Časopis Evanjelického a. v. cirkevného zboru Levice

ecavlevice.sk

Zborový list

Ročník XVII.

marec 2018

(zdroj: pixabay.com)

2

Biblická hodina so s. farárkou Vaľovskou a jej knihami

3

...utláčaným oslobodenie...... (Lk 4,18)

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že si

prišiel, aby si si nás vnútorne oslobo-dil. Všetky naše problémy vychádzajú z našich hriechov a my Ťa prosíme, aby si nám daroval vnútornú slobodu od mnohých zviazaností. Ďakujeme Ti aj za slobodu, ktorú smieme pre-žívať v našej pozemskej vlasti, keď nemusíme utekať pred hrôzami vojny. Prosíme, aby si zastavil každého, kto ponižuje kohokoľvek rečami či skut-kami. Zmeň vnútro každého človeka Tvojou láskou, ktorá má moc roztopiť aj ten najtvrdší balvan srdca.

AMEN

Pán Ježiš Kristus nastúpil na svoju misijnú cestu v mestečku Nazaret, kde vyrástol. V miestnej synagóge citoval starú predpoveď proroka Izaiáša o pri-chádzajúcom Mesiášovi, ktorej slová vztiahol na seba. Podľa proroka mal pri-chádzajúci Mesiáš priniesť okrem iného aj oslobodenie pre utláčaných. Utlá-

čaných ľudí bolo v minulosti a je viac než dosť. V staroveku aj v antike bolo úplne bežné otrokárstvo. Otrok nemal žiadne práva, iba povinnosti. Kto by sa nechcel z otroctva vyslobodiť? Neskôr v stredoveku boli ľudia pripútaní k pôde a k svojmu feudálnemu pánovi. Bez jeho dovolenia nemohli odísť z obce, ne-mohli sa oženiť, skrátka, nemohli bez vedomia svojho pána urobiť absolútne nič. Kto by sa z takéhoto stavu neslo-body tešil? Pred 170 rokmi, konkrétne 15. marca 1848, uhorský snem v Bra-tislave vyniesol takzvané revolučné marcové zákony. Na ich základe sa pre poddaných zrušili urbárske povinnosti, povinnosť cirkevného desiatku, zeme-

panské súdy a všetci občania Uhorska sa formálne stali rovnými. Aj keď táto „sloboda“ netrvala dlho, predsa bola veľmi sladká.

Avšak skutočne najväčšia sloboda, ktorú my ľudia máme, je sloboda daro-vaná Pánom Ježišom. Je to sloboda v Je-ho krvi vyliatej za nás na kríži. Pretože zdroj každej našej ľudskej neslobody je ukrytý v našej hriešnej prirodzenosti. Preto je potrebné žiť život každoden-ného pokánia, aby sme bojovali proti

hriechu a prežívali oslobodenie z okov diabla, zo závislostí, z zviazaností, zo všetkého, čo nás vnútorne zotročuje. Preto prišiel Mesiáš, aby maril skutky diab-love. V jeho sile sme vnútorne slobodný od všetkej zloby, ktorá by nás inak vnútorne rozložila. Prajem každému z nás ten sladký pocit slobody pod mocou Ježiša Krista.

4

Biblická hodina so s. farárkou Vaľovskou a jej knihami

V stredu, 7. februára sme na bib-lickej hodine mali možnosť privítať milého hosťa – sestru farárku Zuzanu Vaľovskú. Ako sme sa dozvedeli, je spolužiačkou nášho brata farára zo štúdií na teologickej fakulte. Niekoľ-ko rokov pôsobila ako farárka v Švá-bovciach pod Tatrami. V súčasnosti sa venuje písaniu – doteraz boli vydané dve jej knihy: Ženy z divokej záhrady a Atlas neznámych území.

Pred časom sa mi dostala do rúk prvá spomenutá kniha. Čitateľovi pred-stavuje niekoľko zaujímavých žien z Biblie. Ich opis sa čo najvernejšie pridŕža biblických faktov. Autorka sa nad nimi hlbšie zamýšľa, pri jednotli-vých udalostiach z ich životov sa poza-staví, pouvažuje, skúma a hodnotí ich v kontexte ďalších udalostí. Premýšľa nad motívmi ich konania.

Sami zo skúseností vieme, ako naše myslenie, konanie a nálady do značnej miery ovplyvňujú naši najbližší. A toto autorka predpokladá aj u svojich žen-ských biblických postáv. Ich partneri sú často tými, ktorí ich dokážu potešiť, povzbudiť, pomôcť im, no pripúšťa, že aj keď to mnohokrát boli Hospodinom vyvolení muži, niekedy sa stalo, že svojim partnerkám dokázali aj ublí-žiť.

Biblickým postavám – či mužským, či ženským nepopiera ľudský rozmer a tak formuje čitateľa, že sa nám tie-to postavy stávajú ľudsky blízkymi,

vytvárame si k nim citový vzťah. Ako zlaté zrniečko, ktoré skrýva každý prí-beh a ktoré z jednotlivých príbehov vyplýva, je poznanie, že je to Božie vedenie, čo zasahovalo do života tých, o ktorých čítame a že práve tak zasa-huje aj do našich životov.

Autorka používa výstižné opisy a vtipné prirovnania; kniha ma mies-tami pobavila a rozosmiala, vzápätí mi zas dojatím zvlhli oči. Z času na čas ma zasiahla tak hlboko, že som pocítila potrebu pozrieť sa do tváre, do očí toho, kto toto píše – keď nie na-živo, tak aspoň na fotografii na zadnej strane obalu. Takto som sa čiastočne zoznámila so sestrou farárkou Vaľov-skou. A po týchto skúsenostiach som len uvítala informáciu, že táto mne už tak trochu známa a blízka pani zavíta do nášho zboru s biblickou prednáškou, pričom predstaví svoju druhú knihu Atlas neznámych území..

Stalo sa tak v útulnom prostredí zborovej jedálne pri malom občerstve-ní. Medzi nami sa objavila sympatická dáma s dievčenským úsmevom. Ako sa ukázalo, nielen perom, ale aj jazykom vie narábať obratne. Prezradila nám, že jej prvá kniha vznikla tak, že na začiatku zverejňovala blogy na nete a z nich sa časom aj na podnet čitateľov vyformovalo ucelené dielo – kniha.

Sestra farárka Vaľovská v snahe čo najviac precítiť autentickosť prostredia a zžiť sa s minulosťou strávila tri me-

5

siace v Izraeli. Spoznala niekoľko ľudí, od ktorých získala poznatky a necha-la sa nimi inšpirovať a napriek tomu, že to nebolo vždy najbezpečnejšie, ponavštevovala rôzne miesta opísané v Biblii. Silné dojmy v nej zanechala návšteva Hebronu, kde sú pochovaní Abrahám so Sárou, Izák s Rebekou a Jákob s Leou a tiež návšteva Jáko-bovho oltáru.

Za ústrednú postavu svojej pred-nášky si zvolila Káleba – jedného z 12 vyzvedačov, ktorých poslal Mojžiš na obhliadku zasľúbenej zeme. Izraelci ju mali na Boží pokyn zaujať. No kým 10 z nich sa zľaklo na pohľad prisilných domorodcov a neverili, že ich Izraelci dokážu v boji premôcť, len Józue s Ká-lebom dôverovali Hospodinovi a veri-li, že s Jeho pomocou v boji zvíťazia. Meno Káleb znamená v hebrejčine

pes. Na oblohe je súhvezdie Psa hneď vedľa súhvezdia Orion. Najjasnejšia hviezda súhvezdia Orion symbolizuje Ježiša. A tak Káleb dostal meno podľa súhvezdia Pes ako niekto, kto celý ži-vot sprevádzal Vzkrieseného. Napriek tomu, že Káleb nebol Izraelec (bol po-tomkom Jákobovho brata Ezaua), jeho správanie sa bolo príkladnejšie ako správanie sa Izraelitov, a tak sa k nim mohol vrátiť, pripojiť.

Sestra farárka Zuzana Vaľovská to aplikovala na nás – tiež nie sme potom-kami Izraelitov, no môžeme sa k nim svojou vierou v Hospodina pridať. Pán Boh má cieľ pritiahnuť k sebe celý svet. Posilnení touto myšlienkou sme sa rozišli do svojich domovov.

V rámci stretnutia bolo možné zakúpiť si obe knihy sestry farárky Zuzany Vaľovskej s jej podpisom.

I. Kanisová

Dejiny reformácie na Slovensku (10. časť)

V skromných podmienkach pre-biehal poslovenčovací proces evanje-lických služieb Božích. V roku 1955 vyšli Slovenské pašie a v roku 1960 Slovenská liturgia a antifóny. Pohreb-ná agenda vyšla v roku 1972 a v roku 1977 bola ukončená práca na preklade Biblie do slovenčiny. V roku 1985 bol vydaný Slovenský evanjelický funebrál so 70 piesňami.

Po nežnej revolúcii 17. novembra 1989 bol 23. januára 1990 novelizo-vaný zákon č. 218/1949 o slobode náboženskej viery a postavení cirkví

a náboženských spoločností. Po odcho-de generálneho biskupa Dr. J. Michal-ku bolo 24. októbra 1990 inštalované nové vedenie cirkvi: Pavel Uhorskai – generálny biskup a Dr. Milan Beňo – generálny dozorca. Tranoscius bol obnovený ako akciová spoločnosť. Nová cirkevná ústava bola schválená v Uhrovci v dňoch 20 – 23. júna 1993. V roku 1993, ktorý symbolizoval vznik samostatnej Slovenskej republiky, bol slávnostne uvedený nový slovenský Evanjelický spevník.

V rokoch 1994 – 1996 sa stal gene-

6

rálnym biskupom Július Filo a od roku 2006 až do súčasnosti je ním Miloš Klátik.

Evanjelická cirkev a. v. na Sloven-sku v zmysle zákona č. 108/1991 Zb. a ustanovení Ústavy ECAV na Slo-vensku zriadila Evanjelickú diakoniu ku dňu 30.11.1991 ako účelové zaria-denie ECAV s právnou subjektivitou. Evanjelická diakonia ECAV začala pôsobiť bez materiálnych a finančných prostriedkov, tiež aj bez personálneho zabezpečenia v priestoroch evanjelic-kého zboru Bratislava – Rača. V tom is-tom roku generálny biskup P. Uhorskai v liste predsedovi vlády a ministrovi zdravotníctva píše, že evanjelická cir-kev sa zaoberá myšlienkou opätovného zriadenia Evanjelickej nemocnice a jej spojenia s činnosťou diakonie.

V súčasnosti pôsobí Evanjelická diakonia na celom území Slovenska prostredníctvom svojich deviatich stredísk a zborovej diakonie. Zriade-né sú: Domov detí v Ľubietovej, Stre-disko evanjelickej diakonie Svetlo v Opinej (charitatívna činnosť, detské tábory), Evanjelická škola internátna pre hlucho-slepé deti v Červenici, do-movy dôchodcov v Kšinnej a Horných Salibách. Vo výstavbe sú: stredisko evanjelickej diakonie Košeca - terénna opatrovateľská služba, jednotka opat-rovateľskej služby a domov dôchodcov, ďalej domovy dôchodcov v Hontian-skych Moravciach a v Trnave. V Ban-skej Štiavnici sa buduje rehabilitačné zariadenie evanjelickej diakonie Oáza. Aj jednotlivé cirkevné zbory majú pod vlastnou správou diakonické stredis-ká. Je tak tomu vo Svätom Jure, kde

je školiace stredisko Agapé, Galanta má svoje diakonické stredisko Sama-ritán. V cirkevnom zbore Bratislava – Prievoz pracuje agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti „Mar-ta“. Evanjelická diakonia má svojich zástupcov v niektorých pracovných komisiách štátnych orgánov, spolupra-cuje so Slovenskou humanitnou radou, Grémiom tretieho sektora, Slovenským červeným krížom, Slovenskou kato-líckou charitou, Evanjelickou alian-ciou a Ekumenickou radou cirkví v SR. Evanjelická diakonia poskytuje v súčasnosti štandardné služby, rozvíja vzdelávanie, buduje nové strediská a participuje na krízových projektoch. V spolupráci s orgánmi štátnej správy, národnými a nadnárodnými humanit-nými organizáciami aktívne pomáha v prípade ekologických, humanitných alebo prírodných katastrof na území Slovenska, ale aj v zahraničí.

Po nežnej revolúcii cirkev nanovo rozvinula prácu aj v oblasti školstva. V súčasnosti nám fungujú tieto školy: Materské školy1. Evanjelická materská škola Dr. Filipa Melanchtona v Bratislave 2. Evanjelická materská škola v Košiciach 3. Evanjelická cirkevná materská škola v Rožňave 4. Cirkevná materská škola Betle-hem vo Svätom Jure 5. Materská škola pri Evanjelickej základnej škole v Prešove 6. Evanjelická špeciálna materská škola internátna v Červenici 7. Evanjelická materská škola v Spiš-skej Novej Vsi

7

Opäť v chráme...na Tri krále

8. Evanjelická materská škola vo Švábovciach 9. Evanjelická materská škola v Martine 10. Materská škola pri Evanjelickej základnej škole v Košiciach 11. Evanjelická materská škola v Žiline 12. Cirkevná materská škola v Lip-tovskom Hrádku 13. Evanjelická materská škola Mag-dalénka

Základné školy1. Evanjelická základná škola, Pali-sády 57, 811 06 Bratislava; 2. Evanjelická základná škola biskupa Jura Janošku v Liptovskom Mikuláši 3. Evanjelická základná škola v Martine 4. Evanjelická základná škola Zlatice Oravcovej, Daxnerova 42, 979 01 Rimavská Sobota; 5. Evanjelická základná škola s ma-terskou školou v Prešove 6. Evanjelická špeciálna základná škola pre hlucho-slepých internátna7. Evanjelická základná škola s materskou školou, Exnárova 10, 040 01 Košice;

Evanjelické gymnáziá1. Evanjelické gymnázium, Skutec-kého 5, 974 01 Banská Bystrica 2. Evanjelické lýceum, Vranovská 2, 851 02 Bratislava 3. Evanjelické gymnázium J. A. Komenského, Škultétyho 10, 040 01 Košice

4. Evanjelické gymnázium Juraja Tranovského v Liptovskom Mikuláši 5. Evanjelické kolegiálne gymná-zium v Prešove 6. Evanjelické gymnázium, Jesen-ského 836, 980 61 Tisovec 7. Evanjelické gymnázium v Martine

Spojené školy1. Evanjelická spojená škola, Ko-menského 10, 031 01 Liptovský Mikuláš ● Evanjelická základná škola bisku-pa Jura Janošku ● Evanjelické gymnázium Juraja Tranovského

2. Evanjelická spojená škola, Nám. legionárov 3, 080 01 Prešov ● Evanjelické kolegiálne gymná-zium ● Evanjelická základná škola s ma-terskou školou 3. Evanjelická spojená škola in-ternátna, Červenica 114, 082 07 Tuhrina ● Evanjelická špeciálna materská škola internátna ● Evanjelická špeciálna základná škola internátna pre hlucho-slepých ● Evanjelická praktická škola inter-nátna 4. Evanjelická spojená škola, M. R. Štefánika 17, 036 01 Martin ● Evanjelická materská škola, Diva-delná 32, 036 01 Martin ● Evanjelická základná škola, M. R. Štefánika 17, 036 01 Martin

8

Skutočný príbeh

● Evanjelické gymnázium, M. R. Štefánika 17, 036 01 Martin

Evanjelická bohoslovecká fakulta Uni-verzity Komenského v Bratislave

Do zväzku Univerzity Komenského sa fakulta dostala až po demokratizácii našej spoločnosti 1. júla 1990 na zá-klade ustanovení zákona č. 172/1990 Zb., keď bol zmenený aj jej názov na Evanjelickú bohosloveckú fakultu Uni-verzity Komenského v Bratislave. Jej

sídlo bolo v nedostatočných priesto-roch na Konventnej ulici č. 11. Roku 1991 získala fakulta nové priestory na Svoradovej ulici č.1 vzhľadom na podstatné zvýšenie počtu poslucháčov. Ale aj tieto priestory boli nedostatoč-né. Preto došlo k stavbe novej fakulty zo strany Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v rokoch 1997-1999. Od 4. októbra 1999 sa fakulta presťahovala do nových priestorov komplexu fakult-ných budov na Bartókovej ulici č.8 v Bratislave na Machnáči.

Martin Riecky

Žila raz jedna rodina v Borbányi, čo je asi 3 – 5 km od Nyíregyházy. Bolo krátko po vojne, no pre našu rodinu sa vojna dobre neskončila. Otec šiel navštíviť svoju mamu a cestou videl vylepené plagáty, na ktorých bolo napí-sané: „Každý robotník sa má 2. augusta hlásiť u svojho zamestnávateľa. Kto sa nedostaví, stratí robotu.“

V uvedený deň sa všetci robotní-ci z Borbányie išli pešo prihlásiť k svojmu zamestnávateľovi, ale k nemu nedošli, lebo cestou ich pochytali Rusi. Odvliekli ich najprv do Nyíregyházy, potom do Debrecína a odtiaľ do Ruska ako civilných zajatcov, odkiaľ sa však už nikdy nevrátili.

Zostali sme s mamou tri deti. Po vojne sa žilo ťažko. V roku 1946 bub-novali v Borbányi, aby každý, kto sa cíti aspoň trochu Slovákom, prišiel 1. mája do jedného dvora na schôdzu.

Aj ja som išla na tú schôdzu. Pove-dali nám, že nás naša vlasť slovenská volá domov na Slovensko a že bude presídľovanie Slovákov z Maďarska na Slovensko. Podobné schôdze sa usku-točnili ešte niekoľkokrát a na všetkých nám sľubovali, ako nám na Slovensku bude dobre.

Rozdali nám prihlášky a ženám, ktorým odvliekli mužov do Ruska, sľubovali, že ich mužov možno nájde Červený kríž a pošle na Slovensko za nami.

Moja mama sa tiež prihlásila, lebo po tótsky (slovensky) vedela. So ses-trou sa tak rozprávali. Prihláseným záujemcom neskôr prišlo oznámenie, aby deti z týchto rodín prišli raz do týždňa do Nyíregyházy, kde zriadili pre ne jazykový kurz. Tak sme tam my deti chodili peši. Učili sme sa rôzne slovíčka, neskôr vety, aby sme

9

po slovensky niečo vedeli, kým to presídľovanie príde. Naučili sme sa aj rôzne pesničky. Na jednu sa ešte dodnes pamätám:„Po nábreží koník beží, koník vraný.Skadiaľže si šuhajíček maľovaný?Skadiaľ som, stadiaľ som, slovenského rodu som, duša moja.Ja som Slovák, ty Slovenka, daj mi rúčku.Rúčku ti podávam, tebe verná zostávam, duša moja“.

Boli ešte aj iné pesničky, ale tie si už nepamätám.

Neskôr, bolo to v roku 1946 , už sa blížil 1. september – začiatok nového školského roku, sme sa my deti 10 – 12 –ročné a staršie zhromaždili jedného dňa so svojimi rodičmi na mieste, kde sme chodili na slovenčinu. Prišli po nás tri nákladné autá, ktoré nás deti zaviezli na Slovensko, aby sme už nový školský rok začali v slovenskej škole.

Prišli sme do Bratislavy. Na hra-niciach nás privítali a ubytovali v ho-teli, kde sme boli dva dni. Potom nás rozdelili do rôznych miest: Popradu, Liptovského Mikuláša, Ružomberka, Kežmarku, Martina a iných. Ja som sa dostala do Kežmarku ešte s ďalšími šiestimi deťmi. Ubytovali nás v in-ternáte blízko hradu, kde už boli deti zo Sarvaša aj Békešskej Čaby. Mali sme pekný výhľad na Tatry. Keď sme sa ubytovali, hneď na druhý deň sme išli do gymnázia. Ja som chodila do druhej triedy. Každý mesiac sme dosta-li 300 korún ako vreckové. Mohli sme sa rozprávať len po slovensky, ako sme vedeli. Koho prichytili, že sa rozpráva

po maďarsky, musel platiť pokutu 5 korún. My deti z Nyíregyházy sme vedeli po slovensky najmenej. Učebni-ce sme nemali, učitelia nám diktovali a to sme sa mali naučiť. Zo začiatku diktovali vo vetách: čiarka, bodka a my sme napísali aj slová čiarka, bodka, a nie príslušné znaky.

V internáte bol čas zadelený na učenie a čím ďalej to s tou našou slo-venčinou bolo lepšie. Cez týždeň sme chodili do školy, v nedeľu do kostola a po kostole nás rozdelili na obed do rodín. Tak prešli týždne a mesiace. Nebolo nám tam zle, ale chýbali nám rodičia aj súrodenci.

Keď potom v apríli 1947 našich rodičov presídlili do Levíc, my sme ich prišli pozrieť (ušli sme). Po nie-koľkých dňoch sme sa vrátili späť do Kežmarku, kde sme boli do konca školského roku. Dostali sme prvé slo-venské vysvedčenie. Veľmi sme sa potešili, že sme neprepadli. Nechali nás prejsť do ďalšieho ročníka. Neskôr sme sa dozvedeli, že sme v Kežmarku mali šťastie. V ostatných mestách (Ru-žomberok, Martin, Mikuláš) všetkých nechali opakovať ročník – nemohli postúpiť do ďalšieho ročníka.

Koncom školského roka sme sa vrá-tili k rodinám do Levíc. Začal sa nový život, no nezačal najlepšie.

Všetka mládež, ktorá sa vrátila zo škôl, ale aj starší, sa v najbližšiu nedeľu vybrali aj s rodičmi do kostola, kde nás privítal pán farár Lanštiak. O pár týždňov sa mládež začala stretávať v miestnosti pri kostole. Založili sme spevokol, viedla ho pani kantorka Ka-

10

Biblický karneval 2018

tarína Pálová, ktorá hrávala v kostole na organe. Okrem spevokolu bol zalo-žený aj tamburínový hudobný krúžok. Mládež bola aktívna, hrala, spievala. Mali sme vystúpenie aj u DENKA (v hoteli Lev), kde nám spieval pán Dr. Hörömpöli ruskú pesničku „Ej uch-nem“. Na tieto mládežnícke stretnutia (spevokol, hudobný krúžok) chodili Veczanovci, Szalayovci, Zubiová, Pi-linská, Petrikovičovci, Kardošovci, Moravszkí a ešte iní.

Mládežnícka aktivita sa neskôr zní-žila, lebo členovia záujmových skupín po skončení strednej školy odchádzali do škôl v iných mestách.

Na naše veľké prekvapenie nás ako presídlencov a tirpákov v tej našej no-

vej vlasti neprijali tak, ako sme si to predstavovali. Zaujímavé, že práve naši bratia Slováci z okolitých dedín – Čaj-kova, Rybníka, Tekova nám miesto privítania hovorievali dosť dlho: „A načo ste sem prišli?“ No samozrejme, ani ostatní dedinčania maďarskej národnosti sa netešili, že sme prišli a dosť jasno nám to dávali najavo vša-de, kde sme sa stretli – či na úradoch, v obchodoch aj na ulici. Pokladali nás za menejcenných. Teraz, po toľ-kých rokoch je to trochu inak. Hlavne v mestách. Veď už ani nevieme, kto pochádza z presídleneckých rodín. Na dedinách je to iné, tam ich doteraz volajú „tirpáci.

Ďurčová, rodená Pilinská

„Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení “ - tak znela hlavná myšlienka nášho tohtoročného biblického karne-valu pre deti, ktorý sa konal 11. febru-ára v našej zborovej jedálni.

Napriek vysokej chorobnosti, ktorá neumožnila prísť na karneval viacerým deťom, sa zišlo v dobrej nálade asi 25 krásnych masiek princezien, kovbo-jov, indiánok či iných rozprávkových postavičiek.

Ako je už u nás dobrým zvykom, každý karneval má svoju tému, aby sa detičky, ale aj my dospelí, dozvedeli niečo nové a spoznali zaujímavé osob-nosti, ktoré vďaka Božiemu vedeniu vykonali veľké veci. Tento rok sme si hovorili o Cameronovi Townsendovi,

ktorý v r. 1942 založil misijnú orga-nizáciu Wycliffe Bible Translators ( Wycliffovi prekladatelia Biblie ).

Pútavým príbehom o tomto vý-nimočnom mužovi nás previedla Mi-lenka Greksová. Dozvedeli sme sa, ako neúnavne pracoval na tom, aby si všetci ľudia na svete mohli čítať Božie slovo vo svojom rodnom jazyku, a tak byť spasení. O tom, či deti dávali pozor, sme sa presvedčili v kvíze s otázkami. Spoločne sme sa naučili i verš z Biblie ( 1.Timoteovi 2,4) a tiež krásnu pieseň „Slovo svoje dal nám Pán.“

Potom sa už rozprúdila zábava s veselými hrami a tanečným šantením. Chutných koláčikov, ktoré napiekli ochotné mamičky, bolo dosť, tak sa

11

naše masky mali aj čím pohostiť. V podvečerných hodinách sme sa s hreji-vým pocitom v srdciach porozchádzali domov.

Ďakujem touto cestou predovšetkým

všetkým rodičom za to, že priviedli svoje detičky do nášho spoločenstva, a tiež obetavým sestrám za prípravu a realizáciu tohto karnevalu.

Marcela Grobařová

Evanjelickí martýri z obdobia fašizmu a komunizmu z územia Dunajsko-nitrianskeho seniorátu (2. časť)

Štefan Havlík (6. februára 1914 Podbranč – 2. decembra 1997 Banská Bystrica)

Teológiu študoval v Bratislave a vo francúzskom meste Montpellier. Kaplá-nom bol v Rastislaviciach a v Betliari, neskôr farárom v Betliari. Zapojil sa do SNP, bol menovaný za vládneho spl-nomocnenca pre Rožňavu. Zaslúžil sa o záchranu pamiatok na Krásnej Hôrke a v Betliari pred zničením. V roku 1952 bol vo vykonštruovanom procese súdený a uväznený za podvratnú činnosť. Po prepustení pracoval v JRD ako kurič, skladník, turistický sprievodca. Po páde socializmu vypomáhal ako kazateľ.

Pavel Chorvát (29. decembra 1905 Bzince pod Javorinou – 3. augusta 1970 Trenčín)

Teológiu študoval v Bratislave a vo Viedni. Kaplánom bol vo Vrbovom, Ži-line a Starej Turej, farárom v Slatine nad Bebravou. Zapojil sa do protifašistického odboja, bol väznený gestapom, zachraňo-val Židov. V roku 2013 mu bol udelený titul „Spravodlivý medzi národmi In me-moriam“. Za údajnú protištátnu činnosť bol v roku 1960 odsúdený a uväznený. Štátny súhlas už nedostal, dožil v Tren-čianskych Tepliciach.

Ján Kaššovic (21. júna 1921 Ružom-berok – 1. októbra 1991 Ružomberok)

Teológiu študoval v Bratislave. Kap-lánom bol v Bratislave, Martine a fará-rom v Horných Zeleniciach. V roku 1955 bol súdený a dvakrát väznený za reakčnú činnosť. Po prepustení žil a pracoval na viacerých miestach ako robotník, v záve-re života ako úradník. Návrat do služby mu nebol umožnený.

Pavel Škrinár (3. decembra 1909 Myjava – 10. decembra 1993 Košice)

Gymnázium absolvoval vo fran-cúzskom Nimes, teológiu vyštudoval v Bratislave. Bol kaplánom vo Vrbovom a Holíči, farárom na Bukovci. Bol odsú-dený a uväznený pre údajné poburovanie. Potom pôsobil ako farár v Tekovských Lužanoch, no opäť mu bol odobratý štát-ny súhlas. Pracoval ako skladník, montér a strážnik.

Ľudovít Vajdička (21. februára 1907 Pukanec – 2. marca 1990 Pukanec)

Teológiu vyštudoval v Bratislave. Kaplánom bol vo Vrbovom a v Prešo-ve, farárom v Lubine a v Martine. Ako účastník protifašistického odboja bol väznený gestapom. V roku 1962 bol od-súdený a uväznený za údajnú podvratnú činnosť. Po prepustení pracoval na JRD

12

Štefan Krčméry Modlitba za nepriateľov

a na geodézii v Martine. Na sklonku ži-vota bol posledným riadnym farárom v Jabloňovciach.

Pavel Valášek (22. januára 1916 Bzince pod Javorinou – 19. februára 1989 Nitra)

Teológiu vyštudoval v Bratislave. Kaplánom bol v Uhrovci, Bratislave,

farárom v Nitre. Bol účastníkom proti-fašistického odboja, spolupracovníkom partizánskeho veliteľa Miloša Uhra. Stal sa seniorom Nitrianskeho seniorátu. Bol aktívnym členom skupiny „čertovičia-rov“, ktorá chcela vyvolať obrodný pro-ces v cirkvi v roku 1968. Po normalizácii bol vedením cirkvi umlčaný.

Modlíme sa veľkým, svätým odriekaním, mysľou užaslou a veselou, za mrku dňa tak, jak i so svitom ranným, bárs i ruky naše priložené k pluhu, bárs znoj rinie čelom, nám i trudy k duhu, každý deň nám svätou nedeľou.

Modlíme sa veľkým, svätým odriekaním, každý deň nám svätou nedeľou, modlíme sa plesom, modlíme sa lkaním, modlíme za odpust hriechov našich mnohých, modlíme za spásu všetkých preúbohých, modlíme i za nepriateľov.

Modlíme sa veľkým, svätým odriekaním, modlíme sa za nepriateľov: nenačúvaj rečiam rúhavým a planým, čo zvú, Pane, k pomste, poplašným ťa zvonom, nenačúvaj ani doznejúcim stonom, nečuj ani krvi Ábelov.

Modlíme sa veľkým, svätým odriekaním: nečuj, Pane, krvi Ábelov; napoj mysle naše vnadným zabúdaním; keď vyvedieš rod svoj hriešnej zo Sodomy, nezvráť tie ich sady, nespáľ tie ich domy – modlíme sa za nepriateľov.

Modlíme sa veľkým, svätým odriekaním, modlíme sa za nepriateľov: im od vekov zlosťou ukrutníckou štvaným vyjm´ zo srdca ostne, čo ich hnietli, Pane, zhrej ich srdcia, ochlaď mysle rozhárané, nech zastanú s tvárou zardelou.

Modlíme sa veľkým, svätým odriekaním: nech zastanú s tvárou zardelou: zastanú nad hrobom čerstvo vykopaným, do ktorho sa valia roky čierne, desné, nad ktorým sa chvejú naše ranné piesne, modlíme sa za nepriateľov.

Modlíme sa veľkým, svätým odriekaním, modlíme sa za nepriateľov: preveď aj ich k vekom Tebou osnovaným, uzdrav tie ich snahy, obroď tie ich sily, nalaď rty ku piesňam, aby zhlaholili mysľou užaslou a veselou.

November 1918

13

14

MODLITEBNÉ OKIENKO – marec 2018

9. týždeňModlíme sa za prenasledovaných

kresťanov vo svete v zmysle „Proste a bude vám dané.“ (Mt

7,7-8)

Pane Ježiši, ďakujeme za ľudí, ktorým si dal silu a múdrosť, aby sa nehanbili za Tvoje evanjelium, aby ho šírili po svete. Ty vidíš ich utrpenie v krajinách a na miestach, kde to nie je dovolené, ale napriek tomu Ťa títo ľudia nedokážu zaprieť, sú Ti verní a ochotní aj trpieť za Tvoje slovo. Preto Ťa prosíme za nich, aby si zmiernil ich utrpenie, aby si bol stále s nimi, podo-pieral ich svojou láskavou pravicou, prosíme aj za ich nepriateľov, aby sa im otvorili oči a prestali vnášať utrpenie do ich životov. Ty ich zmeň na ľudí citlivých a vnímavých, aby svoj život zmenili a z tyranov sa stali ľudia veria-ci vo večný život v Tvojom kráľovstve. Prosíme Ťa o to, drahý Pane. Vypočuj našu modlitbu a pomôž trpiacim! Veď si povedal, ak sa budeme k Tebe obra-cať s prosbami, neopustíš nás a nezane-cháš. Prosíme, ochráň týchto trpiacich ľudí od zlého. AMEN

10. týždeň, 11. týždeňModlime sa za chorých a trpia-

cich.„Vyznávajte si teda navzájom hrie-

chy a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení. Veľa zmôže účinná modlitba spravodlivého.“ (Jak 5,16)

Milý náš Pane, ďakujeme Ti za naše životy, ďakujeme za Tvoje požehnanie a každý deň, ktorý prijímame z Tvojej milosti. Prichádzame pred Tvoju tvár prosiť Ťa o uzdravenie duše, ak je to Tvoja vôľa, i trpiaceho tela. Ty vidíš nesmiernu bolesť, ktorá spôsobuje našu bezmocnosť. Voláme k Tebe: Pane, buď milostivý mne hriešnemu, očisti naše srdcia, aby sme boli hodní tu pred Te-bou stáť a prosiť Ťa o milosť, aj keď toho nie sme hodní. Zľutuj sa, Pane Je-žiši, nad nami biednymi, uľahči bolesti trpiacemu, aby Ťa mohol v tvojom svä-tom chráme oslavovať a velebiť Tvoje presväté meno. Prosíme o vypočutie našich modlitieb, nech sa ukáže pri tomto trpiacom Tvoja Božská láska, avšak nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa. Buď Ti sláva naveky. AMEN

12. týždeňModlitba – prosba – rodičov za

dietky„Blázon pohŕda otcovou disciplí-

nou, lež ten, kto prijíma pokarhanie, správa sa rozumne.“ (Prís.15, 5)

Pane Ježiši Kriste, keď si bol na zemi, vrúcne si miloval deti a miluješ ich aj teraz. Aj nám si zveril dietky, aby sme ich milovali a v Tvojom mene sa o ne starali. Raz budeš od nás vy-žadovať prísny počet z toho, ako sme ich vychovávali. Pomôž nám, aby sme ich slovom i príkladom učili Tvojej

15

svätej bázni, aby sme im hlboko do srdca vštepili úctu k Tvojim svätým prikázaniam. Nech nikdy nepoškvrní ich srdcia ťažký hriech. Zachovaj ich v pravej viere v Tvoju svätosť a chráň ich v každom nebezpečenstve. Žehnaj ich v pozemskom živote a spoj nás s nimi aj vo večnej sláve. Amen.

Modlitba Za Rodičov - Milan Rúfus Pane, ktorý si na nebi, zachovaj všetkým deťom mamy. Nech ako cesto na chlebík im rastú v teple pod rukami. Podaruj deťom otecka na každý deň, nie iba na včera. Bez otecka je ovečka zatúlaná a bez pastiera. Zachovaj nám ich obidvoch. Veď dve ruky od Teba máme. Dve rúčky deťom stvoril Boh, pre otecka jednu, druhú mame.

13. týždeňModlitby za osamelých, siroty

a vdovy„Vdovy, siroty, cudzincov a chudob-

ných neutláčajte a vo svojich srdciach nezmýšľajte zle jeden o druhom!“ (Za-chariáš 7,10)

Všemohúci Bože, ako je ťažko zo-stať sám na tomto svete. Ďakujeme Ti za lásku, ktorou si obdarúval trpiace srdcia týchto osamelých ľudí, prosíme Ťa, aby si nezúfali, aby v Teba dúfali a obracali sa k Tebe o pomoc a zľutova-nie. Nedopusť, aby ich srdcia zatvrdli, aby sa cítili sami, bez pomoci. Prosí-me, otvor naše srdcia, zmysly, aby sme vedeli, kedy a ako im byť nápomocní v ich ťažkom živote. Ty buď ich úto-čiškom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Prosíme Ťa, Pane Ježiši, za ich životy a o požehnanie pre ich púť tu na zemi. Vypočuj nás pre svoje sväté meno naveky vekov. Amen

Výroky doktora Martina Luthera

• Keď mládež nedostane správnych učiteľov, má diabol so svojou armá-dou skoro vyhraté.• Ak niekoho vyzývame k modlitbe, srdce sa ihneď začne vyhovárať na ne-čistoty: že predsa pri takých nečistých myšlienkach nemôže byť miesto na modlitbu. Proti tomu sa však postav. Za žiadnych okolností nesmieš čakať na koniec takéhoto pokušenia, teda na to, kým nečisté a zlé myšlienky zmiz-nú z Tvoje mysle. Ale hneď v tom

okamihu, keď pocítiš, že je pokušenie veľmi silné, a nevieš sa sústrediť na modlitbu, „choď do svojej komôrky“ (Mt 6,6) Pomodli sa Otčenáš alebo čokoľvek, čo ti napadne proti satanovi a jeho pokušeniu. Potom pocítiš, ako pokušenie ustupuje a satan sa od teba odvracia. Kto si však myslí, že mod-litbu smie odsúvať dovtedy, až bude jeho srdce bez nečistých myšlienok, nerobí nič iné, než posilňuje satana v jeho moci a sile.

16

Maroško

— A keby si vedel, čo mi mládenci priniesli, bol by si lepší.

— A čo? — potrhne sa Maroškovi lyžica v ruke, až mu hartuvanica tečie kútikom úst pod bradu na prsia. — Čo to máte, stará mať? — zajasá mu v zelenkastých očiach.

— A budeš dobrý?— Budem!— Nebudeš odvrkovať ani doma,

ani tu?— Nie! — stiera si vylešteným zá-

pästím kväcky múky z pŕs. — Ukážte mi, stará mamka! — vyjasní sa tá dudravá tvár na celkom znesiteľnú.

— Tak počkaj! — odloží mať ly-žicu a vojde do komory, vynesie vy-pílený nástroj. — Pozri!

— Aká basa! — skočí Maroš a už ju drží oboma rukami. — To mi sľúbil Jano oných ešte v zime, keď ma učil tú pesničku. Ajajáj, aké basisko! Takú nemajú chlapci. Paľo Kľuchaj ani Mišo Mrázikovie! Dajte mi ju, mamka! Ukážem ju starému otcovi u Stračkov!

— Chlapci by ti ju vzali cestou, — pustí mať Marošovi basu. Väčšia je ako on. — A keby ti ju vzali, čo by si mal?

— Ja si nedám!Čo robiť? Materinské srdce sa

vždy napokon obmäkčí.— A len si daj po-zor! — volá ešte za ním.

Chlapec nejde ďaleko. Len asi do štvrtého domu, starej to múranice na ulici s muškátmi v oknách.

— A je doma moja mama? — za-volá na prahu do otvorených dverí.

— Ty si, chlapče? — ozve sa mu vtom drsný chlapský hlas za chrbtom. —Prešedivený sedliak širších lícnych kostí v trojrohom klobúku. — Hybaj dnu, zajeme si niečo! A čo to máš? — obzerá mu priťažký nástroj.

— Basu, starý otec.— Tak ma máš volať — starý otec!

— vovedie chlapca do priestrannej svetlice. — Ty si ako môj vnuk, vieš? A kto ti spravil tú basu — posadí si ho na kolená.

— Jano oných mi vyrezal na píle.

— No, keď budeš väčší, ja ti kúpim husle. Ale ma musíš bozkať, — chy-tí ho za červené líce a ťahá k ostrej brade.

— Počkaj! — a o chvíľu prinesie rezeň slaniny a fľašku hriatej. Slani-nu krája na veľké kusy a dáva i jemu rovno do úst. — Na, zajedz si, aby si bol silný! — potom vezme pohárček

17

a naleje i pálenky a dá mu obliznúť. — Na, vypi si, aby si sa nebál nikoho! A pôjdeš so mnou v noci na vežu? — pýta sa starý, čo je ináč i obecný hlásnik, tajnej túžby chlapcovho sr-diečka. — Vezmem ťa pod kabanicu. Pôjdeš?

Maroško po druhých raňajkách dá sa hore na Vyšný koniec. Tá basa ho trošku tlačí, ale on vykračuje hrdo. Nedôjde ďaleko, už ho akési psíča začne obrábať. Zloží basu na zem, zdvihne skalu a psíčaťa sa zbaví. Hor-šie je, každý sa za ním obzerá. Čo to vlečie ten chlapčisko Kozovie? Najmä chlapci mu nedarujú.

— Dáš sem tú basu?! — stavujú sa mu do cesty väčší i menší. — Dáš ju sem!

— Ja si nedám! — stane Maroško do bojovej pózy.

— Nedáš? — chytí sa jej jeden a vydrapí mu z ruky.

— Daj mi moju basu! — spus-tí Plajbás celým rykom. — Však ti otec Stračkovie dá! Veď ťa ja ovalím skalou, keď pôjdeš popred nás! Daj mi moju basu! — Spustí taký krik a nárek, až sa ľudia zbiehajú a zlodejovi neostáva, len hodiť basu na zem, až zarinčí…

— Však ti ja, — zbiera si Ma-roško svoj vytúžený nástroj zo zeme a ide ďalej, kričiac—nariekajúc, keď mu nikde nedajú pokoja. Výsmechy, hrozby — nič nepomôže. Narieka, ale nesie si svoju korisť — basu, väčšiu ako on sám — hore popri barokovej modlitebnici na Vyšný koniec.

— Už je pol siedmej?

Chlapčisko totiž odspieva svoju pieseň z Nižného konca na Vyšný deň po deň — každého rána. A punkt o pol siedmej. Keď hodiny na obecnej veži stoja ako obyčajne — možno sa naňho spoľahnúť.

Keď zbočí do Plajbásovie uličky, už je celý zachrípnutý. Zato ešte kričí. Nech vedia, že ide!

— Ach, tento hubáč zarídený, — volá za ním suseda Krdanka. — Čo sa to len naziape každého rána! Ako-by ho dral. Naša Anka je o tri roky mladšia, a neziape tak! Bé! — osopí sa na mravčiaka.

— Jaj, — vyjde mu mladá mať, bielučká, neveľká, v ústrety. — Čože ti je zas? — utiera mu zásterkou upla-kanú tvár i nos vydrie na červeno. — To musíš takto strašiť ľudí, potvo-ra! —— Čo reveš?

— Keď mi chceli vziať — vzi—a—áť… — fiká Maroško.

— Čo ti chceli vziať?— Ba—á—su! Hh—hh…— A tu čo máš? — vyberá mu z

vrecka skaly po jednej.— To… to… čo ma chceli chlapci

biť.— No nerev! Už si doma, — tiahne

ho mamka, tá tretia a najpravejšia, za ruku. — Poď, dám ti kocha! Budeš?

O chvíľu sedí Maroško v neveľ-kom pitvore na schodoch a pchá do seba prihriatu zemiakovú babu či ha-ruľu. Usiluje sa, akoby ešte dnes nič nebol jedol. A sú to už tretie raňajky — u tretej mamky. Hja, tak sa má chlap chystať pre život.

Úryvky vyberá Ľ. Jancíková

18

Životného jubilea sa dožívajúEvanjelické služby Božie v médiách počas mesiaca MAREC

Slovenský rozhlas: Rádio Slovensko a Regina – spravidla každú 4. nedeľu v mesiaci o 9:05 hod. 25. marca – Pezinok (BAS)30. marca – Veľký piatok – Ľubietová (ZVS)

RTVS – Slovenská televízia, Dvoj-ka(Začiatok spravidla o 10.00 hod., ak nebude oznámené inak)30. marca – Veľký piatok – Hrochoť

Informačný spravodaj Cirkevného zboru Evanjelicekj cirkvi a.v. na Slovensku Levice. Vydané len pre vnútrozborovú potrebu • Časopis Siloe pripravuje redakčná rada. Grafická úprava a tlač: SB PRESS s.r.o. Tlmače. Svoje príspevky môžete zasielať na e-mail: levice@ecav.sk. Kontakt na pána farára: Martin Riecky 0918/ 828 115

Marec 2018

Slušná Bianka 10Bôžik Peter Ing. 30

Boroviaková Marta 65Bačová Alžbeta 75

Čuchorová Izabela 75Macáková Emília 75

Nociarová Zuzana 85

Stretnutia v zbore

Spoločenstvo sestier vo viere – utorok 10:00 h Pôstna večiereň – streda a piatok 18:00 h Konfirmačná príprava - piatok, 1. ročník 15:00 h 2. ročník 16:00 h Stretnutie dorastu - piatok 15:30 h Stretnutie mládeže – piatok 17:00 h Stretnutie spevokolu - piatok 17:00 hDetská besiedka- nedeľa 10:00 h

Bratia a sestry, vieme o neuverej-není niektorých jubilantov v našom zborovom časopise. No v takom prí-pade nemáme vašu evidenčnú kartu, a preto sme vám nevedeli aspoň takto zagratulovať a poslať pohľadnicu. Preto budeme radi, ak nás na to upo-zorníte, aby sa to už nabudúce nestalo. Evidenčnú kartu si môžete prevziať u sestry pokladníčky.

19

KARNEVAL

20

SLUŽBY BOŽIE MAREC 2018

4.3. 3. nedeľa pôstnaTéma: Premoženie zlých mocností8.30 Služby Božie v Tlmačoch – Lipníku (centrum voľného času)10.00 Hlavné služby Božie s Večerou Pánovou, Levice14.00 Domov dôchodcov Fénix s Večerou Pánovou

11.3. 4. nedeľa pôstna Téma: Chlieb života8.30 Služby Božie v Horši10.00 Hlavné služby Božie, Levice

18.3. Smrtná nedeľaTéma: Pravý Veľkňaz a Prostredník8.30 Služby Božie v Tlmačoch – Lipníku s prisluhovaním Večere Pánovej (centrum voľného času)10.00 Pašiové služby Božie, Levice15.00 SEŽ

25. 3. Kvetná nedeľaTéma: Zápas o posvätenie8.30 Služby Božie v Horši10.00 Pašiové služby Božie, Levice16.00 ROS, Kalná nad Hronom

29. 3. Zelený štvrtokTéma: Nová zmluva18.00 Služby Božie s Večerou Pánovou, Levice

30. 3. Veľký piatokTéma: Ukrižovanie8.30 Služby Božie s Večerou Pánovou, Horša10.00 Pašiové služby Božie, Levice. Po skončení Večera Pánova

1.4. 1. slávnosť veľkonočnáTéma: Ježiš Kristus vstal z mŕtvych8.30 Služby Božie v Horši10.00 Slávnostné služby Božie, Levice14.00 Domov dôchodcov Fénix

2.4. 2. slávnosť veľkonočnáTéma: Vskutku vstal Pán10.00 Služby Božie, Levice