1

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

KDE KONČIA ODPADY

LESY A ENERGETIKA

Newsletter Október 2019/1

Lesy, občas nazývané aj pľúcami našej planéty, poskytujú pre ľudstvo nenahraditeľné služby. Lesné plochy očisťujú ovzdušie a vodu, prispievajú do HDP tak vo forme drevospracujúceho priemyslu, ako aj turistického ruchu a pomáhajú udržiavať zdravú biodiverzitu medzi živočíchmi. Rapídne odlesňovanie spojené s technologickým pokrokom, urbanizáciou a vyššou kúpnou silou však predstavuje značnú prekážku pre obnoviteľnosť tejto dôležitej suroviny, a tým aj pre celkový udržateľný rozvoj ekonomík. Slovensko nie je v tomto smere výnimkou.

Prírodné lesy tvorili v roku 2000 vyše 49% územia Slovenskej republiky, no od začiatku nového milénia sme podľa Global Forest Watch prišli o 201 000 hektárov lesov – táto strata je svojou veľkosťou ekvivalentná 4,1% plochy Slovenska. Napriek tomu, že za touto stratou stojí kombinácia rôznych faktorov, ako napríklad ťažba, požiar, choroba, či kalamita, pozorovaný úbytok lesných plôch nemožno brať na ľahkú váhu.

V kontraste so zmenami zaznamenanými v našich lesoch sa však v otázke energetiky stáva Slovensko „zelenším“. Energetická udržateľnosť sa v posledných rokoch stala globálne diskutovanou témou, nakoľko v súčasnosti dominujúce zdroje energie sú konečné a neobnoviteľné. Aby sa ľudstvo vyhlo energetickým krízam bude potrebný postupný prechod k obnoviteľným zdrojom energie (OZE), ako sú biomasa, solárna, veterná, vodná či geotermálna energia.

V tomto kontexte sa členovia EÚ zaviazali znížiť emisie o 20% a zvýšiť podiel OZE na 20% do roku 2020. Slovensko v tejto sfére nezaostáva oproti iným členským štátom EÚ, naopak, je na čele V4—oproti Česku, Poľsku a Maďarsku má Slovensko nižšiu energetickú náročnosť, nižšiu intenzitu CO2 a vyšší podiel spotreby OZE na celkovej spotrebe energie.

1

2

STRATA LESNÉHO

PORASTU

Otázka, či na Slovensku dochádza k zalesňovaniu alebo k odlesňovaniu, závisí od vybranej definície lesa. Podľa oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, sa na Slovensku zalesnená plocha zväčšuje. Dôvodom je skutočnosť, že katastrálne zápisy môžu za les považovať aj čerstvú holinu, na ktorej má lesný hospodár povinnosť do 2 rokov vysadiť nový les. Ako možno vidieť na grafe nižšie, na základe tejto definície teda dochádza na Slovensku k postupnému zalesňovaniu krajiny.

Zdroj: Štatistický úrad SR

Avšak, ak sa pri posudzovaní zmeny pokrytia lesa spoľahneme na satelitné snímky, tak ako to robí organizácia Global Forest Watch, dospejeme k opačnému záveru. V prípade, že za les považujeme ľubovoľnú plochu vegetácie, kde zeleň tvorí minimálne 30 percent a jej výška presahuje 5 metrov, medzi rokmi 2001 a 2018 stratilo Slovensko 8,4% svojho lesného porastu. Najväčšiu stratu zaznamenal v súčasnosti najviac zalesnený žilinský kraj, ktorý prišiel o 12,8% lesného porastu. Podľa inštitútu environmentálnej politiky (IEP) je však miera straty lesného porastu na Slovensku porovnateľná s krajinami V4 a blízko priemeru EÚ. V tomto kontexte je tiež dôležité podotknúť, že Slovensko stráca svoje lesy z relatívne vysokej hodnoty zalesnenia - Slovensko je podľa údajov Svetovej banky siedmou najviac zalesnenou krajinou v EÚ.

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Global Forest Watch

19 700

19 800

19 900

20 000

20 100

20 200

20 300

1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016 2018

Výmera lesného pozemku (km²)

0

2

4

6

8

10

12

14

Strata lesa podľa regiónov (2001-2018) (%)

Newsletter Október 2019/1

2

3

SLOVENSKO

NA CESTE K

UDRŽATEĽNOSTI

Zdroj: IEP podľa Global Forest Watch

Znečistenie ovzdušia a klimatické zmeny spôsobené emisiami CO2 patria medzi najzávažnejšie problémy modernej doby. Skutočnosť, že je potrebný presun k „zelenším“, obnoviteľným zdrojom energie (OZE), je všeobecne známa. Od roku 2009 platí na Slovensku zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie. V rámci EÚ sme sa navyše zaviazali dosiahnuť do roku 2020 podiel 14 % OZE na celkovej spotrebe energie a 24 % podiel OZE na produkcii elektrickej energie. EÚ si dala za cieľ zvýšiť aj energetickú efektivitu o 20% (plánovanie úspor energetickej spotreby týkajúcej sa najmä budov, priemyslu a verejného sektora). V otázke používania OZE Slovensko aktuálne presiahlo hodnoty V3, pričom od roku 2010 sa nachádzalo pod úrovňou priemeru V3.

Zdroj: Svetová banka

Poznámka: Údaje za V3 predstavujú vážený priemer podľa počtu obyvateľov

-35

-30

-25

-20

-15

-10

-5

0

Po

rtu

gal

sko

Lo

tyšs

ko

Švé

dsk

o

Fín

sko

Est

ón

sko

Írsk

o

Lit

va

Mal

ta

Sp

oje

né

kráľ

ovs

tvo

Dán

sko

Bes

lgic

ko

Šp

anie

lsko

Maď

arsk

o

Po

ľsko

Čes

ká r

epu

blik

a

Slo

ven

sko

Lu

xem

bu

rsko

Rak

úsk

o

Fra

ncú

zsko

Nem

ecko

Gré

cko

Ru

mu

nsk

o

Ho

lan

dsk

o

Bu

lhar

sko

Tal

ian

sko

Cyp

rus

Ch

orv

átsk

o

Slo

vin

sko

Strata lesa v krajinách EÚ (2000 - 2016) (%)

0

5

10

15

20

1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014

Podiel spotreby OZE na celkovej spotrebe energie (%)

Slovensko V3 EU27

Newsletter Október 2019/1

3

4

Newsletter Október 2019/1

Slovensko je dlhodobým čistým importérom energie, no táto hodnota ukazuje mierne klesajúci trend. Inovácie v oblasti energetiky sú preto pre Slovensko potenciálne strategicky významné nielen z hľadiska environmentálnych dopadov, ale aj z hľadiska energetickej bezpečnosti. Napriek nezanedbateľnému rastu podielu OZE na celkovej spotrebe energie sú klasické zdroje energie (zemný plyn, ropa, uhlie, či jadrová energia) stále v značnej prevahe v celkovej dodávke energie. Ako možno vidieť na grafe nižšie, v rámci OZE zaznamenala na Slovensku najväčší nárast biomasa a odpad. Dodávky iných OZE sú dnes na Slovensku reprezentované v relatívne malých kvantitách, čo predstavuje možnú výzvu do budúcnosti.

Zdroj: International Energy Agency

Zdroj: International Energy Agency

0

5

10

15

20

1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016

Čistý import energie (mt ropného ekvivalentu)

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016

Dodávka primárnej energie v SR podľa zdroja (kt ropného ekvivalentu)

uhlie voda ropazemný plyn geotermálna a solárna jadrovábiomasa a odpad

4

5

ENERGETICKÁ NÁROČNOSŤ

SLOVENSKEJ EKONOMIKY

KLESÁ

5

Tento projekt je podporený z OP EVS

Newsletter Október 2019/1

Zároveň klesla aj energetická náročnosť slovenskej ekonomiky. Energetická náročnosť je vyjadrená ako pomer medzi hrubou domácou spotrebou energie a HDP v danom kalendárnom roku. Ďalší graf predstavuje porovnanie krajín V4, kde môžeme vidieť, že energetická náročnosť slovenskej ekonomiky klesá najrýchlejšie v porovnaní so susednými krajinami. V roku 2015 dosahuje aj najnižšiu hodnotu indexu. Sčasti to odráža re-orientáciu ekonomiky na služby, ale aj efektívnejšie využívanie energie v priemysle.

Zdroj: OECD

Poznámka: Energetická náročnosť je definovaná ako hrubá domáca spotreba energie / HDP;

1990 slúži ako východiskový rok

Znížená energetická náročnosť ekonomiky a jej vyššia efektivita môže byť tiež pozorovaná na ukazovateli intenzity CO2, prepočítanom na počet kg na kg spotreby energie ropného ekvivalentu, pričom vieme, že spotreba energie nám mierne rastie so zvyšujúcim sa HDP. Slovensko predbehlo EÚ27, keď v roku 2014 zo spoločného počiatočného bodu 2,56 kg dokázalo rýchlejšie znížiť kg CO2 na kg spotreby energie ropného ekvivalentu na 1,92 kg. V krajinách V3 sa tiež znižuje energetická náročnosť ich ekonomík, no stále zaostávajú za priemerom EÚ27.

Zdroj: Svetová banka

Poznámka: Intenzita CO2 je prepočítaná na kg/ kg spotreby energie ropného ekvivalentu;

Údaje za V3 predstavujú vážený priemer podľa počtu obyvateľov

0

50

100

150

Slovensko Česká republika Poľsko Maďarsko

Energetická náročnosť v krajinách V4 - 1990 a 2015

1990 2015

0

1

2

3

4

1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014

Intenzita CO2

Slovensko V3 EU27