poªovnÍcke potreby · 2014. 9. 23. · naŠe poĽovnÍctvo 1/2005 39 inzercia poªovnÍcke...

V na‰ich predajniach nájdete v‰etko, ão potrebujete do revíru.

Ponúkame ‰irok˘ v˘ber

• poºovníckych zbraní:- guºovníc v cenách od 20 000 Sk

do 1 200 000 Sk- brokovníc v cenách od 15 000 Sk

do 200 000 Sk

• poºovníckej optiky - ìalekohºady v cenách od 2 000 Sk

do 60 000 Sk- pu‰kohºady v cenách od 2 000 Sk

do 80 000 Sk

• obleãenie do revíru v chladnompoãasí (kvalitné bundy, pulóvre,spodnú bielizeÀ, rukavice, klobúky,ponoÏky, obuv a rôzne ìal‰ie doplnky)

POªOVNÍK KURUC(b˘v. predajÀa Poºovník Tichavsk˘)

Bratislava, Vajnorská 46, tel./fax: 02/44 25 80 67 PovaÏská Bystrica, I. Krasku, 253/7, tel. 042/432 77 11, fax 042/432 63 62

www.dynax.sk, [email protected]

Všetkým zákazníkom – terajším aj budúcim, ktorí navštívia naše predajne s poľovníckymi potrebami želáme v novom roku veľa zdravia, šťastia, úspechov a pekných zážitkov v prírode.

V predaji je katalógFrankonia – z ktorého250 strán si môÏetevybraÈ najrôznej‰í tovar,ktor˘ vám dodáme do10 pracovn˘ch dní. Cena katalógu je 299 Sk.

V˘hodné ceny – dobr˘ nákup, Va‰a spokojnosÈ.

INZER

CIA

NAŠE POĽOVNÍCTVO 1/2005 39

INZERCIA

POªOVNÍCKE POTREBY

Autokompo s.r.o. Dukelsk˘ch hrdinov 20, 960 01 ZVOLEN

tel.: 045/532 52 31, 0905 72 40 50, tel./fax: 045/533 29 28

www.autokompo.sk, e-mail:[email protected]

Ponúkame: guºovnice, guºobrokové a guºové kozlice od firmy ANTONIO ZOLI

guºovnice guºobroky guºové kozlicemod. AZ1900 CORONA EXPRES

cena od cena od cena od28 900,- Sk 54 900,- Sk 102 900,- Sk

v ponuke aj guºovnice a ‰venk montáÏ ERA pre ªAVÁKOV

ëalej ponúkame:

ìalekohºady a pu‰kohºady montáÏe ìalekohºady a pu‰kohºady guºovnice

MOBILNÉ CHLADIACE BOXY NA DIVINU

Mobilné chladiace boxy na uchovanie čerstvo ulovenej diviny typu Wild sú vyrobené z polyuretanového izolačného panelu hrúbky izolácie 60 mm, s oceľovou konštrukciou umožňujúcou prevážať box pomocou vysokozdvižného vozíku alebo pomocou žeriavu.

Podlaha v boxe je zhotovená z nerezového plechu a je prevedená ako vodotesná vaňa.

Svetlá výška boxov je 2,3 m a boxy majú krídlové chladiarenske uzamykateľné dvere.

Inštalovaná chladiarenská technológia umožňuje dosiahnuť teplotu v boxe 0/+4°C pri okolitej teplote +5/+35°C.

Celý chladiaci proces v boxe je plnoautomatický, riadený mikroprocesorovým digitálnym regulátorom teploty.

Napájanie boxu je vo všetkých prípadoch 230V/50Hz, nevyhnutné je istenie 1f/10A/C.

Chladiace boxy môžu byť dodané so zastrešením, s elektrickým vrátkom, s voliteľným počtom tyčí na zavesenie ulovenej srstnatej i pernatej zveri a s požadovaným počtom závesných háčkov.

Typ rozmery Dvere Cena bez zastrešenia Cena so zastrešenímš x h v m mm Sk bez DPH Sk bez DPH

WILD 1,6 x 1,4 1000/2000 104.000,- 118.300,-WILD 1,6 x 1,2 1000/2000 97.500,- 123.500,-WILD 1,6 x 1,0 1000/2000 91.000,- 102.700,-WILD 1,4 x 1,4 800/2000 88.400,- 101.400,-WILD 1,4 x 1,2 800/2000 81.900,- 93.600,-WILD 1,4 x 1,0 800/2000 75.400,- 85.800,-

Voliteľné príslušenstvo :

Elektrický vrátok nosnosť 100 kg 5.550,- Sk bez DPHnosnosť 200 kg 6.250,- Sk bez DPH

Nerezová tyč na zavesenie zveriny 1,6/1,4 1.100,- Sk bez DPH / 950,-Sk bez DPHNerezový háčik na zavesenie zveriny 10/4 20,- Sk bez DPH / kus

20/7 45,- Sk bez DPH / kusNerezová rozporka 1.250,- Sk bez DPH

Okrem mobilných chladiacich boxov je možné na vyžiadanie dodať stabilné chladiace a mraziace boxy podľa konkrétnych požiadaviek zákazníka.

Sinop Alfa spol. s r.o. Bratislavská 83 902 01 Pezinok

Tel./ fax: 033 / 642 22 55 e-mail : [email protected]

TYP WILD

• poºovnícke zbrane renomovan˘ch v˘robcov – Blaser, Merkel, Mannlicher,Krieghof, Heym, CZ atì.

• optika známych znaãiek – Zeiss, Swarowski, Meopta

• strelivo v‰etk˘ch kalibrov – RWS, Hirtenberg, Norma, Sellier Bellot

• ‰irok˘ v˘ber poºovníckych odevov,rôznych doplnkov a kynologick˘chpotrieb

V novom roku do novej

poľovníckej predajne

V novom roku do novej

poľovníckej predajne

PF 2005PF 2005

POªOVNÍK KURUC(b˘v. predajÀa Poºovník Tichavsk˘), Bratislava, Vajnorská 46, tel./fax: 02/44 25 80 67

INZER

CIA

5

Som rád, že práve na prahu roku 2005 môžem niečo povedať o čin-nosti a živote poľovníkov na východnom Slovensku. Konkrétne o práci OkO SPZ Košice-mesto, ale to sa musím vrátiť do r. 1992,kedy niekto nesprávne pochopil demokraciu a trval na rozdeleníjednej pomerne veľkej organizácie na dve. Aj sme sa rozdelili naKošice-mesto a Košice-vidiek (i keď pôvodne boli snahy z južnejčasti vytvoriť novú OkO v Moldave/Bodvou). Lenže delením savždy niečo stráca alebo aspoň zmenšuje. Podľa niektorých poľov-níkov sa veľká organizácia oslabila, iní zase boli radi, že pribudlifunkcie. Pri delení ostala okresnej organizácii Košice-mesto budo-va, v ktorej sídli a okresná organizácia Košice-vidiek zase prišla k Oblastnej strelnici v Nižnej Hutke. Jej užívanie však neskôr vyvo-lalo spory. Skončili sa prenájmom strelnice súkromnej osobe a takpoľovníkom, ktorí ju budovali neostalo – nič.V súčasnosti má naša mestská organizácia Košice-mesto cca 1 150členov (približne taký počet má aj okresná organizácia Košice-vi-diek. Mestská organizácia je aktívna na každom úseku činnosti prektoré má vytvorené odborné komisie. Prvou je poľovnícka, ktorejhlavnou úlohou bývajú chovateľské prehliadky trofejí. V posled-ných rokoch ju usporadúvame v Strednej veterinárnej škole v Bar-ci, kde sú vhodné priestory a prehliadka slúži i pri výučbe žiakov.Poľovnícka komisia sa, prirodzene, zaoberá aj zaobstarávanímzveri a rozdeľovaním prostriedkov na prípadné zazverovanie. Osvetová komisia vyvíja mnoho aktivít. Stará sa o zabezpečovanievýučby kandidátov poľovníctva (niekedy máme dva ba i tri kurzy),organizuje zájazdy na Dni sv. Huberta vo Svätom Antone a každo-ročne pripravuje veľkú spoločenskú udalosť, ktorou je poľovníckyples. Členovia streleckej komisie majú v posledných dvoch rokochťažkú hlavu, lebo nemáme priestory na usporiadanie kontrolnýchstrelieb ani na streľby kandidátov, nehovoriac už o usporiadanípoľovníckeho dňa či okresných streleckých pretekov. Keďže smeprišli o strelnicu, strelecké podujatia sa organizujú na rôznychnáhradných strelniciach. Preto teraz uvažujeme o získaní alebovybudovaní vlastnej novej strelnice.Naša kynologická komisia rok čo rok pripravuje niekoľko skúšokpoľovnej upotrebiteľnosti psov, no najväčšou akciou je vždy Celo-štátna výstava psov (na vlaňajšej sa zúčastnilo až 907 psov).V súčasnosti je pre nás najaktuálnejšie uzatvorenie nájomnýchzmlúv pre naše PZ, aby vôbec mohli jestvovať. Vinou doteraz plat-ných zákonov o nájme výkonu práva poľovníctva, ktoré berú doúvahy vlastníctvo pôdy (aj malých vlastníkov), býva v niektorýchprípadoch veľmi problematické získať ich súhlas na prenájompoľovníctva, lebo práve tí najmenší vlastníci trvajú na členstve v PZ, ktoré chce revír prenajať. Veríme však, že aj keď nie vo všet-kých prípadoch, ale vo väčšine sa zmluvy napokon uzatvoria.Predstavenstvo našej Okresnej organizácie SPZ Košice-mesto jedobrým a pracovitým kolektívom. Preto sme presvedčení, že všet-ky problémy sa nám podarí prekonať, aby sme spoločne mohliprispieť k rozvoju našej, na východe dosť zdecimovanej zveri a lesa. Do roku 2005 želám všetkým slovenským poľovníkom dobré zdra-vie, odhodlanie a chuť popasovať sa s ťažkosťami a veľa chovateľ-ských i poľovníckych úspechov.

Július Družbacký, tajomník OkO SPZKošice-mesto

Do roku 2005,Veľa zdravia, úspechov,

šťastia, spokojnosti v rodinenašim čitateľom a všetkým poľovníkom

želá redakcia

NAŠE POĽOVNÍCTVO 1/2005

Na prahu roku 2005Na vlastné oãi: Kalamita v Tatrách 6

Jarabice v zime 8

MinulosÈ a súãasnosÈ diviaãej zveri 10

Kto nauãil medveìa na jogurt 12a ãokoládu

Soº nad zlato 13

Takmer v‰etko o besnote 14

Poºovníctvo v Európe: ·vajãiarsko 16

So ·tefanom Kvietikom 20na spomienkovompoºovníckom chodníãku

Medzi u‰katcami 22

Stanice záchrany 27

Od potreby k záºube 28

Revír v ktorom sa zajace a baÏantymajú ako „v Ïite“

Poºovníctvo v krajinách EÚ

Dni a noci v africkom bu‰is lekárom a televíznym moderátoromMUDr. M. Bubánom

A ão prepelice? Zabudli sme na ne?

6 NAŠE POĽOVNÍCTVO 1/2005

Je piatok, devätnásteho novembra 2004.Od rána je v Tatrách zamračené, niekdeslabo sneží, inde padá dážď. Nič mimo-riadne pre toto ročné obdobie. Iba výstra-hy vysielané v rozhlase upozorňujú, žepopoludní sa cez naše územie preženievíchrica sprevádzaná veľmi silným nára-zovým vetrom. A to pre Tatry takisto nieje ničím mimoriadnym. Silné vetry voviac či menej pravidelných intervaloch užveľakrát v lesoch spôsobili kalamitu. Razmenšieho rozsahu, inokedy väčšiu. Taknejako sme očakávali tú víchricu aj v onen piatok. Vietor začal silnieť až po tretej hodinepopoludní. Prvé spadnuté stromy a infor-mácie o dôsledkoch však prezrádzali, žetáto kalamita bude mimoriadna. Víchricazačala slabnúť až po viac ako dvoch hodi-nách vyčíňania. Jej následky už o čosi prvzahalila tma.

VÍCHRICA A JEJ NÁSLEDKY V ČÍSLACHTo, čo sme uvideli po rozvidnení nadruhý deň ráno, si nikto nepredstavovalani v tom najhoršom sne. Piatková víchri-ca po sebe zanechala skutočnú kalamitumimoriadneho rozsahu. Severozápadnývietor dosahoval rýchlosť vyše 100 km/h,v nárazoch až 170 km/h. Na južnom úpätíVysokých Tatier, od Podbanského po Tat-ranskú kotlinu boli vyvrátené a polámanéstromy v páse dlhom viac ako 40 km

a širokom okolo 3,5 km. Na ploche 12 000ha zostala ležať drevná hmota v množstvepribližne 2 miliónov kubických metrov.Víchrica a padajúce stromy spôsobiliobrovské materiálne škody na budovách,inžinierskych sieťach a v doprave. Žiaľ,pre dvoch ľudí mala tragické následky. VoVysokých Tatrách usmrtil spadnutý stromčloveka sediaceho v aute. Na hrebeni Níz-kych Tatier prišiel o život český turista.Napriek tomu je zázrak, že obetí neboloviac.

AKOBY SOM TÚ SCENÉRIU UŽKDESI VIDEL...Moje prvé dojmy z pohľadu na obnaženébudovy v Tatranskej Lomnici, ale najmä v Starom a Novom Smokovci, Tatranskýchzruboch či Tatranskej Polianke sa lenťažko opisujú. Napriek tomu sa mi zdaloakoby som podobnú scenériu už kdesividel... Áno, je to tak. Videl som ju na sta-rých, osemdesiat až storočných pohľadni-ciach. Spomínané tatranské osady vtedyzačali vyrastať na rozsiahlych odlesne-ných plochách, ktoré takisto vznikli povetrových kalamitách alebo boli jednodu-cho vyrúbané za oveľa dlhšie obdobie v histórii exploatácie tatranských lesov. V umelej obnove lesa potom získal preva-hu smrek. Až o sto rokov neskôr sa uká-zalo, že čím väčšie plochy pokrývajúsmrekové monokultúry, tým väčšiebývajú škody po vetrových alebo hmyzo-vých kalamitách. Potvrdilo sa tiež, že ajumelým zalesňovaním sa treba čo najviacpriblížiť prírodným lesom s väčším podie-lom listnatých drevín.

A ČO ZVER?Očití svedkovia pozorovali zvýšenýpohyb jelenej zveri už niekoľko hodínpred víchricou. Zver pravdepodobne užvtedy hľadala bezpečie. Nájsť ho mohla v nižších polohách alebo až pod hornouhranicou lesa, kde bol vietor predsa lenslabší. Niektorá zver to však možno ne-stihla a mohla sa poraniť alebo ju usmrtilipadajúce stromy. V jednom prípade pa-dajúci strom zlomil obe zadné nohy srne,ktorá sa onedlho stala ľahkou korisťou

Kalamita v Tatrách

Jedna z obetí – srna.

XXXX


NA VLASTNÉ OâI

líšok. Takých nešťastí, pochopiteľne, istebolo viac. Podľa jednej informácie nainom mieste ostala zavalená jelenica. Ažpo čase sa ukáže, koľko zveri bolo taktopostihnutej. V súčasnosti je ale isté, že naveľkých plochách zanikli biotopy prezver, ktorá pre život potrebuje vysoký les.Napríklad hlucháne, jariabky a mnohéďalšie. Je iste pochopiteľné, ak v revíroch nie-ktorých okresov v tatranskej oblasti bolvydaný zákaz lovu napr. aj diviačej zverinapriek tomu, že ju možno loviť po celýrok.

AKO ĎALEJ?Spočiatku to boli najmä emócie – zdese-nie a beznádej. Zasiahli každého, kto tovidel v prvých dňoch na vlastné oči.Napokon nasvedčovali tomu aj niektorérozhodnutia kompetentných (zákaz vstu-pu do lesov na celom Slovensku), pravda,išlo len o dočasné opatrenie... Už po nie-koľkých dňoch bolo zrejmé, že v dejináchTatranského národného parku sa pravde-podobne bude hovoriť o období „pred

kalamitou“ a „po kalamite“.Najhorším riešením pre tatranské lesy bybolo, ak by sa potupovalo iba jedným z viacerých návrhov. Preto by sa maladrevná hmota z kalamity spracovať a plo-chy zalesniť rovnako, ako by mali ostať ajplochy bez zásahu. Kde a ako k prírodepostupovať? Riešením by mala byť navr-hovaná zonácia Tatranského národnéhoparku. Príroda nám často ukazuje, že sariadi inými zákonmi, ako jej to vnucujúnaše ľudské predstavy. A výsledky máspravidla lepšie, než dosahujeme my. Lenjej to dlhšie trvá. S tým sa však častonechceme zmieriť, ale sa usilujeme inakdlhotrvajúce prírodné procesy urýchliť a výsledkom toho býva neraz i kalamitatakého rozsahu, akú po sebe zanechala táposledná.

Text a snímky Juraj Ksiažek, strážcaSpráva TANAP-u

Okolie Starého Smokovca.

Materiálne škody.

Zastávka v Starom Smokovci.

Okolie Tatranskej Polianky.

Okolie Tatranskej Lomnice.

8

Středoevropský institut ekologie zvěře, o. p. s. (obecně prospěšná společnost) jeorganizácia s medzinárodnou pôsobnos-ťou. Medzi jej hlavné úlohy patrí podporapoľovníctva a ochrana prírody. Výskum-né a poradenské aktivity inštitútu saorientujú na stredoeurópsku oblasť a keď-že zver „nepozná štátne hranice“ a mno-hé s ňou súvisiace problémy nadobúdajúmedzinárodný charakter, zabezpečujeinštitút priestor pre konzultovanie a spo-ločné riešenie na úrovni viacerých krajín.Spoločné pôsobenie inštitútu a jeho part-nerských pracovísk v jednotlivých stre-doeurópskych krajinách zvyšuje efektív-nosť výskumnej činnosti a podstatne zlep-šuje podmienky pre riešenie medzinárod-ných projektov. Inštitút sa orientuje nakoordinovanie výskumu ekológie voľnežijúcej zveri v podmienkach súčasných

agrárnych a lesných ekosystémov, navypracovanie zásad správneho poľovníc-keho obhospodarovania jednotlivýchdruhov zveri na základe najnovšíchpoznatkov a riešenie programov na stabi-lizáciu ohrozených živočíšnych druhov.Pritom sa kladie dôraz na dobrú spolu-prácu s poľovníckou praxou, čomu zod-povedá aj motto inštitútu: Pre poľovníckuprax – s poľovníckou praxou, lebo ďalšouvýznamnou úlohou inštitútu je pora-denská služba a vzdelávanie v oblastiochrany prírody a poľovníctva ako ajvytváranie podmienok pre aplikáciunových odborných poznatkov do praxe.Stredoeurópsky inštitút ekológie zverizameriava svoju pozornosť na:

• zabezpečovanie činnosti medzinárod-ného koordinačného informačnéhocentra pre výskum ekológie a manaž-mentu zveri v podmienkach súčasnejkultúrnej krajiny,

• podporu realizácie výskumných pro-jektov,

• organizovanie vedeckých a odbornýchseminárov, konferencií a pracovnýchporád a ďalších pracovných stretnutína národnej a medzinárodnej úrovni,

• nekomerčnú edičnú a publikačnú čin-nosť s cieľom šíriť odborné poznatkyv praxi.

Stredoeurópsky inštitút ekológie zveripredstavuje zastrešujúcu organizáciupartnerských pracovísk:Institut ekologie zvěře VFU Brno, ktorýbol založený v r. 1999 ako organizačnásúčasť Veterinárnej a farmaceutickej uni-verzity v Brne. Náplňou jeho činnosti jepoľovnícky a ekologický výskum a to nie-len v Českej republike, ale v úzkej spolu-práci s partnerskými pracoviskami Stre-doeurópskeho inštitútu ekológie zveri v susedných krajinách. Ďalšou úlohou jeodovzdávanie odborných informácií a poradenská činnosť pre poľovníckuprax. Institut ekologie zvěře je význam-ným partnerom pre poľovnícke organizá-cie a príslušné orgány štátnej správy. Büro für Wildtiermanagement undÖkologieforschung Wien zabezpečujevýskumné projekty a udržuje kontakty s poľovníckou praxou a príslušnými inšti-túciami v Rakúsku. Medzinárodné pracovisko ekológie a výživy zveri pri VÚŽV Nitra sa zame-riava na špeciálny výskum fyziológie výži-vy a potravnej ekológie zveri. Rieši sa tutiež problematika vzniku škôd na lesnýchporastoch spôsobených jeleňou a srnčouzverou. Pracovisko okrem toho zabezpe-čuje kontakty s poľovníckou praxou a s príslušnými inštitúciami na Slovensku.Preto ak potrebujete radu týkajúcu savašej odbornej praxe, obráťte sa na inšti-tút.

Ing. Matúš RajskýSnímky autor

Pre poľovnícku prax – s poľovníckou praxou

Vytrácanie jarabíc z poľných revírov a mimoriadny pokles stavov v druhejpolovici 70-tych rokov viedli k tomu,že sa u nás voľne žijúce populáciejarabíc prestali loviť. Súčasná legislatí-va povoľuje ich odstrel len v revíroch,v ktorých sa vypúšťali umelo odcho-vané jarabíčatá alebo tam, kde sa cezzimu jarabice komorovali. V revírochsusedného Dolného Rakúska si prí-padné obmedzenie alebo zastavenieodstrelu jarabíc stanovujú sami poľov-níci no len vtedy, keby ďalším zása-hom do početnosti mala byť ohrozenáich existencia. Populačnú dynamikujarabíc výrazne ovplyvňujú dva fakto-ry. Prvým je miera rozmnožovania,ktorého úspech závisí najmä od kli-matických podmienok a ponuky živo-číšnej potravy v priebehu jarnéhoobdobia. Druhým je rozsah celkovýchstrát. Na udržanie stabilných stavov a ich prípadné zvýšenie je nevyhnut-né, aby počet prirodzene odchováva-ných kurčiat vyrovnával – alebo ajprevyšoval – straty na dospelýchjedincoch. Ak chceme jarabici naozajpomôcť, musíme vytvoriť vhodnépodmienky pre úspešný prirodzenýodchov kurčiat a zároveň vykonaťopatrenia na zníženie strát dospelýchjedincov. Oboje možno dosiahnuť ibaekologickými úpravami krajiny a in-tenzívnou celoročnou poľovníckoustarostlivosťou. Vypúšťanie umeloodchovaných jarabíc do neprispôso-beného prostredia, aké sa robilo naSlovensku aj v Čechách, malo len krát-kodobý, takpovediac kozmetickýefekt. Ťažko možno čakať, že vo volié-rach odchované vtáky sa dokážu udr-žať a úspešne rozmnožovať tam, kdesa nedarí ani divo žijúcej populácii. Dôležitá je starostlivosť počas zimné-ho obdobia, pretože straty, ku ktorýmdochádza práve počas zimných me-siacov, majú rozhodujúci vplyv navývoj populácií jarabíc. Výsledkyvedeckých štúdií jednoznačne potvr-dili, že jarabice sú oveľa citlivejšievoči pôsobeniu nepriaznivých klima-tických podmienok ako napr. bažantiaalebo zajačia zver. Jednou z existujú-cich príčin je ich podstatne väčšiapotreba energie vo vzťahu k jednotkehmotnosti. Tak napríklad v stavemaximálneho telesného pokoja spo-trebuje jarabica s hmotnosťou okolo400 g v prepočte na jednotku hmot-nosti zhruba o jednu tretinu viac ener-gie ako trikrát ťažší bažant. V porov-naní so zajacom, vážiacim približne3,5 kg, organizmus jarabice má v pre-počte na jednotku hmotnosti dokoncao 70 % vyššiu základnú energetickúspotrebu. Jarabice sa združovaním dokŕdlikov nielen lepšie chránia predpredátormi, ale aj pred nepriaznivýmipoveternostnými vplyvmi, lebo vnútrikŕdlikov sa udržuje vyššia teplota. Tak

Škody spôsobené zverou.

Kŕmenie zveri.


V¯SKUM


je potom nižšia spotreba energie na za-hriatie jedinca a väčší podiel potravy samôže prejaviť i v lepšej kondícii.Pri dlhšie trvajúcom období so súvislousnehovou pokrývkou potreba energieznačne narastá. Jarabica sa síce dokážedostať k potrave cez 25 cm vrstvu sypké-ho snehu, ale napriek tomu pri dlhšomobdobí s väčším množstvom snehu sa jejtelesná kondícia rýchlejšie zhoršuje. Kri-tická situácia nastáva pri zľadovatenomsnehovom povrchu, keď sa prirodzenépotravné zdroje stávajú pre jarabiceveľmi ťažko dostupné a to aj vtedy, keďsnehová pokrývka nie je vysoká. Keďžejarabice ukladajú vo svojom organizme v priebehu leta a jesene aj pri dobrýchpotravných podmienkach iba malé množ-stvo tuku, ich možnosti prekonávať obdo-bie dlhodobého hladovania v zime pomo-cou mobilizovania telesných tukovýchzásob (vzhľadom na vysokú spotrebuenergie) sú značne obmedzené.

Výsledky vyšetrení obsahov tráviacichtraktov ukázali, že v dnešnej kultúrnej kra-jine prevažnú čas potravy jarabíc v prie-behu zimy tvoria vegetatívne (zelené)časti poľnohospodárskych rastlín (pre-dovšetkým ozimín). Podiel energetickybohatých semien a plodov je v zimnejpotrave jarabíc spravidla nízky alebo tak-mer zanedbateľný.Oziminy, tvoriace najdôležitejšiu zložkujarabičej potravy, majú však vysoký po-diel vody a veľmi nízky obsah energievyužiteľnej vo vtáčom tráviacom trakte.Denne by jarabice museli prijať najmenej250 g tejto potravy, aby bola pokrytá ich

celková denná potreba energie. Takétomnožstvo zodpovedá viac než 60 % ichcelkovej hmotnosti. Keďže vzhľadom naobmedzenú kapacitu svojho tráviacehotraktu nie sú schopné denne prijímaťtakéto množstvo, dochádza k značnýmnedostatkom energie. Tento záver potvr-dili aj výsledky našich pokusov v priebe-hu ktorých jarabice kŕmené zeleným zim-ným obilím stratili počas jedného mesia-ca takmer štvrtinu svojej hmotnosti. V prí-pade jarabíc kŕmených oziminami a zme-sou obilných zŕn a semien divo rastúcichrastlín (burín), ktorých podiel predstavo-val viac ako 10 %, sa počas pokusov teles-ná hmotnosť prakticky nezmenila.V pokusných revíroch (na projekte safinančne významne podieľala organizáciaZelený kríž), v ktorých jarabice boli v zimnom období intenzívne kŕmenézmesou zrnovín a odpadov z čistenia obi-lia, predstavovali straty od decembra dokonca februára, príp. do začiatku marca,

priemerne 38 %. V porovnateľných pod-mienkach, v ktorých však jarabice nebolikŕmené, dosahovali straty v priebehuzimných mesiacov takmer 75 % z jesenné-ho stavu. V našich pokusoch sa ukázalo,že jarabice v zimnom období kŕmené tak-mer výlučne zelenými obilninami, maliskrátené znáškové obdobie s výraznýmznížením počtu znesených vajec a vyliah-nutých kurčiat. Pritom od polovice marcado konca znáškového obdobia pokusná i kontrolná skupina dostávala potravurovnakého zloženia.Z uvedeného vyplýva: ak chceme v pod-mienkach intenzívnej poľnohospodárskej

výroby jarabici pomôcť, musíme jej v poľovných revíroch predkladať energe-ticky hodnotné krmivo. Iba ono je pred-pokladom dobrej telesnej kondície, ktoráje pre zníženie strát počas zimy a dobrúreprodukciu v jarnom období nevyhnut-ná. Násypce treba rozmiestniť v lokalitáchs výskytom jarabíc včas, aby si na ne pri-vykli. Mimoriadny význam pritom majúúpravy prostredia (zakladanie úhorov) a cielené tlmenie predátorov.

Dr. Miroslav Vodňanský, Ing. Matúš Rajský

Institut ekologie zvěře VFU Brno,Stredoeurópsky inštitút ekológie

a výživy zveri pri VÚŽ Nitra.

Snímky Klaus Schneider

MALÁ ZVER

Jarabice v zime

Vplyv zloženia zimnej potravy na reprodukčné schopnosti jarabíc

• pestrá, energeticky bohatá zimná potrava (vysoký podiel zrnín a odpadu z obilia)

• energeticky málo hodnotná zimná potrava (takmer výlučne oziminy)

Denná potreba príjmu energie obsiahnutej v potrave

pri rozdielne združených jarabiciachv závislosti na teplote vzduchu

•denná potreba energie pri osamelých jarabiciach(pri mínusových teplotách musí osamelá jarabicaprijať podstatne väčšie množstvo potravy, čo sapri vyššej snehovej pokrývke stáva problémom)

•denná potreba energie pri jarabiciach v kŕdlikoch(jarabice v kŕdlikoch majú straty energie primínusových teplotách vzduchu podstatne nižšie)

DIVIAČIA

Po prvej svetovej vojne bola početnosťdiviačej zveri na Slovensku veľmi nízka a mnohí poľovníci sa domnievali, že v nejednej oblasti úplne vyhynie. Stavydiviačej zveri boli minimálne už aj v dru-hej polovici 19. storočia. Napríklad Dr. Ing.F. Ambros v r. 1935 napísal, že v minulos-ti v revíroch pri Topoľčiankach diviakytakmer neboli. Preto gróf Forgách z Gýme-ša (Jelenec) a gróf Aponyi z Oponíc tamdoviezli diviaky z Jabloníc a diviaky sapotom rozšírili do celého pohoria okolo

Nitry. O tom, že sa veľmi rozšírili svedčízáznam, že v rokoch 1916-1917 v topoľ-čianskych revíroch uhynulo asi 1 000 divia-kov „od sucha a na choroby“ (možno tobol mor?).

Z DÁVNEJŠEJ MINULOSTI

V okrese Dolný Kubín už v r. 1882 založilifiliálku „ochranného spolku“, ktorého bla-hodarný vplyv pre rozvoj poľovníctvaopísal v r. 1935 A. Duba. Uviedol aj zaují-mavé údaje o počtoch ulovených divia-kov v jednotlivých desaťročiach: anijeden v r. 1869 a v rokoch 1880 až 1890dovedna 73 diviakov, čiže za celé obdobie105 ks. Podľa Metlekovitsa (1987) sa v Uhorsku v rokoch 1885-1894 lovilo ročne priemer-ne 3 079 diviakov, z toho v slovenskýchžupách 1 589 (v r. 2002 sa na Slovenskuulovilo 23 076 diviakov, teda štrnásť a pol-krát viac). V Lesníckych listoch sa spomí-nalo, že v Bratislavskej župe v r. 1892 ulo-vili 135 diviakov. Stavy diviakov však v minulosti, tak ako aj teraz, značne kolí-sali a postupne narastali. Napr. Paszlawszky(1918) uviedol, že v r. 1909 sa v Uhorskuulovilo až 6 052 diviakov, z toho najviac v Zemplínskej (538) a v Gemerskej župe(333). Dr. Ing. F. Ambros zase písal, že v oblasti Vígľaša sa diviaky rozmnožili ažpo r. 1905. Každoročne tam na ne robilinadhánky a na jednej z nich ulovili dves-tokilového diviaka. Lesník B. Müller spo-mínal, že istá žena niesla raz v nošiodstavčatá, ktoré občas kvičali. Cestoucez les sa na ňu vyrútila diviačica, pretovyľakaná žena pustila batoh a zutekala.Keď diviačica zistila, že v batohu nie súdiviačatá, stratila o ne záujem a odbehla

preč. Lesník príhodou ilustroval svoje tvr-denie, že diviačica si veľmi odvážne bránidiviačatá. Vyslovil aj domnienku, že tátozver u nás nemá dobré šance do budúc-nosti, lebo napísal: „Ako každá zver, i diviak patrí do lesa a keď je miestami užskoro na vymretí, prečo jej podpisovať s dychtivou horúčkou ortieľ smrti?“Podľa uhorského zákonného článku XX z r. 1883 o poľovačkách patril diviak doskupiny tzv. dravej škodlivej zveri, ktorýnemal žiaden čas ochrany a majiteľ

pozemku ho mohol na ňom zabiť, aj keďpozemok bol súčasťou prenajatého poľov-ného revíru. Iste i táto okolnosť bola jed-nou z príčin nízkeho stavu diviačej zveri.

O TATRANSKÝCH DIVIAKOCH

Zaujímavé poznatky o tatranských divia-koch v r. 1935 uverejnil E. Bethlenfalvy v súvislosti s výskytom vlka. Napísal, že„...je tomu už 50 rokov, čo diviak ešte pat-ril k tvorstvu Vysokých Tatier. Keď v r. 1870tu bol vyhubený posledný vlk, asi v r. 1880sa tu opäť objavili diviaky. Prvého diviakana Spiši ulovil v r. 1882 veľkostatkár Gőr-gey....“. Potom v rokoch vojny sa v týchmiestach diviaky natoľko rozšírili, že sastali „skazou roľníckych polí“. Škody na

zemiakoch boli také veľké, že zúfalí roľní-ci začali hubiť nielen diviaky, ale všetko,čo sa v chotári hýbalo. Nečudo, že v r. 1934 (podľa Betlenfalvyho) v tatran-ských lesoch už po diviakoch neostalaani stopa. V súvislosti s tým vlka vo vzťa-hu k diviakom hodnotí pozitívne a svojuúvahu o diviakoch v Tatrách zakončil ta-kýmto udivujúcim konštatovaním: „Vzru-šujúce poľovanie na hrdinného diviakazostane každému lovcovi ako najkrajšiaspomienka. Jednako v Tatrách neľutujeme

vymiznutie diviakov, lebo indirektné ško-dy, ktoré zavinili boli také, že nimi trpelatamojšia fauna.“Našťastie sa tieto predpovede nesplnili auž v druhej polovici 20. stor. tu opäť bolahojnosť diviakov a medzi nimi aj veľakapitálnych.

STÁLE BEZ OCHRANY

Avšak aj po prvej svetovej vojne bolistavy diviakov tak ako ostatnej raticovejzveri, stále veľmi nízke. Napr. v rokoch1927-1929 sa na Slovensku ulovilo len 1 264 diviakov, teda ešte menej ako kon-com 19. stor. Vodička (1935) uviedol, že zar. 1928 predstavoval úlovok 1 896 divia-kov. No stavy diviačej zveri sa výraznejšie


MALÁ BILANCIA

Minulosť a súčasnosťdiviačej zveri u násMinulosť a súčasnosťdiviačej zveri u nás


ZVER

U NÁS

nezmenili ešte ani po druhej svetovejvojne, o čom svedčia ročné úlovky: 1933-1936 to bolo 1 279 ks, v rokoch 1949-1959len 1 229 ks.Podľa Vodičku v r. 1928 stál 1 kg diviačiny7 Kč, rovnako ako zajačina, ale menej akosrňacina (12 Kč/1 kg) alebo jelenina (8Kč/1 kg). V prepočte na cenu diviny boladiviačia zver v jej celosloslovenskej pro-dukcii vtedy na 7. mieste za zverou zaja-čou, jarabičou, srnčou, bažanťou, jeleňoua králičou. Dnes súperí o prvenstvo sozverou jeleňou, čo najlepšie svedčí o tom,ako veľmi sa odvtedy zmenila druhováštruktúra našej fauny. Aj v rokoch prvej ČSR sa diviačia zverlovila celoročne bez rozdielu veku a po-hlavia a stále bola zaradená medzi škodli-vú zver. V Čechách a na Morave bol chovdiviakov vo voľnej prírode dokonca zaká-zaný, takže prežívala len vo zverniciach.

OBRAT K LEPŠIEMU

Od začiatku druhej polovice 20. storočiazačala početnosť diviakov ako aj ostatnejraticovej zveri u nás (a v celej Európe)rapídne stúpať. V r. 1961 sa na Slovenskuulovilo už 2 814 diviakov a 1 kg diviačinystál 11,60 Kčs. V rokoch 1977-1978 bol priemerný ročný úlovok 8 108 diviakov.Zákon č. 225/1947 Z. z. o poľovníctvezaradil diviačiu zver medzi zver úžitkovú a pre diviačice stanovil už aj čas ochranyod 1. marca do konca septembra. Aj v zákone č. 23/1962 ostáva diviačia zverako úžitková a vo vykonávacej vyhláškeč. 25/1962 o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhovzveri sú diviačice chránené od 1. januárado konca júla a diviačatá od 16. februáratakisto do konca júla.Možno konštatovať, že uvedené legislatív-ne úpravy významne prispeli k zvýšeniupočetnosti diviačej zveri na Slovensku.Nesprávne však bolo, že sa príliš obme-dzoval čas lovu diviačat, ktorých lov malbyť povolený celoročne. Viedlo to k nad-mernému nárastu početnosti tejto zveri, k prílišnému omladzovaniu jej populácií a v konečnom dôsledku k neúnosnýmškodám v rastlinnej výrobe a k prepuknu-tiu nákazy KMO.Diviačia zver prenikla do agrárnej krajiny,usídlila sa v mnohých bažantniciach a malých poľných lesíkoch, takže začalapredačne pôsobiť aj na malú zver.

KULMINÁCIA A PREPAD

Početnosť diviačej zveri u nás po prvýkrátkulminovala na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov min. storočia.Potom došlo k silnému prepadu jej počet-

nosti, ktorý spôsobila nákaza KMO, ale ajjej veľmi intenzívny legálny odstrel (s cie-ľom znížiť jej početnosť), ale rozšíril sa ajnelegálny odstrel. Pytliacky lov umožnilaprestavba našich revírov a zmeny vovlastníckych a užívateľských vzťahoch k nim. Po niekoľkých rokoch sa však si-tuácia upokojila a početnosť diviačej zveriopäť dosiahla a možno aj presiahla maxi-mum a (zatiaľ) kulminovala v r. 2002.

PRÍČINY VYSOKEJ POČETNOSTI

Nie je jednoduché odpovedať na otázku,čo vlastne spôsobilo nebývalý rast počet-nosti diviačej zveri nielen u nás, ale v ce-lej Európe, napr. v Nemecku lovia v sú-časnosti okolo 500 000 diviakov ročne.Podľa môjho názoru ide o celý komplex

príčin, z ktorých za najdôležitejšie pova-žujem tieto:

• podstatné zlepšenie manažmentu divia-čej zveri (na základe legislatívy)

• nedostatočná miera odlovu najmä di-viačat a samičej zveri

• nadmerné prikrmovanie diviačej zveri,najmä návnadové s cieľom jej odstrelu

• priaznivé klimatické podmienky (vrá-tane globálneho otepľovania), miernezimy, častejšie a bohatšie úrody les-ných semien (žalude a bukvice)

• značné rozšírenie osevných plôchkukurice a veľké zvýšenie úrod všet-kých poľnohospodárskych plodín

• veľkoplošné poľnohospodárstvo.

PRÍNOS POĽOVNÍCTVA

Keďže si tohto roku pripomíname 85. vý-ročie existencie slovenskej poľovníckejorganizácie, prichodí nám zamyslieť sa aj

nad tým, aký má podiel na zvýšení stavua lovu diviačej zveri. V rokoch prvej ČSRaj počas druhej svetovej vojny poľovníckaorganizácia neprijala žiadne špecifickéopatrenia na zlepšenie chovu diviačejzveri, ale sa zameriavala na ochranunajmä ohrozených druhov a na potiera-nie pytliactva, čo napokon prospelo ajdiviačej zveri. No mnohí funkcionári a rozhľadení členovia poľovníckej organi-zácie už vtedy vehementne zastávaliprávo diviačej zveri na prežitie v našejprírode ako významného člena karpatskejfauny.Po druhej svetovej vojne to bola právenaša poľovnícka organizácia, ktorá sa ini-ciatívne zasadzovala za zavedenie racio-nálneho obhospodarovania diviačej zve-ri, t. j. za zavedenie jej diferencovanej

sezónnej ochrany ako aj plánovania jejchovu a lovu tak ako pri ostatnej raticovejzveri. V tomto smere vykonala medzi svo-jimi členmi kus osvetovej práce. Význam-ne prispela k tomu, aby sa poľovníci nauči-li vážiť si aj diviačie trofeje, správne ichošetrili a obodovali.V úsilí o zlepšenie štruktúry lovu diviačejzveri pokračuje aj v súčasnosti, o čomsvedčí napr. aj usporiadanie medzinárod-ného odborného seminára o chove divia-čej zveri v Leviciach v r. 1999 ako aj spo-lupráca a pomoc, ktorú členovia SPZposkytujú veterinárnej službe pri monito-ringu výskytu a tlmení KMO a svalovči-tosti. V súčasnosti bude treba, aby savyvinulo maximálne úsilie na zlepšenieštruktúry lovu diviačej zveri a na zníženiejej početnosti tam, kde prevýšila únosnúmieru a naopak, na jej zvýšenie tam, kdeje jej nedostatok.

Pavel HellSnímky Klaus Schneider

MALÁ BILANCIA

12

Človek stále viac zasahuje do pôvodnéhoživotného prostredia medveďa hnedého a svojimi aktivitami ho pretvára. Prenika-ním do jeho teritórií sa mu rok čo rokzmenšuje jeho územie. Staršie a silnejšiejedince (dominantné) obsadzujú optimál-ne teritóriá, zatiaľ čo mladšie a slabšie(submisívne) medvede sú nútené preží-vať v nevhodnom životnom prostredí,ktoré je doslova „popretkávané“ stopamiľudskej civilizácie (hotely, cesty). Mladšiea slabšie medvede v menej vhodnomprostredí nenachádzajú dostatok prirodze-nej potravy, preto si hľadá náhradnú poži-veň. Tú im v „civilizovanom“ životnomprostredí ponúka priam plným priehrštímčlovek. Ako a kde?

Predovšetkým sú to nedostatočne uzatvo-rené odpadové nádoby, ktoré sa neraz ibazriedkakedy vyprázdňujú, ale svojou „vô-ňou“ priťahujú medvede k horským a pod-horským dedinám, ale aj k hotelom, odpo-čívadlám a parkoviskám pri frekventova-ných cestných komunikáciách. Napríkladpri dvoch parkoviskách vedľa štátnejcesty z Banskej Bystrice do Ružomberkapod a nad obcou Staré Hory bolo v minu-lom roku možno vidieť submisívne (pod-radené) medvede dva aj trikrát do týž-dňa!

Z okolitých lesov Veľkej Fatry a zo Staro-horských vrchov ich láka najmä vôňaovocných štiav a džúsov, ktorých obaly tubývajú porozhadzované. Nečudo, že v let-nom období, keď sa počas horúčav šírivôňa ovocných nápojov a mliečnychvýrobkov do väčšej vzdialenosti, k takto„prestretému stolu“ sa potom zídu viace-ré jedince. Aj v odľahlých hlbokých lesoch mení člo-vek jedálny lístok medveďov. Tam vedľaturistických chodníkov zase lákajú med-veďa nielen ovocné šťavy, ale aj zvyšky z mäsových výrobkov (konzervy, salá-my). Medveď, ktorý si takto zvykne nazmenený jedálny lístok, sám začne vyhľa-dávať podobnú potravu. A už nielen vedľa

turistických chodníkov, ale odváži sa i dopodhorskej dediny či k horskému hoteluneraz počas bieleho dňa! Napokon svedčío tom množstvo prípadov z vlaňajšieholeta, keď medveď priamo atakoval hubárači turistov.Tak sa stalo, že návštevy medveďa nasalašoch lokalizovaných v perifériách ichteritórií nie sú žiadnou výnimkou, skôrnaopak. Pritom ešte v nedávnej minulosti, keď na-ši predkovia obhospodarovali lúky aj v od-ľahlých častiach chotárov podhorských

a horských dedín, tiež museli neraz pre-nocovať priamo v „epicentrách“ medve-dích teritórií. A často prespali len v hŕ-bach sena, ale napriek tomu ich medveďnenapadol. Takisto aj hospodárske zviera-tá sa počas vegetačného obdobia zdržia-vali na horských lúkach priamo v rajó-noch medveďov, ale z rozprávania sta-rých pastierov nie sú známe také časténávštevy medveďov na salašoch či pri čriedach kráv, ako teraz. Prečo? Z jednoduchého dôvodu. Ľudia,ktorí často museli pracovať a zdržiavať sai na odľahlých miestach, nezanechávaliza sebou nijaké odpady, tobôž nie obaly z rôznych pochúťok. Preto medveď nemal

príležitosť získať skúsenosť, ako chutímaslo, čokoláda, jogurt, paštéta alebo ináľudská potrava. Keď medveďa, ktorému sám človek zmeniljedálny lístok svojou nedbanlivosťou, pre-padne hlad, môže ho mäsová alebo ovoc-ná vôňa, šíriaca sa z plecniaka náhodné-ho turistu, vyprovokovať aj k útoku. Jedálny lístok „normálneho“ medveďahnedého (Ursus arctos) žijúceho v rozsiah-lom lesnom komplexe, ktorý neprichádzadenno-denne do kontaktu s človekom a sozvyškami jeho potravy, pozostáva tak zrastlinných aj ako živočíšnych komponen-tov. V pôvodnom, človekom minimálneovplyvnenom prostredí sa medveď popá-sa napr. na tráve, počas leta a jesenehoduje na lesných plodoch (čučoriedky,maliny, černice, brusnice, lieskovce,bukvice). Po dlhom zimnom spánku med-veď nepohŕdne zdochlinou, ale pohostísa aj na drobných zemných cicavcoch.Medveď len zriedkavo loví väčšiu zver,napr. jeleniu alebo diviačiu. V takom prí-pade sa však jeho korisťou stávajú takmervýlučne choré a nevládne jedince, čímplní v prírode aj úlohu sanitára.Ak bude človek aj naďalej takým rýchlymtempom prenikať do teritórií medveďov a drasticky meniť ich životné prostredie,potom môže očakávať, že sa kolízie s nimibudú odohrávať stále častejšie. Keď sa k zmenenému jedálnemu lístku pridá ešteaj vyzbieranie podstatnej časti úrody les-ných plodov, keď turisti budú zver častej-šie vyrušovať, potom sa medvede nievlastnou vinou aj stále častejšie ocitnú v úlohe „obžalovaných“. Lenže na laviciobžalovaných by mal i v tomto prípadesedieť človek. On je totiž zodpovedný, žebezohľadne preniká do území tohto živo-číšneho tvora, on mu mení jedálny lístoka tak vážne zasahuje do jeho životnéhobiorytmu. Miroslav Saniga

Snímka Ján Ďuriga

PROBLÉM

MEDVEëAKto naučil medveďa na jogurt a čokoládu?


Na cestách za fotografiami zveri sa miobčas pošťastí pobudnúť chvíľku v nejednejpoľovníckej izbe či v horárni, ktorých stenyzdobia trofeje. Každá je iná a každá pripo-mína svojmu majiteľovi iný príbeh a inéokamihy, ktoré sú neopakovateľné aj kebysa odohrali na rovnakom mieste alebo v dlhšom či kratšom časovom odstupe.Samozrejme, poľovník sa teší každej trofe-ji, no najviac tej, ktorá vyvoláva zaslúženýobdiv a ocenenie aj u iných – sú to predo-všetkým zlaté trofeje. Najmä v poslednomčase, keď ich je stále menej (potvrdzuje sato i na väčšine okresných chovateľskýchprehliadok) nás zaujíma, kde, v akej loka-lite dozrela trofej do krásy a mohutnosti,aká sa oceňuje (aj keď len symbolicky)zlatou medailou. Platí to však aj o iných,svojím spôsobom zaujímavých trofejach.Jedny aj druhé chcem predstaviť v člán-koch o trofejach, ktoré vzbudili moju zve-davosť a verím, že ony samé i okolnosti, zaktorých boli ulovené, budú zaujímať ajčitateľa.

Ján Surma pochádza zo Smrečian, vyšeštyridsať rokov pôsobil ako lesník v Žiar-skej doline v Západných Tatrách a potom,

už ako dôchodca, bol strážcom TANAP-u.V režijných revíroch Čierny Váh, Podban-ské a v Žiarskej doline prežil a ešte aj pre-žíva nejednu peknú poľovnícku chvíľu. – Keď sa les stane pre človeka jeho pra-coviskom, jednoducho sa neubráni, abysa nezaoberal iba stromami, ale postupnesa dôverne zoznámi aj s jeho obyvateľmi– so zverou, – rozhovoril sa Ján Surma. –Potom je už iba krok, aby k svojej záľubepridal aj ďalšiu, v mojom prípade kynoló-giu. Začal som sa zaoberať chovom bavor-ských farbiarov, o ktorých som sa v praxipresvedčil, že sú najvýkonnejším pleme-nom pri záchrane poranenej zveri. Farbia-rom som ostal verný tridsať rokov a ešteaj teraz som rozhodcom pri ich skúškach.Odchoval som a do poľovníckej upotrebi-teľnosti doviedol dvanásť psíkov. Pätnásťrokov som zastával aj funkciu poľovnícke-ho hospodára. Podarilo sa mi získať nie-koľko pekných úlovkov srnčej i jelenejzveri napriek tomu, že som sa zameriavallen na výradové jedince. Bolo to v roku 1983, keď som v revíri PZBaníkov, ulovil zlatého jeleňa. Revír jetam, pochopiteľne, hornatý a už dlhší čassom vo výške 1 600 m sledoval niekoľkomimoriadne silných jeleňov. Všimol somsi, že jedného nich ruja poriadne vyčer-pala a pôsobí stále unavenejším dojmom,zatiaľ čo ostatné jelene boli ešte mohut-nejšie s ešte nádhernejším parožím, nostále v plnej sile. Pochopil som, že je

najvyšší čas uloviť ho, lebo v zime byschátral ešte viac, ak by ju vôbec prežil.Jeleň sa už zdržiaval zväčša len v súvislejkosodrevine a iba občas v noci z nej vy-šiel. Priznám sa, že som sa za ním nacho-dil až som si niekedy nohy necítil, nonikdy sa mi nepodarilo dostať sa do pozí-cie, z ktorej by sa dalo bezpečne vystreliť.Potom sa však predsa len tak stalo. Naj-skôr vyšla z kosodreviny jelenica a za ňoujeleň. Zamieril som a – ostal v ohni... –končí spomienku Ján Surma. Trofej dvanásťročného jeleňa získala navýstave v Nitre v roku 1985 zlatú medailu– namerali jej 211,19 b. CIC. K najcennej-ším trofejam J. Surmu patrí aj zlatá srnčiatrofej, ktorú na Medzinárodnej výstavepoľovníctva a prírody v Nitre v r. 1995ocenili 141,28 b. CIC.Spolu s Jánom Surmom sme vystupovalido Žiarskeho sedla. Ja, ovešaný fotoapa-rátmi, on s plecniakom na chrbte. Keďsme chvíľu oddychovali, spýtal som saho, čo vlastne má v tom plecniaku. Dal miho poťažkať. Veru, mal čo niesť, lebookrem proviantu bola v nej velikánskahruda soli vážiaca takmer sedem kilogra-mov. – To je pre kamzíky do soľníka,ktorý som sám urobil. Ale to je už dávno,hádam dobrých tridsať rokov, – odpove-dal a po chvíľke mlčania dodal: – Zvernám občas poskytne aj to „zlato“ a my sajej za to odmeňujeme okrem iného –soľou. Ale je taká rozprávka, ktorá hovorí,že soľ je nad zlato. Dúfam, že touto hru-dou sa zveri zavďačím iste viac, ako kebybola zo zlata.

Text a snímky Jozef Ferenec

ZLATÉ TROFEJE

Soľ nad ZLATO

Jediná „zlatá“ jelenia trofej Jána Surmu.

ZLATO

A takisto jeho jediná „zlatá“ srnčia trofej ulo-vená v. r. 1990, ktorá na medzinárodnej vý-stave v Nitre v r. 1995 získala 141,28 b. CIC.

13NAŠE POĽOVNÍCTVO 1/2005


NEBEZPEâNÁ CHOROBA

Besnota je vírusová choroba všetkýchteplokrvných živočíchov. Je to tzv. zoonó-za, t. j. choroba prenosná na človeka. Cho-roba postihuje predovšetkým centrálnynervový systém. Pri typickom priebehusa prejavuje poruchami vedomia, zvýše-nou dráždivosťou, hydrofóbiou, čiastoč-ným a v neskoršom štádiu celkovým ochr-nutím. Keď sa objavia uvedené príznaky,choroba sa vždy končí smrťou.

Besnotu spôsobuje jednovláknitý neuro-tropný RNA vírus z čeľade Rhabdoviridaerodu Lyssavirus druh Rabiesvirus. Pôvod-ca choroby je pomerne odolný voči vply-vom vonkajšieho prostredia. V tkanive priteplote 4 °C je pomerne odolný voči vply-vom vonkajšieho prostredia. V tkanive priteplote 4 °C ostáva virulentný niekoľkotýždňov, pri izbovej teplote niekoľko dní.Vírus možno inaktivovať varom za 2 minú-ty, ale pri teplote okolo 18 °C až po 23dňoch. Rovnako odolný je aj voči autoly-tickým a hnilobným procesom, pri kto-rých v mozgovom tkanive ostáva vitálny 7až 10 dní, v zakopanom kadávere až 5týždňov.

Vírus vylučujú slinné žľazy infikovanéhozvieraťa a zvyčajne sa prenáša pohryze-ním alebo postriekaním porušenej kože.Zriedkavejšie sa prenáša neporušenousliznicou. Z miesta infekcie sa vírus šírinervovými vláknami do centrálnej nervo-vej sústavy, kde sa replikuje a vyvolávanehnisavý zápal mozgu a miechy. Infiko-vané zviera vylučuje vírus už v tzv. pro-dromálnom štádiu choroby, t. j. 2 až 5 dnípred objavením sa prvých klinických prí-znakov. Známe sú aj štúdie, ktoré potvr-dzujú, že – najmä vakcinované zviera, kto-rého imunitný systém z rôznych dôvodovstratil obrannú schopnosť – môže vylučo-vať vírus už sedem dní pred prvými prí-znakmi besnoty.Vnímavosť jednotlivých druhov zveri nabesnotu je rôzna. V našich podmienkachsú na besnotu extrémne vnímavé líšky,vlci, poľné myši a z hospodárskych zvie-rat hovädzí dobytok. Z našej voľne žijúcejzveri je práve líška hrdzavá hlavným pre-nášačom besnoty a súčasne i jej cieľovýmdruhom. Vzhľadom na rozširujúci sa habi-tát psíka medviedikovitého možno v budúc-nosti rátať i s týmto druhom ako ďalšímrezervoárom besnoty vo voľnej prírode. Besnota sa prejavuje v troch formách:zúrivej, tichej a atypickej.Zúrivá forma má podľa príznakov tri štá-diá:1. predklinické (prodromálne) štádiumje prvé po uplynutí dvoj až pätnásťtýž-dňovej inkubačnej dobe. Zviera sa stávasmutným, depresívnym alebo apatickým,ľakavým a nepokojným. Uchyľuje sa natmavé miesta, často bezdôvodne menípolohu tela alebo sa hlasovo prejavuje.Niekedy podlieha depresii a môže byťnebezpečné. Zvieratá v tomto štádiu ešteprijímajú potravu, ale v dôsledku kŕčovhltana ju len ťažko prehĺtajú. Sú veľmismädné, vyhľadávajú vodné zdroje. Začí-

na sa u nich prejavovať aj príznak „zvrá-tenej chuti“ – lížu a prehĺtajú nestráviteľ-né predmety (kamene, hnoj, drevo a pod.).Toto štádium trvá 1 až 3 dni.2. dráždivé (excitačné) štádium sa pre-javuje nespokojnosťou a vzrušenosťou,ktoré sa stupňujú až do zúrivosti. V dô-sledku ochrnutia hrtana sa mení hlaszvieraťa. Typickým príznakom je strataplachosti a zúrivosť. Zviera zúrivo napádaa hryzie všetko živé a neživé, čo mu prídedo cesty. Šelmy si v zúrivosti často od-hryznú aj časť vlastného tela (chvost,nohu, pohlavné orgány). V tomto štádiu jezviera najnebezpečnejšie. Zvýšená dráž-divosť na bežné podnety (ostré svetloalebo náhly zvuk) a hydrofóbia sú ďalšímipríznakmi klinického obrazu štádia zúri-vej formy besnoty. Líšky a iné zvieratá s prevažne podvečernou a nočnou aktivi-tou možno sledovať počas dňa a pretožestratili plachosť, dostávajú sa do blízkostiľudských sídel, kde napádajú domácezvieratá a ľudí. Štádium zúrivosti trvá 3 až4 dni.3. paralytické štádium (ochrnutie) jeposledným, keď postihnutému zvieraťuochrnú žuvacie a jazykové svaly. Z ústnejdutiny vyteká množstvo slín, ktoré zvieranie je schopné prehltnúť. Sánka a jazykzvieraťu ovísajú a nekoordinovanosť jehopohybov je stále väčšia. Postupne ochr-nie celé telo a zviera uhynie za príznakovudusenia. Paralytické štádium trvá poldňa až dva dni.Tichá forma sa vyznačuje tým, že z prvé-ho melancholického štádia prechádzachoroba hneď do paralytického štádia.Táto forma sa najčastejšie prejavuje u do-mácich psov, ktoré mohli byť ochranneočkované proti besnote, ale ešte sa v ichorganizme nevytvorila dostatočná imuni-ta (môže sa vyskytnúť aj po uplynutídoby ochrany po očkovaní). Pri tejto

PYce]j VŠETKO

Vakcinačné územie na začiatku vakcinačného programu a v súčasnosti. Územie, na ktoré sa vakcína vykladala letecky, je označené oran-žovou farbou, ručne zelenou a kde sa vakcína nevykladala vôbec, je označené bielou farbou.

15

NBEZPEâNÁ CHOROBA

forme sa však zviera len zriedkavo pokú-ša pohryznúť. Atypická forma takisto nemá uvedenépríznaky a zvyčajne sa prejavuje poru-chami tráviaceho aparátu alebo kombiná-ciou spomenutých príznakov.

VÁŽNY PROBLÉMU nás postihuje besnota najmä voľne žijú-cu zver, najmä líšky a predstavuje skutoč-ne vážny problém. Jedným z jeho riešeníje zavedenie orálnej vakcinácie voľne ži-júcich zvierat. Prvý program sa začal v r. 1994, avšak kvôli nedostatku finanč-ných prostriedkov na jeho realizáciu bolukončený o tri roky. V r. 2000 sa začalsúčasný program orálnej vakcinácie líšokproti besnote, ktorý zodpovedá kritériámSvetovej zdravotníckej organizácie (WHO).Program sa realizuje v dvoch sezónnychkampaniach ročne – na jar a na jeseň.Vykladanie vakcinačných návnad sa robíletecky alebo ručne, pričom orgány vete-rinárnej správy spolupracujú s poľovníc-kymi združeniami. Na vakcináciu sa v súčasnom programepoužívajú tri rozdielne vakcinačné kmenev rôznych dávkach v závislosti od výsky-tu besnoty a účinnosti predchádzajúcejsezónnej orálnej vakcinácie líšok protibesnote. Posledné dve kampane sa usku-točnili s finančnou pomocou Európskejkomisie, ktorá hradila až 50 % finančnýchprostriedkov. Vďaka tomu bolo možné v r. 2004 letecky alebo ručne vyložiť takmer1,8 milióna vakcinačných návnad na plo-che 33 278 km2.

IBA VAKCINÁCIA NESTAČÍ Jedným z kritérií účinnosti orálnej vakci-nácie je početnosť prípadov besnoty. Odzačiatku súčasného problému sa v jednot-livých rokoch líšila v rozpätí 72 až 292 diag-nosticky potvrdených prípadov ročne. Z tabuľky je zrejmé, že pokles prípadovnie je priamočiary, ale vyvíja sa vo vlnov-ke. Dôvodom je zvyšujúca sa populácialíšok v dôsledku ich vyššej imunity získa-nej vakcináciou. Besnota je totiž prirodze-

ným regulátorom populácie vnímavýchzvierat v prostredí. Programy jednotli-vých sezónnych kampaní brali na vedo-mie narastajúci počet líšok na území apodľa vývoja ich populácie sa upravovalipočty vykladaných vakcinačných návnadna jednotku plochy. V r. 2000 sa začalo s18 dávkami na km2, kým počas vlaňajšejjesennej kampane sa použilo až 26 dávokna rovnakú plochu. Uvedené množstvo saukazuje ako limitné a aj keby sa zvyšova-lo, pravdepodobne by už neprinieslo ďal-šie zlepšenie a ak áno, tak iba vtedy, akho podporí dodatočná, veľmi účinnáregulácia líšok cieleným odstrelom.

BUĎME OPATRNÍStretnúť sa s divým zvieraťom vnímavýmna besnotu predstavuje stále riziko naka-zenia sa besnotou. Divo žijúce zviera sostratou plachosti alebo inou zmenou pri-rodzeného správania treba vždy považo-vať za besné. Preto každý prípad podo-zrenia na besnotu je podľa platnej legisla-tívy potrebné vyšetriť na besnotu. Z tohtodôvodu sa musí každé ulovené zviera sozmeneným správaním predložiť na labo-ratórne vyšetrenie. Pri manipulácii s nímtreba postupovať nanajvýš opatrne aúzkostlivo dodržať všetky bezpečnostnéopatrenia. Znamená to, že zvieraťa samožno dotknúť iba ak budeme maťochranné gumené alebo chirurgické late-xové rukavice. Zvieratá do hmotnosti 50kg sa posielajú na vyšetrenie vcelku,zabalené v PVC vreci vloženom v dobreuzatvorenom pevnom obale s dostatoč-ným množstvom sacieho materiálu, ktorýzabráni, aby z jeho obsahu niečo vytieklo.Sprievodný doklad k vzorke prikladáveterinárny lekár tak, aby sa zabránilojeho znečisteniu a pri jej prevzatí v labo-ratóriu sa mohol odstrániť bez manipulá-cie so vzorkou. Diagnostiku vykonávajú štátne veterinár-ne a potravinové ústavy a národným refe-renčným laboratóriom besnoty v SR jeŠtátny veterinárny ústav vo Zvolene.

PRÉMIE ZA ODLOV LÍŠOK?Pretože besnota je smrteľným ochorenímprenosným na človeka, cieľom Národné-ho programu eradikácie besnoty v Slo-venskej republike je eliminácia besnotyna celom území. Úspešným ukončenímprogramu sa zlepší nákazová situáciavoľne žijúcich i domácich zvierat, zníži sanebezpečenstvo prenosu besnoty na do-máce zvieratá a ľudí, odstránia sa pre-kážky pri premiestňovaní mäsožravcov a iných vnímavých druhov zvierat a zní-žia sa výdavky štátneho rozpočtu vyna-kladané na prevenciu a tlmenie besnoty v rezorte pôdohospodárstva a zdravotníc-tva. Program eradikácie sa každoročne vy-hodnocuje a na základe analýzy dosiah-nutých výsledkov sa upravuje. V budúc-nosti bude treba rátať s opätovným zave-dením prémiových platieb za cielenýodstrel líšok, ktorý by mal zabezpečiť udr-žanie hustoty populácie na úrovni 0,4líšky na km2, čo predstavuje veľkosťpopulácie približne 15 000 líšok (v súčas-nosti sa ich stav odhaduje na 30 000).Výsledok terajších opatrení a budúcichkrokov závisí od spoločných postupovsusediacich krajín, pretože prenášačebesnoty nepoznajú štátne hranice. Naj-dôležitejším opatrením je pritom poskyto-vanie skutočných údajov, ktoré sa začína

ohlásením podozrivého zvieraťa orgánomveterinárnej správy, ktoré potvrdia alebovylúčia besnotu. Zosúladenie orálnychvakcinačných programov susediacich štá-tov je potom opatrením na medzinárodnejúrovni.

MVDr. Roman Matejčík, Štátna veterinárna a potravinová správa SR

Snímky autor


O O BESNOTE

Počet prípadov besnoty jednotlivých skupín zvierat od r. 2000 do prvej polovice r. 2004.

Počet prípadov

Druh2000 2001 2002 2003

2004(1. polrok)

Líška hrdzavá 292 72 94 295 27

Iné divé zvieratá 13 4 3 13 4

Domáce mäsožravce 66 11 16 43 3

Iné domáce zvieratá 4 - 1 3 1

SPOLU 375 87 114 354 35

Líška je na našom území

najzávažnejším vektorom

a rezervoárovým druhom

šírenia besnoty.


POªOVNÍCTVO V EURÓPE

Švajčiarsko, parlamentná spolková kraji-na so 7, 4 mil obyvateľmi je rozdelená na23 kantónov. Jeho územie má rozlohu 41 293 km2, z čoho 25,5 perc. zaberajúlesy, 48,9 perc. poľnohospodárska pôda,3,7 perc. predstavujú vodné a 21,9 perc.ostatné plochy (z nich veľkú časť zabe-rajú braliská v Alpách).

Stručné údaje o Švajčiarsku sme uviedlipreto, aby si čitateľ mohol utvoriť lepšíobraz o hustote zveri a úlovkoch a prí-padne ich porovnať s našimi. Napr. srnčejzveri sa tu v r. 2003 ulovilo 42 800 ks (asi2,4 krát viac ako u nás, resp. asi 1 ks na

100 ha celého územia krajiny). Jarné kme-ňové stavy srnčej zveri sa odhadujú na127 000 jedincov. Jelenej zveri sa tu všakloví menej ako u nás, v r. 2003 to bolo 7 075 ks. Jarné kmeňové stavy kamzíkovvšak predstavujú 90 500 ks (!) a ročný úlo-vok je vyše 16 600 ks. V niektorých kantó-noch je lov kamzíkov limitovaný tak, žejeden poľovník smie za sezónu uloviť len1-5 ks, v iných sa zase určuje, že najskôrmusí uloviť niekoľko kamzíc a až potomkamzíka. Kozorožcov žije vo Švajčiarskuasi 13 200 ks a ročný odstrel sa pohybujeokolo 1 000 ks. V súčasnosti ich stavymierne klesajú, no už začali nimi zazvero-

vať, napr. v kantóne Wallis vypustili doprírody 83 kozorožcov.Každý kantón má pomerne rozsiahlusamostatnosť a to tak po stránke legisla-tívnej ako aj poľovníckej. V niektorýchkantónoch je zavedený revírny systémpoľovníctva (ako u nás), v iných tzv.patentný. Je to vlastne licenčný systém,takže ten, kto si kúpi patent (licenciu) naodstrel určitého druhu zveri, môže hovykonať na celom území kantónu, pravda,s výnimkou chráneného územia. Zaujíma-vé je, že v kantónoch s revírnym systé-mom sa počet diviačej zveri (ktorá sa tamnežiaduco rozmnožuje) znížil o polovicua klesli aj počty škôd ňou spôsobované,zatiaľ čo v kantónoch s patentovým systé-mom počty tejto zveri i škody vzrástli. Ajto potvrdzuje, že v revírnom systéme sazver vo Švajčiarsku obhospodaruje zod-povednejšie ako v licenčnom. V posledných rokoch sa v krajine zvýšilitiež stavy zajacov, no ťažko povedať, činejde len o prechodný jav. Zajacov jevšak vo švajčiarskych revíroch eštemenej ako u nás, lebo zajac je citlivejší nachlad a zrážky. Vo Švajčiarsku je len 32 515 poľovníkov a v r. 2003 si prvý poľovnícky lístok zakú-pilo 660 nových poľovníkov a 1 470 zá-ujemcov sa začalo pripravovať v kurzoch.Teda aj tu je veľký záujem o poľovníctvonapriek tomu, že verejná mienka je podveľkým vplyvom „zelených“, ktorí hoodsudzujú. Pravdou je i to, že v krajinežije veľa solventných občanov, ktorí cho-dia poľovať do celého sveta.Do Švajčiarska bolo od nás introdukova-ných veľa karpatských rysov s cieľom ichznovuosídlenia, čo sa aj podarilo a v sú-časnosti tam žije stabilizovaná rysia popu-lácia. Rysy občas robia škody na ovciach,ktoré sa spravidla nepasú vo veľkých strá-

žených čriedach, ale v provizórnychohrádkach a ak sa stane, že táto zvernapadne ovce viackrát, povoľuje sa jejodstrel. Je zaujímavé, že kamzíky sa porozšírení rysa stali oveľa opatrnejšie a menej vchádzajú do lesa, kde ich môžetento predátor prekvapiť a radšej odska-kujú do brál. Už v minulých rokoch sa turobil seriózny výskum rysa, ktorý o. i. po-tvrdil, že jeden rys ročne strhne 60-70 kssrnčej a kamzičej zveri. Vyhubenie veľ-kých šeliem podrobne vylíčil Ph. Schmidtv diele Zver Švajčiarska (1976). Uvádza vňom, že medveďa lovili Švajčiari veľmiintenzívne a posledného pozorovali

aj na zver bohatá krajinaŠvajčiarsko

17

v r. 1932. V súčasnosti sa však aj tu opäťobjavujú nielen medvede, ale aj vlci. V polovici 19. storočia sa vo Švajčiarskutakmer nevyskytovala ani diviačia zver,ale už onedlho sa rozmnožila, takže za jejulovenie sa vyplácalo tzv. zástrelné. V r. 1986 začal vo Švajčiarsku platiť novýspolkový zákon o poľovníctve a ochranevoľne žijúcich cicavcov a vtákov, z ktoré-ho uvedieme aspoň niekoľko zaujímavos-tí: čas lovu má aj krkavec a kormorán,sluka lesná sa loví na jeseň. Je zakázanévyrábať a predávať pomôcky, ktoré sanesmú používať pri love. Do prírody sanesmú vypúšťať cudzie faunistické ele-menty ani daniele, muflóny, kuropty,pasrnce a dokonca ani králiky divé.Bažanty možno vypúšťať. Lov vrabcov,škorcov a drozdov je možný, ak robiaškody. Štát prispieva na úhradu škôdspôsobených „určitými“ druhmi zveri,ktoré sú chránené (napr. rys) a ktoré v zásade hradí príslušný kantón. Možno teda konštatovať, že malá horskákrajina – Švajčiarsko v súčasnosti oplývadostatkom zveri a najmä lov kamzíkov a kozorožcov v tamojšej krásnej alpskejscenérii je iste veľmi atraktívny.

ph

Snímky Miroslav Zumrík


Zásnuby v mrazivej noci

V prírodných pomeroch strednej Euró-py si väčšina živočíšnych druhov„vyznáva lásku“ v jarnom období,počas leta alebo na jeseň. No v živočíš-nej ríši starého kontinentu sa nájdu ajdruhy, ktoré sa zasnubujú uprostredzimy, najčastejšie počas treskúcich mra-zivých nocí. Takouto „výnimkou“ jepopulácia vlka dravého (Canis lupus),ktorej príslušníci majú čas zásnubpráve v najtuhšej zime. Sám som ichzaznamenal v pohorí Veľkej Fatry a Sta-rohorských vrchov v mesiacoch januáraž marec.Návštevník horských a podhorskýchoblastí stredného, severného a východ-ného Slovenska sa môže, ak sa budepotulovať prírodnými zátišiami nočnouhodinou, stať svedkom zásnubného,alebo ak chceme „zamilovaného“ vlčie-ho zavýjania. Za hlasmi roztúženýchvlkov však netreba chodiť do najodľah-lejších lesných zákutí. Zavše totiž tietošelmy zablúdia i do blízkosti horských apodhorských dediniek, takže pri trochešťastia môžeme počúvať onen zvláštnychorál priamo z postele a nemusíme animrznúť, ani sa na smrť vyplašiť. Vnáhodnom poslucháčovi hlasitého pre-javu vlčích nahováračiek naozaj môževyvolať strach, lebo nenavyknutémuuchu pripadá nanajvýš zlovestné. Napo-kon – zavýjanie vlkov niekde uprostredlesa, ešte znásobené zvláštnou atmosfé-rou noci umocnené mesačným svitom,evokuje v človeku najhrôzostrašnejšiepredstavy.Vlci zavýjaním dávajú najavo svojimsokom, že určité stanovište, z ktoréhosa v mrazivých nociach ohlasujú, je užobsadené párom alebo svorkou. Vlcizavýjajú najčastejšie z vyvýšenýchmiest (hrebienkov, grúnikov), odkiaľich volanie zaznieva na veľkú vzdiale-nosť, neraz až do 2 km. Vlčica vrhne v skrytom brlohu počas apríla alebomája dve až sedem mláďat.Vlk dravý je veľmi inteligentným zviera-ťom, schopným žiť zložitým sociálnymspôsobom života. Vlk žije zvyčajnemonogamne v páre. Nespárované jedin-ce sú samotármi alebo sa pripájajú k iným párom, ktorým potom pomáhajúpri výchove mláďat. Na sklonku jesenesa k párom pridávajú lanské mláďatá a tak sa vytvárajú vlčie svorky. Vo vlčej svorke panuje prísny hierar-chický poriadok a jedince ho rešpek-tujú. Najvyššie postavenie medzi sam-cami má starý a skúsený vlk, ktorý je„otcom rodiny“. Vlčice zase rešpektujústarú vlčicu – „matku rodiny“. Rešpek-tovanie v hierarchickom postavení vy-jadrujú vlci mimikou tváre (vycieranímzubov), hlasovými prejavmi a pohybomchvosta. Podradený (submisívny) jedi-

nec vtiahne chvost medzi nohy a nadra-denému jedincovi na znak, že ho reš-pektuje, nastaví hrdlo, najzraniteľnejšiučasť svojho tela, čo v silnejšom jedinco-vi utlmí prípadnú agresivitu. Nadradenývlk zase drží chvost hore nad chrbtom,čím ostatným členom svorky dáva naja-vo, že je dominantným jedincom a vy-žaduje od nich podriadenosť.

Potravou vlka sú najmä kopytníky (jele-nia, srnčia a diviačia zver), ale aj men-šie zvieratá (zajace, hlodavce, vtáky,obojživelníky a hmyz). V letnom obdobívlci niekedy prichádzajú aj k salašom,kde môžu strhnúť naraz aj viac oviecalebo jalovíc. Aj keď je vlk rýchle zvie-ra, zdravá zver mu zväčša unikne. Jehokorisťou sa stávajú zvyčajne poranené,choré a zoslabnuté, resp. staré jedincea mláďatá. Väčšiu korisť veľmi častolovia vlci organizovane vo svorkách tak,že zver uštvú. Vlk, táto šelma s nepravdivým prívlast-kom „krvilačná“ (čo sa traduje aj v ľu-dových rozprávkach) má v ekosystémenezastupiteľnú regulačnú, selektívnu a asanačnú) úlohu. Spoločne s inýmiväčšími predátormi (medveď, ale i rys)pomáha udržovať v rovnováhe stavynajmä kopytníkov. Keďže vlk nepohrd-ne ani zdochlinou, jeho úloha je prilikvidovaní kadáverov v prírode takistonezastupiteľná. Revír vlčej svorky v zimnom období mápriemer 20 až 50 km. V letnom obdobíoperuje vlčia svorka na menšom území(priemerne 5 až 10 km). Po prvej sveto-vej vojne boli stavy vlka aj na Slovenskutakmer úplne zdecimované. Odvtedy savšak vlčia populácia pozviechala a vsúčasnosti žije na území najmä stredné-ho, severného a východného Slovenskaokolo 150 vlkov.Ak počas mrazivej zimnej noci pri svo-jom pobyte, napr. v horskej chate, začu-jete hrôzostrašné zavýjanie, pripomeňtesi, že sa tento dravec pripravuje nasvoje zásnuby. Napriek tomu, že sa odo-hrávajú v mrazivej zasneženej krajine,zaliatej prízračným mesačným svitom.

Miroslav Saniga

Snímka Ivan Kňaze

ETOLÓGIA

Tieto paroÏky

Aj tieto vyzerajú hrozivo.

BOBOR BOBOR vodný v Podunajsku

Úryvok z bájky Indiánov kmeňa Amokinonás preniesol do dávnej minulosti, nopravdou je, že bobry a človek ako súput-níci kráčali tisícročiami spoločnej histó-rie. Ešte v stredoveku obýval bobor tak-mer celú Európu, ale koncom 19. storočiasa jeho areál zúžil na štyri izolovanépopulácie. Ako kuriozitu možno uviesť, žepodľa zachovalých archívnych správ bolav r. 1251 na rieke Turiec osada „kráľov-ských lovcov bobrov“. Výskyt bobrov saešte v 17. stor. u nás nepovažoval za výni-močný. Okrem Dunaja žili na rieke Mora-ve, Váhu, Hrone a Ipli, ale aj inde. Dokla-dujú to aj historické názvy obcí Bobrovec,Bobrov, či Bobrovník. Na území Slovenska sa bobry udržalinajdlhšie práve v Podunajskej oblasti.Medzi posledné patria pozorovania bob-rov pri Bratislave v rokoch 1852 a 1856.Ako uvádza Sládek a Mošanský (1985) naŽitnom ostrove ulovili bobra ešte v r. 1858.V tom istom roku chytili živého bobraneďaleko Bratislavy a dokonca aj v r. 1860na dunajských ostrovoch pozorovali cha-rakteristické ohryzy stromov svedčiace oprítomnosti bobra. V každom prípade sa

však ich história na Slovensku v polovici19. storočia uzatvorila. Podľa Valachoviča a Šíbla (2004) v dôsled-ku zákazu lovu bobrov a programov jehoobnovy z 1 200 jedincov na začiatku 20.storočia vzrástla populácia eurázijskéhobobra na súčastných približne 590 000jedincov v Európe a Ázii. Terajšie rozšíre-nie na západnom Slovensku je dôsledkomcieleného vypúšťania bobra do voľnej prí-rody v Rakúsku. Bobry migrujúce z Poľ-ska dali po r. 1981 základ vzniku menšíchseveroslovenských populácií najmä narieke Poprad, Orava a Dunajec a postupnesvoj areál rozširovali. Prvá informácia o novodobom výskyte bobra na našomúzemí je z r. 1977 zo Záhoria. V nasledujú-cich rokoch sa v okolí rieky Moravy usíd-lil trvalo. Predpoklad o jeho možnomnávrate do ramennej sústavy Dunaja sapotvrdil v r. 1983, keď na dunajských ost-rovoch pri Gabčíkove zistili charakteristic-ké ohryzy vŕb a topoľov. Bobry tu po pr-vý raz pozorovali v r. 1984. Pobytové zna-ky boli hlásené aj z katastrálneho územiaobce Bodíky a Vojka pri Dunaji. V rame-nách Dunaja pri obci Baka zaznamenali

prítomnosť bobrov v r. 1986, pri Palkovi-čove v r. 1991. Po r. 1992 sa pobytovéznaky bobrov (najmä ohryz stromov) i jednotlivé zvieratá zisťovali v podunaj-ských lesoch už pravidelne. Živého bobrapozorovali v r. 1994 priamo na staveniskuVodného diela neďaleko Gabčíkova. Po r. 1995 pribudli aj informácie o výskytebobrov na maďarskej strane Dunaja. V tom období začínal bobor z ramennéhosystému Dunaja migrovať do lokalít priMalom Dunaji. V marci r. 1999 bol zachrá-nený bobor z turbín Vodnej elektrárneGabčíkovo. Tohto jedinca (bobriu samič-ku) po zdokumentovaní vypustili dodunajského ramena. V nasledujúcichrokoch sa v tejto oblasti zistili aj úhynybobrov po kolízii s motorovými vozidlaminajmä keď po r. 2000 ojedinelé migráciebobrov vedúce pozdĺž melioračnýchkanálov smerom k Malému Dunaju nado-budli charakter trvalého osídľovania. V dôsledku povodne v auguste r. 2002,ktorá postihla lužné lesy v oblasti Gabčí-kova, časť známych kolónií zanikla. Zápla-vová vlna dosahovala miestami výšku až300 cm nad terén. Ak pôvodné kolónieneboli znovu osídlené, zaznamenávalisme pobytové znaky bobrov na inýchvyhovujúcich miestach. Nemožno všaktvrdiť, že išlo o jedince z opustených koló-nií. Lužné lesy v okolí Gabčíkova boli v minu-losti často vystavované záplavám, naktoré sa podunajská fauna adaptovala apreto sa nepredpokladá ich významnejšíúčinok ani na introdukovanú populáciubobrov. Treba však poznamenať, že vplyvpovodní na ich početnosť sa zatiaľ neskú-mal. Pracovníci CHKO Dunajské luhy,ktorí tu situáciu populácie bobrov trvalomonitorujú, však už získali viaceré cennépoznatky. V zimnom období roku 2002-2003 a 2003-2004 sme zmapovali tri lokality v po-dunajských lesoch pravostranne od Vod-ného diela Gabčíkovo. Dve z nich sú

,,Na počiatku bola zem pokrytá vodou, v ktorej žili len bobry, vydry a ondatry. Potápali sa do hĺbok a vynášali odtiaľ bahno, z ktoréhoVeľký Duch stvoril súš. Pohoria, vodopády a jaskyne boli prácou bobrov, ktoré boli veľké ako obry. Tieto obrovité bobry mali i svoju vlast-nú reč. Raz Duch bobra vyšiel z jeho tela a stal sa Človekom.“

(Indiánska povesť)


Snímky autorka

NÁVRAT

NÁVRAT

situované priamo na brehu Dunaja. Aktivity bobrov sa tu sledo-vali od novembra do marca. Lokality sa využívajú najmä v zim-nom období, čo pravdepodobne vyvoláva sezónna migrácia bob-rov v rámci areálu. Možno predpokladať, že ,,zimná“ migráciabobrov z ramennej sústavy Dunaja do jeho hlavného korytaspôsobuje vyhľadávanie stanovíšť, kde voda nezamŕza. Tu smepozorovali opakované pokusy budovať bobrie hrádze napriečtokom Dunaja, čo sa im však kvôli silnému prúdu nedarilo. Zaz-namenané bolo hĺbenie brehových brlohov a stavba polohradov.„Zimná“ migrácia časti populácie bobrov v špecifickom eko-systéme Dunaja rozširuje poznatky o ich ekológii a etológii v našich podmienkach, pričom ide najmä o vyváranie dočasných(nereprodukčných) kolónií v brehových porastoch hlavnéhotoku Dunaja, kde sa podľa našich pozorovaní sústreďujú v zim-nom období bobry z už zamrznutých dunajských ramien. Väčši-na zvierat sa v jarnom období vracia na svoje pôvodné kolónie.Sezónna migrácia na ,,zimné“ stanovištia by mohla podľa množ-stva zhryzených drevín a ďalších pobytových znakov pomôcťurčovať početnosť populácie bobra vodného v ramennom systé-me Dunaja. Doterajšie škody spôsobované bobrom (ohryz drevín) v sledo-vanej Podunajskej oblasti možno z hľadiska lesného hospodár-stva hodnotiť ako málo významné. Na základe skúseností v inýcheurópskych krajinách (ale aj z lokalít na Záhorí) dajú sa aj v Podunajskej oblasti predpokladať časom isté konfliktné situácies hospodárskymi záujmami. Hlavný výskytový areál bobra jevšak situovaný v ramennej sústave medzihrádzového priestoru,a s výnimkou rekreačnej chatovej oblasti je bez trvalého osídle-nia ľuďmi a nevykonáva sa tu ani poľnohospodárska činnosť. Bobor vodný (Castor fiber) je na Slovensku chránený národnýmiako aj medzinárodnými právnymi predpismi, dohovormi a smer-nicami: - Zákon č. 543/2002 Z. z o ochrane prírody a krajiny (§ 4 ods. 1).- Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (§ 35 ods. 7): Ktonájde chorého, poraneného, poškodeného, alebo uhynutéhobobra v prírodnom prostredí alebo ten, kto sa o náleze dozve-del, je povinný to bezodkladne oznámiť územne príslušnémuobvodnému úradu životného prostredia spolu s opisom situácie.

- bobor (Castor fiber) je uvedený v prílohe č. 4 časti B vyhláškya v prílohe č. 6, kde je spoločenská hodnota bobra stanovená na30 000 Sk za jedinca.

- Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona NR SR č. 99/1993 Z. z. Podľa § 2 ods. 1 zákona je právo poľovníctvasúhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť,loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať.

- Vyhláška MP SR č. 230/2001 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňavyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SR č. 172/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 231/1997 Z. z.: Bobor vodnýje celoročne chráneným druhom srstnatej zveri. Nájdený uhy-nutý bobor patrí užívateľovi poľovného revíru, na území ktoré-ho sa našiel.

- Bernský dohovor – Príloha III.- Smernica 91/43/EEC o ochrane prírodných biotopov voľne žijú-cej fauny a flóry.

Aktuálne otázky o manažmente bobra (vrátane jeho poľovnícke-ho obhospodarovania) ako aj prevencia škôd sa v európskychkrajinách stále častejšie rozoberajú. V našich podmienkach uve-denú problematiku cielene rozpracúvajú odborníci CHKO Záho-rie, kde na Slovensku žije najpočetnejšia populácia bobra vodné-ho. V Podunajskej oblasti, okrem spomenutých ohryzov rýchlo ras-

túcich drevín brehových porastov sa doposiaľ nezaznamenališkody v poľnohospodárstve, ani vodohospodárskych dielach a melioračných zariadeniach. Hlavným cieľom manažmentu a ochrany bobra v ramennom systéme Dunaja je vytvoriť pod-mienky na optimálne spolužitie bobra a človeka, s čím súvisí aj minimalizácia rizík konfliktných situácií v hospodárskej oblasti.

Všimnime si však aj tému týkajúcu sa jeho poľovníckeho využi-tia. Povoliť jeho lov na Slovensku by však bolo v súčasnosti pred-časné. Príkladom je Poľsko, kde sa výnimky začali udeľovať až pripočte 17 000 jedincov, pričom podľa Valachoviča a Šíbla (2004) jena Slovensku asi 600 bobrov. Bobor je poľovným druhom napr. v Kanade a v USA, na európ-skom kontinente v Rusku, Poľsku, v škandinávskych krajinách,ale aj inde. Získava sa ako trofejová zver pre atraktívnu kožušinua kvôli mäsu. V našich podmienkach by sa s prísne limitovanýmlovom (odchytom) živých jedincov dalo skôr uvažovať ako o spôsobe regulovania populačnej hustoty bobrov v najviacobsadených oblastiach. Ramenný systém Dunaja v oblasti VD Gabčíkovo sa v súčasnostizaraďuje k významným výskytovým areálom bobra vodného naSlovensku. Prepojená melioračná sústava kanálov Žitného ostro-va – ako dôležitý krajinotvorný a hydrologický prvok – je zároveňpredpokladom jeho prirodzenej migrácie do vhodných lokalít priMalom Dunaji. Signálny výskyt bobrov hlásili však už aj zo sused-ných okresov Galanta, Senec a Komárno. Zladiť spolužitie človeka a bobrov v antropizovanej krajine –odborný prístup k jeho ochrane, trvalé monitorovanie výskytu,výchovná a vzdelávacia činnosť a informatika sú predpokladom,aby sa tento zaujímavý živočích stal opäť trvalou a prirodzenousúčasťou prírodného prostredia Slovenska.

Ing. Marianna Rajská,Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica



Možno už aj mnohí mladší z poľovníckej rodiny vedia, žepred rokmi ste vy a niektorí vaši kolegovia tvorili zaujímavúpartiu, ktorá nielenže hľadala oddych v lese, ale že tam cho-dievala aj s poľovníckym klobúčikom. A dokonca jedna kle-bietka z vašich spoločných poľovníckych príhod sa stala tak-povediac celonárodným žartom. Kto všetko patril do tejvašej povestnej poľovníckej družiny?

– Je mi úprimne ľúto a smutno, ale osud a život to zariadili tak, ženemôžem na vašu otázku odpovedať v prítomnom čase. No bolisme traja – Ivan Rajniak, Ivan Mistrík a ja. Spomínam si, neviempre akú príčinu, ale medzi sebou sme sa oslovovali „dedo“.Možno sme chceli vyzerať starší a či váženejší alebo sme sa jed-noducho na niečo museli hrať, čo nás sprevádzalo po celý nášherecký, ale aj osobný život. Mali sme v ňom veľa lások a jednuveľkú spoločnú. Lásku k prírode a jej zázračnostiam. S dedomRajniakom sme navyše prepadli aj poľovníckej záľube. Nechcemsi nič namýšľať, ale dedo Mistrík si urobil skúšky z poľovníctvaasi len preto, aby mohol chodievať s nami, čo potvrdzujú aj našespoločné poľovnícke zážitky. Aj vtedy, keď vyriekol tú slávnuvetu „Leť si, leť, aj s prestreleným srdcom!“, dodnes nie som pre-svedčený, či na tú kačičku vôbec vystrelil.

Spomínate si na svoje prvé dotyky s poľovníctvom?

– Najprv to bol taký zvláštny druh obdivu. Veď vidieť pre chlap-ca, ako jeho strýkovia Paľo a Juraj, idú do poľa či do hory nakoňoch, vo voze, na kôpke sena majú pohodenú brokovnicu,bolo prinajmenšom vzrušujúce. A keď sa pri rôznych rodinnýchpríležitostiach rozhovorili o tom, čo všetko v hore videli a zažili,môj obdiv prerástol na zvedavosť a záujem. A čas ukázal, že tobol záujem trvalý. Ale ubehlo pár rokov, kým som sám moholprežívať podobné neopakovateľné zážitky, ktoré prináša poľov-níctvo. A som vďačný, že ich môžem prežívať dodnes.

Ktoré miesta ste si ako poľovník najviac obľúbili?

– V autoatlase z roku 1979 mám zakrúžkované všetky miesta, kdesom na Slovensku poľoval. V poslednom čase ho často otvárama spomínam. Označené bodky, ktoré by inému nehovorili nič a ani sám by nevedel, prečo tam sú, mne sprítomňujú prenád-herné poľovnícke chvíle prežité na týchto miestach. A ako z po-myselného zrkadla sa mi vynárajú tváre chlapov, ktorí ma spre-vádzali, s ktorými som sedel na posedoch, či pripíjal na „lovuzdar“. A tak pomaly obraciam v tomto atlase list za listom a spo-mienkový poľovnícky chodník ma vedie od Malých Karpát cezzákutia Dunaja, Tribeč, Vtáčnik, Štiavnické vrchy, Malú Fatru,moje rodisko na juhoslovenskej nížine, po Poľanu, Nízke Tatry,Skorušinu, Vihorlat atď., až po Bukovské vrchy v Poloninách. Čokút, to velebná krása. A tak vybrať to „naj“, to moje najobľúbe-nejšie miesto sa ani nedá. Iste, niektoré sú pre mňa ozvláštnenétým, s akými ľuďmi som sa pri týchto príležitostiach stretol. A spravidla to boli vždy takí, že keď som sa s nimi lúčil v poľov-níckych chatách, na patričné miesta som napísal: Ak je Boh spra-vodlivý, ešte raz sa sem vrátim. A kde a prečo sa človek rád vracia?

O poľovníkoch niektorí zvyknú hovoriť ako o zabijakochzveri. Je to spravodlivý postoj? Zrejme málokto sa zamyslínad tým, že skôr ako poľovník zver uloví, musí pre ňu niečourobiť a že poľovnícky zásah do jej stavov celému druhu lenprospeje.

– Skôr si myslím, že tu ide o informácie verejnosti o zabijakoch,ako ste ich vy pomenovali, cez skutky, ktoré nemajú s poľovníc-tvom nič spoločné. Ktoré nemajú nič spoločné ani s klasickýmpytliactvom, ktoré predsa len v mnohých prípadoch rešpektova-lo niektoré pravidlá a zákonitosti poľovníctva. Tým, samozrejme,nechcem naznačiť, že s takouto formou súhlasím. V súčasnostiorganizované pytliactvo je bezcitný, surový biznis, ktoréhopostih by legislatíva mala zaradiť do takej kategórie, že by si tokaždý z nich dobre rozmyslel.

ZOZNÁMTE SA

S hercom

na spomienkovompoľovníckom chodníčkuDlhoročného člena činoherného súboru Slovenského národného divadlaŠtefana Kvietika, iste netreba osobitne predstavovať. Jeho herecké ume-nie sme obdivovali nielen v mnohých klasických i moderných divadel-ných hrách, ale aj na filmovom plátne a v televíznych inscenáciách. V srd-ciach divákov ostane množstvo postáv, ktoré stvárnil v divadle, v televíziialebo vo filme a za všetky spomíname aspoň jeho nezabudnuteľnéhoUrbana Habždu v Červenom víne, Pirina v Medenej veži, Sama Pichanduv Tisícročnej včele... Stačí, ak z rádia začujeme jeho zamatovo zafarbenýhlboký melodický hlas a hneď vieme, že patrí jemu – veľkému slovenské-mu hercovi (a poľovníkovi) ŠTEFANOVI KVIETIKOVI, ktorého sme popro-sili o odpoveď na niekoľko otázok.

KvietikomŠtefanomKvietikom

Štefan Kvietik ako Joe v hre Wiliama Saroyana Čas tvojho žitia.


ZOZNÁMTE SA

Štefan Kvietik v reálnej životnej úlohe šťastného lovca medveďa. Snímky dokumentácia Štefana Kvietika

Nie je nijakým tajomstvom, že poľovníctvo vždy bolo, je a nepochybne aj v budúcnosti bude záľubou, ktorú si jednaknemôže dovoliť každý a jednak ani každý nemôže mať k nejrovnaký vzťah, lebo jednému záleží na prírode a neľutuje najej ochranu čas ani peniaze a inému je úplne jedno, či sa v našej prírode uchová zajac, jarabica alebo bažant. Kto bysa, podľa vás, mal venovať poľovníctvu? Azda len tí najbo-hatší?

– Určite ľudia, ktorí v srdciach prechovávajú veľký vzťah a láskuk prírode a k všetkému živému v nej, majú svedomie a morálku.Myslím, že z tých päťdesiattisíc registrovaných poľovníkov naSlovensku je väčšina taká. Aspoň moje skúsenosti a poznanie mak tomuto názoru oprávňujú. A spomínané hodnoty a vlastnostičloveka-poľovníka nie sú podmienené peniazmi, ale jeho charak-terom. Poznám solventných, ale aj nesolventných poľovníkov,ktorým heslo „po nás potopa“ je na míle vzdialené a cudzie. Na-opak, zveľaďujú a chránia. A tak aj v tomto prípade nie je možnévšetko a všetkých merať jedným metrom.

Počas svojej hereckej kariéry hrali ste niekedy rolu poľovní-ka alebo lesníka?

– Bohužiaľ, takúto hereckú príležitosť som nedostal, čo mi jeúprimne ľúto. Veď určitú podstatnú časť by sme nakrúcali v prostredí, ktoré tak milujem, ktoré toľko raz potešilo mojudušu. Ale ak si dobre spomínam, raz som hral riaditeľa lesov, tovšak bolo o niečom inom.

Ktorú z vašich doterajších trofejí si najviac ceníte?

– Možno preženiem, ale to akoby ste mi dali obligátnu otázku,ktorú z hereckých úloh si najviac cením. Pre mňa v obidvoch prí-padoch to neurčuje ich veľkosť. Úspech v jednom či druhom jepre mňa vždy podmienený za akých okolností, v akej atmosféreči prostredí, ale predovšetkým, akí ľudia ma pri úspechu obklo-povali a čím ma, či už ako herca alebo človeka, obohatili.

Môžete spomenúť niektorú príhodu spojenú s poľovačkou?

– Bolo skoro pravidlom, že počas mojich divadelných prázdninna dovolenku som celú svoju rodinu vytiahol, kde inde ako donašich hôr. Tak aj v tomto prípade milý poľovnícky zážitok, ktorývám chcem ponúknuť, sa odohral v lone takejto prírodnej krásyna Stromiši. Pozval ma tam dnes už nebohý Martin Pitka, v tomčase lesník a správca v Slanej. Navyše mi ponúkol, že si môžemvyjsť na srnca. Po príchode do útulnej poľovníckej chatky na spo-mínanom Stromiši ma Martin zaviedol do lokality, kam srnec zvy-kol vychádzať. A ja som potom hodiny presedel na posede, alesrnca nikde. Až raz podvečer sa konečne ukázal. Priložil som si kočiam ďalekohľad, aby som si ho „prečítal“. Odrazu zdviholhlavu a prudko odskočil. Mňa predsa nemohol zbadať, bolamedzi nami slušná vzdialenosť a okrem toho som mal dobrý vie-tor. O malú chvíľu som zachytil zvláštne, akési prerušované duni-vé zvuky. A z dolinky sa vynoril jazdec. Pri každom smrečku sazastavil, hlboko naklonil z koníka. A takto pomaly prišiel až napár metrov k posedu. Zazrel ma. Prekvapene sa na mňa zadíval apovedal: „Dobrý deň, pán Kvietik, nehnevajte sa, vyšiel som si nahuby, asi som vám niečo pokazil...!“ Odpovedal som mu: „Poka-zil, ale nič to za to. Veď vidieť človeka hľadať hríby z koníka,nemôže každý. Asi som jediný.“ Bol to pastier z neďalekéhochovu koní – huculov.

Mnohí herci sa radi pochvália, že sú dobrými kuchármi. Pat-ríte medzi nich aj vy alebo dokonca máte aj nejaký špeciálnyrecept na úpravu diviny?

– Niečo sem-tam viem a dokážem ukuchtiť. Najmä z diviny – jáge-rek alebo guláš. Ale nie som nijaký „kuchár bez čapice“ či Floyd.

Túžite po poľovačke v niektorej z exotických krajín?

– Budem úprimne vďačný osudu, ak mi ešte dopraje nejaký časprežiť v našich horách. A ak bude ku mne veľmi milosrdný, ajniekde inde... A preto som na túto tému radšej skromnejší.

Júlia Drienovská

22

Práve som dorazil na Cape Cross, do jednej z národ-ných rezervácií Namíbie, ku kamenným útesom doktorých svojou mohutnou silou udierajú rozbúrenévlny južného Atlantiku, na miesto, kde žije početnápopulácia uškatca juhoafrického. V tomto prípade jevšak „početná“ možno aj slabé slovo, lebo pozdĺžpobrežia, všade kam len moje oko dovidí, sa v neskutočnom chaose pohybujú telá plutvonožcov.Vystupujem z auta a vzápätí ma div nezvalí úder v podobe silného zápachu. Desaťtisíce jedincov, z ktorých každý páchne ako mokrý pes, zanechávasvoju pachovú stopu v širokom okolí. Po niekoľkýchhodinách fotografovania týchto úžasných zvieratcítiť nimi dokonca aj môj kovový statív. Je február, približne pred dvoma mesiacmi prišla nasvet nová generácia mláďat. Sú všade. Niektoré sabezstarostne hrajú vo vode so svojimi kamarátmi,iné odpočívajú na vyhriatych kameňoch, ďalšie pijúvýživné materské mlieko. Sú plaché, držia sa odomňa v bezpečnej vzdialenosti. A dobre robia, lebo v minulosti boli stavy uškatcov zdecimované právečlovekom a len po zavedení viacerých ochranár-skych opatrení sa ich stav opäť dostal na slušnú úro-veň. Mláďatá sú naozaj milé, ale svojich prvých narode-nín sa z nich dožije iba zlomok. Na každom kroku imtotiž hrozí záhuba. Pre svoju neskúsenosť sa ľahkostanú obeťou žraloka alebo kosatky. Takisto šakal,ktorý nemôže dospelého jedinca ohroziť ani lennáhodou, je pre mláďa potenciálne nebezpečný. Ajteraz sa ich po okolí niekoľko pohybuje. V čase, keďsamice privádzali na svet potomstvo, mali obdobiehojnosti a teraz skúšajú šťastie rýchlymi výpadmi na

nepozorné jedince. No aj šakal to má ťažké,lebo si musí dávať pozor na rozzúrenú sami-cu. Pravdou je i to, že ani matka sa nemusívždy vrátiť z lovu. V takom prípade je osudjej potomka asi najsmutnejší, lebo hynie opus-tené, zúfalé a vyhladnuté.A akoby to všetko nestačilo, lebo ešte ajodpadky, ktoré ostávajú v mori po ľuďoch,môžu sa stať pre uškatca osudnými. Stačíčasť rybárskej siete, kus povrazu či rybárskyvlasec a ak sa nešťastník do niečoho podob-ného zamotá, tragédia sa dostaví sama. Pov-raz sa postupne, ako mláďa rastie, vrezáva do

EXOTIKA

V Namíbii medzi


uškatc

23

jeho tela, spôsobuje otvorené rany,infekciu a nasleduje smutný koniec. Oslovujem Michaela, neďaleko stojace-ho strážcu rezervácie. Súhlasí, že jed-nému mláďaťu pomôžeme odstrániťtakýto „obojok“. Nie je to jednoduché,mláďa je obratné, klzké a bojuje s namiako o život. No nakoniec ho po vyčer-pávajúcom úsilí zachraňujeme. Rozhlia-dame sa okolo seba, sú tu ešte ďalšie,ale všetkým pomôcť nedokážeme. Pomaly sa odvažujem ísť ďalej a vstúpiťpriamo do davu. Krok za krokom pre-nikám do ich sveta a z každej stranypočujem hlasité bečanie. Na udupanejpôde je vidieť lebky mláďat, ktoré malismolu a neobstáli v tvrdom zápase prí-rody. Túžim ešte urobiť zopár záberovbojujúcich samcov. Teraz je možnépozorovať len neškodné šarvátky mla-díkov, čas skutočných súbojov pre nichnastane o niekoľko rokov. Vtedy budúv čase párenia zvádzať vskutku neľú-tostné súboje so svojimi rivalmi o teri-tória a o samice. Víťazovi potom patrícelkom slušný hárem, ktorý si žiarlivostráži pred votrelcami. Robím ešte párzáberov mohutného býka, ale dostá-vam sa asi príliš blízko k hraniciamjeho územia. Vzápätí mi je už jasné, žesom asi naozaj zašiel priďaleko. Nie-koľko metrákov žiarlivého ega sa rútirovno na mňa. Dvíham nad hlavu statívs fotoaparátom a chystám sa na ústup,no na moje prekvapenie zúrivec saobracia a uteká preč. Zdá sa, že sa mazľakol, ale to sa mi pri mojich proporci-ách zdá nezmyselné. Večer túto udalosťrozoberám pri pohári vína s Michae-lom. Dozvedám sa, že pri súbojochdvoch býkov, v čase keď sa vzájomne

oťukávajú a predvádzajú jeden preddruhým, ešte skôr, ako dôjde k telesné-mu kontaktu, môže súper ustúpiť právekvôli výške svojho soka. Statív nadmojou hlavou mi teda pomohol vyhraťa ja som sa mohol stať majiteľom háre-mu.

Text a snímky Martin Tomčík

EXOTIKA


tcami

Uškatec juhoafrický, v minulosti nazývaný uškatec kapský (Arctocephalus pusillus) savyskytuje pozdĺž celého pobrežia Namíbie a západného pobrežia Južnej Afriky. Popu-lácia sa odhaduje na 1,5 až 2 milióny jedincov. Ich komerčný lov sa začal krátko popriplávaní Európanov do Južnej Afriky. Len v minulom storočí ich ulovili 2,7 miliónakusov, lebo na Ďalekom východe stúpol dopyt po afrodiziakách (zabitým býkomvtedy odrezávali iba genitálie). Uškatec juhoafrický je teraz chránený v Juhoafrickejrepublike i v Namíbii a na jeho lov sú určené kvóty. Samce dorastajú do veľkosti 2 až2,3 m a hmotnosti 200 až 300 kg. Samice majú veľkosť 1,2 až 1,5 m a hmotnosť 50-70 kg.Obdobie párenia je na prelome novembra-decembra a predchádza mu boj o teritóriá.Hárem úspešného býka je zložený zo siedmich až tridsiatich samíc. Mláďatá prichá-dzajú na svet v novembri, majú tmavý kožuch, ktorý po niekoľkých mesiacoch strá-cajú. Samica po vrhu prvý týždeň neloví, potom sa vydáva na lov v cykloch, pričomostáva na mori tri až štyri dni a ďalšie dva dni dojčí mláďatá.


NA ZELENEJ VLNE

Stopy v snehu

Bolo veterné jesenné ráno. âistá zlatisto-ruÏová obloha nad korunami siv˘chbukov ve‰tila pekné poãasie. Naraz cítimprenikav˘ pach zveri a keì sa pozriem naorosenú trávu, vidím stopy, ktoré miprezrádzajú, Ïe po nej iba pred chvíºoumusela prebehnúÈ ãrieda. Áno, je tojasné, po tráve sa prehnali muflóny. Po krátkej chvíli naozaj objavujem niekoº-ko muflónic, ktoré zastali za vyvráten˘mistromami, ostatné zrejme pre‰li do husté-ho porastu a niekde sa tam rozi‰li. ZisÈu-jem, Ïe mám dobr˘ vietor a asi sa mipodarí dostaÈ sa k zvy‰ku ãriedy bliÏ‰ie.LenÏe to nie je také jednoduché. Medziriedkymi dubmi, ktoré uÏ zhodili väã‰inulístia sa dá iba ÈaÏko kryÈ tak, aby vás zvernespozorovala. Opieram sa o hrub‰íkmeÀ a som rád, Ïe podobn˘ rastie o kúsok ìalej, moÏno tu predsa lenbudem môcÈ ostaÈ. V‰ade je ticho, no pochvíli doºahne ku mne zapraskanie halu-ze. To sa ãrieda muflónic dala do pohybua po chvíli jej niet. Medzit˘m z druhejstrany prichádza ìal‰ia zver. Kvôli istote sipripravujem fotopu‰ku. Zver sa blíÏi a ja,cel˘ nate‰en˘, registrujem, Ïe na scénuvychádzajú dva krásne barany. Je ãaspred rujou, ale barany sa zatiaº drÏiaspolu v men‰ej ãriede. No uÏ onedlho,keì muflónice zaãnú intenzívnej‰ie pro-dukovaÈ rujné pachy, barany sa rozídu,aby kaÏd˘ sám bojoval o vlastnú ãriedu.LenÏe tieto, ktoré sledujem, majú akosi na-ponáhlo a viditeºne sú ostraÏité. V‰imol somsi, Ïe obidva majú mohutné, ‰pirálovitoskrútené rohy, ktor˘m u nás hovoríme

krivule. Podºa tmavohnedej farby rohov s dlh˘m oblúkov˘m skrútením usudzu-jem, Ïe môÏu byÈ asi tak päÈroãné. Kochalsom sa pohºadom na ne iba chvíºu, lebopotom akoby ich bol odfúkol vietor. Prv˘sa vzopäl, natiahol predné nohy a vysko-ãil do v˘‰ky. Potom r˘chle odbehli. Po-chopil som, Ïe vietor sa zrejme obrátil a jasom sa ocitol v ich pachovej zóne, pretozutekali. Skú‰al som ísÈ za nimi asi kilo-meter, ale akoby sa boli prepadli podzem.Po troch dÀoch som sa opäÈ vrátil na tieisté miesta, lebo uÏ-uÏ sa mala zaãaÈ muf-lónia ruja. Revír na juhov˘chodn˘ch sva-hoch StráÏovsk˘ch vrchov poznám priamako vlastnú dlaÀ a viem, Ïe v peknej prie-strannej hore porastenej riedkou buãi-nou, dubmi a hrabmi sa muflóny dobrecítia. Ale aj diviakov je tam veºa a obãassa v t˘chto miestach vyskytuje rys, nieke-dy sa sem zatúla dokonca i medveì.Poºovnícky chodník ma doviedol na nízkyhrebeÀ, kde sa rada zdrÏiava muflóniazver, lebo sa tam môÏe aj cel˘ deÀ vyhrie-vaÈ na slnku. Ale slnko sa uÏ zaãalo kloniÈk západu a ja som Ïiadne muflóny nevi-del. AÏ v jednej chvíli ku mne doºaholdupot zveri. R˘chle som sa prikrãil zavykrúten˘ hrub˘ buk a pripravil som sifotoaparát. Muflónia ãrieda sa v‰ak lentak prehnala povedºa mÀa a bolo zrejmé,Ïe ju nieão prenasleduje. Nezistil som,ãoho sa tak vyºakali.November pokroãil a bol nevºúdny, sy-chrav˘. Aj v lese bolo cítiÈ vlhãinu a vôÀu tlejúceho lístia. Dúfal som, Ïeokolo poludnia bude v Àom o ãosi príve-tivej‰ie. Na konci doliny stojí nízky posed,

nuÏ som sa na Àom usala‰il a zase –ãakal. Práve vtedy sa tam zaãala muflóniaruja, o ktorej by sa dalo povedaÈ, Ïe b˘vatichá a akoby – vºúdna. Chvíºu som pozo-roval silného barana, ktor˘ neìalekoposedu vy‰iel z riedkeho lesa aj so svojouãriedou. Muflónice sa zaãali popásaÈ, nobaran ostal ostraÏit˘, zrejme sa bál, Ïe muich odvedie nejak˘ sok. Na‰Èastie niã takénehrozilo, ãrieda muflónic pokojne sapásla a postúpila ìalej. Baran odchádzal v jej závese. Po chvíli sa mi stratili z dohºadu a priestranstvo predo mnou saponorilo do ticha.Na muflóny som sa bol niekoºkokrátpozrieÈ e‰te aj v zime. UÏ zaãiatkomdecembra napadol sneh a vydrÏal aÏ doVianoc. Po prvom januári znova padal a ledva som sa ním prebrodil do miest,kam som chodil poãas muflónej ruje.LenÏe zbytoãne som pre‰iel celú stráÀ ajhrebeÀ, nebolo ich. AÏ po dlhom ãasesom zazrel, ako celá ãrieda uháÀa k veºkému k⁄midlu. Star˘ muflón, ão takostraÏito stráÏil svoju ãriedu, ostal pri nejaj poãas zimy, ba pridali sa k nej aj mlad-‰ie muflóny s oveºa krat‰ími krivuºami.ârieda sa rozrástla, lebo takto sa zrejmecítila vo väã‰om bezpeãí. V‰imol som si,Ïe star˘ muflón jastrí po okolí aj keìostatná zver sa k⁄mila. Naraz sa mu nieãonepozdalo a tlmen˘m hvizdnutím dalpovel na odchod. ârieda potom zutekala,naozaj ako na rozkaz.Les stmavol a len stopy v snehu mi pre-zrádzali, kde e‰te pred chvíºou sa hostilaãrieda muflónov.

Ivan KÀaze, Hradi‰te

Snímka autor

24


âierna hodinka

Na starú hájovÀu, stojacu v blízkostibaÏantnice na okraji neveºkého potoka,som si pamätal e‰te z detstva. Teraz, keìsom sa po rokoch vrátil do t˘chto miestako zaãínajúci poºovník, pote‰ilo ma, Ïesom ju opäÈ uvidel. Len bola men‰ia, akosom si ju pamätal. âas ju tieÏ pozname-nal a keì voºakedy bola ìaleko za dedi-nou, teraz je z dvoch strán obklopenánov˘mi domami. Pekne upravené záhonypred hájovÀou a otvoren˘ oblok zname-nali, Ïe v nej e‰te niekto b˘va. Neodolalsom a zaklopal na dvere. Otvoril mi star˘muÏ, slovo dalo slovo a zoznámili sme sa.·tefan dlhé roky pracoval ako lesník ‰tát-nych lesov, do tunaj‰ej hájovne pri‰ielpred ‰tvrÈstoroãím, práve keì som sa jaako pätnásÈroãn˘ aj s rodiãmi odsÈahovalz rodiska. ·tefan je uÏ v dôchodku, alezamestnávateº ho tu nechal b˘vaÈ. Bolrád, lebo inde by vraj uÏ ani nevedel ÏiÈ.Je uÏ vdovcom, deti a vnuci sú v meste a tak dokedy bude môcÈ, dovtedy sa chcestaraÈ o seba sám. Tu, v starej hájovni, sacíti najlep‰ie, veì pozná nielen cel˘ cho-tár a les, ale aj ºudí v dedine. Moja náv‰te-va ho pote‰ila, uvaril mi kávu, ponúkolvlastnoruãne upeãen˘m tvarohov˘m ko-láãom a prikázal mi, aby som sa v hájovnizastavil vÏdy, keì pôjdem okolo. Aj somsa zastavil, no nie preto, Ïe na dvore sommohol bezpeãne zaparkovaÈ auto, alekvôli rozprávaniu starého hájnika. UÏ poprvej náv‰teve mi bolo jasné, Ïe ·tefan jeskutoãn˘m znalcom prírody a o zveri vienaozaj veºa. Neraz som sa náhlil z revírulen preto, aby som si mohol v hájovniposedieÈ ão najdlh‰ie. B˘valo to zvyãajnepodveãer. Pok˘m vládlo pekné poãasie,sedávali sme vonku na laviãke a keì uÏbolo vonku chladnej‰ie, v kuchyni. Nepo-trebovali sme ani rozsvietiÈ, staãili zábles-ky ohÀa zo starého spoºahlivého sporákaa upokojujúci zvuk nástenn˘ch pendlovi-ek. „âierne hodinky“, ako som si pome-noval svoje stretnutia so ·tefanom, sa mistali naozaj vzácnymi – pomáhali midôkladnej‰ie poznaÈ prírodu a jej Ïiv˘chobyvateºov. Raz, pri návrate zo zasneÏeného revíru,som mu povedal: – Cestou som ‰iel krí-Ïom cez pole a verte ãi nie, skoro somstúpil na zajaca. Naozaj, div som doÀhonezakopol. Mohol byÈ chor˘?Od ·tefana som sa potom dozvedel toºkoo Ïivote zajaca, Ïe dovtedy som ani netu-‰il, ak˘ zaujímav˘ je ná‰ obyãajn˘ zajko.– Preão chor˘? – odpovedal mi a pokra-ãoval. – Nie, vôbec nemusel byÈ chor˘ a veru, ani hlúpy nebol, za akého ho mno-hí povaÏujú. Naopak, zajac, ako som saneraz presvedãil, je celkom bystr˘. Terazsa napríklad usala‰il v snehu, v ktorommu bolo teplo, preto sa mu nechcelovyskoãiÈ z útulného miesteãka. Koºkokrátsom si v‰imol, Ïe sa zajac nechá dokoncazasneÏiÈ a tak sa dokonale chráni pred

prípadn˘m nepriateºom. Hlúpy by bolvtedy, keby vyskoãil, lebo na snehu by hobolo hneì vidieÈ.To je pravda, súhlasil som, ale nenúti hotak sa správaÈ jeho povestná bojazlivosÈ?Predsa sa aj hovorí, Ïe bojazliv˘ ako zajac,zajko-bojko....·tefan povedal, Ïe do istej miery je to tak,ão je pochopiteºné, lebo zajac ako byli-noÏravec, nikdy nenapadne iného Ïivoãí-cha, ale zato sám má dosÈ nepriateºov. A je preto pochopiteºné, keì pred nimiuniká v obave, Ïe sa stane korisÈou. KtouÏ bol na spoloãnej poºovaãke na zajace,iste si v‰imol, Ïe niektor˘ sa rúti rovno do

záhuby – pred strelca. MoÏno sa v‰akãudovaÈ, keì pri kriku a v˘streloch jevypla‰en˘, zmäten˘ a nevie kam sa vrh-núÈ? LenÏe podobne sa vo chvíºach ne-bezpeãenstva správajú aj oveºa väã‰ie a tzv.odváÏnej‰ie zvieratá. No zatiaº ão jedenzajac uháÀa rovno pred ústie pu‰ky, in˘dokáÏe kºuãkovaÈ a neraz pritom unikneaj zo zovretého kruhu. Jednoducho sazvrtne, zmätie strelca a ufujazdí. Dokon-ca pri takomto, zdanlivo bezhlavom kºuã-kovaní, ak sa náhodou dostane do bráz-dy, uniká akoby prikrãen˘! Jeho pudsebazáchovy mu napríklad diktuje, aby sapri úniku pred psom vrhol do pichºav˘chkríkov. Ak tam psík za ním vnikne, oby-ãajne na to doplatí, lebo mu na koÏi osta-ne plno t⁄Àov. Niektorí poºovníci moÏnopráve kvôli tomu veria, Ïe zajac nikdyneobhr˘za ‰ípkové kríky, vraj ich povaÏu-je za svoju ochranu. – To sú v‰ak len domnienky, – pokraãovalìalej ·tefan, – práve tak, ako voºakedypoºovníci tvrdili, Ïe zajac pouÏíva svoj fúzako mierku, ktorou zisÈuje, ãi otvor dokríka je dosÈ ‰irok˘, aby mohol cezeÀprejsÈ. Ale pravdou je, Ïe jeho chodníãky,ktoré si v hustej‰om trávnatom aleboinom poraste doslova spasie aÏ na koreÀ,nie sú veºmi ‰iroké. Po nich sa potommôÏe r˘chlej‰ie pohybovaÈ, zatiaº ão jehoprenasledovateº, napríklad lí‰ka, sa cez nesotva prederie. Zaujímavé je, Ïe pravidel-n˘m vyhryzovaním t˘chto, dalo by sa

povedaÈ únikov˘ch trás, akoby si ich udr-Ïiaval v pouÏiteºnom stave. V snehu sizase zajac, tak ako aj niektoré ìal‰iedruhy zveri, vy‰liapava chodníãky, po kto-r˘ch sa v prípade nebezpeãenstva tieÏmôÏe pohybovaÈ r˘chlej‰ie. Rád by som bol ìalej poãúval ·tefana, aleãas medzit˘m pokroãil, nuÏ som sa rozlú-ãil. Musel mi v‰ak sºúbiÈ, Ïe mi o zajacovie‰te porozpráva a ja zase som si predsa-vzal, Ïe odteraz si toho ná‰ho „zajka-bojka“ budem pozornej‰ie v‰ímaÈ.

Roman Slovák, BratislavaSnímka Klaus Schneider

Stala sa...

– Bol som minule v revíri a stala sa mitaká vec, Ïe... – zaãal poºovník rozprávaÈjednu z mnoh˘ch príhod, ktoré zaÏil v prí-rode. Vonku za oblokmi chaty vyãíÀal stu-den˘ decembrov˘ vietor, piecka v‰ak prí-jemne hriala a kamaráti si s napätím vy-poãuli, ão ho tak zaujalo, prekvapilo a s ãímsa doteraz e‰te nestretol.– Poãuj, veì to napí‰, – povedali mu, keìskonãil.– Dajte pokoj s písaním, – odmietol roz-právaã. – Nemám ãas, ani by som to taknevedel poloÏiÈ na papier a potom terazv‰etko pí‰u na poãítaãoch... – vyhováralsa tak, ako to robia mnohí.

NA ZELENEJ VLNE

V‰etk˘m, ktorí podobne rozm˘-‰ºajú, preto odkazujeme: nájdite sichvíºku a napí‰te svoje príhody z re-víru, záÏitky so zverou, ale i s ºuìmi,s ktor˘mi sa stretnete. MôÏu to byÈzáÏitky veselé, smutné a dojímavé,pozorovania, ale takisto i poºovníc-ka „latina“, ktorá svedãí o tom, Ïepoºovníci vÏdy mali zmysel prehumor. Ak bude treba, redakcia vá‰príspevok upraví, takÏe nech vásnetrápi gramatika ani to, ako honapí‰ete – rukou alebo na písacomstroji. Uverejnené príbehy honoruje-me.

XXX


4 8 0 0 0

1 8 6 7 1 8 7 1 5 9

0 2 0 0Štyristoosemdesiat

I V A NPOLPRESS s.r.o.P. O. BOX 13

820 06 BRATISLAVA 26

POLPRESS s.r.o.P. O. BOX 13

820 06 BRATISLAVA 26

IVAN NOVÝLIPOVÁ 26

821 08 BRATISLAVA 2

18671871590200

N O V Ý

L I P O V Á5 2 6 7 7 0 1

00

480

B R A T I S L A V A 2

2 6 8 2 1 0 8

Odkaz NÁŠHO POĽOVNÍCTVA,prosíme,

pošlite ho ďalej!VáÏení ãitatelia,

časopis Naše poľovníctvo je na začiatkucesty a pretože nemá toľko finančnýchprostriedkov, aby jeho redakcia mohlarozvinúť širokú reklamnú kampaň, obra-ciame sa na Vás: pokiaľ sa Vám páči a myslíte si, že byčasopis mohol zaujať aj ďalších poľovní-kov, ochrancov a milovníkov prírody,

upozornite svojich priateľov a známych,že vznikol a je tu aj pre nich!

Ak ste si kúpili decembrové číslo Nášhopoľovníctva, alebo ste si ho už aj predpla-tili, pomôžte, aby sa dostal do povedomiačo najväčšieho počtu poľovníkov. Tak ako Vy, nepochybne aj Vaši priatelia a známi ocenia fakt, že Naše poľovníctvonie je časopisom žiadnej oficiálnej organi-zácie, ale chce spolupracovať s každým – s Vami ako čitateľmi ako aj s inštitúciami,zväzmi, spolkami, združeniami a všetký-mi, ktorí majú niečo spoločné s poľovníc-tvom, pričom si môže uchovať nezávis-losť.

Naše poľovníctvo si môžete:– kúpiť v novinových stánkoch alebo– predplatiť u svojho poštového doru-

čovateľa alebo na pošte– najvýhodnejšie je však predplatiť si

ho priamo v redakcii, pretože tak Vásjedno číslo bude stáť o 5 Sk menej.

Ročné predplatné (pri objednávke v redakcii) je 480 Sk (polročné 240 Sk,štvrťročné 140 Sk).

Predplatné môžete zaplatiť poštovýmpeňažným poukazom typu U na číslonášho účtu:

1867 187 159kód banky 0200referenčné číslo 5267701kód služby 00adresát: POLPRESS s.r.o., P.O.BOX 13,820 06 Bratislava 26.

Svoju adresu, prosíme, vypíšte čitateľne(najlepšie paličkovým písmom). Ak budete platiť prevodným príkazom,oznámte to písomne na našej adrese,pretože vo výpise z banky nie je uvedenáVaša adresa (iba Vaše meno a číslo vášhoúčtu), teda nevedeli by sme, kam časopisposielať. Ak ste si časopis už predplati-li už bankovým prevodom, overte si, nač. tel.: 0903 425 729, či evidujeme Vašuadresu. Adresa redakcie: Naše poľovníctvo, P. O. BOX 13, 820 06, Bratislava 26.Prikladáme vzor, ako vyplniť poštovýpoukaz.Akúkoľvek otázku týkajúcu sa možnos-tí objednať si časopis, vám zodpoviemena čísle telefónu 0903 425729, 0915778242, 02/5341 1950.Z predplatiteľov, ktorí si objednali Naše poľovníctvo do 5. januára 2005, za

prítomnosti notára vyžrebujeme ôsmich,ktorí dostanú pekné vecné ceny (infor-movali sme Vás o nich v decembrovomčísle Nášho poľovníctva). Mená výher-cov uverejníme v marcovom čísle Náš-ho poľovníctva, ktoré vyjde 25. 2. 2005.

Preto „odkaz“ Nášho poľovníctva „poš-lite ďalej“!

Hlas poľovníka dokáže prekonať priestor itej najširšej doliny, rozľahlej roviny, prele-tieť aj nad kopcami a vŕškami. A vráti saešte i v ozvene. Nech sa rozlieha čo naj-ďalej!

Za Vašu ochotu, za spoluprácu pri zrode nového poľovníckeho mesačníka

Vám ďakujeme.


PORANENÁ ZVER

Nie je ničím výnimočným, že človek nájde – na ceste, na poli, alebo v lese či niekde v okolí záhrad a cha-tových osád – poranenú voľne žijúcu zver. Človek s citom pre všetky živé tvory ich nerád vidí trpieť, ale akoim má pomôcť? Veľakrát si zviera vezme domov a skúsi ho sám liečiť, ale nájdu sa i takí, čo vyhľadajúpomoc u veterinára. Povedzme, že sa stal druhý prípad: veterinár poranené zviera ošetrí a pretože mu venu-je čas, prípadne poskytne aj lieky, musí za to všetko dostať honorár. Pýta ho od nás a my sa len čudujeme:ako to – zachránil som zviera (neraz chránené a preto je jeho hodnota vyjadrená v peniazoch často dosťvysoká) a ešte mám platiť?

Stanice záchranyMnohí však vedia, že práve kvôli takýmtoprípadom boli u nás podľa zákona Národ-nej rady SR č. 543/2003 Z. z. o ochrane prí-rody a krajiny a vykonávacej vyhláškyMŽP SR č. 24/2003 Z. z. zriadené záchran-né stanice.Predovšetkým sú to chovné stanice, ktoréslúžia na umiestnenie poraneného zviera-ťa. V ňom sa mu dostane veterinárnehoošetrenia po ktorom môže, ak nie je saméschopné prežiť vo voľnej prírode, pobud-núť v chovnej stanici tri mesiace. A keďani potom nemôže žiť samostatne, dosta-ne sa do tzv. rehabilitačnej stanice.

Teda ak nájdeme poraneného (hendike-povaného) jedinca, napr. mláďa alebochorého či zraneného živočícha, ktorý nieje schopný samostatne prežiť vo voľnej

prírode, je našou občianskou povinnos-ťou odovzdať ho na príslušný obvodnýúrad životného prostredia alebo priamodo záchranného zariadenia. Keby sme saho pokúsili liečiť sami aj s tým najlepšímúmyslom, mohlo by sa stať, že sa dostane-me do nepríjemností. Ak totiž niekto také-hoto živočícha nájde a neodovzdá ho dozáchranného zariadenia (alebo na prísluš-ný úrad životného prostredia) porušujezákon. Chovné a rehabilitačné stanice boli zria-dené práve preto, aby sa postarali o pora-nené živočíchy. Ak je to možné, vyliečiaho a potom opäť vypustia do voľnej prí-rody. V skutočnosti sa však nie každý prípadkončí šťastne – návratom do prírody. Až90 percent všetkých živočíchov, ktoré sadostanú do záchranných zariadení s pora-neniami boli priamo či nepriamo spôso-bené človekom. Medzi najčastejšie postih-nutia živočíchov patria zranenia postrele-ním, ich ilegálnou držbou, zranenia spô-sobené elektrickým vedením a kolíziou s automobilom. Veľké percento porane-ných živočíchov tvoria tzv. opustené mlá-ďatá, ktoré však v skutočnosti neboli opus-tené, iba si to o nich niekto myslel. Jeznáme, že napríklad mláďatá sov sa rady

potulujú po lese aj keď ešte nevedia lietať.No chodiť, ale aj zliezť a vyliezť na stromuž dokážu. Pri takejto „prechádzke“lesom ich zvyčajne rodičia neustále sle-dujú, preto sa netreba o ne báť a najmä„nezachraňovať“ ich tak, že ich vezmemeso sebou. Keď takéto mláďa nájdeme, naj-lepšie je vyložiť ho na najbližší strom. Ne-treba sa báť, že ho po našom dotyku rodi-čia odmietnu – vtáky nemajú vyvinutýčuch a dotyk človeka im neprekáža. Pochvíli pozorovania potom zistíme, či hoprídu rodičia nakŕmiť alebo nie. Iba ak sas ním nebude nič diať, môžeme ho vziať a odniesť do záchranného zariadenia. Akvšak nájdeme podobne postihnutého ci-cavca, toho sa radšej nedotýkajme a uro-bíme to iba vtedy, keď už je z nášho po-hľadu zrejmé, že naozaj potrebuje pomoc. Nerozhodnosť ľudí (odniesť či neodniesťporanené zviera?) spôsobuje, že poranenéživočíchy sa dostávajú do chovných a re-habilitačných staníc neskoro. Napríkladzlomeninu treba čo najskôr začať liečiť a takisto aj iné zranenia. Pretože ľudia sa pokúšajú zachrániť pre-dovšetkým tzv. zaujímavé vtáctvo (drav-ce, sovy) nálezcovia si ich často nechajúniekoľko dní doma a skúšajú ich sami lie-čiť. To, samozrejme, nie je najlepšie rieše-nie práve tak ako vziať si domov mláďavypadnuté z hniezda. Mláďa totiž veľmiskoro si navykne byť odkázané na člove-ka a potom už nie je schopné vrátiť sa dovoľnej prírody. Preto je najsprávnejšieodovzdať nalezenca do rúk odborníkov vzáchranných a rehabilitačných stanici-ach. Rehabilitačné stanice sú v BanskejŠtiavnici, Červenom Kláštore, Bratislave(zoo), Rozhanovciach, Nitre, Zázrivej a vNových Sadoch. Chovné stanice sú v Lip-tovskom Mikuláši, Námestove, Vrútkach,Považskej Bystrici, Brzotíne, Prešove, Re-vúcej, Humennom, Rimavskej Sobote,Spišskej Novej Vsi, Banskej Bystrici, Lip-tovskom Hrádku, Smoleniciach, Košiciacha v Bytči. O spôsobe, ako postupovať prinájdení poraneného živočícha sa môžetetelefonicky informovať na Štátnej ochraneprírody SR Banská Bystrica na čísle048/4713622.

Mgr. Michal Adamec

Od potreby k z


Pokrok ľudstva priamo závisel od jehopotravinovej základne, ktorá v raných ob-dobiach jeho vývoja bola základom jehoprežitia. Jedným z najdôležitejších okami-hov vo vývoji humanoidov (predchodcovčloveka) bol ich prechod od spôsobuživota zberačov k lovu. Práve s konzumá-ciou mäsa sa humanoidom začal výraznerozvíjať ich mozog a jeho vývoj sa napo-kon ukončil objavením sa homo sapiens,čiže nášho ľudského druhu.

Aj neskôr v praveku podstatná zložkapotravy našich predkov pochádzala z lo-vu. Obrat nastal počas neolitickej revolú-cie, keď sa človek-lovec začal meniť načloveka-poľnohospodára. Je len logické,že postupnou domestifikáciou divých zvie-rat a s rozvojom pestovania obilnín sa lovpostupne vyčleňoval zo základných ľud-ských potrieb a stal sa už len doplnkompotravinovej základne. A práve možnoniekedy v tom období by bolo možné hľa-dať základy poľovníctva ako samostatnejnovovzniknutej ľudskej činnosti. Išlo o lov, ktorý už nebol dôležitý pre ľudsképrežitie, ale plnil dve iné funkcie: po prvé

doplňoval potravinovú základňu a po dru-hé krátil voľný čas človeka, kultúrne houspokojoval a, aj keď to znie paradoxne,učil ho ochraňovať prírodu a starať sa o ňu.

V období staroveku bol lov výsadou slo-bodných ľudí (otroci nesmeli loviť), pri-čom celý úlovok náležal lovcovi. Nezme-nilo sa to ani v rímskom období, keď samohlo loviť všade, kde bola prítomná

zver. Po rozpade Rímskej ríše sa situáciazačala meniť. V jednotlivých barbarskýchkráľovstvách začali vznikať prvé loveckézákony a tak sa začal aj ďalší vedecký a kultúrny rozvoj poľovníctva. Vrcholzmien v poľovníctve nastal počas sťaho-vania národov, v Európe sa objavili novéspôsoby lovu i nové plemená psov, s kto-rými sa krížili pôvodné európske. Osobit-ne významnou novinkou bol lov s vtákmi,ktorý sa do Európy dostal zo StrednejÁzie, kde bol známy už niekoľko storočí.

Všetky spomenuté zmeny a nové okol-nosti už v 5. storočí nášho letopočtu vy-zdvihli lov medzi najušľachtilejšie a naj-obľúbenejšie ľudské činnosti. Lov a jehomotívy postupne prenikali do všetkýchforiem kultúry a života. Začali vznikať prvé lovecké ságy, piesne a poézia. Trebavšak spomenúť, že tie už mali svoju nepí-sanú tradíciu vo väčšine pohanských náboženstiev, v ktorých božstvá lovu pa-trili medzi najuctievanejšie. Nevídaný rozkvet prežívala aj lovecká symbolika.Objavili sa tiež viaceré písomné pramene

HISTÓRIA

Od potreby k Od potreby k

Stredoveký lov na vysokú zver (okolo roku 1387).

Peter Bruegel starší – Lovci na snehu – 1565 – maľba na dreve.

Rím

záľube


HISTÓRIA

k záľube

pojednávajúce o love, v ktorých sa napr.veľmi podrobne popisovali jednotlivéplemená psov a vtákov, lovecké zbrane ivýstroj.

V 6. storočí proti lovu a jeho celospoločen-skej obľube začala bojovať cirkev, pretoželov údajne vyvolával v človeku agresivi-tu. Cirkev preto v 6. storočí o. i. kňazom a biskupom zakázala lov, pretože loveckávášeň im bránila vo výkone ich povin-ností. Lenže to už celá spoločnosť bola dolovu priam zaľúbená, preto ho nebolomožné vykoreniť. Dokonca práve vznika-

júca európska feudálna spoločnosť, pre-dovšetkým šľachta ako nositeľka svetskejmoci, si lov začala postupne osvojovať a považovať ho za svoj hlavný znak.Avšak ešte nie za znak, ktorý by ju odde-ľoval od vrstvy neurodzených. No to bolouž len otázkou času a rozvoja feudálnejspoločnosti a jej sociálnych vzťahov.

V nasledujúcich článkoch si budeme jed-notlivé historické obdobia európskehopoľovníctva približovať cez mnohé historic-ké udalosti, zvyky a technické vynálezy.Táto téma doposiaľ patrí medzi jednu znajmenej prebádaných tém európskej his-tórie, práve preto verím, že čitateľa zaujme.Dejiny európskeho poľovníctva od 6. storo-čia sa mu pokúsime predložiť pro-stredníctvom niektorých zaujímavých his-torických udalostí, zbraní a ich slávnychvýrobcov, jednotlivých loveckých historic-kých zvykov a techniky.

Mgr. Michal Pírek

k záľube

Lovecká scéna z 18. storočia

Stredoveký lov na zajace (koniec 14. storočia).

Scéna po love (koniec 14. storočia).

Rímska bohyňa lovu Diana – freska zo 4. st. n. l. – podzemná stavba – Via Linenza – Rím.


Pedagóg, výskumník, praktikS naším poľovníctvom je spojených viacero mien, na ktoré by sme nemali zabudnúť pretože ho pomáhaliformovať do novej modernej podoby. Patrí k nim aj Ing. Branislav Soviš, ktorý sa 20. januára dožíva 75 rokov. Narodil sa v Starej Turej a jeho láska k čarovnej prírode kopaničiarskeho kraja pod Javorinouho po maturite na gymnáziu priviedla k štúdiu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Tu v r. 1953získal diplom inžiniera-zootechnika a na VŠP ostal pôsobiť ako vysokoškolský učiteľ poľnohospodárskejzoológie. Neskôr viedol praktické cvičenia a prednášky aj z iných disciplín – z poľovníctva, ekológie,ochrany a tvorby životného prostredia, chovu malých hospodárskych zvierat. Tu strávil celý svoj profe-sijný život – 46 rokov a za ten čas ako školiteľ vyprofiloval pre poľovníctvo 152 diplomantov. V rámci odbornej a vedeckej činnosti sa venoval najmä výskumu chovu pernatej zveri, strečkovitosti srn-čej zveri, potravnej etológii jazveca, líšky, bionómii ondatry, krkavcovitých vtákov, dravcov, hrdličiek a sov, ale aj výskumu drobných hlodavcov, vtákov a cicavcov Vysokých Tatier atď. Ing. B. Soviš doteraz

publikoval 415 príspevkov v rôznych periodikách, bol spoluatorom viacerých knižných publikácií – Poľovníctvo I a II (1962, 1964),Poľovníckeho náučného slovníka (1988), Základov poľovníctva (1998), Ochrany a tvorby životného prostredia v poľnohospodárstve(1998), autorom vysokoškolských skrípt a i. Jubilant aj v súčasnosti ešte stále pôsobí ako funkcionár SPZ na okresnej, krajskej a ústrednej úrovni. Venuje sa najmä osvetovej čin-nosti, otázkam starostlivosti o životné prostredie zveri a práci s mládežou. Je predsedom okresnej komisie pre hodnotenie trofejí OkOSPZ v Nitre a mnohí adepti poľovníctva ho poznajú aj ako prednášateľa a skúšobného komisára. Za obetavú prácu v prospech slo-venského poľovníctva získal všetky vyznamenania SPZ a je aj držiteľom medaily Zväzu ochrancov prírody a krajiny. Želáme jubilantovi Ing. Branislavovi Sovišovi, ktorý sa svojou prácou tak významne zapísal do histórie slovenského poľovníctva, veľazdravia a tvorivých síl.

ph

Osobnosti slovenského poľovníctva

Lí‰ky a srnãatá

Francúzski výskumníci študovali populá-cie srnčej zveri, ktorých hustota kolísalaod 9,3 po 30,1 jedinca na 100 ha. Nezistiližiaden vzťah medzi hustotou populácie ahmotnosťou narodených mláďat. Zistilivšak, že čím viac bolo líšok v ich okolí,tým menej srnčiat prežilo. Populácia líšokznačne kolísala, lebo boli postihnuté pra-šivinou. (Die Pirsch, 18/2004)

Ohrozen˘ drop fúzat˘

Početnosť dropov v Európe neustáleklesá. V Španielsku, v riedko osídlenomregióne Extramadura preto začali realizo-vať projekt na ich zachovanie. Úpadokdropov tu spôsobujú najmä všadeprítom-né ostnaté drôty, ktorými sú ohradenépoľnohospodárske pozemky, nadzemnéenergovody a neustále sa zvyšujúci početoviec na pastvinách. Aj v Anglicku vy-strieľali dropy kvôli divine už v 30-tychrokoch min. storočia a takisto sa tu pokú-šajú o ich znovuosídlenie: z Ruska uždoviezli prvých 40 mláďat dropa fúzaté-ho. (Der Anblick, 9/2004)

Menej olova v paroÏí

Parožie je veľmi vhodným materiálom nadlhodobé (aj spätné) zisťovanie koncen-trácie olova v ňom a teda aj v životnomprostredí. Výskumníci v jednej z veľmiindustrializovaných oblastí Nemecka zisti-li, že priemerný obsah Pb v srnčích parož-koch od r. 1970 značne poklesol (rovnakýpoznatok bol zistený aj na Slovensku,najmä v oblasti Banskej Štiavnice). Obsaholova v srnčích parožkoch v Nemeckukolísal od 0,3 po 166,3 mg.kg-1.

(European Journal of Wildlife Research, 2/2004)

Kvalita mäsa plcha obyãajného

Plcha obyčajného (Glis glis) na Balkáne,najmä v Slovinsku a v Chorvátsku (keďjeho populácia vrcholí) kvôli mäsu inten-zívne lovia do malých pascí rozvešanýchna stromoch. Chorvátski výskumníci zisti-li, že mäso plcha obsahuje priemerne 74,6 % vody (o niečo menej ako králičinaa zajačina), 2,8 % tuku (prekvapujúcooveľa menej) 21 % bielkovín (len o málomenej) a takmer 1,4 % popolovín (viac).Plch má teda diétne mäso zodpovedajúcezdravej výžive. Jeden plch však váži lendo 160 g, takže aby sa človek nasýtil jehomäsom, potrebuje viac kusov. No v časegradácie populácie plchov je ich v tamoj-ších listnatých lesoch dostatok.

(European Journal of Wildlife Research, 2/2004)

Koniec honov na lí‰ku

Po viacročných sporoch medzi Hornou aDolnou snemovňou v Anglicku v novem-bri m. r. Dolná snemovňa schválila zákazhonov na líšku, ktoré viac ako sedemstorokov boli zábavou britskej aristokracie.Zákon začne platiť od februára t. r., no pri-aznivci honov chcú presadiť jeho súdnezrušenie. V Anglicku a Walese je registro-vaných 318 svoriek loveckých psov pou-žívaných pri honoch a po zákaze honovna líšku, ktorý obľubujú aj členovia brit-skej kráľovskej rodiny, príde o prácu asi 8tisíc ľudí. Hon na líšky v britskej verejnos-ti vyvoláva mnoho vášní, sporov, protes-tov a veľkých demonštrácií pre aj proti.

(DT, 2004)

Rysica zaútoãila na psa

V pohorí Harz sa reintrodukované rysyzačali úspešne rozmnožovať. V polesí

Clausthal zaútočil rys na lesnej ceste nanemeckého ovčiaka. Až keď pribeholjeho majiteľ, unikol rys do húštiny. Zrejmešlo o rysicu brániacu svoje mláďatá, lebokrátko po tejto príhode pozorovali v týchmiestach rysicu s tromi rysíčatmi.

(Die Pirsch, 16/2004)

Predátory likvidujú hniezdiãe lúk

Nemeckí výskumníci zistili, že predátorykatastrofálne znižujú prírastky hniezdičovlúk, najmä rôznych bahniakov a dropov.Väčšinu hniezd v noci zničia šelmy, cezdeň zase krkavce a vrany. Prírastok dro-pov vo voľnej prírode je len 0,1 mláďaťana sliepku, čo nestačí na zachovaniepopulácie. Odhaduje sa, že predátory zni-čia 89 až 90 % hniezd. Vo zvernici, do kto-rej šelmy nemali prístup, krkavcovitévtáky zničili 30-35 % hniezd a prírastok bol0,7 až 1,3 mláďaťa na dropicu. V juhozá-padnom Nemecku sa v rokoch 1978-1992pokúšali o návrat hoľniakov, ale väčšinuvypustených vtákov ulovili líšky. Tiespolu s vranami zničili až 90 % hniezd,preto sa projekt skončil neúspešne.

(Beiträge zur Jagd und Wildforschung, 27/2002)

Úlovok dvoch ‰akalov v ·tajersku

Vlani začiatkom marca bol v Štajersku(Rakúsko) opäť ulovený jeden exempláršakala zlatého – v noci na líščom vnadis-ku. Bol to veľký samec vážiaci 12,6 kg. Ajmesiac predtým vo východnom Štajerskuulovili šakala, takisto samca, ktorý maljednu zadnú nohu postihnutú svrabom.(U nás sme už dávnejšie nezaznamenaliani jeden úlovok šakala).

(Der Anblick, 7/2004)

POªOVNÍCKY SVET


VESEL¯ REVÍR

Poľovník-smoliar sa prihovára svojmu psí-kovi:– Už len ty ma môžeš zachrániť. Lebo akniečo neulovíš, manželka mi nebudeveriť, že sme boli na poľovačke. Mne sauž minuli všetky náboje...

Poľovnícky hospodár pozýva istéhoveľkopodnikateľa na spoločnú poľovačkuna zajace:– Dajte pokoj so zajacmi! – odpovedáveľkopodnikateľ. – Ešte tak nosorožcaalebo... Viete, ja milujem len poľovačkuspojenú s nebezpečenstvom!– To bude aj u nás, – informuje ho hospo-dár – prídu totiž aj hostia z Talianska!

Fejtón

Na celý životIstý Janko M. je zarytým starým mlá-dencom. Žije v spoločnej domácnosti s mamou, čo by mu vyhovovalo, leboaspoň sám sa nemusí o nič starať, lenneznáša večné mamine lamentácie:– Synu, už by si mal voľajakú nájsť a oženiť sa. Večne tu nebudem. Kto sapotom bude o teba starať?Janko si z podobných rečí zväčša nero-bí nič, nanajvýš ju odbíja tým, že načoby si vyberal jednu, keď môže mať všet-ky a keď mu mama už priveľmi píli uši,jej povie:– Neboj sa, jednu už mám vo výhľade. Nato sa mama vypytuje aká je, skade je,čím je, čo vie, či je blondínka alebo čier-novláska a Janko vymýšľa až sa mu takod úst práši. Keď mama chce vedieť,kedy ju privedie domov, aby ju aj samamohla ošacovať, zvyčajne povie, žečoskoro.Mama sa raz dočkala, lebo Janko pri-šiel domov a celý natešený povedal:– Toľko som ju hľadal a konečne som junašiel! – Aká je a kde je?– Nádherná, – informuje ju syn a dodá-va, že momentálne je ešte v predajni.– Tak je to predavačka? – vypytuje samama. – Ty, synak, počuj, dúfam, že jeako sa patrí!– Takú si ešte nevidela, – napína ju syn.– Je nielen krásna, ale takpovediac –všestranná...– Teda vie aj variť? – teší sa mama, žekonečne niekto po nej prevezme štafetupri sporáku.Syn prepočuje poslednú otázku a básniďalej: – Je štíhla, výborne mi padne doruky, celá je hnedastá...– Nebodaj černoška? – ľaká sa mama,ale potom rýchle dodáva: – Mne je tojedno, vieš, že nemám rasové predsud-ky, ale poznáš ľudí v našej dedine. – Áále, čoby... ešte mi budú závidieť, –zasnene hovorí Janko, ktorý sa pripredstave jej tvarov vracia do svojichchlapčenských snov.Mama ešte pripomína synovi, že odte-raz sa aspoň tak často nebude túlať porevíri, ale všetok čas venuje rodine. –Ale to ti hovorím, nieže mi o dva-trimesiace prídeš, že sa rozvádzaš! –varuje ho mama.– Čo? Čo hovoríš? Nie, neboj sa, tá je nacelý život... Mama si oddýchne a prezretý slobodnýsynak jej chce naozaj urobiť radosť. Z kufríka značky Atašé, vyberá časopisa ukazuje mame:– Pozri sa, túto som si vybral! A prekvapená mama číta: Puška nacelý život!

Jana Matelová

•••

•••

- Pre istotu chodím na huby až keď sa medvede uložia na zimný spánok.

Spytuje sa známy poľovníkovej manželky:– Mal váš manžel včera na poľovačke nadiviaky šťastie?– Mal a ešte aké! Zo všetkých najrých-lejšie vyliezol na strom.

Príde poľovník k lekárovi sa sťažuje sa:– Ráno cítim hlad ako pes, keď sa najemtak ako medveď a po robote som zaseustatý ako pes. Čo mám robiť? – Založte si zverinec, – dobromyseľne muradí lekár.

– Ocino, čo žerie medveď?– Nóó... na čo príde.– A keď na nič nepríde?– Tak žerie voľačo iné.

•••

Aforizmus

Puška a bankomat

Skúšam vpravo, vľavo, tak aj tak,ale strela letí mi vždy naopak.Hospodár zas spustí krik,že mi chýba cvika začiatočník mi dá mat.Nevadí. Hlavne, že viemna čo slúži – bankomat.

Hubert Rýchlobohatý

•••

•••

•••

•••

Vážení čitatelia,

ak viete dobrý poľovnícky vtip (fór,frk – hociako mu hovoríte) napíštenám ho. Dobré (aj neuveriteľné, nouverejniteľné) zaradíme do Veselé-ho revíru aj s vaším menom.

•••

•••

Marcel Krištofovič

Peter Zifčák

Vlado Javorský

Ľubomír Kotrha

32

DOBRÚ CHUË

Potrebujeme:

1 zajaca, 4 strúčiky cesnaku,hladkú múku, olej,2 dl červeného vína,80 g hrášku,1 mrkvu,30 g zeleru,2 lyžice kečupu,štipku rozmarínu,petržlenovú vňať,soľ.

Očisteného umytéhozajaca pokrájame naporcie a prešpikujemekúskami cesnaku. Oso-líme, zľahka obalíme v hladkej múke a vloží-me do vymastenéhopekáča. Podlejeme po-lovicou vína a prikrytépečieme do polomäk-ka. Potom odkryjeme,pridáme hrášok (mra-zený alebo konzervo-vaný), očistenú, na ko-lieska pokrájanú mrk-vu, zeler, posypemerozmarínom, podleje-me zvyškom vína a pe-čieme do mäkka. Po-čas pečenia podlieva-me mäso výpekom a podľa potreby aj vo-dou. Nakoniec pridá-me kečup, premieša-me a krátko prehreje-me. Hotové posypemenadrobno posekanoupetržlenovou vňaťou.Podávame s varenýmicestovinami.

Text a snímka Vladimír Horecký

Zajac na červenom víne

a zelenine

Viete, že...... aj keď sa o zelenom rozmaríne spieva v mnohých našich ľudových piesňach a oddávna zdobil venček nevesty, jeho pôvod je v kra-jinách južnej Európy, kde rastie ako ker? Už v staroveku sa považoval za liečivú rastlinu, ktorá pomáha pri chorobách močových ciesta podporuje trávenie. U nás sa však pestuje zväčša v kvetináčoch a jeho typickú vôňu zväčša nespájame s kuchyňou. Napriek tomurozmarín je aj koreninou, ktorá sa v poslednom čase i u nás čoraz častejšie používa pri úprave rôznych jedál. Rozmarín má typickúvôňu a mierne horkastú chuť, preto sa pridáva do jedál ako korenina a stačí, ak sa z neho použije naozaj len štipka. Vhodný je do jedálpripravovaných z diviny alebo do nálevu, v ktorom sa mäso z nej marinuje. Dodáva mu trocha nezvyčajnú, ale príjemnú príchuť a vôňu. ab


Zajacna červenom víne

a zelenine


âO MUSIME UROBIËNaďalej sa treba starať o zver, teda kon-trolovať kŕmidlá a soľníky a ak napad-ne veľa snehu, potom umožniť jej k nimprístup. Všimnime si aj zloženie krmi-va, aby zver mala dostatok tak jadrové-ho krmiva ako aj letniny. Zver o takom-to čase rada prijíma dužinaté krmivo a pri vyššej snehovej pokrývke saosvedčilo priväzovať viazanice sena nakonáre stromov tak, aby naň dosiahla.V januári treba viac pamätať aj na po-treby malej zveri v poľných revíroch. Našu starostlivosť o zver treba zameraťaj na jej ochranu pred pytliakmi – takdvojnohými, ako aj štvornohými (túla-vé psy a mačky).

âO MÔÎEME LOVIËPodľa platnej vyhlášky možno v januá-ri loviť vo zverniciach muflóna lesné-ho, zajaca poľného do 15. januára,avšak len chytať. Iba v bažantniciach jepovolené loviť bažanta poľovného a kráľovského. Takisto do 15. januáramožno loviť vlka dravého, hus divú,poľnú a bieločelú, kačicu divú a lyskučiernu. Do konca januára možno tiežloviť kunu lesnú a skalnú, ondatru piž-movú (iba chytať) a sojku škriekavú. V súvislosti s nebezpečenstvom náka-zy KMO platí tiež výnimka, ktorá povo-ľuje lov diviačej zveri, okrem vodiacichdiviačic (diviak, diviačica, lanštiak,diviača). Po celý rok je dovolené loviť

líšku hrdzavú, psíka medvedíkovitého,medvedíka čistotného, vranu túlavú a straku čiernu.

âO SI TREBA ZAPAMÄTAËV januári a februári sa už tradičnekonajú poľovnícke plesy a zábavy.Nezabudnime, že ich úrovňou sa pred-stavujeme verejnosti, preto si na ichpríprave a priebehu dajme záležať. Akmáte v úmysle usporiadať tombolu,potom pripomíname, že v nej nemôže-me ponúknuť napr. živé prasiatko aniinú živú zver.

Po kalamite v Tatrách Ministerstvopôdohospodárstva SR vydalo osobitnéopatrenie pre Obvodné lesné úrady v Poprade, Liptovskom Mikuláši a v Kežmarku, ktoré mali urýchleneprehodnotiť schválené plány lovu a chovu raticovej zveri, osobitne jele-nej a nepovoliť akékoľvek zvýšenie jejlovu v revíroch pôsobnosti uvedenýchobvodných lesných úradov. Nariadilotiež, aby užívatelia poľovných revírovurýchlene sprístupnili prikrmovaciezariadenia alebo zriadili náhradné a postarali sa, aby v nich mala zver v zime dostatok krmiva. Súčasne uloži-lo zabezpečiť prostredníctvom poľov-nej stráže v spolupráci s Policajnýmzborom účinnú ochranu zveri pred ne-legálnym lovom a pytliactvom. Opatre-nie nadobudlo účinnosť 23. 11. 2004 a platí až do jeho zrušenia. Ak medzi-časom dôjde k zmenám, bude vás onich informovať váš poľovnícky hospo-dár.

Poľovnícky kalendár

Zimné obdobie je z hľadiska možných kolízií sozverou na cestách ešte rizikovejšie ako na jar a v lete. Súvisí to s tým, že zver s nočnou aktivi-tou je v jeseni a v zime aktívnejšia po väčšiučasť dňa. Kým v čase letného slnovratu je voľnežijúca zver plne aktívna 6-7 hodín (medzi 21. a 03. hod. SEČ), na jeseň a v zime sa ich aktivitapredlžuje až na 15 hodín (medzi 16. a 07. hod.).Zatiaľ čo v jarných a letných mesiacoch je napr.lesná zver aktívna v čase mimo dopravných špi-čiek na cestách, na jeseň a v zime jej vysokáaktivita trvá aj počas najväčšieho dopravnéhoruchu (ráno medzi 5. a 7. hod. SEČ). Aj keď jehmlisté počasie, lesná zver s nočnou aktivitouostáva aktívna aj počas svetlej fázy dňa. Na to bymali pamätať vodiči najmä jazde na úsekochciest vedúcich lesnými komplexmi alebo okolopolí a lúk. Musíme byť osobitne opatrní na briež-dení a na súmraku, lebo práve vtedy sa lesnázver sťahuje medzi stanovišťami odpočinku a past-vy. Preto by každý vodič mal spomaliť jazdu na

max. 60 km/hod. Migrujúca zver môže totižspoza kulisy stromov alebo z poľného lánuvybehnúť znenazdajky. Keď sa potom odrazuocitne vo svetle reflektorov automobilu, môžezareagovať veľmi neprirodzene. Oslepený jedi-nec (alebo dokonca črieda) neraz zastaneuprostred vozovky a pri neprimerane vysokejrýchlosti vodičovi sa už nemusí podariť vyhnúťsa kolízii.Že varovanie treba brať vážne, svedčia každo-ročné prípady, kedy zver spôsobila na cestáchviacero väčších či menších dopravných nehôd.Napríklad len na štátnej ceste I. tr. vedúcej z Banskej Bystrice do Ružomberka cez horskýpriechod Donovaly dochádza k častým kolíziámso zverou. Na tomto mieste najčastejšie podkolesami automobilov skončia zajace, líšky,srnce, ale veľakrát aj jelenica či diviača.Nezabudnime, že v zime láka zver na cestu nie-len nevyhnutnosť prejsť ňou, ale hľadá na nej ajteplo. Buďme teda na zimných cestách opatrní –môže byť na nej ľad, sneh, ale aj zver.

ms

JANUÁR

My‰lienka mesiaca

Ak nemáš schopnosť poznať a vidieťkrásu prírody, aspoň nezacláňaj druhým.

Plutarchos

Cesty, zima a zver

V˘chody a západy Slnka a MesiacaSlnko Mesiac

deÀ v˘chod západ v˘chod západ1. So 7.43 16.06 22.02 10.562. Ne 7.44 16.08 23.13 11.123. Po 7.44 16.09 ––– 11.264. Ut 7.44 16.10 0.25 11.425. St 7.44 16.11 1.40 11.596. ·t 7.44 16.12 3.00 12.227. Pi 7.43 16.13 4.25 12.528. So 7.43 16.15 5.50 13.359. Ne 7.43 16.16 7.08 14.35

10. Po 7.42 16.17 8.11 12.0311. Ut 7.42 16.18 8.57 17.2212. St 7.41 16.20 9.30 18.5213. ·t 7.41 16.21 9.54 20.1814. Pi 7.40 16.22 10.13 21.3915. So 7.39 16.24 10.30 22.5616. Ne 7.39 16.25 10.45 –––17. Po 7.38 16.27 11.01 0.1018. Ut 7.37 16.28 11.19 1.2319. St 7.36 16.30 11.40 2.3520. ·t 7.35 16.31 12.06 3.4621. Pi 7.34 16.33 12.40 4.5422. So 7.33 16.34 13.23 5.5523. Ne 7.32 16.36 14.17 6.4824. Po 7.31 16.37 15.19 7.2925. Ut 7.30 16.39 16.26 8.0226. St 7.29 16.40 17.36 8.2727. ·t 7.28 16.42 18.46 8.4728. Pi 7.27 16.43 19.55 9.0429. So 7.26 16.45 21.04 9.1930. Ne 7.24 16.47 22.14 9.3331. Po 7.23 16.48 23.27 9.47

Údaje v tabuºke platia pre január 2005na zemepisnú polohu Bratislavy.

Zdroj Astronomická roãenka 2005

Snímka Ján Ďuriga


KRÍÎOVKA

Knižku Dr. B. Fogleho Čo jemôjmu psovi?, ktorá sa zaoberápríznakmi chorôb našich štvor-nohých priateľov a spôsobmi,ako im poskytnúť prvú pomoc,poznajú čitatelia viacerých kra-jín sveta. Je veľmi zaujímavozostavená – tak, aby v nej čitateľľahko mohol nájsť, čo chýba je-ho psíkovi. Od opuchlín, kýcha-nia, svrbenia, porúch látkovejvýmeny, škriabania až po pro-blémy s ušami, zmeny v správa-ní, šok, napadnutie parazitmi čihnačky a pod., sú v knižke opí-sané všetky neduhy, ktoré môžupostihnúť psíka. Poučí sa v nej

nielen rozoznávať príznaky rôz-nych chorôb, ale aj akú pomocmu môže poskytnúť ešte prv, akos ním navštívi veterinára. Jednotlivé choroby a poraneniasú prehľadne s názornými ukáž-kami zaradené spolu s nevyhnut-ným ošetrením. No ak aj veteri-nár predpíše psíkovi liečbu, premajiteľa psíka to ešte nemusí byťjednoduché. Ako mu podať liek?Ako ošetriť a previazať ľahšieporanenie? A ako postupovať, akpsík stratí vedomie? Ako mu daťumelé dýchanie? Odpovede natieto a ešte mnohé otázky nájde-te v knižke Čo je môjmu psovi?

V úvode knižky autor napísal:„Nejaký čas mi trvalo, než som siuvedomil, prečo je pes našímnajvernejším priateľom: jednýmz dôvodov je, že máme veľa spo-ločného. Obaja sme spoločen-ské druhy a spája nás nekoneč-ná životaschopnosť. Obaja čerpá-me pôžitok z hry ako takej a ne-vnímame ju ako učebný proces.Obaja v srdci ostávame večnýmideťmi... Veríme, že knihu, ktorúvydalo vydavateľstvo IKAR uví-tajú všetci, ktorí majú radi svo-jich štvornohých spoločníkov a pomocníkov (www.ikar.sk).

švihnutieNP

1/2005

4. časť tajničky

nahadzovalvakovku

vlastnilapribližne

1. časť tajničky3. časť tajničky

čakanímvydrží

bookvalue

vzťahujúcisa na obra

peľ, česky

Róbert(dom.)ruskémesto

psovitýdravecmalíček(hovor.)

borina

2. časť tajničky

Ludolfovočíslo

zväz špa-nielskychnovinárov

nič,prekaz! NP!

skratkapre ounce

baňa nakameň

NPkončatina

nadol

ŠPZ áutDunajskej

Stresy

opicabývalýnázov

Thajska

hora

orgánysluchu

tajná írskaskupina

značkasodíkašpz áutNitry

chyba,poškode-

nie

5. časť tajničky či, česky

zadná časť lodeodberanie

Pomôcky:empír,korma,orsk, up

chvíľka,moment

dosaho-vanie

jednotkajasnosti

skratkapre

emeritus

jedenkrát

Autor:JAK

roh miestnosti

decimeter

spadnem

Mladá sliepka

prudkýslnečný

žiar

roztavuje

NPvďakačeskyjeden

anglicky

osobnézámeno

neupútampozornosť

výtvarnýsloh napo-leonskej

vojny

poťaho-vanie

podmien-ková

spojka

látka viažuca

plyn

malý otvor

bokom,stranou

obsahujú-ca ílovitúzeminu

• Odporúãame preãítaÈ si •

Prešiel rok, nový je pred namia s ním tisíc našich želaní: ...

Tajniãka z decembrového ãísla: ... vlk sa uspokojí, ale lakomec nikdy. Mená dvoch vyÏrebovan˘ch lú‰titeºov uverejníme vo februárovom ãíslea dostanú od nás knihu Medzi medveìmi. Dvaja vyÏrebovaní lú‰titelia dostanú kniÏku z vydavateºstva IKAR: âo je môjmu psovi?

NÁŠE POĽOVNÍCTVO

mesačník pre poľovníkov, ochrancov a milovníkov prírody

roč. II.č. 1/2005

cena 45 Sk. Vychádza vo vydavateľstve

Polpress, s. r. o. Adresa redakcie:

P. O. BOX 13 820 06 Bratislava 26

Tel./fax: 02/53 41 19 50, 0915 77 82 42 e-mail: [email protected]

Šéfredaktorka: Mgr. JÚLIA DRIENOVSKÁ

tel.: 0903 42 57 29Grafická úprava a layout: Ing. MIROSLAV UHRÍK

tel.: 0903 44 20 38 Odborní spolupracovníci:

Mgr. MICHAL ADAMEC Ing. MILAN CHLPOŠ

Mgr. LADISLAV GRMAN Mgr. PETER PILINSKÝ

MVDr. DUŠAN RAJSKÝ, CSc. Ing. BRANISLAV SOVIŠ

Ing. MIROSLAV ZUMRÍK Ročné predplatné pre odberateľov,

ktorí si časopis objednajú na adrese redakcie je 480 Sk. Plošnú a riadkovú inzerciu

prijíma redakcia. Tlač:

Slovenská Grafia, a.s., Bratislava Distribúcia:

Mediaprint-Pressegrosso, a.s. Baldis, s.r.o.

Podávanie časopisov povolené: SsRP-8/03 PIZ.

Objednávky na predplatné prijíma každá pošta

a doručovateľ Slovenskej pošty. Objednávky do zahraničia

vybavuje Slovenská pošta, š. p., Účelové stredisko

predplatiteľských služieb tlače, Nám. slobody 27, 810 05 Bratislava 15

Registračné číslo MK SR 3225/2004Rukopisy, ktoré si redakcia

nevyžiadala, nevracia. Redakcia uverejňuje i názory

s ktorými sa nemusí stotožňovať.

35

ZBRANEPredám trojak Sauer Suhl 12/12/8x57JRS, r. výroby 1933. Zrkadlové hlavne,veľmi dobrý stav. Cena 60 000 Sk. Tel.:0903 20 24 24 1-1-05

Predám zachovalý W 270 s klapkovoumontážou a puškohľadom 6x, 100 ksnábojov, vystužené puzdro a čistiacepotreby za polovicu súčasnej ceny – 17 500 Sk. Vladimír Jakubek, L. Svobo-du, 2671/15, 058 01 Poprad 5-1-05

Predám guľobrokovú kozlicu ČZ 584M4, kal. 7x65R/12 s výmennými hlavňa-mi 12/12x70 zakúpenú ako súpravu,trojročná, veľmi málo používaná, 28 000 Sk. Tel.: 0905 92 27 94 GA 6-1-05

Predám Bajkal IŽ 94 guľobrok, nový.308 W 12/76 Magnum, puškohľad Nor-conia viariabil 39x42. Cena 22 000 Sk.Tel.: 0903 94 85 85 8-1-05

Predám pištoľ „Z“ kal. 6,35 mm v kože-nom puzdre s rezervným zásobníkom.Čiernenie obnovené. Cena 2 500 Sk.Tel.: 0904 17 42 57 12-1-05

Predám zbierku 100 ks guľového streli-va (SBP, PS, Z a M 30 až 100 Sk/kus).Tel.: 0904 17 42 57 13-1-05

Predám len na zbrojný preukaz pištoľWalter OSP, použitá. Cena 3 900 Sk. Pre-dám aj použitú malokalibrovku ZKM451 za 1 300 Sk. Tel.: 0902 63 57 51

16-1-05

Predám guľovnicu Steyr, r. v. 1908, kal.7x57, puškohľad a klapkovú montáž.Cena dohodou. Tel.: 0905 58 26 30

20-1-05

Kúpim guľovú hlaveň na kozlicu ČZ 581v dobrom stave. Tel.: 0904 68 55 82.

11-1-05

Predám náboje 9,3x72R Norma Vulkan15 g (1ks/100 Sk), 8x57R-360 poloplášť(1ks/90 Sk), 6,5x57R Norma Vulkan 10,1g alebo celoplášť (1ks/50 Sk). Všetkyostatné náboje robíme na objednávku –cena dohodou. Tel.: 0908 43 55 86.

25-1-05

Mestská organizácia SPZ v Bratislavepozýva všetkých priaznivcov dobrejzábavy na „Reprezentačný ples poľov-níkov“, dňa 11. februára 2005 od 19,00hodín do hotela Holiday Inn, Bajkalská25a. Bližšie informácie na adrese Haa-nova 19, tel.: 02/62 41 01 49.

V čísle 2/2005 INZERCIA EŠTE ZADARMO

Vašu riadkovú inzerciu, oznamy o jubileách a nekrológy v Našom poľovníctve

vám uverejníme ešte ZADARMO.

Uzávierka februárového čísla 4. 1. 2005, expedícia 25. 1. 2005.

PSYPredám šteniatka labradora retrieverapo pracovne a exteriérovo výbornýchrodičoch žltej farby. Tel.: 0905 19 51 46.

4-1-05

Predám šteniatka foxteriéra hrubo-srstého po kvalitných rodičoch. Tel.:0903 80 77 17, 034/664 45 15. 9-1-05

Predám čistokrvného nemeckého drô-tosrstého stavača s PP, 6-ročný. Cenadohodou. Tel.: 041/724 37 21

10-1-05

Predám 2,5-ročnú sučku jagdteriéraBL, MBL, FS, KV v I. c., medzinár. výsta-va psov II. c. Tel.: 0905 21 65 57 18-1-05

Predám 5-mesačnú sučku velšteriérapo poľovne vedených rodičoch a sú-časne beriem záznam na skorý jarnývrh. Tel.: 0903 76 86 14 19-1-05

Ponuka. Chovná stanica Veľký Javor-ník ponúka šteniatka jazvečíka hrubo-srstého po poľovne vedených rodi-čoch. Otec – skúšky: SD I. c., BL I. c.,MSBL I. c., FSMP I. c. Výstava: VD. Mat-ka – skúšky: SD II. c., BL I. c. Výstava:VD. Tel.: 0905 51 71 34 21-1-05

Predám 2 a polročnú sučku AJD. Skúš-ky FSMP I. c., PF I.c. Dohoda istá. Tel.:0907 80 03 11, 047/439 54 25 22-1-05

Predám 8-mesačnú sučku zlatého re-trievera. Farba zlatá. Tel.: 0907 80 03 11,047/439 54 25 23-1-05

Predám 3-mesačné šteniatka českéhofúzača (beloše). Krytie v ČR. Otec:CACIB, CAC, BOB, VSS I. c. Matka: R.CAC, JSS I. c. Tel.: 0903 01 42 91, 037/65530 30 Nitra. 24-1-05

RÔZNEKúpim zlatú srnčiu trofej. Tel.: 0905 5128 01 2-1-05

Ponúkam možnosť reklamy, prijímamobjednávky na kúpu knihy Poľovníckestrelectvo. Vydá vydavateľstvo EPOS v 1. polroku 2005. Formát A4 v tvrdejväzbe, text 450 strán s 510 fotografiami a obrázkami (405 farebných) a 139 ta-buľkami (71 balistických) vrátane naj-novšieho streliva SaB SIERRA a BARNES.Predpokladaná cena 500 Sk. Tomáš Kri-vjanský, 851 03 Bratislava, Osuského 34.Tel./fax: 02/62 31 11 57. Mobil 0904 17 4257 14-1-05

Kúpim trofeje, zhody a kelce, pri väč-šom množstve provízia. Jaroslav Far-kaš, tel.: 047/549 52 91, 0908 88 12 20

15-1-05

Predám nové svietidlo za 3 500 Sk,nový poľovnícky kabát s odopínateľ-nou vložkou, lodén za 2 500 Sk. Tel.:0902 63 57 51 17-1-05

Člen PZ Hubert Nitra

RNDr. Jozef Drgoňa

sa 28. januára 2005 dožíva pekného život-ného jubilea – 75 rokov. Srdečne blahože-láme.

Osemnásteho januára t. r . sa dožíva krás-neho životného jubilea – 60 rokov

Karol Jurík,

tajomník PZ Obyce – Machulince, SuličínŽitavany. Všetci členovia nášmu jubilanto-vi želajú do ďalších rokov pevné zdravie a mnoho krásnych poľovníckych zážitkov.

Krásneho životného ju-bilea 85 rokov sa dožilvlani 10. 10 člen PZViackov Ľubeľa pán

Vincent Nemec.

Pri tejto príležitosti muvšetci členovia PZ srdeč-ne blahoželajú a do ďal-ších rokov života želajú veľa zdravia a ešteveľa krásnych poľovníckych zážitkov.

BLAHOÎELÁME

LÚâIME SA

RIADKOVÁ INZERCIA


Poľovnícke združenieSedem chotárov Tomá-šovce, okr. Lučenecoznamuje poľovníckejverejnosti, že sa rozlú-čilo so svojím členom

Pavlom Bobáľom,

ktorý nás opustil voveku nedožitých 77 rokov. Počas svojhotakmer šesťdesiatročného členstva v SPZ a v jeho v okresných orgánoch zastávalviaceré funkcie. Kto ste ho poznali, venuj-te mu tichú spomienku. Česť jeho pa-miatke.

PZ Sedem chotárov Tomášovce

CENNÍK RIADKOVEJ INZERCIE OD MARCA 2005

Jedno slovo (aj spojka, predložka, skratka) – 7 Sk,rámček – 50 Sk, fotografia – 100 Sk, príplatok zainzerát na značku – 30 Sk. Po zaslaní textu inzerátu do redakcie, vyrátamevám sumu a pošleme peňažný poštový poukaz.Inzerát uverejníme až po jeho zaplatení. Ak poš-lete inzerát na poslednú chvíľu, potom kópiu o úhrade nám môžete odoslať poštou alebo fa-xom 02/53 41 19 50.Pri platbe za inzerát poštovým peňažným pouka-zom uvediete na ňom číslo nášho účtu:1867187159/0200, našu adresu: POLPRESS s.r.o.,P.O.BOX 13, 820 06 Bratislava 26, ako správu preprijímateľa uveďte: inzercia.Pri platbe bankovým prevodom, oznámte námplatbu listom, faxom alebo elektronickou poštou.

Termín uzávierky pre malú (riadkovú) inzerciu doč. 3/2005 je 4. 2. 2005. Expedícia č. 3: 24. 2. 2005Termín uzávierky pre malú inzerciu do čísla4/2005 je 4. 3. 2005. Expedícia č. 4: 24. 3. 2005.


INFORMÁCIA O ZMENÁCHv plánovaní chovu a lovu diviačej zveri v r. 2005INFORMÁCIA O ZMENÁCHv plánovaní chovu a lovu diviačej zveri v r. 2005

Ministerstvo pôdohospodárstva, sekcialesnícka v súvislosti s výskytom KMO naúzemí SR zmenilo spôsob schvaľovaniaplánu a lovu diviačej zveri v roku 2005takto:

Z celkového plánu lovu má na dospelé di-viaky a diviačice pripadať od 10 do 30 %,lanštiaky od 20 do 50 % a diviačatá od 50do 80 %.V zmysle § 6 Smerníc MP SR č. 354/2000/700 o poľovníckom plánovaní, štatis-tike a dokumentácii obvodné lesné úradymajú prerokovať početnosť diviačej zveria nákazovú situáciu v rámci svojej pôsob-nosti s príslušnou štátnou veterinárnou a potravinovou správou a poľovníckoukomisiou OkO – RgO SPZ a určia konkrét-ne podmienky pre návrh Plánu chovu a lovu diviačej zveri a jeho schvaľovaniev r. 2005 tak, aby bola priemerná počet-nosť diviačej zveri upravená na 7 ks na 1 000 ha poľovnej plochy. S podmienkamioboznámia užívateľov poľovných revírovdo 15. marca 2005.

V záujme zjednotenia postupu obvod-ných lesných úradov a užívateľov poľov-ných revírov pri uplatňovaní výnimky z času lovu diviačej zveri v roku 2005,ktorú povolilo Ministerstvo pôdohospo-dárstva SR, sekcia lesnícka, odbor štátnejsprávy lesného hospodárstva a poľovníc-tva podľa ustanovenia § 14 VyhláškyMPVž SSR 172/1975 Zb. o ochrane a o ča-se, spôsobe a podmienkach lovu diviačejzveri, pod č. j. 5512/2004-720/862 z 15. 12.2004, určuje ministerstvo nasledovnýpostup:

A. Pre plánovanie, lov a evidenciu lovudiviačej zveri v období od 1. 1. 2005do 31. 1. 2005

1. Užívatelia poľovných revírov, ktorí ne-splnili schválený plán lovu na rok 2004,môžu tento realizovať do 31. 1. 2005.

2. Užívatelia poľovných revírov, v ktorýchschválený plán lovu na rok 2004 splnilia počet diviačej zveri prevyšuje normo-vané kmeňové stavy alebo je vyšší ako7 ks na 1 000 ha, môžu v love lanštiakova diviačat pokračovať do 31. 1. 2005 bezohľadu na plán.

3. V poľovných revíroch, v ktorých divia-čia zver nie je bonitovaná a je v nichpotrebné z hľadiska zamedzenia šírenianákazy KMO loviť diviačiu zver, povolíprvostupňový orgán štátnej správy jejlov na základe žiadosti užívateľa poľov-ného revíru v zmysle ustanovenia § 29ods. 1 Zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctvealebo v rámci monitoringu zdravotnéhostavu diviačej zveri.

4. Diviačia zver ulovená v tomto obdobísa započíta do plnenia plánov chovu alovu za rok 2004.

B. Pre plánovanie, lov a evidenciu ulovenej diviačej zveri v období od1. 2. 2005 do 15. 5. 2005

1. V čase od 1. 2. 2005 do 15. 5. 2005 môžuužívatelia poľovných revírov, v ktorýchje chov a lov tejto zveri plánovaný a sta-vy tejto zveri prekračujú NKS alebo súvyššie ako 7 ks na 1 000 ha, loviť divia-čiu zver podľa potreby s cieľom dosiah-nuť normované kmeňové stavy, resp.dosiahnuť priemernú denzitu diviačejzveri 7 ks na 1 000 ha.

2. V poľovných revíroch, v ktorých divia-čia zver nie je bonitovaná a je v nichtreba z hľadiska zamedzenia šírenia ná-kazy KMO loviť diviačiu zver, povolíprvostupňový orgán štátnej správy jejlov na základe žiadosti užívateľa poľov-ného revíru v zmysle ust. § 29 ods. 1Zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve alebov rámci monitoringu zdravotného stavudiviačej zveri.

3. Diviačia zver ulovená v tomto obdobísa započíta do plnenia plánu chovu a lovu diviačej zveri pre rok 2005.

C. Uvedenou zmenou a určeným postu-pom nie sú dotknuté ostatné ustano-venia poľovníckych predpisov aniopatrenia obvodných lesných úra-dov, prijaté na základe OpatreniaMP SR č. 2/11/2004 z 23. 11. 2004.

Výnimka z času lovu diviačej zveriV súvislosti s nebezpečenstvom šíreniaklasického moru ošípaných, MP SR podohode s Ministerstvom životného prost-redia SR sa

povoľuje výnimka

a stanovuje sa čas lovu diviačej zveri prevšetkých užívateľov poľovných revírov naúzemí Slovenskej republiky nasledovne:

sviňa divá – diviak, diviačica, lanštiak,diviača – od 1. 1. 2005 do 31. 1. 2006okrem vodiacich diviačic v čase od 1. 2.2005 do 15. 7. 2005.

Zároveň sa povoľuje lov tejto zveri aj for-mou spoločných poľovačiek od 1. 1. 2005do 31. 1. 2005 a od 1. 10. 2005 do 31. 1. 2006.Povolenie výnimky je nevyhnutné z hľa-diska potreby znížiť početnosť diviačejpopulácie v súvislosti s priebehom šíre-nia nákazy klasického moru ošípaných.

Povolením výnimky nie sú dotknutéosobitné predpisy o ochrane prírodyani ostatné ustanovenia platnýchpoľovníckych predpisov, ani opatreniaOLÚ prijaté na základe Opatrenia MPSR č. 2/11/2004-100 z 23. 11. 2004.

JUDr. Ing. Milan Beláček, riaditeľ odboru štátnej správy lesného

hospodárstva a poľovníctva MP SR

stabilná tkaninavyrobená

z mrazuvzdornéhomateriálu

hrubá vrstvaprírodnej vlny

izolaãnávrstva

vonkaj‰iaovãia vlna

mrazuvzdorn˘materiál

dut˘ priestorzadrÏiavajúci chladz vonkaj‰iehopriestoru

vyberateºná vloÏkavyrobená z ovãeja prírodnej vlny

nepremokavé dno zabezpeãujúcevynikajúcu stabilitu aj pri pohybena rôznych povrchoch –proti‰mykové

Mikroperforované zloÏenie vloÏkya podo‰vy umoÏÀuje prechodvlhkosti zvnútra vloÏky na spodoktopánky, vìaka ãomu zostáva nohasuchá.

VloÏka z polypropylénov˘cha polyesterov˘ch vlákiens vysokou termoizoláciou,s doplnkovoualumíniovou termoreflexnouvrstvou.

Podpodo‰vaz polypropylénov˘chvlákien a termoreflexnejalumíniovej fólie.

Termoreflexná vrstvaizoluje pred chladomodspodu.

Dve termoreflexné vrstvyúãinne zadrÏiavajú teplovo vnútri topánky.

◆ originálny pôvodn˘ dizajn◆ pevnej‰ia a tvrd‰ia podráÏka◆ jednoduch‰ie a r˘chlej‰ie

zaväzovanie◆ vylep‰ená vloÏka s pouÏitím

termoreflexn˘chalumíniov˘ch materiálov

◆ odolnej‰ie voãimechanickému po‰kodeniu

◆ nové veºkostné ãíslo „12“◆ záruka 24 mesiacov

Obuv pre poľovníkov a lesníkovDARČEK, ktorý Nielen poteší , ale aj zahreje

100 %

HUNTER „SPECIAL“ uÏ 6 sezón úspe‰ne s vami!

41-42 43-44 45-46 47 486-6,5 7-8,5 8,5-9,5 9,5-10,5 10,5-11,5

Objednávky vybavujeme obratom na adrese:

Branislav Habo027 32 Zuberec 371

Tel./Fax: 043/539 54 03, 532 47 89Mobil: 0908 694 477, 0903 366 631

E-mail: [email protected]

1 690,- Sk

+ po‰tovné a balné

INZER

CIA

UNIVERZITNÉ DNI SV. HUBERTAVO ZVOLENEDruhý ročník tohto slávnostného poduja-tia zorganizoval študijný odbor Aplikova-ná zoológia a poľovníctvo na Lesníckej fa-kulte TU vo Zvolene 13. 11. m. r. Univer-zitná slávnosť sa začala kolektívnou poľo-vačkou na diviačiu zver, počas ktorej námbol sv. Hubert priaznivo naklonený. Naslávnostnom posedení poslucháči uvede-ného odboru boli prijatí do „lesnícko-já-gerského cechu“. Za účasti rektora TU voZvolene doc. Ing. J. Tučeka, CSc., prode-kana LF doc. Ing. R. Kropila, CSc., prof.Ing. P. Garaja, CSc. a ďalších hostí, poslu-cháči zložili sľub a prevzali si pasovaciedekréty. Poľovnícky sviatok, ktorý pripra-vili poslucháči 5. ročníka odboru Apliko-vanej zoológie a poľovníctva zanechal vovšetkých účastníkoch tie najlepšie dojmy,preto v jeho tradícii chcú pokračovať.

mr

NOV¯ SLOVENSK¯ REKORD Z PREDOVKYMinuloročná sezóna „predovkárov“ vyvr-cholila Majstrovstvami SR v streľbe z pre-doviek, ktoré sa pod záštitou Slovenského

streleckého zväzu konali v Malackách nastrelnici tamojšieho Streleckého športové-ho klubu. Vďaka jej kapacite, mohli narazstrieľať všetci strelci jednej kategórie,takže mali rovnaké podmienky. V kategó-rii perkusná puška – Vetterli sa na prvýchtroch miestach umiestnili: K. Zsapka (96),L. Tárnok (95) obaja z ŠKP Komárno a R.Tušik (95) z ŠKP Bercik. V kategórii per-kusný revolver – Mariette prvé tri miestapatrili J. Muránskemu (95) zo Zvolena, Š. Ernstovi (92) z Textilanky Gajary a P. Kostolníkovi (92) z Popradu. Prví trajav kategórii perkusná pištoľ Kuchenreuterboli B. Chobodický (97) zo Slovnaftu Bra-tislava, ktorý týmto výsledkom utvorilnový slovenský rekord, Š. Horn (92) z Popradu a R. Simonides (92) zo Slovnaf-tu Bratislava. V závere vydareného podu-jatia Slovenská spoločnosť vojenskej his-tórie a streľby z historických zbraní udeli-la titul Majster streľby Š. Ernstovi, K. Zsap-kovi, L. Tárnokovi, I. Žlnajovi a T. Šramko-vi. Pamätnú medailu si prevzali M. Bencaa Ing. Ľ. Mesároš. Klub plánuje tohto rokupo prvý raz vyslať družstvo strelcov namajstrovstvá Európy v streľbe z predo-viek, ktoré sa bude konať v Nemecku.

Ing. Tomáš Šramek

FARBIARE NA ZÁMOCKOMNÁDVORÍKlub chovateľov farbiarov SR v dňoch 4.až 7. novembra m. r. zorganizoval jubilej-ný 10. ročník Memoriálu Fridricha Konrá-da, ktorý sa konal v Topoľčiankach.Memoriál sa organizuje ako medzinárod-né skúšky farbiarov s udeľovaním CACIT,CACST a Víťaz Slovenska. Na organizačnevýborne pripravenom kynologickom po-dujatí v náročných skúškach z 11 zúčast-nených psíkov obstálo 9. Rozhodcovskýzbor viedol R. Rapaič.Poľovnícku atmosféru memoriálu zvýraz-

ňovalo aj prekrásne prostredie, v ktoromsa konal – revír topoľčianskej zvernice a zámockého nádvoria, na ktorom sa sláv-nostne otváral a kde sa aj vyhlasovalivýsledky. Na prvých troch priečkach saumiestnili: Oľa Fatra BF s vodičom Brani-slavom Porubčanským (SR), Don od Mar-garétky BF s vodičom Jerzy Sokólom (PL)a Flot v. Wechsel HS s vodičom PierreBurackom (F). jš

4

Chvíºka v novej predajni

Mnohí poľovníci z celého Slovenska už niekoľko rokov poznajú bratislavskú Vajnorskúulicu, kde sídlila predajňa poľovníckych potrieb, takže by sme vlastne mali hovoriť nie o novej, ale staronovej predajni. Po jej prevzatí novým majiteľom Jánom Kurucom, ktorýmá predajňu aj v Považskej Bystrici, sme ho navštívili a položili sme mu niekoľko otázok:Prečo ste sa rozhodli rozšíriť svoje pôsobenie aj do Bratislavy?J. Kuruc: – Myslím, že Bratislava potrebuje tento typ predajne. Bude slúžiť nielen Brati-slavčanom, ale všetkým, ktorí do hlavného mesta SR prichádzajú a chcú si vybrať tovar zoširšej ponuky. Podľa našich skúsenosti tovar značiek, ktorý ponúkame, doteraz mnohí hľa-dali v zahraničí, teraz im to chceme uľahčiť a tak im v konečnom dôsledku umožniť výhod-nejšiu kúpu.Hľadajú slovenskí zákazníci v takýchto predajniach iba základné a nevyhnutnépotreby pre poľovačku – zbraň, strelivo, optiku – alebo sa zaujímajú už aj o iné tova-ry súvisiace s ich záľubou?J. Kuruc: – Už dávno neplatí, že sa náš poľovník uspokojí iba s puškou, ďalekohľadom a hubertusom. Vyhľadáva rôzne doplnky, ktoré sú často iba drobnosťami, ale mu môžuspríjemniť pobyt v prírode, uchrániť ho pred chladom, priniesť mu väčšie pohodlie naposede, ale aj počas neraz namáhavej chôdzi a najmä zvýšiť aj jeho bezpečnosť. Všimli sme si, že u vás môže dobre nakúpiť nielen poľovník, ale aj kynológ a vlast-ne každý, kto rád a zo záľuby navštevuje prírodu...J. Kuruc: – Je to pravda, z tovaru, ktorý je v predajni si môže vybrať naozaj každý, lebomáme pestrú ponuku či už odevov, obuvi, kynologických potrieb, ale aj rôznych iných dar-čekových a úžitkových predmetov a doplnkov, aké možno využiť v chatách a vôbec počaspobytu v prírode.

r

Ďakujem sv. Hubertovi a mojim priateľom z PZ Javor v Podolinci, v ktorých revíri sa mipodaril takýto krásny úlovok. Parožie jeleňamalo 180 b. CIC. Osobitné poďakovanie všakpatrí môjmu sprievodcovi Jankovi Chlpá-ňovi (na snímke vpravo), ktorý vydržal somnou v revíri celé dva týždne.

Ing. Jaroslav Jevočin,Michalovce


SPEKTRUM


INZER

CIA

INZERCIA

PREDAJBAÎANTEJ A ZAJAâEJ ZVERI,

POªOVNÍCTVO

ponúka: – na jarné zazverenie jarabicu poºnú, baÏanty na zazverovanie poºovn˘ch revírov vo v‰etk˘ch vekov˘ch kategóriách

– kompletné pletivové a technologické zariadenie pre odchov a adaptáciu baÏantích kurãiat

odkúpi: – odchytené zajace z poºovn˘ch revírov, na ão zabezpeãíme kompletné odchytové zariadenie

POªOVNÍCTVO Tibor ·tefánik

Orlové 160, 017 01 Považská Bystricatel.: 042/432 33 32, fax: 042/426 23 07

mobil: 0905 43 33 98, e-mail: [email protected]

predaj zbraní, streliva, poľovníckych potrieb,značkovej poľovníckej obuvi,

MEINDL – najpredávanejšia poľovnícka a turistická obuv v Európe.

ZBRANE A STRELIVO

JUDr. JOZEF VRÁNSKY

Otvorené: Po – Pia: 10,00 – 18,00

Lachova ul. 39Nám. hraničiarov,Bratislava - PetržalkaTel.: 02/62 41 24 21, Tel./Fax: 02/62 41 00 10Mobil: 0905 71 87 09,E-mail: [email protected]

Všetko najlepšie v novom roku všetkým poľovníkom a priateľom prírody praje

JUDr. Jozef Vránsky – firma ERIK

tel.: 037/656 43 47, fax: 037/654 11 35, mobil: 0905 40 52 56951 12 Ivanka pri Nitre, Orolská 1, e-mail: [email protected]

PREVÁDZKA NITRA – Lukov dvor, tel.: 037/773 90 75


Slovenská kynologická jednotaMiestny kynologick˘ klub CANISgenerálny sponzor BIOFAKTORY

Národná v˘stava psov v‰etk˘ch plemienBanská Bystrica

CAC, CAJC, VíÈaz Slovenska 2005

8. mája 2005

a ‰peciálna v˘stava klubu ‰vajãiarskych bielych ovãiakov

1. uzávierka: 14. 03. 2005 2. uzávierka: 13. 04. 2005

Prihlá‰ky: Ing. Pavol Lupták Ing. M. Záchenskáëumbierska 20 ªaliová 13974 01 Banská Bystrica 976 31 Vlkanovátel.: 048/417 77 52 fax: 048/418 81 01zázn.: 048/414 39 40 mobil: 0905 75 36 33mobil: 0903 53 68 98 e-mail: [email protected]

IVAN SPURNÝoprava, úprava a predaj zbraní

Výroba a prebíjanie nábojov všetkého druhu.Ponúkame atypické náboje: 8x57R 560, 8x72R,9,3x72R – 15 gramov. Norma Vulkan 8x60 Msch,8x57 L/IR – Breneke TIG, 6,6x54 Msch.Všetky uvedené druhy nábojov sú za 100 Sk/ks.

100 % záruka kvality

Tel.: 0908 43 55 86, Tel./Fax: 02/53 41 18 72

37

NOVINKA V PODÁVANÍSOLÍ A MINERÁLNYCH

LÁTOK PRE VOªNEÎIJÚCU ZVER

V Ý H R A D N Ý P R E D A J C A P R E S L O V E N S K Ú R E P U B L I K U

Alfa Agrartechnik, spol. s r.o. Tel./Fax: 037 /652 23 67Mostná 13 Mobil: 0903 41 65 56949 01 Nitra E-mail: [email protected]

Lesná zver potrebuje veľa soli a minerálnych látok najmä pri raste parožia, pri výmene srsti,raste plodu, tvorbe mlieka a pod. Na stanovištiach chudobných na živiny a na kyslých stanovištiach, akými sú častokrát lesnépôdy, má zver nedostatok minerálnych látok, hlavne fosforu, sodíka a horčíka. Nedostatok minerálnych látok môže vo svojom dôsledku viesť k ťažkým poruchám látkovej výmeny.Soľná pasta má pozitívne účinky na zažívacie procesy zveri pretože podporuje chuť do jedla,zlepšuje trávenie, reguluje osmotický tlak a dodáva zveri všetky potrebné minerály.Podávanie minerálnych solív revíri je v kultúrnej krajine nevyhnutné ochranné opatrenie, najmäpočas obdobia kotnosti a laktácie.

Preparátorská

dielÀa

Hlboká 3 972 51 HandlováTel.: 046/547 52 51 Mobil: 0905 92 33 94


INZERCIA

V¯HRADN¯ VEªKOOBCHODN¯

ZÁSTUPCA âESKEJ ZBROJOVKY, a.s.,

UHERSK¯ BROD

• GUªOVNICE •• MALOKALIBROVKY •

• PI·TOLE •• VZDUCHOVÉ ZBRANE •• NÁHRADNÉ DIELCE •

SOU STROJÁRSKE VRANOVSKÁOznamujeme, že v našom učilišti Vranovská ul. č. 4, Bratislava

otvárame nový študijný odbor

PUŠKÁR - NÁSTROJÁRs možnosťou získať maturitu

Bližšie informácie o prijímacom konaní poskytne riaditeľstvo školy.Mimobratislavskí žiaci majú možnosť ubytovať sa a stravovať v internáte za bezkonkurenčné ceny.

Ponúkame aj štúdium na ostatných strojárenských a príbuzných odboroch.

Deň otvorených dverí bude 26. 1. 2005

Informácie na tel./fax: 02/63 83 84 17, e-mail: [email protected]

Mestská organizácia SPZ BratislavaVás srdečne pozýva na

REPREZENTAČNÝ

PLESPOĽOVNÍKOV

v hoteliHoliday Inn Bratislava

Bajkalská 25/A

11. februára 2005o 19.00 hod

Informácie v kanceláriiMestskej organizácie SPZ,

Haanova 19, Bratislava, tel.: 02/62 41 01 49, 62 41 01 50

www.spzba.skmail: [email protected]

POĽOVNÍCKE A RYBÁRSKE POTREBYFamília BOGDAN

Podzámska 26, 940 01 Nové Zámky, Tel./fax: 035/6400 200otváracie hodiny: po-pi: 9,00 – 17,00 hod, so: 9,00 – 12,00 hod

Ďakujeme všetkým našim zákazníkom za priazeň a do nového roku želáme

zdravie, úspech a pekné zážitky v prírode.

poªovnÍcke potreby · 2014. 9. 23. · naŠe poĽovnÍctvo 1/2005 39 inzercia poªovnÍcke...

Documents