . ^

Za redakciu zodpovedá: Jozef Škultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consortium Matúš Dula a Spol. TlaCou a nákladom Kníhtlačiarskeho ôčastinárskeho spolku v TurCianskom Sv. Martine.