1

Poznávame prírodu

Príroda je všetko okolo nás, čo nevytvoril človek.

Prírodu tvoria:

A) živé prírodniny: baktérie, huby, rastliny, živočíchy

B) neživé prírodniny: voda, vzduch, pôda, slnko, horniny, minerály

Metódy skúmania v biológii:

1.) pozorovanie

2.) pokus

Prírodu pozorujeme:

1.) voľným okom

2.) lupou

3.) mikroskopom

4.) ďalekohľadom

Časti mikroskopu:

- okulár

- tubus

- objektívy - stolček so svorkami

- zrkadlo - zaostrovacie skrutky

- stojan

Zväčšenie mikroskopu vypočítame: okulár x objektív (napr. 10 x 20 = 200 krát)

Mikroskopický preparát:

a) trvalý m. p.

b) dočasný m. p. – pripravujeme si ho sami

Pomôcky na prípravu mikroskopického preparátu:

1.) podložné sklo

2.) krycie sklíčko

3.) skalpel

4.) preparačná ihla

5.) pinzeta

6.) nožnice

7.) kvapkadlo

Ako žije les

Les tvoria všetky organizmy, ktoré žijú v lese – baktérie, huby, rastliny (byliny, stromy,

kry) a živočíchy.

Závislosť organizmov

Organizmy v lese sú na sebe závislé.

2

Vrstvy (etáže) lesa: 1. koreňová e.

2. machová e.

3. bylinná e.

4. kerová e.

5. stromová e.

Potravový reťazec – tvoria ho organizmy, ktoré sú na sebe potravovo závislé.

napr. dub (listy) → chrúst → škorec → jastrab

smrek → lykožrút → ďateľ → jastrab

tráva → srna → rys

ďatelina → zajac → líška

Zmeny lesa v jednotlivých ročných obdobiach: Na jar, kým sa na stromoch rozvinú listy, rastie a kvitne množstvo jarných bylín, ktoré majú dostatok svetla a

vody z topiaceho sa snehu. V lete majú stromy najviac listov a dobré podmienky na rast. Letné byliny kvitnú v

riedkych lesoch a na okrajoch hustých lesov. Porasty machov zadržiavajú vodu, zabezpečujú vlhkosť pre

dozrievajúce plody. V lete a na jeseň majú rastliny a živočíchy najväčší dostatok živín, zhromažďujú zásobné

látky na prezimovanie. Listnatým stromom sa sfarbujú a opadávajú listy. V zime niektoré byliny prežívajú

semenami, cibuľkami, hľuzami a podzemkami v pôde. Niektoré živočíchy sú aktívne aj v zime, iné ju prežívajú

v zimnom spánku a niektoré sa odsťahujú do teplých krajín.

Lesné dreviny

A. BYLINY - majú dužinatú stonku

B. DREVINY - majú drevnatú stonku

Delia sa na:

a) stromy (ich stonka sa rozkonáruje až v určitej výške nad zemou)

b) kry (ich stonka sa rozkonáruje hneď od zeme)

Stromy

Ich telo tvorí:

1.) koreň

2.) kmeň

3.) koruna – tvoria ju konáre, na ktorých rastú listy, kvety a plody so semenami

Ihličnaté stromy

- majú ihlicovité listy – ihlice, ktoré na zimu neopadávajú (okrem smrekovca)

- semená majú uložené v šiškách

- počas roka nemenia svoj vzhľad

Patria sem: borovica, smrek, jedľa, smrekovec, (borievka, tis).

Listnaté stromy Počas roka menia svoj vzhľad:

* jar – vyrastajú listy, kvitnú kvety

* leto – dozrievajú plody

* jeseň – opadávajú listy

* zima – obdobie vegetačného pokoja

Patria sem: dub, buk, javor, breza.

3

Kry

Ich telo tvorí:

1.) koreň

2.) konáre, na ktorých vyrastajú listy, kvety a plody so semenami

Patria sem: lieska, baza, ostružina, brusnica, (vres).

Význam lesných drevín

- Kyslík

- Drevo

- Potrava pre živočíchy (listy, kvety, plody, semená)

- Úkryt pre živočíchy (v korunách alebo v dutinách stromov)

- Z opadaných listov sa tvorí humus.

Fotosyntéza je premena anorganických látok – oxidu uhličitého a vody na organické látky

- cukry, pri čom sa uvoľňuje kyslík. Prebieha v listoch rastlín za pomoci slnečného žiarenia

a zeleného farbiva – chlorofylu.

Pri fotosyntéze rastliny:

a) prijímajú z prostredia: oxid uhličitý a vodu

b) uvoľňujú do ovzdušia: kyslík.

Lesné mikroorganizmy a nekvitnúce byliny

Mikroorganizmy

Mikroorganizmy sú veľmi malé organizmy, ktoré sa dajú pozorovať iba mikroskopom. Ich

telo tvorí len jedna bunka.

Patria medzi ne:

a) pôdne baktérie – rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov, pomáhajú pri tvorbe

humusu.

b) drobnozrnko je jednobunková riasa. Tvorí zelené povlaky na vlhkej kôre stromov.

Obsahuje zelené farbivo chlorofyl, prebieha v ňom fotosyntéza.

Nekvitnúce byliny

Machy

Stavba tela: pakorienky, pabyľka, palístky, stopka, výtrusnica, výtrusy.

Patria sem napr.: ploník, rašelinník.

Paprade

Stavba tela: koreň, podzemok, listy sú lievikovite usporiadané. Na spodnej strane listov sú

kôpky výtrusníc, v ktorých sú výtrusy. Mladé listy sú špirálovite stočené.

Patrí sem napr.: papraď samčia.

Prasličky

- jarná byľ je hnedá – na vrchole má výtrusnicu

- letná byľ je zelená – prebieha v nej fotosyntéza

Patrí sem napr.: praslička lesná.

4

Lesné huby a lišajníky

Huby – neobsahujú zelené farbivo chlorofyl, preto v nich neprebieha fotosyntéza.

Stavba tela huby:

klobúk

prsteň

hlúbik

pošva

podhubie

Na spodku klobúka sú lupene alebo rúrky, na ktorých sú výtrusnice s výtrusmi.

Mladá muchotrávka zelená je celá zakrytá v plachtičke.

Huby sa rozmnožujú výtrusmi.

Huby delíme na:

1.) jedlé: hríb dubový (=dubák), plávka, masliak, kozák, (kuriatko, suchohríb ...)

2.) nejedlé: rýdzik kravský

3.) jedovaté: muchotrávka zelená, muchotrávka červená, (hríb satanský, hodvábnica

veľká ...)

Význam húb v prírode:

1.) Rozkladajú zvyšky organizmov (drevo, listy, odumreté živočíchy) na jednoduché látky.

2.) Sú potravou pre živočíchy.

Zásady prvej pomoci pri otrave hubami:

1. Ak človek po požití húb cíti nevoľnosť, slabosť, zvracia, má hnačku, potí sa, treba ihneď

vyhľadať lekársku pomoc.

2. Lekár urobí výplach žalúdka.

3. Iba v prípade nedostupnosti odbornej lekárskej pomoci vyvoláme zvracanie a čo najskôr sa

snažíme postihnutého dopraviť do zdravotníckeho zariadenia.

4. Otrava muchotrávkou zelenou je nebezpečná, prejavuje sa až po 24 – 48 hodinách, keď sa

jedovaté látky dostanú do krvi.

5

Lesné bezstavovce

Bezstavovce sú živočíchy, ktoré nemajú vnútornú kostru.

Slimák pásikavý

Stavba tela:

1.) hlava – na nej sú: a) oči na dlhých tykadlách

b) krátke tykadlá (na hmat a čuch)

c) ústny otvor s drsným jazýčkom

2.) svalnatá noha

3.) schránka – ulita, ktorú uzatvára viečkom

Živí sa rastlinami a hubami.

Pohybuje sa svalnatou nohou.

Slizniak veľký

- nemá ulitu

Dážďovka zemná

Stavba tela:

1.) články – obrúčky, na každom článku sú 4 páry štetín

2.) v prednej časti tela je opasok, ktorý obsahuje vajíčka a vylučuje sliz

Živí sa zvyškami rastlín.

Pohybuje sa sťahovaním a uvoľňovaním svalov.

Význam: 1.) pomáha pri tvorbe humusu

2.) premiešava, kyprí a prevzdušňuje pôdu

Iné lesné bezstavovce

Križiak obyčajný

Stavba tela:

1.) hlavohruď: a) oči

b) klepietka s jedovou žľazou

c) hmatadlá

d) štyri páry končatín Posledný pár končatín je zakončený hrebienkovitými pazúrikmi, ktorými

tká sieť – pavučinu.

2.) bruško – na konci má snovacie bradavice – vylučujú tekutinu, ktorá tuhne na pavučinu

Živí sa hmyzom.

Inštinkt = vrodené správanie napr. tkanie sietí u pavúka

Kliešť obyčajný

- žije na okraji listnatých lesov na kroch a tráve

- samička sa živí krvou človeka alebo zvieraťa, samček sa živí rastlinnými šťavami

- prenáša nákazlivé choroby napr. kliešťový zápal mozgových blán, boreliózu

6

HMYZ Stavba tela:

1.) hlava: a) zložené oči

b) tykadlá

c) ústne orgány

2.) hruď: a) tri páry končatín

b) dva páry krídiel

3.) bruško

Škodlivé druhy:

- Lykožrút smrekový

- Mníška obyčajná

Užitočné druhy:

- Mravec lesný – v mravenisku žijú bezkrídle robotnice a okrídlené samičky

a samčeky

- Húseničiar hnedý

- Lumok veľký

- Svietivka svätojánska

LESNÉ STAVOVCE Stavovce sú živočíchy, ktoré majú vnútornú kostru a chrbticu zloženú zo stavcov.

Lesné obojživelníky a plazy

OBOJŽIVELNÍKY

* Skokan hnedý

Stavba tela:

1.) Hlava: - oči

- ústa, v ktorých má vymrštiteľný lepkavý jazyk, pri kútikoch úst má

zvukové mechúriky

2.) Trup: - predné končatiny - 4 prsty

- zadné končatiny - 5 prstov spojených plávacou blanou

Povrch tela obojživelníkov - vlhká koža.

Potrava obojživelníkov: hmyz, pavúky, mäkkýše.

Obojživelníky, ktoré majú chvost:

* Salamandra škvrnitá

* Mlok bodkovaný

PLAZY

Povrch tela plazov - suchá koža so šupinami a štítkami. Koža nerastie spolu s telom, preto

ju zvliekajú.

Potrava plazov: a) jašterice: hmyz, pavúky, dážďovky, slimáky

b) hady: myši, žaby, jašterice

* Jašterica krátkohlavá

* Slepúch lámavý (jašterica so zakrpatenými končatinami, podobá sa na hada)

* Užovka hladká

* Užovka stromová

7

Lesné vtáky

Predné končatiny majú premenené na krídla.

Povrch tela vtákov - perie. Vrchné perie = obrysové, spodné perie = páperie.

Na hlave majú zobák.

Dravé vtáky (dravce)

Myšiak lesný (hraboše)

Jastrab lesný (stredne veľké vtáky)

Spevavé vtáky (spevavce)

Napr. Sojka škriekavá (slimáky, hmyz, lesné plody, ale aj mláďatá vtákov)

Hýľ lesný (semená, bobule, púčiky)

Brhlík lesný (hmyz, semená)

Pinka lesná (hmyz, semená)

Sovy

Výr skalný – naša najväčšia sova

Sova lesná

Kuvik vrabčí – najmenšia sova

Ďateľ veľký (larvy hmyzu)

Kukučka jarabá (chlpaté húsenice)

Tetrov hlucháň (semená, listy a púčiky)

Význam:

Dravce a sovy bránia premnoženiu hlodavcov.

Hmyzožravé vtáky bránia premnoženiu hmyzu.

Vtáky živiace sa rastlinnou potravou rozširujú trusom semená rastlín.

Lesné cicavce Povrch tela cicavcov: srsť

Bylinožravce:

srnec lesný

jeleň lesný

veverica stromová

Mäsožravce:

vlk dravý

líška hrdzavá

kuna lesná

rys ostrovid

Všežravce:

sviňa divá

medveď hnedý

Hmyzožravce:

netopier veľký – má lietaciu blanu

samce majú parohy

8

Voda a jej okolie

Vlastnosti vody dôležité pre život organizmov:

1.) množstvo kyslíka vo vode, kyslík – na dýchanie vodných organizmov

2.) teplota vody

3.) čistota vody

4.) hustota vody – ľad má menšiu hustotu ako voda, preto zostáva na hladine a chráni

vodné živočíchy pred zamrznutím

5.) povrchové napätie vody – umožňuje niektorým druhom hmyzu pohybovať sa po

hladine

6.) obsah solí vo vode – sladká voda, slaná voda

Stojaté vody: jazero, rybník, močiar, vodná nádrž

Tečúce vody: bystrina, potok, rieka

Kolobeh vody v prírode

Znečistenie vody

Samočistiaca schopnosť vody Na samočistení vody sa podieľajú baktérie, jednobunkové prvoky, mäkkýše, larvy hmyzu

a niektoré bylinožravé ryby.

Vodné rastliny

Planktón je spoločenstvo veľmi malých vodných organizmov (mikroorganizmov), ktoré sa

voľne vznášajú vo vode.

Riasy

a) jednobunkové:

- červenoočko b) mnohobunkové:

- žabí vlas

- závitnicovka

- váľač gúľavý – tvorí guľovité kolónie zložené z 20 000 jednobunkových rias spojených

slizom

Sinice - pri premnožení vo vode môžu spôsobovať alergie a rôzne kožné ochorenia

Kvitnúce byliny - žaburinka menšia

- lekno biele

- leknica žltá

Význam vodných rastlín:

1.) obsahujú zelené farbivo chlorofyl, prebieha v nich fotosyntéza – vytvárajú kyslík

2.) sú potravou pre vodné živočíchy

9

Brehové rastliny

Dreviny rastúce na brehu:

- vŕba biela

- jelša lepkavá

Byliny rastúce na brehu:

- záružlie močiarne

- pálka širokolistá

- trsť obyčajná

- kosatec žltý

- nezábudka močiarna

Význam brehových rastlín:

1.) Ich korene spevňujú brehy riek a potokov.

2.) Vytvárajú tieň na brehoch a znižujú vyparovanie vody.

3.) Potrava a úkryt pre živočíchy.

Drobné vodné živočíchy

Jednobunkové

Črievička veľká

- pohybuje sa brvami

- živí sa baktériami

Meňavka veľká

- pohybuje sa panôžkami

Sú súčasťou planktónu.

Mnohobunkové

Nezmar hnedý

Stavba tela:

- nožný disk

- ramená s pŕhlivými bunkami - živí sa planktónom

Význam drobných vodných živočíchov:

- sú potravou pre iné vodné živočíchy

Vodné bezstavovce

Ulitníky – majú schránku - ulitu

- vodniak vysoký

- kotúľka veľká

- močiarka živorodá

Lastúrniky – majú schránku – lastúru

- škľabka veľká

10

Pijavice

- pijavica lekárska – na oboch koncoch tela má svalnaté prísavky

- živí sa drobnými vodnými živočíchmi alebo krvou vodných stavovcov

Kôrovce:

- Rak riečny

Stavba tela:

1.) Hlavohruď: a) oči

b) ústny otvor

c) tykadlá – dlhé a krátke

d) končatiny – 1. pár končatín = klepetá

- 2., 3., 4., 5., pár končatín – na pohyb

2.) Bruško – na konci je chvostová plutvička – na pohyb dozadu

Rak sa živí uhynutými živočíchmi.

Drobné kôrovce:

- Dafnia štíhla

- Cyklop obyčajný

Hmyz žijúci vo vode a na brehu

Vo vode:

- Potápnik obrúbený

Na vode:

- Vodomerka obyčajná

- Korčuliarka

Na brehu:

- Vážka

- Šidlo

- Komár útočný

- Ovad hovädzí

Larvy vodného hmyzu sú potravou pre iné vodné živočíchy.

STAVOVCE

žijúce vo vode a na brehu

Ryby

Stavba tela:

1.) hlava:

- oči

- ústa

- mäsité fúziky

- čuchové jamky

- žiabrové viečka, ktoré chránia žiabre

2.) trup: – plutvy

11

- bočná čiara – na vnímanie teploty, tlaku a smeru prúdenia vody

3.) chvost

Povrch tela rýb – šupiny

Pomaly tečúce a stojaté vody:

- kapor obyčajný

- sumec západný

- šťuka severná

- ostriež zelenkastý

Tečúce vody:

- pstruh potočný

- lipeň tymianový

- úhor európsky

Obojživelníky a plazy vo vode a na brehu

Obojživelníky:

Skokan zelený

- povrch tela tvorí hlienovitá koža

- na zadných končatinách má prsty spojené plávacou blanou

- larvy = žubrienky sa vyvíjajú vo vode

- živí sa hmyzom

Rosnička zelená

Kunka žltobruchá

Mlok bodkovaný

Plazy:

- povrch tela plazov tvorí suchá koža so šupinami a štítkami

Užovka obojková

- má dve žltkasté polmesiačikovité škvrny za hlavou

- živí sa myšami, žabami, menšími rybami

Korytnačka močiarna

- má pancier

Vodné vtáky

Prispôsobenie vtákov na plávanie a potápanie:

1.) plávacie blany medzi prstami na nohách

2.) mastné perie, ktoré si mastia tukom z mazovej žľazy pri chvoste

Kačica, hus a labuť majú na okraji zobáka drobné zúbky, cez ktoré preciedzajú vodu

s bahnom a zachytávajú z nej potravu – drobné živočíchy a rastliny.

- Kačica divá

- Hus divá

- Labuť hrbozobá

- Bocian biely

12

- Volavka popolavá

- Kormorán veľký

- Potápka chochlatá

- Kaňa močiarna – dravý vták – živí sa hmyzom, žabami, vodnými vtákmi, občas

rybami

- Kúdelníčka lužná

- Rybárik riečny

- Čajka smejivá

- Lyska čierna

Vodné cicavce

Spoločné znaky vodných cicavcov:

1.) hustá, lesklá, nepremokavá srsť

2.) silný chvost – slúži ako veslo a kormidlo

3.) plávacie blany medzi prstami – umožňujú im dobre plávať

Mäsožravce

Vydra riečna

- živí sa najmä rybami, ale aj rakmi a hmyzom

Hlodavce

- majú hlodavé zuby (rezáky), ktoré im celý život dorastajú, preto si ich musia obrusovať

Bobor vodný

- živí sa rastlinnou potravou

- stavia si hrádze na vode (z kameňov, konárov a kmeňov stromov)

- znaky prítomnosti bobra: ohryzené kmene stromov, hrádze

Ondatra pižmová

- živí sa rastlinnou potravou

Lúky, pasienky a polia

Lúka

- lúku tvoria prevažne trávy, ale aj iné byliny

- jej kosením sa získava seno

Pasienok

- trávnatý porast, na ktorom sa pasú hospodárske zvieratá (hovädzí dobytok, ovce)

Pole

- na poli sa pestujú poľnohospodárske plodiny

* Medza je neobrábaná plocha medzi poľami.

* Remízka je skupina drevín medzi poľami (hájik).

Význam remízok:

- zadržiavajú vodu

13

- spevňujú pôdu, zabraňujú jej odnášaniu

- zachytávajú škodlivé látky z ovzdušia

- protihluková bariéra

- úkryt pre živočíchy

- miesto na hniezdenie vtákov

Prečo škodí vypaľovanie trávy?

- poškodzujú sa výhonky rastlín aj pôdne mikroorganizmy

- ničí bezstavovce (napr. čmele), zdroje potravy a úkryty stavovcov (najmä zajacov)

Lúčne rastliny a huby

Lúčne trávy:

- lipnica

- reznačka

- kostrava

- psiarka

- timotejka

- mätonoh

Byliny vlhkých lúk:

- kukučka lúčna

- iskerník prudký

- záružlie močiarne

- nezábudka močiarna

- jesienka obyčajná

Byliny suchých lúk:

- margaréta biela

- zvonček konáristý

- pakost lúčny

- šalvia lúčna

Liečivé lúčne byliny:

- dúška materina

- rumanček kamilkový

- rebríček obyčajný

Chránené lúčne byliny:

- hlaváčik jarný

- vstavačovec májový

Huby na lúkach a poliach:

- pečiarka poľná

- bedľa vysoká

- tanečnica poľná

14

POĽNÉ PLODINY

Obilniny - ich plodom je zrno

Obilnina: Význam:

Pšenica biela múka, krupica

Raž tmavá múka, ražná káva, lieh

Jačmeň jačmenné krúpy, pivo, krmivo

Ovos ovsené vločky, krmivo

Kukurica

kukuričná múka, kukuričné

lupienky, pukance, zaváraná a

mrazená kukurica, krmivo

Krmoviny

(= kŕmne rastliny)

Význam: krmivo pre hospodárske zvieratá

Patria sem najmä:

- Ďatelina lúčna

- Lucerna siata

Okrem nich sa pestujú aj:

- Vika siata

- Bôb obyčajný

Patria medzi strukoviny, lebo ich plodom je struk.

Na koreňoch bôbovitých rastlín sú hľuzky, v ktorých žijú hľuzkové baktérie – obohacujú

pôdu o dusík. Bôbovité rastliny sa zaorávajú do pôdy ako „zelené hnojivo“.

Olejniny a okopaniny

Olejniny

- sú rastliny, ktorých semená obsahujú rastlinný olej

Patria sem:

- Slnečnica ročná

- Repka olejka

- Mak siaty

15

Okopaniny

- sú rastliny, ktoré treba počas ich rastu okopávať

Patria sem:

- Ľuľok zemiakový (zemiak)

Význam: potrava, surovina na výrobu škrobu

- Repa cukrová

Význam: surovina na výrobu cukru

- Repa kŕmna

Význam: krmivo pre zvieratá

Lúčne a poľné bezstavovce

- dážďovka zemná

Ulitníky:

- slimák meňavý

- slimák stepný

Pavúky a kosce:

- križiak obyčajný

- kosec rožkatý

- strehúň škvrnitý – náš najväčší pavúk

Hmyz:

- čmeľ zemný

- kobylka zelená

- koník čiarkovaný

- lienka sedembodková

- bystruška medená, bystruška fialová

- hrobárik obyčajný

- svrček poľný

- pásavka zemiaková

- babôčka: admirálska, pávooká, pŕhľavová

- krtonôžka obyčajná

- lajniak obyčajný

- vidlochvost feniklový

- vretienka obyčajná

- voška

Obojživelníky a plazy na lúkach a poliach

Obojživelníky – žaby:

- Ropucha zelená

- Ropucha bradavičnatá

Ropuchy sú naše najväčšie žaby. Živia sa hmyzom, slimákmi, dážďovkami a inými

bezstavovcami.

16

Majú zavalité telo, kratšie a slabšie zadné končatiny ako skokan, pohybujú sa pomaly a

nemotorne.

Plazy:

Povrch tela plazov - suchá koža pokrytá rohovinovými šupinami.

Jaštery:

- Jašterica krátkohlavá

- Jašterica zelená

Koža sa odlupuje po častiach.

Hady:

- Vretenica severná

Kožu zvlieka vcelku.

V ústach má jedové zuby s jedovou žľazou.

Rozlišovacie znaky vretenice a užovky:

Vretenica Užovka

- trojuholníkovitý tvar hlavy - oválny tvar hlavy

- tmavá kľukatá čiara na chrbte - dve žltkasté polmesiačikovité škvrny za hlavou

- v oku zúžená zrenica (ako mačka) - v oku guľatá zrenica

- je jedovatá !!! - nie je jedovatá

Lúčne a poľné vtáky

- jarabica poľná

- bažant poľovný

Bažant má výraznú pohlavnú dvojtvarosť = odlišnosť samčeka od samičky vonkajšími

znakmi. napr. samec je inak sfarbený ako samica

- drop fúzatý

- havran čierny

- škovránok poľný

- straka čiernozobá

- sokol myšiar

- vrana túlavá

- strnádka žltá

Lúčne a poľné cicavce

Hlodavce :

– majú veľké rezáky - hlodavé zuby, ktoré im celý život dorastajú a musia si ich obrusovať

hlodaním

- Hraboš poľný

- Myš domová

- Chrček poľný

- Syseľ pasienkový

––––––––––––––––––––––––––

17

- Zajac poľný

- Králik divý

––––––––––––––––––––––––––

- Krt podzemný

Rozlišovacie znaky zajaca a králika:

Zajac poľný

- je väčší, má dlhšie ušnice

- má dlhé zadné končatiny, rýchlo beží

- mláďatá sa rodia osrstené a vidiace

- ukrýva sa v tráve, pod krami

Králik divý

- je menší, má kratšie ušnice

- pohybuje sa pomaly

- mláďatá sa rodia bez srsti a slepé

- ukrýva sa v norách, ktoré si

vyhrabáva v pôde