1. lobistick asopis na Slovensku od roku 1993

CXCVI. CXCVII. SLO 2011

Kurir

ParlamentnASOPIS Z NRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

D.A.L.I. M.N., s.r.o.1. 2. zabezpeenie projeknej prpravy a realizcia objednvok na k dodvka, mont a uvedenie do prevdzky: stacionrne batrie TAB OPzS, TAB OGi, TAB UPS, VRLA AGM trakn batrie TAB: DIN, DIN-S, BS batrie k solrnym fotovoltickm systmom autobatrie TOPLA nabjaky, vybjaky, aquamatic, mieanie elektrolytu UPS, monitoring batri DIESEL agregty zlon zdroje meracie transformtory distribun transformtory vkonov vypnae 110kV odpornky a odpojovae 110kV trafostanice firmy DELING z Bosny a Hercegoviny

D.A.L.I. M.N., s.r.o. je vhradn dovozca priemyselnch batri TAB Meica Slovinsko meracch transformtorov KONAR Zagreb Chorvtsko D.A.L.I. M.N. v zahrani: Bosna a Hercegovina: D.A.L.I. M.N., Tuzla ierna Hora: D.A.L.I. M.N., Ulcinj

TAB d.d.Spolonos TAB bola zaloen v roku 1965 ako jedna zo spolonost holdingu Rudnik Meica v regine s vye 350 ronou tradciou v oblasti vrobkov z olova. Poas prvch 15 rokov svojej existencie mala TAB licennho partnera zo vdska, spolonos Tudor. Od roku 1980 m spolonos vlastn vskumno-vvojov kapacity, vaka ktorm dnes vyrba vetky druhy olovench akumultorov, ako aj batri typu VRLA AGM v dvoch modernch tovrach so 420 zamestnancami: prv sa zameriava na vrobu tartovacch batri znaiek Topla a TAB v pote 1 500 000 kusov rone druh vyrba priemyseln batrie znaky TAB s ronou vrobnou kapacitou pribline 800 000 kusov stredne vekch traknch alebo staninch lnkovch batri a blokov Vysokokvalitn batrie s znme po celom svete, najm v Eurpe, zii a Amerike.

KONAR-Mjerni transformatori, d.d.KONAR-Mjerni transformatori, d.d. je jednou z obchodnch spolonost, patriacich do koncernu KONARElektroindustrija, d.d. KONAR-Elektroindustrija, d.d. je najvou a najdleitejou chorvtskou skupinou pridruench spolonost na projektovanie, vrobu, vstavbu, rozvoj a servis vbavy a zariadenia v oblasti energetiky, dopravy, priemyslu a domcich spotrebiov. KONAR-Mjerni transformatori, d.d. patr do podnikateskho prostredia v oblasti energetiky, ktor sasne predstavuje core business celej skupiny KONAR. Pod sasnm nzvom je firma zaregistrovan od roku 1991. Dovtedy, od roku 1946, psobila pod nzvom RADE KONAR. Vrobn program tvoria meracie transformtory s nasledujcimi charakteristikami: vysokonapov: olejov do Um 750 kV (prdov a kapacitn napov), do Um 550 kV (induktvne napov), do Um 420 kV (kombinovan) izolovan plynom SF6 pre mont do GIS do Um 170 kV (prdov a napov) strednonapov do Um 40,5 kV: olejov (prdov a napov), alarditov (prdov a napov) nzkonapov alarditov do Um 1 kV pecilne (skobn transformtory, prdov a napov transformtory s osobitnmi poiadavkami)

D.A.L.I. M.N., s.r.o., 903 01 Ture 385 tel./fax: 02/ 4591 8080 tel.: 02/ 4591 8240 mobil: 0903 727 188, 0903 980 083, 0903 163 046 e-mail: tab-mezica@tab-mezica.sk, www.tab-mezica.sk

Centrlny servis a sklad Ture Servisn sie: Bratislava, Pchov, Koice

CXCVI. CXCVII. sloPARLAMENTN KURIR asopis z Nrodnej rady Slovenskej republiky Mesank, ronk XIX Vydavate: Slovensk nrodn reklamn a propagan agentra, s.r.o. v spoluprci s Nrodnou radou SR, Vldou SR a Prezidentskou kancelriou SR Adresa redakcie: Brik Bukov 5/A, 811 02 Bratislava 1. Tel./fax: 02/54 414 544 e-mail: parkur@gtsmail.sk eurorep@gtsmail.sk (fredaktor) fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto) http://www.parlamentnykurier.sk Registrovan MK SR . EV4085/10 ISSN 13350307 fredaktor: Zstupca fredaktora: Redakcia: Frantiek Nagy Ernest Weidler Anna Komov Robert Kotian Izabela Nagyov Peter Zemank OBSAH

2011

Redakn kruh:

Tibor Bastrnk Stanislav Jani Bibina Obrimkov Rafael Rafaj Mria Sabolov Jazykov redaktorka: Jitka Madarsov jmadarasova@chello.sk Generlny riadite: Frantiek Nagy Asistentka riaditea: Magdalna Horkov 0903 766 995

Inzercia:

0903 715 585

Riadite pre obchod a marketing: Marin Reisel 02/54 414 544, 0905 224 492 Typo & lito: AppleStudio Tla: WELTPRINT, Bratislava Grafick prava: J. B. Design Fotografie: Rudolf Bihary, archv redakcie Karikatry: Fedor Vico Predplatn a objednvky na uverejnenie reklamy prijma: Slovensk nrodn reklamn a propagan agentra, s.r.o. potov prieinok 814 01 Bratislava 1 Cena jednho vtlaku bez DPH 6,60 EUR slo tu 2629002985/1100 DI SK2020399458 Foto na titulnej strane: TASR: unovo portov arel Divok voda

Editorial Liberalizcia v ns (B. Obrimkov) 2 Vlda SR Bez energetickho mixu sa nezaobdeme (Rozhovor s I. Radiovou) 2 Slovensko a zvyovanie rastu hospodrstva (Rozhovor s J. Mikovom) 9 Dleit je, aby sa vytvorilo bezpen prostredie na ivot (Rozhovor s M. Kovom) 50 Redukcia povodovch rizk svis s revitalizciou krajiny (Rozhovor s M. Kravkom) 51 Eurpska energetika Zaistime si budcnos (H. Oettinger) 4 Staronov vzvy eurpskej energetiky (L. Ferenkov) 6 Slovensk energetika Bezpen a ist energia pre krajinu (Rozhovor s P. Ruzzinim) 8 Bezpenos dodvok zostva naou prioritou (Rozhovor s Achimom Saulom) 12 SES Tlmae 60 rokov v energetike (M. Patika) 14 CZT modern a ekologick systm vykurovania v Bratislave 18 Histria a perspektvy vyuvania solrneho tepla na Slovensku (M. Novk) 22 Energetika v spaovniach odpadov (Rozhovor s A. Gerottom) 62 Informan technolgie Spolonos sfra, a. s., roziruje ponuku rieen pre energetiku (Rozhovor s E. Halukom) 16 By smart u nie je mda, ale nevyhnutnos (Rozhovor s R. Vranskm) 20 Nrodn rada SR Vyuvanie obnovitench zdrojov energie (Rozhovor s M. Kondrtom) 24 Naa energetick sstava m svoje technick monosti (Rozhovor s . Jurkom) 32 Vznam strojrstva pre hospodrstvo Slovenska (Rozhovor s P. igom) 41 Treba sa koncentrova na rozvoj kvalitatvnych stimulov (Rozhovor s J. Mikuom) 43 Bioodpady a hospodrstvo (Rozhovor s I. Sidorom) 44 Svislosti (Anketa NR SR) 72 Mali by sme obanom lepie vysvetova potreby zmien 73 (Rozhovor s P. Abrhanom a M. Beblavm) Radiov dr tt v celistvosti (Rozhovor s E. Jurinovou) 75 Zkladn prvo na vzdelanie a novela vysokokolskho zkona (Rozhovor s D. aploviom) 77 Eurpska nia Inteligentnejie a prsnejie hospodrske riadenie E 29 Eurpsky parlament odporuil zkaz vvozu jadrovho paliva do tretch krajn 30 Jadrov energetika Ak m by renesancia jadrovej energetiky realistick, vyaduje nov prstupy 31 k riadeniu stavebnch rizk (M. Wilhalm) Nrodn jadrov fond innos, ktor ovplyvn genercie (Rozhovor s V. Zimanom) 34 rad pre regulciu sieovch odvetv Monosti a regulcia cien energi (Rozhovor s J. Holjenkom) 35 Slovensk plynrensk a naftov zvz Plyn ako najistejia forma foslnych palv (Rozhovor s P. Janokom) 37 Ministerstvo hospodrstva SR Zsoby sa menia (Rozhovor s M. Jarbkom) 38 Podnikatesk prostredie ako priorita hospodrskej politiky (Rozhovor s P. Ondrejkom) 53 Monosti podpornch programov (Rozhovor s I. Pabiovou) 54 Slovensk kvalita oslovuje viacerch (Rozhovor s E. Szabovou) 56 Exportn vkonnos a konkurencieschopnos s spojen ndoby 58 (Rozhovor s J. Zahradnkom) Adaptcia obchodnho prostredia Slovenska do Eurpskej nie 58 (Rozhovor s . Nejezchlebovou) Vyuvanie informatiky a prechod k informanej spolonosti (Rozhovor so Z. Oroom) 60 Zvz strojrskeho priemyslu SR Sme na dobrej ceste? (Rozhovor s M. Cagalom) 40 ivotn prostredie ivot z vody a pri vode (Rozhovor s L. Gllom) 45 Komplexn rieenie ochrany pred povodami si vyaduje komplexn opatrenia 48 (Rozhovor s D. Kvocerom) Program revitalizcie krajiny: protipovodov opatrenia i tisce pracovnch miest 52 Energetika a ivotn prostredie (S. Jani) 63 Asocicia priemyselnej ekolgie na Slovensku pomha ivotnmu prostrediu 65 (Rozhovor s P. Jechom) Dopady Smernice o priemyselnch emisich na priemysel a energetiku SR (I. Fabuov) 67 Slovensko-talianska spoluprca Slovensko-talianske vzahy sa alej rozvjaj (Rozhovor s B. B. Cornacchiovou) 61 Slovensk priemysel tt neme zvhodova sm seba na kor podnikateskch subjektov 70 (Rozhovor s A. Barckom) Ministerstvo ivotnho prostredia SR Environmentlne zae stav rieenia na Slovensku (V. Jnov) 69 Kvalita ovzduia (Rozhovor s K. Jankoviovou) 70 Dialgy MM & EW Chceme, aby sa z programovch jalovost stala v STV norma? (Rozhovor s M. Markoviom) 79 Glosy Poznmky Eseje Ako zastupova ud (F. Nagy) 83 Ako Meiar vypoklonkoval tefka z rozhlasu (E. Weidler) 84 Rok po vobch je charakter ttu stle nejasn (rk) 86 Parlamentn dennk Nielen symbolick zpas avice s pravicou (rk) 88 Supermonitor Supermonitor a (medzitm) minikomentre (A. Weidlerov, E. Weidler) 94

www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A L

Liberalizmus v nsblematiky zvislost je zniovanie ponuky a dopytu. A tej sa drme aj my v parlamente. Pokusy o legalizciu akejkovek drogy neoliberlnou rtorikou odvolvajcou sa na individulnu zodpovednos, akosi zabdaj na zodpovednos spoloensk... ijeme v dobe, ke kroky sasnho vedenia rezortu zdravotnctva s dvodom masovho zatvrania psychiatrickch oddelen, ktor s asto jedinm monm toiskom pre zvislch mladch ud. K zniku je odsden aj jedinen oddelenie v Banskej Bystrici, pecializovan na liebu gamblerov. Na protest voi tomuto stavu odiiel z medicnskej praxe aj primr oddelenia MUDr. Ludvk Nblek, topodbornk a priekopnk v liebe gamblerov na Slovensku. Pri ceste autom ns, rodiov, pote vchovn npis na bilbordoch o nevhodnosti predaja cigariet maloletm. Poteenie vak trv len do chvle, km sa nedozvieme, e si tto kampa zaplatil znmy svetov vrobca cigariet, ako svoju podlinkov PR aktivitu. Vtip je v tom, e efektvne opatrenia s len tak opatrenia, ktor s kontrolovaten a prakticky vykonaten, to vak bohuia nie je tento prpad. Teda alia haluz, ako hovoria nae deti. ijeme v dobe, ke sa oskoro objav v znmej ou na televznej obrazovke tanen pr zloen z dvoch homosexulne orientovanch muov. Nejde o vtip, ani o pokus o recesiu. Tto snaha o zvenie sledovanosti tak bude, poda ma, akou skkou spoloenskej tolerancie na Slovensku. Ako pochopia neplnolet deti tento pokus o aliu liberalizciu v prime time, meme len tui. Liberalizmus v tejto oblasti, za cenu revolcie v sexulnej a hodnotovej vchove naich det na Slovensku, je ako kranie po tenkom ade. Ak ten tenk ad praskne, v adovej vode sa vykpeme vetci. Nehroz nm masov odchod heterosexulne orientovanch chlapcov z tanenho portu? as uke. Nm len zostva veri, e bud tvorcovia ou pristupova k svojmu zmeru citlivo a zodpovedne. Nu a ijeme v dobe, ke vae diea prestpi do inej koly rovnakho typu a zrazu zistte, e sa tam nevyuuj predmety, ktor doteraz malo a ich obsah a nronos sa vrazne li. o doteraz bolo absurditou, dnes je relne. Pred niekokmi dami toti rozbrili relatvne pokojn vody regionlneho kolstva zverejnen pedagogicko-organizan pokyny Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu na kolsk rok 2011/2012. ijeme v dobe, ktor od ns vetkch oakva viac tolerancie, ohaduplnosti, vzjomnho porozumenia, pomoci a uvedomenia si dsledkov naich rozhodnut. Hranicu po ktor sme schopn zjs, si kad uruje sm v sebe samom. Nezabdajme vak na to, e zodpovednos za vchovu mladej genercie budeme ma vdy my dospelci. Mme mandt na to, aby sme ete vea vec spolone v prospech naich det zmenili. Ve niekedy sta tak mlo, viac empatie a nedovoli dikttu politickch triiek zvazi nad zdravm rozumom... Prajem vm prjemn a hlavne pokojn preitie letnch przdnin v kruhu svojich najmilch. Bibina Obrimkov

S koncoronm vysvedenm prichdza as vona, pohody, ale u mnohch rodn aj as starost, ako zabezpei zmyslupln a bezpen przdniny svojich det. Vrsky na ele im vyvolvaj nstrahy, ktor prina modern doba, ale v poslednom obdob aj prehnan snahy o liberalizciu ivota najm mladej genercie. Kli? Ani nie. ijeme v dobe, ke v istej sai boduje v priamom prenose u estnsronho adepta na spevcku hviezdu viac verejn oslava kultu marihuany ako jeho talent. ijeme v dobe, ke znma mlad slovensk hereka a cestovateka presvieda itateov istho periodika pre eny, e je smiene, ke ju udia povauj za huliku, kee si iba obas pohli marihuanu, vtedy, ke to povauje za magick. Takmer kontinulne, iba s malmi prestvkami, od zaiatku volebnho obdobia, rezonuje v naom parlamente snaha o dekriminalizciu marihuany. Navrhovatelia tejto legislatvnej pravy sa brnia pojmu legalizcia. Z mjho pohadu je to plne jedno. Ve boles matky, ktorej diea je zvisl od drog je rovnak, i ide o dekriminalizovan alebo legalizovan drogu. Som si ist, e odpovede predkladateov na mon otzku o urobte, ke zistte, e vae diea faj marihuanu?, by boli zjavne vyhbav... Snahy hada logick odvodnenia tohto legislatvneho kroku, s v lepom prpade vedome naivn, bez nznaku sebareflexie. Ve modern medicna rob nepochybne vetko preto, aby pomohla pacientom s akmi ochoreniami. Ptam sa, kto s naozaj t udia, ktor by si mali doma leglne pestova rastlinky marihuany na lieebn ely? Som presveden o tom, e to nebud udia, ktor v bolestiach bojuj so zkernmi chorobami o svoj ivot. Vzhadom na mon rizik zneuitia akejkovek legalizovanej drogy si myslm, e takto nvrh zkona by si zaslil viac odbornej diskusie aj na inch platformch, ako je iba parlamentn pda. Zkladn filozofia rieenia pro-

Slovensko nenapodobn Nemecko a nerozhodne sa zavrie jadrov elektrrne. Energetick bezpenos je dleit. V Eurpe je 200 jadrovch blokov. Rozhodnutie odstavova cel jadrov energetiku v SR by znamenalo absenciu 50 percent elektrickej energie. Sme pripraven na stres-testy. Nae elektrrne zodpovedaj vysokm kritrim bezpenosti. Pre rozvoj v oblasti bezpenosti, efektvnosti a nkladovej konkurencieschopnosti si vak aj atmov energia vyaduje nov technolgie a vvoj novch, bezpenejch rieen. Nedvne udalosti v japonskej elektrrni Fukuima s zdvihnutm prstom na zamyslenie. Hovor premirka SR Iveta RADIOV.JADRO MUS NAALEJ DOSTAPRIESTOR

Jadrov energetika je u desaroia vemi dleitou sasou nho energetickho mixu. Z jadra sa vyrba a zhruba polovica vetkej elektrickej energie. Aj vaka nej, aj s nemalm podielom hydroenergie, produkuje Slovensko megawatty elektrickej energie bez extrmne zlho dopadu na ivotn prostredie v podobe emisi uhlka i sry. Prioritou vdy bola a bude bezpen prevdzka naich jadrovch elektrrn. T je pod drobnohadom nielen slovenskho JD, ale aj prslunch medzinrodnch organizci a expertov. Na piatom posudzovacom zasadnut k Dohovoru o jadrovej bezpenosti, ktor sa v aprli tohto roka uskutonilo na pde MAAE vo Viedni za asti 61 zmluvnch strn, sa kontatoval slad legislatvy a ostatnch aktivt v oblasti jadrovej bezpenosti v Slovenskej republike s lnkami dohovoru. Hodnotenie SR neobsahovalo iadne negatvne kontatovanie. V porovnan s ostatnmi krajinami prevdzkujcimi jadrov zariadenia je Slovensko na poprednom mieste, o sa tka bezpenostnch a prevdzkovch ukazovateov. To nie je kontatovanie politikov, ale expertov z vye 60 krajn sveta. O to je to cennejie a ako politika musm s istou dvkou sebairnie poveda, aj dveryhodnejie. Samozrejme, pre Slovensko a nau jadrov energetiku s udalosti v ernobyle a v japonskej Fukuime vekm varovanm. Navye, samotn Slovensk republika bude ete dlho zpasi s nsledkami havrie v naom jadrovom bloku A1. T, naastie, aj vaka obetavosti a odbornej rovni naich expertov nespsobila iadne negatvne do-

2

V L D A

S R

Bez energetickho mixu sa nezaobdememusme ju posudzova oddelene v rmci mechanizmov zameranch na bezpenostn hrozby a posudzova ju komplexne v svislosti s teroristickmi hrozbami potencilneho toku na citliv infratruktru ako tak, vrtane leteckej dopravy. Vzvy, ktor stoja pred eurpskou a vlastne svetovou energetikou, s vemi ak a zloit. i u v kontexte klimatickch zmien a dopadov na ivotn prostredie vbec, alebo hovorme o rznych formch hrozieb teroristickch tokov. V prvom rade vak musme hovori o surovinovom zabezpeen vroby energie. Je zrejm, e nastpen trend vyuitia obnovitench zdrojov je nutn alej podporova a rozvja, hlavne v oblasti vvoja novch technolgi a rieen.

VYUITIE OBNOVITENCH ZDROJOVNov technolgie nm mu zni negatvne dopady plynce aj z prevdzky zdrojov zaloench na tradinch foslnych palivch. Neodpustm si jednu poznmku. Je potrebn vemi poctivo odborne, ale aj ekologicky a eticky zvi mylienky a koncepcie hlavne u ns v E, ktor s zameran na zmenu jednho paliva za druh. Vyie vyuitie zemnho plynu je urite lkav po vetkch strnkach. Povedzme si vak estne a na rovinu, e ho budeme musie do E doviez v oraz vch mnostvch. V takom prpade je nevyhnutn, aby jeho aba masvne zasiahla aj doteraz nedotknut panensk prrodu Arktdy, ktor je vemi zloitm a citlivm ekosystmom. Ak v takom prpade budeme ma v Eurpe pocit, e mme ekologickejiu energiu len preto, lebo loisk plynu s od ns vzdialen tiscky kilometrov v arktickej tundre a nevidme, o tam jeho aba spsobuje na prrode, tak konme cynicky a farizejsky. Rozvoj vroby elektriny z obnovitench zdrojov mus s ruka v ruke s rozvojom distribunch siet. Aj tu mus nasta zsadn technick pokrok, ktor si vyaduje nemal investcie, ktor zaplatia v konenom dsledku len a len spotrebitelia. Udalosti v severnej Afrike ukzali, e vek projekty zameran na vyuitie tunajieho prrodnho potencilu na vrobu zelenej energie bud musie by asi z politicko-bezpenostnch dvodov odsunut zatia na neurito, lebo s ete zranitenejie ako aba uhovodkov v danom regine. Jadrov energetika preto mus dosta naalej priestor v eurpskom a svetovom energetickom mixe. Aj t si vak v zujme posilnenia svojej bezpenosti, efektvnosti a nkladovej konkurencieschopnosti vyaduje nov technolgie, vvoj novch, bezpenejch rieen. To si tie vyaduje eliminciu hrozieb zneuitia mierovho atmu rznymi dikttormi tohto sveta na vojensk ely. Bez zkej medzinrodnej spoluprce to vak nie je mon. Slovensko takto spoluprcu ponka a chce by jej sasou.

pady na kvalitu zdravia obyvatestva a nemala iadny dopad ani na prrodu.

ENERGETICK POLITIKA KOMPETENCIOU NRODNCH VLDUdalosti ako v Japonsku, rovnako ako in priemyseln havrie, ns vetkch ntia predovetkm vemi dsledne, zodpovedne a do najmench detailov posdi vetky okolnosti, ktor ich spsobili. Prijatie naich nslednch rozhodnut mus by pevne opret o odborn analzy, pretoe len vtedy vieme urobi dobr a zodpovedn rozhodnutia voi naim obanom a prrode. Energetick politika, vrtane jadrovej, patrila a patr do kompetencie nrodnch vld a slovensk vlda je si plne vedom nielen svojej kompetencie, ale hlavne zodpovednosti. Nielen voi svojim obanom, ale aj naim susedom a partnerom v E. Slovensk vlda preto podporuje uskutonenie takzvanch stres-testov jadrovch elektrrn, zameranch na priny a okolnosti, ktor spsobili havriu jadrovej elektrrne vo Fukuime. V tejto svislosti chcem zdraz-

ni, e u pred udalosami v Japonsku sa na Slovensku zaali prce na posilnen ochrany prevdzky naich jadrovch elektrrn pred nsledkami silnejieho zemetrasenia. Aj to sved o tom, e k bezpenosti prevdzok jadrovch elektrrn pristupujeme naozaj zodpovedne.

VZVY SVETOVEJ ENERGETIKYVemi diskutovanou tmou s tie mon scenre teroristickch tokov na jadrov elektrrne. Chcem zdrazni, e dopady prrodnch katastrof na prevdzku jadrovch elektrrn a potencilneho bezpenostnho ohrozenia vyplvajceho z teroristickej hrozby nesmieme zamiea alebo posudzova spolone. Jednoducho preto, e km prrodu ovlda a predvda nevieme, udsk zmery a iny me ovplyvni alebo eliminova zase len lovek. Inak povedan, bezpenostn hrozby spojen s terorizmom vieme a musme eliminova inmi prostriedkami a urite v prvom rade inde ako v samotnch zariadeniach jadrovch elektrrn. Je to vemi dleit tma, ale

3

E U R P S K A

E N E R G E T I K A

Energia je ivotodarnou silou udstva a n ivot by bol nepredstaviten bez spoahlivho a cenovo dostupnho zsobovania elektrinou, teplom a palivami. Svet nikdy predtm nespotrebval toko energie ako dnes, ve naprklad v porovnan s rokom 1980 sa naa spotreba zdvojnsobila. Ak tento trend pretrv, len ako sa vyhneme zvanm energetickm krzam spojenm s vpadkami elektriny, i nedostatkom benznu alebo plynu. K tmto vemi dleitm tmam sa pre Parlamentn kurir vyjadril Gnther H. OETTINGER, eurpsky komisr pre energetiku.

Zaistime si budcnosNa ceste k eurpskej energetickej stratgiiPEVNE INTEGROVAN JEDNOTNEURPSKY ENERGETICK TRH

a znan znenie spotreby. To si vak vyaduje, aby sme prijmanie odvnych rozhodnut neodkladali.

NOV STRATGIA PRE BUDCEDESAROIE

NEMEME SI DOVOLI AKAEnergetick problmy patria k najvm skkam, s ktormi si Eurpa mus poradi. Naa konkurencieschopnos v plnej miere zvis od spoahlivch dodvok energie a fyzickej dostupnosti energetickch produktov a sluieb za o mono najprijatenejie ceny. Okrem toho treba v sasnosti kona tak, aby sme neprispievali ku globlnemu otepovaniu. oraz v diel zo svetovch energetickch zdrojov potrebuj nastupujce mocnosti ako India a na, ktor tie do novch technolgi v energetike masvne investuj. Konkurencia vo svete teda rastie. Znepokojujca je tie rastca zvislos E od dovozu z tretch krajn, a to najm v prpade ropy (85 %) a plynu (65 %). Na vetky uveden skutonosti je potrebn reagova, priom treba kona rozhodne. Toto silie je vak saen hospodrskou recesiou, absenciou globlnej dohody tkajcej sa zmeny klmy, rchlo rastcim dopytom po energich v rozvjajcich sa krajinch a pomerne vysokou cenou technolgi pre energiu obnovitench zdrojov. Za kadch okolnost je potrebn, aby sme do energetiky v najblich dvadsiatich rokoch investovali pribline tisc milird eur. Ak budeme investova premyslene, vsledkom me by rozvoj novch energetickch zdrojov, rozrenie distribunch sstav, vie vyuvanie energie z obnovitench zdrojov

Eurpska komisia preto predstupuje s ambiciznou stratgiou do budcich rokov, ktorej cieom je vybavi jednotn eurpsky energetick trh zodpovedajcou distribunou truktrou a poeurpi energetick politiky v celej E. Ak chceme dosiahnu hospodrske zotavenie a udra dosiahnut ivotn rove, politiky jednotlivch ttov u samy o sebe nepostauj. Akkovek rozhodnutie jednho lenskho ttu m vplyv aj na ostatnch. Roztrietenos trhov je na ujmu bezpenosti dodvok a obmedzuje mon prnosy hospodrskej sae na trhu s energiou. Pritom nae investcie do budcnosti bud prnosn a efektvne len za predpokladu celoeurpskeho trhu. Na zzraky sa spolieha ned. Musme teda presadzova spolon energetick politiku a usilova sa tak o dosiahnutie strategickch cieov, teda konkurencieschopnos a udraten a bezpen zsobovanie. V tejto svislosti vidm p pilierov, o ktor by sa akcie v prospech vetkch lenskch ttov a obanov mali opiera.

DRAZ NA SPORY ENERGIEPredovetkm existuje vek a doposia nevyuit priestor na energetick spory, ktormi by sa uetrili peniaze tak jednotlivcov, ako aj podnikom. A berieme do vahy n zvzok radiklne zni emisie a do roku 2020 dosiahnu zvenie energetickej innosti o 20 %, na spory energi, znenie plytvania a udranie naej konkurencieschopnosti mono najvraznejie vplva opatreniami, ktor by sa tkali dopytu po energich. Z niektorch odhadov vyplva, e na energich by jedna domcnos mohla uetri v priemere 1 000 eur za rok. K tomu sa dopracujeme len za predpokladu, e njdeme o mono najlepie spsoby etrenia energiami, budeme ich vyuva hospodrnejie a zavedieme v tomto smere inn nstroje. Komisia preto tento rok predlo nov akn pln energetickej innosti s cieom konkretizova cie tkajci sa spor energie a stanovi inovatvne rieenia, ktor by sa bezodkladne a dlhodobo mohli uplatova hlavne v stavebnctve a doprave. Prioritne sa mono zamera na verejn orgny, ktor by mali s prkladom a pri obstarvan prc, sluieb a tovarov uplatova kritri energetickej innosti.

Je potrebn, aby bol jednotn energetick trh plne integrovan. Eurpsky trh ponka primeran rozsah na zabezpeenie prstupu k zdrojom, a tm aj odvodnenie obrovskch investci, ktor s potrebn. Nemali by sme alej tolerova prekky, ktor sa v E stavaj do cesty plynulmu toku energi. ttne hranice mu ohrozi prnosy jednotnho trhu, konkurencieschopnos nho priemyslu a dodvanie zkladnch potrieb vetkm naim obanom. Okrem inho treba zarui korektn hospodrsku sa a kvalitn sluby. Treba riadne a v plnom rozsahu uplatova prvne predpisy E. A nevyhnutnou podmienkou tchto sil je primeran infratruktra. Nadiiel as, aby aj energie disponovali celoeurpskou infratruktrou, ako je u tomu dlhie v inch odvetviach verejnho zujmu, napr. v telekomunikcich a doprave. Do roku 2015 by iadny lensk tt nemal by izolovan od eurpskeho vntornho energetickho trhu. Je teda potrebn zamera nae silie na konkrtne projekty, ktorch cieom je solidarita, prepojen trh, nov vrobn kapacity, inteligentn sie a vekoobjemov vroba energie z obnovitench zdrojov bene dostupnej za konkurenn ceny. V zujme diverzifikcie a zvenia dodvok plynu je takisto potrebn vybudova nov dovozn plynovody, akm je naprklad Nabucco. E zohrva kov lohu v tom, aby sa tieto investcie realizovali a vytvoril sa potrebn pkov inok na ich zatraktvnenie.

OBAN NA PRVOM MIESTEKad takto silie by malo sledova mon vplyvy na obana. Spotrebitelia by mali ma monos irieho vberu a ai z predtm neexistujcich monost. Energetick politiky by mali vo vej miere bra zrete na obana, o si vyaduje zvenie transparentnosti a informovanosti. Takisto by som si elal, aby sa vetky nstroje, akm je naprklad kontroln zoznam spotrebitea, zlepili a viac vyuvali. Rovnako by vetci spotrebitelia mali ma prvo na stle zabezpeenie zkladnch potrieb v oblasti energi, a to aj v ase krzy v dodvkach. Popri trvalom sil o vyiu bezpenos pri vrobe energi a nakladan s nimi je cieom energetickej politiky E aj zvenie transparentnosti, poskytovanie kvalitnejch informci vo vom objeme, lepie fungovanie maloobchodnho trhu, budovanie primeranej infratruktry a zchrannch siet pre zrani-

4

E U R P S K A

E N E R G E T I K A vedce postavenie Eurpy v oblasti ukladania elektriny s cieom hromadnho vyuvania elektrickej energie z obnovitench zdrojov, vekoobjemov udraten vrobu biopaliva Eurpska iniciatva pre priemyseln bioenergiu s rozpotom 9 milird eur m za cie zabezpei, aby trh rchlo prijal biopaliv druhej genercie, inovan partnerstvo inteligentn mest s cieom propagova po celej Eurpe integrovan energetick systmy a podporova spory energie. ordinovanie svojho silia a so svojimi hlavnmi partnermi mus komunikova koherentnm spsobom. Integrcia s energetickmi trhmi naich susedov je nevyhnutnosou, ktor prispieva k bezpenosti oboch strn. V medzinrodnch vzahoch sa vak musme posun alej a s kovmi partnermi dosiahnu uzatvorenie strategickch partnerstiev. Spolon eurpska politika psob stimulane na posilnenie naej pozcie pri akch rokovaniach a zachovanie nho postavenia na medzinrodnej scne.

tenejch spotrebiteov. E u dnes obanom prina pridan hodnotu tm, e zabezpeuje dodriavanie najprsnejch noriem jadrovej bezpenosti vo vetkch lenskch ttoch, pri abe ropy a plynu na otvorenom mori alebo pri vvoji novch technolgi v energetike. V naom sil musme naalej obozretne pokraova.

NA CESTE K TECHNOLOGICKMU ZLOMUV oblasti energetickch technolgi musme upevni a prehbi vedce postavenie Eurpy. Rd by som vypracoval eurpsky referenn rmec, v ktorom by lensk tty a reginy mohli maximalizova silie vyvjan v zujme toho, aby sa nov technolgie o mono najrchlejie ujmali na trhu. V Eurpe funguje viacero pikovch spolonost so zameranm na obnoviten energie a vskumnch stavov. Toto vedce postavenie si musme udra. Popri realizcii eurpskeho strategickho plnu energetickch technolgi by sme mali spusti niekoko rozsiahlych projektov s vznamnou eurpskou pridanou hodnotou so zameranm na: inteligentn distribun sstavy s cieom prepojenia celho systmu distribcie elektrickej energie a po jednotliv domcnosti a zlepi prstup k obnovitenm zdrojom energie,

AS KONA POSILNENIE VEDCEHO POSTAVENIA E VO SVETEE by mala ma osobitn postavenie pri medzinrodnch rokovaniach. Sasn situcia, v ktorej extern partneri mu uplatova pravidlo rozdeuj a panuj, je neudraten. E disponuje najvm energetickm regionlnym trhom s 500 milinmi obyvateov. Na celosvetovej spotrebe energi sa podiea jednou ptinou. V prepotan na ropu dovame kad de pribline tri miliny ton surovn. E je takisto najvm hospodrskym a obchodnm blokom na svete. Je potrebn vyui n geopolitick vznam a ai z prnosov jednotnho trhu. Vdy, ke E prehovorila jednm hlasom, viedlo to k vsledkom. Eurpa potrebuje mechanizmus na koGloblny energetick systm vstupuje do fzy rchlych zmien s monmi alekosiahlymi nsledkami v nadchdzajcich desaroiach. Nastal as kona. Naa stratgia zaloen na piatich pilieroch pripravuje cestu k tomu, aby sme boli v nasledujcich rokoch spen. V najblich osemnstich mesiacoch predstavm niekoko novch eurpskych iniciatv v zujme toho, aby sa do roku 2020 naplnili nae energetick ciele a dospeli sme k vyej spoahlivosti, udratenosti a konkurencieschopnosti naich energetickch systmov. Vazmi bud nai obania a naa vha vo svete. Ako raz povedal Jean Monnet: Kde niet vzie, udia hyn. Naa genercia sa mus chopi prleitosti pretvori tto strategick vziu na skutonos.

SPX, s. r. o., Pri Rajianke 4B 010 47 ilina Slovakia M: +421-903 139 100 T: +421-41-519 2241 F: +421-41-519 2613 E-mail: spx@spx.sk Web: www.spx.sk

Spolonos SPX, s. r. o., bola zaloen v januri 2005, sdli v iline a je poskytovateom informanch a sprostredkovateskch sluieb pri obchodovan elektrickej energie prostrednctvom obchodnej platformy SPX (www.spx.sk). astnci obchodovania na SPX s zastpen 27 subjektmi z radov tradinch a alternatvnych dodvateov elektriny, ako aj jej vrobcov a obchodnkov zo Slovenska, iech, Rakska, Maarska, vajiarska a Vekej Britnie. Spolonos SPX, s. r. o., pravidelne organizuje odborn podujatia, ktor s zameran na aktulne tmy v oblasti obchodovania s elektrinou a oblasti energetickej legislatvy v regine strednej Eurpy. Konferenci SPX sa pravidelne zastuj zstupcovia eskej a Slovenskej elektrizanej a prenosovej sstavy, Ministerstva hospodrstva SR, radu pre regulciu sieovch odvetv a subjektov eskho a slovenskho trhu s elektrinou.

Obchodovanie elektriny na platforme SPXPlatforma SPX umouje astnkom obchodovania nkup a predaj elektriny v dodacch miestach SEPS, EPS a MAVIR, a zrove ponka monos anonymnho aj neanonymnho obchodovania diagramov a tandardizovanch produktov. Systm obchodnej platformy SPX je rozdelen na sekcie vntrodennch diagramov (obchodovanie v iestich 4-hodinovch seansch), dennch diagramov a tie krtkodobho trhu (obchodovanie dennch, vkendovch a tdovch produktov) a dlhodobho trhu (obchodovanie mesanch, kvartlnych a ronch produktov). Krtkodob tandardn i netandardn produkty je tie mon obchodova s hodnotou ISOT indexu s pridanou kladnou alebo zpornou prirkou k cene v eurch.

Jesenn konferencia SPX 2011 Hotel Senec, Slnen jazer Senec 24. 25. november 2011Jesenn konferencia SPX 2011 vm op prina monosti zska nov informcie, vymeni si sksenosti s renomovanmi odbornkmi na obchodovanie s elektrinou, a tie prleitosti na stretnutia s obchodnmi partnermi. Na konferencii sa bud prezentova pripravovan zmeny v elektroenergetickej legislatve a nebude chba ani tradin panelov diskusia na tmu obchodovania s elektrinou v naom regine. Bliie informcie spolu s programom a prihlkou na Jesenn konferenciu SPX 2011 bud zverejnen na vodnej strnke www.spx.sk.

5

E U R P S K A

E N E R G E T I K A

Udalosti katastrofickch rozmerov, ktor zasiahli 11. marca 2011 Japonsko, vyvolali medzinrodn politick, odborn i obiansku diskusiu na celom svete o schopnosti predvda, pripravi sa a odola prrodnm ivlom. Havria v jadrovej elektrrni Fukuima I zmenila vnmanie prnosov a rizk vyuvania jadrovej energie, ktor m v samotnej truktre Eurpskej nie zvltne postavenie. ok z okamitch nsledkov obrovskho zemetrasenia a vn cunami oskoro vystriedali obavy z dlhodobch vplyvov na energetick produkciu, infratruktru a bezpenos.

Staronov vzvy eurpskej energetikyKee energetika patr poda Zmluvy o fungovan E medzi spolon prvomoci nie a lenskch ttov, u o tyri dni po udalostiach v Japonsku sa na vzvu komisra pre energetiku Gnthera Oettingera stretli v Bruseli ministri zodpovedn za energetiku, predstavitelia jadrovho dozoru, zstupcovia prevdzkovateov atmovch elektrrn a al odbornci. Napriek nedostatku informci o princh a vvoji v japonskej elektrrni sa okamite zaalo hovori aj o monej budcnosti bez jadra, z ktorho pochdza pribline 28 percent elektriny v E. Electricity Generation in the EU by type of fuel in 1990

SPOLON EURPSKY POSTUPPoda lnku 194 odseku 2 Zmluvy o fungovan E s vak podmienky pre vyuvanie energetickch zdrojov, voba medzi rznymi zdrojmi energie a veobecn truktra zsobovania prvom lenskch ttov. Oblas jadrovej energie, predovetkm vskum, rozvoj a bezpenos upravuje samostatn Zmluva o zaloen Eurpskeho spoloenstva pre atmov energiu (EURATOM), ktorej pvodn znenie sa datuje do roku 1957. lnok 1 tejto zmluvy hovor, e hlavnou lohou atmovho spoloenstva je zvyova ivotn rove v lenskch ttoch a rozvja vzahy s inmi krajinami vytvranm predpokladov potrebnch pre urchlen vznik a rast jadrovch priemyslov. Hoci sa EURATOM v praxi stotouje s Eurpskou niou, ich lensk tty s toton a maj spolon intitcie i alie orgny, formlne je od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy optovne samostatnou organizciou. Aj preto bolo jasn, e napriek koordincii na rovni E, bude budcnos jadrovej energetiky v rukch jednotlivch lenskch krajn. Zstupcovia nrodnch ttov i priemyslu sa dohodli prehodnoti existujce bezpenostn opatrenia pre jadrov zariadenia v Eurpe v podobe zaovch (stres) testov.

Tento postup potvrdili aj predstavitelia ttov a vld na marcovom zasadnut Eurpskej rady. Nasledovali niekokomesan rokovania o podobe, rozsahu a monch vsledkoch eurpskeho testovania atmovch elektrrn. Dohoda medzi zstupcami skupiny eurpskych regulanch radov ENSREG a Eurpskou komisiou (EK) z 13. mja pecifikovala postup i rozsah testov, tak aby mohla EK poda sprvu o pokroku ldrom lenskch krajn na ich decembrovom summite. Testovanie sa oficilne spustilo 1. jna a skon sa v aprli 2012, ke sa dokon partnersk hodnotenie nrodnch sprv viacnrodnmi tmami. Komisr Oettinger koncom jna uzavrel dohodu o asti na testoch aj so siedmymi susednmi krajinami E. Na zklade vsledkov, ktor sa zverejnia, nsledne lensk krajiny rozhodn o postupe pri jednotlivch zariadeniach. Zujem o bezpenos atmovch elektrrn u obyvatestva sa pod vplyvom udalost v Japonsku zvil a dolo aj k posunu vo vnman jej udratenosti a bezpenosti. Posledn dkladnej prieskum eurpskej verejnej mienky k otzkam jadrovej bezpenosti (Eurobarometer 271) sa uskutonil v novembri decembri 2006. S tvrdenm, e je mon prevdzkova jadrov elektrre bezpenm sp-

Electricity Generation in the EU by type of fuel in 1990

*Coal and other solid fuels RES: Renewable Energy Sources Zdroj: Eurpska komisia, Eurostat

Peter Faross, riadite odd. jadrovej energie na DG Energetika a komisr Gnther Oettinger, Zdroj Eurpska komisia.

6

E U R P S K A

E N E R G E T I K A

sobom vtedy shlasilo 79 percent optanch obyvateov Slovenska a 78 percent respondentov zo vdska a Maarska.

JEDNOSTRANN POSTUPYHoci vina eurpskych krajn ak na vsledky zaovch testov, na zklade ktorch rozhodn o potrebe alch opatreniach, v niektorch ttoch sa medzitm o osude elektrrn rozhodlo na zklade politickho rozhodnutia. Jasn nie obnove jadrovho programu povedali v jnovom referende Taliani 94 percent zastnench voliov skrilo plny energetickm spolonostiam i premirovi Silviovi Berlusconimu. Takisto nelensk krajina E vajiarsko sa rozhodlo do roku 2034 postupne ukoni prevdzku atmovch elektrrn na svojom zem. Pre mnohch prekvapivo vak zareagovali koalin politick strany v Nemecku. Kancelrka Angela Merkelov, ktor podporovala bezemisn produkciu elektriny pre potreby najsilnejej eurpskej ekonomiky, niekoko dn po havrii vo Fukuime I rozhodla o doasnom pozastaven prevdzky smich najstarch jadrovch elektrrn. Neskr oznmila trval ukonenie ich innosti a koncom mja prijala koalcia dohodu o uzatvoren vetkch reaktorov v krajine, bez klauzuly o revzii rozhodnutia, do roku 2022. V priebehu jla by vldny nvrh mali odhlasova aj obe komory parlamentu. Vzhadom na prepojenos eurpskeho trhu s energiou, predstavitelia E zdrazuj potrebu uej koordincie pri takto zvanch rozhodnutich. Predseda vboru Eurpskeho parlamentu pre priemysel, vskum a energetiku Herbert Reul v rozhovore pre nemeck portl EurActiv upozornil: Nemecko nie je iadny ostrov, ale u kvli svojej centrlnej polohe je jednm z najdleitejch aktrov na eurpskom trhu s elektrinou. Priznal, e odklon Nemecka bude ma pre mnoh krajiny zvan nsledky a urite ho nebude mon v budcnosti vnma ako stabiliztora siete. Medzi hlavn argumenty proti odstaveniu atmovch elektrrn nielen v Nemecku patr riziko podstatnho nrastu emisi sklenkovch plynov vrobou v elektrrach na uhlie i plyn, potreba dodatonho dovozu energi vrtane z krajn vyrbajcich elektrinu v jadrovch reaktoroch, rozsiahle investcie do novch vrobnch kapact i prenosovej sstavy a zvenie cien pri obchodovan na eurpskom trhu i u konench spotrebiteov. Vhodou energie z jadra je aj to, e je menej nchyln na vpadky vstupnch faktorov, i u ide o prrodn podmienky (vietor, slnko) alebo potencilne zastavenie dodvok suroviny (plyn, uhlie). Pri ukonen prevdzky reaktorov mono pota aj s prvnymi alobami zo strany energetickch firiem z dvodu ochrany svojich investci, stratou pracovnch miest priamo v elektrrach i u dodvateoch, nevyhnutnosou rekvalifikcie bvalch zamestnancov i pravdepodobnm odchodom pikovch odbornkov do zahraniia. Ak sa vak naprklad priemyselnmu Nemecku, ktor pred marcom 2011 vyrbalo 23 percent elektriny v atmovch elektrrach, podar spene vyrovna sa s prekkami svisiacimi s prechodom na nzkoemisn hospodrstvo bez foslnych palv i bez jadra,

ostatn krajiny bud ma len mlo argumentov proti obdobne radiklnej zmene svojej energetickej politiky.

DRAZ NA PLYN A OBNOVITENZDROJE

V snahe njs alternatvu za sektor jadrovej energetiky sa vzhadom na klimaticko-energetick zvzky eurpskych krajn, ktor sa shrnne oznauj ako ciele 20-20-20, najastejie sklouj dve cesty. V krtkodobej perspektve sa ako dostupnejia cesta jav vroba elektriny zo zemnho plynu, pri ktorej s emisie CO2 niie ne pri uhl. V rznych eurpskych krajinch sa s vstavbou plynovch elektrrn zaalo ete pred zmenou vnmania jadrovej energetiky i pred hospodrskou krzou. V Nemecku sa naprklad do alej vstavby elektrrn chyst investova rusk Gazprom i dnsky DONG. Vaka novm technolgim pri abe i preprave plynu je jeho potencil vek a budce komern rozrenie technolgie zachytvania a skladovania uhlka (CCS) by ho urobilo ete atraktvnejm. Napriek prognzam o rastcej produkcii i dopyte po zemnom plyne vak ide o vyerpaten foslne palivo, ktor navye krajiny E dovaj z tretch krajn, o me bezpenos dodvok energie v Eurpe ete viac ohrozi. EU imports of gas, by country of origin 2009

Zdroj: Eurpska komisia, Eurostat

Do vahy je vak potrebn bra dlhodob ambcie E naprklad do roku 2050 obmedzi emisie sklenkovch plynov o 80 a 95 % v porovnan s rovou v roku 1990, ale tie zni zvislos od dovozu energetickch zdrojov, prepoji jednotliv trhy a zvi produkciu z obnovitench zdrojov. Nobuo Tanaka, vkonn riadite Medzi-

nrodnej energetickej agentry na jnovej konferencii zdruenia Eurelectric uviedol: Vyradenie elektriny z jadra v Nemecku me ohrozi bezpenos a udratenos Eurpskej nie. Elektrina bude nkladnejia, menej bezpen a s potrebn ovea vie a naliehavejie investcie do obnovitench zdrojov. Prve investcie do novch zdrojov a infratruktry sa stan kov. V stratgii Energia 2020 v novembri 2010 Komisia uviedla, e poas najblich desiatich rokov s potrebn investcie do energetiky rdovo vo vke 1 bilina eur na diverzifikovanie existujcich zdrojov a vmenu zariaden, ako aj na udranie kroku s nronmi a meniacimi sa poiadavkami na energiu. O tde neskr predstavila priority energetickej infratruktry na rok 2020 a alie roky, poda ktorch bude do samotnej prepravy energie (plynovodov a elektroenergetickch sstav) potrebn investova pribline 200 milird eur. Z toho asi polovicu m zna trh, druh polovicu zabezpei verejn financie. Pri prprave tchto plnov sa ale nepotalo s tak vnym ohrozenm postavenia jadra v energetickom mixe lenskch krajn, akmu me eli. Konen et za bezpenos reaktorov, vvoj novch bezemisnch technolgi, vraznejie rozrenie obnovitench zdrojov a modernizciu energetickej infratruktry tak me by naozaj vysok. Avak podceni rizik spojen s prrodnmi nebezpeenstvami alebo udskm faktorom, ktor hral svoju rolu pri takmer vetkch rozsiahlych havrich v atmovch elektrrach, me ma ovea vnejie nsledky. Napokon, hoci E le v porovnan s Japonskom na pokojnejej asti eurozijskej tektonickej platne, ani tu nie s zemetrasenia schopn napcha vek kody vnimon. Sta si spomen na zemetrasenia v oblasti panielskej Murcie v mji 2011, Atnach a okol v roku 1999, britskom regine Lincolnshire v roku 2008 i rznych oblastiach Talianska, kde si zemetrasenie v roku 1908 medzi Sicliou a Kalbriou vyiadalo poda rznych dajov asi stotisc mtvych a vyvolalo aj vlnu cunami. Pouenie zo vzniknutch udalost a chb, otvoren diskusia a zvenie vetkch rizk, nkladov, prnosov a alternatv na vrobu elektriny, tepla i chladu me vies k potvrdeniu nastavench politk, k ich prave i zsadnej zmene. Lenka FERENKOV EurActiv.sk

7

S L O V E N S K

E N E R G E T I K A

Slovensk elektrrne patria k najsilnejm podnikateskm subjektom na Slovensku. Svojimi minuloronmi vsledkami optovne potvrdili schopnos zabezpeova energetick bezpenos krajiny a zrove prispieva k efektvne fungujcemu trhu s energiou. Parlamentn kurir prina exkluzvny rozhovor s generlnym riaditeom a predsedom predstavenstva Slovenskch elektrrn Paolom RUZZINIM k aktulnym otzkam energetiky na Slovensku i v Eurpe.

Bezpen a ist energia pre krajinuv situciu racionlne, bez vraznch zmien v nzoroch na jadrov energetiku a bezpenos slovenskch jadrovch elektrrn. Ako sa me rozhodnutie Nemecka zatvori vetky atmov elektrrne prejavi v praxi? Je prli skoro posudzova dopad rozhodnutia Nemecka, ale meme predpoklada, e sa to premietne do rastu cien spotovej elektriny. Tie meme oakva potrebu zvenho importu energi. Toto by mohlo prinies nov obchodn prleitosti pre vrobcov so stabilnmi, spoahlivmi a istmi zdrojmi energie. Ako hodnotte rok 2010 z hadiska hospodrskych vsledkov a celkovho rozvoja Slovenskch elektrrn? V minulom roku sme potvrdili siln finann vsledky a tie dosiahli dleit mniky. Vplyv spomalenia ekonomiky sme kompenzovali pomocou spench programov modernizcie jadrovch elektrrn, zvenm produkcie vodnch elektrrn a programom na zlepenie celkovej efektivity a vkonu nho vrobnho portflia. o vetko ak na Slovensk elektrrne v roku 2011? Dostavba tretieho a tvrtho bloku v Mochovciach je naou najvyou prioritou. Investcia viac ako 2,7 miliardy eur je najvou skromnou investciou na Slovensku. Zrove pokraujeme v rekontrukcii tepelnch elektrrn ako aj v investcich do obnovitench zdrojov, vodnej energie a biomasy. A v alch rokoch? Urite budeme pokraova v naom zvzku voi jadrovej energetike, v rmci ktorej sa chceme dosta na rove svetovho centra excelentnosti. Tie verme, e vyven vrobn mix je zkladom bezpench dodvok energetickej energie pre Slovensko a zaruenm stability nho postavenia na trhu v strednej a vchodnej Eurpe.

Vodn elektrre Orava.

V tchto doch je kovm slovom na celom svete bezpenos vroby elektrickej energie z jadra. Takzvan stres-testy sa odohraj vo viacerch eurpskych krajinch. Ako s nae atmov elektrrne na ne pripraven? Bezpenos naich elektrrn bola a je pre Slovensk elektrrne vdy najvyou prioritou. V sasnosti kladieme ete v draz na bezpenos celej vroby elektriny z jadra od administratvnych procesov po samotn vrobu energie. Ako sa atmov elektrrne prevdzkovan Slovenskmi elektrrami porovnvaj s ostatnmi elektrrami vo svete? Nae elektrrne vdy spali medzinrodn bezpenostn tandardy, o pravidelne potvrdzuj previerky medzinrodnch intitci. Ak je nzor Slovkov na vrobu energie z jadra? Dnes vnmaj Slovci bezpenos jadrovch elektrrn lepie ako v decembri minulho roka. Prieskumy GfK Slovensko potvrdili, e slovensk populcia vnma celko-

Eurpska nia presadzuje stle ambiciznejie environmentlne programy. Ako s na ne pripraven Slovensk elektrrne? N zvzok voi ivotnmu prostrediu neostva len pri slovch, ale je zrejm z naich inov. U v roku 2010 bola vina elektrickej energie vyrobenej Slovenskmi elektrrami plne bez emisi CO2, a ako som u povedal, podiel istej energie v naom portfliu sa bude zvyova. V rmci programu Energia pre krajinu budeme vyvja alie iniciatvy zameran na zlepovanie kvality ivota v komunitch, v ktorch psobme. Slovensk elektrrne ber tento zvzok vemi vne, menovite zosta spoahlivm partnerom v dodvkach energie, ale tie by dobrm obanom, ktor pracuje pre celkov hospodrstvo a spolonos vo vetkch komunitch, kde psobme.AE Mochovce

8

V L D A

S R

Slovensko a zvyovanie rastu hospodrstvaNa udranie a zvyovanie rastu hospodrstva na Slovensku vplvaj viacer faktory i problmy, ktor sa stvaj takmer chronickmi. Ich rieenm sa intenzvne zaober aj minister hospodrstva Slovenskej republiky Juraj MIKOV. Informuje v rozhovore redaktorky Anny Komovej.skmi radmi, elektronickej administrcie a platenia dan, poskytovania informci zo strany radov prce, socilnych vec a rodiny na webovom sdle, i zjednoduenia colnch povinnost vvozcov a dovozcov tovarov. o konkrtne sa dosiahlo, alebo dosiahne v legislatvnych a organizanch zmench? Intitt hospodrskych analz ministerstva hospodrstva pokraoval na analze administratvneho zaaenia podnikateov na Slovensku. Dospelo sa a k okujcim vsledkom. Celkov administratvne zaaenie podnikateov na Slovensku je kvantifikovan vo vke a 1,98 mld. eur, o predstavuje takmer 3% HDP. V rmci tohto administratvneho zaaenia intitt vytypoval 180 konkrtnych informanch povinnost, ktormi tt zaauje podnikanie na Slovensku a ktor predstavuj celkov nklady na podnikatesk sfru vo vke a 1,25 mld. eur rone. MH SR v nadvznosti na tieto skutonosti pripravilo 100 opatren, ktorch splnenie uetr podnikateom na Slovensku viac ako 100 mil. eur rone. Verejnosti sme tieto opatrenia predstavili pod pracovnm nzvom Iniciatva SINGAPUR. Cieom iniciatvy SINGAPUR je vytvori na Slovensku jedno z najlepch podnikateskch prostred na svete a najlepie spomedzi krajn strednej a vchodnej Eurpy. Ktor podnikatesk prleitosti na Slovensku nie s ete stle vyuit, v om vidte prekky, ide naprklad len o nedostatok financi pre podnikateov, ste spokojn s rovou podnikateskho prostredia? lohou ministerstva je vytvra a stri kvalitn a slobodn podnikatesk prostredie, nie hada podnikatesk prleitosti. Tie si maj hada podnikatelia sami. Naou lohou je vytvori tak podmienky, aby podnikate, ktor svoju podnikatesk prleitos njde, nenarazil na bariru problmov, na prieahy v konan a na nenosn mnostvo asto nezmyselnch administratvnych povinnost, ktor spsobia, e sa mu v podnikan nedar alebo ho napokon tak znechutia, e sa do podnikania ani nepust. Pokia ide o nedostatok financi pre podnikateov, ak tm mte na mysli financie z verejnch zdrojov, osobne si myslm, e nenvratn prspevky, dotcie i stimuly pre vybran podnikatesk subjekty deformuj podnikatesk prostredie. Ak verejn prostriedky na podporu podnikania, tak najlepie do infratruktry a do takch aktivt a sluieb, ktor uahia ivot vetkm podnikateom. Pri priamej podpore podnikateom uprednostu-

Pred asom ste v rmci rozhovoru pre Parlamentn kurir spomnali nevyhnutnos konkrtnych loh pre vecne zodpovednch ministrov, v rmci najviac kritizovanch oblast v podnikan. Termnovo maj by lohy splnen do prvho polroka 2011. Viete u o pozitvnych zmench vyplvajcich z plnen loh? V ase ke sme robili predchdzajci rozhovor, bola Sprva o stave podnikateskho prostredia, z ktorej spomnan konkrtne lohy vyplvali, v tdiu medzirezortnho pripomienkovho konania. V tomto procese sme potrebovali rokova s ostatnmi ministerstvami,

pretoe podstatn as loh vplvajcich na zlepenie podnikateskho prostredia je v ich kompetencii. Nie vdy sme sa stretli s pochopenm a s porozumenm, o cel proces dos skomplikovalo. Napokon sme s podporou premirky Ivety Radiovej dosiahli potrebn konsenzus a vlda potrebn opatrenia schvlila. Vzhadom na neskor termn prerokovania dokumentu, bolo treba oddiali aj realizan termny. Vina termnov s vnimkou loh pre Ministerstvo hospodrstva SR sa posunula na druh polrok 2011. Napriek tomu sa u podarilo splni niektor opatrenia v oblasti zlepenia elektronickej komunikcie so ivnosten-

9

V L D A

S RNie je iadnym tajomstvom, e Slovensk republika je na 90 % zvisl od dovozu primrnych energetickch surovn. Zvyovanie energetickej bezpenosti a sebestanosti je preto strategickou prioritou energetickej politiky. To sa d dosiahnu diverzifikciou zdrojov a prepravnch trs, ako aj efektvnym vyuvanm domcich energetickch zdrojov. Slovensk republika m v sasnosti vyven energetick mix, lebo podiel primrnych energetickch surovn na hrubej spotrebe energie je vyrovnan. Preto sa aj koncepcia rozvoja energetiky upriamuje na zachovanie vyvenho a udratenho energetickho mixu v budcnosti. Ministerstvo pracuje na aktualizcii Energetickej politiky SR, ktor sa bude zameriava na podporu rozvoja konkurencieschopnch istch a nzkouhlkovch technolgi, kde pri jadrovch elektrrach bud ma kov rolu aj paroplynov elektrrne a obnoviten zdroje energie. Vzhadom na vysok zvislos SR od dovozu primrnych zdrojov energie urench na vrobu elektrickej energie a tepla sa ukazuje vroba elektriny z jadrovho paliva, ako najmenej zvisl vzhadom na vpadky, resp. plynulos dodvok primrneho zdroja jadrovho paliva. V prpade potreby je mon v predstihu zabezpei dostaton zsoby jadrovho paliva na viacron obdobie a tie je mon v prpade potreby zmeni dodvatea paliva. Vzhadom na zsoby jednotlivch energetickch zdrojov na zem SR mono kontatova, e lohu pri znen celkovej zvislosti od dovozu zemnho plynu mu zohrva len obnoviten zdroje energie a v rmci nich najm biomasa. Vyuvanie OZE ako domcich energetickch zdrojov zvyuje do uritej miery bezpenos dodvok energie a sasne zniuje zvislos ekonomiky od nestabilnch cien ropy a plynu. Obnoviten zdroje vrtane vekch vodnch elektrrn a odpadov predstavuj vye 8 % podiel na energetickom mixe. Energetick koncepcia vak rta so silnm rozvojom zdrojov tepla a elektriny najm na bze biomasy a bioplynu a s nrastom podielu OZE na hodnotu 14 % v roku 2020. Za vznamn domci energetick zdroj je mon povaova aj uetren energiu, ktor zniuje zvislos Slovenska od dovozu pri-

jem nvratn formy pomoci, pretoe to umouje dlhodobejie vyuva verejn zdroje pri zachovan zodpovednosti podnikateov za ich efektvne vyuitie. Aj preto som podporil iniciatvu JEREMIE a stratgiu Minerva 2.0. Oba projekty spaj ete nieo, o povaujem za nesmierne dleit pre budci vvoj konkurencieschopnosti Slovenska, a tm je podpora inovatvneho podnikania. Je nevyhnutn dosiahnu, aby sa inovcie a prun aplikcia vsledkov vskum a vvoja stali benou sasou podnikania. Inak Slovensko nebude ekonomicky napredova tak, ako by sme si vetci elali. o si myslte, e by zlepilo podnikatesk prostredie na Slovensku, o by ete viac pritiahlo zahraninch investorov? U samotn poet opatren obsiahnutch v iniciatve SINGAPUR naznauje, e nie je toho mlo. Nvrhy opatren, ktor maj zlepi podnikatesk prostredie s rozdelen na krtkodob, ktor treba vykona ete v roku 2011 a strednodob s horizontom plnenia najneskr do polovice roku 2013. Opatrenia boli vytvoren na zklade komunikcie s verejnosou a dvoch etp projektu merania administra-

tvnej zae. Vedieme permanentn dialg s odbornou verejnosou, najm so zstupcami podnikateskch zvzov a zdruen. Obnovili sme aj poradn orgn ministerstva pre zsadn otzky analyzovania spomenutch vplyvov Radu pre podnikatesk prostredie. Ilo nm o to, aby sme sa dostali ku konkrtnym informcim, ktor odraj podnikatesk realitu. Ale aby som bol konkrtny, uvediem niekoko prkladov opatren: zaloenie firmy za 2 dni, znenie zkladnho imania pre s. r. o na 1 euro alebo na dobrovon vku, skrtenie vydania ivnostenskho oprvnenia na 3 dni, zavedenie monosti vyuva elektronick vpisy z verejnch registrov, ako s katastrlny register, obchodn register i ivnostensk register aj na prvne ely, i zruenie kolkov, ktor u minister financi rozbehol. Vina opatren je zameran na rozirovanie elektronickej komunikcie s verejnou sprvou, medziinm aj na uahenie zskavania elektronickho podpisu a rozrenie monosti jeho pouvania. Ak s ciele vldy v oblasti energetiky, d sa hovori o prioritch v energetickej politike?

10

V L D A

S Rty v rozsahu a poda harmonogramu dohodnutom skupinou ENSREG, o je eurpsky regultor pre jadrov bezpenos. Testy sa okrem inho zameraj na ohrozenie v prpade zemetrasenia, zplav alebo inch externch prrodou vyvolanch udalost. Komplexn sprva o vsledkoch by mala by k dispozcii do konca oktbra t. r. Od 1. novembra 2010 sa na ministerstvo hospodrstva vrtili kompetencie v oblasti zahraninho obchodu s vojenskm materilom, posilnila sa tm podpora exportu a rozvoj hospodrskej spoluprce na MH SR, ak bol dvod presunu? Dvod pre presun kompetenci v oblasti zahraninho obchodu s vojenskm materilom primrne nesvisel s podporou exportu a s rozvojom hospodrskej spoluprce. Vojensk materil patr ku komoditm, ktor podliehaj medzinrodnm reimom kontroly exportu. Slovensk republika ako demokratick tt i ako lensk tt E repektuje medzinrodn dohovory, ktorch je signatrom, aj Kdex sprvania sa ttov E pri vvoze zbran. Prechodom kompetenci v tejto oblasti na ministerstvo obrany vznikla netandardn situcia spsoben tm, e Ministerstvo obrany SR, resp. jemu podriaden tvary s dritemi povolen na obchodovanie s vojenskm materilom. Je neelaten, aby subjekt, ktor je iadateom o vydanie povolenia bol toton so subjektom, ktor je o vlastnej iadosti v zmysle platnch prvnych predpisov oprvnen rozhodn. A to u ani nehovorm o kontrolnej innosti. Ministerstvo obrany bolo orgnom kontroly oprvnenm uklada sankcie, ale zrove aj kontrolovanm subjektom. V praxi to teda v ase od 1. 11. 2009 do 31. 10. 2010 vyzeralo tak, e ministerstvo obrany rozhodovalo o vlastnch iadostiach o vydanie licencie na dovoz, vvoz alebo interkomunitrnu prepravu vojenskho materilu a zrove kontrolovalo sam seba, i postupuje zkonne. To znamen, e astnk konania, sprvny orgn a orgn kontroly bola v tom ase jedna a t ist prvnick osoba. Vrtenm kompetenci ministerstvu hospodrstva sa tto legislatvna anomlia odstrnila. Ako sa dar z pohadu ministerstva napa zven kompetencie? o je dleit pri zvyovan hospodrskeho rastu Slovenska? Vrtenie kompetenci v oblasti zahraninho obchodu s vojenskm materilom nem zsadn vplyv na rozsah povinnost a loh ministerstva. lohy s tmto spojen zabezpeuje mal samostatn oddelenie. Tto agenda ani vznamne neovplyvn hospodrsky rast. Pre zvyovanie hospodrskeho rastu Slovenska je jednoznane najdleitejie zlepi parametre podnikateskho prostredia. Na to sa zameriavaj viac-menej vetky odborn tvary ministerstva, i u problematiku podnikania maj v nzve alebo nie. Prioritne chceme odstrni nadbyton administratvnu za, zlepi vymhatenos prva a zefektvni procesy vstupu podnikateov na trh. Treba vak zdrazni, e bez aktvnej spoluprce s ostatnmi rezortmi sa nikam zsadne neposunieme. Nesta iba problmy pomenova a naformulova opatrenia, treba ich aj bezodkladne a koordinovane v praxi realizova.

mrnych energi. Medzi priority naej energetickej politiky preto patria opatrenia na znenie energetickej nronosti naej ekonomiky, resp. dslednejie uplatovanie princpov energetickej efektvnosti. Hoci z hadiska energetickej nronosti hospodrstva stle vrazne zaostvame za vyspelmi krajinami E, situcia sa v porovnan s minulosou postupne zlepuje. V rokoch 2002 2009 Slovensko dosiahlo a o 38 % znenie tohto ukazovatea, o bolo najvie percentulne znenie spomedzi lenskch ttov E. Tento pozitvny vvoj je vsledkom spenej retrukturalizcie priemyslu a zavedenia spornch opatren. Zavdzanm inovatvnych technologickch procesov, spornch opatren v doprave, zatepovanm objektov, aplikciou nzkoenergetickch spotrebiov a obnovitench zdrojov energie, energetickm vyuvanm odpadov sa d inne prispie k zniovaniu energetickej nronosti a k zvyovaniu energetickej bezpenosti ttu aj v budcnosti. Pripravuje sa aj projekt novej vstavby jadrovej elektrrne, ide o potrebn zdroj jadrovej energie? S novm jadrovm zdrojom sa pota aj v programovom vyhlsen sasnej vldy. Vlda vak podpor tento projekt iba pod podmienkou skromnej investcie bez alej asti ttu. Realizcia projektu je v kompetencii podnikateskch subjektov. V sasnosti prebiehaj prce na tdii realizovatenosti tohto projektu. Poda jej vsledkov bud jasn technick aj ekonomick parametre novho zdroja a rozhodne sa o alom postupe. Vsledok tdie realizovatenosti by mal by k dispozcii koncom roka. Neodmysliten je aj bezpenos jadrovch elektrrn, a to nielen pre ivot na Slovensku, ak je realita v oblasti bezpenosti? Pri vyuvan jadra je potrebn postupova s vekou zodpovednosou a v slade s ciemi zvyovania rovne jadrovej bezpenosti. V svislosti s prevdzkou jadrovch elektrrn, ale aj v svislosti s ich vyraovanm a vstavbou, musia by zabezpeen vetky prsne poiadavky na vyuvanie jadrovej energetiky a dodriavanie vysokch noriem jadrovej bezpenosti, ako aj zabezpeen prsne environmentlne poiadavky. Otzka bezpenosti pri vyuvan jadrovej energetiky je absoltnou prioritou Slovenska. Bezpenos jadrovch zariaden v SR sa z pohadu seizmickej odolnosti, ako aj z pohadu alch parametrov jadrovej bezpenosti trvalo sleduje. Vetky vsledky sa pravidelne prehodnocuj v kontexte najnovch vsledkov vskumu a kontinulne sa prijmaj opatrenia na zvenie bezpenosti. Slovensko m dlhoron sksenosti s vyuitm jadrovej energie aj pikovch odbornkov pre tto oblas. rad jadrovho dozoru vykonva ttny dohad nad bezpenosou jadrovch zariaden tak, aby sa jadrov energia na Slovensku vyuvala bezpene bez ohrozenia zdravia obyvatestva a ivotnho prostredia a o svojich zisteniach pravidelne informuje vldu aj verejnos. Ako odozvu na havriu JE vo Fukuime Slovensk republika, rovnako ako ostatn lensk tty E prevdzkujce jadrov elektrrne, prijala zvzok vykona zaov tes-

Ininierska a poradensk spolonos P.O.Box 95, Raianska 75 830 08 BRATISLAVA 38

RELKO

s.r.o.

Pre jadrov elektrrne poskytujeme hlavne tieto sluby: spracovanie PSA tdi na 1., 2.a 3. rovni pre pln vkon reaktora a odstaven reaktor na vmenu paliva,

prprava podkladovpre rozhodovanie pri zvyovan bezpenosti prevdzky jadrovej elektrrne,

vvoj monitora rizika jadrovhobloku,

optimalizcia limitov a podmienokprevdzky,

optimalizcia drbovch innostna bze spoahlivostne orientovanej drby,

spoahlivostn analzypotaovch bezpenostnch systmov a systmov merania a regulcie (softvr a hardvr),

analzy rizika vntornchpoiarov a zplav, prasknutia vysokoenergetickch potrub, externch udalost,

vvoj opatren na riadenie havri,nvrhy bezpenostnch poiadaviek, havarijnch predpisov a nvodov,

hodnotenie rizika pri vyraovanjadrovch blokov z prevdzky. innosti RELKO s rozren aj do oblasti elektrizanej sstavy, chemickho priemyslu a inch potencilne nebezpench technolgi. Cieom je rozvja vedeck zkladu pre odhad a riadenie rizika, a tak zlepi prevenciu a zmiernenie nsledkov akch havri.

www.relko.sk11

Medzinrodn energetick trhy zaznamenvaj v poslednom obdob dramatick zmeny. Popri celosvetovom raste cien energi, ktor je dsledkom ekonomickho oivenia po krze, sa pod zmeny na energetickej mape sveta podpisuj aj vojensk konflikty v arabskch krajinch i nedvna katastrofa v Japonsku. Aj ke SPP mus na tto situciu flexibilne reagova, jeho prioritou stle zostva zabezpeenie plynulch dodvok plynu za stabiln ceny z dlhodobho hadiska. O vzvach, ktorm v sasnosti el kov hr na slovenskom plynrenskom trhu, hovorme s lenom predstavenstva SPP Achimom SAULOM.

Bezpenos dodvok zostva naou prioritouDlhodob kontrakt je jednm z dleitch nstrojov na zabezpeenie stabilnch dodvok plynu. Prspevkom k zveniu bezpenosti dodvok s vak aj podzemn zsobnky plynu a diverzifikovan nkup plynu od spolonost Gazprom export, E. ON Ruhrgas a GDF SUEZ. Vaka vetkm tmto nstrojom vieme garantova, e dodme plyn vetkm odberateom za kadch, aj mimoriadnych okolnost. V mdich sa objavili informcie, e rokujete s Gazprom exportom o znen cien vo vaom dlhodobom kontrakte. Prezradte nm podrobnosti? V roku 2008, ke SPP uzavrel nov zmluvu so spolonosou Gazprom export, trhov cenov rove plynu bola vyia ako je dnes. V slade s vznamnm poklesom trhovej ceny plynu v sasnosti rokujeme s Gazpromom o znen ceny v dlhodobom kontrakte, aby sme mohli ponknu naim zkaznkom konkurencieschopn podmienky aj v budcnosti. Takto vyjednvacie prvo je tandardom vo vetkch medzinrodnch plynrenskch kontraktoch. Je dleit tie zdrazni, e dlhodob kontrakt so spolonosou Gazprom export je pilierom podnikania SPP s plynom. Zaisuje bezpenos a stabilitu dodvok plynu pre vetkch naich odberateov z krtkodobho aj dlhodobho hadiska. Preo SPP u niekoko rz poiadal rad pre regulciu sieovch odvetv o zvenie cien plynu pre domcnosti? Poda platnej regulanej metdy, stratu, ktor zaznamenme v regulovanom segmente, musme vykompenzova vdy v tom roku, kedy ju dosiahneme. To znamen, e ak SPP skonil v segmente domcnost v roku 2010 so stratou, neme si ju kompenzova zvenm cien v nasledujcom roku. V aprli 2010 vypukla naplno krza v Grcku a spsobila, e euro v priebehu roka vrazne oslabovalo. Kee SPP nakupuje plyn v dolroch, vplyvom slabho eura nae nkupn ceny plynu vzrstli o 20 percent. To bol aj dvod, preo sme poiadali o zvenie cien u v polovici roku 2010. ia, to nm nebolo umonen, v dsledku oho sme v roku 2010 dosiahli v regulovanom segmente dodvky plynu stratu viac ako 70 milinov eur, o potvrdil aj nezvisl audtor. Na rok 2011 sme poiadali o 13percentn zvenie, zaloen na oakvanom vvoji cien ropy a vmennho kurzu eura a dolra. Regultor nm napriek tomu umonil nrast iba o 5 %. To znamen, e od 1. janura znovu zaznamenvame straty, ktor musme vykompenzova poas tohto roka. SPP je v podvan nvrhov konzistentn. V mji sme optovne podali nvrh na zvenie cien v dvoch krokoch, od 1. jla a od 1. septembra. Ako vieme, RSO, 16. jna rozhodol inak. Musme sa voi tomuto rozhodnutiu odvola, pretoe aj v tomto roku by to pre SPP znovu znamenalo stratu v regulovanch segmentoch vo vke pribline 70 milinov eur. Ako manament spolonosti mme povinnos zabrni vytvraniu strt. Podnikanie, v ktorom dosahujete stratu, toti nie je dlhodobo udraten. Teraz vak euro u ist as op posiluje. Je teda zvenie cien ete potrebn? Bohuia no, pretoe okrem straty z roku 2010, ktor nm nebolo umonen kompenzova, do hry vstpili alie faktory. Ani sasn priazniv vvoj kurzu eura nestha kompenzova sasn nrast cien ropy a ropnch produktov o 40 %, ktor ovplyvuj aj cenu plynu. o je dvodom sasnho globlneho rastu cien energi? Popri postupnom zvyovan dopytu po energich v dsledku hospodrskeho oivenia, vvoj cien na svetovch trhoch nedvno ovplyvnili najm konflikt v Lbyi a prrodn katastrofa v Japonsku. Dopyt po LNG (skvapalnen zemn plyn) sa zvil najm v Japonsku a nsledne klesla dostupnos plynu v eurpskych plynrenskch obchodnch uzloch. Po japonskej krze sa ceny plynu na spotovch trhoch zvila za niekoko tdov o 20 %. Na plynrensk trh bude ma vplyv aj rozhodnutie Nemecka o budcnosti jadrovej energetiky. Vetky tieto faktory zvyuj dopyt po plyne, o ho, ia, rob na trhu drahm. Slovensko sa od tchto globlnych vplyvov neme izolova regulciou cien plynu, ktor je nastaven tak, e nm v regulovanej oblasti naej obchodnej innosti spsobuje straty. Iba na ilustrciu, naprklad vodii pri tankovan zvenie cien benznu a nafty nevtaj, ale prinajmenom ho akceptuj. V prpade cien zemnho plynu je tto diskusia pln emci. Optimlnym rieenm by preto bolo plne odstrni regulciu cien plynu zo strany ttu a plne otvori trh konkurencii. To by posunulo aj diskusiu o cench plynu z emocionlnej do viac kontruktvnej roviny.

Do regulovanho segmentu domcnost na Slovensku vstpili v tomto roku viacer hri a dnes u mono hovori o relnej konkurencii vo vetkch segmentoch. Ako je mon, e vai konkurenti ponkaj niie ceny, km vy tvrdte, e v domcnostiach predvate plyn so stratou a nemete s s cenou niie? Aj napriek sasnej pozcii SPP ako kovho dodvatea zemnho plynu, musme sa, rovnako ako ostatn dodvatelia, prispsobi konkurencii na trhu. V dsledku globlnej hospodrskej krzy sa zvila dostupnos plynu na spotovom trhu, zatia o jeho cena na krtkodobom trhu poklesla. Tto situcia umonila viacerm obchodnkom nakpi lacnej plyn za podmienok, ak ponkal spot. Nzke ceny plynu tak umonili vstup novch hrov aj do regulovanho segmentu domcnost. Tto dodvatelia vak nemaj povinnos dodva plyn aj domcnostiam. SPP takto povinnos m a berie ju vemi vne. Ve sta si spomen na krzov situciu v dodvkach plynu z roku 2009, ke SPP dodal plyn vetkm svojim zkaznkom z radov domcnost. SPP je tie dodvateom poslednej intancie, o nm uklad povinnos doda plyn aj vtedy, ak v dodvkach zlyh in dodvate. Takto zodpovednos, bezpenos a spoahlivos m svoju hodnotu a samozrejme aj ist cenu, ktor je vyia ako ponkaj ostatn. Je tm zkladom dlhodob kontrakt na dodvku plynu?

12

S L O V E N S K

E N E R G E T I K A

Akciov spolonos SLOVENSK ENERGETICK STROJRNE Tlmae (SES Tlmae) si pripomna v tomto roku 60. vroie zaiatku vroby. spechy spolonosti s postaven na sksenostiach zo zrealizovanch 570 projektov kotlov a energetickch zariaden v 55 ttoch sveta. Parlamentn kurir prina pohad predsedu predstavenstva a generlneho riaditea Ing. Martina PATIKU, MBA, na uplynul obdobie, sasnos a budcnos spolonosti.

SES Tlmae 60 rokov v energetike1957, po vytvoren vlastnch kontruknch kancelri. Tie sa stali zkladom dnench ininierskych innost. Oddelenie projekcie bolo vytvoren v roku 1969. Sasou dodvok kotlov je uvdzanie zariaden do prevdzky, nbehov skupina vznikla v roku 1964. Vzhadom na potreby poskytovania komplexnch sluieb pri dodvkach bol v roku 1970 vytvoren dodvatesk zvod, o umonilo realizciu energetickch celkov formou generlnych dodvok. Z prvch spene realizovanch akci je potrebn spomen teplrne v Martine a vo Zvolene. Sbene s rozvojom vrobkov pokraoval vvoj vo vrobnom procese. Vroba membrnovch stien po roku 1969 znamenala radiklne zmeny v dodvkach tlakovch systmov kotlov. Vrobn proces ovplyvnili tie technolgie vroby tlakovch systmov kotlov linkovm spsobom koncom 80. rokov. SES Tlmae patria k vznamnm hrom v dodvkach energetickch zariaden s vysokou technologickou rovou a innosou, spoahlivosou a citlivm prstupom k ivotnmu prostrediu. Prednosou spolonosti, popri vrobnch a montnych zdrojoch, je siln ininierska kapacita s uniktnym technickm know-how, ktor je schopn ponka svojim zkaznkom rieenie poda vlastnho dizajnu. Sasou dodvok sa stali kondenztory, tepeln vmennky a tlakov potrubia. K rozvoju podniku ako celku patr vskum vrobkov a vrobnch technolgi. V roku 1974 bol zriaden v podniku Vskumn stav energetickch vmennkov tepla zameran na parn kotly, ak kondenzciu a regenerciu parnch turbn a vmennky tepla.

PARTNERSK VZAHYNeodmyslitenou sasou podnikania SES Tlmae s partnersk vzahy. Vsledkom spoluprce s nemeckou firmou Deutsche Babcock Oberhausen boli dodvky kotlov pre elektrrne Dunamenti a Tisza v Maarsku. Tie sa stali referenciami pre alie dodvky olejovo-plynovch kotlov do Argentny, Brazlie, na Kubu, do Egypta a Spojench arabskch emirtov. Vznamnmi dodvkami SES Tlmae boli kotly pre brazlsku elektrre Jorge Lacerda. Uniktnym rieenm boli veov kotly dodan do elektrrne Kolubara a Obrenovac v bvalej Juhoslvii a Soma v Turecku. alm vznamnm medznkom bol najv eskoslovensk kotol pre 500 MW blok realizovan konzorciom eskch a slovenskch firiem v elektrrni Mlnk III. Vrazn prienik na zijsk trh predstavovala dodvka tyroch kotlov na spaovanie ierneho uhlia pre 200 MW bloky a tyroch kotlov pre pre

NAJVZNAMNEJIE INVESTCIE DO VROBNCH TECHNOLGIMedzi najvznamnejie investcie do vrobnch technolgi v poslednch rokoch patr nkup zvracieho zariadenia AMI M227+M81C na orbitlne zvranie obvodovch spojov rrok, zariadenia na zvranie membrnovch stien PEMA MM 2000/6 a ano-tlanej ohbaky rrok HERBER 90 CNC.

VZNAMN MEDZNKY HISTRIERozhodnutie vybudova v Tlmaoch fabriku na vrobu parnch kotlov ovplyvnilo v mnohch oblastiach ivot obyvateov blzkeho i vzdialenejieho okolia. 60-ron existencia fabriky je kronikou presadenia sa v silnej konkurencii na svetovch trhoch. SES Tlmae sa stali rozhodujcou silou rozvoja reginu na desiatky rokov. Vznikli genercie novch profesi, spolonos si zskala medzinrodn uznanie u zkaznkov i obchodnch partnerov. Urite to nie je nhoda, rozhodujcou bola dosiahnut rove, kvalita jednoducho bolo o ponknu. Fabrika sa postupne rozvjala od vrobnej spolonosti a do dnenej podoby komplexnho dodvatea, o je dnes jednou z jej rozhodujcich konkurennch prednost. SES Tlmae vznikli v procese industrializcie Slovenska 1. janura 1950 pod nzvom Levick kotlre, n. p., Levice. S vrobou sa zaalo 2. aprla 1951. Projekty poda vlastnej dokumentcie sa zaali realizova po roku

Vojany (Slovensk republika), bloky 5 a 6, 2 x 325 t/h.

14

S L O V E N S K

E N E R G E T I K A

500 MW bloky elektrrne en Tou v ne. Okrem klasickch kotlov sa vek pozornos venovala kotlom s fluidnm spaovanm. Spoluprca s nemeckou firmou Lurgi vystila do realizcie fluidnch kotlov s cirkulujcou fluidnou vrstvou pre elektrrne v eskej a Slovenskej republike, pokraovala realizciou dvoch elektrrenskch blokov s vkonom 2 x 110 MW pre Elektrre Vojany v Slovenskej republike a almi projektmi v Turecku, Nemecku, Taliansku a na Ukrajine. Pri dodvkach treba spomen zariadenia pre jadrov energetiku, kee znamenali zavedenie technolgi akho obrbania a manipulcie a do 200 ton. Dleitou sasou vrobnho programu s kotly na spaovanie biomasy a odpadov dodan pre energetick zariadenia na Slovensku v Nemecku, Raksku, panielsku, vajiarsku, vdsku, Taliansku a alch ttoch.Shen tou (na), 4 x 1650 t/h.

PODNIKATESK AKTIVITY VPOSLEDNCH TYROCH ROKOCH

alch projektov tohto typu nielen v eskej republike, ale aj na Slovensku, v Maarsku a v alch ttoch.

SES Tlmae sa presadili v roku 2007 na novom juhoamerickom trhu v ile podpisom kontraktov na dodvku divoch kotoln, kad s vkonom 1215 ton pary za hodinu pre elektrrensk spolonosti Colbun S. A. a ENDESA pre bloky 370 MW.

ROK 2010V uplynulom obdob vina firiem v naom biznise rieila problmy s vkonnosou a finannou stabilitou. Napriek tomu sa SES, a. s., podarilo v roku 2010 odovzda vznamn projekty: Dodvka fluidnho kotla s vkonom 120 t/h pre projekt Seydisehir v Turecku. Ide o vemi vznamn referenciu v oblasti fluidnej technolgie, pretoe tento kotol doke spaova nekvalitn paliv nzkovhrevn hned uhlie. Olejovo-plynov kotol s vkonom 180 t/h pre projekt Repar. Ide o vznamn zkazku pre Petrobras, pre ktorho realizujeme v sasnosti projekt Rnest s dvomi kotlami, kad s vkonom 400 t/h. Brazlia je vznamnm teritriom pre SES Tlmae. Pre projekt Syzra, dva kotly, kad s vkonom 115 t/h, priom ilo o vrobn zkazku. Pre projekt Kurgan boli dodan dva kotly, kad s vkonom 108 t/h. Obidva projekty s dleit referencie na perspektvnom trhu Ruskej federcie. Ukonen modernizcia kotla K2 s vkonom 325 t/h v Sokolovskej Uhelnej, a. s., Vesov, esk republika, m sa dosiahlo znenie emisi oxidov duska (NOX) na garantovan hodnotu 200 mg/Nm2 pri 6 % O2 v suchch spalinch. Na zklade kontraktov s tmto dlhoronm zkaznkom pristpime v tomto i nasledujcich rokoch ku rekontrukcii alch kotlov vo Vesovej. Ukonenm tohto projektu SES Tlmae zskali vznamn referenciu pre modernizciu teplrn v R, ale i v SR vzhadom na nov Eurpsku smernicu o priemyselnch emisich.

spene vyui trhov potencil v dodvkach kotlov na odpadov teplo, udra pozciu spoahlivho dodvatea kotlov na biomasu v Eurpe a vyui referencie v Junej Amerike pre alie projekty v tomto teritriu. Zrove chce vyui potencil v modernizcii teplrn a vstavbe spaovn na tuzemskom trhu, na tieto projekty sa zodpovedne pripravuje. Spolonos je pripraven aktvne sa zapoji do prpravy projektu na Slovensku a v echch a ponknu vlastnkom teplrn najlepiu dostupn technolgiu na trhu pre splnenie E legislatvy. Cieom hospodrenia v roku 2011 je dosiahnutie hospodrenia, ktor umon stabilizova firmu a vytvori zdroje na jej al rozvoj. Kontraktan zaistenie je v sasnosti na rovni cca 350 mil. eur, o dva predpoklad na naplnenie hlavnch cieov firmy, medzi ktor patr dosiahnutie vkonov vo vke 161,937 mil. eur.

Mont membrnovch stien.

Pre prv projekt nadkritickho kotla pre elektrrensk blok s vkonom 660 MW v Elektrrni Ledvice (esk republika) zabezpeuj detailn ininiering, vrobu tlakovch ast kotla a mont kotla. Koncom roka 2009 uzatvorili kontrakt so spolonosou MOL Hungarian Oil and Gas Public Limited Company na dodvku energetickho celku v lokalite dcrskej spolonosti SLOVNAFT Bratislava. Predmetom kontraktu je dodvka dvoch parnch kotlov, kondenzanej 60 MW turbny a chladiaceho centra. Kotly na spaovanie oleja a plynu s vkonom 2 x 160 t/h sa vyznauj vysokou innosou a technolgiou zabezpeujcou nzke emisn limity. SES Tlmae v slade s trendmi zhodnotenia uachtilch palv v zabezpeuj dodvky kotlov na odpadov teplo (HRSG) pre paroplynov cykly. Najvznamnejou referenciou bol kotol pre paroplynov cyklus v Bratislave, neskr to boli dodvky do alch krajn. Zatia poslednou je v sasnosti realizovan dodvka dvoch kotlov pre paroplynov cyklus s vkonom 841 MW v elektrrni Poerady v eskej republike. Tto referencia dva dobr vchodisko na zapojenie sa do

Colbun (ile), 1215 t/h.

BUDCNOSSpolonos SES Tlmae m spracovan strednodob stratgiu, kde jednm z prioritnch cieov je rozvoj technickho know-how v slade s trhovmi ciemi a udranie pozcie na kovch trhoch (Eurpa, Turecko, Jun Amerika, Rusko). Spolonos chce by spen s fluidnou technolgiou v Turecku,

Aj v sasnosti je vplyv firmy vemi siln. Patr medzi kovch zamestnvateov. Rozhodnutie spred 60 rokov v postavi kotlre bolo v procese industrializcie Slovenska jedno z najdleitejch. Mimoriadna cta patr predchodcom a partnerom a ich odkazu, ktor sa oplat aj v sasnosti rozvja.

15

I N F O R M A N

T E C H N O L G I E

Spolonos sfra, a. s., je na slovenskom a eskom trhu znma aj dodvkami informanch systmov a svisiacich sluieb v energetike. Jej rieenia boli do konca predchdzajceho roka zameran prevane na oblas elektroenergetiky, a to pre vznamn tradin slovensk a esk elektroenergetick spolonosti (Slovensk elektrrne, a. s., Slovensk elektrizan prenosov sstava, a. s., slovensk a esk distribun spolonosti), ale aj pre novch alternatvnych obchodnkov, dodvateov a distribtorov elektriny. Akm smerom roziruje sfra, a. s., svoju ponuku, na to sme sa sptali generlneho riaditea spolonosti RNDr. Eduarda HALUKU, CSc.

Spolonos sfra, a. s., roziruje ponuku rieen pre energetikudiea aj na nvrhu a realizcii zmien energetickej legislatvy a konzultanej innosti vo viacerch podnikateskch subjektoch. Profilcia na spolonos konzultanho typu je naim strategickm zmerom. o nov ete pripravuje sfra, a. s.? Okrem rozrenia ponuky sasnch softvrovch rieen o oblas plynu pripravujeme komplexn sprvu energetickch komodt. V tchto rieeniach bud vyuit moduly produktu XMtrade na podporu obchodnch a fakturanch procesov, ale aj nstroje, ktor sa vyuvaj v rieeniach spolonosti sfra, a. s., pre elektroenergetick a obchodn dispeingy, uplatnen aj v elezninch spolonostiach. Jednm zo sasnch zmerov je dobudovanie kompletnch prostriedkov pre komplexn energetick hospodrenie v podnikoch sledovanie, monitorovanie, vyhodnocovanie odberov energi, riadenie a optimalizcia ich nkupu, podpora procesov na znenie nkladov na spotrebu energi. Podobne ako pri ostatnch rieeniach, ponkame aj komplexn sluby svisiace s ich dodvkou analzu potrieb konkrtneho zkaznka s nvrhom prispsobenia rieenia jeho pecifickm potrebm (vzby na pecifick procesy ovplyvujce odber energi, integrcia s existujcimi informanmi systmami, pecilne poiadavky), implementciu s naplnenm potrebnch dt, nasadenie rieenia do produknej prevdzky, podporu prevdzky (s monosou outsourcingu niektorch procesov), sprvu databz a neustly rozvoj systmu. S menom vaej spolonosti je neoddelitene spojen odborn konferencia ENERGOFRUM, ktor si zskava z roka na rok viu obubu medzi astnkmi trhu s elektrinou. Ak bude leitmotv tohto ronka? Tohtoron 6. ronk, organizovan 20. 21. 10. 2011 vo Vyhniach v hoteli Sitno, bude prvkrt vraznejie rozren o oblas liberalizcie trhu s plynom. Naou snahou pri organizovan kadho ronka je reagova na najaktulnejie tmy rozvoja slovenskho a eurpskeho energetickho trhu. Proces liberalizcie slovenskho trhu s plynom sa v sasnom obdob dostva do stavu, ktor otvra nov prleitosti pri obchodovan a hospodren s touto komoditou. as na konferencii, ktor sa kon rovnako ako vetky predchdzajce ronky pod ztitou Ministerstva hospodrstva SR, bude tohto roku okrem pikovch odbornkov z elektroenergetiky obohaten aj o vznamnch zstupcov plynrenstva.

Na slovenskom i eskom trhu sa roziruje okruh pouvateov vho produktu XMtrade. Akmi inovatvnymi rieeniami ste oslovili v poslednch rokoch jeho pouvateov? Produkt XMtrade podporuje irok okruh procesov od plnovania odberu alebo dodvku energi, cez spracovanie nameranch dajov, ztovanie, komplexn fakturan procesy a po riadenie rizk a technick kontroling. Najvznamnejmi rieeniami v predchdzajcich rokoch boli v celoslovenskom meradle informan systm ztovatea odchlok (XMtrade/ ISZO) a informan systm organiztora krtkodobho trhu (XMtrade/ISOT) pre SEPS, a.s., ktor s od zaiatku roku 2011 prevdzkovan v novovzniknutej dcrskej spolonosti SEPS OKTE, a.s. Druh z uvedench systmov je zrove spenm a vznamnm medzinrodnm projektom, pretoe jeho podstatou je integrcia slovenskho dennho trhu s elektrinou s eskm. Ak s ambcie a ciele spolonosti sfra, a. s., do budcnosti? Naou ambciou je rozrenie ponuky rieen a sluieb o podporu alch energetickch komodt ako s plyn, teplo, voda, prpadne emisie. Dnes u vak nehovorme len o cieoch do budcnosti. Od zaiatku roka 2011 ponkame softvrov rieenie pre oblas plynu pre obchodnkov a dodvateov, ktor psobia na Slovensku alebo v echch. Ide o prirodzen rozrenie produktu XMtrade, ktor je od roku 2009 prevdzkovan obchodnkmi a dodvate-

mi elektriny. Vhodou pre zkaznkov, ktor podnikaj s oboma komoditami je jednotn a komfortn uvatesk prostredie a riadenie procesov pre obe komodity. Rieenie je rovnako ako v oblasti elektriny plne kompatibiln s aktulnou legislatvou v oboch krajinch. Ak je vaa filozofia v oblasti vvoja SW rieen? Treba zdrazni, e na neustle dynamicky sa rozvjajcom liberalizovanom trhu s energiami je pre podnikatesk subjekty mimoriadne dleit, aby informan systmy, o ktor sa pri svojom podnikan opieraj, vemi rchle reagovali na zmeny okolia, predovetkm na zmeny primrnej alebo sekundrnej legislatvy, pravidiel pre vmenu meranch dajov a alch informci alebo legislatvy v ekonomickej oblasti. Napr. v predchdzajcich mesiacoch bolo nevyhnutn prispsobova rieenia pre podporu procesov na trhu s energiami zmenm v komunikanch protokoloch pre vmenu meranch dajov, ktor definovali distribun spolonosti, alej zmenm v pravidlch trhu, viacerm zmenm v ekonomickch zkonoch, ale aj vzniku novho subjektu (OKTE, a. s.), ktor od zaiatku roka 2011 zabezpeuje pre slovensk trh s elektrinou ztovanie odchlok a organizovanie krtkodobho trhu. Dar sa nm spravova a rozvja nae systmy v slade s poiadavkami trhu vaka 20-ronmu psobeniu vo vznamnch energetickch spolonostiach a znalostiam prostredia, odborne zdatnmu tmu, ktor sa okrem tvorby SW rieen podieal a po-

16

S L O V E N S K

E N E R G E T I K A

Centrlne zsobovanie teplom (CZT) je pre odberateov a konench spotrebiteov (uvateov bytov) najefektvnejm spsobom zabezpeenia spoahlivej dodvky tepla a dodvky teplej itkovej vody za stabiln a primeran cenu. Centrlne zsobovanie teplom predstavuje vysoko profesionlny systm poskytovanch sluieb, zko spojench so zavdzanm novch efektvnych technolgi, akou je napr. vroba a distribcia chladu.

CZT modern a ekologick systm vykurovania v Bratislaveumiestnen OST (odovzdvacie stanica tepla), ktor poznme aj pod oznaenm vmenika. Z OST sa potom teplo a tepl voda potrubiami sekundrnych rozvodov distribuje k jednotlivm odberateom. OST je sasne aj miestom regulcie teploty vykurovacej vody a mnostva teplej vody. V poslednom obdob sa realizuj aj objektov OST pre kad bytov dom samostatne. Spolonos Bratislavsk teplrensk, a. s., prevdzkuje na zem mesta Bratislavy dve sstavy CZT. Sstavu Bratislava-vchod v mestskch astiach Star Mesto, Nov Mesto a Ruinov a sstavu Bratislava-zpad v mestskch astiach Dbravka a Karlova Ves vrtane lokality Mlynskej doliny. V sstave CZT Bratislava-vchod spolonos Bratislavsk teplrensk, a.s., dodva teplo a TV do sekundrnych rozvodov, ktor prevdzkuj in spolonosti. V sstave CZT Bratislavazpad spolonos Bratislavsk teplrensk, a. s., prevdzkuje aj sekundrne rozvody a teplo a TV dodva priamo do zsobovanch domov. Tmito dvoma sstavami je pokrytch cca 40 % potreby tepla v meste. trickej energie. Lepie sa tak vyuva energia obsiahnut v palive, o v praxi znamen, e z toho istho mnostva paliva sa vyrob okrem tepla aj elektrina. Vsledkom je niia spotreba paliva na jednotku vyrobenej energie, niia potreba dovozu (resp. aba) palv. V Bratislave sa v zdrojoch sstav CZT spauje hlavne zemn plyn a iba v hraninch prpadoch i urit mnostvo mazutu. Vek teplrne sa zo zkona posudzuj ako zariadenia, ktorch innos vroby tepla, ako aj tvorba emisi musia spa prsne zkonn limity. alou vhodou je, e vek teplrne disponuj odbornmi pracovnkmi, ktor zabezpeuj spoahliv, bezporuchov a efektvnu vrobu a distribciu tepla. Dispeersk riadenie distribcie tepla zosauje vrobu tepla s klimatickmi podmienkami a so skutonou potrebou tepla. Teplo sa vyrba mimo obytnch zn, o znamen, e spaovanm paliva emisie nevznikaj priamo pri obytnch domoch a nepsobia negatvne na kvalitu ovzduia a zdravie obyvateov.

CZT VHODA NIEJ INVESTCIE CZT EFEKTVNE VYUITIEKOMBINOVANEJ VROBY TEPLA

Hlavnou vhodou vekch teplrn je to, e umouj kombinovan vrobu tepla a elek-

V prpade, e sa investor, resp. developer ako budci odberate rozhodne pre CZT, me pota v prvom rade s niou investciou do zdroja tepla. Vsledky analzy efektvnosti

AKO FUNGUJE CZTCZT m niekoko zkladnch atribtov, ktor hovoria jednoznane o jeho vhodch. S to hlavne hospodrnos, komfort a komplexnos sluieb, spoahlivos, bezpenos a ekolgia. Hlavnmi asami sstavy CZT s: zdroj tepla primrne rozvody odovzdvacie stanice tepla (OST) sekundrne rozvody a odbern miesta. Zdrojom je najastejie teplre, v ktorej sa vyrba teplo a elektrick energia alebo vhreva, v ktorej prebieha len vroba tepla. Z teplrne sa teplo dodva potrubiami primrnych rozvodov (mdiom prenosu tepla je voda) do jednotlivch ast mesta, kde s

18

S L O V E N S K

E N E R G E T I K Akladie draz na vysok rove ochrany ivotnho prostredia, a to zabezpeovanm komplexnho posudzovania vetkch jeho zloiek. Politiku ochrany ivotnho prostredia uplatuje realizciou tchto innost: minimalizciou tvorby emisi do ovzduia formou pouvania najnovch technolgi v oblasti ochrany ovzduia minimalizciou monosti ohrozenia podzemnch a povrchovch vd budovanm novch a rekontrukciou existujcich stanov transformtorov a skladov nebezpench ltok na bze najnovch technolgi bezporuchovm prevdzkovanm predistiacich a istiacich zariaden odpadovch vd plnenm povinnost vyplvajcich z platnej legislatvy rieenm odpadovho hospodrstva v slade so schvlenou koncepciou rozpracovanou v Programe odpadovho hospodrstva vberom najlepch dostupnch technolgi pre nov projekty.

porovnania OST voi vybudovaniu plynovej kotolne hovoria jednoznane v prospech CZT. Je pravdepodobn, e sa investor dohodne s dodvateom tepla o odpredaji, resp. odkpen primrnej tepelnej prpojky. To sa me tka aj samotnej OST. V sstavch CZT spolonosti Bratislavsk teplrensk, a. s., sa aplikuj vetky uveden varianty, o znamen znenie investinej nronosti pre budceho odberatea. Na nklady stavebnej asti m priazniv vplyv aj skutonos, e technologick zariadenia OST nie s spojen s neprimeranmi priestorovmi poiadavkami a nemenej zaujmavm faktom je aj absencia potreby vybudovania komnov. Neobsaden podlahov plochu mono vyui na komern innos alebo zvenie vybavenia objektu (napr. ako sttie pre vozidl v podzemnch podlaiach).

CZT EKOLOGICK SPSOBVYKUROVANIA

Zariadenia na vrobu tepla patria medzi tzv. vyhraden zariadenia, o znamen, e podliehaj v rmci CZT prsnym kontrolm. Pravidelnmi kontrolami sa predchdza situcim ohrozujcim prevdzku zariaden. Spolonos Bratislavsk teplrensk, a. s.,

CZT JASN BUDCNOSSstavy CZT s zloit a na investcie nron sbory technologickch zariaden a stavebnch objektov zabezpeujcich o naj-

vyiu efektivitu a spoahlivos vroby a distribcie tepla. To s dvody, preo je veobecne zmyslupln, aby tieto sstavy po vybudovan a alom rozvoji a modernizcii bolo mon prevdzkova s o najvym vyuitm poas celej dky ich ivotnosti. Jestvujci klienti spolonosti Bratislavsk teplrensk, a. s., ktor vyuvaj vhody CZT, ako aj zvyujci sa podiel novch odberateov nm dovouje predpoklada pozitvnu budcnos CZT.

Spolonos Bratislavsk teplrensk, a. s., sa rad medzi najvch vrobcov tepla a teplej itkovej vody na Slovensku. Svojou produkciou a slubami sa usiluje vytvra o najv komfort a pohodlie pre svojich klientov.Novo pripojen stavby: Obytn sbor Eden Park na Drieovej-Preovskej ul., Tretia vea obytnho sboru Tri vee na Bajkalskej ul., Bytov dom na Nm. slobody-tefanoviovej ul., Polyfunkn sbor Cubicon na ul. Star grunty, Polyfunkn sbor Jgeho alej I, II na Jgho ul., Polyfunkn dom na ul. Jna Stanislava., Bytov dom na Mierovej ul., Bytov dom Dbravia na Trhovej ul., Polyfunkn objekt Letn Residence na Letnej ul. V rmci mesta Bratislavy prevdzkuje dve sstavy centralizovanho zsobovania teplom (CZT). Vhody CZT: Komfort spova v kapacite a kvalite dodvky tepla Pohodlie kompletn servis o technick a technologick zariadenia Spoahlivos neustle monitorovanie odovzdvacch stanc tepla Okamit rieenie prpadnej poruchy Bezpenos minimlne riziko niku plynu z rozvodov Ekolgia teplo je vyrban kombinovanou vrobou Istota monos dodva teplo z viacerch zdrojov, monos zmeny palivovej zloky

19

I N F O R M A N

T E C H N O L G I E

V marci roku 2007 sa vetky lensk tty E prihlsili k plneniu cieov oznaovanch ako 3x20 do roku 2020. Ide okrem inch aj o znenie emisie sklenkovch plynov o 20 %, znenie spotreby primrnej energie o 20 %, ako aj o dosiahnutie 20 % podielu obnovitench zdrojov energie v energetickom mixe E. Predpokladom je vak zachovanie, resp. zvenie bezpenosti dodvok energi. Parlamentn kurir oslovil Ing. Romana VRANSKHO z nadnrodnej konzultanej spolonosti Capgemini, ktor je jednm zo svetovch ldrov v nasadzovan smart technolgi v energetike. Spolonos Capgemini v sasnosti realizuje pre viac ako 43 milinov koncovch zkaznkov 30 projektov pre smart metering a smart grid po celom svete.

By smart u nie mda, ale nevyhnutnosRozhovor s konzultantom spolonosti Capgemini o tom, preo sa Slovensko nevyhne smart technolgim, aj ke s nkladnZvyovanie efektvnosti vyuvania energi a zniovanie emisi nie s v E nov tmy. Myslte si, e plnenie tchto poiadaviek bude vyadova nejak nov prstup? Posledn vvoj v energetike, pecilne v oblasti infratruktry ukazuje viacero zaujmavch ciest, ktor umouj naplnenie cieov E oznaovanch ako 3x20. Tie vak vyaduj zavedenie novch technolgi na poskytovanie ovea presnejch dajov o skutonej spotrebe energie u koncovch zkaznkov. Teda Eurpska nia vol po vekch zmench v energetike. Naozaj pjde o revolciu? Z histrie je znme, e energetika ako znane regulovan odvetvie neposkytovalo takmer iadne stimuly pre zkaznkov ani pre vrobcov energi na to, aby trh fungoval efektvnejie. Take sa netreba udova tomu, e politick ambcie a regulcie E maj tendenciu zatrias zkladmi tohto odvetvia, kee si vyaduj radiklne zmeny v infratruktre energetickch spolonost a maj vznamn dopad na spotrebu energie v podnikovom segmente, ako aj segmente domcnost. Nrodn regultori bud ma v tomto procese urite vznamn lohu. Ak s ich primrne zujmy? Regultori vo veobecnosti chc dosiahnu v podstate tri zkladn veci: Po prv zlepi fungovanie trhu, predovetkm s prihliadnutm na zujmy spotrebiteov energi. Po druh, minimalizova nklady na riadenie siete, samozrejme pri zachovan kvality a bezpenosti dodvok a sluieb. A po tretie, podporova riadenie dopytu a uahova tzv. mikrogenerciu energie. Ak lohu v prichdzajcich zmench zohraj tzv. smart metre alebo inteligentn merae? Tradin merae v zsade len ukazuj celkov spotrebu energie a ako tak neposkytuj informciu o tom, kedy bola energia spotrebovan. Inteligentn merae to zsadne menia. Poskytn plne nov spsoby, ako sa bude energia distribuova a spotrebva. Umouj toti obojsmern komunikciu medzi distribtorom, dodvateom a spotrebiteom energie. Take lepia komunikcia doke uetri energiu? no, ke dodvate energie bude pozna, koko energie bud jeho zkaznci potrebova, tm menie penle plat za odchlku to je prekroenie, alebo aj neodobratie naplnovanho mnostva energie v danom asovom intervale. A tm pdom doke ponknu zkaznkom niiu cenu. Znenie ceny za energiu je samozrejme vemi lkav. o to v praxi znamen pre koncovho zkaznka? Naprklad s to akciov tarify, ktor vm obchodnk ponkne priamo na displeji elektromera alebo cez SMS. Obchodnk vm tie me ponknu diagram odberu, aby ste videli, koko ste spotrebovali pri pozeran televzie, pran alebo kren. Zkaznk si na zklade tchto informci me niektor innosti v domcnosti presun do lacnejieho psma a bude naprklad pra viac v nonch hodinch. Energetici predpokladaj, e zkaznci bud reagova na kolsav trhov ceny a prispsobia im svoju spotrebu elektriny. Je aj nejak in pridan hodnota inteligentnch meraov? Samozrejme, je tu vea alch zaujmavch prnosov, ako napr. monos diakovho odpotu, monos diakovho odpojenia a pripojenia odberatea, monos obmedzenia odoberanho vkonu pri prekraovan dohodnutch sadzieb, resp. pri neplaten. Hovor sa, e zavedenie inteligentnch meraov je pomerne dleitm krokom v postupnom zvyovan inteligencie celej siete. Je to pravda, lebo inteligentn merae s nevyhnutnm predpokladom pre budovanie tzv. inteligentnch siet (tzv. smart grids). Inteligentn sie budcnosti by mohla by sieou, ktor sa sama reguluje a v prpade potreby opravuje a prena plyn alebo elektrinu od vrobcu k spotrebiteovi len v poadovanch mnostvch. Od inteligentnej siete vraj u nie je aleko k inteligentnej domcnosti. Je to vemi vzdialen budcnos? Nie je to nijak sci-fi, viacer vrobcovia v zahrani u uviedli na trh prv relne zariadenia pre tzv. smart home. S to tak zariadenia, ktor umouj efektvne riadi spotrebu energie v naich domcnostiach, na zklade naich vopred definovanch preferenci - ke sme doma alebo aj na diaku (pomocou internetu alebo mobilu). Nechcem robi nikomu reklamu, ale na vchodnom Slovensku sa od decembra 2010 intenzvne pracuje na softvri pre nemeck trh, ktor bude pouvan prve na inteligentn automatizciu domcnost na bezdrtovom princpe. Zavedenie smart technolgi bude teda znamena, e spotrebitelia bud stle viac

20

I N F O R M A N komunikova so svojimi dodvatemi. Nevyvol to u dodvateov vyie nklady? Dodvatelia energi bud musie v oblasti starostlivosti o zkaznkov urite zainvestova troku viac ako d