Fórumvinohradníkov a vinárov

strana 2Winegrowers and Winemakers Forum

page 2

Číslo 1319. 3. 2010Ročník 54Cena 0,17 €

DvojtýždenníkSlovenskejpoľnohospodárskejuniverzity v Nitre

www.polnohospodar.sk

Zlepšujeme infraštruktúru pre vzdelávací proces

Firmy prezentovali pracovné príležitosti

Z O

BS

AH

UIN

SID

E

Čistá voda pre zdravý svet. To je heslo tohtoročného Svetového dňa vody, ktorý si pri -po míname 22. marca. Foto: archív KKI

STĹPČEK

KALENDÁRIUM19. marec - Medzinárodný deň as tro -

nómie.19. 3. 1817 – narodil sa Jozef Mi lo slav

Hurban, evanjelický farár a národný budi-teľ. Spolu s Ľ. Štúrom a M. M. Hodžomuzákonili spisovnú slovenčinu, ktorá spá-jala široké vrstvy ľudu a slovenskej inteli-gencie.

20. 3. 1727 - zomrel sir Isaac New ton,anglický fyzik, matematik, astronóm a za-kladateľ klasickej mechaniky. Ob ja vil gra-vitačný zákon, robil optické výskumy, ob-jasnil rozklad svetla a skonštruoval zrkad-lový ďalekohľad.

22. marec - Svetový deň vody a Me -dzi národný deň planetárií.

23. 3. 1900 - narodil sa Erich Fromm,nemecko-americký psychoanalytik, socio-lóg a filozof.

25. 3. 1539 - narodil sa ChristopherClavius, nemecký matematik a astronóm.

1. apríl - Medzinárodný deň vtákov.

Projekt bol predložený na základe vý-zvy OPVaV-2008/5.1/02-SORO v rámciOpatrenia Budovanie infraštruktúry vy-sokých škôl a modernizácia ich vnútor-ného vybavenia za účelom zlepšeniapodmienok vzdelávacieho procesu. Cie -ľom projektu s dobou riešenia do koncajúna 2011 a celkovou výškou nenávrat-ného finančného príspevku 3 510 573,92 eur, je modernizácia vnútorných vy-učovacích priestorov a nákup moder-ných informačno-komunikačných tech-nológií. Univerzita je povinná zabezpečiťspolufinancovanie vo výške 5 percent,čo vo finančnom vyjadrení predstavuje184 767,05 eur nedotačných zdrojov.

Účelom prvej z troch aktivít projektu jenákup informačno-komunikačných tech-nológií a vybudovanie štruktúrovanýchkabeláží v objektoch univerzity. V rámcinej budú do výučbových priestorovvšetkých fakúlt, Slovenskej poľnohospo-dárskej knižnice (SlPK), kongresovéhocentra, botanickej záhrady a študent-ských domovov zakúpené počítačové

zostavy, notebooky, externé disky, data-projektory, tlačiarne, skenery, multi-funkčné zariadenia, vizualizéry, digitálnekamery, čítačky kariet, interaktívne tabu-le, záložné zdroje elektrickej energie aaktívne spojovacie prvky. Vybudovanieštruktúrovanej kabeláže v čitárni SlPKpod aulou, v Študentských domovochAn tona Bernoláka, Mladosť a Poľ no hos -po dár, zvýši úroveň vzdelávania a sa-movzdelávania študentov.

Druhá aktivita je zameraná na rekon-štrukciu a modernizáciu posluchárneZM 01 (Hospodárska ul.), ktorú využívaFakulta záhradníctva a krajinného inži-nierstva. Práce sú orientované na celko-vú úpravu interiéru výučbového priesto-ru, predovšetkým na výmenu podlahy,stropných podhľadov, elektroinštaláciu,štruktúrovanú kabeláž. Priestor pre 96študentov bude vybavený novými škol-skými lavicami, vešiakovými stenami,katedrou pre pedagóga, tabuľami, pre-mietacím plátnom, počítačmi, modernouaudiovizuálnou technikou a ozvučením.

Súčasťou aktivity je i rekonštrukciapries torov laboratória AC 05, lokalizova-ného v pavilóne M, na poslucháreň, kto-rú bude vo vyučovacom procese využí-vať Technická fakulta. K výučbovémupries toru pribudnú aj sociálne zariade-nia vrátane zariadenia pre imobilnýchštudentov.

Tretia aktivita projektu rieši bezbarié-rový prístup študentov do výučbovýchpriestorov v hlavnej budove univerzitymontážou štyroch plošín, ako aj rekon-štrukciu a modernizáciu výťahov preimo bilných v pavilónoch A, Z a CH. Za -ča la sa realizovať v tretom štvrťroku2009 a potrvá do marca 2010. Touto ak-

tivitou sa univerzita, po vybudovaní výťa-hov v pavilóne S a v Slovenskej poľno-hospodárskej knižnici, snaží pokračovaťv sprístupňovaní svojich priestorov nie-len imobilným študentom, ale i záujem-com o štúdium a návštevníkom z radovverejnosti.

Prostriedky z Európskych spoločen-stiev nám poskytujú možnosť v pomernekrátkom časovom období prefinancovaťaktivity investičného charakteru, ktorédo značnej miery zlepšia infraštruktúruuniverzity a prispejú k zvýšeniu kvality aúrovne vzdelávania.

Ing. ALENA JANČUŠKOVÁ, kvestorka SPU v Nitre

Prirodzený výcvik koní

strana 2Natural Horse Training

page 2

Za praxoudo Číny

strana 3The Practice in China

page 3

Za všetkým hľadaj – energiu. Možnonamietnete, že tu došlo k mýlke. Po re kad -lo predsa vraví, že za všetkým treba hľa-dať - ženu. Náročnú, občas márnivú a ne-vyspytateľnú, vyžadujúcu si neustálu po-zornosť. Ráno či večer, vo dne i v noci, pocelý rok, vo sviatok i v piatok. Neustále.No a teraz obráťte zrak k prvej vete... už tomáte? Energia naša každodenná je pred-sa tiež ženského rodu a ruku na srdce,„nesedia“ na ňu všetky prívlastky nároč-nej dámy? A navyše takej, bez ktorej ne-možno žiť! Má mnoho tvárí a podôb, navy-še ľahko sa premieňa z jednej na druhú.Hrá sa s nami na skrývačku, ukazuje svo-ju silu a je si vedomá svojej dôležitosti… A čo my, ľudia? Koruna tvorstva. Po tre bu -je me ju ako soľ. Priam existenčne. Nič sabez nej nepohne. Nezasvieti, nezahreje,neochladí, nepobeží, neroztočí… Skrát ka,sme na nej závislí! Konzum vo všetkýchformách ovláda náš život. Čím ďalej, týmsme náročnejší, pohodlnejší, lákajú násvýšky a diaľky, potrebujeme všetkého ve-ľa, rýchlo a už dnes! Neobzeráme sa oko-lo seba, či nášmu tempu energia, jej zá-soby na Zemi stačia. Či jej získavaním avyužívaním neohrozujeme seba a prostre-die, v ktorom žijeme. Lenže pozor, blikáčervená! Nabáda nás zastaviť sa na chví-ľu a poohliadnuť okolo seba. Už dnes,pretože zajtra môže byť neskoro. Uve do -miť si, že zásoby fosílnych palív nie súbezodné. Preto treba hľadať iné zdrojeenergie, také, ktoré nám príroda neustáleobnovuje. Slnko, voda, vietor, bio ma sa...to sú fenomény, ktoré musíme oprášiť.A šetriť, pretože ušetrená energia je naj-menej trikrát naj: -ekologickejšia, -čistej-šia, -lacnejšia. K. POTOKOVÁ

Týždeň slovenských knižníc22. až 28. marec 2010 „Knižnice pre všetkých“Ponuka Slovenskej poľnohospodárskej knižnice

Pondelok – 22. marcaDeň vody – výstavka publikácií FAO o ochrane a manaž-

mente vody v spolupráci s Agroinštitútom Nitra (vstupná halaSlPK, Štúrova ulica).

Utorok – 23. marcaDeň otvorených dverí – sprístupnenie študovní a skladov všetkým záujemcom

(SlPK, Štúrova ulica).

Streda – 24. marcaDeň dobrých rád – poradenstvo pre tých, ktorí píšu bakalárske a diplomové

práce (ako správne citovať, uvádzať použitú literatúru, vyhnúť sa podozreniu z pla-giátorstva). Bez registrácie, v priestoroch univerzálnej študovne na Štúrovej ulici.Otázky možno adresovať aj na slpk@uniag.sk.

Štvrtok – 25. marcaDeň kníh – výstava publikácií pracovníkov SPU pod názvom Ako sme publiko-

vali v roku 2009 v študovni periodík pod aulou.

Piatok – 26. marcaDeň s elektronickými informačnými zdrojmi – cyklus prezentácií plnotexto-

vých a bibliografických databáz pre skupiny a jednotlivcov. Záujemcovia sa môžuvopred prihlásiť na slpk@uniag.sk, alebo prísť v určených hodinách (9.00, 11.00,13.00, 15.00) do univerzálnej študovne na Štúrovej ulici.

V rámci Týždňa slovenských knižníc sa noví čitatelia môžu bezplatne zapí-sať do knižnice, resp. predĺžiť si registráciu na rok 2010. Pracovníci SlPK satešia na Vašu návštevu!

Medzi zúčastnenými subjektmibola personálna agentúra Trenk wal -der, a.s., ÚPSVaR Nitra, NKÚ - po-bočka Nit ra, rakúska transportnáspo ločnosť LKW Walter, VÚB, a.s.,INC Trai ning & Con sul ting, s.r.o., aAIESEC pobočka Nitra. Ďalšie firmy(Tesco Stores SR, a.s., SamsonCom pany, s.r.o., Agro Tami, a.s., Nit -ra a Víno Nit ra, s.r.o.) ponúkali mož-nosť pracovného uplatnenia absol-ventom bakalárskeho a inžinierske-ho stupňa štúdia na FEM. Podujatieotvoril dr.h.c. prof. Ing. P. Bielik,PhD., dekan FEM. Zdôraznil, že je tovynikajúca príležitosť pre firmy, ktorésa môžu stretnúť s budúcimi absol-ventmi, predstaviť im obsah svojejčinnosti, získať databázu uchádza-čov a poskytnúť kontakty, ako aj preštudentov, ktorí tak majú možnosťprakticky sa priblížiť prostrediu, ktorétrh práce predstavuje.

Doc. Ing. M. Šajbidorová, PhD., zKa tedry manažmentu, vystúpila skrát kou prednáškou na tému prepo-jenia štúdia a praxe. Vstupnú infor-máciu o tom, čo trh práce vyžadujez hľadiska formálnych požiadaviek,zúčastneným podala Mgr. M. An de -lo vá, zástupkyňa agentúry Trenk -walder.

Od Ing. Z. Gališinovej, pracovníčkyodde le nia informačno-poradenskýcha spro stred kovateľských služiebÚPSVaR v Nitre, sa budúci absolven-ti dozvedeli o podmienkach zarade-nia do evidencie uchádzačov o za-mestnanie na úrade práce, priznaniadávky v nezamestnanosti a v hmot-nej núdzi, možnostiach získania prí-spevku na absolventskú prax a nasamostatnú zárobkovú činnosť, omožnostiach hľadania zamestnaniana Slo ven sku a o podmienkachúčasti na programoch aktívnychopatrení trhu práce. Zároveň získaliužitočné kontakty a základné infor-mácie o sieti EURES (Európskej služ -by zamestnanosti), zameranej nauľahčovanie voľ ného pohybu pracov-ných síl v rámci krajín EÚ.

Podujatie v popoludňajších hodi-nách uzatvorila svojou prezentáciouštudentská organizácia AIESEC.Všet ci zástupcovia zúčastnených in-štitúcií vysoko ocenili snahu FEM or-ganizovať tento typ podujatia a pri-sľúbili ďalšiu spoluprácu. Tretí ročníkDňa kariéry na FEM sa vyznačoval ajveľkým záujmom študentov o ponú-kané informácie či možnosti pracov-ného uplatnenia.

RENÁTA CHOSRAVIOVÁ

Na Fakulte ekonomiky a manažmentu sa 3. marca uskutočnil tretí roč-ník Dňa kariéry na FEM. Jedenásť firiem a organizácií, ponúkajúcich štu-dentom – budúcim absolventom pracovné príležitosti alebo informácie oorientácii na trhu práce, malo možnosť predstaviť sa formou informačné-ho stánku či krátkej prezentácie.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre rieši od augusta roku2009 na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspev-ku z Európ ske ho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SRprojekt s názvom Prostredníctvom investícií do informačno-komunikač-ných technológií zlepšiť podmienky vzdelávacieho procesu na SPU.

„Prostredníctvom investícií do informačno-komunikačných technológií zlepšiť podmienky vzdelávacieho procesu na SPU v Nitre”

Dopytovo - orientovaný projektCelková výška nenávratného finančného príspevku: 3 510 573,92 eur

Projekt je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

„Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku”Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov ES

Európska úniaEurópsky fond regionálneho rozvoja

Deň učiteľovJán Amos Komenský 28. 3. 1592 – 15. 11. 1670

Učiteľská práca utvá raživého človeka, najzloži-tejšieho tvora, pre budúcedobro celej spoločnosti.

Naši učitelia nesmú byť ako stĺpy pricestách, ktoré iba ukazujú, kade ísť, alesami nejdú.

Dobrým učiteľom je ten, kto sa usilujebyť tým, za čo ho pokladajú, t.j. učiteľom,nie maskou učiteľa.

Učiteľova práca je ako starostlivé obrá-banie záhrady, ale zároveň aj umeleckédie lo, aj rozumové staviteľstvo.

Kto učí iných, vzdeláva seba samého.

Akú väčšiu alebo lepšiu službu môže-me preukázať štátu, ako keď učíme avzde lávame žiakov.

www.uniag.skVirtuálna komunikácia uľahčuje spoluprácu Tretie fórum vinohradníkov a vinárov

meho slovenského šľachtiteľa ruží. Vyšlav slo venskom i anglickom jazyku podnáz vom Kráľovná kvetov (Queen of Flo -wers). Do života ju uviedol dr.h.c. prof.Ing. Mikuláš Látečka, PhD., rektor SPU

Široké spektrum témÚvodnú časť otvorila prednáška o vý-

zname vinohradníctva a vinárstva v oblas-ti cestovného ruchu a jeho potenciáli prezvýšenie záujmu o funkčné vínne cesty naSlovensku a ich napojenie na agroturisti-ku. Zaujímavý bol podnet prepojiť vínnecesty s už existujúcimi historickými cesta-mi Magna via, Gotická cesta a pod. V ďal-šej časti bola vyzdvihnutá dôležitosť mar-ketingových postupov v súčasnej dobe,poznačenej všeobecnou krízou. Re zo -novala i problematika udržateľného rozvo-ja vrátane využívania odpadov z vinohra-dov a produkcie vína ako alternatívnychenergetických zdrojov a cesty, ako zvyšo-vať obsah organickej hmoty v pôde.Významnú časť tvorila analýza čerpania apotenciálu využitia finančných zdrojov zeurofondov a zmeny v súčasnej vinohrad-nícko – vinárskej legislatíve v SR. Od -borníci venovali pozornosť aj otázke biodi-verzity vo vinohradoch vrátane funkcieovocných a okras ných drevín, protieróz-nej ochrane pôdy a zatrávneniu vinohra-dov, ako aj problematike chorôb viniča.Prezentovali princípy prírodného vinárstvaa jeho aktuálny i budúci potenciál naSlovensku. Taktiež sa zaoberali zásadami,princípmi a možnosťami zmiešavania prí-pravkov na ochranu rastlín a listovýchhnojív pri príprave kombinovaných prí-pravkov, vplyvom výživy na kvalitu a úro-du hrozna, či problematikou výberu vhod-ných kultúr kvasiniek ako možného pro-striedku tvorby charakteristických miest-nych (regionálnych) vín. Analyzovali sa ajvplyvy mechanizovaného zberu hroz na nastraty úrody. Oso bit ný blok tvorili prednáš -ky o enológii, výrobe prí rod ných červe-ných vín, pozitívnych aj ne ga tív nych účin-

koch vína na ľudský organizmus. Účast ní -ci fóra ocenili aj zaradenie problematikyvyužívania vína v gastronómii.

Prednáškové prezentácie vhodne do-plnili postery, na ktorých boli riešené pro-blémy týkajúce sa výskytu hubových pa-togénov, využitia kvasiniek pri produkciivína, spôsobu regulácie úrody zasaho-vaním do počtu rodiacich púčikov, systé-mu certifikácie množiteľského materiálua vplyvu vinohradníctva a vinárstva natvorbu ornamentov v histórii výtvarnéhoumenia.

Krst knihy a ochutnávka vínPopri odborných stretnutiach bol pri-

pravený aj spoločenský program, v rámciktorého bola prezentovaná farebná publi-kácia o ružiach od Františka Glváča, zná-

spolu s prof. Ing. Františkom Janíčkom,PhD., prorektorom STU.

Vzhľadom na zameranie podujatia na-sledovalo neformálne posedenie s ochut-návkou kvalitných vín od slovenskýchproducentov: Masaryk, s.r.o., VSP, s.r.o.,Vinohradníctvo Pavelka-Sobolič, Vinár -sky závod Pezinok, s.r.o., Karpatská Per -la, s.r.o., PD Čachtice, Šintavan, s.r.o. Ve -čer spríjemňovala ľudová hudba zo Ska -li ce a hudobná skupina Novomešťan.

Organizačný tím fóra pod vedenímprof. Ing. Dušana Húsku, PhD., pripravu-je vydanie súboru prednášok z podujatiana CD nosiči, ktoré bude distribuovanévšetkým účastníkom. Zároveň organizá-tori začali s prípravou štvrtého ročníka.

RENÁTA CHOSRAVIOVÁ

V Trenčianskych Tepliciach sa 17. až 19. februára pod záštitou Slovenskej poľ-nohospodárskej univerzity v Nitre a Slovenskej technickej univerzity v Bratislavekonal 3. ročník vinohradníckeho a vinárskeho fóra Viticulture & VinicultureSlovakia 2010. V Kúpeľnej dvorane sa zišlo 150 pracovníkov univerzít, minister-stiev, výskumných ústavov, agentúr a zástupcov výrobnej sféry.

Fakulta európ-skych štúdií a re-gionálneho rozvojazrea lizovala 5. mar -ca videokonferen-

ciu v rámci projektu podporovanéhoVyšehradským fondom (www.visegradfund.org.), ktorá sa konala vo virtuálnej miest-nosti SANET na portáli EVO. Jej cieľom boloprediskutovať obsah, zameranie a proble-matiku spracovávania jednotlivých kapitolmonografie European Union public admini-stration and development policies and V-4countries particularities (Verejná správa arozvojové politiky EÚ a špecifiká krajín V4).Vo virtuálnej miestnosti sa stretli a diskuto-vali maďarskí, poľskí a slovenskí partneri,Zs. Bacsi a F. Zemankovics z Panónskejuniverzity, M. Parlinska a A. Parlinska z Var -šavskej poľnohospodárskej univerzity a E. Marišová, D. Húska, P. Schwarcz, Z. Bo -hátová a H. Kalužáková z SPU v Nitre.

Laboratórna technika z prvej rukyIba kúsok od historického centra Levoče, ktorá každému z nás pripomína

vzácne dielo rezbára Pavla, sídli centrála spoločnosti Fisher Slovakia. Jejadresu dobre poznajú tí, ktorých svetom je laboratórium. Nájdu na nej všet-ko možné, čo pre svoju výskumnú prácu potrebujú. Laboratórne sklo, apa-ratúry, prístroje na ohrev, chladenie aj meranie, chemikálie, ochranné pro-striedky, ba i špecifický nábytok.

A všeličo iné, čosa do niekoľkýchriadkov člán ku vna šich novinách

ne vojde. Veď je toho neúrekom, pre vašupredstavu, na vyše 600 stránkach formátuA4! Presne toľko ich má tohtoročný katalóglaboratórnej techniky, ktorý nám pri rozho-vore podaroval riaditeľ spoločnosti, Ing.Roman Piatrik. „Fir ma Fisher sa zaoberápredajom a distribúciou laboratórnej tech-niky. Kaž do roč ne organizujeme prezen-tačné dni, počas ktorých sa snažíme pred-viesť najnovšie trendy v tejto oblasti na vý-znamných pedagogických a vedeckýchpracoviskách po celom Slovensku, v Bra -tis lave, Ko ši ciach, vo Zvolene aj v Nitre,“hovorí na margo výstavky pod aulou, ktorása konala 8. marca tohto roku.

Spolu s kolegami sa tešil záujmu našichzamestnancov aj študentov, ktorých sícek stolom s technikou možno pritiahla aj pri-rodzená zvedavosť, ale ktovie, hádam saim informácie tohto typu v budúcnosti razveľmi zídu. „Výskumníci, vedeckí pracovní-ci sa zaujímajú o produkty, ktoré máme vosvojom portfóliu, ale okrem toho nás častoprekvapia aj otázkami týkajúcimi sa výrob-kov, o ktorých počuli či čítali niekde na in-ternete. Sna ží me sa im pomôcť buď hneďna mieste, alebo doriešiť ich požiadavkynáslednou komunikáciou. Niekedy nássvojimi dopytmi dokonca aj inšpirujú priobohacovaní ponuky našej firmy,“ pokra-

čoval riaditeľ. Zo svojej skúsenosti vie, žeobzor poznania zainteresovaných pracov-níkov ohľadne laboratórnej techniky a naj-rôznejších pomôcok sa stále rozširuje.Zaujímajú sa o technické parametre, no a,samozrejme, aj o možnosti nákupu. A to ajvzhľadom na to, že na obstaranie technikysa pracoviská snažia získať finančné pro-striedky zo štrukturálnych fondov. „Náš ka-talóg a iné informačné materiály im slúžiaaj ako podklad pri vypracúvaní projektov,“podčiarkol Ing. Piatrik. No a nezabudol pri-pomenúť, že na svete je už aj prvé tohto-ročné číslo časopisu La bo ra tór na techni-ka, ktoré spolu s katalógom nájdete ajv našej čitárni pod aulou.

KATARÍNA POTOKOVÁ Výcvik koní prirodzeným spôsobom

ly ich využitia. Dokonca aj v prípade pro-blémov s koňmi sú prirodzené metódyvýcviku bezpečnou a účinnou cestou naich odstránenie. Jedným z využívanýchprincípov výcviku je hra, pocit bezpečiaa dôvery, ktorú si kôň k človeku vytvára,“hovorí doc. Halo. Podotýka, že niektoríštudenti majú nadpriemerný talent preprácu s koňmi. Najjednoduchším rieše-ním však zostáva naučiť sa prirodzenémetódy výcviku.

Ako prebieha výcvik?Kôň je inteligentné zviera. Aby sme sa

s ním mohli dorozumieť, musíme sa pri-spôsobiť jeho spôsobu komunikácie. Nadruhej strane od neho požadujeme, abysa naučil ovládať svoj strach a porozumelnašim povelom. Konkrétna schéma vý-cviku závisí od požiadaviek a spôsobu

Nevyužívame strach, ale dôveru„S výcvikom koňa začíname hneď po

jeho narodení, lebo oveľa ľahšie je mani-pulovať s malým 50-kilogramovým žrie-bätkom ako s dospelým trojročným 500-kilogramovým zvieraťom. Jediná správnametóda, aby chovateľ získal bezpečneovládateľného koňa, ochotného vykoná-vať dobrovoľne akúkoľvek prácu, ktorúmu určí, je nenásilný, tzv. prirodzený vý-cvik koní. Je to šetrný a účinný spôsob,ktorý nevyvoláva u zvieraťa neistotu,strach, nedôveru či bolesť a je použiteľnýpre všetky kategórie koní a na rôzne úče-

využitia koňa, od jeho predchádzajúcichnávykov a predovšetkým jeho osobnosti.Existujú však všeobecné zásady, ktorétreba dodržiavať kvôli bezpečnosti aúčinnosti výcviku.

„Počiatočný výcvik by mal prebiehať vuzatvorenom malom priestore, kde sa na-chádza iba kôň s cvičiteľom. Komunikujúprostredníctvom ohlávky či bičíka. Každátréningová jednotka by mala začínať ikončiť jednoduchým cvikom, ktorý už kôňdokonale ovláda. Vtedy bude zviera dob-re naladené na prácu. Pri výcviku postu-pujeme od základných cvikov a princí-

Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov SPU má ako jediná na Slovensku akre-ditovaný nový bakalársky študijný program hipológia, zameraný na chov a využitie ko-ní. Vznikol na základe požiadaviek praxe a veľkého záujmu študentov o predmet jaz-dectvo a chov koní v predchádzajúcich rokoch. Prví študenti sa na program zapíšu užv septembri 2010. Absolventi nového študijného programu by sa mali uplatniť ako špe-cialisti na chov koní, v chovateľských zariadeniach, ale aj ako podnikatelia v oblastiachsúvisiacich s exploatáciou koní. V prvej etape získajú teoretické vedomosti z genetiky,výživy a fyziológie, kde modelovým zvieraťom je kôň, ďalej sa budú zaoberať základmipráce s koňmi, ošetrovaním, jazdením a zapriahaním. Druhá je zameraná na výcvik ko-ní, manažovanie športových koní, prípravu tréningových plánov a hipoterapiu.

V prospech rozvoja hydinárstvaSlovenská pobočka Svetovej hydinárskej vedeckej spoločnosti (SP WPSA*)

vznikla v roku 1995. Je to dobrovoľná neziskovú spoločnosť, ktorej sídlo je naKatedre hydinárstva a malých hospodárskych zvierat Fakulty agrobiológiea potravinových zdrojov.

Cieľom jej činnosti je podporovať pre -hlbovanie vedomostí vo všetkých oblas-tiach hydinárskej vedy, priemyslu a prvový-roby, pomáhať špecialistom a mladým ve-deckým a odborným pracovníkom pri zí-skavaní najnovších poznatkov a skúsenostíz manažmentu v celej vertikále hydinárske-ho priemyslu. Patrí sem aj organizovaniekonferencií, seminárov a odborných exkur-zií so zameraním na výmenu informácií a vneposlednom rade nadväzovanie medziná-rodných profesionálnych kontaktov na všet-kých úsekoch hydinárskej vedy a výskumua pri ich aplikácii do praxe.

Pobočka WPSA má 24 členov, 22 indivi-duálnych a 2 kolektívnych. Okrem zamest-nancov SPU sú jej členmi aj od-borníci z Uni ver zi ty Ko men ské -ho v Bra tislave, Slovenskej aka-démie vied a Centra výskumuživočíšnej výroby, ale aj zástup-covia hy dinárskych fariem. Pra -cu jú v sekciách Ekonomika a riadenie, Vý -živa hydiny, Genetika a šľachtenie hydiny,Kvalita vajec, Vodná hydina, Morky, Hy gie -na a ochrana zvierat, Vzdelávanie a pora-denstvo a Fy zio lógia hydiny. Pred sedom SPWPSA je doc. Ing. Ján Weis, CSc., pod -pred sedom doc. Ing. Jozef Golian, Dr., a ta-jomníkom Ing. Cy ril Hrnčár, PhD.

SP WPSA úzko spolupracuje so Slo ven -skou pobočkou veterinárnych lekárov, Úniouhydinárov Slovenska, Slo ven ským zväzomcho vateľov a s hydinárskymi odborníkmi zMen delovej univerzity v Brne, Ju ho čes kejuni verzity v Českých Bu dě joviciach a z Čes -kej poľnohospodárskej univerzity v Prahe.Nadviazala aj spoluprácu s Uni ver zitou poľ-nohospodárskych vied a veterinárnej medi-cíny v Te me švári (Rumunsko) a s Panónskouuniverzitou v Kaposvári (Ma ďar sko).

Členovia pobočky sa aktívne zapájajú doorganizovania vedeckých podujatí. Patriamedzi ne Medzinárodné vedecké hydinár -ske dni, ktoré sa na našej univerzite uspo-radúvajú v trojročných intervaloch. V sep -tem bri minulého roka zorganizovali našičlenovia v Bratislave workshop o fyziológiihydiny (The 4th Work shop on FundamentalPhy sio logy and Pe rinatal Development inPoultry), ktorý pritiahol pozornosť odborní-kov prakticky z celého sveta.

Účasť členov na aktivitách spojených s hydinárstvom je rozsiahla. Podieľajú sa napráci expertných skupín MP SR, spolupra-cujú s Ústred ným kontrolným a skúšobnýmústavom poľnohospodárskym pri tvorbe no-

riem vo výžive hydiny. V spolu-práci so Slo ven ským zväzomchovateľov venujú osobitnú po-zornosť programu zachovaniagenofondu autochtónnych ple-mien hydiny na území Slo ven -

ska či zachovania genofondu prepelice ja-ponskej. Vyjadrujú sa k odborným a kon-cepčným materiálom, ako je návrh novéhozákona o plemenitbe hospodárskych zvie-rat, návrhy vyhlášok, smer níc a projektovtýkajúcich sa hydinárstva.

Neoddeliteľnou súčasťou aktivít členovpobočky je aj publikačná činnosť na úrovnipôvodných prác z oblasti hydinárstva v rôz-nych karentovaných a vedeckých časopi-soch. Nové poznatky z oblasti fyziológie,výživy hydiny a hodnotenia kvality hydinár-skych produktov, publikované v týchto ča-sopisoch, svedčia o snahe SP WPSA pre-zentovať vedu a výskum slovenských hydi-nárov nielen v európskom, ale aj vo sveto-vom kontexte. Ing. CYRIL HRNČÁR, PhD.,

tajomník SP WPSA

*World’s Poultry Science Association

Účastníci podujatia si mohli vypočuť až 46 prednášok o vinohradníctve a vinár stve.Foto: ZDENKA ŠURANSKÁ

Kôň je inteligentné zviera, a aby sme sa s ním mohli dorozumieť, musíme sa pri -spô sobiť jeho spôsobu komunikácie. Foto: za

Slovenská poľnohospodárska univerzita disponuje moderným jazdeckým stre -dis kom, v súčasnosti má 21 koní. Predmet jazdectvo navštevuje okolo 80 študen-tov, o zvieratá sa každodenne aktívne stará 12 až 15 študentov. Na to, akým spôso-bom prebieha výcvik koní, sme sa spýtali doc. Ing. MARKA HALA, PhD., garanta no-vého študijného programu hipológia, predsedu Zväzu chovateľov koní na Slo ven -sku, člena komisií pre výbery žrebcov a predsedu výberovej komisie MP SR.

Kolegom z Ju ho českej univerzity v ČeskýchBu dě jo viciach a Krakovskej poľnohospo-dárskej univerzity sa pre technické problé-my nepodarilo pripojiť.

Napriek tomu je virtuálna komunikáciaprostredníctvom internetu výzvou do bu -dúc nosti. Umožní sprostredkovať aj pred-nášky pedagógov, na ktorých sa virtuálnebudú zúčastňovať študenti partnerskýchuniverzít. -rch-

pov k zložitejším. Absolútnym základompráce s koňom je, že vždy s ním môžepracovať len osoba odborne spôsobilána výkon takejto činnosti,“ vysvetľuje od-borník.

Dobrý vzťah človeka ku koňom závisíod rovnováhy dôvery a rešpektu. Kôň

ako bystrý tvor rýchlo zvládne aj zložitécviky. Keďže používa prevažne reč tela,treba sa viac sústrediť na vizuálne signá-ly, ktoré vysiela (postavenie hlavy, uší,končatín) a na ne odpovedať. Vizuálnepovely, konané prostredníctvom pohy-bov vlastného tela a pomôcok, sú prekoňa oveľa zrozumiteľnejšie ako hovore-né slovo. Inteligentný kôň podľa odborní-kov rozlíši 20 až 50 slov. Ich využitie jevšak len nadstavba k vlastnému výcvikua nemôže nahradiť použitie fyzických avi zuál nych pomôcok

Priebeh výcviku závisí aj od schop -nos tí zvieraťa. „Pri vyrovnaných koňochbez závažných zlozvykov možno začle-niť prirodzený výcvik do bežnej pre vádz -ky, na ktorú je kôň zvyknutý. Naopak, priproblémových koňoch treba zmeniť ale-bo obmedziť doterajší pracovný pro-gram, predovšetkým kvôli bezpečnostivýcviku. Pri mladých koňoch začíname sprípravou zo zeme (vodenie koňa, lonžo-vanie, rôzne cviky). Pri výučbe je dôleži-té, aby všetky používané techniky po-chopil najskôr študent, ktorý koňa cvičí.Kôň musí totiž rešpektovať a chápaťsvoj ho cvičiteľa. Výcvik prebieha inten-zívne, nacvičené techniky opakujeme,aby sa ich používanie stalo samozrej-mosťou. Ďalšia výcviková hodina mázmy sel vtedy, keď sú predchádzajúcecviky dostatočne osvojené,“ informujedoc. Halo

Potrebné vybavenieSPU má krytú jazdiareň s kvalitným

pevným povrchom so zmesi špecializo-vaného piesku a tkaniny, čo je mimoriad-ne dôležité z hľadiska zachovania zdra-vého pohybového aparátu koní. Mladékone cvičia aj v kruhovej ohrade na lon-žovanie, kde sú takzvané lonžovaciekruhy v priemere 12 až 15 metrov, a vdvoch vonkajších otvorených jazdiar-ňach - s pies kovým a trávnatým povr -chom. Pre výcvik zo zeme študenti naj-častejšie využívajú povrazovú ohlávku aParelliho vodítko. Návštevníci stajne majúmožnosť vidieť v boxoch zavesené plas-tové fľaše, gumené a plastové hračky,lopty, vrecká, ktoré neslúžia na dekoráciustajne, ale ako pomôcka na vyplnenie voľ-ného času koňa. RENÁTA CHOSRAVIOVÁ

Foto: za

Foto: za

www.uniag.skV ZRKADLE...

Meno: Dominika Gubáňová,predsedníčka miest-neho spolku Mlá de -že Slovenského Čer -ve ného kríža pri SPU,študentka FEM

Miesto narodenia:Nitra

Vek: 19

NA PRESTÁVKU

Chryzantémy - nový liek proti rakovine?

Na Ďalekom východe odnepamäti rást-lo množstvo druhov chryzantém, ale lenjeden alebo dva stáli pri zrode pestovaniazáhradných, kultúrnych. Tým hlavným jedruh Chrysanthemum indicum, ktorý však,napriek svojmu menu, nerastie v Indii, alev Číne, v oblastiach okolo tridsiatej rovno-bežky. Jeho vzhľad a stavba okvetia sapríliš nelíšia od dnešných odrôd s „jedno-duchými“ kvetmi.

Slovenská národná galéria v Bratis la veprezentuje v priestoroch Esterházyho pa-láca v rámci cyklu Dejiny slovenského vý-tvarného umenia diela z obdobia renesan-cie. Renesancia (v preklade obrodenie,znovuzrodenie) je epocha kultúrnehoa duchovného vývoja západnej a strednejEurópy, súbežná s náboženskou reformá-ciou a nadväzujúca na antiku, najmä naPlatóna. V Taliansku trvala od 14. do 16.storočia, v ostatných krajinách od konca15. do 16. storočia, na Slovensku do roku1650. Bola to prevažne mestská kultúra,

súvisiaca so vznikom miest, meštianstva,rozvojom obchodu a trhového hospodár-stva. Jej hlavným duchovným obsahom,prípadne východiskom, bol humanizmus.

Cieľom autorov výstavy, najmä jej kurá-torky Zuzany Ludíkovej, bolo podať pre-hľad o tomto období na Slovensku, ktoré-ho pamiatky sú prevažne ukryté v tichu ar-chívov a knižníc, alebo dodnes plnia svojupôvodnú funkciu v cirkevných objektoch.Návštevník je na troch podlažiach palácana nábreží Dunaja sprevádzaný vyše 350exponátmi, ktoré sú tu zhromaždené z do-mácich aj zahraničných zdrojov.

V úvode výstavy sú to stredoeurópskevariácie neskorej gotiky a zaalpskej rene-sancie na príkladoch sochárstva, tabuľo-vého a iluminovaného maliarstva, ako ajnáboženské knihy vytlačené vo význam-ných európskych vydavateľstvách na roz-hraní 15. a 16. storočia. Heraldická repre-zentácia šľachty a miest, zberateľské záuj-my veľkňazov, zlatnícke predmety viace-rých náboženských konfesií dokladajúnajbohatšie zastúpené oblasti domácejtvorby v 16. storočí. Portréty vytvorené voViedni a v Konštantínopole a vydavateľskáčinnosť rozvíjaná v Nizo zem sku pripomí-najú najvplyvnejšie zahraničné umeleckécentrá. Záver výstavy je venovaný ume-leckým objednávkam aristokracie i meš -tianstva, ilustrovaným port rét mi a epitafmiz prvých desaťročí 17. storočia.

No a návštevníčka z akademickéhopro stredia sa so záujmom pristaví pri in-sígniách Trnavskej univerzity zo 17. sto-ročia...

Výstava spolu so sprievodnými poduja-tiami potrvá do 28. marca 2010.

K. POTOKOVÁ

Ve

se

lou

ce

ruzk

ou

SÚŤAŽ

Renesancia

NÁŠ TIP

OTÁZKY a ODPOVEDE

SLOVNÍČEK

Som študentkou Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja a momentálneaj súčasťou zaujímavého, na mobilitu náročného programu IMRD - Atlantis (In ter na -tio nal Master of Rural Development). Belgicko, Nemecko, Čína a Spojené štáty ame-rické. Semester po semestri spoznávam iné krajiny, kultúry, nových ľudí. Praktickúčasť svojho štúdia som možno trochu netradične absolvovala v Číne. O krásne spo-mienky a zážitky som sa rozhodla podeliť aj s čitateľmi Poľnohospodára.

Na letisko v Šanghaji sme prileteli 18.augusta 2009. Ja a osem spolužiakov, plníočakávaní, strachu z vtáčej chrípky a s na-bitými baterkami vo foťákoch. Občiansky,vodičský, kreditka, karta poistenca, štu -dent ské karty, sim karta, eurá atď. To všet-ko mám. Ups... teda, mala som v peňažen-ke, ktorú som „stratila” hneď na letisku.Stre su júci začiatok čínskej praxe.

Dva týždne sme strávili v Nanjingu, kdesa o nás starali profesori z tamojšej poľno-hospodárskej univerzity a dva týždne naPekinskej poľnohospodárskej univerzite.Vždy týždeň teoretickej prípravy a týždeňv teréne. V dedinách sme skúmali životnépodmienky miestnych farmárov, pod trpez -livým vedením profesorov z Francúzska,Holandska a Belgicka.

Návšteva u farmárov prebiehala úplnehladko. Pripravili sme si dotazník, fotkysvojej rodiny, mapu sveta a dedinčania, vy-soko disciplinovaní, nám odpovedali navšetky otázky. Skutočne sme na každúotázku dostali odpoveď! Pýtali sme sa naich príjem, na to, čo pestujú, za akú cenupredávajú a kupujú, na rodinu, susedov, naspokojnosť s vládou, aj na to, koho považu-jú vo svojej dedine za bohatého. Celá de-dina nás pri tom ostro sledovala.

Ja som so svojím belgickým spolužia-kom „spovedala“ farmára, ktorý pestuje ry-žu, sezam, čaj, kukuricu a zeleninu. Mámalý obchod a žije si celkom dobre. Má 58rokov a spolu s manželkou sa starajú oštvorročnú vnučku, kým syn s manželkoupracujú v Nanjingu. Keď sme sa spýtali,ako často ich chodia navštevovať, hrdoodpovedal: „Veľmi často, raz za štyri me-siace.“ (No, teda, keď som bola v Ne mec -

ku a Belgicku, doma som veru bola častej-šie!) Bude to asi preto, že keď pracuješv Číne, máš nárok len na štyri dovolenkovédni za rok!

Čo ma v tejto „zázračnej“ dedine s päť-sto obyvateľmi úplne uchvátilo, boli sny atúžby miestnych farmárov. Naše štyri sku-piny „výskumníkov” zistili, že tunajší nepla-tia žiadne dane, štát im dáva podporu nakaždú prasnicu alebo na každý „mu” (je-den hek tár rovná sa 15 mu), majú televízor,mobil, stály odbyt toho, čo dopestujú, nija-ké problémy so zavlažovaním, no prosteraj na zemi! Nič nechcú zmeniť, nepotrebu-jú viac peňazí, žiadnu pomoc a tešia sa zoživota. Myslím si, že táto dedina naozaj ne-vyzerala zle, ale ťažko sa nám navrhovali

nu starej maštale, no a prasiatka žijú šťast-ne, až kým ich nepredajú na šunku).

Farmári sú v Číne naozaj priateľskí! Radisa rozprávajú a znova sa nám potvrdilo, žeči chceme, či nie, interview robíme de factos celou dedinou. Tentokrát sme sa pýtali najej históriu. Zistili sme, že väčšina dedinystojí od roku 1998 a že dovtedy bývali v hor-ších podmienkach. Vláda sa im postarala odomy a „prenajala” im pôdu. Všetka pôda vČíne je vlastne v rukách štátu. Úplne všet-ka. Každý „vlastní” pôdu len na určité ob -do bie, kým žije, kým niečo produkuje...Väč šinou na obdobie 20 rokov a potom mupridelia inú pôdu na inom mieste. Ne moc -nice, školy a rôzne sociálne zariadenia sto-ja tiež na prenajatej pôde. Majú však výnim-ku, pôdu majú prenajatú až na 60 rokov.

Čína je naozaj krajina kontrastov. Obrov -ské nákupné centrá so značkovým obleče-ním striedajú čínske trhy, kde musíte cenuzjednávať aspoň o 90 percent. Raz som sinapríklad chcela kúpiť náušnice a z ceny300 jüanov (1€ = 9 jüanov) som to zjednalana 13. Pritom som ešte stále mala pocit, žesom prerobila.

Na záver by som chcela poďakovať mo-jej záchrankyni a spolužiačke MonikeBumbalovej, ktorá mi spolu s ďalšími „spo-lubojovníkmi” pomáhala v ťažkých chvíľach(a tých veru bolo!). Každý deň v Číne boldobrodružstvom. Snáď sa mi aspoň troškupodarilo priblížiť vám svoju prax. Ak sachcete o programe IMRD-Atlantis alebo oCase study Nanjing a Case study Beijingdozvedieť viac, navštívte webovú stránkuwww.transatlantis.ugent.be - alebo ma náj-dite na facebooku.

ZUZANA ROLINCOVÁ, 5. FEŠRR

stratégie regionálneho rozvoja, keď dedin-čania nič nechceli zmeniť. Čínsky štátnysystém sa stará evidentne o každého a máoči všade (keď bolo treba novú maštaľ preprasiatka, štát to hneď „zbadal“, postavilnovú maštaľ a prenajal ju farmárovi za ce-

Za praxou do Číny

Keď Mark Zucker bergpred šiestimi rokmi spus-til svoj nový web, nemo-hol tušiť, aký komerčnýúspech mu prinesie. Dvad -

saťročný chalan, študent druhého roč-níka na Har vardskej univerzite, prišiels webovým systémom, určeným natvorbu sociálnych sietí, udržiavanievzťahov, zdieľanie multimediálnychdát a (predovšetkým) na zábavu.Systém, pôvodne vytvorený pre štu-dentov jeho alma mater, sa rozšíril zá-vratnou rýchlosťou a dnes je najväč-šou spoločenskou sieťou na svete. Mátakmer 400 miliónov aktívnych použí-vateľov, ktorí sa spájajú do skupín pod -ľa záľub, komunikujú, nadväzujú vzťa -hy, píšu o svojom živote a sledujú, čosa deje v živote tých druhých. Ná zovstránky vznikol podľa papierových le-tákov, ktoré rozdávajú prvákom naamerických univerzitách, aby sa bliž-šie spoznali. Viete, ako sa volá?

a/ Googleb/ My Facec/ Facebook

Vaše odpovede čakáme do 8. aprílana adrese: redakcia@polnohospodar.sk. Jeden z vás získa kniž nú cenu adarčekové pred mety.

čitateľského minima II.

MOTTO - krátky citát alebo myšlien-ka, ktorá navodzuje obsah knihy či ka-pitoly. Autori ich používajú často a ra-di v domnienke, že citovaný klasik takakosi nevedomky preberá patronátnad myšlienkami, ktoré nasledujú...

RUKOPIS alebo manuskript (z lat.manus – ruka a scribere – písať) stojína úplnom začiatku životnej cestykaždého knižného diela.

VÝTLAČOK – jeden exemplár die-la. Ro zo znávame autorské výtlačky,ktoré dostáva šťastný, prípadne zde-sený autor na základe zmluvy a nakla-dateľské výtlačky, t.j. knihy, ktoré tla-čiareň dodáva pre potreby naklada-teľstva.

ZÁLOŽKOVÁ STUŽKA – kedysibola neodmysliteľnou súčasťou kaž-dej slušnej knihy. Dnes sa v kniháchvyskytuje už len zriedka, čo vediek rôznym čitateľským nešvárom, na-príklad k zahýnaniu rohov.

(Kniha - priateľ človeka, človek - priateľ knihy, 1989)

Interview s domácim farmárom.

Jedinečný zážitok z Veľkého čínskeho múru si nemohli nechať ujsť ani mladí európski výskumníci. Foto: archív autorky

Kresba: MARCEL KRIŠTOFOVIČ

Čínski onkológovia nedávno skúmaliúčinok extraktu z chryzantém na potlače-nie bunkovej proliferácie (rastu nádoro-vých buniek) a apoptózy (programovanejbunkovej smrti). Na analýzu použili hepa-tocyty (pečeňové bunky) laboratórnychpotkanov a endoteliálne bunky tkanív ľud-ského tela. Zistili, že práve Chry san the -mum indium má nielen antimikrobiálne aprotizápalové vlastnosti, ale tiež môže po-skytnúť ochranný účinok proti rastu nádo-rových buniek. Látky obsiahnuté v rastli-nách inhibujú progresiu nádoru, najmä he-patocelulárneho karcinómu, najčastejšie-ho zhubného nádoru pečene a ôsmehonajčastejšieho nádorového ochorenia nasvete. Lekári preskúmali biologické vzorkya zistili, že extrakt z chryzantémy zabránilproliferácii rakovinových buniek a apoptó-za bola sprevádzaná poklesom membrá-nového potenciálu mitochondrií, uvoľne-ním cytochrómov C a aktiváciou bielkovi-ny kaspáza-9 a kaspáza-3. Bez účinku nanormálne bunky, extrakt chryzantémy vý-znamne pôsobil na efekt apoptózy, bránilbunkovému cyklu a reguloval funkciu biel-kovín v bunkách MHCC97H. Vedci sa do-mnievajú, že Chrysanthemum indium mávýznamný liečebný potenciál v boji protirakovinovým nádorom.

Zo zahraničných zdrojov: rch

Moja prvá zahraničná stážThe international platform for young people to discover and develop their potential

Všetko prebiehalo veľmi rýchlo. Prvýodo slaný mail a už o týždeň som sedela vovlaku. Bolo to jednoduché, Ru mun sko jeblízko a netreba vízum, ani očkovanie čipodobné záležitosti. Napriek tomu sombola trochu v strese, najmä, keď deň predodletom skrachovala letecká spoločnosť, s ktorou som mala cestovať. Zmiešané po-city vo mne vyvolávala aj predstava, žecestujem celkom sama do cudzej krajiny,

k cudzím ľuďom... Na pä tie zo mňa spadloaž vo vlaku, upokojujúci bol najmä pohľadna krásne hory Transylvánie.

Ploješť, kde som pôsobila, patrí k väč-ším, avšak neveľmi pútavým mestám. Ležíneďaleko hlavného mesta Bu ku reš ti. Ná -plň mojej práce spočívala v hľadaní rieše-ní, ako promovať neziskové organizácie.Neziskovka, ktorú som mala na starosti, sazaujímala o umenie, hlavne o hudbu. Za -

ložili ju študenti fakulty hudby a snažili saprezentovať všetky formy umenia a všetkyhudobné žánre.

Stretla som tu mnoho ľudí, ktorí sa sna-žili o rozvoj krajiny. Vzhľadom na zlú fi-nančnú situáciu obyvateľstva je však veľmi

(Pokračovanie na 4. str.)

Do Rumunska som sa dostala prostredníctvom organizácie AIESEC, o ktorejsom sa dozvedela len pár mesiacov pred svojím odchodom. Negatívne správy,ktoré sa k nám zvyčajne z tejto krajiny dostávajú, mi pri výbere prvej zahranič-nej stáže neprekážali. Som dobrodružná povaha a láka ma vidieť svet. Navyše,moja angličtina nie je na príliš vysokej úrovni a toto bola jedna z možností, akosa dostať na stáž aj bez dokonalej znalosti jazyka.

Čím ste chceli byť ako dieťa?- No, ja si ešte stále pripadám ako

dieťa. Raz by som sa chcela stať au-toritou... ☺

S kým by ste sa chceli stretnúť aporozprávať?

- S Paulom Krugmanom, držiteľomNobelovej ceny za ekonómiu za rok2008.

Z čoho ste mali v poslednej do-be najväčšiu radosť?

- Asi z úspešného zvládnutia mo-jich prvých skúšok v škole.

Čo by ste zmenili, keby ste mohli?- Takých vecí je veľa. Ale keby som

mala naozaj možnosť zmeniť jednuvec, asi by to bol postoj niektorýchľudí, ktorí si neuvedomujú, ako veľmimôžu zraniť človeka slovami.

Čo rada čítate (počúvate)? - Väčšina žien musí mať v kabelke

pri odchode z domu napr. zrkadlo.Ja v nej vždy musím mať knihu amp3. Čítam rada a neodsudzujemžiadnu knihu, pokiaľ si ju sama ne-prečítam a nezhodnotím. Najradšejmám fantasy, dobrodružnú literatúrua životopisy. Momentálne čítam Stra -tený symbol od Dana Browna.

Ako si dobíjate energiu?- Spánkom.

Máte zlozvyk, ktorého sa nevietezbaviť?

- Ach, keby lenivosť kvitla, tak somružový ker! Ale snažím sa z tohto ne-duhu vyliečiť. ☺

Aké máte koníčky? - Je to spomínané počúvanie hud-

by a čítanie. Okrem toho hrám naklavíri a najnovšie sa pokúšam aj nahusliach.

Máte nejaký obľúbený citát?- Dokonca dva! „Aj pád na hubu

znamená krok dopredu.“„Len dve veci sú nekonečné. Ves -

mír a ľudská hlúposť. Pri tej prvejvšak nie som si taký istý.“ (AlbertEinstein)

Humor je korením života – mátenejaký obľúbený vtip?

- Nemám obľúbený, ale jeden miutkvel v pamäti. Jeho čaro som po-chopila v prvom semestri matiky...

Príde DERIVÁCIA do baru a začnesa rozkrikovať: Ja vás tu všetkýchzderivujem!!! Všetky funkcie v miest-nosti sa preľaknú a radšej odtiaľrýchlo zmiznú. Zostane tam len jednamalá funkcia. Derivácia príde za ňoua rozčúlene sa pýta: A ty sa nebojíš,že ťa zderivujem?! Funkcia jej pokoj-ne odpovie: Nie, nebojím. Ja som to-tiž e^x . -rch-

www.uniag.sk

(Dokončenie z 3. str.)

AVIZUJEME

poľnohospodárDvojtýždenník zamestnancov a študentov SPU. Vydáva Rektorát Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Trieda Andreja Hlinku 2, 949 76 Nitra. Vedúcaredaktorka: Mgr. Katarína POTOKOVÁ, redaktorka: PhDr. Renáta CHOSRAVIOVÁ, technická redaktorka: Lujza ZÁHORÁKOVÁ. Predseda redakčnej rady: prof.Ing. Vladimír RATAJ, PhD., prorektor SPU pre vzťahy s verejnosťou. Redakcia a administrácia: Poľ no hos po dár, SPU, Tr. A. Hlin ku 2, 949 76 Nitra, telefón: 037/6415533, fax: 037/653 4393, e-mail: redakcia@polnohospodar.sk Internet: www.polnohospodar.sk. Tlač: MICHEL ANGELO. Reg. č. ZKP-29. ISSN 1336-2909

Voda rovná sa život

Tak to vidím ja

Moja prvá zahraničná stáž

Cigareta na dva ťahy?

OZNAMUJEME

SPEKTRUM

ZO ŠPORTU

Nebojme sa odchodu do dôchod-ku. Nie preto, že súčasný dôchodkovýsys tém zaručuje, napr. univerzitnýmučiteľom, primeranú životnú úroveň,ale aj pre iné, možno dôležitejšie dô-vody. Viacerí zamestnanci dovŕšenímvekovej hranice, pri ktorej majú zá-konný nárok na ukončenie pracovné-ho pomeru, často konštatujú: „Neviemsi predstaviť, čo budem robiť na dô-chodku!“

Ale veď každé obdobie nášho životamá svoje čaro. Aj to poproduktívne vovyššom veku. Záleží len od nás, ako hovyužijeme. Kto sa cielene pripravovalna odchod z pracoviska, nič podstatnéby ho nemalo prekvapiť. Tí, ktorí bolitvoriví a aktívni v priebehu zamestna-nia, zostanú takí aj v ďalších rokoch.Kto poctivo pracoval viac ako štyridsaťrokov, má prirodzene opotrebovaný or-ganizmus. Mnohí prekonali aj vážnechoroby či veľmi komplikované životnésituácie, a predsa si dokázali aj vo vyš-šom veku udržať „veselú myseľ“.

Pri zabezpečovaní odborného rastusme v niektorých obdobiach nášho pro-duktívneho veku uprednostňovali povin-nosti v zamestnaní dokonca aj predvlastnou rodinou. Po odchode do pen-zie sa to môže zmeniť. Zistíme, že ko-nečne môžeme robiť nie to, čo musíme,ale prednostne to, čo chceme. A na tosme spravidla pri plnom vyťažení v prá-ci nemali dostatok času ani energie.

Často však vidím pred nemenova-ným obchodným reťazcom, ako sasku pina dôchodcov rozčuľuje a nadá-va na všetko a na každého. Sú však ajužitočnejšie záujmy a možnosti, ktoréponúka mesto i dedina a môžu oboha-tiť náš život aj vo vyššom veku. Či sú topoznávacie zájazdy, návštevy kultúr-nych a špor tových podujatí, blízkej avzdialenejšej rodiny, príjemné stretnu-tia s priateľmi, prípadne s bývalýmispolupracovníkmi. Aj prečítať si hod-notnú knihu, pozrieť internet, dopriať sirelax v kúpeľných a rekreačných zaria-deniach, navštíviť zaujímavé miesta nanašom nádhernom Slo ven sku. Alebotiež využiť zľavnené pobyty pre nepra-cujúcich seniorov so štátnou dotáciou.Nezanedbajme ani pohybové a vzde-lávacie aktivity, ako je napríklad uni-verzita tretieho veku. To všetko potešítelo i dušu.

Ako učitelia na univerzite sme mu-seli písať v priebehu celého zamestna-nia. Napíšme teraz svoje dlhoročnéskúsenosti aj do nášho dvojtýždenní-ka. Do pra jme si dostatok odpočinku.Aj keď je obloha zamračená, neuza -tvá rajme sa pred ľuďmi, ani pred príro-dou. Po teš me sa z maličkostí, vážmesi každú sekundu a keď nám to zdra-votný stav dovolí, žime naplno aj vovyššom veku. Všet ko, čo robíme, rob-me s láskou a radosťou. Poďakujme saza všetko dobré, čo sme prežili a myš -lienky smerujme k tomu peknému, čonás ešte čaká. Kon čím známou myš -lien kou: „Ne bojme sa zajtrajška, prežilisme vče rajšok a milujme dnešok.“

IVAN MOJMÍR ZOBORSKÝ

l 31. 3. 2010 o 11.00 h v knižnici Ka -ted ry zeleninárstva FZKI bude Ing. SilviaFerusová obhajovať dizertačnú prácu natému Vplyv mulčovacích materiálov naprodukčný potenciál a kvalitu dyne červe-nej (Citrullus lanatus (Thunb) Matsum.&Nakai);

l 8. 4. 2010 o 9.00 h na Katedre krajin-ného inžinierstva (cvičebňa ZM-03) budeIng. Katarína Géseová obhajovať dizer-tačnú prácu na tému Trh s poľnohospo-dárskou pôdou na Slovensku.

Dekan Fakulty agrobiológie a potravi-nových zdrojov SPU v Nitre oznamuje, že

l 22. marca 2010 o 9.00 h v posluchár-ni CH prednesie Ing. Erika To biá šo vá,PhD., pedagogická pracovníčka na Ka -ted re pedológie a geológie FAPZ, verejnúhabilitačnú prednášku na tému Faktoryov plyvňujúce procesy transformácie pôd-nej organickej hmoty a o 11.00 h budev cvičebni ACH-33 (pavilón CH, 3. posch.)obhajovať habilitačnú prácu na tému Vyu -žitie labilných foriem uhlíka a dusíka prihodnotení pôdnej organickej hmoty eko-systémov;

l 22. marca 2010 o 11.00 h v pos lu -chár ni A-01 prednesie doc. RNDr. TiborBa ra nec, CSc., pedagogický pracovníkna Ka tedre botaniky FAPZ, verejnú inau-guračnú prednášku na tému Hodnoteniediverzity autochtónnej flóry Slovenska.

Dekan Fakulty záhradníctva a krajinné-ho inžinierstva SPU v Nitre oznamuje, že

Katedra hygieny a bezpečnosti potravínFBP SPU organizuje 24. – 25. marca 2010od 9.30 h v Kongresovom centre SPUsiedmy ročník vedeckej konferencie s me-dzinárodnou účasťou na tému Bez peč -nosť a kontrola potravín. Cieľom poduja-tia, určeného širokej odbornej verejnosti,je prezentovať najnovšie trendy v oblastibezpečnosti a kontroly potravín, potravi-nárskej analýzy, autentifikácie a vysledo-vateľnosti potravín. Účastníci sa vo svojichpríspevkoch zamerajú aj na problematikualergénov a kontaminantov a na nové me-tódy hodnotenia potravín.

VolejbalV troch zápasoch štvrťfinálovej série

porazil VK Ekonóm SPU Nitra súperaz STU Bratislava 3:0, 1:3 a 3:1 a po-stúpil do semifinále, kde sa stretne s Hu -men ným.

Viac na www.nitravolejbal.sk

BasketbalHráči BK SPU Nitra zvíťazili doma

nad družstvom Prievidze 84:73 (28:22,21:21, 16:19, 19:11) a skvele si poradiliaj so Žilinou, ktorú zdolali vysoko105:70 (23:23, 36:18, 20:18, 26:11).V stret nutí s Komárnom podľahli domá-

cemu súperovi 87:84 (20:18, 25:21,20:21, 22:24).

Viac na www.bknitra.com

FlorbalVo štvrťfinále ženskej extraligy hráčky

ŠK Slávia SPU DFA Nitra nestačili nasúperky z Pruského, ktorým podľahli vovšetkých troch zápasoch (5:11, 11:2a 8:7 pp).

V prvoligových zápasoch zdolali mu-ži ŠK Slávia SPU DFA Nitra Le gis la tív -nu smršť Bratislava 12:6 a so Žatvou90 Dolný Kubín prehrali tesne 8:9.

Je to určite na zamyslenie, nielen prevedúcich pracovníkov, ale pre všetkých,ktorí tejto problematike nepripisujú takúdôležitosť, aká jej skutočne prináleží.

Ing. Ivan Paška, riaditeľ ŠD:

- Problém fajčenia v internátoch existu -je, vieme o tom. Nebránime sa jeho rieše-niu, ale ako na to? Internátov je päť a niesú na to kapacitné, ani mzdové prostried-ky. V pondelok tam napríklad môžem byť24 hodín a držať to pod kontrolou. Ale vutorok tam nebudem a zas budú mnohífajčiť. Systémovým riešením nie je ani to,ak tam urobím náhodnú kontrolu v sobo-tu. Ide mi o to, aby opatrenia mali efekt.

Problém vzniká len po pracovnomčase a v noci, keď tam nie sú naši za-mestnanci. V pracovnom čase ich natento neduh upozorňujú. Domnievamsa, že poriadok by si mali udržiavaťubytovaní študenti prostredníctvom štu-dentských parlamentov. Ich zástupco-via predsa bývajú na internátoch, sútam 24 hodín a vedeli by urobiť poriadokaj vo večerných a nočných hodinách.

Zároveň by som chcel apelovať naobyvateľov študentských domovov, abysi uvedomili, že neškodia nám, zamest-nancom, ale sebe a tým, ktorí nefajčia.Je dôležité zdôrazniť aj to, že podľa zá-kona o ochrane nefajčiarov je vo verej-ných a štátnych budovách úplný zákazfajčenia. Takže fajčiari na internátoch defacto flagrantne porušujú zákon!

Navrhujem, aby si študenti zriadili faj-čiarske hliadky, s tým, že ich členoviabudú môcť s preukazom, ktorý im vydá-me, chodiť po internáte a upozorňovaťnedisciplinovaných spolubývajúcich.Aktívne sa môže zapojiť aj študentka,ktorú tento problém trápi. Mladí ľudia sapredsa navzájom poznajú a prípady po-rušovania zákazu fajčenia by sa dali po-tom adresne riešiť sankciami. Je však ajiná cesta. Ak si to ubytovaní študentinebudú vedieť vysporiadať sami, obráti-me sa na príslušné orgány, ktoré to ma-jú zo zákona na starosti a bude sa to rie-šiť pokutami. -r-

Jarní poslovia... Foto: JOZEF GARLÍK ml.

VýzvaVážení kolegovia, nastal čas, keď

mô žete 2 percentá z odvedených daníposkytnúť folklórnemu súboru Zobor.Tla čivá sa nachádzajú na webovejstránke www.uniag.sk/fszobor, zároveňvšak urobíme všetko pre to, aby sa do-stali aj na univerzitné pracoviská. Verte,že poukázané percentá nám pomôžurealizovať naše umelecké zámery, ktorévždy ústia do dôstojnej reprezentácieSlovenskej poľnohospodárskej univerzi-ty, mesta Nitry a Slo venska.

Vedenie FS Zobor

problematické získať peniaze na akýkoľ-vek rozvoj neziskoviek a iných organizácií,ktoré sa snažia doviesť krajinu na vyššiuúroveň. Ulice rumunských miest sú plnépsov a bezdomovcov, kontrast k tomu tvorínádherné okolie a príroda.

Prednosťou AIESEC-árskych stáží je, žev zahraničí sa o vás starajú členovia ta-mojšej organizácie. Rumunskí AIESECá riboli veľmi milí a pomohli mi vždy, keď savyskytol nejaký problém. Mala som za-bezpečené bývanie v byte spolu s ďalšímistážistami: s dvomi chlapcami z Poľska aNe mec ka a s dievčaťom z Turecka. Boli to

veľmi zaujímaví a cieľavedomí ľudia. Ces -to vala som s nimi po krajine, navštevovalisme historické pamiatky, múzeá či kostoly.Zú čast nili sme sa na rôznych konferen-ciách a stretnutiach členov organizácieAIESEC a iných stážistov, kde som spoz-nala skvelých, ambicióznych ľudí z rôz-nych krajín sveta.

Pobyt v zahraničí mi priniesol veľa zá-žitkov a skúseností a verím, že podobnémož nosti sa mi naskytnú aj v budúcnosti.Odporúčam mladým ľuďom využiť mož-nosti stáží AIESEC počas štúdia, keď jenajviac dostupná.

PETRA

Aj ty môžeš niečo zmeniť. Začni už dnes. Vyber si jednu hodinu,keď máš čas, prihlás sa a prídi. Modlitba 24 x 7 (24 hodín denne, 7dní v týždni) - nepretržitá modlitba za vysokoškolákov a za Nitru:

* modlitbová stráž a prosbyza oslobodenie vysokoškolá-kov od zviazaností,

* požehnanie pre Nitru,

* za jednotu v cirkvi, spolo-čenstvách, zboroch, medzi

de nomináciami, v rodinách...

Termín: 22. 3. - 29. 3. 2010 (prvý a po-sledný deň začíname a končíme od 18.00do 19.00 spoločnou modlitbou)

Miesto: modlitebná miestnosť VBH (6.poschodie) v ŠD Nová doba.

Čas: od 8.00 do 22.00 v modlitebnejmiestnosti, od 22.00 do 8.00 na akomkoľ-vek mieste, kde práve budeš

Organizátori: Univerzitné pastoračnécentrum Pavla Straussa v Nitre, VBH(Vysokoškolské biblické hnutie), FONS(Klub katolíckej mládeže), Lumen (Klubkresťanských študentov UKF v Nitre).

Prihlasovanie: na tel. č. 0915 507 692(Natália)

Info: jakubizrael@gmail.com„Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba

spravodlivého.“

24 x

7

A čo na to kompetentný, riaditeľ štu-dentských domovov?

Na otázku riešenia tejto situácie odpo-vedal, že to nie je (len) jeho problém. Takza kým ísť? Koho žiadať o pomoc a ochra-nu našich práv? No na strane druhej sažiada vysloviť otázku, čo s takou mláde-žou, ktorá nie je vychovaná a nerešpektu-je predpisy?

Mária Ďurišková, študentka:

- S fajčením na verejnosti sa bojuje uždlho. V súčasnosti sa presadzujú rôzneformy zákazov v baroch, reštauráciách ina verejných priestranstvách. V meste,na autobusových zastávkach stretáva-me strážcov zákona, ktorí dozerajú nadodržiavanie zákona a prípadné prešľa-py a porušovania trestajú. Veď ide aj oochranu nefajčiarov, ktorí nechcenetrpia a sú vystavovaní dymu z cigariet anepríjemnému dechtu vychádzajúcehoz úst každého fajčiara. Pýtam sa, prečosa v študentskom domove Mladosť v Nit -re deje opak? Všetci fajčiari svojvoľneporušujú zákaz fajčenia na izbách,chod bách a v celej budove. Prečo tonik to netrestá? Prečo trpia a ničia si svo-je zdravie tí, čo o to nestoja?

Keď sa prejdete po chodbách ŠDMladosť, určite vášmu pohľadu neuniknúštudenti sediaci pred dverami svojich čicudzích izieb s cigaretou v ruke. Dym sapomaly šíri po celej chodbe, kde sa vy-tvára hustá, nepriehľadná a štipľavá clo-na, ktorá je prekážkou pre mnohých ne-fajčiarov v snahe dostať sa do svojichizieb. Len chvíľkový pobyt na chodbespô sobuje, že napáchnete, ako keby stevyšli z krčmy, kde sa dá dym krá jať...Neveríte? Navštívte náš internát a pre-svedčte sa sami. V ktorejkoľvek dennej,večernej či nočnej hodine.

Počas DŇA ZDRAVIA,ktorý 11. marca pripravilaUniverzitná organizáciaOZ v spolupráci so zdra-votnou poisťovňou Dô ve -ra, absolvovalo šesťdesiatzamestnancov SPU krát-ke bezplatné vyšetreniespojené s meraním hod-nôt cholesterolu, cukru,tuku BMI, tlaku krvi, tepu.Na zá ver akcie boli vyžre-bované tri účastníčky, kto-ré získali zaujímavé dar-čeky od ZP Dôvera (Mgr.R. Gre gáňová, D. Zauje -co vá a M. Janásová).

Súčasťou zdravotnej prehliadky bolo aj meranie zra -kovej ostrosti. Foto: za

Voda a jejkvalita sastávajú limi-tujúcim fak -torom hos-podárskehorozvoja.

Okrem to-ho bezprostredne ovplyvňujú zdravotnýstav obyvateľstva. „Spotreba pitnej vo-dy na Slovensku je veľmi malá, podpriemerom vyspelých štátov, kde je v rozmedzí 170 – 350 litrov na človeka.V roku 1996 spotreboval je-den obyvateľ Slo ven skadenne iba 170 litrov. V nie -ktorých regiónoch nedosahuje spotrebaani 40 litrov, pričom odporúčané hygie-nické minimum je 80 litrov. Od roku1991 má spotreba spoplatnenej vodyklesajúci trend v domácnostiach a vprie mysle,“ upozorňujú autori. Našakrajina je mimoriadne bohatá na výskytkvalitných pramenitých minerálnychvôd. Máme zaregistrovaných viac ako1600 prameňov, ale len jedna stotina znich je intenzívne využívaná na pitné akúpeľné, liečebné účely. „Je nerozum-

né, že napriek uvedenej skutočnosti do-vážame veľké množstvo balených pra-menitých a minerálnych vôd, často me-nej kvalitných, ako sú naše slovenské,“hovoria odborníci.

Po vstupe Slovenska do EÚ sa usku-točnila aproximácia našich právnychnoriem k normám EÚ, vzťahujúcim sana kvalitu a využívanie rôznych druhovprírodných vôd a ich uvádzanie na trh.Všetky najnovšie zákony, vyhlášky asmernice sú uvedené v publikácii.Ďalej v nej čitateľ nájde rady, aké druhy

vôd z pestrého sortimentunášho trhu, sú najvhodnej-šie pre rôzne kategórie kon-

zumentov, zdôraznená je zdravotnáprospešnosť pitia tvrdých vôd a zdra-votné riziká pitia demineralizovaných asýtených vôd. Uvedené je aj chemickézloženie prírodných pitných vôd a ob-sah ich minerálnych látok. Autori po -drobne zdôvodnili najvhodnejší pitnýrežim detí, mládeže a dospelých.Samo stat nú kapitolu venovali proble-matike používania vody v potravinár-skom priemysle a významu vody prehospodárske zvieratá. -rch-

RECENZIA

Zvíťazil nový pohľad na spoluprácu mladýchNárodným víťazom tretieho ročníka

Mlá dežníckej ceny Karola Veľkého sastal projekt organizácie AIESEC Slo ven -sko s názvom NGOs Development Initia -tive. Jeho cieľom je umožniť mladým ľu-ďom z celého sveta zapojiť sa do činnos-ti neziskových organizácií na Slovenskuformou stáží a zároveň tak prispieť k ichrozvoju. Na projekte sa podieľa trinásťdo mácich neziskových organizácií a štu-denti z Dánska, Talianska, Bulharska,Ukra jiny, Brazílie, Číny a Indie. Porotaoce nila najmä novátorský pohľad auto-rov na spoluprácu mladých ľudí rôznych

kultúr na Slovensku. Projekt postúpi domedzinárodného kola súťaže, v ktoromsa zídu víťazi národných kôl z každejčlen skej krajiny EÚ. Vyvrcholením budeslávnostné vyhlásenie výsledkov 11. má-ja 2010 v nemeckom Aachene.

Organizátorom súťaže je Európskyparlament a Nadácia medzinárodnej ce-ny Karola Veľkého v Aachene. Je určenápre mladých ľudí vo veku 16 – 30 rokov azameriava sa na projekty prispievajúcek porozumeniu medzi občanmi rôznycheurópskych krajín.

Zdroj: Informačná kancelária EP

V uplynulých dňoch vyšla vo Vy da va teľ stve SPU mo-nografia Voda, úprava a pou žitie vo výžive ľudí. Autori,prof. Ing. Šte fan Poláček, CSc., prof. Ing. Jozef Bulla,DrSc., a doc. Ing. He le na Frančáková, CSc., sa v nej za-oberajú vlastnosťami, kvalitou, úpravou a dezinfekciouvody a jej využívaním vo výžive ľudí.