1 1/2017

Milí čitatelia,

2 1/2017

po prázdninách sa opäť stretávame a spolu s jesenným číslom vám prinášame aj zopár

noviniek. Prvou z nich je rubrika pani riaditeľky. Nájdete v nej informácie o dianí na našej

Rastislavke. Veríme, že vás zaujmú aj naše knižné recenzie a pomôžu pri rozhodovaní, čo si

prečítať. Aj naďalej budeme

prinášať informácie o akciách,

projektoch, súťažiach a iných

udalostiach na našej škole.

Celý školský rok nás bude

sprevádzať projekt Spoločne do

pohody, s ktorým prišli aj

zmeny v bodovaní súťaže

o Najlepší žiacky kolektív. Na

konci školského roka budú

udelené dve hlavné ceny, teda

ocenené budú dva kolektívy –

Najlepší žiacky kolektív a Super

kolektív. Body do súťaže

môžete pre svoju triedu získať

aj čítaním školského časopisu. Stačí, ak nájdete zadanie súťažnej otázky a správne

odpoviete na našu mailovú adresu casopis.rastislavka@gmail.com. Keďže sme škola

s matematickým zameraním, chceme prispieť jednou súťažnou otázkou, za ktorú môžete

získať sladkú odmenu.

Budeme radi, ak nám napíšete aj svoje postrehy, nápady, uvítame aj vaše príspevky a tie

zaujímavé uverejníme.

Prajeme vám príjemné čítanie.

Simona Bahuľová, šéfredaktorka

Vydavateľ: Novinársky krúžok Vedúca krúžku: PaedDr. Alena Miháliková

Šéfredaktorka: Simona Bahuľová

Zástupkyňa šéfredaktorky: Hana Cigáňová

Redaktori: Veronika Rogosová, Linda Tuliková, Barbora Kolevová, Eliška Masárová, Sylvia Mišeje, Barbora

Klátiková, Zuzana Hrušíková, Lukáš Novák, Diana Šimurková, Hana Hagarová, Lea Lesáková,

Fotografie: Sylvia Mišeje, Hana Cigáňová, Lukáš Debnár, Juraj Harag

Ilustrátor titulnej stránky: Barbora Kolevová

Autori ilustrácií: Barbora Kolevová , Barbora Klátiková, Viktória Sojčáková

3 1/2017

Čo nedokážeš sám,

to dokážeme spolu...

Milí žiaci,

tieto dva verše z piesne Adama Ďuricu v sebe skrývajú celú podstatu školského projektu pod názvom Spoločne do pohody, do ktorého sa v tomto školskom roku naša škola úspešne zapojila na základe výzvy ministerstva školstva Zdravie a bezpečnosť na školách 2017. Teší ma, že v súčasnej dobe často počuť túto pieseň z tried počas hudobnej výchovy vo vašom podaní. Zaradili sme ju do vyučovania, aby sme sa vám prostredníctvom nej prihovorili, a podporili tak hlavný cieľ projektu, v ktorom práve VY – žiaci – hráte hlavnú rolu. Áno, VY, žiaci, ste tí, pre ktorých sme projekt tvorili, pre ktorých sme získali nielen morálnu, ale aj finančnú podporu ministerstva, mesta Prievidze aj rodičovského združenia a to preto, aby sme skvalitnili podmienky pre váš optimálny rozvoj. VY ste tí, pre ktorých sa dennodenne snažíme skvalitňovať nielen obsah vzdelávania, ale aj jeho materiálne, technické aj priestorové podmienky. Ste to VY, dievčatá a chlapci, pre ktorých nad rámec pracovných povinností zamestnancov školy organizujeme rôzne školské podujatia alebo záujmové krúžky, aby ste mali možnosť plnohodnotne tráviť svoj voľný čas, rozvíjať sa duševne aj fyzicky a boli vždy chránení a v bezpečí. Ste to VY, na ktorých nám skutočne záleží, aj keď vám sa to možno nie vždy tak vidí. Verím, že aj tí, ktorí si zatiaľ neuvedomujú, čo škola, učitelia a rodičia pre nich robia,

zmenia svoj postoj k životu, k svojmu zdraviu, ku škole, k povinnostiam, k plneniu

a rešpektovaniu školského poriadku a pomôžu tak úspešne naplniť zmysel a cieľ projektu

Spoločne do pohody... čakáme aj na vás.

O chvíľu nás čakajú Vianoce, sviatky pokoja a mieru, ľudí dobrej vôle a ja verím, že veľká

časť Rastislavky by si želala, aby sme mohli také malé Vianoce prežívať v škole nielen 24.12.,

ale každý deň v roku, v kruhu priateľov, v príjemnej atmosfére a v pokoji. Nič nie je nemožné,

len je potrebné, aby sme všetci priložili ruku k dielu...

Iba spolu!

Môžeme prejsť cez každú smolu, PaedDr. Václava Juríková

ktorá nás ťahá zhora dolu.

Lucka Jablonková,

V.A

Lucia Jablonková, V.A

4 1/2017

Aj tento školský rok naša škola otvorila brány pre 73

prváčikov. Síce už sú školáci, no v srdci stále nosia kúsok

škôlkara. Stále sú hraví a neposední, o čom sme sa

presvedčili aj počas našej októbrovej návštevy v ŠKD.

Deti mali v tom, čím chcú byť, úplne jasno. Jeden sa chce

stať doktorom, ďalší chce byť ,,palegontológ“ a naše

dievčatá budú najkrajšie baletky, aké ste kedy stretli.

Napríklad Dávidko sa nevedel rozhodnúť, či chce byť banka

plná peňazí alebo chce vyrábať mrakodrapy. Niektorí sa už

poznajú dlhšie a trávili spolu čas aj v škôlke.

Mnohí mali radosť, že sa zbavili popoludňajšieho spánku.

Aj keď škola prináša viac povinností a menej hrania

a zábavy, stále majú čas na šantenie s kamarátmi či už

v školskej družine alebo cez prestávky.

Tešia sa aj z domácich úloh. Niektoré deti sa môžu pochváliť tým, že už píšu perom.

Sú veľmi šikovné a rady chodia aj na krúžky. Najviac detí pribudlo tento rok na výtvarnom.

Svedomite sa pripravovali na školské akcie, ako Halloween a Jabĺčko pre starých rodičov, na

ktorých svojím vystúpením rozžiarili tváre svojich blízkych aj pani učiteliek a zožali zaslúžený

potlesk.

Výborne sa cítia v našich nových herniach. Dievčatá najradšej kreslia v Pastelke a chlapci

sa hrajú v Legolande.

Prajeme našim prváčikom veľa radosti a úspechov pri spoznávaní ríše písmen a čísel.

Veronika a Hanka

.

5 1/2017

Starí rodičia, dedko a babka... Vždy sú tu pre nás, smejú sa s nami, rozmaznávajú a ochraňujú nás. Milujú nás bez ohľadu na to, či sme veľkí alebo malí. Práve preto je im venovaná i jedna zo školských akcií s názvom Jabĺčko pre starých rodičov, ktorou si pripomíname Mesiac úcty k starším. Dňa 24. októbra praskala školská telocvičňa vo švíkoch a rozvoniavali lákavé dobroty. Naši žiaci sa svedomito pripravili, aby svojim starým rodičom a rodičom predviedli zaujímavý program. Po hre na flaute sa za žiakov prihovorila Michaela Šaálová , žiačka 8. A triedy. Školskú akciu slávnostne otvorila naša pani riaditeľka, ktorá privítala vzácneho hosťa, prednostu Mestského úradu v Prievidzi MVDr. Norberta Turanoviča. Po úvodnej časti sa začal program, v ktorom dominoval tanec a spev. Zaznela pieseň Jabĺčko a prváčikovia všetkých potešili svojím veselým tančekom. Z druhákov sa počas ich vystúpenia na chvíľu stali kovboji z divokého západu. V tanečnom rytme pokračovali aj ďalšie vystúpenia. Prišla chvíľa na súťaže . Samozrejme, nesmel chýbať tradičný tanec s jabĺčkom a s ním aj výzva - ošúpať z jablka čo najdlhšiu šupku.

A nastal na dlho očakávanú tombolu. Všetci dúfali, že sa domov vrátia s cenou. No len pár šťastlivcov bolo odmenených. A ako lepšie zakončiť tento deň ako chutným koláčikom od starých mám, ktoré nám ich priniesli. Veselé a nasýtené deti odchádzali so svojimi starými rodičmi domov . Naše poďakovanie patrí pani vychovávateľkám a pani učiteľkám, ktoré pripravili tento vydarený deviaty ročník. A my dúfame, že si to deti a hlavne starí rodičia užili.

Simonka a Hanka

6 1/2017

„Kto si nepamätá históriu, je odsúdený na jej opakované prežitie.“ George Santayana

Mrazivé ráno a obloha plná hviezd, ktoré nás odprevádzali 16. novembra na exkurziu do Osvienčimu a nádherný slnečný deň, ktorý nás vítal v poľskom pamätníku ľudskej krutosti, tvorili kulisu tomu, čo sme videli a počuli. Prečo je to také dôležité ? Príroda vytvorila pre našu návštevu v koncentračnom tábore nádherný deň, ktorý ešte viac podčiarkol hrôzy, ktoré sme videli a o ktorých sme počuli.

Hoci sa mi tieto riadky píšu naozaj ťažko, som rada, že my – deviataci a ôsmaci – sme sa rozhodli z histórie poučiť, aby sme sa mohli podobným názorom a skutkom zďaleka vyhnúť. Nie je mojím cieľom urobiť historický výklad, ale pokúsim sa vám sprostredkovať emócie, ktoré nás ovládli naplno.

Vo chvíli, keď sme prichádzali do malého poľského mestečka Osvienčim, uvedomili sme si , že niečo nie je tak, ako by malo byť. Vyhladzovací tábor Auschwitz – Birkenau, ktorý je jednoznačným symbolom holokaustu a genocídy stojí priamo v mestečku a plot s ostnatým drôtom nikoho nenechá na pochybách, kam sa dostáva a čo ho tam čaká.

Myslíte si, že obrázky z učebníc alebo starých dokumentárnych filmov vystihujú hrôzu, ktorú tábor vytvára vo svojej skutočnosti? Omyl ! Neexistuje film, ktorý by toto dokázal. Stáli sme v tom krásnom slnečnom dni pred bránou do tábora, ktorá hlásala to známe heslo „ARBEIT MACHT FREI“ a na chrbte sme cítili mráz, keď sme počúvali o státisícoch Židov, Poliakov, Maďarov, či Slovákov, ktorým ostávali posledné týždne či mesiace života, len preto, že sa narodili s nesprávnym vyznaním či národnosťou. Pozerali sme sa na plot z ostnatého drôtu a vnímali sme zúfalé pokusy o nemožné – o útek. Nevnímali sme históriu, vnímali sme životné príbehy ľudí, ktorí nevedeli, čím sa previnili, ktorí nerozumeli politike, ktorí

7 1/2017

sa len márne snažili prežiť. Prehliadka krutosti pokračovala v barakoch, kde v neľudských podmienkach živorili

ľudské bytosti odsúdené na smrť. Keď sme videli podmienky, v ktorých väzni žili a pracovali, keď sme počúvali o tom, ako stratili právo na ľudskú dôstojnosť, keď sme sami pocítili, aké strašné je žiť deň čo deň v strachu o holý život, keď sme si skúsili pobudnúť v priestoroch, kde boli ľudia zabíjaní a mučení – v tej chvíli sme si uvedomili, čo je to hrôza, čo je to strach a čo je to zlý život.

Najsilnejší dojem v prvej časti tábora Auschwitz na nás zanechala „stena smrti“, miesto hromadných popráv - symbol bezprávia a ľudskej zlovôle, ktorá mala v tomto tábore voľný priechod. Ale až keď sme navštívili galériu s fotkami väznených ľudí, uvedomili sme si v úplnosti, že tu nejde len o históriu a štatistiku, ale o ľudí a ich životy. Ľudí, ktorí boli nútení zanechať v tábore svoje veci, topánky, šaty či dokonca vlasy. Nie je možné slovami na papieri opísať pocit, ktorý nami zalomcoval, keď sme si naplno uvedomili, že vyhladzovací tábor je skutočnosť a jeho obete žili, cítili, báli sa a umierali, lebo ....

175 hektárov hrôzy. Tak by sa dala nazvať druhá časť tábora – Birkenau. Drevené baraky bez kúska pohodlia, bez základných podmienok pre ľudskú existenciu a krematóriá, ktoré likvidovali dôkazy ohavností. To bolo každodennou súčasťou života vo vyhladzovacom tábore. Musím vysloviť to, čo bolo asi najhoršie. Od príchodu do tábora v tých najhorších podmienkach, cez „triedenie schopných a neschopných na prácu až po smrť často zostávalo týmto nevinným obetiam len niekoľko týždňov života. Vo chvíli, keď sme stáli na nástupišti, kde sa rozhodovalo o živote a smrti, sme pochopili, akú bezmocnosť, neistotu a beznádej museli obyvatelia tábora prežívať. Skúste si predstaviť, že pred vašimi očami vás oddelia od rodiny, zoberú vám všetko, čo je vám drahé a stanete sa len číslom- už nie ste človekom. Ste lem „potravou“ pre smrť v plynovej komore.

Keď sa s nami naša sprievodkyňa Hana lúčila povedala jednu zaujímavú vetu. „ Najhoršie vám bude o dva dni, keď si naplno uvedomíte, čo ste videli a čo ste zažili.“ A mala pravdu! Už som doma v bezpečí tri dni a ešte som neprestala rozmýšľať o tom, čoho sme my ľudia schopní.

Hoci mrazivá atmosféra nás sprevádzala celým táborom, stretli sme ľudí všetkých možných národností a všetci ako jeden boli k sebe milí a nikto nepochyboval o tom, že niektoré veci sa už nesmú viac zopakovať. To snáď dáva ľudstvu nádej na lepší život.

8 1/2017

Dňa 26. októbra sa u nás v škole uskutočnila akcia s názvom Halloween. Prezliekli sme sa do kostýmov rôznych strašidiel a hrôzostrašných príšer a v jedálni našej školy sme oslavovali tento sviatok. Po úvodnom vydarenom tanci bosoriek z piateho a šiesteho ročníka sa o dobrú zábavu a program postarali deviataci. Tance strašidiel striedala prehliadka najnovšej halloweenskej módy, súťaž v kŕmení hladnej príšery, do ktorej sa prihlásili tí najodvážnejší, hra s balónmi a napínavý stoličkový tanec. Tí šikovnejší si vyrezali aj svoju halloweenskú

tekvicu, za ktorú mohli hlasovať všetci, ktorí prišli.

V súťaži o najkrajšiu tekvicu sa na prvých miestach umiestnili:

1.miesto - Karolína Žiaková 4.B

2.miesto - Simona Matiesková 6.C

3.miesto - Sofia Medzihorská 6.C

Kto mal záujem, mohol si kúpiť aj tombolové lístky a hrať

o pekné ceny. Za výbornú akciu ďakujeme čarodejniciam zo

šiesteho ročníka a príšerám z 9.C, ktorí zábavu pripravili a tiež

pani učiteľkám, ktoré im pomáhali.

Zuzka a Simonka

9 1/2017

V tejto rubrike vám chceme predstavovať tých, ktorí sú alebo boli spätí s Rastislavkou,

učiteľov, úspešných žiakov, absolventov.

Aj naši učitelia boli kedysi deťmi a niektorí navštevovali našu školu. Jednou z nich je aj pani učiteľka Fungáčová. Ochotne súhlasila, že odpovie na naše zvedavé otázky. Ako to vyzeralo na našej škole v jej školských rokoch? Čo všetko sa zmenilo? Aké bolo jej vysnívané povolanie? Čítajte ďalej a dozviete sa aj vy. Spomínate si, prečo ste sa rozhodli byť učiteľkou? Prečo ste si vybrali predmety slovenský jazyk a dejepis? Spomínam si, ako som v prvom ročníku počula názov filozofická fakulta. Nevedela som, čo konkrétne sa na nej študuje, ale zapáčilo sa mi to a stala sa mi osudom. Keďže ma vždy bavila tvorba a literatúra, rozhodnutie bolo jasné. Musím však spomenúť moju slovenčinárku, pani Gromovú, ktorá ma veľmi podporovala a prehĺbila môj záujem o predmety, ktoré som aj nakoniec vyštudovala. Akú najmilšiu spomienku máte na našu Rastislavku zo svojich školských čias?

Nemám konkrétnu, výraznú spomienku. Skôr vnímam príjemné pocity, ktoré sa mi občas

vracajú, napríklad pocit ocenenia, úspechu, prijatia... Kľúčoví sú pre mňa vzácni ľudia,

ktorých som tu spoznala. Detskí kamaráti, spolužiaci a učitelia. Predovšetkým moja triedna

učiteľka Miladka Králová, z ktorej sa neskôr stala moja priateľka a ktorá mi stále veľmi chýba.

Preto nie jedna spomienka, skôr album spomienok.

Čo sa zmenilo od čias, keď ste boli žiačkou vy? Ako sa zmenila naša Rastislavka?

Zmenilo sa naozaj veľa. Tvár Rastislavky je krajšia, mnohé časti boli zrekonštruované a

zmenili sa aj ľudia, ktorí ju tvoria. Pribudli učebne a zaujímavé priestory, pribudli nové

myšlienky, ale škola zostáva stále Stredom. Stredom mesta a východiskom pre vzdelávanie

detí.

Spomínate si na nejakú zaujímavú príhodu s vašimi spolužiakmi? Bolo ich viacero, no rada spomínam, ako sme vydávali triedny časopis Tresky-plesky a písali scenár na pokračovanie.

Čo by ste chceli povedať alebo odkázať žiakom? Každý rok si uvedomujem jednu vec. Zmenu, ktorá sa udeje s deviatakmi. Väčšina detí si až v deviatom ročníku uvedomí, že škola je vlastne fajn. Začnú sa viac zaujímať o dianie v škole, vážiť si ostatných v triede a nachádzať si k učiteľom a spolužiakom cestu. Na konci deviateho ročníka sú prekvapení, ako radi sa vlastne majú. Je to škoda, pretože je príliš neskoro. Skúste s tým začať skôr. Spolužiaci, aj napriek tomu, že sú „čudní“, sú vlastne veľmi zaujímaví a učitelia nechcú byť vašimi nepriateľmi. Skúste zmeniť pohľad a začnite si školu užívať. Vo všetkom sa predsa dá nájsť to dobré... Ďakujeme pani učiteľke Fungáčovej za rozhovor.

Linda a Simonka

10 1/2017

Radi čítate? Alebo ešte váhate? Tak práve pre vás sme pripravili recenzie o

našich najobľúbenejších knihách.

Hovorí sa, kniha je najtrpezlivejší a najzábavnejší spoločník. Čítame ich vo voľnom

čase alebo keď sme smutní. A pomáhajú nám aj v škole. Máme vďaka nim väčšiu slovnú

zásobu, rozvíjame svoju fantáziu.

Dúfam, že vás recenzie zaujmú a každý si tu nájde tú svoju knihu, ktorá mu spríjemní

voľné chvíle počas nastávajúcich sychravých popoludní.

Ak aj vy radi čítate, môžete nám vaše recenzie posielať na našu mailovú adresu

casopis.rastislavka@gmail.com .

Čo robíte, keď ste smutní a máte zlú náladu ? Počúvate svoju obľúbenú hudbu alebo

sa snažíte zabudnúť na zlé myšlienky v spoločnosti vašich priateľov ? Ja čítam knihy s vtipným

obsahom. V poslednom čase som si obľúbila knihu Najvernejší priatelia psy.

Keďže som veľmi veľký milovník psov, táto knižka mi vyhovovala. Sú v nej výroky

plné radosti, oddanosti a nekonečnej lásky, ktorú nám psy dávajú. Vždy mi zlepšia náladu.

Veľa ľudí hovorí, že je to najúžasnejšia kniha o psoch, aká kedy vyšla. A poviem vám, aj ja si

to myslím.

Najlepšie výroky:

„Priemerný pes má na celé ľudstvo len jedinú požiadavku.

Milujte ma!“ Helen Exley

„Najlepším priateľom človeka je jeho pes.“

G. Byron

„ Pre svojho psa si viac ako len priateľ. Si vodca svorky, jeho ochranca, jeho živiteľ a vševediaci boh.“

Stuart a Linda Macfarlane

O knihe:

Autorka Helen Exley vydala mnoho kníh, v ktorých využila

svoju unikátnu zbierku citátov. Jej knihy boli preložené do vyše

50 jazykov a poznajú ich vo viac ako 75 krajinách

Citáty dopĺňajú fotografie japonského fotografa Yonea Moritu. Zbožňuje psy a iné zvieratá.

Sám sa stará o 6 psov a 20 mačiek.

Odporúčam túto knihu ako darček všetkým milovníkom psov a ľuďom, ktorí mávajú

často horšiu náladu. Som s touto knihou veľmi spokojná, potešila.

11 1/2017

„Jedna má oči stále zatvorené, druhá ich má dokorán. Každá pozerá… Ale spolu vidia najlepšie.“ Knihu som dostala k deviatym narodeninám od mojej tety. Vtedy ma knihy čítať naozaj nebavilo, priznám sa. Vrátila som sa k nej až minulý rok kvôli čitateľskému projektu. Ale keď som prečítala prvú dvojstránku, nedalo mi to a musela som ju prečítať celú. Rozhodla som sa, že ju predstavím aj vám . Najlepšie kamarátky Mimi a Líza sa spoznali, keď sa Líza presťahovala do mesta, v ktorom Mimi žila aj so svojím ockom. Pre Lízu bolo ťažké opustiť svojich kamarátov, preto sa rozhodla trochu porozhliadnuť po činžiaku, do ktorého sa prisťahovala. Pri jedných dverách v činžiaku bol menší fikus. Pod ním maličké čierne topánočky. Líza si v tej chvíli pomyslela, že by za dverami mohlo bývať nejaké dievčatko, možno aj približne v jej veku. Zaklopala na dvere. Otvorilo jej dievča so zavretými očami v čiernom tričku a v bielych zásterových šatách, bola to Mimi. Líza sa pozdravila a spýtala sa, prečo má zatvorené oči. Mimi je totiž slepá. Ale vidí rukami, nosom, ušami. Líza sa s Mimi onedlho skamarátila. Prežívali spolu krásne dobrodružstvá. Poučenie, ktoré vyplýva z tejto knihy sa viaže sa k porekadlu: „Nesúď knihu podľa obalu.“ Aj keď bola Mimi slepá, Líza sa jej nevysmiala. Preto by ste aj vy nemali hodnotiť ľudí, ktorí sa od nás odlišujú, na základe ich handicapu, ale podľa správania, vlastností a charakteru.

Borka a Eliška

12 1/2017

Život zo striebra

Dňa 3. októbra boli naši deviataci pozvaní

do Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.

Zoznámili sa s netradičným povolaním

umeleckého kováča, špecialistu na meče.

Deti sa dozvedeli dávne postupy spracovania

železa, jeho úpravu a formy zdobenia

v duchu starých tradícií. Zároveň sa dozvedeli

aj čosi viac o Súkromnej strednej umeleckej

škole v Hodruši-Hámroch, kde nadobúdajú

zručnosť a prax budúci zlatníci, šperkári,

kováči, ale i fotografi. Zaujímavé prednášky

boli dopĺňané ukážkami vlastnej tvorby

majstra mečiara, ale aj výrobkami žiakov

samotných. Deti mali možnosť porozprávať

sa so žiakmi školy a poprezerať si umelecké

predmety, ktoré vytvorili ich rovesníci.

Možno neprejde ani rok a niektorí sa ocitnú

medzi nimi, uvidíme...

Viem, čo zjem

V rámci projektu Viem, čo zjem nám v dňoch 9. až 12. októbra 2017 sestričky z RÚVZ pomáhali zostaviť

vyvážený a zdravý „jedálniček“ tak, aby aj chutilo, aj prospelo. Prednášok a spoločných aktivít sa

zúčastnilo 260 žiakov z 3. až 6. ročníka. Tí mladší „nakupovali“ vo virtuálnom obchode, starší dopĺňali

potravinovú pyramídu a zostavovali jedálniček..

Prednášky aj spoločné tvorenie či „nakupovanie“ bolo zaujímavé i zároveň zábavné a dúfam, že sme

sa naučili, ako sa správne stravovať.

Exkurzia do Gewisu

V dňoch 9. – 11. októbra sa žiaci tried 9.

ročníka zúčastnili v rámci duálneho vzdelávania

návštevy firmy Gewis. Predstavu o výrobe získali

prehliadkou všetkých pracovísk. Jedným z nich bola

nová dielňa s moderne zariadenými pracovnými

stolmi, v ktorej pracovali študenti 1. ročníka

strednej školy zapojení do projektu duálneho

vzdelávania. Súčasťou prehliadky bola

videoprojekcia s ukážkami jednotlivých pracovísk.

Táto exkurzia možno pomôže niektorým žiakom

pri rozhodovaní, kam ďalej z deviateho ročníka.

Zber papiera

Ďalší úspešný zber papiera je za

nami a opäť sa nám podarilo zachrániť

kúsok prírody. Tentokrát je to 52

stromov . Spolu sa sme nazbierali

6501 kilogramov papiera . Najlepšou

triedou je 7.A – 1235 kg a najlepším

žiakom Linda Tuliková – 955 kg.

13 1/2017

Kráľovská hra Šach – kráľovská hra, v ktorej o výsledku rozhodujú schopnosť koncentrovať sa a strategické schopnosti. Dňa 22.11. 2017 sa uskutočnilo v CVČ Prievidza okresné kolo v šachu. Našu školu reprezentovali Miroslav Bugár, Tomáš Klátik, Matej Szelle, Lucia Szelleová a Alexandra Ďurinová. Najúspešnejší bol Matej Szelle z 9.A. Získal 2. miesto v okrese a postupuje do krajského finále v Trenčíne, ktoré sa koná 28.11.2017. Družstvo v zložení Matej Szelle a Alexandra Ďurinová sa umiestnilo na 3.mieste v okrese.

Týždeň zdravej výživy Jednou z najdôležitejších vecí k

dobrému a dlhému životu je zdravá výživa, na ktorú sa často zabúda. Práve preto si 16. októbra pripomíname Svetový deň zdravej výživy. Samozrejme, naša škola sa riadi heslom „V zdravom tele zdravý duch...“, a preto ako každý rok sme na škole mali týždeň zdravej výživy...

Všetky deti sa veľmi snažili, ale vyhrať môže len jeden. Hodnotenie bolo tesné ale vyhrala najlepšia trieda...

Triedou s najvyššou konzumáciou ovocia a zeleniny na II. stupni bola 5.C trieda.

Olympiáda zo slovenského jazyka

Dňa 15.11.2017 sa na našej škole uskutočnilo školské kolo Olympiády zo slovenského jazyka Olympiáda je jednou z foriem dobrovoľnej záujmovej činnosti žiakov. Jej cieľom je prehĺbiť, rozširovať a upevňovať komunikačné zručnosti žiakov v slovenskom jazyku, rozširovať záujem žiakov o sebavzdelávanie a samostatnú tvorivú činnosť a zvýšiť záujem o slovenský jazyk a literatúru. Na 1.mieste sa umiestnila Natália Miháliková z IX.B triedy, ktorá sa 29.11.2017 zúčastní okresného kola v CVČ Prievidza, na 2. mieste Monika Struhárová z IX.A triedy a na 3. mieste Simona Gombarčíková z IX.A triedy.

Úspešné futbalistky

Dňa 8. 11. 2017 sa na multifunkčnom ihrisku našej

Rastislavky konalo prievidzské finále vo futbale

mladších žiačok – Školský pohár SFZ. Družstvo v zložení

Táňa Bátorová, Amália Bohňová, Aneta Komová, Ema

Kucmanová, Vanesa Svrčková, Sofia Štefáneková, Laura

Šnircová a Karin Gregušová vyhralo oba zápasy – so ZŠ

S. Chalupku 9:0 a so ZŠ Energetikov 5:0. Umiestnili sa

na 1. Mieste a postúpili do finále, ktoré sa bude konať

v apríli 2018.

14 1/2017

Cestujeme za poznaním

Naše prvé zvedavé kroky nás zaviedli v októbri do mesta

Trenčín. Na hrade sme si užili prehliadku s oživenými

historickými osobnosťami. Svoje tajomstvá nám potom

odhalil aj Katov dom. Kerner sv. Michala, alebo inak

kostnica, nás poučila o sochách svätých, zaviedla nás do

svojho podzemia. Po posilnení sa chutným obedom sme

ešte prebádali Župný dom, v ktorom sa momentálne

nachádza múzeum. Posledným bodom programu bol

prekrásny hotel. V jednej z jeho chodieb sme našli slávny

nápis na skale, ktorý svedčí o dávnej histórií Trenčína -

LAUGARICIO. Cesta domov nám už potom ubehla veľmi

rýchlo.

Tešíme sa na zážitky z nasledujúceho výletu za poznaním.

Prejav sa pohybom

Dňa 10.11. sa v telocvični našej školy tancovalo. Miroslav Žilka vystúpil pred žiakmi 2. stupňa so svojím programom Prejav sa pohybom. Predviedol niekoľko tanečných štýlov a deti si mohli vyskúšať zaujímavé tanečné kroky. Víťaz tanečného batllu získal darček. Veríme, že táto aktivita motivuje žiakov k rozvíjaniu svojich tanečných schopností a k pohybu, ktorý je jedným zo základných predpokladov zdravého životného štýlu.

Rastislavka opäť opeknela

Naši žiaci sa učia v krajších vynovených triedach. Rekonštrukčné práce v pavilónoch H a CH sa

rozbehli koncom októbra. V priebehu nasledujúceho mesiaca boli v týchto priestoroch vymenené

okná, kompletne bolo vymaľovaných deväť tried, dve chodby, dve schodiská, natreté zárubne aj

zábradlia na schodiskách. Samozrejme, že takýto náročný projekt by sa nedal uskutočniť bez

finančnej podpory zriaďovateľa - mesta Prievidza. Významnú časť nákladov uhradila zo svojho

rozpočtu priamo škola.

Táto náročná rekonštrukcia prebiehala počas plnej prevádzky našej Rastislavky, a preto sa

vedenie školy aj touto cestou chce poďakovať rodičom, žiakom i zamestnancom za trpezlivosť

a pochopenie. Vďaka patrí aj zamestnancom, ktorí realizovali prípravné a upratovacie práce

v mimopracovnom čase i počas víkendov.

Tešíme sa aj tomu, že v septembri sa uskutočnila rekonštrukcia výmenníkovej stanice, ktorá nám

zabezpečí dostatok tepla a pre nasledujúce obdobie je naplánovaná čiastočná renovácia

spojovacích chodieb.

15 1/2017

Nastal čas na súťažné otázky. Ak si si pozorne prečítal náš časopis,

odpoveď na prvú z nich nájdeš na jeho stránkach.

Súťažná otázka č. 1

Svoju odpoveď pošli na našu mailovú adresu casopis.rastislavka@gmail.com. Uveď svoje meno a triedu. Ak bude tvoja odpoveď správna a budeš medzi prvými tromi, získa tvoja trieda bod do súťaže o Najlepší žiacky kolektív a Super kolektív.

Ako sa volá výzva ministerstva školstva, na základe ktorého sa naša škola zapojila do projektu Spoločne do pohody?

Súťažná otázka č. 2

Naša Rastislavka je škola s matematickým zameraním, a preto nasleduje matematická úloha. Samozrejme, súťažiť môžu všetci. Kto prvý pošle na našu mailovú adresu správne riešenie, vyhráva sladkú odmenu.

Počítanie zvierat

V zoo sú vedľa seba tučniaky a vlky. Celkovo je tam 72 zvierat a 200

nôh. Koľko je tam tučniakov?

16 1/2017

Taký vtáčik u nás žije,

čo železné húsenice z dreva vyťahuje.

Čo je to?

(kliešte)

Som taká maličká

kúzelná palička.

Na papieri kúzla stváram.

Presvedčte sa, že netáram,

keď ma drží ručička.

Čo som?

(ceruzka)

Visia, visia biele meče,

vôkol strechy, vôkol vrát.

Iba slnko dokáže ich potichučky

obtrhať.

Čo je to?

(cencúle)

Hlávka z trávy vykúka,

spod brezy i spod buka.

Tenká stonka, žltý kvet,

rozveselí letný svet.

Čo je to?

Kto má uši a nepočuje?

Hanka

Zima, zimička...

Ide zima ide mráz,

sniežik je tu zas.

Zabavím sa veľmi rád,

ja som tvoj kamarát.

Keď veľký vietor príde

čiapka, šál sa zíde.

A keď sa zas oteplí,

ustanú aj veľké vetry.

Teraz ale zima vzrastá,

každý cencúľ dorastá.

Sánkovačka, lyžovačka,

pre mňa je to veľká hračka.

Dianka a Silvia

17 1/2017

Kocúrik Miško a jesenná schovávačka

Začal sa školský rok a so záplavou farebných listov sa pomaly

prikradla jeseň.

Ema vrátila zo domov a ako zvyčajne ju pri bráničke čakal

jej milovaný . „Ahoj, konečne si doma,“ povedal. sa

usmiala. „A môžeme sa ísť hrať na skrývačku?“ prosíkal .

O chvíľku vybehla domu a začala počítať: „Jeden, dva, tri

.... dvadsať...“ Hľadá, pozrie pod všetky kríčky, pozrie na ,

ale kocúrika nikde.

Vystrašená začala kričať: „Haló! Kde si?“ No nik sa neozýval.

to rýchlo bežala oznámiť rodičom. Spolu vybehli von.

Hľadali, volali, ale nenašli.

Záhradu zahalila a nebolo vidno ani na krok. Ocko vytiahol

z vrecka a posvietil na cestu. Mamička vybrala vrecúško

s mačacími granulkami a zašuchotala s ním. A zrazu z veľkej kopy

vyskočil so svetlobielou srsťou.

„Miškooo!“ zajasala , keď ho uvidela. Nakoniec sa všetci spolu

vybrali dnu. „To bola najlepšia schovávačka na celučičkom svete!“

Linda a Dianka

18 1/2017

Súčasťou projektu Spoločne do pohody je výtvarná súťaž pre žiakov našej školy. Žiaci 1. stupňa tvorili svoje diela na tému Moja trieda – moja druhá rodina, témou pre starších bola Rastislavka – moja škola. Porota vybrala a ocenila 32 prác. Keď pôjdete spojovacou chodbou, nezabudnite si ich pozrieť. Víťazi jednotlivých ročníkov:

1. ročník – Amy Unterfranc 1. A 2. ročník – Katarína Kudryová 2. B 3. ročník – Ema Štefancová 3.B 4. ročník – Silvia Ngoc Ha Nguyen Thi 4.C 5. ročník – Lucia Jablonková 5.A

O víťazných prácach na druhom stupni rozhodnú žiaci hlasovaním. Autori víťazných prác budú vecne odmenení a ich diela sa stanú grafickým podkladom pri príprave propagačných materiálov školy.