Číslo 38. V Prešporku, dňa 13. septembra 1918. Ročník 9.

• Podplatné od 1. júla 1918 na rok 12 korún, na pol roka 6 korún.

Popelvárom! t'•" Píše: F e r d i š J u r i g a.

Radostne môžem národu zvestovať, že slová článkov „Ossa chasa" a „Cesta k slnku" ujaly sa. Len tak zväčša som sa dozviedal v Prešporku v našej Bratislave, že asi koľko slovenských detí zo sused­ných obcí sa dalo tohoto roku do prešpor-ských škôl zapísať? Přezvěděl som sa o 56-tých. Chvála Bohu na prvý raz dosť potěšitelný počet.

Verejné uznanie a česť mi treba vzdá­vať v prvom rade vajnorskej obci, ktorá tohoto roku celý kŕdelík, milý rôjík deťu-šiek vyslala do prešporských škôl. A to nielen chlapcov, lež aj dievčatá.

Dievčatá do škôl? Veru áno, lebo učené dievčatá a ženy práve tak potrebuje ná­rod ako mužských. A či dievča nemá toľ­ko rozumu? A či dievča má ostať spro­sté? A či národ náš nepotrebuje svoje uči­teľky, svoje úradníčky, svoje obchodníčky. Dívajte sa na izraelské dievčatá! Ako pre­plňujú všetky miesta zvlášť obchody!

Deťušky milené, rodičia drahí len vytr­vajte.

Z Vajnôr toho roku chodí do prešpor­ských -škôl 25 detí. A prečo by nemohlo chodiť toľko z Račišdorfa, z Novej vsi, zo Zohoru atď. Podobne by to malo byť aj okolo iných miest jak Trnava, Trenčin, Ži­lina, Skalica atď. Tak sa máme drápať ku slnku, k lepšej živnosti, k väčšej sláve.

No verím, že to už pôjde. Heslo „ku svetlu sa" stanie sa telom. Vrúcne prosím aj iné slovenské noviny, zaujmite sa tejto veci a k roku v celom národe nech sa vy­vinie agitácia v duchu hesla: ku svetlu sa.

Ale nedostačí, aby sme v tomto duchu účinkovali len ohľadom stredných škôl, jako gymnázia, reálky, občianske školy.

Tohoto hesla, ducha sa máme držať aj ohľadom remesiel. I tam väzí jedna bieda našeho národa, že nemáme dostatočných našich remeselníkov. Náš roľnícky, robot­nícky ľud detí radostne-žalostne naplodí, ale nerozmýšla nad tým, čo s nima? Ne­chá ich so dňa na deň rastnúť jak húsatá alebo teliatka, že však z nich nečo bude. Vyrastnú mu na krky, zas len či za roľní­kov, ktorí rozcapartia otcovské nivy, ale­bo zas len do tovarychárskeho jarma, ktoré je najťažšie. Ba ešte horšie. Naši ro-

dičovia stávajú sa najväčšími vykorysťo-vateľmi, úžerníktrii a otročiteľmi vlastných deti.

N i č n a s v e t e n e ž i j e z o s v o ­j i c h m l á d a ť n i v r a b e c n i s y s e l , i b a ž i a ľ b o h u m n o h í r o ľ n í c i a r o b o t n í c i t a k z m ý š ľ a j ú . Otročia deti už v útlom veku a nehanbia sa brať pre seba krvopotný výrobok útlych detí. Aby si obľahčili rodičia, jarmia svoje de­ťušky a nedbali by z nich žiť. A preto ne­chcú dať deti na učenie, alebo na remeslá.

A tak sa stáva požehnanie Božie, deti, častokrát príčinou zchudobnenia rodiny, rozmnožovaním otroctva. Keby ale deti na remeslá, do škôl dávali, starí by do smrti dodržali a mladým by bola daná možnosť zmajetnieť, prísť k lepšej, k dô­stojnejšej' živnosti.

O t r o č e n i e d e t í s k r z e r o d i ­č o v j e n a j v ä č š o u p r í č i n o u o t r o c t v a c e l é h o n á r o d a .

Popelvár pri peci ostanie iba Popelvá-rom. A kto nebol ďalej iba v peci, jak sa povedá, lekvár vie.

V Popelvárovi, v Popeluške zobrazil náš národ sám seba.

A či tie bajky nenaučia jako sa stal z Popeívára knieža, kráľ, čo si svojich rodi­čov pekne zaopatril, keď si kňažnú vydo-bil? Musel do sveta! A tí siedmi múdri maj­stri tiež nie pri peci sa vyliahli! A Miesi-železo alebo Lomidrevo a Janko Palček či nie vo svete si vydobili imanie, česť a slávu?!

Starí nechcejte žiť z detí! Prirodzené povolanie rodičov je, aby žili pre deti, ale nie z detí. A j e t o v ä č š i a h a n b a n a d ž o b r á c k u h a n b u , j e s t l i k t o c h c e p o h o d l n e j š i e ž i ť z r o b o t y s v o j i c h d e t í . [Ešte i ten zemiak sa rozpadáva v zemi pre mladé zemiačatá. Každý vták, každé zviera tak vyplňuje svoje rodičovské povolanie, ibajnedzi ľuď­mi sa nájdu takí rodičia, ktorí slačia na pot detí, z ich mozolov a špikov by si chceli obľahčiť život a živnosť.

Z tohto protiprírodného chápania sa nám treba vyliečiť, lebo. kto jima otrokov, sám vždy otrokom ostanie.

A p r e t o o d o p n i j a r m o z o š i j e d i e ť a ť a s v o j h o a p o š l i h o n a r e -m e s l o . J e s t l i e š t e n a r e m e s l o z r a l é n e n i , p o š l i h o d o š k ô l , a s p o ň d o t e j d e t i n s k e j ľ u d o v e j š k o l y .

O pomstu do nebies volajúcu krivdu pá chajú mnohí na deťoch, keď ich miesto to­ho, že by ich poslaly do školy, priviažu ich ku volovým chvostom a nechajú ich statky pásť.

Detské pasenie statku je už hospodár­skou sprostosťou a znakom ohromnej za­ostalosti hospodárskej. Jestli to chápeme ohľadom samých detí, veru o takých ľu-doch, ktorí takto otročia, pohoršujú deti, platia slová Kristové, že by bolo lepšie, keby sa im mlynský kameň uviazal na hrdlo a tak boli uvržení do prepasti mor skej.

Ku svetlu sa! Deti do školy! Deti na re­meslá!

Z r a n y p o s á c t v a b o ľ a s t n e k r v á c a n a š e m l a d é p o k o l e n i e . J a ř m í m e o t r o k o v a p r e t o s m e a b u d e m e s a m i o t r o c i. O s v o b o ď n a p r e d s á m s v o j í c h o t r o k o v a b u d e š o s v o b o d e n ý a j t y z j a r ­m a o t r o c t v a ! Začnime naše osvo-bódzovanie napred sami na sebe, osvobo-dením tých otrokov, ktorých my jařmíme, ktoré sú deti jařmené a otročené pasáct-vom, robotou na ich telesné a duševné za­krpatenie. Tak máme začať od základov vykúpenie naše a cestu ku svetlu a dovŕ­šiť ju máme, že dochováme čím viac deti až do najvyšších škôl, na universitu, na yseučelište.

Co je všeučelište? Všeučelište je slnkom sveta, kde sa prednášajú všetky vedy pre ľudí dospelých po odbavení škôl stred­ných, aké sú, gymnázia, reálky. Z týchto škôl vychádzajú pravotári, lekári, merníci, professori, kňazi a všetci možní učenci. Jako človek nemôže byť bez hlavy, tak národ nemôže byť bez učencov. To sú tie ovocia, ktoré dozrajú k úplnej zralosti ve­domosti. Každého rodiča, ktorý \ jak-tak vydarené dieťa má a trochu možnosti, naj-vrelejšou túžbou by ' malo byť, priviesť dieťa svoje k slnku vedomosti, na ten stu­peň rozumovej zralosti, na všeučilište, na universitu.

T a k é s l n k o n á m v y š l o v s t r e ­tí i š t i n a š e h o n á r o d a , v n a š o m P r e š p o r k u , v n a š e j s t a r o s l á v ­n e j B r a t i s l a v e ! T o h o t o r o k u p o p r v ý k r á t s a o t v á r a j ú v s t r e -d i š t i n a š e h o n á r o d a b r á n y ku s l n k u , s i e n e v s e u č e l i š ť a .

Slovenské mamičky, tatíčkovia, babuš ky, dedkovia pozdvihnite oči vaše k tomu

V.r*r>« SLOVENSKÉ ĽUDOVÍTOVHO Císío 38.

to sluku, chyťte vaše diefa za rúčku a ukiažte mu rukou: diefa moje, môj milený Popelvárku hen tam je ten zámok na tej stračí nohe za sklenou horou, za dreve-, ným morom, t a m h e n p r e š p o r s k á u n i v e r s i t a , t a m v e d i e c e s t a k s l n k u , t a m j e t v o j a z a k l i a t a k ň a ž n á — v e d a — k t o r ú k e ď s i v y d o b i j e š , d c e r u š k a k r á ľ o v ­s k á , k ň a ž n á s l á v y , b u d e t v o j a a t y k n i e ž a t o m .

A tak vyprávajte Popelvárom a Pope-luškám. O tom nech sa vám sníva, túto túžbu majte. Odhalil som vám cestu k slnku, stračí zámok, zaklnutú záhradu, kde je čarodejný prut, kde spí tvoja kňaž­ná. V Prešporku, v budove university. Tam sa treba naším Popelvárom a Pope-

luškám dostať prez všetky prekážky, či to ježibaba so železným nosom ači sedmi­hlavý šarkan s ohnivou tlamou treba pre­môcť, vydobif! Ači jednoduchý roľnícky synok Ján Černoch zo Skalice nestal sa tak kniežatom skutočným? Duševne tým môže byť každý.

A vtedy Vám bude mamičko,, tatíčku dobre a vy deduško, babuško jak Anna a Simeon spokojne budete môcť umierať, le­bo keď sa toho dožijete, oči vaše uvidia očakávanie a spásu národa.

Svetová vojna. Talianske bojiště.

ťi radná zpráva so dňa 9- septembra. Na Monte Pertica predvčerom večer a

včera ráno palbou odbili sme útoky Talia­nov. Nepriateľ utrpel ťažké ztráty-

Náčelník teneráineho Štábu.

Úradná zpráva so dňa 10- septembra. Na talianskom fronte na viacerých časťách

patrolová činnosť ožila. Náčelník generálneho štábu.

Bojištenemecko-francúzske Nemecká úradná zpráva so dna 9. sep­

tembra. Miestne boje od ploegsteertskej hory na

sever a pozdĺž kanála La Bassée. Od Armentiéresu na sever nepriateľ znova

útočil. Útok sme odrazili a priviedli sme za­jatých.

Medzi Arleu'xom a Havrincourtom, pozdĺž kanála delostelecký boj a výskumné srážky.

Južne od hradskej vedúcej z Arrasu do Cambrai nepriateľ pokračoval v útokoch ho-diac do boja väčšie sily proti čiare Gouzaeri-court—Epehy—od Templeuxa na sever. ÚToky s ťažkými ztrátami nepriateľa sa zmařily.

Naše predné voje včera nepriateľa v pre­sile překazily v napredovaní ku St. Simonu a kanálu Crozat-

Medzi Oisou a Aillettou výskumné boje. Medzi Aillettou a Aisnou nepriateľ včera po viac marných čiastočných útokoch pred ve­čerom pohol sa kvšeobecnému útoku. Na čelom fronte zčiastky v boji muža proti mu­žovi a protiútokmi sme ho krvavé odrazili-

Medzi Aisnou a Vešlou zmarili sme čia-točné útoky, v Champagni ale čiastočné vý­pady.

Z anglického Iietacieho roja, ktorý sa po­

hol k útoku proti Mannheimu, sostrelili sme päť lietadiel.

V auguste na nemeckých frontoch sostre­lili sme 565 nepriateľských lietadiel; z týchto 62 trafily naše odstraňujúce kanóny. Ďalej sme sostrelili 53 upútaných vzducholodí. 251 sostrelených lietadiel dostalo sa do na­šej moci, ostatné sa srútily za nepriateľský­mi čiarami. My sme utratili 143 lietadiel a 86 vzducholodí.

Ludendorrf. prvý hlavný kvartier-malster.

Položenie v Rusku. Diplomati dohody odídu z Ruska.

Kopenhága, 10. septembra. Do Haparandy prišiel japonský vojenský attäšé a japonský hlavný konsul so sedem inými úradníkmi japonského veľvyslanectva- Prišli z Moskvy. aby sa cez Anglicko vrátili do Japonska. Do Haparandy prišlo aj 300 Amerikánov a Ta­lianov, medzi nimi osobníctvo vyslanectva.

Talianske čaty v Rusku. Rím, 9- septembra. (Reuter). Jedna talian­

ska čata prišla do jedného prístavu severné­ho Ruska.

Sibírska vláda odkázala Nemecku vojnu. Bern, 10. septembra. Havasova kancellária

oznamuje z Londýna: V Omsku sídliaca vlá­da sibírskej republiky Nemecku odkázala vojnu a dala internovať Nemcov a síce tak vojenské jak občianske osoby.

Japonci obsadili Chabarovsk. Z Vladivostok^ lelegrafujú, že Japonci ob­

sadili Chabarovsk.

Chýry. Zo Gbelov. D ô s t o j n ý P á n R e d a k-

t o r ! U nás vo Gbeloch zaznačujem histor­ku, ktorá bude pamätnou na dlhé časy pre budúcné naše pokolenia; čo všetko priniesla nám dnešná válka. Slyšme čo? Naše diev­čatá milujú- nadmieru zábavy a pri týchto zábavách nestoja viac o našich ľudí, o na­šich mládencov, oni najlepšie cítia sa v spo­ločnosti plemena cudzieho. Veď čo sme vi-dili? Videli sme dňa 1. septembra pri zába­ve obrázok čudesný- Jedna dievka baví sa s Rusom, druhá s Maďarom, tretia s Polia, kom, štvrtá so Srbom alebo s Rumunom-Opýtal som sa jednej: Ale Heleno, prečo si s cudzincom robíš tak veľkú známost a pre­čo nie s našimi mládencami? Nuž preto, od­povedá dievča — lebo musím, keďže bývam „naproti." Tejto, výhovorke nerozumiem. Len nápadné mi bolo to jedno, že keď našu jednu děvečku zdejší mladík baví, to sa jej hneď drieme a uteká spať, keď ale príde Rus, Rumun, Srb alebo Poliak, s tým sa zabaví aj do 2 hodín po polnoci. Veru, veru, rodičia

naši mohli by trochu na takéto dcérenky bedliť a povedať im vážne slovo rodičovské o tom, čo sa patrí a čo sa nepatrí. Štefan.-

Vládny komisár Szmrecsányi upozorňuje na plakátoch po obciach obyvateľstvo, aby sa nik neodvážil pašovať obilie alebo múku za hranice, lebo s tým napomáha len hnusnú prácu zdražovateľov a reťazových obchod­níkov. Koho pri pašovaní dolapia, bude prí­sne trestaný. .

Letný čas prestane dňa 16. septembra v noci o 3. hodine; vtedy potisnú rúčky hodín o 1 hodinu nazpät a tak hodiny ukazovať bu­dú čas zase dľa slniečka.

Zákaz povyšovať akciový kapitál- Finanč­né ministerstvo vydalo nasledujúce nariade, nie: § 1- Od vstúpenia do života tohoto na­riadenia, až kým sa inak nenaloží. účastinár-sky spolok môže povýšiť svoj základný ka­pitál len š povolením ministerstva, ktoré po­volenie, jestli je vec odôvodnená, dá sa vý-nirnečne. Prosbu o povolenie treba podať u

^ministra obchodu, pre peňažné ústavy u fi­nančného ministra. Povolenie zakaždým uverejní sa v úradných novinách. — § 2. Usnesenie valného shromaždenia o povýšení základného kapitálu bez povolenia v 1. § spomenutého je neplatné,a nemôže sa vniesť ani do záznamu obchodných firiem. — § 3. Záväzky, povstalé strany nových účastín, ktoré však bez povolenia, spomenutého v 1. paragrafe, nemôžu byť vypustené, sú ne­platné. — § 4 . Členovia správy účastinár-skeho spolku sú spolu zodpovední za škodu, ktorá by povstala, keby s a exekvovalo usne­senie valného shromaždenia, neplatného bez povolenia v 1. paragrafe spomenutého. Toto je nariadenie- Tak sa zdá, vláda vydala ho na žiadosť veľkých bánk, ktorým je nemilé, keď menšie peňažné ústavy zväčšujú svoje základné kapitály-

Pomsta za litického a Lenina- Z Petro­hradu úradne oznamujú, že z pomsty za za­vraždenie Urického dosiaľ zastrelili 512 tak zvaných protirevolucionárov, medzi nimi 10 socialistických revolucionárov pravej stra­ny. Mepá popravených dosiaľ neuverejnili. Ale podali verejnosti prvý menoslov túsov, ktorých., v páde novšieho útoku zastrelia. Menoslov obsahuje 121 mien; sú to zväčša bývalí dôstojníci, medzi nimi veľkokniežatá Dimitrij Konštantinovič, Pavel Alexandrovič, Mikuláš Michajlovič, Juraj Michajlovič a Gabriel Konštantinovič, ďalej minister vojny Kerenského vlády Werchovski atď. V Smo-lensku z pomsty za útok na Lenina zastrelili 34 veľkostatkárov a bývalého moskovského archimandritu Malleriho.

Boj o Hindenburgovú líniu. Bitka na zá­pade dosiaľ neochabla, postup štvordohody sa nezastavil- Nemci na rôznych úsekoch sfahajú frontu svoju zpät. A tak ponenáhlu nastáva zápas i o povestnú Hindenburgovú líniu, ktorú severne od Arrasu ostatne An­gličania už prekročili. A práve severne i južne od Arrasu vypukly nedávno najtuhšie boje- Severne od Arrasu, pri hraniciach bel­gických prebijajú sa Angličania smerom k Lille, dôležitému stredisku uhelnému a prie­myslovému- Od Lille vzdialení sú na 10 ki­lometrov. Južne od1 Arrasu blížia sa Angli­čania k dôležitému mestu Cambrai, ktoré je jednou z hlavných opor Hindenburgovej línie. Postup Francúzov na čiare od Sois-sonsu k Reimsu berie sa smerom severným a ohrožený má ním byť zvláště Laon, iný dôležitý bod Hindenburgovej línie

Predával urlauby. V Cinkote zatkli leká­ra dr- Pucharika, ktorý pôsobil v tamojšej nemocnici Červeného kríža. Dr. Pucharik vydával vojakom, ktorí sa chceli vyhnúf vojenskej službe, dovolenky a potvrdzoval, že sú v nemocnici ošetrovaní. Za dovolen­ky dával si platiť vysoké obnosy- Našli uň­ho 120.000 korún.

Číslo 38. J&SŠSiKl tuoovfi HQWa Síras* 4

Storočný fráter.4 V Nových Hradoch u Kaplice zomrel fráter tamojšieho kláštora Sefvitov F i l i p M. Rangger vo veku 100 rokov a 6 mesiacov. Narodil sa 15. febru­ára 1818 a slúžil v kláštore 74 rokov.

Nové prehliadky vojakov. „Z e i t" ozna­muje: Oznámené vojenské prehliadky už započaly a bude sa v nich pokračovať v mesiacoch septembri a októbri, kedy budú skončené. Prehliadky tieto vzťahovať sa "budú íen na vojakov slúžiacich v zázemí. Na prehliadky nevojakov sa teraz nepomý­šľa.

Aj Norvežsko je proti potápaniu lodí. V Berlíne zakročilo pri príležitosti potopenia párniká „Sommerstad" aj Norvežsko proti potápaniu svojich lodí. Nemecko sľubuje prípadné zadosťučinenie.

Smutné následky rekvirácií dobytka sa pomaly dostavujú. Mäso ubývá a prídely jeho sa zmenšujú jak pre civilné obyvateľ-stvo, tak pre vojsko- Ceny masa stúpajú.

Útok na anglický konaulát aj v Moskve-Reuter s a dozvedá, že dľa zpráv, ktoré do­šly do Londýna, hrozí útok na anglický kon­zulát v Moskve- Dúfa sa však, že zpráva .anglického. kabinetu bude mať na Čičerína odstrašujúci účinok a že privedie bolševikov k rozumu- Ruský zástupca Litvínov v Lon­dýne bol zatknutý i so svojím tajomníkom a odvedený do žalára.

Nové expository pohraničnej policie- Stra­vovací minister knieža Windischgrätz uza, vrel, že cieľom prekazenia pašovania živno­sti do Austrie na exponovaných pohranič­ných staniciach postaví organisácie. Naj­bližšie na štyroch miestach: v Királyhide, Prešporku, Beregszászi a v Mármarosszige-re začnú účinkovať takéto kontrolujúce ex­pository, ktoré na pohraničných staniciach zbrannou mocou budú udržiavať poriadok. Pašovaný tovar, hlavne živnosť, nakoľko s a

chytro nekazí, uložia do skladu, potraviny, ktoré sa chytro kazia, hned predajú.

Urláub na bojiště idúcich vojakov. Hon­védsky minister vydal nariadenie v smysle ktorého znova na bojiště idúcim vojakom pred odchodom na každý pád treba dať osem dní iiríaybu. Výnimku možno urobiť s tými, o ktorých môže byť základné podozrenie,-že by sa na čas nevrátili z urlaubu.

Birmovanie v Prešporku. Dľa dosavádne-ho ustálenia knieža-primas dr. Černoch s biskupom Medardom Kohlom 28. septembra príde do Prešporku a 29- a v nasledovné dni vo veľchráme bude prisluhovať sviatosť bir­movania-

Obuv zase zdražela. Minister obchodu vy­dal nariadenie, ktorým vzhľadom na povýše­nie sa mzdy robotníkov, ceny remeňa a po-došiev povýšil cenu obuve. Pár mužských topánok z boxovej kože na šnurovanie bude stáť 83 kor. 50 hal. Značne zdražie obuv ho­tovena na objednávku u malých priemysel­níkov. Pár mužských šitých topánok prvej jakosti bude stáť namiesto dosavádnych 165 kor. 210 kor. a pár kibicovaných namiesto 145 kor. 180 kor. Povýšená je aj cena opra­vy a to dľa miest o 3—6 kor. Nariadenie vô­bec robí rozdiel v cenách medzi Budapešťou, mestami majúcimi vyše a niže 50.000 obyva­teľov a obciami. V tomto nariadení minister obchodu zároveň postaral sa aj o to, aby malí priemyselníci cestou Výboru pre zao-dievanie ľudu dostali potrebnosti za normál­ne ceny-

Pri hladaní malín- Z Insbrucku sa ozna, muje. že v nedeľu bola mínou roztrhaná sedemročná Lujza C o s t o v á pri hladaní

; malín v lesoch u Buchensteinu v Tyrolsku. , V týchtq lesoch prišlo mínami o život už i päť občianskych osôb.

Zahnaly žandára. Na nádraží v Manners- j dorfu v Dol- Rakúsoch chcel žandár istej I žene odobrať batoh s potravinami. - Došlo k j veľkému kriku, pri ňomž vrhol sa na žan- j dára istý vojak. Na to aj ženy počaly na j žandára útočiť, tak že žandár uznal za lep- j šie nádražie opustiť a utiecť. Asi 500 ľudí ; odjelo potom s batohami do Viedne- í

Amerických vojakov je v Europe 1,600.000. Náčelník generálneho štábu March oznámil, že do 31. augusta poslali do cudzozemská vyše 1,600.000 mužov.

Namiesto ručných granátov masť. Na ná­draží v Qráci v jednom vagóne našli zo Záhrebu do Deutsch-Landsbergu poslanú kistňu, o ktorej bolo udané, že obsahuje ručné granáty. Kistňu veľmi pozorne otvo­rili a našli v nej tisíc kilogrammov masti, ktorú hneď zhabali.

Amerika židov uznala za samostatný ná­rod. Z Hágy oznamujú, že najvyššia súdna stolica Spojených Štátov severoamerických vyriekla, že nemeckých židov netreba dr­žať za Nemcov, lež za Židov- Týmto Ame­rika1 židov uznala za, samostatný národ.

Tridsať tisíc poľských židov v Haliči po­tĺka sa ešte po Cechách a hanebne tu lich­vařiti. Úrady započaly na nich pohon. Len aby vytrvaly, aby ľud zbavený bol metly tejto-

Zakročenie proti biskupovi Jegličovi? „Po­lit. Tagebiicher" sděluje, že proti biskupovi Jegličovi. ktorý sa chce stal' primášom v budúcej juhoslovanskej ríši, ministerský predseda Hussárek hodlá jako krajného prostriedku použiť z a s t a v e n i e p l a t u pre biskupa vzbureneckého; ktorý si stal na čelo pohybu za juhoslovanský štát.

Falošné tisícovky i objavily sa na okolí Olomúca. Dosiaľ nepodarilo sa vypátrať padelateľov-

Nové podelenie stolíc. V ministerstve vnú­torných záležitostí vypracovali návrh o no­vom podelení stolíc. Dľa tohto návrhu namie­sto 63 stolíc v budúcnosti bolo by len 48 sto­líc. Zpomedzi malých stolíc čanádsku a čon-grädsku, šopronskú a mošonskú, tekovskú a ostrihomskú, brašovskú a sebenskú by spo­jili, oravskú, zvolenskú, liptovskú a turčian­sku stolicu by tiež spojili a síce tak, že by z týchto štyroch stolíc boly len dve. Zo sto^ lice szatmárskej majú sa utvoriť dve stolice. Stolicu biharskú doplnili by okresmi stolice békéšskej a tak aj stolica békéšska by za­nikla. Uskutočnenie tohto plánu je prirodzene ešte otázkou času. Počuť, že stolica békéšska proti jej podeleniu bude sa ohradzovať.

Nový poriadok na železniciach. Počnúc od 1. septembra na železniciach prísnejšie po­riadky vstúpily do života a cestovatelia, kto­rí bez povoznej karty vysadnú na vlak, ale­bo ktorí sadnú do vozňa vyššej triedy, ku akej ich vymenená karotka oprávňuje, ešte i v tom páde budú platiť väčšiu pokutu ako dosiaľ, jestli sa vezú len na chodbe vyššej triedy a aj v tom páde, jestli by vo vozni, na ktorý majú karotku vymenenú, nebolo miesta pre nich. Najmenšia pokuta, ktorú v takýchto pádoch treba zaplatiť, je desať ko­rún. Direkcia uh. štátnych železníc sa posa-rala, aby vymenenie povozných karotiek pri kassách všemožne obľahčila. Týmto cieľom povoznú karotku vymeniť možno si už pri­najmenej dvoma, prípadne až dvanástimi ho­

dinami pred pohnutím sa vlaku. Na väčších nádražiach dfa potreby karotky, ktoré sa viac míňajú a karotky, ktoré oprávňujú ku vnídeniu na nádražie, aj na chodbách, v ča-kálňach nádražia budú predávať osobití že­lezniční zamestnanci- Záujmom cestovate­ľov je, aby si povozné karty hodne vopred vymenili a aby každý vysadol do vozňa tej triedy, ku ktorej ho vymenená karotka oprávňuje vysadnúť, aby nedošlo ku plate­niu poplatku, lebo predbežné hlásenie sa u konduktora neoslobodí od zaplatenia pokuty.

Roľník a pofskí židia- „Alkotmány" pr niesol túto zprávu: Roľník sial na poli. Ta diaľ šli dvaja agenti Válečné} obilnice, dvaj; haličskí židia s pajesami na piad pri ušiach. Shovárali sa. Roľník sial, oni sa ale shová-rali o rebachu. Odrazu jedon z poľských dov s radosťou riekne druhému:

— Pozri Kóbi, aj tento nám seje! Roľník rozumel dôverný rozhovor a

lal na židov: — Vám sejem konope na povrázky!

Opilý dobytok. Tohoto roku vyrástli poli veľké množstvo divého, planého a či vlčieho maku. Dostane-li sa ho dobytku vo väčšej miere, opojí sa ním a vystrája po­dobne jako človek riadne opilý. Rve, skáče, trká, vála sa po zemi. Po riadnom ochladení čoskoro pominú účinky opilosti. Bez pomoci po niekoľko hodinách dobytok sa utíši a uspokojí. Len treba takýto dobytok vypustiť z maštale na dvor alebo do zahrady, aby si neublížil. Kto ešte nezná účinkov makových, domnieva sa, že dobytok zbesnel alebo ne­bezpečne onemocněl a že treba ho zabiť. Preto pozor na kŕmenie polným divým rra kom!

Krásny deň. Píše: Boleslav B r a t i s l a v s k ý .

(Věnováno R. Q.)

I.

Svitalo. Rudá žiar, ako krvavé more, rc liala sa na východe- Vtáci spustily jasavú hymnu mladistvého rána. na chválu Veľké­mu Hospodinu. Ramenaté duby zachvěly sa v tichom vánku, ktorý preletel celým lesom, ako posel mieru a zmiznu! zase nekonečna...

Veľká ohnivá guľa, zvoľna vystupovala mora rudých červankov, ktoré počaly bled­núť, ako blednú naše nádeje pred prísnou oblyčajou skutočnosti •.. Po chvíli since už trónilo V celej svojej velebě nad chlumom smaragdovo-zeleného vrchu- — — Since, to Božské dielo, veľké a nekonečné, dalo sa na púť, nevädzovo-modrým nebosklo-nom, na ktorom nebolo vidieť ani toho naj­menšieho mráčka.

„Dnes bude krásne . . . " riekol Vladimír vstávajúc z pelechu, a päsťou si pretrel oči.

„Boh vie. ako bude?" odvetil Dušan a zívnul.

„Co spíš ešte; nevidíš, že since sa dvihlo a na nebi neni ani mračienka?"

„Vidím since i tú oblohu vidím čistú a bezmračnú. Ale či je to príznak peknéhc dňa pre nás?"

V tom sa ozval výstreľ z dela. „Počuješ? — Už hrmí; a ty si hovoril o

krásnom dni." „Rozumiem ti"; vetí s trpkým úsmevom

Vladimír, — „hlúposť je mysleť o krásnom

Strana 4. SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY Číslo 38.

dni, keď stále.za chrbátom plieska nám bi-Com šeredná skutočnosť."

„Dobre si sa vyjadril; to sa mi fubi! Vo­jak na bojišti musí byí pessimistom. Opti­mizmus je puhá irónia nášho osudu. Ale čo Bás je po filozofovaniu; radšej sa poďme umyť do rieky."

Neveľká rieka postriebrená rannými lú-čami slnka, šumela na svojom pochode je­dnu oných piesní, ktoré len tiché rieky ve­dia peť. Pieseň jemných, melancholických zvukov, ktoré človeka unášajú na krídlach dumania, v nedohliádné kraje, a ďaleké kon­činy padlých túh a nádeji. Na zaviate chodníky jarej, bezstarostnej mladosti. A bohvie do akých tajuplných svetov, do ktorých keď sa vnoríme a zahĺbime, tak ne­rád sa vraciame zpiatky v bledú skuťbčnosf. Ach. veď tie spomienky sú kúzlom nášho života, v ktorých sa snažíme byť znovu a znovu šťastnými, Len či sa nám to vždy aj podarí?

Dvaja mužovia, verní to priatelia od mla­dosti, Vladimír i Dušan, keď sa v studenej, krišíálovej vode umyli, sadli si na breh a vyhrievali sa na slniečku. Počúvajúc tú ta­jomnú, melancholickú pieseň rieky, upadli v lákavé kúzlo dumania

Vladimír i Dušan boli mužovia intelligent-ní ale ďosť i nešťastní. Vladimír bol pre svo­ju rodoľiibosť a národné presvedčenie vy­hodený zo škôl a vrátil sa k pluhu, od kto­rého pošiel a splynul s roľníckym ľudom. Dušan študoval tiež. ale ďaleko to nepri­viedol. So šiestou gymnaziálnou triedou skončilo sa i jeho študovanie. Ale nie azda preto, že by bol mál „v hlave sečku", — ako sa prosto hovorí — ale preto, že bol šuhaj chudobných rodičov, ktorí ho nemohli ničím podporovať. A tak miesto doktorské­ho titulu, ktorý bol lúzným snom jeho mla- j dosti, uspokojil sa i s remeslom, ktoré, ako sa hovorí, má zlaté dno, ale bohužiaľ, často deravé-

(Dokončenie btidiicne).

@B®[gigEam^ MALÝ OZNAMOVATEĽ

Učeň na 4½ roka príjme sa do kresťanského domu. Dostane chovu, byt, šaty, bielizeň aj peniaze. Bude požívať otcovskú výchovu u Juraja Berghiibera, majstra musikálnych inštrumentov, Prešporok. Námestie cisára Vilhelma, (dom) pri Markthalle.

Staré gramofony taktiež platne, ktoré sú už upotrebované, alebo cel­kom neupotrebiteľné, kúpi a piati najvyššiu cenu Oskár Aberbach. obchod s gramofonami, Prešporok, Rômcr-ul.

í̂ aEilSSSHWSSWLHtiJl-SIII «n •

Žiadajte a Ustkrai v ad- * mlnistráoU 1

v PRAHE III., Mostecká 7 I levni - populárni - veselé * \itmn

:

isíicj,- m m katolíci

Ct. obecenstvu do pozornosti!! Mám na sklade vlastnú výrobu: Cemen­

tové hranty (Válovy^ do maštal a ku stud­nám, ďalej rězný špeeiabrý betonový tovar:

Kríže, pomníky a náhrobníky.

Podujímám rôzne betonové práce:

5F Podlahy, štukatóre atď. Dodávam stavebný materiál: tehlu, škrydiicu, vápno, cement v* veľkom i v malom. Stavitel a specialista cementovej a betóno­

vej práce

Jozef Wachaiek ŠTOMFA (Pozsonymegye.)

Sereďská Ľudová banka áč. sp. vSeredN a jej filiálka v Trnave na Doínej hrubej ul. č. 35. kiúm banky %ú najistejšie pre vklads teřov preto, lebo sů založené nť širokých vrstvách nášho roľníc­keho ľudu. Tieto banky prevátí-lajú všetky, možné obchody, srs-mienajú cudzie peniaze, majé to­varové oddelenie všetkých hospo­dárskych strojom, íacno a vý­hodne poskytujú.pôžičky uve-rtsschopným občanom.

Kto potrebuje na kupu, a« stavbu atď. pôžičku,, alebo kto má usporené groše, nech %& rozpomenie na katolícky *!©-venský peňažný ústav s neefe vyhľadá

Sereďská íutíovú banku uč. spol. v Seredl

a je] filiálku v Trnave Dolná h raise nllcc Síslo 35

ktoré banky Vás ochotne obslúžia.

ffWffwffffffffff '-(ÍM? ./'V.-3 ; " ~"' ^ ' **' '-''- -''Í* *f£° ''** ^ í í * % * " $ * CJÍ1 1 *&/> 3**&

•B Expozltéry v Prešporkn, Vysoká a. 3 a v Fresporskej Bystrici prijímaj^ B vďačne opatruje úspory (vHady) našich rofníkov a remeselníkov.

zaoberajú sa so víetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne obsi&žia vždy a v každom prípade.

Bratia, sestry, Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí!

'tj> 'Wf >fffffffffffff«Pffffpf

( ^

Podporujte svojské ústavý

Úverná banka uč. spol. filiálka v Prešporku. Prijíma vklady na knižky na 3ViV«. Kupuje a predáva válečnú pôžičku a všetky iné cenné papiere. — Poukazuje peniaze válečným zajatým do Ruska a Talianska. Predáva vino z pivnic v Modry a Pezinku a robí všetky bankové ibthody.

IS^I