ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväz protikomunistického odboja – III. odboj

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.

Kto stratil slobodu, stratil mnoho.

Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

1roãník 26

január 2016cena 0,90 EUR

Spomienky bez politickej korektnosti

Koncom minulého rokubol v Slovensk˘ch národn˘chnovinách uverejnen˘ rozho-vor s na‰ím ãlenom, Anto-nom Seme‰om. Vzhºadom nato, Ïe tento t˘Ïdenník nie jebeÏne dostupn˘ verejnosti,rozhodla sa redakcia Sve-dectva prevziaÈ ho. Najmäpreto, Ïe priná‰a autenticképohºady na na‰u nedávnuminulosÈ. Odpovedá na otáz-ky preão sú na Slovensku viacznámi disidenti, ktorí ne-chceli samostatnú Slovenskúrepubliku? Preão je nebez-peãné byÈ slovensk˘m vlas-tencom? Ako mohlo byÈpovstanie národné, keì jehoaktéri niesli ãeskoslovenskévlajky? O t˘chto i ìal‰íchzaujímav˘ch otázkach je roz-hovor s b˘val˘m politick˘mväzÀom a blízkym spolupra-covníkom kardinála JánaChryzostoma Korca, Anto-nom Seme‰om.

Ste ãlovekom, ktor˘ preÏilväzenské peklo podobne, akozosnul˘ kardinál Ján ChryzostomKorec. Erudovane sa venujetedávnej slovenskej histórii. Ale anina‰e najnov‰ie dejiny nie súoãistené od ideologického náno-su nedávnej doby, ktorej ste Ïijú-cim svedkom. Ako z tohto pohºa-du hodnotíte prínos kardinálaKorca?

Korec bol jezuita a e‰tebáci sajezuitov báli ako dobre organizova-nej sily. S jezuitmi som sa prv˘krát

zoznámil v Podolínci, kam nás pozvá-Ïali po známej Barbarskej noci v roku1951, keì zatvárali klá‰tory. Sledovalsom ich. Oni nie sú rehoºa. Reholemajú prísny reÏim modlitieb, oni nie,lebo sa museli venovaÈ apo‰tolátom.Oni sú SpoloãnosÈ. No a v Podolíncinás hneì na druh˘ deÀ od nich odde-lili na chodbe zhotoven˘m vysok˘mplotom. ·tátna bezpeãnosÈ mala plán,ako nás zlikvidovaÈ. Ale jezuiti sa ne-vzdali. UÏ na tretí deÀ pátri povedali,chlapci, ak˘ v˘znam má báÈ sa?

Pokraãovanie na 10. strane

Anton Seme‰ (zºava) v redakcii Svedectva v spoloãnosti A. Tarnóczyho,

J. Ko‰iara a J. Liteckého ·vedu. Foto Eva Zelenayová

Vč

ísle

Ján Litecký ŠvedaSme tu 2

Eva ZelenayováOtvorme dvere slobode

3

Radomil ŽingorSlávnosť v Račkovej doline 8

Viliam JablonickýKultúrne i nekultúrneudalosti roka 9

Ján KošiarBiskupom komunistické-ho sveta 4

Juraj VrábelEštebákom neznížiadôchodky 6 – 7

Juraj Vrábel ml.Slobodné Slovensko siželalo 90% 12

Vlado GregorBojujme, ale hlavne samilujme 13

NÁŠ ROZHOVOR

A trúfam si povedaÈ, Ïe aj budeme. Teda – pokiaºnám dovolí zdravie. Takéto kon‰tatovanie v politick˘ch si-loãiarach súãasného Slovenska vôbec nie je také jednodu-ché, ako by sa mohlo zdaÈ. Stále sa totiÏ stretávame s ne-ochotou a neuznaním okolitého sveta, ak nie priamos nepriazÀou. Rovnako vedenie, ako aj ostatní funkcioná-ri ãi radoví ãlenovia. Preto si treba uvedomiÈ, Ïe ak chce-me nieão dosiahnuÈ a do spoloãnosti, na ktorej námzáleÏí, neustále vná‰aÈ hodnotovéparametre, ktoré jej ch˘bajú, musí-me sa o to priãiniÈ hlavne my sami.V súãasnej, hodnotovo mimoriadnerozvrátenej spoloãnosti je kaÏd˘ po-ãin, ktor˘ pomáha zakotviÈ hodnotyoverené tisícroãiami, Ïivotne dôleÏi-t˘. A je takmer jedno ãi je veºk˘ ãimal˘, povedané s Cígerom-Hron-sk˘m zíde sa nám kaÏdé zaÏaté sve-tielko. Veì máme deti a nechcemeim po sebe zanechaÈ iba spú‰È.

Tak ako kaÏd˘ rok, aj tento sibudeme pripomínaÈ mnoÏstvo dá-tumov, na ktoré sa nesmie zabud-núÈ. Niektoré menej radostné, akonapríklad popravu nepoddajn˘ch‰tudentov Púãika, Tunegu a Tesára,ãi väznenia a t˘rania ºudí, ktoríformovali na‰e postoje, ale obãas aj radostnej‰ie. Zaãína-me uÏ 1. januárom 1993, keì bola obnovená Slovenskárepublika. A ako to b˘va kaÏd˘ rok, tí, ktorí majú väã‰ieorganizaãné vlohy, tí dávajú svoje schopnosti na úÏitokostatn˘m ãlenom. Tí si to váÏia a ak môÏu, aj sami priloÏiaruku k dielu – kaÏd˘ podºa svojich schopností. To, Ïe saºudia nerodia rovnakí je tieÏ jedna z právd, za ktorú trpelina‰i ãlenovia.

Aj tichá podpora, ãi podpora prostredníctvom neveº-kého ãlenského poplatku je podpora. A signál toho, Ïestále zachovávame svoj pevn˘ postoj. Preto na zaãiatokroka tak trochu apelujem aj na poriadok v základn˘chãlensk˘ch záleÏitostiach. Rovnako pri odoberaní ãasopisuSvedectvo. Je to jediná na‰a platforma, kde môÏemepredstavovaÈ a brániÈ svoje ideály, za ktoré komunisti po-pravovali ãi dávali drakonické mnohoroãné tresty. Nienadarmo nesie podtitul „âasopis tabuizovan˘ch faktov“.

Îiaº, situácia je taká, Ïe v súãasnosti u nás prakticky

nenájdeme masmédium, ktoré by neovládali komunistia ich vydarené detiãky. Îe klamaÈ vedeli vÏdy, to dobrevieme. Aj to, Ïe sú to majstri pretvárky, takÏe teraz sa bezhanby vydávajú za najväã‰ích demokratov, praviãiarov, badokonca uÏ aj za konzervatívcov ãi kresÈanov. âo je han-ba, to nikdy nevedeli a nevedia doteraz. A Ïe tietoneomarxistické kádre, starostlivo vybrané, nemajú radi ºu-dí brániacich veãné hodnoty identity, kresÈanstva a stále

zachovávajú vzpriamen˘ a charak-tern˘ postoj, tomu sa nemôÏemeãudovaÈ. Lebo vÏdy sa tak správali,a pokiaº nepríde k ozajstnej politic-kej zmene, aj naìalej budú. Ná‰pevn˘ postoj je pre t˘chto chame-leónov neustála v˘ãitka a preto honemôÏu zniesÈ. Ale musíme sa ve-dieÈ zariadiÈ podºa skutoãnosti, akáreálne jestvuje a podºa toho sa ajsprávaÈ a konaÈ. NepodliehaÈ nija-k˘m ilúziám ãi utopick˘m predsta-vám, ktoré sú veºmi ãasto takéjednoduché a príjemné...

Na lep‰iu ilustráciu situácie,v ktorej Ïijeme, spomeniem v˘rokslovinského prezidenta Milana Ku-ãana po páde komunizmu a do-siahnutí samostatnosti z roku 1991:

„Odteraz uÏ niã nebude také, ako bolo, samozrejme,s v˘nimkou tlaãe.“ Tento citát sa dá pouÏiÈ na opísaniereality prakticky vo v‰etk˘ch postkomunistick˘ch ‰tátoch.A prirodzene, aj na na‰u. O denníkoch sa je ‰koda zmie-ÀovaÈ a v t˘Ïdenníkoch tieÏ nie je situácia oveºa lep‰ia.Veì aj tie akoÏe na‰e nás v záplave bezduch˘ch tlaãovínaÏ tak mimoriadne neuspokojujú. Kultúra ako keby bolav dlhodobom zimnom spánku a keby do SNN neprispie-vala na‰a ‰éfredaktorka, tieÏ by sme sa tam toho aÏ takveºa nedoãítali. No vìaka aj za to, musíme sa vedieÈ uspo-kojiÈ aj s málom. Veì v tom máme uÏ priam celoÏivotn˘v˘cvik.

Do nového roka e‰te raz zopakujem vetu z nadpisu:sme tu. A mienime tu byÈ aj naìalej. Bez nejakého fanfa-rónstva, aj bez zbytoãného strachu. Treba si totiÏ uvedo-miÈ, Ïe ozajstn˘ úpadok sa zaãína aÏ vtedy, keì sa s nímzmierime. Ján Liteck˘ ·veda

predseda PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja ● Šéfredaktorka: Eva Zelenayová ● Redakčná rada: Ján Košiar (pred-seda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová ● Adresa redakcie: 811 06 Bratislava,Obchodná 52 ● Telefón: 02-5263 8156 ● Fax: 02-5296 4610 ● e-mail: info@pv-zpko.sk www.pv-zpko.sk ● IČO: 00679879 ● Cena jedného výtlačku: 0,90EUR ● Celoročné predplatné: 10 EUR ● Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. ● Číslo účtu v Sberbank Slovensko:4000128109/3100 ● EV: 3851/09 ● Tlač: ART&PRESS, s.r.o. ● Nevyžiadané rukopisy nevraciame ● ISSN: 1338-404X ● MATERIÁLY uverejnenév rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov. Nemusia byť totožné so stanoviskom redakcie.

Sme tu

Konferencie s tematikouz obdobia komunistické-

ho reÏimu v Smoleniciach sa staliv˘znamn˘m miestom stretávaniasa politick˘ch väzÀov komuniz-mu, ale aj odborn˘m zázemímpre mapovanie tohto obdobia.Navy‰e, v konfrontácii sa priamy-mi úãastníkmi udalostí, súvisiaci-mi s prenasledovaním ºudí za ichvieru, svetonázor alebo za postojk vlastnej ‰tátnosti. Vlani prv˘krátorganizácia PV ZPKO vydalaz konferencie zborník príspevkova azda bude moÏné aj v tomtoroku v tejto tradícii pokraãovaÈ.Bude záleÏaÈ len od vlády, ak˘v˘znam prináleÏí ãinnosti politic-k˘ch väzÀov b˘valého reÏimua od jej záujmu pravdivo sa vy-rovnaÈ s t˘mto obdobím, dosiaºÏiv˘m v slovenskej politike.ObjasÀovanie minulosti je nevy-hnutné pri tvorbe jasnej budúc-nosti národa a ‰tátu. (zl)

SLOVO NA ÚVOD

3

Na prahu novéhoroku, keì si pripomí-name ão v‰etko nás

v Àom ãaká, nemali by sme predov-‰etk˘m zabúdaÈ na to, Ïe sme saocitli v dobe plnej paradoxov. A távyÏaduje spoliehaÈ sa viac na vlastn˘zdrav˘ rozum, neÏ na odkazy politi-kov ãi médií. Iste, politick˘m väzÀomto netreba nijako zvlá‰È pripomínaÈ,veì práve pre svoju politickú neko-rektnosÈ sa dostali do problémovs reÏimom.

Na sklonku minulého roku sa veº-k˘ politick˘ mág MikulበDzurindarozohÀoval pred mlad˘m publikom,ako zmenil Slovensko a ako trebao demokraciu ustaviãne bojovaÈ. Preneho impulzom k obrovskej ãinoro-dosti bola skutoãnosÈ, Ïe mu âarno-gursk˘ chcel vziaÈ stoliãku spod tela.Postavil sa teda na odpor proti osob-nej likvidácii a pouÏil k tomu celé Slo-vensko. Mladí poslucháãi sa azdadajú ohúriÈ veºk˘mi reãami, ale tí, ãopreÏili Dzurindovu kolenaãkovú poli-

tiku ju za obrovské víÈazstvo národanepovaÏujú. Veì sme pri tom pri‰lio celé národné bohatstvo a stali smesa ekonomicky závisl˘mi na globál-nych hráãoch. A ão je najviac podo-zrivé, k˘m o Meãiarovom majetku vie

verejnosÈ takmer v‰etko, o Dzurindo-vom médiá mlãia. A sotva by si tak˘‰ikovn˘ politik, ktor˘ rozhodovalo miliardov˘ch balíkoch, nejak˘ ne-prihral. Zo Srbska sa oz˘vajú ºudia,ktorí tvrdia, Ïe 120 km od Belehraduvlastní fabriku na v˘robu Ïelezniã-n˘ch vozÀov. No nijak˘ investigatívecto dosiaº neobjavil.

Po veºkej Dzurindovej zmene saskutoãne na Slovensku ãoraz viacpreukazovala na‰a závislosÈ na glo-balistoch. UÏ nebolo moÏné upred-nostniÈ národno-‰tátne záujmy predcudzími, lebo by nás oznaãili zanacionalistov, neonacistov ãi fa‰istov.Máme problém priznaÈ sa ku kres-Èanstvu a odmietnuÈ nezmyselnú

rodovú rovnosÈ, lebo nás oznaãujú zahomofóbnych. Pri prejavoch odporuproti islamizácii sme oznaãovaní zaºudí s rasistick˘mi predsudkami. Aksa nevyjadrujeme v súlade s main-streamov˘mi médiami, oznaãovanísme za politicky nekorektn˘ch. Politi-ka zmeny nás teda priviedla do geta,v ktorom sa azda dobre Ïije iba ºu-ìom, ktorí ho riadia. A e‰te sa t˘m,vo vnútri, cynicky smejú, Ïe si homajú dobre stráÏiÈ.

Prezident Andrej Kiska na prahunového roka upozornil obãanov, abysa vo voºbách správne rozhodovali.RozhodnúÈ sa podºa vlastného sve-domia, slobodne, pod obrovsk˘mtlakom manipulátorov s verejnoumienkou, bolo by víÈazstvom duchai zdravého rozumu. V niektor˘chokolit˘ch ‰tátoch uÏ pochopili, akúhru s nimi hrajú medzinárodní hráãi.Azda ani my si nezatvoríme dvere doslobodného sveta.

Eva Zelenayová

‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Otvorme dvere slobode

Objasňujeme minulosť

Terasa smolenického zámku b˘va skvel˘m miestom na oddych aj na neformál-

ne diskusie. Foto Eva Zelenayová

Na druh˘ deÀ po Novom rokuv roku 1951 bol za biskupa vysväten˘mlad˘ jezuitsk˘ tajn˘ kÀaz Pavol Hnili-ca. Odvtedy uplynulo uÏ 65 rokov, je-den cel˘ aktívny ºudsk˘ Ïivot. Patrí saa je na‰ou povinnosÈou z úcty voãi de-jinám zastaviÈ sa, zamyslieÈ sa a poìa-kovaÈ za tento veºk˘ BoÏí dar Ïivotaa apo‰tolátu tohto jedineãného ãlove-ka a biskupa.

Pavol Hnilica

(30. marca 1921 – 8.októbra 2006) po-chádzal z UÀatína,malej obce na stred-nom Slovensku, kdedo roku 1990 ne-viedla ani poriadna

cesta. Bol najstar‰ím z ôsmich detía len ão podrástol, musel zarábaÈ nachlieb pre celú rodinu. ËaÏkou prácourobotníka na stavbe ciest. Veºmi chcel‰tudovaÈ, túÏil po Bohu zasvätenom Ïi-vote. Mal uÏ 18 rokov, keì mohol po-kraãovaÈ v ‰túdiu, v tzv. me‰tianke.BoÏím riadením sa stalo, Ïe mohol ‰tu-dovaÈ na slávnom gymnáziu v Klá‰torepod Znievom. V roku 1941 vstúpil k je-zuitom. Noviciát absolvoval v RuÏom-berku a zmaturoval v roku 1945 v Tr-nave. ëalej pokraãoval v ‰túdiu filozofiea teológie v Brne, Dûãíne a v Trnave.

V Slovenskom Ríme ho 13. apríla1950 zastihla aj smutne známa Barbar-ská noc, keì ‰tát a v Àom vládnuca ko-munistická strana postavili mimo zá-kon v‰etky muÏské rehole v b˘valomâesko-Slovensku. Jezuiti i iní rehoºnícia medzi nimi aj Pavol Hnilica boli de-portovaní do Jasova, odtiaº do Podolín-ca a napokon do Pezinka. Z Pezinka samu podarilo dostaÈ do RoÏÀavy, kde ho29. septembra 1950 biskup Róbert Po-boÏn˘ na infekãnom oddelení miestnejnemocnice za zatvoren˘mi dverami vy-svätil za kÀaza. Biskupa svätiteºa popro-sil aj o vysviacku ìal‰ích spolubratova biskup PoboÏn˘ potom vysvätil v RoÏ-Àave za kÀaza aj nedávno zosnuléhokardinála Jána Chryzostoma Korca.

V decembri 1950 rehoºní predsta-vení Pavla Hnilicu poÏiadali, aby prijal

biskupskú vysviacku. Tá sa konala tieÏv RoÏÀave 2. januára 1951. Vtedy uÏv‰etci biskupi v Slovensku, âesku i naMorave boli stráÏení alebo uväznení.„Na ulici“ bolo viac ako tristo bezrad-n˘ch seminaristov, niektorí z nich uÏboli diakonmi. O svojej biskupskejvysviacke biskup Pavol zanechal prebudúce generácie toto svedectvo:

„Na Nov˘ rok 1951 som nav‰tívilotca Mateja Marku, tajne menované-ho prvého zástupcu jezuitského provin-ciála. Páter Marko unikol zaisteniu, le-bo v onú Barbarskú noc sa nachádzalv nemocnici. A v jednej bratislavskejnemocnici som ho nav‰tívil aj 1. januá-ra 1951, kam som pri‰iel, aby som siu neho obnovil rehoºné sºuby. Po ob-nove páter Marko poznamenal, Ïe vieo mojej ãinnosti v podzemnej cirkvi.Potom mi odovzdal obálku s listom prebiskupa PoboÏného. Povedal, Ïe mi na-riaìuje, aby som najbliωím vlakom od-cestoval do RoÏÀavy a dal sa vysvätiÈ zabiskupa. Bol som ohromen˘ t˘mto ne-ãakan˘m nariadením a ohradzoval somsa, Ïe sa necítim byÈ hodn˘m zastávaÈtakú zodpovednú funkciu a nie somvôbec na Àu pripraven˘. Otec Markovidel slzy v mojich oãiach, poloÏil mi ru-ku na plece a otcovsky mi pripomenul:Práve ste si obnovili sºub poslu‰nosti.Zajtra, keì sa vrátite ako biskup, uÏ manebudete musieÈ poslúchaÈ, ale dnesste e‰te zaviazan˘ poslu‰nosÈou voãiva‰im predstaven˘m.

Poslu‰ne som sa vybral do RoÏÀa-vy. Pána biskupa PoboÏného som stre-tol nasledujúci deÀ pred obedoma odovzdal som mu obálku od pátraMarku. Biskup si list preãítal a povedalmi, Ïe sa stretneme opäÈ popoludnío 17. hodine. Cel˘ ãas ãakania somstrávil v modlitbách. Keì sme sa opäÈzi‰li, pán biskup PoboÏn˘ mi bez aké-hokoºvek úvodu povedal: Po dlh‰omuvaÏovaní a modlitbe som sa rozhodolpre vysviacku. K tomuto váÏnemu roz-hodnutiu ma priviedla aj tá okolnosÈ,Ïe dnes je sviatok Mena JeÏi‰ovho a jasom si vybral za biskupské heslo slová:In nomine Jesu – v mene JeÏi‰ovom!“

Biskup svätiteº Róbert PoboÏn˘ no-vému biskupovi povedal: „Tvoja diecé-za bude Peking – Moskva - Berlín.“ Bolto vtedy cel˘ komunistick˘ svet. PavolHnilica navonok vystupoval ako poslu-cháã zdravotníckeho kurzu, priãom taj-ne vysväcoval rehoºníkov, ktorí boli vosvete mimo rehoºn˘ch domov. V nociz 24. na 25. augusta 1951, prv, akoutiekol za hranice, vysvätil za biskupaJána Chryzostoma Korca. Dnes, po de-saÈroãiach od t˘chto udalostí, je zrejm˘ich veºk˘ v˘znam pre Ïivot Cirkvi v na-‰ej vlasti. âinnosÈ biskupa Pavla Hnilicunajmä v zahraniãí a kardinála JánaChryzostoma Korca predov‰etk˘m poprevrate v Slovenskej republike.

Keì pri‰iel biskup Hnilica do Ríma,podal o situácii v komunistickom svetepápeÏovi Piovi XII. ob‰írnu správu, kto-rá vy‰la kniÏne na Západe v roku 1954v deviatich jazykoch. (NáboÏenské pro-blémy v krajine ovládanej komunista-mi, Dobrá kniha, Trnava 2006)

PápeÏ Pius XII. po jej preãítaní veº-koryso schválil v‰etko, ão sa u nás preÏivot Cirkvi v podmienkach prenasledo-vania robilo a biskup Hnilica zaãal s je-ho súhlasom svoju novú ãinnosÈ, ktorása v priebehu rokov rozrástla do ce-losvetov˘ch rozmerov. Nav‰tevovalbiskupov a diecézy v Taliansku, Ne-mecku, ·vajãiarsku i inde, bol aj naeucharistickom kongrese v Nikarague,predná‰al a kázal o prenasledovanejCirkvi, pomáhal rozliãn˘mi spôsobmiCirkvi na Slovensku, mal kontaktys americk˘mi Slovákmi, zblíÏil sas mnoh˘mi kardinálmi a biskupmi vosvete. Vystúpil aj na Druhom vatikán-skom koncile. Medzi in˘mi sa spriatelilaj s kardinálom Jánom KrstiteºomMontinim v Miláne, ktor˘ sa stal pápe-Ïom Pavlom VI. Ten v roku 1964 úrad-ne zverejnil, Ïe Pavol Hnilica je biskup.

Dátum 2. január, ako deÀ biskup-skej vysviacky Pavla Hnilicu, je pretov˘znamn˘m medzníkom v Ïivote Cirkvii slovenského národa.

Ján Ko‰iar

duchovn˘ PV ZPKO

ZAZNAMENALI SME

4

K 65. výročiu vysviacky Pavla Hnilicu

Biskupom komunistického sveta

Dovoºujem si Vás osloviÈ voveci odobratia zliav cestovnéhopre politick˘ch väzÀov a ich rodin-n˘ch príslu‰níkov.

Som dcérou b˘valého politickéhoväzÀa komunizmu a Va‰e rozhodnu-tie odobraÈ to málo, ão tento ‰tát preºudí, ktorí bojovali a trpeli za svojenázory a slobodu a ich rodiny boli tak-tieÏ prenasledované, je pre mÀa zará-Ïajúce. Dúfam, Ïe prehodnotíte svojestanovisko v kladné rie‰enie a s úctoupristúpite k ospravedlneniu za tentoVበpostoj, ktor˘ urazil t˘chto vzác-nych ºudí. Viem, o ãom hovorím,

keìÏe aj v na‰ej rodine mal oteca str˘ko návrh na trest smrti a napo-

kon si odtrpeli 14 a 16 rokov v ÈaÏ-k˘ch lágroch. NielenÏe neboli od‰kod-není v plnej v˘‰ke, ako by si zaslúÏili,e‰te ste im odobrali aj to málo. V za-hraniãí sú títo bojovníci za slobodua ºudské práva odmeÀovaní a vedia siich váÏiÈ na rozdiel od na‰ej spo-loãnosti.

Tento Vበnávrh beriem ako omyla zlyhanie Va‰ej ºudskosti. Asi e‰te tí,ktorí rozhodujú o váÏnych veciach ne-pochopili, vìaka komu sú na t˘chtomiestach. Odoberáte tam, kde by stemali pridaÈ.

Janette Drápelovádcéra b˘valého politického väzÀa

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

Otvorený list primátorovi Bratislavy

Na pozvanie novej KPVS v Nitre sme sa 14. decembra2015 zúãastnili na pietnej spomienke pri príleÏitosti odha-lenia pamätnej tabule na mestskom cintoríne v Nitre. Piet-na spomienka sa zaãala svätou om‰ou v kaplnke sv. AlÏbe-ty v areáli nemocnice, pokraãovala na mestskom cintoríne,kde bola odhalená pamätná tabuºa Sr. Florine BarboreBoenighovej. Narodila sa 21. decembra 1894 a bola pred-stavenou v nemocnici v Nitre. Pre vieru bola väznená, zom-rela 31. januára 1956 vo väzení v Prahe. Je pochovaná naväzenskom cintoríne v Prahe-ëábliciach na neznámommieste.

PoloÏením kvetov a zapálením sviec sme si v‰etci

spoloãne uctili jej pamiatku. Rehoºné sestry vincentky z Nit-ry, zástupcovia Ústavu pamäti národa, ãlenovia KVPSa ãlenky PV ZPKO v Nitre Loudová, Vere‰ová, Fi‰erová aSopociová. Po skonãení sme boli sestrami vincentkamia pánom Saktorom pozvaní na ·indolku do kaplnky Pan-ny Márie zázraãnej medaily, kde sa o nás s veºkou láskoupostarali a pohostili nás.

Za prejav spolupatriãnosti a za to, Ïe sme sa mohlispoloãne zúãastniÈ na takej v˘znamnej udalosti, ìakujemepánovi Saktorovi a rehoºn˘m sestrám.

AlÏbeta Loudová

predsedníãka RO PV ZPKO

Pribudla tabuľa v Nitre

Prvého decembra 2015 väã‰inaposlancov slovenského parlamentuneschválila novelu zákona o protikomu-nistickom odboji. Mal priznaÈ politic-k˘m väzÀom, ich manÏelkám alebovdovám jednorazov˘ príspevok 1 000EUR. Návrh novely zákona pochádzaod poslankyne Eriky Jurinovej a Janky·ipo‰ovej, v ktorej malo dôjsÈ aj ku krá-teniu v˘sluhov˘ch dôchodkov b˘val˘chpríslu‰níkov ·tátnej bezpeãnosti. Vte-daj‰í tr˘znitelia dostávajú dôchodok600 – 700 EUR a niektorí politickí väzniani nie 290 EUR, ão pokladám za veºkúkrivdu a nespravodlivosÈ. Slovenská te-levízia priniesla reakcie na neschválen˘zákon, priãom niektorí poslanci, ktoríboli proti, sa vyjadrovali: ,,Za minulos-Èou treba urobiÈ ãiaru. DosÈ uÏ, nebav-me sa o tom. Nechceme ‰ikanovaÈ ºudí,ktorí iba plnili príkazy a neboli tvorcoviazla. Pracovali v súlade so zákonom.“âudné argumenty. Z toho mi pomalyvypl˘va, Ïe príslu‰níci ·tB boli ne-viniatka. Zahºaìme sa teda trochu dohistórie.

·tB bola zriadená 30. júna 1945a v roku 1947 sa stala organizaãnouzloÏkou ZNB. Práva a povinnosti príslu‰-níkov ·tB stanovil zákon 149/1947 Zb.Hneì od svojho vzniku ·tB pracovalapod kontrolou KSâ a slúÏila na upev-nenie jej moci. Podºa hodnotiacichspráv boli vy‰etrovatelia ·tB, najmäv období najväã‰ieho teroru, bez skúse-ností a schopností, neuznávali alebonepoznali zákon a jedinou autoritoupre nich bola strana a jej závery. Ich zá-konom boli sovietski poradcovia. Nedo-statky, ktoré spomínam, si vynahradzo-vali krut˘mi metódami v˘sluchov. I‰loim predov‰etk˘m o kariéru a získanierôznych v˘hod. Niektorí autori porovná-vajú praktiky ·tB ku gestapu. Ich ma‰i-néria bola ‰iroko rozvetvená. ·truktúra·tB sa skladala zo 16 správ a odborov.V priebehu rokov do‰lo k jej rekon‰t-rukcii. Príslu‰níci ·tB mali rôzne funkcie:tajn˘ spolupracovník – TS, informátor -I, ideov˘ spolupracovník – IS, kandidátagenta - KA, spolupracovník pre dôver-n˘ styk - DS, dôverník - D, agent - A(tajn˘ spolupracovník ·tB, ktor˘ sa

k spolupráci písomne alebo ústne zavia-zal, bol ãasto honorovan˘), nepriateºskáosoba – NO (po roku 1968), rezident –R (za svoje sluÏby mal pravideln˘ prí-jem). V rozviedke existovali kategórieagent, dôvern˘ styk a ideov˘ spolupra-covník. Rast ãlenov ·tB bol enormn˘.V rokoch 1950 – 52 ·tB evidovala 8621 príslu‰níkov, v rokoch 1953 – 1968podºa anal˘zy spolupracovalo s ·tB 100aÏ 200-tisíc obãanov âeskoslovenska.V‰etci títo spolupracovníci na rôznychúrovniach boli zv˘hodÀovaní. Uvoºne-nie pomerov nastalo aÏ po zvrhnutí sta-linského reÏimu v roku 1956. Zmenil saiba spôsob. Fyzick˘ teror nahradilo za-stra‰ovanie, ão malo za následok nevy-ãísliteºné ‰kody na psychike po‰kode-n˘ch. ªudia sa báli o svoje povolaniaa hlavne, ãi nejak˘m spôsobom sa ne-po‰kodí ich deÈom. Nastala schizofréniadôvery. Ináã sa rozprávalo doma, ináãna verejnosti, lebo ,,tajní“ mali oãi v‰a-de. ·tB o svojej ãinnosti viedla rozsiahlezáznamy. Îiaº, ãasÈ z nich po roku1989 bola skartovaná alebo spálená.Dnes tieto záznamy vedie a evidujeÚstav pamäti národa v Bratislave.

Metódy vy‰etrovania ·tB nemajúniã spoloãné s humanizmom, spravodli-vosÈou a ºudsk˘mi právami. Pri vy‰etro-vaní sa pouÏívali zloãinné metódy,

spojené s muãením. Vznikali vykon-‰truované procesy. Vo vy‰etrovacej väz-be sa pouÏívali rafinované otázky. Zadr-Ïan˘ nevedel, z ãoho je obvinen˘, lebosa mu zámerne kládli nepresné otázky.Vy‰etrovatelia ho nútili, aby odpovedalpodºa ich scenára. Ak sa tak nestalo,povaÏovalo sa to za priÈaÏujúcu okol-nosÈ. Pokiaº vy‰etrovatelia nezískali priz-nanie, vyuÏili vedúceho skupiny. Uväz-nenému sºúbili, Ïe jeho v˘povede protivedúcemu skupiny nebudú pouÏitéproti nemu. Veºa uväznen˘ch sa taktodalo nachytaÈ a uvedomili si to veºmineskoro, Ïe v‰etko bude pouÏité protinim a budú postavení pred súd. Vy‰et-rovatelia neváhali v prípade potreby vlo-ÏiÈ do protokolu svoje slovné kon‰truk-cie, ktoré boli nepravdivé a ktoré spravi-li z odsúdeného vlastizradcu alebozloãinca.

Ktor˘ zákon prikazoval taktozaobchádzaÈ s ºuìmi?

Aby väzni preÏili, tak si v cele s ne-chtom do steny písali: ,,Pokiaº d˘cham,dúfam.“ Kto zmeria strach a neistotuväzÀa, ktor˘ nevedel, ão ho ãaká, ãosním budú robiÈ, ako ho budú muãiÈ?!V˘sluchy boli dvakrát denne, potomv noci, kde bolo pouÏité silné svetlo.Vy‰etrovan˘ musel celú noc stáÈ alebo‰ºapaÈ. Cez deÀ boli postele zamknuté

NA AKTUÁLNU TÉMU

6

Novela zákona o protikomunistickom odboji v parlamente neprešla

Eštebákom neznížia dôchodky

Juraj Vrábel v rozhovore s ãestn˘m predsedom PV ZPKO Arpádom

Tarnóczym. Foto Eva Zelenayová

v múre. VäzeÀ si nesmel ani sadnúÈ, aniºahnúÈ. Dnes lekárska veda tvrdí, Ïe keìsa to deje sedem nocí bez spánku,ãlovek sa fyzicky a nervovo zrúti, máhalucinácie, ba môÏe nastaÈ aj smrÈ. Za-viedli sa mlynové v˘sluchy: deÀ - noc,deÀ – noc. VäzeÀ musel v pozore stáÈaÏ 50 hodín. Vy‰etrovatelia sa v‰akstriedali po troch aÏ ‰iestich hodinách.Z toho väzni dostávali tria‰ku, svalovúhorúãku a opuch nôh. Nespoãetné dre-py a státie na konãekoch prstov bolopríãinou straty rovnováhy, ale hlavnesústredenia.

Ktor˘ zákon prikazoval taktozaobchádzaÈ s ºuìmi?

V˘smechy a poniÏovania boli nadennom poriadku za úãelom deprimo-vania osobnosti. Dovolím si pozname-naÈ, Ïe v 50. rokoch bola vo väzniciachuväznená elita slovenského národa. Ba-chari neskutoãne na nich kriãali, aÏ re-vali. StráÏny si deÀ alebo noc spestrovalt˘m, Ïe nútil väzÀa stáÈ na jednej nohe.

Ktor˘ zákon prikazoval taktozaobchádzaÈ s ºuìmi?

Ak obÏalovan˘ neodpovedal tak,ako by si to prial jeho vy‰etrovateº, chytilho za krk, zaãal ho ‰krtiÈ, mlátil mu hla-vu o stenu a päsÈami ho bil do hrudníkatak dlho, k˘m nespadol na zem. Bitkyboli stálymi sprievodcami vy‰etrovania.Pri nich e‰tebáci väzÀom lámali rebrá,nos, konãatiny a bili ich aÏ do bezvedo-mia. Dokrvaveného väzÀa odniesli v de-ke na celu a poliali ho vodou. Je doká-zané, Ïe niekoho ubili aÏ na smrÈ.

Ktor˘ zákon prikazoval taktozaobchádzaÈ s ºuìmi?

Korekcie mali rôzne podoby. JedenÏijúci väzeÀ mi povedal, Ïe vyrobili be-tónovú jamu 2,5x3 m a do nej natlaãilisedemnásÈ väzÀov. Len náhodou sa ne-udusili. In˘ch dávali do vlhkej väzenskejpivnice, kde spoloãníkmi boli potkany,hladovka obyãajne tri dni, osvetºovaniesilnou Ïiarovkou. Korekcie sa vyuÏívalina psychick˘ tlak a na nepravdivépriznania.

Ktor˘ zákon prikazoval taktozaobchádzaÈ s ºuìmi?

Veºmi ãastou metódou, ako lámaÈväzÀov, bola metóda falo‰n˘ch listovod manÏelky. Písala, Ïe je gravidná, Ïemu bola neverná, aby sa u väzÀa vyvo-lala apatia, aby mu uÏ na niãom nezále-Ïalo. Alebo v˘ãitky od rodiny, ão naro-

bil, do akého ne‰Èastia priniesol man-Ïelku a deti. Pri náv‰tevách vo väznicisa zistilo, Ïe niã na tom nebolo pravdy.

Ktor˘ zákon prikazoval taktozaobchádzaÈ s ºuìmi?

Na cely nasadzovali informátorov,udavaãov, bonzákov, fízlov a ‰picºov. Tímali za úlohu nadávaÈ na komunizmusa dozvedieÈ sa ão najviac informácií od,,spoluväzÀov“, aby potom mohlidoná‰aÈ vy‰etrovateºom, ão zistili. Do-stávali za to sºúbené odmeny. Boli toobyãajne zloãinci, vrahovia, násilníci,ºudia bez charakteru.

Ktor˘ zákon prikazoval taktozaobchádzaÈ s ºuìmi?

Po tak˘chto metódach väzeÀ pod-písal zápisnice, ão mu predloÏili, lebo uÏnevládal ìalej zná‰aÈ bitky, hlad, zimuspojenú s nesmiernym utrpením. Nasúdne pojednávanie sa väzni museli po-vinne naspamäÈ uãiÈ, ão majú hovoriÈ.Niektorí väzni od toho v‰etkého mali sil-nú túÏbu zomrieÈ, pretoÏe takéto mu-ãenie a poniÏovanie ºudskej dôstojnostisa dot˘kalo hæbky ich ºudskej du‰e a uÏto nevládali zniesÈ.

Ktor˘ zákon prikazoval taktozaobchádzaÈ s ºuìmi?

·tát potreboval naplniÈ koncentraã-né tábory a ÈaÏiÈ uránovú rudu pre So-vietsky zväz. Preto za kaÏdú cenu potre-boval maÈ politick˘ch väzÀov, aby ichumiestnil do najtvrd‰ích táborov na hre-beÀoch Kru‰n˘ch hôr. Tábory Barbora,Eduard, Nikolaj, EliበI, EliበII, RovnosÈ,SvornosÈ, Bratstvo, Mariánske lágre aleboTmav˘ dÛl v Podkrkono‰í budú stále pri-pomínaÈ zloãiny komunistického reÏimu.

Po nespravodlivom a krutom odsú-dení sa vy‰etrovan˘ dostal do väzenia.Presun väzÀov do Ostrova nad Ohfií sauskutoãÀoval v nákladn˘ch vozÀoch,kde na podlahe bola voºne nahádzanáslama, ako pre dobytok. Do kaÏdéhovozÀa bola daná jedna ‰álka, jedno ve-dro s vodou na pitie, jedna deka a jed-no prázdne vedro na WC. Na tri dnichlieb s kabanosom a s kockou marme-lády. Nákladn˘mi autami ako divokúzver s krikom a so samopalmi dopravo-vali väzÀov do záchytného baraku, kdev zime sa nekúrilo a v ‰álkach mrzla vo-da. Na druh˘, niektor˘ch na tretí deÀrozváÏali do táborov jachymovskéhopekla. Tak napr. tábor RovnosÈ bol e‰teod vojensk˘ch zajatcov zamoren˘ plo‰-

ticami, blchami a v‰ami. Kapitán Ptákpri nástupe väzÀov kriãal: ,,Vy ste tupri‰li preto, aby ste svoje sily venovaliiba pre prácu v uránov˘ch baniacha odtiaº návrat je jedine v truhlách.“ Akväzni nesplnili akúkoºvek normu pri Èa-Ïení uránu, museli nastúpiÈ pred baraka tam stáÈ, ãi bola krutá zima alebo let-ná páºava. Strava bola nekvalitnáa hlavne - bol jej nedostatok. Filcungy(prehliadky v celách) boli jednou z me-tód, ako dostaÈ politického väzÀa hlbo-ko pod dôstojnosÈ ãloveka. Do ubyto-vacích barakov vtrhli dozorcovia. Poroz-hadzovali slamníky, roztrhali dekya vydrancovali v‰etko, ão mali väzniu‰etrené na hor‰ie ãasy (men‰ie zásobymasti a lekváru). Ich bezohºadné rukyniãili v‰etko, rodinné fotografie, modli-tebné kniÏky, aby hladujúci väzni bolit˘raní aÏ k zúfalstvu. V uránov˘ch ba-niach si väzni zo záchodov vyberaliohryzky jabæk, ktoré tam hádzali civili,aby mali aspoÀ trocha vitamínov. Pria-mo v lágri bola korekcia, v ktorej sabezcitne t˘ralo. Bachari mali vo zvykuza sebamen‰í priestupok dávaÈ 15 dníkorekcie. Preto sa vravelo: ,,Dej bacha,jde patnáct.“ VäzÀom zväzovali rukydozadu spolu s nohami. V takej situáciisi nemohli vykonaÈ Ïivotnú potrebu,a tak ostávali vo svojich v˘kaloch.V krutej zime boli obleãení iba v trenír-kach s vyraden˘mi nohavicami od voj-ska, v tenkej ko‰eli, v chatrnom sakua v baganãiach s onucami. Mali ãastézápaly pºúc, ale aj tuberkulózy. V urá-nov˘ch baniach pracovali bez ochran-n˘ch pracovn˘ch pomôcok a veºa ichzomrelo na rakovinu.

Ktor˘ zákon prikazoval taktozaobchádzaÈ s ºuìmi?

A to e‰te nepí‰em, ako trpeli rodin-ní príslu‰níci a ich generácie. A tak, pániposlanci, ktorí ste sa do dne‰ného dÀanedokázali aspoÀ ospravedlniÈ t˘mtovzácnym ºuìom, ktorí boli ãasto väzne-ní za svoje náboÏenské presvedãeniea za svoj názor, vychádzajúci z ich sve-domia - ste zlyhali. Za t˘m v‰etk˘m sanedá urobiÈ ãiara, lebo by ste poprelihistorickú pravdu. Kedy ich chcete od-‰kodniÈ a ospravedlniÈ sa im za komu-nistické zloãiny? Keì uÏ azda nebudúna tejto zemi?

Juraj Vrábel

ãlen redakãnej rady Svedectva

NA AKTUÁLNU TÉMU

7

V Liptovskej Kokave si 27. no-vembra 2015 pripomenuli 66. v˘roãiezatknutia Viliama Îingora. Za úãastirodinn˘ch príslu‰níkov, obãanov ob-ce a zástupcu starostu pána Vrbiãanaodhalili pamätnú tabuºu umiestnenúna chate b˘valej Oravcovej horárne.Po slávnostnom akte sa úãastnícipresunuli do obce Liptovská Kokava,kde spomienkové podujatie pokraão-valo besedou s rodinn˘mi príslu‰ník-mi V. Îingora.

Viliam Îingor, generálmajor inmemoriam, bol veliteºom 2. ãesko-slovenskej partizánskej brigády M. R.·tefánika. Po druhej svetovej vojnebol vyznamenan˘ Radom SNP I. triedya menovan˘ za jedného z hlavn˘chpredstaviteºov Zväzu slovensk˘ch par-tizánov. V roku 1945 vstúpil do KSSa vo voºbách v roku 1946 bol zvolen˘do Slovenskej národnej rady.

Nespokojn˘ s politikou stranya znechuten˘ mnoh˘mi falo‰n˘mipartizánmi sa postupne sÈahoval z ve-rejného Ïivota. V roku 1947 vystúpilz KSS a rezignoval na funkciu gene-rálneho tajomníka Zväzu slovensk˘chpartizánov. V marci 1948 bol zbaven˘mandátu poslanca SNR a pri‰iel ajo miesto správcu ·tátneho majetkuv PetrÏalke. Bol perzekvovan˘ a ãastomusel meniÈ zamestnanie. Dramatickysa tieÏ zmenili jeho rodinné pomery.V lete 1948 odi‰iel od manÏelkya v Hlohovci zaãal ÏiÈ s Elenou La-mo‰ovou.

Po udaní Lamo‰ovej otcom, v kto-rom odznelo, Ïe Hlohovec sa stalcentrom proti‰tátnej ãinnosti, bol V.Îingor ·tátnou bezpeãnosÈou ozna-ãen˘ za vodcu skupiny pripravujúcej‰tátny prevrat za asistencie západn˘chmocností. Z existenãn˘ch dôvodov bolrodák z Bystriãky pri Martine núten˘spolu s Elenou Lamo‰ovou a jej sy-nom ªuborom opustiÈ Hlohovec. Prihºadaní náhradného b˘vania prijal po-nuku od svojho priateºa VladislavaKováãa a utiahli sa do chaty v Raãko-vej doline.

Toto rozhodnutie neskôr zohralo

kºúãovú úlohu vo vykon‰truovanomobvinení proti Îingorovi. Rozch˘rila saspráva, Ïe odi‰iel do hôr, ão v chápaní·tB znamenalo prípravu na ozbrojen˘odpor proti komunistickému reÏimu.V skutoãnosti ich do hôr zahnali exi-stenãné dôvody. Elena Lamo‰ovák tomu povedala: „Boli sme ‰tvaníako divá zver. Nechceli sme niã iné,ako byÈ neviditeºní.“

Na jar 1949 Ïil so svojou druÏkouv chate jedného zo svojich spolubo-jovníkov v Raãkovej doline v Západ-n˘ch Tatrách. Pre komunistické vede-nie a ·tátnu bezpeãnosÈ bolo ne-predstaviteºné, aby sa legendárnypartizánsky veliteº ukr˘val v horách.Keì Îingor odmietol ponuku popred-ného funkcionára ·tB na SlovenskuTeodora BaláÏa, odsúhlasenú predse-dom KSS Viliamom ·irok˘m, odísÈ

z hôr a zaradiÈ sa do normálneho Ïi-vota, bolo otázkou ãasu, kedy a akoho ·tB vypátra a zaistí.

Do prípadu „TURIEC“ nasadiliagentov – provokatérov z ·tB a vojen-ského obranného spravodajstva. Ope-rácia „TURIEC“ na likvidáciu údajnejproti‰tátnej skupiny na ãele s V. Îin-gorom sa zaãala v stredu 23. novem-bra 1949. UÏ 24. novembra sa v ru-kách e‰tebákov ocitlo 35 osôb. Îingorv‰ak medzi nimi nebol, lebo ·tB e‰testále nevedela, kde sa presne nachá-dza. K odhaleniu miesta jeho pobytudopomohol aÏ agent pod krycím me-nom Teplice, nasaden˘ po v˘sluchochprv˘ch zaisten˘ch osôb. Netu‰iac, hona stopu naviedla dcéra pôrodnej ba-by, ktorá bola pri nedávnom narodeníLamo‰ovej dvojiãiek.

Viliama Îingora zatkli v nedeºu27. novembra 1949. Práve sa vracalz Harichovej chaty, kam chodievals obedárom po jedlo, do neìalekejOravcovej horárne, kde b˘val s ElenouLamo‰ovou a jej troma deÈmi. Z oba-vy, aby ich záÈah komanda ·tB a Zbo-ru národnej bezpeãnosti neohrozil,vzdal sa dobrovoºne. V akcii „TURIEC“bolo zaisten˘ch ìal‰ích 150 ºudí.

V roku 1950 bol Îingor obvinen˘z rozvratnej proti‰tátnej ãinnosti a od-súden˘ na trest smrti. Popraven˘ bolobesením v skor˘ch rann˘ch hodi-nách 18. decembra 1950 v Bratislave.

Radomil Îingorpredseda RP PV ZPKO v Martine

PROFILY

8

Slávnosť v Račkovej doline

Pri pamätnej tabuli Viliama Îingora. Foto archív

Viliam Îingor

Na záver roka sa zvyãajne v‰ade bilancuje. JezaráÏajúce, ak poãas roka kultúra nie je vo väã‰ejpozornosti médií, tobôÏ politiky a politikov, ktorísi na umenie a kultúru sotva spomenú aj vovolebnom období. Hoci je ak nie hlavn˘m, takrozhodne jedn˘m z najzávaÏnej‰ích faktorovnárodnej, ãi ‰tátnej identity a reprezentácie. NuÏ

aspoÀ v decembri sa akosi predsa len emancipuje. Popri tradiãn˘ch kniÏn˘ch anketách si jeden denník, ‰koda Ïe

nie aj ìal‰ie, uÏ aj pre väã‰iu vyváÏenosÈ hodnotení a podnetov,spomenul na kultúrnu udalosÈ roka 2015. Zo 60 osloven˘ch osob-ností im ako najv˘znamnej‰í ãin vy‰iel pomaºovanie ãervenou far-bou nového pomníka komunistického politika Vasila Biºaka v jehorodnej obci na v˘chodnom Slovensku dvojicou ko‰ick˘ch v˘tvarní-kov Kalmusa a Lorenza. Peter Kalmus upozornil na absurdnosÈa zároveÀ tragiãnosÈ následného konania, keì „miesto toho abyboli potrestaní a postavení pred súd propagátori a iniciátoripomníka pre zloãinca, vlastizradcu a morálneho vraha Vasila Biºa-ka, ‰tát postihuje obãianskych aktivistov, ktorí sa snaÏili adekvát-nym spôsobom poukázaÈ na drzosÈ, absurdnosÈ a nemorálnosÈ,aká sa postavením pomníka v jeho rodnej obci udiala. Tento vyso-k˘ komunistick˘ funkcionár sa v roku 1968 svojím podpisom podpoz˘vací list pre vojská Var‰avskej zmluvy priamo podieºal naokupácii ná‰ho ‰tátu a následn˘ch obetiach na Ïivotoch“. Vy‰et-rovatelia spis na v˘tvarníkov uÏ odovzdali súdu, ktor˘ sa pokú‰a„roz‰íriÈ Ïalobu z po‰kodzovania cudzej veci na vandalizmus“.

Aj keì nie som ctiteºom tak˘chto radikálnych protestn˘chkrokov, dúfam, Ïe zdrav˘ rozum i sloboda vyjadrovania názorovpredsa len zohrá v procese svoju kºúãovú rolu. Hoci vo viacer˘chsvojich protestoch Kalmus hodnotovo i polemicky „uletel“, de-centnej‰ie to predviedol v roku 2011 v Ko‰iciach. Keì pred odha-lením pomníka dokázateºne najväã‰ieho revizionistického politikazo Slovenska, Jánosa Esterházyho, ktor˘ má jednu z najväã‰ích„zásluh“ na doãasnom odtrhnutí juÏno-slovenského územia dohorthyovského Maìarska, i na zaãiatku vojny v stredoeurópskompriestore vôbec, obalil jeho hlavu toaletn˘m papierom. Vtedy Kal-musa zrazili na zem a do hlavy ho kopol „údajne nejak˘ b˘val˘poslanec za SMK“. Napriek viacer˘m kritick˘m ‰túdiám sloven-sk˘ch historikov, druhá strana idealizujúc a skresºujúc Esterházyhotakzvané „mierové úãinkovanie“ i neskor‰ie väznenie, stihla mu uÏlen na juÏnom Slovensku postaviÈ minimálne desaÈ ìal‰ích pomní-kov „utrpenia a neviny“. Vrátane Komárna a Luãenca. Dokoncamu postavili pamätník aj na praÏskom cintoríne obetí komunizmuv Motole, plece pri pleci s jeho antinacistick˘m oponentom, ão jeuÏ nepochopiteºnou historickou „toleranciou“ a omylom. ·koda,Ïe sa Ladislavovi Deákovi nepodarilo pred smrÈou dokonãiÈ zam˘-‰ºanú kritickú monografiu o grófovi Esterházym.

Okrem viacer˘ch pozitívnych skutkov ‰kandalózne vychádzav˘predaj originálnej sochy Berniniho za symbolickú sumu. Tzv.„znalci“ uviedli, Ïe ide o kópiu Berniniho diela a ministerskíúradníci na to naleteli. Vychádza to na ìal‰í neºahk˘ orie‰ok prena‰e ÈaÏkopádne súdnictvo, ale predov‰etk˘m to poukazuje nafakt, ak˘ch máme nekultúrnych politikov.

Napoãudovanie, na Rok ªudovíta ·túra si v ankete takmer

nikto nespomenul. A predsa aspoÀ v závere roka sa udiali mi-moriadne udalosti. Predov‰etk˘m otvorenie novej expozície v jehorodisku Uhrovci, ale aj v jeho múzeu v Modre. Libreto napísaliDu‰an ·kvarna a Beáta Mihalkoviãová, ktoré sa stalo podkladomcenného i objektívneho a skutoãne znalostného sprievodného ka-talógu, dôleÏitého aj preto, Ïe vy‰lo aj niekoºko „ãudn˘ch“ inter-pretácií jeho diela a Ïivota. Odzneli na niektor˘ch z poãetn˘chkonferencií vydan˘ch v prv˘ch zborníkoch, s ktor˘mi sa bude trebae‰te len polemicky vyrovnávaÈ. Hoci Demmelov preklad maìarskejmonografie nám aspoÀ pripomenul ìal‰ie neznáme vystúpenia·túra na uhorskom sneme nielen v maìarãine, ale aj latinãine, Ïiaº,stále sú nevydané a nepreloÏené. Popri t˘ch, ktoré sú zreteºnein‰piratívnej‰ie ako Marku‰ov ª. ·., ‰túrovci a slovensk˘ osud ãiPodrackej Zatykaã na ·túra. Nikto, asi okrem autora tohto ãlánku,si nespomenul ani na pozoruhodné interpretácie ·túra v zahraniãí,ktoré poslúÏili k vytvoreniu mimoriadnej vedeckej filozoficko-poli-tologickej disciplíny, naciológie, vedy o poslaní národov a ich bytív dejinách. Tá sa nepriamo dostala do centra konceptu a vízieSvetového kongresu Slovákov o na‰ej budúcnosti. Ak sme sa ajnezmohli na prepotrebnú veºkú modernú ·túrovu monografiu,ostáva predsa popri Huãkovej a Ruttkayovej aj monografia od Soj-kovej. Obdivovateºky ·túra a vynikajúcej ãeskej znalkyne ‰túrov-cov, stále neprekonanej, ktorej dielo so vzácnym porozumenímpre slovenskú otázku, by si veru bolo zaslúÏilo Rapantovu cenu...

Z ìal‰ích tém nezaregistrovali anketári napríklad LetzovhoAndreja Hlinku vo svetle dokumentov, z pozostalosti vydané dielobásnika Vladimíra Gregora star‰ieho, tieÏ Atlas ºudovej kultúrySlovákov v Poºsku, ani knihu o jubilantoch, básnikoch Olivovi,Silanovi a ·princovi z UKF v Nitre. Nepov‰imnuté zostali dielao Slavistickom ústave Jána Stanislava s podrobnou bibliografiou, ãio Slovenskom ústave svät˘ch Cyrila a Metoda v Ríme. V nej v˘raz-ne dominovala, rovnako ako na prvej vedeckej konferencii o SKShistoriãka, profesorka E. Hrabovcová. Na spomínanej konferenciisom mal ãesÈ pripomínaÈ popri Îarnovovi, Dilongovi, StrmeÀovi ajdoma nedocenené slovenské osobnosti zo sveta, Michaela Nova-ka, teológa Pelikána, ale aj „obráteného marxistu“ Löbla. Najme-nej jeho väzenskú premenu Tr˘zeÀ svedomia sme mali uÏ dávnovydaÈ. Nespomenuli ani Bartókove koncerty, ktoré ho prinavrátilido slovenského prostredia, ani Rok slovenskej drámy v SND. A na-poãudovanie, iba KDH pod patronátom kniÏného grafika LadislavaVanãu, sa vôbec ako prvé zmohlo na sklonku roka, na pozoru-hodnú konferenciu o v‰etk˘ch oblastiach umenia a kultúry.

To dáva nádej, Ïe aj v novom roku sa budeme primerane a dohæbky zaoberaÈ s tak˘m kultúrnym monumentom a obhajcomna‰ich práv, ako jubilujúcim Vajansk˘m, spolu s otcom Hurbanom,viacnásobn˘m politick˘m väzÀom, o ãom vy‰li vzácne literárnesvedectvá. Nevraviac o neprekonane ekumenicky napísanej mo-nografii Vajansk˘m, o osobnosti prvého predsedu MS, biskupovi·tefanovi Moyzesovi. Ale aj básnikom a politick˘m väzÀom·tefanom Sandtnerom, ktor˘ sa narodil pred 100 rokmi, keìVajansk˘ práve zomieral ãi osobnosÈou v kalendári UNESCODu‰anom Makovick˘m, ale aj mnoh˘mi ìal‰ími...

Viliam Jablonick˘

KULTÚRA

9

Kultúrne i nekultúrne udalosti roka

Pokraãovanie z 1. strany

Sme v rukách BoÏích. âi nás tu ne-chajú alebo zajtra vo vagónoch vyvezúna Sibír, dokonãíme va‰e ‰túdiá. Lebomnohí nemali skonãené ‰túdiá. A oni ichdokázali tak pripraviÈ, Ïe o tri mesiaceporobili skú‰ky a uzavreli si semester.

Len jezuiti?PráveÏe nie. Ja som bol salezián,

pravá ruka profesora Ernesta Macáka.Napísal Zápisky spoza mreÏí. Poveril ma,aby som poãas sluÏby jednu dosku naplote uvoºnil a takto sme sa stretávali,tam sa mnohí zoznámili aj s Korcom. Alepotom nás mlad˘ch odviezli stavaÈ prie-hradu a keì som sa vracal z Jáchymovana jeseÀ v roku 1956 zachytil som, ÏeKorec b˘va v Bratislave.

Bol známym opravárom v˘Èa-hov.

NuÏ táto sluÏba nebola komunálnepodchytená, nikto ich nekontroloval.Urobili objednávky a mali voºno. UÏ podvanástej i‰li domov a mohli ‰tudovaÈ.

Aj vy ste boli v tejto skupine?Nie, s Korcom som sa spoznal aÏ

v roku 1968 na Diele koncylovej obnovy.Schádzali sme sa u kapucínov a tam smesa aj zoznámili. B˘val iba sedemstometrov odo mÀa. Chodieval som k ne-mu vÏdy cez televízne noviny. V tomãase nebola vonku ani noha.

Ako na vás Korec zapôsobil ?Uãaroval mi. Keì som pri‰iel k sale-

ziánom v roku 1946, stal som sa zástup-com vedúceho kniÏnice. Keì som zbadalkniÏnicu s tri a pol tisíc v˘tlaãkami, taksom si povedal, t˘Ïdenne preãítam triknihy. A zistil som, Ïe Korec robil to isté.Mal obrovské mnoÏstvo informáciía úÏasnú pamäÈ. On bol Ïivá encyklo-pédia.

Na ão z tohto obdobia si naj-rad‰ej spomínate?

Karol Kengber bol poãas prvejSlovenskej republiky vedúcim kÀazomv Dóme sv. Martina. Zo ·panielska získalBleskov˘ katechizmus a ten som vydal.OkamÏite jeden kÀaz z Ponitria zobral500 kusov, lebo to bola jedineãná ‰anca,ako r˘chlo cez katechétov súkromneu rodiãov uãiÈ náboÏenstvo. A kÀaz uÏlen deti preskú‰al. Aj Korcovi sa to veºmi

páãilo, ale jezuiti mali vÏdy vy‰‰ie ciele -inteligenciu. Pre vysoko‰kolákov napísalFilozofiu prírodn˘ch vied. Po literatúretohto druhu bol tak˘ hlad, Ïe sme ju ne-staãili tlaãiÈ. Tie knihy sa aj prepisovali.KniÏka nebola veºká, bolo to jeho filo-zofické krédo. On sa chystal na to, Ïeako budúci kÀaz bude pracovaÈ s vyso-ko‰kolákmi. Jeho zaujímali len ‰piãky. Iníjezuiti boli schopní robiÈ aj so stredo‰ko-lákmi. Kurzy, hodiny atì. Pre mÀa osob-ne znamenalo úÏasné plus, Ïe som sadostal k takému intelektuálovi. Nabíjalma informáciami, povzbudeniami. Bol toskutoãne dar. Fascinoval ma pri deba-tách úÏasn˘m rozhºadom.

Ale keì to zoberieme z dne‰né-ho pohºadu, Korec sa zrejme muselrozísÈ s jezuitmi. Jeho postoj v kauzeBezák sa nezhodoval s t˘m, ktor˘prejavili jezuiti.

On sa s jezuitmi nerozi‰iel. Lebo je-zuiti sa rozi‰li, keì im zobrali klá‰tory.A to je dôleÏit˘ moment. Termín rozi‰lisa nemôÏeme v tejto súvislosti pouÏiÈ.

Ale predsa existovala akási ani-mozita medzi Korcom a niektor˘miºuìmi, s ktor˘mi v minulosti spolu-pracoval. Jednoducho tú líniu vidí-me na vzÈahu k Slovensku a k náro-du. Napríklad Jukl a Krãméry zastá-vali ãechoslovakizmus.

Boli propraÏskí. A Korec bol tuho národne orien-

tovan˘. Ako sa to medzi nimi pre-javovalo?

Cel˘ fígeº bol v tom, Ïe Jukl mal otcaâecha, ktor˘ uãil na stavebnej priemy-slovke. ManÏelku si zobral zo strednéhoSlovenska. âiÏe Vlado Jukl sa narodil akoâechoslovák a neãudo, keìÏe jeho otecz toho ÈaÏil na konci prvej republiky i zaSlovenského ‰tátu, lebo podpísal lojalitua mohol ìalej uãiÈ. Silvo Krãméry zasa‰tudoval v Prahe medicínu. A u Krãméry-ovcov vÏdy bola tendencia prisaÈ sa navládnúcu moc. Tak to bolo za Uhorskaa potom aj za âeskoslovenska. Silvovnajstar‰í brat Karol bol právnik. Poznalsom jeho otca. Niekto sa s ním koncomvojny spojil a jeho syn Karol potom odi-‰iel na náv‰tevu ná‰ho veºvyslanectvav ·panielsku. T˘ÏdeÀ bol v Madride a po-tom odi‰iel na Gibraltár. Tam sa skontak-toval so styãn˘m dôstojníkom preEurópu a odletel anglick˘m lietadlom doLond˘na s depe‰ou pre Bene‰a. Spravo-dajská sluÏba sa o to postarala. Je to aj li-terárne podchytené. Oni vedeli, Ïe zasasa obnoví âeskoslovensko, Ïe veºmocia slobodomurári nedovolia Ïiadne právona sebaurãenie pre Slovákov, Ïiadnu Slo-venskú republiku. Tam je toto pozadie.Karol sa nikdy nevrátil, potom pracovalvo FAO. Zo synovcov bol najmlad‰í Vla-do, lekár a medzi ním a najstar‰ím Sil-vom bola Mária, tieÏ lekárka. Otec ichvyslal ‰tudovaÈ do Prahy, aby sa „strati-li“. Lebo ich otec, jedin˘ z tridsiatichzatknut˘ch, bol v Bratislave prepusten˘.Zrejme musel podpísaÈ spoluprácu. Cho-dil po svete, mal v‰etky v˘hody. Jeho synVlado sa pochválil, Ïe na Floride chodildo súkromnej anglickej ‰koly pre cudzin-cov. Bol mimoriadne nadan˘.

Ak˘ bol vzÈah medzi Korcoma Silvom Krãmérym?

Na vysokej úrovni. Korec ako biskupzistil, Ïe Krãméry s Juklom sú pokraãova-teºmi Kolakoviãovho laického apo‰tolátu.Ani jeden z nich sa neoÏenil. Vlado Juklsa neskôr stal kÀazom. Tajne ho vysvätilkardinál Korec. Silvo nikdy nechcel byÈkÀazom. Korec bol prekvapen˘, Ïe súaktívnymi apo‰tolmi. Ale on sa rozho-dol, Ïe sa zameria len na svätenie kÀa-zov. Jezuiti e‰te do roku 1951 si mohli

NÁŠ ROZHOVOR

10

Spomienky bez politickej korektnosti

Anton Seme‰

daÈ tajne vysvätiÈ svojho biskupa, no ne-chali to tak. A saleziáni tieÏ mohli maÈbiskupa, to nebol problém. Ale v staromreÏime zanedbali prípravu na tvrdé pre-nasledovanie. Bohoslovci i ìal‰í, ão tajne‰tudovali, mohli byÈ vysvätení uÏ lenv rámci skrytej cirkvi. Ani Korec nemaldokonãené teologické ‰túdium. Keìv‰etk˘ch zlikvidovali, v âechách navy‰eochorel páter Marko, jezuita poveren˘od provinciála. Hºadal medzi bohoslov-cami, ktorí boli na slobode, vhodnéhoadepta a na‰iel Hnilicu. Rozhodol sa te-da pre Hnilicu a Korca. Korec si nechaltri dni na rozmyslenie, lebo sa p˘tal sámseba, ãi to zvládne. Najskôr ho vy-svätili za kÀaza o pol roka za biskupa.Hnilicu potom previezli na gumovejloìke do Rakúska. UÏ bol naÀho vydan˘zatykaã.

Korec v‰ak zostal a aj nad ním sazavrelo nebo.

Keì Korec zistil, Ïe po Àom idú, vy-svätil Kaºatu a on Dubovského. Kaºatasa usadil v Ko‰iciach. Robil laborantav nemocnici. Cirkev v tom ãase sa drÏalazásady, keì sa nad tebou sÈahuje sieÈ,r˘chle odovzdaj biskupské svätenie ìal‰i-emu. Dubovsk˘, keì zistil, ako fungujeskrytá cirkev, zamestnal sa v Prahea tam sa stratil z dohºadu slovenskej ·tB.Jezuiti, franti‰káni, saleziáni museli maÈzáruku od predstaven˘ch, Ïe do‰tudova-li tajne. Biskup Korec bol najprísnej‰í vati-kanista. Preão? Pre svedomie. Aby ho razniekto nenapádal. Lebo pri‰la slobodaa veºa mudrcov zaãalo hovoriÈ, Ïe to malitak a tak robiÈ.

Preão Korca zavreli?Niekto ho nepriamo prezradil. Nasa-

dili naÀho ºudí. Hoci prijímal minimumnáv‰tev, mapovali jeho ãinnosÈ.

Korec je úÏasná postava v deji-nách slovenského národa. PreÏil nie-koºko reÏimov, nikdy sa nespreneve-ril Bohu a národu a predsa v deÀ je-ho smrti niektorí novinári písalio Àom ako o kontroverznej postave,lebo vraj obdivoval Tisov reÏim. Slo-vensk˘ ‰tát.

To sú v‰etko nepriatelia cirkvi, âe-choslováci a tretí sektor ãi odchovancitretieho sektoru. Korec pochádzal z Hor-ného Ponitria a to sú najtvrd‰í Slováci.Keì sa pozeráme na kardinála Korca,tak skutoãne vyzrel v národe, a Ïe doÀ-ho bijú je len dôkazom toho, Ïe bol

originálnym vern˘m kresÈanom Kristovia originálnym Slovákom, vern˘m svojmunárodu. Keì SNR odhlasovala Deklará-ciu o zvrchovanosti SR, o dva dni neskôrsa pridala Konferencia biskupov Sloven-ska. No hneì na druh˘ deÀ pri‰li za kar-dinálom Korcom Krãméry s Jukloma Ïiadali ho, aby sa od toho di‰tancoval.On ich vyhodil. Ale v KDH AntonNeuwirth presvedãil poslancov, abyhlasovali proti. Povedal, Ïe lep‰ie námbude s âechmi ÏiÈ, ako keì budemesamostatní.

âo to je tvrd˘ Slovák?Národné povedomie v rodinách.

Dobrí uãitelia a kÀazi, ktorí sa staralio mládeÏ.

Ale dnes tak˘ch ºudí naz˘vajúextrémistami.

No, samozrejme, nepriatelia hneìkaÏdého oznaãia, Ïe je extrémista, fa‰istaatì. Priãom to o fa‰izme rozhodliv Moskve. Îe v‰etky reÏimy, ktoré súproti komunizmu, sú fa‰izoidné. TakÏev‰etci sú len fa‰isti a klérofa‰isti. Veìkeby tí „klérofa‰isti“ boli len tro‰kupodºa zákona tvrdí, tak nejestvuje po-vstanie. ·aÀo Mach vedel o dohode soStalinom, vedel Ïe nezabránime behuudalostí.

Preão sme sa tak vzdialili národ-nému duchu a preão nevieme my,Slováci, sami seba pochopiÈ?

Lebo za päÈdesiat rokov vypadla v˘-chova ìal‰ích generácií. Niet jej nosite-ºov. Je tu v‰ak prv˘ náznak. Poslednédva roky sa vynára historik Martin Lacko.Skonãil ‰kolu, vyrástol v archíve, objavilobrovské mnoÏstvo materiálu a zaãal ho-voriÈ pravdu. Nebolo to Slovenské národ-né povstanie, lebo sa povstalo proti ‰tá-tu. Vyvesili ãs. vlajku a vyhlásili âeskoslo-venskú republiku. A oni toto dnesnechcú poãuÈ. Na Slovensku nebologestapo, v âechách áno. Tuka povedalHitlerovi, Ïe nechce maÈ úradovne gesta-pa a führer s t˘m súhlasil. Keby boli naSlovensku úradovne gestapa, Ïiadne po-vstanie by nevzniklo. Vychytali by v‰et-k˘ch âechoslovákov, boº‰evikov a agen-tov, lebo oni to vedeli robiÈ. A toto niktoneeviduje, ani Ivan Kamenec. Len doo-kola hovoria: zloãinci, zloãinci... ëalej jetu mlad˘ Róbert Letz. On je roden˘historik. Lacko dosÈ riskuje, Letz uãí, jesenzaãn˘.

Z toho vypl˘va, Ïe tí, ktorí

nemajú národné povedomie, sú ne-vzdelanci?

Nedostali sa k prameÀom. LebokniÏnice boli vyrabované. Táto mladágenerácia má ‰ancu. O päÈ-‰esÈ rokov,keì vypadne Du‰an Kováã a celá tá ães-koslovenská garda. A ak vláda nedovolí,aby v Historickom ústave SAV boli za-mestnaní âechoslováci. Ale keì nemáteºudí, zbytoãné je filozofovaÈ.

Je tu aj Ivan Mrva.On vydáva knihy, ale nevystupuje

verejne ako Lacko. Venuje sa aj SNP, ato je boºavá otázka.

Nedávno mal skvel˘ ãlánok voSvedectve o konci SNP.

To je nádhern˘ ãlánok. To dosiaº nik-to nenapísal. Ale aj Mrva, keby nesedelv archíve, tak niã nevie. Sú i ìal‰ie sve-dectvá. ªubºanka je k dispozícii.

âo je ªubºanka?Sídlo Ministerstva vnútra v Moskve.

Nachádza sa vo ‰tvrti, ktorá sa tak volá.Podstatné je, Ïe sa vynorí nová generá-cia, lebo nie je moÏné obsadiÈ Historick˘ústav bez schopn˘ch ºudí. Aj otec Korecmi neraz povedal, venujte sa t˘m ºuìom,aby nám narástli nové postavy. Lebo aks nimi nebudete debatovaÈ, nebudeteich zásobovaÈ literatúrou, tak zostanúako samorasty. Ale my chceme aby bolidynamickí, kreatívni. Korec to bolamysliaca hlava. Mali sme aj druh˘ch, aleboli za hranicami. Korec sa venoval vy-sviacke kÀazov, vysvätil okolo 120 boho-slovcov, lebo pochopil, Ïe treba ºudí. Nik-to nevedel, ako sa bude reÏim správaÈ.

Vyãítal Vatikánu jeho ostpo-litiku.

Casaroli (‰tátny sekretár) naletel,myslel si, Ïe rokuje s diplomatmi. On ne-vedel, Ïe rokuje so ‰kolen˘mi komunista-mi, e‰tebákmi. Korec vedel, Ïe Casarolinás vedie do bludnej uliãky. Vysvätenie‰tyroch biskupov povaÏoval za úspech.Nebol to úspech. PretoÏe olomouck˘ Ïiltajne s jednou Ïenou a ani slovenskí ne-boli bez ‰kvrny. Tak˘ch ‰tát odporúãalza biskupov, aby mohli cirkev ºah‰ie roz-loÏiÈ zvnútra. S otcom Korcom som sabol pred smrÈou rozlúãiÈ. Stratil zraka vnímal len moju postavu. Vedel - cítil,Ïe Ïivotná púÈ sa mu zvaÏuje do boduOmega (Kristus). Na rozlúãku mi dal svo-je poÏehnanie a ja som pobozkal jehobiskupsk˘ prsteÀ.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

Dejiny slovenského parlamentarizmu nie sú ãasovo dlhé,ak to porovnáme s in˘mi národmi, no sú o to v˘nimoãnej‰ie,pretoÏe pozoruhodne ukazujú príkladnú snahu Slovákov, abysi svoje záleÏitosti spravovali sami bez cudzej pomoci. To, ÏeSlováci sú samostatn˘m národom najprv v rámci Uhorska, ne-skôr aj v rámci âSR, deklarovali mnohí vzdelanci a národovci.Najznámej‰ím slovensk˘m politikom, ktor˘ sa neohrozen˘mspôsobom zastal Slovákov na pôde Uhorského snemu, bol ªu-dovít ·túr. Bol síce delegátom mesta Zvolen, no svoju prítom-nosÈ vyuÏil na boj za národné práva. Tento v˘znamn˘ dejateºsa samozrejme usiloval aj o zaloÏenie vlastného slovenskéhozástupného orgánu, resp. snemu. Akousi náhradou sa stalaprvá Slovenská národná rada na ãele s Jozefom MiloslavomHurbanom. Zasadala v Myjave v dome Anny Koléniovej, pri-ãom na Àom zaviala slovenská zástava. DeÀ zasadania SNR jepamätn˘m dÀom v dne‰nej SR, priãom v NR SR je pamätnábusta Hurbana a replika historickej zástavy. Politick˘mi cieºmiprvej SNR boli boj za samourãenie, kodifikácia slovenãinya ‰tátoprávne snahy.

Po vzniku prvej âSR sa politickí reprezentanti Slovákovprihlásili k novovzniknutej republike Martinskou deklaráciou.Predsedom tejto SNR bol Matú‰ Dula. Nebol to v‰ak slovensk˘snem, ãi parlament. Prísºub toho, Ïe Slovensko bude maÈvlastn˘ snem, bol totiÏ obsiahnut˘ v Pittsburghskej dohode,priãom ju svojím podpisom odobril aj budúci prezident T. G.Masaryk. No tento svoj sºub nikdy nedodrÏal ani on, ani jehonástupca Eduard Bene‰. V ãase vzniku âSR, kedy Slováci vi-deli, Ïe sºuby vládnucich ãesk˘ch politikov sú deklarované lenna papieri a rozchádzajú sa so skutoãnosÈou, zaãali sa mobili-zovaÈ v rámci tzv. autonomistického hnutia. Reprezentantomúsilia o slovenskú vládu a slovensk˘ snem sa stala HSªS na ãe-le s Andrejom Hlinkom a od roku 1932 aj SNS na ãele s Mar-tinom Rázusom, ktorá sa s HSªS spojila a vytvorila tak Auto-nomistick˘ blok. Snahy Slovákov o vlastnú autonómiu prinies-li svoje ovocie aÏ v ãase územného rozpadu prvej âSR a vozv˘‰enom nápore zo strany Nemecka a Maìarska na tentopomerne mlad˘ ‰tát. SúãasÈou tejto dejinnej epochy bolo vy-tvorenie prvej slovenskej autonómnej vlády zo dÀa 6. októbra1938 v Îiline.

Jednou z iniciatív vôbec prvej slovenskej vlády bolo vy-tvorenie a zriadenie Snemu Slovenskej krajiny. Nebola tovôbec jednoduchá úloha, pretoÏe po 20 rokoch opoziãnej po-litiky voãi centralizmu sa prakticky zo dÀa na deÀ HSªS ocitlav pozícii vládnej strany. A nielen to: svoj monopol si poistilat˘m, Ïe v‰etky ostatné strany pohltila, priãom niektoré priamozakázala. Vznikla tak HSªS-SSNJ. Na pripomienky z radov ºudí,ktorí sa ocitli takto mimo reálneho vplyvu na politick˘ Ïivot naSlovensku, odpovedala HSªS-SSNJ t˘m, Ïe ide o nevyhnutnéopatrenia kvôli zloÏitosti doby a potrebou jednoty celého ná-roda. Snahy vytvoriÈ fungujúci snem taktieÏ naráÏali na pro-blémy, ktoré túto úlohu sÈaÏovali a pritom s Àou nesúviseli –vláda totiÏ ãelila zv˘‰en˘m územn˘m nárokom Maìarova Poliakov, priãom Maìari si nakoniec vydobyli juÏné Sloven-sko po Viedenskej arbitráÏi, ãím obsadili juÏné kraje, no Polia-

ci e‰te v ãase Mníchovskej dohody si zobrali niektoré územiazo severného Slovenska. Takto územne oklie‰tená republikabola veºmi zraniteºná zvonku, ão si uvedomovala aj slovenskávláda. V takejto atmosfére bolo mimoriadne zloÏité pripraviÈvoºby do prvého zákonodarného slovenského orgánu.

Národné zhromaÏdenie v Prahe prijalo Ústavn˘ zákon ã.299/1938 Sb. z. a n. o autonómii Slovenskej krajiny 22. no-vembra 1938. Voºby do tohto Snemu sa konali mesiac predjeho prv˘m zasadnutím, 18. decembra 1938 v predvianoãnejatmosfére. I‰lo v‰ak o jednotnú kandidátku, priãom tietovoºby dostali charakter plebiscitu, keìÏe volebn˘ lístok obsa-hoval otázku: „Chce‰ nové slobodné Slovensko?“ Na tútovolebnú otázku odpovedalo kladne 90% obyvateºstva.

Po zverejnení v˘sledkov sa pre‰lo k samotnému aktu –príprave prvého zasadnutia. Na tento nezvyãajn˘ deÀ bola pri-pravená aula Slovenskej Univerzity. K tomuto sa viaÏe aj jednakuriozita: v‰etk˘ch budúcich poslancov nav‰tívili krajãíri, ktoríbrali mieru na uniformu HG. Vláda totiÏ chcela, aby prvé sláv-nostné zasadnutie bolo aj vizuálne jednotné a uniformované.Nie v‰etci poslanci v‰ak túto moÏnosÈ vyuÏili, najmä z radovprítomn˘ch duchovn˘ch.

Pred samotn˘m zasadnutím snemu sa uskutoãnil sláv-nostn˘ pochod ãlenov HG z celého Slovenska. Za prítomnostiministrov autonómnej vlády zloÏili sºub vernosti pred vtedaj-‰ím hlavn˘m veliteºom Karolom Sidorom, neskor‰ím veºvyslan-com SR vo Vatikáne. Dôstojníci obd⁄Ïali aj ãestné d˘ky. Jezvlá‰tne, Ïe zasadnutia sa zúãastnil aj generál Syrov˘ s predse-dom vlády âSR Beranom so sprievodom. Pred snemom sav jezuitskom kostole konala slávnostná svätá om‰a s úmyslomza dobr˘ priebeh snemu. Po nej sa slávnostne odi‰lo do aulySlovenskej Univerzity, ktorá bola vyzdobená ‰tátnymi vlajkami,vlajkami HG a vlajkami oslobodzovacích vojen. Nech˘bali bus-ty Hlinku a ·tefánika. Okrem samotn˘ch poslancov boli prí-tomní aj ãestní hostia z jednotliv˘ch konzulátov a zástupcovianárodnostn˘ch men‰ín - nemeckej, maìarskej a rusínskej. Prenich boli vymenovaní dokonca tlmoãníci z radov Slovákov,ovládajúci ich jazyky. Niektorí radikáli sa doÏadovali prítom-nosti Dr. Tuku, ktor˘ v‰ak na prvom zasadnutí snemu ch˘bal.

Slova sa ujal najstar‰í poslanec Buday, ktor˘ v prejave zhr-nul v‰etky útrapy a boje slovenského národa aÏ po túto sláv-nostnú chvíºu. Po búrlivom potlesku nasledovali procedurálneúkony, a to: sºuby poslancov, voºba predsedu a jeho osobitn˘sºub, voºba 2 podpredsedov a takisto ich sºub navy‰e od po-slaneckého, voºby zapisovateºov a dozorcov poriadku a voºbyv˘borov. V‰etci prítomní poslanci nakoniec vykonali tietoústavné úkony. Poslancov bolo 63, z toho ani jedna Ïena.

Snem Slovenskej krajiny sa po 14. marci 1939 premeno-val na Slovensk˘ snem a po 21. júli 1939 na Snem Slovenskejrepubliky, a to aÏ do jej zániku v máji 1945. Jedin˘m predse-dom poãas celej doby jeho trvania bol Martin Sokol. V rokochprvej Slovenskej republiky sa uÏ voºby do snemu neuskutoãni-li a snem pretrval takmer v nezmenenom zloÏení.

Juraj Vrábel

historik

V ZRKADLE ČASU

12

Slobodné Slovensko si želalo 90 percent obyvateľstva

Zlo je prejavom na‰ej nedokona-losti a má mnoho tvárí. Vyskytuje saväã‰ie i men‰ie zlo a väã‰ina zl˘chskutkov a zámerov sa dá odpustiÈa napraviÈ. Najhor‰ie zlo je programo-vé a naj‰kodlivej‰ia je zámerná ºaho-stajnosÈ k nemu a strata viery v jehonápravu.

âlovek akosi podvedome cíti, Ïenie jednotliv˘ hriech a zlo sú ‰kodlivéa nenapraviteºné, ale najhor‰í je pro-gram a koncepcia, ktorá k zlému ve-die, ktorá je koreÀom zámerného zla.Preto vÏdy hºadá pevn˘ programa oporu v zápase so zlom a recept nadobro a dokonalosÈ.

Vidíme, Ïe moderní kresÈania túoporu akosi nevidia a strácajú ju z do-hºadu. VyprázdÀujú sa nielen kostoly,ale aj du‰e ºudí sú stále prázdnej‰ie.Naozaj by sme nemali strácaÈ pro-gram a sebaúctu a t˘m na‰e du‰e vy-prázdÀovaÈ e‰te viac. Sú to ãudnétendencie maÈ k pravde, ãi uÏ hºada-nej a ãi poznanej a definovanej, tak˘vzÈah, Ïe my si ãítajme Bibliu, mosli-movia Korán a ateisti nech si ãítajú, ãochcú, lebo aj tak je to jedno. Milí mo-ji, zvlá‰È v poslednej dobe vidíme, Ïevôbec nie je jedno, v ão veríme, v ãodúfame a aké poriadky a tradície vy-znávame a re‰pektujeme. NemusímebyÈ ani veriaci, uÏ zdrav˘ rozum námhovorí, Ïe nie je jedno, ak˘ programsme si zvolili, v akom duchu konáme,ako vychovávame deti a ako sa sprá-vame k ostatn˘m.

Pozrime sa len na slávne duchov-né a kultúrne dejiny Francúzska, najeho veºkú a nenahraditeºnú tradíciuv dejinách Cirkvi a v pestovaní sväté-ho Ïivota. Páchatelia útokov v ParíÏivraj neboli tí echt zlí moslimovia, alesfanatizovaní konvertiti z radov islami-zovan˘ch katolíkov, ktorí zúfalo hºa-dajú nejak˘ program a cieº v prázd-nom svete konzumu a zábavy. ËaÏkoho asi nájdu v krajine, ktorá za svojuhlavnú tradíciu a program vyhlasujeveºkú francúzsku revolúciu spojenús vyvraÏìovaním kÀazov a niãenímcel˘ch provincií v záujme svetlej

budúcnosti a takzvaného racionálne-ho a poh⁄davého postoja k zázrakuÏivota a k tajomnej sile ºudskej láskya odpú‰Èania.

Nezúfajme v‰ak, ale dúfajme, le-bo na ãom ten pevn˘ a organizovan˘islam prehráva a moÏno raz aj de-finitívne prehrá, je práve vzÈah k láskea konkrétne k jej hlavn˘m pred-staviteºkám, teda Ïenám. V tomtoohºade sú Mohamed a Kristus vlastneprotikladmi. Pritom ja sám, ako aj väã-‰ina chlapov, ten postoj islamu chvíºa-mi veºmi dobre chápu a takisto bymnohé Ïeny najrad‰ej strãili do burkya zapchali im hubu. Lebo naozaj ãastovyrábajú zbytoãné problémy, kompli-kujú Ïivot, neposlúchajú a svojounesystematickosÈou a náladovosÈoukazia logiku a morálku. Ale ak siah-neme na ich slobodu, spoloãnosÈ pre-stane normálne fungovaÈ. V‰etky Ïe-ny túÏia po láske a cite, e‰te viac, akomy muÏi, predsa len racionálnej‰iea plánovitej‰ie tvory. V‰etky sa tieÏchcú páãiÈ nielen jednému muÏovi,chcú maÈ slobodu vybraÈ si svojhoprinca, teda slobodu nevydaÈ sa protisvojej vôli, prípadne sa aj vôbec nevy-daÈ. Samozrejme, Ïe tieto túÏby sú ajkoreÀom mnoh˘ch hriechov a omy-lov, ale práve tie napráva láska a od-pú‰Èanie, o ktorom toºko rozprávaKristus v krásnych podobenstvách a ajdefiníciách. Na‰e Ïenské protipóly súteda zdrojom mnoh˘ch na‰ich ÈaÏkos-

tí a ne‰Èastí, ale nepochybne sú prenás muÏov aj veºkou korekciou a ne-nahraditeºnou motiváciou. Kde tietomoÏnosti ch˘bajú, prichádza ku kru-t˘m paradoxom. Napadá mi pritomtajomn˘ a hlbok˘ text z knihy Gene-zis, kde Boh hovorí starému, ale stáleinovovanému hadovi, Ïe ustanovínepriateºstvo medzi ním a Ïenou,medzi jeho potomstvom a jej potom-stvom. Jej potomstvo nakoniec tomuveãnému Poku‰iteºovi roz‰liape hlavua on nám zraní pätu.

My ºudia máme mnoho t˘chAchillov˘ch piat a ãasto sa nevyznámesami v sebe, ale dúfajme, Ïe práve tovzájomné pochopenie a láska nás na-smerujú k programovému niãeniu zlaa na cestu k BoÏiemu kráºovstvu. Te-raz sú e‰te v‰etky tri, viera, nádej i lás-ka, ale najväã‰ia z nich je láska, hovo-rí nám apo‰tol Pavol. Îijeme v‰akv ãasoch a vo svete nedokonalostia bez viery a nádeje sa ÈaÏko k pevneja lieãivej láske prepracujeme.

PochopiÈ Ïivot a program ná‰hoSpasiteºa ÈaÏko môÏeme bez jeho lás-ky k Ïenám. Najväã‰iu porciu láskydostávame od matiek a trochu zlomy-seºne sa hovorí, Ïe láska matiek k sy-nom je jedinou nezi‰tnou láskou. Lú-ãim sa teda s ãitateºkami a ãitateºmikatolíckym heslom „Per Mariam adJesum,“ teda „Cez Máriu k JeÏi‰ovi.“

Vlado Gregor

ÚVAHA

13

Bojujme, ale hlavne sa milujme

1. januára 1993 vo‰la Sloven-ská republika do Ïivota ako nezávisl˘samostatn˘ ‰tát s úplnou a pôvod-nou ‰tátnou suverenitou. Hneì povyhlásení ju uznalo 91 ‰tátov a bolaprijatá do OSN ako 180. ãlensk˘‰tát.

2. januára 1951 bol za tajnéhobiskupa na Slovensku vysväten˘ 27-roãn˘ jezuitsk˘ novokÀaz Pavol

Hnilica. Vysvätil ho roÏÀavsk˘ biskupRóbert PoboÏn˘.

5. januára 1968 zvolili Alexand-ra Dubãeka za 1. tajomníka ÚV KSâ,ãím sa zaãala Dubãekova jar.

8. januára 1950 zomrel ban-skobystrick˘ biskup Andrej ·krábik.

18. januára 1939 sa v Bratisla-ve konalo prvé slávnostné zasada-nie Slovenského snemu.

20. januára 1928 vláda âesko-slovenskej republiky schválila „Mo-dus vivendi“, dohodu medzi âSRa Svätou stolicou.

20. januára 1939 prezident re-publiky Dr. Hácha, na návrh sloven-ského snemu, vymenoval tretiu vlá-du Slovenskej krajiny. Jej predsedomsa stal dr. J. Tiso.

(r)

Keì v roku 1947 britsk˘ expremiérWinston Churchill pri jednom zo svojichprejavov varoval pred spú‰Èaním Ïelez-nej opony na hraniciach strednej a v˘-chodnej Európy takmer nikto mu neve-ril a takmer nikto si to vtedy ani nevedelpredstaviÈ. ëal‰ích 40 rokov v‰ak bolaÏelezná opona realitou aj v b˘valomâeskoslovensku. Slovensko je dnesv Európskej únii. Je celkom moÏné, Ïeo ìal‰ích 20 rokov si opäÈ mnohí nebu-dú vedieÈ predstaviÈ, Ïe tu vôbec nejakáÏelezná opona niekedy stála.

Na‰e hranice sú priepustné, na-chádzame sa v spoloãnom shengen-skom priestore. Aby sme sa nestali ná-rodom bez pamäti, pokladám si za po-vinnosÈ zachovaÈ pre ìal‰ie generácieão najviac informácií a dokumentovz obdobia komunistickej totality. Îe-lezná opona je jednou z nich. âov skutoãnosti bola Ïelezná opona? Bo-la to signálna stena S-70 ako súãasÈÏenijného-technického a spojovaciehozariadenia na podanie signálu zo ‰tát-nych hraníc b˘valej âSSR so západn˘-mi susedmi a to s Nemeckou spolko-vou republikou a Rakúskom. Replikapozostatkov zo Ïeleznej opony sa na-chádza v Devínskej novej Vsi v blízkos-ti slovensko-rakúskych hraníc. Poãasobdobia komunistickej totality bolo namiestach osadenia Ïeleznej opony za-bit˘ch do 400 obãanov z âeskosloven-ska a in˘ch, prevaÏne socialistick˘ch‰tátov. Ich mená sú vyryté na pamätní-ku pod Devínskym bralom s názvomBrána slobody.

O Ïeleznej opone hovoril vo svo-jom prejave 14.4.1948 v rozhlase An-tonín Zápotock˘, ale v duchu vtedaj-‰ej ideológie. MoÏno, Ïe tento prejavjestvuje v rozhlasovom archíve rádiaSlovensko!?

Dne‰ná mladá generácia na Slo-vensku nevie, Ïe ak by v roku 1989nepadla Ïelezná opona, neboli by naSlovensku v súãasnosti eurofondy, ‰tu-denti zo Slovenska by nemohli ‰tudo-vaÈ na zahraniãn˘ch vysok˘ch ‰koláchv západn˘ch ‰tátoch, nebola by cez-hraniãná spolupráca so susedn˘mi b˘-val˘mi kapitalistick˘mi ‰tátmi. Îeleznáopona v b˘valej âSSR bola in‰talovanáv dæÏke 934 km, z toho s NSR 356 km

a Rakúskom 578 km, vrátane s in˘miÏenijn˘mi a technick˘mi spojovacímizariadeniami. Na Slovensku 112,950km Ïeleznej opony bolo v kompetencií11. bratislavskej brigády pohraniãnejstráÏe PS útvar 59-47. Identifikaãn˘mznakom tejto skutoãnosti je dnes be-tónov˘ protipovodÀov˘ ochrann˘ múrv miestnej ãasti Bratislava-Devín.

Do roku 1989 pri vyliatí riek Du-naj a Morava zaplavila lokalitu voda.ProtipovodÀová zábrana nemohla byÈvybudovaná práve kvôli Ïeleznej opo-ne. Aj to je nevyhnutné mladejgenerácii pripomínaÈ.

MikulበTóth

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

STALO SA

Železná opona

Vpravo M. Tóth na jedenej z ciest k pamätníkom obetiam komunizmu.

Foto Eva Zelenayová

V januári 2016 si pripomínameÏivotné jubileá t˘chto na‰ich ãle-nov a priaznivcov. Spomíname ajna t˘ch, ktorí sa tejto slávnosti ne-doÏili.

50 rokov

Róbert Dvorãák, Levoãa 2.1.1966Rastislav Kalafut, Bratislava 6.1.1966

55 rokov

Juraj Kónya, Branã 11.1.1961MUDr.Patrícia Pardubská, Bratislava

14.1.196165 rokov

Ing. Mária Müllerová, Bratislava17.1.1951

70 rokov

Mária Klimentová, Luãenec 1.1.1946AlÏbeta Molnárová, Luãenec

7.1.194675 rokov

Mária Kopaniãáková, Levoãa11.1.1941

82 rokov

Mária MiãáÀová, Dlhá nad Oravou26.1.1934

84 rokov

Jozef I‰tók, Ko‰ice 27.1.1932Helena Lauková, Sv. Anton 7.1.1932

85 rokov

Mária Pla‰tiaková, Nitra 2.1.193186 rokov

Mária DaÀová, Topoºãany 27.1.1930Ján Surov˘, RuÏomberok 1.1.1930Anton Seme‰, Bratislava 30.1.1930Irena Stanková, Luãenec 30.1.1930

87 rokov

Milan BaláÏ, Trnava 14.1.192988 rokov

Otília Molnárová, Bratislava 29.1.192891 rokov

Jozef Ataloviã, âerveník 1.1.192596 rokov

Ján David, Doln˘ Kubín 19.1.1920Jubilantom srdeãne blahoÏeláme

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

✞ Vo veku 90 rokov, 19. de-cembra 2015, zomrela dlhoroãnáãlenka Regionálnej poboãky PVZPKO v Îiari nad Hronom Anastá-zia FOJTÍKOVÁ z Banského Stu-denca. Posledná rozlúãka so zádu‰-nou svätou om‰ou sa konala 22.decembra 2015 v rímskokatolíc-kom kostole. Pochovaná bola namiestnom cintoríne v BanskomStudenci.

✞ Vo veku 84 rokov, 19. no-vembra 2015, zomrela MáriaSIDOROVÁ, dlhoroãná ãlenka PVZPKO v Banskej Bystrici. Poslednározlúãka sa konala 22. novembra2015 v katolíckom kostole a namiestnom cintoríne v Heºpe.

✞ Vo veku 93 rokov, 26. no-vembra 2015, zomrel LadislavTKÁâ zo Spi‰sk˘ch Vlách. Poslednározlúãka sa konala 30. novembra2015, na ktorej si ãlenovia RP PVZPKO Levoãa – Spi‰ská Nová Vesspomínali na svojho dlhoroãnéhokolegu, ktor˘ ich vÏdy vedel poba-viÈ. Nezabudol na zlo, ale t˘m, ãoho prenasledovali odpustil. Veril, Ïezmysel Ïivota sa zaãína po smrti.âesÈ jeho pamiatke.

Pozostal˘m vyslovujeme úprimnú sústrasÈ

ROZLÚČILI SME SA

PRIPOMÍNAME SI PRISPELI NA ČINNOSŤ

AKTIVITY PREDSEDNÍCTVA PV ZPKO

Anton Tomík, Bratislava 20 EURJozef BaláÏ, Trenãín 10 EURRadoslav Maskaº, Ko‰ice 10 EURJUDr. Peter BrÀák, Bratislava 50 EURTerézia Holecová, ·enkvice 20 EURINTERASSO, Berlín SRN 50 EURTibor Miku‰, Trnava 100 EURMartin Lacko, Modrová 10 EURZ lásky k ãloveku, O.Z.,Bratislava 165 EUR

Darcom vyslovujeme

úprimné poìakovanie

■ Úradné hodiny v kancelárii Predsedníctva PV ZPKO v Bratislave na Obchodnej ulici ã. 52 sú v pon-

delok a v stredu od 9.00 hod. do 13.00 hod. UpozorÀujeme na‰ich ãlenov, Ïe mimo úradn˘ch hodín sa

telefonicky nedovolajú do kancelárie Predsedníctva PV ZPKO. (r)

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sympatizanti, priatelia. Na‰a organizácia dlhodobo zápasí s ne‰tan-

dardnou situáciou, keì pripravuje plány svojej ãinnosti bez krytia finanãn˘mi prostriedkami. Nedo-statok peÀazí nás núti obrátiÈ sa na Vás s v˘zvou o pomoc. Vydávanie Svedectva nie je ìalej moÏ-né zabezpeãiÈ z prostriedkov ‰tátnej dotácie, preto sa obraciame na Vás s prosbou, vyhºadaÈ vo Va-‰om okolí potenciálnych sponzorov ná‰ho ãasopisu. Ak nebude vychádzaÈ, akoby sme stratilinástroj prezentácie vlastného jestvovania. Azda neprajníci by sa tomu aj pote‰ili. Veríme v‰ak, Ïe sanájdu podporovatelia ideálov, za ktoré sme trpeli, a ktoré hodláme aj naìalej chrániÈ a obhajovaÈ.

Záujemcovia o pomoc pre na‰e Svedectvo môÏu poslaÈ svoj príspevok na ãíslo úãtu:4000128109/3100, ‰pecifick˘ symbol: 1212, alebo sa kontaktujte na tel. ãíslach 0905 737 790a 0902 199 429. Darcom úprimne ìakujeme. Vedenie PV ZPKO a ãasopisu Svedectvo

■ V súvislosti so zaãiatkom kalendárneho roka predsedníctvo vyberá adresypodnikateºov a nadácií, na ktoré má zmysel obrátiÈ sa so ÏiadosÈou o finanãnú podporu.Rovnako sa rie‰ia aj Ïiadosti o poukázanie 2% daní. Konkrétne návrhy privítame aj odna‰ich ãlenov.

■ Predseda a podpredseda PV ZPKO sa 3. decembra 2015 zúãastnili rokovaniav sídle KPVS. S podpredsedom organizácie Petrom Sandtnerom prebrali otázky vzá-jomnej spolupráce. Ján Liteck˘ ·veda poãas stretnutia pripomenul, Ïe v najnov‰ej publi-kácii KPVS „Obetiam komunistického reÏimu“, ktorá je venovaná pamätníkom a pamät-n˘m tabuliam pre politick˘ch väzÀov, sa nespomína organizácia PV ZPKO, hoci sa v nejnachádzajú aj na‰e pamätníky. Rokovanie sa uskutoãnilo vo vzájomnej zhode a porozu-mení a preberali sa konkrétne moÏnosti ìal‰ej spolupráce.

■ Predsedníãka RO PV ZPKO Anna Fodorová v spolupráci s predsedníctvom pri-pravila ÏiadosÈ o poskytnutie dotácie na rok 2016. Zostáva nám len veriÈ, Ïe Ministerstvovnútra SR nám ju veºmi nezoseká, pretoÏe uÏ niekoºko rokov na‰a organizácia Ïivorí nahranici preÏitia. ÎiadosÈ je pritom vypracovaná veºmi triezvo, nerobíme si Ïiadne prehnanénároky.

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16