právny obzor - sav › jan_svidron-pravna_zodpovednost_za... · 2013-02-12 · právny obzor...

Právny obzor 1/2013 3

právnyobzor 1

ROČNÍK 96 ● 2013

Právna zodpovednosť za porušenie dobrých mravov

Š v i d r o ň, J.*

ŠVIDROŇ, J.: Právna zodpovednosť za porušenie dobrých mravov. Právny obzor, 96, 2013, č. 1, s. 3 – 23.

Legal responsibility for a breach of morality. In his article the author considers the relationship between law and morality on the basis of analysis of an actual legal case which has been resolved after nearly 13 years. From the criminal law plane, where this case began, its analysis passes to the civil and commercial legal issues in the concrete context of provisions of § 415 of the Civil Code, regarding the general obligation of every person to prevent damage, and § 424 of the Civil Code, regarding the liability for damage caused by an intentional breach of morality. The author raises the question whether, in regard to the relationship between law and morality, inflexible thinking in civil and commercial relations can be overcome.The detailed analysis of the case is also a critical challenge to all those who are concerned with thinking and behaving so that the Slovak Republic is regarded not only as a declared, but a genuinely legal, state.

Key words: legal responsibility, law and morality, civil law, commercial law,criminal law, information indicating the commission of a criminal offence, embezzlement, fraud, damage, unjust enrichment, liability for damage caused by an intentional breach of morality, verification of a complaint of suspected crime against property, prosecutor´s supervision, application of morality in the decision-making activity of courts

Motto:„Vedľa morálneho zanietenia pre spoločensky významný úkol sú tu tri intelektuálne podmienky dobrej právnic-kej práce: a) solídna znalosť právnych predpisov a právnych inštitúcií, b) znalosť štruktúry spoločnosti, jej zá-konitého vývoja a pochopenie pre vzťahy medzi členmi spoločnosti, c) bystrý postreh a presné myslenie, späté so schopnosťou jasne formulovať svoje myšlienky a s umením logicky správne a presvedčivo argumentovať.“

Ota Weinberger1

I. ÚvodOtázka vzťahu práva a mravnosti sa mi natíska už dlhší čas. Nie však iba z podnetov,

ktoré ponúka právna teória, hoci aj tých je zaiste veľa, ale predovšetkým z takých pod-

* Prof. JUDr. Ján Š v i d r o ň, CSc., riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV. Prednáška autora dňa 15. 11. 2012 na 17. ročníku Jesennej školy práva, organizovanej Ústavom štátu a práva SAV v Modre – Harmónii.Osobná stránka autora:www.usap.sav.sk/index.php?id=svidron

1 WEINBERGER, O. Logika pro právníky. Praha: SPN, 1964, s. 19.

4 Právny obzor 1/2013

netov, ktoré nám vnucuje náš skutočný život. Čoraz viac sa nad touto otázkou zamýšľam najmä pod vplyvom a zorným uhlom mojej vlastnej životnej skúsenosti, ako som sa s ňou stretával vo svojom právnickom povolaní, v rôznych súvislostiach od študentských čias v rozpätí štyroch desaťročí. Slovenské právo počas nich prešlo obrovskými preme-nami a v jeho rámci sa vyvíjala aj teória právnej zodpovednosti.

Samozrejme, otázka právnej zodpovednosti je veľmi široká, má svoje historickopráv-ne, všeobecné právnoteoretické, verejnoprávne aj súkromnoprávne aspekty. Špecializo-vanú pozornosť jej teda venujú rôzne právne odbory.2 Ak však odborne stojím predovšet-kým na pôde občianskeho práva, potom z hľadiska vývoja tejto otázky v teórii sloven-ského občianskeho práva významný teoretický posun v jej chápaní vymedzím najmä dvoma autormi a ich publikáciami: – prvá je z roku 1958 a druhá z roku 2012. V prvej z nich,3 ktorá dlhodobo patrí do klasického fondu slovenskej právnickej spisby, boli po-ložené základy teórie občianskoprávnej zodpovednosti v slovenskom občianskom práve, a v druhej4 je táto problematika spracovaná pod zorným uhlom významných európskych akademických harmonizačných iniciatív, ktorými sú Princípy európskeho deliktného práva (Principles of European Tort Law – PETL) a Princípy európskeho zmluvného prá-va za škodu spôsobenú inému (Principles of European Law – Non-Contractual Liability Arisingout of Damage Caused to Another – PEL).5

Kým v otázke právnej zodpovednosti sa pohybujeme vo „výsostnej“ doméne práva, otázka dobrých mravov, podľa mojej nielen „všeobecnej“, ale aj „právnej“ mienky, oblasť práva priam bezhranične prekračuje. Čo je „dobro“? Čo sú „mravy“? Možno tieto všeobec-né pojmy uzavrieť do nejakej normy „daného práva“, ktorej obsah by bol presvedčivý pre každého a pre všetky situácie reálneho života, v ktorých sa ocitne?

V slovenskej právnoteoretickej literatúre ponúkol seriózny vedecký rámec na začlene-nie otázky „dobra“ do nášho práva E. Bárány – už samým názvom svojej vedeckej mono-grafie „Pojmy dobrého práva“,6 ktorý je veľmi inšpiratívny. Sám pojem „dobro“ mi však ostáva naďalej otvorený pre rozmanité úvahy. Z čisto „pozitívnoprávneho“ hľadiska (de lege lata aj de lege ferenda) sa mi jeho presný význam, vo všetkých jeho možných súvislos-tiach, zatiaľ javí ako ťažko uchopiteľný, čím však nechcem povedať, že aj „neuchopiteľný“. Pojem „mravy“ je pre právne účely azda viac „normovateľný“7 a v súčinnosti právnej teórie i rozhodovacej činnosti súdov v jednotlivých prípadoch už do istej miery aj je „normovaný“; avšak na jeho presahu hranice „iba práva“ právna kazuistika asi takisto nič nezmení.

2 Pozri z najnovšej literatúry PELIKÁNOVÁ, I. Právní zodpovědnost a její současné vývojové tendence s přihlédnutím ke zvláštnostem českého práva. In Právny obzor, 2012, č. 6.

3 LUBY, Š. Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve, I. – II. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1958.4 NOVOTNÁ, M. (3.5) Mimozmluvná zodpovednosť za škodu a (3.6) Bezdôvodné obohatenie. In JAN-

ČO, M., JURČOVÁ. M., NOVOTNÁ, M. a kol. Európske súkromné právo. Bratislava : Euroiuris, 2012, s. 440 – 493. Pozri tiež recenziu CZACH, K. Milan Jančo, Monika Jurčová, Marianna Novotná a kolektív. Európske súkromné právo. Bratislava : Euroiuris, 2012, 542 strán. In Právny obzor, 2012, č. 6.

5 K týmto otázkam z najnovšej slovenskej literatúry tiež CZACH, K. Miesto a funkcie deliktuálneho práva v obchodnom práve. Habilitačná prednáška. In Právny obzor, 2011, č. 4.

6 BÁRÁNY, E. Pojmy dobrého práva. Bratislava : Eurokódex, 2007.7 Porov. HEYROVSKÝ, L. Dějiny a systém soukromého práva římskeho, I – III. Praha : J. Otto, 1921,

1922, s. 2 – 3.


Zhruba takéto boli moje prvé úvahy, ako sa chopiť témy, ktorú mi kolega Bárány navrhol pre vedecký program tohto, už 17. ročníka Jesennej školy práva (2012), organi-zovanej Ústavom štátu a práva SAV. Zhodou okolností, v tom istom období som pre inú vedeckú konferenciu8 ponúkol svoj referát na tému Otázka mravnosti v občianskopráv-nych a obchodnoprávnych vzťahoch: možno prelomiť zotrvačné právne myslenie? Keď-že som sa však tejto konferencie napokon nemohol osobne zúčastniť a nestihol som pripraviť ani svoj príspevok do zborníka z nej vydaného,9 pokúsim sa v tomto príspevku spojiť obe tieto súvisiace témy.

II. Prichádza právna kazuistika na pomoc právnej vede a právnickému školstvu?

Rozmanitosť právnych i mimoprávnych súvislostí, ktoré nastolená otázka v sebe za-hŕňa, ilustrujem na praktickom prípade, ktorým som sa zaoberal takmer 13 rokov. Meto-dicky v ňom treba rozlíšiť najmä rovinu trestnoprávnu, občianskoprávnu a obchodno-právnu. Zároveň však prípad ponúka istý obraz nášho práva v reálnom živote v istom období vývoja našej spoločnosti – obraz veľmi vzdialený od toho, čo som si pod právom predstavoval, keď som v roku 1970 začal svoje právnické štúdiá: obraz dnes pre mňa profesionálne priamo frustrujúci.

Najvšeobecnejšími slovami najskôr stručne podám podstatu prípadu a potom sa jed-notlivo podrobnejšie venujem v tomto prípade zúčastneným právnym vzťahom, ktorých vznik a vývoj až do ukončenia prípadu právoplatným súdnym rozhodnutím je v prísluš-ných spisoch zdokumentovaný.10 Istým „otvoreným resumé“ však napokon vyústim opäť do otázky vzťahu práva a mravnosti.

PRÍPAD – 1. časť: Úvod

Právny rámec tohto prípadu sa zakladá na zmluve o dielo podľa § 631 slovenského Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), uzavretej dňa 18.11.1997 medzi subjektom A ako zhotoviteľom (ďalej len A) a subjektom B ako objednávateľom (ďalej len B), s časom plnenia „marec – máj 1998“. Platnosť uzavretia zmluvy nebola nikým spochybnená. A je v tomto prípade identifikovaná obchodná spoločnosť – „s.r.o.“; B sú manželia, ktorí ňou chceli riešiť istú jednotlivosť v interiérovom vybavení bytu, ktorý bol v dokončovacej fáze výstavby na základe zmluvy o obstaraní výstavby bytu, uzavretej predtým so sub-jektom C (v analýze tohto prípadu ďalej zúčastnený nie je).

8 Medzinárodné sympózium Právo – Obchod – Ekonomika. Organizátor: Katedra obchodného a hospodár-skeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach v spolupráci s Ústavom štátu a práva AV ČR a Ústavom štátu a práva SAV. Štrbské Pleso, 24. – 26. 10. 2012.

9 HUSÁR, J., SUCHOŽA, J. (Eds.) Právo – Obchod – Ekonomika, II. – Zborník vedeckých prác z medzi-národného sympózia. Košice: UPJŠ, 2012.

10 Ide najmä o rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. 10C62/1998-227 z 21.10.2009 a rozsudok Krajské-ho súdu v Bratislave č. 9Co 51/2010–256 z 18. 8. 2011.


A zmluvu v určenom čase nesplnil aj napriek opakovaným urgenciám B a opakova-ným prísľubom splnenia zmluvy zo strany tých osôb, ktorí vo vzťahu k B konali za A. Napokon B právnym úkonom, ktorý A nespochybnil, odstúpil od zmluvy a žiadal vráte-nie peňažného plnenia, ktoré zaplatil bezprostredne po uzavretí zmluvy na jej základe. A tento dlh voči B písomne uznal čo do dôvodu aj výšky aj s prísľubom jeho skorého zaplatenia listom z 21. 5. 1998, to však neurobil. Medzitým B zistil, že v podobnej situ-ácii vo vzťahu k A sa nachádza už viac podobne zavádzaných osôb. Po neúspechu ďal-ších komunikácií s A napokon B podal dňa 29. 5. 1998 proti konkrétnym osobám, ktoré v osobnom a písomnom styku s ním za A „s.r.o.“ vystupovali – ďalej M.M. a P.V. – ozná-menie o podozrení z majetkovej trestnej činnosti (podvodu, resp. sprenevery). To urobili aj ďalší podobne postihnutí, pričom celková suma ich jednotlivo nahlásenej škody bola v priebehu preskúmavania všetkých oznámení vyčíslená výškou 692.311 Sk.

V krátkej nadväznosti na podanie svojho oznámenia o podozrení z majetkovej trest-nej činnosti podal B príslušnému súdu proti A aj občianskoprávnu žalobu s predbežne určeným najširším okruhom do úvahy prichádzajúcich pasívne legitimovaných osôb na strane A podľa údajov dostupných o ňom v obchodnom registri; vo veci ju formuloval – o náhradu škody, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, s tým, že tieto otázky pokla-dá v danom štádiu riešenia prípadu za otvorené a spresní ich na základe výsledku preve-rovania jeho oznámenia o podozrení z majetkovej trestnej činnosti policajnými orgánmi, resp. ďalšími orgánmi príslušnými podľa trestnoprávnych predpisov. Po šiestich rokoch preverovania jeho oznámenia príslušnému orgánu PZ,11 počas ktorých bol prípad vnese-ný aj do pozornosti Okresnej prokuratúry Bratislava I,12 Krajskej prokuratúry v Bratisla-ve,13 Generálneho prokurátora SR,14 Ministerstva vnútra SR15 a Ministerstva spravodli-vosti SR16 bol výsledok preverovania oznámenia B (a ďalších) z roku 1998 negatívny: k majetkovej trestnej činnosti „vraj“ nedošlo; rozbor prípadu v jeho 2. časti ukáže, že zvýraznenie „vraj“ je tu plne opodstatnené.

Napriek tomuto výsledku preverovanie oznámenia orgánmi policajného zboru a pro-kurátorského dozoru prinieslo bohatý dôkazový materiál, ktorý B umožnil spresniť petit aj konkrétnych odporcov v občianskoprávnom spore na základe jeho žaloby z roku 1998:

11 Spisové značky Policajného zboru SR (ďalej PZ): DÚ 1347/1998 z 29. 5. 1998, ČTS: ORP-811/SMz-98-I-Bi z 30. 7. 1998, ORP 811/98 zo 16. 11. 1998, OÚV-1214/30-2000-Kv zo 17. 10. 2000, OÚV-1214/30-2000-Sc z 19. 3. 2001, OÚV-1214/30-2000-Sc zo 6. 4. 2001, OÚV-1214/30-2000-Kv z 13. 2. 2004.

12 Spisové značky Okresnej prokuratúry Bratislava I: 1Pn 2212/98-4 z 5. 8. 1998, 1Pn 2212/98-19 z 28. 8. 1998, 1Pn 2212/98-21 zo 7.9.1998, 1Pn 2212/98-38 z 18. 5. 1999, 1Pn 2212/98-56 z 10. 3. 2000, 1Pn 2212/98-69 zo 4. 9. 2000, 1 Pv 653/00-16 z 25. 2. 2001, 1Pv 653/2000-39 z 2. 1. 2002, 1 Pv 653/00-43 z 12. 7. 2002, 1Pv 653/00-64 zo 6. 3. 2003, 1Pv 653/00-94 z 26. 9. 2003, 1Pv 653/00-111 z 20. 4. 2004.

13 Spisové značky Krajskej prokuratúry v Bratislave: 2 KPt 109/04-10 zo 17.2. 2004,2KPt 109/04-44 z 13. 8. 2004, 2KPt 109/04-29 z 19. 4. 2004, 2KPt 109/04-47 zo 14. 3. 2005.

14 Spisové značky Generálnej prokuratúry SR: IV Gn 2050/01-9 zo 16. 2. 2001, IV Gn 2050-15 zo 6. 11. 2001, IV Gn 2050/01-24 z 13. 2. 2003, IV Gn 2050/01-32 z 18. 9. 2003, IV/3 GPt 80/04-6 z 9. 2. 2004, IV/3 GPt 80/04-23 z 5. 8. 2004.

15 Spisové značky Ministerstva vnútra SR: ČVS: VKE-979/UV-OVEK-2001 z 12. 11. 2001, Č.p.: SJP-294/OMVEK-2003 zo 17. 2. 2003, Č.p.: UK-13680Sť-2003 z 23. 9. 2003, Č. p.: KM-366/Sť-2004 z 20. 7. 2004.

16 Spisové značky Ministerstva spravodlivosti SR: 11 768/03-61/D/815 z 9. 10. 2003, 11 768/03-61/D/815 z 2. 4. 2004, 1590/04-61/D/88 z 19. 8. 2004, 23330/2011-10/44793 z 22. 8. 2011.


t. j. tie konkrétne identifikované osoby, ktoré uviedol ako podozrivé z uvedenej majetko-vej trestnej činnosti už vo svojom oznámení z 29. 5. 1998 a jedine s nimi prišiel za ob-chodnú spoločnosť A „s.r.o.“ do osobného aj písomného styku: ako odporkyňu I. „M.M.“ a ako odporcu II. „P.V.“.

Obchodná spoločnosť A „s.r.o.“ (do obchodného registra bola zapísaná 17. 11. 1994) sa v čase po písomnom uznaní dlhu voči B listom z 21. 5. 1998, podpísaným M.M., za-čala brániť tým, že sa dostala do „druhotnej platobnej neschopnosti“; následne, bez za-platenia dlhu uznaného voči B, zanikla likvidáciou a výmazom z obchodného registra dňa 10. 3. 2005. M.M. bola najskôr splnomocnenou konajúcou za A „s.r.o“, potom jej majiteľkou. Podľa písomnej dokumentácie, založenej v súdnom spise, stala sa jej maji-teľkou na základe zmluvy o predaji podniku z 30. 6. 1997, ktorú uzavrela ako „kupujú-ca“ s J.M. – mužom zhodného priezviska – ako „predávajúcim“ za cenu 10.000,- Sk; a napokon – na základe uznesenia valného zhromaždenia A „s.r.o“ z 1. 11. 1998, stala sa aj likvidátorkou tejto obchodnej spoločnosti (bližšie spresnenia na základe citátov z roz-sudkov prvostupňového aj odvolacieho súdu budú uvedené ďalej).

P.V. ako splnomocnený konajúci podpísal za A „s.r.o.“ dňa 18. 11. 1997 zmluvu o dielo medzi A „s.r.o.“ ako zhotoviteľom a B ako objednávateľom. Následne, v dolože-nej písomnej forme, P.V. ubezpečoval B faxom aj listom, že zmluva o dielo bude riadne splnená, a to už v čase, keď – ako počas preverovania podnetu policajnými orgánmi bolo neskôr zistené (a je v príslušných spisoch zdokumentované) – mal alebo musel vedieť, že ním podpísaná zmluva o dielo, uzavretá medzi A „s.r.o.“ a B, splnená nebude; teda aj on osobne, podobne ako osobne tiež M.M, v kritickom čase B iba zavádzal.

Po zániku A ako právneho subjektu – obchodnej spoločnosti − oprel B svoju žalobu proti uvedeným konkrétnym fyzickým osobám o ustanovenia § 415 OZ o všeobecnej právnej povinnosti každého predchádzať škodám a § 424 OZ o zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. Tieto zodpovednostné súvislosti budú predmetom rozboru prípadu najmä v jeho 3. časti.

III. Mravnosť a dobré mravy

Nechcem sa hrať so slovíčkami, ale keď v oblasti práva (v teórii aj v platnom práve) široko narábame s pojmom „dobré mravy“, nastoľuje sa mi predovšetkým všeobecná otáz-ka, či ich opakom sú „zlé mravy“? Existujú aj „zlé mravy“? Ak niekto odpovedá kladne, ja sa ďalej zamýšľam nad touto otázkou aj z toho hľadiska, či „zlé“ mravy možno vôbec po-kladať ešte za „mravy“? Možno, samozrejme, hovoriť o mravnosti aj o nemravnosti, o „mravnom“ aj o „nemravnom“ správaní; ale „mravne“ vo mne vždy implikuje niečo, čo je spoločensky hodnotené ako správne, korektné, možno povedať „dobré“ – nie „zlé“. Slovo „dobré“ pri slove „mravy“ sa mi preto javí ako zbytočné. Z rímskeho práva síce poznáme aj poučku „zbytočné neškodí“ (supefluum non nocet), ale v tejto súvislosti sa mi to javí tak, že niekedy možno aj „škodí“; lebo napríklad v našej súvislosti môže implikovať ako korektné právne spojenie aj „zlé mravy“. To však nie som naklonený prijať. Pridržia-vam sa tu predovšetkým klasického diela Leopolda Heyrovského, v ktorom o mrave píše:


„Jedná-li kto proti mravu“ – v zátvorkách k tomuto pojmu spresňujúco uvádza „(zvyklosti při obcování s lidmi, spoločenské slušnosti, zdvořilosti)“ – „stíha ho ... ne-příznivý úsudek tu širšího, tu užšího kruhu společenského, jemuž on náleží (důtka, hana, potupa se strany soudruhů neb obecenstva) a následky jeho...“.A ďalej spresňuje: „Jak-koli vnější, zvláště organisované donucení jest karakteristickým znakem práva, tož přece platnost právních norem nelze opírati výhradně o ně. Platnost tato musi býti podporova-ná tím, že osoby, pro které právní předpisy jsou vydány, jim připisují též moc mravně závaznou. Jen tenkráte je panstvo právního řádu bezpečným a úplným, když v národě pro velikou většinu jeho při zachovávaní právních pravidel nerozhoduje příčina vnějšího (státního) donucení, nýbrž stránka mravní: právní smyšlení občanů, úcta před zákonem, loyalita.“.17

Nepriaznivým úsudkom však asi nebudeme postihovať to, čo pokladáme za dobré, korektné, slušné, zdvorilé, ale to, čo pokladáme za nedobré, nekorektné, neslušné, ne-zdvorilé; teda možno povedať aj „zlé“, „proti mravu“, „nemravné“ – ako opak toho, čo pokladáme za „dobré“, „v súlade s mravom“ či „mravné“. Avšak „zlo“ a „nemravnosť“ nemožno stotožňovať; napríklad z hľadiska potrestaného je „zlom“ zaiste aj trest, ktorý mu je za jeho trestný čin súdom spravodlivo vymeraný, ale z hľadiska ochrany spoloč-nosti toto „zlo“ v podobe právnej sankcie iste nemožno pokladať aj za „nemravnosť“.

Táto všeobecnejšia úvaha nič nemení na tom, že pojem dobré mravy je legálnym pojmom v našom platnom práve, stretávame sa s ním v občianskom práve, v obchodnom práve, osobitne v súťažnom práve, pri ochrane spotrebiteľa, atď. a je aj v názve jedného z druhov osobitnej zodpovednosti podľa nášho OZ – zodpovednosti za škodu spôsobe-nú úmyselným konaním proti dobrým mravom. Ďalej sa ním budem zaoberať predo-všetkým z hľadiska tejto občianskoprávnej zodpovednosti a v uvedenom prípade jej súd-nej aplikácie.

Ako teoretický rámec tejto problematiky pripomeniem zo slovenskej právnickej lite-ratúry predovšetkým zborník z II. Lubyho právnických dní, ktoré sa konali v roku 1992 na tému „Slušnosť v práve“.18 Táto vedecká konferencia sa v pravom čase zaoberala z hľadiska viacerých právnych odborov i chápaním a právnym významom pojmu „dobré mravy“ v zmenenej spoločenskej situácii po roku 1989; ako je pamätníkom známe, tento pojem s novým významom nastúpil namiesto predchádzajúcich „pravidiel socialistické-ho spolužitia“, ktoré poznal náš OZ predtým. V Obchodnom zákonníku (ďalej OBZ) mu korešponduje pojem „zásady poctivého obchodného styku“. Od tejto konferencie pri-budla i u nás judikatúra, ktorá sa významom tohto pojmu a jeho aplikáciou v rôznych praktických súvislostiach viac alebo menej úspešne vyrovnáva. Niekedy však aj tak ne-úspešne, ako ukážem na tomto prípade v nasledujúcich pokračovaniach jeho začatého rozboru. Ako „motto“ k tomu sa mi priamo ponúka úvod príspevku A. Bröstla, ktorý

17 HEYROVSKÝ, L. Op. cit., s. 2 – 3.18 PRUSÁK, J., BAKOŠOVÁ, E., VACULÍKOVÁ, N. (zost.) Slušnosť v práve. Anständigkeit im Recht.

II. Lubyho dni. Konferencia s medzinárodnou účasťou. Trenčianske Teplice, 22. – 24. 9. 1992. Bratislava: Nadácia Štefana Lubyho, Právnická fakulta UK, Právnický inštitút Ministerstva spravodlivosti SR, 1993.


predniesol v roku 2000 na VI. Lubyho právnických dňoch na tému „Zákaz zneužitia práva“:19

„Všetky oblasti práva a právne inštitúty sa nanovo obracajú k slušnosti, domnieva-li sme sa v roku 1992. Táto myšlienka rezonovala aj na konferencii o slušnosti v práve v rámci II. Lubyho dní v Trenčianskych Tepliciach v septembri toho istého roka. Rých-losť obracania sa k slušnosti však nie je taká, aby sme si po ôsmich rokoch na VI. Lubyho právnických dňoch nemali čo povedať a aby sme sa schádzali iba zo slušnosti. Rýchlosť, akou sa právne inštitúty obracajú k slušnosti, navyše závisí od toho, ako sa týmto smerom obracajú ľudia.“20

Odvtedy uplynulo ďalších dvanásť rokov... A aké je vlastne dnes „hodnotové zakotvenie slovenského občianskeho práva“? Mla-

dá generácia právnych vedcov na Slovensku to vníma napríklad takto: „Hoci hodnotové zakotvenie súkromného práva na európskej úrovni a v tradičných západných demokraci-ách je tiež problematické, v našich podmienkach súčasného už dvadsaťročného legisla-tívneho provizória občianskeho a súkromného práva je nejednoznačné hodnotové zakot-venie občianskeho práva osobitným problémom.“.21

PRÍPAD – 2. časť: Trestnoprávne otázky

Prvá odpoveď od PZ na podané oznámenie o podozrení z majetkovej trestnej činnos-ti z roku 1998 proti konkrétnym podozrivým osobám P.V. a M.M., ktorú jeho podávateľ dostal po dvoch mesiacoch,22 pôsobila rutinným dojmom:“...Vás upovedomujem, že vec bola k dnešnému dňu v zmysle § 159/1 Tr. por. odložená, s tým, že oprávnené požiadavky o náhradu spôsobenej materiálnej škody si je potrebné uplatniť v občianskoprávnom konaní na civilnom súde.“.

Podávateľ oznámenia reagoval sťažnosťou proti odloženiu veci. Už v priebehu pre-verovania jeho oznámenia vniesol tento prípad aj do pozornosti príslušnej okresnej pro-

19 BLAHO, P., LAZAR, J., PRUSÁK, J. (zost.) Zákaz zneužitia práva. Verbot des Rechtsmissbrauchs. Medzinárodná vedecká konferencia. Omšenie, 20. – 21. 9. 2000. Dies Luby Iurisprudentiae, Nr. 6. Trnava: Právnická fakulta Trnavskej univerzity, 2001, s. 163.

20 BRÖSTL, A. Contra bonos mores. In Zákaz zneužitia práva. Verbot des Rechtsmissbrauchs. Medziná-rodná vedecká konferencia. Omšenie, 20. – 21. 9. 2000. Dies Luby Iurisprudentiae, Nr. 6. Trnava: Právnická fakulta Trnavskej univerzity, 2001, s. 163.

21 JANČO, M. in JANČO, M., JURČOVÁ. M., NOVOTNÁ, M. a kol. Európske súkromné právo. Brati-slava : Euroiuris, 2012, s. 23 – 24. Pozri tiež KROPAJ, M. Úvaha (nielen) o vzťahu hodnôt a práva. In BÁRÁ-NY, E. a kol. Právo a jeho prostredie. Bratislava: Ústav štátu a práva SAV, 2011. K tomu tiež ŠVIDROŇ, J. Alternatívny pohľad na „súkromné“ právo po dvadsiatich rokoch prác na novej kodifikácii občianskeho práva v Slovenskej republike. In DAVID, R., SEHNÁLEK, D., VALDHANS, J. (Ed.) Acta Universitatis Brunensis Iuridica, No. 378. Dny práva – 2010 – Days of law, 1 ed. Brno : Masaryk University, 2010; ŠVIDROŇ, J. Hodnotové zakotvenie slovenského občianskeho práva. In ŠTEFANKOVÁ, N. (Zost.) Vzťahy a interakcia vnútroštátneho, medzinárodného a európskeho práva z hľadiska krajín Vyšehradskej štvorky po ich vstupe do Európskej únie. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej 23. a 24. 11. 2006 na Právnickej fa-kulte Trnavskej univerzity v Trnave. Žilina: Poradca podnikateľa, 2007.

22 Pozri pozn. č. 11.


kuratúry; neskôr – pre nespokojnosť s postupom preverovania oznámenia orgánmi PZ aj s dozorom okresnej prokuratúry – tiež príslušnej krajskej prokuratúry a napokon i Gene-rálnej prokuratúry SR (s niektorými zásadnými podaniami na vedomie tiež ministrovi vnútra SR a ministrovi spravodlivosti SR).

Sústredíme sa najmä na kvalitu prokurátorského dozoru, ktorý si zasluhuje detail-nejšiu pozornosť aj s uvedením presných citátov z relevantných písomností:23

List z 5. 8. 1998 č. 1Pn 2212/98-4: „V danej veci Vám oznamujem, že toto som vzala na vedomie a súčasne Vám oznamujem, že prokurátor v preverovaní dozor nevykonáva. Vaša obava z prípadného objasnenia veci je predčasná. Po ukončení preverovania poli-cajným orgánom, pokiaľ by ste boli s jeho vybavením nespokojný, máte možnosť obrátiť sa na prokurátora so žiadosťou o preskúmanie jeho rozhodnutia.“

List zo 7. 9. 1998 č. k. 1Pn 2212/98-21: „... som zistila, že odloženie veci bolo pred-časné. Policajnému orgánu som vydala pokyn na doplnenie preverovania a opätovné rozhodnutie vo veci.“

List z 18. 5. 1999 č. 1Pn 2212/98-38: „V danej veci preverovanie pokračuje. Realizu-júci policajný orgán osobne konzultoval postup ďalšieho preverovania s prokurátorom tunajšej prokuratúry, na základe čoho mu boli 22. 4. 1999 vydané ďalšie pokyny na vy-konanie úkonov potrebných na náležité objasnenie predmetnej veci.“

List z 10. 3. 2000 č. 1Pn 2212/98-56: „... Vám oznamujem, že vec tr. oznámenia na pod. M. a spol. bola policajným orgánom predložená vyšetrovateľovi Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I, ... na ďalšiu realizáciu. Vyšetrovateľ po preštudovaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu rozhodne o ďalšom postupe. Podľa môjho tele-fonického rozhovoru s ním je enormne pracovne zaťažený, predpokladá však, že by to mohlo byť v apríli resp. v máji tohto roku.“

List zo 4. 9. 2000 č. 1Pn 2212/98-69: „... V predmetnej veci Vám oznamujem, že tunajšia prokuratúra ju dôsledne sleduje. Bezohľadne na Vašu súčasnú sťažnosť, ako dozorujúca prokurátorka pravidelne žiadam realizujúceho vyšetrovateľa o podávanie správ o stave veci a o uvedenie dôvodu, prečo doposiaľ nebolo vo veci rozhodnuté. V os-tatnej správe zo 4. 7. 2000 mi oznámil, že vzhľadom k pracovnej zaťaženosti ako aj na to, že v súčasnej dobe sú spracúvané veci, ktoré mu boli pridelené v skoršom období ešte nebolo vo veci rozhodnuté. Mám také informácie, že vyšetrovatelia sú skutočne pracovne vyťažení a že OÚV PZ Bratislava I zápasí s personálnymi ťažkosťami. ... Odhliadnuc od vyššie uvedeného som toho názoru, že vyšetrovateľ mal dosť času na to, aby na vec sa vzťahujúci spisový materiál podrobne naštudoval, pretože vec má pridelenú od 9. 9. 1999 t. j. už takmer rok. ... Pokiaľ vyšetrovateľ môj pokyn nesplní do 15. 9. 2000 /vzhľa-dom na dovolenkové obdobie/ jeho nečinnosť budem signalizovať riaditeľovi OÚV PZ Bratislava I a požiadam ho o zjednanie nápravy.“

List z 25. 2. 2001 č. 1 Pv 653/00-16: „Okresná prokuratúra Bratislava I obdržala dňa 20. 2. 2001 z Generálnej prokuratúry SR Vaše podanie na priame vybavenie. Poda-nie bolo v zmysle § 167 Tr. por. vyhodnotené ako žiadosť poškodeného o preskúmanie

23 V záujme zachovania autenticity sú tu citáty z oficiálnych písomností uvádzané bez redakčnej úpravy.


postupu vyšetrovateľa PZ ... Predovšetkým je potrebné konštatovať, že uznesením vyšet-rovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I sp. zn. OUV-1214/30-2000-Sc. zo dňa 17. 10. 2000 bolo podľa § 160 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie vo veci trest-ného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. ... Z vyššie uvedeného vyplýva, že vec je v štádiu prípravného konania. ... S poukazom na takto zistené skutočnosti kon-štatujem, že Váš podnet bol dôvodný, pokiaľ ste napádali vykonávanie úkonov v priebe-hu preverovania, ktoré realizoval policajný orgán OO PZ Staré mesto – západ a tieto boli vybavované pod sp. zn. 1Pn 2212/98 na tunajšej prokuratúre. Pokiaľ sa týka postupu vyšetrovateľa, v jeho postupe som pochybenia nezistil, pričom Vaše práva ako poškode-ného si budete môcť uplatniť v zmysle § 43 Tr. por. a nasl. počas výsluchu pred vyšetro-vateľom s tým, že vec bude aj naďalej dôsledne sledovaná tunajšou prokuratúrou.“

List z 2. 1. 2002 č. 1 Pv 653/2000-39: „Okresná prokuratúra Bratislava I Vám ozna-muje, že obdržala Vaše podanie zo dňa 15. 11. 2001 ktoré ste adresovali Ministerstvu vnútra SR. Podanie som vyhodnotil ako žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa PZ pre Bratislavu I podľa § 167 Tr. Por. Vyžiadal som na vec sa vzťahujúci spisový materiál za účelom jeho preskúmania. O spôsobe vyhotovenia podnetu Vás budem písomne infor-movať.“

List z 12. 7. 2002 č. 1Pv 653/00-43: „Okresná prokuratúra Bratislava I na základe Vašich opakovaných sťažností preskúmala vyšetrovací spis sp. zn. OÚV-121402000. Podnet bol vyhodnotený ako žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa PZ Bratislava I. V podaní uvádzate, že zdĺhavé riešenie prípadu nevzbudzuje Vašu dôveru v efektívnos-ti a plynulosti činnosti orgánov v trestnom konaní. Preskúmaním vyšetrovacieho spisu sp. zn. OÚV-1214/2000 som dospel k záveru, že Vaše podanie je z časti dôvodné. Prieťa-hy v konaní sú spôsobené zmenou na poste vyšetrovateľa, ktorý vec realizuje. Vyšetrova-teľka ... od 1. 5. 2002 nie je príslušníčkou policajného zboru a preto bol spis v rámci výpomoci pridelený vyšetrovateľovi Okresného úradu vyšetrovania Senica. Jeho postup bol usmernený príslušným pokynom prokurátora. K tomuto kroku pristúpilo vedenie Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I v rámci výpomoci v dôsledku nepriazni-vej personálnej situácie na Okresnom úrade vyšetrovania PZ Bratislava I. Vyšetrovateľ OÚV PZ Senica po oboznámení sa s vyšetrovacím spisom bude priebežne realizovať ďalšie úkony v rámci prípravného konania.“

List zo 6. 3. 2003 č. 1 Pv 653/00-64: „Okresná prokuratúra Bratislava I na podklade Vášho opakovaného podania, ktoré ste adresovali Ministerstvu vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR preskúmala vyšetrovací spis sp. zn. OÚV-1214/2000. ... Preskúmaním vyšetrovacieho spisu ... som dospel k záveru, že Vaše podanie bolo sčasti dôvodné. Išlo o prieťahy v konaní, ktoré boli vyvodené nečinnosťou predchádzajúcej vyšetrovateľky. ... Na základe výpomoci vec realizuje vyšetrovateľ OÚJP PZ v Senici ... Vyšetrovateľ vo veci koná bez prieťahov o čom svedčia ním vykonané úkony ako aj žiadosti o právnu pomoc do Francúzska. ... Chápem Vašu situáciu ako poškodeného a snahu dosiahnuť právny stav ktorým je náhrada škody, avšak musím konštatovať, že k prieťahom v predchádzajú-com období došlo v dôsledku nepriaznivej personálnej situácie na Okresnom úrade jus-tičnej polície PZ Bratislava I. Na riešenie tejto situácie nemá prokurátor zákonné pros-


triedky, nakoľko spadajú do kompetencie Ministerstva vnútra SR. Vec je tunajšou proku-ratúrou vzhľadom na opakované podania sledovaná s tým, že je predpoklad a snaha o jej urýchlené ukončenie.“

List z 26. 9. 2003 č. 1 Pv 653/00-94: „V horeuvedenej trestnej veci bolo dňa 23. 9. 2003 z Generálnej prokuratúry SR doručené na tunajšiu prokuratúru Vaše podanie z 9. 9. 2003, ktoré som vyhodnotil ako žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v zmysle § 167 Trestného poriadku. Preskúmaním spisového materiálu Okresného úradu justičnej polície PZ Bratislava I č. OÚV-1214/2000 a po telefonickej konzultácii s vyšetrovateľom Okresného úradu justičnej polície PZ v Senici som zistil, že doposiaľ sa nepodarilo vy-počuť P.V., ktorého pobyt je t. č. neznámy. Vyšetrovateľ ma požiadal o vybavenie právnej pomoci do Francúzskej republiky, avšak tejto žiadosti som nevyhovel, nakoľko nemala podstatný význam pre zistenie skutočného stavu veci a jej zaslaním do Francúzska by došlo k ďalším časovým prieťahom. Ihneď po zabezpečení výsluchu P.V. vyšetrovateľ rozhodne o jeho prípadne trestno-právnej zodpovednosti a vyšetrovanie bude skončené. Týmto považujem Vaše podanie z 9. 9. 2003 za vybavené.“

Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. 1 Pv 653/00-111 z 20. 4. 2004: „Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I vo veci trestného činu sprenevery pod-ľa § 248 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona rozhodol t a k t o : Podľa § 148 odsek 1 pís-meno c. Trestného poriadku zamietam sťažnosti ... a ... proti uzneseniu vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I číslo OUV-1214/30-2000 zo dňa 13. 2. 2004, ktorým bolo v zmysle § 172 odsek 1 písmeno b. Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie vo veci trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 a odsek 3 Trestného zákona, pretože nie sú dôvodné.“ Z odôvodne-nia uznesenia: „Preskúmaním spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho som zistil, že vyšetrovateľ rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý bol preukázaný svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi. Vo veci ide o občian-skoprávny vzťah a nároky z neho plynúce je potrebné uplatňovať na príslušnom súde. Orgány činné v trestnom konaní v tomto smere nemajú za úlohu nahrádzať činnosť občianskoprávnych súdov resp. zadovažovať v rámci trestného konania dôkazy na ich rozhodovanie.“

List Krajskej prokuratúry v Bratislave č. 2KPt 109-04-47 zo 14. 3. 2005: „Na podklade Vášho podnetu, obdržaného prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR, kto-rým sa dožadujete preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní ... ako aj rozhodnutia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I č. 1 Pv 653/00 z 20. 4. 2004 o zamietnutí Vašej sťažnosti ... som po zaobstaraní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu tento preskúmala v zmysle § 31 zák. č. 153/2001 Zb. o prokuratúre. Po jeho preskúmaní som dospela k záveru, že Vaše námietky možno považovať za z časti akceptovateľné či už pokiaľ ide o kvalitatívnu úroveň rozhodnutia vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania zo dňa 17. 10. 2000, prieťahy v konaní, zistené na strane orgánov polície, ako aj pokiaľ ide o správnosť resp. dôvodnosť samotného rozhodnutia o zastavení trestného stíhania v zmysle § 172 ods. 1 písm. b Tr. por. a násled-ného rozhodnutia prokurátora o zamietnutí Vašej sťažnosti. ...


Nakoniec pokiaľ ide o opodstatnenosť rozhodnutia vyšetrovateľa z 13. 2. 2004 o zastavení trestného stíhania v zmysle § 172 ods. 1 písm. b Tr. por., toto na rozdiel od dozorujúceho prokurátora považujem minimálne za predčasne vydané, keďže zo za-bezpečených dôkazov podľa názoru tunajšej prokuratúry sa javí byť naďalej odôvod-nený záver o existencii podozrenia zo spáchania trestného činu sprenevery resp. pod-vodu konkrétnymi osobami tak, ako to namietate vo svojom podnete, keďže z doterajšie-ho dokazovania je zrejmé, že obdržané finančné prostriedky v sume 692.311,- Sk od jed-notlivých poškodených neboli použité na dohodnutý účel, resp. účel použitia získaných finančných prostriedkov od poškodených nebol jednoznačne a dostatočne zdokumento-vaný, naviac podozrivý“ (P.V.) „spolu s podozrivou“ (M.M.) „finančné prostriedky spo-lu so zákazkami poberali už v čase finančných problémov svojich firiem, ktoré neboli schopné plniť si už ani existujúce záväzky, pričom vedeli, že naviac nebudú schopní ani realizácie financovania zákonnej certifikácie výrobkov, pokiaľ vôbec žiadosti firmy“ (A „s.r.o.“) „o certifikáciu výrobkov a v spise nachádzajúce sa objednávky, adresované do Francúzska boli podávané v dobrej viere a vážne a neboli len zastieracím manévrom s cieľom vyviniť sa zo svojej trestnej zodpovednosti, čo taktiež dostatočne zdokumento-vané nebolo. Za účelom ustálenia správnej právnej kvalifikácie a preukázania najmä subjektívnej stránky uvádzaných trestných činov u konkrétnych podozrivých osôb podľa názoru tunajšej prokuratúry by do úvahy prichádzalo v rámci trestného konania vyko-nanie ďalšieho dokazovania, ktorý postup však v súčasnosti už nie je možné realizovať vzhľadom na skutočnosť, že podľa nášho zistenia dňom 26. 2. 2003 došlo k uplynutiu premlčacích lehôt, umožňujúcich akékoľvek ďalšie konanie vo veci. (Zvýraznenia v citáte J. Š.)

A. Otvorené trestnoprávne otázky analyzovaného prípadu

1. List Okresnej prokuratúry Bratislava I z 26. 9. 2003 č. 1 Pv 653/00-94: „...som zistil, že doposiaľ sa nepodarilo vypočuť P. V., ktorého pobyt je t. č. neznámy.“ Znie to neuveriteľne, že jasne identifikovanú podozrivú osobu, ktorá sa nachádzala na Sloven-sku, sa policajnému organu nepodarilo vypočuť od podania oznámenia o podozrení z majetkovej trestnej činnosti dňa 29. 5. 1998, t. j. počas vyše 5 rokov? Možno z tohto hľadiska nastoliť aj otázku kvality dozoru Okresnej prokuratúry Bratislava I v tomto prípade?

2. List Krajskej prokuratúry v Bratislave č. 2KPt 109-04-47 zo 14. 3. 2005: Na-stoľujú sa v súvislosti s citovanými konštatovaniami príslušnej krajskej prokuratúry vo vzťahu k predchádzajúcemu riešeniu prípadu orgánmi polície a dozorujúcou okresnou prokuratúrou aj ďalšie úvahy na základe zákona č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, ktorý s účinnosťou od 1. júla 2004 nadviazal na zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom?


IV. Otázka mravnosti v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch: možno prelomiť zotrvačné právne myslenie?

Ako bolo už v úvode naznačené, definovať pojem „dobré mravy“, ktorý nachádzame na viacerých miestach predovšetkým nášho najvšeobecnejšieho predpisu súkromného práva Občianskeho zákonníka, nie je jednoduchý problém. To konštatuje aj Bröstl vo svojom vedeckom príspevku z roku 2000, v ktorom sa s ním teoreticky vyrovnáva aj v nadväznosti na skoršie teoretické prístupy a judikatúru k nemu. Odvtedy pribudli mno-hé ďalšie pokusy a ich výsledky posúvajú riešenie tejto otázky ďalej.24

Pre moje ďalšie uvažovanie o nej v rovine súkromného práva bude i pre mňa výcho-diskom „pohľad späť“, do rímskeho práva, o ktorom Bröstl konštatuje:

„Pre klasické rímske právo je príznačné, že vychádzalo z otvorenej a neostrej klasifi-kácie prameňov práva. Právo sa pritom od mravov vôbec neodlišuje tak ostro, ako sa niekedy tvrdí. Aj preto boni mores Rimanov majú dvojakú funkciu. Sú kritériom pre mra-vy, ale aj pre právo. Rozsiahla orientácia práva na mravy umožňuje vytvorenie právnej zásady, že právne úkony proti dobrým mravom sú neplatné.“25

Naše občianske právo, ako je známe, však neostáva iba pri tejto všeobecnej zásade. Pojem „dobré mravy“ nachádzame vo viacerých konkrétnych ustanoveniach OZ. Na základe ďalšieho domýšľania a legislatívneho rozvinutia uvedenej zásady pre konkrétne spoločenské vzťahy bola v ňom zakotvená aj osobitná právna zodpovednosť podľa usta-novenia § 424 OZ: „Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.“

K problematike mravných dimenzií občianskeho práva som v roku 2007 predniesol referát na Právnickej fakulte MU v Brne v rámci konferencie „Tradice a inovace v ob-čanském právu“,26 v ktorom som poukázal aj na jeho najširšie mimoprávne súvislosti. Tu však chcem zostať výlučne v právnom rámci pojmu „dobré mravy“ a na základe pokra-čovania rozboru začatého prípadu v rovine súkromného práva ukázať, že aj chápanie vzťahu práva a mravnosti si naliehavo vyžaduje „kvalitatívnu inováciu“, a to i právnote-oreticky všeobecnejšie, nielen z hľadiska „súkromného“ práva.

Dospel som tiež k názoru, že prehodnotenie si vyžaduje aj dichotomické zdôrazňova-nie akoby proti sebe stojacích zásad „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“ (označova-nej ako typickej pre oblasť súkromného práva) a „všetko je zakázané, čo nie je dovolené“ (označovanej ako typickej pre oblasť verejného práva).27 Podľa môjho názoru totiž ne-prospieva zvyšovaniu mravnej úrovne práva. V súkromnom práve sa mi to aj na základe analyzovaného prípadu javí priamo tak, že podporuje každú nemravnosť, pokiaľ nie je

24 Z najnovších slovenských publikácii pozri OVEČKOVÁ, O. Výklad a aplikácia dobrých mravov a zá-sad poctivého obchodného styku v rozhodovacej činnosti súdov. In Právny obzor, 2011, č. 4.

25 BRÖSTL, A. Op. cit., s. 163 – 164.26 Pozri zborník z konferencie HURDÍK, J., FIALA, J., SELUCKÁ, M. (Eds) Tradice a inovace v občan-

ském právu. Brno : Masarykova univerzita, 2007. Tiež ŠVIDROŇ, J. Mravné dimenzie občianskeho práva. In Právny obzor, 2007, č. 4.

27 Porov. LAZAR, J. a kol. Občianske právo hmotné, 1. Bratislava : Iura Edition, 2010, s. 17.


zákonom výslovne zakázaná. Ja však stojím na stanovisku, že mravnosť by mala patriť k samej podstate všetkého platného práva, jeho tvorby, aplikácie a realizácie, ak má pod-porovať mravnosť v reálnych spoločenských vzťahoch podliehajúcich právnej úprave a napomáhať tak zvyšovanie mravnej úrovne celej spoločnosti.

PRÍPAD – 3. časť: Občianskoprávne a obchodnoprávne otázky

Nadväzujem na 1. časť tohto prípadu, v ktorom sa ďalej sústredím na súdne konanie o žalobe B proti odporcom I – M. M. a II – P. V. o náhradu škody spôsobenej úmyselným konaním proti dobrým mravom. Navrhovateľ ju oprel o ustanovenia § 415 OZ – „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ – a § 424 OZ – „Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmy-selným konaním proti dobrým mravom.“. Zdôraznil pritom, že v danom prípade išlo o občianskoprávny vzťah vzniknutý na základe zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl. OZ, a že adresátom uvedených zodpovednostných noriem je „každý“, resp. „ten“, na koho sa vzťahuje osobná pôsobnosť tohto najvšeobecnejšieho predpisu súkromného práva v jeho citovaných ustanoveniach. Správanie sa oboch odporcov pri uzavieraní zmluvy aj po jej nesplnení bolo doložené bohatým písomným dôkazovým materiálom, ktorý podľa navr-hovateľa jasne dokumentuje ich úmyselné konanie proti dobrým mravom a aj príčinnú súvislosť medzi týmto konaním a vznikom jeho škody.

Za všetko výrečne svedčí aj konštatovanie v citovanom liste Krajskej prokuratúry v Bratislave zo 14. 3. 2005: „... zo zabezpečených dôkazov podľa názoru tunajšej proku-ratúry sa javí byť naďalej odôvodnený záver o existencii podozrenia zo spáchania trest-ného činu sprenevery resp. podvodu konkrétnymi osobami tak, ako to namietate vo svo-jom podnete, keďže z doterajšieho dokazovania je zrejmé, že obdržané finančné pros-triedky v sume 692.311,- Sk od jednotlivých poškodených neboli použité na dohodnutý účel, resp. účel použitia získaných finančných prostriedkov od poškodených nebol jed-noznačne a dostatočne zdokumentovaný, naviac podozrivý“ (P. V.) „spolu s podozrivou“ (M. M.) „finančné prostriedky spolu so zákazkami poberali už v čase finančných problé-mov svojich firiem, ktoré neboli schopné plniť si už ani existujúce záväzky...“.

Podľa navrhovateľa v spore sú tieto zistenia prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave v súlade s tým, čo uviedol vo svojom podnete generálnemu prokurátorovi SR na podanie sťažnosti pre porušenie zákona proti rozhodnutiu vyšetrovateľa o zasta-vení trestného stíhania. Je zrejmé, že ak by nedošlo k uplynutiu premlčacích lehôt podľa Trestného poriadku pre prieťahy v preverovaní oznámenia o podozrení z majetkovej trestnej činnosti z 29. 5. 1998 orgánmi polície (na ktoré reagoval celým radom podaní), aj sťažnosť generálneho prokurátora SR pre porušenie zákona na základe jeho podnetu a v nadväznosti na to aj pokračovanie v trestnom stíhaní uvedených konkrétnych osôb pre úmyselný trestný čin sprenevery, resp. pre úmyselné trestné činy podvodu alebo sprenevery, bolo by plne odôvodnené.28

28 B vo svojom podnete generálnemu prokurátorovi SR na podanie sťažnosti pre porušenie zákona rozhod-nutiami vyšetrovateľa a prokurátora okresnej prokuratúry zo dňa 6. 7. 2004, na ktorý reagovala prokurátorka


Pre nasledujúce občianskoprávne konanie bolo možné nepochybne konštatovať, že to, čo by i podľa názoru krajskej prokuratúry bolo malo byť, na základe policajný-mi orgánmi zabezpečených dôkazov, odôvodnene predmetom pokračovania v trest-nom stíhaní a konaní, iste nebude „mravné“, aj keď sa to stalo – avšak iba z dôvodu uplynutia premlčacích lehôt podľa Trestného poriadku – trestnoprávne nestíhateľné.

Nemožno tu do všetkých podrobností analyzovať priebeh tohto súdneho sporu na prvom stupni a v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku prvostupňového súdu, chcem smerovať k námetom aj do širšej odbornej diskusie. Občianskoprávny spor sa skončil zamietnutím žaloby a navrhovateľ, okrem toho, že svoje peniaze späť nezískal, bol v súlade s výsledkom sporu zaviazaný zaplatiť trovy konania úspešnej strane, ktorá jeho a ďalších poškodených pripravila o peniaze v celkovej zistenej sume 692.311,- Sk. (spolu bolo konaním M.M. a P.V. takto poškodených sedem občanov a ich rodín, iba B ako jediný sa však pokúsil aj o riešenie občianskoprávnou cestou podľa § 424 OZ).

Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu z 21. 10. 2009:

„Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporcovia v prvom a druhom rade“ (M.M. a P.V.) „konali za spoločnosť“ (A, s.r.o.) „v súlade s predmetom podnikania a v súlade s písomnými splnomocneniami udelenými konateľom ... Súd návrh navrhova-teľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Odporcovia v prvom a druhom rade nie sú v konaní pasívne legitimované subjekty, voči ktorým by si navrhovateľ mal nárok na náhradu škody uplatniť. Svojím konaním ako fyzické osoby neporušili svoju právnu po-vinnosť v zmysle § 420 ods. 1 OZ. Žalovaní odporcovia ako fyzické osoby neboli v žiad-nom právnom vzťahu s navrhovateľom a svoje oprávnenia tak, ako vyplynulo z dokazo-vania neprekročili. Navrhovateľ bol výlučne v právnom vzťahu s obchodnou spoločnos-ťou“ (A, s.r.o.) „ako zhotoviteľom diela, ktorá porušila svoju právnu povinnosť, tým že nevykonala dielo v prospech navrhovateľa, v zmysle platne uzavretého právneho úkonu a to zmluvy o dielo, v súlade s ktorou navrhovateľ na účet obchodnej spoločnosti zaplatil dohodnutú časť ceny diela. Obchodná spoločnosť akceptovala navrhovateľove odstúpe-nie od zmluvy o dielo a sama sa zaviazala vrátiť navrhovateľovi zaplatenú časť ceny diela, ktorú však nevrátila.Krajskej prokuratúry v Bratislave v citovanom liste zo 14. 3. 2005, pripomenul generálnemu prokurátorovi aj jeho vlastné slová z rozhovoru, ktorý s ním bol uverejnený v denníku Pravda 18. 3. 2004 (s. 4), t. j. krátko po jeho nastúpení do tejto funkcie: „Treba skúmať každý prípad osobitne. Nikde neprezentujeme, koľko nezákon-ných alebo nedôvodných policajných rozhodnutí sme zrušili. Nemáme tendenciu dehonestovať Policajný zbor. Viem, že polícia sa borí s problémami vzdelanostného charakteru. Treba sa opýtať ministra vnútra, aké percen-to vyšetrovateľov má právnické vzdelanie a aký stupeň právnického vzdelania. Prokurátor má dbať na zákon-nosť celého procesu. A keď to policajt pri vyšetrovaní nedodržuje, je povinnosťou prokurátora zrušiť takéto rozhodnutie. Nehovorím však, že chyba nemôže byť aj na strane prokurátora. Navyše prokurátorovi musí byť vrátená spoločenská vážnosť, ktorú kedysi mal a ktorú si zasluhuje. Prokurátor je primus konania. To musí byť jasné v krčme, na prokuratúre, na súde aj na policajnej stanici. Je to však možné len vtedy, keď ten človek preukáže, že svojej robote rozumie a že vie niesť za ňu zodpovednosť. Prokurátor musí dať vyšetrovateľovi jasne najavo, že nie je nejaký „malý bubu“, s ktorým bude niekto zametať.“


Z dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol výlučne v právnom vzťahu s právnickou osobou“ (A, s.r.o.) „Nikdy nebol v právnom vzťahu so žalovanými odporcami v prvom a druhom rade ako fyzickými osobami. Odporcovia konali výlučne za spoločnosť“ (A, s.r.o.) „V trestnom konaní sa nepreukázalo, žeby odporcovia v prvom a druhom rade svojím konaním naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu sprene-very resp. podvodu. Súd nie je v konaní viazaný právnym názorom prezentovaným v liste Krajskej prokuratúry v Bratislave zo 14. 3. 2005, na obsah ktorého sa navrhovateľ odvo-láva vo svojom vyjadrení, nakoľko nejde o meritórne rozhodnutie orgánu činného v trest-nom konaní, ktorým by bol súd viazaný v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. Škoda bola navrhovateľovi spôsobená výlučne právnickou osobou“ (A, s.r.o.).

Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu o odvolaní z 18. 8. 2011:

„Záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ svoj návrh uplatnil voči pasívne vecne nelegitimovaným subjektom, z ktorého dôvodu nemohol byť v konaní bez ďalšieho úspeš-ný, je preto správny. Na správnosti tohto záveru nič nemení ani ust. § 424 Obč. zák., resp. § 415 Obč. zák., na ktorých nedostatočnú aplikáciu v konaní a osobitne aj vo svojom odvolaní, poukázal navrhovateľ. K uvedenému odvolací súd poznamenáva nasledovné.

Podľa § 424 Obč. zák. za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným kona-ním proti dobrým mravom.

Zodpovednosť za škodu podľa § 424 Obč. zák. je subjektívnou zodpovednosťou, pre-tože vznik zodpovednosti sa viaže na úmyselné konanie. Zavinenie škodcu sa nepredpo-kladá, je preto úlohou poškodeného dokázať v konaní existenciu úmyselného konania škodcu. Na rozdiel od iných prípadov zodpovednosti, v tomto prípade nemusí byť poru-šená určitá právna povinnosť, ale stačí preukázanie úmyselného konania proti dobrým mravom. Čo možno považovať za dobré mravy, ustanovuje § 3 Obč. zák.; v zásade platí, že ide o také konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza (§ 39 Obč. zák.), ale poškodzuje záujmy tretích osôb (fyzických alebo právnických) tým, že ide o konanie, ktoré spoločnosť považuje za neprípustné, a preto by sa nemalo vyskytovať. Podmienkou vzniku zodpovednosti podľa § 424 Obč. zák. je teda úmyselné konanie pro-ti dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. Vo vzťahu k prejednáva-nej veci však aj tu platí požiadavka, že sa takého konania v prípade právnickej osoby museli dopustiť osoby konajúce v jej mene; v prípade preukázania naplnenia podmienok vzniku takejto zodpovednosti (1/ úkon proti dobrým mravom, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi úkonom proti dobrým mravom a škodou, 4/zavinenie) by však zodpoved-nosť opäť niesla právnická osoba“ (v danom prípade A, s.r.o.) „a nie priamo fyzické osoby, konajúce za ňu a v jej mene.“

B. Otvorené občianskoprávne a obchodnoprávne otázky analyzovaného prípadu

1. Základnou otázkou z hľadiska občianskoprávnych a obchodnoprávnych súvislostí analyzovaného prípadu je to, či pre hmotnoprávnu pasívnu legitimáciu odporcov M. M. a P. V. ako žalovaných fyzických osôb v danom spore o náhradu škody spôsobenej úmy-


selným konaním proti dobrým mravom podľa § 424 OZ bolo právne relevantné iba ich postavenie, z ktorého voči objednávateľovi B vystupovali za zhotoviteľa – obchodnú spoločnosť A „s. r. o.“ pri podpísaní zmluvy o dielo podľa § 631 OZ a potom aj následne po jej nesplnení?

Alebo z hľadiska pojmu „dobré mravy“ v osobnej pôsobnosti § 424 OZ treba skúmať ich faktické správanie voči B – v rámci celkového vývoja prípadu – komplexne, t. j. aj bez zreteľa na ich postavenie, ktoré mali podľa obchodného práva v rámci obchodnej spoločnosti A „s. r. o.“ (resp. medzi sebou v interných pracovnoprávnych vzťahoch tejto obchodnej spoločnosti) počas jej trvania, pri jej zanikaní a napokon aj po jej zániku? Teda ich zdokumentované správanie v kritickom období voči B aj ako čisto „ľudských bytosti“, od ktorých i platné občianske právo v rozsahu svojej osobnej pôsobnosti jednak všeobecne, ale tiež bližšie konkretizovane postuluje správanie v súlade s „dobrými mravmi“ – bez ohľadu na akékoľvek „obchodnoprávne“ súvislosti?

A teda, či je správne konštatovanie prvostupňového súdu v odôvodnení jeho rozsud-ku, že:“Žalovaní odporcovia ako fyzické osoby neboli v žiadnom právnom vzťahu s na-vrhovateľom“? Neboli s ním v občianskoprávnom zodpovednostnom vzťahu na základe ustanovení § 415 OZ a § 424 OZ?

Teoretické prístupy odpovede na túto otázku sa môžu záujmovo rôzniť, de lege lata tu však máme na prvom mieste na zreteli vzťah lex generalis (OZ) a lex specialis (OBZ).29 Žaloba v danom spore zdôrazňovala, že adresátom zodpovednostných noriem podľa § 415 a § 424 OZ je „každý/ten“ v najvšeobecnejšom rozsahu osobnej pôsobnosti OZ, a že z hľadiska svojej mravnej identity nie sú M. M. ani P. V. odlišné osoby, keď sa o nich uvažuje ako o fyzických osobách konkrétneho rodného čísla – adresátoch pre-venčných aj zodpovednostných noriem OZ (navyše aj s nadbytočným zdôraznením, že zmluva o dielo vznikla podľa § 631 OZ, nie podľa OBZ), ako keď sa o nich uvažuje ako o „konateľovi“, „majiteľovi“ alebo „likvidátorovi“ obchodnej spoločnosti v zmysle OBZ. Objednávateľ B nebol nikdy v „obchodnoprávnom“ vzťahu s A. „s. r. o.“ Do zmluvného vzťahu s A ako obchodnou spoločnosťou vstúpil ako spotrebiteľ podľa OZ, t. j. pre svoje osobné potreby (v rámci riešenia interiérového vybavenia svojho súkrom-ného bytu) – nie ako podnikateľ – a s nikým iným ako s M. M. a P. V. za A „s. r. o.“ nik-dy nebol v nijakom styku.

M. M. aj P. V. najskôr konali za obchodnú spoločnosť A „s. r. o.“ na základe splno-mocnenia od J. M., podľa súdneho spisu konateľa spoločnosti A „s. r. o.“ (išlo o muža zhodného priezviska ako M. M.). M. M. sa však od 30. 6. 1997 stala majiteľkou tejto obchodnej spoločnosti a následne od 1. 11. 1998 aj jej likvidátorkou (pozri 1. časť roz-boru prípadu).

Keďže s nikým iným ako s M. M. a P. V. objednávateľ B do žiadneho styku za ob-chodnú spoločnosť A „s. r. o.“ nikdy neprišiel, treba sa sústrediť na ich faktické správanie voči B predovšetkým ako čisto „ľudských bytosti“ v spoločenských vzťahoch podlieha-júcich úprave Občianskeho zákonníka – lex generalis a posúdiť ho z hľadiska „dobrých

29 Porov. tiež CSACH, K. Op. cit. s. 322 – 323.


mravov“ v súvislostiach ustanovenia § 424 OZ a jeho adresátov. Pretože B už pri podaní oznámenia o podozrení z majetkovej trestnej činnosti proti podozrivým osobám P. V. a M. M. usúdil, že zrejme môže ísť o právnu záležitosť s dlhodobejším riešením (nepred-pokladal však 13 rokov!), dôsledne dbal, aby v jeho podaniach príslušným orgánom bolo od začiatku detailne zaznamenané a aj písomnými dôkazmi doložené faktické správanie uvedených osôb v rozhodnom období.

Viac ako „sofistikované teoretické úvahy“ sa tu žiada elementárny cit pre spravodli-vosť a slušnosť v medziľudských vzťahoch. Čitateľ so schopnosťou prirodzeného zdra-vého úsudku si urobí záver, či možno ďalej konkretizované správanie M. M. a P. V., ktoré bolo orgánom PZ, prokuratúry a súdu doložené písomnými dôkazmi, neposudzo-vať komplexne z hľadiska trestného, občianskeho a obchodného práva, ale iba limitova-ne z hľadiska ich právneho postavenia v obchodnej spoločnosti A „s. r. o.“ počas jej trva-nia? A teda – aké rozhodnutie súdu by bolo so zreteľom na všetky okolnosti prípadu „dobré a spravodlivé“ („boni et aequi“)?

2. Keďže zmluvu o dielo podpísal za A „s. r. o.“ P. V. a určený čas splnenia zmluvy sa bez jej plnenia už chýlil ku koncu, spojil sa B faxom s P. V., od ktorého dostal dňa 17. 4. 1998 takisto faxom túto odpoveď: „Predpokladaný termín dodávky je 20. týždeň.“ B však vzápätí listom dôrazne upozornil P. V., že ak obchodná spoločnosť A „s. r. o.“ neuskutoční do 6. 5. 1998 splnenie zmluvy o dielo, ktorú za túto obchodnú spoločnosť P. V. podpísal, odstúpi od zmluvy. P. V. mu odpovedal listom z 27. 4. 1998, ním podpísa-ným: „... Naša spoločnosť plní aj iné zmluvné záväzky a dodávky. Po obdržaní správy o stavebnej pripravenosti bytu sme vás zaradili do harmonogramu a montáž ... plánuje-me v 20. týždni. Omeškanie, ktoré z plnenia vznikne bude zohľadnené v doúčtovacej faktúre.“. B v tom čase chcel uskutočniť aj osobné zistenie na mieste uzavretia zmluvy. Obchodná spoločnosť A tam však už nebola a P. V. ako fyzická osoba sa stal ďalej fak-ticky nedostupný, neprijímal telefón, na telefonické odkazy nereagoval. Keďže B iný kontakt na obchodnú spoločnosť A už nemal, spojil sa s M. M. na jej telefónnom čísle podľa verejného telefónneho zoznamu; avšak len čo vysvetlil, o čo mu ide, veľmi struč-ne mu odpovedal mužský hlas: „Neobťažujte nás na súkromí.“.

3. Keď sa z iniciatívy aj ďalších podobne postihnutých kontakt s M. M. predsa len otvoril, jej správanie voči B v rozhodnom období dokumentujú viaceré ňou podpísané písomné vyjadrenia, z ktorých právne najpodstatnejšie sú nasledujúce:

V liste zo 14. 5. 1998: „Vynakladáme maximálne úsilie, aby sme v čo najkratšom termíne zabezpečili kompletizáciu a montáž predmetu diela k vašej spokojnosti.“ V liste z 21. 5. 1998: „Obdržali sme Váš list zo dňa 15. 5. 1998, v ktorom nám oznamujete od-stúpenie od zmluvy o dielo ... Vaše odstúpenie od zmluvy akceptujeme a zálohu ... Vám uhradíme na Váš účet.“ V liste zo 4. 8. 1998: „Oznamujeme Vám, že spoločnosť“ (A s. r. o.) „nie je z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti momentálne schopná splniť zá-väzky vyplývajúce z odstúpenia od zmluvy o dielo ... V prípade, že sa táto nepriaznivá finančná situácia zmení, bude Vám požadovaná záloha vrátená.“

V priebehu občianskoprávneho konania pred súdom obhajoba M. M. predložila do-kument, v ktorom sa uvádza, že dňa 1. 11. 1998 sa valné zhromaždenie spoločnosti


uznieslo takto: „Spoločnosť“ (A, s.r.o.) vstupuje dňom 1. 11. 1998 do likvidácie. Likvidá-torom spoločnosti je: ...“ (=M. M.) „rod. č. ..., bytom ...“.

Konala M. M. aj ako fyzická osoba identifikovaného rodného čísla z hľadiska najvše-obecnejšej adresnosti ustanovenia § 424 OZ úmyselne proti dobrým mravom, keď naj-skôr ako majiteľka a potom ako likvidátorka spoločnosti A „s. r. o.“ osobne zavádzala B citovanými písomnými vyjadreniami, hoci už vedela alebo musela vedieť, že prijaté peňažné plnenie napriek ňou podpísanému uznaniu dlhu nebudú B vrátené, lebo v rozpo-re so zmluvne určeným účelom peňažného plnenia, prijatého od B, sa obchodná spoloč-nosť A „s. r. o.“ chystá použiť jeho peniaze (alebo už aj použila) na iný, objednávateľom diela nedovolený účel? Možno tu oddeliť mravnú identitu M. M. ako fyzickej osoby identifikovaného rodného čísla – právneho subjektu občianskeho práva a aj čisto ľudskej bytosti z mravného hľadiska – od jej mravnej identity ako majiteľky a likvidátorky ob-chodnej spoločnosti A „s. r. o.“?

Je tiež právne irelevantná relácia medzi cenou 10.000,- Sk, za ktorú M.M. dňa 30. 6. 1997 kúpila spoločnosť A „s.r.o.“ od J. M. (ako bolo uvedené, muža zhodného priezvis-ka), a sumou 692.311,- Sk ako celkovou škodou siedmich občanov (spotrebiteľov), ktorú v priebehu preverovania ich oznámení o podozrení z majetkovej trestnej činnosti doku-mentovane vyčíslili orgány PZ?

Ak toto nie je sprenevera, pre ktorú bolo najskôr aj začaté trestné stíhanie, avšak ne-skôr – už i za účasti „prokurátorského dozoru“ bolo zastavené, tak čo je v slovenskom právnom poriadku z hľadiska jeho trestného práva vlastne „sprenevera“ (alebo možno aj „podvod“)?

4. Priam „dojímavo“ pôsobia v týchto súvislostiach vyjadrenia M. M., ako ich zazna-menal aj prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku, ktorým žalobu B proti M. M. a P. V. v celom rozsahu zamietol:

„Odporkyňa v prvom rade žiadala návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko voči navrhovateľovi nikdy nevy-stupovala ako súkromná fyzická osoba. Konala za spoločnosť“ (A „s. r. o.“)“na základe písomného splnomocnenia zo dňa 10. 4. 1997 udeleného jediným konateľom spoločnos-ti J. M.“ (= vyššie spomenutý muž zhodného priezviska, od ktorého M. M. následne túto obchodnú spoločnosť kúpila za 10.000,- Sk a ďalej smerovala k likvidácii – pozn. J. Š.), „ktorý ju splnomocnil na výkon práv a povinností konateľa v rozsahu konateľa spoločnosti“ (A „s. r. o.“). „Odporkyňa v prvom rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 6. 2. 2007 konštatovala, že na výkon práv a povinností v rozsahu konateľa spoločnosti“ (A „s. r. o.“) bol okrem nej splnomocnený konateľom spoločnos-ti aj odporca v druhom rade“ (P. V.) „na základe plnej moci zo dňa 29. 9. 1997. Odpor-kyňa v prvom rade uviedla, že vykonávala všetky úkony v rozsahu konateľa spoločnosti na základe vyššie uvedenej plnej moci, svojím konaním zaväzovala spoločnosť. Nikdy s navrhovateľom nebola v žiadnom občianskoprávnom vzťahu, škodu mu nespôsobila úmyselným konaním. Navrhovateľ bol v právnom vzťahu výlučne so spoločnosťou“ (A „s. r. o.“), za ktorú zmluvu o dielo dňa 18. 11.1997 uzavrel s navrhovateľom odporca v druhom rade.“


Ešte „dojímavejšia“ je však starostlivosť prvostupňového súdu o P. V., ako vyplýva z odôvodnenia toho istého rozsudku:

„Zásielky adresované odporcovi v druhom rade sa súdu vrátili vždy s poznámkou adresát si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Súd prostredníctvom Okresného riaditeľ-stva Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave vykonal šetrenie pobytu odpor-cu v druhom rade. Z listu ORPZ v Bratislave zo dňa 21. 4. 2007 doručeného súdu dňa 25. 4. 2007 vyplýva, že odporca v druhom rade na adrese ... nebýva a dcéra odporcu v druhom rade inú adresu bydliska odporcu v druhom rade uviesť nevedela. Súd odpor-covi v druhom rade ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O. s. p., nakoľko adresa trvalého ani prechodného pobytu odporcu v druhom rade sa súdu nepodarila zistiť. Odporca si zásielky nepreberal ani na adrese miesta podnika-nia uvedeného vo výpise zo živnostenského registra.“

V týchto súvislostiach pôsobí ešte viac „dojímavo“ vyjadrenie M. M., ktoré je zazna-menané v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, ktorým rozsudok prvostupňového súdu potvrdil: „Odporkyňa bola nútená podrobiť sa policajnému šetreniu vo veci údaj-nej sprenevery, ktorú inicioval navrhovateľ a už 13. rok je vystavená psychickému tlaku a nákladom, ktoré súvisia s vedením sporu z iniciatívy navrhovateľa, hoci v trhovom hospodárstve dochádza celkom bežne ku krachu obchodných spoločností. Je len želaním navrhovateľa, že trestné stíhanie odporcov 1/ a 2/ by pokračovalo, ak by nebolo došlo k uplynutiu premlčacích lehôt podľa Trestného poriadku. Odporkyňa 1/ sa stotožnila s právnym záverom prvostupňového súdu o tom, že odporcovia 1/ a 2/ v konaní nie sú vecne pasívne legitimovaní.“

V. Namiesto záveru (alebo „Ius civile vigilantibus scriptum est“...)

Z odvolania navrhovateľa proti rozsudku prvostupňového súdu:„Vyzerá to tak, že prvostupňový súd mal s odporcami I. a II. súcit: veď z čoho by mali

zaplatiť poškodenému náhradu škody, keď firmu ... aj s jeho peniazmi „zlikvidovali“? Naozaj otázka namieste – ale aj odpoveď.

Ľuďom, ktorí voči mne jasne konali úmyselne protiprávne aj nemravne, nečestne a aj v rozpore so zásadou „poctivého obchodného styku“ a spôsobili mi škodu (o ďalších po-škodených v celkovej výške 692.311,- Sk nehovoriac, lebo oni už dávno rezignovali!), po-skytuje rozhodnutie prvostupňového súdu „ochranu“ – na úkor mňa ako poškodeného!

Veď nech si svoju škodu znáša poškodený sám, a navyše nech tým, ktorí ho POD-VIEDLI, zaplatí aj trovy tohto súdneho konania: veď bol v spore neúspešný! A že ide navyše o profesora občianskeho práva, tak toto je ten najlepší signál pre všetkých podob-ných podvodníkov: veď keď „proti nám“ nič nezmohol ani za 10 rokov „profesor občian-skeho práva“, kto proti nám zmôže viac? Tento judikát svedčí v náš prospech a môžeme sa oňho opierať aj v našej ďalšej podvodníckej činnosti!

NÁDHERNÁ SPRAVODLIVOSŤ v štáte, ktorý je vo svojej ústave deklarovaný ako „právny“! A tak sa to učí aj na právnických fakultách a podáva celej občianskej spoloč-nosti. ...


Z úst konajúcej sudkyne zaznela aj dobre mienená úvaha, že akademická sféra a súd-na sféra by mali viac spolupracovať aj pri ozrejmovaní takých otázok, ktoré boli predme-tom riešenia v tomto súdnom spore.

Osobne viem, že celkove spolupracujú, veď v transformačnom období sa konal celý rad odborných a vedeckých podujatí za účasti akademických právnikov aj sudcov.

A osobitne pokiaľ ide o otázku a osvetľovanie problematiky dobrých mravov v ob-čianskom práve a vzťahu morálky a práva vôbec, existuje v Slovenskej republike aj v Českej republike už celý rad hodnotných publikácií, knižných aj časopiseckých. Ide skôr o to, nakoľko ich súdnictvo dokáže využívať v praxi a aplikovať vo svojich judiká-toch.

Aj konajúcej sudkyni som povedal, že už dávno mi nejde iba o „moje peniaze“, o „náhradu mojej škody“, ale o to, aby sa neopomínalo, že k podstate práva ako takého patrí aj MRAVNOSŤ. To uznala aj konajúca sudkyňa, keď spomenula aj dôraz nebohého profesora Karola Planka na DOBRÉ MRAVY V OBČIANSKOM PRÁVE. Napriek tomu vyniesla rozhodnutie, ktoré podporuje NEMRAVNOSŤ V OBČIANSKOM PRÁVE.

Viem si dokonale predstaviť, ako by sa ľudia typu M. M. a P. V. priamo „rehotali“ (a uznávam, že dôvodne), keby toto rozhodnutie prvostupňového súdu nadobudlo právo-platnosť!

Preto si dovoľujem oznámiť ctenému odvolaciemu súdu, že s týmto prípadom obozná-mim široký okruh svojich doktorandov a študentov na viacerých právnických fakultách, ako aj svojich kolegov – odborných asistentov, docentov a profesorov občianskeho práva v Slovenskej republike a v Českej republike a časom ho rozanalyzujem aj pre právnove-decké a právnopedagogické účely. Už teraz mi poskytuje materiál na celú knihu.

Bude to môj príspevok k tomu, aby sa do nášho občianskeho práva vnieslo viac mrav-nosti aj prostredníctvom rozhodovacej činnosti súdov s podporou akademickej sféry.

Potom by vlastne stačilo aj „menej práva a kvalifikovaných právnych poradenstiev“.Keby som bol právnym poradcom odporcov ja, od začiatku by som ich usmerňoval,

aby uznali nesprávnosť, nemravnosť a protiprávnosť svojho konania. (Ale z takého práv-neho poradenstva by sa asi ťažko „vyžilo“, lebo „málo vynáša“...?)“

Videte, quoniam non soli mihi laboravi, sed omnibus exquirentibus veritatem. (Sir. 24, 47)

Literatúra

BÁRÁNY, E. Pojmy dobrého práva. Bratislava: Eurokódex, 2007.BÁRÁNY, E. a kol. Právo a jeho prostredie. Bratislava: Ústav štátu a práva SAV, 2011.BRÖSTL, A. Contrabonosmores. In BLAHO, P., LAZAR, J., PRUSÁK, J. (Zost.) Zákaz zneužitia práva. Ver-

bot des Rechtsmissbrauchs. Medzinárodná vedecká konferencia. Omšenie, 20. – 21. 9. 2000. Dies Luby Iurisprudentiae, Nr. 6. Trnava: Právnická fakulta Trnavskej univerzity, 2001.

CZACH, K. Miesto a funkcie deliktuálneho práva v obchodnom práve. Habilitačná prednáška. In Právny ob-zor, 2011, č. 4.

CZACH, K. Recenzia: Milan Jančo, Monika Jurčová, Marianna Novotná a kolektív. Európske súkromné prá-vo. Bratislava: Euroiuris, 2012, 542 strán. In Právny obzor, 2012, č. 6.


HEYROVSKÝ, L. Dějiny a systém soukromého práva římskeho, I – III. Praha: J. Otto, 1921, 1922.HURDÍK, J., FIALA, J., SELUCKÁ, M. (Eds.) Tradice a inovace v občanském právu. Brno: Masarykova

univerzita, 2007. HUSÁR, J., SUCHOŽA, J. (Eds.) Právo – Obchod – Ekonomika, II. – Zborník z medzinárodného sympózia.

Organizátor: Katedra obchodného a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach v spolu-práci s Ústavom štátu a práva AV ČR a Ústavom štátu a práva SAV, Štrbské Pleso, 24. – 26. 10. 2012. Košice: UPJŠ, 2012.

JANČO, M., JURČOVÁ, M., NOVOTNÁ, M. a kol. Európske súkromné právo. Bratislava : Euroiuris, 2012.KROPAJ, M. Úvaha (nielen) o vzťahu hodnôt a práva. In BÁRÁNY, E. a kol. Právo a jeho prostredie. Brati-

slava: Ústav štátu a práva SAV, 2011.LAZAR, J. a kol. Občianske právo hmotné, 1. diel. 4. vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2010.LUBY, Š. Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve, I., II. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1958.OVEČKOVÁ, O. Výklad a aplikácia dobrých mravov a zásad poctivého obchodného styku v rozhodovacej

činnosti súdov. In Právny obzor, 2011, č. 4.PELIKÁNOVÁ, I. Právní odpovědnost a její současné vývojové tendence s přihlédnutím ke zvláštnostem

českého práva. In Právny obzor, 2012, č. 6. PRUSÁK, J., BAKOŠOVÁ, E., VACULÍKOVÁ, N. (zost.) Slušnosť v práve. Anständigkeit im Recht. II.

Lubyho dni. Konferencia s medzinárodnou účasťou. Trenčianske Teplice, 22. – 24. 9. 1992. Bratislava: Nadácia Štefana Lubyho, Právnická fakulta UK, Právnický inštitút Ministerstva spravodlivosti SR, 1993.

ŠVIDROŇ, J. Hodnotové zakotvenie slovenského občianskeho práva. In ŠTEFANKOVÁ, N. (Zost.) Vzťahy a interakcia vnútroštátneho, medzinárodného a európskeho práva z hľadiska krajín Vyšehradskej štvorky po ich vstupe do Európskej únie. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej 23. a 24. 11. 2006 na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Žilina: Poradca podnikateľa, 2007.

ŠVIDROŇ, J. Mravné dimenzie občianskeho práva. In Právny obzor, 2007, č. 4.ŠVIDROŇ, J. Alternatívny pohľad na „súkromné“ právo po dvadsiatich rokoch prác na novej kodifikácii ob-

čianskeho práva v Slovenskej republike. In DAVID, R., SEHNÁLEK, D., VALDHANS, J. (Ed.) Acta Universitatis Brunensis Iuridica, No. 378. Dny práva – 2010 – Days of law, 1 ed. Brno: Masaryk Univer-sity, 2010.

WEINBERGER, O. Logika pro právníky. Praha : SPN, 1964.

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja v rámci výskumného projektu Ústavu štátu a práva SAV na základe zmluvy č. APVV 0340-10 „Právo v dynamike spoločenského vývoja a jeho teoretické reflexie“.

právny obzor - sav › jan_svidron-pravna_zodpovednost_za... · 2013-02-12 · právny obzor...

Documents