Obiansky tlak voi objemovo nezmyselnm developerskm projektom prina prv ovo-cie. Vo tvrtok 6. jna mestsk zastupitestvo nezaradilo vek projekty ako Raa Doln Pekn,RaaOhavyalebo zmena P vpr-pade Raany Rosso do navrhovanho balka zmien zemnho plnu (P).

Poda vyjadrenia mestskch poslancov ob-starva sa zane iba schvlen zoznam zmien aaj z tchto zmien je mon ete vykrtva (napr. nazklade negatvnej urbanistickej t-die). Cel to pjde ete procesom SEA poda zkona 24/2006 Z.z. oposudzovan vplyvov naivotn prostredie.

ProjektRaa Doln Pekn(toton pro-jekt snzvom ZaSlovenskou Grafiou RA/2 resp. RA/33) poda pvodnho materilu, ktor bol predloen na rokovanie v aprli, bol zaraden do balka. Intenzvnou komu-nikciu s mestskmi poslancami a mestsk-mi klubmi sa podarilo presvedi vinu poslancov, aby tento podnet bol vykrtnut (projekt podporovala skupina nezvislch poslancov). Nezmyseln projekt objemovej vstavby naPeknej ceste, o ktorom pem viac na michal-drotovan.racan.sk a drotovan.blog.sme.sk, dostal teda nateraz jasn erven. Miniml-ne dokonca roku 2014 tento projekt nebude strai Raanov. Bude vak treba by ostrait, pretoe ert adeveloper nikdy nesp. ak asi na lepiu kontelciu po vobch 2014 ve-rm, e lepia pre neho nebude, skr naopak.

alie projekty, ktor vypadli aspo nate-raz zhry, s naprklad RA/8 (Raany Rosso) i RA/5 (Raa Ohavy, kde chc zmeni vinohrady nad daovm radom na staveb-

n pozemky). Zrove vypadli skoro vetky projekty (mimo jednho viac niie), ktor chceli zmeni vinice na stavebn pozemky (v lokalitch Fongy, Nov Hora, Zhumeni-ce, erven, Glanec, Kodnre, Rua, Lisov-a, Podbrezovsk, Putiaky, Kamilkov uli-ca, Vtikov) a tie projekty vekej zstavby naVchodom dostali nateraz stopku.

Jedinm problmom v nvrhu zmien P ohadom Rae je lokalitaFixle(RA/9), ktor sa ia dostala do zoznamu a navrhuje zme-nu vinohradov na stavebn pozemky ma-lopodlan zstavbu. Nakoko som viackrt uviedol, e vRai pre zachovanie vinohradov a celho rzu krajiny je potrebn da defini-tvne stop zmene vinc nastavebn pozemky, tak zostva lohou presvedi vinu poslan-cov mestskho zastupitestva, aby tto zmena nebola zaraden. Poda materilu je potrebn predloi kladne prerokovan urbanistick tdiu amyslm, e nielen stavebn komisia, ale cel zastupitestvo v Rai by malo prija uznesenie oneshlase.

Vkadom prpade nezaradenie zmien P vprpadoch navrhovanej vekoobjemovej sd-liskovej vstavby Raa Doln Pekn, Raa Ohavy a zamietnutie nvrhu na zvenie intenzity zastavanosti Raany Rosso je vemi pozitvnou sprvou atmto by som chcel po-akova vetkm, ktor sa ou zaslili.

Je to dkazom toho, e ak udia nie s apa-tick, tak sa daj veci meni aj klepiemu. Ve-rm, e to vetkch obiansky aktvnych ud vRai povzbud doalej innosti.

Michal Drotovn, poslanec MZ Raahttp://michal-drotovan.racan.sk

ZobsahuDeveloperi vRai utrpeli prv prehru 1Uleten developersk projekt Ohavy 2Parkovanie aherne Pri ajbch 6Mapa projektov vstavby vM Raa 8Iba mintku nad Raou 10Raianske mzeum sgalriou 11Spomienka naJna Pavla II. vRai 12N dzedinek povdali... 13Ako Mria Terzia navtvila Raidorf 14Udalosti asksenosti nacesty Americkej 16

Ven itatelia, ponkame Vm vber lnkov, ktor obyvatelia Rae priebene uverejuj naportli raan.sk. Naportl Vs srdene pozvame ako itateov aj ako spo-lutvorcov jeho obsahu.

Vtomto sle priname alie informcie o nevdanom stavebnom rozvoji, ktormu M Raa el v poslednom obdob. Deve-lopersk projekty zameran na zisk za ka-d cenu sa nevyhbaj ani likvidcii vinc a ohrozuj historick, kultrnu a socilnu svojbytnos a krajinn jedinenos jednej znajkrajch ast hl. mesta. Naraj stroia trvajci slad loveka sprrodou akrajinou. Deje sa tak nad hranicou zdravho rozumu a na kor kvality ivota sasnch aj bud-cich obyvateov Rae. Doteraj starostovia, poslanci MZ a oddelenie vstavby a zem-nho plnovania s ahkm srdcom dvali investorom zelen aich zmery podporovali.

Sasn starosta Pilinsk zskal podporu obyvateov vaka subom oboji proti zme-rom developerov presadzova nezmyseln pro-jekty zahusovania a o podpore projektov, ktor nezniuj kvalitu bvania sasnch obyvateov. Vvoj vposlednom roku ukzal, e Peter Pilinsk svoje suby nemyslel vne ae rob opak toho, o sbil. Ostva naoby-vateoch, aby si Rau chrnili vetkmi do-stupnmi prostriedkami.

Vsle njdete aj zaujmav lnky ohis-trii Rae.

Miro ibranywww.racan.sk

v b e r slo 1/2013ZDARMApre Rau, Krasany a Vchodn;vber z

www.racan.sk

Developeri vRai utrpeli prv prehru

raan.sk

Viac lnkov a informci njdete na www.racan.sk

Foto: Duan Vesel

2 . 1 / 2013v b e r

raan.sk

Pletky tetky BetkyLud moji, co vm budem rkat, tak sa mi ee nestauo, co sa mi stauo toto lto. Aj ket byuo strae horko, tag ovoc byuo dost. Tag sem sceua upcit ribzlov osch. eckm to makuje ane s tm moc ro-boty. Iua sem tedat naobrat ribzl doza-hrtky. Lud moji, f tem ribzly byuo tolko mravenc, e sem ich mjeua a po lokty. No aumvat sem to moseua vjec rz, lebo t mravenci furt vylzaly an an sa ich zbavit. Domauho vajdlingu sem si daua doroku hrneek huadkej mky, hrneek pouohrubej mky, dojamky sem nadroby-ua plku cajchu (kvasice) a daua zehrt za hrneek mlka s troma kvovma lu-ikama krytlovho cukru. Kukm vm nato mlko aejak dzivn zmlka sa robiu syr. Pane Boe, co sa temu mlku po-robyuo? No mlku nebyo ic, len j sem msto cukru domlka daua sl. fam, e si to zapamatm nadosmrci, e do mlka na kvsek ide len cukr. Mosea sem tedat postavit zehrt nov mlko. Ket byuo vu-an, tak sem zalua ten rozdroben cajch ve vajdlingu a nechaua napuat. Potom sem pridaua jedno ceu vajco, petku soli aprcua sem tam ee troku oleja. ecko sem dobre vymaua, a byuo cesto huatk arobily sa vem bublinky. Cesto mos byt rt, aby sa vyluo na dobre vymascen plech. Natem plechu to nechm odpovat tak 20 mint. Po ceum plechu sem po-tom rozsypaua ribzl, zasypaua przlama, prkovm cukrem, koric avanilkovm cukrem. Navrch sem daua pltky msua, aby to ecko pjeke skaramalizovauo. V dobre vyhrtej trby sem to pkua tak 20 25 mint. No ai sem sa porde ne-ohldua au byuo pooschu.

Tak mja napaduo. Budeme ee mjet msto, kde si budeme mjet co dopestovat? ak aj vinohrad velice ubda je ich m dl tm me. Kedysik sme si ecko do-pestovaui sami hrozno, jahody, breskye, marhule, stree, jabka, hruky, trnky, gulae, nepule, gdule, vinohradcke pa-radajky, grncajch aee kopec dalch vje-c, na ker si nespomenem. Neker mjely kravy, chudobej chovaly kozu, aby zme mjely mlko. No teda ujte, slinky sa mi zbhaj, ket si nato mlko spomenem, ak to, co fil kupujeme v obchodze, to oko-lo erstvo nadojenho mlka ani neiuo. Nazadku zme chovaly slpky asvie. At domc vajca at zabjaka, to ai vypovje-dzet nemoem, jak to byua dobrota. No ic, otem vm ufm ee ekedy napem. Skoro ic sme nemosely kupovat vopcho-doch. Afil, ket sa kuknete nakopce, kde byly vinohrady, breskuov sady, s u len sam domy jeden na druhm natuaen. Raitorf u ne to, co bvau a ccim, e to bude u len hor ahor. Nemm steho radost. J vm, e sa temu ned zabrnit, ale mohuo by sa to robit lep. Len to by mose-ly spavovat obec rad zodpovjedn lud. Volby sa pomaluko bl, tak rozmlajme akukajme sa kouem sebja, aby zme sa zas nepomlily.

Vaa tetka Betka zdolnho konca

Po projektoch Raany Rosso, Doln Pekn a Pod vinohradom prili v Rai developeri v ase przdnin a dovoleniek s ete megalo-manskejm projektom Raa Ohavy (me-dzi daovm radom aSlancom):

Variant 1 Variant 2zastavan plocha

36760 m2 39265 m2

podlan plocha

176450 m2 186910 m2

poet bytov 1499 1639poet obyvateov

3616 3953

parkovacie miesta

2729 2874

splaky 527,71 m3/de

568,07 m3/de

potreba M 40/1000 obyv.

145 miest 158 miest

navrhovan poet tried

6 6

priemern poet det vtriede

24,16 26,3

potreba Z 136/1000 ob.

491 miest 538 miest

poet navr-hovanch tried

16 18

Projekt spolonosti Grunt je tak vek ako tri uveden projekty dokopy, objemovo je vemi nekvalitn apredimenzovan. Vrazne zvyuje problmy vzem adostatone neriei nroky spsoben nrastom obyvateov o skoro 4-ti-sc. Tie plnuje vo vekej asti znii vinohrady azmeni funkn kd zemnho plnu.

Zkladnm problmom je doprava. Do-pravno-kapacitn posdenie projektu konta-tuje, e bez vekch investcii apresmerovania tokov dopravy je projekt dopravne nenosn. Navrhuj sa postupne tieto investcie - re-kontrukcie a rozrenie kriovatiek, 2020 prepojenie Horskej aTomikovej, 2028 - pre-loenie II/502 a napojenie na Bojnick/Gal-vaniho. Vprvom rade je tu otzka, kto tieto

investcie urob azaplat. Vnvrhu nie je ani zmienka otom, e developeri zdruenou in-vestciou. Preto je nezmyslom meni zemn pln skr, ako bud tieto vek dopravn in-vestcie fyzicky st aexistova.

Tie nepovaujem rozrenie Peknej cesty nap pruhov pri vstupe dokriovatky sRa-ianskou ulicou za vhodn rieenie. V do-pravnej tdii sa uvdza, e z hadiska cest-nej bezpenosti mala by kriovatka Pekn cesta Horsk vybudovan v ase vstavby Slanca o sa vak dodnes nestalo. Voko-l maj vznikn projekty, ktor vygeneruj celkovo 8271 parkovsk o je pri hrubom prepote cca 2500 ut v pikovej hodine. Vtabuke vak chba projekt Vin-Vin (vob-lasti bvalch vinrskych zvodov) aprojekty ernockho, Hagarova, Zlat krdlo, Rinzle aalia menia vstavbou, m sa dostvame na10 000 parkovskvnovch projektoch!

alm problmom je viac ako tisc ud pre MHD hlavne elektriky. tdia navr-huje okrun autobus v lokalite (neboli rov-nak suby aj pri Slanci?) neriei vak ani kto ho bude financova ahlavne ani kapacitu elektriiek, ktor s u v sasnosti v pi-ke preplnen. Plnuje sa investor podiea napreprave?

Poda zmeru budepotrebnch 145 158 novch miest vmaterskch kolch nie je podloen tvrdenie, e nroky iastone po-kryje sie existujcich materskch kl. Ak-tulna preplnenos materskch kl v Rai aj Novom Meste hovor o opaku. Matersk kola, ktor investor plnuje vrmci projektu (vparteri budov? samostatne nie je zakresle-n) - bude to kola skromn? Ako je mon, e tvrd, e nroky pokryje iastone sasn sie, ke iba pred pr mesiacmi v projekte Raa Doln Pekn uvdza, e v M s u kapacity takmer naplnen?

Tie pri poteoakvanch a 18 tried Z (538 det), t.j. vkompletnej Z sdvomi trie-dami vronku, je nerelne tvrdenie, e kapa-city existujcich zkladnch kl vokol bud dostaton! Aje plnm nezmyslom navrho-va ako variant vstavbu Z a vprpade, ak bude povstavbe zisten nedostaton kapa-cita vprojekte by priamo mala by zahrnu-t budova azvzok investora da ju dosiete ttnych kl!

Projekt uvdza, e mnostvo spla-kov za de bude 527,71 m3 resp. 568,07 m3 ape iba oich zasten doexistujcej kanali-

Uleten developersk projekt Ohavy Foto: Duan Vesel

. 1 / 2013 3 v b e r

raan.sk

Nemeck kultrny dom. Ulice Barnka, Strel-kova, Plickova, Sadmelijsk. Oblas s rodin-nmi domami alebo max. 5 poschodovmi panelikmi uupenmi vzeleni adostatone aleko odseba. Nakriovatkch nemuste a-ka vkolnach, stle zaparkujete blzko svojho domu. oskoro sa to vaka vstavbe vareli bvalch Vinrskych zvodov zmen.

Toto, pre Rau mimoriadne cenn zemie, sa pokojne mohlo sta novm centrom prep-jajcim Krasany so starou Raou, panelky srodinnmi domami, oddych sbvanm.

No s vekou pravdepodobnosou sa ten-to potencil premrh. Arel ak premena na sdlisko a kancelrske bloky. Urbanistic-k tdia VIN VIN predpoklad vstavbu 46 999 m2 podlanej plochy pre 902 obyvate-ov, 308 zamestnancov a 517 nvtevnkov spolu a 1 727 ud! Tto sa sem/odtiato bud musie nejako dosta aaj niekde parkova.

Znamen to bezprecedentn zahustenie apre okolie zny to bude ak skka. Vie-te si predstavi, ako sa ztejto oblasti dostane z/na preaen itn ulicu pre tiscovka ut? Kde bud parkova zamestnanci v kan-celrich? A kde nov obyvatelia? Na trve,

pochodnkoch, pred naimi domami. ere-nikou na torte je plnovan sveteln krio-vatka na Kubaovej v kriovan s Barnkou aSadmelijskou!

Nezabdajme vak, e nedvna zmena zemnho plnu dovouje developerovi po-stavi ete viac podlanej plochy bytov, ob-chodov akancelri. Ato aj napriek tomu, e u pri pvodnej podlanej ploche kontatova-la tdia dopravn problmy.

Paradoxom je, e zmeni tento arel nab-vanie je vlastne dobrm npadom. Viem si predstavi, e v Dnsku, Nemecku, Raksku by developer dokzal tto oblas prebudova nanov, kultivujce centrum Rae.

Toto zrejme WIN WIN prpad nebude. koda.

Monou zchranou pre obyvateov do-tknutej oblasti je pripomienkovanie posudzo-vania vplyvov naivotn prostredie (tzv. EIA) aak by bola va zo strany mestskej asti, aj vlastnou nezvislou dopravnou tdiou, ktor by poskytla relny pohad nadopravn prie-pustnos celej Rae nad itnou ulicou.

Ing.Rastislav Turanskobyvate Rae

tdia Obytn zna Raa Rendez: Doprav-no-kapacitn posdenie vplyvov je len vpo-lohe teoretickch kontatovan zaidelnej do-pravnej priepustnosti, ale relne nezohaduje sasn dopravn situciu roku 2013.

1) Rendez disponuje jedinou cestnou komu-nikciou II. triedy so rkou cesty v prie-mere 6,60 6,80 m vybudovanou zbvalej ponej cesty. Pri elnom strete kaminov, vekch nkladnch vozidiel a autobu-sov MHD sa vozidl idce oproti sebe vo vzdialenosti 30-50 cm doku navzjom vyhn len pri plne nzkej rchlosti, nie-kedy dokonca mus jedno vozidlo zastavi.

2) Jedin hlavn cesta II. triedy, ktor sa tiahne v psme eleznin priecestie Raa Rendez ajby Dopravn ulica Vajnory viadukt, m najproblmovej-ie dopravn miesta na Dopravnej ulici od bytoviek . 7-49, 2-20 a po ulicu Pa-seky. Pri dopravnej nehode je tu dopravn priepustnos plne zablokovan, lebo nee-xistuje iadna in nhradn komunikcia, kde by sa mohli vozidl vyhn nsledkom dopravnej nehody (dokzaten mnostvo dopravnch nehd, ktor tu vznikli + pad-nutie stromov povchrici 2006-2007, kedy sfunknenie dopravy a MHD nastalo a po7 hodinch).

3) tdia absoltne neregistruje anerepektu-je skutonos, e Rendez (Vchodn) M Raa disponuje aj vekm arelom skladov na ajbch + Raianske drustvo, kde sa za 24 hodn denne vyklad a naklad to-var, navye osobn aut si skracuj cez cel Rendez dopravn as bu smerom Raa Rendez Vajnorsk viadukt centrum mesta alebo z mesta a vidieka smerom do Rae. Frekvencia tejto dopravy u nie je len vdopravnch pikch rno apopo-ludn, ale sa rozloila od skorho rna a docca 21. hodiny veer.

4) tdia nezohaduje najzkladnejiu sku-tonos kodliv dopady na kvalitu ivotnho prostredia v podobe vekej koncentrcie exhaltov, pranosti, hlu-ku, otrasov budov, at., ktor zvane ohrozuj zdravie aivoty obyvateov Ren-dezu + bezpenos chodcov.

5) Pre zaatie vstavby 69 73 rodinnch domov vprojekte Paseky Rendez je bez-podmienen prvotn vybudovanie no-vch dopravnch ahov smerom Rendez centrum mesta asp. Priepustnos hlav-nej cesty II. triedy, ktor sa tiahne cez cel Rendez, je u dnes na hrane kolapsovej nosnosti akad alia vstavba by pri-niesla nrast potu ut + obyvateov, ktor by sasn hlavn cesta u nezvldla. Sta-tick doprava vsasnej dobe je u zahra-nicou nosnosti nacelom Rendezi nakor nienia nedostatkovch zelench plch.

Cyril Sekerka aMiroslav HaladkOZ RENDEZ

http://cyril-sekerka.racan.sk

Vcentre Rae tik asovan bomba. Vbuch poctime.

Obytn zna Raa Rendez

zcie resp. zberaov bez ohadu naich sas-n kapacitu. Vdanom zem azasasnho stavu ide o obrovsk nrast, ktor by ako sasn kanalizcia uniesla.

Pri tak vekom projekte je tie nezmysel-n uvaova o zasten daovej kanalizcie doretennch ndr aich postupnom vyp-an. zemie je pre spd, podloie aorientciu charakteristick prvalovmi daami z Ma-lch Karpt, Projekt sprvalovmi daami a loklnymi povodami vbec nerta. In-vestor kvalitne nevyrieil daov kanalizciu ani vo vrazne menom projekte Slanec, kde obyvateom pravidelne vytpa pivnice apod-mva domy. Poadujem zachova vetku da-

ov vodu v zem a vyui ju na chladenie budov, jazierka, zelen strechy, itkov vyu-itie apod.

Neshlasm so zmenou vinohradov na sta vebn pozemky v lokalite s vemi kvalitn podmienky pre vini apestuje sa tu (poda generelu) aj najvznamnejia odro-da v Rai Frankovka modr. Znienie ob-rovskej plochy vinohradu by bolo v rozpore sverejnm zujmom avrazne by pokodilo miestnu krajinotvorbu amikroklmu.

Nvrh Raa Ohavy je nezmysel atreba ho zmietnu zo stola!

Michal Drotovn, poslanec MZ Raa http://michal-drotovan.racan.sk

4 . 1 / 2013v b e r

raan.sk

Petcia proti stavbe Polyfunkn bytov dom na pozemku par. . 17342/203 k. . Raa, pod ktor sa mnoh zVs podpsali, dosiah-la dom ukonenia viac ne 3800 podpisov. Tm, vaka ohromnmu siliu lenov peti-nho vboru anapriek vemi obmedzenmu asu aprostriedkom, splnila podmienku mi-nimlneho potu podpisov, aby mohla by predloen priamo primtorom poslancom Mestskho zastupitestva hlavnho mesta SR Bratislavy (MsZ). Na Magistrt bola petcia doruen da 1. 7. 2013.

Petcia bola na MsZ prerokovan da 26. 9. 2013. Zstupcov petinho vboru pri-li podpori obyvatelia Hagarovej ulice, ako aj udia, ktor od zaiatku pomhali a pod-porovali petiiarov. Po vodnom prhovore primtora M. Ftnika aprspevkoch starostu a mestskho poslanca P. Pilinskho, hlavnej architektky mesta I. Konrad, poslancov, medzi inmi aj pani Z. Dzivjkovej aviceprimtora J. Budaya, pred poslancov MsZ predstpili traja lenovia petinho vboru. Ako prv vyst-pil Ing. J. rvay s trojmintovou grafickou prezentciou, ktorej cieom bolo oboznmi poslancov sproblmom Hagarova histo-rick pozadie vzniku sdliska Krasany, jeho architektonick a urbanistick jedinenos, sasn stav parka medzi domami Hagarova 17 a19 a jeho vyuvanie obanmi, aplno-van hrub zsah investora dotohto priesto-ru. Zanm nasledoval Ing.V.Figusch, ktor poukzal na procesn nedostatky prijmania zvznho stanoviska hl. mesta k vstavbe naHagarovej ulici. Kladn zvzn stanovis-ko hl. mesta je toti jednm zbodov, ktorm stavebn rad M Raa odvoduje svoje rozhodnutie o umiestnen stavby. Vo ve-obecnej rovine vyslovil Ing.Figusch nzor, e prijmanie zvznch stanovsk mestom, teda navyej rovni verejnej sprvy, je poruenm

pravidiel subsidiarity a ak je tak prax do-hodnut smestskmi asami, mali by orgny naoboch rovniach tieto stanovisk vydva v sinnosti. Ako posledn vystpila Ing.D. rvayov, ktor zverenou reou poukzala, e plnovan stavba je vrozpore szemnm plnom mesta platnm vroku 2010, kedy sta-vebn rad M Raa vydal kladn stanovisko kumiestneniu stavby, ako aj szemnm pl-nom mesta platnm teraz, kedy tento proble-matick projekt le nastole stavebnho radu so iadosou ostavebn povolenie.

Poukonen diskusie sa hlasovalo. Poslan-ci MsZ hlasovali odvoch hlavnch bodoch bod B: MsZ poprerokovan materilu iada primtora hlavnho mesta SR Bratislavy asta-rostu M Raa, aby zaali sinvestorom roko-vania o monej zmene pozemkov v zmysle nvrhu M Raa, avbode C: MsZ popre-rokovan materilu odpora starostovi M

Raa, aby predloil MZ M Raa nvrh naObstaranie zemnho plnu zny vpred-metnej lokalite.

V oboch bodoch petcia zskala takmer pln podporu poslancov vbode B 72% po-slancov hlasovalo za a v bode C a 100%. Tm petcia proti stavbe Polyfunkn bytov dom napozemku par. . 17342/203 k.. Raa dosiahla vaka mravej prci a investigcii lenov petinho vboru svoj cie.

al vvoj a pokraovanie spechu pe-tcie, samotn zmena pozemkov ako aj ob-staranie zemnho plnu zny, je u vrukch primtora Bratislavy Ftnika a starostu M Raa Pilinskho.

Touto cestou sa petin vbor chcem ete raz poakova vetkm, ktor podporili tto petciu.

Ing.Dana rvayovhttp://dana-arvayova.racan.sk

Neexistencia podrobnej zemno-plnova-cej dokumentcie vM Raa narovni zn a parciel vedie ich vlastnkov k navrhovaniu umiestnenia nevhodnch stavieb a v mno-hch prpadoch prebiehaj konania, ktor s v rozpore s verejnmi zujmami. M Raa nedoke inne tento zujem obhajova.

Pre nedostatok regulatvov bola aj napo-zemku medzi Hagarovou 17 a 19 navrhnut nevhodn stavba. Verejn orgny rozhoduj oumiestnen stavby avrube stromov vsta-bilizovanom zem uprostred architektonicky uzavretho obytnho sboru. Na pozemku medzi domami Hagarova 17 a19 by mal pod-a plnov investora predloench nakonanie ostavebnom povolen vyrs osemposchodo-v dom stroma podzemnmi podlaiami. Sta-vebn jama vtesnom susedstve tchto domov sa m vybagrova dohbky 12 metrov amaj sa odtia vyviez desiatky tisc ton zeminy.

Stovky ud, ktor v danej lokalite bvaj asituciu namieste dokonale poznaj, podali proti umiestneniu stavby nmietky. Vedajie

pozemky tvoria ich ivotn prostredie a je nepochopiten, e ich stanovisko anmietky mono aj neakceptova.

Hazardovanie skrajinou vbezprostrednej blzkosti doterajej zstavby v Rai je nepo-chopiten aj zo irieho hadiska. Kad z-sah dokrajiny, ktorho dsledky s porovna-ten alebo presahuj dku udskho ivota, by sa mal starostlivo zvi. Kad vrub stro-mu, ktor rstol desiatky rokov, vznamne naruuje prrodn prostredie v naom okol. Treba sa zamyslie nad tm, e prslun or-

gny nedoku jednoznane odmietnu vrub stromov alikvidciu plch zelene, ktor pln krajinotvorn, termoregulan a oddychov funkciu. Konkrtne aj medzi obytnmi doma-mi naHagarovej ulici, kde s stromy akrky, ktor plnia nenahraditen funkcie v ivot-nom prostred tamojch obyvateov.

Miestna samosprva Rae neuplatuje svoje prvomoci anepoaduje odprslunch miest hlavnho mesta odvodnen vysvetlenie, preo na jednej strane potvrdzuj, e opa-j politiku prpustnosti 15 percentnej dostav-by, ktor bola zakotven vstarom zemnom plne, anadruhej strane prijmaj stanovisk, ktor naalej vtejto politike pokrauj.

Stav na Hagarovej vznikol pochybenm orgnov verejnej sprvy, preto je aj ich zod-povednosou ho napravi. Samosprva Rae me tieto zleitosti nasvojom zem riei v duchu pravidiel subsidiarity obstaranm zemnho plnu zn.

Ing.Petra Figuschovhttp://obcan.racan.sk

Hagarova bojuje

Nedajme si nii prostredie, vktorom ijeme, absurdnmi stavbami! Prvo nazdrav ivotn prostredie je udsk prvo

. 1 / 2013 5 v b e r

raan.sk

Oo ide vpetcii proti U Raany RossoNatmu novej urbanistickej tdie Raany Rosso u odznelo vea rznorodch disku-si, uskutonilo sa prv verejn preroko-vanie zaasti investora, ie kad zns si mohol vytvori svoj vlastn nzor. Ako len petinho vboru som sa stretol srz-nymi reakciami pri podpisovan petinch hrkov, ale aj s tm, e niektor obyvatelia nemali iadne informcie otomto projekte.

Z tohto dvodu by som rd vysvetlil nau snahu, ktorou nie je pozastavi vstav-bu tohto projektu ako tak, nakoko tto je vslade splatnm zemnm plnom mes-ta, ateda stava sa bude, ale naou snahou je dosiahnu, aby investor nenavyoval podlanos anezahusoval obytn znu.

Ako mlad lovek rozumiem rozvoju obc amiest vplyvom investorskch projek-tov, ale nadruhej strane si treba uvedomi, e nememe pozera vdy len najeden pro-jekt, ktor sa ns bezprostredne dotka, ale musme vidie svislosti v rmci vetkch projektov, ktor sa vnaej mestskej asti rea-lizuj abud realizova. Ak hovorme oglo-blnych problmoch sdopravou vnaom hlavnom meste, priom kad konkrtna dopravn tdia pre dan projekt hovor o tom, e sasn zl situciu na Pchov-skej, itnej aRaianskej u nijakm zvlt-nym spsobom nezhor, tak op si treba uvedomi, e tchto tdi je viac, pre viac projektov ateda vkonenom tovan tto situcia bude naozaj nenosn.

alm momentom, ktor osobne vn-mam, je to, e investor svojm zmerom ho-vor o pracovnch miestach, obchodnch monostiach, o s bezpochyby benefity projektu, ale pozer sa vbec nasasnch obyvateov sdlisk Komisrky a Raany Bianco? Akm spsobom ovplyvn vstav-ba, ktor bude etapizovan, kvalitu ivota tchto obyvateov?

Ako som psal na zaiatku, kad si urob svoj vlastn nzor, ale napriek tomu si naozaj treba uvedomi, e kad takto projekt nie je len o tom jednom projekte, ale ox projektoch, ktor vprpade, e bude-me akceptova poadovan zmeny investo-rov bez akchkovek pripomienok, nsled-ne ovplyvnia ivoty vetkch ns, aj naich det, ktor sa rozhodn zosta bva vnaej mestskej asti.

V zvere by som to zhrnul asi tak, e stava no, ale v rmci racionlneho acitlivho uvenia.

Mrio Khandl poslanec MZ Bratislava Raa

Pvodn obyvatelia Rae boli aich potomko-via s vlastnci zeme v Rai a v raianskom chotri. Vo vine prpadov s aj skuto-nmi vlastnkmi, ale niekedy s vlastnkmi svojej pdy len na papieri. Papierovmi vlastnkmi s vtedy, ak naich pozemkoch s usaden zhradkri, ktor maj vie istoty aprva ako vlastnci atie vtedy, ak s naich pozemkoch postaven budovy, cesty, alebo in lniov stavby. Skromn vlastnctvo je poda stavy nedotknuten aje to naozaj tak: majite sa vlastne svojho majetku neme do-tkn. Take ak problm?! Aani zhradkri, ani vedenie Rae doteraz nepreukzali snahu takto pokriven vzah kpde riei asoldne upravi. Stle je tu snaha vyui avyuva cu-dzie pozemky zadarmo, alebo zavemi nzke njomn a m neskr ich vrti majiteom. Ani npad dohodn slun njomn, alebo ich odkpi zaslun cenu.

Viem, e vedenie M Raa je v akomsi dvojitom tlaku vytvranom majitemi najed-nej strane a uvatemi na strane druhej. Na tej druhej strane s zhradkri i vedenie Rae. Ale ani vedenie Rae sa zauplynulch 24 rokov od zamatovej revolcie nevedelo postavi tomuto problmu elom a vyleni financie napostupn odkupovanie nm oku-

povanch pozemkov. Miestnym radom sa uskutonilo (prp. sa ete rokuje) odkpenie pozemkov pod Miestnym radom, ale alej (pokia viem) toto silie nepokraovalo. Preto vyzvam starostu aposlancov, aby zaali ten-to problm serizne riei avytvorili program akadorone vrozpote aj financie, ktor za-bezpeia postupn vykpenie pozemkov.

Vyzvam aj vetkch obanov, ktor s takto postihnut, aby pripomnali starostovi a po-slancom tto lohu. Bolo by tie prospen, aby sme sa vetci takto postihnut obania spo-jili, ato tak, e vytvorme zdruenie abudeme bojova zasvoje prvo nanakladenie so svojm majetkom. T, ktor mte takto problm sa mete na ma obrti a ja som ochotn za-a pripravova zoznam. Treba uvies vlastnka (vlastnkov), slo listu vlastnctva, slo parcely akontakt naseba aposla mi to namail: michalkristofic5@gmail.com alebo naadresu Michal Kritofi, Vhonsk 2c, 83106 Bratislava-Raa, alebo listom priamo do potovej schrnky natejto adrese.

Dfam, e spolonmi silami tento prob-lm posunieme bliie kvyrieeniu.

doc.Ing.Michal Kritofi, CSc.http://michal-kristofic.racan.sk

zemn plny zny

Vysporiadanie pozemkov vRai

Pridajte sa k nm na Facebooku raan.sk www.facebook.com/racan.sk a Priatelia Rae www.facebook.com/groups/priateliarace/ Sledujte na webe portl raan.sk www.racan.sk

Monosou, ako me mestsk as regulova vstavbu vo svojom zem, je zemn pln zny. Km zemn pln obce je schvaovan narovni mesta Bratislavy, ateda nemus vdy vyhovova naim predstavm, zemn pln zny si schvaujeme sami, o nm dva vie monosti. Vhodou zemnho plnu zny je zrove jeho via podrobnos vporovnan szemnm plnom obce, o nm umouje lepie zadefinova, kde sa ete stava me, akde u nie. zemn pln obce toti pri svo-jej veobecnosti me by developermi rzne ohban, apreto sa im zmest bytovka aj dou zaplnench zem, ako sa to stalo naHagaro-vej alebo ernockho.

Verme, e prve zemnm plnom zny, ktor dosia Raa nem, budeme mc ta-kmto projektom zabrni aspo vbudcnos-ti. Naou prioritou pri zostavovan rozpotu nar. 2014 preto bude, aby boli rozpotovan pros triedky aj nazemn pln zny, miniml-ne v rozsahu zemia Krasan aRendezu, videl nom prpade aj vybranch ast centrlnej Rae. Zpolitickho hadiska to mono nie je astn investcia, kee jej vsledky nebud tak zreten avonm okom odha-liten, ako keby sme opravili aliu kolu, cestu alebo ihris-ko. Verme vak, e minimlne

zdlhodobho hadiska si to obania vimn aocenia.

Rozpoet obce pravdae nie je jedinm nstrojom na financovanie zemnho plnu zny. Ten je mon financova aj zo skrom-nch zdrojov, hoci, povedzme si primne, financovanie developermi je potrebn starost-livo kontrolova. V kadom prpade je vak mon uchdza sa o poskytnutie dotcie vzmysle zkona . 226/2011 Z. z. oposky-tovan dotci na spracovanie zemnoplno-vacej dokumentcie obc, zktorch me by pokrytch a 80 % oprvnench vdavkov. Hoci naposkytnutie dotcie nie je prvny n-rok, mali by sme sa ou vbudcom roku as-po poksi. Mme nato as do28. februra.

Ing.Miloslav Jot poslanec apredseda finannej komisie MZ

http://obcan.racan.sk

Foto: udovt Havlovi

6 . 1 / 2013v b e r

raan.sk

Nau kauzu parkovisk u sleduje mnostvo ud, predovetkm obyvatelia jb, Rae, Krasan i veobecne Bratislavania. Pevne verm, e naalej pu, taj vetko podstat-n anonymovia, ktor tak bravrne ovldaj prvne kuky, teoretizuj a diskutuj done-konena, tliachaj dve na tri a doaduj sa toho, aby sa medilne zviditenili.

Dokali sme sa aj tokov nanae snaenie apritom sa len doadujeme vyvliec sa zmno-horonho bordelu, ktor spsobili radnci apolitici, o zanekvalitn prcu brali nemal peniaze. Dokonca s tu aj indcie, e tento stav zmerne udrovali pri ivote aniekoko rokov plnovali tento parkovac biznis. Myslm si, e kad obyvate sdliska m nrok i kva-litn ivot, ve si odkpil byt do skromn-ho vlastnctva am tie nrok parkova pred svojim bytom, m nrok nafunkn chodn-ky, vstupy domopedrn, m zo zkona pr-vo nakontajnerov stojisk (zkon 182/1993 Z.z.) atie m samozrejme prvo ma prstup ksvojmu domu anasdlisko (prstupov ko-munikcie). Nemal by sa vbec stara, komu o patr, automaticky by mal ma tento servis ve plat dane.

Nepopieram, e v poslednej dobe je v Bratislave a okol pravidlo, e k bytu je kdispozcii parkovanie zapeniaze. Pristpi-me natto formu a vtedy, ke bude vetko okolo parkovacch stt transparentn. Nie-kokokrt som iniciovala stretnutie so staros-tom Mgr.Pilinskm (dvakrt sme aj ocelom sdlisku diskutovali). Je ale vemi prapodiv-n, e a po liste, ktor iniciovala skrom-n firma Blackstorm Group, s.r.o. (BSG), ktor informovala M Raa, a to menovite Mgr. Pilinskho, e vyprala doba a firma Pohotovos s.r.o., ktor im peniaze na n-kup uvedench parkovacch stt poiala, sa doaduje svojich peaz. A potomto ataku sa a hystericky zaalo rokova, telefonova, zvolva mimoriadne zastupitestvo, a to vase, kedy vina obyvateov bola nado-volenkch. Preo asi? Tento nemern tlak bol predovetkm nans, o sa vtejto kauze angaujeme. Ve my obyvatelia sme si zvolili poslancov astarostu nato, aby hjil zujmy ns obanov anie rieil nezdar vpodnikan skromnej firmy BSG. Dfali sme v posun

vnaej kauze, dfali sme, e prve nm oby-vateom sa bude pomha, u len preto, lebo je to vo verejnom zujme naprva nedostat-ky zminulosti.

Poslanci za M Raa sprvne pochopi-li situciu a na mimoriadnom zastupitestve nepodporili snahu prekry alegalizova tento prapodivn obchod. My obyvatelia sme tie nijak zvl neocenili neustle manipulovanie scenami zajedno parkovacie sttie. Pvodn dohoda bola 2 990,- za jedno parkovacie miesto (102 stt, prstupov cesta a stojisko pod kontajnermi). Neskr sa uvaovalo, e by sa dobalka 300 000,- zmestilo 120 par-kovacch stt, ostali by len parkovisk, ktor boli prenajman v minulosti magistrtom, e bud naalej ponkan do skromnho vlastnctva. Taktie bola pripraven psomn zmluva, kde bola informcia, e jedno par-kovacie miesto sa sklad spozemku astavby, priom stavba bola ohodnoten na1 . Oom to hovor?? Aj toto ns obyvateov presvedilo o fakte, e uveden firma nem podchyten stavbu, ale len alen pozemok. Ak by si obyva-te napriamo zakpil parkovacie miesto, malo to by zasumu 3 600,-.

Predstavte si, e nasdlisku by sa teda vy-tvorili miesta naparkovanie zadarmo, zapo-platok M Raa, atie miesta skromn. o by sa stalo? Ni. Len by sme sa pozabjali, pre-toe logicky by kad chcel parkova tam, kde nemus ni plati.

Oakvame, e sa konene nazklade po-dania na prokuratru bude naa kauza pre-verova odborne, v pokoji a bez politickch manipulci. Snam sa tomu veri. Nemme dveru v magistrt hl. mesta, GIB ml, Mi-nisterstvo hospodrstva tvrd, e sa draili len pozemky, nikdy nie stavby, likvidtor ne-komunikuje na tmu, komu patr pozemok akomu stavba. Firma BSG pe hlpe a in-fantiln listy dobnk, dorealitnch kancel-ri, kde kade. to afakty prekrca. Ao M Raa?? Budem vemi rada, ke pochop, e je nutn spolupracova, pomha nm anapr-va chyby predchodcov. Nepolitikri, komu-nikova. Lebo odleta je zase pln ticho. Aas be...

Dagmar Gelingerovhttp://dagmar-gelingerova.racan.sk

Sdlisko ajby bolo vdy nezaujmav, zastr-en dozadia, mal komunita ud, ktor sa viac-menej poznaj. Samozrejme tu ij aj u-dia, o nasdlisku len prespia, pre nich je Bra-tislava fabrika naprcu. Ale je tu aj mnostvo ud, pre ktorch sa toto sdlisko stalo domo-vom, je to miesto, kde chc slune i.

Preto rozhodnutie, e si tu me ktokovek otvori minibar a heru, pod bytmi, neale-ko klky a pri detskom ihrisku, povaujem za netandardn. Vyvolva to mnostvo ot-zok kto takto povolenia vydva? Aksi radnek, ktor asi nikdy nebol na naom sdlisku, ke ho vbec nezaujma, o tm nsledne spsob... Alebo radnk, ktor len striktne pozer na dodriavanie prvnej strnky veci?

Nie vdy sa d vetko riei len cez prv-nu terminolgiu, chba va hlbie sa za-myslie nad dsledkami konania. Preto si myslm, e vemi tvrd list, priamo napri-mtora Ftnika, je na mieste. Nie je toti mon donekonena tolerova rozhodnutia, ktor s priamo proti obyvateom tejto as-ti Bratislavy. Myslm si, e petcia, ktorou vyjadrili obyvatelia jednoznane neshlas s otvorenm takejto prevdzky, je signl, ktor treba repektova.

Dagmar Gelingerovhttp://dagmar-gelingerova.racan.sk

Kauza ajby pokrauje...

Hera pri klke adetskom ihrisku...

. 1 / 2013 7 v b e r

raan.sk

RNDr. Anna Zemanov zastupuje od decembra 2009 v zastupi-testve Bratislavskho samosprvneho kraja (Z BSK) obyvateov Rae, Krasan, Vchodnho a Vajnor. Pracovala vo finannej komisii a komisii zemnho plnovania a ivotnho prostredia ZBSK, popritom zastupovala kraj vpiatich Radch strednch kl avDozornej rade Regionlnych ciest Bratislava a.s. Ohlasy voli-ov sa bude uchdza aj vnovembri 2013.

Tretia drha letiska je pre Rau a Vajnory vnou hrozbou

? Ak odpoet prce predklad obanom poslankya Anna Zemanov?Prv dva roky boli obdobm najm finan-

nej konsolidcie upy. BSK evidoval ierne dlhy vyie ako oficilne priznan. Neuhraden faktry, sdne spory, vetko vsume zatakmer 25 milinov EUR. Jednou z mojich priort, aj ako lenky finannej komisie, bolo zvi transparentnos hospodrenia kraja. Zabrni-li sme zneuitiu majetku kraja zneoprvnene podpsanch zmeniek tatutrov 1. upnej a.s. v hodnote 300 mil. SK. Rozpoet i zveren et sa stali itatenmi dokumentmi. upa znila dlhov zaaenie astabilizovala finan-n hospodrenie. Cel tyri roky som sledova-la proces prpravy a pripomienkovala nvrh novho zemnho plnu BSK. 20. septembra 2013 poslanci nov PN BSK schvlili.

? o nov PN BSK prina obyvateom Rae aVajnor, oom by mali vedie?Vnou hrozbou pre kvalitu ivota obyva-

teov Rae aVajnor bol zmer letiska vybudo-va tretiu paraleln drhu namieren na Rau aVajnory azrui vzletov drhu vsmere Ivan-ka. Kzmeru som iniciovala hromadn pripo-mienku obyvateov apodieala sa nazhroma-den viac ako 600 podpisov. Investcia vypadla zo zoznamu verejnoprospench stavieb a text zvznej asti PN sa podarilo upravi tak, aby verejnos asamosprva boli vbudcnosti rovno-cennmi astnkmi rokovan orozvoji letiska.

rad si osvojil mj nvrh, aby sa sbene k PN spracoval aj Generel dopravy BSK. Jeho zvery vznamne ovplyvnili tvorbu PN ako aj podrobnos zapracovania naprklad cyk-lotrs doplnov. Vminulom roku upa podp-sala zmluvu sministerstvom dopravy oprpra-ve avstavbe kriovatky Triblavina nadianici D1. Tto kriovatka odah tranzitn vozidl zokolia Pezinka aiernej Vody, ktor zahusu-j dopravu vRai aj vo Vajnoroch, ato najm prerozdelenm dopravy zreginu domesta.

? o ste rieili ako zstupkya BSK vRa-dch strednch kl?V roku 2010 hrozilo zatvorenie Strednej

odbornej koly elektrotechnickej, ktor sa na-

chdza oproti BEZ-ke anavtevuj ju tudenti zVajnor, Rae aokolitch obc. kola m dlho-ron tradciu, jej histria sa pe odroku 1929, kedy bola zaloen firmou Siemens Schuckert. Vaka mojej iniciatve apodpore zamestnva-teov venergetickom priemysle kola pokrau-je vo svojej innosti. Nadobrej ceste je znovu-otvorenie bazna na Strednej odbornej kole hotelovch sluieb a obchodu, Na pntoch 9, vminulosti obbenej plavrne. Finanne n-ron projekt je rozpracovan arekontrukcia je vzvou pre nadchdzajce obdobie.

? Ak alie vsledky Z BSK, na ktorch ste sa podieali, by ste rada vyzdvihli?Prca upnho poslanca sa tka aj agen-

dy celho kraja, nielen jeho volebnho ob-vodu. Kvznamnm spechom preto radm vybudovanie novho cyklomostu Schlos-shof Bratislava ponad rieku Morava, opra-vy mostov a pokodench ciest po ivelnej pohrome v roku 2010 v Ple, astej a Bud-mericiach. V tomto roku zaala komplexn rekontrukcia pokodenej cesty na Pezinsk Babu a dotcia 1 mil. EUR pre hlavn mesto umonila opravi aj niektor seky ciest 2. a3. triedy vRai aVajnoroch. Vaka cezhraninej spoluprci poslanci Z BSK odshlasili kroky kpodpore aktivt malch astrednch podni-kateov arozvoja cestovnho ruchu akongre-sovej turistiky vkraji.

Okrem uvedench innost moja prca spovala aj vbench, udskch zlepovkov, aby sa uom vkraji ilo lepie aahie. Nie-kedy sta mlo, naprklad vytvori ubytovacie kapacity pre uiteov, i poradensk pracovis-ko pre seniorov, zmodernizova internetov strnku radu a informcie pribli uom. Absolvovala som viac ako 30 plnovanch poslaneckch dn. Vae otzky aj teraz rada zodpoviem mailom i osobne na poslanec-kom dni 4. 11. od18:00 hod. vKS arnovick. Kontakt nama je zemanova.bsk@gmail.com, tel. 0905386130.

akujem zarozhovor.

Zhovral sa Miro ibranywww.racan.sk

Ostrej pohad naveci verejn za Rau a Vajnory!

Mnoh ma poznte ako aktvneho loveka, ktor neustle prina nov npady. Tento tvoriv nepokoj je mi vlastn. Usilujem sa, aby sa realizovali dobr npady, a ke je nieo zl, aby sa to jasne pomenovalo. U je to viac ako p rokov, o pracujem voblasti samosprvy aviac ako ptns, o psobm v neziskovom sektore. Mal som monos vidie veci aj zodbornej aradnej roviny, ale aj zo strany obianskej angaovanosti adobrovonctva.

Bratislavsk samosprvny kraj ivot pod KarpatmiSvoje sksenosti a poznatky prenam aj doprce pre samosprvu. Tak ako vnezis-kovom sektore, aj natejto rovni sa mno-h projekty uskutonia len vaka poctivej a drobnej, dobrovonckej innosti. Preto verm, e i v naom obvode Rae a Vaj-nor sa d vea zlepi drobnou, ale zato ostraitou a poctivou prcou poslanca. Vsledky mojej innosti udia poznaj aahko si ich mu overi. Drm sa toti zsady, e nesubujem vek veci, ale kon-krtne iny, ktor sa relne daj dosiahnu azlepi. Usilujem sa oto, aby sa zlepilo povedomie ud o ich vlastnch prvach, o ich monostiach, ale zrove aj o to, aby boli patrine hrd nato, kde vyrastali akde ij. Patriotizmus, aj ten loklny, je vemi dleit. Pomha toti aj samotnej samosprve. Ve naprklad u len keby sa kad, kto bva v naom obvode, aj sku-tone prihlsil k nm na trval pobyt, aj naa mestsk as by mala viac peaz. As to nemal sumy. Naprklad n kraj hospodri so sumou 122 262 956,- Eur, Raa so sumou cca 8 694 630,- Eur, Vajno-ry okolo 2 755 000 Eur. Nae obce, mest ikraj maj vea problmov, odneznalosti a nezujmu obanov a po komunlno--politickch pekulantov. Aj preto sa ve-nujem dobrovonctvu a vzdelvaniu. Je to mj spsob zpasu proti ahostajnosti anzoru, e udia ni nezmu. Komunl-na politika a riadenie obce (samosprva) s zloit procesy, ktor sa dokonca vyu-uj aj na niektorch vysokch kolch. Komplikovanos procesov je vak asto zneuvan ako zmienka na odbitie aj oprvnench poiadaviek ud. A tu nao-zaj pome len angaovanos a informo-vanos.

Juraj Laukohttp://obcan.racan.sk

8 . 1 / 2013v b e r

raan.sk

Stavebn horka vRaispen mest na zpade oslovuj reno-movanch architektov ako jeJan Gehl, aby nov developersk projekty boli pre ud, v udskej mierke, s kvalitnmi verejn-mi priestormi a rozumnou podlanosou. Developeri v Bratislave s mentlne stle pozadu minimlne dvadsa rokov. Projekty nie s navrhovan pre ud, ale pre pea-enku investora. VRai sa stakmito pro-jektmi roztrhlo vrece aktulne ide opro-jekty Raany Rosso, Doln Pekn, Ohany aMal Krasany. Vdohadnej dobe sa ete rt napr. projekt VinVin i projekt Ren-dez. Niektor projekty potrebuj pre reali-zciu zmenu zemnho plnu, take je ich ete mon zastavi avrazne korigova. Je preto dleit, aby sa udia ozvali achrnili si svoje prostredie pre ivot aj pre svoje deti. Aby Raa zostala Raou.

Jednm z dleitch nstrojov na re-gulciu vstavby s aj zemn plny zny. Viackrt u prebehla diskusia oich potrebe a na poslednom zastupitestve v septem-bri 2013 som poadoval ich zaradenie ako jednu z priort pre rozpoet 2014 (alou z mojich priort je projekt bezbarirovch chodnkov v Rai, ktor som predstavil v auguste). Jednalo by sa hlavne o znu starch Krasan (aby tam nebolo mon zastavova plochy medzi domami) astar-ho Rendezu (kde sa nachdza viacero v-znamnch pamiatok eleznc).

zemn pln zny poda zkona je najpodrobnejia zemnoplnovacia do-kumentcia. Doke zastavi najvie ne-zmysly avemi dobre regulova zemia, aby nemohli developeri apekulanti obchdza zemn pln. Beriem teda pozitvne, e nvrh na obstarvanie zemnch plnov zn si osvojilo naposlednom zastupitestve (vi. zpisnica) aj vedenie Rae, a teda sa konene sn pohn ady.

V alej fze je mon urobi zemn plny zn aj priamo vcentrlnej Rai (napr. voblasti Komisrky, Hutekle aTborky).

Je dleit projekty pripomienkova v zaiatonej fze, pretoe ak by sa u napozemkoch zahryzol dozeme buldozr, tak by u bolo neskoro. udia maj vdy dosta monos relne ovplyvni veci, ke je ete as. Ztoho dvodu sme aj my zaa-li akciu pre informovanie verejnosti. Nech Rau tvoria Raania anie developeri!

Michal Drotovn, poslanec MZ Raa http://michal-drotovan.racan.sk

12

3

Projekty a zmery developerov a investorov rast v M Raa ako huby po dadi. Mapa zachytva najvie z nich. Vinu zmerov schvaovali poslanci a starosto-via bez verejnej diskusie s obyvatemi. Developeri rodin-n domy so zhradami nahradzuj bytovkami, vinice menia na obytn zny, sdlisk zapaj neprimeranm potom obyvateov, vkov budovy tlaia aj na svahy Malch Karpt, kadm projektom zhoruj u dnes ne-nosn dopravn za, prioritou zemnho rozvoja je namiesto kvality ivota obyvateov zisk. Vsledok? Hroz-ba straty vinohradnckeho rzu obce a skokovho zve-nia potu obyvateov z terajch 20 na 30 tis. a viac! Histo-rick obec Raa s takmer 800-ronou histriou osdlenia, vinohradnckou tradciou a spojenm s prrodou takto ok a jeho zniujci vplyv na kvalitu ivota sasnch aj budcich obyvateov nepredcha... www.racan.sk

Vysvetlivky:1. Vekos kruhov vyjadruje predpokladan

prrastok obyvateov. Od neho sa odvjaj alie zaov parametre a nroky: po-ty miest v M a Z, socilne a zdravotncke sluby, statick a dynamick doprava.

2. daje pre Ohnavy s odhad za predpokla-du, e by bol projekt objemovo podobn ako Doln Pekn (rovnak investor Grunt) zemie je podstatne vie.

3. daje pre Hutekle: vzhadom na vekos zemia sa d predpoklada dvoj- a trojn-sobok dajov ako Raany Rosso.

4. daje pre Vin Vin: hodnoty s odhad na z-klade dajov z pvodne zverejnenej , ktor vykazovala meniu podlan plochu, ako schvlen variant.

Projekty azmery vstavby vM Raa

Pridajte sa k nm na Facebooku raan.sk www.facebook.com/racan.sk

a Priatelia Rae www.facebook.com/groups/priateliarace/

Sledujte na webe portl raan.sk www.racan.sk

. 1 / 2013 9 v b e r

raan.sk

4

5 67 8

11

13

9 10

N Projekt / zmer m2 Byty Obyvatelia ut/hod Lokalita1 Ohnavy 39 265 1639 3953 910 nad objektom DPB a Daovm radom2 Pod vinohradom 28 732 313 806 cca 200 medzi objektom DPB a Daovm radom3 Doln Pekn 47 500 380 890 246 nad Slovenskou Grafiou a Meoptou4 Bytov dom ernockho 688 40 120 30 oproti futbalovmu tadinu v Krasanoch5 Polyfunkn dom Hagarova 731 30 cca 80 15 za potou medzi domami Hagarova 17 a 196 Rinzle cca 1 500 88 cca 270 cca 75 na mieste vinohradov nad Experimentlkou7 Vin Vin 30 941 min 322 min 902 min 414 v priestore Vinrskych zvodov veda NKD8 Rustaveliho cca 15 000 460 cca 1 060 cca 300 pri Bille na Zhumeniciach9 Raany Rosso 69 743 853 2 556 560 za konenou elektriiek veda sdliska Komisrky

10 Hutekle min 70 000 min 853 min 2 556 min 560 za znou Raany Rosso smerom na Sv. Jur11 Obytn zna Raa Rendez 7 270 73 RD cca 210 cca 70 pri vlakovej stanici Bratislava - Vchod12 Zlat krdlo cca 2 000 120 cca 200 cca 100 zemie pri Sadmelijskej ulici13 RD Zahumenice/Fongy cca 5 000 cca 60 RD cca 150 cca 45 zemie na ulici Pieskov/Olov

SPOLU: cca 318 370 cca 5 231 cca 13 753 cca 3 525

SJ V

ZProjekty azmery vstavby vM Raa

12

10 . 1 / 2013v b e r

raan.sk

Pre sriu Iba mintku nad Raou som sa roz-hodla zdvodu ukza vetkm Nechodiacim do lesa, o o prichdzaj. Fotografie s ozaj z Rae. :) Prspevky priebene aktualizujem novmi obrzkami.

Na vod: akujem, vetkm za mil ko-mentre, hlavnePani Dobroslave Luknrovej zakrsne avstin verky kmojim prspev-kom.Tu je namieste citt spisovatea afilozo-faNovalisa:

Srdce bsnika rozumie prrode lepie ne hlava uenca.

Mal Karpaty s pre ma malebnm po-horm, s rozmanitou faunou aflrou.Aj pre vs? Preo vlese stretm stle viac zvierat, ako ud? Obas pskar, beec, cyklista...Ato M Raa m skoro 21000 obyvateov.

Ruku nasrdce, kok zVs poznaj men pahorkov, ktor mme zachrbtom? Priznm sa, e aj ja mm stm problm, ke ich vidm zdiaky nahorizonte ktor je vlastne ktor.

Nadosah, ozaj mintku, mme krsne z-kutia, stromy, skaly... Zdruhej strany pohoria jaskyne v Borinskom krase, je ich vye 50. Pramene so studnikami, jazierka, potiky, ktor v zime zamzaj do adovej krsy. Les pln zvierat urite ich stretnete, ke sa budete pohybova narovni zvuku umenia lesov.

Ale my...... platme si drah dovolenky vTatrch, aby

sme videli horsk krsu adchali ist vzduch, ale nao? Vak to ist mme doslova pod no-som (a natie bral klobk dolu Tatry :)

VMalch Karpatoch sa slobodne pohybu-jeme polese, zbierame huby, ernice, krtime si cestu cez kopec, mimo turistickch znaiek.

VTatrch je to inak, akoby vetko zasklom. Nememe ani nakrok zchodnka, zobra si domov dubk na kapustnicu, i trha uo-riedky by ns vylo pekne draho. Chpem, zrejme to tak mus by.

Mm k tomu aj zitok: mj syn hodil natrbskom Plese nejakej vychudnutej kaici umierajcej napodvivu ksok roku. Vz-pt nato vyskoil z krku muk v zelenom, mvajc blokami napokutu ashurnskym pokrikom: e toto si robte u vs na Dolnia-koch! Prenasledoval ns asi 20 mint, i neu-robme al neodpustiten priestupok.

No, a tomuto sa v Karpatoch vyhneme, vak nao by nm bola prroda, ak by nebola pre ns? Dostali sme ju dodaru samozrej-me, e ju treba nielen uva, ale aj chrni.

Vzime vidm vlese zavesen kmitk pre vtky, tuk, poloen jabka pre srnky. Vet-km, ktor to robia akujem zainpirciu, u to robm aj ja. Tto dlh zimu by mnoh zvie-rat bez naej pomoci nepreili...

...a takto sme MY naDolniakoch :)Gabriela Slivov

http://gabriela-slivova.racan.sk

Iba mintku nad Raou

Projekt bezbarirovch chodnkovNaposlednej komisii vauguste som pred-stavil projekt bezbarirovch chodnkov v Ra i. Kee mamiky s kokmi, star udia, vozkari adeti maj zhoren pohyb nezmyselnmi barirami na chodnkoch, rozhodol som sa dan miesta zmapova asom rd, e materil naiel podporu me-dzi poslancami teraz m rad pripravi cenov kalkulciu aharmonogram. Budem sa zasadzova o to, aby bola na renovciu chodnkov vrozpote narok 2014 vylene-n dostaton suma ani nebrnilo realiz-cii. Povaujem to zajednu zo svojich priort naposledn rok vtomto volebnom obdob. Podobne sa mi podarilo cez rozpoet ain-terpelcie v minulosti pomc k rekon-trukcii nevyhovujceho priestoru pre Z Tbilisk. Cel projekt je dostupn nawebe.

Michal Drotovn, poslanec MZ Raa http://michal-drotovan.racan.sk

Babkin voav ajAko diea som przdniny trvievala vRai, na hornom konci u mojej skvelej babky Rzky. Ete teraz si viem vybavi chu fan-tastickho bylinkovho aju, ktor mala vdy navaren vkastrlku.

Prprava aju zaala u vpredchdzaj-com roku, kedy sme spolu zbierali asuili kvet lipy, voav agtov kvet, malinov a jahodov listy, mtu, listy z iernych r-bezl aaj aromatick kvet iernej bazy.

A samotn recept? Ako by povedala babka, ak vezni z kadho troka daj tam lipu, mtu, hulr, baunek aj ostan, zamaj azalej svrci vodu. Adaj cukr acit-rn. Najlep aj nasvete!

Ete prezradm jeden tajn recept na krsu a svieu pokoku. Bolo zbavn sledova babku, ke robila uhorkov alt. Vdy si toti uhorkov upku odkladala nabok. Preo? Aby vyuila vntorn as na pleov masku. Na relaxovanie s mas-kou nemala as, take si len oboma dlaa-mi chala ple erstvo olpanou uhorkou. Zrejme to fungovalo, pretoe ani vo vyso-kom veku nemala vea vrsok. o poviete, zapokus to stoj, nie?

Jana Hrdlikovwww.racan.sk

. 1 / 2013 11 v b e r

raan.sk

Raianska izba (RI) so vzcnymi nrodopis-nmi a vinohradnckymi expontmi vznikla z iniciatvy MO MS vRai vr. 1975 ako pa-mtn izba obce. Zruen bola vr. 1979 spo-lu sMO MS. Poobnovenvr. 1998 exponty dodali Raania alenovia MO MS. Vr. 2001 sa RI zriaovacou listinou stala muzelnym zariadenm. V sasnosti sdli v Obecnom dome, patr do organizanej truktry M ajej prevdzku zaisujeMO MS.

Rozvoj expozci a dosah innosti RI u dlhie obmedzuj priestory a nepravidel-n dostupnos. Preto v roku 2012 vznikol projekt, ktor navrhol tieto prekky riei premiestnenm expontov do Koloniovej krie a zavedenm pravidelnch otvracch hodn. Projekt predpoklad postupn rozi-rovanie expozci azmenu RI naRaianske mzeum s galriou (RMG). Zklad gal-rie bud tvori obrazy Vojtecha Polakovia stvrujce star Rau, ivot vnej iokolit prrodu.

RMG sme umiestnili do Koloniovej krie pre jedinenos tohto priestoru. Kolo-niova kria je popri farskom kostole najstar-ou dochovanou stavbou vRai. Je majetkom

obce, nachdza sa v jej historickom centre s vbornou dostupnosou, ponka dostato-ne vek priestory a Pamiatkov rad SR ju eviduje ako kultrnu pamiatku. Nevyuva sa primerane historickmu vznamu, jej po-schodie je u tret rok przdne a verejnosti nesli ani ndvorie zakriou. Mzeum aga-lria zmysluplne vyplnia priestor s patinou najstarej histrie Rae aso zzemm pre roz-voj zbierok a kultrnych, propaganch, od-dychovch a informanch funkci, a vtlaia krii pea stnku kultry.

V priestoroch krie sa d vytvori aj de-pozitr, tudova, prrun kninica, pred-nkov amal koncertn miestnos. Sasn exponty bude mon doplni almi aroz-ri tak mzeum o expozcie regionlneho acelonrodnho vznamu (histria anrodo-pis nemeckch achorvtskych prisahovalcov ainch etnk vRaidorfe esi, idia, Ma-ari, dejiny kolstva, spolkov aochotnckeho divadelnctva, histria eleznice a Rendeza, hra a hraky raianskych det, vysahovalec-tvo doAmeriky, Raitorf za I. SR, zaSlo-venskho ttu apoII. svet. vojne, vznamn osobnosti, histria Krasan, ...).

RMG vnesie do centra Rae ivot. Dvor a dnes zanedban zhradka krie s vhod-nm miestom pre oddych aj oberstvenie, doobjektu sa d vleni aj prepotrebn infor-man centrum. Po rozren expozci m vyhliadky zska tatt regionlneho mzea aplnohodnotne sa zaradi dosiete mze SR. Raa sa tm vstarostlivosti okultrne dedi-

stvo pribli susednm mestekm Svt Jur a Pezinok. Mzeum profesionalizuje od-born innosti sdra-zom nadokumentciu, vzdelvanie, regionl-nu vchovu a zbera-tesk aktivity. Uvedo-mujeme si nstojivos projektu, kee mo-nos zska cenn expo-nty s kadm rokom kles a stopy minulosti sa nenvratne strcaj. Dkaz, e ete nie je neskoro vytvori vRai takto kultrnu intit-ciu, podala Mgr. Mo-

nika Luknrov zodboru kultry M Raa, ke naRaianskom vinobran 2013 vytvorila na pdiu Nemeckho kultrneho domu ex-pozciu pod nzvom Raianske staroitnos-ti, kde sa zaskveli mnoh vzcne pamiatkov predmety zRae.

Nklady na innos RMG navrhujeme spoiatku hradi zrozpotu M Raa. Vroz-

pote na rok 2013 poslanci MZ vylenili nainnos mzea 6tis.Eur, o je menej ne jedno promile vdavkov M, no zrove v-razne viac ne vpredolch rokoch. Poroz-ren expozci a zskan tattu regionlneho muzelneho zariadenia navrhujeme zmeni RMG naprspevkov organizciu spolufinan-covan zvlastnch prjmov, zverejnch zbie-rok, zo zdrojov M Bratislava Raa, BSK,MK SR agrantov EU.

Projekt stavia nacte kminulosti atrad-cim. Prvmu kroku k jeho realizcii chba u len dorieenie financovania rekontrukcie apridelenie priestorov Koloniovej krie.

udovt Havlovi, Dobroslava Luknrov,Vojtech Polakovi, Miro ibrany,

Ale ilbersk

Raianske mzeum sgalriou vKoloniovej krii

Koloniova kria (2012)

Interir bvalej Raianskej izby (1979)

Raianska izba 2001

Raianska izba 2012

Raianska izba 1998Foto: udovt Havlovi

12 . 1 / 2013v b e r

raan.sk

V tchto doch si na viacerch podujatiach a stretnutiach na Slovensku pripomenieme tretiu apotolsk cestu Svtho Otca, blaho-slavenho Jna Pavla II. donaej vlasti, ktor bola zrove aj jednou zjeho poslednch za-hraninch ciest. Poas nej Svt Otec Jn Pa-vol II vtedy u vne chor aako sa pohy-bujci - navtvil okrem Bratislavy tie dieczy, ktor nemohol navtvi pri predchdzajcich nvtevch. Vprhovoroch vyzval Slovkov, aby sa nikdy nehanbili zaevanjelium achr-nili si ho vo svojom srdci ako najcennej poklad, z ktorho mu erpa svetlo a silu dokadodennho ivota.

Pre ns vRai mala jeho cesta naSloven-sko osobitn vznam. Ve sa nm dostalo asnho privilgia. Svt Otec sa na ceste doTrnavy nakrtko zastavil vRai apoehnal ju, ako aj vetkch prtomnch. Tto mimo-riadnu vsadu sme vtom ase ani nedokzali oceni auvedomi si jej vznam.

Krtkou reflexiou by som sa rada vrtila odesa rokov sp apripomenula si, ako sa to vetko odohralo.

Koncom augusta 2003 priiel zavtedajm sprvcom rmskokatolckej farnosti Miloom Kohtkom starosta Pavol Bielik ainformoval ho omonosti vsun dooficilneho progra-mu nvtevy Svtho Otca krtku zastvku vRai. Dodnes neviem, ako sa to pnu Bieli-kovi podarilo, ale viem, e zatm bolo mimo-riadne silie avytrvalos. Som pnu Bielikovi zatto iniciatvu van.

Zastvka mala trva iba dve i tri min-ty a bolo potrebn za vemi krtky as zor-

ganizova vetky technick a organizan nleitosti, ktor vyadovala nielen prsna ochranka a protokol nvtevy Svtho Otca, ale aj program stretnutia pre tch, ktor si tto udalos nemohli necha ujs. Okami-te sa rozbehla vek akcia. Naa farnos sa v spoluprci s miestnym radom dokzala zmobilizova a na zasadnut farskej rady 7. septembra 2003 mohli prtomn skontatova, e takmer vetky striktn podmienky, ktor boli Rai uloen, sa podarilo splni. Raania bez vekch akost zorganizovali zo svojich radov dobrovonkov azostavili menoslov 200 muov - usporiadateov, ktor mali zabezpei bezpen aplynul prejazd kolny so Svtm Otcom cez miesto zastvky, ako aj poriadok v ochrannom psme. Bolo to pre vetkch asnou prleitosou anatto slubu im zo-stala na pamiatku mal identifikan karti-ka. Dohodlo sa, e autokolna sa poprejazde cez kriovatku itn Detvianska Pchov-sk odklon zcesty azjde naparkovisko pri dnenom Parku J. M. Hurbana, kde sa nakrt-ku chvu zastav apopoehnan prtomnch, Rae apripravench predmetov bude pokra-ova vo svojej alej ceste.

Usporiadatelia umiestnili v parku via-cer pdi pre inkujcich. Pri ceste stlo pdium sdarmi pre Svtho Otca, ako aj so spomienkovmi predmetmi natto vnimo-n udalos. Bola medzi nimi napr. raianska

frankovka, ale aj socha Sv. Urbana - patrna vinohradnkov apre veriacich ruence, ktor sa rozdvali nadruh de poudalosti. Zpdia tie pn kapln Peter Jelnek spolu sKatkou Benkoviovou moderovali stretnutie pripra-ven pre vetkch, ktor prili Svtho Otca privta. A bolo ich veru nerekom. U dve hodiny pred plnovanm prchodom prili namiesto mal kolci zCirkevnej koly Jna de La Salle sbielymi altmi balnikmi vru-kch. T chceli by hne pri ceste, aby mali o najlep vhad nakolnu so Svtm Otcom. Postupne sa zaplnilo cel priestranstvo parku azasprievodu mldenckej skupiny Acharai, zboru Chorus Salvatoris amiestneho dycho-vho sboru si prtomn spevom krtili a-kanie. Piesne sa striedali salm kultrnym, ako aj duchovnm programom, v ktorom nechbali modlitby zaSvtho Otca, akovn modlitby, modlitby zapomoc aochranu, ako aj litnie amodlitby svtho ruenca.

Priestranstvo sa pred plnovanm prcho-dom naplnilo doprasknutia ausporiadatelia mali dos prce, aby zachovali poriadok ads-tojn priebeh. udia zaplnili nielen priestor parku, ale aj okraj cesty, i podaktor si zabez-peili vhad aj na mroch blzkeho cintor-na. Netrpezlivos a oakvanie sa stupovali sbliacim sa asom prchodu kolny. T vak mekala apn kapln u poniekok raz vy-zval prtomnch, aby si optovne nacviili zvolanie: Raa vta svtho Otca!!!

Apotom sa zrazu objavil vrtunk avodia-ce policajn auto, ktor naznaili, e oakva-n chva sa u bli. Zhromadenie zaumelo. Zaznelo dohodnut zvolanie: Svt Otec u prichdza knm!!!

Plan poplach! Trvalo ete aliu chvu, km sa tak stalo. Odrazu vak boli aut tu!

Prepukol jasot avetky ruky sa zdvihli dov-ky. Kad chcel vidie papamobil so Svtm Otcom. Ten, v sprievode ochranky, zahol k pdiu, kde pn starosta Bielik spolu s p-nom farrom Kohtkom oslovili Svtho Otca dohodnutou formulkou, driac vruke pripra-ven dary:

Svt Otec, Raa nikdy nezabudne naVau nvtevu!

. 1 / 2013 13 v b e r

raan.sk

Mutti, wo ist ten trkov obrus?Afte kona posteli.

Takto a podobne znela hovorov re na dolnom konci Raitorfa v zmieanch rodinch nemecko-chorvtskych alebo slo-vensko-nemeckch manelstiev, ktor vzni-kali od konca 16. storoia. Tto veta bola asto pouvan ako dkaz, ake to Nemci tun ili, ktor ani poriadne nemecky neve-deli. iadny dolnokonan by nikdy nepri-pustil, e by mal ako prav Slovk nieo spo-lon sNemcami.

Toto tvrdil ipnJUDr.udovt k, jeden z prvch vysokokolsky vzdelanch dolno-konanov, ktorho si vemi vim. Jeho nzor, e nadolnom konci naej dediny ili len sam Slovci, sktorm som sa dlho stotooval ija, bohuia, oduritej doby nemem akcepto-va. Moju vieru, e nadolnom konci boli len reit Slovci, nahlodali tieto skutonosti: Raz mi jeden vysokokolsk uite fran-

cztiny povedal: Janko, to vae priezvis-ko nie je slovensk, lebo v slovenine ni neznamen, mono je franczske.

V jli roku 1968 mi pri predstavova-n sa v Moravskom krajanskom klube v texaskom Houstone, bez obalu vmietla dotvre jedna pani: Ty nejse n, ty se Nemour.

KontatovanieevanjelickhofarraPolev-kovicsa vjeho knihe zroku 1885 Geschite der evangelische Kirchengemeinde A. B. zu Rcse, e pred prchodom Chorvtov doRaitorfa boli Nemci vobci vabsolt-nej prevahe.

Dlho ma tieto veci trpili, ale na nejak genealogick bdanie nikdy nebol as. Roky ubehli ako voda aa ako dchodcovia sme sa vroku 1994, spolu smojm priateom ame-novcom Ing. Milanom Luknrom do toho pustili.

Vykonali sme vpisy zmatrk narodench, sobench a zomrelch Luknrovcov, vede-nch rmsko-katolckym farskm radom v Raitorfe v rokoch 1733 - 1895 a neskr, bohuia, a pojeho smrti, aj zmatrk vede-nch a doroku 1945.

Nae bdanie som spracoval vdvoch pr-cach: Rod Luknrovcov v Rai a v Ivanke pri

Dunaji v17. - 20. storo a 6.lniaroduLuknrvRaiavIvankepri

Dunaji.Prv prca predstavuje databzu nho

rodu, ktor obsahuje zoznamy skoro 1000 Luknrovcov a ich maneliek, schmy rodo-stromov iestich lni atabukov popis rodn a doroku 2006.

Druh prca podrobnejie popisuje 6. lniu nho rodu, ktorej som lenom.

Vsledkom nho ptrania je skutonos, e nae pvodn priezvisko je Luckner, kto-r maarsk radnci, tak ako aj in nemec-k priezvisk, pozmenili poda maarskch gramatickch pravidiel, bu zneznalosti ne-meckho jazyka alebo vsnahe, aby sme vetci jedno boli.

Ke som bol presveden, e nai pred-kovia, ktor bvali od nepamti na dolnom konci, boli Nemci, povedal som o tom mj-mu strcovi Jozefovi Cchovi. Jeho doslovn reakcia bola:

Mysl si, e len vy ste byli Nemci? N dzedinek povdali, e aj my sme byli.

U to nebol len jeden nemeck rod, ale dva. Vonou vahou pribudli nespochybnitene aj alie nemeck katolcke rody na dolnom konci, ako napr. Beutelhauser (Peitelhauser, Pajdlhauser), Kandl, Hauskrecht. Jestvovali aj dalie, o ktorch si povieme neskr. Jestvuje vea otzok, o sa pred stroiami stalo, preo sa na dolnom konci hovorilo zpadosloven-skm nrem apodobne, naktor som hadal odpove.

Za tie mnoh roky som pretudoval mnostvo dostupnej slovenskej i nemeckej literatry. Vaka internetu oboznmil som sa s genealogickou prcou o rode Luckner vyhotovenou vUSA aoveril som si vcelone-meckom telefnnom zozname objektvnos

priezvisk menovcov raianskych Nemcov, ktor boli uveden v Urbarilnych tabukch Raitorfa zroku 1768.

Konkrtnych dostupnch radnch do-kumentov o obyvateoch Raitorfa je mlo. Existovali vraj portlne spisy zo zaiatku 16. storoia atie daov zoznamy zrokov 1712 a1715.

Vtom prvom zozname som vak naiel len jednho Luknra, lebo majitemi pozemkov boli ete stle len zemani. Najkonkrtnejiu vpove o obyvateoch dvaj Urbarilne tabuky z roku 1768, kde s uveden vetci daov platcovia. Tto s rozdelen do troch skupn, ato: coloni-venepoddansedliaci, inquilni-eliari,ktormajdomova inquilni-eliari,ktornemajdomov.

V zujme ahieho posdenia situcie vobci, poksil som sa oich tatistick vyhod-notenie. Vkadej skupine s zvl hodnote-n platcovia poda nrodnosti, a to: Slovci, Chorvti, Nemci-katolci, Nemci-evanjelici aMaari aalej samozrejme poda priezviska. Celkov poet platcov njdete vtabuke dolu.

Ke pripustme urit nepresnos, d sa odhadn pomer Slovkov aNemcov vRai-torfe vprvej polovici 16. storoia pred prcho-dom Chorvtov asi na1 : 2,2. Ku rozdeleniu Nemcov poda vierovyznania som vyuil moje poznatky z matriky a daje o cirkevnkoch vknihe evanjelickho farra Polevkovicsa.

Pre objektvne posdenie historickho v-voja vRaitorfe anajeho dolnom konci v16. 18. storo, je potrebn oboznmi sa suri-tmi skutonosami, ktor ho vrozhodujcej miere ovplyvnili. Vybral som ich zdostupnej literatry apoksim sa ich vskrtenej forme popsa.

Jn Luknr(cel lnok njdete na http://jan-luknar.racan.sk)

Svt Otec, prosme opoehnanie. Raa nikdy nezabudne navau nvtevu!

Staruk ppe sa usmial, naklonil apre-hovoril poslovensky. Vtom okamihu avtom virvare som obsah pozdravu nepoula apre-to som si ho, ia, nezachovala. Potom Svt Otec vystrel svoju trasav ruku aurobil znak kra. Zamval zhromadeniu a papamobil sa u pohol alej. Vetci sme mvali, kria-li,modlili sa amnoh aj plakali! Mvali sme ete dlho poodchode kolny. Vymieali sme si dojmy apocity. Nechcelo sa nm rozli sa stmto vzcnym lovekom. Preto sa stretnu-tie len pomaly rozchdzalo a viacer sa pre-sunuli dokostola nacintorne, kde sa slila akovn svt oma akde sme mohli sledova

v priamom prenose al program Svtho Otca vTrnave.

Okamih! Koko vznamnch okamihov zaijeme vo

svojom ivote! Koko znich si vak uchovme vo svojej pamti? Ja na tento okamih urite nezabudnem!

Krtku zastvku Svtho Otca Jna Pav-la II. nm namieste stretnutia vraianskom parku pripomna pamtnk, pri ktorom si vstredu 11. septembra 2013 porannej svtej omi pripomenieme tto udalos krtkym modlitbovm stretnutm.

Mria Hatalovwww.racan.sk

foto s. 12: Gabriel Martinick

N dzedinek povdali, e aj my sme byli NemciSga rodu Luknrovcov (1. as)

Poet SpoluSlovci Chorvti Nemci kat. Nemci ev. MaariSedliaci 11 8 26 30 1 76eliari sdomovom 37 38 31 46 3 155eliari bez domova 19 7 3 12 3 44Spolu 67 53 60 88 7 275% 24,36 19,3 21,8 32 2,54 100

14 . 1 / 2013v b e r

raan.sk

V ten slvny de 25. jna 1741 zaznie-val odskorho rna vysoko donebies hlahol vetkch preporskch zvonov. Lahodn jar-n vetrk ho vynal do modravch vok jasnho neba, ale aj na juhovchod smerom k Raidorfu, Svtmu Juru, Vajnorom. Ve-kolep zves sa rila celou krajinou Sv-totefansk korunu vkladaj najvenejie ruky Raks aUhorska nahlavu mladej, krs-nej eny Mrie Terzie, dcry cisra Ka-rola VI a manelky miestodritea Uhorska Frantika Lotrinskho. Iba nedvno povila princezn po troch dcrkach svojho prvho syna, habsburskho nslednka trnu, atak sa jej ance uchdza sa o vladrske postavenie vkrajine zdvojnsobili.

udov mdros vrav, e odvnemu astie praje atak sa aj stalo. Mria Terzia bola so vetkou pompou aslvou korunovan avzpt sa ujala svojich krovskch povin-nost. Dala doPreporka presahova krov-sk archv, rzne dvorsk kancelrie aj pod-statn as svojho dvora.

NaHrade sou bval aj jej manel Fran-tiek Lotrinsk, aj mal dcrka Mria Anna. Veru, mesto vtom ase naplno prevalo svoje krovsk obdobie. Vraj nebolo kostola, vkto-rom by sa krovsk pr nezastnil aspo na jednej slvnostnej omi, nebolo v meste ajeho okol achtickho sdla, o by ho obaja nenavtvili. Aj nasamotnom Hrade sa konali vekolep hostiny apoetn bly.

Pravda, nov panovnka mala pln ruky prce. Musela zvlda neahk rokovania so zstupcami stavov poas trvania krajinskho snemu aj vybavova cel agendu svojej roz-siahlej re.

Zato jej manel, ktorho u neaili po-vinnosti miestodritea, lebo 22. jna 1741 bol zvolen nasneme nov palatn, si uval pobyt v Preporku so vetkmi radovnka-mi. Vraj chodieval v sprievode svojho brata ainch achticov asto nalov dookolia mes-ta, podnikal krtke vlety naokolit panstv. Ale najvzcnejie mu boli prechdzky s jeho

krsnou manelkou. Len o si nala chvu vona, rada sa prechdzala po hradnch z-hradch aj po okolitch leskoch. Stail jej mal doprovod dvornch dm a miestnych achticov, ke krala poboku svojho mua, alebo sa hrdo niesli navybranch vrankoch.

Najpohodlnejia cesta viedla pomedzi vi-nohrady alebo okrajom lesa kpastierskym ko-libm apotom alej smerom naSvt Jur. Ete pred Jurom mal vRaidorfe jednu zo svojich kri grf Plffy. Nebola vemi honosn, ale zato vno zjeho pivnc chutilo prenramne. Knemu erstv chlebk achutn klobsky, peen hska alebo ete chutnejie peen baanty ajarabiky kto by si nepomkol natakch dobrotch?

Grf rd rozprval ovne aj otom, ako sa dorba tento lahodn mok, preo je in zde-vnskych ako zraidorfskych svahov Malch Karpt. Ke v auguste dozrelo vo vinohra-doch najskorie hrozno, dal prinies kad de jeden kok toho najvoavejieho priamo nakrovsk stl.

Jednho da zastali vRaidorfe pred plf-fyovskou kriou dva ahuk letn koe azopr vyobliekanch jazdcov nakooch. Nandvor katiea ich vtal veliknsky dubov stl, pri-kryt bielym obrusom, anaom misky sdo-zretm zlatoltm hroznom, dbniky svodou avnkom, pecnky bieleho chleba, kole.

Lene hostia nesadaj k stolu. Len sa po vzore Jej Velienstva ovlaia dkom vna, odtipn z ponkanch dobrt, poroz-hliadaj ponevekom, ale vkusne upravenom ndvor. akaj, kedy sa ich najjasnejia pani usad doponkanho kresla, aby zasadli aj oni klkavmu olovrantu.

Lene Mria Terzia nemieni sedie aod-dychova. Pre in prijala pozvanie svojho mi-lho dvorana. Poboku snm vykro khlav-nej brne. ahukm pvabnm gestom dva ostatnm najavo, aby ju nasledovali.

Ochvu u vidno cel krovsk sprievod na cestike ku grfskemu vinohradu. Mria Terzia kra rezkm krokom, ivo debatuje so svojimi dvoranmi aj sraidorfskm far-rom Jnom Rexom.

Au s pri prvch krkoch vinia. ak strapce zrelho hrozna akaj nazrun ruky oberaov. Vincr imon podva grfovi ko-srek. Jeden pohyb a krsny strapec spova nagrfovej ruke.

Oksia, prosm pekne, Vae Velienstvo, toto je cinifdl. Zajtra ho zaneme obrat. Jem-n prsty panovnky odtipn zrel bobuku a vkladaj si ju do st. Po nej druh, tretiu. Potom Jej Velienstvo siahne po kosrku azrune odree al zrel strapec.

Bravo! Bravo! volaj prekvapen dvorania atlieskaj svojej panej. Pravda, nectia sa poho-dlne medzi riadkami vinia ale o robi, ke m mlad panovnka tak nezvyajn mresy?

Lene ona si rozpaky dvoranov vbec nevma. Vdychuje voav vidiecky vzduch, obdivuje bohat rodu. Poberie sa ulikou smerom nahor a nava grfovmu vkladu ohrozne, vne ajeho kvalitch.

Ostatn spolonos napodobuje svoju paniu oberaj, chutnaj, chvlia zrel hroz-no. Obzeraj okolit kraj apni u plnuj skor poovaku. Dvorn dmy voavmi

atkami stieraj z prstov sladk hroznov avu anajradej by sa m skr vrtili napev-n dlabu dvora. Ich hodvbom a satnom potiahnut rieviky veru nepatria naskalis-t pdu vinohradu, poprerastan kurakou aprom. Vevno je omnoho chutnejie pria-mo vo vysokch tenkch pohroch, ako tu, vo svojej prrodnej podobe.

Aj Mrii Terzii prechdzka sta. Prike privies koe aoskorousad doprvho znich. Cestiku zoboch strn lemuj narchlo pozbie-han Raidorfania, hlavne deti aeny. Nevedia sa vynadva nakrovn ajej sprievod.Kukaj, jak s pjekn!Ajak muad ... au maj tyri dzeck!At kone, ee kraj pristrojen jak maj n pn grf. Vivat, Jej Velienstvo, vivat... volaj dedinania nadene acelkom sa im zd, ako by sa doich dediny prevalila aspo as tej vekej slvy, o sa zaiatkom leta odohrala vPre porku.

Zaprilo sa zakomi aj jazdcami. Mizn vpodveernom ere. Ale Raidorf ete stle pripomna vel . Obraka zamestva aete peknch pr dn bude zamestva cel vino-hradncke rodiny aj najatch tovarichrov i hoferov, ale nad vetkou tou udskou in-nosou sa vznaj ako vnne muky rei.

Rei otom, ako Mria Terzia, najmilosti-vejia pani krovn Raks aj uhorskch zem navtvila Raidorf ajeho vinohrady.

Dobroslava Luknrov(poves zknihy Dobroslava Luknrov,

Zuzana Kuglerov: Vinohradncke povesti)

Ako Mria Terzia navtvila Raidorf ajeho vinohrady...

Gatanov pastorleCupoc gatany,ke vietor zafka,kotaj sa prezmestskho chodnkaKotaj sa predo mkukej trvyLstie ich prikryje,postieku im spravAtak a do jariuia vsuchom lst -Vholch vetvchstarch stromovvietor pska, svitPrde zima, snieik padneDobre spinka vtrveVstarch stromochvietor hudie -Gatanov pastorleDobroslava Luknrovhttp://dobroslava-luknarova.racan.sk

. 1 / 2013 15 v b e r

raan.sk

623 Vznik ttneho tvaru (nadkmeovho zvzu) Slovanov zmenoho ako Samova ra.658 Znik Samovej re.833 Moravsk kniea Mojmr I. dobyl Nit-rianske knieatstvo. Vznik ttneho tvaru znmeho ako Vek Morava.894 Zomrel Svtopluk (Zwentibald).905 Znik Vekomoravskej re.972 Maarsk kniea Gejza (972 - 997) prijal kresanstvo azaal ako prv presadzova roz-voj ponohospodrstva aremesiel ako zklad hospodrstva ttu. Maari sa usadili napra-vom brehu Dunaja.997 tefan, syn knieaa Wajka, sa stal krom.1000 Krst sv. tefana vPassau.1002 Sv. tefan sa oenil s bavorskou prin-ceznou Gizelou, dcrou kra a cisra Hein-richa II. Princezn dostala ako svadobn dar bratislavsk zem. Gizela pozvala doUhorska rytierov, duchovnch, remeselnkov apono-hospodrov. Ilo o prv hromadn nemeck osdovanie.1018 Zpadn Slovensko prelo pod uhorsk sprvu. A do r. 1300 sa vak o toto zemie viedli neustle spory avojny.1150 Uhorsk kr Gejza II. pozval nemec-kch host nielen doBratislavy, ale aj doPezin-ka, Modry, Trnavy anastredn Slovensko.1226 Najstar znmy psomn doklad oRai pochdza z roku 1226. Je to darovacia listi-na doncia kra Ondreja naosady Chur-re a Symberg, ktor daruje zemanom Jnovi aPetrovi synom Beadika, Mikulovi ate-fanovi, synom Reche. Ako je vidie, nzvy osd Churre a Symberg, ktor sa nachdzali pravdepodobne nadnenom zem Rae, nie s slovansk.1237 V psomnch prameoch o osdlen zemia Rae z roku 1237 sa spomna osada Okol. Leala v oblasti dnenej elezninej stanice. Pomenovanie sved o pvodnom slovanskom osdlen. Okol alebo okolica bolo staroslovansk pomenovanie ohrady nadoby-tok. 1241 Uskutonil sa tatrsky vpd do Uhor-ska. Osady vokol Bratislavy boli vyrabovan aobyvatelia, ktor sa nestaili skry v lesoch, boli vyvraden. Bratislava mala u opevne-nie. Medzi vyplienenmi sa spomnaj osady Blumenau aSellendorf, o dokazuje, e tu u boli Nemci.1243 Odchod Tatrov dovlasti, kde sa konala voba chna.1245 Po vpde Tatrov ostala krajina plne spustoen avyudnen. Znien krajinu pri-chdzalo osdova predovetkm slovansk obyvatestvo zo severnch oblast. Kr vak pozval dokrajiny aj cudzincov. Boli to hlav-ne nemeck kolonisti zo susednch rakskych krajn aBavorska.Napozvanie grfov zJura aPezinka uskuto-nila sa II. nemeck kolonizcia. Prili sem ivi-nohradnci. Zaalo sa budovanie regulrnych vinc aobce Raa. 1274 Vzpise pochdzajcom zroku 1274 sa spomnaj synovia zemanov Beadika aRau (Racha) ako zemania zOkola vBratislavskej stolici.1287 Osada Okol bola rozdelen nadve po-lovice medzi potomkov tchto zemanov. as

pvodnej osady sa dostala potomkom Bea-dika aoddelen as, leiaca priamo napt Malch Karpt, potomkom Rau. Poda rodo-vho mena zemanov Racha dostala pomeno-vanie najstaria as osada, ktor nazvali tie Raia. Rchlo sa rozrstla aj vaka osd-leniu novm obyvatestvom, prevane nemec-km, a svojm vplyvom prerstla pvodn osady, ktor sa tu nachdzali.1296 Prv listina, vktorej sa spomna pesto-vanie vinia navrchu Schimperg.1306 Bola postaven kostoln hranolov vea s dltovou strechou, typickou pre bavorsk krajiny.Ostarom pvode kostola sved ito, e vea sa vpsomnch zznamoch uvdza u vroku 1306. Je stavebnou zvltnosou. M gotick pvod astoj nad sankturiom iba nadvoch bonch mroch hrubch a 1,5 m. Jej p-dorys m tvar obdnika srozmermi 9 x 7 m. Kee pvod vee sa poda psomnch dajov datuje doobdobia siahajceho vye 80 rokov pred vznik kostola, mono sa ipoda staveb-nch charakteristk domnieva, e vea slila aj inm elom, napr. obrannm apod. Ojej gotickom pvode svedia veov okn. Bez krov dosahuje vku 33 m.1309 Prv listina, vktorej sa spomna vino-hradnctvo vnaej obci: Arcibiskup ostrihom-sk menom Jn, uisuje zemanov andorovcov a inch Raianov, e odznova vysadench vinohradov behom desa rokov nebude iada demu (desiatok).1322 Obec Raa sa pvodne oznaovala ako Villa de Rcse.1328 Albeta, manelka Rugera Reucha, meana Trnavskho polowic winice swej vchotare Raidorfskm majicej daruje dcere swej Katorjene, askrze nu Mnikam Sv. Klare Preporskm zaDuu swu.1335 Kostol vznikol postupnou prestavbou. Najskr ako kaplnka nacintorne. Vzznamoch zroku 1335 sa spomna sacerdos (kaz).1342 V psomnch zznamoch z roku 1342 sa spomna plebanus (farr) afarsk budova apoda toho je takmer o50 rokov staria ako kostol. Aj tento daj dokazuje, e kostol tu mu-sel st u dvnejie, ike psomn doklady ne-mme. Poda inej verzie mohlo s aj ozemian-ske sdlo, ktor neskr zaalo sli ako fara.1351 Novm zkonom bol potvrden u predtm platn stav, e sa sedliaci nesmeli sa-hova, boli priptan kpde.1358 Najstaria zachovan zmienka oricht-rovi menom Martin.1390 Prv psomn zmienka okostole vRai. Je pravdepodobn, e kostol bol postaven u skr.V stredoveku bola Raa pomerne vekou osadou. U dvnejie mala vlastnho richt-ra akostol, ktor bol postaven nacintorne. Kostol vosade i obci bol u vprvej polovi-ci 14. storoia, aj ke prv psomn zmienka oom pochdza zroku 1390.1399 Zroku 1399 pochdza listina, kde Kral Sygmund dawa slobodu Mihalowy synowy Dominika a Janowy synowy Benedika Uzur vOsade Raii Szibenicu wystawit. 1400 V zpisoch z 15. storoia sa spomna rozsiahla kria, ktor zaber cel severn as

terajieho nmestia Andreja Hlinku. Jej maji-telia sa asto menili, dostvali ju spolu spo-zemkami odkra zazsluhy avern sluby. Sasou krie bola kaplnka nachdzajca sa na mieste terajieho Obecnho domu. Kria bola veakrt prestavovan ajej posledn po-doba pochdza z2. polovice 18. storoia.1414 Stretvame sa snemeckm nzvom obce Rechendorf , potom Retisdorf sive Reche, Recersdorf, Ratschdorf, zoho napokon vznik-lo pomenovanie RAIDORF.1428 Bratislavsk predmestia a Trnava boli znien husitskmi vojskami.1432 al pokus husitskch vojsk oobsade-nie Bratislavy. Dobitie Trnavy.1450 V polovici 15. storoia patrila Raa kdevnskemu panstvu, ktorho majiteom bol vtom ase palatn Mikul Garay. 1465 Neskr sa navlastnctve majetkov vRai podieali grfi zo Svtho Jura aPezinka, ako je uveden vlistine zroku 1465, vktorej kr Maty vydal tatutorsk mandt na strnku grfa Sigmunda od Sv. Jura a Pezinka oha-dom krie vRaii, Churle avUzure. 1467 Kr Matej Korvn zaloil univerzitu vBratislave.1473 Vlistine zroku 1473 kr Maty udelil milos Pavlovi Reche, ktor bol obalovan ako zbojnk, atento list bol publikovan pred bratislavskou kapitulou. Tto listina je posled-nou psomnou pamiatkou z15. storoia tka-jcou sa Rae.1500 Obec mala vlastn pea u v 16. sto-ro.1508 Kostol bol poda zznamov zasvten kcte Vetkch svtch. 1514 Tripartitum, schvlen snemom, zrov-noprvnilo niiu achtu svyou, ktor spo-lu svym duchovenstvom tvorila vpolitic-kom slova zmysle uhorsk nrod s rovnmi vsadami, slobodami a prvami, bez nrod-nostnho rozdielu. Poddan nebol prslun-kom slobodnho nroda, hoci znal najviac bremien. Pda patrila achte.1517 Luther vystpil so svojm uenm.1520 V tomto roku mal u Luther prvch prvrencov v Uhorsku. Od tej doby mnoh achtici i duchovn prestpili na luternsku vieru antili ktomu ipoddanch. Zabrali ka-tolcke kostoly.1526 V bitke pri Mohi bolo uhorsk voj-sko porazen. Tmto sa otvorila Turkom cesta dovntra Uhorska, o bolo prinou vysaho-vania chorvtskeho asrbskho obyvatestva.1527 as obce dostala sa domajetku Btho-ryovcov, ktorm patrilo idevnske panstvo. Raa mala dvoch zemepnov rod Bthoryov-cov zDevna pravdepodobne nahornom konci aFarkaovcov nadolnom konci obce.1544 Kr Ferdinand vydal povolenie napre-daj statkov v Raii potomkom Ignca Far-kaa de Besse.zemie dnenho Maarska bolo pod turec-kou nadvldou.

RAA chronolgia historickch udalost (1. as)

Spracovali udovt Havlovi aJn Luknrpodrobnosti vi udovt Havlovi: RAA

Zdejn apamiatok obce http://www.martinus.sk/?uItem=120868

16 . 1 / 2013v b e r

raan.sk

raan.sk vber obasnk obianskeho portlu www.racan.sk. EV 4761/13, ISSN 1339-2069. ZDARMA. 1. ronk, oktber 2013. Vydavate: OZ raan.sk, 83106 Bratislava, Albnska 5A. IO 42183863. Redakcia: Boris Krolk, Jana Hrdlikov, Miro ibrany, 44649432, e-mail: racan.sk@gmail.com, www.racan.sk. Zaobsah lnkov zodpovedaj autori. Zdroje financovania: vlastn prostriedky OZ raan.sk, 2% dane FO aPO, dobrovon dary obyvateov

(Tatrabanka, . . 2923885926/1100).

J, Jzef Luknar, narodil som sa 1870. roku, 6. dec. Wiice nm prestali roit vno, aPr-ce vic bolo z visdzam Wic ne dotl. Aktomu n Sin Jzef, ktorho sme nechali tudovat, ten ns tie niektor Groe kotoval. Widzel som, e rodi zas nebude a vidanki

kam dl vatie. Horko tako vzdichal som si, ked sem si spomenl natie velk interese, kte-r ma tak velmi trpili.

I. ZBohem Sset, aj ti, SsedoDoAmeriky sem iel vponel rno 18ho

augusta 1913. roku asi o9tej hoini. Bola to Trpk chvla pre ma, ked sem viel diet-ky moje okolo stola jako po frituku sedice ait otom netuice, o bude zotcom alebo kam sa bere. Len sin Jozef zaal plakat ama objal a reknc; Tata mj, tata mj, kam vi idete, a ns tu z malukma nechte. Poob-mal sem malho, asi 2 roky starho Alojska, amal Borinku, asi vptem roku! ALajko nebol ai doma, lebo prettm odeel doFegi-mea k vagrini Zusky uhersky sa uit. Wil-mo sin na mia zadiveno hledzel, kam ten Otc len id, ked nm ruku podvaj!

Otcovi Cvekrovi Kohtovi sem podal ruku ece v nedzelu, aj Fekete Jakubovi a Krampl Jozefovi. A v pondzel sem ee podal ruku Ssedovi Wencl Johanovi a jeho eni. A ten namia zadiveno pozrc arkel mi; ale nao-zaj? apretca ide pre? Asem ho oslovil, abi mi poal 25 zl., vak ked moja Manelka Pre-d Jame, potom ti to navrci, aon hned aj mi dal, o sem dal. A tak z Bohem Sset, aj ti, Ssedo, asem sa pohel odDomu. Ajak

sme ili, ebela vager orl nm naBaronky-nej rendi, t sem ruku mu podal aslzavm okom dojat ltosc sme sa rozlili! A J zManelku sme cestovali pei doPreporka. Aked sme doli zamost, sedli sme naEletriku asme ili kvagrovi Udvarnakimu. Atam sme si zaobjedovali aottt sem iel kpit kWintro-vi jednu koelu, azelen irk. Anapitlskej sem si kpil za1 kor. krakau nacestu, abich miel pokrm. Aked bolo 12hodin, sme sa po-brali G raitorfskmu Mtu. Atam pri cigr Fabriki, pri tej tcie Eletrickej, sme ostali stt. Asem mojej Manelky pr slv povdal narozle, asem ju objal apolbil asem jej ruku podval. A ona me ledv ruku poda-la, cel zamraen amrzutn; au sem zaal aj krat asa odnej odluovat, aona sa ob-rcila ku seni adala sa doplau. Potom sem postl asem ju poeoval; aona me pravila, e nic ju tak nemrz, len t interese. Aj sem jej hovoril, vak nato idem doAmeriky, abich tm interesom spravil konec, au je as tu, u mosim st.

Jozef sa pobral hore ancovou ulicou, popri cintorne, kde odpovala jeho matka, popod Kalvriou, kam ako 13-ron chlapec chodieval Abraniovi a neskr Albrechtom do vinohradu robieva, popri patrnovej fabrike, kde pred 17 rokmi maroval ako honvd, a cez novovesk pole preiel rch-lym krokom nastanicu doDevnskej Novej Vsi. Tak-tak stihol naskoi na vlak a bez lstka cestoval doViedne. Tam sa oproti e-lezninej stanice ubytoval uagenta adozve-del sa, e vlakom vycestuj a nadruh de, vutorok. Jozefa bol mrzut, e tu mus cel de len tak postva, kedoma nechal mal hrable nedoroben, o sa tak nhlil. Vlakom zViedne doLe Havre Jozef precestoval vye 1.900 km.

Zpisky Jozefa Luknra (1870 1945) Udalosti asksenosti nacesty Americkej!

http://jozef-luknar.racan.sk/2012/03/ cesta-do-ameriky-1913.html

Udalosti asksenosti nacesty Americkej! (1/4)Skrtkim ivotopisom, o som vidzel asksil, Ked sem iel doAmeriky.

Malokarpatsk vinice poroku 1890 viac ne 20 rokov niila fyloxra. Vinohradnci si naobnovu vinc brali very azadlovali sa. Nasplcanie dlhov aobivu rodn nestaili ani seznne zrobky naitnom ostrove, uvinohradnkov vPreporku ausedliakov vRaksku. Dloby trpili aj raidorfskho vinohradnka Jozefa Luknra, a sa vroku 1913 ako 43-ron rozhodol ods zalepm zrobkom doAmeriky. Svoje zitky zcesty aprvch mesiacov ivota vMilwaukee zapsal zaiatkom roka 1914 dokolskho zoita, netuiac, e zo svojich slov stavia pomnk cieavedomej hevnatosti aoddanosti Bohu, rodnmu kraju arodine.