makroekonomické ukazovatele – analýza a...
TRANSCRIPT
Makroekonomické ukazovatele – analýza a prognózy
Obsah
Obsah .......................................................................................................................................... 1
Zoznam tabuliek ......................................................................................................................... 1
Zoznam grafov ........................................................................................................................... 1
1. HDP – Hrubý domáci produkt ............................................................................................... 2
2. Príjmy verejnej správy ........................................................................................................... 3
3. Inflácia .................................................................................................................................... 3
4. Trh práce ................................................................................................................................ 5
4.1 Zamestnanosť --------------------------------------------------------------------------------------- 5 4.2 Nezamestnanosť ------------------------------------------------------------------------------------ 5 4.3 Mzdy ------------------------------------------------------------------------------------------------- 6
4.4 Produktivita práce ---------------------------------------------------------------------------------- 9 5. Sociálne podmienky ............................................................................................................. 10
5.1 Životná úroveň ------------------------------------------------------------------------------------- 10 5.2 Chudoba -------------------------------------------------------------------------------------------- 11
6. Záver ..................................................................................................................................... 13
Zoznam tabuliek
Tab. 1: Vývoj HDP v SR v rokoch ............................................................................................ 2 Tab. 2: Príjmy verejnej správy a ich podiel na HDP ............................................................... 3
Tab. 3: Inflácia v SR ................................................................................................................. 3 Tab. 4: Indexy spotrebiteľských cien (životných nákladov) podľa odborov klasifikácie
COICOP (Vybrané položky – zvýraznené) (%) ........................................................................ 4
Tab. 5: Zamestnanosť SR ......................................................................................................... 5
Tab. 6: Nezamestnanosť v SR ................................................................................................... 6 Tab. 7: Vývoj zamestnanosti a priemernej mzdy v SR ............................................................. 7 Tab. 8: Podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde SR ........................................................ 7 Tab. 9: Vývoj priemerných miezd v SR ..................................................................................... 7 Tab. 10: Porovnanie hrubej minimálnej a hrubej priemernej mzdy v SR .............................. 8
Tab. 11: Vývoj miezd v súkromnom a verejnom sektore (%) ................................................... 8
Tab. 12: Odmeny zamestnancov (cena práce) a mzdy a platy v NH (v mil. €) a ich podiel na
HDP a trhovej produkcii (%) .................................................................................................... 9 Tab. 13: Podiel zamestnanosti na hrubom domácom produkte, b. c. v SR v danom období 10 Tab. 14: Hranica chudoby a jej porovnanie s hrubou a čistou minimálnou mzdou ............ 12
Zoznam grafov
Graf 1: Miera nezamestnanosti (porovnanie krajín v %) ........................................................ 6
Graf 2: HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (%) 2013 ..................................................... 11 Graf 3: Porovnanie hranice chudoby a minimálnej mzdy v SR ............................................ 12 Graf 4: Hranica chudoby v roku 2013 (€) .............................................................................. 12
2
1. HDP – Hrubý domáci produkt
Základný ukazovateľ výkonu ekonomiky štátu je hrubý domáci produkt (ďalej len HDP). HDP
je zostavovaný v súlade s európskou metodikou ESA2010 – Európsky systém národných, ktorá
zabezpečuje porovnateľnosť sledovaných ukazovateľov s ostatnými krajinami.
HDP je vypočítavaný v bežných cenách, teda cenách daného roku, za ktorý je zostavený
a v stálych cenách, ktoré zohľadňujú ceny predchádzajúcich rokov. Stále ceny odrážajú výkon
ekonomiky bez ohľadu na rast cien, teda infláciu.
HDP je vypočítaný troma rôznymi metódami a to výrobnou – cez meranie produkcie
jednotlivých sektorov ekonomiky, spotrebnou – cez spotrebu jednotlivých sektorov
a dôchodkovou – cez objem vyplatených dôchodkov. Všetky tri metódy sú ekvivalentné.
Tab. 1: Vývoj HDP v SR v rokoch
HDP b. c. ROMR b. c. HDP s.c.p.r. HDP s.c.10
ROMR
s.c.10 Konečná spotreba
domácností s.c. % mld. € % mld. € mld. € %
2011 70,16 4,4 69,02 69,02 2,7 -0,7
2012 72,18 2,9 71,28 70,13 1,6 -0,5
2013 73,59 2,0 73,21 71,13 1,4 -0,8
2014* 75,1 2,1 72,8 2,4 2,4
2015* 77,3 2,9 74,9 2,9 2,8
Zdroj: ŠÚ SR
Poznámka:
* - odhad IFP
ROMR – medziročný index
b. c. – bežné ceny
s.c.p.r. – stále ceny predchádzajúceho roka
s.c.10 – stále cenný reťazením objemov pri bázickom roku 2010
Z tabuľky vidno, že v ostatných rokoch HDP rástol tak v bežných ako aj stálych cenách,
najmenej v roku 2013. To znamená, že ekonomika SR rástla, hoci tempo sa do roku 2014
spomaľovalo. HDP sa porovnáva najmä v stálych cenách pretože zohľadňuje zmenu cien
v rokoch.
Podľa odhadov Ministerstva financií SR (MF SR) – Inštitútu finančnej politiky (IFP) sa výkon
slovenskej ekonomiky v roku 2015 medziročne zvýši o 2,9 % v s.c.10. Podľa inštitútu bude
hlavným dôvodom rastu robustná spotreba domácností. Reálne príjmy porastú aj vďaka nulovej
inflácii, a kondícia trhu práce sa bude postupne zlepšovať. Prepad cien ropy bude stimulom aj
pre našich obchodných partnerov, čo podporí návrat exportu na trajektóriu rastu.1
Ukazuje sa, že domáca spotreba zohrá kľúčovú úlohu v naštartovaní a udržateľnosti
hospodárskeho rastu. Najviac ju ovplyvní stabilný rast reálnych miezd a pokračujúce oživenie
zamestnanosti. Zatiaľ čo spotreba domácnosti v ostatných rokoch klesala, od roku 2014 môže
pomôcť v raste hospodárstva. V krízovom období domácnosti odkladali svoje nákupy a skôr
šetrili. Navyše v dôsledku nižšieho rastu miezd a vysokej nezamestnanosti poklesla celková
kúpyschopnosť obyvateľstva, nemalý vplyv mala aj inflácia.
1 http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10080; cit-online [06.02.2015]
3
2. Príjmy verejnej správy
Príjmy verejnej správy (VS) sú zložené z trhovej produkcie, produkcie pre vlastné trhové
použitie, platieb na ostatných netrhových producentov, daní z produkcie a dovozu, dôchodkov
z majetku, bežných daní z dôchodkov, majetku atď., sociálnych príspevkov, ostatných bežných
transferov, daní z kapitálu a ostatných kapitálových transferov a investičných grantov.
Ako vidíme z tabuľky nižšie, príjmy verejnej správy z roka na rok rastú. V roku 2013 narástli
o takmer 9%. Aj keď údaje za 4Q2014 ešte nie sú k dispozícií, príjmy VS v roku 2014 narástli
o necelé 2% oproti predchádzajúcemu roku.
Najväčší podiel na príjmoch majú sociálne príspevky, teda suma všetkých vybratých odvodov.
Druhú najväčšiu položku tvorí daň z pridanej hodnoty a napokon priame dane – z dôchodkov,
majetku, atď. (napríklad daň z príjmov, z nehnuteľnosti, z motorových vozidiel a pod.).
Tab. 2: Príjmy verejnej správy a ich podiel na HDP
Zdroj: ŠÚ SR, vlastné prepočty
Poznámka: VS – verejná správa
* údaje po 3Q2014
3. Inflácia
Inflácia v percentuálnom vyjadrení predstavuje medziročný nárast cien. (Teda za rovnaké
množstvo peňazí nakúpime v danom roku menej produktov ako v predchádzajúcom.)
Z tabuľky nižšie vidíme, že inflácia od roku 2012 stále klesá. Znamená to, že inflácia
medziročne rastie, ale stále pomalšie.
Výnimočný bol rok 2014 kedy sme zaznamenali miernu defláciu. Tá mala najväčší vplyv
z pohľadu zamestnancov na reálne mzdy, ktoré rástli. Podľa odhadov Ministerstva financií SR
– Inštitútu finančnej politiky, by tento trend mal pokračovať a inflácia by mohla byť v roku
2015 na úrovni 0,0%, teda ceny by mali zostať na úrovni roku 2014. V druhej polovici roka
2015 sa odhaduje zrýchlenie rastu cien.2
Tab. 3: Inflácia v SR
Inflácia
2 http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10080; cit-online [06.02.2015]
2011 2012 2013 2014*
Podiel na HDP (%)
2011 2012 2013 2014*
HDP b.c. (mil. €) 70 159,8 72 184,7 73 593,2 55 941,70
Príjmy VS - spolu (mil. €) 25 569,34 25 971,37 28 259,29 21 107,00 33,33 33,22 38,40 37,73
z toho nepriame dane - DPH 4 710,92 4 327,71 4 696,12 3 653,43 6,74 5,97 6,38 6,53
z toho priame dane - dane z
dôchodkov, majetku, atď. 4 053,43 4 227,83 4 683,57 3 433,95 5,48 5,58 6,36 6,14
z toho odvody - sociálne príspevky 8 660,32 9 046,63 9 939,54 7 417,96 12,52 12,69 13,51 13,26
4
v %
2011 3,9
2012 3,6
2013 1,4
2014 -0,1
2015* 0,0
Zdroj: ŠÚ SR, odhad roku 2015 MF SR – IFP
Na výpočet inflácie sa využívajú indexy spotrebiteľských cien (životných nákladov), ktoré
vyjadrujú cenovú hladinu spotrebovaných tovarov cez spotrebný kôš.
Zo štruktúry konečnej spotreby domácnosti vyplýva, že takmer 60% výdavkov ide na
potraviny a nealkoholické nápoje, bývanie, zdravie, dopravu a vzdelávanie. Ide o položky
každodennej spotreby, ktoré sa najviac dotýkajú životných nákladov domácnosti.
Z tabuľky nižšie vidíme, že v roku 2014 oproti predchádzajúcemu roku 2013 bol najväčší nárast
cien, tak ako v ostatných rokoch, na položke Vzdelávanie. Naopak klesli náklady na Dopravu,
ktoré klesajú už druhý rok po sebe. Oproti roku 2013 sa deflácia odzrkadlila v poklese cien
Potravín a nealkoholických nápojov a v nákladoch na Bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné
palivá. Veľmi mierne narástli náklady na Zdravie.
Tab. 4: Indexy spotrebiteľských cien (životných nákladov) podľa odborov klasifikácie
COICOP (Vybrané položky – zvýraznené) (%)
COICOP 2011 2012 2013 2014 2015*
Úhrn 103,90 103,60 101,40 99,90 100
Potraviny a nealkoholické nápoje 106,10 104,20 103,50 99,20 101,59
Alkoholické nápoje a tabak 103,70 103,90 103,00 101,80 100,56
Odevy a obuv 101,60 101,90 101,00 101,20 98,58
Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá 105,00 104,00 100,40 99,40 100,15
Nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba
domu 99,00 100,60 100,20 99,60 97,07
Zdravie 103,80 105,10 102,00 100,80 100,65
Doprava 106,90 106,40 98,90 98,50 101,04
Pošta a telekomunikácie 100,40 100,20 100,20 98,90 97,39
Rekreácia a kultúra 100,70 101,70 101,80 100,70 98,49
Vzdelávanie 105,00 105,90 106,50 103,90 102,77
Hotely, kaviarne a reštaurácie 102,50 103,30 102,40 101,20 99,78
Rozličné tovary a služby 103,70 103,90 101,30 100,70 100,00
Zdroj: ŠÚ SR, odhad MF SR, vlastné prepočty
Poznámka:
* - odhad
COICOP – Klasifikácia individuálnej spotreby
Na základe odhadu inflácie MF SR na rok 2015, možno predpokladať priemerný nárast cien
vybraných nákladov, ktoré sa najviac dotýkajú životných nákladov domácnosti, na úrovni
101,24 % až 101,64 %. Možno predpokladať, že náklady na Bývanie a Zdravie budú zhruba
na úrovni roku 2014. Najviac by mohli narásť v roku 2015 oproti roku 2014 náklady na
Vzdelávanie. Náklady na Potraviny a Dopravu by mali narásť len mierne oproti roku 2014.
5
4. Trh práce
4.1 Zamestnanosť
Zamestnanosť na Slovensku v ostatných rokoch stagnuje čo samozrejme súvisí s vývojom
nezamestnanosti. V nasledujúcom roku by mohla o niečo stúpnuť vzhľadom nato, že sa očakáva
priaznivý vývoj HDP a pokles miery nezamestnanosti, čo vytvára predpoklad tvorby nových
pracovných miest.
Od roku 2011 zamestnanosť na Slovensku mierne narastá. V roku 2013 sa ustálila na úrovni
roku 2012. V roku 2014 sa očakáva nárast zamestnanosti oproti roku 2013 o niečo viac ako 1%.
Z našich matematických prepočtov vychádza, že by mohla zamestnanosť, pri veľmi
optimistickom vývoji, oproti roku 2014 vzrásť až o 2%. IFP odhaduje veľmi mierny nárast
o 0,6%. Najväčším ťahúňom ekonomiky bude rast domáceho dopytu, ktorý môže motivovať
firmy postupne zamestnávať viac ľudí, avšak doposiaľ ani tento nebol dostatočný na masívnu
tvorbu nových pracovných miest. Vidno, že napriek zlepšujúcim sa makroekonomickým
ukazovateľom, podniky využívajú kapacity, ktoré majú. Neustále rastie produktivita práce,
ktorá nie je dostatočne finančne (mzdovo) ohodnotená.
Tab. 5: Zamestnanosť SR
tis. osôb 2011 2012 2013 2014* 2015*
Zamestnanosť spolu 2 315,3 2 329,0 2 329,3 2 353,7 2 370 - 2 437,96
Index 99,91 100,59 100,01 101,05 100,6 - 102,16
Zdroj: ŠÚ SR, IFP, vlastné prepočty
Poznámka: * - odhad
4.2 Nezamestnanosť
Nezamestnanosť na Slovensku v do roku 2013 rástla. Podľa štatistík Ústredia práce sociálnych
vecí a rodiny (ÚPSVaR) začala miera nezamestnanosti ku koncu roka 2013 mierne klesať.
Tento klesajúci trend pokračoval aj v roku 2014 a odhaduje sa aj na rok 2015.
Vysoká miera nezamestnanosti je dlhodobým problémom Slovenska. Od roku 2014 síce začína
postupne klesať a veľmi optimistické sú aj odhady IFP na nasledujúce roky, avšak štruktúra
nezamestnanosti je stále nepriaznivá. Stále máme vysokú nezamestnanosť mladých ľudí v
dôsledku nesúladu potrieb vzdelávania a trhu práce. Takisto viac ako polovica nezamestnaných
je v evidencii úradov práce dlhšie ako 12 mesiacov. Kritickú skupinu tvoria nezamestnaní nad
50 rokov, nakoľko sa posúva veková hranica odchodu do dôchodku, vytvára sa tlak na
zvyšovanie počtu týchto nezamestnaných. Účinnejšie riešiť dlhodobú nezamestnanosť,
nezamestnanosť mladých ľudí a žien nám odporúča aj Európska komisia.
Najväčší vplyv na zníženie nezamestnanosti môže mať len vytváranie nových pracovných
miest. V roku 2014 sa zaviedlo niekoľko opatrení s cieľom znížiť nezamestnanosť na
Slovensku. Napríklad bol zavedený príspevok na zamestnanie absolventa, ktorý však z hľadiska
štruktúry nezamestnanosti môže pôsobiť diskriminačne na ostatné skupiny uchádzačov. Ďalším
opatrením bola odvodová odpočítateľná položka, ktorá znižuje náklady zamestnávateľa a
zvyšuje čistú mzdu zamestnanca, zároveň však môže spôsobiť neochotu zamestnávateľov
zvyšovať mzdy nízkopríjmovým zamestnancom. Alebo novela zákona o hmotnej núdzi, ktorá
zvyšuje motiváciu pracovať pre nezamestnaných evidovaných na úradoch práce viac ako 12
mesiacov, ak si našli prácu a ich zárobok nepresahuje dvojnásobok minimálnej mzdy (760 eur).
6
Toto opatrenie, však vzhľadom nato, že takmer dve tretiny zamestnancov nedosahujú úroveň
priemernej mzdy, môže znevýhodniť veľkú skupina zamestnancov, ktorí za rovnako vykonanú
prácu dostanú nižšiu mzdu ako zamestnanci, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní.
Zavedenie jednotlivých opatrení môže zamestnávateľov motivovať získavať lacnejšiu
pracovnú silu a naplno využiť poskytnuté príspevky a znižovať tak nezamestnanosť. Pokiaľ sa
vytvorí priestor na tvorbu nových pracovných miest môže nezamestnanosť klesnúť pod 13%.
Tab. 6: Nezamestnanosť v SR
2010 2011 2012 2013 2014 2015*
Miera nezamestnanosti % 14,5 13,7 14,0 14,2 13,4 12,9
Zdroj: Eurostat, IFP
Poznámka: * - odhad
Slovensko má stále veľmi vysokú mieru nezamestnanosti aj v porovnaní s ostatnými krajinami
Európskej únie. Eurostat nemá za rok 2014 k dispozícii údaje o miere nezamestnanosti za
všetky krajiny, ale je predpoklad, že poradie krajín bude v roku 2014 zhruba rovnaké ako v roku
2013, kedy malo Slovensko 6. najvyššiu mieru nezamestnanosti spomedzi európskych krajín.
Spomedzi krajín V4 má Slovensko dlhodobo najvyššiu mieru nezamestnanosti. Miera
nezamestnanosti krajín Európskej únie bola v roku 2014 10,2% a krajín Euro zóny 11,6%.
Graf 1: Miera nezamestnanosti (porovnanie krajín v %)
Zdroj: Eurostat
4.3 Mzdy
Podľa údajov ŠÚ SR zamestnanosť v SR stagnuje a nastáva len veľmi mierne oživenie.
Priemerné nominálne mesačné mzdy medziročne rastú. Výraznejším tempom rastú reálne mzdy
vďaka nízkej inflácii v ostatnom období. Tento vývoj je predpokladaný aj na rok 2015.
13,211,6 10,2 9,0
6,1
10,2
0
5
10
15
20
25
30
Miera nezamestnanosti v %
2014 2013
7
Tab. 7: Vývoj zamestnanosti a priemernej mzdy v SR
2011 2012 2013 2014* 2015*
Zamestnanosť v tis. osôb 2 315,3 2 329,0 2 329,3 2 353,7 2 370
Index rastu zamestnanosti 99,9 100,6 100,0 101,1 100,6
Priemerná nominálna mesačná mzda (EUR) 786 805 824 860 882
Index rastu miezd 102,2 102,4 102,4 104,4 102,6
Minimálna mesačná mzda (EUR) 317,0 327,2 337,7 352 380
Index rastu miezd - minimálnych 103,0 103,2 103,2 104,2 108
Zdroj: ŠÚ SR, nariadenie o výške minimálnej mzdy, IFP
Poznámka: * - odhad
Zákonom stanovená minimálna mzda sa každoročne upravuje. Od roku 2011 rástla každý rok
o cca 3%. Minimálna mzda na rok 2015 je vo výške 380€. To predstavuje zvýšenie minimálnej
mzdy oproti roku 2014 o 7,95%. Efekt zvýšenia čistej minimálnej mzdy na rok 2015 sa ešte
zvýšil v dôsledku zavedenia odvodovej odpočítateľnej položky.
Z hľadiska porovnávania mzdovej úrovne sa sleduje podiel minimálnej mzdy na priemernej
v hrubom prípadne čistom vyjadrení (tzv. Kaitzov index). Podiel v hrubom vyjadrení je
dlhodobo na úrovni okolo 40%, pričom podľa odporúčaní Európskeho výboru sociálnych práv
by mal byť na úrovni 60%.
Podľa prognóz z februára 2015 by mohol podiel minimálnej mzdy na priemernej stúpnuť na
43%. Len pre ilustráciu, v čistom vyjadrení dosiahne podiel minimálnej mzdy na priemernej
mzde, Kaitzov index, v roku 2015 úroveň 49,95%.
Tab. 8: Podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde SR
MM/PM
%
Index
%
2011 40,33 100,79
2012 40,62 100,72
2013 40,98 100,83
2014* 40,93 99,87
2015* 43,08 105,25
Zdroj: Nariadenie o výške minimálnej mzdy, ŠÚ SR, vlastné prepočty
Poznámka: MM – minimálna mzda; PM – priemerná mzda; * - odhad
Podiel minimálnej mzdy na priemernej v ostatných rokoch medziročne narastal len veľmi
mierne, v priemere len o 0,8 %. V roku 2014 dokonca mierne poklesol. V roku 2015 vďaka
vysokému nárastu minimálnej mzdy, výrazne narástol aj jej podiel na priemernej mzde.
Priemerná mzda na Slovensku od roku 2011 rástla len veľmi mierne. Výrazný nárast
zaznamenala v roku 2014 a podľa prognóz IFP by mala priemerná mzda rásť aj v nasledujúcich
rokoch, a to o takmer 2%.
Tab. 9: Vývoj priemerných miezd v SR
2011 2012 2013 2014* 2015*
Priemerná mzda (PM) 786 805 824 860 882
Index PM (%) 2,2 2,4 2,4 4,4 2,6
Index reálnej mzdy (%) -1,6 -1,2 0,9 4,4 2,6
8
Zdroj: ŠÚSR, IFP
Poznámka: * - odhad
Z tabuľky vyššie vidíme index reálnej mzdy, ktorý predstavuje úpravu mzdy vzhľadom na
infláciu, teda koľko si reálne za mzdu kúpime.
V rokoch 2011 a 2012 vidíme, že napriek tomu, že priemerná mzda rástla, reálne sme si za ňu
kúpili menej ako predchádzajúci rok. Spôsobila to inflácia, ktorá rástla rýchlejšie ako priemerné
mzdy. Zamestnancom teda v skutočnosti mzdy nerástli, ale klesali. Zmena nastala až v roku
2013, kedy začali mzdy rásť.
V roku 2014 bola inflácia rekordne nízka čo spôsobilo, že reálne mzdy rástli podľa odhadov
IFP až o 4,4%. V nasledujúcich rokoch, by vďaka nulovej inflácii, mali naďalej rásť,
každoročne o viac ako 2%.
Z porovnania minimálnej a priemernej mzdy vidíme, že minimálna mzda takmer v celom
časovom rade rastie rýchlejšie ako priemerná mzda. Ovplyvnené je to najmä charakterom
a spôsobom určovania sumy minimálnej mzdy. Kým priemerná mzda vychádza z reálne
vyplatených miezd v ekonomike, minimálna mzda je určovaná v zmysle zákona a závisí od
vôle jednotlivých strán zúčastňujúcich sa na vyjednávaní. Vzhľadom nato, že na Slovensku sú
dlhodobo veľmi nízke mzdy, je nevyhnutné zvyšovanie mzdovej úrovne.
Pokiaľ sa potvrdia prognózy ohľadom priemernej mzdy, ktoré hovoria o raste viac ako 2%
v ďalších rokoch, môžeme na základe časových radov predpokladať, že minimálna mzda by
mala rásť minimálne o 3%.
Tab. 10: Porovnanie hrubej minimálnej a hrubej priemernej mzdy v SR
Minimálna mzda Priemerná mzda
€ Zmena (%) € Zmena (%)
2011 317 + 3,02 786 + 2,21
2012 327 + 3,15 805 + 2,42
2013 337,70 + 3,21 824 + 2,36
2014 352 + 4,23 860 + 4,37
2015 380 + 7,95 882 + 2,56
Zdroj: ŠÚ SR, nariadenia o MM, IFP
Poznámka: * - odhad
Z hľadiska štruktúry ekonomiky, môžeme sledovať mzdy v súkromnom sektore a verejnom
sektore. Verejný sektor predstavuje všetky inštitúcie spadajúce pod štátnu správu a územnú
samosprávu.
V tabuľke nižšie vidíme vývoj priemerných miezd, ktoré majú postupne narastať vyšším
tempom.
Tab. 11: Vývoj miezd v súkromnom a verejnom sektore (%)
2011 2012 2013 2014* 2015*
Priemerná nominálna mesačná mzda 2,2 2,4 2,4 4,4 2,6
Súkromný sektor 2,7 2,2 2,0 4,3 2,6
Verejný sektor 0,2 3,7 3,5 4,2 2,6
9
Pomer mzdy vo VS na priemernej mzde 1,02 1,03 1,04 1,00 0,98
Zdroj: IFP, rozpočet VS3
Poznámka: * - odhad
V roku 2011 mzdy v súkromnom sektore rástli oveľa rýchlejšie ako vo verejnom sektore, a teda
mali vyšší vplyv na celkový rast miezd. V rokoch 2012 a 2013 sa výrazne na raste miezd
podpísal nárast miezd práve vo verejnom sektore. Od roku 2014 by mali rásť mzdy
v súkromnom sektore rovnako rýchlo ako vo verejnom. Najväčší vplyv na túto zmenu bude
mať pravdepodobne snaha vlády šetriť mzdové prostriedky a znižovať tak náklady štátu. Avšak
z návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2015 vyplýva, že kým do roku 2013 bola priemerná
mzda vo verejnom sektore (VS) v priemere o 3% vyššia ako priemerná mzda v národnom
hospodárstve, v roku 2015 už má byť o 2% nižšia.
Celkové odmeny zamestnancov v národnom hospodárstve (NH) od roku 2011 rástli, tak isto aj
HDP. Trhová produkcia v roku 2013 mierne poklesla. Vyplatené mzdy a platy rástli obdobne
ako celkové odmeny.
Tab. 12: Odmeny zamestnancov (cena práce) a mzdy a platy v NH (v mil. €) a ich podiel na
HDP a trhovej produkcii (%)
2011 2012 2013 2014*
Odmeny zamestnancov - cena práce 27 233,13 28 093,79 28 760,35 29 623,16
z toho mzdy a platy 21 326,12 21 987,78 22 347,00 23 081,10
HDP, b. c. 70 160 72 185 73 593 75 234
Trhová produkcia 146 042 151 934 151 408 152 726
Cena práce na HDP (%) 38,82 38,92 39,08 39,37
Cena práce na TP (%) 18,65 18,49 19,00 19,40
Mzdy a platy na HDP (%) 30,40 30,46 30,37 30,68
Mzdy a platy na TP (%) 14,60 14,47 14,76 15,11
Zdroj: ŠÚ SR, vlastné prepočty
Poznámka: * - údaje za rok 2014 sú odhadnuté
Odmeny zamestnancov, teda cena práce tvorili len 19,40% celkových tržieb v národnom
hospodárstve v roku 2014. Z toho vyplatené mzdy a platy (hrubé, tzn. vrátane platieb do fondov
a daní platených zamestnancom, príplatkov a naturálnych miezd atď.) tvorili len 15,11%
celkových tržieb v národnom hospodárstve. Tento trend je dlhodobý a podiel miezd, či už na
HDP, alebo tržbách je dlhodobo rovnaký. Naopak zisky firiem tvoria viac ako 50% HDP.
Vývoj minimálnej mzdy a celkovo miezd v národnom hospodárstve by mal zohľadňovať
produktivitu práce v danom období. Z tabuľky produktivity práce, uvedenej v ďalšej časti
vidieť, že produktivita práce rástla významnejšie ako podiel minimálnej mzdy na priemernej
mzde.
4.4 Produktivita práce
S vývojom miezd úzko súvisí produktivita práce, a síce každý zamestnanec by mal byť
spravodlivo ohodnotený za vykonanú prácu. Mzdy by mali teda rásť aspoň takým tempom ako
produktivita práce.
3 http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084 cit-online [16.02.2015]
10
Produktivita práce na Slovensku je dlhodobo vysoká a každým rokom rastie. Tento trend sa
predpokladá aj v ďalších rokoch. V rokoch 2016 a 2017 až o takmer 3%.
Oproti tomu reálna mzda rastie pomalšie. V rokoch 2011 a 2012 sa dokonca prepadla napriek
tomu, že produktivita práce rástla. Až v roku 2014 sa odhaduje, že reálne mzdy by mali rásť
výrazne rýchlejšie ako produktivita práce. Od roku 2015 má mzda rásť takmer rovnako ako
produktivita práce.
Vysoký nárast produktivity práce bol však spôsobený aj zmenou výpočtu hrubého domáceho
produktu, ktorý sa úpravou metodiky zvýšil, ale zamestnanosť ostala nezmenená.
Pri našich prepočtoch sme vychádzali z produktivity práce ako podielu zamestnanosti na
celkovom hrubom domácom produkte. Produktivita práce v tomto prípade rástla. V roku 2014
a 2015 možno naďalej očakávať rast produktivity práce. Pre ilustráciu uvádzame aj odhad
vývoja produktivity práce podľa IFP.
Tab. 13: Podiel zamestnanosti na hrubom domácom produkte, b. c. v SR v danom období
Produktivita práce 2011 2012 2013 2014* 2015*
EUR 30 302,68 30 993,86 31 594,56 31 963,75 32 683,44
Indexy % 4,50 2,28 1,94 1,17 2,25
Odhad IFP % 0,9 1,6 2,2 1,2 2,3
Zdroj: ŠÚ SR, IFP, vlastné prepočty
Poznámka: * - odhad
5. Sociálne podmienky
5.1 Životná úroveň
Životná úroveň ľudí predstavuje veľmi zložitú veličinu, ktorá je len ťažko zmerateľná, keďže
vychádza z uspokojovania potrieb a podmienok, za ktorých sa uspokojujú, ktoré má každý
jednotlivec odlišné. Takisto ťažko posúdime, či je životná úroveň dostatočne vysoká keď sme
schopní uspokojiť svoje základné potreby.
Existuje mnoho faktorov, ktoré ju ovplyvňujú a na základe, ktorých ju možno merať. Môže ísť
o úroveň výživy, odievania, bývania, kultúry, vzdelania dĺžku pracovného času či dovolenky,
a pod..
Všeobecne je zložité tieto faktory zhrnúť do jedného čísla. Zaužívaným ukazovateľom životnej
úrovne sa ukázalo HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Takto vyjadrený HDP
izoluje rozdiely v menových kurzoch porovnávaných krajín. Avšak aj takto meraný HDP
nemusí byť najpresnejším ukazovateľom, keďže váhy položiek v spotrebnom koši sú pre všetky
krajiny rovnaké. Porovnáva teda síce rovnaký tovar, ale prisudzuje mu v každej krajine rovnakú
váhu bez ohľadu na realitu danej krajiny.
HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily danej krajiny sa porovnáva k HDP na obyvateľa v parite
kúpnej sily priemeru Európskej únie (28 krajín). HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily
priemeru Európskej únie (28 krajín) má teda hodnotu 100 %. Všetky krajiny, ktoré majú nižšiu
hodnotu, majú nižšie HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, a teda nižšiu životnú úroveň a
naopak.
SR mala v roku 2013 HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily na úrovni 75 %, čo predstavovalo
16. najnižšiu hodnotu z 39 sledovaných krajín. To znamená, že Slovensko malo o 25 % nižšiu
11
hodnotu ako priemer krajín Európskej únie. Euro zóna mala v roku 2013 o 7 % vyšší HDP na
obyvateľa v parite kúpnej sily ako priemer krajín Európskej únie.
Z krajín V4 mali nižší HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, a tým pádom nižšiu životnú
úroveň, Maďarsko a Poľsko. Najvyššiu životnú úroveň má Luxembursko, najnižšiu Bosna
a Hercegovina.
Graf 2: HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily (%) 2013
Zdroj: Eurostat
5.2 Chudoba
Na zisťovanie údajov o chudobe a životnej úrovni obyvateľstva sa využíva zisťovanie
o príjmoch a životných podmienkach domácností (EU SILC). Ide o medzinárodne
porovnateľnú štatistiku, kde hranica rizika chudoby vychádza z disponibilných príjmov.
Ukazovateľ hranice rizika chudoby tvorí 60 % najčastejšieho disponibilného príjmu jednotlivca
(prípadne domácnosti). Hovorí nám o tom, že každá domácnosť, ktorá má nižšie príjmy je
reálne ohrozená chudobou.
Čím majú domácnosti viac prostriedkov, tým sa posúva hranica rizika chudoby vyššie. Krajiny
s vysokými príjmami budú mať aj nepomerne vyššie túto hranicu. Naopak krajiny, kde
obyvatelia majú nízke príjmy, budú mať aj veľmi nízku hranicu rizika chudoby, neznamená to
však, že čím je hranica nižšie, tým lepšie sa v danej krajine žije.
Údaje o hranici chudoby sú k dispozícii s časovým oneskorením, posledný údaj je za rok 2013.
Výšku minimálnej mzdy naopak poznáme aj na rok 2015. Čistá minimálna mzda v rokoch 2013
a 2014 nedosiahla ani úroveň hranice chudoby z roku 2013.
Hranica chudoby jednotlivca na Slovensku bola v roku 2013 na úrovni 4 042 € na rok. To
predstavovalo 337 € na mesiac. Z tabuľky vidno, že čistá minimálna mzda v danom období túto
hranicu nedosahovala. Ľudia zarábajúci minimálnu mzdu boli teda pod hranicou chudoby.
28
66 67 75 82100
107
257
0
50
100
150
200
250
300
HDP v parite kúpnej sily (%)
2013
12
V tabuľke vidíme aj medziročný vývoj. Zatiaľ čo v roku 2012 hranica chudoby jednotlivca
vzrástla oproti roku 2011 o 9,83 %, hrubá a čistá minimálna mzda vzrástli len o 3,2 %.
V roku 2013 nastal prepad v hranici chudoby o 2,74% a dostala sa na úroveň hrubej minimálnej
mzdy v danom roku. Znamená to, že v roku 2013 sa prepadli disponibilné príjmy domácnosti,
teda domácností mali menej prostriedkov ako v roku 2012. Najväčší vplyv nato mala
kulminácia nezamestnanosti v roku 2013 a stagnácia zamestnanosti. Vyšší počet ľudí bol
nezamestnaný a poberal dávky, ktoré sú nižšie ako mzdy.
Hranica rizika chudoby za rok 2014 by mala výrazne narásť, nakoľko nastal pokles
v nezamestnanosti a výrazným tempom rástli aj priemerné mzdy.
Tab. 14: Hranica chudoby a jej porovnanie s hrubou a čistou minimálnou mzdou
Ročne Mesačne Index v %
2011 2012 2013 2011 2012 2013 2012/2011 2013/2012
Hranica rizika chudoby –
domácnosť jednotlivca (EUR) 3 784 4 156 4 042 315 346 337 109,83 97,26
Hrubá minimálna mzda 3 804 3 926 4 052 317,00 327,20 337,70 103,21 103,21
Čistá minimálna mzda 3 294 3 401 3 510 274,53 283,38 292,48 103,25 103,20
Zdroj: EU SILC, nariadenie o výške minimálnej mzdy, ŠÚ SR
Z grafu ďalej vidíme, že hranica chudoby z roku 2013 bola na úrovni hrubej minimálnej mzdy
a hranicu chudoby prekročila až čistá minimálna mzda na rok 2015, vďaka výraznému poklesu
príjmov domácností v roku 2013 a zavedeniu odvodovej odpočítateľnej položky od 1.1.2015.
Graf 3: Porovnanie hranice chudoby a minimálnej mzdy v SR
Zdroj: EU SILC, nariadenie o výške minimálnej mzdy
Podľa údajov Eurostatu malo Slovensko v roku 2013 10. najnižšiu hodnotu hranice chudoby
zo sledovaných krajín, a teda 10. najnižšie disponibilné príjmy. Z krajín V4 majú nižšiu hranicu
chudoby Maďarsko a Poľsko. Najvyššiu hranicu chudoby má Nórsko a najnižšiu Rumunsko.
Graf 4: Hranica chudoby v roku 2013 (€)
337352
380
339
270
290
310
330
350
370
390
2011 2012 2013 2014 2015
Hranica chudoby a minimálna mzda
Hranica rizika chudoby – domácnosť jednotlivca (EUR)
Hrubá minimálna mzda
Čistá minimálna mzda
13
Zdroj: Eurostat
6. Záver
- Na rok 2015 sa predpokladá oživenie ekonomiky a rast HDP tak bežných ako aj stálych
cenách. HDP by v roku 2015 mohol narásť o 2,9 %.
- Kľúčovú úlohu v oživení ekonomiky SR zohrá spotreba domácnosti, na ktorú má
zásadný vplyv rast miezd a zamestnanosti.
1 2
40
2 7
17
3 0
98
4 0
42
4 6
16
25 7
32
0
4 000
8 000
12 000
16 000
20 000
24 000
28 000
Hranica chudoby 2013 (€)
14
- Inflácia sa predpokladá na úrovni okolo 0 %. To spôsobí zvýšenie reálnych miezd
obyvateľstva. Napriek tomu predpokladáme, že produkty každodennej spotreby ako
potraviny a nealkoholické nápoje, bývanie, zdravie, doprava a vzdelávanie by
mohli rásť rýchlejšie ako celková inflácia. Čo v konečnom dôsledku bude mať dopad
na zvýšené náklady domácnosti.
- Naďalej by malo pokračovať znižovanie nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti je
v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ stále vysoká a problémové skupiny uchádzačov
o zamestnanie zostávajú.
- Rast minimálnej mzdy v kombinácií s odvodovou odpočítateľnou položkou môže
pozitívne motivovať najmä ľudí s nižším vzdelaním aktívne si hľadať prácu.
- Podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde je dlhodobo na úrovni okolo 40 %
a rastie len veľmi mierne. Zmena nastáva v roku 2015, kedy vďaka odvodovej
odpočítateľnej položke stúpne podiel na 43,08 %.
- Priemerné mzdy by mali naďalej rásť a vďaka nízkej inflácii, budú rásť aj reálne mzdy.
- Celková cena práce v SR medziročne narastá. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
odhadujeme nárast mzdových nákladov aj v roku 2015. Podiel miezd na HDP v roku
2014 bol len 39,37 %. Mzdy a platy zamestnancov (hrubé, tzn. vrátane platieb do fondov
a daní platených zamestnancom, príplatkov a naturálnych miezd atď.) predstavovali
v roku 2014 len 30,68 % z HDP a z trhovej produkcie to bolo len 15,11 %. Tento trend
je dlhodobý a podiel miezd, či už na HDP, alebo tržbách je dlhodobo rovnaký. Naopak
zisky firiem tvoria viac ako 50% HDP.
- Predpokladá sa nárast produktivity práce zamestnanca. Zvýšenie produktivity práce
by sa malo odraziť v mzdách zamestnancov.
- Dlhodobo vidíme, že životná úroveň na Slovensku je pod priemerom Európskej únie
aj Euro zóny. V roku 2013 bolo HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily na úrovni 75%,
čo predstavovalo 16. najnižšiu hodnotu z 39 sledovaných krajín. Od roku 2008 rastie
len veľmi mierne.
- Hranica chudoby v roku 2013 bola na úrovni 337 € mesačne, teda vo výške hrubej
minimálnej mzdy. Čistá minimálna mzda je pod hranicou chudoby v rokoch 2010 –
2014.
- V roku 2013 nastal prepad v hranici chudoby o 2,74%, čo znamená, že v roku 2013 sa
prepadli disponibilné príjmy domácnosti, teda domácností mali menej prostriedkov
ako v roku 2012. Najväčší vplyv nato mala kulminácia nezamestnanosti a stagnácia
zamestnanosti. Hranicu chudoby z roku 2013 prekročila až čistá minimálna mzda na rok
2015, vďaka výraznému poklesu príjmov domácností v roku 2013 a zavedeniu
odvodovej odpočítateľnej položky od 1.1.2015.