pojmy k predmetu zÁklady ekonÓmie – hodnotenie … · k stavu deflácie dochádza v ekonomike...
TRANSCRIPT
POJMY K PREDMETU ZÁKLADY EKONÓMIE –
ZÁVEREČNÉ HODNOTENIE (TEST)
✓ Milé študentky, milí študenti. Prosím o preštudovanie si pokynov k záverečnému
hodnoteniu.
✓ Zoznam obsahuje 40 pojmov z ekonómie – niektoré ste si sami navrhli a niektoré
som pridala. Tieto pojmy budú súčasťou záverečného hodnotenia, teda testu.
✓ Tento test bude prebiehať distančnou formou, teda cez moodle, alebo MS Forms.
K testovaniu vám pripravím podrobný manuál, aby ste si vedeli test napísať aj z domu.
Na to ale je ešte čas.
✓ Vašou úlohou bude naučiť sa pojmy a ich charakteristiky/definície tak, aby ste boli
schopní z definície určiť pojem alebo opačne - definovať určitý pojem. Samozrejme,
test môže byť aj didaktický, teda budete musieť označiť správnu odpoveď z výberu
možností.
✓ Naďalej platí, že okrem študovania pojmov máte odovzdať písomnú úlohu –
didaktický test z finančnej gramotnosti (prosím, už netvoríme dvojice, v tejto
situácii je každá úloha individuálna kým nezadám inak). Treba si podrobne čítať
pokyny v dokumentoch, ktoré zverejňujem na mojom webe!
✓ Prezentácie – toto je veľmi dôležité. Prosím, aby ste nerobili dopredu čokoľvek, kým
vás nevyzvem. Ja spracujem ďalší dokument s novými pokynmi, ktoré sa budú týkať
týchto „výstupov“, nakoľko samozrejme distančná forma výučby má svoje špecifiká,
a teda nemôžeme postupovať rovnako, ako sme sa dohodli na začiatku semestra
(nakoľko pôvodne mala preventívna karanténa trvať kratší čas, rátalo sa s tým, že by
sa tieto výstupy realizovali na prezenčnej výučbe). Ďakujem za pochopenie.
1. Banka – Banka patrí medzi finančnú inštitúciu, ktorá prijíma vklady a poskytuje
úvery, sporenie a poistenie ľuďom. Má na to povolenie od NBS.
Banka (anglicky Bank) je právnická osoba, ktorá poskytuje bankové služby a na to
potrebuje bankovú licenciu. Činnosť a existencia banky je regulovaná štátom a podlieha
bankovému dozoru. Banky sú súčasťou finančného sektora, patrí medzi základné finančné
inštitúcie.
Klientom banky môže byť človek - súkromná osoba alebo nejaká organizácia (firma,
nezisková organizácia, štátne inštitúcie, štát).
Aké druhy bánk existujú?
Existujú základné tri druhy bánk.
• Retailové banky sú tie najznámejšie, s ktorými sa bežne stretávame. Sú to banky,
ktoré poskytujú služby predovšetkým ľuďom. Zvyčajne majú širokú sieť pobočiek a
obchodných zastúpení.
• Komerčné banky sú zamerané na firemnú klientelu, ktoré poskytujú špecializované
bankové služby
• Investičné banky sú zamerané na finančné trhy
• Národnej banky, alebo tiež centrálnej banky majú zvláštne postavenie medzi
bankami
Aké služby banky poskytujú?
Banky poskytujú svojim klientom celý rad finančných služieb:
• Vedenie bankového účtu a platobný styk,
• Vydávanie a správa platobných prostriedkov,
• Vklady, depozitné a investičné služby, ktorých cieľom je zhodnocovanie finančných
prostriedkov klientov,
• Poskytovanie úverov,
• Ďalšie bankové a finančné služby.
2. Bohatstvo národov
→ Adam Smith (*1723, Škótsko - †1790, Edinburgh) bol škótsky filozof, etik a sociológ,
zakladateľ modernej politickej ekonómie - klasická ekonómia. Je autorom knihy
Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov, známej aj pod skráteným
názvom Bohatstvo národov, ktorá bola jedným z prvých pokusov o analýzu
historického vývoja priemyslu a obchodu v Európe. Stála pri zrode ekonómie ako
modernej akademickej disciplíny a poskytla logické zdôvodnenie voľného obchodu a
kapitalizmu. Smith bol tvorcom nových teórií v dobe, v ktorej žil. Nesúhlasil ani s
merkantilistami, ani s fyziokratmi. Hlavnou myšlienkou Smithovej teórie bol fakt, že
štát by do ekonomiky vôbec nemal zasahovať. Presadzoval teóriu nazývanú aj
neviditeľná ruka trhu, ktorá dáva odpoveď na základné ekonomické otázky.
→ Význam Bohatstva národov spočíva v tom, že veľkou mierou prispelo k vytvoreniu
ekonómie a jej vyprofilovaniu ako samostatnej systematickej disciplíny. V
západnom svete je to pravdepodobne najvýznamnejšia kniha o ekonómii, ktorá bola
kedy publikovaná. Smith bol presvedčený, že práca je rovnocenným výrobným
faktorom a že deľba práce povedie k výraznému zvýšeniu produkcie.
→ Ťažiskom Bohatstva národov je myšlienka, že voľný trh, hoci vyzerá chaoticky a
neviazane, je v skutočnosti vedený k výrobe správneho množstva a druhov statkov
takzvanou „neviditeľnou rukou“. Smith veril, že hoci sú ľudia často vedení
lakomstvom a sebeckými pohnútkami, konkurencia na voľnom trhu pôsobí v prospech
spoločnosti ako celku. Predsa si však zachovával ostražitý postoj voči obchodníkom a
bol proti vytváraniu monopolov.
3. Bonita – Pod pojmom bonita máme na mysli schopnosť splácať úver.
→ Bonita klienta predstavuje najdôležitejší parameter, ktorý rozhoduje o tom, či vám
bude úver poskytnutý. Pre vás to znamená povinnosť predložiť danému
zamestnancovi banky potvrdenie o vašich príjmoch. Pokiaľ ste zamestnanci a
dostávate odmenu za svoju prácu zo závislej činnosti, doložíte potvrdenie o príjmoch
za niekoľko posledných mesiacov. Väčšinou je požadované potvrdenie za 6 mesiacov
až za dva roky. Pokiaľ sa živíte ako podnikateľ, je treba predložiť daňové priznanie za
jedno alebo dve zdaňovacie obdobia.
→ Príjmy hrajú podstatnú rolu, ale nie sú to jediné, na čo sa banky pri hodnotení klientov
zameriavajú. Existujú ďalšie ukazovatele, ktoré rozhodujú o bonite. Posudzujú sa
osobné údaje ako vek, dosiahnuté vzdelanie, profesia, počet detí a pod. Ďalej sa
prihliada na výdavkovú stránku klienta či výšky splátok. Banku hlavne zaujíma, koľko
po odpočítaní všetkých výdavkov od vašich príjmov zostane k dispozícií na splatenie
úverových splátok.
4. Cenník – Cenník môžeme inými slovami nazvať aj ako sadzobník poplatkov. Ukazuje
nám, koľko stojí nejaký produkt, ktorý chceme kúpiť.
Bankové poplatky sú poplatky, ktoré si účtuje banka voči klientovi okrem splátok úveru a
(všetkých alebo len riadnych) úrokov. Väčšinou ide o poplatky za služby, ale aj zmluvné
pokuty pri nedodržaní podmienok zo strany klienta. Najčastejšie sa viažu na bankový účet.
5. Deflácia
Definícia deflácie často hovorí, že ide o opak inflácie, pretože je to pokles všeobecnej cenovej
hladiny tovaru a služieb. K stavu deflácie dochádza v ekonomike vtedy, keď miera inflácie
klesne pod nula percent, čiže dôjde k zápornej mierne inflácie. V súvislosti s defláciou sa
môžeme stretnúť aj s pojmom dezinflácia, s ktorým sa deflácia občas chybne zamieňa.
Dezinflácia je však spomalenie miery inflácie.
Zatiaľ čo inflácia reálnu hodnotu peňazí znižuje, deflácia ich reálnu hodnotu zvyšuje, a to tak
v makroekonomike, ako aj v mikroekonomike. Vďaka tomu dochádza k situácii, keď je
možné nakúpiť viac tovaru za rovnaký objem peňazí.
6. Dopyt
TRHOVÝ MECHANIZMUS
• trhový mechanizmus je systém procesov a vzťahov, ktorý vzniká pri kúpe a predaji
tovarov a služieb za trhovú cenu
• má tendenciu neprestajne utvárať a obnovovať ekonomickú rovnováhu
• systém viacerých prvkov, ktoré existujú na trhu a vzájomne sa ovplyvňujú, čoho
výsledkom je, že na trhu existuje určitý poriadok
TVORIA HO TRI PROCESY
• tvorba dopytu
• tvorba ponuky
• tvorba ceny
DOPYT
• dopyt – je to množstvo tovarov a služieb, ktoré sú ochotní (chcú) a schopní (majú na
to prostriedky) kúpiť za určitú cenu na trhu; vyjadruje závislosť medzi množstvom(Q)
žiadaných tovarov a služieb a ich cenou (P)
• empiricky overené je, že čím nižšia je cena tovarov a služieb tým väčšie je
požadované množstvo a čím je cena väčšia tým je požadované množstvo menšie
• platí zákon klesajúceho dopytu – cena rastie a dopyt klesá, cena klesá a dopyt rastie
• dopyt tvoria spotrebiteli
7. Druhy podnikov
1. Podniky podľa formy vlastníctva
a) Súkromné – základ trhového hospodárstva – majú svojho vlastníka
b) Verejné – verejné štátne podniky – vlastník je štát, zakladá ich štát
- Verejné samosprávne podniky – vlastník je územno-správny celok (obec,
kraj)
c) Zmiešané podniky – kombinácia verejných a súkromných podnikov, časť majetku
vlastní štát, časť majetku je v rukách súkromných podnikov
2. Podniky podľa zdrojov financovania
a) Ziskové – tvoria zisk, z ktorého musia odviesť daň, potom môžu zisk použiť na
rozvoj podniku, ale aj na osobnú spotrebu. Podniky sú prevažne v súkromnom
vlastníctve.
b) Neziskové – nie sú zamerané na tvorbu zisku, zameriavajú sa na služby pre
obyvateľstvo (zdravotné, vzdelávacie, sociálne), sú vo verejnom vlastníctve, patria
sem rozpočtové a príspevkové organizácie, obce, občianske združenia, politické strany
a hnutia, cirkevné a náboženské spoločnosti, nadácie, neinvestičné fondy.
- Rozpočtové organizácie – vykonávajú činnosti potrebné na fungovanie
hospodárstva i celého štátu, nemajú vlastné príjmy, na svoju činnosť dostávajú
prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obce. Rozpočtové
organizácie sú zriaďované v oblasti školstva a zdravotníctva, vojska, polície,
knižnica.
- Príspevkové organizácie – zo svojej činnosti majú príjmy. Ich výdavky sú
väčšie ako príjmy, preto dostávajú príspevky z príslušného rozpočtu. Sú
vytvárané v oblasti kultúry a masovokomunikačných prostriedkov.
3. Podniky podľa charakteru výkonov (konečného výsledku)
a) výrobné podniky
– ťažobné podniky – ťažba dreva, uhlia, železnej rudy, ropy...
- poľnohospodárske podniky – pestovanie obilia, zemiakov, chov ošípaných....
- energetické podniky – výroba elektrickej energie, dodávky plynu
- stavebné podniky – výstavba budov, dialníc,
- strojárske podniky – výroba strojov, ložísk...
b) nevýrobné podniky – podniky služieb
– obchodné podniky – nákup a predaj tovarov
- banky a poisťovne – vedenie účtov, poskytovanie úverov a pôžičiek
- dopravné podniky – preprava tovaru a osôb
- stravovacie a ubytovacie podniky – predaj jedál, ubytovanie
- cestovné kancelárie – organizovanie zájazdov, dovoleniek....
- ostatné podniky služieb – opravy, čistenie, manikúra, kaderníctvo...
4. podniky podľa veľkosti
a) mikropodniky – 0-9 zamestnancov – v oblasti remesiel, obchodu a iné služby
b) malé podniky – do 49 zamestnancov – remeslá, obchodné a iné služby, v
priemysle sú tam, kde nie je veľkovýroba – výroba laboratórnych prístrojov
c) stredné podniky – do 249 zamestnancov – v oblastiach ako aj malé podniky, v
spracovateľskom priemysle – napr. v potravinárstve
d) veľké podniky – 250 a viac zamestnancov – spracovanie surovín, výroba
polovýrobkov, výroba hotových výrobkov, v strojárstve, hutníctve, energetike, ťažba
surovín.
Na riadenie veľkosti podniku nestačí len počet zamestnancov. Treba posúdiť aj výšku
dosiahnutého obratu, veľkosť majetku alebo kapitálu, výška zisku...
5. Podniky podľa právnej formy podnikania
a) Podnik jednotlivca – podnik živnostníkov a jednotlivcov, tlmočníci,
poľnohospodári
b) Obchodné spoločnosti – zakladajú sa s cieľom spoločného podnikania, akciové
spoločnosti, s.r.o., v.o.s., k.s.
c) Družstvá – PO, tvoria sa s cieľom podnikať alebo zabezpečovať iné potreby
svojich členov – napr. výstavba bytov, vznikajú na základe združovania súkromné
majetku s cieľom jeho spoločného využívania.
d) Osobitné formy podnikania – zahŕňajú viaceré formy podnikania – tiché
spoločenstvo, združenie osôb na spoločné podnikanie
e) Zahraničné osoby
- FO alebo PO so sídlom mimo územia Slovenskej republiky
- Európske spoločnosti
- Európske družstvá
8. Finančná gramotnosť - schopnosť používať poznatky a zručnosti na efektívne
riadenie vlastných finančných zdrojov
Finančná gramotnosť je súbor znalostí, ktoré človeku umožňujú porozumieť financiám a
správne s nimi zaobchádzať v rôznych životných situáciách.
Finančná gramotnosť je schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne
riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie
seba a svojej domácnosti.
Na Slovensku sú jej zásady zakotvené v Národnom štandarde finančnej gramotnosti
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
9. Fiškálna politika
Fiškálna politika ako pojem vznikol neskôr, v súvislosti s keynesovským chápaním
hospodárskej politiky, základom ktorého sú štátne zásahy do ekonomiky. Fiškálna politika
predstavuje činnosť štátu spojenú so štátnym rozpočtom od vládnej až po miestnu úroveň,
ktorá je zameraná na bezprostrednú stabilizáciu ekonomiky. Realizuje ju vláda. Hlavným
nástrojom fiškálnej politiky je teda štátny rozpočet.
Štátny rozpočet je centralizovaný peňažný fond. Štátny rozpočet je:
− nástroj rozdeľovania národného dôchodku
− nástroj štátnych zásahov do reprodukčného procesu
− prostriedok na uskutočňovanie vonkajšej hospodárskej a politickej expanzie
− štátny rozpočet má príjmovú a výdavkovú stránku
Rozpočtové príjmy sú v prevažnej miere tvorené:
− daňami, vrátane rôzne nazývanými platbami (napr. poistné) na sociálnu zabezpečenosť, ako
napr. nemocenské, dôchodkové, na politiku zamestnanosti, na zdravotné poistenie a podobne
− ďalšie príjmy tvoria napr. prijaté úroky, príjmy z prenájmu majetku, splátky poskytnutých
úverov
− príjmy, založené na znížení aktív vlády, ako predaj majetku,
− prijaté dotácie(významné hlavne u miestnych rozpočtov).
− hlavným zdrojom príjmov sú dane.
Daň je povinná platba odvádzaná jednotlivými subjektami do štátneho rozpočtu v stanovenej
výške a lehote. Má vynútiteľný charakter a je daná zákonom.
Delenie:
a) priame - platené v závislosti od výšky príjmu resp. majetku poplatníka. Príkladom
je daň z príjmu fyzických a právnických osôb, daň z nehnuteľnosti, daň z dedičstva a
darovania.
b) nepriame - sú zahrnuté v cene tovarov. Odvádza ich predajca tovarov a služieb.
Patrí sem daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane. Spotrebné dane - daň z
uhľovodíkových palív a mastív, daň z liehu a destilátov, daň z piva a vína, daň z
tabaku a tabakových výrobkov štát určuje s cieľom obmedziť spotrebu zdaňovaných
tovarov a služieb.
Zdaňovanie dôchodkov môže byť:
a) proporcionálne - podiel daní na tvorbe dôchodku je konštantný - daň sa vyberá
rovnakým dielom bez ohľadu na výšku dôchodku
b) progresívne - s rastom dôchodku rastie aj podiel dane - z vyššieho príjmu je vyššia
daň
c) degresívne - daňové zaťaženie sa s rastúcimi dôchodkami znižuje - z vyššieho
príjmu je daň nižšia.
10. Fyziokratizmus
Fyziokratizmus je ekonomická teória, ktorá prevládala v druhej tretine 18. storočia vo
Francúzsku. Hlavnými predstaviteľmi fyziokratizmu sú François Quesnay, Pierre Samuel du
Pont de Nemours, Anne Robert Jacques Turgot a Mercier de la Riviére. Za hlavný zdroj
bohatstva pokladali fyziokrati pôdu a poľnohospodársku výrobu. Fyziokratizmus členil
spoločnosť na produktívnu a sterilnú triedu a vlastníkov. Fyziokrati odmietali učenie
merkatilistov za ich názor, že bohatstvo vzniká vo sfére výmeny. Zdroj bohatstva videli v
poľnohospodárskej výrobe. Najbohatšia bola podľa nich je tá krajina, ktorá má najviac
poľnohospodárskej pôdy.
11. HDP
Hrubý domáci produkt – HDP (z angl. Gross National Product GNP) je makroekonomický
ukazovateľ, ktorým meriame ekonomickú výkonnosť národného hospodárstva. Hrubý domáci
produkt predstavuje trhovú produkciu všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných za jeden
rok výrobnými faktormi na území danej krajiny.
12. Hypotéka - dlhodobý úver na stavbu, rekonštrukciu nehnuteľnosti. Úver zaručený
nehnuteľnosťou.
Hypotekárny úver alebo hypotéka je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti
(nazývaným aj hypotekárne záložné právo alebo takisto hypotéka).
Je to teda úver, ktorý dlžník dostane pod podmienkou založenia nehnuteľnosti. Vzhľadom na
to, že nehnuteľnosť je dobrou zálohou, má takýto úver obyčajne pomerne nízke úročenie.
13. Hypotekárny certifikát
→ Je to dokument, ktorým banka potvrdzuje, že je ochotná požičať sumu v ňom
uvedenú. V certifikáte sú uvedené hlavné parametre úveru, na ktorý ma klient nárok.
Po vystavení certifikátu už klient vie, na akú maximálnu výšku úveru má nárok a s
akou úrokovou sadzbou. Certifikát na jednej strane dáva istotu, že banka požičia a na
druhej strane dáva istotu predajcovi nehnuteľnosti, že na kúpu má klient dostatok
finančných prostriedkov. Vystavenie hypotekárneho certifikátu je bezplatné a klienta k
ničomu nezaväzuje.
→ Hypotekárne certifikáty sú vydávané s platnosťami do troch mesiacov. Ak si klient do
doby skončenia platnosti certifikátu nenájde vhodnú nehnuteľnosť, certifikát stráca
platnosť a klient si musí vybaviť nový.
14. Inflácia - znehodnotenie peňazí, ktorých prejavom je zvýšenie cien za tovary.
Opakom je deflácia.
Inflácia je stály rast cenovej hladiny. Prejavuje sa poklesom kúpnej sily peňažnej jednotky.
Meria sa pomocou cenových indexov CPI (consumer price index). Inflácia je
makroekonomický jav, ktorý sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny tovarov a
služieb, prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek. Inflácia zmenšuje
množstvá tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za peňažnú jednotku. Je to proces
vyvolaný poruchami v mikroekonomickej a makroekonomickej rovnováhe, v peňažnej sfére
reálnej ekonomiky.
15. Inkaso - spôsob pravidelnej úhrady za služby- elektrina, nájom, plyn a i.
INKASO VS TRVALÝ PRÍKAZ
→ Ak v banke dáte pokyn na trvalý príkaz, znamená to, že v pravidelnom intervale
(napríklad každý mesiac) sa z vášho účtu stiahne istá suma. Tá sa následne pošle na
účet príjemcu, ktorého dopredu určíte. Výška tejto platby je vždy rovnaká.
→ Pri inkase si však výšku platby neurčujete vy. Robí tak spoločnosť, ktorej máte
zaplatiť – inkasant. Navyše peniaze mu neposielate vy, ale sťahuje si ich z vášho účtu
sám.
16. Kapitál
Majetok (Capital) je pojem, ktorý označuje zdroje financovania, ktoré podnik používa pre
zabezpečenie svojej činnosti.
Základné kritérium pre členenie je vlastníctvo kapitálu:
• Vlastný kapitál - pochádza od vlastníkov
• Cudzí kapitál - sú zapožičané zdroje (napríklad od bank, dodávateľov alebo
iných finančných inštitúcií)
Ďalej môžeme kapitál členiť podľa spôsobu jeho získavania:
• Kapitál vonkajší (externý kapitál) - pochádzajú od vlastníkov podniku a ďalších
subjektov mimo podniku
• Kapitál vnútorný (interný kapitál) - podnik je vytvoril vlastnou činnosťou
Členenie kapitálu podľa doby použiteľnosti:
• Trvalý kapitál - k dispozícii po neobmedzene dlhú dobu
• Dočasný kapitál:
o Krátkodobý (je k dispozícii na dobu kratšiu ako 1 rok)
o Dlhodobý (je k dispozícii na dobu dlhšiu ako 1 rok)
17. Keynesovstvo
→ Hospodárska kríza v rokoch 1929 – 1933 znamenala významný prelom v ekonomickej
vede. Toto obdobie je úzko spojené s učením J. M. Keynesa (Cambridgská škola).
Najvýznamnejšími dielami sú Koniec laissez fair a Pojednanie o peniazoch. Keynes sa
pokúsil sformulovať novú „všeobecnú“ teóriu, ktorá by s vhodnou hospodárskou
politikou zabezpečila ďalšie fungovanie kapitalistickej trhovej ekonomiky. Podľa
Keynesa je kapitalizmus peňažnou ekonomikou, v ktorej peniaze ako uchovateľ
hodnôt ovplyvňujú reálne ekonomické procesy. Centrom jeho záujmu sa stáva trh a
jeho fungovanie pre zachovanie dynamiky systému.
→ Základom jeho teórie je jeho učenie o efektívnom dopyte ako základe pre určenie
veľkosti národného dôchodku a zamestnanosti, ktorého objem určujú nie robotníci, ale
podnikatelia – ich dopyt po práci na trhu práce. Stav zamestnanosti nemožno nechať
len na podnikateľoch, ale musí ju prevziať aj štát, napr. zníženie miezd nie je účinným
liekom proti nezamestnanosti.
18. Klasická ekonómia
Hlavnými predstaviteľmi klasickej ekonómie boli William Petty, Adam Smith a David
Ricardo, ktorí sústreďovali svoju pozornosť na tzv. teóriu pracovnej hodnoty. Podľa tejto
teórie veľkosť hodnoty tovaru závisí od množstva práce, ktoré bolo vynaložené na jeho
výrobu.
19. Kreditná karta - úverový produkt, ktorý umožňuje klientovi čerpať úver do bankov
schválenej výšky úverového limitu. Umožňuje uskutočnenie platby a výber hotovosti.
→ Kreditná karta je úverová karta s poskytnutým určeným úverovým limitom. Ľudia si
často mýlia pojmy kreditná a debetná karta práve v tom zmysle, že debetná je úverová
a kreditná je karta k ich bežnému účtu a k ich peniazom.
→ Debetná karta je karta k účtu a Kreditná karta je tá, na ktorej je bankou poskytnutý
úver. Kreditná karta je od anglického slova "credit", teda úver. Ku kreditnej karte nie
je potrebné mať v banke otvorený bežný účet.
→ Najväčšou výhodou kreditnej karty je, že v prípade čerpania úverového limitu máte
istú dobu požičané peniaze zdarma, tzn. bez akéhokoľvek úroku. Toto bezúročné
obdobie je bežne tak 45 dní, záleží od banky a od typu karty, niektoré majú iba 30 dní,
niektoré až 55 dní.
→ Najväčšou nevýhodou, že pokiaľ čerpáme úver, tak úroková sadzba je pomerne
vysoká a medzi bankovými úvermi je jedna z najvyšších.
20. Likvidita - schopnosť uhrádzať svoje záväzky, vlastnosť aktíva/majetku, ktorá
umožňuje vymeniť ho za hotovosť bez straty hodnoty.
Likvidita je ekonomický, presnejšie finančný termín, znamenajúci vlastnosť aktíva, vďaka
ktorej je možné dané aktívum rýchlo predať bez významných pohybov jeho ceny a bez straty
jeho hodnoty. Z tejto definície prirodzene vyplýva, že medzi najlikvidnejšie aktíva patria
hotovostné či bezhotovostné peniaze. Práve preto sa peniaze používajú ako univerzálne
platidlo, schopné prakticky okamžite uspokojiť potreby nákupu, predaja, splatenia dlhu či
pôžičky.
21. Makroekonómia
(makro=veľký) analyzuje národné hospodárstvo ako celok a vysvetľuje mechanizmus jeho
fungovania. Zaoberá sa celkovou výrobou statkov a služieb, mierou inflácie, mierou
nezamestnanosti, cenová hladina, množstvo peňazí v obehu a pod.
22. Merkantilizmus
Merkantilizmus je jednou z ekonomických teórií, ktoré pretrvávali od 16. do polovice 18.
storočia. Merkantilisti videli národné bohatstvo v hromadení drahých kovov a peňazí.
Merkantilizmus vznikol v 16. storočí a rozvíjal sa až do polovice 18. storočia. Vznik
merkantilizmu súvisí s prúdením drahých kovov do Európy. Cieľom merkantilistov bola
bohatá, hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva pokladali zahraničný obchod
(peniaze a drahé kovy). Vývoz drahých kovov bol zakázaný, prevládali vysoké clá, ťažba
drahých kovov a dobyvačné vojny. Cieľom bolo dosiahnuť aktívnu peňažnú bilanciu.
Merkantilisti boli presvedčení, že bohatstvo ľudí pochádza z obehu a zahraničného obchodu.
Názov merkantilisti je odvodený od mena boha obchodu a zisku Merkúra.
23. Mikroekonómia
Mikroekonómia sa zaoberá vytváraním cien jednotlivých druhov tovarov, prečo vzniká
nezamestnanosť, ako funguje trh, aký vplyv má monopolné postavenie jednotlivých subjektov
na trhu, aký vplyv má na prácu výška daní zo mzdy apod.
Mikroekonómia (z gréckeho slova mikros – malý) skúma:
→ správanie sa jednotlivcov (prečo uprednostňujú ten-ktorý statok, ako sa rozhodujú pri
voľbe statkov pri rôznych obmedzeniach)
→ správanie sa podnikov (prečo ponúkajú určitý druh tovarov, čo ovplyvňuje ich výrobu,
aké má podnik ciele)
24. Monetarizmus, monetárna politika
Forma hospodárskej politiky, ktorá je zameraná na kontrolu množstva peňazí v obehu a
úrokovej miery s cieľom ovplyvniť rozhodujúce makroekonomické veličiny.
Základné východiskové determinanty MP:
a) Úloha peňazí v ekonomike a pri rozhodovaní ekonomických subjektov
b) Postavenie centrálnej emisnej banky
c) Existujúca štruktúra bankového systému
d) Rozsah a intenzita platobného styku so zahraničím a systém menového kurzu
Ciele MP:
- Ochrana integrity národného finančného systému
- Stabilita meny
- Kontrola inflácie
Hlavným subjektom MP je centrálna banka (CB) k dispozícii nástroje na presadzovanie
základných ekonomických cieľov štátu: dosiahnutie plnej zamestnanosti, stabilnej cenovej
hladiny, udržateľného ekonomického rastu a prevná pzícia platobnej bilancie so svetom.
Dosiahnutie všetkých týchto cieľov súčasne je však extrémne náročné , pretože tieto ciele sú
často konfliktné.
25. Monopol
→ Monopol (monopoly) je pojem ekonomickej teórie i praxe. Je protipólom dokonalej
konkurencie. Ide o situáciu, kedy ponuku jediného výrobku alebo služby na trhu
zaisťuje jediná firma.
→ Monopol v praxi: pretože v podmienkach monopolu nedochádza k cenovej
konkurencii na strane ponuky, môže si monopolné výrobca účtovať vyššiu cenu, než
keby výrobcov bolo väčšie množstvo.
→ Pokiaľ trhový dopyt môže uspokojiť svojou produkciou jedna firma s nižšími
priemernými nákladmi, ako keby bolo v odvetví viac firiem, jedná sa o prirodzený
monopol.
Ak firma alebo podnik zavedie veľmi nízke ceny, ide o tzv. dumpingové ceny.
→ Dumpung je taká cena za tovar alebo službu, ktorá je výrazne nižšia ako cena za ten
istý tovar alebo službu u konkurencie na tom istom trhu. Dumpingová cena je často
taká cena, ktorá nepokrýva ani len náklady vynaložené na daný tovar alebo službu.
→ Predaj za dumpingové ceny najčastejšie sleduje dva záujmy: likvidácia konkurencie a
získanie podielu na novom trhu (napríklad pri vstupe zahraničnej spoločnosti na
domáci trh alebo vstupe domácej spoločnosti na zahraničný trh).
26. Oligopol
Oligopol jeden z typov nedokonalej konkurencie. Je to trhová štruktúra, v ktorej len málo
predávajúcich ponúka podobné alebo úplne identické statky. Vďaka tomu môže mať každý
čin akéhokoľvek predávajúceho ďalekosiahly dopad na zisky všetkých ostatných
predávajúcich, z toho vyplýva, že oligopoly sú vzájomne závislejšie než firmy v dokonalej
konkurencii.
Oligopol sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými vlastnosťami:
→ malý počet firiem na trhu (aspoň dve)
→ vysoký stupeň vzájomnej rozhodovacej závislosti
→ zvyčajne diferencovaný produkt
→ bariéry vstupu do odvetvia a výstupu z neho
→ potreba strategického rozhodovania
27. Peňažné agregáty
Hlavné peňažné agregáty sú dnes známe pod označením M1, M2, M3. Ale používajú sa aj
ďalšie pod označením L a U.
M1 – zahŕňa najlikvidnejšie formy peňazí. Zvykne sa označovať ako peniaze v užšom zmysle
slova alebo transakčné peniaze. Je súhrnom obeživa a bankových vkladov na požiadanie
(voľné vklady, vklady na šekových účtoch, cestovné šeky). Štruktúru agregátu M1 tvoria
hlavne tieto komponenty:
• mince a papierové peniaze
• bankové vklady bez výpovednej lehoty
• vklady na šekových účtoch, cestovné šeky
M2 – tzv. široko definovaná ponuka peňazí, je pokusom o meranie zásoby vysoko likvidných
aktív, ktoré má verejnosť v držbe. Štruktúru peňažného agregátu M2 možno zjednodušene
zapísať takto:
• M1
• termínované vklady
M3 – pripočíta k M2 trochu menej likvidné aktíva. Patria sem v podstate všetky vklady
prinášajúce úrok. Štruktúra agregátu je teda takáto:
• M2
• veľké termínované vklady
• ďalšie zložky s nižším stupňom likvidity
Konečná veličina likvidných aktív L pridáva k peňažnému agregátu M3 niektoré druhy
cenných papierov, čo sú najmä vysoko likvidné obligácie, ako sú krátkodobé pokladničné
poukážky, komerčné papiere, úsporné obligácie a bankové zmenky.
Agregát U, ktorý sa nazýva tiež úver, je najširším ukazovateľom aktív peňažného druhu.
Zahŕňa všetky záväzky domácich sektorov, okrem finančného sektora. Obsahuje teda:
• agregát L
• cenné papiere
• hypotéky (hypotekárne listiny)
• podobné nástroje
28. Ponuka
PONUKA
• ponuka – je množstvo tovarov a služieb, s ktorým výrobcovia prichádzajú na trh
s cieľom predať ho za určitú cenu (snaha o čo najvyššiu cenu)
• vyjadruje vzťah medzi cenou(P) a ponúkaným množstvom(Q)
• empiricky overené je, že výrobca chce predať výrobok za čo najvyššiu cenu a čo
najviac tovarov
• platí zákon rastúcej ponuky – cena rastie a ponuka klesá, cena klesá a ponuka klesá
PONUKU OVPLYVŇUJÚ
• cena výrobných faktorov (prenájom, kapitál, pracovné mzdy)
• náklady na výrobu (zvyšuje sa cena ropy, energií, surovín)
• konkurencia
• rozdiel medzi výnosmi a nákladmi (zisku)
• cena alternatívnych výrobkov
• organizácia trhu (či je predajca monopolný= jediný alebo monopolistický)
• zmena výrobných podmienok
29. Rozpočet - plán záujmov a výdavkov na určité obdobie, rozpočet môže byť rodinný,
obecný alebo štátny
→ Štátny rozpočet (ŠR) je centralizovaný peňažný fond štátu, ktorý predstavuje
bilanciu príjmov a výdavkov štátu. Prostredníctvom štátneho rozpočtu sa
tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu.
→ Štátny rozpočet je súčasťou verejnej správy. Je nástrojom vládnej politiky a
pomocou neho sa zabezpečujú hlavné funkcie štátu.
30. Spoplatnenie úveru
Podľa slovenských bánk najčastejšou chybou, ktorej sa klienti dopúšťajú, je, že pri
problémoch so splácaním úveru jednoducho prestanú komunikovať. Riešenia pri neschopnosti
splácať úver:
1. Dočasné zníženie splátky, predĺženie splatnosti
Znížením splátky sa predĺži aj doba splatnosti. Tá však nesmie prekročiť maximálnu
lehotu, napr. pri hypotékach 30 rokov. Zväčša sa robí na obdobie do 6 mesiacov. Ide
len o dočasné riešenie, keď sa vaša situácia zlepší.
2. Odklad splátok
a) istiny (platíte len úroky)
b) celkový odklad splátok (na 3 až 6 mesiacov)
V praxi ide o najvyužívanejšie riešenie v situáciách:
- znížený príjem alebo strata príjmu,
- PN alebo plná invalidita,
- vážne rodinné dôvody (smrť, klient vo výkone trestu, rozvod).
3. Konsolidácia - spojenie viacerých úverov do jedného
Ak však nedôjde k predchádzajúcim riešenia a klient, teda dlžník nekomunikuje s bankou,
nastane niekoľko dôsledkov:
- spoplatnenie úveru. Dlžník je vyzvaný, aby zaplatil cely úver naraz.
- Tento fakt, že je dlžník neplatič sa eviduje v tzv. bankovom registri, ten slúži bankám
pri hodnotení bonity klienta, teda či klient dostane úver.
- Exekúcia. Zrážky zo mzdy.
- Dražba.
31. Subjekty trhu
DOMÁCNOSŤ
• spotrebitelia, početná skupina
• cieľ – uspokojiť svoje potreby
• kupuje – tovary a služby (od firiem, výrobcov)
• predáva – prácu (seba; dostáva za to mzdu), pôdu (prenajímať alebo predať; dostáva
rentu za prenájom; napr. garáž), kapitál (úspory predáva do banky, za to
získava úroky)
FIRMA
• cieľ – predaj tovarov a služieb, maximalizovať zisk
• kupuje – prácu ľudí (platí mzdou), pôdu, kapitál (od banky)
• predáva – produkty (tovary a služby)
ŠTÁT
• cieľ – zabezpečiť blahobyt obyvateľstva
• kupuje – prácu ľudí
• predáva – tovary a služby (vyrobené v štátnych podnikoch), výrobné faktory
iným štátom
• špecifickosť štátu – efektívny (tam kde zlyháva ekonomický systém), protimonopolný
úrad, v externalitách (situácie na trhu ktoré človek nevie ovplyvniť; môžu byť
pozitívne – napr. dáme zaočkovať všetkých obyvateľov a potom nebudú chorý, alebo
negatívne- napr. ekologická katastrofa vznikne a musia sa na to vynaložiť veľké
prostriedky), musí financovať verejné statky (obrana, zdravotníctvo, doprava,
školstvo)
• zahraničný subjekt – vstupuje do ekonomiky zvonka; treba brať do úvahy rôzne
politiky štátov a meny; clá/embargá
•
32. Typy ekonomík
ZVYKOVÁ EKONOMIKA
• ekonomika inštinktu = tradičná ekonomika- je historicky prekonaná, ekonomické
správanie sa riadi inštinktom, zvykom, prenáša sa z generácie na generáciu; primitívny
spôsob hospodárenia.
•
PRÍKAZOVÁ EKONOMIKA
• odpovede dáva štát, ekonomika socialistického sveta, plánované hospodárstvo, štát
rozhoduje čo sa bude vyrábať
• funguje cez príkazy štátu, ktoré sú vzdialené od skutočných potrieb zákazníkov
• funkcie trhu sú nahradené štátnym plánom, plánuje sa dlhodobo dopredu na
niekoľko rokov
• neexistuje súkromný sektor, neexistuje konkurencia
• znižuje sa efektívnosť ekonomiky
• prebytková ekonomika (vyrobí sa viac výrobkov ako je obyvateľstvo schopné
spotrebovať), na druhej strane nedostatková ekonomika (niektoré tovary úplne
chýbajú alebo ich je nedostatok).
•
TRHOVÁ EKONOMIKA
• ekonomika voľnej súťaže prostredníctvom trhového mechanizmu, majetok
v súkromných rukách; vzájomný vzťah dopyt – ponuka – cena
• všetci majú rovnaké podmienky, všetci o všetkom vedia
• equalibrum = rovnovážny bod
• v čistej podobe sa vyskytla len chvíľu v 19. storočí
• všetkého je dostatok a primerane
• štát sa nemieša vôbec (potom je už zmiešaná)
• voľná súťaž
•
ZMIEŠANÁ EKONOMIKA
• rovnaká ako trhová ekonomika ale mieša sa už aj štát (dotácie zdravotníctvu, školstvu
• cez rozpočet sa zmiešava; cez potraviny – obmedzuje prísun zlých tovarov)
• spojenie trhových vzťahov (prevažujú) a príkazov zo strany štátu
• sociálna politika; ponecháva si niektoré rezorty – školstvo, zdravotníctvo, polícia = sú
bezplatné), ekonomika Európskej únie
33. Typy trhov
34. Úrok- cena peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie.
→ Úrok je cena úveru, ktorú musí dlžník splatiť veriteľovi za poskytnutie úveru. Úrok sa
vypočíta pomocou úrokovej sadzby. Okrem úroku spotrebiteľ znáša aj ďalšie náklady,
spojené s poskytnutím úveru, ktoré sú vyjadrené ukazovateľom RPMN.
→ Úrok pri peňažnom vklade alebo sporení vyjadruje nominálnu úrokovú mieru
stanovenú v % , napr. úrok 5 % znamená, že zo vstupnej hodnoty, napr. 100 € pri 5 %
úroku, získame zhodnotenie vo výške dodatočných 5 €.
35. Úver- je produkt, pri ktorom banka poskytne na stanovené obdobie určitú sumu peňazí
a klient sa zaviaže poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok.
Úver alebo kredit je poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany jednej osoby (tzv. veriteľa)
do určitej sumy v prospech inej osoby (tzv. dlžníka) s podmienkou, že dlžník poskytnuté
peňažné prostriedky (presnejšie: peňažné prostriedky v rovnakej nominálnej hodnote) po čase
vráti a prípadne aj zaplatí úroky alebo inú náhradu. Poskytnutie peňažných prostriedkov môže
byť aj formou odkladu platby (tzv. obchodný úver). V širšom zmysle sa za úver považuje aj
situácia, keď veriteľ obdobne poskytuje tovar a dlžník vracia peniaze alebo naopak, alebo
úver, pri ktorom veriteľ poskytuje tovar a dlžník vracia tovar. Porovnaj pôžička a výpožička.
Úvery možno rozdeliť podľa:
• predmetu – bezúčelové úvery a účelové úvery,
• zaistenia – zabezpečené a nezabezpečené úvery,
• metódy splácania – jednorazové, postupné,
• lehoty splatnosti – krátkodobé, strednodobé a dlhodobé.
36. Úverový register
→ V úverovom registri nie sú len údaje o spotrebných úveroch, o hypotékach, alebo o
úveroch od stavebných sporiteľní. Nachádzajú sa tu aj údaje o povolenom prečerpaní
na bežnom účte klienta (tzv. debet), prípadne ak má klient kreditnú kartu - a to i v
takom prípade, že klient tieto typy úverov „nevyužíva“. Existencia samotného úveru
však vôbec neznamená negatívny záznam, práve naopak. Ak má klient nejaký úver a
riadne ho spláca, je to pre banku pozitívna informácia o správaní sa klienta. Takýto
klient potom už nie je pre banku „nepopísaným listom papiera“.
→ Naopak, ak klient alebo dlžník svoje záväzky nespláca, dostáva sa na tzv. čiernu
listinu. Pre banky je to signál, že tento klient je nedôveryhodný, a teda mu neumožní
po dobu cca 2r. poskytnúť úver, kým sa tento záznam „nezahladí“. Dlžník si musí
všetky svoje záväzky splatiť. Pokiaľ však je neschopnosť takéhoto dlžníka splatiť
svoje úväzky príliš vysoká, na trhu sa objavujú tzv. nebankové subjekty. Tieto
„nebankovky“ poskytujú úvery aj ľudom, ktorí by inak o pôžičku žiadať nemohli pre
svoj zlý finančný profil. V takomto prípade však úroky z krátkodobých pôžičiek
v nebankových subjektoch výrazne prevyšujú úroky bánk.
37. Úžerník- osoba, ktorá požičiava peniaze za neprimerané úroky.
38. Zábezpeka- majetok, ktorým sa dlžník zaviazal odovzdať veriteľovi v prípade
nesplácania.
39. Zisk- kladný rozdiel medzi celkovými výnosmi a celkovými nákladmi podniku.
40. Zmluva- je to právne záväzný akt medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými stranami.
Druhy pracovných pomerov:
Pracovný pomer na dobu neurčitú
O pracovnom pomere na dobu neurčitú hovoríme vtedy, keď v pracovnej zmluve nie je
určená doba jeho trvania alebo ak neboli splnené podmienky na uzatvorenie pracovného
pomeru na dobu určitú.
Pracovný pomer na dobu určitú
Pracovný pomer na dobu určitú možno najdlhšie dohodnúť na dva roky a opätovne ho
predĺžiť najviac dvakrát v rámci dvoch rokov. O opätovne dohodnutom pracovnom pomere
hovoríme vtedy, ak má dôjsť k vzniku pracovného pomeru na dobru určitú medzi tým istým
zamestnancom a zamestnávateľom pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení
predchádzajúceho pracovného pomeru na dobu určitú.
Na kratší pracovný čas
V trochu ojedinelých prípadoch je možné uzavrieť zmluvu,ktorá nemusí spĺňať odpracovaný
čas 40 hodín týždenne, doba môže byť skrátená podľa dohody napríklad o polovicu. V takom
prípade ale budúci zamestnanec musí počítať i s menšou mzdou, respektíve dostane zaplatené
iba za svoj odpracovaný skrátený čas.
Delené pracovné miesto
V tomto prípade si čas medzi sebou delia a organizujú zamestnanci tej istej pozície.
Práca na doma, telepráca
Práca na doma umožňuje zamestnancovi pracovať bez toho, aby musel dochádzať do firmy,
nakoľko náplň jeho práce je možné vykonávať i doma. Za prácu na doma sa ale nepovažuje
príležitostná práca, zamestnanec musí byť aktívny. V dnešnej dobe je čoraz viac rozšírená
telepráca, kedy zamestnanec k svojej práci využíva počítač, internet,…. čo môže robiť i zo
svojho domu. V oboch prípadoch zmluva nevraví nič o príplatkoch za prácu cez víkendy či
sviatky, nakoľko časový rozvrh práce si stanovuje sám zamestnanec.
Dohoda o práci mimo pracovného pomeru
Aj takáto dohoda je možná, pokiaľ človek stíha popri svojej práci venovať čas aj druhému
zamestnávateľovi.
Dohoda o brigádnickej práci študentov
V takomto prípade je stanovený pracovný limit na 20 hodín týždenne, zamestnanec môže mať
maximálne 26 rokov.
Dohoda o pracovnej činnosti
Limit je stanovený na 10 hodín týždenne, vek zamestnanca neobmedzený.
Dohoda o vykonaní práce
Limit nesmie presiahnuť odpracovaných 350 hodín do kalendárneho roka.