Školský časopis žiakov 1.stupňa ZŠ Moskovská 2, Banská Bystrica

2018/2019

ČÍTAJ SI S NAMI

Redakčná rada: Mgr. Simona Hazuchová

Mgr. Beata Máčajová

Autori: žiaci 1.-4.ročníka ZŠ

Ilustrátori: Alexandra Gajdošová, 1.A

Laura Demská, Lea Hlaváčik, Monika Boldogová, Sára Hanová,

Júlia Čangelová, Grétka Mandáková, Natália Šušová, 4.B

Časopis vydala ZŠ Moskovská 2, Banská Bystrica ako ročenku v júni 2019.

V časopise je zverejnená vlastná tvorba žiakov 1. stupňa ZŠ.

Ahoj, milý čitateľ, práve si otvoril

14.ročník školského časopisu Tvorivček,

ktorý vlastnou tvorbou naplnili

žiaci 1.stupňa ZŠ.

Prajem Ti krásny zážitok pri jeho čítaní.

Tvorivka

TVORIVČEK

Tvorivček, to vám je vec!

Neodolá žiaden zvedavec.

Farby hry a rozprávky,

nájdu sa aj hádanky.

Vždy, keď si ho otvoríš,

do fantázie sa s ním ponoríš.

Tvorivček, to znamená,

za tú krásu odmena.

Natália Kollová, 4.A

ŠKOLA

„Škola, škola, školička!“

zavolala mamička.

Chodím do nej každý deň,

čítať, písať naučiť sa chcem.

Keď na hodine neposlúcham,

doma potom báseň vymýšľam.

Tak sa končí tento deň,

zajtra poznámku nedostanem.

Šimon Bubniak, 3.B

CERUZKA

Ceruzka je kamarátka,

čo nakreslí všetko zdá sa.

Slnko žlté, trávu zelenú,

mlyn hnedý, dúhu farebnú.

A kvietok červený, koníka bieleho,

koleso čierne a macíka hnedého.

S ceruzkou nakreslíš možné, aj nemožné,

na papieri to bude všetko úžasné.

Laura Húsková, 2.B

O MRAVČEKOVI

Ide mravček po chodníku,

na chrbte má vak.

Vo vaku má knižku malú,

číta si ju rád.

Zelená je ako tráva,

farbu lesklú má.

Keď ju číta, ligoce sa

ako hviedny prach.

Tamarka Hudáčeková, 2.A

VČELIČKA

Včelička si na kvet sadla,

ale hneď aj dole spadla.

Zas a zas to skúšala,

ale silu nemala.

Aj si vzdychla, ach, ach, ach,

bolel ju ten silný pád.

Bolelo ju hodinu,

zavolala rodinu.

Na pomoc jej prišli včielky,

hneď ju dali do postieľky.

Nôžka sa jej zahojila,

včielka z úľa vyletela.

Po kvietkach zas lietala,

všetok peľ z nich zbierala.

Lucka Troiaková, 2.A

MRAVČEKOVIA

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a dolinami bolo mravenisko. Išiel

raz okolo jeden ujo, stúpil naschvál do mraveniska. Mravce ho riadne

poštípali, tak začal utekať kade-ľahšie, až ho nohy boleli. Sľúbil, že už

nikdy nebude stúpať na mravčeky v mravenisku.

Maťko Mazúch, 2.A

ROZPRÁVKA O VČIELKE MEDULIENKE

Jedného krásneho jarného dňa včielka Medulienka zbierala na lúke plnej

kvetov nektár. Vtom ju vyrušila jej kamarátka včielka Lili. "Ahoj!

"pozdravila sa jej. "Ako sa máš? Ja sa mám dobre. Toľko krásnych

kvietkov kvitne!" "Ahoj! Ja sa mám tiež dobre. Môžeš sa pridať ku mne.

Budeme zbierať nektár spolu." "Dobre," usmiala sa včielka. Zrazu prišiel

veľmi veľký dážď. Včielky sa nestihli skryť, zmokli a prechladli. "Hapčí,

hapčí" kýcha Medulienka. "Hapčí, hapčí" kýcha Lili. "Prechladli sme. Ale

môžeme sa vyliečiť," povedala Lili. "A čím?" spýtala sa Medulienka.

"No predsa medom," odpovedala jej Lili. A tak každý deň začali jesť

sladký zdravý med. "Ja už nekýcham," hovorí Medulienka. "Ani ja," teší

sa Lili. "Hurá, sme vyliečené!" Med vyliečil obidve včielky.

Tamarka Hudáčeková, 2.A

VČIELKY V ÚLI

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden úľ a v tom úli bývali včielky. Každý deň

vylietali na lúku po nektár a peľ. Z peľu urobili sladký medík, materskú

kašičku, včelí jed, propolis, včelí peľ a vosk. Príde včelár, vyberie plásty

z úľa, med vytočí na medomete, aby sme mali zdravý, chutný a sladký

medík. Zazvonil zvonec a rozprávke o včielkach je koniec.

Alexka Zacharová, 2.A

Vymyslela som túto básničku,

pre moju milovanú mamičku.

Dám Ti aj modré z neba,

aj ďalší darček nájdem pre Teba.

Na svete nie je lepšia mamička,

ako Ty moja jediná hviezdička.

Urobíš mi sladké lievance,

od Teba sú najlepšie na svete.

Ocinko môj najdrahší,

keď nie som s Tebou, veľmi chýbaš mi.

Ocko s Tebou nie som sama

ako tá malá a osamelá vrana.

Mám Ťa veľmi rada,

od Teba je dobrá každá rada.

My sme veľká rodina,

mám rada maminu aj ocina.

Naša rodina je naozaj skvelá,

mám v nej šťastia a lásky veľa.

Laura Porubská, 3.A

Môj režim dňa

Timea Valušková, 3.B

MAMIČKE

Milá mamička a ocko, ľúbim vás.

S vami je pekne strávený čas!

Mamička, vždy ma postískaš

a dobrú večeru mi k televízoru prichystáš.

Ty si moja hviezdička

a ja sa k Tebe túlim ako mačička.

Super je, keď sa s Tebou hrám

a potom Ti peknú kytičku natrhám.

Maminka dobré rizoto a špagety varí,

až sa z toho všade parí.

Ja Ťa veľmi ľúbim,

že jednotku zo školy donesiem, to Ti sľúbim.

Ty si moje dobré srdiečko

a ja chcem byť Tvoje slniečko.

Však mi dáš sladkú pusu na líčko?

Ľúbim Ťa moja mamička,

pre Teba je táto básnička!

Anička Eibnerová, 3.A

OCKOVI

Ocko rada Ťa mám, preto Ti vždy pomáham.

Ty sa so mnou hráš, pusu na líčko mi dáš.

Vravíš, že som Tvoje slniečko, ja pri Tebe sedím milučko.

Ty si so mnou zašportuješ a nakoniec aj požartuješ.

Ocko, Ty všetko doma napravíš, ráno mi perinu popravíš.

So mnou sa v parku prechádzaš, tým mojim chorobám predchádzaš.

Maminke s varením pomáhaš, v práci peniaze pre nás zarábaš.

Dobrú náladu stále mávaš, maminke, Maťkovi a mne darčeky dávaš.

My sme úžasná rodina, lebo mamina ľúbi ocina!

Anička Eibnerová, 3.A

V piatok som si doniesla Malého princa domov. Náš spoločný víkend začal

už v piatok, lebo sme boli na hokeji. V sobotu sme vstali veľmi skoro, lebo

o jednej po obede už sa začínala oslava.

Ja a Malý princ sme si pospali už v aute.

Cestou začalo snežiť. Prišli sme medzi

prvými. Potom nám ukázali izbu a zložili

sme si veci. Ja a môj brat Ninko sme sa

s Malým princom hrali v izbe. Oslava sa

začala, keď všetci prišli. Najprv sme

sa naobedovali. Našla som gitaru a začala

som hrať. Potom zapli reprák a púšťali

tanečné pesničky. Potom sme išli gratulovať

oslávencovi. Počas oslavy som Malému

princovi vyrobila modrú korunu. Potom

doniesli torty a koláče. Jedna torta bola

sladká a druhá slaná. Bolo to všetko

vynikajúce. Boli sme hore až do tretej ráno. Môj krstný sa rozprával so

psom. Na raňajky sme mali, čo ostalo z oslavy. Ostalo aj prasa. Keď sme

sa najedli, išli sme sa klzákovať. Bol to super víkend.

Sofia Bušovská, 3.B

MARTINOV VÍKEND S MALÝM PRINCOM

V sobotu ráno sme nakupovali. Priniesli sme s ocinom dve plné tašky jedla.

Hneď poobede sme išli do našej školy ZŠ Moskovská spolu s rodičmi, aby

mohli voliť primátora Banskej Bystrice. Bola to pekná prechádzka. Potom

som sa ešte hral so sestrou pred panelákom a pomohli sme ocinovi

hrabať listy. Teraz je tam pekne a čisto. Večer som s Malým princom už

iba oddychoval. V nedeľu sme vstali už o siedmej ráno a pozerali

rozprávky. Bol som v kostole. Poobede som si užil meninovú oslavu. Hrali

sme sa s kamarátom Jankom, robili úlohy z Maksíka a na zelenom ihrisku

hrali futbal. Dostal som knihu Hastrošovci. Verím, že sa Malému princovi

u nás páčilo.

Martin Senina, 3.B

ELLIN VÍKEND S MALÝM PRINCOM

V sobotu ráno sme sa vybrali na túru na najvyšší vrch Nízkych Tatier

Ďumbier. Zúčastnil sa: ocko, naša kamarátka Barborka, moji bratranci

Brunko, Branko, Malý princ a ja. Cesta hore nám trvala skoro 2 hodiny.

Zvládli sme to až ku krížu. Aj Malý princ to zvládol. Po návrate domov

sme sa chystali na narodeninovú oslavu. Môj bratranec Brunko oslavoval

20 rokov. Mal skvelú tortu. Aj Malému princovi chutila. V nedeľu sme sa

hrali na ihrisku. Obedovali sme u starkej. Potom ma ocko odviezol za

maminou. Porozprávala som jej všetky príhody. Veľmi sa z nich tešila.

Všetci sme mali pekný slnečný víkend.

Ella Skalošová, 3.B

Volám sa MAČKA ŠIŠKA. Mám dva roky. Moje

najlepšie kamarátky sú Pavučinka a rokerka

Kaitlyn. Najviac mi chutí vanilkové mlieko. Vždy

mám namaľované oči a ústa. Počúvam rockovú

hudbu od mojich kamarátok. Keď spievajú, pijem

mlieko a ležkám. Keď ma to prestane baviť,

vyjdem na ulicu a straším ľudí. Keď mi ľudia robia

zle, uhryznem ich, niekedy aj uškrabnem. Vždy

ráno chodím pešo, aby som sa rozcvičila. Každý

večer si sadnem na rameno. Moja obľúbená farba

je tyrkysová, lebo mám také oči. Chodím do

mačacej školy, kde sa učíme hádzať loptičku,

škrabať a niekedy aj hrýzť.

Miška Jakubčeková, 3.A

Volám sa MEJVIS A SOM ČARODEJNICA. Mám 118 rokov. Bývam v starom

pódiu s mojimi dvoma sestrami a mačičkou. Rada si pochutnám na perníčkových

koláčikoch. Poznáte ma podľa čarodejníckeho klobúka, ktorý nosím na hlave

a čarodejníckeho prútika. Počúvam strašidelnú hudbu. Rada vytváram lektvary.

Letím nad oblakmi a dávam pozor, či nejdú zlí ľudia. Keď ich začujem,

premením ich na žabu. Letím na metle. Moja obľúbená farba je čierna, lebo je

taká ako krásna jasná noc.

Michaela Juríčková, 3.A

Volám sa PIRÁT ŠPANIELSKY VLASÁČ. Mám 18 rokov. Bývam v španielskej

lodi pod palubou. Najradšej jem mušle z mora. Na ruke mám vždy hák. Na

hlave nosievam šatku. Baví ma hudba vody, je to príjemné. Moja obyčaj je

plávanie v mori. Na rybačku používam loď. Moja obľúbená farba je čierna, lebo

mám taký hák. Chodím do morskej školy s rybami. Učíme sa tam plávať.

Matej Záhorec, 3.A

Volám sa KOSTLIVEC NEXLUS. Mám 12 000 rokov. Bývam na cintoríne vedľa

opusteného hradu. Môj obľúbený outfit je čierny oblek, pretože ma nevidno.

Počúvam pukanie kostí, je to pre mňa veľmi príjemné. Môj dopravný

prostriedok je skleleton mobil. V noci straším ľudí. Moja obľúbená farba je

čierna, lebo je tajomná.

Andrej Meško, 3.A

Volám sa MLÁKOVÉ STRAŠIDLO. Mám 1 rok. Bývam pri hrade v špinavej

mláke. Moje obľúbené jedlo sú mlákové špagety. Dostala som k narodeninám

mlákové šaty a veľmi sa mi páčia. Rado počúvam kvapky vody. V noci straším

zlých ľudí. Mám rado modrú farbu, lebo mám modrú mláku. Chodím do

strašidelnej školy. Učíme sa tam strašiť.

Paulínka Slašťanová, 3.A

Volám sa MAČKA ŠIŠKA. Mám dva roky. Moje najlepšie kamarátky sú

Pavučinka a rokerka Kaitlyn. Najviac mi chutí vanilkové mlieko. Vždy mám

namaľované oči a ústa. Počúvam rockovú hudbu od mojich kamarátok. Keď

spievajú, pijem mlieko a ležkám. Keď ma to prestane baviť, vyjdem na ulicu

a straším ľudí. Keď mi ľudia robia zle, uhryznem ich, niekedy aj uškrabnem.

Vždy ráno chodím pešo, aby som sa rozcvičila. Každý večer si sadnem na

rameno. Moja obľúbená farba je tyrkysová, lebo mám také oči. Chodím do

mačacej školy, kde sa učíme hádzať loptičku, škrabať a niekedy aj hrýzť.

Miška Jakubčeková, 3.A

Volám sa PAVUČINKA a mám 16 rokov. Žijem na

starom pódiu a bývam tam s Kaitlyn, ktorá so mnou

hrá v rockovej kapele. Jedlo, ktoré mi veľmi chutí sú

mušky. Často len tak poletujú vo vzduchu. Vždy mám

červené pruhy pod očami a pavučinu na tvár.

Nosievam čierne oblečenie a biele topánky. Hudba,

ktorú každý deň počúvam je metal. V noci hrávame

metal, aby nikto nemohol spať. Na prepravu

používame starý autobus. Moja obľúbená farba je

čierna, lebo sa mi páči, že ma napĺňa rockom. Chodím

do hudobnej školy, kde nás učia hrať na basovú

gitaru. Sama sa učím hrať na pavučinu.

Rebeka Daníková, 3.A

Keď sa ráno zobudím,

jabĺčko si prekrojím.

Červené líčka z neho mám,

celý deň sa usmievam.

Prechádzam sa stále v sade,

vidím tam jablká všade.

Babka z nich urobí

fajnový kompótik

a zo zvyšku upečie sladký koláčik.

Na jeseň slnko svieti,

červené jablká oberajú deti.

Jablká odniesli babke,

mafiny upiekla z nich sladké.

Keď som bol na jeseň oberať jabĺčka,

uvidel som tam malého červíčka.

Vyliezť som ho nechal von,

potom do jablka zahryzol som.

Vo sne mi jablko povie,

že budem mať dobré zdravie.

Na rebrík som si preto vyliezla,

jabloň som celú obrala.

Všetky tie zrelé jabĺčka

uskladnila v komore mamička.

Robili sme cez víkend

jablkovú oberačku

a hneď na to večer

klobásovú opekačku.

Klobásku ocko popapkal,

potom si bruško pohladkal.

Pohrozila mu moja mamička,

nech radšej hryzie jabĺčka.

žiaci, 4.B

Splýva mačka s tmou?

Ahojte!

Som Erika. Mám 11 rokov a jedného kocúra. Volá sa Ryško, lebo je celý

ryšavý, len labky má čierne. Dnes som s ním išla von. Pri opustených

bytovkách som sa rozhodla, že ho pustím. Ale nie navždy. Len nech si

pobehá. A odrazu, šmyk do kríkov! Presne v tej chvíli som nevedela, čo

mám robiť. Samozrejme, že som ho videla, ale labky nie. „Aha, on sa

snaží splývať!“ pomyslela som si. No veľmi mu to nešlo. Ale viem, čo mu

ide výborne. Vrhal na mňa vražedný pohľad, no ja som sa tvárila, že ho

nevidím. Kričala som jeho meno: „ Ryyyško, Ryyyyyško!“ Dostal vodítko

a cestou domov som mu rozprávala, čo bolo v škole. Kocúr je dobrý

spoločník, pokiaľ nechce splývať s tmou. Prišli sme domov a rovno do

postele. Taký to bol deň. Môj sa končí, ale jeho nie. Skúša stále splývať

s tmou.

Sára Kapriová, 3.B

MICKA

Naše malé mačiatko,

je hravé, milé slniečko.

Má aj krásne meníčko,

je to naše slniečko.

Biela hlava, čierne labky,

očká ako veľké kvapky.

Vie loviť tichúčko,

myši prídu o uško.

Napapaná Micka hravá,

do pelieška pocupkáva, tam kde spáva.

Sníva si tam pekné sny,

kým ju hlad nezobudí.

Kristína Kunková, 3.B

MAČIČKA

Mačička je naším zvieratkom,

keď sa nudí, hrá sa s klbkom.

Je to naša malá guľka,

novorodená Murka.

V pelechu leží,

hlavne, keď sneží.

A keď ide papať,

za uškom sa začne škrabkať.

Na Veľkú noc maľuje,

vajíčka kocúrom daruje.

Vanessa Oterová, 3.B

SLIEPKA A DÁŽĎOVKA

Stretla sa raz sliepka s dážďovkou. Sliepka vraví dážďovke:,,Vlez mi do

zobáka, je v ňom pekne." Dážďovka odpovedala: ,,Vleziem, iba ak ty

pôjdeš do lesa za plotom!" Sliepka neváhala a išla do lesa. ,,Už som

v lese," povedala sliepka a v tom sa objavila líška a zjedla sliepku. A

nezranená dážďovka zaliezla do hliny.

Ponaučenie: Kto druhému jamu kope, sám do nej padá. Marko Auxt, 4.B

BÁJKA O OPICI A BLCHE

Smutná opica raz sedela pod stromom a zrazu k nej priskočila blcha.

Opica ju na prvý raz chytila a chcela ju zjesť, ale blcha jej sľubovala, že

keď ju pustí pôjde jej zavolať kamarátov, aby bola zasa šťastná. Blcha

rýchlo odskákala. Opica tam ďalej sedela, ale blcha nešla a nešla. Opica

rozmýšľala a v hlave sa jej to usporiadalo a vedela, že nikomu nemá

veriť.

Ponaučenie: Never každému, keď nevieš kto to je. Danka Konôpková, 4. B

MOJA MAČIČKA

Moja malá mačička,

skočí vždy do košíčka.

V košíčku si pospinká,

pretože je malinká.

Ela Hrnčárová, 2.C

RYBIČKY

Chcel by som rybičky,

do mojej detskej izbičky.

Plávajú si vo vode,

no zatiaľ len v obchode.

Len za dobré známky,

dostanem ich od mamky.

Viktor Šír, 2.C

JEŽKO

Na záhrade máme ježka,

kamaráta ježka Dežka.

Ježko sa tam dobre má,

na jabĺčka chodieva.

Užitočný je nám veru,

pozbiera si všetko sám.

Na zimu sa schovať musí,

teplú skrýšu hľadať musí.

Na jar opäť v záhrade,

ježko sa nám ukáže.

Viki Majerová, 2.C

PES PUŇŤO

Sedí Puňťo pred búdou,

s namrzenou náladou.

Máva on veľký hlad,

kostičky by rád.

Šteká, šteká na pána,

veď ja zhyniem do rána.

Puňťo prestaň, kričí pán,

kostičky ti zaraz dám.

Psíček krúti chvostíkom,

stráži zasa celý dom.

Matúš Jablonský, 2.C

KOCÚR LEO

Môj kamarát Leo,

ide ku mne smelo.

Donesiem mu kostičky,

prídu všetky mačičky.

Schová sa mi do trávy,

môj kocúrik ryšavý.

Keď sú vonku mačičky,

ujdú všetky myšičky.

Lívia Polgárová, 2.C

ZEBRA

V čierno-bielom tričku behá,

na iné vraj peniaz nemá.

Načo mi je desať šiat-

keď ma nemá nikto rád?

Čo myslíte,deti,

má smutná zebra pravdu?

Barbora Siheľská, 4.B

Výlet do Londýna

Cez jarné prázdniny som bola v Londýne na päť dní. Cesta lietadlom

trvala dve hodiny. Keď sme prileteli na letisko, odviezli sme sa

autobusom na ubytovňu a išli sme sa pozrieť do múzea Madame

Tussauds. Boli tam voskové figuríny hercov, herečiek, spevákov,

speváčok, kráľov a kráľovien. Po prehliadke sme sa išli najesť. Na druhý

deň skoro ráno sme navštívili Londýnske kolo. Bolo veľmi veľké. Keďže sa

bojím výšok, tak som sa radšej nepozerala dolu, ale rodičia ma donútili

aspoň raz sa pozrieť. Chvíľu som sa pozerala a zrazu som sa prestala báť

výšok. Po vyhliadke sme navštívili morský svet, v ktorom boli morské

zvieratá. Veľa som sa o nich

dozvedela. Po návrate

z Londýna som bola smutná,

lebo by som tam zostala ešte

mesiac, pretože som si

nestihla pozrieť ďalšie

pamiatky.

Viki Patáková, 4.B

Hello!

Cirkus v Bratislave

Cez jarné prázdniny som bola v cirkuse v Bratislave. Cirkus sa volá Cirque

du Soleil, v ktorom vystupujú artisti. Do Bratislavy sme cestovali dve

hodiny. Už keď sme sa blížili k štadiónu, všade bolo veľa ľudí. V hale bolo

všetko vysvietené namodro. Pred začiatkom predstavenia nám oznámili,

že ak chceme byť súčasťou predstavenia môžeme si stiahnuť aplikáciu

do mobilu. Predstavenie začalo a na scénu vyšli avatari. Príbeh je o tom,

ako traja mladí avatari museli z piatich kmeňov priniesť posvätné veci,

aby zachránili Strom duší. Muselo to byť veľmi ťažké vymyslieť toto

farebné predstavenie, bábky, kostými a nádhernú hudbu. Toto

predstavenie sa mi páčilo. Teším sa, keď ma mama zase zoberie na

ďalšie predstavenie.

Sára Hanová, 4.B

Mincovňa v Kremnici

Moje jarné prázdniny boli zábavné. Každý deň som bol s rodičmi na inom

výlete. Najviac sa mi páčili výlety na Sliač a do Kremnice. Výlet do

Kremnice bol zaujímavý. Šli sme sa prejsť po meste Kremnica, ale

nakoniec sme vstúpili do mincovne, kde práve začínala prehliadka novej

a starej mincovne. V starej mincovni bolo oveľa menej strojov ako

kedysi, veľa z nich bolo zničených počas druhej svetovej vojny. Medzi

tými, čo neboli zničené, boli aj štyri nevypáčiteľné trezory, ktoré vážili

3,5 tony. Keď sme vošli do novej mincovne, tam sme videli, ako sa razia

a balia mince. Na koniec sme si mohli za 30 centov vyraziť vlastnú mincu.

Veľa som sa naučil. Chcel by som, aby sme mali prázdniny o týždeň

dlhšie, pretože chcem zažiť ďalšie zážitky. Na druhej strane sa teším

na kamarátov v škole.

Tomáš Bačo, 4.B

Babská jazda do Paríža

Cez jarné prázdniny som zažila veľa pekného. Cestovali sme s mamkou na

babskú jazdu do Paríža. Najprv sme autom cestovali do Budapešti na

letisko. Stadiaľ sme leteli lietadlom rovno do Paríža. Keď sme dorazili,

bola som plná vzrušenia. Bus nás odviezol do hotela Campanille. Objednali

sme si raňajky a išli na izbu. Hneď na druhý deň sme sa ponáhľali na

Eiffelovku. Tam sa má ísť na čas a my sme meškali. Vyviezli sme sa

výťahom úplne navrch. Čítala som na internete, že som bola vo výške 300

m. Nafotili sme tam nádherné fotografie. Hore na Eiffelovke sme

strávili hodinu a pol. Bolo to nádherné, ale nemôžeme tam ostať navždy.

Zviezli sme sa výťahom dole a deň ešte pokračoval. Išli sme nakupovať,

lebo tam predávajú pekné veci. Predstavovala som si, že sme s mamou

Cuky a Luky na nákupe. Nevedela som sa rozhodnúť, bolo tam veľa

zaujímavých vecí. Najradšej by som ich ponakupovala všetky. Kúpila som

si ružové budíkové hodinky, dáždnik, ktorý sme potrebovali hneď na

ďalší deň, červenú baretku, pekný klobúk a magnetky na pamiatku. Do

hotela sme sa vrátili okolo deviatej. Bola som z toho dňa dosť vyčerpaná.

Na ten zážitok nikdy

nezabudnem. V Paríži by som

vydržala aj celý mesiac.

Verím, že sa do Paríža ešte

niekedy vrátim a zopakujem

si zážitky.

Lea Hlaváčik, 4. B

Bonjour!

Banka lásky v Banskej Štiavnici

Tento rok boli jarné prázdniny fakt najlepšie. Hneď po piatku som so

sestrou, maminou a ocinom cestovala do Banskej Štiavnice. Prechádzali

sme sa a všimla som si veľa reštaurácií a kaviarní. Uvidela som vchod do

múzea Banky lásky. Spomenula som si, že tam bola aj moja spolužiačka

Grétka a hovorila, že tam bolo pekne. Pozerala som sa na plagáty, ktoré

boli prilepené na dverách. Pani, ktorá tam pracovala si ma všimla, tak ma

zavolala dnu. Sestra sa na mňa hnevala, lebo do Banky lásky chcela ísť

s priateľom sama, ale nakoniec sa jej tam páčilo aj s nami. Najprv som

pozerala video o Maríne Pischlovej. Vošli sme do obývačky, kde hovorili

obrazy ako z Harrycho Pottera. V ďalšej izbe bola spálňa Maríny

a oživovanie veršov. Sprievodkyňa nás zaviedla ako keby do tunela, kde

bol zároveň vchod do bane, ale tam sa ísť nedalo. Na konci som so

sestrou vypísala test o výlete. Potom mi rodičia kúpili antistresové

srdiečko. V budúcnosti by som tam ešte chcela ísť, lebo toto miesto ma

nikdy neomrzí.

Laura Demská, 4.B

Nemožno mi Ťa neľúbiť.... Andrej Sládkovič

MOBIL Mobil to je super vec,

má ju každý krásavec.

Kamošovi zavoláš,

spýtaš sa ho: „Ako sa máš?“

Keď sa nudíš,

minecraft drvíš.

Zapneš YouTube, internet,

objavíš tak celý svet.

Veru, veru, bez mobilu

ťažko by sa nám tu žilo.

Keby neboli mobily,

čože by sme robili?

Mama vraví: “Odlož mobil, synček malý.

Choď sa von pekne hrať,

kamarátov naháňať.“

David Kováč a Martin Senina, 3.B

LIPA

Na krásnej lúke stojí strom,

vysoký je ako dom.

Lipa, tak ho ľudia volajú,

slovanský strom ho nazývajú.

718 rokov má,

na kráľa Mateja spomína.

Veľké listy ako srdce má,

silnou vôňou rozváňa.

Janko Záskalan, 3.B

ZMRZNUTÝ NOŠTEK

Malý Maťko jojká jój,

vymrzol mi noštek môj!

Už mám z neho mrkvičku,

„Pomóc!“ volá mamičku.

Potom prišla mama hneď,

dala božtek na noštek.

Už to vôbec nebolí,

noštek sa mu zahojí.

Nela Longauerová, 2.B

REPA

Dedko repu zasadil,

na roľu sa posadil.

A potom mu prišlo zle,

lebo krtko repu - je.

Z domu potom prišla babka,

tá sa toho krtka zľakla.

Na to prišiel valibuk,

čo sa volá Hami Buk!

Ten im ako minule,

zjedol mrkvu aj z role.

A takto si žijú spolu

a jedia si repu svoju.

Hanka Vyšná, 2.B

CERUZKY

Ceruzky sa polámali, nekreslia nám na papier.

Dnes sa však ostrúhajú, budú kresliť to mi ver.

Ceruziek je veľmi málo, preto ich deti nelámte,

rodičov to niečo stálo, vy peniaze nemáte.

S ceruzkami papier biely,

na farebný hneď sa zmení.

Lucia Striežová, 2.B

Prázdniny pod Tatrami Monika, Peter a Martin sa zobudili v jeden veľmi upršaný deň v Anglicku.

„Dobré ráno!“ povedal Peter. „Dobré ráno!“ zvolali Monika a Martin naraz. „Aký je

škaredý deň, to bude zase nuda,” povedala smutne Monika. V tom prišla do ich izby

maminka a radostne povedala: „Deti, dnes vám začínajú prázdniny, tak sme sa

s ockom rozhodli, že pôjdeme na dva týždne k babke na Slovensko.“ „A pôjdeme tam

autom?“ spýtal sa zvedavo Peter. „Nie, pôjdeme lietadlom,“ odpovedal ocko. Deti sa

teda zbalili a všetci spoločne odišli z domu. K lietadlu mali dosť dlhú cestu. Prešli cez

most, cez les aj cez lúky a v diaľke už zbadali letisko. Cesta lietadlom bola dlhá. Deti

sa pozerali cez okienka, aby čo najviac videli. Keď lietadlo pristálo v Poprade, čakala

už na nich babka. „Ahoj, Babi!“ skríkli deti. „Ahoj deťúrence,“ povedala milo babka.

Cesta k babkinmu domčeku bola krátka. Keď už konečne prišli, zložili si batožinu a na

stole ich čakali babkine koláčiky. Najedli sa a išli spať.

Na druhý deň deti vstali a poriadne sa nudili. „Čo dnes budeme robiť?“ spýtal

sa Martin. „Poďme si čítať časopis!“ vyhŕkli deti. Ako si tak čítali, zrazu tam zbadali

niečo o veľmi známej slovenskej jaskyni. Nad jaskyňou bol nadpis Belianska jaskyňa.

„Decká, čo keby sme tam dnes išli!“ zvolala Monika. „A pôjdeme na bicykloch! A

pôjdeme tam tajne,“ dodal šepkajúc stredoškolák Martin. Deti si teda vzali bicykle a

vydali sa na cestu. Keď prišli pred jaskyňu, zistili, že je zavretá. Vedľa však boli malé

dvierka a za nimi tmavá chodba. Peter sa spýtal: „Myslíte, že môžeme ísť dnu?“ „Ale

môžeme,“ presviedčala ho Monika. Otvorili si kovovú bránku, vošli a poriadne sa

rozhliadli. „Tu je ale tma,“ povedal Peter. Zrazu sa z chodbičky ozvali tajomné kroky.

„Kto to tam je?” spýtala sa so strachom v hlase Monika. Kroky sa približovali a zrazu

sa z chodby vytrčila hlava. „Kto to tu behá?“ skríkol z chodby pán jaskyniar.

„Prepáčte, my sme sa len chceli pozrieť do jaskyne,“ odpovedal odvážne Martin. Na

kovových dverách bol nápis Zákaz vstupu. No deti si to nevšimli. „Nebudem sa na vás

hnevať, keď ste také zvedavé, porozprávam vám niečo o slovenských jaskyniach.“

„Na Slovensku je asi 3000 jaskýň, ale nie všetky sú prístupné. Známa je napríklad

Bystrianska jaskyňa, Demänovská jaskyňa Slobody alebo aj Stanišovská jaskyňa.

V jaskyniach zvykne byť krásna výzdoba a veľa, veľa kvapľov. V niektorých žijú aj

netopiere.“ „A môžeme sa ísť pozrieť dnu?“ spýtal sa netrpezlivo Peter. „Veľmi ma

to mrzí detičky, ale dnes je naša jaskyňa zavretá,“ upozornil deti ujo jaskyniar. Deti

sa rozlúčili, nasadli na bicykle a išli domov.

Ako tak išli popri jazere stretli rybára. „Dobrý deň!” pozdravili sa deti.

„Dobrý deň!“ odpovedal rybár. „Teda, koľko ste nachytali rýb,“ pochválili ho chlapci.

„A odkiaľ ste deti?” zaujímal sa rybár. „My sme prišli z Anglicka!“ vykríkol Martin.

„Na Slovensku je veľa jazier kde je množstvo rýb,“ povedal milo rybár a pokračoval.

„Okrem jazier máme aj horské jazerá, ktoré sa volajú plesá, ale aj vodné nádrže

tajchy.“ „A mohli by sme sa dnes ísť pozrieť na nejaké pleso?“ spýtala sa zvedavo

Monika. „Dnes to už asi nepôjde, ale môžeme sa dohodnúť, že sa tu zajtra ráno

stretneme o ôsmej hodine a autobusom pôjdeme do Tatier. Dobre?“ spýtal sa rybár.

„Jupí!“ vykríkli spoločne deti. Deti sadli na bicykle a išli domov. Hneď ako otvorili

dvere, rodičia a aj babka na nich začali kričať. „Kde ste boli? Báli sme sa o vás!“

kričali s hrôzou na tvári. „My sme sa boli iba bicyklovať,“ povedal Martin nesmelo.

Rodičia a babka sa teda prestali hnevať a všetci sa spoločne navečerali a išli spať.

Ráno, keď vstali, spýtal sa Martin rodičov: „Mami, môžeme sa dnes ísť niekam

prejsť?“ „Ale jasné, len mi musíte povedať kam idete“, súhlasila maminka. „Chceli by

sme ísť na lúčku a potom na farmu, ktorá je tu blízko,“ zaklamala Monika, lebo by ich

do hôr mamka určite nepustila. Naraňajkovali sa a vyrazili na cestu k jazierku, kde

ich mal čakať ujo rybár. „Dobré ráno!“ pozdravili sa deti. „Ahoj, decká!“ odpovedal

rybár. Potom prešli na najbližšiu autobusovú zastávku a odviezli sa autobusom pod

stanicu lanovky. „Ponáhľajte sa deti!“ teraz sa odvezieme lanovkou vysoko na

Skalnaté pleso. Keď ich tam lanovka doviezla, deti sa rozhliadli a prekvapene zvolali.

„Vááááu, aké je to pleso čisté a krásne!“ „Ujo, môžeme sa aj okúpať?“ spýtal sa Peťo.

„Ale nie, tu sa predsa kúpať nesmie,“ povedal mu na to ujo rybár. „Jéj, v akých sme

vysokým kopcoch,“ prekvapene zvolala Monika. „Áno, sme naozaj vysoko. Na

Slovensku máme viaceré vysoké kopce,“ poučoval ich ujo. „Okrem Vysokých Tatier

máme aj Nízke Tatry, ktoré samozrejme nie sú až také vysoké, ale tiež sú veľmi

krásne. Je tam veľa krásnych miest a chodí tam aj veľa turistov. Máme tiež Veľkú

Fatru, Malú Fatru a iné. Keby ste všetky tieto kopce chceli pochodiť, trvalo by vám

strááášne dlho,“ rozprával ujo. „Škoda, ja som si myslel, že to môžem prejsť cez

prázdniny,“ povedal sklamane malý Peter.

„A decká, vedeli ste, že niektoré hory v sebe skrývajú aj hrady?“ spýtal sa ich

tajomne ujo. „Aj my v Anglicku máme veľa hradov,“ vychvaľovala sa Monika. „Aj na

Slovensku je ich veľa,“ pokračoval ujo. „Z jedného hradu sa dokonca dajú vidieť

Vysoké Tatry.“ „A z ktorého?“ spýtala sa zvedavo Monika. „Z Kežmarského,“

odpovedal ujo. „Hovorí sa, že jedna hradná pani doplatila na to, že bez toho, aby to

povedala svojmu manželovi, išla do hôr. Hradný pán ju za trest zamuroval do veže,“

pokračoval v príbehu ujo. „A už nikdy ju z veže nepustil?“ spýtal sa smutne Peter. „Po

dlhých rokoch ju vyslobodil nový majiteľ hradu. Ak sa chcete o slovenských hradoch

dozvedieť viac, prečítajte si knižku Povesti o slovenských hradoch,“ navrhol im ujo.

„A o akých hradoch sa tam ešte píše?“ spýtal sa zvedavo Martin. „No, píše sa tam

napríklad o Bratislavskom, Spišskom, Trenčianskom alebo Nitrianskom hrade“. „Deti,

ale už je veľmi neskoro, mali by ste sa vrátiť domov,“ povedal ujo. Vrátili sa teda

spoločne lanovkou dole, nastúpili na autobus a odviezli sa naspäť k jazierku.

„Dovidenia!“ rozlúčili sa deti. „Dovidenia a pekné prázdniny!“ zaželal im ujo. Deti sa

vrátili k babke, najedli sa a unavené si išli ľahnúť. Ďalšie dni ešte navštívili s rodičmi

veľa zaujímavých a zábavných miest. Ale nastal deň, keď deti už museli ísť naspäť

do Anglicka. „Deti, zbaľte sa,“ naháňali ich rodičia. Rozlúčili sa s babkou a odišli na

letisko. „Mami, nám sa nechce ísť domov,“ protestoval Peťo. „Nám sa tu páči. My

máme Slovensko radi!“ zvolala Monika. „Deti, je tu naozaj pekne, ale my sa musíme

vrátiť do Anglicka,“ povedal prísne otec. „A čo máte vlastne na Slovensku tak radi?“

zaujímala sa mamina. „Ja mám rád hory a plesá,“ povedal najstarší Martin. „Ja mám

zase rada hrady,“, odpovedala Monika. „A ja mám veľmi rád babkine buchty,“ povedal

smutne Peter. Ale lietadlo už čakalo, preto všetci nastúpili a poslednýkrát sa pozreli

cez okienka na našu krásnu slovenskú krajinu.

Nikoleta Horalová, 3.C

Príspevok nominovaný na Detský čin roka 2018

v kategórii Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin

Volám sa Lejka a mám kamarátku, ktorá sa volá ako ja, Lea. Jedného

dňa sa ma mama opýtala, či chcem ísť na predstavenie Malachovskej

školy. Ja som súhlasila. Na druhý deň prišla ku nám na návštevu aj Lea

a oznámila mi, že bude vystupovať v predstavení. Ich Základná škola

Malachov sa rozhodla, že pomôže Emke, ťažko chorému dievčatku.

Nacvičí si divadlo alebo ľubovoľné predstavenie, na ktoré pozve

obyvateľov Malachova a vyzbiera dobrovoľné vstupné na pomoc Emke.

Vtom ma napadlo, že by som aj ja mohla vystupovať. Ja s mojou

sestrou Emily do Základnej školy Malachov nechodím, ale rozhodla som

sa, že aj tak chcem pomôcť chorej Emke. S mojou kamoškou Leou a

sestrou Emily sme si vymysleli vlastnú pesničku a k tomu tanec.

Nacvičený program sme ukázali riaditeľke školy Malachov, ktorá

súhlasila, aby sme s ním vystúpili. Všetci sa nám najprv vysmievali, že je

to hlúpe predstavenie, ale nakoniec to predstavenie bolo asi najlepšie

zo všetkých. Pre Emku sme spoločne so všetkými účinkujúcimi

vyzbierali viac ako štyristo eur. Riaditeľka školy Malachov peniažky

slávnostne odovzdala Emke. Som na seba hrdá, že som aj ja mohla

pomôcť.

List napísala a skutok vykonala Lea Hlaváčik, 4.B

Príbeh kvapky Dáždivky

Volám sa kvapka Dáždivka. Oddychujem na mori s mojimi kamarátkami.

Horúce slniečko Iskrička na nás svieti. Opaľujem si tváričku a pomaly sa

vyparujem s mojou najlepšou kamarátkou Vodovkou. Stúpam do výšky

k hustým oblakom do neznámeho neba. Vetrík ma unáša do hôr. Bŕŕ! Je

mi zima! Okolo mňa sa ochladzuje. Mením sa na studenú vločku. Je to

pekné ale mrznem! Pomóc, dopadla som na niečo mäkké. Veď to je

Aničkina čiapka. Už sa neviem dočkať, že sa môj príbeh bude znovu

opakovať. Dúfam, že sa nabudúce v mori zahráme s kamarátkami na

naháňačku. Byť kvapkou je zaujímavé .

Anička Eibnerová, 3.A

TO SME MY BABY Z MUDRÁKOVA

Kreslenie, to je môj život,

z behania mám v hlave veľký hrmot.

V tancovaní som tiež dobrá,

moja najobľúbenejšia farba je slabo modrá.

Plávanie mi veľmi ide,

lezenie je niekde inde.

Vyrušovanie ma s Leou veľmi baví,

len keď ju učiteľka napomenie,

už sa za mnou neobráti.

Laura Demská, 4.B

Rada sa ja usmievam,

so spolužiakmi rozprávam.

Vymýšľam príbehy rôzne,

moje správanie je niekedy hrozné.

Ja mám v uchu,

dakedy hluchú muchu.

Keď sa nudím ja, Lea,

rozveselí ma moja čivava.

Ak náhodou nie som doma,

blbosti hneď napadnú ma.

Spolužiakov rozveselím,

mojím smiešnym správaním.

Pomôžem im, ak je treba,

problémy s tým žiadne nemám.

Lea Hlaváčik, 4.B

Klára Stebilová, 3.A

Každý deň si do toho ľahneš, prikryješ sa perinou a snívaš si krásny sen.

Čo je to? (teľpos)

Toho človeka má každý rád. Píše, píše až napíše knižku, on ju má určite

rád. Kto je to?

(teľvasospi)

Peniažky sa do toho dávajú, štrngocú, štrngocú a ak chceš, jeden

peniažtek si zober. Čo je to?

(kaničkladpo)

Keď vyhráš súťaž, zlatú či striebornú a či bronzovú dostaneš.

Čo je to? (ladaime)

Dvere sa tým otvárajú, okrúhla a či ohnutá je, každý to má, to je jasné.

Čo je to? (kakľuč)

Život nám dávajú, kmeň hnedý a listy zelené.

Čo je to? (morts)

Je to domček pre ceruzky a či gumu, každý školák to určite má.

Čo je to? (níkračpe)

Deň čo deň ukazuje kto má dnes meniny, každý ho má určite.

Čo je to? (dárlenka)

Kruhy sa tým robia na geometriu, každý štvrták by to mal mať.

Čo je to? (ložidkru)

Prechádza sa po vile naša princezná, svoj kožúšok si pravidelne čistí.

Čo je to? (kamač)

Ľudí tam nevidíme, iba počujeme zvuk.

Čo je to? (hlasroz)

Hanka Školníková, 4.A

1. Okrem pani riaditeľky máme v škole aj dve ......

2. Na začiatku školského roka vítame ........

3. Miestnosť, kde obedujeme.......

4. Každá trieda má svoj ......

5. Cez prestávku chodíme na .....

6. Cez prázdniny nám pribudli vo vestibule nové ...

7. Miestnosť na cvičenie sa volá ...

8. Najobľúbenejšia známka sa volá ...

9. Na umývadle máme ... Maťko Maruniak, 4.A

Tatiana Horalová, 4.A

1. Aký slovný druh vyjadruje počet alebo poradie osôb, zvierat, vecí?

2. V období stredoveku bránil česť dámy ...

3. V škole nás učí naša ...

4. Samec kravy je ...

5. Poznáme samohlásky a ...

6. Podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá sú ...

7. Kôň má na nohe tvrdé ...

8. Aký slovný druh sú slová: jaj, čľup, hapčí, jupíí?

Karin Lehoťanová, 4.A

Andrej Syč, 4.A

Na doplnenie tajničky použi len nasledovné písmená: K,Č,O,I,V,V,R,E,T

1. Bytosť

2. Železo

3. Nie rovno

4. Voz

5. Tekutina

6. Pekelník

7. Časový úsek

8. Krk

9. Staroba

10. Časť oka

11. Dážďovka

12. Vánok

13. Číslovka

14. Časť strechy

15. Rastlina

Andrej Gálik, 4.A

Andrej Syč, 4.A

DOVIDENIA V SEPTEMBRI