miništrantská teológia- kňazstvo
DESCRIPTION
Miništrantská teológia- Kňazstvo. Služba miništranta pri oltári má v istom zmysle kňazský charakter. Miništrant, ktorý koná službu pri oltári, posluhuje kňazovi a cez neho samému Ježišovi Kristovi. Čo znamená byť kňazom?. Starozákonné kňazstvo. - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
Miništrantská
teológia- Kňazstvo
Služba miništranta pri oltári má v istom zmysle kňazský charakter.
Miništrant, ktorý koná službu pri oltári, posluhuje kňazovi a cez
neho samému Ježišovi Kristovi. Čo znamená byť kňazom?
Kňazstvo nachádzame už
v časoch Starého zákona. Boh
ustanovil vyvolený izraelský
národ
ako „kráľovstvo kňazov a svätý
národ“.
Ale v tomto národe si vyvolil
jeden
z dvanástich kmeňov, kmeň
Léviho,
ako kňazský kmeň.
Starozákonné kňazstvo
Kňazi boli jedinou skupinou, okolo ktorej sa vytváralo izraelské spoločenstvo. Museli zachovávať osobitné predpisy, ktoré riadili nielen ich osobný
a súkromný život, ale aj život ich rodín a príbuzných. Boli zasvätení Bohu a konali
bohoslužbu, preto museli byť v každom ohľade bezúhonní.
V 5. kapitole Listu Hebrejom
nachádzame vysvetlenie, čo
bolo poslaním veľkňaza v
období Starej zmluvy: Každý
veľkňaz, vybratý spomedzi
ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich
zastupoval pred Bohom, aby
prinášal dary a obety
za hriechy. A ďalej: Ale túto
hodnosť si nik nemôže prisvojiť
sám, len ten, koho povoláva
Boh tak,
ako Árona (Hebr 5,1.4).
Krv capov a teliat, s ktorou veľkňaz vstupoval do svätyne, však nemohla človeka obmyť z hriechov. Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie (Hebr 9,11-12).
Takto sa na Ježiša Krista, Božieho
syna vzťahujú slová: Tento,
pretože zostáva naveky, má
kňazstvo, ktoré neprechádza na
iného. Preto môže naveky spasiť
tých, ktorí skrze neho prichádzajú
k Bohu, lebo žije stále, aby sa za
nich prihováral. Veď bolo aj
vhodné, aby sme mali takého
veľkňaza: svätého, nevinného,
nepoškvrneného, oddeleného od
hriešnikov, povýšeného nad
nebesia, ktorý nepotrebuje ako
veľkňazi deň čo deň prinášať
obety najprv za svoje hriechy a
potom za hriechy ľudu. On to
urobil raz navždy, keď obetoval
seba samého (Hebr 7,24-27).
Novozákonné kňazstvo Ježiša Krista
Pán Ježiš prišiel na svet, aby nás vykúpil. Jeho vykupiteľská obeta je prinesená za všetkých ľudí všetkých čias, nielen za Dvanástich, s ktorými
slávil poslednú večeru:
„Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás“ ... „Toto je kalich mojej krvi,
ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie
hriechov“.
Teda Ježišovo kňazstvo spočíva v poslušnom vyplnení Otcovej vôle.
Sám Ježiš sa postaral, aby každý človek mohol
dať slobodnú odpoveď na jeho ponuku –
či chce prijať nezaslúžený dar vykúpenia,
a teda či chce byť spasený.
Túto službu spásy uskutočňuje Ježiš prostredníctvom svojich kňazov vo
svojej Cirkvi. Posvätný stav (ordo) je sviatosť, vďaka ktorej sa poslanie,
ktoré Kristus zveril svojim apoštolom, naďalej
vykonáva v Cirkvi až do konca čias.
Kňaz dostáva túto
posvätnú moc pri
kňazskej vysviacke
(konsekrácia) a to
prostredníctvom
biskupa, ktorý na
hlavu svätenca
vkladá ruky a modlí sa
konsekračnú
modlitbu. Stáva sa
tak sacerdos
(doslova svätý dar
pre spoločenstvo)
naveky.
Teda kňaz koná kňazskú službu v osobe Krista a v jeho mene. Keď kňaz krstí, Ježiš krstí; keď kňaz vysluhuje sviatosť
zmierenia, Ježiš Kristus je ten, kto odpúšťa hriechy.
Kto sa môže stať kňazomAby sa niekto mohol stať kňazom, je potrebné, aby bol na to súci:
aby bol pokrstený muž zdravý telesne aj psychicky, aby dosiahol vek 25 rokov, aby bol náležite formovaný v kňazskom seminári (v rehoľnom dome) po stránke duchovnej aj vedomostnej (absolvent teologického štúdia).
Aby vynikal v čnostiach, zvlášť vo viere, v láske a v poslušnosti,
a samozrejme, aby sám chcel stať sa vysväteným služobníkom Cirkvi.
Sviatosť posvätného stavu má tri stupne: najnižší je diakonát (diakon),
druhý je presbyterát (presbyter – kňaz) a najvyšší je episkopát (biskup).
Kňazstvo všetkých
pokrstenýchOkrem sviatostného kňazstva
jestvuje aj všeobecné kňazstvo. Kristus Veľkňaz a jediný prostredník
medzi nami a Bohom „urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu
Otcovi“ (Zjv 1,6).
Celé spoločenstvo veriacich
ako také je kňazské. Veriaci
vykonávajú svoje krstné
kňazstvo svojou účasťou na
poslaní Krista Kňaza,
Proroka a Kráľa: ako Kristus
Kňaz robia
zo svojho života živú, Bohu
ľúbeznú obetu; ako Kristus
Prorok tlmočia blížnym vôľu
Nebeského Otca; ako Kristus
Kráľ napĺňajú svoj život
službou. Každý podľa
vlastného povolania.
Všeobecné kňazstvo
veriacich sa uskutočňuje
rozvíjaním krstnej milosti,
života viery, nádeje a lásky.
Všeobecné kňazstvo vychádza zo sviatosti krstu. Krstom sme sa stali členmi Cirkvi a krstom sme získali účasť na Kristovom kňazstve.
Je v službách všeobecného kňazstva
(napr. udeľovaním sviatostí, ktoré môže
vyslúžiť len kňaz).
Služobné (sviatostné) kňazstvo je jedným z prostriedkov, ktorými Kristus buduje a vedie svoju Cirkev.
Svätý farár z Arsu – Ján Mária Vianney sa vyjadril:
Kňaz je láskou Kristovho srdca. Život možno teda prežiť
v dvoch možnostiach:
buď ako celkom zasvätený Bohu
v kňazskom stave alebo ako
kresťan vo svete napĺňať svoje krstné
povolanie statočným
kresťanským životom.
Roky služby pri oltári
môže každý miništrant
využiť tak, že bude
rozmýšľať, ktorá
možnosť sa mu viac
páči a do ktorej ho volá Pán.
Uživotnenie
Zistím si meno kňaza, ktorý ma pokrstil (urobil účastným na všeobecnom kňazstve Kristovom) a pomodlím sa za neho.
Častejšie si v modlitbe
spomeniem na
seminaristov, ktorí sa
v kňazskom seminári
pripravujú na kňazskú
službu.
Na miništrantskom stretnutí poprosím kňaza, aby slovom, prípadne pomocou
audiovizuálnych prostriedkov priblížil
život v kňazskom seminári.
Pri osobnej modlitbe do svojich úmyslov častejšie
zahrniem aj úmysel za biskupov,
kňazov a diakonov.
V posvätnom tichu pred slávením
sv. omše si pripomeniem,
že miništrantskou službou kňazovi
preukazujem službu samému Ježišovi Kristovi.