nÁzov vysokej Školy - uniag.skcrzp.uniag.sk/prace/2010/k/37c6c0313d4043f6ab028… · web...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTUDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
2118940
NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY
IMPLEMENTÁCIA PRÍSTUPU LEADER VO VYBRANOM
MIKROREGIÓNE NITRIANSKEHO KRAJA
2010 Bc. Erika KARKOŠKOVÁ
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITREFAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
IMPLEMENTÁCIA PRÍSTUPU LEADER VO VYBRANOM
MIKROREGIÓNE NITRIANSKEHO KRAJA
Diplomová práca
Študijný program: Regionálny rozvoj
Študijný odbor: 3.3.5 Verejná správa a regionálny rozvoj
Pracovisko (katedra/ústav): Katedra regionálneho rozvoja
Vedúci diplomovej práce: Ing. Michaela Bátorová
Nitra 2010 Bc. Erika KARKOŠKOVÁ
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Bc. Erika Karkošková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Implementácia prístupu LEADER vo vybranom mikroregióne Nitrianskeho kraja“
vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre, 23. apríla 2010 Bc. Erika Karkošková
Poďakovanie
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Bátorovej za cenné rady
a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.
Poďakovať by som sa chcela aj pani doc. Ing. Fázikovej, CSc., Ing. Králikovi
a všetkým tým členom OZ Mikroregión okolo Cedronu, s ktorými som pri spracovaní
tejto diplomovej práce komunikovala. Ďakujem im za ich ochotu a venovaný čas, ako aj
informácie, ktoré mi poskytli.
Bc. Erika Karkošková
Abstrakt
Práca sa zaoberá prístupom LEADER, ktorý je jedným z európskych nástrojov
rozvoja vidieka. Špecificky sme sa zamerali na proces implementácie tohto prístupu
v Slovenskej republike. V prvom štádiu sme zmapovali proces jeho zavádzania na
viacerých úrovniach: 1) národná úroveň, 2) regionálna úroveň - Nitriansky samosprávny
kraj a 3) konkrétny mikroregión – Mikroregión okolo Cedronu. Na zanalyzovanie
situácie sme využívali najmä sekundárne zdroje (odborná literatúra, výstupy
Ministerstva pôdohospodárstva a Úradu NSK a strategické dokumenty). V druhom
štádiu sme rozobrali uplatnenie základných princípov prístupu LEADER, ktorými
sú participácia, prístup zhora nadol a partnerstvo. Dáta na túto analýzu sme získali
najmä z primárnych zdrojov: realizovali sme viacero rozhovorov s odborníkmi na
rozvoj vidieka, s aktérmi zapojenými do uplatňovania prístupu LEADER (miestny
manažment, starostovia a členovia MAS z iného ako verejného sektora) a s bežnými
obyvateľmi zo sledovaného mikroregiónu. Pri rozhovoroch sme používali
štandardizované otvorené otázky. Pri kvalitatívnej analýze dát sme odhalili nefunkčnosť
práve v uplatňovaní spomínaných princípov charakteristických pre prístup LEADER.
Odporúčania pre zlepšenie situácie sme preto stanovili z viacerých pohľadov. Ako
najdôležitejšie však považujeme zefektívnenie komunikácie s občanmi a zvýšenie
povedomia o širokých možnostiach a pozitívnych dôsledkoch vychádzajúcich zo
správneho využívania prístupu LEADER.
Kľúčové slová
LEADER, princíp participácie, princíp partnerstva, princíp zdola nahor, rozvoj vidieka
Summary
This graduation thesis is about the LEADER approach, which is one of the
European tools of the rural development. Specifically, we focused on an implementation
process of this approach in the Slovak Republic. In the first phase we mapped the
process of its implementation on several levels: 1) national level, 2) regional level - the
Nitra self-governing region and 3) specific microregion - “Mikroregión okolo
Cedronu“. For the analysis, we mostly used secondary sources (scientific literature,
reports of the Ministry of Agriculture SR and regional self-government and strategic
documents). In the second phase we analyzed the application of some basic principles
characteristic for the LEADER approach, as participation, partnership and bottom-up
approach. We gained the data for this analysis mainly from primary sources: we
communicated with several experts on rural development, people acting in
implementation of the LEADER approach in the local level (local management, mayors
and members of LAG from non public sector) and with ordinary local people from the
studied microregion. We used some standardised opened questions in interviews. By
doing qualitative analysis, we revealed a malfunction of the mentioned principles,
which are characteristic for the LEADER approach. For making this situation better, we
have proposed some advices from various points of views. The most important thing is
to make the communication with people more effective and to increase the awareness of
a wide range of opportunities and positive consequences, which come out from the right
use of the LEADER approach.
Key words
LEADER, participation, partnership, bottom up approach, rural development
Obsah
ObsahZoznam skratiek a značiek.............................................................................................8
Úvod..................................................................................................................................9
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky...................................................11
1.1 Vidiek a integrovaný rozvoj....................................................................................11
1.2 Politika rozvoja vidieka v rámci EÚ........................................................................12
1.3 Charakteristika prístupu LEADER, príčiny jeho vzniku a nasledovný vývoj
s uvedením dosiahnutých úspechov až po súčasnosť...............................................14
1.4 Vymedzenie prístupu LEADER..............................................................................18
1.5 Participácia - zapojenie verejnosti do rozvojového procesu...................................19
1.5.1 Zapojenie verejnosti a subjekty rozhodovania.................................................21
1.6 Princíp zdola nahor..................................................................................................21
1.7 Partnerstvo...............................................................................................................22
1.7.1 Multi-sektorové partnerstvo.............................................................................23
1.7.2 Miestne akčné skupiny.....................................................................................25
1.8 Vymedzenie územia pre LEADER..........................................................................28
1.9 Stratégia rozvoja vidieckeho územia a interaktívny prístup k jej tvorbe................28
1.10 Desať smrteľných hriechov pri realizácii rozvoja vidieka....................................29
2 Cieľ práce....................................................................................................................31
3 Metodika práce...........................................................................................................32
4 Výsledky práce............................................................................................................35
4.1 Kľúčové podmienky pre implementáciu prístupu LEADER v SR.........................36
4.2 Výber miestnych akčných skupín v Slovenskej republike......................................39
4.2.1 Vyhodnotenie prvej Výzvy RO a vyhlásenie druhej Výzvy RO.....................40
4.3 Integrovaný rozvoj vidieka v Nitrianskom samosprávnom kraji............................42
4.3.1 Projekt prípravy mikroregiónov NSK na prístup LEADER a jeho prvé
úspechy.................................................................................................................42
4.3.2 Finančné nástroje NSK na podporu rozvoja vidieka prístupom LEADER.....45
4.3.3 Stratégia rozvoja vidieka NSK........................................................................46
4.4 Oboznámenie sa so skúmaným Mikroregiónom okolo Cedronu............................47
4.4.1 Priebeh krokov k implementácii prístupu LEADER v Mikroregióne okolo
Cedronu................................................................................................................49
4.4.1.1 Dve etapy projektu LEADER NSK v Mikroregióne okolo Cedronu.....50
Obsah4.4.1.2 Dve etapy budovania verejno-súkromného partnerstva a zrod
Občianskeho združenia Mikroregión okolo Cedronu.........................................51
4.4.1.3 Oboznámenie sa s ISRÚ MRoC.............................................................54
4.4.1.4 Uskutočnenie „malého LEADERu“ v Mikroregióne okolo Cedronu.....56
4.4.2 Zhodnotenie implementácie prístupu LEADER na základe uskutočnených
rozhovorov s členmi MAS...................................................................................57
4.4.2.1 Rozhovor s miestnou manažérkou..........................................................58
4.4.2.2 Rozhovor s predsedom MAS..................................................................60
4.4.2.3 Rozhovory s členmi MAS z verejného sektora.......................................61
4.4.2.4 Rozhovory s členmi MAS z iného ako verejného sektora......................65
4.4.3 Zhodnotenie rozhovorov s miestnymi občanmi...............................................69
4.5 Zhodnotenie naplnenia podstaty prístupu LEADER na ceste
integrovaným rozvojom vidieckeho územia MRoC a stanovenie odporúčaní.........73
4.5.1 Návrhy na dosiahnutie komplexného, harmonického a trvaloudržateľného
rozvoja..................................................................................................................75
4.6 Vhodnosť prístupu LEADER pre náš vidiek...........................................................78
Záver...............................................................................................................................82
Zoznam použitej literatúry...........................................................................................84
Prílohy............................................................................................................................91
Zoznam skratiek a značiek
ARVI - Agentúra pre rozvoj vidieka
EAFRD - European Agricultural Fund for Rural Development / Európsky poľnohospodársky
fond pre rozvoj vidieka
EK - Európska Komisia
EÚ 25 (EÚ 27) - Európska únia s počtom členských krajín 25, pred rozšírením o Rumunsko
a Bulharsko (Európska únia s počtom členských krajín 27)
ISMR/ISRÚ - Integrovaná stratégia miestneho rozvoja / Integrovaná stratégia rozvoja územia
LEADER NSK - LEADER Nitrianskeho samosprávneho kraja
MP SR - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
MR - mikroregión
MRoC - Mikroregión okolo Cedronu
NSK - Nitriansky samosprávny kraj
NSPRV - Národný strategický plán rozvoja vidieka
NSRV - Národná sieť rozvoja vidieka
OZ - občianske združenie
PHSR NSK - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja
PRV - Program rozvoja vidieka
RO - riadiaci orgán
SRV NSK - Stratégia rozvoja vidieka Nitrianskeho samosprávneho kraja
SR - Slovenská republika
TEPA - Training of European Partnership Animators (TEPA – Vyšehrádsko – Slovinsko –
Švédska iniciatíva pre tréning Európskych animátorov partnerstiev)
TP - Technická pomoc
ÚNSK - Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja
VIPA - Vidiecky parlament
VVMZ - holandsko-slovenská medzinárodná konzultačná spoločnosť, ktorá poskytuje služby v
oblastiach projektov, investičného a marketingového poradenstva a manažmentu.
VOKA - Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity
Obsah
Úvod
Prístup LEADER predstavuje skutočný symbol úspechu v oblasti rozvoja vidieckych
oblastí v krajinách Európskej únie už od roku 1991. Dokazuje to široké spektrum pozitívnych
výsledkov, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného rozvoja vidieka. Vďaka úspešnosti prístupu
LEADER ako iniciatívy Európskej Komisie sa ho v novom programovacom období 2007-2013
podarilo integrovať do celkovej politiky rozvoja vidieka EÚ, čím sa stal súčasťou
vnútroštátnych a regionálnych programov všetkých krajín EÚ. Tým sa stal prístup LEADER,
ako os 4, súčasťou Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Problematika prístupu
LEADER je tak v súčasnej dobe v našej krajine veľmi aktuálna.
Od obdobia vstupu našej krajiny do EÚ sa implementáciou takéhoto integrovaného
rozvoja vidieka na Slovensku zaoberá stále väčšie množstvo aktérov. Patria sem:
- aktéri na národnej úrovni, na čele s Ministerstvom pôdohospodárstva,
- regionálne samosprávy (VÚC) a tiež rôzne inštitúcie zaoberajúce sa regionálnym
rozvojom alebo rozvojom vidieka,
- miestne samosprávy, teda obce, zlúčené v mikroregionálnom spojení.
Úlohou Ministerstva pôdohospodárstva SR, ako riadiaceho orgánu pre PRV SR, bolo
stanoviť a vypracovať všetky základné administratívne rámce pre zabezpečenie efektívnej
implementácie tohto prístupu v rámci osi 4 v podmienkach SR a zabezpečiť jeho riadnu
implementáciu.
Vyššie územné celky v spolupráci s inštitúciami zabezpečili odborné metodické
vedenie pre aktérov na miestnej úrovni, ktorým tak chceli informovať o možnosti spravovania
územia s prístupom zdola nahor a aktivovať miestnych aktérov.
Miestne samosprávy tak získali jedinečnú príležitosť podnietiť svoj rozvoj inovatívnou
formou partnerstva typického pre prístup LEADER, akým je multisektorové partnerstvo
nazývané miestna akčná skupina. Tým sa na slovenskom vidieku aktivizovali aj noví aktéri
z radov občanov, rôznych združení a podnikateľov. Nejde teda len o odborníkov na viacerých
spomínaných úrovniach.
Predmetom tejto práce je zhodnotiť implementáciu prístupu LEADER vo vybranom
mikroregióne nachádzajúcom sa na území Nitrianskeho kraja. V rámci toho sa zameriavame na
monitorovanie jednotlivých krokov, ktoré musí uskutočniť konkrétna potenciálna miestna
akčná skupina k tomu, aby mohla byť úspešná v osi 4 LEADER. K pochopeniu podstaty
a jednotlivých krokov je nevyhnutné poznať implementáciu prístupu LEADER aj na vyšších
9
Obsah
úrovniach – nadnárodnej, národnej a regionálnej (Nitriansky samosprávny kraj), ktoré tiež v
stručnosti uvádzame v tejto práci.
Pri implementácií prístupu LEADER v SR ide o úplne nový spôsob realizácie rozvoja
vidieka, kde charakteristickými a veľmi cennými princípmi sú partnerstvo, inovatívnosť,
participácia a prístup zdola nahor. Keďže na našom vidieku sú tieto hodnoty málo známe,
zamerali sme sa aj na to, ako ich vidiecki obyvatelia vnímajú a aký majú celkový pohľad na
skúmanú problematikou. Prácu tak obohacujeme o zhodnotenie vnímania prístupu LEADER
ľuďmi žijúcimi v konkrétnom mikroregióne, ktorí sa podujali na rozvoj svojho územia
metódou LEADER.
10
Obsah
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
1.1 Vidiek a integrovaný rozvoj
„Slovensko je podľa údajov EUROSTAT-u druhou najvidieckejšou krajinou Európskej
únie hneď po Fínsku“ (SRV NSK 2009-2015). Úvodom tejto kapitoly vysvetľujeme pojem
vidiecka krajina a vidiecka obec z pohľadu slovenských autoriek, ktoré sa zaoberajú
problematikou vidieka.
Ako uvádza Belajová (1994): „Názory na význam a funkcie vidieka sa v čase menia
tak, ako sa menia spoločenské a hospodárske podmienky v krajine. Vidieckej krajine a jej
obyvateľstvu by vlády /centrálne i lokálne/ mali venovať pozornosť za každých okolností,
pretože naša vidiecka krajina, to je:
- takmer 90 % rozlohy štátu. Je miestom prirodzených zložiek životného prostredia, ktoré
predstavujú základný predpoklad zachovania zdravej ľudskej existencie a zabezpečenia výživy,
- žije v nej takmer polovica obyvateľstva s mnohostrannými schopnosťami a zručnosťami,
predstavami i nárokmi na zrovnateľný životný štandard s mestským obyvateľstvom,
- vidiek je potenciál zlepšenia národnej ekonomiky, ktorý je možné využiť vytváraním
podmienok pre rovnováhu ekonomických príležitostí. Racionálnym využitím výrobného
potenciálu vidieka je možné zvýšiť a tým zároveň posilniť konkurencieschopnosť vidieka voči
mestám.“
„Vidiecke obce sú vo väčšine prípadov obce do 5000 obyvateľov. Sú to obce, ktoré
Štatistickým zákonom nie sú definované ako mestá[...] Vidiecke územie predstavuje:
- 85 % územia (katastre) SR
- 48 % populácie SR
- 95,2 % obcí – to jest obce, ktoré nie sú mestami1“ Tvrdoňová (2006a).
„Čísla jednoznačne podčiarkujú význam vidieckeho priestoru pre rozvoj celej krajiny“
(SRV NSK 2009-2015).
Štrukturálne zmeny na slovenskom vidieku sa podľa zistenia Belajovej (1994)
prejavili poklesom primárnych odvetví v ekonomickej základni vidieka, presadzujúcou sa
diverzifikáciou ekonomickej základne a postupnou konkurencieschopnosťou vidieka najmä
v prímestských a väčších obciach ako i zmenou štýlu života vidieckeho obyvateľstva. „Na
riešenie problémov vidieka nepoznáme všeliek. Partnerská spolupráca vlády, verejných
a súkromných inštitúcií, samospráv a občanov sa zdá byť tým nástrojom, ktorým sa dá dospieť
1 V počte ide o 2.745 obcí z celkového počtu 2.883 (Tvrdoňová, 2006a). Počet obcí v Slovenskej republike k 31.12.2008 je 2891, z toho je 138 obcí so štatútom mesta (ŠÚ SR, 2009). Počet vidieckych obcí je teda 2753, čo predstavuje 95,227 % z celkového počtu obcí v SR.
11
Obsah
k formulovaniu reálnej vidieckej politiky, ale aj k takej kombinácií ľudských a finančných
zdrojov, ktoré pomôžu nášmu vidieku.“ Už táto Belajovej citácia naznačuje, že verejno-
súkromná partnerská spolupráca je pre rozvoj vidieka mimoriadne dôležitá, pretože práve
aktivizácia jednotlivcov umožní najlepšie odstrániť nedostatky a zvýrazniť silné stránky ich
okolia a prebrať tak na seba istú časť spoluzodpovednosti za kvalitu svojho života. Občiansky
sektor musí začať mobilizáciu vlastných zdrojov a teda v tomto zmysle sa chápe ako hybná
sila rozvoja zaostalých regiónov. Dôležité je vhodne dopĺňať občiansku participáciu prísunom
vonkajších zdrojov a investícií, podporovať tvorbu partnerstiev a zapájať všetky oblasti života
ako aj všetky dotknuté sektory na regionálnej úrovni. Takémuto prístupu hovoríme integrovaný
rozvoj regiónov.
Jediným nástrojom integrovaného rozvoja vidieka v rámci vidieckej politiky Európskej
únie (EÚ) je prístup LEADER. Integrovaným sa stal preto, že podporuje finančne verejno-
súkromné partnerstvá v určitom definovanom vidieckom priestore (mikroregióne2) a ich
rozvojové programy. Tento nástroj umožňuje lepšie ako ostatné nástroje koordinovať sociálno-
ekonomický rozvoj, ďalej podporuje súlad rozhodovania a investovania, zvyšuje
administratívne, manažérske a programovacie schopnosti ľudí a pomáha budovať občiansku
spoločnosť na vidieku (RRA Moldava, ca 2007).
1.2 Politika rozvoja vidieka v rámci EÚ
Podľa Európskej komisie (2006) politika rozvoja vidieka predstavuje v Európe životne
dôležitú oblasť politiky, pretože v podstate viac ako polovica obyvateľov EÚ žije na vidieku,
ktorý v EÚ 25 pokrýva 90 % územia a v súčasnej EÚ 27 až 91% územia.
V rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa politika rozvoja vidieka stáva
stále dôležitejšou zložkou. Bez jej existencie by mnohé vidiecke oblasti Európy čelili čoraz
väčším hospodárskym, sociálnym a environmentálnym problémom. Vyplývajúc z komplexnej
a zásadnej reformy SPP v roku 2003 (Luxemburg), prijala Rada EÚ v roku 2005 základnú
reformu politiky rozvoja vidieka na obdobie rokov 2007-2013. Jedným z kľúčových prvkov
novej politiky rozvoja vidieka je zavedenie jednotného nástroja financovania3
a programovania, čo by malo predstavovať podstatné zjednodušenie v porovnaní so situáciou
z predchádzajúceho programovacieho obdobia. Ďalším kľúčovým prvkom je i posilnenie
2 Mikroregióny sú základné východiskové obvody so spoločnou sociálnou, ekonomickou a geografickou problematikou, ktoré sú schopné vytvoriť vlastný identický rozvojový program na báze využitia miestnych zdrojov a inovatívnych postupov na princípe partnerstva a spolupráce (Rusnák, 1996). Optimálnou veľkosťou mikroregiónu, podľa Rusnáka, je cca veľkosť malého mesta – približne 10 tisíc obyvateľov. 3 Financovanie osi LEADER od roku 2007 pochádza z celkového balíka finančných prostriedkov, ktoré každý členský štát dostáva od EÚ z nového Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (angl. skratka EAFRD). Viac o financovaní LEADERu uvádza napr. Karkošková (2008).
12
Priority politiky rozvoja vidieka
Konkurencieschopnosť poľnohospodárstva a
lesníctva (os I.)
Životné prostredie a pôdny manažment
(os II.)
Opatrenia pre komplexný rozvoj
vidieka (os III.)
Leader(os IV.)
Ľudské zdroje
Kapitál
Kvalita poľnohospodárskej produkcie a produktov
Trvalo udržateľné využitie poľnohospodárskej pôdy
Trvalo udržateľné využitie lesnej pôdy
Opatrenia pre zlepšenie kvality života na vidieku
Ekonomická diverzifikácia vidieckych aktivít
Vykonávanie stratégií miestneho rozvoja
Vykonávanie projektov spolupráce
Chod miestnej akčnej skupiny, získavanie zručností a oživovanie územia
Obsah
prístupu „zdola nahor“, čo znamená lepšie prispôsobenie programov rozvoja vidieka miestnym
potrebám. „Politika rozvoja vidieka musí prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju územia
Európy tým, že pomôže vidieckym oblastiam EÚ využiť ich potenciál byť príťažlivým
miestom pre investície, prácu a život“ (Rumanovská, 2006).
Na obdobie rokov 2007-2013 boli prijaté tri hlavné ciele politiky rozvoja vidieka.
Nariadenie rady (ES) č. 1698/2005, ktoré bolo schválené po zložitom vyjednávaní dňa 20.
septembra 2005, stanovuje nasledujúce ciele podpory pre rozvoj vidieka:
zlepšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesníctva podporou
reštrukturalizácie, rozvoja a inovácií;
zlepšovanie životného prostredia a krajiny podporou hospodárenia s pôdou;
zlepšovanie kvality života vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie
hospodárskej činnosti.
Tieto ciele sa v programoch rozvoja vidieka členských štátov objavujú ako prioritné osi
1 až 3. Jednotlivé osi politiky rozvoja vidieka zobrazuje schéma 1.
Schéma 1 Politika rozvoja vidieka na roky 2007-2013 Zdroj: Vlastné spracovanie upravené podľa Rumanovská (2006)
Novinkou je integrácia komunitnej iniciatívy LEADER do politiky rozvoja vidieka EÚ.
„Je potrebné poznamenať, že LEADER je metóda (a nie osobitný program) a nie je ho možné
zabezpečiť prostredníctvom zoznamu opatrení. Je možné ho aplikovať pri ktorejkoľvek z
ďalších troch osí a opatrení a/alebo ich kombinácii[...] Os 4 LEADER by mala zároveň zohrať
13
Obsah
významnú úlohu pri splnení priority zlepšenia správy a mobilizácie rozvojového potenciálu
vidieckych oblastí. Podpora v rámci osi LEADER ponúka možnosť prepojiť na základe
miestnej stratégie rozvoja, ktorá vychádza z miestnych potrieb a silných stránok, všetky tri
ciele4 - konkurencieschopnosť, životné prostredie a kvalitu života/diverzifikáciu“ (LRDP
KANTOR Ltd. a Euroconsulting, s. r. o., ca 2006).
1.3 Charakteristika prístupu LEADER, príčiny jeho vzniku a nasledovný
vývoj s uvedením dosiahnutých úspechov až po súčasnosť
LEADER je novátorský prístup v rámci politiky rozvoja vidieka EÚ. Skratka
„LEADER“ znamená „Liaison Entre Actions de Développement de I Économie Rurale, čo
v preklade z francúzskeho jazyka znamená – Prepojenie aktivít hospodárskeho rozvoja
vidieka“ (MP SR, 2006).
Ako už názov naznačuje, je to skôr metóda mobilizácie a realizácie rozvoja vidieka v
miestnych vidieckych spoločenstvách než pevný súbor opatrení, ktoré treba zrealizovať.
Skúsenosti z mnohých vidieckych území v rámci EÚ, kde LEADER zaznamenal hodnotné
výsledky ukazujú, že tento prístup môže znamenať skutočný rozdiel v každodennom živote
ľudí na vidieku. „Môže hrať dôležitú úlohu v podpore novátorských reakcií na staré a nové
problémy vidieka a stáva sa akýmsi „laboratóriom“ pre budovanie miestnych schopností a
testovanie nových spôsobov plnenia potrieb vidieckych spoločenstiev“ (EK, 2006).
Pohľad rôznych autorov na LEADER je nasledovný.
V článku Iba poľnohospodárstvo vidiek neuživí od Andrei Rosovej Rusnák vyjadril
takýto názor: „Skúsenosti zo zahraničia hovoria, že ide o veľmi efektívny nástroj, pretože
jednak motivuje miestne iniciatívy k spolupráci a aktivite, podnecuje pocit spoluzodpovednosti
a hlavne dokáže aktivizovať miestne zdroje a až strojnásobiť hodnotu podpory. To je na tomto
nástroji to najcennejšie.“ Ďalej poznamenáva, že „je to nástroj, ktorý pomáha zmeniť
odkázanosť na cudziu pomoc na aktívny prístup k životu s využitím toho, čo vidiek poskytuje
– teda jeho kultúrneho a prírodného dedičstva. Ľudia sa naučia využívať toto bohatstvo aj na
ekonomický rozvoj“ (Rosová, 2003).
Fínski autori Niemi a Ahlstedt (2007) uvádzajú tento názor: „Metodológia LEADER
uskutočňuje strategický a systematický rozvoj vidieka, ktorý je založený na miestnych
potrebách a ktorý tak vytvára riešenia zacielené na zvýšenie životnej úrovne na vidieku
a takisto vytvára možnosti pre zvýšenie zamestnanosti. Cieľom tejto metodológie je spojiť
ľudí, zaktivovať nových ľudí a akčné skupiny na prácu týkajúcu sa rozvoja vidieka, ďalej
4 Pozn.: Prostredníctvom prístupu LEADER sa v SR napĺňajú iba opatrenia osi 3.
14
Obsah
komunikácia o možnostiach rozvoja, rozvinutie kooperácie medzi súkromnou a verejnou
sférou a zvýšenie spolupráce na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni.“
Hlavným cieľom prístupu LEADER je podnietiť a pomôcť vidieckym aktérom, aby sa
zamysleli nad dlhodobejším potenciálom ich oblasti. Pokúša sa podnietiť implementáciu
integrovaných, vysoko kvalitných, originálnych stratégií trvalo udržateľného rozvoja (LRDP
KANTOR Ltd. a Euroconsulting, s. r. o., ca 2006).
Prístup LEADER začal experimentálnym spôsobom na miestnej úrovni spájať rôzne
projekty a myšlienky, aktérov a zdroje. Ukázal sa ako ideálny nástroj testovania rozširovania
príležitostí pre vidiecke oblasti (EK, 2006).
Ku vzniku prístupu LEADER v niektorých krajinách pôvodnej EÚ 15 viedli podľa
Sušanku (2006) predovšetkým tieto dôvody a ciele:
- „zmierniť stále sa zväčšujúce rozdiely v životnej úrovni medzi vidiekom a mestami,
- zamedziť devastácii vidieka a jeho prírodných zdrojov, zachovať kultúrne dedičstvo
vidieka,
- zamedziť odliv vidieckeho obyvateľstva do miest a predovšetkým do „mega-miest“,
- priamo podporovať vidiek z rozpočtu EÚ bez výrazných finančných strát „cestou“ na
miesto určenia,
- aktivizovať vidiek metódou zdola nahor.“
Ako uvádza Tvrdoňová (2006b), prístup LEADER vznikol z iniciatívy Európskej
komisie začiatkom 90-tych rokov ako pilotný projekt pre podporu integrovaných aktivít či
rozvojových schém, ktoré sú programované a realizované výhradne na miestnej úrovni.
V podstate tento nový prístup znamenal určitý opak dovtedajších nástrojov Európskej
únie na podporu rozvoja vidieka. Predchádzajúce nástroje boli typicky sektorové, používali
prístupy „zhora nadol“ a systémy podpory, o ktorých sa rozhodovalo na vnútroštátnej alebo
regionálnej úrovni. Nie vždy povzbudzovali miestnych aktérov, aby získali zručnosti a stali sa
architektmi budúcnosti svojich oblastí (EK, 2006).
Riešenie problémov metódou LEADER je nový pohľad, ktorý je založený na inom
prístupe, podpore lokálnych iniciatív, tvorbe partnerstiev. Zaznamenal značný odklon od
sektorovej podpory (v podstate poľnohospodárstva) v rámci vidieka a dostal sa na čelo rozvoja
vidieckych oblastí ako určitá teritoriálna metóda (Scott, 2003).
LEADER mal tri generácie: LEADER I, LEADER II a LEADER +. Námerová (1998)
sa vyjadrila k LEADERu I nasledovne: „bol určitým testom, ako môže sieť spoločenstiev pre
vidiecky rozvoj pracovať. Ukázalo sa, že v mnohých častiach spoločenstva majú ľudia na
miestnej úrovni podobné problémy. Rozšírila sa metóda integrovaného prístupu v miestnom
15
Obsah
rozvoji. Začala sa výmena skúseností a inovácií, transnacionálna kooperácia medzi vidieckymi
oblasťami a špecifickými projektmi.“ Úspech programu LEADER I bol hlavným impulzom
pre pokračovanie ďalšej etapy – LEADER II. Následná iniciatíva LEADER+ nebola len jej
jednoduchým pokračovaním. Vo svojich cieľoch išiel LEADER+ omnoho ďalej predovšetkým
tým, že podporoval vznik kvalitných a náročných integrovaných stratégií pre rozvoj vidieckych
celkov (Bryden, 2006; Čepelka, 2001).
Nasledovná tabuľka dokumentuje podiel územia EÚ, na ktorom sa prístup LEADER
uplatňoval počas jeho troch generácií, ako aj počet miestnych akčných skupín a výšku
finančných prostriedkov prideľovaných prístupom typu LEADER, ktoré sa od spustenia
LEADERu v roku 1991 podstatne zvýšili.
Tab. 1 Vybrané ukazovatele iniciatív LEADER
Obdobie realizácie Iniciatívy Počet MAS Pokrytá oblasť Financovanie z EÚ
1991 - 1993 Leader I 217 367 000 km² 442 mil. eur
1994 - 1999 Leader II 906 1 375 144 km² 1 755 mil. eur
2000 - 2006 Leader + 893 1 577 386 km² 2 105,1 mil. eur
Spolu 2016 3 319 530 km² 4 282,1 mil. eur
Vlastné spracovanie podľa EK (2006)
Nižšie uvádzame pozitívne výsledky prístupu LEADER, ktoré sú súčasťou záverečného
hodnotenia iniciatívy LEADER+. Pri tejto príležitosti ukončenia tak úspešnej iniciatívy pre
rozvoj vidieckych oblastí, sa v novembri 2007 konala záverečná konferencia5 Observatória
LEADER+ v Évora v Portugalsku.
Iniciatíva LEADER+ umožnila dosiahnuť široké spektrum pozitívnych výsledkov,
ktoré sa týkajú udržateľného rozvoja vidieckych oblastí:
- zaoberala sa a podporila teritoriálne (miestne) identity, hrdosť, zmysel pre spolupatričnosť
a pocit lojálnosti, z ktorých spravila hnacie motory miestneho rozvoja;
- splnomocnila miestnych ľudí tým, že posilnila ich schopnosť zreteľne hovoriť o svojich
potrebách a mať prístup k primeraným prostriedkom na dosiahnutie svojich cieľov;
- zabezpečila zdieľanie informácií, sietí, dôvery a peňazí medzi miestnymi aktérmi,
- poskytla organizačný rámec pre plánovanie, realizáciu, monitorovanie a hodnotenie
koncepcií teritoriálneho rozvoja na miestnej úrovni, ako aj možnosť najať a vyškoliť
profesionálnych pracovníkov pre riadenie a poradenstvo na prospech miestnych ľudí;
- predostrela nové možnosti a uvoľnila podnikateľskú dynamiku pre miestny rozvoj tým, že
5 Viac informácií z konferencie v Évora nájdete v tomto zdroji:<http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/events/22112007_en.htm>
16
Obsah
kládla dôraz na väzby medzi odlišnými sektormi, ako aj medzi súkromnými, verejnými a
občianskymi aktivitami;
- nabádala k interakcii a spolupráci medzi rôznymi aktérmi (sociálne začlenenie rôznych
skupín do procesu rozvoja), čím prispela k vyváženejšiemu zastúpeniu záujmov na
miestnej úrovni; budovanie občianskej spoločnosti na vidieku;
- vybudovala teda hodnotný spoločenský kapitál na miestnej úrovni v spolupráci
s prírodným, materiálnym a finančným kapitálom za účelom žiaducej teritoriálnej zmeny;
- prispela k budovaniu štruktúr miestnej správy vecí verejných, ktorými je možné zvládnuť
zložité úlohy a prevziať zodpovedné úlohy s ohľadom na udržateľný rozvoj;
- prispela k rozvíjaniu miestnej demokracie ďaleko nad rámec obdobia volieb - založenej na
účasti na „každodenných“ rozhodnutiach a v existujúcich hierarchických štruktúrach
a otvorenie dverí do procesu rozhodovania väčšiemu počtu aktérov;
- umožnila zlepšenie strategického riadenia a administratívnych schopností vidieckych
aktérov na účely zlepšenia správy vecí verejných ich území a podnietila vytváranie
pozitívnych obrazov o území, čím sa zvýši konkurencieschopnosť ich oblasti v kontexte
globalizovanej ekonomiky (Lukesch a Schuh, 2008; Tvrdoňová, 2008).
Ďalším príjemným zistením z tejto konferencie bolo, že metóda LEADER je široko
známa aj na takých vzdialených miestach, akými sú Brazília, USA a Južná Afrika, ba čo viac,
že aj inde sa uvažuje o programoch podobných LEADERu. Ako sa hovorí „napodobňovanie je
najúprimnejšia forma lichotenia“, uviedla zástupkyňa generálneho riaditeľa z Generálneho
riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Marino (2008).
Dôsledkom pokračujúceho úspechu projektu bolo rozhodnutie Európskej Komisie
zaradiť prístup LEADER už nie ako pilotný program a vlastnú iniciatívu, ale umožniť
členským štátom uplatniť ho v rámci hlavných programových dokumentov aj ako plošné
riešenie využitia opatrení rozvoja vidieka (Tvrdoňová, 2006b).
Od roku 2007 sa prístup LEADER integruje do celkovej politiky rozvoja vidieka EÚ,
čo znamená, že už nie je samostatný program, ale sa stáva súčasťou vnútroštátnych a
regionálnych programov všeobecného rozvoja vidieka, ktoré podporuje EÚ spolu s celým
radom ďalších osí rozvoja vidieka. To znamená, že členské štáty si navrhujú sami svoje
programy rozvoja vidieka v súlade s legislatívou EÚ a sú tak zodpovedné za ich
implementáciu. Táto možnosť je veľmi výhodná vzhľadom na rôznorodosť vidieckych oblastí
a problémov, ktoré členské štáty alebo regióny riešia (PRV SR, 2007).
17
Obsah
Hlavná metodička LEADERu v SR, Tvrdoňová (2008) konštatuje: „prístup LEADER
EÚ teraz dospel do novej fázy svojho vývoja. Dosiahol dospelosť a teraz sa stáva
„plnoprávnym dospelým členom“ hlavných programov rozvoja vidieka.“
1.4 Vymedzenie prístupu LEADER
Od väčšiny iných programov Európskej Únie sa LEADER líši množstvom prístupov,
ktoré by sme mohli zovšeobecniť aj na základe už spomínaných citácií:
- je založený na miestnom partnerstve (spojenie rôznych subjektov),
- je založený na jednotnej miestnej rozvojovej stratégií, ktorá má mať inovačný,
priekopnícky charakter,
- má výrazne decentralizované riadenie a financovanie, sami zástupcovia miestnych
organizácií si určujú, na ktoré aktivity sa zamerajú,
- uplatňuje prístup „zdola nahor“, centrálny orgán však vyberie medzi všetkými rozvojovými
stratégiami tie, ktoré podporí (MPSR, 2006).
Podľa Nariadenia Rady č. 1698/2005 „prístup LEADER pozostáva minimálne z
týchto prvkov:
a) oblastných stratégií miestneho rozvoja určených pre presne vyznačené subregionálne
vidiecke územia;
b) miestnych verejno-súkromných partnerstiev (ďalej len „miestne akčné skupiny“);
c) prístupu typu zdola nahor s rozhodovacou právomocou pre miestne akčné skupiny pri
vypracovávaní a vykonávaní stratégií miestneho rozvoja;
d) multisektorálneho návrhu a vykonávania stratégie založenej na interakcii medzi subjektami
a projektmi z rozličných odvetví miestneho hospodárstva;
e) uplatňovania inovačných prístupov;
f) vykonávania projektov spolupráce;
g) budovania sietí miestnych partnerstiev.“
Tvrdoňová (2006) vo svojej publikácii pokladá za základné prvky integrovaného
a trvalo udržateľného rozvoja:
- participáciu,
- princíp zdola nahor,
- partnerstvo.
Ide o prvky, ktoré podľa nás dávajú dušu metóde LEADER a preto tieto prvky
rozoberáme v nasledovných kapitolách.
18
Obsah
1.5 Participácia - zapojenie verejnosti do rozvojového procesu
Ako uvádza Gajdoš (2001), občianska participácia znamená účasť občanov na veciach
verejných (na spravovaní obce, regiónu, štátu). Pretože rôzne záujmy občanov a iných
subjektov v obci sú vystavené stretu, je to hľadanie prijateľného riešenia pre všetkých. Ide
o vzťah k obytnému priestoru, jeho vybavenosti a výzoru, životnému a sociálnemu prostrediu.
Je to zároveň proces, v ktorom sa občania zúčastňujú na formovaní verejného záujmu, ale aj
preberaní zodpovednosti za veci verejné.
Podľa publikácie TEPA – kolektív autorov (2008) zapojenie verejnosti predstavuje
proces, ktorý je systematický a interaktívny, a v ktorom sú obyvatelia a iné zainteresované
strany (z oblasti vlády, podnikateľského sektoru a spoločnosti) začlenení do rozhodovacích
procesov, ktoré ich priamo najviac ovplyvňujú.
V rámci tematiky tejto kapitoly uvádzame výroky6, ktoré možno aplikovať na
problematiku participácie:
Ako uvádza TEPA – kolektív autorov (2008) „zapojenie verejnosti do rozhodovacích
procesov je našim právom ako obyvateľov v demokratickej spoločnosti. Máme právo vyjadriť
svoj názor k plánovaniu projektov, zákonov a politík, ktoré ovplyvňujú naše životy a systémov,
na ktorých závisíme.“
Myslíme si, že daný výrok by sa mal stať mottom pre všetky územné samosprávy,
obzvlášť tie na miestnej úrovni, ktoré sú najbližšie k miestnemu obyvateľstvu.
„Základnou podmienkou rozvoja určitého miesta, alebo regiónu nie je silná a schopná
vláda. Základom musí byť záujem ľudí, ktorí na danom mieste žijú. Nie je však ľahké
presvedčiť človeka, aby sa zaoberal obecnými záležitosťami“ (Fundament, 2001).
6 Autorom prvého výroku je František Hrubín (* 1910 – † 1971), český prozaik, dramatik, prekladateľ, tvorca milostnej a prírodnej lyriky, autor veršov a rozprávok pre deti (http://ld.johanesville.net/hrubin). Autorom druhého výroku je švajčiarsky dramatik a prozaik Friedrich Dürrenmatt (* 1921 – † 1990). Johann Wolfgang Goethe (* 1749 – † 1832), autor tretieho výroku, bol známy nemecký básnik, humanista, vedec, politik a mysliteľ (Wikipedia, [s. a.] a; Wikipedia, [s. a.] b). Výroky pochádzajú z týchto zdrojov (uvedené v poradí): Posázaví o. p. s. (2005), Červeň (2006) a Balážová (2009) .
„Čo sa týka všetkých, môžu riešiť len všetci.“ (F. Dürenmatt)
„Najlepšia vláda je tá, ktorá pomáha svojim občanom v tom, aby si vládli sami...“ (J. W. Goethe)
„Kedykoľvek som bol sám, bol život nad moje sily.“ (F. Hrubín)
19
Obsah
Podľa TEPA – kolektív autorov (2008) uvádzame niektoré z výhod zapojenia
verejnosti, ktoré vznikajú pre úrady zapájajúce miestne obyvateľstvo do rozhodovacích
procesov: - pozitívne ohlasy obyvateľov, ktorí ocenia otvorenosť a transparentnosť,
- zvýšenie dôveryhodnosti tých, ktorí prijímajú rozhodnutia,
- vzájomná dôvera medzi úradmi a obyvateľmi, zlepšenie atmosféry,
- každé verejné prejednanie je možnosťou zviditeľniť názory a stanoviská
jednotlivcov a objasniť ich.
- široké spektrum názorov môže pomôcť predísť budúcim konfliktom.
Takisto kvalitné a včasné zapojenie verejnosti spôsobuje urýchlenie pripraveného
procesu plánovania a šetrí zdroje, ktoré by subjekty rozhodovania museli použiť na neskoršie
zmeny (iniciované na podnet obyvateľov) na ukončenie projektu. Teda ak zapojíme verejnosť,
požiadavky a zmeny od obyvateľov môžu byť predložené a spracované priebežne. V publikácii
sa nachádza aj dôležitá myšlienka, že práve vďaka zapojeniu verejnosti vznikajú projekty šité
na mieru potrebám miestnych komunít.
Potrebu zapájania čo najširšieho okruhu miestnych ľudí počas celého rozvojového
procesu v prístupe LEADER zdôrazňuje vo svojej príručke aj Tvrdoňová (2006). Tvrdí, že
„ide o prístup vychádzajúci zdola nahor a teda mienka, potreby, názory, riešenia a spolupráca
miestnych ľudí je životne dôležitá. Tento proces má význam aj kvôli zabezpečeniu pocitov
vlastníctva za rozvoj a prevzatie zodpovednosti občanmi. Je otázne, ako sa dá takáto úloha
zabezpečiť ak sa jedná o mikroregión s napr. 15 000 obyvateľmi. Asi by sa dalo ťažko
dosiahnuť zapojenie všetkých. Je však za každých podmienok treba pripraviť také prostredie,
aby:
- každý bol včas o všetkom informovaní,
- každý kto chce a môže, sa mohol v ktorejkoľvek etape do procesu zapojiť,
- názor každého, kto má záujem, bol vypočutý.“
Na základe bohatých skúseností s realizovanými projektmi sa ukázalo, že
najdôležitejším predpokladom zlepšovania životných podmienok je vlastný aktívny prístup,
spoliehajúci sa najmä na vlastné sily a využitie miestnych zdrojov (MP SR, 2006).
Na záver pridávame ešte jednu citáciu, ktorá je uvedená na webovej stránke jednej
z najúspešnejších miestnych akčných skupín v Českej republike - MAS Pobeskydy
(http://www.pobeskydi.cz/leader/#page):
„Medziľudská komunikácia a spolupráca sú motormi trvalo udržateľného rastu kvality života.“
20
Obsah
1.5.1 Zapojenie verejnosti a subjekty rozhodovania
„Zapojenie verejnosti, predovšetkým na miestnej úrovni, okliešťuje moc v rukách
verejných štátnych úradníkov a lobistov súkromného sektora a má dať skutočný význam
praktickej demokracii. Zapojenie verejnosti je potrebné pre zaručenie prijímania lepších
rozhodnutí v mene verejného záujmu a prospechu verejného záujmu[...] Zapojenie verejnosti
predstavuje systém s presne stanovenými pravidlami. Neznalosť tohto pravidla je jednou
z príčin nedôvery zo strany subjektov rozhodovania. Obávajú sa, že ak začnú komunikovať
s verejnosťou, stratia kontrolu nad celým procesom. Pritom si neuvedomujú, že práve vďaka
zapojeniu verejnosti do rozhodovacích procesov sa podklady pre rozhodovacie procesy
zlepšujú“ (TEPA – kolektív autorov, 2008).
1.6 Princíp zdola nahor
Princíp zdola nahor sa spája s procesom rozhodovania v miestnych lokálnych
skupinách o vyhodnocovaní a implementácii miestnych rozvojových stratégií. Iniciatíva zdola
nahor sa však nezameriava len na úroveň prijímania rozhodnutí o rozvojových stratégiách.
Znamená tiež schopnosť miestnej akčnej skupiny a ich predstaviteľov a profesionálnych
zamestnancov vtiahnuť ľudí do tvorby rozvojových stratégií (VVMZ, 2006a).
Podpora prístupu zdola nahor by mala vyústiť do dôvery možnosti zapojenia sa
a zvýšeného záujmu miestnych obyvateľov o dianie v ich regióne (PRV SR 2007-2013).
Už na základe doposiaľ uvádzaných charakteristík jednotlivých základných prvkov
integrovaného rozvoja vidieka uvádzaných v kapitole 1.5 a na začiatku kapitoly 1.6 možno
medzi nimi vidieť istú prepojenosť – participácia s prístupom zdola nahor úzko súvisia.
Princíp zdola nahor však podľa VVMZ (2006b) musí byť chápaný aj tak, že pozostáva
z dvoch častí:
1. nielen vzťah medzi miestnymi obyvateľmi a miestnou akčnou skupinou,
2. ale aj vzťah medzi miestnou akčnou skupinou a riadiacim orgánom.
Preto dopĺňame vyšpecifikovanie princípu zdola nahor aj o pohľad na programovacej
úrovni. Tu zdola nahor znamená:
- Zveriť strategickú úlohu výberu a hodnotenia projektov miestnym partnerstvám,
v súlade s miestnym akčným plánom schváleným riadiacim orgánom, a posúdenie kritérií
a rozhodovacích mechanizmov uvedených v tomto pláne.
- Podporovať miestne skupiny vo vytváraní stratégií a tvorbe rozhodnutí vhodnou
technickou asistenciou v pripravovaní, zakladaní a implementovaní ich miestnych akčných
plánov a príslušnej tvorby kapacít.
21
Obsah
- Zabezpečiť nástroje a fóra na vytváranie sietí medzi miestnymi akčnými skupinami,
miestnou a národnou administratívou ako aj spojením s európskou LEADER komunitou.
Podľa Námerovej (1998) prístup LEADER „umožňuje rozvoj vidieka s typicky
decentralizovaným prístupom zdola nahor, kde sa mobilizujú zdroje z miestnej úrovne. Prístup
LEADER tak dáva možnosť uskutočniť myšlienky, ktoré aj v minulosti niektorí jedinci mali,
ale nemali prostriedky na to, aby ich aj realizovali.“
Ako ďalej uvádza Európska komisia (2006) skúsenosti ukazujú, že „prístup zdola
nahor by sa nemal pokladať za alternatívu alebo protiklad prístupov vnútroštátnych a/alebo
regionálnych orgánov zhora nadol, ale skôr za ich kombináciu a interakciu v záujme
dosiahnutia lepších celkových výsledkov.“
„V metodike prístupu LEADER sa uplatnením princípu zdola nahor dosahuje cielenosť
a efektívnosť podpory, ktorá je potrebná v danej lokalite pre rozvoj územia. Zlučovaním
miestnych subjektov do miestnych akčných skupín je zaistené sociálne „stmeľovanie“ územia,
kde jednotlivé subjekty budú sami „riadiť“ vlastné územie a budú vedení vecou spoločnou.
Integrovaná podpora rozvoja vidieka môže byť účinná len vtedy, ak si subjekty na vidieku čo
najskôr uvedomia, že ak chcú, aby sa zmenila ich situácia, musia mobilizovať svoje zdroje a
zvoliť partnerský prístup k sociálnemu a ekonomickému oživeniu a miestnemu rozvoju“(PRV
SR 2007-2013).
1.7 Partnerstvo
Posledným z troch základných prvkov integrovaného a trvalo udržateľného rozvoja,
ako uvádza Tvrdoňová (2006), je existencia skutočného širokého a multi-sektorového
partnerstva, ktoré pripravuje, realizuje, manažuje, monitoruje a hodnotí miestnu rozvojovú
stratégiu a ktoré sa v prípade prístupu LEADER nazýva Miestna akčná skupina (MAS).
V stručnosti uvádzame, ktoré znaky sú pre partnerstvo ako také charakteristické
a postupne sa presunieme cez charakteristiku multi-sektorvého partnerstva až ku vymedzeniu
miestnych akčných skupín v súlade s prístupom LEADER. V ideálnom prípade sú podľa
Čepelku (2004) pre partnerstvo charakteristické:
- „vzájomná výhodnosť spolupráce,
- spoločné ciele partnerov (často sa vyjadrujú v spoločnom programe alebo pláne aktivít),
- dlhodobosť vzťahu,
- plné akceptovanie obsahu a foriem spolupráce všetkými partnermi,
- potrebnosť a vyváženosť (každý partner prispieva niečím, čo by inak chýbalo, bez čoho by
sa výsledok nedosiahol),
22
Obsah
- synergický efekt, čiže hodnota pridaná spoluprácou: celkové pozitívne dopady pre dané
územie sú väčšie než súčet efektov, ktoré svojou aktivitou dokážu vyvolať jednotliví
účastníci.“
Vychádzajúc z mnohoročnej partnerskej práce, IBLF (International Business Leaders
Forum) navrhlo tri princípy partnerstva, ktoré sú dôležité nielen pri hodnotení toho, či
partnerstvo dobre funguje, ale aj toho, či zmienený vzťah môže vôbec byť popísaný ako
partnerstvo (TEPA – kolektív autorov, 2008).
Tab. 2 Princípy partnerstva
Princíp Odôvodnenie Výsledok
Rovnosť? Čo znamená “rovnosť” vo vzťahu,v ktorom existujú značné odlišnostiv moci, zdrojoch a vplyve? Rovnosť neznamená to isté ako rovnocennosť. Rovnosť predstavuje rovnaké práva a potvrdenie takých prínosov, ktoré nie sú merateľné v zmysle kúpnej hodnoty alebo verejného profilu.
Vedie k...VZÁJOMNÉMU
REŠPEKTU
Transparentnosť? Čestnosť a otvorenosť vo fungujúcom vzťahu sú prvými predpokladmi dôvery, ktorú mnohí považujú za dôležitú zložku úspešného partnerstva. Len transparentnou prácou bude partnerstvo skutočne dôveryhodné pre všetkých partnerov, donorov a iné záujmové osoby.
Vedie k...DôVERE
Vzájomný prospech? Ak sa od všetkých partnerov očakáva, že prispejú k partnerstvu, mali by mať takisto právo mať z partnerstva prospech. Len takýmto spôsobom zaručí partnerstvo pokračujúci záväzok partnerov a bude trvaloudržateľné.
Vedie k...TRVALEJ
UDRŽATEĽNOSTI
Zdroj: TEPA – kolektív autorov , 2008 (upravené podľa Tennyson, 2004)
Kvalitné partnerstvo vždy produkuje o niečo viac, než len hmotné efekty alebo peňažný
prospech. Najvýznamnejšie sú zrejme:
- priateľstvo a dôvera medzi členmi partnerstva,
- skúsenosti a spoločné komunikačné návyky,
- spoločné úspechy, výsledky spoločnej práce, trvalosť spoločných cieľov a spoločných
potrieb;
- spoločný problém či ohrozenie, ktoré živí spoločný postup novou motiváciou a
„nehmotnými ziskami“, ktoré zdieľajú partneri (Čepelka a kolektív, 2004).
1.7.1 Multi-sektorové partnerstvo
Ako už názov tohto špecifického druhu partnerstva naznačuje, nejde len o partnerstvo
v rámci jedného sektoru – súkromného (podnikateľského), neziskového (občianskeho)
a verejného. Ide o partnerstvo všetkých sektorov či zástupcov všetkých sektorov. Pán Rusnák,
bývalý predseda Vidieckeho parlamentu na Slovensku, vo svojej prednáške uvádza, že
súkromný sektor sa orientuje na zisk, verejný na rozhodovanie o verejných zdrojoch
23
Obsah
a občiansky na potreby a záujmy ľudí. Neznamená to však, že si niektorý sektor nevšíma
ostatné hodnoty, ide len o základné zameranie (Čepelka a kolektív, 2004).
Tab. 3 Hlavné atribúty troch sektorov
Sektor Hlavné atribúty
Verejný sektor Poháňaný “právami”, verejný sektor poskytuje prístup, informácie, stabilitu a zákonnosť.
Súkromný sektor Poháňaný “ziskom”, súkromný sektor je tvorivý, produktívny, vysoko sústredený a rýchly.
Občiansky sektor(sektor spoločenských organizácií)
Poháňaný “hodnotami”, občianska spoločnosť je vnímavá, mnohovravná začleňujúca a predstavivá.
Zdroj: TEPA – kolektív autorov, 2008 (upravené podľa Tennyson, 2004)
Čo majú sektory spoločné? Súkromný a verejný sektor spájajú financie (prvý vytvára
zisk, druhý jeho časť prerozdeľuje), verejný a občiansky spájajú záujmy a potreby ľudí
(občiansky sektor uplatňuje a z veľkej časti taktiež uspokojuje potreby ľudí, štát a kraje ich
reflektujú a financujú). Spoločným znakom občianskeho a súkromného sektora je pružnosť,
iniciatíva a efektívnosť (súkromný sektor ide za efektívnosťou svojej činnosti z hľadiska
rentability, občiansky sektor za efektívnosťou v uspokojovaní potrieb). Občianskemu sektoru
väčšinou chýbajú financie a zdroje (teda to čo majú ostatné dva sektory). Súkromnému sektoru
väčšinou chýba verejný záujem (teda to čo majú ostatné dva sektory). Verejnému sektoru
väčšinou chýba podnikavosť, odvaha začať a jednať, pružnosť a efektívnosť (teda to čo majú
ostatné dva sektory) (Čepelka a kolektív, 2004). Tieto tvrdenia jednoducho a prehľadne
znázorňuje nasledovná tabuľka.
Sektor Základné zameranie sa na:
Čo im chýba? Čo prinášajú do partnerstva?
Súkromný sektor Zisk A verejný záujem B, CVerejný sektor Využívanie verejných
zdrojovB podnikavosť, odvaha začať a konať, flexibilita a efektivita
A, C
Občiansky sektor Potreby a záujmy ľudí C finančné a ekonomické zdroje
A, B
Tab. 4 Prispievanie jednotlivých sektorov do partnerstvaZdroj: spracované podľa Capacity building in Local Action Groups od Čepelku [s. a.]
Zastúpenie týchto sektorov prináša celkom nový typ spolupráce so synergickým
efektom, ktorý by nenastal, keby tri uvedené sektory pôsobili izolovane (MP SR, 2006).
Medzisektrové partnerstvo teda dáva možnosť, aby sa všetky sektory niečím „obohatili“
a aby spoločne dosiahli ciele tak, ako by to žiadny jeden alebo ani dva z nich nedokázali.
24
Obsah
Partnerstvom uspokoja svoje vlastné záujmy a pritom uplatnia svoje prednosti v prospech
celého regiónu (Čepelka a kolektív, 2004).
1.7.2 Miestne akčné skupiny
Najpoužívanejšie označenie pre miestne akčné skupiny je anglický pojem Local Action
Groups (skratka LAGs). Miestne akčné skupiny sú najvernejším príkladom vyššie
spomínaného multi-sektorového partnerstva a sú špecifickým znakom prístupu LEADER.
Potvrdzuje to publikácia, ktorú spracovalo LRDP KANTOR Ltd. a Euroconsulting, s. r. o.
(ca 2006), v ktorej sa uvádza: „je to Miestna akčná skupina, jej úloha a zloženie, ktoré odlišujú
LEADER od ostatných programov a umožňujú inovatívny prístup k rozvoju vidieka.“
Podľa publikácie Európskeho observatória pre vidiecke oblasti (2007) je miestna
akčná skupina (ďalej len MAS) zadefinovaná takto: „MAS je orgán verejných a súkromných
predstaviteľov zjednotených v partnerstve, ktoré identifikuje spoločnú stratégiu a miestny
akčný plán rozvoja oblasti LEADER. MAS je jedným z najoriginálnejších a najstrategickejších
znakov prístupu LEADER... MAS vybavená tímom praktikov, rozhodovacími právomocami a
pomerne veľkým rozpočtom predstavuje nový model organizácie, ktorá môže podstatne
ovplyvniť inštitucionálnu a politickú rovnováhu danej oblasti.“
Tvrdoňová (2006b) vo svojej príručke uvádza nasledovné motto:
Dané motto uvádzame, lebo nám veľmi imponuje a zároveň vytvára jednoduchú
predstavu o multi-sektorovom partnerstve a teda MAS. Partnerstvo sa rozvíja na základe
pravidelných stretnutí, výmeny informácií, kontaktov a informácií o prístupe k finančným
zdrojom. Ani jeden zo sektorov (verejný – územná samospráva a miestna štátna správa,
občiansky, súkromný sektor) by v MAS nemal chýbať, pretože každý z nich sa podieľa na
ovplyvňovaní rôznych oblastí politického, ekonomického a spoločenského života. Dôvody
v prospech ich spolupráce sú nasledovné:
a) spoločné územie, v ktorom žijú a jeho prosperita, pretože zaň nesú zodpovednosť,
b) spájanie a výmena informácií (každý partner má iný prístup k informáciám),
c) spájanie a výmena kontaktov (každý partner má iný prístup ku kontaktom a pozná
iných ľudí),
d) spájanie a zdieľanie prístupu k verejným a súkromným finančným zdrojom (každý
partner má iný prístup k verejným a súkromným finančným zdrojom).
MOTTO: SILA STOLAAko aj stôl je postavený na štyroch nohách, tak aj vidiecky rozvoj závisí od štyroch
partnerov. Stabilita stola závisí od pevnosti a rovnosti jeho nôh.
25
MAS
SÚKROMNÁ SFÉRA(minimálne 50 %)
VEREJNÁ SPRÁVA(maximálne 50 %)
občiansky sektormiestne spolky, združenia, neziskové org. fyzické osoby
súkromný sektorpodnikatelia, živnostníci, SHR poľnohospodári
Obsah
Poslaním MAS je usilovať sa a zavádzať do života vysokú kvalitu života pre
obyvateľov vidieckeho územia, na ktorom MAS pôsobí (Tvrdoňová, 2006b).
„Partnerstvo môžu tvoriť miestne komunity, podnikatelia, správa, poľnohospodári,
vidiecke ženy, mladí ľudia a iné miestne zúčastnené strany vytvárajúce základ pre miestnu
akčnú skupinu... Zloženie členov MAS musí byť výhradne miestne – musia buď žiť alebo mať
významné pracovné aktivity na území MAS“ (LRDP KANTOR Ltd. a Euroconsulting, s. r.
o., ca 2006).
Podľa PRV SR 2007-2013 partnerstvo verejného a súkromného sektora v riadiacom
orgáne MAS musí pozostávať z min. 50 % zástupcov zo súkromného sektora.
Schéma 2 Základný princíp MAS Zdroj: vlastné spracovanie
Tvrdoňová (2006b) ďalej uvádza, že MAS je legislatívne zakotvená a tým
formalizovaná, pričom je minimálne určená kritériami Európskej komisie. „Národné autority
pritom môžu určiť ďalšie kritéria a spôsob jej formalizácie, napríklad účasť mesta, sociálno-
ekonomické kritéria a pod.“
V Slovenskej republike je povinnosť zriadiť MAS ako právny subjekt. Podľa Návrhu
PRV SR 2007-2013 MAS musí mať jednu z nasledovných právnych foriem:
- občianske združenie (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov),
- nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (zákon č. 213/1997 Z. z.).
Spravidla sa navrhuje jej registrácia podľa spomínaného zákona o združovaní občanov,
ktorý podľa Tvrdoňovej (2006b) v slovenských podmienkach najlepšie vyhovuje európskym
kritériám zostavovania MAS. Jedná sa teda o formalizovanú inštitúciu s právnou subjektivitou,
IČO a účtom v banke.
26
Obsah
Usmernenie pre administráciu osi 4 LEADER z Programu rozvoja vidieka SR 2007-
2013 už presnejšie stanovuje právnu formu MAS ako občianske združenie. Združenie vzniká
registráciou na Ministerstve vnútra SR. Organizačná štruktúra MAS musí byť vytvorená tak,
aby jej jednotlivé orgány plnili funkciu koordinačnú, iniciačnú, výkonnú a kontrolnú. MAS
musí vytvoriť orgány združenia a ustanoviť právomoci:
- v zmysle zákona SR č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov;
- v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 a vykonávacieho nariadenia Komisie (ES) č.
1974/2006 na úrovni prístupu LEADER.
Tvrdoňová (2006b) vo svojej príručke odpovedá aj na otázku prečo je dôležitá
formalizácia partnerstva. „Dá sa tvrdiť, že rozvoj spojený aj s finančnými prostriedkami sa
môže uskutočňovať aj na báze neformálnych partnerstiev alebo skupín občanov, ale vtedy je
potrebné, aby praktické záležitosti ako účet a právnu subjektivitu prevzal na seba jeden
z partnerov. Toto však vytvára nevyrovnanú situáciu v partnerstve. V tejto situácií nebudú mať
spoločný účet a organizované vzťahy, preto nebudú takéto partnerstvá udržateľné
z dlhodobého hľadiska.“
Úlohy MAS sú podľa autorky príručky nasledovné:
- koordinuje rozvoj územia, ktoré pokrýva,
- zostavuje stratégiu rozvoja územia,
- v prípade úspechu v prístupe LEADER je jeho priamym užívateľom,
- dozerá na realizáciu stratégie,
- zostavuje implementačné pravidlá realizácie stratégie,
- navrhuje a schvaľuje manažment/ manažéra územia,
- kontroluje manažment,
- zabezpečuje pravidelné monitorovanie,
- zabezpečuje nezávislé hodnotenie programu,
- zriaďuje 5 členné výberové komisie a vyberá projekty,
- dozerá spolu s monitorovacím výborom na realizáciu projektov,
- zabezpečuje konflikt záujmu a transparentnosť postupov.
Je dôležité, aby bola verejnosť a kľúčoví hráči priebežne informovaní o činnosti
a riadení MAS. Všetky dôležité inštitúcie, organizácie, orgány, a verejnosť by mali byť
informované o každej dôležitej aktivite MAS – od jej založenia po výber a implementáciu
projektov (LRDP KANTOR Ltd. a Euroconsulting, s. r. o., ca 2006).
27
Obsah
1.8 Vymedzenie územia pre LEADER
Podľa návrhu Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 vidiecke územie podporované
v rámci osi LEADER v SR musí:
- „spĺňať minimálnu hranicu 10 000 obyvateľov a maximálnu 150 000 obyvateľov;
- z podpory sú vylúčené obce s počtom obyvateľov nad 20 000;
- súvislé vidiecke územie, ohraničujúce katastre všetkých zahrnutých obcí v rámci územia
žiadajúceho o podporu, sformované na princípe spoločného záujmu a jednotne zvolenej témy;
- územie musí mať miestnou akčnou skupinou vypracovanú Integrovanú stratégiu rozvoja
územia s jasne formulovanými prioritami, opatreniami, príp. aktivitami;
- musia byť predložené všetky doklady o formovaní územia MAS, spolu so súhlasom všetkých
zahrnutých obcí.“ Projekty musia byť realizované na území, v ktorom pôsobí podporovaná
MAS.
V publikácii, ktorú vypracovalo LRDP KANTOR Ltd. a Euroconsulting, s. r. o. (ca
2006) pre Ministerstvo pôdohospodárstva SR sa uvádza: „Kvôli efektívnejšiemu
a udržateľnejšiemu miestnemu rozvoju sa odporúča väčšie územie (čo sa týka počtu
obyvateľov). Bude to viesť k väčším ekonomickým príležitostiam, ďalším finančným a
ľudským zdrojom, väčšiemu trhu, väčším možnostiam na zdieľanie verejných služieb, a
podobne.“
1.9 Stratégia rozvoja vidieckeho územia a interaktívny prístup k jej tvorbe
Rozvojová stratégia je druhým dôležitým prvkom integrovaného a trvalo udržateľného
rozvoja. „Vytvorenie integrovaných stratégií rozvoja územia (ISRÚ) predstavuje základný
predpoklad pre miestne akčné skupiny na čerpanie podpory z fondu EAFRD, osi LEADER...
Stratégia musí obsahovať všetky náležitosti zadané relevantnými nariadeniami Európskej
komisie, ako aj dokumentmi (smernicami) vydanými Ministerstvom pôdohospodárstva SR“
(Asociácia primátorov a starostov SR, ca 2006)
Podľa TEPA – kolektív autorov (2008) „rozvojový program/stratégia vidieckeho
regiónu (alebo MAS) má určité špecifické črty, ktoré ho odlišujú od ostatných druhov stratégií.
Hlavnou črtou je, že proces strategického plánovania musí byť participatívny. Vo všetkých
organizáciách alebo komunitách môže byť strategické plánovanie zlepšené zahrnutím tých,
ktorí budú stratégiou ovplyvnení, ale v rozvojovej stratégii vidieckeho územia to je absolútne
nevyhnutné. Ak plán pripravuje úzka skupina odborníkov a/alebo kľúčových politikov (napr.
starostovia), potom existuje riziko, že sa stratégia nikdy nenaplní, ale zostane na papieri.
28
Obsah
Miestni aktéri musia byť do procesu zahrnutí ihneď od začiatku, aby bol plán realistický a aby
boli dostatočne motivovaní participovať na jeho implementácii.“
„John Grieve, anglický konzultant považuje za kritický faktor úspešnosti presvedčenie
miestnych aktérov, že stratégia je ich vlastníctvom. To ich motivuje k zapojeniu sa a k podpore
vytýčenej stratégie[...] Fínska konzultantka Liisa Häme zdôrazňuje, že proces prípravy
stratégie je často dôležitejší ako výsledný produkt plánovania. Počas participatívneho
plánovania a transparentného prípravného procesu majú obyvatelia územia, podnikatelia a
mimovládne organizácie možnosť zapojiť sa do vývoja stratégie a tým sa stať jej súčasťou.
Plánovací proces ale musí byť profesionálne vedený, aby obsiahol nevyhnutné regulatívy,
limity a administratívne pravidlá“ (ÚZSK, 2007)
Externí odborníci však nesmú ovládať plánovací proces. Inými slovami za
najefektívnejší prístup sa radí interaktívny prístup7, ktorý obsahuje neustálu komunikáciu
medzi miestnymi ľuďmi, MAS, expertmi a manažérmi rozvoja. Externí odborníci by mali
zohrávať úlohu facilitátorov8 procesu, skôr než ho viesť. Je dôležité, aby bolo umožnené
všetkým aktérom prispieť a že transparentnosť, flexibilita a porozumenie procesu budú mať
kľúčový význam (TEPA – kolektív autorov, 2008; Tvrdoňová, 2006b).
Tvrdoňová (2006b) zdôrazňuje: „Treba mať na pamäti fakt, že prístup k rozvojovému
programu musí byť čo najjednoduchší, aby aj ľudia s rôznym vzdelaním, skúsenosťami
a postavením porozumeli danému procesu. Treba sa vyhýbať cudzím slovám a
komplikovaným frázam.“
1.10 Desať smrteľných hriechov pri realizácii rozvoja vidieka
Nezvyčajný názov pre poslednú kapitolu prvej časti diplomovej práce riešiacej
integrovaný rozvoj vidieka charakterizuje, čo všetko je nutné dodržať pri rozvoji vidieckych
oblastí a na čo by sa nemalo zabudnúť.
„Autorkou desiatich smrteľných hriechov pri realizácii rozvoja vidieka je Maura Welsh,
manažérka európskeho formátu z írskej miestnej akčnej skupiny Duhalow. Medzi ne patrí
realizácia bez:
1. spoluúčasti a partnerstva,
7 V interaktívnom prístupe sa veľmi často používa metóda facilitácie. Facilitácia znamená riadenie procesu prostredníctvom stáleho zapájania všetkých zúčastnených. Ani jedna myšlienka nie je zamietnutá, naopak – premýšľanie (brainstorming) sa priamo podnecuje. Všetko sa zaznamenáva spoločne a spoločne sa tvoria aj rozhodnutia (Tvrdoňová, 2006b).8 Facilitátor je „osoba, ktorá proces programovania a plánovania uľahčuje, sám sa správa nenápadne a svoje názory nevyslovuje. Proces riadi prostredníctvom starostlivo premyslených kľúčových otázok, ktoré vhodne dopĺňa ďalšími v priebehu procesu. Tým zabezpečuje hladký a nekonfliktný priebeh procesu, moderuje plánovacie stretnutia tak, aby dobre napredovali podľa programu, aby splnili svoj účel, dospeli ku konkrétnym výstupom a aby sa všetci zúčastnení zapájali. Otázkami pritom usmerňuje diskusiu a celý priebeh stretnutí tak, aby sa neodbiehalo od témy[...] Je znalcom toho, ako programovať a je akousi „spojkou“ medzi vnútornými ale aj vonkajšími účastníkmi procesu“ (Tvrdoňová, 2006b).
29
Obsah
2. korektnosti a systematickosti,
3. aktivizácie a mobilizácie,
4. informácií a vzdelania,
5. uskutočniteľnosti a udržateľnosti,
6. rozvahy a financií,
7. projektov a plánovania,
8. infraštruktúry a životného prostredia,
9. chudobných ľudí a solidarity,
10. žien a mladých ľudí.
Každý jednotlivý hriech je z dlhodobého hľadiska smrteľný, pokiaľ je úplne
opomenutý“ (Sušanka, 2006).
Dlhodobá funkčnosť miestnej akčnej skupiny sa nedá predpokladať bez čo najširšej
spoluúčasti vidieckeho obyvateľstva z daného územia, bez skutočného neformálneho
partnerstva, ktoré prináša zúčastneným stranám vzájomný prospech. Práca MAS zdola,
nastavenie kontrolných mechanizmov, verejné plenárne zasadnutia a podobne dávajú možnosť
ochrániť MAS i celý prístup LEADER od korupcie a od iných nekorektných postupov.
Systematická každodenná práca, aktivizácia a mobilizácia všetkých ochotných aktérov
k spolupráci na danom území je základným predpokladom úspechu. Bez aktivizácie niekoľko
desiatok, neskôr aj stoviek ľudí sa nedá počítať s presadením stanovenej stratégie na danom
území jednotlivých MAS. Autor príspevku ďalej zdôrazňuje potrebu informovanosti
a vzdelávania v miestnych akčných skupinách. Nesmú byť podceňované na dvoch úrovniach.
Jednou úrovňou je detailná informovanosť a priebežné vzdelávanie všetkých riadiacich
a organizačných pracovníkov MAS. Vedenie, manažér, facilitátor by mali postupne prejsť
systémom vzdelávania. Autor tak vyzdvihuje potrebu celoživotného vzdelávania riadiacich
pracovníkov. Druhou úrovňou informovanosti a vzdelávania autor rozumie rozširovanie
vzdelanosti na danom území. Aplikovať moderné metódy pre vyššiu informovanosť miestneho
obyvateľstva. V prípade projektov treba vždy zvážiť a doložiť ich uskutočniteľnosť
a udržateľnosť. Musí byť uskutočnená dôsledná rozvaha nielen ekonomická, ale i úvaha
o ľudských zdrojoch a podobne. Finančný rozbor musí byť vždy reálny a realizovateľný. Je
potrebné, aby všetkým týmto aktivitám predchádzalo plánovanie a zodpovedné vypracovanie
projektových dokumentácií (Sušanka, 2006).
30
2 Cieľ práce
Keďže sme sa v odbornej literatúre nestretli s empirickým výskumom, ktorý by
mapoval implementáciu prístupu LEADER na úrovni konkrétneho partnerstva typu miestnej
akčnej skupiny a riešil by danú problematiku z pohľadu samotných miestnych občanov,
ktorých sa integrovaný rozvoj vidieka týka, stanovili sme si nasledovný cieľ práce - zmapovať
situáciu implementácie prístupu LEADER na úrovni konkrétneho mikroregiónu, t. j.:
odsledovať, čo sa na konkrétnom území urobilo v rámci implementácie prístupu
LEADER,
vyzistiť aké prínosy to danému územiu prinieslo
a zhodnotiť odpozorované.
V rámci Nitrianskeho kraja sme sa zamerali na konkrétny mikroregión a to Mikroregión
okolo Cedronu. Na základe uvedeného je cieľom diplomovej práce zistiť ako Mikroregión
okolo Cedronu uskutočňuje integrovaný rozvoj svojho vidieckeho územia prostredníctvom
prístupu LEADER.
Na dosiahnutie stanoveného cieľa sme si najprv potrebovali zodpovedať nasledovné
parciálne ciele:
1. Čo je prístup LEADER? (kde a kedy vznikol, ako sa vyvíjal, aké sú jeho princípy?)
2. Aké sú jeho prínosy a čo tvorí jeho najcennejšiu podstatu, ktorá umožňuje
dosahovanie trvalo udržateľného rozvoja vidieka?
3. Ako sa prístup LEADER implementuje v našej krajine?
4. Ako sa prístup LEADER implementuje v Nitrianskom samosprávnom kraji?
5. Ako sa darí uskutočňovať integrovaný rozvoj vidieka prístupom LEADER na území
Mikroregiónu okolo Cedronu?
Odpovede na dané otázky sa v predkladanej práci snažíme zodpovedať v jednotlivých
kapitolách.
31
3 Metodika práce
S tematikou prístupu LEADER sme sa začali oboznamovať v októbri 2007.
Spracovaniu tejto diplomovej práce predchádzalo vypracovanie bakalárskej práce s názvom
„Pripravenosť vybraných obcí Nitrianskeho kraja na prístup LEADER,“ ktorej autorkou je
Karkošková (2008). Mikroregión okolo Cedronu a realizáciu prístupu LEADER v ňom sme si
zvolili za základný objekt nášho skúmania z dôvodu dlhodobého sledovania príprav na
implementáciu prístupu LEADER na tomto území. Charakteristiku nášho objektu skúmania
uvádzame v kapitole 4.4.
Problematika, ktorú v diplomovej práci riešime, podliehala neustálemu vývoju ako
v rámci Slovenskej republiky, tak i v rámci Nitrianskeho kraja, ale predovšetkým na úrovni
samotného mikroregiónu. Z tohto dôvodu sme museli metodiku práce počas sledovaného
obdobia postupne meniť a prispôsobovať aktuálnym podstatným zisteniam.
K oboznámeniu sa s problematikou prístupu LEADER nám dopomohli mnohé
zahraničné i slovenské zdroje, ktoré považujeme za sekundárne. Medzi ne zaraďujeme
predovšetkým viaceré internetové zdroje, ktoré ponúkajú v súvislosti s nami sledovanou
problematikou snáď najaktuálnejšie informácie, popri primárnych zdrojoch. K sekundárnym
zdrojom ďalej patria vedecké príspevky, knižné publikácie, príručky, brožúrky, archivovaná
denná tlač (predovšetkým slovenských autorov), prezentácie z konferencií a seminárov na
tému prístupu LEADER a ďalšie.
Podľa jednotlivých úrovní implementácie prístupu LEADER medzi sekundárne zdroje
zaraďujeme:
- na európskej úrovni: Nariadenia Rady súvisiace s prístupom LEADER (predovšetkým
Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005), publikácie Európskej Komisie, Európskeho observatória
pre vidiecke oblasti a i.,
- na národnej úrovni: strategické dokumenty Národný strategický plán rozvoja vidieka,
Program rozvoja vidieka SR na roky 2007-2013, Usmernenie pre administráciu osi 4 LEADER
a výstupy Ministerstva pôdohospodárstva SR,
- na regionálnej úrovni: strategické dokumenty Nitrianskeho samosprávneho kraja ako
Stratégia rozvoja vidieka NSK na roky 2009-2015 (len z časti PHSR NSK) a publikácie
ÚNSK,
- pre oboznámenie sa s vybratým Mikroregiónom okolo Cedronu sme čerpali informácie z jeho
strategického dokumentu, ktorým je Integrovaná stratégia rozvoja územia tohto mikroregiónu.
32
Za primárne zdroje, považujeme komunikáciu nielen s odborníkmi z viacerých pozícii,
ale aj komunikáciu s miestnym obyvateľstvom. Pri komunikácií sme použili viaceré formy
zberu údajov, z ktorých následne vychádzame pri spracovaní výsledkov práce. Sem patria:
- voľný i riadený rozhovor (osobná komunikácia) a mailová komunikácia s Ing. Králikom
z Oddelenia stratégie a programov regionálneho rozvoja Úradu NSK (v rozmedzí rokov
2007-2010);
- osobná účasť na informačnom dni k nástrojom Nitrianskeho samosprávneho kraja na
podporu integrovaného rozvoja vidieka prístupom LEADER, ktorý sa uskutočnil dňa 23.
februára 2009 v aule Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre;
- voľný rozhovor (osobná komunikácia) s odborníčkou na rozvoj vidieka, doc. Fázikovou,
vedúcou Katedry regionálneho rozvoja na Fakulte európskych štúdií a regionálneho
rozvoja Slovenskej Poľnohospodárskej Univerzity v Nitre dňa 5. marca 2010;
- voľný rozhovor s inými odborníkmi na rozvoj vidieka, ktoré sa nám naskytli v priebehu
štúdia na univerzite v rámci prednášok: s Ing. Strnálom z regionálnej NSRV v Nitre
(osobná komunikácia) dňa 10. marca 2010, a prednáška súčasného starostu obce Hrušov
dňa 13. októbra 2009;
- voľný rozhovor (osobná komunikácia) so súčasnou miestnou manažérkou Mikroregiónu
okolo Cedronu, ktorý sa uskutočnil dňa 16. novembra 2009, ako i mailová komunikácia
s ňou;
- voľný rozhovor (osobná komunikácia) a mailová komunikácia s bývalou miestnou
manažérkou Mikroregiónu okolo Cedronu, ktoré sa uskutočnili v roku 2008.
V Mikroregióne nás okrem komunikácie s miestnym manažmentom zaujíma aj
vnímanie nového spôsobu realizácie rozvoja vidieka na úrovni predstaviteľov miestnej
samosprávy, teda starostov, ako aj vnímanie prístupu LEADER členmi vytvorenej miestnej
akčnej skupiny z iného ako verejného sektora. Uskutočnili sme tak nasledovné rozhovory:
- riadený rozhovor (osobná komunikácia) s predsedom „MAS“ Mikroregión okolo Cedronu,
starostom obce Rastislavice, dňa 2. marca 2010;
- samostatné riadené rozhovory so starostami obcí Cabaj-Čápor, Mojmírovce, Svätoplukovo,
Poľný Kesov a so starostkami obcí Veľká Dolina a Štefanovičová.
Riadené rozhovory so starostami/-kami týchto obcí sa uskutočnili formou telefonickej
komunikácie v pracovných dňoch od 12. marca do 17. marca 2010. Uskutočneniu rozhovorov
predchádzala dôsledná príprava otázok. Dotazník uvádzame v prílohe A. Pri realizácii
výskumu otázky neboli striktne dodržiavané, vzhľadom na prenechanie väčšieho priestoru
opytovaným vyjadriť sa. Priemerná dĺžka rozhovoru bola cca 15 minút.;
33
- riadený rozhovor s členmi „MAS“ Mikroregión okolo Cedronu z iného ako verejného
sektora (t. j. zo súkromného alebo občianskeho sektora).
Riadené rozhovory sa uskutočnili formou telefonickej komunikácie v dňoch 12. marca
a 15. marca 2010. Výber respondentov podliehal predchádzajúcej komunikácií s predsedom
MAS, miestnou manažérkou a s niektorými starostami obcí Mikroregiónu okolo Cedronu,
ktorý nám označili najaktívnejších členov MAS. Následne sme vybrali náhodným výberom
troch členov MAS, ktorí sú podľa predchádzajúcich tvrdení najaktívnejší a troch členov MAS,
ktorí za takýchto označení neboli. Komunikovali sme tak so šiestimi respondentmi, ktorým
sme zaručili anonymitu. Uskutočneniu rozhovoru predchádzala dôsledná príprava otázok.
Pripravený dotazník uvádzame v prílohe B. Dotazník pozostáva z otvorených otázok, čím sme
respondentom ponechali možnosť voľne sa vyjadriť k danej problematike;
Vzhľadom na skutočnosť, že za dušu prístupu LEADER považujeme nielen partnerstvo
a implementáciu prístupu zdola nahor, ale aj zapájanie miestnych občanov do rozhodovania
o rozvoji územia, v ktorom žijú, zameriavame našu pozornosť aj na ich vnímanie prístupu
LEADER. Uskutočnili sme tak aj:
- riadený rozhovor s miestnymi občanmi, žijúcimi na území Mikroregiónu okolo Cedronu.
Riadené rozhovory s obyvateľmi sa uskutočnili v dňoch 21. – 24. marca 2010. Výber
respondentov bol náhodný. Respondenti9 sú obyvateľmi obcí Mojmírovce, Cabaj-Čápor, Poľný
Kesov, Veľká Dolina, Štefanovičová, Svätoplukovo a Rastislavice. Počet respondentov bol 50,
rozhovor bol anonymný. Uskutočneniu rozhovoru predchádzala dôsledná príprava dotazníka,
ktorý uvádzame v prílohe C tejto práce. Podstatné bolo pre nás vyzistenie ich dostatočnej
informovanosti o novom spôsobe rozvoja vidieka a z nej vyplývajúcej ochoty zapojiť sa do
miestnych aktivít rozvoja územia.
Pri zbere údajov sme elektronickou poštou oslovili aj Ministerstvo pôdohospodárstva
SR, ale odpoveď sa nám nepodarilo získať. Ďalším krokom pri zbere údajov bolo členstvo
v Národnej sieti rozvoja vidieka, ktoré nám však v prvom roku jej činnosti podstatné
informácie neprinieslo. Nápomocné informácie sme získali až osobným kontaktovaním NSRV
so žiadosťou o informácie.
Pri spracovaní diplomovej práce sme ďalej použili metódu analýzy (rozbor), syntézy
(zhrnutie), indukcie (zovšeobecnenie preskúmaných prípadov), dedukcie (logické
odvodzovanie záveru zo všeobecných poznatkov) a komparácie (porovnávanie), ako aj metódu
schematického, tabuľkového a grafického zobrazenia údajov.
9 Bližšie zaradenie respondentov uvádzame v prílohe D v tabuľkách 14, 15 a 16.
34
4 Výsledky práceV rámci súčasného začlenenia prístupu LEADER do programov rozvoja vidieka
členských krajín EÚ si treba uvedomiť, že nie všetky členské štáty sa nachádzajú na rovnakej
úrovni, čo sa týka ich skúseností a dosiahnutých úspechov v súvislosti s rozvojom vidieckych
oblastí prístupom LEADER. Kým staré členské štáty mali už niekoľkoročné skúsenosti
s týmto prístupom pred novým programovacím obdobím 2007-2013, mnohé z nových
členských krajín10 mali len veľmi málo, poprípade žiadne skúsenosti s používaním tohto
novátorského prístupu11. Tí miestni aktéri, ktorí už implementovali prístup LEADER, sa môžu
spätne pozerať na svoje vlastné skúsenosti, ponaučenia a prínosy pri pokračovaní v tomto
integrovanom rozvoji vidieka (Lukesch a Schuh, 2008).
Slovenská republika, ako nový člen EÚ z roku 2004, hoci získala príležitosť zapojiť sa
do iniciatívy LEADER+ v skrátenom programovacom období 2004-2006, nevyužila ju
a nezapojila sa do jej implementácie. Ako sa na danú situáciu pozerajú odborníci zo Slovenska
uvádza vo svojej bakalárskej práci Karkošková (2008). Názory sú rôzne, faktom však je, že
rozvoj vidieka integrovaným spôsobom nezostal v našej krajine v tomto období úplne
zanedbaný.
Od roku 2004 u nás prebiehali dva technické podporné projekty, ktorých cieľom bolo
postupne uľahčovať prijatie a uplatňovanie prístupu LEADER. Prvým projektom bola
Technická pomoc „Budovanie kapacít pre LEADER“ financovaná prostredníctvom programu
SAPARD. Bola nápomocnou pri financovaní školenia manažérov a vytváraní lokálnych
partnerstiev pre podporu zavádzania prístupu LEADER. Druhým projektom bola Technická
pomoc pri príprave projektu LEADER v Slovenskej republike. Pomoc bola určená pre
Ministerstvo pôdohospodárstva SR pri vypracovávaní základných strategických dokumentov,
ktoré sú potrebné na zavedenie prístupu LEADER. Išlo o dokumenty národnej, regionálnej aj
lokálnej úrovne. V rámci TP sa zabezpečovali aj dokumenty, ktoré mali v budúcnosti slúžiť na
monitorovanie, hodnotenie a kontrolu týkajúcu sa prístupu LEADER. Spomínané formy TP
významnou mierou pomohli pripraviť administratívny systém krajiny na zmeny súvisiace
s osou LEADER a na prípravu a tréning budúcich MAS (Rusňáková, 2008).
10 Hoci počas trvania iniciatívy LEADER+ došlo k rozšíreniu EÚ v máji 2004 o 10 nových členských krajín, LEADER+ nepokrýval nové členské krajiny. Aplikoval sa len v pôvodných 15 členských štátoch EÚ. Avšak novo pridružené štáty získali možnosť implementovať opatrenia LEADERu+ v skrátenom programovacom období 2004-2006 (Leader+ facts). Niektoré krajiny, ako napríklad susedná Česká republika, sa na prístup LEADER pripravovali už v predvstupovom období. Do prístupu LEADER sa v skrátenom programovom období 2004-2006 zapojilo šesť krajín z už spomenutých desiatich. Slovenská republika spolu s Cyprom, Slovinskom a Maltou k týmto krajinám nepatria (Európske observatórium pre vidiecke oblasti, 2005).11 Avšak aj medzi členskými štátmi, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, sa nájdu úspešné MAS, ktoré boli dokonca uvedené na Konferencií v Évora ako príkladné (napr. MAS Posázaví z Českej republiky a MAS Összefogás Sárrét Jövöjéért z Maďarska) – viac v publikácií Európskeho observatória pre vidiecke oblasti (2008).
35
Výberová komisia ROpre výber MAS
MAS
Mikroregión
Platobná agentúra
Riadiaci orgánakredituje
spolufinancovanie
Realizuje miestny akčný plán
zostavia
Miestni hráči
Prispieva k tvorbe
spolufinancuje
obce
menuje
Jednotka národnej
siete
Schvaľuje
veľké
projekty
podpora siete
Rokovanie o geografickom rozložení
Komisia na výber projektov
NUTS II
VÚC
vyberá
Vyberá projekty
Technická podpora
medzi nimi
Schvaľuje projekty pre MAS
realizujú projekty
4.1 Kľúčové podmienky pre implementáciu prístupu LEADER v SR
Okrem vyššie spomínanej prípravy, medzi kľúčové podmienky pre implementáciu
prístupu LEADER v SR zaraďujeme:
- inštitúcie, ktoré sa podieľajú na implementácií prístupu LEADER,
- dokumenty, ktoré sú kľúčové pre realizáciu tohto prístupu v rozvoji vidieka,
- a finančný plán na realizáciu PRV SR a v rámci neho finančný plán pre os 4 LEADER12.
Realizácia programu LEADER je určená nasledovnými kľúčovými subjektmi
zobrazenými v schéme 3.
Schéma 3 Rozhodovacie úrovne prístupu LEADER Spracované podľa zdroja VVMZ (2006b)
12 Dokumenty na národnej úrovni a finančný plán súvisiaci s realizáciou prístupu LEADER uvádzame v prílohe E tejto práce.
36
Riadiaci orgán je podľa Nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 orgán
zodpovedný za riadenie a vykonávanie PRV, vrátane osi 4 LEADER, účinným, účelným
a správnym spôsobom. V podmienkach SR ním je Ministerstvo pôdohospodárstva SR,13 ktoré
zodpovedá za efektívnosť, správnosť riadenia, poskytovania a využívania podpory v súlade
s predpismi EÚ, inštitucionálnymi, právnymi a finančnými systémami a predpismi SR. Jeho
úlohou je dozerať nad realizáciou programu LEADER. Hlavné úlohy Ministerstva
v počiatočnej fáze programu sú nasledovné:
- vedie rokovania o požadovanom geografickom rozložení MAS a o pridelení rozpočtových
financií medzi regióny,
- zverejňuje výzvy na predkladanie žiadostí MAS so svojimi miestnymi akčnými plánmi,
- zostavuje komisiu pre výber14 a schválenie žiadostí, ktoré predkladajú MAS a riadi súťaž
pre výber MAS.
Počas realizácie programu LEADER, a to po uskutočnení výberu MAS a po tom čo oni
obdržia doklad o schválení ich žiadosti, vykonáva riadiaci orgán hlavné kontrolné a dozorné
funkcie. MP SR informuje Monitorovací výbor programu pre rozvoj vidieka o všetkých
otázkach týkajúcich sa realizácie programu LEADER.
Platobná Agentúra predstavuje útvar alebo orgán členského štátu, ktorý zodpovedá za
platby konečným prijímateľom a poskytuje dostatočné záruky, že žiadosti o podporu z EAFRD
boli oprávnené, platby presne a vyčerpávajúco zúčtované, kontroly ustanovené predpismi ES
vykonané a požadované dokumenty predkladané, prístupné a uchované vrátane elektronických
dokumentov v zmysle pravidiel ES. V podmienkach SR je platobnou agentúrou
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA).
Ďalšími kľúčovými hráčmi sú:
Regionálne samosprávy vyšších územných celkov (8 VÚC) a ich administratíva, ktorá
sa zaoberá rozvojom vidieka. Keďže riešime implementáciu prístupu LEADER vo vybranom
mikroregióne Nitrianskeho kraja, pre Nitriansky kraj sme vytvorili samostatnú kapitolu, ktorá
rieši spojitosť tohto kraja s prístupom LEADER. Ide o kapitolu 4.3. Vo všeobecnosti len
uvedieme, že základnou úlohou VÚC je aktivovať miestne skupiny a že VÚC nie sú priamo
zodpovedné za rozhodovanie vo fáze realizácie, ale sú najdôležitejším prvkom pre tok
informácií, sústreďovanie poznatkov a prenos. Aktivačnú funkciu môže VÚC vykonávať buď
sama, alebo prostredníctvom regionálnej rozvojovej agentúry, alebo inej určenej organizácie
disponujúcej potrebnými zdrojmi z rozpočtu TP.13 Sekcia poľnohospodárstva a rozvoja vidieka pre osi 1 až 4 PRV SR 2007 – 2013 a Sekcia pôdohospodárskej politiky a rozpočtu pre operácie technickej pomoci PRV SR 2007 – 2013.14Komisia pozostáva z úradníkov riadiacej agentúry, regiónov, miest a obcí, mimovládnych organizácií a nezávislých expertov.
37
Mikroregióny, ktoré majú právnu subjektivitu, ale nepokrývajú celé územie Slovenska,
Mestá a obce, ktoré sú základnými hráčmi v mikroregiónoch a mali by byť aj
kľúčovými nezávislými subjektmi v akčných skupinách prístupu LEADER, avšak nie na
vedúcej pozícii. Spracované podľa VVMZ (2006b) a Usmernenia pre administráciu osi 4
LEADER.
Spomínaní kľúčoví inštitucionálni hráči by podľa VVMZ (2006b) mali prispieť aj
určitým podielom do celkového rozpočtu miestnych akčných skupín. Spoločnosť VVMZ
v spolupráci s ÖAR, DLG a ETC spracovali v roku 2006 pre MP SR štúdiu o odporúčanej
úrovni decentralizácie rozhodovacích kompetencií pre os LEADER a optimálnom systéme
spolufinancovania pre projekty LEADER v Slovenskej republike. Odporúčané podiely podľa
spomínaného zdroja znázorňuje nasledovná tabuľka.
Tab. 5 Odporúčané rozdelenie financií verejného spolufinancovania pri realizácii osi 4 Úroveň Celkové verejné zdroje Národné verejné
zdroje
Európska únia 80 % EÚ 80 %
Národná úroveň 20 %
MP SR 12 % 60 %
VÚC 7 % 35 %
Mestá a obce 1 % 5 %
Spolu 100 % 100 % 100 %
Vlastné spracovanie podľa VVMZ (2006b)
Pre úspešnosť projektov LEADER je kľúčová schopnosť predstaviteľov verejného
sektora na Slovensku generovať dostatočné prostriedky na spolufinancovanie (VVMZ, 2006b).
Takáto povinnosť spolufinancovania však pre samosprávy na Slovensku v skutočnosti
nevznikla. MP SR to ponechalo na samosprávach, ktoré sa môžu rozhodnúť spolufinancovať
stratégiu a poskytnúť podporu na úrovni stratégie. Avšak v hodnotiacich kritériách pri výbere
miestnych akčných skupín Riadiacim orgánom sa hodnotí aj finančný plán – čo znamená, že sú
bodovo zvýhodnené tie potenciálne MAS, ktoré vo finančnom pláne majú zadefinované
spolufinancovanie implementácie projektov z verejných zdrojov (VÚC, obce).
Počas konzultácie pán Králik z Úradu NSK poznamenal, že je len na zvážení vyšších
územných celkov (VÚC), akou čiastkou prispejú na implementáciu prístupu LEADER v ich
vlastnom území. V SR sa len dva kraje rozhodli finančne podporiť os 4, a to konkrétne
Banskobystrický samosprávny kraj a Nitriansky samosprávny kraj vytvorením svojich
vlastných podporných nástrojov15 na podporu implementácie ISRÚ pre miestne akčné skupiny
15 Potvrdil nám to aj zdroj: Regionálne európske informačné centrum Banská Bystrica (2008). Podľa najnovších zistení sa však na podobnú podporu MAS zameral aj Košický samosprávny kraj.
38
vybrané Ministerstvom. Ide práve o jediné dva kraje na Slovensku, ktoré sa radia medzi
výrazne vidiecke regióny s viac ako 50% podielom obyvateľstva žijúceho vo vidieckych
obciach. Obe samosprávy podporujú prístup LEADER už od roku 2006. Cesta, ktorú zvolili
v podpore vidieka priniesla pre oba kraje pozitívny úspech, ktorý bližšie uvádzame
v podkapitole 4.2.1. Špeciálne zameranie na úspešnosť NSK uvádzame v podkapitole 4.3.1.
Medzi ďalšie subjekty, ktoré zohrávajú určitú úlohu v integrovanom rozvoji vidieka
prístupom LEADER v Slovenskej republike môžeme zaradiť aj:
- Agentúru pre rozvoj vidieka (v rátane Národnej siete rozvoja vidieka),
- Vidiecky parlament na Slovensku, či
- Vidiecku organizáciu pre komunitné aktivity.
Ich stručnú charakteristiku a prínos pre implementáciu prístupu LEADER uvádzame
v prílohe F.
4.2 Výber miestnych akčných skupín v Slovenskej republike
Z balíka financií, vyčleneného pre prístup LEADER, by za programové obdobie 2007-
2013 malo byť podľa najnovšej verzie PRV SR podporených 27 miestnych akčných skupín16,
ktoré by mohli na Slovensku pokryť celkové územie, na ktorom žije 350 000 obyvateľov, čo
predstavuje cca 14% vidieckej populácie.
Výber konečných prijímateľov (oprávnených žiadateľov), ktorým bude udelený Štatút
Miestnej akčnej skupiny by sa mal uskutočniť v rámci dvoch Výziev RO na predkladanie
Integrovaných stratégií rozvoja územia, opatrenie 4.1 Implementácia ISRÚ a opatrenie 4.3
Chod Miestnej akčnej skupiny (ďalej len „Výzva“). Nepredpokladáme vyhlásenie dodatočnej
Výzvy, ktorá sa spomína v Usmernení pre administráciu osi 4 LEADER, z dôvodu zvýšenia
plánovaného počtu vybraných MAS v týchto dvoch Výzvach.
Podľa PRV SR 2007-2013 výber integrovaných stratégií rozvoja územia pozostáva
z nasledovných fáz:
a. administratívna kontrola žiadosti o nenávratný finančný príspevok;
b. zriadenie výberovej komisie RO, ktorá vyberá a menuje externých hodnotiteľov;
c. pridelenie stratégie externým hodnotiteľom;
d. samotný proces hodnotenia – výsledky hodnotenia odovzdajú externí hodnotitelia
výberovej komisii, ktorá posúdi výsledky hodnotenia.
Potom nasleduje výber stratégií a MAS výberovou komisiou a ich schválenie
Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA). Viac o výbere MAS výberovou komisiou RO
16 Pôvodne malo ísť o 25 MAS (pôvodný PRV SR 2007-2013), no po prvej výzve riadiaceho orgánu sa počet zmenil na 27 (najnovší PRV SR 2007-2013) a podľa neoficiálnych tvrdení by malo ísť až o 29 MAS.
39
sa uvádza v Usmernení pre administráciu osi 4 LEADER. Hodnotenie ISRÚ pozostáva
z hodnotenia kritérií oprávnenosti MAS (objektívne výberové kritériá) a kvalitatívneho
hodnotenia jednotlivých častí stratégie.
Kritériá oprávnenosti MAS je možné zodpovedať metódou áno/nie, pričom stačí len
jedna odpoveď „nie“ a ISRÚ je vylúčená z ďalšieho hodnotenia bez nároku získania Štatútu
MAS. V tejto časti hodnotenia sa neprideľujú body. Tie sa prideľujú až pri kvalitatívnom
hodnotení jednotlivých častí stratégie. Konkrétne kritéria, ktorými sa hodnotia stratégie
uvádzame v prílohe G.
4.2.1 Vyhodnotenie prvej Výzvy RO a vyhlásenie druhej Výzvy RO
Riadiaci orgán zastúpený Pôdohospodárskou platobnou agentúrou zverejnil prvú Výzvu
na predkladanie ISRÚ dňa 4. apríla 2008, v ktorej stanovil termín podania ISRÚ a žiadosti
o nenávratný finančný príspevok od 1. decembra 2008 do 15. decembra 2008.
Do tejto výzvy sa zapojilo 38 potenciálnych MAS z územia celého Slovenska (mimo
Bratislavského kraja). Už v apríli 2009 sa očakávalo, že v rámci SR ministerstvo vyberie 12
MAS, ktoré už budú fungovať ako oficiálne MAS a budú podporené zo zdrojov pre LEADER.
Rozhodnutie bolo napokon zverejnené s dvojmesačným oneskorením dňa 10.júna 2009. Na
základe schválenia modifikačných zmien PRV SR bolo vybraných 15 MAS.
Rozpočet stratégie úspešných MAS znázorňuje tabuľka 6.
Tab. 6 Rozpočet stratégie [v eurách]
na 5 rokov t. j. na 1 rok
2 086 684 417 337
+ chod MAS (20%)
t.j.
417 337 83 467
Spolu: 2 504 021
Zdroj: spracované podľa Beňadik (2008)
Počet neschválených MAS z prvej výzvy je teda 18 a z toho 9 MAS bolo
neschválených z dôvodu nezískania potrebného počtu bodov v rámci celkového bodového
hodnotenia jednotlivých ISRÚ a ďalších 9 MAS bolo neschválených z dôvodu nesplnenia
kritérií oprávnenosti MAS (objektívne výberové kritériá).
Situáciu ohľadom výberu MAS podľa krajov v tejto prvej výzve znázorňuje tabuľka 7.
Do pozornosti dávame počet predložených a počet schválených ISRÚ v Nitrianskom kraji,
40
pretože jednak ide o kraj, ktorý bližšie rozoberáme v tejto práci a taktiež ide o kraj s najväčším
počtom predložených aj schválených ISRÚ.
Spomedzi všetkých krajov Slovenska bol v prvej Výzve najúspešnejší pri získavaní
finančných prostriedkov z EAFRD, čo predstavuje približne tretinu finančných prostriedkov
vyčlenených na túto Výzvu, ktoré získajú vybrané vidiecke mikroregióny v kraji (ÚNSK,
2009).
Tab. 7 Situácia ohľadom výberu MAS v prvej výzve RO členená podľa krajov SR (mimo Bratislavského kraja)
kraj Početpredložených ISRÚ
Početschválených ISRÚ
Percentuálna úspešnosť výberu
MAS17
Garantovaný počet MAS v druhej
Výzve
Trnavský kraj 5 3 60% *
Trenčiansky kraj 6 2 33% 1
Nitriansky kraj 11 5 45% *
Žilinský kraj 5 1 20% 2
Banskobystrický kraj 6 3 50% *
Prešovský kraj 3+118 1 25% 2
Košický kraj 1+1 0 – 3
SR (spolu) 38 15 40% predpoklad 12 -14
* počet podľa splnenia kritérií hodnotenia Integrovanej stratégie rozvoja územia
Zdroj: vlastné spracovanie podľa Beňadik (2009), Schottertova (2009), MPSR (2009)
Tým samosprávnym krajom, ktorým bolo v rámci prvej Výzvy schválených menej ako
tri miestne akčné skupiny, budú mať v rámci druhej Výzvy schválený garantovaný počet
miestnych akčných skupín, ktoré splnia kritéria hodnotenia ISRÚ (MP SR, 2009). Jednotlivé
MAS, ktoré boli schválené v prvej Výzve zobrazuje obrázok 1.
Druhá Výzva RO bola vyhlásená s mesačným oneskorením v novembri 2009. Príjem
ISRÚ bol tým pádom posunutý z predpokladaného termínu 1. decembra 2009 do 15. decembra
2009 na termín od 15. januára 2010 do 29. januára 2010. Potenciálnym MAS, ktoré mali
záujem ísť do tejto výzvy vznikla povinnosť upraviť ich ISRÚ podľa aktualizácie Usmernenia
pre administráciu osi 4 LEADER. Podľa neoficiálnych tvrdení bolo do druhej výzvy
predložených 39 stratégií a vybratých by malo byť 14 žiadateľov, ktorým bude udelený Štatút
17 Percentuálna úspešnosť výberu MAS z prijatých a zaregistrovaných Žiadostí o nenávratný finančný príspevok z PRV SR, opatrenie 4.1 Implementácia Integrovaných stratégií rozvoja územia a 4.3 Chod miestnej akčnej skupiny.18 Označenie +1 uvádzané pri Košickom a Prešovskom kraji znamená 1 zmiešanú potenciálnu MAS oboch krajov. Konkrétne ide o MAS DUŠA.
41
MAS. Oznámenie RO k výberu MAS sa očakáva niekedy začiatkom letného obdobia tohto
roku.
Obr. 1 Mapa SR s MAS úspešnými v prvej Výzve RO Zdroj: NSRV (2010)
4.3 Integrovaný rozvoj vidieka v Nitrianskom samosprávnom kraji
Podľa PHSR NSK 2008-2015 sa Nitriansky kraj v rámci Slovenska radí medzi výrazne
vidiecke regióny s viac ako 50% podielom obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach (51,83
%). Ako sa vyjadril predseda NSK, rozvoj vidieckeho územia kraja predstavuje veľký prínos
do budúcnosti a je dôležitou súčasťou rozvojového potenciálu kraja (ÚNSK, 2008).
4.3.1 Projekt prípravy mikroregiónov NSK na prístup LEADER a jeho prvé
úspechy
Nitriansky samosprávny kraj už viac rokov dokazuje, že vidiecke oblasti a ich
budúcnosť považuje za významnú súčasť rozvoja celého kraja. Z pohľadu problematiky
prístupu LEADER je pozoruhodná skutočnosť, že už od roku 2006 sa NSK zameriaval
na systematickú podporu budovania kapacít pre prístup LEADER. Taktiež na tvorbu stratégií
typu LEADER (ISRÚ) a tvorbu a budovanie verejno-súkromných partnerstiev a to v rámci
projektu LEADER NSK financovaného z rozpočtu vyššieho územného celku. Ako sa uvádza
v PHSR NSK, pri tvorbe integrovaných rozvojových stratégií mikroregiónov na území tohto
kraja sa uplatnil interaktívny prístup programovania a facilitácia procesov. Dôležitou metódou,
42
ktorá sa v procese prípravy mikroregiónov na prístup LEADER uplatnila je participácia -
zapájanie širokej verejnosti do rozvojového procesu.
V rámci tohto dlhoročného projektu zameraného na prípravu vidieckeho územia na
prístup LEADER bolo podporené územie, ktoré predstavuje vyše 75 % celkovej rozlohy kraja
a až 60 % všetkých obcí kraja. Projekt bol úspešne ukončený v novembri 2008 na slávnostnej
konferencií v Mojmírovciach, ktorej organizátorom bolo Oddelenie stratégie a programov
regionálneho rozvoja Odboru strategických činností Úradu NSK. Zo záverov konferencie
vyplýva nasledovné pozitívne zhodnotenie: NSK sa stal prvým krajom v SR a jednou z prvých
regionálnych vlád, ktoré sa zapojili do budovania kapacít pre integrovaný rozvoj vidieka
prístupom EÚ známym ako LEADER (ÚNSK, 2008). V rámci projektu bolo za účasti
fundovaných odborníkov19 vytvorených 12 ISRÚ a teda vzniklo 12 potencionálnych MAS.
Keďže v okrese Topoľčany došlo následne k rozčleneniu Združenia MR Svornosť, Západný Tríbeč a SOTDUM na dve združenia, hovoríme o aktuálnom počte 13 mikroregiónov na území NSK pripravených na prístup LEADER. MR zapojené do projektu používajú logo LEADER NSK (viď obrázok 2 naľavo hore; napravo sa nachádza logo LEADER).
Nasledovná tabuľka 8 uvádza, ktoré mikroregióny boli zapojené do tohto projektu a v ktorom roku sa zapojili do prípravy na prístup LEADER. Situáciu s podporenými mikroregiónmi zobrazuje obrázok 2.
Tab. 8 Zapojené MR do projektu LEADER NSK
rok
/mikroregióny
r. 2006 r. 2007 r.2008
1. Združenie MR Svornosť*, Západný Tríbeč a SOTDUM**
2. MR Via Romanum3. Regionálne združenie miest
a obcí TEKOV4. MR Požitavie – Širočina –
záujmové združenie obcí pre cestovný ruch*
5. Združenie obcí Termál – MR Termál
1. Dolnohronské regionálne združenie*
2. Združenie Dolný Žitný ostrov
3. Traditional Club Občianske združenie, Topoľčianky
4. Združenie obcí a miest Hontiansko - Poipeľského regiónu
5. Mikroregión okolo Cedronu
6. Občianske združenie Mikroregión Radošinka*
1. Regionálne združenie Dolná Nitra, o. z.*
* Schválené MAS v I. výzve RO** v súčasnosti ide o MR SOTDUM a MR SvornosťVlastné spracovanie na základe zdrojov Juricová – Melušová (2009) a Karkošková (2008)
Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej kapitole, do prvej Výzvy sa zapojilo 11
mikroregiónov a 5 z nich uspelo a získalo Štatút MAS. Zaujímalo nás, či existuje nejaká
19 Na základe výsledkov verejnej súťaže ÚNSK v roku 2006 poveril OZ Nitriansky vidiecky parlament (NR VIPA) odborným metodickým vedením projektu.
43
spojitosť, ktorá by dokazovala, že práve tie MR, ktoré sa skôr pripravovali na prístup
LEADER, boli v prvej Výzve úspešnejšie. Zistenia nám túto spojitosť nepotvrdili. Z vybraných
piatich MAS boli 2 zapojené do prípravy na prístup LEADER v roku 2006, ďalšie 2 v roku
2007 a dokonca bol vybraný MR, ktorý sa zapojil až v roku 2008. Pozri tabuľku 8 uvedenú
vyššie.
Obr. 2 Mapa mikroregiónov na území Nitrianskeho kraja zapojených do prístupu LEADER Zdroj: Juricová – Melušová, 2009
Do druhej výzvy sa v januári tohto roka zapojili 4 združenia. Podľa neoficiálnych
tvrdení sa však údajne nepredpokladá už žiadny výber MAS z NSK v tejto Výzve. Podľa
rozhovorov v rámci metodiky spracovania tejto práce, sme sa ale dozvedeli, že údajne bol
prisľúbený ešte výber ďalších 2 MAS. Na výsledok si bude treba počkať.
Odborná príprava potenciálnych MAS na území NSK, ktoré neuspeli resp. neuspejú vo
Výzve RO však nebola márna. ÚNSK (2008) predpokladá, že ako inštitucionalizované
spojenia budú môcť byť oprávneným prijímateľom doplnkových zdrojov poskytovaných
Slovenskej republike z fondov EÚ a takto získané finančné prostriedky budú formou realizácie
projektov investované v regióne v rôznych oblastiach: na podporu cestovného ruchu, rozvoj
občianskej infraštruktúry, pomoc v sociálnej oblasti.
44
V nasledovnej časti kapitoly 4.3 dávame do pozornosti nadväznosť ďalších opatrení na
projekt „Príprava mikroregiónov NSK na integrovaný rozvoj vidieka - prístup LEADER,“
ktoré prispievajú k rozvoju vidieckeho územia Nitrianskeho kraja.
4.3.2 Finančné nástroje NSK na podporu rozvoja vidieka prístupom LEADER
V štvrtom kvartály roka 2008 boli vypracované „Nástroje Nitrianskeho samosprávneho
kraja na podporu integrovaného rozvoja vidieka“ pre podporu ISRÚ a implementáciu opatrení
a aktivít schválených v stratégiách daných území (mikroregiónov). NSK má schválené dve
Všeobecne záväzné nariadenia týkajúce sa poskytovania vlastných finančných zdrojov pre
podporu rozvoja tých území, ktoré vznikali na princípe prístupu LEADER (VZN č. 3/2009
a VZN č. 4/2009). Obe nadobudli účinnosť dňa 1. mája 2009. Ide o nasledovné dva nástroje:
Nástroj 1 - Poskytovanie dotácií z rozpočtu NSK na podporu spolufinancovania ISRÚ
pre MAS vybrané Ministerstvom pôdohospodárstva SR v opatrení Osi 4 PRV SR – LEADER
na území NSK na roky 2009–2013,
Nástroj 2 - Poskytovanie dotácií z rozpočtu NSK na podporu implementácie
Integrovaných stratégií miestneho rozvoja (ISMR) pre Miestne akčné skupiny NSK (MAS
NSK) na území NSK na roky 2009–2013.
Pri nástroji 1 ide o finančný nástroj spolufinancovania, ktorý sme už spomínali v závere
kapitoly 4.1, ktorý je určený pre MAS schválené Riadiacim orgánom. Touto aktivitou NSK
zvýši finančné možnosti konečných užívateľov vybraných MAS a tým rozšíri podporu rozvoja
vidieka v kraji. Celková dotácia pre jednu MAS pre všetky oprávnené opatrenia na obdobie 5
rokov nesmie presiahnuť 41 492, 40 eur (1 250 000 Sk) v zmysle VZN NSK č. 3/2009.
Pri nástroji 2 ide o špecifický nástroj, ktorý sa zameriava na podporu tých verejno-
súkromných partnerstiev tohto kraja, ktoré neuspeli v celonárodnej súťaži o získanie
finančných prostriedkov z osi 4 LEADER PRV SR a nebol im pridelený Štatút MAS (teda nie
sú MAS registrovanými MP SR). NSK im tak umožní finančnú podporu aktivít v rámci
vybraných opatrení, ktoré sú v súlade so stratégiou rozvoja daného územia a v súlade
s usmernením v rámci tohto nástroja. Tomuto unikátnemu nástroju v hovorenej reči často
prislúcha aj sympatický názov „malý LEADER,“ keďže svojím charakterom úzko nadväzuje
na tzv. „veľký LEADER“ na úrovni Osi 4 PRV SR. Podobnú aktivitu, akú sa podarilo vyvinúť
NSK týmto nástrojom, neuskutočnil žiadny iný región v SR.
Týmto krokom si chce NSK udržať motiváciu partnerov (vo vybraných vidieckych
územiach) uplatňovať integrovaný spôsob spravovania územia, keďže už v rokoch 2006-2008
investoval do budovania kapacít na týchto územiach pre prístup LEADER. ÚNSK má záujem
45
na tom, aby všetky občianske združenia na jeho území pokračovali vo svojej činnosti, volali sa
Miestne akčné skupiny a aby používali logo LEADER NSK.
Nástroj 2 (ďalej aj LEADER NSK 2) tak pre tieto územia predstavuje príležitosť, ktorú
ak sa dané partnerstvá (ďalej tiež „MAS“, hoci nejde o schválené MAS riadiacim orgánom)
rozhodnú využiť, tak rozvoj vidieka by tak nemal ani v týchto územiach stagnovať, ale naopak
ožívať. Dotácia je poskytnutá formou zálohovej platby pre MAS, ktorá je poskytnutá na
obdobie jedného roka. Realizácia projektov vyžaduje spolufinancovanie žiadateľom. Celková
dotácia pre jednu MAS pre všetky oprávnené opatrenia na 1 rok nesmie presiahnuť 33 193,91
eur (1 000 000 Sk) v zmysle VZN NSK č.4/2009. Potešujúce je, že MAS sa môže osobitne
uchádzať o podporu implementácie ISMR v novej výzve NSK v každom ďalšom fiškálnom
roku. Potvrdil nám to pán Králik z ÚNSK.
Konkrétnejšie informácie o jednotlivých opatreniach, ktoré možno financovať
prostredníctvom týchto nástrojov LEADER NSK sa nachádzajú v usmerneniach k týmto
nástrojom. Výber informácií ponúkame aj v prílohe H tejto práce.
4.3.3 Stratégia rozvoja vidieka NSK
Ďalším významným krokom k podpore integrovaného trvalo udržateľného rozvoja
vidieka v kraji je sektorový rozvojový dokument Stratégia rozvoja vidieka Nitrianskeho
samosprávneho kraja na roky 2009-2015 (SRV NSK) z marca 2009, ktorý si NSK dal
vypracovať a zveril to do rúk organizácii VOKA. Táto stratégia je aj praktickým nástrojom
implementácie politiky rozvoja vidieka v kraji. Dokument svojím obsahom a formou dopĺňa
PHSR NSK. Keďže sa NSK podujal podporovať rozvoj vidieka aj vlastnými nástrojmi
vyčlenenými z rozpočtu NSK, pre SRV NSK sa doplnkovo navrhli iné nástroje ako napr.
európske fondy. Strategickú časť SRV NSK prehľadne znázorňuje tabuľka 9.
Tab. 9 Strategický rámec SRV NSK 2009-2015
Strategický cieľ pre vidiek NSKDo roku 2015 zvýšiť ekonomický, sociálny a environmentálny štandard života obyvateľov a zlepšiť spravovanie
rozvoja vidieka NSK.
Strategické priority pre vidiek NSKPriorita 1Pracovné miesta na základe vnútorných zdrojov
Priorita 2Dostupnosť a územná prepojenosť vidieka
Priorita 3Služby na vidieku
Priorita 4Spravovanie a manažment vidieka
Špecifické ciele v rámci priorít1.1 Zvýšiť ponuku a rozšíriť sortiment pracovných miest priamo na vidieku NSK na základe vnútorných zdrojov
2.1 Skvalitniť a dobudovať cestnú infraštruktúru vidieka NSK2.2 Zvýšiť kvalitu a pokrytie verejnej dopravy smerom k vidieku NSK
3.1 Zlepšiť dostupnosť a skvalitniť a rozšíriť ponuku sociálnych služieb na vidieku NSK3.2 Zlepšiť dostupnosť a skvalitniť a rozšíriť ponuku
4.1 Zvýšiť kapacity pre trvaloudržateľné a integrované spravovanie vidieka NSK na základe partnerstva a spolupráce4.2 Zvýšiť a skvalitniť
46
zdravotníckych služieb na vidieku NSK3.3 Zlepšiť dostupnosť a skvalitniť a rozšíriť ponuku základných služieb pre obyvateľstvo vidieka NSK
moderné kompetencie aktérov vidieka NSK
Zdroj: SRV NSK 2009-2015
V súvislosti s nami riešenou problematikou integrovaného rozvoja vidieka, by sme
chceli vyzdvihnúť 4. prioritu a jej špecifické ciele a opatrenia, ktoré v stručnosti uvádzame
v prílohe I.
Uvedené opatrenia sa týkajú presne takých činností, ktoré by mali napomôcť tak
úspešnému rozvoju vidieka, akým sa preukázal prístup LEADER v krajinách EÚ – tvoria totiž
jeho základ. Kladú dôraz na participáciu občanov na správe vecí verejných, partnerstvo a
spoluprácu, vzdelávanie, zlepšenie manažérskych schopností a zručností. Tieto predstavujú
inovatívne metódy miestneho rozvoja, ktoré by mali pre súčasný vidiek (hlavne pre tie územia,
ktoré sa doteraz nerozvíjali prístupom LEADER, alebo ktoré neuspeli vo výzvach riadiaceho
orgánu v rámci osi 4) predstavovať hlavné spôsoby pre zlepšenie kvality života občanov na
vidieku. Tadiaľto vedie cesta. Stratégiu rozvoja vidieka NSK hodnotíme najmä z hľadiska
zahrnutia priority 4 veľmi pozitívne. Kiež by prax ukázala veľa pozitívnych zmien v rozvoji
vidieckych oblastí Nitrianskeho kraja a dokázala zmeniť myslenie a podporiť rozvoj mnohých
ľudských zdrojov, od ktorých v súčasnosti veľmi závisí úspešnosť v rozvoji vidieckych oblastí.
4.4 Oboznámenie sa so skúmaným Mikroregiónom okolo Cedronu
Mikroregión okolo Cedronu (používame skratku MRoC) predstavuje nami zvolené
územie – jeden z 13 mikroregiónov, ktoré sa nachádzajú na území Nitrianskeho kraja a ktoré sa
v predchádzajúcich rokoch aktívne pripravovali na integrovaný rozvoj vidieka prístupom
LEADER. Dané územie sme si zvolili preto, lebo jeho situáciu v oblasti prístupu LEADER
sledujeme už dlhšie obdobie, presnejšie od roku 2007, kedy sa samotný MRoC zapojil do
príprav na implementáciu prístupu LEADER cez projekt LEADER NSK.
V tejto kapitole sme spracovali informácie dôležité pre oboznámenie sa s MRoC.
Spracované podľa zdroja Kozáková (2008) a Integrovanej stratégie rozvoja územia
Mikroregiónu okolo Cedronu (2008). Viac o Mikroregióne a o jeho pripravenosti na prístup
LEADER uvádza Karkošková (2008).
Mikroregión okolo Cedronu je situovaný juhozápadne od krajského mesta Nitra (viď.
obrázok 3). Všetkými obcami združenými v mikroregióne preteká Cabajský potok, v minulosti
nazývaný Cedron, podľa ktorého je Mikroregión pomenovaný. MRoC združuje katastrálne
47
územie 7 obcí, ktoré prehľadne znázorňuje tabuľka 10 a obrázok 3. Vzhľadom na to, že na
tomto území sú obce malé aj väčšie je prirodzené, že snahy mikroregionálneho združenia
smerujú k vzájomnej pomoci v posilňovaní potenciálu jednotlivých obcí. Celé toto teritórium
je typickou vidieckou krajinou. Rozvoj vidieka a využitie existujúceho potenciálu, podľa ISRÚ
tohto mikroregiónu, bolo a je aj hlavnou filozofiou pri jeho založení.
Tab. 10 Základné údaje o obciach, ktoré sú súčasťou Mikroregiónu okolo Cedronu
P. č. O B E CPočet
obyvateľovRozloha
v haOkres Obec zaradená do
pólov rastu
1 Cabaj - Čápor 3 672 3 441 Nitra Á
2 Mojmírovce 2 766 1 987 Nitra Á
3 Poľný Kesov 623 1 022 Nitra Á
4 Rastislavice 908 1 959 Nové Zámky N
5 Svätoplukovo 1 294 1 390 Nitra N
6 Štefanovičová 250 1 240 Nitra N
7 Veľká Dolina 634 1 622 Nitra N
Spolu 10 147 12 661
Vlastné spracovanie podľa zdrojov Kozáková (2008) a ISRÚ MRoC
Obr. 3 Mapa Mikroregiónu okolo CedronuSpracované podľa ISRÚ MRoC
Podotknúť však treba, že neoficiálna spolupráca šiestich z týchto obcí siaha mnoho
rokov dozadu. Ide o obce Cabaj – Čápor, Mojmírovce, Poľný Kesov, Svätoplukovo,
Štefanovičová a Veľká Dolina. Podľa doposiaľ získaných informácií ďalší vývoj ich
mirkoregionálnej spolupráce bol nasledovný:
48
Od roku 2000 trvala oficiálna spolupráca týchto šiestich obcí ako združenie obcí
Mikroregión Cedron. Dôležitým momentom vo vzájomnej spolupráci obcí bolo získanie
finančnej podpory v roku 2001 z Programu obnovy dediny na vypracovanie spoločného
Programu rozvoja mikroregiónu, dokumentu, ktorý jasne definoval ich spoločné vízie a ciele
do konca roku 2006. Spoločná spolupráca sa prejavila aj pri získavaní finančnej pomoci
z predvstupových a štrukturálnych fondov. Obciam sa tak podarilo uskutočniť rozvoj
infraštruktúry, čo sa dá považovať za základ ďalšieho rozvoja týchto obcí a mikroregiónu ako
celku.
V roku 2002 obce prijali za členov aj PD Mojmírovce, Kaštieľ s.r.o. Mojmírovce a OZ
Mojmírovské kroky, čím sa pretransformovali na záujmové združenie právnických osôb
s rovnomenným názvom Mikroregión Cedron.
V roku 2007 sa spolupracujúce obce rozhodli vytvoriť aj občianske združenie
vznikajúce na princípoch prístupu LEADER. PRV SR vymedzuje počet obyvateľov pre
územie, ktoré je oprávnené pre prístup LEADER v rozmedzí od 10 000 do 150 000
obyvateľov. Preto tieto obce potrebovali k dosiahnutiu minimálnej hranice pričlenenie ešte
aspoň jednej obce, ktorá má katastrálne územie späté s ich územím. Napokon sa
k mikroregiónu pričlenila obec Rastislavice s počtom obyvateľov 908. Keď obce splnili túto
základnú podmienku, zamerali svoje úsilie na rozšírenie partnerstva o nových partnerov z radu
občanov, podnikateľských subjektov a neziskových organizácii podľa podmienok fungovania
MAS.
Podľa zdroja Kozáková (2008) sa touto cestou chceli pokúsiť o zmenu myslenia
obyvateľov, ktorí sú málo zvyknutí byť zapojení do rozhodovacích procesov a chceli tak
uplatniť prístup zdola nahor. Združenie vzniklo v marci 2007. Tak sa v danom území začala
príprava na implementáciu prístupu LEADER.
4.4.1 Priebeh krokov k implementácii prístupu LEADER v Mikroregióne
okolo Cedronu
Prvým krokom Mikroregiónu k príprave na implementáciu prístupu LEADER bola
reakcia na výzvu Úradu NSK a zapojenie sa do projektu „Príprava nových mikroregiónov NSK
na integrovaný rozvoj vidieka – prístup LEADER20,“ ktorý sme už spomínali v podkapitole
4.3.1. NSK sa pre Mikroregión stal hlavnou motiváciou a zdrojom „leaderovskej myšlienky“
20 Projekt pozostával z dvoch etáp. V prvej fáze realizácie projektu sa uskutočnilo spracovanie auditu všetkých relevantných zdrojov, animácia občanov vo vybraných mikroregiónoch a postupná tvorba miestnych akčných skupín za účelom zostavenia miestnej stratégie typu LEADER. Druhá fáza projektu NSK zahŕňala animáciu procesu s cieľom zaktivizovania občanov a vytvorenia „zdrojov“ pre tvorbu miestnych akčných skupín. Podpora budovania kapacít zahŕňala i školenia budúcich členov miestnych akčných skupín s cieľom zvládnuť prípravu miestnej rozvojovej stratégie, logiku akčného, finančného, hodnotiaceho a monitorovacieho rámca (ÚNSK, 2007).
49
(pozn. to nám potvrdili samotní starostovia). Podpora budovania odborných a miestnych
kapacít pre prístup LEADER v rámci tohto projektu začala od 1. augusta 2007.
Novovznikajúce združenie MRoC sa zmobilizovalo pod vedením prislúchajúcej
externej manažérky z tímu OZ NR VIPA (expert) a takisto i miestnej manažérky (miestny
občan). Zapojením sa do tohto Projektu bola starostom obcí predstavená nová forma zmýšľania
a konania v rozvoji vidieka a ostatným členom z neverejného sektora bola poskytnutá
výnimočná príležitosť podieľať sa na rozvoji územia, v ktorom žijú.
Za pomerne krátku dobu sa cieľom MRoC stalo v plnej miere uplatniť princíp zdola
nahor. Snahou sa stalo zabezpečiť zmapovanie potrieb a problémov, ale aj získať mnohé
názory a námety od „obyčajných“ občanov, ktorými by objavili nové možnosti a riešenia
v mikroregióne (Kozáková, 2008).
4.4.1.1 Dve etapy projektu LEADER NSK v Mikroregióne okolo Cedronu
Podľa ISRÚ MRoC (2008) v rámci prvej etapy projektu boli v danom Mikroregióne
uskutočnené nielen facilitované stretnutia občanov či už na úrovni jednotlivých obcí a následne
aj celého územia MR (podľa potreby), ale aj dotazníková metóda. Ako sa však neskôr ukázalo,
nie všetky aktivity nasmerované smerom k ľuďom naplnili očakávania.21 V priebehu tejto
etapy projektu sa v území podarilo zostaviť prvú časť Integrovanej stratégie rozvoja tohto
územia, ktorá sa stala kľúčom k ďalším aktivitám. Dôležitou súčasťou stratégie bola vyššie
uvedená práca s ľuďmi, kedy bolo potrebné získať prehľad o problémoch v území, princípom
zdola nahor. Pozostávala z auditu zdrojov v území, vrátane zostavenia SWOT analýzy, vízie
rozvoja riešeného územia a problémovej analýzy. Strom problémov bol výsledkom
rozhodnutia miestnych aktérov, ktorí boli tentoraz usmerňovaní (za spolupráce externej
a miestnej manažérky) hlavnou metodičkou projektu (expertkou na integrovaný rozvoj vidieka
v SR – pani Tvrdoňovou). Ako sa uvádza v ISRÚ MRoC, na pracovných stretnutiach sa
zúčastňovali predstavitelia verejnej samosprávy, miestni podnikatelia, lokálne spolky
a združenia, ako aj radoví občania, ktorým nie je rozvoj vlastnej obce ako i celého
mikroregiónu ľahostajní.
Odovzdaním prvej časti stratégie v decembri 2007 na ÚNSK sa ukončila prvá fáza
projektu a čakalo sa na spustenie druhej fázy projektu.
Druhá etapa prebiehala na úrovni facilitovaných stretnutí členov tvoriacej sa Miestnej
akčnej skupiny s externým a miestnym manažérom. Okrem týchto interných stretnutí sa
metodika ďalšieho postupu prác riešila na vonkajších koordinačných stretnutiach realizačného
21 K tejto téme sa vo svojej bakalárskej práci bližšie venuje Karkošková (2008). Zhodnotenie spôsobu zapájania občanov a ich informovania dodatočne hodnotíme v kapitole 4.5, v ktorej tvoríme čiastkové odporúčania pre zlepšenie situácie.
50
tímu projektu s manažérmi, predsedami jednotlivých mikroregiónov, za účasti zástupcov
oddelenia stratégie a programov regionálneho rozvoja Úradu NSK.
Dôležitým krokom v tejto etape - nevyhnutným pre implementáciu prístupu LEADER -
bolo spracovanie druhej časti miestnej stratégie. Mikroregión okolo Cedronu ju spracoval
podľa aktuálneho usmernenia RO tak, aby mohol v rámci vyhlásenia prvej výzvy Riadiaceho
orgánu predložiť kompletnú ISRÚ s ktorou by sa mohol presadiť v celonárodnej „súťaži.“
Predloženiu kompletnej ISRÚ na Ministerstvo pôdohospodárstva SR v decembri 2008
predchádzalo jej odovzdanie na ÚNSK, kde bola schválená zastupiteľstvom NSK. Uskutočnilo
sa to z dôvodov, že to bolo jednak potrebné pre Výzvu a aj preto, že v prípade úspešného
schválenia na MP SR bude ÚNSK tieto mikroregióny spolufinancovať cez nástroj LEADER
NSK 1. Od odovzdania miestnej stratégie sa čakalo na vyhodnotenie RO, ktoré občianske
združenia fungujúce na princípe MAS vyberie a podporí. V tomto časovom rozmedzí došlo pre
OZ MRoC po niečo vyše ročnej snahe a aktívnej príprave na prístup LEADER k obdobiu
stagnácie v ich činnosti. Za tým nasledovalo nepotešujúce zistenie a to, že v rámci prvej Výzvy
RO neboli úspešní, tzn. nebol im udelený Štatút MAS a nezískali financie z osi 4 PRV SR.
Nasledovalo sklamanie, ktoré sa však podarilo zmierniť vplyvom Úradu NSK. Tento po
rozhodnutí na Ministerstve vyhlásil výzvu v súvislosti s už spomínaným nástrojom LEADER
NSK 2 v kapitole 4.3.2. Miestne akčné skupiny22, ktoré neuspeli v prvej Výzve (viď. kapitola
4.3.1) To z nášho pohľadu predstavovalo príjemnú príležitosť vyskúšať si implementáciu hoci
len „malého LEADERu.“
Kompletnú žiadosť o poskytnutie dotácie z rozpočtu NSK na podporu implementácie
ich stratégie museli odovzdať do 10. augusta 2009. Hoci na území tohto kraja nebolo v prvej
výzve vybraných 6 MAS a ďalšie 2 nepredložili svoje stratégie na MP SR v prvej Výzve, do
tohto projektu sa zapojili len štyri z nich (čo predstavuje 50% záujem o podporu z tohto
nástroja) a medzi nimi aj nami sledovaný MRoC. Následne prebehol na ÚNSK hodnotiaci
proces a koncom septembra 2009 sa rozhodlo. ÚNSK podpísal zmluvu so všetkými tými MAS,
ktoré si podali žiadosť o dotáciu23 a následne im poskytol finančné prostriedky s podmienkou,
že tieto treba do decembra 2009 minúť cez realizáciu konkrétnych projektov. Každá vybraná
MAS mala zároveň povinnosť informovať verejnosť o možnostiach predkladania projektov
v rámci ISMR. Ktoré projekty sa MRoC podarilo uskutočniť uvádzame v podkapitole 4.4.1.4.
22 Pojem MAS budeme ďalej používať aj pre tie občianske združenia, ktoré sú registrované na MV SR podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ale nie sú skutočnou Miestnou akčnou skupinou registrovanou MP SR. Teda ide o potenciálne MAS, resp. MAS NSK.23 Podporené boli MR Via Romanum, MR Dolný Žitný ostrov, MR Tríbečsko a MR okolo Cedronu.
51
4.4.1.2 Dve etapy budovania verejno-súkromného partnerstva a zrod Občianskeho
združenia Mikroregión okolo Cedronu
Pre bližšiu predstavu o formujúcej sa MAS uvádzame tabuľku 11, ktorá prehľadne
znázorňuje rozloženie členskej základne Mikroregiónu okolo Cedronu podľa sektorov v rámci
jednotlivých etáp formovania partnerstva.
52
Tab. 11 Rozloženie členskej základne Mikroregiónu okolo Cedronu podľa sektorov
sektorPôvodný Mikroregión okolo Cedronu (2007) Verejno – súkromné partnerstvo(2008)
Počet členov v % Počet členov v %
Verejný 7 21% 8 27%
Súkromný 12 36% 7 23%
Občiansky z toho FONO
14
410
43% 15
114
50%
Celkom 33 100% 30 100%Zdroj: vlastné spracovanie podľa zdrojov ISRÚ MRoC (2008), Kostková (2010), Kozáková (2008)
Tabuľka preukazuje postupnú tvorbu MAS. Kým v roku 2007 bol väčší záujem
z súkromného sektora participovať na tvorbe ISRÚ, v roku 2008 sa počet záujemcov z tohto
sektora znížil o takmer 42%. Podobná situácia nastala v druhej etape formovania partnerstva
pri neziskových organizáciách – zníženie o takmer 50% oproti prvej etape Naproti tomu
vzrástol počet členov z radov miestnych občanov o viac ako 60%. Nárast členov z verejného
sektora je spôsobený tým, že medzi jednotlivých starostov pribudla aj Základná škola
Svätoplukovo s materskou školou, ktorá bola zaradená v roku 2007 medzi občiansky sektor.
Celkový počet členov potenciálnej MAS sa tak ustálil na 30 členov24. Bližšie vyjadrenie k
formovaniu MAS uvádzame v podkapitole 4.4.2.4.
Zároveň sa pripravovali stanovy nového občianskeho združenia, ktoré by fungovalo na
princípe MAS prístupu LEADER a tvorili sa jeho orgány. Občianske združenie MRoC bolo
dňa 30. októbra 2008 registrované na Ministerstve vnútra SR, čím získalo právnu spôsobilosť.
Mikroregión okolo Cedronu má nasledovnú organizačnú štruktúru, znázornenú v schéme 4:
a) Najvyšší orgán (členská schôdza OZ) - tvoria ho všetci členovia OZ MRoC;
b) Výkonný orgán (predsedníctvo OZ) - je rozhodovací orgán Združenia v období medzi
dvoma zasadnutiami Najvyššieho orgánu. Rozhodovací orgán OZ MRoC spĺňa podmienku
stanovenú v PRV SR 2007-2013, podľa ktorej partnerstvo verejného a súkromného sektora v
riadiacom orgáne MAS musí pozostávať z min. 50 % zástupcov zo súkromného sektora. Podľa
prílohy č. 8 Integrovanej stratégie rozvoja územia MRoC má predsedníctvo MAS 7 členov,
z ktorých 57% je zo súkromnej sféry – z toho ide o jedného zástupcu zo súkromného sektora
a 3 zástupcov z občianskeho sektora (dvaja sú zástupcovia občianskych združení a 1 je občan –
fyzická osoba);
24 Upozorniť by sme však chceli na nesúlad uvádzanie počtu členov MAS v ISRÚ MRoC nakoľko v hlavnej časti stratégie je uvedený iný percentuálny prepočet členov podľa sektorov ako sa v uvádza v zozname členskej základne, ktorá tvorí prílohu 6 tejto integrovanej stratégie. Preto sme tabuľku 11 spracovali na základe troch zdrojov.
53
Členská schôdza
PredsedaProgramový výbor
Predsedníctvo7 členov
Revízna komisia3 členovia
Kancelária MAS2 členovia
Výberová komisia7 členov
Monitorovací výbor7 členov
Manažér MAS
Účtovník MAS
Pracovné skupiny
c) Programový výbor - funkciu programového výboru vykonáva Predsedníctvo Združenia.
Programový výbor hlavne prevádza aktualizácie stratégie miestneho rozvoja MRoC,
spracováva a schvaľuje kritéria hodnotenia projektov pre výberovú komisiu, pripravuje výzvy
na podávanie žiadostí záujemcov z MRoC, schvaľuje výber projektov urobený výberovou
komisiou a schválené projekty odovzdáva na konečné schválenie členskej schôdzi, spracováva
žiadosť do programu LEADER;
d) Výberová komisia - je orgánom Výkonného výboru, ktorý posudzuje a navrhuje na
schválenie projekty pre financovanie v rámci integrovanej stratégie rozvoja územia,
a predkladá tento návrh na rozhodnutie Výkonnému výboru;
e) Monitorovací výbor je orgán Združenia, ktorý má za úlohu monitorovať priebeh
implementácie ISRÚ;
f) Pracovné skupiny - vznikajú s cieľom riešenia (realizácie) jednotlivých aktivít OZ;
g) Kancelária MAS - zabezpečuje každodennú činnosť združenia;
h) Kontrolný orgán (revízna komisia OZ) - za svoju činnosť sa zodpovedá Najvyššiemu
orgánu. Kontrolný orgán vo svojej činnosti najmä kontroluje priebežne hospodárenie,
nakladanie s majetkom Združenia, kontroluje dodržiavanie stanov a organizačného poriadku
Združenia, upozorňuje na nedostatky a stanovuje lehoty ich odstránenia;
i) Štatutárny orgán (predseda OZ) – má oprávnenie konať v mene OZ MRoC
(Organizačný poriadok Mikroregiónu okolo Cedronu, 2008).
Schéma 4 Organizačná štruktúra občianskeho združenia Mikroregión okolo Cedronu
Zdroj: Organizačný poriadok OZ MRoC (2008)
54
4.4.1.3 Oboznámenie sa s ISRÚ MRoC
Keďže OZ MRoC vzniklo s cieľom zostaviť, realizovať, riadiť, monitorovať a hodnotiť
integrovanú stratégiu rozvoja územia, vrátime sa konkrétnejšie k tomu kroku, ktoré spomínané
združenie už v rámci príprav na prístup LEADER uskutočnilo – t. j. zostavenie ISRÚ
(Organizačný poriadok MRoC, 2008).
Strategická časť dokumentu bola pôvodné rozpracovaná na základe týchto kľúčových
problémov
1. Chýbajúca komplexná sociálna starostlivosť
2. Nedostatočná infraštruktúra voľného času
3. Znečistené životné prostredie
na úroveň troch rozvojových priorít a jedného strategického cieľa. Strategický cieľ predstavuje
strednodobú (do roku 2015) kvalitatívnu zmenu, ktorá je reálne dosiahnuteľná v danom
časovom horizonte, v prípade investovania do stanovených strategických priorít. Neskôr však
účastníci ustúpili od 3 strategickej priority, týkajúcej sa ochrany životného prostredia,
z dôvodov lepšieho koncentrovania zdrojov, z pohľadu obmedzeného časového horizontu.
Pre získanie predstavy o rozvojových zámeroch na území MRoC, ktoré vyplývajú zo
samotnej miestnej stratégie uvádzame víziu, strategický cieľ a strategické priority.
Vízia MRoC
Aktéri pôsobiaci v MRoC sa budú snažiť priblížiť k vízii cez naplnenie strategického cieľa tak,
aby sa zlepšil ich život v Mikroregióne. Vízia bola stanovená nasledovne:
Územie Mikroregiónu okolo Cedronu je typickou vidieckou krajinou a rozvoj vidieka je
aj hlavnou filozofiou budúcnosti.
Pomerne hustá sieť vodných zdrojov a liečivých prameňov predurčuje využitie územia
na celoročnú rekreáciu a cykloturistické trasy poznávacieho záujmu. Hosťom rekreácie je
nevyhnutné ponúknuť širší komerčný repertoár služieb a poznania histórie územia.
Obce Mikroregiónu okolo Cedronu budú zázemím pre kvalitné bývanie, s rozvinutým
malým a stredným podnikaním a rozvíjajúcimi sa službami pre miestne obyvateľstvo.
Stavajúc na silných stránkach územia s rešpektom na prírodné, kultúrne a historické
dedičstvo je treba orientovať sa na vybudovanie atraktívneho prostredia s vynikajúcimi
službami a silným spoločenským duchom.
Výhľad rozvoja MR je založený na princípoch:
- MR ako sídlo celoročnej rekreácie – plní rekreačnú funkciu pre okresné mesto Nitra a Nové
Zámky a ich širšie okolie s vybudovanou materiálno – technickou základňou pre potreby
55
vidieckeho cestovného ruchu, ako aj so širokým spektrom doplnkových aktivít a to všetko pri
zachovaní rázu krajiny a kvalitatívnej úrovne ŽP.
- MR ako atraktívna lokalita na bývanie – s dobudovanou technickou infraštruktúrou, vyspelou
úrovňou informatizácie, dostatkom sofistikovaných pracovných príležitostí priamo v obciach
mikroregiónu ako aj dostupnosťou bývania pre všetky sociálne skupiny obyvateľstva.
Strategický cieľ
Zvýšiť štandard životnej úrovne, zlepšením podmienok bývania a zabezpečením kvalitných
služieb do roku 2015.
Strategické priority
Strategická priorita 1 – Služby obyvateľstvu
Špecifický cieľ 1.1 Skvalitniť ponuku základných služieb
Strategická priorita 2 – Infraštruktúra voľného času
Špecifický cieľ 2.1 Skvalitniť a rozšíriť ponuku voľnočasových aktivít
V stručnosti uvádzame aj väzbu vybraných opatrení osi 3 PRV SR, implementovaných
prostredníctvom osi 4 LEADER na príslušné ciele ISRÚ MRoC:
Špecifický cieľ 1.1
opatrenie 321 Základné služby pre ekonomiku a vidiecke obyvateľstvo
opatrenie 322 Obnova a rozvoj dedín
(ale aj mimo PRV: opatrenie 4.1 Regenerácia sídel z Regionálneho operačného
programu)
Špecifický cieľ 2.1
opatrenie 313 Podpora činností v oblasti CR časť A, B
opatrenie 321 Základné služby pre ekonomiku a vidiecke obyvateľstvo
opatrenie 322 Obnova a rozvoj dedín
(ale aj mimo PRV: opatrenie 3.1 Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu
z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast)
Zostávajúci špecifický cieľ 1.2 Vybudovať sociálne služby – v rámci priority služby
obyvateľstvu, pokrývajú aktivity, ktoré sú z pohľadu mikroregiónu mimoriadne významné (so
zreteľom na audit zdrojov v území), budú však realizované obcami individuálne,
prostredníctvom rozličných podporných nástrojov (cez Regionálny operačný program
opatrenie 2.1 Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately).
56
Pri príprave individuálnych projektov spadajúcich pod jednotlivé špecifické ciele budú
individuálnym žiadateľom asistovať odborne zdatní projektoví manažéri MAS (ISRÚ MRoC,
2008).
4.4.1.4 Uskutočnenie „malého LEADERu“ v Mikroregióne okolo Cedronu
Ako už názov naznačuje, v tejto podkapitole sa bližšie venujeme uskutočneniu
projektov v rámci nástroja LEADER NSK 2.
OZ MRoC (MAS) podpísalo Zmluvu o poskytnutí dotácie dňa 11. novembra 2009, na
základe čoho mu boli na vlastný účet pripísané peňažné prostriedky vo výške 33 193,92 eur
o päť dní neskôr. V tento deň MAS informovala verejnosť o získaní dotácie a zároveň
vyhlásila Výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na obdobie
necelých dvoch týždňov. V tomto období bolo zaregistrovaných 11 žiadostí, ktoré prešli
administratívnou kontrolou a boli postúpené do rokovania Výberovej komisie MAS, ktorá
schválila všetkých 11 projektov. Zaujímavosťou je, že obec Cabaj – Čápor sa v rámci
realizácie projektov cez finančný nástroj LEADER NSK 2 vzdala vlastného projektu, t.j. do
výzvy sa nezapojili subjekty z tejto obce. Realizáciou spomínaných 11 projektov, ktoré boli
v súlade s oprávnenými opatreniami pre ISMR stanovenými ÚNSK, sa podarilo napĺňať
jednotlivé špecifické ciele stanovené v stratégií. Zrealizovať sa podarilo osem projektov, ktoré
sa podieľali na napĺňaní špecifického cieľa 1.1 a tri projekty, ktoré sa podieľali na napĺňaní
špecifického cieľa 2.1 (viď. tabuľka 12). Do implementácie sa zapojili tri typy oprávnených
žiadateľov – obec, občianske združenie a iniciatíva občanov. Spolufinancovanie obcami bolo
uskutočnené vo výške 10% z oprávnených nákladov a pri OZ a iniciatíve občanov bola
podmienka spolufinancovania len na úrovni 5%.
Tab. 12 Projekty zrealizované miestnou akčnou skupinou cez dotáciu z NSK
Č. ŽiadateľPrávna forma Názov projektu
Zaradenie
projektu
Oprávnené činnosti
1. Obec Poľný Kesov obec Modernizácia verejného rozhlasu v obci Poľný Kesov
1 verejný informačný systém
2. Obec Štefanovičová obec Informačné tabule 1 verejný informačný systém
3. Obec Mojmírovce obec Mojmírovce - dopravné riešenie a informačný systém
1 verejný informačný systém a značenie
4. Združenie pre rozvoj obce Rastislavice
OZ Úprava verejného priestranstva v obci
1 rekonštrukcia drobnej architektúry
5. MRoC OZ Vytvorenie webovej stránky www.mikroregioncedron.sk pre MAS MRoC
1 verejný informačný systém
6. TJ Družstevník Svätoplukovo
OZ Oplotenie viacúčelového ihriska 1 úprava verejných priestranstiev a budovanie
57
zelených a oddychových zón
7. TJ Družstevník Veľká Dolina
OZ Oplotenie športového areálu 1 úprava verejných priestranstiev a budovanie
zelených a oddychových zón
8. MRoC OZ Uvítacie tabule na vstupe do mikroregiónu CEDRON
1 verejný informačný systém
9. Iniciatíva občanov za rozvoj vidieckej spoločnosti a podpora tradícií
iniciatíva občanov
Vydanie knižnej publikácie "História obce Svätoplukovo"
2 propagačné publikácie
10. Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Štefanovičová
OZ Podpora kultúrneho a spoločenského života v obci
2 podpora spolkov a ich činností
11. Iniciatíva občanov "LEADER nás baví"
iniciatíva občanov
Spoločne za kultúrou a históriou našej obce
2 spoločenské podujatia
Zdroj: Záverečná správa o využití dotácie MAS Mikroregión okolo Cedronu (2010)
Na základe celkového spolufinancovania žiadateľmi vo výške 2440,96 eur a poskytnutej
dotácie, ktorú MAS následne zúčtovala na 99,97% sa do projektov investovalo celkove
35 626,73 eur. K 31. decembru 2009 bolo následne na Úrad NSK miestnou akčnou skupinou
predložené Ročné zúčtovanie dotácie v súlade so Zmluvou o poskytnutí dotácie. Pri spracovaní
tejto kapitoly sme čerpali informácie zo Záverečnej správy o využití dotácie MAS MRoC
(2010).
V ďalšom spracovaní práce riešime implementáciu prístupu LEADER na základe
vlastných zistení z výpovedí jednotlivých miestnych ľudí, medzi ktorých zaraďujeme takých
ľudí, ktorých činnosť spájame s prístupom LEADER uplatňovanom v tomto území, ale aj
iných „obyčajných“ miestnych ľudí.
4.4.2 Zhodnotenie implementácie prístupu LEADER na základe
uskutočnených rozhovorov s členmi MAS
Po dlhšom období mapovania vývoja situácie s prístupom LEADER v sledovanom
Mikroregióne okolo Cedronu z externých zdrojov a interných písomných zdrojov, z ktorých sa
zdalo, že všetko funguje tak ako má, sme sa rozhodli zúčastniť riadneho stretnutia celej
miestnej akčnej skupiny a na takomto stretnutí uskutočniť zhodnotenie ich činnosti. Tomu
malo predchádzať oslovenie miestnej manažérky, ktorú by sme požiadali o povolenie
a zistenie, či by nám daná MAS venovala chvíľu čas.
Keďže sme mali informáciu, že pôvodná miestna manažérka už daný post v MRoC
nezastáva, nakontaktovali sme sa na novú aktívnu osobu v tomto území. Zistili sme od nej, že
svoj post manažérky zastáva len neoficiálne, keďže jej to jej profesia inak ani neumožňuje. Na
daný rozhovor sme mali pripravené otázky, no hneď ako začala nová miestna manažérka veľmi
otvorene a priamo rozprávať o súčasnej situácii v MRoC, zistili sme, že nami stanovenú
58
metodiku zberu informácii nebudeme môcť použiť. Nuž ako sa hovorí „človek mieni, pán Boh
mení.“ Tak ako sa bohužiaľ zmenila situácia v danom Mikroregióne, tak sme museli aj my
zmeniť naše kroky vedúce k správnemu zhodnoteniu fungovania integrovaného rozvoja
vidieka v tomto Mikroregióne.
Táto kapitola, ktorá bola spísaná na základe rozhovorov s novou miestnou manažérkou
a ďalšími členmi MAS, by mala vniesť trochu viac „inej“ reality do funkčnosti prístupu
LEADER v tomto mikroregióne naproti informáciám získaným len z externých zdrojov či
ISRÚ MRoC – teda reality, ktorú nám odhalili miestni ľudia – niektorí viac či menej otvorene.
Nie všetko je totiž také „ružové“ ako sa na prvý pohľad môže zdať – resp. ako sa hovorí
„zdanie klame.“ Odhalili sme tak určité ťažkosti, ktoré sprevádzali (ne)funkčnosť prístupu
LEADER v tomto MR.
4.4.2.1 Rozhovor s miestnou manažérkou
Nová miestna manažérka svoj post zaujala v auguste 2009, t. j. v období začiatkov
realizácie „malého LEADERu“ na území MRoC. Inými slovami presne načas, keď to už bolo
pre MRoC nevyhnutné, pretože MAS existovala už niekoľko mesiacov bez vlastného
manažmentu. Presnejšie od posledného veľkého stretnutia MAS, ktoré sa uskutočnilo vo
februári 2009, kedy navzájom Mikroregión a externá i miestna manažérka ukončili spoluprácu.
Vzhľadom na citlivosť tejto témy, sa k tejto snáď najväčšej problematike, ktorá miestnu akčnú
skupinu postihla nebudeme bližšie vyjadrovať. Určite však vieme povedať, že spôsobila pre
viacerých členov MAS z verejného sektora veľké sklamanie.
Z negatívnejších postrehov, ktoré veľmi ovplyvnili ďalší vývoj tejto MAS, uvádzame
nasledovné: nová miestna manažérka podľa jej slov z predchádzajúceho obdobia fungovania
MAS „nezdedila“ takmer žiadne podklady a materiály, na ktoré by mohla nadväzovať v plnení
svojej práce. Tvrdí, že prvé obdobie formovania MAS a prípravy ISRÚ, ktoré bolo v rukách
prvej miestnej manažérky je jedna „čierna diera“. Nezachovali sa žiadne potrebné materiály.
Potvrdila, že zo stretnutí sa nerobili žiadne zápisnice, dokonca ťažko by niekde našla aspoň
prezenčné listiny z daných stretnutí. Tu by sme však chceli v krátkosti poznamenať, že keď
sme v ďalšom pátraní po skutočnom stave komunikovali s predsedom MAS, zistili sme, že
niektoré materiály vlastnil on. To považujeme za čiastočný problém aj v komunikácii medzi
súčasným vedením. Na druhej strane aj predseda tejto MAS nám potvrdil, že mnohé materiály
sa nezachovali pretože ani neexistovali, resp. sa dorábali dodatočne podľa povinností, ktoré pre
MAS následne vznikli (preukázanie stretnutí pre RO).
59
Tu prišla na rad naša domnienka, že niektoré uvádzané tvrdenia v ISRÚ MRoC, ktorou
sa MAS uchádzala o podporu v prvej Výzve RO, sa nezakladajú na pravdivosti. Domnienka
vychádzala z tohto zistenia:
v ISRÚ sa ohľadne pracovných stretnutí MAS uvádza: „Výstupy z každého
pracovného stretnutia mohli miestni záujemcovia vzhliadnuť na webovej stránke obce
Mojmírovce, kde je pre LEADER vytvorený osobitný priečinok.“ Osobne sme danú stránku
navštívili niekoľkokrát, no spomínané výstupy zo stretnutí sa tam nenachádzajú. Na danej
webovej stránke sme síce našli osobitný priečinok pre LEADER, ale v podstate obsahuje len
veľmi málo všeobecných informácií o LEADERi. Neobsahuje žiadne detailné informácie a
takisto už veľmi dlhú dobu nepodliehal aktualizácii. Naše tvrdenie podkladáme dôkazom,
ktorý je súčasťou prílohy J. Položili sme si teda otázku, či sa dá spoliehať aj na ďalšie tvrdenia
v ISRÚ. Vyjadrujú skutočný stav? Neskôr sme sa dopracovali k zisteniu, na základe ktorého
môžeme konštatovať, že ISRÚ je čiastočne „prikrášlená“ v niektorých informáciách. Potvrdil
nám to aj predseda MAS. Ide o prikrášlenie informácií, ktoré súvisia s uplatňovaním
najcennejších princípov prístupu LEADER, predovšetkým princíp participácie (zapájania
občanov), ale aj princíp partnerstva.
Ďalším zistením teda bolo, že MAS MRoC (partnerstvo) v podstate (už) nefunguje. Od
odchodu prvého manažmentu sa v rámci MAS nič nedialo a nástupom súčasnej manažérky
údajne v danom území funguje aspoň a zároveň iba táto nová manažérka. Neuskutočnili sa tak
už žiadne riadne stretnutia celej MAS. Na samotných stretnutiach, ktoré sa uskutočňovali už od
formovania MAS sa podľa jej slov vždy stretávalo len málo ľudí a po období stagnácie
v činnosti sa stretnutia časom obmedzili na pracovnú skupinu starostov obcí tohto
Mikroregiónu a účasť danej novej manažérky. Keďže sa nezachovali žiadne materiály od
predchádzajúceho manažmentu územia, nevedela mi ani povedať, aký je súčasný počet členov
danej MAS – teda nie je správna ani štruktúra a počet členov jednotlivých orgánov. Túto
skutočnosť nám následne potvrdil aj predseda MAS. Tieto dve osoby sa zhodli v tom, že sa
bude musieť nanovo zorganizovať stretnutie na úrovni mikroregiónu, v ktorom dôjde
k správnemu určeniu MAS. Rozhodli sa tak usporiadať výročné zasadnutie členskej schôdze,
aby sa ako združenie vykryštalizovali. V podstate to, čo už mohlo byť dávno vybudované na
pevných základoch, sa bude organizovať odznova.
60
4.4.2.2 Rozhovor s predsedom MAS
Predseda MAS vystupuje ako štatutárny orgán OZ Mikroregión okolo Cedronu. Za
predsedu bol zvolený člen MAS z verejného sektoru, teda starosta jednej z obcí združených
v tomto mikroregióne.
Podľa jeho slov je prístup LEADER veľmi dobrá metóda i nástroj na rozvoj vidieckych
oblastí. Schvaľuje ho, no zároveň usudzuje, že sa doň vbehlo priveľmi rýchlo. Následne
prichádza zhodnotenie, že samotný prístup LEADER im nebol spočiatku (pri prípravách na
implementáciu) dostatočne predstavený a vysvetlený a tak ho mali ťažkosti pochopiť. Navyše
podmienky na implementáciu, tvorené zvonka, sa údajne v začiatkoch výrazne menili a z toho
vznikol i zmätok v informáciách. Ako však sám tvrdí, to sa však stáva, keď sa do praxe
zavádza čosi nové, s čím doteraz nemali skúsenosti (a to ako na úrovni SR, tak i na úrovni
mikroregiónu). Vzhľadom na uvedené a na veľkú snahu Mikroregiónu získať finančné
prostriedky na podporenie rozvoja miestneho územia sa stalo, že mnoho papierov sa robilo
a prepisovalo len tak, aby sa spĺňali stanovené náležitosti a podmienky (teda nie odzrkadlenie
skutočného stavu) – či už pri snahe o získanie financií z „veľkého“ či „malého“ LEADERu.
Takéto konanie im v podstate ale nemožno veľmi vyčítať, pretože podmienky zhora neboli
skutočne najlepšie nastavené pre implementáciu tohto prístupu vzhľadom na nepripravenosť
mnohých obcí v Slovenskej republike na takýto typ rozvoja vidieka.25
Ako uviedol, do druhej Výzvy RO sa neprihlásili vzhľadom na fakt, že už necítili veľkú
šancu v ňom uspieť.26 V prvej Výzve už bol totiž vybraný veľký počet MAS z NSK a navyše
zistili, že malé obce by mohli mať dokonca problémy pri spolufinancovaní. Uchádzať sa
o financie z dotácie VÚC však plánujú aj v ďalších rokoch. Použijúc slová miestnej
manažérky: „Keď neprší, aspoň kvapká.“
Ďalej sa predseda MAS vyjadril, že ďalší rozvoj územia na základe prístupu LEADER
v ich území bude závisieť od toho, či ostatní miestni ľudia pochopia myšlienku LEADERu
(teda „budúci“ členovia MAS). Dôležité bude teda najprv prehodnotiť členstvo v MAS. Chce
doplniť ľudí, pretože ako sám povedal, po skúsenosti s realizáciou „malého LEADERu“ v ich
území na základe vyššie spomínanej pracovnej skupiny už sami zistili o čom prístup LEADER
je. Bolo to skutočne veľmi osožné vytvorenie nástroja na úrovni kraja, ktorý umožnil znovu
25 Viac k tejto problematike pri zhodnotení prístupu LEADER na základe komunikácie s odborníčkou na rozvoj vidieka, doc. Fázikovou uvádzame v kapitole 4.6.26 Ich šanca uspieť však bola znížená aj ich nečinnosťou a dlhým obdobím stagnácie, kedy neuskutočnili dva významné kroky, ktoré považujeme za dôležité:
- nepožiadali Riadiaci orgán oficiálnym listom o vysvetlenie, prečo neuspeli v prvej Výzve – t. j. mohli sa na tom poučiť, čo mali zle v rámci ISRÚ a čo by mohli zlepšiť,
- nevyužili ani príležitosť zúčastniť sa školenia pre potenciálne MAS pre druhú Výzvu, ktoré organizovala ARVI. V dňoch 18. – 20. 11.2009 v Novom Smokovci prebehla 1. časť školenia formou spoločného školenia a v decembri 2009 prebehla 2. časť školenia formou samostatných konzultácií k ISRÚ.
61
nabudenie určitých aktérov v území, ktorým je sympatický rozvoj vidieka prístupom
LEADER.
Niektoré odpovede z riadeného rozhovoru s predsedom MAS uvádzame aj
v nasledovnej kapitole, vzhľadom na to, že mu boli položené veľmi podobné otázky ako
ostatným starostom.
4.4.2.3 Rozhovory s členmi MAS z verejného sektora
Podkapitola zahŕňa naše konštatovanie a uvádzanie informácii získaných od starostov
a starostiek obcí združených v Mikroregióne okolo Cedronu. Respondentom sme zaručili
anonymitu, preto neuvádzame ich bližšie určenie pri výpovediach. Rozhovory so starostami
prebiehali ako riadené rozhovory na základe vopred pripraveného dotazníka, ktorý uvádzame
v prílohe A. Zostavili sme ho z otvorených otázok. Takýto prístup sme zvolili preto, aby
starostovia mohli voľne vyjadriť svoje názory ku danej problematike.
Podľa doposiaľ získaných informácií o vývoji mikroregionálnej spolupráce (viď.
kapitola 4.4) na území MRoC sme sa starostov spýtali, ktorý typ partnerstva hodnotia ako
najpozitívnejší pre rozvoj ich územia a ktorým smerom vidia budúcnosť ich spolupráce. Na
základe získaných odpovedí môžeme konštatovať nasledovné:
Starostovia nemajú jednotný názor pre budúci rozvoj a spoluprácu,
čo môže byť pre budúci rozvoj vidieka na tomto území zložitejšie.
Názory môžeme zoceliť do troch hlavných myšlienok. Prvá sa týka uvedomenia si
dôležitosti prístupu LEADER pre budúcnosť rozvoja vidieka27 – že existuje dôležitosť
zapájania iných občanov a subjektov do rozvoja (odpovede 2 starostov). Druhá myšlienka,
ktorej hlavnú rolu v rámci odpovede zohráva tiež prístup LEADER, sa však týkala len
vnímania jeho pozitíva v rámci finančnej stránky – teda ako možnosť získať ďalšie finančné
prostriedky cez os 4 a nástroj LEADER NSK (odpovede 2 starostov). Ďalším názorom bolo
zhodnotenie ako najpozitívnejšieho partnerstva združenie obcí – pretože údajne ide o menšie
partnerstvo a skôr sa v ňom vedia dohodnúť na spoločných aktivitách – starostovia vyzdvihli
nielen partnerstvo z roku 2000, kedy ich spojila eufória zo spolupráce, ale dokonca uvažujú
o budúcom pretransformovaní OZ MRoC na združenie obcí – teda aj s osvedčenou dobrou
spoluprácou s obcou Rastislavice (odpovede 3 starostov).
Z doteraz uvedeného zhodnotenia rozhovorov aj s predsedom MAS a miestnou
manažérkou zároveň vychádza potvrdený fakt, že na stretnutiach MAS, ktoré sa v minulosti
uskutočnili sa prejavovala nadradenosť zástupcov z verejného sektora a teda partnerstvo 27 O budúcom rozvoji vidieka hovoríme preto, lebo starostovia si sami uvedomujú, že zapájanie občanov nie je jednoduchý proces a že na to v obciach nemajú vytvorené dobré podmienky. Samotná komunikácia s občanmi je slabšia. Práve v tejto oblasti by mali sami začať uskutočňovať jednotlivé kroky, ktoré by viedli k formovaniu občianskej spoločnosti na vidieku.
62
Multisektorové partnerstvo Finančné prostriedky
žiadna odpoveď
3 odpovede
4 odpovede
nebolo rovnocenné. Napokon veď sa samo zúžilo na pracovnú skupinu starostov a miestnej
manažérky, čo považujeme za dôsledok nepripravenosti (nezrelosti) zástupcov miestnej
samosprávy na takéto partnerstvo a zároveň za nekorektné konanie voči ostatným členom
MAS.
Pri príprave dotazníka nás ďalej veľmi zaujímalo čo podnietilo starostov k založeniu
OZ MRoC vytvorenom na princípe MAS – či to bolo vytvorenie funkčného partnerstva podľa
metódy LEADER alebo išlo o získanie finančných prostriedkov cez os 4 LEADER a cez
LEADER NSK. Z odpovedí sme pre jednoduchosť zobrazenia odpovedí vytvorili nasledovnú
schému.
Schéma 5 Dôvod formovania MAS na území Mikroregiónu okolo Cedronu
Vlastné spracovanie
Zo schémy jasne vyplýva, že pri rozhodovaní o založení OZ MRoC ich najviac
motivovalo získanie finančných prostriedkov, no menej ako polovicu starostov oslovilo aj
spolupartnerstvo s inými subjektmi.
O možnosti rozvoja vidieka prístupom LEADER sa starostovia dozvedeli z internetu
a od ÚNSK. Tento už o rok skôr začal projekt prípravy niektorých mikroregiónov na prístup
LEADER. Keďže počiatočné informácie o prístupe LEADER neboli dostačujúce, starostovia
sa zúčastňovali aj vzdelávacích seminárov a konferencií o prístupe LEADER, na ktorých im
odovzdávali informácie zhora nadol – t. j. či už pracovníci z MP SR, z ÚNSK, alebo metodička
projektu LEADER na Slovensku. Na jednej takejto konferencii sme sa zúčastnili aj my a veľmi
v nás zarezonoval komentár metodičky projektu LEADER Jely Tvrdoňovej, ktorá vyjadrila
sklamanie nad nadmernou účasťou starostov v porovnaní s miestnymi manažérmi z MAS, ktorí
sú pre činnosť MAS kľúčovejší. Upozornila starostov, že by mali prehodnotiť súčasný miestny
manažment.
V rámci projektu LEADER NSK sa uskutočnili aj Twinningové programy – zahraničné
pracovné cesty členov projektového tímu z ÚNSK a potenciálnych prijímateľov pomoci na
úrovni mikroregiónov do krajín, ktoré už prístup LEADER implementovali (Česká republika,
63
Rakúsko a Fínsko). Cieľom týchto návštev malo byť získanie skúseností a výmena informácií
v oblasti integrovaného rozvoja vidieka. Preto nás zaujímalo, či sa niekto z MRoC zúčastnil
niektorej z návštev úspešnej MAS v zahraničí. Pozitívne bolo zistenie, že 2 členovia MAS
MRoC sa zúčastnili návštev všetkých troch spomínaných krajín – išlo o dvoch starostov.
Avšak podľa nás, keď už bola členom MAS MRoC daná takáto možnosť, mohli sa na daných
stretnutiach aspoň efektívne obmieňať a mala byť zabezpečená účasť aj miestneho manažéra.
Starostovia na týchto stretnutiach pochopili, že účel použitia finančných prostriedkov v
rámci prístupu LEADER by mal byť akýsi nadstavbový – t.j. malo by ísť o realizáciu
inovatívnych projektov – nadstavbových v tom slova zmysle, že na vidieku sa už základné
prvky garantujúce spokojný život obyvateľstva nachádzajú. Podľa slov jedného z týchto dvoch
starostov, MRoC nie je ešte tak vyspelý a zároveň ľudia nemajú ochotu sa tak do niečoho
zapájať.
Ďalej nás teda zaujímalo, ako si starostovia predstavujú prínosy prístupu LEADER, ak
odhliadneme od finančného prínosu. Odpovede pre ich zaujímavosť a nemožnosť
jednoznačného zhrnutia uvádzame v ich takmer plnom znení.Respondent č. 1: „Prístup LEADER slúži na pozdvihnutie úrovne obcí po kultúrnej a spoločenskej
stránke, na vybudovanie spoločných projektov na úrovni celého MR“ ;
Respondent č. 2: „Záleží od toho aké sú možnosti – všetko je u nás nastavené na financie, ktoré sú
najpotrebnejšie pre rozvinutie obcí – keď budeme mať v dedine všetko perfektné (infraštruktúra a
tak) a ľudia budú žiť v peknej obci – až vtedy sa budeme môcť vyvíjať ďalej prístupom
LEADER“ ;
Respondent č. 3: „Rozšírenie spolupráce, orientácia na ľudské zdroje a spoznávanie sa ľudí“ ;
Respondent č. 4: „Prínosom je, že prístup LEADER dáva ľudí dokopy – že títo rozhodujú síce aj
o malých projektoch, ktoré môžu zrealizovať (podnety dávajú aj občania)“;
Respondent č. 5: „Zlepšenie životného prostredia, estetiky obce – ale viac som sa do tohto
nezapodieval – vnímal som skôr len investičné akcie“ ;
Respondent č. 6: „Zveľadenie obce cez spoluprácu s inými obcami – získanie skúseností v rozvoji
od iných obcí - uskutočnenie spoločných posedení“ (pozn. spolupráca vnímaná len na úrovni
starostov).
Otázka zameraná na dôležitosť zapájania miestnych ľudí z neverejnej sféry do rozvoja
MRoC má nasledovnú interpretáciu kladných odpovedí: dvakrát sa vyskytlo jednoznačné áno a
ďalších trikrát sa vyskytlo: áno, len...: Respondent č. 5: „treba zo strany týchto ľudí pochopenie a nevidieť len vlastné (osobné) výhody“;
Predseda MAS: „ľudia nemajú záujem – títo potrebujú vidieť efekt a potom takémuto prístupu
k rozvoju dávam zelenú“;
Respondent č. 4 : „problémom je apatia ľudí, hoci v poslednom čase bolo cítiť badateľné
zlepšenie“;
64
Jedna odpoveď bola neistá: Respondent č. 3: „určite by to malo zmysel, keby to fungovalo – ale inak ťažko povedať – záleží aj
podľa toho s kým spolupracujete.“
Len jedna odpoveď bola negatívna v tom zmysle, že respondent č. 6 si nemyslí, že je
dôležité zapájať ďalších ľudí do rozvoja vidieckeho územia.
Na základe ďalšej otázky zameranej na dobrovoľnú aktivitu občanov žijúcich v ich obci
pri rozvoji vidieka sme sa dozvedeli, že 3 starostovia cítia podporu občanov pre rozvoj obce aj
po tejto stránke (najmä u strednej a staršej generácie a u členov rôznych združení v obci ako
napr. hasičský zbor, poľovnícke združenie či futbalový klub...). Ďalší 3 starostovia sa vyjadrili,
že len veľmi málo ľudí je u nich ochotných niečo dobrovoľne spraviť (len členovia združení
v kultúrnej a športovej oblasti, individualisti nie).
Na otázky, či starostovia vnímajú nejaké problémy v súvislosti s prístupom LEADER –
či už vonkajšie alebo vnútorné a v súvislosti s tým, či majú nejaké odporúčania pre riešenie
problémov, uvádzame nasledovné zistenia.
Najviac v odpovediach rezonovali zdroje vonkajších problémov, ktoré spôsobili
následne vnútorné problémy v rámci Mikroregiónu. Išlo o tieto vnímané problémy:
- priveľká byrokracia,
- nedostatok poskytnutých počiatočných informácií smerom zhora nadol,
- zmena podmienok (počas obdobia formovania MAS a príprav na LEADER)
a neposúvanie nových informácií po jednej línií (info zhora – externí manažéri –
formujúca sa MAS) – čo následne spôsobilo zmätok vo vnútri MAS.
Pri ďalších vnútorných problémoch niektorí starostovia okrem problematiky
ohľadom bývalého manažmentu určili aj nepravidelnú účasť členov MAS na stretnutiach (čo
komplikovalo priebeh ďalších stretnutí) a v jednom prípade aj absenciu mikroregionálneho
pohľadu (nadhľadu) na rozvoj územia28. Starostovia, ktorý nezanevreli na budúci rozvoj ich
vidieka prístupom LEADER, vyjadrili vieru, že po týchto počiatočných skúsenostiach, kedy sa
zavádzalo niečo nové, už do budúcna vyplynie zlepšenie.
28 Absencia tohto mikroregionálneho pohľadu tu však od samého počiatku nebola. V rámci formujúcej sa MAS sa vedeli dohodnúť na spoločnom projekte pre celý Mikroregión – vybudovanie cyklotrasy, ktorá by prechádzala každou obcou Mikroregiónu a dopomohla by tak rozvinúť cestovný ruch v tejto oblasti. MRoC má veľmi dobré podmienky pre takýto typ projektu. Potom však nasledovalo ďalšie veľké sklamanie pre MAS, keď im bolo následne odporučené upustiť od tejto myšlienky rozvoja, keďže táto by im následne nemusela cez LEADER prejsť, lebo údajne ide o jednostranne orientovaný projekt pre rozvoj. Potom už nastal skutočný problém s vnímaním rozvoja mikroregiónu ako celku a začal sa riešiť rozvoj už len tak, že každý riešil svoje veci v svojej obci. Podobný problém nám sami od seba povedali aj dvaja iní zástupcovia MAS – z občianskeho aj súkromného sektora.Ďalšími možnými úvahami pre mikroregionálny projekt boli: vytvorenie centrálnej informačnej kancelárie v MR, zriadenie múzea mikroregionálneho charakteru a spustenie termálneho kúpaliska v Poľnom Kesove.
65
Z odporúčaní a úvah ako by sa tieto problémy mohli minimalizovať v budúcnosti tak,
aby došlo k uľahčeniu situácie pri zavádzaní niečoho nového akým je prístup LEADER pre náš
vidiek, uvádzame nasledovné:
- znížiť byrokraciu a zjednodušiť podmienky (aby sa to priblížilo viac k ľuďom, ak by to
bolo možné),
- zvýšiť informovanosť zo strany Ministerstva, ktorý by sa mal viac zamerať aj na
informovanie vidieckych občanov (pretože inak sa to v MAS odráža len ako iniciatíva
starostov a napokon aj samotní starostovia mali určité pochybnosti a zmiešané pocity zo
začiatku),
- sprehľadniť podmienky, viac sa zamerať na poskytovanie správnych (nemenných)
informácií smerom nadol. Inak sa ťažko vybuduje partnerstvo v území, ak sa neustále
prichádza s inými informáciami a menia sa podmienky. Ľudia tak strácajú záujem.
4.4.2.4 Rozhovory s členmi MAS z iného ako verejného sektora
Po uskutočnení rozhovorov so starostami obcí združenými v MRoC sme pokladali za
dôležité osloviť aj iných členov MAS a umožniť im vyjadriť sa k danej problematike, ktorá sa
ich týka29. Za cieľ sme si stanovili osloviť 3 aktívnejších30 „členov MAS“ a 3 neaktívnych
„členov MAS“. Výber respondentov na základe týchto dvoch kategórii bol následne už len
náhodný (avšak snažili sme sa vybrať respondentov z rôznych obcí31). Otázky sme nechali
podobne ako pri rozhovoroch so starostami otvorené, aby sa mohli sami vyjadriť k danej
problematike. Dotazník s pripravenými otázkami uvádzame v prílohe B. Respondentom sme
zaručili anonymitu.
Tab. 13 Zaradenie respondentov podľa sektorovSektor/respondent „Aktívny“ „Neaktívny“Občiansky sektor – fyzická osoba 0 1
(respondent č. 10)Občiansky sektor – zástupca združenia 2
(respondenti č. 8 a 9)1
(respondent č. 11)Súkromný sektor 1
(respondent č. 7)1
(respondent č. 12)Spolu 3 3
Vlastné spracovanie
Respondentom sme položili prvú otázku týkajúcu sa ich aktívneho členstva v MAS.
Zaujímavým vyjadrením predpokladaných neaktívnych členov MAS bolo, že sa všetci traja
29 Takéto rozhovory sme uskutočnili aj napriek tomu, že sme boli upozornení, že títo ľudia nám nič nepovedia, lebo nebudú vedieť. Oproti takejto očakávanej situácií boli zistenia z rozhovorov vcelku zaujímavé a prekvapivé. Inými slovami zneli veľmi povzbudivo.30 Túto „aktívnosť“ sme merali očami 3 členov MAS z verejného sektora a dali sme na ich odporučenie, ktorí členovia patrili k tým aktívnejším. 31 Respondenti sú z obcí: Mojmírovce, Štefanovičová, Svätoplukovo, Cabaj-Čápor a dvaja z Veľkej Doliny.
66
cítia byť aktívnymi. Úsudok vychádzal z toho, že všetci traja sa zúčastnili každého stretnutia,32
na ktoré boli pozvaní (hoci išlo v skutočnosti možno len o 2 či 3 stretnutia). Práve v týchto
členoch sme objavili obrovský potenciál a chuť pre ďalšie pokračovanie v integrovanom
rozvoji vidieka a v ich existencii v MAS.
Pri respondentoch, ktorí boli označení za aktívnych sme sa dopracovali k zisteniu, že
jeden subjekt sa považuje za aktívneho (lebo sa zúčastnil väčšiny stretnutí, na ktoré bol
prizvaný – cca 7 – 8 stretnutí) a ďalší dvaja sa ohodnotili za neaktívnych členov, hoci jeden
z nich sa tiež zúčastnil rovnakého počtu stretnutí, ale vo svojej podstate sa po dlhej odmlke
stretávania sa riadnej MAS cítil ako „zabudnutý.“ Druhý z nich sa zúčastnil síce 3 stretnutí,
ale sám ani nevedel „čo tam vlastne robí.“ Tento zástupca vzorky členov MAS z neverejného
sektora (respondent č. 9) sa následne vyjadril, že na danú pozíciu v partnerstve ho dosadil
starosta s tým, že mu „povedal, že je tam a hotovo.“ Samozrejme tento člen nemá ďalej ani
záujem zotrvať v danom partnerstve – zotrvá, len ak by to pre skupinu bolo nevyhnutné.
Navyše je pracovne veľmi zaneprázdnený. Paradox však je, že nakontaktovanie sa na tohto
člena nám bolo vyslovene odporučené.
Všetci ostatní respondenti sa zapojili do OZ MRoC na základe oslovenia a požiadania
zo strany starostu obce, v ktorej žijú (či inak fungujú). Starostovia tak tvorili resp. dotvárali
MAS na základe postupných informácii, ktoré sa ku nim dostávali a tak automaticky
selektovali členov podľa zistení a vlastných potrieb. Tým sa podľa nás partnerstvo netvorilo
transparentne a vhodne pre svoju dlhodobú udržateľnosť. Ale na druhej strane starostovia sú
práve tí, ktorí by mali veľmi dobre poznať svoje vnútorné pomery v obci a tak by najlepšie
mali vedieť koho osloviť. Nie všetci to však uskutočňovali prijateľnou vhodnou formou (viď.
dosadenie člena spomínaného vyššie). Preto, ak sa vrátime ku podkapitole 4.4.1.2 a vezmeme
do úvahy dve etapy formovania MAS uvedené v tabuľke 11, na základe nami zistených
informácii z rozhovorov vieme, prečo dochádzalo k takým veľkým zmenám v tvoriacom sa
partnerstve. Údajne sa dosť menili podmienky v priebehu tvorby partnerstva (viď. problémy,
ktoré označili starostovia). Konkrétne to možno uviesť na príklade, kedy spočiatku boli miestni
podnikatelia prizvaní do partnerstva na základe výhod, ktoré im môže členstvo priniesť.
Motiváciou im bolo len 5% spolufinancovanie vlastnými prostriedkami pri realizácií projektov.
Následne, keď sa však dozvedeli, že spolufinancovanie ich projektov bude desaťnásobne
vyššie (až 50%), tak si povedali, že sa im do toho neoplatí ďalej ísť.
U týchto ostatných 5 respondentoch sme však pocítili skutočný záujem o rozvoj
územia, v ktorom žijú či pôsobia. Z nich jeden subjekt zo súkromného sektora (respondent č.
32 Zoznam stretnutí uvedených v ISRÚ MRoC sa nachádza aj v prílohe K tejto práce.
67
12) povedal, že sa zúčastňoval stretnutí MAS, aj keď sa neskôr dozvedel, že jemu osobne
z toho nič „nekvapne.“ Záleží mu na rozvoji obce, v ktorej pôsobí a do budúcna takisto prejavil
vôľu byť členom takéhoto partnerstva, pretože ako sám povedal: „radi pomôžeme, ak bude
s čím a radi sa zapojíme do niečoho, čo prinesie rozvoj.“ Aj ostatní respondenti sa vyjadrili, že
by chceli zotrvať v tomto združení aj naďalej a spoločne plánovať rozvoj ich vidieckeho
územia.
K otázke na základe čoho sa rozhodli zapojiť do rozvoja územia MRoC prístupom
LEADER a čo očakávali od multisektorvého partnerstva sa nám títo 5 respondenti vyjadrili
nasledovne:
Respondent č. 7: „Vzhľadom na to, že sme lákadlom pre túto oblasť, uvedomujeme si dôležitosť
spolupráce aj s inými subjektmi v území. Má to pre nás veľký prínos, pretože, čím viac ľudí je
v skupine, tým väčšia je sila prilákať ľudí do obce resp. mikroregiónu.“ a „Očakávali sme, že
vytvorením tohto partnerstva sa veci konečne pohnú.“
Respondent č. 8: „Som presvedčený, že regiónu treba pomôcť, je tu toho toľko čo zveľaďovať.“
Ďalej uviedol, že „si to v obciach pýta vybudovanie niečoho atraktívneho pre mladých ľudí, ktorí
sem vyslovene v poslednom období migrujú. Určité skrášlenie prostredia. Treba pomôcť obciam,
aby sa vytvorilo u druhých ľudí ponímanie, že v obci sa dá veľmi pekne žiť.“ V rámci svojho
občianskeho združenia vyvíjajú viaceré aktivity, ktoré sem lákajú ľudí z okolia a aktivity
zamerané na deti. „Očakával som väčšiu symbiózu ľudí v tomto území, väčšiu súhru - doplnenie
sa resp. lepšiu komunikáciu medzi subjektmi z obcí v Mikroregióne v rámci dohody o tom, čo je
potrebné riešiť prioritne.“
Respondent č. 10: „Pomáha to dedinám, keď je účasť občanov. Chcel som byť jedným z nich,
zaujímam sa o rozvoj našej obce.“ Tento respondent osobne nič neočakával, ale z pohľadu obce
očakával, že „obce si budú viac pomáhať jedna druhej“ no vzápätí dodala, že zo stretnutí mala
skôr taký pocit, že sa nevedia dohodnúť – tam, kde sa delia peniaze sa to ťažko dá.
Respondent č. 11: „Očakávam prospech aj pre obec aj pre združenie, ktorého som členom.“
Zaujímavosťou je, že takúto snahu o rozvoj obce má človek, ktorý nežije v danej obci, ale žije
v hlavnom meste SR.
Respondent č. 12: „Oslovení sme boli výlučne s cieľom získať finančné výhody pre nás na rozvoj
ubytovania a stravovania... Očakávali sme teda finančné výhody a rozvoj pre obce – keďže z toho
by sme všetci profitovali.“
K daným tvrdeniam by sme chceli už len dopísať, že veľmi sa nám páčilo „zapálenie
pre vec“ u týchto ľudí, ktorí skutočne vyjadrili veľký (aj nezištný) záujem o rozvoj. Môžeme
konštatovať, že na území MRoC sa nachádza skutočne veľký potenciál v ľudských zdrojoch.
Kladieme si tak otázku, prečo v nich starostovia nevidia veľmi dobrých pomocníkov,
68
ba dokonca partnerov pre rozvoj ich územia, keďže polovica z nich nebola ďalej pozývaná na
ďalšie stretnutia MAS a druhá polovica z týchto pozvaní tiež vypadla začiatkom roka 2009.
Uvedeným respondentom sme položili aj rovnakú otázku ako starostom a to, či im bolo
dostatočne vysvetlené o čom je prístup LEADER a či sa snažili aj sami získať dodatočné
informácie. Všetci 6 respondenti sa vyjadrili, že im bolo dostatočne vysvetlené, o čom je
prístup LEADER – predovšetkým na stretnutiach, kde im to veľmi pekne vysvetľovali
manažéri, či na základe písomných podkladov alebo informácií od starostov. Dvaja respondenti
sa snažili vyhľadať aj dodatočné informácie – prostredníctvom internetu. Išlo o subjekty zo
súkromného sektora. Následne sme vyzistili, že respondenti sa ale necítia byť dostatočne
informovaní o činnostiach OZ MRoC. Výnimku tvoril jeden respondent, ktorému sa
informácie dostávajú na základe úzkeho kontaktu so starostom. Preto sme sa pýtali, aká bola
ich komunikácia s ostatnými členmi MRoC na stretnutiach. Dozvedeli sme sa, že až na jedného
respondenta, sa všetci vyjadrili, že komunikácia bola veľmi dobrá (interaktívna). Stretnutia
viedol koordinátor na veľmi dobrej úrovni a následne mali členovia možnosť cez otázky, ktoré
sa dali do pléna alebo cez hlasovanie vyjadriť svoje názory. Viacerí respondenti sa zhodli, že
viac sa však zapájali svojimi názormi predstavitelia zo súkromného sektora, ktorí si tak chceli
presadiť svoje názory, aby mali z toho osoh aj oni. Keď sme sa respondentov spýtali, či cítili
nadradenosť starostov v tomto partnerstve (veď samotní starostovia nám to potvrdili, že tak
fungovali), zaujímavosťou bolo, že obidvaja naši respondenti zo súkromného sektora necítili
takúto nadradenosť. Skôr ju vnímali ľudia z občianskeho sektora, ktorí ju však vnímali za
prirodzenú.
Členov z neverejného sektora sme sa podobne ako starostov spýtali, či vnímali na
stretnutiach nejaké problémy a ak áno, či im z nich vyplývajú nejaké odporúčania pre ďalšie
a lepšie fungovanie MAS.
Problémy, o ktorých sa zmienili vychádzali buď z nedostatkovej informovanosti týchto
členov, z problému stretnutia sa MAS v plnom počte (väčšina je pracovne dosť
zaneprázdnená), ako aj z neustálej zmeny podmienok a informácií, ktoré sa ku členom
dostávali (podobný problém aj vnímali starostovia). Ďalším špecifickým problémom, ktorý
vnímal zástupca zo súkromného sektora bolo, že všetko sa ako keby riešilo v obci Mojmírovce
vopred a potom zástupcovia tejto obce len predkladali svoje názory, na ktorých sa vopred
dohodli, ostatným členom – čiže mu chýbalo akoby rovnocenné postavenie členov. Tu by sme
však chceli poznamenať, že takéto vnímanie mohlo byť spôsobené tým, že vtedajšia miestna
manažérka sídlila na Obecnom úrade v Mojmírovciach. Toto by aj odporúčal napraviť – aby sa
69
k nim nedostávali informácie vopred vyriešené len v jednej obci. Dvaja respondenti, ktorí sa
zúčastnili len prvotných stretnutí nevnímali žiadne problémy.
Odporúčania boli nasledovné:
zabezpečiť užší kontakt medzi tými, ktorí sa rozhodli byť v tom partnerstve,
zorganizovanie prvotných stretnutí na úrovni obcí (pred veľkým stretnutím celého
partnerstva na úrovni MR), kde by sa mohli členovia MAS jednej obce viac zjednotiť
a spoločne si naplánovať rozvoj ich obce
a zároveň ponechať takéto stretnutia na úrovni obce otvorené pre ďalších miestnych ľudí.
K otázke v rámci informovania o činnosti MAS nás jeden člen (respondent č. 12)
upozornil, že on samozrejme pociťuje v súčasnosti nedostatok informácii, ale hlavne za
problém vníma aj to, že celkove miestni obyvatelia, ktorí neboli starostami oslovení na
zapojenie sa do MAS, nemajú vôbec informácie o tom, čo sa „tam“ deje. Touto odpoveďou
nadväzujeme na ďalšiu podkapitolu – zameranú na oslovenie miestneho obyvateľstva, či majú
oni nejaké informácie ohľadom tejto problematiky a či v nich je nejaká ochota dobrovoľne sa
zapojiť do rozvoja ich vidieckeho územia.
4.4.3 Zhodnotenie rozhovorov s miestnymi občanmi
V súvislosti s vopred stanoveným cieľom našej práce sme pripravili pre miestnych
občanov žijúcich na území MRoC dotazník (viď. príloha C). Oslovili sme vzorku 50 občanov,
ktorým sme položili, podobne ako v predchádzajúcich rozhovoroch, otvorené otázky, kde si
samostatne mohli určiť dôležitosť odpovedí, poprípade sme im nechali možnosť sa voľne
vyjadriť k danej problematike, ak sme videli ich záujem niečo povedať. V rámci tejto
podkapitoly uvádzame naše zistenia z týchto rozhovorov.33
Na otázku, či si občania myslia, že starosta/-ka z ich obce dostatočne komunikuje
s občanmi, sme dostali také odpovede, ktoré môžeme rozdeliť do troch kategórii odpovedí a to:
áno, priemerne, nie. Z našich respondentov si polovica myslí, že starosta/-ka ich obce
dostatočne komunikuje s občanmi. Druhá polovica sa dožaduje väčšej komunikácie starostu
s občanmi (tu zahŕňame odpovede typu priemerne, ako odpovedalo 26% respondentov a nie –
24% respondentov). Ku zisteniam môžeme dodať, že v obciach s menším počtom obyvateľov
(pod 1000 obyvateľov) sa respondenti vyjadrili viac jednotne k názoru na komunikáciu ich
starostu/-ky s miestnymi občanmi (prevažovala odpoveď áno). U väčších obcí bolo spektrum
odpovedí zaplnenejšie aj odpoveďami typu priemerne a nie (tieto odpovede prevažovali).
Samozrejme, že občania týchto väčších obcí nepociťujú taký veľký osobný kontakt – 33 Uvedomujeme si, že počet opytovaných respondentov nebol štatisticky relevantný, ale my sme sa rozhodli uskutočniť kvalitatívny výskum a nie kvantitatívny. Z otvorených otázok sme skôr vydedukovali, ktorý občan má akú ochotu a tak odpovede len „netriafali,“ ale vyjadrili skutočné znalosti a názory.
70
vzhľadom na počet obyvateľov to nie je možné, čo mohlo ovplyvniť ich odpovede. Takisto sa
nám veľmi páčilo zhodnotenie jedného staršieho pána, ktorý označil komunikáciu za
nedostatočnú, no zároveň dodal, že samotný starosta za to snáď ani nemôže, keďže v podstate
obec sa nachádza v blízkosti veľkého mesta (Nitra), preto tu chýba ten družný život, čo
existuje možno v iných - vzdialenejších obciach od miest.
V ďalšej otázke sme sa pýtali na to, či občania vedia, že ich obec patrí do MRoC. Pri
kladných odpovediach nás zaujímalo, či vedia, že ide o partnerstvo viacerých subjektov (nie
len združenie obcí). Zistili sme, že 12% respondentov vie o existencii OZ MRoC, ďalších 68%
vníma MRoC ako združenie okolitých obcí a 20% respondentov nevedelo, že ich obec je
členom Mikroregiónu. V tomto zistení išlo predovšetkým o občanov obce Rastislavice, z ktorej
len jeden respondent vedel o členstve tejto obce v MRoC.
Z našich respondentov trinásti (26%) už počuli o prístupe LEADER a deviati z nich
(70%) aj vedia povedať aspoň približne o čo ide, resp. vidia prepojenie na MRoC.
Predovšetkým išlo o vysokoškolsky vzdelaných ľudí a študentov vysokých škôl. Niektorí
zvyšní respondenti pri tejto odpovedi zareagovali, že také niečo už počuli, no nevedeli si to
zaradiť. Zaujímavosťou je, že študentka SPU, ktorá už počula o prístupe LEADER v rámci
prednášky v škole, nevedela, že MRoC vznikal na princípe prístupu LEADER a že sa uchádzal
o finančné prostriedky cez os 4 LEADER. A naopak, miestna zamestnankyňa jedného
z obecných úradov vedela povedať čo je prístup LEADER, no nevedela, že MRoC je
občianskym združením – vnímala ho ako združenie obcí. Ďalšia občianka vnímala prepojenie
medzi LEADERom a MRoC, no myslela si, že ide len o združenie obcí uchádzajúce sa
o financie zvonka. Až 74% respondentov odpovedalo, že nepočuli ešte o prístupe LEADER.
Ďalej sme zisťovali, ako vnímali občania záujem predstaviteľov OZ MRoC o ich
vlastné názory na rozvoj územia, v ktorom žijú.
Z našej vzorky opytovaných sa 30% vyjadrilo, že sa predstavitelia OZ MRoC zaujímali
už o ich názory na rozvoj vidieckeho územia, v ktorom žijú (obce). Z toho jedna tretina ako
odpoveď uviedla dotazníky, ktorými sa jednotlivé obce v období pred spracovaním ISRÚ
snažili zistiť názory občanov na rozvoj ich územia. Tento typ zisťovania názorov však
nepovažujeme za najvhodnejší, keďže návratnosť dotazníkov bola veľmi nízka (viď.
Karkošková, 2008) a ďalší občania si ich vôbec nepamätali, hoci to bolo nie tak dávno. Ďalšie
dve tretiny, ktoré kladne odpovedali, si ako zdroj záujmu spájajú s komunikáciou so starostom
(keďže sme im dali aj takúto možnosť – starosta ako člen partnerstva ich tak vlastne zastupuje
a je dobré ak pozná názory miestnych ľudí) alebo vedeli o mikroregionálnych stretnutiach, na
ktorých sa zisťoval záujem. Ďalších 16% respondentov odpovedalo neviem – neviem to
71
posúdiť (nepostrehli takýto záujem ani po príkladoch, ktoré sme im dali). Zvyšných 54%
respondentov jednoznačne odpovedalo nie. Teda až 70% opytovaných nepocítilo žiadny
záujem o predkladanie návrhov a názorov k rozvoju ich obce, či MRoC.
Z hľadiska ochoty zapojiť sa do nejakej činnosti na báze dobrovoľnosti, ktorá by
súvisela s rozvojom obce, by sa teoreticky zapojilo 82% respondentov, ak by boli oslovení.
Považujeme to za najpozitívnejšie zistenie v rámci tohto dotazovania. Toto vysoké percento
preukazuje ochotu ľudí podieľať sa na nejakej aktivite, ktorá bude slúžiť k dobru a k rozvoju
územia, v ktorom žijú nielen oni, ale aj ich potomkovia, či iní miestni občania. Niektorí
pracovne vyťažení respondenti sa vyjadrili, že samozrejme, že by chceli pomôcť ich obci, aj by
tak spravili, ak by im to čas dovolil a niektorí starší resp. invalidní dôchodcovia by tiež chceli
pomôcť, ak by im to zdravie dovolilo a chceli by sa cítiť byť užitočnými pre spoločnosť.
Prekvapila nás vitálnosť a záujem niektorých miestnych dôchodcov a takisto veľká ochota zo
strany najmladšej vekovej kategórie opytovaných. Títo mladí respondenti prejavili skutočne
veľký záujem o rozvojové aktivity v ich obci – čo v podstate pre nás nie je veľkým
prekvapením. Skôr by to mohlo byť osožné zistenie pre niektorých starostov z tohto
Mikroregiónu, ktorí si neuvedomujú dôležitosť zapájania mladých ľudí do rozvojových aktivít
a myslia si, že mladí ľudia sú v dnešnej dobe nečinní (respondent č. 5).
Ochotu zapojiť sa do takého partnerstva, akým je multisektorové partnerstvo vznikajúce
na princípoch LEADER na území Mikroregiónu, prejavilo 60% občanov. Toto percento je
nižšie ako percento vyjadrujúce ochotu miestnych ľudí zapojiť sa do rozvoja územia nejakou
konkrétnou činnosťou. Z toho vyplýva ich uvedomenie si, že rozlišujú medzi dobrovoľníckou
činnosťou súvisiacou s rozvojom ich obce a dôležitosťou rozhodujúceho partnerstva.
Samozrejme, keďže opytovaní nepoznali detaily, dokonca ani nevedeli o existencií tohto
partnerstva, tak sa niektorí vyjadrili, že by záležalo od podmienok a od iných partnerov, akých
by tam mali. Vyjadrili však záujem pomôcť svojmu územiu rozvíjať sa.
Z našich respondentov s výnimkou jednej občianky nebol ešte nikto oslovení na
zapojenie sa do takéhoto partnerstva. Spomínaná pani však z časových dôvodov odmietla
takéto partnerstvo. Odpovede respondentov na túto otázku nám potvrdili tvrdenie, že
starostovia oslovovali do partnerstva len vybraných ľudí a že neoslovili široké vrstvy
obyvateľov tak, že by im nechali vlastnú možnosť rozhodnúť sa.
Keďže sme rozhovory s miestnymi obyvateľmi zameranými na prístup LEADER a ich
informovanosť uskutočnili už v rámci spracovávania bakalárskej práce v máji 2008, zaujímalo
nás, či po necelých dvoch rokoch nastalo zlepšenie povedomia občanov (informovanosti) – aj
vzhľadom na fakt, že MRoC už má za sebou implementáciu „malého LEADERu.“ Naše
72
zistenia – hoci vieme, že nie sú štatisticky relevantné – nám to však nedokázali. Skôr naopak
máme pocit, že vplyvom času ľudia pozabúdali na vtedajšie ich poznatky o niečom v tom
období tak novom v ich obciach, čo jednoduchšie zaregistrovali.
O prístupe LEADER sa dozvedeli na základe takých zdrojov, akými sú obecný rozhlas,
informačné tabule, časopis Mojmírovčan, občasník Svätoplukovčan a priame stretnutia
s predstaviteľmi verejnej správy. V malých obciach predovšetkým z rozhovorov s inými
miestnymi obyvateľmi – keďže v týchto je badateľná „rodinnejšia atmosféra“ a u starších ľudí
sa informácie šíria predovšetkým ústnym podaním. Malé percento ľudí sa informovalo aj
prostredníctvom internetu (Karkošková, 2008). Dospeli sme vtedy k názoru, že hoci väčšina
ľudí cíti dostatočnú informovanosť, nespokojní sú najmä s nezáujmom predstaviteľov verejnej
správy o ich názory a problémy.
Obr. 4 Anketa v roku 2008 Obr. 5 Anketa v roku 2010
* vo väčšine prípadov však išlo len o neistú domnienku Zdroj: vlastné spracovanie
Zdroj: Karkošková (2008)
73
32%
44%
24%
LEADER poznajúNevedia o LEADERiAž po vysvet lení si spomenuli, že niečo o LEADERi počuli*
18%
74%
8%
LEADER poznajúNevedia o LEADERiPočuli o LEADERi, no nevedeli si ho sami zaradiť
Kým v roku 2008 sme na otázku, či počuli už niečo o prístupe LEADER dostali kladnú
odpoveď u 44% opytovaných, v súčasnom výskume nám len 18% respondentov odpovedalo
kladne s istotou a presnosťou (ak neberieme do úvahy domnienky a neisté odpovede). Pre
porovnanie situácie z týchto dvoch výskumov uvádzame nasledovné dve grafické spracovania
údajov (obr. 4 a obr. 5), ktoré zobrazujú percentuálne vyjadrenie znalostí respondentov
o prístupe LEADER.
4.5 Zhodnotenie naplnenia podstaty prístupu LEADER na ceste
integrovaným rozvojom vidieckeho územia MRoC a stanovenie odporúčaní
V rámci tejto kapitoly by sme chceli upozorniť na nedostatky, ktoré sme odhalili
v MRoC v súvislosti s tým, čo tvorí gro metódy LEADER ako základ udržateľnej metódy
rozvoja vidieckych oblastí. Na základe vyzistených problémov pri implementácii prístupu
LEADER na území MRoC, ktoré nám odhalili miestni obyvatelia cez uskutočnené rozhovory
v rámci nášho výskumu, by sme tak chceli prácu doplniť o náš vlastný pohľad na prístup
LEADER a poukázať tak na nedostatky, ktoré sme si všimli v danom území aj na základe
literatúry, s ktorou sme sa vopred oboznámili. Pre vidiecke územie, ktoré sa chce rozvíjať
metódou LEADER by malo byť prvoradé správne uplatnenie takých prvkov, akými sú
uplatnenie princípu zdola nahor, zapájanie obyvateľstva a funkčné multisektorové partnerstvo.
Práve v týchto oblastiach vznikli pri Mikroregióne okolo Cedronu najväčšie nedostatky. Preto
uvádzame nasledovné zhodnotenia.
Všimli sme si, že obce Mikroregiónu okolo Cedronu z nášho pohľadu nedostatočne
informujú miestne obyvateľstvo a nedostatočne s ním komunikujú a to predovšetkým akousi
jednoduchou - ľuďom blízkou cestou, ktorá by v nich dokázala vzbudiť záujem a aktivizovať
ich. Tak si starostovia obcí nevedome vytvárajú bariéru v komunikácii s občanmi a hoci
v práve v nich tkvie potenciál pre dobrovoľné zapojenie sa do rozvojových aktivít v obciach,
samotní starostovia o tom často netušia a tak sa ani nesnažia využiť tento ľudský záujem. Preto
sa tu akoby stráca optimizmus a vôľa pre integrovaný rozvoj vidieka. Začiatky formovania
akéhokoľvek partnerstva sú o to ťažšie. Pozitívne pre budúci integrovaný rozvoj vidieka
prístupom LEADER v MRoC je, že niektorí starostovia si uvedomujú, že je dôležité
komunikovať s občanmi a zapájať ich do rozvojových aktivít týkajúcich sa rozvoja územia
v ktorom žijú. Aj predseda tejto MAS si uvedomuje, že najprv treba nájsť kľúč ako prelomiť
existujúcu bariéru v komunikácii.
Chceli by sme MRoC odporučiť, aby prešiel z neosobných foriem informovania
občanov na viac osobné formy komunikácie. V rámci viacerých neosobných foriem
74
informovania, ku ktorým zaraďujeme: plagáty, letáky, informačné tabule na obecných úradoch,
rozhlas, informačnú rubriku v časopise Mojmírovčan a i., sme si všimli, že tieto navyše neboli
vhodne nastavené tak, aby dokázali nabudiť ľudí k nejakej činnosti, resp. účasti. Išlo len
o poskytnutie strohých informácii. Ako dôkaz sme vytvorili prílohu J tejto práce. V nej
uvádzame znenia konkrétnych informácii, ktoré boli posúvané v mene MRoC ďalej
k občanom. Považujeme ich však za nedostatočné pre integrovaný rozvoj vidieka prístupom
LEADER a pre naplnenie jeho princípu zdola nahor. Za lepšiu formu zberu informácii či
komunikácie považujeme tzv. osobnú formu, a to či už uskutočnenie metódy načúvania,
zorganizovania lákavého mikroregiónálneho stretnutia, ktorým by sa zabezpečila vysoká účasť
miestneho obyvateľstva (viď. Karkošková, 2008), alebo vytvorenie projektu pravidelných
obecných stretnutí či už na úrovni každej obce zvlášť alebo celého Mikroregiónu, ktoré by
dokázali prelomiť viaceré bariéry a pomohli by zvýšiť preukázateľný záujem ľudí o veci
verejné.
Ak vychádzame z naštudovanej literatúry, úspešná MAS Posázaví z Českej republiky
informuje o tom, aby pri organizovaní stretnutí MAS skutočne nestrašili ľudí cudzími slovami
ako sú integrovaná stratégia rozvoja vidieka, vízia a pod. Istotne by lepšou formou bolo také
zvolávanie na stretnutia, kde im bude podaná informácia, že ide o priateľské neformálne
stretnutie, pri ktorom môžu vyjadriť svoje názory a požiadavky. A ak by sa k takejto pozvánke
pridal sľub, že žiadny z týchto názorov nezostane opomenutý, iste sa dostaví dostatočný počet
miestnych ľudí (Posázaví o.p.s., 2006). Ak by miestni občania videli snahu zo strany verejnej
sféry o ich samotných, že sa pre nich niečo robí a cítili by, že im je ponúknutá možnosť
realizovať sa, určite by nezostali voči svojmu prostrediu, v ktorom žijú, pasívnymi. Veď ako sa
sami vyjadrili v našej ankete, záujem o zapojenie sa do rozvoja ich územia majú.
Dôležité je, aby si v rámci Mikroregiónu prehodnotili starostovia svoje kroky
nasmerované k obyvateľstvu, a podarí sa im odstrániť aj také slabé stránky ich územia, za aké
si v SWOT analýze ISRÚ označili:
- apatiu miestnych obyvateľov a nezáujem resp. slabý záujem o veci verejné na
miestnej úrovni,
- prehlbujúci sa stav uzavretosti občanov – slabá komunikácia medzi nimi,
- slabú osvetu a nízku úroveň informovanosti občanov.
Za zaujímavý krok v uskutočnení prelomenia komunikačných bariér v tomto
Mikroregióne považujeme napr. uskutočnenie takého projektu, ktorý bude zameraný na
miestne vidiecke obyvateľstvo (t. j. ľudské zdroje rozvoja) a ktorý umožní najmä zblíženie
predstaviteľov verejnej sféry s miestnymi ľuďmi, ale aj zblíženie medzi jednotlivými ľuďmi.
75
Teda sa zabezpečí zdravé vytváranie občianskej spoločnosti na vidieku – t. j. odstránenie
týchto spomínaných problémov. Takéto „zbližovanie“ by sa mohlo uskutočniť cez semináre
(obecné stretnutia), ktorých cieľom by bolo:
- zvýšiť spokojnosť ľudí,
- usmerňovať záujem obyvateľov vidieckych obcí mikroregiónu v oblasti správy vecí
verejných,
- oboznamovať s možnosťami zapájania sa do diania v obci,
- informovať o možnostiach rozvoja tej ktorej obce a o pozitívach medziobecnej spolupráce.
Dôležitým cieľom bude na konkrétnych príkladoch poukázať na prínosy participácie
občanov na rozhodovaní o veciach verejných. Výmena názorov a skúseností medzi ľuďmi, ale
aj predstaviteľmi samosprávy pozitívne prispeje v budúcnosti k vzájomnej komunikácii či
prípadnej spolupráci (či už na báze partnerstva alebo dobrovoľnej účasti pri realizácii
konkrétnych projektov v mikroregióne). Aby neboli tieto stretnutia jednostranne zamerané,
zaujímavosťou alebo lákadlom pre ľudí by mohlo byť aj zabezpečenie zaujímavého trávenia
spoločného voľného času – zameraného vždy na inú tému. Tému súvisiacu so zlepšením
zručností a znalostí miestneho obyvateľstva (podpora zachovania tradícií, rozhovory na tému
história nás spája, aktivity zamerané na zdravý životný štýl, a iné) alebo usporiadanie
kultúrneho programu, kde vystupovať budú účastníci z obcí mikroregiónu. Popritom
uskutočniť takéto stretnutia by nemuselo byť finančne veľmi náročné. Práve tu by sa dala
využiť vôľa občanov dobrovoľne prispieť k rozvoju vidieka, hoci aj prinesením vlastnoručne
pripravených dobrôt ako pohostenie na takéto posedenie. Vytvorila by sa tým menej oficiálna,
ale o to viac priateľská atmosféra.
4.5.1 Návrhy na dosiahnutie komplexného, harmonického
a trvaloudržateľného rozvoja
Ďalej by sme na základe literatúry chceli vyzdvihnúť prístup LEADER ako metódu pre
trvalo udržateľný rozvoj vidieka, ktorého základnú podstatu tvorí existencia funkčného
multisektorového partnerstva - odhliadnuc od finančného príspevku z prístupu LEADER ako
hlavného motivačného faktora. V rámci tejto témy upozorňujeme aj na nedostatky, ktoré sme
odhalili v MRoC v súvislosti s uvedeným. Na základe literatúry poukazujeme na nasledovné
prínosy prístupu LEADER ako metódy rozvoja.
Za nevyhnutné považujeme na úvod uviesť konštatovanie odborníčky na prístup
LEADER v SR, pani Tvrdoňovej, podľa ktorej sa prístup LEADER veľmi často chápe „len
ako iný zdroj peňazí EÚ na rozvoj vidieka na základe integrovaného a partnerského prístupu.
Príliš veľkým zdôrazňovaním finančného aspektu sa niekedy znižuje význam samotného
76
prístupu a miestni aktéri sú nabádaní, aby prijali stratégiu „dajme sa dohromady, lebo za to sú
peniaze“. Následne sa potom prijme samotná metóda ako povinná zložka, ktorá je prepojená na
peniaze“ (2008). Na základe našich zistení si dovolíme tvrdiť, že podobná situácia nastala
v rámci MRoC, ktorý sa vytvoril najmä účelovo pre získanie finančných prostriedkov. Ako
uvádza český odborník v oblasti rozvoja vidieka a partnerstiev, „cennejšie než neistý, malý
a vzdialený finančný výsledok celej práce je možno tá cesta – vytvoriť miestne partnerstvo,
dokázať sa zjednotiť na určitom zameraní, spolupracovať na projektoch s inými subjektmi
a tým oživovať obec a región, dodávať tam hodnoty, kvôli ktorým tam ľudia chcú a môžu žiť“
(Čepelka a kolektív, 2004). Dôkazom veľkej sily partnerstva pre udržateľný rozvoj vidieka sú
aj príklady poľských multisektorových partnerstiev, ktoré vznikli na prístupe príznačne
nazývanom „Miestna partnerská skupina pre trvaloudržateľný rozvoj.“ V prípade prístupu
týchto Miestnych partnerských skupín je dôležitým poznaním, že nie sú naviazané alebo
motivované žiadnym špecifickým zdrojom financovania, ako sú napríklad programy EÚ
LEADER alebo EQUAL, ktoré zvyčajne požadujú medzisektorové partnerstvo pri získavaní
finančných prostriedkov. Praktickým následkom pre poľské miestne partnerské skupiny je, že
nie všetky ťažia alebo chcú ťažiť zo schém EÚ a väčšina nevidí ich budúcu udržateľnosť alebo
efektívnosť v zmysle mobilizácie financovania (TEPA – kolektív autorov, 2008). Zatiaľ
takéto vnímanie partnerstva a vyššie spomínané snahy participácie tvoria najväčší
nedostatkový faktor pri vnímaní rozvoja vidieka podľa prístupu LEADER v Mikroregióne
okolo Cedronu. Ale ako sa hovorí „tam, kde je vôľa je aj cesta“. MRoC pre svoj ďalší rozvoj
by mal preukázať skutočne vôľu pre integrovaný rozvoj vidieka, ktorý si doba vyžiadala.
V tomto smere by sme chceli MRoC dať do pozornosti odporúčanie Posázaví o.p.s. (2006),
ktoré preukazuje, ako nájsť cestu. Keďže práca s ľuďmi je mnohokrát to najťažšie, odporúča
pri formovaní (tvorbe) partnerstva nasledovné:
Čo by ste mali mať:
• Pozitívne myslenie a optimizmus
• Vytrvalosť a húževnatosť
• Solídnosť vo vzťahoch
• Vôľu spolupracovať
• Vieru v ľudí
Čo by ste mať nemali:
• Predstavy o rýchlom úspechu a zisku
• Postranné úmysly
Čo musíte investovať:
• Čas, ktorý vám už nikto nevráti
Čo by ste mali robiť:
• Udržovať otvorené komunikačné kanály
• Dôležité veci jednoznačne zapisovať
• Dávať o sebe vedieť v médiách
• Udržovať poriadok v agende
• Viesť si archív.
77
Vidiecke územia, ktoré by sa chceli rozvíjať integrovaným spôsobom (s ohľadom na
princípy partnerstva, participácie a princípu zdola nahor), si tak môžu zabezpečiť harmonický,
komplexný a trvalo udržateľný rozvoj svojho územia. Ak sa im doteraz hlavnú myšlienku
prístupu LEADER nepodarilo (v plnej miere) rozvinúť (ako napr. nami skúmaný MRoC),
odporúčame im – možno veľmi jednoducho povedané - poznať obsah nasledovných príručiek.
Ide o príručky, ktoré by im mohli byť veľmi nápomocné pri správnom pochopení danej
problematiky. Pretože bez informácií a rád z týchto príručiek, poznatkov o fungovaní
integrovaného rozvoja vidieka, či absolvovania školení na túto tému si sotva dokážeme
predstaviť správne fungovanie miestnej akčnej skupiny. Najmä keď už vidiecke územia prešli
obdobím príprav na prístup LEADER, no v súčasnosti cítia stále ďalšiu potrebu získať
informácie z tejto oblasti.
Praktická príručka Animácia miestnych partnerstiev vo vidieckych oblastiach
predstavuje manuál pripravený v spolupráci s projektom TEPA (Visegrad-Slovenian-Swedish
Initiative in Training of European Partnership Animators), ktorý má za cieľ vytvoriť študijné
osnovy pre trénerov miestnych animátorov v piatich nových členských štátoch Európskej únie:
Slovensko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovinsko. Manuál34 bol vytvorený
medzinárodným tímom expertov – skúsenými trénermi, ktorým sú dobre známe nielen princípy
miestneho rozvoja (budovanie partnerstva, strategické plánovanie a manažment zdrojov), ale aj
špecifické potreby vidieckych komunít a kontext vidieckych oblastí v strednej Európe. Kniha
je v prvom rade určená ako doplňujúci študijný materiál pre účastníkov tréningov. Napriek
tomu, príručka môže byť použitá aj samostatne ako zdroj myšlienok pre každého, kto chce
začať s aktivitami v oblasti vidieckeho rozvoja a hľadá odpovede na také otázky ako sú
napríklad „prečo je dôležité partnerstvo?”, „čo znamená využitie strategického plánovania?”
alebo „ako zorganizovať obecné stretnutie?” Tento materiál by mal prispieť k
trvaloudržateľnému rozvoju vidieckych oblastí v Európe a ako autori uvádzajú „veríme, že
bude využitý ako zdroj myšlienok a inšpirácií pre inovatívne aktivity” (TEPA – kolektív
autorov, 2008).
Miestne akčné skupiny typu LEADER a tvorba stratégií sociálno-ekonomického rozvoja
vidieka je ďalšou publikáciou - ide o praktickú príručku, ktorú vydala pani Tvrdoňová,
expertka na problematiku rozvoja vidieka zo Slovenska. Táto príručka má za cieľ poskytnúť
vidieckym partnerstvám, ktoré sa rozhodli ísť cestou integrovaného trvaloudržateľného rozvoja
a prípadne uchádzať sa o prostriedky LEADER od roku 2007 základný balík informácií,
vedomostí a zručností, ktoré im majú tento proces uľahčiť. Príručka je tiež doplnkom
34 Dostupné aj na internete: <http://www.partnershipanimators.eu/images/uploaded_images/manual/TEPA_Manual_SK.pdf>
78
rovnomenného akreditovaného vzdelávacieho programu VOKA a jej plnohodnotné využitie si
žiada prítomnosť zručného facilitátora a lektora (Tvrdoňová, 2006b).
Miestni lídri a aktivisti v obciach, starostovia a poslanci obecných zastupiteľstiev,
mimovládnych organizácií môžu siahnuť i po praktickom manuáli Tvorba partnerstiev a rozvoj
komunity, ktorý vydalo občianske združenie SOSNA v roku 2007. Cieľom tohto manuálu je
pomôcť aktívnym ľuďom v komunite pri ich práci v prospech miesta, kde žijú, uľahčiť im ich
prácu, podporiť ich vo vlastnom úsilí a nadšení
(http://www.partnerstva.sk/buxus/generate_page.php?page_id=748).
V českom jazyku môže byť nápomocná príručka MAS – krok za krokom – praktické
rady z jednotlivých etáp zakladania a činnosti miestnych akčných skupín v ČR, ktorú napísali
Matoušková a kolektív autorov (2006). Ide o publikáciu, ktorá je súčasťou doporučenej
literatúry pre začínajúce miestne partnerstvá, ktoré by sa chceli zapojiť do systému LEADER
a pre poradcov a konzultantov, ktorí im v tom chcú byť nápomocní.
Riadiť sa možno aj publikáciami úspešných MAS, či už z Českej republiky alebo zo
zahraničia, ktoré poskytujú množstvo užitočných informácií pre začínajúce MAS. Z ich obsahu
sa čitatelia dozvedia, ako môže byť úspech reálne dosiahnutý (na základe konkrétnych
príkladov), v čom sa robia často chyby pri zavádzaní prístupu LEADER, aby sa tomu mohli na
základe skúseností iných MAS vyvarovať. O to jednoduchšia tak môže byť následná
implementácia prístupu LEADER pre nové partnerstvá.
4.6 Vhodnosť prístupu LEADER pre náš vidiek
Ako dokazujú skúsenosti zo zahraničia, prístup LEADER je veľmi dobrá metóda na
dosahovanie trvaloudržateľného rozvoja vidieckych oblastí. Pre našu krajinu je prístup
LEADER v tomto programovacom období úplnou novinkou, ktorá sa však na príklade nami
sledovaného Mikroregiónu nepreukázala ako najvhodnejšia metóda pre súčasný rozvoj tohto
vidieckeho územia. Najväčší problém sa javí najmä zlé načasovanie tejto metódy. Ďalší
problém môže byť, že prístup LEADER je ku nám implementovaný zvonka a možno by pre
rozvoj vidieka u nás mal byť nastavený iný systém, ktorý by viac rešpektoval problémy našich
vidieckych obcí. Ako v rámci konzultácie uviedla odborníčka na rozvoj vidieka, pani Fáziková,
snažíme sa implementovať niečo, na čo nie sme zrelí a mali by sme mať skôr vlastné nástroje.
Nezrelosť na prístup LEADER si vysvetľujeme ako nenaplnenie predpokladov na jeho
úspešné fungovanie, čo odôvodňujeme:
- nedostatočnou informovanosťou a nevhodne nastaveným informovaním o takejto metóde
rozvoja na viacerých úrovniach implementácie prístupu LEADER. To odráža
79
nepochopenie danej metódy rozvoja (hlavne v počiatkoch – t.j. v dôležitom období
formovania partnerstva na úrovni MR).
- slabou komunikáciou verejnej sféry na úrovni obcí s inými subjektmi a nízkou vierou
v ľudí (málo optimizmu pre nové metódy rozvoja a uvedomenia si ich potreby);
- no na prvý pohľad najviditeľnejšou je snáď potreba riešenia základných problémov
vidieka, ku ktorým patrí aj v 21. storočí stále nedostatočne dobudovaná technická aj
sociálna infraštruktúra, ktorá by zabezpečila spokojnosť života obyvateľov. Starostovia si
z tohto dôvodu predovšetkým sledujú to, aby dostali peniaze zo štrukturálnych fondov na
riešenie základných problémov s infraštruktúrou a snažia sa tak v obci vybudovať to
základné, čo pre obec chýba. Z toho možno súdiť, že teda obce ešte nie sú pripravené na to,
aby dokázali inovatívnym spôsobom realizovať nové projekty, ktoré by boli výnimočné pre
dané územie, tak ako sa to deje vo vyspelých krajinách EÚ. Zrejme až po dobudovaní
základných prvkov v obciach sa budú môcť starostovia uchádzať aj o iné benefity
v konkurencieschopnosti na úrovni mikroregionálneho spojenia. Je pravdou, že nemožno
lákať do obce (mikroregiónu) nových návštevníkov, keď obec (mikroregión) samotná ešte
nemá vybudované základné materiálno technické vybavenie pre svoje miestne
obyvateľstvo. Až keď budú obyvatelia spokojní v obci, budú v obci spokojní i návštevníci.
Ako sme už v vyššie spomenuli nedostatočnú informovanosť v rámci obci
a mikroregiónu, teraz by sme sa chceli zamerať skôr na nedostatočnú informovanosť z hora
nadol - z národnej úrovne smerom k vidieku (a nielen v rámci pre nás aktuálnej problematiky
LEADERu). Na príklade činnosti Ministerstva pre miestny rozvoj v susednej Českej republike,
by sme chceli poukázať na slabú činnosť nášho ministerstva, ktoré má rozvoj vidieka pod
svojím krídlom. Na základe informácií, ktoré nám poskytla pani Fáziková, by sme chceli
vyzdvihnúť tie činnosti Ministerstva pre miestny rozvoj, ktorými sú (nielen) publikácia a
vydávanie materiálov, informovanie, ale aj vzdelávanie starostov v oblasti rozvoja ich
vidieckych oblastí – zabezpečuje povinné vzdelávanie starostov. Toto nám v našej krajine
chýba. Z pohľadu starostov však usudzujeme, že nie pre každého starostu je takýto návrh na
vzdelávanie možný. Najprv by tomu mala predchádzať efektívna reforma municipalizácie.
Vedeli by sme si predstaviť aj vznik takého webového portálu pre starostov, ktorý by
im radil, ponúkal by im informácie z viacerých oblastí dôležitých pre rozvoj vidieka, ktoré by
sa neustále aktualizovali. Toto by zastrešovalo samotné ministerstvo. Na jednom portáli by sa
tak zhromaždili všetky možnosti, ktoré by v praxi starostovia vedeli využiť. Ďalej by sme
odporúčali v rámci ďalšieho vzdelávania starostov uskutočňovanie seminárov a konferencií
80
nielen o PRV SR a prístupe LEADER, ale aj o animácii miestnych partnerstiev vo vidieckych
oblastiach a iných radách, ktoré by starostovia vedeli efektívne využiť pre rozvoj vidieka.
Ďalšou myšlienkou súvisiacou s tematikou tejto kapitoly je nasledovné konštatovanie:
tam, kde existuje spolupatričnosť ľudí k väčšiemu územiu ako je obec, tam sa veľmi dobre
takýto prístup rozvoja „leaderovskou" myšlienkou zavádza. Takýmto územím však samotný
Mikroregión okolo Cedronu nie je. Ani zatiaľ nemôže byť, pretože nejde o jednoliaty celok. K
územiam viac pripraveným na ich rozvoj v duchu metódy LEADER, podľa pani Fázikovej,
skôr zaraďujeme také oblasti, ktoré sa vyvíjali a vznikali historicky, ktoré sú jednotné a tak
u ľudí v nich žijúcich badať silný lokálpatriotizmus (napr. historický Spiš, Hont, či Liptov).
Takéto územia sú skôr predurčené na úspešné fungovanie prístupu LEADER. Ak vo vidieckej
oblasti takáto identita ľudí s územím chýba, je o to ťažšie nabudiť ľudí k činnosti. Keď však
chceme ľudí iniciovať do rozvoja vidieckych oblastí, v ktorých žijú a ktorých rozvoj sa ich
bezprostredne týka, možno by bolo ľahšie začať najprv na úrovni obce (potom až väčšie
územie akým je mikroregión). Pretože hoci sme sa nestretli so štúdiou zaoberajúcou sa
hodnotením zapájania sa občanov a iných subjektov do rozvoja vidieka, ochotou resp.
záujmom starostov o aktivizáciu miestneho obyvateľstva, dovolíme si na základe nami doteraz
vyzistenými skutočnosťami konštatovať, že takéto aktivity v slovenských obciach sú skôr
raritou.
Na záver tejto kapitoly by sme chceli dať do pozornosti aj iný spôsob rozvoja vidieka,
ktorý považujeme za vzorový a optimálny. Inšpiráciou nám je spôsob rozvoja vidieka
uskutočňujúci sa na úrovni obce, ktorý sa podarilo dosiahnuť v slovenskej obci Hrušov35. Pani
Fáziková sa domnieva, že táto príkladná obec predstavuje možno lepší systém fungovania
rozvoja pre náš vidiek ako samotný prístup LEADER. Starosta tejto obce dokázal skutočne
mobilizovať ľudí a rozvinúť ľudský potenciál vo svojej obci pre vlastné úspechy a rozvoj obce.
Ako? Pochopil, že je dôležité investovať do vzdelávania miestnych aktívnych ľudí, ktorí v obci
boli združení v rôznych združeniach. Títo dostali vzdelanie v oblasti podávania projektov.
Starosta im z obecného rozpočtu platil človeka, ktorý ich naučil robiť a podávať si projekty.
Pre finančnú podporu týchto projektov vytvoril starosta vnútorný obecný grantový systém za
podpory obecného zastupiteľstva. Takto sa aktívni miestni ľudia uchádzali o financie
z obecného fondu. Vlastnými projektmi sa im podarilo podieľať sa na rozvoji obce a potom
tieto skúsenosti z podávania projektov mohli využiť aj pri získavaní peňazí z iných zdrojov.
35 Obec Hrušov bola v r. 2003 vyhlásená za dedinu roka. Sympatická nám je vízia marketingovej stratégie obce: „Príťažlivosť a inovatívnosť obce pevne zakotvená v tradičných hodnotách.“ Starosta obce pokladá za veľmi dôležitú skutočnosť v rozvoji vidieka súdržnosť partnerov v obci. Obec s počtom obyvateľov 880 je výnimočná svojou schopnosťou organizácie tak úspešného festivalu akým je Hontianska paráda, ktorá do obce každoročne pritiahne množstvo návštevníkov. Bez pomoci miestneho obyvateľstva by sa podobné stretnutie zorganizovať nedalo.
81
Tým vlastne starosta dosiahol úspech v tom, že miestni občania donášali peniaze do obce
z vonka (externe).
Predpokladáme, že takýto úspech slovenskej obce nie je všeobecne známy medzi
ostatnými starostami v SR. Preto, v rámci spomínaného zlepšenia informovania zhora nadol,
by sme odporúčali Ministerstvu dávať do pozornosti iným starostom aj úspechy v ostatných
obciach. Podávať ďalej informácie skúsených. Podobných vzorových obcí je na Slovensku
istotne viac (avšak nie veľa). Ak vezmeme do úvahy tvorbu mikroregiónov a partnerstiev
vznikajúcich za účelom implementácie prístupu LEADER, predpokladáme tak určité
zjednodušenie toku informácií aj na základe osobných stretnutí v týchto územiach. Prípravy na
implementáciu prístupu LEADER na Slovensku tak jednoznačne podnietili väčší kontakt
starostov a iných aktívnych ľudí na určitom území. Aj keď považujeme šírenie informácií
ohľadom prístupu LEADER za nedostatočné, v podstate, musíme uznať, že práve zavádzanie
tohto prístupu podnietilo uskutočnenie niekoľkých konferencií, ktoré podporili stretávanie sa
ľudí z oblasti rozvoja vidieka aj za hranicami ich územia, o ktorého rozvoj sa snažia. Starostom
sa tak dostalo veľa užitočných informácii. A to je nemalé pozitívum pre budúci vidiecky
rozvoj.
82
Záver
Počiatky implementácie prístupu LEADER siahajú už takmer dve desaťročia dozadu.
Za toto obdobie sa neustále vyvíjal a zahŕňal stále väčší počet miestnych vidieckych aktérov,
ktorý sa ním riadili a svojimi úspechmi mu tak tvorili budúcnosť. Tieto jednotlivé úspechy
mnohých miestnych partnerstiev poukazujú na jeho schopnosť tvoriť harmonický, komplexný
a trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom „na mieru šitých“ rozhodnutí. Niet divu, že prístup
LEADER sa dostal do povedomia odborníkov na rozvoj vidieka aj za hranicami Európskej
Únie. Aj keď tento prístup vidieckeho rozvoja funguje v mnohých európskych krajinách (resp.
regiónoch) už niekoľko rokov, stále ho považujeme svojím charakterom za veľmi novátorský
prístup. Obzvlášť pre našu krajinu. Slovenské vidiecke oblasti pred spustením
programovacieho obdobia 2007-2013 nemali skúsenosti s implementáciou tohto prístupu.
A práve v tomto programovacom období sa prístup LEADER povýšil z iniciatívy na súčasť
programov rozvoja vidieka členských krajín EÚ, ako os 4.
Jeho úspešné zavádzanie v SR si vyžaduje pripravenosť všetkých tých ľudí, ktorých sa
jeho implementácia bude týkať. Sú to odborníci na rôznych úrovniach (národná, regionálna,
miestna úroveň), ale aj miestne vidiecke obyvateľstvo. Pre budúcnosť tohto spôsobu rozvoja
vidieka v našej krajine je dôležité jeho správne pochopenie: LEADER je nová metodika a
nielen nový zdroj financií z EÚ. Hlavne na miestnej úrovni je dôležitá otvorenosť smerujúca k
prijatiu tohto originálneho spôsobu pre miestny rozvoj. Kľúčové pre jeho správnu a udržateľnú
realizáciu na konkrétnom území sú ľudské zdroje a ich zmýšľanie, charakterizované
schopnosťou spolupracovať so širšími vrstvami obyvateľstva.
Z týchto dôvodov sme sa pri analyzovaní témy Implementácia prístupu LEADER vo
vybranom mikroregióne Nitrianskeho kraja rozhodli zamerať na monitoring jednotlivých
krokov, ktoré štátny riadiaci orgán, Nitriansky samosprávny kraj a konkrétny mikroregión už
uskutočnili v súvislosti s problematikou LEADER. Významný dôraz sme kládli aj na vnímanie
tohto prístupu u ľudí na miestnej úrovni.
Za miestnu úroveň v našom výskume sme si zvolili Mikroregión okolo Cedronu,
nakoľko sme jeho počiatky v implementácií prístupu LEADER sledovali už od roku 2007
v bakalárskej práci. Ide o rok zapojenia sa do príprav na prístup LEADER v rámci projektu
LEADER NSK. Hoci následne MRoC nebol úspešný v prvej Výzve RO a nebol mu udelený
štatút MAS, vďaka snahe NSK o udržanie multisektorových partnerstiev na vidieku, sa mu
podarilo získať finančnú podporu na realizáciu vlastnej stratégie. To následne prinieslo do
tohto územia prvé zhmotnené výsledky rozvoja, t. j. uskutočnenie jedenástich projektov. NSK
83
dal mikroregiónom na svojom území jedinečnú možnosť vyskúšať si v praxi „o čo vlastne ide“
a „ako sa to uskutočňuje.“ V práci však uvádzame nielen takéto všeobecne známe fakty, ktoré
počiatočná snaha o implementáciu prístupu LEADER v konkrétnom území priniesla, ale
podarilo sa nám zistiť aj také skutočnosti, ktoré vychádzajú priamo od aktérov miestneho
rozvoja v MRoC. Práve týmto kvalitatívnym výskumom sme odhalili aj určité nedostatky,
ktoré sa, bohužiaľ, spájajú s Mikroregiónom okolo Cedronu a uplatňovaním prístupu LEADER
v ňom. Na miestnej úrovni sme oslovili nielen vybraných členov MAS, ale aj „obyčajných“
ľudí. K našim zisteniam z tohto netradičného mikropohľadu patrí predovšetkým nedostatočné
naplnenie princípov participácie, partnerstva a prístupu zdola nahor, ktoré sú pre metódu
LEADER charakteristické. Predpokladáme však, že doba si uplatňovanie integrovaného
rozvoja vidieka a teda aj uplatňovanie spomínaných princípov v blízkej budúcnosti vyžiada.
Odporúčame preto MRoC naďalej sa zaoberať touto problematikou a získavať informácie
z tejto oblasti. Dôležité je osvojiť si myšlienku zapájania obyvateľstva do diania v obciach
(mikroregióne) a uskutočňovať to čo najvhodnejšou formou blízkou ľuďom. Taktiež dodržať
transparentnosť pri jednotlivých postupoch.
Keďže budúcnosť integrovaného rozvoja vidieka sa podľa nás bude (a mala by) týkať
viacerých vidieckych oblastí na území SR, odporúčame pre jeho úspešné zavedenie, aj
s výhľadom do jeho následnej udržateľnosti, zvýšenie povedomia ľudí o širokých možnostiach
a pozitívnych dôsledkoch vychádzajúcich zo správneho využívania prístupu LEADER.
Navrhujeme zlepšiť informovanosť ľudí na vidieku, ich motiváciu, uľahčiť byrokratické
podmienky a zabezpečiť dôkladnú spätnú väzbu medzi týmito miestnymi aktérmi v rozvoji
vidieka s vyššou úrovňou akou je mikroregión.
84
Zoznam použitej literatúry1. ASOCIÁCIA PRIMÁTOROV A STAROSTOV SR. ca 2006. Pomoc obciam [online]. ca
2006 [cit 2010-03-03]. Dostupné na internete: <http://www.apssr.sk/main.php?
id_menu=2759&firmy_slovenska_flag=0>
2. BALÁŽOVÁ, E. 2009. Manažment a marketing územných samospráv : prednáška
z predmetu Manažment a marketing územných samospráv na SPU v Nitre [ppt], zimný
semester 2009/2010
3. BELAJOVÁ, A. 1994. Štrukturálne zmeny na slovenskom vidieku. In Rozvoj vidieka :
vedecká konferencia 7.-8. decembra 1994. Nitra : VŠP, 1994. s.11-15.
4. BEŇADIK, J. 2008. Program rozvoja vidieka SR 2007-2013: prezentácia [online]. 2008
[cit 2010-01-27]. Dostupné na internete:
<http://web.unsk.sk:8080/files/regionalny/Leader/kl_prez03.pdf>
5. BEŇADIK, J. 2009. Program rozvoja vidieka SR 2007-2013: prezentácia z informačného
dňa k nástrojom Nitrianskeho samosprávneho kraja na podporu integrovaného rozvoja
vidieka prístupom LEADER, ktorý sa uskutočnil dňa 23. februára 2009 v aule Univerzity
Konštantína Filozofa v Nitre [ppt]
6. BRYDEN, J. 2006. Prechod od programu Leader I k iniciatíve Leader+ a ďalej k osi
Leader. In Leader+ Magazine [online]. 2006, č. 6 [cit 2008-02-08] s. 8-12. Dostupné na
internete: <http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/pdf/magazine/mag6_sk.pdf>
7. ČEPELKA, O. [s. a.] Capacity Building in Local Action Groups – vypracované pre
Národné vidiecke observatórium v Českej republike. 12 s.
8. ČEPELKA, O. 2001. Iniciativa Evropské unie LEADER pro rozvoj venkova. Praha :
Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, 2001. 113 s.
9. ČEPELKA, O. 2005. K budoucnosti venkova v Evropě a v ČR : příspěvek na Evropské
konferenci k venkovu. Národní observatoř venkova, 2005.
10. ČEPELKA, O. a kolektív. 2004. Místní partnerství a rozvoj venkova : příprava na iniciativu
LEADER. Liberec : Omega, 2004. 99 s. ISBN 80-902376-5-7
11. ČERVEŇ, J. 2006. Politika. In blog.sme.sk [online]. 2006 [cit 2010-01-23]. Dostupné na
internete: <http://cerven.blog.sme.sk/clanok-34156.html>
12. EURÓPSKA KOMISIA. 2006. Prístup LEADER : základný sprievodca [online]. 2006 [cit
2007-11-03] 21 s. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/pdf/library/methodology/
leader_approach_sk.pdf>
85
13. EURÓPSKE OBSERVATÓRIUM PRE VIDIECKE OBLASTI. 2005. Rozvoj vidieka EÚ
– čo to znamená pre nové členské štáty. In Leader+ Magazine [online]. 2005, č. 1 [cit
2008-03-02] s. 42-43. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/pdf/magazine/mag1_sk.pdf>. ISSN 1830-
1207
14. EURÓPSKE OBSERVATÓRIUM PRE VIDIECKE OBLASTI. 2007. Výber najlepších
postupov Leader+ [online]. 2007, č. 1 [cit 2008-03-02] s. 3. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/publications/bp_sk.htm>.
ISBN 92-79-04526-1
15. EURÓPSKE OBSERVATÓRIUM PRE VIDIECKE OBLASTI. 2008. Prehľad
z konferencie observatória Leader+. In Leader+ Magazine : Osobitné zameranie:
Dosiahnuté výsledky Leadera: Rozmanitosť teritoriálnych skúseností [online]. 2008, č. 11
[cit 2010-02-06] s. 2-8. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/pdf/magazine/mag11_sk.pdf> ISSN 1830-
1207.
16. FUNDAMENT. 2001. Miestné, komunitné a regionálne aktivity mimovládnych
neziskových organizácií ako základ miestneho a regionálneho rozvoja. In Gemerská
mozaika, roč.1, 2001, č. 3, s. 2-3. Dostupné na internete:
<http://www.celodin.hu/files/sk/755.doc>
17. GAJDOŠ, P. 2001. Sociálna participácia a sídelný rozvoj. In Životné prostredie, roč. 35,
2001, č. 5, s.268-271.
18. GONDOVÁ, M. 2009. Národná sieť rozvoja vidieka : prezentácia z medzinárodnej
konferencie s názvom „Národná sieť rozvoja vidieka – spájanie aktivít pre hospodársky
a sociálny rozvoj vidieka“ [online]. 2009 [cit 2010-02-06]. Dostupné na internete:
<http://www.nsrv.sk/index.php?pl=18&article=64>
19. Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu okolo Cedronu. 2008
20. JURICOVÁ-MELUŠOVÁ, V. 2009. Podpora implementácie Integrovaných stratégií
rozvoja územia MAS v Nitrianskom kraji – Leader NSK : prezentácia z regionálneho
informačného seminára s názvom „Prístup LEADER ako nástroj rozvoja vidieka
v Nitrianskom kraji“ [ppt]
21. KARKOŠKOVÁ, E. 2008. Pripravenosť vybraných obcí Nitrianskeho kraja na prístup
LEADER : bakalárska práca. Nitra : SPU, 2008. 63 s.
22. KOSTKOVÁ, I. 2010. Kontakty na členov MAS [elektronická pošta]. Správa pre: Erika
KARKOŠKOVÁ. 2010-03-07 [cit 2010-03-17]. Osobná komunikácia.
86
23. KOZÁKOVÁ, D. 2007. Program LEADER : Z projektovej činnosti. In Mojmírovčan.
2007, roč. 13, č. 10, s. 15
24. KOZÁKOVÁ, D. 2008. Mikroregión okolo Cedronu [elektronická pošta]. Správa pre:
Erika KARKOŠKOVÁ. 2008-02-04 [cit 2010-02-26]. Osobná komunikácia.
25. Kritéria pre hodnotenie Integrovanej stratégie rozvoja územia/výber MAS [online]. 2008
[cit 2010-03-16]. Dostupné na internete: <http://www.apa.sk/index.php?
navID=132&ofs1=70>
26. Leader+ facts [online]. [cit 2008-02-08]. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/faq_en.htm#189>
27. LRDP KANTOR Ltd. a EUROCONSULTING, s. r. o. ca 2007. Operačný manuál pre
miestne akčné skupiny – vypracované pre MP SR. 119 s.
28. LUKESCH, R. a SCHUH, B. 2008. Dedičstvo Leader : Zdieľajme ho – dedičstvo Leadera.
In Leader+ Magazine : Osobitné zameranie: Dosiahnuté výsledky Leadera: Rozmanitosť
teritoriálnych skúseností [online]. 2008, č. 11 [cit 2010-02-06] s. 26-30. Dostupné na
internete: <http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/pdf/magazine/mag11_sk.pdf>
ISSN 1830- 1207.
29. MARINO, L. D. 2008. Jedným slovom... In Leader+ Magazine : Osobitné zameranie:
Dosiahnuté výsledky Leadera: Rozmanitosť teritoriálnych skúseností [online]. 2008, č. 11
[cit 2010-02-06] s. 1. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/pdf/magazine/mag11_sk.pdf> ISSN 1830-
1207.
30. MATOUŠKOVÁ, K. a kolektív. 2006. MAS – Krok za krokem – praktické rady
z jednotlivých etap zakládaní a činnosti místních akčných skupin v ČR. Praha: Ústav
zemědelských a potravinářskych informácí, 2006. 60 s.
31. MIČEK, Ľ. 2007. Možnosti podpory rozvoja vidieckych oblastí SR v rokoch 2007-2013:
prezentácia [online]. [cit 2008-02-08]. Dostupné na internete:
<agroturist.sk/konferencia/files/PodporaRozvojaVidieka.pps >
32. MP SR. 2006. LEADER pre Slovensko – Partnerstvo pre vidiek : školiaci manuál,
november 2006, 112 s.
33. MP SR. 2009. Oznámenie Riadiaceho orgánu k výsledkom z hodnotenia Integrovaných
stratégií rozvoja územia a výberu miestnych akčných skupín [online]. 2009 [cit 2010-02-
23]. Dostupné na internete: <http://www.land.gov.sk/download.php?fID=2145>
34. NÁMEROVÁ, I. 1998. Európske observatórium LEADER Brusel. In Obecné noviny. roč.
8, 1998, č. 23, s. 20.
87
35. Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20.9.2005 o podpore pre rozvoj vidieka z Európskeho
poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka – EPFRV [online]. 2005 [cit 2007-12-23].
Dostupné na internete: <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?
uri=OJ:L:2005:277:0001:0040:SK:PDF>
36. Nariadenie Rady (ES) č. 1463/2006 z 19. júna 2006 , ktorým sa upravuje nariadenie (ES)
č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho
fondu pre rozvoj vidieka [online]. 2006 [cit 2010-02-26]. Dostupné na internete:
<http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?
uri=CONSLEG:2006R1463:20070101:SK:PDF
37. Národný strategický plán rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2007-2013
[online]. 2006 [cit 2010-02-26]. Dostupné na internete:
<http://www.land.gov.sk/sk/index.php?navID=2&navID2=2&sID=43&id=33>
38. NIEMI, J. - AHLSTEDT, J. 2007. Finnish Agriculture and Rural Industries 2007 [online].
Helsinki : MTT Economic Research, 2007 [cit 2008-03-03] 97 p. Dostupné na internete:
<https://portal.mtt.fi/portal/pls/portal/!PORTAL.wwpob_page.show?
_docname=1343155.PDF>. ISBN 978-951-687-146-5
39. NSRV. 2010. Zoznam miestnych akčných skupín schválených MP SR v rámci I. výzvy
[online] 2010. [cit 2010-03-15]. Dostupné na internete: <http://www.nsrv.sk/index.php?
start&pl=18&article=34&PHPSESSID=4d8057b0c3d6e52a0d0783e406a9ff76>
40. Organizačný poriadok Občianskeho združenia Mikroregión okolo Cedronu. 2008
41. POSÁZAVÍ o. p. s. 2006. (SPOLU) PRÁCE aneb Využijte zkušeností z Posázaví. 35 s.
42. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Nitrianskeho samosprávneho kraja 2008-
2015 [online]. 2008 [cit 2010-02-20]. Dostupné na internete:
<http://www.unsk.sk/files/PRNSK/dokumentacia/PHSR_NSK_2008-2015.pdf>
43. Program rozvoja vidieka SR 2007-2013 : návrh [online]. 2007 [cit 2007-11-11]. Dostupné
na internete: <www.land.gov.sk >
44. Program rozvoja vidieka SR 2007-2013 [online]. 2007 [cit 2010-02-20]. Dostupné na
internete: <http://www.land.gov.sk/sk/?navID=1&id=506>
45. REGIONÁLNE EURÓPSKE INFORMAČNÉ CENTRUM BANSKÁ BYSTRICA. 2009.
Inovačný potenciál v Banskobystrickom samosprávnom kraji rastie. In Európa
v regiónoch. roč. 5, 2009, č. 2 s. 6-7.
46. ROSOVÁ, A. 2003. Iba poľnohospodárstvo vidiek neuživí. In Roľnícke noviny. 2003, č.
27, s. 1 a 3. ISSN 1335-440X
88
47. RRA MOLDAVA. [ca 2007]. Trochu histórie [online]. [cit 2007-11-03]. Dostupné na
internete: <http://www.leader.rramoldava.sk/Leader.htm>
48. RUMANOVSKÁ, Ľ. 2006. Nové perspektívy rozvoja vidieka v EÚ. In Regióny – vidiek –
životné prostredie 2006 – II. časť : Zborník vedeckých, odborných príspevkov a posterov
z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch 27.-28.4.2006 v Nitre. Nitra : SPU,
2006. s. 637-641. ISBN 80-8069-728-0
49. RUSNÁK, P. 1996. Rozvoj vidieckych regiónov. In Vidiek- šanca pre ekonomický rozvoj :
Zborník referátov z vedeckej konferencie. Nitra : Vysoká škola poľnohospodárska, 1996. 16
s. ISBN 80-7137-365-6
50. RUSŇÁKOVÁ, E. 2008. Program Leader a jeho využitie v Slovenskej republike :
bakalárska práca. Nitra : SPU, 2008. 42 s.
51. SCHOTTERTOVÁ, Z. 2009. Najčastejšie chyby alebo nedostatky neúspešných
uchádzačov o štatút MAS v 1. výzve na opatrenie 4.1 : prezentácia z regionálneho
informačného seminára s názvom Prístup LEADER ako nástroj rozvoja vidieka
v Nitrianskom kraji [ppt]
52. SCOTT, M. 2003. Building institutional capacity in rural Northern Ireland : the role of
partnership governance in the LEADER II programme [online]. 2003 [cit 2008-01-27].
Dostupné na internete: <http://www.sciencedirect.com/science?
_ob=ArticleURL&_udi=B6VD9-49202H9-
1&_user=10&_rdoc=1&_fmt=&_orig=search&_sort=d&view=c&_acct=C000050221&_v
ersion=1&_urlVersion=0&_userid=10&md5=675cbde075f2b7e110b9441864c003fc>
53. Stratégia rozvoja vidieka Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2009-2015. 2009
[online]. 2009 [cit 2010-02-27]. Dostupné na internete:
<http://www.unsk.sk/files/regionalny/SRVNSK0915/SRVNSK09-15.pdf>
54. SUŠANKA, P. 2006. Evropské hnutí LEADER – budoucnost venkova. In MAS – Krok za
krokem – praktické rady z jednotlivých etap zakládaní a činnosti místních akčných skupin
v ČR. Praha : Ústav zemědelských a potravinářskych informácí, 2006. s. 56 – 59.
55. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. 2009. Mestská a obecná štatistika [online]. 2009 [cit 2010-02-
26]. Dostupné na internete: <http://portal.statistics.sk/mosmis/sk/run.html>
56. TENNYSON, R. 2004. The Partnership Toolbook. London. International Business Leaders
Forum, 2004. Dostupné na stiahnutie na:
<
http://www.thepartneringinitiative.org/publications/Toolbooks/The_Partnering_Toolbook.j
sp>
89
57. TEPA – kolektív autorov. 2008. Animácia miestnych partnerstiev vo vidieckych
oblastiach : praktická príručka. Wanted Design, 2008. 185 s. ISBN 978-80-89287-03-1
58. TVRDOŇOVÁ, J. 2006a. Slovenský vidiek a podpora EÚ. In Regióny – vidiek – životné
prostredie 2006 – I. časť : Zborník vedeckých, odborných príspevkov a posterov
z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v dňoch 27.-28.4.2006 v Nitre. Nitra : SPU,
2006. s. 38-43. ISBN 80-8069-709-4
59. TVRDOŇOVÁ, J. 2006b. Miestne akčné skupiny typu Leader a tvorba stratégií sociálno-
ekonomického rozvoja vidieka. Banská Bystrica : VOKA, 2006. 64 s. ISBN 80-89274-00-5
60. TVRDOŇOVÁ, J. 2008. Správa vecí verejných a dosiahnuté teritoriálne výsledky
v prístupe Leader EÚ. In Leader+ Magazine : Osobitné zameranie: Dosiahnuté výsledky
Leadera: Rozmanitosť teritoriálnych skúseností [online]. 2008, č. 11 [cit 2010-02-06] s. 31-
36. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/pdf/magazine/mag11_sk.pdf> ISSN 1830-
1207.
61. Usmernenie pre administráciu osi 4 – LEADER z PRV SR 2007-2013 : verzia č. 1.5. 2010
[online]. 2010 [cit 2010-03-10]. Dostupné na internete: <http://www.apa.sk/index.php?
start&navID=132&ofs1=100>
62. ÚRAD NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA. 2007. Príprava nových
mikroregiónov na prístup LEADER [online]. 2007 [cit 2008-04-12]. Dosutpné na internete:
<http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=1742 >
63. ÚRAD NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA. 2008. „Miestne akčné skupiny –
Iniciatíva Nitrianskeho samosprávneho kraja“ [online]. 2008 [cit 2010-03-10]. Dostupné
na internete: <http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=2620>
64. ÚRAD NITRIANSKEHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA. 2009. V Nitrianskom regióne
najväčší počet schválených Miestnych akčných skupín, integrovaný rozvoj vidieka – prístup
LEADER [online]. 2009 [cit 2010-03-10]. Dostupné na internete:
<http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=3212 >
65. ÚRAD ŽILINSKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA. 2007. Metodika pre prípravu
stratégií LEADER a tvorbu miestnych akčných skupín v Žilinskom kraji [online]. 2007 [cit
2010-03-03]. Dostupné na internete:
<www.vuczilina.sk/files/odbory/RR/rok_2007/metodika_leader.doc>
66. Usmernenie k administrácii poskytovania dotácii z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho
kraja na podporu spolufinancovania Integrovaných stratégií rozvoja územia pre miestne
akčné skupiny vybrané Ministerstvom pôdohospodárstva SR v opatrení Osi 4 Programu
90
rozvoja vidieka SR na území Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2009-2013
[online]. 2008 [cit 2010-02-20]. Dostupné na internete:
<http://www.unsk.sk/files/regionalny/Leader/VL_usmernenie1.pdf>
67. Usmernenie k administrácii poskytovania dotácií z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho
kraja na podporu implementácie Integrovaných stratégií miestneho rozvoja pre Miestne
akčné skupiny na území Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2009-2013[online].
2008 [cit 2010-02-20]. Dostupné na internete:
<http://www.unsk.sk/files/regionalny/Leader/VL_usmernenie2.pdf>
68. VVMZ East European Investment Service B. V. v spolupráci s ÖAR, DLG a ETC. 2006a.
„Mapovací komponent“ : Technická asistencia projektu LEADER : správa o činnosti–
vypracované pre MP SR, 108 s.
69. VVMZ East European Investment Service B. V. v spolupráci s ÖAR, DLG a ETC. 2006b.
Štúdia o odporúčanej úrovni decentralizácie rozhodovacích kompetencií pre os Leader :
správa o činnosti – vypracované pre MP SR, 124 s.
70. WIKIPÉDIA [s. a.] a. Johann Wolfgang von Goethe. In Wikipédia : slobodná encyklopédia
[online]. [cit 2010-01-23]. Dostupné na internete:
<http://sk.wikipedia.org/wiki/Johann_Wolfgang_von_Goethe>
71. WIKIPÉDIA [s. a.] a. Friedrich Dürenmatt. In Wikipédia : slobodná encyklopédia [online].
[cit 2010-01-23]. Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/Friedrich_D
%C3%BCrrenmatt
72. Záverečná správa o využití dotácie MAS Mikroregión okolo Cedronu. 2010
Ostatné informačné zdroje:
73. <http://ld.johanesville.net/hrubin> [cit 2010-01-23]
74. <www.mikroregioncedron.sk> [cit 2010-03-01]
75. < http://www.mojmirovce.sk/mikroregionalne-zdruzenie-pre-pristup-leader-.phtml?
id3=28556> [cit 2010-04-10]
76. <http://www.pobeskydi.cz/leader/#page> [cit 2008-03-17]
77. <http://www.nsrv.sk/index.php?
pl=17&PHPSESSID=c07840d43a495f6266bd1fc09b495404> [cit 2010-02-26]
78. <http://www.arvi.sk/index.php?choice=11> [cit 2010-02-26]
79. <http://www.voka.sk/index.php?page=onas&act=vseobecne> [cit 2010-02-26]
80. <http://www.partnerstva.sk/buxus/generate_page.php?page_id=748> [cit 2009-11-10]
81. <http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/events/22112007_en.htm>
91
Prílohy
92
Príloha A
Otázky pripravené na rozhovor so starostami/-kami obcí Mikroregiónu okolo
Cedronu1. Podľa doposiaľ získaných informácií, vývoj mikroregionálnej spolupráce Vašej obce s ostatnými
obcami Mikroregiónu okolo Cedronu bol nasledovný:a) neoficiálna spolupráca obcí, ktorá siaha mnoho rokov dozadu; b) oficiálna spolupráca od roku 2000 ako združenie obcí; c) v roku 2002 ste prijali za členov aj PD Mojmírovce, Kaštieľ s.r.o. Mojmírovce a OZ Mojmírovské kroky,
čím ste zmenili právnu formu na záujmové združenie právnických osôb; d) v roku 2007 ste sa rozhodli vytvoriť aj občianske združenie vznikajúce na princípoch prístupu LEADER,
teda sa vaše partnerstvo rozšírilo o nových partnerov z radu občanov, podnikateľských subjektov a neziskových organizácii a o obec Rastislavice podľa podmienok fungovania MAS.
Ktorý typ partnerstva, ktorým si MRoC vo svojom vývoji prešiel alebo v ktorom sa práve nachádza, hodnotíte ako najpozitívnejší pre rozvoj územia Mikroregiónu okolo Cedronu? Prečo?
2. Čo vás podnietilo k založeniu občianskeho združenia MRoC (vytvorenom na princípe MAS podľa prístupu LEADER)?
a) vytvorenie funkčného partnerstva podľa metódy LEADER
b) získanie finančných prostriedkov cez os 4 LEADER a LEADER NSK?
c) iné
Viete to odôvodniť?
3. Odkiaľ ste sa o tejto metóde rozvoja dozvedeli resp. kto Vás k tomu „zlákal“?
4. Zúčastňovali ste sa vzdelávacích seminárov a konferencií o prístupe LEADER?
5. Boli ste aj na návšteve nejakej úspešnej MAS v zahraničí?
6. Bolo Vám dostatočne vysvetlené o čom je prístup LEADER? Snažili ste sa aj sami zistiť
dodatočné informácie ?
7. Ako si predstavujete hlavné prínosy prístupu LEADER pre rozvoj Vášho vidieckeho
územia? (pozn. okrem finančného prínosu)
8. Myslíte si, že vyvíjanie činnosti zapájania ďalších a ďalších subjektov do spoločnej práce
nad vlastnou budúcnosťou je dôležité pre rozvoj územia MRoC?
9. Máte na území vašej obce aktívnych členov, ktorý sú ochotní pracovať pre rozvoj vašej obce
aj na báze dobrovoľníctva?
10. Mali ste nejaké problémy so skutočným konaním podľa prístupu LEADER? O aké problémy
išlo? Išlo o vnútorné problémy (v rámci MAS, či na úrovni obce) či vonkajšie problémy?
11. Máte nejaké odporúčania pre riešenie problémov spojených s implementáciou prístupu
LEADER v SR ako takej (teda nie pre Vašu MAS)?
Ďakujem za rozhovor a venovaný čas!
93
Príloha B
Otázky pripravené na rozhovor s členmi MAS Mikroregiónu okolo Cedronu
z iného ako verejného sektora
1. Do akého sektora ako člen MAS patríte?
A) občiansky sektor – fyzická osoba
B) občiansky sektor – zástupca združenia
C) súkromný sektor
2. Ste aktívnym členom MAS?
A) áno
B) nie
3. Na základe čoho ste sa rozhodli zapojiť do rozvoja územia MRoC prístupom LEADER?
Odkiaľ ste sa o tejto metóde rozvoja vidieka dozvedeli resp. kto vás „zlákal” k členstvu v
potenciálnej MAS?
4. Bolo Vám dostatočne vysvetlené o čom je prístup LEADER? Snažili ste sa aj sami získať
dodatočné informácie?
5. Čo ste očakávali od vzniknutého multisektorového partnerstva?
6. Na koľkých stretnutiach MAS (OZ MRoC) ste sa zúčastnili?
7. Cítite sa byť dostatočne informovaní o činnostiach OZ MRoC?
8. Aká je vaša komunikácia s ostatnými členmi MRoC?
9. Mali ste nejaké problémy na stretnutiach? (Vyplývajú Vám z nich nejaké odporúčania pre
funkčnosť MAS?) Máte nejaké predstavy ako by mohla lepšie fungovať MAS?
10. Plánujete v tomto združení zotrvať a spoločne plánovať rozvoj územia, v ktorom žijete?
Ďakujem za rozhovor a venovaný čas!
94
Príloha C
Dotazník zameraný na miestnych obyvateľov MR okolo Cedronu
Obec: ...........................................
Pohlavie: muž žena
Veková kategória:
18 – 30 rokov 31 - 54 rokov 55 a viac rokov
Zamestnanie:
zamestnaný podnikateľ študent dôchodca nezamestnaný
iné: .....................................
Ukončené vzdelanie:
základné stredoškolské bez maturity stredoškolské s maturitou
vysokoškolské iné .........................................
1. Myslíte si, že starosta/-ka vašej obce dostatočne komunikuje s občanmi?
2. Viete, že Vaša obec je členom Mikroregiónu okolo Cedronu?
Ak áno, viete o aké združenie ide?
3. Počuli ste už o prístupe LEADER?
Ak áno, viete povedať o čo ide?
4. Zaujímajú sa predstavitelia OZ Mikroregiónu okolo Cedronu o vaše názory na rozvoj
vidieckeho územia, v ktorom žijete?
5. Ste ochotní aj vlastným pričinením (na báze dobrovoľníctva) prispieť k rozvoju
územia MRoC?
6. Ak by vám bolo navrhnuté partnerstvo zamerané na rozvoj vidieka na území MRoC,
v ktorom žijete a kde by ste mali možnosť spolupracovať so starostom, podnikateľmi,
občianskymi združenia a inými fyzických osobami, zapojili by ste sa doňho? Á/N
Prečo?
7. Boli ste oslovený na zapojenie sa do takéhoto partnerstva?
Ďakujem za rozhovor a venovaný čas!
95
Príloha D
Identifikácia respondentov v rozhovoroch s miestnymi občanmi
Tab. 14 Zaradenie respondentov podľa vekovej kategórie a pohlavia
Zdroj: vlastné spracovanie
Tab. 15 Zaradenie respondentov podľa obce, v ktorej žijú
obec Spolu
Mojmírovce 9
Cabaj-Čápor 9
Svätoplukovo 7
Veľká Dolina 6
Poľný Kesov 6
Štefanovičová 6
Rastislavice 7
Spolu 50
Zdroj: vlastné spracovanie
Tab. 16 Zaradenie respondentov podľa dosiahnutého vzdelania
Zdroj: vlastné spracovanie
Z – základné vzdelanie, S – stredné bez maturity, SM – stredné s maturitou, VŠ- vysokoškolské
96
Z S SM VŠ
Spolu 7 10 18 15
18 - 30 rokov 31 - 54 rokov 55 - 69 rokov Spolu
Muži 4 2 4 10
Ženy 3 20 17 40
Spolu 7 22 21 50
Príloha E
Dokumenty na národnej úrovni a finančný plán ako kľúčové podmienky súvisiace
s realizáciou prístupu LEADERCiele a priority rozvoja vidieka v SR sú stanovené v Národnom strategickom pláne rozvoja
vidieka Slovenskej republiky pre obdobie 2007-2013 (NSPRV SR). Tento predstavuje kľúčový
strategický dokument pre využívanie finančnej pomoci z EÚ a pre realizáciu prístupu LEADER na
Slovensku. Druhý povinný dokument je Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007-
2013 (PRV SR). PRV implementuje stratégiu rozvoja vidieka cez opatrenia, ktoré zabezpečia naplnenie
globálneho cieľa (multifunkčné poľnohospodárstvo ⁄ lesníctvo a udržateľný rozvoj vidieka), cieľov
jednotlivých osí a priorít strategického rámca rozvoja vidieka (Miček, 2007).
V súlade s Národným strategickým plánom rozvoja vidieka SR pre programovacie obdobie
2007-2013 je odhadovaná výška prostriedkov vyčlenená z rozpočtu EÚ na rozvoj vidieka v SR takmer
1,97 mld. eur (viď. tab. 17). Tieto prostriedky sú vyčlenené z Európskeho poľnohospodárskeho fondu
pre rozvoj vidieka (EAFRD), ktorý je vcelku novým finančným nástrojom EÚ uplatňujúcim sa až od
roku 2007. Základom pre tento nový fond sa stalo Nariadenie Rady č. 1698/2005, ktoré stanovuje, že
v období 2007-2013 minimálne 5 % finančných prostriedkov EÚ má byť v každom programe rozvoja
vidieka vyhradených pre os LEADER. Toto percento sa má postupne zaviesť aj pre tie členské štáty
EÚ, ktoré sa stali jej platnými členmi v máji 2004, keďže majú s prístupom LEADER menej skúseností.
V týchto nových členských krajinách, teda aj v Slovenskej republike, sa pre os 4 malo priemerne
vyhradiť aspoň 2,5 % celkového príspevku z EAFRD.36 Finančný plán pre Slovenskú republiku
stanovený na roky 2007-2013 dokumentuje nasledovná tabuľka.
Tab. 17 Finančný plán na roky 2007-2013 [v eurách]
Os Verejný príspevok Podiel osi v % (z EAFRD) Celkom EAFRD SR
€ € €
Os 1 835 427 150 620 366 695 215 060 455 31,50
Os 2 1 242 076 174 984 709 039 257 367 135 50,00
Os 3 358 040 206 265 871 440 92 168 766 13,50
Os 4 74 524 570 59 082 542 15 442 028 3,00
Technická pomoc 52 517 816 39 388 362 13 129 454 2,00
Z toho: NSRV – prevádzkové náklady
533 333 400 000 133 333 -
NSRV – akčný plán 2 133 333 1 600 000 533 333 -
Celkom 2 562 585 916 1 969 418 078 593 167 838 100Zdroj: NSPRV SR 2007-2013
36 Nariadenie Rady (ES) č. 1463/2006 z 19. júna 2006 , ktorým sa upravuje nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii v roku 2007 informuje, že vzhľadom na nedostatok skúseností Bulharska a Rumunska s uplatňovaním prístupu LEADER a s cieľom vytvoriť dostatočnú miestnu kapacitu na vykonávanie prístupu LEADER je dôležité, aby sa priemerný finančný príspevok vo výške 2,5 % stanovený pre os LEADER uplatňoval v týchto dvoch krajinách v období rokov 2010 – 2013.
97
Na zhodnotenie finančného plánu nám je sympatické konštatovanie zo SRV NSK 2009-2015:
„Aj keď je z týchto zdrojov prevažná časť určená poľnohospodárom a čiastočne lesohospodárom, pre
rozvoj podnikov a životné prostredie na farmách a v lesoch, a iba opatrenia osi 3 podporujúcej kvalitu
života a osi 4 podporujúcej integrovaný rozvoj vidieka sú zamerané aj na iné cieľové skupiny žijúce na
vidieku, je nutné konštatovať, že ešte nikdy doteraz v histórii Slovenska nebola poskytnutá takáto
masívna finančná podpora vidieckej krajine a jej obyvateľom a je len otázkou rozumného uplatnenia
týchto nástrojov, aby v budúcnosti vidiecke sídla túto pomoc efektívne, účinne a trvalo udržateľne
využili.“
Pre zhodnotenie samotnej osi 4 uvádzame, že v rámci PRV SR boli pre os 4 stanovené 3 %
z celkového finančného príspevku EAFRD (toto percentuálne prerozdelenie pre os 4 je v súlade
s Nariadením Rady č. 1698/2005). Ako dokazuje tabuľka 17 uvedená vyššie, na prístup LEADER sa
tak vyčlenilo viac ako 59 mil. eur z EAFRD. Celkový rozpočet na projekty LEADER však bude ešte
navýšený o čiastku zo spolufinancovania (štátny rozpočet, VÚC, obce) a zo súkromných zdrojov. K
spomínanému číslu tak pribudne aspoň 15,44 mil. eur z národných zdrojov (štátny rozpočet), čím je
celkový verejný príspevok pre os 4 stanovený na 74 524 570 eur.
Tab. 18 Indikatívny rozpis podľa opatrení osi 4 LEADER na celé obdobie [v eurách]
opatrenie Verejné
výdavky
Súkromné
výdavky
Celkové
výdavky
Vykonávanie stratégií miestneho rozvoja 52 167 110 0 52 167 110
Projekty spolupráce miestnej akčnej skupiny 3 726 000 0 3 726 000
Chod miestnej akčnej skupiny 18 631 460 0 18 631 460
OS 4 Spolu 74 524 570 0 74 524 570
Zdroj: PRV SR 2007-2013
Pomer podpory z jednotlivých verejných zdrojov v prípade opatrení osi 3 realizovaných cez
LEADER predstavuje v oblastiach cieľa Konvergencia 80 % EÚ a 20 % SR (v ostatných regiónoch 55
% EÚ a 45 % SR). Do ciela Konvergencia patrí celé územie SR okrem jediného regiónu a to
Bratislavského kraja, ktorý má prevažne mestský charakter. Výška a miera spolufinancovania projektov
podporených v rámci integrovaných stratégií rozvoja územia, ktoré si vytvárajú miestne akčné skupiny,
je uvedená pri príslušných opatreniach osi 3 PRV SR.
98
Príloha F
Stručná charakteristika subjektov, ktoré sa podieľajú na implementácii prístupu
LEADER
Tieto subjekty v stručnosti charakterizujeme na základe informácií, ktoré poskytujú
jednotlivé subjekty na svojich internetových stránkach a na základe zdroja LRDP KANTOR
Ltd. a EUROCONSULTING, s. r. o. (ca 2007).
ARVI - Agentúra pre rozvoj vidieka
Ide o príspevkovú organizáciu Ministerstva pôdohospodárstva SR s celoslovenskou
pôsobnosťou, ktorej poslaním je zhromažďovať, analyzovať a šíriť informácie v oblasti
rozvoja vidieka pre verejnosť, zabezpečovať spätnú väzbu zodpovedným orgánom vo vzťahu
k rozvoju vidieka, podporovať aktivity trvaloudržateľného, vyváženého sociálno-
ekonomického rozvoja vidieckych sídiel, poskytovať poradenstvo potenciálnym a existujúcim
podnikateľským subjektom, verejnému a neziskovému sektoru na vidieku k ich činnosti
zameranej na rozvoj vidieka s dôrazom na naplnenie cieľov PRV SR 2007-2013.
Pred spustením nového programovacieho obdobia 2007-2013 si ARVI zadefinovala
najnovšiu výzvu do tohto obdobia a to spoluprácu s MP SR v oblasti implementácie prístupu
LEADER na Slovensku a spoluprácu pri vytváraní a koordinácií Národnej siete rozvoja
vidieka (NSRV), ktorá by mala byť súčasťou európskej siete pre rozvoj vidieka. Hlavnými
cieľmi Národnej siete rozvoja vidieka je spojiť všetky organizácie, ktoré sa podieľajú na
rozvoji vidieka, výmena skúseností a know-how a vzdelávacie programy. Zriadenie vlastnej
národnej siete rozvoja vidieka, ktorá bude zoskupovať organizácie a orgány správy zapojené
do rozvoja vidieka je povinnosťou každého členského štátu EÚ. ARVI sa stala jej hostiteľskou
organizáciou. NSRV začala svoju činnosť 1. apríla 2009 a ako uviedla Gondová (2009),
v úvodnom roku činnosti NSRV sú pripravované aktivity NSRV zamerané na MAS a verejno-
súkromné partnerstvá nasledovné:
- podpora pri príprave vzdelávacích aktivít,
- realizácia pracovných stretnutí zameraných na výmenu skúseností medzi MAS a diskusie k
potrebným témam,
- spracovanie databázy MAS na webovej stránke NSRV,
- podpora pri príprave a realizácii projektov spolupráce:
- pravidelne poskytované informácie pre MAS a VSP prostredníctvom web stránky a
regionálnych pracovísk NSRV,
- výmena skúseností s implementáciou prístupu LEADER v členských krajinách EÚ.
99
VIPA – Vidiecky parlament na Slovensku
Integrovaný rozvoj vidieka je jednou z priorít občianskeho združenia VIPA, ktoré už od
roku 2001 propaguje integrovaný rozvoj vidieckych oblastí a prístup LEADER. VIPA a jeho
regionálne pobočky majú skúsenosti so zakladaním MAS, prípravou stratégií lokálneho
rozvoja a implementáciou lokálnych a regionálnych projektov rozvoja vidieka. VIPA
organizuje konferencie, workshopy a semináre a edituje publikácie o integrovanom rozvoji
vidieka.
VOKA – Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity
VOKA je sieťou členských organizácií a jednotlivcov zaoberajúcich sa rozvojom
vidieka. Svoje aktivity začala rozvíjať v roku 1997 a oficiálne bola zaregistrovaná v auguste
1998. Založená bola v Banskej Bystrici. VOKA bola oficiálne akreditovaná (Ministerstvom
školstva SR) pre prípravu a budovanie kapacít pre LEADER. V novembri 2006 získala aj
Certifikát systému manažérstva kvality STN EN ISO 9001:2001 pre oblasť: realizácia
a implementácia integrovaného rozvoja vidieka.
100
Príloha G
Kritéria oprávnenosti MAS (objektívne výberové kritériá)a) stratégia musí byť realizovaná na území SR;
b) MAS je zoskupenie verejného a súkromného sektora na miestnej úrovni, kde na úrovni
rozhodovania partnerstvo musí pozostávať z min. 50 % zástupcov zo súkromného sektora
vrátane občianskeho a neziskového a max. z 50% zástupcov verejného sektora;
c) MAS má právnu subjektivitu a povinné orgány, ktoré sú schopné spravovať verejné prostriedky
ako aj manažovať činnosť MAS v súlade s Usmernením, kapitolou 2. Miestna akčná skupina;
Tab. 19 Objektívne výberové kritéria MAS
P. č. KRITÉRIUM ÁNO NIE
1.1 Je počet obyvateľov MAS vyšší ako 10 000 a nižší ako 150 000 obyvateľov?
1.2 V prípade, ak sú súčasťou MAS aj obce s počtom obyvateľov nad 20 000, je počet obyvateľov týchto obcí vylúčený z celkového počtu obyvateľov MAS?
1.3. Je oblasť, na ktorú sa vzťahuje stratégia, súvislým vidieckym územím ohraničujúcim katastre všetkých zahrnutých obcí v rámci územia žiadajúceho o podporu sformované na princípe spoločného záujmu?
1.4 Má územie miestnou akčnou skupinou vypracovanú stratégiu s jasne formulovanými prioritami, opatreniami a aktivitami?
1.5 Má MAS právnu subjektivitu vo forme občianskeho združenia v zmysle zákona SR č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov?
1.6 Predložila MAS všetky doklady o formovaní územia spolu so súhlasom všetkých zahrnutých obcí, t.j. uznesenie zastupiteľstiev všetkých obcí vyjadrujúce súhlas so zaradením do územia pôsobnosti MAS a oboznámením sa s Integrovanou stratégiou rozvoja územia?
1.7 Má MAS definované povinné orgány, ktoré sú schopné spravovať verejné prostriedky ako aj manažovať činnosť MAS v súlade s Usmernením pre administráciu osi 4 Leader?
1.8 Tvoria na úrovni rozhodovania MAS zástupcovia súkromného sektora vrátane občianskeho a neziskového minimálne 50% a zástupcovia verejného sektora maximálne 50%?
1.9 Pôsobia členovia MAS (majú trvalé, prípadne prechodné bydlisko, sídlo alebo prevádzku) v území MAS?
2. Zahŕňa stratégia inovačné prístupy37?
Zdroj: Usmernenie pre administráciu osi 4 LEADER, (2008); Kritéria pre hodnotenie Integrovanej stratégie
rozvoja územia/výber MAS (2008)
V krátkosti uvádzame, z čoho pozostáva kvalitatívne hodnotenie jednotlivých častí
stratégie:
37 Inovácia alebo inovačný prístup znamená napr.: uvedenie nových výrobkov alebo služieb ktoré odrážajú špecifickosť daného územia, netradičný spôsob riadenia a zapojenia miestneho obyvateľstva do rozhodovacích procesov a realizácie projektov, zavedenie nových metód pri využívaní miestneho potenciálu územia, nové aktivity, ktoré sa realizujú v území po prvýkrát.
101
a) budovanie partnerstva (maximálny bodový zisk: 5)
(Z popisu procesu a dokladovania prípravy a formovania partnerstva v ISRÚ je zrejmé, že nešlo len o formálne
a účelové založenie verejno – súkromného partnerstva (MAS));
b) hodnotenie analytickej časti (maximálny bodový zisk: 15)
(Hodnotí sa: Obsah a kvalita spracovania analýzy súčasného stavu územia, kvalita spracovania SWOT analýzy a
kvalita spracovania problémovej analýzy);
c) hodnotenie strategického rámca (maximálny bodový zisk: 25)
(Hodnotí sa: Previazanosť a prepojenie stratégie a analýzy územia, Integrovaná stratégia rozvoja územia
(strategické plánovanie), Finančný plán, Akčný plán vo väzbe na os 4 – opatrenia a činnosti - previazanosť
opatrení osi 3, ktoré sa budú implementovať prostredníctvom osi 4 Leader na príslušné ciele Integrovanej
stratégie rozvoja územia);
d) hodnotenie implementačného rámca (maximálny bodový zisk: 25)
(Hodnotí sa proces výberu projektov.);
e) zapojenie žien, mladých ľudí do 30 rokov, poľnohospodárov a marginalizovaných skupín
(maximálny bodový zisk: 5)
(Hodnotí sa, či vo výberových kritériách na hodnotenie projektov konečných prijímateľov - predkladateľov
projektov, sú uvedené skupiny bodovo zvýhodnené.);
f) monitoring a hodnotenie (maximálny bodový zisk: 10)
(V monitorovacích ukazovateľoch sú zadefinované okrem povinných monitorovacích indikátorov uvedených
v Usmernení pre administráciu osi 4 Leader aj dodatočné monitorovacie indikátory definované verejno –
súkromným partnerstvom (MAS).);
g) projekty spolupráce (maximálny bodový zisk: 5)
(V Integrovanej stratégii rozvoja územia je zahrnutý projekt spolupráce.);
h) vidieckosť územia (maximálny bodový zisk: 10)
(Hodnotí sa na základe priemeru súčtu hustoty jednotlivých obci verejno–súkromného partnerstva (MAS).)
Spracované podľa Kritérií pre hodnotenie Integrovanej stratégie rozvoja územia/výber
MAS (2008).
102
Príloha H
Doplňujúce informácie o nástrojoch Nitrianskeho samosprávneho kraja
podporujúcich implementáciu prístupu LEADERUsmernenie k nástroju LEADER NSK 138 sa týka implementácie opatrení, ktoré sú predmetom
prístupu LEADER v SR, t. j. opatrení PRV SR osi 3 (okrem opatrenia 3.5) a opatrení osi 4, a ktoré bude
NSK spolufinancovať u MAS vybraných MP SR v oboch výberových kolách v rámci implementácie
ISRÚ a projektov spolupráce. Netýka sa však opatrenia 4.3 Chod MAS.
Podľa tohto usmernenia MAS rozhoduje, ktoré opatrenia ISRÚ a náklady v rámci dotácie NSK
podporí. Dotácia je poskytovaná formou zálohovej platby pre MAS, ktorá ňou spolufinancuje globálny
grant ISRÚ pridelený v rámci Rámcovej zmluvy s PPA z prostriedkov PRV SR. Výška finančných
zdrojov určená pre jednotlivé opatrenia zo zdrojov nesmie presiahnuť 10% rozpočtu všetkých
oprávnených nákladov daného opatrenia vo finančnom pláne ISRÚ.
Usmernenie k nástroju LEADER NSK 239 sa týka implementácie nasledovných dvoch opatrení:
- Opatrenie 1. Obnova obcí
- oprávnené aktivity: rekonštrukcia drobnej architektúry v obciach, úprava verejných priestranstiev
vrátane obnovy a budovania zelených a oddychových zón, likvidácia a prevencia čiernych skládok,
verejné informačné systémy a značenia;
- cieľ opatrenia 1: Prostredníctvom implementácie ISMR zlepšiť podmienky pre bývanie vo vidieckych
obciach území MAS a zvýšiť ich atraktivitu z pohľadu rekreácie a rozvoja vidieckeho cestovného
ruchu;
- rozsah pomoci: Rozsah oprávnených nákladov projektu je od 330 eur do 8 030 eur (10 000 Sk –
250 000 Sk);
- Opatrenie 2. Rozvoj vidieckej spoločnosti a podpora tradícií
- oprávnené aktivity: spoločenské podujatia v obciach a mikroregióne, jarmoky miestnych
remeselníkov, tvorivé dielne s ukážkami miestnych remesiel, podpora spolkov a ich činnosti, podpora
účasti na výstavách, propagačné publikácie a pod;
- cieľ opatrenia 2: Prostredníctvom implementácie ISMR zlepšiť podmienky pre spoločné aktivity,
zapájanie občanov do vecí verejných a zachovanie a rozvoj tradícií vo vidieckych obciach MAS na
území NSK.
- rozsah pomoci: Rozsah oprávnených nákladov projektu je od 330 eur do 3 000 eur (10 000 Sk –
90 000 Sk).
38 Usmernenie k administrácii poskytovania dotácii z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja na podporu spolufinancovania Integrovaných stratégií rozvoja územia pre miestne akčné skupiny vybrané Ministerstvom pôdohospodárstva SR v opatrení Osi 4 Programu rozvoja vidieka SR na území Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2009-201339 Usmernenie k administrácii poskytovania dotácií z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja na podporu implementácie Integrovaných stratégií miestneho rozvoja pre Miestne akčné skupiny na území Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2009-2013
103
Príloha I
Opatrenia špecifických cieľov stanovených v rámci strategickej priority 4
Stratégie rozvoja vidieka NSK
Strategická priorita 4 Spravovanie a manažment vidieka v rámci svojich dvoch
špecifických cieľov zahŕňa viaceré opatrenia, ktoré by sme chceli dať do pozornosti.
V rámci špecifického cieľa 4.1 Zvýšiť kapacity pre trvaloudržateľné a integrované
spravovanie vidieka NSK na základe partnerstva a spolupráce, sa zvolili nasledovné opatrenia:
4.1.1 Podporiť vzdelávacie aktivity v oblasti spravovania vidieka
Cieľ opatrenia: Zlepšiť manažérske schopnosti a zručnosti ako aj vedomosti v oblasti
spravovania zástupcov všetkých sektorov/inštitúcií zodpovedných za rozvoj vidieka v obciach,
mikroregiónoch a územiach miestnych akčných skupín vo vidieckych oblastiach NSK.
4.1.2 Podporiť participáciu občanov na spravovaní vecí verejných
Cieľ opatrenia: Zvýšiť spoluúčasť verejnosti na spravovaní vidieka a príprave ako aj realizácii
aktivít rôzneho charakteru so zameraním sa na rozvoj verejných statkov.
4.1.3 Podporiť projekty spolupráce na vidieku v rámci NSK i mimo neho
Cieľ opatrenia: Prostredníctvom implementácie integrovaných stratégií miestneho rozvoja
zlepšiť spoluprácu medzi verejno-súkromnými partnerstvami v rámci Nitrianskeho kraja ale aj
s verejno-súkromnými partnerstvami mimo kraja a SR.
4.1.4 Podporiť dobudovanie informačných systémov vrátane IT
Cieľ opatrenia: Dobudovať informačné systémy vrátane IT vo vidieckych obciach
Nitrianskeho kraja.
V rámci špecifického cieľa 4.2 Zvýšiť a skvalitniť moderné kompetencie aktérov vidieka
NSK, sa zvolilo nasledovné opatrenie, prostredníctvom ktorého sa bude intervencia realizovať:
4.2.1 Podporiť vzdelávacie aktivity v oblasti budovania moderných kompetencií pre
obyvateľov vidieka
Cieľ opatrenia: Zlepšiť moderné kompetencie obyvateľov vidieka hlavne v oblasti
projektového manažmentu, finančného, podnikateľského a strategického plánovania, s cieľom
posilniť ich kapacitu v rozvoji vidieka NSK.
Zdroj: SRV NSK 2009-2015
104
Príloha J
Príklady nevhodne nastaveného spôsobu informovania občanov v MRoC
a) Relácia do obecných rozhlasov (konkrétne znenie)
Vážení občania, v apríli tohto roku sa stala naša obec členom nového Mikroregiónu
okolo Cedronu, ktorý bol vybratý v rámci Technickej pomoci Nitrianskym samosprávnym
krajom na spracovanie rozvojovej integrovanej stratégie. Táto stratégia bude slúžiť ako
podkladový materiál na čerpanie finančných prostriedkov pre náš mikroregión v rámci
prístupu LEADER.
Súčasťou prípravy stratégie je aj zisťovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva
a zistenie, čo by obyvatelia v najbližšom období očakávali. Z tohto dôvodu Vás prosíme, aby
ste dotazníky podľa pokynov vyplnili a potom aj odovzdali.
Vopred Vám ďakujeme za spoluprácu.
Zdroj: Kozáková (2008)
Daný odkaz charakterizuje:
- zložitosť použitých termínov. Slová ako technická pomoc, rozvojová integrovaná
stratégia, prístup LEADER sú pre miestne vidiecke obyvateľstvo veľmi cudzie termíny (najmä
v počiatkoch zavádzania prístupu LEADER). Odrádza to. Textu chýba jednoduchosť.
- vágnosť. Z odkazu nevyplýva žiadna snaha o zapojenie občanov. Nevzbudzuje pocit
potreby miestnych ľudí pre vidiecke aktivity.
b) Neaktualizované znenie oznamu na <www.mojmirovce.sk/?id_menu=28556> a jeho
nesúlad s tvrdením v ISRÚ MRoC (viď. obrázok 6),
c) Komplikovanosť informácií pre miestne vidiecke obyvateľstvo s nižším vzdelaním
a neatraktívnosť stránky <www.mikroregioncedron.sk> (viď. obrázok 7)40,
d) Informácie poskytované v časopise Mojmírovčan, ktoré len poskytujú informácie
o tom čo sa deje a nesnažia sa zapojiť miestne obyvateľstvo do rozhodovania (viď.
obrázok 8) podobne ako informácie poskytované na vývesných tabuliach obecných úradov.
40 V súčasnosti je táto stránka v prestavbe.
105
Obr. 6 Informačné okienko o LEADERi na www.mojmirovce.skZdroj: < http://www.mojmirovce.sk/mikroregionalne-zdruzenie-pre-pristup-leader-.phtml?id3=28556> [cit 2010-
04-10]
106
Obr. 7 Pohľad na stránku www.mikroregioncedron.skZdroj: <www.mikroregioncedron.sk> [cit 2010-03-01]
107
Obr. 8 Informačné okienko LEADER v miestnom časopise Mojmírovčan
Zdroj: Kozáková (2007)
108
Príloha K
Prehľad o uskutočnených stretnutiach a podujatiach v MRoC
Tab. 20 Prehľad o uskutočnených stretnutiach a podujatiachk založeniu verejno – súkromného partnerstva (MAS)
P.Č. DÁTUM MIESTO KONANIA FORMA STRETNUTIA
POČET ÚČASTNÍKOV
V S O SPOLU
1. 23.06.2008 Mojmírovce Verejné stretnutie MAS 8 4 10 22
2. 25.06.2008 Mojmírovce Individuálne stretnutie (expert -miestny manažér) 2 2
3. 30.06.2008 Mojmírovce Individuálne stretnutie (expert – miestny manažér) 2 24. 30.06.2008 Mojmírovce Verejné stretnutie MAS 6 6 3 155. 07.07.2008 Mojmírovce Verejné stretnutie MAS 10 8 6 246. 30.07.2008 Mojmírovce Individuálne stretnutie (expert – miestny manažér) 2 27. 05.08.2008 Mojmírovce Individuálne stretnutie (expert – miestny manažér) 2 28. 05.08.2008 Cabaj - Čápor Verejné stretnutie MAS 4 7 7 189. 12.08.2008 Mojmírovce Verejné stretnutie (starostovia) 7 1 810. 28.08.2008 Mojmírovce Verejné stretnutie MAS 8 9 3 2011. 20.10.2008 Mojmírovce Verejné stretnutie MAS 7 5 6 1812. 27.10.2008 Rastislavice Verejné stretnutie MAS
Zdroj: ISRÚ MRoC (2008)Tab. 21 Prehľad o uskutočnených stretnutiach a podujatiach
k spracovaniu SWOT analýzy
P.Č. DÁTUM MIESTO KONANIA FORMA STRETNUTIA
POČET ÚČASTNÍKOV
V S O SPOLU
1. 15.11.2007 17.00 h Cabaj - Cápor Verejné stretnutie občanov 5 1 13 192. 13.11.2007 18.00 h Mojmírovce Verejné stretnutie občanov 2 2 16 203. 12.11.2007 18.00 h Poľný Kesov Verejné stretnutie občanov 1 2 5 84. 12.11.2007 16.00 h Rastislavice Verejné stretnutie občanov 3 7 16 265. 14.11.2007 18.00 h Svätoplukovo Verejné stretnutie občanov 1 2 9 126. 14.11.2007 16.00 h Štefanovičová Verejné stretnutie občanov 2 0 11 137. 13.11.2007 16.00 h Veľká Dolina Verejné stretnutie občanov 3 1 6 10X Mikroregión okolo Cedronu celkom 17 15 76 108
Zdroj: ISRÚ MRoC (2008)Tab. 22 Prehľad o uskutočnených stretnutiach a podujatiach
k spracovaniu problémovej analýzy
P.Č. DÁTUM MIESTO KONANIA FORMA STRETNUTIA
POČET ÚČASTNÍKOV
V S O SPOLU
1.27.11.200716.30 h
Mojmírovce Verejné stretnutie občanov + hlavná metodička projektu, expert, miestny manažér
12 4 15 31
2.28.11.2007 Mojmírovce Pracovné stretnutie expert + miestny
manažér2 2
3. 23.06.2008 Mojmírovce Verejné stretnutie MAS Prehodnotenie problémovej analýzy
8 4 10 22
X Mikroregión okolo Cedronu celkom 20 8 27 55
Zdroj: ISRÚ MRoC (2008)
109
Príloha L
Diplomová práca v elektronickej podobe
110