P P Nublic olicy ewsŠtvrťročník Ústavu verejnej politiky FSEV UK, ročník 5, číslo 1/2010, ISSN 1337-7868

V čísle

� Hospodárska kríza a súťažná politika 2;

� Z knižnice verejnej politiky: Samuel Huntington: Political Order in Changing Societies 5;

� Informácie o publikiáciách a konferenciách 7;

� Pracovisko verejnej politiky: Slovenská evaluačná spoločnosť 10;

� Rozhovor: Doc. Ing. D. Zemanovičová, CSc.: : Krízu prekonáme dobrým podnikateľským prostredím 11;

ÚvodníkMilí naši čitatelia,náš štvrťročník Public Policy News sa postupne stáva súčasťou nášho akademického života. Pôvodné ambície prinášať aktuálne informácie o dianí v odbore verejná politika a verejná správa, ale aj kriticky hodnotiť aktivity rôznych tvorcov politiky, výsledkov a  dopadov politických rozhodnutí na verejnosť sa postupne na-pĺňajú. Pritom nemožno povedať, že sa nám všetko darí tak, ako sme si predstavovali. Napríklad nedarí sa nám širšie zapojenie štu-dentov do prípravy časopisu. Náš štvrťročník však stále chce vytvá-rať priestor na informácie a diskusiu o rôznych témach súčasnosti. Uverejňujeme informácie o aktivitách ústavu, predstavujeme no-vých absolventov prostredníctvom ich diplomových prác, vedecké výstupy pracovníkov ústavu, ale aj iných vedecko-pedagogických pracovísk u nás i v zahraničí. V súvislosti so zmenou organizačnej štruktúry FSEV UK vzniklo 1. januára 2010 na ÚVP Oddelenie ekonómie a názov nášho ústa-vu sa zmenil na Ústav verejnej politiky a ekonómie ,ÚVPE (Insti-tute of Public Policy and Economics, IPPE). Ako riaditeľka ÚVPE chcem privítať všetkých našich nových kolegov učiteľov, menovite Doc. Ing. Vladimíra Mlynaroviča, CSc., Doc. Ing. Milana Hor-niačka, CSc., Doc. Michala Hatráka, CSc., Ing. Veroniku Miť-kovú, PhD., Ing. Zdenku Milánovú, PhD., ako aj študentov ba-kalárskeho štúdia v programe aplikovaná ekonómia medzi nami. Verím, že sa stanú aktívnymi prispievateľmi nášho časopisu. Táto organizačná zmena nielen rozmnožila rady učiteľov a študentov na ústave, ale rozšírila aj študijné programy o bakalársky stupeň, a tým nám poskytla aj nové témy do diskurzu o príprave odbor-níkov na ÚVPE. Osobne ma veľmi teší, že náš Ústav v súčasnosti zabezpečuje vysokoškolské štúdium vo všetkých troch stupňoch vzdelávania, bakalárskom, magisterskom a doktorandskom. Do novej etapy nášho rozvoja vám všetkým prajem veľa nových nápadov, tvorivých síl a priateľskej spolupráce.

Prof. PhDr. Ľudmila Malíková, PhD.Riaditeľka ÚVPE

2

Pu

blic

Po

lic

y N

ews

* 1/

2010

Štú

dia

: Kr

íza

a sú

ťažn

á po

liti

ka

Otázky súvisiace s ekonomickou krízou sa diskutujú v rôznych súvislostiach. Príspevok je orientovaný na väzbu ekonomickej krízy a protikrízových opatrení na súťažnú politiku. Práve v čase krízy môže dochádzať k výrazné-mu skresleniu súťažných podmienok v dôsled-ku zásahov štátu a rovnako sťažené podmien-ky môžu zvádzať k protisúťažnému správaniu aj podnikateľov. Na druhej strane z histórie môžeme vidieť, že v čase krízy sa môžu prejaviť snahy o oslabenie súťažnej politiky.Svetová ekonomická a finančná kríza pred-stavuje výnimočnú situáciu, preto snahy vlád reagovať na ňu sú legitímne. Ale často sa ponúkajú politicky racionálne, ale ekonomic-ky a dlhodobo sporné riešenia v zmysle teórie verejnej voľby. Kríza môže viesť k snahe potlá-čať súťažnú politiku, pretože menej viditeľné a nie bezprostredné straty z obmedzenia súťaže môžu viesť k preferovaniu „politicky a volič-sky“ viditeľnejších riešení, ako sú napr. podpo-ra firiem, zavádzanie regulácií.

� Dnešné riešenia by nemali byť budúce problémy

Takmer všetky krajiny OECD prijali protikrí-zové opatrenia s rôznou kombináciou dvoch cieľov – krátkodobého oživenia dopytu a dlho-dobého posilnenia ponuky. V čase krízy vlá-dy prijímajú opatrenia najmä s krátkodobým efektom, riešiace stabilitu, ktoré však môžu mať významné dlhodobé dopady na súťaž. Zá-roveň je ale potrebné, aby prijímané opatrenia zohľadňovali aj stredno a dlhodobé efekty, aby dnešné riešenia neboli budúcim problémom, aby sa na druhej strane mohli nastoľovať pod-mienky pre udržateľný dlhodobý rast. Teda mali byť premyslené aj tzv. „exit stratégie“ po ukončení krízy. Ani v tejto situácii by nema-li byť spochybňované princípy hospodárskej súťaže, ktoré dlhodobo generujú prospech

pre spotrebiteľov. Ak sa dnes prijímajú opat-renia, mali by byť čo najmenej obmedzujúce a poškodzujúce súťaž, aby sa nezablokoval rele-vantný faktor, ktorý uľahčí zotavenie po kríze.Konkurencia spôsobuje dobré fungovanie tr-hov v prospech spotrebiteľov. Jej pozitívne efekty sú všeobecne uznávané, o čom svedčí okrem iného viac ako 100 krajín sveta, ktoré majú zavedenú ochranu hospodárskej súťaže a sú dokumentované početnými empirickými štúdiami. Z nich vyplýva, že tlak konkurencie maximalizuje prospech spotrebiteľa a celkový spoločenský prospech, zabezpečuje efektívnu alokáciu zdrojov, stimuluje znižovanie nákla-dov, potláča plytvanie vo výrobe, podnecuje účinnejšie výrobné spôsoby, vytláča menej efektívne subjekty z trhu a stimuluje inovácie, vytváranie nových produktov. Z novších štúdií možno uviesť napr. zistenia Jorgensen, D.W, Nomura, K. (2007)1, ktorí na štatistických údajoch zo 42 priemyselných odvetví v USA a Japonsku v rokoch 1960-2004 ukázali, že otvorené konkurenčné trhy zvyšujú produk-tivitu. Baldwin, J.R, Gu, W. (2006)2 na vzorke 28 tisíc priemyselných podnikov v Kanade do-speli k záveru, že konkurencia prispieva 70% k rastu produktivity.Rovnako platí, že obmedzenia hospodárskej súťaže spôsobujú škody ekonomike a spotre-biteľom, napr. posledné štúdie OECD hovoria o tom, že kartelové dohody môžu viesť k vý-raznému zvýšeniu cien až o 60-70 %, kým predchádzajúce odhady hovorili o nižšej miere zvýšenia cien.3

1 “The Industry Origins of the US-Japan Produ-ctivity Gap“.2 Competition, Firm Turnover and Productivity Growth, Economic Analysis Research Paper Series č.42, Statistic Kanada.3 Cartels: Sanctions against individuals, OECD, 2005.

Hospodárska kríza a súťažná politikadoc. Ing. Daniela Zemanovičová, CSc.

3

Pu

blic P

olic

y New

s * 1/2010Štú

dia: K

ríza a sú

ťažná po

litika

Poučenie z histórie hovorí, že ak štáty v čase krízy obmedzili súťaž a platnosť súťažných pravidiel, predĺžili tým ekonomické problémy a oživenie ekonomík a následne sa museli vrá-tiť k aplikácii striktných súťažných pravidiel. Počas hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch v USA bola obmedzená úloha súťažného práva a boli prijaté opatrenia „New deal“, ktoré mali čeliť kríze. Jednou časťou bol aj zákon NIRA (National Industrial Recovery Act) prijatý v roku 1933, ktorý de facto znefunkčil súťažné pravidlá. Pri jeho prijímaní sa argumentovalo, že konkurencia spôsobila recesiu, pretože tla-čí na znižovanie cien a miezd, a teda znižuje zamestnanosť a dopyt. Tento zákon umožnil špecifickým odvetviam, aby si stanovili vlastné pravidlá a určili čo budú považovať za škodlivú konkurenciu. Následne firmy spolupracovali a dokonca si mohli určovať aj ceny s argumen-táciou, že o vyššie zisky sa podelia s pracov-níkmi a premietnu to do vyšších miezd. Preto tie odvetvia, ktoré akceptovali vyjednávanie s odbormi boli vyňaté zo súťažných pravidi-el. V roku 1935 síce Najvyšší súd rozhodol, že NIRA bol protiústavný zákon, ale škody sa prejavovali ešte niekoľko rokov po jeho zruše-ní. Štúdie, ktoré toto obdobie analyzovali zisti-li, že obmedzenie súťažných pravidiel predĺžilo recesiu o niekoľko rokov, napr. Cole a Ohani-an uvádzajú 7 rokov.4

Rovnako analýzy kríz z iných krajín, napr. severských krajín alebo Japonska dokladujú, že oslabenie konkurencie a súťažnej politiky predĺžilo recesiu v týchto krajinách.5

4 Napr. podľa Cole &Ohanian (2004): „FDRs Policies Prolonged Depression by 7 years, UCLA economist calculate“ o 7 rokov, in Competition Po-licy and Financial Crises, Lessons Learned and the Way Forward. Report from the Nordic competition authorities, No. 1/2009.5 J.Fingleton: Competition policy in troubled ti-mes, OFT, 2008. Competition policy and Financial Crises, re-port from the Nordic competition authorities, No.1/2009.

V čase krízy je z pohľadu súťažných podmi-enok problematická pomoc štátu firmám a  dôležité vytváranie atraktívneho podnika-teľského prostredia.

� Pomoc štátu firmám

S angažovanosťou štátu bez ohľadu na to, v  akej forme sa pomoc poskytuje sú spojené viaceré riziká.Pomoc zo strany štátu je potenciálne vždy ri-ziková, pretože štát má málo skúseností so se-lektovaním efektívnych a neefektívnych firiem a navyše tu existuje riziko zmeny správania sa firiem od tzv. profit seeking k rent seeking, teda motiváciou firiem bude skôr lobovať za také zmeny regulácie a prostredia, ktoré im prerozdelia väčší prospech a nie presadzova-nie sa na trhu cez kvalitnejšie výstupy. V tejto súvislosti je však potrebné povedať, že nielen pomoc národných vlád firmám, ale aj mnohé európske fondy podporujú skôr byrokratickú úspešnosť pri získaní projektov ako zdravé pre-sadenie sa na trhu.S podporou firiem súvisí aj tzv. morálny ha-zard. Firmy budú aj v budúcnosti očakávať, že ich problémy (spôsobené aj riskantnými stra-tégiami, neefektívnosťou) bude štát sanovať z verejných zdrojov. Pri odsúhlasovaní pomo-ci jednotlivým firmám je potrebné rozlišovať dôvod zlej situácie – či je to spôsobené zlým alebo riskantným strategickým plánom, nee-fektívnosťou, neprispôsobením sa situácii na trhu, alebo došlo k infikovaniu zdravých sub-jektov v dôsledku krízy. Pomoc v prvom prí-pade môže byť neefektívna, pretože iba predĺži a predraží potrebnú reštrukturalizáciu firiem bez garancie zlepšenia situácie.Firmy sa môžu stať odkázané na opakovanú pomoc zo strany štátu, stanú sa neschopné pružne sa prispôsobovať novým podmienkam na trhu, čo ich strednodobo poškodí a škody z neskorej reakcie môžu dramaticky narásť. Vytvára sa závislosť firiem na štáte. Ak štát po-skytne firmám prostriedky iba na zachovanie

4

Pu

blic

Po

lic

y N

ews

* 1/

2010

Štú

dia

: Kr

íza

a sú

ťažn

á po

liti

ka

existujúceho stavu riskuje, že firmy sa takto stanú zraniteľnejšie v budúcnosti, pretože ne-budú vedieť fungovať bez štátu a jeho pomoci. Je treba sa orientovať prioritne na vytváranie reálnych pracovných miest a nie na riešenie zamestnanosti a pracovných miest, ktoré exis-tujú iba pokiaľ existujú peniaze daňových po-platníkov.Je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že počas krízy sa verejné zdroje generujú ťažšie, preto ak sa budú používať iba na fixovanie existujúceho stavu, potom v „konkurencii iných protikrízo-vých balíčkov“, ktoré boli nastavené racionál-nejšie, daná krajina môže strácať svoju pozíciu v budúcnosti.Selektívna pomoc firmám skresľuje súťažné podmienky. Aj vzhľadom na obmedzený roz-sah verejných zdrojov, ktoré sú k dispozícii je potrebné, aby pomoc zohľadňovala isté princí-py. Pomoc štátu mala byť časovo obmedzená, cielená a transparentná, slovami komisárky N. Kroes timely, targeted, transparent.6 Po-skytovanie pomoci je potrebné podmieňovať reštrukturalizáciou a životaschopnými stra-tegickými plánmi, ktoré preukážu, že pomoc situáciu preukázateľne a dlhodobo zlepší (rie-šenie problému, prípadne existujú pozitívne externality). Pomoc je potrebné časovo limi-tovať, pravidelne prehodnocovať. Selektívna pomoc pre jednotlivé firmy by mala byť nasta-vená tak, aby minimálne skresľovala hospodár-sku súťaž. Kým pomoc jednotlivým firmám má limitovaný efekt, cez hospodársku súťaž sa chránia spotrebitelia plošne a najúčinnejšie.

� Podnikateľské prostredie

Podmienky pre podnikanie budú po kríze iné, preto exit stratégie by mali byť orientované nie na konzervovanie existujúceho stavu, ale na zmeny, na udržateľné modely fungovania firi-em. Ekonomické prostredie sa po kríze zme-ní, firmy sa budú musieť prispôsobiť novým

6 Komisárka pre hospodársku súťaž N. Kroes, OECD, február 2009.

podmienkam, predpokladá sa zintenzívnenie nielen konkurencie v oblasti nákladov, ale aj inovácií a silnejší vplyv konkurentov z nových teritórií. Priestor pre vlády je najmä v oblasti tvor-by podnikateľského prostredia, s priamym vplyvom na prosperitu občanov. Pre preko-nanie krízy je podstatné, aby sa vlády snažili zatraktívniť svoje podnikateľské prostredie odbúravaním a obmedzovaním rôznych admi-nistratívnych prekážok pre podnikanie, rieše-ním vymáhateľnosti práva, korupcie s cieľom prilákania investorov na urýchlenie oživenia ekonomiky. Spoločnosť a trhy potrebujú jas-né, transparentné podmienky, nevyhnutné na obnovenie dôvery. Pre prekonanie krízy je veľmi dôležité aj vytváranie podnikateľského prostredia bez zbytočných administratívnych a regulačných bariér, ktoré bude atraktívne pre investície. Napr. štúdie OECD preukázali, že nižšie regulačné bariéry pre hospodársku súťaž môžu znamenať zvýšenie HDP na obyvateľa v krajinách OECD o 2-3 %. Krajiny, ktorým sa podarí ponúknuť atraktívnejšie prostredie majú šancu na rýchlejšie prekonanie krízy.Hospodárska súťaž je podľa početných štúdií zdrojom efektívnosti a generuje prospech pre spotrebiteľa. V čase výraznej recesie oslabenie súťažnej politiky môže predĺžiť nástup oživenia a zvýšiť náklady naň. História ukazuje, že aj v čase krízy je potrebné používať také nástroje na jej riešenie, ktoré sa nestanú v budúcnos-ti problémom. Hospodárska súťaž je jedným z kľúčových faktorov oživenia a naštartovania budúceho rastu, je to nástroj na to, aby trhy začali normálne fungovať, preto aj v čase krízy je potrebné hľadať riešenia minimálne poškod-zujúce hospodársku súťaž.

doc. Ing. Daniela Zemanovičová, CSc.Podpredsedníčka Protimonopolného úradu SR

Rozhovor s doc. Ing. D. Zemanovičovou, CSc. si môžete prečítať na strane 11.

5

Pu

blic P

olic

y New

s * 1/2010Z

kn

ižnic

e ver

ejnej po

litiky

Huntington: Political Order in Changing SocietiesTomáš Jacko

Samuel P. Huntington, jeden z najdôležitej-ších politických mysliteľov 20. storočia a autor známeho The Clash of Civilizations and the Remaking of the World Order, sa už pred vyše 40 rokmi uviedol do pozornosti dielom Poli-tical Order in Changing Societies (Politický poriadok v meniacich sa spoločnostiach). Táto klasika politickej literatúry priniesla jednu z  posledných veľkých teórií politickej zmeny a politického vývoja.Aj napriek svojmu veku, je táto 500-stranová kniha stále veľkým prínosom modernej poli-tickej analýzy. Francis Fukuyama, ktorý na-písal úvod do jej posledného vydania, s obdi-vom hovorí o tom, ako Huntingtonovo dielo v dobe vzniku ovplyvnilo spôsob, akým nielen akademický ale aj politický svet vnímal vývoj v jednotlivých a predovšetkým rozvíjajúcich sa krajinách. Toto uznanie si Huntington určite zaslúži, keďže jeho kniha priniesla rigoróz-ny výskum o politických inštitúciách v novo vznikajúcich krajinách a národoch celého sve-ta. Inými slovami, Politický poriadok prináša detailný výskum v oblasti vzťahov medzi vývo-jom a stabilitou. Tieto vzťahy, závislosti a pod-mienky vysvetľuje Huntington v 7 kapitolách.Dielo je tiež kritikou teórie modernizácie. Huntington tvrdí, že modernosť prináša stabi-litu, modernizácia však nestabilitu. Kľúčovým argumentom a tézou knihy je tvrdenie, že nási-lie a nestabilita, ktoré boli typické pre obdobie po druhej svetovej vojne, boli predovšetkým výsledkom rapídnej sociálnej zmeny a rapíd-nej mobilizácie nových skupín do politiky, a to všetko za prispenia pomalého vývoja politic-kých inštitúcií. Huntington cez popis vzťahu politického a ekonomického vývoja ďalej tvr-dí, že tieto dva ukazovatele vývoja v rozvojovej alebo rozvíjajúcej sa krajine nemusia byť na sebe nevyhnutne závislé, a teda že jeden sa za-obíde aj bez toho druhého.

Huntington v prvej kapitole (Politický pori-adok a politický úpadok) okrem iného popi-suje pôsobenie a kritériá politických inštitúcií, potrebné na politický vývoj v krajine. Autor sa tiež venuje politickej participácii, ktorá je podľa neho jedným z hlavných ukazovateľov spoločenského vývoja. Podľa Huntingtonovej stratégie vývoja, ktorú nazýva „autoritatívnym prechodom“, poskytuje tzv. modernizačná diktatúra politický a právny poriadok, a tiež potrebné podmienky pre úspešný ekonomický a sociálny vývoj. Až keď sú tieto základy vy-tvorené, môžu byť postupne pridávané ostatné prvky modernosti ako demokracia a práve ob-čianska participácia. Huntington preto hneď v úvode knihy vyslovuje v tej dobe šokujúce tvrdenie o tom, že Spojené štáty americké, Veľká Británia a Sovietsky zväz sú (boli) rov-nako politicky vyvinuté aj napriek tomu, že prvé dve sú liberálne demokracie a posledná komunistickou diktatúrou. Toto tvrdenie ilu-struje jednu z jeho hlavných téz, a to že krajina môže mať vysokú úroveň politickej inštituci-onalizácie bez toho, aby bola demokratickou. Politický poriadok a demokracia teda nie sú nevyhnutne na sebe závislé, ale môžu fungovať aj samostatne. Už názov druhej kapitoly (Politická moder-nizácia: Amerika vs. Európa) naznačuje, že politická modernizácia nie je a nebola univer-zálna. Dokonca aj kultúrne a politicky značne podobné regióny sveta ako Severná Amerika a Európa, prešli modernizáciou rôzne. Hun-tington spomína predovšetkým tri prvky mo-dernizácie, ktorých postupnosť a význam sa dramaticky líšili: racionalizácia právomocí, diferenciácia štruktúr, a expanzia politickej participácie. Zvýšenie politickej participácie sa napríklad objavilo skôr a oveľa intenzívnejšie v Amerike ako v Európe. Naopak, ostatné prv-ky modernizácie sa vyskytli podľa autora oveľa skôr a kompletnejšie v Európe.

6

Pu

blic

Po

lic

y N

ews

* 1/

2010

V tretej kapitole (Politická zmena v tradičných politických zriadeniach) hovorí Huntington o politickom systéme, ktorý nato aby sa úspeš-ne vyrovnal modernizácii, musí byť schopný inovácie politík, a teda presadzovať sociálne a ekonomické reformy. Reforma preto podľa autora znamená zmenu tradičných hodnôt a  správania, rozšírenie komunikácie a vzdela-nia, rozširovanie oddanosti z rodiny, obce a kla-nu, ku národu a štátu. Reforma tiež znamená sekularizáciu verejného života, racionalizáciu štruktúr úradnej moci, presadzovanie funkčne odlišných organizácií, nahradenie kritérií na základe spoločenského postavenia kritériami výkonnosti, a tiež spravodlivejšiu distribúciu materiálnych a symbolických zdrojov. Druhou

požiadavkou pre politický systému je jeho schopnosť úspešne asimilovať už spomínané sociálne skupiny, kto-ré sa vytvorili modernizáciou a ktoré si vďaka nej uvedomujú svoje nové sociálne postavenie.V štvrtej kapitole (Pretoriánstvo a  politický úpadok) Huntington popisuje vojenský vplyv v politike. Tvrdí, že je málo prvkov politickej modernizácie, ktoré sú tak výrazné alebo časté ako práve vojenská in-tervencia vo veciach verejných. Na nespočetných príkladoch vojenských prevratov a režimov autor dokazuje, že vojenské zásahy sú neoddeliteľnou súčasťou politickej modernizácie, a to bez ohľadu na kontinent alebo krajinu. Huntington sa ďalej zaobe-rá príčinami vojenských intervencií v politike modernizujúcich sa krajín, a tiež následkami týchto intervencií pre modernizáciu a politický vývoj. Piata kapitola (Revolúcia a politic-ký poriadok) hovorí o revolúcii ako o príznačnom znaku modernizácie. Revolúcia sa podľa Huntingtona nemôže vyskytnúť v ktorejkoľvek

spoločnosti a kedykoľvek počas jej histórie. Revolúcia preto nie je univerzálnym ale skôr historicky limitovaným fenoménom. Podľa autora sa revolúcie nevyskytujú ani vo veľmi tradičných, ani vo vysoko moderných spoloč-nostiach. Najpravdepodobnejším výskytom sú spoločnosti, ktoré prekonali už určitý sociál-ny a ekonomický vývoj, a v ktorých procesy politickej modernizácie a vývoja zaostávali za procesmi sociálnych a ekonomických zmien.V úvode šiestej kapitoly (Reforma a politická zmena) sa Huntington opäť vracia k revolúci-ám a porovnáva ich s reformami. Podľa neho je ešte ťažšie uskutočniť úspešnú reformu ako úspešnú revolúciu. Na to aby reformátor dosiahol politickú zmenu, musí byť ešte pre-fíkanejší a jeho plány sofistikovanejšie ako

Z k

niž

nic

e v

erej

nej

po

liti

ky

7

Pu

blic P

olic

y New

s * 1/2010Z

kn

ižnic

e ver

ejnej po

litiky/In

foser

vis

plány revolucionára. Autor následne popisuje stratégiu a taktiku úspešnej reformy, polemi-zuje o reforme ako náhrade alebo katalyzátore revolúcie, a vysvetľuje politiku pozemkových reforiem a ich vplyv na modernizáciu. V poslednej kapitole (Strany a politická stabili-ta) sa Huntington venuje politickým komuni-tám, ktoré sú predpokladom pre modernizáciu a politickú stabilitu. Principiálnymi inštitúci-ami pre organizáciu a zvyšovanie politickej participácie sú práve politické strany a straníc-ky systém. Autor tiež konštatuje, že v spoloč-nosti, v ktorej sa vyvinú dobre organizované politické strany a má relatívne nízku politickú participáciu (napr. India); spôsobí zvyšovanie politickej participácie nižšiu destabilizáciu ako v spoločnosti, kde sú strany organizované až neskôr v procese modernizácie.

Huntington je podobne ako v jeho novšom diele charakteristický svojou argumentáciou, ktorá je plná príkladov zo svetovej histórie a  histórie medzinárodných vzťahov. Čitateľ nadobúda presvedčenie, že autor dokáže každé jedno tvrdenie podložiť oficiálnou štúdiou ale-bo konkrétnymi príkladmi. Tie autorovi po-máhajú pri popisovaní všeobecných trendov, ale aj pri získavaní si čitateľa jeho revolučnými myšlienkami. Huntington však nezabúda upo-zorniť a vysvetliť aj početné výnimky. Dielo Politický poriadok v meniacich sa spoločnos-tiach sa preto dá odporučiť všetkým tým, ktorí majú radi prepracované argumenty, zaujímajú sa o históriu medzinárodných vzťahov, svetovú históriu 20. storočia a o politiku vývoja.

Tomáš JackoAutor je programový koordinátor TIS

� Článok v Journal of Public Policy

Doc. Kataríne Staroňovej, PhD. vyšiel v pr-vom tohtoročnom čísle karentovaného časopi-su Journal of Public Policy (vydáva Cambridge University Press, vol. 30, No. 1, 2010) článok s názvom „Regulatory Impact Assessment: Formal Institutionalization and Practice.“ Pri-nášame jeho abstrakt.In the last decade regulatory reforms have focused increasingly on efforts to improve re-gulatory quality. As part of that development policymakers have been encouraged to consi-der fiscal, socio-economic and administrative effects of proposed legislation when making policy choices. The Central and East Euro-pean EU member states have adopted regula-tory impact analysis (RIA) mechanisms but so far there has been little analysis of their im-plementation. This article first compares the manner in which RIAs have been institutiona-

lised in the Czech Republic, Estonia, Hunga-ry, Slovakia and Slovenia. Second, it explores how differences in institutionalisation have af-fected RIA performance. The paper concludesthat there are marked differences in the RIA quality across Central and Eastern Europe, no-tably as a consequence of national differences in institutional and administrative contexts and capacities.

� Spravodaj rómskej verejnej politiky

Spravodaj rómskej verejnej politiky je spoloč-ným počinom Inštitútu rómskej verejnej poli-tiky a Nadácie Milana Šimečku, ktorým chcú tieto mimovládne organizácie upozorňovať na aktuálne, ale aj dlhodobé fenomény v rómskej problematike. V minulom roku Spravodaj za-znamenal istú odmlku, no v tomto roku ho tvorcovia plánujú publikovať častejšie. Blížia

Informácie o publikiáciách a konferenciách

8

Pu

blic

Po

lic

y N

ews

* 1/

2010

Info

rm

ácie

o k

on

fer

enc

iác

hsa totiž parlamentné voľby a už teraz je jasné, že dynamický vývoj situácie v oblasti rómskej problematiky z minulého roka bude pokra-čovať aj v najbližších mesiacoch. Spravodaj rómskej verejnej politiky nájdete na stránkach Nadácie Milana Šimečku (http://www.nadaci-amilanasimecku.sk/) alebo na stránke venova-nej rómskej verejnej politike (www.rvp.sk).

Na základe informácií od Daniela Stana z Nadácie Milana Šimečku

� 18th NISPAcee Annual Conference 2010: „Public Administration in Times of Crisis“, 12-14 May 2010, Warsaw, Poland

The annual conferences of NISPAcee focus upon a significant theme, which facilitates a better understanding of important issues re-garding the administrative development and policymaking capacity in Central and Eastern Europe and Central Asia. The conferences in-clude experts, scholars and practitioners who work in the field of public administration in Central and Eastern Europe (including all countries covered by the NISPAcee member-ship, the Russian Federation, Caucasus and Central Asia), as well as from many other regi-ons and countries of the world.The Conference programme includes opening and closing plenary sessions, general sessions, working sessions on the main conference the-me, specialised panels and forums and mee-tings of NISPAcee Working Groups, which will run in parallel.More information: http://www.nispa.org/_portal/conference.php?sid=588&cid=18Registration deadline: March 31, 2010Conference programhttp://www.nispa.org/conference2010/pro-gramContact:

NISPAcee, Polianky 5 840 02 Bratislava 42, Slovak Republic, Tel: +421-2-6428 5558, Tel/Fax: +421-2-6428 5557

� The 9th European Evaluation Society I n t e r n a t i o n a l Conference, Prague, 6-8 October 2010

Conference main theme: „Evaluation and politics (speaking truth to power): creating knowledge for justice, development and ac-countability“The 2010 EES conference in the beautiful city of Prague is an invitation to evaluators and stakeholders to consider how evaluation addresses core values of human rights and ci-tizen participation while contributing useful knowledge to public policy and its implemen-tation. In a world of widening socio-economic ine-qualities in which individuals and cultures are increasingly confronted by financial, social, environmental and spiritual upheavals, does evaluation have a meaningful role to play in the exercise of power? This conference title is designed to stimulate forward and expansive thinking about the way in which evaluation is embedded in democratic process. This per-spective places evaluation within the dynamic of policy making, policy interrogation and le-gitimation where it mediates between policy makers, those in receipt of policies and those on whose behalf our policy makers are expec-ted to work. How can evaluation inform and challenge the dynamics of governance and policy imple-mentation, from local through to central and global levels of governments, in the public in-terest? Evaluators are present in an astonishing array of sectors, policy areas, cross-cutting is-sues, governments, civil society organisations,

9

Pu

blic P

olic

y New

s * 1/2010In

for

mác

ie o k

on

feren

ciác

hresearch and education institutions, professio-nal milieus and communities Evaluation encompasses a rich and growing diversity of methodologies, practices, innova-tions and perspectives. The European mosaic of evaluation reflects well that diversity and vibrancy and the 2010 Conference will pro-vide the setting for exchange, learning and the advancement of our practise. As evaluators we have grown accustomed to asking what difference an intervention makes; it is now time to ask what difference evaluati-on makes.Further info: http://www.ees2010prague.org/

� Štipendium Vzdelávacej nadácie Jána Husa

V současné době jsou vysoké školy ohroženy odchodem nadaných mladých učitelů a bada-telů společenskovědních a humanitních obo-rů, kteří nejsou dostatečně finančně ohodno-ceni, a proto musí hledat jiné zdroje obživy. Vzdělávací nadace Jana Husa považuje za je-den z nejdůležitějších úkolů umožnit začína-jícím akademickým pracovníkům důstojnější start do jejich pedagogické a vědecké činnosti a podpořit jejich setrvání na vysokých školách. Stipendium uděluje Správní rada VNJH, ve  Slovenské republice může zahrnovat pod-poru Správní rady NUPJŠ v Košiciach, něko-lika vybraným interním doktorandům nebo asistentům na základě žádosti. Žádost by měla obsahovat stručný životopis, popis pracovního postavení žadatele, jeho životní a odborné plá-ny a jeho pedagogické nebo vědecké zaměření, prokázané publikovanými nebo nepublikova-nými pracemi. Žádost by měla být zaslána v písemné i v elek-tronické podobě. K žádosti je dále vhodné připojit písemné podklady a/nebo doporu-čení. Na první stránce žádosti uveďte, prosí-me, kontaktní adresu a krátkou (dvouvětnou) charakteristiku svého pracovního a odborného

zaměření. Při výběru žadatelů Správní rada na-dace vítá originalitu a tvořivost. Uzávěrka žádostí: 30. června 2010. Stipendium: je jednoroční na akademický rok 2010/2011 a přiznává se vybraným žadatelům působícím v humanitních a společenskověd-ních oborech do 35 let věku; stipendium činí 60 000,- Kč. Způsob užití přiznané částky je zcela na vůli a potřebě obdarovaných. Na pod-zim 2010 se uskuteční setkání zástupců VNJH s vybranými žadateli, na němž budou pode-psány smlouvy, a jejich jména budou zveřejně-na na webových stránkách nadace. Kontakt: Vzdělávací nadace Jana Husa, Žero-tínovo náměstí 9, 602 00 BrnoKontaktní osoba: Mgr. Jana ŠvábováTel: +420 549 491 049, fax: +420 549 491 050, email: svabova@ics.muni.czhttp://www.vnjh.cz,http://www.vnjh.sk

� Štipendium pre rómskych vysokoškolákov

Poznáte rómskych vysokoškolákov a vyso-koškoláčky, ktorí čelia finančným ťažkosti-am a  ich štúdium je preto ohrozené? Jednou z  možností, ako im pomôcť, je prospechové štipendium Roma Memorial University Scho-larship Program (RMUSP), ktorý existuje už 11 rokov, no mnohí o ňom stále nevedia.Prospechové štipendium je určené pre róm-skych vysokoškolských študentov a študentky denného bakalárskeho alebo magisterského štúdia alebo pre maturantov a maturantky, prí-padne ďalších, ktorí plánujú študovať formou denného štúdia na vysokej škole od budúceho školského roku, ako aj pre študentov a štu-dentky PhD. štúdia.Termín uzávierky prihlášok (rozhoduje dátum poštovej pečiatky) je 30. apríl 2010.Ďalšie info:http://www.osf.sk/Default.aspx?CatID=82&-GrantyId=39

Na základe informácií od Daniela Stana z Nadácie Milana Šimečku

10

Pu

blic

Po

lic

y N

ews

* 1/

2010

PR

AC

OV

ISK

O V

EREJ

NEJ

PO

LIT

IKY

Slovenská evaluačná spoločnosťMgr. Alexandra Suchalová

Pojmy ako evalvácia či evaluácia už nie sú na Slovensku úplne nové. Čoraz viac sa s nimi stretáva aj verejný sektor, hlavne v súvislosti s intervenciami spolufinancovanými z fondov Európskej únie, kde sú evaluácie povinnou sú-časťou riadenia. Avšak odborníkov, špecialistov na problemati-ku evaluácií je stále málo a čoraz častejšie sa stáva, že práve z dôvodu nedostatku kvalifi-kovaných ľudí a potrebných znalostí či zruč-ností sa význam evaluácií stráca a získavajú len deklaratívny charakter. Preto považujeme za vhodné pripomenúť našim čitateľom túto tému aj prostredníctvom predstavenia organi-zácie, ktorá ako prvá na Slovensku pochopila dôležitý význam evaluovania a zastrešila ho aj inštitucionálne.Ako sa však evaluácie robia? Prečo ich vôbec robiť? Aký majú zmysel či úžitok?Na tieto a množstvo ďalších otázok vedia zod-povedať práve odborníci z občianskeho zdru-ženia Slovenská evaluačná spoločnosť (SES) založenej v roku 2006 s cieľom budovať na Slo-vensku evaluačnú kultúru. Okrem tohto cieľa sa SES snaží aj dostať do povedomia verejnosti a propagovať vo verejnom sektore teóriu, prax a využitie evaluácií (politík, programov, inšti-túcií,…) za účelom transparentnosti a zodpo-vedania sa za využitie verejných financií a tiež rozvíjať spoluprácu, výmenu skúseností a po-znatkov s partnerskými organizáciami doma aj v zahraničí. SES zároveň slúži ako fórum na sústredenie, využitie a šírenie výsledkov evaluácií v pro-spech všetkých sektorov a celej spoločnosti a  tiež ako platforma pre štúdium, výskum a  výmenu skúseností a vedomostí, ako aj na vylepšenie evaluačných metód a techník.SES je od júla 2008 členom Siete evaluačných spoločností v Európe (NESE), čo je nezávislá a  otvorená sieť združujúca evaluačné spoloč-

nosti z rôznych krajín Európy, ktorej vznik ini-ciovala Európska evaluačná spoločnosť.Počas uplynulých štyroch rokov svojej exis-tencie vykonala SES v oblasti evaluácií veľký kus práce. Poskytla školenia a kurzy pre rôzne organizácie verejného sektora, zorganizovala semináre pre pracovníkov Ministerstva škol-stva SR, semináre pre účastníkov zo všetkých relevantných organizácií ústrednej štátnej správy, ale aj neziskového sektora. SES vyda-la prvú publikáciu o monitorovaní a evaluácii v slovenskom jazyku (Úvod do monitorovania a evaluácie), ktorá je dnes už dostupná na jej web stránke. Onedlho sa na stránke objavia aj krátke príručky k monitorovaniu a hodnote-niu, ktoré na základe dlhoročných skúseností pripravila nemecko-rakúska evaluačná spoloč-nosť DeGeval a poskytla láskavý súhlas na ich preklad a uverejnenie. V krátkej budúcnosti sa SES spolu so sester-skými spoločnosťami (českou, poľskou a ma-ďarskou evaluačnou spoločnosťou) bude po-dieľať na niekoľkých spoločných projektoch a za zmienku určite stojí plánované týždňové školenie SlovakDET (Development Evalua-tion Training) na Slovensku, ktoré je skráte-nou verziou letnej školy kanadskej univerzity v Carletone. Školenie je v tejto skrátenej po-dobe veľmi populárne na celom svete (existujú jeho africké aj ázijské varianty) a veľa priaz-nivcov si získalo v posledných troch rokoch aj v Českej republike, kde sa ho zúčastnila počet-ná medzinárodná komunita odborníkov z mi-movládnych neziskových organizácií aj z mi-nisterstiev. Zárukou kvality sú lektori – Linda Imas Morra a Ray Rist, ktorí patria k svetovej elite v oblasti evaluácií. O všetkých realizovaných aj plánovaných akti-vitách bude SES onedlho informovať na svojej vynovenej web stránke (www.evaluation.sk).

Mgr. Alexandra Suchalová

11

Pu

blic P

olic

y New

s * 1/2010R

ozh

ovo

r s...

Doc. Ing. Daniela Zemanovičová, CSc. je podpredsedníčkou Protimo-nopolného úradu SR, kde sa podieľa na príprave opatrení, zodpovedá za vecné stanoviská k materiálom urče-ným na prerokovanie vo vláde a jej poradných orgánoch v rámci medzi-rezortného pripomienkového kona-nia a podieľa sa na aktivitách PMÚ v médiách. Okrem toho externe pôsobí i na Ústave verejnej politiky a ekonómie, ale aj na Ekonomic-kej univerzite. V minulosti pôsobi-la v  Centre pre hospodársky rozvoj a  neskôr v Transparency Internati-onal Slovensko spolu s doc. Ing. E. Sičákovou Beblavou, PhD. Spolu vy-dali publikáciu Krajinka rovných a rovnejších. D. Zemanovičová tiež pôsobila v expertných pozíciách v OECD a v Ekonomicko-sociál-nom výbore EÚ. Zúčastnila sa viacerých za-hraničných stáží v Prahe, Dubline či Paríži. Na ÚVPE učí voliteľný kurz Politika súťaže. Jej štúdiu s názvom „Hospodárska kríza a súťažná politika“ nájdete na strane 2.

JM: Učíte na ÚVPE predmet Politika súťaže. Predstavte prosím tento predmet čitateľom, ktorí nie sú našimi študentmi resp. študen-tom, ktorí tento predmet neabsolvovali. Čo si mame predstaviť pod „politikou súťaže“?DZ: Cieľom súťažnej politiky je, aby trhy fun-govali pod tlakom konkurencie, čo sa pozitív-ne prejaví v efektoch pre ekonomiku a v pro-spechu pre spotrebiteľa. Obsahom predmetu sú jednak teórie, na ktorých je v súčasnosti za-ložená aplikácia súťažných pravidiel, ale najmä vysvetlenie ako sa robia súťažné analýzy trhov a aká logika je za protisúťažnými praktikami, aké sú efekty, riziká a prečo sa voči nim zasahu-je. Konkrétne napr. ako sa definujú a analyzu-

jú relevantné trhy, ako sa určuje dominancia, kedy správanie je zneužívaním dominantného postavenia, kedy naopak ide o správanie prí-pustné na trhu. Pokiaľ ide o kartelové doho-dy, ich dokazovanie má niekedy charakter až detektívnej činnosti, kedy cez viaceré indície súťažná inštitúcia vyskladá prípad a dôkazy tak, aby sa preukázalo, že došlo k zakázanému obmedzeniu súťaže, ktoré má negatívne dopa-dy na trhy a spotrebiteľov. V kurze sa študenti ďalej dozvedia ako sa robia analýzy veľkých transakcií fúzií a akvizícií. Ďalej či môžu aj orgány štátnej správy a samosprávy obmedziť súťaž a  ako môže reagovať súťažná inštitúcia. Uvedené oblasti sa v kurze preberajú najmä formou prípadových štúdií, konkrétnych prí-padov tak z praxe PMÚ ako aj EK a iných sú-ťažných autorít. Rovnako sa v kurze venujeme tomu aké sú trendy súťažnej politiky v zahra-ničí a sú analyzované aj prieniky súťažnej poli-tiky do iných oblastí, napr. väzba na reguláciu či politiku ochrany spotrebiteľa.

JM: Aké sú možnosti PMÚ pri odhaľovaní a  dokazovaní povedzme zneužitia dominant-

Doc. Ing. D. Zemanovičová, CSc.: Krízu prekonáme dobrým podnikateľským prostredímMgr. Juraj Mišina

12

Pu

blic

Po

lic

y N

ews

* 1/

2010

Ro

zho

vo

r s

...ného postavenia na trhu alebo kartelových do-hôd? Akými nástrojmi PMÚ disponuje?DZ: Kompetencie PMÚ sú dané v zákone o ochrane hospodárskej súťaže. Postup je na-sledovný - úrad monitorujeme trhy, prípadne dostaneme podnet, následne robí všeobec-né prešetrovanie, kde získava informácie ako daný trh funguje a čo sa na trhu udialo. Ak je podozrenie, že došlo k porušeniu súťažných pravidiel, začína sa správne konanie, v rámci ktorého sú definované práva a povinnosti tak úradu ako aj strán, voči ktorým konáme. Pred vydaním rozhodnutia je úrad povinný poslať podnikateľom výzvu, kde zosumarizuje svoje zistenia a druhá strana má právo sa k tomu vy-jadriť. Po vysporiadaní sa s prípadnými námi-etkami podnikateľa úrad vydá prvostupňové rozhodnutie a má právo uložiť sankciu až do výšky 10% z celkového obratu podnikateľa. Voči rozhodnutiu je možné podať rozklad, o  ňom rozhoduje kolektívny orgán – Rada úradu. Druhostupňové rozhodnutie je možné napadnúť žalobou na Krajskom súde v Brati-slave, prípadne na Najvyššom súde SR. Ak ide o koncentrácie a zneužívanie domi-nantného postavenia robia sa hlavne ekono-mické analýzy – definujú sa trhy a zisťuje sa, či subjekt je dominantom na relevantnom trhu, či prešetrované správanie je zneužívaním do-minantného postavenia. Pri koncentráciách sa posudzuje či by štrukturálna zmena mohla mať negatívne dopady na trhy. V súčasnosti sa v súlade s európskym trendom snažíme o viac ekonomický prístup , založený na dopadoch, čiže viac sa zaoberáme dopadmi skúmaného správania na trh. Aplikuje sa theory of harm (teória poškodenia spotrebiteľa) a preto sme na úrade zaviedli posudzovanie cez ekonomic-ké kolégium, ktoré si všíma práve túto stránku prípadu. Ale veľmi dôležitá je aj právna strán-ka prípadu.

JM: Majú vaši pracovníci, povedzme pri karte-loch, ktoré sa dokazujú veľmi ťažko, aj nejaké vyšetrovacie právomoci?

DZ: Máme právo žiadať informácie, robiť výsluch svedkov a máme právo robiť inšpek-cie, to znamená, že môžeme ísť do priestorov podnikateľa, dokonca so súhlasom súdu i do súkromných priestorov a týmto spôsobom za-bezpečovať dôkazy. Existujú aj nové inštitúty ako je program zhovievavosti. Ak podnikateľ – účastník kartelovej dohody pomôže odha-liť kartel a poskytne rozhodujúci dôkaz, resp. dôkaz s pridanou hodnotou, je možné mu neu-deliť alebo znížiť sankciu. Sú to nástroje, ktoré sa úspešne používajú v zahraničí pri odhaľova-ní kartelov. Podnikatelia na jednej strane môžu mať z kartelizácie veľký a dlhodobý prospech (empirické štúdie hovoria napr. aj o viac ako 50% zvýšení cien). Na druhej strane vedia, že konajú protiprávne im hrozí vysoká sankcia, a preto postupujú rafinovane pričom sa sna-žia nezanechať dôkazy. A to je dôvod prečo sú potrebné adekvátne nástroje pre súťažnú inšti-túciu, ktoré by umožnili získanie dôkazov pre takéto veľmi škodlivé protisúťažné správanie. Pretože ak má byť riziko odhalenia reálne mu-sia tomu zodpovedať aj právomoci a nástroje, ktoré používa súťažná inštitúcia. Niektoré kra-jiny dokonca poskytujú finančnú odmenu, ak niekto pomôže dokázať kartel.

JM: Vyzerá to veľmi zložito a s tým súvisí aj názor, že politika ochrany hospodárskej súťaže hraničí so zbytočnou reguláciou a že náklady na jej výkon sú vyššie ako spoločenské zisky z  jej výkonu. Na túto tému si vymieňate ná-zory aj s týždenníkom Trend. Aký je Váš pro-tiargument, prečo považujete túto politiku za opodstatnenú? Stávajú sa prípady, že nákla-dy na zistenie porušenia pravidiel prevyšujú spoločenské náklady vznikajúce deformáciou trhu?DZ: Každá diskusia, ktorá otvára otázky po-litík, regulácií a ich zlepšení, je legitímna, ale mala by mať zastúpené obe strany, aby to bol dialóg. Odpoviem najprv viac historicky a po-tom analyticky. To, že súťažná politika pri-náša prospech pre spotrebiteľa môžeme odvo-

13

Pu

blic P

olic

y New

s * 1/2010R

ozh

ovo

r s...

diť z vývoja v zahraničí. V súčasnosti viac ako sto krajín má ustanovené zákony a inštitúcie na ochranu hospodárskej súťaže a pridávajú sa ďalšie krajiny. Najvyspelejšie krajiny sveta majú veľmi efektívny systém ochrany hospo-dárskej súťaže, napr. USA, Veľká Británia, Ne-mecko či Francúzsko. Tento trend naznačuje, že prosperujúce ekonomiky uznávajú, že je dobré, ak sa zasahuje voči súťažným deformá-ciám a oslabovaniu konkurenčných tlakov. Na druhej strane je veľa empirických prieskumov, ktoré hovoria, že tlak súťaže generuje značné úspory – maximalizuje prospech spotrebi-teľa, pozitívne vplýva na alokačnú, produkč-nú a dynamickú efektívnosť. Z novších štúdií možno napr. uviesť zistenia Jorgensen, D.W, Nomura, K. (2007), ktorí na štatistických údajoch zo 42 priemyselných odvetví v USA a Japonsku v  rokoch 1960-2004 ukázali, že otvorené konkurenčné trhy zvyšujú produk-tivitu. Baldwin, J.R, Gu, W. (2006) na vzorke 28 tisíc priemyselných podnikov v Kanade do-speli k záveru, že konkurencia prispieva 70% k rastu produktivity. Rovnako platí, že obmed-zenia hospodárskej súťaže spôsobujú značné škody. Robili sa aj prepočty, kde sa dávali do pomeru náklady na inštitúciu k efektom, ktoré priniesla. Napríklad Európska komisia uvádza, že v roku 2007 úspory zo zásahov DG Competition sa odhadujú na 30€ na každého z 500 miliónov obyvateľov EÚ. Možno zosu-marizovať, že aj empirické štúdie preukazujú, že pre spoločnosť je prospešnejšie, ak trhy fungujú pod konkurenčným tlakom a ak sa proti súťažným deformáciam zasahuje.Myslím si tiež, že nie vždy sa berú do úvahy aj efekty advokačných aktít súťažnej inštitú-cie, to znamená ovplyvňovanie iných politík. Protimonopolný úrad je veľmi aktívny v med-zirezortnom pripomienkovom konaní, kde sa snažíme reagovať, ak sa navrhujú opatrenia, ktoré by znamenali deformácie súťažných pod-mienok. Ako príklad môžem uviesť poštové služby, oblasť železničnej dopravy, koncepciu cenovej politiky či exkluzivity pre rôzne pro-

fesie, napr. notárov, ktoré sme napádali. Teda okrem zasahovaniu voči protisúťažným prak-tikám je možné identifikovať aj vplyv súťažnej inštitúcie na šírenie súťažnej kultúry.

JM: Spomínali ste, že vyspelejšie krajiny majú aj vyspelejšiu reguláciu, napr. USA. Prečo sa teda spoločnosti ako je Microsoft či Google oveľa častejšie dostávajú do sporov s EÚ než s USA? Keďže ich aktivity by už mali spĺňať prísne pravidlá ich domovskej krajiny, prečo to EÚ nevyhovuje?DZ: Vyjadrenie ku konkrétnym prípadom by vyžadovalo ich analýzu. Všeobecne mož-no povedať že sa vždy posudzujú dopady na konkrétny trh, to znamená EK posudzuje do-pady na európsky trh a Američania posudzujú dopady na trh v Spojených štátoch. Rozdiely môžu súvisieť aj s tým, že v USA sa v oveľa väčšej miere využíva súkromnoprávne vymá-hanie súťažných porušení, kým v EÚ je to viac cez verejné súťažné právo, rovnako niektoré oblasti môžu byť v rozdielnej miere regulo-vané. Pokiaľ ide o súťažné pravidlá základ je v podstate rovnaký, ale existujú niektoré roz-diely. Napr. USA zasahujú oveľa menej voči vertikálnym obmedzeniam súťaže, z hľadiska dominantného postavenia vôbec nezasahujú voči vykorisťovateľským praktikám, napr. voči neprimeraným cenám. Prístupy k súťažnej politike sa živo diskutujú, napr. v USA pre-zident Obama mal v kampani pred voľbami kritické vyjadrenia na stranu súťažných inšti-túcie v USA. V súčasnosti možno pozorovať aj isté modifikácie, ktoré idú smerom k zblíženiu s európskym prístupom.

JM: Vo svojom článku, ktorý si čitatelia mohli prečítať v tomto čísle, uvádzate viacero odpo-rúčaní pre protikrízové opatrenia v súvislosti s hospodárskou súťažou. Ako by ste zhodnotili protikrízové opatrenia slovenskej vlády z po-hľadu hospodárskej súťaže?DZ: V prvom rade chcem povedať, že je to vláda, ktorá má komplexnú zodpovednosť

14

Pu

blic

Po

lic

y N

ews

* 1/

2010

Ro

zho

vo

r s

...za ekonomické a sociálne dopady, a teda má právo prichádzať s opatreniami, ktoré by mali negatívne vplyvy eliminovať. Problém je podľa môjho názoru v tom, že sa síce prijalo počet-ne veľa opatrení, ale niektoré z nich sa vôbec netýkali riešenia krízy, niektoré z nich boli ori-entované viac na fixovanie existujúceho stavu. Napr. pri poskytovaní pomoci konkrétnym firmám bez toho, aby boli podmienené neja-kou zmenou alebo reštrukturalizačným plá-nom, čo môže firmy dlhodobo skôr poškodiť, pretože sa neadaptujú na zmeny.Navyše, základ na prekonanie krízy je podľa mňa v tom, že vytvoríme atraktívne, trans-parentné a predvídateľné podnikateľské pro-stredie. V takomto prostredí sa budú vytvárať udržateľné pracovné miesta a prichádzať in-vestície, a to je to, čo ekonomika na oživenie a prekonanie krízy potrebuje. Veľmi málo sa pracuje s realizovaním dopado-vých štúdií. Vôbec sa nerobia analýzy, čo dané opatrenie urobí v komplexnejšom zábere. Po-tom môžu byť v konflikte krátkodobé a dlho-dobé efekty, respektíve nie je zrejmý celkový obraz čo dané opatrenie v konečnom dôsledku prinesie.

JM: Jedným z veľmi diskutovaných protikrí-zových opatrení bol zákon o strategických podnikoch. V súvislosti s ním sa hovorilo, že je ušitý na Novácke chemické závody, ktoré dostali veľmi vysokú pokutu za kartel. Je mož-né takéto opatrenie považovať za protikrízové, keďže ten kartel bol ešte v období pred krí-zou, a teda zachraňujeme podnik, ktorý nie je v problémoch v dôsledku krízy, ale v dôsledku dávnejších chýb?DZ: Predovšetkým chcem povedať, že NChZ dostali sankciu za to, že niekoľko rokov boli účastníkmi medzinárodného kartelu, z ktoré-ho firmy mohli profitovať. Platia pravidlá, že za takéto správanie existujú sankcie. Podnika-telia si musia byť vedomí rizika, že za účasť na karteli hrozí sankcia. To je súťažná línia tohto prípadu. To, že štát sa pokúša riešiť problém

konkrétneho podniku cez nejaký špeciálny zá-kon podľa mňa nie je systémové riešenie. Tiež si myslím, že takýto zákon môže zneistiť pod-nikateľské prostredie, o ktorom som hovorila predtým. Z tohto pohľadu je to krok, ktorý sa nedá považovať za protikrízové opatrenie.

JM: Trochu sme to už načrtli, ale môžeme trochu bližšie: aké sú súčasné trendy v poli-tike ochrany hospodárskej súťaže v krajinách mimo EÚ?DZ: EÚ a USA sú lídri v tejto oblasti, ale zá-roveň medzi nimi existuje dosť silné ovplyv-ňovanie a prieniky. Iné krajiny viac-menej kopírujú buď americký alebo európsky model. V ázijských krajinách je situácia komplikova-nejšia v tom, že majú silnú tradíciu štátneho intervencionizmu a ochrany národných firiem, ale aj tam sa presadzujú súťažné pravidlá, len možno v trochu modifikovanej podobe. Napr. Čína začala postupne od 80-tych rokov zavád-zať niektoré pravidlá, ktoré sa zaoberajú súťa-žou a v roku 2007 prijala antitrustový zákon a vytvorila súťažné inštitúcie (Anti- Monopoly Commisssion a Anti-Monopoly Enforcement Authority). V Južnej Amerike sú krajiny ako Brazília, ktoré majú zaujímavý systém vyšetro-vania kartelov, kde súťažná autorita veľmi úzko spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní. Súvisí to trochu aj s celkovým prostre-dím a kultúrou v danej krajine. Európa viac pracuje s rôznymi vodítkami a vysvetľovaním pravidiel, zatiaľ čo v USA je to viac založené na judikátoch súdov. Celkovo však trend smeruje od prístupu založenom na forme k prístupu založenému na dopadoch. Čiže pri zásahoch súťažných autorít sa viac pozornosti venuje tomu, aké dopady má dané správanie na trhu. Trend tiež smeruje k prienikom súťažnej po-litiky do iných oblastí, napr. k reguláciám. V súčasnosti sa napr. diskutuje ako ovplyvniť tvorbu regulácií v oblasti bankového sektora po kríze tak, aby bolo prijaté vyvážené rieše-nie z hľadiska stability a obmedzenia rizika, ale aby sa nestratili ani konkurenčné tlaky.

15

Pu

blic P

olic

y New

s * 1/2010R

ozh

ovo

r s...

JM: Čína má súťažnú politiku?DZ: Má, viac menej všetky krajiny, ktoré idú smerom k trhu, majú súťažné zákony a inštitú-cie v rôznych podobách.

JM: V súčasnej dobe sa dosť hovorí aj o vy-sokých školách. Dali by sa niektoré princípy súťažnej politiky aplikovať aj na oblasť vysoké-ho školstva? Čo by podľa Vás bolo lepšie: viac konkurencie medzi školami, čo by nejakým spôsobom podporilo kvalitu, alebo radšej sú-stredenie zdrojov do menšieho počtu väčších škôl?DZ: Súťažný tlak by aj v tejto oblasti pomo-hol, ale problém je komplexnejší a spočíva v  celom systéme, v ktorom školstvo u nás funguje. Tlak súťaže by mal dať možnosť vý-beru a tá by mala tlačiť na to, aby sa zvyšovala kvalita vysokých škôl. Nefunguje to tak a pro-blém je tak na strane dopytu ako aj na strane ponuky. Na strane dopytu je problém v napr. tom, že v našej kultúre skôr prevláda snaha zís-kať doklad o vzdelaní ako mať nároky na jeho kvalitu. To samozrejme deformuje požiadavky na skvalitňovanie systému a zrejme to chce dlhší čas, než sa to vyprofiluje a okolie bude absolventov prijímať podľa kvalitu vzdelávacej inštitúcie. V zahraničí napr. keď som absol-vent Bercley či Harvardu, tak viem, že som pre svoje okolie garancia kvality a budem dostá-vať tomu zodpovedajúce ponuky. Na druhej strane si myslím, že vysoké školstvo môžeme považovať za externalitu, preto by to mala by to byť aj parketa pre štát, okrem iného v tom, aby systém hodnotenia, akreditovania a posky-tovania informácií o jednotlivých vzdelávacích inštitúciách bol garanciou pre kvalitný výber. Teda, aby záujemcovia, ktorí sa rozhodujú, na akú vysokú školu pôjdu, mali dostatok kre-dibilných informácií pre svoje rozhodnutie. Ak sa tieto zmeny na strane ponuky a dopytu podaria, potom by tlak súťaže mal generovať to, že bude záujem o štúdium na kvalitných vysokých školách a školy sa budú prirodzene selektovať.

JM: Čo by ste poradili študentom, ktorí pra-cujú na svojej záverečnej práci – diplomovej alebo dizertačnej? Ako sa na to pripraviť a dob-re to zvládnuť?DZ: Výhodou študentov je, že sú v intelektu-álne veľmi zaujímavej fáze, ktorá je unikátna a ktorá sa už nebude opakovať. Majú relatívne široký záber informácií z rôznych oblastí, kto-rý sa postupne v praxi zužuje tým, že sa pro-fesionálne venujeme už iba istej oblasti. Navy-še nie sú ešte poznačení praxou, čo môže byť veľmi zaujímavé pre formovanie názorov. Mali by to využiť v tom, že si vyberú tému, kto-rá je živá a vyžaduje odpoveď, týka sa oblasti kde existuje spoločenský dopyt po riešeniach. A mali by sa oveľa viac snažiť prezentovať svoj vlastný názor. To znamená ja ako študent na konci štúdia som dospel v tejto téme k tomuto názoru a prezentujem tieto argumenty, resp. protiargumenty k iným riešeniam. A čím viac si naštudujem, tým menej riskujem, že veľmi rýchlo môj záver niekto spochybní. Čiže môj odkaz je, aby študentov bolo v ich prácach oveľa viac cítiť, aby sa nebáli hľadať svoj názor a hľadať preň argumenty.

JM: Záverečná otázka je tradične voľnočasová. Aké sú Vaše záľuby a čomu sa venujete vo voľ-nom čase.DZ: Ja mám teraz veľkú záľubu a tou sú moje dve vnučky, ktoré bohužiaľ málo vidím, preto-že žijú v Bruseli, no a potom kultúra a šport. Ak mám konkretizovať, tak z kultúry hudba – vážna i jazzová – divadlo, kino, no a zo špor-tu cyklistika – to teraz asi najviac – turistika, plávanie, tenis a lyžovanie.

Juraj Mišina

Na strane 2 čitateľom prinášame i odbornú štúdiu doc. Ing. D. Zema-

novičovej, CSc. s názvom Hospodárska kríza a súťažná politika

16

Pu

blic

Po

lic

y N

ews

* 1/

2010

Tir

áž � Public Policy News

Public Policy News je štvťročník vydávaný Ústavom verejnej politiky a ekonómie FSEV UK.Ročník: 5, číslo: 1/2010ISSN: 1337-7868Ak chcete PPN dostávať emailom, napíšte nám na publicpolicynews@gmail.com a bude-me vám ho pravielne posielať.Elektronickú verziu si môžete stiahnuť na http://www.fses.uniba.sk/

� Redakčná rada

Predsedníčka:Mgr. Alexandra SuchalováČlenovia:prof. PhDr. Ľudmila Malíková, PhD.doc. Katarína Staroňová, PhD.Mag. Phil. Karol DecsiMgr. Juraj MišinaMgr. Zuzana Očenášová, M.A.Mgr. Darina OndrušováMgr. Miroslava PagáčováMgr. Ivan Rončák

� Redakcia

Ústav verejnej politiky FSEV UKOdbojárov 10/a, P. O. Box 129820 05 Bratislava 25publicpolicynews@gmail.comTel.: 02/501 17 660

� Kontakty na autorov

Tomáš Jackojacko@transparency.skJuraj Mišinamisina@fses.uniba.skIvan Rončákroncak@transparency.skAlexandra Suchalovásuchalova@fses.uniba.skDaniela Zemanovičovázemanovicova@antimon.gov.sk

� Grafická úprava

Mgr. Juraj Mišina

� Sociálne siete

Nájdete nás na Facebooku: http://www.face-book.com/ustavverejnejpolitiky a máme aj svoj Google profil: http://www.google.com/profiles/publicpolicynews

Toto číslo vychádza s láskavou podporou Nadácie otvorenej spo-ločnosti.