phsr bukovec

Program hospodárskeho

a sociálneho rozvoja obce BUKOVEC

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec

OBSAH

1. Úvod ..................................................................................................................... 41.1 Poslanie PHSR ............................................................................................. 41.2 Základné údaje o obci ................................................................................. 51.3 Vymedzenie riešeného územia a členstvo v regionálnych združeniach .. 61.4 História obce .................................................................................................. 91.5 Vízia ............................................................................................................... 11

2. Ekonomické a sociálne východiská ...................................................................12

2.1 Socio-ekonomická analýza ............................................................................ 12 2.1.1 Prírodné zdroje ................................................................................... 12

2.1.1.1 Charakteristika prírodného prostredia .......................................... 122.1.1.2 Životné prostredie a odpadové hospodárstvo ................................ 17

2.1.2 Ľudské zdroje ............................................................................... 222.1.2.1 Demografické charakteristiky ....................................................... 222.1.2.2 Vierovyznanie .............................................................................. 252.1.2.3 Národnostné zloženie ................................................................... 272.1.2.4 Vzdelanostná štruktúra ................................................................ 282.1.2.5 Kultúrno-spoločenský život ....................................................... 30

2.1.3 Materiálne zdroje .............................................................................. 312.1.3.1 Technická infraštruktúra ............................................................. 312.1.3.2 Sociálna infraštruktúra .................................................................. 362.1.3.3 Zdravotná infraštruktúra .................................................................. 372.1.3.4 Kultúrna infraštruktúra .................................................................. 372.1.3.5 Školská infraštruktúra .................................................................. 382.1.3.6 Domový a bytový fond .................................................................. 392.1.3.7 Infraštruktúra voľného času ............................................................ 442.1.3.8 Ostatná infraštruktúra .................................................................. 45

2.1.4 Ekonomické zdroje ............................................................................. 45

Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami2

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec 2.1.4.1 Ekonomická štruktúra obyvateľstva ......................................... 452.1.4.2 Podnikateľská sféra .......................................................................... 492.1.4.3 Nezamestnanosť ............................................................................ 51

2.2 SWOT analýza ..................................................................................... 54 2.2.1 Príroda, ochrana životného prostredia ......................................... 54

2.2.2 Ľudské zdroje, zamestnanosť, podnikateľské prostredie ............ 56 2.2.3 Školstvo, sociálne veci, sociálny priestor .......................................... 57 2.2.4 Služby, cestovný ruch a kultúra ...................................................... 58 2.2.5 Doprava a technická vybavenosť ...................................................... 60

2.3 Analýza problémov ......................................................................................... 623. Rozvojová stratégia ............................................................................................ 65 3.1 Strategický cieľ obce Bukovec .................................................................... 65 3.2 Špecifické ciele a opatrenia .......................................................................... 65

3.2.1 Špecifický cieľ č. 1 ............................................................................... 65 3.2.1.1 Opatrenie č 1.1: Ochrana a racionálne využívanie vôd ..................... 65 3.2.1.2 Opatrenie č 1.2: Znižovanie emisií znečisťujúcich látok a využitie

obnoviteľných zdrojov energie ........................... 66 3.2.1.3 Opatrenie č. 1.3: Odpadové hospodárstvo a riešenie

problematiky environmentálnych záťaží ............ 66 3.2.1.4 Opatrenie č. 1.4: Ochrana prírodného prostredia a krajiny ............ 67

3.2.2 Špecifický cieľ č. 2 ............................................................................. 68 3.2.2.1 Opatrenie č. 2.1: Zlepšenie stavu dopravnej infraštruktúry ........... 68 3.2.2.2 Opatrenie č. 2.2: Zlepšenie stavu obecného majetku ....................... 68 3.2.2.3 Opatrenie č. 2.3: Rozvoj stavebnej činnosti v oblasti bývania na území

obce .................................................................... 693.2.3 Špecifický cieľ č. 3 ............................................................................ 70 3.2.3.1 Opatrenie č. 3.1: Podpora súkromného sektora ............................... 70 3.2.3.2 Opatrenie č. 3.2: Infraštruktúra cestovného ruchu ........................ 713.2.4 Špecifický cieľ č. 4 ......................................................................... 72 3.2.4.1 Opatrenie č. 4.1: Zvýšiť kvalitu sociálnych služieb ..................... 72 3.2.4.2 Opatrenie č. 4.2: Zvýšiť kvalitu verejných služieb ..................... 73

3.2.4.3 Opatrenie č. 4. 3: Rozvoj športu a kultúry v obci ........................ 734. Finančný plán ................................................................................................... 755. Zabezpečenie realizácie ................................................................................... 77

5.1 Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie ........................................... 775.2 Monitorovanie a hodnotenie .................................................................... 775.3 Harmonogram realizácie ............................................................................ 78

6. Záver ................................................................................................................. 79Zoznam tabuliek, grafov a máp ............................................................................ 80Zoznam použitej literatúry ............................................................................ 81



1. ÚVOD

1.1 Poslanie PHSR

Základnou úlohou Obce Bukovec je zabezpečiť všestranný rozvoj územia obce

a potrieb jeho obyvateľov. Podporným prostriedkom realizácie rozvojových aktivít a úloh

obce je dokument:

„PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA

OBCE Bukovec“

(PHSR)

Vypracovanie a schválenie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce

Bukovec na roky 2008 až 2016 je jednou z najdôležitejších aktivít, ktoré sa v súčasnosti

realizujú v obci. Tento dokument má charakter strategického plánu vyjadrujúceho predstavy

obce, jeho obyvateľov a ďalších zainteresovaných subjektov o budúcom vývoji a podobe obce

na obdobie nasledujúcich 9 rokov.

Jeho dôležitosť je zakotvená v zákone č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho

rozvoja ako súčasť systému regionálneho plánovania, ktorý ďalej zahŕňa Národný rozvojový

plán, regionálne a sektorové operačné programy, program hospodárskeho a sociálneho


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec rozvoja samosprávneho kraja. Na základe týchto programových dokumentov sa realizuje

podpora regionálneho rozvoja zo zdrojov EÚ.

PHSR obce je preto jedným z najdôležitejších dokumentov pre predkladanie

žiadostí o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov z fondov EÚ a iných

verejných zdrojov.

PHSR je komplexným dokumentom integrujúcim otázky rozvoja fyzických štruktúr so

sociálnymi, ekonomickými a ďalšími aspektmi. Z toho vyplýva jeho potenciál plniť

koordinačnú a systémovú funkciu k ostatným plánovacím dokumentom spracovaným

na miestnej úrovni.

Má strategický charakter otvorenej, flexibilnej koncepcie, schopnej reagovať na

aktuálne zmeny východiskových podmienok. Aby bol program rozvoja skutočne živým

dokumentom, musí byť permanentne revidovaný a v prípade potreby aktualizovaný.

Z právneho hľadiska je PHSR dokumentom indikatívnym, ktorý nemá charakter

všeobecne záväzného predpisu. Zámery obsiahnuté v programovom dokumente sú záväzné

len pre obstarávateľa – obec v rovine morálneho a politického záväzku, daného schválením v

obecnom zastupiteľstve. Ostatné fyzické a právnické osoby sú ním viazané len do tej miery, s

ktorou sami vyslovia súhlas.

PHSR obce Bukovec obsahuje analytickú časť – Ekonomické a sociálne východiská, ktorá

hodnotí súčasný stav jednotlivých oblastiach na území obce. Druhá časť – SWOT analýza

nadväzuje na analytickú časť a popisuje silné a slabé stránky obce a poukazuje na príležitosti

a riziká rozvoja obce. Rozvojová stratégia – predstavuje súhrn všetkých výrazných i na prvý

pohľad nepodstatných problémov všetkých subjektov analyzovaného územia ako výstup

dotazníkového prieskumu spracovaný po sérii monitorovacích stretnutí a následne

i stanovenie strategických cieľov. Ďalšia časť je venovaná stanoveniu Finančného plánu

a zabezpečeniu realizácie cieľov obce podľa jednotlivých oblastí.

PHSR sa zameriava na komplexnú koncepciu rozvoja obce v hlavných oblastiach jej

života pre najbližšie a strednodobé obdobie so zakladaním rozvojových prvkov a východísk

pre dlhodobý a dlhodobo udržateľný rozvoj tohto sídelného a územného útvaru. Cieľom

vypracovaného rozvojového dokumentu PHSR obce je prispieť k vyváženému rozvoju obce.



1.2 Základné údaje o obci:

Názov obce: Bukovec

Okres: Myjava

Vyšší územný celok: Trenčiansky

Meno starostu: Dušan Gavlas

Poštová adresa OcÚ: Obecný úrad Bukovec 50, 906 14

Telefón: 034-624 3929

Fax: 034-621 3929

e-mail: [email protected]

www stránka: www.bukovec.eu

Počet obyvateľov: 391

Rozloha: 1.560 ha

Nadmorská výška obce: 452 m n. m.

Mapa č.1 – Poloha obce


http://www.bukovec.eu/

mailto:[email protected]


1.3 Vymedzenie riešeného územia a členstvo v regionálnych združeniach

Bukovec leží v najzápadnejšej časti Slovenska. Tej oblasti, ktorá je na východe

lemovaná severnými výbežkami Malých Karpát a na západe riekou Moravou. Je to krásny,

pahorkovitý kraj. Samotný chotár obce tvorí vysoká pláň prerytá dolinami a výmoľmi.

Vodstvo štyroch hlbších a troch kratších dolín vyteká z bukovského chotára a všetko sa vlieva

do rieky Myjavy.

Mapa č.2 - Lokalizácia obce v rámci SR

Cestou od Myjavy sa ako prvý bukovský hon dvíha na pravej strane vrch Tesané,

alebo Bašnárový kopec, známy z poviedky Svetozára Hurbana – Vajanského. Je hneď za

turolúckou osadou U Belanských. V susedstve vrchu ležia role Bariny, na pravo pri ceste


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Rúbané, Pláňavy, Hora Juregova, Kalmanova hora, Krížnice a Železné. Naľavo je Židovská,

Dlhé hony, Medzi jarky, Žlábek, Štvrte a Záhumnie, ktoré sa sťahuje k dedinským humnám.

Keď sa ide od evanjelického kostola do Prietrže, na pravej strane vidieť Podlevsu, Za

makovým, Pod brehy, v doline pri potoku sú Ráztočky, kde bývali predovšetkým kapustné

polia. Na ľavej strane to boli Vŕšky, Kubečeny, Ženské, Dolina Hlávčie, Bučencov vrch,

Kočírkové, Na barine a Závodská dolina.

Za dolinou, cez ktorú preteká potok, sú Kováčky, Ploština na chrbte pahorku, potom

Ševelky, Neprejove, Plačlivé, Kršáčky, Za Kršáčky pri osade u Dankov, Bezové, Balado

smerom k Zimom, Londákov vršek, Pitinky, vrch Kýčer, Padelky, Cablkov vrch nad osadou

Cablkáci, Vrchháj, Háj-hora pod Kamencom. Veľký obecný pasienok Močáre hraničí so

Žriedlovou dolinou, ktorá patrí mestu Brezová pod Bradlom. Časť chotára je za osadou

Rafčíci a volá sa Trchov. Vedľa sú role Sedlákove. Ďalej sú to lesy a polia prislúchajúce

k jednotlivým kopaniciam.

Obec Bukovec je členom Združenia miest a obcí myjavského regiónu. Toto

Združenie združuje všetky obce a mestá okresu Myjava a dôvodom jeho vzniku bolo hlavne

lepšie zabezpečenie a koordinovanie vzájomnej súčinnosti rozvoja obcí okresu v

rôznych oblastiach. A to v oblastiach rozvoja občianskeho života, skvalitňovania podmienok

na život obyvateľov regiónu, ochrany životného prostredia, ochrany duchovných hodnôt

a kultúrneho dedičstva, podpory podnikania a služieb, rozvoja technickej a dopravnej

infraštruktúry, rozvoja turizmu a cestovného ruchu, propagácie a prezentácie regiónu ale

i ďalších oblastiach rozvoja celého regiónu. Členmi združenia sú teda 2 obce so štatútom

mesta: Myjava a Brezová pod Bradlom, ktoré sú súčasne priemyselnými, obchodnými a

kultúrnymi strediskami územia a 15 ďalších obcí: Brestovec, Podkylava, Hrašné, Chvojnica,

Poriadie, Košariská, Krajné, Kostolné, Jablonka, Polianka, Poriadie, Priepasné, Rudník, Stará

Myjava, Vrbovce.

Obec Bukovec je tiež členom Združenia obcí kopaničiarskeho regiónu Veľká

Javorina - Bradlo. Tento región leží v prechodnej oblasti medzi Záhorím a Považím –

v kopcoch Myjavskej pahorkatiny. Ide o záujmové združenie právnických osôb, do ktorého

z administratívneho hľadiska patria všetky obce okresu Myjava a 6 obcí z okresu Nové Mesto

nad Váhom (Stará Turá, Bzince pod Javorinou, Hrachovište, Lubina, Vaďovce a Višňové).


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Zakladajúcimi členmi združenia sú 3 obce so štatútom mesta: Stará Turá, Myjava, Brezová

pod Bradlom a v súčasnosti združuje spolu 23 obcí.

Koncom roka 2007 vzniklo v regióne ďalšie združenie s názvom Kopaničiarsky

región – miestna akčná skupina, ktorého členom sú všetky obce Združenia obcí

kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina – Bradlo a obec Podbranč zo susedného okresu

Senica. Nedostatok finančných prostriedkov v rozpočtoch jednotlivých obcí ich totiž zároveň

podnecuje k vzájomnej spolupráci a k príprave a realizácií integrovaných stratégií rozvoja

tohto územia s rázovitým kopaničiarským osídlením. Toto združenie má svojho projektového

manažéra, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečovanie a koordinovanie vzájomnej súčinnosti

rozvoja obcí združenia, ale i ďalších právnických a fyzických osôb, ktoré sú jeho členom.

Toto združenie sa bude uchádzať o finančnú podporu na svoju činnosť z Programu rozvoja

vidieka.

1.4 História obce

Prvé stopy po osídlení chotára sú z doliny bronzovej, t.j. asi okolo roku 1800 pred

naším letopočtom. Vtedy sa slabo osídlený kraj zaľudnil. Neďaleko Bukovca bolo staré

hradisko, ktoré svedčí o obyvateľoch tohto regiónu v dobe bronzovej. 12 júna 1592 bola

vydaná pre obec Bukovec zakladacia listina. Obec Bukovec s vymeranými 32 hoštákmi bola

situovaná a ostala pod temänom Kamenca vysokého 452 metrov nad morom. Bukovec sa

rozvíjal uprostred hôr, nedostupných a mĺkvych. Preto v ňom nachádzali útočisko všetci tí,

ktorí vo svete museli ísť pre náboženské nepokoje alebo kruté utláčanie. Dlhé časy nebolo

k Bukovcu schodnej cesty a až v novších časoch asi v polovici 17. storočia bola vybudovaná

cesta do o niekoľko rokov staršej Myjavy.

Obec riadil od jej založenia až do roku 1918 richtár s konšelmi, v rokoch 1918 – 1945

to bol starosta s obecnou radou, od roku 1945 – 1989 predseda MNV s radou MNV a od roku

1990 je obnovený názov starosta, ktorý riadi obec spolu s obecným zastupiteľstvom.

Okolo roku 1630 bol v obci postavený kostol, skôr drevená kaplnka, hoci farára v obci

nebolo. Cirkevne patril Bukovec pod správu turolúckej fary. Počas hospodárskych problémov

tento drevený kostol vyhorel a v roku 1763 bol postavený nový murovaný chrám. 27.


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec septembra 1829 bol vysvetený evanjelický kostol. Na Bukovci bola v roku 1784 založená

evanjelická ľudová škola. Širšie vzdelanie a väčšie možnosti v činnosti i slobode

hospodárskej i náboženskej priniesli i pozdvihutie obce.

V tomto období mal Bukovec tri mlyny a to jeden v Hlávčickej doline a dva u Marušníkov

(Dankov). Začiatkom 20. storočia boli zváľané. 26. mája 1872 bol vysvätený nový

evanjelický cintorín na vietoriusovskej árende. V rokoch 1900 – 1901 boli realizovaná

rekonštrukcie na evanjelickom kostole a 19. septembra 1901 bol obnovený kostol vysvätený.

Koncom storočia prichádza na Slovensku k veľkej vysťahovaleckej vlne, ktorej príčinou boli

hospodárske i národné problémy. Táto vlna neobišla ani Bukovec a veľa rodín odišlo najmä

do Ameriky.

Od konca 19. storočia na Bukovci vyrábali biele vtáčikové čipky a pekné výšivky. Začiatkom

20.storočia sa výrazne rozšírilo spracovanie dreva – kolárske, tesárske práce, výroba nábytku

a hospodárskeho náradia. Pracovali tu dve píly, a to u Bašnárov a u Dankov.

V prvých rokoch 20. storočia bola v Bukovci realizovaná myšlienka družstevníctva.

23.II.1902 bolo zvolané zriaďujúce valné zhromaždenie a 16. apríla 1902 sa Potravné

družstvo na Bukovci stalo realitou. V roku 1907 bol postavený nový družstevný dom, budova

bývalého MNV. Predtým, v roku 1904 nová evanjelická fara.

V lete 1914, práve v čase rozbehnutej žatvy, bola oznámená mobilizácia do vojska –

čo vyvolalo vyprázdňovanie obce. Pamätník obetiam z prvej svetovej vojny bol postavený

vedľa evanjelického kostola v roku 1925 a sú na ňom napísané mená všetkých, ktorí sa

domov nevrátili.

V Bukovci prebehol prevrat v 1918 potichu, bez výtržností a narušenia poriadku. Bola

utvorená Národná rada obce Bukovec, ktorej predsedom sa stal evanjelický farár Július

Bodnár. Táto rada fungovala až do januára 1919, kedy boli voľby do obecného zastupiteľstva.

V roku 1925 bol vytvorený a vystrojený hasičský zbor. V rokoch 1920 – 1926 bola od

základu vybudovaná cesta do Brezovej a v obci bola rozšírená, miestami až na tri metre.

Vyštrkovaná a opatrená priekopami bola cesta i do Turej Lúky.

V medzivojnovom období žila obec v podstate dostatočne zabezpečená, takže sa jej

obyvateľov spoločenská kríza až tak výrazne netýkala. Od roku 1936 v obci pôsobilo

tehliarske družstvo, ktoré pod starým cintorínom vybudovalo tehelňu. Tehelňa bola zrušená

v roku 1965.

Počas II. svetovej vojny boli v okolí obce vybudované viaceré bunkre, a to pod Kamencom,

v kamenných vrátach a u Dankov. K priamemu stretnutiu skupiny partizánov s nemeckými

vojakmi prišlo u Rafčíkov. Na pamiatku je na mieste skonu partizánov postavený pamätník.


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Nemecký frontový vojaci prišli do Bukovca 5. apríla 1945 a boli ubytovaní v škole a po

domoch v obci. Nemci odišli z obce bez výstrelu. Bukovec bol oslobodený 7. apríla 1945

príchodom prvých oddielov Červenej armády. Príchod oddielov Červenej armády pripomína

pamätná doska na budove obecného úradu. Pred budovou stojí pamätník padlému hrdinovu

SNP vojakovi Jánovi Čermákovi.

Do obce bol v roku 1941 zavedený elektrický prúd. V období päťdesiatich rokov ľudia

odchádzali pracovať i do priemyslu najmä v Myjave a Brezovej.

V roku 1949 bol do bukovského obchodu zavedený telefón a tri roky neskôr bol zavedený i na

tunajší MNV. V roku 1953 bol zriadený autobusový spoj Myjava – Bukovec a až v roku 1962

spoj Bukovec – Brezová pod Bradlom.

Celoobecné Jednotné roľnícke družstvo v Bukovci bolo zriadené v roku 1957. V tomto roku

sa pristúpilo k výstavbe hospodárskeho dvora, ktorý začali budovať nad horným koncom

dediny pri ceste do Rafčíkov. Neskôr boli postavené maštale u Bašnárov, u Kachlíkov

a hydinárne u Dankov a u Tulákov.

V roku 1959 bola založená v obci pošta. V šesťdesiatich rokoch prichádza v obci

k významnému prebudovávaniu. Domy boli postupne prestavané na zdravšie, svetlejšie

a čistejšie. Základy súčasnej školy boli vykopané v roku 1958 a samotná škola bola stavaná

v akcii „Z“. Stavba trvala 6 rokov a 1. septembra 1964 začalo vyučovanie v novej

dvojtriednej škole. V roku 1966 bola vybudovaná asfaltová cesta do Myjavy. Rokom 1967

bola začatá výstavba obecného vodovodu z prameňa v Žriedlovej doline. Po uložení

vodovodného potrubia bola urobená nová asfaltová cesta cez obec. V obci bolo zavedené

nové výbojkové osvetlenie a osvetlenie bolo urobené aj na Záhradách. V roku 1972 sa začalo

s výstavbou nového kultúrneho domu. V roku 1977 boli vybudované chodníky pozdĺž cesty

z betónových kociek a každý občan položil úsek pred vlastným domom.

1. septembra 1987 bola zrušená základná škola a deti dochádzajú do školy do Brezovej alebo

do Myjavy. V tomto období sa vyskytol nedostatok pitnej vody, čo bolo riešené novým vrtom

v Žriedlovej doline, vodovod bol dokončený v 1990.

Po prevrate 17.novembra 1989 došlo k zmene politického systému a v roku 1990 novým

voľbám do miestnych samospráv.



1.5 Vízia

„Obec chce byť pre svojich občanov predovšetkým miestom pre pokojné bývanie v čistom

a zdravom prostredí, poskytujúcom požadovaný materiálny komfort, kultúrne vyžitie,

primeranú zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Bude tiež miestom vytvárajúcim dostatok

príležitostí pre rozvoj podnikania v odvetviach využívajúcich zdroje obce. Obyvatelia obce

Bukovec budú aktívnymi účastníkmi a realizátormi tejto vízie.“

2. EKONOMICKÉ A SOCIÁLNE VÝCHODISKÁ

2.1. Socio-ekonomická analýza

2.1.1 Prírodné zdroje

2.1.1.1 Charakteristika prírodného prostredia

Geologické pomery

Obec Bukovec leží na južnej časti Myjavskej pahorkatiny. Najvyšším vrchom je

Kamenec 452 metrov nad morom, pod ktorým sa obec rozkladá. Stred obce je 360 metrov nad

morom a chotár je v rozmedzí 270 – 452 m.n.m.

Povrch chotára tvoria treťohorné zlepence, štrky, piesky, pieskovce a íly. Má hnedé

lesné pôdy. Na severozápade je chotár zalesnený, inde sú len ostrovy borovicových,

agátových a zmiešaných lesíkov. Vyskytujú sa aj malé ložiská uhlia.

Klimatické pomery


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Z hľadiska klimatických pomerov možno katastrálne územie zaradiť do mierne teplej

klimatickej oblasti s horskou klímou a s malou inverziou teplôt.

Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8 ºC. Priemerné ročné teploty v júli

dosahujú 18 – 19 ºC, v mesiaci január klesajú pod bod mrazu a dosahujú –3 až –3,5 ºC.

Počet letných dní (s teplotou viac ako 25 ºC) je pomerne veľký, dosahuje hodnotu 50

dní v nižších polohách katastra, vo vyšších polohách je to 35 dní. Počet dní s teplotami nad 0

ºC v nižších polohách Myjavskej pahorkatiny je 295, vo vyšších polohách 280 dní.

Priemerný počet dní s celodenným mrazom sa pohybuje od 30 do 45 dní. Počet dní

s teplotami pod bodom mrazu v nižších polohách dosahuje 70 dní, vo vyšších polohách

približne 85 dní.

V katastrálnom území prevláda severné až severozápadné prúdenie vetrov. Priemerná

maximálna rýchlosť vetrov dosahuje 60 km.h-1, v nárazoch 120 – 150 km.h-1. Najviac sa silné

vetry vyskytujú v zime a na jar.

Pedologické pomery

Z hľadiska diferenciácie pôdneho krytu je katastrálne územie veľmi pestré. Na fluviálnych

sedimentoch v oblasti nivy Žriedlovského, Dankáckeho a Deberníckeho potoka sa vplyvom

povrchovej a podzemnej vody vytvorili nivné pôdy s rôznou hrúbkou pôdneho profilu,

zrnitosťou a skeletnatosťou. Najrozšírenejšími subtypmi sú fluvizem typická a fluvizem

glejová.

V nižšej časti pahorkatiny s prevahou flyšového substrátu sa v dôsledku vlhšej mierne

teplej až mierne chladnej klímy vytvorili luvizeme stredne hlboké až hlboké, málo až stredne

skeletnaté, zrnitostne stredne ťažké až ťažké. V katastri sa nachádzajú ako luvizeme typické

a luvizeme pseudoglejové.

V oblasti bradlového pásma sa vytvorili melanické pôdy – rendziny s vysokým

obsahom skeletu, malou až strednou hrúbkou pôdneho profilu, prevažujúcou hlinitou až

ílovohlinitou zrnitosťoua s obsahom karbonátov v celom profile.a pararendziny s nižším

obsahom skeletu.


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Vo vyšších častiach pahorkatiny a nižších častiach vrchoviny sa na podložných

vápnitých pieskovcoch, ílovcoch a zlepencoch vytvorili hnedé pôdy. Najrozšírenejším typom

sú kambizeme luvizemné, typické a pseudoglejové s typickým tenkým humusovým

horizontom. Ide o pôdy stredne hlboké, zrnitostne ľahké až stredne ťažké, so stredným až

veľkým obsahom skeletu

Hydrologické pomery

a/ Povrchová voda

Územie Myjavskej pahorkatiny z hľadiska vodohospodárskeho je označované vzhľadom na

výskyt povrchových vôd za územie s pasívnou vodnou bilanciou. Časť územia odvodňuje

Žriedlovský potok, časť územia Dankácky potok a časť územia Debernícky potok. Vodné

toky patria do Povodia rieky Morava.

b/ Podzemné vody

Oblasť Myjavskej pahorkatiny je veľmi chudobná na zásoby podzemných vôd, čo sa

značne pociťuje nielen pri zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, ale aj zásobovaní

priemyselnou a poľnohospodárskou úžitkovou vodou.

V Myjavskej pahorkatine sú podzemné vody viazané na senón a paleogén, neogénne

sedimenty a kvartérne diluviálne a proluviálne sedimenty.

V obci je vybudovaný vodovod. Niektorí obyvatelia majú vybudované studne, pričom vodu

využívajú nielen ako úžitkovú, ale aj na pitné účely.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Okolité lesy obce Bukovec sú miešané, na polovicu ihličnaté a na polovicu listnaté.

Najviac je borovíc, smrekov, brímov (červený smrek). Jedlí je málo. Je tu veľa líp, dubov

a bukov ako aj jelší a vŕb. Briez je málo, agáty rastú po brehoch a výmoľoch. Zriedkavé sú

topole. V starších porastoch je hlavnou drevinou borovica, dub a lipa, mladšie porasty tvoria

väčšinou smreky a agáty. Hlavným produktom lesov je borovicové a jelšové drevo.

V bukovských lesoch prevládalo rúbanie na holo, nechávali sa semenáče a kde neboli, tam

bola vysádzaná dubová planta.

Vedľajšími plodmi lesa sú huby, jahody, maliny a jalovec. Z jedlých húb sa vyskytujú

dubáky, sináky, májovky, pečiarky, osikáče, václavky, masliaky, hrabáky, rýdziky. Hojne je

čiernych malín, šípok a drienok. Z poľných kvetov vidieť snežienky, konvalinky, materinu


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec dúšku, stračiu nôžku, divý mak, iskierky, margarétky, zvončeky. Na lúkach rastú nezábudky,

stokrásky, hlístnik, záružlie. Vidieť i harmanček, podbeľ ....

Z kríkov vidieť hloh, tŕpky, kalinu, direň, liesky a jalovec, Z užitočnej nízkej zveri sa

vyskytuje zajac a králik, z vysokej srnčia zver. Vyskytuje sa i divá sviňa. V horách poskakujú

po stromoch veveričky. Z dravých zvierat sa vyskytuje líška, kuna a tchor. Býva dostatok

myší, potkanov, sysľov i škrečkov. V potoku u Hlaváčov a v Ráztočkách bývalo hojne rakov,

ryby neboli. Z hadov možno vidieť užovku a vretenicu.

Z vtákov sa prestala vyskytovať v tomto území straka. Ale možno vidieť sláviky,

stehlíky, strnádky, oriešky, ďatle, kukučky, sojky, drozdy, trasorítky, žlny, dudky

a krutihlavy. Nad poliami poletujú škovránkovia. Najviac je vrabcov a strnádok. Vyskytujú sa

jarabice, prepelice a zriedkavejšie i bažanty. Na jar možno pozorovať i sluky. Z dravých

vtákov možno vidieť jastrabov, sovy i kuviky. Nachádza sa tu hojnosť vrán.

Štruktúra pôdneho fondu

Poľnohospodárska pôda

Celková výmera katastra obce je 1.547 ha. Z tab.č. 1 vyplýva, že najväčšiu rozlohu

zaberá poľnohospodárska pôda, a to 51,9 % výmery územia. V rámci poľnohospodárskej

pôdy dominuje orná pôda (76,7 %). Ide o veľkoblokové polia, maloblokovú a úzkopásovú

ornú pôdu. Trvalé trávne porasty zaberajú 17,1%, ovocné sady sa rozprestierajú na ploche

1,5%. Záhrady dosahujú 4,7% podiel z výmery poľnohospodárskej pôdy. Na

poľnohospodárskej pôde v obci hospodári poľnohospodárska farma Kamenec zameraná na

chov hovädzieho dobytka a koní.

Tab.č.1 Pôdny fond v roku 2006

Pôdny fond BukovecVýmera

(ha) r.2006

v % - tuálnom

vyjadrení

Poľnohospodárska pôda:

- Orná pôda 616 76,7 %

- TTP 137 17,1 %

- Ovocné sady 12 1,5 %

- Záhrady 38 4,7 %

Spolu poľnohospodárska pôda 803 –

Nepoľnohospodárska pôda:

- Lesné pozemky 642 86,3 %

- Vodné plochy 3 0,4 %

- Zastavané plochy 82 11,0 %



- Ostatné plochy 17 2,3 %

Spolu nepoľnohospodárska pôda 744 –

Celkom pôda 1 547 –

Zdroj : Štatistický úrad SR

Graf č.1

Rozdelenie poľnohospodárskej pôdy

76,70%

17,10%1,50%4,70%

Orná pôda TTP Ovocné sady Záhrady

Nepoľnohospodárska pôda

Nepoľnohospodárska pôda dosahuje 48,1% podiel z celkovej výmery katastra. Až

86,3% z nej zaberajú lesné pozemky. Obec Bukovec v roku 2004 založilo spoločnosť LESY

Bukovec s.r.o. so 100% účasťou obce, ktorá obhospodaruje 128,66ha obecných lesov.

V katastrálnom území sú lesné porasty zastúpené na veľkých plochách. Väčšinou ide

o obecné lesy v rámci pohoria Myjavskej pahorkatiny. V rámci lesného pôdneho fondu

prevládajú hospodárske lesy. Zastavané pozemky zaberajú plochu 11,0%, ostatné plochy

2,3% a len 0,4% vodné plochy.

Graf č.2



Rozdelenie nepoľnohospodárskej pôdy

86,3%

11,0% 2,3%

0,4%

Lesné pozemky Vodné plochy Zastavené plochy Ostatné plochy

Graf č.3

Rozdelenie pôdneho fondu

51,90%

48,10%

Poľnohospodárska pôda Nepoľnohospodárska pôda

2.1.1.2 Životné prostredie a odpadové hospodárstvo

Prírodné pomery:

Poloha, geologická stavba, geografická štruktúra, klimatické, pôdne. Biotické

a abiotické činitele sú ľudskou činnosťou viac – menej neovplyvniteľné.

Prírodné pomery svojim dlhodobým pôsobením podmienili vznik adaptačných

mechanizmov krajiny, na rozdiel od pôsobenia faktorov podmienených ľudskou činnosťou sú

krátkodobé, nárazové a synergické, bez času na prispôsobovanie sa zmenám. Antropogénna

činnosť najviac ovplyvňuje kvalitu životného prostredia. Neustále sa vykonávajú činnosti bez

opatrení pre udržanie kvality životného prostredia, čím svedčia ukazovatele stavu zložiek ŽP.


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec A. Ochrana prírody a krajiny:

Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov sa v katastrálnom území obce nenachádzajú osobitne chránené územia.

Obec leží na úpätí kopcov a v údoliach Myjavskej pahorkatiny. Pre toto územie platí

prvý stupeň ochrany podľa zákona. To je predpokladom veľkej rozmanitosti – biodiverzity.

Z hľadiska fytogeografického región patrí do západoeurópskej flóry a z pohľadu

zoogeografického patrí do zóny Karpatika.

Na území obce sú navrhnuté genofondovo významné lokality:

- Žriedlovský potok – zachované ekosystémy vodného toku – prirodzené koryto,

druhové zloženie prirodzené

- Drviská – zachované lesné spoločenstvá v bradlovom pásme, prevažne dubo-hrabiny,

vyskytujú sa aj lúky, sady, skalné útvary, na západnom výbežku xerotermné porasty

skál a sutín.

- Debernícky potok – jelšový brehový porast vodného toku s dobrou štruktúrou.

- Chrčkova dolina – zachovaný brehový porast vodného toku, extenzívne i intenzívne

lúky, lúčne úhory, prameniskové mokrade.

Územie Myjavskej pahorkatiny sa vyznačuje pestrým geologickým zložením

a komplikovanými štruktúrnymi pomermi. Na jeho stavbe sa podieľajú geologické štruktúry

budované sedimentárnymi horninami. Myjavská pahorkatina je charakteristická vrchvinným

reliéfom, hladko modelovaným.

Na území sa nachádzajú prvky ÚSES:

- biocentrum regionálneho významu – Drviská – rozsiahly komplex lesných spoločenstiev –

dubohrabov i bučín s prevažne prirodzeným druhovým zložením, výskyt kosených

mezofilných subxerotermných lúk a lúčnych úhorov. Zahŕňa i trávobylinné spoločenstvá

a sukcesné štádiá ich zarastania v masíve hradného kopca hradu Branč a výstupy

najzápadnejšieho výbežku bradlového pásma s druhovo pestrými teplomilnými

spoločenstvami.


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Územie je typickým kopaničiarskym osídlením so špecifickým spôsobom hospodárenia.

Práve tu sa zachovali cenné ekosystémy – bohato kosené lúky a lúčne sady s veľkým

množstvom ohrozených druhov. Významné sú i porasty na nive vodného toku a brehové

porasty.

B. Ovzdušie:

Zdroje znečistenia ovzdušia sú prírodného a antropogénneho pôvodu. Odhaduje sa, že

90% všetkých znečisťujúcich látok v ovzduší pochádza z prírodných zdrojov (erózia pôd

a hornín), prírodné požiare( biologické procesy...) a antropogénne zdroje prispievajú 10%

(priemysel, energetika, doprava...).

Zdroje znečistenia sa rozdeľujú na veľké, stredné a malé, pričom určujúcim faktorom je tzv.

emisné zaťaženie ovzdušia, t.j. množstvo vypúšťaných emisií v tonách za rok.

Prevádzkovateľom stredného zdroja znečisťovania ovzdušia je spoločnosť KAMENEC s r.o.

Bukovec s veľkochovom hospodárskych zvierat – hovädzieho dobytka.

V obci evidujú malé zdroje znečistenia ovzdušia z drobných prevádzok a rodinných domov.

Obec je plynofikovaná, čo má značný vplyv na znižovanie emisií v ovzduší. Patrí k oblastiam

so slabým znečistením ovzdušia.

C. Lesy a pôda:

Na území Myjavskej pahorkatiny prevažujú dubovo – hrabové lesy karpatské. Na

nivách vodného toku sú lužné lesy podhorské a horské. Takmer po celom území sú rozptýlené

ostrovčeky dubovo – cerových lesov, dubových xetotermofilných lesov submediteránnych

a skalných stepí, bukových lesov vápnomilných a bukových kvetnatých lesov podhorských.

Územie je typické kopaničiarskym osídlením so špecifickým spôsobom hospodárenia.

Práve tu sa zachovali cenné ekosystémy – bohato kosené lúky a lúčne sady s veľkým

množstvom ohrozených druhov. Významné sú i porasty na nive vodného toku a bukové

porasty.

Obec Bukovec má celkovú výmeru 1 547 ha, z toho 803 ha poľnohospodárskej pôdy, 642 ha

lesnej pôdy, 3 ha vodných plôch, 82 ha zastavaných plôch, 17 ha ostatných plôch.



D. Voda

a/ Povrchová voda

Územie Myjavskej pahorkatiny z hľadiska vodohospodárskeho je označované vzhľadom na

výskyt povrchových vôd za územie s pasívnou vodnou bilanciou. Časť územia odvodňuje

Žriedlovský potok, časť územia Dankácky potok a časť územia Debernícky potok. Vodné

toky patria do Povodia rieky Morava.

b/ Podzemné vody

Oblasť Myjavskej pahorkatiny je veľmi chudobná na zásoby podzemných vôd, čo sa

značne pociťuje nielen pri zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, ale aj zásobovaní

priemyselnou a poľnohospodárskou úžitkovou vodou.

V Myjavskej pahorkatine sú podzemné vody viazané na senón a paleogén, neogénne

sedimenty a kvartérne diluviálne a proluviálne sedimenty.

V obci je vybudovaný vodovod. Niektorí obyvatelia majú vybudované studne, pričom vodu

využívajú nielen ako úžitkovú, ale aj na pitné účely.

E. Odpadové hospodárstvo

Obec Bukovec podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších

predpisov je zodpovedná za nakladanie a likvidáciu komunálneho a drobného stavebného

odpadu, ktorý vzniká na území obce.

Obec má výslovne kopaničiarsky charakter s roztrúsenou zástavbou s čím súvisia problémy

v likvidácii komunálnych odpadov najmä v najneprístupnejších častiach. Obec sa okrem

centra obce skladá z jednotlivých častí: u Bašnári, u Rafčíkov, u Tulákov, u Kachlíkov, u

Zimov, u Brožkov, u Cablkov, u Dankov a u Kubicov.

Na území obce okrem poľnohospodárskeho dvora firmy Kamenec s.r.o. Bukovec pôsobí

firma Bulgan, ktorá sa zaoberá stolárskou činnosťou.

Obec nie je napojená na verejnú kanalizáciu s ČOV, čo neustále prináša so sebou riešenie

problémov odpadových vôd. Vykurovanie jej centrálnej časti je riešené zemným plynom.


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec V okrajových častiach je riešené občanmi samostatne, t.j. lokálne tepelnými zdrojmi na tuhé

palivo, najmä uhlie a koks. To znamená, že produkcia popola je v zimných mesiacoch veľmi

vysoká, čo by sa po zavedení plynofikácie značne znížilo.

Vznik komunálnych odpadov sa v rokoch 1996 - 2000 pohybovalo v rozmedzí od 38,8t/rok –

77t/rok. V roku 2006 sa na území obce vyprodukovalo 90,6 t komunálneho odpadu, čo je

oproti roku 2005 o 22 t. odpadu menej. V obci bol zavedený separovaný zber jednotlivých

zložiek komunálnych ( sklo, železný šot, plasty, batérie ), čím došlo k vyseparovaniu týchto

zložiek. Obec je plynofikovaná a tým je z časti znížené množstvo popola a škváry.

Najvyššou mierou sa na zhodnocovaní odpadov podieľajú odpady kovov a skla, odpady

biologického charakteru sú kompostované na domácich kompostoviskách priamo občanmi.

Odpady skla sú zhodnocované prostredníctvom sprostredkovateľa - Technické služby Senica,

železo v rámci zberových akcií.

Skládky odpadov

Na skladovanie komunálnych odpadoch boli v uvedenom období využívané dve skládky:

A: Skládka KO- Pod cintorínom, Obec Bukovec

B: Skládka KO- Jablonica, Technické služby Senica s.r.o.

Prevádzkovanie skládky Pod cintorínom bolo ukončené k 31. júlu 2000

Neplánuje sa budovať žiadne nové zariadenia na zhodnocovanie odpadov.

Tab.č.2 Množstvo odpadov vyprodukovaných v roku 2006

Názov odpadu Množstvo (t/rok)

Sklo 1,28

Batérie a akumulátory 0,48Plasty 1,25

Zmesový komunálny odpad 86,56Kal z ČOV –

Papier a lepenka, tetrapaky 1,05SPOLU 90,62

Zdroj: Ročný výkaz o komunálnom odpade z obce za rok 2006


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Zariadenia na zhodnocovanie odpadov sa v obci nenachádza. Obec nemá ani zariadenia na

zneškodnenie odpadov. V obci Bukovec zabezpečuje vývoz separovaného odpadu spoločnosť

Technické služby Senica s.r.o. na skládku komunálneho odpadu do Jablonice kde sa ďalej

upravuje a odovzdáva na spracovanie. V obci sa nachádza skládka komunálnych odpadov pod

cintorínom, ktorá je zrekultivovaná.

Riadenie odpadového hospodárstva v obci smeruje naďalej k znižovaniu tvorby komunálneho

odpadu, aj napriek tomu je nevyhnutné, aby boli podporené aktivity obce pre vyššie

zhodnotenie už vyprodukovaných odpadov. Trend znižovania odpadov skládkovaním

vyžaduje vypracovať aktualizovaný projekt separovaného zberu, kde bude jeho súčasťou

najmä zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov a odpadov zo septikov.

V obci je vybudovaný vodovod. Bezprostredne je potrebné obce odkanalizovať a tak

zabezpečiť čistenie splaškových odpadových vôd. Vývoz kalov zo žúmp a septikov je

zabezpečený prevažne do polí.

F. Hluk:

Najväčšími zdrojmi hluku sú cestné komunikácie, technológie v poľnohospodárskych

a priemyselných areálov, negatívne pôsobí hluk zo športovísk.

Najzávažnejší je hluk z automobilovej dopravy, ktorý negatívne vplýva na okolitú

krajinu pozdĺž dopravných koridorov.

Na obyvateľov obce a životné prostredie vzhľadom na jej umiestnenie hluk nevplýva

negatívne.

Zaťaženie hluku z automobilovej dopravy môžu vnímať obyvatelia hlavne pozdĺž

cestného koridoru Myjava – Bukovec - Brezová pod Bradlom alebo koridoru Senica –

Bukovec – Brezová pod Bradlom.

2.1.2 Ľudské zdroje

2.1.2.1 Demografické charakteristiky

Ku koncu roka 2006 žilo v obci Bukovec 396 obyvateľov, z toho 53,3% tvoria ženy

a 46,7% muži, čo korešponduje s celoslovenským priemerom. Z celkového počtu

obyvateľov tvorilo za r.2006 predproduktívne obyvateľstvo 13,6%, 56,3%-tami bolo

zastúpené produktívne a 30,1%-tami poproduktívne obyvateľstvo (viď graf č.4).


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Ak porovnáme vekovú štruktúru podľa pohlaví, tak pomer žien a mužov

v predproduktívnej zložke je viac v prospech žien, v produktívnej zložke prevažujú muži, a v

poproduktívnej zložke opäť výraznejšie prevládajú ženy, a to až nad polovičným podielom

(r.2006).

Z hľadiska ďalšieho vývoja obyvateľov má značný význam zastúpenie obyvateľov

v predproduktívnom veku, ktoré je v tomto prípade výrazne nižšie ako poproduktívna zložka

obyvateľstva. Tento fakt potvrdzuje i rozkolísaný ukazovateľ vnútornej demografickej kvality

a vitality súčasného obyvateľstva - index vitality populácie (pomer predproduktívnej

a poproduktívnej zložky). Znamená to, že ide o skôr regresívny (upadajúci) typ populácie, čo

nie je priaznivé z hľadiska ďalšieho reprodukčného procesu. Počet obyvateľov obce mal

v sledovanom období prevažne klesajúcu tendenciu (viď graf č.5), pričom tento jav podporuje

skutočnosť vymierania vidieka a prestarnutia obyvateľstva v ňom.

Tab.č.3 Demografická štruktúra obyvateľov v rokoch 1997 – 2006 v obci Bukovec

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Oby

vate

ľstv

o

Pre

dp

ro-d

ukt

ívn

e Muži 33 31 35 33 34 27 26 24 24 21

Ženy 34 32 38 36 37 34 34 31 33 33

Spolu

67 63 73 69 71 61 60 55 57 54

Pro

du

kt. Muži 134 130 138 138 137 133 131 135 126 126

Ženy 115 111 110 116 113 108 108 104 100 97

Spolu 249 241 248 254 250 241 239 239 226 223

Pop

rod

uk-

tívn

e Muži 42 44 41 42 43 37 38 36 40 38

Ženy 88 86 86 87 88 84 82 85 81 81

Spolu

130 130 127 129 131 121 120 121 121 119

Spolu 446 434 448 452 452 423 419 415 404 396

Index vitality 51,5 48,5 57,5 53,5 54,2 50,4 50,0 45,4 47,1 45,4

Zdroj : Štatistický úrad

Graf č.4



Zastúpenie skupín obyvateľov

0

50

100

150

200

250

300

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

roky

po

čet

ob

yvate

ľov

predproduktívny produktívny poproduktívny

Graf č.5

360370380390400410420430440450460

po

če

t o

by

va

teľo

v

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

roky

vývoj počtu obyvateľov

počet obyvateľov

Graf č.6



51,548,5

57,553,5 54,2

50,4 5045,4 47,1 45,4

0

10

20

30

40

50

60

1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Vývoj indexu vitality

Index vitality

Obec Bukovec vykazuje nepomer medzi počtom živonarodených a zomrelých a to

z dlhodobého hľadiska. Prirodzený prírastok sa za posledných 10 rokov pohybuje prevažne

(až na dve výnimky) v mínusových hodnotách. Prírastok prisťahovaním za sledované obdobie

dosahuje taktiež v nadpolovičnej väčšine mínusové hodnoty, pozitívne hodnoty boli iba v

rokoch 1997, 1999, 2000, 2003. V týchto štyroch rokoch sa viac obyvateľov do obce

prisťahovalo, ako odsťahovalo. Ani táto skutočnosť však nemá výrazný vplyv na pozitívne

hodnoty celkového prírastku, ktorý sa pohybuje v záporných hodnotách takmer za celé

sledované obdobie (viď graf č.7). Preto možno konštatovať, že v reprodukcii obyvateľstva

pretrváva nepriaznivý vývoj. V posledných rokoch sa prejavuje starnutie obyvateľstva

dôsledkom poklesu živonarodených detí a následnej zmeny vekovej štruktúry obyvateľstva.

Počet obyvateľov sa zvyšuje prisťahovaním obyvateľov len nevýrazne.

Tab.č.4 Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1996 – 2006

Bilancia

obyvateľstva1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

Živonarodení 7 4 4 9 3 1 4 1 1 4 1

Zomrelí 7 2 9 10 2 8 10 7 6 7 5

prírastok/úbytok 0 +2 -5 -1 +1 -7 -6 -6 -5 -3 -4

Prisťahovaní 6 12 6 20 8 6 7 7 5 2 5

Odsťahovaní 27 3 11 2 5 10 17 5 6 11 8



prírastok/úbytok -21 +9 -5 +18 +3 -4 -10 +2 -1 -9 -3

Celkový prírastok -21 +11 -10 +17 +4 -11 -16 -4 -6 -12 -7

Zdroj : Štatistický úrad

Graf č.7

Vývoj prírastkov

-60

-40

-20

0

20

40

1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006

prirodzený prí./úbytok prí./úbytok sťahovaním celkový prírastok

2.1.2.2 Vierovyznanie

Náboženským vyznaním (vierovyznaním) sa rozumie účasť obyvateľstva na

náboženskom živote niektorej cirkvi, alebo vzťah k nej. Štruktúru obyvateľov obce Bukovec

podľa náboženského vyznania znázorňuje tabuľka č.5.

V obci Bukovec sa až 74,3% obyvateľstva hlási k evanjelickej cirkvi augsburgského

vyznania. K rímsko-katolíckej cirkvi sa hlási 51 obyvateľov, čo je 11,3%. Bez vyznania je

8,6% obyvateľov, 5,8% obyvateľov tvoria nezistené a ostatné náboženstvá (grécko-

katolícka, Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia).

Tab.č.5 Vierovyznanie obyvateľov obce Bukovec

VierovyznanieSODB 2001

Počet %



Rímskokatolícka cirkev 51 11,3

Gréckokatolícka cirkev 8 1,8

Evanjelická cirkev augsburského

vyznania336 74,3

Náboženská spoločnosť Jehovovi

svedkovia4 0,9

Bez vyznania 39 8,6

Nezistené, ostatné 14 3,1

Spolu 452 100

Zdroj : SOBD 2001

Graf č.8

Vierovyznanie obyvateľov obce

11,30%1,80%

74,30%

3,10%0,90%

8,60%

Rímskokatolícka cirkev Gréckokatolícka cirkev

Evanjelická cirkev augsburského vyznania Náboženská spol. Jehovovi svedkovia

Bez vyznania Nezistené, ostané

2.1.2.3 Národnostné zloženie

Národnosťou sa rozumie príslušnosť osoby k národu, národnostnej menšine alebo

etnickej menšine. Pre určenie národnosti nie je rozhodujúca materinská reč, ani reč, ktorú

občan prevažne používa alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie o príslušnosti k

národu, národnostnej menšine alebo etnickej menšine. Národnostne možno považovať obec

Bukovec za etnograficky vyrovnanú, nakoľko až 97,3% obyvateľstva sa hlási k slovenskej


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec národnosti. Ostatné (maďarská, česká národnosť) a nezistené národnosti dosahujú hodnotu

2,7%. Prehľad je uvedený v grafe č.9.

Tab.č.6 Národnostné zloženie obyvateľstva obce Bukovec

NárodnosťSODB 2001

Počet %

Slovenská 440 97,3

Ostatné (maďarská, česká) 12 2,7

Zdroj: SODB 2001

Graf č.9

Národnostné zloženie obyvateľov

97,30%

2,70%

Slovenská Ostatné, nezistené

2.1.2.4 Vzdelanostná štruktúra

Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva má pre ďalší rozvoj obce zásadný význam. Podľa

tabuľky č.7 v skladbe jednotlivých druhov vzdelania má obec Bukovec najväčší podiel

obyvateľov s učňovským vzdelaním bez maturity – 32,3 %. Základné vzdelanie má 28,3 %

obyvateľov obce. Úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou má 10,4% obyvateľov obce

Bukovec. Vysokoškolsky vzdelaných je 2,4% obyvateľov obce, pričom u mužov prevláda


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec technické a ekonomické zameranie, u žien univerzitné. Celkovo možno konštatovať, že

úroveň vzdelania v obci nie je na vysokej úrovni, pretože obyvateľstvo so základným

a učňovským vzdelaním tvorí až 60,6% celkového počtu obyvateľstva (viď graf č.10).

Zaostávanie za celoslovenskou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva je v súčasnej dobe

pozitívne ovplyvnené skutočnosťou, že pre ľudí s vyšším školským vzdelaním nie sú

vytvorené v obci pracovné príležitosti, v dôsledku čoho po ukončení štúdia odchádzajú za

prácou do iných miest. Deti do 16 rokov sú zastúpené 16,6%-tami.

Tab.č.7 Stupeň dosiahnutého vzdelania obyvateľstva

Najvyšší skončený stupeň školského vzdelaniaSOBD 2001

Muži Ženy Spolu %

Základné 37 91 128 28,3

Učňovské (bez maturity) 90 56 146 32,3

Stredné odborné (bez maturity) 3 2 5 1,1

Úplné stredné učňovské (s maturitou) 13 6 19 4,2

Úplné stredné odborné (s maturitou) 22 25 47 10,4

Úplné stredné všeobecné 4 10 14 3,1

Vyššie 2 1 3 0,7

Vysokoškolské spolu 5 6 11 2,4

Z toho: bakalárske – – – –

doktorské, inžinierske, magisterské 5 6 11 2,4

doktorandské – – – –

Ostatní bez udania vzdelania 2 2 4 0,9

Ostatní bez školského vzdelania – – – –

Deti do 16 rokov 36 39 75 16,6

Spolu 214 238 452 100Zdroj: SODB 2001

Graf č.10



Stupne školského vzdelania

28,3%

32,3%

1,1% 4,2% 10,4%

0,7%

2,4%

0,9%

16,6%

3,1%

Základné Učňov ské (bez maturity )Stredné odborné (bez maturity ) Úplné stredné učňov ské (s maturitou)Úplné stredné odborné (s maturitou) Úplné stedné v šeobecnéVy ššie Vy sokoškolské spoluOstatní bez udania v zdelania Deti do 16 rokov

Tab.č.8 Vysokoškolské vzdelanie obyvateľstva

Vysokoškolské podľa zamerania: Muži Ženy Spolu

- univerzitné 2 4 6

- technické 2 0 2

- ekonomické 0 1 1

- poľnohospodárske 1 0 1

- ostatné 0 1 1

Zdroj: SODB 2001

Graf č.11



Vysokoškolské vzdelanie podľa zamerania

54,5%

18,2%

9,1%

9,1%

9,1%

univerzitné technické poľnohospodárske ekonomické ostatné

Počet obyvateľov podľa osídlenia možno rozdeliť nasledovne: 87,7% obyvateľov obce

Bukovec žije v obci a 12,3% obyvateľstva žije v siedmych osadách. Najviac obývané osady

sú u Bašnárov tá v súčasnej dobe má 31 obyvateľov a osada u Zimov s počtom 10

obyvateľov.

2.1.2.5 Kultúrno-spoločenský život

Na zabezpečenie služieb pre obyvateľstvo, vzdelávanie ako aj poskytnutie možností

pre spoločenské aktivity sú potrebné v obci zariadenia, ktoré potrebu týchto služieb a aktivít

uspokojujú.

Z pohľadu stavu kultúrnej infraštruktúry, možno konštatovať, že v obci sa nachádza kultúrny

dom a obecná knižnica.

Obec žije pestrým kultúrno-spoločenským životom. V obci vyvíjajú činnosť kluby, spolky

a združenia:

Telovýchovná jednota Družstevník, futbalový oddiel Bukovec

Jednota dôchodcov Slovenska, základná organizácia Bukovec

Poľnohospodárske združenie Kršlenica Bukovec

Klub slovenských turistov Bukovec

Únia žien Slovenska, základná organizácia Bukovec

Poľovnícke združenie


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Obec aktívne spolupracuje s jednotlivými klubmi a spolkami, ktoré v nej vyvíjajú činnosť na

organizovaní viacerých kultúrnych podujatí v obci počas celého roka. Každoročne je

organizovaný pri príležitosti výročia obce kultúrne podujatie, na ktorom sa zúčastňujú všetky

združenia pôsobiace v obci. Počas plesovej sezóny sa v obci každoročne koná ples, ktorý

organizuje poľovnícke združenie. Pre deti sú už pravidelne pripravované podujatia

v materskej škôlke ako: detský karneval, Mikulášske posedenie, Deň matiek ... Dôchodcovia

sú do kultúrno-spoločenského diania v obci zapájaní prostredníctvom každoročne

organizovanej akcie „Úcta k starším“ s kultúrnym programom a pravidelnými dvojmesačnými

stretnutiami Jednoty dôchodcovi. Telovýchovná jednota sa stará o športové vyžitie

poriadaním futbalových zápasov.

2.1.3 Materiálne zdroje

2.1.3.1 Technická infraštruktúra

Doprava a dopravné vzťahy

Rozvoj infraštruktúry je jedným zo základných predpokladov rozvoja každého mesta

i regiónu a výrazne ovplyvňuje hospodársky potenciál, spôsob života a životnú úroveň

obyvateľstva.

Doprava, ktorú možno zaradiť medzi najstaršie a základné činnosti človeka, má

mimoriadny význam pre rozvoj každej spoločnosti, predovšetkým pre hospodársky rozvoj.

Trenčiansky kraj disponuje dobre rozvinutým systémom cestnej a železničnej dopravy.

V leteckej doprave sú veľké perspektívy pre komerčný rozvoj. Krajom prechádza

medzinárodne významná trať spájajúca Maďarsko/Rakúsko – Bratislavu – Trenčín – Košice –

Poľsko a významný cestný koridor tvorený z väčšej časti diaľnicou D1 medzi Bratislavou

a Považskou Bystricou.

Širšie dopravné vzťahy

Cestná infraštruktúra v najbližšom okolí je pomerne hustá a zabezpečuje prepojenia tak

v regióne ako aj mimo neho.


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Mapa č. 3 – Dopravná sieť v regióne

Obec Bukovec je situovaná mimo nadregionálne významných dopravných trás, avšak

obec je napojená na regionálne významnú cestu II. triedy č.499 Myjava – Piešťany –

Topoľčany. Táto cesta patrí medzi menej intenzívne zaťažené cestné komunikácie – vr.2000

tu bola vyhodnotená intenzita dopravy v rozpätí 2-3 tisíc vozidiel za 24 hodín.

Okrem toho katastrálnym územím prechádzajú cesty a č. III/49923 (Brezová pod Bradlom –

Bukovec), ktorá sa napája na štátnu cestu III. triedy a to č. 50017 (Turá Lúka - Bukovec).

Štátne cesty sú využívané na tranzit osobnej a nákladnej dopravy, cesty III. triedy najmä na

lokálnu dopravu.

Miestne komunikácie sú tvorené obecnými komunikáciami, účelovými poľnohospodárskymi

a lesnými spevnenými a nespevnenými cestami. Čiastočne sa využívajú aj na turistiku

a cykloturistiku.



Miestne komunikácie

Ako vyplýva z tab.č.9 v obci sa nachádza 37 km miestnych komunikácií I.-IV. triedy spolu,

ktoré sú asfaltové a miestami v nevyhovujúcom technickom stave. V budúcnosti treba

uvažovať s ich postupnou opravou a rekonštrukciou. V obci sa nachádza 2 km dlhý chodník

pre chodcov popri hlavnej komunikácii, ktorý bol vybudovaný na podporu zvýšenia

bezpečnosti obyvateľov obce. Obec nemá vlastné námestie ani parkovacie plochy.

Tab.č.9 Stav objektov na miestnych komunikáciách, r. 2006

Počet Dĺžka (km) Plocha (m2)

Miestne komunikácie I.-IV. triedy spolu 18 37 129500

Z toho betónové 0 0 0

asfaltové 4 5 16000

Chodníky pri cestách a miestnych

komunikáciách2 2 2250

Námestia 0 0 0

Parkoviská 0 0 0

Zdroj: Ročný výkaz o miestnych komunikáciách r.2006

Cyklistická doprava

Cykloturistika zaznamenáva v poslednom období veľký rozmach a v súvislosti s ním je dopyt

po budovaní cyklotrás a ich napojení na sieť cyklotrás v rámci štátu, ako aj napojenie na

európske trasy. Realizácia takýchto cyklotrás, ktoré môžu byť zahrnuté do uvedeného

systému a byť zobrazené v mapách pre cykloturistov má svoje pravidlá, na dodržiavanie

ktorých dohliada Slovenský cykloklub so sídlom v Piešťanoch.

Cez obec Bukovec vedie jedna z najvýznamnejších cykloturistických trás – Trasa č. 022

Kopaničiarska cyklomagistrála Považany – Senica, dĺžka 60 km, prevýšenie 500m, kategória

šport.

V obci nie sú vybudované žiadne chodníky pre cyklistov.

Železničná doprava


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Železničná doprava nie je v území prevádzkovaná, preto sa tu nenachádza ani železničná

stanica, alebo zastávka. Najbližšia zástavka vlakov osobnej dopravy je v okresnom meste

Myjava vzdialenom 15 km.

Autobusová doprava

Autobusová doprava má najväčší podiel na preprave cestujúcich. V obci nemá zástavku

žiaden spoj diaľkovej autobusovej linky.

Obyvatelia obce majú celkom dobré spojenia do významnejších centier regiónu:

smer Brezová pod Bradlom – 6 spojov denne

smer Myjava – 10 spojov denne

Autobusové spojenie so súčasným krajským mestom Trenčín je nepriame, dosť zložité

a časovo náročné.

Vodovodná a kanalizačná sieť

Zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou

Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je realizované verejným vodovodom, ktorý je

v správe Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Vodovod je vybudovaný iba v obci Bukovec

a v jednej najľudnatejšej osade u Bašnári. Odľahlejšie časti obce - osady nie sú na vodovod

napojené, využívajú vlastné zdroje pitnej vody – studne.

Kanalizácia a čistenie odpadovej vody

Obec Bukovec nemá vybudovanú kanalizáciu. Rodinné domy a jednotlivé drobné

prevádzky majú vybudované žumpy, septiky alebo domové čistiarne odpadových vôd.

Energetika, plyn a telekomunikácie

Zásobovanie elektrickou energiou

Obec je zásobovaná elektrickou energiou z VN linky 22 kV prostredníctvom

miestnych transformačných staníc.

Plynové rozvody

Obec Bukovec v jej centrálnej časti je plynofikovaná. Žiadna z osád obce však

plynofikovaná nie je a vzhľadom ku kopaničiarskemu typu osídlenia a nezáujmu občanov

odľahlých osád podnikateľský subjekt SPP, a.s. s rozšírením plynofikáciou vzhľadom

k návratnosti investícií nepočíta.



Zásobovanie teplom

Centrálny rozvod tepla v obci neexistuje. Hlavným zdrojom tepla je palivové drevo

a tuhé palivo, a to koks, čierne, hnedé uhlie. Niektoré domácnosti využívajú ako druhý zdroj

tepla elektrické kúrenie, v menšej miere vykurovanie propán – butánom zo zásobníkov.

V posledných rokoch sa objavuje aj využívanie alternatívnych zdrojov, a to vykurovanie

pilinami, peletami, briketami, tepelným čerpadlom a solárnymi systémami.

Tab.č.10 Spôsob vykurovania domácností

Spôsob vykurovania

Počet

bytov osôb v bytoch

1 2

Bukovec

Ústredné kúrenie diaľkové – –

Ústredné kúrenie lokálne 103 337

na pevné palivo 16 57

na plyn 82 255

elektrické 1 5

Etážové kúrenie


na plyn 11 35

ostatné 1 4

Kachle


elektrické – –

plynové 4 8

ostatné 1 1

Iné 8 26

Zdroj: SODB 2001

Spoje a telekomunikačné zariadenia

Pevná telefónna linka je natiahnutá v obci Bukovec a v osadách u Bašnári, u Zimov.

Od roku 2006 je Bukovec pokrytý signálom, ktorý umožňuje občanom využívať pripojenie na

internetu prostredníctvom technológie VIFI. Na území obce je pokrytie mobilnou sieťou

Orange a T-mobile, signál obidvoch mobilných operátorov je však veľmi slabý a v niektorých


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec miestach obce je možné telefonovať iba na vyvýšených miestach obce, alebo vôbec. Najbližší

vykrývač je umiestnený na Bradle – nepokrýva však celú obec.

Obecný rozhlas

Obecným rozhlasom je pokryté centrálne územie obce v roku 2004 bol zavedený

bezdrôtový obecný rozhlas do najobývanejšej osady u Bašnári. Ostatné osady nie sú zatiaľ

pokryté obecným rozhlasom, pričom s jeho rozšírením sa neuvažuje a to z dôvodu veľmi

nízkeho počtu obyvateľov v týchto osadách .

Verejné osvetlenie

Verejným osvetlením je pokrytá celá obec a najobývanejších osadách U Bašnári,

u Zimov, u Kubicov. V rokoch 2003 – 2004 bola realizovala v obec rekonštrukciu osvetlenia

spojenú s výmenou úsporných svietidiel verejného osvetlenie spolufinancovanú z dotácie

z Ministerstva financií SR.

2.1.3.2 Sociálna infraštruktúra

V obci sa nenachádza zariadenie sociálnych služieb a ani sa neposkytuje

opatrovateľská služba. Obec sa však má snahu podporovať aspoň niektoré oblasti sociálnej

politiky. Pre deti sú už pravidelne poriadené rôzne akcie. V prípade starších spoluobčanov

obec poskytuje úľavy na dani občanom nad 70 rokov, čo sa týka zabezpečovanie stravy pre

starších spoluobčanov, nie je z ich strany záujem.

V prípade potreby môžu byť niektorí starí spoluobčania individuálne umiestnení

v domove dôchodcov v Myjave, v Senici alebo v penzióne v obci Hrachovište.

V okresnom meste Myjave je zriadený denný stacionár pre mentálne postihnutých –

Dom sociálnych služieb pre deti a dospelých, ktorý v prípade potreby a individuálnej dohody

môžu využívať aj obyvatelia Bukovca.

2.1.3.3 Zdravotná infraštruktúra


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec V obci Bukovec nie je zriadené zdravotné stredisko, ale občania obce využívajú

Nemocnicu s poliklinikou v okresnom meste Myjava, prípadne na zdravotné stredisko

Brezová pod Bradlom, kde sa nachádzajú 2 všeobecní lekári, 1 detská lekárka, 2 zubári, 1

zubná laborantka, 2 x rehabilitácia, 1x protetika, 1 súkromná lekáreň. V meste Myjava

funguje tu i záchranná služba a niekoľko lekární. V blízkosti areálu nemocnice sa

nachádza Stomatologické stredisko, kde obyvatelia Bukovca využívajú služby zubných

lekárov.

2.1.3.4 Kultúrna infraštruktúra

Z pohľadu stavu kultúrnej infraštruktúry, možno konštatovať, že v obci Bukovec sa

nachádza kultúrny dom a obecná knižnica. V Roku 2005 bola realizovaná rekonštrukcia

strechy kultúrneho dolu podporená finančnou dotáciu z Ministerstva financií SR. V obci sa

nachádzajú i viaceré kultúrno-historické pamiatky dokumentujúce historický vývoj v regióne

z obdobia protireformácie:

Kamenná zvonica, č.p. 155 v streda obce oproti r.k. kostolu

Rímsko-katolícky kostol– č.p. 154 – pochádza zo 17. storočia

Evanjelický kostol augsburského vyznania – Klasicistický evanjelický kostol postavený

v r.1824 až 1829

Pomník padlým v I. sv. vojne – pri ev. kostole

Pomník padlým partizánom - z kameniny je umiestnený v železnej ohrádke, na čelnej

strane je mramorová tabuľa s nápisom – osada u Rafčíkov

Pamätná tabuľa Bodnár J., Roy V. – na dome č.p. 138 oproti evanj. kostolu – na

pamiatku pôsobenia kňazov Júliusa Bodnára – historika a Vladimíra Roya - básnika

Tab.č. 11 Kultúrne zariadenia obce Bukovec

Obec Bukovec – kultúrne zariadenia Počet

Kultúrny dom 1

Obecná knižnica 1

2.1.3.5 Školská infraštruktúra


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec V obci je zriadená materská škola bez právnej subjektivity. V tomto školskom roku

2007/2008 navštevuje MŠ 9 detí. Väčšina deti predškolského veku v obci navštevujú

materskú školu v obci. Počet detí v predškolskom zariadení nachádzajúcom sa v obci (viď

tab. č.12) je kolísavý s mierne klesajúcou tendenciu ako zachytáva i graf č. 12. Do základnej

školy deti dochádzajú do mesta Myjava alebo Brezová pod Bradlom, kde pracujú rodičia detí.

V predškolskom zariadení sú zamestnané tri osoby – so 100% zastúpení žien: 1

pedagogická pracovníčka, vedúca jedálne + upratovačka, kuchárka. 75% z personálu

predškolskej infraštruktúry má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, 25% stredné

odborné vzdelanie.

Tab. č. 12: Vývoj počtu detí v predškolskom zariadení v obci Bukovec za obdobie 1998 - 2008

Počet detí

Roky

1998/99 1999/00 2000/01 2001/02 2002/03 2003/04 2004/05 2005/06 2006/07 2007/08

MŠ 12 16 12 10 16 14 17 14 11 9

Graf č. 12

Vývoj počtu detí v predškolskom zariadení

02468

1012141618

1998

/99

1999

/00

2000

/01

2001

/02

2002

/03

2003

/04

2004

/05

2005

/06

2006

/07

2007

/08

školský rok

po

čet

žiak

ov

2.1.3.6 Domový a bytový fond

V obci prevažuje až 97,9%-ným podielom bývanie v súkromných rodinných domoch

(podrobný prehľad je uvedený v grafe č.13,14), ktoré sú s výnimkou jedného domu vo

vlastníctve fyzických osôb. Priemerný vek rodinných domov je 43 rokov. 65 rodinných

domov je neobývaných, avšak 54 z nich je určených na rekreáciu. V r. 2001 sa v obci

nachádzali 1 bytový dom, ktorý zahŕňali spolu 6 bytových jednotiek, z toho dva ich bolo vo

vlastníctve občana. Jeho priemerný vek je 26 rokov. Ostatných budov sa v obci nachádza

kultúrny dom, ktorý tvorí súčasť obecného úradu, materská škola, pošta (ako súčasť


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec obecného úradu), knižnica (ako súčasť materskej školy), predajňa zmiešaného tovaru,

pohostinné odbytové stredisko.

V obci sú v súčasnosti 2 rozostavaných rodinných domov. Občania majú skôr záujem

o prestavbu starších rodinných domov, prístavbu, alebo nadstavbu. Obec nemá stavebné

pozemky, z dlhodobého hľadiska obce plánuje v prípade záujmu občanov pripravovať

pozemky pod výstavbu RD ani výstavbu bytovky.

Tab.č.13 Domový a bytový fond v roku 2001

Rodinné

domy

Bytové

domy

Ostatné

budovy

Domový

fondDomov spolu 209 1 3 213

Trvale obývané domy 144 1 2 147

v % 97,9 0,7 1,4 100

v to

m:

vlastníctvo štátu 0 0 1 1

vlastníctvo bytového družstva – – – –

vlastníctvo obce 0 0 1 1

vlastníctvo FO 143 0 0 143

vlastníctvo PO 1 0 0 1

vlastníctvo ostatné 0 1 0 1

Neobývané 65 0 1 66

Priemerný vek domu 43 26 31 43

Bytov spolu 220 4 3 227

v tom trvale obývané 154 4 2 160

v % 96,2 2,5 1,3 100

z to

ho:

družstevné – – – –

byty vo vlastníctve občana v bytovom

dome0 2 0 2

Neobývané 66 0 1 67

Zdroj: SODB 2001

Graf č.13



Domový fond

97,9%

1,4%0,7%

Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy

Graf č.14

Bytový fond

96,3%

1,3%2,5%

Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy

Veková štruktúra bytového fondu

Najväčší počet rodinných domov bol postavený v období výstavby rokov 1946-1970.

V období výstavby 1981-1990 bol postavený jeden bytový dom, ktoré spolu predstavujú 6

trvale obývaných bytov. Tento stav v oblasti bytových domov sa do súčasnej doby nezmenil.

V rámci rekonštrukcie obecných budov, obec má záujem vytvoriť 3 až 4 bytové jednotky

v priestoroch bývalej základnej školy, ktoré sú v súčasnej dobe z kapacitných dôvodov

nevyužívané a chátrajú.



Tab.č.14 Obdobie výstavby trvale obývaných bytov

Obdobie výstavbyRodinné

domyBytové domy

Ostatné

budovyDomový fond

do roku 1899 a nezistené 9 0 0 9

1900-1919 7 0 0 7

1920-1945 17 0 0 17

1946-1970 65 0 1 66

1971-1980 30 1 1 35

1981-1990 15 0 0 15

1991-2001 11 0 0 11

Spolu 154 4 2 160

v % 96,2 2,5 1,3 100

Zdroj: SODB 2001

Graf č.15



0 10 20 30 40 50 60 70

od r. 1899

1900 - 1919

1920 - 1945

1946 - 1970

1971 - 1980

1981 - 1990

1991 - 2001

Obdobie výstavby

rodinné domy bytové domy ostatné budovy

Prírastky bytového fondu

Od roku 2002 do konca roku 2006 bol zaznamenaný prírastok 3 rodinných domov, ale

takisto i úbytok bol v tej istej výške a to v prvých dvoch sledovaných rokoch. Ku 31.12.2006

sa v obci nachádzalo 227 bytov. V budúcnosti sa nepredpokladá prudký nárast bytových

jednotiek vzhľadom k prestárnutosti a vyľudňovaniu vidieka. V súčasnej dobe sa však rozvíja

trend návratu k pôvodnému spôsobu života a vytvárajú sa možnosti zamestnania v okolí obce,

čím sa dá predkladať, že celkový stav počtu obývaných bytových jednotiek nebude ani

prudko klesať.

Tab.č.15 Prírastky, úbytky a stav bytového fondu k 31.12.2006

Rok Prírastky Úbytky Stav k 31. 12.

2002 0 2 225

2003 1 1 225

2004 0 0 225

2005 1 0 226

2006 1 0 227

Zdroj: Štatistický úrad SR

Vybavenie obývaných bytov technickou infraštruktúrou


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec V r.2001 bolo až 70,6 obývaných bytov plynofikovaných, 94,4% bytov v obci

Bukovec malo vodovod v byte, 5,6% bytov bolo bez vodovodu. Kúpeľňou, alebo

sprchovacím kútom bolo vybavených 85,6% bytov, splachovací záchod sa nachádzal

v 76,9% obývaných bytov. Prípojku na kanalizačnú sieť nedisponuje ani jeden obývaný byt,

nakoľko v obci nebola vybudovaná kanalizácia. Odpadové vody sa vypúšťajú do žúmp

a septikov, ktorými disponuje 76,9% obývaných bytov. Vyprázdňujú sa podľa potreby.

Tab.č.16 Vybavenie obývaných bytov technickou infraštruktúrou

Vybavenie bytov technickou

infraštruktúrou

SODB 2001

Počet %

Počet bytov spolu 160 100

Z toho

S plynom zo siete 113 70,6

S vodovodom

- v byte 151 94,4

- mimo bytu – –

- bez vodovodu 9 5,6

- nezistené – –

S kanalizáciou

- prípojka na kanalizačnú

sieť0 0

- septik (žumpa) 123 76,9

So splachovacím záchodom 123 76,9

S kúpeľňou alebo sprch. kútom 137 85,6

Zdroj: SODB 2001

Graf č.16



Vybavenie obývaných bytov technickou infraštruktúrou

76,90%

76,90%

85,60%

94,40%

septik (žumpa)

splachovací záchod

kúpeľňa al. sprch. kút

vodovod

2.1.3.7 Infraštruktúra voľného času

Infraštruktúra voľného času zabezpečuje športovú činnosť, rôzne športovo-rekreačné

aktivity a slúži aj pre oddychové účely obyvateľstva.

V obci sa nachádza futbalové ihrisko a viacúčelové ihrisko. Súčasťou športového

areálu futbalového ihriska sú šatne, ktoré v súčasnosti využíva Telovýchovná jednota

Družstevník, futbalový oddiel Bukovec. Viacúčelové ihrisko v obci je vybetónovaná plocha

v súčasnej dobe využívaná prevažne iba na futbal, no po doplnení bránok, siete a košov ho

bude možné využívať na rôzne druhy športov, čo prevažne mladšia generácia obyvateľov

privíta. Súčasťou predmetného areálu je i vybudované ohnisko a krb so zabudovanými

lavičkami a stolmi.

Obec Bukovec so svojimi osadami má výborné podmienky pre turistiku. Katastrom

obce prechádzajú mnohé turistické chodníky, po ktorých sa dá dostať napríklad na mohylu M.

R. Štefánika na Bradle alebo na zrúcaninu hradu Branč.

Medzi hodnoty daného regiónu treba zaradiť i hodnoty estetické. Estetická príťažlivosť

lokality spočíva v troch výhľadových horizontoch. Veľmi atraktívne je bezprostredné okolie

lokality – zoskupenie bradiel, hrad, kopanice, pestrá mozaika lesov, polí a lúk. Atraktívny je

aj horizont tvorený Myjavskou pahorkatinou ako celok. Napokon je tu i posledný horizont

tvorený Javorinou, Zárubami, Bradlom a Považským Inovcom.

2.1.3.8 Ostatná infraštruktúra

Medzi tieto zariadenia v obci patrí:


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Predajňa zmiešaného tovaru

Pohostinstvo

Pošta

Požiarna zbrojnica

Dom smútku

Cintorín evanjelickej cirkvi augsburského vyznania - v roku 2004 obec realizovala

úpravu verejného priestranstva v areály cintorína.

Cintorín rímsko-katolíckej cirkvi

2.1.4 Ekonomické zdroje

2.1.4.1 Ekonomická štruktúra obyvateľstva

Za obzvlášť dôležitú skupinu obyvateľov z pohľadu ekonomického rozvoja obce

pokladáme ekonomicky aktívnych obyvateľov. Za ekonomicky aktívne obyvateľstvo sa

považujú osoby, ktoré boli v rozhodujúcom okamihu sčítania v pracovnom, členskom,

služobnom alebo obdobnom pomere k nejakej organizácii, družstvu, súkromnej osobe alebo

inému právnemu subjektu, zamestnávatelia, pomáhajúci, nezamestnaní, osoby samostatne

činné, a to bez ohľadu na dĺžku pracovného úväzku. Medzi ekonomicky aktívnych patria aj

osoby v základnej vojenskej službe, náhradnej alebo civilnej službe, na vojenskom cvičení, vo

väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody – pokiaľ trval ich pracovný pomer, ženy na

materskej (rodičovskej) dovolenke, ak trvá ich pracovný pomer a nezamestnaní.

V obci Bukovec je ekonomicky aktívnych 235 obyvateľov, čo je 52,0% z celkového

počtu obyvateľstva (r.2001). V porovnaní s celoslovenským priemerom je to len o 0,9% viac

ako podiel všetkých ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvale bývajúcich obyvateľov

Slovenskej republiky. Podiel ekonomicky aktívnych osôb v Bukovec je nižší v porovnaní

s okresom Myjava a iba nepatrne vyšší voči priemeru v Trenčianskym krajom.

Pracovné príležitosti v obci Bukovec sú pomerne dobré, poskytuje ich firma FISO, s.r.o.

(výroba čalúneného nábytku a spracovania dreva). Najväčším zamestnávateľom v obci

Kamenec s.r.o. (poľnohospodárska výroba, chov hovädzieho dobytka a koní), z ďalších

oblastiach zamestnávania je to i lesné hospodárstvo (obecné lesy a urbár) a drobná

živnostenská výroba a činnosť.

Tab.č.17 Porovnanie ekonomicky aktívnych osôb obce Bukovec s okresom, krajom a SR



Obec Bukovec Okres MyjavaTrenčiansky

kraj SR

Trvalo bývajúce

obyvateľstvo452 29 243 605 582 5 379 455

Ekonomicky aktívne

osoby spolu235 15 292 314 552 2 748 050

Podiel ekonomicky

aktívnych osôb v %52,0% 52,3% 51,9% 51,1%

Zdroj: SODB 2001

Z údajov uvedených v tabuľke 18 vyplýva, že najviac ekonomicky aktívnych

obyvateľov obce pracuje v priemyselnej výrobe (50,2%), v poľnohospodárstve a poľovníctve

(13,6%). V odvetviach Veľkoobchod a maloobchod, verejná správa, Stavebníctvo,

Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť je zamestnaných 20,5 % obyvateľov obce Bukovec.

Podstatnú skupinu 7,7 % tvoria ekonomicky aktívni obyvatelia bez udania odvetvia.

Najmenej občanov je zamestnaných v Lesníctve, vo Výrobe a rozvode elektriny, plynu

a vody, Doprave a skladovaní, Peňažníctve a poisťovníctve, Školstve, Hoteloch a

reštauráciách (tab.č. 18). Obdobná situácia nastáva pri porovnaní sektorov hospodárstva

podľa pohlavia (graf 17).

Tab.č.18 Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa

odvetvia hospodárstva

Odvetvie hospodárstva

Ekonomicky aktívne osoby

Muži Ženy Spolu

Z toho

odchádza do

zamestnania

Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace

služby21 11 32 11

Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby 0 1 1 1

Priemyselná výroba 69 49 118 82

Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 0 1 1 1

Stavebníctvo 10 1 11 7

Veľkoobchod a maloobchod 7 7 14 8

Hotely a reštaurácie 2 3 5 2

Doprava, skladovanie a spoje 1 0 1 1

Peňažníctvo a poisťovníctvo 0 1 1 1

Nehnuteľnosti, prenajímanie, obchodné služby, – – – –



výskum a vývoj

Verejná správa a obrana, povinné sociálne

zabezpečenie5 9 14 8

Školstvo 1 4 5 4

Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 0 5 5 4

Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 4 5 9 3

Exteritoriálne organizácie a združenia – – – –

EA bez udania odvetví 12 6 18 9

Spolu 132 103 235 142

Zdroj: SODB 2001

Graf č. 17

Odvetvová štruktúra zamestnanosti

020406080

100120140

Poľnohospodárstvo

Lesníctvo, ťažba

Priemyselná výroba

Výroba a rozovd el.

Stavebníctvo

Veľko. a maloobchod

Hotely a reštaurácie

Doprava a skladovanie

Peňažníctvo a poisťovníctvo

Verejná správa

Školstvo

Zdravotníctvo

Ostatné ver., soc. služby

EA bez udania odvetví

ženy

muži

Zamestnanosť a migrácia za prácou

V oblasti zamestnanosti najviac obyvateľov obce Bukovec pracuje v blízkych mestách

Myjava, Brezová pod Bradlom, Senica. Viacerí obyvatelia obce nachádzajú prácu mimo

hranice okresu a kraja, dochádzajú za prácou do významných centier – Bratislava.


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Za prácou dochádza mimo obce 142 obyvateľov obce, čo je 60,4% z kategórie ekonomicky

aktívnych.

Sektorová zamestnanosť

Pre charakterizovanie územia z hľadiska štruktúry hospodárskych aktivít sa používa

okrem iného aj členenie podľa zamestnanosti na tri základné sektory – primárny, sekundárny,

terciárny. Najviac EAO (ekonomicky aktívnych obyvateľov) - až 55,3% je zamestnaných

v sekundárnom sektore (vo priemyselnej výrobe, výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody,

stavebníctve). V terciárnom sektore (veľkoobchod a maloobchod, verejná správa,

zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, školstvo, hotely a reštaurácie ....) je zamestnaných

23,0% EAO. Najmenej EAO je zamestnaných v primárnom sektore (poľnohospodárstve a

lesníctve) – len 14,0%. EAO bez udania odvetvia je 7,7%. Podrobný popis je uvedený

v tab.č.19 a grafe č.18.

Tab.č.19 Sektorová zamestnanosť

Odvetvie hospodárstva

Ekonomicky aktívne osoby

Muži Ženy Spolu

Z toho

odchádza do

zamestnania

Primárny sektor 21 12 33 12

Sekundárny sektor 79 51 130 90

Terciárny sektor 20 34 54 31

EA bez udania odvetvia 12 6 18 9

Spolu 132 103 235 142

Zdroj: SODB 2001

Graf č.18



Sektorová zamestnanosť

14,0%

55,3%

23,0%

7,7%

Primárny sektor Sekundárny sektor Terciálny sektor EA bez udania odvetví

2.1.4.2 Podnikateľská sféra

Z analýzy hospodárskej základne vyplýva, že v obci má zastúpenie 39 podnikateľských

subjektov – z toho 10 právnických osôb a 29 fyzických osôb, ktoré zabezpečujú ekonomický

rozvoj obce. Všetky fyzické osoby sú živnostníci až na jedného súkromne hospodáriaceho

roľníka.

Tab.č.20 Právne subjekty v roku 2006

Právne subjekty Počet

Právnické subjekty spolu 10

Fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri – spolu 29

- FO nezapísané v obchodnom registri – živnostníci 28

- FO nezapísané v obchodnom registri -slobodné povolania –

- FO nezapísané. v obchod. registri -samostatne hospodáriaci

roľníci1

Subjekty vedené v Registri organizácií 39

Zdroj : Štatistický úrad SR

Podrobnú štruktúru rozdelenú podľa Odvetví klasifikácie ekonomickej činnosti (OKEČ)

uvádza tab.č.21. Z nasledujúceho grafu č. 19 je zrejmé, že najviac podnikateľských subjektov

(až 59%) je činných v terciárnej sfére, čiže v oblasti služieb.

Tab.č.21 Štruktúra podnikateľských subjektov podľa OKEČ


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Štruktúra právnych subjektov

vedenýchv Registri štatistických

jednotiekk 31. 12. 2005

Odvetvová štruktúra hospodárstva(viď. vysvetlivky OKEČ)

z toho

Početsubjektov

spolu

v tomOKEČ 01, 02 a

05

OKEČ 10 - 41

OKEČ 45

OKEČ 50 – 95

v tom

právnické osoby

fyzické osoby

OKEČ 50 - 64

OKEČ 65 - 74

OKEČ 75 - 95OKEČ 01 -

99

39 10 29 5 6 5 23 14 3 6

Zdroj: Štatistický úrad, Krajská správa v Trenčíne

Vysvetlivky:

OKEČ 01, 02, 05Poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov

OKEČ 10 – 41 Ťažba nerastných surovín, priemysel, výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

OKEČ 45 Stavebníctvo

OKEČ 50 – 64 Veľkoobchod, maloobchod, hotely, reštaurácie, doprava, skladovanie, spoje

OKEČ 65 – 74 Peňažníctvo a poisťovníctvo, nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj

OKEČ 75 – 95 Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie, školstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť

Graf č.19

Rozdelenie podnikateľských subjektov podľa sektorov

primárny sektor; 13%

sekundárny sektor; 28%

terciálny sektor; 59%

Zastúpenie podnikateľských subjektov, ktorý podnikajú v obci:

Kamenec s.r.o. Bukovec – poľnohospodárstvo – chov hovädzieho dobytka a koní

Miroslav Bulgan, Bukovec 144 – stolárstvo

Ján Sládek DREVOS, Bukovec 15 – stolárstvo


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Ing. Michal Hajtáš, Bukovec 181 – stolárstvo

Ján Rafčík, Bukovec 152 – murárstvo

Zdenko Tulák, Bukovec 128 – murárstvo, obkladačské práce

Igor Blaho, Bukovec 71 – opravy cestných motorových vozidiel

Martin Sládek, Bukovec 21 – zváračské a kúrenárske práce

Dušan Gavlas – DUMA – Bar, Bukovec 41 – pohostinská činnosť

Miroslava Babincová, Bukovec 27 – pohostinská činnosť

Daniel Tulár – DANY, Bukovec 1 – stolárstvo

Zoznam podnikateľov, ktorí majú prevádzku mimo obce:

Miroslav Kubica – KM, Bukovec 201 – maloobchod predaj náhradných súčiastok pre

poľnohospodárske stroje a zariadenia

Ing. Miroslav Kubica – WOOD WORK, Bukovec 201 – pílenie, hobľovanie, výroba

dosiek, lát ...

Thao Trán Dinh, Bukovec 135 – maloobchod so spotrebným tovarom

Oksana Pekníková, Bukovec 41 – krajčírstvo

Alena Krahulcová, Bukovec 125 – krajčírstvo

2.1.4.3 Nezamestnanosť

Najvýznamnejším ukazovateľom situácie na trhu práce je miera nezamestnanosti,

ktorá je jedným zo základných kritérií pre klasifikovanie problémových regiónov.

Sprievodným javom miery nezamestnanosti je sociálna a ekonomická ohrozenosť.

Nezamestnanosť v obci Bukovec je nízka, dosahuje hodnotu 4,38% z počtu obyvateľov

v produktívnom veku. V obci Bukovec bolo k 31.11.2007 evidovaných 10 nezamestnaných

osôb.

Tab.č. 22: Porovnanie miery nezamestnanosti k 31.12.2006



Trvale bývajúce obyvateľstvo

spolu

Ekonomicky aktívne

osoby spolu

Miera nezamestnanosti

v %

Miera evidovanej nezamestnanosti v

%

Obec Bukovec 396 228 4,38 3,51Okres Myjava 28 240 13.773 5,21 4,68Kraj Trenčiansky

600 386 294 993 10,69 9,40

SR 5 389 180 2 558 647 5,57 4,73

Zdroj: ÚPSVaR, Základné štatistické ukazovatele o trhu práce v SR, 2006

Porovnanie miery nezamestnanosti na vyšších štatistických úrovniach uvádza tabuľka

č. 22. Z uvedeného vyplýva, že miera nezamestnanosti v obci je nižšia ako v okrese

Myjava, v Trenčianskom kraji (ktorý je jedným z krajov s najnižšou nezamestnanosťou) a

v Slovenskej republike.

Tabuľka 23 Vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2003 – 2007

RokUchádzači

o zamestnanie spolu

Ženy MužiMiera

nezamestnanosti v %

2003 21 9 12 5,222004 14 6 8 5,432005 12 6 6 5,132006 10 3 7 4,3820071 10 4 6 4,34

Graf č. 20

1 k 30. 06. 2007



Miera nezamestnanosti v obci Bukovec

0,00%

1,00%

2,00%

3,00%

4,00%

5,00%

6,00%

2003 2004 2005 2006 2007

Mieranezamestnanosti

Ako zachytáva graf č. 20 miera nezamestnanosti v obci Bukovec má v sledovanom

období relatívne klesajúcu tendenciu, čo je výrazne pozitívny ukazovateľ. Najvyššia miera

nezamestnanosti bola v roku 2004 a to 5,43%, ktorá postupne až do roku 2007 klesala na

súčasnú hodnotu 4,34%. Tento vývoj je priaznivý a odráža i celkovú situáciu vývoja

nezamestnanosti v Slovenskej republiky.

2.2 SWOT analýza


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec SWOT analýza je skratka z anglického originálu: Strenghts – silné stránky,

Weaknesses – slabé stránky, Opportunities – príležitosti, Threats – ohrozenia. Je to

štandardná metóda, ktorá slúži k prezentácii analytických poznatkov o najrôznejších

objektoch skúmania. Je založená na vyčerpávajúcej, výstižnej a objektívnej charakteristike

silných a slabých stránok skúmaného objektu a jeho možných príležitostí a ohrození.

Silné a slabé stránky opisujú vnútorný stav týkajúci sa najmä minulosti a prítomnosti

obce. Je to rozdelenie toho, čo v území práve teraz máme, na oblasti v súčasnosti pozitívne

a negatívne s vedomím, že nie všetko čo teraz považujeme za zlé musí takým byť

v budúcnosti a naopak. V tejto analýze sme sa snažili zostaviť statický obraz súčasného

stavu.

Ďalšia časť analýzy – analýza príležitostí a ohrození sa sústreďuje na budúci rozvoj

obce a hľadá preň najpravdepodobnejšie možnosti a príležitosti. Vychádza z auditu zdrojov,

ale aj z analýzy silných a slabých stránok. Je akousi syntézou prípravy podkladov

k rozhodnutiu, kam má územie v budúcnosti smerovať a s akými rizikami treba pritom rátať.

Príležitosti a ohrozenia sa týkajú vonkajších faktorov a majú skôr väzbu na budúcnosť.

V tomto prípade je predmetom SWOT analýzy obec Bukovec.

2.2.1 Príroda, ochrana životného prostredia

Silné stránky:

• zdravé a tiché životné prostredie

• dobrá poloha na východe lemovaná výbežkami Malých Karpát

• vysoký prírodný potenciál - lesy

• vysoký stupeň biodiverzity

• vodný tok v obci

• realizácia separovaného zberu

• nízke dopravné zaťaženie obce

• krásna prírodná scenéria

Slabé stránky:

• výskyt nelegálnych skládok odpadov

• veľa odpadu od chatárov a chalupárov v potoku, v kontajneroch a aj mimo nich

• vodný tok v obci neudržiavaný - neregulovaný a znečistený


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec • neudržiavané priekopy popri ceste

• stupeň ohrozenia lesných ekosystémov

• zhoršujúci sa stav životného prostredia

• nedostatočne udržiavaný stav verejnej obecnej zelene

• nízky podiel využívaného komunálneho odpadu

• spaľovanie nebezpečného odpadu v kotloch (plasty, drevotrieska)

• vypúšťanie splaškov do vonkajšieho prostredia, najmä do povrchových vôd

• podnikateľské subjekty hospodáriace na poľnohospodárskej pôde v k.ú. obce -

znečisťujú životné prostredie, ničia cesty, robia skládky odpadu, z ktorých sa šíry

zápach

• nadmerná rozloha ornej pôdy na úkor pasienkov a lúk vo vyšších znevýhodnených

polohách obce – nebezpečie erózie

• nedobudovanosť siete chránených území

• nedostatok financií na monitoring ŽP

Príležitosti:

• využitie obnoviteľných zdrojov energie (biomasa, solárne kolektory, veterné

elektrárne)

• monitoring a ochrana životného prostredia

• realizácia programov starostlivosti o chránené územia

• využitie prírodných podmienok a polohy obce v rozvoji cestovného ruchu

• zvýšenie podielu využívaného komunálneho odpadu

Ohrozenia:

• zníženie ekologickej stability územia

• zvýšenie znečisťovanie povrchových a podzemných vôd nevybudovaním kanalizácie

a ČOV


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec • prehlbujúce sa znečisťovanie životného prostredia divokými skládkami

• ohrozenie eróziou pôdy - najmä na pozemkoch s vyššou svahovitosťou

• rast individuálnej dopravy pri súčasnom poklese hromadnej dopravy a z toho vyplývajúce

negatívne účinky na životné prostredie

2.2.2 Ľudské zdroje, zamestnanosť, podnikateľské prostredie

Silné stránky:

• relatívne vysoký podiel stredoškolsky vzdelanej pracovnej sily

• vysoká miera ekonomickej aktivity žien

• nízke náklady na prácu

• nízka nezamestnanosť

• tradícia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

• veľký produkčný potenciál lesov

Slabé stránky:

• málo rozvinuté služby v regióne pre podporu malého a stredného podnikania

• nedostatok služieb na podporu zamestnanosti

• nedostatočne rozvinuté poradenské a vzdelávacie služby pre oblasť podnikania

• málo rozvinuté služby starostlivosti o rodinu, deti a osoby odkázané na starostlivosť

zamestnaných osôb

• nepriaznivá demografická štruktúra obyvateľstva

• nie sú ucelené pozemky na bytovú výstavbu

Príležitosti:

• rozvoj nových foriem miestnej zamestnanosti (agroturizmus, sociálne služby

v zariadeniach rodinného typu)

• blízkosť dvoch spádových miest regiónu (Myjava – Senica)

• rozvoj alternatívnych zdrojov energie (biomasa)

• rozvoj ekologického poľnohospodárstva


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec • využitie štrukturálnych fondov EÚ (Program rozvoja vidieka)

• ponuka atraktívneho bývania na vidieku

Ohrozenia:

• odchod mladých kvalifikovaných ľudí z obce

• nedostatočná motivácia zamestnávateľov na ďalšom vzdelávaní zamestnancov

• nedostatočná finančná podpora agrárneho sektoru vládou

• stagnujúca výstavba bytov a domov

• neriešenie vlastníckych majetkovo-právnych vzťahov

2.2.3 Školstvo, sociálne veci, sociálny priestor

Silné stránky:

• ochota učiteľov k ďalšiemu vzdelávaniu

• interakcia učiteľ – žiak je na dobrej úrovni

• aktívne zapojenie sa detí do mimovyučovacích aktivít, rozvoj záujmovej činnosti

školákov

• národnostne i religiózne homogénna obec

• existencia a činnosť spoločenských organizácií: Poľovnícke združenie, Telovýchovná

jednota, Jednota dôchodcov, Poľnohospodárske združenie, Klub turistov, Únia žien

• Organizovanie spoločenských a športových podujatí: poľovnícky ples, oslavy výročia

obce, detský karneval, Mikulášske posedenie, Deň matiek, futbalové zápasy

Slabé stránky:

• nedostatok finančných zdrojov na rozvoj predškolských zariadení, ktoré nie sú obce

schopné získať ani z mimorozpočtových zdrojov

• zastarané učebné pomôcky, nedostatok výpočtovej techniky

• zastaraný knižničný fond v obecnej knižnici

• neexistencia stacionárnych zariadení penzionového typu


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec • zhoršujúca sa demografická krivka – starnutie obyvateľstva

• zlá sociálna situácia starých a odkázaných ľudí

• pasivita občanov - ľudia sa uzatvárajú, nezáujem zúčastňovať sa na akciách

Príležitosti:

• možnosť pokračovať v štúdiu na stredných školách v regióne

• možnosť využitia štrukturálnych a iných fondov ako mimorozpočtových zdrojov

• využitie členstva v regionálnych združeniach ZMOS myjavského regiónu, Združenie obcí

kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina-Bradlo, Subregión Bradlo, Kopaničiarsky región

MAS - spolupráca, pomoc pri spoločných veľkých projektoch

• využitie existujúcich objektov a ich rekonštrukcia na sociálne zariadenia (penzióny)

rodinného typu, hospic

• možnosti využitia existujúcich zariadení pri zabezpečení stravovania

Ohrozenia:

• nedostatok finančných zdrojov na prevádzku školského zariadenia, jeho vybavenosti

a odmeňovanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov, ktoré sú vyčlenené

v štátnom rozpočte

• nepriaznivý demografický vývoj ohrozujúci existenciu MŠ

• nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte obce na spolufinancovanie veľkých

projektov

• nízka občianska participácia

2.2.4 Služby, cestovný ruch a kultúra

Silné stránky:

• prírodný a kultúrny potenciál obce

• výborné podmienky na vidiecku turistiku, cykloturistiku, rekreáciu, rehabilitačné

a odpočinkové aktivity

• výrazný rozvoj agroturistiky v obci


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec • blízkosť turistických atrakcií - hradu Branč, mohyla Bradlo ...

• pomníky, pamätníky

• zachovaná tradičná kultúra

Slabé stránky:

• nedostatočná kvalita poskytovaných služieb v cestovnom ruchu

• málo rozvinutý marketing a kvalita manažmentu cestovného ruchu

• žiadne ubytovacie kapacity v obci a nedostatočné v okolí pre návštevníkov regiónu

• zlý stav kultúrnych a historických pamiatok

• nedostatok poskytovaných služieb pre voľný čas

• horšia dopravná prístupnosť

• absencia cyklochodníkov a turistických (náučných) chodníkov

• nedostatočné využívanie prírodného potenciálu

• zanikajúce praktiky ľudovej výroby

• žiadny podnikateľský subjekt podnikajúci v cestovnom ruchu

Príležitosti:

• zhodnotenie nevyužitého potenciálu, zvýšenie konkurenčnej schopnosti

• rozvoj obchodu a služieb na podporu cestovného ruchu v hlavnom meste okresu Myjave

• využiť členstvo v regionálnych združeniach a prostredníctvom spoločnej cielenej

propagácie zlepšiť imidž obce a regiónu

• existencia starých neobývaných chalúp, ktoré možno využiť na vidiecky turizmus

• perspektíva ubytovania v súkromí

• podpora vidieckej turistiky a agroturizmu štrukturálnymi fondami EÚ (Program rozvoja

vidieka)

• záujem mladých o tradičné ľudové remeslá a folklór ako aj iné formy záujmovej

umeleckej činnosti

Ohrozenia:


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec • pomalé zavádzanie moderných informačných systémov

• slabšia kooperácia medzi obcami v regióne prípadne neochota spolupracovať na realizácii

spoločných programov

• pretrvávajúca nízka podpora rozvoja cestovného ruchu

• nezosúladenie legislatívnych noriem SR a EÚ

• nedostatok finančných prostriedkov

2.2.5 Doprava a technická vybavenosť

Silné stránky:

• dobré dopravné prepojenie na významné mestá regiónu

• vybudovaný vodovod v centrálnej časti obce a najľudnatejšej osade

• dobré dopravné spojenie vzhľadom na početnosť spojov

• vybudovaný plynových rozvodov v centrálnej časti obce

• voľný investičný materiálu (domy, budovy JRD a iné stavby)

• futbalové ihrisko

Slabé stránky:

• nevyhovujúci technický stav ciest

• zlá dopravná dostupnosť kopaníc najmä v zimných mesiacoch

• nevyhovujúci stav a absencia chodníkov v obci

• slabá informovanosť verejnosti o činnosti samosprávy a života v obci

• nevybudovaná kanalizácia a ČOV

• nedoriešený systém odpadového hospodárstva

• zlý technický stav obecných budov a zariadení

• zlá úroveň infraštruktúry pre rozvoj športu a telesnej kultúry

• málo parkovacích miest pre návštevníkov obce

• nedostatočne rozvinutá infraštruktúra pre progresívne informačné technológie

• údržba ciest v zimnom období

• neupravené cestné rigoly



Príležitosti:

• budovanie trás cyklistickej a pešej dopravy na jestvujúcich alebo súbežne s jestvujúcimi

cestami

• využívanie a skvalitnenie informačných technológií, dostupnosť verejného internetu

• rozšírenie rozvodov KTR a bezdrôtového rozhlasu

• efektívne využitie prostriedkov z fondov EÚ

• možnosť využitia budovy bývalej ZŠ (rekonštrukcia – ubytovanie, Dom sociálnom

starostlivosti, polyfunkčný dom atď)

• využitie členstva v regionálnych združeniach ZMOS myjavského regiónu, Združenie obcí

kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina-Bradlo, Subregión Bradlo, Kopaničiarsky región

MAS - spolupráca, pomoc pri spoločných väčších projektoch

Ohrozenia:

• nedostatok investícií do rozvoja dopravy, telekomunikácií a informatizácie verejného

sektora,

• rast individuálnej dopravy pri súčasnom poklese hromadnej dopravy

• negatívne účinky dopravy na životné prostredie

• nárast cien energií



2.3 ANALÝZA PROBLÉMOV

V tejto časti sú analyzované hlavné problémové oblasti, ktoré sú ústrednými bodmi

ďalšieho zamerania procesu strategického plánovania v obci Bukovec. Ich správna

identifikácia vychádza jednak zo spolupráce so zástupcami samospráv, miestnymi

podnikateľmi a obyvateľmi ako aj z predikcie negatív identifikovaných v slabých stránkach

a ohrozeniach v rámci SWOT analýzy. Na základe toho bol v obci Bukovec identifikované 4

kľúčové problémy:

Kľúčový problém č.1: Zhoršujúci sa stav životného prostredia

Príčinami tohto problému sú:

Nevybudovaná kanalizácia v obci a ČOV - splašky sú vypúšťané do vonkajšieho

prostredia, najmä do povrchových vôd

Miestne časti obec nie sú plynofikované - zvyšovanie emisií v ovzduší spaľovaním

nebezpečného odpadu v kotloch (plasty, drevotrieska)

Nevyriešené odpadové hospodárstvo - chýba zberný dvor a kontajnery, nevybudovaná

kompostáreň biologicky rozložiteľného odpadu

Potreba úpravy vodných tokov, vytvorením zasakovacích pásov na

poľnohospodárskych pozemkov, remízok

Nevyhovujúci stav verejnej zelene

Nebezpečie erózie v k.ú. obce

Rast individuálnej dopravy pri súčasnom poklese hromadnej dopravy

Prítomnosť poľnohospodárskej prvovýroby a s tým spojené znečistenie ovzdušia


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Nízke environmentálne povedomie občanov

Slabá starostlivosť o genofondovo významné lokality

Nízky stupeň ekologickej stability územia a ochrana biodiverzity

Kľúčový problém č.2: Nedostatočná úroveň miestnej infraštruktúry


Nevyhovujúci stav a absencia chodníkov, miestnych komunikácií, parkovacích miest

Nevysporiadané pozemky na bytovú výstavbu

Nevyhovujúci stav obecných budov (kultúrny dom, hasičská zbrojnica, obecný

úrad,...)

Absencia stacionárneho zariadenia penzionového typu a reštauračného zariadenia

Nedostatočne rozvinutá infraštruktúra pre progresívne informačné technológie

Chýbajúce informačné značenie v obci

Nevyhovujúci stav verejných priestranstiev

Nevyhovujúci stav kultúrnych pamiatok

Nedostatok kvalitných športových zariadení

Kľúčový problém č.3 – Stagnácia rozvoja podnikatelskej činnosti a cestovného ruchu


Nevyhovujúci infraštruktúra cestovného ruchu a agroturistiky (ubytovanie, sociálne

zariadenia, občerstvenie)

Nedostatočné využívanie prírodného potenciálu

Úpadok poľnohospodárstva

Nízka podpora podmienok rozvoja malého a stredného podnikania


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Nerozvinutý marketing a propagácia územia

Nedostatok poskytovaných služieb pre voľný čas

Málo parkovacích miest pre návštevníkov obce

Absencia infraštruktúry cyklochodníkov, cyklistických a turistických trás

s prepojením na už existujúce trasy

Kľúčový problém č.4 - Nedostatočné podmienky pre kultúrno-spoločenský a sociálny

život


Nedostatočná kvalita poskytovaných služieb

Nedostatočné sociálne zabezpečenie dôchodcov

Nedostatočne využívané verejno-prospešné práce a spolupráca miestnych spolkov a

združení pri úprave a skrášľovaní prostredia obce

Nízke záujem občanov o kultúrno-spoločenské akcie v obci a veci verejné

Slabá podpora kultúrno-spoločenského života a samostatná činnosť zo strany spolkov,

združení a klubov pôsobiacich v obci

Nedostatočné využívanie kultúrneho domu



3. STRATÉGIA ROZVOJA

3.1 Strategický cieľ obce Bukovec

Na základe analýzy problémov si obec Bukovec stanovila nasledovný strategický cieľ:

„Zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj obce, ktorý bude zameraný hlavne na

trvalý ekonomický rast pri rešpektovaní environmentálnych požiadaviek.

Hlavné zameranie ekonomickej činnosti bude obec smerovať do ekologicky

nezávadných prevádzok v oblasti cestovného ruchu a vybraných oblastí

poľnohospodárstva a potravinárstva, pre ktoré má ideálne rozvojové

predpoklady. “

3.2Špecifické ciele a opatrenia

Pre dosiahnutie strategického cieľa si obec stanovila nasledovné 4 špecifické ciele:

3.2.1 Špecifický cieľ č. 1

Zlepšenie stavu životného prostredia a racionálneho využívania zdrojov prostredníctvom

dobudovania a skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry a posilnenie trvalo udržateľného

rozvoja.

3.2.1.1 Opatrenie č 1.1: Ochrana a racionálne využívanie vôd


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Cieľom opatrenia je zvýšená ochrana a zlepšenie stavu prírodných zdrojov vôd, vodných

ekosystémov, komplexné riešenie ekologických a vodohospodárskych záujmov a zlepšenie

zdravotného stavu obyvateľstva

Aktivity - budovanie a rekonštrukcia zariadení na distribúciu pitnej vody

- technické opatrenia na ochranu vodných zdrojov

- budovanie a rekonštrukcia kanalizácií, ČOV a domových ČOV

- zabezpečenie spevnenia brehov vodných tokov zníženie erózie,

spomalenie odtoku vody z krajiny a zvýšenie biodiverzity

Konečný prijímateľ:

- Združenie obcí kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina – Bradlo

- Obec Bukovec

- Obyvatelia obce, podnikateľské subjekty etablované v obci

Monitorovacie indikátory:

- dĺžka vybudovanej/rekonštruovanej kanalizácie, vodovodu (m)

- počet napojených domácností na kanalizáciu, vodovod

- množstvo odvedených komunálnych odpadových vôd (m3/mesiac)

3.2.1.2 Opatrenie č 1.2: Znižovanie emisií znečisťujúcich látok a využitie obnoviteľných

zdrojov energie

Cieľom tohto opatrenia je znížiť koncentráciu znečisťujúcich látok v ovzduší a znižovanie

emisií skleníkových plynov.

Aktivity - využívanie obnoviteľných zdrojov energie a racionálne využívanie

neobnoviteľných zdrojov energie

- zmena technológií znečisťujúcich ovzdušie

- znižovanie emisií v oblasti poľnohospodárskej výroby

- monitoring emisií zdrojov znečisťovania ovzdušia


- obec Bukovec


- výsledné hodnoty monitoringu emisii


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec 3.2.1.3 Opatrenie č. 1.3: Odpadové hospodárstvo a riešenie problematiky environmentálnych

záťaží

Cieľom je dobudovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva a znižovanie negatívnych

vplyvov nelegálnych skládok odpadov na ekosystémy

Aktivity - vybudovanie zberného dvora, kontajnerových státí a obstaranie

kontajnerov

- odstránenie nelegálnych skládok odpadov

- rozšírenie separovaného zberu o nové zložky komodít a jeho propagácia

- podpora vyššieho zhodnocovania vyprodukovaných druhov odpadov, ktoré

tvoria veľký podiel odpadov

- systematická sanácia starých environmentálnych záťaží


- obec Bukovec

- Združenie miest a obcí myjavského regiónu


- množstvo vytriedeného odpadu (t/rok)

- zvýšenie podielu využívaného komunálneho odpadu (%)

- množstvo zhodnoteného biologického odpadu (t/rok)

3.2.1.4 Opatrenie č. 1.4: Ochrana prírodného prostredia a krajiny

Cieľom je zlepšenie stavu verejnej zelene, infraštruktúry ochrany prírody a krajiny

a zachovanie biodiverzity prostredníctvom zavedenia monitorovacích systémov.

Aktivity - realizácia programov starostlivosti o chránené územia a

dobudovanie siete chránených území

- zlepšiť stav verejnej zelene na území obce

- prostredníctvom monitoringu zachovať vysoký stupeň biodiverzity

- dopracovanie dokumentov ochrany prírody (MUSES)

- realizácia ekostabilizačných opatrení


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - zatrávnenie a zalesnenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu

- ochrana a zveľaďovanie lesa na princípe trvalo udržateľného

rozvoja

- zachovanie reprodukcie genofondu drevín

- zvýšenie environmentálneho povedomia ľudí a výchova k lepšiemu

vzťahu k životnému prostrediu


- obec Bukovec


- Štátna ochrana prírody


- plocha novovytvorených chránených území (m2)

- plocha územia revitalizovanej verejnej zelene (m2)


Zvýšenie dostupnosti, kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti územia.

3.2.2.1 Opatrenie č 2.1: Zlepšenie stavu dopravnej infraštruktúry

Cieľom je výstavba a modernizácia dopravnej infraštruktúry, zlepšenie dostupnosti Bukovca,

podpora rozvoja ekonomických aktivít a zvýšenie konkurencieschopnosti obce.

Aktivity - výstavba a rekonštrukcia miestnych komunikácií a chodníkov

- výstavba a rekonštrukcia miestnych lávok a mostov

- vybudovanie a rekonštrukcia parkovacích miest

- rekonštrukcia verejných priestranstiev

- regenerácia centrálnej časti obce

- rekonštrukcia autobusových zástavok

- rozšírenie a zvýšenie energetickej efektívnosti verejného osvetlenia


- obec Bukovec, obyvatelia, podnikatelia v obci




- dĺžka vybudovaných a zrekonštruovaných miestnych komunikácií (km)


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - celková plocha vybudovaných parkovacích miest (m2)

- dĺžka vybudovaných a zrekonštruovaných chodníkov (km)

- počet zrekonštruovaných autobusových zastávok

- plocha zrekonštruovaného verejného priestranstva (m2)

3.2.2.2 Opatrenie č 2.2: Zlepšenie stavu obecného majetku

Cieľom je rekonštrukcia verejných objektov využívaných na kultúrno-spoločenské, osvetové

a záujmové účely.

Aktivity - rekonštrukcia objektu obecného úradu

- rekonštrukcia a modernizácia kultúrneho domu, domu smútku, obecnej

knižnice, objektu MŠ (a bývalej ZŠ), šatní TJ

- rekonštrukcia a modernizácia objektu požiarnej zbrojnice

- modernizácia vybavenia domu smútku

- rekonštrukcia, modernizácia a rozšírenie verejného rozhlasu


- obec Bukovec

- obyvatelia obce

- kluby, spolky a združenia pôsobiace v obci


- počet obnovených verejných budov a objektov

- počet zrealizovaných projektov zameraných na regeneráciu a revitalizáciu územia

obce

- dĺžka rekonštruovaných sietí v obci (km)

3.2.2.3 Opatrenie č. 2.3: R ozvoj stavebnej činnosti v oblasti bývania na území obce

Cieľom tohto opatrenia je príprava územnoplánovacej dokumentácie a obnova domového a

bytového fondu

Aktivity - tvorba územno-plánovacej dokumentácie obce

- majetko-právne vysporiadanie pozemkov

- výstavba nových rodinných domov, bytových domov a obnova

nevyužitého bytového fondu


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - vybudovanie inžinierskych sietí a technickej vybavenosti pre bytovú

výstavbu

- individuálna domová a bytová výstavba


- obec Bukovec

- obyvatelia obce


- plocha vysporiadaných pozemkov (m2)

- dĺžka vybudovaných inžinierskych sietí pre bytové domy (m)

- počet nových bytových domov

- počet obnoveného bytového fondu

3.2.3 Špecifický cieľ č. 3 Podpora rozvoja podnikania a služieb cestovného ruchu.

3.2.3.1 Opatrenie č. 3.1: Podpora súkromného sektora

Cieľom tohto opatrenia je vytvoriť podmienky pre konkurencieschopné podnikateľské

prostredie s dôrazom na rozvoj stredných a malých podnikov vrátane živnostníkov a rozvoja

remesiel. Stabilizovať a modernizovať poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a podporovať

produkciu ekologicky nezávadných poľnohospodárskych produktov, výrobkov drevárskeho

priemyslu a biomasy.

Aktivity - podpora začínajúcich a expandujúcich inovatívnych firiem

- podpora budovania infraštuktúry existujúcich a novzniknutým

podnikateľkých subjektov

- podpora výroby a podnikateľských subjektov, ktoré využívajú

surovinové zdroje regiónu

- modernizácia technológií a postupov výroby

- podpora sanácie poľnohospodárskych území

- účasť na veľtrhoch a výstavách

- zvýšenie rôznych typov inovácií v podnikateľskej sfére

- podpora poradenstva a vzdelávania a propagácie pre podnikateľov


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - podpora využitia IKT a elektronického obchodu v MSP

- rozvoj tradičných foriem remesiel a drevospracujúceho priemyslu

- rozvoj netradičných foriem poľnohospodárstva

- nákup novej poľnohospodárskej techniky a technológie

- podpora rastlinnej a živočíšnej výroby s dôrazom na zachovanie

dedičstva vidieka


- obec Bukovec

- fyzické alebo právnické osoby oprávnené na podnikanie v zmysle obchodného alebo

živnostenského zákonníka


- počet novovytvorených pracovných miest v obci

- počet novovytvorených podnikov v obci

- nárast príjmov z dane nehnuteľnosti od podnikateľských subjektov

- počet realizovaných projektov na revitalizáciu poľnohospodárstva a lesného

poľnohospodárstva

3.2.3.2 Opatrenie č. 3.2: I nfrašruktúry cestovného ruchu

Cieľom opatrenia je podporovať rozvoj cestovného ruchu najmä v oblasti vidieckeho

turizmu, športu a cykloturistiky a rozvoj konferenčnej turistiky. Cieľ je vytvoriť sieť

kvalitných a koordinovaných služieb a k tomu nadväzných aktivít v cestovnom ruchu.

Prostredníctvom cieleného marketingu zabezpečiť trvalý rast počtu turistov a návštevníkov

obce. Vytvoriť také prostredie aby sa občania aj návštevníci cítili dobre, mali radi svoju obec

a návštevníci sa sem radi vracali a vytvárali si kladné väzby na lokalitu.

Aktivity - podpora budovania infraštruktúry CR

- podporovať rekonštrukcie rodných domov na účely vidieckej turistiky

- rozšírenie siete náučných chodníkov, cyklotrás, turistických chodníkov

a ich prepojenie so širším okolím

- dobudovať informačný systém popri komunikáciách s informáciami

o možnostiach ubytovania, stravovania a občerstvenia

- obnova kultúrnych pamiatok

- skvalitňovanie služieb cestovného ruchu


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - podpora vytvárania špecifických produktov cestovného ruchu

- rozvoj cezhraničnej spolupráce

- podpora propagácie a prezentácie obce a subjektov CR

- vzdelávanie a príprava pracovníkov v CR a obyvateľstva

- vypracovanie koncepcie rozvoja cestovného ruchu obce s regionálnym

dosahom


- obec Bukovec


živnostenského zákonníka.



- počet novovytvorených pracovných miest v obci

- počet novovytvorených zariadení cestovného ruchu, rekreácie a športu v obci

- nárast príjmov z dane nehnuteľnosti od podnikateľských subjektov

- nárast príjmov v rozpočte obci o daň z ubytovania

- počet dobudovaných informačných systémov popri cestách

- počet spracovaných informačných materiálov, rozvojových dokumentov


Zvýšenie kvality služieb a rozvoj kultúrneho a spoločenského života.

3.2.4.1 Opatrenie č. 4.1: Zvýšiť kvalitu sociálnych služieb

Cieľom opatrenia je skvalitnenie sociálnej práce a sociálnych služieb s dôrazom na

marginalizované skupiny spoluobčanov

Aktivity - zvyšovanie úrovne poskytovaných sociálnych služieb

- budovanie zariadení sociálnych služieb (denný stacionár, domov

dôchodcov, budovanie útulkov pre bezdomovcov a týrané matky

s deťmi)


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - rozvoj terénnych sociálnych služieb uprednostňujúcich zotrvanie

sociálne odkázaných občanov v prirodzenom prostredí s podporou

zariadení s denným a krátkodobým pobytom


- obec Bukovec

- Trenčiansky samosprávny kraj

- subjekty poskytujúce sociálne služby a vykonávajúce opatrenia sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately



- počet vybudovaných sociálnych zariadení

- počet novovytvorených pracovných miest v oblasti sociálnych služieb

- počet poskytovaných sociálnych služieb

3.2.4.2 Opatrenie č. 4.2: Zvýšiť kvalitu verejných služieb

Cieľom je zabezpečiť služby kvalitné, udržateľné a dostupné všetkým, ktoré skutočne budú

napĺňať potreby ľudí

Aktivity - budovanie infraštruktúry informačných sietí a internetizácia obce –

verejne prístupný internet

- podpora budovania oddychových zón v obci

- podpora podnikateľov v oblasti poskytovania verejno-prospešných

služieb


- obec Bukovec


živnostenského zákonníka.


- počet novovytvorených zariadení poskytujúcich služby

- počet poskytovaných služieb verejnosti


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - počet novonakúpených strojov a zariadení potrebných k údržbe verejných

priestranstiev

3.2.4.3 Opatrenie č. 4.3: Podpora športu a kultúry v obci

Cieľom je vytvoriť sieť kvalitných a koordinovaných služieb a k tomu nadväzujúcich aktivít

v oblasti kultúry a športu za aktívnej spolupráce spoločenských organizácií a spolkov, ktoré

v súčasnej dobe v obci vznikajú.

Aktivity - organizovanie a zvýšenie kvality tradičných spoločenských podujatí

- vybudovanie zariadení pre voľnočasové aktivity

- výstavba, rekonštrukcia a modernizácia športových zariadení

- podpora výmeny kultúry na regionálnej, národnej a medzinárodnej

kultúry

- spolupráca s občianskych združení, iných právnických a fyzických osôb

pôsobiacich v oblasti telesnej kultúry

- zavádzanie nových technológií do renovácie športových objektov

- podpora kultúrnych a športových aktivít zdravotne postihnutých

občanov


- obec Bukovec

- obyvatelia obce

- podnikateľské subjekty etablované v obci

- obecné organizácie a združenia v obci, príp. pôsobiacich v regióne


- počet tradičných a nových spoločenských podujatí a atrakcií

- počet aktivít zameraných na zvýšenie úrovne informovania obyvateľov

- počet novovytvorených organizácií v obci

- počet novovytvorených / rekonštruovaných voľnočasových zariadení



4. FINAČNÝ PLÁN

Tab. č. 24: Plán realizácie projektových zámerov na roky 2008 – 2016

Názov projektuRok

realizácieCelková

suma v SkZdroje financovania

Tvorba územného plánu obce 20080,5 mil.

SkPRV a rozpočet obce

Rozšírenie exitujúceho separovaného zberu, zberné dvory, obecné kompostovisko

2009 0,5 mil. SkEF, rozpočet obce a rozpočet ZMO MR (KR – MAS)

Zvýšenie energetickej hospodárnosti verejných budov výmenou kotlov na biomasu

2011 2 mil. SkOPŽP (PRV) a rozpočet obce

Monitorovanie starých environmentálnych záťaží

2012 1mil. SkOPŽP (PRV), TSK a rozpočet obce

Revitalizácia centrálnej časti obce s prepojením oddychovej zelene a priestorov na parkovanie

2010 2mil. Sk PRV a rozpočet obce

Revitalizácia verejnej zelene v obci 2008 500 tis. SkNadácia Ekopolis a rozpočet obce

Nákup novej techniky a strojov potrebných k údržbe verejných priestranstiev

2011 1 mil. SkPRV a rozpočet obce



Názov projektuRok

realizácieCelková


Revitalizácia vodného toku v intraviláne obce, vodných zdrojov

2014 1 mil. SkEF (OPŽP), EEA grants a rozpočet obce

Rekonštrukcia a modernizácia obecného úradu a domu kultúry

2010 2 mil. SkPRV (TSK) a rozpočet obce

Modernizácia a internetizácia obecnej knižnice

2012 0,5 mil. SkPRV, rozpočet obce, MK SR

Rekonštrukcia a modernizácia vybavenia hasičskej zbrojnice v obci

2010 2 mil. SkPRV (TSK) a rozpočet obce

Modernizácia vybavenia domu smútku a osadenie drobnej architektúry na cintoríne v obci

2009 1 mil. Sk PRV a rozpočet obce

Odkanalizovanie regiónu Veľká Javorina - Bradlo, spádová oblasť Brezová pod Bradlom

2015-16 10 mil. SkOPŽP rozpočet ZOKR VJ-B (KR-MAS), rozpočet obce

Zabezpečenie obyvateľstva pitnou vodou, rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu

2009-13 6 mil. SkEF, EEA grants a rozpočet obce

Rekonštrukcia miestnych komunikácii 2011 1,5 mil. SkPRV, TSK, rozpočet obce, úver

Výstavba a vybavenie viacúčelového detského ihriska

2009 1,5 mil. SkPRV (Úrad vlády) a rozpočet obce

rekonštrukcia chodníkov v obci 2010-12 1,5 mil. Sk PRV a rozpočet obce

Výstavba a rekonštrukcia autobusových zastávok

2011 1 mil. Sk

ROP (PRV), rozpočet obce a rozpočet ZMO MR (KR – MAS)

Rekonštrukcia, rozšírenie a modernizácia verejného osvetlenia

2008 0,5 mil. SkPRV a rozpočet obce

Modernizácia a rozšírenie obecného rozhlasu 2011 1 mil. Sk PRV a rozpočet obce

Vybudovanie infraštruktúry pre IBV 2014 12 mil. SkRozpočet obce, SPP, BVS, (PRV)

Skvalitnenie internetu v obci – zavádzaním moderných IKT technológii (uloženie optických káblov) s vytvorením verejného IKT bodu

2015 3 mil. SkPRV, rozpočet obce, finančný úver, ZMO MR

Výstavba infraštruktúry CR (odpočívadlá, rozhľadne...)

2010 2,5 mil. SkOPKaHR (PRV) a rozpočet ZOKR VJ-B (KR – MAS)

Informačno-navádzací systém v obci 2011 1 mil. SkPRV, rozpočet obce, TSK, nadácie

Vyznačenie cyklistických trás a turistických chodníkov, náučných chodníkov

2010 0,5 mil. SkPRV, rozpočet obce, nadácie

Propagácia obce (vypracovanie propagačných materiálov, účasť na výstavách, ...)

2010-13 200 tis. SkPRV, rozpočet KR – MAS, ZOKR VJ-B, rozpočet obce



Názov projektuRok

realizácieCelková


Vypracovanie integrovanej stratégie rozvoja územia kopaničiarského regiónu

2008 230 tis. SkPRV a rozpočet KR – MAS

EF – Enviromentálny fondOPKaHR - Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rastOPŽP – Operačný program životné prostrediePRV – Program rozvoja vidiekaROP – Regionálny operačný programZOKR VJ-B - Združenie obcí kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina – BradloZMO MR Združenie miest a obcí myjavského regiónuKR – MAS - Kopaničiarsky región - Miestna akčná skupinaTSK – Trenčiansky samosprávny krajEEA grants – Nórsky finančný mechanizmus a EEA finančný mechanizmus

5. ZABEZPEČENIE REALIZÁCIE

5.1 Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie

Obecné zastupiteľstvo je osobne zapojené do rozvoja obce a zodpovedá za

zabezpečenie riadenia podpory, jeho implementácie a za trvalé zlepšovanie. Takisto riadi,

rozvíja a sprístupňuje vedomosti, uplatňuje potenciál zamestnancov na tímovej aj

individuálnej úrovni, podporuje tímovú prácu na úrovni celej organizácie, plánuje činnosti na

podporu dosahovania cieľov organizácie a efektívneho riadenia procesov strategického

plánovania. Aby tento model fungoval je dôležité, aby sa zamestnanci angažovali v rozvoji

obce, mali kompetencie a viedli dialóg s členmi obecného zastupiteľstva.

Obecné zastupiteľstvo implementuje víziu rozvoja a strednodobú stratégiu obce

prostredníctvom programového dokumentu. Programový dokument sa týka všetkých aktérov

a podporujú ho zmysluplné programy. Je v ňom definovaná stratégia, ktorá je založená na

súčasných a budúcich potrebách a očakávaniach zainteresovaných strán, vychádza


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec z kľúčových disparít a stavia na faktoroch, ktoré ich odstraňujú alebo zmierňujú. Táto

stratégia vychádza z informácií získaných z monitorovania a hodnotenia, je ju možné

prehodnocovať a upravovať.

Obec plánuje a riadi svoju spoluprácu i s externými partnermi s využitím verejných

ako aj súkromných finančných zdrojov, pričom organizácia riadi finančné toky podľa platnej

metodiky, zákonov a nariadení. Dôležitú úlohu pri implementácii jednotlivých projektov bude

zohrávať činnosť a aktivity projektového manažéra združenia Kopaničiarsky región - Miestna

akčná skupina, ktorého je obec členom. Toto združenie sa bude uchádzať o finančnú podporu

na svoju činnosť z Programu rozvoja vidieka.

5.2 Monitorovanie a hodnotenie

Úspešnosť PHSR bude závisieť i od monitorovania a hodnotenia dosiahnutého

pokroku v pravidelných intervaloch. Za taký interval navrhujeme 6 mesiacov. V procese

monitorovania sa zhromažďujú údaje o projektoch a účinnosti definovaných aktivít, ktoré sa

sledujú v priebehu celého procesu strategického plánovania. Monitoring by mala vykonávať

osoba poverená obecným zastupiteľstvom, využívajúc pritom indikátory uvedené v

nasledujúcej kapitole. Raz za pol roka by teda obecné zastupiteľstvo malo prerokovať stručnú,

ale jasnú správu o dosiahnutom pokroku. V prípade potreby by malo prijať vhodné opatrenia.

Obec by mala o svojej činnosti a výsledkoch informovať verejnosť prostredníctvom

obecnej webovej stránky, informačných tabulí a v regionálnych novinách Kopaničiar Expres.

Minimálne raz za dva roky je nevyhnutné prehodnotiť a aktualizovať finančný resp.

akčný plán. PHSR je otvoreným dokumentom, ktorý je treba aktualizovať, ak sa výrazne

zmenia východiskové podmienky. Je však dôležité, aby hlavné ciele, ktoré si obec určila,

svojvoľne nemenili a aby sa neprispôsobovali zmenám na pozícii starostu.

Na hodnotenie úspešnosti celého PHSR bol navrhnutý systém jednoduchých

indikátorov. Pre každý cieľ boli navrhnuté konkrétne ukazovatele, ktorými možno merať, či

obec postupuje správnym smerom. Čiastočné neúspechy by nemali byť zdrojom sklamania,

naopak, mali by byť impulzom k hľadaniu riešení a zdrojom ponaučenia.

5.3 Harmonogram realizácie

Finančný plán s rozvrhom jednotlivých činností, uvedený v časti č. 4, je zároveň

Harmonogramom realizácie PHSR obce Bukovec na roky 2008 – 2016, ktoré bude obecné

zastupiteľstvo na základe priebežného hodnotenia minimálne raz za dva roky, prehodnocovať,

aktualizovať a schvaľovať.



6. ZÁVER

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja je spracovaný na báze viacerých

dokumentov a v súlade s príslušnými zákonnými predpismi. Časť PHSR je zameraná na

komplexný analýzu v oblastiach ako demografia, nezamestnanosť, hospodárska oblasť,

sociálna a technická infraštruktúra a iné oblasti, ktoré popisujú a analyzujú súčasnú stav

v obci, ktorý je detailnejšie rozpracovaný v SWOT analýze popisujúcej silné a slabé stránky,

príležitosti a ohrozenia.

PHSR je dôležitým strategickým, systémovým a koncepčným dokumentom pre

zabezpečenie zásadných aktivít rozvoja v zmysle definovaných cieľov, priorít, opatrení

a financovania. Vzhľadom na súčasné postavenie regionálneho rozvoja v rámci Slovenskej

republiky, ktorý nevytvára priame nástroje podpory v regiónoch (VÚC), je dokument PHSR

účelovo a explicitne zameraný na ciele a priority rozvoja kraja a Národného strategického


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec a referenčného rámca. Sleduje sa tým najmä možnosť využívania nástrojov pomoci EÚ, to

znamená využitie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.

Vykonateľnosť PHSR bude závislá od mnohých faktorov, predovšetkým od

schopnosti zainteresovaných subjektov vypracovávať a predkladať príslušným ústredným

riadiacim orgánom a ich sprostredkujúcim implementačným agentúram také projekty, ktoré

budú konkurencieschopné. Veľký význam pre realizovanie jednotlivých opatrení a aktivít

definovaných v PHSR bude maž úroveň riadenia a koordinácie celého procesu prípravy

projektov a ich presadzovania na regionálnej úrovni.

Program je potrebné hodnotiť ako dokument otvorený, ktorý môžu orgány obce

priebežne doplňovať o nové aktivity, respektíve vypúšťať tie opatrenia, ktorých realizácia nie

je v možnostiach obce.

Nástrojom pre naplnenie úloh vyplývajúcich z Národného plánu regionálneho rozvoja

SR je PHSR ako základný programovací dokument pre uskutočňovanie regionálnej politiky

ako aj základný rámec pre budúce projekty, v oblasti znižovania regionálnych disparít.

Program zároveň odráža aj nový spôsob spolupráce s EÚ založenej na princípoch partnerstva,

otvorenosti, subsidiarity a hospodárskej a sociálnej súdržnosti na úseku regionálneho rozvoja.

Hlavnou myšlienkou tohto dokumentu je zlepšovať kvalitu života občanov a sociálnu

súdržnosť spoločnosti, najmä vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj a tvorbu

pracovných príležitostí, presadzovať koncept trvalo udržateľného rozvoja.

ZOZNAM TABULIEK, GRAFOV A MÁP

Zoznam tabuliek:Tab.č.1 - Pôdny fond v r. 2006Tab.č.2 - Množstvo odpadov vyprodukovaných v r. 2006Tab.č.3 - Demografická štruktúra obyvateľov v rokoch 1997-2006 v obci Bukovec Tab.č.4 - Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1996 - 2006Tab.č.5 - Vierovyznanie obyvateľov obce BukovecTab.č.6 - Národnostné zloženie obyvateľstva obce BukovecTab.č.7 - Stupeň dosiahnutého vzdelania obyvateľstvaTab.č.8 - Vysokoškolské vzdelanie obyvateľstvaTab.č.9 - Stav objektov a miestnych komunikácií, r. 2006Tab.č.10 - Spôsob vykurovania domácnostíTab.č.11 - Kultúrne zariadenia obce BukovecTab.č.12 - Vývoj počtu detí v predškolskom zariadení v obci Bukovec za obdobie 1998 - 2008Tab.č.13 - Domový a bytový fond v roku 2001Tab.č.14 - Obdobie výstavby trvale obývaných bytov Tab.č.15 - Prírastky, úbytky a stav bytového fondu k 31.12.2006Tab.č.16 - Vybavenie obývaných bytov technickou infraštruktúrouTab.č.17 - Porovnanie ekonom. aktívnych osôb obce Bukovec s okresom, krajom a SRTab.č.18 - Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa odvetvia hospodárstva


Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Tab.č.19 - Sektorová zamestnanosťTab.č.20 - Právne subjekty v r.2006Tab.č.21 - Štruktúra podnikateľských subjektov podľa OKEČTab.č.22 - Porovnanie miery nezamestnanosti k 31. 12. 2006Tab.č.23 - Vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2003 - 2007Tab.č.24 - Plán realizácie projektových zámerov na roky 2008 – 2016

Zoznam grafov:Graf č.1 - Rozdelenie poľnohospodárskej pôdy Graf č.2 - Rozdelenie nepoľnohospodárskej pôdy Graf č.3 - Rozdelenie pôdneho fondu Graf č.4 - Zastúpenie skupín obyvateľov Graf č.5 - Vývoj počtu obyvateľov Graf č.6 - Vývoj indexu vitality Graf č.7 - Vývoj prírastov Graf č.8 - Vierovyznanie obyvateľov obce Graf č.9 - Národnostné zloženie obyvateľovGraf č.10 - Stupne školského vzdelaniaGraf č.11 - Vysokoškolské vzdelanie podľa zameraniaGraf č.12 - Vývoj počtu detí v predškolskom zariadeníGraf č.13 - Domový fond Graf č.14 - Bytový fond Graf č.15 - Obdobie výstavby Graf č.16 - Vybavenie obývaných bytov technickou infraštruktúrouGraf č.17 - Odvetvová štruktúra zamestnanostiGraf č.18 - Sektorová zamestnanosť Graf č.19 - Rozdelenie podnikateľských subjektov podľa sektorovGraf č.20 - Miera nezamestnanosti v obci Bukovec

Zoznam máp:Mapa č.1 - Poloha obceMapa č.2 - Lokalizácia obce v rámci SRMapa č.3 - Dopravná sieť v regióne

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. Dugáček, M.– Gálik, J. a kol.: Myjava. Obzor Bratislava, 19852. Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2005, [online]. [s.a.]. [citované

10. 05. 2007]. Dostupné na internete http://www.enviroportal.sk3. Lauko, V. – Nemček, P.: Aktuálne zmeny v populačnom vývoji kopaničiarskeho

regiónu Myjavy. Acta FRNUC, Geographica Nr. 41. Bratislava, 19994. Maheľ, M.: Geologická stavba Československých Karpát. Veda Bratislava, 19865. NATURA 2000. [online]. [s.a.]. [citované 10. 04. 2007]. Dostupné na internete

http://www.sopsr.sk6. Nemček, P.: Transformácia priestorovej, sociálnej a hospodárskej štruktúry v regióne

Myjavy, UK Bratislava7. Nitrátová direktíva. [online]. [s.a.]. [citované 11. 04. 2007]. Dostupné na internete

http://www.vupu.sk 8. Porubský, A.: Vodné bohatstvo Slovenska. Veda Bratislava, 1991


http://www.vupu.sk/nd/

http://www.sopsr.sk/

http://www.enviroportal.sk/

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec 9. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001. Štatistický úrad SR, Bratislava, 200110. Správa o stave znečisťovania ovzdušia v Trenčianskom kraji v roku 200511. Údaje poskytnuté na základe požiadavky, Obecný úrad Brestovec, 200712. Údaje poskytnuté na základe požiadavky, Obvodný úrad Životného prostredia,

Myjava, 200713. Údaje poskytnuté na základe požiadavky, Správa katastra Myjava, 200714. Údaje poskytnuté na základe požiadavky, Štatistický úrad SR, Krajská správa Trenčín,

200715. Údaje poskytnuté na základe požiadavky, Úrad práce socálnch vecí a rodiny, vysunuté

pracovisko Myjava, 200716. Údaje poskytnuté na základe požiadavky, Základná škola Brestovec17. Základné štatistické ukazovatele o trhu práce v SR, [online]. [s.a.]. [citované 14. 08.

2007]. Dostupné na internete http://www.upsvar.sk

Spracoval:


http://www.upsvar.sk/


Upozornenie: Tento dokument je vlastníctvom obce Bukovec. Akékoľvek vytváranie kópií bez súhlasu obce je zakázané.

© Obec Bukovec, marec 2008


phsr bukovec

Government & Nonprofit