V .-chodí mimo prodělku apla-t?u každý deň, vpredvečerdá-t imu o 8. hod.

Reaskeia a administrácia:

Sadapešť.VIU., Aáiin uUca 15.

Předplatit* i aa rok . K-20'~ na pol roka K 10" MitvrfrokaKB--n* mesiac K !•» Db Nemecka i Srbska rccac 24 korún. D*-ostatného c*-daoíemskaíé^ Ameriky roCss 32 konín. ===

Ročník V. Číslo 8. BUDAPEŠŤ, v utorok, 13. januára 1914. Jednotlivé diala po 6 halieroch. [

Čo nás hatí. (Dokončenie.)

.. V.

Na konec našej snác? pridlhej rozpravy d českých školách sluši podat malé resumé. Čo sme chceli dosiahnuť s našimi člán­kami?

Predovšetkým sme sa usilovali dokázaf Národnim Novinám a verejnosti slovenskej, ktorá stoji pod icň vlivom, že česká škola je v terajších pomeroch kultúrnych a so­ciálnych, hospodárskych a politických kar­dinálnym bodom každej praktickej úspešnej politiky slovenskej. K tomu cieľu sme po-snášaii obsažný materiál skutočných faktov na vyvrátenie cbáv našich národovcov mar­tinských. Loyálne sme uznali, kde malý N. N. pravdu, predovšetkým, že sa skutočne značná čiastka našich učňov, našich vyštu­dovaných akademikov, haších drotárov ne­vráti domov a síce nevráti pre biedu ho­spodársku. Súčasne sme ale zaúlili tender?-clózné zveličenie'tohoto fakta. N. N. p*lšu na pr. v čísle 151. ešte otvorenpjšie jako v čísle 145, „žé mládež, ktorá v Čechách vy-študuje, nevracia sa nám domov, a ktorá sa i vráti, je pre národný náš boj (česť vý­nimkám!) nepripravená, v ňom poddajná..." Každý trošku vzdelaný a našich pomerov znalý človek musí uznaf, že sú tieto tvrdenia tendenčné prekrúcania a zväčšovania istých nedostatkov českých škôl, na odstránení ktorých pracujú v posledných rokoch a me­novite v poslednom roku najlepší odborníci a kultúrni pracovnici českí i slovenskí. Páni redaktori N. N. sú buď vôbec neinformovaní, vtedy im vyslovujeme svoju sústrasť, alebo vedia, čo sa robi a vtedy malý vedeť, že ich výtky, čo by aj zodpovedaly do slova prav­de, sú irelevantné pre budúcnosť. Za takých trubcov by nemali držať 100 najlepších mu­žov slovenských, shromážděných na posled­ných luhačovických poradách, ktorí by sa zaiste neboli zaoberali s českým šsoisivom po celé dva dni, keby sa naši žiaci nevracali domov a nenaučili v Čechách zdatnosti ku národnému boju. „N. N." od­jakživa ignorovaly, čo im nepasovalo do krámu a pomáhaly si potom vo svojej ne­informovanosti buďto zlobnými a nejapnými poznámkami, alebo tendečným a nerj plným referováním, pomáhajúc si pri tom famóz-nym ,česf výnimkám". To ešte nikdo netvrdil, žeby na maďarských školách naši žiaci sa priúčali národnostnému boju a horleniu. Áno, priúčajú sa, kým ich nevy-hodia, nedávno vyhodili 14. a ti sa väčši­nou v Cechách zdokonaľujú v ďalšom bo|i, ale vyhodia len malú čiastku, 80% všetkých našich žiakov učičíkajú, zterorizuju alebo hmotnými výhodami získajú. Domá­cnosť slovenská troška paralyzuje vlivy ma­ďarskej strednej školy, ale len tam, kde je rodič uvedomelým a horlivým Slovákom. Čo sa ale maďarčiny týka, tu sa robia prípravy, aby naši žiaci i v tomto predmete mali prí­ležitosť sa zdokonaliť. Zkrátka povedano, slovenskí a Česi í pracovníci na poli česko­slovenskej vzájemnosti sa usilujú o to, sby náš žiak obdržal všetko, čo dobrého sa môže naučiť na maďarských ústavoch a na doda­tok ešte niečo zo slovanského vedenia.

Že sme obšírne písali proti N. N., má Svoje príčiny v tom, že práve v terajšej dobe obzvlášť trpko nesieme čisto negatívnu,

ničím neodôvodnenú, neoportúnnu, neslovan-skú a skoro bych povedal smrtonosnú škol­skú politiku. Naäl bratia v Amerike rozprú­dili práve teraz tuhú agitáciu za školstvo slovenské i české a chcú nám priskočiť ku pomoci. Na Morave sa pripravuje zvláštny ústav slovenský, z ktorého sa akiste zrodí slovenský stredoškolský ústav na Slovensku, Maďarské noviny kričia už na ratu, ačpráve ešte nič nie je hotové a sú lepšie informo­vané, ako N. N., ktoré nevidia, nečujú, čo sa mimo Martina deje, ktoré všade vyňuchá-vajii iba zradcov slovenčiny a našu národnú prácu hatia.

Museli sme vysloviť toto tvrdé slovo, lebo robia politiku čisto osobničkársku, náladovú, negatívnu. „Vyrukovať" S protičeskými člán­kami právě v terajšiu dobu, keď sme odká­zaní na českú pomoc, ako novorodené decko na materinské mlieko, keď nás idú naši ne­priatelia o posledný zbytok školy pripraviť, keď sa slovenská literatúra uvádza jako predmet na stredné školy české, keď česko­slovenské národohospodárske styky sa upev­ňujú, keď kruh ctiteľov slovenského národa v Čechách a na Morave rastie na statisíce, keď naši žiaci tam nachodia teplého hnie-zdečka na každom ústave a v každom meste, keď pomaly miznú nedorozumenia starých neblahých dôb, keď českí politikovi^ za nás rečnia a sa zasadzujú v delegáciách a vo viedenskom parlamente. Ale redaktori .Národních Navln" idú svojou cestou. Kdo sa slepo neklania autorite Hurbanovej alebo Škultétyho, je eo ipso zradca, škodnik slovenčiny, môže anjelským hlasom rečniť, Bismarckovským štýlom politiku robiť, aké­koľvek zásluhy si získať o národ, oni ho ne­uznajú a čo je najhroznejšie, budú kontra-karirovat za každú cenu. Keď vyšlo na javo zradcovstvo Tománkovo a Jurlgovo, vtedy sa neozvali. Naopak do poslednej minúty, k«ď už aj národný súd svoju mienku pove­dal, sympatizovali s prešporskými malkonten-tami, lebo boj proti politickej korupcii vyšiel t Peät! a od takých ľutíli fctdH sú SiärHri-8kým redaktorom tŕňom v očiach. Teraz zase museli svoje rozumy vypustiť proti če­skej škple, lebo Hadža, Ivanka, Gregor, Blaho, Stefánek, Šrobár, Bella atď. sa za ňu zasadzujú. A ku svojim nevecným, obyčajne neinformovaným poznámkam si vyberú ešte takú dobu, keď to národnej veci na|viac Škodiť môže. Tak to ďalej nemôže ísť. Kdo chce vo verejnosti účinkovať, musí sa vzdať všetkých osobničkárskych antipatii a musi posudzovať prácu a snahy každého vo verejnosti účinkujúceho človeka ten dfa ich vecného obsahu, ale nie dľa osoby.

Nadějeme sa, že na budúce sa u i o české školstvo škriepiť nebudeme, lebo sa nazdá­vame, že naše vecné dôvody budú N. N. honorovať a uznajú, že nielen z politického, ale i národohospodárskeho a kultúrneho chla­du musíme agitovať za české školstvo. Uznajú azda i to, že Maďari nás nikdy nebudú pod-podporovat v činností za českú školu, lebo do­bre vedia, že česká škola im môže byť nebez­pečnejšou sMo nádejná slovenská. Česká škola zvlažila v Čechách a na Morave nad Nem­cami, ona zvitazí aj nad maďarským šovi­nizmom. Toto je naše pevné presvedčenie a jadro celého národného programu. —y.

Pamätajte vždy a všade na slovenskú študujúcu mládež!

| Politický prehfad. Buáspeäf, 12. Januára.

Prvá obeť rumunsko - maďarského I paktu Víeaďituá ,Zv«" oamiat&ie, éé Vivou i obeťou paktu rumunsko-maďarského bude ] štátny sekretár Jeszenszký najväčší nepriateľ

a drvlteľ Rumunov. Rumuni vraj rozhodne nástoja na tom, aby JiSzenszky opustil mi­nisterstvo.

Zo zahraničia. V S r b s k u sa politické položenie, ná­

sledkom tjiio, že Pašfč zostai 1 na ďaléf ministerským predsedom a že opozícia upu­stila už od obštrukcie, značre zlepšilo. Opo­zičné strany nemohly sa dohodnúť n* je­dnotnom postupe. Vláda je odhodlaná proti prípadnej novej obštrukcii odpovedať roz­pustením skupStiny a vypísaním novoch vo­lieb, pri ktorých by opozfcia dozaista utratila viac mandátov.

Veľký p o l i t i c k ý p r o c e s w Bul­h a r s k a * Na konec januára svolaný je štátny súd do Sofie, pred ktorý postavia paf bývalých ministrov: generála Petrova, ge­nerála Savova, dr. Qadeva, Ivana Halačeva a dr. Qenadieva zo známeho ministerstva Síara-bulovcov. Preto sa musel zahraničný mini­ster Genadiev aj vzdať svojho úradu, lebo jako obžalovaný nemohol byť ďalej mini­strom. Verejným (ítátnym) žalobcom Je univ. prof. Danailov. Oblalobný spis Je tlačený, je to objemná kniha I Obžaloba obviňuje menovaných bývalých ministrov z protizá­konného pokračovania a z krádeže. Ukradli vraj 10 miliónov frankov pri poštátňovsnl že­leznic vo Východnej Rumelii. Predvofano je 591 svedkov. Pojednávanie potrvá asi za 8 týídňov a prevedie sa v budove „Slavjan-skej Besedy", v tej Istej dvorane, kde r. 1902. ministri Radoslavov a Toncev posúdení boli na osem mesiacov väzenia a na ztrátu vše­tkých občianskych práv, avšak ministerstvo Petkovovo vyprostredkovalo im úplnú amne­stiu. Hovorí sa, že gen. Savov a Qenadiev sotva tak hladko prejdú, lebo sú vraj veľmi kompromitovaní. Obžalováni sa bránia, že tých 10 miliónov použili pred vojnou na propagandu v Macedonii; táto obrana by im osožila, keby sa bola vojna skončila pre Bulharsko s úspechom, teraz však, že sa vojna skončila veľmi smutne, sotva ich oslo­bodí od posúdenia.

S a v e r n s k ý c h o f i c i e r o v o s l o b o ­di l i . V sobotu predpoludním vyhlásili v Štrasburgu výrok vojenského súdu v pra­votě proti plukovníkovi Reutterovi a poru­číkovi Schadtovi zo Savernu. Oboch dôstoj­níkov oslobodili. Poručík Forstner bol pri apelačnom pojednávaní tiež oslobodený. V meste porobili rozsiahle bezpečnostné opa­trenia. Nielen polícia a žandári na koňoch, ale aj vojsko a husári boli a ešte aj sú v pohotovosti. Súdna budova bola otočená kordónom. V meste je ináč pokoj. Že vojen­ský rozsudok nenapomôže dobrý poúser El-sasanov a Nemcov a že uráža i demokra­ticky smýrľajúce kruhy nemecké, je isté. Verejná osíenka, ktorá sa tak v sneme, jako aj ináč prejavila proti prechmatom soldatesky, dostala výrokom vojenského súdu nové za­ucho na dôkaz toho, že v Nemecku si kasta vojenská vedela zaistiť výsadu beztrestnosti i pre také zneužívania moci, jako bola ostudä

S L O V E N S K Y D E N N Ú

milá, dobrú noc", s Jakým |u on zaspieval, sme ešte nikdy nepočuli. Zaspieval aj viac slovenských i českých národných, z ktorých hlboký dojem urobila zvlášť hymnická pie­seň „Bývali Cechové".

Umlrov vyniká nielen svojim hlasom, ale i spôsobom prednesú. I v tom najjemnejšom pianissime čisté, zreteľné vyslovovanie textu často postráda sa aj u svetochýrnych ináč spevákoch a náš umelec má i tento dar úplne v moci. A jakým výtečnikom je v speve, tak vyniká i jako causeur, je milým, srdečným spoločníkom a nič nemá z tej namyslenosti, ktorá charakterizuje nejednoho i sebe nepatrnejšieho umelca. Boli sme zvě­davi na dojem, jaký robila slovenská pieseň na cudzie, francúzske, anglické obecenstvo a tu nám umelec rozprával:

— Tie vrstvy obecenstva, ktoré svojim postavenia], majetkom a vzdelanosťou môžu holdovať umeniu a nevynechajú žiadnej prí­ležitosti, kde ide o umenie, jako som po­bádal, zdajú sa byť už hodne presýtené t. zv. klasickou, umelou piesňou, povedal bych európskym medzinárodným spevným umealm a preto, ked začujú pieseň Iudovú Sloven­skú, ruskú, prijímajú to jako čosi nového, originálneho s velkou úľubou. Kdekolvek som spieval slovenské piesne, všade som mal pekný úspech a musel som opakovať alebo dodať k svojmu programu. I v Paríži, i v Londýne, taktiež v Amerike veľmi sa pá­čily menovite piesne „Ja som bača velmi starý", „Hory, hory" a „Ide ťažký furman k nám". Túto poslednú neraz si i samo obecenstvo žiadalo volajúc: „Tú „či, či, čil" Z prvú som ani nevedel, ktorú pieseň to myslia, až potom som prišiel na to, že to má byť pieseň o furmanovi. V Londýne žia­dali odo mňa na koncertoch i v salónoch, abych zaspieval pieseň „ory, ory" (Hory, hory.) Keď som asi pred desiatimi rokmi spieval v Bielom dome vo Washingtone na večierku, ktorý dával prezident Roosevelt, na vyslo­venú žiadosť předsedovu musel som predniesť program úplne zo slovanských piesni, tu převládaly slovenské a české piesne. Začal som $ piesňou „Ja som bača velmi starý", lebo Trnavského úvod k tejto piesni je veľmi pekný a už vopred unáša poslucháča v du­cha samej plesne. A touto piesňou už som si ziskal poslucháčstvo. Môžem vás uistiť, že slovenská pieseň páčila sa všade a netrpi pochybnosti, že ju čaká v cudzine vefká budúcnosť.

S radosťou sme počúvali slová umelcove. Šfcoda, že len za štyri dni sa mohol pobaviť

Oslo 8

v Peští. Mal čas vymeraný i museli sme sa S nim rozlúčiť. Z Pešti odcostoval do Dráž-dian navštíviť svoju matku a odtiaľ pocestuje cez Lissabon na Kanárské ostrovy do San­ta Cružd (Tenerifa), kde strávi zimu.

Chýrnik. Budapešť, 12. Januára,

— III. Český ples vo Viedni bude 14. ja­nuára v sále Beethovenovej (I., Straucher-gasse 4 ) a sľubuje byť udalosťou prvého radu. Predsedom riaditeľstva, ktoré pozostáva z čelných reprezentantov českej inteligencie viedenskej, Je známy československý pra­covník gróf Karol Seilern a protektorom predseda Slovenskej Besedy gróf Eugen Czernin. Slováci sú v riaditeľstve zastúpení známym pracovníkom našim Kornelom Sto-dolom. Úrad ladies patronesses přijaly dámy z najprednejšich kruhov, úrad čestného vý­boru reprezentanti českej šľachy a vynika­júci zástupci českého spoločenského života viedenského. Skvostné tanečné poriadky, vejáre z pravých slovenských čipiek, dodala naša nLlpam turčiansko-sv.-martinská. Vol­bou touto výbor neukázal len, jako sa má prevádzať československá vzájemnost, lež svojim výtečným nápadom zadovážil pre dámy plesu dar, ktorý svojou krásou a ume­leckou hodnotou zostane vzácnou a milou rozpomienkou na tento národný podnik. Kancelária Českého plesu je vo Viedni L, Drachengasse 3. Český dom. Vstupenky pre pánov 10 K, pre rodiny 20 K. Čistý zisk venuje sa dobročinným účelom.

— Telefon bez drôtu. Z Dublina telegra-fujú, že Marconi hovoril polhndinu po bez­drôtovom tekfjne z Cliffenu (írske) doGal-leonu (Amerika), to jest na diaľku 3500 kilometrov. Rozhovor bolo celkom dobre a jasno po* uí.

— Kossuth sa oženil. František Kossuth zas povážlivé onemocněl a lekári obávajú sa o jeho život. Včera i dnes opätovne za-mdlel. Kossuth už v sobotu vyslovil žiadosť, že by sa rád dal sosobášif so svojou snú­benicou, s vdovou po gr. Alexandrovi Be-nyov8zkom. Dispenzáciu zpod oblášok dostal a dnes predpoludním na byte ho mešťanosta Bárczy sosobášil s gr. Benyovszkou. Po ci­vilnom sobáši bol a] cirkevný sobáš. Sved­kami boli gr. Albert Apponyi a min. radca Eugen Kvassay.

— Ženská mrtvola v koši. Už treti deň všetci tajni policajti zimnične pracujú, hľa-

Strana 2

savernská. Neni pochybnosti, že nový pre­chmat vojenských kruhov budú v ríšskom sneme ostro kritizovať.

Z vedy a umenia. Boža Umírov v Pešti.

Tieto dni* mali sme v Pešti vzácneho hosťa. Bol tu známy český umelec, komorný spevák barytonista Boža Umlrov, nám Slo­vákom zvláštne milý, lebo on to bol, ktorý slovenskej ľudovej piesni razil cestu po cu­dzine, keď sprevádzaný našim nadaným skladateľom Mikulášom Trnavským na kon­certoch v Berlíne, v Paríži a v Londýne a neskôr aj po Amerike prednášal aj naše slovenské piesne, získajúc tým všeobecnú chválu nie len svojmu umeniu, ale i sloven­skej piesni.

Boža Umlrov prišiel z Viedne navštíviť tu svojich známych, s ktorými sa bol poznal v zahraničí. Z Viedne sa poznal i s rodinou Stodolovcov a navštívil i dom dr. Emila Stodolu, ktorý z tejto príležitosti ku pocte umelcove] pozval k sebe malú slovensko-českú spoločnosť. A tu mali sme sa príleži­tosť i my kochať vo veľkom umeni Umfrovom. Umelec, ktorého práve slovenská pieseň zí­skala slovenskej veci, so svojou srdečnou ochotou zaspieval niekoľko slovenských, če­ských, ruských a iných piesni, Malá spo­ločnosť bola v opravdovom vytrženi, ked spieval v Trnavského kompozícii „Hory, hory", „Ja som bača veľmi starý", ruskú „OSI čorné" alebo peknú francúzsku romancu Martlniho „Plaisir ď amour". Veľmi sa páčila aj Bendlova cigánska „Ty má ruže tmavá", Dvořákova „Piseň lásky" atď. Umirov je spevákom lyrických piesni nedostižný, hlas Jeho vkráda sa do duše a naplní ju slasťou, jakú cítime iba v nadšeni, vyvolanom oprav­dovým, najčistejším umením.

Umelec počas svojej návštevy u jednej druhej slovenskej rodiny (v Novej Pešti), kde tiež sa bola sišia malá slovenská spo­ločnosť, poznal sa i s našim Milošom Lido­veckým, ktorý ho upozornil na viaceré jemu ešte neznáme slovenské piesne. Umelec i tu okúzlil svojim krásnym spevom malé, ale vďačné poslucháčstvo a keď videl jaký mo­cný dojem robí jeho spev, s milou ocho­tou prednášal zo svojho bohatého repertoáru nové a nové piesne. S takým umením za­spievať všeobecne známu „Dobrú noc, má

* Táto stať z minulého Cisla pre nedostatok miesta vystala.

BESEDNICA. Kráľove intrigy.

(1880-1900.) Z „Tásovho denníka". Zo srbského preložil V. Aí.

(Pokračovanie.)

X. Po týždni-dvoch prihlásil som sa u kráľa,

aby som sa mu, dľa obyčaje, poďakoval za vyznačenie. Kráľ ma prijal veľmi vľúdne.

Polaskal mi, ako čítal moje zápisky (o ktoré knihy požiadal skrze svojho adjutanta Milivoja Nikolajeviča); aké sú ony zaují­mavé atď a potom prešiel na onú depešu:

— Papa je (tak kráľ Alexander volal svojho otca) veľmi nahnevaný pre tú depešu. Ho­voril vám p. Svetozár, že mi nedovolil vás vyznamenat. A vy ste si toho úplne zaslú­žili . . . E . . . vidíte . . . . neposlúchnul som papu a úkaz som podpísal.

— Vďaka vám, vaše veličenstvo za to vy­značenie, ale jeho veličenstvo kráľ-otec krivdi, keď za tú depešu obviňuje či mňa, či Ribáraca, alebo nás oboch.

— Papa piše, že ste na jednej večeri boli vy, Ribárac, major Kosta Popovič, Pája Denič; že v te] spoločnosti bol rozhovor o papovi; že kdosi rozprával, ako minulého dňa parížska speváčka Subra pre dlhy dala sekvestrovat papove veci; že tento rozhovor

vypočul nejaký dopisovateľ istých novin; že ho, keď sa pýtal o pravdivosti te] veci, Ri­bárac ubezpečil, že je to pravda; že ste a] vy to všetko potvrdili . . . I že pre všetko to papa sa veľmi naľútil . . . Vy neviete, ako strašne piše vo svojom liste.

— Predovšetkým, veličenstvo, môžem vás ubezpečiť, že Ja nikdy vo svoiom živote ne-večeral som v spoločnosti Ribárcove] . . .

— To bolo u Kolárca . . . — Ani tam . . . — Alebo, piše papa, v Pozorišne] ka­

viarni . . . — Ani tam . . . Ale, už dľa toho, že sa

nevie udať punktovne miesto, kde tá vymy­slená večera bola — môže sa veličenstvo přesvědčit o pravdivosti zprávy, ktorú váš otec dostal, a ktorej on tak ľahko veril. . .

— Pravdu hovoríte . . . Ale zdá sa mi, že papa nenávidí Ribárca . . .

— Neviem, veličenstvo . . . Avšak zrejmé je, že hneď uveri tomu, čo sa proti Ribár-covi podnesie . . .

— Ale . . . papa nemá rád ani vás. — Úplne verim, veličenstvo. — A prečo? — A kdo by ho vedel . . . — A prečo, prosim vás . . . Čo má proti

vám? — Snáď že som ho nevedel tak pošlú- j

chať ako si on želal a čo on dosiahnuť chcel . . . '

— Ako . . . Ako . . . — zrýchlil kráľ tenkým hlasom, ako čo mal v obyčaii, ked bol zvedavý . . .

— Po prvý raz som ho neposlúchol, keď som neprijal okružné náčelnictvo v Kuja-ževci. To bolo po Zaječárskej revolúcii r. 1884. pod ministrom Stojanom Novákovi-čom . . .

— A prečo ste neprijali? — Preto, že som mal starých rodičov,

mladší bratia ich nemohli k sebe vziať . . . Nechcel som sa od nich odtrhnúť . . .

— A potom . . . potom? — Potom . . . vaše veličenstvo — i za­

stal som v rozhovore . . . — Rieknite . . . Rieknite slobodne . . . — Váš otec . . . nemajte mi za zlé . . .

mal viacej razy i čudné, aby som vám pravdu riekol, protiústavné žiadosti . . . Rád sa miešal do všetkých záležitosti . . . Na pr. raz bolo . . .

— Rozprávějte . . . rozprávajte . . . pro­sím vás — zase kráľ tenkým hlasom . . .

— Keď sa otvárala Krsgujevacká želez­ničná dráha, Jeho veličenstvo, kráľ otec, i Jej veličenstvo kráľovná, vaša matka, šli do Kragujevca, aby sa zúčastnili slávnosti . . . Deň predtým v radikálnom orgáne „Odjek"

í bol vyšiel úvodný článok, v ktorom sa vy-| slovovaly najväčšie, bratské sympatie k

Bosniakom a Hercegovcom; napádala sa 1 okupácia i vyslovovala sa nádeja na skoré

Útio 8 S L O V E N S K Y D E N N Í K Strana 3

dajú, stopujú, aby zistili, kdo je to tá žen­ská, ktorú našli na budlnskom brehu Du­naja, oproti parlamentu, v cestovnom koii zahrdúsenú. Dosial však ani totožnost osoby zavraždenej, ani páchateľov zistiť nemohli. V záhadnom zločine stopuje a] viedenská polícia.

— Zvláštna, umelá rodina. V Chicsgu žije vdova plukovníka Browna-Simonsa, ktorý bol predákom eugenistickébo pohybu v Ame­rike. Aj vdova nasleduje snahy svojho zo­snulého muža. Najnovšie mnoho sa piše o jej zaujímavom pokuse, ktorý zamýšľa uro­bit. Sama súc bez deti, chce prijaf za vla­stné pätnásť deti vo veku 2—5 rokov a vy­chovat ich jako bratov a sestry. Deti vybere si zo všetkých plemien, tiež aj Černosi, Eskymáci, Číňania a Malajci budú zastúpení. Pri pokuse ide o dôkaz, že všetky kmeny ludské sú rovnako nadané vlohami dušev­nými a že pri rovnakej výchove sa ich duch rovnako rozvije. Už zariaďujú pohodlný dom, v ktorom bude bývat pälnásfdetná umelá rodina pani plukovničky.

— Zo slúžiek as stentky. Zaujímajú novin­ku nznemuju z Kodane. Od 1. januára na­staly nové časy pre dánske slúžky. Vstúpil do života nový dánsky čefadný poriadok, ktorý sa vztahuje len na ženské. Prvý bod zneje; Osoby ženské, ktoré za mesačný plat a stravu dávajú sa do služby v rodinách, nazvvajú sa „asistentky domácnosti". Asis­tentky domácnosti nesmú sa volat len krst­ným menom, lež patri im oslovenie .slečna". Od nového roku teda niet už slúžiek v Dán­sku. Sú tam len slečny asistentky. Sú ku­chyňské asistentky, chyžné asistentky, detské asistentky, ale slúžky přestaly. Stalo sa to preto, lebo v Dánsku bola velká núdza o služobné a tomuto nedostatku chce odpo­moct práve nový zákon o „domácej asisten­cii".

— Besný pes. Z Moravského Lieskového nám pišu, že tam v obci i na okoli behal besný pes, ktorý pohrýzol sedem ľudí a viac psov. Besné zviera nepodarilo sa lapit a prebehlo na moravskú stranu smerom do Huty a na Stranu. Pohrýznutých hneď preskú­mal lekár a vypravil do Viedni do Pasteu-rovho ústavu. Vrchnost nariadila podozrivých psov striefat a ostatných za 40 dni držať pod zátvorom. Obyvateľstvo obci Mnešic, Štvrtka, Bthuslavlc, Haluzlc, Bošáce, Dol­ného Srnieho a Moravského Lieskového bolo vyzvané, aby sa malo na pozore, lebo ne­vedno, ktorých psov besný pes pohrýzol.

— Celé rodiny vyvraždené. V Dzialdowe (v ruskom Polsku) našli staviteľa Bratza, jeho ženu, sestru a pat deti v byte mrtvých, zavraždených. Zo zanechaného listu vysvitlo, že vraždu spáchal Bratz s usrozumenim že­ny a sestry; pôvodne chceli sa otrávit ply­nom, ale keď účinok nebol dost rýchly, podrezal Bratz všetkým piatim detom .svo­jim, žene a sestre hrdlo a na to spáchal vraždu i na sebe. Príčina hrozného skutku nie je známa. — V Mannheime zavraždil kovodělník Freyler svojho synka a potom sa na hrobe svojej ženy zastrelil. Jeho žena pokúsila sa vlani zavraždit dvoch svojich synkov a seba, ale zabila len jednoho z nich a seba. Teraz otec dovŕšil strašné dielo, ktoré sa matke úplne nepodarilo.

— Sv tová drahota. Európa, Amerika, Ázia aj Australia vydaly štatistiku o drahote naj­potrebnejších článkov, z ktorých vidět, jako veľmi všetko zdraželo. V Austrálii zvýšily sa ceny bytov v mestách v rokoch 1905—1912 o 40 percentov. Vo Viedni ceny kuriva v r. 1900—1912 o 35 proc, v Terste o 45 proč. V Anglii nápoje zdražely od roku 1905—1912 o 10 proc; v Belgicku múka a múčne články o 26 proc, mäso o 17, ná­poje o 13; v Holi andskú všetko le drahíie priemerne o 21°/0 než bolo r. 1900, v Ka­nade o 36%, v Norsku o 16, v Rusku o 16, v Amerike o 38, vo Francúzsku o 23, v Ja­ponsku o 26%; najväčšmi zdražela v japon-SKU soľ, táto poskočila v cene o 116 pro-centov, potom jačmeň, ktorý zdražel o 56%-K potešeniu našich gazdin, ktoré sa tak po­nosujú na všeobecnú drahotu, prezradíme, že najdrahším krajom je Aljaška, najse-verozápadnejšl kraj severne| Ameriky. Tu leden pomaranč stojí 1 K, jedno vajíčko alebo tanier zemiakov 2*50 K, malý kúsok mäsa až 25 KÍ V celej Aljaške niet jedinej kravy. Sliepky sa tiež nevdržia. Len v let­ných mesiacoch dováža sa na Icdlach čer­stvé mäso a ovocie, v zime je celá krajina od sveta odrezaná a zlatokopáči, ktorí tvoria väčšinu obyvateľstva, živia sa zväčša konzer­vami. Rozumie sa, že pri takejto drahote sú tam aj primerane vysoké pracovné mzdy a žiadon robotník, ktorý pracuje v baniach, nemá dene menej než 25 korún.

gp— Šarlach v Trenčíne. V Trenčíne v po­sledných týždňoch medzi detmi na toľko sa rozšinl šarlach, že na zakročenie mestského lekára všetky školy krém gymnázia zatvo­rili. Školy zostanú zatvorené predbežne do 19. januára. V meste ozývajú sa hlasy, že na prekazenie šírenia sa nebezpečnej nákazy

sjednotenäe Srbstva. Článok bol napísaný plný ohňom a patriotizmom i vzbudil v obe­censtve silný záujem . . . Článok, rozumie sa, nepáčil sa pánu Khevenbtillerovi... I on protestoval proti nemu u jeho veličen­stva kráľa, otca vášho . . .

— Interesantné . . . — Kráľ, prichádzajúc s kráľovnou pod

pazuchou dolu na stanicu, pristúpil rovno ku mne, ktorý som pred hodinou skôr vy­šiel, aby som urobil všetky potrebné kroky bezpečného putovania kráľovského páru. . . tedy pristúpil ku mne i opýtal sa hlasne a ostro:

— Prečo ste nezhabali včerajšie číslo „Odjeka"? '

— Nebolo v ňom ničoho protizákon­ného . . .

— Hm . . . zákon . . . A úvodník? . . . — V úvodnom článku, veličenstvo, vyslo­

vené sú prosto sympatie k Bosne i Herce­govine. A také sympatie nemôžu byť tresta­né . . .

— Hm . . . či tak . . . Hm . . . — Tak je dľa zákona, vaše veličenstvo... Kráľ, váš otec, upadol ešte do väčšieho

ohňa. Odvrátil sa odo mňa i temer vlečúc so sebou kráľovnú, rozkázal ministrovi vnú­torných záležitosti, Dimitriovi Marinkovičovl, ktorý sa nachádzal v sprievode:

— Pán minister . . . tento člen nech sa razom odstráni od cenzúry novín . . .

A vchádzajúc do vozňa, ktorý ho čakal. váš otec . . .

— Čo . . . čo . . . Povedzte . . . — Obsypal pred tým silným svetom, ktorý

sa bol shromáždil na stanici k vyprevadeniu, strašnou kliatbou novinárov, vyhrážajúc sa im — paliciam! . . . že on sám sa s nimi poráta . . .

— Skutočne je môj papa divný človek... — Pán minister zamenil cenzora. Nový

cenzor zhabal ono číslo „Od|eku", ale mest­ský súd ho prepustil . . . I nastalo nemilé položenie pre samého kráľa . . . Robené boly vtipy na Jeho účet . . . Tak . . .

— Hovorte . . . Hovorte . . . — Toho dňa, kdekoľvek som sa ukázal

na ulici alebo v kaviarni, radikáli ma po­zdravovali: „Gratulujeme ti, počastu| nás"...

— Začo? — Vravia, dostal si pravotu s kráľom.

Pri súde zvíťazila tvoja mienka a kráľ so svojou vyhrážkou prepadol . . .

— Eh . . . či je to nepríjemné — pre­trhol ma kráľ Alexander . . . Papa . . . Pa­pa . . . Ako to robil . . . Eh . . .

I počal sa živo obracaf na stolci. Niekoľko razy chytil cviker i počal ho

utieraf. Potom vytiahol nejaký kľúčik i počal ho

krútit medzi prstami . . . Zpozoroval som na ňom malý zmätok . . . Zamkol som. (Budúcne ďalej.)

nie Je dost len školy zatvoriť, ale že by sa mala vrchnost postarat a] o to, aby choré deti boly starostlivé osiho-tené, aby rodičia a pribuzni neroznášali ná­kazu a aby sa byty, kde ležaly choré deti, dôkladne dezinfikovaly.

— Strašný víchor vo Vlád vostoku. Vo Vladivostoku a na okoli zúril obrovský ví­chor a potrhal drôty telefonickej siete a elektrického osvetlenia. S domov orkán po­stŕhal strechy a znemožnil pouličnú pre­mávku. Hmotná škoda je veľká.

— Výtržnosti pri volbách. V Tortosso (Španielsko, provincia tarragonská) boly obecné volby, pri ktorých násilnfčil Jakýsi španielsky slúžny. Lud sa vzbúril a došlo ku vážnym výtržnostiam, pri ktorých srútili a zapálili budovu daňového úradu. Všetky obchody sú zatvorené. Remeselníci vyhlásili štrajk. Noviny nevychádzajú. Vrchnosť vy­hlásila na mesto stav oblefenia.

— Najímal vojakov do francúzskej cudzi­neckej legie. V Kasseli trestný súd posúdil bývalého pisára Vílhelma Rheina z Mohuče (Mainz) na 7 mesiacov do väzenia, lebo vábil a najímal robotníkov v mouchbergských baniach za vojakov pre francúzku cudzineckú légiu. Rhein bol prv za dlhší čas vo Fran­cúzsku robotníkom.

— Statkár strieľal do robotníkov. Z Rima telegrafujú: V Balliane, kde sa následkom sporných agrárnych otázok javí Jakýsi ne­pokoj medzi poľnohospodárskymi robotníkmi, sběhnul sa pred domom statkára Tucciho zástup ľudu, ktorý s krikom žiadal splnenie istých svojich požiadavkov. Tucci pristúpil k oknu a viackrát strelil puškou medzi ľud. edno dievča zastrelil a 30 ľudi zranil. Tuc­

ciho zatkli. — Kúpal sa v fadovom Váhu. Z Trenčína

oznamujú: Syn tunajšieho plechára Polku, ktorý sa len nedávno vrátil z Puíje, kde slúžil u námorníctva, stavil sa s kamarádmi, že sa vo Váhu, po ktorom idú teraz veľké ľady, okúpe. A skutočne na brehu sa vy-zliekol, skočil do rieky a za hodný čas sa v ne] plahočil. Stávku síce vyhral, ale môže to zaplatiť životom, lebo dostal zapálenie pľúc a stav jeho je povážlivý.

— Na podporu Slov. Denníka poslal p. Uroš Boor z Nagylaku za výmenu novoroč­ných gratulácii 5 K. Vďaka.

4948/, 493% 493 ] Tržné ceny dňa 10. januára.

Na peštianskej burze sa ceny nezměnily. Úradne značené bolo obilie na peštianskej bane

sa 100 kg nasledovne: Pésnioa.

Potisská: Peittanska: 77 kg.-ová 22 15—2255 77 kg.-ova 2215—22-45 78 , , 22 35—2270 78 , , 22 20—2260 22.40-2280

2160-229-0 79 , , 22-40-22-80 79 80 . , —' •— 80 81 , , -• . - 81 .

Zaduna/skd: Banätska: 77 kg.-ová 22-05-22-35 77 kg.-ová 22i 5—2245 78 , , 2215—2255 78 , , 22-20—2260 19 „ , 2240—2270 79 , - 2240-22 70 K) . , 22-60—2280 80 _ . —• •_ 8 i . , - • — • - s i : ; -• •-

Báčska: 77 kg.-ová 2215-2245 78 , „ 22-20—22 60 79 „ , 22*40—2270 80 , , •-81 „ „ _• •_

Raž L K 1675—1685, stredná K 1665-1675. Jačmeň la. 13-85—14-45, stredný K 13-40-1375. Ovos la. K 15-30—16-20, stredný K 14.60—15-20. Kukurica uhorská, K 1260—1280.

Tržné ceny vo Viedni 10. januára. Na viedenskej burze sa ceny nezměnily,

fleaica: za 50 ke — potisská . . . . K 11-75—1210 — banátská . . . . . r 11-35-11-75 — aadunajská 1080—1120 — slovenská . . . . . . 1070-11 50

Sa£ aa 50 kg. — slovenská . . . . K 8 6 5 - 8 9 5 — pcifanská . . . . . . 860— 8-80 — iná uhorská 8*45— 870

Strana 4 SLOVENSKÝ DENNÍK CIslo 8

jÄČHieň i za 50 kg — moravský . — slovenský.

%t>k«ri3a: uhorská Ovos: uhorský I-a

— prostredný

K 830— 9-— „ 7-75-9 '-„ 790— 815 , 8-40— 8 85 . 7-30- 7-60

ŕVäajiíeF a vydavatel: Slovenský Deaník M. spol.-2odpovedný redaktor: Anton Štefánek.

Predplatky z Ameriky zasielajú sa m M&esfsí ©f E u r o p e , FiPsf Awenue ©©B» 74-th S t r e e t , Sew-York, City. Ad-aníssisírácia si môže povšimnut len sa túto adresu zaslaných ře&twmáctí.

Eugen Pint ér, S^I a Í Budapest, IX., Ferénbz koriit 38. P r i j í m a v š e t k y iáo t o h o t o o b o r u p a t r i a c e p r á c e , o b j e d n á v k y dra m i e r y a n a j n o v é e j módy* Ď a l e j p r e r á b a m a ž e h l í m 6 0 m o ­ž n o z a n a j l a c n e j š i e c é ň y . 3789

r

Dr.EMILCHRENKA zariadil si

ZUBNÝ ATELIER e Budapeští, 9111., TBlehy-ítrS., I., ľ. Ordinuje medzi 2—5 hodinou po obede.

3629

IÍOVÝ VYNÁLEZ orthopädický odporúčam na bolavé^ zlé nohy. Tá obuv napraví trpiace no­

hy a spôsobí pohodlné chodenie. ONDREJ ŠULGAN, 3556

NITRA (Nyitra, MegyeháŽ-u.) = =

l

JOffiOOiiľ i l l l l i l ÚČBSTINättSKfl SPOLOČNOSŤ

i: # BREZNE, ss E x p o z i t ú r a w BCIerovci.

mm špitál: E m .iioo---. fanm R 100.300--, Prijíma vklady a platí od nich tie najvyššie úroky (interese). Dôchod­kovú daň piati ústav zo svojho. Poskytuje lacné pôžičky na zmen­ky, na bežný účet so záókŕýtim, na dlžobné úpisy záručnícke a hypotekárne a na ručné zálohy.

2854

Za drobné oznamy piati sa vždy vopred, a slot 4 haliere za slovo; začiatočné a každé hrubo tlačení slovo 8 halierov. K nabídkám k sňatku a ku vše­tkým takým oznamom, kde doilé příhlasy expeduji

• administrácia, treba priložiť 20 halierov na porto, Pri dotazoch treba přiložit známku na odpoveď.

Hfadá a a mladý, schopný on cii od vedúci do väč­šieho potravného spolku s 2000 korún teucjou. Znalosť maďarskej ŕefi je žiadíicná. Dopisy íreba poslať do konca januára pod značkou „Budúcnosť 3808" na administráciu Slovenského Denníka.

Za výhodných podmienok predám dvoje složeni a v dobrom stave. Mlyn je vo veľkej obci v Čhtelriici (Vittencž, Nyitra megye). Voda je stála. Melyva dosť. Do úžitku možno hneď vstúpiť. Ďalšie vysvetlenie dá majiteľ Jakub Pullman, Hrnčiarovce (Qsrencsŕr, Pozsony megye). 3805

Žiadajte vo všetkých obchodoch

mydlo „Monopol" a presvedčíte sa, že je lepší od všetkých s velkou reklamou od­porúčaných mydiel. — Dorába

I feliDársta Snoločnosf továrna na mydlo, sviece VOSROUÉ, ceresinové, stearinové a paraffínové

Mladá Boleslav. Zvlášť upozorňujeme na výtečné sviečky stearinové so značkou „Mo­nopol" a pravé sviece voskové. Hlavné zastupitelstvo pre Uhry:

PnRIZEK S SPOL, i UH. SKALIca (Szaliúlczo, Nyitra m.)

fa^JÉ RflŽrVÍKflLM

Hotel METROPOL ao I50 labami

Budapest, VIII., Rákóczi-út 58.

Vo všetkých miestnosfach zavedené kú­renie, elektrické osvetlenie, lift, fttttSer-né hygienické zariadenie, čitárne a spo­ločenská sien, prvotriedna maďarská a francúzska kuchyňa, kaviareň, zimná záhrada, prvotriedna hudba, osobitné siene, separé na bankety a svadby pri miernych cenách. = ^ = ^ = = =

JULEP ,„pvocntšrauyt -

> '• ' • • ' " •• ', - y . J — Mm

^OUEVrVl IJOTERVOVV

HRflCľíOWÍ W

Odporúčame vám nasledovné znamenité diela od SIENKIEWICZA: |

Bitka pod Grunwaídom. K%>, I F \ v s poštou o 10 halierov viac.

U a n t l S a . Cena K 1-20, s poštou o 10 halierov viac.

J a g l C í l K Ž L Cena K 2*40, s poštou o 20 halierov viac. M

sna K z/u.

Za vopred poslaný obnos zasiela Budapeštiansky nakladateľský spolok účast. spol.

BUDAPEST, VIII., Mária u. č. 15.

| HOTEL DEÁK FERENC ( Budapest, VIII., Aggtelekl-u. 7. Neďaleko jj východného nádražia, j e prvotriedny mo- §ž derne zariadený občiansky hotel. Slušné a • ceny — od 3 korv n vyššie. H

HLASY Z OBECENSTVA. T i s í c i c h v á l i a všeobecns známy a obľúbený

„Juno krém" masť na tvář, k bo itdb ju úp'otrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupenee a iné tvár spr.tii.cc flaky za krátky čas skapú a pat.ičný dostane hlad u r a sviežu tvár. Téglik „Juno krému" stojí K 12' « k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednať täk, keď vopred zašlete K 230, za ktorý obnos dostanete „Juno krém" k tomu pa­triace mydlo a návod k upctrebeniu bez všetkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce zaslať peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Do­stať u dr. Eugena Flittnera, Beszterczebánya.

Píšte teda ešte dnes na túto adresu.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší pokjad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, keď sa začneme hneď liečiť. KÍdo trpí ns. žalúdkové bofasti a kŕče alebo nemá do-bréko apetjiu, nech hneď užíva „Kalvarsfcé aroma; Jické kvapky". 20 kvapák dostači, aby prestali hneď všetky bclasti a napravily žalúdok. Cena fľašky 50 hal. Pošton zasietajú sa najmenej 4 fľašky za vo­pred poslaný obnos K 230 franko alebo na dobier; ku. Pri každej zásielke j e priložený návod k upo-trebeniu. Dostať u dr. Eugena Fiittnera, Beszter-czebánya).

Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adresu ešte dnes. 3699

030130113133333333333333333

EEEEEEEĽEEEEEEEEEEEĽEl B ~ - - = = = = = I J 1

| | VILHELM KOSMOVSKY | | um. čalunlkadekorateur |j

BUDAPEST. jj

B.

VIII., Baross ulica č. 38. (Na proti žeasKe] kliniky i, \.\

win O

ALEXANDER LlhTIG ml . , obchodník s remeňom a rôznymi potrebami pre obuvníkov, .majiteľ to­várne na vrchné čiast­ky obuve, BUDAPEST, IX., FERENCZ-TÉR 9.

jurand zo Spýchova. c*na K 270 » :: S poštou o 20 halierov viac. ::

Leopold Schey, pletárňa stoličiek trsfou

Budapest, VI., Hunysdv-tár 12. Telelon: 154-38. Založené r. 1883.

3815

f*

Anton Hothenthaler hodinár a zlatník

BUDAPEST, IX.. Bokréta u. 27.?

PpantišBft Peer, f hodinár a zlatník é

ffudapHSt VIJI, Futó-u 2. Opravujem hodiny, s 3-ročn. zárukou ;

Anton Hubner předtím tma. Vllnelm Mar­

tin praná' (ílatopradec) B U D A P E S T ,

Vili., Jozsel n. 6. 16--18.=

Tlačou Budapeštianskeho nakladätérškého spolku účastinárskej spoločnosti, Eudapešť, VIII., Mária ulica číslo 15.