Číslo 24.

Čo naša vláda nechce.

Volebnoprávny výbor snemovne vy­slancov sa pochlapil. V podrobnom po­jednávaní návrhu zákona o volebnom prá­ve, najprv si vyjel na úbohé ženy a pozba­vil ich volebného práva.

Len nedávno boli sme písali, že ešte aj v Austrálii ženy dostanú volebné právo, ale naša vláda to nechce, ona ostane za Austráliou. Potom vyjel si tento výbor na buričov a vlastizradcov. Koho pre never­nosť, povstanie, násilie proti vrchnosti, pre buričstvo proti ústave, a vrchnosten­ským osobám odsúdili, ten bude z voleb­ného práva vytvorený.

Keď ťa napríklad slúžny Filberger od­súdi za to, že si sbieral na základinu pre školu slovenskú, voličom nebudeš, z voleb­ného práva môžu ťa vytvoriť.

Nuž hľa, tá naša vláda koľko sa toho naspomínala, že chce v š e o b e c n é vo­l e b n é p r á v o a dnes so sdesením vidí­me, že pri spomínaní toho „všeobecného" volebného práva vláda si myslela na dačo inšieho a s takouto zbraňou bojuje proti zdemokratizovaniu Uhorska.

My sme sa kojili i nádejou. Mysleli sme si, príde-li čo len Vázsonyovská volebná reforma, pošle nám ona do snemu aspoň 30 poslancov, ktorí nášmu národu budú vymáhať školy, gymnázia, budú vy­máhať, aby sa v úradoch aj posloven-sky úradovalo. A tu máš, už je po nádeji! Vláda naša toto nechce. Vláda bola zavia­zaná na všeobecné, rovné a tajné právo hlasovania; ale vláda zrušila svoj politický záväzok a teraz chce, aby tak učinil i kráľ. My však ešte i dnes chceme videť našeho kráľa v obrovskej výšine nad pletichami politických vydieračov, preto, než by trpké rozhodnutia v našich hlavách dozre-

-ly, dúfame v to, že náš panovník bude po­stupovať voči vierolomnej uhorskej vláde s prísnosťou spravedlivou a že buďto pre­vedie s ňou volebné právo čestné, alebo že ju odstráni s toho miesta, ktoré ona zí-

V Prešporku, dňa 7. júna 1918. Ročník 9.

skala len neúprimne daným sľubom, ktoré ona zaujíma len k vôli tomu, aby svojej kaste zabezpečila životi na škodu kráľa i ľudu.

I v tom páde, ak by sa v Uhorsku poda­rilo talcé volebné právo, aké ho Tisza a Wekerk. a terajšia vláda chcú, náš vývin sa ním najviac ak zadrží, ale sa neprekazí nikdy. V nás je sila, zdravie, um, preto i u nás bude to tak, ako je to po iných kra­jinách v Europe, či to vláda chce alebo nie.

Ale teraz ty ľudu náš, ty každý, ktorý­si doteraz volebného práva nemal, uč sa zo svojej vlastnej škody. Pozri! My sme volebné právo vždy nemúdre, neopatrne a mnohí častokrát podvodne užívali. To hrdlo naše bodaj by bolo vyschlo! Keby sa nebolo prelievalo to hrdlo naše pálenkou a vínom, keby sa nebolo kŕmilo gulášami a klobásami pri voľbách vyslaneckých, oj vtedy by následky boly bývaly inakšie.

- Vtedy by volebnoprávny výbor nebol pozostával z ľudí tebe neprajných, vtedy by i tvoj materinský jazyk nebol odstrko­vaný atď. atď.

Toto hľa sú údery raniace telo aj du­cha, toto je ovocie, z ktorého sa nám všet­kým v hojnej miere dostáva, ovocie nero­zumného, ľahostajného hlasovania! Preto dávajme si v budúcnosti už lepší pozor. Voľme všetci s triezvymi hlavami a s ne-podkúpenými dušami, slobodne a samo­statne, aby sa nám nemuselo vytýkať: „ S a m a si s i M a r k a p r í č i n a ! "

Svetová vojna. Talianske bojište.

Úradná zpráva so dna 2. júna. Delostrelecký boj na mnohých miestach

vrchového frontu opäť ožil. Na priestore ústia Piavy dnes po polnoci našou palbou odrazili sme jeden taliansky výpad.

Náčeliíík generálneho Štábu.

Úradná* zpráva so dňa 3. júna. Pri Fossaltane na dolnom toku Piavy po­

kus Talianov o priechod kanónovou a míno­vou palbou sme zmarili.

Na početných miestach juhozápadného bo-jišťa odrazili sme nepriateľské výskumné od­delenia. Pri Bezzecce jedno sme zajali.

Delostrelecká činnosť všade; bola veľmi živá.

Náčelník generálneho štábu.

Bojište nemecko-francúzske Nemecká úradná zpráva so dňa 2. júna. A r m á d y d e d i č a b a v o r s k é h o

t r ó n u R u p p r e c h t a : Delostrelecké bo­je na početných miestach frontu. Od Lysú na juh á od Alberta n a sever anglické čia­stočné útoky s ťažkými ztrátami nepriateľa sa zmařily.

A r m á d y d e d i č a n e m e c k é h o t r n u : Od Noyona na juhovýchod nepriateľa napriek jeho prudkému odporu odtiskli sme v carlepontskej a montagnejskej hore. Od Moulins sour Toveuntu na východ vypína­júce sa výšiny a od Nouvrona na západ le­žiace, silnými drôtovými prekážkami bráně­né nepriateľské čiary sme zaujali.

Na oboch brehoch rieky Oucry v útoku zahnali sme nepriateľa za odsek Savieres a zaujali sme výšiny pri Passy a Courchampi.

Pri Márne položenie je nezmenené. Na se­vernom brehu rieky ležiace časté mesta Chateau Thierry sme očistili od nepriateľa.

Od Verneuila na severovýchod a na oboch brehoch Ancre Francúzi urobili proti nám prudké protiútoky, ale s krvavou ich ztrátou sme ich odrazili.

Od Reimsu na východ v miestnom výpa­de vnikli sme do francúzskych zákop pri St.-Leonarde a zajali sme mužstvo pevnosti Pompelle, ktorú sme dočasne obsadili.

Pri Fére en Tardenois dostaly sa nám do rúk rozsiahle francúzsko-americké tábory. Tu sme ukoristili delostreleckého streliva, ktoré postačí na vyše milliona výstrelov, taktiež nesmierne množstvo pionírskeho a telefoničného vystrojenia a vyše tisíc vozov.

Ludendorff, prvý hlavný kvartiermajster,

Nemecká úradná zpráva so dňa 3. júna. A r m á d y d e d i č a b a v o r s k é h o

t r ó n u R u p p r e c h t a : S času na čas oží­vajúci delostrelecký boj. Čiastočné útoky nepriateľa od Bailleula na západ a od Lysú na sever sme odrazili.

A r m á d y d e d i č a n e m e c k é h o t r ó n u : Na nahradenie naším útokom rozprá­šených francúzskych a anglických armád­nych sborov a na podporovanie dosiaľ zo susedných armád čo najrýchlejšie na

Strana 1. SLOVENSKÉ ZLUDOVE NOVINY] Číslo 24.

jišťe pritiahnutých a silne preriedených di­vízií z frontov nachodiacich sa vo vefkej diaľke do boja zamiešaly sa nové francúzske pluky. Od Aisne na sever márne sa usilova­ly udržať na ne sverené pozície. V krutom zákopovom boji zahnali sme ich na čiaru Moulins sous Touvent—St. Christophe— Vingre.

Od Soissonsa na juhozápad zaujali sme Chaudun. V útoku cez územie Savieres po­stúpili sme po východný kraj lesov pri Vil-ler-Coteretsi.

Od Ourcqy na juh' nepriateľ urobil na nás prudké protiútoky. Tieto sme krvavé odra­zili. Za Courchampsonom a Monthierse zís­kali sme priestor a zaujali sme od Chateau-Thierry na západ pozdĺž Márne vypínajúce sa výšiny; medzi Márne a Reimsom polože­nie je nezmenené. Železnice, ktoré vezú ca­lx na bojiště, naše bomby hádžuce roje zdarné napadly.

Sostrelili sme 31 nepriateľských lietadiel. Ludendorff, prvý hlavný kvartier-malster,

Dopisy, Námestovo (Oravská stolica). Máme tuná

všeličo nového, i zlé i dobré, len že pravda, toho zlého je viac, ako dobrého a predsa sa nik neohlási, nuž robím to ja aspoň v krát­kosti.

Smutnou udalosťou u nás je rekvirovanie. Pováž čitateľu milý, v najchudobnejšej Ora­ve, kde ovsík na piad narastie, i v tejto bo­ľavej Orave rekvirujú, v tej Orave, kde je počiatok vody a koniec chleba. A veru ked nám trochu toho chleba vezmú, nuž ostane nám len voda a to taká, že stroví aj klinec v žalúdku. Zbožia nám pravda mnoho ne-rekvirovali, bo ved ho nemáme, ale zemia­ky to už áno a veru bez tohto Oravec byf nemôže, ten je u nás pokrmom hlavným a odobere-li sá mu zemiak, nuž prichodí Orav­covi zaplakať. Takýto nárek bol posledne pri ľekvirovaní dobytka, lebo veď Oravcov majetok pozostáva z kravičky, z nej žije, z nej jedinej berie groš na daň. Nenechajú-li mu kravičku, je ztratený. Toľko plaču ne­videl som nikdy v Orave, ako teraz, ked od­dávali Oravci rekvirantom svoj statok. Sto­liční páni síce prehovoria slovo za ľud, áby ľudu tomuto najchudobnejšiemu nebrali, no a predsa sa rekvirovalo. Tu v Orave mali by povedať takto: Chudáci, žite tam ako chcete, nechceme od vás ničoho, jedine sú­cich, zdravých vojakov a takýchto vojakov Orava dala nadostač, lebo Oravci sú dobrí a smelí vojaci.

No ale aby som ct. čitateľom neoznamoval len sainé smutné veci, idem sa pochváliť i s vecou veseiou.

Orava má mládež peknoduchú a vyda­renú.

Taká je i naša námestovská mládež. Mlá­dež naša pripravila nám pekný divadelný večierok. Dňa 20. mája zahrala: „S t r í d ž a z ii o d Háj a." Po štvorročnej prestávke dobre pádlo tak mládeži, ako aj starším za­baviť sa a pokochať sa na pekných sloven­ských krojoch a na umeleckých výstupoch hercov a herečiek. Všetci herci boli skoro všetko nové sily a každý z nich svoju úlohu previedol dobre. To dokázal i ten pekný hmotný a mravný výsledok. Obecenstva bolo premnoho, ešte nikdy toľko. Celé mě­šťanstvo prišlo na čele s milým pánom fará­

rom, s-Dp. Vendelínom Š v a r c o m a mno­hými duchovnými z okolia. Prítomný bol aj Orlov, známy slovenský pevec vo Svätej Rodine, ktorý meškal v rodisku na dovole­nej. Naši úradníci prišli tiež a bavili sa s na­mi pekne, popriateľsky. Pri spievaní sloven­ských piesní každého oko žiarilo radosťou.

Divadlo nacvičili náš p. Florián H r k e ľ, pokladník Ľud. banky a pán Román K u b i-c a, účtovník Ľud. banky. Spanilú kvetinár-ku, ktorej sme sa toľko nasmiali, nacvičila Mp. Oľga Q a b r i š o v á , účtovníčka Ľud. banky. Tak riaditeľom, ako aj hercom a he­rečkám privolávam na zdar, do najbližšieho videnia.

Komu lepšej, jako sedliakovi!

Komu lepšej, jako sedliakovi! Tak si od­fukne nejedon pisaríček-úradníček a každý denglavý paniček a či už jeho ctená polovič-ka-fiflenka paňuša, keď vzdychá ha-d teraj­šou neznesiteľnou drahotou. Áno, sedliak má všetkého nadostač — pokračujú rozhořčeno a závistlivo — má múky, chleba, mlieka, masla, syra, masti, zemiakov do sytosti. A my takzvaní páni môžeme hladovať a ani za veľké peniaze nič nedostaneme.

Keď som to tak neraz počula, pomyslela som si svoje. Nám dedjriárom-sedliakom je naozaj veľmi dobre! Chleba, koláčov, ba aj „kuglúfov" máme celé stoly naukladané — o to sa p o s t a r a l i r e k v i r a n t i.

Mlieka toľko máme, že ním dvory a pred-domie polievame — to nám naše s c h u d 1 é, p r e r e k v i r o v am é k r a v i č k y d o v o ­lia.

Masti máme nazbyt, až nám z úst „klap­ká." No a zemiakov! Kto by zemiak chcel; tých už ani nechceme len tak na pochúť­ku po mäsi. Jedným slovom, nám sedlia­kom je tak dobre, že sa veru vínom umý­vame a šunkou utierame.

A kto nechce veriti, nech sa schová do peci!

Aj to mi prišlo na myseľ, prečo nám je tak dobre? Hm! Ved kým tie všeliaké^ paničky šlcŕobia, žehlia-pigľujú, čipky, stužky, krino-líny, blúzy heklujú, kleplujú. kolmujý, šmin-kujú, pudrujú sa, zatiaľ my sedliacky kope­me, oreme, sadíme, okopávame, plejeme, uväzujeme až nás kríže bolia. Veru aj ne­jedna takzvaná pani by sa mohla chytiť mo­tyky. Ale ani za svet sa jej nechytí. Hja, kto sa hanbí, nech má aj prázdné gamby. Mor­dujte sa aj vy so zemou a nefnúkajte nad tým, že vám pečené holuby neletia do huby. Robota neni hanba. Kradnúť, šialiť, druhého mozole ukrkať, to je hanba.

Hej a keď príde žatva, o pol noci lýhame, o troch už stávame, a tie paničky čo robia vtedy? Sladko spia a snáď sa im sníva o bývalém kakao, o čokoláde, o zrnkovej káve.

Keď to ešte raz počujem, že jako je do­bre včiľ sedliakom, dám tým paniam túto radu. Keď nám tak závidíte, ľahká tu pomoc, ostaňte aj vy sedliačkami. Oprobujte, oko­štujte tú dobrotu sedliacku. Á

Ináč nám je ozaj sveta žiť. Kéď si kúpim pre seba čižmy, čižmár mi dá od radosti dvojročnej dcérenke malé topánočky na pří­davek.

Rýf barchanu len 50 kor. Meter „caichu"

len 140 korún stojí. Neni je to pasia, dnes sa obliekať?

A preto mnohí už otrhaní, olípení, polona-hatí chodíme. A že nám neni dobre? Nepo­trebujeme aspoň hlboko vykrojené blúzne a „fecher" — veják. Netreba nám ani tennis ani polo, my sa motykou a kosou oháňame. Ani kúpeľov nám netreba, v svojom pote sa kúpavame. Nám je dnešný čas na samučičký osoh. Na fronte sedliaka nenajdeš, tí sa Vám po kanceláriách, magazínoch a kôzpontoch schovávajú. Sú to huncúti od kosti. A že neni sedliakovi najlepšej?!

An č a z G r i n a v y.

Chýry. f Jozef Houdek. Skormútená rodina

H o u d e k o v s k á z R u ž o m b e r k a oznamuje nám odumretie Jozefa Houdeka. Nebohý dožil 70 rokov; umrel dňa 28. mája. Bol národovcom činným a horlivým a v tých iaších preťažkých časoch, za bývalej povestnej koaličnej vlády on nebohý i s ro­dinou svojou pri obrane našej stál na svojom mieste sťa muž neohrožený. Jeho synovia, zvláště Fedor vykonal a pracoval mnoho. Vychoval pre národ deti vzorné a mnoho-sľubné. V národohospodárskom živote pra­coval nebohý tiež, súčastnil sa zakladania Ružomberskej továrne na drevolátku a aj iných hospodárskych podujatí. Pohrab bol dňa 31. mája. Nech žije pamiatka jeho v ná­rode! Odpočinutie večné daj mu ó Pane!

Zkazenosf mládeže. V Nemecku Centrum žiada od vlády zavedenie náboženstva do opakujúcich škôl. Zkaženost mládeže je tak veľká, že už úrady nariekajú a bedákajú nad ňou. Neni bázne ani kázne! Strašný zločin udal sa i vo Viedni. Mladý, 17 ročný prakti­kant- na návod istého Dávida zavraždil ko­mornú v hoteli Bristol. Jedno mladé dievča prišlo k manželke bohatého továrníka, že vraj jej pán sľúbil jej, dievčine šaty a boty i peniaze, keď s ním bola v hotelu. Sved­kovia dokázali, že továrník v hotelu nebol a vyderačná mladušká dievčina bola odsú­dená do žalára. Strašný rozvrat spôsobila v rodine toho továrníka, tak že malo prísť už k rozvodu. Ó časy, presmutné časy!

Sneh. Koncom mája, ale i teraz začiakom júna vo Sliezsku napadlo množstvo snehu. Vojaci přišlí z Ukrajiny hovoria, že tam kon­com mája padal sňah a mrzlo. V Mútnom v, Orave — ako nám odtiaľ píšu, dňa 26—27. mája bola pravá sňahová fujavica. Na jed-notlyvých krajoch, napríklad okolo Skalice a Šaštína pomrzly fazule, kukurica, vinohrady, ba aj zemiaky. Hospodári hovoria, že posled­ný mráz narobil škody v Prešporskej na mjl-liony, bo niekde i raž zmrzla.

Jak erár kupuje bukové lístie na tabák. Erár rakúsky kúpil bukové listie na tabák zo severomoravských Liechtensteinovských lesov. Ale nie priamo — prostredníctvom žida z Uhorského Hradišťa. A teraz rátajte! Žid platí za metrák listia 12 korún, od do-' vozu na nádražie 2 koruny. Sám však dostá­va od eráru za metrák tohoto listia 40 ko­rún ! — takže mu poctivého výrobku zostane dobre vyše polovice. A teraz príde to naj­zaujímavejšie! Zid (snáď zo strachu, aby sa neožobráčil) sa súdi s lesnou správou, že od nej za 6 korún kúpil a nie za 12 korún cent listia bukového. To sú poriadky! Teda žida

Číslo 24. SLOVENSKÉ LUDOVB NOVINA Sims* 4

potrebujú i. k tomuto obchodu. A či nemohla tú kúpu previesť tabáková réžia sama, po­trebovala prostredníka?

Položenie v Prahe. Z Prahy za posled­ných dňov boli vypovedaní: si. Zeminová, pracovníčka národne-sociálná, pi. Juklová z Břevnova, inžinier Štych a jeho manželka a anarchista Kalina. Hosťov na slávnostiach národného divadla prítomných, vypovedali tiež.

Vďaka biskupovi Jegličov^. V Lublani na manifestácii vo'sv. Vite bof prijatý prejav vďakov biskupovi Jegličovi pre jeho dôraz­ný postup za vec národa.

Nový mešťanosta v Prešporku. Prešpor-ský mešťanosta Dr. Teodor B r o l l y išiel do pensie. Na jeho miesto zvolili za mešťanostu dosavádneho podmešťanostu Teodora K u m r

1 í k a. Nadžupana turčianskej stolice, Mórica

T o m c s a n y i h o na vlastnú žiadosť z tejto hodnosti prepustili.

Kto robí drahotu? Časopisy píšu, že ne­dávno chodil po obci Dušnikách neznámy nadporučík z Terezina s dvoma vojakmi a nakupoval. Nabídal všemožné ceny za po­traviny — vraj pre dôstojnícku kuchyňu. Za 1 kg. múky dával 40 korún, ža 1 vajíčko 2 kor., za 1 metrický cent zemiakov 400 kor. Nuž či potom robotník alebo úradník môže niečo kúpiť n a dedine? Proti takýmto zdra-žovateľom malo by sa zakročiť čo najprís­nejšie. Však na dôvody ľudskosti nemožno sa už odvolávať.

Načo sa používá rekvirovaných zvonov? V čis. 25. časopisu „S o n n t a g s g 1 o c k e" čítame: Nedávno bola vo Viedni otvorená zábavná miestnosť „K a i s e r g a r t e n." A čo tu videť? Je tu umiestnený jedon krásny zvon. Dľa obrazov a nápisov na zvone je patrno, že zvon pochádza z tyrolského ko­stola. Bo! teda rekvirovaný pre vojenské ciele. Ako to však príde, že zvon, požiadaný k účelom vlasti, dostal sa do miestnosti, kde sa baví polosvet? Nuž či žid Weiss smie s rekvirovanými zvonami robiť čo chce? Na tieto otázky snád dajú odpoveď patričné úrady. Ale horkýže dajú!

Nová rtíská armáda. „T e 1 e g r a p h e n-C o m p a n y " oznamuje dľa hodnoverných zpráv, že v Moskve sú poverení vysokí vo­jenskí hodnostári starého režimu so zriade­ním novej ruskej armády. Organizáciu tejto armády vedú generáli Kornilov a Parský, ktorí boly driev velitefmi 5. a 12. armády a sú považovaní za osvedčených vojevodcov.

Americká armáda v reserve. Dfa paríž­skych zpráv stojí za severnou časťou západ­nej fronty veľká americká reservná armáda, ktorá zasiahne v nastávajúcich veľkých bo­joch, Armáde tejto velí generál Pershing.

Pošta, telegramm a telefon znovu zdraže­jú. V ministerstve obchodu radia sa o novom povýšení poplatkov od listov, od telegram-inov a telefónu. Od listu bude sa vraj platiť o 5 halierov viac nad dosavádny poplatok; od karotky o 2 haliere atď. Prešujú, dokiaľ sa dá.

Anglické vojsko na Kaukaze. Z Kijevä. Časopis „Poslední Novosti" oznamuje: Z Ba­ku prichádza zpráva, že pred 3 týždňami vkročily anglické oddiely v nákladných au­tomobiloch z Mezopotámie na Kaukaz. Silná avantgarda hladá spojenie s Kornilovom. Poloostrov Abšerol a Baku sú Angličanmi

obsadené. Postup deje sa smerom Tiflis—Ale-xanodropol—Safykaniš—Kars a Erzerum. Hnutie je naměřeno výlučne proti Turkom.

Letúň uhodí napred svoju smrť. Feldwebef chebského pjuku Adam M e r k e I, letúňsky pilot k bavorskému pluku pridelený, sostre-lený bol dňa 17. mája na západnom bojišti, keď prevádzal na svojom lietadle útok na nepriateľa. Keď Menkel asi pred pol rokom bol na dovolenej v Chebu naposledy, vy­jadril sa pred svojimi známymi, že v polo­vici mája určite padne, ba napísal si aj celý svoj úmrtný lístok, na ňomž prvý máj to­horočný označil jako posledný mesiac svoj­ho života a len deň smrti vynechal, s

Zastrelili vojenského úskoka. Landšturmi-stu A. Q., ktorý slúžil v jednom budapeštian­skom delostreleckom pluku, minulý týždeň v piatok pre uskočenie od vojska štátariálne zastrelili. A. G. viackrát uskočil od svojho pluku, posledne uskočil z maršbatterie 24. apríla tohto roku, ale ho v Budapešti lapili s falošnou legitimáciou o urlaubovaní. Ohľa­dom pokračovania štatariálneho súdu sde-ľujú, že pokračovanie proti obžalovanému môže trvaľ'tiajdlhšie za trikrát po 24 hodín, rátajúc od toho času, keď obžalovaného po­stavili pred štatariálny súd. Smrtný výrok má byť prevedený behom dvoch hodín po publikovaní výroku. Prevedenie smrtného výroku však nesmie padnúť ani na nedeľu, ani na sviatok, ani na taký deň, ktorý je dľa náboženstva odsúdeného sviatkom.

Početné prípady otravy zeleninovou ná­hražkou. V poslednej dobe vyskytuje sa vo Viedni stále viac prípadov otravy po požití zeleninovej náhražky, ktorá nateraz je na viedenských.trhoch veľmi Tŕozšírená. Ľudia sbierajú v okolí Viedne kdejakú rastlinu, za drahé peniaze predávajú potom vo Viedni 1 kilogramm za 3 až 4 koruny. Poneváč z ne­znalosti rastlín natrhajú často byliny jedova­té, vyskytlo sa vo Viedni už viac pádov otrav i smrteľných po požití zeleninovej ná­hražky. Lekári varujú pred požívaním zele­ninových náhražiek a žiadajú zákaz predaju lúčnych a lesných bylin.

Rozhovor. Napísal Boleslav B r a t i s l a v s k ý .

Rozprávajú: jednoročný dobrovoľník Ko­nečný, desiatnik Nedozrál a svobodník Macko. Súčasne prežierajú práve vyšlé čí­slo „Slov. Ludových Novín."

Nedozrál (plácne dlaňou na časopis): — Bomby a granáty! — to sa mi už nijako ne­môže spratať do mojej hlavy, že dnešné číslo zase prináša prvú' stranu ceľkom prázdnu, — ani litery, literičky — a potom že vraj čítaj; — večná hlúposť!. . . . a tu ho máš (otvorí noviny) — na druhej strane, miesta­mi biele fľaky a na tretej tiež, jak by smie-tol. (Poškriabe sa za uchom). Ale nech by boly aj, — kozel ho vzal, — tie fľaky tu; len keby níma netr4iali a nešpatili aj jednotlivé články a zprávy. — Chceš čitať? — táto zpráva tu nemá začiatok, hm, hm, hen tej zase koniec chýba, inej-zase práve v stredu sa zahniezdila táto mizerná kukučina: — n u ž čítaj; čo budeš z toho všetkého vedeť? Uf, večná hlúposť. (Noviny podá Mackovi do ruky).

Macko: Hja, brachu, dnes máš to tak: ko­misný je celý svet. Ľudia nosia papierové šaty a drevenú obuv; a miesto marmallady dávajú do buchiet gleju, — na všetko máš dnes „náhražku." Podobne (sbiera my­šlienky).

Nedozrál: No rozprávaj ďalej, — čo „po­dobne?"

Macko (odkašle si): Ched som pověda že podobne máš tak aj s tyma novinama. Keď neni čo dať do nich, nuž neni, a preto nesmieme sa hnevať, keď ten pán redaktor vynechá tu prázdné miesto; veď keby dalo i v tomto, nejakou tou „náhražkou" pomôcť tomuto nedostatku, nuž mal bys hneď „zaslepené", — prázdné miesto bys nevidel. Ale že . . .

Konečný (nemôže sa ubrániť smiechu): Hahahaha, hohohoho!

Macko (prekvapene): Čomu sa pán jedno-ročiak tak hrozitánsky smeje, smiem-li sa spýtať ?

Konečný: Nuž čomu bych sa smial; '—* vám sa človek musí smiať, bárs by aj ne­chcel. (Pre seba: takým hlúposťám).

Macko (trocha nahněváno): Keď sa vám moja reč neľúbi, ja nemôžem za to; ja som nechodil do škôl jako vy. — Jak cítim a jak viem, tak rozprávam; a posmievať sa preto nedám!

Konečný (s vážnou tvárou): Nonono. kto sa z vás posmieva? Len sa nestrkajte do toho, čomu nerozumiete; beztak vám to va­še rozumkovanie práve tak sluší jak svini rohy — p a r d o n ! . . .

Macko (vyskočí a zatne päste): Himmel, kruci!! . . .

Nedozrál (skočí medzi nich):' No, nonono, no — čo ste sa asi zblázneli? Za nič a pre nič, takýto škandál! — Pán jednoročiak ťa nechcel uraziť. — Macko, nono Macko, maj rozum!! (Konečne sa stíšia a každý si sadne zase na svoje miesto a nastane krátka hlbokým odfukovaním přerývaná pomlčka).

Nedozrál (pochytí do ruky odložené novi­ny): Žarty a hnevy na bok; — pán jedno­ročiak nám musia vysvetliť, čo je tomu na vine, že v poslednom čase videť je v „Slov. Ľudových Novinách" a v „Robotníckych Novinách" — zhusta prázdne, biele miesta. Vy sa tomu snáď len rozumiete; veď ste chodil do škôl.

Konečný (mrzuté): To všetko robí len censúra.

Nedozrál (otvorí ustá a vyvalí očí): Cen-súrááá?

Konečný: Viete to je tak: prv, než vyjdú noviny z pod tlače, musia sa podrobiť cen­sure, t. j . prehliadke. A čo sa zdá pánu cen­sorovi príliš ostré a z čoho vidí pravdu pách-núť, lebo v čom vidí „búrenie", to jednodu­cho pretiahne ceruzou; a tak vznikne to prázdné miesto, čo sa všeobecne oblokom nazývá. A často censúra skonfiškuje aj celý článok, ktorý uzná za „nebezpečný" pre ve­rejnosť; a tak neprepustí na „svetlo Božie", — jak to vidíte aj v dnešnom čísle „Sloven­ských Ľudových Novín."

Nedozrál: Už sa mi teraz bŕieždí v hlave. Ale to mi je ešte divné, že „Slov. Týžden­ník", ktorý vychodí v Peštbudíne a tiež nie menej sa obáva s pravdou von, jako „naše" prešporské; a predsa neni videť v ňom sto­py censúry. — Jak to pri jde?

Konečný: Hja, priatefu, to bolo vždy tak, že peštbudinská censúra bola menej „štekli­vá" než naše horniacké, vidiecke censúry. ktoré si rád pochutnávajú na tom nejakom „jadierku", ktoré kde-tu vyškriabnú z na ších časopisov.

Nedozrál: Teraz som už na svetle s tou censúrou. — Brachu, Macko. — to je teda s tým pánom censorom tak; — práve tak, jak keď pustiš capa do zahrady; — čo je „šťav-natejšie", to „vykrnasne" a často keď má veľký „hlad", aj celý „záhon" vyškube. — Bomby a granáty! — vždycky sa človek niečomu naučí . . .

(Konečný s Mackom sa smeria).

Strana 4. SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY Číslo24.

Literatúra. Vzduchoplavba, Jej rozvoj a terajší stav.

Napísal dr. Ján W a g n e r . S mnohými vy­obrazeniami. Budapest 1918. Nákladom Bu­dapeštianskeho nakladatelského spolku. Ce­na výtisku s poštou 7 kor. 70 hal. Slovenská poučná literatúra obohatená je o cenné, za­ujímavé dielo časové. Pôvodca podáva hi­storický vývoj vzduchoplavby od najstar­ších, nezdárných primitívnych pokusov až do doby najnovšej, v ktorej vzducholode a lietadlá idú s a stať bežnými prostriedkami dopravy; Spisovateľ oboznamuje nás stručne nielen s hlavnejšími typami lietadiel, ale po­dáva nám populárnym slohom i teóriu lie-tania a príslušné poučky fysiky. Knihu vre­lo odporúčame!

Slovenské piesne. Smutná žatva.

Hej! pod Tatrami ovsík je drobný, Ktože bude kosif, keď šuhajkov neni. Komuže zazvoní tak prekrásne kosa-, Keď šuhajci naši z vojny neprichodia.

11.

Hej! bude žatva, budú chlapci kosit. Ale ešte šablička im bude zvoniť. Hej, ďaleko od našich vysokých Tatier V čerstvej rose šabličku si budú nosiť.

Ja som bača starý. T

Zachodí slniečko Večerík nastáva, Daleko na salaši Starý bača spieva si: Hej,' pod Tatrami Ja som bača starý.

11. Tie drahé ovečky Tichučko ležia mi, A v tej tichej noci Len mňa počuť na salaši: Hej. pod Tatrami Ja som bača starý.

III. Mesiačok, hvězdičky Na nebi už zmizly. Hej vesele, ráno je. Spievajú mi vtáčkové: Že pod Tatrami Ja som bača starý.

M •ifysýfcé&iitth &s

Žiadajte s lístkom v ad­ministrácii

v PRAHE 111., Mostecká 7 levné - populárni - veselé íALEHiMft!

Nekosené \m\\m OTO ••••••

• • •••• •

•••••• • • • •••• • • umelý hnojový gyps (prach) J a škrydlu po vagóne šikuje

.zentisfuÉpatofti J p l l g p 8 1

Fogyasztĺsi es Értéhesito SZBVBtilBZBt — = — Szentistvánpataki •

« u. p. Zsolna (Trencsén m.) •

KM. Sralia hMiil Sloľáci: Sereďská Ľudová banka ůč. sp. vSerédi a Jej filiálka v Trnave na Dôfnej hrubej ul. č. 35. ktoré banky sú najistejšie pre vklada« teľov preto, lebo sú založené na širokých vrstvách nášho rolníc­keho fudu. Tieto banky prevád­zajú všetky, mužné obchody, za­mieňajú cudzie peniaze, majú to­varové oddelenie všetkých hospo­dárskych strojo/, lacno a vý­hodne poskytujú pôžičky úve-raschopnýrn občanom.

Kto potrebuje na kúpu, na stavbu aíď. pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenie na katolícky slo­venský peňažný ústav a nech vyhfadä

Sereďskú ftidovú banku ůč. spol. v Seredi

a fej filiálku v Trnave Daksá kruhé ulica Síslo 35

ktoré banky Vás ochotne obsiSIfs,

Mm/Á wwwwm m cafe $&> #jh «&> <sfň * &

1 Tséhmi proti škole Filiálka v Šaitfne číslo 27 pri mýte

a Expozitury v Prešporku, Vysoká H. 3 a v Prešporskej Bystrici prijímali • vďačne opatrujú úspory (vklady) našich roľníkov a remeselníkov.

Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne obslúžia vždy a v každom prípade.

Bratia, sestry, Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí!

Podporujte svojské ústavý

Úverná banka úč. spol. filiálka v Prešporku. Prijíma vklady na knižky na 3¾%. Kupuje a predáva válečnú pôžičku a všetky iné cenné papiere. — Poukazuje peniaze válečným zajatým do Ruska a Talianska. Predáva vino z pivnic v Modry a Pezinku a robí všetky bankové obchody.

« aotantal: ••kítánlifiW, MtľOI*r|k| • fcaJikvsck*' »•!<*, JHut. 0*1 m Sr*ta«r*Si l»df«n, Iftiaktar řirkt S k l i l i , I tu l f lial, s*i!*«B& Tiai Páznáaiaval Utarärae! RSMtiM UHä^m*ti * g r i H i M *