0

1

I. ZÁKLADNÁ PRÍČINA GLOBÁLNYCH PROBLÉMOV ĽUDSTVA –

POPULAČNÝ RAST

Ing. Jozef Kahan PhD., Strom života, Bratislava, 2012

Kľúčové slová: demografická revolúcia, historický vývoj populačnej krivky, faktory

populačného rastu

Demografickým problémom sa zaoberali už starovekí autori. Čínsky filozof Konfucius

pokladal rýchly rast populácie za príčinu chudoby. Navrhoval presídľovanie časti

obyvateľstva do menej zaľudnených oblastí a zákaz včasných sobášov. Podobné úvahy sa

objavovali aj u gréckych antických mysliteľov Platóna a Aristotela, ktorí poukazovali na to,

že produkcia potravín nerastie tak rýchlo ako počet obyvateľov. Aj z tohto dôvodu začala

grécka kolonizácia Stredomoria a nútený odchod časti obyvateľstva z preľudnených gréckych

mestských štátov.

Najznámejším autorom, ktorý sa stavia negatívne k populačnému rastu, sa stal T.R.

Malthus (1766-1834). Podľa Malthusa rast obyvateľstva neustále smeruje k prekročeniu

hranice určenej disponibilitou potravín. Príliš rýchle tempo rozmnožovania ľudí je podľa

tohto autora príčinou sociálnej biedy a nezamestnanosti (Pavlík, Rychtaříková, Šubrtová,

1986).

Iný názor predkladá český demograf Z. Pavlík, ktorý tvrdí, že pre vznik demografickej

revolúcie nie je ani tak dôležitý predchádzajúci populačný vývoj, či dosiahnutá životná

úroveň, ale dôležitý je hospodársky a spoločenský vývoj (Pavlík, 1964). Demografická

revolúcia vzniká ako súčasť globálnej revolúcie modernej doby, ktorá zahŕňa priemyselnú

revolúciu, na ňu nadväzujúcu vedecko-technickú revolúciu a agrárnu revolúciu, proces

urbanizácie, moderné lekárstvo a ďalšie iné revolúcie.

Aby sme si utvorili vlastný názor, pokúsme sa na problém populačného rastu pozrieť

faktograficky. Predchodcovia človeka a neskôr aj ľudia súčasného typu žili na planéte

rozptýlene a predpokladá sa, že koncom paleolitu (10 000 rokov p.n.l.) predstavovali

populáciu o veľkosti 5 miliónov. Títo ľudia nežili usadene a sťahovali sa za potravou.

Zároveň sa predpokladá, že trvalo 500 000 rokov, pokiaľ počet ľudí vzrástol z jedného

milióna na päť miliónov (Vallin, 1992).

Klimatické zmeny, ktoré súviseli s koncom doby ľadovej, zásadne zmenili životné

podmienky ľudí. Tí si postupne osvojovali znalosti pestovania obilnín a strukovín a začali

chovať niektoré hospodárske zvieratá (začiatok neolitu). Poľnohospodárstvo radikálne

zlepšilo prístup k potrave a ľudia začali žiť usadenejším spôsobom života. Vznikajú prvé

osady, čím sa zvyšuje koncentrácia ľudí, ktorí žijú na jednom mieste. Začína sa civilizačný

a populačný rast, pričom populácia ľudí narástla behom tisíc rokov desať násobne. Niektorí

demografi, napr. Colin McEvedy a Richard Jones, predpokladali len dvojnásobný nárast

populácie, avšak najnovšie archeologické nálezy poľnohospodárskych kultúr dokumentujú

oveľa väčší populačný rast. Z tohto dôvodu sa odhady francúzskeho demografa J. Vallina

javia ako pravdepodobnejšie (Tab 1).

2

Tab 1 Historický vývoj svetovej populácie (Zdroj: Kuna, 2010)

Rok/ Počet

obyvateľov

v miliónoch

Jacques

Vallin

Jean-Noel

Biraben

John D.

Durand

Carl

Haub

Colin

McEvedy

a Richard

Jones

Ralph

Thomlinson

OSN,

1999

-10 000 5 4 5,5

-7000 4 5 7,5

-4000 15 7 12,5

-3000 150 14

0 252 255 270-330 300 170 200 300

400 206 206 190

1000 253 254 275-345 265 310

1340 442 443 360 400

1400 375 374 350

1600 578 578 545

1750 771 735-805 795 720 700 790

1800 900 954 900 900 980

1820 1000

1850 1170 1241 1265 1200 1200 1260

1900 1610 1634 1650-1710 1656 1625 1600 1650

1950 2515 2515 2516 2500 2400 2520

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že rozšírenie poľnohospodárstva prinieslo obrat

v dejinách populačného rastu. Tento však zostával naďalej obmedzený hranicami prirodzenej

reprodukčnej schopnosti človeka. Až do 18. storočia nemali ľudia žiadny účinný nástroj pre

boj s úmrtnosťou alebo k obmedzeniu pôrodnosti, a tak sa urodzený človek dožíval

v priemere 30 rokov, nižšie vrstvy obyvateľstva nepochybne menej (Kovaříková, 1982).

5 4 15 150 252206253442375

578 771900

10001170

1610 2515

6000

0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

7000

Počet obyvateľov v miliónoch

3

Vysokú úmrtnosť spôsobovali nízka hygienická úroveň, nedostatok lekárskej pomoci,

rozsiahle epidémie, hlad v neúrodných rokoch, ale aj rôzne vojenské konflikty. Aj napriek

rôznym výkyvom vo výške populácie boli do 18. storočia jednotlivé obývané kontinenty

Zeme, v charaktere svojho populačného vývoja, podobné. Prvá veľká stagnácia veľkosti

populácie sa spája s pádom rímskej ríše a následného veľkého sťahovania národov. Druhá

veľká stagnácia prišla v 14. storočí kvôli morovej epidémii a následných veľkých

hladomorov, ktoré len v Európe vyhubili štvrtinu obyvateľstva. Z dlhodobého hľadiska počet

obyvateľov Zeme rástol v tomto období pomaly.

Zmeny prichádzajú v 18. storočí. Najprv sa týkali len Európy, ale postupne sa

rozširovali aj na ostatné kontinenty. V tomto období ľudia začali vedome ovplyvňovať

pôrodnosť a úmrtnosť. Vďaka priemyselnej revolúcii rastie vzdelanosť, rozširujú sa

hygienické návyky, lekárske vedy, ľudia začínajú konzumovať výdatnejšiu a rozmanitejšiu

stravu, pričom zároveň nastáva odklon od náboženstva a odstránenie feudálnej závislosti.

Všetky tieto faktory prinášajú opäť niekoľkonásobný populačný rast. Ten nastáva hlavne

z dôvodu, že priemerná dĺžka života ľudí postupne rastie, avšak zachováva sa aj

vysoká pôrodnosť. Až neskôr, vplyvom ekonomických a sociálnych premien (zvyšovanie

životnej a kultúrnej úrovne, migrácia z vidieka do miest, postupné zrovnoprávňovanie žien,

zavádzanie sociálnych systémov, zákazov práce detí, obmedzením pracovnej doby) s určitým

oneskorením začína klesať aj pôrodnosť. Stredná dĺžka života sa posunula na konci 19.

storočia na 75 rokov a na jednu ženu pripadali približne 2 deti.

Zdôvodnenie zmien klesajúcej pôrodnosti je zložitejšie a autori zaoberajúci sa touto

tematikou navrhli viaceré hypotézy. Medzi najznámejšie patria teória sociálneho vzostupu

(znižovanie pôrodnosti je podmienené snahou jednotlivcov o zlepšenie spoločenského

postavenia), teória blahobytu (pokles pôrodnosti je dôsledok snahy o udržanie alebo zvýšenie

životnej úrovne) a urbanizačná teória (k obmedzovaniu počtu detí dochádza vplyvom

mestského prostredia) (Kalibová, 2001). Ako ďalšie príčiny klesajúcej pôrodnosti sú

uvádzané aj zvýšenie vzdelanostnej úrovne, emancipácia žien, zmena ekonomického

významu detí pre rodinu a pod.

Záver: Priemyselná revolúcia spolu s agrárnou revolúciou a rozvojom moderného

lekárstva vytvárali podmienky pre niekoľko násobný populačný rast v 20. storočí. Aj keď sa

predpokladá, že populačný rast sa postupne opäť spomalí, mladá veková štruktúra ľudstva

neumožňuje, aby sa rast ustálil v krátkej dobe. Ak by sa aj pôrodnosť drasticky znížila,

demografická vlna mladých ľudí je stále tak výrazná, že populačný rast bude pokračovať ešte

niekoľko desaťročí a ustálenie rastu možno predpokladať až v druhej polovici 21. storočia

(Jeníček, Foltýn, 1998). Z tohto dôvodu možno pokladať populačný problém za vážny

globálny problém, pretože stojí na mieste otázka: Dokáže táto Zem uživiť 9, 12, či dokonca

15 miliárd ľudí?

4

Použitá literatúra:

HALAŠOVÁ, M., KAHAN, J.: Manažérstvo humánnych rizík rozvoja environmentálne uvedomelej

komunity. Bratislava : Strom života, 2012. 146 s. ISBN 80-88688-68-6

JENÍČEK, V., FOLTÝN, J.: Globálne problémy v svetovej ekonomike. Praha : VŠE, 1998. 140 s.

ISBN 80-7079-166-7.

KALIBOVÁ, K.: Úvod do demografie. Praha : Karolinum, 2001. 52 s. ISBN 80-246-0229-9.

KOVAŘÍKOVÁ, J.: Súbor statí k historickej geografii sveta. I. diel. Praha : Univerzita Karlova, SPN,

1982.

KUNA, Z.: Demografický a potravinový problém sveta. 1. vydanie, Praha : Wolters Kluwer ČR, 2010.

337 s. ISBN 978-80-7357-588-5.

PAVLÍK, Z.: Odhad populačného vývoja sveta. Praha : Nakladetelství ČSAV, 1964. 267 s.

PAVLÍK, Z., RYCHTAŘÍKOVÁ, J., ŠUBRTOVÁ, A.: Základy demografie. Praha : Academia, 1986.

732 s.

VALLIN, J.: Svetové obyvateľstvo. Praha : Academina, 1992. 148 s. ISBN 80-200-0437-8.