0

Obnova ramena Hrona pri Rudne

Vypracovala: Rok:

Bc. Ágnes Agócsová 2018

0

Obsah

1 Úvod ..................................................................................................................... 1

2 Charakteristika záujmovej lokality.......................................................................... 2

2.1 Širšie vzťahy obce Rudno nad Hronom ......................................................... 3

2.1.1 História obce a záujmovej lokality ....................................................... 3

2.2 Súčasný stav prírodného prostredia .............................................................. 5

2.2.1 Geomorfologické pomery .................................................................... 6

2.2.2 Geologická stavba územia .................................................................. 6

2.2.3 Klimatické pomery............................................................................... 6

2.2.4 Hydrologické pomery .......................................................................... 7

2.2.5 Pôdne pomery .................................................................................... 7

3 Metodika ............................................................................................................... 8

3.1 Návrhový model sprietočnenia ramena .......................................................... 9

3.2 Krajinársky návrh inundačného územia ramena .......................................... 15

4 Záver ................................................................................................................... 16

Literatúra .................................................................................................................. 17

1

1 Úvod

V minulosti vznikali ramená tokov riek prirodzene pri vysokých vodných

stavoch, kedy silný prúd vymlel nové koryto. Po regulačných úpravách veľkého

množstva riek došlo k odstaveniu, niekedy až k úplnému zániku riečnych ramien,

vytvorených pôvodným, starým korytom. Vodné spojenie rieky s ramenom bolo buď

prerušené (z dôvodu zanášania, prípadne zarastenia terénu) alebo prepojenie úplne

zaniklo. Takýmto procesom sa kedysi prietočné ramená zmenili na slepé, v horšom

prípade mŕtve ramená, ktoré s pôvodným tokom komunikujú iba pri povodňových

prietokoch a zvýšených vodných stavoch. Výnimkou nie je ani bývalé rameno rieky

Hron pri obci Rudno nad Hronom, ktoré ešte donedávna poberalo prívlastok mŕtve.

Práca sa zoberá štúdiou obnovy v súčasnosti slepého ľavobrežného ramena na

vodnom toku Hron v r.km 98,08 až r.km 89,273.

Hlavným cieľom je sprietočnenie ramena v jeho pôvodnej, historickej trase

z dôvodu obnovy vodných biotopov, ochrana dolnej časti obce pred povodňovými

prietokmi vybudovaním nižšej hrádze popri koryte rieky a vytvorenie prírodno-

rekreačného areálu s náučnými prvkami pre obyvateľov obce, ale tiež pre vodných

turistov, ktorým by obnova ramena priniesla novú možnosť splavovania Hrona

v prostredí pod korunami starých, mohutných brehových porastov.

Súčasťou práce je 2D hydrodynamický model vytvorený v programe MIKE 21

FM, ktorý znázorňuje simuláciu prúdenia vody v navrhnutom ramene so zobrazením

hĺbok a vektorov rýchlostí pri rôznych prietokoch. Prílohou je tiež krajinársky návrh

s predbežnou podobizňou revitalizácie záujmovej lokality.

2

2 Charakteristika záujmovej lokality

Záujmovou lokalitou predkladanej práce je ľavostranný breh rieky Hron,

nachádzajúci sa v katastrálnom území Rudno nad Hronom (Obr. 2.1) medzi hlavným

korytom rieky a cestnou komunikáciou vedúcou do susednej obce Brehy. Obec sa

nachádza sa v údolnej nive rieky Hron, ktorá oddeľuje dva geomorfologické celky -

Pohronksý Inovec zo západnej strany a Štiavnické vrchy zo strany východnej.

Obr. 2.1 Katastrálne územie obce Rudno nad Hronom

V súčasnosti je záujmové územie pokryté brehovým porastom s nížinným lužným

lesom so zmiešanými porastmi vŕby krehkej (Salix fragilis) a jelše lepkavej (Alnus

glutinosa), krovinatými porastmi, trvalými trávnymi porastmi a porastmi inváznych

drevnatých bylín, ktoré nie sú výrazne antropogénne ovplyvňované (Obr. 2.2)

Obr. 2.2 Záujmová lokalita predkladaného projektu

Záujmová lokalita

3

2.1 Širšie vzťahy obce Rudno nad Hronom

Rudno nad Hronom je bývalá banícka obec nachádzajúca sa na strednom

Slovensku v okrese Žarnovica v Banskobystrickom samosprávnom kraji.

Z celkovej rozlohy obce 1928 ha patrí viac ako 90% výmery katastrálneho

územia, vrátane malej časti zastavaného územia, do Chránenej krajinnej oblasti

Štiavnické vrchy. Hranicu CHKO tvorí prevažne hranica lesa. Na území platí II. stupeň

ochrany podľa zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Prevažná časť

územia je hornatá, vulkanického pôvodu.

Územím obce preteká druhá najdlhšia slovenská rieka Hron, ktorého hladina je

zároveň najnižším bodom vo výške približne 200 m. n. m.. Obcou tiež preteká

ľavostranný prítok Hrona - Rudniansky potok, ktorý pramení v Štiavnických vrchoch

a jeho celková dĺžka je 9 km. Do katastrálneho územia spadá aj rieka Mokráň, ktorá je

pravostranným prítokom Hrona.

Počet obyvateľov k roku 2016 bol 527 a hustota obyvateľstva je 27,33 obyv./km2.

2.1.1 História obce a záujmovej lokality

Prvá písomná zmienka o obci pochádza už z roku 1147, keď bolo územie

osídlené oddielom porýnskych križiakov. Obec bola pomenovaná podľa rudy, ktorá

bola objavená v jej chotári ešte pred založením. Bane bohaté na zlato sa v rudne

spomínajú už od roku 1331.

Najstaršou archeologicky doloženou lokalitou na území obce je stredoveký hrad

z prelomu 12. a 13. storočia, ktorý sa týčil nad obcou na vrchu Ivankovo. Počas 16.

a 17. storočia bola obec po nájazdoch Turkov vypálená a spustošená, pričom zhorel

i obecný kostol s farou. V roku 1675 bol postavený nový kostol z prostriedkov obce za

spoluúčasti obyvateľov, ktorý bol však neskôr zbúraný a postavený bol súčasný,

barokovo-klasicistický kostol sv. Imricha.

Počet obyvateľov sa navýšil po otvorení rudných baní okolo roku 1800. Baníctvo

v obci zaniklo v roku 1860, po vyťažení rúd. Zachovaná bola najstaršia a

najvýdatnejšia rudnianska štôlňa Anna Božena. V roku 1871 bola v obci vybudovaná

skláreň na výrobu dutého skla, ktorá nahradila banský priemysel.

V polovici 19. storočia boli na Rudnianskom potoku vybudované 2 umelé vodné

nádrže – tajchy, slúžiace na pohon stúp v baniach. Hrádza Dolného tajchu (Obr. 2.3)

o rozmeroch: šírka 130 m, dĺžka 450 m, hĺbka 15 m, sa však v roku 1926 roztrhla, čo

spôsobilo veľké škody celej obci.

Najvýznamnejšou udalosťou pre Rudno nad Hronom koncom minulého storočia

bolo vybudovanie železničnej trate z Levíc po dnešnú Dúbravu. Premávka po nej bola

otvorená 26. októbra 1896.

4

Obr. 2.3 Dolný tajch

V historických mapách obce (Obr. 2.4) sa približne od roku 1934 vyskytuje na

dolnom okraji v údolí povodia Hrona prietočné ľavobrežné rameno toku. Rameno

vzniklo prirodzeným procesom, vymletím pri vysokých vodných stavoch rieky. Okolité

územie ramena bolo pokryté brehovými porastmi a biotopmi, z ktorých niektoré druhy

figurujú v záujmovej lokalite dodnes. Z obr. 2.4 možno dedukovať zabratie územia

porastmi vŕbovo-topoľového lužného lesa, ktorý je potencionálnou prirodzenou

zložkou vegetácie na tomto území (Atlas krajiny SR).

Obr. 2.4 Povodie Hrona a trasa ramena v roku 1950 (Zdroj: http://mapy.tuzvo.sk/HOFM/)

5

2.2 Súčasný stav prírodného prostredia

Po protipovodňových úpravách rieky Hron, vplyvom času a nedostatočnou

údržbou došlo k zaneseniu a úplnému zániku ľavobrežného ramena v obci Rudno nad

Hronom. Tento proces mal za následok oddelenie ramena od koryta Hrona a zmenu z

prietočného ramena na rameno mŕtve, t.j. bočné rameno rieky, ktorého oba konce sú

upchaté a komunikácia s riekou bola prerušená. V mŕtvom ramene voda figurovala iba

za zvýšených vodných stavov, kedy bolo napájané cez hladinu podzemných vôd

presakovaním, a v čase povodní (Obr. 2.5)

Obr. 2.5 Rameno s hladinou z priesakov

V súčasnosti boli za pomoci SPV, š.p. rozbehnuté výkopové práce v spodnej

časti ramena, v jeho vyústení do Hrona. Hlavným podkladovým materiálom bola

projektová dokumentácia vypracovaná SVP, š.p. OZ B. Bystrica, ktorá zahŕňala

podrobnú situáciu tejto časti ramena a pozdĺžny profil. Začiatok prác bol koncom roka

2017, pričom bolo vykopaných a napustených približne 60 m celkovej dĺžky ramena.

Priečny profil koryta má tvar jednoduchého lichobežníka so sklonmi svahov 1:2. Šírka

novo vykopaného dna je 3 m. Týmto krokom bol zmenený status ramena z mŕtveho

na slepé. (Obrazová dokumentácia sa nachádza v priložených fotografiách

a obrázkoch pod názvom Súčasný stav)

6

2.2.1 Geomorfologické pomery

Posudzované územie sa podľa geomorfologického členenia nachádza v

subprovincii Vnútorné Západné Karpaty, a možno ho zaradiť do 3 geomorfologických

celkov: Štiavnické vrchy, Vtáčnik a Žiarska kotlina. Najväčšia časť územia pritom

spadá do Štiavnických vrchov.

V obci Rudno nad Hronom možno vyčleniť 2 základné typy reliéfu:

• hornatý reliéf pokrývajúci takmer celé katastrálne územie obce,

• reliéf eróznych brázd tvoriaci malú časť povrchu obce v blízkosti Hrona.

Údolné svahy Hrona sú strmého charakteru, kde na mnohých úsekoch sú odkryté

skalné defilé vulkanických hornín. Skalné horniny sú prekrývané svahovými suťami

zosuvného delúvia. Na údolných svahoch sa v rôznych výškových úrovniach vyskytujú

aj morfologicky výrazné terasovité stupne. Na miestach vyústenia prítokov z bočných

údolí do údolnej nivy Hrona sú morfologicky evidentné náplavové kužele.

2.2.2 Geologická stavba územia

V geologickej skladbe územia Rudna nad Hronom sú zastúpené pyroxenické

andezity s ryolitom i čadičové útvary. Veľká časť územia z geologického hľadiska je

výsledkom tektonického pôsobenia sopečných pohorí (Štiavnické vrchy, Pohronský

Inovec). Najväčšiu časť podložia obce tvoria rôzne druhy magmatických hornín, ktoré

sa formovali v mladších treťohorách. Z nich sú vybudované hornaté časti obce, ktoré

sú súčasťou pohorí Štiavnické vrchy a Vtáčnik. V štvrtohorách sa vyformovalo len

územie nivy Hrona a doliny menších vodných tokov, čo je dôvodom vzniku rôznych

riečnych sedimentov. Na základe rozdelenia Západných Karpát a regionálno-

geologických jednotiek možno katastrálne územie obce Rudno nad Hronom zaradiť do

geologickej jednotky – stredoslovenské neovulkanity.

2.2.3 Klimatické pomery

Územie obce Rudno nad Hronom patrí do európsko-kontinentálnej klimatickej

oblasti mierneho pásma s oceánskym vzduchom. Južný výbežok Žiarskej kotliny sa

vyznačuje teplou klímou, charakterizovanou dlhým suchým a teplým letom, jar a jeseň

sú teplé až mierne teplé a zima je s krátkym trvaním snehovej prikrývky.

Priemerná ročná teplota vzduchu je 8,4 °C, priemerné mesačné teploty sú

uvedené v tabuľke č. 1. Priemerné mesačné úhrny zrážok v danej lokalite sú

zobrazené v tabuľke č. 2, pričom za rok je priemerný úhrn 750 mm. Teplotné pomery

na území obce sú podmienené najmä rôznorodou nadmorskou výškou.

7

Tab. 1 Priemerné mesačné teploty vzduchu v °C

(Zdroj: Kol. autorov: Interné materiály zo SHMÚ Bratislava)

Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

°C -2,4 -0,4 3,5 8,7 13,2 16,8 18,1 17,3 13,3 8,6 4,1 -0,3

Tab. 2 Priemerné mesačné úhrny zrážok v mm

(Zdroj: Kol. autorov: Interné materiály zo SHMÚ Bratislava)

Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

mm 49 48 50 56 73 76 75 70 55 62 70 66

2.2.4 Hydrologické pomery

Katastrálne územie obce Rudno nad Hronom patrí hydrologicky do povodia Hron.

Celé územie spadá k úmoriu Čierneho mora. Z hydrogeografického hľadiska patrí

územie do vrchovinno-nížinnej oblasti so snehovo-dažďovým typom režimu odtoku, s

najväčším prietokom v apríli. V obci sa nachádza hydromerná stanica. Priemerný

prietok na brehoch je 49,97 m³/s. Okrem rieky Hron sa v obci nachádzajú ďalšie dve

vodné toky: ľavostranný prítok Hrona Rudniansky potok s chránenou prírodnou

pamiatkou Rudnianskym vodopádom, a pravostranný prítok Hrona Mokráň. Obec

Rudno nad Hronom má pomerne široko rozvetvenú hydrologickú sieť.

2.2.5 Pôdne pomery

Na území obce sa vyskytujú prevažne hnedozeme nasýtené až nenasýtené na

stredne ťažkých až ľahších skeletnatých zvetralinách rôznych typov (kambizeme,

ranker). Na naplavovanej nive Hrona sa vyvinuli fluvizeme, v hornatej časti na

vulkanických zvetralinách bol zaznamenaný výskyt kambizemí a nachádzajú sa tu v

lesnatom spoločenstve aj hnedé lesné pôdy, hlinito-kamenité sutiny, svahové hliny a

hlinito-štrkové náplavy boli zaznamenané aj v úsekoch potokov tečúcich územím.

V povodí Hrona sa nachádzajú terasové náplavy (štrky a piesčité hliny) a glejové

pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody. V celom katastrálnom území nie sú

zaznamenané územia ohrozené eróziou.

3 Metodika

Zámerom práce je návrh obnovy sprietočnenia ľavobrežného ramena Hrona

v obci Rudno nad Hronom v r.km 98,08 až r.km 89,273, s tendenciou oživenia

pôvodných biotopov v priľahlom území, spriechodnenie ramena pre vodné živočíchy

a vodných turistov a ochrana spodnej časti obce pred povodňovými prietokmi rieky

Hron. Štúdia bola vypracovaná na základe podkladových materiálov od spoločnosti

EUROSENSE s.r.o. a spoločnosti SVP, š.p. OZ B. Bystrica.

Pri návrhu sme sa sústredili na 2 hlavné ciele:

1) návrhový model sprietočnenia ramena s približnou dĺžkou 600 m

2) krajinársky návrh inundačného územia ramena

Hlavnými princípmi riešenej situácie sú:

• snaha o celoročné sprietočnenie ramena s trvalým prívodom vody

z koryta Hrona,

• obnova a zväčšenie objemu vodných biotopov za pomoci trvalého

zavodnenia morfologicky najzachovanejšej časti ramena,

• zlepšenie podmienok pre migráciu hospodársky významných rýb,

• zlepšenie podmienok pre vodných turistov splavujúcich rieku Hron

• renaturácia a revitalizácia okolitého územia a vzniknutej ostrovnej časti,

sprístupnenie územia obyvateľom obce i okoloidúcim záujemcom.

Oživenie riečnych ramien je pre záchranu lužných lesov a riečnych biotopov veľmi dôležité. Obnovenie uvedeného ramena je závislé od prísunu dostatočného množstva vody z koryta rieky Hron, a od čo najčastejšieho preplachovania, čím by sa zvýšilo okysličenie vody a nastalo by opätovné prepojenie vodných biotopov medzi týmito dvoma útvarmi.

Pri obnovovaní ramena sa má navrhovaná trasa čo najviac pridŕžať starého

koryta, aby boli náklady na zemné práce čo najnižšie. To možno lepšie dosiahnuť pri vlnovitej trase ako pri trase rovnej (Halaj, Macura 2013). Aj z tohto dôvodu bola snaha pri obnove riečneho ramena o vedenie trasy v pôvodnom, starom koryte s dôrazom na maximálne využitie pôvodného toku a zachovania rovnováhy habitatu.

9

3.1 Návrhový model sprietočnenia ramena

Jedným z hlavných cieľov bolo navrhnúť trasu obnovy slepého ramena s pridržiavaním sa pôvodnej, historickej trasy a zistiť vplyv ramena na hladinu Hrona. Dĺžka navrhnutého ramena je približne 600 m a šírka sa pohybuje v rozmedzí od 14m do 20m v oblúkoch. Súčasťou obnovy ramena je aj návrh ochrannej hrádze pri brehu koryta Hrona z dôvodu ochrany dolnej časti obce pred povodňovými prietokmi.

Smerové vinutie trasy navrhovaného ramena sa v čo najväčšej možnej miere

pridržiava trasy pôvodného koryta, ktorú možno vidieť na obr. č. 2.4. Návrh nového ramena bol najskôr spracovaný v softvéri Autocad Civil 3D, kde sme na základe poskytnutých geodetických výškových bodov územia od spoločnosti EUROSENSE s.r.o vymodelovali návrh terénu a trasy ramena. Z tejto situácie boli vykreslené priečne profily, z ktorých boli zistené kubatúry zemných prác – súčet objemu násypov a výkopov. Tieto dáta boli použité pri vytvorení odhadovaného cenového rozpočtu, ktorý sa nachádza v prílohách riešenej situácie. Zo situácie bol vykreslený aj pozdĺžny profil s niveletou dna navrhovaného ramena a kótou terénu pôvodného ramena, ktorý je taktiež v prílohách. Podklady k návrhu ramena boli poskytnuté aj spoločnosťou SVP, š.p. OZ B. Bystrica, kde bola súčasťou podkladov situácia pôvodného ramena a pozdĺžny profil v r. km 98,080 – 98,273. Tieto údaje boli taktiež využité pri návrhu trasy v programe Autocad Civil 3D.

V prostredí Esri ArcMap sme spojili návrh trasy koryta s morfológiou existujúceho terénu. Využité boli tiež zistené výšky hladín v ramene pri prietokoch Q180d, Q90d, Q30d, Q1 a Q100 z hydrodynamického modelu, vytvoreného v programe Hydrocheck.

Prietoky sme brali z podkladov vyhotovených pre vybudovanie MVE v obci Rudno nad Hronom (Zdroj: Vodné dielo Rudno nad Hronom - Zámer činnosti podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Január 2012), keďže tieto prietoky boli odčítané z profilu Bzenica, obci nachádzajúcej sa cca 15 km severne od Rudna (Obr. 3.1).

10

Obr. 3.1 Poloha obce Bzenica vzhľadom na prietoky použité z tejto lokality

Denné prietoky sú uvedené v tab. č. 3, ročné prietoky v tab. č. 4.

Tab. 3 M-denné prietoky v m3.s-1 za obdobie 1985-2004 (SHMU, 2005)

Tab. 4 N-ročné prietoky v m3.s-1 (podľa podkladov SHMU, 2005)

Výšky hladín boli zadané ako okrajové podmienky do 2D modelu. Hotovú

morfológiu záujmovej oblasti sme vyexportovali do programu spoločnosti DHI Mike 21FM. V programe bola vyhotovená flexibilná trojuholníková a obdĺžniková výpočtová sieť, kde obdĺžniková sieť bola použitá v oblasti koryta Hrona a navrhnutého ramena z dôvodu minimalizácie výpočtových krokov a urýchlenia procesu behu hydraulického modelu. Program sme spustili pre prietok Q90d, čím sme dostali batymetriu (mapu hĺbok) a mapu rýchlostí prúdenia vody v navrhovanom ramene. Tieto parametre sú zobrazené na obrázkoch nižšie.

Obr. 3.2 Okraje výpočtového modelu MIKE21FM so zobrazením hĺbok v navrhovanom ramene pri Q90d = 0,76 m3.s-1

11

Obr. 3.3 Detail modelu navrhnutého ramena so zobrazením hĺbok pri prietoku Q90d

Obr. 3.4 Detail nápustu ramena s hĺbkami a vektormi rýchlostí pri prietoku Q90d

12

Obr. 3.5 Detail výpustu ramena s hĺbkami a vektormi rýchlostí pri prietoku Q90d

Obr. 3.6 Okraje výpočtového modelu MIKE21FM so zobrazením rýchlostí v navrhovanom ramene pri Q90d = 0,76 m3.s-1

13

Obr. 3.7 Detail modelu navrhnutého ramena so zobrazením rýchlostí pri prietoku Q90d

Obr. 3.8 Detail nápustu ramena s vektormi rýchlostí pri prietoku Q90d

14

Obr. 3.9 Detail výpustu ramena vektormi rýchlostí pri prietoku Q90d

Pri prietoku Q90d prejde navrhnutým ramenom 0,76 m3.s-1. Rýchlosti pri tomto prietoku sú nízke, okolo 0,2-0,5 m/s a hĺbka ramena je v rozmedzí 30-40 cm. Tieto parametre sú síce nízke, avšak postačujúce na splavenie ramena vodnými turistami a plynulý prietok vody v ramene.

Hĺbka v ramene sa mení v závislosti od prietoku v koryte Hrona. Najväčšia hĺbka

v ramene bola zistená pri prietoku Q100, kde sa pohybuje v rozmedzí 5-6 metrov. Pri prietoku Q100 bolo zistené, že sa koryto Hrona vylieva v okolitej inundačnej oblasti, a bez protipovodňovej ochrany voda zaplavuje celú spodnú časť obce i časť komunikácie spájajúcej obec Rudno so susednou obcou Brehy. Preto je potrebné navrhnúť popri koryte rieky ochrannú hrádzu, vybudovanú z materiálu získaného pri zemných prácach bagrovania ramena, a ochrániť tak šesť rodinných domov nachádzajúcich sa poniže cestného mosta, jedného rodinného domu v r. km 97,250 a športového areálu nachádzajúceho sa v blízkosti koryta.

Výstavbou hrádze na brehu vodného toku nedôjde k narušeniu jestvujúceho

stavu životného prostredia a k zhoršeniu ekologických väzieb vodného toku a migračných trás živočíchov. Realizáciou navrhovaného opatrenia nedôjde ani ku zásahu do samotného koryta vodného toku, takže podmienky pre vývoj prirodzeného ekosystému vodného toku ostanú nezmenené.

15

3.2 Krajinársky návrh inundačného územia ramena

Krajinársky návrh je spracovaný tak, aby zapadal do krajinnej štruktúry priľahlého

územia. Návrh pozostáva z revitalizácie okolitého územia ramena a sprístupnenia

vzniknutej ostrovnej časti pre obyvateľov i vodných turistov s rekreačným

a oddychovým zámerom. Návrh bol pripojený do príloh ako Pr_2.

Návrh revitalizácie upravených tokov vychádza z:

• výsledkov prieskumov a podkladov, ktoré charakterizujú súčasný stav

vodného toku a jeho okolia,

• vyhodnotenia všetkých funkcií upraveného vodného toku i nadväzujúcich

neupravených úsekov,

• ekologických a účelových požiadaviek na revitalizáciu,

• vlastníckych vzťahov,

• technicko-ekonomických podmienok.

V rámci návrhu bola navrhnutá prístupová komunikácia z obecnej cesty vedúcej do susednej obce Brehy, vybudovaná za obecným športovým areálom. Popri prístupovej komunikácii bolo vedľa futbalového ihriska navrhnuté parkovisko s prírodným trávnatým podkladom. Ďalším návrhom bola plocha vyhradená na stanovanie pre vodných turistov a iných záujemcov. Popri stanovom mieste by bola postavená drevená vyhliadková veža s výhľadom na obec i zrevitalizované územie. Prístavisko pre vodných turistov bolo navrhnuté bližšie k nápustu ramena s upraveným terénom a možnosťou občerstvenia a oddychu v mesiacoch sezóny. Pre peších obyvateľov a turistov by bola upravená vzniknutá ostrovná oblasť, na ktorú by sa dalo dostať cez drevené (prípadne pontónové) mosty prehradzujúce rameno. V areáli ostrovnej časti by bolo vybudované drevené detské ihrisko s možnosťou odberu a uskladnenia atrakcií v priebehu zimných mesiacov. Taktiež by mohol byť vybudovaný altánok a oddychové miesta s ohniskami. V lužnom lese bola navrhnutá lanová atrakcia, ktorá by mohla byť umiestnená na korunách stromov. Vizualizácie a celkový návrh revitalizácie územia je v priložených fotografiách.

Obr. 3.10 Predbežná vizualizácia riešenej lokality

16

4 Záver

Predkladaná práca je reálny projekt, o ktorého realizáciu má záujem samotná obec Rudno nad Hronom z dôvodu obnovy riečnych biotopov, ochrany obce pred povodňovými prietokmi a zrevitalizovania v súčasnosti zarasteného a zdevastovaného územia v oblasti navrhnutého ramena.

Cieľmi práce boli :

1) návrhový model sprietočnenia ramena s približnou dĺžkou 600 m 2) krajinársky návrh inundačného územia ramena

Pri návrhu modelu ramena pre prietok Q90d sme zistili, že v ramene sa budú

hĺbky pohybovať v rozmedzí od 30-40 cm s rýchlosťou prúdenia vody od 0,2-0,5 m/s. Tieto parametre sú vhodné na splavovanie ramena vodnými turistami a taktiež

sú dostatočné na plynulé prúdenie a prekysličovanie vodného habitatu. Takáto prietočnosť ramena by mohla zaistiť obnovu veľkého množstva v súčasnosti ohrozeným biotopov v záujmovej lokalite, a taktiež umožniť plynulý prechod pre migráciu rýb a iné vodné živočíchy.

Iná situácia nastane pri prietoku Q100, kedy sa hladina v ramene pohybuje vo výškach 5-6 m. Z toho vyplýva, že pri takomto prietoku treba predchádzať škodám spôsobeným povodňou, a to vybudovaním ľavostrannej ochrannej hrádze v r.km 98,600 až 98,880. Cestu do obce Brehy by bolo potrebné navýšiť nad úroveň hladiny pri prietoku Q100 od zaviazania ochrannej hrádze až po hranicu katastrálneho územia. Teleso cesty by slúžilo zároveň ako ochranná hrádza. Ochrana pred povodňami výstavbou ochrannej hrádze je jedným zo stabilizačných sociálnych faktorov, ktorý umožňuje efektívnejšie využitie chráneného územia. Vybudovaním protipovodňovej ochrany na prietok Q100 by došlo k zvýšeniu protipovodňovej ochrany riešenej lokality, zníženiu rizika ohrozenia zdravia a životov obyvateľov, ako aj k zníženiu primárnych a sekundárnych povodňových škôd.

Pri riešení krajinárskeho návrhu sme navrhli možný stav ako by mohla daná

lokalita v skutočnosti vyzerať po realizácii. Úprava okolia ramena bola navrhnutá pre potreby rekreácie, športových a voľnočasových aktivít v inundačnom území a území vzniknutej ostrovnej časti.

Obnova pôvodného ramena je citlivou úlohou, preto akýkoľvek zásah do

prostredia musí vychádzať z biologického prieskumu vykonaného odborníkmi. Obnova by sa mala konať s minimálnymi zásahmi do prostredia a minimom vzniknutých škôd, avšak s prínosom maximálnych úžitkov.

17

Literatúra

[1] Program rozvoja obce Rudno nad Hronom na roky 2015-2022

[2] Text_Zámer_MVE - Vodné dielo Rudno nad Hronom - Zámer činnosti podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Január 2012

[3] Atlas krajiny SR, r. 2002

[4] Macura V., Halaj P. - Úpravy a revitalizácie vodných tokov, Slovenská Technická Univerzita v Bratislave, r. 2013

[5] Druga, Vladimír RNDr. - Polyfunkčná revitalizácia ramena Hrona pri Rudne nad Hronom, máj 2014

[6] Ministerstvo životného prostredia Slovenskej Republiky - Implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík; Plán manažmentu povodňového rizika v čiastkovom povodí Hrona