MAGAZÍN ·TÁTNEJ OCHRANY PRÍRODY CENA: 25,– Sk3/2002

ZLOM 13.9.2002 9:38 Str�nka 1

ZLOM 13.9.2002 9:39 Str�nka 2

1

OBSAH

Magazín o ochrane prírody na Slovenskua v zahraničíVydáva Štátna ochrana prírodySlovenskej republiky

Šéfredaktor:Ing. Juraj Bobulatel./fax: 052/446 71 95

Redakčná rada:Ing. Dušan BevilaquaIng. Július BurkovskýIng. Janka CzirákováRNDr. Ľuboš ČillagBc. Daniel DítěRNDr. Ema GojdičováMgr. Milan JanákRNDr. Ján KadlečíkRNDr. Viliam KleschtIng. Róbert Trnka

Adresa redakcie:Štátna ochrana prírodySlovenskej republiky,Lazovná 10, 974 01 Banská Bystricatel./fax: 048/415 50 27

tel.: 048/415 42 69e-mail: magazin sop@sopsr.sk

Tlač, design a tlačové podklady:Stredoslovenské vydavateľstvo PLUS, a. s.,Partizánska cesta 76,974 01 Banská Bystrica

Objednávky prijíma:Obchodné stredisko PrNS, a. s.,

Rozširuje:PrNS, a. s., (časopis rozširovaný formoupredaja na poštách)

Objednávky na predplatné prijíma:PrNS, a. s., každá pošta a doručovateľ(časopis rozširovaný formoupredplatného IP, FP)

Objednávky do zahraničia vybavuje:PrNS, a. s., Vývoz tlače,Záhradnícka 151, 820 05 Bratislava

Cena jedného výtlačku 25 Sk,ročné predplatné 100 Sk.

Reg. MK SR č. 1653/97,ISSN 1335-7921Nevyžiadané príspevky redakcia nevracia.

Prevzatie textových a grafickýchmateriálov z časopisu je dovolené lenso súhlasom redakcie a pri rešpektovaníautorských práv.

MAGAZÍN ·TÁTNEJ OCHRANY PRÍRODY CENA: 25,– Sk3/2002

1. str. obálky: Západné Tatry Foto: Ing. Juraj Bobula

2. str. obálky: Mladé a staré – Ïivé a m⁄tve;farby jesene Foto: Jana Boro‰ová

Prvé európske medzinárodnéchránené územie v Pieninách ............................................... 2

Európska ochrana rastlín a Slovensko II ............................. 4

Ohrozené vtáky našich polí a lúk a ich ochrana................. 6

Hniezdenie rybárov riečnych na plávajúcich ostrovoch ..... 8

XI. Ornitologický tábor Oravská priehrada ......................... 8

Záhadné dekorácie ................................................................ 9

Veľká Fatra národným parkom ............................................ 10

Spolupráca s Babiogorskim parkom narodowym .............. 12

Vody Tatranského národného parku ................................... 14

Neziderské jazero – národný parkpanónskej pusty Rakúska ..................................................... 16

Program Globe štartuje už aj na Slovensku ........................ 18

Detský kútik ........................................................................... 20

Príbeh o zvedavej Katke ........................................................ 20

Do vašej knižnice ................................................................... 21

Dánske environmentálne vzdelávanie ................................. 22

Neznásilňujme prírodu .......................................................... 23

K Nature vecí .......................................................................... 24

Jubilejná a vedecká konferencia v Pieninách ..................... 26

TANAP bude mať nový program starostlivosti ................... 27

Deň stromu ............................................................................ 28

Začala sa trilaterárna spoluprácamedzi chránenými územiami severného Slovenska ........... 28

OO BB SS AA HH ::

ZLOM 13.9.2002 9:39 Str�nka 3

2

Je to územie, ktoré obdivujú mnohí anorganici prekomplikovanú a veºmi zaujímavú geologickú stavbu, bo-tanici a zoológovia pre v˘skyt jedineãn˘ch a vzácnychdruhov fauny, flóry a ich biotopov, krajinári pre prekrás-ne spoluÏitie ãloveka s prírodou, ktoré vytvorilo maleb-nosÈ a ãaro tunaj‰ej krajiny, ktorú tvoria pestré úzke ‰ví-ky polí a medzí s mozaikovit˘m v˘skytom maloplo‰n˘chlesíkov a remízok a to v‰etko je doplnené komplexamilesa so zachovan˘mi lesn˘mi spoloãenstvami na skal-n˘ch bralách, sutiach a strm˘ch svahoch. âaro krajinydopæÀa rieka Dunajec so svojim kaÀonom, nad ktor˘msa t˘ãia Tri koruny, ãi neìaleké Haligovské skaly so zná-mou jaskyÀou Aksamitkou.

Pieniny sú známe aj v˘skytom lieãiv˘ch prameÀovnajmä v Kroscienku n./ Dunajcem a v Szczawnici, ktorésú známymi kúpeºn˘mi miestami v Poºsku, ale aj v âer-venom Klá‰tore, ktor˘ bol kúpeºn˘m miestom v minulos-ti. Tieto prírodné danosti spolu s historick˘mi pamiatka-mi – âerven˘m klá‰torom, hradmi Niedzica a Czorsztyn,ãi ruinami hradu na Zámkovej hore boli magnetom, kto-r˘ uÏ od zaãiatku 19. storoãia do územia priÈahoval prí-rodovedcov, umelcov, historikov a turistov, ktorí sa priãi-nili o to, Ïe sa Pieniny stali známymi v Európe, ale ajo to, Ïe práve v tomto území vznikol prv˘ medzinárodn˘park v Európe.

Prvé názory a snahy o ochranu niektor˘ch ãastí úze-mia Pienin sa zaãali objavovaÈ najmä na poºskej strane uÏpo skonãení prvej svetovej vojny. Podnet k t˘mto snahámdal zhor‰ujúci sa stav prírodn˘ch pomerov v území Pie-nin vplyvom nekontrolovateºnej ÈaÏby v lesoch, zaklada-nia kameÀolomov, nekontrolovanej v˘stavby a najmäpastvy v lesn˘ch a xerotermn˘ch spoloãenstvách vápen-cov˘ch brál a sutí. Zvlá‰È negatívne sa prejavila pastva nalúkach hradného brala Czorstyn, ktoré 14. marca 1921v záujme ich záchrany premenil vlastník p. Drohojowskina úplnú rezerváciu. Tento poãin a ìal‰ie antropické tla-ky na prírodu Pienin dali podnet na intenzifikáciu snáh prevytvorenie chráneného územia typu národného parkuv území poºsk˘ch, ale i slovensk˘ch Pienin.

Pod tlakom t˘chto okolností poverila ‰tátna komisiaochrany prírody poºskej republiky Dr. StanislavaKulczynkého, aby v náväznosti na svoje v˘skumyv území Pienin vypracoval projekt vytvorenia Pie-ninského národného parku. Spracovan˘ návrh bol pred-staven˘ zodpovedn˘m poºsk˘m ministerstvám v r. 1922.Vzhºadom na veºk˘ záujem o spracovan˘ projekt sauskutoãnila 10. septembra 1923 konferencia v poºskejSzczawnici za úãasti zainteresovan˘ch ministerstieva vlastníkov pozemkov. Jedn˘m z v˘nimoãn˘ch uznese-ní tejto konferencie bol prísºub rozhodujúcich vlastníkovlesa na odpredaj, resp. v˘menu svojich majetkov v pro-spech národného parku.

ëal‰ím v˘znamn˘m medzníkom, ktor˘ prispel k vy-tvoreniu chránen˘ch území v Pieninách, bol 6. máj1924, kedy hraniãní zmocnenci Ing. V. Roubik (âSR)a Prof. W. Goetel (Poºsko) po dlh˘ch a intenzívnychrokovaniach podpísali tzv. „Krakovsk˘ protokol“. V tom-to protokole sa okrem vyrie‰enia mnoh˘ch tatran-sk˘ch problémov rie‰ili aj problémy v Pieninách a in˘chpohraniãn˘ch územiach. Okrem iného protokol odpo-rúãal:• vytvoriÈ podmienky pre vznik chránen˘ch území na

ãeskoslovensko-poºskom pohraniãí,• vyrie‰iÈ turistické a komunikaãné problémy na území

Pienin.S t˘mto návrhom sa stotoÏnila aj konferencia ofi-

ciálnych predstaviteºov oboch ‰tátov, ktorá sa konalav Zakopanom v septembri r. 1924. Konferencia odporú-ãala vytvoriÈ podmienky aj pre vznik chránen˘ch územína spoloãnej slovensko-poºskej hranici v Babej hore,Tatrách, Pieninách a âiernohorí.

Krakovsk˘ protokol spolu s konferenciou v Zako-panom boli prv˘mi krokmi, ktoré viedli k uzavretiu t˘chtozmlúv:rok 1925:• dohoda o malom pohraniãnom styku v ãeskosloven-

sko-poºskom pohraniãí, ktorá v˘razne uºahãovala hos-podársky Ïivot obyvateºom pohraniãia,

• turistická ãeskoslovensko-poºská konvencia, ktoráposkytovala mnoho v˘hod pri prekraãovaní ‰tátnejhranice ãlenom niektor˘ch turistick˘ch a lyÏiarskychorganizácií.

rok 1928:• ãeskoslovensko-poºská dohoda o rybolove a ochrane

r˘b v hraniãn˘ch vodách.rok 1931:• podpísanie dohody v Gdyni, ktorá urãila pravidlá vo vy-

uÏívaní:– pieninskej cesty (cesta cez dne‰nú NPR Prielom

Dunajca z âerveného Klá‰tora do poºskej Szczaw-nice). Dohoda okrem iného rie‰ila aj problematikuúdrÏby cesty a obmedzovala aj pohyb motorov˘chvozidiel po ceste.

– Dunajca a Popradu, priãom zakazovala vyuÏívaniemotorov˘ch lodí v prielome Dunajca.Okrem prijatia t˘chto váÏnych bilaterálnych dohôd,

sa rozvinula spolupráca pri príprave návrhov na vyhla-sovanie chránen˘ch území v slovensko-poºskom pohra-niãí. Práce na ãeskoslovenskej strane boli o to ºah‰ie, Ïevlastníkom celého prielomu Dunajca sa stal po grécko--katolíckej cirkvi v Pre‰ove ‰tát. V˘znamn˘mi medzník-mi ochrany prírody v Pieninách ìalej boli:• december 1925 – konferencia ãeskoslovensk˘ch

a poºsk˘ch vedeck˘ch predstaviteºov v Krakove, ktorása zaoberala problematikou zriaìovania a organizácienavrhovan˘ch pohraniãn˘ch parkov.

• máj 1929 – zasadanie poºskej Rady ochrany prírodyv Szczawnici, kde poºská strana:– vyrie‰ila problematiku vlastníctva pozemkov na úze-

mí Pienin ich odkúpením pre národn˘ park najmä odrodín Drohojowsk˘ch a Dziewolsk˘ch,

– predstavila návrh budúcich hraníc národného parkuv ãlenení na rezervácie úplne a ãiastoãné,

– predstavila návrh organizácie národného parku,– vyzvala slovenskú stranu na zapoãatie prác pri prí-

prave chráneného územia na slovenskej stranePienin.

• december 1929 – konferencia slovensk˘ch, poºsk˘cha rumunsk˘ch vedeck˘ch pracovníkov v Krakove, natému pohraniãné národné parky. S referátmi okremin˘ch vystúpili prof. W. Szafer, prof. W. Goetel z Poº-ska, prof. K. Domin z âeskoslovenska, prof. A. Borzyz Rumunska. Konferencia navrhla vytvorenie stálej6 ãlennej Komisie pre ochranu prírody, v ktorej by ma-li uvedené ‰táty po dvoch zástupcoch.

• august 1930 – v poºskej Szczawnici sa za úãastipoºsk˘ch a ãeskoslovensk˘ch odborníkov v ochraneprírody uskutoãnilo slávnostné proklamovanie národ-ného parku v Pieninách.

Tieto aktivity aj s predãasn˘m proklamovaním vznikunárodného parku v Pieninách prispeli k vytvoreniu pred-pokladov a atmosféry vo v˘konn˘ch a administratívnychorgánoch obidvoch ‰tátov pre prijatie t˘chto právnychaktov:• Nariadenie ministra roºníctva v Poºsku zo dÀa 23. má-

ja 1932, ktor˘m sa s úãinnosÈou od 1. júna 1932 zria-ìuje „Park Narodowy w Pieninach“ o v˘mere 756 ha.

• Nariadenie ministra roºníctva v âeskoslovensku zodÀa 9. júla 1932, ktor˘m sa s úãinnosÈou od 12. júla1932 zriaìuje Slovenská prírodná rezervácia v Pie-ninách s v˘merou 423 ha.

17. júla 1932 sa uskutoãnilo slávnostné vyhlásenieSlovenskej rezervácie v Pieninách v âervenom Klá‰torev historickom lipovom parku pri objekte âerveného klá‰-tora (dne‰n˘ CHA Pieninské lipy) a v Szczawnici, zaúãasti predstaviteºov âeskoslovenska a Poºska.

âeskoslovenskú delegáciu tvorili: Dr. A. ·tefánka –minister vlády âSR, Dr. Ing. K. ·iman – generálny riadi-teº ·tátnych lesov v Prahe, R. Maximoviã – hlavn˘ kon-

Z HISTÓRIE OCHRANY PRÍRODY

Pieniny sú mal˘m, ale v Európskom meradle známym horsk˘m celkom,ktor˘ vyniká svojou prírodnou pestrosÈou, malebnosÈou krajiny so zacho-van˘mi prvkami ºudového folklóru, architektúry a tradícií.

PRVÉ EURÓPSKE MEDZINÁRODNÉCHRÁNENÉ ÚZEMIE V PIENINÁCHPRVÉ EURÓPSKE MEDZINÁRODNÉCHRÁNENÉ ÚZEMIE V PIENINÁCH

ZLOM 13.9.2002 9:39 Str�nka 4

3

zervátor, Dr. Ján Kovalík – predstaviteº parlamentu a se-nátu, Dr. Hoffmann – Úrad ochrany pamiatok Bratislava,Prof. Dr. K. Domin – Karlova univerzita v Prahe, Prof.Dr. R. Kettner – âeskoslovenská geologická spoloãnosÈ,Doc. Dr. J. Kraina – âeskoslovenská botanická spoloã-nosÈ a mnoho in˘ch.

Poºskú delegáciu okrem in˘ch tvorili: W. Lesniewski –viceminister roºníctva, A. Loret – generálny riaditeº·tátnych lesov, InÏ. K. Szubert – riaditeº ·tátnych lesovv ªvove, W. Zawistowski – radca ministra osvety, Prof.Dr. W. Szafer – delegát ministerstva osvety pre veciochrany prírody.

Poãas oslavy v âervenom Klá‰tore vystúpili obajavedúci delegácií, predstavitelia ‰tátnych lesov, minister-stva osvety, poslanci parlamentu a senátu, zástupcoviaturistov. Vo v‰etk˘ch príhovoroch bol zv˘razÀovan˘ ús-pech spoloãného snaÏenia pri vytvorení chránen˘chúzemí v Pieninách, ktoré predstavujú prv˘ medzinárod-n˘ park v Európe. Oslava po spoloãnom obede a splavena pltiach prielomom Dunajca pokraãovala poobedeslávnostnou akadémiou v poºskej Szczawnici.

Po vyhlásení prvého medzinárodného parku v Euró-pe vznikli na obidvoch stranách hranice komisie pre ná-rodné parky zloÏené z predstaviteºov odborn˘ch organi-zácii a vedeck˘ch odborníkov.

Na slovenskej strane bola komisia menovaná hneìpo vyhlásení Slovenskej prírodnej rezervácie v Pie-ninách v tomto zloÏení: Predseda Dr. Ing. K. ·iman –generálny riaditeº ·tátnych lesov v Prahe, podpredsedaIng. A. Barna riaditeº ·tátnych lesov a majetkov v Lip-tovskom Hrádku, ãlenovia Rudolf Maximoviã – konzer-vátor a referent ochrany prírody a pamiatok Ministerstvanárodnej osvety v Prahe, Prof. Dr. K. Domin rektorKarlovej univerzity v Prahe, Prof. J. Volko-Starohorsk˘ –profesor Gymnázia v Liptovskom Svätom Mikulá‰i, Prof.J. Roubal – profesor Gymnázia v Banskej Bystrici a Ing.Franti‰ek Kyntera – vedúci V˘skumného ústavu pedoló-gie a klimatológie v Bratislave.

27. januára 1933 poºsk˘ minister roºníctva menovalkomisiu poºského Pieninského národného parku v zlo-Ïení: Predseda W. Lesniewski – viceminister roºníctva,ãlenovia boli Prof. Dr. W. Goetel – profesor Baníckejakadémie, ãlenmi z Jagelonskej univerzity boli: Prof.Dr. N. Siedlecki – zoológ, Dr. J. Smolenski – klimatológa geograf, Prof. Dr. W. Szafer – botanik.

Po samostatn˘ch rokovaniach jednotliv˘ch komisií sav dÀoch 8. a 9. januára 1934 uskutoãnila spoloãná po-rada poºskej komisie Národného parku v Pieninácha komisie Slovenskej prírodnej rezervácie v Pieninách,ktoré sa konali v poradnej sieni Poºskej akadémie vieda umenia v Krakove.

Porade predsedal poºsk˘ viceminister roºníctvaa predseda komisie Národného parku v PienináchW. Lesniewski a poºskú delegáciu okrem neho tvorili ãle-novia komisie Prof. Dr. W. Goetel, Prof. Dr. M. Siedlicki,Prof. Dr. J. Smolenski, Prof. Dr. W. Szafer a odborníznalci Prof. Dr. F. Staff, prednosta hlavného riaditeºstva

·tátnych lesov vo Var‰ave,Ing. K. Szubert, riaditeº ·tát-nych lesov v ªvove, Ing. J.Hausbrand, správca V˘skum-ného ústavu ‰tátnych lesov voVar‰ave, Ing. W. Lewicki, in-‰pektor ·tátnych lesov voªvove, Dr. L. Plonski, zástup-ca V˘skumného ústavu ‰tát-nych lesov vo Var‰ave, Ing.T. Owczarzak, správca Národ-ného parku v Pieninách, Ing.K. Stachowicz, správca Pod-halansk˘ch lesov v Zakopa-nom. Spravodajcom komisiebol Ing. J. Kostyrko, delegátV˘skumného ústavu ‰tátnychlesov vo Var‰ave.

âeskoslovenskú delegáciuviedol predseda komisie Dr.Ing. K. ·iman a tvorili ju jej

ãlenovia – Prof. Dr. K. Domin, konzervátor R. Maxi-moviã, Prof. Ján Roubal, Prof. J. Volko-Starohorsk˘,Ing. F. Kyntera.

Program spoloãného rokovania obidvoch komisií rie-‰il do najbliωej budúcnosti okrem iného tieto okruhyotázok:1. Schválenie rokovacieho poriadku spoloãn˘ch zasad-

nutí.2. Návrh spolupráce âeskoslovenska a Poºska vo veci

Národného parku v Pieninách.3. Návrh spolupráce vo veciach hospodárskej ãinnosti

v lese na území parku.4. Návrh spolupráce pri ochrane zvere a r˘b.5. Návrh vedeckej spolupráce na území parku v odbore

klimatológie, zoológie, botaniky a lesníctva.Pre zaujímavosÈ si pripomeÀme ãasÈ uznesení, ktoré

boli na vtedaj‰iu dobu prevratné a ich úroveÀ sme ne-dosiahli ani v súãasnosti. Z celkového poãtu 63 uznese-ní sú to napríklad návrhy aby:• v˘sledky spoloãn˘ch rokovaní komisií národného par-

ku a prírodnej rezervácie boli postavené na jednotnú právnu základÀu, ktorá bude definovaná dohodouobidvoch ‰tátov,

• sa povolenia vydané jednou administratívnou jednot-kou ku vykonávaniu prírodovedného v˘skumu auto-maticky vzÈahovali na celé územie rezervácie,

• sa rozvoj cestovného ruchu v území upravil na jednot-n˘ch zásadách,

• sa komisie postavili proti zámeru roz‰írenia Pieninskej cesty a navrhli zachovaÈ ju v doteraj‰om stave s vyuÏi-tím v˘hybiek tak, aby slúÏila turistickému ruchu zapredpokladu, Ïe sa nezmení jej zakomponovanie v prí-rodnom prostredí,

• obidve komisie vydávali správy zo spoloãn˘ch porádv spoloãnej publikácii, priãom sa nevyluãuje moÏnosÈin˘ch spoloãn˘ch publikácií,

• sa úplná rezervácia nachádzala v celom prielomeDunajca,

• inventarizácia a hospodárenie v celom parku sa opie-ralo o rovnaké zásady. Projekty t˘chto zásad budú podliehaÈ schváleniu obidvoch ãastí komisie,

• na území úplnej rezervácie bola protikôrovcová ochra-na len veºmi mierna s ponechaním o‰etrenej hmoty pripni,

• obnova holín bola vykonaná umelo len, keì sa nedo-staví prirodzená obnova a len so semena miestnej pro-veniencie,

• boli rovnaké zásady sprístupÀovania územia, priãommusí byÈ zachovaná komunikácia s predstaviteºmi tu-ristick˘ch spolkov,

• bol zaisten˘ medzi vedúcimi pracovníkmi obidvoch or-ganizaãn˘ch jednotiek stály tok informácií,

• na území obidvoch parkov platil prísny zákaz odstreluzvere. Odstrel zvere odôvodnen˘ objektívnymi príãina-mi (zdravotné, veterinárne a iné) musí byÈ schválen˘obidvomi komisiami,

• v prielome Dunajca bola zavedená prísna ochrana r˘bso zákazom akéhokoºvek lovu r˘b,

• rybárska a poºovná stráÏ pracovala na základe jednot-n˘ch predpisov vydan˘ch komisiami obidvoch parkov.

Rozvíjajúcu sa spoluprácu preru‰ila druhá svetovávojna. Pred jej zaãiatkom v období od 27. 11. 1938 do1. 9. 1939 boli Pieniny spolu s obcou Lesnica priãlene-né k Poºsku a územie Slovenskej prírodnej rezerváciev Pieninách bolo administratívne zaãlenené do poºské-ho Národného parku v Pieninách. T˘mto aktom a za-ãiatkom druhej svetovej vojny bola preru‰ená dokonaleprepracovaná a fungujúca medzinárodná spoluprácav Pieninách.

V Poºsku bol obnoven˘ národn˘ park 30. októbra1954 a 21. júla 1955 bola ministrom lesníctva menova-ná Rada Pieninského národného parku ako poradn˘ or-gán vo veciach národného parku. Táto organizaãná‰truktúra v podstate trvá v Poºsku doposiaº.

Na Slovensku bola obnovená Slovenská prírodná re-zervácia v Pieninách Nariadením povereníctva poºno-hospodárstva a lesného hospodárstva zo dÀa 13. 12.1957 pod názvom Pieninská prírodná rezervácia s úãin-nosÈou od 1. 1. 1958. Hospodársky a organizaãne bolapriãlenená do Správy TANAP-u v Tatranskej Lomnici.V roku 1958 bol zároveÀ Ing. Pacanovsk˘m predstave-n˘ prv˘ projekt vytvorenia Pieninského národného par-ku. Nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej ra-dy ã. 5 zo 16. januára 1967 bol vyhlásen˘ Pieninsk˘ ná-rodn˘ park so sídlom v âervenom Klá‰tore.

Ing. ·tefan DANKOSpráva PIENAP-u

Z HISTÓRIE OCHRANY PRÍRODY

Porada poºskej a slovenskej komisie 8. – 9. januára 1934 v Krakove

Slávnostné vyhlásenie Slovenskej rezervácie v Pieninách 17. júla 1932

ZLOM 13.9.2002 9:39 Str�nka 5

4

V predchádzajúcom ãísle sme priniesli as-poÀ základné informácie o rastlinn˘ch dru-hoch zaraden˘ch do jednotliv˘ch prílohSmernice 92/43/EEC o ochrane prírodn˘chbiotopov a voºne Ïijúcej fauny a flóry (HabitatDirective). V pokraãovaní si povieme nieãoo druhoch chránen˘ch podºa Bernského do-hovoru a o druhoch zaraden˘ch v zoznamochCITES.

Cieºom Dohovoru o ochrane voºne Ïijúcichorganizmov a prírodn˘ch stanoví‰È (Bernskákonvencia) je ochrana voºne Ïijúcich rastlína Ïivoãíchov a ich prírodn˘ch stanoví‰Èv Európe, osobitne t˘ch, ktor˘ch zachovanievyÏaduje spoluprácu niekoºk˘ch ‰tátov, pri-ãom osobitn˘ dôraz kladie na ohrozené a zra-niteºné druhy. Zoznam prísne chránen˘ch dru-hov rastlín obsahuje Príloha I tohto dohovoru.

Podºa neho kaÏdá zo zmluvn˘ch strán prijmevhodné a potrebné legislatívne opatrenia nazabezpeãenie osobitnej ochrany druhov flóryvymenovan˘ch v prílohe a na to, aby bolo za-bezpeãené zachovanie ich stanoví‰È. Je zaká-zané zámerné zbieranie, trhanie, odrezávaniealebo vykopávanie vymenovan˘ch rastlinn˘chdruhov, zároveÀ kaÏdá zo zmluvn˘ch stránpodºa potreby zakáÏe drÏbu alebo predajt˘chto druhov.

Cieºom Dohovoru o medzinárodnom ob-chode s ohrozen˘mi druhmi voºne Ïijúcich Ïi-voãíchov a rastlín (Washingtonská konvencia,CITES) je zabezpeãiÈ medzinárodnú spolu-prácu pri záchrane ohrozen˘ch druhov voºneÏijúcich Ïivoãíchov a rastlín pred vyhubenímvplyvom nadmernej exploatácie pri medziná-rodnom obchode. Dohovor predov‰etk˘m ob-

medzuje obchod s jedincami ohrozen˘ch dru-hov nadobudnut˘ch z voºnej prírody a kon-troluje obchod s jedincami odchovan˘miv zajatí alebo vypestovan˘mi v kultúre.Dohovor obsahuje 3 prílohy, v ktor˘ch súzaradené druhy ohrozené vyhubením (Prílo-ha I), druhy ohrozené vyhubením, ak sa sú-ãasná úroveÀ obchodu s nimi nepodriadi prís-nym pravidlám (Príloha II) a druhy, o ktor˘chktorákoºvek strana vyhlási, Ïe v medziach jejprávnickej zvrchovanosti sú predmetom opat-rení majúcich preventívne zabrániÈ ich exploa-tácii (Príloha III).

Z rastlinn˘ch druhov vyskytujúcich sa vovoºnej prírode na Slovensku je v Prílohe IBernskej konvencie zaraden˘ch 10 druhovniωích a 29 druhov vy‰‰ích rastlín. V Prílo-he II CITES je zaraden˘ch 8 druhov. Niektoréz nich sú zároveÀ zaradené vo viacer˘ch zo-znamoch. Predstavíme aspoÀ niektoré druhyzaradené do jednotliv˘ch príloh s v˘nimkoudruhov, zaraden˘ch aj do príloh HabitatDirective, o ktor˘ch sme písali v predchádza-júcom ãísle.

Rumenica turnianska (Onosma tornen-sis), Bern I. V˘znamn˘ druh na‰ej flóry, ktoré-ho v˘skyt je obmedzen˘ na malú oblasÈv Slovenskom krase a zasahuje aj na maìar-skú stranu územia. Patrí teda medzi mikroen-demity. Vzácne rastie na niekoºk˘ch lokali-tách, na v˘slnn˘ch kamenit˘ch krasov˘chsvahoch. Ohrozen˘ je sekundárnou sukce-siou na b˘val˘ch pasienkoch a ãiastoãne ajÈaÏbou vápenca. Vzhºadom na svoju vzácnosÈaj zberom do herbárov. Rumenica turnianskaje zaradená v ãervenej knihe.

Klinãek leskl˘ (Dianthus nitidus), Bern I.ëal‰í endemit slovenskej flóry svojim v˘sky-tom obmedzen˘ na vy‰‰ie polohy vápenco-v˘ch západokarpatsk˘ch pohorí. Centrumroz‰írenia má v Krivánskej Malej Fatre. Nie jepriamo ohrozen˘ ºudskou ãinnosÈou, nie je za-raden˘ v ãervenej knihe.

Klinãek neskor˘ (Dianthus serotinus),Bern I. Klinãek neskor˘ patrí medzi vzácnerastliny na‰ej flóry, rastie na pieskochZáhorskej a Podunajskej níÏiny. Kvitne ne-skôr, koncom leta a v jeseni. Ohrozen˘ je za-rastaním piesãit˘ch biotopov, ich likvidáciou,zalesÀovaním a podobne. Nie je zaraden˘ doãervenej knihy.

Chryzantéma pieninská (Dendranthemazawadskii), Bern I. Druh s centrom roz‰íreniav európskej ãasti Ruska, na Sibíri a ìale-kom v˘chode, najzápadnej‰í v˘skyt dosahujev Pieninách na na‰ej aj poºskej strane.(Kedysi bol povaÏovan˘ za endemick˘ druhPienin). Rastie na skalnat˘ch stráÀach a ska-lách. Ohrozen˘ je svojou vzácnosÈou, je zara-den˘ v ãervenej knihe.

Cyklámen fatransk˘ (Cyclamen fatren-se), CITES II. Endemit slovenskej flóry s cent-rom roz‰írenia vo Veºkej Fatre (odtiaºnázov), svojim v˘skytom zasahuje aj do Níz-kych Tatier. Rastie predov‰etk˘m v buãi-nách. Ohrozen˘ je zmenou druhového zlo-Ïenia lesn˘ch porastov a prená‰aním z voº-nej prírody do záhrad. Je zaraden˘ v ãerve-nej knihe.

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – RASTLINY

Poniklec slovensk˘

EEEEuuuu rrrr óóóó pppp ssss kkkk aaaa oooo cccc hhhh rrrr aaaa nnnn aaaa rrrr aaaa ssss tttt llll íííí nnnn aaaa SSSS llll oooo vvvv eeee nnnn ssss kkkk oooo IIIIIIII

ZLOM 13.9.2002 9:40 Str�nka 6

5

Chren veºkoplod˘ (Armoracia macrocar-pa), Bern I. Panónsky endemit, ktor˘ svojimv˘skytom zasahuje na v˘chodoslovenskú ní-Ïinu, kde sa vyskytuje iba na niekoºk˘ch loka-litách. Rastie na vlhk˘ch lúkach a moãiarocha ohrozen˘ je v prvom rade zmenami vo vod-nom reÏime (odvodÀovanie). Je zaraden˘ doãervenej knihy.

PeniaÏtek slovensk˘ (Thlaspi jankae),Bern I. Druh, ktor˘ sa svojím v˘skytom viaÏenajmä na územie Slovenska, ãiastoãne zasa-huje jeho areál aj do susedného Maìarska.Rastie na xerotermn˘ch stanovi‰tiach v okolíNitry a v Slovenskom krase. OhrozovaÈ homôÏe zmena stanovi‰tn˘ch podmienok. Jezaraden˘ do ãervenej knihy.

Zvonãek jedºov˘ (Campanula abietina),Bern I. Zvonãej jedºov˘ je svojim v˘skytomu nás obmedzen˘ iba na oblasÈ v˘chodnéhoSlovenska (Bukovské vrchy), kde rastie nalesn˘ch okrajoch, popri cestách a svetlinách.Nie je priamo ohrozen˘ ºudskou ãinnosÈoua nie je zaraden˘ do ãervenej knihy.

SneÏienka jarná (Galanthus nivalis), CI-TES II. Vo viacer˘ch územiach SlovenskabeÏn˘ druh najmä luÏn˘ch lesov, v severnejãasti ná‰ho územia rastie vzácnej‰ie (aÏ pohornú hranicu lesa). Ohrozen˘ je likvidácioubiotopov, zaãiatkom marca, napriek zákazu,ãasto predávan˘ v uliciach miest. Nie je zara-den˘ v ãervenej knihe.

·ternbergia jesienkovitá (Sternbergia col-chiciflora), CITES II. Juhoeurópsky druh, nana‰om území patrí medzi najvzácnej‰ie druhyrastlín. Jeho v˘skyt je na Slovensku obme-dzen˘ na jednu lokalitu neìaleko ·túrova, kderastie vo svetl˘ch lesoch. Je ohrozen˘ svojoumimoriadnou vzácnosÈou a vykopávaním rast-lín do záhrad. Je zaraden˘ do ãervenej knihy.

Jesienka piesoãná (Colchicum arena-rium), Bern I. ëal‰í z druhov na‰ej flóry, ktoré-ho v˘skyt u nás je obmedzen˘ na jedinú loka-litu, známy z Podunajskej níÏiny. Rastie napiesãinách a je ohrozen˘ predov‰etk˘m suk-cesiou. Je zaraden˘ do ãervenej knihy.

Jaz˘ãkovec v˘chodn˘ (Himatoglossumcaprinum), Bern I, CITES II. Exoticky pôsobia-ca rastlina, ktorá vzácne rastie na niekoºk˘chmiestach na juÏnom Slovensku. Vyskytuje sa(ãasto iba jednotlivo) na lesn˘ch okrajoch,opusten˘ch viniciach a lúkach. Druh je ohro-zen˘ zarastaním a likvidáciou biotopov a tieÏzberom do kytíc. Nie je zaraden˘ v ãervenejknihe.

Prilbica chlpatoplodá (Aconitum lasiocar-pum), Bern I. V˘chodokarpatsk˘ druh, ktor˘na na‰e územie zasahuje iba do V˘chodn˘chBesk˘d a na Vihorlat. Rastie na vrcholov˘cha hrebeÀov˘ch lúãkach a na lesn˘ch okrajochiba na niekoºk˘ch lokalitách. Tento druh nie jepriamo ohrozen˘ ºudskou ãinnosÈou, je zara-den˘ do ãervenej knihy.

Poniklec veºkokvet˘ (Pulsatilla grandis),Bern I. Druh, ktorého roz‰írenie u nás sa via-Ïe predov‰etk˘m na juÏnú polovicu územia,kde rastie na lúkach, skalnat˘ch stráÀacha lesn˘ch okrajoch. Je ohrozen˘ zarastanímbiotopov náletov˘mi drevinami. Nie je zarade-n˘ v ãervenej knihe.

Poniklec slovensk˘ (Pulsatilla slavica),Bern I. Endemit Západn˘ch Karpát s centromroz‰írenia vo vápencov˘ch pohoriach sever-ného Slovenska. Rastie na skalách, lesn˘chokrajoch, svetl˘ch lesoch od podhorského aÏpo subalpínsky stupeÀ. Nie je priamo ohroze-n˘ ºudskou ãinnosÈou, lokality na lúkach a pa-sienkoch sú ohrozené zarastaním krovinami

a náletov˘mi drevinami. Nie je zaraden˘ v ãer-venej knihe.

Lykovec muránsky (Daphnearbuscula),Bern I. Druh, ktor˘ je endemitom Slovenska,kde sa vyskytuje iba na Muránskej planine.Rastie na skalnat˘ch svahoch a skaln˘ch hra-nách. Vzhºadom na charakter v˘skytu (ãastobeÏne neprístupné miesta), jeho populácia nieje priamo ohrozená ºudskou ãinnosÈou. Je za-raden˘ do ãervenej knihy.

Kotvica plávajúca (Trapa natans), Bern I.V˘skyt kotvice je na na‰om území obmedze-n˘ na juÏnú ãasÈ územia s centrom roz‰íreniana v˘chodoslovenskej níÏine, rastie aj naZáhorí, Podunajskej níÏine a v povodí Ipºa.Vyskytuje sa v stojat˘ch a pomaly teãúcich vo-dách, ohrozen˘ je v prvom rade zánikomvhodn˘ch biotopov. Je zaraden˘ do ãervenejknihy.

Feruºa Sadlerova (Ferula sadleriana),Bern I. Rastlina, o ktorej môÏeme povedaÈ, Ïepatrí medzi najvzácnej‰ie rastliny Európy.V súãasnosti je jej v˘skyt obmedzen˘ na 4 lo-kality v Maìarsku, jednu v Rumunsku a naSlovensku sa vyskytuje na dvoch lokalitách.

Rastie na such˘ch kamenit˘ch stráÀachv Slovenskom krase. Ohrozenie predstavujemálopoãetnosÈ populácií a negatívny vplyv máaj nadmerné zazverenie muflónmi. Feruºa jezaradená do ãervenej knihy.

ëal‰ie druhy zaradené do príloh medziná-rodn˘ch dohovorov, ktoré sa u nás v minulos-ti vyskytovali, sú v súãasnosti povaÏované zanezvestné alebo vyhynuté. Okrem druhov,o ktor˘ch sme písali v minulom ãísle, sem pat-rí pálka najmen‰ia (Typha minima) a ºanolist-ník bezlistencov˘ (Thesium ebracteatum).Prvo vymenovan˘ druh sa v minulosti udávalz okolia Bratislavy, druh˘ sa vyskytoval naZáhorskej níÏine pri Veºk˘ch Levároch.

Dúfajme, Ïe ìal‰ím druhom sa to uÏ na na-‰om území nestane, ãomu by malo napomôcÈaj dodrÏiavanie medzinárodn˘ch dohovorovv praxi. Iba dohovory v‰ak Ïiadny rastlinn˘alebo Ïivoãí‰ny druh nezachránia, k tomu mu-síme pomôcÈ my v‰etci. A nielen preto, Ïe tood nás chce Európska únia, malo by to byÈ sa-mozrejm˘m postojom nás v‰etk˘ch.

Daniel DÍTùFoto: autor

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – RASTLINY

Klinãek neskor˘

ZLOM 13.9.2002 9:40 Str�nka 7

6

Poºnohospodárstvo je jedn˘m z naj-star‰ích a najv˘znamnej‰ích odvetví hos-podárskej ãinnosti ãloveka. Jeho rozvojv˘razne ovplyvnil i zmenu pôvodnej‰truktúry krajiny. V súvislosti s pestova-ním poºnohospodárskych a úÏitkov˘chrastlín a chovom hospodárskych zvieratãlovek tak vytvoril na na‰ej Zemi úplnenov˘ typ krajiny – poºnohospodársku kra-jinu – so spoloãenstvom organizmov, tzv.agrocenózou. Takéto organizmy sa po dl-hé tisícroãia dokonale prispôsobili Ïivotuv tejto krajine a sú závislé na jej pravidel-nom obhospodarovaní. To v‰ak má ajsvoje negatívne stránky. Rast intenzitypoºnohospodárskej v˘roby priniesol sosebou i zmeny v pôvodnom, tradiãnomhospodárení. Súãasné poºnohospodár-stvo pritom charakterizujú predov‰etk˘mveºkoplo‰ná rastlinná v˘roba, chemizáciaa rozvoj poºnohospodárskej technikya agrotechnick˘ch zásahov. Tieto, akoi ìal‰ie s nimi súvisiace faktory negatívnepôsobia na v‰etky zloÏky organizmov.

Osobitnú skupinu t˘chto organizmov,ktoré citlivo reagujú na vy‰‰ie uvedenézmeny ãi zásahy, predstavujú vtáky.Z nich u nás v poºnohospodárskej krajinehniezdi viac ako 37 druhov (ão je 10,8 %

zo v‰etk˘ch druhov vtákov zisten˘ch naúzemí Slovenska), ako napríklad jarabicapoºná, prepelica poºná, baÏant poºovn˘,drop fúzat˘, ‰kovránok poºn˘ ap. a ìal-‰ích 45 druhov (13,2 %) vyuÏíva túto kra-jinu potravne (troficky). Patria k nim naj-mä dravce, sovy, holuby, krkavcovité vtá-ky a ìal‰ie druhy men‰ích spevavcov.Okrem známeho dropa fúzatého (Otistarda) k v˘razne ohrozen˘m patria najmäv juÏn˘ch oblastiach Slovenska i ìal‰iedruhy, ako sú kaÀa popolavá (Circus py-gargus), chrapkáã poºn˘ (Crex crex)a menej cíbik chochlat˘ (Vanellus vanel-lus), ktor˘ poºnohospodársku krajinu osíd-ºuje sekundárne.

KKKKaaaaÀÀÀÀaaaa ppppooooppppoooollllaaaavvvváááá

Je to ‰tíhly dravec s dlh˘mi krídlamia chvostom. Rozpätie krídel dosahuje110 cm. Typick˘ je u nej pohlavn˘ dimor-fizmus – samec je sivast˘ s nápadnehrdzavo f⁄kanou hruìou a s tmav˘m pá-som na vrchnej strane krídel. Samica jecelá hnedá iba s nev˘raznou bielou ‰kvr-nou na trtáãi.

Hniezdny areál tohto druhu sa roz-prestiera v pásme miernej kontinentálnej

a stepnej klímy juhozápadnej ãasti pa-learktickej oblasti, a to od západnejEurópy po strednú Sibír. Na Slovenskuhniezdi 30 – 50 párov a podobná situáciaje i v niektor˘ch ìal‰ích okolit˘ch kraji-nách. V susedn˘ch âechách sú odhado-vané jej poãty na 20 – 30 párov, v Ra-kúsku hniezdi cca 10 – 15 párov a v Ma-ìarsku 100 – 200 párov.

Pôvodn˘m hniezdnym prostredím ka-ne popolavej je otvorená krajina s vlh-k˘mi lúkami ãi stepi, ale v priebehu20. storoãia sa druh veºmi dobre adap-toval aj na ìal‰ie typy prostredia, naj-mä na obilné polia. V tomto biotopehniezdi ãoraz ãastej‰ie i na Slovensku(takmer 80 % prípadov). U nás ju náj-deme preto najmä v níÏinn˘ch oblas-tiach juhozápadného (Borská a Podu-najská níÏina) a v˘chodného Sloven-ska (V˘chodoslovenská níÏina), ale jejhniezdenie bolo zistené aj na in˘ch lo-kalitách, napríklad v kotlinách stred-ného Slovenska, na PovaÏí, v Chvoj-nickej, Nitrianskej a Trnavskej pahorka-tine a inde. Na niektor˘ch lokalitáchv‰ak hniezdi len sporadicky, inokedyi viac párov vedºa seba, takÏe môÏevytvoriÈ akúsi voºnú hniezdnu kolóniu.Z tohto dôvodu jej poãty u nás z roka narok v˘razne kolí‰u.

KaÀa popolavá je sÈahovavá a jednotli-vé páry k nám prilietajú aÏ v polovici aprí-la. HniezdiÈ zaãínajú koncom mája a za-ãiatkom júna, kedy samica zná‰a 4 – 5(niekedy len tri) bielych vajec, na ktor˘chsedí asi 4 t˘Ïdne.

Z hºadiska ochrany druhu je najväã‰ímproblémom ich ochrana v ãase hniezde-nia. Kane popolavé hniezdia na zemi,predov‰etk˘m v obiln˘ch lánoch, ktoré sapráve v období odchovu mláìat kosia.Z tohto dôvodu b˘vajú takmer v‰etkyhniezda zniãené. Preto pre zabezpeãenieochrany hniezd tohto druhu je potrebnákaÏdoroãná inventarizácia jej hniezdisk,presná lokalizácia a oznaãenie nájde-n˘ch hniezd tak, aby sa tieto po dohodes uÏívateºmi pozemkov, na ktor˘ch kanepopolavé hniezdia, mohli obkosiÈ a pone-chaÈ ostrovãeky nepokoseného obilia,kde mláìatá môÏu nájsÈ vhodn˘ úkryt. Naniãení hniezd sa v‰ak podieºajú aj divia-ky, túlavé psy, maãky a lí‰ky. Dospelévtáky b˘vajú ohrozované nelegálnym od-strelom a zv˘‰enou chemizáciou.

CCCChhhhrrrraaaappppkkkkááááãããã ppppooooººººnnnn ˘Vzhºadom pripomína prepelicu, ale je

o nieão väã‰í. Celkové zafarbenie je si-vastohnedé na vrchu s tmav‰ími hned˘mi‰kvrnami, na spodku bled‰ie. Boky súpieskovo-hnedo jarabé. V období hniez-denia má samãek na krku sivomodré sfar-benie. Je veºmi nenápadn˘ a v prírode ho

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – ÎIVOâÍCHY

OOOO HHHH RRRR OOOO ZZZZ EEEE NNNN ÉÉÉÉ VVVV TTTT ÁÁÁÁ KKKK YYYY NNNN AAAA ···· IIII CCCC HHHH PPPP OOOO LLLL ÍÍÍÍ AAAA LLLL ÚÚÚÚ KKKKAAAA IIII CCCC HHHH OOOO CCCC HHHH RRRR AAAA NNNN AAAA

KaÀa popolavá

ZLOM 13.9.2002 9:40 Str�nka 8

7

môÏeme zistiÈ najmä podºa jeho charakte-ristického chrapkavého volania, ktoré pri-pomína zvuk zubov hrebeÀa, po ktor˘chprechádzame zápalkovou ‰katuºkou.

Roz‰íren˘ je od západnej cez strednúaÏ po v˘chodnú Európu a západnú Sibír.V˘razn˘ úbytok druhu bol zaznamenan˘najmä v západnej Európe. U nás hniezdicca 600 – 900 párov. Chrapkáã poºn˘ob˘va predov‰etk˘m vlh‰ie, ale nie pod-moãené lúky, obilné polia ãi ìateliniskás krovinami, okraje ra‰elinísk a pod. NaSlovensku je roz‰íren˘ najmä v kotlinácha pahorkatinách stredného a v˘chodnéhoSlovenska (Orava, Kysuce ap.). Rapídnyúbytok bol zaznamenan˘ najmä na juÏ-nom a predov‰etk˘m západnom Sloven-sku, kde sa stabilnej‰ia populácia zacho-vala len v okolí Moravy na Záhorí.Chrapkáã poºn˘ je sÈahovav˘, hlavná ãasÈpopulácie zimuje na savanách juÏnej,strednej a juhov˘chodnej Afriky. Nahniezdiská prilieta pomerne neskoro,v máji, vo vy‰‰ie poloÏen˘ch oblastiachsa objavuje v‰ak aÏ zaãiatkom júna.Odlieta uÏ v auguste a septembri.Hniezdi na zemi. Samiãka zná‰a 7 – 9vajec, na ktor˘ch sedí 18 – 20 dní.

Jednou z hlavn˘ch príãin ohrozeniadruhu je popri likvidácii vhodn˘ch bioto-pov najmä mechanizácia poºnohospodár-skych prác a skoré kosenie lúk.

CCCCííííbbbbiiiikkkk cccchhhhoooocccchhhhllllaaaatttt ˘Vták veºkosti holuba. Vrchná strana te-

la, krídla, koniec chvosta a hrdlo sú ãier-ne s kovov˘m zelenofialov˘m leskom,

spodok tela je biely a podchvostová ob-lasÈ hrdzavá. Samce majú v˘razn˘ dlh˘chochol na hlave, samice ho majú krat‰í.

Je to palearktick˘ druh roz‰íren˘v Európe, severnej Afrike a v Ázii aÏ poâínu a ussurijskú oblasÈ. U nás hniezdinerovnomerne takmer po celom územíSlovenska do v˘‰ky cca 600 m n. m., po-ãetnej‰í je v‰ak najmä v juÏn˘ch níÏin-n˘ch oblastiach. Jeho hniezdna populá-cia sa odhaduje na 2500 – 5000 párov.Cíbik chochlat˘ hniezdil pôvodne na vlh-k˘ch lúkach a slatinách, ãasom sa v‰aki tento druh prispôsobil poºnohospodár-skej krajine a zaãal pravidelne a poãetnehniezdiÈ i na poliach.

Je sÈahovav˘, v teplej‰ích zimách u násmôÏe i prezimovaÈ. Hniezdi veºmi skoro,zväã‰a uÏ v polovici marca. Hniezdo jemalá skromne vystlaná jamka na zemi,do ktorej zná‰ajú samice spravidla 4 vaj-cia. Sedia na nich cca 26 dní. Po odras-tení mláìat ich uÏ môÏeme ãastej‰ie vi-dieÈ okolo vodn˘ch nádrÏí.

Druh nie je u nás síce ohrozen˘, aleznaãné straty dosahuje poãas hniezde-nia. Hlavnou príãinou sú skoré jarné prá-ce na poliach, na ktor˘ch cíbiky hniezdia.Takto b˘va zniãená veºká ãasÈ násad ale-bo vyliahnuté mláìatá. Men‰ie ‰kody na-robia aj túlavé psy a maãky.

Prípadné ohrozenie hniezd alebohniezdisk t˘chto druhov vtákov je ne-vyhnutné nahlásiÈ na kompetentné orgá-ny a organizácie ochrany prírody.

RNDr. Alfréd TRNKA, PhD.Foto: autor

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – ÎIVOâÍCHY

Chrapkáã poºn˘

Cíbik chochlat˘

ZLOM 13.9.2002 9:40 Str�nka 9

8

Oravská priehrada, podobne ako iné vodnédiela, má v˘razne rozkolísanú vodnú hladinu,ktorá s v˘nimkou Vtáãieho ostrova neumoÏÀu-je bezpeãné hniezdenie vodného vtáctvav príbreÏnej zóne na zaplavovan˘ch miestach.Preto na príklade zahraniãn˘ch ochranár-skych organizácii ako aj vlastn˘ch skúsenostís hniezdením rybárov a ãajok smejiv˘ch nanaplaveninách pri brehoch priehrady, sme sasnaÏili zabezpeãiÈ bezpeãné hniezdenie naplávajúcich ostrovoch, ktoré budú voºne ukot-vené na voºnej hladine. V roku 2001 tak ãle-

novia a sympatizanti SOVS s podporou MÎPSR vybudovali 3 ostrovy a v roku 2002 bolopostaven˘ch a umiestnen˘ch ìal‰ích 7 ostro-vov, na ktoré sponzorsky prispeli aj miestnefirmy a organizácie (Colorspol s. r. o. NovoÈ,Urbár Zubrohlava, DEFA Vavreãka, Drevo-efekt Námestovo, KOVENA Bobrov, DAKNAdruÏstvo Námestovo). Základom ostrovov jedrevená plÈ, ktorá je nadºahãovaná uzatvore-n˘mi plastov˘mi fºa‰ami vo vreciach, ktorésú pribité na spodnej ãasti. Nakoºko na v˘-stavbu ostrovov bolo takto v roku 2002 vyuÏi-

t˘ch cca 3000 plastov˘ch flia‰, nezaobi‰li smesa bez pomoci Ïiakov základn˘ch ‰kôl v okre-se Námestovo, ktorí nám pomohli s ich zbe-rom. Na „palube“ ostrova je násyp zo ‰trkua cel˘ ostrov je ukotven˘ voºnou Ïeleznou re-tiazkou v zálive, kde nie sú vtáky vyru‰ovanéa nehrozí ani nebezpeãenstvo zráÏky plavidiels ostrovom. V‰etk˘m brigádnikom ako ajsponzorom by sme sa chceli aj touto cestoupoìakovaÈ.

Aká bola úspe‰nosÈ hniezdenia rybárovrieãnych na plávajúcich ostrovoch?

V hniezdnej sezóne 2001 boli na ‰trkov˘chnásypoch na ostrovoch nájdené dve prázdnehniezdne jamky, v roku 2002 sa tu poãashniezdnej sezóny vyskytovali a tokali uÏ 3 – 4páry rybárov rieãnych. Nájdené boli ‰tyrihniezdne jamky a dve hniezda so zná‰kamirybárov rieãnych (1 x 1 vajce a 1 x 2 vajcia).Ostrovy boli postavené ako alternatívne hniez-diská pre tento chránen˘ druh ako aj odpoãin-kové miesto pre iné vodné vtáctvo. Do tohtoãasu bolo na nich pozorovan˘ch viac ako 15druhov, zo zaujímavej‰ích moÏno spomenúÈ4 volavky popolavé, 2 belu‰e veºké, kr‰iak ry-bár, 2 rodinky kaãíc div˘ch, 12 ãajok bielohla-v˘ch, kaluÏiaãiky malé.

Aj keì v˘sledok hniezdenia bol nulov˘(prvá zná‰ka bola pravdepodobne zniãenáãajkami bielohlav˘mi, druhá pravdepodobnezachladnutá), pozorovania z hniezdenia pou-kazujú na to, Ïe plávajúce ostrovy môÏu byÈalternatívou na nádrÏiach, kde prírodné pod-mienky nedovoºujú rybárom zahniezdiÈ, alebomôÏu úspe‰ne fungovaÈ aj ako odpoãinkovémiesta pre iné druhy vodného vtáctva. Ak máte v blízkosti takúto vodnú nádrÏ a chcetepomôcÈ vodnému vtáctvu, môÏete zhotoviÈvlastné ostrovy. KaÏdému záujemcovi radipomôÏeme a poradíme na na‰ej adrese(SOVS Mlynské nivy 41, Bratislava alebopriamo na adrese koordinátora projektu Mi-roslav Demko ã. 917, 029 57 Oravská Lesná,demko@sovs.sk). Îeláme veºa zdaru.

Miroslav DEMKOFoto: autor

H N I E Z D E N I E RH N I E Z D E N I E R Y B Á RY B Á R OO V R I E Č N YV R I E Č N Y C HC H

N A P L Á V A J Ú C I C H O SN A P L Á V A J Ú C I C H O S T RT R OO VV O C HO C HBudovanie ostrova

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – ÎIVOâÍCHY

Stalo sa uÏ tradíciou, Ïe v horúcich augustov˘ch dÀoch Oravská prie-hrada oÏíva nezvyãajn˘m ruchom. Schádzajú sa tu ºudia z celého Slo-venska i zahraniãia, aby tu strávili niekoºko dní, na dovolenkové obdobieu nás stále neobvykl˘m spôsobom, pozorovaním a ochranou vtáctva.

Nebolo tomu inak ani v tohoroãnom auguste. Na vyhradenom miestev bobrovskom zálive Oravskej priehrady sa v dÀoch 15. – 18. 8. 2002uskutoãnil v poradí uÏ 11. roãník Ornitologického tábora Oravská priehra-da. Organizátori tohto podujatia – SpoloãnosÈ pre ochranu vtáctva naSlovensku Bratislava, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava Doln˘ Kubín,·OP SR – Správa Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava Námestovo,Ornitologick˘ klub pri Oravskom múzeu Oravsk˘ Podzámok a Okresn˘úrad, odbor Ïivotného prostredia Námestovo – pre 66 úãastníkov z 2 ‰tá-tov (Slovensko a Poºsko) pripravili zaujímav˘ program. Tento sa moholrealizovaÈ aj vìaka podpore lichten‰tajnskej nadácie CICONIA. Hoci sa tá-bora zúãastnil rekordn˘ poãet úãastníkov, predpokladal sa vy‰‰í záujem.Náv‰tevnosÈ zníÏilo daÏdivé poãasie a povodne na juhozápadnomSlovensku. Mnohí oãakávali, Ïe tradiãne „uplakaná“ Orava bude na tomhor‰ie ako Bratislava. No Oravci sa o povodniach tentoraz dozvedeli z mé-dií a tunaj‰ie toky i samotná hladina Oravskej priehrady boli skôr pod nor-mál. DaÏde v‰ak neminuli ani Oravu, ale okrem prvého dÀa podujatia bo-lo teplé a slneãné poãasie, takÏe sa v plnom rozsahu uskutoãnili v‰etkyplánované aktivity.

UÏ tradiãne mal tábor viacero cieºov – monitorovaÈ vodné a pri vode Ïi-júce vtáctvo tohto v˘znamného vtáãieho územia, krúÏkovaním operencovprispieÈ k odhaleniu tajomstiev vtáãieho Èahu, zaãínajúcich záujemcov o or-nitológiu nauãiÈ rozoznávaÈ odchytené vtáãie druhy, nadviazaÈ nové a pre-

hæbiÈ staré priateºstvá medzi „vtáãkarmi“, vymeniÈ si informácie a skúsenostiv problematike v˘skumu a ochrany vtáctva, spoznaÈ nové územie a vyko-naÈ praktické kroky pre ochranu prírody.

Poãas prvého daÏdivého dÀa sa úãastníci po privítaní oboznámili s pro-gramom tábora. Nasledovala Ïivá diskusia pri táboráku, ktor˘ skonãil v ne-skor˘ch noãn˘ch hodinách. Nasledujúci deÀ sa ãasÈ úãastníkov odhodlalavyãistiÈ Náuãn˘ chodník Oravská priehrada od odpadkov, ktoré tam zane-chali nesvedomití náv‰tevníci prírody. Odmenou im bolo pozorovanie beÏ-n˘ch i vzácnej‰ích druhov operencov na hladine vodnej nádrÏe, v breho-v˘ch porastoch i v povetrí. Organizátori podujatia na popoludnie zabezpe-ãili chutn˘ guºá‰ z diviny, na ktor˘ mäsom prispel dr. P. Poláãek a hlavn˘m„guºá‰majstrom“ bol uÏ tradiãne obetav˘ Jozef Smolka. Do ‰tyroch japon-sk˘ch nárazov˘ch sietí nastaven˘ch vo vrbinách priehrady sa priebeÏneodchytávali drobné vtáky, takÏe väã‰ina úãastníkov sa mohla pokochaÈ de-tailn˘mi pohºadmi na inak skryto Ïijúce druhy. KrúÏkovanie operencovsprevádzal v˘klad o biológii a zaujímavostiach z ich Ïivota. Osobitne zau-jímavé boli odchyty slávikov veºk˘ch, králika ohnivohlavého, sedmohlás-kov obyãajn˘ch, penice jarabej, Ïltochvosta hôrneho a muchárika ãierno-hlavého. Poãas trvania tábora sa okrúÏkovalo okolo 150 vtákov, v‰etkodrobn˘ch spevavcov. Novo okrúÏkovan˘m druhom pre ornitologick˘ táborOravská priehrada bol uÏ spomínan˘ králik ohnivohlav˘ a s˘korka uhliar-ka. Oba sa chytili v netypickom prostredí nízkych vrbín. Celé dni bolo nabrehoch a priamo na vode moÏné pozorovaÈ divadlo, ktorého aktérmi bolivtáci. Medzi nimi aj viaceré zaujímavé druhy – 13 ãlenn˘ k⁄dlik belu‰í veº-k˘ch, kr‰iak rybár, 23 hvizdákov veºk˘ch, dudok chochlat˘, ãoríky bahen-né, kormorány veºké, viacero druhov bahniakov (kaluÏiaky, cíbik, breháre,

XI. Ornitologick˘ tábor Oravská priehrada

ZLOM 13.9.2002 9:40 Str�nka 10

9

kaluÏiaãiky). Vtáky mali bohato prestret˘ stôl. OkremmnoÏstva hmyzu a rybiek to boli aj tisíce mal˘ch skokanovkrátkonoh˘ch poskakujúcich v‰ade na brehu priehrady.Nasledujúci deÀ, v sobotu, nasledovala exkurzia do uni-kátneho podmáãaného tajge podobného borovicovo--smrekového lesa pri Hladovke, ktor˘ prenajala Spo-loãnosÈ pre ochranu vtáctva za úãelom ochrany prírody,osobitne bociana ãierneho. Cestou tam pozornosÈ pútaldudok chochlat˘, niekoºko orlov krikºav˘ch, ale aj kaÀa po-polavá, ãi vãelár obyãajn˘. Exkurzia do lesa bola spojenás v˘kladom o ra‰eliniskách a problémoch ich ochrany.Nasledovala informácia o plánoch ìal‰ích aktivít v tomtov˘nimoãnom lese. Zaujala najmä diskusia o moÏnostihniezdenia Ïeriava popolavého na t˘chto podmáãan˘chmiestach. So záujmom sa stretla obhliadka hniezda orlakrikºavého, umel˘ch hniezd obsaden˘ch bocianom ãier-nym a my‰iakom hôrnym. Tieto v‰ak pre pokroãilú dobuuÏ boli prázdne.

Úãastníci tábora odchádzali spokojní, plní záÏitkov, po-znatkov, skúseností, bohat‰í na priateºstvá. Te‰ia sa naìal‰ie podujatia organizované oravsk˘mi ornitológmi.

Du‰an KARASKAFoto: autor

Pomerne známy pavúk kriÏiakpásav˘ (Argiope bruennichi) po-chádza z trópov strednej Afrikya indomalajskej oblasti. Má ná-padné pruhované Ïltoãierne sfar-benie, ktor˘m pripomína sr‰Àa.Samiãky sa od samãekov lí‰ia naj-mä veºkosÈou, merajú 15 mm, pri-ãom 4,5 mm veºkí samãekovia súpri nich skoro neviditeºní. Ku ko-pulácii dochádza na zvlá‰tnomvlákne v sieti, ktoré upradie sam-ãek. KeìÏe tento druh, podobneako aj prevaÏná väã‰ina pavúkov,patrí medzi sexuálne kanibalské,párenie je pre samãekov pomerneriskantné a nezriedka je ich prvákopulácia aj poslednou. Po spáre-ní, ktoré prebieha v lete, produku-

je samiãka kokóny (aÏ 5), v kto-r˘ch sa uÏ na jeseÀ liahnu mladépavúky preÏívajúce prvú zimu vovnútri kokónu.

Okrem sfarbenia je kriÏiak pá-sav˘ nápadn˘ aj zvisl˘mi pavuãi-nov˘mi cik-cak ‰truktúrami prebie-hajúcimi stredom siete. Prv˘krátich pomenoval H. C. McCook v r.1889 ako sieÈové dekorácie, ne-skôr, v r. 1895, E. Simon ako sta-bilimentá. Odvtedy si etológoviaa arachnológovia kladú otázku,naão si niektoré druhy pavúkov(z ãeºadí Uloboridae, Tetragnathi-dae a Araneidae) pradú stabili-mentá, ktoré, ão je najpozoruhod-nej‰ie, sa v sieÈach vyskytujú ne-predvídateºne. KriÏiak pásav˘, po-

dobne ako ostatné kriÏiaky, zaãí-na so svojimi stavebn˘mi aktivita-mi veãer, v noci alebo skoro ráno.Na rozdiel od veºk˘ch druhov roduNephila (Tetragnathidae) si sieÈzásadne neopravuje, ale kaÏdúnoc ju celú skonzumuje a upradienovú. Niekedy ju vystuÏí stabili-mentom, v in˘ch prípadoch je sieÈbez neho.

Pôvodnou my‰lienkou E. Simo-na bola funkcia stabilimenta akostabilizátora siete, no preão potomnie je stabilizovaná kaÏdá sieÈ,keì je to také v˘hodné? Takmerpo storoãí pri‰li s celkom novoumy‰lienkou Eisner a Nowicki v r.1983. Zistili, Ïe siete kriÏiakov sostabilimentami sú menej ãasto po-

‰kodzované vtákmi a predpokla-dali, Ïe stabilimentá na seba upo-zorÀujú nad zemou lietajúce vtákypred po‰kodením. Av‰ak vzhºa-dom k uvedenému faktu, nepred-vídateºnej frekvencii stabiliment,sa táto hypotéza neudrÏala, a pofunkcii stabiliment sa pátra naìa-lej. V posledn˘ch piatich rokochsa uvaÏuje o tom, Ïe stabilimentáodráÏajú UV Ïiarenie a priÈahujúhmyz – opeºovaãe. V niektor˘chprípadoch bolo v dekorovan˘chsieÈach aÏ o 150 % viac hmyzuako v nedekorovan˘ch. MoÏné vy-svetlenie ich nepravidelnej frek-vencie uzrelo svetlo sveta aÏ v r.2001. Dva nezávislé v˘skumné tí-my zistili, Ïe samotné stabilimen-tum môÏe priÈahovaÈ hmyz (do-konca aj do umel˘ch sietí), ale zá-roveÀ svojou nápadnosÈou priÈa-huje aj predátorov pavúkov (mod-livky alebo iné pavúky). Z tohtodôvodu zrejme nas˘tené pavúkyinvestujú rad‰ej do obyãajnej sietebez drahej v˘zdoby. Celkom inévysvetlenie v‰ak ponúka Ame-riãan Todd Blackledge, ktor˘ zistilprav˘ opak: siete so stabilimenta-mi mali oveºa niωí loveck˘ ús-pech (o 30 %), no ochraÀovalisvojich majiteºov pred parazitoid-n˘mi osami (Hymenoptera), ktorépavúky paralyzujú a pouÏívajúako potravu pre vlastné larvy.Dospelé osy boli zmätené dekorá-ciami na sieÈach a pavúky mohlitento ãas vyuÏiÈ na útek zo siete.Naopak, pavúky bez dekorácií bo-li napádaní oveºa ãastej‰ie.

Funkcia stabilimenta na sieÈachkriÏiaka pásavého ostáva preto ajnaìalej nerozlú‰tenou záhadou,ktorá moÏno bude maÈ viac moÏ-n˘ch vysvetlení. Predátory, para-zitoidi, mnoÏstvo a druh koristiv okolí, ãi hustota vegetácie sú po-tenciálnymi faktormi, ktoré môÏupradenie stabilimenta iniciovaÈ.

Mgr. Pavol PROKOP, PhD.Foto: J. Majsk˘

KrúÏkovanie vtáctva bolo spojené s odborn˘m v˘kladom

OCHRANA ÎIVEJ PRÍRODY – ÎIVOâÍCHY

Záhadné dekorácie

KriÏiak pásav˘ (Argiope bruennichi) z bru‰nej strany – Hrádocké rameno

ZLOM 13.9.2002 9:40 Str�nka 11

10

Slovensku sa zvykne priraìovaÈ osobitné po-stavenie medzi karpatsk˘mi krajinami preznaãnú rozmanitosÈ a zachovalosÈ prírodn˘chpodmienok a pomerne hustú sústavu chráne-n˘ch území, vrátane národn˘ch parkov. Po dlh-‰om období praktického zastavenia vyhlasova-nia nov˘ch tzv. veºkoplo‰n˘ch chránen˘ch úze-mí (VCHÚ) zaãiatkom roku 2002 pribudli dotejto sústavy dva nové národné parky, aj keìbez toho, aby sa celkov˘ poãet VCHÚ zmenil.PovaÏujeme to za ìal‰í dôkaz skutoãne v˘ni-moãného postavenia Slovenska v Karpatoch a je-ho záujmu o zachovanie prírodn˘ch daností.

·iesteho marca roku 2002, po viacer˘ch od-kladoch, po viacroãn˘ch prípravách a hºadaníoptimálneho rie‰enia v odbornej organizáciii na Ministerstve Ïivotného prostredia SR (MÎPSR), schválila vláda SR nariadenie, ktor˘m pre-kategorizovala chránenú krajinnú oblasÈ(CHKO) Veºká Fatra na najmlad‰í, deviaty ná-rodn˘ park Slovenska. Neºahké obdobie spra-covávania, spresÀovania, prerokovávania, dis-kusií i komplikácií a prekáÏok doviedlo do ús-pe‰ného konca sedem pracovníkov SprávyCHKO Veºká Fatra a príslu‰né sekcie MÎP SRaj vìaka prijatiu nariadenia vlády SR o spôso-be v˘poãtu majetkovej ujmy, ktoré otvorilo dve-re aj u najväã‰ieho oponenta, Ministerstva pô-dohospodárstva SR. Zriadením národného par-ku k 1. aprílu 2002 v‰ak diskusia okolo nové-ho národného parku nekonãí, nastáva obdobieìal‰ích rokovaní, vysvetºovania a hºadania rie-‰ení s vlastníkmi pozemkov, obyvateºmi okoli-t˘ch obcí a so záujmov˘mi skupinami.

Nevyh˘bame sa ani diskusii o otázkach, ãisi Slovensko môÏe dovoliÈ toºko národn˘ch par-kov a chránen˘ch území, ãi nedochádza k ichdevalvácii a ãi by sa nemali rad‰ej posilÀovaÈ

a zlep‰ovaÈ existujúce chránené územia. Tie-to otázky sa prejavovali a objavujú sa ajmedzi odbornou ochranárskou verejnosÈou.Podmienky pre národné parky s medziná-rodn˘mi kritériami a bez ºudsk˘ch vplyvov nie-len v Karpatoch, ale aj v celej Európe moÏnonájsÈ len ÈaÏko. Vyhlasovanie chránen˘ch úze-mí v kategórii národn˘ park na Slovensku jeprejavom odhodlania zlep‰iÈ ochranu naj-zachovalej‰ích území a ich biodiverzity ajs ohºadom na celoeurópske snahy o ochranu

posledn˘ch zvy‰kov „divoãiny“ a ekologickystabiln˘ch ãastí prírody.

Národn˘ park Veºká Fatra bol vyhlásen˘ nav˘mere vy‰e 40 371 ha, ãím sa radí medzistredne veºké národné parky Slovenska.Ochranné pásmo, zaberajúce najmä severov˘-chodnú a severozápadnú ãasÈ b˘valej CHKOa podhorie Veºkej Fatry v Turãianskej kotline,má rozlohu takmer 26 133 ha. Národn˘ parks ochrann˘m pásmom zasahuje do okresovRuÏomberok, Doln˘ Kubín, Martin, TurãianskeTeplice a Banská Bystrica. Vìaka kompaktnos-ti pohoria, orientovaného severo-juÏn˘m sme-rom, histórii i neprístupnosti územia, jeho hra-nice zah⁄Àajú len v˘nimoãne men‰ie osadyalebo ich ãasti zasahujúce hlb‰ie do dolínVeºkej Fatry. Rekreaãná a urbanizaãná infra-‰truktúra zah⁄Àa len niekoºko horsk˘ch hotelov,chát a in˘ch zariadení, z ktor˘ch niektoré sú uÏdlh‰ie nefunkãné. Vybudované strediská zim-nej a letnej turistiky a rekreácie sú sústredenév okrajov˘ch ãastiach pohoria a v ochrannompásme národného parku. Napriek stároãia tr-vajúcej ãinnosti lesníka a pastiera v tomto po-horí (lesn˘ pôdny fond predstavuje 88 % z cel-kovej v˘mery národného parku), môÏeme ho-voriÈ o znaãnej zachovalosti ekosystémov, ãosa prejavuje aj vo v˘nimoãnej diverzite a vzác-nosti rastlinstva a Ïivoãí‰stva. Z lesov najväã‰iurozlohu zaberajú bukové lesy, ktoré miestamizasahujú aÏ k hornej hranici lesa. Prírodnésmreãiny nachádzame najmä na kry‰talinikuv severnej ãasti pohoria a pri hornej hranici le-sa. Niektoré aj zmie‰ané porasty si zachovali

pralesovit˘ charakter. Na vápencoch a dolomi-toch pretrvali reliktné porasty borovice lesnej(Pinus sylvestris), men‰ie porasty dúbrav, v naj-vy‰‰ích polohách alebo inverzn˘ch roklináchkosodrevina. Veºkú Fatru charakterizuje aj veº-k˘ koncentrovan˘ v˘skyt tisu (Taxus baccata),ktor˘ sa ako typická drevina dostal v ‰tylizova-nej podobe aj do nového loga národného par-ku. Reliktn˘ charakter majú aj rastlinné spolo-ãenstvá skaln˘ch biotopov so vzácnymi taxón-mi. Orientácia pohoria a vápencové podloÏie

32

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Hôºna Fatra Foto: M. Macek

VEªKÁ FATRA NÁRODN¯M PARKOM

ZLOM 13.9.2002 9:41 Str�nka 12

11

v prevaÏnej ãasti územia spôsobujú, Ïe medzicharakteristické prvky flóry a fauny nepatria lentypické karpatské horské druhy, ale v porovna-ní s in˘mi vysok˘mi pohoriami Slovenska máVeºká Fatra viac teplomilovn˘ch prvkov. K naj-zaujímavej‰ím biotopom patria skalné steny,previsy, extrémne polohy najvy‰‰ích vrcholov,lavínové Ϻaby na hlavnom hrebeni, inverznérokliny, v˘hrevné stráne atì. V národnom par-ku alebo v jeho ochrannom pásme nájdeme veº-kú skupinu endemick˘ch druhov, ako je napr.klinãek leskl˘ (Dianthus nitidus), klinãek vãasn˘(Dianthus hungaricus), ostrica vÏdyzelená tat-ranská (Carex sempervirens subsp. tatrorum),cyklámen fatransk˘ (Cyclamen fatrense), kos-trava tatranská (Festuca tatrae), mak tatransk˘(Papaver tatricum), poniklec slovensk˘ (Pulsa-

tilla slavica), poniklec prostredn˘ (Pulsatilla sub-slavica), soldanelka karpatská (Soldanella car-patica) alebo jarabina pekárovská (Sorbus pe-karovae). K ojedinel˘m druhom patria aj relik-ty s izolovan˘m v˘skytom v Západn˘ch Kar-patoch, alebo nové taxóny ako je pochybokhuÀat˘ (Androsace villosa), arábka fatranská(Arabis nova), huºavník rakúsky(Sisymbrium foliosum), lyÏiãník pyre-nejsk˘ (Cochlearia pyrenaica) a mrlíklistnat˘ (Chenopodium foliosum). Cen-trum roz‰írenia a v˘skyt obmedzen˘prevaÏne na územie Veºkej Fatry majúdruhy guºôãka srdcovitolistá (Globu-laria cordifolia), starãek tôÀomiln˘ (Se-necio umbrosus), ãi volovec v⁄bolist˘(Buphtalmum salicifolium).

Vo faune Veºkej Fatryprevládajú horské druhy,charakteristické pre Karpa-ty, medzi ktor˘mi majú v˘-znamné zastúpenie aj celo-európsky vzácne a ohroze-né taxóny, relikty a ende-mity. Z cicavcov je to napr.medveì hned˘ (Ursus arc-tos), vlk drav˘ (Canis lu-pus), rys ostrovid (Lynxlynx), vydra rieãna (Lutralutra), my‰ovka horská(Sicista betulina), plch les-n˘ (Dryomys nitedula), hrabo‰ tat-ransk˘ (Microtus tatricus), piskorhorsk˘ (Sorex alpinus) a viac dru-hov netopierov (Chiroptera). Z vtá-kov k v˘znamn˘m hniezdiãom patríorol skaln˘ (Aquila chrysaetos), so-kol sÈahovav˘ (Falco peregrinus),bocian ãierny (Ciconia nigra), tet-rov holniak (Tetrao tetrix), hlucháÀobyãajn˘ (Tetrao urogallus), niekto-ré druhy sov (Strix uralensis, Glau-cidium passerinum, Aegolius fune-reus), ãi ìatlov (Picoides tridactylus,Dryocopus martius), murárik ãerve-nokrídly (Tichodroma muraria), ska-liar pestr˘ (Monticola saxatilis), vr-chárka ãervenkavá (Prunella colla-ris). Z plazov k vzácnej‰ím patriaja‰terica múrová (Podarcis muralis)alebo uÏovka hladká (Coronella

austriaca). V mokraìov˘ch lokalitách sa roz-mnoÏujú mloky (najmä Triturus montandoni,Triturus alpestris) a hojne kunka Ïltobruchá(Bombina variegata), pozoruhodná je aj faunachrobákov, mot˘ºov, pavúkov, mäkk˘‰ov a ìal-‰ích bezstavovcov.

Skutoãné prírodné hodnoty tohto pohoria potakmer tridsiatich rokoch ochrany (CHKOVeºká Fatra bola vyhlásená uÏ v roku 1973)zhodnotí aj konferencia Flóra a fauna VeºkejFatry v polovici septembra 2002, ktorú organi-zuje Fakulta prírodn˘ch vied Univerzity MatejaBela v Banskej Bystrici, Botanická záhrada UKv Blatnici, Ústav ekológie lesa SAV vo Zvolenea Správa NP Veºká Fatra.

V záujme ochrany najcennej‰ích ekosysté-mov a druhov Veºkej Fatry na rôznych charak-teristick˘ch biotopoch (pralesy a prírodné lesy,tisové porasty, reliktné boriny, skalné previsy,prúdy, vápencové bralá a trosky choãskéhopríkrovu, rokliny, jaskyne, hôºne spoloãenstvá,travertínové terasy a kopy, ra‰eliniská, slatiny,mokré lúky i vodné toky) boli vyhlásené viace-ré chránené územia (19 rezervácií, 10 prírod-n˘ch pamiatok, 5 chránen˘ch areálov), ìal‰iecenné lokality boli navrhnuté na prísnej‰iuochranu a budú zahrnuté do pripravovanéhozónovania národného parku.

Náv‰tevníkov púta i usmerÀuje niekoºko ná-uãn˘ch chodníkov v najvy‰‰ích hôºnych polo-hách hlavného hrebeÀa i v najatraktívnej‰ej do-line Veºkej Fatry – v Gaderi, ale aj pamiatkyºudského osídlenia, vyuÏívania a ochrany úze-mia ako je chránená Pamiatková rezervácia ºu-

dovej architektúry a lokalita Svetového kultúr-neho dediãstva Vlkolínec, niekoºko technick˘chpamiatok (napr. vodn˘ Ϻab na spú‰Èanie dre-va v Rakytovskej doline).

Aby sa hodnoty národného parku zachovaliaj v budúcich desaÈroãiach s oãakávan˘mizmenami globálneho Ïivotného prostredia,spoloãensk˘mi a ekonomick˘mi premenamiv ‰táte a celej strednej Európe, nebude na tostaãiÈ h⁄stka profesionálnych pracovníkovSprávy Národného parku Veºká Fatra, ale pre-dov‰etk˘m sústredené úsilie, porozumeniea spolupráca so v‰etk˘mi vrstvami obyvateº-stva, vlastníkmi, uÏívateºmi, ‰tátnou správoua samosprávou a v neposlednej rade s ná-v‰tevníkmi parku, ktor˘ch prosíme o podporua ústretovosÈ pri na‰ej práci.

RNDr. Ján KADLEâÍKSpráva NP Veºká Fatra

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Skalné previsy a jaskyne typické pre Veºkú Fatru Foto: I. Milan

Ëavia skala Foto: M. Macek

Fúzaã alpsk˘ Foto: M. Macek

ZLOM 13.9.2002 9:41 Str�nka 13

Medzi poãetn˘mi horsk˘mi oblasÈamiBesk˘d, vyznaãujúcimi sa ‰pecifick˘mi prí-rodn˘mi hodnotami, bezkonkurenãne zabe-rá prvé miesto masív Babej hory. Babia ho-ra (1725 m n. m.) je najvy‰‰ím vrcholomvonkaj‰ích fly‰ov˘ch Karpát a vìaka nejpatria Oravské Beskydy medzi vysoké po-horia Slovenska, tretie najvy‰‰ie poVysok˘ch a Nízkych Tatrách. Je pretoopodstatnené pomenovanie Babej hory„kráºovná Besk˘d“.

O v˘zname Babej hory, ako prírodnéhofenoménu svedãí aj bohatstvo fauny a flóry,smrekové pralesy, jaskyne a vodopády ãira‰eliniská rozprestierajúce sa na jej úpätí.Na Babej hore rastie 750 druhov vy‰‰íchrastlín, z nich 50 druhov patrí medzi chrá-nené a ohrozené. Najvzácnej‰í z nich je ro-Ïec alpínsky (Cerastium alpinum), ktor˘ tumá jediné miesto v˘skytu na Slovenskui v Poºsku. Babiohorskú faunu reprezentuje2500 druhov Ïivoãíchov. K vzácnym patriafúzaãe a krasone. Zo 105 zisten˘ch druhovvtákov patrí takmer polovica medzi vzácnea chránené Ïivoãíchy. Typické pre Babiuhoru sú hlucháÀ a tetrov holniak. V babio-horskych pralesoch sa ukr˘vajú rysy, vlcia medvede.

Babia Hora ako jedin˘ horsk˘ masívv oblasti fly‰a bola poãas ºadov˘ch dôb mo-delovaná horsk˘mi ºadovcami. Zaºadnenáplocha predstavovala plochu 10,5 km2

a v˘‰kovo ºadovec pokr˘val pribliÏne po-sledn˘ch 300 m v˘‰ky.

V rozsiahlych smrekov˘ch pralesochBabej hory sa vyskytujú v‰etky v˘vojové ‰tá-diá prírodného lesa. Priemern˘ vek poras-tov v ‰tádiu optima je 150 – 170 rokov.Najstar‰ie porasty majú 200 – 250 rokov,niektoré smreky sú staré viac ako 300 ro-kov. Tomuto veku a podmienkam prostredia

zodpovedajú aj v˘‰ky stromov. Najstar‰ízisten˘ smrek mal viac ako 300 rokov a v˘‰-ku 43 metrov.

Krása a nedostupnosÈ vrcholov˘ch ãas-tí Babej hory oddávna priÈahovali nielenturistov ale aj odborníkov, zoológov ãibotanikov a ochrancov prírody. UÏ prvév˘skumy kveteny ãi pavúkov a vtákov Ba-bej hory poukazovali na jej v˘nimoãnosÈ.V snahe zachovaÈ prírodné hodnoty Babejhory bola tu uÏ v roku 1926 vyhlásenárezervácia „Kotlina pod Babiou horou“.Bola to jedna z prv˘ch a teda najstar-‰ích prírodn˘ch rezervácii na území b˘-valého âeskoslovenska. Celková v˘mera

rezervácie Kotlina pod Babiou horou bola117,6 ha.

V roku 1974 bola rezervácia roz‰íre-ná na súãasn˘ch 530,33 ha a dostalanázov „·tátna prírodná rezervácia Babiahora“. Od roku 1995 získala rezervácianajvy‰‰í stupeÀ ochrany a bola zaradenámedzi najv˘znamnej‰ie rezervácie na Slo-vensku.

Samozrejme v poznávaní a v ochraneprírodn˘ch hodnôt severnej ãasti Babej ho-ry nezaostávali ani poºsk˘ ochranári. UÏv XV. storoãí podal základné poznatkyo Babej hore v˘znamn˘ poºsk˘ kronikár JanDlugosz. Prvé systematické v˘skumy naBabej hore uskutoãnil Stanislav Staszic(1804). Ochrana prírody na poºskej ãastiBabej hory bola zabezpeãená zriadenímBabiogorskego parku narodowego v roku1955 na v˘mere 1734 ha. V roku 1977bol BPN, ako prv˘ v Poºsku, zaraden˘ dosiete biosférick˘ch rezervácii v rámci pro-jektu MaB. S roz‰írením Babiogorskegoparku narodowego v roku 2000 sa v˘-mera BR Babia Góra zv˘‰ila na dne‰n˘ch11 792 ha.

Ako vidieÈ z predchádzajúceho textu, zá-ujem o ochranu prírody a ochranárske akti-vity na Babej hore je na obidvoch stranáchveºk˘. Ale skutoãnosÈ, Ïe príroda nepoznáhranice vytvorené ãlovekom, platí v plnomrozsahu a v˘raznej‰ie aj na Babej hore.Jednotlivé aktivity, v˘skumy a monitoringprírody Babej hory bol v minulosti nekom-plexn˘ a nekoordinovan˘.

Spoluprácu ochrancov prírody po obochstranách masívu Babej hory do roku 1989obmedzovali aÏ znemoÏÀovali politicképroblémy v Poºsku v 80-tych rokoch. AÏv roku 1990 vy‰la s iniciatívou o spoluprá-cu v oblasti ochrany prírody Babej hory

12

Centrálna ãasÈ BPN – vrchol Babej hory (1725 m n. m.) – Diablak Foto: R. Trnka

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

S P O L U P R Á C A S B A B I O G O R S K

Akt podpisovania zmluvy o spolupráci medzi ·OP SR, S-CHKO H. Orava a Babiogorskim parkom narodo-wym (Ing. R. Trnka – riaditeº S-CHKO H. Orava – vºavo a Mgr. Ing. Józef Omylak – riaditeº BPN – vpravo

Foto: archív BPN

ZLOM 13.9.2002 9:41 Str�nka 14

Správa CHKO Horná Orava. Samozrejmetáto iniciatíva neostala bez odozvy.Napriek tomu doteraj‰ie vzájomné vzÈahya spolupráca slovensk˘ch a poºsk˘chochranárov boli len neformálne, oficiálnea právne nepodloÏené a neplánovité. Pretov roku 2001 pripravili obe strany návrhzmluvy o spolupráci. Napriek tomu, Ïez poºskej strany boli s podpisovaním zmluvyspoãiatku viaceré administratívne a kompe-tenãné problémy, „Zmluva o spoluprácimedzi ·OP SR, Správou CHKO HornáOrava a Babiogorskim parkom narodo-wym“ bola slávnostne podpísaná v LipniciWielkej dÀa 7. júna 2002, pri príleÏitosti25. v˘roãia zapísania BPN do svetovej sie-te biosférick˘ch rezervácii MaB.

Zmluvu o spolupráci podpísali za Ba-biogorski park narodowy mgr. Ing. JózefOmylak, riaditeº BPN, za ·OP SR, S-CHKOHorná Orava Ing. Róbert Trnka, riaditeº S-CHKO Horná Orava.

Úãelom zmluvy o spolupráci je vzájomnápodpora a spolupráca pri zabezpeãovaníochrany prírody v prihraniãnej oblastiBabej hory.

Konkrétne dlhodobé i krátkodobé úlohyspolupráce, aktuálne v príslu‰nom roku ob-sahuje vykonávací protokol. Plnenie úlohprotokolu za predchádzajúci rok sa budekaÏdoroãne vyhodnocovaÈ vÏdy do 31. ja-nuára.

Hlavn˘mi témami spolupráce medzi ·OPSR S-CHKO Horná Orava a Babiogorskimparkom narodowym sú:1. Spolupráca pri príprave návrhu poºsko-

-slovenskej biosférickej rezervácie Babia Góra/Babia hora.

2. Spolupráca na tvorbe koncepcie ochra-ny prírody v poºsko-slovenskej prihraniã-nej oblasti Babej hory.

3. Spolupráca pri v˘skume biodiverzityBabej hory.

4. Spolupráca na medzinárodn˘ch projek-toch.

5. Vzájomná v˘mena v˘stav, informáciía odborn˘ch materiálov.

A ktoré konkrétne úlohy sa na Babej ho-re budú spoloãne realizovaÈ v roku 2002?

Prioritnou úlohou je spolupráca pri prí-prave návrhu cezhraniãnej poºsko-sloven-skej biosférickej rezervácie Babia Gó-ra/Babia hora, s ãím majú poºskí kolegoviaveºmi bohaté skúsenosti. V rámci prípravyprojektov environmentálnej v˘chovy sa

obidve strany dohodli na zriadení cez-hraniãného náuãného chodníka Slaná vo-da – Babia hora – Markove ‰Èaviny a navydaní niekoºk˘ch titulov propagaãn˘chmateriálov.

V oblasti ochrany fauny a flóry sa reali-zuje viacroãn˘ program monitoringu druhuroÏec alpínsky. V tomto roku prebehla zá-kladná inventarizácia v˘skytu druhu naoboch stranách Babej hory a pripravuje sametodika monitorovania. Zo Ïivoãíchov bo-la venovaná pozornosÈ sledovaniu v˘skytutetrova a hlucháÀa a veºk˘ch ‰eliem (vlk,medveì, rys). Vzhºadom na nedostatok ka-pacít nepodarilo sa nám efektívne skoordi-novaÈ sledovanie náv‰tevnosti NPR Babiahora a zóny prísnej ochrany BPN.

K roz‰íreniu poznatkov o prírode Babejhory a moÏnostiach jej ochrany ako ajk prehlbovaniu vzájomn˘ch vzÈahov sloven-sk˘ch a poºsk˘ch ochranárov urãite prispejúaj 4 plánované pracovné stretnutia v tomtoroku, z ktor˘ch sa prvé uskutoãnilo v júli napôde Správy BPN.

Doteraj‰ia veºmi dobrá spolupráca a pria-teºské vzÈahy medzi pracovníkmi ‰tátnejochrany prírody a Babiogorskim parkomnarodowym mi vnukli my‰lienku a potrebupoopraviÈ, respektíve doplniÈ ono známepoznanie, Ïe nielen príroda ale ani „pria-teºstvo a dobré medziºudské vzÈahy naBabej hore nepoznajú hranice“.

Záverom snáì uÏ len Ïelajme slovensk˘ma poºsk˘m ochrancom prírody z Námestovaa zo Zawoje, aby sa ich vzájomná spolu-práca naìalej úspe‰ne rozvíjala a predo-v‰etk˘m, aby efektívne prispela ku praktic-kej ochrane a zachovaniu prírodn˘ch hod-nôt „kráºovnej Besk˘d“, Babej hory.

Ing. Róbert TRNKA

13

Babiogorski park narodowy – centrálna ãasÈ zo Sokolice (1367 m n. m.) Foto: R. Trnka

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

S K I M P A R K O M N A R O D O W Y M

RoÏec alpínsky (Cerastium alpinum) – charakteristick˘ druh BPN Foto: R. Trnka

ZLOM 13.9.2002 9:41 Str�nka 15

14

Tatransk˘ národn˘ park (ìalej TANAP) sa roz-kladá na území s v˘merou 74 111 ha a jehoochranné pásmo má rozlohu 36 574 ha. Je tou nás historicky najstar‰í vyhlásen˘ národn˘ park(vyhlásen˘ v roku 1948). Predstavuje ucelen˘komplex prírodného prostredia od zóny podhor-skej aÏ po alpínsku zónu. Typick˘ obraz a súãas-nú ‰truktúru tatranskej oblasti vymodelovala gla-ciálna (ºadová) doba. Územie národného parkuje súãasÈou strechy Európy a je charakteristickéako pramenná oblasÈ mnoh˘ch vodn˘ch tokov.Podºa ·pitzkopfa (1984) tektonick˘ v˘voj Tatier,najmä priebeh hlavného hrebeÀa, ovplyvnil aj v˘-voj rieãnej siete a kon‰tatuje, Ïe v konkávnychprehnutiach vznikli väã‰ie povodia s lep‰ie vy-vinutou sieÈou dolín, ako napr. povodie Beleja Bialky s Javorinkou. Naopak, v konvexn˘ch vy-dutiach autor uvádza viaceré dlhé a úzke údolia,resp. povodia hru‰kovitého tvaru, ako napr. povo-

die Studeného potoka v oblasti Javoriny, ktorého‰írka povodia je 4,5 km, no na úpätí pohoria len1 km. Medzi najtypickej‰ie útvary pozostatkovglaciálnej doby celkom iste patria na‰e jediné pri-rodzené jazerá – plesá. Na území TANAP-u sanachádza 130 plies, priãom v Západn˘ch Tatráchje 20 a priamo vo Vysok˘ch Tatrách je 110 plies.Vo vápencov˘ch Beliansk˘ch Tatrách sa plesá ne-nachádzajú. Ako uÏ bolo vy‰‰ie spomenuté, tat-ranské plesá sú ºadovcového pôvodu, ktoré vznik-li vo vyhæben˘ch glaciálnych kotloch (kary), ktorépostupne zaliali vody z topiacich sa ºadovcov.

Prehºad o najväã‰ích 10 jazerách (nad 5 ha)udáva tabuºka:

Väã‰ina tatransk˘ch plies v‰ak vzhºadom nasvoj charakter, fyzikálno-chemické vlastnosti vody,kyslíkovú bilanciu a úÏivnosÈ nie je vhodná pre ry-biu obsádku. Napokon, plesá ani nikdy neboli pri-rodzene oÏivené rybami. V minulosti v‰ak prebeh-li rôzne pokusy o introdukciu najmä lososovit˘chdruhov, ktorá viac-menej v dne‰nej dobe nemá uÏv˘znam. Je v‰ak zaujímavé spomenúÈ, Ïe napriekznaãn˘m klimatick˘m a hydrobiologick˘m zvlá‰t-nostiam a predov‰etk˘m odli‰nostiam sú niektorétatranské plesá doposiaº oÏivené rybami, poãnúcprv˘mi introdukciami v 19. storoãí. Tak napríkladVeºké Hincovo pleso, ktoré sa nachádza v nad-morskej v˘‰ke 1946 m. n. m., je osadené pstruhompotoãn˘m (Salmo trutta morpha fario). Zrejme ideo najvy‰‰ie poloÏenú vodnú plochu u nás, kde sanachádzajú ryby. Kvantita pstruha potoãného je tuv‰ak neznáma. Niωie, cca o 400 m, sa nachádzaPopradské pleso, ktoré je taktieÏ oÏivené pstruhompotoãn˘m, dorastajúcim do max. dæÏky 280 mm.Maximálnu hmotnosÈ dosahuje vo veku 3 + 221 g.

Za najznámej‰ie pleso, ktoré je oÏivené hneìniekoºk˘mi druhmi r˘b, je isto povaÏované ·trbsképleso, ktoré dodnes predstavuje lokalitu s pravde-podobne najãistej‰ou genetickou formou síha veº-kého – marény (Coregonus lavaretus maraena).Okrem iného sa v ·trbskom plese vyskytuje ajpstruh potoãn˘, ‰Èuka severná (Esox lucius), hlavát-ka podunajská (Hucho hucho), plotica ãervenooká(Rutilus rutilus), ostrieÏ zelenkav˘ (Perca fluviatilis)a xantorická forma jalca tmavého (Leuciscus idus).Je to pravdepodobne najlep‰ie osídlené pleso a tohneì niekoºk˘mi druhmi r˘b. âo je zaujímavé,v plese sa veºmi darí plotici a ostrieÏovi. Je to v‰akdané stupÀom eutrofizácie vodnej nádrÏe, ktoráv‰ak zhor‰uje kvalitu vody inak oligotrofného pros-tredia. Pod ·trbsk˘m plesom v roku 1905 sa popriv˘stavbe teraj‰ieho hotela Baník zahradilo odtoko-vé územie b˘valého ra‰eliniska a umelo sa pre-smeroval potok Mlynica do Nového ·trbského ple-sa, v ktorom sa takmer ihneì udomácnil pstruh po-toãn˘. Nevhodné pomery vodného prostredia v‰aknaznaãujú, Ïe nemoÏno oãakávaÈ rozmach jehopopulácie, pretoÏe neustále zvy‰ovanie pH a dlhátatranská zima sú prekáÏkou v rozvoji akéhokoºveksalmonida. ZaujímavosÈou tejto lokality je identifi-kácia nového druhu – plotice ãervenookej, ktorá sa

do umelého jazera dostala pravdepodobne vtác-tvom alebo umel˘m vysadením. Medzi ìal‰ie ple-sá, ktoré sú oÏivené rybami, moÏno zaradiÈ uÏ lenJamnické plesá v závere Jamnickej doliny a Jam-ské pleso na úpätí KriváÀa. Predpokladá sa v˘skytjedine pstruha potoãného. V súãasnosti v‰ak usku-toãÀuje SAV, parazitologick˘ ústav Ko‰ice ichtyo-parazitologick˘ prieskum tatransk˘ch plies v rámci‰peciálneho grantu, ktor˘ snáì „posunie“ ichtyolo-gick˘ v˘skum tatransk˘ch plies ìalej.

Z hºadiska ichtyologického hodnotenia vodn˘chtokov TANAP-u moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe takmer v˘-luãne sa jedná o horskú zónu a typické pstruhovépásmo. Podºa ·pitzkopfa (1984) je najväã‰í v˘skytpstruha potoãného zaznamenan˘ v ªadovom poto-ku, ktor˘ tvorí prítok Popradského plesa a kde sapstruh aj prirodzene rozmnoÏuje o ãom svedãia ajneresiská niektor˘ch jedincov v potoku uÏ v polo-vici septembra. Potravu pstruhov v Popradskomplese väã‰inou tvoria vodné bezstavovce a náletv lete.

KeìÏe správu lesov na území TANAP-u vykoná-vajú ·tátne lesy TANAP-u (ìalej ·L TANAP), vypl˘-vala im aj zo zákona ã. 102/63 Zb. o rybárstvepovinnosÈ obhospodarovaÈ aj vodné toky na území

národného parku, vyhlásené ako rybárske revíry.V zmysle platnej koncepcie ochrany a tvorby prí-rodného prostredia TANAP-u z roku 1964 sa sta-novilo nasledovné zatriedenie a vyuÏívanie vod-n˘ch tokov a plies:

I. Chránené rybie oblasti bez zásahu technickouúpravou, bez zarybÀovania a bez regulácier˘b:a) ªadov˘ potok nad Popradsk˘m plesom a po-

tok Krupá od Popradského plesa po sútoks Hincov˘m potokom,

b) Hincov potok v celej dæÏke,c) Veºk˘ Studen˘ potok od prameÀov po cestu

Slobody,d) Potok Javorinka od prameÀov po obec Ja-

vorina,e) Biely Váh od prameÀov po cestn˘ most ·trba

– VaÏec.

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

V O D Y T A T R A N S K É H O N

Najhlb‰ie plesá TANAP-u mVeºké Hincovo pleso 53,7NiÏné Terianske pleso 47,2NiÏné Temnosmreãianske pleso 37,8Vy‰né Îabie pleso Bielovodské 24,3Zelené pleso Krivánske 23,1Najväã‰ie plesá TANAP-u haVeºké Hincovo pleso 20,08·trbské pleso 19,76NiÏné Temnosmreãianské pleso 12,01Vy‰né Îabie pleso Bielovodské 9,56Popradské pleso 6,88Vy‰né Temnosmreãianské pleso 5,54NiÏné Îabie pleso Bielovodské 4,65Vy‰né Wahlenberovo pleso 4,18Zelené pleso Krivánske 4,16

Najv˘znamnej‰ie plesá na území TANAP-u

Jedince pstruha potoãného z Popradského plesa

Jedin˘ prítok Popradského plesa – ªadov˘ potok

ZLOM 13.9.2002 9:41 Str�nka 16

15

III. Chránené rybie oblasti s umel˘m zarybÀovaním:a) revír ã. 774 Tich˘ potok od cestného mosta

na Podbanskom po pramene a potok Kôpro-vá od ústia po pramene,

b) revír ã. 731 Poprad od hranice TANAP-u popramene a v‰etky vodné plochy a vodné tokyv povodí Popradu na území národného parku.Tu zaraìujeme v‰etky v˘znamné vodné toky najuhu Vysok˘ch Tatier, ako Mlynica, Velick˘ po-tok, âerven˘ potok, Studen˘ potok, Skalnat˘potok, Biela Voda, Slavkovsk˘ potok, âiernavoda. Z Beliansk˘ch Tatier je to potok Biela.

c) Revír ã. 657 Javorinka – od ‰tátnej hranices Poºskom po pramene.

III. Plesá a potoky, ktoré slúÏia ako lokality pre od-lov generaãného materiálu pre Stredisko geno-fondu r˘b vo V˘chodnej:a) Nové ·trbské pleso,b) Biely Váh od cesty VaÏec – Tatranská ·trba

po Stredisko genofondu r˘b ·L TANAP-u,c) Potok Javorinka od Podspádov,d) Îdiarska Biela voda od zotavovne Tatra

v Îdiari po Kardolinu,e) Iné toky podºa potreby.

IV. potoky urãené pre ‰portov˘ lov r˘b na hosÈova-cie povolenia:a) Biely Váh, revír ã. 607 od cestného mosta pri

Stredisku genofondu r˘b vo V˘chodnej po sú-tok Bieleho a âierneho Váhu pri Kráºovej Lehote,

b) Îdiarska Biela Voda od zotavovne Tatrav Îdiari po most pri b˘valom táborisku priKardoline.

Medzi Chránené rybie oblasti v ochrannompásme národného parku patria v oblasti Oravya Liptova tieto rybárske revíry:

Revír ã. 317 potok Bystrá, od ústia do Belej popramene a potok Kamenistá od ústia po pramene.

Revír ã. 368 Jaloveck˘ potok od horného okrajaobce Jalovec po pramene.

Revír ã. 440 Raãkov potok od prehradenia v ús-ti Raãkovej doliny po pramene.

Revír ã. 468 Smreãianka od cestného mosta nadobcou Îiar (zastávka SAD) po pramene.

Revír ã. 478 Studen˘ potok v úseku od ústia po-toka Blatná pri obci Habovka po pramene.

Revír ã. 480 Such˘ potok od cestného mostaL. Matia‰ovce – Zuberec po pramene.

CHOV R¯B, OCHRANA GENOFONDUAby bola zaruãená optimálna rybnatosÈ vod-

n˘ch tokov teãúcich na území TANAP-u a aby moh-li ·tátne Lesy TANAP-u dôsledne zabezpeãovaÈ v˘-kon rybárskeho práva v území so stupÀami ochra-ny 2 aÏ 5 podºa zákona NR SR ã. 287/1994Z. z. o ochrane prírody a krajiny a podºa platn˘chrybárskych predpisov, bolo v rokoch 1950 – 1952vybudované zariadenie na odchov násad pôvod-n˘ch druhov r˘b, z nich predov‰etk˘m pre lososo-vité druhy pod názvom Stredisko genofondu r˘b voV˘chodnej, ako úãelové zariadenie ·L TANAP-u.

Charakter rybniãného zariadenia je typickypstruhov˘ s povrchov˘m odberom vody z BielehoVáhu a prameÀom, ktor˘ dotuje samostatnú zloÏkurybniãného objektu – liaheÀ. Jednotlivé vodné ná-drÏe sú zemného charakteru s prioritn˘m vyuÏíva-ním prirodzenej potravy. Vzhºadom na poãetnosÈnásad moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe ide o polointenzívneaÏ extenzívne hospodárenie. LiaheÀ má kapacitucca 1 milión ks plôdikov a to pre potreby zaryb-Àovania a produkcie vlastného generaãného mate-riálu. Roãná produkcia násad r˘b pre umelé za-rybÀovanie je pomerne nízka vzhºadom na cha-

rakter odchovu amálo kontrolovate-ºné podmienky apredstavuje zhrubahodnotu do 200 tis.ks rôãkov pstruhapotoãného. V minu-losti odchovávanésivone americké apstruhy dúhové sauÏ do vôd TANAP-unevysádzajú z tituluich zoologickej exo-tickosti. V minulostisa tu odchovávalaaj hlavátka a dobr˘potenciál predstavu-je rybniãné stredis-ko pre uvaÏovan˘záchrann˘ chov sí-ha veºkého – maré-ny. Aby boli aspoÀz ãasti pokryté fi-nanãné náklady na prevádzku rybniãného hospo-dárstva, stredisko sa v men‰ej miere zaoberá aj

odchovom konzum-ného pstruha dúho-vého pre trh v roã-nej produkcii cca1 tony.

Záujmy ochranyprírody na územíTANAP-u, popri ·LTANAP-u, zabezpe-ãuje aj ·tátna o-chrana prírody SR,Správa TANAP-u,ako jej to vypl˘vaz legislatívnehopredpisu o ochraneprírody a krajiny.Z hºadiska ochranygenofondu r˘bSpráva zabezpeãu-je a spolupracujena realizácií viace-r˘ch projektov, za-

meran˘ch na ochranu tatranskej ichtyofauny, vod-n˘ch tokov a plies, ako uÏ bolo vy‰‰ie spomenuté,Správa v súãasnosti spolupracuje s Parazitolo-gick˘m ústavom SAV v Ko‰iciach na projekte ich-tyoparazitologického v˘skumu ichtyofauny vybra-n˘ch tatransk˘ch plies (Veºké Hincovo pleso,Popradské pleso, ·trbské pleso a Jamské pleso)v porovnaní s ichtyoparazitofaunou Morského Okavo Vihorlate. Správa sa podieºa aj na novom pro-jekte ·L TANAP-u, ktor˘ má zabezpeãiÈ úãinnúochranu zvy‰kovej populácie síha veºkého – maré-ny v ·trbskom plese. Projekt manaÏmentu ·trb-ského plesa predpokladá elimináciu ostatn˘ch dru-hov r˘b, najmä ‰Èuky, plotice a ostrieÏa. Plánuje sazriadiÈ záchrann˘ odchov síha na Stredisku geno-fondu r˘b vo V˘chodnej, av‰ak je potrebné tentoprojekt prerokovaÈ aj s rôznymi in‰titúciami, zao-berajúcimi sa rybárstvom u nás, ako napr.Ústavom rybárstva a akvakultúry v âastej, so Slo-venskou poºnohospodárskou univerzitou v Nitre,SAV ústavom zoológie v Bratislave alebo s PrF UKBratislava. ·OP SR v roku 2001 zapoãala realizá-ciu Projektu mapovania roz‰írenia inváznych taxó-nov r˘b vo vodn˘ch tokoch vlastného územia NPa jeho ochranného pásma.

ZáverVodstvo TANAP-u predstavuje prírodné bohat-

stvo Slovenska. Preto právom je väã‰ina vodn˘ch to-kov vyhlásená ako Národné prírodné rezervácie(ìalej NPR), alebo sú súãasÈou in˘ch NPR – naprí-klad Tich˘ potok, Kôprov˘ potok, Biela Voda, ale-bo Popradské pleso, ·trbské pleso a iné, kde platí5-ty, teda najprísnej‰í stupeÀ ochrany prírody. Sprá-va TANAP-u plánuje v budúcnosti pokraãovaÈ v pro-jekte mapovania roz‰írenia inváznych taxónov r˘b,ako aj pokraãovaÈ v spolupráci s PU SAV Ko‰ice naichtyoparazitologickom v˘skume r˘b tatransk˘chplies, ako aj na záchrane genofondu síha veºkého– marény. Medzi najdôleÏitej‰ie úlohy SprávyTANAP-u bude nesporne patriÈ potreba revitalizácievodn˘ch tokov a zabezpeãenie retencie na mno-h˘ch územiach NP. Predov‰etk˘m bude potrebnéidentifikovaÈ a zmapovaÈ v‰etky migraãné bariéry,ktoré sú hlavn˘m ãiniteºom zniÏovania rybnatostitatransk˘ch potokov a riek. Prioritou Správy do bu-dúcnosti pochopiteºne ostáva podpora prirodzené-ho neresu pôvodn˘ch druhov r˘b a revitalizáciavodn˘ch tokov v súãinnosti s ochranou lesov.

Ing. Miroslav ZONTÁG, S-TANAPu

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

O N Á R O D N É H O P A R K U

âasÈ strediska genofondu r˘b vo V chodnej

Ichtyologick˘ prieskum Studeného potoka nad Brestovou pri Zuberci

ZLOM 13.9.2002 9:42 Str�nka 17

16

N a jeseÀ 1988 rakúska spolková krajinaBurgenland, spolu s priºahlou maìar-skou stranou, pripravili závereãnú

správu a podklady k vyhláseniu národného par-ku Neusiedler See – Seewinkel. Na rakúskejstrane bol vyhlásen˘ 12. 11. 1992 (správa ná-rodného parku sídli v obci Illmitz), maìarskúãasÈ jazera Fertö-Tavi pri meste ·oproÀ (pred-stavujúcu len men‰í v˘beÏok jazera) vyhlásilio rok skôr. Správa národného parku Fertö-Tavisídli v obci Sarród. Oficiálne otvorenie rakúsko--maìarského medzinárodného parku sa usku-toãnilo 24. 4. 1994.

V srdci rakúskej Panónie leÏí najväã‰ie stepné

jazero Európy. Jeho osobitá krajinná nálada ní-

Ïinnej pusty (prírodovedne porovnateºná aj so

známymi, hoci plo‰ne oveºa rozsiahlej‰ími národ-

n˘mi parkami v Maìarsku – Hortobágy, ãi

Kiskunság) je tieÏ posledn˘m útoãiskom ‰peci-

fickej panónskej flóry a fauny na území Rakúska.

Najväã‰iu ochranársku pozornosÈ v národnom

parku venujú tzv. jazern˘m ostrovom (See-

winkel), ktoré sú presláven˘m ornitologick˘m,

ale i botanick˘m rajom. Samotné Neziderské

jazero je dlhé 36 km, ‰iroké vy‰e 7 km, hlbo-

ké priemerne 1 meter. V podstate je zhromaÏ-

diskom podzemnej vody. Zaujímav˘m feno-

ménom tohto bezodtokového jazera polmesia-

covitého tvaru je enormné kolísanie vodnej hla-

diny, a to nielen v priebehu jednotliv˘ch roã-

n˘ch období, ale aj v priebehu dÀa v závislosti od

r˘chlo sa meniaceho smeru vetra – severozá-

padného a juhov˘chodného. Pri prudkom vetre

spenené vlnky odkr˘vajú na krátke okamÏiky aj

dno jazera.

O záchranu Neziderského jazera sa bojovalo

niekoºko desaÈroãí. A to najmä po tom, keì

oprávnen˘ pesimizmus prírodovedcov a ochra-

nárov stupÀovala v˘razná plo‰ná redukcia

mokr˘ch lúk, moãiarov, slanísk i pasienkov. Len

na ilustráciu: v roku 1858 plocha mokr˘ch lúk

a slanísk Neziderského jazera (najmä jazer-

n˘ch ostrovov – Seewinkel) dosahovala veºkosÈ

3 615 ha, k˘m v r. 1986 uÏ len 805 ha! Lúãne

plochy a krajinotvorné pasienky poklesli zo

6 310 ha na 815 ha. Aj známa baÏina Hanság

bola na základe historick˘ch dokladov z roku

1858 popretkávaná systémom poãetn˘ch m⁄t-

vych ramien, moãiarov i jazier. Dnes, po dávnej-

‰om v˘raznom odvodnení, len minimálne pripo-

mína svoj niekdaj‰í ráz. Jej následné zostepnenie

v‰ak vyhovuje dropom, ktoré sú stálymi obyva-

teºmi Hanságu.

Rakúski prírodovedci i ekológovia tu nezaháºa-

li. V 60. a 70. rokoch 20. storoãia vyhlásili malo-

plo‰nú územnú ochranu najv˘znamnej‰ích mok-

raìn˘ch lokalít jazera (Zitzmannsdorfské lúky, or-

nitologick˘ raj Lange-Lacke, najbohat‰ie slaniská

Illmitz-Hölle, posledn˘ zachovalej‰í zvy‰ok baÏi-

ny Hanság atì.). Súãasná rozloha národného par-

ku je 7 650 ha (s vypracovanou zonáciou). Dlho-

roãn˘ zápas najmä s poºnohospodármi skonãil te-

da pre prírodu úspe‰ne.

Vy‰‰ie spomenuté lokality s najprísnej‰ou for-

mou územnej ochrany sú náv‰tevníkom prístupné

len po urãen˘ch prístupov˘ch cestách. StráÏia ich

poãetní rangeri. Pri konkrétnych vedecko-ochra-

nárskych dôvodoch potrebujeme pre vstup mimo

povolenej prístupovej cesty oficiálne povolenie

správy národného parku v Illmitzi (Obere

Hauptstrasse 2-4, A-7142 Illmitz). Sídli tu aj

Biologická stanica národného parku, ktorá v prí-

pade súhlasu v dohodnutom termíne zabezpeãí

odborn˘ sprievod.

NP Neziderské jazero je najmä ornitologick˘m

klenotom. Najpopulárnej‰ou lokalitou sú uÏ spo-

mínané Lange-Lacke, ale aj ìal‰ie územia. Lange-

-Lacke sú prístupné za nevysok˘ poplatok z veº-

kého parkoviska na ceste Apetlon – Wallern.

Odtiaº sa vydáme pe‰o (alebo na bicykli) do prís-

ne chráneného územia s plochou 1 800 ha. Z prí-

stupovej cesty máme príleÏitosÈ z niekoºk˘ch po-

zorovacích veÏí obdivovaÈ vtáãí svet, reprezento-

van˘ volavkou striebristou (Egretta garzetta), vo-

lavkou purpurovou (Ardea purpurea), atraktívny-

mi lyÏiãiarmi bielymi (Platalea leucorodia). Îijú

tu aj slávik modrák (Luscinia svecica), hus divá

(Anser anser) a mnoho ìal‰ích vzácnych vodn˘ch

operencov. Ornitologick˘m lákadlom chráneného

územia Waasen (Hanság) s plochou 140 ha je uÏ

spomenut˘ drop fúzat˘ (Otis tarda). Odvodnené

lúãne plochy Hanságu mu plne vyhovujú. Pri po-

zorovacej veÏi, umiestnenej na okraji chráneného

územia, sa zvyãajne zdrÏiavajú len v rann˘ch ho-

dinách. S pribúdajúcim poãtom náv‰tevníkov sa

od nej nápadne vzìaºujú a pestré Ïivotné prejavy

tohto kriticky ohrozeného stepného vtáka môÏe-

me pozorovaÈ uÏ len z diaºky a s kvalitn˘m ìale-

kohºadom.

LyÏiãiar biely – ornitologick˘ symbol Neziderského jazera Foto: archív

ZO SVETA

NEZIDERSKÉ JAZERO

ZLOM 13.9.2002 9:42 Str�nka 18

17

Botanickou „záhradou“ národného

parku sú nesporne Zitzmannsdorfské

lúky, s prísne chránenou plochou

410 ha. Sú posledn˘m, plo‰ne roz-

siahlej‰ím ekosystémom níÏinn˘ch

panónskych lúk Rakúska. Aspekt

z prvej polovice júna je v znamení

modr˘ch trsov aj v rakúsku raritného

kosatca pochybného (Iris spuria).Zaujímav˘m floristick˘m elementom

je marica pílkatá (Cladium mariscus),‰a‰ina ãernastá (Schoenus nigricans),glaciálny relikt níÏiny k˘chavica bie-

la (Veratrum album)… Aj jesenn˘

vzhºad je pôsobiv˘ – pútavé sú roz-

siahle porasty hviezdovca sivého

(Galatella cana), horca pºúcneho

(Gentiana pneumonanthe) a ìal‰ích

druhov. V tomto období zakvitá aj zo-

pár trsov snáì najprominentnej‰ej

rastliny národného parku – paliny

Artemisia laciniata. Objavili ju tu

pred 50 rokmi a v súãasnosti sú

Zitzmannsdorfské lúky jej posledn˘m

autochtónnym náleziskom v Európe!

Lokalita je bohatá aj na orchideje.

Pokiaº máme v pláne nav‰tíviÈ naj-

romantickej‰iu „pustu“ tohto kraja –

s váhadlov˘mi studÀami, star˘mi ori-

ginálnymi slamen˘mi búdami a ìal‰í-

mi, dnes uÏ len turistick˘mi atrakcia-

mi národného parku – namierime si to

po jazernej ceste k v˘chodnému bre-

hu Neziderského jazera. Turistická cesta prechá-

dza skvel˘mi biocenózami slanísk, chránen˘ch na

ploche 1 300 ha – povestn˘mi Illmitz-Hölle. Na

jar sú slaniská ãasto zatopené a bielokvitnúce ko-

berce Ïeruchy tuãnolistej (Lepidium crassifolium)trãia z vody. Koncom leta a na jeseÀ je v‰ak situá-

cia úplne iná. Voda v˘razne poklesla a „kvitnúca

soº“ slaniska poskytuje halofytom optimálne eko-

logické podmienky k prezentácii. Typick˘m sprie-

vodcom t˘ch najsuch‰ích plôch je ‰achorãek pa-

nónsky (Acorellus pannonicus), ktor˘ kedysi rá-

stol aj na juÏnom Slovensku. Rastie tu viac druhov

halofytov, ktoré na Slovensku vyhynuli (napr.

Suaeda maritima, Salicornia herbacea, Juncus

maritimus). Jesenné slaniská Neziderského jazera

sa s nami lúãia rozsiahlymi modr˘mi kobercami

kvitnúcej astriãky panónskej (Tripolium pannoni-cum). âarovn˘ kraj, tak neuveriteºne blízko od

Bratislavy, sa pomaly chystá na zimn˘ odpoãinok.

Popri kvalitnom informaãno-propagaãnom za-

bezpeãení (mnoÏstvo broÏúr, skladaãiek, máp

a kníh) a úãinnom dozore tamoj‰í od-

borní pracovníci venujú veºkú pozor-

nosÈ údrÏbe ekosystémov, kvalifiko-

vanému manaÏmentu ohrozen˘ch bio-

topov národného parku. Vlhké lúky

pravidelne kosia (nie v‰ak v rovna-

kom termíne, re‰pektujú dobu kvitnu-

tia v˘znamn˘ch floristick˘ch elemen-

tov), av‰ak v niektor˘ch prípadoch je

kosba zakázaná (napr. na ploche s ma-

lou populáciou Artemisia laciniata,ktorej by kosba mohla u‰kodiÈ).

Pohºad na zdravé kraviãky, ktoré tu po

stároãia formujú a „manaÏujú“ ekolo-

gicky citlivé slaniská, vyvolávajú v nás

aj pocity úprimnej závisti, najmä keì

porovnávame tento priazniv˘ stav s ne-

vyhovujúcou ekologickou bilanciou

na‰ich slanísk na juÏnom Slovensku.

Bolo by mylné sa domnievaÈ, Ïe u nás

neovládame to, ão slanisko k svojmu

zdarnému v˘voju potrebuje. O tom sa

uÏ veºa písalo i diskutovalo. Ale ma-

naÏujúce kraviãky, ãi ovce nám stále

ch˘bajú. A nie je Ïiadne tajomstvo, Ïe

primárnou príãinou sú financie. Sla-

niská u nás degenerujú a my, ochraná-

ri, sme ãasto bezmocní…

Dr. Ivan ONDRÁ·EKPo ornitologickej stránke sú najpríÈaÏlivej‰ie Lange-Lacke Foto: autor

ZO SVETA

– N Á R O D N ¯ P A R KPANÓNSKEJ PUSTY RAKÚSKA

Informaãno-ochranárska tabuºa v národnom parku Foto: autor

ZLOM 13.9.2002 9:42 Str�nka 19

18

PÁR SLOV NA ÚVOD...

Environmentálna v˘chova a vzdelávanieako nároãn˘ a zloÏit˘ celospoloãensk˘ pro-ces patrí do oblasti celoÏivotného vzdelá-vania. Na jeho efektívne zvládnutie boli pri-jaté koncepcie, ktoré stanovili základné zá-mery a ciele environmentálnej v˘chovya vzdelávania:• zabezpeãenie prepojenosti environmentál-

nej v˘chovy a vzdelávania s rie‰ením teo-retick˘ch a najmä praktick˘ch úloh zamera-n˘ch na zlep‰ovanie Ïivotného prostredia,

• uplatnenie pútavej‰ích a modernej‰ích v˘-chovn˘ch metód hlavne vo vzÈahu k mláde-Ïi a zabezpeãenie postupnej environmenta-lizácie uãebn˘ch plánov, osnov, uãebníc, predmetov a ‰tudijn˘ch odborov,

• podpora rozvoja environmentálnej v˘chovya propagandy v masovokomunikaãn˘chprostriedkoch a zv˘‰enie úrovne environ-mentálnej propagandy,

• intenzívnej‰í rozvoj multilaterálnej a bila-terálnej medzinárodnej spolupráce so za-meraním najmä na konkrétne aktivity en-vironmentálnej v˘chovy a vzdelávania mlá-deÏe.MôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe na Slovensku

environmentálna v˘chova zameraná na detia mládeÏ uÏ funguje,ale napriek prijat˘mkoncepciám má nie-koºko nedostatkov.Medzi ne patrí naj-mä príli‰ná teoretic-kosÈ, nízke zastúpe-nie praktick˘ch cvi-ãení, absentujúca uÏ-‰ia spolupráca s ve-deck˘mi in‰titúciami,ch˘bajúca medziná-rodná spolupráca aiba sporadické vyu-Ïívanie elektronic-k˘ch médií (napr. in-ternetu) ako jednejz najprogresívnej-‰ích foriem a metódekologizácie spolo-ãenského vedomia.Jedn˘m z v˘chodískk zlep‰eniu uvede-nej situácie môÏe byÈaj medzinárodn˘ pro-gram GLOBE.

âO JE TO GLOBE?

Anglické slovo „GLOBE“ znamená nielen„guºa, glóbus“, ale je to i skratka z v˘razu„Global Learning and Observations to Be-nefit the Environment“, teda doslovne prelo-Ïené „globálne uãenie a pozorovanie k zlep-‰eniu Ïivotného prostredia“. GLOBE je celo-svetov˘ v˘chovn˘ a vzdelávací program, kto-r˘ môÏe obohatiÈ v˘uku prírodopisu, zeme-

pisu, fyziky, matematiky, cudzích jazykova ìaº‰ích predmetov. Metodické a v˘ukovémateriály programu GLOBE pripravujú tímypedagógov a vedcov z celého sveta.Organizácie NASA (National Aeronauticsand Space Administration) a NOAA (NationalOceanic and Atmospheric Administration)prevzali garanciu nad v˘vojom poãítaãov˘chprogramov a spracovaním spätnej väzbyz meraní. Medzinárodné koordinaãné cen-trum sídli priamo v komplexe Bieleho Domuvo Washingtone. My‰lienku programu GLO-

BE vyhlásil americk˘ viceprezident Al Gorev roku 1994. Do programu je zapojen˘ch uÏviac ako 100 krajín sveta.

AKÉ SÚ CIELE PROGRAMU?

Cieºom programu GLOBE je najmä:• zv˘‰iÈ v‰eobecné povedomie o únosnosti Ïivotného prostredia ãloveka vo svetovommeradle,

• umoÏniÈ ‰tudentom osobne sa podielaÈ nasvetovom prieskume planéty Zem formoupraktick˘ch a jednoduch˘ch meraní ukazo-vateºov kvality Ïivotného prostredia,

• daÈ ‰tudentom moÏnosÈ komunikovaÈ a spo-lupracovaÈ pomocou celosvetovej siete GLOBE ako medzi sebou, tak s vedcamirôznych krajín v‰etk˘ch kontinentov,

• rozvíjaÈ moÏnosÈ zdieºania poznatkov a in-formácií o stave Ïivotného prostredia me-dzi ‰tudentmi, uãiteºmi, vedcami a celou ve-rejnosÈou a spoloãne ich vyhodnocovaÈ,

• obohatiÈ ‰kolskú v˘uãbu o moÏnosÈ uplat-nenia nov˘ch poznatkov v praxi, priamoa okamÏite ako v˘stup projektov,

• pomôcÈ ‰tudentom zdokonaliÈ sa v prírodo-vedn˘ch i technick˘ch znalostiach a nauãiÈsa dávaÈ v‰etko do odpovedajúcich súvis-lostí,

• motivovaÈ ‰tudentov a celú ich ‰kolu k ú-ãasti na veciach verejn˘ch vo svojom blíz-kom okolí a daÈ im moÏnosÈ globálneho po-hºadu na ich miestne problémy spojenés ochranou Ïivotného prostredia a prírody,

• rozvíjaÈ znalosti cudzích jazykov.

âO VLASTNE ÎIACI ROBIA?

V rámci svetovej siete úãastníkov progra-mu GLOBE uskutoã-Àujú merania a po-zorovania kvality Ïi-votného prostrediav oblasti meteoroló-gie, hydrológie, bio-metrie, fenológie adiaºkového priesku-mu zeme (vyhodno-covanie satelitn˘chsnímkov oblasti, vktorej sa nachádza‰kola). V˘sledky svo-jich pozorovaní odo-sielajú prostredníc-tvom poãítaãovejsiete Internet doWashingtonu a spät-ne rovnakou cestouobdrÏia prehºadnespracované v˘sled-ky nielen svojichmeraní, ale samo-zrejme sa môÏu po-zrieÈ i na v˘sledkyv‰etk˘ch ostatn˘chúãastníkov. Program

GLOBE umoÏÀuje deÈom zúãastniÈ sa cezInternet konferencií k rôznym problémom t˘-kajúcich sa programu GLOBE alebo k ekolo-gick˘m témám (napr. El NiÀo), kde na ichotázky odpovedajú renomovaní vedci z NA-SA, NOAA, americk˘ch univerzít a in˘ch in-‰titúcií. Oficiálnym jazykom programu GLO-BE je anglick˘ jazyk (okrem toho sa dá na-staviÈ i nemãina, ‰panielãina a francúz‰tina),preto ak deti nieãomu chcú porozumieÈ, ale-

V¯CHOVA K OCHRANE PRÍRODY

PPPP RRRR OOOO GGGG RRRR AAAAMMMM GGGG LLLL OOOO BBBB EEEE ···· TTTT AAAA RRRR TTTT UUUU JJJJ EEEEUUUU ÎÎÎÎ AAAA JJJJ NNNN AAAA SSSS LLLL OOOO VVVV EEEE NNNN SSSS KKKKUUUU

ZLOM 13.9.2002 9:42 Str�nka 20

19

bo sa chcú na nieão op˘taÈ, majú motiváciuuãiÈ sa cudzí jazyk. Deti za pomoci uãiteºamôÏu prekladaÈ rôzne materiály, stiahnutéz programu GLOBE na Internete. Prekladypotom môÏu vyuÏívaÈ na zhotovenie infor-maãnej nástenky programu GLOBE. ëaº‰ímplusom programu je fakt, Ïe deti pouÏívajúpoãítaã ako prostriedok k získaniu informáciía nie ako drahú hraãku. V susednej âeskejrepublike dokonca uÏ Ïiaci 6. roãníka, ktoríuskutoãÀujú merania z meteorológie, dokáÏusamostatne odosielaÈ dáta bez ch˘b. Zapo-jenie sa do programu GLOBE kladie síce ur-ãité finanãné nároky (poãítaã, modem, po-platky za pripojenie na Internet), ale urãite tostojí za to.

SLOVENSKO A GLOBE

Napriek jedineãnosti programu GLOBE,Slovensko stále nie je medzi krajinami, ktoréna Àom priamo participujú. Pre informáciumoÏno uviesÈ, Ïe v‰etky na‰e susedné ‰tátyuÏ participujú na uvedenom programe. V su-sednej âeskej republike funguje programGLOBE uÏ takmer 7 rokov. Bl˘ska sa v‰akna lep‰ie ãasy!

Vìaka iniciatíve ZO SZOPK v Martine,ktorá chce tento projekt priniesÈ naSlovensko, sa uskutoãnilo v júli 2002 národ-né ‰kolenie programu GLOBE, ktorého cie-ºom bolo oboznámiÈ úãastníkov s progra-mom, osvojiÈ si v‰etky potrebné meracie po-stupy pre program a v neposlednom rade ajobdrÏanie manuálu pre uãiteºov k programua sady meracích prístrojov.

Konkrétnej‰ie plánuje táto organizácia za-‰kolenie spolupracujúcich pedagógov, v˘bertried resp. pracovn˘ch skupín Ïiakov, ichoboznámenie s projektom GLOBE, prvé

predná‰ky, v˘ber GLOBE lokalít a prvénáv‰tevy lokalít uÏ v tomto ‰kolskom roku.Okrem toho si Ïiaci musia osvojiÈ postupymerania ukazovateºov Ïivotného prostrediaa prácu s meracími prístrojmi a zaãaÈ vyko-návaÈ pravidelné merania na zaãiatku lenv niekoºk˘ch oblastiach v˘skumov (zemsk˘pokryv, biometria, hydrológia a meteoroló-gia). Îiaci by mali prezentovaÈ získané po-znatky a v˘sledky svojej práce napr. v rámciDÀa Zeme, Svetového dÀa Ïivotného pros-tredia, GLOBE Games. Okrem takejto formyprezentácie chcú spolupracovaÈ aj s regio-nálnymi médiami a vydávaÈ vlastného infor-mátora. V budúcnosti plánujú osloviÈ ìal‰ie‰koly v in˘ch regiónoch SR a pripraviÈ sa napribratie ìal‰ej oblasti v˘skumu. V tomtozmysle chcú v projekte pokraãovaÈ aj v ìal-‰ích rokoch (roz‰irovanie zúãastnen˘ch ‰kôl,oblastí v˘skumu, rozvoj medzinárodnej spo-lupráce). Súãasne chcú podporovaÈ spolu-prácu GLOBE ‰kôl s regionálnymi organizá-ciami a in‰titúciami, médiami, podnikateºsk˘-mi subjektami pri organizovaní rôznych po-dujatí, so ‰tátnou správou ochrany Ïivotnéhoprostredia a ·tátnou ochranou prírody pôso-biacimi v danom regióne (formou predná‰ok,získavania informácií, pri prezentovaní prácÏiakov, odovzdávaní nimi získan˘ch údajov,spoloãnom hºadaní moÏností rie‰enia prob-lémov zisten˘ch v regióne).

Z praktick˘ch dôvodov (podobné kultúrne,spoloãenské a ekonomické pomery) samôÏeme in‰pirovaÈ a pouãiÈ zo skúsenostísusednej âeskej republiky pri zaãleÀovaní sado programu GLOBE. KeìÏe program GLO-BE bol medzinárodne zaveden˘ na základebilaterálnych dohôd medzi vládou USA a vlá-dami partnersk˘ch krajín, bude nevyhnutnédotiahnuÈ e‰te niektoré kroky na oficiálnej

úrovni (oficiálny podpis bilaterálnej dohodymedzi vládou USA a vládou SR o pristúpenína‰ej krajiny k programu GLOBE, stanove-nie oficiálneho garanta programu GLOBE naSlovensku, stanovenie národného koordiná-tora projektu a pre spoluprácu na projektezainteresovaÈ viaceré in‰titúcie). Po zabez-peãení tohto oficiálneho rámca uÏ nebudeniã brániÈ tomu, aby program naplno od‰tar-toval. Globálnym uãením a pozorovaním bysme tak prispeli k zlep‰eniu Ïivotného pros-tredia nielen v celosvetovom meradle, ale ajna lokálnej úrovni.

âO DODAË NA ZÁVER...

Azda len toºko, Ïe vìaka aktivite a entu-ziazmu konkrétnych ºudí, Slovensko urãiteoslávi najbliωie v˘roãie „DÀa Zeme“ ako za-ãiatok programu GLOBE na Slovensku.Priamo by sme t˘m tieÏ prispeli k úspe‰nejrealizácii úloh environmentálnej v˘chovya vzdelávania v jednotliv˘ch oblastiachv zmysle schválenej Koncepcie environmen-tálnej v˘chovy a vzdelávania. Zabezpeãila,resp. prehæbila by sa spolupráca medzi or-gánmi jednotliv˘ch ‰tátov pre environmentál-nu v˘chovu a vzdelávanie pri Ministerstve Ïi-votného prostredia SR a Ministerstve ‰kol-stva SR, zároveÀ by sa posilnil prístup mi-movládnych organizácií do programu ekolo-gizácie spoloãenského vedomia a pod. Prev‰etk˘ch záujemcov e‰te uvádzame adresudomovskej internetovej stránky programuGLOBE http://www.globe.gov, kde sa do-zviete mnoÏstvo ìaº‰ích informácií k progra-mu a kde sa môÏete zoznámiÈ aj s v˘sledka-mi jednotliv˘ch meraní.

Juraj ·VAJDASpráva TANAPu, Tatranská ·trba

V¯CHOVA K OCHRANE PRÍRODY

ZLOM 13.9.2002 9:42 Str�nka 21

20

V¯CHOVA K OCHRANE PRÍRODY

❈❈❈❈ DDDDEEEETTTTSSSSKKKK ¯ KKKKÚÚÚÚTTTT IIIIKKKK ❈❈❈❈Falo‰né oãi

Ako uÏ v‰etci vieme, oko je jedn˘m z najdôleÏitej-‰ích a priestorovo najdokonalej‰ím vnímajúcim orgá-nom.

Oãi niektor˘ch Ïivoãíchov pôsobia stra‰idelne, súhrozbou pre korisÈ. Tá sa vo väã‰ine prípadov dávana ústup. Tieto oãi nie sú skutoãné, neslúÏia k vide-niu. SlúÏia pred útoãníkom ako odstra‰ujúci moment.Falo‰né oko majú niektoré ryby na zadnej ãasti tela– chvostovej plutve. Toto oko má za úlohu dravca,ktor˘ útoãí oklamaÈ, lebo keì útoãí od hlavy, ºahkorybu prehltne. S falo‰n˘m okom je to tak, Ïe by rybuhltal proti ‰upinám. Pekné napodobeniny oãí môÏe-me vidieÈ u mnoh˘ch noãn˘ch i denn˘ch mot˘ºov.Niektoré ich majú vo vnútri, iné na spodnej ãasti krí-diel. Mot˘º odpoãívajúci so zloÏen˘mi krídlami pri vy-ru‰ení roztvorí krídla, kde sa na útoãníka pozerajú„veºké oãi“. Ak útoãí nejak˘ vtáãik, r˘chlo odletí.

Milé deti, v prírode je veºa druhov Ïivoãíchov, kto-ré svoju existenciu i tak˘mto spôsobom ochraÀujú.Patria medzi ne i rôzne húsenice, hady… Ak ste sipreãítali tento detsk˘ kútik a tro‰ku Vás v nieãomzaujal, napí‰te nám do redakcie, kde ste sa uÏ nie-kedy stretli so Ïivoãíchom Ïlto-ãierneho sfarbenia,alebo s falo‰n˘mi oãami.

Poãas prázdnin ste urãite trávili voºn˘ ãas i v prí-rode, moÏno sa Vám naskytla zaujímavá chvíºa –neopakovateºn˘ záÏitok. Napí‰te nám o Àom, po-deºte sa so zaujímavosÈami z prírody i s nami. Na-pí‰te názov mot˘ºa, ktor˘ je na obrázku. Najzaují-mavej‰ie listy odmeníme pekn˘m darãekom.

Ahojte deti.

V prvom ãísle ná‰ho ãasopisu Ochrana prírodySR ste sa v rubrike Detsk˘ kútik dozvedeli nieãoo tom, ak˘mi tajn˘mi maskérmi sú niektoré druhyÏivoãíchov.

Dnes by sme si nieão povedali o tom, preão súniektoré Ïivoãíchy sfarbené Ïlto-ãierno a preãou niektor˘ch existujú „oãi, ktoré nevidia“.

Na Va‰e listy, záÏitky, kresbiãky sa te‰íteta Martina zo S-TANAPu.

Martina PROHÁCZKOVÁpracovníãka Správy TANAPu v Tatranskej ·trbe

Foto: autor

Îlto-ãierne krikºavé sfarbenie ist˘m spôsobomchráni Ïivoãícha, a útoãníka varuje pred napad-nutím a zaútoãením po koristi. Takto sfarbenéniektoré vãely a osy majú bolestivé Ïihadlá, kto-r˘mi zaútoãia.

Niektoré hady sú jedovaté… Z toho vypl˘va,Ïe Ïivoãíchy pestrého Ïlto-ãierneho sfarbenia súvarovaním.

UpozorÀujú svojich nepriateºov, Ïe hryzú, ‰típua nemajú príjemnú chuÈ.

Na obrázku vidíme obojÏivelnú ja‰tericu, kto-rá je chránená. Îije prevaÏne v listnat˘ch lesoch,obºubuje vlhké miesta. Napí‰te nám jej názov.

Katka bolo jedno normálne dievãatko z celkom normálnej zá-kladnej ‰koly v jednom úplne normálnom meste. MoÏno, Ïe bolaniekedy trocha bláznivej‰ia a papulnatej‰ia ako ostaté deti, ale pri-pisujme to celkom normálnej puberte, ktorá u nej prepukla skôr.Svoj temperament si vyburovala aj na krúÏku ekodivadielka, takÏedá sa povedaÈ, Ïe bola aj hereãka. No zo v‰etkého najviac bolazvedavá. ZvedavosÈ ju trápila aj pred dvojdÀov˘m v˘letom doNárodného parku Nízke Tatry, ktor˘ bol odmenou za pekné vystú-penia na akciách Správy tohto národného parku. „Ako vyzerá tennárodn˘ park? Ako je chránen˘! âo je oploten˘?“ Takéto my‰lien-ky jej lietali hlavou. „A kde budeme spaÈ? Veì tam sú vraj aj med-vede, ão keì nás zoÏerú?“ Otázky neostali len v jej hlave, ale za-valila nimi aj Janku. Kto to bol? No, jedna, dúfajme, Ïe úplne nor-málna (i keì to nie je úplne isté, keì si zobrala na zodpovednosÈtakúto perepúÈ) pracovníãka Správy národného parku Nízke Tatry.

Jej struãná odpoveì, Ïe v‰etko sa dozvedia tam, Katke vôbec ne-staãila. Musela v‰ak vydrÏaÈ.

V piatok ráno s ruksakom pln˘m jedla a spacákom spolus ostatn˘mi spoluÏiakmi netrpezlivo na Àu ãakali. A Janka nepri‰lasama. Bol s Àou aj kolega Dan, ktor˘ i‰iel na stráÏnu sluÏbu. „Tomi je novinka, oni majú aj stráÏcov!?“ dumala na‰a Katka, ale bezreãí sa tlaãila do terénneho auta. Veì na Landroveri sa e‰te ne-viezla! Cestou na niektoré zo svojich zvedav˘ch otázok na‰la od-poveì. Na jej prekvapenie, národn˘ park nebol oploten˘, ibaoznaãen˘ tabuºkou s názvom a ‰tátnym znakom. Pod nimi bola e‰-te jedna tabuºka s názvom „Náv‰tevn˘ poriadok“. „No teda! V ‰ko-le musíme dodrÏiavaÈ ‰kolsk˘ poriadok a tu náv‰tevn˘?“ Zistila, Ïesú to jednoduché pravidlá, ktoré platia pre náv‰tevníkov národné-ho parku, aby za zachovala jeho krásna príroda. Zrazu auto muse-lo zastaÈ, lebo mu v ceste bránila závora. TakÏe ìal‰ia novinka! Polesn˘ch cestách sa jazdiÈ nesmie. „No a teraz musím ísÈ s t˘m ba-tohom pe‰o!“ pomyslela si Katka. Ale na‰tastie Dan mal povoleniena vjazd a teda aj kºúãe od rampy. A Katka bola veºmi rada, Ïemohli pokraãovaÈ aÏ ku chate, kde mali prespaÈ. Toto v‰ak nebolauÏ taká celkom normálna chata, ale terénna stanica, ktorá slúÏi naprenocovanie pre stráÏcov, ktorí sú na viacdÀov˘ch sluÏbách.Teraz poslúÏila na jednu noc aj deÈom. Nebol toÏiaden luxus – ani elektrina, ani voda. Ale potokbol neìaleko a petrolejkami si svietili e‰te na‰estaré mamy. Skôr ako si ich zapálili, ãakal iche‰te v˘let k Vajskovskému vodopádu. Jankaroztvorila mapu a ukázala, kde sú a kde je cieºich túry. Deti potom uÏ samé vedeli z mapy vy-ãítaÈ koºko im to bude trvaÈ a po akej turistickejznaãke musia ísÈ. „Jedna hodinka tam, jednaspäÈ. To zvládnem hravo!“ vystatovala saKatka, ale niektoré deti si aÏ tak neverili. Jankaich musela presvedãiÈ, Ïe to naozaj nie je ná-roãná trasa a cestou budú musieÈ prekonávaÈzaujímavé prekáÏky. Keì nebudú vládaÈ,od˘chnu si, alebo pouÏijú zázraãnú rastlinku –kysliãku alebo ako sa jej ºudovo hovorí zajaãiukapsiãku. Tú vraj má v kapsiãke kaÏd˘ zajac

a vÏdy keì potrebuje r˘chlo beÏaÈ, zopár lístoãkov poÏuje. Deti ne-chceli veriÈ na zázraky, ale svet star˘ch obrovsk˘ch stromov, ma-chov˘ch kobercov, lemovan˘ch spomínanou kysliãkou a jej zvlá‰t-na kyslosÈ ich k tomu veºmi ºahko nabádali. Do skutoãnosti ichveºmi r˘chlo vrátilo na cestiãke zaparkované auto. Katka nelenilaa rozbehla sa k nemu „Veì musí maÈ povolenie!“ Na‰tastie, zapredn˘m oknom malo vyloÏenú povolenku a Jankino vysvetlenie,Ïe je to lesnícke auto, ju upokojilo. Tro‰ku ju to aj mrzelo, lebo uÏsi predstavovala, ako budú naháÀaÈ neposlu‰n˘ch turistov. Aj taksa nenudili, najmä keì museli preliezaÈ cez potok po polámanommoste, brodiÈ sa lopúchovou dÏunglou, z ktorej im miestami netr-ãali ani hlavy. Vzru‰ujúce bolo aj rozprávanie príbehov o lesn˘chzvieratkách, napr. jeleÀoch podºa ich stôp v blate, ako aj o vlkoch,medveìoch, o boji lykoÏrútov so stromami, star˘ch sala‰och, o tomako ãlovek menil krajinu ako aj spoznávanie vzácnych kvetov ras-túcich pri chodníku. Ani sa nenazdali a uÏ bolo poãuÈ huãanieVajskovského vodopádu. DeväÈmetrov˘ vodopád s mnoÏstvom vo-dy po párdÀov˘ch daÏìoch bol naozaj pôsobiv˘. Katkine návrhy nakúpanie sa ju v‰ak r˘chlo pre‰li, keì skúsila teplotu vody. No od pi-tia sa odradiÈ nedala a nabrala si aj do fla‰ky zásobu na spiatoãnúcestu. Neboli v‰ak jediní. Po takejto túre ‰pekaãky opekané na

Príbeh o zvedavej Katke

Ekohry Foto: J. Cziráková

Pozorovanie Ïivoãíchov Foto: R. Bystrick˘

ZLOM 13.9.2002 9:43 Str�nka 22

21

DO VA·EJ KNIÎNICE

Je veºmi pote‰iteºné, Ïe aj v súãasnejekonomicky nepriaznivej dobe sa podarívydaÈ reprezentaãnú publikáciu, akou jekniha o Donovaloch, ktoré sú vyhºadáva-n˘m strediskom rekreácie, cestovného ru-chu, letnej turistiky a najmä zimn˘ch ‰por-tov na rozhraní Pohronia a Liptova. KedÏeDonovaly sú nielen „priestorom medzinebom a zemou“, ale aj priestorom me-dzi dvomi národn˘mi parkami (Nízke Tatrya Veºká Fatra), zaslúÏi si tento v˘znamn˘vydavateºsk˘ poãin zmienku aj v tomto ãa-sopise.

V skutoãne reprezentaãnej farebnej pub-likácii je veºké mnoÏstvo informáciío Donovaloch, ãi uÏ o prekrásnom prírod-nom prostredí, o dávnej i nie príli‰ vzdiale-nej minulosti, ale aj o súãasnom rozvoji jed-

notliv˘ch Donovalsk˘ch osád a samozrejmeaj o moÏnostiach rekreácie a ‰portu, prektoré je tento priestor priam predurãen˘.âitateºa zaujme nev‰edná kompozícia diela,nádherné farebné fotografie, citlivo ladenéstriedanie lyrického a informaãného textu.Niekoºko drobn˘ch nepresností nezniÏujekvalitatívnu úroveÀ tejto publikácie.

Táto pozoruhodná kniha je urãená v‰et-k˘m náv‰tevníkom, priaznivcom, rodákom,trval˘m i doãasn˘m obyvateºom Donova-lov. Jej slávnostné predstavenie sa usku-toãnilo na Donovaloch dÀa 28. júna 2002pri príleÏitosti 300. v˘roãia získania domi-nantného postavenia v aglomerácii sied-mich uhliarskych osád.

Ing. Július BURKOVSK¯

DONOVALY – priestor medzi nebom a zemouVydalo: štúdio HARMONY, Banská Bystrica v edícii GENIUS LOCI, roku 2002, 112 strán

Neskorá recenzia(K nedoÏit˘m deväÈdesiatinámprof. A. Reipricha)

V prvom tohoroãnom ãísle tohto magazí-nu mala vyjsÈ recenzia ostatnej publikácieprof. Andreja Reipricha: TRIEDENIE MO-T¯ªOV SLOVENSKA podºa hostiteºov (Ïiv-n˘ch rastlín) ich húseníc, ktorej slávnost-né uvedenie do Ïivota zorganizovala SprávaNP Slovensk˘ raj 28. januára 2002 za úãastipríbuzn˘ch, novinárov, Ïiakov a pedagogic-k˘ch kolegov autora v svojom Stredisku en-vironmentálnej v˘chovy.

Îiaº, táto 480 stranová publikácia so slo-vensko-nemeck˘m textom je aj poslednoupublikáciou, ktorú tomuto obºúbenému stre-do‰kolskému profesorovi matematiky a fyzi-ky vydala Správa NP Slovensk˘ raj (vo

Vydavateºstve SZOPK r. 2001) za finanãnejpodpory ·FK Pro Slovakia a sponzorstvaMiest Spi‰ská Nová Ves a Dob‰iná, NadácieEPEUS pri Gymnáziu v Spi‰skej Novej Vsi,spol. s r. o. Lesy mesta Spi‰ská Nová Vesa URANPRES Spi‰ská Nová Ves a obce De-dinky (Recenzovali: Doc. J. Patoãka a RNDr.ª. Panigaj).

Ani nie do mesiaca sme sa rozlúãili s prof.Reiprichom (* 31. 7. 1912 v Dob‰inej, † 23. 2.2002 v Spi‰skej Novej Vsi), ktor˘ by sa kon-com júla bol doÏil 90-ky a bol povestn˘ svo-jou celoÏivotnou láskou k Slovenskému rajua jeho mot˘ºom. Po ukonãení Gymnáziav rodnej Dob‰inej ‰tudoval na Prírodovedec-kej fakulte Masarykovej univerzity v Brnea po krátkom uãiteºovaní v Pre‰ove pôsobilako stredo‰kolsk˘ profesor, najprv (od r.1938) na Uãiteºskom ústave a neskôr (od r.1951) na Gymnáziu v Spi‰skej Novej Vsi. Tudovedna 38 rokov vzdelával, nadch˘Àal svo-jím pedagogick˘m majstrovstvom a formovalmyslenie i du‰u mlad˘ch ºudí.

Mot˘le – tieto lietajúce drahokamy prírody– boli nielen jeho koníãkom. Vy‰e 60-roã-n˘m systematick˘m entomologick˘m v˘sku-mom Národného parku Slovensk˘ raj sa za-slúÏil o jedno z „naj“ tohto územia: 2 177 po-písan˘ch druhov mot˘ºov ãiní z Národnéhoparku Slovensk˘ raj lepidopterologicky naj-preskúmanej‰ie územie Slovenska. Obraznepovedané, v Slovenskom raji je zistená100-násobne vy‰‰ia koncentrácia druhovmot˘ºov – 6,06/km2 – oproti údaju platnémupre celé Slovensko – 0,06/km2 – s celkove naSlovensku sa vyskytujúcimi 3 524 druhmimot˘ºov.

Profesor Andrej Reiprich nám zanechalzbierky t˘chto skvostov prírody s cca 60 000

kusov mot˘ºov, ktoré sú roztrúsené po celomSlovensku. Múzeum Spi‰a vlastní e‰te 12 800exemplárov, z nich osobitne veºmi cennúãasÈ tvorí 7 088 kusov Microlepidopter, vov˘skume ktor˘ch je pán profesor trvale celo-svetove uznávanou osobnosÈou. Dva jehoprvoobjavené taxóny: Psota Reiprichova(Scrobipalpa reiprichii) a Obaºovaã spi‰sk˘(Ancylis scepusiensis) preslávili nielen Slo-vensk˘ raj, ale aj Spi‰ a Slovensko a sú ajoslavou diverzity jeho krajinn˘ch krás.

Odi‰iel v˘znamn˘ a uznávan˘ odborník,ostali po Àom jeho zbierky, mnoÏstvo (vy‰e150) vedeck˘ch publikácii. Z nich najv˘z-namnej‰ie kniÏné publikácie vy‰li vo Vyda-vateºstve SAV Veda (Mot˘le Slovenska – ob-lasÈ Slovenského raja – 1960, Slovenské me-ná hmyzu s O. Feriancom – 1975, tri Dodatkyk Prodromu Lepidoptér Slovenska s I. Oká-lim – 1988, 1989 a, b) a Správa NP Slovensk˘raj mu tieÏ vo Vydavateºstve SZOPK v r. 2000vydala monografiu Slovenské mená mot˘ºov.

Zostal v‰ak Pán Profesor. Nielen pre b˘-val˘ch pedagogick˘ch kolegov a priateºov,ale aj Ïiakov (t˘ch gymnaziálnych aj profe-sionálnych), ktorí sú mu vìaãní nielen zamajstrovsky sprostredkované vedomosti aleaj, a to najmä, za príklad ºudsk˘ch a morál-nych hodnôt odovzdávan˘ na vyuãovaníi v Ïivote.

Pán profesor nás nauãil ako robiÈ zo slovãiny. Ako preniesÈ pohºad z mikroskopu doceloÏivotného pohºadu na svet. V tom je veã-n˘m in‰pirujúcim magnetom pre budúcichobdivovateºov, v˘skumníkov a ochrancovprírody.

Du‰an BEVILAQUA,Správa NP Slovensk˘ raj

TRIEDENIE MOTÝĽOV SLOVENSKAVydalo: Vydavateľstvo SZOPK za finančnej podpory ŠFK Pro Slovakia, r. 2001, 480 strán

ohníku pri chate chutili kaÏdému. Veãerné um˘vanie sa vodouz potoka bolo veºmi r˘chle a e‰te r˘chlej‰ie vliezanie do spacá-kov. Deti unavené r˘chlo zaspali, len Katka poãúvala noãnézvuky. Nepoãula Ïiadny buchot, ani mrmºanie medveìa a ‰umstromov ju tieÏ uspal. Ráno deti nikto nemusel nútiÈ do um˘va-nia, samé roz‰antene utekali k potoku. RaÀajky tieÏ dlho neostalina stole a uÏ boli pripravené na prisºúbené ekohry. Orientáciabez moÏnosti vidieÈ a len so slovnou pomocou svojho kamará-

ta bola naozaj zábavná. Potom bola vyhlásená v˘stava ume-leck˘ch diel spojená s aukciou, ktorej v˘ÈaÏok pôjde na záchranuná‰ho ohrozeného kamzíka. Na tvorbu svojich diel, deti okremsvojej fantázie, mohli pouÏiÈ listy zo ‰tiavu rastúceho popri chate(aspoÀ sa nebude musieÈ kosiÈ), ‰i‰ky, opadanú kôru, kamienky,farebn˘ krepov˘ papier. Prsty mali ‰ikovné a ani ‰tedrosÈ pridraÏení im nech˘bala. Za najväã‰iu boli pravdaÏe kupovanévlastné v˘tvory, prípadne najlep‰ej kamarátky. E‰te nejaké ne-

zhody, kto si ão zoberie domov, na obed ‰peciálne ‰pagetys omáãkou tvorenou zo v‰etkého ão sa na‰lo e‰te v batohocha koniec v˘letu. „No bolo to fajn.“ povedala si Katka a „uÏ som lenzvedavá, kedy sa znova dostanem do Národného parku NízkeTatry.“ TakÏe Katka sa zo svojej zvedavosti nevylieãila a asi na-kazila aj nás, lebo sme zvedaví kedy ju v t˘ch Nízkych Tatráchznovu stretneme.

Ing. Janka CZIRÁKOVÁ

ZLOM 13.9.2002 9:43 Str�nka 23

22

Na Slovensku v oblasti Ïivotného prostredia a ochrany prírody pôsobív tomto roku Dánska agentúra pre podporu environmentálnych projektovvo v˘chodnej Európe – DANCEE. Podieºa sa na tvorbe a finacovaníProgramu starostlivosti o Tatransk˘ národn˘ park v rámci projektu:„Participatívny a trvalo udrÏateºn˘ manaÏment Tatranského národnéhoparku“ a v stredisku environmentálnej v˘chovy vo Varíne pomáha roz-behnúÈ systém environmentálneho vzdelávania.

Dánsko s pribliÏne rovnak˘m poãtom obyvateºov ako Slovensko mározlohu 43 000 km2. Na rozdiel od Slovenska je Dánsko rovinatá krajina.Má vysoko rozvinuté poºnohospodárstvo, ktorého obrábaná pôda pred-stavuje 62 %. Lesy zaberajú 12 % územia a rovnaké percento patrí otvo-renej krajine, jazerám a vodn˘m cestám. V Dánsku nepoznájú korupciuani mafiu. Platy sú tam vysoké, ale platia sa tam aj vysoké dane. Ochranaprírody v Dánsku má dlhroãnú tradíciu a uÏ v roku 1974 ako jedna z pr-v˘ch krajín na svete zriadila Ministerstvo Ïivotného prostredia. Dánsky zá-kon o ochrane prírody chráni dôleÏité prvky krajiny: lesy, lúky, jazerá, mo-krade, pobreÏie, vresoviská…

V Dánsku je veºmi dobre vybudovaná sieÈ environmentálneho vzdelá-vania obyvateºstva. Dánske interpretaãné vzdelávanie zaãalo v roku 1986experimentálnym projektom so 14 ochrancami – prírodn˘mi inerpretá-tormi. Ich poãet do dne‰n˘ch dní vzrástol na 250. V‰etci sú zdruÏenív Nature Interpreter Service. Je to moderná organizácia s poãetn˘mi akti-vizaãn˘mi metódami s cieºom in‰pirovaÈ obyvateºstvo k lep‰iemu porozu-meniu prírody a lep‰ej starostlivosti o Àu.

The Danish Outdoor Council je zastre‰ujúcou organizáciou pre viaceréorganizácie, ktorej cieºom je vytváraÈ optimálne rekreaãné podmienky.Vznikla uÏ v roku 1942 na základe predsedníctva vlády. Zasadá kaÏdo-roãne a zdruÏuje 95 ãlenov. Prakticky v‰etky organizácie a rôzne kluby,ktoré majú nieão do ãinenia s prírodou. Od poºovníkov, rybárov aÏ poautomotokluby. Na spoloãn˘ch zasadnutiach rie‰ia problémy, ktorésa vyskytnú v prírodnom prostredí. Organizácie môÏu poÏiadaÈo granty na projekty. O ich prioritách a opodstatnenosti rozhoduje5 expertov v hlavnom meste v Kodani na základe presne stanove-n˘ch kritérií. Prioritu majú projekty pre rekreaãné moÏnosti, vzdelá-vanie, ekocentrá a propagáciu. Financuje sa len ãasÈ projektu, zby-tok si musia zohnaÈ Ïiadatelia.

Cieºom interpretátorov je poukázaÈ na prírodu ako komplex,v ktorom ãlovek je len jeho malá súãasÈ, ktorá prírodu nielenovplyvÀuje, ale je od nej aj závislá. Prírodu nie je moÏné len vyuÏí-vaÈ, ale treba ju aj chrániÈ. Príroda je základom priemyslu a obcho-du, ale aj priestorom pre rekreáciu a aktivity voºného ãasu.VysvetlovaÈ lokálne experimentálne podmienky a postupovaÈ k tr-valo udrÏateºnému Ïivotu.

Vzdelávanie interpretátorov prírody prebieha v Dánsku prostred-níctvom kurzov, v ktor˘ch sa roãne vy‰kolí priemerne 20 in‰trukto-rov. Poãas kurzov úãastníci absolvujú teoretické a praktické vzde-lávanie zvy‰ujúce profesionálne kompetencie interpretátora.Pracujú v teréne, vedú predná‰ky, diskusie s verejnosÈou, pracujús video technikou, uãia sa rie‰iÈ krízové situácie. V súãasnosti ‰tú-dium trvá 20 mesiacov. Úãastníci najskôr absolvujú 10 dÀové kur-zy a potom kaÏd˘ch 6 mesiacov 5 dÀové kurzy. Medzi kurzami

úãastníci pracujú na rôznych úlohách, ktoré tvoria ãasÈ ich denn˘chpoviností. Rozsah ‰túdia predstavuje 174 pracovn˘ch hodín. Poãascelého ‰túdia sú úãastníci v styku s vedúcim kurzu. Keì je úãast-ník kurzu prijat˘ na kurz, on a jeho zamestnávateº sa stávaju ãlen-mi Nature Interpreter Service. To znamená, Ïe môÏu pouÏívaÈ logoa od tohoto okamihu dostávajú aj relevantné matariály zo sekreta-riátu organizácie. Po základnom tréningu sa interpretátor môÏe zú-ãastniÈ ìaº‰ích workshopov, konferencií, témetick˘ch dní a pod.

SieÈ dánskych prírodn˘ch inerpretátorovInerpretátori pochádzajú z rôzneho prostredia a organizácií. Sú

zamestnancami rôznych organizácií. Typick˘ inerpretátor je uãiteº,biológ, zoológ, alebo lesník. MôÏu byÈ zamestancami ‰tátnych le-sov, alebo organizácií obhospodarujúcich prírodné oblasti, miest-nych úradov, alebo novovytváran˘ch agentúr pre aktivity v prírode.Interpretátori majú prístup k internetovej sieti. Táto sa pouÏíva akodenn˘ prostriedok komunikácie, kde sa môÏe kaÏd˘ s kaÏd˘m kon-taktovaÈ, diskutovaÈ a vymieÀaÈ si skúsenosti. V Dánsku existujeniekoºko rôznych interpretaãn˘ch sietí, ktor˘ch môÏu byÈ ãlenmi.Úãastníci sú rozdelení v 20 ãlenn˘ch skupinách a spolupracujú ajpo skonãení kurzov. Regionálne siete vytvárajú fórum na miestnejúrovni. Regionálny koordinátor, ktor˘ dsiponuje urãit˘m poãtom ho-

dín t˘Ïdenne na svojom pracovisku pre túto ãinnosÈ, organizuje kurzya iné aktivity. Podlieha národnému koordinátorovi, ktor˘ je zamestnan-com Sekretariátu národnej ochrany prírody a pracuje vo v˘bore „Aktivityv prírode“. Táto organizácia zastre‰uje asi 90 rôznych aktivít voºnéhoãasu v prírode. V praxi to znamená, ak sa vyskytne problém v oblastijazera, zasadnutia sa zúãastÀujú v‰etky aktivity. Od rybárov cez jachtárovaÏ po majiteºov rekreaãn˘ch a ‰portov˘ch podnikov a zariadení, starostuobce atì.

Na vzdelávaní obyvateºstva sa podieºa aj Dánska asociácia rangerov,ktorá úzko spolupracuje s Ministerstvom Ïivotného prostredia a in˘miorganizáciami s podobn˘m zameraním. Jej hlavnou náplÀou je podá-vaÈ informácie a skúsenosti o ochrane prírody a environmentálnehovzdelávania. Asociácia vydáva 4 x do roka ãasopis The Nature Inter-pretation News.

FinancovanieInterpretaãn˘ servis ochrany prírody stojí v Dánsku roãne asi 50 mil.

DKK, ão je asi 291 mil. Sk. Finacie prichádzajú z verejn˘ch nadácii, zo‰tátnych prostriedkov. Pomerne veºké finaãné zdroje do environmentálnejv˘chovy a projektov plynú zo stávkov˘ch kancelárii a lotérií. Náklady navy‰kolenie jedného interpretátora predstavujú 42 000 DKK, ão je asi244 tisíc Sk. Túto v˘‰ku do znaãnej miery ovplyvÀujú vysoké platy. 50 or-ganizácií dostáva granty na platy stálych zamestnancov.

Treba len veriÈ , Ïe aj u nás sa podarí vyuÏiÈ overené metódy a systémfinancovania dánskeho environmentálneho vzdelávania, v˘chovu lektorov– interpretátorov pre potreby environmentálneho vzdelávania na Slo-vensku.

–jb–

DDÁÁNNSSKKEE EENNVVIIRROONNMMEENNTTÁÁLLNNEE VVZZDDEELLÁÁVVAANNIIEE

V lov drobn˘ch vodn˘ch Ïivoãíchov vo vzdelávacom stredisku Esrum Mollegard

Triedenie Ïivoãíchov do skupín a urãovanie ekologického stupÀa kvality vody

V¯CHOVA K OCHRANE PRÍRODY

ZLOM 13.9.2002 9:43 Str�nka 24

23

NÁZORYE‰te pred desiatimi rokmi nebolo beÏn˘m javom po-

zorovaÈ orla v na‰ej prírode, no najmä vo vysokohor-skom prostredí. Vìaka programu na záchranu orlaskalného sa jeho stavy stabilizovali a aj podstatne zv˘-‰ili. Zv˘‰il sa poãet hniezdnych lokalít. Ornitológoviaodviedli veºk˘ kus práce. Okrem fyzického stráÏeniahniezd a aÏ po vyskú‰anie v praxi adopcie mláìat. Akoje známe u orlov funguje kajnizmus. (Star‰ie, alebosilnej‰ie mláìa zabije slab‰ie.) Adopciami dokázali,Ïe je to moÏná cesta ku záchrane orla, ako druhu.Odoberaním druhého mláìaÈa a dokladaním dohniezd, kde bolo hniezdenie preru‰ené prirodzenoucestou, alebo ºudskou ãinnosÈou. Tak˘mto spôsobomsa v‰ak vymieÀajú mláìatá orlov aj medzi jednotliv˘mihorstvami na Slovensku. Bez ohºadu na to, ãi to nebu-de maÈ vplyv v budúcnosti, pri vyhºadávaním partnerovna hniezdenie. NemôÏe nevedomky dôjsÈ k degenerá-cii populácie? V roku 2001 len v Liptovskej kotlinehniezdilo 10 párov orla skalného. Neviem, ãi to má ob-dobu v novodobej histórii. V dôsledku zachraÀovaniamláìat orlov, dostávajú sa do prírody také mláìatá,ktoré by nikdy nepreÏili. T˘mto ãinom sa robí to, Ïez prírody sa odãerpáva viac ako prirodzene produkuje.Orly sú nútené viac loviÈ a v dne‰nej dobe potravinovázákladÀa pre predátorov je naru‰ená vinou ãlovekaa t˘m znaãne obmedzená. Napríklad na hniezde orlaskalného pri obãasn˘ch náv‰tevách vo Vajskovskejdoline bolo nájdené 13 ks svi‰Èov a 1 ks kamzíãa sa-mozrejme okrem inej potravy. Je známe, Ïe orlica robíhygienu hniezda a nespotrebované zvy‰ky potravy od-nesie preã, takÏe potrava sa dá zistiÈ len neúplne.Nemyslím si, Ïe je tomu inak u hniezdnych párov, kto-ré intenzívne chodia loviÈ nad hornú hranicu lesa. Jeznáme, Ïe niektoré orly poãas hniezdenia pri nedostat-ku potravy zalietajú loviÈ i na veºké vzdialenosti.Dôkazom toho je aj nájden˘ orlom uloven˘, vytraten˘svi‰È na Muránskej planine. Urãite, i napriek migraã-n˘m schopnostiam svi‰Èov, by tam neza‰iel pe‰o.Pomaly, ale urãite, sa zo severn˘ch dolín NízkychTatier vytráca povestné pískanie svi‰Èov. Niekde do-konca je to uÏ vzácnosÈ. Podobná situácia je ajv Západn˘ch Tatrách, v ãom mi urãite dajú za pravdukolegovia z TANAPu, i keì je tam pytliactvo na svi‰tepreukázané vo väã‰ej miere. Preto je ich tam e‰te me-nej ako v Nízkych Tatrách.

Podºa môjho názoru akékoºvek ìal‰ie umelé zvy-‰ovanie populácie orla skalného je neúnosné. Orly ão-raz viac v zlom svetle vidia aj poºovníci. Dôkazom to-ho je i tohtoroãn˘ nález zastreleného orla naPodbanskom. Poºovníci uÏ neraz pozorovali ako oroldokáÏe zobraÈ srnãie mláìa, alebo dokonca som bolinformovan˘ poºovn˘m hospodárom z Partizánskej

Lupãe, ako dva orly útoãili na dospelú srnu v rúbanis-ku. Keby ich neboli odpla‰ili lesní robotníci, urãite by juulovili. Je to dôkaz, Ïe nemajú dostatok prirodzenej po-travy a sú nútení hºadaÈ aj inú potravu, ako je ichpôvodná potravinová základÀa.

UÏ mnoho rokov pracujem profesionálne v ochraneprírody. Posledné roky, ako beÏí program záchranykamzíka si viac v‰ímam aj správanie orlov v jeho teri-tóriu. Pre ilustráciu uvediem moje pozorovania orlovv kamziãom areáli Nízkych Tatier v tomto roku od 1. 1.2002 – 25. 8. 2002. Za toto obdobie som sa dostal doareálu kamzíka 42 krát. Priãom ãist˘ ãas pohybuv tomto areáli je okolo 4 – 5 hodín. Zdá sa to byÈ má-lo, ale veºkú ãasÈ dÀa zaberie v˘stup nad hornú hrani-cu lesa a potom návrat. TakÏe poãas t˘ch 4 – 5 hodínnemusím vidieÈ v‰etko, ão sa tam v priebehu dÀa ude-je. Poãas t˘chto terénnych pochôdzok v uvedenomobdobí som pozoroval 15 krát 1 ks orla skalnéhoa 5 krát 2 ks orlov. Pre zaujímavosÈ uvediem, 31. 5. 02a 18. 6. 02 som pozoroval neúspe‰né útoky orla na

kamzíãatá. Útok z 31. 5. 02 vyzeral takto: dva orly5 krát zaútoãili na ãriedu kamzíc na ·tiavnici a uÏ sa imju podarilo tak vystra‰iÈ, Ïe ochranné postavenie kam-zíc bolo naru‰ené a najmä mlad‰ie kamzice zaãali od-vádzaÈ svoje mladé. UÏ vyzeralo, Ïe nasledujúci útokorlov bude úspe‰n˘, no v tom nízko letiaca vojenskástíhaãka rozpla‰ila v‰etko. 20. 8. 02 som pozorovalo 17.30 h na Ludárovej holi, ako orol ulovil svi‰Èa.Najãastej‰ie som pozoroval orlov od konca apríla, keìsa zaãínajú prehrabávaÈ svi‰te a potom intenzita po-bytu orlov v areáli kamzíka sa zvy‰uje poãas kladeniakamzíãích mláìat. I keì kamzíãatám sa zvy‰uje bez-peãnosÈ vytvorením tzv. kamziãích ‰kôlok, orly stáleprenasledujú takéto ãriedy a trpezlivo ãakajú na svojupríleÏitosÈ. O tomto jave sa pri terénnych pochôdzkachso mnou presvedãil aj RNDr. Radúch a aj niektorí ko-legovia z NAPANTU, ktorí neºutovali námahu spojenús t˘mto pozorovaním.

UÏ viackrát sa potvrdilo, Ïe preferovaním nejakéhopredátora a umel˘m zvy‰ovaním jeho poãetnostiv dne‰nej naru‰enej prírode sa to nakoniec obrátilo pro-ti nemu samotnému. Neurobme aj my túto chybu.Príklad k tomuto problému by vedeli uviesÈ najmä rybá-ri. Pri nepremyslenom zarybÀovaní tokov drav˘mi ryba-mi, ktoré vylovili v‰etky ostatné druhy a pri nedostatkupotravy aj seba, sa urobilo viac ‰kody ako osohu.

BudúcnosÈ kamzíkov a orlov vidím zameraním sana zv˘‰enie stavov drobnej zveri. Ako som uÏ spome-nul, v dne‰nej naru‰enej prírode bude musieÈ ãlovekstále do prírody citlivo zasahovaÈ a tak vyrovnávaÈ rov-nováhu naru‰enú nerozváÏnymi zásahmi. NebudememôcÈ donekoneãna zvy‰ovaÈ poãetnosÈ jedného dru-hu, keì tak˘mto zvy‰ovaním ohrozujeme poãetnosÈiného.

Treba prebraÈ skúsenosti z in˘ch krajín a hlavne po-uãiÈ sa na ich chybách. Pozorovania terénnych pra-covníkov by mali byÈ prijímané ako cenné údaje a naj-mä zohºadÀované pri hºadaní správnych rie‰ení.

Jedn˘m z ãiastkov˘ch krokov k rie‰eniu, môÏe byÈaj príklad, ktor˘ by bol vhodn˘ aj u nás ako kompromispovolenia poºovaãiek minimálne v NPR. V ‰paniel-skych Pyrenejách, je povolená poºovaãka v národn˘chparkoch s t˘m, Ïe poºovník si môÏe zobraÈ trofej z v˘-radového odstrelu a telo zvieraÈa ostáva na miesteulovenia ako zdroj potravy v prírode pre predátorov.

Milan BALLOFoto: autor

Mladé orla skalného

V dne‰nej dobe v NAPANTe môÏeme uÏ len s nostalgiou spomínaÈ na kamziãie ‰kôlky s tak˘mto mnoÏstvom mláìat

NEZNÁSILŇUJME PRÍRNEZNÁSILŇUJME PRÍR ODUODU

ZLOM 13.9.2002 9:43 Str�nka 25

24

„Lesy predchádzali ºudstvo, pú‰te ho nasle-dujú“. (F. A. R. Chateaubriand)

Málokto je doma vítan˘m prorokom. Nemá toºahké v USA ani Stephen H. Schneider, ktor˘,ako jeden z prv˘ch vedcov, uÏ v roku 1970 pred-povedal, Ïe globálne oteplenie sa zaãne prejavo-vaÈ uÏ koncom XX. storoãia. Prof. Schneider sa vosvojej pútavej histórii zemskej klímy LABORATÓ-RIUM ZEM s podtitulom Hra o planétu, ktorú si ne-môÏeme dovoliÈ prehraÈ (Vyd. Archa Bratislava,1998 v edícii Majstri vied) vyznáva: Hodnoty, kto-ré uznávam najviac, sú rozmanitosÈ – prírody ajkultúry – a trvalá udrÏateºnosÈ. Jednu z jej kapito-liek, nazvanú príznaãnou otázkou: Stojí biodiverzi-ta za ochranu?, konãí my‰lienkou: Mali by sme takpoprem˘‰ºaÈ, ãi by k paradigme optimalizácieekonomickej efektivity nemala pribudnúÈ e‰te pa-radigma odvracania rizík (tzv. princíp prezieravos-ti), kde cieºom by bolo zachovaÈ vysok˘ stupeÀrozmanitosti v kultúre a prírode. Lebo po pre násbeÏnom uplatÀovaní zásady „prvé slovo mámevÏdy my“ by nakoniec pokojne mohlo prísÈ trpkéuvedomenie si skutoãnosti, Ïe „posledné slovo mávÏdy príroda“.

Krajiny a‰pirujúce na prijatie do EÚ horúãkovitomapujú a pripravujú podmienky implementácieeurópskych smerníc k tvorbe Sústavy NATURA2000. Povedzme si pozitivisticky, Ïe sa nám v‰et-ko, i s programami starostlivosti pre lokality sústa-vy NATURA 2000, podarí stihnúÈ. Aké v‰ak môÏebyÈ posledné slovo prírody? T˘m, ão nemajúãas vychutnaÈ si 170-stranovú Schneiderovu kni-hu, si dovoºujem ponúknuÈ o nieão krat‰ie ãlánky –od B. N. Rocka (Îiva, ã. 2/2002 str. 53 – 56) a M.Lapina (Îivotné prostredie ã. 2/2002, str. 82 – 86)– na in‰piráciu k zamysleniu sa nad touto zásad-nou otázkou princípu prezieravosti/prevencie.

Barret N. Rock, hosÈujúci profesor na UKv Prahe a Mendelovû zemûdûlské a lesnické uni-verzitû v Brne, nás v ãlánku: Oteplování – realitaãi fikce? oboznamuje s v˘sledkami Projektu re-gionálneho posúdenia moÏn˘ch vplyvov klimatic-k˘ch zmien na Ïivotné prostredie (ÎP) 6 ‰tátovv Regióne New England realizovaného na zákla-

de Zákona Kongresu USA o globálnej klimatickejzmene z roku 1990. V prvej ãasti ãlánku uvádza,popri úzkej súvislosti zmeny teploty s koncentrá-ciou v˘znamn˘ch skleníkov˘ch plynov (CO2a CH4) zrejmej z anal˘zy vzduchov˘ch bubliniekvo vrtoch antarktického ºadovca na stanici Vostok(420 000 rokov star˘ch), aj v poslednom storoãíexponencionálne rastúce údaje: tak o teplote akoaj o vy‰e 23 % vy‰‰ej koncentrácii CO2 (370 ppm)oproti najvy‰‰ím koncentráciám za celé toto obdo-bie (300 ppm) (o 30 % vy‰‰ou ako pred Prie-myselnou revolúciou) a o vy‰e 100 % náraste kon-centrácie CH4 (z 800 na 1800 ppb) v súãasnostioproti kolísaniu prirodzen˘ch klimatick˘ch cyklovv uplynul˘ch 420 miléniách. V druhej ãasti ãlánkusú aj pre Slovensko zaujímavé zistenia o historic-ky podmienen˘ch rozdieloch v teplotn˘ch tren-doch dvoch susedn˘ch najlesnatej‰ích ‰tátovUSA: Maine (92 %) a New Hampshire (89 % les-natosÈ). K˘m u prvého z nich do‰lo od r. 1895k poklesu, v tom druhom je v˘razn˘ nárast prie-mernej roãnej teploty. Vysvetlenie je v historickomvyuÏití pôdy t˘chto ‰tátov. V Maine do‰lo k znovu-zalesneniu a v New Hampshire ostali len ohrani-ãené pásy lesa medzi holorubmi, ktoré sa aÏ terazpostupne zalesÀujú. Dôsledky tejto zdanlivo po-merne malej zmeny klímy sú zrejmé: v˘roba javo-rového sirupu sa v Novom Anglicku zrútila a pre-sunula do Kanady, zv˘‰ilo sa zneãistenie ovzdu-‰ia v tomto „v˘fuku Ameriky“, zv˘‰il sa tieÏ poãet

klie‰Èov a s nimi spojené riziko prenosov˘ch ocho-rení, je pozorovan˘ zv˘‰en˘ v˘skyt ìal‰ích hmy-zích prená‰aãov a patogénov, problémy s kvalitouvody sa odrazili v zásobovaní trhu rybami…

Doc. Milan Lapin sa v ãlánku zameranémuK tretej správe Medzivládneho panelu pre kli-matickú zmenu tieÏ zaoberá monitoringom a dô-sledkami globálneho otepºovania. Medzivládnypanel pre klimatickú zmenu (IPCC) sa od svojhozriadenia z iniciatívy OSN v roku 1988 vedeckyveºmi zodpovedne (aÏ priopatrne – v dôsledkuprotitlaku „vedeckej obce“ platenej fosílnou a jad-rovou priemyselnou lobby) vyjadruje k signálomglobálnej klimatickej zmeny: rast celosvetov˘chroãn˘ch priemerov teploty, vzrast priemernej hla-diny svetového oceánu, roztápanie ºadovcov, po-sun vegetaãn˘ch pásiem, roz‰irovanie pú‰tí, ex-trémne javy ako sú vlny horúãav, sucho, lejaky,povodne, búrky, tornáda, tropické cyklóny…Znaãná ãasÈ Lapinovho príspevku, urãeného sprá-vam IPCC z lanského súboru Climate Change2001, je zaslúÏene venovaná Syntéznej správeIPCC 2001 – najmä skrátenej interpretácii jej de-viatich otázok a odpovedí na ne. K odpovediam na5. otázku – o klimatickej inercii – správa uvádza,Ïe v klimatickom systéme Zeme existuje rad spät-n˘ch väzieb zabezpeãujúcich veºkú zotrvaãnosÈhlavn˘ch klimatotvorn˘ch procesov. …existuje ajreálna obava, Ïe by mohlo dôjsÈ k nevratnému po-ru‰eniu charakteru t˘chto procesov.

Plne sa stotoÏÀujem s poÏiadavkou doc. La-pina, Ïe prinajmen‰om táto Syntézna správaIPCC by mala byÈ preloÏená do slovenãiny a pre-zentovaná ‰irokej odbornej, decíznej aj celoslo-venskej verejnosti. Zvlá‰È po tom, ão som si pre‰-tudoval ostatné dva Zborníky národného klimatic-kého programu SR (ã. 10 a 11) a Tretiu národnúsprávu o zmene klímy (MÎP SR, Bratislava,2001), z ktor˘ch je zrejmá stagnácia podpory v˘-skumu orientovaného na zmenu klímy – najmä to-mu venovanému aktualizácii adaptaãn˘ch a pre-ventívnych opatrení.

Z Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zme-ne (FCCC) z Rio Summitu spred 10 rokov, ktoréhoratifikáciou (v auguste 1994) sa SR stala 89. prá-voplatn˘m ãlenom Konferencie zmluvn˘ch stránFCCC, vypl˘vajú totiÏ pre Slovensko o. i. aj dva zá-väzky:• pripravovaÈ sa na adaptáciu zmiernenia moÏn˘ch

dôsledkov oãakávanej klimatickej zmeny,• podporovaÈ informovanosÈ o príãinách a moÏ-

n˘ch dôsledkoch oãakávanej (pravdepodobnej) klimatickej zmeny v najbliωích desaÈroãiach.

Indícií o dopadoch klimatickej zmeny aj na Slo-vensku je neúrekom. A nie len u nás. Ak nám ne-staãí nedávna správa TASR (z 20. 5. 2002) o naj-väã‰ej invázii chrústov za posledn˘ch 50 rokovv spolkovej krajine Hessensko (moÏno aj vìakavylep‰ujúcim sa zloÏkám ÎP v priemyselnom Ne-mecku), ãi ãerstvej invázii kobyliek v Rusku z Ka-zachstanu (9. 6. 2002) a nezam˘‰ºame sa nad ne-známym nechrípkov˘m smrtiacim vírusom v Gréc-ku (správa TASR z 26. 4. 2002) – pouvaÏujme as-poÀ nad zistením pravidelného v˘skytu hmyzu,pôvodne z panónskej ãasti SR a Európy, uÏ aj nasevernom Slovensku (Bzdocha pásavá – Grapho-soma Leneata na Dreveníku od r. 1985, KriÏiakpásav˘, ãi nepôvodné druhy modlivky, tu pozoro-vané pravidelne od 1/2 80-tych rokov, boli potvr-dené uÏ aj v âechách).

Lietajúcemu hmyzu sa migruje ºahko. Objav R.W. Grahama – tzv. habitatov (biotopov) „bez ana-lógie“, v‰ak, ako pí‰e Schneider, by mal hlboko

KKKK NNNNAAAATTTTUUUURRRREEEE vvvveeeeccccííííNÁZORY

Tropické búrky v posledn˘ch rokoch spôsobujú zosuvy pôdy – kamenná lavína vo Velickom plese

ZLOM 13.9.2002 9:43 Str�nka 26

25

znepokojiÈ v‰etk˘ch, ktorí úprimne veria tvrdeniu,Ïe biodiverzita by sa pri konfrontácii s klimatickouzmenou mohla zachovaÈ migráciami… lebo tietoukazujú, Ïe normálne asociácie rastlín a Ïivoãí-chov sa môÏu v priebehu klimaticky vyvolan˘chprechodov celkom rozvrátiÈ – a to dokonca aj v prí-pade relatívne pomal˘ch prirodzen˘ch klimatic-k˘ch zmien (1 °C za 1000 rokov pri prechode ºa-dov˘ch dôb do interglaciálov). Zo súãasn˘ch pro-jekcií vypl˘vajúcej r˘chlej zmeny teploty (stupne Cza 100 rokov) rastie hrozba r˘chleho rozpadu bio-logick˘ch spoloãenstiev, a teda prudkého zv˘‰eniarozsahu vymierania druhov. UÏ teraz je, v dôsled-ku rozdrobovania ekosystémov, chemického zne-ãisÈovania ÎP a uvádzania inváznych druhov donov˘ch biotopov, v˘razne zv˘‰en˘ súãasn˘ rozsahvymierania druhov… Teda tzv. naturovské druhya ich biotopy zmapujeme, vyhlásime ich legisla-tívnu ochranu a… a potom ão?

Preto mi je prinajmen‰om smutne, keì sledu-jem v médiách neustávajúce útoky lesníkov naochranárov a súãasné i tvoriace sa právne normySR v ochrane prírody a krajiny. Naposledy odIng. Igora Mráza (Slovenské lesokruhy ã. 3/2002v ãlánku: Kedy zavládne raj? alebo diskriminácia‰tátnych lesov na slovensk˘ spôsob…) alebo do-nedávna od Ing. Milana KoreÀa, CSc. zo ·tátnychlesov TANAPu. Teda z organizácie, ktorá sa pa-suje za následníka tej Správy TANAPu, ktorá v ãa-se svojej hegemónie v tomto národnom parku ne-zabránila – ãi uÏ napr. znaãnej v˘stavbe objektovpodnikovej a individuálnej rekreácie, veºkopredajníautomobilov, poºovaãkám prominentov (dokoncai na kamzíky a medvede), organizovaniu maso-v˘ch ‰portov˘ch podujatí (napr. Rallye Tatry)a k nim povoleniu záberu a v˘rubu lesov (napr.90 ha pre Majstrovstvá sveta v klasick˘ch lyÏiar-skych disciplínach r. 1970), alebo sa dokonca„preslávila“ samotnou vtedaj‰ou Správou TANAPuorganizovanou Medzinárodnou drevorubaãskousúÈaÏou Drevorubaã 1986 v Raãkovej doline.

Od prijatia Lesného zákona ã. 61/1977 Zb. aÏdo Nariadenia vlády SR ã. 49/1997 Z. z. vláda naSlovensku nevyhlásila Ïiadnu oblasÈ lesov, v ktorejsa môÏe zakázaÈ ãinnosÈ ohrozujúcu jej poslanie,a to najmä v záujme ekologickej stability územia.Zato schválila najväã‰ie odlesÀovanie v strednejEurópe (900 ha uvoºnen˘ch vo Vojenskom obvodeZáhorie pre Automobilov˘ Priemyseln˘ parkVolkswagenu pri Lozorne). Tu lesníci nevedeli vy-uÏiÈ svoju osvedãenú „poºovnícku lobby“ v parla-mente a vláde? Na ãom uviazol Program zalesÀo-vania nevyuÏívan˘ch nelesn˘ch plôch?

I keì si ctím tradície, donekoneãna sa predsanemoÏno p˘‰iÈ pokrokov˘m Tereziánskym lesn˘mporiadkom pre Uhorské kráºovstvo z r. 1769.Stavanie ãestn˘ch stráÏí pri pomníku JozefoviDekrétovi Matejovie nezastrie skutoãnosÈ, Ïe les-níci uÏ dávno opustili les. Hájovne, ãi horárne, kto-ré kedysi stáli pri kaÏdej lesnej ceste a kontrolovalikaÏdú nohu stúpajúcu do a z lesa, uÏ temer ne-jestvujú, alebo sa zmenili na rekreaãné chaty (aknie základne pytliakov). ·tátne lesy si Ïiarlivo strá-Ïia len poºovnícke zruby uprostred chránen˘chúzemí. Skutoãne, lesníctvo na Slovensku malokedysi cveng, aÏ potom asi pri‰li administratívnereformy a samochvála. Lesníctvo (aj v celosveto-vom rozmere) zreteºne podºahlo tlaku drevospra-cujúceho priemyslu poslúchajúceho konzumn˘‰t˘l súãasnej civilizácie. Ako si ináã vysvetliÈ, Ïevtedy, keì sa cel˘ svet dokázal zhodnúÈ na Rio--Deklarácii, AGENDE 21 ãi FCCC, pripravovan˘Medzinárodn˘ dohovor o ochrane a vyuÏívaní le-sov sa zmenil len na Právne nezáväzné autorita-tívne prehlásenie k princípom globálnej dohodyo vyuÏívaní, ochrane a trvalo udrÏateºnom rozvojiv‰etk˘ch typov lesov?

Preto má zrejme v Schneiderovej knihe citova-n˘ E. O. Wilson pravdu, keì tvrdí, Ïe ºudské ko-nanie zv˘‰ilo rozsah vymierania v daÏìov˘chpralesoch na tisícnásobok a desaÈtisícnásobokprirodzenej úrovne (t. j. 10 druhov/rok) uÏ lenzmen‰ovaním ich plochy. Oãividne sa dnes na-chádzame uprostred jedného z najväã‰ích k⁄ãovvymierania v celej geologickej histórii, dodávaWilson a Schneider sa pritom p˘ta: Má vôbecjedin˘ druh, hocako je náchyln˘ na zvy‰ovaniepoãtu svojich jedincov a ekonomick˘ch ‰tandar-dov, právo pokraãovaÈ v t˘chto nevedomky alebonev‰ímavo uskutoãÀovan˘ch celoplanetárnychjatkách?

Úspe‰n˘ manaÏment kaÏdej organizácie si v‰í-ma okolité trendy a ich dôsledky na fungovanie or-ganizácie. K˘m v dávnych dobách, keì Ïil ãlovekv súlade s prírodou a nemal v rukách tie stra‰nétechnológie na jej niãenie, neboli známe pojmyekológia a Ïivotné prostredie, ochrana prírody bo-la spravidla súãasÈou rozhodovania dobrého hos-podára v krajine. Z (pomerne neskorého) uvedo-menia ohrozenia prírody a Ïivotného prostrediavznikla potreba samostatnej ‰tátnej environmen-tálnej exekutívy: v západnej Európe a vyspel˘ch‰tátoch v 70-tych rokoch minulého storoãia (bezosobitného rezortu pre Ïivotné prostredie zostávadosiaº âína, Equador, Gabun a Botswana). Na

Slovensku bola dlhé roky ochrana prírody vo funk-cii my‰ieho koÏú‰ka na rezorte ‰kolstva alebo kul-túry a ‰tátna správa Ïivotného prostredia prv˘krátpochodovala s vojskami Ministerstva vnútra a Ïi-votného prostredia SSR aÏ na 1. mája 1989. AÏkompetenãn˘m zákonom ã. 595/1990 Zb. vzniklav roku 1990 Slovenská komisia pre ÎP, ktorá sav r. 1992 pretvorila na MÎP SR. Tomu sa uÏ po-darilo, po 30 rokoch protiob‰trukãn˘ch bojov, pri-praviÈ modern˘ zákon ã. 297/1994 o ochrane prí-rody a krajiny – toºko kritizovan˘ na‰imi lesník-mi. Aby ani jeho novela nebola naìalej popolu‰-kou v slovenskej legislatíve, staãí sa poobzeraÈu na‰ich najbliωích susedov z Vi‰egrádskej 4-ky.Úspe‰n˘ príklad z 20-roãného v˘voja environmen-talistiky v Poºsku, kde viac neÏ úzko spolupracujúochranári s lesníkmi – od tamoj‰ieho MinisterstvaÎP, prírodn˘ch zdrojov a lesníctva aÏ po skutoãnéSPRÁVY národn˘ch parkov – naznaãuje trend,ktor˘m sa bude uberaÈ efektívna ochrana prí-rodného dediãstva.

Zatiaº ão Lesy âR, s. p., teda ãeskí lesníci,uÏ od r. 1999 úzko spolupracujú s âesk˘m sva-zem ochráncÛ pfiírody na mnohomiliónov˘ch spo-loãn˘ch projektoch, slovenskí lesníci bojujú s pro-fesionálnymi i dobrovoºn˘mi ochranármi prírody,hromÏia na vyhlasovanie nov˘ch chránen˘chúzemí, spochybÀujú právne normy v ochraneprírody a krajiny. Nev‰ímajú si (ãesÈ v˘nimkám!)nejakú tú Naturu ãi klimatické zmeny – staãí imnájsÈ v lese jediného Ipsa, aby mohli zaãaÈ s t˘msvojím osvedãen˘m algoritmom: vysekaÈ lesnécesty, vyrúbaÈ cel˘ les a posadiÈ sadenice smre-kov do radov.

Preto mi nedá op˘taÈ sa: „Pane, keì si uÏ dalSlovensku toºko krásy, nemohol si pridaÈ aj ‰tipkurozumu?“. Veì keì to u nás pôjde takto ìalej,vyjde v‰etka námaha pri príprave sústavy NATU-RA 2000 navnivoã. Hrozí nám, Ïe klimatické zme-ny, a na‰a vlastná hlúposÈ, nám zniãia v‰etky na-‰e tromfy (kultúrna a prírodná diverzita), s ktor˘mimôÏeme uÏ teraz smelo vstúpiÈ do Európskejúnie. Lebo, ako pí‰e Schneider: „zìaleka najzá-vaÏnej‰ím environmentálnym problémom 21. sto-roãia nebude jednoducho strata habitatu, aleboubúdanie ozónu, ãi chemické zneãistenie Ïivotné-ho prostredia, alebo invázia exotick˘ch druhov,alebo klimatická zmena, ale skôr synergizmusv‰etk˘ch t˘chto faktorov“.

Du‰an BEVILAQUASpráva NP Slovensk˘ raj

NÁZORY

Globálne otepºovanie Zeme má za následok roztá-panie ºadovcov

Po‰kodené porasty kosodreviny po záplavách

ZLOM 13.9.2002 9:43 Str�nka 27

26

Pri príleÏitosti 70. v˘roãia vzniku prvého Me-dzinárodného parku v Európe, ktor˘ tvorili v roku1932 Pieninsk˘ národn˘ park v Poºsku a Slovenskáprírodná rezervácia v Pieninách a pri príleÏitosti35. v˘roãia vyhlásenia Pieninského národného par-ku na Slovensku obidva pohraniãné národné parkyv dÀoch 19. aÏ 21. júna 2002 zorganizovali dve kon-ferencie. Ich priebeh bol nasledovn˘:

Slávnostná konferencia pri príleÏitosti jubileí ná-rodn˘ch parkov sa uskutoãnila dÀa 19. júna 2002 zaprítomnosti zástupcov obidvoch ministerstiev, pred-staviteºov ‰tátnej správy, samosprávy, lesníckychorganizácií, ‰tátnej ochrany prírody na Slovensku,jednotliv˘ch národn˘ch parkov v Poºsku a zástupcovin˘ch spolupracujúcich organizácií. Slávnostná kon-ferencia mala dve ãasti, dopoludÀaj‰iu v hoteli„Gornik“ v poºskom kúpeºnom meste Szczawnicaa popoludÀaj‰iu v Chránenom areáli Pieninské lipyv obci âerven˘ Klá‰tor a v hoteli Cyprián v Spi‰skejStarej Vsi na Slovensku.

Na úvod dopoludÀaj‰ej ãasti slávnostnej konfe-rencie vystúpili riaditelia obidvoch národn˘ch par-kov, ktorí spoloãne striedavo privítali vzácnych hostía v‰etk˘ch prítomn˘ch. V pozdravnej ãasti odznelipozdravy a gratulácie p. Prof. E. Simonides, vicemi-nisterky Ïivotného prostredia v Poºsku, RNDr.Jozefa Kramárika, generálneho riaditeºa sekcieMinisterstva Ïivotného prostredia Slovenskej re-publiky a prevaÏnej väã‰iny prítomn˘ch zástupcovjednotliv˘ch organizácií. V tejto ãasti konferenciesa uskutoãnilo aj slávnostné odmeÀovanie zaslú-Ïil˘ch pracovníkov rezortu Ïivotného prostrediav Poºsku. Následne boli prezentované tieto príleÏi-tostné referáty:– Preão chránime Pieniny?

Prof. Dr. Hab. Zbigniew Witkowski – Instiytut Ochrony Prirody

– Vedeck˘ v˘znam Pienin a ich ochrany v prie-behu 70 rokovRNDr. ªubomír Pacanovsk˘, CSc. – UPJ· Ko‰ice

– Perspektívy ochrany prírody na SlovenskuRNDr. Martin Kassa – ·tátna ochrana prírody

– Poºské národné parky so zámerom idey in-tegrovanej ochrany a nutnosÈ dialóguDr. Hab. Zbigniew Myczkowski – Regionalny Osrodek Studiow i Ochrany SrodowiskaMedzi dvomi ãasÈami konferencie sa uskutoãnila

terénna autobusová exkurzia územím poºského ná-rodného parku do obce Szromowce Nizne, odkiaº sauskutoãnila preprava úãastníkov konferencie plÈamina slovenskú stranu. Tento akt prepravy cez Du-

najec mal symbolizovaÈ bezbariérovosÈ ‰tátnej hrani-ce v spolupráci obidvoch národn˘ch parkov.

Hlavná ãasÈ popoludÀaj‰ej ãasti slávnostnej kon-ferencie sa uskutoãnila za nádherného poãasia podTromi korunami v Chránenom areáli Pieninské lipy,na mieste, kde bol pred sedemdesiatimi rokmi de-klarovan˘ vznik prvého Medzinárodného parkuv Európe. Po prekrásnom vystúpení sólistky a folk-lórneho súboru Flisocek privítal úãastníkov konfe-rencie starosta obce âerven˘ Klá‰tor. V ìal‰ej ãastiriaditeº poºského národného parku priblíÏil prítom-n˘m aktivity, ktoré predchádzali vzniku Pieninskéhonárodného parku a predvojnovú spoluprácu obochparkov. Riaditeº slovenského národného parkuzhodnotil povojnovú a súãasnú vzájomnú spoluprá-cu v území. Po t˘chto referátoch sa uskutoãnil pod-pis deklarácie o ìal‰ej vzájomnej spolupráci na úze-mí obidvoch Pieninsk˘ch národn˘ch parkov.

Za poºskú stranu dohodu podpísal Mgr. Ing.Arkadiusz Nowicki, dyrektor – Krajowy ZarzadParków Narodowych so sídlom vo Var‰ave, a Mgr.Ing. Michal Sokolowski, dyrektor – Pieninski ParkNarodowy v Koscienku n/Dunajcem. Za slovenskú

stranu dohodu podpísali RNDr. Martin Kassa, riadi-teº ·tátnej ochrany prírody Slovenskej republiky sosídlom v Banskej Bystrici a Ing. ·tefan Danko, riadi-teº Pieninského národného parku v âervenomKlá‰tore. Po podpise deklarácie konferencia pokra-ãovala spoloãensk˘m veãerom.

Vedecká konferencia sa uskutoãnila v dÀoch 20.aÏ 21. júna 2002, priãom v prv˘ deÀ sa uskutoãnilareferátová ãasÈ a panelová diskusia a druh˘ deÀ te-rénna exkurzia s vyhodnotením súÈaÏe o najlep‰íposter. Poãas vedeckej ãasti boli prezentovanévedecké poznatky z územia Pienin v troch blo-koch. V prvom bloku bola prezentovaná geologická,problematika a problematika kultúrneho dediãstvav území. Druh˘ blok bol venovan˘ faune Pienin a jejochrane a tretí blok botanike.

V popoludÀaj‰ích a veãern˘ch hodinách sa usku-toãnila panelová diskusia, poãas ktorej boli v ‰tyrochkategóriách, anorganika, svet rastlín, svet Ïivoãí-chov, príroda a ãlovek prezentované vedecké po-znatky z územia Pienin na 48 posteroch.

Poãas závereãného dÀa sa uskutoãnila terénnaexkurzia s náv‰tevou infocentier oboch národn˘chparkov v âervenom Klá‰tore, Lesnici a v poºskej

Szczawnici. Na prechod medzi jednotliv˘mi infocen-trami mohli úãastníci vyuÏiÈ náuãn˘ch chodník cezNPR Prielom Dunajca, alebo splav na plti po rieke.

Terénna exkurzia sa ukonãila podaním obãer-stvenia pri Chate Pieniny a pri informaãnom centrev Lesnici. Poãas obãerstvenia bola vyhodnotená ajsúÈaÏ o najlep‰í poster podºa jednotliv˘ch kategórií.Tri ceny si odniesli poºskí autori a jednu cenu kolek-tív slovensk˘ch autorov. Pre úplnosÈ je potrebnéuviesÈ, Ïe bola udelená e‰te jedna cena poºsk˘mriaditeºom Pieninského národného parku pre naj-mlad‰iu úãastníãku konferencie, 12 roãnú BarborkuKocianovú, ktorá sa starala o sluÏby a pohodlieúãastníkov konferencie. Ktovie ãi v budúcnosti nebu-de aj odbornou úãastníãkou podobn˘ch konferencií.

Vìaka patrí v‰etk˘m t˘m, ktorí akoukoºvek mie-rou prispeli k úspe‰nému priebehu konferencií, ãi uÏ to boli odborní pracovníci ochrany prírodyalebo sympatizanti a priatelia Pieninského národné-ho parku.

Ing. ·tefan DANKOFoto: autor

INFORMÁCIE

JJJJ UUUU BBBB IIII LLLL EEEE JJJJ NNNN ÁÁÁÁ AAAA VVVV EEEE DDDD EEEE CCCC KKKK ÁÁÁÁ KKKK OOOO NNNN FFFF EEEE RRRR EEEE NNNN CCCC IIII AAAA VVVV PPPP IIII EEEE NNNN IIII NNNN ÁÁÁÁ CCCC HHHHÚãastníci konferencie na mieste, kde bol pred 70. rokmi zaloÏen˘ prv˘ medzinárodn˘ park v Európe

Podpisovanie deklarácie o vzájomnej spolupráci

ZLOM 13.9.2002 9:43 Str�nka 28

27

INFORMÁCIE

Program starostlivosti o národn˘ park ur-ãuje strategické ciele starostlivosti o územienárodného parku vrátane jeho ochrannéhopásma diferencovane podºa jednotliv˘chzloÏiek Ïivotného prostredia a v nadväznos-ti na jednotky priestorového rozdelenia úze-mia s rovnak˘m spôsobom starostlivostia zóny. Obsahuje najmä zásady a regulatívyvyuÏívania územia vo vzÈahu k jednotliv˘modvetviam ºudskej ãinnosti. Patrí medzi zá-kladnú dokumentáciu v starostlivosti o oso-bitne chránené ãasti prírody a krajiny v zmys-le zákona o ochrane prírody a krajiny.

Prv˘ Program starostlivosti o Tatransk˘národn˘ park do roku 2000 schválila vládaSR uznesením ã. 658 v roku 1991. Jeho vy-pracovanie vyplynulo z uznesenia vlády SR,v ktorom sa kon‰tatovalo, Ïe vyuÏívanieúzemia TANAPu presiahlo hranice jehoekologickej únosnosti, zákon SNR ã.11/1948 o TANAPe sa sústavne poru‰ovala zámery ochrany prírody boli realizovanénedostatoãne, ão sa odrazilo na v˘raznomvzostupe devastácie územia so v‰etk˘mi dl-hodob˘mi následkami.

V súãasn˘ch nov˘ch spoloãensk˘ch, eko-nomick˘ch a legislatívnych podmienkach jepotreba novelizácie doteraz platného Prog-ramu starostlivosti o TANAP do roku 2000odôvodnená viacer˘mi skutoãnosÈami.Nová legislatíva v oblasti ochrany prírodya krajiny – najmä zákon o ochrane prírodya krajiny platn˘ od roku 1995 – priniesol no-v˘ pohºad na riadenie administratívy správynárodného parku. ëal‰ím dôvodom sú novévlastnícke a uÏívateºské vzÈahy k pôde a le-som na území TANAPu (odovzdávanie uÏí-vania lesov a pozemkov oprávnen˘m vlast-níkom) a nov˘ princíp zónovania územia ná-rodného parku (jadrové územie, nárazníko-vá zóna a rozvojové územie) pre úãely ma-naÏmentu t. j. priestorovej diferenciáciepodmienok ochrany v súlade so súãasnoustratégiou trvalo-udrÏateºného Ïivota a vyu-Ïívania prírodn˘ch zdrojov, ão okrem inéhoznamená aj vytvorenie podmienok pre roz-vojovú funkciu v ochrannom pásme národ-ného parku. Nemenej dôleÏit˘mi skutoãnos-Èami je aj úprava hraníc vlastného územianárodného parku a jeho ochranného pásmas prihliadnutím na aktuálne smerovaniediaºnice, intravilány miest a obcí v ochran-nom pásme a pod. TieÏ kritické ohrozenielesn˘ch i nelesn˘ch ekosystémov synergic-ky pôsobiacimi abiotick˘mi a biotick˘mi fak-tormi, ktoré oslabujú a de‰truujú ekologickústabilitu a môÏu viesÈ aÏ ku prípadnej ka-tastrofe ekosystémov. Napokon sú to ajpodstatné zásahy do prírody a krajinyochranného pásma a vlastného územia ná-rodného parku spôsobené predov‰etk˘mnedodrÏovaním platnej územnoplánovacejdokumentácie (nere‰pektovanie zákazu ur-banizácie a v˘stavby ‰portovej infra‰truktú-ry vo vlastnom území národného parku).

Novelizovan˘ Program starostlivosti bymal preto predstavovaÈ novú koncepciuochrany prírody zaloÏenú na zásadách trva-lo udrÏateºného Ïivota. PretoÏe národn˘park je v územnom systéme ekologickej sta-bility chápan˘ ako nadregionálne biocen-trum európskeho v˘znamu, budú princípytvorby krajiny opierajúce sa o územn˘

systém ekologickej stability uplatÀovanév ochrannom pásme národného parku tak,aby sa pomocou aktívnej tvorby krajinnej‰truktúry postupne dotvorila ekologicky sta-bilná krajina, v ktorej sa bude realizovaÈ sta-rostlivosÈ o ekosystémy a ochrana biologic-kej rozmanitosti v úzkej súãinnosti SprávyTANAPu s miestnymi samosprávami, do-mácim obyvateºstvom, vlastníkmi pozemkova podnikateºsk˘mi subjektami.

V predposledn˘ májov˘ deÀ tohto roku sav Liptovskom Mikulá‰i uskutoãnil úvodn˘pracovn˘ seminár k realizácii projektu „Par-ticipatívny a trvaloudrÏateºn˘ manaÏ-ment Tatranského národného parku“.Realizáciu projektu koordinaãne zabezpe-ãuje kancelária projektu so sídlom naSpráve TANAPu v Liptovskom Mikulá‰i.Financovanie zabezpeãuje Dánska agentú-ra pre podporu environmentálnych projek-tov vo v˘chodnej Európe (DANCEE).Hlavn˘m cieºom projektu je v priebehudvoch rokov zabezpeãiÈ úãasÈ dotknut˘chsubjektov ako aj verejnosti na príprave no-vého kompletného návrhu manaÏmentové-ho plánu – Programu starostlivosti o Tatran-sk˘ národn˘ park.

V rámci projektu sa priebeÏne uskutoã-Àujú stretnutia jednotliv˘ch pracovn˘ch sku-pín s nasledovn˘m ãasov˘m hramonogra-mom:

august – september 2002: príprava pod-kladov pre prácu pracovn˘ch skupín.

október 2002 – marec 2003: prípravasektorov˘ch správ za úãasti jednotliv˘chkºúãov˘ch skupín (stakeholdrov) a verejnos-ti, zaãiatok práce pracovn˘ch skupín, ‰tudij-ná cesta do Dánska, odovzdanie sektoro-v˘ch správ.

apríl – august 2003: spracovanie prvéhonávrhu programu starostlivosti.

september – október 2003: verejné pri-pomienkovanie návrhu programu – stretnu-tia v jednotliv˘ch regiónoch, program k dis-pozícii na pripomienkovanie v informaãn˘chcentrách, obecn˘ch úradoch a pod.

november – december 2003: zapraco-vanie pripomienok verejnosti do finálnehonávrhu programu.

február 2004: prezentácia finálneho ná-vrhu programu starostlivosti verejnosti, kon-zultácia s právnym expertom, predloÏenienávrhu programu na MÎP SR.

V doteraj‰om priebehu projektu boli vy-tvorené 4 pracovné skupiny a 9 jednotliv˘chpodskupín:1. plánovanie a anal˘zy.2. manaÏment ekosystémov (lesníctvo,

poºovníctvo, fauna a flóra, Natura2000).

3. územné plánovanie a poºnohospodár-stvo.

4. ‰port, turizmus, propagácia a vzdelá-vanie.V prvej ãasti procesu tvorby manaÏmen-

tového plánu bude nasledovaÈ zber informá-cií a názorov od v‰etk˘ch sektorov˘ch zá-ujmov˘ch skupín. Vzájomn˘m posúdeníma porovnaním v‰etk˘ch sektorov˘ch zá-ujmov, ktoré bude samozrejme zaloÏené naplatnej legislatíve, ktorá sa vzÈahuje na plá-novanie manaÏmentu v národnom parku,bude pripraven˘ návrh Programu starostli-vosti. Vzhºadom k tomu, Ïe do plánovaciehoprocesu bude zapojen˘ pomerne veºk˘ po-ãet ºudí, je potrebné vysvetliÈ dôvody a filo-zofiu pri tvorbe nového programu starostli-vosti. Preto sa pripravuje vypracovanie prí-ruãky o právnom základe Programu starost-livosti. ëal‰ou aktuálnou úlohou je vypraco-vanie 9 sektorov˘ch správ za jednotlivépodskupiny, ktor˘ch cieºom je definovaÈ po-trebné plánovacie informácie pre kaÏdú pra-covnú podskupinu.

KeìÏe projekt by mal zabezpeãiÈ vznikmaximálne praktického programu starostli-vosti, ktor˘ bude zrozumiteºn˘ pre kaÏdéhoa zapojiÈ verejnosÈ do procesu jeho prípravy,najmä prostredníctvom pracovn˘ch skupín,oslovení sú v‰etci záujemcovia z radovmiestnych samospráv, domáceho obyva-teºstva, vlastníkov pozemkov a podnikateº-sk˘ch subjektov najmä v oblasti cestovnéhoruchu na aktívnu úãasÈ na jeho príprave.

Akékoºvek informácie t˘kajúce sa projek-tu môÏete získaÈ v kancelárii projektu:

Kancelária projektu „Participatívny a tr-valo udrÏateºn˘ manaÏment Tatranskéhonárodného parku“; Správa Tatranskéhonárodného parku – HodÏova 11, 031 01Liptovsk˘ Mikulá‰; tel: 044/552 45 51;e-mail: tanapproject@sopsr.sk.

Juraj ·VAJDASpráva TANAPu, Tatranská ·trba

(spracované podºa materiálov kancelárie projektu)Foto: autor

TTTTAAAANNNNAAAAPPPP BBBBUUUUDDDDEEEE MMMMAAAAËËËË NNNNOOOOVVVV ¯ PPPPRRRROOOOGGGGRRRRAAAAMMMM SSSSTTTTAAAARRRROOOOSSSSTTTTLLLLIIIIVVVVOOOOSSSSTTTTIIII

Národné prírodné rezervácie Mlynická a Furkotská dolina. Na jednej strane mimoriadne hodnotné územia z hºa-diska prírodoochrann˘ch hodnôt – na strane druhej silnejúca snaha o ‰portové a rekreaãné vyuÏívanie tohto úze-mia. Na otázku, do ktorej zóny budú patriÈ, dá odpoveì nov˘ program starostlivosti.

ZLOM 13.9.2002 9:43 Str�nka 29

Na zaãiatku leta v horúcom piatkovom dni 21. júna 2002 sav prekrásnom lesnom prostredí doliny Vydrovo pri âiernom Balogukonala slávnosÈ v‰etk˘ch, ktorí majú radi les, pod názvom DeÀ stro-mu. Nebude na ‰kodu, keì si toto zaujímavé podujatie pripomenie-me aj s odstupom ãasu.

Poriadateºmi tohoto propagaãno-v˘chovného podujatia boli Gene-rálne riaditeºstvo lesov SR v Banskej Bystrici, Lesnícka sekcia Minis-terstva pôdohospodárstva SR, Od‰tepn˘ lesn˘ závod v âiernomBalogu, Vidiecka rozvojová aktivita VYDRA a âiernohronská Ïelez-nica v âiernom Balogu, Ústav pre v˘chovu a vzdelávanie zamest-nancov lesného a vodného hospodárstva SR vo Zvolene, ZdruÏeniezamestnávateºov lesného hospodárstva SR, Lesnícke a drevárskemúzeum vo Zvolene a Obecn˘ úrad v âiernom Balogu.

Mottom podujatia bolo „Strom – les – Ïivot“. V propa-gaãnom letáku organizátori takto vystihli v˘znam stromu:„Treba úprimne doznaÈ, Ïe hoci priority na‰ich záujmov,s ktor˘mi sa pozeráme na krásu a v˘znam stromu, sa dnesmôÏu e‰te trochu navzájom odli‰ovaÈ, uÏ zajtraj‰ok tieto roz-diely úplne odstráni. Ostane tu len strom, ako veãn˘ v˘rob-ca d˘chateºného vzduchu, strom ako zásobník ãistej vody,strom ako ochranca úrodnej pôdy, strom ako darca krásydreva a napokon strom ako zdroj du‰evnej harmónie, ktorúv‰etci hºadáme a ktorú niekedy zvykneme naz˘vaÈ – ‰Èas-tím.“ No a les ako súbor stromov je „najv˘znamnej‰ím ga-rantom udrÏania Ïivota na planéte s názvom Zem…, priãom…budúce lesné veºmoci budú za svoje zisky vìaãiÈ múdros-ti svojich obyvateºov, ktorí dokázali vãas rozpoznaÈ v˘znamlesa a mali dostatok schopností zachovaÈ ho pre budúcnosÈako nenahraditeºn˘ zdroj Ïivota. Hodnota tejto predvídavos-ti bude obrovská.“

Mnohí úãastníci sa na miesto konania do Vydrovskej doli-ny prepravili historickou âiernohronskou lesnou Ïeleznicouz Hronca alebo âierneho Balogu.

V úvodnej historickej reminiscencii zvuk fanfár ohlásil prí-chod „Jej cisárskeho veliãenstva Márie Terézie“, ktorá pria-

mo z koãa rozhodila medzi pospolit˘ ºud niekoºko hrstí ão-koládov˘ch dukátov a potom v sprievode páÏat vystúpilana tribúnu, odkiaº predniesla lesníckemu stavu a ostat-n˘m hosÈom niektoré stále aktuálne pasáÏe z lesného po-riadku („Porádek hor aneb lesuw zachowaní“), vydanéhoza jej panovania v roku 1769, ktor˘ upravuje okrem inéhoaj hájenie lesov pre trval˘ úÏitok. Po vypustení holubíc sazas za zvuku fanfár na koãi vrátila k svojim panovníckympovinnostiam.

Slávnostné príhovory predniesli minister pôdohospodár-stva SR Ing. Pavol Konco‰ a generálny riaditeº Lesov SRIng. BlaÏej MoÏucha, ktor˘ súãasne vyhlásil jedºu, povaÏo-vanú za kráºovnú na‰ich hôr, za strom roka. Veºa zaujíma-v˘ch názorov odznelo v rámci „Lesníckeho Hyde Parku“,okrem iného aj nevyhnutnosÈ zblíÏenia lesníctva a ochranyprírody a to vzhºadom na historické pojítka i spoloãné ciele.

SúãasÈou programu bolo aj predstavenie projektu lesníc-keho skanzenu, ktor˘ má vzniknúÈ práve vo Vydrovskej doli-ne. Stane sa tak ìal‰ou atraktivitou tejto oblasti a logickoukoncovkou âiernohronskej Ïeleznice. Minister pôdohospo-dárstva odhalil základn˘ kameÀ tohoto skanzenu, pri ktoromspoloãne so zástupcami lesníckych stavov Slovenska zasa-dil strom roka – jedºu.

Zaujímavou bola aj prezentácia knihy „Putovanie za kúz-lom lesn˘ch Ïelezníc“ za prítomnosti jej autora Jifiího Junekaa poìakovanie záchrancom âiernohronskej lesnej Ïelezni-ce, ako aj pamätníkom lesn˘ch Ïelezniãiek na Slovensku.

K pestrosti programu prispelo vystúpenie lesn˘ch trubaãov, folk-lórneho súboru Poºana s pásmom lesníckych piesní a tancov, ukáÏ-ky lesníckych a drevárskych remesiel, horárske prekáraãky slovomi hudbou, lesné náuãné hry pre deti a celkovú pohodu zav⁄‰il chutn˘poºovnícky gulá‰.

SlávnosÈ DÀa stromu sa stretla s mimoriadnou pozornosÈou,o ãom svedãila aj znaãná úãasÈ. Toto vydarené podujatie sa vhod-ne zaãlenilo medzi iné akcie poriadané z príleÏitosti Medzinárod-ného roku hôr (International Year of Mountains), za ktor˘ bol rok2002 vyhlásen˘.

Ing. Július BURKOVSK¯Foto. Ing. Ivan Rybár

Tentokrát nie medzinárodná,ale medzi susediacimi veºko-plo‰n˘mi chránen˘mi územiamia to S CHKO Kysuce, S CHKOHorná Orava a S NP Malá Fatra.My‰lienka vznikla spontánnea zorganizovaÈ prvé stretnutiesa podujala S CHKO Kysuce.Cieºom spolupráce je zbliÏovaÈpracovníkov správ za úãelomv˘meny skúseností pri rie‰ení

odborn˘ch problémov na úsekuOP, príklady ich rie‰enia s moÏ-nosÈou ich obhliadky priamov teréne. Nemenej dôleÏité je po-treba vzájomného poznania sapracovníkov a zlep‰ovanie ko-lektívnych vzÈahov, ãi uÏ v rámcipracovísk alebo medzi nimi.

Prvé stretnutie sa konalo v te-rénnej stanici v CHA Zajaãkovalúka, v závere Rieãnickej doliny

v malebnej krajine Kysuckej vr-choviny. SúãasÈou programubolo postavenie stæpu s tabuºamijednotliv˘ch území na miestestretania sa hraníc území na kó-te Okrúhlica. Vykonaná bolaobhliadka PR Javorinka a CHAZajaãkova lúka. Poobede sa po-dával skvel˘ gulበpripraven˘pod taktovkou Juraja Lepie‰aa útvaru riaditeºa S NP Malá

Fatra. Horlivé rozhovory pri ohnio osude ochrany prírody naSlovensku sa skonãili v skor˘chrann˘ch hodinách spevom slo-vensk˘ch ºudov˘ch piesní.Veríme, Ïe sa zaãatú tradíciupodarí udrÏaÈ a rozvíjaÈ aj v bu-dúcnosti.

Ing. Ján KOR≈ANSpráva CHKO Kysuce

DEŇ SDEŇ STRTROMUOMU

28

INFORMÁCIE

Spomienka na Tereziánsky lesn˘ poriadok

Odhalenie základného kameÀa lesníckeho skanzenu v doline Vydrovo

Zaãala sa trilaterárna spolupráca medzi chránen˘mi územiami severného Slovenska

ZLOM 13.9.2002 9:44 Str�nka 30

✁

✁

HHHH mmmm yyyy zzzz oooo vvvv nnnn íííí kkkk vvvv ãããã eeee ºººº oooo vvvv iiii tttt ˘Ophrys apifera Huds.

Trváca rastlina z ãeºade vstavaãovité (Orchidaceae) vysoká 15 aÏ45 cm. Vyskytuje sa na trávnat˘ch a krovinat˘ch svahoch, najmä v spo-loãenstvách zväzov Festucion valesiacae a Bromion erecti, vzácnej‰ievo svetl˘ch dubov˘ch lesoch od níÏin do pahorkatín, na vápencov˘chpôdach. Hmyzovník vãeºovit˘ je jedin˘m samoopeliv˘m druhom z ce-lého rodu (viac ako 140 druhov, s centrom v˘skytu v Stredomorí).Z na‰ich zástupcov rodu Ophrys kvitne najneskôr, od konca mája aÏdo zaãiatku júla. Kvitne veºmi nepravidelne, poãet kvitnúcich jedincovna lokalitách kolí‰e od 0 po niekoºko desiatok, vzácne niekoºko má-lo sto jedincov.

Hmyzovník vãeºovit˘ patrí medzi kriticky ohrozené rastlinné druhyna‰ej flóry. Najstar‰ie údaje o jeho v˘skyte na Slovensku pochádzajúz okolia Bratislavy a z juÏnej ãasti StráÏovsk˘ch vrchov. V 60. a zaãiat-kom 70. rokov bol povaÏovan˘ za nezvestn˘ druh, aÏ v roku 1978 bo-la nájdená malá populácia neìaleko Bojníc. V súãasnosti je známyriedko roztrúsen˘ v˘skyt v juÏnej ãasti StráÏovsk˘ch vrchov (‰ir‰ieokolie Bánoviec nad Bebravou, Bojnice), v Mal˘ch Karpatoch (âach-tice), v Tematíne a strednom PovaÏí. Nedávno bol opätovne potvr-den˘ v˘skyt aj na dvoch lokalitách v okolí Bratislavy a prekvapivo v se-vernej ãasti Slovenska, v ·ípskej Fatre. Zatiaº sa nepodarilo potvrdiÈstar‰í literárny údaj z juÏnej ãasti Turãianskej kotliny.

Hmyzovník vãeºovit˘ je ohrozen˘ sekundárnou sukcesiou na pa-sienkoch a lúkach a ich následn˘m zarastaním drevinami, zmenoudrevinového zloÏenia a zavádzaním nepôvodn˘ch druhov drevín.Nezná‰a minerálne hnojenie. DokáÏe osídºovaÈ aj sekundárne bioto-py (napríklad cintoríny, zárezy ciest, naru‰ené pôdy).

DANIEL DÍTùFoto: autor

RRRR oooo pppp uuuu cccc hhhh aaaa zzzz eeee llll eeee nnnn ááááBufo viridis (LAURENTI, 1768)

Îaba dorastajúca do 5 aÏ 9 cm, priãom samiãky sú obyãajne väã‰ieneÏ samce. PokoÏku má ropucha zelená silne bradaviãnatú, na chrb-te sivozelenú s tmavo olivovozelen˘mi ostro ohraniãen˘mi ‰kvrnami.Na vrcholoch bradavíc môÏu byÈ drobné, hrdzavo ãervené ‰kvrny pri-pomínajúce zrnká piesku. Na oãiach je nápadn˘ ostro ohraniãen˘ zla-t˘ lem okolo zrenice.

Ropucha zelená je typick˘ stepn˘ a lesostepn˘ druh, preto ju náj-deme predov‰etk˘m na poliach, v záhradách i v mestách. Na roz-mnoÏovanie vyhºadávajú dospelé jedince veºmi plytké vody (15 aÏ30 cm) ako sú kaluÏe, mokrade i depresie na stavbách a v kameÀo-lomoch.

RozmnoÏovanie u tohoto druhu zaãína v apríli. Samci lákajú samiã-ky hlasom, ktor˘ znie ako dlhé nepreru‰ované „crrrrrrr“. Pripomínavtáãí spev. Samice kladú do vody v dlh˘ch retiazkach asi 10 000 vají-ãok. Îubrienky pohlavne dospievajú aÏ po troch i viac rokoch.Dospelé ropuchy zimujú pod väã‰ími kameÀmi alebo v prirodzen˘chzemn˘ch dierach, v mestách i v pivniciach. Ropuchy zelené sa Ïiviahmyzom, slimákmi a ãervami i pavúkmi.

Ropucha zelená je chránená Bernsk˘m dohovorom o ochrane eu-rópskych voºne Ïijúcich organizmov a prírodn˘ch stanoví‰È. Zaradenáje aj v Smernici Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voºne Ïijúcich Ïi-voãíchov a voºne rastúcich rastlín a to medzi druhy, o ktoré má eu-rópske spoloãenstvo záujem a ktoré si vyÏadujú prísnu ochranu. U násje chránená vyhlá‰kou MÎP SR ã. 93/1999 Z. z. ako ohrozen˘ druha jej spoloãenská hodnota je vyãíslená sumou 2 000 Sk.

Hlavn˘mi príãinami ohrozenia druhu je pouÏívanie chemick˘chlátok a pesticídov v poºnohospodárstve, likvidácia rozmnoÏovacíchlokalít a v poslednej dobe aj narastajúca automobilová dopravaa to predov‰etk˘m poãas jarn˘ch migrácií ropúch na miesta roz-mnoÏovania.

Ing. RÓBERT TRNKAFoto: R. a A. Trnka

MMMM aaaa rrrr iiii cccc aaaa pppp íííí llll kkkk aaaa tttt ááááCladium mariscus (L.) Pohl

Trváca rastlina z ãeºade ‰achorovité (Cyperaceae), vysoká aÏ150 cm. Marica pílkatá rastie na na‰om území na slatinách s vysokouhladinou podzemnej vody, aj na miestach trvalo zaplaven˘ch (okrajevodn˘ch plôch), v okolí v˘verov prameÀov mineralizovanej vody v ní-Ïinách a pahorkatinách. Je to v˘beÏkat˘ geofyt rozmnoÏujúci sa tak-mer v˘hradne generatívne (rozrastaním v˘beÏkov). Semená sa roz‰i-rujú vetrom. Kvitne v máji a júni.

Marica pílkatá patrí medzi kriticky ohrozené druhy. Na Slovensku súdoloÏené údaje o v˘skyte z Podunajskej níÏiny (medzi VrakúÀoma Madom, okolie Boheºova a S od HroboÀova), v Liptove (Stanko-vany) a neìaleko Partizánskeho. V súãasnosti zanikli prakticky v‰etkylokality na Podunajsku, lokalita pri Partizánskom predstavuje zdegra-dované ra‰elinisko. Jedin˘m väã‰ím miestom v˘skytu ostáva lokalita priStankovanoch, kde marica rastie v súvislom poraste na ploche viacako 1 hektár.

Najväã‰ím ohrozením v minulosti bolo odvodÀovanie a likvidáciaslatinn˘ch ra‰elinísk na Podunajskej níÏine spojen˘ch so zúrodÀova-ním a intenzifikáciou poºnohospodárstva. V 60. rokoch zanikla naj-väã‰ia lokalita medzi VrakúÀom a Madom, následne aj ìal‰ie v˘skytyv tejto oblasti. Lokalita pri Partizánskom s naru‰en˘m vodn˘m reÏi-mom je akútne ohrozená zarastaním drevinami a celkovou devastá-ciou územia (okrem iného v blízkosti nelegálna skládka). V˘skyt priStankovanoch je v prírodnej rezervácii a tak nie je priamo ohrozen˘ºudskou ãinnosÈou. Ohrozenie predstavuje zmena vo vodnom reÏimea prípadné zarastanie drevinami, ãomu pracovníci NP Malá Fatra za-braÀujú pravideln˘m manaÏmentom lokality (v˘ruby náletov˘ch dre-vín, kosenie).

DANIEL DÍTùFoto: autor

JJJJ aaaa ‰‰‰‰ tttt eeee rrrr iiii cccc aaaa zzzz eeee llll eeee nnnn ááááLacerta viridis (LAURENTI, 1768)

Najväã‰ia z na‰ich ja‰teríc. Dorastá do dæÏky 30 – 40 cm. Má po-merne veºkú hlavu a dlh˘ chvost. Sfarbenie chrbta je u oboch pohla-ví svetlo aÏ tmavo zelené. Samce majú na chrbte malé ãierne bodky,tvoriace ornamentálny vzor. U samíc je bodkovanie usporiadané doradov. Spodná ãeºusÈ a krk samcov sú navy‰e nádherne modro sfar-bené. Mladé jedince sa podobajú samiciam.

Ja‰terice zelené sa vyskytujú na such˘ch slneãn˘ch stráÀach, ska-lách, cestn˘ch priekopách, v záhradách a vinohradoch. Najpoãet-nej‰ie sú na vápencov˘ch pôdach. Na Slovensku je tento druh roz‰í-ren˘ v tepl˘ch oblastiach do 600 m n. m, najmä v níÏinách a pahor-katinách.

Za priaznivého poãasia opú‰Èa ja‰terica zelená zimovisko uÏ kon-com marca, najmä v‰ak v apríli. Obdobie aktivity má do októbra. Najar zná‰ajú samice vajíãka do plytk˘ch dier (nôr), ktoré si vyhrabávajú.Zná‰ka má aÏ 20 vajíãok, priãom mláìatá sa liahnu po 80 – 85 dÀoch.Mláìatá pohlavne dospievajú v treÈom roku Ïivota. Ja‰terice zelenésa Ïivia preváÏne veºk˘m hmyzom, napríklad chrobákmi, svrãkami, ko-bylkami, ale aj slimákmi a nezriedka poÏierajú aj mláìatá in˘ch druhovja‰teríc.

Ja‰terica zelená je chránená Bernsk˘m dohovorom o ochrane eu-rópskych voºne Ïijúcich organizmov a prírodn˘ch stanoví‰È. Zaradenáje aj v Smernici Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voºne ÏijúcichÏivoãíchov a voºne rastúcich rastlín a to medzi druhy o ktoré má eu-rópske spoloãenstvo záujem a ktoré si vyÏadujú prísnu ochranu. U násje chránená vyhlá‰kou MÎP SR ã. 93/1999 Z. z. ako veºmi ohrozen˘druh a jej spoloãenská hodnota je vyãíslená sumou 10 000 Sk.

Ja‰terice zelené sú ohrozené predov‰etk˘m likvidáciou vhodn˘chbiotopov a hospodárskym vyuÏívaním lokalít v˘skytu ako je vypaºova-nie trávy, ale i chovom domácich zvierat v miestach mal˘ch izolova-n˘ch populácií.

Ing. RÓBERT TRNKAFoto: A. a R. Trnka

ZLOM 13.9.2002 9:44 Str�nka 31

ZLOM 13.9.2002 9:44 Str�nka 32