občiansky zákonník

____________________________________________________________Systém ASPI - stav k 31.8.2008 do iastky 129/2008 Z.z.čObsah a text 40/1964 Zb. - posledný stav textu nadobúda ú innos až od 1. 1.2009č ť

40/1964 Zb.

Ob iansky zákonníkč

z 26. februára 1964

Zmena: 58/1969 Zb.Zmena: 131/1982 Zb.Zmena: 131/1982 Zb.Zmena: 94/1988 Zb.Zmena: 188/1988 Zb.Zmena: 87/1990 Zb.Zmena: 105/1990 Zb., 116/1990 Zb.Zmena: 87/1991 Zb.Zmena: 509/1991 Zb.Zmena: 264/1992 Zb.Zmena: 278/1993 Z.z.Zmena: 249/1994 Z.z.Zmena: 153/1997 Z.z.Zmena: 211/1997 Z.z.Zmena: 252/1999 Z.z.Zmena: 218/2000 Z.z.Zmena: 261/2001 Z.z.Zmena: 281/2001 Z.z.Zmena: 23/2002 Z.z.Zmena: 34/2002 Z.z., 95/2002 Z.z.Zmena: 215/2002 Z.z.Zmena: 184/2002 Z.z.Zmena: 526/2002 Z.z.Zmena: 504/2003 Z.z., 515/2003 Z.z.Zmena: 150/2004 Z.z.Zmena: 526/2002 Z.z., 150/2004 Z.z.Zmena: 404/2004 Z.z.Zmena: 635/2004 Z.z.Zmena: 171/2005 Z.z.Zmena: 266/2005 Z.z.Zmena: 635/2004 Z.z.Zmena: 336/2005 Z.z.Zmena: 118/2006 Z.z.Zmena: 188/2006 Z.z.Zmena: 84/2007 Z.z.Zmena: 209/2007 Z.z.Zmena: 335/2007 Z.z.Zmena: 568/2007 Z.z.Zmena: 214/2008 Z.z.

Federálne zhromaždenie eskej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomtoČ zákone:.

PRVÁ ASČ Ť

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Prvá hlava

OB IANSKOPRÁVNE VZ AHY A ICH OCHRANAČ Ť

§ 1

(1) Úprava ob ianskoprávnych vz ahov prispieva k nap aniu ob ianskych práv a slobôd,č ť ĺň č najmä ochrany osobnosti a nedotknute nosti vlastníctva.ľ

(2) Ob iansky zákonník upravuje majetkové vz ahy fyzických a právnických osôb, majetkovéč ť vz ahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vz ahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiať ť ľ

tieto ob ianskoprávne vz ahy neupravujú iné zákony. 1)č ť

(3) Ob iansky zákonník upravuje aj právne vz ahy z duševného vlastníctva, ak tieto vz ahyč ť ť neupravujú iné zákony.

§ 2

(1) Ob ianskoprávne vz ahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skuto ností, s ktorýmič ť č zákon vznik týchto vz ahov spája.ť

(2) V ob ianskoprávnych vz ahoch majú ú astníci rovnaké postavenie.č ť č

(3) Ú astníci ob ianskoprávnych vz ahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upravič č ť ť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýli .ť

§ 3

(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z ob ianskoprávnych vz ahov nesmie bez právnehoč ť dôvodu zasahova do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie by v rozpore s dobrými mravmi.ť ť

(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z ob ianskoprávnych vz ahov a aby sa prípadnéč ť rozpory medzi ú astníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.č

§ 4

Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáha ochrany u orgánu, ktorý je nať to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené nie o iné, je týmto orgánom súd.č

§ 5

Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáha ochrany na obci. Obec môžeť predbežne zásah zakáza alebo uloži , aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právoť ť domáha sa ochrany na súde.ť

§ 6

Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvráti .ť

Druhá hlava

Ú ASTNÍCI OB IANSKOPRÁVNYCH VZ AHOVČ Č Ť

Prvý oddiel

Fyzické osoby

§ 7

(1) Spôsobilos fyzickej osoby ma práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť ť ť má aj po até die a, ak sa narodí živé.č ť

(2) Smr ou táto spôsobilos zanikne. Ak smr nemožno preukáza predpísaným spôsobom, súdť ť ť ť fyzickú osobu vyhlási za m tvu, ak zistí jeho smr inak. Za m tveho súd vyhlási aj nezvestnúŕ ť ŕ fyzickú osobu, ak so zrete om na všetky okolnosti možno usúdi , že už nežije.ľ ť

§ 8

(1) Spôsobilos fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúda práva a bra na sebať ť ť povinnosti (spôsobilos na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletos ou.ť ť

(2) Plnoletos sa nadobúda dov šením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sať ŕ plnoletos nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletos sa nestráca aniť ť zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

§ 9

Maloletí majú spôsobilos len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primeranéť rozumovej a vô ovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.ľ

§ 10

(1) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robi právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.ť

(2) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov i jedov je schopný robi lenč ť niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilos na právne úkony a rozsah obmedzenia ur í vť č rozhodnutí.

(3) Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

Ochrana osobnosti

§ 11

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, ob ianskej ctič a udskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.ľ

§ 12

(1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotovi alebo použi len sť ť jej privolením.

(2) Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné ú ely na základe zákona.č

(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotovi alebo použi primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké ú ely a preť ť č tla ové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie by vč ť rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

§ 13

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáha , aby sa upustilo od neoprávnených zásahov doť práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zados u inenie.ť č

(2) Pokia by sa nezdalo posta ujúce zados u inenie pod a odseku 1 najmä preto, že bola vľ č ť č ľ zna nej miere znížená dôstojnos fyzickej osoby alebo jeho vážnos v spolo nosti, má fyzickáč ť ť č osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady pod a odseku 2 ur í súd s prihliadnutím na závažnos vzniknutej ujmy aľ č ť na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

§ 14

Zrušený od 1.1.1992

§ 15

Po smrti fyzickej osoby patrí uplat ova právo na ochranu jeho osobnosti manželovi aň ť de om, a ak ich niet, jeho rodi om.ť č

§ 16

Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za uň pod a ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.ľ

§ 17


Druhý oddiel

Právnické osoby

§ 18

(1) Spôsobilos ma práva a povinnosti majú aj právnické osoby.ť ť

(2) Právnickými osobami sú:a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) ú elové združenia majetku,č c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

§ 19

(1) Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokia osobitný zákon neustanovuje inak.ľ

(2) Právnické osoby vznikajú d om, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do inéhoň zákonom ur eného registra, pokia osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.č ľ

§ 19a

(1) Spôsobilos právnickej osoby nadobúda práva a povinnosti môže by obmedzená lenť ť ť zákonom.

(2) Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom ur enéhoč registra, môžu nadobúda práva a povinnosti odo d a ú innosti zápisu do tohto registra, pokiať ň č ľ osobitný zákon neustanovuje inak.

§ 19b

(1) Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí by ur ený pri ich zriadení.ť č

(2) Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáha na súde, aby sať neoprávnený užívate zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhaľ ť primeraného zados u inenia, ktoré sa môže požadova aj v peniazoch.ť č ť

(3) Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

§ 19c

Sídlo právnickej osoby musí by ur ené pri jej vzniku.ť č

§ 20

(1) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

(2) Za právnickú osobu môžu robi právne úkony aj iní jej pracovníci alebo lenovia,ť č pokia je to ur ené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzh adom na ichľ č ľ pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekro ia svoje oprávnenie, vznikajú práva ač povinnosti právnickej osobe, len pokia sa právny úkon týka predmetu innosti právnickej osoby aľ č len vtedy, ak ide o prekro enie, o ktorom druhý ú astník nemohol vedie .č č ť

§ 20a

(1) Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením ú elu, na ktorý bolač zriadená, pokia osobitný zákon neustanovuje inak.ľ

(2) Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom ur enom registrič zaniká d om výmazu z tohto registra, pokia osobitné zákony neustanovujú inak.ň ľ

(3) Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokia celé jej imanieľ nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

(4) Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spolo ností sa primeraneč použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokia z ustanovení upravujúcich tieto právnickéľ osoby nevyplýva nie o iné.č

Nadpis zrušený od 1.3.2002

§ 20b


§ 20c


§ 20d


§ 20e


Záujmové združenia právnických osôb

§ 20f

Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného ú elu môžu právnické osoby vytvárač ť záujmové združenia právnických osôb ( alej len "združenia").ď

§ 20g

Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladate ská zmluva uzavretá zakladate miľ ľ alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej lenskej schôdzi. O založení združenia nač tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich lenov združenia s uvedením ichč mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy lenov. K zmluve alebo zápisnici o ustanovujúcejč lenskej schôdzi musia by priložené stanovy a ur enie osôb oprávnených kona v mene združenia,č ť č ť ktoré schvália zakladatelia alebo ustanovujúca schôdza.

§ 20h

(1) Stanovy združenia ur ia názov, sídlo a predmet innosti združenia, úpravu majetkovýchč č pomerov, vznik a zánik lenstva, práva a povinnosti lenov, orgány združenia a vymedzenie ichč č pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvida ným zostatkom. lenstvo vč Č združení možno viaza na ur itý lenský príspevok.ť č č

(2) Stanovy schva ujú zakladatelia alebo ustanovujúca lenská schôdza. Stanovy ur iaľ č č spôsob, ktorým sa stanovy menia a dop ajú.ĺň

§ 20i

(1) Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom za nesplnenie svojich povinností.

(2) Združenie nadobúda právnu spôsobilos zápisom do registra združení vedeného nať obvodnom úrade v sídle kraja, príslušnom pod a sídla združenia. Do registra sa zapisuje názov aľ sídlo združenia, predmet jeho innosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie koná, a menáč osôb vykonávajúcich ich pôsobnos .ť

(3) K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladate ská zmluva alebo zápisnica oľ ustanovujúcej lenskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená zakladate mič ľ alebo ustanovujúcou lenskou schôdzou.č

§ 20j

(1) Pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia, ak imanie združenia neprechádza na právneho nástupcu.

(2) Združenie zaniká výmazom z registrácie.

§ 21

Pokia je ú astníkom ob ianskoprávnych vz ahov štát, je právnickou osobou.ľ č č ť

Tretia hlava

ZASTÚPENIE

§ 22

(1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený kona za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajúť práva a povinnosti priamo zastúpenému.

(2) Zastupova iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, aniť ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

§ 23

Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

§ 24

Zástupca musí kona osobne; alšieho zástupcu si môže ustanovi , len ak je to právnymť ď ť predpisom ustanovené alebo ú astníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov alšieho zástupcu vznikajúč ď práva a povinnosti priamo zastúpenému.

§ 25


Zákonné zastúpenie

§ 26

Pokia fyzické osoby nie sú spôsobilí na právne úkony, konajú za nich ich zákonníľ zástupcovia.

§ 27

(1) Kto je zákonným zástupcom maloletého die a a, upravuje Zákon o rodine.ť ť

(2) Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilos na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdomť ustanovený opatrovník.

(3) Ak sa za opatrovníka nemôže ustanovi príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktoráť sp a podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnejĺň správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupova svojím menom (§ 18 ods. 1).ť

§ 28

Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravova majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejdeť o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

§ 29

Súd môže ustanovi opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné nať ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanovi opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.ť

§ 30

Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

Zastúpenie na základe plnomocenstva

§ 31

(1) Pri právnom úkone sa možno da zastúpi fyzickou alebo právnickou osobou.ť ť Splnomocnite udelí za týmto ú elom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uvies rozsahľ č ť splnomocnencovho oprávnenia.

(2) Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo kona za splnomocnite ať ľ štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.

(3) Plnomocenstvo možno udeli aj nieko kým splnomocnencom spolo ne. Ak v plnomocenstveť ľ č

udelenom nieko kým splnomocnencom nie je ur ené inak, musia kona všetci spolo ne.ľ č ť č

(4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeli písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeli aj vtedy, ak sa netýka len ur itého právnehoť ť č úkonu.

§ 32

(1) Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

(2) Ak splnomocnenec koná v mene splnomocnite a v medziach oprávnenia zastupova , vzniknúľ ť tým práva a povinnosti priamo splnomocnite ovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú zľ plnomocenstva, nemajú vplyv na právne ú inky konania, ibaže by boli známe osobám, vo i ktorýmč č splnomocnenec konal.

(3) Ak je splnomocnite dobromyse ný alebo ak vedel alebo musel vedie o ur itejľ ľ ť č okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocnite , ktorý nie je dobromyse ný, saľ ľ nemôže dovoláva dobromyse nosti splnomocnenca.ť ľ

§ 33

(1) Ak splnomocnenec prekro il svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, ječ splnomocnite viazaný, len pokia toto prekro enie schválil. Ak však splnomocnite neoznámiľ ľ č ľ osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbyto ného odkladu po tom, o sa oč č prekro ení oprávnenia dozvedel, platí, že prekro enie schválil.č č

(2) Ak splnomocnenec pri konaní prekro il svoje oprávnenie kona za splnomocnite a aleboč ť ľ ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodato ne bez zbyto ného odkladu schváli. Ak splnomocnite neschválič č ľ prekro enie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, odč splnomocnenca požadova bu splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.ť ď

(3) Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

§ 33a

(1) Splnomocnenec je oprávnený udeli plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konalať za splnomocnite a,ľa) ak je výslovne oprávnený pod a plnomocenstva udeli plnomocenstvo inej osobe,ľ ť b) ak je splnomocnencom právnická osoba.

(2) Z právnych úkonov alšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocnite .ď ľ

§ 33b

(1) Plnomocenstvo zaniknea) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené, b) ak ho splnomocnite odvolal,ľ c) ak ho vypovedal splnomocnenec, d) ak splnomocnenec zomrie.

(2) Plnomocenstvo zaniká smr ou splnomocnite a, ak z jeho obsahu nevyplýva nie o iné.ť ľ č Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocnite om, zaniká plnomocenstvo lenľ vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

(3) Splnomocnite sa nemôže platne vzda práva plnomocenstvo kedyko vek odvola .ľ ť ľ ť

(4) Dokia odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkonyľ ú inky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvoláva ten, ktoč ť o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedie .ť

(5) Ak splnomocnite oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na ur itéľ č úkony, môže sa vo i nemu dovoláva odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámilč ť pred konaním splnomocnenca, alebo ke táto osoba v ase konania splnomocnenca o tomto odvolaníď č

vedela.

(6) Ak splnomocnite zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenecľ povinný urobi ešte všetko, o neznesie odklad, aby splnomocnite alebo jeho právny nástupcať č ľ neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne ú inky, ako kebyč zastúpenie ešte trvalo, pokia neodporujú tomu, o zariadil splnomocnite alebo jeho právniľ č ľ nástupcovia.

Štvrtá hlava

PRÁVNE ÚKONY

§ 34

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

§ 35

(1) Prejav vôle sa môže urobi konaním alebo opomenutím; môže sa sta výslovne alebo inýmť ť spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, o chcel ú astník prejavi .č č ť

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vyklada nielen pod a ich jazykového vyjadrenia,ť ľ ale najmä tiež pod a vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vô a nie je v rozpore s jazykovýmľ ľ prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú pod a toho, o spôsob ichľ č vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vô u toho, kto právny úkon urobil, a chráni saľ dobromyse nos toho, komu bol právny úkon ur ený.ľ ť č

§ 36

(1) Vznik, zmenu alebo zánik práva i povinnosti možno viaza na splnenie podmienky. Nač ť nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

(2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, i právne následky úkonu nastanú.č Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, i následky, ktoré už nastali, pominú.č

(3) Ak ú astník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí,č stane sa právny úkon nepodmieneným.

(4) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne ú astník, ktorýč nemal právo tak urobi a ktorému je jej splnenie na prospech.ť

(5) Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva nie o iné, predpokladá sa, žeč podmienka je odkladacia.

§ 37

(1) Právny úkon sa musí urobi slobodne a vážne, ur ite a zrozumite ne; inak je neplatný.ť č ľ

(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a po ítaní, ak je jeho významč nepochybný.

§ 38

(1) Neplatný je právny úkon, pokia ten, kto ho urobil, nemá spôsobilos na právne úkony.ľ ť

(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

§ 39

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo ú elom odporuje zákonu alebo hoč obchádza alebo sa prie i dobrým mravom.č

§ 40

(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda ú astníkov,č

je neplatný.

(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeni alebo zruši iba písomne.ť ť

(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia by ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovujeť inak. Podpis sa môže nahradi mechanickými prostriedkami v prípadoch, ke je to obvyklé.ť ď

(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, alekopisom aleboď elektronickými prostriedkami, ktoré umož ujú zachytenie obsahu právneho úkonu a ur enie osoby,ň č ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaru eným elektronickým podpisom.č

(5) Na právne úkony uskuto nené elektronickými prostriedkami, podpísané zaru enýmč č elektronickým podpisom a opatrené asovou pe iatkou sa osved enie pravosti podpisu nevyžaduje.č č č

(6) Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu íta a písa , je potrebná úradnáč ť ť zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže íta alebo písa , schopnosč ť ť ť oboznámi sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok aleboť prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoru ne listinu podpísa .č ť

§ 40a

Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu pod a ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, §ľ 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokia sa ten, ktoľ je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda ú astníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom oč cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

§ 41

Ak sa dôvod neplatnosti vz ahuje len na as právneho úkonu, je neplatnou len táto as ,ť č ť č ť pokia z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,ľ nevyplýva, že túto as nemožno oddeli od ostatného obsahu.č ť ť

§ 41a

(1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa na odvola , ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vô u konajúcej osoby.ň ť ľ

(2) Ak právnym úkonom má by zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak toť zodpovedá vôli ú astníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právnehoč úkonu sa nemožno dovoláva vo i ú astníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.ť č č

§ 42

Ak pre neplatnos právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za u pod a ustanovení tohtoť ň ľ zákona o zodpovednosti za škodu.

Odporovate né právne úkonyľ

§ 42a


(1) Verite sa môže domáha , aby súd ur il, že dlžníkove právne úkony pod a odsekov 2 ažľ ť č ľ 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhate nej poh adávky, sú vo i nemu právne neú inné. Toto právoľ ľ č č má verite aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovate ného právneho úkonu užľ ľ vymáhate ný alebo ak už bol uspokojený.ľ

(2) Odporova možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysleť ukráti svojho verite a, ak tento úmysel musel by druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorýmť ľ ť bol verite dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom aľ osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom ase v prospech týchtoč osôb s výnimkou prípadu, ke druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukráti verite a aj pri náležitejď ť ľ starostlivosti nemohla pozna .ť

(3) Odporova možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol verite dlžníka ukrátený a ku ktorémuť ľ došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú ú as aspoč ť ň 10% v ase, ke sa uskuto uje tento právny úkon,č ď čň c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo lenom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,č d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú ú as aspo 34% v ase,č ť ň č ke sa uskuto uje tento právny úkon,ď čň

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom ase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c)č alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti pozna úmysel dlžníka ukráti svojho verite a.ť ť ľ

(4) Odporova možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol verite dlžníka ukrátený a ku ktorémuť ľ došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, aa) lenom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spolo níkom,č č b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú ú asč ť aspo 10% v ase, ke sa uskuto uje tento právny úkon,ň č ď čň d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo lenom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,č e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú ú as aspo 34% v ase,č ť ň č ke sa uskuto uje tento právny úkon,ď čň

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom ase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b),č c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti pozna úmysel dlžníka ukráti svojho verite a.ť ť ľ

(5) Odporova možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, nať ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške ur enejč znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorýa) spôsobil, že dlžník sa stal vo vz ahu k alším verite om platobne neschopným, 2c) aleboť ď ľ b) bol uskuto nený s úmyslom neodôvodnene odloži alebo zmari platbu verite ovi, aleboč ť ť ľ c) bol uskuto nený s úmyslom prevzia dlh, ktorý dlžník nebude schopný splni v ase jehoč ť ť č splatnosti.

§ 42b

(1) Právo odporova právnym úkonom môže uplatni verite žalobou.ť ť ľ

(2) Právo odporova právnemu úkonu sa uplat uje proti tomu, kto mal z odporovate néhoť ň ľ právneho úkonu dlžníka prospech.

(3) Právo odporova právnemu úkonu možno uplatni nielen proti osobám, ktoré s dlžníkomť ť dojednali odporovate ný právny úkon, ale aj proti ich dedi om alebo právnym nástupcom; protiľ č tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvod ujúce odporovate nos právnemu úkonuň ľ ť proti ich predchodcovi.

(4) Právny úkon, ktorému verite s úspechom odporoval, je právne neú inný a verite môžeľ č ľ požadova uspokojenie svojej poh adávky z toho, o odporovate ným právnym úkonom ušlo zť ľ č ľ dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu vo i tomu, kto mal z tohto úkonuč prospech.

Zmluvy

§ 43

Ú astníci sú povinní dba , aby sa pri úprave zmluvných vz ahov odstránilo všetko, o byč ť ť č mohlo vies k vzniku rozporov.ť

Návrh na uzavretie zmluvy

§ 43a

(1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je ur ený jednej alebo viacerýmč

ur itým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy ( alej len "návrh"), ak je dostato ne ur itý ač ď č č vyplýva z neho vô a navrhovate a, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.ľ ľ

(2) Návrh pôsobí od doby, ke dôjde osobe, ktorej je ur ený. Návrh, aj ke jeď č ď neodvolate ný, môže navrhovate zruši , ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je ur ený, skôrľ ľ ť č alebo aspo sú asne s návrhom.ň č

(3) Dokia nebola zmluva uzavretá, môže by návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe,ľ ť ktorej je ur ený, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.č

(4) Návrh nemôže by odvolanýťa) po as lehoty, ktorá je v om ur ená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolač ň č ť aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo b) ak je v om vyjadrená neodvolate nos .ň ľ ť

§ 43b

(1) Návrh, aj ke je neodvolate ný, zanikáď ľa) uplynutím lehoty, ktorá v om bola ur ená na prijatie,ň č b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovate použil pre zaslanie návrhu, aleboľ c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovate ovi.ľ

(2) Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihne , ibaže z jeho obsahu vyplýva nie o iné.ď č

(3) Lehota na prijatie návrhu ur ená navrhovate om v telegrame za ína plynú od okamihu,č ľ č ť ke je telegram podaný na odoslanie, a lehota ur ená v liste od dátumu v om uvedenom, a ak dátumď č ň v om nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu ur enáň č navrhovate om telefonicky, alekopisne alebo inými prostriedkami umož ujúcimi okamžité oznámenieľ ď ň za ína plynú od okamihu, ke návrh dôjde osobe, ktorej je ur ený.č ť ď č

Prijatie návrhu

§ 43c

(1) V asné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh ur ený, alebo iné jej v asnéč č č konanie, z ktorého možno vyvodi jej súhlas, je prijatím návrhu.ť

(2) V asné prijatie návrhu nadobúda ú innos okamihom, ke vyjadrenie súhlasu s obsahomč č ť ď návrhu dôjde navrhovate ovi. Prijatie možno odvola , ak odvolanie dôjde navrhovate ovi najneskôrľ ť ľ sú asne s prijatím.č

(3) Neskoré prijatie má napriek tomu ú inky v asného prijatia, ak navrhovate o tom bezč č ľ odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.

(4) Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovate ovi v as, keby ich preprava prebiehalaľ č obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie ú inky v asného prijatia, ibaže navrhovate bez odkladuč č ľ upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh ur ený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomtoč zmysle odošle správu.

§ 44

(1) Zmluva je uzavretá okamihom, ke prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúdaď ú innos . Ml anie alebo ne innos samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.č ť č č ť

(2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpove , ktorá vymedzujeď obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

(3) Ak je návrh ur ený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslomč navrhovate a je, aby všetky osoby, ktorým je návrh ur ený, sa stali stranou zmluvy, je zmluvaľ č uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.

§ 45

(1) Prejav vôle pôsobí vo i neprítomnej osobe od okamihu, ke jej dôjde.č ď

(2) Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovate použil, aleboľ iných okolností, ktoré nastali po as jeho prepravy, posudzuje sa pod a ustanovení o omyle (§č ľ 49a).

§ 46

(1) Písomnú formu musia ma zmluvy o prevodoch nehnute ností, ako aj iné zmluvy, pre ktoréť ľ to vyžaduje zákon alebo dohoda ú astníkov.č

(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou sta í, ak dôjde k písomnému návrhu a k jehoč písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnute nosti, musia by prejavy ú astníkov na tejľ ť č istej listine.

§ 47

(1) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva ú inná týmto rozhodnutím.č

(2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie pod a odseku 1,ľ platí, že ú astníci od zmluvy odstúpili.č

§ 48

(1) Od zmluvy môže ú astník odstúpi , len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovenéč ť alebo ú astníkmi dohodnuté.č

(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od za iatku zrušuje, ak nie je právnym predpisomč ustanovené alebo ú astníkmi dohodnuté inak.č

§ 49

Ú astník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo odč zmluvy odstúpi .ť

§ 49a

Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skuto nosti, ktorá je pre jeho uskuto nenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon ur ený,č č č tento omyl vyvolala alebo o om musela vedie . Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl tátoň ť osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

§ 50

(1) Ú astníci môžu uzavrie zmluvu aj v prospech tretej osoby.č ť

(2) Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo ú astníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zoč zmluvy oprávnená okamihom, ke s ou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky akoď ň proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plni tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.ť

(3) Dokia tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí ju uzavreli; právoľ na plnenie má ú astník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak.č To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.

§ 50a

(1) Ú astníci sa môžu písomne zaviaza , že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa všakč ť pritom dohodnú o jej podstatných náležitostiach.ť

(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáha nať súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

(3) Tento záväzok zaniká, pokia okolnosti, z ktorých ú astníci pri vzniku záväzkuľ č vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadova , aby sa zmluva uzavrela.ť

§ 50b

Ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa ú astníci dohodli, žeč obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokia pritom dali nepochybne najavo, že zmluva má plati , ajľ ť keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.

§ 51

Ú astníci môžu uzavrie i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmieč ť odporova obsahu alebo ú elu tohto zákona.ť č

Piata hlava

SPOTREBITE SKÉ ZMLUVYĽ


§ 52

(1) Spotrebite skou zmluvou je každá zmluva bez oh adu na právnu formu, ktorú uzatváraľ ľ dodávate so spotrebite om.ľ ľ

(2) Ustanovenia o spotrebite ských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúceľ právne vz ahy, ktorých ú astníkom je spotrebite , použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnejť č ľ strany, ktorá je spotrebite om. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom aleboľ ú elom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.č

(3) Dodávate je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebite skej zmluvy koná v rámciľ ľ predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikate skej innosti.ľ č

(4) Spotrebite je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebite skej zmluvy nekoná vľ ľ rámci predmetu svojej obchodnej innosti alebo inej podnikate skej innosti.č ľ č

§ 52a

(1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebite ské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnutéľ do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho ú elu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ichč uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi ú inkami.č

§ 53

(1) Spotrebite ské zmluvy nesmú obsahova ustanovenia, ktoré spôsobujú zna nú nerovnováhuľ ť č v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebite a ( alej len "neprijate náľ ď ľ podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijate néľ podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebite možnos oboznámi sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvni ich obsah.ľ ť ť ť

(3) Ak dodávate nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávate om aľ ľ spotrebite om sa nepovažujú za individuálne dojednané.ľ

(4) Za neprijate né podmienky uvedené v spotrebite skej zmluve sa považujú najmäľ ľ ustanovenia, ktoréa) má spotrebite plni a s ktorými sa nemal možnos oboznámi pred uzavretím zmluvy,ľ ť ť ť b) dovo ujú dodávate ovi previes práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávate a bez súhlasuľ ľ ť ľ spotrebite a, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožite nosti alebo zabezpe enia poh adávkyľ ľ č ľ spotrebite a,ľ c) vylu ujú alebo obmedzujú zodpovednos dodávate a za konanie alebo opomenutie, ktorým sač ť ľ spotrebite ovi spôsobila smr alebo ujma na zdraví,ľ ť d) vylu ujú alebo obmedzujú práva spotrebite a pri uplatnení zodpovednosti za vady aleboč ľ zodpovednosti za škodu, e) umož ujú dodávate ovi, aby spotrebite ovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, akň ľ ľ spotrebite neuzavrie s dodávate om zmluvu alebo od nej odstúpi,ľ ľ f) umož ujú dodávate ovi odstúpi od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebite oviň ľ ť ľ to neumož ujú,ň

g) opráv ujú dodávate a, aby bez dôvodov hodných osobitného zrete a vypovedal zmluvu uzavretú naň ľ ľ dobu neur itú bez primeranej výpovednej lehoty,č h) prikazujú spotrebite ovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávate nesplnil záväzky,ľ ľ ktoré vznikli, i) umož ujú dodávate ovi jednostranne zmeni zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,ň ľ ť j) ur ujú, že cena tovaru alebo služieb bude ur ená v ase ich splnenia, alebo dodávate ač č č ľ opráv ujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebite mal právo odstúpi odň ľ ť zmluvy, ak cena dohodnutá v ase uzavretia zmluvy je podstatne prekro ená v ase splnenia,č č č k) požadujú od spotrebite a, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumuľ ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebite ovi povinnosti nies dôkazné bremeno,ľ ť ktoré by pod a práva, ktorým sa riadi zmluvný vz ah, mala nies iná zmluvná strana,ľ ť ť m) v prípade iasto ného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávate a neprimeraneč č ľ obmedzujú alebo vylu ujú možnos spotrebite a domáha sa svojich práv vo i predávajúcemu vrátaneč ť ľ ť č práva spotrebite a zapo íta poh adávku vo i predávajúcemu,ľ č ť ľ č n) spôsobujú, že platnos zmluvy uzatvorenej na dobu ur itú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bolať č zmluva uzavretá, pred ži, pri om spotrebite ovi priznávajú neprimerane krátke obdobie naĺ č ľ prejavenie súhlasu s pred žením platnosti zmluvy,ĺ o) ktoré opráv ujú dodávate a rozhodnú o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, aleboň ľ ť ktoré priznávajú právo zmluvu vyklada iba predávajúcemu,ť p) obmedzujú zodpovednos dodávate a, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovate om, alebo vyžadujúť ľ ľ uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovate a v osobitnej forme,ľ r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebite a, aby spory s dodávate omľ ľ riešil výlu ne v rozhodcovskom konaní.č

(5) Neprijate né podmienky upravené v spotrebite ských zmluvách sú neplatné.ľ ľ

(6) Ak je v spotrebite skej zmluve predmetom záväzku poskytnutie pe ažných prostriedkov zaľ ň neprimeranú odplatu, súd môže odplatu zníži ; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytovanéť bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté pe ažnéň prostriedky a spotrebite splnil svoj záväzok vo vä šom rozsahu, ako bol pod a rozhodnutia súduľ č ľ povinný, dodávate je povinný bez zbyto ného odkladu vráti spotrebite ovi plnenie, ktoréľ č ť ľ presahuje výšku poskytnutých pe ažných prostriedkov a primeranej odplaty.ň

§ 54

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebite skou zmluvou sa nemôžu odchýli od tohto zákonaľ ť v neprospech spotrebite a. Spotrebite sa najmä nemôže vopred vzda svojich práv, ktoré mu tentoľ ľ ť zákon priznáva, alebo si inak zhorši svoje zmluvné postavenie.ť

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebite ských zmlúv platí výklad, ktorý je preľ spotrebite a priaznivejší.ľ

Spotrebite ská zmluva o práve užíva budovu alebo jej as v asových úsekochľ ť č ť č

§ 55

(1) Spotrebite ská zmluva o práve užíva budovu alebo jej as v asových úsekoch saľ ť č ť č dojednáva medzi spotrebite om a dodávate om práva užíva budovu alebo jej as na jeden aleboľ ľ ť č ť viac ur ených alebo ur ite ných asových období v roku, ktoré nemôžu by kratšie ako týžde ;č č ľ č ť ň budovou alebo jej as ou sa rozumie stavba ur ená na bývanie alebo stavba ur ená na ú elyč ť č č č ubytovania. Zmluva sa uzatvára najmenej na tri roky, v písomnej forme, v slovenskom jazyku a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovaťa) meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko spotrebite a,ľ b) obchodné meno, sídlo, miesto podnikania, predmet podnikania a identifika né íslo dodávate a,č č ľ ak ide o právnickú osobu, meno a priezvisko osoby oprávnenej kona v jeho mene,ť c) meno, priezvisko alebo obchodné meno, bydlisko alebo sídlo vlastníka budovy alebo jej asti,č

d) právny vz ah dodávate a k budove alebo jej asti,ť ľ č e) polohové umiestnenie, presný popis a vybavenos budovy alebo jej asti, jej eviden né íslo ať č č č súpisné íslo,č f) vymedzenie práva užíva budovu alebo jej as na jeden alebo viac ur ených alebo ur ite nýchť č ť č č ľ asových období v roku, ktoré je predmetom zmluvy, a ur enie podmienok, za ktorých možno totoč č právo uplatni na území štátu, kde sa nachádza táto budova alebo jej as , ako aj vyhlásenie oť č ť tom, že sa tieto podmienky rešpektovali, g) informáciu o stave rozostavanosti budovy alebo jej asti vrátane stavu rozostavanostič inžinierskych sietí a termínu ich dokon enia, uvedenia ísla stavebného povolenia, úplného názvuč č a adresy stavebného úradu a informáciu o zabezpe ení záväzku pre prípad nedokon enia budovy aleboč č jej asti riadne a v as vrátane podmienok vysporiadania uskuto nených platieb,č č č h) vymedzenie základných služieb, ktoré sú nevyhnutne spojené s právom užíva budovu alebo jejť as , a rozsahu alších služieb vrátane služieb spojených s právom užíva spolo né priestory ač ť ď ť č zariadenia, i) vymedzenie rozsahu užívania spolo ných priestorov a zariadení,č j) vymedzenie rozsahu a spôsobu vykonávania údržby a opráv budovy alebo jej asti, ako aj alšieč ď podmienky, ktorými sa bude spravova budova alebo jej as ,ť č ť k) ur enie dátumu, od kedy možno využíva právo vyplývajúce zo zmluvy, dobu jeho trvania, aleboč ť presné ur enie doby užívania,č l) cenu, ktorú spotrebite uhradí za právo užíva budovu alebo jej as , ur enie alších platiebľ ť č ť č ď za služby spojené s užívaním budovy alebo jej asti a iné poplatky, ktoré musia by uvedené vč ť zmluve, m) spôsob platby, n) informácie o možnosti zapojenia sa do systému nadobúdania a výmeny užívacieho práva organizovaného dodávate om alebo tre ou stranou ur enou dodávate om a o všetkých nákladoch s týmľ ť č ľ spojených, o) pou enie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane ur enia náležitostí a formy oznámenia oč č odstúpení, spôsobe a mieste doru enia a o ozna ení osoby, ktorej sa toto oznámenie doru uje,č č č druhu a výšky platieb, ktorých úhradu môže dodávate v tomto prípade požadova ,ľ ť p) informáciu o možnosti a podmienkach prevodu alebo prechodu práva vyplývajúceho zo zmluvy na tretiu osobu, q) dátum a miesto podpísania zmluvy spotrebite om a dodávate om.ľ ľ

(2) Ak zmluva neobsahuje niektorú z náležitostí uvedených v odseku 1, musí by o tútoť náležitos doplnená v lehote do troch mesiacov od uzavretia zmluvy. Nesplnenie tejto povinnostiť nespôsobuje neplatnos tejto zmluvy; právo spotrebite a odstúpi od zmluvy pod a § 59 ods. 1ť ľ ť ľ týmto ustanovením nie je dotknuté.

§ 56

(1) Dodávate je povinný pred uzatvorením zmluvy písomne poskytnú každej osobe, ktorá oľ ť to požiada, úplné a pravdivé informácie uvedené v ustanovení § 55 ods. 1 okrem informácií uvedených v písmenách a), k) a q) a pou enie o spôsobe a mieste, kde možno získa alšieč ť ď dopl ujúce informácie. Pou enie musí obsahova každá reklama týkajúca sa práva užíva budovuň č ť ť alebo jej as na ur enú dobu.č ť č

(2) Písomné informácie, ktoré poskytol dodávate pred uzatvorením zmluvy, sú pre nehoľ záväzné a musia sa sta sú as ou zmluvy. Zmeny takto poskytnutých informácií môžu vyplýva iba zť č ť ť okolností, ktoré nemôže dodávate ovplyvni , ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Dodávate jeľ ť ľ povinný písomne upozorni spotrebite a na každú zmenu týchto informácií, a to najneskôr desa dníť ľ ť pred uzatvorením zmluvy.


§ 57

Dodávate nemôže požadova od spotrebite aľ ť ľa) žiadne iné plnenia ako tie, ktoré sú dohodnuté v zmluve,

b) akéko vek plnenia pred uzatvorením zmluvy alebo v dobe, v ktorej môže spotrebite uplatniľ ľ ť právo na odstúpenie od zmluvy pod a § 59.ľ


§ 58

Ak je cena úplne alebo iasto ne hradená z úveru, ktorý poskytuje dodávate , alebo zč č ľ úveru, ktorý poskytuje tretia osoba na základe zmluvy o úvere na ú ely spotrebite skej zmluvy oč ľ práve užíva budovu alebo jej as v asových úsekoch, a spotrebite využije právo odstúpi odť č ť č ľ ť zmluvy o užívaní budovy alebo jej asti v asových úsekoch, zmluva o poskytnutí úveru sa zrušuje.č č Spotrebite je povinný oznámi túto skuto nos bez zbyto ného odkladu tretej osobe, ktoráľ ť č ť č poskytla úver. Zrušenie zmluvy o úvere nemôže by spojené so žiadnymi sankciami uplatnenýmiť dodávate om alebo tre ou osobou.ľ ť

§ 59

(1) Spotrebite má právo odstúpi od zmluvy, ktorá neobsahuje náležitosti uvedené vľ ť ustanovení § 55 ods. 1 do troch mesiacov od uzavretia zmluvy.

(2) Spotrebite má právo odstúpi od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote desiatich dníľ ťa) od uzavretia zmluvy, b) od doplnenia chýbajúcich náležitostí pod a § 55 ods. 2 aleboľ c) po uplynutí lehoty pod a odseku 1.ľ

(3) Ak spotrebite uplatní vo i dodávate ovi právo na odstúpenie od zmluvy pod a odseku 2,ľ č ľ ľ dodávate môže požadova len náhradu preukázate ne vynaložených nevyhnutných nákladov spojených sľ ť ľ odstúpením od zmluvy. Uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy pod a odseku 1 sa nemôže zo stranyľ dodávate a spája so žiadnymi finan nými nárokmi.ľ ť č

§ 60

Ak ide o spotrebite a, ktorý je ob anom lenského štátu Európskej únie alebo ktorý máľ č č bydlisko v niektorom z lenských štátov Európskej únie, musí by zmluva vyhotovená v úradnomč ť jazyku alebo v jednom z úradných jazykov lenského štátu Európskej únie, v ktorom má spotrebiteč ľ bydlisko alebo ktorého je ob anom; tento jazyk musí by úradným jazykom Európskej únie. Jazyk sič ť volí spotrebite . Dodávate je povinný poskytnú spotrebite ovi osved ený preklad zmluvy vľ ľ ť ľ č úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov lenského štátu Európskej únie, v ktorom sač budova nachádza; tento jazyk musí by úradným jazykom Európskej únie.ť

§ 61



§ 62


Šiesta hlava

Zrušená od 1.1.1992


§ 63


§ 64


§ 65


§ 66


§ 67



§ 68


§ 69



§ 70


Siedma hlava



§ 71


§ 72


§ 73


§ 74


§ 75


§ 76


§ 77


§ 78


§ 79


§ 80


§ 81


§ 82


§ 83


§ 84


§ 85


§ 86


§ 87


§ 88


§ 89



§ 90


§ 91


§ 92



§ 93



§ 94



§ 95



§ 96


§ 97


§ 98



§ 99


Ôsma hlava

PREML ANIEČ

§ 100

(1) Právo sa preml í, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).č Na preml anie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník preml ania dovolá, nemožnoč č preml ané právo verite ovi prizna .č ľ ť

(2) Preml ujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknutéč ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepreml ujú skôr, než zabezpe ená poh adávka.č č ľ

(3) Nepreml ujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formáchč vkladov a bežných ú toch, pokia vkladový vz ah trvá.č ľ ť

Preml acia dobač

§ 101

Pokia nie je v alších ustanoveniach uvedené inak, preml acia doba je trojro ná a plynieľ ď č č odo d a, ke sa právo mohlo vykona po prvý raz.ň ď ť

§ 102

Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatni u fyzickej alebo právnickej osoby za ínať č plynú preml acia doba odo d a, ke sa právo takto uplatnilo.ť č ň ď

§ 103

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, za ína plynú preml acia doba jednotlivých splátokč ť č odo d a ich zro nosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zro ným celý dlh (§ 565),ň č č za ne plynú preml acia doba odo d a zro nosti nesplnenej splátky.č ť č ň č

§ 104

Pri právach na plnenie z poistenia za ína plynú preml acia doba za rok po poistnejč ť č udalosti.

§ 105

Ak ide o právo oprávneného dedi a na vydanie dedi stva (§ 485), za ína plynú preml aciač č č ť č doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedi ské konanie skon ilo.č č

§ 106

(1) Právo na náhradu škody sa preml í za dva roky odo d a, ke sa poškodený dozvie o škodeč ň ď a o tom, kto za u zodpovedá.ň

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody preml í za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenúč úmyselne, za desa rokov odo d a, ke došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, akť ň ď ide o škodu na zdraví.

(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným inom korupcie pod a osobitnéhoč ľ zákona sa preml í za tri roky odo d a nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súduč ň

o spáchaní niektorého trestného inu korupcie, najneskôr za desa rokov odo d a spáchania tohtoč ť ň trestného inu.č

§ 107

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa preml í za dva roky odo d a, keč ň ď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia preml í za tri roky, ač ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desa rokov odo d a, ke k nemu došlo.ť ň ď

(3) Ak sú ú astníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vráti všetko, oč ť č pod a nej dostali, prihliadne súd na námietku preml ania len vtedy, ak by aj druhý ú astník moholľ č č preml anie namieta .č ť

§ 108

Práva z prepravy sa preml ujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri prepraveč osôb.

§ 109

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa preml í, ak sa desa rokov nevykonávalo.č ť

§ 110

(1) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, preml uje sač za desa rokov odo d a, ke sa malo pod a rozhodnutia plni . Ak právo dlžník písomne uznal o doť ň ď ľ ť č dôvodu i výšky, preml uje sa za desa rokov odo d a, ke k uznaniu došlo; ak bola však v uznaníč ť ň ď uvedená lehota na plnenie, plynie preml acia doba od uplynutia tejto lehoty.č

(2) Rovnaká preml acia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie vč rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; preml acia doba sa pri jednotlivých splátkach za ínač č odo d a ich zro nosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zro ným celý dlh (§ 565),ň č č za ne plynú desa ro ná preml acia doba od zro nosti nesplnenej splátky.č ť ť č č č

(3) Úroky a opakujúce sa plnenia sa preml ujú v troch rokoch; ak však ide o právač právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto preml acia doba, len pokia ide o úroky ač ľ opakujúce sa plnenia, zro nos ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.č ť

Plynutie preml acej dobyč

§ 111

Zmena v osobe verite a alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie preml acej doby.ľ č

§ 112

Ak verite v preml acej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a vľ č za atom konaní riadne pokra uje, preml acia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Toč č č platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

§ 113

Ak ide o práva osôb, ktoré musia ma zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám,ť preml anie neza ne, dokia im nie je ustanovený zástupca. Už za até preml anie prebieha alej,č č ľ č č ď avšak sa neskon í, dokia neuplynie rok po tom, ke bude týmto osobám ustanovený zákonný zástupcač ľ ď alebo ke prekážka inak pominie.ď

§ 114

Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými de mi a inýmiť zastúpenými osobami na druhej strane, preml anie sa ani neza ína ani neplynie, ak nejde o úroky ač č opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.

Deviata hlava

VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV

Domácnosť

§ 115

Domácnos tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spolo ne uhradzujú náklady nať č svoje potreby.

Blízke osoby

§ 116

Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne poci ovala ako vlastnú ujmu.ť

§ 117

Stupe príbuzenstva dvoch osôb sa ur uje pod a po tu zrodení, ktorými v priamom radeň č ľ č pochádza jedna od druhej a v pobo nom rade obidve od najbližšieho spolo ného predka.č č

Veci a práva

§ 118

(1) Predmetom ob ianskoprávnych vz ahov sú veci, a pokia to ich povaha pripúš a, právač ť ľ ť alebo iné majetkové hodnoty.

(2) Predmetom ob ianskoprávnych vz ahov môžu by tiež byty alebo nebytové priestory.č ť ť

§ 119

(1) Veci sú hnute né alebo nehnute né.ľ ľ

(2) Nehnute nos ami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.ľ ť

§ 120

(1) Sú as ou veci je všetko, o k nej pod a jej povahy patrí a nemôže by oddelené bezč ť č ľ ť toho, že by sa tým vec znehodnotila.

(2) Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú sú as ou pozemku.č ť

§ 121

(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním ur ené nač to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

(2) Príslušenstvom bytu sú ved ajšie miestnosti a priestory ur ené na to, aby sa s bytomľ č užívali.

(3) Príslušenstvom poh adávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a nákladyľ spojené s jej uplatnením.

Po ítanie asuč č

§ 122

(1) Lehota ur ená pod a dní za ína sa d om, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá ječ ľ č ň rozhodujúca pre jej za iatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnás dní.č ť

(2) Koniec lehoty ur enej pod a týžd ov, mesiacov alebo rokov pripadá na de , ktorý sač ľ ň ň pomenovaním alebo íslom zhoduje s d om, na ktorý pripadá udalos , od ktorej sa lehota za ína. Akč ň ť č nie je takýto de v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný de .ň ň

(3) Ak posledný de lehoty pripadne na sobotu, nede u alebo sviatok, je posledným d omň ľ ň lehoty najbližší nasledujúci pracovný de .ň

DRUHÁ ASČ Ť

VECNÉ PRÁVA

Prvá hlava

VLASTNÍCKE PRÁVO

§ 123

Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva drža , užíva , požívať ť ť jeho plody a úžitky a naklada s ním.ť

§ 124

Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.



§ 125

(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.

(2) Osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu by predmetom vlastníctva iba štátu aleboť ur ených právnických osôb.č

§ 126

(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáha vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.ť

(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený ma vec u seba.ť


§ 127

(1) Vlastník veci sa musí zdrža všetkého, ím by nad mieru primeranú pomerom ob ažovalť č ť iného alebo ím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohrozi susedovu stavbuč ť alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na om zriadenej bez toho, že by urobilň dostato né opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomeromč ob ažova susedov hlukom, prachom, popol ekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutýmiť ť č odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie necha chované zvieratá vnika na susediaciť ť pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ro nej dobe odstra ova zo svojej pôdy korene stromuč ň ť alebo odstra ova vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.ň ť

(2) Ak je to potrebné a ak to nebráni ú elnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb,č môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnú , že vlastník pozemku jeť povinný pozemok oploti .ť

(3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožni na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnejť miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokia to nevyhnutne vyžadujeľ údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradi ; tejto zodpovednosti sa nemôže zbavi .ť ť

§ 128

(1) Vlastník je povinný strpie , aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bolať na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak ú el nemožno dosiahnuč ť inak.

(2) Vo verejnom záujme možno vec vyvlastni alebo vlastnícke právo obmedzi , ak ú elť ť č nemožno dosiahnu inak, a to len na základe zákona, len na tento ú el a za náhradu.ť č

Držba

§ 129

(1) Držite om je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo preľ seba.

(2) Drža možno veci, ako aj práva, ktoré pripúš ajú trvalý alebo opätovný výkon.ť ť


§ 130

(1) Ak je držite so zrete om na všetky okolnosti dobromyse ný o tom, že mu vec aleboľ ľ ľ právo patrí, je držite om oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.ľ

(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držite rovnaké práva ako vlastník, najmä máľ tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

(3) Oprávnený držite má vo i vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré ú elneľ č č vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku d uň jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

§ 130a


§ 131

(1) Neoprávnený držite je povinný vždy vyda vec vlastníkovi spolu s jej plodmi aľ ť úžitkami a nahradi škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpo íta náklady potrebnéť č ť pre údržbu a prevádzku veci.

(2) Neoprávnený držite si môže od veci oddeli to, ím ju na svoje náklady zhodnotil,ľ ť č pokia je to možné bez zhoršenia podstaty veci.ľ

Nadobúdanie vlastníctva

§ 132

(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnú kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,ť rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skuto ností ustanovených zákonom.č

(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo d om vň om ur eným, a ak ur ený nie je, d om právoplatnosti rozhodnutia.ň č č ň


§ 132a



§ 133

(1) Ak sa hnute ná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci,ľ ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo ú astníkmi dohodnuté inak.č

(2) Ak sa prevádza nehnute ná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom doľ katastra nehnute ností pod a osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2a)ľ ľ

§ 134

Vydržanie

(1) Oprávnený držite sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu trochľ rokov, ak ide o hnute nos , a po dobu desa rokov, ak ide o nehnute nos .ľ ť ť ľ ť

(2) Takto nemožno nadobudnú vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu by predmetom vlastníctva,ť ť alebo k veciam, ktoré môžu by len vo vlastníctve štátu alebo zákonom ur ených právnických osôbť č (§ 125).

(3) Do doby pod a odseku 1 sa zapo íta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právnyľ č predchodca.

(4) Pre za iatok a trvanie doby pod a odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutíč ľ preml acej doby.č

§ 135

(1) Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vyda vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, jeť nálezca povinný odovzda ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o u vlastník neprihlási doť ň jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva štátu.

(2) Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré tvorí desať percent ceny nálezu. Osobitný právny predpis môže inak upravi oprávnenie toho, kto vec našielť alebo ohlásil.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj na skryté veci, ktorých vlastník nie je známy, a na opustené veci.


§ 135a

Vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj ke boli oddelené od hlavnej veci.ď


§ 135b

(1) Ak niekto dobromyse ne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veciľ ten, ktorého podiel na nej je vä ší. Je však povinný uhradi druhému vlastníkovi cenu toho, o oč ť č sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a ú astníci sa nedohodnú, rozhodne na návrhč ktoréhoko vek z nich súd.ľ

(2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiada o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie jeť možné alebo ú elné, ur í súd pod a všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patríč č ľ vlastníkovi alebo spracovate ovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.ľ

§ 135c

(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnú , že stavbu treba odstráni na náklady toho, kto stavbu zriadil ( alejť ť ď len "vlastník stavby").

(2) Pokia by odstránenie stavby nebolo ú elné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctvaľ č vlastníkovi pozemku, pokia s tým vlastník pozemku súhlasí.ľ

(3) Súd môže usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmäť tiež zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.ť

Druhá hlava

SPOLUVLASTNÍCTVO

§ 136

(1) Vec môže by v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.ť

(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknú len medzi manželmi.ť

Podielové spoluvlastníctvo

§ 137

(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podie ajú na právach a povinnostiachľ vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spolo nej veci.č

(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo ú astníkmi dohodnuté inak, sú podielyč všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

§ 138


§ 139

(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spolo nej veci sú oprávnení a povinní všetcič spoluvlastníci spolo ne a nerozdielne.č

(2) O hospodárení so spolo nou vecou rozhodujú spoluvlastníci vä šinou po ítanou pod ač č č ľ ve kosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa vä šina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne naľ č návrh ktoréhoko vek spoluvlastníka súd.ľ

(3) Ak ide o dôležitú zmenu spolo nej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiada , aby oč ť zmene rozhodol súd.

§ 140

Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpi podiel pomerne pod a ve kosti podielov.ť ľ ľ

§ 141

(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnú o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní;ť ak je predmetom spoluvlastníctva nehnute nos , dohoda musí by písomná.ľ ť ť

(2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vyda ostatným na požiadanie písomné potvrdenie oť tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

§ 142

(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na ve kos podielov a na ú elné využitie veci. Ak nie jeľ ť č rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla ú elne využi a na násilné správanieč ť podielového spoluvlastníka vo i ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkovč nechce, súd nariadi jej predaj a vý ažok rozdelí pod a podielov.ť ľ

(2) Z dôvodov hodných osobitného zrete a súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvoľ prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením vý ažku.ť

(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadi vecnéť bremeno k novovzniknutej nehnute nosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnute nosti.ľ ľ Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže by na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúceť na nehnute nosti.ľ

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

§ 143

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, o môže by predmetom vlastníctva ač ť o nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedi stvomč č alebo darom, ako aj vecí, ktoré pod a svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolaniaľ len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)

§ 143a

(1) Manželia môžu dohodou rozšíri alebo zúži zákonom ur ený rozsah bezpodielovéhoť ť č spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnú aj o správe spolo ného majetku.ť č

(2) Manželia sa môžu dohodnú , že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku d uť ň zániku manželstva.

(3) Dohoda pod a odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu vo iľ č inej osobe na túto dohodu odvola len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.ť

§ 144

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spolo ne; spolo ne uhradzujúč č aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

§ 145

(1) Bežné veci týkajúce sa spolo ných vecí môže vybavova každý z manželov. V ostatnýchč ť veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spolo ných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželiač spolo ne a nerozdielne.č

§ 146

(1) Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

(2) Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vz ahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spolo nom dome alebo byte, stalo alšieť č ď spolužitie neznesite ným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedzi užívacie právo druhéhoľ ť manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylú i .č ť

§ 147

(1) Poh adávka verite a len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môžeľ ľ by pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctvať manželov.

(2) To neplatí, ak ide o poh adávku verite a jedného z manželov, ktorí sa dohodli pod aľ ľ ľ ustanovení § 143a, pokia táto poh adávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí doľ ľ bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

§ 148

(1) Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

(2) Zo závažných dôvodov, najmä ak by alšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctvaď odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zruši iť za trvania manželstva.

§ 148a

(1) Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikate priľ za atí podnikania súhlas druhého manžela. Na alšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlasč ď druhého manžela nepotrebuje.

(2) Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikate skú innos . Návrh môže poda ten z manželov, ktorýľ č ť ť nezískal oprávnenie na podnikate skú innos . Pokia toto oprávnenie majú obaja manželia, môžeľ č ť ľ návrh poda ktorýko vek z nich.ť ľ

(3) Ak podnikate skú innos po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonávaľ č ť podnikate spolo ne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikate om, rozdelia sa medzi nichľ č ľ príjmy z podnikania v pomere ur enom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdeliač sa príjmy rovným dielom.

§ 149

(1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie pod a zásad uvedenýchľ v § 150.

(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vyda si na požiadanie písomnéť potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokia ide o hnute né veci, že saľ ľ manželia vyporiadali pod a stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva preľ potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlu ne ako vlastník používa. O ostatných hnute nýchč ľ veciach a o nehnute ných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely obochľ spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spolo né.č

§ 149a

Pokia sa dohody medzi manželmi pod a ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnute ností, musiaľ ľ ľ ma písomnú formu a nadobúdajú ú innos vkladom do katastra.ť č ť

§ 150

Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadova , aby sa mu uhradilo, o zo svojho vynaložil na spolo ný majetok, a jeť č č povinný nahradi , o sa zo spolo ného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. alej sať č č Ď prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spolo ných vecí. Pri ur ení mieryč č pri inenia treba vzia tiež zrete na starostlivos o deti a na obstarávanie spolo nejč ť ľ ť č domácnosti.

§ 151

Ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže sa obnovi lenť rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov.

Tretia hlava

PRÁVA K CUDZÍM VECIAM

Záložné právo

§ 151a

Záložné právo slúži na zabezpe enie poh adávky a jej príslušenstva tým, že záložnéhoč ľ verite a opráv uje uspokoji sa alebo domáha sa uspokojenia poh adávky z predmetu záložnéhoľ ň ť ť ľ práva ( alej len "záloh"), ak poh adávka nie je riadne a v as splnená.ď ľ č

§ 151b

(1) Záložné právo sa zria uje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedi ov o vyporiadaníď č dedi stva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložnéhoč práva na hnute nú vec sa nemusí uzatvori v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdanímľ ť veci pod a tohto zákona.ľ

(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa ur í poh adávka, ktorá sa záložným právomč ľ zabezpe uje, a záloh.č

(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa ur í najvyššia hodnota istiny, do ktorej sač poh adávka zabezpe uje, ak zmluva o zriadení záložného práva neur uje hodnotu zabezpe enejľ č č č poh adávky.ľ

(4) Záloh môže by v zmluve o zriadení záložného práva ur ený jednotlivo, o sa týkať č č množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedyko vek po as trvania záložného práva bolo možnéľ č záloh ur i .č ť

§ 151c

(1) Záložným právom možno zabezpe i pe ažnú poh adávku, ako aj nepe ažnú poh adávku,č ť ň ľ ň ľ ktorej hodnota je ur itá alebo kedyko vek po as trvania záložného práva ur ite ná.č ľ č č ľ

(2) Záložným právom možno zabezpe i aj poh adávku, ktorá vznikne v budúcnosti aleboč ť ľ ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

(3) Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode poh adávky zabezpe enej záložnýmľ č právom na nadobúdate a poh adávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zoľ ľ zabezpe enej poh adávky.č ľ

§ 151d

(1) Záloh môže by vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré súť prevodite né, ak zákon neustanovuje inak. 3a) Záloh môže by aj súbor vecí, práv alebo inýchľ ť majetkových hodnôt, podnik alebo as podniku, alebo iná hromadná vec.č ť

(2) Záložné právo sa vz ahuje na záloh, jeho sú asti, plody a úžitky a príslušenstvo, akť č zmluva o zriadení záložného práva neur uje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sač záložné právo vz ahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného právať neur uje inak.č

(3) Záložné právo možno zriadi na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu,ť

alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

(4) Záložné právo možno zriadi aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt aleboť nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.

(5) Poh adávku možno zabezpe i aj záložným právom zriadeným na nieko ko samostatnýchľ č ť ľ zálohov.

(6) Akáko vek dohoda zakazujúca zriadi záložné právo je neú inná vo i tretím osobám.ľ ť č č

§ 151e

(1) Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv ( alej len "register záložných práv") zriadenom pod a osobitného zákona, 3b) akď ľ tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

(2) Záložné právo k nehnute nostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom vľ katastri nehnute ností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.ľ

(3) Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri, 3d) ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(4) Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnute ností pod a odseku 2 alebo ktoréľ ľ vzniká registráciou v osobitnom registri pod a odseku 3 ( alej len "registrácia v osobitnomľ ď registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv pod a tohto zákona.ľ

(5) Záložné právo na hnute nú vec vzniká jej odovzdaním záložnému verite ovi alebo tretejľ ľ osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný verite dohodli. Takto vzniknuté záložné právoľ môže by kedyko vek po as trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sať ľ č zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným verite om pred registráciou záložnéhoľ práva.

§ 151f

(1) Na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo asti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv. Na vznikč záložného práva k jednotlivým sú astiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo osobitný zákonč ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.

(2) Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, k právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutím iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom; to neplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv, nebolo registrované pred nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, iného práva alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.

(3) Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje pod a tohto zákona alebo pod a osobitného zákonaľ ľ jeho registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku d uň nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.

§ 151g

(1) Žiados o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo žiados oť ť registráciu v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje pod a tohto zákonaľ alebo pod a osobitného zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku záložnéhoľ práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný verite , ak osobitnýľ zákon neustanovuje inak. Ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.

(2) Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon,

inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiada o zmenu registrácie v registriť záložných práv alebo v osobitnom registri. Ak nemožno ur i osobu, ktorej sa zmena údajov týka,č ť má túto povinnos záložca, ak zákon neustanovuje inak.ť

(3) Povinnos pod a odseku 2 splní povinná osoba bez zbyto ného odkladu odo d a, keť ľ č ň ď nastala skuto nos , z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak návrh na registráciu zmenyč ť údajov sú povinné poda viaceré osoby, považuje sa táto povinnos za splnenú, ak ju splní jedna zť ť nich, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby povinné podať spolo ne.č

(4) Osoba, ktorá poruší povinnosti pod a odsekov 2 a 3, zodpovedá za škodu, ktorú týmľ spôsobí.


§ 151h

(1) Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo vo i nadobúdate ovi zálohu, akč ľ zmluva o zriadení záložného práva neur uje, že záložca môže záloh alebo as zálohu previes bezč č ť ť za aženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.ť

(2) Na nadobúdate a zálohu, vo i ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú ú innos ouľ č č ť prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdate zálohu, vo i ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpie výkon záložného práva aľ č ť vz ahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.ť

(3) Záložné právo nepôsobí vo i nadobúdate ovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnomč ľ obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí vo i nadobúdate ovič ľ zálohu ani vtedy, ak bol v ase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitejč starostlivosti dobromyse ný, že nadobúda záloh neza ažený záložným právom. Ak je záložné právoľ ť registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdate zálohu nie jeľ dobromyse ný, ak nepreukáže opak.ľ

(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevz ahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou vť osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje pod a tohto zákona alebo pod a osobitného zákonaľ ľ registrácia v osobitnom registri.

(5) Záložca a nadobúdate zálohu sú povinní zaregistrova zmenu v osobe záložcu doľ ť registra záložných práv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložného práva sa vyžaduje pod a tohto zákona alebo pod a osobitného zákona registrácia v osobitnom registri; za škoduľ ľ spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spolo ne a nerozdielne.č

(6) Konanie o výkon rozhodnutia alebo exeku né konanie na záloh možno vies iba vtedy, akč ť oprávneným je záložný verite alebo ak záložný verite s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciouľ ľ súhlasí.

§ 151i

(1) Záložca môže záloh používa zvy ajným spôsobom; je však povinný zdrža sa všetkého,ť č ť ím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného právač neur uje inak.č

(2) Ak je zálohom hnute ná vec a záloh bol odovzdaný záložnému verite ovi, záložný veriteľ ľ ľ je povinný zverený záloh chráni pred poškodením, stratou a zni ením; zverený záloh je oprávnenýť č užíva len so súhlasom záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.ť

(3) Ak záložnému verite ovi vzniknú v dôsledku plnenia povinností pod a odseku 2 náklady,ľ ľ má vo i záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a ú elne vynaložených nákladov.č č

§ 151j

(1) Ak poh adávka zabezpe ená záložným právom nie je riadne a v as splnená, môže záložnýľ č č verite za a výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný verite môžeľ č ť ľ uspokoji spôsobom ur eným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe pod a osobitného zákona, 3e)ť č ľ alebo domáha sa uspokojenia predajom zálohu pod a osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon aleboť ľ osobitný zákon neustanovuje inak.)

(2) Ak poh adávka zabezpe ená záložným právom nie je riadne a v as splnená, môže saľ č č záložný verite uspokoji alebo domáha sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, ke zabezpe enáľ ť ť ď č poh adávka je preml aná.ľ č

(3) Akáko vek dohoda uzatvorená pred splatnos ou poh adávky zabezpe enej záložným právom,ľ ť ľ č na ktorej základe sa záložný verite môže uspokoji tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci,ľ ť bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.

(4) Ak je na zabezpe enie tej istej poh adávky zriadené záložné právo k viacerýmč ľ samostatným zálohom, záložný verite je oprávnený uspokoji sa alebo domáha sa uspokojeniaľ ť ť poh adávky z ktoréhoko vek z nich, ktorý posta uje na uspokojenie poh adávky, inak zo všetkýchľ ľ č ľ zálohov.

(5) Ak je zálohom podnik alebo jeho as , záložný verite je oprávnený uspokoji sa aleboč ť ľ ť domáha sa uspokojenia z podniku alebo z jeho asti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo kuť č všetkým sú astiam podniku alebo k jeho asti.č č


§ 151k

(1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv po ítané odo d a ich najskoršej registrácie alebo odoč ň d a ich registrácie v osobitnom registri.ň

(2) Ak vznikne na hnute nej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdanímľ veci, na uspokojenie záložných práv majú prednos záložné práva registrované v registri záložnýchť práv pod a poradia ich registrácie.ľ

(3) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, môžu sa záložní veritelia dohodnú o poradíť ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohoda nadobúda ú innos registráciouč ť dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo registráciou v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri, na základe žiadosti všetkých na dohode zú astnených záložných verite ov. Dohoda, na ktorej základe by sa mohla záložnémuč ľ verite ovi, ktorý nie je jej ú astníkom, zhorši vymožite nos poh adávky pri výkone záložnéhoľ č ť ľ ť ľ práva, je neú inná vo i tejto osobe.č č

§ 151l

(1) Za atie výkonu záložného práva je záložný verite povinný písomne oznámi záložcovi ač ľ ť dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrova za atie výkonu záložného práva v tomtoť č registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o za atíč výkonu záložného práva záložný verite uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhaľ ť uspokojenia zo zálohu.

(2) Po oznámení o za atí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložnéhoč verite a záloh previes . Porušenie zákazu nemá ú inky vo i osobám, ktoré nadobudli záloh odľ ť č č záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdate vedel alebo vzh adom na všetky okolnosti mohol vedie , že sa za al výkon záložnéhoľ ľ ť č práva.

(3) Záložný verite má vo i záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a ú elne vynaloženýchľ č č nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

(4) Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnute ností, záložný verite je povinnýľ ľ jedno vyhotovenie oznámenia o za atí výkonu záložného práva zasla príslušnej správe katastrač ť nehnute ností, ktorá za atie výkonu záložného práva vyzna í v katastri nehnute ností.ľ č č ľ

§ 151m

(1) Preda záloh spôsobom ur eným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môžeť č záložný verite najskôr po uplynutí 30 dní odo d a oznámenia o za atí výkonu záložného právaľ ň č záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a de registrácieň za atia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako de oznámenia o za atíč ň č výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-d ová lehota za ína plynú odo d a registrácie za atia výkonu záložného práva v registriň č ť ň č záložných práv.

(2) Záložca a záložný verite sa môžu po oznámení o za atí výkonu záložného právaľ č dohodnú , že záložný verite je oprávnený preda záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadeníť ľ ť záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty pod a odseku 1.ľ

(3) Záložný verite , ktorý za al výkon záložného práva s cie om uspokoji svoju poh adávkuľ č ľ ť ľ spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedyko vek po as výkonu záložnéhoľ č práva zmeni spôsob výkonu záložného práva a preda záloh na dražbe alebo domáha sa uspokojeniať ť ť predajom zálohu pod a osobitných zákonov. Záložný verite je povinný informova záložcu o zmeneľ ľ ť spôsobu výkonu záložného práva.

(4) Záložca je povinný strpie výkon záložného práva a je povinný poskytnú záložnémuť ť verite ovi sú innos potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vyda záložnémuľ č ť ť verite ovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnú akúko vekľ ť ľ inú sú innos ur enú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnos má aj tretia osoba,č ť č ť ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

(5) Osoba, ktorá má po as výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdrža sač ť všetkého, ím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania.č

(6) Pri výkone záložného práva koná záložný verite v mene záložcu.ľ

(7) Záložný verite je povinný informova záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmäľ ť o všetkých skuto nostiach, ktoré môžu ma vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.č ť

(8) Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný verite je oprávnenýľ preda záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný verite je povinný pri predaji zálohuť ľ postupova s náležitou starostlivos ou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký aleboť ť porovnate ný predmet zvy ajne predáva za porovnate ných podmienok v ase a mieste predaja zálohu.ľ č ľ č

(9) Záložný verite je povinný poda záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bezľ ť zbyto ného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnoteč vý ažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použitíť vý ažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložnýť verite povinný preukáza .ľ ť

(10) Ak vý ažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpe enú poh adávku, záložný verite jeť č ľ ľ povinný vyda záložcovi bez zbyto ného odkladu hodnotu vý ažku z predaja, ktorá prevyšujeť č ť zabezpe enú poh adávku po odpo ítaní nevyhnutne a ú elne vynaložených nákladov v súvislosti sč ľ č č výkonom záložného práva.

§ 151ma

(1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný verite je povinný písomne oznámiľ ť za atie výkonu záložného práva aj ostatným záložným verite om, ktorí sú v poradí rozhodujúcom nač ľ uspokojenie záložných práv pred záložným verite om vykonávajúcim záložné právo. V oznámení oľ za atí výkonu záložného práva záložný verite uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa budeč ľ domáha uspokojenia zo zálohu.ť

(2) Záložný verite vykonávajúci záložné právo môže preda záloh najskôr po uplynutíľ ť lehoty 30 dní odo d a oznámenia o za atí výkonu záložného práva všetkým záložným verite om pod aň č ľ ľ odseku 1.

(3) Pri výkone záložného práva záložným verite om, ktorého záložné právo je v poradíľ rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé ( alej len "prednostný záložnýď verite "), sa záloh prevádza neza ažený záložnými právami ostatných záložných verite ov. Akľ ť ľ vý ažok z predaja zálohu prevyšuje poh adávku zabezpe enú v prospech prednostného záložnéhoť ľ č verite a, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich poh adávky zabezpe ené záložným právom kľ ľ č prevádzanému zálohu boli po odpo ítaní nevyhnutne a ú elne vynaložených nákladov prednostnýmč č záložným verite om v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z vý ažku z predaja zálohuľ ť pod a poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.ľ

(4) Hodnota vý ažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpe ené poh adávky po odpo ítaníť č ľ č nevyhnutne a ú elne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, sa vydáč záložcovi.

(5) Pri výkone záložného práva prednostným záložným verite om pod a odseku 3 uložíľ ľ prednostný záložný verite do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných verite ov aľ ľ záložcu hodnotu vý ažku z predaja zálohu prevyšujúcu poh adávku zabezpe enú v jeho prospech poť ľ č odpo ítaní nevyhnutne a ú elne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.č č

(6) Pri výkone záložného práva záložným verite om, ktorý nemá postavenie prednostnéhoľ záložného verite a, sa záloh prevádza za ažený záložným právom prednostného záložného verite a aľ ť ľ ostatných záložných verite ov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv predľ záložným verite om vykonávajúcim záložné právo; vo vz ahu k ostatným záložným verite om saľ ť ľ použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5.

(7) Záložný verite , ktorý vykonáva záložné právo pod a odseku 6, je povinný informovaľ ľ ť

nadobúdate a zálohu, že záloh sa prevádza za ažený záložným právom. Záložný verite , ktorýľ ť ľ vykonáva záložné právo pod a odseku 6, a nadobúdate zálohu sú povinní zaregistrova zmenu vľ ľ ť osobe záložcu v registri záložných práv alebo v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva pod a tohto zákona alebo pod a osobitného zákona vyžaduje jeho registrácia v osobitnomľ ľ registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spolo ne a nerozdielne.č

(8) Ak poh adávka prednostného záložného verite a alebo niektorého z ostatných záložnýchľ ľ verite ov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným verite omľ ľ vykonávajúcim záložné právo pod a odseku 6, je v ase výkonu záložného práva splatná, môže tentoľ č záložný verite za a výkon záložného práva alebo uplat ova uspokojenie svojej poh adávky aj zľ č ť ň ť ľ vý ažku z predaja zálohu.ť

(9) Ak prednostný záložný verite alebo iný záložný verite , ktorý je v poradíľ ľ rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným verite om vykonávajúcim záložné právo,ľ za ne výkon záložného práva pod a odseku 8, za atie výkonu záložného práva oznámi aj záložnémuč ľ č verite ovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný záložný verite alebo iný záložný verite ,ľ ľ ľ ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným verite omľ vykonávajúcim záložné právo, oznámi za atie výkonu záložného práva záložnému verite ovič ľ vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty pod a odseku 2, nemôže záložný veriteľ ľ vykonávajúci záložné právo pokra ova vo výkone záložného práva.č ť

(10) Záložný verite , ktorý po za atí výkonu záložného práva iným záložným verite om splníľ č ľ za dlžníka poh adávku, na ktorej uspokojenie sa za al výkon záložného práva, nadobúda jejľ č splnením všetky práva záložného verite a k tejto poh adávke vrátane poradia rozhodujúceho naľ ľ uspokojenie záložných práv. Záložný verite , ktorý za al výkon záložného práva, nemôže splnenieľ č poh adávky iným záložným verite om odmietnu .ľ ľ ť

§ 151mb

(1) Záložné právo k poh adávke sa vz ahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.ľ ť

(2) Záložné právo na pe ažnú poh adávku je ú inné vo i poddlžníkovi, len ak vznikň ľ č č záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný verite ; na preukázanie vzniku záložného práva sta í výpis z registra záložných práv.ľ č

(3) Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plni svoj splatný pe ažný záväzok záložnému verite ovi alebo inej osobe ur enej záložnýmť ň ľ č verite om. Splnenie pe ažného záväzku poddlžníka je záložný verite povinný písomne oznámiľ ň ľ ť záložcovi.

(4) Ak poddlžník splní svoj pe ažný záväzok záložnému verite ovi, záložný verite jeň ľ ľ oprávnený prijaté plnenie drža u seba. Ak zabezpe ená poh adávka nie je riadne a v as splnená,ť č ľ č záložný verite je oprávnený uspokoji sa z pe ažného plnenia poddlžníka, ak zmluva o zriadeníľ ť ň záložného práva neur uje inak.č

(5) Ak pe ažné plnenie poddlžníka prijaté záložným verite om prevyšuje zabezpe enúň ľ č poh adávku, záložný verite je povinný vyda záložcovi bez zbyto ného odkladu pe ažné plnenieľ ľ ť č ň prevyšujúce zabezpe enú poh adávku po odpo ítaní nevyhnutne a ú elne vynaložených nákladov vč ľ č č súvislosti s výkonom záložného práva.

(6) Ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný verite uspokoji aj s výkonomľ ť záložného práva pod a § 151j až 151ma.ľ

(7) Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného verite a, ustanovenie § 584 saľ nepoužije.

§ 151mc

(1) Záložca je povinný záloh poisti , len ak tak ur uje zmluva o zriadení záložného práva.ť č

(2) Ak záložca písomne oznámi alebo záložný verite preukáže pois ovate ovi najneskôr doľ ť ľ výplaty plnenia z poistnej zmluvy vznik záložného práva, pois ovate plní v prípade poistnejť ľ udalosti plnenie z poistnej zmluvy záložnému verite ovi alebo inej osobe ur enej záložnýmľ č verite om; na preukázanie vzniku záložného práva sta í výpis z registra záložných práv alebo zľ č osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri. Výplatu plnenia z poistnej zmluvy je záložný verite povinný bez zbyto ného odkladu písomneľ č oznámi záložcovi.ť

(3) Ak pois ovate vyplatí plnenie z poistnej zmluvy záložnému verite ovi, záložný veriteť ľ ľ ľ

je oprávnený prijaté plnenie drža u seba. Ak zabezpe ená poh adávka nie je riadne a v asť č ľ č splnená, záložný verite je oprávnený uspokoji sa z plnenia z poistnej zmluvy, ak zmluva oľ ť zriadení záložného práva neur uje inak.č

(4) Ak plnenie z poistnej zmluvy prijaté záložným verite om prevyšuje zabezpe enúľ č poh adávku, záložný verite je povinný vyda záložcovi bez zbyto ného odkladu plnenie z poistnejľ ľ ť č zmluvy prevyšujúce zabezpe enú poh adávku po odpo ítaní nevyhnutne a ú elne vynaložených nákladovč ľ č č v súvislosti s výkonom záložného práva.

§ 151md

(1) Záložné právo zaniká a) zánikom zabezpe enej poh adávky,č ľ b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vz ahuje,ť c) ak sa záložný verite vzdá záložného práva,ľ d) uplynutím asu, na ktorý bolo záložné právo zriadené,č e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v ase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdate zálohu pri vynaložení náležitejč ľ starostlivosti dobromyse ný, že nadobúda záloh neza ažený záložným právom,ľ ť g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva ur uje, že záložca môže zálohč alebo as zálohu previes bez za aženia záložným právom,č ť ť ť h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez oh adu na rozsah uspokojenia verite a.ľ ľ

(2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje pod a zákona registrácia vľ osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku d u uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôrň však ku d u zániku záložného práva.ň

(3) Záložný verite je povinný poda žiados o výmaz záložného práva bez zbyto néhoľ ť ť č odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiados o výmaz záložného práva je oprávnený poda aj záložca; záložca jeť ť povinný žiados doloži písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcouť ť zánik záložného práva vystavenou záložným verite om.ľ

(4) Ak je zálohom hnute ná vec a záloh bol pod a zmluvy o zriadení záložného právaľ ľ odovzdaný záložnému verite ovi, záložný verite je povinný bez zbyto ného odkladu po zánikuľ ľ č záložného práva záloh vráti záložcovi.ť

§ 151me

Osobitné ustanovenia k záložnému právu k poh adávke z ú tu alebo z inej formy vkladuľ č

(1) Zmluvné záložné právo k poh adávke z ú tu, vkladu, ak nejde o cenný papier, alebo zľ č inej formy vkladu medzi osobami uvedenými v odseku 8 vzniká uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva; písomná forma zmluvy sa nevyžaduje. Takto vzniknuté záložné právo možno kedyko vek po as jeho trvania zaregistrova v registri záložných práv.ľ č ť

(2) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, uspokoja sa prednostne záložné práva vznikom najstaršie, ak alej tento zákon neustanovuje inak. Ak vznikne na zálohu viac záložných práv aď niektoré z nich nie sú registrované v registri záložných práv, záložné práva registrované v registri záložných práv sa uspokoja prednostne pod a poradia ich registrácie pred ostatnýmiľ záložnými právami.

(3) Ak poh adávka zabezpe ená záložným právom nie je riadne a v as splnená alebo akľ č č nastane iná skuto nos ur ená v zmluve o zriadení záložného práva ako skuto nos rozhodná preč ť č č ť výkon záložného práva, záložný verite môže záložné právo vykona spôsobom ustanoveným zákonomľ ť

alebo dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Ustanovenia § 151l ods. 1, § 151m ods. 1, 2, 3 posledná veta, ods. 7 a 9 a § 151ma ods. 1 a 2 sa nepoužijú.

(4) Dohodnutým spôsobom výkonu záložného práva môže by najmä zapo ítanie protiť č zabezpe enej poh adávke alebo použitie zálohu na vyrovnanie zabezpe enej poh adávky.č ľ č ľ

(5) Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva, záložný veriteľ je oprávnený v medziach zmluvy so zálohom naklada ; pritom koná v mene záložcu a na svoj ú et. Akť č záložný verite záloh previedol, záložné právo vo i nadobúdate ovi nepôsobí.ľ č ľ

(6) Ak záložný verite so zálohom nakladal pred tým, ako nastala skuto nos rozhodná preľ č ť výkon záložného práva, je povinný najneskôr v posledný de splatnosti zabezpe enej poh adávkyň č ľ obstara v mene záložcu a na svoj ú et rovnocenný záloh, ktorý vstúpi na miesto pôvodného zálohu,ť č ibaže sa so záložcom dohodol inak; na posúdenie poradia záložného práva vz ahujúceho sa nať rovnocenný záloh je rozhodujúci as vzniku alebo registrácie záložného práva. Rovnocenný záloh,č ktorý vstúpil na miesto pôvodného zálohu, je predmetom toho istého záložného práva. Rovnocenným zálohom sa rozumie, ak sa zmluvné strany nedohodli inak, poh adávka z ú tu alebo inej formyľ č vkladu znejúca na tú istú sumu v tej istej mene vo i tomu istému dlžníkovi. Ak záložný verite soč ľ zálohom nakladal tak, že na om zriadil záložné právo, vstupom rovnocenného zálohu na miestoň pôvodného zálohu pôvodný záloh prechádza zo záložcu na záložného verite a.ľ

(7) Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva, záložný veriteľ môže namiesto postupu pod a odseku 6 rovnocenný záloh zapo íta proti zabezpe enej poh adávkeľ č ť č ľ alebo rovnocenný záloh použi na jej vyrovnanie.ť

(8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa použijú, len ak zmluvu o zriadení záložného práva uzatvorili tieto osoby: a) orgány verejnej moci lenského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú zmluvnýmič stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, b) Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investi ná banka, medzinárodná rozvojová banka a Banka preč medzinárodné zú tovanie,č c) banka, zahrani ná banka, obchodník s cennými papiermi, zahrani ný obchodník s cennýmič č papiermi, pois ov a, zahrani ná pois ov a, pois ov a z iného lenského štátu, správcovskáť ň č ť ň ť ň č spolo nos , zahrani ná správcovská spolo nos , inštitúcia elektronických pe azí, zahrani náč ť č č ť ň č inštitúcia elektronických pe azí, subjekt kolektívneho investovania a zahrani ný subjektň č kolektívneho investovania, d) iná osoba ako osoba pod a písmena c) podliehajúca obozretnému doh adu, ktorá v rámci svojhoľ ľ podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z inností, ktoré môže pod ač ľ osobitného predpisu vykonáva banka, ako aj osoba so sídlom v zahrani í s obdobným predmetomť č innosti,č e) iná osoba ako osoba pod a písmena c) podliehajúca obozretnému doh adu, ktorej hlavnýmľ ľ predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku pod a osobitného predpisu, ako aj osobaľ so sídlom v zahrani í s obdobným predmetom innosti,č č f) centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovate platobného systému, zú tovací agent,ľ č clearingový ústav, spolo ný zástupca majite ov dlhopisov alebo iných dlhových cenných papierov,č ľ ako aj osoba so sídlom v zahrani í s obdobným predmetom innosti vrátane osoby, ktorej predmetomč č innosti je zú tovanie a vyrovnanie obchodov s finan nými nástrojmi alebo výkon innostíč č č č ústrednej protistrany, aj ke nie je zahrani ným centrálnym depozitárom.ď č

Vecné bremená

§ 151n

(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnute nej veci v prospech niekoho iného tak, že jeľ povinný nie o trpie , nie oho sa zdrža alebo nie o kona . Práva zodpovedajúce vecným bremenám súč ť č ť č ť spojené bu s vlastníctvom ur itej nehnute nosti, alebo patria ur itej osobe.ď č ľ č

(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnute nosti prechádzajú s vlastníctvom veci naľ nadobúdate a.ľ

(3) Pokia sa ú astníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúcehoľ č vecnému bremenu oprávnený užíva cudziu vec, povinný znáša primerane náklady na jej zachovanie ať ť opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znáša pod a mieryť ľ spoluužívania.

§ 151o

(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedi stve, schválenou dohodou dedi ov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.č č Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnú tiež výkonom práva (vydržaním); ustanoveniať § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnute ností.ľ

(2) Zmluvou môže zriadi vecné bremeno vlastník nehnute nosti, pokia osobitný zákonť ľ ľ nedáva toto právo aj alším osobám.ď

(3) Ak nie je vlastník stavby zárove vlastníkom pri ahlého pozemku a prístup vlastníka kň ľ stavbe nemožno zabezpe i inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadi vecné bremeno vč ť ť prospech vlastníka stavby spo ívajúce v práve cesty cez pri ahlý pozemok.č ľ

§ 151p

(1) Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnute ností.ľ

(2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúži potrebámť oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnute nosti; prechodnou nemožnos ou výkonuľ ť práva vecné bremeno nezaniká.

(3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnú , že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak preť zmenu pomerov nemožno spravodlivo trva na vecnom plnení, môže súd rozhodnú , aby sa namiestoť ť vecného plnenia poskytovalo pe ažné plnenie.ň

(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí ur itej osobe, vecné bremeno zanikneč najneskôr jej smr ou alebo zánikom.ť

§ 151r


Zádržné právo

§ 151s

(1) Kto je povinný vyda hnute nú vec, môže ju zadrža , aby zabezpe il svoju splatnúť ľ ť č pe ažnú poh adávku vo i tomu, komu je inak povinný vec vyda . Nemožno však zadržiava vecň ľ č ť ť svojvo ne alebo stivo od atú.ľ ľ ň

(2) Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ouň naložil spôsobom, ktorý je nezlu ite ný s výkonom zádržného práva.č ľ

(3) Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnos dlžníka, má verite zádržné právo aj k zabezpe eniu poh adávky dosia nesplatnej ať ľ č ľ ľ bez oh adu na to, i sa verite ovi uložilo naloži s vecou spôsobom nezlu ite ným a výkonomľ č ľ ť č ľ zádržného práva.

(4) Verite je povinný bez zbyto ného odkladu upovedomi dlžníka o zadržaní veci a jehoľ č ť dôvodoch.

§ 151t

Oh adne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákladov s tým spojených má ten, kto vecľ zadržuje, postavenie aké má záložný verite oh adne zálohu.ľ ľ

§ 151u

Na základe zádržného práva má verite právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostnéľ uspokojenie z vý ažku zadržovanej veci pred iným verite om, a to aj záložným verite om.ť ľ ľ

§ 151v

Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpe enej poh adávky alebo poskytnutím dostato nejč ľ č zábezpeky.

TRETIA ASČ Ť

ZRUŠENÁ OD 1.1.1992

Prvá hlava


§ 152


§ 153


§ 154


§ 155


§ 156


§ 157



§ 158


§ 159


§ 160


§ 161


§ 162


§ 163


§ 164


§ 165


§ 166


§ 167



§ 168


§ 169


§ 170


§ 171



§ 172


§ 173


§ 174



§ 175


§ 176


§ 177


§ 178



§ 179


§ 180


§ 181


§ 182



§ 183


§ 184


§ 185


§ 186


§ 187



§ 188


§ 189


Druhá hlava


§ 190


§ 191


§ 192


§ 193


§ 194


§ 195


Tretia hlava


§ 196


§ 197


Štvrtá hlava


§ 198


§ 199


§ 200


§ 201


§ 202


§ 203


§ 203a


§ 204



§ 205


§ 206



§ 207


§ 208


§ 209



§ 210


§ 211


§ 212


§ 213



§ 214


§ 215


§ 216



§ 217


§ 218


§ 219


§ 220



§ 221


ŠTVRTÁ ASČ Ť


Prvá hlava


§ 222


§ 223


§ 224


§ 225


§ 226


§ 227


§ 228



§ 229


§ 230


§ 231


§ 232



§ 233


§ 234


§ 235


§ 236


§ 237


§ 238


Druhá hlava


§ 239


§ 240


§ 241


§ 242


§ 243



§ 244


§ 245


§ 246



§ 247


§ 248


§ 249


§ 250


§ 251


§ 252


§ 253


§ 254


§ 255



§ 256


Tretia hlava


§ 257


§ 258


§ 259


§ 260


§ 261


§ 262


Štvrtá hlava


§ 263


§ 263a


§ 264


§ 265


§ 266


§ 267



§ 268


§ 269



§ 270


§ 271


§ 272


§ 273


§ 274



§ 275


Piata hlava


§ 276



§ 277


§ 278



§ 279


§ 280


§ 281



§ 282


§ 283


Šiesta hlava


§ 284


§ 285


§ 286


§ 287


§ 288



§ 289


§ 290


§ 291


§ 292


§ 293


§ 294


§ 295



§ 296


§ 297


§ 298


§ 299


Siedma hlava


§ 300


§ 301


§ 302


§ 303


§ 304


§ 305


§ 306


Ôsma hlava


Prvý oddiel


§ 307


§ 308


§ 309



§ 310


§ 311


Druhý oddiel


§ 312


§ 313


§ 314


§ 315



§ 316


§ 317


§ 318


Tretí oddiel


§ 319


§ 320


Deviata hlava


§ 321


§ 322


§ 323


§ 324


Desiata hlava


Prvý oddiel


§ 325


§ 326


§ 327



§ 328


§ 329


§ 330


§ 331


§ 332


§ 333



§ 334


§ 335


§ 336


§ 337


§ 338


§ 339


§ 340


Druhý oddiel


§ 341


§ 342


§ 343


§ 344


Jedenásta hlava


Prvý oddiel


§ 345


§ 346


§ 347


§ 348


Druhý oddiel



§ 349


§ 350


§ 351


§ 352



§ 353


§ 354


§ 355


§ 356


§ 357



§ 358


§ 359


§ 360


§ 361


§ 362



§ 362a


Tretí oddiel


§ 363


§ 364


§ 365


§ 366


§ 367


§ 368


§ 369


§ 370


Štvrtý oddiel


§ 371


§ 372


§ 373


§ 374


§ 375


§ 376


Piaty oddiel


§ 377


§ 378


§ 379


§ 380


§ 381


§ 382


§ 383


PIATA ASČ Ť


Prvá hlava



§ 384


§ 385


§ 386



§ 387


§ 388


§ 389


Druhá hlava


Prvý oddiel


§ 390


§ 391



§ 392


§ 393


Druhý oddiel


§ 394


§ 395


§ 396


Tretí oddiel


§ 397


§ 398


Štvrtý oddiel



§ 399


§ 400


§ 401


§ 402


§ 403


§ 404


§ 405


§ 406



§ 407


§ 408


§ 409


Piaty oddiel


§ 410


§ 411


Tretia hlava


§ 412


§ 413


§ 414


ŠIESTA ASČ Ť

ZODPOVEDNOS ZA ŠKODU A ZA BEZDÔVODNÉ OBOHATENIEŤ

Prvá hlava

PREDCHÁDZANIE HROZIACIM ŠKODÁM

§ 415

Každý je povinný po ína si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, nač ť prírode a životnom prostredí.

§ 416


§ 417

(1) Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakro i spôsobom primeranýmč ť okolnostiam ohrozenia.

(2) Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáha , aby súd uložil vykona vhodnéť ť a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

§ 418

(1) Kto spôsobil škodu, ke odvracal priamo hroziace nebezpe enstvo, ktoré sám nevyvolal,ď č nie je za u zodpovedný, okrem ak toto nebezpe enstvo za daných okolností bolo možné odvrátiň č ť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

(2) Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpe nosti útoku.č

§ 419

Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu ú elne vynaložených nákladov a na náhraduč škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

Druhá hlava

ZODPOVEDNOS ZA ŠKODUŤ

Prvý oddiel

Všeobecná zodpovednosť


§ 420

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ke bola spôsobená pri ichď innosti tými, ktorých na túto innos použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú pod ač č ť ľ tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednos pod a pracovnoprávnych predpisov nie je týmť ľ dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

§ 420a

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou innos ou.č ť

(2) Škoda je spôsobená prevádzkovou innos ou, ak je spôsobenáč ťa) innos ou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri innosti,č ť č b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpe ením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda nač nehnute nosti alebo sa mu podstatne s aží alebo znemožní užívanie nehnute nosti.ľ ť ľ

(3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátite nou udalos ou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konanímľ ť poškodeného.


Druhý oddiel

Prípady osobitnej zodpovednosti

§ 421

Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má by predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jejť poškodenie, stratu alebo zni enie, ibaže by ku škode došlo aj inak.č

§ 421a

(1) Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnos ami, ktoré majú pôvod v povahe prístrojať alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbavi .ť

(2) Zodpovednos pod a odseku 1 sa vz ahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych,ť ľ ť veterinárnych a iných biologických služieb.


Zodpovednos za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdi následky svojho konaniať ť

§ 422

(1) Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnu svoje konanie a posúdi jeho následky; spolo ne a nerozdielne sť ť č ním zodpovedá, kto je povinný vykonáva nad ním doh ad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť ľ ť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnu svoje konanie alebo posúdi jeho následky,ť ť zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonáva nad ním doh ad.ť ľ

(2) Kto je povinný vykonáva doh ad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitýť ľ doh ad nezanedbal.ľ

(3) Ak vykonáva doh ad právnická osoba, jej pracovníci doh adom poverení sami za škoduľ ľ takto vzniknutú pod a tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednos pod a pracovnoprávnychľ ť ľ predpisov nie je tým dotknutá.

§ 423

Kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnu svoje konanieť alebo posúdi jeho následky, je povinný nahradi škodu v tomto stave spôsobenú; spolo ne ať ť č nerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli.

Zodpovednos za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravomť

§ 424

Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.


§ 425



§ 426


Zodpovednos za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkovť

§ 427

(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzate motorového vozidla, motorového plavidla, ako ajľ prevádzate lietadla.ľ

§ 428

Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzate zbavi , ak bola škoda spôsobená okolnos ami,ľ ť ť ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabráni ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadova .ť ť

§ 429

Prevádzate zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenúľ odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnos ich opatrova .ť ť

§ 430

(1) Namiesto prevádzate a zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomiaľ alebo proti vôli prevádzate a. Prevádzate zodpovedá spolo ne s ním, ak takéto použitieľ ľ č dopravného prostriedku svojou nedbalos ou umožnil.ť

(2) Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po as opravy prevádzate podniku, vč ľ ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzate dopravného prostriedku.ľ

§ 431

Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzate ov a ak ide o vyporiadanie medziľ týmito prevádzate mi, zodpovedajú pod a ú asti na spôsobení vzniknutej škody.ľ ľ č

Zodpovednos za škodu spôsobenú zvláš nebezpe nou prevádzkouť ť č

§ 432

Za škodu vyvolanú povahou zvláš nebezpe nej prevádzky zodpovedá prevádzate rovnako akoť č ľ prevádzate dopravného prostriedku.ľ

Zodpovednos za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciachť

§ 433

(1) Prevádzkovate poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu na veciach, ktoré boliľ ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže by ku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým ú elom odovzdané prevádzkovate ovi alebo niektorému z pracovníkovč ľ prevádzkovate a.ľ

(2) Ak je s prevádzkou niektorej innosti spravidla spojené odkladanie vecí, zodpovedáč ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených na mieste na to ur enom aleboč na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak.

(3) Zodpovednosti pod a odseku 1 a 2 sa nemožno zbavi jednostranným vyhlásením aniľ ť dohodou.

§ 434

(1) Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zodpovedá len do výšky ustanovenej vykonávacím predpisom. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v prevádzke pracujú, uhradzuje sa bez obmedzenia.

(2) Bez obmedzenia sa uhradzuje škoda aj vtedy, ak boli veci prevzaté do úschovy.

§ 435

Rovnako ako prevádzkovate poskytujúci ubytovacie služby zodpovedajú i prevádzateliaľ garáží a iných podnikov podobného druhu, pokia ide o dopravné prostriedky v nich umiestnené aľ ich príslušenstvo.

§ 436

Právo na náhradu škody sa musí uplatni u prevádzate a bez zbyto ného odkladu. Právoť ľ č zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho d a po dni, ke sa poškodený o škode dozvedel.ň ď

§ 437

Za škodu spôsobenú na veciach odložených v dopravných prostriedkoch hromadnej dopravy sa zodpovedá len pod a ustanovení o náhrade škody spôsobenej ich prevádzkou (§ 427 až 431).ľ

Tretí oddiel

Spolo né ustanovenia o náhrade škodyč

Spolo ná zodpovednosč ť

§ 438

(1) Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za u spolo ne a nerozdielne.ň č

(2) V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnú , že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajúť za u pod a svojej ú asti na spôsobení škody.ň ľ č

§ 439

Kto zodpovedá za škodu spolo ne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi pod a ú asti nač ľ č spôsobení vzniknutej škody.

§ 440

Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.

Zavinenie poškodeného

§ 441

Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlu ne jeho zavinením, znáša ju sám.č

Spôsob a rozsah náhrady

§ 442

(1) Uhrádza sa skuto ná škoda a to, o poškodenému ušlo (ušlý zisk).č č

(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným inom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujmač v peniazoch.

(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a ú elné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.č

(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným inom, z ktorého mal páchate majetkovýč ľ prospech, môže súd rozhodnú , že právo na náhradu škody možno uspokoji z vecí, ktoré zť ť majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak pod a ustanovení Ob ianskeho súdnehoľ č poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokia právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmieľ dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami naklada .ť

§ 442a

(1) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zados u inenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenieť č rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo posta ujúce.č

(2) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže by predmetomť licen nej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno ur i inak, ur í sa najmenej vo výškeč č ť č odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvy ajná v ase neoprávneného zásahu do tohtoč č práva; to sa primerane vz ahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu by predmetomť ť prevodu.

§ 443

Pri ur ení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v ase poškodenia.č č

§ 444

Pri škode na zdraví sa jednorazove odškod ujú bolesti poškodeného a s aženie jehoň ť spolo enského uplatnenia.č

§ 445

Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa pe ažným dôchodkom;ň pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

§ 446

Náhrada za stratu na zárobku po as pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a sumač tejto náhrady sa ur í rovnako ako úrazový príplatok pod a všeobecných predpisov o sociálnomč ľ poistení.

§ 447

Náhrada za stratu na zárobku po skon ení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo prič invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa ur í rovnako ako suma úrazovej renty pod ač ľ všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

§ 447a

Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by do priemerného mesa ného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratuč na zárobku po skon ení práceneschopnosti, ktorú fyzická osoba poberala v období rozhodnom preč vymeranie dôchodku.

§ 447b

Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ktoré sa posúdi, a suma jednorazového vyrovnania sa ur í pod a všeobecných predpisov o sociálnom poistení.č ľ

§ 448

Fyzická osoba, vo i ktorej mal zomretý v ase svojho úmrtia vyživovaciu povinnos , máč č ť nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej úrazovej renty sa ur í pod a všeobecných predpisov o sociálnom poistení.č ľ

§ 449

(1) Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj ú elné náklady spojené s lie ením.č č

(2) Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokia neboliľ uhradené pohrebným poskytnutým pod a predpisov o nemocenskom poistení.ľ

(3) Náklady lie enia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.č

§ 449a

Budúce nároky pod a ustanovení § 445 až 449 možno odškodni jednorazovo na základeľ ť

písomnej dohody o ich úplnom a kone nom vyporiadaní medzi oprávneným a povinným.č

Zníženie náhrady

§ 450

Z dôvodov hodných osobitného zrete a súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritomľ zrete najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktoráľ ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykona , ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.ť

Tretia hlava

BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE

§ 451

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vyda .ť

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

§ 452


§ 453


§ 453a


§ 454

Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, o pod a práva mal plni sám.č ľ ť

§ 455

(1) Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie preml aného dlhu aleboč dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

(2) Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie pe azí poži aných do hry alebo stávky; na súde saň č však týchto plnení nemožno domáha .ť

§ 456

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vyda tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, nať úkor koho sa získal, nemožno zisti , musí sa vyda štátu.ť ť

§ 457

Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z ú astníkov povinný vráti druhémuč ť všetko, o pod a nej dostal.č ľ

§ 458

(1) Musí sa vyda všetko, o sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobreť č možné, najmä preto, že obohatenie spo ívalo vo výkonoch, musí sa poskytnú pe ažná náhrada.č ť ň

(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vyda aj úžitky z neho, pokia ten, ktoť ľ obohatenie získal, nekonal dobromyse ne.ľ

(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

§ 458a

Ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno ur i bezdôvodnéč ť obohatenie sa inak, na ur enie pe ažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.č ň

§ 459

Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vyda ten, kto nebol dobromyse ný, môže súdť ľ rozhodnú , že možno právo uspokoji aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to ajť ť vtedy, ak inak pod a ustanovení Ob ianskeho súdneho poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú.ľ č Dokia nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník sľ takými vecami uvedenými v rozhodnutí naklada .ť

SIEDMA ASČ Ť

DEDENIE

Prvá hlava

NADOBÚDANIE DEDI STVAČ

§ 460

Dedi stvo sa nadobúda smr ou poru ite a.č ť č ľ

§ 461

(1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

(2) Ak nenadobudne dedi stvo dedi zo závetu, nastupujú namiesto neho dedi ia zo zákona.č č č Ak sa nadobudne zo závetu len as dedi stva, nadobúdajú zvyšujúcu as dedi ia zo zákona.č ť č č ť č

§ 462

Dedi stvo, ktoré nenadobudne žiadny dedi , pripadne štátu.č č

Odmietnutie dedi stvač

§ 463

(1) Dedi môže dedi stvo odmietnu . Odmietnutie sa musí sta ústnym vyhlásením na súdeč č ť ť alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.

(2) Zástupca dedi a môže za neho dedi stvo odmietnu len pod a plnomocenstva, ktoré ho nač č ť ľ to výslovne opráv uje.ň

§ 464

Vyhlásenie o odmietnutí dedi stva môže dedi urobi len do jedného mesiaca odo d a, keč č ť ň ď bol súdom o práve dedi stvo odmietnu a o následkoch odmietnutia upovedomený. Z dôležitýchč ť dôvodov môže súd túto lehotu pred ži .ĺ ť

§ 465

Dedi stvo nemôže odmietnu dedi , ktorý svojím po ínaním dal najavo, že dedi stvo nechceč ť č č č odmietnu .ť

§ 466

K odmietnutiu dedi stva nemôže dedi pripoji výhrady alebo podmienky; takisto nemôžeč č ť odmietnu dedi stvo len s asti. Takéto vyhlásenia nemajú ú inky odmietnutia dedi stva.ť č č č č

§ 467

Vyhlásenie o odmietnutí dedi stva nemožno odvola . To isté platí, ak dedi vyhlási, žeč ť č dedi stvo neodmieta.č

§ 468

Na neznámeho dedi a alebo na dedi a, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojomč č dedi skom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v ur enej lehote nedal o sebe vedie , sa prič č ť prejednaní dedi stva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmietnutí i neodmietnutíč č

dedi stva urobi .č ť

Dedi ská nespôsobilosč ť

§ 469

Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného inu proti poru ite ovi, jeho manželovi,č č ľ de om alebo rodi om alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poru ite ovej poslednej vôle.ť č č ľ Môže však dedi , ak mu poru ite tento in odpustil.ť č ľ č

Vydedenie

§ 469a

(1) Poru ite môže vydedi potomka, akč ľ ťa) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poru ite ovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo vč ľ iných závažných prípadoch, b) o poru ite a trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavova ,č ľ ť c) bol odsúdený pre úmyselný trestný in na trest od atia slobody v trvaní najmenej jedného roka,č ň d) trvalo vedie neusporiadaný život.

(2) Pokia to poru ite v listine o vydedení výslovne ur í, vz ahujú sa dôsledky vydedeniaľ č ľ č ť aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí by uvedený dôvod vydedenia.ť

Prechod dlhov

§ 470

(1) Dedi zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedi stva za primerané náklady spojené sč č pohrebom poru ite a a za poru ite ove dlhy, ktoré na neho prešli poru ite ovou smr ou.č ľ č ľ č ľ ť

(2) Ak je viac dedi ov, zodpovedajú za náklady poru ite ovho pohrebu a za dlhy pod ač č ľ ľ pomeru toho, o z dedi stva nadobudli, k celému dedi stvu.č č č

§ 471

(1) Ak je dedi stvo predlžené, môžu sa dedi ia s verite mi dohodnú , že im dedi stvoč č ľ ť č prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

(2) Ak nedôjde k dohode medzi dedi mi a verite mi, spravuje sa povinnos dedi ov plnič ľ ť č ť tieto dlhy ustanoveniami Ob ianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedi stva. Dedi ia pritomč č č nezodpovedajú verite om, ktorí svoje poh adávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd naľ ľ návrh dedi ov vyzval, pokia je uspokojením poh adávok ostatných verite ov cena nimič ľ ľ ľ nadobudnutého dedi stva vy erpaná.č č

§ 472

(1) Štát, ktorému dedi stvo pripadlo, zodpovedá za poru ite ove dlhy a za primeranéč č ľ náklady jeho pohrebu rovnako ako dedi .č

(2) Ak nemožno uhradi pe ažný dlh celkom alebo s asti peniazmi z dedi stva, môže štátť ň č č použi na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedi stva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výškeť č dlhu. Ak verite odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnú likvidáciu dedi stva.ľ ť č

Druhá hlava

DEDENIE ZO ZÁKONA

§ 473

(1) V prvej skupine dedia poru ite ove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.č ľ

(2) Ak nededí niektoré die a, nadobúdajú jeho dedi ský podiel rovnakým dielom jeho deti.ť č Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

§ 474

(1) Ak nededia poru ite ovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poru ite ovi rodi ia ač ľ č ľ č alej tí, ktorí žili s poru ite om najmenej po dobu jedného roku pred jeho smr ou v spolo nejď č ľ ť č

domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spolo nú domácnos alebo boli odkázaní výživou nač ť poru ite a.č ľ

(2) Dedi ia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicuč dedi stva.č

§ 475

(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodi ov, dedia v tretej skupine rovnakým dielomč poru ite ovi súrodenci a tí, ktorí žili s poru ite om najmenej po dobu jedného roku pred jehoč ľ č ľ smr ou v spolo nej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spolo nú domácnos alebo boliť č č ť odkázaní výživou na poru ite a.č ľ

(2) Ak niektorý zo súrodencov poru ite a nededí, nadobúdajú jeho dedi ský podiel rovnakýmč ľ č dielom jeho deti.

§ 475a

Ak žiadny dedi nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielomč prarodi ia poru ite a, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.č č ľ

Tretia hlava

DEDENIE ZO ZÁVETU

§ 476

(1) Poru ite môže závet bu napísa vlastnou rukou, alebo ho zriadi v inej písomnejč ľ ď ť ť forme za ú asti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.č

(2) V každom závete musí by uvedený de , mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak jeť ň neplatný.

(3) Spolo ný závet viacerých poru ite ov je neplatný.č č ľ

§ 476a

Vlastnoru ný závet musí by napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.č ť

§ 476b

Závet, ktorý poru ite nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísa a pred dvomač ľ ť svedkami sú asne prítomnými výslovne prejavi , že listina obsahuje jeho poslednú vô u. Svedkoviač ť ľ sa musia na závet podpísa .ť

§ 476c

(1) Poru ite , ktorý nemôže íta alebo písa , prejaví svoju poslednú vô u pred tromič ľ č ť ť ľ sú asne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí by pre ítaná a prítomnými svedkami podpísaná.č ť č Pritom musí pred nimi potvrdi , že listina obsahuje jeho poslednú vô u. Pisate om a pred itate omť ľ ľ č ľ môže by aj svedok; pisate však nesmie by zárove pred itate om.ť ľ ť ň č ľ

(2) V listine sa musí uvies , že poru ite nemôže íta alebo písa , kto listinu napísal ať č ľ č ť ť kto nahlas pre ítal a akým spôsobom poru ite potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vô u.č č ľ ľ Listinu musia svedkovia podpísa .ť

§ 476d

(1) Poru ite môže prejavi svoju poslednú vô u do notárskej zápisnice; osobitný zákonč ľ ť ľ ustanovuje, kedy sa musí úkon urobi pred svedkami.ť

(2) Maloletí, ktorí dov šili 15. rok, môžu prejavi poslednú vô u iba formou notárskejŕ ť ľ zápisnice.

(3) Nevidomé osoby môžu prejavi poslednú vô u tiež pred tromi sú asne prítomnými svedkamiť ľ č v listine, ktorá musí by pre ítaná.ť č

(4) Nepo ujúce osoby, ktoré nemôžu íta alebo písa , môžu prejavi poslednú vô u formouč č ť ť ť ľ notárskej zápisnice alebo pred tromi sú asne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú re , a to vč č listine, ktorá sa musí tlmo i do znakovej re i.č ť č

(5) V listine musí by uvedené, že poru ite nemôže íta alebo písa , kto listinu napísalť č ľ č ť ť a kto nahlas pre ítal a akým spôsobom poru ite potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vô u.č č ľ ľ Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmo i do znakovej re i; aj toto sa musí v listineč ť č uvies . Listinu musia svedkovia podpísa .ť ť

§ 476e

Svedkami môžu by iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť ť nevidomé, nepo ujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, ač osoby, ktoré majú pod a závetu dedi .ľ ť

§ 476f

Závetom povolaný, ani zákonný dedi a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetuč pôsobi ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmo níci alebo pred itatelia.ť č č

§ 477

V závete poru ite ustanoví dedi ov, prípadne ur í ich podiely alebo veci a práva, ktoréč ľ č č im majú pripadnú . Ak nie sú podiely viacerých dedi ov v závete ur ené, platí, že podiely súť č č rovnaké.

§ 478

Akéko vek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie § 484 ods. 1ľ druhej vety tým nie je dotknuté.

§ 479

Maloletým potomkom sa musí dosta aspo to ko, ko ko robí ich dedi ský podiel zo zákona, ať ň ľ ľ č plnoletým potomkom aspo to ko, ko ko robí jedna polovica ich dedi ského podielu zo zákona.ň ľ ľ č Pokia tomu závet odporuje, je v tejto asti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.ľ č

§ 480

(1) Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokia popri om nemôže obstá , aleboľ ň ť odvolaním závetu; odvolanie musí ma formu, aká je potrebná pre závet.ť

(2) Poru ite zruší závet aj tým, že zni í listinu, na ktorej bol napísaný.č ľ č

Štvrtá hlava

POTVRDENIE DEDI STVA A VYPORIADANIE DEDI OVČ Č

§ 481

Ak je len jeden dedi , potvrdí mu súd, že dedi stvo nadobudol.č č

§ 482

(1) Ak je viac dedi ov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedi stve dohodou.č č

(2) Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

§ 483

Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedi stva tým, ktorých dedi ské právo boloč č preukázané.

§ 484

Súd potvrdí nadobudnutie dedi stva pod a dedi ských podielov. Pri dedení zo zákona sač ľ č dedi ovi do jeho podielu zapo íta to, o za života poru ite a od neho bezplatne dostal, pokiač č č č ľ ľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dedi a uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, zapo íta sa okremč č toho aj to, o od poru ite a bezplatne dostal dedi ov predok. Pri dedení zo závetu treba totoč č ľ č zapo ítanie urobi , ak na to dal poru ite príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedi bol oprotič ť č ľ č dedi ovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.č

Piata hlava

OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDI AČ

§ 485

(1) Ak sa po prejednaní dedi stva zistí, že oprávneným dedi om je niekto iný, je povinnýč č ten, kto dedi stvo nadobudol, vyda oprávnenému dedi ovi majetok, ktorý z dedi stva má, pod ač ť č č ľ zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dedi a.č

(2) Nepravý dedi má právo, aby mu oprávnený dedi nahradil náklady, ktoré na majetok zč č dedi stva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedi stva. Ak však vedel alebo mohol vedie , žeč č ť oprávneným dedi om je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinnýč oprávnenému dedi ovi okrem dedi stva vyda i jeho úžitky.č č ť

§ 486

Kto dobromyse ne nie o nadobudol od nepravého dedi a, ktorému bolo dedi stvo potvrdené, jeľ č č č chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dedi a.č

§ 487

Ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedi stvo pripadlo štátu.č

ÔSMA ASČ Ť

ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO

Prvá hlava

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Prvý oddiel

§ 488

Záväzkový právny vz ahť

Záväzkovým vz ahom je právny vz ah, z ktorého verite ovi vzniká právo na plnenieť ť ľ (poh adávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnos splni záväzok.ľ ť ť

Vznik záväzkov

§ 489

Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skuto ností uvedených v zákone.č

§ 489a


§ 490

Vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ alej nie je ustanovené inak.ď

§ 491

(1) Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

(2) Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použi ustanovenia zákona,ť ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokia samotná zmluva neur uje inak.ľ č

(3) Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použi ustanovenia zákona upravujúceť záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokia samotná zmluva neur uje inak.ľ č

§ 492

Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skuto ností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.č

§ 493

Záväzkový vz ah nemožno meni bez súhlasu jeho strán, pokia tento zákon neustanovujeť ť ľ inak.

Obsah záväzkov

§ 494

Z platného záväzku je dlžník povinný nie o da , kona , nie oho sa zdrža alebo nie oč ť ť č ť č trpie a verite je oprávnený to od neho požadova .ť ľ ť

§ 495

Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plni . Verite je však povinný preukáza dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadneť ľ ť vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že verite túto povinnosľ ť nemá.

§ 496

(1) Za dohodu o vlastnostiach, ú ele a akosti sa pri spotrebite ských zmluvách považuječ ľ také plnenie, o ktoré prejavil spotrebite záujem a ktoré sa zhoduje s popisom poskytnutýmľ dodávate om, výrobcom alebo jeho zástupcom v akejko vek verejne prístupnej forme, najmä reklamou,ľ ľ propagáciou a ozna ením tovaru.č

(2) Ak akos nie je výslovne dojednaná, je dlžník povinný plni ur ité množstvo vecíť ť č ur ených v priemernej strednej akosti.č

§ 497

Každý z ú astníkov si môže vymieni odstúpenie od zmluvy a dojedna pre ten prípadč ť ť odstupné. Kto zmluvu splní aspo s asti alebo prijme hoci len iasto né plnenie, nemôže už odň č č č zmluvy odstúpi , ani ke poskytne odstupné.ť ď

Druhá hlava


§ 498

Na to, o dal pred uzavretím zmluvy niektorý ú astník, h adí sa ako na preddavok.č č ľ

Zodpovednos za vadyť

§ 499

Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v ase plnenia má vlastnostič výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použi pod a povahy a ú elu zmluvy alebo pod ať ľ č ľ toho, o ú astníci dojednali, a že vec nemá právne vady.č č

§ 500

(1) Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zisti z príslušnej evidencieť nehnute ností, nemožno uplat ova nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudzite výslovneľ ň ť ľ ubezpe il, že vec je bez akýchko vek vád.č ľ

(2) Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudzite .ľ

§ 501

Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudzite za jej vady, ibaže vec nemáľ vlastnos , o ktorej scudzite vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdate výslovne vymienil.ť ľ ľ

§ 502

(1) Zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda ú astníkov alebo jednostranné vyhlásenieč scudzite a môžu ustanovi , v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady, ktoré sa vyskytujú doľ ť ur enej alebo dojednanej doby po splnení.č

(2) Ú astníci môžu tiež dohodnú zodpovednos za vady, ktoré sa vyskytnú do ur enej aleboč ť ť č dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednos pod a prísnejších zásad, než ustanovuje zákon. Oť ľ takej dohode vydá povinná osoba oprávnenej osobe písomné potvrdenie (záru ný list).č

(3) Záru ný list obsahuje meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov predávajúceho, jehoč sídlo alebo miesto podnikania, obsah záruky, jej rozsah a podmienky, d žku záru nej doby a údajeĺ č potrebné na uplatnenie záruky. Ak záru ný list neobsahuje všetky náležitosti, nespôsobuje toč neplatnos záruky.ť

§ 503

Ak chce nadobúdate uplat ova nárok zo zodpovednosti za vady, pretože si tretie osobyľ ň ť robia nárok na vec, musí to bez zbyto ného odkladu oznámi svojmu predchodcovi. Ak tak neurobí,č ť nestratí síce svoj nárok zo zodpovednosti za vady, ale jeho predchodca môže proti nemu uplatniť všetky námietky, ktoré neboli uplatnené proti tretej osobe.

§ 504

Nadobúdate môže uplat ova nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkolľ ň ť vady bez zbyto ného odkladu po tom, o mal možnos vec prezrie . Nadobúdate môže vadu vytknúč č ť ť ľ ť najneskôr do šiestich mesiacov, pokia zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu,ľ právo zanikne.

§ 505

Ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá pod a § 502, vadu treba vytknú do šiestich mesiacovľ ť od zistenia vady, najneskôr do uplynutia ur enej záru nej doby.č č

§ 506

(1) Len o nadobúdate zistí vadu prevzatej veci, je povinný vec uschova po primeranúč ľ ť dobu, ktorú ur í scudzite na preskúmanie vady.č ľ

(2) Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže ju nadobúdate po upozornení scudzite aľ ľ bez meškania preda .ť

§ 507

(1) Ak nemožno vadu odstráni a ak nemožno pre u vec užíva dohodnutým spôsobom aleboť ň ť riadne, je nadobúdate oprávnený domáha sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdate domáha buľ ť ľ ť ď primeranej z avy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, o chýba.ľ č

(2) Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu by pri jednotlivých záväzkochť upravené zákonom alebo dohodnuté ú astníkmi inak.č

§ 507a


§ 507b


§ 507c


§ 508

(1) Nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatni na súde vo všeobecnej preml acejť č dobe (§ 101), ktorá za ína plynú odo d a, ke nadobúdate vytkol vady u scudzite a.č ť ň ď ľ ľ

(2) Vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo d a prevzatia plnenia, sa považuje zaň vadu, ktorá bola už v de prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak scudzite nepreukážeň ľ opak.

§ 509

(1) Oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatni u povinného najneskôr doť jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknú vady; inak právo zanikne.ť

(2) Oprávnený má právo na primerané finan né zados u inenie, ak svoje práva, ktoré muč ť č vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady, úspešne uplatní na súde.

(3) Na plynutie preml acej doby ur enej na uplatnenie práv na súde sa primerane použije §č č 508.


§ 510

Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylu uje nárok na náhradu škody, ktorá z vadyč vznikla.

Druhý oddiel

Spolo né záväzky a spolo né právač č

Spolo né záväzkyč

§ 511

(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo ú astníkmi dohodnutéč alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému verite ovi splni dlhľ ť spolo ne a nerozdielne, je verite oprávnený požadova plnenie od ktoréhoko vek z nich. Ak dlhč ľ ť ľ splní jeden dlžník, povinnos ostatných zanikne.ť

(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo ú astníkmič dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbyto ného odkladuč upovedomi o tom ostatných dlžníkov a da im príležitos , aby uplatnili svoje námietky protiť ť ť poh adávke. Môže od nich požadova , aby dlh pod a podielov na nich pripadajúcich splnili aleboľ ť ľ aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadova náhraduť od ostatných pod a ich podielov. Pokia nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splni , rozvrhneľ ľ ť sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Spolo né právač

§ 512

(1) Ak má dlžník splni dlh viacerým verite om a ak ide o delite né plnenie, môže každýť ľ ľ verite požadova len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plni každému zľ ť ť verite ov rovnaký diel.ľ

(2) Ak ide o plnenie viacerým verite om, ktoré je nedelite né, je dlžník oprávnený plniľ ľ ť ktorémuko vek z verite ov, ak nebolo dohodnuté nie o iné. Splnením jednému z verite ov dlhľ ľ č ľ zanikne. Dlžník však nie je povinný plni jednému zo svojich spoluverite ov bez súhlasu ostatnýchť ľ spoluverite ov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník to, o je dlžný, zloži doľ č ť súdnej úschovy.

§ 513

Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie nieko kým verite om, ktorí sú pod a zákona,ľ ľ ľ pod a rozhodnutia súdu alebo pod a zmluvy vo i nemu oprávnení spolo ne a nerozdielne, môžeľ ľ č č ktoko vek z verite ov žiada celé plnenie a dlžník je povinný splni v celom rozsahu tomu, kto oľ ľ ť ť plnenie požiada prvý.

§ 514

Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z verite ov, ktorí sú vo i nemu oprávnení spolo ne aľ č č nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho ni žiada .č ť

§ 515

(1) i spoluverite , ktorý dostal plnenie nedelite né alebo celé plnenie, ktoré moholČ ľ ľ žiada ktorýko vek zo spoluverite ov, je ostatným spoluverite om nie ím povinný, závisí od pomeruť ľ ľ ľ č medzi spoluverite mi.ľ

(2) Obdobne platí, ak spoluverite dostal viac, než ko ko na neho pripadá.ľ ľ

Tretí oddiel

Zmeny v obsahu záväzkov

Dohoda strán

§ 516

(1) Ú astníci môžu dohodou zmeni vzájomné práva a povinnosti.č ť

(2) Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknú , vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonomť požadované náležitosti.

(3) Zabezpe enie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá na alej. Ak však k dohode došlo bezč ď súhlasu ru ite a, môže proti verite ovi namieta všetko, o by mohol namieta , keby dohodač ľ ľ ť č ť nebola.

Omeškanie dlžníka

§ 517

(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a v as nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani vč dodato nej primeranej lehote poskytnutej mu verite om, má verite právo od zmluvy odstúpi ; akč ľ ľ ť ide o delite né plnenie, môže sa odstúpenie verite a za týchto podmienok týka aj lenľ ľ ť jednotlivých plnení.

(2) Ak ide o omeškanie s plnením pe ažného dlhu, má verite právo požadova od dlžníkaň ľ ť popri plnení úroky z omeškania, ak nie je pod a tohto zákona povinný plati poplatok z omeškania;ľ ť výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

(3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zni enie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.č

§ 518

Ak bol v zmluve ur ený presný as plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že nač č oneskorenom plnení nemôže ma verite záujem, musí verite oznámi dlžníkovi bez zbyto néhoť ľ ľ ť č odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od za iatku zrušuje.č

§ 519

Právo verite a na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaníľ s plnením pe ažného dlhu možno však náhradu škody požadova , len pokia nie je krytá úrokmi zň ť ľ omeškania alebo poplatkom z omeškania.

§ 520

K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak verite v as a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijmeľ č alebo mu neposkytne sú innos potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteč ť ľ nebezpe enstvo jej straty, zni enia alebo poškodenia.č č

§ 521

Ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plni v splátkach, a ak verite chce,ť ľ aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnú .ť

Omeškanie verite aľ

§ 522

Verite je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v aseľ č plnenia sú innos potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je verite najmä povinný nahradič ť ľ ť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. alej na ho prechádza nebezpe enstvo náhodnej skazyĎ ň č veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiada od verite a náhradu iných škôd spôsobených muť ľ

omeškaním, ak možno verite ovi pripo íta zavinenie.ľ č ť

§ 523

Za as verite ovho omeškania nie je dlžník povinný plati úroky.č ľ ť

Štvrtý oddiel

Zmena v osobe verite a alebo dlžníkaľ

Postúpenie poh adávkyľ

§ 524

(1) Verite môže svoju poh adávku aj bez súhlasu dlžníka postúpi písomnou zmluvou inému.ľ ľ ť

(2) S postúpenou poh adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ou spojené.ľ ň

§ 525

(1) Postúpi nemožno poh adávku, ktorá zaniká najneskôr smr ou verite a alebo ktorej obsahť ľ ť ľ by sa zmenou verite a zmenil. Postúpi nemožno ani poh adávku, pokia nemôže by postihnutáľ ť ľ ľ ť výkonom rozhodnutia.

(2) Nemožno postúpi poh adávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.ť ľ

§ 526

(1) Postúpenie poh adávky je povinný postupca bez zbyto ného odkladu oznámi dlžníkovi.ľ č ť Dokia postúpenie poh adávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokia postupník postúpenieľ ľ ľ poh adávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.ľ

(2) Ak postúpenie poh adávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený saľ dožadova preukázania zmluvy o postúpení.ť

§ 527

(1) Ak sa dojednalo postúpenie poh adávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, akľa) postupník sa nestal namiesto postupcu verite om poh adávky s dohodnutým obsahom,ľ ľ b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splni postupníkovi,ť c) postúpená poh adávka alebo jej as zanikla zapo ítaním nároku, ktorý mal dlžník vo iľ č ť č č postupcovi.

(2) Za vymožite nos postúpenej poh adávky postupca ru í do výšky prijatej odplaty spolu sľ ť ľ č úrokmi, len ke sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ru enie však zaniká, ak postupníkď č nevymáha postúpenú poh adávku od dlžníka bez zbyto ného odkladu na súde.ľ č

§ 528

(1) Ak splnenie postúpenej poh adávky je zabezpe ené záložným právom, ru ením alebo inýmľ č č spôsobom, je postupca povinný o postúpení poh adávky poda správu osobe, ktorá zabezpe enieľ ť č záväzku poskytla.

(2) Postupca je povinný odovzda postupníkovi všetky doklady a poskytnú všetky potrebnéť ť informácie, ktoré sa týkajú postúpenej poh adávky.ľ

§ 529

(1) Námietky proti poh adávke, ktoré mohol dlžník uplatni v ase postúpenia, mu zostávajúľ ť č zachované i po postúpení poh adávky.ľ

(2) Dlžník môže použi na zapo ítanie vo i postupníkovi aj svoje na zapo ítanie spôsobiléť č č č poh adávky, ktoré mal vo i postupcovi v ase, ke mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenieľ č č ď poh adávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbyto ného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj vľ č prípade, že jeho poh adávky v ase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.ľ č

§ 530

(1) Na žiados postupníka môže postupca vymáha postúpený nárok sám vo svojom mene na ú etť ť č

postupníka. Ak postúpenie poh adávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môžeľ postupca poh adávku vymáha iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkoviľ ť súhlas postupníka s týmto vymáhaním.

(2) Ak postupca vymáha poh adávku, môže dlžník použi svoje na zapo ítanie spôsobiléľ ť č poh adávky, ktoré má dlžník vo i postupcovi v ase jej vymáhania, nie však poh adávky, ktoré máľ č č ľ vo i postupníkovi.č

Prevzatie dlhu

§ 531

(1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá verite súhlas. Súhlas verite a možno da bu pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlhľ ľ ť ď prevzal.

(2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s verite om, stane sa dlžníkom popriľ pôvodnom dlžníkovi.

(3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

(4) Námietky, ktoré má vo i verite ovi pôvodný dlžník, môže uplatni aj osoba, ktorá dlhč ľ ť prevzala.

§ 532

Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpe enie dlhu poskytnuté tretími osobamič trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.

Pristúpenie k záväzku

§ 533

Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s verite om, že splní za dlžníka jeho pe ažnýľ ň záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spolo ne ač nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

§ 534

Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok vo i jeho verite ovi, má vo i dlžníkovič ľ č povinnos poskytova plnenie jeho verite ovi. Verite ovi z toho však priame právo nevznikne.ť ť ľ ľ

Poukážka

§ 535

Poukážkou sa opráv uje poukazník vybra plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomoc uje,ň ť ň aby splnil poukazníkovi na ú et poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi lenč vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.

§ 536

(1) Pokia je poukázanec to, o má plni , už poukazcovi dlžný, je vo i nemu povinnýľ č ť č poukážke vyhovie . Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba tým, že splní pod ať ľ poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splni dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil,ť je poukazník povinný poukázanca vyzva , aby plnil.ť

(2) Ak poukazník nechce použi poukážku alebo ak poukázanec odopiera poukážku prija aleboť ť pod a nej plni , je poukazník povinný oznámi to bez zbyto ného odkladu poukazcovi.ľ ť ť č

§ 537

Ak prijme poukázanec poukážku vo i poukazníkovi, môže uplatni len také námietky, ktoré sač ť týkajú platnosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z jeho vlastných vz ahovť k poukazníkovi.

§ 538

(1) Dokia poukázanec ešte neprijal poukážku vo i poukazníkovi, môže ju poukazca odvola .ľ č ť

(2) Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia o právnom vz ahuť

medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne smr ou poukazcu aleboť poukázanca. i a pokia zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi, spravuje sa právnymČ ľ vz ahom medzi ním a poukazcom.ť

§ 539

Ak vo vz ahu medzi poukazcom a poukazníkom za ala plynú preml acia doba oh adne záväzku,ť č ť č ľ ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, ke poukazníkovi došlo oznámenieď poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby preml acia doba vo vz ahu medzi poukázancom ač ť poukazníkom.

Poukážka na cenné papiere

§ 540

Banka a pobo ka zahrani nej banky ( alej len "pe ažný ústav") môže vystavi na tretiuč č ď ň ť osobu alebo na seba písomnú poukážku znejúcu na plnenie cenných papierov bez toho, že by v nej uviedol dôvod záväzku.

§ 541

(1) Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previes rubopisom.ť

(2) Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú z rubopisu.

§ 542

(1) Kto prijme poukážku vystavenú pe ažným ústavom, je povinný plni tomu, v koho prospechň ť bola vystavená alebo na koho bola prevedená.

(2) Osoba zaviazaná poukážkou je povinná plni , len ak sa jej vydá kvitovaná poukážka.ť Proti osobe oprávnenej rubopisom z poukážky môže robi iba také námietky, ktoré vyplývajú zť obsahu poukážky alebo z vlastných vz ahov k oprávnenému.ť

§ 543

O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprávnený a ako toto oprávnenie preukazuje, platia predpisy o zmenkách. Pod a týchto ustanovení sa takisto posúdi, odľ koho môže požadova poukážku ten, kto o u prišiel.ť ň

Piaty oddiel

Zabezpe enie záväzkovč

Zmluvná pokuta

§ 544

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je ú astník, ktorý túto povinnos poruší, zaviazaný pokutu zaplati , aj ke oprávnenému ú astníkovič ť ť ď č porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojedna len písomne a v dojednaní musí by ur ená výška pokutyť ť č alebo ur ený spôsob jej ur enia.č č

(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu ur enú pre porušenie zmluvnejč povinnosti právnym predpisom (penále).

§ 545

(1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva nie o iné, je dlžník zaviazaný plnič ť povinnos , ktorej splnenie bolo zabezpe ené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.ť č

(2) Verite nie je oprávnený požadova náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, naľ ť ktorú sa vz ahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania ú astníkov o zmluvnej pokute nevyplýva nie oť č č iné. Verite je oprávnený domáha sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len ke je toľ ť ď medzi ú astníkmi dohodnuté.č

(3) Ak z dohody nevyplýva nie o iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplati , akč ť porušenie povinnosti nezavinil.

§ 545a

Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd zníži s prihliadnutím na hodnotu a významť zabezpe ovanej povinnosti. Ak verite nie je oprávnený požadova náhradu škody spôsobenejč ľ ť porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vz ahuje, súd prihliadne aj na výšku škody,ť ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o ko ko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutejľ škody.

Ru enieč

§ 546

Dohodou ú astníkov možno zabezpe i poh adávku ru ením. Ru enie vzniká písomnýmč č ť ľ č č vyhlásením, ktorým ru ite berie na seba vo i verite ovi povinnos , že poh adávku uspokojí, ak juč ľ č ľ ť ľ neuspokojí dlžník.

§ 547

Verite je povinný kedyko vek a bez zbyto ného odkladu oznámi ru ite ovi na požiadanieľ ľ č ť č ľ výšku svojej poh adávky.ľ

§ 548

(1) Ru ite je povinný dlh splni , ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to verite písomneč ľ ť ľ vyzval.

(2) Ru ite môže proti verite ovi uplatni všetky námietky, ktoré by mal proti verite ovič ľ ľ ť ľ dlžník.

(3) Uznanie dlhu dlžníkom je ú inné vo i ru ite ovi, len ke s ním vysloví súhlas.č č č ľ ď

§ 549

Ru ite môže plnenie odoprie , pokia verite zavinil, že poh adávku nemôže uspokojič ľ ť ľ ľ ľ ť dlžník.

§ 550

Ru ite , ktorý dlh splnil, je oprávnený požadova od dlžníka náhradu za plnenie poskytnutéč ľ ť verite ovi.ľ

§ 551

Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

(1) Uspokojenie poh adávky možno zabezpe i písomnou dohodou medzi verite om a dlžníkom oľ č ť ľ zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú by vä šie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.ť č

(2) Proti platite ovi mzdy nadobúda verite právo na výplatu zrážok okamihom, ke saľ ľ ď platite ovi dohoda predložila.ľ

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

§ 552

Záložná zmluva

Poh adávku možno zabezpe i aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpe uje poh adávka zálohomľ č ť č ľ veci alebo práva, je upravené v asti o vecných právach.č

Zabezpe ovací prevod právač

§ 553


(1) Splnenie záväzku možno zabezpe i do asným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby vč ť č prospech verite a ( alej len "zabezpe ovací prevod práva"). Pri zabezpe ovacom prevodeľ ď č č vlastníckeho práva sa do asne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci pod a všeobecnýchč ľ ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).

(2) Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnute ností alebo v inom verejnomľ

registri, verite je povinný oznámi do asnos prevodu práva v katastri nehnute ností alebo vľ ť č ť ľ inom verejnom registri.

(3) Uspokojením zabezpe enej poh adávky prechádza právo spä na toho, kto ho previedol.č ľ ť

(4) Pri zabezpe ovacom prevode práva spojeného s cenným papierom sa postupuje primeraneč pod a osobitného predpisu. 3fa)ľ

§ 553a

(1) Zmluva o zabezpe ovacom prevode práva sa musí uzatvori písomne.č ť

(2) Zmluva o zabezpe ovacom prevode práva musí obsahova vymedzenie zabezpe eného záväzkuč ť č a ozna enie práva, ktoré sa prevádza v prospech verite a, práva a povinnosti ú astníkov zmluvy kč ľ č prevedenému právu po as trvania zabezpe ovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsobč č výkonu zabezpe ovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovo nej dražby; ak sač ľ prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpe ovacom prevode práva musí obsahova ajč ť ozna enie dlžníka.č

§ 553b

(1) Až do zániku zabezpe ovacieho prevodu práva verite nie je oprávnený prevedené právoč ľ previes alej na inú osobu ani ho inak za aži v prospech inej osoby. Ak je predmetom zmluvy oť ď ť ť zabezpe ovacom prevode práva nehnute nos , správa katastra túto skuto nos vyzna í v katastrič ľ ť č ť č nehnute ností. 3g)ľ

(2) Ak zabezpe ovací prevod práva spo íva v prevode vlastníckeho práva k veci a verite ječ č ľ jej držite om, je povinný prevedenú vec chráni pred poškodením, stratou a zni ením. Ak jeľ ť č držite om veci dlžník, táto povinnos platí pre neho obdobne.ľ ť

§ 553c

(1) Ak zabezpe ený záväzok nie je riadne a v as splnený, verite je oprávnený za a výkonč č ľ č ť zabezpe ovacieho prevodu práva a prevedené právo spe aži spôsobom uvedeným v zmluve aleboč ň ť dražbou pod a osobitného zákona.ľ

(2) Dohody, ktorých obsahom alebo ú elom je uspokojenie verite a tým, že si natrvaloč ľ ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnos ou zabezpe enej poh adávky, sú neplatné.ť č ľ

(3) Za atie výkonu zabezpe ovacieho prevodu práva je verite povinný písomne oznámič č ľ ť osobe, ktorá zabezpe enie poskytla, a dlžníkovi aspo 30 dní vopred.č ň

(4) Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpe ovacieho prevodu práva ako spe ažením nač ň dražbe pod a osobitného predpisu, 3e) verite je pri výkone svojho práva povinný postupova sľ ľ ť náležitou starostlivos ou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnate néť ľ právo za porovnate ných podmienok zvy ajne prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpe enieľ č č poskytla, za škodu, ktorú tým spôsobí.

(5) Ak vý ažok dosiahnutý vykonaním zabezpe ovacieho práva prevyšuje zabezpe enúť č č poh adávku a jej príslušenstvo, verite je bez zbyto ného odkladu povinný vyda osobe, ktoráľ ľ č ť zabezpe enie poskytla, tú as vý ažku, ktorá po odpo ítaní nevyhnutne a ú elne vynaloženýchč č ť ť č č nákladov v súvislosti s výkonom zabezpe ovacieho prevodu práva prevyšuje zabezpe enú poh adávku ač č ľ jej príslušenstvo.

§ 553d

(1) Zánikom zabezpe ovaného záväzku právo prechádza spä na osobu, ktorá zabezpe enieč ť č poskytla. Verite je bez zbyto ného odkladu povinný vec v jeho držbe vyda , a ak niet odlišnejľ č ť dohody, spolu s tým, o k nej pribudlo.č

(2) Verite má právo na náhradu nákladov ú elne vynaložených v súvislosti s výkonomľ č zabezpe ovacieho prevodu práva.č

§ 553e

Na zabezpe ovací prevod práva sa primerane použijú ustanovenia § 151j ods. 2, § 151l ods.č 4, § 151m ods. 2, 3, 4, 7, 9, § 151mb ods. 1, § 151md ods. 1 až 3.

§ 554

Zabezpe ovacie postúpenie poh adávkyč ľ

Poh adávku možno zabezpe i postúpením poh adávky dlžníka alebo poh adávky tretej osoby naľ č ť ľ ľ verite a ( alej "zabezpe ovacie postúpenie poh adávky"), ak to osobitný zákon nevylu uje.ľ ď č ľ č

Zábezpeka

§ 555

Záväzok da zábezpeku možno splni najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilýmiť ť ru ite mi.č ľ

§ 556

Nikto nie je povinný prija vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej, než ko ko sú dveť ľ tretiny ich odhadnej ceny.

§ 557

Vklady v pe ažných ústavoch a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábezpekou do celejň svojej výšky.

§ 558

Uznanie dlhu

Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh ur ený o do dôvodu aj výšky, predpokladá sa,č č že dlh v ase uznania trval. Pri preml anom dlhu má také uznanie tento právny následok, len akč č ten, kto dlh uznal, vedel o jeho preml aní.č

Šiesty oddiel

Zánik záväzkov

Splnenie dlhu

§ 559

(1) Splnením dlh zanikne.

(2) Dlh musí by splnený riadne a v as.ť č

§ 560

Ak si zo zmluvy majú ú astníci plni navzájom, môže sa domáha splnenia záväzku len ten,č ť ť kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splni . I ten, kto je povinný plniť ť vopred, môže svoje plnenie odoprie až do tej doby, ke bude poskytnuté alebo zabezpe enéť ď č vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého ú astníka ohrozené skuto nos ami, ktoré nastali u druhéhoč č ť ú astníka a ktoré mu neboli známe, ke zmluvu uzavrel.č ď

§ 561

(1) Ak možno záväzok splni viacerými spôsobmi, má právo vo by dlžník, ak nebolo dohodnutéť ľ inak. Od vykonanej vo by však nemožno odstúpi .ľ ť

(2) Ak sa náhodným zánikom niektorej veci vo ba zmarila, môže ú astník, ktorý mal právoľ č vo by, od zmluvy odstúpi .ľ ť

§ 562

Dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený prija pod a osobitného zákonať ľ plnenie, alebo tomu, kto predloží verite ovo potvrdenie o tom, že je oprávnený prija plnenie; toľ ť však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie prija .ť

§ 563

Ak as splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo ur ený v rozhodnutí,č č je dlžník povinný splni dlh prvého d a po tom, o ho o plnenie verite požiadal.ť ň č ľ

§ 564

Ak je as plnenia ponechaný na vôli dlžníka, ur í ho na návrh verite a súd pod a okolnostíč č ľ ľ prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

§ 565

Ak ide o plnenie v splátkach, môže verite žiada o zaplatenie celej poh adávky preľ ť ľ nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí ur ené. Toto právo všakč môže verite použi najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.ľ ť

§ 566

(1) Verite je povinný prija aj iasto né plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povaheľ ť č č poh adávky.ľ

(2) Pri iasto nom plnení pe ažného dlhu sa plnenie dlžníka zapo ítava najprv na istinu ač č ň č potom na úroky, ak dlžník neur í inak.č

§ 567

(1) Dlh sa plní na mieste ur enom dohodou ú astníkov. Ak nie je miesto plnenia taktoč č ur ené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.č

(2) Pe ažný dlh plnený prostredníctvom pe ažného ústavu alebo prostredníctvom poštovéhoň ň podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na ú et verite a v pe ažnom ústave alebo vyplatením sumyč ľ ň dlhu verite ovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa verite a dlžníkľ ľ písomne nedohodnú inak.

§ 568

Ak dlžník nemôže splni svoj záväzok verite ovi, pretože verite je neprítomný alebo je vť ľ ľ omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je verite om, alebo verite a nepozná,ľ ľ nastávajú ú inky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy. Vynaloženéč potrebné náklady s tým spojené znáša verite .ľ

§ 569

(1) Verite je povinný vyda dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlhľ ť bol úplne alebo iasto ne splnený.č č

(2) Dlžník je oprávnený plnenie odoprie , ak mu verite nevydá zárove potvrdenie.ť ľ ň

Dohoda

§ 570

(1) Ak sa verite dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom,ľ doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plni nový záväzok.ť

(2) Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrie písomne. To isté platí, ak sa nahrádza preml aný záväzok.ť č

§ 571

Doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.

§ 572

(1) Ru enie a záložné právo zabezpe ujúce zaniknutý záväzok zabezpe ujú aj záväzok, ktorýč č č nahrádza pôvodný záväzok. Ak však ru ite alebo osoby, vo i ktorým sa môžu uvedené právač ľ č uplatni , neprejavia súhlas s tým, aby sa zabezpe il nový záväzok, trvá zabezpe enie len vť č č rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú zachované.

(2) Strany sa môžu dohodnú , že nesplnený záväzok alebo jeho as sa zrušuje bez toho, abyť č ť vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva nie o iné, zrušovaný záväzok zaniká, ke návrh nač ď jeho zrušenie prijala druhá strana.

(3) Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrie písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednanýť písomne.

§ 573

Ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva nie o iné, zaniká sú asne ajč č záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho vrátenie, a to pri pe ažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení asti záväzku, zaniká záväzokň č druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej asti záväzku.č

§ 574

(1) Verite sa môže s dlžníkom dohodnú , že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúš a;ľ ť ť táto dohoda sa musí uzavrie písomne.ť

(2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknú až v budúcnosti, jeť neplatná.

Nemožnos plneniať

§ 575

(1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnos dlžníka plni zanikne.ť ť

(2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskuto ni aj za s ažených podmienok, sč ť ť vä šími nákladmi alebo až po dojednanom ase.č č

(3) Ak sa nemožnos týka len asti plnenia, zanikne povinnos , len pokia ide o túto as ;ť č ť ľ č ť verite má však právo oh adne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpi . Ak však z povahy zmluvyľ ľ ť alebo z ú elu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v ase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenieč č zvyšku záväzku nemá pre verite a žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibažeľ verite bez zbyto ného odkladu po tom, o sa o nemožnosti asti plnenia dozvedel, oznámiľ č č č dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

§ 576

Ak sa uskuto nenie jedného z viacerých volite ných plnení stane nemožným, obmedzuje sač ľ záväzok na zvyšujúce plnenie. Ak však nemožnos tohto plnenia je spôsobená osobou, ktorá nemáť právo vo by plnenia, môže druhá strana od zmluvy odstúpi .ľ ť

§ 577

(1) Dlžník je povinný bez zbyto ného odkladu po tom, o sa dozvie o skuto nosti, ktoráč č č robí plnenie nemožným, oznámi to verite ovi, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne verite oviť ľ ľ tým, že nebol v as o nemožnosti upovedomený.č

(2) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté.

§ 578

Uplynutie asuč

Práva aj povinnosti zaniknú uplynutím asu, na ktorý boli obmedzené.č

§ 579

Smr dlžníka alebo verite ať ľ

(1) Smr ou dlžníka povinnos nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobneť ť vykona dlžník.ť

(2) Smr ou verite a právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne ajť ľ právo na bolestné a na náhradu za s aženie spolo enského uplatnenia.ť č

Zapo ítanieč

§ 580

Ak verite a dlžník majú vzájomné poh adávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknúľ ľ zapo ítaním, pokia sa vzájomne kryjú, ak niektorý z ú astníkov urobí vo i druhému prejavč ľ č č smerujúci k zapo ítaniu. Zánik nastane okamihom, ke sa stretli poh adávky spôsobilé nač ď ľ zapo ítanie.č

§ 581

(1) Zapo ítanie nie je prípustné proti poh adávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví,č ľ ibaže by išlo o vzájomnú poh adávku na náhradu škody toho istého druhu. Zapo ítanie nie jeľ č prípustné ani proti poh adávkam, ktoré nemožno postihnú výkonom rozhodnutia.ľ ť

(2) Zapo íta nemožno preml ané poh adávky, poh adávky, ktorých sa nemožno domáha nač ť č ľ ľ ť súde, ako aj poh adávky z vkladov. Proti splatnej poh adávke nemožno zapo íta poh adávku, ktoráľ ľ č ť ľ ešte nie je splatná.

(3) Dohodou ú astníkov možno zapo ítaním vyrovna aj poh adávky uvedené v odsekoch 1 a 2.č č ť ľ

(4) Zapo ítanie proti poh adávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.č ľ

§ 582

Výpoveď

(1) Ak je dojednaná zmluva na dobu neur itú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitúč alebo opakovanú innos , alebo záväzok zdrža sa ur itej innosti alebo strpie ur itú innos ač ť ť č č ť č č ť ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypoveda v lehote trochť mesiacov ku koncu kalendárneho štvr roka.ť

(2) Výpove je však neú inná oh adne záväzku zdrža sa ur itej innosti, ak z jeho povahyď č ľ ť č č alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je asovo neobmedzený.č

§ 583

Neuplatnenie práva

K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v ur enom ase, dochádza len v prípadochč č uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj ke to dlžník nenamietne.ď

§ 584

Splynutie

Ak akýmko vek spôsobom splynie právo s povinnos ou (záväzkom) v jednej osobe, zanikneľ ť právo i povinnos (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.ť

Urovnanie

§ 585

(1) Dohodou o urovnaní môžu ú astníci upravi práva medzi nimi sporné alebo pochybné.č ť Dohoda, ktorou majú by medzi ú astníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré ú astníkť č č nemohol pomýš a .ľ ť

(2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka preml aného záväzku.č

(3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

§ 586

(1) Omyl o tom, o je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnos dohodyč ť o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný s ou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnostiľ ť dovola .ť

(2) Urovnanie dojednané dobromyse ne nestráca platnos ani v prípade, že dodato ne vyjdeľ ť č najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v ase dojednania urovnania nemala.č

§ 587

I ke strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajúď sa tieto ú inky iba právneho vz ahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornos alebo pochybnos , ibažeč ť ť ť z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vz ahov.ť

Druhá hlava

KÚPNA A ZÁMENNÁ ZMLUVA

Prvý oddiel

Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve

§ 588

Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnos predmet kúpy kupujúcemu odovzda ať ť kupujúcemu povinnos predmet kúpy prevzia a zaplati za predávajúcemu dohodnutú cenu.ť ť ť ň

§ 589

Cenu treba dojedna v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluvať neplatná pod a § 40a.ľ

§ 590

Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho nebezpe enstvo náhodnej skazy ač náhodného zhoršenia predmetu kúpy, v ítane úžitkov, sú asne s nadobudnutím vlastníctva. Akč č kupujúci nadobudne vlastníctvo skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy, má predávajúci až do odovzdania práva a povinnosti uschovávate a.ľ

§ 591

Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú ú astníci povinní plni bezč ť zbyto ného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprie , ak kupujúcič ť nezaplatí cenu v as. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo ur enia, nie je kupujúcič č povinný zaplati cenu, dokia nemá možnos si predmet kúpy prezrie .ť ľ ť ť

§ 592

Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím, môže predávajúci predmet kúpy uloži na nákladyť kupujúceho vo verejnom skladišti alebo u iného uschovávate a alebo ho môže po upozornení predaľ ť na ú et kupujúceho. Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze a ak nie je na upozornenie as,č č upozornenie nie je potrebné.

§ 593

Ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojené s odovzdaním predmetu kúpy, najmä náklady merania, váženia a balenia, predávajúci a náklady spojené s prevzatím kupujúci; ak sa vec odosiela na miesto, ktoré nie je miestom splnenia, znáša náklady odoslania kupujúci.

§ 594

Ak má predávajúci predmet kúpy odosla na miesto splnenia alebo ur enia, platí, že vecť č bola odovzdaná v ase, ke bola odovzdaná na prepravu, pokia nebolo dohodnuté inak.č ď ľ

§ 595

Tomu, kto kúpi budúce úžitky nejakej veci vcelku alebo s nádejou na neisté budúce úžitky, patria všetky úžitky riadne vy ažené. Znáša však stratu, ak bolo jeho o akávanie zmarené.ť č

§ 596

Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorni .ť

§ 597

(1) Ak dodato ne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, máč kupujúci právo na primeranú z avu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide oľ vadu, ktorá robí vec neupotrebite nou, má tiež právo od zmluvy odstúpi .ľ ť

(2) Právo odstúpi od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpe il, že vec máť č ur ité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a totoč ubezpe enie sa ukáže nepravdivým.č

§ 598

Kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

§ 599

(1) Vady musí kupujúci uplatni u predávajúceho bez zbyto ného odkladu. Práva zoť č zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáha na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24ť mesiacov od prevzatia veci.

(2) Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatni na súde, len ak nákladyť predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

§ 600

Uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.

Druhý oddiel

Ved ajšie dojednania pri kúpnej zmluveľ

§ 601

Výhrada vlastníctva

Ak má vlastníctvo k predanej hnute nej veci prejs na kupujúceho až po zaplatení ceny,ľ ť musí sa táto výhrada dohodnú písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva nie o iné, prechádza nebezpe enstvoť č č náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci.

Predkupné právo

§ 602

(1) Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel preda ,ť má predkupné právo.

(2) Také právo možno dohodnú aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom.ť

§ 603

(1) Predkupné právo ukladá povinnos iba tomu, kto s úbil vec ponúknu na predaj.ť ľ ť

(2) Predkupné právo možno dohodnú aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj vo i nástupcomť č kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrie písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastrať nehnute ností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupnéľ právo aj vo i jeho právnemu nástupcovi.č

(3) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený bu od nadobúdate a domáha , aby muď ľ ť vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

§ 604

Predkupné právo neprechádza na dedi a oprávnenej osoby a nemožno ho previes na inú osobu.č ť

§ 605

Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskuto ni , musí oprávnená osoba vyplatič ť ť hnute nos do ôsmich dní, nehnute nos do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne,ľ ť ľ ť predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnute nos ,ľ ť musí by ponuka písomná.ť

§ 606

Kto je oprávnený kúpi vec, musí zaplati cenu ponúknutú niekym iným, ak nie je dohodnutéť ť inak. Ak nemôže vec kúpi alebo ak nemôže splni podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožnoť ť vyrovna ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.ť

Právo spätnej kúpy

§ 607

(1) Kto predá hnute nú vec s výhradou, že má právo žiada vrátenie veci do ur itej doby poľ ť č kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej kúpy.

(2) Zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrie písomne.ť

§ 608

(1) Právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatni písomnou formou, a ak nie je dohodnutéť inak, najneskôr do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu, inak právo spätnej kúpy zanikne.

(2) Ak predávajúci využije právo spätnej kúpy, musí kupujúci vráti vec bez zbyto néhoť č odkladu a každá strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá strana z pôvodnej kúpnej zmluvy.

§ 609

(1) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci ur enej pod a druhu, vzniká uplatnením tohto právač ľ kupujúcemu záväzok vráti vec toho istého druhu.ť

(2) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci jednotlivo ur enej, je kupujúci povinný vráti túč ť istú vec, ktorú kúpil. Zmluva o scudzení veci, ktorou sa porušilo právo spätnej kúpy, je neplatná.

§ 610

Iné ved ajšie dojednaniaľ

(1) Ú astníci môžu písomnou zmluvou dohodnú aj iné ved ajšie dojednania majúce povahuč ť ľ výhrad a podmienok pripúš ajúcich zánik právneho vz ahu založeného kúpnou zmluvou.ť ť

(2) Pokia sa ú astníci nedohodli inak, zanikajú tieto výhrady a podmienky najneskôrľ č uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto lehote neuplatnil.

Tretí oddiel

Zámenná zmluva

§ 611

Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, pod a ktorej si zmluvnéľ strany vymie ajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje oh adne veci, ktorú výmenouň ľ dáva, za predávajúcu stranu, a oh adne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.ľ

Štvrtý oddiel

Osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode

(Spotrebite ské kúpne zmluvy)ľ

§ 612

Na spotrebite skú kúpnu zmluvu okrem ustanovení § 52 až 54 sa vz ahujú aj všeobecnéľ ť ustanovenia o kúpnej zmluve a ustanovenia § 613 až 627.

§ 613

Veci možno predáva aj na objednávku. Predávajúci je povinný obstara objednaný tovar vť ť dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej okolnostiam. Ak sa tak nestane, objednávate je oprávnený od zmluvy odstúpi . Odstúpením objednávate a od zmluvy nie jeľ ť ľ dotknuté jeho právo na náhradu škody.

§ 614

(1) Ak je predávajúci pod a dohody s kupujúcim alebo pod a povahy veci povinný doda vecľ ľ ť na miesto ur ené kupujúcim, kupujúci je povinný prevzia vec pri dodaní. V ostatných prípadoch ječ ť kupujúci povinný prevzia vec pri predaji, ak sa s predávajúcim nedohodne inak.ť

(2) Ak kupujúci neprevezme vec v ase uvedenom v odseku 1, predávajúci je oprávnenýč požadova poplatok za uskladnenie; výšku poplatku ustanovuje osobitný predpis, prípadne ur ujeť č dohoda medzi ú astníkmi.č

(3) Prevzatím veci prechádza na kupujúceho vlastníctvo kúpenej veci. Pri zásielkovom predaji prechádza vlastníctvo na kupujúceho prevzatím veci kupujúcim na mieste dodania ním ur enom. Pri samoobslužnom predaji dochádza k prevodu vlastníctva ku kúpenej veci okamihomč zaplatenia ceny za vybraný tovar. Do tohto okamihu môže kupujúci vybraný tovar vráti na pôvodnéť miesto. Ak kupujúci svojím zavinením poškodí alebo zni í vybraný tovar pred prevodom vlastníckehoč

práva, zodpovedá za škodu pod a všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu.ľ

§ 615

Plnenia, ktoré sa s predajom veci obvykle neposkytujú, treba osobitne dohodnú .ť

Akos a množstvoť

§ 616

Predávaná vec musí ma požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú akos , množstvo,ť ť mieru alebo hmotnos a musí by bez vád, najmä musí zodpoveda záväzným technickým normám. Priť ť ť potravinách musí by vyzna ený dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti. Ak to povahať č veci pripúš a, má kupujúci právo, aby sa vec pred ním prekontrolovala alebo aby sa mu jej innosť č ť predviedla.

§ 617

Ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá, najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo je upravené technickou normou, je predávajúci povinný kupujúceho s nimi oboznámi ,ť ibaže ide o pravidlá všeobecne známe. Ak predávajúci nesplní túto povinnos , je povinný nahradiť ť kupujúcemu škodu, ktorá z toho vznikla.

§ 618

Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohla vec užíva na ur ený ú el, musia sať č č predáva len za nižšie ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupujúceho treba upozorni , žeť ť vec má vadu a o akú vadu ide, ak to nie je zrejmé už z povahy predaja.

Zodpovednos za vady predanej veciť

§ 619

(1) Predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena.

(2) Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záru nej dobe (záruka).č

§ 620

(1) Záru ná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale alebo návode k nejč pripojenom vyzna ená lehota na použitie, neskon í sa záru ná doba pred uplynutím tejto lehoty.č č č

(2) Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci sa môžu dohodnú aj na kratšej záru nejť č dobe, nie však kratšej než 12 mesiacov.

(3) Pri veciach, ktoré sú ur ené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitnéč predpisy záru nú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Záru ná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkač č ť i len niektorej sú iastky veci.č

(4) Na žiados kupujúceho je predávajúci povinný poskytnú záruku písomnou formou (záru nýť ť č list). Ak to povaha veci umož uje, posta í namiesto záru ného listu vyda doklad o kúpe.ň č č ť

(5) Vyhlásením v záru nom liste vydanom kupujúcemu alebo v reklame môže predávajúcič poskytnú záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záru nom liste ur íť č č predávajúci podmienky a rozsah tejto záruky.

§ 621

Záru né doby za ínajú plynú od prevzatia veci kupujúcim. Ak má kúpenú vec uvies doč č ť ť prevádzky iný podnikate než predávajúci, za ne záru ná doba plynú až odo d a uvedenia veci doľ č č ť ň prevádzky, pokia kupujúci objednal uvedenie do prevádzky najneskôr do troch týžd ov od prevzatiaľ ň veci a riadne a v as poskytol na vykonanie služby potrebnú sú innos .č č ť

§ 622

(1) Ak ide o vadu, ktorú možno odstráni , má kupujúci právo, aby bola bezplatne, v as ať č riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbyto ného odkladu odstráni .č ť

(2) Kupujúci môže namiesto odstránenia vady požadova výmenu veci, alebo ak sa vada týkať len sú asti veci, výmenu sú asti, ak tým predávajúcemu nevzniknú neprimerané náklady vzh adom nač č ľ cenu tovaru alebo závažnos vady.ť

(3) Predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeni vadnú vec za bezvadnú, ak toť kupujúcemu nespôsobí závažné ažkosti.ť

§ 623

(1) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstráni a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadneť užíva ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpi . Tieť ť isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstránite né vady, ak však kupujúci nemôže preľ opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre vä ší po et vád vec riadne užíva .č č ť

(2) Ak ide o iné neodstránite né vady, má kupujúci právo na primeranú z avu z ceny veci.ľ ľ

§ 624

Ak vec predávaná za nižšiu cenu alebo použitá vec má vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá, má kupujúci namiesto práva na výmenu veci právo na primeranú z avu.ľ

§ 625

Práva zo zodpovednosti za vady sa uplat ujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Akň je však v záru nom liste uvedený iný podnikate ur ený na opravu, ktorý je v mieste predávajúcehoč ľ č alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikate a ur eného naľ č vykonanie záru nej opravy. Podnikate ur ený na opravu je povinný opravu vykona v lehoteč ľ č ť dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.

§ 626

(1) Práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záru ná doba, zaniknú, ak sač neuplatnili v záru nej dobe.č

(2) Práva zo zodpovednosti za vady pri veciach, ktoré sa rýchlo kazia, musia sa uplatniť najneskôr v de nasledujúci po kúpe; inak práva zaniknú.ň

(3) Ak ide o použitú vec, zaniknú práva zo zodpovednosti za vady, ak neboli uplatnené do 24 mesiacov odo d a prevzatia použitej veci kupujúcim alebo do doby, na ktorej sa predávajúci aň kupujúci dohodli pod a § 620 ods. 2.ľ

§ 627

(1) Doba od uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady až do doby, ke kupujúci po skon eníď č opravy bol povinný vec prevzia , sa do záru nej doby nepo íta. Predávajúci je povinný vydať č č ť kupujúcemu potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a o dobe jej trvania.

(2) Ak dôjde k výmene, za ne plynú záru ná doba znova od prevzatia novej veci. To istéč ť č platí, ak dôjde k výmene sú iastky, na ktorú bola poskytnutá záruka.č

Tretia hlava

DAROVACIA ZMLUVA

§ 628

(1) Darovacou zmluvou darca nie o bezplatne prenecháva alebo s ubuje obdarovanému a tenč ľ dar alebo s ub prijíma.ľ

(2) Darovacia zmluva musí by písomná, ak je predmetom daru nehnute nos , a pri hnute nejť ľ ť ľ veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

(3) Neplatná je darovacia zmluva, pod a ktorej sa má plni až po darcovej smrti.ľ ť

§ 629

Darca je povinný pri ponuke daru upozorni na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, nať ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vráti .ť

§ 630

Darca sa môže domáha vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo lenom jehoť č rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Štvrtá hlava

ZMLUVA O DIELO

Prvý oddiel

Všeobecné ustanovenia

§ 631

Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávate ovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ ľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpe enstvo.č

§ 632

Ak nedôjde k zhotoveniu diela na po kanie, zhotovite je povinný vyda objednávate ovič ľ ť ľ písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahova ozna enie predmetu diela ať č alej jeho rozsah, akos , cenu za vykonanie diela a as jeho zhotovenia.ď ť č

§ 633

(1) Zhotovite je povinný dielo vykona pod a zmluvy, riadne a v dohodnutom ase. Ak je naľ ť ľ č vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpoveda tejto norme.ť

(2) Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, i je zhotovite povinný vykona ho osobneč ľ ť alebo i je oprávnený da dielo vykona na svoju zodpovednos .č ť ť ť

§ 634

(1) Ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnú primeranú cenu.ť

(2) Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skon ení diela. Ak sa však dieloč vykonáva po astiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela zna né náklady, je ten, komu bolo zadané,č č oprávnený požadova už po as vykonávania diela od objednávate a primerané preddavky.ť č ľ

§ 635

(1) Ak sa cena dohodla pod a rozpo tu, nesmie sa bez súhlasu objednávate a zvýši . Práce aľ č ľ ť náklady do rozpo tu nezahrnuté možno ú tova iba vtedy, ak ich schválil objednávate písomneč č ť ľ alebo ak práce dodato ne písomne objednal.č

(2) Ak v ase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, pod ač ľ ktorého sa cena dohodla, je zhotovite na to povinný objednávate a bez meškania písomne upozorniľ ľ ť a oznámi mu novú cenu.ť

(3) Objednávate je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpi ; ak bez zbyto néhoľ ť č odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplati zhotovite ovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu cenyť ľ došlo po prekro ení dohodnutej doby vykonania diela.č

(4) Ak objednávate odstúpi od zmluvy, je povinný zaplati zhotovite ovi sumu pripadajúcuľ ť ľ na vykonanú prácu a vzniknuté náklady pod a pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z iasto néhoľ č č plnenia zmluvy majetkový prospech.

§ 636

(1) Ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojedna pevnou sumou, musí sa ur i aspoť č ť ň odhadom. Ak zhotovite dodato ne zistí, že bude treba cenu ur enú odhadom podstatne prekro i , jeľ č č č ť povinný na to objednávate a bez meškania písomne upozorni a oznámi mu novour enú cenu; inakľ ť ť č nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene.

(2) Objednávate je oprávnený po oznámení novour enej ceny od zmluvy odstúpi ; ak odľ č ť zmluvy odstúpi, je povinný zaplati zhotovite ovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknutéť ľ náklady pod a pôvodne ur enej ceny, len pokia mal z iasto ného plnenia zmluvy majetkovýľ č ľ č č prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávate a na náhradu škody.ľ

(3) Ak objednávate neodstúpi od zmluvy bez zbyto ného odkladu, je povinný zaplati zaľ č ť poskytnutú službu novour enú vyššiu cenu.č

§ 637

(1) Ak má objednávate om dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniuľ diela, zhotovite je povinný na to objednávate a bez zbyto ného odkladu upozorni . Rovnakúľ ľ č ť povinnos má zhotovite aj vtedy, ak objednávate žiada, aby bolo dielo vykonané pod a pokynov,ť ľ ľ ľ ktoré sú nevhodné.

(2) Ak objednávate napriek upozorneniu zhotovite a trvá na objednávke, zhotovite môže odľ ľ ľ zmluvy odstúpi .ť

§ 638

(1) Ak je na vykonanie diela potrebná sú innos objednávate a, je zhotovite oprávnenýč ť ľ ľ ur i na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpi , ak na takýč ť ť následok upozorní.

(2) To isté platí, ak sa dielo vykonáva u objednávate a a ten nevykoná potrebné zdravotnéľ a bezpe nostné opatrenia pre osoby vykonávajúce dielo.č

§ 639

Ak objednávate poskytne riadne a v as potrebnú sú innos , zhotovite však v ur ený asľ č č ť ľ č č nepristúpi k vykonaniu diela, patrí mu právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu tým vznikli. Toto právo musí uplatni u zhotovite a najneskôr do jedného mesiaca od prevzatia veci;ť ľ ak z tohto dôvodu odstúpi od zmluvy, musí ho uplatni najneskôr do jedného mesiaca od odstúpenia;ť inak právo zanikne.

§ 640

Ak dielo bolo zmarené náhodou pred asom splnenia, stráca zhotovite nárok na odmenu.č ľ

§ 641

(1) Aj ke sa dielo nevykonalo, patrí zhotovite ovi dojednaná cena, ak bol ochotný dieloď ľ vykona a ak mu v tom zabránili okolnosti na strane objednávate a. Je však povinný da siť ľ ť zapo íta to, o ušetril nevykonaním diela, o zarobil inak alebo o úmyselne zameškal zarobi .č ť č č č ť

(2) Ak zhotovite a zdržali vo vykonávaní diela okolnosti na strane objednávate a, patrí muľ ľ za to primeraná náhrada.

§ 642

(1) Až do zhotovenia diela môže objednávate od zmluvy odstúpi ; je však povinný zaplatiľ ť ť zhotovite ovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokia zhotovite nemôže ich výsledokľ ľ ľ použi inak, a nahradi mu ú elne vynaložené náklady.ť ť č

(2) Objednávate je oprávnený odstúpi od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebudeľ ť v as hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotovite neurobí nápravu ani v poskytnutejč ľ primeranej lehote.

§ 643

(1) Ak vykonanie diela závisí od osobitných osobných vlastností zhotovite a, zrušuje saľ zmluva jeho smr ou. Dedi ia zhotovite a sa môžu domáha iba zaplatenia upotrebite nej hmotyť č ľ ť ľ pripravenej na dielo a asti odmeny primeranej upotrebite ným výsledkom vykonanej práce.č ľ

(2) Smr objednávate a sama o sebe zmluvu nezrušuje.ť ľ

Druhý oddiel

Osobitné ustanovenia o zhotovení veci na zákazku

§ 644

Ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávate ovi právo, aby mu zhotoviteľ ľ pod a jeho objednávky vec zhotovil, a povinnos zaplati zhotovite ovi cenu za zhotovenie veci.ľ ť ť ľ

§ 645

(1) Zhotovite zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatíľ

objednávate om, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záru nej dobe. Rovnakoľ č zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávate pri zákazke vymienil.ľ

(2) Zhotovite zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých prí inou je vadnos materiáluľ č ť dodaného objednávate om alebo nevhodnos jeho pokynov, ak objednávate a na vadnos materiáluľ ť ľ ť alebo nevhodnos jeho pokynov neupozornil.ť

§ 646

(1) Záru ná doba je 24 mesiacov.č

(2) Pri veciach, ktoré sú ur ené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitnéč predpisy záru nú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov; záru ná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkač č ť i len niektorej sú iastky. Zhotovite je povinný vyda objednávate ovi záru ný list s vyzna enímč ľ ť ľ č č záru nej doby.č

(3) Pri zhotovení stavby je záru ná doba tri roky. Vykonávací predpis môže ustanovi , žeč ť pri niektorých astiach stavieb môže by záru ná doba kratšia, najmenej však osemnás mesiacov.č ť č ť

§ 647

Záru ná doba za ína plynú odo d a prevzatia veci. Ak objednávate prevzal vec až po dni,č č ť ň ľ do ktorého mal povinnos ju prevzia , plynie záru ná doba už odo d a, ke mal túto povinnos .ť ť č ň ď ť

§ 648

(1) Ak ide o vadu, ktorú možno odstráni , je objednávate oprávnený požadova bezplatnéť ľ ť odstránenie vady. Zhotovite je povinný odstráni vadu bez zbyto ného odkladu.ľ ť č

(2) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstráni a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla pod ať ľ objednávky riadne užíva ako vec bez vady, má objednávate právo na zrušenie zmluvy. To istéť ľ právo mu prislúcha pri odstránite ných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po opraveľ alebo pre vä ší po et vád nemôže vec riadne užíva . Ak ide o neodstránite nú vadu, ktorá všakč č ť ľ nebráni riadnemu užívaniu veci pod a objednávky, má objednávate právo na primeranú z avu.ľ ľ ľ

§ 649

Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatni u zhotovite a v záru nej dobe; inak právať ľ č zaniknú. as od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záru nej doby nepo íta.Č č č Zhotovite je povinný vyda objednávate ovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj oľ ť ľ vykonaní opravy a ase jej trvania.č

§ 650

(1) Objednávate je povinný prevzia vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia asu,ľ ť č ke mala by vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od jej zhotovenia.ď ť Ak tak neurobí, je povinný zaplati dohodnutý poplatok za uskladnenie.ť

(2) Po uplynutí šiestich mesiacov odo d a, ke bola vec zhotovená, môže zhotovite s vecouň ď ľ vo ne naklada . Pokia sa mu nepodarí vec spe aži alebo iným spôsobom s ou ú elne naloži , máľ ť ľ ň ť ň č ť zhotovite právo, aby mu objednávate zaplatil cenu zhotovenia diela. Objednávate má právo naľ ľ ľ vrátenie ceny za použitý materiál, ktorý dodal na zhotovenie veci. V prípade zhotovenia stavby má zhotovite vždy právo na zaplatenie ceny za zhotovenú stavbu.ľ

§ 651

Ak sa objednávate ovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotovite za poškodenieľ ľ alebo zni enie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode došlo aj inak.č

Tretí oddiel

Osobitné ustanovenia o zmluve o oprave a úprave veci

§ 652

(1) Ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávate ovi právo, aby mu zhotoviteľ ľ pod a jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotovite ovi vznikne právo, aby muľ ľ objednávate zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.ľ

(2) Opravou veci je innos , ktorou sa najmä odstra ujú vady veci, následky jej poškodeniač ť ň alebo ú inky jej opotrebenia. Úpravou veci je innos , ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jejč č ť

vlastnosti.

§ 653

(1) Zhotovite zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veciľ objednávate om, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záru nej dobe.ľ č

(2) Zhotovite zodpovedá tiež za vady, ktorých prí inou je vadnos veci, ktorá sa máľ č ť opravi alebo upravi , alebo nevhodnos pokynov objednávate a, ak ho na vadnos veci aleboť ť ť ľ ť nevhodnos pokynov neupozornil.ť

§ 654

(1) Záru ná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými predpismi ustanovenáč inak; pri stavebných prácach je záru ná doba najmenej osemnás mesiacov.č ť

(2) Ak ú elom opravy alebo úpravy je, aby sa vec mohla aj na alej po dlhší as užíva ,č ď č ť ustanovia osobitné predpisy pre opravu alebo úpravu veci záru nú dobu dlhšiu ako tri mesiace, akč sa nedojednalo inak. Záru ná doba presahujúca tri mesiace sa môže týka i len niektorejč ť sú iastky. Zhotovite je povinný vyda objednávate ovi záru ný list s vyzna ením záru nej doby.č ľ ť ľ č č č

(3) Vyhlásením v záru nom liste vydanom objednávate ovi môže zhotovite poskytnú zárukuč ľ ľ ť presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone. V záru nom liste ur í zhotovite podmienkyč č ľ a rozsah tejto záruky.

§ 655

(1) Ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávate právo na bezplatnéľ odstránenie vady. Zhotovite je povinný vadu odstráni najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vaduľ ť nemožno odstráni alebo ak ju zhotovite neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytneť ľ znovu, má objednávate právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy aleboľ úpravy.

(2) Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatni u zhotovite a v záru nej dobe; inakť ľ č zaniknú. as od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záru nej dobyČ č nepo íta. Zhotovite je povinný vyda objednávate ovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, akoč ľ ť ľ aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o ase jej trvania.č

§ 656

(1) Objednávate je povinný vyzdvihnú si vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutiaľ ť asu, ke sa oprava alebo úprava mala vykona , a ak bola vykonaná neskôr, do jedného mesiaca odč ď ť upovedomenia o jej vykonaní. Ak tak neurobí, je povinný zaplati poplatok za uskladnenie.ť

(2) Ak si objednávate nevyzdvihne vec v lehote šiestich mesiacov odo d a, ke bol povinnýľ ň ď ju vyzdvihnú , má zhotovite právo vec preda . Ak zhotovite pozná adresu objednávate a a ak ideť ľ ť ľ ľ o vec vä šej hodnoty, je zhotovite povinný o zamýš anom predaji objednávate a vopred upovedomič ľ ľ ľ ť a poskytnú mu primeranú dodato nú lehotu na vyzdvihnutie veci.ť č

(3) Ak dôjde k predaju nevyzdvihnutej veci, vyplatí zhotovite objednávate ovi vý ažokľ ľ ť predaja po odpo ítaní ceny opravy alebo úpravy, poplatku za uskladnenie a nákladov predaja. Právoč na vý ažok predaja musí objednávate uplatni u zhotovite a.ť ľ ť ľ

Piata hlava

ZMLUVA O PÔŽI KEČ

§ 657

Zmluvou o pôži ke prenecháva verite dlžníkovi veci ur ené pod a druhu, najmä peniaze, ač ľ č ľ dlžník sa zaväzuje vráti po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.ť

§ 658

(1) Pri pe ažnej pôži ke možno dohodnú úroky.ň č ť

(2) Pri nepe ažnej pôži ke možno dojedna namiesto úrokov plnenie primeraného vä šiehoň č ť č množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Šiesta hlava

ZMLUVA O VÝPOŽI KEČ

§ 659

Zmluvou o výpoži ke vznikne vypoži iavate ovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatneč č ľ užíva .ť

§ 660

Poži iavate je povinný odovzda vypoži iavate ovi vec v stave spôsobilom na riadneč ľ ť č ľ užívanie. Ustanovenie § 617 platí primerane aj pre užívanie veci.

§ 661

(1) Vypoži iavate je oprávnený užíva vec riadne a v súlade s ú elom, ktorý sa v zmluveč ľ ť č dohodol alebo ktorému obvykle slúži; je povinný chráni ju pred poškodením, stratou aleboť zni ením.č

(2) Ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypoži iavate prenecha vec na užívanie inému.č ľ ť

§ 662

(1) Vypoži iavate je povinný vec vráti , len o ju nepotrebuje, najneskôr však do koncač ľ ť č ur enej doby zapoži ania.č č

(2) Poži iavate môže požadova vrátenie veci aj pred skon ením ur enej doby zapoži ania,č ľ ť č č č ak vypoži iavate neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s ú elom, ktorému slúži.č ľ č

Siedma hlava

NÁJOMNÁ ZMLUVA

Prvý oddiel


§ 663

Nájomnou zmluvou prenajímate prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju do asne (vľ č dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

§ 664

Prenajímate je povinný prenecha prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnutéľ ť užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiava .ť

§ 665

(1) Nájomca je oprávnený užíva vec spôsobom ur eným v zmluve; ak sa nedohodlo inak,ť č primerane povahe a ur eniu veci. Prenajímate je oprávnený požadova prístup k veci za ú elomč ľ ť č kontroly, i nájomca užíva vec riadnym spôsobom.č

(2) Nájomca je povinný vec užíva iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním byť sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.

§ 666

(1) Nájomca je oprávnený da prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neur uje inak.ť č

(2) Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímate má právo odstúpi odľ ť zmluvy.

§ 667

(1) Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonáva len so súhlasom prenajímate a. Úhraduť ľ nákladov s tým spojených môže nájomca požadova len v prípade, že sa na to prenajímate zaviazal.ť ľ Ak zmluva neur uje inak, je oprávnený požadova úhradu nákladov až po ukon ení nájmu poč ť č odpo ítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Akč prenajímate dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovaľ ť po skon ení nájmu protihodnotu toho, o o sa zvýšila hodnota veci.č č

(2) Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímate a, je povinný po skon eníľ č

nájmu uvies vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí nať veci prenajímate ovi zna ná škoda, je prenajímate oprávnený odstúpi od zmluvy.ľ č ľ ť

§ 668

(1) Nájomca je povinný oznámi prenajímate ovi bez zbyto ného odkladu potreby opráv, ktoréť ľ č má vykona prenajímate . Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú ať ľ nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnos alebo obmedzenú možnos užíva vec preť ť ť vady veci, ktoré sa v as prenajímate ovi neoznámili.č ľ

(2) Nájomca je povinný znáša obmedzenie v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom nať vykonanie opráv a udržiavanie veci.

§ 669

Ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímate , má nárokľ na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímate a alebo ak prenajímateľ ľ bez zbyto ného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomcač požadova len to, o o sa prenajímate obohatil.ť č ľ

§ 670

Nájomca je povinný stara sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný da vecť ť poisti , len ak to ur uje zmluva.ť č

Druhý oddiel

Nájomné

§ 671

(1) Nájomca je povinný plati nájomné pod a zmluvy, inak nájomné obvyklé v ase uzavretiať ľ č zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

(2) Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z po nohospodárskych alebo lesných pozemkov polro ne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatnýchľ č nájmoch mesa ne pozadu.č

§ 672

(1) Na zabezpe enie nájomného má prenajímate nehnute nosti záložné právo k hnute nýmč ľ ľ ľ veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spolo nejč domácnosti, s výnimkou vecí vylú ených z výkonu rozhodnutia.č

(2) Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímate ohlási svoje práva na súde doľ ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca s ahuje alebo ak sa odstra ujú veci, napriek tomu, že nájomnéť ň nie je zaplatené alebo zabezpe ené, môže prenajímate zadrža veci na vlastné nebezpe enstvo, doč ľ ť č ôsmich dní však musí žiada o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vyda .ť ť

§ 673

Nájomca nie je povinný plati nájomné, pokia pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemoholť ľ prenajatú vec užíva dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe ať ur eniu veci.č

§ 674

Ak nájomca môže užíva prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomcať nárok na primeranú z avu z nájomného. Prenajímate si však musí zapo íta náklady, ktoré ušetril,ľ ľ č ť a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.

§ 675

Právo na odpustenie alebo na poskytnutie z avy z nájomného sa musí uplatni uľ ť prenajímate a bez zbyto ného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odoľ č d a, ke došlo ku skuto nostiam toto právo zakladajúcim.ň ď č

Tretí oddiel

Skon enie nájmuč

§ 676

(1) Nájom sa skon í uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímate nedohodne sč ľ nájomcom inak.

(2) Ak nájomca užíva veci aj po skon ení nájmu a prenajímate proti tomu nepodá návrh nač ľ vydanie veci alebo na vypratanie nehnute nosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva zaľ tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

§ 677

(1) Zruši nájomnú zmluvu dojednanú na neur itú dobu možno, ak nedôjde k dohodeť č prenajímate a s nájomcom, iba výpove ou.ľ ď

(2) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypoveda pri nájmochť nehnute ností v trojmesa nej lehote a pri nájmoch hnute ných vecí v jednomesa nej lehote.ľ č ľ č

§ 678

Ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

§ 679

(1) Nájomca je oprávnený odstúpi od zmluvy kedyko vek, ak bola prenajatá vec odovzdaná vť ľ stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnos - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa staneť neupotrebite nou alebo ak sa mu odníme taká as veci, že by sa tým zmaril ú el zmluvy.ľ č ť č

(2) Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali udia, zdraviu závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretíľ zmluvy. Práva odstúpi od zmluvy sa nemožno vopred vzda .ť ť

(3) Prenajímate môže kedyko vek odstúpi od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstraheľ ľ ť užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímate ovi vzniká škodaľ alebo že mu hrozí zna ná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímate tiežč ľ odstúpi od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnostiť alšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak sď

oh adom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vyprata .ľ ť

§ 680

(1) Zni ením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.č

(2) Ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdate do právnehoľ postavenia prenajímate a a nájomca je oprávnený zbavi sa svojich záväzkov vo i prvšiemuľ ť č vlastníkovi, len o mu bola zmena oznámená alebo nadobúdate om preukázaná.č ľ

(3) Ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnute nej veci, môže z tohto dôvodu vypovedaľ ť nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu ur itú; výpove všakč ď musí poda v najbližšom výpovednom období, pokia je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmeneť ľ vlastníctva k hnute nej veci môže zmluvu vypoveda aj nadobúdate .ľ ť ľ

§ 681

Po podanej výpovedi alebo tri mesiace pred skon ením nájmu a odovzdaním veci je nájomcač nehnute nej veci povinný, ak sa nedohodlo inak, umožni záujemcovi o prenajatie jej prehliadku vľ ť prítomnosti prenajímate a alebo jeho zástupcu. Nájomca nesmie by prehliadkou zbyto neľ ť č ob ažovaný.ť

§ 682

Ak sa nájom skon í, je nájomca povinný vráti prenajatú vec v stave zodpovedajúcomč ť dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

§ 683

(1) Ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.

(2) Domáha sa náhrady možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inakť nárok zanikne.

§ 684

Ak tretia osoba uplat uje k veci práva, ktoré sú nezlu ite né s právami nájomcu, jeň č ľ prenajímate povinný urobi potrebné právne opatrenia na jeho ochranu. Ak tak prenajímate vľ ť ľ primeranej lehote neurobí alebo ak nie sú jeho opatrenia úspešné, môže nájomca odstúpi odť zmluvy.

Štvrtý oddiel

Osobitné ustanovenia o nájme bytu

§ 685

(1) Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímate prenecháva nájomcovi zaľ nájomné byt do užívania, a to bu na dobu ur itú, alebo bez ur enia doby užívania; nájomná zmluvaď č č spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypoveda len z dôvodov ustanovených v zákone.ť

(2) Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrie za podmienok upravených vť stanovách bytového družstva.

(3) Zákony národných rád ustanovia, o sa rozumie služobným bytom, bytom osobitnéhoč ur enia a bytom v domoch osobitného ur enia a za akých podmienok možno uzavrie nájomnú zmluvu oč č ť nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného ur enia a o nájme bytu v domoch osobitnéhoč ur enia.č

§ 686

(1) Nájomná zmluva musí obsahova ozna enie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného ať č výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpo tu. Mala by tiež obsahovač ť aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

(2) Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neur itú.č

Práva a povinnosti z nájmu bytu

§ 687

(1) Prenajímate je povinný odovzda nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie aľ ť zabezpe i nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.č ť

(2) Ak nájomná zmluva neur uje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním ač náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis.

(3) Práva a povinnosti nájomcu - lena družstva - pokia ide o vykonávanie drobných oprávč ľ v byte a pokia ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržbou bytu, upravujú stanovy družstva.ľ

§ 688

Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spolo nej domácnosti, majú popri práveč užíva byt aj právo užíva spolo né priestory a zariadenie domu, ako aj požíva plnenia, ktorýchť ť č ť poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

§ 689

Nájomca je povinný užíva byt, spolo né priestory a zariadenie domu riadne a riadneť č požíva plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.ť

§ 690

Nájomcovia sú povinní pri výkone svojich práv dba , aby sa v dome vytvorilo prostredieť zabezpe ujúce ostatným nájomcom výkon ich práv.č

§ 691

Ak prenajímate nesplní svoju povinnos odstráni závady brániace riadnemu užívaniu bytu,ľ ť ť alebo ktorými je výkon nájomného práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímate a závady odstráni v nevyhnutnej miere a požadova od neho náhradu ú elneľ ť ť č vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatni u prenajímate a bez zbyto ného odkladu.ť ľ č Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

§ 692

(1) Nájomca je povinný oznámi bez zbyto ného odkladu prenajímate ovi potrebu tých opráv vť č ľ byte, ktoré má znáša prenajímate , a umožni ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu, ktoráť ľ ť nesplnením tejto povinnosti vznikla.

(2) Ak sa nájomca nepostará o v asné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu bytu, máč prenajímate právo tak urobi po predchádzajúcom upozornení nájomcu na svoje náklady sám aľ ť požadova od neho náhradu.ť

§ 693

Nájomca je povinný odstráni závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí,ť ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímate právo po predchádzajúcom upozorneníľ nájomcu závady a poškodenia odstráni a požadova od nájomcu náhradu.ť ť

§ 694

Nájomca nesmie vykonáva stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasuť prenajímate a, a to ani na svoje náklady.ľ

§ 695

Prenajímate je oprávnený vykonáva stavebné úpravy bytu a iné podstatné zmeny v byte ibaľ ť so súhlasom nájomcu. Tento súhlas možno odoprie len z vážnych dôvodov. Ak prenajímate vykonávať ľ také úpravy na príkaz príslušného orgánu štátnej správy, je nájomca povinný ich vykonanie umožni ; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.ť

Nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu

§ 696

(1) Spôsob výpo tu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ichč platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímate oprávnený jednostranne zvýši nájomné, úhraduľ ť za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeni alšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovujeť ď osobitný právny predpis.

(2) Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa ú astníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.č

§ 697

Ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplati prenajímate ovi poplatok z omeškania.ť ľ

§ 698

(1) Nájomca má právo na primeranú z avu z nájomného, dokia prenajímate napriek jehoľ ľ ľ upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší as zhoršuječ ich užívanie. Právo na primeranú z avu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovaliľ plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu zhoršilo.

(2) Rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými úpravami v dome sa podstatne alebo po dlhší as zhoršia podmienky užívania bytu alebo domu.č

(3) Nájomca má právo na primeranú z avu z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu,ľ pokia ich prenajímate riadne a v as neposkytuje.ľ ľ č

§ 699

Právo na z avu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu trebaľ uplatni u prenajímate a bez zbyto ného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestichť ľ č mesiacov od odstránenia závad.

Spolo ný nájom bytuč

§ 700

(1) Byt môže by v spolo nom nájme viacerých osôb. Spolo ní nájomcovia majú rovnaké právať č č a povinnosti.

(2) Spolo ný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, alšou osobou ač ď prenajímate om.ľ

(3) Pri družstevnom byte môže spolo ný nájom vzniknú len medzi manželmi.č ť

§ 701

(1) Bežné veci týkajúce sa spolo ného nájmu bytu môže vybavova každý zo spolo nýchč ť č nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.

(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spolo ného nájmu bytu sú oprávnení a povinní všetcič spolo ní nájomcovia spolo ne a nerozdielne.č č

§ 702

(1) Ak medzi spolo nými nájomcami dôjde k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcichč zo spolo ného nájmu bytu, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.č

(2) Súd môže v prípadoch hodných osobitného zrete a na návrh spolo ného nájomcu zrušiľ č ť právo spolo ného nájmu bytu, ak vznikne ním nezavinený stav, ktorý bráni spolo nému užívaniu bytuč č spolo nými nájomcami. Zárove ur í, ktorý zo spolo ných nájomcov alebo ktorí z nich budú bytč ň č č alej užíva .ď ť

Spolo ný nájom bytu manželmič

§ 703

(1) Ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spolo ný nájom bytu manželmi.č

(2) Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spolo ným nájmom bytu manželmi aj spolo né lenstvo manželovč č č v družstve; z tohto lenstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spolo ne a nerozdielne.č č

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.

§ 704

(1) Ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spolo ný nájom bytu uzavretím manželstva.č

(2) To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.

§ 705

(1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spolo ného nájmu bytu. Sú asne ur í, ktorý z manželov bude byt alej užívač č č ď ť ako nájomca.

(2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spolo ného nájmu bytu rozvodom; právo užívač ť byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spolo ného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželiač nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako lenč družstva alej nájomcom bytu; tým zanikne aj spolo né lenstvo rozvedených manželov v družstve.ď č č

(3) Pri rozhodovaní o alšom nájme bytu vezme súd zrete najmä na záujmy maloletých detí aď ľ stanovisko prenajímate a.ľ

§ 705a

Ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vz ahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spolo nému užívate ovi bytu alebo kť č ľ blízkej osobe, ktorá s ním býva spolo ne v byte, stalo alšie spolužitie neznesite ným, môže súdč ď ľ na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedzi užívacie právo druhého z nich,ť alebo ho z jeho užívania úplne vylú i .č ť

Prechod nájmu bytu

§ 706

(1) Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spolo nom nájme manželov, stávajú sa nájomcamič (spolo nými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodi ia, súrodenci, za a nevesta, ktorí s ním žili vč č ť de jeho smrti v spolo nej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spolo nými nájomcami) saň č č stávajú aj tí, ktorí sa starali o spolo nú domácnos zomretého nájomcu alebo na neho bolič ť odkázaní výživou, ak s ním žili v spolo nej domácnosti aspo tri roky pred jeho smr ou a nemajúč ň ť vlastný byt.

(2) Ak sa prenajímate domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu pod aľ ľ odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo d a, ke sa o nich dozvedel, najneskôr však vň ď lehote troch rokov odo d a smrti nájomcu, domáha na súde, aby ur il, že k prechodu nájmu bytuň ť č nedošlo.

(3) Ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v spolo nom nájme manželov,č prechádza smr ou nájomcu jeho lenstvo v družstve a nájom bytu na toho dedi a, ktorému pripadolť č č lenský podiel.č

§ 707

(1) Ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spolo nými nájomcami bytu, stane sa jedinýmč nájomcom pozostalý manžel.

(2) Ak ide o družstevný byt, zanikne smr ou jedného z manželov spolo ný nájom bytuť č manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva lenom družstvač pozostalý manžel a jemu patrí lenský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedi stve. Akč č zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smr ou lenstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dedi a, ktorému pripadol lenskýť č č č podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže lenstvo poru ite a prejs na viacerých dedi ov.č č ľ ť č

(3) Ak zomrie jeden zo spolo ných nájomcov, prechádza jeho právo na ostatných spolo nýchč č nájomcov.

§ 708

Ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spolo nú domácnos .č ť

§ 709

Ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvale ur ené ako služobné byty, pre bytyč osobitného ur enia a pre byty v domoch osobitného ur enia.č č

Zánik nájmu bytu

§ 710

(1) Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímate om a nájomcom alebo písomnouľ výpove ou.ď

(2) Ak bol nájom bytu dohodnutý na ur itý as, zanikne tiež uplynutím tohto asu.č č č Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

(3) Ak bola daná písomná výpove , skon í sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty.ď č Výpovedná lehota je tri mesiace a za ína plynú prvým d om mesiaca nasledujúceho po mesiaci, vč ť ň ktorom bola nájomcovi doru ená výpove . Prenajímate môže nájomcovi písomne ur i dlhšiuč ď ľ č ť výpovednú lehotu. Na doru ovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanoveniač osobitného predpisu. 5a)

(4) Ak bola daná výpove z dôvodu pod a § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatilď ľ

nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku d u doru eniaň č výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šes mesiacov.ť

§ 711

(1) Prenajímate môže vypoveda nájom bytu, akľ ťa) prenajímate potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, za a alebo nevestu,ľ ť svojich rodi ov alebo súrodencov,č b) nájomca prestal vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,ť c) nájomca alebo ten, kto je lenom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jehoč príslušenstvo, spolo né priestory alebo spolo né zariadenia v dome alebo sústavne narušuječ č pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpe nos alebo porušuječ ť dobré mravy v dome, d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší as ako tri mesiace, aleboč tým, že prenechal byt alebo jeho as inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímate a,č ť ľ e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naloži tak, že byt nemožnoť užíva , alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo domť najmenej po as šiestich mesiacov užíva ,č ť f) nájomca prestal sp a predpoklady užívania bytu osobitného ur enia 5c) alebo predpokladyĺň ť č užívania bytu vyplývajúce z osobitného ur enia domu, 5d)č g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímate a na iné ú ely ako na bývanie.ľ č

(2) Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedzi tak, aby ho nebolo možné zameniť ť s iným dôvodom, inak je výpove neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodato ne meni .ď č ť

(3) Výpove z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), e) a f) je neplatná, ak prenajímateď ľ nepriložil k výpovedi listinu, ktorá preukazuje dôvod výpovede.

(4) Ak ide o byt osobitného ur enia alebo o byt v dome osobitného ur enia, možno vypovedač č ť nájom pod a odseku 1 len po predchádzajúcom súhlase toho, kto svojím nákladom takýto byt zriadil,ľ alebo jeho právneho nástupcu, alebo príslušného orgánu, ktorý uzavretie zmluvy o jeho nájme odporu il.č

(5) Ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímate ovi dlžné nájomné alebo sa písomne dohodne sľ prenajímate om o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.ľ

(6) Neplatnos výpovede môže nájomca uplatni na súde do troch mesiacov odo d a doru eniať ť ň č výpovede. Ú inky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sač zamietne návrh na ur enie neplatnosti výpovede nájmu bytu.č

Bytové náhrady

§ 712


(1) Bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

(2) Náhradným bytom je byt, ktorý svojou ve kos ou a vybavením zabezpe uje udsky dôstojnéľ ť č ľ bývanie nájomcu a lenov jeho domácnosti.č

(3) Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnos ou alebo obytná miestnos vť ť slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach ur ených na trvalé bývanie alebo podnájom vč zariadenej alebo nezariadenej asti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnos môžu užívač ť ť viacerí nájomcovia.

(4) Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spolo nej noc ahárni alebo v inýchč ľ zariadeniach na to ur ených, 5e) a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecíč domácej a osobnej potreby.

§ 712a

(1) Ak sa nájomný pomer skon il z dôvodov pod a § 711 ods. 1 písm. a), e) alebo písm. f)č ľ alebo z dôvodu pod a § 711 ods. 1 písm. b) nájomcovi, ktorý prestal vykonáva prácu, na ktorú jeľ ť nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu na strane zamestnávate a 5f) alebo z dôvodu, za ktorýľ zamestnávate zodpovedá pod a osobitných predpisov, 5g) nájomca má právo na náhradný byt, ktorýľ ľ je ve kos ou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý máľ ť vyprata , a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo nať úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so s ahovaním. V iných prípadoch skon enia vykonávaniať č práce, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, nemá nájomca, ktorému bola daná výpove zď dôvodu pod a § 711 ods. 1 písm. b), právo na bytovú náhradu.ľ

(2) Ak sa nájomný pomer skon il z dôvodu pod a § 711 ods. 1 písm. c), nájomca nemá právoč ľ na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skon il z dôvodu pod a § 711 ods. 1 písm. c) a ide o dôvodč ľ hodný osobitného zrete a, má nájomca právo na prístrešie.ľ

(3) Ak sa nájomný pomer skon il z dôvodu pod a § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorýč ľ preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skon enia nájomného pomeru z dôvodu pod a § 711 ods. 1 písm. d)č ľ nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zrete a, má nájomca právoľ na prístrešie.

(4) Ak sa nájomný pomer skon il z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará oč maloleté die a alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú lenmi jeho domácnosti, a ak to pomeryť č prenajímate a umož ujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný bytľ ň môže ma horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca vyprata . Náhradnýť ť byt mu možno poskytnú aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt. Vzdialenosť ť náhradného bytu musí však umožni dennú dochádzku do práce.ť

(5) Ak sa nájomný pomer skon il opätovne z dôvodu pod a § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi,č ľ ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, poskytne sa nájomcovi namiesto náhradného bytu alebo náhradného ubytovania iba prístrešie.

(6) Ak sa nájomný pomer skon il z dôvodu pod a § 711 ods. 1 písm. g), nájomca nemá právoč ľ na bytovú náhradu.

(7) Ak ide o prípady pod a § 705 ods. 2 prvej vety, sta í rozvedenému manželovi, ktorý jeľ č povinný byt vyprata , poskytnú náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitnéhoť ť zrete a môže rozhodnú , že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.ľ ť

(8) Ak ide o prípady pod a § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodnéľ osobitného zrete a, rozhodnú , že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo naľ ť prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva vo i druhémuč manželovi alebo vo i blízkej osobe, ktorá s ním býva spolo ne v byte, dopúš al alebo dopúš ač č ť ť fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

(9) Pri zániku nájmu dohodnutého na ur itý as nemá nájomca právo na bytovú náhradu.č č Osobitný zákon môže ustanovi , kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu. 5h)ť

§ 712b


§ 712c

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vys ahova sa z bytu a bytť ť vyprata , kým nie je pre neho zabezpe ená zodpovedajúca bytová náhrada. Spolo ní nájomcovia majúť č č právo len na jednu bytovú náhradu.

(2) Ustanovenia osobitného zákona 5i) o zabezpe ení bytovej náhrady a prístrešia platiač primerane.

(3) Nájomca, ktorý má byt vyprata , je povinný uzavrie zmluvu o bytovej náhrade do 30 dníť ť od doru enia písomného vyhlásenia o zabezpe ení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodneč č neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

§ 713

(1) Ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú alejď manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu vys ahova , dokia im nieť ť ľ je zabezpe ený primeraný náhradný byt, ak nesta í pod a osobitného zákona poskytnutie náhradnéhoč č ľ ubytovania. To platí aj v prípade, ak nájomca služobného bytu opustí trvale spolo nú domácnos .č ť

(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na byty osobitného ur enia a na byty vč domoch osobitného ur enia.č

§ 714

Zánikom lenstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom bytu. Nájomca družstevnéhoč bytu nie je povinný sa z bytu vys ahova , dokia mu nie je zabezpe ený primeraný náhradný byt.ť ť ľ č Vrátenia lenského podielu sa môže len domáha až po vys ahovaní z bytu, a to v lehote danejč č ť ť stanovami družstva.

Úprava práv nájomcov pri vzájomnej výmene bytu

§ 715

So súhlasom prenajímate ov sa môžu nájomcovia dohodnú o výmene bytu. Súhlas aj dohodaľ ť musia ma písomnú formu. Ak prenajímate odoprie bez závažných dôvodov súhlas s výmenou bytu,ť ľ môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradi prejav vôle prenajímate a.ť ľ

§ 716

(1) Právo na splnenie dohody o výmene bytu sa musí uplatni na súde do troch mesiacov odoť d a, ke bol s dohodou vyslovený súhlas; inak právo zanikne.ň ď

(2) Ak nastanú dodato ne u niektorého z ú astníkov také závažné okolnosti, že nemožno odč č neho splnenie dohody spravodlivo požadova , môže od dohody odstúpi ; musí tak však urobi bezť ť ť zbyto ného odkladu. Povinnos na náhradu škody tým nie je dotknutá.č ť

Piaty oddiel

Nájom obytných miestností v zariadeniach ur ených na trvalé bývanieč

§ 717

(1) V zariadeniach ur ených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnouč zmluvou uzavretou medzi prenajímate om a nájomcom.ľ

(2) Ak sú na užívanie tej istej miestnosti uzavreté nájomné zmluvy s viacerými nájomcami, je každý z nich samostatným nájomcom, a to v rozsahu, ktorý mu bol v dohode vymedzený.

§ 718

Ak je nájomca povinný sa z obytnej miestnosti vys ahova , sta í mu poskytnú náhradnéť ť č ť ubytovanie, pokia nájomnou zmluvou nedohodli ú astníci nie o iné.ľ č č

Šiesty oddiel

Podnájom bytu ( asti bytu)č

§ 719

(1) Prenajatý byt alebo jeho as možno inému prenecha do podnájmu na dobu ur enú vč ť ť č zmluve o podnájme alebo bez asového ur enia len s písomným súhlasom prenajímate a. Zmluva oč č ľ podnájme upravuje podmienky skon enia podnájmu, najmä možnos da výpove zo stranyč ť ť ď prenajímate a; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypoveda bez uvedenia dôvodov vľ ť lehote pod a § 710 ods. 3.ľ

(2) Ak nájomca nemôže zo závažných dôvodov po dlhšiu dobu byt užíva a ak prenajímateť ľ nesúhlasí bez závažných dôvodov s tým, aby prenajatý byt alebo jeho as nájomca prenechal inémuč ť do podnájmu, môže súd na návrh nájomcu rozhodnutím nahradi prejav vôle prenajímate a.ť ľ

(3) Ak bol podnájom dojednaný na ur itú dobu, skon í sa tiež uplynutím tejto doby.č č

(4) Po skon ení podnájmu podnájomník nemá právo na náhradný podnájom.č

Siedmy oddiel

Nájom a podnájom nebytových priestorov

§ 720

Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. 6)

Ôsmy oddiel

Osobitné ustanovenia o podnikate skom nájme hnute ných vecíľ ľ

§ 721

(1) Ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju nemožno riadne užíva alebo ktoréť také užívanie s ažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu istému ú elu.ť č Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na z avu z nájomného za dobu, po ktorú nemoholľ vec pre jej vadu riadne užíva bu vôbec, alebo len za s ažených podmienok.ť ď ť

(2) Právo na odpustenie alebo na z avu z nájomného sa musí uplatni u prenajímate aľ ť ľ najneskôr do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný.

§ 722

(1) Za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním nájomca nezodpovedá.

(2) Vzniknuté poškodenie, stratu alebo zni enie veci je nájomca povinný ohlásič ť prenajímate ovi bez zbyto ného odkladu. Povinnos nájomcu nahradi škodu sa spravujeľ č ť ť ustanoveniami tohto zákona o zodpovednosti za škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla tým, že ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnos uloženú ustanovením § 617.ť

§ 723

(1) Ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný plati nájomné až doť vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplati aj poplatok zť omeškania.

(2) Ak sa vec stratila alebo bola zni ená, je nájomca povinný plati nájomné a poplatok zč ť omeškania, ak sa jeho platenie dohodlo, dokia stratu alebo zni enie veci prenajímate oviľ č ľ neohlásil alebo dokia sa o tom prenajímate inak nedozvedel.ľ ľ

Ôsma hlava

PRÍKAZNÁ ZMLUVA

Prvý oddiel


§ 724

Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú innos .č ť

Povinnosti príkazníka

§ 725

Príkazník je povinný kona pri plnení príkazu pod a svojich schopností a znalostí. Odť ľ príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýli len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcuť a ak nemôže v as dosta jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.č ť

§ 726

Príkazník je povinný vykona príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá,ť akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri vo be zástupcu.ľ

§ 727

Príkazník je povinný poda príkazcovi na jeho žiados všetky správy o postupe plneniať ť príkazu a previes na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predložíť príkazcovi vyú tovanie.č

Povinnosti príkazcu

§ 728

Príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnú príkazníkovi vopred na jeho žiadosť ť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradi príkazníkovi potrebné a užito néť č náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj ke sa výsledok nedostavil.ď

§ 729

(1) Príkazca je alej povinný nahradi príkazníkovi okrem zavinenej škody aj tú škodu,ď ť ktorá vznikla v súvislosti s výkonom príkazu.

(2) Ak príkazník utrpí pri výkone príkazu škodu len náhodou, môže sa domáha náhrady ibať vtedy, ak sa zaviazal vykona príkaz bezplatne; nedostane však viac, než by mu patrilo akoť obvyklá odmena, keby bola dojednaná.

§ 730

(1) Príkazca je povinný poskytnú príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá aleboť je obvyklá, najmä vzh adom na povolanie príkazníka.ľ

(2) Príkazca je povinný poskytova odmenu, aj ke výsledok nenastal, ibaže nezdar konaniať ď bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.

Zánik príkaznej zmluvy

§ 731

Pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva (§ 33b).

§ 732

Ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradi príkazníkovi nákladyť vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej asč ť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokon enie príkazného konania zmariloč náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.

Druhý oddiel

Zmluva o obstaraní veci

§ 733

Zmluvou o obstaraní veci sa obstarávate zaväzuje objednávate ovi obstara ur itú vec.ľ ľ ť č Obstarávate má právo vec obstara aj prostredníctvom inej osoby. Objednávate je povinnýľ ť ľ obstarávate ovi za obstaranie veci poskytnú odmenu.ľ ť

§ 734

O uzavretí zmluvy musí obstarávate vyda objednávate ovi písomné potvrdenie, v ktoromľ ť ľ musí by uvedený predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania.ť

§ 735

Objednávate môže až do obstarania veci od zmluvy odstúpi ; musí však obstarávate oviľ ť ľ nahradi ú elne vynaložené náklady a inú ujmu vzniknutú obstarávate ovi, pokia jej obstarávateť č ľ ľ ľ nemohol zabráni . Tým nie je dotknutý nárok na uplatnenie práv vyplývajúcich z omeškania alebo zť vadného plnenia obstarávate a.ľ

§ 736

Obstarávate je povinný pri obstarávaní dba na pokyny objednávate a; odchýli sa od nichľ ť ľ ť môže iba vtedy, ak je to v záujme objednávate a nevyhnutné a ak nemôže v as dosiahnu jehoľ č ť súhlas.

Tretí oddiel

Zmluva o obstaraní predaja veci

§ 737

Zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne objednávate ovi právo, aby obstarávate prevzalľ ľ od neho do predaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia na predaj.

§ 738

Zmluva musí by uzavretá písomne. Musí obsahova najmä predmet predaja, cenu, za ktorú sať ť má predmet preda , odmenu obstarávate a za obstaranie predaja a poplatok pre prípad odstúpenia odť ľ zmluvy pred dohodnutou dobou ur enou na predaj veci.č

§ 739

(1) Obstarávate má právo na odmenu iba vtedy, ak sa zverená vec predala.ľ

(2) Objednávate má právo, aby mu obstarávate vyplatil po zrážke odmeny sumu, za ktorúľ ľ vec predal.

§ 740

Ak obstarávate nepredá vec do troch mesiacov odo d a, ke mu bola vec zverená do predaja,ľ ň ď zmluva sa zrušuje, ak sa medzi objednávate om a obstarávate om nedohodlo inak. Ú astníci sa môžuľ ľ č dohodnú , že sa po uplynutí ur enej doby predá vec za nižšiu cenu.ť č

§ 741

(1) Pri predaji veci zverenej do predaja zodpovedá obstarávate predaja kupujúcemu za vadyľ predanej veci; obstarávate predaja zodpovedá aj za to, že predaná vec má vlastnosti, ktoréľ obstarávate pri predaji uviedol.ľ

(2) Inak pre túto zodpovednos platia obdobne ustanovenia týkajúce sa predaja použitýchť vecí.

Štvrtý oddiel

Zmluva o obstaraní zájazdu

§ 741a

Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávate (cestovná kancelária) zaväzuje, žeľ objednávate ovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), aľ objednávate sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.ľ

§ 741b

(1) Zmluva musí ma písomnú formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať ťa) ozna enie zmluvných strán,č b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho za atia a skon enia, uvedenie všetkýchč č poskytovaných služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a as ich trvania; vymedzenieč zájazdu možno nahradi odkazom na íslo zájazdu alebo iné ozna enie v katalógu iba v tom prípade,ť č č ak katalóg obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávate ovi,ľ c) cenu zájazdu vrátane asového rozvrhu platieb a výšky preddavku,č d) lehotu a spôsob, akým má objednávate uplatni nároky plynúce z porušenia právnej povinnostiľ ť cestovnej kancelárie, e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávate cestovnej kancelárii uhradi priľ ť odstúpení od zmluvy v prípadoch ur ených týmto zákonom.č

(2) Zmluva má alej obsahovaď ťa) alšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o po te a výškeď č týchto alších platieb, ak sú sú as ou zájazdu,ď č ť b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupe vybavenosti a hlavnéň charakteristické znaky, ak je sú as ou zájazdu,č ť c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je sú as ouč ť zájazdu doprava, d) spôsob a rozsah stravovania, ak je sú as ou zájazdu,č ť e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho po tu ú astníkov zájazdu, výslovnéč č uvedenie tejto skuto nosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária objednávate ač ľ

písomne informova o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálnehoť po tu ú astníkov zájazdu,č č f) ak sú dôvody na ur enie podmienok, ktoré musí objednávate sp a , uvedenie týchto podmienok ač ľ ĺň ť lehotu, v ktorej môže objednávate oznámi , že sa zájazdu namiesto neho zú astní iná osoba,ľ ť č g) alšie skuto nosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.ď č

(3) Cestovná kancelária je povinná objednávate ovi odovzda spolu so zmluvou doklad oľ ť poistení zájazdu pre prípad úpadku vystavený poistite om.ľ

§ 741c

(1) V zmluve možno dohodnú , že cestovná kancelária je oprávnená jednostranným úkonomť zvýši cenu zájazdu, ak je sú asne presne ur ený spôsob výpo tu zvýšenia ceny. Cena zájazduť č č č uvedená v zmluve sa nesmie jednostranne zvýši v priebehu 20 dní pred za iatkom zájazdu.ť č

(2) Cenu zájazdu pod a odseku 1 možno zvýši len v prípade, že dôjde kľ ťa) zvýšeniu dopravných nákladov vrátane cien pohonných látok, b) zvýšeniu platieb spojených s dopravou, napríklad letiskových a prístavných poplatkov, ktoré sú zahrnuté v cene zájazdu, c) zmene kurzu slovenskej koruny použitého na ur enie ceny zájazdu v priemere o viac ako 5%, ak kč tomuto zvýšeniu dôjde do 21. d a pred za atím zájazdu.ň č

(3) Písomné oznámenie o zvýšení ceny sa musí objednávate ovi odosla najneskôr 21 dní predľ ť za atím zájazdu, inak cestovnej kancelárii nevznikne právo na zaplatenie rozdielu v cene zájazdu.č

§ 741d

(1) Cestovná kancelária je povinná najneskôr sedem dní pred za atím zájazdu poskytnúč ť objednávate ovi písomne alšie podrobné informácie o všetkých skuto nostiach, ktoré sú preľ ď č objednávate a dôležité a ktoré sú jej známe, ak nie sú obsiahnuté už v zmluve alebo v katalógu,ľ ktorý bol objednávate ovi odovzdaný, a to najmäľa) spresnenie údajov uvedených v § 741b ods. 2 písm. a) až d), b) podrobnosti o možnosti kontaktu na neplnoletú osobu alebo zástupcu cestovnej kancelárie v mieste pobytu neplnoletej osoby, ak ide o zájazd, ktorého ú astníkom je neplnoletá osoba,č c) meno, miesto pobytu alebo kontaktnú adresu a telefónne íslo zástupcu cestovnej kancelárie, nač ktorého sa objednávate v ažkostiach v priebehu zájazdu môže obráti so žiados ou o pomoc aľ ť ť ť ktorý je oprávnený prijíma a vybavova reklamácie objednávate a po as zájazdu,ť ť ľ č d) všetky potrebné doklady, ktoré potrebuje objednávate na poskytovanie obstaraných služiebľ (napríklad letenku, poukaz pre hotel na poskytnutie dohodnutého ubytovania a stravovania, doklad pre zástupcu cestovnej kancelárie v mieste pobytu na poskytnutie fakultatívnych výletov).

(2) Ak je zmluva uzatvorená v ase kratšom ako sedem dní pred za atím zájazdu, musíč č cestovná kancelária svoju povinnos pod a odseku 1 splni pri uzatváraní zmluvy.ť ľ ť

§ 741e

(1) Ak je cestovná kancelária nútená pred za atím zájazdu zmeni podstatnú podmienkuč ť zmluvy, navrhne objednávate ovi zmenu zmluvy. Ak navrhovaná zmena zmluvy vedie aj k zmene cenyľ zájazdu, musí sa v návrhu nová cena uvies .ť

(2) Ak cestovná kancelária navrhne zmenu zmluvy pod a odseku 1, má objednávate právoľ ľ rozhodnú , i so zmenou zmluvy súhlasí alebo i od zmluvy odstúpi bez zaplatenia zmluvných pokút.ť č č Rozhodnutie objednávate a musí písomne oznámi cestovnej kancelárii v lehote ur enej cestovnouľ ť č kanceláriou.

§ 741f

(1) Pred za atím zájazdu môže objednávate písomne oznámi cestovnej kancelárii, žeč ľ ť zájazdu sa namiesto neho zú astní iná osoba uvedená v oznámení. Objednávate tak môže urobi lenč ľ ť v ur enej lehote a oznámenie musí obsahova aj vyhlásenie nového objednávate a, že súhlasí sč ť ľ uzatvorenou zmluvou a sp a všetky dohodnuté podmienky ú asti na zájazde. D om doru eniaĺň č ň č oznámenia sa v om uvedená osoba stáva objednávate om.ň ľ

(2) Pôvodný objednávate a nový objednávate spolo ne a nerozdielne zodpovedajú zaľ ľ č

zaplatenie ceny zájazdu a úhradu nákladov, ktoré cestovnej kancelárii v súvislosti so zmenou objednávate a vzniknú.ľ

§ 741g

(1) Cestovná kancelária môže pred za atím zájazdu od zmluvy odstúpi len z dôvodu zrušeniač ť zájazdu alebo z dôvodu porušenia povinností objednávate om, ktoré boli zmluvne dohodnuté.ľ

(2) Ak odstúpi objednávate od zmluvy pod a § 741e ods. 2 alebo ak odstúpi cestovnáľ ľ kancelária od zmluvy z dôvodu zrušenia zájazdu pred jeho za atím, má objednávate právo žiada ,č ľ ť aby mu cestovná kancelária na základe novej zmluvy poskytla iný zájazd najmenej v kvalite, ktorá zodpovedá službám dohodnutým v pôvodnej zmluve, ak cestovná kancelária môže takýto zájazd ponúknu .ť

(3) Pri uzatvorení zmluvy pod a odseku 2 sa platby uskuto nené na základe pôvodnej zmluvyľ č považujú za platby pod a novej zmluvy. Ak je cena nového zájazdu nižšia ako už uskuto nenéľ č platby, je cestovná kancelária povinná tento rozdiel bezodkladne objednávate ovi vráti .ľ ť

(4) Ak cestovná kancelária zruší zájazd v lehote kratšej ako 20 dní pred termínom jeho za atia, objednávate má právo na primeranú náhradu škody.č ľ

§ 741h

(1) Ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy objednávate a porušenie povinností cestovnejľ kancelárie, ktoré sú ur ené zmluvou alebo týmto zákonom, alebo ak cestovná kancelária odstúpi odč zmluvy pred za atím zájazdu z dôvodu porušenia povinností objednávate om, je objednávate povinnýč ľ ľ zaplati cestovnej kancelárii zmluvné pokuty vo výške ur enej pod a § 741b ods. 1 písm. e) ať č ľ cestovná kancelária je povinná vráti objednávate ovi bezodkladne zostatok z uhradenej cenyť ľ zájazdu pod a zrušenej zmluvy.ľ

(2) Ak je dôvodom odstúpenia objednávate a od zmluvy porušenie povinností cestovnejľ kancelárie ur ené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy pod a §č ľ 741g ods. 2, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vráti objednávate ovi celú sumu, ktorúť ľ od neho dostala na úhradu ceny zájazdu pod a zrušenej zmluvy, pri om objednávate nie je povinnýľ č ľ zaplati cestovnej kancelárii zmluvné pokuty. Právo objednávate a na náhradu škody týmto nie jeť ľ dotknuté.

§ 741i

(1) Cestovná kancelária zodpovedá objednávate ovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich zľ uzatvorenej zmluvy bez oh adu na to, i tieto záväzky má splni cestovná kancelária, alebo iníľ č ť dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávate uplatní právo naľ odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávate a služby alebo u poverenéhoľ zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobi písomný záznam vť spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie.

(2) Ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a v as, musí objednávate uplatni svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne,č ľ ť najneskôr však do troch mesiacov od skon enia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazdč neuskuto nil, odo d a, ke sa mal zájazd skon i pod a zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanieč ň ď č ť ľ nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávate predloží písomný záznam urobený pod a odsekuľ ľ 1.

(3) Ak je uzatvorenie zmluvy sprostredkované inou cestovnou kanceláriou alebo cestovnou agentúrou, platia lehoty pod a odseku 2, ak si objednávate uplatnil svoje práva vľ ľ sprostredkujúcej cestovnej kancelárii alebo v cestovnej agentúre.

§ 741j

(1) Cestovná kancelária sa môže zbavi zodpovednosti za škodu spôsobenú odstúpením odť zmluvy alebo porušením povinností len vtedy, ak preukáže, že túto škodu nezavinila ani ona, ani jej dodávatelia služieb a škoda bola spôsobenáa) objednávate om,ľ b) tre ou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu,ť c) udalos ou, ktorej nebolo možné zabráni ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledkuť ť neobvyklých a nepredvídate ných okolností.ľ

(2) V prípadoch pod a odseku 1 písm. b) a c) je cestovná kancelária povinná poskytnúľ ť objednávate ovi bezodkladne pomoc.ľ

§ 741k

(1) Ak po za atí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávate ovi služby alebo ichč ľ podstatnú as riadne a v as alebo zistí, že mu ich nebude môc poskytnú , aj ke ju k tomuč ť č ť ť ď zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobi také opatrenia, aby mohol zájazd pokra ova .ť č ť

(2) Ak pokra ovanie zájazdu nemožno zabezpe i inak ako prostredníctvom služieb nižšejč č ť kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vráti objednávate ovi rozdielť ľ ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami.

(3) Ak služby pod a odseku 2 nemožno zabezpe i alebo ich objednávate neprijme, jeľ č ť ľ cestovná kancelária povinná bezodkladne vráti objednávate ovi rozdiel ceny zájazdu. V prípade,ť ľ že sú as ou zájazdu je aj doprava, je cestovná kancelária povinná poskytnú objednávate ovič ť ť ľ dopravu spä na miesto odchodu alebo na iné miesto návratu, s ktorým objednávate súhlasí,ť ľ vrátane nevyhnutného náhradného ubytovania a stravovania. Ak je doprava uskuto nená inýmč dopravným prostriedkom, než ktorý bol dohodnutý v zmluve, je cestovná kancelária povinnáa) vráti rozdiel ceny, ak je doprava uskuto nená za nižšie náklady,ť č b) rozdiel ceny uhradi z vlastných prostriedkov, ak je doprava uskuto nená za vyššie náklady.ť č

Deviata hlava

KONANIE BEZ PRÍKAZU

§ 742

Ak niekto bez toho, aby bol na to oprávnený, obstará cudziu záležitos , aby odvrátilť hroziacu škodu, je ten, ktorého záležitos bola obstaraná, povinný nahradi konate ovi bezť ť ľ príkazu nevyhnutné náklady, aj ke sa výsledok bez zavinenia konajúceho nedostavil.ď

§ 743

(1) Ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musí ten, kto chce obstara záležitos iného,ť ť upovedomi ho o tom a vy ka na jeho súhlas.ť č ť

(2) Ak tak neurobí a ak ide o záležitos v prospech iného, má konate bez príkazu nárok nať ľ náhradu nákladov, ktorými sa ten, v ktorého záujme konal, v ase skon enia konania obohatil.č č

§ 744

(1) Kto zasiahne do záležitostí iného bez toho, aby šlo o odvrátenie hroziacej škody, zodpovedá za vzniknutú škodu; v rámci tejto zodpovednosti zodpovedá aj za náhodu, ibaže by vznikla aj bez jeho zásahu.

(2) To isté platí, ak zasiahne niekto do záležitostí iného proti jeho prejavenej vôli.

§ 745

Ak konate bez príkazu nemá nárok na náhradu nákladov, je oprávnený vzia si, pokia je toľ ť ľ možné, o obstaral na svoje náklady.č

§ 746

Konate bez príkazu je povinný dokon i konanie, poda o om vyú tovanie a previesľ č ť ť ň č ť všetko, o pri tom získal, na toho, koho záležitos obstaral.č ť

Desiata hlava

ZMLUVA O ÚSCHOVE

§ 747

(1) Zmluvou o úschove vznikne zložite ovi právo, aby uschovávate hnute nú vec prevzatú odľ ľ ľ neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrie aj tak, že sa odovzdanie ajť prevzatie veci zabezpe í mechanickými prostriedkami.č

(2) V zmluve možno dohodnú , že uschovávate môže vec odovzda do úschovy alšiemuť ľ ť ď uschovávate ovi.ľ

§ 748

Zložite je povinný nahradi uschovávate ovi nevyhnutné náklady, ktoré na vec pri jejľ ť ľ opatrovaní vynaložil; odmenu za úschovu je povinný zaplati len vtedy, ak sa tak dohodol alebo akť to zodpovedá predmetu podnikania uschovávate a alebo zvyklostiam.ľ

§ 749

(1) Uschovávate je povinný prevzatú vec opatrova dohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda oľ ť spôsobe úschovy neuzavrela, je povinný ju opatrova starostlivo, najmä je povinný da ju poisti ,ť ť ť ak je to obvyklé, a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec vráti spolu s tým, o k nej pribudlo.ť č

(2) Uschovávate je povinný vráti vec zložite ovi na požiadanie aj pred uplynutímľ ť ľ dojednanej doby úschovy, ale sám nie je oprávnený vráti ju skôr, ibaže vec nemôže preť nepredvídate nú okolnos bezpe ne alebo bez vlastnej škody opatrova .ľ ť č ť

§ 750

Ak nie je dojednané a ani z okolností zrejmé, ako dlho má by vec v úschove, môže zložiteť ľ kedyko vek žiada vrátenie veci a uschovávate môže vec kedyko vek vráti .ľ ť ľ ľ ť

§ 751

Ak uschovávate použije prevzatú vec, ak umožní jej použitie inému, ak ju dá bez dovoleniaľ zložite a alebo bez nevyhnutnej potreby niekomu inému do úschovy alebo ak je v omeškaní s jejľ vrátením, zodpovedá aj za náhodnú škodu, ibaže by táto škoda postihla uschovanú vec aj inak.

§ 752

Zložite je povinný, ak sa ú astníci nedohodli inak, nahradi uschovávate ovi škoduľ č ť ľ vzniknutú mu úschovou, ako aj náklady, ktoré uschovávate na vec vynaložil na splnenie svojejľ povinnosti.

§ 753

Vzájomných práv z úschovy sa možno domáha iba do šiestich mesiacov po vrátení veci; inakť zaniknú.

Jedenásta hlava

ZMLUVA O UBYTOVANÍ

§ 754

(1) Zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávate ovi právo, aby mu ubytovate poskytolľ ľ prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z ú elu ubytovania v zariadeníč na to ur enom (hotely, noc ahárne, ubytovne a iné zariadenia).č ľ

(2) Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávate povinný zaplati ubytovate oviľ ť ľ cenu v lehotách ur ených ubytovacími poriadkami.č

§ 755

Ubytovaný má právo užíva priestory, ktoré mu boli na ubytovanie vyhradené, ako aj užívať ť spolo né priestory ubytovacieho zariadenia a používa služby, ktorých poskytovanie je sč ť ubytovaním spojené.

§ 756

Ubytovate je povinný odovzda ubytovanému priestory vyhradené mu na ubytovanie v staveľ ť spôsobilom na riadne užívanie a zabezpe i mu nerušený výkon jeho práv spojených s ubytovaním.č ť

§ 757

Ubytovaný je povinný užíva priestory vyhradené mu na ubytovanie a plnenia spojené sť ubytovaním riadne; v týchto priestoroch nesmie ubytovaný bez súhlasu ubytovate a vykonáva žiadneľ ť podstatné zmeny.

§ 758

O zodpovednosti ubytovate a za veci vnesené do ubytovacích priestorov ubytovaným alebo preľ

neho platia ustanovenia § 433 a 436.

§ 759

(1) Ubytovaný môže odstúpi od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby; ujmu vzniknutúť ubytovate ovi pred asným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradi , iba ak nemoholľ č ť ubytovate ujme zabráni .ľ ť

(2) Ubytovate môže od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby odstúpi , ak ubytovaný vľ ť ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy.

Dvanásta hlava

ZMLUVY O PREPRAVE

Prvý oddiel

Zmluva o preprave osôb

§ 760

Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za ur ené cestovné použije dopravnýč prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta ur enia riadne a v as.č č

§ 761

Dopravca je povinný stara sa pri preprave najmä o bezpe nos a pohodlie cestujúcich a priť č ť hromadnej preprave im umožni používanie spolo enských a kultúrnych zariadení. Podrobnostiť č upravia prepravné poriadky.

§ 762

(1) Ak má cestujúci batožinu, prepravuje ju dopravca bu spolo ne s ním a pod jehoď č doh adom, alebo oddelene.ľ

(2) Ak sa batožina prepravuje oddelene, je dopravca povinný dba , aby sa prepravila doť miesta ur enia najneskôr v rovnaký as s cestujúcim.č č

Zodpovednosť

§ 763

(1) Pri pravidelnej preprave osôb ur ujú prepravné poriadky, aké práva má cestujúci vo ič č dopravcovi, ak sa preprava nevykonala v as.č

(2) Pri nepravidelnej preprave osôb je dopravca povinný nahradi škodu vzniknutúť cestujúcemu tým, že preprava nebola vykonaná v as; podmienky a rozsah náhrady ur ujú prepravnéč č poriadky.

(3) Práva pod a odsekov 1 a 2 musí cestujúci uplatni u dopravcu bez zbyto ného odkladu;ľ ť č ak sa práva neuplatnili najneskôr do šiestich mesiacov, zaniknú.

§ 764

(1) Ak cestujúcemu vznikne po as prepravy škoda na zdraví alebo škoda na batožináchč prepravovaných spolo ne s ním alebo na veciach, ktoré mal pri sebe, zodpovedá za u dopravcač ň pod a ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 ažľ 431).

(2) Za škodu spôsobenú na batožinách prepravovaných oddelene od cestujúcich zodpovedá dopravca pod a ustanovení o zodpovednosti pri nákladnej preprave.ľ

Druhý oddiel

Zmluva o preprave nákladu

§ 765

(1) Zmluvou o preprave nákladu vzniká odosielate ovi právo, aby mu dopravca za prepravnéľ zásielku prepravil do ur eného miesta a vydal ju ur enému príjemcovi.č č

(2) Odosielate je povinný dopravcovi na požiadanie objednávku prepravy písomne potvrdi .ľ ť

(3) Dopravca je povinný na požiadanie odosielate a prevzatie zásielky písomne potvrdi .ľ ť

§ 766

(1) Až do vydania zásielky má odosielate právo dáva za podmienok ustanovenýchľ ť prepravnými poriadkami dopravcovi nové príkazy.

(2) Kedy a za akých podmienok právo dáva dopravcovi nové príkazy patrí príjemcovi, ur ujúť č prepravné poriadky.

§ 767

Dopravca je povinný vykona prepravu s odbornou starostlivos ou a v ur enej lehote.ť ť č

§ 768

(1) Dopravca môže použi na vykonanie prepravy aj iné fyzické alebo právnické osoby;ť pritom zodpovedá, akoby prepravu vykonal sám.

(2) Ak vykonáva prepravu spolo ne nieko ko dopravcov pod a prepravného poriadku akoč ľ ľ združenú prepravu, ur ujú prepravné poriadky, ktorý z dopravcov a za akých podmienok za tútoč prepravu zodpovedá.

Zodpovednosť

§ 769

(1) Dopravca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na prepravovanej zásielke v ase odč prevzatia na prepravu až do vydania, ibaže škoda bola spôsobená odosielate om alebo príjemcom,ľ vadnos ou zásielky, jej obalu alebo balenia, osobitnou povahou zásielky alebo okolnos ou, ktorúť ť dopravca nemohol odvráti .ť

(2) Prepravné poriadky môžu ur i , za akých podmienok sa predpokladá, že škoda vzniklač ť niektorou z prí in uvedených v odseku 1.č

(3) Na škody vzniknuté na prepravovaných zásielkach sa nevz ahujú ustanovenia § 427 ažť 431.

§ 770

(1) Pri strate alebo zni ení zásielky je dopravca povinný nahradi cenu, ktorú malač ť stratená alebo zni ená zásielka v ase, ke bola prevzatá na prepravu. Okrem toho je povinnýč č ď znáša ú elne vynaložené náklady vzniknuté v súvislosti s prepravou stratenej alebo zni enejť č č zásielky. Pri poškodení alebo iasto nej strate zásielky uhrádza dopravca sumu, o ktorú bolač č zásielka znehodnotená; ak je ú elné vykona opravu, uhrádza dopravca náklady opravy.č ť

(2) Za iné škody z nákladnej prepravy, ako sú škody na prepravovanej zásielke, zodpovedá dopravca, len ak boli spôsobené prekro ením dodacej lehoty; podmienky a rozsah náhrady ur ujúč č prepravné poriadky.

§ 771

Právo na náhradu škody musí odosielate uplatni u dopravcu do šiestich mesiacov odľ ť vydania zásielky príjemcovi, alebo ak k vydaniu zásielky nedošlo, do šiestich mesiacov od prevzatia zásielky na prepravu; inak právo zanikne.

Tretí oddiel

Spolo né ustanovenia k zmluvám o prepraveč

§ 772

Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ur ujú osobitné predpisy, najmä prepravnéč poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevzia ustanovenia platnéť v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednos za škodu na zdraví ustanovenáť týmto zákonom nesmie by obmedzená.ť

§ 773

(1) O nevyzdvihnutých (neodobratých) zásielkach platia ustanovenia § 656 ods. 2 a 3.

(2) Prepravné poriadky môžu ur i pre vyzdvihnutie (odobratie) niektorých zásielok, najmäč ť vecí nebezpe nej povahy alebo vecí, ktoré sa rýchlo kazia, lehoty kratšie ako 6 mesiacov.č

Trinásta hlava

SPROSTREDKOVATE SKÁ ZMLUVAĽ

§ 774

Sprostredkovate skou zmluvou sa sprostredkovate zaväzuje obstara záujemcovi za odmenuľ ľ ť uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovate ovi poskytnú odmenu vtedy, ak bolľ ť výsledok dosiahnutý pri inením sprostredkovate a.č ľ

§ 775

Sprostredkovate ovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojedna v súlade soľ ť všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná pod a § 40a.ľ

§ 776

Sprostredkovate ovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovneľ dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

§ 777

Záujemca a sprostredkovate sú povinní oznamova si navzájom všetky dôležité okolnostiľ ť súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvni rozhodnutie záujemcuť uzavrie sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovate je oprávnený za záujemcu kona alebo prijímať ľ ť ť oko vek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.č ľ

Štrnásta hlava

VKLADY


§ 778

Zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou ( alej len "vkladate ") aď ľ pe ažným ústavom zložením vkladu v pe ažnom ústave a jeho prijatím pe ažným ústavom.ň ň ň

§ 779

Vkladate má právo na úroky alebo iné majetkové výhody ur ené pe ažným ústavom v súlade sľ č ň opatrením pod a osobitných predpisov. 7)ľ

§ 780

(1) Vkladate a v zákonom ustanovených prípadoch aj iná oprávnená osoba má právo s vkladomľ naklada po preukázaní svojej totožnosti v zákonom ustanovených prípadoch.ť

(2) Vkladate môže po dohode s pe ažným ústavom viaza (vinkulova ) výplatu vkladu naľ ň ť ť oznámenie hesla alebo na splnenie inej podmienky.

(3) Ak vkladate nepozná heslo, musí preukáza , že mu vklad patrí.ľ ť

Vklady na vkladných knižkách

§ 781

(1) Prijatie vkladu potvrdí pe ažný ústav vkladnou knižkou upravenou tak, aby z nej bolaň zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a kone ný stav.č

(2) Ak nie je preukázaná iná výška vkladu, je rozhodujúci zápis vo vkladnej knižke.

§ 782

Vkladná knižka môže by vystavená len na meno.ť

§ 783

(1) Bez predloženia vkladnej knižky nemožno s vkladom naklada , ak tento zákonť neustanovuje inak.

(2) S vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený naklada ten, na koho meno,ť priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné íslo alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo názov,č adresu sídla a pridelené identifika né íslo právnickej osoby je vkladná knižka vystavená, akč č tento zákon neustanovuje inak. S vkladom na cestovnej vkladnej knižke je však v ur enýchč prípadoch oprávnený naklada každý, kto predloží vkladnú knižku a preukazný lístok.ť

(3) S vkladom na vkladnej knižke na meno alebo s jeho as ou, ku ktorému bolo zriadenéč ť záložné právo, je oprávnený naklada aj záložný verite , v prospech ktorého bolo zriadené záložnéť ľ právo, a to po predložení písomnej zmluvy o zriadení záložného práva na vklad na vkladnej knižke na meno alebo na jeho as uzatvorenej medzi vkladate om ako záložcom a záložným verite om bankeč ť ľ ľ alebo pobo ke zahrani nej banky, ktorá vkladnú knižku na meno vystavila.č č

§ 784

(1) Pri strate alebo zni ení vkladnej knižky môže vkladate s vkladom naklada , len akč ľ ť vyhlási pe ažný ústav na jeho návrh alebo na návrh toho, kto má na tom právny záujem, vkladnúň knižku za umorenú.

(2) Po umorení vydá pe ažný ústav vkladate ovi novú vkladnú knižku alebo na požiadanieň ľ vyplatí celý vklad.

(3) Vykonávací predpis ustanovuje postup pri umorovaní vkladných knižiek a prípady, kedy môže pe ažný ústav vykona výplatu vkladu alebo vyda novú vkladnú knižku aj bez umoreniaň ť ť pôvodnej vkladnej knižky, ak je oprávnený známy.

§ 785

Ak vkladate po dvadsa rokov s vkladom nenakladal ani nepredložil vkladnú knižku naľ ť doplnenie záznamov, zrušuje sa vkladový vz ah uplynutím tejto doby; vkladate má právo na výplatuť ľ zostatku zrušeného vkladu.

§ 786

Vkladové listy

(1) Vkladový list je potvrdením pe ažného ústavu o pevnom jednorazovom vklade. Výškaň vkladu je uvedená na vkladovom liste. Inak sa na vkladový list vz ahujú primerane ustanoveniať tohto zákona o vkladných knižkách.

(2) Vkladový list je cenný papier.

§ 787

alšie formy vkladovĎ

(1) Pe ažný ústav môže dojedna s vkladate om aj iné formy vkladov.ň ť ľ

(2) Pokia nie je dojednané nie o iné, vz ahujú sa na tieto iné formy vkladov primeraneľ č ť ustanovenia o vkladných knižkách a vkladových listoch.

Pätnásta hlava

POISTNÉ ZMLUVY

Prvý oddiel

Poistná zmluva

§ 788

(1) Poistnou zmluvou sa poistite zaväzuje poskytnú v dojednanom rozsahu plnenie, akľ ť nastane náhodná udalos v zmluve bližšie ozna ená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá sť č poistite om poistnú zmluvu uzavrela, je povinná plati poistné.ľ ť

(2) Poistná zmluva obsahuje najmäa) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaru enej poistnej sumy,č b) výšku poistného, jeho splatnos a i ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,ť č c) poistnú dobu, d) údaj o tom, i je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podie a nač ľ ť výnosoch pois ovate a a akým spôsobom,ť ľ e) práva a povinnosti pois ovate a, poisteného a toho, kto s pois ovate om uzaviera poistnúť ľ ť ľ zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú pois ovate vyplatí v prípade poistenia osôb pri pred asnomť ľ č ukon ení poistenia.č

(3) Sú as ou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistite a (poistnéč ť ľ podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistite om zmluvu uzavrel, oznámené.ľ

(4) V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýli len v prípadoch v nichť ur ených. V iných prípadoch sa možno odchýli , len pokia je to na prospech poisteného.č ť ľ

§ 789

(1) Osobitný predpis môže ustanovi , že poistenie vznikne bez uzavretia poistnej zmluvy nať základe inej skuto nosti a za podmienok v om uvedených (zákonné poistenie).č ň

(2) Osobitný predpis môže ustanovi fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť ť uzavrie poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).ť

(3) Ak osobitný predpis lenského štátu Európskych spolo enstiev alebo štátu, ktorý ječ č sú as ou Európskeho hospodárskeho priestoru ( alej len " lenský štát"), ustanoví povinné zmluvnéč ť ď č poistenie, táto povinnos je splnená, ak je poistná zmluva uzavretá v súlade s osobitnýmiť predpismi lenského štátu, ktoré sa týkajú tohto poistenia.č

(4) Ak osobitný predpis lenského štátu ustanovuje povinné zmluvné poistenie a sú asneč č právo tohto lenského štátu ukladá pois ovate ovi povinnos oznámi oprávneným orgánom zánikč ť ľ ť ť poistného plnenia, môže tento zánik pois ovate uplatni vo i poškodeným tretím osobám len zať ľ ť č podmienok ustanovených osobitným predpisom tohto lenského štátu.č

§ 790

Poisti možno najmäťa) majetok pre prípad jeho poškodenia, zni enia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré nač om vzniknú (poistenie majetku);ň b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa ur itého veku alebo preč prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednos za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednos za inúť ť majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

§ 791

(1) Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

(2) Poistite vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenieľ o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zni eniu poistky, vydá poistite tomu, ktoč ľ s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiados a náklady druhopis poistky. Pokia treba pod ať ľ ľ poistných podmienok poistku predloži na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteť ľ požadova , aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.ť

(3) Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistite om zmluvu uzavrel, previes právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, naľ ť alšie osoby, ktoré sú oprávnené na alší prevod, sú tieto osoby oprávnené na alší prevodď ď ď

(poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má ú inky postúpeniač poh adávky, aj ke poistite nebol o postupe upovedomený. Poistite nie je povinný skúmaľ ď ľ ľ ť platnos rubopisu.ť

Druhý oddiel

Uzavretie poistnej zmluvy

§ 792

(1) Na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú ur ilč navrhovate , a ak ju neur il, do jedného mesiaca odo d a, ke druhý ú astník návrh dostal.ľ č ň ď č Poistná zmluva je uzavretá okamihom, ke navrhovate dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.ď ľ

(2) Návrh poistite a možno prija tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, akľ ť sa tak stane v lehote pod a odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len o boloľ č poistné zaplatené.

§ 792a

(1) Pred uzavretím poistnej zmluvy pois ovate poskytne tomu, kto s ním uzaviera poistnúť ľ zmluvu, najmä tieto údaje:a) obchodné meno pois ovate a a jeho právnu formu,ť ľ b) názov štátu, kde sa nachádza sídlo pois ovate a a názov štátu, kde sa nachádza pobo kať ľ č pois ovate a, ktorá uzaviera poistnú zmluvu,ť ľ c) sídlo pois ovate a a adresu umiestnenia pobo ky pois ovate a, ktorá uzaviera poistnú zmluvu.ť ľ č ť ľ

(2) V prípade poistenia osôb pois ovate poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, ktoť ľ s ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov pod a odseku 1 aj tieto alšie údaje:ľ ďa) obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalos ou,ť b) dobu trvania poistnej zmluvy, c) spôsob zániku poistnej zmluvy, d) spôsob platenia poistného a jeho splatnos ,ť e) spôsob výpo tu a rozdelenia bonusov, ak sú sú as ou poistnej zmluvy,č č ť f) spôsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsah jej záruky, g) výšku poistného za každé poistné plnenie, h) ur enie investi ných podielov, na ktoré je viazané poistné plnenie, pri poistných zmluváchč č viazaných na investovanie finan ných prostriedkov v mene poistených,č i) ozna enie druhu príslušných aktív pre poistenie pri poistných zmluvách viazaných nač investovanie finan ných prostriedkov v mene poistených,č j) podmienky odstúpenia od poistnej zmluvy, k) všeobecné informácie o da ových povinnostiach, ktoré sa vz ahujú na danú poistnú zmluvu,ň ť l) spôsob vybavovania s ažností toho, kto s pois ovate om uzaviera poistnú zmluvu, poisteného ať ť ľ oprávnenej osoby, m) právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam, kde zmluvné strany nemajú možnos zvoli siť ť právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu, ktoré navrhuje pois ovate , ak zmluvné stranyť ľ majú možnos zvoli si právo.ť ť

(3) Po as trvania poistnej zmluvy pois ovate poskytuje tomu, kto s ním uzavrel poistnúč ť ľ zmluvu, najmä tieto údaje:a) zmenu obchodného mena pois ovate a, jeho právnej formy a sídla a zmenu adresy umiestneniať ľ pobo ky pois ovate a, s ktorou bola uzavretá poistná zmluva,č ť ľ b) zmenu údajov uvedených v odseku 2 písm. a) až i), c) stav bonusov za každý rok.

(4) Údaje pod a odsekov 1 až 3 sa poskytujú písomne v štátnom jazyku Slovenskej republiky.ľ Tieto údaje sa môžu poskytnú aj v jazyku, ktorý požaduje ten, kto s pois ovate om uzavierať ť ľ poistnú zmluvu, alebo v jazyku štátu, ktorého právo platí pre poistnú zmluvu, ak zmluvné strany majú možnos zvoli si právo.ť ť

§ 793

(1) Kto s poistite om uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpoveda pravdivo a úplne naľ ť všetky písomné otázky poistite a týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide oľ zmenu poistenia.

(2) Túto povinnos má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť ť za škody sa má poistenie vz ahova , aj ke poistnú zmluvu sám neuzaviera.ť ť ď

§ 794

(1) Poistnú zmluvu možno uzavrie aj v prospech inej osoby.ť

(2) Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže by daný aj dodato ne priť č uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.

Tretí oddiel

Práva a povinnosti z poistenia

§ 795

(1) Povinnos poistite a plni a jeho právo na poistné vznikne prvým d om po uzavretíť ľ ť ň poistnej zmluvy, ak nebolo ú astníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy aleboč neskôr.

(2) V poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru možno dohodnú , že sa poistenieť vz ahuje aj na dobu pred uzavretím poistnej zmluvy. Poistite však nie je povinný poskytnúť ľ ť poistné plnenie, pokia ten, kto s poistite om uzavrel poistnú zmluvu, v ase uzavretia poistnejľ ľ č zmluvy vedel alebo musel vedie , že poistná zmluva už nastala.ť

§ 796

(1) Ten, kto s poistite om uzavrel poistnú zmluvu, je povinný plati poistné, a to zaľ ť dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnú , že poistné bude zaplatené narazť za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

(2) Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého d a poistného obdobia aň jednorazové poistné d om za iatku poistenia.ň č

(3) Ak nie je v poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru zaplatené poistné a ak nejde o prípad uvedený v § 795 ods. 2, nie je poistite povinný poskytnú poistné plnenie zľ ť poistných udalostí, ku ktorým došlo pred zaplatením poistného. Poistite nemá právo na poistné,ľ ak v ase uzavretia poistnej zmluvy vedel, že poistná udalos nemôže nasta .č ť ť

(4) Ak tak ur ujú poistné podmienky, je ten, kto s poistite om uzavrel poistnú zmluvu,č ľ zbavený povinnosti plati poistné bez toho, aby tým bola dotknutá výška poistného plnenia.ť

§ 797

(1) Právo na plnenie má, pokia nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkachľ ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednos zať škody sa poistenie vz ahuje (poistený).ť

(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skuto nos , s ktorou je spojený vznik povinnostič ť poistite a plni (poistná udalos ).ľ ť ť

(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len o poistite skon il vyšetrenie potrebné nač ľ č zistenie rozsahu povinnosti poistite a plni . Vyšetrenie sa musí vykona bez zbyto ného odkladu;ľ ť ť č ak sa nemôže skon i do jedného mesiaca po tom, ke sa poistite o poistnej udalosti dozvedel, ječ ť ď ľ poistite povinný poskytnú poistenému na požiadanie primeraný preddavok.ľ ť

§ 798

Poistite je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane zníži , ak na základe vedomeľ ť nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo ur ené nižšie poistné.č

§ 799

(1) Poistený je povinný zachováva povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomtoť zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

(2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbyto ného odkladu poistite ovi písomneč ľ oznámi , že nastala poistná udalos , da pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jejť ť ť následkov a predloži potrebné doklady, ktoré si poistite vyžiada. Poistné podmienky mu môžuť ľ uloži aj alšie povinnosti.ť ď

(3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zvä šenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteč ľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy zníži pod a toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsahť ľ jeho povinnosti plni .ť

Štvrtý oddiel

Zánik poistenia

§ 800

(1) Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpove ou ku koncu poistnéhoď obdobia; výpove sa musí da aspo šes týžd ov pred jeho uplynutím.ď ť ň ť ň

(2) Možno tiež dohodnú , že poistenie môže vypoveda každý z ú astníkov do dvoch mesiacovť ť č po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.

(3) Poistite nemôže pod a odseku 1 vypoveda poistenie osôb s výnimkou poistenia preľ ľ ť prípad úrazu.

§ 801

(1) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo d a jeho splatnosti.ň

(2) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za alšie poistné obdobie nebolo zaplatené doď jedného mesiaca odo d a doru enia výzvy pois ovate a na jeho zaplatenie, ak nebolo poistnéň č ť ľ zaplatené pred doru ením tejto výzvy. Výzva pois ovate a obsahuje upozornenie, že poistenieč ť ľ zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len as poistného.č ť

(3) Lehoty pod a odsekov 1 a 2 možno dohodou pred ži .ľ ĺ ť

§ 802

(1) Pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistite odľ poistnej zmluvy odstúpi , ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvuť neuzavrel. Toto právo môže poistite uplatni do troch mesiacov odo d a, ke takú skuto nosľ ť ň ď č ť zistil; inak právo zanikne.

(2) Ak sa poistite dozvie až po poistnej udalosti, že jej prí inou je skuto nos , ktorúľ č č ť pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zisti pri dojednávaní poistenia a ktorá preť uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnu ;ť odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

§ 803

(1) Poistite má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.ľ

(2) Ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, za ktorú bolo bežné poistné zaplatené, je poistite povinný zvyšujúcu as poistného vráti .ľ č ť ť

(3) Ak nastala poistná udalos a dôvod alšieho poistenia tým odpadol, patrí poistite oviť ď ľ poistné do konca poistného obdobia, v ktorom poistná udalos nastala; jednorazové poistné patríť poistite ovi aj v týchto prípadoch vždy celé.ľ

§ 804

Poistné podmienky pre poistenie osôb ur ujú, v ktorých prípadoch je poistite povinnýč ľ vyplati pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a nať ktoré prípady sa nevz ahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.ť

Piaty oddiel

Zmena poistenia

§ 805

Poistné podmienky pre poistenie majetku a pre poistenie zodpovednosti za škodu týkajúce sa poistenia majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ur ujú, za akých predpokladov zanikáč poistenie majetku alebo poistenie zodpovednosti za škodu, na koho prechádzajú a na ktoré veci sa vz ahuje, ak zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo.ť

Šiesty oddiel

Poistenie majetku

§ 806

Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške ur enejč pod a poistných podmienok, ak sa poistná udalos týka veci, na ktorú sa poistenie vz ahuje.ľ ť ť

§ 807

Ak je tá istá vec poistená pre rovnaký prípad u viacerých poistite ov a ak prevyšuje úhrnľ poistných súm poistnú hodnotu veci alebo ak prevyšuje úhrn súm, ktoré by z uzavretých zmlúv z tej istej udalosti poistitelia boli povinní plni (viacnásobné poistenie), je každý z poistite ovť ľ povinný poskytnú plnenie do výšky hodnoty veci alebo dohodnutej poistnej sumy len v pomere sumy,ť ktorú by bol povinný plni pod a svojej zmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnom povinní plniť ľ ť všetci poistitelia.

§ 808

Pokia je vec poistená pre tú istú dobu zárove iným poistením proti jednotlivým osobitnýmľ ň nebezpe enstvám, poskytne poistite plnenie z poistnej udalosti spôsobenej takým osobitnýmč ľ nebezpe enstvom - ak má vôbec povinnos nahradi škodu - pokia poistený nemohol dosiahnuč ť ť ľ ť plnenie z poistenia pre prípad takého osobitného nebezpe enstva.č

§ 809

(1) Poistený je povinný dba , aby poistná udalos nenastala; najmä nesmie porušovať ť ť povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpe enstva, ktoré sú mu právnymi predpismič uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.

(2) Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k vä šiemu rozsahu jej následkov, je poistite oprávnený plnenie z poistnej zmluvyč ľ primerane zníži . To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitiať alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spolo nej domácnosti.č

§ 810

Poistený má právo na náhradu nákladov ú elne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti,č ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré ú elne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.č

§ 811


§ 812

Zmenou v osobe vlastníka poistenej veci poistenie zanikne, ak poistné podmienky neur ujúč inak.

§ 813

(1) Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalos ou,ť prechádza jeho právo na poistite a, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistite poskytol.ľ ľ

(2) Ak prešlo na poistite a právo pod a odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jehoľ ľ uplat ovaní primerane ustanovenie § 450.ň

(3) Na poistite a neprechádzajú nároky poisteného proti osobám, ktoré s ním žijú vľ spolo nej domácnosti alebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživou. To však neplatí, ak tietoč

osoby spôsobili škodu úmyselne.

§ 814

Ak poistite nahradil poistenému len as škody, je osoba, proti ktorej má poistený právoľ č ť na úhradu zvyšujúcej asti škody, povinná uspokoji poistite a až po uspokojení poisteného.č ť ľ

§ 815

(1) Poistenie sa môže vz ahova na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu sť ť poistite om uzavrel. Poistné podmienky ur ujú, kedy v tomto prípade nevzniká právo na plnenie zľ č poistnej udalosti poistenému, ale inej osobe.

(2) Ak fyzická osoba zomrie alebo ak zanikne právnická osoba, ktorá dojednala poistenie vz ahujúce sa na majetok inej osoby, vstupuje táto osoba do poistenia na miesto toho, kto sť poistite om poistnú zmluvu uzavrel.ľ

Siedmy oddiel

Poistenie osôb

§ 816

Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške ur enej pod a poistnýchč ľ podmienok, ak u neho nastane poistná udalos .ť

§ 817

(1) Ak je dohodnuté, že poistnou udalos ou je smr poisteného, môže ten, kto poistnúť ť zmluvu s poistite om uzavrel, ur i osobu, ktorej má poistnou udalos ou vzniknú právo naľ č ť ť ť plnenie, a to menom alebo vz ahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti môže ur enie osobyť č zmeni ; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, môže tak urobi len so súhlasomť ť poisteného. Zmena ur enia osoby je ú inná doru ením oznámenia poistite ovi.č č č ľ

(2) Ak nie je oprávnená osoba v ase poistnej udalosti ur ená alebo ak nenadobudne právoč č na plnenie, nadobúdajú toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného.

(3) Ak niet osôb uvedených v odseku 2, nadobúdajú toto právo rodi ia poisteného, a ak ichč niet, osoby, ktoré žili s poisteným po dobu najmenej jedného roka pred jeho smr ou v spolo nejť č domácnosti a ktoré sa z toho dôvodu starali o spolo nú domácnos alebo boli odkázané výživou nač ť poisteného; ak niet ani týchto osôb, nadobúdajú toto právo dedi ia poisteného.č

§ 818

Ak vznikne právo na plnenie nieko kým osobám a ak nie sú podiely ur ené, má každý z nichľ č právo na rovnaký diel.

§ 819

Ak zomrie ten, kto uzavrel s poistite om poistnú zmluvu, pod a ktorej je poistený niektoľ ľ iný, vstupuje do poistenia na jeho miesto poistený. To isté platí, ak zanikne právnická osoba, ktorá poistnú zmluvu s poistite om uzavrela.ľ

§ 820

Ak je poistnou udalos ou úraz poisteného, je poistite oprávnený zníži sumu, ktorú máť ľ ť vyplati , ak došlo k úrazu následkom požitia alkoholu alebo návykových látok poisteným.ť

§ 821

Právom vo i poistite ovi nie je dotknuté právo na náhradu škody proti tomu, kto za škoduč ľ zodpovedá.

Ôsmy oddiel

Poistenie zodpovednosti za škody

§ 822

Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti

poistite za neho nahradil pod a poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.ľ ľ

§ 823

Náhradu platí poistite poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistite oviľ ľ nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

§ 824

Poistné podmienky môžu ur i , v ktorých prípadoch zmenou v osobe vlastníka veci nezanikáč ť poistenie zodpovednosti za škody.

§ 825

Poistite nemá právo zníži pod a ustanovenia § 799 ods. 3 náhradu, ktorú za poistenéhoľ ť ľ vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistite takto nemohol svoje plnenie zníži , je povinný muľ ť uhradi poistený.ť

§ 826

Ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu alebo návykových látok, má poistiteľ proti nemu právo na primeranú náhradu toho, o za neho plnil.č

§ 827

Pokia poistite nahradil za poisteného škodu, prechádza na neho právo poisteného naľ ľ náhradu škody alebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho zodpovednos ou za škoduť vzniklo proti inému. Ak prešlo na poistite a právo na náhradu škody proti fyzickej osobe, platíľ pri jeho uplat ovaní primerane ustanovenie § 450.ň

§ 828

(1) Poistenie sa môže vz ahova aj na zodpovednos iného než toho, kto poistnú zmluvu sť ť ť poistite om uzavrel.ľ

(2) Ak zomrie fyzická osoba alebo ak zanikne právnická osoba, ktorá dojednala poistenie vz ahujúce sa na zodpovednos inej osoby, vstupuje táto osoba do poistenia na miesto toho, kto sť ť poistite om poistnú zmluvu uzavrel.ľ

Deviaty oddiel

§ 828a

Poistenie právnej ochrany

(1) Poistnou zmluvou pri poistení právnej ochrany sa pois ovate zaväzuje uhradi nákladyť ľ ť poisteného spojené s uplatnením jeho práva v rozsahu vymedzenom v poistnej zmluve a poskytovať služby priamo spojené s týmto poistením za podmienok dohodnutých v poistnej zmluve.

(2) Poistná zmluva nemôže obmedzi poisteného v práve výberu svojho právneho zástupcu priť jeho zastupovaní a pri ochrane jeho práv.

(3) Pois ovate je povinný uzavrie rozhodcovskú zmluvu pod a osobitného predpisu nať ľ ť ľ riešenie sporov vyplývajúcich z poistenia právnej ochrany, ak ten, kto s pois ovate om poistnúť ľ zmluvu uzaviera, pri uzavretí poistnej zmluvy o to požiada. Údaj o uzavretí rozhodcovskej zmluvy pod a prvej vety sa uvedie v poistnej zmluve o poistení právnej ochrany. Ak vznikne sporľ vyplývajúci z poistenia právnej ochrany, pois ovate je povinný informova poisteného o jehoť ľ ť práve pod a odseku 2 a o možnosti rieši spor v rozhodcovskom konaní.ľ ť

(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevz ahujú naťa) poistenie právnej ochrany, ktoré sa týka používania námorného dopravného prostriedku alebo poistných rizík vznikajúcich v súvislosti s jeho používaním, b) zastupovanie poisteného, ak je táto innos sú asne vykonávaná vo vlastnom záujme pois ovate ač ť č ť ľ v rámci poistenia zodpovednosti za škodu, c) poistenie právnej ochrany vykonávané pois ovate om ako doplnkové poistenie k poisteniu pomociť ľ osobám v núdzi po as cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho trvalého pobytu.č

Šestnásta hlava

ZMLUVA O ZDRUŽENÍ

§ 829

(1) Nieko ko osôb sa môže združi , aby sa spolo ne pri inili o dosiahnutie dojednanéhoľ ť č č ú elu.č

(2) Združenia nemajú spôsobilos na práva a povinnosti.ť

§ 830

Každý z ú astníkov je povinný vyvíja innos na dosiahnutie dojednaného ú elu spôsobomč ť č ť č ur eným v zmluve a zdrža sa akejko vek innosti, ktorá by mohla znemožni alebo s ažič ť ľ č ť ť ť dosiahnutie tohto ú elu.č

§ 831

Popri pracovnej innosti môžu by ú astníci združenia pod a zmluvy povinní poskytnú nač ť č ľ ť ú ely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je ur ená výška, predpokladá sa, žeč č ú astníci sú povinní poskytnú rovnaké hodnoty.č ť

§ 832

(1) Majetkové hodnoty je ú astník povinný poskytnú na ú ely zmluvy v dobe ur enej vč ť č č zmluve, inak bez zbyto ného odkladu po uzavretí zmluvy.č

(2) Pokia nie je poverený niektorý ú astník správou vecí uvedených v odseku 1, nakladá sľ č nimi za ú elom dosiahnutia ú elu zmluvy ú astník, ktorý ich poskytol; je však povinný oddeli ichč č č ť od ostatného svojho majetku dohodnutým spôsobom alebo spôsobom, ktorý oznámi ostatným ú astníkomč zmluvy o združení.

§ 833

Poskytnuté peniaze alebo iné veci ur ené pod a druhu sú v spoluvlastníctve všetkýchč ľ ú astníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku ú astníkač č alebo odovzdaním poverenému ú astníkovi. Veci jednotlivo ur ené sú v bezplatnom užívaní všetkýchč č ú astníkov.č

§ 834

Majetok získaný pri výkone spolo nej innosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkýchč č ú astníkov.č

§ 835

(1) Podiely na majetku získanom spolo nou innos ou sú rovnaké, ak zmluva neur uje inak.č č ť č

(2) Zo záväzkov vo i tretím osobám sú ú astníci zaviazaní spolo ne a nerozdielne.č č č

§ 836

(1) Ak nie je v zmluve ur ené inak, rozhodujú ú astníci o obstarávaní spolo ných vecíč č č jednomyse ne.ľ

(2) Ak má pod a zmluvy rozhodova vä šina hlasov, patrí každému ú astníkovi jeden hlas;ľ ť č č ve kos podielu nerozhoduje.ľ ť

§ 837

Každý ú astník, aj ke nevykonáva správu, má právo sa presved i o hospodárskom staveč ď č ť združenia. Ustanovenia zmluvy, ktoré tomu odporujú, sú neplatné.

§ 838

(1) Každý ú astník môže zo združenia vystúpi , nie však v nevhodnej dobe a na ujmuč ť ostatných ú astníkov združenia. Z vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpi kedyko vek, ač ť ľ to aj ke bola dohodnutá výpovedná lehota.ď

(2) Z vážnych dôvodov možno ú astníka zo združenia vylú i , a to iba jednomyse nýmč č ť ľ uznesením ostatných ú astníkov združenia, ak zmluva neur uje inak.č č

§ 839

Ú astníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylú ený, sa veci vnesené do združenia vrátia.č č Podiel majetku pod a stavu v de vystúpenia alebo vylú enia sa mu vyplatí v peniazoch.ľ ň č

§ 840

Ú astník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylú ený, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky zč č innosti združenia, ktoré vznikli do d a vystúpenia alebo vylú enia.č ň č

§ 841

Pri rozpustení združenia majú ú astníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na ú elč č združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spolo nej innosti združeniač č spôsobom ur eným v zmluve, inak rovným dielom.č

Sedemnásta hlava

ZMLUVA O DÔCHODKU

§ 842

Zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak ur enú dobu neur itéhoč č trvania právo na vyplácanie ur itého dôchodku.č

§ 843

Zmluva o dôchodku sa musí uzavrie písomne.ť

§ 844

Právo na dôchodok nemožno previes na iného. Splatné dávky možno však postúpi .ť ť

Osemnásta hlava

STÁVKA A HRA

§ 845

(1) Výhry zo stávok a hier nemožno vymáha ; vymáha nemožno ani poh adávky z pôži iekť ť ľ č poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Také výhry a poh adávky nemožno ani platne zabezpe i .ľ č ť

(2) Žreb sa posudzuje ako stávka alebo hra.

§ 846

Ustanovenie § 845 sa nevz ahuje na hazardné hry pod a osobitného predpisu. 7a)ť ľ

Devätnásta hlava

VEREJNÁ SÚ AŽŤ

§ 847

Ak fyzická alebo právnická osoba ( alej len "vyhlasovate sú aže") vyhlási verejnú sú ažď ľ ť ť na ur ité dielo alebo výkon, musí vo vyhlásení uvies presné vymedzenie predmetu a lehoty sú aže,č ť ť výšku cien a ostatné sú ažné podmienky; taktiež musí vyhlási , kto, v akej lehote a pod a akýchť ť ľ kritérií posúdi splnenie podmienok sú aže a vykoná ocenenie.ť

§ 848

(1) Vyhlasovate sú aže je povinný poskytnú ceny vyhlásené verejnou sú ažou tým, ktoríľ ť ť ť pod a vykonaného ocenenia splnili podmienky sú aže ur ené pre udie anie cien.ľ ť č ľ

(2) Ak sa výsledok dosiahol innos ou nieko kých sú ažiacich, rozdelí sa cena, ak sač ť ľ ť nevyhlásil iný postup a ak nedôjde k dohode, pod a toho, v akom pomere sa každý na dosiahnutomľ výsledku podie al.ľ

§ 849

(1) Verejnú sú až možno odvola len zo závažných dôvodov. Odvolanie sa musí vykonať ť ť rovnakým spôsobom, akým došlo k vyhláseniu sú aže, alebo iným rovnako ú inným spôsobom.ť č

(2) Ak dôjde k odvolaniu verejnej sú aže, vyhlasovate sú aže je povinný poskytnúť ľ ť ť primerané odškodnenie sú ažiacim, ktorí pred odvolaním sú aže jej podmienky prevažne alebo s astiť ť č už splnili. Na toto právo musí vyhlasovate sú aže sú ažiacich pri odvolaní sú aže upozorni .ľ ť ť ť ť

Dvadsiata hlava

VEREJNÝ PRÍS UBĽ

§ 850

Verejným prís ubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytneľ iné plnenie jednému alebo nieko kým z bližšie neobmedzeného po tu osôb, ktoré splnia podmienkyľ č ur ené vo verejnom prís ube.č ľ

§ 851

Ak podmienky verejného prís ubu neur ujú inak, dostane odmenu ten, kto ich najskôr splní.ľ č

§ 852

Ak podmienky verejného prís ubu splní sú asne nieko ko osôb a z ich obsahu vyplýva, žeľ č ľ odmenu má dosta len jedna osoba, rozdelí sa odmena medzi ne rovnakým dielom.ť

DEVIATA ASČ Ť

ZÁVERE NÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIAČ

Prvá hlava


§ 853

(1) Ob ianskoprávne vz ahy, pokia nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sač ť ľ spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vz ahy obsahom aj ú elom im najbližšie.ť č

(2) Pod a odseku 1 nemožno použi ustanovenia o ochrane nájmu bytov pod a § 711 až 712cľ ť ľ ani ustanovenie § 3 na právne vz ahy medzi záložnými verite mi a vlastníkom bytu alebo rodinnéhoť ľ domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva.

Druhá hlava

Prechodné a zrušovacie ustanovenia k úpravám ú inným od 1. apríla 1964 (zákon .č č 40/1964 Zb.)

§ 854

Pokia alej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vz ahyľ ď ť vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vz ahov, ako aj nároky z nich vzniknutéť pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú pod a doterajších predpisov.ľ

§ 855

(1) Ob ania, ktorí boli pod a doterajších predpisov celkom pozbavení svojprávnosti, sa poč ľ 31. marci 1964 považujú za osoby pozbavené pod a tohto zákona spôsobilosti na právne úkony.ľ

(2) Ob ania, ktorí boli pod a doterajších predpisov iasto ne pozbavení svojprávnosti, súč ľ č č aj na alej spôsobilí na právne úkony v rozsahu ustanovenom doterajšími predpismi, pokia súdď ľ nerozhodne o rozsahu ich spôsobilosti pod a ustanovenia § 10 ods. 2.ľ

§ 856

(1) Majetkové spolo enstvá medzi manželmi vzniknuté pod a prvších predpisov zanikajú 1.č ľ aprílom 1964. Týmto d om vznikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, o pod aň č ľ tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí.

(2) Ak boli v zaniknutom majetkovom spolo enstve veci, ktoré nie sú predmetom osobnéhoč

vlastníctva, vz ahujú sa na ne primerane ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.ť

(3) Pokia zákon . 140/1961 Zb. (Trestný zákon) ustanovuje, že výrokom o prepadnutíľ č majetku zaniká zákonné majetkové spolo enstvo, rozumie sa tým od 1. apríla 1964 zánikč bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

§ 857

Ak pred 1. aprílom 1964 nadobudol právo užíva byt jeden z manželov, vznikne týmto d omť ň právo spolo ného užívania bytu obom manželom. Toto právo však nevznikne, ak manželia spolu trvaleč nežijú.

§ 858

(1) Ak zmluvy o poistení osôb boli uzavreté pred ú innos ou tohto zákona v prospechč ť majite a alebo doru ite a poistky, má od 1. apríla 1964 právo na plnenie poistený (§ 355 ods. 1 vľ č ľ znení zákona . 40/1964 Zb.); ak je poistnou udalos ou smr poisteného, vznikne právo na plnenieč ť ť osobám uvedeným v § 372 v znení zákona . 40/1964 Zb.č

(2) Pokia sa ustanovenie § 61 zákona . 47/1956 Zb. o civilnom letectve, dovoláva preľ č poistenie proti následkom zodpovednosti ustanovení § 58 až 60 toho istého zákona, rozumejú sa tým od 1. apríla 1964 ustanovenia § 427 až 431 v znení zákona . 40/1964 Zb.č

§ 859

(1) Pri dedení sa použije právo platné v de smrti poru ite a; ak však bol závet zriadenýň č ľ pred 1. aprílom 1964, posudzuje sa jeho platnos pod a doterajších predpisov.ť ľ

(2) D om 1. apríla 1964 zanikajú všetky obmedzenia vyplývajúce zo zvereneckéhoň náhradníctva.

(3) Pokia zákon neustanovuje inak, dedí pozostalý manžel, ktorý žil s poru ite om v aseľ č ľ č jeho smrti v spolo nej domácnosti, popri svojom podiele nedoplatky poru ite ovej odmeny za prácuč č ľ a opakujúcich sa dôchodkov až do výšky jednomesa ného príjmu.č

§ 860

Pod a doterajších predpisov sa až do svojho zakon enia posudzujú lehoty a preml acie doby,ľ č č ktoré za ali plynú pred 1. aprílom 1964.č ť

§ 861

Ak ide o právo na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo o právo na vrátenie neoprávneného majetkového prospechu získaného úmyselne, platí desa ro ná preml acia doba po ítanáť č č č odo d a, ke za ala plynú pôvodná lehota; toto ustanovenie nemožno použi , ak ide o právo, ktoréň ď č ť ť sa už pred 1. aprílom 1964 preml alo pod a doterajších predpisov.č ľ

§ 862

Práva a povinnosti zo záložných práv vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa spravujú ustanovením § 495 v znení zákona . 40/1964 Zb., pokia nie sú upravené osobitnými predpismi. Toč ľ platí aj o záložných právach vzniknutých zo zmluvy.

§ 863

Majetkové vyporiadanie spolo ností zrušených ustanovením § 563 ods. 2 zákona . 141/1950č č Zb. (Ob ianskeho zákonníka) sa spravuje na alej tými predpismi, ktorými sa spravovalo dosia .č ď ľ

§ 864

Zrušujú sa:

1. Ob iansky zákonník . 141/1950 Zb. s výnimkou ustanovenia § 12 ods. 2, pokia upravuječ č ľ uzavieranie pracovných zmlúv, a § 22 a 352;

2. zákon . 126/1946 Zb. o úprave po nohospodárskych nájomných pomerov;č ľ

3. zákon . 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostí s po nohospodárskymi podnikmi a oč ľ zamedzení drobenia po nohospodárskej pôdy;ľ

4. zákon . 45/1948 Zb., ktorým sa mení a dopl uje zákon . 139/1947 Sb. o rozdeleníč ň č pozostalostí s po nohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia po nohospodárskej pôdy;ľ ľ

5. zákon . 207/1948 Zb. o ochrane nájomníkov po nohospodárskych podnikov a nájomníkovč ľ po nohospodárskych pozemkov;ľ

6. zákon . 189/1950 Zb. o poistnej zmluve;č

7. zákon . 63/1951 Zb. o zodpovednosti za škody spôsobené dopravnými prostriedkami;č

8. zákon . 65/1951 Zb. o prevodoch nehnute ností a prenájmoch po nohospodárskej a lesnejč ľ ľ pôdy;

9. ustanovenia § 18 ods. 2 a § 20 zákona . 84/1952 Zb. o organizácii pe ažníctva;č ň

10. ustanovenia § 95 a 96 zákona . 115/1953 Zb. o autorskom práve;č

11. ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a), § 58, § 59 ods. 1 a § 60 zákona . 47/1956 Zb. oč civilnom letectve;

12. ustanovenie § 50 ods. 6 zákona . 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banskéhoč zákona);

13. ustanovenie § 32 zákona . 150/1961 Zb. o náhradách pri úrazoch a chorobách zč povolania;

14. vládne nariadenie . 366/1940 Zb. o plavár ach a kúpaliskách;č ň

15. vládne nariadenie . 183/1947 Zb., ktorým sa ur ujú po nohospodárske výrobné oblasti;č č ľ

16. vládne nariadenie . 53/1955 Zb., ktorým sa dopl uje a mení vládne nariadenie .č ň č 183/1947 Zb., ktorým sa ur ujú po nohospodárske výrobné oblasti;č ľ

17. nariadenie ministra spravodlivosti . 157/1950 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoréč ustanovenia Ob ianskeho zákonníka, v znení nariadenia ministra spravodlivosti . 37/1955 Sb.;č č

18. nariadenie ministra spravodlivosti . 179/1950 Zb. o dôležitých dôvodoch na výpoveč ď chránených nájmov alebo na ich zrušenie bez výpovede;

19. vládna vyhláška . 113/1956 Ú.l. (Ú.v.) o vyberaní nedoplatkov nájomného s výnimkouč ustanovení § 5 až 7;

20. vládna vyhláška . 211/1957 Ú.l. (Ú.v.) o vykonávaní drobných opráv v bytoch;č

21. príloha vyhlášky Ministerstva financií . 157/1954 Ú.l. ( . 183/1954 Ú.v.), ktorou sač č vydávajú poistné podmienky pre rodinné dôchodkové poistenie;

22. prílohy 1 až 11 vyhlášky Ministerstva financií . 237/1955 Ú.l. (Ú.v.) o poistnýchč podmienkach pre poistenie majetku a osôb dojednávané so Štátnou pois ov ou;ť ň

23. vyhláška ministra financií . 206/1957 Ú.l. (Ú.v.) o vkladných knižkách;č

24. vyhláška Ministerstva financií . 33/1958 Ú.l. (Ú.v.) o poistných podmienkach preč poistenie majetku a osôb dojednávané so Štátnou pois ov ou;ť ň

25. ustanovenia l. 22 až 25 vyhlášky Ministerstva vnútorného obchodu . 125/1959 Ú.l.č č (Ú.v.) o základných predpisoch pre prácu predajní.

Tretia hlava

Prechodné ustanovenia k úpravám ú inným od 1. apríla 1983č

(zákon . 131/1982 Zb.)č

§ 865

(1) Pokia nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vz ahyľ ť vzniknuté v ase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.č

(2) Na právne vz ahy z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo v ase odť č

1. apríla 1964 do 1. apríla 1983, použije sa ustanovenie § 149 ods. 4, pokia k vyporiadaniuľ bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo dohodou uzavretou do troch rokov od 1. apríla 1983 alebo rozhodnutím súdu na návrh podaný do troch rokov od 1. apríla 1983.

(3) Do asu uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona . 131/1982 Zb. sa zapo íta ajč č č as, po ktorý ob an alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1)č č alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento as sa však neskon í skôr než uplynutím jedného roka od tohto d a.č č ň

(4) Ak ide o právo dovola sa neplatnosti právneho úkonu z dôvodu uvedeného v ustanovení §ť 40a v znení zákona . 131/1982 Zb., ku ktorému došlo pred 1. aprílom 1983, neskon í sa preml aciač č č doba skôr než uplynutím troch rokov od tohto d a.ň

(5) Ak ide o právo na náhradu škody alebo o právo na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu, platí dvojro ná preml acia doba po ítaná odo d a, ke za ala plynúč č č ň ď č ť pôvodná lehota; toto ustanovenie nemožno použi , ak ide o právo, ku ktorému preml acia dobať č uplynula pod a doterajších predpisov.ľ

(6) Na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých pred 1. aprílom 1964 sa vz ahujúť obdobne ustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7 v znení zákona . 131/1982 Zb.č

§ 866

Zvýšenie základnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zrazi z mesa nej mzdy pri výkoneť č rozhodnutia, a ur enie hranice, nad ktorú je mzda postihnute ná zrážkami bez obmedzenia, kuč ľ ktorým dôjde za ínajúc 1. aprílom 1983, nedotýka sa dohôd o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§č 57 v znení zákona . 40/1964 Zb.) uzavretých pred týmto d om.č ň

Štvrtá hlava

Prechodné ustanovenia k úpravám ú inným od 1. januára 1989č

(zákon . 188/1988 Zb.)č

§ 867

Nárok na náhradu za stratu na dôchodku, ktorý vznikol pred 1. januárom 1989, sa posudzuje pod a doterajších predpisov.ľ

Piata hlava


(zákon . 509/1991 Zb.)č

§ 868

Pokia alej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vz ahyľ ď ť vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vz ahov, ako aj nároky z nich vzniknutéť pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú pod a doterajších predpisov.ľ

§ 869

Odporova možno právnym úkonom urobeným v ase troch rokov pred ú innos ou tohto zákona,ť č č ť pokia dôvod odporovate nosti trval aj po ú innosti tohto zákona; toto právo však treba uplatniľ ľ č ť do jedného roka po ú innosti tohto zákona, inak zanikne.č

§ 870

Pod a doterajších predpisov sa až do svojho zakon enia posudzujú lehoty a preml acie doby,ľ č č ktoré za ali plynú pred ú innos ou tohto zákona.č ť č ť

§ 871

(1) Právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté pod a doterajších predpisov, ktoré trvá ku d u nadobudnutiaľ ň ú innosti tohto zákona, sa mení d om ú innosti tohto zákona na nájom. Spolo né užívanie bytu ač ň č č spolo né užívanie bytu manželmi sa mení na spolo ný nájom.č č

(2) Právo užívania asti bytu sa mení na podnájom s tým, že ho nemožno vypoveda po dobuč ť

jedného roka od ú innosti tohto zákona.č

(3) Obdobne to platí pri osobnom užívaní iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie.

(4) Osobné užívanie bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie sa mení na nájom služobného bytu, pokia tieto byty sp ajú kritériá ustanovené zákonom pre služobnéľ ĺň byty; pokia tieto podmienky nie sú splnené, mení sa také osobné užívanie na nájom.ľ

§ 872

(1) Právo osobného užívania pozemku vzniknuté pod a doterajších predpisov, ktoré trvá kuľ d u nadobudnutia ú innosti tohto zákona, mení sa d om ú innosti tohto zákona na vlastníctvoň č ň č fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona . 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vz ahov kč ť pôde a inému po nohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.ľ

(2) Ak právo osobného užívania rovnakého nezastavaného pozemku vzniklo viacerým ob anomč spolo ne (spolo ným užívate om), stávajú sa s ú innos ou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmič č ľ č ť s rovnakými podielmi.

(3) Ak právo osobného užívania rovnakého zastavaného pozemku vzniklo viacerým ob anomč spolo ne (spolo ným užívate om zastavaného pozemku), stávajú sa s ú innos ou tohto zákonač č ľ č ť podielovými spoluvlastníkmi s podielmi, ktorých ve kos je rovnaká ako ve kos ichľ ť ľ ť spoluvlastníckych podielov na stavbe postavenej na pozemku v spolo nom osobnom užívaní. V prípadeč pochybností ur í ve kos spoluvlastníckych podielov dohoda spoluvlastníkov, a ak k nej nedôjde,č ľ ť súd na návrh niektorého z nich.

(4) Ak právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa d om ú innosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokia ichň č ľ bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

(5) Ak predo d om ú innosti tohto zákona vzniklo ob anovi právo, aby s ním bola uzavretáň č č dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do ú innosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne kč jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od ú innosti tohto zákona, právoč zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

(6) Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku pod a tohto zákona, kde na základeľ doterajších predpisov bolo možné nadobudnú len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaníť pozemkov, môže si oprávnená osoba zapo íta as, po ktorý jej právny predchodca mal pozemokč ť č nepretržite v držbe aj pred ú innos ou tohto zákona.č ť

(7) Ak ob anovi (ob anom) vzniklo za podmienok uvedených v zákone . 52/1966 Zb. o osobnomč č č vlastníctve bytov v znení zákona . 30/1978 Zb. osobné vlastníctvo k bytu, mení sa d om ú innostič ň č tohto zákona osobné vlastníctvo na vlastníctvo fyzickej osoby (fyzických osôb); takisto právo spolo ného osobného užívania pozemku, na ktorom stojí obytný dom s bytom (bytmi) vo vlastníctveč ob ana (ob anov), mení sa d om ú innosti tohto zákona na podielové spoluvlastníctvo fyzickýchč č ň č osôb.

(8) Za podmienok ustanovených v zákone . 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v zneníč zákona . 30/1978 Zb. môžu od ú innosti tohto zákona nadobúda byty a nebytové priestory doč č ť vlastníctva aj právnické osoby.

§ 873

Pri dedení sa použije právo platné v de smrti poru ite a. Ak sa však závet vyhotovil predň č ľ ú innos ou tohto zákona, posudzuje sa jeho platnos pod a doterajších predpisov. To platí aj oč ť ť ľ platnosti vydedenia.

§ 874

Práva a povinnosti z obmedzenia prevodu nehnute nosti, ktoré vzniklo pred ú innos ou tohtoľ č ť zákona, sa spravujú doterajšími predpismi.

§ 875

(1) Záujmové združenia, ktoré vznikli pod a 360b Hospodárskeho zákonníka, záujmovéľ organizácie, ktoré vznikli pod a § 42 zákona . 162/1990 Zb. o po nohospodárskom družstevníctve,ľ č ľ

a záujmové organizácie a spolo né záujmové organizácie, ktoré vznikli pod a § 35 a 36 zákona .č ľ č 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve, sa považujú za združenia pod a § 20f tohto zákona. Tieto združenia sú povinné sa registrova pod a § 20i do šiestichľ ť ľ mesiacov odo d a ú innosti tohto zákona.ň č

(2) Doterajšie nadácie sa považujú za nadácie pod a § 20b až 20e tohto zákona.ľ

§ 876

Hospodárske zmluvy o do asnom užívaní majetku za odplatu pod a § 348 Hospodárskehoč ľ zákonníka sa menia od ú innosti tohto zákona na nájomné zmluvy. Ak je užívanie majetku pod a §č ľ 348 Hospodárskeho zákonníka dojednané bezodplatne, mení sa odo d a ú innosti tohto zákona naň č zmluvu o výpoži ke.č

§ 877

(1) Ceny, odplaty a iné pe ažné plnenia, ktoré sú predmetom úpravy pod a tohto zákona a naň ľ ktoré sa vz ahuje všeobecne záväzný právny predpis o cenách, sa považujú za ceny pod a tohtoť ľ predpisu.

(2) Pokia sa v tomto zákone používa pojem "všeobecne záväzný právny predpis o cenách",ľ rozumie sa tým zákon . 526/1990 Zb. o cenách.č

§ 878

Zrušujú sa:

1. ustanovenia § 22 zákona . 141/1950 Zb. (Ob iansky zákonník);č č

2. zákon . 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi;č

3. ustanovenia § 4, 6, § 9 ods. 2 a § 10 ods. 2 zákona . 52/1966 Zb. o osobnomč vlastníctve bytov v znení zákona . 30/1978 Zb.č

Šiesta hlava

§ 879

(1) Vlastnícke vz ahy k nehnute nostiam vyskytujúcim sa len na území eskej republikyť ľ Č alebo Slovenskej republiky (najmä napr. tzv. osadnícke vz ahy, urbariáty a komposesoráty) upravíť zákon národnej rady príslušnej republiky.

(2) Zákony národných rád ustanovia, kto a akým spôsobom zabezpe uje bytové náhradyč (náhradné byty a náhradné ubytovanie).

§ 879a

Podrobnejšie predpisy na vykonanie Ob ianskeho zákonníka vydajú príslušné ministerstvá ač ostatné ústredné orgány štátnej správy. Vláda eskej republiky a vláda Slovenskej republiky môžuČ vyda podrobnejšie predpisy na vykonanie Ob ianskeho zákonníka, ak ide o veci, ktoré patria doť č pôsobnosti eskej republiky a do pôsobnosti Slovenskej republiky.Č

Siedma hlava

Prechodné ustanovenie k úpravám ú inným od 20. júna 1997č

§ 879b

Za até konanie o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu do nadobudnutia ú innosti tohtoč č zákona dokon í súd pod a doterajších predpisov. Na zabezpe enie bytovej náhrady sa vz ahujúč ľ č ť ustanovenia tohto zákona.

Ôsma hlava

Prechodné ustanovenia k úpravám ú inným od 1. septembra 2001č

§ 879c

(1) Za até konanie o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu do nadobudnutia ú innostič č tohto zákona dokon í súd pod a doterajších predpisov. Na zabezpe enie bytovej náhrady sa vz ahujúč ľ č ť

ustanovenia tohto zákona.

(2) Ak sa nájomný pomer skon il z dôvodu pod a § 711 ods. 1 písm. b), nájomca má doč ľ piatich rokov od nadobudnutia ú innosti tohto zákona právo na bytovú náhradu pod a doterajšíchč ľ predpisov; to neplatí, ak nájomca je vlastníkom bytu alebo mu vznikol nájomný vz ah k bytu uť iného prenajímate a.ľ

§ 879d

(1) Od nadobudnutia ú innosti tohto zákona nemôžu banky a pobo ky zahrani ných bánkč č č prijíma vklady na doru ite a. Vklad na doru ite a uložený v banke alebo pobo ke zahrani nejť č ľ č ľ č č banky pred nadobudnutím ú innosti tohto zákona možno iba premeni na vklad na meno aleboč ť vykonáva z neho výbery. Tým nie je dotknuté pripisovanie úrokov alebo iných pe ažných výhodť ň spojených s vkladom na doru ite a, ktoré vykonáva banka alebo pobo ka zahrani nej banky; doč ľ č č šiestich mesiacov od nadobudnutia ú innosti tohto zákona nie je dotknuté ani pripisovanieč bezhotovostných platieb zo zahrani ia poukázaných na vkladnú knižku na doru ite a za predpokladu,č č ľ že pripisujúcej banke alebo pobo ke zahrani nej banky je známa totožnos odosielate a, ktoréhoč č ť ľ upovedomí o možnostiach pripisovania platieb len v tejto lehote. Právo na výplatu vkladu na doru ite a má doru ite , ktorý predloží vkladnú knižku na doru ite a alebo iný cenný papier nač ľ č ľ č ľ doru ite a potvrdzujúci uloženie tohto vkladu, ak preukáže svoju totožnos dokladom totožnosti ač ľ ť splní podmienky pod a § 780 ods. 2 a 3.ľ

(2) Na žiados doru ite a predloženú banke alebo pobo ke zahrani nej banky do jedného rokať č ľ č č od nadobudnutia ú innosti tohto zákona je banka a pobo ka zahrani nej banky povinná bezplatneč č č premeni vklad na doru ite a na vklad na meno uložený v tejto banke alebo pobo ke zahrani nejť č ľ č č banky.

Deviata hlava


§ 879e

(1) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vz ahy vzniknuté pred 1. januáromť 2003; vznik týchto právnych vz ahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003 sa všakť posudzujú pod a doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.ľ

(2) Záložné práva, ktoré vznikli pred 1. januárom 2003 a na vznik ktorých sa pod a tohtoľ zákona vyžaduje registrácia v registri záložných práv, musia sa registrova v registri záložnýchť práv do 30. júna 2003, inak zanikajú. Žiados o registráciu v registri záložných práv podávať verite po oznámení dlžníkovi.ľ

(3) Záložné práva pod a odseku 2 sa zaregistrujú s uvedením d a ich vzniku. Na ur enieľ ň č poradia na uspokojenie záložných práv, ktoré vznikli pred 1. januárom 2003, je rozhodujúci deň ich vzniku.

(4) Záložné práva na hnute né veci, ktoré vznikli odovzdaním veci pred 1. januárom 2003,ľ možno registrova v registri záložných práv k 1. januáru 2003, ak sa žiados o ich registráciuť ť podá do 31. marca 2003.

(5) Vkladový vz ah pri vklade na doru ite a, ktorý bol uložený pred 1. januárom 2003, sať č ľ zrušuje 31. decembra 2003; právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu možno uplatni po asť č preml acej lehoty pod a § 101.č ľ

Desiata hlava

PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM Ú INNÝM OD 1. APRÍLA 2004Č

§ 879f

(1) Práva zo zodpovednosti za vady, pri ktorých záru ná doba za ala plynú predo d omč č ť ň nadobudnutia ú innosti tohto zákona, sa posudzujú pod a doterajších právnych predpisov.č ľ

(2) Práva zo zodpovednosti za vady pri použitej veci, pri ktorých záru ná doba za alač č plynú predo d om nadobudnutia ú innosti tohto zákona, sa posudzujú pod a doterajších právnychť ň č ľ predpisov, ak k prevzatiu veci došlo predo d om nadobudnutia ú innosti tohto zákona.ň č

(3) Spotrebite ské zmluvy pod a § 52 uzavreté predo d om nadobudnutia ú innosti tohtoľ ľ ň č zákona sa musia da do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebite ské zmluvy oť ľ práve užíva budovu alebo jej as v asových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide oť č ť č

náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo d a nadobudnutiaň ú innosti tohto zákona.č

(4) Ustanovenia spotrebite ských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53,ľ 54 a 57 tohto zákona pod a odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo d a nadobudnutiaľ ň ú innosti tohto zákona. Spotrebite má právo odstúpi od spotrebite skej zmluvy o práve užívač ľ ť ľ ť budovu alebo jej as v asových úsekoch, ktorá nie je pod a odseku 3 daná do súladu sč ť č ľ ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty pod a odseku 3.ľ

§ 879g

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spolo enstiev a Európskej únie uvedené vč prílohe.

Jedenásta hlava

Prechodné ustanovenie k úpravám ú inným od 1. augusta 2004č

§ 879h

Náhrada za stratu na zárobku po skon ení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo prič invalidite priznaná pred 1. augustom 2004, ktorá sa vyplácala k 31. júlu 2004 a nárok na jej výplatu trvá, sa zvýši pod a všeobecných predpisov o sociálnom poistení. V roku 2004 sa tátoľ náhrada zvýši od 1. októbra 2004.

Dvanásta hlava

Prechodné ustanovenie k úpravám ú inným od 1. januára 2005č

§ 879i

(1) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vz ahy vzniknuté pred 1. januáromť 2005; vznik týchto právnych vz ahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2005 sa všakť posudzujú pod a doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.ľ

(2) Právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doru ite a pod a § 879d ods. 1 a §č ľ ľ 879e ods. 5, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali najneskôr do 31. decembra 2006, prechádza 31. decembra 2006 na štát vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z nevyplatených zostatkov zrušených vkladov pod a § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, akoľ aj práva na úroky a iné majetkové výhody patriace k týmto vkladom a zostatkom vrátane majetkového prospechu, ktorý získala banka alebo pobo ka zahrani nej banky v prípade využívania týchtoč č zostatkov bez poskytovania primeraných úrokov; za primerané úroky sa na tento ú el považujúč priemerné úroky z vkladov na vkladných knižkách. Všetky takéto aktíva je banka alebo pobo kač zahrani nej banky povinná previes k 31. decembru 2006 pod a pokynov Ministerstva financiíč ť ľ Slovenskej republiky na ním ur ený ú et štátnych finan ných aktív, pri om sa nepoužije § 458 ods.č č č č 3; prevedené aktíva sa vedú na ú te štátnych finan ných aktív ur enom Ministerstvom financiíč č č Slovenskej republiky.

(3) Ak sa banka alebo pobo ka zahrani nej banky pred 31. decembrom 2006 zruší sč č likvidáciou, je povinná aktíva zo zostatkov zrušených vkladov na doru ite a pod a § 879d ods. 1 ač ľ ľ § 879e ods. 5 a ostatné aktíva pod a odseku 2 bezodkladne previes pod a pokynov Ministerstvaľ ť ľ financií Slovenskej republiky na ním ur ený ú et štátnych finan ných aktív; prevedené aktíva sač č č vedú na ú te štátnych finan ných aktív ur enom Ministerstvom financií Slovenskej republiky.č č č

(4) Okamihom prevodu aktív pod a odsekov 2 a 3 a v rozsahu prevodu týchto aktív zanikáľ záväzok banky alebo pobo ky zahrani nej banky na výplatu zostatkov zrušených vkladov pod a § 879dč č ľ ods. 1 a § 879e ods. 5 a vzniká záväzok štátu na výplatu náhrad osobám, ktoré do prevodu týchto aktív mali právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov pod a § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, a toľ náhrad vo výške zostatkov zrušených vkladov, najviac však vo výške prevedených aktív zo zostatkov zrušených vkladov. Nárok na výplatu týchto náhrad si oprávnené osoby môžu uplatni najneskôr 31.ť decembra 2011; márnym uplynutím tejto lehoty zaniká záväzok štátu na výplatu týchto náhrad. Na ú ely vyplácania týchto náhrad a preukazovania práva na ich výplatu sa rovnako použijúč ustanovenia § 879d ods. 1 štvrtej vety a všeobecné predpisy o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej innosti; vyplácanie týchto náhrad zabezpe í Ministerstvo financií Slovenskej republikyč č alebo ním poverená právnická osoba.

(5) Kontrolu správnosti a opodstatnenosti vyplácania zostatkov zrušených vkladov na doru ite a pod a § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5 a využívania zostatkov zrušených vkladov nač ľ ľ doru ite a vrátane majetkového prospechu z využívania týchto zostatkov za obdobie od ich zrušeniač ľ

je oprávnené vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Na výkon tejto kontroly sať použijú všeobecné predpisy o kontrole v štátnej správe a o bankovom tajomstve. Na ú ely kontrolyč vykonávanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky a na ú ely vyplácania náhrad pod a odsekuč ľ 4 je banka alebo pobo ka zahrani nej banky, v ktorej sú uložené zostatky zrušených vkladov nač č doru ite a pod a § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, povinná odovzda Ministerstvu financií Slovenskejč ľ ľ ť republiky pod a jeho požiadaviek a v ním ur enej lehote zoznam zrušených vkladov na doru ite aľ č č ľ vrátane preh adov o výške zostatkov týchto vkladov, o výške úrokov a iných majetkových výhod zľ týchto vkladov a ich zostatkov a o výške majetkového prospechu, ktorý získala banka alebo pobo kač zahrani nej banky pri využívaní týchto zostatkov bez poskytovania primeraných úrokov, ako ajč alšie informácie, doklady, podklady a vysvetlenia o zrušených vkladoch na doru ite a, oď č ľ

zostatkoch zrušených vkladov na doru ite a, o uplatnených nárokoch na ich vyplatenie a o ichč ľ vyplácaní.

Trinásta hlava

PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM Ú INNÝM OD 1. JANUÁRA 2008Č

§ 879j

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vz ahy vzniknuté pred 1. januárom 2008;ť vznik týchto právnych vz ahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa všakť posudzujú pod a doterajších predpisov.ľ

Ú innos zákonač ť

§ 880

Tento zákonník nadobúda ú innos 1. aprílom 1964.č ť

Zákon . 58/1969 Zb. nadobudol ú innos 1. júlom 1969.č č ť

Zákon . 131/1982 Zb. nadobudol ú innos 1. aprílom 1983, s výnimkou ustanovenia § 489a,č č ť ktoré nadobudlo ú innos už 1. januárom 1983.č ť

Zákon . 94/1988 Zb. nadobudol ú innos 1. júlom 1988.č č ť

Zákon . 188/1988 Zb. nadobudol ú innos 1. januárom 1989.č č ť

Zákon . 87/1990 Zb. nadobudol ú innos 29. marcom 1990.č č ť

Zákon . 105/1990 Zb. nadobudol ú innos 1. májom 1990.č č ť

Zákon . 116/1990 Zb. nadobudol ú innos 1. májom 1990.č č ť

Zákon . 87/1991 Zb. nadobudol ú innos 1. aprílom 1991.č č ť



Zákon . 278/1993 Z.z. nadobudol ú innos 1. januárom 1994.č č ť

Zákon . 249/1994 Z.z. nadobudol ú innos 1. októbrom 1994.č č ť

Zákon . 153/1997 Z.z. nadobudol ú innos 20. júnom 1997.č č ť

Zákon . 211/1997 Z.z. nadobudol ú innos 30. júlom 1997.č č ť


Zákon . 218/2000 Z.z. nadobudol ú innos 1. augustom 2000.č č ť

Zákon . 261/2001 Z.z. nadobudol ú innos 1. septembrom 2001.č č ť


Zákon . 23/2002 Z.z. nadobudol ú innos 7. februárom 2002.č č ť

Zákony . 34/2002 Z.z. a . 95/2002 Z.z. nadobudli ú innos 1. marcom 2002.č č č ť

Zákon . 215/2002 Z.z. nadobudol ú innos 1. májom 2002.č č ť


Zákon . 526/2002 Z.z. nadobudol ú innos 1. januárom 2003 okrem ustanovení uvedených vč č ť l. I v trinástom bode, § 789 ods. 3 a 4, ktoré nadobudli ú innos d om nadobudnutia platnostič č ť ň zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spolo enstvám a k Európskej únii.č

Zákony . 504/2003 Z.z. a . 515/2003 Z.z. nadobudli ú innos 1. januárom 2004.č č č ť

Zákon . 150/2004 Z.z. nadobudol ú innos 1. aprílom 2004 okrem § 60, ktorý nadobúdač č ť ú innos d om nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.č ť ň


Zákon . 635/2004 Z.z. nadobudol ú innos 1. januárom 2005 s výnimkou ustanovení l. Ič č ť č bodu 73 a bodov 94 až 96 a l. III, ktoré nadobudli ú innos 1. decembra 2004, a s výnimkou l. Ič č ť č bodu 13 a l. IV bodu 5, ktoré nadobudli ú innos 1. júla 2005.č č ť




Zákon . 118/2006 Z.z. nadobudol ú innos 1. aprílom 2006.č č ť

Zákon . 188/2006 Z.z. nadobudol ú innos 13. aprílom 2006.č č ť

Zákon . 84/2007 Z.z. nadobudol ú innos 1. marcom 2007.č č ť





Novotný v.r.

Fierlinger v.r.

Lenárt v.r.

l.1Č(Zavedený zákonom . 131/1982 Zb.)č

Štátne socialistické organizácie môžu zriadi cudzím právnickým osobám so súhlasomť Federálneho ministerstva financií a Federálneho ministerstva zahrani ných vecí zmluvou právoč trvalého užívania pozemku. Zmluva obsahuje najmä ozna enie pozemku, ku ktorému sa právo trvaléhoč užívania zria uje, ú el, na ktorý sa pozemok prenecháva do trvalého užívania, spôsob tohtoď č užívania, ako aj podmienky, za ktorých právo trvalého užívania pozemku zaniká.

PRÍL.ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLO ENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIEČ

Týmto zákonom sa preberajú tieto právne akty Európskych spolo enstiev a Európskej únie:č

1. Smernica Rady . 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebite ských zmluváchč ľ (Úradný vestník Európskych spolo enstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).č 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady . 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónneč užívanie nehnute ností (Úradný vestník Európskych spolo enstiev L 280, 29/10/1994, str. 83-87).ľ č 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady . 1999/44/ES z 25. mája 1999 o ur itých aspektochč č predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spolo enstiev L 171,č 7/7/1999, str. 12-16). 4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci spolo enstva preč elektronické podpisy (Ú.v. ES L 13, 19.1.2000; Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 13/zv. 24).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finan nýchč zárukách (Úradný vestník Európskych spolo enstiev L 168, 27.06.2002).č 6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožite nosti právľ duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú.v. EÚ L 157, 30.4.2004).Uvedené smernice sú preložené do slovenského jazyka; do úradného prekladu v slovenskom jazyku možno nahliadnu v sídle Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky,ť Námestie slobody 1/29, Bratislava. ____________________ 1) Napr. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. 2) § 1 zákona SNR . 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.č 2a) Zákon . 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnute nostiam.č ľZákon SNR . 266/1992 Zb. o katastri nehnute ností v Slovenskej republike.č ľ 2b) Zákon . 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmo níkoch.č č 2c) § 1 ods. 2 a 3 zákona . 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.č 3) Napr.: zákon 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon . 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon . 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vz ahov k pôdeč č ť a inému po nohospodárskemu majetku.ľ 3a) Napríklad § 13 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky . 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu vč znení neskorších predpisov, § 7a ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady . 138/1991 Zb. o majetku obcí v zneníč neskorších predpisov, § 8 ods. 4 zákona . 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov, zákon Národnej radyč Slovenskej republiky . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exeku nej innosti (Exeku ný poriadok) v zneníč č č č neskorších predpisov, zákon . 99/1963 Zb. Ob iansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.č č 3b) Zákon Slovenskej národnej rady . 323/1992 Zb. o notároch a notárskej innosti (Notársky poriadok) v zneníč č neskorších predpisov. 3c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z.z. o katastri nehnute ností a o zápise vlastníckychč ľ a iných práv k nehnute nostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.ľ 3d) Napríklad zákon . 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení zákona . 577/2001 Z.z., zákon . 435/2001č č č Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osved eniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentovýč zákon). 3e) Zákon . 527/2002 Z.z. o dobrovo ných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady . 323/1992 Zb.č ľ č o notároch a notárskej innosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.č 3f) Napríklad Ob iansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky . 233/1995 Z.z.č č 3fa) Zákon . 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investi ných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonovč č (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. 3g) § 44 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky . 79/1996 Z.z., ktorou sač vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnute ností a o zápise vlastníckych a iných právľ k nehnute nostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.ľ 5) § 1 zákona . 53/1966 Zb. o ochrane po nohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona . 75/1976 Zb.č ľ č § 2 zákona . 61/1977 Zb. o lesoch.č 5a) § 46 Ob ianskeho súdneho poriadku.č 5b) § 7 až 9 zákona . 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.č 5c) § 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady . 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmomč bytov a s bytovými náhradami. 5d) § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady . 189/1992 Zb.č 5e) § 754 Ob ianskeho zákonníka.č 5f) § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.§ 32 ods. 1 písm. c) zákona . 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.č § 192 ods. 1 písm. a) zákona . 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskejč informa nej služby, Zboru väzenskej a justi nej stráže Slovenskej republiky a Železni nej polície v zneníč č č neskorších predpisov. § 183 ods. 1 písm. a) zákona . 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých alšíchč ď zákonov v znení neskorších predpisov. 5g) Napríklad § 190 až 192 Zákonníka práce.

5h) § 4 zákona Slovenskej národnej rady . 189/1992 Zb.č 5i) § 5 zákona Slovenskej národnej rady . 189/1992 Zb.č 6) Zákon . 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.č 7) § 11 ods. 3 zákona . 158/1989 Zb. o bankách a sporite niach.č ľ 7a) Zákon . 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.č

občiansky zákonník

Documents